kviz - Slovenská lekárnická komora

oèník IV., marec 2002 

RUBRIKA

P od¾a 

Kolegyne a kolegovia, 

expertov niektorých politických strán pre 

zdravotníctvo všetky problémy tohto, znaène 

podvyživeného rezortu vyrieši trh a vo¾ná 

konkurencia. Pod¾a mòa však zdravie èloveka nie je trhový 

artikel a liek nie je tovar bežného charakteru. ažko by 

sme mohli porovna napríklad dámske èižmy s antibiotikom 

a cytostatiká s norkovým kožuchom. Predstavte si, ostalo 

mi nieko¾ko balení oèkovacích látok proti chrípke 

s ohrozenou expiraènou dobou. Ak by som sa 

chcela správa trhovo, mala by som ich 

¾uïom ponúka v akcii, za 50% cenu. No 

nemôžem, lebo prípravok je viazaný na 

lekársky predpis. Zistila som že je ve¾ký 

dopyt po acylpiríne a paralene, tak som si 

povedala, že si trochu „zarobím“ a budem 

ich dáva o 0,50 Sk drahšie, kým je o ne 

záujem. S rozèarovaním som zistila, že 

nemôžem, lebo štát mi urèil maximálnu cenu 

aj maximálnu maržu na lieky. 

Pravidlá trhu sú tvrdé a idem ich uplatni ïalej. Opä si 

predstavte, že zdravotné pois ovne nám neplatia vèas (èo 

je pravidlom a nie výnimkou) a ja sa zaènem správa 

trhovo, tj. prestanem vydáva lieky na lekársky predpis a 

budem pýta od pacienta plnú úhradu. Opä nemôžem, 

lebo je tu Lieèebný poriadok, z. è. 140/98, ktorý mi káže 

liek vyda a ak ho nemám, tak do 24 hodín ho musím 

zabezpeèi . H¾adám ïalšiu zákonnú možnos , idem 

„penalizova “, napr. VšZP. Prvá prekážka bude na súde, ale 

dajme tomu, že mám všetko za sebou a VšZP mi uhradí 

poplatok z omeškania. Nemôžem sa však teši , lebo výšku 

poplatku mi odráta z najbližšej istiny hovoriac, že nie sú 

peniaze. Pod¾a akého zákona a akého paragrafu 

postupovali, to vám neviem poveda … 

Zadlžujem sa èím ïalej, tým viac a pýtam sa sama seba, 

preèo. Mám na to však len jednu odpoveï. Dodržiavala 

som zákony tohto štátu. Ak skrachujem, je to môj problém, 

veï na moje miesto už èaká X,Y, nových žiadate¾ov, nevadí 

(pod¾a skupiny poslancov NR SR) že to nie sú lekárnici, trh 

je trh. Ak zistia, že „obchody“ nejdú, pôjdu podnika 

v nieèom inom. Ja ešte stále èakám, nie však na zázrak, ale 

na mojich cca 29% zo ZP Perspektíva. Dokedy ešte? Už sa 

teším, ako v tomto chaose urobí poriadok „všemohúci“ trh, 

ako budú vyrasta nové lekárne, ako huby po daždi, nie 

však na peších zónach ve¾kých miest, v Kauflandoch 

a Tescách, ale na od¾ahlých dedinách, aby aj „teta 

Marka“ mala blízko do lekárne. A môže poteši aj 

Protimonopolný úrad, lebo tá neporušuje zákon o 

hospodárskej sú aži. Nemusíte so mnou súhlasi , staèí, 

ak sa nad tým všetkým zamyslíte. 

l PharmDr. Ernestína TÓTHOVÁ, 

èlenka Prezídia a hovorkyòa 

Slovenskej lekárnickej komory 

EDITORIÁL 

Obsah èísla: 

Z rokovania Rady Slovenskej 

lekárnickej komory vyberáme . . . . . . . . str. 

Zdevalvuje novela zákona è. 140 

vyjadrenia o etickej 

a odbornej spôsobilosti . . . . . . . . . . . . . str. 

www.slek.sk dostala novú tvár . . . . . . . str. 

Valentínske komorové dialógy . . . str. 

Ad.: Lekárenská starostlivos 

v novom tisícroèí . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 

Keï pacient príde 

do lekárne autom . . . . . . . . . . str. 

Sekcia zamestnancov lekární . . . . . . . str. 

Nemocnièné lekárne 

v Žilinskom kraji . . . . . . . . . . str. 

Predstavujeme . . . . . . . . . . . . str. 

Do plesovej sezóny zasiahli už tradiène 

aj farmaceuti – opä 

pod taktovkou 

Farmaceutickej fakulty UK . . . str. 

Zaujalo nás na internete . . . . . str. 

Projekt celoživotného 

vzdelávania a jeho realizácia . . . str. 

Právnik radí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 

Hospodársky poriadok SLeK . . str. 

Lekárnické listy 3 / 2002 3 

4 

5 

6 

8-9 

9 

10-11 

11 

12-13 

14-15 

16-17 

18-19 

22-23 

25 

28-29

AKTIVITY ÈLENOV PREZÍDIA JANUÁR SLeK V MESIACI A FEBRUÁR JANUÁR A FEBRUÁR 2002 

1. 2. 2002 pracovné rokovanie s predstavite¾mi VšZP 

zasadnutie Prezídia SLeK 

7. 2. 2002 zasadnutie Prezídia SLeK 

SLeK INFORMUJE… 

Kontrolou uznesení z predchádzajúceho 

zasadnutia Rady SLeK sa zaèalo prvé 

tohtoroèné zasadnutie ,,komorovej rady“ 

vo štvrtok 7. februára t.r. Na programe bolo 

hneï nieko¾ko ve¾mi aktuálnych a zároveò aj 

nie pozitívnych informácií. Prvé sa dotýkali 

predovšetkým ekonomickej situácie vo verejných 

lekáròach. Mgr. Katarína Hruškovièová, 

viceprezidentka SLeK, na úvod informovala o 

ZP Perspektíva, resp. o kauze tejto ZP. V súvislosti 

s kauzou ZP Perspektíva rokovali èlenovia 

Prezídia SLeK s viacerými kompetentnými od 

ministerských úradníkov, cez ZZP až po exekútora, 

ktorý ma tento prípad na starosti. Na 

margo jeho neriešenia odznelo následne aj vyhlásenie 

SLeK v STV a komora adresovala nasledovné 

vyhlásenie adresované vláde SR: 

„Rada Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) 

žiada vládu Slovenskej republiky, aby splnila 

svoje prís¾uby a záväzky, ktoré sa týkajú rieše- 

zasadnutie Rady SLeK 

12. 2. 2002 úèas na zasadnutí RLek Bratislava III 

14. 2. 2002 pracovné rokovanie k poèítaèovému dovybaveniu 

sekretariátu SLeK a internetovej stránky SLeK 

4 

nia dlhov v liekovom re azci a definovala ich v 

príslušných uzneseniach vlády. Svoje prís¾uby 

stavala na mimo rozpoètových príjmoch z privatizácie 

štátnych podnikov a èlenovia SLeK 

akceptovali túto formu záruky riešenia ich existenèných 

problémov a nevyvíjali žiadne aktivity, 

ktoré by mohli ohrozi zásobovanie obyvate¾stva 

liekmi…“ 

Èlenovia Prezídia SLeK rokovali aj s predstavite¾mi 

Všeobecnej zdravotnej pois ovne. 

Informovali sme o tom už v minulom èísle. 

PharmDr. Peter Mihálik na margo zmlúv so 

zdravotnými pois ovòami, ktoré ministerstvo 

zdravotníctvo požaduje pre vznik siete, povedal 

iba to¾ko, že budú požadova od pois ovní 

unifikovanú zmluvu platiacu pre všetky poisovne 

a zároveò vo všetkých regiónoch rovna- 

PENIAZE ZA PERSPEKTÍVU VRAJ UŽ V APRÍLI… 

Vutorok 26.2.2002 sa na žiados zástupcov SLeK uskutoènilo spoloèné stretnutie s ministrom zdravotníctva 

Romanom Kováèom. Predmetom rokovania, ktorého sa za SLeK zúèastnili Dr. Krchòák, Dr. Mihálik 

a Dr. Tóthová boli aktuálne problémy v oblasti legislatívy a ekonomickej situácie v zariadeniach lekárenskej 

starostlivosti. V úvode vyjadril Dr.Mihálik znepokojenie SLeK nad vývojom legislatívy v oblasti poskytovania 

lekárenskej starostlivosti a zároveò pripomenul predchádzajúce s¾uby ministra zdravotníctva, ktoré dal stavovským 

organizáciám pri tvorbe nových stavovských zákonov, ale aj v otázke tvorby a stabilizácie siete verejných 

lekární. Predstavitelia komory konštatovali, že neustále a úèelové zasahovanie do legislatívy, najmä v oblasti zákona 

è.140/1998 Z.z. má za cie¾ úplne odblokova vplyv stavovskej organizácie lekárnikov na doh¾ad nad etikou 

a odbornos ou svojich èlenov pri výkone lekárnického povolania, èo je v úplnom rozpore s vládou deklarovaným 

zvyšovaním podielu stavovských organizácií na doh¾ade nad výkonom lekárnického povolania. Minister zdravotníctva 

vo svojej odpovedi pripustil, že situácia okolo zákonov, upravujúcich výkon lekárnického povolania nie je 

najlepšia, prièom sa opieral v prípade prevodu rozhodujúcich kompetencií na stavovskú organizáciu o nesúlad s 

ústavou SR a zároveò vylúèil ich možnú novelizáciu v tomto volebnom období. Zároveò však potvrdil, že naïalej 

bude bráni pozície lekárnikov - fyzických osôb ako bezvýhradných držite¾ov povolení na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti vo verejných lekáròach. Zároveò trvá na svojom s¾ube, ktorý dal delegátom decembrového snemu 

SLeK v Bojniciach, stabilizova poèet verejných lekární. Tento svoj s¾ub však podmienil vytvorením zmluvných 

vz ahov medzi poskytovate¾mi lekárenskej starostlivosti a zdravotnými pois ovòami tak, ako to stanovuje zákon 

277/1994 Z.z. V oblasti ekonomiky sa predstavitelia komory zaujímali o realizáciu uznesenia vlády SR è.502/2001, 

ktorým sa stanovil harmonogram postupného oddåženia zdravotníckych zariadení a v tom aj verejných lekární. 

Zástupkyòa komory konštatovala nedodržanie uvedeného harmonogramu s èím minister zdravotníctva súhlasil 

a zároveò ospravedlòoval meškanie posunom termínov privatizácie kúpe¾ov Pieš any a SPP. Zároveò uviedol, 

že z privatizácie týchto subjektov možno oèakáva prísun finanèných prostriedkov na úèet MZ SR a tým aj do verejných 

lekární koncom apríla 2002. V tomto období, ako uviedol, bude možné vyplati aj záväzky zlikvidovanej 

pois ovne Perspektívy. (red) 

úèas na Valentínskych komorových dialógoch RLeK Nitra 

Z rokovania Rady Slovenskej lekárnickej komory 

ko, ktorá by upravovala vz ah medzi pois ovòami 

a poskytovate¾mi lekárenskej starostlivosti 

a nebola by iba diktovaním podmienok zo 

strany ZP. Zmluva, resp. návrh ktorý poskytla 

VšZP je zatia¾ pre lekárnikov neprijate¾ný, aj 

preto sa tento mesiac uskutoènili a uskutoènia 

ešte ïalšie rokovania medzi SLeK a VšZP. 

Okrem toho podmienkou zo strany pois ovne 

pri podpisovaní zmlúv bude pravdepodobne aj 

neodpredanie poh¾adávok lekární iným subjektom. 

V súvislosti so VšZP a ekonomickou situáciou 

verejných lekární sa na zasadnutí rady 

skonštatovalo len minimálne zlepšenie, prièom 

stále dochádza k ve¾kým disproporciám v regiónoch, 

niekde sa platí august, niekde už aj zaèiatok 

októbra èi novembra. Lekárnici poukazovali 

na arogantné správanie riadite¾ov 

poboèiek VšZP, ktorí nielenže neprispievajú k 

upokojovaniu situácie ale naopak, snažia sa 

medzi poskytovate¾mi zdravotníckej starostlivosti 

vyvoláva napätie a nenávis . 

Samostatným bodom rokovania Rady SLeK 

bol návrh a prerokovanie ïalšieho postupu pri 

vydávaní vyjadrení o etickej a odbornej spôsobilosti 

na poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

a odvolania èlenov SLeK postúpené z RLeK 

Rade SLeK. JUDr. Ondrej Škodler informoval 

prítomných o rozhodnutí Protimonopolného 

úradu SR v súvislosti s èl. 7 Etického kódexu 

SLeK. Rada SLeK preto odporuèila svojim èlenom 

neopiera sa pri vydávaní vyjadrení o odbornej 

a etickej spôsobilosti o èl. 7 Etického kódexu. 

V prípade negatívnych vyjadrení, resp. 

odvolaní odporuèila Rada SLeK správne konanie 

preruši až do odvolania. V diskusii odzneli 

názory na rôzne problémy, ako napr. 2. etapu 

privatizácie zdravotníckych zariadení a 

osud lekární v poliklinikách, cenotvorbu liekov, 

poslanecký návrh novely z. è. 140, reorganizáciu 

štruktúr SLeK po prijatí zákona o SleK a lekárnickom 

povolaní a ïalšie. 

Mgr. Beata PRACHÁROVÁ 

15. 2. 2002 úèas v skúšobnej komisii SPAM pre atestácie 

z Lekárenstva II. stupòa a Klinickej farmácie 

19. 2. 2002 úèas na zasadnutí k „Rozvoju informatiky“ MZ SR a ÚZIŠ 

pracovné rokovanie s právnièkou VšZP 

pracovné stretnutie na MZ SR 

25. 2. 2002 pracovné k poskytovaniu lekárenskej starostlivosti 

vo verejných lekáròach 

26. 2. 2002 pracovné rokovanie s ministrom zdravitníctva Romanom 

Kováèom 

Lekárnické listy 3 / 2002

Zdevalvuje novela zákona è. 140 

vyjadrenia o etickej a odbornej spôsobilosti? 

S 

novelami zákona è. 140/ 

1998 sa v poslednom období 

akoby pretrhlo vrece. Jedna 

strieda ïalšiu a zorientova sa 

v platnom znení je èoraz ažšie. 

Ešte š astie, že všetky smerujú postupne 

k tomu istému. Všetky sa úèelovo snažia, 

èo možno najviac obmedzi vplyv 

stavovskej organizácie lekárnikov na rozhodovacie 

konanie pri vydávaní povolení 


vo verejných lekáròach a zároveò zlikvidova 

slobodný a nezávislý výkon lekárnického 

povolania. Do tohto súdka patrí aj 

novela, ktorú preložila v nedávnej dobe 

skupina poslancov NR SR. Uvedená novela 

smeruje k § 7 ods. 4 zákona 140/1998 

Z.z. a snaží sa odstráni z pôvodného textu 

ods.4, ktorý znie „k žiadosti o vydanie 

povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

prikladá žiadate¾ aj kladné vyjadrenie 

príslušnej stavovskej organizácie 

o etickej spôsobilosti žiadate¾a....“ slovo 

„kladné“, èím sa vyjadrenie zdevalvuje na 

doklad, ktorý úradníci krajských úradov, 

vydávajúci povolenie na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti vo verejnej lekárni 

nemusia bra vôbec do úvahy. A netreba sa 

èudova , že novela prešla do druhého èítania 

predovšetkým za aktívnej pomoci poslancov 

koalície, najmä SD¼, ale aj SMK a 

niektorých poslancov SDKÚ. Ve¾mi aktívne 

lobovali už dnes chronicky známe záujmové 

zoskupenia s pomocou niektorých 

èlenov Legislatívnej rady vlády SR a niektorých 

èlenov Výboru pre legislatívu NR 

SR, tých istých, ktorí sa osvedèili v podobných 

prípadoch aj v nedávnej minulosti. 

Ministerstvo zdravotníctva vydalo k uvedenej 

novele negatívne stanovisko a zdalo 

by sa, že sa snaží o reálne posúdenie situácie, 

keby sme v uplynulých dòoch nedostali 

na pripomienkovanie návrh novely 

140/1998, ktorú mieni predloži práve MZ 

SR. Novela smeruje k tomu istému paragrafu 

a odseku, ako predchádzajúca. Ponecháva 

diplomaticky slovíèko „kladné“, ale 

za druhú vetu odseku, ktorá konèí vetou „ 

príslušná stavovská organizácia vydá žiadate¾ovi 

vyjadrenie do 30 dní od podania 

žiadosti, ak vydá záporné vyjadrenie, uvedie 

aj dôvody takéhoto vyjadrenia,“ dokladá 

text“ ktoré sa nesmú vz ahova k zariadeniu 

na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti a nesmú ma charakter obmedzovania 

hospodárskej sú aže medzi po- 

skytovate¾mi lekárenskej starostlivosti“. 

Ak uvedené novely zákona 140/1998 Z.z. 

budú poslancami NR SR schválené v predloženom 

znení, tak Slovenskej lekárnickej 

komore zostane len právomoc vyjadrova 

sa k etickej spôsobilosti èlenov komory, èo 

pri obtiažnosti dokazovania prehreškov 

proti etike v zmysle Etického kódexu lekárnika 

v rámci disciplinárnych právomocí 

orgánov komory nebude vôbec jednoduché 

a komora nebude schopná úèinne 

dohliada nad etikou a odbornos ou svojich 

èlenov pri výkone ich povolania. Ak 

konštatujeme, že ani v pripravovanom 

zákone „O povolaní lekárnika a SLeK“ nedostala 

v tomto smere komora žiadne rozhodujúce 

právomoci a ministerstvo zdravotníctva 

sa doposia¾ zdráha použi 

regulaèné opatrenia pri otváraní nových 

verejných lekární, je zrejmé, èo bude onedlho 

nevyhnutne nasledova . Dôjde k ïalšej 

liberalizácii legislatívy pri otváraní nových 

lekárenských zariadení, vytváraniu 

sietí verejných lekární, vstupu zahranièných 

distribuèných subjektov na trh liekov 

a k stavu, ktorý hrozí zánikom nezávislého 

a slobodného výkonu lekárnického povolania 

s nevyhnutným dopadom na úroveò 

poskytovania lekárenskej starostlivosti obèanom 

tohto štátu. Ako teda ïalej? Nezostáva 

nám niè iné, len trpezlivo a silou 

argumentov presviedèa poslancov národnej 

rady, predstavite¾ov vlády SR a MZ SR, 

že požiadavky slovenských lekárnikov, 

ktorých zákonným zástupcom je Slovenská 

lekárnická komora sú oprávnené a nie sú 

v rozpore s požiadavkami štátu, kladenými 


ani s potrebami obèanov. To však na druhej 

strane predpokladá, aby štát okrem povinností 

delegoval na stavovské organizácie 

aj dostatok zásadných kompetencií. 

Základným právom každej stavovskej organizácie 

je vyjadrova sa k právam a povinnostiam 

svojich èlenov a vykonáva doh¾ad 

nad výkonom ich povolania. Je to 

neodòate¾né právo, bez ktorého stavovská 

organizácia nemôže rozvíja svoju ïalšiu 

èinnos , bez ktorej nemôže existova a nemôže 

ani garantova úroveò poskytovania 

lekárenskej starostlivosti obèanom tohto 

štátu. Je našou spoloènou povinnos ou 

spravi všetko preto, aby sme toto právo pre 

našu stavovskú organizáciu zachovali aj do 

budúcnosti. 

