IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...
30.12.2012 • Views
Share Embed Flag

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Urèite mnohí z vás dôverne poz<strong>na</strong>jú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špièke, maily,<br />

dokumenty, projekty, mítingy a porady a� do veèera, be�ný nákup po ceste domov, èas pre rodinu<br />

(man�elka, deti, pes), neskorá prihrievaná veèera, drobné domáce práce (kedy koneène vymeníš<br />

tú �iarovku?!), a ak zostane èas, ešte noèné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy <strong>na</strong> domácom<br />

poèítaèi. A sem−tam do toho vpadne ešte nejaká tá slu�obná cesta, veèerná spoloèenská akcia, nevy−<br />

hnutný šport <strong>na</strong> udr�anie kondície <strong>na</strong> základe odporúèania z nedávnej preventívnej zdravotnej<br />

prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keï vám váš <strong>na</strong>pätý pracovný èasový plán <strong>na</strong>búra nepred−<br />

vídate¾ná fluktuácia (neohlásená návšteva èi problém s autom), tak si zúfate, �e deò má iba 24<br />

hodín. A ráno vstávate opä� so spánkovým deficitom a dúfate, �e ho dobehnete cez víkend, neve−<br />

diac, �e vám vaša polovièka u� zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deò po dni, a� príde<br />

kríza stredného veku a vo chví¾ke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší �ivot<br />

a pýtate sa sám seba, èi ste <strong>na</strong>stúpili do správneho vlaku, èi celý �ivot je <strong>na</strong>ozaj vyplnený len opa−<br />

kujúcimi sa pracovnými rituálmi a <strong>na</strong>háòaním sa. Odpoveï pre väèšinu z nás znie: Áno, je.<br />

Samozrejme, �e trochu preháòam, ale mo�no ani nie a� tak ve¾mi. Koniec koncov <strong>na</strong> vylieèenie sa<br />

z �a�kých �ivotných filozofických otázok postaèí poriad<strong>na</strong> „reset párty“ a ide sa ïalej. Chcem vám<br />

však pomôc�, keby vás to <strong>na</strong>budúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mòa prive¾mi trúfalé<br />

s<strong>na</strong>�i� sa o to <strong>na</strong> ploche asi 5000 z<strong>na</strong>kov. Ale skúsme a pozrime sa <strong>na</strong> to spoloène cez ekonomic−<br />

kú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa <strong>na</strong> tento svet s urèitými danos�ami<br />

(tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí š�astnejší) a v škole vzdelanie (tí usi−<br />

lovnejší). U�ívame si svoj �ivot s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame be�né problé−<br />

my a preká�ky, zbierame skúsenosti a <strong>na</strong>ším zmyslom �ivota (ak opomeniem filozoficko−<br />

nábo�enský rozmer) je – teda aspoò pod¾a mòa – vyu�ívanie všetkého dobrého, èo sa v nás <strong>na</strong>aku−<br />

mulovalo za tie roky od <strong>na</strong>rodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvali−<br />

ty. Nazvime to pridanou hodnotou. Mô�e òou by� <strong>na</strong>ša ka�dodenná be�ná nevidite¾ná práca, ktorá<br />

sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí <strong>na</strong>pr. do inovatívneho algoritmu èi<br />

moderného softvérového riešenia. Do <strong>na</strong>projektovania netradièného in�inierskeho postupu, do<br />

vybudovania silnej firmy, z<strong>na</strong>èky, produktu, ktorý sa doká�e presadi� aj v ostrej zahraniènej kon−<br />

kurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlási�. Umelci, športovci, vedci majú, samo−<br />

zrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa mô�u oprie�. A iný<br />

má predavaèka, ktorá je k vám milá, poradí vám èi pomô�e. Pridaná hodnota však nemusí ma�<br />

„len“ takýto pracovný rozmer. Mô�e òou by� u� len vaša samotná osobnos�, to, �e sa ¾udia vo vašej<br />

spoloènosti dobre cítia, �e z vás èerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady èi inšpiráciu.<br />

Mô�e òou by� to, �e <strong>na</strong>priek súèasným trendom doká�ete vybudova� fungujúcu rodinu. �e doká�ete<br />

poriadne vychova� svoje deti (�a�ká úloha, ale dos� ve¾ká miera pridanej hodnoty!). �e vïaka svo−<br />

jim fyzickým èi fi<strong>na</strong>nèným mo�nostiam doká�ete pomôc� niekomu, kto je <strong>na</strong> pomoc iných odkáza−<br />

ný, atï., atï. Nemusíme si budova� svoje celo�ivotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe èi<br />

svetu dokázali, �e <strong>na</strong>ša existencia bola dôle�itá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri<br />

<strong>na</strong>jlepšej s<strong>na</strong>he podarí. Staèí, keï si osvojíme nový poh¾ad <strong>na</strong> to, èo je a èo nie je dôle�ité, a bude−<br />

me si budova� malé ka�dodenné „pomníèky“ pridanej hodnoty <strong>na</strong> všetkých frontoch svojho �ivota,<br />

a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku urèite nezlomí (ako sa to stáva v súèasnosti),<br />

preto�e ho pre�ijete v spoloènosti a pod ochranou svojich malých „pomníèkov“. Keï teda budete<br />

<strong>na</strong>budúce v pondelok ráno s ve¾kou nechu�ou po víkende vstáva� ráno do práce, keï budete otrá−<br />

vení z nikdy sa nekonèiaceho prílivu mailov, keï budete znièení z vyèerpávajúceho kódovania,<br />

z otravných zákazníkov, spomeòte si, �e to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udr�anie si<br />

zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre rados� zo<br />

�ivota ☺.<br />

Zaujímavé èítanie júlového èísla vám �elá

24<br />

R E V U E<br />

REVUE<br />

<strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong><br />

4 Novinky<br />

12 Sazka Aré<strong>na</strong> <strong>na</strong> PC<br />

14 Vyu�ite zdroje <strong>na</strong> plný výkon / Reportá�: CA World 2004<br />

19 <strong>IT</strong> a súdy<br />

20 Ako <strong>na</strong> to cez internet / Téma: Dovolenka<br />

24 <strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong><br />

30 Mechaniky DVD a vhodné <strong>na</strong>pa¾ovacie médiá<br />

32 Neobjavený e−book<br />

34 Závislos� od internetu<br />

38 Z vinylu do digitálu<br />

40 „Superhmota“ / Nanotechnológie III.: Nanorúrky<br />

HARDWARE<br />

44 Test: TV tunery<br />

54 Test: MP3 prehrávaèe s pevným diskom<br />

58 Notebook pre ka�dého II.<br />

63 7× 17" LCD<br />

66 HP iPAQ 4150<br />

67 Palm Zire 72<br />

68 HP dx6050<br />

69 PC DigiPro<br />

70 Apple PowerBook G4<br />

71 Canon CanoScan 5200F<br />

72 UPS 500VA Perso<strong>na</strong>lSecure<br />

74 Multifunkèné atramentové zariadenia<br />

76 Multifunkèné zariadenie Brother MFC−3820CN<br />

77 Canon i9950<br />

78 Ricoh Aficio CL 3000<br />

79 Lexmark C510<br />

80 Kyocera FS−3830N<br />

81 Konica Minolta 1300W<br />

82 VERTX ADVE−9011<br />

82 USB Docking Station / Technické predstavenie<br />

83 Šifrovací k¾úè Antilop Encryption Key<br />

84 Datavideoprojektor Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10NTE<br />

85 Skrinka <strong>na</strong> pevný disk<br />

85 Základná doska Epox 4PDA5+ / Technické predstavenie<br />

86 Creative MuVo TX<br />

86 Netifo 11Mbps Wireless LAN USB Adaptér<br />

87 AB DSR−310 SKCI<br />

87 Interný USB rozboèovaè Value / Technické predstavenie<br />

SOFTWARE<br />

88 Floor Plan 3D verzia 8<br />

90 Registry Monitor 6.10<br />

91 Ulead DVD Movie Factory 3 Standard<br />

92 Sharewarové okienko<br />

94 Gamesy: Gran Turismo 4<br />

96 CD: Mykropolis – Mesto robotov<br />

97 CD: Colin McRae Rally 04<br />

2 PC REVUE 7/2004<br />

INTERNET<br />

98 Net & Security news<br />

98 Komentár: /dev/null/035<br />

100 Ako <strong>na</strong> web / 4. èas�: Grafické formáty<br />

101 Skutoèný hacking prakticky / 2. èas�: Program Nmap<br />

detailnejšie<br />

102 Ako <strong>na</strong> CSS layout<br />

104 Pracujeme so štýlmi / 4. èas�<br />

106 O èistote webu<br />

108 Na potulkách svetom WWW<br />

INFOWARE<br />

110 Technológie & biznis news<br />

113 DATAWARE / Seriál<br />

115 <strong>IT</strong> infraštruktúra mobilného operátora / Rozhovor<br />

116 Vírusový radar<br />

LINUXWARE<br />

118 Linux prakticky – desktop / 11. èas�<br />

120 Linux prakticky – server / 11. èas�<br />

121 Linux news<br />

122 /etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD VII. / Dy<strong>na</strong>mická konfigurácia<br />

jadra<br />

123 FEDORA CORE 2<br />

124 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

PROGRAMUJEME<br />

125 Programujeme v PHP / 6. èas�: XML v akcii<br />

126 DirectAnimation / 18. èas�<br />

128 Nový seriál: Java 2 Enterprise Edition pod lupou / 1. èas�<br />

130 HTML + TIME / 5. èas�: Ladenie pohybu<br />

131 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II / 2. èas�<br />

133 PHP5 ide do finále / 3. èas�: Statické premenné a funkcie<br />

triedy<br />

136 Programujeme v jazyku C# / 22. èas�<br />

SERVIS<br />

44<br />

137 Poradòa<br />

138 PC tuning a diagnostické nástroje / 11. èas�: Virtuál<strong>na</strong><br />

CD mechanika<br />

139 Tipy a triky pre Windows<br />

140 Hardvér pod lupou / 17. èas�: Ostatné zariadenia<br />

141 Osobité práva k databáze / Práv<strong>na</strong> poradòa<br />

142 DVD okienko<br />

TESTOVALI SME<br />

TV tunery

N O V I N K Y<br />

VÝBER z <strong>www</strong>.itnews.sk<br />

�� Predaj mobilných telefónov. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej spo−<br />

loènosti Gartner by sa mohlo v tomto roku celosvetovo<br />

preda� viac ako 600 mil. mobilných telefónov. Za celý<br />

minulý rok sa predalo 500 mil. mobilných telefónov.<br />

Pod¾a skupiny stúpol predaj v prvom kvartáli medziroè−<br />

ne o 34 %. Celosvetový trhový podiel firmy Nokia sa<br />

v prvom kvartáli zní�il <strong>na</strong> 28,9 % z predchádzajúcich<br />

34,6 % pred rokom. Svetová dvojka Motorola zvýšila<br />

podiel <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong> 16,4 % zo 14,7 % pred rokom, zatia¾<br />

èo podiel juhokórejskej firmy Samsung Electronics<br />

vzrástol <strong>na</strong> 12,5 % z 10,8 %.<br />

�� Microsoft a SAP skoro zlúèení. Microsoft potvrdil<br />

informácie, �e minulý rok viedol rozhovory s nemeckou<br />

firmou SAP oh¾adom mo�nej fúzie oboch firiem. Pred<br />

pár mesiacmi ich však ukonèili, ako dôvod uviedla<br />

komplexnos� celej transakcie a následného zluèovania.<br />

�� Nový lacný procesor od AMD. Mikroprocesor s oz<strong>na</strong>−<br />

èením Sempron je urèený pre segment <strong>na</strong>jlacnejších po−<br />

èítaèov a <strong>na</strong>hradí mikroprocesory Duron. V priebehu druhé−<br />

ho polroka sa objavia aj prvé dodávky mikroprocesorov<br />

Sempron, a to vo verzii pre desktopy, ako aj pre notebooky.<br />

�� AMD v 64 bitoch porá�a Intel. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej<br />

spoloènosti Gartner sa v prvom štvr�roku tohto roka<br />

predalo 31 184 serverov s mikroprocesormi Opteron,<br />

prièom poèet serverov s Itaniami dosiahol iba 6281<br />

kusov. V percentuálnom vyjadrení ovláda AMD 83,2 %<br />

trhu, kým Intel iba 16,8 % trhu. Ako v AMD, tak ani<br />

v Inteli zrejme so štartom 64−bitovej platformy úplná<br />

spokojnos� nie je. Necelých 40−tisíc serverov je toti�<br />

v porov<strong>na</strong>ní s 1,6 miliónom 32−bitových serverov <strong>na</strong><br />

platforme x86 doslova kvapka v mori, presne 2,3 %.<br />

�� ST dokonèí digitalizáciu siete. Slovak Telecom do−<br />

konèí digitalizáciu svojej siete do konca roku 2004 a zá−<br />

roveò umo�ní ostatným licencovaným operátorom po−<br />

núknu� slu�by vo¾by a predvo¾by operátora. V súèasnosti<br />

je miera digitalizácie siete <strong>na</strong> úrovni 86 %. Zvyšných<br />

14 % a<strong>na</strong>lógových ústrední bude <strong>na</strong>hradených novou<br />

technológiou NGN (Next Generation Network – sie�<br />

budúcej generácie).<br />

�� Slu�bu ST DSL vyu�íva u� 13−tisíc zákazníkov.<br />

Slovak Telecom registroval ku koncu mája 2004<br />

13 200 zákazníkov slu�by ST DSL. Rast objednávok je<br />

v súèasnosti pribli�ne 1000 tý�denne. Do konca júla<br />

tohto roku pribudne ïalších 18 miest, kde bude mo�né<br />

zriadi� tento vysokorýchlostný prístup do internetu. Ide<br />

o <strong>na</strong>sledujúce mestá: Malacky, Pezinok, Sereï, Šamo−<br />

rín, Vranov <strong>na</strong>d Top¾ou a neskôr Brezno, Èadca, Dolný<br />

Kubín, Dubnica <strong>na</strong>d Váhom, Hlohovec, Komárno,<br />

Nové Mesto <strong>na</strong>d Váhom, Pieš�any, Púchov, Ru�ombe−<br />

rok, Skalica, Vrútky a �iar <strong>na</strong>d Hronom.<br />

�� Svetový trh s poèítaèmi vzrastie tento rok o<br />

13,6 %. Svetový trh s poèítaèmi by mal v tomto roku<br />

po uplynulých slabých rokoch opätovne výrazne<br />

vzrás�. Pod¾a štúdie agentúry Gartner, zaoberajúcej sa<br />

prieskumom trhu, sa tento rok predá 186,4 mil. kusov<br />

osobných poèítaèov, èo zodpovedá medziroènému<br />

rastu vo výške 13,6 %. Dôvodom tohto rastu je<br />

„výmenná vl<strong>na</strong>“ pri starých poèítaèoch. Pod¾a agentú−<br />

ry Gartner v priebehu roka vymenia pou�ívatelia pri−<br />

bli�ne 100 mil. kusov starých poèítaèov. Ka�dý tretí<br />

poèítaè je u� starší ako tri roky. U� len v prebiehajú−<br />

com druhom kvartáli tohto roku vzrástol trh s poèítaè−<br />

mi o 14,3 %. Tieto údaje ukazujú, �e sa zaèala výme−<br />

<strong>na</strong> poèítaèov, ktoré pou�ívatelia kupovali v rokoch<br />

1998 a� 1999 pre zmenu tisícroèia a fenomén Y2K.<br />

�� Koneène termín pre Longhorn. Bob Muglia, vice−<br />

prezident divízie Windows Serverov spoloènosti Mic−<br />

rosoft, prvýkrát uviedol termín pre Longhorn server. Je<br />

to rok 2007, klientska verzia príde v predstihu 6 a� 12<br />

mesiacov. Poprel tak vyjadrenia iného viceprezidenta<br />

spoloènosti spred pár tý�dòov, �e klientska aj serverová<br />

edícia sú zosynchronizované.<br />

Úplné znenie týchto správ, ako aj mno�stvo<br />

ïalších nájdete denne <strong>na</strong> itnews.sk<br />

4 PC REVUE 7/2004<br />

Najmenšie PC sa zmestí <strong>na</strong> „vizitku“<br />

Táto miniatúra je zalo�ená <strong>na</strong> èipe Efficeon spoloènosti<br />

Transmeta, ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii 1,6 GHz, prièom pri<br />

plnom výkone si vystaèí s 1 wattom energie. Na základnej<br />

doske s dvanástimi vodivými vrstvami je okrem procesora aj<br />

èipová súprava (ALi v špeciálnom vyhotovení), grafický èip<br />

(mobilný ATI) a systémová pamä�. Staèí pripoji� disk a peri−<br />

férie a máte kompletné PC. Systém <strong>na</strong> obrázku by mal<br />

pod¾a dostupných údajov pracova� s operaèným systémom<br />

Linux.<br />

Grafika cez USB?<br />

Japonská spoloènos� Telegnosis ponúka VGA grafiku, ktorú<br />

mô�ete k systému pripoji� prostredníctvom rozhrania USB<br />

2.0. Ako firma uvádza, nejde síce o �iadne výkonnostné<br />

delo, veï priepustnos� USB 2.0 sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni 60<br />

MB/s, prièom AGP 4× poskytuje a� 1 GB/s. Je zrejmé, �e<br />

nová grafika vám síce umo�ní pripoji� monitor (podporova−<br />

né sú rozlíšenia 640 × 480, 800 × 600 a 1024 × 768 v 8,<br />

16 a 24−bitových farbách) k PC prostredníctvom rozhrania<br />

USB, výkonnostne však bude takéto riešenie vyhovova� iba<br />

pou�ívate¾om pracujúcim s kancelárskymi aplikáciami<br />

alebo internetom, <strong>na</strong> 3D hry mô�ete pokojne zabudnú�.<br />

Pod¾a špecifikácie táto grafika podporuje zobrazovanie iba<br />

DNA poèítaèe úspešné<br />

v boji proti nádorom<br />

Nádorové ochorenia patria k ve¾mi vá�nym ohrozeniam<br />

�ivota a k èastým príèinám smrti. Preto sa úsilie nespo−<br />

èetného mno�stva vedcov a vedeckých inštitúcií sústreïu−<br />

je <strong>na</strong> nájdenie mo�nosti, ako nádory efektívne diagnosti−<br />

kova� a lieèi�. V súvislosti s <strong>na</strong>notechnológiami sa hovorí<br />

o mo�nosti vysla� do tela èloveka milióny miniatúrnych<br />

robotov, ktoré by dokázali identifikova� nádorové bunky<br />

a odstráni� ich. Na prvý poh¾ad sa mô�e zda�, �e je to iba<br />

utópia, v Izraeli však u� urobili prvý krok týmto smerom.<br />

Profesor Ehud Shapiro a jeho kolegovia z Weizmannovho<br />

vedeckého inštitútu vytvorili prvý DNA poèítaè schopný<br />

bojova� proti nádorovým bunkám. Jeho ve¾kos� je <strong>na</strong><br />

úrovni makromolekúl a v jednej kvapke vody sa tak mô�u<br />

<strong>na</strong>chádza� miliardy kópií tohto zariadenia. Je zapísaný<br />

v Guinnessovej knihe rekordov ako <strong>na</strong>jmenší biologický<br />

prostredníctvom GDI, o Direct3D mô�ete iba sníva�. Ce<strong>na</strong><br />

zariadenia, ktoré vidíte <strong>na</strong> obrázku, sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni<br />

3000 Sk.<br />

Pacienti s èiarovými kódmi<br />

V Anglicku testujú zaujímavú novinku – oz<strong>na</strong>èovanie pa−<br />

cientov èiarovým kódom. Pou�ívanie èiarového kódu je be�−<br />

né v prípade záz<strong>na</strong>mov pacienta, ale v londýnskej nemoc−<br />

nici Charing Cross skúšajú oz<strong>na</strong>èovanie priamo pacientov<br />

náramkom s èiarovým kódom. Pod¾a štatistík anglického<br />

ministerstva zdravotníctva 5 % ústne podávaných liekov<br />

v nemocniciach je podaných chybne. V novom systéme má<br />

sestrièka špeciálny vozík, ktorý po preèítaní èiarového kódu<br />

zo zápästia pacienta automaticky otvorí príslušnú zásuvku<br />

s po�adovaným liekom.<br />

Pevné disky SATA II <strong>na</strong> doh¾ad<br />

Ïalšia generácia produktov zalo�ených <strong>na</strong> báze populárnej<br />

technológie Serial ATA je <strong>na</strong> doh¾ad. Nové produkty so špe−<br />

cifikáciou SATA II, ktoré umo�nia dátový prenos a� 3 Gb/s,<br />

by mali by� reálne dostupné <strong>na</strong> prelome rokov 2004<br />

a 2005. Súèasne by mali by� dostupné aj produkty zalo�ené<br />

<strong>na</strong> konkurenènej technológii SAS, urèenej <strong>na</strong> profesionálne<br />

vyu�itie. Skratka SAS predstavuje systém sériového zapoje−<br />

nia diskov SCSI. Odborná verejnos� sa zhoduje v názore, �e<br />

obe technológie majú svetlú budúcnos�, ka�dá vo svojej<br />

cie¾ovej skupine. Medzi prvými výrobcami diskov so špecifi−<br />

káciami sa <strong>na</strong>jèastejšie objavujú z<strong>na</strong>èky Maxtor a Samsung,<br />

prvé predprodukèné vzorky diskov Maxtor sa u� testujú <strong>na</strong><br />

kompatibilitu s novým štandardom.<br />

Linux a Intel proti vírusom<br />

Spoloènosti Red Hat a Intel ohlásili prototyp Linuxu s pod−<br />

porou technológie NX. NX je skratka pre „No eXecute“.<br />

Táto technológia je integrovaná priamo v procesoroch od<br />

Intelu aj AMD a má zabráni� šíreniu vírusov a trójskych ko−<br />

òov, ktoré vyu�ívajú chybu preteèenie zásobníka (buffer<br />

overflow). Podporu pre túto technológiu u� ohlásil Microsoft<br />

v chystanom Service Packu 2 pre Windows XP.<br />

V súèasnosti túto technológiu podporujú 64−bitové<br />

Athlony a Opteron od AMD, od Intelu zatia¾ iba serverový<br />

rad procesorov Itanium. Desktopový rad Pentium 4 Prescott<br />

s podporou NX bude uvedený neskôr v tomto roku.<br />

Èo má nové Media Player 10?<br />

Microsoft sprístupnil prvú testovaciu verziu v poradí u� de−<br />

siateho Windows Media Playera. Z prvých dojmov je zrej−<br />

mé, �e nová verzia je zameraná hlavne <strong>na</strong> oblas� prenos−<br />

ných zariadení. Nový Media Player preto maximálne u¾ah−<br />

èuje prenos súborov medzi PC a prenosným zariadením<br />

a doká�e takisto automaticky synchronizova� obsah. Táto<br />

poèítaè. Je zlo�ený z viacerých vstupných èastí, výpoètovej<br />

a výstupnej èasti. Ka�dá vstupná èas� je schopná <strong>na</strong>viaza�<br />

sa <strong>na</strong> špecifickú mRNA. Tá je pre nádor buï úplne ne−<br />

štandardná, alebo je produkovaná vo ve¾kom, alebo<br />

<strong>na</strong>opak, minimálnom mno�stve. Výpoètová èas� DNA po−<br />

èítaèa potom a<strong>na</strong>lyzuje jednotlivé vstupy a rozhoduje, èi<br />

je potrebné uvo¾ni� lieèivú substanciu alebo nie. Tá je<br />

tre�ou súèas�ou DNA poèítaèa <strong>na</strong> jeho výstupe. Na po−<br />

dobnom princípe funguje aj ïalší DNA poèítaè, ktorý po<br />

a<strong>na</strong>lýze vstupov rozhoduje, èi je bunka zdravá. Ak áno,<br />

uvo¾ní zo svojho výstupu DNA molekuly, ktoré lieèivú sub−<br />

stanciu predchádzajúceho DNA poèítaèa zneutralizujú.<br />

Zariadenie u� svoju schopnos� znièi� nádorové bunky pre−<br />

ukázalo, avšak iba v dobre pripravených optimalizova−<br />

ných podmienkach v skúmavkách, v ¾udskom tele zatia¾<br />

nie. Pod¾a vedcov potrvá mo�no a� ïalších desa� rokov,<br />

kým bude tento poèítaè schopný pracova� v podmienkach<br />

�ivého organizmu, a teda bude mo�né zaèa� s klinickými<br />

testami. Dovtedy ho bude potrebné zlepši� tak, aby bol<br />

s ¾udským telom kompatibilný.

Trilobite sa dostáva<br />

do verzie 2.0<br />

Electrolux predstavil novšiu verziu robotic−<br />

kého vysávaèa pod názvom Trilobite 2.0.<br />

Vzh¾ad robota je podobný predchádzajúcej<br />

verzii, zmenila sa farba, ktorá je metalická sivo−<br />

zelená. Ove¾a väèšími zme<strong>na</strong>mi prešlo vnútro robo−<br />

ta, kde Electrolux ohlásil a� 200 zlepšení vrátane nie−<br />

ko¾kých nových k¾úèových vlastností. Vysávaè je v novej verzii<br />

programovate¾ný, èo umo�òuje urèi� presný èas, keï má zaèa�<br />

vysáva�. Vïaka štyrom novým IR senzorom umiestneným v spod−<br />

nej èasti robota doká�e detegova� rozdiely vo výške podlahy<br />

a zabráni� tak pádu zo schodov. Pásky, ktoré boli doteraz po−<br />

u�ívané <strong>na</strong> vymedzenie oblasti vysávania, sú teda potrebné u�<br />

iba vtedy, ak chce pou�ívate¾ umelo rozdeli� vysávaný priestor.<br />

Electrolux zlepšil aj <strong>na</strong>vigaèný algoritmus, vïaka èomu robot<br />

doká�e lepšie obchádza� preká�ky a mapova� priestor. Na zákla−<br />

vlastnos� bude fungova� hlavne so zariadeniami, ktoré Windows<br />

doká�u rozoz<strong>na</strong>� ako ïalší disk. Väèši<strong>na</strong> nových vlastností však bu−<br />

de nepou�ite¾ná a� do príchodu nových prenosných audio− a video−<br />

prehrávaèov v druhej polovici tohto roka. Takisto uvedenie koneè−<br />

nej verzie Media Playera je plánované neskôr v tomto roku. Zatia¾<br />

chce Microsoft zapracova� pripomienky od pou�ívate¾ov. Microsoft<br />

sa s<strong>na</strong>�í ka�dou novou verziou stále viac stava� Media Player do<br />

polohy univerzálneho multimediálneho centra – prehrávaèa všet−<br />

kých audio− a videoformátov. Preto je trocha zará�ajúce, �e ani<br />

MXM – univerzál<strong>na</strong> grafika<br />

pre notebooky<br />

Zdá sa, �e padne ïalšia bariéra medzi<br />

stolovými poèítaèmi a notebookmi. Na<br />

svete je nové rozhranie MXM, ktoré<br />

v budúcnosti umo�ní okrem iného aj<br />

nástup vymenite¾ných grafických kariet do notebookov. Nové roz−<br />

hranie MXM, teda Mobile PCI Express Module, komplexne rieši<br />

potreby pripojenia grafického adaptéra do notebooku. Okrem<br />

samotného spôsobu prepojenia však zašli vývojári ešte ïalej a defi−<br />

novali podstatne viac parametrov, vïaka èomu sa MXM stáva štan−<br />

dardom nielen „prepojenia“, ale aj mechanického vyhotovenia<br />

grafických modulov. Buïme však konkrétnejší. MXM je z poh¾adu<br />

zaèlenenia grafiky do notebooku postavené <strong>na</strong> <strong>na</strong>stupujúcom gra−<br />

fickom rozhraní PCI Express, presnejšie jeho variante PCI Express<br />

×16. Okrem grafického rozhrania sú však v prípade MXM defino−<br />

vané aj ïalšie prepojenia grafiky so systémom, a to konkrétne<br />

<strong>na</strong>pájanie a výstupy. Pod¾a dostupných materiálov vyzerá MXM<br />

práve z poh¾adu konektivity ve¾mi dobre. Ostatne posúïte sami,<br />

okrem dvojlinkovej verzie rozhrania LVDS, ktoré sa v súèasnosti<br />

pou�íva v notebookoch <strong>na</strong> pripojenie LCD displejov, je do MXM<br />

zahrnutý klasický výstup VGA, dávnejšie pou�ívaný TV výstup<br />

a dokonca dvojica výstupov DVI! Potenciál MXM je však ešte vyšší.<br />

de vyhodnotenia mno�stva a rozlo�enia ná−<br />

bytku v miestnosti optimalizuje èas vysáva−<br />

nia. Zmeny sa vyko<strong>na</strong>li aj v displeji vysá−<br />

vaèa, ktorý je schopný zobrazova� viac<br />

informácií, <strong>na</strong>pr. o èase, ktorý zostáva do<br />

vyèerpania energie poèas vysávania,<br />

a èase potrebnom <strong>na</strong> úplné <strong>na</strong>bitie batérií<br />

pri <strong>na</strong>bíjaní. Trilobite 2.0 disponuje tromi<br />

programami vysávania. V normálnom móde<br />

<strong>na</strong>jskôr vysáva pozdå� stien, aby si robot mohol<br />

urobi� predstavu o èlenitosti a ve¾kosti miestnosti<br />

a vypoèíta� si èas vysávania. A� potom sa pustí do vysávania<br />

uprostred miestnosti. Zrýchlený mód vynecháva fázu obchádza−<br />

nia stien a robot sa v òom púš�a priamo do vysávania celej plo−<br />

chy. Tento mód je rýchlejší, ale menej presný. Tretí mód je urèe−<br />

ný <strong>na</strong> lokálne vysávanie plochy asi 1 m 2 pre prípady, ak bol tento<br />

povrch zneèistený <strong>na</strong>príklad rozsypaním neèistôt. Odporúèaná<br />

ce<strong>na</strong> pre koncového pou�ívate¾a sa má pohybova� <strong>na</strong> úrovni<br />

1400 eur.<br />

v tejto verzii nie je schopný prehráva� DVD Video. U�ívatelia sú<br />

nútení kupova� a inštalova� externé dekodéry. V novej verzii by urèi−<br />

te viac ocenili zahrnutie práve podpory pre DVD Video ako iba pre−<br />

pracovaný spôsob organizácie multimediálnych súborov alebo<br />

zmenené pou�ívate¾ské rozhranie.<br />

Rýchlejší mobilný internet <strong>na</strong> Slovensku<br />

EuroTel spustil novú slu�bu, zalo�enú <strong>na</strong> technológii EDGE (En−<br />

hanced Data Rates for Global Evolution). Pod názvom SuperSpeed<br />

ponúka EuroTel technológiu rýchlejšieho prenosu dát. EDGE je<br />

medzistupòom medzi GPRS a sie�ami tretej generácie – UMTS.<br />

Slu�bu SuperSpeed mô�u vyu�íva� všetci u�ívatelia slu�ieb GPRS<br />

bez nutnosti akejko¾vek ïalšej aktivácie èi poplatkov. V sieti Euro−<br />

Telu tak mo�no uskutoèòova� dátové prenosy rýchlos�ou 240 kb/s.<br />

Pri testoch novej technológie však bola <strong>na</strong>meraná priemerná hod−<br />

nota 128 kb/s. Slu�ba je zatia¾ dostupná iba v niektorých èastiach<br />

Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, �iliny, Trenèí<strong>na</strong> a Prešova, Nitre<br />

a Tr<strong>na</strong>ve. Pod¾a vyjadrení predstavite¾ov EuroTelu však budú slu�−<br />

bou EDGE pokryté aj územia okresných miest.<br />

Spolu so zavedením EDGE EuroTel zvyšuje aj prenosové rýchlos−<br />

ti prostredníctvom GPRS. Do svojej siete toti� pridal podporu kódo−<br />

vacích schém CS3 a CS4, vïaka ktorým koncový zákazník dosiah−<br />

ne maximálnu rýchlos� prenosu 80 kb/s. To je v porov<strong>na</strong>ní s kódo−<br />

vaním CS1 a CS2 nárast <strong>na</strong> dvojnásobok aj bez potreby výmeny<br />

Ako sme u� toti� uviedli, okrem signálových rozhraní definuje aj <strong>na</strong>−<br />

pájanie, a to nielen z poh¾adu pripojenia, ale aj spotreby. Defi−<br />

nované sú dokonca aj rozmery modulov. Práve dve <strong>na</strong>posledy<br />

menované oblasti viedli k vytvoreniu troch verzií štandardu MXM:<br />

MXM−I – je urèené pre subnotebooky, modul má toti� rozmery 70<br />

× 68 mm a maximálnu spotrebu definovanú <strong>na</strong> úrovni 18 W.<br />

Takýto modul by mal obsahova� maximálne štyri pamä�ové èipy<br />

(teda 128 MB) a grafický procesor by mal ma� ve¾kos� maximálne<br />

35 × 35 mm. MXM−II – je urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v štandardných<br />

notebookoch, rozmery sú 73 × 78 mm, spotreba 25 W. Poèíta sa<br />

s umiestnením a� 256 MB pamäte a rozmery vyhradené grafické−<br />

mu jadru sú toto�né s MXM−I. MXM−III – je urèené pre <strong>na</strong>jvýkon−<br />

nejšie notebooky kategórie desktop replacement, v tomto variante<br />

sú rozmery 82 × 100 mm, spotreba mô�e dosiahnu� a� 35 W<br />

a grafický èip mô�e ma� rozmery a� 40 × 40 mm. Keï�e nemálo<br />

notebookov dnes vyu�íva grafiku integrovanú v èipovej súprave,<br />

pri návrhu MXM nezabudli ani <strong>na</strong> takúto alter<strong>na</strong>tívu. Okrem toho,<br />

�e vývojári notebooku sa mô�u rozhodnú� pre èipovú súpravu<br />

s integrovanou grafikou alebo bez nej (a pou�i� grafiku v MXM),<br />

ponúka MXM aj tretiu mo�nos�. Štandardne mô�e by� notebook<br />

vybavený integrovanou grafikou, ktorú však bude mo�né zasunu−<br />

tím grafiky v MXM <strong>na</strong>hradi�! Ak sa pýtate, kedy sa MXM doèkáme<br />

v podobe reálnych produktov, nepotrvá to príliš dlho. nVidia plá−<br />

nuje ešte v tomto roku predstavi� mobilný èip GeForce 6 Go, ktorý<br />

bude podporova� rozhranie PCI Express ×16, a teda ho bude<br />

mo�né vyu�i� aj v MXM.

Google chystá útok<br />

<strong>na</strong> Microsoft<br />

Do lukratívnej oblasti internetových vyh¾adávaèov sa chystá vstú−<br />

pi� spoloènos� Microsoft. Aj keï nemá s vyh¾adávaním <strong>na</strong> interne−<br />

te ve¾ké skúsenosti, rozhodne spôsobuje vrásky <strong>na</strong> èele všetkým<br />

hráèom v tejto sfére, spoloènos� Google nevynímajúc. Tá si zrej−<br />

me povedala, �e <strong>na</strong>jlepšou obranou je útok, a pripravuje pro−<br />

dukt, ktorým by chcela konkurova� Microsoftu. Tí, ktorí sa tešili, �e<br />

pôjde o nový operaèný systém, budú asi sklamaní. Google sa<br />

pod¾a dostupných informácií chystá u� v blízkej budúcnosti vytvo−<br />

ri� vyh¾adávací nástroj, ktorý by umo�òoval pou�ívate¾ovi pre−<br />

h¾adáva� vlastný súborový systém a texty v òom ulo�ené. Pod kó−<br />

dovým oz<strong>na</strong>èením Puffin <strong>na</strong> òom Google pracuje pod¾a interných<br />

informácií u� zhruba rok. Google by sa tak mal vyrov<strong>na</strong>� Micro−<br />

softu, ktorý chystá podobný vyh¾adávací nástroj pre svoj nový<br />

operaèný systém, oz<strong>na</strong>èovaný názvom Longhorn. Ten by mal by�<br />

telefónu. Toto zvýšenie rýchlosti však mô�u zatia¾ vyu�i� iba zákaz−<br />

níci v niektorých èastiach Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice,<br />

Trenèí<strong>na</strong> a Prešova.<br />

Poèet pou�itých timeslotov (závisí od typu telefónu)<br />

Kódovacia schéma 1 2 3 4<br />

S1 8,0 16,0 24,0 32,0<br />

CS2 12,0 24,0 36,0 48,0<br />

CS3 14,4 28,8 43,2 57,6<br />

CS4 20,0 40,0 60,0 80,0<br />

Rýchlosti v tabu¾ke sú uvedené v kb/s a vyjadrujú maximálnu teore−<br />

tickú mo�nú rýchlos� v sieti GPRS.<br />

Super PC za 2 milióny!<br />

Spoloènos� Liebermann ohlásila príchod nového super péceèka.<br />

Poèítaè bude umiestnený v celohliníkovej skrinke (obrázok zatia¾ nie<br />

je k dispozícii). Komponenty: procesor pravdepodobne Intel<br />

Extreme, prípadne 64−bitový Athlon. Architektúra PCI−Express 16×,<br />

dvojkanálové pamäte DDR2, RAM s kapacitou 16 GB, kapacita<br />

disku 4 TB, 16× DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka, podpora 8 monitorov pripoje−<br />

ných <strong>na</strong>raz, vnútorný systém zlo�ený zo 160 procesorov floating<br />

point <strong>na</strong> oddelenej zbernici 16 GB/s, osem špeciálnych pamä�ových<br />

funkcií (trigonometria, odmocniny, delenie). Jedným z hlavných<br />

„Uuuha faktorov“ bude systém bez „pevného disku“ PuRAM, zalo−<br />

�ený <strong>na</strong> flash pamätiach s neuverite¾nou prenosovou rýchlos�ou a�<br />

7 GB/s, 150 000 I/O operácií za sekundu. Programy sa pod¾a<br />

výrobcu spúš�ajú okam�ite, operaèný systém Windows XP <strong>na</strong>bootu−<br />

je do nieko¾kých sekúnd. Samozrejmos�ou bude aj jed<strong>na</strong> alebo viac<br />

ve¾kých LCD obrazoviek <strong>na</strong> prednom paneli skrinky poèítaèa infor−<br />

mujúcich o teplote procesora, pamätí, stave „pevného disku“ a cel−<br />

kovom monitoringu systému s vyu�itím špeciálneho softvéru. Chla−<br />

Hudba v dome<br />

cez elektrickú sie�<br />

Produkt MicroLink dLan Adapter nemeckej spoloè−<br />

nosti Devolo umo�òuje prenos hudobného a dáto−<br />

vého signálu po klasickej elektrickej sieti v dome –<br />

nemusíte teda uklada� �iadne káble. Tento adaptér, pri−<br />

márne urèený <strong>na</strong> prenos hudby, ponúka viacero mo�ností. Prvou<br />

z nich je mo�nos� spárovania. Po pripojení dvojice zariadení do<br />

elektrickej siete sa tieto zariadenia intuitívne spoja. Na prvom<br />

zariadení pripojíte audiosignál, <strong>na</strong>príklad z hi−fi ve�e buï cez<br />

digitálny, alebo a<strong>na</strong>lógový vstup, a pomocou dvoch tlaèidiel <strong>na</strong><br />

zariadení vyberiete jeden zo štyroch mo�ných kanálov prenosu.<br />

Na druhom tlaèidle vyberiete prenosový mód. Po spárovaní (trvá<br />

asi 30 sekúnd) a zaèiatku prenosu signálu z jedného zariadenia<br />

je všetko pripravené. Medzi zariadeniami sa vytvorí tzv. TCP spo−<br />

jenie. Pod¾a údajov výrobcu mô�e pár sekúnd trva�, kým sa<br />

dostupný v roku 2006. Výhodou Microsoftu mô�e by�, �e doká�e<br />

do jedného nástroja zlúèi� vyh¾adávanie v súborovom systéme aj<br />

<strong>na</strong> internete, èo by mohlo vies� k poklesu popularity internetových<br />

vyh¾adávaèov a mohla by sa vo vz�ahu k nim opakova� situácia,<br />

ktorá viedla k praktickej likvidácii internetového prehliadaèa Net−<br />

scape. Napokon Longhorn by mal údajne integrova� prehliada−<br />

nie internetu do operaèného systému v takej podobe, �e interne−<br />

tové prehliadaèe by mali úplne strati� zmysel. V tom prípade by<br />

spoloènos� Google nemuselo zachráni� ani to, �e jej názov je u�<br />

v súèasnosti marketingovo rovnocenný s názvom Microsoftu.<br />

Google sa preto s<strong>na</strong>�í vyrov<strong>na</strong>� sily <strong>na</strong> poli lokálneho vyh¾adáva−<br />

nia a zrejme bude <strong>na</strong>sledova� integrácia prehliadania internetu<br />

do nástroja Puffin. Zdá sa, �e súboj sa bude <strong>na</strong>ïalej vyostrova�<br />

a jeho súèas�ou mô�e by� aj slu�ba Google Gmail, ktorá je v pod−<br />

state viac ako konkurenèným produktom k slu�be Hotmail od<br />

Microsoftu. Microsoft disponuje výhodou silnej základne <strong>na</strong>inšta−<br />

lovaných operaèných systémov, Google nezanedbate¾ným know−<br />

how v oblasti vyh¾adávania. Budeme teda pozorne sledova�, aké<br />

dôsledky bude ma� konkurenèný boj týchto dvoch gigantov.<br />

denie bude <strong>na</strong> báze plynu, nechýbajú porty firewire, USB 2.0,<br />

Bluetooth a WiFi g. K poriadnemu poèítaèu patrí aj dobrý monitor.<br />

Mô�e by� 92" ultraširokouhlý celohliníkový monitor pozostávajúci zo<br />

štyroch spojených obrazoviek? Kontrast 800:1, svietivos� 350<br />

cd/m 2 , latencia 15 ms, s mo�nos�ou doobjed<strong>na</strong>� si dotykovú obra−<br />

zovku. Ešte prv, ako si ho kúpite, skontrolujte si peòa�enku – ce<strong>na</strong><br />

tohto špièkovo vybaveného poèítaèa pravdepodobne presiahne 40−<br />

tisíc USD (1 320 000 Sk bez DPH). Za monitor ešte dolo�íte 22 000<br />

USD (asi 730 000 Sk bez DPH). Pravdepodobne <strong>na</strong>jrýchlejšie PC<br />

vás teda príde <strong>na</strong> nieèo vyše dvoch miliónov korún.<br />

Kúpite si 12 GB CompactFlash alebo Hondu Civic?<br />

Spoloènos� Pretec oficiálne predstavila <strong>na</strong>jnovšiu pamä�ovú kartu<br />

flash s rekordnou kapacitou – 12 GB. Novinka je ïalšou z radu<br />

kariet CompactFlash patriacich do rodiny Pretec 80× Cheetah,<br />

ktorú spoloènos� uviedla <strong>na</strong> trh v priebehu tohtoroènej výstavy PMA.<br />

Pamä�ové karty z tohto radu umo�òujú kontinuálne èítane s maxi−<br />

málnou rýchlos�ou 13 MB/s a pri zápise je mo�né dosiahnu� rých−<br />

los� 12 MB/s.<br />

Spoloène s predstavením novej karty spoloènos� oznámila, �e<br />

zni�uje ceny vo februári uvedených modelov s kapacitami 3 GB<br />

(1490 USD), 4 GB (1860 USD) a 6 GB (4700 USD) a uviedla, �e<br />

karta s <strong>na</strong>jvyššou kapacitou 12 GB bude stá� neskutoèných 14 900<br />

USD!<br />

LCD TV s wi−fi od Sony<br />

Integrácia poèítaèových technológií do produktov spotrebnej elek−<br />

troniky sa stáva realitou. O tom, �e asi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší producenti<br />

spotrebnej elektroniky v tejto oblasti nechcú zaosta�, svedèí <strong>na</strong>jnov−<br />

šia správa od spoloènosti Sony. Tá toti� u� <strong>na</strong> jeseò ponúkne spo−<br />

trebite¾om zaujímavý produkt, presnejšie dva. Pod názvom Loca−<br />

tionFree TV plánuje Sony ponúknu� dvojicu LCD TV, ktoré sa<br />

audiosignál po prerušení prenosu (zastavenie skladby,<br />

presun <strong>na</strong> ïalšiu skladbu) opä� obnoví. Takýto prenos<br />

hudby je urèený hlavne pre domáce zariadenia, nie je<br />

však ve¾mi vhodný <strong>na</strong> surroundové systémy. Na výstup<br />

mô�ete pripoji� takisto vysokoohmické slúchadlá<br />

(max. 32 ohmov). Ïalšou mo�nos�ou je pripojenie<br />

<strong>na</strong> MP3 streaming server – podporované sú ope−<br />

raèné systémy Windows a Linux. Maximálny dátový tok<br />

pri MP3 skladbách je 192 kb/s a adaptér podporuje aj<br />

VBR. Zariadenia sú konfigurovate¾né cez webové rozhranie. Takto<br />

mô�ete Microlink dLan adaptéru prideli� pevné adresy, ktoré má<br />

pou�íva�. Adaptér spoloènosti Devolo ponúka aj dátový prenos.<br />

Aby sa však dátové prenosy uskutoèòované súèasne s hudobný−<br />

mi <strong>na</strong>vzájom nerušili, vyu�il výrobca priorizáciu prenosu.<br />

Integrované èipy vyrábané firmou Intellon pou�ívajú štyri stupne<br />

priority, prièom audiosignál má <strong>na</strong>jvyššiu a dátový signál <strong>na</strong>j−<br />

ni�šiu prioritu. Za cenu 150 eur (asi 6000 Sk) vám výrobca ponú−<br />

ka dvojicu zariadení s kompletným softvérovým vybavením.

Sony Vaio U−Series –<br />

tablet PC, PDA alebo<br />

nieèo medzi tým?<br />

Zariadenia tablet PC v súèasnej podobe majú<br />

väèšinou hmotnos� aj viac ako jeden kilogram.<br />

Prístrojom PDA chýba ve¾ký a kvalitný displej<br />

a neobsahujú ani pevný disk. Spoloènos� Sony<br />

skombinovala tieto zariadenia do výrobku s oz<strong>na</strong>èením Vaio U−<br />

Series, èím pod¾a vyjadrenia predstavite¾ov spoloènosti vytvorila<br />

jeden z <strong>na</strong>jmenších „plnohodnotných“ poèítaèov s operaèným<br />

systémom Windows XP. Nový Vaio U sa ve¾kos�ou podobá <strong>na</strong><br />

stredne ve¾kú knihu – jeho rozmery sú 16,7 × 10,8 × 2,6 cm<br />

a hmotnos� iba 550 gramov. Menšie, ¾ahšie a takisto s operaè−<br />

ným systémom Windows XP sú síce aj konkurenèné výrobky OQO<br />

UPC, prípadne Vulcan FlipStart, tie sú však zatia¾ nedostupné.<br />

Vaio U obsahuje 5−palcový displej s maximálnym rozlíšením 800<br />

budú líši� ve¾kos�ou uhloprieèky. Model LF−X5 bude disponova� LCD<br />

s uhloprieèkou 7" (rozlíšenie 800 × 480), model LF−X1 bude ma�<br />

uhloprieèku 12" (rozlíšenie 800 × 600). Zaujímavos�ou oboch<br />

modelov je fakt, �e zobrazovacia èas� neobsahuje TV prijímaè, ten<br />

je „v základnej“ jednotke. S òou je displej prepojený prostredníc−<br />

tvom wi−fi (802.11.g). Základná jednotka okrem spomí<strong>na</strong>ných<br />

komponentov disponuje aj videovstupom umo�òujúcim pripojenie<br />

ïalšieho zdroja videosignálu, rozhraním ethernet (<strong>na</strong> pripojenie<br />

káblového modemu), adaptérom 802.11b a portom USB. Aby bol<br />

výpoèet mo�ností zariadenia úplný, dodajme, �e súèas�ou LCD je<br />

slot pre pamä�ové karty Memory Stick. Pod¾a Sony má novinka<br />

umo�ni� nielen príjem TV <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste v rámci domácnosti<br />

(vrátane terasy èi záhrady), ale aj prístup <strong>na</strong> internet. Èo nás asi<br />

nepoteší, sú ceny. Model LF−X1 bude stá� 1500 USD a model LF−X5<br />

1000 USD.<br />

CD a trvanlivos� – prvé cédeèká zaèí<strong>na</strong>jú hni�<br />

Keï sa pribli�ne pred dvadsiatimi rokmi zaèí<strong>na</strong>li rozmáha� kom−<br />

paktné optické disky, známe skôr pod skratkou CD, bolo toto mé−<br />

dium pova�ované za takmer neznièite¾né. Dnes sa ukazuje, �e oèa−<br />

kávania boli pri<strong>na</strong>jmenšom preh<strong>na</strong>né – prvé cédeèká z konca<br />

osemdesiatych rokov zaèí<strong>na</strong>jú chyta� takzvanú CD hnilobu.<br />

Vyzerá to tak, �e ohrození sú <strong>na</strong>jmä majitelia prvých hudob−<br />

ných CD, niektorí majitelia toti� hlásia škody <strong>na</strong> týchto médiách aj<br />

v prípade, �e boli skladované správnym spôsobom. Chyby pri<br />

<strong>na</strong>nášaní reflexnej hliníkovej vrstvy toti� mô�u spôsobi� jej reakciu<br />

<strong>na</strong>príklad s tlaèiarenskou farbou bookletu. Ak reflexná vrstva nie<br />

je <strong>na</strong>nesená správne a dochádza ku kontaktu so vzduchom, hliní−<br />

ková vrstva oxiduje, èím sa CD <strong>na</strong> postihnutých miestach stáva<br />

neèitate¾ným. Uvedená chyba sa èasto <strong>na</strong>zýva „CD plesòou“. CD<br />

pleseò sa prejavuje <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> okrajoch a pri strede CD ako èer−<br />

vené škvrny èi škrabance, niekedy sa hliníková reflexná vrstva<br />

samoèinne odde¾uje od tela disku. Amerièania si ešte spomí<strong>na</strong>jú<br />

<strong>na</strong> reláciu Tommorow's World, v ktorej bola trvácnos� a odolnos�<br />

CD demonštrovaná tak, �e disk bol <strong>na</strong>tretý d�emom a po umytí<br />

hral v plnej kvalite. �ivotnos� dnešných CD, èi skôr CD−R sa odha−<br />

duje <strong>na</strong> pribli�ne 50 rokov, to však platí iba pre kvalitné CD,<br />

s párkorunovými kusmi sa majitelia lúèia v niektorých prípadoch<br />

u� po roku. Odporúèania odborníkov sú jednoz<strong>na</strong>èné – stav svo−<br />

× 600 pixelov. S hodnotou 200 bo−<br />

dov <strong>na</strong> palec sa tak displej dostáva<br />

v niektorých prípadoch <strong>na</strong>d úroveò<br />

klasických displejov obsiahnutých<br />

v notebookoch. Prístroj mô�ete po−<br />

u�íva� vo vodorovnej aj zvislej polo−<br />

he. Keï�e výrobok Sony nemá<br />

hardvérovú klávesnicu, ovláda sa<br />

stylusom – displej je dotykový. Po<br />

okrajoch horného panela sa <strong>na</strong>chá−<br />

dzajú funkèné tlaèidlá a trackball – celkom netradièné riešenie<br />

ovládania. Pomocou portov USB sa dajú k Vaio U pripoji� peri−<br />

férne zariadenia. V základnej výbave je integrovaný adaptér<br />

WLAN s podporou IEEE 802.11b/g, výstupy USB 2.0, Memory<br />

Stick, CompactFlash a výstup <strong>na</strong> slúchadlá. Pri štandardne dodá−<br />

vanej batérii by mal nový Sony Vaio vydr�a� pracova� viac ako dve<br />

a pol hodiny, v prípade vysokokapacitnej batérie by to mal by�<br />

presne dvojnásobok. Ce<strong>na</strong> za slabšie vybavený model bola sta−<br />

novená <strong>na</strong> 1550 eur (asi 62 000 Sk).<br />

jich zbierok treba pravidelne kontrolova� a kusy, ktoré vykazujú<br />

chyby pri èítaní, neodkladne zálohova�.<br />

Wi−fi v mobiloch u� èoskoro realitou<br />

Príchodu technológie wi−fi do oblasti mobilných telefónov doteraz<br />

zabraòovala <strong>na</strong>jmä ve¾kos� wi−fi modulov – do telefónu sa jedno−<br />

ducho nevtes<strong>na</strong>li. Nedávno však bol predstavený modul, ktorý je<br />

o 95 % menší ako súèasné Mini−PCI adaptéry. Presné rozmery sú<br />

toti� 11 × 13,7 × 1,8 milimetra.<br />

Adaptér nesúci oz<strong>na</strong>èenie UGGZ podporuje technológiu IEEE<br />

802.11b s maximálnou rýchlos�ou dátového prenosu 11 megabitov<br />

za sekundu. Vývojári firmy Alps Electronic sa však u� teraz zaobe−<br />

rajú vytvorením <strong>na</strong>sledujúceho modelu, ktorý bude podporova� IEEE<br />

802.11g s prenosovou rýchlos�ou 54 Mb/s.<br />

Ceny pamätí flash budú klesa�<br />

Dobrá správa pre všetkých pou�ívate¾ov digitálnych fotoaparátov,<br />

pamä�ových MP3 prehrávaèov, mobilných telefónov a ïalších digi−<br />

tálnych hraèiek. Ceny pamätí NAND Flash budú v priebehu tohto<br />

i budúceho roka <strong>na</strong>ïalej výz<strong>na</strong>mne klesa�. Po tom, èo ceny 512 Mb<br />

pamä�ových èipov klesli z 21,5 USD (minulý rok v októbri) <strong>na</strong><br />

aktuálnych 9 USD, sa v tomto roku oèakávalo u� iba minimálne<br />

zni�ovanie cien. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších údajov spoloèností Samsung<br />

a Toshiba však ceny v tomto roku klesnú a� o 32 % a v budúcom<br />

dokonca o ïalších 42 %. Aj <strong>na</strong>priek tomuto pre pou�ívate¾ov priaz−<br />

nivému cenovému vývoju rátajú obaja lídri trhu s pamä�ami NAND<br />

Flash s výrazným rastom objemu, ktorý by v roku 2007 mal dosiah−<br />

nu� 16 miliárd USD, èo je takmer štvornásobok objemu z roku 2003<br />

(4,7 miliardy USD).<br />

MiniPC s výkonom servera...<br />

Najväèšou zvláštnos�ou modelu ZMAXdp je vyu�itie základnej dos−<br />

ky, ktorá umo�òuje integráciu dvoch 64−bitových mikroprocesorov<br />

AMD Opteron. Ani ïalšia výbava dosky v nièom nezaostáva za <strong>na</strong>j−<br />

výkonnejšími desktopmi. Jej základom<br />

je toti� èipová súprava<br />

nVidia. nForce 3 Pro<br />

250 Gb, podporujúca<br />

Serial ATA RAID (0,<br />

0+1 a 1), gigabitový<br />

ethernet adaptér, wi−fi<br />

adaptér (802.11g), slot<br />

AGP a PCI. Rozhrania<br />

ako USB 2.0 a FireWire<br />

sú štandardom. Okrem<br />

spomenutého základu<br />

sa do skrinky s minimálnymi rozmermi vojdú ešte dva 3,5" disky<br />

a 5,25" optická mechanika. Pod¾a predbe�ných informácií sa sério−<br />

vé dodávky zaènú v septembri a ce<strong>na</strong> „holého“ poèítaèa (bez pro−<br />

cesorov, pamäte a diskov) by sa mala pohybova� <strong>na</strong> úrovni 500<br />

USD.<br />

�

R E V U E<br />

Sazka Aré<strong>na</strong> <strong>na</strong> PC �<br />

Jedným z dôle�itých hráèov <strong>na</strong><br />

trhu dizajnérskych nástrojov je<br />

spoloènos� Autodesk.<br />

Od polovice mája je <strong>na</strong> trhu<br />

èeská verzia programu<br />

AutoCAD 2005<br />

a predstavenie tohto softvéru<br />

sa uskutoènilo <strong>na</strong> zaujímavom<br />

mieste. Tlaèová konferencia sa<br />

toti� ko<strong>na</strong>la v budove Sazka<br />

Arény, ktorá bola celá<br />

<strong>na</strong>projektovaná práve<br />

v AutoCAD−e. V tomto èlánku<br />

informujeme o novinkách<br />

<strong>na</strong>jnovšej verzie a v druhej<br />

èasti sa dozviete zaujímavosti<br />

o projektovaní a vybavení<br />

spomí<strong>na</strong>nej stavby.<br />

NOVINKY VERZIE AUTOCAD 2005<br />

Najdôle�itejšie novinky verzie AutoCAD 2005 vychádzajú<br />

jednoz<strong>na</strong>ène z pripomienok pou�ívate¾ov<br />

a zamerané sú <strong>na</strong> úsporu èasu. Jedným z <strong>na</strong>jnároènejších<br />

krokov pri fi<strong>na</strong>lizácii dokumentácie je jej<br />

tlaè. V predošlej verzii bolo treba postupne otvára�<br />

viaceré súbory so samostatnými projektmi a zaka�dým<br />

<strong>na</strong>stavi� parametre tlaèe. V novej verzii<br />

existujú pokroèilé prostriedky <strong>na</strong> dávkovú tlaè,<br />

zdru�ovanie viacerých projektov do jedného celku<br />

a automatizáciu celého procesu. Ce<strong>na</strong> AutoCAD<br />

Takýto výh¾ad sa vám<br />

<strong>na</strong>skytne z luxusného<br />

apartmánu – k vybave−<br />

niu patrí rokovací stôl,<br />

balkón, TV, kuchyòa,<br />

toaleta, sprcha a par−<br />

kovací box; ce<strong>na</strong> roè−<br />

ného prenájmu presa−<br />

huje tri milióny èes−<br />

kých korún<br />

2005 je 4300 USD pre nesie�ovú edíciu a 4925 USD<br />

pre sie�ovú edíciu.<br />

Pribudne nový nástroj, oz<strong>na</strong>èený ako Autodesk<br />

DWF Composer. Je orientovaný <strong>na</strong> pripomienky zadávate¾a<br />

projektu alebo investora. Predstavte si<br />

situáciu, �e sa po odovzdaní projektu èaká <strong>na</strong> pripomienky<br />

investora. Ten zaz<strong>na</strong>èuje zmeny perom<br />

do projektu a projektant následne prechádza výkres<br />

za výkresom a spracúva pripomienky. DWF<br />

Composer umo�òuje investorovi bez toho, aby<br />

12 PC REVUE 7/2004<br />

Stavba strechy budovy Sazka Arény (foto projekèná<br />

kancelária Helica)<br />

Strecha po dokonèení a zavesení kocky s televíznymi<br />

obrazovkami<br />

vlastnil, resp. ovládal AutoCAD, jednoducho (elektronicky)<br />

zadáva� pripomienky. Projektant má<br />

potom po <strong>na</strong>èítaní zaslaného súboru o nich preh¾ad.<br />

Na webovej stránke výrobcu je teraz <strong>na</strong>vyše<br />

k dispozícii bezplatný nástroj <strong>na</strong> prehliadanie súborov<br />

DWF – DWF Viewer.<br />

V novej verzii existujú polia <strong>na</strong> zadávanie informácií,<br />

ktoré sa mô�u meni�. Ide <strong>na</strong>príklad o dátu-<br />

my, spôsoby èíslovania súpravy výkresov, meno<br />

projektanta, investora a pod. Zmenou týchto údajov<br />

<strong>na</strong> jednom mieste sa realizujú zmeny v celej<br />

projektovej dokumentácii. Pribudol aj objekt tabu¾ka,<br />

ktorý bolo treba v minulosti ruène vykres¾ova�<br />

z elementárnych prvkov AutoCAD-u. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e pridanie riadka alebo ståpca u� teraz<br />

bude menej èasovo nároèné.<br />

Èeská verzia je, prirodzene, v èeštine rov<strong>na</strong>ko<br />

ako sprievodná dokumentácia. Táto jazyková mu-<br />

Ondrej Macko, Praha<br />

tácia je urèená aj pre Slovensko. Okrem úplnej verzie<br />

bude v èeštine existova� aj LT edícia a špeciál<strong>na</strong><br />

edícia je urèená aj pre študentov. Ce<strong>na</strong> edície<br />

AutoCAD 2005 LT je 1100 USD, balenie pre pä� pou�ívate¾ov<br />

je za 4950 USD. V prípade študentskej<br />

edície je ce<strong>na</strong> programu 99 USD a študenti ju mô�u<br />

vyu�íva� aj <strong>na</strong> komerèné úèely.<br />

AUTOCAD A SAZKA ARÉNA<br />

Druhá èas� tlaèovej konferencie patrila prezentácii<br />

budovy Sazka Arény. Pod¾a slov hlavného projektanta<br />

jeho tím pou�il ako dizajnérske nástroje<br />

hlavne AutoCAD, Autodesk MAP a Architectural<br />

Desktop. Celková hmotnos� dokumentácie po vytlaèení<br />

je a� 25 ton a zo stránky dátového objemu<br />

to predstavuje 70 GB. Projekèný tím sa skladal z 20<br />

¾udí, ktorí <strong>na</strong>vzájom spolupracovali cez poèítaèovú<br />

sie�. Všetky dáta k projektom boli poèas návrhu<br />

i stavby ulo�ené <strong>na</strong> spoloènom serveri, <strong>na</strong> ktorý<br />

mali prístup aj subdodávatelia. Univerzálnymi formátmi<br />

boli .dwg, .doc a .xls.<br />

Najnároènejšia èas� návrhu bola strecha, ktorá<br />

umo�òuje zavesenie aj ve¾mi �a�kých bremien.<br />

Návrh tejto strechy bol u� predaný aj pre stavbu<br />

v Japonsku. Strechu tvorí kupola v tvare gu¾ového<br />

vrchnáka s priemerom 135 metrov. Kocka s televíznymi<br />

obrazovkami, ktorá je <strong>na</strong> streche zavesená, má<br />

hmotnos� okolo 20 ton. Obvodový pláš� celej budovy<br />

tvorí hliníková konštrukcia so sklenou výplòou.<br />

Kapacita miest v Sazka Aréne je 18 000 ¾udí<br />

v úprave pre rockové koncerty a 17 000 pri hokejových<br />

zápasoch. Centrál<strong>na</strong> plocha sa mô�e meni� <strong>na</strong><br />

¾adovú, tartan, pódium, ale aj bazén.<br />

Pri prehliadke sme zistili, �e tento športový stánok<br />

sa viac podobá <strong>na</strong> moderný hotel. Okrem miest pre<br />

be�ných návštevníkov tu <strong>na</strong>pr. existujú aj luxusné<br />

apartmány s <strong>na</strong>jlepším výh¾adom <strong>na</strong> plochu. Ce<strong>na</strong><br />

roèného prenájmu apartmánu presahuje 3 milióny<br />

Okrem rozvodu<br />

elektriny, vody,<br />

poèítaèovej siete<br />

do vybavenia celej<br />

budovy patrí aj<br />

pivovod ☺<br />

Kè, klient mô�e apartmán <strong>na</strong>vštívi� kedyko¾vek. Poèas<br />

ko<strong>na</strong>nia akcie si však musí zakúpi� platný lístok<br />

a k tomu ešte štandardný poplatok za (neobmedzené)<br />

obèerstvenie. Niektoré apartmány sú ešte vo¾né...<br />

K vybaveniu Sazka Arény patrí centrál<strong>na</strong> procesorová<br />

miestnos�, rozvod poèítaèovej siete s prístupom<br />

<strong>na</strong> internet. Zaujímavos�ou je aj pivovod,<br />

ktorý doká�e zabezpeèi�, �e <strong>na</strong>toèenie jedného piva<br />

nebude trva� dlhšie ako 4 sekundy.<br />

�

R E V U E<br />

� Martin Drobný, Las Vegas<br />

Zemetrasenie. Asi tak by sa<br />

dali oz<strong>na</strong>èi� zmeny, ktorými<br />

prechádza v poslednom období<br />

spoloènos� Computer<br />

Associates (CA). Kompletná<br />

výme<strong>na</strong> top ma<strong>na</strong>�mentu, ako<br />

reakcia <strong>na</strong> nedávno skonèené<br />

vyšetrovanie úètovných<br />

praktík, toti� vyvoláva<br />

mno�stvo otázok. Udr�a� si<br />

dôveru zákazníkov, lojalitu<br />

zamest<strong>na</strong>ncov a pokraèova� vo<br />

vývoji produktov, poskytovaní<br />

slu�ieb a prispôsobi� sa<br />

meniacim sa podmienkam<br />

<strong>na</strong> trhu je v takejto situácii<br />

ne¾ahká úloha. O to<br />

zvedavejších bolo 10 000<br />

úèastníkov konferencie<br />

CA World (CAW) z 80 krajín<br />

sveta, aký odkaz im k¾úèoví<br />

predstavitelia firmy <strong>na</strong><br />

konferencii CA World<br />

odovzdajú a aké smerovanie do<br />

budúcnosti pre CA pripravili.<br />

Hostiacim mestom výroèného 10. roèníka<br />

konferencie CA World (CAW) bolo opä� Las<br />

Vegas. Priznám sa, v�dy si myslím, �e ma<br />

toto mesto u� nemô�e nièím prekvapi�. Zvykol som<br />

si <strong>na</strong> vybuchujúce sopky, umelú eifelovku, horské<br />

dráhy prechádzajúce hotelom, hluèné kasí<strong>na</strong> atï.,<br />

ale umelú rieku <strong>na</strong> prvom poschodí hotela, kde sa<br />

ko<strong>na</strong>la konferencia, s gondoliermi prevá�ajúcimi<br />

turistov <strong>na</strong> svojich krehkých lodièkách a vyspevu-<br />

14 PC REVUE 7/2004<br />

Vyu�ite zdroje<br />

� REPORTÁ�: CA World 2004<br />

Vyu�ite zdroje<br />

<strong>na</strong> plný výkon<br />

júcich operné árie v talianèine som <strong>na</strong>ozaj neèakal...<br />

Ale to patrí k Amerike rov<strong>na</strong>ko ako potupné<br />

snímanie odtlaèkov prstov, fotografovanie a ostrá<br />

osobná kontrola <strong>na</strong> hraniciach...<br />

TRENDY<br />

K¾úèové témy CAW aj v tomto roku korešpondovali<br />

s výzvami, ktorým musí èeli� <strong>IT</strong> priemysel v súèasnosti:<br />

prispôsobovanie <strong>IT</strong> infraštruktúry obchodným<br />

potrebám podnikov, poskytovanie <strong>IT</strong> zdrojov <strong>na</strong> vy-<br />

�iadanie, boj proti kybernetickým hrozbám a implementácia<br />

bezdrôtových technológií do podnikového<br />

prostredia. K nim však treba doplni� aj ïalšie trendy,<br />

ktoré ovplyvòujú celkové dianie.<br />

EXPLÓZIA DÁT<br />

Mno�stvo informácií v <strong>IT</strong> rastie ka�dý rok o 30 %.<br />

Medzi rokmi 1999 a 2002 sa objem digitálneho obsahu<br />

zdvojnásobil. Len e-mailov sa denne pošle<br />

okolo 31 miliárd a <strong>na</strong> ich ulo�enie je potrebných<br />

667 585 terabajtov... Rov<strong>na</strong>ko rastú po�iadavky <strong>na</strong><br />

prenosové pásmo dátových sietí, <strong>na</strong> výpoètový<br />

výkon, <strong>na</strong> dostupnos� systémov. Ale rozpoèty investícií<br />

do <strong>IT</strong> nerastú takým tempom, skôr <strong>na</strong>opak.<br />

Heslom doby (a nielen v <strong>IT</strong>) je viac (muziky) za<br />

menej (peòazí). Preto je èoraz dôle�itejšie efektívnejšie<br />

vyu�ívanie u� existujúcich <strong>IT</strong> zdrojov.<br />

Riaditelia podnikov sa do�adujú, aby ich <strong>IT</strong> oddelenia<br />

poskytovali firme ešte kvalitnejšie slu�by,<br />

a to pri obmedzovaní ïalších investícií do <strong>IT</strong>. Po-<br />

�iadavky <strong>na</strong> poskytovanie slu�ieb pritom stále rastú.<br />

Pri doterajšom spôsobe vyu�ívania <strong>IT</strong> zdrojov tak<br />

podniky nebudú schopné uspokoji� tieto potreby.<br />

Jediným riešením je lepšie vyu�ívanie u� existujúcej<br />

infraštruktúry. Tá je paradoxne èasto predimenzovaná<br />

a súèasne málo efektívne vyu�ívaná, zle zabezpeèená<br />

a nedostatoène prepojená <strong>na</strong> potreby podniku.<br />

Máloktorý CIO by vedel okam�ite odpoveda� <strong>na</strong><br />

otázku, ko¾ko má vo firme serverov, desktopov,<br />

notebookov, smerovaèov, prepí<strong>na</strong>èov, kde sú<br />

umiestnené, ako sú ma<strong>na</strong>�ované, aký aplikaèný softvér<br />

má <strong>na</strong> nich <strong>na</strong>inštalovaný, aké má <strong>na</strong> nich databázy,<br />

ktoré verzie operaèných systémov, èi sú všetky<br />

zaplátané, èi sú pravidelne zálohované, do akej<br />

miery je optimálne prerozde¾ovaná disková kapacita<br />

èi vyu�ívaný dostupný výpoètový výkon. Veï len<br />

<strong>na</strong>príklad denné vyu�itie serverov UNIX a Windows<br />

je pod¾a viacerých štúdií <strong>na</strong> úrovni menej ako 25 %<br />

ich celkovej kapacity. A sú tu ïalšie otázky. Ktoré<br />

stroje hlásia <strong>na</strong>jviac incidentov, ktoré sú <strong>na</strong>jviac<br />

poruchové, ktoré miesta sú <strong>na</strong>jzranite¾nejšie, <strong>na</strong>jmenej<br />

odolné kybernetickým hrozbám zvonku èi<br />

zvnútra, a teda ktorým slu�bám hrozí <strong>na</strong>jviac a s<br />

akou pravdepodobnos�ou, �e sa prestanú poskytova�?<br />

Nové stroje sa automaticky kupujú v�dy, keï<br />

prichádzajú noví ¾udia do firmy alebo keï sa <strong>na</strong>sadzuje<br />

nová aplikácia, a málokto sa pýta, èi nie je<br />

mo�né vyu�i� existujúce zdroje.<br />

Takisto musí existova� previazanos� medzi úrovòou<br />

kvality a dostupnosti slu�ieb poskytovaných <strong>IT</strong><br />

oddelením a cenou, ktorú je firma za ne ochotná èi<br />

schopná „zaplati�“ tak, aby neohrozila chod podniku.<br />

Pokia¾ sú škrty v rozpoète, �a�ko sa dá do�adova�<br />

stopercentnej úrovne všetkých slu�ieb a vedenie<br />

podniku sa musí rozhodnú�, ktoré slu�by<br />

musia be�a� <strong>na</strong> 95 % a pri ktorých staèí, keï pôjdu<br />

<strong>na</strong> 80 %. Keï sa riadite¾a podniku spýtate, akú chce<br />

dostupnos� <strong>IT</strong> slu�ieb, urèite sa bude do�adova�<br />

známych 99,9...%. Keï mu však vysvetlíte, �e pri<br />

takej dostupnosti musí poèíta� s nákladmi <strong>na</strong> úrovni<br />

<strong>na</strong>pr. 1000 korún <strong>na</strong> pou�ívate¾a, a keby mu dostupnos�<br />

niektorých slu�ieb staèila „iba“ <strong>na</strong> úrovni<br />

97 %, podnik to bude stá� iba 700 korún <strong>na</strong> pou�ívate¾a,<br />

asi prehodnotí reálne potreby.<br />

Na to, aby firmy mali preh¾ad o svojich zdrojoch,<br />

aby mali v reálnom èase presné informácie o ich<br />

kvantite a kvalite, aby boli schopné ich efektívnejšie<br />

vyu�íva�, okam�ite prerozde¾ova� zá�a�, výkon, kapacitu<br />

pod¾a momentálnej potreby, aby vedeli<br />

odhadnú�, kde sú slabé miesta, a predpoveda�, kde<br />

hrozí výpadok infraštruktúry, a teda aj poskytovania<br />

slu�by, mô�e pomôc� jedine dôsledné inteligentné<br />

ma<strong>na</strong>�ovanie systému. A jedine vïaka takýmto informáciám<br />

sa doká�u podniky dopracova� aj k cenám<br />

slu�ieb poskytovaných <strong>IT</strong> infraštruktúrou a<br />

nájs� optimálny model, ktorý bude reflektova� reálne<br />

potreby podniku, ale aj jeho fi<strong>na</strong>nèné mo�nosti.<br />

Keï�e toto nie sú trendy len posledného roka,<br />

ale stav, ktorému sú podniky vystavené u� dlhšie<br />

obdobie, neprekvapuje fakt, �e v posledných rokoch<br />

sa <strong>na</strong>kupuje ove¾a viac softvéru <strong>na</strong> správu systémov<br />

ako aplikaèného softvéru. A v minulom roku

R E V U E<br />

<strong>IT</strong> oddelenia kúpili dokonca o 50 % viac softvéru <strong>na</strong><br />

ma<strong>na</strong>�ment systémov ako aplikaèného softvéru.<br />

Nesmieme, samozrejme, zabudnú� ani <strong>na</strong> technologické<br />

trendy: príchod gigabitového ethernetu, petabajtových<br />

dátových úlo�ísk, klastre blade serverov,<br />

Linux <strong>na</strong> lacnom hardvéri, exponenciálny nárast<br />

bezpeènostných udalostí, nové formy vyu�ívania<br />

<strong>IT</strong> (outsourcing, hostovanie biznis procesov,<br />

offshoring) atï. Návštevníci CAW preto oèakávali, do<br />

akej miery je CA pripravené èeli� týmto výzvam.<br />

ZMENY<br />

V k¾úèovom otváracom príhovore sa predstavil<br />

Kenneth Cron ako nový, pravdepodobne však iba<br />

doèasný CEO spoloènosti CA, ktorý v apríli <strong>na</strong>hradil<br />

svojho predchodcu Sanjaya Kumara. Ten bol <strong>na</strong><br />

základe po�iadavky dozornej rady odvolaný z funkcie<br />

v súvislosti s vyšetrovaním u� zmienených<br />

úètovných praktík z roku 2000. Hoci CA deklaruje, �e<br />

Kumar nenesie �iadnu zodpovednos� za tieto èinnosti,<br />

koniec koncov bol v tejto funkcii iba dva roky,<br />

dozorná rada sa rozhodla pre zmenu. Vyšetrovanie<br />

úètovných praktík sa skonèilo, výsledky budú známe<br />

èoskoro. Kumar však zostal vo firme a prijal rov<strong>na</strong>kú<br />

funkciu ako Bill Gates v Microsofte, stal sa hlavným<br />

softvérovým architektom spoloènosti, teda<br />

skôr vizionárom bez exekutívnej zodpovednosti.<br />

Jeho úlohou bude definovanie dlhodobej technologickej<br />

a produktovej stratégia CA v oblasti ma<strong>na</strong>�mentu<br />

IS. Jej krátkodobým výsledkom by okrem<br />

prirodzeného evoluèného vývoja produktov mala<br />

by� lepšia integrácia do jednotného, konzistentného<br />

balíka produktov, ktorý bude lepšie reflektova�<br />

potreby zákazníkov. Kumar však súèasne oznámil,<br />

�e vo svojej novej pozícii chce polovicu èasu trávi�<br />

so zákazníkmi, èo robil, aj keï bol CEO. Udr�iavanie<br />

kontaktu so zákazníkmi cez Kumara je pre CA ve¾mi<br />

dôle�ité, preto�e bol to práve on, kto dával dohromady<br />

pokazené vz�ahy poèas uplynulých dvoch<br />

rokov. (Po uzávierke: 4. jú<strong>na</strong> 2004 ohlásil Sanjay<br />

Kumar okam�itý odchod z CA a prerušenie akýchko¾vek<br />

ïalších obchodných prepojení. Kumar to<br />

vysvet¾uje: „Bolo mi poèas uplynulých dní stále viac<br />

jasné, �e moje ïalšie pôsobenie v CA nepomáha spoloènosti<br />

v jej s<strong>na</strong>he rozlúèenia sa s minulos�ou a o posun<br />

vpred.“ Je viac ako pravdepodobné �e toto rozhodnutie<br />

sa zrodilo poèas CAW.)<br />

Ken Cron predstavil nový top ma<strong>na</strong>�ment CA<br />

a oz<strong>na</strong>èil <strong>na</strong>dchádzajúce obdobie ako novú kapitolu<br />

CA. Svoje pôsobenie vo funkcii CEO oz<strong>na</strong>èil ako<br />

doèasné, kým správ<strong>na</strong> rada nenájde permanentné<br />

riešenie. Potom sa aj on vráti <strong>na</strong> svoje pôvodné<br />

16 PC REVUE 7/2004<br />

Kenneth CRON nový doèasný CEO spoloènosti Computer<br />

Associates<br />

miesto v správnej rade. Poèas svojho vystúpenia<br />

<strong>na</strong>èrtol hlavné iniciatívy, ktoré chce CA spåòa�<br />

v <strong>na</strong>jbli�šom období. Jednou z nich je spomí<strong>na</strong>ná<br />

unifikácia produktov, ktorá umo�ní <strong>IT</strong> ma<strong>na</strong>�érom<br />

ma<strong>na</strong>�ment všetkých komponentov <strong>IT</strong> infraštruktúry<br />

z jednej riadiacej konzoly. To by mala umo�ni�<br />

<strong>na</strong>sledujúca verzia vlajkovej lode Unicenter s poradovým<br />

èíslom 11, ktorá by sa mala do štádia beta<br />

testov dosta� u� v priebehu tohto roka.<br />

Viac unifikovaný softvér <strong>na</strong> správu systémov<br />

umo�ní <strong>IT</strong> oddeleniam lepšie odpoveda� aj <strong>na</strong> zmienené<br />

základné otázky: Ko¾ko péceèiek a serverov je<br />

pripojených do siete? Aký je <strong>na</strong> nich softvér? Majú<br />

všetky poèítaèe legálne softvérové licencie? Majú<br />

všetky servery <strong>na</strong>inštalované aktuálne záplaty? Sú<br />

všetky DB zálohované? V malých firmách to mo�no<br />

nie je problém, ale ako ukazujú viaceré prieskumy<br />

v organizáciách, ktoré majú nieko¾ko tisíc zamest<strong>na</strong>ncov<br />

pripojených do siete, nie je to a� taká triviál<strong>na</strong><br />

úloha.<br />

„Ak <strong>IT</strong> oddelenia nevedia, aké zdroje majú k dispozícii<br />

<strong>na</strong> podporu biznis procesov svojej firmy, tak pracujú<br />

vlastne potme,“ povedal. „Fragmentované, manuálne<br />

riadené <strong>IT</strong> prostredie nemô�e poskytova� konzistentné<br />

slu�by. Ako mo�no vyu�íva� vlastné zdroje<br />

ešte efektívnejšie a tak, aby boli viac dostupné a lepšie<br />

prepojené s biznisom? Lepším ma<strong>na</strong>�mentom,“ povedal<br />

Cron, prièom dodal, �e CA sa chce sta� partnerom<br />

riadite¾ov informatiky v podnikoch a pomôc�<br />

vytvori� zo softvéru <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ment <strong>IT</strong> ich „tajnú<br />

zbraò“ v boji s konkurenciou.<br />

„Ma<strong>na</strong>�ment softvéru vám umo�ní <strong>na</strong>chádza�<br />

málo vyu�ívané zdroje, pospája� ich a efektívne ich<br />

vyu�íva�. Prinesie to nielen cenové úspory, ale aj maximálne<br />

vyu�ívanie existujúcich zdrojov a umo�ní <strong>na</strong>sadzovanie<br />

nových technológií.“<br />

Komplexnos� <strong>IT</strong> infraštruktúr sa pritom stále<br />

zvyšuje. Dodávatelia vzájomné nespolupracujú,<br />

tak�e ich riešenia sa neintegrujú ¾ahko a zákazníci<br />

sú ponechaní <strong>na</strong>pospas mno�stvu platforiem, aplikácií<br />

a štandardov. K tomu prispieva aj potreba<br />

neustálej aktualizácie softvéru, plátania dier, odstraòovania<br />

chybného kódu atï. Na inej prezentácii<br />

zaznelo, �e iba 5 <strong>na</strong>jväèších dodávate¾ov softvéru<br />

vygenerovalo vlani 75 000 záplat, èo predstavuje<br />

jednu záplatu ka�dých sedem minút...<br />

Ïalšia iniciatíva sa via�e <strong>na</strong> trend poskytovania<br />

výpoètových zdrojov zákazníkom <strong>na</strong> vy�iadanie.<br />

U� minulý rok predstavilo CA svoju stratégiu ODC<br />

(On Demand Computing), ktorej výsledkom by mal<br />

by� stav, keï podniky budú pripravené <strong>na</strong> akýko¾vek<br />

mo�ný vývoj ich biznisu, preto�e budú schopné<br />

vyu�íva� inštalovanú základòu <strong>IT</strong> ove¾a efektívnejšie<br />

prostredníctvom automatického pride¾ovania<br />

prostriedkov. Táto iniciatíva korešponduje s podobnými<br />

iniciatívami iných ve¾kých firiem s oz<strong>na</strong>èením<br />

ako Business On Demand, Utility Computing,<br />

Adaptive Enterprise atï., ktorých podstata je<br />

však rov<strong>na</strong>ká: poskytnú� zákazníkovi výpoètové<br />

zdroje <strong>na</strong> vy�iadanie tak, aby sa pru�ne prispôsobovali<br />

jeho aktuálnym podnikate¾ským potrebám.<br />

Nevyhnutnou po�iadavkou je však vo všetkých prípadoch<br />

dôsledná z<strong>na</strong>los� kvantitatívnych a kvalitatívnych<br />

parametrov <strong>IT</strong> infraštruktúry, schopnos�<br />

ich riadenia a následne optimalizácia vyu�ívania <strong>IT</strong><br />

zdrojov.<br />

Ma<strong>na</strong>�ovanie výpoètových zdrojov je oblas�,<br />

ktorá je CA bytostne <strong>na</strong>jbli�šia. Po�iadavky doby <strong>na</strong><br />

lepšie vyu�ívanie existujúcich <strong>IT</strong> zdrojov, ich reštrukturalizáciu<br />

a premenu <strong>na</strong> slu�by stopercentne<br />

korešpondujú s jadrom podnikania CA a predstavujú<br />

nevyhnutný základ pre tieto iniciatívy.<br />

„Doteraz prebehli tri vývojové obdobia computingu:<br />

mainframy, distribuovaný computing a internet<br />

computing. V súèasnosti vstupujeme do štvrtej etapy,<br />

do veku softvéru <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie systémov. A to je<br />

oblas�, kde je CA <strong>na</strong> špièke.“<br />

Cie¾om by malo by� pomôc� zákazníkom vyrieši�<br />

tri principiálne úlohy, ktoré pred nimi stoja, ak<br />

chcú obstá� v súèasnom ekonomickom prostredí.<br />

Imperatívom doby je, aby <strong>IT</strong> poskytovalo prostredníctvom<br />

infraštruktúry slu�by, ktoré èo <strong>na</strong>jtesnejšie<br />

<strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> obchodné procesy.

R E V U E<br />

Za posledný fiškálny kvartál roku 2004, ktorý sa<br />

skonèil 31. 3. 2004, vykázalo CA príjmy 89 miliónov<br />

USD pri obrate 850 miliónov USD, èo predstavuje<br />

zisk 15 centov <strong>na</strong> akciu. Za rov<strong>na</strong>ké obdobie<br />

minulého roku pritom CA vykázalo stratu 105<br />

miliónov alebo 18 centov <strong>na</strong> akciu pri obrate 775<br />

miliónov dolárov. Za celý fiškálny rok 2004 vykázalo<br />

CA obrat 3,28 miliardy USD, èo je 8-percentný<br />

medziroèný nárast oproti 3,03 mld. USD vo fiškálnom<br />

roku 2003. Súèasne sa spoloènos� ponúkla<br />

zaplati� 10 miliónov USD, aby sa uzavreli podozrenia<br />

z nekalých úètovných praktík z roku 2000.<br />

Predstavitelia CA odhadujú, �e obrat za <strong>na</strong>sledujúci<br />

fiškálny rok 2005 by sa mal pohybova� medzi<br />

Toto prostredie musí by� monitorované a riadené<br />

tak, aby mu rozumeli aj biznis ma<strong>na</strong>�éri, rozhodnutia<br />

vedenia podniku o <strong>IT</strong> infraštruktúre musia<br />

by� podmienené podnikate¾skými prioritami.<br />

Slu�by sa musia poskytova� <strong>na</strong> úrovni utility a <strong>na</strong><br />

vy�iadanie pod¾a potrieb obchodných procesov,<br />

a to za èo <strong>na</strong>jni�šie náklady.<br />

OZNÁMENIA<br />

Súèas�ou CAW bývajú v�dy aj produktové ohlásenia.<br />

Spomenieme si v skratke aspoò tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie,<br />

podrobnosti mo�no nájs� <strong>na</strong> firemnom webe.<br />

Nový produkt Unicenter Service Ma<strong>na</strong>gement<br />

umo�ní sledova�, ako technologické slu�by, <strong>na</strong>príklad<br />

elektronická pošta èi prístup <strong>na</strong> internet, vyu�ívajú<br />

jednotlivé oddelenia èi pou�ívatelia, èi boli tie slu�by<br />

dostatoène dostupné, akú kvalitu mali atï. Presnejšie<br />

poz<strong>na</strong>nie miery vyu�ívania a kvality poskytovaných<br />

slu�ieb umo�ní <strong>IT</strong> oddeleniu úètova� za ne jednotlivým<br />

firemným zlo�kám ove¾a presnejšie.<br />

Rodi<strong>na</strong> security produktov sa rozrástla o nový<br />

produkt Wireless Site Ma<strong>na</strong>gement, urèený pre<br />

sie�ových administrátorov <strong>na</strong> správu prístupu do<br />

sietí wi-fi. Tento produkt komunikuje s malými<br />

bezpeènostnými zariadeniami, ktoré sa pripájajú<br />

do PC cez port USB. Softvérová èas� umo�òuje<br />

administrova� viacero bezdrôtových zariadení<br />

a prístupových bodov cez vizuálne nástroje. Jednou<br />

z vlastností je <strong>na</strong>pr. mo�nos� automaticky meni�<br />

bezdrôtové šifrovacie k¾úèe a posiela� ich do bezdrôtových<br />

zariadení a prístupových bodov.<br />

V oblasti webových slu�ieb CA uvo¾nila nový<br />

update Web Services Distributed Ma<strong>na</strong>gement<br />

3.1, ktorý teraz umo�òuje spoloènostiam sledova�<br />

aj iné aplikácie, ako sú webové slu�by (XML, Corba,<br />

EDI). Spolu s vydaním škatu¾ovej verzie uvo¾nilo CA<br />

aj hostingovú verziu, ktorú mô�u tretie strany outsourceova�,<br />

prièom tá obsahuje aj nástroj Web<br />

Services Performance Index umo�òujúci sledova�<br />

výkon takých webových slu�ieb, ako <strong>na</strong>príklad<br />

vyh¾adávanie engine servera Google.<br />

CA plánuje ešte viac vyu�i� vývojový potenciál<br />

open source prostredia a rozšíri� tak vyu�itie svojich<br />

produktov. Preto uvo¾nilo špecifikáciu Kernel Generalized<br />

Event Ma<strong>na</strong>gement (KGEN) pre open source<br />

projekty okolo ïalšieho vývoja linuxového kernela.<br />

Vïaka tomu by Linux získal priamo v jadre schopnos�<br />

komunikova� so softvérom <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ment systémov<br />

a obsluhu bezpeènostných udalostí štandardným<br />

spôsobom. Takéto rozhrania potom bude mo�né<br />

zabudova� do ka�dej linuxovej distribúcie.<br />

V oblasti podpory open source prostredia urobilo<br />

CA ešte jeden výz<strong>na</strong>mný krok ohlásením, �e do<br />

18 PC REVUE 7/2004<br />

Vývoj hodnoty akcií Computer Associates Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Inc., kótovaných <strong>na</strong> burze NYSE<br />

3,5 a 3,7 miliardami USD a zisk medzi 28 a� 33<br />

centmi <strong>na</strong> akciu.<br />

90 dní uvo¾ní kód svojej relaènej databázy Ingres<br />

pre Linux. Ingres podporuje Oracle Cluster File<br />

System (OCFS) aj IBM Distributed Lock Ma<strong>na</strong>ger<br />

(OpenDLM), umo�òujúce vytváranie škálovate¾ných<br />

a spo¾ahlivých klastrov aj <strong>na</strong> lacných hardvérových<br />

platformách.<br />

Rozhodnutie uvo¾ni� kód Ingresu pre open source<br />

prostredia by však malo pomôc� <strong>na</strong>jmä samotnému<br />

CA. Ingres má relatívne malý podiel <strong>na</strong> trhu<br />

a v porov<strong>na</strong>ní s inými produktmi CA mu nebolo<br />

poskytovaných ani to¾ko zdrojov <strong>na</strong> ïalší vývoj.<br />

Hoci CA príde o príjmy od tradièných zákazníkov<br />

Ingresu, mô�e sa dosta� k iným, k novým, ktorí<br />

chcú vstúpi� do sveta open source. Tu sa však u�<br />

<strong>na</strong>chádza viacero iných DB, ako MySQL alebo<br />

PostgreSQL, tak�e uvedením Ingresu do open source<br />

bude CA oslovova� <strong>na</strong>jmä svojich tradièných<br />

zákazníkov. CA však dúfa, �e im týmto krokom odpadne<br />

potreba investícií do ïalšieho vývoja, keï�e<br />

o pridávanie ïalšej funkcio<strong>na</strong>lity a odlaïovanie sa<br />

postará armáda dobrovo¾ných vývojárov z open<br />

source prostredia.<br />

Z ïalších ohlásení bolo dôle�ité <strong>na</strong>príklad to od<br />

organizácie DCML (Data Center Markup Language)<br />

o dokonèení technickej špecifikácie umo�òujúcej<br />

firemným dátovým centrám transformáciu poskytovania<br />

ich slu�ieb pod¾a konceptu utility computing,<br />

t. j. <strong>na</strong> vy�iadanie. To umo�ní vývojárom <strong>na</strong>vrhova�<br />

softvér <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie technických zdrojov, ako sú<br />

servery, storage zariadenia a biznis aplikácie. Keï<br />

raz bude DCML implementované do komerèných<br />

produktov, èo by sa malo sta� niekedy koncom tohto<br />

roka, budú zákazníci schopní pru�ne poskytova�<br />

výpoètové zdroje pod¾a aktuálnych po�iadaviek.<br />

Zlepšení sa doèkal aj produkt eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger, ktorý umo�òuje automaticky<br />

odha¾ova� zranite¾né miesta v kritických èastiach<br />

podnikového <strong>IT</strong> prostredia. eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger sleduje v reálnom èase stav jednotlivých<br />

prvkov <strong>IT</strong> infraštruktúry (operaèný systém, aplikácie<br />

a databázy) a porovnáva ich „zdravie“ s priebe�ne<br />

aktualizovaným zoz<strong>na</strong>mom viac ako 7000<br />

odhalených slabých miest.<br />

Zabezpeèuje efektívny monitoring aj pre <strong>na</strong>jaktuálnejšie<br />

miesta mo�ných prienikov a súèasne<br />

ponúka konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia a linku <strong>na</strong> záplaty<br />

<strong>na</strong> ich odstránenie. Výstupom pre správcu je task<br />

list, v ktorom sú jednotlivé úlohy zoradené pod¾a<br />

svojej dôle�itosti s kompletným postupom, ako<br />

krok za krokom odstráni� príslušnú dieru v systéme,<br />

èo z<strong>na</strong>ène zjednodušuje nákladnos� a komplexnos�<br />

správy slabých miest systému. eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger podporuje UNIX, Linux a Win-<br />

dows, predáva sa <strong>na</strong> predplatite¾skom základe, pri<br />

ktorom zákazník zaplatí jednorazový štartovací<br />

poplatok a následne u� len platí malý u�ívate¾ský<br />

mesaèný poplatok za jeden uzol.<br />

Pod¾a novej stratégie CA si mo�no vlastnosti<br />

tohto produktu objed<strong>na</strong>� u� aj ako slu�bu spolu<br />

s prístupom k poz<strong>na</strong>tkovej databáze a bezpeènostným<br />

expertom v reálnom èase 24 hodín denne a 7<br />

dní v tý�dni. V takom prípade dedikovaní pracovníci<br />

CA v špeciálnom doh¾adovom centre tie� monitorujú<br />

bezpeènostnú situáciu v podniku a pomáhajú<br />

ma<strong>na</strong>�ova� zdroje a odstraòova� slabé miesta<br />

mo�ného prieniku. Tým sa zní�ia náklady podniku<br />

<strong>na</strong> vlastné ¾udské zdroje a súèasne sa získa istota,<br />

�e podnik má prístup k <strong>na</strong>jaktuálnejším informáciám<br />

o bezpeènostných rizikách a mo�ných riešeniach<br />

pre ich konkrétnu situáciu, ako aj prístup<br />

k tým <strong>na</strong>jlepším expertom bez toho, aby si musel<br />

„kupova�“ vlastných.<br />

Nová verzia eTrust Vulnerability Ma<strong>na</strong>ger r8<br />

umo�òuje automatizova� proces inštalovania záplat<br />

okam�ite v momente, keï sú k dispozícii, èím<br />

sa odstráni riziko mo�nej infiltrácie do doby manuálnej<br />

inštalácie záplaty vyhradeným pracovníkom<br />

a zároveò sa tým zni�ujú prevádzkové náklady.<br />

Nová verzia takisto automatizuje proces verifikovania<br />

a <strong>na</strong>stavení bezpeènostných parametrov<br />

inštalovaných aplikáciách pri ich rekonfigurácii.<br />

Tre�ou dôle�itou novou vlastnos�ou je integrácia<br />

s ma<strong>na</strong>�ovacím systémom Unicenter. To umo�òuje<br />

zákazníkom zlinkova� ma<strong>na</strong>�ment bezpeènostných<br />

rizík s procesom zmien <strong>na</strong>stavení informaèného<br />

systému. Vïaka tomu zákazníci predídu riziku doèasného<br />

vystavenia sa bezpeènostnému ohrozeniu<br />

pri be�nom ma<strong>na</strong>�ovacom zásahu do systému, <strong>na</strong><br />

ktorý nebol <strong>na</strong>dviazaný príslušný bezpeènostný<br />

proces.<br />

ZÁVER<br />

Ako sme u� uviedli, CA chce viaceré <strong>na</strong>vzájom súvisiace<br />

produkty èasom predáva� v podobe balíkov,<br />

v ktorých budú jednotlivé riešenia úzko integrované.<br />

V ïalšom kroku mo�no oèakáva� (hoci to predstavitelia<br />

CA oficiálne nikde neoznámili), �e sa jednotlivé<br />

produkty, riešenia pretransformujú do<br />

podoby webových slu�ieb, ktoré si budú zákazníci<br />

objednáva�, pre<strong>na</strong>jíma� a pou�íva� pod¾a aktuálnej<br />

potreby a fi<strong>na</strong>nèných mo�ností. Ale to u� zachádzame<br />

trochu ïaleko.<br />

Tento rok CA neohlasovalo nové prevratné technológie,<br />

ktoré by zásadne ovplyvnili vývoj nových<br />

produktov. Skôr išlo o konsolidáciu toho, èo bolo<br />

ohlásené u� v minulosti, koncentráciu <strong>na</strong> oblasti,<br />

ktoré CA generujú <strong>na</strong>jväèší obrat, a prispôsobenie<br />

sa aktuálnym trendom v biznise. Napriek tomu Ken<br />

Cron pris¾úbil zákazníkom „stabilný prúd nových<br />

a lepších produktov“. Nemenej dôle�itou úlohou<br />

bola deklarácia toho, �e aj po zmienených otrasoch<br />

je CA silná firma so silnými produktmi a silným<br />

¾udským potenciálom.<br />

Letenku a ubytovanie hradila spoloènos� CA.<br />

Ïalšie informácie<br />

WhitePapers: http://<strong>www</strong>3.ca.com/CTO/WhitePapers.aspx<br />

PCR 9/2003: On Demand Computing, Linux a CA, technológia So<strong>na</strong>r<br />

PCR 6/2002: Prechod <strong>na</strong> nový biznis model, CleverPath 3.5, eTrust 20/20<br />

PCR 8/2001: Prípad Sam Wyly, Unicenter TNG 3.0, eTrust, BrightStor,<br />

Jasmine<br />

<strong>www</strong>.ca.com<br />

<strong>www</strong>.ca.com/caworld<br />

�

<strong>IT</strong> a súdy�<br />

Ondrej Macko<br />

Urèite ste zistili, �e pri vybavovaní �iadosti <strong>na</strong> jednom<br />

úrade potrebujete mno�stvo potvrdení od<br />

iných úradov štátnej správy. Zavedením poèítaèovej<br />

výbavy a dôsledným prepojením databáz v jednotlivých<br />

odboroch štátnej správy by sa náš �ivot podstatne<br />

zjednodušil. V prípade firiem je to <strong>na</strong>jèastejšie výpis z obchodného<br />

registra, pre jednotlivcov <strong>na</strong>pr. rodný list. Urèite<br />

vás <strong>na</strong>padlo: Veï to všetko predsa musia ma� v databázach<br />

a štátni pracovníci by mali by� schopní sami si príslušné<br />

informácie vyh¾ada�. Zatia¾ to však nie je tak, ale<br />

blýska sa <strong>na</strong> lepšie èasy. Jedným z „<strong>IT</strong> lídrov“ v odbore štátnej<br />

správy je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré sa s<strong>na</strong>�í<br />

zautomatizova� a zrýchli� sled procesov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich súdoch.<br />

Pri návšteve tohto ministerstva sme sa dozvedeli viac.<br />

Slovenské súdnictvo pozostáva z Najvyššieho súdu,<br />

ôsmich krajských súdov a 55 okresných súdov. V minulosti<br />

boli administratívne postupy <strong>na</strong> ka�dom súde svojské<br />

a súdy si �ili svojím �ivotom. Napríklad pride¾ovanie<br />

súdnych prípadov si organizoval ka�dý súd pod¾a vlastného<br />

uvá�enia. Ak bolo <strong>na</strong> súde nejaké poèítaèové vybavenie,<br />

potom databázy a aplikácie neboli <strong>na</strong>vzájom koordinované.<br />

Preh¾ad dopytov <strong>na</strong> stránky obchodného registra <strong>na</strong> internete (1. 10. 2000 – 25. 5. 2004)<br />

Spracované 26. 5. 2004 odborom justiènej informatiky a štatistiky ministerstva<br />

V súèasnosti je všetkých 64 súdov <strong>na</strong> Slovensku prepojených<br />

pomocou siete WAN, <strong>na</strong> ka�dom súde je vytvorená<br />

lokál<strong>na</strong> sie� a prakticky ka�dý z pracovníkov súdu<br />

je vybavený poèítaèom. Ïalej existuje globálny informaèný<br />

systém <strong>na</strong> spracovanie súdnych prípadov. Ten<br />

zabezpeèuje systém náhodného pride¾ovania prípadov<br />

sudcom a komplexne spracúva agendu pre odbor obèianskeho<br />

a obchodného práva. Táto aplikácia je prepojená<br />

aj s obchodným registrom. Z<strong>na</strong>mená to, �e procedúra od<br />

podania �iadosti do mo�nosti jej riešenia teraz trvá<br />

menej ako pä� minút.<br />

K náhodnému pride¾ovaniu veci sudcovi nám predstavitelia<br />

Ministerstva spravodlivosti SR povedali aj<br />

viac. V minulosti sa toti� stávalo to, �e sa dal vypoèíta�<br />

èas <strong>na</strong> pridelenie procesu konkrétnemu sudcovi. Teraz<br />

je pride¾ovanie úplne náhodné, dokonca ani sami autori<br />

systému pride¾ovania procesov by ho nemohli<br />

zneu�i�. Na <strong>na</strong>šu otázku, èi stále existuje mo�nos� opakovaného<br />

podávania a s�ahovania prípadu a� do pridelenia<br />

„vhodnému“ sudcovi, predstavitelia ministerstva<br />

odpovedali takto: „Takéto prípady sa síce stávajú a skutoène<br />

je mo�né takto postupova�, ale všetko sa zaz<strong>na</strong>menáva<br />

do databázy a takéto ko<strong>na</strong>nie sa dá sa ve¾mi rýchlo<br />

zisti�. Následne sa v konkrétnom prípade dajú vyvodi�<br />

príslušné dôsledky, resp. zabezpeèi�, aby sa vec pridelila<br />

v�dy tomu istému sudcovi.“<br />

Ako softvérovú platformu pracovníci Ministerstva spravodlivosti<br />

SR zvolili ešte v roku 1998 Microsoft. Dôvodom<br />

ich rozhodnutia boli pod¾a zástupcu riadite¾ky odboru <strong>IT</strong><br />

celkové náklady <strong>na</strong> vlastníctvo. V hre bol systém Novell<br />

a aj Unix. Informaèný systém pre správu súdnych prípadov<br />

je tak postavený <strong>na</strong> Microsoft Windows 2000 Server<br />

s adresárovými slu�bami Active Directory a ISA Server<br />

2000.<br />

Dlhodobé skúsenosti so zavedeným systémom v pilotnom<br />

prípade <strong>na</strong> súde v Banskej Bystrici preukázali, �e èas<br />

medzi zaregistrovaním prípadu a prvým pojednávaním sa<br />

poèítaèovou podporou spracovania zní�il zo 73 <strong>na</strong> 49 dní.<br />

Doba medzi prvým a druhým pojednávaním sa skrátila<br />

z 38 <strong>na</strong> 16 dní. Vïaka náhodnému pride¾ovaniu súdnych<br />

prípadov sa podarilo zní�i� mo�nos� korupcie.<br />

Vnútorná sie� ministerstva a súdnictva predstavuje<br />

spolu asi 4500 pou�ívate¾ov, roèný rozpoèet <strong>na</strong> <strong>IT</strong> predstavuje<br />

asi 165 miliónov korún. V oblasti <strong>IT</strong> pracuje 100<br />

vyhradených špecialistov. Hardvérovou platformou sú<br />

servery Fujitsu-Siemens a HP. Fi<strong>na</strong>nèné prostriedky <strong>na</strong><br />

správu celého systému a školenia pracovníkov pochádzajú<br />

z fondov štátneho rozpoètu a programu Európskej<br />

komisie PHARE.<br />

Viaceré aplikácie sú bezplatne dostupné aj pre verejnos�<br />

pomocou internetu. Právny informaèný systém JASPI<br />

je dostupný <strong>na</strong> adrese jaspi.justice.gov.sk a umo�òuje<br />

vyh¾adávanie v zákonoch a predpisoch, ïalej medzinárodných<br />

zmluvách, súdnych <strong>na</strong>riadeniach a smerniciach. Nájdete<br />

tu informácie o súdnych z<strong>na</strong>lcoch alebo prekladate¾och.<br />

Ve¾mi známa je databáza obchodných registrov <strong>na</strong><br />

adrese <strong>www</strong>.orsk.sk. Koncom tohto roka sa pre túto databázu<br />

poèíta s dennou aktualizáciou a záujem verejnosti<br />

o informácie z nej je neobyèajne ve¾ký. Väèši<strong>na</strong> dopytov<br />

smeruje <strong>na</strong> vyh¾adanie obchodného me<strong>na</strong> spoloènosti.<br />

V súèasnosti sa pripravuje hardvérový update pre ORSK,<br />

ktorý by mal by� hotový poèas prázdnin.<br />

Výh¾adom do budúcnosti je Slovenský národný program<br />

boja proti korupcii. Pracuje sa <strong>na</strong> úplne novom systéme<br />

spravovania trestných prípadov vrátane výmeny údajov<br />

medzi ministerstvom spravodlivosti, súdnymi orgánmi,<br />

generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra.<br />

�

R E V U E<br />

Ako <strong>na</strong> to cez internet<br />

Téma: Dovolenka<br />

� Ján Géci<br />

Nemali ste èas <strong>na</strong> výber letnej dovolenky<br />

<strong>na</strong> zaèiatku roka? Rozhodujete sa<br />

<strong>na</strong>rýchlo odís� zrelaxova� alebo chcete<br />

vyu�i� lacnejšiu ponuku z mo�ností last<br />

minute? Rozmýš¾ate, ako v tejto súvislosti<br />

získa� preh¾ad o <strong>na</strong>jvhodnejšom výbere, porov<strong>na</strong>�,<br />

èo vám <strong>na</strong>jviac vyhovuje, kde mo�no prípadne ušetri�<br />

nejakú korunu? Potom je tento èlánok urèený práve vám.<br />

Pokia¾ máte prístup k internetu, neváhajte a získajte rýchlu a informaène<br />

obsiahlu príle�itos� <strong>na</strong> vyh¾adanie miesta vášho oddychu z ponúkaných<br />

dovolenkových pobytov <strong>na</strong> Slovensku alebo vo svete.<br />

Prvý krok mô�e smerova� <strong>na</strong> všeobecné stránky, ako je <strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.zoz<strong>na</strong>m.sk<br />

alebo <strong>www</strong>.szm.sk, kde pod heslom dovolenka máte príle�itos� necha� si vyh¾ada�<br />

ponúkané pobyty pod¾a vašich po�iadaviek. Aby sa vám ¾ahšie h¾adalo,<br />

pripravili sme vám podrobný preh¾ad existujúcich mo�ností.<br />

STRÁNKY VENOVANÉ CESTOVANIU<br />

CESTOVANIE.ZOZNAM.SK<br />

Dovolenková stránka Cestovanie v Zoz<strong>na</strong>me obsahuje spoloènú ponuku cestovných<br />

kancelárií (CK) Koala Tours, Pegas Tour, Solvex a Medicus. Mô�ete pria-<br />

mo kliknú� <strong>na</strong> odkaz Last minutes a spresni� h¾adanie pod¾a vašich preferencií.<br />

Tu sa dozviete aj informáciu o aktuálnom poèasí v konkrétnom stredisku. Detailnejšie<br />

vyh¾adávanie ponúka krajinu, termín a maximálnu cenu. V nájdenom<br />

výsledku získate detailnejšie informácie o mieste pobytu s kategóriou hotela<br />

(ak je to hotelové ubytovanie), prvý a posledný termín, spôsob stravovania,<br />

vybavenie, cenu a všetko, èo je v nej zahrnuté, a <strong>na</strong>pokon odkaz <strong>na</strong> stránku cestovnej<br />

kancelárie.<br />

☺ ve¾ký výber <strong>na</strong> jednom mieste, poèasie<br />

� absencia vysvetliviek a orientácie zákazníka<br />

20 PC REVUE 7/2004<br />

CESTUJTE.SK<br />

Spoloèný portál viacerých cestovných kancelárií – Hydrotour, Koala Tours,<br />

Leo<strong>na</strong>rdo, Èedok, Horizon Travel, Limba, Aeolus, Azur Reizen, Jazz-Welt, Turancar,<br />

Medi<strong>na</strong> Tours. Prevádzkovate¾om projektu je firma Netzone. Vybraný<br />

zájazd sa dá rezervova� on-line, rezervácia je však prístupná iba registrovaným<br />

a prihláseným klientom. Plati� mo�no priamo cez webovú stránku prostredníctvom<br />

slu�ieb Tatra Pay/Eliot Pay, VÚB e-platieb, Pay Pay alebo priamym<br />

vkladom <strong>na</strong> úèet.<br />

Po výbere last minute získate preh¾ad o aktuálnej ponuke spolu s detailnými<br />

informáciami o mieste pobytu. Ve¾mi praktická slu�ba v tejto èasti je kalendár<br />

so zobrazenými termínmi pobytov a ich druhom – štandardný, z¾avnený,<br />

last minute. Na úvodnej stránke sú uverejnené aj aktuálne kurzy desiatich<br />

mien a detailné informácie o vybraných miestach z celého sveta. Vyh¾adávací<br />

formulár ponúka tieto polo�ky: kraji<strong>na</strong>, letovisko, cestovná kancelária, typ<br />

a kategória ubytovania, stravovanie, doprava, termín a ce<strong>na</strong>.<br />

☺ kalendár termínov, obchodné podmienky, podrobné informácie a vysvetlivky<br />

� on-line rezervácia len pre registrovaných klientov

LASTMINUTE.SK<br />

Portál nieko¾kých desiatok cestovných kancelárií a agentúr, zameraný <strong>na</strong> ponuky<br />

last minute. Deklarovaný je ako nekomerèný projekt spoloènosti Axon<br />

Consulting. Pod odkazom ZOZNAM CK uvádza ich názvy, adresy, kontakty,<br />

e-mail a presmerovanie <strong>na</strong> webovú stránku. Nájdete tam niektoré firmy spomí<strong>na</strong>né<br />

v <strong>na</strong>šom èlánku, aj také, ktoré sa vyskytujú <strong>na</strong> iných portáloch. Okrem<br />

momentálneho výberu mo�ností last minute si mo�no necha� zobrazi� všetky<br />

ponúkané zájazdy do celého sveta i <strong>na</strong> Slovensku. Problémom je však skutoènos�,<br />

�e ponuky pre jednotlivé krajiny nie sú zoradené spolu, ale kraji<strong>na</strong> sa vám<br />

v zoz<strong>na</strong>me opakuje <strong>na</strong> rôznych miestach pod¾a dovolenkového strediska.<br />

☺ ve¾ký výber <strong>na</strong> jednom mieste<br />

� nepreh¾adnos� ponuky<br />

STRÁNKY CESTOVNÝCH KANCELÁRIÍ<br />

BUBO.SK<br />

Špecialitou tejto cestovnej agentúry popri ponuke dovoleniek po celom svete<br />

sú poznávacie zájazdy a uverejòovanie zá�itkov, zápiskov a fotografií. Za jej<br />

slu�by sa platí poštovou pouká�kou, bankovým prevodom alebo priamo v ho-<br />

tovosti. Mínusom je, �e agentúra �iada uvádza� ako variabilný symbol rodné<br />

èíslo úèastníka zájazdu. Takisto neinformuje o povinnom zmluvnom poistení<br />

proti úpadku.<br />

☺ uverejòovanie zá�itkov a fotografií, poznávacie zájazdy<br />

� rodné èíslo ako variabilný symbol, chýba informácia o povinnom zmluvnom<br />

poistení proti úpadku<br />

R E V U E<br />

DOVOLENKY.SK<br />

Ïalšia ponuka zameraná <strong>na</strong> Slovensko a s mo�nos�ou rezervácie elektronickou<br />

poštou. Prevádzkuje ju cestovná agentúra FOCUS travel – Internet Travel<br />

Agency, ktorá pre zákazníkov v Bratislave a okolí poskytuje špecialitu – vyba-<br />

venie dovolenky cez kuriéra. Ten príde za vami, preberiete si s ním všetky detaily<br />

a zaplatíte mu priamo <strong>na</strong> mieste (ce<strong>na</strong> dovolenky musí by� vyše 5000 korún).<br />

Pre ostatných zákazníkov platí iný postup – po prevzatí vyplnenej záväznej<br />

prihlášky CK len potvrdí jej prijatie a ïalším krokom je uhradenie sumy za<br />

pobyt <strong>na</strong> úèet FOCUS travel v hotovosti alebo prevodom <strong>na</strong> úèet. Internetové<br />

vyh¾adávanie u¾ahèuje formulár s polo�kami: termín pobytu, poèet ¾udí, maximál<strong>na</strong><br />

ce<strong>na</strong>, typ ubytovania, miesto dovolenky z vymenovaných 22 regiónov,<br />

stravovanie a doplòujúce po�iadavky pod¾a vlastnej predstavy. Agentúra zákazníkov<br />

informuje o všeobecných podmienkach predaja a úèasti <strong>na</strong> pobyte.<br />

Pri orientácii v ponuke pomô�u aj vysvetlivky k cenníku a opis jednotlivých<br />

objektov s vysvetlivkami.<br />

☺ vyh¾adávanie, rezervácia, kuriérska slu�ba, podrobné informácie, preh¾adnos�<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku, nemá last<br />

minute<br />

DOSVETA.SK<br />

Orientuje sa <strong>na</strong> zahraniènú ponuku a patrí CK S.C.S. BUSINESS TRAVEL. Aj tu je<br />

k dispozícii elektronická rezervácia e-mailom a výber last minute. Pri rozhodovaní<br />

vám pomô�e odkaz FAQ a Podmienky s ïalšími podrobnos�ami. Chýba<br />

informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku. Pomocou vo¾by last<br />

minute si vyberáte <strong>na</strong>jprv krajinu, ïalej miesto pobytu, termín pobytu a maximálnu<br />

cenu. Za objed<strong>na</strong>ný zájazd mô�ete zaplati� v hotovosti, predfaktúrou,<br />

faktúrou, vkladom <strong>na</strong> úèet alebo platobnou kartou (VISA, Eurocard/Mastercard,<br />

American Express, JCB, Diners Club). Na dizajnovo èistej a preh¾adnej stránke<br />

sú odkazy <strong>na</strong> informácie o menových kurzoch a poèasí.<br />

☺ rezervácia, podrobné informácie, mo�nosti platenia, poèasie, kurzy<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku<br />

7/2004 PC REVUE 21

R E V U E<br />

HYDROTOUR.SK<br />

Táto CK je špecializovaná predovšetkým <strong>na</strong> Stredomorie. Informuje zákazníkov<br />

o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku. Komplexné cestovné poistenie<br />

nie je súèas�ou ceny dovolenky, pracovníci poboèiek ho však v prípade záujmu<br />

sprostredkujú. Úvodná stránka obsahuje aktuálne kurzy iba troch mien. Navyše<br />

však poskytuje preh¾ad poèasia v niektorých dovolenkových strediskách.<br />

K dispozícii sú aj rozsiahle všeobecné informácie. Existuje aj objednávka cez<br />

internet, v èase nášho testu však rezervácie neboli momentálne k dispozícii. Ak<br />

vás zaujíma spôsob platenia, <strong>na</strong> tejto stránke ho nenájdete.<br />

☺ preh¾ad poèasia, informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku, podrobné<br />

informácie, rezervácia<br />

� informácie o platbe<br />

CHORVATSKO.SK<br />

Stránka patrí CK Vítkovice Tours, a ako vyplýva u� z jej názvu, zameriava sa <strong>na</strong><br />

dovolenky v Chorvátsku. Po výbere last minute sa zobrazí aktuál<strong>na</strong> ponuka<br />

s uvedením miesta, ubytovacieho zariadenia spolu s termínom, stravou, dopravou<br />

a cenou po z¾ave. Táto CK priamo uvádza, �e je poistená, a podrobne rozpisuje,<br />

ktoré poistné udalosti sú poistením kryté, ako aj poistné podmienky.<br />

Samozrejmos�ou je aj povinné zmluvné poistenie proti úpadku. Nájdete tu podrobne<br />

rozpísané všeobecné zmluvné podmienky, informácie venované <strong>na</strong>príklad<br />

doprave, stravovaniu, pobytu, z¾avám a potrebným dokladom. Platí sa<br />

záloha, a to zlo�enkou, faktúrou alebo prevodom z úètu. V prípade úhrady<br />

zájazdu v termíne kratšom ako 14 dní pred nástupom treba plati� hotovostným<br />

vkladom <strong>na</strong> úèet CK alebo priamo v kancelárii. Objednáva� sa dá aj on-line vyplnením<br />

a odoslaním objednávkového formulára, ku ktorému sa dostanete po<br />

kliknutí <strong>na</strong> cenu vybranej dovolenky.<br />

22 PC REVUE 7/2004<br />

☺ ve¾a podrobných informácií, mo�nosti platenia, detailné informácie o povinnom<br />

zmluvnom poistení proti úpadku<br />

� objednávkový formulár je skrytý a� v odkaze <strong>na</strong> cenu, dovtedy neviete, �e existuje<br />

