ústredné vykurovanie

ÚSTREDNÉ VYKUROVANIE 

10. PREDNÁŠKA

Obsah 

1. Vykurovacie sústavy – teplovzdušné, 

sálavé 

2. Príklady vykurovania pre rôzne typy 

objektov 

3. Netradičné zdroje

Teplovzdušné vykurovacie systémy 

Výhody 

� Prevádzková spoľahlivosť 

� Nízka tepelná zotrvačnosť 

� Nízke investičné náklady 

� Môže zabezpečiť aj vetranie miestností 

Nevýhody 

� Vírenie a roznášanie prachu vplyvom prúdenia vzduchu 

� Absencia sálavej zložky výmeny tepla 

� Pri intenzitách výmeny vzduchu, nerovnomerné rozloženie teplôt, 

veľký teplotný gradient


PODĽA PÔVODU OHRIEVANÉHO VZDUCHU 

� S cirkulačným vzduchom 

� So zmesou čerstvého a cirkulačného vzduchu 

� S čerstvým vzduchom 

- Teplovzdušné vykurovanie najčastejšie na vykurovanie miestností halového typu. 

- Vzhľadom na malú zotrvačnosť vhodné pre prerušované vykurovanie. 

- Technicky výhoda možnosti aj vetrania v priestoroch s nutnou výmenou vzduchu pri vzniku 

škodlivín 

- Pri vykurovaní niektorých miestností výhodná kombinácia so sálavým, alebo konvekčným 

vykurovaním


SPÔSOB TEPLOVZDUŠNÉHO VYKUROVANIA 

TEPLOVZDUŠNÉ VYKUROVANIE 

ŠPORTOVEJ HALY 

LEGENDA : 

PRIVÁDZANÝ TEPLÝ VZDUCH 

ODVÁDZANÝ VZDUCH


S VENTILAČNOU PREVÁDZKOU 

TEPLOVZDUŠNÉ VYKUROVANIE S 

VENTILAČNOU PREVÁDZKOU 

1 - prívod ohriateho vzduchu, 

2 - nasávaný exteriérový vzduch, 

3 - predohriaty čerstvý vzduch, 

4 - ohrievacia jednotka, 

5 - odsávanie z kuchyne, kúpelne, WC, 

6 - rekuperačná jednotka, 

7 - kuchynský digestor, 

8 - prisávanie vzduchu z obytných miestností


S CIRKULAČNOU PREVÁDZKOU 

TEPLOVZDUŠNÉ VYKUROVANIE 


1 – teplovzdušný agregát, 

2 – prívodné potrubie s výustkami, 

3 – odsávacie potrubie



TEPLOVZDUŠNÝ KRB 

S CIRKULAČNOU 

PREVÁDZKOU

Sálavé vykurovacie systémy 

� Veľkoplošné vykurovanie 

- podlahové 

- stropné 

- stenové 

� Celkové vykurovanie zavesenými sálavými panelmi 

� Lokálne vykurovanie zavesenými sálavými panelmi 

� Vykurovanie tmavými a svetlými infražiaričmi


STROPNÉ VYKUROVANIE 

9 

2 

1 

0 

3 

4 5 

8 

6 

1 

2 

7 

STROPNÉ VYKUROVANIE 

LEGENDA : 