PharmDr. Peter MIHÁLIK 

AKTUÁLNE 

Mgr. Viera Mokrišová, 

predsedníèka RLeK v Liptovskom 

Mikuláši a v Ružomberku 

Prvé stretnutie èlenov 

Regionálnej lekárnickej 

komory v Liptovskom 

Mikuláši a Ružomberku 

po XII. sneme SLeK sa 

uskutoènilo ešte koncom minulého 

roka . Bolo to stretnutie, kde 

sme hodnotili rok 2001 z poh¾adu 

našej regionálnej komory, hodnotili sme aktivity jednotlivých 

èlenov i celej organizácie, zaznela tu správa o hospodárení 

no najmä aktuálne informácie z už spomínaného 

snemu. Najväèší ohlas vyvolala informácia o zvyšovaní 

èlenských príspevkov. Snažili sme sa našim èlenom vysvetli 

preèo snem schváli toto zvýšenie, nadväznos tohto 

kroku na zákon o povolaní lekárnika a SLeK a tiež aj 

možnos využitia týchto finanèných prostriedkov na organizovanie 

rôznych komorových èi odborných aktivít. 

V diskusii zazneli rôzne názory, no nezaznamenali sme 

žiadne vážnejšie výhrady a nakoniec èlenská základòa 

pochopila dôležitos tohto kroku. 

Naše ïalšie zasadnutie regionálnej komory sa uskutoèní 

pravdepodobne v polovici marca, tentokrát v Ru-žomberku. 

Bude to prvé zasadnutie po Rade SLeK, ktorá bola 7. 

februára t.r. Takže budeme èlenov informova o problémoch 

ktoré tu zazneli, ale aj o ïalších aktuálnostiach. 

Práve na tomto stretnutí by sme chceli zhodnoti situáciu 

vo výbere èlenských príspevkov, príp. upozorni tých, ktorí 

tak ešte neurobili nech tak urobia a stanovi si urèitý termín. 

Keïže zatia¾ presne nevieme èo nás èaká, chceli by 

sme èas èlenských príspevkov uloži aspoò na krátky termínovaný 

vklad. Ïalej budeme diskutova o aktuálnych 

registraèných záznamoch. Ja som do každej lekárne rozposlala 

registraèný list èlena i lekárne s tým aby ho vyplnili 

a aby sme neskôr kompletné informácie mohli posla 

aj do centrálneho registra. Chceme si v hrubých obrysoch 

navrhnú plán akcií na tento rok pokia¾ to bude možné, vyèleni 

na ne finanèné prostriedky a navrhnú aj plán hospodárenia. 

Okrem toho sme aj v našom regióne zaznamenali 

v posledných mesiacoch snahu otvori nieko¾ko 

nových lekární vo ve¾kých hypermarketoch. Lekárne síce 

zatia¾ ešte neboli sprevádzkované a ani my sme nedostali 

žiados o kladné vyjadrenie o etickej a odbornej spôsobilosti, 

ale s tým musíme v krátkej budúcnosti ráta . 

Samozrejme nebudú chýba ani aktuálne informácie o platobnej 

disciplinovanosti zdravotných pois ovní. V našom 

regióne v súèasnosti VšZP platí faktúry za september, máme 

zaplatenú polovicu niekde trištvrtiny septembra, SZP 

platí november, Apollo august a Sidéria Istora a Dôvera 

platí iba mesiac pozadu, bohužia¾ vzh¾adom na málo poistencov 

týchto pois ovní nejde o ve¾ké finanèné èiastky. 

Nuž a na záver jedna potešujúca informácia, o èlenstvo 

v našej RLeK požiadali 4 nové kolegyne, ktoré 

pracujú v Nemocniènej lekárni vo Vojenskej nemocnici 

v Ružomberku. 

Spracovala: Mgr. Beata PRACHÁROVÁ 

Lekárnické listy 3 / 2002 5

AKTUÁLNE 

V stredu 20. februára 2002 sa na starej známej adrese www.slek.sk objavila 

internetová stránka Slovenskej lekárnickej komory v novom kabáte. 

Chceme tak reagova na množstvo informácií, ktoré sa každý deò objavu- 

www.slek.sk 

www.slek.sk 

jú a ponúknu lekárnikom koncentrát toho najzaujímavejšiho na jednom 

mieste. Pôvodný vzh¾ad stránky už nevyhovoval a odrážal rýchlos , v akej 

bol vytvorený. Stránka je logicky delená a mala by poskytova potrebné informácie 

pre štyri skupiny návštevníkov: laikov èi pacientov, radových èlenov 

SLeK, predsedov RLeK a èlenov prezídia SLeK. 

Pre laických návštevníkov bude najzaujímavejšia možnos vyh¾ada si vo 

svojom okolí všetky práve otvorené lekárne èi lekárne s pohotovostnou 

službou. Èlenovia komory budú ma denne aktualizovaný 

tlaèový servis a nájdu pohromade všetky legislatívne normy, 

vnútrokomorové predpisy èi aktuálne èíselníky. 

Prístup pre predsedov RLeK èi èlenov prezídia 

poskytne všetky informácie, potrebné pre 

vedenie registra lekárnikov alebo inú 

vnútrokomorovú èinnos . ÚroPriroveò 

prístupu je daná užv 

dzenoupo- registrácii èlena a 

trebou každého ži- 

rozhoduje o 

vého tvora je potreba 

ma svoje prostredie, kde sa 

cíti dobre, kde má všetko pre svoj 

život a rast, skrátka ma svoj domov. 

Existujú však aj praktickejšie a byrokratické 

potreby - ma trvalú adresu, uloži niekam archív, 

privíta návštevu kolegov èi delegácie z cudziny, 

ma priestor pre rokovanie èi stretnutie menšej èi 

väèšej skupiny ¾udí. 

Sekretariát Slovenskej lekárnickej 

komory sídli dnes na 

sídlisku v Petržalke v pivnièných 

priestoroch (na obr.), ktoré 

Slovenská lekárnická komora 

zdedila po Lekárenskej službe 

Bratislava – mesto. Priestory boli 

obetavou prácou bývalých a terajších 

pracovníkov sekretariátu a 

èlenov viacerých prezídií adaptované 

pre èinnos sekretariátu, nemožno však neprehliadnu zvody kanalizácie, 

vody a plynu, aj keï pozakrývané podh¾admi. Celkove majú 

tieto priestory asi 40 m2. Problémy nastávajú, ak sa stretne viac ako 

15 ¾udí a okrem jednoduchej prítomnosti by chceli dýcha , prejs okolo 

seba èi navštívi tú najmenšiu miestnos . Existujúce podmienky neumožòujú 

rozšíri poèet pracovníkov a tak tieto nedostatky supluje 

obetavos pracovníkov sekretariátu a množstvo hodín, strávených v 

práci nad limitom. Možno, že tento stav odráža aj postavenie lekárnikov 

v tej - ktorej krajine. V Portugalsku majú lekárnici svoj Dom lekárnikov 

na Ulici lekárnikov, ktorý otvárala samotná portugalská krá- 

¾ovná a bola jeho patrónkou. V Nemecku má ABDA svoj komplex 

budov v Eschborne a vlastnú kanceláriu v Bruseli pri Európskej únii. 

Aj Rakúska lekárnická komora má svoj historický Apothekenhaus na 

Spitalgasse vo Viedni, kde pracuje asi 45 stálych pracovníkov a len 

obrat za poskytované služby pre lekárne (právna pomoc, informatika, 

cenníky, vzdelávanie, vydávanie licencií pre lekárne) je vo výške 

60 miliónov šilingov. Ak sa pozrieme na partnerské komory lekárov 

a dentistov, tie riešili obdobný problém rekonštrukciou starších bu- 

6 

nej registrátor. Potrebné meno a prístupové heslo dostane každý èlen komory, 

ktorý v registrácii uviedol svoju e-mailovú adresu na túto adresu z 

automatu, ktorý spravuje systém názvov a hesiel. To znamená, že na zaèiatku 

po spustení automatu (je to vlastne program na generovanie mien a 

hesiel) dostanú tieto údaje všetci tí, ktorí uviedli elektronickú adresu. Ak sa 

dostala novú tvár 

do registra lekárnikov dopíše nový èlen alebo už zapísaný èlen oznámi svoju 

novú adresu, dostane obratom tieto údaje tiež. Chceme sa tak vyhnú 

možnosti zneuži prístup na túto stránku a zabezpeèi vysoký stupeò ochrany 

údajov. Za použitie mena a hesla je zodpovedný vždy jeho majite¾. Po 

uvedení nie je stránka plne funkèná, bude sa neustále doplòova a 

predpokladáme aj malé úpravy dizajnu. Pribudli aj možnosti 

jazykových mutácií, aby sme tak poskytli aj zahranièným 

návštevníkom možnos vyh¾ada služby najbližšej 

lekárne. Oceníme i všetky návrhy, ktoré by 

dov 

pre svoje 

potreby. 

Popri obrovských existenèných 

a legislatívnych 

problémoch, ktorých riešenie (èi 

plátanie) zaberá väèšinu èasu èlenov 

prezídia SLeK treba myslie na budúcnos . 

Budú ma slovenskí lekárnicisvoj Lekárnický dom ? 

ešte viac skvalitnili úroveò tejto dnes už 

samozrejmej služby. Nezabudnite 

si teda www.slek.sk nastavi 

vo vašom prehliadaèi 

ako domovskú 

stránku! 

Predsavzali sme si mnoho plánov na rozšírenie 

èinnosti, ktoré si budú vyžadova zapojenie väèšieho 

poètu pracovníkov a èoraz naliehavejšie by sme potrebovali 

aj (re)prezentaèné priestory, ktoré si dnes musíme 

vypožièiava u našich sponzorov. A aj keï to nie je náš najožehavejší 

problém, nastal èas, aby sme našli dôstojnejší 

prístrešok pre komoru. Preto Prezídium SLeK prerokovalo 

na svojom zasadnutí v januári aj priestorové požiadavky na 

budúci Lekárnický dom a rozhodlo sa, že predloží túto tému 

na verejnú diskusiu so zámerom vyhlási verejnú dobrovo¾nú 

zbierku. Boli stanovené približné požiadavky a bolo 

dohodnuté, že sídlom komory ostane aj napriek 

excentrickej polohe a vysokým nákladom Bratislava. 

Prezídium vyzýva preto èlenskú základòu, aby vyjadrilo 

svoj názor na tento návrh svojimi listami, mailami èi osobne. 

Predpokladáme, že zbierka na Lekárnický dom by mala by dobrovo¾ná 

na rozdiel od podobných zbierok v komorách lekárov a dentistov 

a chceme vyzva hlavne tých, ktorí vedia, na aké úèely by tieto 

priestory slúžili, komu by slúžili 

a ktorým záleží na ïalšom 

rozvoji Slovenskej lekárnickej 

komory. Nechceme do zbierky 

nikoho núti , predpokladáme, 

že sa nájde dostatok ochotných 

lekárnikov, ktorí sú schopní venova 

svoju zlatú tehlièku na 

dobrú vec. 

P.S. Prvý negatívny ohlas z druhého 

brehu na Lekárnický dom 

sme už dostali 

PharmDr. Š. Krchòák 

Foto: (bpr) 


kviz 

1. Vlastnost gélov a slizov obnovi svoju 

mechanickú silou rozrušenú štruktúru sa 

nazýva 

a) sedimentácia 

b) tixotropia 

c) koacervácia 

2. Tinctura ratanhiae obsahuje 

a) silice 

b) alkaloidy 

c) triesloviny 

AKTUÁLNE 

na dobrú noc 

3. Nosové kvapky sa nesmú pripravova z 

a) olivového oleja 

b) ¾anového oleja 

c) slneènicového oleja 

4. Tinctura valeriana sa používa ako 

a) amarum 

b) mierne sedatívum pri srdeènej a 

žalúdoènej neuróze 

c) adstringens 

5. Ako stabilizátor – kváziemulgátor pre 

perorálne emulzie O/V sa používa 

a) glycerol 

b) cholesterol 

c) metylcelulóza 

6. Pomocná látka pri rozpúš aní jódu vo 

vodnom roztoku je 

a) jodid sodný 

b) jodid draselný 

c) dusiènan draselný 

7. Koncentrácia genciánovej violeti vo 

vodnom roztoku pod¾a PP je 

a) 2 % 

b) 1 % 

c) 3 % 

8. Sirupus simplex sa pripravuje zo 

sacharózy a vody v pomere 

a) 36 : 64 

b) 64 : 36 

c) 50 : 50 

9. Vodný roztok octanu a vínanu 

hlinitého je 

a) 10 % 

b) 20 % 

c) 50 % 

Správne odpovede: 

1b, 2 c, 3 b, 4 b, 5 c, 6 b, 7 a, 8 b, 9 a. 

8 

Valentínske 

komorové dialógy v Nitre 

14. 

február – sviatok sv. 

Valentína si pripomíname, 

alebo ho oslavujeme 

už aj u nás 

na Slovensku. Kedysi 

sviatok oslavovaný iba na západ od našej 

krajiny sa za posledné roky stal súèas ou života 

nielen rodín, priate¾ov, známych, ale 

aj kolegov v práci èi v rôznych spoloèen- 

w Stretnutie èlenov RLeK v Nitre otvoril jej predseda 

PharmDr. Ján Holec. 

ských a iných organizáciách. Jednou 

z tých, ktorá si sviatok sv. Valentína nenechala 

ujs bola aj Regionálna lekárnická komora 

v Nitre a Zlatých Moravciach, resp. 

jej predstavitelia. Na tento deò zvolali totiž 

slávnostné stretnutie všetkých èlenov Regionálnej 

lekárnickej komory v Nitre a 

v Zlatých Moravciach, ktorých je viac ako 

sto. Valentínske komorové dialógy, tak totiž 

dostal spomínaný veèer názov, sa teda 

uskutoènili 14. februára t.r. vo veèerných 

hodinách vo Pharmaclube v centre starej 

Nitry. 

w Samotné rokovanie èlenov regionálnej komory 

doplnili aj prezentácie firiem. Jednou z nich bola 

firma Krka. 

Všetkých èlenov RLeK, ktorí si v ten veèer 

našli cestu do týchto nových priestorov privítal 

PharmDr. Ján Holec, predseda RLeK. 


AKTUÁLNE 

Okrem neho sa na stretnutí zúèastnil 

aj krajský štátny farmaceut 

PharmDr. Jozef Malý a 

èlenka Prezídia a hovorkyòa 

SLeK PharmDr. Ernestína Tóthová. 

Okrem toho èlenov komory 

èakali aj dve prezentácie 

známych farmaceutických firiem, 

firmy Krka a firmy Abott 

Laboratories. 

I napriek tomu, že stretnutie 

dostalo takmer poetický názov, 

èlenovia komory na òom riešili 

aj závažné problémy, ktoré 

súvisia s výkonom ich povolania. 

Po prezentáciách firiem 

slovo dostala dr. Tóthová, ktorá 

informovala èlenov RLeK o aktivitách prezídia 

v poslednom období, o jeho rokovaniach 

s predstavite¾mi VšZP, o poslednom 

zasadnutí Rady SLeK, o nových legislatívnych 

úpravách ktoré pripravuje parlament a 

o ïalších aktuálnych udalostiach. O legislatívne 

a následnom prechode niektorých 

kompetencií z ministerstva zdravotníctva na 

krajské úrady (najmä v súvislosti s ude¾ovaním 

licencií) apod. informoval krajský štátny 

farmaceut PharmDr. Jozef Malý. O aktivitách 

a problémoch v rámci regiónu, o poplatkoch 

èlenov do komory, informácie o 

platobnej disciplíne zdravotných pois ovní a 

o dianí v rezorte zdravotníctva informoval 

èlenov predseda RLeK PharmDr. Ján Holec. 

Keïže veèer dostal názov Valentínske komorové 

dialógy, po oficiálnych slovách prišlo 

na rad malé obèerstvenie, v rámci ktorého 

èlenovia regionálnej komory dostali malý 

w Medzi hos ami bola aj PharmDr. Ernestína 

Tóthová, èlenka a hovorkyòa Prezídia SLeK, krajský 

štátny farmaceut PharmDr. Jofef Malý a 

PharmDr. Marián Keleši. 

valentínsky darèek a mohli sa nerušene venova 

diskusii na rôzne aktuálne témy, ktorých 

je v oblasti ich pôsobenia neúrekom. 

Valentínske komorové dialógy boli pripravené 

na vysokej úrovni. Treba však aj poveda 

, že úèas èlenov tejto regionálnej lekár- 

w Stretnutie sa uskutoènilo vo Pharmaclube 

v centre Nitry, ktorý patrí všetkým stavovským organizáciám 

pôsobiacim v zdravotníctve v tomto 

krajskom meste. Pani Beata Raèeková, organizaèná 

„duša“ všetkých akcií RLeK v Nitre práve pripravuje 

dôležité dokumenty. 

nickej komory bola priam ukážková. A dialóg 

môže by len vtedy kvalitným dialógom 

keï sa na òom zúèastní viac ako polovica 

èlenov stavovskej organizácie. Ako som sa 

dozvedela od predsedu RLeK PharmDr. Jána 

Holeca, podobnú akciu pripravili už aj vlani: 

„Pharmaclub v ktorom sa nachádzame, 

sme si zriadili práve z toho dôvodu, aby naše 

stretnutia mali urèitú úroveò, aby sa tu naši 

èlenovia cítili dobre a aj keï si musia obèas 

vypoèu urèité negatívne informácie, 

verím, že v rámci diskusií s kolegami - priate¾mi 

si aj trochu oddýchnu a naèerpajú 

energiu do ïalších dní. Naša RLeK pripravila 

už vlani na Mikuláša tzv. Mikulášske komorové 

dialógy, ktoré sa stretli s ve¾kým 

ohlasom èlenskej základne a tak sme sa rozhodli 

že budeme v tomto trende pokraèova . 

Budeme sa stretáva pravidelne, vždy pozveme 

aj významných hostí, zástupcov farmaceutických 

výrobcov, zástupcov štátnych 

orgánov a zdravotných pois ovní. Pretože ak 

to má by dialóg, musia tu by zastúpené 

všetky strany...“ 

Prvá valentínka, blahoželanie z lásky, sa 

objavila v 15. storoèí. Z londýnskeho väzenia 

ju svojej manželke poslal Charles, vojvoda 

Orleánsky. Valentínky sa zvyknú posiela 

èi podarúva priate¾om – skrátka 

¾uïom, ktorých máme radi, ktorých si vážime 

a v ich spoloènosti sa cítime príjemne. 

Nuž a v tomto duchu sa niesol celý veèer 

Valentínskych komorových dialógov. Alebo 

bola dôvodom pohody neprítomnos riadite¾a 

poboèky VšZP v Nitre, ktorého si èlenovia 

RLeK medzi seba pozvali??? 


Foto: autorka 

Ad.: Lekárenská starostlivos 

v novom tisícroèí 

Uverejnené v Lekárnických listoch 1–2/2002 

V predchádzajúcom dvojèísle tohto èasopisu 

(Lekárnické listy 1-2/2002) bolo v èlánku 

„.........“ písané o novo spustenej lekárenskej 

ambulancii v Univerzitnej lekárni v Bratislave. 