KOALA.SK<br />

CK Koala Tours je zameraná <strong>na</strong> dovolenku v zahranièí. Po výbere last minute<br />

sa preh¾adne zobrazí aktuál<strong>na</strong> ponuka, rozdelená pod¾a krajín, so základnými<br />

informáciami o termíne, stredisku, då�ke pobytu, ubytovaní (pri hotelovom kategória<br />

s poètom hviezdièiek) s linkou <strong>na</strong> ïalšie podrobnosti, nechýba krátky

opis a ce<strong>na</strong>. Odkaz <strong>na</strong> podrobnosti rozšíri vaše poz<strong>na</strong>nie o aktuálne ceny a termíny,<br />

polohu ubytovania, podrobnejší opis, vybavenie izby, druh stravy a mo�nosti<br />

športového vy�itia. Kancelária dopåòa svoje hodnotenie o ve¾mi praktickú<br />

špecialitu – informáciu o obsadenosti jednotlivých termínov, spojenú<br />

s funkciou on-line rezervácie. Tá je však nezáväzná. Povinné zmluvné poistenie<br />

proti úpadku má Koala Tours uzatvorené a súèas�ou internetovej ponuky sú<br />

takisto všeobecné zmluvné podmienky. O spôsobe platby sa však <strong>na</strong> internete<br />

nedozviete niè. Súèas�ou všetkých zájazdov je komplexné cestovné poistenie.<br />

☺ rezervácia s informáciami o obsadenosti, informácia o povinnom zmluvnom poistení<br />

proti úpadku, komplexné cestovné poistenie, preh¾adnos� ponuky last minute<br />

� chýbajú informácie o platbe<br />

LIMBA.SK<br />

Cestovná agentúra Limba sa orientuje <strong>na</strong> dovolenkové pobyty <strong>na</strong> Slovensku<br />

a v Èesku. Na ich úvodnej obrazovke je <strong>na</strong>jvhodnejšie vybra� si rozšírené vyh¾adávanie,<br />

ktoré ponúka podstatne viacej mo�ností. Zada� mô�ete termín<br />

R E V U E<br />

Adresa Ponuka krajín Uvádzané informácie Poistenie proti úpadku<br />

STRÁNKY VENOVANÉ CESTOVANIU<br />

Cestovanie.Zoz<strong>na</strong>m.sk Bulharsko, Taliansko, Grécko, Cyprus, Egypt, Francúzsko, Španielsko, Chorvátsko poèasie, kategória hotela, stravovanie neuvádza<br />

Cestujte.sk Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Dubai, Egypt, Taliansko, Grécko, rezervácia on−line, kalendár so z¾avami, mo�nosti neuvádza<br />

Francúzsko, Španielsko, Maïarsko, Tunisko, Maledivy, Turecko stravovania a ubytovania<br />

Lastminute.sk celý svet dané konkrétnou stránkou CK neuvádza<br />

STRÁNKY KONKRÉTNYCH CESTOVNÝCH KANCELÁRIÍ<br />

Bubo.sk prakticky celý svet referencie od klientov, informácie o okolí neuvádza<br />

Dovolenky.sk Slovensko v BA vybavenie kuriérom, spôsob stravovania neuvádza<br />

Dosveta.sk Dominikánska republika, Egypt, Grécko, Španielsko, Tunisko, Turecko výber aj pod¾a maximálnej ceny, poèasie, kurzy valút neuvádza<br />

Hydrotour.sk Grécko, Egypt, Cyprus, Turecko, Španielsko, Taliansko, Maïarsko vybrané kurzy, poèasie uvádza<br />

Chorvatsko.sk Chorvátsko spôsob dopravy, stravovania, on−line objednávkový formulár uvádza<br />

Koala.sk Grécko, Španielsko, Cyprus, Chorvátsko, Bulharsko, kategória hotela, opis strediska, vybavenie ubytovania, uvádza<br />

Taliansko, Turecko, Egypt strava, on−line rezervácia<br />

Limba.sk Slovensko, Èesko kvalita ubytovania, vybavenie okolia, rezervaèný formulár neuvádza<br />

pobytu, poèet miest, cenu, last minute, z¾avu pre dvojtý�dòové pobyty, poèet<br />

hviezdièiek hotela, poèet spální, spoloèenskú miestnos�, izbu s vlastným sociálnym<br />

zariadením, mo�nos� stravy, objekt mimo obce, bezbariérový objekt, štát<br />

(SR alebo ÈR), lokalitu, typ ubytovania, fulltext, kúpanie v okolí, pobyt so psom,<br />

televízor, ohnisko v záhrade, krb, saunu, tenis, fitness, bazén a pokrytie signálom<br />

mobilného telefónu. Platí sa osobne v hotovosti, vkladom <strong>na</strong> úèet v banke<br />

alebo bankovým prevodom. Rezervova� si dovolenku mô�ete pomocou internetového<br />

rezervaèného formulára, ktorý nájdete pod odkazom Rezervácia. Podrobné<br />

informácie, ktoré vás mô�u zaujíma� v súvislosti s objednávkou pobytu<br />

a platením, sa skrývajú za odkazom Èasté otázky.<br />

☺ ve¾ké mno�stvo ponúk, vyh¾adávanie, rezervaèný formulár, podrobné informácie<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku<br />

Ïalšie typy pre dovolenkárov<br />

Dovolenkových portálov existuje viac, ako sme uviedli v <strong>na</strong>šom preh¾ade. Na<br />

internete mô�ete <strong>na</strong>vštívi� aj <strong>na</strong>sledujúce stránky:<br />

<strong>www</strong>.tosmart.sk <strong>www</strong>.paxtravel.sk<br />

<strong>www</strong>.toberiem.sk<br />

<strong>www</strong>.cestomanie.cz <strong>www</strong>.lastminutecentrum.sk <strong>www</strong>.travel.sk<br />

Existujú aj zahranièné ponuky, pre väèšinu slovenských dovolenkychtivých obèanov<br />

však zatia¾ pre nedostatoène zladené zákony a nedoladené podmienky<br />

so zahranièím momentálne predstavujú komplikácie so spôsobom platenia. To<br />

by sa malo postupne „utrias�“ s pokraèujúcim èlenstvom v Európskej únii.<br />

Súhrn<br />

To¾ko <strong>na</strong>še skúsenosti z internetového prieskumu dovolenkových ponúk. Hoci<br />

sa niektoré cestovné kancelárie orientujú aj <strong>na</strong> „poèítaèového“ zákazníka, celkový<br />

priemer zatia¾ nie je vôbec slávny. Prioritu <strong>na</strong> Slovensku má stále predaj<br />

v kamenných kanceláriách so zabehnutým spôsobom papierových katalógov<br />

a platením <strong>na</strong> mieste. Pravda, skúsení pou�ívatelia poèítaèov a internetu si aj<br />

tu doká�u poradi� a pri obetovaní nejakého èasu si <strong>na</strong> webe nájdu vhodné<br />

ponuky pre svoju dovolenku. Je to efektívnejší spôsob získavania informácií<br />

ako chodenie z jednej cestovnej kancelárie do druhej a porovnávanie papierových<br />

katalógov. �

R E V U E<br />

Informaèné technológie<br />

nezadr�ate¾ne prenikajú do<br />

všetkých oblastí okolo nás.<br />

V automobilovej technike to<br />

vidie� mimoriadne intenzívne.<br />

Ide hlavne o motor, podvozok,<br />

riadenie èi brzdový systém,<br />

ïalej o technológie zamerané<br />

<strong>na</strong> bezpeènos�, <strong>na</strong>vigáciu<br />

a zvýšenie pohodlia.<br />

Automobilový priemysel je<br />

pritom svojím dosahom<br />

a objemom produkcie jedným<br />

z <strong>na</strong>jväèších a <strong>na</strong>jperspektív−<br />

nejších odbytísk elektronických<br />

súèiastok a mikroprocesorov.<br />

<strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong><br />

<strong>automobile</strong><br />

V<strong>na</strong>sledujúcom èlánku uvedieme preh¾ad trendov<br />

vyu�ívania <strong>IT</strong> v súèasných automobiloch<br />

a bli�šie opíšeme riešenia jednotlivých výrobcov.<br />

PROSTREDIE V AUTOMOBILE<br />

Automobil je ve¾mi špecifické a dos� nehostinné<br />

prostredie <strong>na</strong> implementovanie informaèných<br />

technológií. Striedajú sa tu teploty od – 20 °C a� po<br />

+ 80 °C, vyskytujú sa tu otrasy a vibrácie, výpary<br />

z paliva a iných prevádzkových kvapalín. Navyše<br />

zlyhanie niektorého zo systémov mô�e ma� za následok<br />

aj ohrozenie ¾udského �ivota.<br />

Nájs� moderný automobil bez riadiacich systémov<br />

je dnes prakticky nemo�né. Riadiaci poèítaè<br />

obsahujú všetky automobily vyrábané v súèasnos-<br />

Delenie pracovného priestoru vodièa<br />

<strong>na</strong> informaènú a riadiacu èas�<br />

24 PC REVUE 7/2004<br />

ti. Mo�no ich rozdeli� <strong>na</strong> vozidlá (vyššej triedy)<br />

s displejom a ovládacími prvkami palubného poèítaèa<br />

a vozidlá vybavené základným riadiacim systémom<br />

bez týchto prvkov. Stupeò vybavenia automobilu<br />

doplnkami <strong>na</strong> báze poèítaèových technológií<br />

zistíme aj pod¾a toho, èi má automobil zabudované<br />

niektoré pokroèilé technológie. Najèastejšie<br />

sú oz<strong>na</strong>èené trojpísmenkovými skratkami, <strong>na</strong>pr. je<br />

to ABS, EBV, ASR èi ESP. Ich vysvetlenie nájdete<br />

v pripojenom slovníku hi-tech pojmov. Skratky viacerých<br />

názvov pochádzajú od slovného oz<strong>na</strong>èenia<br />

v nemèine, preto�e práve v tejto krajine má automobilový<br />

priemysel silnú technologickú základòu.<br />

Poèítaèové a elektronické systémy v aute mô-<br />

�eme rozdeli� <strong>na</strong> dve skupiny – vstavané a doplnkové.<br />

Vstavané systémy (<strong>na</strong>pr. riadiaca jednotka<br />

� ¼uboslav Lacko, Ondrej Macko<br />

motora, automatickej prevodovky, servoriadenia<br />

a pod.) sú <strong>na</strong> chod riadenia rov<strong>na</strong>ko nevyhnutné<br />

ako mechanické diely motora. Volite¾né a doplnkové<br />

príslušenstvo (ABS, klimatizácia, <strong>na</strong>vigaèné systémy<br />

a pod.) zvyšujú komfort a bezpeènos� jazdy.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcej èasti vás oboznámime s <strong>IT</strong> výbavou,<br />

ktorú <strong>na</strong>jviac vidie�. Opíšeme moderné <strong>na</strong>vigaèné<br />

systémy, výbavu zameranú <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti<br />

a komfortu prevádzky.<br />

INTELIGENTNÝ POU�ÍVATE¼SKÝ<br />

PANEL<br />

Ako sme u� avizovali, výbava drahších automobilov<br />

je obyèajne sprevádzaná prepracovaným predným<br />

panelom. Vo všeobecnosti sa priestor vodièa<br />

delí <strong>na</strong> informaènú a riadiacu èas�, prièom logické<br />

delenie týchto priestorov vidíte <strong>na</strong> obrázku. Èasto<br />

sa do priestoru s volantom umiestòuje aj dia¾kové<br />

ovládanie, ktoré je prepojené <strong>na</strong>pr. s rádiom.<br />

V strednej triede automobilov tzv. palubný poèítaè<br />

informuje <strong>na</strong>pr. o poète kilometrov od posledného<br />

zastavenia, priemernej a aktuálnej spotrebe<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> informaèný displej s integrovanými údajmi o <strong>na</strong>ladenej stanici rádia<br />

a teplote okolitého prostredia (z<strong>na</strong>èka Audi)

paliva, dojazde <strong>na</strong> ostávajúce mno�stvo paliva<br />

v nádr�i a pod. Tieto informácie pochádzajú od systému<br />

riadenia motora a èasto sú k tomu priradené<br />

údaje aj od jednoduchých snímaèov z iných èastí<br />

automobilu (<strong>na</strong>pr. vnútorná a vonkajšia teplota).<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa <strong>na</strong> spoloènom displeji zobrazujú údaje<br />

o práve <strong>na</strong>ladenej rozhlasovej stanici. Niektoré informácie<br />

sú obyèajne zobrazované <strong>na</strong> displeji vo<br />

forme èísel a dostupné sú prepí<strong>na</strong>ním príslušného<br />

tlaèidla <strong>na</strong> volante. Pokia¾ niektorá hodnota z prevádzkových<br />

parametrov nie je v poriadku (<strong>na</strong>pr.<br />

prekroèí sa tlak oleja, <strong>na</strong>stane porucha dodávky<br />

paliva), tento údaj sa ulo�í do databázy spolu s èasom<br />

a pravdepodobnou príèinou a v servise sa mô-<br />

�e vyhodnoti�.<br />

Na trhu sa objavujú aj špecializované zariadenia,<br />

ktoré umo�òujú <strong>na</strong>hradenie klasického panela<br />

s meracími prístrojmi ich simulovanou podobou <strong>na</strong><br />

ve¾koplošnom paneli. Výhodou je to, �e pou�ívate¾<br />

si mô�e prispôsobi� panel pod¾a vlastných po�iadaviek.<br />

Ide nielen o výber farebného vyhotovenia,<br />

intenzity podsvietenia, hranièných hodnôt a a<strong>na</strong>lógového/digitálneho<br />

zobrazovania, ale pou�ívate¾ si<br />

Pou�ívate¾ský panel si mô�ete s modernými prístrojmi<br />

zostavi� sami; <strong>na</strong> obrázku je okrem klasickej rýchlosti<br />

pohybu aj meraè rýchlosti otáèania automobilu a zrýchlenia<br />

(štúdia firmy Pioneer)<br />

Umiestnenie airbagov<br />

by malo chráni� pasa�ierov<br />

pri náraze z ¾ubovo¾nej strany<br />

(model Peugeot Explorer 407)<br />

vyberá aj to, aké velièiny chce ma� zobrazené. Na<br />

výber mô�u by� aj aktuálne zemepisné súradnice,<br />

sklon terénu alebo <strong>na</strong>dmorská výška.<br />

Vo vyššej strednej triede sa objavuje inteligentný<br />

stredný panel. Jeho príklad vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Upozoròujeme <strong>na</strong> rozpoznávanie biometrických<br />

dát pri štarte motora automobilu, <strong>na</strong>jèastejšie sa<br />

pou�íva odtlaèok prsta. Dnes pou�ívané systémy<br />

umo�òujú do databázy zadefinova� jed<strong>na</strong>k odtlaèky<br />

viacerých prstov, jed<strong>na</strong>k viacerých mo�ných<br />

pou�ívate¾ov. V�dy existuje aj núdzový štart automobilu<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou k¾úèa.<br />

<strong>IT</strong> A BEZPEÈNOS�<br />

Asi <strong>na</strong>jèastejším bezpeènostným prvkom sú airbagy.<br />

Ich funkcia spoèíva v <strong>na</strong>fúknutí vzdušného vankúša<br />

v prípade, �e je rozpoz<strong>na</strong>ná deformácia niektorej<br />

èasti automobilu. Doba <strong>na</strong>fukovania je rádovo<br />

desatiny sekundy, aby bol vankúš <strong>na</strong>fúknutý<br />

skôr, ako dôjde k zraneniu pasa�iera. Dnešná vyššia<br />

trieda automobilov je airbagmi doslova prepchatá<br />

– okrem èelného sú to postranné airbagy<br />

a airbagy špeciálne chrániace hlavu pasa�ierov.<br />

Z dielní firmy Toyota pochádza rozpoznávanie tvarov<br />

blí�iaceho sa automobilu<br />

Príklad inteligentného stredného panela, ktorý sa<br />

stará o pasa�ierov <strong>na</strong> predných<br />

i zadných sedadlách<br />

Iste poznáte cestu autom v hustom<br />

da�di, za sne�enia èi hmly. Cez<br />

takmer neprieh¾adné èelné<br />

sklo pod¾a náz<strong>na</strong>ku svetiel<br />

usudzujete, èo sa to k vám<br />

asi blí�i. Pokia¾ je automobil<br />

vybavený kamerou so<br />

softvérovou výbavou zameranou<br />

<strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

obrazu, budete ma� jasnejšiu<br />

predstavu o blí�iacom sa automobi-<br />

R E V U E<br />

le. Na obrázku je znázornený spôsob zobrazenia<br />

blí�iaceho sa nákladného auta <strong>na</strong> malom displeji,<br />

umiestnenom <strong>na</strong>d volantom. Pre porov<strong>na</strong>nie vidíte<br />

aj be�ný poh¾ad cez èelné sklo.<br />

Zariadenia z oblasti <strong>IT</strong> sa starajú aj o vašu pohodu.<br />

Vo výskumných laboratóriách sa pripravujú<br />

prístroje, ktoré doká�u z pohybov oèí zisti�, ako <strong>na</strong><br />

tom vlastne ste. Pokia¾ sa vaše oèi zatvárajú<br />

a v podstate upadáte do mikrospánku, vyhodnocovacie<br />

zariadenie tento stav rozpozná a vozidlo<br />

okam�ite zastaví.<br />

Meranie rýchlosti a uhla odrazu vysielaných rádiových<br />

lúèov vyu�ívajú zariadenia, ktoré vodièa informujú<br />

o nebezpeènom pribli�ovaní sa preká�ky.<br />

Okrem informácie pre vodièa mô�u takéto zariadenia<br />

aj zastavi� vozidlo. Má sa tým zabráni� ve¾mi nebezpeènej<br />

èelnej zrá�ke s protiidúcim vozidlom.<br />

Existujú aj diagnostické zariadenia, ktoré vy�adujú<br />

pred štartom automobilu a<strong>na</strong>lýzu dychu vodièa.<br />

Pokia¾ sa zistí prítomnos� alkoholu, <strong>na</strong>štartovanie<br />

automobilu sa zablokuje.<br />

Pokroèilé systémy zvyšujú bezpeènos� v aute aj<br />

ïalšími spôsobmi. Príkladom je automatické roz-<br />

Rozpoznávanie stavu pohotovosti vodièa sledovaním pohybu<br />

jeho vieèok (štúdia firmy Mercedes−Benz)<br />

Identifikácia nebezpeène sa blí�iacej preká�ky rádiovými<br />

vl<strong>na</strong>mi (štúdia firmy Mercedes−Benz)<br />

svecovanie svetiel pri prechode tmavými úsekmi<br />

(<strong>na</strong>pr. v tuneli), ïalej je to samostatný štart stieraèov,<br />

ak zaèí<strong>na</strong> prša�. Rov<strong>na</strong>ko sa pou�íva aj<br />

automatické <strong>na</strong>stavenie rýchlosti pohybu stieraèov<br />

pod¾a sily da�ïa. Za zvýšenie bezpeènosti<br />

mo�no pova�ova� aj oneskorené vypí<strong>na</strong>nie predných<br />

svetiel poèas noci. Ak sa vraciate neskoro<br />

domov a parkujete pred vlastným vchodom, je<br />

pravdepodobné, �e rozsvietené svetlá vám<br />

umo�nia pohodlnejšie a bezpeènejšie sa dosta� do<br />

domu.<br />

7/2004 PC REVUE 25

R E V U E<br />

Inteligentné zapí<strong>na</strong>nie<br />

vnútorného osvetlenia, zamerané<br />

<strong>na</strong> bezpeènos� (model z<strong>na</strong>èky Audi)<br />

Spomeòme ešte prispôsobenie uhla sklonu spätných<br />

zrkadiel auta pri zaradení spiatoèky tak, �e<br />

vodiè v nich vidí <strong>na</strong> spodnú èas� zadného kolesa.<br />

Na to <strong>na</strong>dväzuje aj vyhodnotenie informácií od snímaèov<br />

vzdialenosti od preká�ky, èo by malo zabráni�<br />

pokrèeným plechom a nárazníkom pri parkovaní.<br />

Takisto sa prispôsobuje poloha volantu po otvorení<br />

predných dverí tak, aby sa umo�nilo èo <strong>na</strong>jpohodlnejšie<br />

<strong>na</strong>stupovanie do vozidla, ale aj bezpeèné<br />

šoférovanie. To všetko riadi poèítaè a zo strany<br />

vodièa ostáva len pou�ívate¾ské <strong>na</strong>stavenie týchto<br />

systémov.<br />

Inštaláciou videokamery v zadnej èasti automobilu<br />

získa vodiè poh¾ad <strong>na</strong> priestor za vozidlom.<br />

Takáto kamera má výz<strong>na</strong>m hlavne v prípade<br />

ve¾kých autobusov alebo nákladných automobilov,<br />

kde je výh¾ad zo sedadla vodièa ve¾mi s�a�ený.<br />

Poèítaèová technika je zapojená aj v prípade<br />

osvetlenia vnútorného priestoru vozidla. Svetlo<br />

v prednej èasti kabíny je konštruované tak, aby<br />

vodièa pri šoférovaní nerušilo. Pou�íva sa osvetlenie<br />

úzkym svetelným lúèom, ktorý je presne zameraný<br />

<strong>na</strong> vymedzenú èas� stredného panela. Pri<br />

otvorení zadných dverí je okrem celkového osvetlenia<br />

bato�inového priestoru zapnuté aj èervené<br />

bezpeènostné svetlo, urèené pre prichádzajúce vozidlá.<br />

NAVIGAÈNÉ SYSTÉMY<br />

Toto je takmer krá¾ovská disciplí<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenia <strong>IT</strong><br />

technológií v <strong>automobile</strong>. S jej pomocou by ste sa<br />

Displej <strong>na</strong> zobrazovanie údajov GPS pomocou textu<br />

a semigrafických z<strong>na</strong>èiek<br />

nemali strati�. Existujú on-line a off-line <strong>na</strong>vigaèné<br />

systémy. Pre on-line sa vyu�íva GPS, teda <strong>na</strong>vigácia<br />

pomocou satelitu. Pokia¾ je automobil v dosahu signálu<br />

satelitu (to je skoro v�dy s výnimkou tunela<br />

alebo gará�e), máte <strong>na</strong> displeji informáciu o aktuálnej<br />

polohe. S vyu�itím elektronickej mapy sa tak<br />

dozviete presný smer, kadia¾ sa pohybova�. Ako<br />

sme vás u� informovali vo viacerých èíslach nášho<br />

magazínu, existujú detailné mapy Slovenska a <strong>na</strong>še<br />

územie je ve¾mi dobre pokryté signálom zo satelitov.<br />

V podstate by ste nemali ma� v �iadnom<br />

26 PC REVUE 7/2004<br />

z európskych štátov problém<br />

s <strong>na</strong>vigáciou, pre západnú<br />

Európu existujú mapy s detailnos�ou<br />

„od domu k domu“.<br />

Anté<strong>na</strong> <strong>na</strong> príjem satelitného<br />

signálu má dnes len<br />

minimálne rozmery a obyèajne<br />

sa montuje <strong>na</strong> zadný kufor<br />

auta. Spoznáte ju pod¾a<br />

oz<strong>na</strong>èenia GPS.<br />

Jednoduchšie vyhotovenia<br />

GPS zobrazujú <strong>na</strong> monochromatickom<br />

displeji informaèné<br />

šípky a èíselné údaje o vzdialenosti ku kri�ovatke.<br />

Èasto sa tento údaj zopakuje aj v hlasovej podobe,<br />

tak�e vodiè sa mô�e úplne venova� šoférovaniu.<br />

Nároènejšie vyhotovenia obsahujú farebný, plne<br />

grafický a dotykový displej, <strong>na</strong>pevno zabudovaný<br />

v palubnej doske. Pri jeho ovládaní zadávate miesto,<br />

kam sa chcete dosta�, a po�iadavky <strong>na</strong> cestu<br />

(<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>jkratšia, <strong>na</strong>jrýchlejšia). Systém GPS vám<br />

<strong>na</strong>jprv uká�e celkové parametre trasy – doba trvania<br />

cesty, odhadovaná spotreba paliva, prípadne aj<br />

Plne grafický displej s mo�nos�ou zobrazenia detailnej mapy<br />

a <strong>na</strong>vigácie s GPS (model firmy Honda)<br />

zaujímavé body <strong>na</strong> ceste. Na displeji sa pri tom<br />

zobrazí mapa. Pod¾a vyhotovenia GPS potom existuje<br />

aj mo�nos� spolupráce s dopravným servisom<br />

(<strong>na</strong>pr. TMC). Ak sa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> ceste vyskytne problém<br />

(zápcha, nehoda), automaticky sa <strong>na</strong>vrhne alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong><br />

trasa.<br />

Prednedávnom prišla spoloènos� Pioneer s inovovaným<br />

systémom. Ide o zariadenie s oz<strong>na</strong>èením<br />

AVIC-X1 a jeho displej s uhloprieèkou 6,5 palca je<br />

vysúvate¾ný. Z<strong>na</strong>mená to, �e pri prevádzke je k dispozícii<br />

úplný displej, ktorý sa však dá posklada� do<br />

Spôsob motorického pohybu displeja pri jeho vysúvaní<br />

a zasúvaní (Pioneer AVIC−X1)<br />

Mapy v prípade Pioneer AVIC−X1 sa dodávajú <strong>na</strong> DVD médiu<br />

a mali by by� mimoriadne detailné<br />

priestoru urèeného <strong>na</strong> be�né autorádio. Prepracovaný<br />

spôsob skladania znázoròuje obrázok. Pohyb<br />

je, prirodzene, motorizovaný a realizuje sa len<br />

stlaèením tlaèidla. Výhodou tohto riešenia je to, �e<br />

displej zbytoène neláka pozornos� v nestrá�enom<br />

<strong>automobile</strong> a ani nepreká�a, ak je mimo prevádzky.<br />

V zlo�enej polohe AVIC-X1 slú�i ako be�né autorádio,<br />

dokonca má odnímate¾ný predný panel.<br />

Detailné mapy konkrétnej oblasti, vyu�ívané <strong>na</strong><br />

presnú <strong>na</strong>vigáciu, sa dodávajú <strong>na</strong> DVD médiách.<br />

Pod¾a údajov výrobcu sú mapy ve¾mi presné a stále<br />

sa aktualizujú. Pred cestou si do zariadenia vlo�íte<br />

médium s mapou príslušnej oblasti a nemali by ste<br />

zablúdi�. Po zadaní vášho cie¾a cesty sa vyh¾adá<br />

príslušná trasa. Ulo�ia sa všetky informácie do vnútornej<br />

pamäte a zariadenie mô�ete ïalej vyu�íva�<br />

<strong>na</strong> iné úèely, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> prehrávanie MP3 alebo DVD.<br />

Tejto téme sa budeme venova� ïalej.<br />

Navigaèné systémy zabudované vo vozidle sa<br />

mô�u vyu�i� aj <strong>na</strong> identifikáciu jeho polohy pri<br />

odcudzení vozidla. Pokia¾ majite¾ zahlási ich stratu,<br />

polícia mô�e ¾ahko zisti�, kde sa auto <strong>na</strong>chádza.<br />

Prijímaè GPS <strong>na</strong> tieto úèely je ulo�ený <strong>na</strong> skrytom<br />

mieste, èasto ani majite¾ vozidla nevie, kde sa presne<br />

<strong>na</strong>chádza.<br />

ZÁBAVA NA PALUBE<br />

Toto je zo strany pasa�ierov asi <strong>na</strong>jviac oceòovaná<br />

výbava. Klasickú výbavu, ako je rádio s kazetovým<br />

prehrávaèom, dnes u� vytláèajú rádiá s prepracovaným<br />

displejom a CD mechanikou s podporou<br />

prehrávania súborov MP3. Vyššia výbava smeruje,<br />

prirodzene, podstatne ïalej. Vidie� jasný prechod<br />

od CD k DVD a od zvuku k videu, súèasne sa<br />

zaèí<strong>na</strong>jú objavova� satelitné prijímaèe – buï<br />

<strong>na</strong> príjem rozhlasových staníc, alebo televízie.<br />

Antény <strong>na</strong> príjem satelitného signálu<br />

umo�òujú kvalitný príjem aj pri pohybe vozidla.<br />

Upozoròujeme, �e video nie je urèené pre vodièa<br />

poèas jazdy, ale pre ostatnú posádku. Preto sa zaèí<strong>na</strong>jú<br />

objavova� displeje umiestnené v opierkach<br />

hlavy predných sedadiel. Na nich potom mô�u cestujúci<br />

<strong>na</strong> zadných sedadlách sledova� film. Vodiè sa<br />

uspokojí buï so zvukovým sprievodom k filmu (ten<br />

mô�e sledova� jeho spolujazdec), alebo mô�e <strong>na</strong><br />

tom istom prístroji prehráva� hudobné médium.

V posledných rokoch sa v <strong>na</strong>jvyššej výbave áut <strong>na</strong>hradzuje<br />

hi−fi ve�a kompletným domácim kinom (model Škoda Superb)<br />

Existujú aj DVD video prehrávaèe, ktoré sa dajú do<br />

automobilu doplni� neskôr, ce<strong>na</strong> však zatia¾ nie je ¾udová<br />

(115 990 Sk s DPH za Pioneer AVH)<br />

Ce<strong>na</strong> takýchto zariadení však <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu presahuje<br />

100-tisíc korún (len za samotné zariadenie).<br />

KOMUNIKÁCIA<br />

V automobiloch sa dnes èasto telefonuje. Zvyèajne<br />

be�ným telefónom, prípadne jednoduchou súpravou<br />

<strong>na</strong> telefonovanie bez pomoci rúk. V <strong>na</strong>jvyššej<br />

triede automobilov pribúda výbava, ktorá umo�òuje<br />

<strong>na</strong> displeji <strong>na</strong> palubnej doske zobrazova� aj<br />

emailové správy, poslané <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenú adresu. Pritom<br />

sa uvedie odosielate¾, predmet a textová podoba<br />

tela správy.<br />

Pokia¾ budete chcie� spracúva� prílohy, v doplnkovej<br />

výbave existuje mo�nos� pohodlného a bezpeèného<br />

umiestnenia poèítaèa pre pasa�iera <strong>na</strong><br />

zadnom sedadle. Na pripojenie <strong>na</strong> internet sa vyu�íva<br />

pripojenie <strong>na</strong> satelit alebo mobilný telefón.<br />

DIAGNOSTIKA V SERVISE<br />

Diagnostická výbava pre špecializované servisy je<br />

z trochu iného súdka. V podstate sa <strong>na</strong> diagnostikované<br />

vozidlo pripája klasický poèítaè, <strong>na</strong>pr.<br />

s operaèným systémom Microsoft Windows, a celý<br />

systém snímaèov. Na farebnom displeji sú potom<br />

dostupné celkom podrobné údaje o aktuálnych<br />

otáèkach motora, zistíte aktuálnu spotrebu paliva<br />

pod¾a zvoleného štýlu jazdy, vidíte osciloskopický<br />

záz<strong>na</strong>m chvenia k¾ukového mechanizmu a pod.<br />

Výhodou pou�itia riadiacich jednotiek dôle�itých<br />

komponentov a pamäte v centrálnej riadiacej<br />

jednotke je mo�nos� jed<strong>na</strong>k interaktívnej diagnostiky<br />

v servise a takisto dochádza k priebe�nému<br />

zberu diagnostických údajov a k zapamätávaniu<br />

príslušných chybových stavov. Následne pri periodických<br />

prehliadkach, ktorých súèas�ou je aj preèítanie<br />

pamäte diagnostiky, mô�u by� tieto údaje<br />

vyu�ité <strong>na</strong> stanovenie „diagnózy“.<br />

POÈÍTAÈOVÁ ZBERNICA<br />

V AUTOMOBILE<br />

V tejto èasti budeme detailne opisova� implementáciu<br />

riadiaceho systému v <strong>na</strong>jpredávanejšom<br />

<strong>automobile</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

Ako vlastne vyzerá riadiaci poèítaè v <strong>automobile</strong>?<br />

Ak porovnáme rozmery be�nej skrinky poèítaèa<br />

s rozmermi automobilu, bude nám jasné, �e be�ne<br />

pou�ívané technológie z PC (zbernica <strong>na</strong> matiènej<br />

alebo zbernicovej doske plošných spojov) sú v takomto<br />

prípade nepou�ite¾né. Podobne aj kabelá�<br />

v aute má svoje špecifiká. Desiatky metrov káblov<br />

<strong>na</strong> klasické poprepájanie komponentov sú jed<strong>na</strong>k<br />

drahé, majú vysokú hmotnos�, ale hlavne �a�ko sa<br />

v nich vyznáte a odhalíte nejakú chybu.<br />

Z dôvodu spo¾ahlivosti sú poèítaèové systémy<br />

v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong> nielen decentralizované,<br />

ale aj rozdelené <strong>na</strong> nieko¾ko nezávislých okruhov.<br />

Po vyradení jedného uzla, modulu alebo komunikaènej<br />

vetvy tak nemusí nevyhnutne dôjs� k znefunkèneniu<br />

celého systému. Ka�dý elektronický<br />

systém v <strong>automobile</strong> má svoju vlastnú riadiacu jednotku<br />

(vstrekovanie paliva, zapa¾ovanie, ABS, automatická<br />

prevodovka...) a takisto aj príslušné snímaèe<br />

a akèné èleny.<br />

Základom decentralizovanej architektúry v <strong>automobile</strong><br />

je dostatoène rýchla a spo¾ahlivá zbernica.<br />

V osobných vozidlách sa vyu�íva sériová zbernica<br />

typu CAN (Control Area Network), ktorá zais�uje vzájomnú<br />

komunikáciu medzi riadiacimi jednotkami.<br />

Zbernica CAN sa vyu�íva aj v iných oblastiach<br />

(<strong>na</strong>pr. pri technologických procesoch). Normalizácia<br />

zbernice principiálne umo�òuje prenos údajov<br />

medzi jednotkami a diagnostickými prístrojmi<br />

rôznych výrobcov.<br />

Notebook mô�e by� súèas�ou výbavy pre pasa�ierov <strong>na</strong><br />

zadnom paneli; pripojenie <strong>na</strong> internet v tomto prípade rieši<br />

komunikácia GPRS s vyu�itím mobilného telefónu (Škoda<br />

Superb)<br />

Inteligentný displej sa pou�íva v diagnostickom stredisku,<br />

ale aj pri skúšobnej prevádzke<br />

R E V U E<br />

7/2004 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Decentralizácia však so sebou prináša<br />

aj zvýšené nároky <strong>na</strong> vzájomnú<br />

synchronizáciu jednotlivých podsystémov<br />

a ich riadiacich jednotiek.<br />

Napríklad zme<strong>na</strong> okamihu zapálenia<br />

zmesi v momente preradenia automatickej<br />

prevodovky zní�i krútiaci<br />

moment motora.<br />

Ka�dá riadiaca jednotka pripojená<br />

<strong>na</strong> zbernicu CAN obsahuje vysielací<br />

a prijímací èlen. Zbernica pozostáva<br />

z dvoch bidirekcionálnych vedení<br />

a dvoch ukonèovacích èlenov. Tie zabraòujú,<br />

aby sa u� poslané údaje vracali<br />

z koncov zbernice spä� a<br />

skres¾ovali nové údaje. Radiè zbernice,<br />

umiestnený v centrálnej riadiacej<br />

jednotke, dostáva údaje od mikroprocesora<br />

v konkrétnej riadiacej jednotke,<br />

spracuje ich a odovzdá <strong>na</strong> vyslanie<br />

vysielaèu zbernice.<br />

OPIS PROTOKOLU<br />

ZBERNICE CAN<br />

Prenosový protokol zbernice CAN<br />

pozostáva z <strong>na</strong>sledujúcich blokov:<br />

� Zaèiatoèné pole (Start of Frame) –<br />

oz<strong>na</strong>èuje zaèiatok dátového protokolu.<br />

� Stavové pole (Arbitration Field) –<br />

je v òom stanovená priorita dátového<br />

protokolu a obsah správy (<strong>na</strong>-<br />

28 PC REVUE 7/2004<br />

príklad otáèky motora). Ak odošlú<br />

protokol dve jednotky <strong>na</strong>raz, prednos�<br />

má informácia z jednotky s vyššou<br />

prioritou. Napríklad správa zo<br />

systému ABS je z h¾adiska bezpeènosti<br />

ove¾a prioritnejšia ne� správa<br />

<strong>na</strong> preradenie automatickej prevodovky.<br />

� Riadiace pole (Control Field) – obsahuje<br />

poèet informácií, ktoré sú obsiahnuté<br />

v dátovom poli. Tak sa mô-<br />

�e príjemca presvedèi�, �e mu bola<br />

doruèená kompletná informácia.<br />

� Dátové pole (Data Field) – v tomto<br />

poli sú prenášané informácie, ktoré<br />

sú dôle�ité pre ostatné riadiace jednotky.<br />

� Pole kontrolného súètu (CRC Field;<br />

CRC = Cyclical Redundancy Check) –<br />

slú�i <strong>na</strong> zis�ovanie chýb vzniknutých<br />

poèas prenosu.<br />

� Potvrdzovacie pole (ACK Field;<br />

ACK = Acknowledgement) – príjemca<br />

pomocou tohto po¾a sig<strong>na</strong>lizuje<br />

vysielajúcemu objektu, �e informácia<br />

bola správne prijatá.<br />

� Koncové pole (End of Frame) –<br />

v tomto poli kontroluje vysielací modul<br />

svoj dátový protokol a potvrdí<br />

vysielajúcemu objektu, �e je v poriadku.<br />

Ak nie, dôjde k prerušeniu<br />

a zopakovaniu prenosu. Týmto po-<br />

¾om je dátový prenos protokolu<br />

ukonèený.<br />

Ak nie sú prenášané údaje pre niektorú<br />

jednotku potrebné, jednoducho<br />

ich ignoruje. Moderné automobily<br />

majú spravidla dva a� tri systémy<br />

zberníc s rôznymi prenosovými rýchlos�ami<br />

a rôznymi prioritami.<br />

Ako sme u� uviedli, ako príklad implementácie<br />

zbernice CAN a riadiacich<br />

jednotiek podsystémov sme v tomto<br />

èlánku pou�ili jeden z <strong>na</strong>jrozšírenejších<br />

a <strong>na</strong>jpredávanejších automobilov<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu – Škodu Fabiu. Urobili<br />

sme tak zámerne, keï�e detailné informácie<br />

uvádzané ïalej majú <strong>na</strong>jširší<br />

okruh záujemcov. Obdobne je to však<br />

aj pri ostatných typoch automobilov.<br />

Príslušnú dokumentáciu pre svoj<br />

automobil si ka�dý záujemca doká�e<br />

zoh<strong>na</strong>� <strong>na</strong>príklad z internetu alebo<br />

z dostupnej servisnej dokumentácie.<br />

POÈÍTAÈOVÁ ZBERNICA<br />

PRE AUTOMOBIL ŠKODA<br />

FABIA<br />

Škoda Fabia má dve zbernice CAN,<br />

jednu pre pohonné systémy a druhú<br />

pre systémy <strong>na</strong> udr�iavanie komfortu.<br />

Obidve zbernice sú riadené a prepojené<br />

pomocou centrálnej riadiacej<br />

jednotky.<br />

Zbernica pohonných systémov<br />

má z pochopite¾ných dôvodov <strong>na</strong>jvyššiu<br />

prioritu a aj vysokú prenosovú<br />

rýchlos�. V prípade vozidla Škoda<br />

Fabia je to 500 kbit/s. V normálnej<br />

prevádzke v <strong>automobile</strong> <strong>na</strong>jni�šej<br />

triedy spolupracujú riadiace jednotky<br />

motora a prístrojovej dosky s centrálnou<br />

riadiacou jednotkou. Postupne<br />

s modelmi vyššieho cenového<br />

radu pribúdajú riadiace jednotky servoriadenia,<br />

ABS a iných elektronických<br />

systémov. Na tejto zbernici sú<br />

ve¾mi vysoké nároky <strong>na</strong> koordináciu.<br />

Napríklad medzi motorom a automatickou<br />

prevodovkou, prípadne pri<br />

vyšších modeloch aj so systémom<br />

ASR, ktorý zabraòuje prekåzavaniu<br />

kolies. Ak dôjde k prekåzavaniu kolies,<br />

zní�i sa krútiaci moment motora<br />

a do hry sa zapoja aj brzdy.<br />

Zatia¾ sme hovorili o be�nej prevádzke,<br />

keï od pohonných systémov<br />

a riadiacich jednotiek vy�adujeme,<br />

aby nám umo�nili plynulú, dy<strong>na</strong>mickú<br />

a pritom hospodárnu jazdu.<br />

No v prípade havárie ide doslova<br />

o �ivot. Vodiè spravidla dupne <strong>na</strong><br />

brzdu, zavrie oèi. Pri moderných<br />

automobiloch však <strong>na</strong>stupuje elektronika.<br />

Ako sme u� uviedli, aktivuje<br />

sa riadiaca jednotka airbagu a je-<br />

Polia dátového protokolu zbernice CAN Decentralizovaná architektúra riadiacich systémov automobilu Škoda Fabia<br />

CAN pohonných systémov CAN komfort

Prepojenie zberníc pomocou centrálnej jednotky<br />

Zapojenie pinov diagnostickej zásuvky vozidla Škoda Fabia<br />

ho <strong>na</strong>fukovanie. Synchrónne sa odpáli<br />

prvá pyropatró<strong>na</strong> v predpí<strong>na</strong>com<br />

zariadení bezpeènostných pásov.<br />

Toto zariadenie obsahuje viac pyropatrón,<br />

tie ïalšie sa postupne<br />

odpa¾ujú výbuchom predchádzajúcich,<br />

èím sa telo vodièa v okamihu<br />

havárie pevne pripúta. No nielen to.<br />

V okamihu havárie sa vypne prívod<br />

paliva do motora, rozsvietia sa výstra�né<br />

svetlá a pomocou centrálneho<br />

zamykania sa odomknú všetky<br />

dvere ešte skôr, ako sa prípadnými<br />

deformáciami plechov poškodia ich<br />

mechanizmy.<br />

Zbernica komfortných systémov<br />

má ni�šiu prioritu a prenosovú rýchlos�<br />

100 kbit/s. Integruje riadiace jednotky<br />

umiestnené vo dverách (centrálne<br />

uzamykanie alebo elektrické<br />

s�ahovanie okien), riadiacu jednotku<br />

klimatizácie, prípadne aj riadiacu jednotku<br />

bezpeènostného zariadenia, èi<br />

u� dodávaného výrobcom, alebo aj<br />

<strong>na</strong>inštalovaného dodatoène od tretích<br />

firiem.<br />

Centrál<strong>na</strong> riadiaca jednotka automobilu<br />

slú�i hlavne ako fyzické a logické<br />

prepojovacie miesto (tzv. gateway)<br />

zbernice pohonných systémov<br />

a zbernice komfortného systému.<br />

Okrem tejto primárnej funkcie centrál<strong>na</strong><br />

riadiaca jednotka ovláda pomocou<br />

relé rôzne jednoduché spotrebièe.<br />

Ide <strong>na</strong>pr. o reflektory, klaksón, ostrekovaèe<br />

okien, ktoré nie sú súèas�ou<br />

komfortného systému automobilu,<br />

a centrál<strong>na</strong> jednotka tie� kontroluje<br />

<strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätia pre jednotlivé<br />

prístroje.<br />

Centrál<strong>na</strong> riadiaca jednotka pre<br />

vozidlo Škoda Fabia permanentne<br />

vykonáva diagnostiku. Poèas prevádzky<br />

sa údaje o stave vozidla zapisujú<br />

do pamäte pre neskoršie <strong>na</strong>èítanie<br />

v servise. Podobne sa z tejto jednotky<br />

realizuje aj diagnostika poèas niektorých<br />

servisných úkonov.<br />

V niektorých prípadoch dochádza<br />

k viacnásobnému vyu�ívaniu urèitých<br />

údajov. Napríklad vonkajšiu teplotu<br />

sleduje snímaè v prednom nárazníku<br />

a táto informácia sa zobrazuje <strong>na</strong> displeji<br />

v prednom paneli. Riadiaca jednotka<br />

prístrojového panela je súèas�ou<br />

zbernice pohonných systémov.<br />

V centrálnej riadiacej jednotke sa<br />

informácia o aktuálnej teplote odovzdá<br />

do zbernice komfortných systémov,<br />

kde poslú�i ako dôle�itý údaj<br />

pre riadiacu jednotku automatickej<br />

klimatizácie.<br />

DIAGNOSTICKÁ ZÁSUVKA<br />

Ka�dé moderné vozidlo je vybavené<br />

zásuvkou, pomocou ktorej mo�no<br />

pripoji� <strong>na</strong> zbernicu vozidla diagnostický<br />

prístroj. Napríklad v spomí<strong>na</strong>nej<br />

Fabii je <strong>na</strong> palubnej doske vnútri<br />

malej odkladacej schránky v¾avo pod<br />

volantom. Na obrázku uvádzame de-<br />

tailné zapojenie diagnostickej zásuvky<br />

pre toto vozidlo. Na túto zásuvku<br />

sa potom pripája diagnostický prístroj<br />

v autoservise, ktorý preèíta<br />

údaje o histórii prevádzky vodidla<br />

a poskytuje viac informácií o jeho<br />

minulom èi súèasnom stave. Servisný<br />

technik následne mô�e lepšie rozhodnú�<br />

o prípadnej oprave, objed<strong>na</strong>ní<br />

náhradných dielov atï. Ve¾mi<br />

cenné sú tieto údaje aj pre výrobcu<br />

automobilov. Ten takýmto spôsobom<br />

mô�e získa� údaje z ve¾kého mno�stva<br />

vozidiel, a to aj pri pou�ívaní<br />

v rozlièných podmienkach.<br />

VÝH¼AD DO BUDÚCNOSTI<br />

Oèakávame, �e <strong>IT</strong> výbava v <strong>automobile</strong><br />

sa v budúcnosti prejaví ešte<br />

dôslednejšie. Súèasná výbava z vyššej<br />

triedy sa presunie do <strong>na</strong>jpredávanejšej<br />

strednej triedy. V <strong>na</strong>jvyššej<br />

triede automobilov sa posilní segment<br />

diagnostiky. Presadia sa technológie,<br />

ktoré budú <strong>na</strong> dia¾ku oz<strong>na</strong>mova�<br />

poruchy v technickej výbave<br />

auta servisnému stredisku. Toto<br />

stredisko si bude môc� príslušnú<br />

súèiastku v predstihu objed<strong>na</strong>�, èo<br />

šetrí èas.<br />

Pre spolujazdcov sa automobil<br />

mô�e sta� mobilným domácim kinom.<br />

U� teraz boli <strong>na</strong> ve¾trhoch automobilovej<br />

techniky predstavené modely,<br />

kde zadná sedadlá pripomí<strong>na</strong>li skôr<br />

pohodlné pohovky. Displeje <strong>na</strong> pohodlné<br />

sledovanie filmu boli umiestnené<br />

vo vnútornej èasti strechy <strong>na</strong>d zadnými<br />

sedadlami.<br />

Pokia¾ ide o predný panel, v poslednom<br />

èase vidie� s<strong>na</strong>hy o jeho podstatné<br />

zjednodušenie. Trendom v strednej<br />

triede je jednotný displej <strong>na</strong> zobrazovanie<br />

údajov a hlasové oz<strong>na</strong>movanie<br />

ostatných informácií. V ïalších<br />

èastiach nášho magazínu vám detailnejšie<br />

predstavíme riešenia jednotlivých<br />

výrobcov.<br />

Viac informácií <strong>na</strong> webe:<br />

<strong>www</strong>.daimlerchrysler.com<br />

<strong>www</strong>.audi.com<br />

<strong>www</strong>.peugeot-avenue.com<br />

<strong>www</strong>.re<strong>na</strong>ult.sk<br />

<strong>www</strong>.skoda-auto.sk<br />

<strong>www</strong>.ford.com<br />

<strong>www</strong>.basys.sk<br />

<strong>www</strong>.canbus.us<br />

�<br />

R E V U E<br />

SLOVNÍK VYBRANÝCH<br />

HI−TECH TECHNOLÓGIÍ<br />

V AUTOMOBILOCH<br />

� ABS (Anti-lock Braking<br />

System) – základný bezpeènostný<br />

systém <strong>na</strong> zamedzenie<br />

zablokovania kolies pri brzdení.<br />

Vozidlo si jeho úèinkom<br />

zachováva riadite¾nos�.<br />

� EBV (Elektronischer<br />

BremskraftVerteilung) – zamedzuje<br />

prekåzavanie a blokovanie<br />

kolies zadnej nápravy<br />

(predpokladom je ABS).<br />

� EDS (Elektronische<br />

Differenzial Sperre) – kontroluje<br />

pomocou snímaèov otáèky<br />

poháòaných kolies. Rozdielne<br />

otáèky kolies sa následkom<br />

jednostranne klzkej vozovky<br />

vyrovnávajú pribrzdením prekåzavajúceho<br />

kolesa. Tak sa<br />

moment prostredníctvom diferenciálu<br />

prenesie zvýšenou<br />

mierou <strong>na</strong> druhé poháòané<br />

koleso (predpokladom je ABS).<br />

� MSR (Motors Schleppmoment-<br />

Regelung) – bráni tomu, aby sa<br />

pri jazde a brzdení motorom<br />

<strong>na</strong> klzkej vozovke dostali<br />

poháòané kolesá do prílišného<br />

sklzu. Cie¾om je pri dr�aní brzdiaceho<br />

momentu motora<br />

zachova� za danej situácie èo<br />

<strong>na</strong>jlepšiu riadite¾nos� vozidla<br />

(predpokladom je ABS).<br />

� ASR (AntriebsSchlupf-<br />

Regelung) – obmedzuje pretáèanie<br />

poháòaných kolies <strong>na</strong><br />

mieru potrebnú <strong>na</strong> efektívne<br />

zrých¾ovanie a zachovanie riadite¾nosti.<br />

K tomu ASR zní�i<br />

moment motora o definovanú<br />

hodnotu (predpokladom je<br />

ABS/EDS).<br />

� ESP (Electronic Stability<br />

Programme) – trvale porovnáva<br />

smer jazdy zadaný vodièom<br />

(uhol <strong>na</strong>toèenia volantu) so<br />

skutoèným správaním vozidla.<br />

Ak sa vozidlo odchýli od<br />

smeru, ESP realizuje korektúru<br />

cieleným pribrzïovaním jednotlivých<br />

kolies.<br />

� ACC (Adaptive Cruise Control)<br />

– aktívny tempomat. Doká�e<br />

motorom alebo brzdovým systémom<br />

udr�a� bezpeènú<br />

a konštantnú vzdialenos� od<br />

predchádzajúceho vozidla.<br />

7/2004 PC REVUE 29

R E V U E<br />

Príchod ka�dej novej<br />

technológie je sprevádzaný<br />

detskými chorobami, nie je to<br />

i<strong>na</strong>k ani s DVD a <strong>na</strong>pa¾ovaním<br />

médií <strong>na</strong> PC. Stále vyššie<br />

rýchlosti záz<strong>na</strong>mu prinášajú<br />

�a�kosti mechaník pri práci<br />

s novšími druhmi médií.<br />

Zo zaèiatku boli známe <strong>na</strong>pr. problémy diskov<br />

CD-R a potom CD-RW niektorých z<strong>na</strong>èiek. Pomohlo<br />

a� <strong>na</strong>hratie novej verzie firmware.<br />

Potom mechanika spoz<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jnovšie médiá, urèené<br />

pre vyššie rýchlosti, a dokázala s nimi pracova�.<br />

SÚÈASNÁ S<strong>IT</strong>UÁCIA<br />

V súèasnosti je to rov<strong>na</strong>ké, týka sa to však formátu<br />

DVD. Nie ka�dá <strong>na</strong>pa¾ovaèka vie pracova� so všetkými<br />

jednorazovými i prepisovacími diskami DVD.<br />

Hlavne majitelia starších modelov mechaník, podporujúcich<br />

ni�šie zapisovacie rýchlosti, sa v poslednom<br />

èase dostali do problémov. Na trhu dominujú<br />

médiá urèené <strong>na</strong> 4× rýchlos� a 1×-2× mechaniky<br />

potrebujú upgrade firmware, aby s nimi mohli pracova�.<br />

Ide to tak ïaleko, �e <strong>na</strong> obaloch niektorých<br />

DVD diskov nájdete upozornenie, aby ste tieto<br />

médiá nepou�ívali bez <strong>na</strong>hratia nového firmware,<br />

lebo mô�e dôjs� a� k poškodeniu <strong>na</strong>pa¾ovaèky.<br />

AKO VYBRA� NAJVHODNEJŠIE<br />

MÉDIUM?<br />

Dôle�ité je pre svoju <strong>na</strong>pa¾ovaèku nájs� <strong>na</strong>jvhodnejšiu<br />

z<strong>na</strong>èku diskov DVD, preto�e nie všetky <strong>na</strong>vzájom<br />

spolupracujú optimálne. Tu pomô�e iba<br />

klasická metóda: treba skúšobne <strong>na</strong>páli� dáta <strong>na</strong><br />

rôzne médiá a vybra� to, ktoré sa uká�e ako <strong>na</strong>jvhodnejšie.<br />

A ako spoznáte, ktoré to je? Platí nieko¾ko<br />

všeobecných zásad. Všeobecne platí, �e lepšie<br />

je pou�i� z<strong>na</strong>èkové ako nez<strong>na</strong>èkové médiá. Mechanika<br />

po vlo�ení toho správneho média ho rýchlo<br />

otestuje a sig<strong>na</strong>lizaèná kontrolka ukazuje po<br />

chvíli pripravenos� <strong>na</strong>pa¾ovaèky, zápis sa uskutoèní<br />

bez problémov a v èase primeranom podporovanej<br />

rýchlosti, dáta mo�no bez problémov <strong>na</strong>èíta�<br />

(<strong>na</strong>jlepšie v inej mechanike).<br />

30 PC REVUE 7/2004<br />

Mechaniky DVD<br />

a vhodné <strong>na</strong>pa¾ovacie médiá<br />

� Ján Géci<br />

Na Slovensku urèite rozhoduje aj ce<strong>na</strong>, ale ak vám<br />

zále�í <strong>na</strong> bezpeènom ulo�ení dát, netreba šetri�. Veï<br />

èo z<strong>na</strong>mená ušetrených desa� alebo dvadsa� korún<br />

v porov<strong>na</strong>ní so stratou dôle�itých, niekedy ne<strong>na</strong>hradite¾ných<br />

dát. Treba pamäta� <strong>na</strong> skutoènos�, �e ve¾mi<br />

lacné médiá sú zvyèajne takzvaná druhá sorta, a<br />

preto sú ni�šej kvality. Spoloènos� Feurio <strong>na</strong>príklad<br />

vo svojej internetovej ponuke špeciálne upozoròuje<br />

<strong>na</strong> lacné šar�e, aby zákazníci u� pri kúpe vedeli, <strong>na</strong><br />

èom sú. Najlepším riešením je potom racionálne<br />

posúdenie ka�dého <strong>na</strong>pa¾ovania – je to dlhodobé<br />

ulo�enie výz<strong>na</strong>mných súborov alebo len doèasná<br />

záloha nepodstatných vecí? A nikto vám tak dobre<br />

neporadí ako vlastná skúsenos�, získaná mno�stvom<br />

<strong>na</strong>pálených <strong>na</strong>jrôznejších diskov.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šej skúsenosti niektoré disky sa u� pribli�ne<br />

dva mesiace po <strong>na</strong>pálení nedajú preèíta�, a to<br />

ani v mechanike, v ktorej boli dáta <strong>na</strong> ne zapísané.<br />

O tom, �e je to dos� rozšírený problém, svedèia opatrenia<br />

výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovaèiek. Napríklad Plextor o<br />

svojom modeli PX-712A informuje, �e a<strong>na</strong>lyzuje kvalitu<br />

<strong>na</strong>pálených DVD a CD a doká�e vèas varova�<br />

pred hroziacou stratou dát. Funkcia Q-Check zabezpeèuje<br />

kontrolu kvality vlo�eného disku pred<br />

<strong>na</strong>pálením a po òom. Technológia PoweRec (Plextor<br />

V Európe sa darí DVD médiám<br />

Pod¾a tvrdenia a<strong>na</strong>lytikov segment s pamä�ovými<br />

médiami vo všeobecnosti rastie. V roku<br />

2004 sa ešte stále oèakáva nárast poètu predaných<br />

CD-R médií, konkrétne z 2,4 miliardy <strong>na</strong><br />

2,5 miliardy kusov. To je zhruba 5-percentný<br />

nárast. Ostatné pamä�ové médiá budú rás�<br />

podstatne rýchlejšie, aj keï v absolútnych èíslach<br />

je to oproti segmentu CD-R a� o nieko¾ko<br />

rádov ni�šie.<br />

Skutoèný, a� 200-percentný nárast predaja<br />

však za�ijú DVD médiá. Tu sa predaj 109 miliónov<br />

kusov v roku 2003 zvýši a� <strong>na</strong> 330 miliónov<br />

kusov v roku 2004. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />

Santa Clara Consulting Group zo strany z<strong>na</strong>èiek<br />

mala v segmente DVD+/-R médií v roku<br />

2003 <strong>na</strong>jväèší podiel spoloènos� Verbatim<br />

(18,9 %), <strong>na</strong>sledovaná z<strong>na</strong>èkou TDK (7,5 %)<br />

a Imation (6,5 %). Nesmieme však zabudnú� <strong>na</strong><br />

takmer 30-percentný podiel, ktorý majú <strong>na</strong><br />

trhu „nez<strong>na</strong>èkové“ DVD médiá. Najlepšie sa<br />

v Európe darí DVD médiám v Nemecku (36,9 %<br />

predaja). Segmentu východnej Európy patrí len<br />

3,5 percenta. Pre prepisovate¾né DVD+/-RW<br />

médiá je zo strany z<strong>na</strong>èiek lídrom Philips<br />

(23,4 %), <strong>na</strong>sledovaný z<strong>na</strong>èkou Verbatim<br />

(14,6 %) a TDK (14,5 %).<br />

V súèasnosti <strong>na</strong>stupujú 8-rýchlostné DVD+<br />

/-R médiá a 4-rýchlostné DVD+/-RW médiá. Na<br />

koniec roka 2004 sú ohlásené 16-rýchlostné<br />

DVD+/-R médiá.<br />

Ondrej Macko<br />

Optimised Writing Error Reduction Control) potom<br />

pod¾a zistenej kvality pou�itého DVD/CD zvolí rýchlos�<br />

zápisu a tým sa s<strong>na</strong>�í predís� chybám pri <strong>na</strong>pa¾ovaní.<br />

Dodávaný program ukazuje <strong>na</strong>merané<br />

hodnoty chýb Pi-Sum 8 (chyby v rámci dátových blokov),<br />

PIF (Parity Inner Fails – korigovate¾né chyby)<br />

a POF (Parity Outer Fails – nekorigovate¾né chyby).<br />

SKUTOÈNÝ VÝROBCA MÉDIA<br />

Nezaškodí poz<strong>na</strong>� skutoèných výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovacích<br />

médií, preto�e obchodná z<strong>na</strong>èka nepredstavuje<br />

ozajstného výrobcu. Ak sa vám osvedèila urèitá z<strong>na</strong>èka<br />

a dnes zmizla z trhu, pomô�e vám vedomos�<br />

o skutoènom výrobcovi. Mô�ete nájs� médium rov<strong>na</strong>kej<br />

kvality a typu od spomí<strong>na</strong>ného výrobcu, ale<br />

predávané pod ïalšou obchodnou z<strong>na</strong>èkou. Na identifikáciu<br />

slú�ia rôzne programy, ktoré si z disku <strong>na</strong>èítajú<br />

ulo�ené a normálne nezobrazované údaje.<br />

Napríklad InfoTool, súèas� balíka <strong>na</strong>pa¾ovacieho softvéru<br />

Ahead Nero. Mo�no ho však získa� aj samostatne<br />

a hlavne bezplatne <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.nero.com alebo<br />

<strong>www</strong>. cdspeed2000.com. Poskytne vám údaje o <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèke, vlo�enom disku, konfigurácii všetkých<br />

mechaník v poèítaèi, <strong>na</strong>inštalovaných <strong>na</strong>pa¾ovacích<br />

programoch, ovládaèoch, video- a audiokodekoch,<br />

verzii ASPI a základné informácie o poèítaèi.<br />

Dobrým pomocníkom je bezplatný DVD Info Pro<br />

(<strong>www</strong>.dvdinfopro.com) s polo�kami informácie o médiu,<br />

mechanike, porov<strong>na</strong>nie súboru ISO s iným alebo<br />

jeho vytvorenie, otestovanie rýchlosti, test médií <strong>na</strong><br />

výskyt chýb, zmazanie alebo <strong>na</strong>formátovanie disku<br />

typu DVD-RW, DVD+RW, DVD-RAM, CD-RW a prehrávanie<br />

videa MPEG, AVI a nekódovaného VOB. Pre<br />

skúsených pou�ívate¾ov je urèená polo�ka Advanced<br />

Commands, obsahujúca vyše 25 príkazov <strong>na</strong> zistenie<br />

ïalších podrobností o vlo�enom disku DVD.<br />

Siahnu� mô�ete aj po jednoduchšom programe<br />

DVD Identifier (DVD.Identifier. CDfreaks.com), ktorý<br />

poskytne informácie o <strong>na</strong>pa¾ovaèke a pou�itom<br />

médiu.<br />

Pomoc nájdete aj <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.brennmeister.de<br />

– sú tam informácie o nekompatibilite niektorých<br />

kombinácií mechaniky a média, prípadne ktorý výrobca<br />

sa skrýva za konkrétnym modelom a z<strong>na</strong>èkou<br />

média.<br />

VÝVOJ ZA OPONOU<br />

Prirodzený vývoj zabezpeèí, aby sa presadila kvalita<br />

za primeranú cenu. To hovorí teória, prax je však<br />

komplikovanejšia. V�dy sa objaví pokus predáva�<br />

nízku kvalitu lacnejšie, ako je be�ný priemer. Zvyšujúca<br />

sa produkcia <strong>na</strong>pa¾ovacích médií DVD aj tu<br />

potvrdí teóriu a zabezpeèí rast kvality pri poklese<br />

ceny. Z dlhodobého h¾adiska tak majú perspektívu<br />

iba <strong>na</strong>jlepší výrobcovia, ktorí nezabudnú <strong>na</strong> kontrolu<br />

kvality.<br />

Viac podrobností:<br />

<strong>www</strong>.imation.com/dvdfirmware , <strong>www</strong>.dvdhs.com<br />

�

R E V U E<br />

Neobjavený e−book<br />

� Michal Holeš<br />

Elektronické knihy, èasto<br />

oz<strong>na</strong>èované aj skratkou<br />

e−book, sú zatia¾ skôr<br />

neobjavenou popoluškou,<br />

ktorá èaká <strong>na</strong> svoju<br />

príle�itos�. A treba poveda�,<br />

�e majú èo ponúknu�.<br />

Ich výhodou oproti „a<strong>na</strong>lógovým“ náprotivkom<br />

je <strong>na</strong>pr. skutoènos�, �e zaberajú minimálny<br />

priestor – stovky èi tisícky tlaèených kníh sa<br />

v elektronickej podobe vtes<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> jedno cédeèko.<br />

Elektronické knihy mô�u ma� aj multimediálne<br />

funkcie – <strong>na</strong>miesto jednoduchých obrázkov vám<br />

mô�u ponúknu� video èi zvukový sprievod. Navyše<br />

Slovenských elektronických kníh je v súèasnosti<br />

síce pomenej, niektoré knihy od Marti<strong>na</strong> Kukuèí<strong>na</strong>,<br />

Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského<br />

èi iných autorov sú dostupné <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Klubu Elektronických Kníh (<strong>www</strong>.<br />

elbooks.sk).<br />

Nieko¾ko kníh sa <strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.<br />

mojveb.sk/ebooks/ a http://<strong>www</strong>.mojweb. sk/e-knihy.<br />

Knihy o zdravej vý�ive nájdete <strong>na</strong> adrese http://<br />

jakjime.host.sk. Keby ste sa, <strong>na</strong>opak, chceli zaobera�<br />

rozvojom duchovného �ivota, <strong>na</strong>vštívte stránku<br />

http://<strong>www</strong>.<strong>na</strong>secesta.com.<br />

Ve¾ký archív elektronickej tvorby sa <strong>na</strong>chádza<br />

aj <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.palmknihy.cz/. Na tejto stránke<br />

nájdete aj návody, ako èíta� v jednotlivých zariadeniach,<br />

èi fórum.<br />

32 PC REVUE 7/2004<br />

disponujú ve¾mi lákavou vlastnos�ou – v mnohých<br />

prípadoch sú úplne zadarmo. Medzi ïalšie výhody<br />

patrí okrem jednoduchej mo�nosti archivácie èi<br />

prenosnosti kníh aj fakt, �e elektronické knihy paradoxne<br />

doká�u šetri� zrak. Ve¾kos� písma toti�<br />

mo�no upravi� prakticky <strong>na</strong> akýko¾vek rozmer. Šetri�<br />

zrak doká�u aj vïaka zapnutiu podsvietenia displeja.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jväèšiu skupinu elektronických<br />

kníh stiahnute¾ných z internetu tvoria rôzne vzdelávacie<br />

èi uèebné texty. Dostupné sú, samozrejme,<br />

aj ïalšie druhy literatúry – okrem ve¾kých literárnych<br />

diel, akými sú nepochybne Biblia èi Korán, sa<br />

v archívoch èasto <strong>na</strong>chádzajú prvotiny zaèí<strong>na</strong>júcich<br />

autorov, zábavné poviedky, nároènejšie romány<br />

typu Voj<strong>na</strong> a mier èi science-fiction. Na druhej<br />

strane poèet elektronických kníh v slovenèine je<br />

pomerne malý. Ak teda neviete po anglicky, nemecky<br />

èi francúzsky, bude pre vás <strong>na</strong>jjednoduch-<br />

Kde mo�no nájs� elektronické knihy <strong>na</strong> internete?<br />

Dobré kníhkupectvo predávajúce elektronické<br />

knihy sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> <strong>www</strong>.digibooks.cz. Ponúka<br />

rôzne katalógy, odbornú i svetovú literatúru a,<br />

samozrejme, èeskú beletriu. Ce<strong>na</strong> kníh nie je závratná,<br />

<strong>na</strong>príklad Sebrané spisy K. H. Máchu mo�no<br />

zakúpi� za necelých sto èeských korún. Za<br />

Sebrané spisy Bo�eny Nìmcovej zaplatíte 48 èeských<br />

korún.<br />

Najväèší <strong>na</strong>vigátor <strong>na</strong> zdroje e-book je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyh¾adávaè <strong>www</strong>.google.com. Ak chcete<br />

èíta� publikácie v angliètine a nechcete za ne plati�,<br />

zadajte do políèka urèeného <strong>na</strong> vyh¾adávanie<br />

k¾úèové slová „ebook free download“. Keby ste<br />

chceli nájs� zdroje <strong>na</strong> Slovensku èi v Èesku, staèí,<br />

ak dáte vyh¾ada� „elektronická kniha“.<br />

šie, ak si oprášite z<strong>na</strong>losti èeštiny – v tomto jazyku<br />

je poèet kníh rádovo väèší.<br />

Jednotlivé publikácie èi obrovské archívy kníh sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> ve¾kom poète serverov, a tak sú<br />

mo�nosti stiahnutia prakticky rov<strong>na</strong>ké ako v prípade<br />

s�ahovania hudby èi softvéru. A podobne sa<br />

delia sa <strong>na</strong> dve ve¾ké skupiny – legálne a nelegálne.<br />

Nie v�dy je však jasne uvedené, o ktorý prípad ide.<br />

E-booky je mo�né získa� vo viacerých formátoch.<br />

Najjednoduchšie mo�nosti ponúkajú textové súbory<br />

s príponou .txt., .doc èi .rtf. Štandardom je formát<br />

.pdf, ktorý podporuje viaceré hardvérové<br />

architektúry a operaèné systémy. Potrebná je však<br />

inštalácia vo¾ne dostupného programu Acrobat<br />

Reader (<strong>www</strong>.adobe.com). Niektoré servery ponúkajú<br />

aj knihy vo formáte .exe, spustite¾nom však<br />

iba v operaènom systéme Microsoft Windows. Pre<br />

be�né zariadenia ponúkajúce mo�nos� èítania elektronických<br />

kníh je prakticky nepou�ite¾ný.<br />

V internetových archívoch sa <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

„obrázky“ elektronických kníh s príponou .gif èi<br />

.jpg, ktoré väèšinou obsahujú pirátske verzie <strong>na</strong>fotografovaných<br />

èi <strong>na</strong>skenovaných kníh. Okrem toho,<br />

�e takéto knihy sú nelegálne, však disponujú aj<br />

ve¾kým nedostatkom – nie je v nich dostupné vyh¾adávanie<br />

textu a majú prive¾ké nároky <strong>na</strong> úlo�ný<br />

priestor.<br />

V elektronickej podobe sa mô�u objavi� tituly,<br />

ktoré sú kópiami kníh vydaných v papierovej podobe,<br />

ale aj originály, ktoré zatia¾ neboli alebo ani<br />

nikdy nebudú (<strong>na</strong>jèastejšie z fi<strong>na</strong>nèných dôvodov)<br />

vydané v podobe „a<strong>na</strong>lógových“ kníh. Aj licenèná<br />

politika rôznych titulov je rozlièná – zo stránky<br />

mô�ete stiahnu� knihy, ktoré sú distribuované bez<br />

akýchko¾vek obmedzení, <strong>na</strong> iné sa via�u tvrdé podmienky<br />

v zmysle autorského záko<strong>na</strong>. Pod¾a toho<br />

slovenského platia autorské práva ešte sedemdesiat<br />

rokov po smrti autora alebo posledného zo<br />

skupiny spoluautorov a poèas tejto doby nemo�no<br />

bez súhlasu a zaplatenia honorárov dielo kopírova�<br />

èi šíri�. Po tomto termíne je mo�né tieto knihy digitalizova�<br />

bez akýchko¾vek obmedzení. Vzniká tu<br />

však zaujímavá situácia – zákon è. 618/2003 Z. z.<br />

o autorskom práve toti� v § 24 ods. 3 hovorí, �e<br />

rozmno�eninu zverejneného diela pre svoju vlastnú<br />

potrebu nemo�no vytvára� z celého literárneho<br />

diela ani jeho podstatnej èasti. Z<strong>na</strong>mená to teda, �e<br />

pre vlastnú potrebu mô�ete legálne digitalizova�<br />

minoritnú èas� knihy, ktorú po upotrebení vyma-<br />

�ete a následne <strong>na</strong>skenujete ïalšiu èas�. Èi�e z legálne<br />

kúpenej tlaèenej knihy si zatia¾ nemô�ete<br />

urobi� digitálnu kópiu 1:1.<br />

Paralela elektronických kníh a hudby v elektronickej<br />

podobe ostáva zachovaná aj pri vyh¾adávaní<br />

publikácií. Úspech závisí jed<strong>na</strong>k od správnej formulácie<br />

vyh¾adávacieho re�azca, jed<strong>na</strong>k od popularity<br />

konkrétnej knihy. Dobrým zdrojom elektronických<br />

kníh bývajú aj siete P2P umo�òujúce zdie¾anie<br />

súborov medzi rôznymi pou�ívate¾mi. Najväèším<br />

zdrojom legálnych titulov sú jednoz<strong>na</strong>ène rôzne<br />

internetové kníhkupectvá, ktoré sú špecializované<br />

<strong>na</strong> predaj elektronických kníh alebo takéto publikácie<br />

predávajú ako doplnkový sortiment. To je prí-

pad aj <strong>na</strong>jväèšieho internetového kníhkupectva<br />

Amazon.com. Pre <strong>na</strong>šinca sú však tituly z ich sortimentu<br />

cenovo nedostupné. Ove¾a dostupnejší je<br />

Projekt Gutenberg (http://<strong>www</strong>.gutenberg.net), <strong>na</strong><br />

ktorého <strong>stránkach</strong> sa <strong>na</strong>chádzajú tisíce legálnych<br />

publikácií vo formáte .txt. Drvivá väèši<strong>na</strong> z nich je<br />

v angliètine, nájdete tam však aj tituly vo francúzštine,<br />

španielèine èi nemèine.<br />

HARDVÉR NA ÈÍTANIE<br />

ELEKTRONICKÝCH KNÍH<br />

Špecializované zariadenia <strong>na</strong> èítanie kníh nie sú<br />

v súèasnosti <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu prítomné, a tak <strong>na</strong>jdostupnejším<br />

prostriedkom <strong>na</strong> èítanie elektronických<br />

publikácií je notebook alebo vreckový poèítaè –<br />

PDA (Perso<strong>na</strong>l Digital Assistant) v spojení s príslušným<br />

softvérom. Tieto zariadenia toti� disponujú<br />

pomerne ve¾kým podsvieteným displejom, a tak<br />

nemusíte „otáèa� stránku“ po preèítaní textu, ktorý<br />

by sa v klasickej knihe zmestil <strong>na</strong> dva-tri riadky. Na<br />

Slovensku i vo svete sú v súèasnosti <strong>na</strong>jviac pou�ívané<br />

PDA s dvoma operaènými systémami –<br />

Microsoft Windows Mobile a Palm OS od spoloènosti<br />

Palm. Tomu je prispôsobený aj poèet špecializovaných<br />

aplikácií <strong>na</strong> èítanie kníh. Na základnú<br />

potrebu èítania je pri zachovaní cenovej dostupnosti<br />

pod¾a nášho názoru vhodný <strong>na</strong>pr. model<br />

m105 od Palmu, ktorý však nájdete u� iba v bazároch,<br />

preto�e jeho ce<strong>na</strong> sa v súèasnosti pohybuje<br />

<strong>na</strong> úrovni 1000 korún. Keby ste však chceli farebný<br />

displej a zároveò chcete vyu�íva� všetky vlastnosti<br />

PDA, musíte si priplati� – za <strong>na</strong>jlacnejší HP iPaq<br />

zaplatíte minimálne 5000 Sk, pri kúpe <strong>na</strong>jlacnejšieho<br />

modelu Palm Tungsten vám ubudne z peòa�enky<br />

pribli�ne 8000 Sk. V prípade, �e nechcete zastaraný<br />

Palm a nepotrebujete farebný displej, priprav-<br />

te si pribli�ne 4000 Sk za Palm Zire 21. Za zmienku<br />

však stojí aj fakt, �e elektronické knihy sa dajú èíta�<br />

<strong>na</strong> niektorých súèasných mobilných telefónoch. My<br />

sme zaèali s Nokiou 7650, pou�ite¾né sú však prakticky<br />

všetky modely vybavené operaèným systémom<br />

Symbian. Objavili sa aj prvé Java aplikácie,<br />

sprístupòujúce mo�nos� èítania aj v mobiloch,<br />

ktoré disponujú aspoò nieko¾kými desiatkami kilobajtov<br />

vo¾nej pamäte. Musíme však doda�, �e èítanie<br />

kníh <strong>na</strong> týchto zariadeniach je pre silné povahy<br />

– <strong>na</strong> spomenutej Nokii 7650 mo�no vidie� pribli�ne<br />

to¾ko textu, ktorý by vyplnil asi dva riadky v klasickej<br />

knihe.<br />

SOFTVÉR NA ÈÍTANIE<br />

ELEKTRONICKÝCH KNÍH<br />

Nech u� si zvolíte ktorýko¾vek operaèný systém,<br />

urèite nebudete trpie� nedostatkom softvéru<br />

umo�òujúceho èítanie elektronických kníh. K dispozícii<br />

je <strong>na</strong>príklad Mobipocket Reader (<strong>www</strong>.mobipocket.com),<br />

ktorý je dostupný pre obidve spomí<strong>na</strong>né<br />

R E V U E<br />

platformy. Po stiahnutí a <strong>na</strong>inštalovaní mô�ete jeho<br />

úplnú verziu bezplatne pou�íva� štrnás� dní. Po<br />

uplynutí tohto èasu mô�ete legálne program<br />

pou�íva� aj <strong>na</strong>ïalej, bude však oklieštený o niektoré<br />

funkcie. Nám sa zdal pou�ívate¾sky príjemnejší iSilo<br />

(<strong>www</strong>.isilo.com). Komu by nevyhovoval ani jeden<br />

spomenutý program, mô�e vyskúša� <strong>na</strong>príklad<br />

Weasel Reader (link) alebo CSpotRun (link). Všetky<br />

programy sú zadarmo. Keby ste chceli èíta� knihy<br />

s príponou .pdf, musíte vyu�i� Adobe Acrobat Reader<br />

(<strong>www</strong>.adobe.com), ktorý je zadarmo dostupný<br />

pre všetky platformy. Pre platformu Microsoft Windows<br />

Mobile je dostupný aj Microsoft Reader, ktorý<br />

je súèas�ou operaèného systému. Pod¾a nášho názoru<br />

je však pomerne nepohodlný, a èo je hlavné, je<br />

urèený iba pre platformu Microsoft. Všetky spomí<strong>na</strong>né<br />

programy nájdete aj <strong>na</strong> aktuálnom CD REVUE.<br />

AKO VYTVORI� ELEKTRONICKÚ<br />

KNIHU?<br />

V prvom rade je potrebné <strong>na</strong>skenova� celú knihu.<br />

Tento krok nám trval so skenerom Umax Astra, pripojeným<br />

cez USB, pribli�ne pä� hodín pri rozsahu<br />

knihy 120 strán. Následne je potrebné previes� obrázky<br />

do textu. Na tento úèel sme vyskúšali prakticky<br />

všetky dostupné programy. Najviac sa však<br />

osvedèil Abbyy FineReader. Na problémy s diakritikou<br />

sme <strong>na</strong>razili iba <strong>na</strong> zaèiatku pou�ívania, program<br />

toti� disponuje dobrou schopnos�ou uèenia sa,<br />

a tak sme u� po <strong>na</strong>skenovaní nieko¾kých strán<br />

mohli digitalizova� bez <strong>na</strong>jmenších problémov.<br />

Získali sme textový súbor, ktorý si následne skonvertujete<br />

do takého formátu, aký chcete <strong>na</strong> svojom<br />

zariadení pou�íva�. Príjemnú zábavu!<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 33

R E V U E<br />

Poèuli ste u� niekedy od<br />

svojho priate¾a/priate¾ky èi<br />

rodinného príslušníka, �e je<br />

závislý od poèítaèa? Máte<br />

niekedy pocit, �e ste sami<br />

závislí od internetu alebo od<br />

poèítaèových hier? Existuje<br />

vlastne diagnóza závislos� od<br />

internetu? Kedy sa stávam<br />

závislým od poèítaèa? Na<br />

tieto, ale aj ïalšie otázky sa<br />

pokúsime da� odpoveï<br />

v tomto èlánku.<br />

Ako to u� v praxi býva, ve¾a mentálnych porúch<br />

a ich definícií k nám prichádza spoza<br />

„Ve¾kej mláky“. K týmto termínom patrí <strong>na</strong>príklad<br />

workoholizmus, sexuálne harašenie, závislos�<br />

od sexu, chorobná obezita podmienená stresom,<br />

emocionálne zneu�ívanie, detská hyperaktivita<br />

a mnohé ïalšie. Niektoré z nich sú urèite vá�ne,<br />

všeobecne uz<strong>na</strong>né psychické problémy, iné mo�no<br />

nie. Terminus technicus, ktorý sa èoraz èastejšie<br />

objavuje od roku 1996, znie:<br />

IAD (Internet Addiction Disorder) –<br />

ZÁVISLOS� OD INTERNETU<br />

Jednotnú definíciu tejto „psychickej poruchy“ by<br />

ste h¾adali márne. Vedci ešte stále diskutujú, èi<br />

„závislos� od internetu“ je vôbec skutoèná diagnóza<br />

a forma závislosti alebo je to len „ved¾ajší produkt“<br />

inej psychickej poruchy. Spomeòme aspoò<br />

medializovaný prípad istej nezamest<strong>na</strong>nej americkej<br />

matky zo Cincin<strong>na</strong>ti, ktorá denne trávila v priemere<br />

12 hodín <strong>na</strong> internete a pritom hrubým spôsobom<br />

zanedbávala svoje deti vo veku 2, 3 a 5<br />

rokov. Policajný dôstojník, ktorý ako prvý vstúpil<br />

do jej domu, povedal, �e deti boli zamknuté v jednej<br />

miestnosti, boli hladné, špi<strong>na</strong>vé a úplne zanedbané.<br />

Dom vraj zvnútra vyzeral ako typický domov<br />

drogovo závislých osôb.<br />

Závislos� od internetu pod¾a väèšiny odborníkov<br />

<strong>na</strong> psychológiu neexistuje. Pripúš�ajú však závislos�<br />

od rôznych slu�ieb, ktoré internet ponúka. Na<br />

prvom mieste je on-line hazard, <strong>na</strong>sleduje posadnutos�<br />

on-line pornografiou, chatovaním, vyh¾adávaním<br />

informácií a <strong>na</strong>kupovaním. Experti <strong>na</strong> túto<br />

problematiku tie� pripúš�ajú, �e problém závislosti<br />

sa niekedy dramatizuje a zamieòa za poèiatoènú<br />

eufóriu z objavenia èohosi nového. Veï kto z nás<br />

34 PC REVUE 7/2004<br />

Závislos� od internetu<br />

� Daniel Keder<br />

by sa nepamätal <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prvé chvíle za poèítaèom<br />

pripojeným <strong>na</strong> internet? Najprv sme bezhlavo surfovali,<br />

potom noc èo noc chatovali èi i<strong>na</strong>k trávili<br />

nespoèetné hodiny za poèítaèom. Niekoho to dr�alo<br />

nieko¾ko dní, iného aj pár mesiacov, no ve¾ká<br />

väèši<strong>na</strong> surferov sa skôr èi neskôr vrátila spä� zo<br />

kybersveta do reality. O IAD, závislosti od internetu,<br />

ako túto poruchu po prvýkrát pomenovali Kimberly<br />

Young, Ph.D, a David Greenfield, Ph.D., zaèí<strong>na</strong>me<br />

hovori�, ak v dôsledku „internetovania“ konkrét<strong>na</strong><br />

osoba dlhodobejšie zanedbáva svoje vz�ahy,<br />

pracovné aj sociálne povinnosti a objavujú sa poruchy<br />

správania, sústredenia alebo fyzické poruchy,<br />

ako <strong>na</strong>príklad bolesti chrbta, zhoršovanie zraku,<br />

bolesti rúk atï. Ïalej uvádzame hlavné symptómy<br />

závislosti od internetu. Urèite vám neujde urèitá<br />

podobnos� s inými druhmi závislosti, ako <strong>na</strong>príklad<br />

závislos�ou od alkoholu, drog, nikotínu a podobne.<br />

1. Strata kontroly <strong>na</strong>d èasom<br />

Podobne ako pri iných závislostiach postihnutý<br />

prestáva ovláda� svoj èas a doba strávená pri<br />

blikajúcom svetle monitora je <strong>na</strong> úkor iných aktivít,<br />

ktorým sa venoval v minulosti. Postihnutý<br />

dáva sám sebe alebo svojim blízkym s¾uby, �e èas<br />

za poèítaèom obmedzí, ale nedarí sa mu to. Stráca<br />

kontrolu.<br />

2. Klamanie<br />

Klame sám sebe aj ostatným ¾uïom o tom, èo cez<br />

deò robil alebo ko¾ko èasu trávi <strong>na</strong> internete.<br />

3. Zme<strong>na</strong> psychického stavu<br />

Nepokoj, nesústredenos�, zvýšená nervozita a nespavos�.<br />

4. Zme<strong>na</strong> osobnosti<br />

Potenciálne postihnutý sa stáva <strong>na</strong> internete niekým<br />

iným ako v skutoènosti je, a �ije dvojitý �ivot.<br />

Èasto sa menia jeho hodnoty aj morálne štandardy.<br />

Skúste si sami sebe <strong>na</strong>príklad úprimne odpoveda�,<br />

èi by s vašimi aktivitami v kyberpriestore súhlasila<br />

vaša partnerka/partner, vaši <strong>na</strong>jbli�ší.<br />

5. Emotív<strong>na</strong> nestabilita<br />

Pocit š�astia, keï si sadnete za poèítaè a pripojíte<br />

sa <strong>na</strong> internet, strieda pocit viny z mno�stva èasu,<br />

ktorý ste strávili <strong>na</strong> internete a zanedbali tak svoje<br />

povinnosti èi starostlivos� o blízkych.<br />

6. Zúfalstvo<br />

Reagujete mimoriadne podrá�dene alebo ste zúfalí,<br />

ak z nejakej príèiny nemô�ete strávi� ¾ubovo¾ný<br />

èas za poèítaèom. Vehementne si bránite svoje právo<br />

vyu�íva� poèítaè, neh¾adiac <strong>na</strong> to, �e tento èas<br />

by ste mali radšej venova� rodine alebo práci.<br />

7. Fixácia<br />

Èasto myslíte <strong>na</strong> poèítaè aj pri iných aktivitách, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> rodinnom výlete alebo poèas práce v zamest<strong>na</strong>ní.<br />

Poèítaè a pripojenie <strong>na</strong> internet sú pre<br />

vás dôle�itejšie ako veci, ktoré ste predtým pokladali<br />

za dôle�ité. Peniaze, ktoré ste mali predtým<br />

ulo�ené <strong>na</strong> celkom iné veci, teraz „investujete“ do<br />

hardvéru alebo ich miniete i<strong>na</strong>k, ale v súvislosti<br />

s poèítaèom a internetom.<br />

Mo�no mnohí z vás zostanú teraz prekvapení, ale<br />

ak ste sa <strong>na</strong>šli v niektorom z tých bodov, riskujete,<br />

�e sa stanete závislými od niektorej zo slu�ieb <strong>na</strong><br />

internete. Ak ste sa <strong>na</strong>šli v dvoch a viacerých<br />

bodoch, pod¾a mnohých psychológov máte vá�ny<br />

problém... Samozrejme, treba bra� do úvahy, ako<br />

dlho <strong>na</strong> sebe toto správanie pozorujete. Je toti�<br />

be�né, �e pri objavení nieèoho nového venujete<br />

viac èasu práve novej zá¾ube a všetko ostatné jej do<br />

urèitej miery prispôsobujete.<br />

Poh¾ad z druhej strany<br />

Závislos� od internetu – príèi<strong>na</strong> alebo dôsledok?<br />

Dôsledkom depresie je <strong>na</strong>príklad strata záujmu<br />

o pracovné povinnosti alebo záujmu o rodinu<br />

a priate¾ov, èo sa prejavuje <strong>na</strong>príklad èastým sledovaním<br />

televízie, vyh¾adávaním samoty alebo<br />

chodením „<strong>na</strong> pohárik“ s ¾uïmi s podobnými problémami.<br />

Ak niekto sleduje denne viac ako urèitý

poèet hodín televíziu, hovoríme o závislosti od televízie?<br />

Ak vaše die�a prechádzajúce pubertou celé<br />

noci telefonuje s ¾uïmi, s ktorými trávi celé dni,<br />

takisto nehovoríme o závislosti od telefónu. Ide<br />

zväèša o dôsledok istého emoèného rozpolo�enia<br />

alebo v tom horšom prípade o prejav psychickej<br />

poruchy, zväèša doèasnej. Internet ponúka nepreberné<br />

mno�stvo slu�ieb a rôzneho druhu zábavy èi<br />

zabíjania èasu, a preto sa niektorí psychológovia<br />

skôr domnievajú, �e nejde o závislos� od poèítaèa èi<br />

od internetu, ale je to dôsledok nejakej príèiny. Celkom<br />

normálnym prejavom je aj poèiatoèná fascinácia<br />

objemom aj diverzitou informácií, ktoré sú <strong>na</strong><br />

internete. Ak teda váš blízky denne trávi <strong>na</strong> internete<br />

nieko¾ko hodín, asi <strong>na</strong>jrozumnejšie bude<br />

zisti�, èo <strong>na</strong> internete vyh¾adáva a preèo.<br />

Zamestnávatelia zúria<br />

Tí z vás, ktorí ste niekedy pracovali ako správcovia<br />

poèítaèovej siete vo firme, ste urèite za�ili situáciu,<br />

keï klesla produktivita práce niektorých zamest<strong>na</strong>ncov<br />

a príèinou sa zdala ich pre�a�enos� úlohami,<br />

ktoré predtým zvládali. No <strong>na</strong>pokon sa zistilo,<br />

�e svoj èas jednoducho premrhali – surfovali po<br />

webových <strong>stránkach</strong>, ktoré vôbec nesúviseli s ich<br />

náplòou práce. Ak firma ponúka neobmedzený prístup<br />

do siete internet, je ve¾mi ve¾ká pravdepodobnos�,<br />

�e stráca z<strong>na</strong>èné fi<strong>na</strong>nèné prostriedky surfovaním<br />

zamest<strong>na</strong>ncov po internete. Okrem straty<br />

èasu, ktorý by venovali práci <strong>na</strong>miesto prehliadania<br />

webových stránok, sa výrazne zvyšuje riziko<br />

ohrozenia poèítaèového systému vírusmi, inštaláciami<br />

ne�elaného softvéru a v neposlednom rade<br />

hrozia vá�ne právne problémy v prípade, �e si niektorí<br />

zamest<strong>na</strong>nci s�ahujú nelegálny obsah z internetu<br />

(MP3 hudbu, warez a podobne). Pokia¾ chcete<br />

minimalizova� tieto riziká a zvýši� produktivitu<br />

práce pri zachovaní prístupu <strong>na</strong> internet, mali by<br />

ste predovšetkým zablokova� prístup <strong>na</strong> <strong>na</strong>jèastejšie<br />

<strong>na</strong>vštevované stránky, ktoré nesúvisia s náplòou<br />

práce vašich pracovníkov. Pokia¾ to neodporuje<br />

vnútorným firemným smerniciam, administrátor<br />

siete by vám mal vedie� poveda�, aké stránky sa<br />

<strong>na</strong>jèastejšie objavujú <strong>na</strong> monitoroch vašich podriadených.<br />

Najèastejšie sú to rôzne webmailové stránky,<br />

vyh¾adávacie stránky alebo stránky s ponukou<br />

práce ☺. Rov<strong>na</strong>ko je rozumné zakáza� inštaláciu<br />

programov a s�ahovanie súborov .exe. Jeden údaj<br />

hovorí za všetko – viac ako 70 percent prístupov <strong>na</strong><br />

stránky s erotickým obsahom sa uskutoèní medzi<br />

9. a� 17. hodinou – teda v pracovnom èase!<br />

Volám sa Daniel a som závislý<br />

Ak si doká�ete priz<strong>na</strong>� svoju závislos� alebo ju pozorujete<br />

<strong>na</strong> niekom, mali by pomôc� tieto kroky. Ak<br />

problém nedoká�ete dosta� pod kontrolu alebo cíti-<br />

te, �e situáciu nezvládate, je, samozrejme, rozumné<br />

kontaktova� psychológa.<br />

1. Napíšte si zoz<strong>na</strong>m vecí, ktoré ste pre surfovanie<br />

zanedbali. Budete prekvapení, ko¾ko toho nájdete.<br />

S<strong>na</strong>�te si ich vy<strong>na</strong>hradi�.<br />

2. Zmeòte denný re�im. Ak ste <strong>na</strong>príklad deò zaèí<strong>na</strong>li<br />

kontrolou pošty, teraz váš deò zaènite <strong>na</strong>príklad<br />

varením prvej rannej kávy alebo plánovaním<br />

celého dòa. Jednoducho – s<strong>na</strong>�te sa veci robi� i<strong>na</strong>k.<br />

3. Stanovte si reálny èas, ktorý strávite <strong>na</strong> internete.<br />

Vopred si urèite, ktoré stránky <strong>na</strong>vštívite,<br />

preèo a ko¾ko èasu <strong>na</strong> nich strávite.<br />

4. Zdôverte sa svojim <strong>na</strong>jbli�ším so svojím problémom<br />

a po�iadajte ich o podporu a pomoc.<br />

Ak vám ani tieto kroky nepomohli, obrá�te sa <strong>na</strong><br />

psychológa. Situáciu nez¾ahèujte.<br />

ZÁVISLOS� OD POÈÍTAÈOVÝCH<br />

HIER<br />

Iným, no svojím spôsobom podobným neduhom je<br />

závislos� od poèítaèových hier. Psychológovia sa<br />

v tomto prípade u� jednoz<strong>na</strong>ènejšie vyjadrujú<br />

o závislosti ne� v prípade <strong>na</strong>dmerného vyu�ívania<br />

internetu. Negatívom nie je len závislos�, ale aj<br />

vplyv poèítaèových hier <strong>na</strong> psychiku.<br />

Kým internet vo väèšej miere vyu�ívajú dospelí<br />

¾udia, hry, <strong>na</strong>opak, hrajú zväèša deti, mladiství<br />

a mladí ¾udia od 7 do 28 rokov. V prípade detí,<br />

ktoré tvoria <strong>na</strong>jširšiu skupinu, mô�e skutoène ís�<br />

o záva�ný problém. Die�a sa psychicky len vyvíja<br />

a <strong>na</strong> rôzne stimuly reaguje ove¾a citlivejšie a s vá�nejšími<br />

dôsledkami ako dospelý.<br />

Hry s <strong>na</strong>jväèším rizikom spôsobenia<br />

závislosti<br />

Azda <strong>na</strong>jèastejšie skloòovanou hrou v súvislosti<br />

so závislos�ou je on-line hra EverQuest, známa aj<br />

ako EverCrack (Crack = droga), ktorá má viac ako<br />

400-tisíc aktívnych hráèov. Závislosti od tejto hry<br />

je pripisovaných ve¾a rozvodov, rozpadnutých<br />

vz�ahov a neš�astných osudov. Hra je populár<strong>na</strong><br />

nielen medzi de�mi, ale <strong>na</strong>jmä medzi dospievajúcimi<br />

¾uïmi vo veku od 16 do 20 rokov. Staèí si preèíta�<br />

smutné ¾udské osudy <strong>na</strong> niektorých <strong>stránkach</strong>,<br />

ktoré sa venujú závislosti od tejto hry.<br />

Napríklad YAHOO! má dve diskusné fóra venované<br />

neš�astným obetiam a ich príbuzným. Obe<br />

majú výsti�né názvy: Spouses against EverQuest<br />

(partnerky proti EverQuestu) a EverQuest Widows<br />

(everquestové vdovy). Na týchto internetových<br />

fórach sa doèítate o niektorých ve¾mi smutných<br />

¾udských osudoch. Na diskusnom fóre Spouses<br />

against EverQuest <strong>na</strong>príklad pripisujú a� 20<br />

samovrá�d práve tejto hre (z toho 18 anonymných<br />

neš�astníkov) a k tomu 2 malé deti, ktoré<br />

zomreli v dôsledku zanedbania starostlivosti, keï<br />

rodiè <strong>na</strong>miesto starostlivosti o vlastné deti radšej<br />

<strong>na</strong>háòal drakov po obrazovke. Okrem týchto tragických<br />

príbehov sú diskusné fóra plné príbehov<br />

�iakov, ktorí nedokonèili školu vinou tejto hry,<br />

plné výpovedí neš�astných man�eliek a man�elov,<br />

obviòujúcich túto hru z rozpadu rodiny.<br />

V jednom z príbehov (http://<strong>www</strong>.selfpsychology.<br />

org/_forum/0000014b.htm) <strong>na</strong>príklad hráè viní túto<br />

hru zo zbabraných štúdií <strong>na</strong> strednej škole, rozpadu<br />

vz�ahov a zo znièeného �ivota. Opisuje svoje<br />

stavy eufórie, keï si sadol za poèítaè, a depresívne<br />

momenty, keï musel poèítaè vypnú�. Celých 7<br />

rokov delil <strong>na</strong> èas strávený za poèítaèom hraním<br />

7/2004 PC REVUE 35

R E V U E<br />

tejto aj iných hier a <strong>na</strong> èas, keï o tejto hre rozmýš¾al<br />

a nevedel sa doèka�, kedy sa koneène bude<br />

môc� opä� ponori� do príbehu plného škriatkov,<br />

obrov a hrdinov. V inom príspevku zase matka<br />

prosí o pomoc pre svoju dcéru, ktorú vyhodili zo<br />

školy aj z práce, opustil ju priate¾ a prestala komunikova�<br />

so svojím okolím, komunikuje len so svojimi<br />

priate¾mi v rámci tejto hry. V hre sa stávate<br />

hrdinom vymysleného sveta postáv ako z knihy<br />

J. R. R. Tolkie<strong>na</strong>. To, èo hrozí vznikom závislosti, je<br />

fakt, �e hráè je nútený strávi� dlhé hodiny rozvíjaním<br />

svojej postavy, <strong>na</strong>chádzaním magických predmetov,<br />

spoznávaním nových kúziel a stretávaním<br />

nových virtuálnych priate¾ov. Závislos� od hry si<br />

vypestujú hráèi <strong>na</strong>jmä vïaka svojej dychtivosti po<br />

doko<strong>na</strong>losti v tomto virtuálnom svete, kde mô�e<br />

by� ka�dý mocný a krásny. Psychológovia vidia príèinu<br />

práve v prebudení jednej ¾udskej vlastnosti –<br />

zvedavosti. Hráè toti� trávi mnoho a mnoho hodín<br />

za poèítaèom, aby <strong>na</strong>šiel èo len jeden magický<br />

predmet, ktorý ho v hre urobí mocnejším. Keï ho<br />

získa, chce viac, je zvedavý, èo nájde ïalej, a neprestane,<br />

kým to nedosiahne. Keby toti� prestal, priz<strong>na</strong>l<br />

by tak prehru a to, èoho sa <strong>na</strong>jviac obáva – �e<br />

všetko bola len strata èasu. Preto neustále <strong>na</strong>preduje<br />

a získava virtuálnu moc. Niektorí závislí hráèi,<br />

ktorí dokázali s touto hrou presta�, po nieko¾kých<br />

rokoch <strong>na</strong>príklad predali svoje postavy <strong>na</strong> aukènom<br />

serveri Ebay aj za viac ako 4500 USD/kus.<br />

Okrem tejto milovanej a nenávidenej hry je, samozrejme,<br />

mno�stvo ïalších, od ktorých sú závislí<br />

mladí ¾udia. Rebríèek vedú bezkonkurenène on-line<br />

hry, pri ktorých hráè získava ilúziu vlastnej doko<strong>na</strong>losti<br />

a moci.<br />

Tak ako aj pri iných závislostiach treba problém<br />

<strong>na</strong>jprv pomenova� a potom ho zaèa� rieši�.<br />

Maressa Hecht Orzack z McLeanovej nemocnici<br />

pri Harvarde, popredná psychologièka, ktorá sa<br />

venuje závislosti od poèítaèových hier, sa s<strong>na</strong>�í<br />

vášnivých hráèov lieèi� kognitívnymi terapiami,<br />

kde pacienti a<strong>na</strong>lyzujú príèiny, pocity, ktoré ich<br />

vedú k hraniu hier, chatovaniu <strong>na</strong> poèítaèi a podobne.<br />

V skupine sa následne s<strong>na</strong>�ia prís� <strong>na</strong> to,<br />

èo mô�e tieto potreby alter<strong>na</strong>tívne uspokoji�, èím<br />

sa dá vyhnú� recidíve.<br />

Zabil som kamaráta – <strong>na</strong> vine je hra!<br />

Vplyv poèítaèových hier <strong>na</strong> psychiku mladistvých<br />

je ve¾mi èasto diskutovaná téma. Zatia¾ èo výrobcovia<br />

hier tvrdia, �e zabíjajú ¾udia, a nie hry, psychológovia<br />

sú pomerne jednoz<strong>na</strong>èní – poèítaèové<br />

hry majú vplyv <strong>na</strong> psychiku detí. Jedným dychom<br />

však dodávajú, �e ak aj die�a hrá riadne krvavú<br />

hru, tá z neho neurobí vraha. Poèítaèová hra však<br />

mô�e by� istým katalyzátorom, ktorý v kombinácii<br />

so zlou výchovou, ale aj genetickými danos�ami<br />

èi skôr poruchami mô�e vies� ku skratovému<br />

ko<strong>na</strong>niu. Odporúèania sú jednoz<strong>na</strong>èné – ak<br />

máte deti, dávajte pozor, èo hrajú, ko¾ko èasu trávia<br />

za poèítaèom a ako sa mení ich správanie.<br />

Najspo¾ahlivejším ukazovate¾om pod¾a psychológov<br />

je prospech v škole. Deti alebo mladiství<br />

závislí od poèítaèových hier toti� nemô�u by�<br />

súèasne aj dobrými študentmi. Ïalšími príz<strong>na</strong>kmi<br />

sú nervozita, nespavos�, nekomunikatívnos�<br />

a klamanie. Èlovek by mal v�dy vedie�, �e hra je<br />

len hra, ale on �ije v realite.<br />

36 PC REVUE 7/2004<br />

Rebríèek <strong>na</strong>jkontroverznejších hier<br />

všetkých dôb (pod¾a GameSpot.com)<br />

10. Shadow Warrior – vraj rasistický titul, <strong>na</strong>mierený<br />

proti Japoncom, zneva�ujúci ich kultúru<br />

9. Carmageddon – dostávate body a peniaze za<br />

to, �e brutálnym spôsobom zrá�ate chodcov<br />

svojím autom<br />

8. Duke Nukem 3D – ako ¾ahkomyse¾ný vojak<br />

Duke strie¾ate po všetkom, èo sa hýbe, platíte<br />

prostitútkam, aby sa vyzliekli; hra je oz<strong>na</strong>èovaná<br />

ako sexistická, propagujúca neúctu k �enám<br />

7. Phantasmagoria – adventúra, v ktorej sa<br />

v krátkych videách objaví okrem hektolitrov<br />

krvi aj brutálne znásilnenie; ve¾a obchodov<br />

v USA hru nepredávalo vôbec, Austrália úplne<br />

zakázala jej predaj<br />

6. Soldier of Fortune – prvýkrát mô�ete nepriate¾om<br />

odstre¾ova� konèatiny a tí zomierajú po<br />

stovkách; pri nieko¾kých tragédiách, kde<br />

mladí ¾udia zobrali do rúk ozajstné zbrane<br />

a obrátili ich proti ¾uïom, sa práve táto hra<br />

pova�ovala za jednu z príèin; dodnes ju uvádzajú<br />

ako príklad <strong>na</strong>jväèšieho násilia v hrách<br />

5. Kingpin – FPS hra plná neslušných slov a úplnej<br />

bezcitnosti voèi ¾uïom; u� nestrie¾ate zloèincov,<br />

ale jednoducho ¾udí od „konkurencie“<br />

4. EverQuest – dodnes populár<strong>na</strong> on-line hra,<br />

ktorú mô�ete prakticky hra� veène – teda pokia¾<br />

budete ma� 13 USD mesaène <strong>na</strong> paušál,<br />

ktorý musíte zaplati� za mo�nos� hra�; hru<br />

urobil neslávne známou medializovaný prípad<br />

samovra�dy istého Amerièa<strong>na</strong>, ktorého<br />

matka uviedla ako príèinu jeho skratového<br />

rozhodnutia práve závislos� od tejto hry<br />

3. Panty Rider – zdru�enie Ockovia a dcéry Ameriky<br />

hru odsúdilo priamo v CNN aj v US Today<br />

ako príklad dehonestovania �ien; hra pravdepodobne<br />

nemohla ma� lepšiu publicitu a bez<br />

toho by si ju mo�no ani nikto nevšimol, takto<br />

sa jej však predali státisíce<br />

2. Postal – mo�no <strong>na</strong>jbrutálnejšia hra všetkých<br />

dôb – hlavný hrdi<strong>na</strong> hry nestrie¾a do mimozemš�anov<br />

ani do zloèincov, ale všetkými<br />

mo�nými spôsobmi brutálne zabíja obyèajných<br />

¾udí <strong>na</strong> uliciach vrátane �ien a detí<br />

1. Doom – hra, ktorá sa stala <strong>na</strong>jznámejšou stie-<br />

¾aèkou z poh¾adu prvej osoby a ktorá vy<strong>na</strong>šla<br />

nový �áner; kritici ju oz<strong>na</strong>èujú ako simulátor<br />

masového zabíjania a je u� desa� rokov predmetom<br />

rôznych útokov a �alôb; v porov<strong>na</strong>ní<br />

so súèasnými hrami sa však pýtate, kde je násilie<br />

v tejto hre<br />

Ïalšia mimoriadne ostro <strong>na</strong>pádaná, ale o to populárnejšia<br />

hra je <strong>na</strong>príklad Grand Theft Auto (ste zloèinec<br />

plniaci rôzne kriminálne úlohy), kde mô�ete<br />

zabíja� okoloidúcich nevinných ¾udí; hre chýba<br />

akáko¾vek morálka.<br />

Poslednou mimoriadne brutálnou hrou je titul<br />

Manhunt, kde sa ako masový vrah, odsúdený <strong>na</strong><br />

smr� a predaný istému úchylnému producentovi<br />

„skutoèných“ vrá�d, stávate hlavným hrdinom<br />

v jeho sadistickom filme. Úlohou filmu je vra�di�<br />

a vra�di�. Poèas svojej krvavej výpravy poèúvate<br />

neustále jeho úchylné poznámky a rady, ako èo<br />

<strong>na</strong>jbrutálnejšie zavra�di� protivníka. Ak si predstavím,<br />

�e túto hru by mal hra� <strong>na</strong>príklad môj 10roèný<br />

syn, a� sa mi vlasy dupkom stavajú. Myslím<br />

si, �e aj tomu <strong>na</strong>jväèšiemu zástancovi „slobody slova<br />

a prejavu“ prostredníctvom poèítaèových hier<br />

propagujúcich sadizmus a krutos� <strong>na</strong>jhrubšieho<br />

zr<strong>na</strong> by asi zamrzol úsmev <strong>na</strong> tvári, keby videl<br />

svoju ratoles� noc èo noc vra�di� ¾udí <strong>na</strong> obrazovke<br />

Aby sme tému trocha od¾ahèili, tu je 10 veselších<br />

symptómov závislosti od internetu:<br />

1. Na diskotéke sa prihovoríte sympatickej dievèine:<br />

„Èau, akú máš domácu stránku?“<br />

2. Keï èítate èlánok v novinách, skúšate stláèa�<br />

hrubo oz<strong>na</strong>èené slová.<br />

3. Vaše deti sa volajú Dotkom, Mozilla a Linux.<br />

4. Váš <strong>na</strong>jlepší priate¾ sa volá Pir8 a nikdy v �ivote<br />

ste ho nevideli.<br />

5. Keï sa v noci o 3:00 zobudíte a musíte ís� <strong>na</strong> WC,<br />

cestou spä� si skontrolujete e-maily.<br />

6. Vysmievate sa ¾uïom, ktorí stále pou�ívajú<br />

modemové pripojenie.<br />

7. Váš pes má vlastnú domovskú stránku.<br />

8. ...aj vaše rybièky<br />

9. Výplatu prepoèítavate <strong>na</strong> minúty internetového<br />

pripojenia, prípadne <strong>na</strong> prenesené gigabajty.<br />

10. Vo vo¾bách ste volili stranu s <strong>na</strong>jlepšou webovou<br />

stránkou.<br />

monitora. Hra je síce urèená pre hráèov od 15<br />

rokov, ale buïme úprimní, ako zaruèíme, �e podobné<br />

hry nehrajú mladšie deti? Aký je vlastne zmysel<br />

zábavy spôsobovaním bolesti druhým a rozsievaním<br />

smrti? Otázne je aj to, èi má výz<strong>na</strong>m podobné<br />

hry zakazova�. Zákaz toti� vo väèšine prípadov len<br />

vzbudí ïalší záujem a zvýši predajnos� herného<br />

titulu.<br />

Tak ako priatelia, ste aj vy tak trocha závislí od<br />

internetu alebo od hier? Priznám sa, ja pod¾a niektorých<br />

definícií urèite. Neberte to tragicky, taká je<br />

asi doba. Keby ste niekomu pred 15 rokmi povedali,<br />

�e be�ne pracujete 12 – 15 hodín, tak by vás<br />

pravdepodobne poslali k psychológovi, prípadne<br />

rovno k psychiatrovi. Dnes u� pomaly posielame<br />

k psychiatrovi tých, ktorí pracujú „len“ osem hodín<br />

a cez víkendy chodia do prírody. Závislos� má<br />

mnoho tvárí a podôb – závislos� od práce, peòazí,<br />

partnera, detí, vzdelávania èi od informácií. Mo�no<br />

jediné, èo mô�eme urobi�, je nájs� istú rovnováhu<br />

medzi tými <strong>na</strong>šimi závislos�ami.<br />

�

Dnešní tee<strong>na</strong>geri v podstate<br />

nepoz<strong>na</strong>jú hudbu ulo�enú <strong>na</strong><br />

gramofónových platniach<br />

a gramofón ako zdroj hudby im<br />

niè nehovorí. Pritom to nie je<br />

tak dávno, ako sa ich rodièia<br />

v èase svojho dospievania<br />

be�ne zhovárali o hudobných<br />

skupinách, vzájomne si<br />

po�ièiavali platne SP (single<br />

play) èi LP (long play)<br />

a zápalisto obhajovali svojich<br />

speváckych favoritov. Debaty<br />

venované hudobnej oblasti sú<br />

medzi dnešnými mladými ¾uïmi<br />

urèite ve¾mi podobné, pravda,<br />

okrem jednej výnimky. Technika<br />

sa podstatne zmenila. Dnes<br />

sú v móde CD prehrávaèe,<br />

postupne ich <strong>na</strong>hrádzajú<br />

prístroje DVD a medzi<br />

prenosnými kra¾ujú druhy<br />

podporujúce formáty<br />

s komprimovaným záz<strong>na</strong>mom,<br />

väèšinou MP3.<br />

Staršie <strong>na</strong>hrávky èasto oslovia aj súèasných<br />

mladých milovníkov hudby. Èo však s gramofónovou<br />

platòou? Treba ma� v prvom<br />

rade k dispozícii gramofón, potom poèítaè so zvukovou<br />

kartou, predzosilòovaè (<strong>na</strong>hradi� sa dá aj<br />

stolovým zosilòovaèom s gramofónovým vstupom)<br />

a vhodný poèítaèový program <strong>na</strong> spracovanie zdigitalizovanej<br />

hudby. Po prepojení gramofónu cez<br />

predzosilòovaè s poèítaèom spustíme program,<br />

<strong>na</strong>stavíme potrebné parametre a mô�eme digitalizova�.<br />

38 PC REVUE 7/2004<br />

Z vinylu<br />

do digitálu<br />

� Ján Géci<br />

PRIPOJENIE<br />

Pri pripájaní jednotlivých zariadení treba zabráni�<br />

vzniku uzemòovacej sluèky. Gramofón, predzosilòovaè<br />

(zosilòovaè) a poèítaè pripojíme <strong>na</strong> jednu<br />

fázu, èi�e berieme elektrinu z rov<strong>na</strong>kej zásuvky<br />

(pou�ijeme predl�ovaèku s viacerými výstupmi).<br />

Odpojíme všetky ostatné momentálne nepotrebné<br />

káble okrem prepojenia zvukového výstupu z gramofónu<br />

do poèítaèa. To platí predovšetkým vtedy,<br />

keï pou�ijeme stolový zosilòovaè alebo prijímaè<br />

(receiver). Keby sa <strong>na</strong>priek tomu objavil brum,<br />

mo�no ešte skúsi� otoèi� dvojkolíkovú vidlicu <strong>na</strong>pájacieho<br />

kábla gramofónu, aby sa zmenila pozícia jej<br />

kontaktov k zásuvke.<br />

Kábel <strong>na</strong> zvukový výstup z gramofónu má zvyèajne<br />

konektor typu DIN, èo mô�e pre niekoho<br />

v prvom momente z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� problém. Súèasné<br />

predzosilòovaèe pre PC aj stolové zosilòovaèe toti�<br />

pou�ívajú <strong>na</strong>jèastejšie konektory cinch (RCA), prípadne<br />

jack. Najlepšie riešenie pri spomí<strong>na</strong>nej situácii<br />

predstavujú be�ne dostupné prepojovacie (redukèné)<br />

káble, ktoré <strong>na</strong> vstupe pou�ívajú koncovku<br />

Principiálne prepojenie gramofónu s PC cez<br />

predzosilòovaè alebo zachytávacie zariadenie<br />

Parametre a kvalita jednotlivých zvukových formátov<br />

DIN (vyhotovenie zásuvka – slangovo sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

ako samica) a <strong>na</strong> výstupe cinch, prípadne jack (vyhotovenie<br />

vidlica – slangovo sa oz<strong>na</strong>èuje ako samec).<br />

PROGRAMY<br />

Softvéru máme <strong>na</strong> výber dostatok. Buï ho kúpime<br />

spoloène s predzosilòovaèom, alebo mô�e by� súèas�ou<br />

programového balíka dodávaného s <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèkou CD èi DVD, prípadne lepšie vybavenej<br />

zvukovej karty. A <strong>na</strong>pokon tí <strong>na</strong>jnároènejší ho<br />

nájdu ako prídavok pri niektorých softvéroch <strong>na</strong><br />

spracovanie zvuku z vyššej cenovej a kvalitatívnej<br />

kategórie. Hlavnou úlohou programu popri konverzii<br />

hudby z a<strong>na</strong>lógovej podoby do digitálnej je následné<br />

potlaèenie šumu a odstránenie mo�ného<br />

praskania, ktoré vzniká pri prehrávaní starších doškrabaných<br />

platní.<br />

Lepšie vybavená verzia softvéru Nero 6 Ultra<br />

Edition od spoloènosti Ahead (<strong>www</strong>.nero.com<br />

alebo <strong>www</strong>.ahead.com) obsahuje program Sound-<br />

Trax, ktorý mo�no pou�i� <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nú konverziu<br />

hudby z LP alebo kazety do poèítaèa a jej<br />

vyèistenie od šumu a praskania. Na ïalšie nároènejšie<br />

úpravy zdigitalizovaných skladieb poslú�i<br />

Wave Editor. Aj súèas�ou WinOnCD od Roxio<br />

(<strong>www</strong>.roxio.de) je editor s mo�nos�ou rôznych<br />

úprav zvukových súborov, medzi nimi nechýba<br />

funkcia Maturize <strong>na</strong> odstránenie praskania LP.<br />

Siahnu� sa dá aj po programoch Steinberg Clean<br />

od firmy Pin<strong>na</strong>cle (<strong>www</strong>.steinberg.net), Sound<br />

Kodér Dátový tok (kb/s) Najvyššia frekvencia Najvyššia frekvencia Kvalita zvuku pri dátovom toku<br />

pri 64 kb/s 1) pri 48 kb/s 1)<br />

80 kb/s 64 kb/s 48 kb/s<br />

aacPlus 16 – 448 20,29 16,32 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

Ogg 32 – 350 15,02 14,99 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

WMA 9 22 – 160 12,42 11,89 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

mp3PRO 32 – 320 16,39 16,25 dobrá uspokojivá dostatoèná<br />

AAC 32 – 320 2) 13,34 9,72 dobrá uspokojivá dostatoèná<br />

MP3 20 – 320 2) 9,86 8,04 uspokojivá dostatoèná nedostatoèná<br />

1) V kilohertzoch (kHz) – vyššie frekvencie u� kodér orezáva.<br />

2) Odlišuje sa pod¾a výrobcu – rôzne sú <strong>na</strong>jni�šie aj <strong>na</strong>jvyššie frekvencie.<br />

Rescue od Terratecu (<strong>www</strong>.terratec.com), Gold-<br />

Wave od GoldWave Inc. (<strong>www</strong>.goldwave.com),<br />

Adobe Audition (<strong>www</strong>.adobe.com) – tento program<br />

mnohí poz<strong>na</strong>jú ešte pod pôvodným názvom Cool<br />

Edit, ne� ho od firmy Syntrillium kúpila Adobe. Do<br />

profesionálnej kategórie patrí Sound Forge od<br />

Sonic Foundry (<strong>www</strong>.soundforge. com), dnes u� vo<br />

vlastníctve spoloènosti Sony. Výber je ešte širší,<br />

siaha od freeware cez shareware a� po výkonné

a primerane drahé profesionálne programy.<br />

KOMPRIMÁCIA<br />

Nasleduje konverzia z poèítaèového<br />

štandardu PCM (súbory typu wav) do<br />

úsporného komprimovaného, vhodného<br />

pre prenosné prehrávaèe. Vyu�íva sa pri<br />

tom systém stratovej kompresie, èo z<strong>na</strong>mená,<br />

�e sa orezávajú vysoké, pre ucho<br />

väèšiny ¾udí u� nepoèute¾né frekvencie.<br />

Hranicu predstavuje 16 kilohertzov<br />

(kHz) pre dospelých ¾udí, mladí ¾udia<br />

však vnímajú šumy a� do frekvencie<br />

20 kHz. Prínos kompresie je výz<strong>na</strong>mný –<br />

skladby vo formáte MP3 s dátovým<br />

tokom 128 kb/s sú desa�krát menšie ako<br />

originál a dosahujú pritom dobrú kvalitu.<br />

V súèasnosti <strong>na</strong>jrozšírenejším a <strong>na</strong>jpou�ívanejším<br />

formátom je MP3, ale existujú a vyu�ívajú<br />

sa aj ïalšie, <strong>na</strong>príklad mp3PRO, Ogg, WMA, AAC<br />

a aacPlus. Momentálne <strong>na</strong>jkvalitnejší je kodér<br />

aacPlus, ale jeho nevýhodou je zatia¾ malé rozšírenie.<br />

Na dosiahnutie ešte prijate¾nej kvality treba<br />

pri všetkých kodéroch <strong>na</strong>stavi� dátový tok minimálne<br />

<strong>na</strong> 80 kb/s, ni�šie ís� nie je vhodné. Skoro<br />

všetky (výnimkou sú aacPlus a Ogg) toti� pri ni�šom<br />

bitrate v porov<strong>na</strong>ní s nekomprimovaným originálom<br />

zrete¾ne strácajú <strong>na</strong> kvalite.<br />

Z h¾adiska budúcnosti je momentálne <strong>na</strong>jperspektívnejším<br />

zvukovým formátom aacPlus, preto�e<br />

má <strong>na</strong>jvyššiu efektivitu a je súèas�ou štandardu<br />

MPEG-4, èo ho robí zaujímavým nielen pre<br />

poèítaèovú, ale aj pre multimediálnu oblas�. Zatia¾<br />

ho pou�íva firma Ahead vo svojom <strong>na</strong>pa¾ovacom<br />

programe Nero 6. Kodér aacPlus vychádza z predchodcu<br />

AAC a ïalej ho podstatným spôsobom<br />

zlepšuje pou�itím nových technológií. Z nich rozhodujúcou<br />

pri zvýšení kvality je SBR (Spectral<br />

Band Replication – spektrál<strong>na</strong> pásmová replikácia),<br />

ktorá pri bitrate okolo 64 kb/s ukladá informácie<br />

o štruktúre vysokých frekvencií a následne pri<br />

prehrávaní ich dekodér <strong>na</strong>èíta a rekonštruuje.<br />

Z toho súèasne vyplýva skutoènos�, �e pri spomí<strong>na</strong>nej<br />

technológii nemo�no zachova� vernos� originálnej<br />

skladbe, rekonštrukcia nemô�e by� stopercentná.<br />

Pri pou�ití dátového toku <strong>na</strong>d 100 kb/s<br />

znie hudba kódovaná s vyu�itím SBR horšie ako<br />

u konkurentov. To však nepreká�a, preto�e pri<br />

spomí<strong>na</strong>nom bitrate je spektrál<strong>na</strong> pásmová replikácia<br />

zbytoèná, lebo je dostatok priestoru <strong>na</strong> vy-<br />

R E V U E<br />

soké frekvencie, netreba niè orezáva� ani<br />

rekonštruova�.<br />

Technológia SBR sa vyu�íva aj v kodére<br />

mp3PRO, ten však nedosahuje efektivitu<br />

aacPlus. Spôsobuje to fakt, �e základom<br />

je u� preko<strong>na</strong>ný formát MP3 a k nemu<br />

je doplnená SBR. Lepšie je <strong>na</strong> tom<br />

kodér AAC, vyhlásený za <strong>na</strong>sledovníka<br />

MP3, ktorého licencie majú Sony, Fraunhoferov<br />

inštitút, Dolby Laboratories<br />

a AT&T. Fraunhoferov inštitút podobne<br />

ako MP3 vyvinul aj formát AAC a ten kvalitou<br />

prekonáva úroveò svojho predchodcu.<br />

Kodér AAC vyu�íva <strong>na</strong>príklad spoloènos�<br />

Apple, ktorá ho zabudovala do svojho<br />

QuickTime 6 a aj hudbu vo svojom<br />

internetovom obchode iTunes ponúka<br />

v tomto zvukovom formáte.<br />

AKÝ FORMÁT POU�I�?<br />

Otázka <strong>na</strong> prvý poh¾ad �a�ká, ale v koneènom dôsledku<br />

jednoz<strong>na</strong>èná. V zahranièných testoch ako<br />

<strong>na</strong>jlepší vyšiel aacPlus, za ním sa umiestnil Ogg<br />

a a� potom ostatné. Len�e nie v�dy sa <strong>na</strong> trhu presadí<br />

<strong>na</strong>jvyššia kvalita a pre pou�ívate¾a popri cene<br />

rozhoduje rozšírenie, dostupnos� a mo�nos�<br />

nekomplikovaného uplatnenia. V týchto parametroch<br />

je momentálne nepreko<strong>na</strong>te¾ný MP3. Aby ho<br />

aacPlus <strong>na</strong>hradil, potrebuje podporu ve¾kých softvérových,<br />

hardvérových a multimediálnych výrobcov.<br />

Iba to mu umo�ní preniknú� aj do stolových èi<br />

prenosných prehrávaèov.<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 39

R E V U E<br />

Nanotechnológie III.: Nanorúrky<br />

„Superhmota“ � Branislav Madoš<br />

Medzi pozoruhodné oblasti výskumu v rámci <strong>na</strong>notechnológií<br />

patria miniatúrne objekty, <strong>na</strong>zvané <strong>na</strong>norúrky. Na ich<br />

charakterizovanie sa pou�ívajú superlatívy a aj èíselné údaje<br />

opisujúce ich vlastnosti pripomí<strong>na</strong>jú skôr astronomické pomery.<br />

Mnohými parametrami predstihnú klasické materiály sto−,<br />

niekedy aj tisícnásobne. Sú silnejšie ako oce¾, pritom pru�né<br />

ako plast, vedú elektrický prúd lepšie ako akýko¾vek iný materiál.<br />

S¾ubujú ve¾a prevratných zmien vo viacerých oblastiach<br />

priemyslu a aj v informaèných technológiách. Preto sme im<br />

venovali tretiu èas� nášho seriálu.<br />

Definícia <strong>na</strong>norúrok mô�e znie� trochu šalamúnsky.<br />

Hovorí, �e ide o fulerény v tvare<br />

cylindra alebo valca. Najjednoduchšie si ich<br />

mo�no predstavi� ako vrstvu štruktúry grafitu,<br />

ktorá je skrútená do tvaru rúrky. V poèiatoèných<br />

fázach výskumu boli tvorené uhlíkom, dnes, aj keï<br />

uhlík stále preva�uje, boli experimentálne vytvorené<br />

aj z kremíka, zlata, striebra alebo z iných prvkov.<br />

Nanorúrky mo�no rozdeli� pod¾a toho, èi je ich<br />

ste<strong>na</strong> tvorená jednou alebo viacerými vrstvami.<br />

Jednovrstvové <strong>na</strong>norúrky, ktorých priemer dosahuje<br />

1 a� 5 nm, majú vynikajúce mechanické vlastnosti<br />

a sú dôle�itejšie ako viacvrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

Tie sú tvorené stenou pozostávajúcou z viacerých<br />

vrstiev, ktorých mô�e by� a� 50. Ich vnútorný priemer<br />

je 1,5 a� 15 nm, vonkajší priemer dosahuje 2,5<br />

a� 30 nm. Vyz<strong>na</strong>èujú sa väèším poètom štrukturálnych<br />

defektov.<br />

VLASTNOSTI<br />

Nanorúrky sa vyz<strong>na</strong>èujú nezvyèajnou pevnos�ou.<br />

Sú a� stonásobne pevnejšie ako oce¾, prièom sú<br />

šes�násobne ¾ahšie. Pre porov<strong>na</strong>nie: kevlar, materiál<br />

pou�ívaný pri konštruovaní nepriestrelných<br />

viest, je iba pä�násobne pevnejší ako oce¾ pri rov<strong>na</strong>kej<br />

hmotnosti. Súèasne sú <strong>na</strong>norúrky vynikajúcimi<br />

vodièmi elektrického prúdu a tepla. Pri vhodnom<br />

chemickom zlo�ení prostredia a dodr�aní ïalších<br />

podmienok, ako je <strong>na</strong>príklad vhodná koncentrácia<br />

<strong>na</strong>norúrok, sú schopné samoorganizovania<br />

40 PC REVUE 7/2004<br />

sa do zlo�itejších štruktúr. Jednovrstvové <strong>na</strong>norúrky<br />

sú schopné samoopravovania. Chýbajúci atóm<br />

uhlíka v štruktúre je toti� <strong>na</strong>hradený posunom<br />

iných atómov tak, aby štruktúra <strong>na</strong>norúrky zostala<br />

v perfektnom stave.<br />

VÝROBA<br />

V zásade existujú dve hlavné metódy výroby <strong>na</strong>norúrok.<br />

Prvou z nich je pôsobenie laserového lúèa <strong>na</strong><br />

povrch grafitu, druhou metódou je striekanie plynu,<br />

ako je metán alebo CO 2 , <strong>na</strong> metalický katalyzátor.<br />

Experimentuje sa aj s ïalšími mo�nos�ami ich<br />

výroby.<br />

Pri výrobe jednovrstvových <strong>na</strong>norúrok vznikajú<br />

zmesi obsahujúce <strong>na</strong>norúrky s vlastnos�ami polovodièov<br />

typu p a metalickými vlastnos�ami. Pre<br />

uplatnenie <strong>na</strong>norúrok v praxi je však dôle�ité tieto<br />

dve fázy oddeli� a vytvori� purifikované polovodièové<br />

a metalické frakcie. Metódy purifikácie sú<br />

predmetom výskumu a existuje viacero princípov.<br />

Jedno z riešení poz<strong>na</strong>jú vedci z univerzity v Karlsruhe,<br />

ktorí doká�u oddeli� metalickú frakciu pomocou<br />

elektroforézy.<br />

MANIPULÁCIA<br />

Po vyrobení je potrebné <strong>na</strong>norúrkami manipulova�<br />

a integrova� ich do prostredia, èo je však ne¾ahká<br />

úloha. V prípade stavby zobrazovaèov alebo chemických<br />

senzorov je situácia jednoduchá, preto�e<br />

pomô�e princíp samoorganizácie, v iných prípadoch,<br />

<strong>na</strong>príklad ak konštruujeme tranzistory, to<br />

HISTÓRIA<br />

70.roky Harry Kroto a Dave Walton sa pokúšali syntetizova� dlhé uhlíkové re�azce.<br />

80. roky boli vytvorené fulerény C-60.<br />

1991 japonský vedec Sumio Iijima objavil mnohovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1993 Sumio Iijima objavil monovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1993 boli syntetizované monovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1996 Ebessen vytvoril väèšie mno�stvo purifikovaných <strong>na</strong>norúrok.<br />

1997 boli rozpoz<strong>na</strong>né vynikajúce vlastnosti <strong>na</strong>norúrok, spojené s vedením elektrického prúdu.<br />

2001 IBM vytvorila integrovaný obvod tvorený jedinou <strong>na</strong>norúrkou.<br />

Elektronická textília s vtkanými <strong>na</strong>norúrkovými vlák<strong>na</strong>mi<br />

Detail vlák<strong>na</strong> tvoreného <strong>na</strong>norúrkami<br />

však u� také jednoduché nie je, preto�e ka�dú<br />

<strong>na</strong>norúrku treba individuálne pripoji� k elektródam.<br />

Preto sa mimoriadne úsilie venuje zvládnutiu<br />

techník manipulácie s <strong>na</strong>norúrkami.<br />

Na manipuláciu s nimi sa vyvíjajú iné <strong>na</strong>nozariadenia,<br />

ako sú <strong>na</strong>príklad mikroelektromechanické<br />

zariadenia, pomôc� doká�u aj samotné <strong>na</strong>norúrky.<br />

Vedcom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa<br />

<strong>na</strong>príklad podarilo vytvori� viacvrstvové <strong>na</strong>norúrky,<br />

ktoré doká�u prenáša� presne definované štruktúry<br />

z jedného svojho konca <strong>na</strong> druhý, tzv. montá�ny<br />

koniec. Smer prenosu však mô�e by� aj opaèný.<br />

Najnovším objavom v manipulácii s <strong>na</strong>norúrkami<br />

je ich premiestòovanie pomocou laserových<br />

lúèov. Pomocou lasera mo�no premiestòova� ove¾a<br />

väèšie èastice, patria medzi ne <strong>na</strong>príklad �ivé<br />

bunky. Nanorúrky sú však rádovo stonásobne menšie,<br />

a preto bolo nevyhnutné túto metódu modifikova�.<br />

Namiesto jedného lúèa sa tak pou�íva väèšie<br />

mno�stvo lúèov (a� do dvoch stoviek).<br />

VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Nanorúrky majú bohaté mo�nosti vyu�itia tak<br />

v elektrotechnickom, ako aj chemickom priemysle<br />

a mô�u z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� vá�nu konkurenciu pre iné technológie.<br />

Èasto disponujú vlastnos�ami, ktoré i<strong>na</strong>k<br />

nie je mo�né dosiahnu�.