1 – vykurovacie teleso 

2 – regulačný ventil 

3 – potrubné rozvody 

4 – rozdeľovač 

5 – zberač 

6 – čerpadlo 

7 – kotol 

8 – poistný ventil 

9 – poistné potrubie 

10- expanzná nádoba


STENOVÉ VYKUROVANIE 

STENOVÉ VYKUROVANIE

ROZVOD S VYKUROVACÍMI TELESAMI

- Dilatácia 

- spoje 

- izolácia

VEDENIE VYKUROVACEJ RÚRKY V PODLAHE 

Rúrka musí mať možnosť dilatácie 

a nesmie znehodnocovať izoláciu

Izolácia proti agresivnym vplyvom 

TYPY IZOLÁCIÍ RÚROK 

Izolácia tepelná

Výhody plošného vykurovania 

� príjemná klíma 

� rovnomerne rozmiestnená teplota 

� optimálne priestorové využitie energie 

� nízka spotreba energie 

� využitie alternatívnych energetických foriem 

� nízka teplota vykurovacej vody 

Rozdelenie veľkoplošného vykurovania 

� stropné – podiel tepelného toku sálaním 80 % 

� stenové – podiel tepelného toku sálaním 65 % 

� podlahové – podiel tepelného toku sálaním 55 %

Rozmiestnenie teploty rôznych druhov vykurovania 

konvekce sálání 

40°C 38 °C 35 °C 31 °C 27 °C 23 °C 19 °C 14 °C

Profil priestorovej teploty 

u rôznych druhov vykurovania: 

16° 20° 24° 16° 20° 24° 16° 20° 24° 16° 20° 24° 

ideálne rozloženie 

teploty 

Podlahové 

vykurovanie 

konvekcia stropné vykurovanie

Mokrý spôsob ukladania Suchý spôsob ukladania 

Prívodná voda 35 až 55 °C 

Podlaha pracuje s merným 

tepelným výkonom nad 50 W/m 2 

Prívodná voda 40 až 70 °C. 

Tam, kde sa požadujú iba 

nižšie merné tepelné výkony 

do 50 W/m 2. 

Pozn.: s pokládkou začať až po zárubniach a po dokončených omietkach.

Ukladanie rúrky 

Obvodová 

izolačná 

páska 

výstelka 

Dĺžka vykurovacej 

slučky 

tr. 14 x 0,8mm =120 m 

tr. 12 x 0,7mm = 90 m 

Polomer ohybu 

Ručne ≥ 15 cm 

Ohýb. kliešte 6,5 cm

Technológia kladenia systému - mokrý spôsob. 

� vyrovnávací betón 

� izolácia proti vlhkosti 

� obvodová izolácia 

� tepelná izolácia s potlačeným vzorom 

� uloženie potrubia a jeho upevnenie príchytkami 

� vypolstrovanie ohybov výstelkovou páskou 

� tlaková skúška (10 barov po dobu 24 hod) 

� uloženie mazaniny (nie je nutné natlakovanie)

VYKUROVACIA PLOCHA PODLAHOVÉHO VYKUROVANIA 

Maximálna možná veľkosť nedelenej vykurovacej plochy: 

� do 40 m 2 (optimálne do 25 m 2 ) 

� do dĹžky strany 8 m 

� do pomeru strán 1 : 2 

Príliš veľká plocha – delíme, pružiaca špára vyrovná dilatáciu: 

� do 5 mm (veľkost špáry 8 až 10 mm, vyplnená stálepružnou hmotou) 

Maximálna možná dĺlžka rúrky v jednom okruhu: 

� 14 x 0,8 …………………120 m 

� 12 x 0,7 ………………… 90 m 

� Vykurovacie slučky jednotlivých okruhov majú byť približne rovnaké (kvôli regulácii) 

Maximálna možná priama dĺžka rúrky od oblúka k oblúku: 

� 5 m

Kríženie dilatačných (pružiacich) špár 

K prechodu cez dilatačné špáry 

použiť chráničky. 

Pružiaca špára – samolepiaci profil 

s výrezmi pre chráničky. 

Delíme: plochy nad 40m 2 a dĺžkou str. > 8m, str.pom. > 2:1

Spôsoby kladenia rúrok 

Protismerný Protismerný asymetrický 

Výhody protismerného ukladania: 

� rovnaká povrchová teplota v celej miestnosti 

� väčšina oblúkov len 90° - iba ručné ohýbanie. 

� 

Predradený 

Nevýhoda: 

väčšia kresličská náročnosť

Prvotné zahrievanie mazaniny 

Po ukončení 

beton. prác 

Cement. mazanina 

21 dní 

Anhydritová maz. 

7 dní 

25°C vstupná 

teplota 

dimenzovaná 

teplota* 

3 dni 4 dni 

* povolená vstupná teplota max. 60°C. 