Ako magister zodpovedný za fungovanie tejto 

ambulancie chcem poïakova redakcii za priestor, 

ktorý nám poskytli v uvedenom èísle èasopisu 

a dali nám tak možnos prezentova naše 

aktivity na poli poskytovania lekárenskej starostlivosti 

pacientom. Ide o aktivity, ktoré majú 

predpoklad sta sa v budúcnosti bežnou a neoddelite¾nou 

súèas ou práce lekárnika. 

Zároveò by som chcel uvies na pravú mieru 

niektoré skutoènosti, ktoré sa vyskytli v texte 

spomínaného èlánku v inom kontexte, ako bolo 

pôvodne zamýš¾ané. Za uvedené nezrovnalosti 

by som sa chcel ospravedlni èitate¾om, redakcii 

a najmä ¾uïom, ktorí sa právom cítili 

opomenutí. Zároveò si dovo¾ujem vnies do celej 

záležitosti svetlo. 

S fungovaním „pharmaceutical care“ som sa 

ja zoznámil už ako študent už poèas môjho štúdia 

na Farmaceutickej fakulte UK. Prednášku 

vtedy viedol PharmDr. Peter Matejka. Neskôr 

som sa dozvedel, že Dr. Matejka vedie (pod záštitou 

prof. MUDr. P. Šveca, DrSc.) lekárenskú 

ambulanciu vo Fakultnej lekárni. Po ukonèení 

štúdia ma doc. RNDr. M. Fulmeková, CSc. vzala 

ku sebe do lekárne a prezradila mi, že v náväznosti 

na plánovanú prestavbu oficíny poèíta 

aj s vybudovaním konzultaènej miestnosti v súlade 

s požiadavkami pre Správnu lekárenskú 

prax. S jej pomocou a pod jej vedením sa nám 

na zaèiatku tohto kalendárneho roka podarilo 

spusti lekárenskú ambulanciu aj v Univerzitnej 

lekárni - a dnes už môžeme poveda , že úspešne. 

Pri príprave ambulancie som sa opä obrátil 

na Dr. Matejku, ktorý mi v mnohom pomohol a 

ve¾a vecí so mnou ochotne konzultoval. 

Zároveò sme sa na jeho podnet dohodli, že sa 

pokúsime spoloène vypracova systém zavádzania 

podobných jednotiek do bežnej praxe. 

Spolupráca medzi oboma lekáròami je úplne 

prirodzená, nako¾ko obe fungujú ako výuèbové 

základne pre študentov farmácie. Celý tento 

projekt má názov „Vaša lekáreò“ (nejde sa teda 

v žiadnom prípade o sólo iniciatívu Univerzitnej 

lekárne) a má slúži všetkým ¾uïom, ktorí prejavia 

záujem o spomínané farmaceutické služby. 

Som presvedèený o správnosti cesty, ktorú 

sme spolu s Fakultnou lekáròou nastúpili a verím, 

že prvé výsledky našej spoloènej práce budeme 

vedie v najbližšej dobe ponúknu èitate¾ovi 

Lekárenských listov ako ucelenú 

informáciu. 

Mgr. Peter STANKO, 

Univerzitná lekáreò FaF UK Bratislava 


10 

AKTUÁLNE 

Vážené kolegyne a kolegovia, 

dovo¾te mi zareagova na množiace sa telefonické otázky, ktorými zahàòate 

pracovníkov sekretariátu SLeK, ako aj èlenov Prezídia SLeK, dotýkajúce 

sa termínu a výšky platieb èlenských príspevkov èlenov SLeK. 

Kým termín platieb 15. február 2002 nevyvoláva až také nejasnosti, kameòom 

úrazu a zdrojom emócií sa stáva výška èlenských poplatkov èlenov 

komory. Zdá sa mi, a nech mi to moji kolegovia, predsedovia RLeK 

odpustia, že došlo v niektorých prípadoch k ich zlyhaniu. Veï ako inak by 

mohlo dôjs k takému množstvu dohadov okolo výšky poplatkov? Preto mi 

dovo¾te, aby som do množstva nejasností, prechádzajúcich až do obviòovania 

funkcionárov komory z manipulovania delegátov snemu a porušovania 

predpisov, vniesol trochu faktografie. 

Pre rok 2001 bola výška èlenského poplatku u majite¾ov verejných lekární 

– lekárnikov, ako aj odborných zástupcov vo filiálnych lekáròach a 

odborných zástupcov právnických osôb stanovená Hospodárskym poriadkom 

SLeK na 5000,- Sk. (s èlenením 1000,- Sk do RLeK a 4000,- Sk 

do SLeK). Lekárnikom pracujúcim v závislej èinnosti, ako aj vedúcim lekárnikom 

nemocnièných lekární bol èlenský poplatok stanovený na 1000,- 

Sk.(s èlenením 300,- Sk do RLeK a 700,- Sk do SLeK). Na XII. sneme 

SLeK v decembri minulého roku v Bojniciach som v mene prezídia predložil 

delegátom návrh na zvýšenie èlenských poplatkov vyššie spomenutých 

kategórií èlenov SLeK. Svoj návrh som zdôvodòoval dvoma závažnými 

skutoènos ami, ktoré výrazne ovplyvnia èerpanie finanèných 

prostriedkov predovšetkým na regionálnej úrovni. Prvou skutoènos ou je 

oèakávané prijatie zákona „O povolaní lekárnika a SLeK“. V súvislosti 

s jeho uplatòovaním dôjde k podstatnému rozšíreniu administratívnych 

èinností na regionálnej úrovni, ktoré nebude možné vykonáva , ako doposia¾, 

„na kolene“ na pracovisku predsedu RLeK. Vznik sekretariátov, vybavených 

potrebnou technikou a nevyhnutným administratívnym aparátom 

na tejto úrovni sa zdá by preto nevyhnutný. Zároveò tým dôjde k 

zefektívneniu komorových èinností na regionálnej úrovni, po èom už dávno 

volá celá èlenská základòa. Ïalšou skutoènos ou je prijatie zákona o 

VÚC, s èím nevyhnutne dôjde aj k zmene vnútornej štruktúry SLeK. Bude 

treba vybudova potrebné komorové štruktúry aj na tejto úrovni, èo sa rovnako 

nezaobíde bez potreby ïalších finanèných prostriedkov. K celému 

návrhu sa na sneme viedla pomerne široká diskusia, ktorá vyústila konsenzom 

do návrhov, ktoré boli väèšinou delegátov napokon hlasovaním 

schválené ako nové èlenské poplatky na rok 2002. Èlenské poplatky majite¾om 

lekární - lekárnikom a na ich úroveò postaveným odborným zástupcom 

právnických osôb, ako aj odborným zástupcom vo filiálnych lekáròach 

boli zvýšené na 10 000,- Sk (s èlenením 5000,- Sk do RleK a 

5000,- Sk do SLeK) a lekárnikom pracujúcim v závislej èinnosti a vedúcim 

lekárnikom nemocnièných lekární na 1500,- Sk (s èlenením 750,- Sk do 

RLeK a 750,- Sk do SLeK). 

Z uvedeného je zrejmé, že drvivá väèšina sumy navýšenia èlenských 

poplatkov zostáva v RLeK, èo bolo aj úmyslom predkladate¾a návrhu. 

V žiadnom prípade teda nejde o navýšenie sumy pre potrebu funkcionárov 

SLeK. Zároveò èasto poèúvame argumenty, že stanovenie výšky 

èlenských poplatkov nie je spravodlivé a malo by sa mala odvíja od výšky 

obratu jednotlivých lekární. S týmto názorom je možné len súhlasi , za 

predpokladu, že majitelia lekární budú ochotní predloži údaje o výške roèného 

obratu svojich zariadení. A práve tu narážame na neochotu majite- 

¾ov zverejni tieto „citlivé“ údaje. V tejto súvislosti treba poveda , že v krajinách 

západnej Európy sú verejné lekárne v stavovských roèenkách 

delené pod¾a výšky obratu na viaceré kategórie a majitelia týchto lekární 

nevidia v zverejòovaní takýchto údajov žiadne ve¾ké problémy. 

Jednoznaène sme za h¾adanie spravodlivého spôsobu urèovania výšky 

èlenských poplatkov. K tomu však treba dohodu väèšiny èlenov… 

PharmDr. Peter MIHÁLIK 

Keï pacient príde do lekárne 

autom… (1. èas ) 

autom… 

Preè sú èasy, kedy volanty 

áut boli výsadou bohatých 

mužov. Vïaka pokroku 

vedy, celkovému 

zvyšovaniu životného 

štandardu i zvýšeným nárokom na 

èas je dnes situácia úplne iná. Poèet 

motorových vozidiel a tým aj ich vodièov 

výrazne rastie a je predpoklad, 

že tento trend vydrží aj v najbližšej 

budúcnosti. Skúsme však zaèa z iného 

konca. Viac ako polovica ¾udí na 

Slovensku trpí niektorou chronickou 

poruchou, alebo ochorením (reumatizmus, 

depresie, alergické ochorenia, 

poruchy spánku, osteoporóza, 

endokrinné poruchy a pod.)a tým pádom 

s ve¾kou pravdepodobnos ou 

podlieha dlhodobej farmakoterapii. 

O a odpoveï na otázku, èi existujú 

nejaké lieky, ktoré kvalitatívne alebo 

kvantitatívne vplývajú na èinnos centrálneho 

nervového systému je jednoznaèná. 

Aj laik vie, že alkohol za volant ne- 

Zákon o lekárnickom povolaní 

a Slovenskej lekárnickej 

komore, ktorý 

je parlamente pred schválením, 

zavádza ako jednu zo základných 

povinností komory vedenie 

registra lekárnikov. Boli prijaté 

potrebné technologické 

kroky na vytvorenie registra, 

patrí. Alkohol však, žia¾, nie je to jediné, 

èo dramatizuje poèty a závažnos 

dopravných nehôd. Viac ako 

20% dopravných nehôd sa dnes dáva 

do súvisu s užitím nejakého lieku, 

èi drogy. Táto súvislos môže by priama 

(útlm centrálneho nervstva) alebo 

nepriama (napríklad kombinácia farmaka 

s alkoholom). Úèinok lieku sa 

môže prejavi nielen útlmom a sedáciou 

(sedatíva, hypnotiká, antihistaminiká, 

anxiolytiká, antiepileptiká), 

ale aj znížením pozornosti, spomalením 

reakcií a reflexov (myorelaxanciá, 

antiparkinsoniká), celkovou nevo¾nos 

ou alebo slabos ou 

(adrenergné mimetiká, antimigreniká), 

svetlocitlivos ou (oèné 

lieky, niektoré chemoterapeutiká a 

antibiotiká), nežiaducimi zrakovými 

fenoménmi (halucinogény, oèné lieky), 

èi nervozitou a preexcitovanosou 

(anobeziká, neuroleptiká). 

Niektoré typy ochorení alebo postihnutí 

by samé o sebe mali vyluèova 

NOVÝ REGISTER LEKÁRNIKOV 

základom ktorého je doterajšia 

registrácia èlenskej základne. 

V minulých týždòoch boli 

na regionálne lekárnické komory 

distribuované výpisy z registrácie, 

ktoré je treba prekontrolova 

na správnos a úplnos 

a èo najrýchlejšie skompletova 

a prostredníctvom RLeK opä 


obsluhu dopravného 

prostriedku bez oh¾adu 

na medikáciu pacienta 

(parkinsonizmus, epilepsia, 

ažšie neurózy, 

zníženie flexibility pohybového 

aparátu, niektoré 

poruchy zraku a 

pod.). V nasledujúcom 

preh¾ade som sa pokúsil 

zhrnú lieky, ktoré sú v 

súèasnosti na Slovensku 

registrované, a u ktorých 

by malo by vedenie 

akéhoko¾vek dopravného 

prostriedku, obsluha 

zložitého a nebezpeèného 

technického zariadenia 

alebo práca vo výške 

kontraindikované. 

Hypnotiká: 

Hypnotiká sú látky, 

ktoré vyvolávajú ospalos 

a navodzujú spánok. 

Najèastejšie sú indikované 

perorálne formy, ktoré však zároveò dávajú 

podklad pre ich abúzus alebo nesprávne užívanie. 

Užívanie hypnotík by malo úplne 

vyluèova vedenie akéhoko¾vek dopravného prostriedku. 

Nebezpeèí je tu hneï nieko¾ko. Okrem 

samotného farmakologického úèinku, ktorého sú 

nosite¾om, je to aj fakt, že vïaka vysokej lipofilite 

mnohých zo zástupcov tejto skupiny dochádza 

pri dlhodobejšom užívaní k ich kumulácii v 

organizme a prolonguje sa tak doba pôsobenia 

na centrálny nervový systém. Niektoré lieèivá zo 

skupiny hypnotík ovplyvòujú aj aktivitu peèeòových 

enzýmov a nepriamo tak ovplyvòujú biotransformáciu 

iných lieèiv (barbituráty). 

Spoluužívanie alkoholu èasto potencuje ich úèinok 

a tlmivý úèinok býva znaène zosilnený. 

Nebezpeèné pre pacienta-vodièa môže by aj to, 

že efekt niektorých hypnotík pretrváva ešte aj poèas 

nasledujúceho dòa (nitrazepam). 

odosla na sekretariát SLeK. Všetky údaje 

podliehajú zákonu o informáciách a 

slúžia pre vnútornú potrebu komory. 

Všetky opravy a doplnky treba výrazne 

odlíši , najlepšie èerveným perom a registraèný 

list lekárnika by mal dotyèný 

èlen podpísa , pretože takýto bude jeho 

záznam v registri lekárnikov. Pozornos 

treba venova napríklad novým telefónnym 

èíslam, údajom o dosiahnutom vzdelaní 

èi doterajšej pracovnej histórii. 

Registraèné èíslo bude pridelené sekreat- 

Anxiolytiká: 

Anxiolytiká sú lieèivá podávané za úèelom 

potlaèenia pocitov strachu alebo upokojenia 

pri zvýšenom nervovom vypätí. Patria medzi 

najpredpisovanejšie lieky vôbec. Mnohé majú 

spoloèné so skupinou hypnotík a to sa týka aj 

nebezpeèia pre ich užívate¾a, ktorý usadá za 

volant. Okrem už uvedených rizík možno ešte 

spomenú aj prípadnú blokádu niektorých miechových 

reflexov. Diazepam je zasa príkladom 

aktívneho antifobika, z ktorého neskôr vznikajú 

ïalšie aktívne metabolity. Má teda nielen 

rýchly nástup úèinku, ale vyznaèuje sa aj dlhodobým 

pôsobením. K nežiaducim efektom 

anxiolytík treba ešte pripoèíta aj zmätenos , èi 

závrate po ich užití. 

Mgr. Peter STANKO, 

Univerzitná lekáreò FaF UK, Bratislava 

riátom SLeK, preto ho nevyplòujte. 

Termínom uzávierky registra lekárnikov 

je 1. máj 2002, to znamená, že ten, kto 

bude do tohto termínu zapísaný v registri 

lekárnikov, bude oprávnený k výkonu 

lekárnického povolania. Termínom pre 

vrátenie registraèných listov je 31. marec 

2002. Všetky žiadosti o zápis po tomto 

termíne budú spracované pod¾a postupu, 

uvedeného v zákone o lekárnickom povolaní. 

Je potrebné, aby boli kontinuálne 

hlásené všetky zmeny v údajoch èlenov èi 

AKTUÁLNE 

SEKCIA 

zamestnancov lekární 

pri SLeK …ako ïalej? 

Vážené kolegyne, kolegovia! 

Oslovili ma, aby som pravidelne prispievala do 

tejto rubriky a týmto spôsobom prezentovala 

problémy, ktoré trápia nás zamestnancov. 

Problémy, o ktorých sa 

nehovorí, alebo len ve¾mi 

málo a aj o tých, o ktorých 

nechceme ( èi nevieme) 

hovori nahlas. Viem, že 

naši zamestnávatelia to 

majú v tomto období ažké, 

ale dobre fungujúca lekáreò 

to predsa nie sú len pravidelné platby z pois 

ovní a vysoký obrat lekárne. Ale ruku na srdce, 

ste spokojní? 

Diskutova budeme teda o pracovných podmienkach, 

novom zákonníku práce a možno 

trošku aj o platoch, hoci to je asi najpálèivejšia 

a najviac utajovaná, èi tajená vec na svete. 

Dotkneme sa aj takých tém, ako sú napríklad aktívna 

práca v komore, ako to, že nefunguje sekcia 

zamestnancov a preèo zamestnanci nechodia 

na zasadnutia a snemy komory . Ïalej to 

bude otázka vzdelávania, atestácií a o tom, ako 

niekedy v budúcnosti budeme zbiera body, o 

zákone o Lekárnickom povolaní a ... a o všelièom 

inom. 

Dúfam, že sa na stránkach nášho èasopisu budeme 

stretáva pravidelne a pretože diskutova 

znamená hovori s niekým, oèakávam Vaše reakcie. 

Èi už pozitívne alebo negatívne. I Vaše 

podnety, lebo èo netrápi lekárnikov u nás, môže 

trápi iných niekde v Michalovciach, Trnave 

èi Komárne. Vítané budú aj reakcie našich zamestnávate¾ov, 

aspoò uvidíme, ako sa na naše 

problémy vnímajú oni. Pevne verím, že táto vzájomná 

diskusia bude plodná a povedie ku spokojnosti 

nás všetkých. 

Dovidenia nabudúce. 

Mgr. Slávka JANÍKOVÁ, 

lekáreò Aqua Vrútky 

zmena pracoviska, aby údaje v registri 

boli aktuálne. Za nedodržanie ohlasovacej 

povinnosti bude potrebné vyvodi 

patrièný disciplinárny postih. 

Ïalším krokom po ukonèení registrácie 

bude vydanie nových èlenských preukazov 

spolu s expedièným odznakom. Dúfam, že 

potom budeme môc poskytova za 

Slovenskú lekárnickú komoru pravdivé, 

spo¾ahlivé a úplné informácie pod¾a požiadaviek 

kompetentných orgánov v zdravotníctve. 

(šk) 


Žilinský kraj sa rozprestiera na severe 

Slovenska. V súèasnom období má viac 

ako 700 000 obyvate¾ov. Tvorí ho 11 okresov 

a 313 obcí. 

Lôžkové zariadenia (10) tvorí 1 fakultná 

nemocnica s poliklinikou (Martinská fakultná 

nemocnica Martin), 2 nemocnice 

III. typu (Ústredná vojenská nemocnica 

Ružomberok, Nemocnica s poliklinikou V. 

Spanyola Žilina), 5 nemocníc II. typu 

(Nemocnica s poliklinikou Èadca, Nemocnica 

s poliklinikou Dr. L. N. Jégé Dolný 

Kubín, Nemocnica s poliklinikou Liptovský 

Mikuláš, Nemocnica s poliklinikou 

Ružomberok, Nemocnica s poliklinikou 

Trstená). Žilinský kraj nemá nemocnicu s 

poliklinikou I. typu. Z ïalších lôžkových 

zariadení je v Žilinskom kraji Endokrinologický 

ústav ¼ubochòa a Psychiatrická 

lieèebòa Suèany. 