INTEGROVANÉ OBVODY<br />

Vedci sa sústreïujú <strong>na</strong> inkorporovanie <strong>na</strong>norúrok<br />

do klasických integrovaných obvodov, èím vytvárajú<br />

hybridné integrované obvody. Nanorúrky sa<br />

v týchto èipoch uplatòujú v obidvoch svojich formách.<br />

V polovodièovej forme sa pou�ívajú pri konštruovaní<br />

tranzistorov. Teoreticky bola takáto<br />

Nanorúrky Nanorúrky ako solárne èlánky<br />

mo�nos� opísaná u� v roku 1974, ale problémom<br />

pri praktickej realizácii takéhoto tranzistora bola<br />

manipulácia s jednotlivými molekulami <strong>na</strong>norúrok,<br />

ktoré musia by� pripojené k elektródam. V súèasnosti<br />

je tento problém vyriešený a <strong>na</strong>norúrky u�<br />

mo�no pripája� k elektródam pomerne ¾ahko. Výhodou<br />

takýchto tranzistorov je ich malá ve¾kos�.<br />

Nanorúrky pou�ité <strong>na</strong> ich konštrukciu majú hrúbku<br />

iba 1 – 2 nm, èo umo�òuje výrazne zvýši� hustotu<br />

integrácie <strong>na</strong> èipoch. Teoreticky je u� teraz<br />

mo�né z <strong>na</strong>norúrok zostavi� celé mikroprocesory,<br />

ktorých hustota integrácie a aj výkonnos� by mali<br />

preko<strong>na</strong>� dnešné špièkové mikroprocesory.<br />

Historicky prvé takto vytvorené tranzistory disponovali<br />

malým výkonom, ktorý sa však darilo kontinuálne<br />

zvyšova� a v súèasnosti sú tieto tranzistory<br />

svojou rýchlos�ou úplne konkurencieschopné v sú-<br />

�a�i s klasickými kremíkovými tranzistormi. Súèasné<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie „<strong>na</strong>norúrkové“ tranzistory pracujú <strong>na</strong><br />

frekvenciách rádovo v gigahertzoch. Americký<br />

vedec Peter Burke <strong>na</strong>príklad zostrojil tranzistor pracujúci<br />

<strong>na</strong> frekvencii 2,6 GHz. Tento úspech je zatia¾<br />

podmienený nízkou teplotou prostredia, ktorá<br />

aktuálne predstavuje 4K. Predpokladá sa však, �e u�<br />

èoskoro bude mo�né dosahova� podobné parametre<br />

pri izbovej teplote. Predpokladá sa takisto, �e výkonnostný<br />

limit <strong>na</strong>norúrkových tranzistorov le�í<br />

v oblasti terahertzov, èo je tisíckrát väèšia jednotka<br />

ako gigahertz. V rámci integrovaných obvodov mo�no<br />

vyu�i� aj metalické vlastnosti <strong>na</strong>norúrok a vytvá-<br />

ra� tak vodièe prepájajúce jednotlivé komponenty<br />

èipu. Podarilo sa u� vytvori� vodièe s då�kou 40 mikrometrov<br />

v perfektnom stave a 120-mikrometrové<br />

vodièe s miernymi defektmi.<br />

PAMÄTE<br />

Nanorúrky s¾ubujú obrovský pokrok v konštrukcii<br />

pamä�ových èipov. Hustota, s akou je mo�né zaz<strong>na</strong>menáva�<br />

dáta, by toti� vïaka nim mala stúpnu�<br />

desa�tisícnásobne.<br />

Produkcii <strong>na</strong>nopamätí sa venuje spoloènos�<br />

Nantero /3./. V jej výrobnom portfóliu by sa mali<br />

objavi� pamäte s názvom NRAM, ktoré by prostredníctvom<br />

<strong>na</strong>norúrok mali by� schopné <strong>na</strong>hradi�<br />

DRAM, SRAM, ako aj flash pamäte. Nantero v súèasnosti<br />

vlastní 10 patentov smerujúcich k výrobe<br />

<strong>na</strong>norúrkových hybridných obvodov <strong>na</strong> klasických<br />

výrobných zariadeniach, pou�ívaných pri produkcii<br />

obvodov CMOS. NRAM by mala ma� výz<strong>na</strong>mné<br />

prednosti v podobe vyššej hustoty zápisu dát pri<br />

menšej spotrebe energie a vyššiu mechanickú odolnos�,<br />

ako aj odolnos� teplu, chladu a pôsobeniu<br />

elektromagnetizmu. Nantero predpokladá, �e pa-<br />

R E V U E<br />

mä� NRAM bude schopná pracova� 20-násobne<br />

rýchlejšie ako súèasné pamäte RAM.<br />

Trh s pamä�ami pritom predstavuje okrúhlych<br />

100 mld. USD roène.<br />

ZOBRAZOVAÈE<br />

Jednou z mo�ností vyu�itia <strong>na</strong>norúrok sú zobrazovaèe.<br />

Mô�u sa tu uplatni� ako riadiace tranzistory,<br />

ako aj emitory elektrónov. Spoloènos� Samsung u�<br />

predviedla funkèný prototyp 9" plnofarebného displeja<br />

s rozlíšením 576 × 242 pixelov. Vïaka svojej<br />

výraznej schopnosti emitova� elektróny sú vhodné<br />

aj <strong>na</strong> konštruovanie obrovských vonkajších obrazoviek.<br />

Tie by mali by� a� dvojnásobne jasnejšie<br />

oproti iným súèasným riešeniam a ich �ivotnos� by<br />

mala dosahova� a� 8000 hodín.<br />

Nanorúrky majú oproti klasickým TV obrazovkám<br />

alebo LCD a plazmovým displejom ve¾ké výhody.<br />

Obrazovky, ktoré sú <strong>na</strong> nich zalo�ené, sú tenšie<br />

ako LCD displeje, pritom si však nevy�adujú také<br />

zlo�ité technológie výroby a fabriky, <strong>na</strong> ktorých<br />

stavbu treba vy<strong>na</strong>lo�i� miliardy USD. Nanorúrky sa<br />

dajú v podobe pasty doslova vytlaèi� <strong>na</strong> podklad<br />

procesom podobným klasickej tlaèi.<br />

VODIÈE<br />

Nanorúrky mô�u slú�i� ako vodièe elektrického prúdu.<br />

Ich výhodou je, �e sú pevné, supertenké a pritom<br />

doká�u vies� a� 1000-násobne väèšie prúdy<br />

ako klasické medené vodièe. Ich ïalšou výhodou by<br />

mala by� dlhšia �ivotnos�. Vedci z Lundovej univerzity<br />

vyko<strong>na</strong>li výz<strong>na</strong>mný krok týmto smerom,<br />

keï sa im <strong>na</strong> mikroskopickej úrovni podarilo vytvori�<br />

viacnásobné rozvetvenie vodièa, èím vznikla<br />

akási stromovitá štruktúra.<br />

BATÉRIE<br />

Nanorúrky mo�no vyu�i� aj pri konštruovaní batérií.<br />

Uvádza sa, �e <strong>na</strong>hradením uhlíkových elektród <strong>na</strong>norúrkami<br />

mo�no zvýši� kapacitu Li-Ion akumulátorov<br />

<strong>na</strong> dvojnásobok. Výhodou <strong>na</strong>norúrok je toti� ich<br />

obrovský povrch vystavený elektrolytu, ktorý predstavuje<br />

zhruba 1000 m 2 <strong>na</strong> gram <strong>na</strong>norúrok.<br />

SENZORY<br />

Nanorúrky <strong>na</strong>chádzajú svoje potenciálne vyu�itie<br />

aj ako senzory. Ich vodivos� sa výrazne mení, ak sú<br />

vystavené rozlièným plynom. Ich úèinnos� je pritom<br />

taká obrovská, �e by dokázali identifikova� prítomnos�<br />

nieko¾kých molekúl tvoriacich chemikálie<br />

výbušnín.<br />

7/2004 PC REVUE 41

R E V U E<br />

42 PC REVUE 7/2004<br />

TEXTÍLIE<br />

Nanorúrky by sa mali sta� súèas�ou špeciálnych<br />

textílií. Mali by sa tak vyu�i� ich mechanické vlastnosti,<br />

<strong>na</strong>jmä pevnos�, ako aj elektrotechnické vlastnosti,<br />

ktoré pomô�u vo vytvorení tzv. inteligentných<br />

tkanín.<br />

Pevnos� <strong>na</strong>norúrok je vyu�ite¾ná v tkaninách urèených<br />

pre obranný priemysel. Poèíta sa s ich uplatnením<br />

v nepriestrelných vestách, kde by mohli <strong>na</strong>hradi�<br />

kevlar. Vedcom z Texaskej univerzity sa podarilo<br />

vytvori� vlák<strong>na</strong> <strong>na</strong>norúrok, ktoré sú a� 17-krát<br />

silnejšie ako kevlar a dokonca a� 4-krát silnejšie ako<br />

vlák<strong>na</strong> pavuèín. Poèíta sa aj s tkani<strong>na</strong>mi chrániacimi<br />

pred úèinkami výbuchov.<br />

Jedným z problémov pri konštruovaní e-textílií je,<br />

�e vodièe, ktoré musia by� do týchto textílií votkané,<br />

sú mechanicky <strong>na</strong>máhané a èasto sa lámu, èím tkaninu<br />

znehodnocujú. Nanorúrky ponúkajú v tejto oblasti<br />

vynikajúce riešenie,<br />

preto�e okrem svojich<br />

elektrických vlastností<br />

disponujú aj potrebnou<br />

mechanickou odolnos�ou.<br />

Elektronické textílie<br />

by mali obsahova�<br />

senzory a vodièe<br />

a mali by da� mo�nos�<br />

monitorova�<br />

tak stav prostredia,<br />

v ktorom sa <strong>na</strong>chádza-<br />

jú, ako aj základné parametre<br />

¾udského tela v prípade,<br />

ak z nich budú ušité ša-<br />

Viacvrstvové<br />

<strong>na</strong>norúrky<br />

ty. Tieto vlastnosti by dokázala vyu�i� armáda pri<br />

monitorovaní stavu bojiska, ako aj zdravotného<br />

stavu vojakov.<br />

Nanorúrkové vlák<strong>na</strong> pou�ívané v rámci elektronických<br />

textílií mo�no v súèasnosti vyrába� rýchlos�ou<br />

70 cm za minútu, prièom sa podarilo vytvori�<br />

vlák<strong>na</strong> dlhé nieko¾ko sto metrov pri hrúbke 50<br />

mikrometrov. Vedci tvrdia, �e neexistuje principiálny<br />

problém, ktorý by nedovo¾oval produkciu<br />

¾ubovo¾ne dlhých vlákien. Tieto vlák<strong>na</strong> v súèasnosti<br />

obsahujú 60 % <strong>na</strong>norúrok, zvyšnú hmotu tvorí<br />

akýsi tmel, ktorý dr�í vlákno pokope.<br />

MEDICÍNA<br />

Všestrannos� <strong>na</strong>norúrok mo�no dokumentova� aj<br />

ich vyu�itím pri konštruovaní umelého svalu. Pri<br />

rov<strong>na</strong>kom priemere �ivých svalových vlákien a <strong>na</strong>norúrkových<br />

svalov preukázali <strong>na</strong>norúrky a� stonásobne<br />

vyššiu silu s�ahu.<br />

Ako z ríše rozprávok znie informácia, �e <strong>na</strong>norúrky<br />

by mohli by� pou�ité ako miniatúrne skúmavky.<br />

Nanorúrka, ktorá je <strong>na</strong> jednom svojom konci<br />

uzavretá polovicou molekuly fulerénu, má toti�<br />

presne takýto tvar. Nanoskúmavka by potom mohla<br />

by� pou�itá <strong>na</strong> skúmanie reakcií molekúl, prièom<br />

skúmavka je vo vz�ahu k nim inertná a jej kapacita<br />

dovo¾uje vzájomnú reakciu iba nieko¾kých molekúl.<br />

Nanorúrky by tie� mohli slú�i� ako ihly pre <strong>na</strong>noinjekèné<br />

striekaèky, schopné prepichnú� bunkovú<br />

stenu a dopravi� do bunky presne definované<br />

mno�stvá chemikálií.<br />

ÏALŠIE VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Nanorúrky umo�òujú spevni� niektoré klasické<br />

materiály a vybavi� vodivos�ou materiály, o kto-<br />

rých by to nikto nepredpokladal. Mo�no ich vyu�i�<br />

pri spevnení plastov pou�ívaných pri výrobe automobilov,<br />

a to a� do takej miery, �e v budúcnosti by<br />

zrejme malo by� mo�né skonštruova� automobily,<br />

ktorých karoséria by sa nemala da� zdeformova�<br />

pri nárazoch ani v prípade, ak budú rýchlosti automobilov<br />

extrémne. Nanorúrky, ktoré by sa mali<br />

sta� súèas�ou špeciálnych náterov, by mali umo�ni�<br />

ukry� pred radarmi lietadlá alebo lode. Chémia ich<br />

mô�e vyu�i� aj ako zásobníky vodíka, udr�ia 5 – 10<br />

hmotnostných percent tohto prvku.<br />

Spoloènosti IBM sa podarilo vyvinú� <strong>na</strong>norúrky<br />

schopné emitova� infraèervené �iarenie.<br />

CENA<br />

Nanorúrky mo�no bez problémov kúpi� <strong>na</strong> trhu od<br />

špecializovaných spoloèností, ktoré sa zaoberajú<br />

ich výskumom a výrobou. Rozhodne však nepatria<br />

medzi <strong>na</strong>jlacnejšie materiály,<br />

spoloènos� Carbon Nanotechnologies<br />

Inc. dodáva<br />

gram <strong>na</strong>norúrok za<br />

cenu 500 a� 900<br />

USD. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s <strong>na</strong>norúrkami je<br />

zlato lacný materiál.<br />

Aj <strong>na</strong>priek vysokej<br />

cene je však<br />

o tento materiál<br />

ve¾ký záujem zo<br />

strany firiem z ob-<br />

lasti chemického<br />

a elektrotechnického<br />

priemyslu, ktoré<br />

ho pou�ívajú vo vlastnom výskume a s<strong>na</strong>�ia sa<br />

zhodnoti� perspektívy jeho vyu�itia vo vlastných<br />

výrobných programoch.<br />

Problémom je v súèasnosti aj objem výroby, ktorý<br />

sa pohybuje v mno�stvách iba nieko¾kých kilogramov<br />

denne.<br />

KREMÍK<br />

Nanorúrky, ako sme o nich hovorili v <strong>na</strong>šom èlánku,<br />

sú uhlíkovými <strong>na</strong>norúrkami. V súèasnosti je<br />

v elektrotechnickom priemysle výz<strong>na</strong>mným materiálom<br />

kremík a aj z tohto prvku mo�no vytvori�<br />

<strong>na</strong>norúrky. Je to dokonca jednoduchšie, aj keï tieto<br />

<strong>na</strong>norúrky nemajú také vynikajúce vlastnosti.<br />

Kremík, zdá sa, teda ešte nepovedal svoje posledné<br />

slovo ani vo svetle nových <strong>na</strong>notechnológií, hoci sa<br />

predpokladá, �e uhlíkové <strong>na</strong>norúrky sú predsa len<br />

perspektívnejšie.<br />

ZÁVER<br />

Nanorúrky sú u� v súèasnosti <strong>na</strong> trhu. Èaká ich<br />

však ešte dlhá cesta, v rámci ktorej sa budú ïalej<br />

zlepšova� metódy ich priemyselnej výroby, nájdu<br />

sa oblasti ich efektívneho vyu�itia a <strong>na</strong>pokon sa<br />

objavia komerène dostupné výrobky. Vedci veria,<br />

�e <strong>na</strong>norúrky vyvolajú v mnohých odvetviach revolúciu<br />

a zatia¾ sme videli iba vrchol ¾adovca.<br />

Zdroje<br />

/1./ <strong>www</strong>.<strong>na</strong>notechweb.org<br />

/2./ <strong>www</strong>.c<strong>na</strong>notech.com<br />

/3./ <strong>www</strong>.<strong>na</strong>ntero.com<br />

�<br />

Monovrstvové<br />

<strong>na</strong>norúrky

H A R D W A R E<br />

TV tuner je z poèítaèových<br />

komponentov zrejme<br />

<strong>na</strong>jvýhodnejšia investícia,<br />

preto�e pomocou neho mô�ete<br />

premeni� svoj poèítaè <strong>na</strong><br />

televízny prijímaè. Napriek<br />

tomu voèi nemu panujú urèité<br />

predsudky a medzi<br />

pou�ívate¾mi nie je <strong>na</strong>to¾ko<br />

rozšírený. Veríme však tomu,<br />

�e sa to zmení. Prispieva<br />

k tomu trvalé zni�ovanie cien<br />

týchto zariadení a zvyšovanie<br />

výkonu. Preto <strong>na</strong>jmä mladá<br />

generácia bude urèite skôr<br />

uprednostòova� kúpu TV<br />

tunera k poèítaèu za<br />

zanedbate¾nú cenu pred novým<br />

televíznym prijímaèom.<br />

Aby ste si mohli správne vybra�, pripravili<br />

sme pre vás detailný test TV tunerov, urèených<br />

hlavne pre domácnos�. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

teste nájdete podrobný preh¾ad TV tunerov<br />

v internom aj externom vyhotovení. Typickým pou�ívate¾om<br />

TV tunera z nášho testu je majite¾ stolového<br />

poèítaèa s priemerným výkonom a s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

operaèným Microsoft Windows. Väèši<strong>na</strong><br />

tvrdení však platí univerzálne. Špeciálnym USB<br />

tunerom, urèeným <strong>na</strong> pripojenie k notebooku cez<br />

port USB, sa budeme venova� v jednom z budúcich<br />

èísel PC REVUE.<br />

V teste sa nám zišli 3 externé a 8 interných TV tunerov,<br />

prièom pri internom vyhotovení sme uprednostòovali<br />

tunery so vstavaným FM prijímaèom.<br />

ÈO JE TV TUNER A ÈO DOKÁ�E?<br />

Úprimne povedané, <strong>na</strong> <strong>na</strong>písanie tohto odseku som<br />

sa tešil <strong>na</strong>jviac. Pevne verím, �e jeho obsah vás pri-<br />

44 PC REVUE 7/2004<br />

TESTOVALI SME<br />

TV tunery<br />

� Samuel Krošlák<br />

núti pri<strong>na</strong>jmenšom pouva�ova� o kúpe TV tunera.<br />

Z technického h¾adiska TV tuner slú�i primárne <strong>na</strong><br />

prevod a<strong>na</strong>lógového videosignálu do digitálnej podoby,<br />

s ktorou mô�e poèítaè ïalej pracova�. Z toho<br />

nám vyplývajú široké mo�nosti pou�itia:<br />

Sledovanie televízneho vysielania<br />

Toto je èinnos�, <strong>na</strong> ktorú je TV tuner urèený, a pravdepodobne<br />

sa <strong>na</strong> òu bude <strong>na</strong>jèastejšie pou�íva�.<br />

Pou�ívatelia, ktorí uva�ujú o kúpe TV tunera, sa<br />

èasto pýtajú, èi doká�e plnohodnotne <strong>na</strong>hradi� televízor.<br />

Neraz kladú aj otázku, èi bude výsledný obraz,<br />

ktorý budeme sledova� <strong>na</strong> monitore poèítaèa, rov<strong>na</strong>kej<br />

kvality ako <strong>na</strong> obrazovke televízora. Závisí to od<br />

mnohých faktorov, <strong>na</strong>jmä však od kvality TV tunera.<br />

Keï�e dnešné televízne prijímaèe (s technológiou<br />

CRT) sú kvalitou zobrazenia <strong>na</strong> úrovni poèítaèových<br />

monitorov z 80. rokov, o kvalitu zobrazovania obrazu<br />

<strong>na</strong> poèítaèi sa obáva� nemusíte. Skôr <strong>na</strong>stáva<br />

opaèný problém – <strong>na</strong> kvalitnom monitore skôr zbadáte<br />

chyby v obraze ako <strong>na</strong> televíznom prijímaèi.<br />

Treba si tie� uvedomi�, �e <strong>na</strong> monitor poèítaèa sa<br />

pozeráte z nieko¾konásobne kratšej vzdialenosti<br />

ako <strong>na</strong> televíznu obrazovku, a preto si mô�ete chy-<br />

Preh¾ad <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívaných štandardov videa<br />

by v obraze všimnú� skôr. Pri LCD monitoroch si<br />

treba da� pozor <strong>na</strong> oneskorenie, ktoré sa v niektorých<br />

starších modeloch blí�i a� k 40 ms. V tomto<br />

prípade vznikajú pri sledovaní rýchlo sa pohybujúcich<br />

objektov „duchovia“. Vo všeobecnosti LCD<br />

monitory s dlhým oneskorením nie sú vhodné <strong>na</strong><br />

hranie hier a sledovanie TV alebo filmov. Dnes dostupné<br />

LCD monitory by u� týmto nedostatkom<br />

nemali trpie�.<br />

Na sledovanie televízneho alebo iného a<strong>na</strong>lógového<br />

signálu vôbec nepotrebujete výkonnú zostavu,<br />

preto�e TV tuner posiela spracovaný obraz<br />

priamo po zbernici základnej dosky ku grafickej<br />

karte. Výkon procesora a pamä�ového systému tak<br />

nehrá prive¾kú rolu. Pri sledovaní televízneho vysielania<br />

si dajte pozor, preto�e niektoré rezidentné<br />

programy pre instant messaging a antivírusové nástroje<br />

doká�u ve¾mi nenápadne vyradi� TV tuner<br />

z prevádzky. Ak máte problémy s TV tunerom (týka<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

sa to <strong>na</strong>jmä interných vyhotovení), <strong>na</strong>jprv treba<br />

skonèi� všetky programy, ktoré by ho mohli ruši�.<br />

Konkrétne zvuk TV tunera je v niektorých prípadoch<br />

schopný zablokova� dokonca aj Microsoft<br />

Messenger (integrál<strong>na</strong> súèas� Windows XP).<br />

Pri pou�ití klasickej antény <strong>na</strong> príjem terestriálneho<br />

signálu <strong>na</strong>miesto káblovej televízie platí, �e<br />

kvalita obrazu bude v�dy horšia, <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš rov<strong>na</strong>ká<br />

ako pri televíznom prijímaèi zapojenom <strong>na</strong> tú istú<br />

anténu. Niektoré TV tunery sú <strong>na</strong> nekvalitný príjem<br />

citlivejšie ako iné, to u� závisí od konkrétneho<br />

typu.<br />

Sledovanie TV <strong>na</strong> poèítaèi má nespornú výhodu<br />

v mo�nostiach <strong>na</strong>stavenia obrazu, ktoré klasické<br />

televízne prijímaèe neposkytujú. To však priamo<br />

závisí od softvéru, ktorý pou�ívate <strong>na</strong> sledovanie<br />

TV vysielania. Naš�astie existujú aj programy nezávislé<br />

od typu TV tunera a niektoré z nich sú aj vo¾ne<br />

šírite¾né. Situácia však bude úplne iná, ak budete<br />

spracované video zaz<strong>na</strong>menáva�.<br />

Zaz<strong>na</strong>menávanie videa<br />

Ak plánujete vyu�íva� vašu TV kartu <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>menávanie<br />

videa, èi u� z kamery s a<strong>na</strong>lógovým výstu-<br />

Názov štandardu Formát štandardu Pou�itá kompresia Rozlíšenie Framerate Dátový tok* Zvuk<br />

VideoCD (VCD) PAL MPEG 1 352 × 288 25 do 1,5 MB/s stereo<br />

VideoCD (VCD) NTSC MPEG 1 352 × 240 29,97 do 1,5 MB/s stereo<br />

SuperVCD (SVCD) PAL MPEG 2 480 × 576 25 do 2,5 MB/s stereo/5.1<br />

SuperVCD (SVCD) NTSC MPEG 2 480 × 480 29,97 do 2,5 MB/s stereo/5.1<br />

DVD PAL MPEG 2 720 × 576 25 do 4,5 MB/s do 7.1<br />

DVD NTSC MPEG 2 720 × 480 29,97 do 4,5 MB/s do 7.1<br />

DivX, Xvid a pod. PAL / NTSC MPEG 4 ¾ubovo¾né 25 / 29.97 ¾ubovo¾ný do 7.1<br />

DV (digitál<strong>na</strong> kamera) PAL / NTSC DV AVI 720 × 576 25 / 29.97 1,5 MB/s stereo<br />

*Pre zjednodušenie pribli�né hodnoty<br />

Testovacie<br />

obrázky<br />

pom, televízneho signálu, alebo iného a<strong>na</strong>lógového<br />

zdroja, mali by ste sa poobzera� po karte s podporou<br />

kompresie videa do niektorého zo štandardov,<br />

ako je MPEG 1, 2, prípadne aj 4. Problematika štandardov<br />

a formátov v oblasti videa je dos� komplikovaná<br />

a <strong>na</strong>vyše nie ka�dý dodr�uje dané pravidlá<br />

a parametre jednotlivých štandardov. Pre preh¾adnos�<br />

sme pre vás pripravili tabu¾ku, ktorá zahàòa<br />

<strong>na</strong>jèastejšie pou�ívané štandardy videa.<br />

Z tabu¾ky jasne vyplýva, �e formáty VCD a<br />

SVCD sú u� pomerne zastarané a ponúkajú nízku<br />

kvalitu videozáz<strong>na</strong>mu vzh¾adom <strong>na</strong> ich vysoký<br />

dátový tok. Sú vhodné u� len <strong>na</strong> núdzové pou�itie<br />

pre svoju univerzálnos� a podporu vo väèšine stolových<br />

prehrávaèov. Pri potrebe kvalitného výstupu<br />

je <strong>na</strong>jvhodnejšie pou�i� formát pou�ívajúci<br />

kompresiu MPEG 4 (<strong>na</strong>pr. DivX, Xvid) pri CD nosièoch<br />

alebo pri DVD priamo formát DVD (s kompresiou<br />

MPEG 2).

Zaz<strong>na</strong>menávanie videa pracuje <strong>na</strong>sledujúcim<br />

spôsobom. A<strong>na</strong>lógový videosignál prúdi do karty<br />

nekomprimovaný. Jeho dátový tok je ve¾mi závislý<br />

od toho, s akými parametrami ho chceme zaz<strong>na</strong>menáva�.<br />

Pre vašu predstavu uvádzame, �e nekomprimované<br />

video s rozlíšením 768 × 576 so stereo<br />

zvukovou stopou a frekvenciou 25 snímok za<br />

sekundu má dátový tok pribli�ne 30 MB za sekundu.<br />

Z toho si mô�ete vypoèíta�, ko¾ko miesta <strong>na</strong><br />

pevnom disku vám bude zabera� videozáz<strong>na</strong>m.<br />

¼ahko prídete k poètu, �e hodi<strong>na</strong> takéhoto nekomprimovaného<br />

videa zaberie pribli�ne 100 GB miesta<br />

<strong>na</strong> disku a nezmestí sa <strong>na</strong> �iadne zo súèasne<br />

dostupných prenosných pamä�ových médií. Takisto<br />

ani dátový tok 30 MB/s nezvládne ka�dý pevný<br />

disk. Preto je vhodné zachytené video skomprimova�<br />

alebo zní�i� nároky <strong>na</strong> kvalitu. S nekomprimovaným<br />

videom mô�e pracova� takmer ka�dý program<br />

a mô�e ma� ¾ubovo¾né rozlíšenie a ve¾kos�.<br />

Staršie verzie formátu Avi 1.0 a 1.1 mali obmedzenie<br />

ve¾kosti <strong>na</strong> 1 a 2 GB. Súèasná verzia Avi 2.0 je<br />

u� bez obmedzení. Nezabudnite však <strong>na</strong> obmedzenia<br />

súborového systému. Donedáv<strong>na</strong> pou�ívané<br />

súborové systémy FAT16 a FAT32 mali ve¾kos�<br />

súboru obmedzenú <strong>na</strong> 2 a 4 GB. Súborový systém<br />

NTFS, pou�ívaný v operaèných systémoch Windows<br />

NT/2000/XP, má prakticky neobmedzenú ve¾kos�<br />

súboru. Formát kompresie volíme pod¾a spôsobu<br />

pou�itia videozáz<strong>na</strong>mu.<br />

Na Slovensku sa <strong>na</strong>jviac pou�íva norma PAL, ktorá<br />

doká�e spracova� <strong>na</strong>jvyššie rozlíšenie 768 × 576. Pre<br />

porov<strong>na</strong>nie digitál<strong>na</strong> kamera pracujúca v štandarde<br />

DV doká�e zaz<strong>na</strong>menáva� video v rozlíšení 720 ×<br />

576, klasický VHS videorekordér má rozlíšenie 384 ×<br />

288, DVD prehrávaè 720 × 576. Pri vo¾be výslednej<br />

kvality videa všetko závisí od výkonu vášho poèítaèa,<br />

preto sa nebojte experimentova�. Keï máte procesor<br />

s taktom minimálne 500 MHz, mal by zvládnu�<br />

skomprimova� video v plnej kvalite PAL.<br />

Príjem teletextu<br />

Teletext je vcelku u�itoèný a pohotový zdroj informácií,<br />

ktorý je <strong>na</strong>vyše bezplatný (ak nerátame poplatky<br />

za televízne vysielanie). Niektoré TV tunery<br />

umo�òovali dokonca vyh¾adávanie v teletexte, èím<br />

predstihli klasické televízne prijímaèe. Jed<strong>na</strong> negatív<strong>na</strong><br />

vlastnos� je však pre takmer všetky TV tunery<br />

spoloèná, a to nesprávne zobrazenie diakritiky<br />

<strong>na</strong> slovenských a èeských staniciach. Teletext<br />

v <strong>na</strong>šej reèi je síce èitate¾ný, ale ve¾mi �a�ko. Ak<br />

trváte <strong>na</strong> korektnom zobrazení teletextu, nezostáva<br />

vám iné ako vymeni� ovládací softvér alebo<br />

<strong>na</strong>lieha� priamo <strong>na</strong> výrobcu, aby problém so zobrazovaním<br />

teletextu vyriešil.<br />

Príjem rozhlasového signálu<br />

Niektoré, <strong>na</strong>jmä interné TV tunery obsahujú aj FM<br />

tuner <strong>na</strong> príjem rádiového vysielania. Ten je väèšinou<br />

<strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, dajte si však pozor <strong>na</strong><br />

FM tunery, ktoré nedoká�u prijíma� stereofónny<br />

zvuk. Ak aj tuner podporuje priamy záz<strong>na</strong>m rádiového<br />

vysielania do formátov WMA alebo MP3, odporúèame<br />

vám pri potrebe kvalitnejšej <strong>na</strong>hrávky<br />

radšej zachyti� záz<strong>na</strong>m do nekomprimovaného formátu<br />

WAV a a� následne skomprimova�.<br />

DIZAJN TV TUNEROV<br />

TV tuner existuje v troch vyhotoveniach, ktoré sa<br />

líšia tvarom, ve¾kos�ou, pou�itím a funkciami.<br />

� Bitrate (data rate) – tok dát videozáz<strong>na</strong>mu.<br />

Udáva sa väèšinou v násobkoch bajtov za sekundu.<br />

Typické jednotky sú MB/s alebo KB/s. Èím je<br />

táto hodnota vyššia, tým väèšiu kvalitu, ale aj<br />

ve¾kos� bude ma� výsledný videozáz<strong>na</strong>m.<br />

� Capturing – v preklade je to zachytávanie,<br />

v tomto prípade zaz<strong>na</strong>menávanie videa <strong>na</strong> pevný<br />

disk.<br />

� De-interlacing – úprava prekladaného obrazu<br />

<strong>na</strong> „obyèajný“, neprekladaný, ktorý je lepšie<br />

spracovate¾ný poèítaèom.<br />

� Interlacing – spôsob, akým je klasický televízny<br />

signál vysielaný a prijímaný televíznymi prijímaèmi.<br />

Televízor toti� zobrazuje video iným<br />

spôsobom ako monitor poèítaèa. Namiesto toho,<br />

aby zobrazil 25 celých snímok za sekundu, zobrazuje<br />

takzvané polsnímky, teda snímky, ktoré<br />

obsahujú len polovièku obrazu – všetky párne<br />

riadky. Nasledujúca polsnímka obsahuje všetky<br />

nepárne riadky, èím aj vïaka dlhému dosvitu<br />

obrazovky televízora a nedoko<strong>na</strong>losti ¾udského<br />

oka vznikne ilúzia celistvého obrazu. Jediný výz<strong>na</strong>m<br />

pou�itia prekladaného videosignálu je<br />

zní�enie nárokov <strong>na</strong> televízny prijímaè a tým aj<br />

zní�enie jeho ceny. Pri spracovaní poèítaèom je<br />

však takýto formát obrazu ne�iaduci, tak�e je ho<br />

vhodné previes� <strong>na</strong> neprekladaný – de-interlaced.<br />

Niektoré aplikácie to robia automaticky, pri<br />

iných to treba <strong>na</strong>stavi� manuálne.<br />

� Keyframe (I frame) – východisková snímka,<br />

ktorá nepotrebuje dekompresiu predchádzajúcich<br />

snímok. Jeho funkcia vyplýva z princípu<br />

kompresie videa. Pri kompresii videa sa èasto<br />

stretnete s vo¾bou frekvencie vkladania keyframe.<br />

Vo¾ba závisí od charakteru filmu. Mô�e by�<br />

<strong>na</strong>príklad 10 sekúnd. K <strong>na</strong>jlepším hodnotám sa<br />

dopracujete jedine experimentovaním. Pou�itie<br />

keyframe je jediná vec, ktorou sa líši kodek<br />

MJPEG od MPEG.<br />

� Kodek – softvérový nástroj, ktorý doká�e pracova�<br />

s urèitým typom videozáz<strong>na</strong>mu. Pri záz<strong>na</strong>me<br />

doká�e dáta zakódova� (skomprimova�) do<br />

urèitého formátu a pri následnom prehrávaní ich<br />

doká�e znovu rozkódova� (dekomprimova�). Pre<br />

be�ného pou�ívate¾a to z<strong>na</strong>mená, �e ak chce prehra�<br />

videozáz<strong>na</strong>m ulo�ený v urèitom formáte,<br />

potrebuje si pre tento formát stiahnu� špeciálny<br />

kodek. Kodek je akoby kompresný program pre<br />

video, len s tým rozdielom, �e automaticky spolupracuje<br />

so softvérovými prehrávaèmi videa.<br />

Niektoré kodeky obsahuje u� operaèný systém,<br />

iné treba stiahnu� z webových stránok ich výrobcov.<br />

Existujú aj takzvané balíky (codecpack),<br />

ktoré obsahujú <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívané kodeky.<br />

Tieto balíky však èasto obsahujú ne�iaduce pridané<br />

programy, zväèša zamerané <strong>na</strong> reklamu.<br />

� Kompresia – kompresia videozáz<strong>na</strong>mu pracuje<br />

<strong>na</strong> podobnom princípe ako kompresia obrazu.<br />

Jed<strong>na</strong> snímka je ulo�ená ako východisková (key-<br />

Slovník<br />

H A R D W A R E<br />

frame = I frame) a <strong>na</strong>sledujúce snímky sú vypoèítavané<br />

ako zme<strong>na</strong> predchádzajúcich. Z toho<br />

vyplýva, �e <strong>na</strong> zobrazenie urèitej snímky je potrebné<br />

vypoèíta� všetky predchádzajúce snímky<br />

a� po keyframe.<br />

� Norma obrazu (štandard) – formát, v ktorom<br />

sa obraz prenáša. Najmenej rozšírená je norma<br />

Secam, ktorá sa pou�íva v niektorých krajinách<br />

západnej Európy. Na americkom kontinente<br />

a v Japonsku je rozšírená norma NTSC. Najviac<br />

rozšírená a u nás pou�ívaná je norma PAL, ktorá<br />

má viacero verzií. Na Slovensku sa pou�íva verzia<br />

B/G a D/K.<br />

� PIP (Picture-in-Picture) – v preklade „obraz<br />

v obraze“. Je to pomerne nová funkcia v TV<br />

tuneroch, no pri televíznych prijímaèoch je u�<br />

masovo rozšírená. Umo�òuje sledova� dva<br />

kanály <strong>na</strong>raz, prièom jeden z nich je zmenšený<br />

a osadený do druhého. Je tu však jedno zásadné<br />

obmedzenie, ktoré zatia¾ majú všetky testované<br />

TV tunery. Pri TV tuneroch mo�no sledova�<br />

len video z dvoch rôznych zdrojov, t. j. kombinácia<br />

televízneho vysielania s iným a<strong>na</strong>lógovým<br />

zdrojom (videorekordér, a<strong>na</strong>lógová kamera,<br />

DVD prehrávaè...).<br />

� RF (koaxiálny, anténny) kábel – koncepène<br />

starý anténny kábel, ktorý slú�i <strong>na</strong> spojenie antény<br />

s televíznym prijímaèom (TV tunerom), prípadne<br />

prepojenie komponentov pracujúcich s videosignálom<br />

<strong>na</strong>vzájom (videorekordér, satelit,<br />

satelitný prijímaè a pod.). Koaxiálny kábel sa<br />

v minulosti pou�íval aj <strong>na</strong> prepojenie poèítaèov<br />

do siete LAN, ale jeho maximál<strong>na</strong> mo�ná priepustnos�<br />

10 MB/s ho odsúdila <strong>na</strong> zánik v tejto<br />

oblasti. V oblasti domácej techniky má však pevné<br />

miesto. Existuje ve¾mi ve¾a kvalitatívnych<br />

tried RF kábla, medzi ktorými sú priepastné rozdiely<br />

v cene a kvalite. Najmä pri pou�ití s TV tunerom<br />

si dajte <strong>na</strong> výbere zále�a�.<br />

� TimeShift – špeciál<strong>na</strong> funkcia TV tunerov,<br />

ktorá umo�òuje doèasne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� istú èas�<br />

televízneho vysielania a potom ju s odstupom<br />

èasu sledova� zo záz<strong>na</strong>mu pri súèasnom <strong>na</strong>hrávaní<br />

prebiehajúceho TV vysielania. V praxi je<br />

vyu�ite¾ná <strong>na</strong>príklad vtedy, keï vás pri sledovaní<br />

televízie nieèo vyruší. Jednoducho aktivujete<br />

funkciu TimeShift a obraz sa zaène <strong>na</strong>hráva�.<br />

Keï sa vrátite k sledovaniu televízie, pokraèujete<br />

tam, kde ste prestali (zameškaná èas� sa vám<br />

<strong>na</strong>hrala <strong>na</strong> pevný disk). Keï týmto spôsobom<br />

získate potrebný „èasový deficit“, mô�ete<br />

vysielanie, ktoré sledujete (prakticky zo záz<strong>na</strong>mu),<br />

posunú� dopredu, <strong>na</strong>príklad preskoèi�<br />

reklamu.<br />

� WDM ovládaèe – ovládaèe pre multimediálne<br />

zariadenia pracujúce pod operaèným systémom<br />

Windows. Konkrétne pre TV tunery existovali aj<br />

ovládaèe VFW (Video for Windows), ale tie u�<br />

dnes takmer úplne <strong>na</strong>hradili ovládaèe WDM, ktoré<br />

sú spo¾ahlivejšie a univerzálnejšie.<br />

7/2004 PC REVUE 45

H A R D W A R E<br />

V stolových poèítaèoch je <strong>na</strong>jpou�ívanejšie interné<br />

vyhotovenie – prídavná karta PCI. Toto vyhotovenie<br />

je síce <strong>na</strong>jnároènejšie <strong>na</strong> inštaláciu, ale jeho<br />

pou�ívanie je jednoduchšie a TV tuner nezaberá<br />

cenné miesto <strong>na</strong> pracovnom stole. Jednou z ïalších<br />

výhod je integrovaný FM tuner. Zjavnou nevýhodou<br />

je nutnos� ma� pri sledovaní TV neustále<br />

zapnutý poèítaè. Ve¾ká škoda je aj to, �e TV tuner<br />

vo vyhotovení karty PCI má zvyèajne ni�šiu kvalitu<br />

zobrazenia ako externý TV tuner. Je to spôsobené<br />

s<strong>na</strong>hou výrobcov o èo <strong>na</strong>jni�šiu cenu a rôznymi<br />

rušivými vplyvmi vnútri poèítaèovej skrine (typicky<br />

ventilátory).<br />

Na jednej strane vám v porov<strong>na</strong>ní s externými<br />

modelmi pri internom riešení ubudne kabelá�<br />

Keï�e rušenie TV signálu je <strong>na</strong>jèastejším a <strong>na</strong>jnepríjemnejším<br />

javom pri pozeraní TV <strong>na</strong> monitore<br />

poèítaèa, v tejto èasti sa mu budeme bli�šie venova�.<br />

Rušenie signálu z fyzikálneho h¾adiska vzniká<br />

tak, �e TV tunerom <strong>na</strong>ladeným <strong>na</strong> urèitú frekvenciu<br />

(kanál) prijímate nielen daný program,<br />

ktorý chcete sledova�, ale aj rôzne ne�iaduce rušivé<br />

signály. Toto rušenie sa oz<strong>na</strong>èuje ako vyššie<br />

harmonické a spôsobuje zní�enie kvality obrazu.<br />

V praxi sa to prejavuje rôznymi deformáciami<br />

obrazu, ktoré si teraz opíšeme. Takisto zdôvodníme<br />

ich vznik a pokúsime sa o ich odstránenie.<br />

� RFI (Radio Frequency Interference) – toto je<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jèastejšie sa vyskytujúci rušivý<br />

prvok. Ako z názvu vyplýva, ide o rušenie iným<br />

elektrickým zariadením. Ka�dé zariadenie, ktoré<br />

je <strong>na</strong>pájané elektrickou energiou, produkuje<br />

okrem iného aj šum vo vysokých frekvenciách.<br />

Sem patria aj komponenty poèítaèa a tu <strong>na</strong>stáva<br />

vá�ny problém. Pri interných zariadeniach je<br />

prakticky nemo�né ich od rušivých prvkov vnútri<br />

poèítaèa doko<strong>na</strong>le izolova�. Táto forma rušenia<br />

signálu sa prejavuje predovšetkým pravidelnými<br />

diagonálnymi pásmi, ktoré prechádzajú celým<br />

obrazom. Za všeobecne <strong>na</strong>jviac rušivé komponenty<br />

sa pova�ujú aktívne chladièe – ventilátory.<br />

Obyèajne platí: èím má chladiè vyššie otáèky, tým<br />

väèšie rušenie produkuje. Problémy <strong>na</strong>stávajú<br />

zvyèajne vtedy, keï otáèky ventilátora presiahnu<br />

6000 ot./min. Pokia¾ máte podozrenie <strong>na</strong> tento<br />

typ rušenia, otestujte TV tuner s vypnutým ventilátorom<br />

(krátkodobo). Potom u� pomô�e len výme<strong>na</strong><br />

ventilátora.<br />

Ïalším z ne�iaducich komponentov sú karty<br />

PCI (<strong>na</strong>jmä staršie). Tie by mali vyhovova� urèitým<br />

štandardom a obmedzova� mno�stvo vyprodukovaného<br />

rádiofrekvenèného šumu <strong>na</strong> minimum.<br />

Nie v�dy je to tak, a preto pri testoch vyskúšajte<br />

vytiahnu� všetky karty PCI, prípadne<br />

<strong>na</strong>inštalova� interný TV tuner èo <strong>na</strong>jïalej od všetkých<br />

ostatných prídavných kariet. Èo sa týka<br />

46 PC REVUE 7/2004<br />

Rušenie a èo s ním<br />

Z¾ava: FM Rádio,<br />

TV tuner,<br />

snímaè dia¾kového ovládania,<br />

S−video vstup,<br />

zvukový výstup,<br />

kompozitný videovstup,<br />

zvukový vstup<br />

medzi poèítaèom a TV tunerom, ale <strong>na</strong> druhej strane<br />

zase musíte poèíta� s vyvedením infraèerveného<br />

prijímaèa pre dia¾kové ovládanie. Hardvérové nároky<br />

interného TV tunera sa väèšinou vz�ahujú <strong>na</strong><br />

takt procesora (od 500 MHz), kapacitu pamäte RAM<br />

grafickej karty (aspoò 16 MB) a operaènej pamäte<br />

RAM (aspoò 64 MB).<br />

Externé TV tunery sú <strong>na</strong> rozdiel od interných<br />

o nieèo drahšie, ale aj kvalitnejšie. Dôle�ité je však<br />

to, �e pracujú <strong>na</strong> úplne inom princípe. Interný TV<br />

tuner prijímaný videosignál spracúva a posiela po<br />

zbernici priamo do grafickej karty, prípadne je<br />

signál zaz<strong>na</strong>menávaný <strong>na</strong> pevný disk. Externý TV<br />

tuner je zapojený medzi monitor a poèítaè a spracovaný<br />

a<strong>na</strong>lógový videosignál posiela priamo do<br />

starších kariet ISA, tu to platí dvojnásobne. Èastým<br />

zdrojom rádiofrekvenèného šumu sú aj mobilné<br />

alebo bezdrôtové telefóny.<br />

� Elektrické rušenie – má ove¾a horšie následky<br />

a jeho príèi<strong>na</strong> sa h¾adá �a�šie ako v predchádzajúcom<br />

prípade. Zvyèajne sa prejavuje <strong>na</strong><br />

všetkých kanáloch súèasne zvýšeným šumom po<br />

celej ploche obrazovky. Elektrické rušenie vzniká<br />

mimo TV tunera, väèšinou ho spôsobujú be�né<br />

domáce spotrebièe, ako chladnièka, umývaèka<br />

riadu, termostat, sušiè vlasov, kávovar a iné zariadenia<br />

obsahujúce motor v rôznych obdobách,<br />

ktoré sú zapojené do toho istého elektrického<br />

okruhu ako poèítaè. Dokonca aj sám televízny<br />

prijímaè alebo videorekordér zapojený <strong>na</strong> tom<br />

istom kábli ako TV tuner mô�e spôsobova� elektrické<br />

rušenie. Pre nápravu skúste <strong>na</strong>jprv zapoji�<br />

poèítaè do iného okruhu. Ak to nie je mo�né alebo<br />

ak problém pretrváva, <strong>na</strong>jjednoduchším riešením<br />

je inštalácia UPS (neprerušite¾ný zdroj <strong>na</strong>pätia),<br />

ktorý filtrovaním a stabilizáciou elektrického<br />

<strong>na</strong>pätia tomuto rušeniu zabráni. Zároveò vás<br />

ochráni aj pred mnohými inými nepríjemnos�ami,<br />

o ktorých by vám vedeli rozpráva� tí, ktorí<br />

poèas búrky prišli o všetky dáta <strong>na</strong> pevnom disku.<br />

Iste sa pýtate, preèo sa elektrické rušenie neprejavuje<br />

aj v televízore alebo vo videorekordéri. Je<br />

to preto, lebo tieto zariadenia obsahujú vo svojich<br />

zdrojoch filtraèné èleny, ktoré elektrické<br />

rušenie eliminujú. TV tunery však takýmto zariadením<br />

nedisponujú.<br />

� EMI (Electromagnetical interference) – ide<br />

o elektromagnetický šum, ktorý produkuje <strong>na</strong>jèastejšie<br />

samo príslušenstvo a kabelá� poèítaèa.<br />

Teoreticky akýko¾vek kábel, ktorý je zapojený<br />

k inému elektricky <strong>na</strong>pájanému zariadeniu, mô�e<br />

produkova� elektromagnetické rušenie. V praxi<br />

ho spôsobujú káble, ktoré sú vedené do poèítaèa,<br />

ako <strong>na</strong>príklad sie�ový kábel, kábel VGA vedúci<br />

k monitoru, paralelný alebo sériový kábel. Jediný<br />

spôsob, ako sa zbavi� takéhoto rušenia, je po-<br />

monitora. Z toho vyplýva ve¾ký potenciál tohto<br />

riešenia, a to sledovanie TV aj pri vypnutom poèítaèi.<br />

Nevýhodou sú pomerne ve¾ké rozmery oproti<br />

interným vyhotoveniam. Ïalej je problém súèasne<br />

sledova� alebo zaz<strong>na</strong>menáva� TV vysielanie a pracova�<br />

s poèítaèom, èo mô�e istú skupinu pou�ívate¾ov<br />

odradi� od takéhoto riešenia. Posledným<br />

rozšírením vyhotovením je USB TV tuner. Èasto sa<br />

zamieòa s externým vyhotovením, èo je však chyba.<br />

Pracuje toti� <strong>na</strong> úplne inom princípe. Je to<br />

akýsi hybrid medzi interným a externým tunerom.<br />

Rozmermi sa blí�i ve¾kosti cigaretovej škatu¾ky a k<br />

poèítaèu sa pripája pomocou portu USB. Ako u�<br />

iste tušíte, je primárne urèený pre notebooky, zíde<br />

sa však aj pou�ívate¾om, ktorí potrebujú TV tuner<br />

èasto prenáša� medzi rôznymi poèítaèmi. USB TV<br />

tuner prijatý videosignál priamo spracuje a výsledné<br />

dáta posiela po zbernici USB priamo do<br />

poèítaèa. Toto vyhotovenie má aj <strong>na</strong>jväèšie nároky<br />

<strong>na</strong> výpoètový výkon poèítaèa. Od externého TV<br />

tunera ho rozpoznáte <strong>na</strong>jrýchlejšie tak, �e v názve<br />

obsahuje oz<strong>na</strong>èenie USB. V tejto kategórii vám<br />

u�ívanie káblov s feritovým jadrom, ktorý by mal<br />

toto rušenie eliminova�. Feritové jadro mô�ete<br />

nájs� <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> kábli od myši, klávesnice<br />

a monitora, ve¾mi èasto býva aj <strong>na</strong> telefónnom<br />

kábli pripojenom do faxu. Feritové jadro je zhrubnutá<br />

èas� kábla tesne pred konektorom smerom<br />

do poèítaèa. Skladá sa z viacerých magnetických<br />

kovových prvkov. Ïalším zdrojom elektromagnetického<br />

rušenia sú rôzne netienené elektrické<br />

zariadenia, ako <strong>na</strong>príklad reproduktory alebo<br />

mobilný telefón.<br />

� Zdie¾anie prerušenia (IRQ) – ak TV tuner<br />

zdie¾a prerušenie s iným zariadením v poèítaèi,<br />

mô�e sa to prejavi� oneskorením niektorých snímok,<br />

èo mô�e vies� k deformácii obrazu.<br />

� Prívodný kábel TV signálu – <strong>na</strong> kábel, ktorý<br />

privádza TV signál do TV tunera, èíha po ceste<br />

mnoho nástrah. V prvom rade sa treba ubezpeèi�,<br />

èi sa kábel nekri�uje cestou z antény ku vstupu do<br />

TV tunera s káblom vedúcim elektrickú energiu.<br />

Kvalitu obrazu podstatne ovplyvòuje kvalita koaxiálneho<br />

kábla. Pri nákupe koaxiálneho kábla nešetrite<br />

a kúpte èo <strong>na</strong>jkvalitnejší, resp. kábel s <strong>na</strong>jvyšším<br />

stupòom tienenia. Dajte však ve¾ký pozor,<br />

aby ste ho príliš neohýbali, preto�e by ste mohli<br />

poškodi� centrálny vodiè, èo je tie� jed<strong>na</strong> z príèin<br />

straty kvality signálu.<br />

� Sila signálu – je to všeobecne známy problém<br />

aj pri klasických televíznych prijímaèoch, ak<br />

sa <strong>na</strong>chádzate vo ve¾kej vzdialenosti od vysielaèa.<br />

S tým súvisí aj schopnos� antény zachyti� signál<br />

alebo jej frekvenèný rozsah, ktorý doká�e prijíma�.<br />

Sila signálu klesá aj s rastúcim poètom zariadení,<br />

ktoré signál prijímajú (TV, VCR, TV tuner...).<br />

� Rušenie externých tunerov – mô�e <strong>na</strong>sta� aj<br />

opaèný prípad, a to rušenie grafického výstupu<br />

poèítaèa nekvalitným externým TV tunerom.<br />

V praxi ho mô�ete pozorova� ako ve¾mi jemné<br />

tiene kontrastných objektov <strong>na</strong> monitore v horizontálnej<br />

rovine vo vzdialenosti rádovo v milimetroch.<br />

Tu pomô�e jedine fyzické odpojenie TV<br />

tunera a zapojenie monitora priamo <strong>na</strong> grafický<br />

výstup poèítaèa.

odporúèame len TV tunery vo vyhotovení<br />

USB 2.0, preto�e pomalšie verzie<br />

(USB 1.1) majú aj pri be�nom pou�ívaní<br />

z<strong>na</strong>èné obmedzenia pre rýchlos� prenosu<br />

dát.<br />

KONŠTRUKCIA A ZAPOJENIE<br />

Na obrázku vidíte typický zadný panel<br />

interného TV tunera. Na èasti, ktorá je<br />

štandardne skrytá vnútri poèítaèovej<br />

skrinky, stoja za opis len dve veci. Prvou<br />

z nich je pou�itý dekodér, od ktorého<br />

<strong>na</strong>jviac závisí výsledná kvalita obrazu.<br />

Na karte ho identifikujete ¾ahko ako <strong>na</strong>jväèší<br />

integrovaný obvod. TV tunery, ktoré<br />

sme testovali, mali tri druhy dekodérov:<br />

Philips SAA7134HL, Conexant<br />

CX23881 a Conexant Fusion 878A. Druhou<br />

je štvorpinový zvukový výstup,<br />

ktorý (ak ho karta obsahuje) sa pripája<br />

<strong>na</strong> vstup zvukovej karty, èo je ideálne<br />

riešenie. Ak vaša zvuková karta neobsahuje<br />

takýto vstup, stále vám ešte zostáva<br />

mo�nos� prepoji� ich pomocou 3,5<br />

mm univerzálneho jacku zvonka. To<br />

však nie je všetko, preto�e po prepojení<br />

TV tunera so zvukovou kartou je nevyhnutné<br />

ešte v operaènom systéme <strong>na</strong>stavi�<br />

hlasitos� linkového vstupu a úrovne<br />

hlasitosti <strong>na</strong>hrávania. Prepoji� TV tuner<br />

so zvukovou kartou je nevyhnutné<br />

pri zachytávaní videa. Niektoré TV karty<br />

s dekodérom Philips podporujú prenos<br />

zvuku spolu s videom priamo po zbernici<br />

PCI, èi�e zvuk zostáva stále v digitálnej<br />

podobe a netreba karty prepája�. Takýto<br />

prenos zvuku však musí podporova�<br />

aj zvuková karta.<br />

Zapojenie i konštrukcia externých<br />

a USB tunerov sú ove¾a jednoduchšie.<br />

Zväèša sú všetky vstupné a výstupné<br />

konektory umiestnené v rade za sebou<br />

v podobnej zostave ako zadný panel<br />

interných TV tunerov. Externý tuner sa<br />

zapája medzi monitor a poèítaè a USB<br />

tuner sa pripája priamo <strong>na</strong> port USB<br />

poèítaèa.<br />

SYNCHRONIZÁCIA OBRAZU<br />

A ZVUKU<br />

Toto je jeden z èastých problémov pri<br />

prehrávaní a zaz<strong>na</strong>menávaní a<strong>na</strong>lógového<br />

videa. Bohu�ia¾, neexistuje <strong>na</strong>ò<br />

univerzálne riešenie. Synchronizácia sa<br />

týka tých prípadov, keï obraz zaostáva<br />

za zvukom kontinuálne (alebo zvuk za<br />

obrazom, èo je zriedkavejší prípad), alebo<br />

aj výpadkov obrazu v pravidelných intervaloch.<br />

Príèi<strong>na</strong> takýchto chýb mô�e by�<br />

rôz<strong>na</strong>.<br />

Zvuková karta – <strong>na</strong>jprv sa musíte<br />

presvedèi�, èi máte <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong>jnovšie<br />

ovládaèe, a skontrolova�, èi zvuková<br />

alebo TV karta nezdie¾a prostriedky<br />

s inými komponentmi v poèítaèi. Toto<br />

býva ve¾mi èastá príèi<strong>na</strong> porúch synchronizácie.<br />

V správcovi zariadení (Device<br />

Ma<strong>na</strong>ger) to <strong>na</strong>jjednoduchšie zistíte<br />

tak, �e si dáte zobrazi� zdroje pod¾a pri-<br />

Tieto tri TV tunery, ktoré vám teraz predstavíme<br />

sme sa nerozhodli zaradi� do testu, preto�e fungujú<br />

<strong>na</strong> úplne inom princípe ako interné a externé TV<br />

tunery. Kategórii tunerov USB budeme venova�<br />

samostatný test v niektorom z budúcich èísel PC<br />

REVUE. Kategória tunerov USB je špecifická kompaktnými<br />

rozmermi a nároènos�ou <strong>na</strong> hardvérové<br />

vybavenie poèítaèa.<br />

AVERMEDIA AVERTV USB2.0<br />

Prvým USB TV tunerom od firmy<br />

AVerMedia je AVerTV<br />

USB2.0, ktorý u� dlhší<br />

èas dr�í štatút <strong>na</strong>jmenšieho<br />

TV tunera <strong>na</strong> svete.<br />

Ostatne rozmermi 9,2 ×<br />

8,6 × 1,6 cm sa pribli�uje rozmerom<br />

cigaretovej škatu¾ky, èo<br />

z neho robí skutoène ultraprenosné zariadenie. Všetky<br />

prvky <strong>na</strong> tuneri sú usporiadané ve¾mi intuitívne. Na ¾avom<br />

boku sa <strong>na</strong>chádzajú všetky vstupy (3-krát cinch,<br />

S-video, anté<strong>na</strong>) a <strong>na</strong> pravom u� len výstup USB (zmenšená<br />

verzia, dodávaný je špeciálny kábel), audiovýstup<br />

(3,5" jack) a kontrolná LED dióda. Pre zachovanie kompaktných<br />

rozmerov budete však potrebova� <strong>na</strong> pripojenie<br />

anténneho vstupu redukciu. Vyhotovenie prístroja<br />

je elegantné a urèite bude vzbudzova� pozitívnu<br />

pozornos� aj pri luxusnejších modeloch notebookov.<br />

Dodávané je aj ko�ené puzdro, ktorého pou�itie však<br />

niekedy mierne blokuje prístup k portu USB. K tomuto<br />

TV tuneru sa nedodáva dia¾kové ovládanie, èo však<br />

netreba bra� ako nevýhodu, preto�e pri be�nom pou�ívaní<br />

ho nebudete potrebova�. Funkcia Time-Shift má<br />

široké mo�nosti <strong>na</strong>stavenia, ktoré mô�ete prispôsobi�<br />

výkonu vášho poèítaèa. Pre <strong>na</strong>jvyššiu kvalitu funkcie<br />

Time-Shift sa odporúèa procesor Pentium 4 s minimálnou<br />

frekvenciou 2 GHz.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3320 Sk (2790 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

LIFEVIEW FLYTV−USB2<br />

Ïalší USB<br />

TV tuner, ktorý<br />

vám teraz predstavíme,<br />

pochádza od firmy LifeView, ktorá<br />

je známa skôr ako výrobca monitorov. Hlavnou prednos�ou<br />

tohto zariadenia je integrácia FM tunera<br />

a dia¾kového ovládaèa, èo nebýva vôbec zvykom a posúva<br />

mo�nosti tohto zariadenia smerom k pou�itiu so<br />

stolovým poèítaèom. Je pribli�ne dvakrát hrubší ako<br />

predchádzajúci model od AVerMedia a pôsobí mohutným<br />

dojmom. Pozornos� si zaslú�i aj slovenský<br />

návod <strong>na</strong> obsluhu, ktorý by pod¾a záko<strong>na</strong> mal by�<br />

súèas�ou ka�dého takéhoto výrobku, predávaného <strong>na</strong><br />

území Slovenskej republiky, v skutoènosti však <strong>na</strong>ò<br />

<strong>na</strong>razíte len výnimoène. Toto zariadenie sa v òom<br />

definuje ako multifunkèný TV/videodigitalizaèný<br />

tuner, èo mô�e aj <strong>na</strong> skúsenejších pou�ívate¾ov pôso-<br />

Tunery USB<br />

H A R D W A R E<br />

bi� mätúco. Sú v òom prelo�ené <strong>na</strong>jzákladnejšie údaje<br />

z anglického originálu. Priesvitný kábel USB je <strong>na</strong>pevno<br />

pripevnený k telu zariadenia. Dodávané CD obsahuje<br />

len program LifeView TVR <strong>na</strong> sledovanie TV<br />

vysielania, aplikaèné rozhranie DirectX a manuál. Ve¾kou<br />

nevýhodou oproti modelu od Avermedie je potreba<br />

externého <strong>na</strong>pájania, ktorá z<strong>na</strong>ène obmedzuje<br />

mobilitu, teda pri potrebe práce s TV tunerom „v teréne“<br />

vám odporúèame poobzera� sa po iných modeloch.<br />

Tento model je skôr bli�šie k vlastníkom stolového<br />

poèítaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3808 Sk (3200 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

PINNACLE STUDIO PCTV DELUXE<br />

Posledným kusom<br />

je Studio PCTV Deluxe od<br />

spoloènosti Pin<strong>na</strong>cle, ktorá má <strong>na</strong><br />

poli tunerov USB neotrasite¾né miesto. Rozmermi pripomí<strong>na</strong><br />

skôr externý TV tuner. Škoda len, �e vy�aduje<br />

externé <strong>na</strong>pájanie, èo z<strong>na</strong>ène obmedzuje jeho pou�ite¾nos�<br />

v teréne. Pre toto zariadenie je samozrejmos�ou<br />

synchronizácia obrazu so zvukom, no len<br />

za predpokladu, �e ho pripojíte pomocou portu USB<br />

2.0. V dodávke sa <strong>na</strong>chádza aj dia¾kový ovládaè, ktorý<br />

je prakticky zhodný s tým, ktorý sa dodáva k interným<br />

TV tunerom tohto výrobcu. Dodávaný softvér je takisto<br />

rov<strong>na</strong>ký a musíme mu vytýka� to isté ako pri internom<br />

modeli, a to miernu nestabilitu. Na vašej zostave<br />

sa však mô�e správa� úplne i<strong>na</strong>k. Je ve¾mi intuitívny,<br />

aj keï pre skúseného pou�ívate¾a sa mô�e zda� málo<br />

škálovate¾ný. Kvalita obrazu je mierne lepšia ako pri<br />

internom modeli. Vyhotovenie je ve¾mi elegantné,<br />

konektory sú ¾ahko dostupné a predný panel obsahuje<br />

dostatok kontrolných LED diód. Tento tuner mô�e<br />

by� dobrá vo¾ba, škoda len potreby externého <strong>na</strong>pájania.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7664 Sk (6440 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

ZÁVER<br />

Oblas� USB TV tunerov zaz<strong>na</strong>menáva v poslednom èase<br />

vïaka zvyšovaniu výkonu poèítaèov prudký rast.<br />

Takmer ka�dá výz<strong>na</strong>mnejšia firma v tejto oblasti u� má<br />

svojho zástupcu aj v tejto kategórii. Okrem výrobcov TV<br />

tunerov uvedených v teste je to aj firma Inno3D, úspešná<br />

aj v oblasti grafických kariet, so svojím produktom<br />

TV-USB2!. Predstava sledovania televízneho vysielania<br />

<strong>na</strong> notebooku je iste lákavá. Kritickým momentom pri<br />

týchto zariadeniach nie je u� dávno ce<strong>na</strong>, ale kvalita,<br />

ktorá je u� ve¾mi blízko ku kvalite TV tunera pou�itého<br />

v klasických televíznych prijímaèoch.<br />

Komponenty zapo�ièala firma Opal Multimedia, s. r. o., a Konsig<strong>na</strong>,<br />

s. r. o.<br />

7/2004 PC REVUE 47

H A R D W A R E<br />

pojenia (Resources by connection). Na príèine mô�e<br />

by� aj kvalita zvukovej karty (<strong>na</strong>jmä pri integrovaných<br />

zvukových kartách, osadených v lacnej<br />

doske). Ako posledné mô�ete ešte skúsi� premiestni�<br />

zvukovú kartu a/alebo TV tuner do iného slotu<br />

PCI.<br />

Pevný disk – ak sa chcete venova� zachytávaniu<br />

videa serióznejšie, jednoz<strong>na</strong>ène odporúèame ma�<br />

v zostave minimálne dva pevné disky. Pri zostave<br />

s jedným pevným diskom musí ten reagova� <strong>na</strong><br />

viacero po�iadaviek operaèného systému a zároveò<br />

zaz<strong>na</strong>menáva� video, èo nie je so zbernicou IDE<br />

bezproblémová zále�itos�. Èo sa týka parametrov,<br />

èím má disk vyššie otáèky a ni�šiu prístupovú dobu,<br />

tým väèšie mo�nosti budete ma� pri zachytávaní<br />

videa. Rov<strong>na</strong>ko je výhodné zapojenie pevných<br />

diskov v prípade po¾a RAID typu 0. Vyrovnávacia<br />

pamä� pevného disku nehrá v tomto prípade nijakú<br />

rolu, preto�e sa väèšinou týka len èítania dát<br />

z disku. Disk treba pravidelne kontrolova� a defragmentova�<br />

pre zabezpeèenie bezproblémovej<br />

<strong>na</strong>dväznosti dát.<br />

Procesor – tu je pomoc ve¾mi jednoduchá. Ak<br />

máte podozrenie, �e zlú synchronizáciu má <strong>na</strong> svedomí<br />

procesor, skúste si poèas zachytávania videa<br />

spusti� Správcu úloh (Task Ma<strong>na</strong>ger) a sledova�<br />

zá�a� procesora. Ak sa dlhodobo pohybuje tesne pod<br />

Tabu¾ka parametrov<br />

jednotlivých TV tunerov<br />

48 PC REVUE 7/2004<br />

maximom (95 – 100 %), je ve¾mi pravdepodobné, �e<br />

poruchy synchronizácie spôsobuje nízky výkon procesora.<br />

Zostáva vám len upgrade alebo zní�enie<br />

nárokov <strong>na</strong> kvalitu záz<strong>na</strong>mu. Mierne zní�enie rozlíšenia<br />

by malo vo väèšine prípadov pomôc�.<br />

Nastavenia softvéru – nemá zmysel bli�šie opisova�<br />

<strong>na</strong>stavenia konkrétnych programov, tak�e<br />

len vo všeobecnosti. Dobrý program <strong>na</strong> zachytávanie<br />

videa by mal obsahova� vo¾bu uprednostòovanej<br />

stopy (Master Stream). Tá sa dá <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong><br />

video alebo audio. Pri problémoch so synchronizáciou<br />

odporúèame <strong>na</strong>stavi� ju <strong>na</strong> audio a záz<strong>na</strong>m sa<br />

prispôsobí zvukovej stope, ktorá má i<strong>na</strong>k tendenciu<br />

predbehnú� obraz.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

TV tuner sme <strong>na</strong>inštalovali pod¾a inštrukcií v manuáli<br />

a otestovali s káblovou televíziou UPC Bratislava<br />

a takisto s klasickou televíznou anténou <strong>na</strong><br />

príjem terestriálneho vysielania (obrázky nájdete<br />

<strong>na</strong> CD). Test práce s klasickým terestriálnym vysielaním<br />

nás zaujímal <strong>na</strong>jmä preto, lebo sme chceli<br />

vidie�, ako si TV tuner poradí so šumom, ktorý sa<br />

v tomto prípade be�ne vyskytuje. Pre anténu sme<br />

<strong>na</strong>chystali špeciálne s�a�ené podmienky v interiéri.<br />

Všetko príslušenstvo sme pre jeho rozmanitos� testovali<br />

iba subjektívne. Dodaný softvér sme otesto-<br />

vali iba <strong>na</strong> funkènos� a zahrnuli do hodnotenia, ale<br />

<strong>na</strong> testovanie kvality sme pou�ili vo¾ne šírite¾né<br />

programy Dscaler (http://deinterlace.sourceforge.<br />

net/downloads.htm) a AIWplayer (http://fightersoft.openvision.ro/aiwplayer),<br />

ktoré nájdete aj <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom CD. Porov<strong>na</strong>nie kvality obrazu sme robili<br />

iba pre interné TV tunery, preto�e externé zväèša<br />

ponúkajú iba výstup VGA, tak�e nebolo mo�né obraz<br />

digitálne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�. Zistené skutoènosti<br />

sme priebe�ne zapisovali do tabu¾ky. V nej sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

<strong>na</strong>sledujúce polo�ky:<br />

Dekodér: Èip dekodéra osadený <strong>na</strong> karte. Dekodéry<br />

Philips SAA7134 a Conexant 878A sú a<strong>na</strong>lógové<br />

a relatívne nový dekodér Conexant CX23881<br />

je digitálny. Tu však celkom neplatí, �e digitálny je<br />

lepší ako a<strong>na</strong>lógový, preto�e rozdiel medzi nimi je<br />

len v tom, akým spôsobom uchovávajú zapamätané<br />

frekvencie (kanály).<br />

TV Stereo: Niektoré lacnejšie TV tunery nepodporujú<br />

príjem stereofónneho zvuku popri televíznom<br />

vysielaní. Re�im práce TV tunera sme preverili<br />

nezávislými utilitami.<br />

Kompresia záz<strong>na</strong>mu: Táto polo�ka oz<strong>na</strong>èuje<br />

priamu podporu kompresie videozáz<strong>na</strong>mu v reálnom<br />

èase.<br />

Videovstup: Vstup klasického RF alebo FM kábla<br />

sme pova�ovali za samozrejmos�.<br />

I N T E R N É E X T E R N É<br />

Názov Asus TV/FM AVerMedia Hercules Leadtek Lifeview Fly Pin<strong>na</strong>cle Prolink Zoltrix Genie AVerMedia AVerMedia Lifeview<br />

Card AVerTV SmartTV WinFast TV TV Prime 34 Studio PlayTVPro Wonder AVerTV AVerTV FlyTV BOX<br />

Studio 303 2000 XP FM (Fly video PCTV Pro Ultra Pro Box 5 Live Box9 Ultra<br />

EXPERT 3000 FM)<br />

Vyhotovenie Interný Interný Interný Interný Interný Interný Interný Interný Externý Externý Externý<br />

Integrovaný FM tuner M M F M M M M M F F F<br />

FM anté<strong>na</strong> – då�ka [m] 2,5 2,5 F 2,5 2,5 F 2,5 F F F F<br />

Dekodér Philips Conexant Conexant Conexant Philips Conexant Conexant Conexant – – –<br />

SAA7134HL CX23881−19 Fusion 878A CX23881−19 SAA7134HL Fusion 878A CX23881−19 Fusion 878A<br />

TV Stereo M M F M M M F M M M M<br />

FM Stereo M M – M M M F M – – –<br />

Dia¾kové ovládanie M M F M M M F M M M M<br />

Funkcia TimeShift M M M M F M F F F F F<br />

Teletext M M M M M M M F F M F<br />

Picture−in−Picture F F F M F F F F F M M<br />

Kompresia MPEG 1 M M M M M M F M – – –<br />

Kompresia MPEG 2 M M M M M M F M – – –<br />

Kompresia MPEG 4 F F F M F F F F – – –<br />

Videovstup S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video,<br />

cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch, VGA cinch, VGA cinch, VGA<br />

Videovýstup – – – – – – – – VGA VGA VGA<br />

Audiovstup 2× cinch 3,5" jack 3,5" jack 3,5" jack 3,5" jack F 3,5" jack F 2× cinch, 2× cinch, 2× cinch,<br />

3,5" jack (PC) 3,5" jack (PC) 3,5" jack (PC)<br />

Bezpeènostný systém M F F F F F F F – – –<br />

Softvér Home Theater, Aver PowerVCR II WinFastDVD, LifeView PCTV Vision PlayTV Genie TV – – –<br />

PowerDirector, TV Studio DVD Movie− Suite<br />

VideoSecurity Factory, Cool3D,<br />

Ulead VideoStudio<br />

Interný zvukový výstup M F F M F M F M – – –<br />

Kábel <strong>na</strong> interné prepojenie<br />

so zvukovou kartou<br />

M F F M F F F M – – –<br />

Externý zvukový výstup F M M F M M M F 2× 3,5" jack 2× 3,5" jack 3,5" jack<br />

Kábel <strong>na</strong> externé prepojenie<br />

so zvukovou kartou<br />

F M M F M M M F M M M<br />

Iné funkcie kompresia kompresia automatické automatické automatické<br />

zvuku do MP3 videa do WMV vypnutie vypnutie vypnutie<br />

Dodávate¾ LIBRA Opal SWS WESTech, LIBRA Konsig<strong>na</strong>, Konsig<strong>na</strong>, BGS− Opal LIBRA Agem,<br />

Electronics, Multimedia, Distribution, s. r. o. Electronics, s. r. o. s. r. o. Distribution, Multimedia, Electronics, s. r. o.<br />

a. s. s. r. o. a. s. a. s. a. s. s. r. o. a. s.<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH/s DPH) 1860 / 2213 2090 / 2487 1990 / 2368 2500 / 2975 1430 / 1702 3280 / 3903 1480 / 1761 2150 / 2559 2620 / 3118 4120 / 4903 2920 / 3475

Asus TV FM Card<br />

Asus je spoloènos� dnes notoricky známa svojím<br />

radom základných dosiek. Svojím individuálnym<br />

poèinom v oblasti TV tunerov sa s<strong>na</strong>�í preniknú� aj<br />

<strong>na</strong> tento trh a mô�eme poveda�, �e vcelku úspešne.<br />

Prvý dojem z karty<br />

Asus TV FM Card bol<br />

pozitívny vïaka jej<br />

bohatému a kvalitnému<br />

vybaveniu. K dia¾kovému<br />

ovládaèu, ktorý pripomí<strong>na</strong> skôr<br />

ovládaè DVD prehrávaèa, bol pribalený elegantný<br />

infraèervený prijímaè. Vstup a<strong>na</strong>lógového videa je<br />

riešený pomocou externého boxu, ktorý sa pripája<br />

ku karte špeciálnym osempinovým konektorom.<br />

Všetky externé súèasti majú pribalené samolepky<br />

so suchým zipsom. Balenie obsahuje takisto 2,5metrový<br />

FM kábel a kábel <strong>na</strong> interné prepojenie so<br />

AVerMedia AVerTV<br />

Studio 303<br />

Druhým interným TV tunerom je AVerTV<br />

Studio od firmy AVerMedia, ktorá má silnú<br />

pozíciu <strong>na</strong> poli bezpeènostných systémov.<br />

Preto nás trochu prekvapilo, �e<br />

<strong>na</strong> CD s ovládaèmi sme ne<strong>na</strong>šli nijaký<br />

bezpeènostný systém. Viacúèelová aplikácia<br />

<strong>na</strong> ovládanie TV tunera AVerTV Studio je kvalitne<br />

spracovaná, rýchla a stabilná. Okrem nej a ovládaèov<br />

však u� <strong>na</strong> CD niè iné nenájdete. AVerTV<br />

Studio vám umo�òuje sledova� alebo <strong>na</strong>hráva� TV<br />

vysielanie, poèúva� rádio a zachytáva� statické obrázky<br />

z televízneho vysielania. Tie sa však u� ukladajú<br />

<strong>na</strong> disk ve¾mi komplikovaným spôsobom. Jednotné<br />

rozhranie AVerTV Studio sa ovláda intuitívne<br />

a pri pou�ívaní sme ne<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> �iadny problém.<br />

Karta je pomerne krátka a káblik s infraèerveným<br />

Hercules SmartTV<br />

Interný TV tuner SmartTV od spoloènosti Hercules,<br />

preslávenej <strong>na</strong>jmä v oblasti grafických kariet, sme<br />

do redakcie dostali vo verzii bez FM tunera a dia¾kového<br />

ovládaèa. Jeho inštaláciu však sprevádzali<br />

viaceré problémy. Prvým bolo zlé urèenie televízneho<br />

štandardu v <strong>na</strong>šej republike. Ak ste si<br />

v ovládacom paneli aplikácie PowerVCR zvolili<br />

Slovenskú republiku, tá mala priradený štandard<br />

Secam. Preto sme pri výbere krajiny museli<br />

nájs� krajinu so štandardom PAL B, ktorý sa<br />

pou�íva u nás (<strong>na</strong>príklad Rakúsko, Nemecko...).<br />

Ïalším problémom bolo to, �e ani pri <strong>na</strong>stavení<br />

káblovej televízie automatický vyh¾adávaè nebol<br />

schopný nájs� niektoré kanály. Softvérové vybavenie<br />

sa takisto ako pri predchádzajúcom modeli<br />

obmedzilo len <strong>na</strong> centrálnu ovládaciu aplikáciu PowerVCR<br />

2, ktorá je ve¾mi jednoduchá a pomocou<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

zvukovou kartou<br />

s dvoma typmi<br />

koncoviek.<br />

Softvérové vybavenie<br />

je bohaté, ku karte sú pribalené<br />

tri CD. Prvé CD obsahuje<br />

ovládaèe a program<br />

Asus VideoSecurity <strong>na</strong><br />

tvorbu domáceho bezpeènostného<br />

systému. Na druhom CD nájdete aplikáciu<br />

Asus PowerDirector <strong>na</strong> tvorbu videa urèeného pre<br />

CD a DVD médiá. Na poslednom CD sa <strong>na</strong>chádza<br />

rozsiahla aplikácia Asus Home Theater, ktorá slú�i<br />

<strong>na</strong> väèšinu úkonov týkajúcich sa TV tunera. Apli-<br />

senzorom pre dia¾kové<br />

ovládanie sa pripája priamo <strong>na</strong><br />

jej zadný panel. Káblik je však <strong>na</strong> praktické pou�itie<br />

prikrátky (90 cm), tak�e budete musie� ma� skrinku<br />

poèítaèa blízko k miestu, kde chcete ma� senzor. To<br />

mô�e by� problém, <strong>na</strong>jmä ak máte skrinku vo¾ne<br />

polo�enú <strong>na</strong> zemi. Dia¾kové ovládanie síce takisto<br />

pôsobí zastarane, ale obsahuje všetky prvky, ktoré<br />

nej sú dostupné všetky mo�nosti TV tunera. Ve¾ká<br />

škoda je, �e TV vysielanie budete musie� sledova�<br />

len v re�ime mono. Táto karta vôbec nepodporuje<br />

stereofónny zvuk, èo je oproti konkurencii nevýhoda.<br />

Z kabelá�e sa dodáva iba jeden kábel <strong>na</strong> vonkajšie<br />

prepojenie so zvukovou kartou. Vcelku táto<br />

H A R D W A R E<br />

kácii Home Theater sa však odporúèame vyhnú�,<br />

preto�e je nestabilná a pomalá. Navyše má pevne<br />

dané rozlíšenie 1024 × 768, ktoré sa po vypnutí<br />

aplikácie prenáša aj do operaèného systému. Je to<br />

škoda, preto�e má ve¾ký potenciál, ale pokia¾ zo<br />

strany výrobcu nepríde k razantnej náprave, budete<br />

sa musie� uspokoji� so softvérom z tretej strany.<br />

Takisto <strong>na</strong>ladenie všetkých kanálov trvalo oproti<br />

iným TV tunerom nepomerne dlhšie.<br />

Zapo�ièal: LIBRA Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 2213 Sk (1860 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOOOOO<br />

Softvér: OOOOOGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG<br />

budete pri be�nom pou�ívaní potrebova�. Trochu<br />

nás mrzela absencia interného prepojenia so zvukovou<br />

kartou. V balení sme <strong>na</strong>šli aj 2,5 metra dlhý<br />

kábel <strong>na</strong> príjem FM rádia a manuál, ktorý, �ia¾, nebol<br />

v slovenskom ani èeskom jazyku. Táto karta<br />

mala <strong>na</strong>jlepší obraz zo všetkých testovaných, èím<br />

si zaslú�ila ocenenie Ví�az testu v kategórii interných<br />

TV tunerov.<br />

Zapo�ièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 2487 Sk (2090 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOOGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOGGGGG<br />

Softvér: OOOOOOOOOG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

karta pôsobí chudobným dojmom. Jediné, èo jej nemo�no<br />

vytýka�, je kvalita obrazu, ktorá bola priemerná.<br />

Ak sa uspokojíte s takýmto obrazom<br />

a neèakáte od TV tunera viac, mohol by by� Hercules<br />

SmartTV aj vašou vo¾bou.<br />

Zapo�ièal: SWS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 2368 Sk (1990 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOGGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOGGGGGGGG<br />

Softvér: OOOOOGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOGGGGGG<br />

7/2004 PC REVUE 49

H A R D W A R E<br />

Leadtek WinFast TV 2000<br />

XP Expert<br />

Za týmto komplikovaným názvom sa skrýva karta,<br />

ktorá nás zaujala predovšetkým dodávaným softvérom<br />

a mo�nos�ami. V balení nájdete tri CD.<br />

Na prvom sa <strong>na</strong>chádza program <strong>na</strong> nelineárny<br />

strih videa Ulead Video Studio vo verzii 7. Na<br />

ïalšom sú programy Ulead Cool3D <strong>na</strong> tvorbu 3D<br />

objektov a DVD MovieFactory vo verzii 2.5 SE, ktorý<br />

vám pomô�e pri authoringu vlastných DVD. Na<br />

poslednom CD sa <strong>na</strong>chádzajú ovládaèe a program<br />

WinFast <strong>na</strong> sledovanie TV a poèúvanie rádia. Ten je<br />

spracovaný ve¾mi precízne. Také funkcie ako Timeshifting,<br />

teletext s vyh¾adávaèom a plánovanie <strong>na</strong>hrávania<br />

sú preò samozrejmos�ou. Vcelku mô�eme<br />

hodnoti� program WinFast ako <strong>na</strong>jlepší program <strong>na</strong><br />

prácu s TV tunerom, s akým sme sa poèas testu<br />

stretli. Automatické vyh¾adanie kanálov nezaberie<br />

ani minútu a program úspešne <strong>na</strong>šiel všetky vysie-<br />

LifeView FlyTV Prime<br />

34FM (Fly Video 3000<br />

FM)<br />

Interný TV tuner LifeView zanechal v nás<br />

zmiešané pocity. Po dlhom skúšaní sa nám toti�<br />

nepodarilo sprevádzkova� prilo�ený softvér Life-<br />

View Suite. Na testovacie úèely sme museli pou�i�<br />

softvér tretej strany. Keï�e to bol jediný softvér,<br />

ktorý sa <strong>na</strong> CD <strong>na</strong>chádzal, nezostávalo nám niè iné<br />

ako udeli� mu za softvér minimálne hodnotenie 1<br />

z 10. Je to škoda, preto�e i<strong>na</strong>k ide o ve¾mi kvalitný<br />

TV tuner. Jeho sila sa prejavila <strong>na</strong>jmä pri ve¾mi<br />

zašumenom obraze. Tu sa ukázal ako jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

v teste. Vybavenie je primerané cene. Dia¾kové<br />

ovládanie má rozmery kreditnej karty a obsahuje<br />

len tie <strong>na</strong>jzákladnejšie tlaèidlá. Na druhej stra-<br />

Pin<strong>na</strong>cle PCTV Pro<br />

Táto karta z produkcie firmy Pin<strong>na</strong>cle k nám prišla<br />

v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými vo ve¾kej škatuli.<br />

Vnútri sa však neskrývalo niè iné ako<br />

nízkoprofilový interný TV tuner s dekodérom<br />

Conexant Fusion 878A. Na prvý<br />

poh¾ad nás zaujalo netradièné riešenie infraèerveného<br />

prijímaèa k dia¾kovému ovládaniu.<br />

Ten je uspôsobený pre sériový port, èo nie je<br />

zvykom, keï�e sériový port patrí k <strong>na</strong>jstarším portom<br />

poèítaèa. Jeho funkciu to, samozrejme, neovplyvòuje.<br />

Dia¾kové ovládanie pohodlne sadne do<br />

ruky, ale tlaèidlá sú pomerne blízko pri sebe a takmer<br />

všetky majú rov<strong>na</strong>ký tvar, èo s�a�uje ovládanie.<br />

Z niektorých ikoniek <strong>na</strong> ovládaèi nie je <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad jasné, <strong>na</strong> èo slú�ia. Pribalený softvér PCTV<br />

Vision má pri zlo�itejších úkonoch tendenciu by�<br />

50 PC REVUE 7/2004<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

lanéprogramy bez problémov. Karta<br />

má štandardné rozlo�enie prvkov<br />

a obsahuje aj interný zvukový výstup. Vstup<br />

pre a<strong>na</strong>lógové video je riešený pomocou <strong>na</strong>dstavca,<br />

ktorý sa pripája ku karte špeciálnym 9-pinovým<br />

konektorom. Dia¾kové ovládanie je vynikajúco spracované<br />

a obsahuje aj špeciálnu funkciu s výsti�ným<br />

názvom BossKey, ktorá vysielanie stíši a schová do<br />

ne je tu <strong>na</strong>pr. prepí<strong>na</strong>è<br />

vstupu z terestriálneho <strong>na</strong><br />

káblové televízne vysielanie, èo sa v praxi<br />

asi èasto nepou�íva. Ïalej karta obsahuje káblik <strong>na</strong><br />

prepojenie so zvukovou kartou. Pozitívne sme hodnotili<br />

pribalený slovenský manuál <strong>na</strong> rýchlu inštaláciu,<br />

ktorý pozostával z jedného kancelárskeho<br />

listu formátu A4, <strong>na</strong> ktorom boli popísané <strong>na</strong>jdô-<br />

nestabilný. Rozdiel oproti<br />

konkurencii je aj v tom, �e <strong>na</strong><br />

sledovanie teletextu musíte spusti� individuálnu<br />

aplikáciu PCTV WebText. Pri príjme terestriálneho<br />

vysielania program nerozpoz<strong>na</strong>l stanicu<br />

Dvojku, ktorú sme museli <strong>na</strong>ladi� ruène zadaním<br />

frekvencie. Aj tak však bola táto stanica <strong>na</strong> hranici<br />

systémovej lišty. Naše výhrady sa týkajú absencie<br />

slovenského alebo èeského manuálu a prasknutia<br />

pri vypí<strong>na</strong>ní a zapí<strong>na</strong>ní ovládacieho programu.<br />

Karta má široké mo�nosti pri zaz<strong>na</strong>menávaní<br />

videa alebo zvuku z FM tunera. Podporuje formáty<br />

MPEG-1, 2, 4, WMV, VideoCD, DVD, MP3<br />

a WMA. Kompresia do posledných dvoch menovaných<br />

formátov zvuku má však z<strong>na</strong>èné obmedzenia,<br />

tak�e pri potrebe kvalitného zvuku budete musie�<br />

zaz<strong>na</strong>menáva� bez kompresie do súboru .wav<br />

a následne skomprimova�.<br />

Zapo�ièal: WESTech<br />

Ce<strong>na</strong>: 2975 Sk (2500 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOOOGG<br />

Softvér: OOOOOOOOOO<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

le�itejšie údaje o zariadení. Kvalita písma bola síce<br />

<strong>na</strong> hranici èitate¾nosti, ale urèite pomô�e pou�ívate¾ovi<br />

s obmedzenou z<strong>na</strong>los�ou angliètiny.<br />

Kvalita obrazu bola druhá <strong>na</strong>jlepšia v teste,<br />

èo sa prejavilo v <strong>na</strong>jlepšom pomere kvalita/ce<strong>na</strong>.<br />

Zároveò išlo o <strong>na</strong>jlacnejšie zariadenie<br />

v teste, èo z neho robí vynikajúcu vo¾bu. Nevýhodou<br />

je slabá výbava a softvér.<br />

Zapo�ièal: LIBRA Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 1702 Sk (1430 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOOOO<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOGGGGG<br />

Softvér: OGGGGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

zachytenia. S káblovou televíziou si však TV tuner<br />

poradil bez problémov, aj keï tu bol prítomný mierne<br />

vyšší šum, ako je priemer v teste. Tento tuner sa<br />

takmer všetkými parametrami radí k priemeru.<br />

Jeho vysoká ce<strong>na</strong> sa, prirodzene, prejavila aj <strong>na</strong><br />

celkovom hodnotení.<br />

Zapo�ièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 3903 Sk (3280 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOGGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Softvér: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOGGGGGG

Prolink PlayTVPro Ultra<br />

Ïalší z radu<br />

interných tunerov, tentoraz z<br />

produkcie firmy Prolink. U� pri jeho inštalácii<br />

sme sa stretli s problémom, �e v úvodnej obrazovke,<br />

automaticky zobrazovanej po vlo�ení CD,<br />

sme ne<strong>na</strong>šli inštalátor softvéru <strong>na</strong> sledovanie televízneho<br />

vysielania. Museli sme sa teda k nemu preklika�<br />

manuálne v adresárovej štruktúre CD, kde<br />

bol skrytý v adresári TV304P+. Po inštalácii bol<br />

nevyhnutný reštart. Po reštarte sme spustili automatické<br />

vyh¾adávanie staníc v terestriálnom pásme<br />

a <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie tam, kde iné TV tunery <strong>na</strong>šli<br />

<strong>na</strong>jviac dve stanice, PlayTVPro Ultra <strong>na</strong>šiel a� štyri.<br />

Tie síce boli <strong>na</strong> hranici zachytenia vyh¾adávaèom,<br />

ale testované stanice vykazovali lepšiu kvalitu ako<br />

Zoltrix Genie Wonder Pro<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

Zoltrix je <strong>na</strong><br />

poli TV tunerov síce menej<br />

výz<strong>na</strong>mná z<strong>na</strong>èka, ale kvalitou<br />

obrazu sa vyrovná aj lepším a drahším modelom<br />

v tomto teste. Svojimi ve¾mi nízkymi hardvérovými<br />

nárokmi je zrejme urèená skôr k slabším zostavám.<br />

Na karte vidie�, �e výrobca <strong>na</strong> nej šetril. Vôbec<br />

neobsahuje zvukový vstup a zvukový výstup k zvukovej<br />

karte sa dá rieši� len interným prepojením,<br />

ktoré je obsiahnuté v balení. Pozitívne <strong>na</strong> nás však<br />

pri tejto cenovej kategórii TV tunerov zapôsobil<br />

fakt, �e pomocou dia¾kového ovládaèa sa dá kombináciou<br />

tlaèidiel shift + 0 vypnú� celý poèítaè. To<br />

mô�e by� ve¾mi u�itoèná funkcia, ktorá sa dá vyu�i�<br />

aj i<strong>na</strong>k ako pri sledovaní televízneho vysielania.<br />

Softvér <strong>na</strong> ovládanie je ve¾mi jednoduchý a hlavne<br />

pri ostatných. Táto karta je vhodná skôr <strong>na</strong> príjem<br />

terestriálneho signálu. Pri káblovej TV sa radí skôr<br />

k slabšiemu priemeru. Tlaèidlá <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi<br />

sú umiestnené trochu zmätoène. Škoda len, �e<br />

sa k nemu nedodávajú batérie, ktoré si budete<br />

musie� dokúpi�. Z ostatných komponentov je to u�<br />

len FM anté<strong>na</strong>, dlhá rov<strong>na</strong>ko ako všetky<br />

ostatné v <strong>na</strong>šom teste – 2,5<br />

m. Karta nepodporuje stereofónny<br />

zvuk ani v re�ime FM,<br />

ani v TV. Skôr by sme ju odporúèali<br />

pou�ívate¾om odkázaným <strong>na</strong><br />

príjem televízneho signálu z terestriálneho<br />

pásma a s menšími nárokmi <strong>na</strong> kvalitu<br />

zvuku. Obraz bol vo všeobecnosti<br />

mierne rozmazaný oproti ostatným TV<br />

tunerom v teste.<br />

Zapo�ièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 1761 Sk (1480 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOGGGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOGGGGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Softvér: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOGGGGGGG<br />

stabilný. Chýbajú mu síce niektoré základné funkcie,<br />

ako zachytenie statického obrázka, Time-shifting<br />

a pod., ale <strong>na</strong> druhej strane je ve¾mi rýchly.<br />

Vynikajúco si poradil aj s príjmom staníc v terestriálnom<br />

pásme. V príjme staníc káblovej televízie<br />

sa radí skôr k priemeru. Genie<br />

Wonder Pro je karta so<br />

skromným vybavením, ale s<br />

inteligentnými funkciami.<br />

Dodávané je aj CD so softvérom<br />

PowerVCR 2 SE, ktorý slú�i <strong>na</strong><br />

záz<strong>na</strong>m videa do formátov MPEG 1<br />

a 2. Tento softvér vám mô�eme odporúèa�,<br />

aj keï pou�ívate iný typ TV tunera.<br />

Kvalita obrazu bola dobrá, no mierne<br />

vyššia ce<strong>na</strong> zní�ila jeho celkové hodnotenie.<br />

Zapo�ièal: BGS-Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 2559 Sk (2150 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOGGGGGGG<br />

Softvér: OOOOOOOGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 51

KATEGÓRIA EXTERNÉ<br />

AVerMedia<br />

AVerTV Box<br />

5 Live<br />

Prvý externý TV tuner pochádza<br />

od firmy AVerMedia a<br />

je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu u�<br />

pomerne dlho. Je všeobecne<br />

známy ako jeden z TV<br />

tunerov s <strong>na</strong>jlepšou kvalitou obrazu.<br />

Má rozmery 12,8 × 11,3 × 2,4 cm a je uspôsobený<br />

<strong>na</strong> prevádzku v horizontálnej aj vertikálnej<br />

polohe. Obsahuje všetky klasické vstupy aj výstupy<br />

a <strong>na</strong>vyše aj vstup pre slúchadlá, ktorý pri zapojení<br />

slúchadiel stlmí zvuk pripojených reproduktorov.<br />

Indikátor stavu je svetlomodrá dióda, ktorá sa<br />

<strong>na</strong>chádza tesne ved¾a infraèerveného senzora<br />

dia¾kového ovládania. Dia¾kový ovládaè je nevyhnutný<br />

<strong>na</strong> ovládanie TV tunera, preto�e tlaèidlá <strong>na</strong><br />

TV tuneri umo�òujú len zapnutie, prepí<strong>na</strong>nie staníc<br />

a ovládanie hlasitosti. Jedinou negatívnou vlastnos�ou,<br />

ktorú sme spozorovali, bolo rušenie výstupu<br />

z poèítaèa aj pri vypnutom TV tuneri.<br />

Prejavovalo sa ako mierne rozmazanie obrazovky,<br />

ktoré je vidite¾né hlavne pri kancelárskych nástrojoch<br />

(biela plocha s èiernym textom). Je to škoda,<br />

preto�e kvalita TV tunera je vynikajúca a pri sledovaní<br />

<strong>na</strong> celej obrazovke z rov<strong>na</strong>kej vzdialenosti, z<br />

akej sledujete televízor, ho u� ve¾mi �a�ko rozoz<strong>na</strong>�<br />

od televízneho prijímaèa. K zariadeniu sa nedodáva<br />

AVerMedia AVerTV Box 9<br />

Druhý externý TV tuner je prakticky zlepšenou<br />

verziou predchádzajúceho modelu AVerTV Box 5.<br />

Ich výbava je úplne zhodná, kvalita obrazu je takisto<br />

rov<strong>na</strong>ká. Pri oboch modeloch však treba mierne<br />

poopravi� <strong>na</strong>stavenia obrazu, ako je jas, kontrast<br />

a farebnos�, preto�e východiskové <strong>na</strong>stavenia<br />

nie sú pod¾a nás ideálne. Tieto <strong>na</strong>stavenia sa<br />

nedajú aplikova� <strong>na</strong> ka�dú stanicu individuálne.<br />

�ia¾, aj tento model má ten<br />

istý nedostatok ako predchádzajúci,<br />

a to rušenie výstupu VGA<br />

z grafickej karty poèítaèa. Oproti<br />

predchádzajúcemu modelu ponúka<br />

AVerTV Box 9 nieko¾ko zásadných<br />

zlepšení: teletext, funkciu obraz<br />

v obraze (PIP), preview mód s 12 kanálmi<br />

a vyššie rozlíšenie a� do 1280 × 1024 bodov.<br />

Vyu�ijete ho však len vtedy, keï vlastníte LCD<br />

panel alebo projektor. Na klasickom CRT monitore<br />

vám s rezervou postaèí rozlíšenie 640 × 480 alebo<br />

800 × 600 bodov. Tento model rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci<br />

Box 5 má mierne pomalšie reakcie <strong>na</strong><br />

dia¾kové ovládanie, èo sa prejaví pri prepí<strong>na</strong>ní staníc.<br />

Tento TV tuner má u� mo�nosti a funkcie,<br />

ktoré èiastoène presahujú rámec nášho testu a vyu�ijú<br />

ich iba pou�ívatelia s vyššími nárokmi. V teste<br />

sme sa pri celkovom hodnotení sústredili predovšetkým<br />

<strong>na</strong> funkciu TV tunera.<br />

slovenský<br />

ani èeský manuál.<br />

Tento TV tuner odporúèame<br />

iba do zostáv, ktoré budú primárne<br />

urèené <strong>na</strong> sledovanie TV, preto�e pri práci<br />

s poèítaèom by ste ho museli pre rušenie obrazu<br />

neustále vypí<strong>na</strong>� a prepája� kábel VGA. Maximálne<br />

podporované rozlíšenie obrazu je 1024 × 768.<br />

Zapo�ièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 3118 Sk (2620 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

Zapo�ièal: LIBRA<br />

Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 4903 Sk (4120 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG

Lifeview FlyTV Box Ultra<br />

Posledným externým tunerom je produkt firmy<br />

Lifeview, ktorý <strong>na</strong> prvý poh¾ad upúta ve¾mi<br />

kompaktnými rozmermi. Výrobca sa tak<br />

s<strong>na</strong>�il minimalizova� rozmery tohto zariadenia,<br />

�e sa nám dokonca nepodarilo zapoji�<br />

reproduktory do 3,5" jacku. Preká�al<br />

nám toti� výstup VGA <strong>na</strong> monitor a nemali<br />

sme k dispozícii kábel s tenkou koncovkou. Naš�astie<br />

si je výrobca toho vedomý a v prípade, ak<br />

vlastníte kábel s hrubšou koncovkou, musíte pou�i�<br />

redukciu, ktorá bola súèas�ou balenia. Kábel VGA<br />

takisto nedr�al dobre a museli sme pri jeho zapojení<br />

pou�i� silu. Anténny vstup je netradiène vo vyhotovení<br />

so skrutkou po obvode, tak�e pri zapojení<br />

klasického anténneho kábla budete musie� takisto<br />

pou�i� <strong>na</strong>dstavec. Menu ovládacieho programu má<br />

trochu netradièné ovládanie a štruktúru, tak�e pri<br />

ZÁVER A VYHODNOTENIE<br />

S istým zovšeobecnením sa dajú TV tunery (<strong>na</strong>jmä<br />

interné vyhotovenie) oz<strong>na</strong>èi� ako problémové zariadenia.<br />

Správne zapojenie TV tunera a následné<br />

<strong>na</strong>stavenie v poèítaèi je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />

be�nými komponentmi v poèítaèi pomerne zlo�itý<br />

proces. Odme<strong>na</strong> je však ve¾mi lákavá. Sledova� a zaz<strong>na</strong>menáva�<br />

TV vysielanie <strong>na</strong> poèítaèi za cenu zaèí<strong>na</strong>júcu<br />

sa od 1500 Sk bez DPH nie je zanedbate¾ný<br />

fakt, <strong>na</strong>jmä ak si skúsite spoèíta� cenu televízneho<br />

prijímaèa a videorekordéra.<br />

KATEGÓRIA EXTERNÉ<br />

ladení staníc sme sa museli<br />

pozrie� aj do manuálu. Je však jednoduché<br />

a po èase sa <strong>na</strong>ò dá zvyknú�. Dia¾kové<br />

ovládanie má dos� oneskorené reakcie a niekedy<br />

treba tlaèidlá silnejšie stláèa�, aby zareagovali. Na<br />

tomto TV tuneri sme ocenili <strong>na</strong>jmä rozmery, ktoré<br />

sú v kategórii externých tunerov <strong>na</strong>ozaj vynikajúce<br />

– 11 × 9 × 3 cm. Kvalita obrazu je vynikajúca<br />

a takmer zhodná s externými tunermi od AVerMe-<br />

Na záver mô�eme len zopakova� to, èo sme spomí<strong>na</strong>li<br />

v úvode: TV tunery predstavujú výhodnú<br />

investíciu v rámci domácej poèítaèovej zostavy.<br />

V kategórii interných TV tunerov bolo celkové hodnotenie<br />

pomerne jednoduché, preto�e rozdiely<br />

v cene sú malé a rozdiely v kvalite obrovské. Jednoz<strong>na</strong>èným<br />

ví�azom sa stal AVerMedia AVerTV<br />

Studio 303, a to aj vïaka tomu, �e ponúka <strong>na</strong>jlepšiu<br />

kvalitu obrazu zo všetkých testovaných modelov<br />

a má prijate¾nú cenu. V kategórii externých TV tunerov<br />

si ocenenie zaslú�il tuner toho istého výrob-<br />

H A R D W A R E<br />

die. Na tele zariadenia sa <strong>na</strong>chádzajú miniatúrne<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> základné operácie, chýba však ich popis<br />

a ikony zobrazené <strong>na</strong> nich sa dajú �a�ko rozlúšti�.<br />

Jeho zapojenie vôbec neruší výstup z grafickej<br />

karty z poèítaèa, èo je oproti konkurenèným<br />

externým tunerom v tomto teste výhoda.<br />

Škoda len komplikovanej mechanickej inštalácie.<br />

Zapo�ièal: Agem<br />

Ce<strong>na</strong>: 3475 Sk (2920 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

cu – AVerMedia AVerTV Box 5 Live. Do kategórie<br />

externých TV tunerov sme zaradili iba tri modely,<br />

preto�e táto kategória nie je u nás zatia¾ a� <strong>na</strong>to¾ko<br />

rozšírená. Jej rozšíreniu by mohol pomôc� nástup<br />

LCD monitorov a projektorov, pre ktoré sú externé<br />

TV tunery <strong>na</strong>jvhodnejšie. Ideálnym riešením pre<br />

stolový poèítaè zrejme <strong>na</strong>teraz ostane kategória<br />

interných TV tunerov, ktorá v poslednom èase zaèí<strong>na</strong><br />

oproti minulosti viac dba� <strong>na</strong> kvalitu.<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

MP3<br />

prehrávaèe<br />

s pevným diskom<br />

� Michal Holeš<br />

V súèasnosti existujú <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu tri ve¾ké skupiny<br />

prehrávaèov MP3 – do prvej<br />

patria tie, ktoré èítajú skladby<br />

z cédeèiek. Tieto prehrávaèe<br />

sú rozmerovo <strong>na</strong>jväèšie<br />

a zároveò funkène<br />

<strong>na</strong>jchudobnejšie. Po nich prišli<br />

<strong>na</strong> trh ove¾a menšie a funkène<br />

vybavenejšie prehrávaèe so<br />

zabudovanou pamä�ou flash<br />

a v krátkom odstupe ich<br />

<strong>na</strong>sledovala tretia skupi<strong>na</strong> –<br />

prehrávaèe so zabudovaným<br />

pevným diskom, ktoré sme sa<br />

rozhodli vyskúša� v druhej<br />

èasti ve¾kého testu MP3<br />

prehrávaèov.<br />

Vmájovom vydaní PC REVUE ste mali mo�nos�<br />

preèíta� si porovnávací test flashových MP3<br />

prehrávaèov. Nie ka�dému však tento typ<br />

prehrávaèa mô�e vyhovova� – ce<strong>na</strong> za megabajt<br />

úlo�ného priestoru sa toti� v ich prípade šplhá<br />

pomerne vysoko (30 a� 50 korún), a tak mnohí pou�ívatelia<br />

siahajú po prehrávaèoch so zabudovaným<br />

pevným diskom.<br />

Táto skupi<strong>na</strong> prehrávaèov sa vyz<strong>na</strong>èuje prakticky<br />

<strong>na</strong>jvyššou hmotnos�ou, nie práve <strong>na</strong>jmenšími<br />

rozmermi, ale i výhodnou cenou za megabajt, pohybujúcou<br />

sa <strong>na</strong> úrovni pribli�ne 10 korún. Medzi<br />

nevýhody patrí aj spotreba elektrickej energie –<br />

pevný disk je toti� pomerne nároèný <strong>na</strong> energiu.<br />

Prehrávaèe však vïaka väèším rozmerom disponujú<br />

aj kapacitne väèšími batériami, a tak tento hendikep<br />

vyrovnávajú bez problémov.<br />

54 PC REVUE 7/2004<br />

IDEÁLNY MP3 PREHRÁVAÈ<br />

Èím by mal disponova� kvalitný prehrávaè MP3 so<br />

zabudovaným pevným diskom? Prvým kritériom,<br />

<strong>na</strong> ktoré v prípade harddiskových MP3 prehrávaèov<br />

nepozerajú iba skutoèní audiofili, je celková<br />

ce<strong>na</strong>. Spomí<strong>na</strong>nej skupine ¾udí toti� <strong>na</strong>jviac zále�í<br />

<strong>na</strong> kvalite výstupného signálu – zvuk by mal by� èo<br />

<strong>na</strong>jèistejší, s vyrov<strong>na</strong>nými pomermi jednotlivých<br />

tónov, frekvencií a bez rušivých vplyvov. Netreba<br />

však zabúda� ani <strong>na</strong> spotrebu elektrickej energie –<br />

nikomu by nebolo príjemné <strong>na</strong>bíja� prehrávaè po<br />

hodine pou�ívania. Dôle�itým kritériom je aj jednoduchos�<br />

ovládania.<br />

V súèasnosti existuje pomerne ve¾ká škála kompresných<br />

audioformátov, ktoré ponúkajú minimálne<br />

rov<strong>na</strong>kú alebo lepšiu kvalitu prehrávaného<br />

zvuku ako MP3. Pozrime sa bli�šie <strong>na</strong> niektorých<br />

kandidátov, ktorí by ho mohli v budúcnosti<br />

<strong>na</strong>hradi�.<br />

WMA<br />

Formát Windows Media Audio je súèas�ou programového<br />

vybavenia operaèného systému Microsoft<br />

Windows. Pod¾a vyhlásení predstavite¾ov<br />

firmy ponúka zvukovú kvalitu porov<strong>na</strong>te¾nú<br />

s audio CD pri dátovom toku 64 kb/s – èi�e pribli�ne<br />

dvojnásobne úèinnejšiu kompresiu ako<br />

MP3. V súèasnosti doká�e WMA prehra� drvivá<br />

väèši<strong>na</strong> prehrávaèov. Jeho popularita však nerastie<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu, �e ponúka pomerne ve¾kú<br />

výhodu – v spojení s ASF (Advanced Streaming<br />

Format) mô�e by� streamovaný po internete,<br />

a tak sa stal priamym konkurentom nielen MP3,<br />

ale aj formátu RealAudio.<br />

REAL AUDIO<br />

Bol to prvý formát <strong>na</strong> svete, vïaka ktorému bolo<br />

mo�né poèúva� streamované audio èi prezera�<br />

video po internete. Preto si dodnes dr�í prvenstvo<br />

v tejto oblasti. Nástupcom MP3 sa však nestane –<br />

ak chcete poèu� zvuk kvalitou podobný audio CD,<br />

musíte vyu�i� väèšiu šírku dátového toku.<br />

TESTOVALI SME<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Hodnotenie kvality reprodukcie sme<br />

vykonávali s referenènými slúchadlami,<br />

ktoré vyu�ívame pri všetkých testoch zvukových<br />

zariadení. Jednotlivé skladby boli<br />

skomprimované pomocou kodeku Lame s<br />

ve¾kos�ou dátového toku 192 kb/s. Výber skladieb<br />

bol prakticky rov<strong>na</strong>ký ako v teste flashových<br />

prehrávaèov – skladby nesmeli by� elektronicky<br />

upravované a museli obsahova� nízke i vysoké frekvencie<br />

a sykavky. Rov<strong>na</strong>ko ako v teste flashových<br />

MP3 prehrávaèov ani v tomto prípade sme radšej<br />

nehodnotili kvalitu slúchadiel. Od „štup¾ov do uší“,<br />

ktoré boli väèšinou vo výbave prehrávaèov,<br />

nemo�no oèakáva� kvalitnú reprodukciu.<br />

Pomerne jednoducho sme vyskúšali aj výdr� batérií<br />

prenosných prehrávaèov. Aby sme nemuseli<br />

dáva� dlhé hodiny pozor, èi je prehrávaè stále zapnutý,<br />

prepojili sme ho pomocou kábla audio s PC<br />

a po zaèiatku prehrávania rov<strong>na</strong>kých skladieb so<br />

zapnutou funkciou Auto-Repeat sme spustili <strong>na</strong>hrávanie<br />

výstupného signálu. Získali sme tak úplne<br />

presný údaj o èase, po ktorom sa prehrávaè vypol<br />

z dôvodu nedostatku energie.<br />

To¾ko k metodike testovania, pozrime sa podrobnejšie<br />

<strong>na</strong> jednotlivé prehrávaèe.<br />

Ktorý formát príde po MP3?<br />

ATRAC3<br />

Formát Adaptive Transform Acoustic Coding 3 je<br />

patentovaný firmou Sony. Predstavuje zlepšenú<br />

verziu formátu ATRAC, ktorý je be�ne pou�ívaný<br />

v minidiskoch od Sony. Patentové vlastníctvo<br />

však nie je jedinou preká�kou v masívnejšom<br />

rozšírení. Keby ste toti� chceli poèu� zvuk v rov<strong>na</strong>kej<br />

kvalite ako MP3, musíte vyu�i� rov<strong>na</strong>ký dátový<br />

tok.<br />

AAC<br />

Tento formát je rov<strong>na</strong>ko ako MP3 súèas�ou štandardu<br />

MPEG2 i MPEG4. Ponúka síce lepšiu kompresiu<br />

pri zachovaní kvality porov<strong>na</strong>te¾nej s MP3<br />

i väèší poèet zvukových kanálov, vlastní ho však<br />

firma Dolby Laboratories, a tak ani on nie je horúcim<br />

kandidátom <strong>na</strong> zosadenie formátu MP3<br />

z trónu.<br />

OGG VORBIS<br />

Súbory komprimované v tomto formáte sú kvalitatívne<br />

porov<strong>na</strong>te¾né s formátom MP3. Ak porovnáme<br />

ve¾kos�, zistíme, �e rov<strong>na</strong>ko kvalitné súbory<br />

.ogg sú o nieèo menšie. Èo je však hlavné, formát<br />

Ogg Vorbis nie je nikým patentovaný, a tak<br />

výrobcovia, ktorí zahrnú mo�nos� prehrávania<br />

týchto súborov, nemusia nikomu plati�. Je teda<br />

dos� mo�né, �e tento formát v budúcnosti preberie<br />

�ezlo po MP3.

