Sborník 2009 díl 2. - Fakulta informatiky a managementu - Univerzita ...

Miroslava Szarková EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA A JEJ DETERMINUJÚCE FAKTORY V SR
komunikačných a pracovných stereotypov. Na základe zistení možno konštatovať, že
pri výbere komunikačných nástrojov je nutné rešpektovať komunikačné stereotypy,
ktoré sú vo vnútropodnikových systémoch používané. Pritom tieto nesúviseli s vekom
ani so vzdelaním respondentov, súviseli skôr s uplatňovaným modelom
vnútropodnikovej komunikácie a štýlom riadenia. Odpoveď: nechuť učiť sa používať
nové komunikačné nástroje, či už tradičné alebo e-komunikačné nástroje, uviedlo 46 %
respondentov vekovej skupiny od 36 do 45 rokov, ktorá vo vzorke respondentov tvorila
29 %. Najčastejšími odpoveďami boli: že to, čo vedia im stačí; zmeny sú také rýchle, že
by sa museli stále učiť niečo, čo by potom ani nevyužili; nemá to pre nich význam;
pritom vek niektorých respondentov sa pohyboval okolo 45 rokov.
Zaujímavé boli tiež odpovede na otázku „čo by vám (osobne) prinieslo používanie
moderných IKT v podniku“ slovom neviem odpovedalo 15 % respondentov, 22 %
respondentov odpovedalo slovom nič, 63 % odpovedalo, že sa všetci zamestnanci dobre
poznajú a medzi sebou stále komunikujú formálne aj neformálne a preto nevidia dôvod meniť
používané komunikačné nástroje. V tejto odpovedi je v podstate obsiahnutý základný postoj
respondentov: konzervovať daný stav, nemeniť nič, resp. čo najmenej. Tento postoj bol najmä
vo vekovej skupine nad 56 rokov umocnený obavou zo zlyhania pri používaní IKT. Nechuť
učiť sa niečo nové v tejto vekovej skupine vyjadrilo 5 % respondentov.
Záver
Celková analýza získaných výsledkov vyvrátila v súčasnosti pretrvávajúci názor, že
hlavným faktorom pri výbere komunikačných nástrojov a informačných technológií
v malých a stredných podnikoch pôsobiacich v SR sú ekonomické faktory. Naopak
obrátila pozornosť na zložitosť tejto problematiky v súvislosti so skúmaním
subjektívnych faktorov, ktoré doteraz boli považované za druhoradé a často aj
nepodstatné. V tejto súvislosti si neodpustíme uviesť výrok majiteľa jedného stredne
veľkého podniku, ktorý na margo tejto problematiky povedal: „Majiteľ je preto majiteľ,
aby sám rozhodol a sám vybral. Ostatní, hlavne zamestnanci majú byť spokojní
s takými komunikačnými nástrojmi, aké im majiteľ podniku vyberie. Ak sa s nimi
nenaučia komunikovať, nech odídu“. Na otázku, koľko ho bude stáť „učenie
zamestnancov“ alebo nájdenie nových, už odpovedať nevedel.
Použitá literatúra:
[1] GETLER, Ľ. Riziko a riziková komunikácia. Krízový manažment. Vedecko-odborný
časopis FŠI ŽU v Žiline, roč. 3, 2004, č. 2, s.40-45. ISNN 1336-0019
[2] KITA, P. Charakteristiky nositeľov interorganizačných vzťahov distribučného
kanála. In: KITA, J. &ali.: Transformačné zmeny interpodnikových vzťahov
a spôsoby limitácie rizík v oblasti nákupu na trhu výrobnej sféry. Bratislava:
Vydavateľstvo Ekonóm 2004, s. 67-72. 112 s. ISBN 80-225-1943-X
[3] REŽŇÁKOVÁ, M. Vybrané otázky internacionalizace malých a středních podniků
v ČR. In: Integrácia do EU a jej dosledky. Bratislava: Ekonom, 2005, str. 82-86.
ISBN 80-225-1969-3
[4] SZABO, Ľ., JANKELOVÁ, N., NAGYOVÁ, L. Rozhodovacie procesy
v manažmente podnikov na Slovensku. In.: Ekonomické rozhľady, roč. XXXIV.,
2007, č. 4, s. 431 - 442
275