Na úhradu maximálnych cien výkonov 

zdravotnej starostlivosti poskytovaných 

poistencom jednotlivými zariadeniami 

je v Žilinskom kraji potrebných spolu 

233 590 000 Sk na jeden mesiac. 

(Finanèný spravodaj è. 9/2001). 

Koordinátorkou nemocnièného lekárenstva 

v Žilinskom kraji je Prim. Mgr. ¼ubica 

Kaplánová, vedúca nemocniènej lekárne 

Martinskej fakultnej nemocnice v Martine. 

Nemocnièné lekárne (8) sú zriadené 

v Martinskej fakultnej nemocnici Martin, 

Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok, 

NsP V. Spanyola Žilina, NsP Èadca, 

NsP Dr. L.N.Jégé Dolný Kubín, NsP Liptovský 

Mikuláš, NsP Ružomberok, NsP 

Trstená. Endokrinologický ústav ¼ubochòa 

nemá nemocniènú lekáreò a zásobovanie 

liekmi je realizované prostredníctvom súkromnej 

verejnej Lekárne u lieèivého prameòa 

v Belej pri Žiline. Psychiatrickú lieèebòu 

Suèany zásobuje èiastoène 

súkromná verejná lekáreò a èiastoène nemocnièná 

lekáreò Martinskej fakultnej nemocnice 

v Martine. Nemocnièná lekáreò 

Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok 

má zriadenú aj verejnú èas nemocniènej 

lekárne. Ostatné nemocnièné lekárne 

od roku 1993 nevydávajú lieky a 

zdravotnícke pomôcky na recepty, ale vydávajú 

lieky a zdravotnícke pomôcky len 

pre lôžkové oddelenia nemocníc. 

Všetky nemocnièné lekárne sú zriadené 

v starých priestoroch, ktoré zvyèajne priestorovo 

nevyhovujú nároèným požiadavkám 

súèasnej legislatívy, ktorej hlavnou 

chybou je to, že nemá taký zákon, ktorý by 

12 

NEMOCNIÈNÉ LEKÁRENSTVO 

priamo kladne ovplyvnil vedenie nemocníc 

a pomohol pri potrebných rekonštrukciách. 

Aj napriek týmto skutoènostiam sú 

práve ve¾ké nemocnièné lekárne ve¾mi 

dobre vybavené odborne, materiálne, prístrojovo, 

výpoètovou technikou a softvérom 

vytvoreným pod¾a potrieb konkrétnej 

nemocnice. V každej lekárni je dostupný 

fax, nemocnièná lekáreò Martinskej fakultnej 

nemocnice využíva internet a používa 

vlastnú e-mailovú adresu. 

V nemocnièných lekáròach v Žilinskom 

kraji pracuje 27 lekárnikov. Z tohoto poè- 

tu je 17 lekárnikov èlenom Sekcie nemocnièných 

lekárnikov Slovenskej lekárnickej 

komory (Èadca, Dolný Kubín, Liptovský 

Mikuláš, Martin, Trstená). 25 lekárnikov 

má atestáciu z lekárenstva I. stupòa (Èadca, 

Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, 

Martin, Ružomberok, Ružomberok, 

Trstená, Žilina), 1 z lekárenstva II. stupòa 

(Èadca), 1 z farmaceutickej techológie I. 

stupòa (Martin), 1 z klinickej farmácie 

(Martin), 1 z farmakológie a toxikológie 

lieèiv (Ružomberok) a 1 z organizácie 

a riadenia farmácie (Ružomberok). Prírodovedec 

– chemik, ktorý pracuje v nemocniènej 

lekárni zabezpeèuje objednávanie 

a vydávanie laboratónych diagnostík 

(Martin). 


kraji pracuje 10 farmaceutických laborantov 

bez špecializácie a 22 farmaceutických 

laborantov-špecialistov. Z tohoto poètu je 

9 èlenov Sekcie farmaceutických laborantov 

Slovenskej komory stredných zdravotníckych 

pracovníkov (Èadca, Liptovský 

Mikuláš, Martin). 17 farmaceutických laborantov 

má špecializáciu z lekárenstva 

(Èadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, 

Martin, Ružomberok, Ružomberok, Žilina), 

4 zo zásobovania zdravotníckymi pomôckami 

(Èadca, Dolný Kubín, Liptovský 

Mikuláš, Martin), 1 z farmaceutickej analytiky 

(Dolný Kubín). 2 chemici-operátori, 

ktorí pracujú v nemocniènej lekárni majú 

špecializáciu z technológie prípravy 

individuálne pripravovaných liekov 

(Martin). 

Okrem farmaceutov a farmaceutických 

laborantov v nemocnièných lekáròach 

pracujú aj sanitári, ktorí po doplnení si odborného 

štúdia a absolvovaní sanitárskeho 

kurzu štúdiom na strednej zdravotníckej 

škole budú zaradení do kategórie nižších 

zdravotníckych pracovníkov, ekonomickí 

pracovníci, poèítaèoví špecialisti a pomocnice. 


kraji nie sú zamestnané žiadne 

zdravotné sestry alebo ïalší vysokoškoláci 

a stredoškoláci na miestach farmaceutov a 

farmaceutických laborantov. 

Nemocnièné lekárne 

v Žilinskom kraji 

Systém práce v nemocnièných lekáròach 

vychádza z tradície, spolupráce a zo systému 

fungovania nemocnice. Nemocnièné 

lekárne vo väèších nemocniciach majú 

zriadené oddelenie klinickej farmácie, prípravy 

liekov, zdravotníckych pomôcok, 

zvláš hradeného materiálu (vydávanie cytostatík 

v satelitnej lekárni systémom unit 

dose system) (Martin), referát diagnostiky, 

ekonomiky, informatiky. Prácu referátu obchodu 

vykonáva primár nemocniènej lekárne 

v spolupráci s obchodným oddelením 

nemocnice (Martin). 

Pod¾a vyhranenej oblasti záujmu sa v Žilinskom 

kraji: 

8 farmaceutov venuje managementu a 

ekonomike (Èadca, Dolný Kubín, Liptovský 

Mikuláš, Martin, Ružomberok, 

Ružomberok, Trstená, Žilina), 

2 farmaceuti managementu (Èadca, Martin), 

1 farmaceut (Žilina) a 1 farmaceutický laborant 

(Žilina) sterilizácii, 

4 farmaceuti (Èadca, Martin, Žilina) a 10 

farmaceutických laborantov (Èadca, 

Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, 

Ružomberok, Žilina) individuálnej príprave 

lieèiv, 

2 farmaceuti civilnej obrane (Dolný Kubín, 

Žilina), 

2 farmaceuti kontrole lieèiv (Èadca, Žilina), 

5 farmaceutov (Martin, Dolný Kubín, 

Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Trstená) 

a 13 farmaceutických laborantov (Èadca, 

Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin, 


Ružomberok, Ružomberok, Žilina) klinickej 

farmácii, 

1 farmaceut (Martin) a 1 chemický laborant 

(Martin) parenterálnym lieèivým prípravkom, 

1 farmaceut (Martin) cytostatikám, 

2 farmaceuti (Ružomberok) a 2 farmaceutickí 

laboranti (Ružomberok) expedícii vo 

verejnej èasti nemocniènej lekárne, 

6 farmaceutických laborantov (Èadca, 

Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin) a 

1 chemický laborant (Martin) zdravotníckym 

pomôckam, 

1 farmaceut (Trstená) a 1 farmaceutický laborant 

(Liptovský Mikuláš) je bližšie nešpecifikovaný, 

1 prírodovedec-chemik (Martin) diagnostikám. 

Nemocnièné lekárne riadi primár, ktorý 

je priamo podriadený námestníkovi riadite¾a 

pre lieèebno-preventívnu starostlivos . 

Primárovi sú priamo podriadení vedúci 

jednotlivých oddelení. Farmaceutických 

laborantov a nižších zdravotníckych pracovníkov 

riadi aj vrchný farmaceutický laborant. 

Tieto funkèné schémy sú však priamo 

odvodené od tradícií, potrieb a poètu 

zamestnancov v nemocniènej lekárni. 

Hlavnou náplòou práce nemocniènej 

lekárne je poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

pre kliniky, oddelenia, ústavy a 

poliklinickú èas nemocníc v súlade s najnovšími 

vedecko-technickými, medicínskymi, 

farmaceutickými, ekonomickými, 

právnymi, bezpeènostnými a inými predpismi. 

Nemocnièná lekáreò je zodpovedná 

za plynulé zásobovanie liekmi, zdravotníckymi 

pomôckami a laboratórnymi 

diagnostikami, èo je najmä v súèasnej ekonomickej 

situácii nároèné a vyžaduje si 

nielen farmaceutické a medicínske, ale aj 

ekonomické a právne myslenie a plánovanie. 

Nemocnièná lekáreò priamo koordinuje 

súèinnos všetkých pracovísk lieèebno-preventívnej 

starostlivosti v nemocnici 

poradenskou, konzultaènou, kontrolnou 

a výukovou èinnos ou a to pri predpokladaných 

všeobecných, ale aj konkrétnych 

situáciách. Nemocnièná lekáreò 

poskytuje odborné informácie pre zdravotníckych 

pracovníkov a pacientov v plnom 

rozsahu, kompletizuje informaèné 

materiály, literatúru, odborné èasopisy, letáky 

a zákony, spracováva farmakoekonomické, 

farmakoepidemiologické rozbory, 

rozbory spotreby liekov spolu s vyhodnotením 

plánovanej potreby a skutoènej 

spotreby. Pri všetkých èinnostiach využíva 

poèítaèe a modernú výpoètovú techniku 

s príslušným softvérom. Nemocnièná leká- 

NEMOCNIÈNÉ LEKÁRENSTVO 

reò má vypracovaný prevádzkový a požiarny 

poriadok, evakuaèný plán, hygienický 

a sanitaèný režim, ktorých konkrétna 

realizácia má dopad na efektívnu 

farmakoterapiu celej nemocnice. Zabezpeèuje 

zneškodòovanie liekov, pozastavenie 

výdaja a vyradenia liekov a zdravotníckych 

pomôcok z obehu, najmä 

využitím vnútronemocniènej internetovej 

pošty (Martin). Vykonáva odborné konzultácie 

o správnom vedení knihy opiátov a 

ostatnej písomnej dokumentácie, ktorá 

priamo súvisí s liekmi a komunikáciou klinických 

a laboratórnych pracovísk s nemocniènou 

lekáròou. V nemocniènej lekárni 

je uložená traumatologická rezerva, 

povinná zásoba antidot, viazaných antibiotík, 

sér, oèkovacích látok a vybraných liekov 

na riešenie akútnych alebo špeciálnych 

stavov. 

Nemocnièná lekáreò spolupracuje pri 

tvorbe nemocnièného liekového formulára, 

pripomienkuje zákony, nariadenia a 

predpisy, ktoré sa priamo dotýkajú chodu 

nemocniènej lekárne, nemocnice alebo 

farmácie. 

Farmaceuti a farmaceutickí laboranti nemocniènej 

lekárne sa pravidelne zúèastòujú 

na inštitucionálnom vzdelávaní 

v Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny, 

neinštitucionálnom vzdelávaní odbornými 

spoloènos ami a Slovenskou lekárnickou 

komorou, vnútronemocnièných 

seminároch, školeniach a prezentáciách a 

na iných odborných seminároch a školeniach 

na Slovensku a v zahranièí s aktívnou 

a pasívnou úèas ou. Systematicky si 

dopåòajú svoje odborné vedomosti a praktické 

zruènosti, èím skvalitòujú nielen odbornú 

tímovú prácu priamo v nemocniènej 

lekárni, ale aj konzultaènú èinnos pre kliniky, 

oddelenia a ústavy nemocnice a prezentujú 

výsledky práce, nové postupy a 

nové informácie. 

Nemocnièné lekárne mali, majú a budú 

ma nepostrádate¾né miesto v systéme 

zdravotníctva na Slovensku a v Európskej 

únii, lebo práve vïaka širokej pôsobnosti 

zabezpeèenej špecializovanou, odbornou 

a kvalitne vykonávanou prácou, aj 

napriek nie práve vhodnému finanènému 

ohodnoteniu, výrazne ovplyvòujú nielen 

úèelnú a racionálnu farmakoterapiu pri 

prevencii, diagnostike a lieèbe pacientov, 

ale aj ekonomickú stránku chodu každej 

nemocnice. 

Andrea BUKOVSKÁ, 

farmaceutická laborantka-špecialistka 

Nemocnièná lekáreò Martinskej 

fakultnej nemocnice v Martine 

Ako to vidím ja 

Niekde som èítal, že lekárnik je prevzdelaný (príliš 

vzdelaný?) na to, aký rozsah služieb poskytuje a 

aka zodpovednos mu v rámci systému zdravotnej 

starostlivosti prislúcha. Svet okolo nás sa rýchlo mení a aj 

do lekárenstva sa teraz už vo ve¾kom tlaèia peniaze. 

Internetové lekárne, zahranièný kapitál snažiaci sa o vytváranie 

sietí „drugstorov“ (pretože to nie sú pod¾a mòa lekárne), 

to všetko môže vies k zániku slobodného lekárnického 

povolania. Jediné východisko z tejto situácie je už 

zrejmé – dôsledná aplikácia koncepcie lekárnickej starostlivosti. 

U nás v lekárni sa to snažíme robi asi takto. 

V prvom rade, pridàžame sa niektorých odporúèaní 

EuroPharm Fora (ku ktorým mám pochopite¾ne ve¾mi blízko). 

Každý pacient musí vedie , ktorý liek má ako užíva a 

hlavne na aké ochorenie pôsobí. Mnohí z nich sú totiž polymorbidní, 

majú to¾ko ochorení a teda aj liekov, že v tom 

už majú zmätok (zdá sa, že niekedy aj ich lekár). Okrem toho 

sme od Univerzitnej lekárne „odkukali“ systém sledovania 

rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení a 

stanovovania celkového kardiovaskulárneho rizika. 

Poviete si, žiadna ve¾ká výhra pre malú vidiecku lekáreò. 

Za tú relatívne krátku dobu našej existencia sa však už našlo 

nieko¾ko záujemcov o takéto vyšetrenie. ¼udia si postupne 

aj na vidieku uvedomujú, že o svoje zdravie sa musia 

stara v prvom rade oni sami. Celý priebeh vyšetrenia 

je ve¾mi jednoduchý a aj èasovo a technicky nenároèný. 

Jeden takmer bezbolestný odber nieko¾kých kvapiek krvi, 

tri nieko¾kosekundové stanovenia, zmeranie krvného tlaku 

a samozrejme rozhovor. Na nieèo také však potrebujete 

priestor. Novovznikajúce lekárne to majú relatívne ¾ahké - 

jednoducho musia vytvori priestor na dôverný rozhovor s 

pacientom. V našom prípade sme pre túto èinnos museli 

nájs priestor v rámci zázemia lekárne. Samozrejme, neslúži 

iba na toto vyšetrenie. Mnohí pacienti dávajú prednos 

diskrétnemu rozhovoru na tichom mieste, a aj na tieto úèely 

nám tento priestor slúži. S vyšetrením súvisí aj naša „karta 

pacienta.“ Zaznamenávame si (samozrejme s vedomím 

a dovolením pacienta) jeho liekovú históriu prípadne ïalšie 

dôležité skutoènosti týkajúce sa jeho ochorenia alebo farmakoterapie. 

Zatia¾ iba ve¾mi málo pacientov využilo túto 

možnos , ale prvé lastovièky sa už našli. 

A keï už hovoríme o tom dôvernom (èi diskrétnom) rozhovore, 

treba si naò len nájs èas. A chce to aj urèitú znalos 

psychológie (uèí sa to už koneène na Fakulte ?). Nie je 

jednoduché rozpráva s mladým mužom o jeho nádorovom 

ochorení, alebo so staršou paòou o tom, aké stopy na nej 

zanechala smr jej manžela a syna v priebehu jedného týždòa. 

Ako odpoveda jednoduchej babke na to, èo je to homeopatia 

(a èo to vlastne je ?), èi postavi sa zodpovedne 

k „zázraènému odvaru“ z nechtíka, žih¾avy a myšieho 

chvostíka, ktorým sa má lieèi takmer všetko. Pacient (èi ak 

chcete zákazník) však chce informáciu, chce ju hneï a chce 

ju zodpovednú a kvalitnú. Snažíme sa o to zo všetkých síl. 

Ako sa nám to bude dari , to ocenia práve tí pacienti. A to, 

že ich k nám chodí stále viac, svedèí o tom, že sme na dobrej 

ceste. 

Mgr. Igor MINAROVIÈ, PhD. 

lekáreò Paracelsus, Turzovka 


PROFIL 

to 

K to 

Pán doktor, spomínali ste, že firma Byk 

Gulden patrí k najstarším nemeckým a možno 

aj európskym farmaceutickým firmám. 

Povedzte nám nieèo o jej histórii… 

V roku 1873 založil v Berlíne Dr. Heinrich 

Byk firmu Dr. Henrich Byk, Chemische 

Fabrik“, s pôvodným zameraním priemyselná 

výroba a obchod s chemikáliami. 

Nasledujúce obdobie bolo charakteristické 

kontinuálnym rozvojom firmy a rozširovaním 

jej výrobného programu. Osobitným sa stal 

rok 1907, kedy sa podarilo vyrobi a zavies 

do terapie xantínový derivát Euphyllin, ktorý 

bol spoèiatku podávaný pri srdcovo-cievnych 

ochoreniach a neskôr našiel uplatnenie 

najmä pri lieèbe bronchiálnej astmy a chronickej 

obštrukènej choroby p¾úc. Progresívna 

lieková forma tohoto lieku – kapsuly s predåženým 

úèinkom je pod názvom Euphyllin CR 

N na našom trhu lieèiv aj v súèasnosti. Od roku 

1907 sa stala problematika liekov a zdravia 

jedným z hlavných záujmov a aktivít fir- 

JE KTO? 

BYK GULDEN – skúsenosti ako most k úspechu 

Jednou z tých svetových farmaceutických firiem, ktoré si zaèiatkom devä desiatych 

rokov otvorili svoje zastúpenie na Slovensku bola aj nemecká farmaceutická firma 

Byk Gulden, ktorá na Slovensku pôsobí ako Byk Slovakia s.r.o. Jej konate¾om a riadite¾om 

zároveò je RNDr. Luboš Tesaø, bývalý absolvent Farmaceutickej fakulty UK 

v Bratislave, bývalý pracovník Ministerstva zdravotníctva SR, no stále aktívny farmaceut, 

ktorému leží na srdci nielen osud slovenskej farmácie, ale celého zdravotníctva. 

Spoloènos Byk Slovakia s.r.o. oslávi v roku 2002 10. výroèie založenia a pôsobenia 

na slovenskom trhu. No ešte predtým, než budeme bilancova týchto desa 

rokov nazrime trochu do histórie spoloènosti Byk Gulden, ktorá si v roku 2003 pripomenie 

130. výroèie svojho založenia… 

w RNDr. Luboš Tesaø, konate¾ spoloènosti, spolu so svojimi kolegami pred stretnutím obchodných partnerov 

v roku 1995. 

14 

w Nový farmaceutický pavilón v Oranienburgu. 

my, v tomto období bola založená tradícia 

vlastného výskumu, vývoja a výroby lieèiv. 