Technické parametre<br />

testovaných prehrávaèov<br />

Dension DMP3−A<br />

Toto zariadenie bolo jediným nemobilným úèastníkom<br />

testu – primárne je toti� urèené ako doplnok<br />

k autorádiu, syntezátoru èi domácej audiovýbave.<br />

Do testu sa však dostalo vïaka splneniu<br />

dvoch podmienok – disponuje zabudovaným<br />

pevným diskom a doká�e samostatne prehráva�<br />

MP3. Dension okrem toho, �e ako jediný úèastník<br />

testu nebol prenosný, disponoval aj ïalšou<br />

jedineènos�ou – jeho pevný disk bol vymenite¾ný.<br />

Ak teda jeho pou�ívate¾ovi nebude postaèova� <strong>na</strong>príklad<br />

pri ceste <strong>na</strong> dovolenku ve¾kos� úlo�ného priestoru,<br />

mô�e si do kufrov pribali� ïalší pevný disk, <strong>na</strong><br />

ktorom budú ulo�ené skladby. Pohyb v menu prehrávaèa<br />

sa vykonáva otáèaním kolieska, potvrdenie<br />

akcie alebo prechod do vnoreného adresára je mo�né<br />

uskutoèni� zatlaèením tohto ovládacieho prvku.<br />

V menu sa ne<strong>na</strong>chádzajú vopred pripravené <strong>na</strong>stavenia<br />

ekvalizéra. Kto by však chcel poèu� silnejšie<br />

basy èi výšky, mô�e zmeni� <strong>na</strong>stavenie týchto dvoch<br />

polo�iek v hlavnom menu prístroja. Zaujímavé je<br />

<strong>na</strong>stavenie hlasitosti – <strong>na</strong> displeji sa zjaví presný<br />

výkon v decibeloch. Samozrejmos�ou je mo�nos� <strong>na</strong>-<br />

H A R D W A R E<br />

Výrobca Dension Audio<br />

Systems Ltd<br />

Creative Creative Philips Philips COWON SYSTEMS Apple<br />

Názov Dension Music<br />

Player 3 (DMP3−A1)<br />

Jukebox Zen Nx Jukebox Zen Xtra HDD 060 HDD 120 iAUDIO MP3 IPod<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 10 571 9 000 11 000 7 262 14 284 15 958 13 040<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk s DPH] 12 580 10 710 13 090 8 999 16 999 18 990 15 518<br />

Kapacita pevného disku [GB] 80 30 60 1,5 20 40 15<br />

Ce<strong>na</strong> za MB [Sk s DPH] 0,15 Sk 0,35 Sk 0,21 Sk 5,86 Sk 0,83 Sk 0,46 Sk 1,01 Sk<br />

Funkcie, ktoré nemajú Zobrazenie ¾ubovo¾ného * * * * FM rádio, záz<strong>na</strong>mník, Mo�nos� priameho nákupu<br />

konkurenti grafického loga pri mo�nos� prehrávania hudby cez internet<br />

zapnutí/vypnutí, otáèanie<br />

obrazovky, slovenské<br />

pou�ívate¾ské rozhranie<br />

OGG<br />

Rozmery [cm] 21,5 × 12 × 4,2 11,2 × 7,6 × 2,2 11,2 × 7,6 × 2,2 5,4 × 8,5 × 1,8 10,7 × 6,4 × 1,9 10,4 × 6,1 × 1,8 10,4 × 6 × 1,5<br />

Hmotnos� [g] 995 224 224 93 167 150 158<br />

Dodávate¾ B<strong>IT</strong> – Bugár Instrument<br />

Trade<br />

Sofos Sofos Philips Philips Bell Technology Bell Technology<br />

<strong>na</strong>jlepší zvuk<br />

Apple iPod<br />

O tomto prehrávaèi sme písali u� v minuloroènom<br />

teste MP3 prehrávaèov. Odvtedy<br />

síce prešiel nieko¾kými kozmetickými zme<strong>na</strong>mi,<br />

jeho predná èas� však ostala slonovinovej<br />

farby a pohyb v menu sa aj <strong>na</strong>ïalej vykonáva<br />

pohybom <strong>na</strong> kruhovej dotykovej ploche.<br />

Hodnotenie dizajnu je obyèajne ve¾mi nároèná úloha<br />

– niekomu sa mô�e zovòajšok páèi�, inému menej.<br />

V prípade iPodu sa nám však nepodarilo nájs�<br />

èloveka, ktorému by sa prehrávaè nepáèil. Zato jeho<br />

funkèná výbava trochu pokrivkáva – v základnej<br />

výbave toti� nedoká�e prehráva� rádio èi <strong>na</strong>hráva�<br />

zvuky. V jeho základnej softvérovej výbave sa však<br />

<strong>na</strong>chádzajú štyri hry, kalendár èi mo�nos� synchronizácie<br />

kontaktov a poznámok.<br />

Zo zvukovej stránky je tento prehrávaè jednoz<strong>na</strong>ène<br />

ví�azom testu – prehrávaný zvuk je <strong>na</strong>jèistejší,<br />

<strong>na</strong>jviac dy<strong>na</strong>mický a bez akýchko¾vek rušivých<br />

vplyvov aj pri základnom <strong>na</strong>stavení ekvalizéra. Ko-<br />

mu by však toto <strong>na</strong>stavenie nevyhovovalo, mô�e si<br />

zvoli� niektoré z ïalších <strong>na</strong>stavení, ktorých je dostupných<br />

viac ako dvadsa�.<br />

Softvér zabezpeèujúci prenos skladieb do prehrávaèa<br />

je vcelku zrozumite¾ný. Jednotlivé skladby<br />

mo�no otvára� samostatne, my sme však pri tomto<br />

teste vyu�ívali metódu drag and drop – pri prvotnom<br />

testovaní to bola toti� <strong>na</strong>jrýchlejšia mo�nos�,<br />

ako skladby <strong>na</strong>kopírova� do zariadenia. Keï sme<br />

však neskôr zaèali iPod pou�íva� aj v be�nom �ivote,<br />

vyu�ili sme funkciu automatického vyh¾adania.<br />

stavenia automatického opakovania jednej alebo náhodne<br />

vybratých alebo zoradených všetkých skladieb.<br />

Kvalita prehrávania zvuku zaradila tento prehrávaè<br />

<strong>na</strong> popredné prieèky – prehrávaný zvuk bol<br />

èistý a bez rušivých vplyvov, bol však mierne menej<br />

dy<strong>na</strong>mický.<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 580 Sk (10 571 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Bugár Instruments Trade<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 80 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOGGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: nedisponuje batériou<br />

Ceny za megabajt (menej = lepší): OGGGGGGGGG<br />

Softvér si vtedy sám <strong>na</strong>šiel všetky MP3, ktoré sme<br />

mali <strong>na</strong> disku, a pridal ich do kni�nice. Odtia¾ sme<br />

ich mohli jednoducho kopírova� do prehrávaèa<br />

pomocou štandardne dodávaného<br />

softvéru iTunes vo verzii pre Microsoft<br />

Windows i Apple Mac OS. Jeho vlastnosti<br />

však <strong>na</strong>plno vyu�ijete a� v èase, keï bude<br />

k dispozícii aj <strong>na</strong> Slovensku. A� vtedy toti�<br />

budete môc� skutoène jednoduchým spôsobom <strong>na</strong>kupova�<br />

hudbu z internetu. V èase, keï èítate tento<br />

èlánok, by mala by� táto slu�ba dostupná v Európe,<br />

nie však <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Ce<strong>na</strong>: 15 518 Sk (13 040 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Apple IMC<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 15 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOO<br />

Funkèná výbava: OOOOOOGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOGGGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOOOGGG<br />

7/2004 PC REVUE 55

H A R D W A R E<br />

Philips HDD120/00<br />

Keby sme hodnotili dizajnérske spracovanie,<br />

získal by tento prehrávaè druhé<br />

miesto. Jeho predný i zadný kryt sú toti�<br />

vyhotovené z lakovaného èierneho plastu,<br />

ktorého pomerne exkluzívny vzh¾ad<br />

dopåòajú boky s pochrómovaným povrchom.<br />

Pod inverzným displejom (zobrazuje<br />

biele písmená <strong>na</strong> èiernom podklade)<br />

je umiestnených 5 tlaèidiel, urèených<br />

<strong>na</strong> pohyb v menu a prehrávanie<br />

skladieb. Na pravom boku prehrávaèa<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú ïalšie štyri klávesy, urèené<br />

<strong>na</strong> vstup do zoz<strong>na</strong>mu skladieb, hlavného<br />

menu a ovládanie hlasitosti. Zaujímavá<br />

je však aj horná stra<strong>na</strong> – okrem<br />

Philips HDD060<br />

Tento prehrávaè bol jednoz<strong>na</strong>ène<br />

rozmerovo <strong>na</strong>jmenším úèastníkom<br />

testu. Na dizajne vidie�, �e je lacnejší<br />

ako Philips HDD120/00 – vonkajšie<br />

kryty sú toti� vyhotovené z menej<br />

exkluzívneho bieleho plastu, <strong>na</strong><br />

bokoch doplneného o plast s chrómovou<br />

povrchovou úpravou. Štvorica<br />

tlaèidiel ovládajúcich prehrávanie<br />

skladieb je zoskupená, èo mierne<br />

s�a�uje <strong>na</strong>vigáciu v menu prehrávaèa.<br />

Spomí<strong>na</strong>né menu však nebudete<br />

potrebova� prièasto – okrem rôznych<br />

<strong>na</strong>stavení ekvalizéra toti� neponúka<br />

Creative Nomad Jukebox Zen Xtra<br />

Tento prehrávaè patrí ve¾kos�ou úlo�ného priestoru i vonkajšími rozmermi<br />

medzi velikánov tohto testu. Na jeho pevný disk toti� mo�no ulo�i� spolu 60 GB<br />

dát. Predný i zadný kryt prehrávaèa sú vyhotovené z hliníka s matnou povrchovou<br />

úpravou, <strong>na</strong> bokoch nájdeme biely, nie príliš lákavý plast. Na boèných<br />

stranách sa <strong>na</strong>chádzajú všetky ovládacie prvky – <strong>na</strong> pravej strane nájdeme<br />

tlaèidlo urèené <strong>na</strong> vstup do menu, klávesy <strong>na</strong> ovládanie prehrávania a trojsmerové<br />

otoèné tlaèidlo. Pomocou tohto klávesu sa vykonáva prepí<strong>na</strong>nie medzi jednotlivými<br />

polo�kami menu. Zatlaèenie smerom dovnútra prehrávaèa z<strong>na</strong>mená<br />

potvrdenie polo�ky alebo vstup do vnoreného menu. Na návrat o krok spä� je<br />

urèené tlaèidlo <strong>na</strong> opaènej strane prehrávaèa, umiestnené medzi ovládaèmi hlasitosti<br />

a vypí<strong>na</strong>cím klávesom. Toto tlaèidlo sme však ani raz nepou�ili – v spodnej<br />

èasti všetkých polo�iek menu je toti� symbol šípky, ktorého potvrdenie z<strong>na</strong>mená<br />

návrat. Prácu s menu prehrávaèa teda mô�eme aj vïaka tejto mo�nosti<br />

zhodnoti� ako vcelku pohodlnú a rýchlu. Vrchná stra<strong>na</strong> je obsadená <strong>na</strong>bíjacím<br />

vstupom, konektorom mini USB a výstupom <strong>na</strong> slúchadlá. Zaujímavá je spodná<br />

56 PC REVUE 7/2004<br />

klasického vývodu <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

kombinovaného s a<strong>na</strong>lógovým<br />

<strong>na</strong>hrávacím vstupom,<br />

konektora USB 2.0 a <strong>na</strong>pájacieho<br />

vstupu obsahuje aj<br />

optický vstup. Práve vïaka tomuto<br />

vstupu je mo�né do prehrávaèa<br />

pridáva� ïalšie skladby<br />

aj bez pripojenia k poèítaèu.<br />

V hlavnom menu sa okrem<br />

mo�nosti <strong>na</strong>hrávania cez optický<br />

vstup v troch rôznych kvalitách<br />

(64, 128 a 192 kb/s) ne<strong>na</strong>chádzajú<br />

prakticky nijaké funkcie,<br />

ktorými by disponovali iné<br />

prehrávaèe. Zo zvukovej stránky<br />

patrí do štvorice prehrávaèov<br />

prakticky nijaké doplnkové<br />

funkcie. Rov<strong>na</strong>ko málo zaujímavé<br />

sú aj mo�nosti pripojenia<br />

– <strong>na</strong> bokoch prehrávaèa sa<br />

<strong>na</strong>chádza iba konektor pre slúchadlá,<br />

<strong>na</strong>bíjací vstup a konektor<br />

miniUSB 2.0.<br />

Ovládací softvér je prakticky<br />

rov<strong>na</strong>ký ako v prípade HDD<br />

120/00 – ani táto verzia nepodporuje<br />

drag and drop, a tak<br />

sme museli <strong>na</strong>stavova� adresár,<br />

z ktorého sa majú MP3 kopírova�<br />

do prehrávaèa.<br />

Zo zvukovej stránky prehrávaè<br />

zaujme iba dobrou dy<strong>na</strong>mikou.<br />

s vynikajúcim zvukom – hranica maximálnej hlasitosti<br />

je pomerne vysoko a jednotlivé zlo�ky zvuku<br />

sú prehrávané bez skreslenia èi rušivých vplyvov.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s ví�azom testu je však zvuk menej<br />

dy<strong>na</strong>mický.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 999 Sk (14 284 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Philips Slovensko<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 20 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOOOGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOGGGGG<br />

Prehrávaný zvuk je toti� podobne dy<strong>na</strong>mický ako<br />

pri HDD120/00 a mierne skreslený do takej miery,<br />

�e detaily dolaïujúce atmosféru skladby prakticky<br />

nepoèu�.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7262 Sk (8999 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Philips Slovensko<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 1,5 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOGGGG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOOOOOG<br />

stra<strong>na</strong> prehrávaèa, <strong>na</strong> ktorej sa <strong>na</strong>chádza<br />

posuvné tlaèidlo. Po pou�ití tohto tlaèidla<br />

sa dá odòa� predný kryt a vymeni� batéria<br />

– túto mo�nos� neponúkal ani jeden konkurenèný<br />

prehrávaè.<br />

Okrem spomenutej mo�nosti výmeny akumulátora<br />

a ve¾kého úlo�ného priestoru<br />

prehrávaè ponúka aj funkciu EAX, pomocou<br />

ktorej mô�ete <strong>na</strong>stavi� doplnenie<br />

skladby <strong>na</strong>príklad o ozvenu ako v kostole èi<br />

koncertnej hale. Prítomný je aj budík –<br />

v <strong>na</strong>stavenom èase sa prehrávaè zapne<br />

a zaène prehráva� jednotlivé skladby.<br />

Zo zvukovej stránky máme k prehrávaèu iba<br />

jedinú malú pripomienku – prehrávaný zvuk<br />

je trochu málo dy<strong>na</strong>mický. Všetky zlo�ky<br />

zvuku sú však prakticky bez problémov – detaily sme poèuli neskreslené a basové<br />

i výškové zlo�ky boli bez rušivých vplyvov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 13 090 Sk (11 000 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 60 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOGGGGGGGG

Creative Nomad<br />

Jukebox Zen NX<br />

Vidie�, �e tento prehrávaè sa objavil<br />

<strong>na</strong> trhu skôr ako Zen Xtra. Jeho telo je<br />

síce tie� vyhotovené z hliníka a boky<br />

sú plastové, <strong>na</strong> prednej èasti sa však<br />

<strong>na</strong>chádza menší a menej kvalitný<br />

displej, podsvietený zeleným svetlom.<br />

Menej prepracované je aj hlavné<br />

menu – textové polia v Zen Xtra<br />

sú pod¾a nášho názoru zrozumite¾nejšie<br />

ako ve¾ké ikony s malými<br />

textovými popismi, ktoré zobrazuje<br />

Zen NX. Firmware v prehrávaèi však<br />

mô�e ka�dý pou�ívate¾ <strong>na</strong>hradi� aktuálnejším, a tak<br />

sa mô�e sta�, �e Creative sa rozhodne toto menu<br />

zmeni� <strong>na</strong> textové. Všetky ovládacie prvky sú však<br />

iAudio MP3<br />

Tento prehrávaè ako jediný úèastník<br />

testu nedisponoval displejom umiestneným<br />

<strong>na</strong> prednej strane. Výrobca ho<br />

toti� umiestnil <strong>na</strong> dia¾kový ovládaè,<br />

spojený s prehrávaèom pomocou asi 70centimetrového<br />

kábla. Prehrávaè je<br />

však pou�ite¾ný aj bez tohto ovládaèa<br />

– vo vrchnej èasti sú toti� tri diódy<br />

sig<strong>na</strong>lizujúce zapnutie, prácu<br />

s pevným diskom a <strong>na</strong>bíjanie.<br />

Na tele prehrávaèa sú<br />

umiestnené aj tlaèidlá urèené<br />

<strong>na</strong> ovládanie prehrávania,<br />

prípadne vstup do menu. Práca<br />

s funkciami prehrávaèa je však aj s pripojeným<br />

ovládaèom mierne nepohodlná – potvrdenie po�adovanej<br />

funkcie èi vstup do adresára sa vykonáva<br />

ZÁVER<br />

Prakticky všetky testované prehrávaèe MP3 so<br />

zabudovaným pevným diskom v súèasnosti patria<br />

medzi výrobky s pomerne ve¾kou kapacitou úlo�ného<br />

priestoru, ale aj vysokou kvalitou prehrávaného<br />

zvuku. Ak odhliadneme od funkènej výbavy,<br />

jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepším prehrávaèom bol Apple<br />

iPod – jeho výdr� je <strong>na</strong> pomerne vysokej úrovni<br />

a zvuk prehrával jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jkvalitnejšie.<br />

Mô�eme však poveda�, �e vyhral iba tesne – prehrávaèe<br />

Creative Nomad Jukebox Zen Xtra,<br />

Dension, Philips hdd120 a iAudio mu v kvalite prehrávania<br />

výdatne konkurovali. Všetky prenosné<br />

prehrávaèe bez výnimky nielen�e dodr�iavali stanovenú<br />

dobu výdr�e, v niektorých prípadoch ju aj<br />

pri <strong>na</strong>stavenej hlasitosti pribli�ne <strong>na</strong> tri štvrtiny<br />

maximálneho výkonu mierne prekraèovali.<br />

Ve¾ká kapacita úlo�ného priestoru mô�e prinies�<br />

jeden problém – zmätok v mno�stve ulo�ených<br />

skladieb. Všetky testované prehrávaèe však ponú-<br />

rov<strong>na</strong>ké ako v prípade Zen Xtra,<br />

a preto mô�eme aj v tomto prípade<br />

tvrdi�, �e ovládanie je pomerne<br />

pohodlné.<br />

Chudobná je však aj funkèná<br />

výbava prehrávaèa – okrem<br />

spomenutého EAX a budíka<br />

v menu nenájdete nijaké funkcie<br />

<strong>na</strong>vyše. Prekvapivé je poèúvanie<br />

zvukov vychádzajúcich<br />

z prehrávaèa po zapnutí – pevný<br />

disk v Zen Xtra je a� do zaèiatku<br />

prehrávania vypnutý. Nomad<br />

Zen NX sa správa k batérii menej<br />

zdvorilo – pevný disk zapí<strong>na</strong> u�<br />

po zapnutí prehrávaèa. K akumulátorom<br />

však nie je úplne nezdvorilý – po uplynutí<br />

nieko¾kých desiatok sekúnd neèinnosti sa pevný<br />

disk automaticky vypne.<br />

zatlaèením spodného trojsmerového<br />

otoèného tlaèidla. Na<br />

návrat o krok spä� je však potrebné<br />

siahnu� <strong>na</strong> vrchnú<br />

stranu ovládaèa, èo je aj<br />

s priemerne zruènými prstami<br />

menší problém. Menšie<br />

výhrady máme aj k umiestneniu<br />

konektorov – <strong>na</strong> tele prehrávaèa<br />

je toti� prítomný iba<br />

jeden podlhovastý konektor,<br />

ku ktorému sa pripája špeciálny<br />

adaptér. Ten sa pou�íva<br />

hlavne <strong>na</strong> prepojenie s poèítaèom<br />

pomocou USB. Pripája<br />

sa však k nemu aj audiovstup,<br />

audiovýstup a <strong>na</strong>bíjaèka.<br />

Tu sa nevýhody prehrávaèa konèia. Patrí toti�<br />

medzi funkène <strong>na</strong>jlepšie vybavených úèastníkov<br />

testu. Nielen�e doká�e prehráva� FM rádio a <strong>na</strong>hrá-<br />

kali mo�nos� prehrávania skladieb <strong>na</strong>príklad pod¾a<br />

toho, z akého albumu pochádzajú, pod¾a me<strong>na</strong><br />

interpreta èi �ánru. Všetky tieto dáta však èítali<br />

z tagov ID3, èím nútia svojich pou�ívate¾ov da� do<br />

poriadku tieto údaje ešte pred ulo�ením do prehrávaèa.<br />

Väèši<strong>na</strong> programov dodávaných k prehrávaèom<br />

však ponúka mo�nos� hromadnej editácie<br />

tagov v skladbách, èím sa pou�ívatelia mierne odbremeòujú.<br />

Pri všetkých prehrávaèoch (okrem<br />

modelu Dension) sme však <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> iný problém.<br />

Po pripojení k poèítaèu boli dostupné ako prenosný<br />

èi pevný disk, a tak zdanlivo umo�òovali priame<br />

skopírovanie skladieb do svojho úlo�ného priestoru.<br />

Takto <strong>na</strong>kopírované skladby však nedokázali<br />

prehráva�, preto sme museli všetky MP3-ky kopírova�<br />

prostredníctvom softvéru pribaleného ku<br />

ka�dému prehrávaèu.<br />

Na prvý poh¾ad pomerne malý poèet úèastníkov<br />

testu je vcelku pochopite¾ný – táto skupi<strong>na</strong> prehrávaèov<br />

je <strong>na</strong>jnároènejšia <strong>na</strong> peòa�enky kupujúcich,<br />

a tak sa výrobcom viac oplatí dodáva� rov<strong>na</strong>ké prehrávaèe<br />

s rôznou ve¾kos�ou pevného disku. U�<br />

teraz však oèakávame, �e <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom stole sa objaví<br />

ove¾a väèší poèet zariadení, v septembri toti� zverejníme<br />

tretiu èas� – test prenosných prehrávaèov<br />

èítajúcich skladby z CD.<br />

�<br />

H A R D W A R E<br />

Rozdielne je aj prehrávanie zvuku – kým Zenu<br />

Xtra sme nemali prakticky èo vyèíta�, o tomto prehrávaèi<br />

musíme <strong>na</strong>písa�, �e hranica maximálnej<br />

hlasitosti je polo�ená príliš nízko a sila prehrávaných<br />

basov je prive¾ká. Vinou týchto nedostatkov je<br />

hodnotenie zvuku pod latkou priemeru daného<br />

ostatnými úèastníkmi testu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 710 Sk (9000 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 30 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOGG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOGGGGGGG<br />

va� priamo do formátu MP3 zo zvukového vstupu,<br />

mikrofónu i rádia, ale k týmto funkciám <strong>na</strong>vyše pridáva<br />

mo�nos� prehrávania skladieb WMA, ASF,<br />

WAV i OGG.<br />

Zo zvukovej stránky máme k prehrávaèu iba jedinú<br />

pripomienku – prehrávané skladby boli o nieèo<br />

menej dy<strong>na</strong>mické a detailné ako v prípade ví�aza<br />

testu. Tento rozdiel je však minimálny, drvivá väèši<strong>na</strong><br />

¾udí ho ani nezbadá. Aj vïaka tomu sa tento<br />

prehrávaè stal ví�azom testu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 990 Sk (15 598 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Bell Technology<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 40 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOOOOOOO<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOGGGGGG<br />

7/2004 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Notebook<br />

II.<br />

U� po druhý raz sme sa<br />

v tomto roku komplexne<br />

pozreli <strong>na</strong> ponuku notebookov<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Dôvod je<br />

jednoduchý – popularita<br />

notebookov rastie závratnou<br />

rýchlos�ou.<br />

Èoraz èastejšie sa v ponuke notebookov stretávame<br />

s me<strong>na</strong>mi, ktoré by sme v tejto bran-<br />

�i ešte pred pár rokmi ne<strong>na</strong>šli ani náhodou.<br />

Najlepším príkladom sú zrejme výrobcovia základných<br />

dosiek. Veï si len skúste spomenú�, kedy ste<br />

sa po prvý raz stretli s notebookmi Asus, ECS,<br />

Gigabyte, MSI atï. Okrem producentov základných<br />

dosiek a väèších distribútorov, ktorí sa pokúšajú<br />

ponúknu� <strong>na</strong> jednotlivých trhoch vlastné z<strong>na</strong>èky (u<br />

nás je dobrým príkladom <strong>na</strong>príklad Microbook,<br />

Prestigio èi Libra), sa hlásia o slovo aj menšie lokálne<br />

firmy. Tie <strong>na</strong>kupujú od taiwanských producentov<br />

(alebo distribuèných firiem) takzvané barebone<br />

systémy, teda notebookové šasi obsahujúce základnú<br />

dosku, displej, zdroj a batériu. K nim potom dokupujú<br />

ïalšie komponenty (procesory, pamäte, disky,<br />

optické mechaniky a wi-fi karty), ktoré následne<br />

skladajú do notebookov vlastných z<strong>na</strong>èiek. Aj to<br />

je dôvod, preèo ceny notebookov neustále klesajú<br />

a ponuka sa rozširuje. Oba tieto trendy nás ako<br />

spotrebite¾ov mô�u iba teši�.<br />

Na trhu sú notebooky nieko¾kých kategórií, prièom<br />

ka�dá osloví iného pou�ívate¾a.<br />

58 PC REVUE 7/2004<br />

AKO KÚPI� TEN PRAVÝ NOTEBOOK<br />

Ak sa zastavíte v predajni s poèítaèmi, predavaè sa<br />

vás <strong>na</strong>jèastejšie spýta, èi chcete notebook s Centrinom<br />

alebo Pentiom štvorkou, udá ve¾kos� displeja,<br />

prípadne výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie. Nu� a tu mô-<br />

�ete <strong>na</strong>razi�. Be�ný smrte¾ník bez z<strong>na</strong>lostí sa v tomto<br />

momente stáva bezradným a výber jeho notebooku<br />

ostáva v ré�ii predavaèa, ktorý nemusí správne<br />

odhadnú� jeho po�iadavky.<br />

Pri špecifikácii notebooku a jeho parametrov by<br />

ste mali postupova� z „opaèného konca“. Najskôr by<br />

ste si mali odpoveda� <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcu sériu otázok:<br />

� Aké aplikácie budete <strong>na</strong> notebooku pou�íva�?<br />

� Kde budete s ním pracova�?<br />

� Ako èasto ho budete pou�íva� pri práci <strong>na</strong> batérie?<br />

� Aký servis a záruku po�adujete?<br />

Aby sme vám u¾ahèili orientáciu v ponuke, pripravili<br />

sme nieko¾ko vzorových typov, ktoré nám<br />

pomô�u definova�, aký notebook zodpovedá vašim<br />

po�iadavkám, prípadne vám pomô�u zadefinova�<br />

odpovede <strong>na</strong> uvedené otázky.<br />

V charakteristikách jednotlivých modelov nebudeme<br />

zabieha� do podrobností, preto�e variácií je ne-<br />

skutoène ve¾a. Veï len ponuka mikroprocesorov pou�ívaných<br />

v notebookoch je doslova obrovská. Iba<br />

základných typov sme <strong>na</strong>rátali takmer dve desiatky,<br />

pre ka�dý z nich však jestvuje nieko¾ko variantov líšiacich<br />

sa pracovnou frekvenciou. Aby sme vám<br />

u¾ahèili orientáciu, zoradili sme jednotlivé typy mikroprocesorov<br />

do tabu¾ky, v ktorej ¾ahko nájdete, pre<br />

aký typ notebooku je daný mikroprocesor urèený.<br />

Okrem odporúèania výrobcu mikroprocesora sme<br />

tabu¾ku doplnili aj informáciou o tom, v akej kategórii<br />

notebookov daný mikroprocesor vyu�ívajú výrobcovia<br />

notebookov, keï�e tí sa nie v�dy pridà�ajú<br />

odporúèaní producentov mikroprocesorov.<br />

NOTEBOOK PRE GRAFIKA<br />

Grafik potrebuje poriadne <strong>na</strong>dupaný stroj, ktorý mu<br />

poskytne výkon porov<strong>na</strong>te¾ný s výkonným desktopom.<br />

Je teda zrejmé, �e budeme vybera� medzi notebookmi<br />

<strong>na</strong>zývanými desktop replacement. Tie disponujú<br />

klasickými desktopovými mikroprocesormi, <strong>na</strong>jvýkonnejšími<br />

grafickými kartami a èasto aj nezvyèajnými<br />

uhloprieèkami displejov (a� 17"). Táto kategória<br />

notebookov bude ma� obmedzenú mobilitu a skôr<br />

Výrobca Acer ECS ECS IBM IBM Microbook Pa<strong>na</strong>sonic Toshiba<br />

Model Travel Mate A535 Tablet ThinkPad R50 ThinkPad x40 Microbook Thougbook Sattelite<br />

292ELCi 8050D CF18 P20−552<br />

Mikroprocesor Celeron M 320 Mobille Duron TM 5800 Pentium M pentium M ULV Pentium M Pentium M ULV Pentium 4 HT<br />

Frekvencia / L2 Cache 1,3 GHz / 512 KB 850 MHz / 64 KB 800 MHz / – 1,5 GHz / 1 MB 1,2 GHz / 1 MB 1,7 GHz / 2 MB 900 MHz / 1 MB 3,2 GHz / 1 MB<br />

Èipová súprava i855 GM SiS 740 / SiS 962L – i855 GME i855 GME i855 GM i855 GME Intel<br />

Pamä� RAM štandardne / maximálne 256 MB / 2 GB 256 MB / 640 MB 256 MB / 512 MB 256 MB / 2 GB 512 MB / 1,5 GB 256 MB / 2 GB 256 MB / 768 MB 1 GB / 2 GB<br />

Grafika Intel 855GM SiS Lynx 3DM Intel 855GME Intel 855GME Intel 855GM Intel 855 GM GeForce Go 5700<br />

Displej uhloprieèka / rozlíšenie 15" / 1024×768 14,1" / 1024×768 10" / 800×6003 15" / 1400×1050 12,1" / 1024×768 15,4" / 1280×800 10,4" / 1024×768 3 17" / 1440×900<br />

Disk kapacita 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 60 GB 40 GB 80 GB<br />

Optická mechanika Kombo Kombo – Kombo – 1 DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka – multiformátová<br />

DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

ROZHRANIA<br />

Paralelný / Sériový / PS/2 / IrDA M / F / F / M M / F / F / F M / F / F / M M / F / M / M F / F / F / M F / F / F / M M / M / M / M F / F / F / M<br />

USB / FireWire / Bluetooth / Modem M / F / F / M 4× / F / F / M M / F / F / M 2× / F / M / M 2× / F / M / M 3× / M / F / M 2× / F / F / M 4× / M / F / M<br />

Ethernet / 802.11b / 802.11g 100 Mb / M / M 1 Gb / M / v 100 Mb / M / F 100 Mb / M / M 100 Mb / M / M 100 Mb / M / F 100 Mb / M / F 100 Mb / v / v<br />

PC Card / èítaèka Type II / F F / F Type II / F Type II / M Type II / M Type II / M Type II / F 2× Type II / M<br />

VGA / TV M / F M / M M / F M / F M / F M / M M / F M / M<br />

Repro / Mikrofón / SPIDIF M / M / F M / M / M M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / M<br />

ÏALŠIE ÚDAJE<br />

� Peter Orviský<br />

pre ka��dého<br />

Nasadenie Náhrada desktopu Notebooky s obèasným Notebooky s èastým<br />

vyu�itím v teréne vyu�itím v teréne<br />

Mikroprocesor<br />

AMD Duron<br />

AMD Athlon<br />

AMD Athlon XP−M DTR<br />

AMD Mobile Athlon XP−M<br />

AMD Mobile Athlon XP−M LP<br />

AMD Athlon 64 DTR<br />

AMD Mobile Athlon 64<br />

Intel Celeron<br />

Intel Pentium 4<br />

Intel Mobile Celeron<br />

Intel Mobile Pentium 4<br />

Intel Celeron M<br />

Intel Pentium M<br />

Intel Pentium M ULV<br />

VIA C3<br />

VIA A<strong>na</strong>tur<br />

Transmeta Crusoe, Efficeon<br />

Max.<br />

výkon<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Odporúèané vyu�itie Pou�ite¾né<br />

Rozmery 334×277×32 334×274×34 ? ? 238×211×12,4 353×252×38 271×215×48 ?<br />

Hmotnos� 2,85 2,7 ? ? 1,25 2,9 2,6 ?<br />

Operaèný systém Windows XP HE – – Win XP P Win XP P – Win XP P Win XP HE<br />

Záruka SK / medzinárodná (mesiacov) 24 / 12 24 / – 24 / – 24 / 12 36 / 36 24 / – 36 / 36 24 / 24 4<br />

Ultra−<br />

prenosné<br />

notebooky<br />

Ce<strong>na</strong> vrátane DPH 48 183 Sk 30 000 Sk 28 500 Sk 67 190 Sk 93 490 Sk ? 159 000 Sk 133 268 Sk<br />

v – volite¾ne, 1 – Pripojite¾ná do Dockingstation, 2 – Externá kombo, doplatok 7750 Sk, 3 – displej má touchscreen a je otoèný, 4 – za príplatok 3, 4 roky

ako notebook by jej svedèalo oz<strong>na</strong>èenie ¾ahko prenosný<br />

desktop. Ich hmotnos� je toti� nezriedka viac<br />

ako 4 kilogramy a rozmery tie� nie sú zanedbate¾né.<br />

Pokia¾ ide o výdr� <strong>na</strong> batérie, tá nie je v prípade<br />

tohto typu pou�ívate¾ov rozhodujúca velièi<strong>na</strong>.<br />

Ostatne pri preva�nom vyu�ívaní notebooku v kancelárii<br />

èi doma strácajú hmotnos�, rozmery a då�ka<br />

práce <strong>na</strong> batérie výz<strong>na</strong>m.<br />

Ideálnym riešením pre túto skupinu pou�ívate¾ov<br />

sú notebooky s desktopovými mikroprocesormi,<br />

podrobnosti nájdete v tabu¾ke è. 1.<br />

KANCELÁRSKY NOTEBOOK<br />

V tejto úlohe sa mô�e ocitnú� prakticky ¾ubovo¾ný<br />

notebook, a aj preto je v tejto kategórii mo�né vybera�<br />

z <strong>na</strong>jširšej ponuky. Ak bude preva�nú èas�<br />

práce notebook odvádza� <strong>na</strong> pracovisku, doma<br />

alebo inde v dosahu elektrickej siete, mô�ete pokojne<br />

stavi� <strong>na</strong> notebooky s mikroprocesormi ¾ubovo¾ného<br />

producenta (AMD, Intel, VIA Technologies).<br />

Najèastejšou uhloprieèkou bude 15" a hmotnos�<br />

notebooku sa bude pohybova� tesne okolo<br />

hranice 3 kilogramov. Výdr� <strong>na</strong> batérie je výrazne<br />

závislá od typu pou�itého mikroprocesora a kapacity<br />

batérie. Obyèajne však v základnom variante<br />

mô�ete ráta� s dvoma hodi<strong>na</strong>mi.<br />

V prípade, �e budete nároènejší, èi u� <strong>na</strong> výkon,<br />

implementované funkcie, ale <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie, dostanete sa pravdepodobne k riešeniu<br />

<strong>na</strong> báze technológie Intel Centrino, a to buï s mikroprocesorom<br />

Pentium M, alebo Celeron M. Odmenou<br />

vám bude <strong>na</strong>jmä výrazne dlhšia práca <strong>na</strong> batérie.<br />

MULTIMEDIÁLNY UNIVERZÁL<br />

Notebook tejto kategórie vyu�ijú <strong>na</strong>jmä ¾udia,<br />

ktorí okrem klasických kancelárskych aplikácií<br />

potrebujú èasto prezentova�, prípadne chcú notebook<br />

vyu�i� aj <strong>na</strong> zábavu. Kým ešte pred rokom<br />

v tejto oblasti jasne dominovali notebooky zalo-<br />

�ené <strong>na</strong> mikroprocesoroch Pentium 4 a jeho mobilnom<br />

variante, dnes ich pomaly, ale isto <strong>na</strong>hrádzajú<br />

centrinové modely. Pentium 4 ostáva alter<strong>na</strong>tívou<br />

pre pou�ívate¾ov, ktorí budú h¾ada� lacnejšie<br />

riešenie a nepotrebujú dlhú prácu <strong>na</strong> batérie.<br />

Nu� a zabudnú� nemo�no ani <strong>na</strong> notebooky<br />

s mikroprocesormi AMD, <strong>na</strong>jmä Athlon 64, ktoré<br />

ponúkajú výborný výkon a slušnú dobu práce <strong>na</strong><br />

batérie.<br />

Displeje v tejto kategórii majú be�ne 15" uhloprieèku.<br />

Samozrejmos�ou je výkonná grafika a zvuková<br />

karta vybavená aj optickým výstupom.<br />

NOTEBOOK PRE ŠTUDENTA<br />

Hlavným kritériom výberu v prípade tohto typu<br />

pou�ívate¾ov je ce<strong>na</strong>. Naš�astie však dnes aj lacný<br />

notebook v cene tesne <strong>na</strong>d tridsa�tisíc poskytne<br />

dostatok výkonu <strong>na</strong> prácu s kancelárskymi aplikáciami,<br />

komunikáciu, prácu s internetom a pri troche<br />

skromnosti aj <strong>na</strong> zábavu.<br />

Notebook pre študenta je v podstate notebook<br />

<strong>na</strong> kancelárske, prípadne <strong>na</strong> multimediálne urèenie.<br />

Tak�e v spomí<strong>na</strong>ných skupinách sú aj odpovede<br />

<strong>na</strong> jeho špecifikáciu. Konkrétny výber teda zále�í<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nèných mo�nostiach a nároènosti<br />

pou�ívate¾a.<br />

Toshiba Twinhead Twinhead Twinhead UMAX UMAX<br />

Tecra M2−15 Efio 123A Efio 141 Efio 152i Tablet PC Tablet PC<br />

T2000C T2000V<br />

Pentium M Athlon XP−M Mobille Pentium 4 Mobille Pentium 4 Pentium M VIA A<strong>na</strong>tur<br />

1,7 GHz / 1 MB 1500+ / 512 KB 2,2 GHz / 512 KB 2,4 GHz / 512 KB 1,4 GHz / 1 MB 1 GHz / ?<br />

i855 GME VIA KN266 / VT8235 SiS M650 & 962 VIA P4X266 i855 GME VIA CLA266CE<br />

512 MB / 2 GB 128 MB / 640 MB 128 MB / 640 MB 256 MB / 640 MB 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GB<br />

GeForce FX Go 5200 VIA S3G SiS 650 GeForce 420 VIA S3G VIA S3G<br />

14,1" / 1024×768 12,1" / 1024×768 14,1" / 1024×768 15" / 1024×768 14,1" / 1024×7683 14,1" / 1024×7683 60 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB<br />

Kombo Kombo Kombo Kombo – 2 – 2<br />

M / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M<br />

2× / M / F / M 3× / F / F / M 3× / M / M / M 3× / M / M / M 2× / F / F / M 2× / F / F / M<br />

100 Mb / v / v M / v / F M / v / F M / v / F M / v / v M / v / v<br />

2× Type II / M Type II / F Type II / F Type II / F Type II / SD. MMC, Type II / SD. MMC,<br />

MS, SM MS, SM<br />

M / M M / F M / M M / M M / F M / F<br />

M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F<br />

? 240×290×24,5 312,5×257×35,3 333×275,4×36,2 313×265×27 313×265×27<br />

? 1,9 2,7 3,1 2,2 2,2<br />

Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P<br />

36 / 36 24 / – 24 / – 24 / – 24 / – 24 / –<br />

107 088 Sk 40 548 Sk 42 768 Sk 47 492 Sk 60 690 Sk 43 435 Sk<br />

H A R D W A R E<br />

Výrobca Acer ECS ECS IBM IBM Microbook Pa<strong>na</strong>sonic Toshiba Toshiba Twinhead Twinhead Twinhead UMAX UMAX<br />

Model TravelMate A535 Tablet ThinkPad ThinkPad Microbook Thougbook Sattelite Tecra M2 Efio 123A Efio 141 Efio 152i PC PC<br />

290E EZ−30D R50 x40 8050D CF18 P20 T200C T200V<br />

CPU Mark 136 64 45,7 170 138 207 104 208 171 104 140 138 158 158<br />

FPU Mark 7220 4650 1490 8230 7250 9490 4990 11400 8290 7270 7920 8540 7730 7730<br />

DiskMark Business 5770 3190 2480 2950 3410 3510 2810 4050 4450 5360 5950 5970 4810 4810<br />

DiskMark HighEnd 19000 11600 9260 9110 9845 12200 8020 15100 15700 16900 18100 20300 15800 15800<br />

GraphicsMark Business 250 219 75,8 724 615 850 268 640 649 136 405 558 285 285<br />

GraphicsMark HighEnd<br />

Ziff Davis BatteryMark<br />

979 645 145 1560 12850 1820 811 1310 1530 598 1240 1500 1100 1100<br />

LifeTest (Profil: PL) 1 5:04 0:45 2:40 3:30 6:06 3:33 4:45 2:06 4:10 2:53 1:55 1:58 2:35 2:35<br />

LifeTest (Profil: MB) 1 n 0:45 2:37 n 7:19 n n 2:12 5:41 3:10 2:21 2:56 2:56 2:56<br />

1 – Jas LCD 1/3 maxima, Sie� – PP Desktop – sie�, Proofil: PP – pri práci <strong>na</strong> batériu bol pou�ívaný profil <strong>na</strong>pájania Portable Laptop, Proofil: MB – pri práci <strong>na</strong> batériu bol pou�ívaný profil <strong>na</strong>pájania Max Battery<br />

NOTEBOOK NA CESTY<br />

Poslednou skupinou klasických notebookov sú tie,<br />

ktorých pou�ívatelia sú preva�nú èas� svojho pracovného<br />

èasu <strong>na</strong> cestách.<br />

V takomto prípade sa výrazne posilòuje výz<strong>na</strong>m<br />

mobility notebooku (minimálne rozmery, minimál<strong>na</strong><br />

hmotnos� a maximál<strong>na</strong> då�ka práce <strong>na</strong> batérie).<br />

Klasikou je notebook s menším displejom (10 alebo<br />

12"), hmotnos�ou <strong>na</strong> úrovni 1 kilogramu, výdr�ou<br />

pri práci so základnou batériou asi štyri hodiny.<br />

V tejto kategórii je be�né, �e optická mechanika je<br />

v externom vyhotovení a k notebooku mo�no ¾ahko<br />

pripoji� doplnkovú batériu, s ktorou sa doba<br />

práce dostáva <strong>na</strong> úroveò 8 a viac hodín.<br />

Z poh¾adu procesorov bol tento segment doménou<br />

Intelu, dnes to však u� neplatí a <strong>na</strong> trhu sú<br />

mininotebooky s mikroprocesormi od AMD, Transmety<br />

i VIA Technologies. Ich zastúpenie je však<br />

v porov<strong>na</strong>ní s intelovským Centrinom (<strong>na</strong>jmä vo<br />

vyhotovení LV a ULV) podstatne skromnejšie.<br />

Pri investícii do tejto kategórie notebookov však<br />

rátajte s tým, �e v preva�nej väèšine prípadov siahnete<br />

do vrecka poriadne hlboko.<br />

AKO VYBRA� ZNAÈKU?<br />

Odpoveï <strong>na</strong> túto otázku je ešte zlo�itejšia ako vytypovanie<br />

kategórie notebooku a výber jeho konkrétnej<br />

konfigurácie. Pri rozhodovaní o kúpe z<strong>na</strong>èkového<br />

èi nez<strong>na</strong>èkového notebooku zohráva úlohu<br />

nieko¾ko vecí. Najèastejšie sú rozdiely v mechanickom<br />

vyhotovení notebooku, obsahu dodávky, technologickej<br />

vyspelosti, poskytovaných zárukách<br />

a doplnkových slu�bách. Vo všetkých prípadoch<br />

zohrávajú vá�nu úlohu skúsenosti a tradícia daného<br />

výrobcu. Mimo procesu rozhodovania isto neostane<br />

ani otázka ceny.<br />

V prípade notebookov rov<strong>na</strong>ko ako pri iných<br />

produktoch platí, �e <strong>na</strong>jlepším argumentom v prospech<br />

daného výrobcu èi z<strong>na</strong>èky je dobrá skúsenos�,<br />

èi u� vlastná, alebo referencia.<br />

Z<strong>na</strong>èkové notebooky sú, pochopite¾ne, drahšie.<br />

Tu si ka�dý pou�ívate¾ musí sám zodpoveda� <strong>na</strong><br />

otázku, èi sa mu vyššia investícia, vyvá�ená bohatšou<br />

výbavou, jednoduchším obnovením systému<br />

a èasto kvalitnejším servisom, oplatí.<br />

POH¼AD NA TRH<br />

Pri príprave tohto materiálu sme otestovali štrnás�<br />

notebookov zo všetkých kategórií, vïaka èomu vám<br />

mô�eme ponúknu� pomerne vyèerpávajúci poh¾ad<br />

<strong>na</strong> aktuálnu ponuku <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Svoj notebook<br />

v òom tak nájde pou�ívate¾ citlivý <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu<br />

cenu, ten, ktorý vy�aduje notebook s maximálnou<br />

mobilitou, pou�ívate¾ uprednostòujúci maximálny<br />

výkon, ale aj pou�ívatelia so špeciálnymi po�iadavkami.<br />

V preh¾ade nájdete aj štvoricu tablet PC, z ktorých<br />

jeden bol dokonca „neznièite¾ný“.<br />

7/2004 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Acer TravelMate<br />

292ELCi<br />

Ide o prístroj, ktorý ocenia <strong>na</strong>jmä pou�ívatelia<br />

vy�adujúci mobilný notebook so slušnou výdr�ou<br />

<strong>na</strong> batérie za rozumnú cenu. TravelMate 292 ELCi<br />

je toti� postavený <strong>na</strong> technológii Intel Centrino,<br />

ktorá mu zais�uje výbornú výdr� pri práci <strong>na</strong> batériu.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> to, �e Centrino je predsa len drahšie,<br />

stavili v Aceri v prípade tohto modelu <strong>na</strong> verziu<br />

s mikroprocesorom Celeron M 320, pracujúcim<br />

<strong>na</strong> frekvencii 1,3 GHz.<br />

Výkonnostne je notebook schopný pokry�<br />

po�iadavky <strong>na</strong> prácu v kancelárskych aplikáciách,<br />

ale bez obáv si mô�ete trúfnu� aj <strong>na</strong> prezeranie<br />

DVD èi ïalšie multimediálne kúsky. Výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie tesne <strong>na</strong>d pä� hodín je v cenovej kategórii<br />

pod 50-tisíc <strong>na</strong>ozaj zriedkavos�, o ktorej sa<br />

treba zmieni�.<br />

Ak k tomu pridáme mechanické vyhotovenie<br />

notebooku, ktoré je <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, a štandardne<br />

bohatú výbavu, máme pred sebou zaujímavý<br />

model.<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 183 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Acer<br />

Záruka: 2 roky / 1 medzinárodná / za príplatok 3 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☺ Výbava<br />

ECS A535<br />

Prednedávnom sme vám predstavili lacný model,<br />

zalo�ený <strong>na</strong> èipe spoloènosti VIA Technologies.<br />

Tentoraz sme testovali model s mikroprocesorom<br />

AMD. Konkrétne išlo o Duron s pracovnou frekvenciou<br />

850 MHz. Podobne ako Green 340 aj model<br />

A535 patrí k <strong>na</strong>jlacnejším notebookom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu. Èo sa týka porov<strong>na</strong>nia výkonnosti, je <strong>na</strong> tom<br />

60 PC REVUE 7/2004<br />

takmer <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ko ako spomí<strong>na</strong>ný model toho<br />

istého producenta, to isté konštatovanie platí aj<br />

o výbave. O poz<strong>na</strong>nie odolnejšia je konštrukcia ku<br />

kovovému krytu displeja pribudlo lepšie konštrukèné<br />

riešenie pántov. V cenovej kategórii do 30tisíc<br />

je to skutoène rarita.<br />

Zvláštnos�ou je integrácia 1 Gb sie�ovej karty<br />

a bohatá výbava v oblasti rozhraní, nechýba ani<br />

WiFi. S oh¾adom <strong>na</strong> cenu neprekvapí, �e v dodávke<br />

nie je operaèný systém, a pravdepodobne ani fakt,<br />

�e notebook disponuje batériou s kapacitou 2200<br />

mAh, ktorá ho v prevádzke udr�í iba 45 minút, èo<br />

je <strong>na</strong> prácu málo. Naš�astie výrobca má v ponuke aj<br />

batériu s dvojnásobnou kapacitou, ktorú si mô�ete<br />

dokúpi� ako príslušenstvo.<br />

Ce<strong>na</strong>: 29 990 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

� Batéria, prehrievanie<br />

IBM ThinkPad R50<br />

Tento model ocenia pou�ívatelia z firemného prostredia.<br />

Ponúka im výkon, ktorý s preh¾adom<br />

postaèí <strong>na</strong> prácu v kancelárskych aplikáciách, ako<br />

aj obèasnú prácu s multimédiami. S oh¾adom <strong>na</strong><br />

fakt, �e ide o model zalo�ený <strong>na</strong> platforme Intel<br />

Centrino, neprekvapí výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie <strong>na</strong><br />

úrovni tri a pol hodiny.<br />

Model bol vybavený technológiou ochrany pevného<br />

disku APS (Active Protection System). Ak notebook<br />

<strong>na</strong>razí o podlo�ku alebo sa zaène rýchlo pohybova�,<br />

detektor túto situáciu identifikuje a systém<br />

„odstaví“ pevný disk. Pou�ívate¾ je o situácii informovaný<br />

zobrazením ok<strong>na</strong>. Po tom, ako sa pracovné<br />

podmienky dostanú do normálu, je disk opä� zapnutý.<br />

Tento diskový airbag eliminuje jednu z <strong>na</strong>jèastejších<br />

príèin porúch notebookov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 67 190 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: IBM Slovensko<br />

Záruka: 2 roky / 1 rok medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Aktív<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong> disku<br />

☺ Výbava<br />

IBM ThinkPad<br />

X40<br />

V prípade modelov IBM z radu X ide o prístroje spadajúce<br />

do kategórie mininotebookov. V IBM sú<br />

tieto notebooky zalo�ené <strong>na</strong> platforme Intel<br />

Centrino. V útrobách superodolného kevlarového<br />

tela bol mikroprocesor Pentium M vo vyhotovení<br />

LV s pracovnou frekvenciou 1,2 GHz. Notebook je<br />

urèený pre pou�ívate¾ov, ktorí ve¾a cestujú. Výkon<br />

notebooku i jeho výbava sú v tejto kategórii <strong>na</strong><br />

výbornej úrovni. Do výbavy patrí aj docking station.<br />

Po jej pripojení mo�no notebook vybavi�<br />

optickou mechanikou alebo druhou batériou.<br />

Aj tento model bol vybavený technológiou ochrany<br />

pevného disku APS. Podstatne viac však zaujal<br />

výdr�ou <strong>na</strong> batériu. So základnou batériou toti�<br />

pracoval viac ako 6 hodín a po doplnení druhou batériou<br />

a vyu�ití maximálnych <strong>na</strong>stavení úspory<br />

energie sme sa dostali takmer <strong>na</strong> desa� hodín, èo je<br />

nezvyèajný výsledok. Aj preto sme sa tomuto modelu<br />

rozhodli udeli� ocenenie Tip redakcie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 93 490 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: IBM Slovensko<br />

Záruka: 3 roky medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie, výbava<br />

Microbook 8050D<br />

Microbook bol prvým notebookom v redakcii, ktorý<br />

bol vybavený <strong>na</strong>jnovším prírastkom do rodiny mobilných<br />

mikroprocesorov spoloènosti Intel – procesorom<br />

Pentium M 725. Je to prvý mobilný mikroprocesor<br />

vyrábaný 90 nm technológiou a disponuje 2 MB<br />

L2 cache. Pracovná frekvencia testovaného modelu<br />

bola 1,7 GHz a Microbook jeho výkon vyu�íva v modeli,<br />

ktorý mo�no bez obáv oz<strong>na</strong>èi� ako multimediálny.<br />

Výkonnostný potenciál tohto mikroprocesora<br />

Dothan je porov<strong>na</strong>te¾ný s <strong>na</strong>jrýchlejšími mikroprocesormi<br />

Pentium 4 pou�ívanými v notebookoch.

Pritom treba spomenú� fakt, �e <strong>na</strong>jrýchlejší variant<br />

tohto mikroprocesora pracuje <strong>na</strong> frekvencii o 300<br />

MHz vyššej! Aj <strong>na</strong>priek výraznému nárastu výkonu<br />

si mikroprocesor pri práci <strong>na</strong> batérie zachoval vlastnosti<br />

svojho predchodcu – mikroprocesora Banias.<br />

Microbook je aktuálne <strong>na</strong>jvýkonnejším centrinovým<br />

notebookom, ktorý sa dostal do <strong>na</strong>šej redakcie.<br />

Za zmienku stojí <strong>na</strong>jmä porov<strong>na</strong>nie jeho výkonnosti<br />

s notebookmi zalo�enými <strong>na</strong> desktopových mikroprocesoroch.<br />

Dothan sa toti� bez problémov vyrovnáva<br />

aj <strong>na</strong>jvýkonnejším mikroprocesorom Pentium 4<br />

v notebookoch kategórie desktop replacement.<br />

Ce<strong>na</strong>: ? Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Konsig<strong>na</strong><br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie, výbava<br />

Pa<strong>na</strong>sonic Thougbook<br />

CF18<br />

Pa<strong>na</strong>sonic produkuje rad ntebookov Thougboook, urèený<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v nároèných podmienkach, teda<br />

v �a�kom priemysle alebo armáde. Výnimkou nie je<br />

ani <strong>na</strong>jnovší prírastok v ponuke, ktorý je zalo�ený <strong>na</strong><br />

platforme Centrino a pou�ívate¾ovi ponúka okrem<br />

mo�nosti klasického <strong>na</strong>sadenia aj vyu�itie funkcií<br />

tablet PC, ide toti� o takzvaný convertible notebook.<br />

Konštruktéri pri jeho návrhu siahli po mikroprocesore<br />

Pentium M ULV pracujúcom <strong>na</strong> frekvencii 900 MHz.<br />

Jeho výkon je <strong>na</strong> predpokladané <strong>na</strong>sadenie v kancelárskych<br />

aplikáciách postaèujúci a výdr� pri práci <strong>na</strong><br />

batériu sa dostala tesne pod hranicu 4 hodín.<br />

Thougbook isto nie je typický notebook <strong>na</strong> be�né<br />

<strong>na</strong>sadenie, v predpokladanej oblasti urèenia<br />

však pou�ívatelia celkom isto ocenia jeho vysokú<br />

mechanickú odolnos�, ako aj výkon a výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 159 000 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Priemyselné vyhotovenie<br />

☺ Funkcie tablet PC<br />

Toshiba Satellite P20<br />

Základom <strong>na</strong>jnovšieho modelu je desktopový mikroprocesor<br />

Pentium 4 HT pracujúci <strong>na</strong> frekvencii<br />

3,2 GHz a s 800 MHz systémovou zbernicou. Ak k<br />

tomu pridáme 1 GB pamäte, grafiku nVidia GeForce<br />

FX Go 5700 (so 64 MB videopamäte), DVD <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèku s podporou všetkých formátov (DVD+<br />

R/RW, DVD-R/RW i DVD-RAM), 17" displej (pomer<br />

strán 16:10) a reproduktory Harman Kardon, je<br />

zrejmé, �e pred sebou máme borca z <strong>na</strong>jvyššej kategórie.<br />

Za jeho výbavu by sa nemusel hanbi� nejeden<br />

desktop, chýbalo nám azda iba wi-fi, ktoré sa<br />

však dá dokúpi�.<br />

Výkon notebooku zodpovedá jeho konfigurácii<br />

a aktuálne je to <strong>na</strong>jvýkonnejší notebook ktorý sme<br />

kedy testovali. Za tento komfort však platí pou�ívate¾<br />

hmotnos�ou a rozmermi. Doba práce <strong>na</strong><br />

batériu je s oh¾adom <strong>na</strong> konfiguráciu prístroja<br />

slušná – tesne <strong>na</strong>d dve hodiny.<br />

Ce<strong>na</strong>: 133 268 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Záruka: 2 roky medzinárodná / za príplatok mo�no predå�i�<br />

o 1, alebo 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výbava<br />

Toshiba Tecra M2<br />

Testovaný model M2-15 disponoval mikroprocesorom<br />

Pentium M s jadrom Banias, pracujúcim <strong>na</strong><br />

frekvencii 1,7 GHz, ktorý je doplnený 512 MB pamäte,<br />

výkonnou grafikou, diskom a mechanikou<br />

kombo. Rov<strong>na</strong>ko ako predchodcovia, aj Tecra M2-<br />

15 je výborne zladený stroj, prièom toto hodnotenie<br />

jednoz<strong>na</strong>ène dokumentuje jeho výkon, ktorý je<br />

presvedèivý nielen v oblasti výkonu, ale aj výdr�e<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie, kde sa jeho výkon pohybuje<br />

v závislosti od <strong>na</strong>stavenia úsporných re�imov od 4<br />

do 6 hodín. Zabudnú� nemo�no ani <strong>na</strong> podporu<br />

multimédií, implementáciu èítaèky pamä�ových<br />

kariet èi sie�ový adaptér podporujúci nielen klasický<br />

10/100 Ethernet, ale aj 1 Gb Ethernet.<br />

Tecra bude výbornou vo¾bou <strong>na</strong>jmä pre pou�ívate¾ov,<br />

ktorí pracujú striedavo v kancelárii a <strong>na</strong><br />

cestách. Práve im poskytne im optimálnu kombináciu<br />

výkonu a výdr�e pri práci <strong>na</strong> batérie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 107 088 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Záruka: 3 roky medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie<br />

H A R D W A R E<br />

Twinhead Efio<br />

123A<br />

Po viac ako troch rokoch sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu opä� objavujú<br />

notebooky Twinhead. Prvým z modelov,<br />

ktorý sme mali mo�nos� otestova�, bol notebook<br />

spadajúci do kategórie mininotebookov.<br />

Na rozdiel od aktuálneho trendu sa v Twinheade<br />

nerozhodli v prípade tohto modelu pre platformu<br />

Centrino, ale siahli po mikroprocesore Athlon XP-M<br />

1500+, ktorý bol doplnený 128 MB operaènej pamäte<br />

(notebook sa dodáva s 256 MB), grafikou VIA<br />

S3 a 12,1" displejom.<br />

Výkonnostne je mikroprocesor porov<strong>na</strong>te¾ný<br />

s 900 MHz verziou Pentia M ULV. Porov<strong>na</strong>nie doby<br />

práce <strong>na</strong> batériu nie je mo�né, preto�e konfigurácie<br />

Twinheadu a Pa<strong>na</strong>sonicu sa výrazne odlišovali<br />

(displej Twinheadu je o 2" väèší).<br />

Vcelku je Twinhead Efio 123A zaujímavý model<br />

<strong>na</strong>jmä pre pou�ívate¾ov, ktorí potrebujú ma� notebook<br />

neustále so sebou, a preto po�adujú menšie<br />

rozmery a hmotnos�. Súèasne však nevy�adujú<br />

extrémne dlhý èas pri práci <strong>na</strong> batériu. V prospech<br />

tohto modelu hovorí aj ce<strong>na</strong>, ktorá z neho robí <strong>na</strong>jlacnejší<br />

mininotebook <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

7/2004 PC REVUE 61

Ce<strong>na</strong>: 40 548 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

H A R D W A R E<br />

Twinhead Efio 141<br />

Druhý z modelov Twinhead patrí do kategórie kancelárskych<br />

notebookov.<br />

Postavený je <strong>na</strong> mikroprocesore Pentium 4-M,<br />

ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii 2,2 GHz. Testovaný systém<br />

dopåòalo 128 MB systémovej pamäte (aktuálne sa<br />

dodáva 256 MB) a integrovaná grafika <strong>na</strong> báze SiS<br />

650, displej s uhloprieèkou 14,1" a mechanika kombo.<br />

Mechanické vyhotovenie notebooku je podobne<br />

ako pri predošlom modeli seriózne, prièom za<br />

zmienku stojí <strong>na</strong>príklad kovové veko displeja.<br />

Výkonnostne patrí do stredu aktuálnej ponuky,<br />

prièom <strong>na</strong> notebook s mikroprocesorom Pentium 4<br />

má uspokojivú výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie (<strong>na</strong> hranici<br />

dvoch hodín), ktorú s úpravou <strong>na</strong>stavenia power<br />

ma<strong>na</strong>gementu mo�no predå�i� o pol hodiny. Podobne<br />

ako v prípade predchádzajúceho modelu je<br />

výz<strong>na</strong>mným argumentom hovoriacim v jeho prospech<br />

<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tesne <strong>na</strong>d hranicou 40tisíc,<br />

v ktorej je zahrnutá aj slušná výbava.<br />

Ce<strong>na</strong>: 42 768 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☺ Výbava<br />

Twinhead Efio 152i<br />

Posledný do tretice notebookov Twinhead, ktorý je<br />

aktuálne dostupný <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a ktorý sme mali<br />

mo�nos� otestova�, je model Efio 152i. Mo�no ho<br />

62 PC REVUE 7/2004<br />

zaradi� niekde <strong>na</strong> rozhranie kancelárskych a multimediálnych<br />

notebookov.<br />

Postavený je podobne ako predchádzajúci model<br />

<strong>na</strong> procesore Intel Pentium 4-M, pracujúcom <strong>na</strong><br />

frekvencii 2,4 GHz. Testovaný systém dopåòalo 256<br />

MB systémovej pamäte a zme<strong>na</strong> je aj <strong>na</strong> poste grafickej<br />

karty. Miesto integrovaného riešenia siahli<br />

pri tomto modeli vývojári po grafike nVidia<br />

GeForce 420 Go. Zme<strong>na</strong> je aj <strong>na</strong> poste displeja,<br />

ktorý má uhloprieèku 15", jeho rozlíšenie je však<br />

rov<strong>na</strong>ké ako pri predošlom modeli. Rov<strong>na</strong>ká je aj<br />

optická mechanika, teda kombo.<br />

Aj z dizajnérskej stránky je tento model ve¾mi<br />

podobný predchádzajúcemu, iné sú iba rozmery.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> zmeny v konfigurácii je prírastok<br />

výkonu v porov<strong>na</strong>ní s predošlým modelom <strong>na</strong> oèakávanej<br />

úrovni a takmer <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ká je aj výdr�<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie. Hlavným argumentom však aj<br />

pri tomto modeli bude zrejme ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 47 492 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Výbava<br />

UMAX PC T200C<br />

a T200V<br />

Hoci o platforme<br />

tablet PC sa hovorí<br />

viac-menej ako o màtvej,<br />

nemo�no si nevšimnú� s<strong>na</strong>hy niektorých<br />

výrobcov o jej udr�anie pri �ivote.<br />

Jedným z producentov, ktorý sa dal <strong>na</strong> túto ne-<br />

¾ahkú cestu, je spoloènos� UMAX, ponúkajúca dokonca<br />

dva nové modely. Tie disponujú úplne rov<strong>na</strong>kým<br />

mechanickým vyhotovením, výbavou<br />

a èiastoène aj konfiguráciou. Základnou èrtou<br />

oboch modelov je dotykový displej s uhloprieèkou<br />

14,1". Zvláštnos�ou je implementácia webovej<br />

kamery do tela displeja. Na rozdiel od iných tablet<br />

PC súèas�ou dodávky nie je špeciál<strong>na</strong> edícia operaèného<br />

systému, ale programové vybavenie Rit-<br />

Pen, ktoré sprístupòuje vyu�ívanie funkcií dotykového<br />

displeja v jednotlivých aplikáciách. V porov<strong>na</strong>ní<br />

spo¾ahlivosti a presnosti ide o riešenie ekvivalentné<br />

riešeniu spoloènosti Microsoft. �ia¾, ani Rit-<br />

Pen nepodporuje slovenèinu.<br />

Modely sa líšia platformou, kým ten s koncovkou<br />

C v názve je zalo�ený <strong>na</strong> platforme Centrino, model<br />

s koncovkou V sa zakladá <strong>na</strong> platforme VIA<br />

Technologies. Z poh¾adu výkonnosti je <strong>na</strong> tom lepšie<br />

model zalo�ený <strong>na</strong> platforme Centrino. Èo sa týka<br />

výdr�e pri práci <strong>na</strong> batérie, oba modely sú takmer<br />

rovnocenné. V porov<strong>na</strong>ní s inými tablet PC upútajú<br />

tieto modely cenou. Na druhej strane treba poveda�,<br />

�e v dodávke zariadenia chýba optická mechanika.<br />

Ce<strong>na</strong> T200C: 76 755 Sk vrátane DPH<br />

Ce<strong>na</strong> T200V: 61 285 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

� Optická mechanika<br />

ECS Tablet<br />

EZ−30D<br />

Posledným modelom, ktorý sme pri príprave tohto<br />

èísla mali mo�nos� otestova�, bol <strong>na</strong>jnovší prírastok<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu v kategórii tablet PC. Ide o produkt<br />

spoloènosti Elitegroup, ktorý je <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich<br />

modelov „èistým“ tablet PC. Má bezklávesnicové<br />

vyhotovenie, je integrovaný do tela<br />

8,4" displeja a jeho hmotnos� je 1,1 kg. Základom<br />

hardvérovej konfigurácie je mikroprocesor Transmeta<br />

Crusoe TM 5800 pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 800<br />

MHz, doplnený 256 MB pamäte, integrovanou grafikou,<br />

40 GB diskom a webovou kamerou CMOS.<br />

Výkonnostne to nie je �iadne „delo“, s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> konfiguráciu sme však ani niè prevratné neoèakávali.<br />

V be�ných kancelárskych aplikáciách si tento<br />

poèítaè poradí bez problémov a <strong>na</strong> iné ani nie je<br />

urèený. Pri prvom oboznámení sa s prístrojom sme<br />

mali obavy o dobu práce <strong>na</strong> batériu, tá má toti�<br />

kapacitu iba 2200 mAh (výrobca má v ponuke aj<br />

4400 mAh verziu). Napokon sme boli príjemne prekvapení,<br />

táto minibatéria udr�ala prístroj v prevádzke<br />

takmer tri hodiny.<br />

Z výbavy stojí za zmienku skutoènos�, �e k tabletu<br />

dostanete dve ko�ené puzdrá, jedno je urèené<br />

<strong>na</strong> prenos tabletu, v druhom je zabudovaná klávesnica<br />

s touchpadom. Zaujímavé riešenie. Súèas-<br />

�ou dodávky nie je operaèný systém, zato sa dodáva<br />

softvér <strong>na</strong> rozpoznávanie z<strong>na</strong>kov písaných rukou<br />

a ich import do aplikácií. Ve¾kou prednos�ou<br />

tohto modelu, ako je pri tejto z<strong>na</strong>èke u� tradíciou,<br />

je jeho <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 27 990 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Ce<strong>na</strong>

7× 17" LCD<br />

Ponuka LCD monitorov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je v súèasnosti<br />

nezvyèajne široká. Najlepšie to dokumentuje<br />

fakt, �e do testu sedemnás�palcových monitorov<br />

z predošlého èísla sme dostali a� 30 modelov.<br />

Keï�e v porovnávacích testoch platí pravidlo, �e<br />

testujeme iba jeden model od ka�dého výrobcu,<br />

rozhodli sme sa vám mimoriadne širokú ponuku<br />

LCD monitorov priblí�i� viac. Do tohto èísla sme<br />

teda pripravili preh¾ad ïalších siedmich LCD monitorov<br />

s uhloprieèkou 17", ktoré oslovia <strong>na</strong>jmä pou�ívate¾ov<br />

citlivých <strong>na</strong> cenu.<br />

Aby ste mohli monitory, ktoré sa zúèastnili<br />

v minulomesaènom teste, porov<strong>na</strong>� s aktuálne otestovanými,<br />

absolvovala aj aktuál<strong>na</strong> sedmièka rov<strong>na</strong>ké<br />

testy za rov<strong>na</strong>kých podmienok ako predošlých<br />

sedemnás� monitorov. Tabu¾ky parametrov a výsledky<br />

testov nájdete v komplexnej podobe v dokumente<br />

<strong>na</strong> CD REVUE.<br />

AOC LM729<br />

Tento model, ako jediný z testovaných siedmich,<br />

disponoval oboma obrazovými vstupmi (VGA i DVI).<br />

K dispozícii je aj multimediál<strong>na</strong> lišta obsahujúca reproduktory.<br />

Z konštrukèného h¾adiska displej zaujme variabilitou.<br />

Podstavec je otoèný, displej mo�no výškovo<br />

<strong>na</strong>stavi� a ako jediný monitor v teste ponúka aj<br />

mo�nos� rotácie zobrazovacej plochy o 90° (funkcia<br />

Pivot). Ovládanie zabezpeèuje OSD, ani pri tomto<br />

modeli nie sú v <strong>na</strong>stavení teploty farieb uvedené<br />

diskrétne hodnoty, ale iba oz<strong>na</strong>èenie teplé a chladné.<br />

Ani v tomto prípade sme nemali výhrady k funkcii<br />

automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov. Ovládanie<br />

OSD sa realizuje štvoricou z piatich tlaèidiel,<br />

umiestnených v pravej hrane displeja.<br />

Z poh¾adu technických parametrov patrí tento<br />

model k priemeru. V testoch si poèí<strong>na</strong>l výborne<br />

v oblasti stability zobrazenia, rov<strong>na</strong>ko aj v oblasti<br />

kvality zobrazenia.<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 474 Sk vrátane DPH<br />

Belinea 10 17 05<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> príslušnos� do skupiny <strong>na</strong>jlacnejších<br />

monitorov neprekvapí prítomnos� iba vstupu VGA.<br />

K dispozícii sú však reproduktory, ktoré sú zabudované<br />

netradiène do podstavy monitora. Belinea<br />

patrí k monitorom, ktoré majú zdroj integrovaný<br />

do tela.<br />

Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoré<br />

je príjemné grafické, ale v teste patrilo k <strong>na</strong>jskromnejším.<br />

Pou�ívate¾ tu však nájde všetky štandardné<br />

funkcie. Funkcia automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov<br />

poskytuje ve¾mi dobré výsledky. Belinea<br />

H A R D W A R E<br />

umo�òuje <strong>na</strong>stavenie teploty farieb prostredníctvom<br />

výberu diskrétnych hodnôt. Ovládacie prvky,<br />

ktorých je <strong>na</strong> tomto modeli iba pä�, sú umiestnené<br />

<strong>na</strong> spodnej èasti predného panela.<br />

Z technických parametrov stojí za zmienku <strong>na</strong>jvyššia<br />

svietivos� (spomedzi modelov testovaných<br />

v tomto èísle), vcelku však monitor patrí k priemeru,<br />

èo s oh¾adom <strong>na</strong> cenu mo�no akceptova�. Z poh¾adu<br />

výsledkov si monitor poèí<strong>na</strong>l ve¾mi dobre<br />

v oblasti stability zobrazenia (druhý <strong>na</strong>jlepší v tomto<br />

èísle). O nieèo horšie sú výsledky v oblasti kvality<br />

zobrazenia, špeciálne v oblasti interpretácie farieb,<br />

tá však bola slabinou aj drahšieho modelu, testovaného<br />

v predchádzajúcom èísle.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 320 Sk s DPH<br />

LG Flatron L1710S<br />

Na rozdiel od modelu z predošlého èísla je tento<br />

v klasickejšom vyhotovení. Podstava má obdå�niko-<br />

Výrobca AOC Belinea LG NEC Prestigio ProView RoverScan<br />

Monitor<br />

TECHNICKÉ ÚDAJE<br />

LM729 10 17 05 Flatron L1710S LCD71VM P173 HD772 Optima 170<br />

Svietivos� [cd/m2 ] 260 300 250 260 260 260 300<br />

Kontrast 450:1 450:1 400:1 450:1 450:1 450:1 450:1<br />

Latencia [ms] (tr+tf) 25 (n/n) 25 (9/16) 16 (n/n) 16 (4/12) 16 (n/n) 16 (n/n) 25 (n/n)<br />

Pozorovací uhol: horizontálny / vertikálny 140 / 140 140 / 130 140 / 140 140 / 140 160 / 160 140 / 140 140 / 140<br />

Vstupy: VGA / DVI / USB M / M / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F<br />

FYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIA<br />

Rozmery (š×v×h) [mm] 382×398÷508×230 373×383×220 370×421×233 379×383×193 385×440×230 445×460×140 374×387×190<br />

Hmotnos� [kg] 7,9 4,8 6,6 4,5 4,26 5,4 5,3<br />

Spotreba [W] 45 / n 45 / 2 40 / 3 45 / 3 36 / 3 60 / n 40 / 3<br />

TCO − TCO99 TCO99 TCO99 − TCO99 TCO99<br />

PRÍSLUŠENSTVO<br />

Zdroj: interný / externý M / F M / F M / F M / F F / M F / M M / F<br />

Audio: repro / mikrofón / výstup <strong>na</strong> slúchadlá F / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F F / F / F<br />

USB rozboèovaè F F F F F F F<br />

Dr�iak <strong>na</strong> stenu v dodávke / podpora F / M F / F F / F F / F F / F F / F F / F<br />

ŠTANDARDNÁ DODÁVKA<br />

Káble: VGA / DVI / Audio / USB M / M / M / F M / F / M / F M / F / F / F M / F / M / F M / F / M / F M / F / M / F M / F / F / F<br />

Manuál: tlaè. / el. / SK M / F / F M / F / M M / F / M M / F / M M / F / M M / F / F M / F / F<br />

INF / ICC / SW / Sklo F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Dodávate¾ Sofos BGS−Distribution BGS−Distribution BGS−Distribution Asbis Euromedia Asbis<br />

Ce<strong>na</strong> EndUser [bez DPH] 15 494 Sk 14 555 Sk 15 739 Sk 15 462 Sk 14 985 Sk 14 904 Sk 14 985 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> EndUser [s DPH] 18 474 Sk 17 320 Sk 18 730 Sk 18 400 Sk 17 832 Sk 17 736 Sk 17 832 Sk<br />

Záruka [mesiacov] 36 36 36 36 36 36 36<br />

7/2004 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

64 PC REVUE 7/2004<br />

vý pôdorys a aj celková koncepcia monitora je strohejšia.<br />

Model disponuje zabudovaným sie�ovým zdrojom a v dodávke<br />

tentoraz nájdete iba prepojovacie káble.<br />

Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD a siedmimi<br />

tlaèidlami, umiestnenými v spodnej èasti predného panela.<br />

Funkèná výbava zahàòa základné funkcie, nijaké špeciálne<br />

vymo�enosti tu nenájdete. Na druhej strane však<br />

máte k dispozícii starú, overenú klasiku.<br />

Príjemné je, �e LG aj pri lacnejšom modeli stavilo <strong>na</strong> kvalitné<br />

technické parametre vrátane 16 ms latencie, ktoré sú<br />

<strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ké ako pri modeli L1720B. Jedinou výnimkou je<br />

ni�ší kontrast, ktorý je miesto 450:1 iba 400:1, èo nie je nijako<br />

dramatické.<br />

V testoch podal monitor vyrov<strong>na</strong>né výsledky. Prekvapila<br />

nás vyššia stabilita zobrazenia ako u jeho drahšieho<br />

kolegu, <strong>na</strong> druhej strane však v oblasti kvality zobrazenia<br />

a <strong>na</strong>jmä podania farieb je <strong>na</strong> tom mierne horšie ako jeho<br />

drahší brat.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu však mo�no LG hodnoti� ako slušný<br />

LCD monitor.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 730 Sk vrátane DPH<br />

NEC Accusync LCD 71VM<br />

Z poh¾adu technických parametrov ide prakticky o model<br />

toto�ný s tým z predošlého èísla. Jas, kontrast i latencia sú<br />

rov<strong>na</strong>ké. Jediný rozdiel je v rozsahu pozorovacích uhlov,<br />

ktorý je pri tomto modeli ni�ší. Rov<strong>na</strong>ko sa mo�no vyjad-<br />

ri� o vyhotovení OSD a celkovej pou�ívate¾skej „prítulnosti“<br />

tohto monitora. Pochopite¾ne, funkcia automatického<br />

<strong>na</strong>stavenia kontrastu pri tomto modeli chýba. Výbava<br />

monitora u� nemohla by� skromnejšia, a tak sme boli zvedaví,<br />

èo uká�u testy.<br />

Tu sme sa doèkali prekvapenia, tentoraz však nie príjemného.<br />

Nízka ce<strong>na</strong> tohto modelu je toti� vykompenzovaná<br />

ni�šou kvalitou zobrazenia i horšími výsledkami<br />

v oblasti stability zobrazenia. Toto tvrdenie neplatí<br />

iba v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom tejto<br />

z<strong>na</strong>èky, èo by sme mu odpustili, ale aj v porov<strong>na</strong>ní<br />

s modelmi testovanými v tomto èísle. NEC má toti� <strong>na</strong>jhoršie<br />

farebné podanie spomedzi všetkých <strong>na</strong>mi testovaných<br />

17" LCD. V kancelárskom <strong>na</strong>sadení to zrejme preká�a�<br />

nebude, inde by sme však tento model neodporúèali.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 400 Sk vrátane DPH<br />

Prestigio P173<br />

Dizajn monitora nie je nièím výnimoèný, pôsobí však dos�<br />

príjemným dojmom. Za zmienku iste stojí „tenké“ vyhotovenie,<br />

ktoré robí tento monitor vhodným <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

vo viacmonitorových zostavách. Nastavenie polohy je<br />

mo�né iba prostredníctvom uhla sklonu. Výbava monitora<br />

je síce v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom podstatne<br />

slabšia (chýba vstup DVi), <strong>na</strong> druhej strane technické<br />

parametre (jas, kontrast, latencia i pozorovacie<br />

uhly) sú toto�né.<br />

Ovládanie monitora zais�uje sedem tlaèidiel, ktoré sú<br />

zabudované do pravého boku displeja. Ide o zaujímavé<br />

riešenie, �ia¾, chod tlaèidiel je ve¾mi tvrdý, a tak sa vám<br />

mô�e sta�, �e monitor pri <strong>na</strong>stavovaní v OSD „pochoduje“<br />

po pracovnom stole. Štruktúra a funkcie v OSD sú z h¾adiska<br />

pou�ívate¾a vyvá�ené a poskytujú mu jednoduchý prístup<br />

k potrebným funkciám.<br />

Výsledky testov nás v tomto prípade príjemne prekvapili.<br />

V oblasti stability zobrazenia je <strong>na</strong> tom monitor lepšie<br />

nielen ako jeho kolega testovaný v predchádzajúcom<br />

èísle, ale je druhým <strong>na</strong>jlepším 17" LCD, aký sme vôbec<br />

testovali. Škoda, �e rov<strong>na</strong>ké tvrdenie neplatí aj o kvalite<br />

zobrazenia, kde má monitor rezervy v oblasti farebného<br />

podania.<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 832 Sk vrátane DPH

ProView HD772<br />

Pri porovnávaní technických parametrov zistíme, �e monitor<br />

je postavený <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom základe ako model testovaný<br />

v predošlom èísle. Všetky technické parametre<br />

vrátane 16 ms latencie sú toti� identické. Ni�šia ce<strong>na</strong> je<br />

dosiahnutá nielen iným vstupom (iba klasický VGA), ale<br />

aj obmedzením výbavy monitora. Tentoraz toti� nie sú<br />

k dispozícii ani reproduktory (hoci mechanické vyhotovenie<br />

s nimi evidentne poèíta). Monitor má vïaka pomerne<br />

hrubým okrajom trocha „objemný“ dizajn. Pozitívom je<br />

celkom isto kovová podstava, ktorá mu dáva dobrú stabilitu.<br />

Ovládacie prvky, ktorých je šes�, sú umiestnené do<br />

pravého boku prístroja a pou�ívate¾ ich má poruke. Štruktúra<br />

OSD ponúka be�né funkcie a <strong>na</strong>stavenia.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s modelom tejto z<strong>na</strong>èky testovaným<br />

v predošlom èísle dopadol tento o nieèo horšie. Stabilita<br />

zobrazenia bola ni�šia (to sa dalo oèakáva�, keï�e PS776i<br />

patril k špièke), vcelku ho však mo�no zaradi� k priemeru.<br />

Podobne dopadol monitor aj v hodnotení kvality zobrazenia,<br />

kde je o nieèo slabší ako jeho predchodca, i tak<br />

sú však jeho výsledky <strong>na</strong> slušnej úrovni.<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 763 Sk vrátane DPH<br />

RoverScan Optima 170<br />

Tento model je cenovo ve¾mi podobný minule testovanému,<br />

no pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre nájdeme<br />

hneï nieko¾ko odlišností. V prvom rade tento model disponuje<br />

vyššou svietivos�ou, ktorú však kompenzuje ni�šia<br />

latencia (25 ms). Dizajn je klasický a� strohý a rov<strong>na</strong>ko<br />

mo�no hodnoti� aj ovládanie, riešené prostredníctvom<br />

piatich tlaèidiel, umiestnených <strong>na</strong> prednom paneli, a OSD.<br />

Aj jeho štruktúra je pomerne skromná, pou�ívate¾ tu však<br />

nájde všetko potrebné <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie monitora. Ve¾mi<br />

dobre mo�no hodnoti� spo¾ahlivos� funkcie automatického<br />

<strong>na</strong>stavenia parametrov.<br />

Z výsledkov hovoria v prospech tohto modelu testy<br />

stability, kde podal lepší výkon ako reprezentant tejto<br />

z<strong>na</strong>èky v predošlom teste. O poz<strong>na</strong>nie horšie to však dopadlo<br />

v testoch kvality zobrazenia, kde mal monitor <strong>na</strong>jväèšie<br />

problémy v oblasti interpretácie farieb. Na základe<br />

výsledkov testov mo�no odporúèa� <strong>na</strong>sadenie tohto monitora<br />

v kancelárskom prostredí, kde verné zobrazenie<br />

farieb nie je kritické. Všetky ostatné vlastnosti monitora<br />

sú s oh¾adom <strong>na</strong> jeho cenu ve¾mi dobré.<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 832 Sk vrátane DPH<br />

ZÁVER<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> cenové rozpätie otestovaných dvoch tuctov<br />

LCD, ktoré siaha od 17 000 do 22 500 korún, sme zrejme<br />

pokryli kategóriu 17" LCD monitorov, ktoré sa u nás <strong>na</strong>jviac<br />

predávajú.<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre testovaných monitorov<br />

mo�no poveda�, �e LCD-èká dospeli. Aj v <strong>na</strong>jni�šej<br />

cenovej kategórii toti� nájdeme prevahu monitorov<br />

s latenciou 16 ms a kontrastným pomerom aspoò<br />

450:1. Rov<strong>na</strong>ko slušná je hodnota svietivosti a zahanbi�<br />

sa LCD monitory nedajú ani v rozsahoch pozorovacích<br />

uhlov. Pri výbere LCD monitora do kancelárie sa prakticky<br />

nemusíte ve¾mi dlho rozhodova�, ak siahnete po<br />

ktoromko¾vek z testovaných monitorov, nesklame vás.<br />

Toto tvrdenie platí aj pri výbere 17" LCD monitora <strong>na</strong><br />

domáce pou�itie. Vzh¾adom <strong>na</strong> predpokladané <strong>na</strong>sadenie<br />

v hrách a pri sledovaní videa by ste sa však mali<br />

sústredi� <strong>na</strong> skupinu monitorov s ni�šou latenciou<br />

(16 ms), pravda, aj 25 ms modely sú v týchto aplikáciách<br />

pou�ite¾né.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> výsledky testov je dos� zaujímavý a oplatí<br />

sa ich preštudova� podrobnejšie. Pravidlo, �e za vyššiu<br />

cenu dostanete automaticky kvalitnejší monitor, toti�<br />

neplatí. Do ceny sa premieta aj z<strong>na</strong>èka a, samozrejme,<br />

výbava, a tak je dobré ozrejmi� si, èo <strong>na</strong>ozaj potrebujete<br />

a èo je pre vás podstatnejšie. Príjemným prekvapením<br />

je, �e LCD monitory sa výz<strong>na</strong>mne zdoko<strong>na</strong>lili<br />

v oblasti stability zobrazenia, prièom toto tvrdenie<br />

platí celoplošne. Podstatne sa zlepšili aj v oblasti interpretácie<br />

farieb a farebnej stability, kde sú u� špièkové<br />

modely bez problémov porov<strong>na</strong>te¾né s <strong>na</strong>jvyššími triedami<br />

CRT monitorov. Navyše ide o pomerne intenzívny<br />

trend, veï hodnotením E pod 5, ktoré je definované <strong>na</strong><br />

pou�itie v profesionálnej grafike, disponovala rovná<br />

treti<strong>na</strong> monitorov.<br />

Ak je pre vás kúpa sedemnás�palcového LCD predsa<br />

len fi<strong>na</strong>nène nároèná, máme pre vás dobrú správu. V budúcich<br />

èíslach sa pokúsime zmapova� situáciu v oblasti<br />

<strong>na</strong>jlacnejších LCD <strong>na</strong> trhu a „prevetráme“ modely s uhloprieèkami<br />

14 a 15".<br />

Peter Orviský<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

HP iPAQ 4150<br />

V tomto prípade ide o jeden z <strong>na</strong>jmenších<br />

vreckových poèítaèov, ktoré<br />

v sebe súèasne integrujú oba spôsoby<br />

bezdrôtového pripojenia – Bluetooth<br />

i Wi-Fi. Jeho hmotnos� je<br />

pritom len 132 gramov. Aj rozmerovo<br />

je iPAQ 4150 zariadenie,<br />

ktoré si mô�ete zobra� všade so<br />

sebou.<br />

Svojím dizajnom sa iPAQ 4150<br />

dos� podobá <strong>na</strong> svojho predchodcu –<br />

iPAQ 1940. K dizajnovej zmene došlo<br />

v prípade tlaèidiel a niektorých ïalších<br />

ovládacích prvkov. Centrálny 4-polohový<br />

prvok v strede predného panela<br />

je pravouhlý, tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup<br />

k aplikáciám sú <strong>na</strong>proti tomu<br />

kruhové. Port <strong>na</strong> infraèervenú komunikáciu<br />

sa premiestnil <strong>na</strong> ¾avú spodnú<br />

èas�. Na ¾avej hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie okolitého<br />

hluku.<br />

Aplikácia Password <strong>na</strong> ochranu<br />

pred neoprávneným prístupom do PDA<br />

je v štandardnej výbave<br />

Na hornom paneli je port pre pamä�ovú<br />

kartu SD/MMC s mo�nos�ou<br />

pripojenia rozširovacích zariadení<br />

SDIO (<strong>na</strong>pr. pre digitálnu kameru).<br />

Takisto je tu port <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel,<br />

<strong>na</strong>š�astie <strong>na</strong> rozdiel od minulosti<br />

výrobca pou�il be�ný 3,5 mm<br />

audiokonektor. Z<strong>na</strong>mená to, �e mô-<br />

�ete priamo bez prepojovacieho konektora<br />

pripoji� štandardné slúchadlá.<br />

Dotykové pero je umiestnené v pravej<br />

hornej èasti. Pod¾a nášho názoru<br />

by mohlo by� toto pero teleskopické,<br />

takto je pre niektorých pou�ívate¾ov<br />

primalé.<br />

Ve¾mi pozitívne však hodnotíme<br />

vyberate¾nú batériu, prièom poèas<br />

výmeny batérie nestratíte údaje.<br />

Štandardná batéria má kapacitu 1000<br />

mAh, za príplatok je k dispozícii<br />

rozširovacia batéria s kapacitou 1800<br />

mAh. Jej inštalácia však mierne rozšíri<br />

rozmery PDA i jeho hmotnos�.<br />

Synchronizaèná kolíska umo�òuje<br />

<strong>na</strong>bíjanie zabudovanej batérie, synchronizáciu<br />

údajov, ale aj súèasné<br />

<strong>na</strong>bíjanie doplnkovej batérie. Súèas�ou<br />

dodávky je textilné ochranné<br />

puzdro a sie�ový <strong>na</strong>pájací adaptér.<br />

Predná èas� je vyhotovená z odolnej<br />

plastovej hmoty striebornej farby,<br />

zadná stra<strong>na</strong> je z tmavosivého<br />

plastu. Zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo nájdete v<br />

hornej èasti prístroja, okolo neho sú<br />

dve LED diódy. Pravá sig<strong>na</strong>lizuje komunikáciu<br />

wi-fi (oran�ovo) a Bluetooth<br />

(modro) a ¾avá je vyhradená <strong>na</strong><br />

varovania. Èervenou sa sig<strong>na</strong>lizuje<br />

alarm (<strong>na</strong>pr. blí�iace sa stretnutie),<br />

oran�ovou systémový alarm (<strong>na</strong>pr.<br />

pokles <strong>na</strong>bitia batérie pod stanovenú<br />

hranicu).<br />

Základom iPAQ 4150 je procesor<br />

Intel Xscale s taktom 400 MHz. Oproti<br />

prístrojom od HP s 266 MHz proceso-<br />

Namerané výsledky rôznych<br />

poèítaèov HP iPAQ<br />

(test Spb Benchmark 1.0)<br />

HP iPAQ 4150 HP iPAQ 1940 HP iPAQ 5550<br />

Spb Benchmark index [skóre] 1599,65 1294,03 1119,36<br />

CPU Index [skóre] 1825,01 1308,74 1888,26<br />

FileSystem index [skóre] 1154,81 1093,4 1072,17<br />

Graphics index [skóre] 3861,65 2770,26 528,17<br />

Platform index [skóre] 1283,93 1268,25 982,75<br />

Storage index SD [skóre] 98,28 113,95 23,54<br />

Battery test [h:m] 4:03 5:13 5:39<br />

66 PC REVUE 7/2004<br />

HP iPAQ 4150 s výhodným pomerom<br />

rozmery/výkon<br />

rom od firmy Samsung sme pri <strong>na</strong>šich<br />

testoch pozorovali plynulejšie<br />

prehrávanie videa. Všimli sme si aj<br />

nový typ displeja, ktorý má jasnejšie<br />

zobrazovanie farieb. Farebné podanie<br />

je 65 536 odtieòov a jeho podsvietenie<br />

mo�no <strong>na</strong>stavi� v piatich stupòoch.<br />

Pri pozorovaní z uhla sa však<br />

hlavne v zobrazovanej bielej farbe objavuje<br />

�ltý odtieò (toto je však vlastnos�<br />

väèšiny dnešných dotykových<br />

displejov).<br />

Súèas�ou softvérovej výbavy<br />

je nieko¾ko nových aplikácií.<br />

Predovšetkým je to u�itoèná utilita,<br />

oz<strong>na</strong>èená ako Password. Tá umo�òuje<br />

zada� buï štvorciferné heslo,<br />

alebo alfanumerické heslo zvolenej<br />

då�ky. Pou�ívate¾ tie� <strong>na</strong>stavuje, po<br />

akej dobe od vypnutia sa bude pri zapnutí<br />

PDA po�adova� heslo. Ochranné<br />

heslo sa vy�aduje aj pri synchronizácii<br />

údajov so stolovým poèítaèom.<br />

Na CD médiu sa dodáva <strong>na</strong>vyše<br />

aj aplikácia F-Secure FileCrypto,<br />

ktorú sme detailne opisovali v predošlom<br />

vydaní magazínu PC REVUE.<br />

Umo�òuje šifrovanie vybraných prieèinkov<br />

alebo súborov.<br />

Doplnkovou aplikáciou je aj iPAQ<br />

Image Zone <strong>na</strong> zobrazenie obrázkov.<br />

Hneï po zasunutí pamä�ovej karty s<br />

fotografiami tento program umo�òuje<br />

prenos a zobrazenie obrázkov z karty.<br />

Na <strong>na</strong>stavenie komunikácie wi-fi a<br />

Bluetooth existuje jednoduchá aplikácia,<br />

ktorá ich umo�òuje individuálne<br />

zapí<strong>na</strong>� a vypí<strong>na</strong>�. Pri komunikácii<br />

wi-fi mô�ete pou�i� aj ochranu cez<br />

kód WEP. Nastavenie emailového<br />

konta je pod¾a nášho názoru dos�<br />

komplikované a vy�aduje mo�no aj<br />

asistenciu administrátora siete.<br />

Ïalšia výbava je štandardná –<br />

Windows Media Player, Pocket Office,<br />

Internet Explorer, MSN Messenger a<br />

ïalšie. Celková kapacita RAM je 64<br />

MB, pou�ívate¾ má však k dispozícii<br />

len 55 MB. Pri prehrávaní zvuku sme<br />

si celkom pochva¾ovali jeho kvalitu.<br />

S týmto PDA sme realizovali podobné<br />

testy ako v teste PDA zverejnenom<br />

v PC REVUE è. 12/2003. Namerané<br />

výsledky sú uvedené v prilo�enej<br />

tabu¾ke, pre preh¾adnos� sme<br />

sem umiestnili aj výsledky zistené pri<br />

ïalších modeloch od firmy HP. Ako<br />

vidie� z tejto tabu¾ky, HP iPAQ 4150<br />

patrí k ve¾mi výkonným modelom,<br />

obzvláš� výkonný je v oblasti grafického<br />

subsystému.<br />

Pri meraní výdr�e pri práci <strong>na</strong> batériu<br />

sme zistili dobu 4 hodiny a 3<br />

minúty, èo nie je prive¾a. V prípade,<br />

�e sme <strong>na</strong>stavili menšie podsvietenie<br />

displeja (druhý z piatich stupòov<br />

podsvietenia), dosiahli sme nepretr�itú<br />

dobu prevádzky 6 hodín a 55<br />

minút. Ak uvá�ime spotrebu v prípade<br />

zapnutia komunikácie Wi-Fi alebo<br />

Bluetooth, mali by ste sa asi zamyslie�<br />

<strong>na</strong>d kúpou rozširujúcej batérie.<br />

Zapnutie/vypnutie wi−fi a Bluetooth<br />

je celkom jednoduché<br />

V celkovom hodnotení je HP iPAQ<br />

4150 ve¾mi výkonný vreckový poèítaè,<br />

ktorý si mô�ete pohodlne zobra�<br />

so sebou <strong>na</strong> cesty. Majite¾a poteší displej,<br />

problém nebude ani s prehrávaním<br />

multimédií. Zároveò mu toto<br />

zariadenie umo�ní by� „on-line“ bezdrôtovým<br />

spôsobom. Jeho ce<strong>na</strong> je<br />

však vyššia, k dispozícii je aj externá<br />

klávesnica Qwerty.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výpoètový a grafický výkon<br />

☺ Kvalita displeja<br />

☺ Rozmery a hmotnos�<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

� Ni�šia výdr� <strong>na</strong> štandardnú batériu<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 730 Sk (14 900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: HP Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel PXA255, 400 MHz<br />

Pamä�: 64 MB RAM, 32 MB ROM (flash)<br />

Displej: 3,5−palcový, TFT aktív<strong>na</strong> matica,<br />

65 536 farieb, 240 × 320 bodov<br />

Batéria: Li−Ion 1000 mAh, pod¾a výrobcu<br />

doká�e zásobova� PDA po dobu 12 hodín<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows Mobile<br />

2003 for Pocket PC Premium<br />

Rozmery: 114 × 71 × 13,5 mm<br />

Hmotnos�: 132 gramov<br />

Záruka: 12 mesiacov

Palm Zire 72<br />

O tomto vreckovom poèítaèi sme vás<br />

u� v predpremiére informovali v reportá�i<br />

z výstavy CeB<strong>IT</strong>. Zire 72 je<br />

pod¾a nás odpoveïou palmOne <strong>na</strong><br />

multimediálne po�iadavky pou�ívate¾ov.<br />

Zire 72 je <strong>na</strong>jvyšším modelom<br />

vreckového poèítaèa od firmy Palm,<br />

ktorý obsahuje ve¾mi dobrý TFT displej<br />

s rozlíšením 320 × 320 bodov.<br />

Ten pracuje len s podsvietením.<br />

Hlavným lákadlom Zire 72 je však<br />

zabudovaný digitálny fotoaparát,<br />

ktorý má rozlíšenie 1280 × 960 bodov,<br />

a <strong>na</strong>dväzujúca šachta <strong>na</strong> kartu<br />

SD/MMC. Na fotoaparát je v predvolenom<br />

stave <strong>na</strong>dviazané aj vyhradené<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> prednom paneli. Fotografie<br />

sa dajú uklada� aj do vnútornej<br />

pamäte, ak máte vlo�enú pamä-<br />

�ovú kartu, mô�ete <strong>na</strong>táèa� video. Prie-<br />

Na zadnej pokovovanej èasti je umiestnený<br />

fotoaparát a tlaèidlo Reset; v spodnej<br />

èasti sa <strong>na</strong>chádza blok pre konektor USB<br />

a externé <strong>na</strong>pájanie<br />

Ku kontaktom si teraz mô�ete pripoji�<br />

aj fotografiu<br />

be�ne sa pri tom zobrazuje ostávajúca<br />

doba prehrávania videa v minútach<br />

a sekundách.<br />

Potešila nás integrácia Bluetooth<br />

spolu s jednoduchým, ale výkonným<br />

sprievodcom <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie komunikácie.<br />

Vyskúšali sme si komunikáciu<br />

s mobilným telefónom Nokia 6310i,<br />

prièom sme preniesli do vreckového<br />

poèítaèa SMS zo SIM karty. Boli sme<br />

schopní pripoji� sa <strong>na</strong> internet, a to s<br />

vyu�itím protokolu GPRS. Takisto sa<br />

mô�u ako MMS posiela� aj fotografie.<br />

V <strong>na</strong>šom teste sa ako mimoriadne<br />

výkonný ukázal aj procesor. S tradièným<br />

testom Benchmark 2.0 sme<br />

<strong>na</strong>merali zatia¾ <strong>na</strong>jvyššiu hodnotu –<br />

428 %. Z celkovej kapacity 32 MB<br />

pamäte RAM je 24 MB k dispozícii<br />

pre pou�ívate¾a.<br />

Dizajn prístroja je v modrej farbe,<br />

veko je kovové. V spodnej èasti je<br />

port mini USB <strong>na</strong> pripojenie synchronizaèného<br />

kábla a konektor externého<br />

<strong>na</strong>pájania. Batéria je <strong>na</strong>bíjate¾-<br />

ná, ale nie vyberate¾ná. V hornej èasti<br />

je 3,5 mm port <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel,<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, port IrDA<br />

a šachta pre SD/MMC. Na pravej strane<br />

je umiestnené umelohmotné pero,<br />

v¾avo je len tlaèidlo <strong>na</strong> zapísanie<br />

textovej alebo <strong>na</strong>hratie hlasovej<br />

poznámky. Medzi štyrmi tlaèidlami<br />

<strong>na</strong> spodnej strane sa <strong>na</strong>chádza aj kombinované<br />

5-smerové <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo.<br />

Softvérovú výbavu tvorí operaèný<br />

systém Palm OS 5.2.8, aplikácie<br />

Documents To Go, VERSA Mail 2.7,<br />

WebPro 3.5 a MP3 prehrávaè Real-<br />

One Player. Na synchronizáciu údajov<br />

s PC sa dodáva Palm Desktop 4.1.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, �e mô�ete synchronizova�<br />

údaje <strong>na</strong>pr. s Microsoft Outlook,<br />

vytvára� dokumenty vo formáte<br />

V hornej èasti je pripojenie <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

infraèervený port, zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo<br />

a šachta pre SD/MMC; celkom v¾avo<br />

vidno hornú èas� dotykového pera<br />

Word alebo Excel. Na slovenskej<br />

lokalizácii sa pracuje. S vyu�itím<br />

fotoaparátu si mô�ete k svojim kontaktom<br />

priradi� aj fotografiu.<br />

Súèas�ou dodávky je aj <strong>na</strong>pájací<br />

adaptér s viacerými medzinárodnými<br />

koncovkami a ochranné puzdro s<br />

uchytením <strong>na</strong> ruku. Balenie celého<br />

produktu je ve¾koobchodné.<br />

Poèas nášho testovania sme vyu�ívali<br />

hlavne fotoaparát, páèila sa<br />

nám mo�nos� priameho vytvárania<br />

albumov. Rozlíšenie fotografií si mô-<br />

�ete voli� v širokom rozsahu. Pred ich<br />

H A R D W A R E<br />

S vreckovým poèítaèom Palm Zire 72<br />

mô�ete <strong>na</strong>táèa� aj video<br />

ulo�ením si ich mô�ete pozrie� a nevydarené<br />

zábery mô�ete hneï vymaza�.<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 602 Sk (10 590 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel ARM 312 MHz<br />

Kapacita RAM: 32 MB<br />

Kapacita ROM: 16 MB<br />

Operaèný systém: Palm OS 5.2.8<br />

Vstup z<strong>na</strong>kov: Graffiti 2, virtuál<strong>na</strong> klávesnica<br />

Rozlíšenie displeja: 320 × 320 bodov<br />

Fotoaparát: 1200 × 960 bodov, pre video<br />

320 × 240 bodov<br />

Audio: mikrofón a výstup <strong>na</strong> slúchadlá<br />

Batéria: lítiovo−iónová, 950 mAh, výdr� pod¾a<br />

výrobcu 5 dní<br />

Rozmery: 116 × 75 × 17 mm<br />

Hmotnos�: 136 gramov<br />

7/2004 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

HP dx6050<br />

Test poèítaèov pre domáceho pou�ívate¾a<br />

sme zverejnili v predošlom vydaní<br />

PC REVUE. Spoloènos� HP práve<br />

v súèasnosti uvádza poèítaè, ktorý je<br />

urèený hlavne pre tento segment.<br />

Modelový rad HP dx6050 predstavuje<br />

poèítaè s procesorom AMD a novými<br />

mo�nos�ami osobných volieb.<br />

Pod¾a výrobcu ide o poèítaè urèený<br />

pre stredné a menšie kancelárie, ïalej<br />

vládne inštitúcie, zdravotníctvo a<br />

školstvo.<br />

Poèítaè z radu dx6050 si mô�e koncový<br />

pou�ívate¾ sám vybera� z databázy<br />

– urèi� si mô�e <strong>na</strong>pr. procesor,<br />

kapacitu RAM, vybavenie grafickej<br />

karty, kapacitu pevného disku, ako<br />

i typ optickej mechaniky. Tento výber<br />

sa dá realizova� u predajcu cez webové<br />

rozhranie distribútora pomocou<br />

programu TopConfig. Zostavený poèítaè<br />

príde ku koncovému spotrebite-<br />

¾ovi z centrálneho skladu alebo k pre-<br />

Namerané výsledky<br />

Libra Seven Smart<br />

Ambition Black Standard HP<br />

Názov zostavy/názov testu [skóre] 8400XT Line a2500 dx6050<br />

SysMark Office 281 173 150 215<br />

Business Winstone 75 65,5 55,5 62,5<br />

PCMark 2004 3155 2916 2893 3044<br />

Kancelársky výkon – body 10 8 7 6<br />

SysMark Internet Creation 181 277 284 271<br />

Content Creation Winstone 107,4 103 106 101,1<br />

Sandra Multimedia 35 190 35 748 35 671 23 919<br />

2D grafický a multimed. výkon – body 7 8 8 7<br />

Sandra CPU 9670 9863 9783 10 926<br />

Sandra CPU body 74 76 75 84<br />

PCMark 2004 CPU 3083 3037 3095 3433<br />

PCMark 2004 CPU body 69 67 69 76<br />

PCMark 2002 CPU 5602 5335 5620 6405<br />

PCMark 2002 CPU body 76 73 77 87<br />

Výkon procesora – body 7 7 7 8<br />

3D WinBench 2000 262 123 160 78,8<br />

3D Mark 2001 10921 5699 6280 2939<br />

3D Mark 2003 2893 1130 1746 153<br />

PCMark 2004 Graphics 2867 996 1309 867<br />

Business Graphics WinMark 920 675 623 566<br />

HighEnd Graphics WinMark 2570 1690 1620 1740<br />

3D grafický výkon – body 9 5 6 4<br />

Sandra Memory 4825 4990 4812 3892<br />

PCMark 2004 Memory 2044 2332 2152 2176<br />

PCMark 2002 Memory 5051 4939 4339 4538<br />

Pamä�ový systém – body 6 6 5 5<br />

Sandra File System 48 378 47 723 44 780 33 829<br />

PCMark 2004 HDD 4780 4251 3481 3675<br />

PC Mark 2002 HDD 1471 1367 N/A 1119<br />

Business Disk WinMark 11 300 6340 5670 6880<br />

HighEnd Disk WinMark 25 700 1690 19 200 23 200<br />

Výkon pevného disku – body 9 6 7 7<br />

68 PC REVUE 7/2004<br />

dajcovi. V prípade Slovenska zatia¾<br />

tento systém prevádzkuje spoloènos�<br />

BGS Distribution. Koncový zákazník<br />

by za dopravu u� nemal plati� ïalšie<br />

poplatky, platba bude mo�ná <strong>na</strong> dobierku<br />

alebo s vyu�itím on-line platobných<br />

portálov alebo v hotovosti/<br />

<strong>na</strong> faktúru u predajcu, kde si zákazník<br />

tovar objednáva. Týmto spôsobom<br />

bude HP obsluhova� v prípade<br />

poèítaèov AMD aj ve¾kých zákazníkov.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, �e u distribútorov<br />

nebudú existova� nijaké sklady.<br />

Recenzovaný model bol vybavený<br />

procesorom AMD Athlon 3000+,<br />

integrovanou grafickou kartou Ge-<br />

Force 4 MX s mo�nos�ou pripojenia<br />

dvoch monitorov. Na prednom paneli<br />

sú vyvedené dva porty USB 2.0,<br />

v zadnej èasti sú ïalšie štyri takéto<br />

porty. Vo výbave je sie�ová karta<br />

i zvuková karta s jednoduchým reproduktorom<br />

zabudovaným vnútri<br />

skrinky.<br />

Na prednom paneli sú ïalej umiestnené<br />

porty audio – slúchadlá a mikrofón,<br />

v prednej èasti je zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo s dvoma sig<strong>na</strong>lizaènými diódami.<br />

Pokia¾ ide o farebné vyhotovenie,<br />

dx6050 má strieborný predný<br />

panel a tmavú skrinku. Podobný dizajn<br />

má aj klávesnica s èiernymi klávesmi<br />

a striebornou základnou èas-<br />

�ou. Myš je tmavá, optická a s <strong>na</strong>vigaèným<br />

kolieskom.<br />

Softvérovú výbavu predstavuje<br />

operaèný systém Microsoft Windows<br />

XP (SP1) a ïalej Symantec AntiVirus.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade bol <strong>na</strong>inštalovaný aj<br />

systém Microsoft Works a nieko¾ko<br />

pomocných a diagnostických programov.<br />

Upozoròujeme, �e v rámci programu<br />

TopConfig si mo�no objed<strong>na</strong>�<br />

tento poèítaè aj s operaèným systémom<br />

Linux Mandrake.<br />

Zaujímavá je aj konštrukcia skrinky,<br />

ktorá je u� tradiène beznástrojová.<br />

Napríklad bez skrutkovaèa vyberiete<br />

pevný disk, optickú mechaniku,<br />

prípadne vlo�íte rozširovaciu kartu.<br />

Rov<strong>na</strong>ko mo�no da� dole celý predný<br />

kryt. Na ïalšie rozširovanie sú urèené<br />

tri pozície pre karty PCI a jed<strong>na</strong> pozícia<br />

pre kartu AGP. Do skrinky mô�ete<br />

umiestni� dve mechaniky 5,25", dve<br />

externé a dve interné mechaniky<br />

3,5". Zadný panel je <strong>na</strong> rozdiel od<br />

iných poèítaèov usporiadaný dos�<br />

netradiène. Sériový port toti� uvo¾nil<br />

priestor pre <strong>na</strong>pojenie druhého monitora<br />

a presunul sa a� k portom PS/2.<br />

Tento poèítaè sme v redakcii testovali<br />

rov<strong>na</strong>ko ako poèítaèe v teste z<br />

predchádzajúceho èísla. Namerané<br />

hodnoty uvádzame v tabu¾ke. Tu sme<br />

<strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie uviedli aj výsledky<br />