Zápis o prvotnom zahrievaní musí realizovať zodpovedný kúrenár

Zbytková vlhkosť mazaniny – dosušenie. 

Pre druh krytiny: Obsah vlhkosti 

Cementovej Anhyridovej 

mazaniny mazaniny 

Kamenné a keramické dlažby 

v tenkej vrstve 

Kamenné a keramické dlažby 

2,0 % 0,5 % 

v maltovom lôžku na deliacej vrstve 2,0 % 0,5 % 

Kamenné a keramické dlažby v hrubej vrstve 2,0 % 0,5 % 

Textilné krytiny prepúšťajúce paru 3,0 % 1,0 % 

Textilné krytiny zadržujúce paru 2,5 % 0,5 % 

Elastické krytiny napr. PVC, guma, linoleum 2,0 % 0,5 % 

Parkety 2,0 % 0,5 % 

Alternatívne riešenie: polyetylénová fólia 1 m x 1 m, okraje páskou. Po 24 hod. nesmie byť orosená.

Povrchová teplota podlahy 

Charakter podlahy Maximálna teplota 

na povrchu podlahy 

Pobytová zóna v obývacích izbách, 29 °C 

spálňach, kanceláriách, hotelových izbách 

a konferenčných miestnostiach 

Kúpeľne, bazény 33 °C 

Okrajové zóny (max. 15 % hĺbky miestnosti 

alebo šírka 1 m) vo všetkých miestnostiach 35 °C 

Okrajové zóny – na pokrytie vyššieho tepelného výkonu (vonk. steny, francúzske okná)

Tepelný odpor R λ rôznych podlahových krytín 

Odpor voči prestupu tepla R λ [m² K/W] 

0,22 

0,18 

0,15 

0,10 

0,06 

0,02 

0,06 

koberec 

Tepelná vodivosť [W/m.K] 

0,12 

0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40 44 

Hrúbka materiálu [mm] 

linoleum, PVC, guma 

parkety (dub, buk) 

hlinené dosky, plynobeton 

betón, keramika, prírodný kameň 

0,19 

0,21 

0,40 

1,05 

3,50

RD – OSAZENÍ ROZDĚLOVAČE A URČENÍ TOPNÝCH OKRUHŮ 

1,7m 2 WC 

Kuchyň 

10,0 m 2 

550 W 

Rozdělovač/ 6 topných okruhů 

Hala 

13,7 m 2 

660 W 

Obývák 

26,8 m 2 

1500 W 

Jídelna 

11,6 m 2 

700 W

1.01 Kuchyně 

t i 

20 °C 

Topná plocha 7,1 m2 Topná plocha 7,1 m2 VA 15 

Délka trubky 49,8 m 

Nastav. vent. 0,25 ot. 

Průtok 0,6 l/min. 

Q-rest 0 W 

1.05 Hala 

t 1 

20 °C 

Topná plocha 10,2 m2 Topná plocha 10,2 m2 VA 30,0 



Průtok 0,5 l/min 

Q-rest 0 W 

1.04 WC 

t i 

20 °C 





Q-rest 0 W 

RD – KLADENÍ TOPNÝCH OKRUHŮ 

1.02 Obývák 

t i 





Q-rest 0 W 

1.02 Obývák 

t i 

20 °C 





Q-rest 0 W 

1.03 Jídelna 

t i 

20 °C 

20 °C 

Topná olocha 11,6 m2 Topná olocha 11,6 m2 VA 20 




Q-rest 0 W

Výstavba podláh 

Medzistropná doska nad vykurovanými priestormi 

Odpor voči prestupu tepla ≥ 0,75 m²K/W 

ME_Forum_cuprotherm-Flächenheizung_20-01-2003 

etztes Änderungsdatum: 20.01.2003 

olienreihenfolge: 22/41 

oliennummer: 220 

vykurovacia podlahová rúrka 12 x 0,7 mm 

91 mm 

91 mm konštr. výška bez obloženia 

61 mm mazanina 

32/30 mm – rolovacia tep. 

