Sborník 2009 díl 2. - Fakulta informatiky a managementu - Univerzita ...

Mária Novysedláková, Martina Sláviková SOCIÁLNE PODNIKANIE AKO INDIKÁTOR ROZVOJA
REGIÓNOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
− podpore lokálnej zamestnanosti,
− integrácie znevýhodnených uchádzačov trhu,
− rozvoji sektoru služieb,
− rozvoji podnikateľských aktivít regiónu,
− komunitnom rozvoji,
− podpore dlhodobo udržateľného rozvoja regiónu,
− rozvoji projektov a s tým súvisiacim prílivom nových finančných prostriedkov do
regiónu.
Za najväčší prínos sociálnych podnikov pre regióny z nášho pohľadu považujeme
podporu lokálnej zamestnanosti a integráciu znevýhodnených občanov.
Znevýhodnených občanov pre naše potreby chápeme mužov a ženy nad 50 rokov,
zdravotne a telesne postihnutých, rodičov na materskej dovolenke a absolventov škôl.
K integrácii znevýhodnených skupín občanov podľa nášho názoru flexibilné formy
zamestnania, kedy sú napĺňané ciele zamestnanca a zamestnávateľa. Zamestnanec má
možnosť vytvoriť si vlastný pracovný plán.
Znevýhodnenými skupinami však v rámci regiónov bývajú národnostné menšiny,
zdravotne postihnutí a v súčasnosti sa stretávame tiež s istou formou diskriminácie žien.
Štatistiky Eurostatu ukazujú, že aj napriek pozitívnym trendom vo vývoji zamestnanosti
pretrvávajú rozdiely v zamestnanosti mužov a v zamestnanosti žien. Miera
zamestnanosti žien vo veku od 15 do 64 rokov za rok 2006 dosahovala na Slovensku
51, 9 %, kým miera mužov bola na úrovni 67 %. Rozdiel predstavoval vyše 15 %.
Pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti, nezamestnanosť žien dosiahla v roku 2006 úroveň
14,7 % a miera nezamestnanosti mužov bola na úrovni 12,2 %. V štatistikách dlhodobej
nezamestnanosti prevažujú ženy s 11,2 %. Napriek tejto pretrvávajúcej nerovnosti,
štatistika Eurostatu v roku 2004 zachytila podiel intervencií politiky trhu práce na
Slovensku, ktorý bol v prospech mužov. Paradoxne štatistika ukázala, že intervencie
politiky trhu práce zamerané na ženy boli nižšie ako intervencie zamerané na mužov (
41,6 % : 58,4 %). Ako uvádza Inštitút zamestnanosti a štatistiky Eurostatu, Európska
únia vynakladá 1,9 % HDP na politiku trhu práce (aktívnu aj pasívnu). Z tohto
množstva je v európskom priemere 57 % finančných prostriedkov vynakladaných na
pasívnu podporu nezamestnaných, 26 % na aktívnu politiku trhu práce a 11% na
podporu služieb zamestnanosti. Štruktúra výdavkov na politiku trhu práce je na
Slovensku sa približuje európskemu priemeru. Na aktívne opatrenia pripadá 21,9 % zo
všetkých výdavkov a 26,4 % pripadá na služby zamestnanosti vrátane réžie úradov
práce. Výdavky na pasívnu politiku predstavujú 51,8 % celkových výdavkov. Ide však o
netypické zloženie výdavkov. Na podporu v nezamestnanosti a ďalšie dávky ide
17,8 %, čo je najnižší podiel z celej EÚ a na vyplácanie predčasných dôchodkov, ktoré
chápeme ako výdavok pasívnej politiky trhu práce, ide naopak takmer najviac z celej
EÚ až 33,3 % (v Poľsku je to 38,8 %). Vo väčšine krajín EÚ smeruje na podporu
nezamestnaných najčastejšie vyše 50 % z výdavkov na pasívnu politiku trhu práce a
predčasné dôchodky tvoria okolo 10 % priemerne. K znevýhodneným skupinám
zaradzujeme tiež zdravotne postihnutých. Ide o tú skupinu, ktorej zamestnanosť by mala
byť podľa nášho názoru riešená práve prostredníctvom sociálnych podnikov. Ak
vychádzame z dostupný údajov štatistiky Eurostatu za rok 2006, môžeme konštatovať,
že podpora zamestnávania zdravotne postihnutých tvorí v EÚ približne 12% výdavkov z
4
106