<strong>na</strong>jlepších poèítaèov z testu z h¾adiska<br />

výkonu i pomeru výkon/ce<strong>na</strong>. Ako<br />

vidie�, predovšetkým výkon v oblasti<br />

procesora je ve¾mi vysoký. Na dosiahnutie<br />

vysokého výkon pri 3D grafike<br />

by bolo treba pou�i� AGP 8× špecializovanú<br />

kartu. HP dx6050 je tak skôr<br />

zostava, ktorá sa o svoje miesto <strong>na</strong><br />

trhu hlási pomerom výkon/ce<strong>na</strong>.<br />

Základné poèítaèe AMD s Windows<br />

Home Edition bude HP dodáva� v cene<br />

od 16 990 Sk bez DPH.<br />

HP dx6050 bez krytu<br />

V celkovom hodnotení je <strong>na</strong> tomto<br />

poèítaèi zaujímavá mo�nos� konfigurácie,<br />

ïalej dlhá, a� trojroèná doba<br />

záruky (prvý rok sa oprava realizuje<br />

u zákazníka doma) a dizajn umo�òujúci<br />

vymieòa� jednotlivé moduly<br />

z poèítaèa bez nástroja. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> to pova�ujeme predajnú cenu za<br />

výhodnú.<br />

Ce<strong>na</strong>: 26 168 Sk (21 990 Sk bez DPH)<br />

v testovanej konfigurácii a vrátane MS Windows<br />

XP Home Edition<br />

Zapo�ièal: Hewlett−Packard Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: AMD Athlon XP 3000+ Barton<br />

Frekvencia procesora: 2 GHz<br />

FSB: 2 × 200 MHz<br />

Grafická karta: GeForce4 MX, integrovaná,<br />

video RAM 64 MB (zdie¾aná)<br />

Pevný disk: Western Digital 80 GB,<br />

7200 ot./min.<br />

Kapacita RAM: 512 MB, PC2700 (333 MHz)<br />

Optická mechanika: DVD−ROM 16×/40×<br />

Výkon zdroja: 240 W<br />

Záruka: 3 roky

PC DigiPro<br />

Na slovenský trh sa dostáva nová<br />

z<strong>na</strong>èka poèítaèov s oz<strong>na</strong>èením Digi-<br />

Pro. Poèítaèe tejto z<strong>na</strong>èky skladá spoloènos�<br />

BGS Distribution a cez sie� distribútorov<br />

poskytuje pre koncových<br />

zákazníkov. V súèasnosti existujú štyri<br />

vyhotovenia, ktoré sa líšia, prirodzene,<br />

aj cenou. V ka�dom prípade<br />

ide o poèítaèe v skrinke typu miditower<br />

a sú z<strong>na</strong>èky Frontier. Súèas�ou<br />

dodávky je poèítaè, myš a klávesnica.<br />

Ïalej tu pou�ívate¾ nájde <strong>na</strong> doske<br />

zvukovú a sie�ovú kartu, v dodávke<br />

je aj disketová jednotka.<br />

Operaèný systém v tomto prípade<br />

netvorí súèas� dodávky.<br />

Najlacnejší model je Integra.<br />

V tomto prípade je grafická<br />

karta integrovaná <strong>na</strong> základnej doske<br />

poèítaèa. Skrinka poèítaèa je sivej<br />

farby, vnútri má tri vo¾né pozície pre<br />

mechaniky rozmeru 5,25 palca, v prípade<br />

mechaniky 3,5 palca je jed<strong>na</strong> vo¾ná<br />

pozícia s prístupom zvonka a a� pä�<br />

vo¾ných pozícií bez prístupu zvonka<br />

(<strong>na</strong>pr. pre pevný disk). Základom modelu<br />

Integra je procesor Intel Celeron s<br />

taktom 1,7 GHz, 128 MB RAM a základná<br />

doska od firmy Matsonic. Optická<br />

mechanika je typu CD-ROM (52rýchlostná),<br />

pevný disk má kapacitu<br />

40 GB (Western Digital). Klávesnica je<br />

typu Chicony a myš<br />

z<strong>na</strong>èky Genius. Cenou<br />

i výbavou je táto<br />

zostava urèená<br />

pre pou�ívate¾ov,<br />

ktorí sú citliví <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>dobúdaciu cenu.<br />

Model Office2 je<br />

zalo�ený <strong>na</strong> základnej<br />

doske FoxConn,<br />

procesore Intel Cele-<br />

ron s taktom 2 GHz a RAM s kapacitou<br />

256 MB. Grafická karta je samostatná<br />

a ide o typ GeForce 2 MX s kapacitou<br />

64 MB. Optická mechanika je<br />

u� typu DVD (16/48). Klávesnica je<br />

multimediál<strong>na</strong>, s vyhradenými klávesmi<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hlasitosti, myš<br />

je opä� z<strong>na</strong>èky Genius. Pevný disk má<br />

kapacitu 40 GB s pripojením Ultra<br />

ATA/100. Pod¾a parametrov je to zostava,<br />

ktorá je urèená hlavne <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v kancelárskych aplikáciách.<br />

Edícia Multi512 je urèená pre nároènejšie<br />

multimediálne aplikácie,<br />

<strong>na</strong>pr. hry s 3D grafikou.<br />

Skrinka je v kombinácii<br />

tmavosivej a<br />

èiernej farby. Poèítaè<br />

je zalo�ený <strong>na</strong> základnej<br />

doske Fox-<br />

Conn, procesore Intel<br />

Pentium 4 s taktom<br />

2,8 GHz, vo vyhotovení<br />

Prescott a 512 MB<br />

RAM (v tomto prípade<br />

z<strong>na</strong>èka Kingston<br />

v dual konfigurácii).<br />

Grafická karta je Ge-<br />

Force FX5200 so 128 MB video RAM.<br />

Kapacita pevného disku je 80 GB,<br />

myš je optická od firmy Logitech.<br />

Optická mechanika je typu kombo<br />

(DVD/CD-RW), tak�e òou mô�ete jed<strong>na</strong>k<br />

prehráva� DVD filmy, jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong>pa¾ova� <strong>na</strong> CD médiá.<br />

Najvyšším modelom je zatia¾ Supra2800.<br />

Názov je odvodený od procesora,<br />

keï�e je pou�itý Intel Pentium<br />

4 s taktom 2,8 GHz a s jadrom<br />

Prescott. Skrinka je v kombinácii èiernej<br />

a striebornej farby. Na prednom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádza LCD displej, kde<br />

H A R D W A R E<br />

sa zobrazujú údaje o prevádzke poèítaèa.<br />

¼avá stra<strong>na</strong> skrinky je presklená<br />

a jej súèas�ou je aj podsvietený ventilátor<br />

(kombinácia zelenej, modrej a<br />

èervenej farby). Predné porty USB sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú v strede a <strong>na</strong> ¾avej strane<br />

predného panela. Kapacita RAM ostala<br />

zachovaná z modelu Multi512, kapacita<br />

pevného disku však bola rozšírená<br />

<strong>na</strong> 120 GB a ide o disk s pripojením<br />

Serial ATA. Keï�e vo výbave je<br />

zapisovacia DVD mechanika od firmy<br />

LG, je jasné, �e s touto zostavou si<br />

mô�ete pripravova� kópie (autorsky<br />

nechránených) DVD médií. Grafická<br />

karta je GeForce FX 5600 so 128 MB<br />

video RAM. Súèas�ou dodávky je bezdrôtová<br />

myš a klávesnica od firmy<br />

Logitech.<br />

Celkovo je ponuka zostáv DigiPro<br />

orientovaná tak, aby pokryla èo <strong>na</strong>jširší<br />

okruh pou�ívate¾ov. Operaèný<br />

systém si volí pou�ívate¾ sám. K dispozícii<br />

sú aj mierne modifikácie uvedených<br />

zostáv.<br />

Ceny:<br />

Integra: 10 661 Sk (8959 Sk bez DPH)<br />

Office2: 14 438 Sk (12 133 Sk bez DPH)<br />

Multi512: 26 893 Sk (22 599 Sk bez DPH)<br />

Supra2800: 37 074 Sk (31 155 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Peter Šurka<br />

7/2004 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

Apple PowerBook G4<br />

Ïalší rad notebookov od firmy Apple pokraèuje v<br />

<strong>na</strong>stúpenej ceste – je charakteristický mimoriadnym<br />

dizajnom, bezdrôtovým pripojením, širokouhlým displejom<br />

a kompletnou softvérovou výbavou. Existujú<br />

tri základné vyhotovenia PowerBook G4 pod¾a uhloprieèky<br />

displeja – 12, 15 a 17-palcová edícia.<br />

Na recenziu sme mali k dispozícii<br />

15-palcové vyhotovenie.<br />

Dizajn PowerBooku<br />

je ve¾mi príjemný – veko<br />

vyhotovené z hliníka <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,<br />

�e by mohlo vydr�a�<br />

aj tvrdšie zaobchádzanie. Na celom<br />

tele notebooku nenájdete nijaké<br />

otváracie dvierka alebo prekrytia, ktoré by ste mohli<br />

pri ka�dodennom nosení odtrhnú�.<br />

Na pravej strane nájdete port <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

pred odcudzením, port USB 2.0, FireWire 400 i 800,<br />

ïalej pripojenie <strong>na</strong> sie� (gigabit), výstup S-Video a<br />

výstup DVI <strong>na</strong> externý LCD monitor. Na ¾avej strane<br />

je to modem, ïalší port USB 2.0, pripojenie mikrofónu<br />

a slúchadiel, ako i šachta pre PC Cards. Vo<br />

veku je umiestnená anté<strong>na</strong> pre Bluetooth a AirPort<br />

Extreme (v podstate oz<strong>na</strong>èenie Apple pre wi-fi). Na<br />

prednej strane je magnetické otváranie displeja,<br />

sig<strong>na</strong>lizaèná dióda a šachta pre optickú mechaniku.<br />

V štandardnej výbave tejto edície notebooku je aj<br />

kombo mechanika (DVD-ROM/CD-RW).<br />

Klávesnica PowerBooku je príjemná, dá sa <strong>na</strong> nej<br />

pohodlne písa�. Po bokoch klávesnice sú reproduktory<br />

a zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo.<br />

70 PC REVUE 7/2004<br />

Základom poèítaèa je procesor PowerPC G4 a taktom<br />

1,33 GHz (vyššie edície majú frekvenciu 1,5 GHz).<br />

Grafickú èas� má <strong>na</strong> starosti ATI Mobility Radeon<br />

9700 a pod¾a <strong>na</strong>šich testov to <strong>na</strong> 3D grafickom<br />

výkone aj riadne cíti�. Kapacita pamäte RAM je 256<br />

MB RAM (333 MHz).<br />

Softvérovým základom je Apple Mac OS X vo verzii<br />

10.3.3. Vyskúšali sme si nové funkcie, ako je<br />

Expose (rozostúpenie všetkých aktívnych okien s<br />

oh¾adom <strong>na</strong> maximálnu preh¾adnos�), ako aj niektoré<br />

deklarované funkcie z Microsoft Office 2004<br />

for Mac (kompletnú recenziu tohto softvéru pripravujeme).<br />

Zaujímavá bola aj nová utilita Garage-<br />

Band <strong>na</strong> komponovanie hudby.<br />

Pripojenie k sieti so serverom zalo�eným <strong>na</strong> Microsoft<br />

Windows 2003 Server s DHCP bolo úspešné.<br />

Asi po 10 sekundách sme sa mohli pripoji�<br />

<strong>na</strong> internet a vymieòa� si údaje s inými klientskymi<br />

aplikáciami. Našli sme aj aplikácie<br />

tretích strán – OmniGraffle (tvorba nákresov,<br />

ako <strong>na</strong>pr. vývojové diagramy) alebo OmniOutliner.<br />

Nechýba ani kompletná príprava <strong>na</strong> iTunes.<br />

Pokia¾ bude v prevádzke v <strong>na</strong>šich zemepisných<br />

šírkach, bude sa da� jednoducho pou�i�.<br />

Pri <strong>na</strong>šom pou�ívaní PowerBooku sme si pochva-<br />

¾ovali dlhú dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie, ïalej kvalitu<br />

dizajnu a multimediálne vlastnosti tohto notebooku.<br />

Jeho hmotnos� umo�òuje ka�dodenné nosenie. Vyskúšali<br />

sme aj bezdrôtové pripojenie, keï sme pomocou<br />

Bluetooth prepojili PowerBook G4 s vreckovým<br />

poèítaèom Palm Zire 72 i mobilným telefónom Nokia<br />

6310i. Takto mo�no s aplikáciou iSync synchronizova�<br />

údaje bez akéhoko¾vek káblového pripojenia. V celkovom<br />

hodnotení je PowerBook G4 ve¾mi výkonný a pritom<br />

prenosný notebook, ktorý sa vám oplatí, hlavne<br />

ak èasto pracujete mimo kancelárie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 97 937 Sk (82 300 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: <strong>IT</strong>M CE – Apple IMC pre SR<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: PowerPC G4, 1,33 GHz<br />

Pamä� RAM: 256 MB, PC2700<br />

Displej: 15−palcový displej, 1280 × 856 bodov<br />

Bezdrôtové pripojenie: Bluetooth, 54 Mbps AirPort Extreme<br />

Modem: 56 kb/s V.92<br />

Pevný disk: 60 GB, Ultra ATA/100<br />

Záruka: 12 mesiacov

Canon CanoScan 5200F<br />

Ide o novinku v oblasti skenovania, ktorá pou�ívate¾a<br />

zaujme novým spôsobom spracovania digitalizovaných<br />

obrázkov a rýchlos�ou práce.<br />

Zameraná je hlavne <strong>na</strong> spracovanie filmových<br />

dokumentov, <strong>na</strong> ktorých<br />

sa èasto <strong>na</strong>chádzajú škrabance,<br />

prach èi zrnenie v origináloch.<br />

Práve tieto rušivé<br />

elementy sa automaticky<br />

odstraòujú pomocou infraèervenej<br />

technológie. Kvalita<br />

skenovania je zabezpeèená novým<br />

tvarom snímacích prvkov.<br />

Dizajn skenera je relatívne<br />

štíhly. Canon v poslednom èase ponúka<br />

novinky predovšetkým v oblasti skenerov<br />

typu CCD, hoci v minulosti bol špecialistom <strong>na</strong><br />

technológiu CIS (tieto skenery sú mimoriadne štíhle).<br />

Predný panel obsahuje štyri tlaèidlá <strong>na</strong> urýchlenie<br />

<strong>na</strong>jbe�nejších operácií – skenovanie do súboru,<br />

kopírovanie, volanie rozhrania skenovacieho prog-<br />

Doby skenovania rozlièných dokumentov [v sekundách]<br />

Sken fotografie Sken Sken<br />

Rozlíšenie 10 × 15 cm predlohy A4 diapozitívu<br />

150 6,5 9,5 −<br />

300 8,8 16,5 −<br />

600 14 32 16<br />

1200 − − 42,5<br />

ramu a posielanie <strong>na</strong>skenovanej prílohy mailom.<br />

Farebné vyhotovenie je v sivo-èiernej kombinácii,<br />

tlaèidlá majú striebornú farbu. Na hornej strane<br />

skenera je efektné holografické logo výrobcu. V zadnej<br />

èasti sú pripojovacie porty – USB 2.0, <strong>na</strong>pájanie<br />

z externého adaptéra a pripojenie osvet¾ovacieho<br />

mechanizmu vo veku skenera.<br />

Ako sme spomí<strong>na</strong>li, CanoScan 5200F má nový<br />

tvar snímacích prvkov. Tradièné štvorcové snímaèe<br />

CCD sú <strong>na</strong>hradené hexagonálnymi snímaèmi (v tvare<br />

kryštálu diamantu). Navyše <strong>na</strong>miesto jedného<br />

osvet¾ovacieho zdroja sú pou�ité dva zdroje. Pod¾a<br />

výrobcu to zabezpeèuje ostrejšie a kvalitnejšie výsledky.<br />

Softvérové vybavenie CanoScan 5200F je<br />

špeciálne prispôsobené pre tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Canon.<br />

Práve <strong>na</strong> týchto tlaèiaròach sa dosiahne <strong>na</strong>jpresnejšia<br />

zhoda farieb.<br />

Ïalšou novinkou, spomí<strong>na</strong>nou v úvode, je technológia<br />

<strong>na</strong> odstraòovanie škrabancov a zrnenia <strong>na</strong><br />

filmových predlohách. Canon oz<strong>na</strong>èuje túto technológiu<br />

FARE Level 2 a jej princíp spoèíva v tom, �e<br />

okrem „normálneho“ skenovania sa súèasne realizuje<br />

aj skenovanie infraèerveným lúèom. Vzniknutá<br />

infraèervená podoba sa pou�íva ako šabló<strong>na</strong><br />

pre originál a softvérové vybavenie zabezpeèí odstránenie<br />

týchto rušivých elementov. Ïalšou technológiou<br />

je rekonštrukcia farieb, keï sa dodá vyblednutým<br />

fotografiám vyššia sýtos� a kontrast.<br />

Spomenuté technológie <strong>na</strong> zlepšenie <strong>na</strong>skenovaného<br />

obrazu sa dajú aj vypnú�, pokia¾ chcete získa�<br />

èo <strong>na</strong>jpresnejšiu podobu originálu.<br />

Obslu�ný softvér umo�òuje skenova� predlohy<br />

do formátu PDF, súèas�ou je program OCR <strong>na</strong> premenu<br />

<strong>na</strong>skenovaného textu <strong>na</strong> jeho editovate¾nú<br />

podobu. Výrobca priba¾uje aj ïalší softvér od tretích<br />

strán, konkrétne ide o úpravu obrázkov s nástrojom<br />

ArcSoft PhotoStudio.<br />

H A R D W A R E<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme vyskúšali skenovanie be�ných<br />

papierových predlôh i diapozitívov. V prípade<br />

papiera sme prvotný poh¾ad <strong>na</strong> predlohu získali za<br />

7 sekúnd, èo je ve¾mi slušná hodnota. Doby skenovania<br />

fotografie predlohy formátu A4 pre rozlièné<br />

rozlíšenia uvádzame v tabu¾ke. Pri skenovaní<br />

diapozitívu sme dosiahli dobu prvotného<br />

náh¾adu 17 sekúnd a doby skenovania <strong>na</strong> rozlíšení<br />

600 a 1200 dpi sme uviedli v tabu¾ke.<br />

Vyskúšali sme si aj skenovanie viacerých filmových<br />

predlôh <strong>na</strong> jeden prechod. Ovládací softvér<br />

umo�òuje spracova� <strong>na</strong>raz šes� nezarámovaných<br />

negatívov alebo štyri zarámované diapozitívy.<br />

Podoba jednotlivých predlôh je ulo�ená do samostatných<br />

súborov.<br />

Otestovali sme aj kvalitu skenovania <strong>na</strong> poškriabaných<br />

diapozitívoch. Overili sme si, �e zabudovaná<br />

technológia pracuje dobre. Zistili sme, �e evidentné<br />

škrabance v origináli bolo mo�né vidie� v<br />

<strong>na</strong>skenovanom výsledku len pri ve¾kom zväèšení.<br />

V celkovom hodnotení mo�no konštatova�, �e<br />

CanoScan 5200F je ve¾mi kvalitný skener, zameraný<br />

predovšetkým <strong>na</strong> pou�ívate¾ov s orientáciou <strong>na</strong><br />

spracovanie fotografických dokumentov. Ve¾a bude<br />

závisie� od cenovej hladiny, akú pre tento produkt<br />

zvolí výrobca.<br />

Ce<strong>na</strong>: zatia¾ nestanovená<br />

Zapo�ièal: Canon Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Snímací prvok: CCD<br />

Optické rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi<br />

Farebná håbka: 48−bitová<br />

Dmax: 3,3<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0 Hi−Speed<br />

Priama doba náh¾adu (bez spracovania): 5 sekúnd<br />

Spotreba: max. 13,5 W<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft Windows 98, Me,<br />

2000, NT, XO, Mac OS X<br />

Rozmery: 285 × 512 × 112 mm<br />

Hmotnos�: 4,1 kg<br />

7/2004 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

UPS 500VA Perso<strong>na</strong>lSecure<br />

Pamätáte sa? Práve ste dokonèovali<br />

rozsiahly dokument, <strong>na</strong>stavili sie�ový<br />

server, upravili obrázok èi dokonèili<br />

tabu¾ku a zrazu – tma... Hodiny<br />

práce boli stratené v èiernej diere výpadku<br />

prúdu. Aby ste u� nikdy neza�ili<br />

takýto stav hranièiaci s infarktom,<br />

sú tu jednotky UPS (Uninterruptible<br />

Power Supply), schopné preklenú�<br />

výpadok prúdu a dodáva� energiu<br />

nieko¾ko desiatok minút.<br />

Rozdelenie jednotiek a bli�ší opis<br />

jednotlivých technológií ste si mohli<br />

preèíta� v PC REVUE è. 2/2004. Zálo�ná<br />

jednotka, ktorá sa stala <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

dní súèas�ou doplnkovej výbavy<br />

nášho poèítaèa, patrí do <strong>na</strong>jlacnejšej<br />

skupiny off-line. Nevýhodou<br />

tejto technológie je fakt, �e pripojený<br />

poèítaè urèitý èas nie je <strong>na</strong>pájaný. Elektronika<br />

v súèasných <strong>na</strong>pájacích zdrojoch<br />

poèítaèov a periférnych zariadeniach<br />

je však schopná preklenú�<br />

výpadok trvajúci nieko¾ko desiatok<br />

milisekúnd, a tak sme tento nedostatok<br />

pri teste vôbec nepostrehli.<br />

Ocenili sme, �e kapacita testovaného<br />

zálo�ného zdroja bola udávaná<br />

vo voltampéroch. Vïaka tomu sme si<br />

mohli vybra� typ, ktorý presne vyhovoval<br />

<strong>na</strong>šim po�iadavkám – udr�a�<br />

poèítaè s pribli�ným príkonom 170<br />

wattov, obsahujúci procesor<br />

AMD Athlon XP 2200+ a s<br />

pripojeným 17-palcovým monitorom<br />

Samsung v èinnosti minimálne šes�<br />

minút. Pri testoch splnila UPS podmienku<br />

dostatoène, poèítaè ostal<br />

zapnutý pri maximálnom <strong>na</strong>bití<br />

batérií v zálo�nom zdroji 8 minút a<br />

44 sekúnd.<br />

Vïaka zrozumite¾nému popisu všetkých<br />

konektorov <strong>na</strong> zadnej strane je<br />

prepojenie UPS s poèítaèom jednoduché.<br />

Do <strong>na</strong>pájacieho konektora sme<br />

pripojili vstup <strong>na</strong>pätia, zálohované<br />

konektory sme spojili s PC a monitorom<br />

a mohli sme zaèa� s pou�ívaním.<br />

Keï�e sme chceli vyu�i� i monitorovací<br />

softvér, pripojili sme aj sériový<br />

kábel a <strong>na</strong>štartovali sme poèítaè. Po<br />

zavedení Microsoft Windows XP sme<br />

boli vyzvaní <strong>na</strong> vlo�enie diskety s ovládaèmi<br />

a následne nám bola ponúknutá<br />

aj inštalácia doplnkového softvéru.<br />

Ten však neponúka príliš širokú paletu<br />

funkcií. Okrem monitorovania stavu<br />

UPS toti� doká�e samoèinne iba vypnú�<br />

poèítaè po ubehnutí dopredu <strong>na</strong>stavenej<br />

doby. Ak teda nechcete vyu�i�<br />

túto funkciu, prepájajte UPS po-<br />

mocou sériového kábla s PC iba v prípade,<br />

�e by ste chceli vyu�i� sériový<br />

port. Predný panel zálo�nej jednotky<br />

toti� vïaka prítomnosti štyroch sig<strong>na</strong>lizaèných<br />

diód plní funkciu monitorovania<br />

jednotky aj bez toho, aby ste<br />

museli pripája� <strong>na</strong> zadnú stranu PC<br />

ïalší kábel. Opisy jednotlivých diód sú<br />

síce v angliètine, <strong>na</strong>d nápisom je však<br />

aj graficky znázornený stav UPS, sig<strong>na</strong>lizovaný,<br />

ak je dióda rozsvietená.<br />

Napriek jednoduchosti prídavného<br />

softvéru je však táto UPS ve¾mi<br />

dobrá alter<strong>na</strong>tíva pre ka�dého, kto<br />

nechce prís� o svoje dáta pri krátkodobom<br />

výpadku elektrickej energie a<br />

zároveò chce chráni� citlivú elektroniku<br />

v PC proti prepätiu èi prive¾kému<br />

poklesu <strong>na</strong>pätia v sieti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Poèet a zrozumite¾nos� sig<strong>na</strong>lizaèných diód<br />

� Príliš nízka funkènos� doplnkového softvéru<br />

Ce<strong>na</strong>: 3500 Sk (2940 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita zabudovaných akumulátorov<br />

500 VA, dve zálohované zásuvky, jed<strong>na</strong> iba<br />

s prepä�ovou ochranou, dva konektory RJ−45<br />

s prepä�ovou ochranou, sériový konektor

H A R D W A R E<br />

Multifunkèné atramentové zariadenia<br />

LEXMARK X6170<br />

Toto atramentové multifunkèné zariadenie<br />

slú�i ako farebná tlaèiareò, skener, fax a kopírka.<br />

V hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza automatický<br />

podávaè, ktorý u¾ahèuje hlavne masové<br />

kopírovanie.<br />

X6170 je relatívne ve¾ké zariadenie, ale<br />

je celkom ¾ahké. Farba zariadenia je tmavosivá,<br />

viaceré prvky <strong>na</strong> ovládacom paneli<br />

sú pri prevádzke podsvietené modrým svetlom.<br />

Na tomto paneli je aj informaèný LCD<br />

panel. Pou�ívate¾ <strong>na</strong> paneli volí re�im manuálnej<br />

prevádzky (tlaè, skenovanie, faxovanie) a aj<br />

spôsob vyhotovenia dokumentu (farebný, monochromatický).<br />

Pri prevádzke pou�ívate¾ mô�e takisto<br />

<strong>na</strong>stavi� poèet kópií, kvalitu vyhotovenia, prípadne<br />

zväèšenie/zmenšenie výtlaèku. Ïalej sa tu<br />

<strong>na</strong>chádza skupi<strong>na</strong> tlaèidiel <strong>na</strong> vo¾bu faxového èísla.<br />

Èervené tlaèidlo je urèené <strong>na</strong> prerušenie práve<br />

vykonávanej èinnosti.<br />

Atramentové náplne sú dve – èier<strong>na</strong> a integrovaná<br />

farebná. Vymieòajú sa po zdvihnutí skenerovej<br />

èasti zariadenia. Poèas výmeny je táto èas� fixovaná<br />

proti pohybu, a preto je výme<strong>na</strong> náplní ve¾mi<br />

pohodlná.<br />

Papier sa vkladá do zásobníka v zadnej èasti<br />

zariadenia. Poèas tlaèe prechádza cez zariadenie a<br />

konèí vo výstupnom podávaèi v prednej èasti. Pri<br />

kopírovaní alebo skenovaní mo�no pou�i� aj plochu<br />

skenera pri spracúvaní viazaných dokumentov.<br />

74 PC REVUE 7/2004<br />

Prepojenie s poèítaèom zabezpeèuje port USB <strong>na</strong><br />

zadnom paneli. Tu sa <strong>na</strong>chádza aj pripojenie faxu<br />

<strong>na</strong> telefónnu linku. Telefónne slúchadlo v tomto<br />

prípade nie je súèas�ou výbavy.<br />

Softvérovú výbavu tvorí centrálny program <strong>na</strong><br />

tlaè a skenovanie dokumentov. Umo�òuje preh¾adné<br />

<strong>na</strong>stavenie kvality tlaèeného dokumentu. Páèil<br />

sa nám aj monitor tlaèe, ktorý <strong>na</strong> poèítaèi grafickým<br />

spôsobom informuje pou�ívate¾a o priebehu<br />

tlaèovej úlohy. Lexmark u� tradiène vyu�íva aj hlasové<br />

oz<strong>na</strong>èovanie zaèiatku a konca tlaèovej úlohy.<br />

Rov<strong>na</strong>ko má pou�ívate¾ informáciu o aktuálnom stave<br />

náplní v zásobníkoch.<br />

Pri testovaní sme tlaèili rôzne kancelárske dokumenty<br />

z Wordu <strong>na</strong> be�nom papieri. Najviac sme<br />

testovali v normálnom re�ime, v jednom prípade<br />

sme pou�ili <strong>na</strong>jlepší re�im. Pridali sme aj tlaè fotografie<br />

<strong>na</strong> špeciálny fotografický papier. Ïalej<br />

sme kopírovali a skenovali dokumenty vo<br />

farebnom i monochromatickom re�ime.<br />

Doby tlaèe sme zhrnuli v tabu¾ke. Toto<br />

zariadenie je relatívne rýchle pri produkcii<br />

be�ných textových a kancelárskych<br />

dokumentov, ako aj pri skenovaní.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme zistili ve¾mi dobrú<br />

kvalitu výtlaèkov hlavne <strong>na</strong> špeciálny<br />

papier. Azda jedinú pripomienku by sme<br />

mali k jemne vyššiemu kontrastu oproti originálu,<br />

ale táto vlastnos� sa dá ovplyvni� v <strong>na</strong>stavení<br />

ovládaèa. Detaily fotografie sú však podané<br />

ve¾mi kvalitne, podobne je to aj pri kancelárskej grafike.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 780 Sk (9899 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: CEEMark CS Slovakia<br />

HP OFFICEJET 4255<br />

Pod¾a rozmerov škatule tohto zariadenia by ste<br />

urèite nemysleli, �e ide o multifunkèné zariadenie.<br />

Asi pred piatimi rokmi by toti� rozmery HP<br />

OfficeJet 4255 priradili toto zariadenie do kategórie<br />

mobilných tlaèových zariadení. Napriek tomu je to<br />

stroj, pomocou ktorého mô�ete tlaèi�, kopírova�,<br />

skenova�, faxova�, ale i telefonova�.

Vyhotovenie je v kombinácii bielej<br />

a tmavej farby. Zaujímavo sú vyriešené<br />

podávaèe – v pokojovej polohe sa<br />

dajú sklopi� tak, �e celé multifunkèné<br />

zariadenie mô�ete ulo�i� do polièky<br />

<strong>na</strong> knihy. V zlo�enom stave vidíte<br />

z predného panela len displej,<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> prerušovanie aktuálnej<br />

tlaèovej úlohy. V tomto stave<br />

však HP OfficeJet 4255<br />

nemo�no pou�íva�, keï�e<br />

nie je dostupný papier zo<br />

vstupného zásobníka. Vysunutím<br />

zásobníkov sa<br />

objavia ïalšie tlaèidlá,<br />

urèené <strong>na</strong> pokroèilé<br />

ovládanie funkcií.<br />

Popis tlaèidiel je z jazykového<br />

h¾adiska volite¾ný,<br />

<strong>na</strong> recenziu sme mali k dispozícii výmenný<br />

panel s anglickým a èeským<br />

popisom.<br />

V štandardnej dodávke dostávate<br />

èiernu a farebnú náplò. Tie sú pre pou�ívate¾a<br />

dostupné v pravej èasti zariadenia.<br />

Èiernu náplò mô�ete vymeni�<br />

za fotografickú farebnú náplò a<br />

získa� tak 6-farebný tlaèový systém.<br />

V tomto prípade máte tlaèový systém<br />

HP PhotoRet IV a mô�ete dosiahnu�<br />

fotografickú kvalitu výtlaèkov. HP OfficeJet<br />

4255 doká�e <strong>na</strong> formát 10 × 15<br />

cm tlaèi� bez okrajov.<br />

Skener je doplnený automatickým<br />

podávaèom s kapacitou 20 strán. Ide<br />

Namerané hodnoty doby tlaèe pre multifunkèné zariadenie Lexmark X6170<br />

a HP OfficeJet 4255<br />

Lexmark X6170 HP Office 4255<br />

Tlaè jednej textovej strany mono 0:15 0:17<br />

Tlaè 10 textových strán mono 1:36 2:36<br />

Tlaè 10 kombinovaných strán color 3:12 4:48<br />

Tlaè jednej komplikovanej strany color 1:41 1:22<br />

Tlaè fotografie A4, obyèajný papier,<br />

<strong>na</strong>jlepší re�im<br />

3:07 2:17<br />

Tlaè fotografie A4 <strong>na</strong> špeciálny papier<br />

v <strong>na</strong>jkvalitnejšom re�ime<br />

7:39 5:39<br />

Kopírovanie mono jednej textovej strany 0:34 0:40<br />

Kopírovanie color jednej textovej strany 1:22 0:44<br />

Skenovanie mono jednej textovej strany 0:09 0:22<br />

Skenovanie color jednej textovej strany 0:12 0:59<br />

� Lexmark X6170<br />

Rýchlos� tlaèe: max. 19 str./min. mono,<br />

15 str./min. farebne<br />

Rýchlos� kopírovania: max. 16 kópií/min.<br />

mono, 12 kópií/min. farebne<br />

Rozlíšenie tlaèe a skenovania: 4800 dpi<br />

Objem kvapky: menite¾ný od 3 do 10 pl<br />

Farebný model: CMYK<br />

Technológia skenera: CCD<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 100 strán<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 strán<br />

Kapacita automatického podávaèa: 50 strán<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Kapacita faxového adresára: 80 èísel<br />

Kapacita prijímania faxu do pamäte: 80 strán<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0<br />

Maximálne rozmery pri prevádzke: 500 × 521<br />

× 323 mm<br />

Hmotnos�: 9,4 kg<br />

Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò s kapacitou<br />

600 strán (pokrytie 5 %) v cene 965 Sk bez DPH,<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany: 965/600 = 1,60 Sk<br />

bez DPH/ 1,91 Sk s DPH. Farebná náplò s<br />

kapacitou 450 strán (pokrytie 15 %)<br />

v cene 1126 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej<br />

strany: 1126/450 = 2,50 Sk bez DPH/<br />

2,98 Sk s DPH. Ve¾kokapacitná farebná náplò<br />

v cene 1416 Sk bez DPH s výdr�ou 650 strán<br />

pri pokrytí 5 percent.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

� HP OfficeJet 4255<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt IV<br />

s doplnkovou náplòou<br />

Rýchlos� tlaèe alebo kopírovania: max.<br />

17 str./min. mono, 12 str./min. farebne<br />

Rozlíšenie pri mono tlaèi: 1200 × 1200 dpi,<br />

pigmentový atrament<br />

Rozlíšenie pri farebnej tlaèi: 4800 × 1200 dpi<br />

Bezokrajová tlaè: <strong>na</strong> formát 10 × 15 cm<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Optické rozlíš. pri skenovaní: 600 × 1200 dpi<br />

však o prechodový typ skenera. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e ním mô�ete spracúva�<br />

len vo¾né listy. Medzi tlaèidlami nájdete<br />

aj mo�nos� kopírovania alebo<br />

tlaèe ¾ubovo¾ného dokumentu <strong>na</strong><br />

celú stranu.<br />

Súèas�ou dodávky je<br />

centrálny softvérový nástroj<br />

HP Director <strong>na</strong><br />

tlaè, skenovanie, faxovanie<br />

a kopírovanie<br />

dokumentov. Ïalej je<br />

to softvér <strong>na</strong> úpravu<br />

obrázkov, ich umiestnenie<br />

<strong>na</strong> webových<br />

<strong>stránkach</strong> a ich zdie-<br />

¾anie.<br />

Na test sme pou�ili štandardnú<br />

dodávku náplní – èiernu a<br />

klasické farebné. V tejto kombinácii<br />

sme dosiahli ve¾mi dobré fotografické<br />

výsledky pri pou�ití špeciálneho<br />

papiera. Na obyèajnom papieri<br />

boli výsledky o nieèo menej detailné<br />

a platilo to aj v prípade testovacej<br />

ru�ice. Be�né farebné zvýraznenia<br />

textu èi schematické obrázky sú v poriadku<br />

a práve toto je <strong>na</strong>jèastejšie pou�itie<br />

HP OfficeJet 4255.<br />

Èo sa týka hodnotenia rýchlosti,<br />

je zaujímavé, �e práve komplikované<br />

strany zvládlo toto multifunkèné<br />

zariadenie celkom rýchlo. Aj s rýchlos�ou<br />

kopírovania farebných dokumentov<br />

sme boli spokojní. Hlavnou<br />

výhodou tohto zariadenia však ostávajú<br />

rozmery, ktoré pre domáceho<br />

pou�ívate¾a mô�u by� rozhodujúce.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8590 Sk (7218 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Hewlett−Packard Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Farebná håbka: 36−bitová<br />

Maximálny mesaèný cyklus: 1500 strán<br />

Elektrická spotreba poèas tlaèe: 50 W<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0<br />

Podpora operaè. systémov: Microsoft Windows<br />

98, Me, 2000, XP, Mac OS 9.1, Mac OS X<br />

Rozmery poèas tlaèe: 416 × 204 ×<br />

180 mm<br />

Hmotnos�: 3,8 kg<br />

Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò s kapa−<br />

citou 450 strán (pokrytie 5 %) v cene 619 Sk<br />

bez DPH, farebná náplò s kapacitou 400 strán<br />

(pokrytie 15 %) v cene 1052 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> fotografickej náplne 776 Sk postaèuje<br />

<strong>na</strong> tlaè 125 fotografií rozmeru 10 × 15 cm.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri pokrytí 5 percent:<br />

619/450 = 1,38 Sk bez DPH/1,64 Sk s<br />

DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri pokrytí 15<br />

percent: 1052/400 = 2,63 Sk bez<br />

DPH/3,13 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov

H A R D W A R E<br />

Multifunkèné zariadenie Brother MFC−3820CN<br />

V tomto prípade ide o farebné atramentové<br />

multifunkèné zariadenie,<br />

ktoré umo�òuje tlaèi�, kopírova�, faxova�<br />

a skenova� dokumenty. Pre<br />

kancelárske <strong>na</strong>sadenie je dôle�ité, �e<br />

umo�òuje kopírova� dokumenty aj<br />

masovo – je toti� vybavená automatickým<br />

podávaèom papiera. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e takéto zariadenie sa uplatní<br />

<strong>na</strong>pr. v kancelárii hlavne v menších<br />

pracovných kolektívoch. Navyše je<br />

vybavená èítaèkou pamä�ových kariet<br />

<strong>na</strong> priamu tlaè z nich (<strong>na</strong>pr. fotografií<br />

z digitálneho fotoaparátu) a <strong>na</strong><br />

druhej strane mo�no pripoji� toto<br />

zariadenie aj do siete. Tlaèové zásobníky<br />

<strong>na</strong> konkrétnu farbu sú oddelené.<br />

Predný panel je dobre vybavený<br />

hlavne <strong>na</strong> zasielanie faxov. Jeho sú-<br />

Detailný poh¾ad <strong>na</strong> displej tlaèiarne<br />

èas�ou je aj podsvietený LCD panel,<br />

<strong>na</strong> ktorom boli v <strong>na</strong>šom prípade údaje<br />

zobrazované v èeštine. Špeciálne tlaèidlá<br />

sú pou�ité <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie parametrov<br />

poèas práce bez poèítaèa.<br />

Mô�ete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi� kvalitu kopírovania,<br />

mierku, ïalej vybra� typ papiera<br />

a pod.<br />

Vstupný zásobník je v zadnej èasti<br />

tlaèiarne, výstupný zásobník je otvorený.<br />

Farebné vyhotovenie Brother<br />

MFC-3820CN je v sivej farbe s modrými<br />

plochami pre zásobníky. Zariadenie<br />

umo�òuje aj skenova� prílohu<br />

76 PC REVUE 7/2004<br />

priamo do elektronickej pošty a zasiela�<br />

ju prostredníctvom pripojeného<br />

poèítaèa.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme vyskúšali<br />

všetky štyri stupne kvality tlaèe. V<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšom (návrhovom) re�ime<br />

sú jednotlivé plochy tlaèené so<br />

zní�enou spotrebou atramentu. Doba<br />

tlaèe farebnej strany bola 25 sekúnd.<br />

V normálnom re�ime dostávate výsledok<br />

pou�ite¾ný pri texte a èiastoène<br />

aj pri obchodnej grafike, nie však<br />

pri fotografiách. Doba tlaèe bola v<br />

tomto prípade 36 sekúnd. Re�im Fine<br />

je urèený <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> rýchlu tlaè fotografií<br />

a doba tlaèe jednej strany bola<br />

presne jed<strong>na</strong> minúta. Najvyšší re�im<br />

SuperFine sa pou�íva <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšiu kva-<br />

Rozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpi<br />

Rýchlos� tlaèe: 14 str./min. mono, 12 str./min.<br />

farebne<br />

Rýchlos� kopírovania: 12 str./min. mono,<br />

10 str./min. farebne<br />

Rozlíšenie skenovania: 600 × 2400 dpi<br />

opticky<br />

Minimálny objem kvapky: 5 pl<br />

Kapacita pamäte: 16 MB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 listov<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Kapacita telefónneho zoz<strong>na</strong>mu: 100 záz<strong>na</strong>mov<br />

po 6 skupín<br />

Podporované pamä�ové karty: SmartMedia,<br />

CompactFlash, Memory Stick, Secure<br />

litu tlaèe fotografií a doba tlaèe je<br />

dos� dlhá – dve a pol minúty. Na tlaè<br />

50 strán s prevahou textu v normálnom<br />

re�ime sme potrebovali 17<br />

minút a 55 sekúnd. Prepoèítaná efektív<strong>na</strong><br />

rýchlos� tlaèe v tomto re�ime je<br />

tak 2,79 str./min.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme ïalej vyskúšali<br />

kopírovanie dokumentov z automatického<br />

podávaèa. Monochromatické<br />

kopírovanie 10 strán trvalo štyri<br />

minúty a 5 sekúnd, zatia¾ èo pri farebnom<br />

kopírovaní to bolo štyri minúty<br />

a 22 sekúnd.<br />

V celkovom hodnotení mo�no<br />

uvies�, �e toto zariadenie je šikovný<br />

pomocník pre pou�ívate¾a, ktorý potrebuje<br />

pracova� s farebnými dokumentmi.<br />

Jeho výhodou je univerzálnos�<br />

pou�itia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 890 Sk bez DPH, zariadenie<br />

MFC−3420C je bez sie�ovej karty a bez èítaèky<br />

pamä�ových kariet v cene 7990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Digital/Multimedia Card<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft<br />

Windows a Apple Mac OS X<br />

Rozmery: 568 × 555 × 460 mm<br />

Hmotnos�: 14 kg<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe: èier<strong>na</strong> náplò s kapacitou tlaèe 500<br />

listov v cene 700 Sk bez DPH, �ltá, azúrová<br />

a purpurová náplò s kapacitou tlaèe 400 listov<br />

(pokrytie 5 %) v cene 390 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong><br />

tlaèe jednej èiernej strany: 700/500 =<br />

1,40 Sk bez DPH/1,67 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe<br />

farebnej strany pri pokrytí<br />

15 %: 3 × 390/400 = 2,95 Sk bez DPH/<br />

3,48 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov

Canon i9950<br />

Tlaèiareò je špeciálne urèená <strong>na</strong> tlaè<br />

fotografií vo formáte A3+. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e pomocou nej vytlaèíte fotografiu<br />

<strong>na</strong> celý hárok A3, a to úplne bez<br />

okrajov. Navyše ide o tlaèiareò s pokroèilým<br />

systémom tlaèe, ktorá je zameraná<br />

<strong>na</strong> zlepšenie farebného podania.<br />

Okrem tlaèe <strong>na</strong> papier umo�òuje<br />

tlaèi� aj <strong>na</strong> CD médiá a podporuje spôsob<br />

pripojenia pomocou USB i Fire-<br />

Wire.<br />

Canon i9950 je dos� rozmerná tlaèiareò,<br />

je však pomerne ¾ahká. Pokia¾<br />

ju máte zapnutú a otvoríte horné<br />

veko, vysunie sa do strednej polohy<br />

tlaèová hlava s jednotlivými náplòami.<br />

Táto tlaèiareò má spolu a� osem<br />

(!) náplní. K základnej „foto“ súprave<br />

(�ltá, azúrová, purpurová, èier<strong>na</strong>,<br />

svetlá azúrová a svetlá purpurová)<br />

výrobca pridal aj dva doplòujúce<br />

odtiene – zelenú a èervenú farbu. A<br />

práve tieto odtiene majú dosiahnu�<br />

väèšiu pestros� pri tlaèi. Canon túto<br />

technológiu oz<strong>na</strong>èuje ChromaPLUS a<br />

dosahuje òou rozšírenie farebného<br />

priestoru pri tlaèi. Jednotlivé generované<br />

kvapky majú objem len 2 pl,<br />

všetky náplne sú samostatne vymenite¾né.<br />

Pod¾a výrobcu mo�no vytlaèi�<br />

fotografiu formátu A3 u� za 65 sekúnd.<br />

Tlaèiareò je vybavená viacerými<br />

spôsobmi pripojenia. Na zadnom<br />

paneli sme <strong>na</strong>šli dva USB porty (USB,<br />

USB 2.0) a jeden port FireWire<br />

(vyu�íva sa len pri operaènom systéme<br />

Mac). Ïalší port USB sa <strong>na</strong>chádza<br />

<strong>na</strong> prednom paneli a slú�i <strong>na</strong> pripoje-<br />

nie fotoaparátu s podporou technológie<br />

PictBridge. Softvérová kompatibilita<br />

je zabezpeèená pre operaèné systémy<br />

Microsoft Windows i Apple Mac.<br />

Okrem formátu A3 mô�ete s touto<br />

tlaèiaròou pracova� aj s rozmermi<br />

A4, poh¾adnicami 10 × 15 cm a pod.<br />

Softvérová výbava obsahuje vlastný<br />

Detail tlaèovej hlavy s ôsmimi<br />

atramentovými zásobníkmi<br />

Doby tlaèe pri tlaèiarni Canon i9950<br />

Tlaè textovej strany (mono) formátu A4 0:19<br />

Tlaè textovej strany (mono) formátu A3 0:31<br />

Tlaè farebnej strany – kanc. grafika formát A4 0:39<br />

Tlaè farebnej strany – kanc. grafika formát A3 1:02<br />

Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> špec. papieri 1:12<br />

Tlaè jednej fotografie 10 × 15 cm <strong>na</strong> špec. papieri 0:42<br />

Fotografia ve¾kosti A3 tlaè z PC – draft kvalita 0:47<br />

Fotografia ve¾kosti A3 tlaè z PC – štandardná kvalita 2:25<br />

Fotografia ve¾kosti A3 pri tlaèi z fotoaparátu 08:21<br />

Fotografia ve¾kosti A4 pri tlaèi z fotoaparátu 5:10<br />

Rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi<br />

Technológia tlaèe: atramentová, 8−farebný<br />

systém ChromaPLUS<br />

Správa farieb: ICM, ColorSync, Exif Print<br />

Rýchlos� tlaèe mono: max. 16 str./min.,<br />

v štandardnom re�ime 5 str./min.<br />

Rýchlos� tlaèe color: max. 12 str./min.,<br />

v štandardnom re�ime 4,2 str./min., fotografia<br />

A4 – 2,1 str./min.<br />

Rýchlos� fotografickej tlaèe (<strong>na</strong> špeciálnom<br />

papieri): A4 – 1,19 str./min., A3 – 0,66<br />

str./min., poh¾adnica 10 × 15 cm vytlaèená<br />

za 19 sekúnd<br />

Povolená gramá� papiera: 64 ÷ 105 g/m 2 ,<br />

špeciálny papier do 270 g/m 2<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 150 hárkov<br />

Hluènos�: 37 dBA pri prevádzke v tichom<br />

re�ime<br />

ovládaè a nástroje <strong>na</strong> pohodlnú tlaè<br />

fotografií, ako i <strong>na</strong> ich uschovávanie.<br />

V týchto aplikáciách mo�no zada�<br />

<strong>na</strong>pr. redukciu šumu, optimalizáciu<br />

farebného podania alebo umelé<br />

zvýšenie kontrastu. Špeciálny program<br />

je urèený aj <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> CD<br />

médiá. Súèas�ou ovládaèa je monitor,<br />

<strong>na</strong> ktorom sú v grafickej podobe<br />

zobrazené ostávajúce mno�stvá<br />

atramentu v jednotlivých zásobníkoch.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme skúšali tlaèi�<br />

<strong>na</strong> formát 10 × 15 cm, A4 i A3. Namerané<br />

doby tlaèe sú uvedené v<br />

tabu¾ke. Ako z nej vidie�, tlaè z PC je<br />

ove¾a rýchlejšia ako tlaè priamo z fotoaparátu.<br />

Pri <strong>na</strong>jrýchlejšom re�ime<br />

sme dokonca fotografiu vo formáte<br />

A3 vytlaèili len za 47 sekúnd, prièom<br />

kvalita tlaèe bola celkom dobrá. Pri<br />

štandardnom re�ime však bola doba<br />

tlaèe takmer tri a pol minúty. Tlaè z<br />

fotoaparátu presahovala osem minút.<br />

Ku kvalite tlaèe sme sa u� vyjadrili<br />

pri uvedení tejto technológie. Len v<br />

krátkosti zopakujem, �e Chroma-<br />

PLUS prináša <strong>na</strong>ozaj �ivšie zábery,<br />

lepšia kvalita sa prejaví hlavne <strong>na</strong><br />

tmavších fotografiách.<br />

V celkovom hodnotení mo�no<br />

konštatova�, �e Canon i9950 je ve¾mi<br />

dobrá tlaèiareò, urèená <strong>na</strong> špeciálne<br />

pou�itie – <strong>na</strong> tlaè fotografií vo väèšom<br />

formáte. Páèila sa nám aj jej univerzálnos�<br />

a dizajn. Na druhej strane<br />

by sme si �elali o nieèo prepracovanejší<br />

ovládací panel. Ten by sa mohol<br />

vyu�íva� pri bli�šom <strong>na</strong>stavení parametrov<br />

tlaèe pri priamom prepojení s<br />

fotoaparátom.<br />

Ce<strong>na</strong>: 28 390 Sk (23 857 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Canon Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spotreba: poèas tlaèe 28 W<br />

Rozmery: 577 × 334 × 182 mm<br />

Hmotnos�: 9,5 kg<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft<br />

Windows 98, Me, 2000, XP, Mac OS 8.6−9.x,<br />

Mac OS X v10.2.1<br />

Prevádzkové náklady: èier<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> – náplò<br />

s kapacitou 210 strán pri pokrytí 5 percent<br />

v cene 370 Sk bez DPH, farebná stra<strong>na</strong> –<br />

ka�dá náplò s kapacitou 210 strán pri pokrytí<br />

5 percent v cene 370 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe<br />

èiernej strany pri pokrytí 5 percent: 370/210<br />

= 1,76 Sk bez DPH/2,09 Sk s DPH.<br />

Hypotetická ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany<br />

pri pokrytí 15 % percent (tri náplne, ka�dá<br />

s pokrytím 5 percent) – 3 × 370/210 =<br />

5,28 Sk bez DPH/6,29 Sk s DPH

H A R D W A R E<br />

78 PC REVUE 7/2004<br />

Ricoh Aficio CL 3000<br />

Tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Ricoh sa zatia¾ v <strong>na</strong>šom magazíne<br />

prièasto neobjavujú, ale zdá sa, �e sa blýska <strong>na</strong><br />

lepšie èasy. Aficio CL 3000 je farebná laserová tlaèiareò<br />

s tandemovým usporiadaním tlaèových valcov.<br />

Jej výhodou je rýchla tlaè monochromatických<br />

dokumentov a pomerne malé rozmery (<strong>na</strong> farebnú<br />

laserovú tlaèiareò). Pod¾a výrobcu je urèená pre<br />

pracovné skupiny od 5 do 10 pou�ívate¾ov.<br />

K poèítaèu sa pripája pomocou paralelného portu<br />

alebo portu USB 2.0. Vstupný zásobník je umiestnený<br />

v spodnej èasti tlaèiarne. Tento zásobník je skutoène<br />

zaujímavo konštruovaný, preto�e vyklopením jeho<br />

prednej èasti vznikne priestor <strong>na</strong> manuálne vkladanie<br />

papiera. Vstupný zásobník sa dá rozširova�, dokúpi�<br />

sa dá aj duplexná jednotka. Pod¾a výrobcu je rýchlos�<br />

pri automatickej tlaèi <strong>na</strong> obidve strany rov<strong>na</strong>ká ako<br />

pri tlaèi <strong>na</strong> jednu stranu. Medzi ïalšie rozširovacie<br />

príslušenstvo patrí Bluetooth a pripojenie cez Fire-<br />

Wire. Rov<strong>na</strong>ko sa dá rozšíri� aj pamä� <strong>na</strong> 384 MB.<br />

Ovládací panel je <strong>na</strong> hornej strane, jeho súèas-<br />

�ou je aj LCD displej. V <strong>na</strong>šom prípade bol komunikaèný<br />

jazyk <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> èeštinu. Rov<strong>na</strong>ko aj<br />

softvérový ovládaè bol dodaný okrem iných jazy-<br />

kov aj v èeštine. Súèas�ou softvérovej výbavy<br />

je program SmartNetMonitor, ktorý<br />

umo�ní <strong>na</strong> dia¾ku monitorova� sie�ové<br />

tlaèiarne Ricoh.<br />

Na komunikáciu PC – tlaèiareò sa v<br />

tomto prípade vyu�íva tlaèový jazyk RPCS,<br />

ktorý je pod¾a výrobcu optimalizovaný pre<br />

operaèný systém Windows. Alter<strong>na</strong>tívne<br />

Aficio CL 3000 vyu�íva aj tlaèový jazyk<br />

Adobe PostScript 3.<br />

Na test sme mali k dispozícii základný<br />

model s rozšírením o sie�ové pripojenie.<br />

Inštalácia ovládaèa bola vcelku jednoduchá,<br />

program si sám <strong>na</strong>šiel tlaèiareò pripojenú k<br />

sieti. V podstate sme manuálne museli len<br />

zmeni� <strong>na</strong>stavené rozmery papiera <strong>na</strong> A4.<br />

Ovládaè umo�òuje <strong>na</strong>stavi� spôsob tlaèe (monochromatický,<br />

farebný), mo�no tlaèi� viac stránok<br />

<strong>na</strong> jeden hárok a pod.<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe s niektorými tlaèiaròami<br />

uvádzame v tabu¾ke. Ako z nej vyplýva, Ricoh Aficio<br />

CL 3000 je relatívne rýchla tlaèiareò, a to hlavne<br />

pri monochromatickej tlaèi. S kvalitou jej tlaèe<br />

sme boli ve¾mi spokojní.<br />

V celkovom hodnotení je Ricoh Aficio CL 3000<br />

zaujímavá farebná laserová tlaèiareò, urèená pre<br />

stredne ve¾ké pracovné kolektívy. Výhodou sú nízke<br />

prevádzkové náklady hlavne pri monochromatickej<br />

tlaèi.<br />

Ce<strong>na</strong>: 50 932 Sk (42 800 Sk bez DPH)<br />

vo výbave so sie�ovou kartou (momentálne v akcii)<br />

Ondrej Macko<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe pre Ricoh Aficio a iných modelov<br />

Typ tlaèiarne/realizovaný test Epson AcuLaser HP Color Ricoh Aficio Lexmark<br />

Uvedené sú doby tlaèe [mm:ss] C1900N LaserJet 3500 CL3000 C510<br />

Doba tlaèe prvej strany 00:15 00:23 00:12 00:15<br />

Doba tlaèe 10 textových strán mono 00:48 01:42 00:42 00:31<br />

Doba tlaèe 5 strán dokumentu color 01:21 01:12 01:11 01:00<br />

Doba tlaèe 9 strán prezentácie color 02:55 02:13 04:24 02:11<br />

Doba tlaèe 1 strany tabu¾ky color 00:28 00:26 00:15 00:21<br />

Doba tlaèe 2 strán plagát color 00:50 00:40 00:47 00:56<br />

Doba tlaèe 50 strán zmiešaného dokumentu 07:15 08:32 07:02 04:48<br />

Toner tlaèiarne<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos� tlaèe: 20 str./min. mono, 16 str./min. farebne<br />

Doba do prvej tlaèe: 15,5 sekundy<br />

Doba zahrievania tlaèiarne: do 30 sekúnd<br />

Procesor: R7065, 400 MHz<br />

Tlaèové jazyky: PostScript 3, RPCS, PCL5c<br />

Maximálne rozlíšenie: 1200 × 1200 dpi<br />

Kapacita pamäte: štandardne 64 MB<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft Windows<br />

9x/Me/NT4.0/2000/XP, Mac OS 8.6<br />

Vstupná kapacita zásobníka: 530 listov, ruène 100 listov,<br />

maximálne 1690 listov<br />

Výstupná kapacita: 250 listov<br />

Gramá� papiera: 60 ÷ 165 g/m 2<br />

Maximálne mesaèné za�a�enie: 50 000 strán<br />

Rozmery: 419 × 536 × 395 mm<br />

Hmotnos�: 31 kg<br />

Prevádzkové náklady: kapacita tonera pre mono farbu – 5000<br />

strán pri pokrytí 5 percent, ce<strong>na</strong> tonera – 1380 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe mono strany – 1380/5000 = 0,27 Sk bez DPH/<br />

0,33 Sk s DPH. Kapacita ka�dého tonera pre farbu – 5000<br />

strán, ce<strong>na</strong> tonerov – 3680 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej<br />

strany – 3680/5000 = 0,74 Sk bez DPH/0,87 Sk s DPH.

Lexmark C510<br />

Tento nový prírastok v rodine farebných<br />

laserových tlaèiarní Lexmark je<br />

urèený predovšetkým <strong>na</strong> pou�itie v<br />

menšom pracovnom kolektíve. Zaujme<br />

<strong>na</strong>jmä kompaktnos�ou, malým pôdorysom<br />

a nízkou <strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Konštrukcia tlaèiarne je realizovaná<br />

tým spôsobom, �e jednotlivé zásobníky<br />

s tonerom sú dostupné z predného<br />

panela. Ve¾mi jednoducho sa vymieòajú,<br />

sú aj pomerne ¾ahké. Vývojnica sa<br />

do tlaèiarne vkladá z hornej èasti. Tlaè<br />

monochromatických strán je ve¾mi<br />

rýchla, farebná tlaè je o èosi pomalšia.<br />

Tlaèiareò sa dá rozšíri� o duplexnú jednotku<br />

a doplòujúce zásobníky <strong>na</strong> papier.<br />

Dodáva sa v troch vyhotoveniach – štandardný<br />

model, model so sie�ovým pripojením<br />

a <strong>na</strong>jbohatšie je vyhotovenie so sie�ovou kartou,<br />

duplexnou jednotkou a rozširujúcim zásobníkom.<br />

Tlaèiareò sme dostali presne v tom stave, ako ju<br />

dostane koncový pou�ívate¾ od dodávate¾a. Pravdu-<br />

Vnútro tlaèiarne<br />

povediac, pri jej zostavení sme si museli pomôc�<br />

manuálom, preto�e je to o nieèo komplikovanejšie<br />

ako pri iných farebných laserovkách. Manipulova� s<br />

C510 mô�e aj jeden èlovek, vy�aduje si to však dos�<br />

ve¾kú fyzickú silu.<br />

Medzi špeciálnymi funkciami nájdeme <strong>na</strong>pr.<br />

manuálne <strong>na</strong>stavenie farieb a re�im šetriaci farbu.<br />

Tlaèiareò sa v štandardnom vyhotovení pripája pomocou<br />

paralelného portu alebo portu USB. Prirodzene,<br />

existuje aj vyhotovenie s pripojením <strong>na</strong><br />

poèítaèovú sie�. Tlaèiareò podporuje Postscript a<br />

PCL 6. Softvérová dodávka obsahuje aj kvalitný<br />

program MarkVision <strong>na</strong> sie�ovú správu tlaèiarne.<br />

Softvérové pripojenie <strong>na</strong> sie� bolo v tomto prípade<br />

úplne automatické – tlaèiareò nám hneï po pripojení<br />

sie�ového kábla vytlaèila parametre sie�ového<br />

pripojenia vrátane konkrétnej adresy IP.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme pou�ili štandardné<br />

testy – tlaèili sme 50-stránkový dokument, reklamný<br />

plagát, nieko¾ko prezentácií a pod. Namerané<br />

výsledky vidíte v tabu¾ke, kde sa <strong>na</strong>chádzajú aj výsledky<br />

iných modelov. V porov<strong>na</strong>ní s testovanou<br />

tlaèiaròou od firmy Ricoch je Lexmark rýchlejší predovšetkým<br />

pri tlaèi monochromatických dokumentov<br />

a pri produkcii nároènej prezentácie. Domnievame<br />

sa, �e to má „<strong>na</strong> svedomí“ rýchly procesor a,<br />

prirodzene, výkonná mechanická výbava <strong>na</strong> monochromatickú<br />

tlaè.<br />

Pokia¾ ide o kvalitu farebnej tlaèe, ve¾mi spokojní<br />

sme boli s podaním kancelárskej grafiky. Mimoriadne<br />

kvalitná bola aj tlaè v monochromatickom<br />

re�ime. Èierny text bol rozpoz<strong>na</strong>te¾ný od ve¾kosti<br />

4 body.<br />

Lexmark C510 je kompaktná farebná laserová<br />

tlaèiareò s ve¾mi dobrou kvalitou èierneho textu a<br />

dobrou kvalitou kancelárskej grafiky. Páèila sa nám<br />

aj rýchlos� tlaèe, hlavne vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e ide o<br />

štvorprechodový model.<br />

Ceny: základný model C510: 26 120 Sk (21 950 Sk bez DPH)<br />

sie�ový model C510n: 41 460 Sk (34 840 Sk bez DPH)<br />

duplexný model C510dtn: 91 618 Sk (76 990 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: CEEmark CS Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Technológia tlaèe: farebný laser<br />

Rozlíšenie: 2400 dpi<br />

Rýchlos� tlaèe: 30 str./min. mono, 8 str./min. farebne<br />

Doba tlaèe prvej strany: mono 13 s, farebne 19 s<br />

Takt procesora: 500 MHz<br />

Kapacita pamäte: 64 MB pre C510, 128 MB pre C510n<br />

a C510dtn<br />

Hluènos� poèas tlaèe: 53 dB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 250 listov + mo�né rozšírenie<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 250 listov<br />

Mesaèný cyklus: max. 35 000 strán<br />

Rozmery: 385 × 495 × 420 mm<br />

Hmotnos�: 30 kg<br />

Prevádzkové parametre: inicializaèné náplne – kapacita 1500<br />

strán pri pokrytí 5 percent. Štandardné náplne: èier<strong>na</strong> náplò<br />

10 000 strán v cene 4285 Sk bez DPH, ka�dá z farebných<br />

náplní 6600 strán v cene 6040 Sk bez DPH. Vývojnica<br />

s kapacitou 40 000 strán v cene 7195 Sk bez DPH. Ïalší<br />

spotrebný materiál: odpadková nádobka <strong>na</strong> 12 000 strán<br />

v cene 189 Sk bez DPH, Fuser kit <strong>na</strong> 51 000 strán v cene<br />

7830 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri pokrytí<br />

5 percent: 0,62 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej tlaèe<br />

pri pokrytí 15 percent: 2,90 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 79

H A R D W A R E<br />

80 PC REVUE 7/2004<br />

Kyocera FS−3830N<br />

Ide o monochromatickú laserovú<br />

tlaèiareò, ktorá je<br />

dimenzovaná <strong>na</strong> vysokú<br />

rýchlos� tlaèe. Jej dizajn<br />

aj v tomto prípade pochádza<br />

od firmy Porsche.<br />

Vpredu je pou�ívate¾ský<br />

panel s LCD<br />

displejom a ovládacími<br />

tlaèidlami. Tlaèiareò<br />

mo�no rozširova�<br />

o celý rad vstupných<br />

zásobníkov a výstupných<br />

sortovaèov. FS-<br />

3830N tak mô�e „dorás�“<br />

<strong>na</strong> centrálne riešenie<br />

tlaèe pre stredný<br />

podnik. Medzi štandardné<br />

výhody tlaèiarní<br />

z<strong>na</strong>èky Kyocera patria<br />

nízke náklady <strong>na</strong><br />

Detailný poh¾ad <strong>na</strong> displej tlaèiarne<br />

tlaè. To je dané konštrukciou tlaèového<br />

valca, ktorá je prakticky do�ivotná<br />

(300 000 strán). Pou�ívate¾ tak<br />

vlastne vymieòa len ve¾kokapacitný<br />

toner.<br />

Pod¾a technických parametrov je<br />

rýchlos� tlaèe tohto modelu 33 str./<br />

min. To je skutoène netradiène vysoké<br />

èíslo a tešili sme sa <strong>na</strong> jeho overenie<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Do tlaèiarne sme<br />

vlo�ili papier, spustili tlaè 50 strán z<br />

Wordu a po jednej minúte a 44 sekundách<br />

bolo hotovo. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

�e rýchlos� tlaèe je pod¾a nášho zistenia<br />

a� 28,8 str./min. Je to zatia¾<br />

<strong>na</strong>jvyššia dosiahnutá rýchlos� v <strong>na</strong>šej<br />

redakcii!<br />

Doba tlaèe prvej strany bola 11,8<br />

sekúnd, èo patrí medzi štandardné<br />

hodnoty a takisto zodpovedá tvrdeniu<br />

výrobcu. Skúšali sme aj tlaè z iných<br />

aplikácií, <strong>na</strong>pr. Adobe Acrobat. Dvojstranový<br />

plagát bol vytlaèený u� za 23<br />

sekúnd. S kvalitou tlaèe sme boli spokojní,<br />

èo je dané vysokým rozlíšením<br />

tlaèe.<br />

Vysokú rýchlos� tlaèe spôsobuje<br />

nová konštrukcia pohonného mechanizmu,<br />

ako aj výkonná elektronika.<br />

Taktovacia frekvencia procesora v tejto<br />

tlaèiarni je 300 MHz, èo je <strong>na</strong> súèasnú<br />

tlaèiareò dos� ve¾a. FS-3830N<br />

rozumie tlaèovým jazykom PCL6 a<br />

firemnému KPDL (v podstate Postscript).<br />

Emuluje aj tlaèiarne IBM Proprinter,<br />

Diablo630 a Epson LQ850.<br />

Na pripojenie mô�ete pou�i� port<br />

USB 2.0, obojsmerný paralelný port,<br />

ale <strong>na</strong>jèastejšie sa bude asi FS-3830N<br />

pripája� pomocou poèítaèovej siete.<br />

Rýchlos� tlaèe: 33 str./min. A3, v prípade rozší−<br />

renia o duplexnú jednotku 28 str./min. pri tlaèi<br />

<strong>na</strong> obidve strany<br />

Rozlíšenie: 1200 dpi<br />

Procesor: Power PC 750CX/300 MHz<br />

Pamä�: štandardne 96 MB, s rozšírením max.<br />

576 MB<br />

Doba tlaèe prvej strany: 11,5 sekundy<br />

Mesaèné za�a�enie: max. 175 000 strán<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 500 listov,<br />

rozšírite¾né <strong>na</strong> 2100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 250 listov<br />

Gramá� papiera: 60 ÷ 105 g/m 2<br />

Tlaèiareò má aj šachtu pre pamä�ovú<br />

kartu CompactFlash. Túto<br />

kartu mô�ete vyu�i� <strong>na</strong>pr. pre<br />

šablóny firemných dokumentov,<br />

špeciálne porty a pod. S touto<br />

tlaèiaròou mô�ete vyu�i� aj tzv.<br />

utajenú tlaè, keï sa tlaèová<br />

úloha uskutoèní a� po zadaní<br />

pou�ívate¾ského hesla.<br />

Výbava a dosiahnuté parametre<br />

sa podpísali <strong>na</strong> cene tlaèiarne,<br />

ktorá patrí medzi vyššie.<br />

Existujú však aj lacnejšie<br />

vyhotovenia. Napríklad model<br />

FS-3820N má ni�šiu rýchlos�<br />

tlaèe (28 str./min.) a ni�šiu kapacitu<br />

pamäte RAM (64 MB).<br />

Jeho ce<strong>na</strong> je okolo 39 500 Sk<br />

bez DPH.<br />

Tlaèiareò FS-3830N patrí<br />

medzi <strong>na</strong>jrýchlejšie tlaèiarne,<br />

aké sme doteraz testovali.<br />

Oèakávame, �e sa presadí predovšetkým<br />

pri masovej tlaèi, <strong>na</strong> èo ju predurèujú<br />

nízke prevádzkové náklady.<br />

Páèili sa nám malé rozmery tlaèiarne.<br />

Ce<strong>na</strong>: 54 978 Sk(46 200 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spotreba poèas tlaèe: 521 W<br />

Hluènos� poèas tlaèe: 57 dBA<br />

Rozmery: 345 × 390 × 300 mm<br />

Hmotnos�: 13,2 kg<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany: ce<strong>na</strong> tonera<br />

4000 Sk bez DPH, kapacita tonera 20 000<br />

strán pri pokrytí 5 percent (štartovací toner má<br />

kapacitu 10 000 strán). Ce<strong>na</strong> tlaèe 4000/<br />

20000 = 0,2 Sk bez DPH/<br />

0,24 Sk s DPH<br />

Záruka: 2 roky <strong>na</strong> tlaèiareò, 3 roky <strong>na</strong> valec<br />

alebo 300 000 strán

Konica Minolta 1300W<br />

Spoloènos� Konica Minolta predstavila<br />

jednu z <strong>na</strong>jmenších monochromatických<br />

laserových tlaèiarní s<br />

ve¾mi nízkou <strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Je urèená <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> osobné pou�itie<br />

alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v menšom pracovnom<br />

kolektíve. Oproti predchádzajúcim<br />

modelom tejto z<strong>na</strong>èky sa<br />

okrem výraznej zmeny dizajnu<br />

zlepšila hlavne<br />

rýchlos� a kvalita tlaèe.<br />

Vstupný zásobník<br />

je otvorený a umiestnený <strong>na</strong><br />

spodnej èasti tlaèiarne. Má kapacitu 150<br />

listov a je sklopite¾ný. Tlaèiareò sa tak zmestí aj <strong>na</strong><br />

be�ný pracovný stôl. Výstupný zásobník sa <strong>na</strong>chádza<br />

v hornej èasti tlaèiarne a je vysúvate¾ný. Na<br />

pravej èasti predného panela nájdete ve¾mi jednoduchý<br />

pou�ívate¾ský panel – dve sig<strong>na</strong>lizaèné diódy<br />

a jedno èervené tlaèidlo <strong>na</strong> zastavovanie tlaèe.<br />

Ovládaè tlaèiarne obsahuje aj monitor tlaèe, k dispozícii<br />

je i slovenská verzia. Ovládaè umo�òuje<br />

<strong>na</strong>stavi� tri re�imy kvality tlaèe, existuje aj mo�nos�<br />

tlaèe vodoz<strong>na</strong>kov. Monitor vás informuje o<br />

problémoch poèas tlaèe, zisti� sa však takisto dá<br />

ostávajúca kapacita zásobníka v percentách i poète<br />

vytlaèite¾ných strán (odhad). Rov<strong>na</strong>ko sa dá vytlaèi�<br />

i stránka, ktorá informuje o spôsobe pou�ívania<br />

tlaèiarne.<br />

Na spojenie s poèítaèom sa pou�íva paralelný<br />

port alebo port USB (vo verzii 1.1), sie�ové pripojenie<br />

v tomto prípade nie je súèas�ou dodávky. Ide o<br />

tlaèiareò GDI (spracovanie údajov má <strong>na</strong> starosti<br />

poèítaè) a dá sa pou�i� len v spolupráci s operaèným<br />

systémom Microsoft Windows.<br />

Spotrebný materiál tvorí samostatne oddelený<br />

zásobník <strong>na</strong> toner a optický valec. Pri dodávke je<br />

súèas�ou tzv. inicializaèná tonerová náplò, ktorá<br />

má kapacitu 1500 listov (pri pokrytí 5 %). Výmenné<br />

náplne sú pre kapacitu 3000 alebo 6000 listov.<br />

Poèas testovania sme skúšali viaceré testy.<br />

Overovali sme si trvanie tlaèe prvej strany a testovali<br />

sme aj maximálnu rýchlos�. Namerané hodnoty<br />

sú zhrnuté v tabu¾ke, kde sme zároveò uviedli aj<br />

údaje z posledného testu monochromatických tlaèiarní<br />

(PC REVUE è. 11/2003). V celkovom hodnotení<br />

sme dosiahli o jednu sekundu dlhšiu dobu tlaèe<br />

prvej strany, ne� deklaruje výrobca, a prepoèítaná<br />

rýchlos� pri tlaèi 50 strán (text i grafika) bola 15<br />

str./min. Tieto údaje v podstate pova�ujeme za po-<br />

tvrdenie údajov od výrobcu, ktorý ich získava iným<br />

spôsobom (meria len pohyb motora, nie dobu od<br />

povelu po skonèenie úlohy).<br />

Zo stránky kvality sme boli spokojní aj s podaním<br />

odtieòov sivej farby a vyhotovením testovacej ru�ice.<br />

V celkovom hodnotení je model Konica Minolta<br />

1300W ve¾mi zaujímavá tlaèiareò, urèená pre pou�ívate¾a<br />

citlivého <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu. Jej rozmery<br />

umo�òujú pou�itie aj v stiesnených podmienkach.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7021 Sk (5900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Konica Minolta Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb [m:s] a rýchlosti tlaèe [str./min.] pre model Minolta 1300 W a iných modelov z testu v PCR è. 11/2003<br />

HP Kyocera Minolta Xerox Konica<br />

Model tlaèiarne/ LaserJet Mita FS Lexmark PagePro OKIPage Phaser Minolta<br />

opis skúšky 1300 1020D E321 1250W B4200 3130 1300W<br />

1 stra<strong>na</strong> textu – Font Text 00:09 00:11 00:10 00:15 00:08 00:10 00:14<br />

10 kópií – Normal Text 00:39 00:47 00:42 00:49 00:37 00:53 00:50<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

15,38 12,77 14,29 12,24 16,22 11,32 12,00<br />

50 strán Normal –<br />

Text + grafika<br />

02:42 02:40 02:49 03:19 05:03 03:29 03:20<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

18,52 18,75 17,75 15,08 9,90 14,35 15,00<br />

5 strán – Tabu¾ky a grafy 00:30 00:25 00:25 00:31 00:26 00:29 00:22<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

10,00 12,00 12,00 9,68 11,54 10,34 13,64<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos� tlaèe: 16 str./min.<br />

Doba tlaèe prvej strany: 13 sekúnd<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi, 1200 × 600 dpi (štandard),<br />

1200 × 1200 dpi<br />

Emulácia: GDI (Windows Printing System)<br />

Pripojenie: paralelné, USB 1.1<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 100 listov<br />

Max. gramá�: 163 g/m 2<br />

Max. mesaèný objem: 15 000 listov<br />

�ivotnos� tlaèiarne: 150 000 listov alebo 5 rokov<br />

Minimálne rozmery: 385 × 257 × 250 mm<br />

Hmotnos�: 10,5 kg<br />

Hluènos� poèas tlaèe: menej ako 54 dBA<br />

Prevádzkové náklady: tlaèová kazeta v cene 2900 Sk bez DPH<br />

s výdr�ou <strong>na</strong> 3000 strán, pre 6000 strán – 4700 Sk bez DPH.<br />

Výdr� optického valca 20 000 strán v cene 3500 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany: 4700/6000 + 3500/20000 =<br />

0,96 Sk bez DPH/1,14 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov

H A R D W A R E<br />

VERTX ADVE−9011<br />

Ceny digitálnych strihových systémov<br />

oproti minulosti výrazne poklesli.<br />

Dobré riešenie dnes obstaráte<br />

pod hranicou 10 000 Sk aj s daòou a<br />

ich výkon vás pri be�nom<br />

pou�ití urèite<br />

uspokojí.<br />

Medzi takéto<br />

zariadenia <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

súèasnom trhu<br />

patrí aj ADVE-9011. Je to strihová<br />

karta s a<strong>na</strong>lógovými a digitálnymi<br />

vstupmi. Umo�òuje zachytávanie<br />

a editovanie videa pochádzajúceho<br />

z a<strong>na</strong>lógových (Hi8, Video 8, S-VHS,<br />

VHS) i digitálnych (Digital 8, DV,<br />

DVCAM) videokamier a videozariadení.<br />

Na tele karty sa <strong>na</strong>chádza šes� konektorov<br />

– jeden a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

výstup, tri vstupy kompozitného<br />

videa, S-video, a<strong>na</strong>lógový audiovstup i<br />

dva konektory FireWire (IEEE 1394) –<br />

ve¾ký 6-pinový a malý 4-pinový.<br />

Z výpoètu týchto rozhraní je jasné,<br />

<strong>na</strong> èo je karta primárne urèená. Bez<br />

problémov doká�e v reálnom èase sníma�<br />

a<strong>na</strong>lógové video do formátu DV,<br />

èím umo�òuje následné spracovanie<br />

a kombinovanie s titulkami, digitálnym<br />

videom èi inou zachytenou sekvenciou.<br />

Takto zachytené video mô�e<br />

by� exportované do formátu AVI, DV-<br />

AVI, MPEG-1/-2, VCD, SVCD, DVD i by�<br />

streamované cez internet. Samozrej-<br />

USB Docking Station<br />

Toto zariadenie slú�i <strong>na</strong> rozšírenie<br />

PC alebo notebooku o ïalšie porty.<br />

K týmto zariadeniam sa pripája cez<br />

port USB, a preto je kompatibilný<br />

s ¾ubovo¾ným moderným<br />

PC alebo notebookom.<br />

U� názov <strong>na</strong>povedá, <strong>na</strong> èo<br />

je toto zariadenie urèené – vyu�ijú<br />

ho všetci majitelia prenosných<br />

PC, ktorí ich doma pou�ívajú<br />

ako klasický poèítaè s myšou, plnohodnotnou<br />

klávesnicou a sie�ou. Replikátor<br />

portov je vyhotovený v striebornej<br />

farbe, je mo�né pripoji� klasickú<br />

PS/2 myš i klávesnicu, sériový<br />

9-pinový kábel, 25-pinové paralelné<br />

rozhranie a konektor ethernetovej<br />

100-megabitovej siete. Zaujímavá je<br />

aj mo�nos� pripojenia iného poèítaèa<br />

pomocou rozhrania USB. Na zadnej<br />

strane je toti� konektor USB, ktorý<br />

emuluje krí�ený kábel, a tak umo�òuje<br />

sériový prenos súborov medzi<br />

dvoma PC. Na prednej strane sa <strong>na</strong>-<br />

82 PC REVUE 7/2004<br />

me, takisto ho mo�no prehra� <strong>na</strong>spä�<br />

<strong>na</strong> digitálnu pásku Digital 8, DV èi<br />

DVCAM.<br />

V škatuli sa však okrem karty PCI<br />

<strong>na</strong>chádza aj panel, ktorý sa dá<br />

umiestni� do 5,25-palcovej šachty<br />

poèítaèa. Panel však obsahuje trochu<br />

iné konektory ako karta – okrem rozhrania<br />

USB 2.0, štvorpinového portu<br />

FireWire, a<strong>na</strong>lógového vstupu, kompozitného<br />

a S-Videa toti� obsahuje<br />

pozlátené konektory typu cinch <strong>na</strong><br />

pripojenie a<strong>na</strong>lógového vstupu. Keby<br />

ste teda chceli k panelu pripoji� klasický<br />

konektor FireWire èi audiovýstup,<br />

nepochodíte.<br />

Súèas�ou dodávky je program AD<br />

FullCap, urèený hlavne <strong>na</strong> snímanie<br />

a<strong>na</strong>lógového videa do formátu DV v<br />

reálnom èase. Pomocou softvéru Ulead<br />

VideoStudio 7 mo�no zachytené vi-<br />

chádza pätica sig<strong>na</strong>lizaèných diód <strong>na</strong><br />

sig<strong>na</strong>lizáciu prevádzky a informáciu<br />

o prenose dát.<br />

Pred vyu�ívaním všetkých týchto<br />

mo�ností však treba vyko<strong>na</strong>� softvérovú<br />

i hardvérovu inštaláciu replikátora.<br />

Tá hardvérová prebieha úplne<br />

jednoducho – do elektrickej siete pripojíte<br />

štandardne dodávaný adaptér<br />

a dokovaciu stanicu spojíte pomocou<br />

dodávaného kábla s PC. Následne<br />

však musíte vo všetkých podporovaných<br />

operaèných systémoch vyko<strong>na</strong>�<br />

inštaláciu softvéru, ktorá prebieha<br />

deo následne striha�, spracova�, prida�<br />

k nemu titulky èi efekty. Na poslednom<br />

CD je prítomný<br />

Ulead DVD MovieFactory<br />

2.0 SE, s ktorým sa<br />

dajú vytvára� filmy vo formáte<br />

DVD. Aby bolo mo�né<br />

hotový produkt prezrie�, pribalil<br />

výrobca do škatule s kartou aj aplikáciu<br />

Intervideo winDVD, ktorá umo�òuje<br />

prehrávanie videa.<br />

Keï�e výrobca udáva v po�iadavkách<br />

<strong>na</strong> hardvér procesor Intel Pentium<br />

a <strong>na</strong> platformu AMD akosi zabúda,<br />

vyskúšali sme kartu aj <strong>na</strong> PC vybavenom<br />

procesorom AMD Athlon<br />

XP 2200+ s 512 MB RAM - ne<strong>na</strong>razili<br />

sme <strong>na</strong> nijaké �a�kosti. Pri skúšobnom<br />

spracovaní domáceho videa <strong>na</strong>hraného<br />

digitálnou videokamerou<br />

be�ali všetky spomí<strong>na</strong>né aplikácie<br />

v spolupráci s kartou bez problémov.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jviac èasu nám zabrala<br />

kompresia videa do formátu DVD –<br />

pribli�ne devä�desiatminútový film<br />

stiahnutý z digitálnej videokamery<br />

toti� zabral v neskomprimovanom<br />

stave viac ako 16 GB. Výsledný produkt<br />

po kompresii <strong>na</strong> DVD však<br />

zabral necelé 2 GB. Druhým èasovo<br />

<strong>na</strong>jnároènejším úkonom by bolo zostrihanie<br />

videa a aplikácia efektov –<br />

my sme ho však chceli ma� <strong>na</strong> DVD v<br />

„surovom“ stave, teda tak, ako sme<br />

ho <strong>na</strong>krútili, a tak nám celý proces<br />

zdåhavo. Všetky ovládaèe<br />

toti� nie sú digitálne<br />

podpísané, a tak<br />

sa nás Microsoft Windows<br />

XP pri inštalácii všetkých<br />

pýtal, èi ich <strong>na</strong>ozaj chceme<br />

<strong>na</strong>inštalova�. Nepova�ujeme to však<br />

za chybu výrobcu, skôr vlastnos� Microsoftu<br />

– za digitálne podpísanie<br />

ovládaèov toti� po�aduje od výrobcov<br />

pomerne ve¾ké sumy peòazí, a tak<br />

ich núti predra�ova� výrobky. Po vyko<strong>na</strong>ní<br />

tejto procedúry treba ešte<br />

<strong>na</strong>inštalova� doplnkový softvér, ktorý<br />

umo�ní prenos súborov pomocou<br />

portov USB, a reštartova� poèítaè.<br />

My sme tento postup nedodr�ali –<br />

poodpájali sme myš, klávesnicu i<br />

sie�, pripojili sme ich k replikátoru –<br />

a museli sme ich zapoji� spä�. Windows<br />

toti� nedokázal automaticky <strong>na</strong>inštalova�<br />

ovládaèe...<br />

Be�ná prax pou�ívate¾ov je neèíta�<br />

pou�ívate¾ské návody a okam�ite vy-<br />

spracovania trval pribli�ne štyri hodiny.<br />

Všetky programy sme vyskúšali<br />

presne v takom poradí, v akom sme<br />

ich uviedli v opise prídavného softvéru,<br />

a preto sme video mohli pozera�<br />

prakticky bez zmeny kvality <strong>na</strong> domácom<br />

DVD prehrávaèi.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Výkon<br />

☺ Výbava aplikácií<br />

� Neprítomnos� klasického rozhrania FireWire<br />

<strong>na</strong> prednom paneli<br />

Ce<strong>na</strong>: 8615 Sk (7240 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

NTSC/PAL/SECAM, 30/25 rámcov za minútu<br />

(NTSC/PAL), podporované formáty výstup−<br />

ného videa AVI, VCD, SVCD, DVD, MPEG1/2,<br />

DV, Windows Media, RealVideo; dva konek−<br />

tory FireWire (IEEE 1394), vstup RCA,<br />

S−Video (Y/C), a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

vstup/výstup (RCA), a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

vstup/výstup (jack), rozhranie USB 2.0<br />

Hardvérové nároky: Intel Pentium III<br />

(odporúèané Intel Pentium 4), 128 MB<br />

RAM, zvuková karta, pevný disk ATA100<br />

so 7200 otáèkami<br />

Softvérové nároky: Windows<br />

98SE/Me/2000/XP, DirectX 8.1 alebo vyšší<br />

skúša� funkciu produktu. Tento postup<br />

však v prípade USB Dosking station<br />

neodporúèame. Ak nedodr�íte<br />

správny postup inštalácie, nemusia<br />

myš, klávesnica, sériový port i sie-<br />

�ové pripojenie korektne pracova�. A<br />

tak mô�eme poveda�, �e testovaný<br />

replikátor portov je vcelku dobré riešenie<br />

pre ka�dého, kto pou�íva notebook<br />

a chce všetky zariadenia pripája�<br />

<strong>na</strong>raz. -mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita vyhotovenia<br />

☺ Poèet mo�ností pripojenia<br />

� Nevyhnutnos� inštalácie ovládaèov<br />

pred zaèiatkom pou�ívania<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

2× port PS/2, 3× USB 2.0, 1× sériový<br />

a paralelný port, 1× port LAN 100 Mb<br />

Ce<strong>na</strong>: 2513 Sk (2990 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

Šifrovací k¾úè Antilop Encryption Key<br />

Maïarská spoloènos� Antilop pripravila novinku,<br />

ktorá je urèená <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti súborov.<br />

V podstate je to k¾úè USB, ktorý sa pou�íva <strong>na</strong> skutoèné<br />

šifrovanie údajov a zároveò je prostriedkom<br />

<strong>na</strong> autentifikáciu prístupu k údajom. Súèas�ou dodávky<br />

je samotný k¾úè, popruh <strong>na</strong> krk, CD médium<br />

so softvérom, krátky návod <strong>na</strong> pou�itie a predl�ovací<br />

kábel USB. Na tomto návode je ve¾mi dôle�itá<br />

informácia – sériové èíslo k¾úèa a tzv. SID<br />

èíslo. Naposledy spomenuté èíslo má spolu a� 35 (!)<br />

z<strong>na</strong>kov a o jeho úèele si povieme neskôr.<br />

K¾úè sa pou�íva tým spôsobom, �e sa jednoducho<br />

vlo�í do portu USB. Potom sa <strong>na</strong>inštaluje ovládací<br />

softvér. Ten umo�ní, �e ak <strong>na</strong> súbore, mno�ine<br />

súborov alebo celej zlo�ke zvolíte pravé tlaèidlo,<br />

získate nové funkcie. Je to vo¾ba Encrypt (šifrovanie)<br />

a Decrypt (dešifrovanie). V dialógovom okne potom<br />

Spôsob šifrovania súborov pomocou vo¾by pravého tlaèidla myši<br />

Antilop má<br />

podobu be�ného<br />

k¾úèa USB<br />

vidíte dobu šifrovania/dešifrovania súboru a úspešnos�<br />

tohto procesu. Pou�íva sa 128-bitové šifrovanie,<br />

algoritmus je uschovaný priamo v k¾úèi. Poèas<br />

šifrovania sa mení koncovka súboru, <strong>na</strong>pr. z programu<br />

Hesla.txt sa stane súbor Hesla.txt.<br />

aek.<br />

Okrem šifrovania si mô�ete zvoli� aj doplnkovú<br />

ochranu textovým heslom. To sa<br />

vyu�ije vtedy, ak k¾úè pou�íva skupi<strong>na</strong> pou�ívate¾ov<br />

a má sa zabezpeèi� aj urèitá<br />

ochra<strong>na</strong> údajov medzi nimi. Ïalšou vo¾bou<br />

je logovanie – záz<strong>na</strong>m všetkých udalostí<br />

pri šifrovaní pomocou k¾úèa. Máte tak istotu<br />

o tom, kedy bol k¾úè pou�itý <strong>na</strong> dešifrovanie<br />

súborov.<br />

Dobrá otázka je, èo sa stane, ak stratíte<br />

k¾úè. Normálne by ste sa k svojim súborom<br />

H A R D W A R E<br />

u� nedostali a mali by ste problém. Výrobca však <strong>na</strong><br />

základe èísla SID doká�e pre vás vyrobi� kópiu k¾úèa<br />

a <strong>na</strong> po�iadanie vám ju zasla�.<br />

Ïalšou mo�nos�ou je necha� si <strong>na</strong> objednávku<br />

vyrobi� sériu k¾úèov. Na základe ich sériových èísel<br />

je potom mo�né vyrobi� viacero k¾úèov a vyu�íva�<br />

prenos šifrovaných údajov medzi pou�ívate¾mi.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní k¾úè fungoval bez problémov,<br />

šifrovali a dešifrovali sme súbory i celé adresáre.<br />

Bez k¾úèa USB sme pritom nedokázali preèíta�<br />

ani dešifrova� súbory. Viac informácií o tomto k¾úèi<br />

nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.sh.iris.sk.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4730 Sk (3975 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: IRIS SH, Medený Hámor<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 72 × 21 × 11 mm<br />

Hmotnos�: 13 gramov<br />

Pripojenie k PC: port USB<br />

Pracovná teplota: – 20 °C ÷ 60 °C<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98/2000/XP<br />

Spotreba: 84 mA<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

7/2004 PC REVUE 83

H A R D W A R E<br />

Datavideoprojektor Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10NTE<br />

Trend bezdrôtových dátových prenosov<br />

sa u� udomácòuje aj v sektore<br />

datavideoprojektorov. Jedným z takých<br />

projektorov je aj model PT-<br />

LB10NTE, vybavený bezdrôtovým<br />

modulom podporujúcim štandard<br />

802.11b. Projektor v dodávke prichádza<br />

aj so všetkou potrebnou kabelá-<br />

�ou. Tú v tomto prípade tvorí okrem<br />

<strong>na</strong>pájacieho kábla aj kábel VGA.<br />

Súèas�ou je aj taška <strong>na</strong> prenášanie<br />

projektora a karta <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie<br />

projektora k zdroju videosignálu,<br />

ktorú treba <strong>na</strong>montova� do projektora.<br />

V balení nechýba ani dia¾ko-<br />

Ako snímka dokumentuje, menu je graficky<br />

jednoduché, to mu však <strong>na</strong> funkènosti<br />

neuberá – <strong>na</strong> obrázku èas� menu, v ktorej<br />

sa konfiguruje bezdrôtové pripojenie<br />

k zdroju signálu<br />

vý ovládaè vo ve¾kosti kreditnej karty.<br />

Projektor vzh¾adom <strong>na</strong> jeho bezdrôtovú<br />

výbavu mo�no zapoji� hneï<br />

nieko¾kými spôsobmi. Prvý spôsob je<br />

klasický – prepojenie signálového<br />

výstupu grafickej karty <strong>na</strong> vstup projektora.<br />

Projektor má aj prechodový<br />

signálový výstup <strong>na</strong> monitor, èi�e<br />

okrem iných funkcií plní aj funkciu<br />

rozboèovaèa signálu. Okrem toho<br />

ešte mo�no signál dovies� do projektora<br />

prostredníctvom komponentného<br />

èi S-Video vstupu a dokonca aj<br />

bezdrôtovo v pásme 2,4 GHz. Vstupy<br />

dopåòa ešte aj audiovstup, reprezentovaný<br />

dvoma konektormi cinch. Výkon<br />

reproduktora inštalovaného v projektore<br />

je však len 1 W, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />

aj jeho celkovú kvalitu. Pri prezentácii<br />

je preto vhodné pou�i� externú<br />

audiosústavu.<br />

Vyhotovenie projektora je typické<br />

pre súèasné modely projektorov<br />

z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic. Umelohmotné<br />

strieborné telo nepôsobí lacným dojmom<br />

– práve <strong>na</strong>opak, projektor vyzerá<br />

elegantne. Klasické rozmiestnenie<br />

tlaèidiel dopåòa špecialita – viacsmerový<br />

ovládaè v zadnej èasti projektora,<br />

ktorým sa dá po krátkom<br />

zauèení jednoducho pohybova� v menu.<br />

Stabilita projektora je dobrá aj<br />

84 PC REVUE 7/2004<br />

v prípade, �e sú <strong>na</strong>plno vysunuté no-<br />

�ièky zabezpeèujúce zdvih projektora.<br />

Projektor disponuje dvoma no-<br />

�ièkami, tretiu stranu podstavy tvorí<br />

zadná hra<strong>na</strong> projektora.<br />

Na bezdrôtové pripojenie sa k projektoru<br />

vám postaèí be�ný klient<br />

WLAN pracujúci so štandardom<br />

802.11b. Po zapnutí projektora a aktivácii<br />

funkcie bezdrôtovej siete sa vo<br />

WLAN monitore projektor javí ako<br />

prístupový bod Ad-Hoc, ku ktorému<br />

sa dá pripoji�. Prostredníctvom programu<br />

Wireless Ma<strong>na</strong>ger, dodávaného<br />

<strong>na</strong> prilo�enom CD, sa dajú <strong>na</strong>stavi�<br />

viaceré parametre pripojenia a zobrazovania.<br />

Prenos medzi projektorom<br />

a klientom WLAN, ktorý slú�i<br />

ako zdroj signálu, mo�no, samozrejme,<br />

zašifrova�.<br />

Pod týmto prieh¾adným plastom sa<br />

<strong>na</strong>chádza modul WLAN <strong>na</strong> bezdrôtovú<br />

komunikáciu<br />

Zvolenie re�imu Live v ovládacom<br />

programe Wireless Ma<strong>na</strong>ger umo�ní<br />

premieta� �ivý obraz tak, ako ho vidí<br />

pou�ívate¾, keï sa pozerá <strong>na</strong> monitor.<br />

V re�ime Multi-Live projektor<br />

doká�e premieta� obraz a� zo štyroch<br />

zdrojov <strong>na</strong>raz, a to dvoma spôsobmi<br />

– spôsobom štvorzobrazenia a<br />

systémom indexových okien. Zatia¾<br />

èo v prvom prípade sa premieta obraz<br />

zo štyroch PC <strong>na</strong>raz, v druhom<br />

prípade sa premieta len jeden obraz,<br />

náh¾ady zo zvyšných PC sa zobrazujú<br />

v spodnej èasti zobrazovacej plochy.<br />

V súvislosti s bezdrôtovými vlastnos�ami<br />

projektora treba ešte spomenú�<br />

aj mo�nos� konfigurácie projektora<br />

cez webové rozhranie <strong>na</strong><br />

dia¾ku.<br />

Obrazová kvalita prevyšuje oèakávania<br />

získané pri poh¾ade <strong>na</strong> technické<br />

parametre projektora. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> pou�itý zobrazovací prvok LCD<br />

síce zblízka vidno rastrovanie obra-<br />

zu, ale u� pri pozeraní <strong>na</strong> obraz zo<br />

vzdialenosti pribli�ne dvoch metrov<br />

tento nedostatok projektorov postavených<br />

<strong>na</strong> LCD paneli nebada�.<br />

Projektor má slušnú svietivos� 2000<br />

lúmenov, èo umo�òuje sledova� premietaný<br />

obraz aj cez deò v slabo<br />

zastretej miestnosti. Farebnos� projektora<br />

je dobrá - homogenita farieb<br />

<strong>na</strong> celej premietanej ploche je bezchybná.<br />

Projektor sa ovláda <strong>na</strong>ozaj dobre,<br />

a to aj v prípade, �e stojíte v jeho<br />

blízkosti a ovládate ho kombináciou<br />

dvoch <strong>na</strong> to urèených tlaèidiel v zadnej<br />

èasti. V takom prípade sa nám<br />

však obèas stalo, �e sme nechtiac<br />

posunuli celým projektorom. Preto je<br />

<strong>na</strong> ovládanie lepšie pou�íva� dia¾kové<br />

ovládanie. Dia¾kový ovládaè ve¾kos�ou<br />

porov<strong>na</strong>te¾ný s kreditnou kartou pohodlne<br />

odlo�íte aj do vrecka saka. Projektor<br />

sa ním ovláda dobre aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu, �e IR snímaè je umiestnený len<br />

v prednej èasti projektora. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu je mo�né dia¾kovým ovládaèom<br />

operova� spoza projektora do vzdialenosti<br />

pribli�ne 5 metrov.<br />

Medzi funkcie podporované projektorom<br />

patrí aj Keystone – èi�e digitál<strong>na</strong><br />

korekcia lichobe�níkového<br />

efektu obrazu, digitálne zväèšenie<br />

obrazu, zobrazovanie obrazu z viacerých<br />

zdrojov, zmrazovanie obrazu a<br />

celá plejáda obrazových <strong>na</strong>stavení.<br />

S testovaným projektorom mô�eme<br />

vyjadri� len spokojnos�. Poèas<br />

testovania sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li vá�nejšie<br />

problémy. Technické parametre<br />

ho predurèujú aj <strong>na</strong> bezproblémové<br />

pozeranie videa – vïaka bezdrôtovej<br />

komunikácii ho však ocení <strong>na</strong>jmä<br />

firemné prostredie, <strong>na</strong> zapojenie<br />

staèí v podstate zapoji� len <strong>na</strong>pä�ový<br />

kábel. Vïaka jednoduchej konfigurácii<br />

je pou�ívanie bezdrôtového prenosu<br />

signálu doslova hraèkou, a tak<br />

si výhodu bezdrôtového zariadenia<br />

mô�u okrem firemných zákazníkov<br />

bez väèších problémov vychut<strong>na</strong>� aj<br />

domáci pou�ívatelia. Prvotná investícia<br />

síce nie je <strong>na</strong>jmä z poh¾adu domáceho<br />

pou�ívate¾a <strong>na</strong>jni�šia, projektor<br />

sa však v budúcnosti odvïaèí relatívne<br />

prijate¾nými nákladmi <strong>na</strong> hodinu<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> zadný panel projektora – v pravej èasti sa <strong>na</strong>chádza viacúèelový ovládací prvok,<br />

spomí<strong>na</strong>ný v recenzii<br />

prevádzky, ktorá pri vyu�ití šetrného<br />

módu len o málo presiahne 5 korún.<br />

Ce<strong>na</strong>: 117 810 Sk (99 000 Sk bez DPH)<br />

Náhradná lampa: 15 458 Sk<br />

(12 900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Videonics<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Typ zobrazovaèa: LCD<br />

Kontrast: 500:1<br />

Svetelný výkon: 2000 lúmenov ANSI<br />

Natívne rozlíšenie: XGA (1024 × 768 bodov)<br />

Priblí�enie (zoom): 1,2 ×<br />

Vzdialenos� projekènej plochy (min.÷max.<br />

v metroch): 1,1÷10,7<br />

Uhloprieèka obrazu (min.÷max. v metroch):<br />

0,84÷7,62<br />

Vstupy a výstupy: S−video vstup, komponentný<br />

vstup, kompozitný vstup, HDTV, vstup D−SUB 15<br />

Svetelný zdroj: UHP lampa<br />

Výkon (W): 155 W<br />

�ivotnos� (be�ná prevádzka/whisper mód)<br />

v hodinách: 2000/3000<br />

Prevádzkové náklady za hodinu premietania<br />

(vzh¾adom <strong>na</strong> lampu) v be�nej prevádzke/<br />

whisper móde v Sk s DPH: 7,67 Sk/5,11 Sk<br />

Hluènos� (be�ná prevádzka/whisper mód)<br />

v dB: 30/28<br />

Spotreba elektrickej energie (W): 220<br />

Rozmery [mm]: 297 × 73 × 210<br />

Hmotnos� [kg]: 2,2<br />

Záruka <strong>na</strong> projektor/lampu (v mesiacoch):<br />

24 mesiacov/500 hodín

Skrinka <strong>na</strong> pevný disk Value<br />

V marcovom PC REVUE ste si mohli<br />

preèíta� o dvoch skrinkách, urèených<br />

<strong>na</strong> pripojenie pevného disku mimo<br />

poèítaèovej skrinky.<br />

Pou�itie, inštalácia i<br />

obsluha týchto<br />

produktov bola<br />

jednoduchá, pomerne<br />

ve¾ké výhrady<br />

sme však mali<br />

ku chladeniu. Na náš trh<br />

teraz prišiel ich nástupca, a tak<br />

sme sa rozhodli vyskúša� jeho mo�nosti.<br />

Okrem mo�nosti aktívneho chladenia zabudovaného<br />

pevného disku a subjektívne krajšieho dizajnu<br />

ponúka tento box aj ïalšiu mo�nos� pripojenia,<br />

ktorú však vyu�ije pravdepodobne iba málo<br />

pou�ívate¾ov – dva FireWire (IEEE 1394a) konektory,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> jeho zadnej strane. Dôvod<br />

tohto tvrdenia je jednoduchý – rozhranie Fire-<br />

Wire je teoreticky mierne pomalšie ako USB 2.0, ale<br />

hlavne sa <strong>na</strong>chádza v menšom poète osobných<br />

poèítaèov. Okrem spomenutej trojice konektorov sa<br />

<strong>na</strong> zadnej strane <strong>na</strong>chádza aj vypí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a <strong>na</strong>pájací<br />

vstup.<br />

Otvorenie zásuvky prebieha ve¾mi jednoducho –<br />

vytiahnutím boèníc, ktoré zais�ujú vrchnú a spod-<br />

Zápis Èítanie Kopírovanie<br />

USB 2.0 (MB/s) 24,9 26,4 8,6<br />

FireWire (MB/s) 14,9 22,7 7,7<br />

Základná doska Epox 4PDA5+<br />

Tentoraz sme mali mo�nos� otestova� jednu z radu<br />

základných dosiek urèených pre procesory Intel.<br />

Firma Epox si pri tomto modeli dala zále�a�<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> výbave, ktorá je ve¾mi bohatá a èiastoène<br />

aj nezvyèajná. Prvý nás zaujal viacúèelový skrutkovaè<br />

ve¾kosti hrubšieho pera. Ten isto príde vhod<br />

<strong>na</strong>jmä pre domácich pou�ívate¾ov, ktorí nedisponujú<br />

kompletným náradím <strong>na</strong> inštaláciu. Manuál,<br />

CD s ovládaèmi a miniatúrne pasívne chladièe sú<br />

zabalené v praktickom umelohmotnom obale. Na<br />

CD s ovládaèmi a softvérom k doske sa <strong>na</strong>chádza<br />

aj softvér PC-Cillin 2004 (antivírusový program) a<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall 2003 (softvér <strong>na</strong> ochranu<br />

pred prienikom, urèený pre domácnosti a malé<br />

firmy). Okrem dosky je v škatuli ešte kabelá� a dva<br />

nú èas� boxu. Po odòatí<br />

vrchnej èasti sme mohli pristúpi�<br />

k hardvérovej<br />

inštalácii pevného disku.<br />

Tá bola <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad trochu zlo�itejšia<br />

ako inštalácia disku<br />

do vnútra poèítaèa. Výrobca<br />

sa toti� rozhodol ochráni� pevný<br />

disk pred zbytoènými otrasmi upevnením<br />

<strong>na</strong> lištu, ktorá je polo�ená <strong>na</strong> troch<br />

podlo�kách z mäkkej gumy. Práve osadenie pevného<br />

disku pripevneného skrutkami k podlo�ke do<br />

boxu nám spôsobilo <strong>na</strong>jväèšie problémy. Tri gumové<br />

podlo�ky bolo toti� treba osadi� do dopredu vylisovaných<br />

dr�iakov, umiestnených <strong>na</strong> spodnej strane<br />

boxu, ktorú zakrýval pevný disk. Po dvoch èi<br />

troch minútach sme však disk zasunuli <strong>na</strong> správne<br />

miesto a mohli sme pripoji� <strong>na</strong>pájací a dátový<br />

kábel.<br />

Následná inštalácia prebehla v prostredí operaèného<br />

systému Microsoft Windows XP bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov – systém okam�ite zistil prítomnos�<br />

nového zariadenia, <strong>na</strong>šiel a <strong>na</strong>inštaloval<br />

ovládaèe a mohli sme zaèa� s pou�ívaním. Neodolali<br />

sme však a porov<strong>na</strong>li sme rýchlosti rozhrania<br />

FireWire a USB 2.0 implementovaného v tomto<br />

boxe – v tabu¾ke nájdete rýchlosti zápisu, èítania a<br />

kopírovania cachovaných súborov. Test sme vyko<strong>na</strong>li<br />

programom PC Mark 2002.<br />

Na záver teda mô�eme poveda�, �e tento box je<br />

ve¾mi dobrá alter<strong>na</strong>tíva pre ka�dého, kto z akého-<br />

zadné panely s prídavnými portmi USB, sériovým<br />

portom a game portom.<br />

Doska disponovala osvedèenou èipovou súpravou<br />

Intel i865 Springdale a z toho vyplývajú mo�nosti<br />

jej pou�itia. Podporuje procesory s jadrom<br />

Prescott a duálny prístup k pamäti RAM s maximálnou<br />

efektívnou frekvenciou 400 MHz. Všetky<br />

jej súèasti by mali postaèova� <strong>na</strong> stavbu výkonného<br />

poèítaèa: radiè S-ATA (pre 4 zariadenia), zvuková<br />

karta (8-kanálový výstup) a sie�ová karta<br />

s podporou gigabitového ethernetu. Vidie�, �e táto<br />

karta vyu�íva mo�nosti èipovej súpravy <strong>na</strong> maximum.<br />

Na karte je osadený aj radiè Silicon Image<br />

Sil3114 S-ATA RAID s podporou RAID 0, 1, 10 a 5.<br />

Neobsahuje však klasický IDE (P-ATA) RAID. V rozmiestnení<br />

prvkov <strong>na</strong> doske sme chybu ne<strong>na</strong>šli. Potešila<br />

nás aj prítomnos� diagnostického LED displeja<br />

priamo <strong>na</strong> doske, ktorý pomô�e identifikova� príèinu<br />

zlyhania, ak takáto situácia <strong>na</strong>stane. Okrem<br />

manuálu sme v obale <strong>na</strong>šli aj osem miniatúrnych pasívnych<br />

chladièov.<br />

Táto doska poteší aj ladièov výkonu, preto�e jej<br />

mo�nosti <strong>na</strong>stavenia v BIOS-e sú <strong>na</strong>ozaj široké, <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>pätia jednotlivých komponentov<br />

sú precízne odstupòované. Vcelku sa doska radí k<br />

<strong>na</strong>dpriemeru vo svojej kategórii a mô�eme ju odporúèa�.<br />

-sk-<br />

H A R D W A R E<br />

ko¾vek dôvodu nemô�e alebo nechce rozobra�<br />

skrinku svojho poèítaèa, prípadne má optickými<br />

mechanikami a pevnými diskami obsadené všetky<br />

šachty v PC, alebo chce prenáša� ve¾ké mno�stvo<br />

údajov medzi viacerými PC. Box síce nie je <strong>na</strong>jlacnejší,<br />

rozhodne však nebude svojím vzh¾adom kazi�<br />

okolie poèítaèa a <strong>na</strong>vyše ponúka pomerne dobrú<br />

ochranu disku pred otrasmi a zvýšenou teplotou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Mo�nos� pripojenia cez FireWire a USB 2.0<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 4990 Sk (4194 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 215 × 130 × 37 mm<br />

Rozhranie USB 2.0, FireWire (IEEE 1394), ATA−66/100/133<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Èipová súprava: Intel Springdale i865PE + ICH4<br />

Rozmery: ATX<br />

Pätica procesora: Socket 478<br />

Podpora procesorov: Pentium 4<br />

Willamette/Northwood/Prescott/EE, Celeron<br />

Willamette/Northwood<br />

Podpora Hyper−Threading: Áno<br />

Front Side Bus (FSB): 800/533/400 MHz<br />

Pamä� RAM: DDR266/333/400, max. 4 GB<br />

Poèet slotov RAM: 4<br />

Podpora Dual−channel: Áno<br />

USB 2.0: 6, 4 sú vyvedené dozadu a <strong>na</strong> doske sú ïalšie 2<br />

Rozhranie ATA: 4× Ultra ATA 33/66/100, 4× Serial ATA 150<br />

Podpora RAID: RAID 0, 1, 10, 5<br />

Audio: AC’ 97 2.3, S/PDIF out (koax. aj optický), 8 kanálov<br />

Sloty pre prídavné karty: AGP v3.0 − 8×, 5× PCI v2.2<br />

Integrovaná grafická karta: Nie<br />

Sie�ová karta: 10/100/1000 Mbit/s<br />

1394 FireWire: nie<br />

S−ATA dátový kábel: 2×<br />

S−ATA <strong>na</strong>pájací kábel: 2×<br />

P−ATA 66/100 dátový kábel: 2×<br />

FDD dátový kábel: 1×<br />

Ostatné: gameport, LED diagnostika <strong>na</strong> doske, miniatúrne<br />

pasívne chladièe<br />

Záruka: 3 roky<br />

Ce<strong>na</strong>: 4998 Sk (4200 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

7/2004 PC REVUE 85<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

H A R D W A R E<br />

Creative MuVo TX<br />

Tento prehrávaè sa zaradil do pomerne<br />

ve¾kej skupiny prenosných<br />

zariadení spoloènosti Creative. U�<br />

v teste zverejnenom v júnovom èísle<br />

sa jeho kolegovia predstavili v pomerne<br />

dobrom svetle. MuVo TX však<br />

nie je priamym pokraèovate¾om týchto<br />

zariadení – predchádzajúce modely<br />

boli toti� trochu �a�šie a prakticky<br />

štvorcové.<br />

Zaujímavé je vyhotovenie tela prehrávaèa,<br />

skladá sa toti� z dvoch<br />

farebne odlíšených èastí. Do väèšej<br />

èiernej èasti sa vkladá jed<strong>na</strong> batéria<br />

typu AAA. Menšia èas�, vyhotovená v<br />

bielej farbe, je vlastné telo prehrávaèa.<br />

Nachádza sa v òom všetko, èo<br />

je potrebné <strong>na</strong> prehrávanie MP3 –<br />

elektronika zabezpeèujúca èítanie<br />

skladieb z pamäte, dekompresiu a následné<br />

zosilnenie signálu. V tomto zariadení,<br />

rozmermi sa blí�iacom ve¾kosti<br />

polovice zápalkovej škatu¾ky, sa<br />

však <strong>na</strong>chádza aj plnohodnotný konektor<br />

USB, vïaka ktorému nemusí<br />

majite¾ zariadenia nosi� so sebou aj<br />

redukèné káble.<br />

MuVo TX doká�e rov<strong>na</strong>ko ako všetci<br />

jeho kolegovia s flashovou pamä-<br />

�ou nielen prehráva� MP3 èi WMA,<br />

86 PC REVUE 7/2004<br />

ale poslú�i aj ako prenosný flash disk<br />

a umo�ní tak svojmu majite¾ovi prenášanie<br />

dát medzi rôznymi poèítaèmi.<br />

V jeho menu sa síce <strong>na</strong>chádza aj<br />

mo�nos� <strong>na</strong>hrávania hlasových poznámok,<br />

ale iba do formátu ADPCM<br />

(WAV). Na prvý poh¾ad sa tak zbytoène<br />

zapåòa miesto v pamäti. Nahrávky<br />

sa však ukladajú v rov<strong>na</strong>kej<br />

kvalite, akú poèujeme z telefónneho<br />

slúchadla, a tak je mo�né <strong>na</strong>hráva�<br />

pribli�ne šestnás� hodín.<br />

V štandardnom obchodnom balení<br />

sa okrem prehrávaèa <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

slúchadlá. Hodnoti� ich kvalitu by<br />

bolo mrhanie èasom – sú to toti� klasické<br />

„štuple do uší“, od ktorých u�<br />

len pre ich fyzikálne vlastnosti nemo�no<br />

oèakáva� vysokú kvalitu. Ak<br />

sme však pou�ili kvalitné slúchadlá,<br />

bol reprodukovaný zvuk pomerne<br />

kvalitný. Menšie nedostatky sme síce<br />

zaèuli pri poèúvaní pasá�í vá�nej<br />

hudby vo vyšších tóninách (zvuk bol<br />

jemne skreslený), hlasitos� a reprodukcia<br />

v ostatných pásmach však bola<br />

pomerne èistá.<br />

Hlavný ovládací prvok v podobe<br />

trojsmerového tlaèidla je umiestnený<br />

<strong>na</strong> tele prehrávaèa vpravo dole,<br />

ved¾a klávesov urèených <strong>na</strong> zvyšovanie<br />

èi zni�ovanie hlasitosti.<br />

Práve pre túto vlastnos�<br />

výrobca umiestnil do menu<br />

prístroja mo�nos� otoèenia<br />

obrazu <strong>na</strong> displeji o<br />

180 stupòov – nie ka�dému<br />

toti� musí vyhovova� pohyb v<br />

menu za pou�itia palca. Okrem<br />

tejto mo�nosti sa v menu <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj štandardné funkcie, ako je automatické<br />

opakovanie jednej èi všetkých<br />

skladieb a šes� <strong>na</strong>stavení ekvalizéra.<br />

Creative spravil aj krok smerom k<br />

pou�ívate¾ovej pohode – jednotlivé<br />

skladby sa dajú do prehrávaèa <strong>na</strong>kopírova�<br />

priamo, bez pou�itia doplnkového<br />

softvéru. Ak zoh¾adníme kvalitu<br />

reprodukcie, ve¾kos� úlo�ného<br />

priestoru a vcelku pohodlné ovládanie,<br />

je to dobrá vo¾ba pre fanúšikov<br />

Pod pojmom USB WLAN<br />

adaptér si väèši<strong>na</strong> zasvätených<br />

èitate¾ov pravdepodobne<br />

predstaví<br />

malú škatu¾ku s dvoma<br />

anténkami, ktorú umiestni <strong>na</strong><br />

stôl. To u� minimálne v podaní<br />

z<strong>na</strong>èky Netifo neplatí. WLAN USB<br />

adaptér pripomí<strong>na</strong> ve¾kostne klasický<br />

dátový k¾úè USB. Súèas�ou balenia<br />

je okrem WLAN adaptéra aj inštalaèné<br />

CD a návod <strong>na</strong> inštaláciu<br />

v angliètine, vytlaèený <strong>na</strong> obale.<br />

WLAN adaptér je vyhotovený jednoducho,<br />

ale prakticky. Jeho jedinou<br />

pohyblivou èas�ou je kryt <strong>na</strong><br />

konektor USB. Telo adaptéra je prispôsobené<br />

zaveseniu <strong>na</strong> krk alebo<br />

<strong>na</strong> k¾úèenku. Inštalácia zariadenia<br />

je jednoduchá, okrem ovládaèov sa<br />

<strong>na</strong>inštaluje aj aplikácia WLAN Monitor,<br />

ktorá slú�i <strong>na</strong> ovládanie adaptéra<br />

a základný ma<strong>na</strong>�ment bezdrôtovej<br />

siete. K WLAN Monitoru treba<br />

poveda�, �e sme u� videli aj funkènejšie<br />

verzie programu, ale základné<br />

po�iadavky <strong>na</strong> program takéhoto<br />

druhu spåòa. Prenosovú rýchlos�<br />

prezrádza u� aj názov zariadenia –<br />

maximál<strong>na</strong> rýchlos� prenosu je teoreticky<br />

a� 11 megabitov za sekundu,<br />

èo bol donedáv<strong>na</strong> štandard pri<br />

bezdrôtových sie�ach. Stav pripojenia<br />

k portu USB – to je jediná funkcia,<br />

ktorú sig<strong>na</strong>lizuje LED dióda <strong>na</strong><br />

tele adaptéra. Výrobca síce neuvádza<br />

dosah takéhoto adaptéra, ale z<br />

Creativu. Nesmie im však zále�a� <strong>na</strong><br />

cene, ktorú v tomto prípade nemo�no<br />

<strong>na</strong>zva� práve <strong>na</strong>jni�šou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Ve¾kos� úlo�ného priestoru<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