V roku 1917 sa firma spojila s továròou na výrobu 

farbív Dr. Paula Guldena za vzniku Byk- 

Guldenwerke Chemische Fabrik AG. V roku 

1945 bola celá továreò po bombardovaní 

Berlína celkom znièená. Po rozdelení 

Nemecka sa produkcia v NDR sústredila do 

Oranienburger Pharnawerke (OPW) v Oranienburgu 

a v západnej èasti Nemecka bolo 

postavené nové sídlo firmy Byk Gulden 

v Konstanci pri Bodamskom jazere. 

Nepoškodilo toto rozdelenie na dve èasti 

spoloènos , keïže väèšia a dôležitejšia èas 

ostala práve v NDR? 

História Byk Gulden po 2. svetovej vojne 

je charakteristická dynamickým rozvojom, 

výstavbou nových výrobných prevádzok, 

výskumných a vývojových pracovísk v Nemecku 

aj v zahranièí. Medzi najväèšie patrí 

najmä nová administratívna budova a výskumné 

laboratóriá v Konstanci na brehu 

Bodamského jazera, sklad lieèiv a farmaceutický 

pavilón tekutých liekových foriem 

v neïalekom Singene a moderný farmaceutický 

pavilón pevných liekových foriem 

v Oranienburgu, ktorý sa stal po zjednotení 

Nemecka opä súèas ou pôvodnej firmy. Byk 

Gulden je súèas ou medzinárodnej akciovej 

spoloènosti Altana, v Nemecku aj v zahranièí 

zamestnáva viac ako 8 000 spolupracovníkov. 

Farmaceutická divízia dosiahla v roku 

2000 roèný obrat viac ako 4 mld DEM. 

Aké je portfólio vašej spoloènosti? 

Okrem lieku Euphyllin CR N medzi najznámejšie 

lieky firmy Byk Gulden patrili v minulosti 

najmä antireumatikum Tomanol, vazodilatans 

Dusodril, riadiodiagnostiká Telebrix 

a Hexabrix. V súèasnosti sú to najmä antihypertenzívum 

s kombinovaným (centrálnym aj 

periférnym) úèinkom 

Ebrantil (urapidil), antihemoroidalium 

Faktu a antifibrinolytikum 

Pamba. Byk 

Gulden uviedol v roku 

1994 na svetový trh 

lieèiv ïalší originálny 

liek zo svojich laboratórií 

– inhibítor protónovej 

pumpy 

Controloc (pantoprazol). 

Jeho najväèšími 

odberate¾mi sa stali 

najmä USA, väèšina 

európskych krajín, 

ale aj Turecko, Egypt, 

Saudská Arábia a iné. 

Okrem problematiky lieèiv, ktorej sa Byk 

Gulden venuje komplexne, treba spomenú 

aj niektoré ïalšie aktivity ako je vlastný sociálny 

program, aktivity smerujúce k ochrane 

životného prostredia, záchrane kultúrnych 


pamiatok, podpory umenia a najmä organizovaniu 

ïalšieho vzdelávania vlastných spolupracovníkov 

a lekárskych odborníkov z celého 

sveta. 

Vrá me sa ale na Slovensko, spomenuli ste 

na úvod, že firma Byk Slovakia s.r.o. oslávi 

tento rok 10. výroèie svojho založenia. 

Akých bolo tých desa rokov? 

Na „Deò znárodnenia“ 25. februára 1992, 

tedy pred 10 rokmi bola otvorená prvá súkromná 

lekáreò v Slovenskej republike. 

Samostatné zastúpenie firmy Byk Gulden 

v Slovenskej republike oslávi svoje 10-roèné 

výroèie presne o pol roka neskôr. Vïaka poètom 

malému, ale usilovnému kolektívu, kde 

všetky odborné funkcie zastávajú farmaceuti, 

sa nám podarilo nielen nadviaza na tradície 

našej materskej firmy, ktorej krédom je tvorivá 

práca, serióznos a kvalita, ale najmä preži 

za ve¾mi zložitých podmienok v našom 

zdravotníctve a „zachova si tvár.“ Desa rokov 

nie je až také dlhé obdobie ale je to dos 

dlhá doba na preverenie našej životaschopnosti, 

ktorú sme rovnako ako väèšina súkromných 

lekární preukázali. Okrem spolupracovníkov 

našej spoloènosti za to 

ïakujeme predovšetkým profesorom FaF UK, 

ktorí nás „vyuèili” za farmaceutov, ako aj väèšine 

našich kolegov z distribuèných 

firiem, verejných aj nemocnièných 

lekární, ktorí aj 

v podmienkach plných nervozity, 

improvizácie (a insolventnosti) 

zostali slušnými ¾uïmi a nezabudli 

na svoju stavovskú èes . 

Hovoríte o tvrdých a zvláštnych 

podmienkach na obchodovanie. 

Ako sa vám teda darí na slovenskom 

trhu ? 

Nes ažujeme sa, aj keï nikdy nemôžme 

poveda , že by to nemohlo 

by lepšie. Vzh¾adom na náš úzky 

sortiment, ktorý firma Byk 

Gulden na slovenskom trhu ponúka 

však pravdepodobne ani nemôžeme 

výrazne zlepšenie oèakáva 

. Možno až by sme sortiment 

rozšírili, aj ekonomické výsledky 

by boli lepšie. V súèasnosti ponúkame 

najmä dva prípravky bronchodilatans-antiastmatikum 

Euphyllin CR N z ktorým máme 

asi 20% trhu, a liek proti vysokému tlaku a 

Ebrantil s ktorým zaberáme asi 27% trhu vo 

finanènom vyjadrení. Celkovo sme v rámci 

výrobcov na 39. mieste s 0,5% trhu. 

Naša materská firma sa etablovala na trhu 

USA, kde jej patrí v skupine inhibítorov 

protónovej pumpy (Controloc) už viac ako 

8% trhu, èo je v tejto krajine úspech, keï vezmeme 

do úvahy, ko¾ko výrobcov na tomto trhu 

pôsobí. 

Bola by to dlhá diskusia o tom, èo by sa dalo 

zlepši v našom zdravotníctve a celej štát- 

PROFIL 

w Fernando G. Leu, riadite¾ exportu a Manfred Hainzelmant z dcérskej spoloènosti Byk v Nemecku na 

návšteve v Bratislave, v strede dr. Tesaø. 

Byk Slovakia, s.r.o. 

Prehliadka výroby tekutých liekových foriem v Singene. 

Pri výstavbe tohoto nového pavilónu museli údajne najskôr 

odstráni nieko¾ko desiatok leteckých bômb pochádzajúcich 

z 2. sv. vojny… 

nej správe, ale ako už vo¾akedy dávno povedal 

jeden štátny úradník: „dajte mi ¾udí a peniaze, 

potom všetko vyriešim“... Problém 

však tkvie v tom, že ma k dispozícii dostatok 

vhodných ¾udí a dos peòazí nám asi v nabližšej 

budúcnosti nehrozí. Musíme tedy vari 

z toho èo máme a nepodlieha ilúziam, 

pretože stále platí to senecové „zanechaj nádejí, 

že prosbami zmeníš osudu vôlu“… 

Napriek podmienkam, ktoré majú ïaleko 

od ideálnych sme vlani dosiahli obrat asi 70 

mil. SKK. Nie je to ve¾a, ale vychádzajúc s danej 

reality to považujeme celkom za úspech. 

Spoloènos Byk Gulden je známa v celej 

Európe nielen ako výrobca liekov, ale aj ako 

organizátor a garant rôznych odborných podujatí. 

Plánujete nieèo podobné urobi aj u 

nás v septembri, keï uplynie práve spomínaných 

10 rokov od založenia spoloènosti? 

Nuž priznám sa, že harmonogram osláv ešte 

pripravený nemáme. Vieme iba, že v septembri 

si toto výroèie pripomenieme a oslávime. 

Pravdepodobne to bude spoloène so 

zástupcami našej materskej firmy z Nemecka 

a našimi obchodnými partnermi na Slovensku, 

zástupcami distribuèných firiem, nemocníc, 

majite¾mi verejných lekární, lekárnikmi 

z nemocnièných lekární, lekármi, 

kolegami, priate¾mi a známymi. Pripravíme 

asi odborný seminár na nejakú medicínsku 

tému, prezentáciu nášho portfólia no a aj nejakú 

zábavno-spoloèenskú èas . V každom 

prípade prácu spojíme so zábavou… 

Ïakujem za rozhovor. 


Foto: firma Byk Slovakia, s.r.o. 


16 

SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA 

Do plesovej sezóny zasiahli už tradiène aj farmaceuti 

pod d takt taktovko 

vkou 

– opä po 

Farmaceutickej fakulty UK 

Hotel Bratislava v Bratislave sa 

stal v rámci tohtoroènej plesovej 

sezóny miestom, kde sa v 

sobotu 9. februára uskutoènil 

Reprezentaèný ples farmaceutov 2002. 

Organizátorom tak ako po iné roky bola 

Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského 

a jej spoluorganizátormi Slovenská lekárnická 

komora a Slovenský spolok študentov 

farmácie. Krátko pred dvadsiatou 

hodinou sa priestory hotela zaplnili dámami 

v krásnych veèerných róbach a pánmi v 

smokingoch a moderátorka veèera, Danica 

Kleinová pozvala na pódium dekana FaF UK 

doc. RNDr. Jozefa Seginku, CSc. bolo to znamením, 

že ples sa o pár sekúnd zaène… 

„Milé dámy, milí páni, kolegovia, dovo¾te 

mi, aby som Vás všetkých èo najsrdeènejšie 

privítal na tohtoroènom plese farmaceutov Krv v žilách všetkým rozprúdili mladí Lúènièiari… 

2002,“ to boli prvé slová dekana fakulty, ktorý 

všetkých privítal v mene vedenia fakulty, poprial im dobrú zábavu a predovšetkým 

nieko¾ko hodín odreagovania sa od bežných 

problémov súvisiacich s výkonom ich povolania. 

Po jeho slovách mal zaznie gong, ktorý 

by ples otvoril, no vzh¾adom na to, že 

žiadny gong sa v sále nenachádzal, moderátorka 

navrhla, aby otvorenie plesu symbolicky 

predznamenal šuchot škatu¾ky liekov. 

Bohužia¾, žiadna škatu¾ka sa v sále nenašla… 

Ples slávnostne otvoril dekan FaF UK v Bratislave 

doc. RNDr. Jozef Seginko, CSC. Veèerom všetkých 

prítomných sprevádzala Danica Kleinová. 

Do tanca hrala aj skupina The Brouk… 

Ples farmaceutov zaèali slávnostne taneèníci 

známeho Taneèného klubu Duo 

Istrochem, ktorí navodili správnu plesovú atmosféru 

predvedením zaujímavých a nároèných 

taneèných kreácií. Sledovaním ich výkonov 

sa viacerí dostali „do varu“ a èakali 

iba na príležitos , kedy sa budú môc zvàta 

sami na taneènom parkete. Po taneèníkoch 

z Dua Istrochem sa predviedli mladí bratislavskí 

hudobníci, repertoár ktorých tvoria 

pesnièky známej skupiny The Beatles. Štyria 

mladí hudobníci, mimochodom k farmácii 

majú pomerne blízko, spustili známe „bítlsovky“ 

a veru viacerí hostia si pospevovali s 

nimi, najmä tí, pre ktorých bola Beatles spojená 

s ich mlados ou. Že tanec pre niekoho 

znamená rados z pohybu z hudby a chu 

rozdáva ju aj ïalším dokazujú už desiatky 

rokov taneèníci z Lúènice. Tento taneèný súbor, 

respektíve jeho malá èas zavítala aj na 

ples farmaceutov. Folklór v ich podaní snáï 

nenechal nikoho na pochybách, že temperament 

a zábava patria k ¾udskému životu asi 

tak ako práca a iné povinnosti. Po vystúpení 

Lúènièiarov sa taneèný parket uvo¾nil a všetci, 

ktorí v ten veèer do hotela Bratislava prišli, 

si mohli zatancova a zabavi sa pri hudbe 

v podaní bratislavských hudobníkov. 

Každá akcia podobného druhu vyžaduje 

dlhodobejšiu prípravu a to znamená èas a 

chu nieko¾kých obetavcov, ktorí za stoja za 

všetkých. V prípade plesu farmaceutov to 

boli predovšetkým dve dámy, doc. RNDr. 

Katarína Ducková, CSc a doc. RNDr. Eva 

Sedlárová, CSC., dve prodekanky Fa F UK. 

Obe boli v sále prítomné už nieko¾ko hodín 

pred zaèiatkom aby dohliadli na prípravy, 

obe vítali hostí a po celý èas plesu sa dobre 

bavili so svojimi kolegami, bývalými 

študentami, ktorí sú dnes vo verejných èi nemocnièných 

lekáròach, vo výrobných 

a distribuèných firmách 

a na iných miestach. „Ples farmaceutov 

už pripravujem organizaène 

po nieko¾kýkrát a musím 

poveda , že vždy ma to 

ve¾mi baví a teším sa na každý 

roèník,“ povedala nám pani prodekanka 

Ducková, ktorú sme vyspovedali 

v rámci chví¾ky oddychu 

poèas plesu. „Teším sa 

najmä preto, že sa tu stretnem s 

¾uïmi, ktorých mám rada, s ktorými 

si mám èo poveda a ktorých 

trebárs ani tak èasto nevidím. 

Sú tu moji bývalí študenti, 

z ktorých mnohí dnes zastávajú 

významné miesta v rôznych 

oblastiach a teším sa z ich 

úspechov. Mám tu svojich kole- 


gov, známych a priate¾ov, ples je miesto, kde 

sa môže spomína na minulé zážitky èi celé 

obdobia, ktoré sme spolu prežili, ale nielen 

my. Fakulta tento ples organizuje aj preto, 

aby všetci ktorí sem prídu stretli tu svojich 

bývalých spolužiakov, pedagógov a kamarátov. 

Je to pre nás, uèite¾ov aj miesto, kde 

sa od nich dozvedáme ich skúsenosti z praxe, 

hovoria nám, ako uplatòujú svoje teoretické 

vedomosti zo školy v lekáròach èi vo 

firmách alebo vo výskume apod. Vidíte aj sami, 

že niektorí tancujú no najmä sa tu vytvorili 

akési debatné skupiny, ¾udia sa radi 

rozprávajú, myslím si že sa tu cítia dobre. A 

to je cie¾om tohto plesu…“ dodala na záver 

pani docentka Ducková. Už tradiène k dobrému 

plesu patrí aj polnoèná tombola. 

Jednu z cien venovala aj spoloènos Fides, ví azke 

ju odovzdal generálny riadite¾ Ing. Sína Niku. 

Nechýbala ani tentokrát. Ceny, bolo ich mimochodom 

35, darovali väèšinou farmaceutické 

a distribuèné firmy, alebo firmy zaoberajúce 

sa softvérom v lekáròach. Boli 

medzi nimi rôzne kozmetické a potravinové 

balíèky, vitamínové doplnky, tlakomery, 

ale aj hifi veža, kryštál, èi domáce video. 

Vý ažok z tomboly pôjde pod¾a slov študentov 

na rozvoj študentských projektov v rámci 

fakulty. Nuž a po tombole už naozaj sku- 

SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA 

Ví az prvej ceny v tombole v spoloènosti gratulantov. 

Zdá sa, že každý sa dobre bavil… 

Cenu do tomboly venovala aj spol. NR SYS, jej riadite¾ 

Ing. Fiebig ju práve odovzdáva. 

toènej zábave nestálo niè v ceste. Ako na 

úvod povedal dekan FaF UK doc. RNDr. 

Jozef Seginko, CSc.,… „môžeme sa bavi až 

do rána bieleho.“ A veru podaktorí tak aj urobili. 

Šiesty reprezentaèný ples farmaceutov 

sa teda skonèil. Ostanú naò len pekné spomienky 

tých, ktorí na ples prišli a strávili tu 

nieko¾ko hodín so svojimi priate¾mi a známymi. 

Zabavili sa, podaktorí možno aj pracovali 

aspoò teoreticky pri preberaní rôz- 

Jednu z cien si odniesla aj doc. RNDr. M. Fulmeková, 

CSc., prednostka Univerzitnej lekárne. 

nych pracovných problémov, ale tak èi 

onak, ples bol dôkazom, že i napriek neutešenej 

ekonomickej situácii v tejto oblasti, farmaceuti 

sa ešte dokážu zabáva … 

Poèas plesu sa vytvárali diskusné skupinky, jednu z 

nich tvorili aj RNDr. Ján Šipeky, riadite¾ odboru LP 

MZ SR a RNDr. Peter Magát, majite¾ lekárne Altea v 

Poprade. 

Text a foto: Mgr. Beata PRACHÁROVÁ 


ZAUJALO NÁS NA INTERNETE 

Užívanie nesteroidných antiflogistík (NSA- 

ID) u pacientov s históriou srdcového zlyhania 

vedie až k 10-násobne zvýšenej pravdepodobnosti 

opätovného relapsu ochorenia, 

v porovnaní s pacientmi, ktorí NSAID neužívajú. 

Vyplýva to z výsledkov štúdie 

Erasmus Medical Centra v Rotterdame, ktorej 

sa zúèastnilo 7277 dospelých respondentov, 

spomedzi ktorých 345 sa vyskytlo 

srdcové zlyhanie poèas posledných 6 rokov. 

Incidencia výskytu srdcového zlyhanie u 

pacientov užívajúcich NSAID nebola zvýšená 

(relatívne riziko 1,1), u pacientov s už 

diagnostikovaným zlyhaním však riziko relapsu 

bolo až 9,9-násobne vyššie v porovnaní 

s kontrolnou skupinou. 

Predpoklady spojenia NSAID a srdcového 

zlyhania, v literatúre už viackrát zverejnené, 

sa nepotvrdili. Relaps ochorenia však ve¾mi 

výrazne súvisí s používaním týchto liekov, 

ktoré by mali by pacientom so srdcovým 

zlyhaním doporuèované iba ve¾mi opatrne. 

Arch Intern Med 2002;162:265-270. 

http://www.medscape.com/viewarticle/425530 

Doterajšie klinické štúdie naznaèovali, že 

betablokátory môžu zabraòova ateroskleróze 

ochranou cievneho endotelu proti poškodeniu 

vyvolanému stresom, takisto ako 

redukciou ukladania lipoproteínov. Zdá sa 

však, že nejde o jediné možné mechanizmy. 

Štúdia prevedená na Sahlgrenskej univerzite 

v Gothenburg vo Švédsku bola zameraná 

na sledovanie úèinku metoprololu na 

progresiu aterosklerózy, Kritériom bola 

hrúbka steny cievy (intima - media) a.carotis. 

Skupinu tvorilo 92 pacientov s hypercholesterolémiou, 

ktorým už boli podávané 

rôzne statíny. Pacienti boli náhodne rozdelený 

do dvoch skupín - prvej bolo podávané 

placebo, v druhej bol pacientom podávaný 

Metoprolol vo forme kapsúl s predåženým 

uvo¾òovaním. 

Výsledky boli prekvapujúce. Hoci podávanie 

metoprololu viedlo k poklesu tepovej 

frekvencie srdca, systolický a diastolický tlak 

pacientov sa v oboch skupinách nelíšil. 

18 

NESTEROIDNÉ 

ANTIFLOGISTIKÁ 

SPOJENÉ SO SRDCOVÝM 

ZLYHANÍM. 