izolácia alebo izol. doska

Výstavba podlah s liatym asfaltom 

Medzistropné podlahy nad vykurovanými miestnosťami 

74 mm konštr. výška bez obloženia 

Odpor voči prestupu tepla ≥ 0,75 m²K/W 




oliennummer: 250 

40 mm mazaniny liateho asfaltu (pri pokládke 240 – 260 °C) 

holá vykurovacia podlahová rúrka 12 x 0,7 mm 

74 mm 

40 mm celková výška liateho asfaltu 

pokrytie plstenou lepenkou 

36/34 mm Fesco - ETS

TPd4/Stahl Dez..02 

cuprotherm ® suchý stavebnicový systém (TBS) 

Konstrukční provedení systému : 

Podlaha s tvárnicemi (deskami) suchého potěru 

Strop v mezipatře (modernizace bytů) 

Bez izolace a kročejové izolace 

Stavební výška bez podlahové krytiny 50 mm 

25 mm - tvárnice suchého potěru 

25 mm – suchá systémová deska 

Tube Systems

Veľkoplošné vykurovanie 




oliennummer: 190

Príklad: 

Kostol sv. Václava v obci 

Václavovice. 

Je v ňom podlahové 

vykurovanie medeným 

potrubím. 

Strecha kostola je pokrytá 

medenými plechmi.


ZAVESENÝMI SÁLAVÝMI PANELMI 

LOKÁLNE VYKUROVANIE 

ZAVESENÝMI SÁLAVÝMI 

PANELMI

Vykurovanie výrobných hál

Vykurovanie výrobných hál 

Sálavé panely ⇒ 

⇐ Teplovzdušné jednotky

Vykurovanie bytov a domov 

Sálavé ⇑ 

⇐⇑Podlahové

Vykurovanie a príprava TV

NETRADIČNÉ A OBNOVITEĽNÉ 

ZDROJE 

NETRADIČNÉ ZDROJE z pohľadu vykurovania 

� NÍZKOTEPLOTNÉ ZDROJE 

(Teplota nižšia, alebo odpovedajúca tepelnej pohode = nemožné priame 

využívanie) 

� STREDNOTEPLOTNÉ ZDROJE 

(Tepelný tok na krytie tepelných strát je možné získať priamo) 

� VYSOKOTEPLOTNÉ ZDROJE 

(Ich teplotná úroveň umožňuje ich využitie na horúcovodné vykurovanie, 

kombinovanú výrobu elektrickej energie, alebo technologické účely)

Netradičné a obnoviteľné zdroje 

NÍZKOTEPLOTNÉ 

Tepelné čerpadlo 

V princípe pracuje ako chladiace zariadenie, prenosom tepla pomocou 

chladiacej látky, ktorá mení svoje skupenstvo. 

Výkonová bilancia 

Q & Q + 

K 

ε 

t 

= 0 

= 

Q& 

k 

P 

k 

P 

K 

Q o - tok energie do systému 

Q k - tok energie zo systému 

P k - výkon potrebný na pohon 

ε t - energetická efektívnosť ( = topný faktor 2,5 – 4 )



Základné triedenie tepelných čerpadiel 

zdroj tepla 

Voda 

Voda 

Vzduch 

Vzduch 

Geotermálna energia 


Slnečná energia 

Slnečná energia 

na strane zdroja 

Voda 

voda 

vzduch 

vzduch 

solanka 

solanka 

solanka 

solanka 

teplotné médium 

na strane 

vykurovania 

Voda 

Vzduch 

Voda 

Vzduch 

Voda 

Vzduch 

Voda 

Vzduch 

označenie 

tepelného 

čerpadla 

voda – voda 

voda – vzduch 

vzduch – voda 

vzduch – vzduch 

pôda – voda 

pôda – vzduch 

slnko – voda 

slnko – vzduch



Triedenie podľa zapojenia v systéme 

- MONOVALENTNÉ (tepelné čerpadlo pracuje v systéme samostatne) 