� Nemo�nos� <strong>na</strong>bíjania batérií<br />

Ce<strong>na</strong>: 7735 Sk (6500 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery 36,7 × 74 × 16 mm, hmotnos�<br />

31,5 gramu, zabudovaná pamä� 256 MB,<br />

alkalická batéria AAA, mo�nos� prehrávania<br />

MP3 a WMA, USB 2.0, kvalita <strong>na</strong>hrávania:<br />

ADPCM 8 kHz, 4 bity mono<br />

Netifo 11Mbps Wireless LAN USB Adaptér<br />

praxi vieme, �e dosah pri zní�enej<br />

prenosovej rýchlosti sa dá dosiahnu�<br />

aj v stredne ve¾kej budove, a to<br />

aj bez priamej vidite¾nosti <strong>na</strong> prístupový<br />

bod, spo¾ahlivo však len do<br />

prechodu dvoma ste<strong>na</strong>mi.<br />

WLAN USB adaptér s takýmito malými<br />

rozmermi istotne ocenia <strong>na</strong>jmä<br />

pou�ívatelia starších notebookov bez<br />

vstavaného modulu WLAN. Adaptér<br />

však bez väèších problémov nájde<br />

uplatnenie aj pri desktopových riešeniach<br />

– nemá toti� taký rušivý<br />

vzh¾ad ako klasický adaptér WLAN<br />

s anté<strong>na</strong>mi. -mv-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Podporované prenosové rýchlosti:<br />

11/5,5/2/1 Mb/s<br />

Automatický fallback v prípade zašumeného<br />

prostredia<br />

Podpora RC4 šifrovania<br />

Mód šetrenia energie<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong>: 1107 Sk (930 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Agem Computers<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

AB DSR−310 SKCI<br />

Ide o digitálny satelitný<br />

prijímaè, ktorý doká�e<br />

jednoducho spolupracova�<br />

s osobným poèítaèom.<br />

Pridanou hodnotou<br />

je mo�nos� pomocou softvérového<br />

vybavenia tohto<br />

prijímaèa <strong>na</strong>hráva� satelitné<br />

programy priamo do<br />

poèítaèa, resp. <strong>na</strong>pa¾ova� <strong>na</strong> DVD médiá.<br />

Dizajn prístroja je v striebornom vyhotovení<br />

s tmavším predným panelom. Domi<strong>na</strong>ntou predného<br />

panela je displej so zelenými písme<strong>na</strong>mi. Pre<br />

príjem kódovaných programov je dôle�ité, �e pod<br />

odklopným krytom DSR-310 SKCI sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

dve CI (Common Interface) šachty a jed<strong>na</strong> èítaèka<br />

Smart kariet (Skycrypt). DSR-310 podporuje aj USALS,<br />

èo je systém riadenia motora <strong>na</strong> otáèanie satelitu.<br />

Pri jeho vyu�ití staèí zada� len zemepisnú polohu<br />

miesta príjmu. Natáèanie satelitu <strong>na</strong> jednotlivé<br />

dru�ice je potom automatické.<br />

Rozhranie pou�ívate¾ského rozhrania v PC <strong>na</strong> príjem<br />

satelitného TV vysielania<br />

Na zadnej èasti prístroja je satelitný anténny vstup<br />

i výstup, signál tak mo�no vies� aj k ïalšiemu satelitnému<br />

prijímaèu. Ïalej sa tu <strong>na</strong>chádzajú konektory<br />

cinch <strong>na</strong> výstup audia, videa a digitálny výstup SPDIF.<br />

Prioritným spôsobom pripojenia TV je konektor scart.<br />

Sériový port <strong>na</strong> DSR-310 SKCI slú�i <strong>na</strong> aktualizáciu<br />

firmware tohto prijímaèa z poèítaèa. Tento úkon sa<br />

Interný USB rozboèovaè Value<br />

Nedávno sme <strong>na</strong>razili <strong>na</strong><br />

zdanlivo neriešite¾nú situáciu<br />

– k portu USB<br />

nášho redakèného PC sme<br />

mali pripojené štyri MP3<br />

prehrávaèe, <strong>na</strong> ktoré sme<br />

<strong>na</strong> úèel testu kopírovali stovky<br />

megabajtov skladieb. V teste sme<br />

však mali spolu šes� prehrávaèov, a<br />

tak sme museli poèka�, kým sa skonèí<br />

kopírovanie súborov do prvej štvorice,<br />

a a� potom sme mohli kopírova�<br />

súbory do ïalších dvoch. Dôvod bol<br />

jednoduchý – testovacie PC obsahuje<br />

iba štvoricu konektorov USB. Poèas<br />

testu nám však zapo�ièali tento rozboèovaè,<br />

a tak sme mohli maza�<br />

skladby zo všetkých prehrávaèov<br />

prakticky <strong>na</strong>raz.<br />

dá realizova� aj pomocou Smart karty alebo stiahnutím<br />

aktuálneho softvéru priamo z dru�ice.<br />

Súèas�ou dodávky je aj dia¾kové ovládanie, ktoré<br />

však vzh¾adom <strong>na</strong> vyhotovenie prijímaèa pôsobí trochu<br />

lacnejším dojmom. Zaujímavé je, �e medzi komunikaènými<br />

jazykmi v menu sa u� <strong>na</strong>chádza aj slovenèi<strong>na</strong>,<br />

treba ju však <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong> dvoch miestach.<br />

Hlavné menu obsahuje štyri základné polo�ky: Inštalácia,<br />

Systém, CAM a Skycrypt. V prvej polo�ke menu<br />

mô�ete <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong>ladený satelit, vyberáte re�im práce<br />

otoèného motora a vyh¾adávate jednotlivé programy.<br />

Polo�ka Systém obsahuje <strong>na</strong>stavenia základných<br />

parametrov, výrobné <strong>na</strong>stavenie, èas/èasovaè a rodièovský<br />

zámok.<br />

Ïalšie dve polo�ky hlavného menu sú urèené <strong>na</strong> dekódovanie<br />

Cam a Skycrypt. Súèas�ou dodávky je mo�nos�<br />

roèného prijímania dvoch vybraných kódovaných<br />

programov (pre dospelých – Full-X TV1, Full-X<br />

TV 2). Pomocou predplatených kariet mô�ete prijíma�<br />

<strong>na</strong>pr. Czech link alebo sa dá vyu�i� karta UPC Direct.<br />

Prijímaè podporuje aj teletext a páèilo sa nám, �e<br />

hlasitos� mô�ete <strong>na</strong>stavova� individuálne. U�itoènými<br />

doplnkami prijímaèa sú teletext, prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />

poslednými predvo¾bami alebo ulo�enie hlasitosti pre<br />

ka�dý program individuálne. Prijímaè má takisto podporu<br />

EPG, t. j. elektronického programového sprievodcu,<br />

pokia¾ ho príslušný kanál podporuje.<br />

Skutoèné spojenie s PC sa dosahuje pomocou portu<br />

USB 2.0, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> zadnom paneli. V tomto<br />

prípade sa vyu�íva softvér Neotion VideoLink, ktorý<br />

je <strong>na</strong> prilo�enom CD médiu. Pomocou tohto programu<br />

mo�no prenáša� video a audio do PC. Program<br />

umo�òuje <strong>na</strong>hráva� <strong>na</strong> pevný disk vo formáte MPEG-<br />

2, VCD alebo WAV. Satelitný prijímaè mo�no ovláda�<br />

aj priamo z PC. V tomto prípade <strong>na</strong>stavíte v menu<br />

Ide však o zariadenie, ktoré nie je<br />

urèené iba pou�ívate¾om, ktorí disponujú<br />

ve¾kým poètom zariadení pripájajúcich<br />

sa k poèítaèu pomocou portu<br />

USB. Vyu�ijú ho aj všetci majitelia poèítaèov,<br />

ktoré majú vyvedené konektory<br />

USB <strong>na</strong> zadnej strane poèítaèovej<br />

skrine, a nechce sa im pri ka�dom pripojení<br />

èi odpojení <strong>na</strong>príklad USB flash<br />

H A R D W A R E<br />

prístroja vo¾bu VideoLink a od tej chvíle je prijímaè<br />

riadený z poèítaèa. V jeho prostredí si <strong>na</strong>jprv vyberiete<br />

príslušnú dru�icu a program u� obsahuje vybrané<br />

programy z nej. Tie sú rozdelené pod¾a tzv. témy,<br />

<strong>na</strong>pr. šport, filmy, ale aj pod¾a jazyka, <strong>na</strong>pr. anglické,<br />

nemecké, španielske. Vybraný kanál potom máte zobrazený<br />

<strong>na</strong> displeji poèítaèa, a to buï v menšom okne,<br />

alebo <strong>na</strong> celej obrazovke. Povely z dia¾kového ovládania<br />

k prijímaèu sú interpretované <strong>na</strong> poèítaèi (<strong>na</strong>pr.<br />

zme<strong>na</strong> kanála, vo¾ba hlasitosti a pod.).<br />

Na testovanie sme od dodávate¾a vypýtali kompletnú<br />

súpravu – satelitnú anténu FTE maximal s priemerom<br />

80 cm, konvertor AB LNC 05U a anténny kábel.<br />

Súpravu sme sami zmontovali a <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> dru�icu<br />

Astra 19. Po <strong>na</strong>stavení sa nám podarilo <strong>na</strong>ladi� 526 TV<br />

staníc (bohu�ia¾, viacero z nich bolo kódovaných a niektoré<br />

stanice sa opakovali) a 485 rozhlasových staníc.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> takýto poèet staníc z jednej dru�ice<br />

pova�ujeme limit 3600 za celkom malý pre prípad, �e<br />

pomocou polohovacieho motora budete môc� <strong>na</strong>ladi�<br />

ove¾a viac kanálov. Následne sme pripojili satelitný<br />

prijímaè s notebookom, <strong>na</strong>inštalovali softvér a boli<br />

sme schopní <strong>na</strong> notebooku prijíma� satelitné stanice a<br />

<strong>na</strong>hráva� ich.<br />

Toto zariadenie predstavuje ïalšiu generáciu satelitných<br />

prijímaèov. Zaujímavé sú jeho mo�nosti<br />

v oblasti priameho <strong>na</strong>hrávania prijímaných programov<br />

<strong>na</strong> pevný disk. Rov<strong>na</strong>ko sú pokroèilé jeho mo�nosti<br />

v oblasti dekódovania programov.<br />

Ce<strong>na</strong>: prijímaè DSR−310 SKCI: 10 699 Sk (8990 Sk bez DPH)<br />

satelitná anté<strong>na</strong>: 1309 Sk (1100 Sk bez DPH)<br />

konvertor LNC 05U: 464 Sk (390 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: AB Com, Topo¾èany<br />

Ondrej Macko<br />

disku alebo iného zariadenia<br />

blúdi� v d�ungli káblov,<br />

ktorá sa èasto <strong>na</strong>chádza za<br />

poèítaèovou skriòou. Hardvérová<br />

i softvérová inštalácia<br />

prebieha vcelku jednoducho<br />

– zariadenie sa toti�<br />

vkladá do 3,5-palcovej šachty poèítaèa,<br />

ktorá zvyèajne ostáva nevyu�itá<br />

pod disketovou mechanikou. Najzlo-<br />

�itejší krok je teda rozmontovanie poèítaèovej<br />

skrinky a vylomenie záslepiek,<br />

ktoré sú zvyèajne prítomné v nepou�ívaných<br />

poèítaèových šachtách.<br />

Následne treba pripevni� rozboèovaè<br />

v poèítaèovej šachte a prepoji� ho so<br />

zbernicou USB.<br />

K práci rozboèovaèa nemáme nijaké<br />

pripomienky. Základnú podmien-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

RF frekvencia: 950 ~ 2150 MHz<br />

Stupeò signálu: −65 ~ −25 dBm<br />

Max. 3600 predprogramovaných programov pre TV/rádio<br />

Automatické vyh¾adávanie programov, pôvodný program,<br />

zamrznutie programu, 14 èasovaèov, rýchla zme<strong>na</strong> programu<br />

DiSEqC: podpora verzie 1.0 a 1.2 a USALS<br />

Rozmery: 335 × 58,5 × 271 mm<br />

ku súèasných pou�ívate¾ov – podporu<br />

USB 2.0 s mo�nos�ou prenosu dát<br />

rýchlos�ou 480 megabitov za sekundu<br />

– toti� splnil a pracoval bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov. Jediný fakt,<br />

ktorý mu mô�eme zazlieva�, je neskorý<br />

príchod do redakcie. Keby nám<br />

ho toti� dodávate¾ zapo�ièal skôr,<br />

mohli sme si ušetri� nieko¾ko desiatok<br />

minút èakania pri kopírovaní<br />

súborov... -mh-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Farba: biela<br />

Mo�nos� <strong>na</strong>montovania do 3,5−palcovej šachty<br />

Štyri porty USB 2.0<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong>: 668 Sk (561 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: PC Business<br />

7/2004 PC REVUE 87<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

S O F T W A R E<br />

Floor Plan 3D verzia 8<br />

Ide o program, ktorý je urèený predovšetkým<br />

<strong>na</strong> návrh projektov domov.<br />

Umo�òuje jed<strong>na</strong>k vytvorenie nákresu<br />

domu, k dispozícii je aj jeho 3D zobrazenie.<br />

Vo svojom virtuálnom dome<br />

sa mô�ete dokonca poprechádza�. Program<br />

je urèený hlavne pre be�ných ¾udí,<br />

ktorí nemajú skúsenosti s projektovaním<br />

domov. Floor Plan 3D existuje<br />

aj v èeskej lokalizácii a tú sme mali<br />

k dispozícii <strong>na</strong> recenziu.<br />

Pri tvorbe vášho budúceho domu<br />

vychádzate z pôdorysu. Sem umiestòujete<br />

jednotlivé objekty a postupne<br />

zapåòate vnútorný priestor. Zjednodušuje<br />

sa tak vytvorenie predstavy aj<br />

v prípade komplikovaných stavieb. Zároveò<br />

obsahuje aj funkcie <strong>na</strong> výpoèet<br />

ceny <strong>na</strong>vrhovaného domu.<br />

V hornej èasti pou�ívate¾ského<br />

rozhrania programu Floor Plan 3D sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú základné nástrojové lišty.<br />

Pomocou prvej si vytvoríte, <strong>na</strong>èítate,<br />

ulo�íte a vytlaèíte svoj projekt. S nástrojmi<br />

v ïalšej lište mô�ete zarovnáva�<br />

interiérové predmety v dome pod-<br />

¾a hrany, osi alebo vyrovnáte medzery<br />

medzi nimi. A v poslednej lište –<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jdôle�itejšej – nájdete<br />

zlo�ky, z ktorých zostavujete dom,<br />

jeho interiér i exteriér.<br />

Po výbere niektorej zlo�ky (<strong>na</strong>pr.<br />

dvere, nábytok, kuchynské linky) sa<br />

jej detailný obsah zobrazí v paneli <strong>na</strong><br />

¾avej strane pou�ívate¾ského rozhrania.<br />

Ka�dá zlo�ka pritom ešte obsahuje<br />

ïalšie podzlo�ky a v nich sú predmety<br />

rozdelené pod¾a vzájomnej podobnosti.<br />

Napríklad z nábytku v tejto<br />

zlo�ke nájdete postele, skrine, stolièky<br />

a pod. Pritom v�dy vidíte podobu<br />

zvoleného predmetu. Tento hierarchický<br />

systém umo�òuje jednoduchú<br />

orientáciu v predmetoch. Takisto tu<br />

nájdete aj mo�nos� prepnutia medzi<br />

3D poh¾adom a projektom domu.<br />

88 PC REVUE 7/2004<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Trial<br />

verzia<br />

Dom mô�ete zaèa� stava� hneï po<br />

štarte programu Floor Plan 3D. Program<br />

ponúka zaèiatok stavby ste<strong>na</strong>mi,<br />

ale nepochopite¾ne vynecháva základovú<br />

dosku. Na jej ulo�enie pred ste<strong>na</strong>mi<br />

musíte preto myslie� sami.<br />

Pokia¾ ide o steny, vyberáte si z hrúbky<br />

10, 15, 20 a 25 cm. Ponuka vyho-<br />

Tabu¾ka <strong>na</strong> vytvorenie druhého podla�ia<br />

tovenia stien obsahuje <strong>na</strong>sledujúce<br />

mo�nosti: steny štandardné, steny s výstu�ou,<br />

steny tehlové a steny betónové.<br />

Výšku existujúcich stien, výšku a šírku<br />

podlahovej lišty (sokla) mô�ete<br />

¾ubovo¾ne meni�.<br />

Hrúbka steny okrem uvedených<br />

rozmerov sa dá upravi� jedine vytvorením<br />

novej steny. Po tom, èo uzavriete<br />

steny a vytvoríte miestnos�,<br />

mô�ete zmeni� jej vlastnosti. Z kontextového<br />

menu si vyberáte oblo-<br />

�enie stien, podlahy a stropu. Medzi<br />

textúrami nájdete aj plávajúcu podlahu,<br />

obkladaèky, omietky a iné. Ak si<br />

chcete vytvori� v dome dve miestnosti,<br />

ktoré nie sú oddelené stenou, s<br />

rozliènými podlahami (<strong>na</strong>pr. obývaèku<br />

a kuchyòu), postaèuje medzi nimi<br />

<strong>na</strong>tiahnu� fiktívnu stenu. Tú síce<br />

neuvidíte v 3D poh¾ade, ale <strong>na</strong> pláne<br />

bude vyz<strong>na</strong>èená prerušovanou èiarou.<br />

Zmenu rovného tvaru steny <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> oblúkovú, lichobe�níkovú alebo<br />

pravouholníkovú vykonáte v kontextovom<br />

menu pou�itím funkcie Tvar.<br />

V ïalšej fáze „stavby“ domu mô-<br />

�ete umiestòova� okná a dvere. V programe<br />

Floor Plan 3D nájdete vyše sedemdesiat<br />

typov okien. Medzi nimi<br />

nájdete <strong>na</strong>ozaj všetko, èo asi budete<br />

potrebova�. Napríklad oblúkové okná,<br />

okná s ma¾ovaným sklom alebo okná<br />

so všakovakými mrie�kami. Pokia¾<br />

náhodou nenájdete tie vaše vysnívané<br />

okná, mô�ete si vytvori� nové.<br />

Okno<br />

<strong>na</strong> upravovanie<br />

predmetov,<br />

v tomto<br />

prípade<br />

sa špecifikujú<br />

vchodové<br />

dvere<br />

V tomto prípade zadávate výšku, šírku<br />

a hrúbku ok<strong>na</strong>, ale aj mno�stvo<br />

mrie�ok medzi ok<strong>na</strong>mi. Okná však<br />

nemô�ete umiestni�, ak majú výšku<br />

<strong>na</strong>d 2,04 m. Ich šírka nie je nijako<br />

obmedzená, mô�ete vytvori� <strong>na</strong>pr.<br />

okno so šírkou 20 metrov. Po vytvorení<br />

ok<strong>na</strong> mô�ete jeho vlastnosti<br />

ïalej meni�, dá sa meni� farba a materiál<br />

orámovania, dokonca volíte aj farbu<br />

skla.<br />

V prípade dverí v programe Floor<br />

Plan 3D nájdete vyše dvadsa� typov<br />

dverí. Tie sa upravujú podobne ako<br />

okná, ale majú jednu zvláštnos�. Dá sa<br />

v percentách <strong>na</strong>definova� stupeò otvorenia<br />

dverí, prièom tento údaj sa<br />

pou�ije pre 3D model. Pri vytváraní nových<br />

dverí mô�ete meni� aj ich tvar.<br />

Medzi mno�stvom všakovakých dverí<br />

nájdete aj nieko¾ko gará�ových brán.<br />

Tie majú väèšinou otváranie zhora.<br />

Z interiérových predmetov obsahuje<br />

Floor Plan 3D veci dennej potreby,<br />

<strong>na</strong>pr. práèky, chladnièky, sušièky,<br />

sporáky alebo digestory. Pomocou<br />

tohto programu si mô�ete <strong>na</strong>vrhnú�<br />

vlastnú kuchyòu, ale aj rozmiestnenie<br />

nábytku v jednotlivých miestnostiach.<br />

Pritom mô�ete pou�i� mno�stvo<br />

skriniek, stolièiek a stolov. Pri<br />

ka�dom predmete sa dajú meni� jeho<br />

vlastnosti: farba, materiál, výška<br />

umiestnenia <strong>na</strong>d podlahou. Pri kuchynských<br />

skrinkách mô�ete meni� aj<br />

tvar skla <strong>na</strong> predných dvierkach.<br />

V prípade spodných skriniek kuchynskej<br />

linky máte <strong>na</strong> výber odstránenie<br />

spojovacej lišty kuchynskej dosky<br />

a steny.<br />

Ak má váš dom nieko¾ko podla�í,<br />

potrebujete <strong>na</strong>jskôr vytvori� schody.<br />

Program obsahuje toèité, ale aj klasické<br />

schody. V prípade klasických<br />

schodov mô�ete vyu�i� konštrukciu s<br />

ostrovèekmi alebo postupné zatáèanie<br />

schodiska. Schody tak ako všetko<br />

v tomto programe sa dajú upravova�.<br />

Meníte materiál, farbu a všetky mo�né<br />

rozmery zábradlia. Pokia¾ nepou�ijete<br />

vopred pripravené schodisko,<br />

ale ho vytvárate sami, mô�ete dokonca<br />

meni� aj výšku, šírku a hrúbku<br />

schodu. Nenechajte si však vytváranie<br />

schodov <strong>na</strong>koniec. V tom prípade<br />

dôjde toti� k spomaleniu chodu programu<br />

pri generovaní schodiska.<br />

Ak sa chcete dosta� <strong>na</strong> ïalšie podla�ie,<br />

postaèí v ¾avom hornom rohu<br />

programu zmeni� v menu prvé podla�ie<br />

<strong>na</strong> druhé podla�ie. Po tejto operácii<br />

sa vám <strong>na</strong> obrazovke objaví nové<br />

okno. V òom si mô�ete vybra� z troch<br />

polo�iek. Prvou je Skopírova� vybranú<br />

úroveò <strong>na</strong> novú, prièom program iba<br />

skopíruje prvé podla�ie so všetkými<br />

ok<strong>na</strong>mi, dverami a ste<strong>na</strong>mi. Je dos�<br />

pozoruhodné, �e program skopíruje

aj vchodové dvere a umiestni ich <strong>na</strong><br />

poschodie. Ïalšou mo�nos�ou je<br />

vo¾ba Pou�i� vybranú úroveò pauzovania.<br />

V tomto prípade sa <strong>na</strong> druhé<br />

podla�ie neprekopíruje niè a toto<br />

podla�ie si vytvárate pod¾a samostatného<br />

návrhu. Táto vo¾ba je vhodná<br />

<strong>na</strong>jmä pri domoch s podkrovným<br />

podla�ím. A <strong>na</strong>koniec je tu mo�nos�<br />

Nezávislá úroveò, kde vám program<br />

dovolí budovanie úplne mimo predchádzajúceho<br />

plánu. Táto funkcia je<br />

praktická <strong>na</strong>pr. pri budovaní gará�e<br />

oddelene od domu.<br />

Ak si vytvoríte druhé podla�ie skopírovaním<br />

vybranej úrovne <strong>na</strong> novú<br />

alebo pou�itím vybranej úrovne pauzovania,<br />

budete vidie� prvé podla�ie<br />

zobrazené zoslabenými sivými èiarami.<br />

Pritom vidíte okrem stien aj okná,<br />

dvere a všetky interiérové predmety.<br />

Rov<strong>na</strong>ko to funguje, aj keï ste <strong>na</strong><br />

prvom podla�í, teda vidíte slabými<br />

sivými èiarami druhé podla�ie.<br />

Teraz mô�ete prejs� k stavbe strechy.<br />

V príslušnom oddelení máte <strong>na</strong><br />

výber z mno�stva striech, ktoré sa<br />

líšia buï materiálom, alebo sklonom<br />

škridiel. Ak si u� postavíte akúko¾vek<br />

strechu, mô�ete <strong>na</strong> òu prida� ïalšie<br />

3D poh¾ad <strong>na</strong> pôdorys<br />

elementy, <strong>na</strong>pr. strešné okná alebo<br />

vikiere. Na výber máte mno�stvo rozlièných<br />

okien: kruhové, štvorcové, ale<br />

aj iné. Ak si však medzi vikiermi<br />

vyberiete príliš krátky, strecha vikiera<br />

nebude úplne spojená s ostatnou<br />

strechou domu.<br />

Ak ste dokonèili strechu, je èas<br />

prejs� <strong>na</strong> exteriér. Floor Plan 3D<br />

ponúka mno�stvo predmetov a záhradného<br />

nábytku. Dovolí vám vytvori�<br />

si terasu alebo dokonca altánok.<br />

Takisto si mô�ete k vášmu domu<br />

vytvori� aj prístupovú cestu, vysadi�<br />

3D poh¾ad <strong>na</strong> vytvorený dom. Poh¾ady sa dajú otáèa� a <strong>na</strong>stavi� sa dá aj mierka.<br />

Nedoko<strong>na</strong>lé spojenie vikiera zo strechou<br />

nieko¾ko stromov, ohradi� celý pozemok<br />

zábradlím a vytvori� bránièku.<br />

Floor Plan 3D obsahuje mo�nos�<br />

zadávania ceny jednotlivých predmetov,<br />

tak�e si mô�ete vypoèíta�, ko¾ko<br />

ten váš dom bude vlastne stá�. Vytvori�<br />

sa dá aj databáza dodávate¾ov<br />

príslušných predmetov, z ktorej si<br />

potom u� jednoducho vyberáte. Pri<br />

urèovaní ceny nezabudnite pripoèíta�<br />

sumu za prácu.<br />

Floor Plan 3D vïaka detailnému<br />

manuálu s ilustraènými obrázkami<br />

pomáha vlastníkom pozemkov, ktorí<br />

sa nevedia rozhodnú�, ako by ten ich<br />

vysnívaný dom mal vlastne vyzera�.<br />

V programe sa myslelo <strong>na</strong>ozaj<br />

<strong>na</strong> všetko, nájdete tu ve¾a detailov<br />

a predmety si mô�ete prispôsobova�.<br />

Keï�e Floor Plan 3D obsahuje aj modul<br />

<strong>na</strong> odha¾ovanie zrejmých chýb,<br />

nedovolí vám urobi� nijakú chybu. Ak<br />

sa bojíte fi<strong>na</strong>nènej stránky, <strong>na</strong>definujte<br />

si pre ka�dý predmet cenu a uvidíte,<br />

ko¾ko vás stavba bude stá�.<br />

Výhodou je aj to, �e v dodávke<br />

programu a èiastoène aj <strong>na</strong> stránke<br />

programu (<strong>www</strong>.floorplan.cz) máte k<br />

dispozícii mno�stvo projektov, ktoré<br />

si mô�ete upravova�. Skúšobnú verziu<br />

programu Floor Plan 3D nájdete<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD REVUE v tomto èísle.<br />

Oproti úplnej edícii neobsahuje kni�nicu<br />

500 3D predmetov a nemá ani<br />

vzorové príklady.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mo�nos� <strong>na</strong>definovania cien materiálov<br />

☺ Mo�nos� prispôsobenia existujúcich<br />

predmetov<br />

� Pri komplikovaných stavbách sa vy�adujú<br />

vysoké hardvérové po�iadavky, i<strong>na</strong>k je práca<br />

programu pomalá<br />

Ce<strong>na</strong>: 2499 Sk (2100 Sk bez DPH)<br />

Výrobca: IMSI<br />

Èeská lokalizácia: Execd<br />

Predajca: Execd<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne hardvérové po�iadavky:<br />

Windows 98/Me/2000/XP<br />

Pentium 166, 64 MB RAM<br />

100 MB <strong>na</strong> pevnom disku<br />

SVGA Hi−color<br />

CD−ROM<br />

Internet Explorer 5.5<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.floorplan.cz

S O F T W A R E<br />

Registry Monitor 6.10 Nájdete<br />

Systémová databáza Windows nesúca<br />

názov Registry je pre mnohých pou�ívate¾ov<br />

záhadou. Podaktorým <strong>na</strong>skakujú<br />

zimomriavky u� pri pomyslení<br />

<strong>na</strong> to, �e by do nej mali ruène zasahova�,<br />

pre iných je zasa takáto práca<br />

ka�dodenným chlebíkom. Okrem zdokumentovaných<br />

k¾úèov, podk¾úèov a<br />

hodnôt obèas treba upravova� aj k¾úèe,<br />

resp. hodnoty, s ktorými pracuje urèitá<br />

konkrét<strong>na</strong> aplikácia. Vo väèšine prípadov<br />

sa však nemo�no dopracova� k jej<br />

technickej dokumentácii, a tak jediným<br />

riešením je pozrie� sa aplikácii <strong>na</strong><br />

zúbky pomocou špecializovaných nástrojov.<br />

Jednou z mo�ností je Registry<br />

Monitor, ktorého názov hovorí sám za<br />

seba.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Tento<br />

malièký program s ve¾kos�ou iba 72<br />

KB nie je vôbec potrebné inštalova�,<br />

staèí ho jednoducho stiahnu� a rozbali�.<br />

Funguje pod Windows 9x/Me/<br />

NT/2K/XP, k dispozícii sú dokonca aj<br />

verzie pre 64-bitové Windows.<br />

SYSTÉMOVÉ PO�IADAVKY. Program<br />

pobe�í aj <strong>na</strong> tých <strong>na</strong>jpomalších<br />

poèítaèoch, no jeho reál<strong>na</strong> pou�ite¾nos�<br />

závisí od mno�stva monitorovaných<br />

k¾úèov. Implicitne toti� program<br />

zaz<strong>na</strong>menáva všetky aktivity<br />

registraènej databázy a pomalšie po-<br />

90 PC REVUE 7/2004<br />

<strong>na</strong> CD REVUE shareware<br />

èítaèe spomenutý nápor nebudú zvláda�.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Registry<br />

Monitor sa skladá z jedného hlavného<br />

ok<strong>na</strong>, rozdeleného do nieko¾kých ståpcov.<br />

V prvom sa zobrazuje èíslo udalosti,<br />

v druhom èas, tretí ståpec zobrazuje<br />

názov procesu, ktorý udalos�<br />

vyvolal, vo štvrtom je typ udalosti<br />

(<strong>na</strong>pr. CloseKey, QueryKey), v piatom<br />

je výsledok operácie a <strong>na</strong>pokon šiesty<br />

poskytuje dodatoèné informácie.<br />

Po spustení zaène Registry Monitor<br />

automaticky monitorova� všetky<br />

programy pristupujúce k registraènej<br />

databáze. V závislosti od okolností<br />

mô�e by� prístupov ve¾mi ve¾a,<br />

preto celkom urèite príde vhod mo�nos�<br />

doèasne pozastavi� monitorovanie<br />

pomocou File > Capture Events.<br />

Všetky zaz<strong>na</strong>menávané údaje sa dajú<br />

ulo�i� do súboru a následne opä�<br />

<strong>na</strong>èíta�. V ponuke Edit nájdeme<br />

okrem obligátnych funkcií aj jednu<br />

<strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš zaujímavú s názvom Regedit<br />

Jump. Monitorovanie je síce<br />

pekná vec, no jednotlivé k¾úèe majú<br />

neraz krkolomne zlo�ité a dlhé názvy,<br />

otvára� ich ruène je preto priam<br />

utrpenie. Naš�astie spomenutá funkcia<br />

túto nudnú operáciu urobí za vás,<br />

staèí si iba oz<strong>na</strong>èi� záz<strong>na</strong>m a funkciu<br />

pou�i� – Registry Monitor sám spustí<br />

editor registraènej databázy a otvorí<br />

potrebný k¾úè, resp. podk¾úè. Ak robíte<br />

hlbší prieskum, mô�e by� spomenutá<br />

funkcia neocenite¾nou pomôckou,<br />

preto�e ruèné otváranie všetkých<br />

k¾úèov by vy�adovalo mno�stvo<br />

èasu a aj obrovskú dávku trpezlivosti.<br />

Dodatoèné <strong>na</strong>stavenia nájdeme v<br />

ponuke Options. Okrem iného je tu<br />

<strong>na</strong>pr. mo�nos� obmedzi� poèet záz<strong>na</strong>mov<br />

(History Depth), zapnú� automatické<br />

rolovanie (Auto Scroll) alebo<br />

zmeni� <strong>na</strong>stavenie farieb. Bezpochyby<br />

<strong>na</strong>jmocnejšia je však funkcia<br />

Filter/Highlight. Pou�ívate¾ väèšinou<br />

toti� nemusí sledova� všetku aktivitu<br />

a potrebuje sa sústredi� iba <strong>na</strong> jeden<br />

konkrétny program, no a presne to<br />

mo�no dosiahnu� <strong>na</strong>stavením filtra.<br />

V závislosti od <strong>na</strong>stavení potom filter<br />

zaz<strong>na</strong>menáva èítanie, zápisy,<br />

úspešné i neúspešné pokusy (medzi<br />

neúspešné patrí <strong>na</strong>pr. pokus o èítanie<br />

neexistujúceho k¾úèa). Prirodzene, vo<br />

filtri mo�no pou�íva� aj zástupné<br />

z<strong>na</strong>ky (wildcards).<br />

Ak musíte z nejakého dôvodu<br />

monitorova� viacero programov, potom<br />

sa vám urèite zídu filtre Exclude<br />

a Highlight. V tom prvom prípade si<br />

mô�ete <strong>na</strong>stavi�, ktoré aplikácie bude<br />

program ignorova�, a v druhom zasa,<br />

ktoré zvýrazní. Ak <strong>na</strong>príklad existuje<br />

program generujúci ve¾a po�iadaviek<br />

<strong>na</strong> èítanie, ktoré iba zbytoène zväèšujú<br />

výsledný súbor èi spoma¾ujú monitorovanie,<br />

mo�no ho ve¾mi jednoducho<br />

eliminova�. Naopak, záz<strong>na</strong>my<br />

aktivít dôle�itého programu sa dajú<br />

farebne odlíši� zapísaním jeho me<strong>na</strong><br />

do po¾a Highlight. V ponuke Options<br />

sa <strong>na</strong>chádza aj polo�ka Clock Time,<br />

ktorá „<strong>na</strong>turalizovaný“ èas v druhom<br />

ståpci upraví do zrozumite¾nej podoby.<br />

Mo�no sa to bude zda� paradoxné,<br />

ale program zrejme <strong>na</strong>jviac vyu�ijú<br />

programátori. Tvrdenie, �e programátor<br />

by sám mal ma� <strong>na</strong>jlepší preh¾ad<br />

o svojom programe, vo sférach<br />

vysokoúrovòového programovania<br />

ve¾mi neplatí. Rôzne komponenty<br />

ActiveX, resp. databázové stroje mô-<br />

�u neraz vzia� svoj (a teda i programátorov)<br />

osud do vlastných rúk a zaèa�<br />

šarapati�. Ak sa takýto problém<br />

vyskytne a nejakým spôsobom súvisí<br />

s registraènou databázou, nie je problém<br />

diagnostikova� ho pomocou Registry<br />

Monitora.<br />

Druhou mo�nos�ou bude vyu�itie<br />

programu pri písaní všakovakých<br />

šikovných utilít, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> zálohovanie<br />

<strong>na</strong>stavení urèitých aplikácií. Jednoducho<br />

si pozriete, ktoré k¾úèe aplikácia<br />

èíta, a hneï je jasné, èo treba<br />

zálohova�.<br />

Nie je �a�ké dovtípi� sa, �e program<br />

sa dá vyu�i� aj <strong>na</strong> investigatívnu èinnos�<br />

pochybného morálneho charakteru.<br />

Je <strong>na</strong>príklad pomerne jednoduché<br />

zisti�, do ktorých k¾úèov si príslušný<br />

sharewarový program ukladá údaj o<br />

dátume inštalácie. Neustálym mazaním<br />

tohto údaja je mo�né umelo predl�ova�<br />

„trvanlivos�“ softvéru, èo si<br />

však niektorí autori programov u�<br />

uvedomujú, a tak <strong>na</strong>príklad Secure Notes<br />

Organizer Registry Monitor nemilosrdne<br />

vypí<strong>na</strong>.<br />

ZÁVER. Registry Monitor je skvelá<br />

pomôcka pre vývojárov, programátorov<br />

i administrátorov. Pracuje pod<br />

všetkými verziami Windows, ovládanie<br />

je jednoduché a poèas testovania<br />

ani raz nespadol (platí to aj pre predchádzajúce<br />

verzie, pou�ívam ho u� pä�<br />

rokov <strong>na</strong> platformách NT/Win2000).<br />

Viac ako samotný program je dôle�itá<br />

stránka <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls. com, ktorú<br />

by mal poz<strong>na</strong>� ka�dý profesionál.<br />

Okrem Registry Monitora tu nájdete<br />

jeho súborovú obdobu File Monitor,<br />

ïalej Process Explorer, NTFS ovládaè<br />

pre MS DOS atï. Porov<strong>na</strong>te¾nú zbierku<br />

nástrojov, ktoré sú zadarmo, podaktoré<br />

<strong>na</strong>vyše aj so zdrojovým kódom,<br />

by ste inde veru iba �a�ko <strong>na</strong>šli.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podpora všetkých verzií Windows<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/<br />

ntw2k/source/regmon.shtml<br />

Ivan Zernovác ml.

Ulead DVD Movie Factory 3 Standard<br />

Ïalším príspevkom do série èoraz populárnejších<br />

DVD authoringových programov je DVD Movie Factory<br />

vo verzii 3 od spoloènosti Ulead. Program je<br />

pod¾a Ulead <strong>na</strong> ovládanie nenároèné riešenie All-in-<br />

One pre pou�ívate¾ské potreby DVD authoringu. DVD<br />

Movie Factory 3 oproti predošlej verzii prináša viaceré<br />

zdoko<strong>na</strong>lenia. Okrem zlepšenej kompatibility<br />

importovania súborov zmenou prešli aj funkcie <strong>na</strong>pa¾ovania<br />

<strong>na</strong> CD a DVD èi sekcia efektov.<br />

Program <strong>na</strong> disku zaberie o nieèo viac ako 300<br />

MB, dostatoène ve¾ký priestor <strong>na</strong> disku si však tre-<br />

Jednoduchos� ovládania sa stáva hlavným mottom produktov Ulead; ani v tomto<br />

programe sa nestratíte v spleti menu<br />

ba vyhradi� <strong>na</strong> spracúvané filmy, prípadne <strong>na</strong> video<br />

s�ahované z kamery. Program disponuje u� klasicky<br />

priamoèiarou inštaláciou s krátkym zdr�aním v<br />

prípade, �e chcete doinštalova� prehrávaè Quick<br />

Time a kodeky Windows Media. Pracovné prostredie<br />

je jednoz<strong>na</strong>ène orientované <strong>na</strong> domáci sektor a<br />

<strong>na</strong> zaèí<strong>na</strong>júcich pou�ívate¾ov, ale pohàda� by ním<br />

nemal ani skúsený pou�ívate¾, ktorému takýto program<br />

umo�ní rýchlo a jednoducho vyrobi� DVD disky<br />

v slušnej kvalite. Pou�ívate¾ské prostredie programu<br />

je ve¾mi podobné ostatným programom z portfólia<br />

Ulead, a tak sa pou�ívatelia, ktorí u� pracovali<br />

s inými programami z produkcie tejto spoloènosti,<br />

v òom nestratia. Pou�ívate¾ sa však nestratí ani prípade,<br />

�e s ním bude pracova� po prvý raz – celý<br />

program je toti� optimalizovaný <strong>na</strong> jednoduchos�<br />

ovládania a preh¾adnos�. Z pracovného prostredia<br />

programu len málokedy zablúdite do menu.<br />

Po prvom spustení úvodný dialóg zis�uje, aký<br />

projekt pou�ívate¾ hodlá vytvori�, a tomu prispôsobí<br />

pou�ívate¾ské rozhranie. Na výber je z projektov,<br />

ktoré sa konèia ulo�ením finálneho projektu <strong>na</strong><br />

DVD, VCD alebo SVCD. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku mo�no<br />

okrem vlo�enia videosekvencií aj s�ahova� video<br />

z kamery, z DVD-Video, PC TV tunera, ale <strong>na</strong>príklad<br />

aj z klasického VHS videa. Stiahnuté èi vlo�ené<br />

video sa dá v tomto kroku striha� a usporadúva� <strong>na</strong><br />

èasovej osi, prípadne pridáva� titulky. Titulky sa <strong>na</strong><br />

rozdiel od predchádzajúcej verzie programu dajú<br />

umiestni� <strong>na</strong> ¾ubovo¾né miesto, nielen do spodnej<br />

èasti filmu. K vlo�eným videosekvenciám mo�no<br />

<strong>na</strong>hovori� vlastný komentár èi hudobné pozadie.<br />

Okrem videosekvencií program umo�òuje vlo�i� aj<br />

bitmapové obrázky v rôznych formátoch. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

kroku je mo�né vytvori� si vlastné grafické<br />

menu. Program u� klasicky v tomto kroku ponúka<br />

<strong>na</strong> výber z ve¾kého mno�stva (tentoraz 75) vopred<br />

pripravených podkladov vo ve¾mi dobrej grafickej<br />

kvalite. V prípade, �e sa odhodláte vytvori� si<br />

vlastné menu, mo�no do pozadia pou�i� <strong>na</strong>miesto<br />

statickej bitmapy aj video.<br />

V predposlednom kroku program ponúka náh¾ad<br />

<strong>na</strong> vytvorené video. Finálny krok<br />

ponúka <strong>na</strong>pálenie výsledného produktu<br />

<strong>na</strong> CD èi DVD. V prípade, �e<br />

disponujete iba funkène mierne<br />

oklieštenou verziou Standard, budete<br />

musie� o�elie� <strong>na</strong>pa¾ovaciu funkciu<br />

programu. Pokroèilejšia verzia<br />

však umo�òuje <strong>na</strong>pa¾ovanie vo formáte<br />

DVD-VR èi <strong>na</strong> DVD-RAM, DVD-<br />

RW médiá priamo z prostredia<br />

programu. Verzia Standard je oproti<br />

funkènejšiemu súrodencovi ešte<br />

oklieštená o program Ulead DVD<br />

Player, ale <strong>na</strong>jmä o mo�nos� importu<br />

videa so zvukovou stopou kódovanou<br />

vo formáte AC3. Finesou po<br />

vytvorení CD èi DVD média je<br />

vytvorenie etikiet pomocou zabu-<br />

dovaného programu. Trocha problematické<br />

však v tomto prípade<br />

bolo pou�ívanie etiketovacích hárkov,<br />

ktoré program nemal v zoz<strong>na</strong>me<br />

– pou�ívanie takýchto hárkov je toti� z<strong>na</strong>ène s�a-<br />

�ené. V praxi to z<strong>na</strong>mená, �e spo¾ahlivo potlaèíte len<br />

z<strong>na</strong>èkové etiketovacie hárky, <strong>na</strong> potlaè lacnejších,<br />

nez<strong>na</strong>èkových hárkov musíte pou�i� iný program.<br />

Ulead DVD Movie Factory 3 je solídny program,<br />

pomocou ktorého s minimom úsilia vytvoríte slušný<br />

výsledok, za ktorý sa nebudete musie� vonkoncom<br />

hanbi�. Jeho výhodou je, �e <strong>na</strong>priek svojej jednoduchosti<br />

vám striktne nepodsúva vlastné riešenia,<br />

ale do podstatnej miery umo�òuje aj vaše vlastné<br />

zásahy. To všetko dostanete za priaznivú cenu, ktorá<br />

len o málo presahuje hranicu 2000 korún.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2011Sk (1690 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Syntex Bratislava<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové po�iadavky: Procesor: Intel Pentium III 800 MHz,<br />

AMD Athlon 800 MHz alebo lepší<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE/2000/Me/XP<br />

Operaèná pamä�: 256 MB RAM (odporúèa sa aspoò 512 MB)<br />

Miesto <strong>na</strong> disku: 400 MB <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie programu, ïalšie<br />

miesto <strong>na</strong> projekty (rádovo gigabajty)<br />

Iné po�iadavky: DirectX 9.0, zvuková karta, rozlíšenie aspoò<br />

800 × 600 bodov<br />

S O F T W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

SHAREWAROVÉ OKIENKO Nájdete<br />

AbsoluteFTP v2.2.5<br />

Opis: FTP klient pre Win95-XP; výrobca ponúka obdobný produkt <strong>na</strong> šifrovaný<br />

SSH2 prenos súborov pod názvom SecureFX<br />

Vlastnosti:<br />

� prostredie programu v štýle Windows Explorera podporuje presun súborov<br />

medzi lokálnym a vzdialeným systémom pomocou myši, resp. vkladanie príslušných<br />

adries URL súborov cez pamä�ovú schránku; je mo�ný obojsmerný prenos<br />

viacerých súborov medzi lokálnym poèítaèom a jedným alebo viacerými servermi<br />

súèasne; typ prenosu (ASCII, resp. binárny) jednotlivých druhov súborov program<br />

urèuje <strong>na</strong> základe informácií obsiahnutých v editovate¾nej databáze prípon<br />

� podpora prenosu súborov cez proxy/firewall aplikácie Socks 4/5, CSM,<br />

WinGate, WinProxy, Raptor a ïalšie<br />

� program v prípade prerušenia spojenia so vzdialeným systémom umo�òuje<br />

automatické znovu<strong>na</strong>dviazanie spojenia a ukonèenie všetkých nedokonèených<br />

prenosových úloh; je k dispozícii aj funkcia udr�iavania spojenia, aby sa predišlo<br />

odpojeniu zo strany servera po uplynutí definovaného èasu neèinnosti<br />

� po <strong>na</strong>dviazaní spojenia je mo�né aj ruèné zadávanie všetkých dostupných<br />

inštrukcií <strong>na</strong> ovládanie FTP servera<br />

� funkcia synchronizácie umo�òuje volite¾ným spôsobom synchronizova�<br />

obsah lokálneho a vzdialeného adresára (volite¾ne aj so štruktúrou podadresárov);<br />

je podporovaný aj prenos súborov medzi adresármi vzdialeného systému<br />

a takisto priamy prenos súborov zo servera <strong>na</strong> iný server<br />

� prenosové úlohy sa dajú aktivova� aj z príkazového riadka, èo umo�òuje ich<br />

plánovanie a automatické spúš�anie<br />

� je k dispozícii aj funkcia editovania súborov ulo�ených <strong>na</strong> vzdialenom systéme,<br />

ktorá spoèíva v prenose súboru <strong>na</strong> lokálny systém, jeho modifikácii v príslušnom<br />

type editora a opätovnom prenose <strong>na</strong> vzdialený systém po ukonèení editácie<br />

� je mo�ný import databáz z CuteFTP a WS_FTP aplikácií<br />

� medzi ïalšie funkcie patrí <strong>na</strong>pr. vymazávanie súborov a adresárov <strong>na</strong> vzdialenom<br />

systéme, mo�nos� zmeny prístupových práv súborov <strong>na</strong> serveri (pokia¾<br />

je u�ívate¾ovi funkcia povolená), korekcia èasových zón pri porovnávaní dátumu<br />

a èasu vytvorenia súborov, konverzia malých a ve¾kých písmen v názvoch<br />

súborov, tvorba záz<strong>na</strong>mu o komunikaèných aktivitách programu a pod.<br />

Autor: VanDyke Software Inc. USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.vandyke.com<br />

Page Updater II v1.0<br />

Opis: nástroj pre Win95-XP umo�òujúci u�ívate¾om modifikova� vybrané èasti<br />

webových stránok aj bez detailnej z<strong>na</strong>losti ich tvorby<br />

Vlastnosti:<br />

� program pracuje v dvoch re�imoch – administrátorskom a u�ívate¾skom;<br />

v prvom menovanom móde tvorca (správca) domovskej stránky definuje<br />

92 PC REVUE 7/2004<br />

adresy HTTP jednotlivých<br />

webových dokumentov<br />

a ich èastí<br />

(pasá�í), ktoré treba<br />

modifikova� (aktualizova�),<br />

a túto definíciu<br />

spolu s FTP adresou<br />

servera, prihlasovacím<br />

menom a heslom <strong>na</strong><br />

FTP prenos ulo�í do definièného súboru v špecifickom formáte<br />

� u�ívate¾ (majite¾) stránky mô�e následne aj bez potreby detailnej z<strong>na</strong>losti zásad<br />

tvorby webových stránok po zadaní hesla zvolené pasá�e jednotlivých stránok<br />

¾ubovo¾ne modifikova�; mô�e ís� <strong>na</strong>pr. o aktuálne oz<strong>na</strong>my, akciové ponuky a pod.;<br />

vzh¾ad modifikovaných stránok mo�no lokálne prezrie� internetovým prehliadaèom<br />

a následne ich prenies� cez protokol FTP <strong>na</strong> príslušný server; v prípade, �e došlo<br />

k ne�iaducej úprave niektorej stránky, dá sa zo zálohy vyvola� jej pôvodný obsah<br />

� pri editovaní textu má u�ívate¾ k dispozícii základné funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. práca<br />

s pamä�ovou schránkou, vo¾ba typu, ve¾kosti a farby písma, vlo�enie a odstránenie<br />

riadka, paragrafu, resp. hypertextového odkazu, vkladanie symbolov atï.<br />

� základné funkcie programu mo�no ovláda� klávesovými skratkami, program<br />

je vybavený aj funkciou zis�ovania existencie novších verzií programu <strong>na</strong><br />

domovskej stránke<br />

Autor: Computer Idea Enterprises LLC, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 50 USD<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.cidenterprises.com/pageupdater<br />

PECompact v2.21<br />

<strong>na</strong> CD REVUE<br />

Opis: program <strong>na</strong> kompresiu spúš�ate¾ných súborov vo formáte PE<br />

Vlastnosti:<br />

� program umo�òuje pomocou kompresných algoritmov skráti� då�ku EXE,<br />

DLL, SCR, OCX a iných súborov vo formáte PE, ktoré sa po spustení dekomprimujú<br />

priamo do pamäte RAM a následne spúš�ajú; kompresia spúš�ate¾ných<br />

súborov umo�òuje zmenši� nároky <strong>na</strong> diskovú kapacitu a pri rýchlych poèítaèoch<br />

aj skráti� dobu spúš�ania aplikácií vzh¾adom <strong>na</strong> výrazné skrátenie<br />

doby èítania súboru z pamä�ového média (<strong>na</strong>pr. CD-ROM)<br />

� program umo�òuje aplikáciu rôznych kompresných metód vrátane FFCE,<br />

aPLib, BriefLZ a LZMA a aj algoritmy <strong>na</strong> kontrolu integrity (CRC32) a šifrovanie<br />

súboru; jednotlivé kompresné metódy sa líšia kompresným pomerom,<br />

resp. rýchlos�ou dekompresie; je mo�né pou�íva� aj viaceré varianty zavádzacieho<br />

modulu s rôznou mierou testovania integrity súboru, resp. ochrany<br />

proti reverznej a<strong>na</strong>lýze kódu<br />

� pred aplikáciou kompresie je mo�né realizova� „oèistenie“ súborov od nepotrebných<br />

informácií (nevyu�ité multimediálne moduly, èas� súboru presahujúcu<br />

då�ku deklarovanú v hlavièke a pod.)<br />

� poradie a druh pou�itých algoritmov sa spolu s ïalšími <strong>na</strong>staveniami ukladá<br />

vo forme projektu; zvolené súbory mo�no s definovaným <strong>na</strong>stavením kom-

primova� buï v rámci grafického rozhrania programu,<br />

alebo z príkazového riadka<br />

� komprimovaný program sa dá otestova� z h¾adiska<br />

funkènosti priamo z prostredia programu a<br />

v prípade, �e došlo nevhodným typom kompresie<br />

k jeho znefunkèneniu, mo�no sa vráti� k zálohovanej<br />

kópii nekomprimovaného súboru<br />

Autor: Bitsum Technologies, USA<br />

Štatút programu: freeware <strong>na</strong> nekomerèné vyu�itie, resp.<br />

shareware, skúšobná doba 3 dni<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD pri pou�ití <strong>na</strong> kompresiu jednej<br />

aplikácie<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.bitsum.com<br />

Text Monkey PRO v1.0.1<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> rôzne pomocné úpravy <strong>na</strong>písaného<br />

textu pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

� program vykonáva zvolené úpravy textu<br />

vlo�eného do pamä�ovej schránky, ktorý mo�no<br />

následne prenies� do pôvodnej aplikácie (textový<br />

editor, editor emailových správ a pod.)<br />

� rozhranie programu je preh¾adne èlenené do<br />

viacerých sekcií obsahujúcich príbuzné funkcie:<br />

úprava emailových správ, úprava dokumentov<br />

HTML, operácie s medzerami, riadkami a pod.<br />

� jednou zo základných funkcií je skracovanie<br />

a spreh¾adnenie emailových správ, keï mo�no<br />

odstraòova� jednoduché aj viacnásobné „zobáèiky“<br />

<strong>na</strong> zaèiatku ka�dého riadka citovaného textu,<br />

odstraòova� prebytoèné medzery a prázdne<br />

riadky, prípadne text správy preh¾adne formátova�<br />

� funkcie programu sa dajú pou�i� aj <strong>na</strong> èistenie<br />

dokumentov HTML od tagov HTML, dekódovanie<br />

z<strong>na</strong>kových konštánt HTML, mazanie zbytoèných<br />

prázdnych riadkov, medzier a tabulátorov a pod.<br />

� medzi u�itoèné funkcie patrí aj operácia definovaného<br />

odsadenia textu, konverzia malých a ve¾kých<br />

písmen, konverzia textu do formátu HTML èi hexadecimálneho<br />

výpisu, triedenie textu pod¾a abecedy<br />

alebo èísla vo zvolenom ståpci, resp. aj då�ky riadkov<br />

(vzostupné, zostupné èi náhodné), automatické èíslovanie<br />

odrá�ok, konverzia medzier a tabulátorov,<br />

odstránenie alebo konverzia OEM grafiky a iných<br />

z<strong>na</strong>kov definovaných u�ívate¾om atï.<br />

� ¾ubovo¾nú úpravu textu mo�no anulova� prostredníctvom<br />

funkcie UNDO; samozrejmos�ou je<br />

operácia vyh¾adávania a náhrady textových<br />

re�azcov (v jednom prechode je mo�né realizova�<br />

náhradu štyroch rôznych re�azcov inými), k dispozícii<br />

je aj štatistika poètu z<strong>na</strong>kov, slov a riadkov,<br />

frekvencie výskytu zvoleného re�azca a pod.<br />

S O F T W A R E<br />

� program sa dá pou�i� aj ako prehliadaè a jednoduchý<br />

editor obsahu pamä�ovej schránky s mo�nos�ou<br />

ulo�enia jej aktuálneho obsahu do súboru<br />

Autor: Boxer Software, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 10 dní<br />

(je k dispozícii aj oklieštená freewarová verzia programu)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.boxersoftware.com<br />

Peter Hubinský<br />

Registrácia shareware programov<br />

za slovenské koruny <strong>www</strong>.avir.sk<br />

AVIR

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

Krok, ktorý podnikli v Polyphony Digital, aby<br />

utíšili hlad po vyvíjanom Gran Turismo 4,<br />

sa dá chápa� rôzne. Keby <strong>na</strong> prvom mieste<br />

bol fanúšik a hráèi, bolo by to zadarmo (tu je diskutabilná<br />

forma distribúcie). Ak je prioritou marketing<br />

a distribútor, smrdí to komerènos�ou. Veï<br />

celý herný biznis je o peniazoch. Máme plati� za<br />

hrate¾né demo?<br />

Ak sa pozeráte <strong>na</strong> Gran Turismo 4: Prologue (GTP)<br />

ako demo, jeho zadová�enie nemá vôbec zmysel. Ste<br />

trpezliví a doká�ete poèka� ešte nejaký ten mesiac<br />

<strong>na</strong> finálnu verziu? V tomto momente u� ïalej nemusíte<br />

èíta�. Samozrejme, len ak sa nechcete dozvedie�,<br />

ako nové GT4 bude vyzera�. Pokia¾ nemô�ete<br />

zaspa� bez poriadneho nádychu z kanistra benzínu,<br />

èo máte pri posteli, spíte <strong>na</strong> bloku motora v rukaviciach<br />

a GT z<strong>na</strong>mená pre vás všetko, nie je <strong>na</strong>jmenší<br />

dôvod, preèo by ste GTP nemali ma�.<br />

GTP sa tvári ako plnohodnotná hra. Osobne som<br />

bol krátko po spustení vo vytr�ení, �e <strong>na</strong>ozaj dr-<br />

�ím v rukách finálnu verziu. Hra sa tak aj tvári a<br />

po nieko¾kých hodinách vás vyvedie z omylu – <strong>na</strong><br />

GT4 si ešte treba poèka�. V poslednom èase sa zaèali<br />

objavova� špekulácie, ktoré tvrdili, �e európska<br />

verzia GT4 vyjde a� zaèiatkom roku 2005. Sa-<br />

94 PC REVUE 7/2004<br />

Gran Turismo 4<br />

motný tvorca série Kazunori<br />

Yamauchi to však poprel a titul<br />

GT4 by sa mal aj v Európe objavi� koncom roka<br />

(november). Dos� bolo teórie. Dr�te sa, ideme z<br />

kopca!<br />

Základ GTP tvoria jazdné skúšky a mód Arcade.<br />

Zaèneme autoškolou, <strong>na</strong>d ktorou strávite pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jviac èasu. Je rozdelená <strong>na</strong> 5 okruhov pod¾a<br />

ob�a�nosti skúšok. Najjednoduchšie sú zelené testy.<br />

Nauèíte sa správne vybera� jednoduché zákruty a<br />

brzdi�. Pred ka�dým štartom je vám precízne opísaná<br />

situácia a to, èo od vás hra vy�aduje. Jednotlivé<br />

lekcie sú limitované èasom a uspie� mô�ete iba <strong>na</strong><br />

prvých troch miestach. Získa� zlato alebo striebro<br />

vy�aduje pozorné študovanie trate a citlivé ovládanie.<br />

Fyzikálny model je <strong>na</strong>ozaj doko<strong>na</strong>lý a ka�dá chybièka<br />

sa poèíta (o òom si povieme neskôr). Po absolvovaní<br />

zelených lekcií <strong>na</strong>sledujú èoraz �a�šie úlohy.<br />

V �ltom okruhu budete brzdi� vo vysokých rýchlostiach,<br />

budete sa s<strong>na</strong>�i� udr�a� auto <strong>na</strong> ceste a pritom<br />

nezhodi� ku�ele a zastavi� <strong>na</strong> presne vymedzenom<br />

mieste. Modrý okruh sa zameriava <strong>na</strong> vyberanie krkolomných<br />

90-stupòových zákrut pri vysokých rýchlostiach.<br />

Posledný, povinný èervený okruh vás <strong>na</strong>uèí<br />

podobne ako predchádzajúce zapamäta� si tra� a<br />

akcelerova� s výkonným autom. Rozbehnú� sa s Viperom<br />

bez zapnutého traction control je <strong>na</strong>ozaj fuš-<br />

ka. Tu nestaèí zošliapnu� pedál <strong>na</strong> podlahu. Kolesá sa<br />

pri plnom plyne pretáèajú aj po zaradení tretieho<br />

prevodového stupòa! Práca s plynom je pri tomto<br />

teste dôle�itá. Akoby to nestaèilo, s postupným prechádzaním<br />

úloh je èas potrebný <strong>na</strong> úspešné absolvovanie<br />

skúšky èoraz neúprosnejší. Posledný test –<br />

slalom medzi ku�e¾mi – budete nenávidie�! Piaty fialový<br />

okruh skúšok je nepovinný, tu sa budete s<strong>na</strong>�i�<br />

zu�itkova� všetky <strong>na</strong>dobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich<br />

kurzov. Posledných pä� testov sú ostré<br />

preteky, v ktorých majú súperi pred vami nieko¾kosekundový<br />

náskok. K dispozícii je v�dy nieko¾ko kôl<br />

v závislosti od trate a je len <strong>na</strong> vás, s akým umiestnením<br />

sa uspokojíte. Ka�dé jedno zaváhanie, zlé<br />

<strong>na</strong>èasovanie, skoré brzdenie alebo, <strong>na</strong>opak, neskoré<br />

zošliapnutie plynu sa poèíta. Úspešné dokonèenie<br />

testu odomyká nové autá, s ktorými sa mô�ete do<br />

sýtosti vyblázni� v móde Arcade. Oddych medzi jednotlivými<br />

farebnými okruhmi poskytujú tzv. Lunch<br />

Break pauzy, ktoré nie sú obmedzené èasom.<br />

Druhý herný mód Arcade umo�òuje jazdy <strong>na</strong><br />

vopred pripravených piatich tratiach, <strong>na</strong> ktorých<br />

ste skladali skúšky. Ak absolvujete všetky kurzy,<br />

trate poznáte <strong>na</strong>spamä� a je èas da� si sú�a� s AI.<br />

Ob�a�nos� je diskutabilná, zatia¾ èo pri testoch ste<br />

robili maximum, aby ste dosiahli potrebný èas, pri<br />

móde Arcade sa mô�ete uvo¾ni�. Oponenti sú aj <strong>na</strong>

<strong>na</strong>jvyššej ob�a�nosti mäkkí (dá sa aj podvádza� skracovaním<br />

trate). V zákrutách strácajú drahocenné stotiny<br />

a robia èasto chyby. Dôle�ité je zvládnu� vyberanie<br />

zákrut pri vysokých rýchlostiach a jemne pracova�<br />

s plynom a brzdou. Na ponúkaných tratiach si<br />

isto nájdete bezpeèné úseky, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>jlepšie<br />

predbehnú� súpera. Nájdete medzi nimi okruhy Fuji<br />

Speedway, Tsukuba a potom umelo vytvorený okruh<br />

v uliciach New Yorku a v horskom mesteèku v Taliansku.<br />

Poslednou tra�ou je rely Grand Canyon. Ka�dá<br />

jed<strong>na</strong> tra� je jedineèná pre svoje zákruty alebo povrch,<br />

<strong>na</strong> ktorom sa jazdí.<br />

Ob�a�nos� GTP je vysoká a� smrte¾ná. Nároèné je<br />

zvyknú� si <strong>na</strong> citlivé ovládanie. Plyn a brzdu ovládate<br />

pravým a<strong>na</strong>lógom alebo tlaèidlami. Ani jedno riešenie<br />

nie je ideálne. Pri tlaèidlách zabudnite <strong>na</strong> plynulé<br />

brzdenie a pri a<strong>na</strong>lógu je ovládanie príliš citlivé.<br />

Podobne je to aj pri riadení, keï väèšie vyklonenie<br />

¾avého a<strong>na</strong>lógu z<strong>na</strong>mená okam�itý šmyk. Nervy za-<br />

�ívané pri pretekoch sa dajú prirov<strong>na</strong>� azda iba k<br />

nútenému poèúvaniu Senzusu. Úplné ponorenie do<br />

hry zabezpeèí jedine volant s pedálmi, <strong>na</strong>jlepšie oficiálny<br />

Logitech Driving Force PRO.<br />

A <strong>na</strong> èom sa vlastne dá jazdi� v GTP? V ponuke<br />

je „iba“ 64 áut. Zastúpené sú skoro všetky z<strong>na</strong>èky<br />

a ka�dý si príde <strong>na</strong> svoje. Od rodinných VW Lupo,<br />

Honda Civic, Mitsubishi COLT, rôzne modely z<strong>na</strong>èiek<br />

Mazda a Mercedes cez športové Subaru Impreza,<br />

Ford Focus, Lancia Delta, Lotus a� po diabolsky<br />

rýchle F1 McLaren GTR, Nissan Xa<strong>na</strong>vi GTR a Honda<br />

Takata NSX. Samozrejme, nesmú chýba� populárne<br />

�� NOVINKY<br />

� Na tohtoroènej E3 (výstava hernej zábavy, ko<strong>na</strong>ná<br />

ka�doroène v Los Angeles) <strong>na</strong>robil The Witcher<br />

poriadny rozruch v �ánri RPG. Vývoj má <strong>na</strong> starosti<br />

po¾ské štúdio CD Projekt Red. Titul je postavený<br />

<strong>na</strong> Aurora engine od BioWare (Neverwinter Nights)<br />

a odohráva sa vo svete vytvorenom populárnym<br />

fantasy autorom Adrejom Sapkowskim. Hráè preberá<br />

rolu Zaklí<strong>na</strong>èa, ktorý bol od detstva trénovaný<br />

zabíja� rôzne príšery. Zaklí<strong>na</strong>è bude RPG zameraným<br />

<strong>na</strong> real-time súboje s mno�stvom nepriate¾ov,<br />

doplnený o príbeh plný zvratov a prekvapení,<br />

ktorý vyvrcholí jedným z troch koncov. Úlohy v hre<br />

bude mo�né splni� nieko¾kými spôsobmi. Zaklí<strong>na</strong>è<br />

(The Witcher) vychádza <strong>na</strong> jeseò 2005.<br />

� Spoloènos� Ubisoft vydala koncom minulého<br />

roka nieko¾ko titulov, ktoré si vyslú�ili neobyèajne<br />

vysoké hodnotenie. V <strong>na</strong>stavenej vysokej<br />

kvalite mieni táto firma pokraèova� aj <strong>na</strong>ïalej.<br />

Nestihli sme sa ani spamäta� z nedávno vydaného<br />

titulu Splinter Cell: Pandora Tomorrow a<br />

Ubisoft oz<strong>na</strong>muje vývoj tretieho dielu z tejto<br />

stealth série. Sam Fisher a bunka Third Echelon<br />

je spä�! Prvý Splinter Cell sa predviedol vo vynikajúcom<br />

technickom spracovaní a detailnej práci<br />

s tieòmi. Druhý diel Pandora Tomorrow pokraèoval<br />

v technických tradíciách a priniesol v stealth<br />

�ánre doposia¾ nevídaný a vynikajúci multiplayer.<br />

Splinter Cell 3 (pracovný názov, povráva<br />

sa o názve Chaos Theory) vyvíja montrealská<br />

poboèka Ubisoftu a znovu sa pokúsi posunú�<br />

hranice dy<strong>na</strong>mického osvetlenia scén a skvalitni�<br />

multiplayer. Pod¾a tvorcov bude obsahova�<br />

kompletné interaktívne prostredie, inovatívnu<br />

hrate¾nos� a unikátny multiplayer. Dr�me sa<br />

Nissan SkyLine GTR a Mitsubishi EVO VIII. Autá sa<br />

líšia <strong>na</strong>vzájom nielen výzorom a mo�nos�ami prezúvania<br />

pneumatík a zmenou farby, ale aj správaním<br />

<strong>na</strong> trati. Nie je problém zisti�, kde má auto umiestnený<br />

motor a aký má náhon. Ka�dé auto sa správa<br />

i<strong>na</strong>k. U� samotné GT3 posunulo mo�nosti PS2 <strong>na</strong> doraz.<br />

Vy�mýkalo z konzoly maximum. Tento fakt nemô�e<br />

nik poprie�. Polyphony však dokázal nemo�né.<br />

GTP vyzerá krajšie!!! Nie je to len novými a prepracovanejšími<br />

modelmi, ale aj okolím trate, prostredím<br />

a samotnými tra�ami. Ak sa budete preháòa� v špeciále<br />

Takata rýchlos�ou 250 km/h v uliciach New Yorku,<br />

dáte mi za pravdu. Svetelné reklamy, odrazy <strong>na</strong><br />

sklenených stenách mrakodrapov, blikajúce neónové<br />

pútaèe a do toho rev motorov. Úsilie autorov nepozná<br />

hraníc a dokazujú nemo�né. Èlovek sa a� èuduje,<br />

ako je mo�né, �e to všetko doká�e vliez� do<br />

pamäte PS2? Práce <strong>na</strong> tratiach a vytváraní presných<br />

modelov áut trvali takmer rok a poz<strong>na</strong>� to. Trate by<br />

mali zodpoveda� skutoènosti a pri jazdení sa mo�no<br />

orientova� pod¾a brzdných dráh <strong>na</strong> asfalte bez toho,<br />

aby ste sa pozerali <strong>na</strong> budíky alebo minimapu.<br />

Okolie rely trate hýri senzáciechtivými divákmi,<br />

vybiehajú do jazdnej dráhy auta, fotia a rýchlo sa<br />

schovávajú, iba�e ostatné je ve¾mi màtve. Majú nás<br />

uspokoji� ku�ele? Odpoveï je jednoduchá. Autori<br />

majú zviazané ruky výkonom hardvéru a tu prichádza<br />

ïalší problém. V GT4 nie je a ani nebude deštrukèný<br />

model. Tak�e �iadne mlátenie do preká�ok, nijaké<br />

odpadávajúce sklá, nápravy, plechy. Iba pe<strong>na</strong>lizácia<br />

alebo zopakovanie pretekov. Je to však šibalsky<br />

však faktov, a nie sladkých marketingových reèí.<br />

Splinter Cell 3 sa odohráva v roku 2008, keï<br />

hrozí svetu vysoká nestabilita vïaka novej informaènej<br />

vojne. Sam Fisher je povolaný do slu�by<br />

a jeho cie¾om je preskúma� a zlikvidova� nové<br />

zdroje informaèných útokov v Severnej Kórei.<br />

Informaèná voj<strong>na</strong> sa rozvíja a rozvíja� sa musí aj<br />

Fisher. Príbeh hry bude ma� nieko¾ko prekvapivých<br />

zvratov. Budete prenika� <strong>na</strong> nepriate¾ské územie<br />

a operova� <strong>na</strong> òom. Misie budú nebezpeènejšie a<br />

nepriate¾ nebol nikdy tak blízko. Ku ka�dej jednej<br />

úlohe vedie nieko¾ko alter<strong>na</strong>tívnych ciest a<br />

okrem hlavných sa objavia aj nepovinné sekundárne<br />

úlohy. Výrazne sa zlepšila práca s no�om<br />

a boj <strong>na</strong>blízko. Splinter Cell 3 bude obsahova�<br />

kompletne nové pohyby vrátane atletických.<br />

Zlepšený má by� aj grafický a fyzikálny engine a<br />

upravená bude aj AI s prirodzeným správaním<br />

nepriate¾ov. Do vybavenia agenta pribudnú nové<br />

hraèky. Multiplayer obsahuje tentoraz kooperatívnu<br />

hru a jednotlivé misie si budete môc�<br />

prejs� s kamarátom. Splinter Cell 3 by sa mal<br />

objavi� <strong>na</strong> trhu u� koncom tohto roka! Je to<br />

ve¾mi netradièný krok a z h¾adiska marketingu<br />

asi aj nevýhodný. Doposia¾ sa predalo z celej<br />

série viac ako 6 miliónov kópií.<br />

� Polovica apríla bola pre spoloènos� Interplay<br />

pod¾a fi<strong>na</strong>nènej správy za posledný kvartál 2003<br />

ve¾mi úspešná. Budúcnos� videli v o�ivení úspešných<br />

z<strong>na</strong>èiek a zaèalo sa povráva� o vzkriesení<br />

odmietnutého Fallout 3. Jediným zdrojom fi<strong>na</strong>ncií<br />

bola RPG séria Baldurs Gate: Dark Alliance <strong>na</strong><br />

konzolách. O nieko¾ko dní sa objavili informácie<br />

o zadl�enosti spoloènosti Interplay. Prenájom<br />

budovy v Irvine (Kalifornia) bol fi<strong>na</strong>nène nároèný<br />

a hrozilo vys�ahovanie a krach. O fi<strong>na</strong>nènú injek-<br />

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

vyriešené. Malièký bodyèek vás maximálne spomalí.<br />

Väèší náraz sa pe<strong>na</strong>lizuje 10 sekundami (iba v móde<br />

Arcade). Pri pretekoch je to ove¾a horšie. Náraz do<br />

súpera z<strong>na</strong>mená diskvalifikáciu a zopakovanie si<br />

pretekov. Narazenie predným kolesom do boku<br />

súpera je v rámci tolerancie. Preto musíte jazdi�<br />

maximálne „èisto“. Zvuková stránka hry je <strong>na</strong> ve¾mi<br />

vysokej úrovni a pod¾a zvukov motora je<br />

mo�né rozoz<strong>na</strong>� niektoré modely áut. Priebeh pretekov<br />

si mo�no uklada� <strong>na</strong> pamä�ovú kartu.<br />

Finál<strong>na</strong> verzia Gran Turismo 4 vyjde v novembri<br />

a bude obsahova� zhruba 500 modelov áut,<br />

stovku tratí, bude podporova� online multiplayer,<br />

tlaèenie poh¾adníc cez port USB, bude ma� zlepšený<br />

sie�ový kód, head to head mód a diváci nebudú<br />

iba tapety, ale 3D modely. GTP je vlastne vodièiakom<br />

k finálnej verzii. Mo�no ho oz<strong>na</strong>èi� ako zberate¾skú<br />

edíciu pre bonusový materiál v podobe<br />

kvalitných videodokumentov a mno�stvo obrázkov.<br />

Tu s dozviete, ako sa testovali autá, vytvárali<br />

trate a modely áut. Ú�asný poh¾ad do zákulisia<br />

vytvárania hry. Nahrávanie zvukov, zbieranie dát<br />

po fabrikách, <strong>na</strong> testovacích okruhoch alebo v<br />

múzeách a autosalónoch. Hodnota tohto titulu sa<br />

stráca po absolvovaní autoškoly a nieko¾kých jázd<br />

<strong>na</strong> vopred pripravených tratiach. 64 áut, 5 tratí a<br />

46 lekcií. Naozaj bez toho nemô�ete �i�?<br />

Výrobca: Polyphony Digital<br />

Distribútor: Sony<br />

Hodnotenie: 60 %<br />

Platforma: PlayStation 2<br />

ciu sa mala postara� SG Capital Bank, ktorá zrejme<br />

fi<strong>na</strong>nènú pomoc neposkytla, preto�e sa zaèali<br />

šíri� správy o zavretí Interplay. Oficiál<strong>na</strong> stránka<br />

firmy je nedostupná, maily sa vracajú spä�,<br />

fungujú iba telefóny, ktoré nik nezdvíha. O<br />

tý�deò neskôr sa dokonca objavili informácie o<br />

vypratávaní kancelárií a balení osobných vecí<br />

zamest<strong>na</strong>ncov. Niektorí nedostali výplatu u�<br />

celé tý�dne a mnohí nemali zaplatené zdravotné<br />

poistenie. Prezident spoloènosti Herve Caen sa<br />

odmietal vyjadri� k akýmko¾vek špekuláciám.<br />

Mo�né zatvorenie spoloènosti vyvracal predajnos�ou<br />

akcií a mno�stvom obchodov, <strong>na</strong> ktorých<br />

pracujú. „Ešte o nás budete poèu�.“ A v tom mal<br />

Caen pravdu. Medzitým však u� bola diskusia<br />

o zatvorení Interplay v plnom prúde. Sean K.<br />

Reynolds, fantasy autor a bývalý vedúci dizajnér,<br />

sa vyjadril <strong>na</strong> svojej stránke o kauze Interplay<br />

jasne: „Ve¾a zamest<strong>na</strong>ncov si myslelo, �e sa firma<br />

zavrie koncom roka, nik to neèakal tak skoro.“<br />

Aj keï Caen tvrdí, �e Interplay je stále tu, nie<br />

je to pravda. Kalifornské úrady donútili spoloènos�<br />

zastavi� èinnos�. California Labor Commissioner<br />

uskutoènil inšpekciu <strong>na</strong> základe s�a�ností<br />

siedmich zamest<strong>na</strong>ncov. Inšpekcia objavila<br />

nedostatky v pravidelných platbách a poistení.<br />

Za tento priestupok bolo udelená pokuta 1000<br />

USD za ka�dého zamest<strong>na</strong>nca, spolu 79 000 USD.<br />

Interplay dl�í štátu <strong>na</strong> daniach 179 000 USD,<br />

432 000 USD za prenájom budovy a 156 000 USD<br />

firme BioWare za predaj titulov Baldurs Gate.<br />

Caen vraví: „Firma nie je zatvorená, inšpekcia to<br />

nemô�e spravi�, iba mi nedovo¾uje necha�<br />

zamest<strong>na</strong>ncov pracova�.“ Interplay je v problémoch,<br />

neplatil zamest<strong>na</strong>ncom, ktorí si u� vypratali<br />

kancelárie, firma je zadl�ená a od zaèiatku<br />

jú<strong>na</strong> je zatvorená úradmi.<br />

7/2004 PC REVUE 95

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

CD: Mykropolis – Mesto robotov<br />

Hra pôvodne pochádza z Nemecka a<br />

firma Media Trade pre òu vytvorila<br />

èeskú lokalizáciu. Jej podtitulok je<br />

výsti�ný – Mesto robotov, keï�e<br />

pointou hry sú roboti.<br />

Na zaèiatku hry vás privítajú tri<br />

príjemné príšerky: Mirza, Gaia, Plonk.<br />

Tie vám budú poèas hry radi�, ako sa<br />

máte cez jednotlivé miestnosti dosta�.<br />

Vyrozprávajú vám príbeh, ako<br />

ich mesto <strong>na</strong>padol Vulcorem a pomocou<br />

prístroja <strong>na</strong> vymazávanie pamäti<br />

pripravil celé mesto robotov o jeho<br />

myšlienky. Vy ste ten Vyvolený, ktorého<br />

všetci roboti z mesta robotov<br />

dlho oèakávajú, a máte toto mesto<br />

vyslobodi� spod Vulcoremovej diktatúry.<br />

Príde vám <strong>na</strong> pomoc ešte jeden<br />

pomocník. Ak ho po�iadate o pomoc,<br />

bude sledova� váš kurzor, a ak kliknete<br />

<strong>na</strong> nejakú vec, povie vám o nej<br />

ïalšie podrobnosti.<br />

Hlavným zámerom hry je vytváranie<br />

nových robotov, ktorých pou�íva-<br />

96 PC REVUE 7/2004<br />

te <strong>na</strong> oslobodenie mesta. V hre zbierate<br />

ich jednotlivé èasti a postupne si<br />

mô�ete vytvori� ve¾ké mno�stvo robotov.<br />

Takto získate pre robota tlaèiace<br />

ruky, bombovú hlavu alebo<br />

pavúèie nohy. Mô�ete aj nieko¾kokrát<br />

vytvori� toho istého robota. Len<br />

musíte dáva� pozor, aby sa vaši roboti<br />

nestretli alebo nezrazili. Pri dotyku<br />

sa toti� rozbijú. Na vytváranie robotov<br />

je potrebná energia, ktorú získavate<br />

preko<strong>na</strong>ním jednotlivých miestností.<br />

Úlohu v miestnosti mô�ete plni�<br />

ve¾akrát, tak�e dobitie energie nie je<br />

nijaký problém. Hra sa skladá z nie-<br />

Futbalový zápas medzi Vyvoleným a robotom<br />

ko¾kých úrovní a v nich je tridsa� miestností.<br />

V prvej úrovni budete ¾ahko<br />

získava� energiu, ale v tej druhej to<br />

u� bude �a�šie. Ešte š�astie, �e po miestnostiach<br />

mô�ete prechádza� bez straty<br />

energie.<br />

Na obrazovke vpravo a dole máte<br />

tri ukazovatele. Pomocou prvého<br />

mô�ete vytvára� robotov. Ïalší ukazovate¾<br />

vám uká�e, ko¾ko energie<br />

máte vo svojich zásobách. A tretím<br />

ukazovate¾om sa budete dorozumieva�<br />

s pomocníkmi a zároveò vám pomô�e<br />

prenáša� sa po miestnostiach.<br />

Postupne plníte rôzne úlohy. Ve¾mi<br />

zaujímavý je futbalový zápas s robotom.<br />

Staèí vytvori� toho správneho<br />

robota a postavi� sa proti pravému<br />

futbalovému robotovi. Potom u�<br />

treba len trikrát dokopa� plechovku<br />

do cudzej brány a energia je vaša.<br />

Ïalej sa mô�ete pobavi� pri zostavovaní<br />

slneènej sústavy. Tu budete<br />

musie� pomocou robotov dotlaèi� jednotlivé<br />

planéty <strong>na</strong> ich miesto. V ïalšej<br />

úlohe budete musie� chyti� tri sliepky<br />

a zabráni� im vojs� do kurníkov.<br />

Vulcorem sedí <strong>na</strong> svojom tróne a rozkazuje robotom<br />

Ak splníte všetky úlohy v prvej<br />

úrovni, prejdete do druhej. Tu vás<br />

privíta klip, v ktorom uvidíte, ako sa<br />

Vulcorem dozvedel o Vyvolenom (teda<br />

o vás). Ten pošle všetku svoju<br />

armádu, aby strá�ila jednotlivé kom<strong>na</strong>ty.<br />

Naš�astie väèši<strong>na</strong> z jeho strojov<br />

sa dá znièi�, ale sú aj výnimky. Jediný<br />

spôsob, ako znièi� takéto stroje, je<br />

získanie elektrických ramien. Pomocou<br />

nich vyšlete elektrický šok do tela<br />

týchto strojov.<br />

Stretnete sa aj s robotmi, ktorí útoèia<br />

svojimi no�nicovými klepetami.<br />

Èoho sa dotknú, to znièia. Ak sa vám<br />

ich podarí porazi�, po nejakom èase<br />

sa znova dajú dokopy a zaútoèia<br />

opä�. Ich nevýhoda je však v pomalom<br />

pohybe a otáèaní. Ïalší roboti sú<br />

podobní �abám, tých sa staèí dotknú�<br />

elektrorame<strong>na</strong>mi. Ak stretnete tanky,<br />

radíme vám, aby ste ušli. Nedajú sa<br />

toti� znièi�, ale sú pomalé.<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku druhej úrovne sa<br />

mô�ete rozhodnú� medzi dvoma cestami.<br />

Obidve sú síce rov<strong>na</strong>ko dlhé, ale<br />

v ka�dej z nich sú iné úlohy. Na ceste<br />

vedúcej do¾ava sa stretnete s rôznymi<br />

úlohami. Napríklad znièi� jedného<br />

robota a potom pospája� elektrický<br />

okruh. Ak úlohu splníte, dobije sa<br />

vám energia a okolo vás sa roz�iaria<br />

svetlá. Pri ceste smerujúcej doprava<br />

budete musie� kombinova� ozubené<br />

kolesá tak, aby ste <strong>na</strong> hodinách <strong>na</strong>stavili<br />

urèitú hodinu. A to všetko len<br />

preto, aby ste sa dostali k Vulcoremovi.<br />

Ak sa vám ho podarí znièi�,<br />

oslobodíte mesto robotov od krutého<br />

tyra<strong>na</strong> a vrátite mu jeho �ivot.<br />

Ak si poèas hry poviete, �e jej u�<br />

máte dos�, staèí <strong>na</strong> obrazovke stlaèi�<br />

èervené tlaèidlo. Následne <strong>na</strong>píšete<br />

meno súboru <strong>na</strong> ulo�enie aktuálneho<br />

stavu. Potom sa však dostanete ku<br />

klipu, kde sú vymenovaní všetci autori<br />

hry a dos� �a�ko sa prerušuje.<br />

Pokia¾ h¾adáte nieèo <strong>na</strong> pobavenie<br />

detí, chcete si rozvinú� logické myslenie<br />

a technické z<strong>na</strong>losti, táto hra je<br />

tu pre vás. Obsahuje mno�stvo mo�ností<br />

kombinácie èastí robotov a vy<br />

<strong>na</strong> jednotlivé úlohy budete musie�<br />

zvoli� práve toho, ktorý vyhovuje. Tým<br />

si rozviniete tvorivos� a presnos�.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ve¾mi pekne vypracovaná 3D grafika<br />

� Ak sa z hry chcete dosta�, budete si musie�<br />

pozrie� klip výrobcov alebo pou�i� Alt + F4<br />

Ce<strong>na</strong>: 1399 Sk s DPH<br />

Výrobca: Media Trade<br />

Predajca: Cenega Slovakia<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové po�iadavky:<br />

Procesor Intel Pentium II, 32 MB RAM,<br />

Windows 95/98/Me/2000/XP, grafická karta<br />

pre rozlíšenie 800 × 600 a zvuková karta,<br />

45 MB <strong>na</strong> pevnom disku<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.mediatrade.cz

CD: Colin McRae Rally 04<br />

Fanúšikovia realistických pretekárskych<br />

hier majú zasa raz dôvod <strong>na</strong> rados�.<br />

Preteky nesúce meno slávneho<br />

pretekára aj tentoraz prinášajú zábavu<br />

pre tých, ktorí si pod pojmom virtuál<strong>na</strong><br />

realita nepredstavujú len hry v štýle<br />

bezhlavého <strong>na</strong>háòania krvilaèných protivníkov<br />

so zbraòou v ruke.<br />

Z<strong>na</strong>lcom pretekárskych hier <strong>na</strong> PC<br />

túto hru akiste netreba zvláš� predstavova�.<br />

Svoje renomé si hra buduje kontinuálne<br />

vïaka svojej realistickosti, <strong>na</strong>priek<br />

tomu však vynikajúcej hrate¾nosti.<br />

Po Colin McRae Rally 2.0 prišlo<br />

pre mnohých sklamanie vo forme pokraèovania,<br />

ktoré sa odklonilo od pôvodnej<br />

idey hry. Chýbala hra viacerých<br />

hráèov a celé preteky dostali akúsi nestrávite¾nú<br />

arkádovú príchu�. Chmáry<br />

<strong>na</strong>d celým projektom rozptýlila hra vo<br />

verzii 04, ktorú si <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich<br />

riadkoch priblí�ime.<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku treba poveda�, �e<br />

ak si chcete zahra� nového „Coli<strong>na</strong>“,<br />

musíte si necha� odhryznú� celkom<br />

pekný kus disku. Hra sa dodáva <strong>na</strong> štyroch<br />

CD a <strong>na</strong> pevnom disku inštalácia<br />

zaberie vyše troch gigabajtov miesta,<br />

èo je relatívne ve¾a. Na druhej strane<br />

úplná inštalácia má výhodu v tom, �e z<br />

herného CD sa <strong>na</strong>èíta len minimum<br />

dát. Na zahranie hry ešte potrebujete<br />

ma� dnes u� štandard – DirectX 9.<br />

Hardvérové nároky hry nie sú preh<strong>na</strong>né,<br />

hru si pri väèšej skromnosti <strong>na</strong><br />

detaily zahráte aj <strong>na</strong> dnešnom štandardnom<br />

PC. Od inštalácie sa presuòme<br />

hneï k hraniu. Intro je síce zaujímavé,<br />

ale vïaka niektorým sekvenciám chví-<br />

¾ami pripomí<strong>na</strong> reklamu <strong>na</strong> motorový<br />

olej, ktorý s úsmevom <strong>na</strong> tvári prezentuje<br />

automobilový pretekár. Po preklikaní<br />

sa introm sa dostávate do hlavného<br />

menu, ktoré sa u� tradiène ovláda<br />

èisto klávesnicou alebo herným ovládaèom.<br />

Ide o poznávací z<strong>na</strong>k prvotného<br />

urèenia tejto hry pre herné konzoly<br />

PS2 a Xbox. Prv ne� sa pustíte do hry,<br />

nemali by ste v záujme zachovania si<br />

priazne k tejto hre zabudnú� <strong>na</strong>èrie� do<br />

menu grafických <strong>na</strong>stavení a pohra� sa<br />

s <strong>na</strong>staveniami grafiky hry. Hra je toti�<br />

štandardne pred prvým spustením <strong>na</strong>stavená<br />

<strong>na</strong> rozlíšenie 640 × 480 bodov<br />

a má takmer minimálnu kvalitu textúr.<br />

Hra sa dá ovláda� všetkými mo�nými<br />

ovládaèmi, <strong>na</strong> ktoré si len spomeniete,<br />

zaèí<strong>na</strong>júc klávesnicou a konèiac<br />

volantom s pedálmi. Na poèudovanie<br />

sa dobre ovláda aj obyèajnou klávesnicou<br />

– <strong>na</strong> mne milú kombináciu smerových<br />

šípok, klávesov A a Z <strong>na</strong> radenie a<br />

medzerníka v úlohe ruènej brzdy sa dá<br />

bez väèších problémov zvyknú�. S volantom<br />

s plnohodnotnou silovou reakciou<br />

je <strong>na</strong> druhej strane pocit z hry ver-<br />

nejší, ale pravdupovediac, kto raz<br />

zaène túto hru ovláda� klávesnicou, bude<br />

len �a�ko presedláva� <strong>na</strong> volant<br />

(to je aj môj prípad). Ovládanie je síce<br />

ove¾a realistickejšie ako v predošlej verzii<br />

hry, ale predsa len je nároèné. Autá<br />

sa viac šmýkajú a triky s podraïovaním<br />

v šmyku tu akosi nefungujú. „Pamätníci“<br />

si s láskou spomenú <strong>na</strong> Coli<strong>na</strong> vo verzii<br />

2, kde bola dy<strong>na</strong>mika áut aj ich fyzika<br />

nielen pod¾a môjho názoru <strong>na</strong>jlepšia.<br />

Hra je rozdelená do štyroch èastí –<br />

Championship, Rally, Stages a Quick<br />

Race. Najjednoduchšia mo�nos�, ako si<br />

bez väèšieho rozmyslu hru zahra�, je<br />

zvoli� si re�im Quick Race, v ktorom jazdíte<br />

v jednom z náhodne vybraných dostupných<br />

vozidiel <strong>na</strong> jednej z dostupných<br />

trás. Módy Rally a Stages sú minimálne<br />

zo zaèiatku nudné vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, �e v tomto re�ime mo�no jazdi� len<br />

<strong>na</strong> trasách, ktoré ste odomkli tak, �e ste<br />

<strong>na</strong> nich vyhrali v šampionáte.<br />

Vozidlá sú v hre rozdelené do štyroch<br />

skupín – 4WD, 2WD, Group B a<br />

Expert. Zatia¾ èo v skupine vozidiel<br />

4WD sa <strong>na</strong>chádzajú pretekárske plnokrvníky,<br />

autá skrývajúce sa pod skratkou<br />

2WD vám budú známe aj z ciest.<br />

Ide toti� o klasické cestné autá s náhonom<br />

<strong>na</strong> dve kolesá, známe z mestských<br />

ciest. Nebudete tak ma� problém<br />

zajazdi� si <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> Peugeote 206 èi<br />

Fiate Punto, ale vyskúša� si budete<br />

môc� <strong>na</strong>príklad aj Subaru Impreza èi<br />

Audi Sport quattro. Záhadný názov<br />

Group B skrýva vozidlá, ktoré sú v reálnom<br />

svete vykázané z pretekov <strong>na</strong>jmä<br />

pre ich nebezpeènos� alebo pre èasté<br />

nehody v minulosti.<br />

Konkurenènou výhodou mô�e by�<br />

vlastná úprava jazdných vlastností<br />

vozidiel pred pretekmi. Na aute mô�ete<br />

meni� takmer všetko, <strong>na</strong> èo si len pomyslíte,<br />

pneumatikami zaèí<strong>na</strong>júc a <strong>na</strong>staveniami<br />

prevodovky konèiac. Zme<strong>na</strong><br />

vlastností auta má priamy vplyv <strong>na</strong> váš<br />

výsledok v pretekoch. Z vlastných skúseností<br />

upozoròujem, �e si treba vší-<br />

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

ma� <strong>na</strong>jmä predpovede poèasia pred<br />

pretekmi a povrch, <strong>na</strong> ktorom sa bude<br />

jazdi�, pou�itie pneumatík <strong>na</strong> suchú kamenistú<br />

cestu v prípade da�ïa a jazdy<br />

<strong>na</strong> blate z<strong>na</strong>mená v podstate prehraté<br />

preteky... Ïalšie <strong>na</strong>stavenia auta u�<br />

závisia od citu hráèa a jeho jazdného<br />

štýlu. Ide síce <strong>na</strong> prvý poh¾ad o drobnosti,<br />

ale vedie� si správne <strong>na</strong>stavi� prevodovku,<br />

pomery náhonov èi brzdnú<br />

silu nie je vôbec jednoduché, pritom<br />

však nesmierne dôle�ité. Nastavenia<br />

auta, �ia¾, fungujú len v re�ime Single<br />

player, v hre viacerých hráèov nemo�no<br />

vykonáva� nijaké <strong>na</strong>stavenia vozidiel.<br />

Na jednej strane je takáto funkcia<br />

síce pochopite¾ná, <strong>na</strong> druhej strane by<br />

bolo zaujímavé sledova� práve to, ako<br />

je váš protivník <strong>na</strong> druhej strane sie-<br />

�ového kábla z�itý s autom a jeho jazdnými<br />

vlastnos�ami v kombinácii so z<strong>na</strong>los�ou<br />

tratí.<br />

Pekne zakomponovaným prvkom<br />

strategických hier je mo�nos� opráv <strong>na</strong><br />

jednotlivých tratiach, respektíve <strong>na</strong> jej<br />

konci. Medzi dvoma pretekmi mô�ete<br />

opravova� svoje auto. Opravy fungujú<br />

bodovým systémom – <strong>na</strong> opravu auta<br />

máte pridelených 60 minút, prièom<br />

oprava ka�dej súèiastky „stojí“ nejaký<br />

èas. Na vás je potom rozhodnutie, ktorú<br />

súèiastku nevyhnutne potrebujete<br />

opravi� a bez ktorej sa zaobídete (ja som<br />

<strong>na</strong>príklad neopravoval brzdy, ale radšej<br />

karosériu, vychádzalo to minútovo lacnejšie<br />

☺). Prekvapilo ma, �e oproti minulosti<br />

vám v prípade zanedbanej údr�by<br />

mô�e <strong>na</strong> trati aj skapa� motor.<br />

Novinkou verzie 04 je aj mo�nos�<br />

odomyka� rôzne doplnky k autám. Ide<br />

<strong>na</strong>príklad o lepšie pneumatiky, motor<br />

èi prevodovku pre vaše auto. Do hry je<br />

však nepochopite¾ne zaradených len<br />

nieko¾ko takýchto zlepšení, ale ktovie,<br />

mo�no v ïalšej verzii nás bude èaka�<br />

prekvapenie.<br />

Ešte sme nespomenuli re�im hry<br />

viacerých hráèov – cez internet alebo<br />

lokálnu sie� sa spolu zahrá a� osem<br />

hráèov v re�imoch stage a rally. Výhodou<br />

je, �e autá si <strong>na</strong> trati nebudú<br />

preká�a� – bude ich vidno iba ako autá<br />

duchov, cez ktoré mo�no prechádza�.<br />

Viac hráèov si zahrá aj <strong>na</strong> jednom poèítaèi,<br />

a to aj bez toho, aby bol nevyhnutne<br />

pripojený k sieti. Je to mo�né buï<br />

v re�ime šampionátu, keï sa hráèi striedajú,<br />

alebo v re�ime split screen, keï sa<br />

obrazovka rozdelí a� <strong>na</strong> štyri èasti.<br />

Hru Colin McRae Rally musíme hodnoti�<br />

jednoz<strong>na</strong>ène kladne. Geniálny herný<br />

zá�itok... Tvorcom sa podarilo skåbi�<br />

realistickos� hry s hrate¾nos�ou a <strong>na</strong>mieša�<br />

ich v rozumnom pomere do <strong>na</strong>dmieru<br />

vydareného celku. Ak si Colin<br />

McRae Rally zachová podobný trend a<br />

vývojári z Codemasters implementujú<br />

to, èo <strong>na</strong> hráèoch v tejto verzii len testujú,<br />

máme sa <strong>na</strong> èo teši�. Veï Colin McRae<br />

Rally 2005 je u� len „za zatáèkou“.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1590 Sk (1336 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Brloh<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové po�iadavky:<br />

Procesor: aspoò s taktovacou frekvenciou<br />

1,4 GHz<br />

Operaèná pamä�: 512 MB RAM<br />

Grafická karta: kompatibilná s DirectX 9.0b,<br />

aspoò 64 MB pamäte<br />

Iné po�iadavky: CD−ROM<br />

7/2004 PC REVUE 97

I N T E R N E T<br />

KOMENTÁR: /dev/null/035<br />

Po prekvapujúco dlhej príprave koneène vypuklo le−<br />

to. Neuverite¾né. Koneène <strong>na</strong>stala doba, keï v kan−<br />

celáriách bude alebo neskutoène teplo, alebo nesku−<br />

toène chladno. To prvé v prípade, ak nemáte kli−<br />

matizáciu a okná sú orientované smerom k slnku.<br />

To druhé, ak máte klimatizáciu. Z krátkodobého h¾a−<br />

diska je tá chladná (cool) alter<strong>na</strong>tíva urèite lepšia,<br />

no po tých rokoch, ktoré pravidelne dostanem v le−<br />

te nádchu, u� tak ve¾mi klimatizaèným škatuliam ne−<br />

drukujem. V miestnosti pohodlných devätnás�, von−<br />

ku štyridsa�. To sa dá len �a�ko v zdraví pre�i�... ☺<br />

Naš�astie v tomto období firmy zvyknú organi−<br />

zova� nieèo ako výjazdové zasadnutia. Kedysi sa<br />

tomu <strong>na</strong>dávalo ve¾mi jednoducho – športové hry. V<br />

modernej dobe sa to pretavilo do nieèoho úplne<br />

odlišného. Nadáva sa tomu teambuilding activities.<br />

Obsah je však ten istý. Dokonca aj úèas� je dobro−<br />

vo¾ne povinná. No keï si predstavíte, �e zbierka<br />

kreatúr, ktoré sú oz<strong>na</strong>èované <strong>na</strong> dverách za nor−<br />

málnych okolností výstra�nou tabu¾kou Vývoj, je<br />

vypustená <strong>na</strong> svetlo sveta, tak to nemô�e dopad−<br />

nú� i<strong>na</strong>k ako predpokladate¾nou a vopred <strong>na</strong>prog−<br />

ramovanou katastrofou.<br />

Na jednej takejto „kolektívostavebnej èinnosti“<br />

som sa prednedávnom mal tú èes� zúèastni�. Ne−<br />

nápadne sa pohybujúc pomedzi kreatúrami, zabá−<br />

val som sa hádaním, ktorí sú vývoj a ktorí u� pat−<br />

ria do kategórie ma<strong>na</strong>�ment èi dokonca a� medzi<br />

opovrhovania hodnú mno�inu jedincov, èo o veci<br />

nemajú ani paru (krycím názvom business unit).<br />

A ako <strong>na</strong> potvoru, jeden otrièkovaný chlapík v rif−<br />

liach sa rozohòoval <strong>na</strong>d tým, ako mu všetci (nevý−<br />

vojári) idú <strong>na</strong> nervy. Odkedy prišli <strong>na</strong> ISO 9000 a<br />

èosi, musí vraj papierova� ako nejaký �iak základnej<br />

školy a nemá èas <strong>na</strong> poriadne kódovanie... Dokon−<br />

ca to u� došlo tak ïaleko, �e certifikovaný ma<strong>na</strong>�−<br />

ment u� dáva pozor <strong>na</strong> termíny a minule dokonca<br />

vrhol <strong>na</strong> trh nieèo medzi alfa a beta verziou, od<br />

èoho ka�dý z vývoja skoro ošedivel. Jeden biznisák<br />

(oblek, kravata, koše¾a s vlhkými f¾akmi v podpa−<br />

zuší atï.) sa mu s<strong>na</strong>�il chabo oponova� <strong>na</strong>kontrak−<br />

tovanými zákazkami <strong>na</strong> softvér, imid�om spoloè−<br />

nosti a podobnými, pre vývoj bezvýz<strong>na</strong>mnými argu−<br />

mentmi. Otrièkovanec sa <strong>na</strong> neho s opovrhnutím<br />

pozrel, odchlipol si z piva a zahlásil nieèo, èo stojí<br />

za to zopakova�. Vraj ak sa <strong>na</strong> to má ako vývojár,<br />

teda <strong>na</strong>slovovzatý odborník pozrie� z h¾adiska rieše−<br />

nia problému ekonomicky, tak je predsa úplné zby−<br />

toèné vyvíja� softvér len tak <strong>na</strong>slepo, v nádeji, �e ho<br />

niekto kúpi. Ove¾a lepšie by predsa bolo sadnú� si<br />

k Photoshopu èi Corelu a <strong>na</strong>kresli� nádherný GUI,<br />

ktorý by sa len tak blyš�al. Náklady sú s tým takmer<br />

nulové. K tým pár obrázkom vytlaèi� prospekty a<br />

zaèa� veselo predáva�. A keby sa niekto ozval, �e to<br />

chce kúpi�, a� potom by sa to malo zaèa� progra−<br />

mova�. To by vraj bol superekonomický model vý−<br />

voja softvéru....<br />

Tento prístup má svoje nesporné výhody. Len�e<br />

ako som tak celú situáciu pozoroval, chlapíkovi<br />

z „biznis junitu“ zaèali oèká nebezpeène �iari� po−<br />

z<strong>na</strong>ním, ba dokonca a� nápadom. Len v záujme<br />

vývojára dúfam, �e biznisák pochopil, �e si z neho<br />

niekto poriadne strie¾al. Lebo i<strong>na</strong>k chudákom z vý−<br />

voja niet èo závidie�...<br />

Pravda, keby som u� jeho spomenutý model<br />

vývoja softvéru mal privies� k absolútnej doko<strong>na</strong>−<br />

losti, tak by ten kúpený softvér ani nikto nemal<br />

pou�íva�. Potom by sa kruh doko<strong>na</strong>le uzatvoril a<br />

všetci by boli spokojní...<br />

Peter Kováè<br />

98 PC REVUE 7/2004<br />

Net &Security<br />

news<br />

RSS je <strong>na</strong> vzostupe<br />

Èoraz populárnejší spôsob získavania správ s vyu�itím RSS<br />

(Really Simple Syndication) u� umo�òujú takmer všetky spra−<br />

vodajské servery. Vyzerá to tak, �e RSS zaène podporova� aj<br />

spoloènos� Google, ktorá pri svojej slu�be Blogger zatia¾<br />

uprednostòovala konkurenènú technológiu ATOM. Techno−<br />

lógia RSS neunikla ani pozornosti Microsoftu, ktorý zaèal<br />

publikova� Security Bulletin aj vo tomto formáte, prièom do<br />

budúcnosti plánuje rozširova� mno�stvo takto šírených in−<br />

formácií. Je to súèas� plánu podpori� komunitného ducha<br />

medzi svojimi zákazníkmi.<br />

Spravodajstvo <strong>IT</strong> NEWS si mô�ete tie� <strong>na</strong>ladi� cez RSS.<br />

Staèí pou�i� niektorý z mno�stva RSS klientov alebo interne−<br />

tový prehliadaè Opera, ktorý má od verzie 7.50 integrovanú<br />

podporu pre RSS a pou�i� zdroj: http://<strong>www</strong>.itnews.sk/buxus_<br />

dev/export_rss.php?type=6<br />

EÚ vs. Microsoft – zaèí<strong>na</strong> sa zákopová voj<strong>na</strong><br />

Spoloènos� Microsoft 8. jú<strong>na</strong> podala odvolanie proti roz−<br />

hodnutiu Európskej komisie, ktorá udelila firme pokutu vo<br />

výške 497 miliónov eur a prikázala jej vytvori� ïalšiu verziu<br />

operaèného systému Windows bez multimediálneho prehrá−<br />

vaèa Windows Media Player. Navyše musí konkurencii po−<br />

skytnú� viac informácií o vnútornom fungovaní Windows.<br />

Napriek tomu, �e ide o zatia¾ <strong>na</strong>jväèšiu udelenú pokutu za<br />

monopolné praktiky, za k¾úèový bod tohto sporu sú po−<br />

va�ované práve rozhodnutia o operaènom systéme. Odvo−<br />

laním sa tak zaèí<strong>na</strong> spor, ktorý sa pravdepodobne potiahne<br />

nieko¾ko rokov. Microsoft tvrdí, �e rozhodnutie Európskej<br />

komisie bude ma� za následok nemo�nos� pridáva� nové<br />

funkcie do operaèného systému a vo všeobecnosti bráni<br />

úspešným spoloènostiam zlepšova� svoje produkty. Súd<br />

pravdepodobne v júli alebo septembri tohto roku vypoèuje<br />

obe strany a rozhodne, èi sa uplatnenie sankcií pozastaví a�<br />

do skonèenia odvolacieho ko<strong>na</strong>nia.<br />

Za spamom sú ruské gangy a èínski provideri<br />

Za súèasným rastom spamu treba h¾ada� organizované sku−<br />

piny z Ruska a èínskych poskytovate¾ov internetu. Ruskí tvor−<br />

covia vírusov a trójskych koòov predávajú adresy infikova−<br />

ných poèítaèov spamerom z USA. Majitelia týchto poèítaèov<br />

poväèšine nemajú tušenia, �e ich poèítaè rozposiela spam<br />

do celého sveta. Ïalšia zá¾aha nevy�iadanej pošty prichádza<br />

od èínskych poskytovate¾ov internetu, kde si spameri z USA<br />

nechávajú hostova� svoje servery. Spam tvorí pod¾a odhadov<br />

pribli�ne polovicu z celkovej emailovej korešpondencie. Nie−<br />

ktoré prognózy varujú, �e v blízkej budúcnosti mô�e spam<br />

tvori� a� 90 % všetkých e−mailov.<br />

Prví odsúdení „zdie¾aèi“ v Európe<br />

Aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom kontinente zaèí<strong>na</strong>jú via� ostrejšie vetry. Po zá−<br />

plave �alôb v USA sa poh¾ad medzinárodných autorských<br />

organizácií obracia k starej dobrej Európe. Prvé výsledky sú<br />

u� známe – jeden Nemec a 17 Dánov u� dostali pokuty<br />

nieko¾ko tisíc eur za poskytovanie hudobných súborov <strong>na</strong><br />

sieti KaZaA. Ïalších 30 prípadov je pred súdom v Taliansku<br />

a to rozhodne nie je koniec, ako tvrdí IFPI (Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Federation of Phonographic Industries) vo svojom vyhlásení.<br />

Dosiahnu jej chápadlá a� k nám?<br />

Oficiálne nevydaný prehliadaè Safari má tisíce<br />

u�ívate¾ov<br />

Oficiálne nevydanú verziu populárneho internetového pre−<br />

hliadaèa Safari pre OS Windows pou�ívajú státisíce<br />

u�ívate¾ov. Mnohí to ani len netušia – tento prehliadaè je<br />

toti� integrovaný do programu iTunes. Safari, internetový<br />

prehliadaè originálne urèený pre Mac OS, je postavený <strong>na</strong><br />

rýchlom open source KHTML engine. Paradoxne jeho budúc−<br />

nos� vzh¾adom <strong>na</strong> OS Windows je zatia¾ nejasná. Apple<br />

doteraz toti� oficiálne nedeklarovalo podporu pre vývoj<br />

plnohodnotného prehliadaèa Safari pre systémy Windows.<br />

Pritom Safari by mohol by� vzh¾adom <strong>na</strong> svoju jednodu−<br />

chos�, nenároènos� a modulárnos� ideálnym konkurentom<br />

pre hegemónny Internet Explorer. Èi však Safari niekedy<br />

opustí „útroby“ iTunes, je ve¾kou neznámou.<br />

Traja piráti zatknutí za <strong>na</strong>hrávanie filmov<br />

V americkej Kalifornii boli zatknutí traja mladíci, ktorí vytvá−<br />

rali pirátske kópie kasového trháka, aby mohli zdie¾a� svoje<br />

zá�itky s inými fanúšikmi a zároveò zarába� <strong>na</strong> predaji filmu.<br />

Pohár trpezlivosti spoloènosti 20th Century Fox u� pretiekol<br />

– traja mladíci toti� u� pomerne dlhý èas chodili <strong>na</strong> premié−<br />

ry kín s digitálnou kamerou a takto vyhotovené kópie pre−<br />

dávali vo formáte DivX. Zisky firmy zaèali ve¾mi rýchlo klesa�<br />

– pod¾a odhadov a<strong>na</strong>lytikov ju títo piráti ukrátili o nieko¾ko<br />

stoviek tisíc dolárov. Pre pirátov je však <strong>na</strong>jhorší fakt, �e iba<br />

ve¾mi malá èas� spomenutého objemu peòazí išla do vreciek<br />

týchto mu�ov. Nakúpené filmy toti� ïalší piráti skopírovali<br />

pre vlastnú potrebu a šírili ich ïalej. Strom sa rozrástol <strong>na</strong>−<br />

to¾ko, �e pod¾a odhadov MPAA (Motion Picture Association<br />

of America – Asociácia amerických filmových tvorcov) bolo v<br />

roku 2003 vytvorených spolu 52 miliónov nelegálnych kópií<br />

filmových výtvorov.<br />

Mozilla a Opera spoloène za lepšie<br />

webové aplikácie<br />

Spoloènosti Mozilla Foundation a Opera Software, známe<br />

svojimi webovými prehliadaèmi, vytvorili iniciatívu WHAT−<br />

WG (Web Hypertext Applications Technology Working Group).<br />

Hlavným cie¾om bude práca <strong>na</strong> špecifikáciách nových webo−<br />

vých objektov, ktoré majú u¾ahèi� tvorbu webových aplikácií.<br />

Napriek tomu, �e tieto spoloènosti sú známe práve dôsledným<br />

dodr�iavaním štandardov W3C, uvedená iniciatíva bude pre−<br />

bieha� zväèša mimo WWW konzorcia, <strong>na</strong> schválenie chcú da�<br />

u� iba hotové definície. Dôvodom <strong>na</strong> takýto „zrýchlený“ pro−<br />

ces má by� s<strong>na</strong>ha reagova� <strong>na</strong> prichádzajúci Longhorn, ktorý<br />

obsahuje jazyk XAML, zalo�ený <strong>na</strong> štandarde XML.<br />

Televízia stráca u pou�ívate¾ov<br />

s rýchlym internetom<br />

Pod¾a <strong>na</strong>jnovšieho výskumu spoloènosti Strategy A<strong>na</strong>lytics<br />

televízne stanice strácajú milióny divákov pre širokopásmo−<br />

vé internetové slu�by. V prieskume, <strong>na</strong> ktorom sa zúèastnilo<br />

800 pou�ívate¾ov internetu zo siedmich európskych krajín,<br />

56 percent povedalo, �e strávilo menej alebo ove¾a menej<br />

èasu pozeraním televízie, odkedy si predplatili širokopásmový<br />

prístup. Èoraz väèší poèet divákov chce svoj vo¾ný èas radšej<br />

venova� on−line komunikácii a h¾adaniu zábavy <strong>na</strong> internete<br />

ako sedeniu pred televízorom. Televízne spoloènosti sa musia<br />

vyrov<strong>na</strong>� s touto skutoènos�ou a zaèa� sa pripravova� <strong>na</strong> nový<br />

svet širokopásmovej zábavy. Prieskum takisto ukázal, �e širo−<br />

kopásmoví pou�ívatelia internetu venujú menej èasu aj iným<br />

tradièným médiám, ako <strong>na</strong>príklad novinám a rozhlasu. Ale v<br />

týchto prípadoch niektorí úèastníci prieskumu oznámili nárast<br />

èítanosti èi poèúvanosti, odzrkad¾ujúci skutoènos�, �e spomí−<br />

<strong>na</strong>né médiá ponúkajú svoj obsah aj <strong>na</strong> internete.