METOPROLOL 

SO STATÍNMI REDUKUJE 

RIZIKO ATEROSKLERÓZY 

Hladiny LDL cholesterolu boli v oboch skupinách 

redukované približne rovnako, takisto 

HDL cholesterol a triglyceridy boli na porovnate¾nej 

úrovni. 

Podávanie metoprololu po dobu 1 roku 

však viedlo k výraznému poklesu hrúbky steny 

sledovanej cievy a tento efekt nebol pozorovaný 

v kontrolnej skupine pacientov, 

ktorej boli podávané iba statíny. Poèas ïalších 

3 rokov, kedy bolo sledovaných ešte 79 

pacientov, sa hrúbky steny cievy ešte stále líšili 

medzi jednotlivými skupinami pacientov. 

U pacientov s hypercholesterolémiou je až 

10-násobne vyššie riziko manifestácie srdcovocievneho 

ochorenia a statíny u týchto 

pacientov toto riziko výrazne znižujú. Zdá 

sa však, že betablokátory, ktoré sú dôležité 

v prevencii a terapii širokej škály srdcovocievnych 

ochorení, môžu toto riziko ïalej 

znižova . 

Stroke 2002;33:572-577. 


e-PRESKRIPCIA V 

NEMECKU (…?) 

Volanie súkromných nemeckých zdravotných 

pois ovní po okamžitom zavedení 

„elektronických predpisov“ bolo prijaté so 

skepticizmom zo strany federálneho 

Ministerstva zdravotníctva a vážnou kritikou 

zo strany lekárnikov, ktorí vypracovali svoj 

vlastný model. 

Spoloènos GVK, zastupujúca 8 najväèších 

súkromných spoloèností zaoberajúcich sa 

zdravotným poistením, vo svojom vyhlásení 

nabáda vládu, aby v èo najkratšom èase podporila 

jej plán e-predpisov. Pod¾a ich názoru 

po stránke technologickej, kde je prvoradá 

masívna centrálna databáza informácií o 

pacientoch, je všetko pripravené na spustenie. 

Pod¾a tohoto návrhu by mal lekár vloži 

svoj predpis do databázy, z ktorej si lekárnik 

predpis „vytiahne“ pri vstupe pacienta do lekárne. 

Databáza bude na úvod obsahova informácie 

o liekoch, ktoré pacient užíva a postupne 

bude rozšírená o celú liekovú históriu 

pacienta. 

Tento návrh však neprešiel nemeckým 

Ministerstvom zdravotníctva, ktoré na jeseò 

minulého roku oznámilo plán zavies „preukazy 

pacientov“, ktoré by obsahovali poèítaèový 

èip so všetkými potrebnými údajmi o 

jeho držite¾ovi. Pod¾a názoru Ministerstvom 

zdravotníctva ide o podstatne lepší systém aj 

vzh¾adom na nepomerne väèšie množstvo 

informácií, ktoré poskytuje (kompletná zdravotná 

dokumentácia s jednotlivými návštevami 

u lekára, výsledkami laboratórnych vyšetrení, 

informáciami o predpísaných 

liekoch a ich výdaji v lekárni). Náklady na 

zavedenie tohoto systému sú odhadované 

na asi 510 mil. Euro. Pod¾a názoru GVK sú 

tieto náklady prehnané a celý plán skonèí 

v slepej ulièke. 

Pod¾a názoru lekárnikov združených v AB- 

DA je dôvod, preèo GVK uprednostòuje systém 

centrálnej databázy jednoduchý - chcú 

väèšiu moc. Spoloènosti združené v GVK by 

totiž spravovali celú databázu a mali by všetky 

informácie na svojich serveroch. Pod¾a 

slov hovorcu ABDA, chcú dominova nemeckému 

systému zdravotnej starostlivosti… 

Informácie znamenajú moc. Informácie 

na malej èipovej karte by na druhej strane 

boli podstatne bezpeènejšie. 

Zavedenie centrálnej databázy má ešte 

jednu výhodu pre zdravotné pois ovne. 

Medzi tým, ako lekár vloží predpis do databázy 

a pacient si liek v lekárni vyberie, má 

pois ovòa èas previes kontrolu a prípadne 

aktuálne upravi výšku úhrady pod¾a trendu 

v predpisovaní… 


¼UBOVNÍK BODKOVANÝ 

A ORÁLNE KONTRACEPTÍVA 

¼ubovník bodkovaný, ktorý sa v ¾udovom 

lieèite¾stve používa napríklad na lieèbu menej 

závažných depresií, môže významne potláèa 

úèinok orálnych kontraceptív a vo 

Švédsku jeho používanie viedlo k najmenej 

dvom neželaným tehotenstvám. Podobné 

prípady boli zaznamenané aj vo Ve¾kej 

Británii. Regulaèná agentúra vo Švédsku zabezpeèila 

oznaèenie niektorých produktov s 

obsahom ¾ubovníka už ku koncu roku 1999, 

kedy viaceré štúdie zdokumentovali túto interakciu. 

Teraz bude podobné upozornenie 

súèas ou informácie aj o ostatných produktoch 

s obsahom ¾ubovníka. 

Podobné upozornenie týkajúce sa interakcie 

¾ubovníka s niektorými antikoagulanciami, 

cyklosporínom èi liekmi na kardiovaskulárne 

ochorenia vydal aj náš ŠÚKL. 

Problém však naïalej pretrváva, pretože 

mnohé ženy nepovažujú OTC produkty za 

lieky a neinformujú sa o ich možných interakciách.http://www.medscape.com/viewarticle/423413 


KONTROVERZIE OKOLO ZÁKONA 

O GENERICKEJ SUBSTITÚCII V NEMECKU 

Nemeckí lekári vypálili prvú ranu, ktorá môže vies k vojne medzi nimi a 

lekárnikmi o právo generickej substitúcie liekov. Ve¾mi ostré vyhlásenie lekárov 

nasledovalo po tom, èo Bundesrat, horná snemovòa parlamentu, 

schválila „balíèek zdravotníckych opatrení“ predložený Ministerstvom zdravotníctva. 

Dôvodom zavedenia opatrení je skutoènos , že ceny liekov aj 

v Nemecku v roku 2001 enormne narástli. Cie¾om tohoto balíèka má by preto 

zastavenie èi zmiernenie nárastu a úspora finanèných prostriedkov v predpokladanej 

výške 1.3 mld. Euro. Nemeckí lekári, takisto ako vedúce spoloènosti 

farmaceutického priemyslu, vehementne protestujú proti 

najvýznamnejšej èasti balíèka. Pod¾a nej by totiž lekár zodpovedal za predpis 

lieku a lekárnik pri výdaji by bol povinný vyda pacientovi liek (generikum?) 

z dolnej tretiny cenového rozmedzia urèeného pre danú úèinnú látku. 

Pod¾a názoru Ministerstva by sa tak ušetrilo asi 230 mil. Euro iba v tomto 

roku. Rôzne lekárske združenia sa snažia vytvori politický tlak proti zákonu 

o generickej substitúcii, tvrdiac, že iba oni - a nie lekárnici - by mali ma absolútnu 

autoritu pri doporuèovaní lieku pacientovi. Zástancovia zákona však 

tvrdia, že lekári bránia schválenie zákona z osobných finanèných dôvodov. 

Niektorí lekári totiž dostávajú dary, provízie a enormné množstvá vzoriek liekov 

od výrobných spoloènosti a tento zákon by zasiahol do ich „dobrých 

vz ahov.“ Nový zákon by mal vstúpi do platnosti v najbližších dòoch a pod- 

¾a vyhlásenia Ministerstva zdravotníctva bude garantova aj do budúcnosti 

dostatok liekov za prijate¾né ceny. 

Prijatý zákon predsa len umožòuje lekárom predpísa a aj požadova vydanie 

špecifického prípravku – vyznaèením na predpise – samozrejme, v prípade 

vážnej medicínskej príèiny. Lekárske združenie preto odporúèa svojim 

èlenom vždy oznaèi predpis, aby tak ich „terapeutickú zodpovednos “ nepreberal 

lekárnik. Pod¾a predpokladov sa k tomuto odporúèaniu prikloní drvivá 

väèšina lekárov. Pod¾a Rainera Brauna, prezidenta ABDA, lekárnici podporujú 

nový zákon o generickej substitúcii, pretože okrem poklesu nákladov 

na farmakoterapiu im umožní zníži aj skladové zásoby svojich lekární. 


GENERICKÁ SUBSTITÚCIA V ARGENTÍNE 

V snahe o pokles nákladov na lieky bez striktnej regulácie ich cien oznámilo 

argentínske Ministerstvo zdravotníctva svoj plán umožni lekárnikom 

nahradi predpísaný liek lacnejšou generickou alternatívou. Systém zdravotného 

poistenia potom bude uhrádza iba cenu najlacnejšieho generika 

v skupine, rozdiel v cene si bude musie – v prípade záujmu o drahší prípravok 

- uhradi pacient. 

Cena liekov v Argentíne iba v priebehu februára 2002 stúpli o 10 až 12 

%. Cie¾om tohoto opatrenia je pod¾a Ministerstva zdravotníctva ochraòova 

pacienta. Príèinou nárastu cien však je aj vážna ekonomická kríza v krajine 

a prepad kurzu domácej meny k doláru od zaèiatku tohoto roku. 

Generická substitúcia už bola v Argentíne vyskúšaná, a to pred 13 rokmi 

v provincii Buenos Aires. Opatrenie však vyvolalo negatívny ohlas zo strany 

farmaceutického priemyslu, lekárov, ktorí cítili ohrozenie ich práv, a dokonca 

pacientov, ktorí si už zvykli na urèitý tvar a farbu svojich „tabletiek.“ 

V Argentíne sa termín generikum vz ahuje na domácu „kópiu“ patentovaného 

lieku, prièom registraèná agentúra nevyžaduje dôkaz bioekvivalencie 

èi porovnanie biodostupnosti nového prípravku. Argentínske lekárne 

vydávajú asi 500 rôznych originálnych prípravkov a asi 5000 generík. 

Napríklad sildenafil je na trhu pod 7 rôznymi názvami. 


Pripravil: Mgr. Igor MINAROVIÈ, PhD. 

PUBLICISTIKA 

Neznesite¾ná ¾ahkos zdravia… alebo 

Ako by a zosta fit s potravinovými doplnkami? 

Vrásky alebo pyknogenol...? 

Okolo pyknogenolu bolo vždy trochu tajomne. Pre 

rad z nás je pyknogenol urèite úplnou novinkou. 

Dnes však vedci uznávajú, že tento vý ažok z kôry 

francúzskej prímorskej borovice (Pinus maritima), ktorú 

môžeme nájs v južnom Francúzsku medzi Bordeaux a hranicou 

so Španielskom, patrí 

nesporne k najsilnejším antioxidantom 

vôbec. A naviac – 

priznáva sa mu vidite¾ný efekt 

v potláèaní tvorby vrások! 

Priaznivé pôsobenie pyknogenolu 

zapríèiòujú bio-flavonoidy 

v òom obsiahnuté, konkrétne 

takzvané prokyanidíny. 

Práve tieto látky sústreïujú svoje 

úèinky na obnovovanie predovšetkým 

dvoch bielkovín 

v spojivovom tkanive ¾udského 

tela – kolagénu a elastínu. Prokyanidíny, teda pyknogenol, 

zároveò chránia kolagén a elastín pred oxidáciou a enzymatickým 

rozkladom. A pretože práve kolagén a elastín 

majú na svedomí krásu, pružnos a hebkos našej pleti, má 

vnútorné (perorálne) užívanie tabletiek s pyknogenolom 

skutoène výrazné protektívne úèinky pred vznikom vrások. 

S tým je spojená aj schopnos pyknogenolu chráni pokožku 

pred škodlivými UV - lúèmi pri opa¾ovaní. Ak ste žena 

alebo muž okolo tridsiatky èi štyridsiatky, je najvyšší èas 

chráni ple aj zvnútra, napríklad práve pyknogenolom. 

Kolagén a elastín sú prítomné aj v stenách ciev, z èoho môžeme 

jednoducho odvodi priaznivé pôsobenie pyknogenolu 

na ich stav. Užívanie pyknogenolu sa teda odporúèa 

¾uïom s chronickou žilovou insuficienciou (znižuje opuchy, 

bolesti a pocit „ ažkých nôh“). 

Pre zaujímavos je možné uvies vplyv pyknogenolu na zníženie 

zhlukovania trombocytov, a tým významné zlepšenie 

mikrocirkulácie – predovšetkým u fajèiarov. 

A ako je to s vyššie spomínaným antioxidaèným efektom 

pyknogenolu? Jeho silné antioxidaèné úèinky, a tým aj 

ochrana buniek pred poškodením vo¾nými radikálmi, sú 

dané nielen vlastným antioxidaèným pôsobením, ale aj 

schopnos ou pyknogenolu obnovova a predlžova antioxidaèný 

efekt ïalších látok – napríklad vitamínu C a vitamínu 

E. Na zvýšenie úèinku pyknogenolu sa odporúèa tieto 

vitamíny užíva spoloène s tabletkami pyknogenolu. 

Pyknogenol je vïaka svojim vlastnostiam vhodným doplnkom 

potravy pre aktívnych jedincov, pre ženy a mužov, ktorí 

si chcú zachova mladistvý vzh¾ad, pre atlétov, pre ¾udí 

pod stálym èi zvýšeným stresom, pre fajèiarov a pre starších 

jedincov, ktorým užívanie pyknogenolu pomôže zvýši 

ochranu pred predèasným vznikom aterosklerózy èi kardiovaskulárnych 

chorôb. 

Užívanie 1 – 2 tabletiek pyknogenolu denne (na slovenskom 

trhu je prvým novým uvedeným produktom s obsahom 

pyknogenolu prípravok Bio-Pycnogenol) tak splní pre 

väèšinu z nás to najdôležitejšie želanie: oddiali príznaky 

starnutia celého organizmu vrátane zachovania pružnosti 

a hebkosti našej pleti. 

Èo by sme si viac mohli pria ? 

MUDr. Jitka Trnková, MBA 


22 

Projekt 

celoživotného vzdelávania a jeho realizácia 

Od roku 1999 prebieha 

Projekt EDUKAFARM, 

ktorého cie¾ smeruje k 

naplneniu koncepcie celoživotného 

vzdelávania 

pre lekárnikov a farmaceutických laborantov. 

Vznik projektu a jeho obsah, na rozdiel 

od povinného vzdelávania organizovaného 

ministerstvom zdravotníctva (v rámci 

SPAM, ILF), venuje pozornos komplexu 

otázok spojených s rozvojom trhu s liekmi, 

ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky 

predpis. 

Samolieèeniu (self medication)predstavuje 

v komplexe moderne chápanej lekárenskej 

starostlivosti významnú zložku a preto 

aj vzdelávaniue v tomto okruhu má svoje 

opodstatnenie. Ako sa uvádza vo vyjadreniach 

Európskej komisie je farmaceut (lekárnik) 

a farmaceutická laborantka najbližšie, 

zo všetkých dostupných odborníkov pri poskytovaní 

zdravotnej starostlivosti. Preto má 

k¾úèovú úlohu v poskytovaní informácií a 

poradenstva o liekoch urèených na samolieèenie. 

EDUKAFARM - vzdelávací produkt 

orientuje pozornos v dvoch rovinách – jednej 

urèenej vyššie uvedeným profesiam a 

druhej predstavovanej širokou verejnos ou. 

Súèas ou je štvr roèné vydávanie èasopisu 

EDUKAFARM NEWS a vo¾ne šírenej prílohy 

Lieky bez lekárskeho predpisu pre širokú 

verejnos v rámci spoloèenského èasopisu 

Slovenka. 

V roku 2000 v ÈR a od roku 2001 aj v 

Slovenskej republike prebehli v rámci projektu 

semináre, ktoré poskytli širšie vedomosti 

o stave v poskytovaní informácií pri 

jednotlivých prejavoch poruchy v organizme 

s možnos ou identifikácie laikom. Za realizáciou 

projektu stáli nielen príslušné profesné 

komory, ale aj Farmaceutické fakulty v 

Bratislave a Hradci Králové. V slovenskom 

projekte, realizovanom v Bratislave, Prešove, 

Prievidzi a Luèenci sa poèas uplynulého roku 

zúèastnilo na celodenných seminárov 

viac ako 600 lekárnikov a farmaceutických 

laborantov (cca 350 lekárnikov a 250 farmaceutických 

laborantov). Súèas ou prednášok 

boli aj knižné texty, ktoré podrobnejšie rozoberali 

prednášané témy. Uèebné texty 

získal každý z úèastníkov seminára spolu 

s osvedèením o jeho absolvovaní. Pod¾a dohovoru 

realizátorov vzdelávania s profesnou 

komorou bude absolvovanie seminára súèas 

ou bodovaného systému vzdelávacích 

aktivít, ktoré sú pre èlenov profesných organizácii 

zo zákona povinné. 

Garancia farmaceutických fakúlt je prejavom 

záujmu a zodpovednosti školy za ïalší 

profesný rast svojích absolventov, ale aj spätná 

väzba, cez ktorú sa získavajú podnety na 

formovanie obsahu a rozsahu vedomostí potrebných 

pre profesionálny rast. Garanciu 

Farmaceutickej fakulty UK zvýrazòuje osobné 

zazngažovanie dekana fakulty doc. dr. J. 

v rámci programu „EDUKAFARM“ 

Seginka, CSc., ale aj ïalších popredných 

predstavite¾ov Katedry farmakológie a toxikológie 

na èele s prof. dr. P. Švecom, DrSc., 

doc. dr. I. Tumovou, CSc., doc. dr. E. 

Raèanskou, CSc., doc. Dr. M. Kuželovou, 

CSc. Naviac na projekte spolupracuje prof. 

dr. V. Foltán,CSc., z Katedry organizácie a 

riadenia farmácie a pochopite¾ne hlavný organizátor 

projektu dr. Procházka. V priebehu 

roku prednášali v rámci slovenskej èasti 

edukaèného programu aj dr. Suchopár, doc. 

Vlèek a dr. Nová z Èeskej republiky. Zásluhu 

na organizácii podujatia má nielen 

Prezídium SleK, ktoré projekt odobrilo a morálne 

prostredníctvom regiónov podporilo, 

ale hlavne UNIPHARMA, a. s. Prievidza prostredníctvom 

obchodného riadite¾a dr. 

Petrovièa a jeho spolupracovníkov v jednotlivých 

regiónoch. Dr. Petroviè osobne zabezpeèoval 

logistickú podporu vzdelávania, 

riešil celý rad organizaèných a technických 

problémov spojených s organizáciou a 

priebehom podujatia na ktorom sa zúèastnilo 

zakaždým cca 100 našich kolegov. 

Prakticky v priebehu celého vzdelávania boli 

v trojmesaèných intervaloch k dispozícii 

jednotlivé èísla èasopisu EDUKAFARM NE- 

WS, obsahujúce aktuálne informácie z problematiky 

liekov slúžiacich na individuálnu 

terapiu v rámci samolieèenia. Okrem aktualit 

obsahovali aj návody na riešenie niektorých 

situácií, ako aj konkrétne postupy pri 

podávaní informácií. 


Samozrejme, že projekt takéhoto rozsahu 

vyžaduje pomerne silné ekonomické zázemie. 