- BIVALENTNÉ (tepelné čerpadlo pracuje v systéme spoločne 

s ďalším zdrojom tepla, plynový kotol, elektrický kotol) 

- MULTIVALENTNÉ (tepelné čerpadlo je zapojené v systéme s viacerými 

zdrojmi tepla – kotol, slnečný kolektor) 

Triedenie podľa pracovného cyklu 

• Kompresorové 

• Sorpčné - absorpčné 

- resorpčné 

- adsorpčné 

• Paroprúdové 

• Plynové 

• Termoelektrické



Schéma kompresorového obehu TEPELNÉHO ČERPADLA



Principiálna schéma 

odoberania tepla z pôdy teplo zo vzduchu teplo z vody

Zdroje energie pre tepelné čerpadlá 

Zem (pôda) 

Pôda je „sezónnym akumulátorom“ tepla zo slnečného žiarenia. 

Toto teplo sa naakumuluje počas leta do povrchovej časti pôdy. Potom, 

počas vykurovacej sezóny sa dá využiť. 

Teplo z pôdy je možné technicky získať: 

1. Odovzdávaním tepla pomocou teploodovzdávajúceho média - 

soľanky 

2. Tepelné čerpadlá s priamym odparovaním chladiva. V zemi v 

uložených rúrových kolektoroch cirkuluje chladivo tepelného čerpadla. 

Na 1kW odoberaného tepelného výkonu je potrebné cca.100 m 2 plochy 

zemného kolektora.

Zdroje energie pre TČ -zem 

Využitie zeme, ako tepelného zdroja závisí od veľkosti pozemku, ktorý je 

k dispozícii. 

Teplo z pôdy sa dá získať horizontálne uloženými rúrami (zemnými 

kolektormi). 

Plocha pre uloženie kolektoru 1 až 1,5 krát väčšia ako vykurovaná 

plocha. 

Z tohoto dôvodu sa dnes využívajú aj tzv. hrobové kolektory alebo 

vertikálne výmenníky tepla známe ako zemné sondy s hĺbkou 50 až 100 

metrov.

Zdroje energie pre tepelné čerpadlá 

Vzduch - vonkajší 

Potrebná je znalosť klimatických a meteorologických podmienok na 

mieste realizácie. Je potrebné oboznámiť sa s vlhkosťou vzduchu a 

denným a mesačným priebehom teplôt. 

Pre využitie teploty vzduchu existujú rôzne možnosti: napr. vzduch 

ventilátorom priamo nasávať a cez tepelné čerpadlo viesť priamo do 

vykurovacieho systému. 

Alebo zhromaždiť teplo zo vzduchu v absorbéri, ktorý plní funkciu 

výmenníka tepla a ktorý zo vzduchu získané teplo prenesie cez 

pracovné médium do tepelného čerpadla. 

Výhoda vzduchu je, že je dostupný všade. Nevýhoda - čím 

chladnejší je vonkajší vzduch, tým horšia je účinnosť tepelného 

čerpadla.

Zdroje energie pre TČ – vonkajší 

vzduch 

Na 1kW odoberaného tepelného výkonu je potrebný prietok 

vzduchu ~1200m 3 .h -1 . 

Zhľadiska hospodárnosti je vzduch, ako zdroj tepla, najvhodnejší 

pre bivalentnú prevádzku tepelného čerpadla - až do vonkajšej 

teploty cca -5 o C pokrýva tepelné čerpadlo celkovú potrebu tepla 

na vykurovanie, pri nižších vonkajších teplotách je potrebné 

uviesť do prevádzky ďalšie vykurovacie zariadenie - kotol.

Zdroje energie pre TČ - voda 

Spodná voda je obzvlášť vhodná - aj pri nízkych vonkajších teplotách má 

relatívne vysokú a stálu teplotnú úroveň (od 7 o C do 12 o C). 

Nevýhoda - nevyskytuje všade a má rôznu kvalitu. U tepelných čerpadiel, 

u ktorých je teplo čerpané z navŕtaných studní, potrebné urobiť analýzu 

vody. 