Tradièné antivírusové riešenia u� nestaèia<br />

Typickým predstavite¾om novej generácie nebezpeèných kódov<br />

je WORM_SASSER, ktorý <strong>na</strong> svoje šírenie potrebuje iba protokol<br />

TCP/IP. Preto sa èervy ako Nimda, Code Red, WORM_SLAMMER,<br />

WORM_MSBLAST, WORM_SASSER šírili bez nutnosti zneu�íva�<br />

<strong>na</strong> svoju èinnos� e−mail, web a zdie¾anie súborov v sie�ach peer−<br />

to−peer. Cie¾om èerva SASSER sa tak stáva ktoko¾vek s nedosta−<br />

toène záplatovaným poèítaèom pripojeným k internetu. Tradièné<br />

antivírusové riešenia nepredstavujú dostatoènú ochranu pred<br />

týmito hrozbami. Nové èervy toti� vyu�ívajú <strong>na</strong> svoje šírenie<br />

nieko¾ko mechanizmov a v niektorých prípadoch nie je <strong>na</strong> šírenie<br />

èerva potrebný úkon pou�ívate¾a. Spoloènosti by mali pri boji s<br />

hrozbami premýš¾a� viac o porovnávacích (holistických) metó−<br />

dach ne� o „antivírusových“ pravidlách. Keï�e èervy <strong>na</strong> svoje ší−<br />

renie stále zneu�ívajú pou�ívate¾ovu dôveru, prevencia je ka�do−<br />

pádne ve¾mi dôle�itá i v prípadoch, keï sa pou�ívajú bezpeè−<br />

nostné riešenia. Typickým príkladom sociálneho engineeringu je<br />

WORM_WALLON.A. Èerv sa do schránky pou�ívate¾a dostane v<br />

prílohe, prièom telo správy obsahuje len jednoduchú webovú<br />

adresu. Len èo pou�ívate¾ klikne <strong>na</strong> odkaz, zobrazí sa mu chybo−<br />

vé hlásenie, tak�e si myslí, �e server nefunguje – bohu�ia¾ sa však<br />

Google bombing – nová internetová hra?<br />

Na internete sa rozmáha nová „hra“, ktorá mô�e zásadným spô−<br />

sobom ovplyvni� funkènos� <strong>na</strong>jznámejšieho svetového vyh¾adá−<br />

vaèa – Google. Ide o takzvaný Google bombing – zábavku inter−<br />

netových u�ívate¾ov, ktorou nezištne posúvajú vybrané interneto−<br />

vé stránky <strong>na</strong> prvé prieèky výsledkov vyh¾adávania v Google. Na<br />

jednej strane ide o zábavku, ktorej príklady nájdete ïalej, <strong>na</strong> dru−<br />

hej strane ide o hrozbu pre samotný vyh¾adávací systém Google.<br />

Pôvodne výhodou, teraz skôr slabinou sa zdá systém hodnotenia<br />

relevancie odkazu <strong>na</strong> stránku a výsledku vyh¾adávania pod¾a via−<br />

cerých faktorov. Okrem tradièných prvkov, ako primeraný výskyt<br />

vyh¾adávaných slov <strong>na</strong> stránke, opis obrázkov, mno�stvo textu a<br />

podobne, sa v tomto systéme pridáva vysoká dôle�itos� aj textu<br />

odkazu. Na tento fakt sa prišlo po prvý raz pred tromi rokmi.<br />

Vtedy sa majite¾ jedného weblogu pokúsil posunú� <strong>na</strong> prvé mies−<br />

to vo vyh¾adávaèi stránku svojho kamaráta. Vyzval viacerých auto−<br />

rov weblogov, aby do svojho weblogu umiestnili odkaz <strong>na</strong> prí−<br />

slušnú stránku s textom „talentless hack“. Odvtedy sa táto „slabi−<br />

<strong>na</strong>“ vyh¾adávacieho systému Google zneu�íva <strong>na</strong>jmä v prostredí<br />

weblogov <strong>na</strong> vyjadrenie nespokojnosti so stavom spoloènosti a <strong>na</strong><br />

politické úèely. Zaujímavý je známy prípad predchodcu Google<br />

bombingu. Boli to rôzne frázy, ktoré po vyh¾adaní dávali doslova<br />

prekvapivé výsledky. Ak ste <strong>na</strong>príklad kedysi v minulosti zadali do<br />

vyh¾adávaèa Google frázu „More evil than Satan“ (Diabolskejší<br />

ako Satan), ako prvý výsledok vyh¾adávania bola uvedená hlavná<br />

stránka Microsoftu. Google bomby nemajú dlhú �ivotnos�. Sú<br />

toti� relatívne zriedkavé, a len èo sa nejaká objaví, zves� o nej sa<br />

zaène relatívne rýchlo šíri� internetom. To ïalej <strong>na</strong>búrava hierar−<br />

chiu relevancie odkazov vo výsledkoch vyh¾adávania. Èasto sa tak<br />

stáva, �e známu Google bombu u� èoskoro <strong>na</strong> prvom mieste vo<br />

výsledkoch vyh¾adávania <strong>na</strong>hradí spravodajský èlánok z renomo−<br />

vaného servera, ktorému Page Ranking systém pridelil vyššiu rele−<br />

vanciu odkazu. Otázne ostáva, <strong>na</strong>ko¾ko doká�u by� aj v budúc−<br />

nosti výsledky vyh¾adávania Google aspoò trocha relevantné a pre<br />

internetových pou�ívate¾ov smerodajné. Dá sa toti� oèakáva�, �e<br />

u� èoskoro sa zaène tento „nedostatok“ Google zneu�íva� <strong>na</strong><br />

masové komerèné presuny vo vyh¾adávaèoch. Otázne zostáva, èi<br />

sa tomu dá zabráni�...<br />

Yahoo má u� dos� spamu<br />

Spoloènos� Yahoo zverejnila nový spôsob boja proti spamu a<br />

falšovaniu adries odosielate¾a e−mailu. Nazvala ho DomainKeys.<br />

Nový systém zabezpeèuje mechanizmus overovania pôvodu<br />

e−mailu – èi bol poslaný <strong>na</strong>ozaj z domény uvedenej v hlavièke<br />

odosielate¾a a èi nebol cestou zmenený.<br />

Tento mechanizmus je zalo�ený <strong>na</strong> spolupráci troch serverov –<br />

servera odosielajúceho e−mail, príslušného DNS servera, ktorý<br />

vedie záz<strong>na</strong>m o doméne odosielajúcej e−mail, a poštového serve−<br />

ra, ktorý e−mail prijíma. Vlastník domény vygeneruje dvojicu<br />

pripojil <strong>na</strong> ve¾mi nebezpeèné miesto. Medzitým prebehne<br />

zneu�itie chyby v aplikácii Outlook Express, nebezpeèný kód sa<br />

sám <strong>na</strong>inštaluje do pou�ívate¾ského systému a spustí samostat−<br />

ný proces vlastného šírenia cez ïalšie systémy. Tento èerv je<br />

zalo�ený <strong>na</strong> sociálnom engineeringu a zneu�íva chyby v apliká−<br />

ciách. Pokia¾ by boli pou�ívatelia dostatoène informovaní a ne−<br />

klikali by <strong>na</strong> neznámy odkaz, poèet nákaz by sa výz<strong>na</strong>mne zní�il,<br />

podobne pokia¾ by boli aplikované dostatoène nové bezpeènost−<br />

né záplaty. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> 10 <strong>na</strong>jèastejších výskytov èervov v<br />

máji 2004, musíme konštatova�, �e väèši<strong>na</strong> nebezpeèenstva sa<br />

vz�ahuje <strong>na</strong> rodinu èervov WORM_NETSKY, èo len zdôrazòuje<br />

zúrivos� vojny medzi autormi èervov Bagle a Netsky. 8. mája bol<br />

v Nemecku zatknutý autor èerva Netsky (a údajne i Sasser). Je<br />

však ve¾mi pravdepodobné, �e nebol celkom zodpovedný za vy−<br />

tvorenie všetkých variantov èerva Netsky, preto�e sa nové varian−<br />

ty objavovali i po tom, èo bol zatknutý. Èerv WORM_MYDOOM.A<br />

si dr�í druhé miesto. Je trošku prekvapujúce, �e hoci bol tento<br />

èerv <strong>na</strong>programovaný <strong>na</strong> zaèiatku februára, stále sa objavujú<br />

poèítaèe s nesprávnym systémovým èasom a stávajú sa tak<br />

potenciálnym terèom útoku. Zaujímavá je takisto skutoènos�, �e<br />

v tejto desiatke figuruje NIMDA. Len to dokazuje, aké zlo�ité je<br />

chráni� sa pred vírusmi konvenènými spôsobmi. Všetci výrobco−<br />

via antivírusov vedia toto nebezpeèenstvo odhali� u� tri roky.<br />

k¾úèov – verejný a súkromný. Verejný k¾uè bude vo¾ne prístupný<br />

cez DNS server a súkromný bude k dispozícii iba serverom odo−<br />

sielajúcim poštu z domény. Ak autorizovaný u�ívate¾ odošle<br />

e−mail, poštový server ho podpíše súkromným k¾úèom a odošle ho<br />

<strong>na</strong> cie¾ový poštový server. Ten po prijatí e−mailu zistí z hlavièky<br />

odosielate¾a doménu a z príslušného DNS servera si vy�iada verej−<br />

ný k¾úè. Tým si overí, èi e−mail bol <strong>na</strong>ozaj odoslaný z domény,<br />

ktorá je uvedená v hlavièke, a aj to, �e nebol cestou pozmenený<br />

obsah. Nový systém dáta nešifruje a samotné Yahoo ho pokladá za<br />

prirodzený doplnok k šifrovaniu e−mailov pomocou S/MIME, nie za<br />

jeho náhradu. S/MIME bolo vytvorené pre potreby šifrovania a ove−<br />

rovania e−mailov medzi u�ívate¾mi, DomainKeys zase medzi server−<br />

mi. Yahoo sa s<strong>na</strong>�í, aby nový systém uspel, a preto dáva bez nároku<br />

<strong>na</strong> poplatky k dispozícii všetky patenty potrebné <strong>na</strong> sprevádzkova−<br />

nie technológie DomainKeys. Príslušné špecifikácie poskytla orga−<br />

nizácii IETF, venujúcej sa tvorbe štandardov pre komunikáciu <strong>na</strong><br />

internete, a dúfa, �e prejdú celým schva¾ovacím procesom. Ïalším<br />

výrazným úspechom pre Yahoo je fakt, �e <strong>na</strong> svoju stranu získala<br />

spoloènos� Sendmail. Sendmail má <strong>na</strong> trhu poštových serverov 60−<br />

percentný podiel a v súèasnosti pracuje <strong>na</strong> implementácii technoló−<br />

gie DomainKeys do platenej aj vo¾nej verzie svojich produktov.<br />

Microsoft si patentoval myšací dvojklik!<br />

Patentová horúèka v USA neustáva. Spoloènosti Microsoft sa po−<br />

darilo získa� patent <strong>na</strong> dvojklik myškou! Patent èíslo 6727830<br />

<strong>na</strong>dobudol platnos� 27. apríla. Patent rozoberá rôzne správanie<br />

aplikácií pri stlaèení tlaèidla, prípadne pri opakovanom stlaèení<br />

tlaèidla v krátkom èasovom intervale, teda dvojkliku.<br />

Stiahnite si Yahoo Toolbar a zbavíte sa spyware<br />

Yahoo, jeden z <strong>na</strong>jznámejších portálov <strong>na</strong> svete, ponúka <strong>na</strong> stiah−<br />

nutie svoj Toolbar vo verzii 5.0. Medzi funkènými novinkami je<br />

okrem iného aj podpora <strong>na</strong> vyh¾adávanie a zneškodnenie mo�−<br />

ného spyware vo vašom poèítaèi. Toolbar bol vyvíjaný v spoluprá−<br />

ci so spoloènos�ou PestPatrol, známym výrobcom antispywaro−<br />

vého softvéru. Popri vyh¾adávaní <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Yahoo podporuje<br />

aj blokovanie pop−up okien a prístup <strong>na</strong> ïalšie slu�by Yahoo. Beta<br />

verziu Yahoo Toolbar 5.0 si mô�ete bezplatne stiahnu� <strong>na</strong> tejto<br />

adrese – http://beta.toolbar.yahoo.com/.<br />

�

I N T E R N E T<br />

Ako <strong>na</strong> web / 4. èas�: Grafické formáty<br />

Ak sa zaoberáme tvorbou grafiky webovej stránky, isté mo�−<br />

nosti nám dáva <strong>na</strong>príklad pou�itie horizontálnej èiary alebo<br />

vyplnenie plôch farbou. Drvivá väèši<strong>na</strong> grafických elemen−<br />

tov webovej stránky je však zvyèajne ulo�ená vo forme<br />

grafických súborov. Výber tých správnych formátov <strong>na</strong> ich<br />

ulo�enie je dôle�itý a je predmetom tejto èasti seriálu.<br />

Grafické formáty<br />

Existuje nepreberné mno�stvo grafických formátov, ktoré<br />

mo�no klasifikova� pod¾a rôznych kritérií. Patrí medzi ne<br />

<strong>na</strong>príklad to, èi je grafika ukladaná v tvare vektorov alebo<br />

bitových máp, èi je pou�itá kompresia, a ak áno, èi ide o<br />

stratovú alebo nestratovú kompresiu atï.<br />

Existuje nieko¾ko desiatok grafických formátov dispo−<br />

nujúcich rôznymi vlastnos�ami. Ka�dý z nich má svoje<br />

opodstatnenie, aj keï sa ich spektrum mô�e zda� príliš<br />

široké. Je dobré, ak grafik vie, aký z formátov sa hodí <strong>na</strong><br />

ulo�enie akého typu grafiky. To isté platí aj pre tvorcu<br />

webovej stránky.<br />

Ak je grafika urèená <strong>na</strong> publikovanie <strong>na</strong> webe, mo�no<br />

pou�i� iba obmedzený repertoár grafických formátov.<br />

Vyu�ite¾né sú iba tie, ktoré sú internetovými prehliadaèmi<br />

priamo podporované. Medzi ne patria formáty BMP, GIF,<br />

JPEG a PNG. Hneï v úvode treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e ani je−<br />

den z týchto formátov nie je vektorový. Všetky pou�ívajú<br />

kompresiu, prièom v prípade JPEG−u je kompresia strato−<br />

vá, ostatné sú schopné udr�a� si všetky detaily snímky.<br />

Optimalizácia<br />

Existuje viacero spôsobov optimalizácie webovej grafiky,<br />

ktorých cie¾om je, aby súbory, v ktorých je grafika ulo�e−<br />

ná, boli èo <strong>na</strong>jkompaktnejšie pri zachovaní èo <strong>na</strong>jväèšieho<br />

mno�stva detailov. Jedným z <strong>na</strong>jdôle�itejších krokov opti−<br />

malizácie je práve výber vhodného grafického formátu a<br />

správne <strong>na</strong>stavenie jeho atribútov. Výber formátu deter−<br />

minuje aj kvalitu, v ktorej bude mo�né grafiku ulo�i�.<br />

Kompaktné grafické súbory sú dôle�ité z viacerých dô−<br />

vodov. Èím je súbor menší, tým rýchlejšie ho mo�no pre−<br />

sunú� zo servera ku klientovi, èo je ve¾mi dôle�ité. Zároveò<br />

umo�òuje serveru, aby za rov<strong>na</strong>ký èas poskytol súbor<br />

väèšiemu poètu klientov. Priestor <strong>na</strong> ulo�enie webových<br />

stránok je be�ne obmedzovaný, a preto je dobré optima−<br />

lizáciou ve¾kosti grafických súborov umo�ni� do tohto<br />

priestoru ulo�i� èo <strong>na</strong>jväèší objem informácií.<br />

V ïalšom texte sa budeme zaobera� jednotlivými gra−<br />

fickými formátmi a povieme si nieèo o ich výhodách a ne−<br />

výhodách vo vz�ahu k tvorbe webových stránok a vyme−<br />

dzíme, ktorý formát je vhodný pre ktorý typ grafiky.<br />

BMP<br />

BitMap Picture, ako znie celý názov formátu skrývajúceho<br />

sa pod skratkou BMP, je jedným z <strong>na</strong>jjednoduchších gra−<br />

fických formátov. Ukladá grafiku bez kompresie alebo s<br />

pou�itím ve¾mi jednoduchého kompresného algoritmu RLE.<br />

Formát umo�òuje ukladanie širokého spektra obrázkov<br />

od èiarovej grafiky a piktogramov a� po plnofarebné foto−<br />

grafie. Snímky si podr�ia všetky detaily pôvodnej grafiky, ale<br />

za cenu rozsiahlych súborov, ktoré mô�u dosiahnu� objem<br />

rádovo MB. Kompresia RLE v nejednom prípade v skutoè−<br />

nosti zväèší objem súboru, preto sa väèšinou nepou�íva.<br />

Neefektívnos� v ukladaní grafiky do súborov diskvalifi−<br />

kuje tento formát v pou�ití <strong>na</strong> internete, aj keï je to prin−<br />

cipiálne mo�né. Ak si to priamo téma webu nevy�aduje,<br />

nie je vhodné BMP vyu�i� a treba sa poobzera� po inom<br />

grafickom formáte. Preto sa ním nebudeme bli�šie zaobera�.<br />

GIF<br />

V roku 1987 prišla spoloènos� Compuserve s grafickým for−<br />

mátom pod názvom Graphics Interchange format a skrat−<br />

kou GIF. V roku 1989 ho výz<strong>na</strong>mne zlepšila pridaním nie−<br />

ko¾kých vynikajúcich vlastností. Na odlíšenie týchto dvoch<br />

verzií sa pou�ívajú názvy GIF87a a GIF89a. Rozšíreným<br />

100 PC REVUE 7/2004<br />

zvykom je <strong>na</strong>zýva� tento formát „gif“, jeho tvorcovia si<br />

však �elajú, aby bol jeho názov vyslovovaný ako „d�if“.<br />

GIF vyu�íva známu a úspešnú metódu kompresie, oz<strong>na</strong>−<br />

èovanú ako Lempel−Ziv−Welch (LZW). Táto metóda je chrá−<br />

nená patentom, ktorý vlastní spoloènos� Unisys. Tá spoèiat−<br />

ku umo�nila vyu�íva� túto metódu vo¾ne, a preto sa z<strong>na</strong>ène<br />

rozšírila nielen v kompresii grafických informácií, ale v kom−<br />

primovaní všeobecne. Neskôr sa však názor tejto spoloènos−<br />

ti zmenil a zaèala si dôsledne svoje práva uplatòova� a �iada�<br />

licenèné poplatky. Tie sa týkali výrobcov softvéru, ktorí chce−<br />

li spracúva� grafiku vo formáte GIF, a nemali sa týka� tých,<br />

ktorí GIF pou�ívali vo svojich webových <strong>stránkach</strong>. Napriek<br />

tomu vyvolali kroky Unisysu neistotu a rozèarovanie interne−<br />

tovej komunity, ako aj rozsiahle protesty. Preto dokonca<br />

vznikol ïalší grafický formát PNG, o ktorom si povieme<br />

neskôr. V súèasnosti u� problém s patentom prestáva by�<br />

aktuálny, preto�e jeho platnos� sa konèí v júli 2004.<br />

GIF pou�íva <strong>na</strong> ukladanie informácií o farbách po−<br />

u�itých v obrázku tabu¾ku farieb. Tá obsahuje pri ka�dej<br />

farbe informáciu o jej zlo�kách RGB, prièom ka�dá zlo�ka<br />

je kódovaná 8 bitmi. Ka�dá farba je teda vyberaná z pale−<br />

ty true color. Maximálne mno�stvo farieb pou�itých v ob−<br />

rázku je však limitované <strong>na</strong> 256.<br />

Mo�no pou�i� ove¾a menšiu paletu farieb. V tom prí−<br />

pade je poèet farieb zaokrúh¾ovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbli�šiu mocninu<br />

dvojky, teda <strong>na</strong> 2, 4, 8, 16 atï.<br />

Obrázok je ukladaný ako raster, kde ka�dý bod je re−<br />

prezentovaný ukazovate¾om do tabu¾ky farieb. Tento ukazo−<br />

vate¾ je tvorený poètom bitov, ktoré sú nevyhnutné <strong>na</strong> zakó−<br />

dovanie pozície danej farby v palete. Ak je pou�itá paleta<br />

256 farieb, ka�dý bod obrázka si vy�aduje 8 bitov. Ak je<br />

poèet farieb 16, redukuje sa poèet potrebných bitov <strong>na</strong> 4.<br />

GIF má výz<strong>na</strong>mnú vlastnos�, ktorou je transparentná<br />

farba. Ak zobrazovacie zariadenie <strong>na</strong>razí pri zobrazovaní <strong>na</strong><br />

bod transparentnej farby, ignoruje ho a zobrazí <strong>na</strong> jeho<br />

mieste bod farby pozadia. To je výhodné vtedy, ak chceme<br />

pou�i� obrázok viacnásobne <strong>na</strong> rôznych alebo zlo�itých<br />

pozadiach. Vyu�itím transparentnej farby mo�no niekedy<br />

dosiahnu� redukovanie poètu farieb potrebných <strong>na</strong> zakódo−<br />

vanie obrázka, èím zní�ime jeho ve¾kos�. Transparentná farba<br />

je ve¾mi dôle�itá práve pri pou�ití <strong>na</strong> internete.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou GIF−u je schopnos�<br />

zobrazova� obrázok prekladane. Najskôr sa zobrazí ka�dý<br />

8. riadok, poèí<strong>na</strong>júc riadkom èíslo 0. Následne sa zobrazí<br />

ka�dý 8. riadok, poèí<strong>na</strong>júc riadkom s èíslom 4. Nasleduje<br />

zobrazenie ka�dého 4. riadka od riadka s èíslom 2 a <strong>na</strong>−<br />

pokon ka�dého druhého riadka od èísla 1. Celý obrázok je<br />

tak zobrazený v 4 krokoch. Takýto typ zobrazovania je urèe−<br />

ný pre zobrazovacie zariadenia, ktoré sú pomalé. V súèas−<br />

nosti poèítaèe disponujú dostatoèným výkonom, potreb−<br />

ným <strong>na</strong> zobrazenie akoko¾vek zlo�itého GIF−u, ale preno−<br />

sové linky nie sú v�dy <strong>na</strong>jrýchlejšie. Prekladaný GIF má<br />

teda výz<strong>na</strong>m v prípade, ak má pou�ívate¾ pomalé pripoje−<br />

nie k internetu alebo ak je zobrazovaný obrázok rozsiah−<br />

ly. Pou�ívate¾ má toti� u� po prvom kroku aspoò hrubý pre−<br />

h¾ad o tom, èo bude obsahom obrázka, pritom však bola<br />

prenesená iba 1/8 dát. Ka�dým krokom sa mno�stvo de−<br />

tailov v obrázku zvyšuje. Pou�ívate¾ sa mô�e u� poèas<br />

s�ahovania obrázka rozhodnú�, èi poèká do konca alebo<br />

preruší s�ahovanie.<br />

Výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou, ktorou nedisponuje nijaký iný<br />

grafický formát urèený <strong>na</strong> ukladanie statických obrázkov,<br />

je mo�nos� vytvori� animáciu. Ak túto mo�nos� vyu�ijeme,<br />

hovoríme o animovanom GIF−e. GIF je schopný nies� v sú−<br />

bore nie jeden, ale hneï nieko¾ko obrázkov. Súbor mô�e<br />

obsahova� aj doplòujúce informácie. Ku ka�dému obráz−<br />

ku teda mo�no priradi� aj èasový údaj, ktorý urèuje, po<br />

ko¾kých stotinách sekundy od jeho zobrazenia má by�<br />

zobrazený <strong>na</strong>sledujúci obrázok. Mo�no tie� definova�, èi<br />

sa má takáto sekvencia obrázkov prehra� iba raz alebo sa<br />

má zobrazovanie opakova� v cykle. Vïaka tejto vlastnosti<br />

GIF−u máme <strong>na</strong> internete mno�stvo deformujúcich sa pik−<br />

togramov, šípok, emailových schránok pohlcujúcich obál−<br />

ky atï. Animovaný GIF sa èasto pou�íva aj <strong>na</strong> tvorbu ban−<br />

nerovej reklamy, hoci v súèasnosti sa tá èasto tvorí inými<br />

technológiami. Pri vyu�ívaní animovaného GIF−u, <strong>na</strong>jmä v<br />

prípade tvorby reklám, je potrebné dba� <strong>na</strong> ve¾kos� súbo−<br />

ru, ktorá musí by� udr�aná v rozumných medziach.<br />

Formát GIF je bezstratový formát, vhodný predovšetkým<br />

<strong>na</strong> publikovanie èiarovej grafiky, ako sú piktogramy, logá a<br />

pod., preto�e doká�e zachova� ostré prechody medzi farba−<br />

mi, nedeformuje hrany a udr�í konštantnú farbu homogén−<br />

nych farebných plôch. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e jeho farebná pale−<br />

ta je obmedzená <strong>na</strong> 256 farieb, nemo�no ním zobrazi� true<br />

color fotografie. Je to jediný formát pou�ite¾ný <strong>na</strong> animácie<br />

a jednoduché riešenie <strong>na</strong> pou�itie transparentnej farby.<br />

PNG<br />

Patentovo chránená kompresná metóda GIF−u vyvolala u<br />

jeho pou�ívate¾ov neistotu. Tá <strong>na</strong>pokon viedla k vytvore−<br />

niu nového grafického formátu, ktorý sa mal sta� <strong>na</strong>sle−<br />

dovníkom GIF−u. Tento formát vznikol v roku 1995 a jeho<br />

názov je Portable Network Graphics. Skratka PNG by sa<br />

mala èíta� ako „ping“. Okrem odstránenia problému s pa−<br />

tentmi, keï ping je v tomto oh¾ade úplne vo¾ne pou�i−<br />

te¾ný, priniesol tento formát aj mnohé zlepšenia, ktoré<br />

mu umo�òujú konkurova� tak formátu GIF, ako aj formá−<br />

tu JPEG. Zaujímavou otázkou je, èi tento formát, ktorého<br />

pou�ívanie nie je ve¾mi rozšírené, bude schopný pre−<br />

svedèi� pou�ívate¾ov aj po skonèení patentovej ochrany<br />

LZW. Faktom zostáva, �e PNG disponuje niektorými uni−<br />

kátnymi vlastnos�ami. Ve¾mi dôle�ité je takisto vysvetli�,<br />

aké sú rozdiely medzi formátom GIF a PNG.<br />

PNG umo�òuje ulo�i� obrázok vo ve¾kom farebnom<br />

rozlíšení. V plnofarebnom re�ime sú to a� 48−bitové farby,<br />

pri obrázkoch v odtieòoch sivej sú to 16−bitové farby a <strong>na</strong>po−<br />

kon tretím módom je ulo�enie obrázka s paletou 256 farieb.<br />

Kompresia je nestratová a je o 5 a� 25 % úèinnejšia ako v prí−<br />

pade GIF−u. To však nie je pre väèšinu pou�ívate¾ov dostato−<br />

èný dôvod <strong>na</strong> uprednostnenie tohto formátu.<br />

PNG však disponuje unikátnou vlastnos�ou, ktorou je<br />

mo�nos� definova� úroveò transparentnosti ka�dého zob−<br />

razovaného bodu. GIF definuje iba dve úrovne transpa−<br />

rentnosti. Buï je bod úplne transparentný, alebo netrans−<br />

parentný a v tom prípade je vyu�itá pri zobrazovaní jeho<br />

farba. V prípade PNG je transparentnos� doplnková infor−<br />

mácia k farbe bodu a je urèovaná ako hodnota z interva−<br />

lu, ktorého rozsah je od 0 do 255.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou je gama korekcia, ktorú<br />

mo�no pova�ova� za schopnos� formátu upravi� zobrazenie<br />

obrázka <strong>na</strong> jednotlivých platformách tak, aby sa obrázky <strong>na</strong><br />

nich javili rov<strong>na</strong>ké. Obrázky vytvorené <strong>na</strong> poèítaèoch Apple<br />

majú tendenciu zobrazova� sa <strong>na</strong> iných platformách ako<br />

tmavšie, obrázky z poèítaèov PC zasa svetlejšie.<br />

PNG umo�òuje zobrazovanie obrázkov v prekladanom<br />

re�ime alebo – všeobecnejšie povedané – progresívne, po−<br />

dobne ako GIF. Prekladanie sa však neuskutoèòuje iba v<br />

jednej, ale v obidvoch osiach a obrázok sa zobrazuje v 64<br />

krokoch.<br />

PNG umo�òuje ulo�i� iba jeden obrázok, neumo�òuje<br />

teda tvorbu animácií, èo je jeho nevýhodou. Pod¾a auto−

Formát GIF PNG JPEG<br />

Názov Graphics Interchange Format Portable Networks Graphics Joint Photographics Expert Group<br />

Výslovnos� d�íf ping d�ejpeg<br />

Farebná paleta 1 b a� 8 b 8 b, 16 b, 48 b 24 b<br />

Komprimácia nestratová nestratová stratová<br />

Transparentnos� 1 úroveò 256 úrovní nie<br />

Animácie áno nie nie<br />

Vyu�itie èiarová grafika, piktogramy, logá, grafika s farebnými prechodmi èiarová grafika, piktogramy, logá<br />

animácie a preva�ne fotografie<br />

rov formátu je <strong>na</strong> ukladanie sekvencií obrázkov urèený iný<br />

formát <strong>na</strong>zvaný MNG.<br />

PNG sa teda hodí v prípade, ak máme záujem pracova�<br />

s transparentnos�ou, doká�e lepšie ako JPEG zobrazova�<br />

homogénne farebné plochy a pracuje nestratovo, ale <strong>na</strong><br />

úkor zväèšenia súborov. Nemô�e pou�i� menšiu paletu<br />

farieb ako 256.<br />

JPG<br />

Prípo<strong>na</strong> súborov JPE, prípadne JPG je skratkou od JPEG,<br />

èo z<strong>na</strong>mená Joint Photographics Expert Group. Organi−<br />

zácia s týmto názvom sa postarala o štandardizáciu rov−<br />

nomenného grafického formátu. Norma JPEG však nede−<br />

finuje spôsob ukladania obrázkov do súborov, to bolo de−<br />

finované ako JPEG File Interchange Format, teda JFIF.<br />

JPEG je stratový formát, to z<strong>na</strong>mená, �e obrázok po<br />

kompresii u� neobsahuje všetky detaily pôvodnej predlo−<br />

hy. Odstraòované sú tie detaily, ktoré sú pre vnímanie<br />

¾udským okom nepodstatné, tak�e kvalita obrázkov je<br />

vysoká a a� do kompresného pomeru 1:20 prakticky<br />

nemo�no vidie� rozdiel oproti nekomprimovaným obráz−<br />

kom. Aj pri väèšom kompresnom pomere je snímka<br />

pou�ite¾ná, aj keï sa postupne jej kvalita zni�uje a zaèí−<br />

<strong>na</strong>jú sa prejavova� niektoré chyby a nepresnosti.<br />

JPEG vyu�íva pomerne zlo�itú metódu kompresie a od<br />

zaèiatku bol koncipovaný ako stratový formát, urèený <strong>na</strong><br />

ukladanie fotografií. Nie je preto vhodný <strong>na</strong> publikovanie<br />

piktogramov ani <strong>na</strong> obrázky, ktorých súèas�ou by mal by�<br />

dobre èitate¾ný text. JPEG toti� spôsobuje rozostrenie hrán.<br />

Skutoèný hacking prakticky<br />

2. èas�: Program Nmap detailnejšie<br />

Od poslednej èasti seriálu Skutoèný hacking prakticky ube−<br />

hol presne mesiac a my sa opä� stretávame pri jeho dru−<br />

hom pokraèovaní. V predchádzajúcej èasti sme si ozrejmi−<br />

li fungovanie poèítaèových sietí zo softvérového h¾adiska<br />

a <strong>na</strong>èali sme program Nmap, urèený <strong>na</strong> skenovanie vzdia−<br />

leného hostite¾a. Tentoraz budeme pokraèova� v danej<br />

téme a uká�eme si ïalšie mo�nosti, ktoré program Nmap<br />

ponúka. Pevne sa pripútajte, cesta do tajomstiev hackingu<br />

sa zaèí<strong>na</strong> po druhýkrát!<br />

Charakteristika programu<br />

Nmap pochádza z dielne Fyodora (existuje aj poslovenèe−<br />

ná verzia me<strong>na</strong> – Fjodor). Domovská stránka projektu je<br />

<strong>www</strong>.insecure.org/nmap, kde si program mô�ete stiah−<br />

nu� a <strong>na</strong>inštalova� do poèítaèa. Nmap u� dlho nie je len<br />

èisto skenerom portov, doká�e toho ove¾a viac a jeho<br />

mo�nosti stále pribúdajú. Neèudo, �e Nmap sa stal <strong>na</strong>jpo−<br />

pulárnejším skenerom a existuje pre platformy Linux, Win−<br />

dows, Solaris, *BSD, Macintosh a mierne zastaraná verzia<br />

aj pre HP−UX.<br />

Skenovanie portov<br />

Skenovanie portov je základná funkcia Nmapu. Existuje<br />

hneï nieko¾ko typov skenovania, ktoré sa líšia v spôsobe<br />

vykonávania, rýchlosti, pou�ite¾nosti a pod. Prvé dva <strong>na</strong>j−<br />

Formát disponuje 24−bitovou true−color paletou, ne−<br />

umo�òuje ju však obmedzi� <strong>na</strong> ni�šie farebné rozlíšenie,<br />

<strong>na</strong>príklad 256 farieb. JPEG nedisponuje ani transparent−<br />

nou farbou, ktorú by bolo vzh¾adom <strong>na</strong> princíp kompre−<br />

sie ve¾mi �a�ké do tohto grafického formátu zakompono−<br />

va�. Nie je pou�ite¾ný ani <strong>na</strong> tvorbu animácií.<br />

Klasický JPEG obsahuje dáta usporiadané tak, �e sa<br />

obrázok <strong>na</strong>èíta zvrchu dolu a v tomto smere sa postup−<br />

ne aj zobrazuje. Progresívny JPEG obsahuje akoby viace−<br />

ro skenov obrázka, stále vo vyššej a vyššej kvalite. Tie sa<br />

postupne <strong>na</strong>èítajú a vo viacerých prechodoch sa aj zob−<br />

razujú, tak�e pou�ívate¾ <strong>na</strong>jskôr vidí obrázok s <strong>na</strong>jmen−<br />

ším mno�stvom detailov a neskôr sa jeho kvalita jednot−<br />

livými prechodmi stále zvyšuje. Progresívny JPEG je teda<br />

a<strong>na</strong>lógiou prekladaného GIF−u. Mohlo by sa zda�, �e<br />

ulo�enie viacerých verzií obrázka v stále vyššom rozlíše−<br />

ní musí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� neúmerné zväèšenie súboru. Nie je to<br />

však tak. Progresívny JPEG obsahuje to isté mno�stvo<br />

dát ako klasický JPEG, iba sú usporiadané zlo�itejším<br />

spôsobom. Ka�dá podrobnejšia verzia obrázka toti� iba<br />

dopåòa detaily v porov<strong>na</strong>ní s tou predchádzajúcou.<br />

Ak je linka, ktorou je pou�ívate¾ pripojený k internetu,<br />

rýchla alebo jeho prehliadaè nepodporuje progresívny<br />

JPEG, spravidla sa mu obrázok <strong>na</strong>èíta, akoby šlo o klasic−<br />

ký JPEG, výnimoène nedôjde k <strong>na</strong>èítaniu vôbec. Nevý−<br />

hodou progresívneho JPEG−u je to, �e <strong>na</strong> zobrazenie ka�−<br />

dého prechodu je potrebný v�dy taký rozsiahly výpoèet<br />

ako <strong>na</strong> zobrazenie kompletného obrázka. Preto má po−<br />

u�itie progresívneho JPEG−u zmysel <strong>na</strong>jmä vtedy, ak je pred−<br />

základnejšie sme si spomenuli minule, boli to Connect<br />

scan a Stealth SYN scan.<br />

Connect scan je <strong>na</strong>jbe�nejšia forma skenovania, ktorá<br />

vyu�íva systémové volanie connect() operaèného systému.<br />

Toto volanie slú�i <strong>na</strong> vytvorenie spojenia medzi poèítaèmi<br />

<strong>na</strong> ktorýko¾vek port. Ak je port otvorený, volanie connect()<br />

bude úspešné, ak nie, volanie vráti chybu. Takto sa po−<br />

stupne dajú zisti� všetky otvorené porty <strong>na</strong> hostite¾skom<br />

poèítaèi. Nevýhodou tohto typu skenovania je jeho ¾ahká<br />

odhalite¾nos� a zablokovate¾nos�, preto�e pri vykonávaní<br />

tohto skenu sa v záz<strong>na</strong>moch hostite¾ského poèítaèa obja−<br />

ví obrovské mno�stvo pokusov o <strong>na</strong>dviazanie spojenia <strong>na</strong><br />

ka�dý port poèítaèa za ve¾mi krátky èas.<br />

Stealth SYN scan sme podrobne opisovali v predošlej<br />

èasti seriálu a nebudeme sa k nemu vraca�.<br />

TCP FIN scanning je dobré pou�i� <strong>na</strong>jmä pri neúspeš−<br />

nom SYN skene. Niektoré firewally toti� sledujú SYN pake−<br />

ty <strong>na</strong> zakázané porty a tým neumo�òujú plnohodnotný<br />

sken (veï to je ich úèel, však�e? ☺). FIN sken pou�íva tzv.<br />

FIN paket (obdoba SYN paketu, ale s iným výz<strong>na</strong>mom).<br />

Pod¾a štandardu RFC 793 musia uzatvorené porty reago−<br />

va� <strong>na</strong> tento paket spätným odoslaním tzv. RST paketu.<br />

Otvorené porty tento paket hneï zahodia. Nie je to však<br />

a� také jednoz<strong>na</strong>èné, preto�e niektoré operaèné systémy<br />

<strong>na</strong> FIN paket neodpovedajú tak, ako by mali. Ide <strong>na</strong>jmä o<br />

poklad, �e prístupová linka je ove¾a pomalšia ako zobra−<br />

zovacie zariadenie a �e toto zariadenie je dostatoène<br />

rýchle. To však v prípade prehliadania internetu cez klasic−<br />

ký poèítaè mo�no v�dy predpoklada�.<br />

JPEG je jediná vo¾ba, ak chceme <strong>na</strong> internete publiko−<br />

va� fotografie. Preto iste nepoteší informácia, �e po−<br />

u�ívanie tohto formátu, ktorý bol doteraz prístupný<br />

vo¾ne, mô�e u� èoskoro podlieha� licenèným poplatkom,<br />

podobne ako sa to stalo v prípade formátu GIF. Niektoré<br />

èasti kompresného algoritmu JPEG−u sú toti� patentovo<br />

chránené. Kým bola majite¾om patentu spoloènos� Com−<br />

pression Labs, nepo�adovala �iadne licenèné poplatky.<br />

Po jej odkúpení spoloènos�ou Forgent Networks sa to<br />

však zmenilo a táto spoloènos� u� podnikla viaceré kroky<br />

vrátane súdnych �alôb, ktorých cie¾om je zabezpeèi� vý−<br />

ber poplatkov.<br />

Zdá sa, �e pre autorov webu bude plati� to, èo v prí−<br />

pade GIF−u. Nebude sa zrejme treba obáva� vyu�íva� ho,<br />

preto�e licenèné poplatky budú musie� plati� iba produ−<br />

centi softvéru urèeného <strong>na</strong> spracovanie JPEG−u. Spoloè−<br />

nos� Forgent Networks si <strong>na</strong>vyše bude môc� svoje nároky<br />

uplatòova� iba do roku 2006.<br />

Záver<br />

Na záver mo�no poveda�, �e pri výbere grafického formátu<br />

je dôle�ité, èi pôjde o plnofarebnú grafiku vo forme fotogra−<br />

fií alebo o èiarovú grafiku. V prvom prípade sa dá vyu�i� for−<br />

mát JPEG, v druhom prípade treba ulo�i� obrázky vo formá−<br />

te GIF alebo PNG. GIF dostáva prednos� vo väèšine prípadov,<br />

je to <strong>na</strong>vyše jediný formát, ktorý umo�òuje vytvára� animo−<br />

vané sekvencie. Naopak, PNG je výhodný vtedy, ak chceme<br />

doko<strong>na</strong>lejšie riadi� transparentnos�.<br />

V ïalšej èasti seriálu sa budeme zaobera� mo�nos�ami<br />

optimalizácie obrázkov.<br />

Branislav Madoš<br />

I N T E R N E T<br />

Zdroje:<br />

/1./ <strong>www</strong>.jpeg.org<br />

/2./ http://<strong>www</strong>.libpng.org/pub/png/<br />

operaèné systémy z Redmondu (pod¾a toho sa teda dá<br />

zbe�ne usúdi�, s akým OS máme do èinenia <strong>na</strong> opaènej stra−<br />

ne), ale aj Cisco IOS, BSDI, HP−UX, MVS a IRIX.<br />

Xmas tree scanning je sken podobný predchádzajúce−<br />

mu, ale posiela pakety s príz<strong>na</strong>kmi FIN, URG a PUSH zároveò.<br />

Null scanning je presný opak Xmas tree skenu. Posiela<br />

paket so �iadnymi príz<strong>na</strong>kmi.<br />

UDP scanning vyu�íva protokol UDP, prièom posiela<br />

UDP paket s nulovou då�kou. Ak paket dorazí <strong>na</strong> zatvore−<br />

ný port, hostite¾ pošle <strong>na</strong>spä� ICMP správu Port Unrea−<br />

chable (o správach ICMP si povieme nieèo <strong>na</strong>budúce).<br />

Tento sken však mô�e by� extrémne pomalý, preto�e pod−<br />

¾a odporúèania RFC 1812 je rýchlos� odosielania chýb<br />

ICMP obmedzená. Z<strong>na</strong>mená to, �e keby nmap skenoval<br />

plnou rýchlos�ou, nebol by schopný zachyti� všetky správy<br />

ICMP a sken by nebol úplný, resp. by bol nepresný.<br />

Výhodu však tvorí dodr�iavanie štandardov Microsoftom,<br />

preto�e jeho operaèné systémy nijakým spôsobom nelimi−<br />

tujú rýchlos� odosielania chýb ICMP.<br />

ACK scanning sa èasto pou�íva <strong>na</strong> testovanie „kvality<br />

filtrovacích pravidiel“ firewallov. Posiela ACK pakety <strong>na</strong><br />

zadané porty. Ak port nie je filtrovaný, Nmap dostane od−<br />

poveï formou RST paketu. Keï sa nedostaví nijaká odpo−<br />

veï, port je pova�ovaný za filtrovaný. Nmap nefiltrované<br />

porty vo svojom výstupe nezobrazuje, teda ak bude vý−<br />

stup úplne prázdny, je to z<strong>na</strong>menie toho, �e všetky poku−<br />

sy boli úspešné.<br />

Nmap ponúka ešte nieko¾ko typov skenov, ako <strong>na</strong>pr.<br />

ping sken, ktorý len zis�uje, èi daný hostite¾ existuje, alebo<br />

bounce sken, o ktorom ešte len budeme hovori�. Základné<br />

a ve¾mi dôle�ité sú však u� uvedené skeny. Teraz sa poïme<br />

pozrie�, ako taký sken hacker spustí.<br />

7/2004 PC REVUE 101

I N T E R N E T<br />

Syntax parametrov programu Nmap je pomerne jedno−<br />

duchá:<br />

nmap [typ skenu] [dalšie vo¾by] <br />

kde typ skenu oz<strong>na</strong>èuje, akým spôsobom chceme hosti−<br />

te¾a preskenova�. Jednotlivé skeny a ich parametre sú uve−<br />

dené v tabu¾ke.<br />

Typ skenu Parameter programu<br />

Connect sken −sT<br />

SYN sken −sS<br />

FIN sken −sF<br />

Xmas tree sken −sX<br />

Null sken −sN<br />

UDP sken −sU<br />

IP protokol sken −sO<br />

ACK sken −sA<br />

Ve¾mi zaujímavé sú aj ïalšie mo�nosti, ktoré <strong>na</strong>sledujú.<br />

Medzi <strong>na</strong>ju�itoènejšie patrí zaiste definovanie rozsahu por−<br />

tov, ktoré sa majú skenova� vo¾bou −p . Táto vo¾−<br />

ba má svoje opodstatnenie <strong>na</strong>jmä v prípade, ak sa hacker<br />

zaujíma len o urèitý port alebo rozsah portov. Takisto má<br />

tento parameter svoju výhodu, ak je hostite¾ <strong>na</strong>pojený do<br />

internetu pomalou linkou a skenovanie všetkých 65 536<br />

portov by trvalo neskutoène dlho. Napríklad hacker, ktorý<br />

chce iniciova� SYN stealth sken <strong>na</strong> hostite¾a 10.203.5.64,<br />

ale zaujímajú ho len porty 0 a� 1024, <strong>na</strong> ktorých „visí“ <strong>na</strong>j−<br />

väèší poèet slu�ieb, spustí Nmap takto:<br />

hacker@trypanosoma:~$ nmap −sS −p 0−1024 10.203.5.64<br />

U� z výpisu je asi zrejmé, èo jednotlivé parametre z<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>jú, ale poïme si celý príkaz rozobra�. Parameter −sS<br />

oz<strong>na</strong>èuje typ skenu, v tomto prípade ide o sken SYN. Pri<br />

ka�dom skene treba urèi�, akým spôsobom sa má uskuto−<br />

èni�, i<strong>na</strong>k program ukonèí svoju èinnos� bez akéhoko¾vek<br />

skenovania! Nasleduje parameter −p, ktorý urèuje rozsah<br />

portov, v <strong>na</strong>šom prípade 0 a� 1024. Ako posledná je uve−<br />

dená adresa IP hostite¾a, ktorého chceme preskenova�. Po<br />

odoslaní príkazu operaènému systému klávesom ENTER sa<br />

zaène skenovanie a program sa ukonèí vypísaním zoz<strong>na</strong>−<br />

mu otvorených portov hostite¾a s krátkym zosumarizova−<br />

ním èasu potrebného <strong>na</strong> uskutoènenie skenu.<br />

Posledné verzie Nmapu disponujú ïalšou vlastnos�ou,<br />

ktorá je pre hackera tie� ve¾mi podstatná. Ide o vzdialenú<br />

detekciu operaèného systému, ktorý <strong>na</strong> hostite¾ovi be�í.<br />

Ako je to mo�né? Je <strong>na</strong> to hneï nieko¾ko spôsobov, ktoré<br />

však zvyèajne spoèívajú <strong>na</strong> tom, �e niektoré operaèné sys−<br />

témy reagujú <strong>na</strong> urèité podnety (pakety) odlišne, ako ká�e<br />

štandard, resp. niektoré operaèné systémy sa prezentujú<br />

hneï pri pripojení <strong>na</strong> hostite¾ský poèítaè. V <strong>na</strong>sledujúcich<br />

riadkoch si zopár spôsobov opíšeme.<br />

Metódy rozpoznávania<br />

operaèného systému <strong>na</strong> dia¾ku<br />

Na to, aby sme rozpoz<strong>na</strong>li operaèný systém hostite¾ského<br />

poèítaèa ruène, nie je potrebné vlastni� nejaké super ná−<br />

stroje. Postaèí obyèajný program telnet, ktorý pozná asi<br />

takmer ka�dý. Keby predsa len nie, v krátkosti vysvetlím, o<br />

èo ide. Telnet je program <strong>na</strong> pripojenie sa k hostite¾skému<br />

poèítaèu <strong>na</strong> slu�bu telnet, èi�e to potom vyzerá, akoby ste<br />

102 PC REVUE 7/2004<br />

si sadli za klávesnicu daného poèítaèa a pracovali s ním.<br />

Program telnet sa doká�e pripoji� <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný port poèí−<br />

taèa a práve túto vlastnos� vyu�ijeme.<br />

Jedným z postupov manuálneho zis�ovania operaèné−<br />

ho systému je štandardné pripojenie <strong>na</strong> slu�bu telnet, kde<br />

sa po pripojení a výzve <strong>na</strong> zadanie prihlasovacieho me<strong>na</strong><br />

èasto objaví aj verzia operaèného systému, ako to mô−<br />

�eme vidie� v <strong>na</strong>sledujúcom výpise.<br />

1. luko@trypanosoma:~$ telnet hocijaky_komp.dome<strong>na</strong><br />

2. Trying ...<br />

3. Connected to hocijaky_komp.dome<strong>na</strong>.<br />

4. Escape character is '^]'.<br />

5. Debian GNU/Linux testing/unstable hocijaky_komp.dome<strong>na</strong><br />

6. hocijaky_komp.dome<strong>na</strong> login:<br />

Na prvom riadku výpisu vidie� spustenie programu tel−<br />

net a ako parameter programu sme zadali názov poèítaèa,<br />

<strong>na</strong> ktorý sa chceme pripoji�. Mô�e to by� aj doménový<br />

názov alebo adresa IP, v prípade zadania doménového<br />

názvu si ho telnet prevedie <strong>na</strong> adresu IP pomocou systé−<br />

mu DNS. Riadky 2, 3, 4 opisujú kroky telnetu s cie¾om<br />

správneho <strong>na</strong>dviazania spojenia a nie sú a� také dôle�ité.<br />

Najdôle�itejší je však piaty riadok, <strong>na</strong> ktorom nám hosti−<br />

te¾ský systém pekne povie, èo je zaè. Hackerovi neostáva<br />

niè iné, len pekne poïakova� a ukonèi� spojenie.<br />

To isté platí aj pri pou�ití programu ftp, ktorého cie¾om<br />

je pripoji� sa <strong>na</strong> slu�bu ftp, všetkým dobre známu. Opä�<br />

vrelá vïaka.<br />

Pri zis�ovaní operaèného systému týmto spôsobom<br />

mô�e dôjs� k príjmu mylnej informácie, preto�e systémoví<br />

administrátori zvyknú tieto hlásenia o operaènom systéme<br />

(èasto <strong>na</strong>zývané aj bannery) meni�, resp. zakazujú ich zob−<br />

razovanie. Preto prichádza <strong>na</strong> rad druhý spôsob.<br />

Ka�dý èlovek je jednoz<strong>na</strong>èné urèený svojimi génmi, od<br />

ktorých sa odvíjajú jeho telesné a duševné z<strong>na</strong>ky. Preto je<br />

ka�dý èlovek jedineèný. Pri operaèných systémoch to pri<br />

jemnom pri�múrení oèí platí takisto. Tak ako ka�dý èlovek<br />

má jedineèné odtlaèky prstov, aj operaèný systém má<br />

svoje odtlaèky „virtuálnych prstov“, vïaka ktorým sa dá<br />

¾ahko identifikova�. Pýtate sa, ako je to mo�né? U� sme spo−<br />

menuli, �e niektoré operaèné systémy nereagujú presne<br />

pod¾a štandardov <strong>na</strong> niektoré pakety. A tu je práve celý fíge¾.<br />

Program pošle hostite¾ovi paket <strong>na</strong> otvorený port a pod¾a<br />

toho, aký paket dostane, resp. nedostane, mô�e usúdi�, o aký<br />

operaèný systém ide. Väèšinou jeden test nestaèí, a preto sa<br />

kombinuje hneï nieko¾ko rôznych typov. Tak sa okruh mo�−<br />

ných operaèných systémov pomaly zu�uje, a� <strong>na</strong>koniec<br />

mo�no v niektorých prípadoch presne poveda�, o ktorý ope−<br />

raèný systém ide. Najèastejšie sa vykonávajú:<br />

1. Skúška FIN paketom – odosielate¾ pošle hostite¾ovi <strong>na</strong><br />

otvorený port FIN paket, èo z<strong>na</strong>mená, �e odosielate¾ nemá<br />

u� niè viac posla�. Pod¾a štandardu RFC by operaèný systém<br />

<strong>na</strong> toto nemal odpoveda�, ale èasto je opak pravdou.<br />

2. Ve¾kos� rámca TCP – v predchádzajúcej èasti sme si<br />

povedali nieèo o enkapsulácii dát pri prechode sie�ovým<br />

modelom. Tento test zis�uje ve¾kos� rámca paketu TCP.<br />

Niektoré operaèné systémy asi veria v numerológiu,<br />

a preto pou�ívajú jedineèné ve¾kosti.<br />

Ïalšie typy fingerprintingu (zbierania „odtlaèkov prs−<br />

tov“ operaèných systémov) sú u� o nieèo zlo�itejšie a nie<br />

ka�dý je <strong>na</strong> takej technickej úrovni, aby im porozumel. Mo�−<br />

no sa k nim vrátime v závereèných èastiach seriálu, ak nám<br />

ostane priestor. Ak to poniektorí nemô�u vydr�a�, od−<br />

porúèam preèíta� èlánok o fingerprintigu <strong>na</strong> adrese http://<br />

<strong>www</strong>.insecure.org/nmap/nmap−fingerprinting−article.<br />

html.<br />

Nmap pri teste vzdialeného operaèného systému<br />

pou�íva hneï nieko¾ko (v èase písania èlánku bolo autoro−<br />

vi známych 14) spôsobov. Výsledky týchto testov spracuje<br />

do jednej „hodnoty“, ktorá je sama osebe fingerprintom a<br />

porovná so svojou databázou fingerprintov, ktorá je ak−<br />

tualizovaná a obsahuje hojný poèet operaèných systémov. Ak<br />

sa predsa fingerprint nezhoduje so �iadnou polo�kou v data−<br />

báze, Nmap vypíše URL, <strong>na</strong> ktorej mo�no prida� tento finger−<br />

print do databázy, ktorá bude vydaná s <strong>na</strong>jnovšou verziou<br />

Nmapu, samozrejme, v prípade, �e aspoò zhruba poznáme,<br />

aký operaèný systém <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi be�í.<br />

Na zakomponovanie detekcie operaèného systému do<br />

skenu slú�i vo¾ba −O. V podstate sa výpis skenu nebude líši�<br />

od skenu bez detekcie OS, ale posúïte sami:<br />

1. trypanosoma:~# nmap −sS hocijaky_komp.dome<strong>na</strong> −O<br />

2. Starting nmap 3.50 ( http://<strong>www</strong>.insecure.org/nmap/ ) at<br />

2004−06−08 18:29 CEST<br />

3. Interesting ports on hocijaky_komp.dome<strong>na</strong>:<br />

4. (The 1646 ports scanned but not shown below are in<br />

state: closed)<br />

5. PORT STATE SERVICE<br />

−−− NEZAUJIMAVE −−−<br />

6. Device type: general purpose<br />

7. Running: Linux 2.4.X|2.5.X<br />

8. OS details: Linux Kernel 2.4.0 − 2.5.20<br />

9. Uptime 0.129 days (since Tue Jun 8 15:23:28 2004)<br />

10. Nmap run completed −− 1 IP address (1 host up) scan−<br />

ned in 10.024 seconds<br />

Rozdiel je <strong>na</strong>jmä v riadkoch 7 a� 9. Na týchto riadkoch<br />

sa prejaví zadanie parametra −O, ktorý útoèníkovi hovorí,<br />

�e <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi be�í Linux s kernelom verzie od<br />

2.4.0 do 2.5.20 (bli�šie urèenie je takmer nemo�né). Zaují−<br />

mavý je aj riadok 9, <strong>na</strong> ktorom Nmap uvádza tzv. uptime,<br />

teda èas, ktorý uplynul od zapnutia systému. Tento èas sa<br />

„vynuluje“ v�dy, keï sa systém reštartuje. Najdlhší uptime<br />

linuxového servera sa pohybuje niekde okolo 300 a� 500 dní.<br />

Treba ešte spomenú�, �e zis�ovanie operaèného systé−<br />

mu <strong>na</strong> dia¾ku nemusí prebieha� takto „agresívne“, prog−<br />

ram nemusí za ka�dú cenu posiela� pakety <strong>na</strong> daný stroj<br />

s cie¾om zisti� operaèný systém. Nazýva sa to passive OS<br />

fingerprinting a ozrejmíme si ho v ïalšej èasti.<br />

Niekedy však výpisy Nmapu nepostaèujú, a preto exis−<br />

tuje ïalšia vo¾ba −v, ktorá ho viac „prehovára“ a bude po−<br />

dáva� podrobnejšie informácie. Keby ani to nestaèilo, zdvo−<br />

jením parametra <strong>na</strong> −vv sa program rozhovorí ešte viac.<br />

Záver<br />

Pôvodne sme plánovali rozobra� tému programu Nmap<br />

kompletne v jednej èasti, no z dôvodu rozsahu je to ne−<br />

myslite¾né, a preto sa s programom Nmap stretneme aj v<br />

<strong>na</strong>sledujúcej èasti. Dovtedy vám prajem príjemný zvyšok<br />

mesiaca. Teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še ïalšie stretnutie.<br />

Lukáš Staòa

Ako <strong>na</strong> CSS layout<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, �e štandardy ako HTML 4.01 alebo CSS 2 existujú u� viac ako 5 rokov,<br />

mô�ete sa <strong>na</strong> internete (<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> tom slovenskom) stále stretnú� s layoutmi zalo�enými<br />

<strong>na</strong> doslova u� historických technológiách, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zneu�ívaní tabuliek <strong>na</strong> rozmiestnenie<br />

obsahových prvkov <strong>na</strong> stránke. Pou�itie CSS layoutu je však ove¾a výhodnejšie (výhody<br />

CSS sú nepopierate¾né) a nie je to niè zlo�ité.<br />

Definícia štýlu CSS<br />

Základom úspechu je správ<strong>na</strong> definícia všetkých obsahových èastí dokumentu prostredníc−<br />

tvom CSS v súbore style.css.<br />

Telo dokumentu<br />

BODY {<br />

background: #FFFFFF; /* farba pozadia */<br />

color: #000000; /* farba textu */<br />

font−family: "Verda<strong>na</strong>", "Helvetica", sans−serif; /* typ písma */<br />

font−size: 12px; /* ve¾kos� písma */<br />

margin: 0px; /* okraje */<br />

}<br />

Telo dokumentu bude obsahova� biele pozadie (background: #FFFFFF), èierny text (color:<br />

#000000) ve¾kosti 12 pixelov (font−size: 12px) typu Verda<strong>na</strong> (Windows) alebo Helvetica (Li−<br />

nux); ak nebude ani jeden z týchto typov písma dostupný, pou�ije sa písmo z rodiny sans−<br />

serif, ktorú obsahujú všetky prehliadaèe. Okraje <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> 0 pixelov (margin: 0px).<br />

Hlavièka dokumentu<br />

#HEADER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 90px; /* výška */<br />

background: #AA7239; /* farba pozadia */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

color: #FFFFFF; /* farba písma */<br />

}<br />

Hlavièka dokumentu bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 90 pixelov (height:<br />

90px), pozadie bude tmavohnedej farby (background: #AA7239), text bielej farby (color:<br />

#FFFFFF) a odsadenie obsahu hlavièky bude 5 pixelov zo všetkých strán (padding: 5px).<br />

Ve¾kos� textu sa dedí po elemente BODY.<br />

Odde¾ovaè<br />

#DIVIDER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 20px; /* výška */<br />

background: #FF8000; /* farba pozadia */<br />

padding: 3px; /* odsadenie */<br />

margin−bottom: 5px; /* okraje */<br />

}<br />

Odde¾ovaè bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 20 pixelov (height: 20px),<br />

pozadie bude oran�ovej farby (background: #FF8000), odsadenie obsahu odde¾ovaèa<br />

bude 3 pixely zo všetkých strán (padding: 3px) a spodný okraj 5 pixelov (margin−bottom:<br />

5px). Farba a ve¾kos� sa dedia po elemente BODY.<br />

¼avé menu<br />

#LEFT {<br />

width: 170px; /* šírka */<br />

height: 200px; /* výška */<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

background: #FFDFBF; /* farba pozadia */<br />

margin: 5px; /* okraje */<br />

border−width: 1px; /* ve¾kos� kraja */<br />

border−color: #AA7239; /* farba kraja */<br />

border−style: solid; /* typ kraja */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

}<br />

Definícia ¾avého menu je o nieèo zlo�itejšia. Okrem vlastností, ako je šírka (width: 170px),<br />

výška (height: 200px), farba pozadia (background: #FFDFBF), ve¾kos� okrajov (margin: 5px)<br />

a odsadenie (padding: 5px), pribudli štyri nové vlastnosti. Zápis float: left z<strong>na</strong>mená, �e kon−<br />

tajner obsahujúci ¾avé menu bude <strong>na</strong>dväzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu. Ïalej je potrebné<br />

<strong>na</strong>stavi� ve¾kos� kraja <strong>na</strong> 1 pixel (border−width: 1px), farbu kraja (border−color: #AA7239) a<br />

typ kraja <strong>na</strong> plný (border−style: solid). Farba a ve¾kos� textu sa opä� dedia po elemente BODY.<br />

Obsah dokumentu<br />

#CONTENT {<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

margin: 5px; /* okraje */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

border−width: 1px; /* ve¾kos� kraja */<br />

border−color: #AA7239; /* farba kraja */<br />

border−style: solid; /* typ kraja */<br />

}<br />

I N T E R N E T<br />

Ve¾kos� okrajov bude 5 pixelov (margin: 5px), odsadenie (padding: 5px), kontajner<br />

bude <strong>na</strong>dväzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu (float: left), ve¾kos� kraja bude 1 pixel (bor−<br />

der−width: 1px), farba kraja tmavohnedá (border−color: #AA7239) a typ kraja plný (bor−<br />

der−style: solid). Farba a ve¾kos� textu, farba pozadia sa dedia po elemente BODY.<br />

Pätièka dokumentu<br />

#FOOTER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 25px; /* výška */<br />

background: #AA7239; /* farba pozadia */<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

margin−top: 5px; /* vrchný okraj */<br />

padding: 3px; /* odsadenie */<br />

}<br />

Pätièka dokumentu bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 25 pixelov (height:<br />

25px), pozadie bude tmavohnedej farby (background: #AA7239), kontajner bude <strong>na</strong>d−<br />

väzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu (float: left), odsadenie bude 3 pixely (padding: 3px) a<br />

vrchný okraj 5 pixelov (margin−top: 5px).<br />

Dokument HTML<br />

Tvorba dokumentu HTML u� nie je �iadny problém, ide v podstate len o aplikáciu vytvo−<br />

rených selektorov <strong>na</strong> jednotlivé kontajnery.<br />

<br />

<br />

<br />

CSS Layout<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Výsledok vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Igor Kulman<br />

7/2004 PC REVUE 103

I N T E R N E T<br />

Pracujeme so štýlmi / 4. èas�<br />

Tento mesiac sa budeme zaobera� typmi médií a tzv. kon−<br />

tajnerovým model.<br />

Médiá<br />

K hlavným výhodám kaskádových štýlov patrí mo�nos�<br />

definova�, ako má daný dokument vyzera� pri pou�ití rôz−<br />

nych typov médií, ako je <strong>na</strong>príklad obrazovka, papier, syn−<br />

tetizátor reèi a pod. V kaskádových štýloch teda mô�eme<br />

nájs� vlastnosti špecifické pre urèitý typ média a aj vlast−<br />

nosti, ktoré majú niektoré médiá spoloèné, vy�adujú však<br />

rozdielne hodnoty. Najlepším riešením je preto pou�itie<br />

osobitného štýlu pre ka�dé médium.<br />

Pri priraïovaní štýlu jednotlivým médiám máme u� tra−<br />

diène dve mo�nosti. Prvou je vyu�itie at−pravidiel @media<br />

a @import:<br />

@import url("default.css") screen;<br />

@media print {<br />

/* samotný štýl */<br />

}<br />

V tomto prípade je pri zobrazení <strong>na</strong> monitore pou�itý<br />

štýl zo súboru default.css a pri tlaèi dokumentu sa vyu�ije<br />

štýl definovaný priamo v dokumente.<br />

Druhou mo�nos�ou je pou�itie parametra MEDIA elemen−<br />

tu LINK:<br />

<br />

<br />

<br />

Príklad 1<br />

<br />

<br />

<br />

... text ... <br />

<br />

<br />

Typy médií<br />

V kaskádových štýloch rozoznávame 10 typov médií, ich<br />

názvy odrá�ajú pou�ité zariadenie, tak�e sú pomerne<br />

¾ahko zapamätate¾né:<br />

� all – všetky zariadenia<br />

� aural – hlasový syntetizátor<br />

� braille – Braillovo hmatové spätné zariadenie<br />

� embossed – Braillova tlaèiareò<br />

104 PC REVUE 7/2004<br />

� handheld – vreckové poèítaèe<br />

� print – tlaèená podoba dokumentu a dokument<br />

prezeraný v re�ime náh¾ad pred tlaèou<br />

� projection – prezentácie s pou�itím projektora alebo<br />

priesvitných fólií<br />

� screen – štandardná poèítaèová obrazovka (monitor)<br />

� tty – médiá ako ïalekopis, terminál a iné zariadenia<br />

s limitovanými schopnos�ami zobrazovania<br />

� tv – zariadenie televízneho typu<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

Príklad 1<br />

<br />

<br />

@media screen {<br />

H1 {<br />

color: red;<br />

}<br />

P {<br />

color: blue;<br />

}<br />

}<br />

@media print {<br />

H1 {<br />

color: black;<br />

}<br />

P {<br />

Typy médií Skupi<strong>na</strong> médií<br />

continuous/paged visual/aural/tactile grid/bitmap interactive/static<br />

aural continuous aural − obidva<br />

braille continuous tactile grid obidva<br />

emboss Paged tactile grid obidva<br />

handheld Obidva visual obidva obidva<br />

print Paged visual bitmap static<br />

projection Paged visual bitmap static<br />

screen continuous visual bitmap obidva<br />

tty continuous visual grid obidva<br />

tv Obidva visual, aural bitmap obidva<br />

color: black;<br />

}<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

Èiernobiela tlaè<br />

Tento text bude v tlaèenej verzii èierny<br />

<br />

<br />

Tento dokument otvorte v prehliadaèi. Vidíte, �e <strong>na</strong>d−<br />

pis je èervenej a text modrej farby. Teraz však zvo¾te Súbor<br />

| Náh¾ad pred tlaèou a uvidíte, �e verzia dokumentu <strong>na</strong><br />

tlaè bude obsahova� iba èiernu farbu.<br />

Skupiny médií<br />

Jednotlivé médiá sú zoskupené do skupín, ktoré obsahujú<br />

jednu a� tri zvyèajne protikladné polo�ky:<br />

� continous alebo paged – plynulá/stránková<br />

� visual, aural alebo tactile – vizuál<strong>na</strong>/sluchová/dotyková<br />

� grid alebo bitmap – sie� z<strong>na</strong>kov/pole pixelov<br />

� interactive alebo static – interakcia s u�ívate¾om/<br />

bez interakcie s u�ívate¾om<br />

� all – všetky typy zariadení<br />

Na lepšie pochopenie uvádzame tabu¾ku vz�ahov medzi<br />

týmito skupi<strong>na</strong>mi.<br />

Kontajnerový model<br />

Rozmery kontajnera<br />

Ka�dý kontajner obsahuje priestor s obsahom a volite¾né<br />

oblasti, ako odsadenie (padding), okraj (margin) a kraj (bor−<br />

der). Vz�ahy medzi týmito oblas�ami vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Pou�ité skratky:<br />

OP – odsadenie vpravo KP – pravý kraj<br />

OL – odsadenie v¾avo KL – ¾avý kraj<br />

OV – vrchné odsadenie KV – vrchný kraj<br />

OS – spodné odsadenie KS – spodný kraj<br />

PO – pravý okraj VO – vrchný okraj<br />

LO – ¾avý okraj SO – spodný okraj<br />

Obvod ka�dej z týchto štyroch èastí (obsah, odsadenie,<br />

kraj, okraj) je ohranièený hra<strong>na</strong>mi (edges), ka�dý kontaj−<br />

ner má teda štyri hrany:<br />

Hra<strong>na</strong> obsahu alebo Vnútorná hra<strong>na</strong><br />

� hra<strong>na</strong> obklopujúca vyrenderovaný obsah elementu<br />

Hra<strong>na</strong> odsadenia<br />

� hra<strong>na</strong> odsadenia obklopuje odsadenie kontajnera. Ak<br />

je hodnota odsadenia 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> odsadenia s<br />

hranou obsahu.<br />

Hra<strong>na</strong> kraja<br />

� hra<strong>na</strong> kraja obklopuje kraj kontajnera. Ak je hodnota<br />

kraja 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> kraja s hranou odsadenia.<br />

Hra<strong>na</strong> okraja<br />

� hra<strong>na</strong> okraja obklopuje okraj kontajnera. Ak je hodno−<br />

ta okraja 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> okraja s hranou kraja.<br />

Ka�dá hra<strong>na</strong> mô�e by� ešte rozdelená <strong>na</strong> ¾avú (left),<br />

pravú (right), vrchnú (top) a spodnú (bottom).<br />

Šírka kontajnera je daná súètom šírok ¾avého a pravého<br />

okraja, kraja, odsadenia a šírky obsahu. Výška kontajnera<br />

je daná súètom výšok ¾avého a pravého okraja, kraja, od−<br />

sadenia a výšky obsahu.

Pre názornos� si uvedieme príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

Kontajnerový model − príklad<br />

<br />

<br />

UL {<br />

background: #285577;<br />

margin: 10px 10px 10px 10px; /* <strong>na</strong>stavenie okrajov <strong>na</strong> 10px */<br />

padding: 3px 3px 3px 3px; /* <strong>na</strong>stavenie odsadenia <strong>na</strong> 3px */<br />

/* kraje nie sú <strong>na</strong>stavené */<br />

}<br />

LI {<br />

color: #FFFFFF; /* farba textu je biela */<br />

background: #0066B2; /* farba pozadia je tmavomodrá */<br />

margin: 10px 10px 10px 10px; /* <strong>na</strong>stavenie okrajov <strong>na</strong> 10px */<br />

padding: 10px 0px 10px 10px; /* pravý okraj <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 0px */<br />

list−style: none /* �iadny symbol v zoz<strong>na</strong>me */<br />

/* kraje nie sú <strong>na</strong>stavené */<br />

}<br />

LI.skrajom {<br />

border−style: dashed;<br />

border−width: medium; /* <strong>na</strong>stavenie stredných prerušovaných krajov */<br />

border−color: black;<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Prvá polo�ka zoz<strong>na</strong>mu<br />

Polo�ka zoz<strong>na</strong>mu triedy s <strong>na</strong>staveným krajom (trieda<br />

Li.skrajom)<br />

<br />

<br />

<br />

Tento príklad je dostatoène okomentovaný, tak�e by nemal by� problém pochopi� ho.<br />

Nabudúce budeme v tejto tematike pokraèova�.<br />

Igor Kulman<br />

Patent <strong>na</strong> falošné súbory v P2P<br />

I N T E R N E T<br />

Opä� sa raz potvrdzuje, �e v zámorí si mô�ete patentova� všetko. Profesor John Hale<br />

a študent Gavinom Manes z univerzity v Oklahome získali patent <strong>na</strong> marenie zdie¾ania<br />

nelegálnych súborov. Celý princíp spoèíva v zahltení sietí falošnými súbormi, ktoré<br />

<strong>na</strong>miesto s¾ubovaného obsahu ponúknu iba šum, nekvalitnú <strong>na</strong>hrávku, prípadne<br />

reklamu <strong>na</strong> kúpu celého albumu. Táto myšlienka rozhodne nie je prevratná, urèite si<br />

spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> vtipnú aférku s Madonnou. Tieto praktiky pou�ívajú ve¾kí distribútori u�<br />

dávno, doteraz však neboli patentované. Bude zaujímavé sledova�, ako dr�itelia pa−<br />

tentu plánujú vybera� poplatky za pou�ívanie ich nápadu. Vypúš�anie falošných súbo−<br />

rov je toti� hlavná èinnos� spoloèností ako Overpeer alebo MediaDefender, ktoré u�<br />

dlhšie spolupracujú s filmovými a hudobnými štúdiami.<br />

McDo<strong>na</strong>ld's po�ièiava DVD za cenu hamburgera<br />

Fastfoodový re�azec McDo<strong>na</strong>ld's zaèiatkom tohto tý�dòa predstavil testovaciu pre−<br />

vádzku automatického kioskového prenájmu DVD titulov za zaujímavú cenu.<br />

Jednodòový prenájom DVD s aktuálnym filmovým titulom má stá� pribli�ne to¾ko, èo<br />

jeden hamburger, teda okolo 35 korún. Takáto ce<strong>na</strong> je výrazne ni�šia ako pri iných<br />

DVD po�ièovniach, èo vyvoláva rôzne obavy nielen v radoch po�ièiavate¾ov DVD fil−<br />

mov. Testovacia prevádzka bude prebieha� vo vyše 100 prevádzkach amerického Den−<br />

vera. Kiosky pojmú okolo 350 DVD diskov a 25 a� 30 filmových titulov. Zaujímavos�ou<br />

je, �e pre<strong>na</strong>jaté DVD mo�no vráti� v ktorejko¾vek reštaurácii McDo<strong>na</strong>ld's, ktorá bude<br />

vybavená podobným DVD kioskom. Otázne však je, ako to bude s kvalitou takto<br />

po�ièiavaných diskov – skúsenosti s DVD kioskami sú také, �e DVD neprechádzajú<br />

manuálnou kontrolou a sú poškriabané a poškodené.<br />

Apple zabúda <strong>na</strong> bezpeènostné záplaty<br />

V <strong>na</strong>jnovšej verzii systému Mac OS X Apple zabudol <strong>na</strong> potrebné bezpeènostné zápla−<br />

ty. Konkrétne ide o záplatu opravujúcu dieru v systéme prehliadaèa súborov pomoc−<br />

níka, ktorú Apple deklarovalo do nových systémov zahrnú�. Túto záplatu treba<br />

manuálne stiahnu� a doinštalova�. Toto však nie je jediná ra<strong>na</strong> pod pás od Apple po−<br />

u�ívate¾om, ktorí Mac OS X pova�ovali za bezpeèný systém. V hre je aj ïalšia bezpeè−<br />

nostná chyba, ktorá pod¾a údajov Apple mala by� opravená spomí<strong>na</strong>nou záplatou. Ide<br />

o kritickú chybu internetového prehliadaèa, ktorá umo�òuje <strong>na</strong> dia¾ku spúš�a� apliká−<br />

cie bez vedomia pou�ívate¾a.<br />

7/2004 PC REVUE 105

I N T E R N E T<br />

O èistote webu<br />

V slovenskej „pavuèine“, ktorá je súèas�ou tej celosvetovej,<br />

World Wide Web, a ktorú my voláme pekne po <strong>na</strong>šom web,<br />

je to ako všade inde. Niekde v pozadí je predpis <strong>na</strong> zobraze−<br />

nie stránky. Je v textovej podobe a hocikedy sa <strong>na</strong>ò mô�eme<br />

pozrie�. My sa však spoliehame <strong>na</strong> prehliadaè, ktorý „vyloví“<br />

z kódu stránky podstatu a zobrazí ju. Neza�a�uje nás tým, �e<br />

v kóde stránky sú chyby. Tak ako ani recitátor nám neoz<strong>na</strong>−<br />

muje chyby, ktoré sú v prednášanom texte.<br />

Základné jazyky webu<br />

Vo webe sa pou�íva viacero jazykov. Jeho základom je<br />

HTML – HyperText Markup Language. Tak ako v prirodze−<br />

nom jazyku sa mô�eme dopusti� prehreškov proti uzáko−<br />

neným pravidlám, aj v HTML je mo�né <strong>na</strong>písa� kód, ktorý<br />

nezoh¾adòuje všetky pravidlá predpísané v odporúèaní<br />

W3C (Worl Wide Web Consortium).<br />

Tak ako Bernolákovu slovenèinu <strong>na</strong>hradila Štúrova a jej<br />

pravidlá sa postupne prispôsobovali aktuálnym po�iadav−<br />

kám, vyvíjal a <strong>na</strong>ïalej sa vyvíja aj základný jazyk webu.<br />

Posledná verzia je HTML 4.01. Bola prijatá v decembri<br />

1999. Túto verziu jazyka mo�no prirov<strong>na</strong>� k Bernolákovej<br />

slovenèine. V januári roku 2000 bolo prijaté odporúèanie<br />

XHTML, ktoré prirov<strong>na</strong>jme k Štúrovej slovenèine. Tak ako<br />

sa ïalej <strong>na</strong> Slovensku nepracuje <strong>na</strong> nových pravidlách<br />

Bernolákovej slovenèiny, vo W3C sa ïalej nepracuje <strong>na</strong><br />

HTML, ale pokraèuje vývoj XHTML.<br />

Rozdiel medzi Bernolákovou a Štúrovou slovenèinou je v<br />

tom, �e v prvom prípade sa za základ vzalo západoslovenské<br />

a v druhom stredoslovenské náreèie. Rozdiel medzi HTML a<br />

XHTML je v tom, �e v prvom prípade sú pou�ité pravidlá defi−<br />

nované v SGML (Standard Generalized Markup Language), v<br />

druhom XML (Extensible Markup Language). Podstata SGML<br />

a XML je rov<strong>na</strong>ká. V XML sú však zoh¾adnené po�iadavky<br />

webu. To sa týka <strong>na</strong>jmä potreby zjednodušenia mo�nosti<br />

a<strong>na</strong>lýzy výsledných dokumentov. Jednoduchos� je dosiahnu−<br />

tá prijatím prísnejších pravidiel. Výsledok je potom taký, �e<br />

pre XHTML platia prísnejšie pravidlá ne� pre HTML.<br />

Preèo prísnejšie pravidlá?<br />

Mohlo by sa zda�, �e je zbytoèné zavádza� prísnejšie pra−<br />

vidlá, keï jednoduchšie staèia <strong>na</strong> dosiahnutie výsledku. Za<br />

výsledok mô�eme pova�ova� zobrazenie dokumentu <strong>na</strong><br />

monitore poèítaèa. Ukazuje sa však, �e to v súèasnosti<br />

nestaèí. Nielen�e chceme, aby bolo mo�né dokument vhod−<br />

ne zobrazi�, ale aby bolo mo�né také dokumenty aj i<strong>na</strong>k<br />

spracova�. Nielen�e chceme, aby sa tá istá správa dala<br />

zobrazi� <strong>na</strong> monitore osobného poèítaèa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom stole,<br />

chceme, aby ju bolo mo�né zobrazi� <strong>na</strong> prenosných zaria−<br />

deniach, ba aj <strong>na</strong> mobilných telefónoch. Chceme správu<br />

vytlaèi�, spracova� zvukovým syntetizátorom èi vytlaèi�<br />

v Braillovom písme pre nevidiacich. Chceme, aby nám vy−<br />

106 PC REVUE 7/2004<br />

h¾adávaèe (<strong>na</strong>pr. Google) ponúkli dokumenty s informá−<br />

ciou, ktorú potrebujeme. A tak údaje, ktoré sú v nejakom<br />

dokumente uverejnenom vo webe, nie je rozumné tvori�<br />

tak, ako keby boli urèené iba <strong>na</strong> ich zobrazenie <strong>na</strong> moni−<br />

tore. Mali by sa tvori� tak, aby sa v nich vedeli „zoriento−<br />

va�“ rôzne programy, nielen webové prehliadaèe.<br />

Obr. 1 Obrázky potvrdzujúce dodr�iavanie pravidiel W3C<br />

Webové prehliadaèe sú schopné poradi� si aj s dokument−<br />

mi, ktoré nezoh¾adòujú všetky pravidlá definované v odpo−<br />

rúèaní HTML, resp. XHTML. Je to však za cenu podstatného<br />

nárastu zlo�itosti ich algoritmov. Podobne musia by� zlo�ité<br />

aj algoritmy všetkých iných programov, ktoré majú doku−<br />

menty spracova�. Tieto programy by mohli by� ove¾a jedno−<br />

duchšie, keby sa vo webe dôsledne dodr�iavali pravidlá.<br />

Pravidlá „pravopisu“ pre web<br />

Ak nedoká�eme presadi� návrh <strong>na</strong> úpravu pravidiel slo−<br />

venského pravopisu (<strong>na</strong>príklad návrh <strong>na</strong> zrušenie mäkèe−<br />

òov, då�òov èi tvrdého y), musíme rešpektova� pravidlá, kto−<br />

ré sú platné. Vlastne nemusíme, ale okolie si o tom myslí<br />

svoje. Aj keï nedoká�eme presadi� iné normy, ne� sú pre<br />

potreby webu všeobecne akceptované, musíme ich dodr�ia−<br />

va�. Vlastne nemusíme, ale aj v tomto prípade mô�eme ráta�<br />

s tým, �e okolie si o tom bude myslie� svoje.<br />

Tak ako všetko <strong>na</strong> svete aj odporúèania W3C sa vyvíjajú.<br />

Aj z èísla v názve normy HTML 4.01 sa dá tuši�, �e je to u�<br />

štvrtá verzia. Tá bola zavedená zrejme preto, aby odstrá−<br />

nila problémy, ktoré boli spojené s tre�ou verziou, ale aj<br />

preto, aby ponúkla nové mo�nosti. Problém však bol v<br />

tom, ako zabezpeèi� kontinuitu. Ako umo�ni� pou�ite¾nos�<br />

dokumentov vytvorených pod¾a starých pravidiel a súèas−<br />

ne aj dokumentov, ktoré rešpektujú nové odporúèania.<br />

Obyèajne sa problém kontinuity rieši tak, �e nové rieše−<br />

nie umo�òuje všetko, èo aj predošlé, ale ponúka nieèo<br />

<strong>na</strong>vyše. Do nového riešenia sa tak dostanú všetky chyby<br />

prameniace zo zlých rozhodnutí, ktoré sa v minulosti do<br />

normy dostali. V prípade HTML bolo prijaté opatrenie, kto−<br />

ré umo�òuje „zbavi�“ sa ne�iaducich prvkov èi atribútov.<br />

Tie sú oz<strong>na</strong>èené ako zastarané alebo sú zaradené do zo−<br />

z<strong>na</strong>mu zavrhovaných prvkov.<br />

Zastarané prvky (obsolete elements) sú také, ktoré no−<br />

vá norma u� nepodporuje a nemali by sa u� pou�íva�, hoci<br />

webové prehliadaèe spravidla proti nim „neprotestujú“.<br />

Také sú <strong>na</strong>príklad prvky LISTING, PLAINTEXT a XMP. Všade,<br />

kde sa vo¾akedy pou�ívali tieto prvky, treba pou�i� prvok PRE.<br />

Zavrhované prvky (deprecated elements) sú také, kto−<br />

ré nie je odporúèané pou�íva�, ale aj <strong>na</strong>priek tomu sú<br />

súèas�ou normy. Medzi také prvky patrí APPLET, BASE−<br />

FONT, CENTER, DIR, FONT, ISINDEX, MENU, S, STRIKE a U.<br />

Odporúèanie nepou�íva� tieto prvky zrejme smeruje k<br />

tomu, aby si tvorcovia stránok od nich odvykli, a mo�no<br />

príde èas, keï sa z normy odstránia.<br />

Jed<strong>na</strong> a tá istá norma mô�e by� pou�itá rôznym spôso−<br />

bom. Mô�u sa nájs� autori, ktorí sa budú s<strong>na</strong>�i� zachyti� trend<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èený normou a rozhodnú sa prísne (strict) dodr�iava�<br />

jej odporúèania, t. j. nepou�íva� zastarané ani zavrhované<br />

prvky. Iní sa rozhodnú nepou�íva� zastarané prvky, ale<br />

nevzdajú sa pou�itia zavrhovaných. Uvedomujú si však, �e je<br />

to prechodné (transitio<strong>na</strong>l) riešenie a v budúcnosti mô�u <strong>na</strong>−<br />

razi� <strong>na</strong> problémy. Medzi novozavedenými prvkami v HTML 4<br />

má osobitné miesto mno�i<strong>na</strong> prvkov, ktoré umo�òujú vytvá−<br />

ra� <strong>na</strong> obrazovke rámce – do jednotlivých èastí obrazovky sa<br />

mô�u umiestni� samostatné stránky. Sú to prvky tzv. rámco−<br />

vej mno�iny (frameset). A urèite sa nájdu autori, ktorú túto<br />

mno�inu prvkov budú pou�íva�.<br />

Obr. 2 Výsledok overenia stránky solidsoft.host.sk/kurzy.htm<br />

– bez chýb<br />

Typy dokumentov<br />

Existujú teda rôzne mo�nosti, ako pou�i� tú istú normu. Je<br />

u�itoèné, ak dokument nesie informáciu o tom, akého je<br />

typu. Vyhodnotením tejto informácie programy mô�u jed−<br />

noducho rozhodnú�, èi sa im „oplatí“ dokument spraco−<br />

va�. Preto je odporúèané takú informáciu uvies� <strong>na</strong> úplný<br />

zaèiatok dokumentu. Typické pou�itie definície pre prísny,<br />

prechodný a rámcový typ dokumentu je:<br />

<br />

<br />

<br />

Aj <strong>na</strong>priek mnohonásobným odporúèaniam uvádza�<br />

v <strong>stránkach</strong> typ dokumentu také odporúèania nepadli <strong>na</strong><br />

úrodnú pôdu. A ve¾mi zriedkavé sú dokumenty, ktoré sú<br />

striktného typu.<br />

To všetko, èo sme tu uviedli o typoch dokumentov, pla−<br />

tí nielen pre HTML, ale aj pre XHTML. Je to preto, lebo

XHTML 1.0 vzniklo preformulovaním HTML 4.0. Pou�ívajú sa tam<br />

tie isté prvky vrátane zavrhovaných. Aj v XHTML preto existujú tri<br />

typy dokumentov a ich typické definície sú:<br />

<br />

<br />

<br />

Ak sa v XHTML pou�ívajú tie isté prvky ako v HTML, v èom je roz−<br />

diel? Odpoveï znie: Rozdiel je v prísnejších pravidlách. Uveïme<br />

niektoré z nich.<br />

� V XHTML sa musia názvy prvkov uvádza� malými písme<strong>na</strong>mi,<br />

zatia¾ èo v HTML sa nerozlišuje medzi ve¾kos�ou písmen.<br />

� V XHTML musí ma� ka�dý prvok koncové oz<strong>na</strong>èenie, v HTML<br />

niektoré prvky koncové oz<strong>na</strong>èenie nemajú (<strong>na</strong>pr. IMG, META, BR,<br />

HR), iné ho ma� nemusia (<strong>na</strong>pr. P, LI).<br />

� V XHTML musia by� atribúty prvkov uzatvorené v úvodzovkách<br />

alebo v apostrofoch, zatia¾ èo v HTML jednoslovné hodnoty atri−<br />

bútov mô�u by� bez úvodzoviek èi apostrofov, ba existujú aj atri−<br />

búty, ktoré nemusia ma� hodnotu – staèí uvies� ich meno.<br />

Nie sú to zlo�ité èi zásadné rozdiely. A tak by zrejme nemusel<br />

by� dôvod, preèo nepou�i� XHTML. Výsledné dokumenty XHTML<br />

sú dokumenty XML a pre ne sa vytvárajú stále doko<strong>na</strong>lejšie nástro−<br />

je <strong>na</strong> spracovanie.<br />

Obsah a forma<br />

Ve¾a sa popísalo o potrebe oddeli� obsah dokumentu od formy –<br />

predpisov pre jeho prezentáciu. Veï u� do prvopoèiatkov webu<br />

spadajú s<strong>na</strong>hy o presadenie CSS – tabuliek kaskádových štýlov<br />

(Cascading Style Sheets). Prvá verzia bola vo W3C prijatá u� v roku<br />

1996. Samozrejme, <strong>na</strong>jskôr bolo potrebné, aby sa v dostatoènej<br />

miere rozšírili webové prehliadaèe, ktoré CSS podporujú. Ten cie¾<br />

bol u� dávno dosiahnutý. Potreba pou�íva� CSS sa iste dostala aj<br />

do povedomia tvorcov webu. U� len zriedka sa nájdu stránky, kde<br />

CSS nie je pou�ité. Vo ve¾kej väèšine stránok sa však aj <strong>na</strong>ïalej<br />

Obr. 3 Výsledok overenia stránky <strong>www</strong>.euroinfo.gov.sk<br />

– 213 chýb<br />

mieša obsah s formou. Ve¾mi silno to evokuje myšlienku, �e pôvod<br />

týchto stránok je vo vzoroch, v ktorých boli kaskádové štýly<br />

dôsledne pou�ité. Úpravy vnesené do stránky sa však nezaobišli<br />

bez toho, aby do obsahu nebola zamiešaná forma. Namiesto<br />

pou�itia predpisu v tabu¾ke štýlov je prvkom priamo urèená forma<br />

zobrazenia v ich atribútoch. Priamo v dokumentoch sú èasto<br />

pou�ité také prvky ako FONT èi CENTER, ktoré sú zavrhovanými<br />

prvkami. Vo všeobecnosti sa dá poveda�, �e dostatoèné oddelenie<br />

obsahu dokumentu od formy jeho zobrazenia sa dá dosiahnu�, ak<br />

nebudú pou�ívané zavrhované prvky ani zavrhované atribúty prv−<br />

kov. Tie majú plnohodnotnú náhradu v mo�nostiach <strong>na</strong> definova−<br />

nie a pou�itie predpisov kaskádových štýlov.<br />

Ako vzniká kód stránok<br />

Väèši<strong>na</strong> stránok vo webe nie je vytváraná priamym zápisom textu<br />

kódu v obyèajných textových editoroch. Vyu�ívajú sa špecializované<br />

prostriedky. Tvorcov stránok odbremeòujú od potreby zasahova� do<br />

kódu stránky aj od potreby poz<strong>na</strong>� podrobnosti noriem, ktoré opi−<br />

sujú po�iadavky <strong>na</strong> kód stránky. V prípade portálov je to dokonca<br />

tak, �e vlastný obsah sa zadáva v špeciálnych formulároch, kde je<br />

oz<strong>na</strong>èené, èo je <strong>na</strong>dpis, dátum, text èi meno autora. Takto zadané<br />

údaje sa dostanú do databázy. Z nej ich potom vyberajú programy<br />

a zostavujú z nich výsledný kód, ktorý odovzdajú webovému pre−<br />

Porov<strong>na</strong>nie slovenèiny a jazykov webu<br />

Slovenèi<strong>na</strong> Web<br />

Bernolákova kodifikácia HTML<br />

Štúrova kodifikácia XHTML<br />

písaný text kód stránky<br />

recitátor webový prehliadaè<br />

sloh dokument<br />

pravidlá pravopisu pravidlá HTML/XHTML<br />

pokyny <strong>na</strong> úpravu tabu¾ky štýlov (CSS)<br />

uèite¾ validátor W3C<br />

jednotka za pravopis<br />

jednotka za úpravu<br />

hliadaèu. A tak mnohí z tých, èo sa podie¾ajú <strong>na</strong> tvorbe webu, vlast−<br />

ne ani nemusia poz<strong>na</strong>� pravidlá definované v odporúèaniach W3C.<br />

Bolo by však dobré, keby tí, ktorí mô�u a aj zasahujú do kódu strá−<br />

nok èi u� priamo v kóde HTML, alebo prostredníctvom skriptov èi<br />

programov, tieto odporúèania poz<strong>na</strong>li. Treba bra� do úvahy aj to, �e<br />

nie všetky vývojové nástroje musia dôsledne rešpektova� posledné<br />

odporúèania normotvorných organizácií, èi u� preto, lebo sú v nich<br />

uprednostnené záujmy niektorej firmy, alebo jednoducho preto,<br />

lebo to nie sú tie „<strong>na</strong>jnovšie“ nástroje. Vznikli ešte predtým, ne� boli<br />

prijaté dnešné aktuálne normy.<br />

Preèo sa nedodr�iavajú pravidlá?<br />

Problém dodr�iavania noriem má svoj rub aj líce. Nájdu sa zástan−<br />

covia názoru, �e dodr�iavanie noriem je brzdou pokroku. Vraj iba<br />

mimo rámca noriem sa vyskytujú <strong>na</strong>ozaj pokrokové a efektívne<br />

riešenia.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> vývoj mo�ností prezentácie dokumentov vo webe<br />

tento názor podporuje. Veï <strong>na</strong>príklad mo�nos� o�ivenia stránok<br />

predpismi <strong>na</strong>písanými v jazyku JavaScript sa skutoène objavila<br />

mimo vtedy platnej normy HTML. Rôzne webové prehliadaèe<br />

potom ponúkali èoraz väèšie mo�nosti manipulácie s obsahom<br />

dokumentu s vyu�itím JavaScriptu. Také vyboèenie mimo rozsahu<br />

normy bolo prínosom, aj keï spôsobilo problémy nie jednému<br />

tvorcovi stránok, ktorý chcel, aby stránka mala po�adované sprá−<br />

vanie vo viacerých webových prehliadaèoch. Takéto nedodr�anie<br />

normy si mohli a aj v súèasnosti mô�u dovoli� iba firmy, ktoré<br />

majú vedúce postavenie <strong>na</strong> trhu webových prehliadaèov. Proti<br />

nemu zrejme ve¾mi <strong>na</strong>mieta� nebudeme, lebo ide o poskytnutie<br />

nieèoho <strong>na</strong>d rámec normy. Ak sa to osvedèí, dostane sa to <strong>na</strong>po−<br />

kon aj do normy. Tak sa objavila <strong>na</strong>príklad norma opisujúca objek−<br />

tový model dokumentu (DOM – Document Object Model).<br />

Existuje však aj iné vyboèenie mimo normy. Dopúš�ajú sa ho tvor−<br />

covia obsahu webu. Tu však spravidla nejde o nedodr�anie normy,<br />

ktoré by sme mali tolerova�. Ide o chyby prameniace z nez<strong>na</strong>losti<br />

normy, ale aj z nedbanlivosti èi z pou�ívania zastaraných nástrojov.<br />

Ako argument sa èasto pou�íva tvrdenie: Veï ono to funguje...<br />

Ako vyhodnoti� dodr�anie pravidiel<br />

Sme zvyknutí <strong>na</strong> to, �e <strong>na</strong> hodinách slovenèiny sa píšu diktáty aj<br />

slohy. Cie¾ je jednoduchý – získa� návyky <strong>na</strong> pou�ívanie pravidiel<br />

slovenského jazyka v písaných dokumentoch. Pani uèite¾ka diktát<br />

èi sloh opraví a �iaèik rozpozná, kde je chyba. Má to pekne<br />

oz<strong>na</strong>èené èervenou farbou. Ak má diktát <strong>na</strong>písaný bez chyby, pod<br />

diktátom bude jednotka, vèielka alebo iný symbol. Pri slohu je<br />

vyhodnotený obsah, pravopis aj úprava.<br />

Dodr�iavanie pravidiel v dokumentoch uverejnených vo webe<br />

mô�u skontrolova� špeciálne programy, tzv. validátory. Na strán−<br />

kach W3C sú dokonca dostupné validátory, ktorým staèí zada�<br />

adresu stránky. Získame údaje o chybách, a ak <strong>na</strong> stránke chyby<br />

nie sú, dostaneme odporúèanie, aby sme <strong>na</strong> stránku umiestnili ob−<br />

rázok, ktorý bude potvrdzova� dodr�iavanie pravidiel W3C.<br />

Tí, ktorí problematike webu rozumejú, vidia v prítomnosti ikon<br />

W3C <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> z<strong>na</strong>èku kvality. Ikonu W3C HTM 4.0 má <strong>na</strong> svo−<br />

jej stránke <strong>na</strong>príklad známy publicista Jiøí Kosek (http://<strong>www</strong>.<br />

kosek.cz).<br />

Záver<br />

Uviedol som dôvody, preèo podporova�, ale aj vy�adova�, aby èo<br />

<strong>na</strong>jviac stránok webu malo „jednotku s hviezdièkou“. Ja za také oce−<br />

nenie pova�ujem oz<strong>na</strong>èenie stránok iko<strong>na</strong>mi W3C XHTML 1.1 a<br />

W3C CSS. Kie�by ich bolo vo webe èo <strong>na</strong>jviac...<br />

Imrich Buranský

I N T E R N E T<br />

� <strong>www</strong>.ifau<strong>na</strong>.sk<br />

Server iFau<strong>na</strong> je inzertný server, venovaný výhradne zviera−<br />

tám... Respektíve majite¾om zvierat alebo záujemcom o kúpu,<br />

predaj èi darovanie zviera�a. Okrem <strong>na</strong>jèastejšej „komodity“ –<br />

psov a maèiek – sa tu dajú nájs� aj pavúky, líšky èi hospodár−<br />

ske zvieratá. Server zároveò sprostredkúva aj rôzne kurzy a<br />

výcviky zvierat. Hmm, po nedávnom zistení, �e �ivé zvieratá<br />

mo�no posla� aj poštou, túto „komoditu“ zaèí<strong>na</strong>m ¾utova�.<br />

� <strong>www</strong>.linkagogo.com<br />

Ak aj vás trápi problém „zálo�iek“ alebo „bookmarkov“ a ich<br />

prenos medzi poèítaèmi, potom Link−a−GoGo je pre vás ako<br />

stvorený. Slu�ba je vyu�ite¾ná zadarmo, integruje sa do<br />

internetového prehliadaèa a <strong>na</strong>priek tomu netreba niè in−<br />

štalova�. Vaše odkazy sa potom skladujú <strong>na</strong> centrálnom ser−<br />

veri, prístup k nim máte z hociktorého poèítaèa, kdeko¾vek<br />

<strong>na</strong> svete. Odkazy mô�ete triedi� do skupín podobne ako<br />

v prehliadaèi.<br />

� psychcentral.com/netaddiction/<br />

Syndróm, ktorý je <strong>na</strong> tomto mieste vhodné spomenú�. Ide o<br />

takzvanú závislos� od internetu. Èlovek sa prestáva ovláda� a<br />

cíti nutkavú potrebu by� stále v kybersvete. Prejavy? Zaèí<strong>na</strong> sa<br />

to <strong>na</strong>príklad tým, �e èlovek prestáva veèera� v kuchyni, pred<br />

monitorom mu toti� chutí lepšie. Nasleduje strata kontaktu s<br />

reálnym svetom,... Na uvedenej stránke si preèítajte o tomto<br />

neduhu a potom sa radšej choïte prebehnú� von. ☺<br />

108 PC REVUE 7/2004<br />

NA POTULKÁCH<br />

� <strong>www</strong>.imhd.sk<br />

Server iMHD je <strong>na</strong>jširšia slovenská komunita priaznivcov<br />

mestskej hromadnej dopravy. Okrem monitoringu MHD vo<br />

všetkých väèších slovenských mestách stránka prináša in−<br />

formácie, zaujímavosti, fotografie a diskusiu <strong>na</strong> tému mest−<br />

skej hromadnej dopravy. Ku cti tvorcom slú�ia aj prácne, ale<br />

<strong>na</strong>priek tomu pravidelne aktualizované cestovné poriadky<br />

všetkých bratislavských liniek MHD.<br />

� <strong>www</strong>.popuptest.com<br />

Pop−up blocker je program, ktorý blokuje známy nešvár<br />

internetu – vyskakujúce okná. Pop−up blockerov je mo−<br />

mentálne <strong>na</strong> internete nepreberné mno�stvo, a ak si chce−<br />

te vyskúša� funkènos� toho vášho, mô�ete tak urobi� prá−<br />

ve cez túto stránku, ktorá disponuje uká�kami viacerých<br />

typov pop−up okien. Pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností sú však<br />

internetoví „tie�webmastri“ stále o krok pred pop−up blo−<br />

ckermi.<br />

� regiony.szm.sk/mobil.htm<br />

Pozadie do vášho mobilu vás nemusí stá� peniaze – staèí<br />

sa <strong>na</strong> internete poobzera� po vhodných obrázkoch. Nieko¾−<br />

ko takýchto obrázkov s rozmermi 128 × 128 pixelov s mo−<br />

tívmi slovenských miest nájdete <strong>na</strong> uvedených <strong>stránkach</strong>.<br />

Vybra� si mô�ete zo slušného poètu obrázkov, ktoré si mô−<br />

�ete stiahnu� prostredníctvom wapu alebo si ich z poèí−<br />

taèa posla� do mobilu cez IrDA alebo Bluetooth.<br />

� <strong>www</strong>.oatabb.sk<br />

Uká�ková domovská stránka Obchodnej akadémie <strong>na</strong> Ta−<br />

jovského ulici v Banskej Bystrici. Stránka je <strong>na</strong>ozaj dobre<br />

graficky spracovaná – z tohto h¾adiska jej nemo�no <strong>na</strong>ozaj<br />

niè vytknú�. Poskytuje informácie, ktoré by od nej mohol<br />

oèakáva� návštevník – èi u� študent príslušnej obchodnej<br />

akadémie (diskusia, správy), návštevník nez<strong>na</strong>lý veci (infor−<br />

mácie), alebo záujemca o štúdium (podmienky prijatia).<br />

� <strong>www</strong>.lightertricks.com<br />

Zaujímavá stránka o zaujímavej zábavke. Stránka Lighter<br />

tricks, ako u� názov <strong>na</strong>povedá, zbiera triky so zapa¾ovaèmi.<br />

Stránka je priamym nástupcom servera Zippo tricks, ktorej<br />

tvorca sa nevedel zmieri� s jej zrušením práve pre údajnú<br />

nebezpeènos� predvádzaných trikov. Stránka kategorizuje<br />

triky pod¾a <strong>na</strong>máhavosti do troch skupín od <strong>na</strong>j¾ahších po<br />

<strong>na</strong>j�a�šie. Odporúèame všetkým dospelým s rýchlymi prstami,<br />

ale majte <strong>na</strong> pamäti známu frázu: „Safety first!“<br />

� <strong>www</strong>.spogg.com<br />

O serveroch s hrami vo formáte flash sme u� v tejto rubrike<br />

neraz písali. Doteraz sme však nespomenuli nijaký server,<br />

ktorý by umo�òoval hra� hru nie proti poèítaèu, ale proti via−<br />

cerým �ivým súperom. Takýmto serverom je spogg.com, kde<br />

mô�ete aj bez registrácie hra� rôzne známe hry, adaptované<br />

pre potreby servera, so �ivými protihráèmi.

SVETOM WWW<br />

� <strong>www</strong>.suckmytat.com � <strong>www</strong>.bash.org<br />

� <strong>www</strong>.flags.net<br />

Hlasovacím stránkam sme sa doteraz v potulkách relatívne<br />

úspešne vyhýbali. Táto je však <strong>na</strong>to¾ko odstrašujúca, �e ju<br />

zverejòujeme. Náplòou stránok sú snímky tetovaní, ktoré<br />

mô�u pou�ívatelia stránok hodnoti�. Ešte pred návštevou<br />

stránok však treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e nie všetky tetovania <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> sú vhodné <strong>na</strong> sledovanie pred obedom, niektoré<br />

ani po òom...<br />

� <strong>www</strong>.fingertipsmusic.com<br />

Zdrojov legálnej hudby vo formáte MP3 je síce dos�, sú však<br />

rozdrobené, <strong>na</strong>vyše nie v�dy ide o poèúvate¾nú hudbu. Strán−<br />

ka fingertips.com sa zaoberá selekciou legálnej hudby vo for−<br />

máte MP3 poctivo u� nieko¾ko rokov. Ka�dý tý�deò tak náj−<br />

dete <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ných <strong>stránkach</strong> tipy <strong>na</strong> vo¾ne stiahnute¾né<br />

skladby rôznych �ánrov. Odporúèame všetkým nenásytným<br />

audiofilom so sklonom k šetrnosti... ☺<br />

� <strong>www</strong>.nugs.net<br />

Nugs je server o �ivej hudbe. �ivú hudbu síce bli�šie nerozo−<br />

berá, ale distribuuje ju ïalej medzi návštevníkov stránok. Na<br />

výber je vyše 300 koncertných vystúpení v <strong>na</strong>šich konèinách<br />

relatívne málo známych skupín. Keby ste si zo zaèiatku neve−<br />

deli vybra�, odporúèame live internetové rádio, ktoré vysiela<br />

hudobný obsah stránok 24 hodín denne.<br />

Panoptikum internetovej komunikácie – aj tak by sa dala<br />

<strong>na</strong>zva� databáza skrývajúca sa pod doménou bash.org.<br />

V databáze zoradenej pod¾a hlasovaní pou�ívate¾ov náj−<br />

dete ozajstné skvosty internetovej komunikácie, poväèši−<br />

ne zo sietí IRC. Väèši<strong>na</strong> sa priamo týka ¾udskej hlúposti,<br />

ktorá je pod¾a slov klasika nekoneèná.<br />

� anitraweb.org/activism/<br />

freedo<strong>na</strong>tions.htm<br />

Za všetko hovorí slogan <strong>na</strong> stránke: „Vaša myš mô�e zachrá−<br />

ni� svet!“ S príchodom internetu sa rozšírili aj mo�nosti cha−<br />

ritatívnej pomoci, ktorá pou�ívate¾a v podstate niè nestojí. Ide<br />

o metódu, keï sponzor organizácii zaplatí za to, �e kliknete<br />

<strong>na</strong> reklamný odkaz. Ako prvá tento princíp pou�ila stránka<br />

hungrysite.com, èoskoro sa pridali ïalšie. Táto stránka zhro−<br />

ma�ïuje odkazy <strong>na</strong> podobné charitatívne stránky.<br />

� <strong>www</strong>.shadowandlight.net<br />

Ani tentoraz v potulkách nechýba fotografický projekt.<br />

Má názov Shadow and Light a predstavuje práce viace−<br />

rých fotografov, ktorí v európskych mestách zhotovovali<br />

èiernobiele fotografie (Slovensko tu, �ia¾, nie je). Spolu 90<br />

unikátnych fotografií zaobalili do slušivého „flash“ oble−<br />

èenia a zverejnili pod spomí<strong>na</strong>nou doménou.<br />

I N T E R N E T<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.sk<br />

Viete, aké farby sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> vlajke Uruguaja? Nie?<br />

Vlastne ani ja, ale keby som to èírou náhodou potreboval<br />

vedie�, urèite zamierim <strong>na</strong> server flags.net. Okrem vyobraze−<br />

nia štátnych vlajok všetkých krajín sveta sa tu <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

základné údaje o ka�dej krajine sveta. Keby ste si ešte chceli<br />

vypoèu� aj uruguajskú hymnu, tú zas nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.<strong>na</strong>tio−<br />

<strong>na</strong>l−anthems.org, stránke, ktorá zbiera štátne hymny.<br />

� <strong>www</strong>.foood.net<br />

Zmeòte vzh¾ad systému – povymieòajte si systémové ikony.<br />

Na to <strong>na</strong>báda tento rozsahom malý server. Autor ponúka <strong>na</strong><br />

výber z nieko¾kých vlastnoruène vyrobených súprav ikon, kto−<br />

ré zmenia vzh¾ad systému bez väèšej námahy. Rozhodnutie o<br />

pou�ite¾nosti príslušnej ikony nechám u� <strong>na</strong> vkuse èitate¾ov,<br />

ale minimálne súprava ikon pre <strong>na</strong>pa¾ovacie programy je bez<br />

väèších problémov pou�ite¾ná aj <strong>na</strong> PC výtvarného kritika.<br />

� <strong>www</strong>.didyouknow.cd<br />

Vedeli ste, �e...? Toto je typická otázka, s ktorou sa mô�e−<br />

te <strong>na</strong> týchto <strong>stránkach</strong> stretnú�. Stránka prináša zaujíma−<br />

vosti vo viacerých sekciách. Niektoré poz<strong>na</strong>tky sú pou�i−<br />

te¾né, niektoré menej, podaktoré sú <strong>na</strong> prvý poh¾ad vy−<br />

myslené, ale ako zaujímavosti <strong>na</strong> veèerné krèmové rozprá−<br />

vanie ako stvorené.<br />

Matúš Valter<br />

7/2004 PC REVUE 109

I N F O W A R E<br />

Technológie &biznis<br />

news<br />

300 Mb/s bezdrôtovo a za pohybu?<br />

Nijaký problém...<br />

Japonský mobilný operátor NTT DoCoMo <strong>na</strong> ICB3G 2004<br />

(Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Conference on Beyond 3G Mobile Commu−<br />

nications−2004) demonštroval mobilnú sie� štvrtej generácie<br />

(4G), v rámci ktorej bol experimentálne overený bezdrôtový<br />

prenos údajov s rýchlos�ou 300 Mb/s. Japonci však zašli<br />

ešte ïalej, keï prezentovali prenos spomenutou rýchlos�ou<br />

za pohybu. Konkrétne z automobilu pohybujúceho sa rých−<br />

los�ou 30 km/h vo vzdialenosti 800 a� 1000 metrov od<br />

základòovej stanice. Pre úplnos� dodajme �e 4G sie� bola<br />

postavená <strong>na</strong> báze DS−CDMA v pásme 4,6 GHz.<br />

Pripomeòme, �e pod¾a štandardu <strong>IT</strong>U−R schváleného minu−<br />

lý rok je pre siete 4G plánovaná prenosová rýchlos� v pohy−<br />

be 100 Mb/s a v prípade, �e komunikujúce zariadenie ne−<br />

bude v pohybe, sa zvyšuje <strong>na</strong> 1 Gb/s. NTT DoCoMo teda<br />

preko<strong>na</strong>lo špecifikáciu 3×, prièom experti spoloènosti tvr−<br />

dia, �e s vyu�itím technológie MIMO bude mo�né rýchlos�<br />

komunikácie ešte ïalej zvyšova�.<br />

Elektrotechnický priemysel v SR vzrástol skoro<br />

o 50 percent<br />

Tr�by podnikov elektrotechnického priemyslu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

poèas prvých štyroch mesiacov tohto roka výrazný, a� 46,7−<br />

percentný medziroèný nárast tr�ieb za vlastné výkony a to−<br />

var, ktoré dosiahli 29,609 mld. Sk. Podiel tr�ieb z priemy−<br />

selnej produkcie, ktoré medziroène vzrástli o 48 %, pritom<br />

predstavoval 28,47 mld. Sk. Vyplýva to z údajov, ktoré<br />

agentúre S<strong>IT</strong>A poskytlo Ministerstvo hospodárstva SR.<br />

Spoloènosti z odvetvia elektrotechniky vyviezli v prvej tretine<br />

tohto roka výrobky za 33,2 mld. Sk, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo medzi−<br />

roèný nárast exportu o 32,6 %. Stále však prevyšoval dovoz,<br />

ktorý pri medziroènom náraste o 19,9 % dosiahol 39,3 mld.<br />

Sk. Elektrotechnické podniky tak od januára do konca aprí−<br />

la vykázali zápornú zahraniènoobchodnú bilanciu <strong>na</strong> úrov−<br />

ni 6,2 mld. Sk, èo v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím roka<br />

2003 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo zlepšenie o 1,6 mld. Sk. Poèet podnikov<br />

elektrotechnického priemyslu do konca apríla tohto roku<br />

medziroène vzrástol o 6,5 % <strong>na</strong> 180. Tie poèas prvých šty−<br />

roch mesiacov tohto roka zamestnávali v priemere 52 412<br />

pracovníkov, èo v porov<strong>na</strong>ní v prvou tretinou vlaòajška z<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>lo nárast zamest<strong>na</strong>nosti o 5,4 %.<br />

Štúdia Ekonomické dopady nevyhovujúcej<br />

infraštruktúry <strong>na</strong> testovanie softvéru<br />

Len málokoho prekvapuje mno�stvo spoloèností, ktoré<br />

presúvajú èas� svojich èinností do zahranièia. Nejde pri−<br />

tom u� len o automobilky èi iné výrobné firmy, ale ich<br />

spektrum je v súèasnosti <strong>na</strong>ozaj široké. Dôvody sú rôzne,<br />

ale vo väèšine prípadov je jedným z <strong>na</strong>jdôle�itejších motí−<br />

vov úspora nákladov. Okrem nespoèetných výhod, samo−<br />

zrejme, aj tu existujú riziká, ktoré z dlhodobého h¾adiska<br />

mô�u ohrozi� nielen daný projekt, ale aj celú firmu. Naj−<br />

dôle�itejším krokom je definova� stratégiu prevodu èin−<br />

ností. Treba dôkladne pochopi� podnikové procesy, aby<br />

bolo mo�né urèi�, ktoré z nich sú pre firmu k¾úèové, a teda<br />

ovplyvnia samotnú hodnotu a chod podniku, ktoré sú kri−<br />

tické a ovplyvnia postavenie <strong>na</strong> trhu a ktoré sú tzv. komo−<br />

ditné. Všeobecne sa za <strong>na</strong>jbezpeènejšiu prax pova�uje<br />

prevod komoditných procesov, preto�e nejde o kritický<br />

podnikový proces, a preto sú riziká ni�šie. Vyhodnotenie<br />

a pochopenie rizík je v prípade presunu aktivít zásadné.<br />

Ak odhliadneme od kultúrnych a makroekonomických<br />

rizík, ktoré sú zrete¾né obzvláš� v ázijských krajinách, mu−<br />

110 PC REVUE 7/2004<br />

EECIO<br />

The Eastern European Summit for Business &<br />

Technology integration<br />

12. – 14. júla 2004, hotel Mariott, Praha, ÈR<br />

Program summitu je špeciálne zostavený tak, aby<br />

maximálne vyu�il limitovaný èas úèastníkov <strong>na</strong> efektívne<br />

uspokojenie ich obchodných potrieb a záujmov. V rámci<br />

programu vystúpia aj zástupcovia spoloèností:<br />

CzechInvest; Mission for Digital Economy; Incom−Auto;<br />

W<strong>IT</strong>S (Asia−Pacific) Pte Ltd, Korea; Vilnius University,<br />

Lithuania; GfK Marketing Services; Janssen Cilag;<br />

Bulgarian Natio<strong>na</strong>l Bank; Bite GSM; British Polish<br />

Chamber of Commerce; Hungarian Association of <strong>IT</strong><br />

Companies, Uppsala County Council, PLIVA<br />

Pharmaceutical and Michael Gallagher & Associates<br />

EECIO je urèený senior ma<strong>na</strong>�érom v spoloènostiach<br />

zaoberajúcich sa <strong>IT</strong>. Oficiálnym jazykom summitu je<br />

anglièti<strong>na</strong>.<br />

Bli�šie informácie:<br />

Mark Ram (markr@marcusevanscy.com)<br />

Èaká Javu ve¾ká budúcnos� v RFID?<br />

Spoloènos� Sun Microsystems predstavila nový špecializova−<br />

ný balíèek s názvom Sun Java System RFID Software. V pod−<br />

state ide o riešenie zalo�ené <strong>na</strong> programovacom jazyku<br />

Java a sie�ovej technológii Jini. Pod¾a predstavite¾ov spo−<br />

loènosti Sun Microsystems má Sun Java System RFID Soft−<br />

ware pomôc� v aplikáciách RFID práve <strong>na</strong> mieste, kde<br />

potenciálne hrozí kolaps. Systém toti� má pomôc� rieši� hro−<br />

madné spracovanie údajov, ktoré vzniknú pri masovom<br />

<strong>na</strong>sadení RFID do praxe. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov práve predstave−<br />

ný balík mô�e by� akcelerátorom masového <strong>na</strong>sadenia<br />

RFID, preto�e doposia¾ sa ka�dá implementácia RFID rieši−<br />

la takpovediac <strong>na</strong> k¾úè. Prostredníctvom tohto systému však<br />

bude dostupný univerzálny model, ktorý sa pre potreby<br />

síme sa zamera� hlavne <strong>na</strong> kvalitu výroby. Nastavenie<br />

štandardov a noriem výroby je preto nevyhnutné <strong>na</strong> za−<br />

bezpeèenie takej úrovne výroby, ktorú spoloènos� dosa−<br />

huje v domovskej krajine a ktorú jej zákazníci po�adujú.<br />

Oblas� informaèných technológií dlho zostávala bokom<br />

od týchto aktivít, ale vzh¾adom <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>miku vývoja h¾adá<br />

stále väèší poèet vývojárskych firiem mo�nosti úspory<br />

nákladov v iných krajinách. Ako sme u� uviedli, kvalita<br />

výroby musí by� prvoradým faktorom v rozhodovaní. Bolo<br />

by neefektívne, keby sa úspory z presunu výroby znehod−<br />

notili nedoko<strong>na</strong>lou technológiou, ktorá má za následok<br />

chybné aplikácie. Zo štúdie The Economic Impacts of I<strong>na</strong>−<br />

dequate Infrastructure for Software Testing (Ekonomické<br />

dopady nevyhovujúcej infraštruktúry <strong>na</strong> testovanie softvé−<br />

ru), uskutoènenej americkým Národným inštitútom pre<br />

štandardy a technológie, vyplýva, �e len v Spojených štá−<br />

toch má pou�ívanie chybných aplikácií s nedostatoèným<br />

zabezpeèením kvality za následok zvýšenie nákladov<br />

o 59,5 miliárd USD. Pou�itím kvalitatívnych opatrení by<br />

pritom bolo mo�né zní�i� náklady o 22,2 mld. USD. Ve¾a<br />

spoloèností u� dnes o tejto problematike vie a pokúša sa<br />

<strong>na</strong> òu príslušným spôsobom reagova�. Firmy implemento−<br />

vali nové procesy a zabezpeèili si nové testovacie nástro−<br />

K O N F E R E N C I E<br />

SECUR<strong>IT</strong>Y Bratislava<br />

14. medzinárodný ve¾trh zabezpeèovacej techniky,<br />

informaènej bezpeènosti, elektronického obchodu<br />

a po�iarnej ochrany, spojený so 7. medzinárodným<br />

sympóziom Akadémie Policajného zboru v Bratislave<br />

21. – 24. septembra 2004, PKO, Bratislava<br />

Semináre informaèná bezpeènos� 2004<br />

Odborný garant: SASIB (Slovenská asociácia pre infor−<br />

maènú bezpeènos�)<br />

Termín: 22. 9. 2004 – 10:30 – 16:00 hod.<br />

Miesto: Malá sála PKO<br />

Tematické okruhy: Aktuálne otázky informaènej bez−<br />

peènosti<br />

Odborný garant: ISACA Slovensko (Information<br />

Systems Audit and Control Association)<br />

Termín: 23. 9. 2004 – 10:30 – 16:00 hod.<br />

Miesto: Malá sála PKO<br />

Tematické okruhy:<br />

� ISACA: aktivity asociácie vo svete a <strong>na</strong> Slovensku<br />

� výkon auditu bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� princípy a štandardy pre riadenie bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� princípy a štandardy pre audit bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� ochra<strong>na</strong> osobných údajov a audit<br />

konkrétneho <strong>na</strong>sadenia upraví iba jednoduchou „konfigu−<br />

ráciou“. Vïaka tomu sa ešte viac zvýraznia výhody <strong>na</strong>sade−<br />

nia RFID. Prvá verzia Sun Java System RFID Software sa <strong>na</strong><br />

trh dostane v lete a bude urèená pre systémy pracujúce pod<br />

operaènými systémami Sun Solaris. Na jeseò sa však obja−<br />

ví aj verzia urèená pre Linux.<br />

Tech Data Distribution vstupuje <strong>na</strong> Slovensko<br />

Vstupom ÈR a SR do Európskej únie a otvorením hraníc pre<br />

vo¾ný pohyb tovaru a slu�ieb sa otvorila i cesta k ¾ahšiemu<br />

obchodu v èlenských krajinách. Tejto príle�itosti sa chopila aj<br />

spoloènos� Tech Data Distribution a v máji tohto roka zaèala<br />

prevádzku svojho obchodného zastúpenia <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Celé zázemie, <strong>na</strong>jmä logistické, je zais�ované v rámci vybu−<br />

je, no �iadaný efekt sa èasto nedostavil, a tak vy<strong>na</strong>lo�ené<br />

investície nemali oèakávanú návratnos�. Spoloèností,<br />

ktoré si uvedomujú dôle�itos� kvality aplikácií, je stále<br />

viac, <strong>na</strong>priek tomu je však priestor <strong>na</strong> zlepšovanie. Pod¾a<br />

