Sborník 2009 díl 2. - Fakulta informatiky a managementu - Univerzita ...

Mária Novysedláková, Martina Sláviková SOCIÁLNE PODNIKANIE AKO INDIKÁTOR ROZVOJA
REGIÓNOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
„hustotu“ ich vzájomných prepojení a vytvorených sietí, teda tvorí optimálnu štruktúru
sociálneho kapitálu, pričom sa predpokladá vysoká úroveň vzájomnej dôvery. Takto
definovaný sociálny kapitál sa správa podobne ako kapitál finančný, to znamená, že
umožňuje realizovať zámery, pružne využívať príležitosti a čeliť hrozbám, ktoré sa
môžu vyskytnúť v určitej komunite. Regióny s vysokým sociálnym kapitálom sa
presadzujú ako úspešnejšie. (Benčo,2004, str. 14)
Podobne ako na sociálne podnikanie aj na sociálny kapitál existuje mnoho názorov
a definícií, my si však uvádzame tie, ktoré využívame pre naše potreby:
- najjednoduchšia definícia vymedzuje sociálny kapitál ako „sumu aktuálnych
a potenciálnych zdrojov, ktoré môže určitá osoba využívať vďaka tomu, že sa pozná
s inými ľuďmi. Je to bohatstvo stykov a známostí, ktoré môžu byť užitočné“ (Keller,
1996, str. 475).
- sociálny kapitál nie je synonymum ľudského kapitálu. Zatiaľ čo ľudský kapitál
súvisí s hodnotou ľudí ako jednotlivcov (napr. ich vzdelanie), sociálny kapitál vyjadruje
hodnotu vzťahov medzi ľuďmi. Súvislosť medzi ľudským kapitálom a kapitálom
sociálnym je zrejmá, nemožno si ich však zamieňať . Z tejto súvislosti a vzájomnosti
obidvoch „kapitálov“ však tiež vyplýva, že majú čiastočne súkromný a čiastočne
verejný charakter (Konečný, 2004, str. 35).
- sociálny kapitál vedie k vyššej reciprocite, solidarite a vzájomnej dôvere. Jeho
vplyv na spoločnosť ( a teda ekonomický rast a bohatstvo) však nie je jednoznačný.
Spolupráca a dôvera totiž môžu existovať v úzkej skupine ľudí na úkor ostatných.
Príkladom môžu byť textilné podniky lobujúce za vysoké clá na dovoz zo zahraničia.
Ide o tzv. negatívne externality sociálneho kapitálu. Naopak sociálny kapitál
s pozitívnymi externalitami môže viesť k celkovo vyššiemu bohatstvu spoločnosti,
k nižšej korupcii a efektívnejšiemu fungovaniu zákonov – príkladom môže byť silný
rešpekt ľudí voči súkromnému vlastníctvu, čiže menšie verejné náklady na jeho
ochranu. Platí aj opačný vzťah. Čím je krajina bohatšia, tým ľahšie sa „pozitívny“
sociálny kapitál vytvára. Pozitívny sociálny kapitál (napr. odsudzovaniu nezákonného
krátenia daní – čierna práca) vedie k vyššiemu osobnému štastiu a spokojnosti (Olson,
1965).
Stredná a východná Európa majú spolu s mnohými rozvojovými krajinami oproti
vyspelým štátom veľmi nízku mieru sociálneho kapitálu, meranú či už členstvom v
rôznych záujmových skupinách občianskej spoločnosti (viac menej ide o tretí sektor),
alebo mierou dôvery k susedom, spolupracovníkom či spoluobčanom vo všeobecnosti.
Doteraz ale meranie pozitívneho a negatívneho sociálneho kapitálu nebolo dôsledne
odlíšené, čo môže byť aj príčinou nejednoznačných výsledkov vplyvu sociálneho
kapitálu na ekonomický rast.
Spoločným menovateľom sociálnych podnikov je ich regionálne zameranie
predovšetkým na rozvoj miestnych aktivít a možností ( napr. zabezpečenie miestnych
sociálnych služieb či vytváranie pracovných miest v miestnej komunite). A to v
spolupráci s miestnou samosprávou a s podnikateľským prostredím.
Ekonomický aspekt zdôrazňuje, že sociálne podniky treba chápať ako komunity, ktoré
produkujú rôzne druhy služieb, ale aj materiálnych statkov s prihliadnutím na
uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Sociálne podniky nesmú byť izolované, uzavreté
len do vlastnej činnosti a nesmú sa starať len o vlastný rozvoj (Benčo 2004, s. 21).
Sociálne podniky daného regiónu sú aktívne pri :
3
105