Studne musia byť dve, vzdialené od seba od 10 do 15 metrov. Jedna 

studňa je odberová a druhá presakovacia, je potrebné zabezpečiť 

cirkuláciu vody obehovým čerpadlom. 

Na odobratie 1 kW tepelného výkonu je potrebný prietok spodnej vody 

0,02~0,03 l.s -1 .

Zdroje energie pre TČ 

Odpadné teplo 

Tepelné čerpadlá sú obzvlášť vhodné pre využitie pravidelne 

vznikajúceho odpadného tepla. 

Pri teplote od 10 o C do 20 o C je toto teplo za normálnych okolností 

bezcenné. S pomocou tepelných čerpadiel je možné zvýšiť túto 

teplotu až na 55 o C.

Zdroje energie pre TČ 

Spätné získavanie tepla (rekuperácia) 

Zmysluplné je nasadenie tepelného čerpadla pri kontrolovanom vetraní 

budov a spätnom získavaní tepla. Pri kontrolovanom vetraní priestorov, 

aj pri uzatvorených oknách, zabezpečujú prísun čerstvého vzduchu 

ventilátory. 

Využitý vzduch sa pritom nevypúšťa von ale odvádza sa do výmenníka 

tepla, ktorý z neho časť tepla odoberie a dodá ho čerstvému vzduchu 

prichádzajúcemu z vonka. Pretože pri tomto odovzdávaní tepla vznikajú 

straty, nemôže čerstvý vzduch dosiahnuť požadovanú teplotu. Výmenník 

sa z tohto dôvodu často kombinuje s tepelným čerpadlom.


STREDNOTEPLOTNÉ 

Zo strednoteplotných netradičných zdrojov energie tepelný tok 

potrebný na krytie tepelných strát vykurovaných priestorov sa 

získava priamo prostredníctvom výmenníkov tepla, teda bez potreby 

obrátenia smeru jeho samovoľného prenosu pomocou tepelného 

čerpadla. 

Do tejto kategórie možno zaradiť : 

- energiu slnečného žiarenia vo väčšine prípadov konverzie na 

teplo, 

- geotermálnu energiu v prípade dostatočne vysokej teploty 

termálnej vody, 

- odpadové teplo pri vyšších teplotách.

Energia slnečného žiarenia 

Kým energia slnečného žiarenia akumulovaná v prírodnom prostredí 

(v pôde, v povrchovej a spodnej vode a v atmosferickom vzduchu), 

alebo prostredníctvom umelo vytvorených masívnych absorberov sa 

dá využiť len pomocou tepelného čerpadla, tepelný tok získaný 

fototermálnou konverziou energie slnečného žiarenia v solárnych 

kolektoroch možno dopraviť do vykurovaného priestoru bez potreby 

zvyšovania jeho teplotnej úrovne. 

Slnečné systémy pre vykurovanie budov v našich klimatických 

podmienkach sa zásadne navrhujú len s doplnkovým zdrojom tepla. 

Slnečný systém môže pokryť z celoročnej spotreby tepla 25 až 30 

% predovšetkým v okrajových mesiacoch vykurovacieho obdobia.

Energia slnečného žiarenia 

V období s nízkymi vonkajšími teplotami pokrýva spotrebu tepla 

doplnkový zdroj, ktorý sa dimenzuje na maximálne tepelné straty 

objektu. K takému systému môže byť pripojená ľubovoľná 

vykurovacia sústava. Kvôli intenzívnejšiemu využívaniu energie 

slnečného žiarenia je však výhodné ich využívať v kombinácii 

s nízkoteplotnými vykurovacími sústavami. 

Vzhľadom na premenlivosť dostupnosti energie slnečného žiarenia 

počas dňa i počas roka slnečné vykurovacie systémy sa navrhujú 

s akumuláciou tepla, ktoré môže byť 

- krátkodobá, na 1 až 2 dni 

- dlhodobá, na celé zimné obdobie prípadne jeho podstatnú 

časť.

