Sborník 2009 díl 2. - Fakulta informatiky a managementu - Univerzita ...

Eleonóra Mesíková PERSONÁLNY FAKTOR KVALITY MANAŽMENTU SAMOSPRÁVY
formou ako prístup pri rozvíjaní zručností a ovplyvňovaní postojov a správania sa),
akčný výskum (ako proces rozhodovania a praktického riešenia problému), analýza
silových polí (v rámci a medzi sociálnymi systémami – dôležité v rámci koncepcie
organizácií ako otvorených systémov). Teória o demokratickom vedení ľudí
v nepolitickom prostredí je jednou z najbežnejších teórií rozvoja pracovníkov – na
jednej strane stojí zamestnanec a na druhej strane jeho nadriadený. V niektorých
prípadoch sa tento model označuje ako situačné vedenie ľudí (situational leadership),
pretože to vždy závisí od konkrétnej situácie. Manažéri, ktorí zvládli vedenie ľudí pri
riešení problémov v rôznorodých situáciách, zvládli jednu z dôležitých zručností byť
efektívnym tvorcom organizačných zmien. Manažér v prípade zmien vykonáva dve
manažérske funkcie – jedna je zameraná na úlohy a druhá na vzťahy [1].
Ako F. Fisher ďalej uvádza: „zvládnutie organizačnej zmeny v samospráve zahŕňa osem
navzájom prepojených taktík v rámci celkovej stratégie – uvedomenie si zmeny, vízia;
budovanie vzťahov a riešenie konfliktu; hľadanie a analýza problému; plánovanie
postupu; mobilizácia organizácie a zdrojov; experimentovanie a dodatočné zmeny;
realizácia; hodnotenie dopadu“ [5, 58]. Riadenie organizačnej zmeny v samospráve
možno označiť za psychologický proces, označovaný ako prechodné obdobie, ktorým
musíme prejsť, aby sme sa vyrovnali s novou situáciou. Proces úspešného a efektívneho
uvažovania sa v súčasnosti stáva novou paradigmou myslenia, ktorú by mal využívať
každý úspešný manažér – starosta alebo primátor – vždy, keď je potrebné riešiť
problémy, či zmeniť zabehané systémy. Ako uvádza A. Chalupová, efektívni manažéri
sa vyznačujú týmito vlastnosťami [6]:
1. zameriavajú sa na účel a kontext, nie na techniku a analýzu;
2. dokážu pracovať s neúplnými údajmi;
3. kombinujú viaceré zdroje informácií, a nielen zo zdroja problému;
4. do riešenia problému zapoja široké spektrum spolupracovníkov, záujmové
skupiny, ale i nezaujatých pozorovateľov;
5. vyhľadávajú dlhodobé riešenia, ktoré by zvolili aj v budúcnosti v prípade, že by
opakovane museli riešiť podobnú situáciu;
6. tolerujú nejednoznačnosť (v komplexnom chápaní nie je absolútna istota reálne
dosiahnuteľná);
7. aplikujú systémový rámec medziľudských vzťahov, aby zabezpečili vstup
navrhovaného riešenia do bežného života a praxe.
Medzinárodná asociácia manažérov miest a obcí (ICMA) vydala v roku 1983 publikáciu
„Efektívny manažér miestnej samosprávy“, a na základe výskumu základných
parametrov, kritériá úspešnej samosprávy boli zadefinované nasledovne:
- akčná orientácia, kde efektívne samosprávy včas identifikujú problémy
a hneď sa nimi aj zaoberajú;
- blízkosť k občanom, pretože úspešné samosprávy sú citlivé a vnímavé
voči požiadavkám občanov a verejnosti;
- autonómia a podnikavosť s vytváraním nových možností na riešenie
problémov;
- orientácia na zamestnancov;
70