V tejto oblasti patrí vïaka farmaceutickým 

spoloènostiam, ktoré v rámci 

odborného programu mali možnos prezentácie 

firemných poh¾adov na jednotlivé 

skupiny liekov, konkrétne lieky a marketingové 

aktivity poèas seminárov. Menova 

bezprostredne niektorú, by nebolo na tomto 

priestore vhodné, lebo vymenova všetky 

nie je možné. V každom prípade ich pomoc 

bola nevyhnutná a bez nej celý projekt 

by zostal len projektom. Preh¾ad, ktorý sme 

prezentovali však je len zaèiatkom ïalšieho 

pokraèovania. Medzièasom sa podarilo 

pripravi nový program, nadväzujúci na doterajšie 

poznatky, ktorý má posunú poznanie 

a zabezpeèi ïalšie pokraèovanie celého 

vzdelávacieho procesu. Obsahom 

odborných seminárov budú otázky ïalšieho 

poznania problematiky liekov vydávaných 

bez lekárskeho predpisu. Súèas ou 

programu je aj „okrúhly stôl“ farmaceutických 

spoloèností zameraný na zjednotenie 

názorov a poh¾adov na rozvoj trhu OTC 

liekov za úèastí popredných odborných 

autorít farmácie, medicíny a ekonomickej 

sféry. 

Medzi jednotlivými odbornými prednáškami 

podobne ako v roku 2001 zaznejú firemné 

prezentácie venované aktuálnym otázkam 

použitia liekov s OTC charakteristikou. 

Odborní garanti predloženého programu - 

doc. RNDr. Jozef Seginko, CSc. (dekan farmaceutickej 

fakulty), prof. MUDr. Pavel 

Švec, DrSc. (vedúci Katedry farmakólogie a 

toxikólogie) a prof. RNDr. Viliam Foltán, 

CSc. (vedúci Katedry organizácie a riadenia 

farmácie) predpokladajú, že zameranie cyklu 

v roku 2002 bude aktuálne a splní oèakávania 

všetkých úèastníkov projektu. 

TÉMY SEMINÁROV 

ZARADENÉ V ROKU 

Hnaèka a obstipácia a možnosti lieèby 

(doc. RNDr. J. Seginko, CSc.) 

Lieky vydávané bez lekárskeho predpisu – 

postavenie, ekonomický a socialny význam 

(prof. RNDr. V. Foltán, CSc.) 

Poliekové alergie – význam a prevencia 

(doc. RNDr. M. Kuželová, CSc.) 

VZDELÁVANIE 

Doplnkové výživové prípravky a ich význam 

v terapii 

(doc. RNDr. E. Raèanská,CSc.) 

Prevencia a lieèba migrény 

(doc. RNDr. I. Tumová, CSc.) 

Prírodné lieèivá s upokojujúcim úèinkom 

(doc. RNDr. D. Granèai,CSc.) 

Osteorporóza a jej profylaxia 

(prof. MUDr. P. Švec,DrSc.) 

MIESTA A TERMÍNY 

ODBORNÝCH SEMINÁROV: 

Bratislava, Farmaceutická fakulta 

6. 4. 2002 seminár pre FL 

7. 4. 2002 seminár pre F 

Prievidza 

16. 6. 2002 seminár pre F (s úèas ou aj FL) 

Košice 12. 10. 2002 seminár pre FL 

Prešov 13. 10. 2002 seminár pre F 

Bratislava 

19. 6. 2002 Edukafarm Round Table - seminár 

pre farmaceutické spoloènosti 

F- lekárnici, FL - farmaceutický laborant 


SLOVENSKÁ LEKÁRSKA SPOLOÈNOS 

SLOVENSKÁ FARMACEUTICKÁ SPOLOÈNOS 

LEKÁRNICKÁ SEKCIA 

FARMACEUTICKÁ FAKULTA UK 

SLOVENSKÁ LEKÁRNICKÁ KOMORA 

usporiadajú 

XXVIII. LEKÁRNICKÉ DNI 

BRATISLAVA, Farmaceutická fakulta UK 

6. 6. – 7. 6. 2002 

Lekárnické dni sa konajú pri príležitosti 50. výroèia založenia 

našej Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave 

Hlavným partnerom XXVIII. LEKÁRNICKÝCH DNÍ je SLOVAKOFARMA, a.s., Hlohovec 

Miesto konania: Farmaceutická fakulta UK - Aula, Odbojárov 10, BRATISLAVA 

Termín: 6.6. – 7.6.2002 

Témy rokovania: 

• Imunitný a obranný systém. 

• Lieky a OTC prípravky v terapii chorôb. 

• Aktuálne otázky v lekárenstve. 

Registraèný poplatok: pre èlenov SFS 600,- Sk, pre neèlenov 800,- Sk 

Odborné rokovanie: 

6. júna 2002 (štvrtok) 

13.00 - 18.00h 

7. júna 2002 (piatok) 

08.30 - 11.00h 

11.30 - 12.30h (prestávka) 

13.00 - 14.30h 

Spoloèenské posedenie: 

6. júna 2002 (štvrtok) - 20.00hv jedálni FaF UK 

ORGANIZAÈNÉ POKYNY: 

Ubytovanie: hotel KYJEV, NIVY, TURIST, ECHO, BRATISLAVA, k dispozícii sú dvojlôžkové izby v 

cene cca 1800,-Sk/noc, zabezpeèuje každý osobne. 

Stravovanie: jedáleò FaF UK 

Záväzná prihláška: Posla najneskôr do 30.4.2002 na adresu: doc. RNDr. M.Fulmeková, CSc, 

Univerzitná lekáreò, Ružinovská 12, 821 01 Bratislava 

Prípravný výbor: 

doc. RNDr. M. Fulmeková, CSc, Mgr. P.Stanko, Pharm. L. Èernušková, CSc, Pharm. Dr. K. Pecníková, 

Pharm. Dr. M. Schranz, Pharm. Dr. D. Bošanská, Pharm. Dr. Z. Pìnièková, Pharm. Dr. P. Mihálik 

ZÁVÄZNÁ PRIHLÁŠKA 

Priezvisko, meno a titul úèastníka: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Adresa pracoviska: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Tel.: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Fax: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . E-mail: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Úèas na podujatí: q pasívna q aktívna 

Prihlasujem: q poster q výstavu q prednášku 

Prednáška: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Autori: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Výstava prípravkov: vystavovate¾ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

V . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . dòa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2002 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Peèiatka a podpis objednávate¾a Podpis úèastníka

Otázka: V rámci dobrých rodinných vz ahov 

som poskytol svojej matke finanèné prostriedky 

na zriadenie verejnej lekárne. 

Nako¾ko nemám žiadnych súrodencov, 

chcel by som sa informova , èi po jej smrti 

môžem túto lekáreò zdedi ako celok alebo 

ju budem musie preda ? 

Pýta sa: Ing. Martin Tichý 

Odpovedá: JUDr. Škodler Ondrej 

Dedièské konanie je upravené v § 460 až 

§ 487 Obèianskeho zákona. Dedièstvo sa 

nadobúda smr ou poruèite¾a. Dedí sa zo zákona, 

zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. 

Ak nenadobudne dedièstvo dediè zo 

závetu, nastupujú namiesto neho dedièia zo 

zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len èas 

dedièstva, nadobúdajú zvyšujúcu èas dedièia 

zo zákona. 

V prípade, že ide o verejnú lekáreò, táto 

ako celok nemôže by predmetom dedièského 

konania. Pri dedení je potrebné jednotlivo 

pristupova ku každej èasti verejnej 

lekárne a rozlišova povolenie na poskytovanie 

lekárenskej starostlivosti, priestory lekárne, 

zariadenie lekárne, zásoby liekov a 

zdravotníckych pomôcok. 

§ 

Povolenie na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti: V zmysle § 

35 zákona è. 140/1998 Z.z. o 

liekoch a zdravotníckych pomôckach 

v znení neskorších 

predpisov lekárenskú 

starostlivos vo verejnej 

lekárni a v poboèke verejnej 

lekárne môže poskytova 

fyzická osoba 

alebo právnická osoba 

na základe povolenia 

krajského úradu. Od 

nadobudnutia úèinnosti 

novely zákona è. 

140/1998 Z.z. krajský 

úrad môže vyda povolenie 

na poskytovanie 

lekárenskej starostlivosti 

len fyzickej osobe, ak spåòa 

podmienky ustanovené zákonom. 

Povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

je viazané na osobu držite¾a povolenia 

a z tohoto dôvodu nemôže by predmetom 

dedièského konania, nako¾ko 

obsahuje meno a priezvisko, miesto trvalého 

pobytu, rodné èíslo, obchodné meno, 

identifikaèné èíslo, druh a rozsah èinnosti, 

miesto výkonu èinnosti, deò zaèatia èinnosti 

a dátum vydania povolenia. Spôsobilos fyzickej 

osoby ma práva a povinnosti zaniká 

smr ou a smr držite¾a povolenia resp. jeho 

vyhlásenie za màtveho má za následok aj zánik 

povolenia na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti. V prípade, že by ste mali záujem 

o ïalšie prevádzkovanie verejnej lekárne, 

bolo by nevyhnutné požiada o vydanie 

nového povolenia na poskytovanie lekárenskej 

starostlivosti. Fyzická osoba môže zaobchádza 

s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, 

ak dosiahla vek 18 rokov, je 

spôsobilá na právne úkony, bezúhonná, odborne 

spôsobilá a zdravotne spôsobilá. 

Fyzická osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilos 

, môže zaobchádza s liekmi a zdravotníckymi 

pomôckami, ak si ustanoví najmenej 

jednu kvalifikovanú osobu 

zodpovednú za vykonávanie odborných 

èinností povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania 

s liekmi a zdravotníckymi pomôckami 

(odborný zástupca). 

Priestory verejnej lekárne: Súèas ou lekárne 

sú aj priestory, v ktorých sa poskytuje lekárenská 

starostlivos . V prípade dedièského 

konania je potrebné rozlišova priestory vo 

vlastníctve držite¾a a priestory, ktoré mal držite¾ 

povolenia v prenájme. 

V prípade, že priestory sú 

vo vlastníctve držite¾a povolenia 

na poskytovanie 

lekárenskej starostlivosti, 

postupuje sa v zmysle 

ustanovení Obèianskeho 

zákona o dedení 

§ 460 ž 486 zákona. Ak 

mal držite¾ povolenia 

priestory v prenájme, nájom 

zaniká smr ou nájomcu, 

pokia¾ dedièia po 

poruèite¾ovi, ktorý bol nájomcom, 

do 30 dní od jeho 

smrti neoznámia prenajímate¾ovi, 

že pokraèujú v nájme. V 

prípade, že sa rozhodnete pokraèova 

v poskytovaní lekárenskej 

starostlivosti, staèí pokia¾ ako dediè 

oznámite prenajímate¾ovi, že pokraèujete 

v nájme. V tomto prípade však upozoròujeme 

na skutoènos , že pokraèova v 

nájme môžete len ak dodržíte zmluvne urèený 

úèel nájmu, ktorý je podstatnou náležitos 

ou Zmluvy o nájme nebytových priestorov. 

Zariadenie lekárne: t.j. materiálne vybavenie 

pracoviska lekárne ako je napr. lekárenský 

nábytok s tarou, stolièky, poèítaè s 

pokladòou, nádoba na zber liekov nespotrebovaných 

fyzickými osobami, pracovné 

a úložné plochy s chladnièkou, presné 

PRÁVNIK RADÍ 

váhy, elektrický variè, teplomer, vlhkomer, 

trezor na uchovávanie omamných a psychotropných 

látok II. skupiny a liekov s ich 

obsahom a iné materiálne vybavenie, ktoré 

bolo nevyhnutné k èinnosti verejnej lekárne 

je predmetom dedièského konania v zmysle 

Obèianskeho zákona. Nakladanie so zariadením 

lekárne nepodlieha kontrole zo strany 

štátnej správy. 

Lieky: Základný sortiment verejnej lekárne 

a poboèky verejnej lekárne tvoria v 

Slovenskej republike registrované humánne 

lieky a schválené humánne zdravotnícke 

pomôcky uhrádzané na základe zdravotného 

poistenia, lieèivá a pomocné látky 

uvedené v slovenskom liekopise a registrované 

veterinárne lieky. Doplnkový sortiment 

verejnej lekárne, poboèky verejnej lekárne 

tvoria dietetické prípravky, detská 

výživa, minerálne vody a iné výrobky slúžiace 

na podporu a ochranu zdravia. 

Výrobky do doplnkového sortimentu zaraïuje 

ministerstvo zdravotníctva. 

V zmysle zákona è. 140/1998 Z.z. 

„Nadobudnutie vlastníctva liekov neoprávòuje 

s nimi naklada iným spôsobom, ako 

ustanovuje zákon.“ Orgán, ktorý povolenie 

na poskytovanie starostlivosti vydal, je po 

úmrtí držite¾a povolenia zabezpeèi , aby 

neprišlo k zneužitiu liekov a zdravotníckych 

pomôcok a aby s liekmi a so zdravotníckymi 

pomôckami nezaobchádzali osoby, ktoré 

nie sú oprávnené zaobchádza s liekmi a 

so zdravotníckymi pomôckami. V rozhodnutí 

o zrušení povolenia orgán, ktorý rozhodnutie 

vydal, urèí spôsob, ako sa má naloži 

so zásobami liekov a zdravotníckych 

pomôcok. Kontrolu nakladania s liekmi a 

zdravotníckymi pomôckami vykonáva 

okresný úrad prostredníctvom okresného 

štátneho farmaceuta. Z toho vyplýva, že dedièia 

nesmú lieky preda ani s nimi akoko¾vek 

disponova . Od okamihu smrti držite¾a 

povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

preberá zodpovednos a je oprávnený 

disponova s liekmi len okresný štátny 

farmaceut. Èo sa týka doplnkového sortimentu 

lekárne, nakladanie s ním nepodlieha 

kontrole zo strany štátnej správy. Tento 

tvorí tiež súèas dedièstva. 

Upozoròujem aj na skutoènos , že na dedièa 

neprechádzajú len aktíva, ale aj pasíva 

poruèite¾a a tento za ne zodpovedá do výšky 

nadobudnutého dedièstva. Ak by bolo dedièstvo 

predåžené (pasíva väèšie ako aktíva) 

prostriedky získané zdedením lekárne by 

mohli by použité na úhradu záväzkov poruèite¾a. 


Vás pozývajú na odborný seminár 

NOVÝ ZÁKONNÍK PRÁCE 

26. marec 2002 Bratislava 

26 

VZDELÁVANIE 

Cie¾om seminára je výklad obsahu nového Zákonníka práce è. 311/2001 Z. 

z., osobitne tých jeho èastí, ktoré prinášajú významné zmeny v oblasti pracovného 

práva s prihliadnutím na aplikáciu v niektorých špecifických podmienkach 

výkonu zdravotníckych èinností. 

ORGANIZAÈNÝ GARANT: Dom techniky ZSVTS Bratislava, s.r.o. Ing. Eugénia 

Kiselyová 

Škultétyho 1, 831 04 Bratislava 3, Tel.è.: 02/50 22 44 63, 50 22 44 66, Fax: 02/55 

42 49 83 

E-mail: dtzsvtsba@ba.telecom.sk, www.dtb.sk 

LEKTORKA: JUDr. Mária BUCHTOVÁ, riadite¾ka odboru pracovných vz ahov, 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 

ODBORNÝ PROGRAM: 

v spolupráci s 

MINISTERSTVOM ZDRAVOTNÍCTVA SR - sekcia operatívnych èinností, ASOCIÁCIOU NEMOCNÍC SR, ASOCIÁCIOU 

SÚKROMNÝCH LEKÁROV SR, SLOVENSKOU LEKÁRSKOU KOMOROU, SLOVENSKOU LEKÁRNICKOU KOMO- 

ROU, SLOVENSKÝM ODBOROVÝM ZVÄZOM PRACOVNÍKOV ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI 

od 7,30 Registrácia úèastníkov 

8,30 Otvorenie seminára Obsah Nového zákonníka práce è. 311/2001 Z. z. 

- zásada rovnakého zaobchádzania 

- ochrana zamestnancov pred diskrimináciou 

- predzmluvné vz ahy (povinnosti zamestnávate¾a a uchádzaèa o zamestnanie 

pred vznikom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

pracovného pomeru) 

- vznik, zmena, skonèenie pracovného pomeru 

- odstupné, odchodné 

10,30 Prestávka - obèerstvenie 

10,45 Pokraèovanie odborného programu 

- ochrana osobných údajov zamestnanca 

- pracovný èas a jeho rozvrhnutie 

- dovolenka a jej èerpanie 

- pracovné podmienky žien a mužov 

- náhrada škody 

- zástupcovia zamestnancov a podmienky èinnosti zástupcov zamestnancov 

- aktuálne otázky pri uplatòovaní pracovno - právnych vz ahov 

12,30 Prestávka - obèerstvenie 

13,00 Diskusia a konzultácie 

14,30 Ukonèenie seminára 

Záväzné prihlášky zasla na adresu: Dom techniky ZSVTS Bratislava s.r.o., Ing. 

Eugénia Kiselyová, Škultétyho ul. 1, 831 04 Bratislava 3 

ZÁVÄZNÁ PRIHLÁŠKA 

akcia: Nový zákonník práce è. 311/2001 Z. z. 

dátum: 26. marec 2002, èíslo akcie: 353 202 

Priezvisko, meno a titul úèastníka: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Pracovná pozícia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Organizácia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Adresa (PSÈ): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Tel.: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Fax: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

E-mail: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Bankové spojenie (è. úètu): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

IÈO: . . . . . . . . . . . . . . . DRÈ: . . . . . . . . . . . . . . . . 

Uhradený obnos: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

q bankovým prevodom q poštovou poukážkou 

Dátum úhrady: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

V . . . . . . . . . . . . . . . . . dòa . . . . . . . . . . . . 2002 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 

Peèiatka a podpis objednávate¾a Podpis úèastníka 

ÚÈASTNÍCKY POPLATOK je 890,- Sk/os. s DPH 10%. 

UZÁVIERKA PRIHLÁŠOK 12. 3. 2002 

Pozn.: V prípade väèšieho poètu záujemcov prosíme vyhotovi kópiu záväznej prihlášky 

obojstranne pre každého ïalšieho úèastníka. 

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Termín a miesto konania: 26. marec 2002, Stredisko kultúry Bratislava Nové mesto, Vajnorská 21, Bratislava 

Prihlášky: Riadne vyplnenú prihlášku spolu s èas ou o úèastníckom poplatku prosíme zasla najneskôr do 12. 3. 2002 na adresu organizaèného garanta konferencie. 

Definitívna registrácia prihlášky je možná až po zaplatení úèastníckeho poplatku. V prípade, že úhrada úèastníckeho poplatku bude realizovaná neskôr než 7 dní pred 

zaèiatkom seminára, požadujeme predloženie kópie dokladu o zaplatení pri registrácii. Pri odhlásení úèastníka do 7 dní pred zaèiatkom seminára je stornovací poplatok 

vo výške 25% z ceny podujatia. Pri neskoršej písomnej odhláške ako aj v prí-pade neúèasti sa úèastnícky poplatok nevracia. Úèas náhradníka je možná. 