Bivalentné solárne vykurovacie 

systémy 

Využívajú okrem energie slnečného žiarenia aj 1 doplnkový zdroj 

tepla. Doplnkovým zdrojom tepla môže byť: 

- fosílne palivo využívané vhodným kotlom, 

- obnoviteľné palivo napr. biomasa využívaná vhodným kotlom 

alebo zariadením na lokálne vykurovanie (kozub, kachle), 

- geotermálna energia využívaná priamo pomocou výmenníkov 

tepla 

- nízkoteplotný obnoviteľný zdroj využívaný prostredníctvom 

tepelného čerpadla, 

- kogenerované teplo zo sústavy CZT, 

- elektrická energia.

Bivalentné solárne vykurovacie 

systémy 

Typickým predstaviteľom bivalentného solárneho systému 

vykurovania a prípravy TV je systém kombinovaného využívania 

energie slnečného žiarenia a fosílneho paliva prostredníctvom kotla 

1 – kolektory, 2 – zásobník teplej 

úžitkovej vody, 3 – výmenník tepla pre 

ohrievanie úžitkovej vody, 4 – 

zásobník vykurovacej vody, 5 – 

otvorená expanzná nádoba, 6 – kotol 

s prietokovým ohrievačom úžitkovej 

vody, 7 – prívod studenej vody, 8 – 

vývod teplej vody, 9 – vykurovacia 

sústava, 10 – výmenník tepla pre 

ohrievanie vody v bazéne, 11 - bazén

Trivalentné solárne vykurovacie 

systémy 

Solárna energia môže byť využívaná aj 

v kombinácii s 2 doplnkovými zdrojmi tepla 

prostredníctvom trivalentného systému. Najlepšiu 

perspektívu majú kombinácie: 

- solárne kolektory + tepelné čerpadlo + kotol - 

pritom tepelné čerpadlo môže využívať vnútorný alebo 

vonkajší zdroj a kotol fosílne palivo alebo biomasu, 

prípadne elektrickú energiu, 

- solárne kolektory + kozubové kachle teplovzdušné 

alebo teplovodné + kotol na fosílne palivo alebo 

elektrokotol.


Nositeľom je termálna voda alebo suché horniny. 

Podzemnú vodu považujeme za termálnu, ak jej teplota 

na povrchu je vyššia než 15 °C. (značná časť 

geotermálnych zdrojov s teplotou nižšou ako 40-50 °C 

patrí do triedy nízkoteplotných obnoviteľných zdrojov, 

ktoré sa využívajú nepriamo pomocou tepelného 

čerpadla). 

Ak nositeľom geotermálnej energie sú suché horniny, 

možno ju získať technológiou Hot-Dry-Rock - založená 

na jej odvádzaní sekundárnym nositeľom 

geotermálneho tepla (sekundárna geotermálna voda). 

Následne ju možno využiť bežnými spôsobmi.


Geotermálnu energiu s teplotou nositeľa nad 50-60 °C 

možno využiť v závislosti na vlastnostiach konkrétnej vykurovacej 

sústavy priamo prostredníctvom výmenníka tepla, ako je to 

znázornené na obr. 

Pre intenzifikáciu využívania geotermálneho zdroja môže byť 

vhodne aplikované tepelné čerpadlo


VYSOKOTEPLOTNÉ 

Do tejto triedy možno zaradiť : 

- - všetky druhy obnoviteľného paliva a spaľovateľný tuhý 

odpad 

- - odpadové plyny z technologických procesov 

- - geotermálne a odpadné teplo pri teplotách nad cca 100 

°C.


VYSOKOTEPLOTNÉ - Biomasa 

Biomasa je slnečná energia chemicky viazaná prostredníctvom 

fotosyntézy v rastlinách. Uvoľnenie tejto energie spaľovaním a jej 

následné využívanie realizuje len prírodzený kolobeh kyslíka 

a a oxidu uhličitého, nepodporuje skleníkový efekt. 

Skúsenosti z niektorých krajín EÚ (napr. Rakúsko, Dánsko, 

Fínsko, Švédsko) dokazujú, že biomasa môže byť plnohodnotnou 

náhradou fosílneho paliva, a to nielen pri lokálnom vykurovaní ale aj 

v sústavách CZT so zdrojom s kombinovanou výrobou elektriny 

a tepla. 

Biomasa - najdôležitejší a najperspektívnejší zdroj obnoviteľnej 

energie pre Slovensko, ktoré je na fosílne energetické zdroje 

mimoriadne chudobné.

Biomasa 

Výhody: 

- trvalý a neustále sa obnovujúci zdroj energie. 

- za podmienky pestovania na udržateľnej báze nedochádza 

k nárastu koncentrácie CO 2 v atmosfére. 

- Redukuje emisie oxidu siričitého a iných škodlivín. 

- dostupnejšia v širšej miere. 

- stabilný domáci zdroj energie, ktorý znižuje spotrebu a tým aj 

náklady na dovoz fosílnych palív. 

- Náklady na energiu a príslušnú prevádzku zostanú v regióne. 

- Získavanie energie z biomasy vytvára nové pracovné 

príležitosti hlavne pre obyvateľstvo na vidieku, kde je to najviac 

potrebné.

Biomasa 

Priame spaľovanie biomasy je najstaršou známou termochemickou 

technológiou jej energetického zhodnocovania. Uplatňujú sa dva 

modely: 

•Decentralizovaná výroba tepla 

- kozub, 

- kachľová pec, 

- kozubové teplovzdušné kachle, 

- kozubové teplovodné kachle, 

- kotle ústredného vykurovania, 

- sporáky na drevo. 

• Centralizovaná výroba tepla (kúreniská so spodným 

odhorievaním, roštové kúreniská, fluidné spaľovanie, tlejúce 

kúrenisko).

Bionafta, bioplyn 

Bionafta - Hodnotné kvapalné obnoviteľné palivo, 

dá sa vyrábať napr. z repky olejnej. Tá sa ale používa ako 

alternatívna pohonná hmota v motorových vozidlách. Z hľadiska 

vykurovania nemá význam. 

Bioplyn - Hodnotné, ale porovnaní so zemným plynom menej 

hodnotné obnoviteľné plynné palivo, možno ho získať: 

- splyňovaním biomasy (drevný plyn), 

- anaeróbnym a aeróbnym spracovaním exkrementov, 

- zo skládok tuhého komunálneho odpadu (skládkový plyn), 

- z čističiek odpadových vôd (kalový plyn). 

Tieto plynné palivá možno využiť ako zemný plyn tak pri monovýrobe 

tepla v kotloch ako aj pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla 

v kogeneračných zdrojoch.

Odpadové plyny z technologických 

procesov 

Vedľajším produktom niektorých technologických 

procesov hlavne v hutníctve sú horľavé plyny (napr. 

vysokopecný plyn, koksárenský plyn a pod.). 

Tieto sa používajú ako náhrada zemného plynu (ku 

ktorému sa zvykne primiešavať - zmesný plyn) pri výrobe 

tepla pre vykurovanie bežným spôsobom, ale ich význam 

sa spravidla obmedzuje len na priestory príslušného 

priemyselného objektu.

Geotermálne a odpadové teplo 

Ak je geotermálne alebo odpadové teplo k dispozícii 

pri teplote nositeľa nad 100 °C možno ho využiť 

v sústavách CZT spravidla v kombinácii s teplom 

pochádzajúcim zo spaľovania fosílneho paliva alebo 

biomasy. Priame využívanie takých zdrojov pomocou 

výmenníkov je možné kombinovať rovnako ako v prípade 

strednoteplotných zdrojov s nepriamym využívaním 

prostredníctvom tepelného čerpadla. Tým sa dá výrazne 

zvýšiť miera využitia príslušného zdroja tepla. 

Ekonomický prínos toho však musí vyvážiť investičné 

náklady na tepelné čerpadlo, ktoré sú spravidla pomerne 

vysoké.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ !

ústredné vykurovanie

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?