28 

X. Snem Slovenskej lekárnickej komory 

sa uzniesol na tomto Hospodárskom poriadku 

Slovenskej lekárnickej komory (ïalej len „komora“). 

l Èl.1 

Všeobecné ustanovenia 

Hospodársky poriadok upravuje hospodárenie s hnute¾ným majetkom 

komory, s príjmami a výdavkami pod¾a rozpoètu, tvorbu 

fondu a èerpanie prostriedkov z neho. 

l Èl.2 

Hospodárenie komory 

(1) Finanèné hospodárenie vychádza z príjmov zo zápisného 

èlenov, èlenských príspevkov, mimoriadnych a udržiavacích 

príspevkov, peòažných pokút, darov, dotácií a 

iných poplatkov èlenov komory získaných v súlade s právnymi 

predpismi a vnútornými predpismi komory ako aj z 

prípadnej podnikate¾skej èinnosti komory. 

l Èl.3 

Rozpoèet príjmov a výdavkov. 

(1) Základným nástrojom hospodárenia komory je rozpoèet komory. 

(2) Návrh rozpoètu komory na kalendárny rok predkladá snemu 

prezídium komory. 

(3) Rozpoèet komory na kalendárny rok schva¾uje snem komory. 

(4) Výdavky na bežný rok nemajú by vyššie ako príjmy. V opaènom 

prípade na krytie vyšších výdavkov treba použi finanèné 

prostriedky z podporného fondu. 

l Èl.4 

Rozpoèet príjmov 

(1) Finanènými príjmami komory sú: 

a) poplatky za zápisné, 

b) èlenské, mimoriadne a udržiavacie príspevky riadnych èlenov, 

c) dotácie, dary a príjmy získané v súlade s platnými právnymi 

predpismi, 

d) peòažné pokuty a úroky z nich 

e) iné poplatky, úroky z vkladov na úètoch v peòažných ústavoch, 

poplatok za poskytnutie údajov zo zoznamu èlenov komory, 

f) príjmy z podnikate¾skej èinnosti vykonávané v súlade s platnými 

právnymi predpismi 

g) iné príjmy. 

(2) Èlenský príspevok sa skladá z príspevku na úèet komory a z 

príspevku na úèet regionálnej komory. 

(3) Výšku zápisného poplatku, èlenského a udržiavacieho príspevku 

pre jednotlivé kategórie èlenov ako aj spôsob ich rozdelenia 

medzi komoru a regionálnu komoru urèuje snem komory. 

(4) Èlenské príspevky sú splatné do 15.februára kalendárneho 

roka individuálnou platbou èlena na úèet komory a príslušnej regionálnej 

komory. 

(5) Zápisný poplatok a èlenský príspevok nového èlena komory 

je splatný ku dòu podania žiadosti o prevedenie zápisu do zoznamu 

èlenov vedeného komorou v plnej výške, bez oh¾adu na 

to, kedy sa v priebehu kalendárneho roka prijatie nového èlena 

do komory uskutoènilo. 

(6) Pri nezapísaní do zoznamu èlenov sa zápisný poplatok a 

èlenský príspevok v plnej výške bezodkladne vráti žiadate¾ovi o 

zápis do zoznamu èlenov komory. 

(7) Udržiavací príspevok zaplatí èlen komory na materskej dovolenke 

a vojak základnej služby. 

(8) Zápisný poplatok a udržiavací príspevok èlena komory je v plnej 

výške príjmom regionálnej komory. 

(9) Výšku poplatku za vydanie „Osvedèenia o etickej a odbornej 

spôsobilosti“, stanovuje snem komory. Poplatok je splatný v lehote 

do30 dní odo dòa rozhodnutia o vydaní osvedèenia. 

(10) Poplatok za vydanie Osvedèenia o etickej a odbornej spôsobilosti 

je v plnej výške príjmom regionálnej komory. 

Hospodársky poriadok Slovenskej lekárnickej komory DOKUMENTY SLeK 

(11) Finanèným príjmom komory je v plnej výške aj finanèné plnenie 

ako disciplinárne opatrenie pod¾a zákona SNR è.13/1992 

Zb. v znení hlavy IX. ods. 1 písm. c a ods. 2 písm. a. 

l Èl. 5 

Poplatky komory 

Snem Slovenskej lekárnickej komory stanovuje výšku zápisného 

poplatku, èlenských príspevkov, udržiavacieho príspevku a 

iných poplatkov komory takto: 

(1)Výška èlenského príspevku èlena komory pracujúceho v závislej 

èinnosti vo verejnej lekárni, alebo v obdobnom pracovnom 

vz ahu, vrátane lekárnika pracujúceho v nemocniènej lekárni 

sa stanovuje na 1.500,- Sk. 

(2)Výška èlenského príspevku lekárnika - prevádzkovate¾a 

verejnej lekárne, alebo odborného zástupcu právnickej 

osoby prevádzkujúcej verejnú lekáreò je stanovená na 

10.000,- Sk. 

(3) Výška zápisného poplatku je stanovená na 200,- Sk. 

(4) Výška udržiavacieho príspevku je stanovená na 120,- Sk 

(5) Spôsob rozdelenia èlenských príspevkov medzi komoru a 

regionálnu komoru je stanovený nasledovne: v prípade výšky 

príspevku pod¾a ods. 1 tohto èlánku v pomere 1:1, v prípade 

výšky príspevku pod¾a ods. 2 tohto èlánku v pomere 1:1. 

(6)Výška poplatku za vydanie „Osvedèenia o odbornej a etickej 

spôsobilosti“ je stanovená na 500,- Sk. 

(7) Výška finanèného poplatku za poskytnutie údajov zo zoznamu 

èlenov komory je stanovená na 5,- Sk za každý jednotlivý 

údaj. 

l Èl.6 

Rozpoèet výdavkov 

(1) Rozpoètové výdavky musia by doložené dokladmi o výdaji 

peòažných prostriedkov a podpísané prezidentom a viceprezidentom 

komory. 

(2)Výber finanèných prostriedkov z bežného úètu musí by podpísaný 

prezidentom a ïalším písomne urèeným èlenom prezídia 

komory. 

(3)Komora využíva finanèné prostriedky v súlade s rozpoètom, 

plánom èinnosti a hospodárenia najmä na: 

(a) snemy, schôdze, porady, semináre, konferencie, klubovú a 

vzdelávaciu èinnos , 

- obèerstvenie je možné poskytnú na všetkých podujatiach poriadaných 

komorou, ktoré trvajú viac ako jednu hodinu do výšky 

50,- Sk na úèastníka a deò, 

- stravovanie je možné poskytnú len pri podujatiach trvajúcich 

dlhšie ako 3 hodiny a zasahujúcich do doby niektorého z hlavných 

denných jedál. Limity stravného sa vyplácajú pod¾a platných 

predpisov. V odôvodnených prípadoch môže prezídium komory 

zvýši nutné výdavky aj nad rámec schválených limitov až 

do výšky 150,- Sk. 

- pri celodenných, resp. viacdenných akciách organizovaných 

komorou (snem, sympózium)sa denný limit finanèných prostriedkov 

na obèerstvenie zvyšuje na sumu až do 500,- Sk na každého 

úèastníka 

(b) príležitostné pohostenia a dary 

- Výdavky na spomienkové predmety a vecné dary hos om 

do výšky 500,- Sk. na osobu, pri návštevách v zahranièí do 

2000,- Sk na osobu, 

(c) prevádzkové výdavky, 

(d) informaèná a edièná èinnos , 

– z prostriedkov komory možno kupova knihy, vrátane zdravotníckej 

literatúry, brožúry, publikácie, príruèky, èasopisy dennú 

tlaè a pod. Publikácie, ktorých cena jednotlivo presahuje sumu 

1000,- Sk, podliehajú evidencii a inventarizácii, 

(e) medzinárodné styky a spolupráca, 

- v priebehu pobytu zahranièných hostí hradí poskytnutie jedného 

slávnostného obeda 

alebo veèere do výšky 1000,- Sk na osobu . Výdavky na ubytovanie, 

dopravu, cestovné a iné služby sa hradia v skutoènej výške, 


- náhrady cestovných výdavkov pri zahranièných služobných 

cestách funkcionárov 

a pracovníkov komory sa riadi všeobecne platnými právnymi 

predpismi a vyhláškami MF 

SR, zákona è. 119/1992 v znení zmien a doplnkov, 

(f) oceòovanie a odmeny funkcionárom a pracovníkom komory 

- v rámci starostlivosti o pracovníkov komory alebo regionálnej 

komory je možné so súhlasom prezidenta komory 

alebo predsedu regionálnej komory poskytnú vecné alebo 

peòažné dary v sume do 2000,- Sk. pri príležitosti 50 rokov 

veku, alebo pri prvom odchode do dôchodku. Tieto plnenia 

sú fakultatívne, 

(g)èlenom volených orgánov komory a regionálnej komory sa 

poskytuje náhrada za stratu èasu pri výkone funkcie vo výške 

100,- Sk za hodinu, najviac 10 hodín denne. Za stratu èasu sa 

považuje doba úèasti na rokovaniach organizovaných komorou 

alebo na rokovaní, na ktoré je èlen komory vyslaný so súhlasom 

komory, 

(h)pri úmrtí je možné zakúpi smútoènú kyticu alebo veniec do 

celkovej hodnoty 1000,- Sk. 

(i)ostatné výdavky na èinnos komory - paušál cestovného a 

stravné lístky zamestnancov, 

(j)orgánom komory a zamestnancom sa prepláca ubytovanie 

a ostatné náhrady v zmysle platného zákona o cestovných 

náhradách. Pri použití súkromného dopravného prostriedku 

sa vypláca náhrada pod¾a platných sadzieb a 

pod¾a aktuálnej ceny pohonných hmôt v èase použitia dopravného 

prostriedku, 

(k)ubytovanie a stravovanie pre pozvaných domácich hostí uhrádza 

v zmysle príslušných platných zákonov komora. 

(l)cestovné a ubytovacie náklady za delegátov snemu komory 

uhrádza regionálna komora, ktorú delegát na sneme 

zastupuje, 

(4) Všetky ostatné výdavky sa preplácajú v preukázanej výške v 

súlade so schváleným rozpoètom. 

l Èl.7 

Financovanie nerozpoètových výdavkov 

(1) Na financovanie nerozpoètových výdavkov sa použijú finanèné 

prostriedky získané z kapitálovej úèasti komory v spoloènosti 

EDUPHARM s.r.o. 

l Èl.8 

Podporný fond 

(1) Komora tvorí podporný fond, ktorý sa každoroène dopåòa vo 

výške 10% roèných príspevkov. 

(2) Finanèné prostriedky podporného fondu možno použi : 

a) na krytie nepredvídaných výdavkov v bežnom roku, 

b) na zriadenie alebo na úèas pri zriadení obchodnej spoloènosti, 

c) na nákup nehnute¾ností. 

d) na jednorazovú sociálnu podporu èlenovi alebo 

jeho rodinnému príslušníkovi z vážnych sociálnych dôvodov, 

e) na návratné bezúroèné pôžièky na riešenie prechodnej ažkej 

rodinnej situácie. 

f)odstránenie škôd na majetku komory. 

(3) Použitie prostriedkov podporného fondu schva¾uje rada komory 

na návrh prezídia komory. 

(4) Hospodárenie s prostriedkami podporného fondu kontroluje 

kontrolný výbor komory. 

(5) Nevyèerpané finanèné prostriedky podporného fondu sa prevádzajú 

do ïalšieho roku. 

(6) Peòažné prostriedky podporného fondu sa ukladajú na osobitnom 

úète. 

l Èl.9 

Hospodárenie regionálnych komôr 

(1) Regionálne komory si ukladajú príjmy na vlastný úèet. 

(2) Hospodárenie regionálnych komôr sa riadi primerane ustanoveniami 

tohto Hospodárskeho poriadku komory. 

DOKUMENTY SLeK 

l Èl.10 

Majetok komory 

Majetok komory tvoria: 

1. Finanèné prostriedky na úètoch, 

2. Finanèné prostriedky v hotovosti, 

3. Investièný majetok a drobný hmotný investièný majetok, 

4. Poh¾adávky a záväzky. 

l Èl.11 

Evidencia majetku 

(1) Komora vedie evidenciu o majetku komory. 

Inventarizácia majetku sa vykonáva v súlade s platným znením 

zákona o úètovníctve. 

(2) Za evidenciu majetku komory zodpovedá riadite¾ sekretariátu 

komory. 

(3) Doklady o pohybe majetku musia podpísa prezident a viceprezident 

komory. 

l Èl.12 

Použitie majetku 

(1) Majetok komory v rámci obvyklého hospodárenia možno použi 

v súlade so všeobecne záväznými predpismi a vnútornými 

predpismi a uzneseniami orgánov komory. 

(2) Za hospodárenie s majetkom komory zodpovedá prezídium 

komory. 

(3) Prezident komory je oprávnený schva¾ova denný výdavok 

do výšky 10.000,- Sk spoloène s riadite¾om sekretariátu 

komory a výdavok s opakovaným plnením do výšky 

50.000,- Sk. 

(4) Výdavok nad 50,000,- Sk schva¾uje prezídium komory. 

(5) Odplatný prevod majetku alebo darovanie majetku musí 

schváli prezídium komory. 

l Èl.13 

Kontrola hospodárenia s majetkom 

(1) Hospodárenie s majetkom komory kontroluje Kontrolný výbor 

komory. 

(2) Rozsah a lehoty vykonávania kontrol urèuje Kontrolný výbor 

komory. 

(3) Kontrolný výbor kontroluje hospodárenie komory pod¾a 

schváleného rozpoètu, evidenciu majetku, výdavky pod¾a dokladov, 

výbery z úètu v banke pod¾a bankových výpisov, zostatok 

hotovosti v pokladnici. 

l Èl.14 

Podnikanie 

(1) Komora môže podnika ako právnická osoba pod¾a platných 

právnych predpisov. 

(2) Na použitie finanèných prostriedkov na zaèatie vykonávania 

podnikate¾skej èinnosti je potrebný súhlas rady 

komory. 

l Èl.15 

Závereèné ustanovenia 

(1) Hospodársky poriadok nesmie by v rozpore so všeobecne 

záväznými predpismi, ktoré sa vz ahujú na komoru ako samosprávnu 

stavovskú organizáciu. 

(2) Ustanovenia hospodárskeho poriadku sa primerane vz ahujú 

na regionálne komory. 

(2) Finanèný poriadok schválil V. snem komory dòa 20.apríla 

1996 v Trenèianskych Tepliciach a týmto dòom nadobudol platnos 

a úèinnos . 

(3) Opravy a doplnky do finanèného poriadku komory schválil 

VII. snem komory dòa 5.12.1998 v Levoèi a týmto dòom nadobudol 

platnos a úèinnos . 

(4) Opravy a doplnky do Hospodárskeho poriadku komory 

schválil X. snem komory v Prievidzi dòa 10.3.2001 a týmto 

dòom nadobudol platnos a úèinnos . 

(5) Opravy a doplnky do Hospodárskeho poriadku komory 

schválil XII. Snem komory v Bojniciach dòa 2.12.2001 a týmto 

dòom nadobudol platnos a úèinnos . 

Hospodársky poriadok Slovenskej lekárnickej komory 


Vydavate¾: 

Edufarm, spol. s r.o. 

Odbojárov 10 

832 32, Bratislava 

tel./fax: 02/5564 3312 

tel.: 02/5564 3311 

Adresa redakcie: 

Odbojárov 10 

832 32, Bratislava 

tel./fax: 02/5564 3312 

tel.: 02/5564 3311 

e-mail: edufarm@slek.sk 

Zodpovedná redaktorka: 


tel.: 0903 776 035 

e-mail: bpr@in.slovanet.sk 

Redakèná rada: 

predseda redakènej rady: 

PharmDr. Peter MIHÁLIK, 

èlenovia: 

PharmDr. Štefan KRCHÒÁK 

PharmDr. Ernestína TÓTHOVÁ 

RNDr. Anton BARTUNEK 

Mgr. Igor MINAROVIÈ 

prof. RNDr. Viliam FOLTÁN, CSc. 

doc. RNDr. Jozef SEGINKO, CSc. 

doc. RNDr. Silvia SZÜCSOVÁ, CSc. 

PharmDr. Juraj SÝKORA, CSc. 

Grafická úprava: 

Erik PIETRIK 

e-mail: epg@stonline.sk 

Inzercia: 


tel.: 0903 776 035 

Tlaè: 

Polygrafia SAV 

Dúbravská cesta 9, 842 34 Bratislava 4 

Distribúcia: 

L.K. Permanent 

Hattalova 22, 831 03 Bratislava 3 

Registraèné èíslo: MK 2209/99 

ISSN 1335-5821 

n e p r e d a j n é 

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov 

a komerèných èlánkov (oznaèených PR). 

Uzávierka materiálov je 28. februára 2002. 

Èíslo vychádza 8. marca 2002. 

30 

NA ZÁVER… 

Výroba tekutých liekových foriem v Nemecku. 

25 

Stretnutie absolventov 

po 25 rokoch 

Èas uteká a 25 rokov je za nami. Je to dos na zaspomínanie a stretnutie, ktoré sa 

uskutoèní na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, Odbojárov 10, 7.6. 2002 

o 15.00 h. Ak máš záujem stretnú známe tváre a konèil si štúdium na FaF UK 

v roku 1977, ozvi sa. Záväznú prihlášku so spiatoènou adresou pošli do 30.4.2002 na 

adresu: 

Univerzitná lekáreò FaF UK, Ružinovská 12 , 821 01 Bratislava 

tel.: 02 / 43 33 50 37, fax: 02 / 43 33 11 43, mobil: 0905 45 58 29 

doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc. a Mgr. O¾ga Bystrická 

Ubytovanie si každý zabezpeèuje osobne (odporúèame hotel Kyjev, v ktorom bude aj 

spoloèná veèera, ïa¾šie hotely v blízkosti sú: Nivy, Bratislava, Holiday Inn, Junior, Dukla, 

Astra, Fórum). Uvedená akcia naväzuje na 28. Lekárnické dni, ktoré zaèínajú 6. 6. 2002 

na FaF UK z príležitosti 50. výroèia založenia našej „Alma mater“. 

Lekáreò v Prahe 

prijme magistrov. 

Nástup možný ihneï. Ubytovanie pomôžeme zabezpeèi . 

Tel. è. 0042026520688, 00420604239148, 0042028554550. 

Do lekární spoloènosti Lékárny Lloyds s.r.o. 

v Moste, Ústí nad Labem, Jablonci nad Nisou, Èeskej Lípe, Èeských 

Budejoviciach, Èeskom Krumlove, Orlovej a v Karvinej 

h¾adáme lekárnikov. 

Ponúkame motivujúce platové ohodnotenie. 

H¾adáme ambicióznych a spo¾ahlivých ¾udí so zmyslom pre zodpovednos 

, s dobrými znalos ami a komunikaènými schopnos ami. 

Ponúkame príjemné pracovné prostredie, ubytovanie zabezpeèíme. 

Kontakt: Lékárny Lloyds, s.r.o. Revoluèní 8, 110 00 Praha 1, 

tel.: 02/ 967 855 33, 0606 654 376, 

e-mail: kankovam@lloydspharmacy.cz. 

Pripravujeme… 

Z èinnosti Prezídia Slovenskej lekárnickej komory 

Mladá veda v lekárenstve 

Za tárou 

Právnik radí 

Predstavujeme…

kviz - Slovenská lekárnická komora

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?