štúdie realizovanej agentúrou Forrester Group a Com−<br />

puware takmer dve tretiny (64 %) opýtaných firiem utrpí<br />

podstatnú stratu tr�ieb v dôsledku výpadku aplikácií. Na<br />

druhej strane len 49 % firiem má zavedené nástroje<br />

a procesy <strong>na</strong> testovanie kvality a len 18 % ich vyu�íva<br />

dôsledne a systematicky. Spoloènosti, ktoré pova�ujú tes−<br />

tovanie kvality ako pridanú hodnotu a ktoré zavedú roz−<br />

siahly proces jeho zabezpeèenia, zlepšujú kvalitu svojich<br />

aplikácií a ušetria pri testovaní, implementácii a <strong>na</strong>sadzo−<br />

vaní aplikácií do praxe. Okrem toho budú uvádza� svoje<br />

aplikácie rýchlejšie <strong>na</strong> trh, èo im prinesie výz<strong>na</strong>mné kon−<br />

kurenèné výhody. A tu sa mô�eme opä� vráti� <strong>na</strong> zaèiatok.<br />

Ako sme u� uviedli, výhody výroby v zahranièí sú lákavé,<br />

ale nemali by sme zabúda� <strong>na</strong> riziká s tým spojené. Je<br />

potrebné sa ubezpeèi�, aby s<strong>na</strong>ha po krátkodobých výho−<br />

dách neviedla v dlhodobej perspektíve k problémom<br />

a strate konkurenènej výhody preto, �e sa zanedbal <strong>na</strong>j−<br />

dôle�itejší atribút produktu. Kvalita.<br />

Franz Fuchsenberger, Compuware

Microsoft šetrí èoraz viac<br />

Microsoft patrí medzi firmy s <strong>na</strong>jväèšou kapitalizáciou <strong>na</strong> trhu<br />

a rozprávková hotovos� tejto spoloènosti, ulo�ená v bankách,<br />

predstavuje viac ako 60 mld. USD. Napriek tomu sa u� v minu−<br />

losti rozhodla pre neustále medziroèné zni�ovanie svojich nákla−<br />

dov. Cie¾om <strong>na</strong> rok 2004 je ich udr�anie <strong>na</strong> úrovni roka 2003.<br />

S tým súvisí zni�ovanie nákladov <strong>na</strong> informaènú infraštruktúru.<br />

Objem fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov vy<strong>na</strong>kladaných <strong>na</strong> <strong>IT</strong> pritom<br />

predstavuje v Microsofte iba 2 % z roèných výnosov, èo je vo<br />

fi<strong>na</strong>nènom vyjadrení 750 mil. USD. Be�né výdavky ve¾kých spo−<br />

loèností <strong>na</strong> <strong>IT</strong> sú pritom <strong>na</strong> úrovni 8 % a viac. Microsoftu sa darí<br />

udr�a� takéto nízke náklady okrem racio<strong>na</strong>lizaèných opatrení aj<br />

vyu�ívaním svojho vlastného softvéru.<br />

Tisíce poèítaèov tejto spoloènosti údajne be�ia <strong>na</strong> pripravova−<br />

nom operaènom systéme Longhorn. Vá�nejšie racio<strong>na</strong>lizaèné<br />

dovanej infraštruktúry v pra�skej centrále spoloènosti Tech Data<br />

Distribution. Ide hlavne o zaistenie skladovej dostupnosti, skladova−<br />

nia, dopravy tovaru, produktovej a marketingovej podpory predaja.<br />

Doprava tovaru je realizovaná prostredníctvom dopravcu. Fakturácia<br />

tovaru je uskutoèòovaná v lokálnej mene (SKK) s mo�nos�ou vo¾by<br />

zahraniènej meny (EUR a USD). Po starostlivej a<strong>na</strong>lýze a zhodnotení<br />

situácie padla vo¾ba <strong>na</strong> zriadenie obchodného zastúpenia, a nie <strong>na</strong><br />

zalo�enie dcérskej firmy alebo akvizíciu inej.<br />

Sky Media bude u nás okrem CD vyrába� aj domácu<br />

elektroniku<br />

Závod spoloènosti Univerzal Media Corporation <strong>na</strong> výrobu CD−<br />

ROM nosièov a DVD nosièov v Novom Meste <strong>na</strong>d Váhom bude<br />

vyrába� aj domácu elektroniku. Takisto tu bude aj európske úètov−<br />

nícke stredisko zastrešujúce skupinu SkyTecGroup SA. Pôvodný ter−<br />

mín spustenia výroby v závode, stanovený <strong>na</strong> október tohto roku,<br />

sa však posunie. Spoloènos� Sky Media do závodu v Novom Meste<br />

<strong>na</strong>d Váhom preinvestuje viac ako 105 mil. eur a vytvorí vyše 1000<br />

pracovných miest. Výrobný závod v Novom Meste <strong>na</strong>d Váhom bude<br />

<strong>na</strong>jväèší svojho druhu v Európe a štvrtý <strong>na</strong>jväèší <strong>na</strong> svete, mesaène<br />

by mal vyprodukova� 60 mil. CD−ROM nosièov a DVD nosièov.<br />

Švajèiarsky Sky Media Manufacturing SA patrí do skupiny<br />

SkyTecGroup SA. Koncern má dôkladne vybudovanú predajnú sie�<br />

tak v krajinách Európskej únie, ako aj v strednej a východnej<br />

Európe a je registrovaným dodávate¾om všetkých výz<strong>na</strong>mných<br />

ve¾koobchodných európskych re�azcov, ako sú <strong>na</strong>príklad Metro,<br />

Rewe a Carrefour.<br />

Microsoft: Náš súper je IBM, nie Linux<br />

Bob Muglia, viceprezident spoloènosti Microsoft zodpovedný za<br />

divíziu Windows serverov, v rozhovore pre CNET poodkryl závoj<br />

Sú�a� Ce<strong>na</strong> <strong>IT</strong>APA 2004<br />

Sú�a� je urèená pre <strong>IT</strong> spoloènosti, inštitúcie štátnej správy a sa−<br />

mosprávy, ktoré úspešne zrealizovali projekty modernizácie ve−<br />

rejnej správy prostredníctvom vyu�ívania informaèných a komu−<br />

nikaèných technológií. Sú�a�í sa v 4 rôznych kategóriách. Poèet<br />

prihlásených projektov nie je obmedzený.<br />

1. kategória Nové slu�by je urèená všetkým projektom,<br />

ktoré prinášajú nové slu�by, a to <strong>na</strong>jmä z poh¾adu obèanov.<br />

V rámci tejto kategórie sa hodnotí predovšetkým to, akú slu�bu<br />

priniesol projekt pre verejnos�.<br />

2. kategória Zlepšovanie procesov je pre projekty, ktoré<br />

sa <strong>na</strong> existujúce procesy doká�u pozrie� kritickým poh¾adom<br />

a <strong>na</strong>sadením informaèných systémov a technológií dosiahnu ich<br />

výrazné zlepšenie, zjednodušenie èi zrýchlenie.<br />

V rámci tejto kategórie sa hodnotí predovšetkým to, <strong>na</strong>ko¾ko<br />

projekt prispel k zlepšeniu chodu inštitúcie a plneniu jej úloh.<br />

3. kategória Vzdelávanie – je pre projekty, ktoré sú<br />

zamerané <strong>na</strong> budovanie ¾udských zdrojov v oblasti verejnej<br />

správy a vyu�ívajú informaèné technológie, aplikácie dištanè−<br />

opatrenia sa dotknú aj zamest<strong>na</strong>ncov. Patrí medzi ne <strong>na</strong>príklad<br />

zní�enie nákladov <strong>na</strong> zdravotné poistenie. Microsoft po novom<br />

neprispeje plnou sumou v prípade, ak zamest<strong>na</strong>nec vyu�ije <strong>na</strong>−<br />

miesto generických lieèiv originály. Ïalšie škrty sa týkajú zamest−<br />

<strong>na</strong>neckých výhod súvisiacich so získavaním akcií spoloènosti.<br />

V súèasnosti si mô�u zamest<strong>na</strong>nci <strong>na</strong>kúpi� akcie za cenu o 15 %<br />

ni�šiu, ako je ich trhová hodnota. Táto výhoda by mala by� v bu−<br />

dúcnosti zredukovaná <strong>na</strong> 10 %. Vïaka ve¾korysému programu<br />

nákupu zamest<strong>na</strong>neckých akcií sa v minulosti ve¾a pracovníkov<br />

tejto spoloènosti stalo milionármi. Ïalšie škrty sa týkajú dovolenky,<br />

ktorá je u nových zamest<strong>na</strong>ncov redukovaná o jeden tý�deò.<br />

Napriek úsporným opatreniam budú pokraèova� výhody ako bez−<br />

platné obèerstvenie alebo bezplatný prístup do telocvièní a mnohé<br />

ïalšie, ktoré nie sú v ostatných ve¾kých spoloènostiach be�né.<br />

Z tohto dôvodu si Microsoft nemyslí, �e by jeho zamest<strong>na</strong>nci mali<br />

ku škrtom vá�nejšie výhrady. Naopak, opatrenia ocenia investori.<br />

okolo Windows Longhorn Servera. Potvrdil informácie, �e v prvej<br />

edícii nebudú hneï dostupné všetky plánované funkcie alebo budú<br />

v oklieštených verziách. Táto zme<strong>na</strong> sa dotkne urèite jednej z troch<br />

k¾úèových noviniek – ohlasovanej <strong>na</strong>dstavby súborového systému<br />

NTFS, oz<strong>na</strong>èovanej ako WinFS. Tá bude plnofunkèná asi a� s prí−<br />

chodom update balíka zhruba dva roky po uvedení samotného ser−<br />

vera, plánovaného v èasovom rámci 2007. Ïalšie skoro tri roky <strong>na</strong><br />

vývoj je dos� dlhý èas, obzvláš� vzh¾adom <strong>na</strong> stúpajúcu popularitu<br />

Linuxu. Pre Mugliu však samotný Linux nie je konkurentom, ale iba<br />

technológiou, ktorú pou�ívajú iné firmy <strong>na</strong> vytvorenie konkurenènej<br />

ponuky. Pod¾a neho nestaèí poveda�, �e Linux je konkurentom<br />

Microsoftu, ale treba porovnáva� konkrétne distribúcie, ako Red<br />

Hat, SuSE alebo riešenie od IBM. K otázke konkurencie dodal, �e<br />

ich <strong>na</strong>jväèším konkurentom je bez debaty iba spoloènos� IBM. Tá<br />

však primárne poskytuje poradenské slu�by – <strong>na</strong> rozdiel od spo−<br />

loènosti Microsoft, ktorá primárne tvorí softvérové produkty.<br />

Zdrojové kódy spoloènosti Cisco ukradnuté<br />

Pod¾a vyjadrenia SecurityLab bolo ukradnutých viac ako 800 MB<br />

zdrojového kódu operaèného systému spoloènosti Cisco v aktuálnej<br />

verzii IOS 12.3 a testovacej verzii 12.3t. Cisco u� oficiálne priz<strong>na</strong>−<br />

lo únik dotknutého kódu, no predstavitelia spoloènosti sa nevyjad−<br />

rili k spôsobu, akým sa také mno�stvo dát dostalo <strong>na</strong> internet.<br />

Zatia¾ je nejasné, aké celkové následky mô�e ma� únik zdrojového<br />

kódu. Pre spoloènos� Cisco je však táto situácia ve¾mi nepríjemná,<br />

preto�e by mohlo dôjs� k ohrozeniu bezpeènosti mno�stva sie�ových<br />

infraštruktúr.<br />

Pä� rokov e−learningového programu CNA<br />

Slovensko je jednou z mála krajín v Európe, ktorá sa mô�e pochvá−<br />

li� takým úspešným projektom, akým je Program CNA (Cisco<br />

ného vzdelávania, podpory u�ívate¾ov a pod. Hodnotí sa predo−<br />

všetkým prínos pre zvyšovanie odborných z<strong>na</strong>lostí pracovníkov<br />

verejnej správy v rôznych profesijných oblastiach (nielen zame−<br />

raných <strong>na</strong> z<strong>na</strong>losti z oblasti <strong>IT</strong>).<br />

4. kategória Technologická inovácia – kategória je pre<br />

produkty a riešenia, ktoré sú inovatívne v technologickom zmys−<br />

le a mali by by� pou�ite¾né <strong>na</strong> modernizáciu verejnej správy.<br />

Tento fakt je potrebné dolo�i� referenciou o aplikácii uvedenej<br />

novinky pri modernizácii verejnej správy <strong>na</strong> Slovensku alebo<br />

v zahranièí.<br />

Projekty je mo�né prihlási� vyplnením registraèného/prihlaso−<br />

vacieho formulára <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itapa.sk, resp. zaslaním e−mailom<br />

<strong>na</strong> adresu vyhlasovate¾a sú�a�e sutaz@itapa.sk alebo poštou <strong>na</strong><br />

adresu <strong>IT</strong>APA, Medená 5, 811 02 Bratislava – <strong>na</strong>jneskôr do 30.<br />

septembra 2004.<br />

Slávnostné zverejnenie výsledkov sú�a�e sa uskutoèní <strong>na</strong> sláv−<br />

nostnom galaveèere <strong>IT</strong>APA 2004, ktorý sa bude ko<strong>na</strong>� 19.<br />

októbra 2004.<br />

mdr

I N F O W A R E<br />

112 PC REVUE 7/2004<br />

Networking Academy Program – Sie�ový<br />

akademický program Cisco) ktorý oslávi<br />

v auguste u� svoje piate <strong>na</strong>rodeniny.<br />

Program je v SR implementovaný od roku<br />

1999 a <strong>na</strong> základe kladného ohlasu aka−<br />

demickej sféry bolo v januári 2001 podpí−<br />

sané Memorandum o spolupráci medzi<br />

MŠ SR a Cisco Systems (MoU), ku ktorému<br />

sa v roku 2002 pripojila aj Slovenská spo−<br />

rite¾òa. Partneri sa v rámci MoU zaviazali<br />

spolupracova� pri implementácii progra−<br />

mu CNA do vzdelávacieho systému v SR<br />

s tým, �e MŠ SR bude podporova� vhodnú<br />

implementáciu programu CNA do študij−<br />

ných programov stredných a vysokých škôl<br />

v SR. Program podstatnou mierou prispie−<br />

va k príprave nedostatkových odborníkov<br />

v oblasti sie�ových technológií (pod¾a<br />

odhadov je v súèasnosti neobsadených<br />

takmer 3000 pracovných miest v uvedenej<br />

oblasti). Pod¾a dostupných informácií<br />

100 % doterajších absolventov programu<br />

<strong>na</strong>šlo bez problému pracovné uplatnenie<br />

v študovanom odbore. Do efektívnej a ino−<br />

vatívnej spolupráce verejného a súkrom−<br />

ného sektora (Public Private Partnership)<br />

sa takto zapojilo s úspechom u� 48 stred−<br />

ných a vysokých škôl. Výroèná hodnotiaca<br />

konferencia sa ko<strong>na</strong>la za úèasti ministra<br />

školstva Marti<strong>na</strong> Fronca, country ma<strong>na</strong>−<br />

�éra Cisco Systems ÈR a SR Miloslava<br />

Ruta, zástupcu programu CNA Františka<br />

Jakaba, generálnej riadite¾ky Slovenskej<br />

sporite¾ne, Reginy Ovesny Straka.<br />

Bluetooth cracknutý<br />

Ob¾úbený, rozšírený a k tomu cracknutý.<br />

Všetci majitelia mobilných telefónov No−<br />

kia 6310i a Sony Ericsson T610 by mali<br />

„modrý zub“ <strong>na</strong> svojich zariadeniach vy−<br />

u�íva� iba v nevyhnutných prípadoch.<br />

V opaènom prípade mô�e dôjs� k zaují−<br />

mavým veciam – k ukradnutiu telefón−<br />

nych èísel zo zoz<strong>na</strong>mu, k preèítaniu iden−<br />

tifikaèných údajov telefónu, k preèítaniu<br />

a odosielaniu SMS, k zrušeniu prebie−<br />

hajúceho telefónneho hovoru, no takisto<br />

k vytoèeniu ¾ubovo¾ného telefónneho èísla<br />

– toto všetko bez vedomia majite¾a telefó−<br />

nu. Tieto mo�nosti poskytuje linuxový<br />

nástroj Btchaos od firmy Integralis (<strong>www</strong>.<br />

integralis.de). Táto „pomôcka“ vyu�íva<br />

vá�nu chybu v štandarde Bluetooth, im−<br />

plementovanom spoloènos�ami Nokia<br />

a Sony Ericsson. Btchaos sa spojí s mobil−<br />

nými telefónmi bez nutného autorizova−<br />

nia pomocou párovacieho kódu. Pod¾a<br />

vyjadrenia autora tohto nástroja vyu�íva<br />

program zatia¾ neuverejnenú chybu <strong>na</strong><br />

obchádzanie spomí<strong>na</strong>nej preká�ky auto−<br />

rizácie. Na internete sa u� objavili opisy<br />

chýb Bluetoothu vo funkciu Obex (Object<br />

Exchange). No Btchaos vyu�íva inú, zatia¾<br />

neverejnú funkciu Blues<strong>na</strong>rf. Program sa<br />

zatia¾ nedá stiahnu� ani vyskúša�. Dôvod<br />

je ve¾mi prozaický – spoloènos� Integralis<br />

dáva takým gigantom, ako Nokia a Sony<br />

Ericsson bez pochyby sú, èas <strong>na</strong> prešet−<br />

renie a prípadné odstránenie tejto chyby.<br />

Iné ako spomí<strong>na</strong>né modely zatia¾ nie sú<br />

<strong>na</strong>padnute¾né. To sa však mô�e rýchlo<br />

zmeni�. Autor poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, �e <strong>na</strong> tvorbu<br />

tohto programu potreboval menej ako tri<br />

dni.<br />

Bezdrôtový FireWire – nový<br />

štandard?<br />

Zdru�enie firiem pod menom Wireless<br />

Working Group pod záštitou 1394 Trade<br />

Association vytvorili nový protokol vychá−<br />

dzajúci zo základov FireWire (iEEE 1394)<br />

– iEEE 802.15.3. Tento štandard je urèe−<br />

ný <strong>na</strong> bezdrôtový prenos signálu v lokál−<br />

nych sie�ach WPAN (Wireless Perso<strong>na</strong>l<br />

Area Network). WPAN by mal umo�ni�<br />

spojenie DVD prehrávaèov, zvukových<br />

systémov a iných doplnkov úplne bez<br />

káblov. Pri rýchlostiach s hornou hrani−<br />

cou 55 Mbit/s umo�òuje nový štandard<br />

spojenie a� 245 zariadení do jednej siete.<br />

Základom tohto protokolu je u� spomí<strong>na</strong>−<br />

ná architektúra FireWire, tak�e prenos<br />

dát a technologické podmienky spojenia<br />

sú <strong>na</strong>vzájom kompatibilné. Tým majú<br />

vo¾né ruky výrobcovia týchto zariadení,<br />

ktorí nie sú nútení technicky meni� svoje<br />

výrobky a prispôsobova� ich novému<br />

štandardu. Skôr <strong>na</strong>opak – zdru�enie<br />

1394 Trade Association im ponúklo ïal−<br />

šiu mo�nos� rozvoja. Pre porov<strong>na</strong>nie –<br />

podobný štandard WUSB (Wireless USB)<br />

je u� v štádiu testovania.<br />

�

SERIÁL: DATAWARE<br />

Regulované údaje, archivácia, dátové sklady<br />

a a<strong>na</strong>lýza údajov<br />

Od nášho seriálu venovaného dátovým skladom a a<strong>na</strong>lýzam<br />

údajov uplynuli u� viac ne� tri roky. Odvtedy sa<br />

mnohé zmenilo, hlavne èo sa týka technológií a <strong>na</strong>jnovšie<br />

aj legislatívy. Nezmenená zostala len základná<br />

teória. Vo vo¾ne koncipovanej sérii èlánkov sa budeme<br />

venova� problematike skladovania údajov z rôznych<br />

h¾adísk, prinesieme struèný preh¾ad legislatívy, technológií<br />

a riešení.<br />

Skôr ne� sa dostaneme k princípom a riešeniam v oblasti<br />

regulovaných údajov a archivácie údajov vôbec,<br />

uvedieme dve východiská. Prvé z nich je hromadná produkcia<br />

digitálnych údajov. Pod¾a niektorých zistení<br />

medziroène dochádza a� k 75-percentnému nárastu všetkých<br />

typov digitálnych údajov. Pokia¾ ide o referenèné<br />

údaje, tam percentuálny nárast dosahuje hodnotu a�<br />

92 %. Príkladom referenèných údajov sú <strong>na</strong>pr. dátové<br />

sklady, dátové tr�nice, kni�nice digitálnych snímok a videa,<br />

návrhy CAD, CAM a podobne. V budúcnosti predpokladáme<br />

väèší objem údajov a dlhšiu dobu skladovania<br />

ne� pri klasických OLTP (On Line Transactio<strong>na</strong>l Proces –<br />

dáta z transakèných procesov) údajoch. Spomenieme aj<br />

65-percentný medziroèný nárast regulovaných údajov<br />

v podmno�ine referenèných údajov.<br />

Graf medziroèného nárastu údajov<br />

Graf medziroèného nárastu údajov v jednotlivých odvetviach<br />

Druhé východisko bude <strong>na</strong> prvý poh¾ad negatívne. Týka<br />

sa pádu koncernu Enron a konzultaèných spoloèností <strong>na</strong>dviazaných<br />

<strong>na</strong> tento koncern (<strong>na</strong>pr. Andersen Consulting).<br />

Okrem obrovských fi<strong>na</strong>nèných strát došlo aj k podlomeniu<br />

dôvery v audítorské a konzultaèné spoloènosti. Ka�dé negatívum<br />

je však v správne fungujúcom systéme zároveò<br />

aj výstrahou a podnetom k pokroku. V koneènom dôsledku<br />

mal pád Enronu aj pozitívny dosah, hlavne <strong>na</strong> vznik<br />

legislatívy oh¾adne fi<strong>na</strong>nèných pravidiel pre firmy a pravi-<br />

Ilustraèný preh¾ad amerických zákonov <strong>na</strong> reguláciu údajov<br />

diel auditu. Aby však bolo mo�né vykonáva� kvalitný<br />

audit a odha¾ova� prípadné úètovné podvody, sú potrebné<br />

údaje. Tie by sa nemali v prípade problémov firmy „záhadne<br />

vytrati�“, ako to bolo v tandeme Enron – Andersen.<br />

Ak sú k dispozícii kvalitné a neporušené archívne údaje,<br />

stávajú sa rôzne preèiny, ako <strong>na</strong>príklad úètovný podvod<br />

alebo vedome nesprávne odsúhlasenie úètovnej uzávierky<br />

vedením spoloènosti, efektívne trestne stíhate¾nými. Povinnos�<br />

uklada� údaje sa netýka len firiem. Aj audítori musia<br />

všetky svoje údaje uschováva� minimálne 5 rokov.<br />

Mo�no nebudete veri�, ale mnohé z týchto zákonov sú<br />

ove¾a miernejšie ako <strong>na</strong>ša súèasná legislatíva. Napríklad<br />

predpis HIPAA (pozri graf) vy�aduje archiváciu zdravotných<br />

záz<strong>na</strong>mov ešte dva roky po pacientovej smrti. Slovenská<br />

legislatíva vy�aduje archivova� tieto údaje po<br />

pacientovej smrti ešte 50 rokov. Samozrejme, zatia¾ ide<br />

o papierové kartotéky.<br />

Ak si pomyslíme, �e nás sa to netýka (ako sa ¾udovo<br />

povie, Amerika je ïaleko), nie je to celkom pravda. Sarbanes-Oxley<br />

Act, úètovný zákon, ktorý predpisuje okrem<br />

iného aj lehoty <strong>na</strong> uschovávanie úètovných údajov,<br />

schválený v USA, sa netýka iba amerických firiem. Musia<br />

sa ním riadi� aj všetky zahranièné spoloènosti, ktoré sú<br />

kótované <strong>na</strong> americkej burze cenných papierov. Niektoré<br />

európske zákony sú mo�no v tomto oh¾ade ešte prísnejšie.<br />

V minulom roku prijatý nemecký Corporate Gover<strong>na</strong>nce<br />

kódex stavia <strong>na</strong> nieko¾kých nových štandardoch, ktoré<br />

nenájdeme dokonca ani v radikálnom americkom úètovnom<br />

zákone Sarbanes-Oxley Act. Podniky musia ka�doroène<br />

preukáza�, èi plne vyhoveli po�iadavkám kódexu<br />

a v ktorých bodoch sa od odporúèaní kódexu odklonili. Aj<br />

keï pri uvedomovaní si spomí<strong>na</strong>ných faktov sa slovenskí<br />

decisionmakeri budú musie� zmieri� s urèitými nákladmi<br />

<strong>na</strong> vybudovanie infraštruktúry <strong>na</strong> archiváciu úètovných<br />

údajov, spomí<strong>na</strong>ná legislatíva ide ove¾a ïalej. V budúcnosti<br />

majú by� toti� potrestané aj chybné rozhodnutia<br />

ma<strong>na</strong>�mentu. Doposia¾ èlenovia predstavenstva a dozornej<br />

rady neruèili za vzniknuté škody, ktoré vyplývali z ich<br />

rozhodnutí, osobne. No <strong>na</strong>príklad v Nemecku budú pod¾a<br />

novej legislatívy správne orgány za svoje rozhodnutia<br />

osobne ruèi�, ak im štát preuká�e vinu. Hoci je diskutabilné,<br />

èi v ekonomike majú urèova� pravidlá regulátori alebo<br />

radšej sám trh, regulovaným údajom a ich archivácii sa<br />

pravdepodobne u� nevyhneme.<br />

Ponechajme však legislatívne h¾adisko bokom, poèítajme<br />

s tým, �e budeme musie� isté údaje uklada� urèitú<br />

dobu. Venujme sa tomu, kam, do akých úlo�ísk budeme<br />

údaje uklada� (fyzický aspekt archivácie) a <strong>na</strong> aký úèel<br />

nám tieto údaje mô�u poslú�i� (logický aspekt archivácie).

I N F O W A R E<br />

FYZICKÝ ASPEKT ARCHIVÁCIE<br />

Na uschovávanie údajov v podnikovom<br />

prostredí prichádzajú do úvahy diskové polia,<br />

disky serial ATA a pásky. Ako prvé nás<br />

<strong>na</strong>padne porov<strong>na</strong>nie nákladov <strong>na</strong> ulo�enie<br />

urèitého mno�stva údajov. H¾adisko prístupovej<br />

rýchlosti je pri archivovaných údajoch<br />

tie� nezanedbate¾né, no hlavným kritériom<br />

sú náklady. Keby sme porov<strong>na</strong>li celkové<br />

náklady potrebné <strong>na</strong> archiváciu 100<br />

TB údajov po dobu siedmich rokov vrátane<br />

hardvéru a spotrebovanej energie pre spomí<strong>na</strong>né<br />

médiá, dôjdeme k <strong>na</strong>sledujúcim<br />

výsledkom (údaje sú od ESG Compliance<br />

report z mája 2003):<br />

Médium Ce<strong>na</strong><br />

Diskové polia 11 135 USD<br />

Disky serial ATA 3810 USD<br />

Pásky 840 USD<br />

Ceny sú v tisíckach dolárov.<br />

Také isté je, pochopite¾ne, poradie aj z h¾adiska<br />

rýchlosti prístupu k údajom. Pásky sú síce <strong>na</strong>jlacnejšie,<br />

ale aj <strong>na</strong>jpomalšie, tak�e sa hodia skôr <strong>na</strong><br />

dlhodobú archiváciu ne� <strong>na</strong> údaje, ku ktorým potrebujeme<br />

ma� operatívny prístup. Preto je výhodné<br />

spoji� pozitívne vlastnosti týchto troch médií<br />

a pou�íva� kombinované riešenie.<br />

LOGICKÝ ASPEKT ARCHIVÁCIE<br />

Archiváciou údajov sa to mô�e pre mnohé firmy<br />

skonèi�. Vyhoveli legislatíve, údaje majú za drahé<br />

peniaze pekne v „suchu“, presnejšie v storage.<br />

Len�e èo by malo by� jedným z <strong>na</strong>jväèších bohatstiev<br />

ka�dej firmy? Predsa informácie. Východiská<br />

sú teda takéto. Máme alebo musíme ma� údaje<br />

a potrebujeme kvalitné informácie. Na zorientova-<br />

Zabezpeèenie podnikových sietí je v súèasnosti<br />

nároèná úloha, vy�adujúca si skutoèných profesionálov.<br />

Administrátor, ktorý má v pracovnej<br />

náplni <strong>na</strong>vrhnú�, <strong>na</strong>konfigurova� a spravova� bezpeènú<br />

sie�, má pomerne �a�kú úlohu. Homogén<strong>na</strong><br />

sie�, v ktorej je vyu�itý iba jeden operaèný systém,<br />

je skôr výnimka. Najèastejšie sa stretneme<br />

s podnikovou sie�ou, ktorá sa skladá zo systémov<br />

s operaèným systémom Microsoft Windows a Linux<br />

a sie�ovanie v nej zabezpeèujú smerovaèe<br />

Cisco. Správne <strong>na</strong>vrhnú� takúto sie� z poh¾adu<br />

bezpeènosti a administrova� ju, to je úloha, ktorá<br />

si vy�aduje èloveka s ve¾kým objemom vedomostí<br />

a skúseností.<br />

Aj z tohto dôvodu vznikli medzinárodné certifikaèné<br />

programy s názvom Security Certified Network<br />

Professio<strong>na</strong>l (SCNP) a Security Certified Network<br />

Architect (SCNA). Ide o tzv. vendor-neutral<br />

program, èo z<strong>na</strong>mená, �e nie je postavený <strong>na</strong> jednom<br />

výrobcovi, ako <strong>na</strong>pr. proprietárny certifikaèný<br />

program MCSE (Microsoft Certified System Engineer).<br />

Administrátor, ktorý má záujem získa� tituly<br />

SCNP a SCNA, musí ovláda�:<br />

114 PC REVUE 7/2004<br />

Doba nutnosti archivácie údajov v jednotlivých odvetviach pod¾a legislatívnych<br />

predpisov<br />

nie sa v hlavných rozdieloch medzi údajmi a informáciami<br />

uvedieme heslovito nieko¾ko faktov.<br />

Údaje sa stávajú informáciami vtedy, ak:<br />

� máme údaje,<br />

� vieme, �e máme údaje,<br />

� vieme, kde tieto údaje máme,<br />

� máme k nim prístup,<br />

� zdroju údajov mô�eme dôverova�.<br />

Poukázaním <strong>na</strong> rozdiely medzi údajmi a informáciami<br />

sa dostávame k pojmu Business Intelligence,<br />

èo je proces transformácie údajov <strong>na</strong> informácie<br />

a prevod týchto informácií <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky prostredníctvom<br />

objavovania. Úèelom tohto procesu<br />

je konvertova� ve¾ké objemy údajov <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky,<br />

ktoré sú potrebné <strong>na</strong> podporu rozhodovania koncových<br />

pou�ívate¾ov. Pod pojmom informácia nerozumieme<br />

len konkrétny statický záz<strong>na</strong>m alebo<br />

mno�inu takýchto záz<strong>na</strong>mov. Èastejšie potrebujeme<br />

sledova� trend nejakej velièiny, prípadne sa<br />

� zabezpeèenie serverov a staníc (Windows, Linux)<br />

� zabezpeèenie sietí (IPSec, VPN)<br />

� zabezpeèenie sietí pomocou firewallov (Microsoft<br />

ISA Server, Check Point, IPTables)<br />

� detegovanie prienikov do sietí a reakcie <strong>na</strong> ne<br />

(SNORT, ISS)<br />

� autentifikáciu pou�ívate¾ov (jedno-, dvoj- a trojfaktorovú)<br />

� zabezpeèenie komunikácie pomocou certifikátov<br />

(certifikaèné autority)<br />

Administrátor s takouto vedomostnou „výbavou“<br />

je výz<strong>na</strong>mným prínosom pre organizáciu<br />

a v koneènom dôsledku šetrí jej fi<strong>na</strong>nèné prostriedky.<br />

Preto investícia do príslušného vzdelania<br />

je investíciou v pravom zmysle slova. Jej návratnos�<br />

je rýchla vo forme kvalitnejšieho zabezpeèe-<br />

s<strong>na</strong>�íme nájs� medzi údajmi urèité<br />

závislosti. Preto moderné databázové<br />

servery majú spravidla integrovanú<br />

podporu pre a<strong>na</strong>lytické<br />

procesy a odkrývanie údajov. Pre<br />

archiváciu údajov je <strong>na</strong>jvýhodnejšia<br />

špeciál<strong>na</strong> organizácia a štruktúra<br />

databázy, ktorej hovoríme<br />

dátový sklad (datawarehouse).<br />

Dátový sklad je podnikovo<br />

štruktúrovaný depozitár subjektovo<br />

orientovaných, integrovaných,<br />

èasovo premenných, historických<br />

dát, pou�itých <strong>na</strong> získavanie informácií<br />

a podporu rozhodovania.<br />

V dátovom sklade sú ulo�ené atomické<br />

a sumárne dáta. Pokúsme sa<br />

nájs� spoloèné èrty pre dátový<br />

sklad a regulované údaje. Údaje sa<br />

do dátového skladu zapisujú skôr<br />

pod¾a predmetu záujmu ne� pod¾a aplikácie, v ktorej<br />

boli vytvorené. Dôle�itá je aj integrovanos�, èi�e<br />

údaje týkajúce sa konkrétneho predmetu sa do dátového<br />

skladu ukladajú len raz. Aj archív vytvorený <strong>na</strong><br />

základe legislatívnych po�iadaviek, aj dátový sklad<br />

obsahujú údaje, ktoré sa nemenia ani neodstraòujú,<br />

len sa v pravidelných intervaloch pridávajú nové<br />

údaje. Väèšinou sa zapisujú ako séria snímok, z ktorých<br />

ka�dá reprezentuje urèitý èasový úsek.<br />

Ak sa nám podarí archiváciu údajov správne zorganizova�,<br />

mô�u by� tieto údaje podkladom <strong>na</strong><br />

efektívne získavanie cenných informácií pre podporu<br />

rozhodovania, a tak zdanlivo šikanujúca a obmedzujúca<br />

legislatíva mô�e by� <strong>na</strong>pokon nepriamo<br />

podnetom <strong>na</strong> rast.<br />

(Pokraèovanie <strong>na</strong>budúce...)<br />

¼uboslav Lacko<br />

Staòte sa certifikovanými bezpeènostnými profesionálmi<br />

nia firemných dát. Na získanie certifikátov SCNP<br />

a SCNA je potrebné úspešne absolvova� štyri testy<br />

v testovacom stredisku nezávislej agentúry<br />

Thomson Prometric, ktorá je dnes známa azda<br />

ka�dému <strong>IT</strong> profesionálovi. Ku ka�dému testu<br />

existuje prípravné školenie v certifikovanom školiacom<br />

stredisku pre program Security Certified<br />

Program (SCP), <strong>na</strong> ktorom úèastník získa teoretické<br />

vedomosti a praktické zruènosti, potrebné <strong>na</strong><br />

úspešné zvládnutie testov.<br />

Školenia a testy sú radené evoluène. Po úspešnom<br />

absolvovaní prvých dvoch testov sa získava<br />

medzinárodne uznávaný certifikát SCNP. Po<br />

absolvovaní ïalšej dvojice testov je to certifikát<br />

SCNA.<br />

Jozef Meèiar, meco@cit.sk<br />

Názov školenia – testu Získaný certifikát<br />

Hardening The Infrastructure<br />

Network Defense And Countermeasures<br />

Security Certified Network Professio<strong>na</strong>l<br />

Advanced Security Implementation<br />

Enterprise Security Solution<br />

Security Certified Network Architect

<strong>IT</strong> infraštruktúra mobilného operátora<br />

ROZHOVOR<br />

Dokonèenie z predošlého èísla<br />

Ka�dý mobilný operátor <strong>na</strong> poskytovanie<br />

hlasovej èi dátovej slu�by<br />

svojim zákazníkom potrebuje nielen<br />

dostatoène robustnú a spo¾ahlivú<br />

telekomunikaènú infraštruktúru,<br />

ale aj nevyhnutnú <strong>IT</strong> infraštruktúru.<br />

Jej hlavným poslaním je nielen<br />

úètovanie za slu�by poskytované<br />

zákazníkom, ale aj poskytovanie<br />

slu�ieb vnútorného informaèného<br />

a ekonomického systému vlastným<br />

zamest<strong>na</strong>ncom. V prípade ve¾kých<br />

firiem s ve¾kým poètom zákazníkov,<br />

partnerov, ale aj vlastných zamest<strong>na</strong>ncov<br />

ide o zlo�itý komplex<br />

po�iadaviek a zdrojov <strong>na</strong> ich uspokojovanie<br />

s dôrazom <strong>na</strong> funkcio<strong>na</strong>litu, spo¾ahlivos�,<br />

bezpeènos� atï., samozrejme, s oh¾adom <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nènú<br />

nároènos� jednotlivých biznis procesov.<br />

V druhej èasti rozhovoru s Ivanom Golianom, ktorý<br />

je zodpovedný za <strong>IT</strong> operácie v Orange Slovensko, sme<br />

sa preto sústredili <strong>na</strong>jmä technickú stránku <strong>IT</strong> infraštruktúry,<br />

aby si èitatelia urobili aspoò základnú predstavu<br />

o komplexnosti takéhoto prostredia.<br />

� Ak to nie ja tajné, pochvá¾ sa technickými parametrami<br />

IS, ktorý patrí pod teba (servery, desktopy,<br />

OS, TB, flops atï.).<br />

� Èo sa týka sie�ovej vrstvy, máme vlastnú optiku<br />

s gigabitovým ethernetom. Priamo <strong>na</strong> stôl majú<br />

všetci <strong>na</strong>ši zamest<strong>na</strong>nci dovedený stomegabitový<br />

ethernet. Samozrejme, všetko je redundantné. Máme<br />

SAN (Storage Area Network), kde máme pripájané<br />

dve lokality, 8 Gb kruhovú topológiu, to je metropolitný<br />

klaster, servery a diskové polia sú pripojené<br />

dvoma megabitmi. V rámci týchto metropolitných<br />

klastrov máme pripojené aj diskové polia. Máme<br />

všetky druhy diskových polí (highendové, midrangeové,<br />

lowendové). Spolu máme asi 20 TB logickej<br />

kapacity, distribuovanej urèitým pomerom v primárnom<br />

centre a back-up centre, nieko¾ko TB sa ka�dú<br />

noc zálohuje z primárneho do back-up centra <strong>na</strong><br />

kni�nice. Máme vyriešené zrkadlenie v rámci jedného<br />

po¾a, synchrónnu komunikáciu, teda v reálnom<br />

èase sa z bezpeènostných dôvodov zapisujú dáta<br />

<strong>na</strong> dvoch miestach, v primárnom centre a vzdialenom<br />

back-up centre. Platformy, ktoré <strong>na</strong> tom be-<br />

�ia, sú Open VMS, Windows, Linux, Sun Solaris, HP<br />

UNIX. Biznis systémy sú riešené metropolitným klastrom<br />

alebo cez hot stand-by. RAID-y pou�ívame od<br />

0 do 7. Kni�nice máme <strong>na</strong> primary site i <strong>na</strong> back-up<br />

site, trezory <strong>na</strong> rôznych miestach. Èo sa týka poètu<br />

serverov, je to nieko¾ko desiatok unixových a VMS<br />

serverov, spolu vysoko vyše sto serverov.<br />

� Èím to spravujete?<br />

� Máme systém <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie, HP OpenView.<br />

Celkovo ma<strong>na</strong>�ujeme sie�, operaèné systémy, databázy,<br />

aplikaèné servery, tam, kde sú potrebné aplikácie<br />

vrátane péceèiek, a to všetko v zmysle štandardov<br />

<strong>IT</strong>IL. Máme systémy <strong>na</strong> generovanie, ma<strong>na</strong>-<br />

�ovanie a distribuovanie ticketingu zodpovedným<br />

osobám, máme systémy <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie<br />

duty a <strong>na</strong> priraïovanie<br />

ticketingu zodpovedným<br />

osobám a systémy, ktoré vyriešia<br />

spôsob informovania zodpovedných.<br />

HP OpenView má štandardné<br />

konzoly. Musím sledova�<br />

všetky informaèné systémy,<br />

ktoré sú podo mnou. Momentálne<br />

je tam nieèo medzi 17 600<br />

a 18 000 configuration items,<br />

ktoré po poskladaní dávajú kvalitu<br />

slu�ieb. Sledujeme <strong>na</strong>pr.<br />

toner v tlaèiarni v <strong>na</strong>šej predajni<br />

niekde <strong>na</strong> Slovensku. To nemusí<br />

sledova� pou�ívate¾, sleduje to<br />

doh¾adový systém. Keï klesne úroveò tonera pod<br />

urèitú hodnotu, hneï dostanem alert. Takto sledujeme<br />

nielen péceèká, tlaèiarne a tonery, ale aj diskové<br />

priestory <strong>na</strong> loadingy. Ak <strong>na</strong>príklad robíme<br />

back-up databázy, zis�ujeme, èi je tam dostatoèný<br />

diskový priestor atï., atï. Toto všetko sa volá<br />

Enterprise Ma<strong>na</strong>gement System. Sledujeme z pou�ívate¾ského<br />

poh¾adu response time, reakcie aplikácií<br />

<strong>na</strong> kliknutie, ktoré vidí náš zákazník. Máme<br />

<strong>na</strong>stavené thresholdy, keï testujem orangeportal.sk,<br />

kliknem <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú informáciu niekde<br />

vnútri a reakcia je väèšia ako threshold, hneï ide<br />

alert <strong>na</strong> monitoringové centrum a odtia¾ zas hneï<br />

automaticky <strong>na</strong> administrátorov, <strong>na</strong> zodpovedných<br />

pracovníkov, <strong>na</strong> vedúcich tímov, <strong>na</strong> ich ma<strong>na</strong>�érov<br />

atï. a pod¾a dôle�itosti dosahu výpadku dostane sa<br />

a� ku mne. Týchto 17 600 konfiguraèných polo�iek<br />

sa sleduje 24 hodín denne a <strong>na</strong> riešenie je k dispozícii<br />

bug alert mailom, prípadne sa volá ¾uïom –<br />

robot automaticky priradí problém a zavolá zodpovedného<br />

pracovníka, ktorý to má <strong>na</strong> starosti.<br />

Fakturaèné procesy takisto patria k dôle�itým<br />

biznis procesom. Vytvorili sme si a máme implementovanú<br />

metodológiu <strong>na</strong> predikciu výkonu a èasu<br />

spracúvania billingov. V�dy pred billingom<br />

spúš�ame optimalizaèný program, ktorý mi <strong>na</strong> základe<br />

informácií, ktoré idem spracúva�, teda <strong>na</strong> základe<br />

danej komerènej ponuky vypoèíta optimistický<br />

a pesimistický èas billingu. Potom ten billing<br />

v noci be�í a následne porovnávame presnos�. Momentálne<br />

sme <strong>na</strong> úrovni 80-percentnej presnosti.<br />

Keï teda príde za mnou niekto z marketingu, �e<br />

ideme robi� takú èi takú akciu, viem hneï bez potreby<br />

hlbšej a<strong>na</strong>lýzy s presnos�ou <strong>na</strong> 80 % poveda�,<br />

aký bude dosah <strong>na</strong> prevádzku. V tomto billingovom<br />

procese sledujeme následné tuningy <strong>na</strong> predikciu<br />

výkonu a optimalizáciu investícií, èi má<br />

zmysel prida� disky, èi má zmysel ís� takýmto<br />

RAID-om, èi má zmysel ís� metropolitným klastrom,<br />

alebo nie.<br />

Èo sa týka databáz, máme skoro všetko <strong>na</strong> Oracle<br />

9i, sme betatestermi 10g, prví <strong>na</strong> Slovensku sme<br />

implementovali RAC (Real Application Cluster), máme<br />

jednu z <strong>na</strong>jväèších Oracle databáz, máme 3 TB dát,<br />

tieto databázy sú nielen relaèné, ale aj multidimenzionálne,<br />

keï�e pou�ívame Oracle Express.<br />

Máme u� šes� rokov trojvrstvovú architektúru,<br />

teda databáza – aplikaèný server – tenký klient,<br />

èo nám v prvých rokoch ve¾mi pomohlo v dy<strong>na</strong>mike<br />

rastu. Pripravujeme sa <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> J2EE,<br />

obhospodarujeme pä� portálov – intranetový,<br />

Orange.sk, Orange Portal, wapový a extranetový.<br />

Orange.sk je v prvej pä�ke <strong>na</strong>jsledovanejších slovenských<br />

portálov nielen pod¾a page views, ale aj<br />

pod¾a visitors.<br />

Na portáli máme teraz pribli�ne 6 mil. page<br />

views za mesiac. Na intranete máme 12 mil. page<br />

views za mesiac (vyše 140 mil. page views v roku<br />

2003). Iba <strong>na</strong> intranete máme vyše 2 mil. riadkov<br />

zdrojového kódu, èo sme interne <strong>na</strong>programovali<br />

alebo outsourceovali. V rámci intranetu Orange sa<br />

pošle tý�denne 250 – 350-tisíc mailov, zvonku<br />

orange.sk je to okolo 150-tisíc poslaných mailov.<br />

� Aké výhody vám u� prinieslo pou�ívanie chrbticovej<br />

optickej siete?<br />

� V súèasti prevádzkujeme vlastnú optickú sie�,<br />

ktorá bola sprevádzkovaná v roku 2001. V súèasnosti<br />

dosahuje då�ku 1900 km s 80 prístupovými<br />

bodmi v 25 mestách <strong>na</strong> celom území Slovenska a je<br />

plne zálohovaná v nieko¾konásobnej kruhovej<br />

štruktúre. Ide o dlhodobú investíciu, ktorá nám<br />

umo�òuje poskytova� slu�by zalo�ené <strong>na</strong> fixnej dátovej<br />

sieti a bezpeèné prepojenie jednotlivých komponentov<br />

GSM a neskôr aj UMTS siete. Z dlhodobého<br />

h¾adiska to z<strong>na</strong>mená nemalé fi<strong>na</strong>nèné úspory,<br />

keï�e dovtedy sme museli plati� poplatky za prenájom<br />

digitálnych okruhov od iných prevádzkovate¾ov.<br />

Vlastná optická sie� nám umo�òuje výrazné<br />

úspory nákladov pri zabezpeèení prepojenia jednotlivých<br />

súèastí <strong>na</strong>šej telekomunikaènej infraštruktúry<br />

a zvyšuje jeho bezpeènos�. Kapacita siete<br />

nám okrem toho umo�òuje pre<strong>na</strong>jíma� èas� jej kapacity<br />

iným prevádzkovate¾om. V neposlednom<br />

rade nám výrazne u¾ahèuje zvyšovanie prenosovej<br />

kapacity, èo sa odrá�a hlavne v rýchlosti, ktorou<br />

doká�eme reagova� <strong>na</strong> potreby trhu a zavádzanie<br />

nových slu�ieb.<br />

Druhá skupi<strong>na</strong> výhod sa týka zákazníka: vlastná<br />

optokáblová sie� nám umo�òuje poskytova� spektrum<br />

fixných dátových a hlasových slu�ieb a slu�by<br />

zalo�ené <strong>na</strong> konvergencii slu�ieb fixnej a mobilnej<br />

hlasovej a dátovej siete, ako <strong>na</strong>príklad virtuálne<br />

privátne siete atï.<br />

� Ako poci�uje zákazník zmenu štruktúry siete? Aké<br />

výhody pre neho z toho plynú?<br />

� Výhody vlastnej optickej siete be�ný zákazník<br />

priamo nepoci�uje. Zjednodušene by sme však<br />

mohli poveda�, �e vïaka zálohovaniu v súèasnosti<br />

je skoro vylúèené, aby <strong>na</strong>príklad došlo k výpadkom,<br />

ktoré by spoèívali v poruche komunikácie <strong>na</strong>príklad<br />

dvoch ústrední <strong>na</strong> východnom a západnom<br />

Slovensku. Keï�e systémy vyu�ívajúce optické prenosové<br />

médium majú mo�nos� prenáša� vysoké<br />

kapacity dát, vïaka optickej prenosovej sieti a systémom,<br />

ktoré ju vyu�ívajú, je mo�né pohotovo reagova�<br />

<strong>na</strong> zvýšené potreby zákazníkov a rýchlo a fi<strong>na</strong>nène<br />

menej nároène spåòa� kapacitné po�iadvky<br />

technológií vyu�ívajúcich túto optickú sie�. Cite¾nejšie<br />

výhody prináša táto sie� firemným zákazníkom<br />

– týka sa to tak rozsahu, ako aj cien za poskytované<br />

fixné dátové slu�by.<br />

Martin Drobný<br />

I N F O W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 115

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar<br />

�RANICA 2004, Smolenice<br />

Po troch roèníkoch sa oficiálne stretnutie zamest<strong>na</strong>ncov, priate¾ov a konkurentov<br />

firmy Eset ko<strong>na</strong>lo zase v Smolenickom zámku. Tentoraz neprišli len tradièní<br />

hostia z AEC, Alvilu a Grisoftu, ale aj z po¾skej Dagmy èi chorvátskeho<br />

Nortu. Poèasie síce nebolo také skvelé ako inokedy, ale pivo a jedlo veru áno.<br />

Mimo klasických debát o �ivote s vírusmi po prvý raz po piatich rokoch verejne<br />

vystúpila firemná skupi<strong>na</strong> Lost Clusters v tomto obsadení (<strong>na</strong> snímke z¾ava<br />

doprava) basová gitara a spev Miroslav Trnka, bicie Maroš Grund a sólová gitara<br />

a spev Richard Marko. Výdatne prispel druhou gitarou a spevom nový<br />

zamest<strong>na</strong>nec Esetu a náš prvý „gastarbeiter“ z Anglicka Nigel Cook.<br />

Je to okrem iného fantastický hudobník, tak�e ak uvidíte v nejakom bratislavskom<br />

hudobnom klube <strong>na</strong> plagáte pri vchode jeho meno, srdeène odporúèam<br />

vstúpi�. Mimochodom, je zaujímavé, ako rýchlo sa veci v <strong>IT</strong> menia. Dnes<br />

u� málokto vie, pod¾a èoho je vlastne skupi<strong>na</strong> <strong>na</strong>zvaná.<br />

POÈÍTAÈOVÉ VIRY 2004, Èeské Budìjovice<br />

Akcia, ktorá sa koná ka�dý druhý rok, u� tradiène svojou uvo¾nenejšou atmosférou<br />

predstavuje alter<strong>na</strong>tívu iným, mo�no príliš oficiálnym konferenciám<br />

v oblasti poèítaèovej bezpeènosti. Zišla sa tam tradièná zostava, ale <strong>na</strong>š�astie<br />

sa tam u� neriešili nedôstojné problémy typu: „Heuristika – ano èi ne?“<br />

Na fotografii Pavla Baudiša vidíme Petra Zahradníèka z Grisoftu, ktorý mal<br />

síce jednu z úvodných prednášok (Virus Wars: Skrytá hrozba) u� o pol desiatej<br />

(!), ale vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e kultová krèma Masné krámy je u� dlhší èas mimo<br />

prevádzky, vyzeral ešte relatívne èulo.<br />

Tentoraz po prvýkrát prinášame aj graf šírenia opisovaného èerva z údajov<br />

získaných v spolupráci s <strong>na</strong>jväèším poskytovate¾om freemailových slu�ieb<br />

v Èeskej republike, portálom Sez<strong>na</strong>m (<strong>www</strong>.sez<strong>na</strong>m.cz). Mô�ete si urobi� predstavu<br />

o tom, ako prebieha typická vírusová epidémia a aký je �ivotný cyklus<br />

vírusu.<br />

116 PC REVUE 7/2004<br />

Win32/Zafi.B<br />

Win32/Zafi.B je èerv, ktorý pochádza s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos�ou zo susedného<br />

Maïarska. Šíri sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty a prostredníctvom<br />

sietí P2P ako KaZaA a iné. Na svoju funkènos� potrebuje operaèný<br />

systém Windows 95 a novší. Jeho telo je skomprimované utilitou FSG a má<br />

då�ku 12 800 bajtov. Po rozpakovaní je då�ka èerva 49 kb. Urèitou výnimkou<br />

v dnešnom vírusovom svete je skutoènos�, �e tento kúsok je <strong>na</strong>programovaný<br />

v assembleri. Èerv prichádza so správou, ktorej predmet a telo sa vyberá z viacerých<br />

mo�ností, pevne definovaných v tele èerva. Autor však pri výbere predmetu<br />

a textu správy pomerne zákerne vyu�íva sociálne in�inierstvo (rozumej<br />

hlúpos� väèšiny be�ných pou�ívate¾ov poèítaèov). V tele vírusu je spolu 18 jazykových<br />

mutácií textov. Tie sú vyberané pod¾a toho, aký je názov top level domény<br />

adresy, <strong>na</strong> ktorú èerv odosiela svoju kópiu. Èerv rozoznáva domény .hu,<br />

.sp, .ru, .dk, .ro, .se, .no, .fi, .lt, .pl, .pt, .de, .nl, .cz, .fr, .it, .mx, .at. V týchto krajinách<br />

�ije dos� ve¾a potenciálnych obetí, a tak sa èerv hojne rozšíril. V èase<br />

vrcholiacej epidémie bol v Èechách èerv Win32/Zafi.B v ka�dej piatej správe.<br />

Jed<strong>na</strong> z kombinácií textov, ktorú èerv pou�íva, je toti� aj v èeštine. Predmet<br />

v tomto prípade je:<br />

eElektronicka pohlednice!<br />

Telo správy je <strong>na</strong>sledujúce:<br />

Ahoj!<br />

Elektronicka pohlednice ze serveru http://<strong>www</strong>.sez<strong>na</strong>m.cz<br />

K správe je v�dy prilo�ený súbor s èervom, dlhý presne 12 800 bajtov. Po jeho<br />

spustení sa Win32/Zafi.B skopíruje do adresára %system% pod náhodným názvom<br />

s príponou .exe. V tom istom adresári tie� vytvorí súbor s náhodným názvom<br />

a príponou .dll. Do tohto súboru si neskôr ulo�í adresy, ktoré pou�ije <strong>na</strong><br />

svoje šírenie. Svoju aktiváciu po reštarte systému zabezpeèí tým, �e vo vetve registra<br />

systému HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\MicrosoftWindows\ CurrentVersion\<br />

Run vytvorí polo�ku s názvom _Hazafibb a jej hodnotu <strong>na</strong>staví tak, aby ukazova-<br />

la <strong>na</strong> kópiu èerva. Èerv si vytvorí aj v registri systému vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />

Software\Microsoft\_Hazafibb, do ktorej si ukladá rozlièné interné informácie. Èerv<br />

preh¾adáva adresáre <strong>na</strong> pevnom disku C a� H, a ak je v názve adresára re�azec<br />

„share“ alebo „upload“, skopíruje sa do neho pod jedným z názvov:<br />

Total Commander 7.0 full_install.exe<br />

wi<strong>na</strong>mp 7.0 full_install.exe<br />

Adresy <strong>na</strong> svoje šírenie získava Win32/Zafi.B preh¾adávaním súborov <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Preh¾adáva pritom len súbory s prípo<strong>na</strong>mi htm, wab, txt, dbx, tbb,<br />

asp, php, sht, adb, mbx, eml, pmr. Na získané adresy èerv posiela správu elektronickej<br />

pošty, ku ktorej sa pripojí. Svoju kópiu èerv neodošle <strong>na</strong> adresy elektronickej<br />

pošty, v ktorých sa vyskytuje jeden z re�azcov win, use, info, help,<br />

admi, webm, micro, msn, hotm, suppor, syma, vir, trend, panda, yaho, cafee, sopho,<br />

google alebo kasper.<br />

Pokia¾ Win32/Zafi.B zistí, �e je v pamäti aktívny proces, v ktorého mene sa<br />

vyskytuje re�azec „firewall“ alebo „virus“, takéto procesy sú ukonèené. Èerv<br />

tie� nedovolí spusti� programy, v ktorých názve sa <strong>na</strong>chádzajú re�azce „regedit“,<br />

„msconfig“ a „task“.<br />

Pokia¾ je poèítaè <strong>na</strong>padnutý èervom Win32/Zafi.B pripojený k internetu, odosiela<br />

po�iadavky <strong>na</strong> servery <strong>www</strong>.parlament.hu, <strong>www</strong>.virusbuster.hu, <strong>www</strong>.<br />

virushirado.hu, <strong>www</strong>.2f.hu, èím vyvoláva útok typu DdoS.<br />

Do vírenia <strong>na</strong>budúce.<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè

1<br />

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky DESKTOP / 11. èas�<br />

V predchádzajúcich èastiach sme si ukázali, ako sa<br />

pripoji� do internetu pomocou modemu a ako sa<br />

pripoji� do bezdrôtovej poèítaèovej siete. Verím, �e<br />

vás wi-fi siete zaujali. Ak ešte vo vašom okolí takáto<br />

sie� neexistuje, isto vznikne vo ve¾mi krátkom<br />

èase, lebo táto technológia sa rozvíja neuverite¾ným<br />

tempom. Preto si èlánok o wi-fi sie�ach pekne<br />

odlo�te, mo�no ho onedlho budete potrebova�! Neveríte?<br />

Tentoraz sa vrátime do lokálnych sietí. Ve¾mi<br />

èasto sa stredne zaškolený linuxák dostane do<br />

situácie, �e by koneène rád pripojil svojho miláèika<br />

do u� existujúcej podnikovej alebo školskej siete.<br />

A spravidla sú tieto existujúce siete postavené <strong>na</strong><br />

platforme MS Windows. A keï�e mu to nemusí by�<br />

úplne jasné, tak si to teraz uká�eme.<br />

ZMIEŠANÉ SIETE<br />

Pojmom zmiešané siete oz<strong>na</strong>èujeme také siete,<br />

ktoré nie sú rov<strong>na</strong>kého typu. Buï sa líšia rôznym<br />

spôsobom hardvérového pripojenia, alebo rôznymi<br />

softvérovými protokolmi. A ten druhý prípad rozoberieme<br />

podrobnejšie. Na obr. è. 1 je príklad zmiešanej<br />

(softvérovo nehomogénnej) siete.<br />

Všimnime si, �e všetky poèítaèe nezávisle od<br />

pou�ívaného operaèného systému sú pripojené <strong>na</strong><br />

jeden spoloèný technický prostriedok. (Teraz nezále�í<br />

<strong>na</strong> tom, èi ide o koaxiálny kábel alebo krútenú<br />

dvojlinku, spoloèný vodiè tu symbolicky predstavuje<br />

jednotné technické riešenie.)<br />

Nech sú v tejto sieti preva�ne poèítaèe s operaèným<br />

systémom MS Windows (95, 98 atï.), náš<br />

linuxový desktop (s názvom box) a jeden windowsový<br />

server. Ten server mô�e by� èisto <strong>na</strong> báze produktov<br />

MS Windows, <strong>na</strong>pr. MS Windows NT, MS<br />

Windows 2000 alebo MS Windows XP.<br />

�<br />

Poznámka:<br />

Tento server mô�e by� postavený aj <strong>na</strong> báze<br />

protokolu SMB <strong>na</strong> Linuxe! Pou�itím programu Samba<br />

<strong>na</strong> linuxovom serveri doká�eme ve¾mi efektívne<br />

a hlavne zadarmo <strong>na</strong>hradi� drahé softvérové produkty<br />

od firmy Microsoft. Vytvorením takéhoto servera sa<br />

118 PC REVUE 7/2004<br />

v desktopovej èasti nebudeme zaobera�, to je úloha pre<br />

serveristov, my sa <strong>na</strong> to teraz budeme pozera� z druhej<br />

strany – z poh¾adu klientskej stanice.<br />

SIETE FIRMY MICROSOFT<br />

My u� vieme, �e Linux má inú sie�ovú filozofiu, ne�<br />

je tá, s ktorou sa mô�eme stretnú� v prostredí MS<br />

Windows. Pracuje <strong>na</strong> úplne iných princípoch, preto<br />

je v podstate nemo�né pripoji� sa z linuxovej<br />

klientskej stanice <strong>na</strong> inú – windowsovú mašinu.<br />

(My však vieme, �e v Linuxe sa dá všetko, teda<br />

skoro všetko).<br />

Aby sme mohli tomuto problému porozumie�, <strong>na</strong>jprv<br />

si nieèo povieme o sie�ach <strong>na</strong> báze MS Windows.<br />

Na prácu v sieti poèítaèe v prostredí MS Windows<br />

pou�ívajú protokol NetBEUI. Poèítaèe sa<br />

oz<strong>na</strong>èujú urèitým menom (NetBIOS <strong>na</strong>me) a vytvárajú<br />

v sieti urèité pracovné skupiny (workgroup)<br />

s konkrétnym menom skupiny alebo domény (domain)<br />

s doménovým menom. Na obrázku è. 1 sú<br />

dve pracovné skupiny s názvom WORKGROUP<br />

a SKUPINA a jed<strong>na</strong> domé<strong>na</strong> s menom DOMA.<br />

V doméne DOMA je server menom mior, ktorý<br />

má dva zdie¾ané disky – disk F:, ktorý sa zdie¾a pod<br />

názvom F_MIOR, a mechaniku CD, ktorá sa zdie¾a<br />

pod názvom CD_MIOR, a ešte jeden zdie¾aný adresár<br />

PWRCHUTE. Zároveò sa v tejto doméne <strong>na</strong>chádza<br />

aj poèítaè s názvom milos.<br />

Zapamätajme si!<br />

� Ak vytvárame zdie¾ané prostriedky v sieti, je<br />

ve¾mi vhodné zdie¾aný prostriedok oz<strong>na</strong>èova� tak, aby<br />

bolo zrejmé, z ktorého poèítaèa pochádza.<br />

V pracovnej skupine WORKGROUP sa <strong>na</strong>chádza<br />

poèítaè s názvom pc a v pracovnej skupine SKUPI-<br />

NA poèítaè menom celeron. (Je zrejmé, �e je to len<br />

ilustratívny príklad – v skutoènosti bude v pracovnej<br />

skupine viac ako iba jeden poèítaè).<br />

LINUXOVÉ SIETE<br />

Siete <strong>na</strong> báze Linuxu fungujú <strong>na</strong> protokole TCP/IP.<br />

Podobne ako v sieti MS Windows aj v Linuxe majú<br />

poèítaèe svoje mená a pomocou protokolu NFS doká�u<br />

takisto zdie¾a� diskové prostriedky. Bohu�ia¾,<br />

tieto protokoly si nerozumejú s protokolmi pou�ívanými<br />

v MS Windows, preto treba v Linuxe<br />

pou�i� zvláštny protokol. Ten sa <strong>na</strong>zýva protokol<br />

SMB a je implementovaný v programe Samba. Má<br />

nieko¾ko dôle�itých utilít, pomocou ktorých doká�e<br />

vyko<strong>na</strong>� spojenie <strong>na</strong> poèítaè s operaèným systémom<br />

MS Windows.<br />

Tieto utility je potrebné ma� <strong>na</strong> linuxovom desktope<br />

<strong>na</strong>inštalované. Myslím, �e to nebude vôbec<br />

problém, preto�e v ka�dej distribúcii je Samba základom<br />

a v desktopoch je u� samozrejmos�ou.<br />

PREHLIADANIE SIETE<br />

Spomeòme si <strong>na</strong> pomerne dôle�itú ikonu <strong>na</strong> ploche<br />

v prostredí MS Windows. Nazýva sa Poèítaèe v sieti<br />

alebo Okolní poèítaèe, prípadne Neighborhood –<br />

zále�í <strong>na</strong> jazykovej mutácii daného operaèného<br />

systému. Kliknutím <strong>na</strong> túto ikonu sme si mohli prezrie�<br />

poèítaèe pracujúce v sieti a ich zdie¾ané prostriedky<br />

(obr. è. 2).<br />

Najprv sa zobrazí domé<strong>na</strong> – v <strong>na</strong>šom prípade<br />

DOMA. Kliknutím <strong>na</strong> DOMA sa zobrazí poèítaè<br />

s menom MIOR a po ïalšom kliknutí sa dostaneme<br />

k jeho zdie¾aným prostriedkom – diskom CD_MIOR,<br />

F_MIOR a k adresáru PWRCHUTE.<br />

Ak chceme v Linuxe prehliada� windowsové siete,<br />

budeme potrebova� utilitu, ktorá nám to umo�ní,<br />

teda nieèo podobné ako uvedená iko<strong>na</strong> <strong>na</strong> ploche<br />

v MS Windows. V linuxovom svete existuje nieko¾ko<br />

utilít s rov<strong>na</strong>kou úlohou, ale asi <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pou�ívaná je utilita LinNeighborhood.<br />

Je to grafická utilita, ktorá svojou èinnos�ou pripomí<strong>na</strong><br />

zmienenú vlastnos� z prostredia MS Windows.<br />

LinNeighborhood<br />

Domovská stránka programu LinNeighborhood (Lin<br />

– susedstvo) je <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.bnro.de/<br />

~schmidjo. V prípade, �e sa ne<strong>na</strong>chádza priamo<br />

v <strong>na</strong>šej distribúcii, mô�eme si ho stiahnu� z tejto<br />

adresy. Po <strong>na</strong>inštalovaní ho nájdeme v menu<br />

Internet. Po spustení sa objaví základné okno (obr.<br />

è. 3).<br />

Aby sme mohli vidie� „poèítaèe v sieti“, musíme<br />

<strong>na</strong>jprv tento program <strong>na</strong>stavi�. Klikneme <strong>na</strong> po-<br />

2<br />

3

lo�ku Edit a vyberieme podpolo�ku Preferences<br />

(obr. è. 4).<br />

Staèí, ak vyplníme prvý riadok Workgroup.<br />

Zadáme meno pracovnej skupiny<br />

alebo domény, v <strong>na</strong>šom prípade DOMA.<br />

Nezabudnime kliknú� <strong>na</strong> tlaèidlo Save,<br />

aby sa <strong>na</strong>še <strong>na</strong>stavenia ulo�ili, a potom<br />

klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Close. Poklikaním<br />

<strong>na</strong> tuèniaèika <strong>na</strong> ploche spustíme prehliadanie<br />

siete. Utilita vykoná prehliadku<br />

siete a do ok<strong>na</strong> sa vypíšu všetky nájdené<br />

domény a pracovné skupiny, ktoré<br />

sú fyzicky dostupné <strong>na</strong> sieti (obr. è. 5). 6<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> obrázok è. 5. Pracovné<br />

skupiny a domény sú symbolizované ikonkou skladajúcou<br />

sa z dvoch poèítaèov a jednej ve�e servera. Iko<strong>na</strong> poèítaèa<br />

predstavuje poèítaè pracujúci v danej doméne alebo pracovnej<br />

skupine. Zlo�ky pod poèítaèom symbolizujú<br />

zdie¾ané disky a adresáre. Z obrázka vidíme, �e zodpovedá<br />

štruktúre siete z obrázka è. 1.<br />

My vieme, �e ak chceme niektorý zo zdie¾aných prostriedkov<br />

v Linuxe vyu�íva�, musíme ho do systému pripoji�<br />

– <strong>na</strong>montova�. Preto klikneme myškou <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný<br />

poskytovaný zdie¾aný prostriedok a potom <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Mount v hornej èasti ok<strong>na</strong>. Otvorí sa nové okno Mount<br />

Dialogu (obr. è. 6).<br />

V tomto okne sa <strong>na</strong>chádzajú u� preddefinované parametre<br />

pripojovaného prostriedku. Spravidla vyhovujú<br />

4<br />

5<br />

danej distribúcii, a preto ich netreba zmeni�. Ddôle�ité je<br />

<strong>na</strong>stavenie pou�ívate¾a, s ktorého právami sa prostriedok<br />

<strong>na</strong>montuje. Zadáme SMB pou�ívate¾a a jeho heslo a klikneme<br />

<strong>na</strong> tlaèidlo Mount. V hlavnom okne sa v sekcii Mountpoint<br />

(prípojný bod) vypíše cesta, kde je zdie¾aný prostriedok<br />

odteraz prístupný (obr. è. 7).<br />

Podobne pripojíme všetky po�adované prostriedky.<br />

Opis pripojených prostriedkov je vypísaný podrobnejšie<br />

v dolnom okne programu.<br />

VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Od tejto chvíle máme v linuxovom systéme<br />

dostupné disky a adresáre, ktoré sa<br />

v skutoènosti <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> inom poèítaèi,<br />

a to dokonca pod iným operaèným<br />

systémom!<br />

S takto pripojenými zariadeniami v podobe<br />

podadresárov <strong>na</strong>rábame tak, ako<br />

sme v Linuxe zvyknutí. Mô�eme medzi<br />

nimi kopírova� alebo presúva� súbory, vytvára�<br />

alebo maza� adresáre a podobne<br />

(obr. è. 8).<br />

Keï�e ide o disky systému MS<br />

Windows, asi nebudeme z neho spúš�a� windowsové aplikácie<br />

(hoci aj to sa dá!). Ja vyu�ívam takto „<strong>na</strong>mapované“<br />

windowsové disky, aby som ich zálohoval <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèke,<br />

ktorú pou�ívam pod Linuxom.<br />

Ale s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos�ou budeme takéto<br />

prostriedky pou�íva� <strong>na</strong> zdie¾anie dátových súborov –<br />

hudby, filmov, obrázkov a podobne, samozrejme, s ïalšími<br />

pou�ívate¾mi v sieti. A odteraz vôbec nebudeme obmedzení<br />

iným operaèným systémom.<br />

Miroslav Oravec<br />

7<br />

8

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky SERVER / 11. èas�<br />

V predošlých èastiach sme sa venovali skôr teoretickým<br />

oblastiam a vnútornej podstate Linuxu.<br />

Uznávam, �e to bolo trochu nezá�ivné a viac teoretické<br />

ako praktické, ale uvidíme ïalej, �e <strong>na</strong>še vedomosti<br />

v budúcnosti zúroèíme.<br />

Tentoraz sa u� <strong>na</strong>ozaj budeme venova� praktickej<br />

èasti. Dlho som rozmýš¾al, èo by sa <strong>na</strong> úplnom<br />

zaèiatku výstavby servera malo urobi� ako prvé. Po<br />

urèitých skúsenostiach som dospel k tomu, �e ako<br />

prvé si <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom linuxovom serveri sprevádzkujeme<br />

zapisovaciu/prepisovaciu CD mechaniku, jednoducho<br />

<strong>na</strong>zývanú <strong>na</strong>pa¾ovaèka.<br />

Mo�no teraz niekto <strong>na</strong>mietne, �e sa opakujem,<br />

veï <strong>na</strong>pa¾ovaèka – zapisovaèka – prepiskovaèka sa<br />

u� preberala nedávno v èasti Linux ako desktop. To<br />

je síce pravda, ale <strong>na</strong> desktope sa <strong>na</strong>rába s týmito<br />

zariadeniami akosi „konzumne“ – jednoducho sa<br />

iba pou�ívajú. My si však neskôr uká�eme inú,<br />

kreatívnejšiu èinnos� s <strong>na</strong>pa¾ovaèkou.<br />

Druhý argument je, �e <strong>na</strong> pravom serveri sa nepou�íva<br />

systém X Window, a preto nemô�eme pou�i�<br />

�iadny oknoidný grafický <strong>na</strong>pa¾ovací program.<br />

Preto sme odkázaní <strong>na</strong> príkazový riadok. A verte mi,<br />

tak sa nám to zapáèi, �e to budeme pou�íva� aj vtedy,<br />

keï budeme môc� pou�i� aj grafické rozhranie.<br />

ROZDELENIE CD MÉDIÍ<br />

CD disky sa delia <strong>na</strong>:<br />

� CD-ROM<br />

� CD-R<br />

� CD-RW<br />

� CD-RWM<br />

CD-ROM (Compact Disk – Read Only Memory =<br />

disk – pamä� iba <strong>na</strong> èítanie) je disk urèený iba <strong>na</strong><br />

èítanie, prièom poèet èítaní nie je fyzikálne obmedzený.<br />

Takto sa oz<strong>na</strong>èujú disky, ktorých obsah je<br />

vytvorený vylisovaním z matrice vo výrobe. Ide<br />

o tie médiá, ktoré sa <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>chádzajú v rôznych<br />

èasopisoch alebo ako nosiè ovládaèov rôznych<br />

poèítaèových komponentov a ako zdroj distribuovaného<br />

programu. Obsah tohto typu média nemo�no<br />

meni�. Výroba CD-ROM disku je v domácich<br />

podmienkach v podstate nemo�ná, ale existuje dostatok<br />

firiem, ktoré nám <strong>na</strong> objednávku z urèitého<br />

vzoru vyrobia �iadané mno�stvo <strong>na</strong>hraných diskov,<br />

prièom ce<strong>na</strong> sa odvíja od objed<strong>na</strong>ného mno�stva,<br />

poètu farieb pou�itých pri potlaèi a spôsobu<br />

oba¾ovania.<br />

CD-R (Compact Disk Recordable = zapisovate¾ný<br />

disk) je disk, <strong>na</strong> ktorý je povolený iba jeden zápis.<br />

Médium sa dodáva v „surovom“ stave a <strong>na</strong> zapisovacej<br />

mechanike sa do neho <strong>na</strong>hrajú príslušné dáta. Po<br />

<strong>na</strong>hraní dát sa disk „uzamkne“ (teda <strong>na</strong>tvrdo sa definuje<br />

koniec dát) a tento disk je pou�ite¾ný iba <strong>na</strong> èítanie,<br />

prièom poèet èítaní nie je fyzikálne obmedzený.<br />

V prípade, �e sme sa pri tvorbe dát pomýlili alebo<br />

poèas zapisovania došlo k nejakej chybe alebo poruche,<br />

médium je (spravidla) nepou�ite¾né. Niektoré<br />

druhy CD mechaník umo�òujú dopisovanie CD-R média.<br />

To z<strong>na</strong>èí, �e ak sme pri prvom zapisovaní dát nezaplnili<br />

médium úplne, mô�eme <strong>na</strong> nevyu�ité miesto<br />

neskôr ešte doplni� ïalšie dáta. Na budúce dopisovanie<br />

dát však musíme myslie� u� pri prvom zapisovaní<br />

a vtedy nesmieme médium „uzamknú�“. Musíme<br />

ma� <strong>na</strong> pamäti, �e pri ka�dom dopisovaní, ktoré-<br />

120 PC REVUE 7/2004<br />

mu hovoríme session, sa okrem dát musí <strong>na</strong> disku<br />

vytvori� nová tabu¾ka súborov, ktorej sa hovorí TOC<br />

tabu¾ka (Table Of Contents), a tá ukrojí okolo 22,5 MB<br />

priestoru! Tak�e ak chceme dopísa� súbor s ve¾kos-<br />

�ou pár kilobajtov, zápis nám „zo�erie“ asi 23 MB!<br />

Mo�nos� dopisova� <strong>na</strong> CD-R médiá sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

multi-session.<br />

A aké je praktické vyu�itie? Môj linuxový server<br />

si sám pravidelne zálohuje svoje konfiguraèné súbory<br />

a dáta, ulo�ené v databáze. Keï�e ich ve¾kos�<br />

je do 20 MB, bolo mi ¾úto <strong>na</strong> to denne míòa� jedno<br />

médium – zvláš� v èase, keï médium stálo vyše 200<br />

(!) Sk. Preto som vyu�íval multi-session, aby som<br />

médium vyu�il <strong>na</strong>plno.<br />

CD-RW (Compact Disc Rewritable = prepisovate¾ný<br />

disk) je disk, <strong>na</strong> ktorý je umo�nený viacnásobný zápis<br />

a výmaz. Na takéto médium mo�no nieèo zapísa�, potom<br />

to zmaza� a znova zapísa�, a to nieko¾konásobne<br />

za sebou. Zatia¾ èo poèet zápisov a výmazov je fyzikálne<br />

limitovaný <strong>na</strong> 1000-krát, èítanie je tak ako pri<br />

predchádzajúcich diskoch neobmedzené. Na zápis<br />

a výmaz CD-RW médií musí by� uspôsobená aj mechanika<br />

– tzv. prepisovaèka (zapisovaèka nestaèí, aj<br />

keby sme <strong>na</strong> CD-RW médium chceli zapísa� iba raz!).<br />

Keï sa vrátim k môjmu serveru, isto vás <strong>na</strong>padlo,<br />

�e u� multi-session <strong>na</strong> CD-R disky nepou�ívam.<br />

Vyu�ívam CD-RW mechaniku a médiá, kde nieèo<br />

zapíšem, <strong>na</strong> druhý deò médium zma�em a zapíšem<br />

nové dáta a tak dokola.<br />

Dohodnutá norma zaruèuje (teda mala by!), �e<br />

médiá zapísané v iných mechanikách by mali by�<br />

èitate¾né v ostatných mechanikách. Napríklad ak<br />

vytvorím CD-RW médium v prepisovacej mechanike,<br />

mal by som ho preèíta� aj v obyèajnej CD-ROM<br />

mechanike tak ako be�né lisované médium.<br />

Dá sa poveda�, �e to v praxi aj funguje, ale stane<br />

sa, �e niektorá staršia mechanika nechce preèíta�<br />

médium CD-R alebo CD-RW.<br />

Pre záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> CD-R a CD-RW médiá sa spravidla<br />

pou�ívajú tie isté programy a utility <strong>na</strong> to urèené.<br />

CD-RWM (Compact disk –- Read Write Memory),<br />

niekedy oz<strong>na</strong>èované aj CD-RAM, je taký disk, ktorý<br />

sa správa ako be�ná disketa alebo pevný disk v poèítaèi.<br />

Do prepisovaèky zasunieme médium, príslušne<br />

ho <strong>na</strong>formátujeme a potom mô�eme <strong>na</strong>ò zapisova�,<br />

tak ako keï kopírujeme <strong>na</strong> disk, prípadne<br />

mô�eme z neho súbory zmaza�. Bohu�ia¾, to zvláštne<br />

formátovanie je ve¾mi neštandardné, a tak údaje<br />

takto zapísané sa nedajú preèíta� v inej mechanike,<br />

len v tej, v ktorej boli vytvorené. Preto sa týmto<br />

typom médií nebudeme v Linuxe zaobera�.<br />

Je dobré vedie�, �e štandardy tvorby jednotlivých<br />

spôsobov zápisu dát sú vedené vo „farebných“<br />

knihách. Existuje Red Book, Yellow Book,<br />

Orange Book, Blue Book alebo White Book a iné, ktoré<br />

predstavujú akési normy, záväzné pre všetkých<br />

výrobcov médií a mechaník.<br />

ROZDELENIE CD MECHANÍK<br />

Podobne ako médiá aj CD mechaniky sa delia <strong>na</strong> èítaèky,<br />

zapisovaèky alebo prepisovaèky. U� zo slangového<br />

výrazu je zrejmý výz<strong>na</strong>m jednotlivých typov.<br />

Okrem spôsobu práce sa mechaniky delia pod¾a<br />

spôsobu pripojenia k ostatným komponentom v poèítaèi,<br />

spravidla k základnej doske.<br />

Pod¾a spôsobu pripojenia poznáme mechaniky:<br />

� IDE<br />

� SCSI<br />

� USB<br />

� 1394 (FireWire)<br />

� PCMCIA<br />

� <strong>na</strong> paralelný port<br />

V podstate všetky typy je mo�né pod Linuxom<br />

sprevádzkova�, niektoré s urèitými obmedzeniami.<br />

Okrem zariadení IDE a SCSI sú tie ostatné trochu<br />

exotické a pomerne drahé. Preto si ich nebudeme<br />

všíma�, èo poviete?<br />

V minulosti existovali iba mechaniky SCSI, a preto<br />

bola v Linuxe vyvinutá aj patrièná podpora.<br />

Bohu�ia¾, mechaniky SCSI boli a sú stále ve¾mi drahé,<br />

a keï sa teda <strong>na</strong> trhu objavili dnes u� klasické<br />

a podstatne lacnejšie mechaniky IDE/ATAPI CD,<br />

<strong>na</strong>stala s<strong>na</strong>ha <strong>na</strong>hradi� SCSI systémom IDE a vznikla<br />

potreba vyrieši� aj ich podporu v Linuxe. Mo�ností<br />

je nieko¾ko, ale <strong>na</strong>jspo¾ahlivejšie riešenie je<br />

metóda zasielania príkazov SCSI cez kanál IDE<br />

k mechanike (trochu nesprávne sa to v linuxovej<br />

bran�i <strong>na</strong>zýva IDE-SCSI emulácia, ale ne<strong>na</strong>šiel som<br />

jednoduchý výraz, ktorý by vystihoval podstatu,<br />

preto aj my sa budeme dopúš�a� tejto nepresnosti<br />

a budeme pou�íva� tento pojem). V skutoènosti sa<br />

v Linuxe vyu�ilo u� to dobré a funkèné, všetky spo-<br />

¾ahlivé programy a utility <strong>na</strong> vypa¾ovanie, len sa<br />

dorobil modul do jadra, ktorý zabezpeèil komunikáciu<br />

s mechanikami IDE. A práve tomuto, dnes<br />

<strong>na</strong>jèastejšiemu riešeniu sa budeme venova�.<br />

Tak�e otázka znie: Akú mechaniku v Linuxe pou�i�?<br />

A odpoveï je: Be�ne dostupnú zapisovaciu<br />

(alebo <strong>na</strong>jlepšie prepisovaciu) CD mechaniku, ktorá<br />

sa pripája <strong>na</strong> radiè IDE. To je taký istý radiè, <strong>na</strong><br />

ktorý sa pripája aj pevný disk v poèítaèi. Vieme, �e<br />

v be�nom poèítaèi bývajú dva radièe IDE, kde <strong>na</strong><br />

ka�dý z nich mo�no pripoji� dve zariadenia IDE,<br />

teda spolu 4 zariadenia, <strong>na</strong>jèastejšie pevné disky<br />

a CD mechaniky. Tak�e nájdeme jednu vo¾nú „pozíciu“<br />

a vyu�ijeme ju.<br />

!<br />

Pozor!<br />

Pokia¾ nám to hardvérová konfigurácia v <strong>na</strong>šom<br />

poèítaèi dovo¾uje, odporúèa sa pripoji� CD mechaniku<br />

<strong>na</strong> sekundárny radiè, teda <strong>na</strong> iný kábel, ako je zapojený<br />

pevný disk. Je to z dôvodu zabezpeèenia toku dát.<br />

NASTAVENIE JADRA A SYSTÉMU<br />

Prvou <strong>na</strong>šou úlohou je presvedèi� jadro Linuxu, aby<br />

CD prepisovacia mechanika, ktorá je v skutoènosti<br />

pripojená <strong>na</strong> radiè IDE, rozumela príkazom pre<br />

zbernicu SCSI, ktoré bude vysiela� <strong>na</strong>pa¾ovacia utilita.<br />

To práve dosiahneme IDE-SCSI emuláciou.<br />

Podpora tejto emulácie mô�e by� zahrnutá priamo<br />

v jadre alebo ako modul. (Dúfam, �e u� vieme,<br />

èo je to modul a ako sa s ním <strong>na</strong>rába!)<br />

My ešte nevieme upravova� a kompilova� jadro,<br />

preto sa tu tým nebudeme teraz zaobera�. Ale ani<br />

nepotrebujeme, lebo dnešný rad jadier (2.4 a vyššie)<br />

v ka�dej známejšej distribúcii pou�íva systém<br />

modulu a je pripravený <strong>na</strong> prevádzkovanie IDE-<br />

SCSI emulácie.<br />

Aktiváciu emulácie dosiahneme zavedením modulu<br />

ide-scsi do operaènej pamäte poèítaèa. To mô-<br />

�eme vyko<strong>na</strong>� viacerými spôsobmi – buï klasicky<br />

pomocou nám u� známeho príkazu modprobe, alebo<br />

to necháme <strong>na</strong> boot loader, aby tento modul<br />

zaviedol hneï pri štarte systému.

V praxi sa pou�ívajú dva typy zavádzaèov – boot loaderov: staršie lilo<br />

a modernejší grub. Ale ako <strong>na</strong>riadime loaderu, aby daný modul zaviedol? Staèí,<br />

ak upravíme jeho príslušný konfiguraèný súbor.<br />

ÚPRAVA grub.conf<br />

Aby boot loader zaviedol do pamäte modul ide-scsi, musíme dopísa� èarovnú<br />

formulku hdX=ide-scsi, kde X je písmeno CD mechaniky. Ak máme pripojenú<br />

prepisovaèku ako master <strong>na</strong> sekundárnom radièi, za X dosadíme písmeno „c“.<br />

Potom formula bude hdc=ide-scsi.<br />

Na výpise è. 1 je obsah reálneho konfiguraèného súboru boot loadera<br />

grub.conf.<br />

# grub.conf generated by a<strong>na</strong>conda<br />

#<br />

# Note that you do not have to rerun grub after making changes to this file<br />

# NOTICE: You have a /boot partition. This means that<br />

# all kernel and initrd paths are relative to /boot/, eg.<br />

# root (hd0,0)<br />

# kernel /vmlinuz−version ro root=/dev/hda2<br />

# initrd /initrd−version.img<br />

#boot=/dev/hda<br />

default=0<br />

timeout=10<br />

splashimage=(hd0,0)/grub/splash.xpm.gz<br />

title Red Hat Linux (2.4.18−3)<br />

root (hd0,0)<br />

kernel /vmlinuz−2.4.18−3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide−scsi<br />

initrd /initrd−2.4.18−3.img<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> predposledný riadok:<br />

kernel /vmlinuz−2.4.18−3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide−scsi<br />

Takto sme jadru (kernelu) ako parameter odovzdali informáciu, aby sa <strong>na</strong>tiahol<br />

modul ide-scsi a mechanika hdc bude takto emulovaná.<br />

ÚPRAVA SÚBORU lilo.conf<br />

V konfiguraènom súbore boot loadera lilo pridáme uvedenú formulu s pridaním<br />

príkazu append. Na výpise è. 2 je výòatok zo súboru lilo.conf.<br />

image=/boot/vmlinuz=2.4.18<br />

label= moj_linux<br />

read−only<br />

append="hdc=ide−scsi"<br />

&<br />

Linux news<br />

� Tento mesiac ma potešila koneène s¾ubná implementácia<br />

rozde¾ovania prostriedkov za obsah (free<br />

softvér, hudba, literatúra...). Ide o projekt Giftfile<br />

(http://<strong>www</strong>.giftfile.org/). Jeho myšlienka je zaujímavá:<br />

tak ako býva pri súèasnom softvéri digitálny<br />

podpis alebo výsledok hashovacej funkcie <strong>na</strong> overenie<br />

integrity súboru, pribudne ïalší súbor s informáciami<br />

o mo�nosti platby autorovi. Tento spôsob<br />

je, samozrejme, vymyslený bezpeène. Prerozdelenie<br />

prostriedkov má formu dotácie neziskovej organizácie<br />

<strong>na</strong> podporu free obsahu (a je teda odpoèítate¾ná<br />

z daní v USA, u nás sa <strong>na</strong> túto formu dá pou�i�<br />

<strong>na</strong>pr. venovanie 2 % z dane). Potom sa <strong>na</strong> základe<br />

prerozdelenia váš príspevok (po odèítaní poplatku<br />

za platbu, ktorá je pevne daná v ka�dej neziskovej<br />

organizácii) spolu s ostatnými prerozdelí autorovi<br />

obsahu. Na platbu sa dajú pou�i� aj giftfile kni�nice,<br />

tak�e je mo�né, �e vo free softvéri èoskoro pribudne<br />

popri tlaèidle About (alebo O programe) tlaèidlo<br />

s mo�nos�ou dotácie autorovi.<br />

Osobne budem ma� dobrý pocit, ak bude mo�né<br />

takto dotova� autorov hudby. Nemám ve¾mi<br />

v láske ve¾ké hudobné vydavate¾stvá (ktorých pomer<br />

prerozdelenia prostriedkov je dos� výrazne<br />

v neprospech autora). Bojujú za dodr�iavanie<br />

copyrightových práv, ale osobne som zatia¾ ešte<br />

nestretol ani jedného èloveka, ktorý by svojmu<br />

kamarátovi nedal dobrú hudbu, ktorú poèúva, prípadne<br />

nepo�ièal film s odôvodnením, nech si ide<br />

Tým, èo pou�ívajú lilo, len pripomeniem,<br />

�e <strong>na</strong> rozdiel od grubu pri ka�dej zmene<br />

lilo.conf treba vyko<strong>na</strong>� zapísanie zmien príkazom<br />

lilo!<br />

�<br />

L I N U X W A R E<br />

Poznámka:<br />

V prípade, �e máme prepisovaèku pripojenú ešte pred inštaláciou systému,<br />

inštalaèný program sám rozpozná toto zariadenie a sám upraví súbor grub.conf<br />

alebo lilo.conf. Tu spomí<strong>na</strong>né úpravy budeme musie� vyko<strong>na</strong>� iba vtedy, ak mechaniku<br />

pripájame a� po inštalácii systému.<br />

Keï vykonáme príslušné zmeny, vykonáme reštart systému (to je jeden z tých<br />

dvoch razov do roka!). Aby sme zistili, èi máme modul <strong>na</strong>ozaj zavedený do<br />

pamäte, urobíme... èo? No predsa spustíme príkaz lsmod! Ak modul vo výpise<br />

uvidíme, je to v poriadku.<br />

OVERENIE FUNKÈNOSTI<br />

Aby sme zistili, èi je <strong>na</strong>ša mechanika s emuláciou funkèná, pou�ijeme príkaz<br />

cdrecord s parametrom scanbus:<br />

[root@rubin grub] # cdrecord −scanbus<br />

Na obrazovke monitora by sa malo zobrazi� nieèo podobné môjmu výpisu è. 3.<br />

Cdrecord 1.10 (i686−pc−linux−gnu) Copyright (C) 1995−2001 Jörg Schilling<br />

Using libscg version 'schily−0.5'<br />

scsibus0:<br />

0,0,0 0) '_NEC ' 'NR−7500A ' '1.20' Removable CD−ROM<br />

0,1,0 1) *<br />

0,2,0 2) *<br />

0,3,0 3) *<br />

0,4,0 4) *<br />

0,5,0 5) *<br />

0,6,0 6) *<br />

0,7,0 7) *<br />

Príkaz cdrecord rozpoz<strong>na</strong>l v <strong>na</strong>šom Linuxe jedno zariadenie, a to prepisovaèku<br />

NEC typu NR-7500A. Ak máme v systéme pripojených alebo emulovaných viac<br />

zariadení SCSI, príkaz ich vypíše v tom poradí, ako sú zapojené. Zvlášt<strong>na</strong> trojica<br />

èísel opisuje akúsi adresu zariadenia, v <strong>na</strong>šom prípade je to (0,0,0). Ak teda<br />

máme podobný výsledok, zariadenie aj celý systém je pripravený <strong>na</strong> zapisovanie<br />

<strong>na</strong>šich vlastných cédeèiek. Nabudúce si to všetko <strong>na</strong>cvièíme <strong>na</strong> praktickom<br />

príklade.<br />

Miroslav Oravec<br />

kúpi� originálny nosiè, prípadne si ho pozrie� do<br />

ki<strong>na</strong>. V prípade fungujúcej giftfile ekonomiky by<br />

autori mohli dostáva� príspevky aj za takéto kopírovanie<br />

(ja osobne nemám problém posla� nejaký<br />

príspevok autorovi dobrej hudby a èasto by som<br />

to urobil aj radšej, ako si kúpil cédeèko, zvláš� keï<br />

ho �iadne zo slovenských vydavate¾stiev priamo<br />

nedová�a a treba ho objednáva� zo zahranièia).<br />

� Firma Xandros uvo¾nila špeciálnu verziu ich distribúcie<br />

<strong>na</strong> stiahnutie. Ide o distribúciu urèenú <strong>na</strong><br />

nekomerèné pou�itie, ktorá neobsahuje niektoré<br />

komerèné súèasti. Stiahnu� si ju mô�ete <strong>na</strong> tejto<br />

adrese: http://<strong>www</strong>.xandros.com/products/home/desktopoc/dsk_oc_intro.html.<br />

Firma Xandros tak chce prispie�<br />

k popularizácii Linuxu <strong>na</strong> desktope. Túto verziu<br />

odporúèam všetkým, ktorí by chceli vyskúša�<br />

Linux <strong>na</strong> desktope a nechcú za to plati�. Osobne<br />

mám pocit, �e Xandros je z desktopových distribúcií<br />

asi <strong>na</strong>jvhodnejší pre nového pou�ívate¾a.<br />

� Po dvoch rokoch vývoja vyšla nová verzia open<br />

source 3D modellera The Persistence of Vision Raytracer<br />

(POV-Ray). Nájdete ho <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.povray.<br />

org/. Chytá ma trošku nostalgia, tento program<br />

som pou�íval ešte v èasoch DOS-u a som rád, �e takýto<br />

free program tak dlho �ije a stále sa vyvíja. Dr-<br />

�ím im palce! Na Princetonskej univerzite sprístupnili<br />

archív 31 000 modelov, ktoré mo�no pou�i�<br />

spolu s POV-Rayom. V modeloch sa dá vyh¾adáva�<br />

pod¾a opisu aj pod¾a nákresu. Stránku nájdete <strong>na</strong><br />

adrese http://shape.cs.princeton.edu/search.html.<br />

� Pre pou�ívate¾ov distribúcie Fedora (bývalý free<br />

Red Hat), <strong>na</strong>jmä pre tých nových, odporúèam príruèku<br />

Fedora Guide pre zaèiatoèníkov. Zatia¾ je<br />

dostupná len v angliètine a <strong>na</strong>chádza sa <strong>na</strong> adrese<br />

http://fedoraguide.org/fc2/fc2beginnersguide.html.<br />

� Firma MySQL A.B. oznámila uvo¾nenie klastrovej<br />

verzie balíka MySQL pod GPL. Tá by mala poskytova�<br />

99,999-percentnú prístupnos� a takisto<br />

zní�enie zá�a�e pri pou�ití viacerých serverov<br />

v klastri. Doteraz bolo mo�né rieši� failover <strong>na</strong><br />

základe replikácie master-slave, kde jed<strong>na</strong> databáza<br />

musela by� v�dy hlavná (a iba do nej sa mohlo<br />

zapisova�). Takisto bolo potrebné pád rieši� mimo<br />

systému rôznymi skriptami. Pri klastrovej verzii je<br />

jedno, kam sa zapisuje. Myslím, �e toto je jed<strong>na</strong> z<br />

vecí, pre ktoré mnohé firmy doteraz pou�ívali<br />

proprietárne databázy, ako <strong>na</strong>pr. Oracle. MySQL<br />

Cluster je stiahnute¾ný zo stránok <strong>www</strong>.mysql.org.<br />

� Eclipse project uvo¾nil novú verziu 3.0RC1. Eclipse<br />

je free a multiplatformový vývojový nástroj, pôvodne<br />

z produkcie IBM, ktorý by mal konkurova�<br />

MS Visual Studiu a Sun Forte. Okrem toho Sun<br />

uvo¾nil pod LGPL licenciou JDesktop Integration<br />

Components API, ktoré umo�ní Java aplikáciám pou�íva�<br />

desktopové prostriedky, ako <strong>na</strong>pr. komponenty<br />

browsera, asociovanie typov súborov a podobne.<br />

JDIC nájdete <strong>na</strong> https://jdic. dev.java.net/.<br />

Juraj Bednár<br />

7/2004 PC REVUE 121

L I N U X W A R E<br />

/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD VII.<br />

Dy<strong>na</strong>mická konfigurácia jadra<br />

Okrem statickej konfigurácie jadra operaèného systému<br />

FreeBSD pri jeho kompilácii existuje aj<br />

mo�nos� dy<strong>na</strong>mickej zmeny jeho parametrov.<br />

Rozhranie, ktoré <strong>na</strong> túto dy<strong>na</strong>mickú konfiguráciu<br />

slú�i, sa <strong>na</strong>zýva sysctl. Pomocou rovnomenného<br />

nástroja (sysctl(8)) mo�no èíta� nieko¾ko stovák<br />

parametrov jadra operaèného systému FreeBSD<br />

a ve¾a z nich aj meni�. �ia¾, zatia¾ neexistuje kompletná<br />

dokumentácia, v ktorej by boli opísané všetky<br />

premenné sysctl, ich prípustné hodnoty,<br />

mo�nosti zmeny týchto hodnôt a efekty a dôsledky<br />

týchto zmien. Je to sèasti zapríèinené tým, �e rozhranie<br />

sysctl sa nepou�íva <strong>na</strong> konfiguráciu a ladenie<br />

operaèného systému v masovom rozsahu; zvyèajne<br />

je v ka�dej inštalácii FreeBSD potrebné èi<br />

�iaduce zmeni� cez toto rozhranie iba jednu alebo<br />

nieko¾ko málo hodnôt. Zme<strong>na</strong> niektorých parametrov<br />

mô�e vies� aj k znefunkèneniu niektorých podsystémov<br />

jadra operaèného systému, a preto sa pri<br />

experimentovaní so zme<strong>na</strong>mi parametrov cez sysctl<br />

vy�aduje opatrnos� a neraz hlboké z<strong>na</strong>losti o fungovaní<br />

podsystému, ktorého parametre sa menia.<br />

Niektoré premenné jadra operaèného systému<br />

FreeBSD sa dajú cez rozhranie sysctl iba èíta�, nemo�no<br />

ich však meni�. Programy ich pou�ívajú <strong>na</strong><br />

zistenie informácií o operaènom systéme. Pre pou�ívate¾a<br />

– obzvláš� pre administrátorov serverov –<br />

sú však zaujímavejšie tie parametre, ktoré je mo�né<br />

meni� a ovplyvni� tak správanie operaèného systému.<br />

Ani zme<strong>na</strong> týchto menite¾ných parametrov však<br />

nie je úplne priamoèiara: niektoré parametre jadra<br />

FreeBSD mo�no síce meni�, no nie poèas behu systému,<br />

ale len pred zavedením jeho jadra; neskôr u�<br />

musia zosta� hodnoty týchto parametrov nemenné.<br />

Iné parametre je však �iaduce – a teda i mo�né –<br />

meni� prakticky kedyko¾vek poèas behu operaèného<br />

systému. Existuje preto nieko¾ko rozlièných spôsobov<br />

<strong>na</strong>stavovania parametrov sysctl.<br />

Ak sa daný parameter dá meni� len pred zavedením<br />

jadra operaèného systému a poèas jeho behu<br />

musí zosta� nemenný, treba ho <strong>na</strong>stavi� ešte skôr,<br />

ako sa riadenie odovzdá samotnému jadru, t. j.<br />

z boot ma<strong>na</strong>�éra. Ak ide o jednorazovú zmenu <strong>na</strong>stavenia<br />

parametra, <strong>na</strong>príklad povolenia re�imu<br />

Ultra DMA pre CD-ROM mechaniku poèas inštalácie<br />

operaèného systému z CD média, staèí preruši�<br />

bootovaciu sekvenciu poèas desa�sekundovej<br />

pauzy, urèenej <strong>na</strong> to, pred zavedením jadra systému<br />

(podrobnosti pozri v èasti o kompilácii jadra<br />

operaèného systému FreeBSD) a <strong>na</strong> príkazový riadok,<br />

ktorý sa spustí, zada� <strong>na</strong>sledujúci príkaz:<br />

ok set hw.ata.atapi_dma="1"<br />

a potom obnovi� prerušené bootovanie príkazom:<br />

ok boot<br />

Ak je však �iaduce zapnú� re�im Ultra DMA pre CD-<br />

ROM mechaniku pri ka�dom štarte operaèného systému<br />

FreeBSD (èo platí pre drvivú väèšinu súèasných<br />

poèítaèov), je potrebné zadávanie tohto príkazu nejako<br />

zautomatizova�, preto�e jeho ruèné zadávanie pri<br />

ka�dom zapnutí poèítaèa by asi ka�dého ve¾mi rýchlo<br />

omrzelo (FreeBSD z bezpeènostných dôvodov ne-<br />

122 PC REVUE 7/2004<br />

cháva re�im Ultra DMA pre ATAPI CD-ROM mechaniky<br />

vypnutý). V takom prípade staèí príslušné meno<br />

sysctl premennej spolu s jej hodnotou zapísa� do<br />

súboru /bool/loader.conf <strong>na</strong>príklad takto:<br />

# echo 'hw.ata.atapi_dma="1"' >> /boot/loader.conf<br />

Na to, samozrejme, treba ma� rootovské práva.<br />

Týmto spôsobom sa dá zabezpeèi� pohodlná inicializácia<br />

väèšieho mno�stva premenných sysctl.<br />

Premenné, ktoré mo�no meni� za behu systému,<br />

sa dajú zmeni� kedyko¾vek pomocou príkazu sysctl(8)<br />

z príkazového riadka; samozrejme, sú <strong>na</strong> to<br />

potrebné rootovské práva. Ako príklad mo�no<br />

pou�i� binárnu premennú kern.timecounter.method,<br />

ktorá mô�e by� <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnoty 0<br />

alebo 1 a urèuje, ktorý z dvoch mo�ných algoritmov<br />

implementovaných v jadre operaèného systému<br />

FreeBSD sa bude pou�íva� <strong>na</strong> udr�iavanie systémového<br />

èasu. Default hodnota tohto parametra<br />

je 0, pri ktorej jadro pou�íva rýchly algoritmus,<br />

nenároèný <strong>na</strong> systémové prostriedky. Niekedy je<br />

však nevyhnutné pou�íva� <strong>na</strong> udr�iavanie systémového<br />

èasu iný algoritmus, ktorý je nároènejší <strong>na</strong><br />

systémové prostriedky, ale aj presnejší. Pou�itie<br />

tohto algoritmu mo�no zapnú� práve zmenou premennej<br />

kern.timecounter.method kedyko¾vek<br />

poèas behu operaèného systému príkazom:<br />

# sysctl kern.timecounter.method=1<br />

<strong>na</strong> èo jadro zareaguje (okrem zmeny pou�ívaného<br />

algoritmu) výpisom<br />

Kernel timecounter method: 0 −> 1<br />

A keï�e tých premenných sysctl, ktoré mo�no<br />

<strong>na</strong>stavova� poèas behu systému, je ve¾ké mno�stvo,<br />

opä� existuje spôsob, ako ich <strong>na</strong>stavenie po<br />

zavedení operaèného systému zautomatizova�. Na<br />

tento úèel slú�i súbor /etc/sysctl.conf, v ktorom sa<br />

parametre sysctl a ich hodnoty zadávajú rov<strong>na</strong>ko,<br />

ako to bolo v prípade tých parametrov, ktoré sa<br />

<strong>na</strong>stavovali pred zavedením jadra operaèného systému<br />

v súbore /boot/loader.conf, t. j. <strong>na</strong>príklad pre<br />

spomí<strong>na</strong>nú premennú kern.timecounter.method<br />

by sa jej <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> hodnotu 1 po ka�dom štarte<br />

operaèného systému FreeBSD zabezpeèilo zadaním<br />

príkazu (opä� s rootovskými právami):<br />

# echo 'kern.timecounter.method="1"' >> /etc/sys−<br />

ctl.conf<br />

Má k¾úèový výz<strong>na</strong>m vedie�, èi a kedy je mo�né<br />

príslušnú premennú sysctl meni�, a pod¾a toho jej<br />

hodnotu <strong>na</strong>stavi� buï v súbore /boot/loader.conf,<br />

alebo /etc/sysctl.conf. Pokus <strong>na</strong>stavi� v súbore<br />

/etc/sysctl.conf (alebo z príkazového riadka be�iaceho<br />

systému) premennú, ktorú mo�no <strong>na</strong>stavova�<br />

iba pred zavedením jadra operaèného systému, sa<br />

skonèí chybou, lebo v èase behu operaèného systému<br />

je u� táto premenná urèená iba <strong>na</strong> èítanie. Naopak,<br />

ak sa premenná, ktorá sa <strong>na</strong>stavuje poèas behu<br />

operaèného systému, <strong>na</strong>staví v súbore /boot/<br />

loader.conf, nijaká chyba sa síce nespôsobí, ale pri<br />

prechode systému do viacpou�ívate¾ského re�imu<br />

bude táto premenná opätovne inicializovaná <strong>na</strong><br />

svoju default hodnotu, a teda jej <strong>na</strong>stavenie stratí<br />

efekt. Samozrejme, <strong>na</strong>stavova� kdeko¾vek a kedyko¾vek<br />

hodnoty tých premenných, ktoré sú urèené<br />

iba <strong>na</strong> èítanie (<strong>na</strong>príklad compat.linux), nemá zmysel<br />

a jadro operaèného systému sa bude zmenám<br />

takýchto premenných bráni�. A ako by tých komplikácií,<br />

výnimiek a odlišností nebolo dos�, niektoré<br />

premenné sysctl sa <strong>na</strong>stavujú pod¾a parametrov<br />

uvedených v hlavnom konfiguraènom súbore operaèného<br />

systému FreeBSD /etc/rc.conf. Medzi takéto<br />

premenné sysctl patria <strong>na</strong>príklad kern.securelevel<br />

udávajúca bezpeènostnú úroveò behu systému<br />

(pozor, nezamieòa� z pojmom runlevel, t. j. úroveò<br />

behu systému v operaènom systéme GNU/Linux<br />

alebo System V; úrovne behu systému v tomto<br />

zmysle operaèné systémy BSD nemajú) alebo<br />

kern.dumpdev udávajúca BSD partíciu obsahujúcu<br />

odkladací priestor (swap), do ktorého sa urobí<br />

výpis pamäte v prípade havárie systému.<br />

Všetky premenné sysctl spolu s ich hodnotami<br />

mo�no vypísa� <strong>na</strong> obrazovku príkazom<br />

% sysctl −a<br />

Keï�e je ich pomerne ve¾a (viac ako tisíc), zvyèajne<br />

sa výstup programu filtruje programom grep(1)<br />

alebo niektorou z jeho alter<strong>na</strong>tív. Z výpisu uvedeného<br />

príkazu vidie�, �e premenné sysctl tvoria hierarchickú<br />

štruktúru, prièom sú roztriedené do skupín<br />

pod¾a toho, k akému podsystému jadra operaèného<br />

systému sa vz�ahujú. Mená premenných <strong>na</strong>stavujúcich<br />

vlastnosti virtuálnej pamäte sa tak zaèí<strong>na</strong>jú<br />

re�azcom vm., <strong>na</strong>jvnútornejšie jadro operaèného<br />

systému sa konfiguruje pomocou premenných<br />

zaèí<strong>na</strong>júcich sa <strong>na</strong> kern., virtuálny súborový<br />

systém má predponu vfs. a parametre týkajúce sa<br />

sie�ového podsystému jadra – ktorých je dos� ve¾a<br />

– sa zaèí<strong>na</strong>jú celkom oèakávane <strong>na</strong> net.<br />

Namiesto hodnôt jednotlivých premenných<br />

sysctl si mo�no necha� vypísa� aj ich krátky opis,<br />

a to pou�itím parametra -d programu sysctl(8).<br />

Ïalšie podrobnosti o tomto príkaze sa mo�no<br />

dozvedie� z jeho manuálovej stránky. Opis niektorých<br />

premenných sysctl, ktoré má výz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>stavova�<br />

a ladi� tak svoj operaèný systém, sa <strong>na</strong>chádza<br />

v manuálovej stránke<br />

% man 7 tuning<br />

Pekná zbierka ladite¾ných parametrov spolu s ich<br />

krátkym vysvetlením sa <strong>na</strong>chádza aj v dodatku A k<br />

èeskému prekladu knihy Michaela Lucasa FreeBSD –<br />

sí�ový operaèní systém.<br />

Pri <strong>na</strong>stavovaní premenných sysctl nie je dobré<br />

experimentova� <strong>na</strong>slepo a extrapolova� skutoèný výz<strong>na</strong>m<br />

jednotlivých premenných pod¾a zdanlivého výz<strong>na</strong>mu<br />

ich pomenovaní. Ako príklad mo�no uvies�<br />

premennú kern.randompid s default hodnotou 0. Zvedavci<br />

nech si skúsia jej výz<strong>na</strong>m domyslie� a vyskúša�<br />

si zmenu jej hodnoty; ak výsledky nesplnia ich oèakávania,<br />

nech v archívoch elektronických konferencií<br />

poh¾adajú niektorú z mnohých otázok týkajúcich sa<br />

tohto parametra. Mo�no si potom uvedomia, �e bez<br />

èítania manuálov to vo FreeBSD jednoducho nejde.<br />

Nakoniec u� len jedno upozornenie <strong>na</strong> studnicu<br />

ve¾mi praktických èlánkov týkajúcich sa BSD operaèných<br />

systé1mov, ktorá sa <strong>na</strong>chádza (samozrejme v<br />

angliètine) <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.onlamp.com/bsd/. Vedeli<br />

ste, �e popri autoroch, ako sú Jim Mock alebo Michael<br />

Lucas, píše jedny z <strong>na</strong>jlepších èlánkov o operaènom<br />

systéme FreeBSD �e<strong>na</strong> menom Dru Lavigne?<br />

Jozef Babjak

FEDORA CORE 2<br />

Projekt FEDORA Core 2 (Tett<strong>na</strong>ng) je<br />

pokraèovaním distribúcie FEDORA Core 1<br />

(Yarrow) a nástupcom série populárnych<br />

distribúcií RedHat. Ostrá verzia distribúcie<br />

bola uvo¾nená pred necelým mesiacom.<br />

Poïme sa pozrie�, èo nové vám mô�e<br />

ponúknu�.<br />

Distribúcia je ve¾mi podobná poslednej verzii<br />

FEDORA Core 1. Novinkou, ktorú zistíte u� pri s�ahovaní,<br />

je, �e sa skladá, a teda inštaluje zo štyroch<br />

CD alebo z jedného DVD. ISO obrazy si mô�ete<br />

stiahnu� cez oficiálnu stránku Fedora Projektu<br />

http://fedora.redhat.com/, resp. si mô�ete vybra� zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu zrkadiel, ktorý nájdete <strong>na</strong> stránke http://<br />

fedora.redhat.com/download/mirrors.html. K dispozícii<br />

je po novom aj 64-bitová verzia distribúcie (64bit.<br />

AMD64, EM64T). Aj v tomto prípade si mô�ete<br />

vybra� z dvoch mo�ností (buï ISO DVD, alebo ISO<br />

CD verziu). Okrem toho sú k dispozícii štyri ISO CD<br />

so zdrojovými kódmi a jedno záchranné (rescue)<br />

ISO CD (75.8M).<br />

Po vlo�ení prvého CD sa zobrazí úvodná obrazovka,<br />

kde si okrem iného mô�ete zvoli� inštaláciu<br />

v grafickom (staèí stlaèi� kláves ENTER) alebo<br />

textovom móde (<strong>na</strong> konzolu <strong>na</strong>píšete príkaz linux<br />

text a stlaèíte kláves ENTER). Ja som zvolil inštaláciu<br />

v grafickom móde. Celý inštalaèný proces<br />

prebieha v podstate rov<strong>na</strong>ko ako v prípade distribúcie<br />

FEDORA Core 1. Nemá zmysel opisova�<br />

postup inštalácie, a tak upozorním len <strong>na</strong> niektoré<br />

podstatné veci. Po okne, ktoré obsahuje úvodné<br />

informácie, <strong>na</strong>sleduje výber jazyka. Bohu�ia¾,<br />

slovenèinu tu budete darmo h¾ada�; <strong>na</strong>š�astie je<br />

tu mo�nos� zvoli� èeský jazyk. Toto je dôle�ité<br />

hlavne pre zaèí<strong>na</strong>júcich u�ívate¾ov Linuxu (stále<br />

sa toti� nájdu ¾udia, ktorým anglický jazyk ve¾a<br />

nepovie).<br />

Pokraèuje sa vo¾bou klávesnice a monitora. Nasleduje<br />

obrazovka s názvom Aktualizácia systému,<br />

prièom <strong>na</strong> obrazovke sa zobrazí jed<strong>na</strong> alebo viacej<br />

existujúcich inštalácií Linuxu, samozrejme, iba<br />

v prípade, �e ste predtým u� RedHat Linux, resp.<br />

Fedoru inštalovali. Ak chcete niektorú z nich aktualizova�,<br />

jednoducho ju vyberte. Nový systém<br />

<strong>na</strong>inštalujete pomocou vo¾by Preinštalova� systém.<br />

Na ïalšej obrazovke si mô�ete zvoli� typ inštalácie.<br />

Ponúkajú sa <strong>na</strong>sledujúce vo¾by: Perso<strong>na</strong>l Desktop,<br />

Workstation, Server alebo Custom. Ak Linux inštalujete<br />

po prvýkrát, zvo¾te si Perso<strong>na</strong>l Desktop. Nasleduje<br />

obrazovka <strong>na</strong> vytvorenie oddielov <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Vytváranie oddielov mô�ete necha� <strong>na</strong><br />

poèítaè (teda oddiely sa vytvoria automaticky), prípadne<br />

mô�ete pou�i� známy Disk Druid a ruène<br />

vytvori� jednotlivé oddiely. Ïalej sa pokraèuje u�<br />

tradiène výberom balíkov, <strong>na</strong>stavením sie�ovej karty,<br />

firewallu, jazyka, hesla èi èasovej zóny.<br />

Pri prvom spustení bude systém od vás po�adova�<br />

rôzne informácie, ako dátum a èas, budete ma�<br />

mo�nos� prida� do systému nového u�ívate¾a èi vybra�<br />

aktívnu zvukovú kartu. Po zadaní týchto údajov<br />

mô�ete zaèa� systém pou�íva�. V distribúcii nájdete<br />

nové jadro – verziu 2.6.5-1.358 (je o nieèo novšie,<br />

ako bolo vo Fedora Core test2). Namiesto XFree86 je<br />

pou�ité X.Org, keï�e XFree86 prešlo pod inú licenciu.<br />

X.Org vychádza z verzie XFree86 4.4 RC2.<br />

Podrobné informácie o tomto projekte nájdete <strong>na</strong><br />

stránke http://freedesktop.org/XOrg. V podstate sa <strong>na</strong><br />

funkènosti niè nemení (<strong>na</strong>stavovanie zostáva rov<strong>na</strong>ké;<br />

zmenil sa azda názov konfiguraèného súboru<br />

z XF86Config <strong>na</strong> xorg.conf). Èi to bol správny krok,<br />

to uká�e èas. Drobné zmeny, odstránenie chýb èi<br />

dokonca zrýchlenie zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj dve <strong>na</strong>jznámejšie<br />

desktopové prostredia KDE 3.2.2-4 a GNOME<br />

2.6.1-1, ktoré sú v distribúcii zastúpené v aktuálnych<br />

verziách. Novinkou je aj implementácia nového bezpeènostného<br />

systému (Security Enhanced Linux –<br />

SELinux), ktorý pochádza od americkej bezpeènostnej<br />

organizácie NSA (U.S. Natio<strong>na</strong>l Security Agency).<br />

Security Enhanced Linux (SELINUX) je rozšírenie<br />

štandardného linuxového kernela, ktoré má prinies�<br />

L I N U X W A R E<br />

prísnejšie riadenie prístupu. Podrobnejšie informácie<br />

o SELinuxe nájdete v èlánku pá<strong>na</strong> Kerryho<br />

Thompso<strong>na</strong> <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.samag.com/documents/s=7835/sam0303a/0303a.htm.<br />

Zo štandardných balíkov tu nájdete: Open Office<br />

1.1.1, KOffice 1.3, Mozilla 1.6, VIM 6.2.457, Image-<br />

Magick 5.5.7, nový Gimp 2.0.1, evolution 1.4.6, abiword<br />

2.0.5, xmms1.2.1 a mnohé iné. Podrobný zoz<strong>na</strong>m<br />

je uverejnený <strong>na</strong> stránke: http://fedora.redhat.<br />

com/projects/package-list/. Z nových vecí tu nájdete<br />

<strong>na</strong>pr. Kopete 0.8.2 (štandardné, pre u�ívate¾ov jednoduché<br />

rozhranie, zalo�ené <strong>na</strong> zásuvných moduloch<br />

– angl. plugins – pre instant messaging systems),<br />

KGet 0.8.4 (program <strong>na</strong> s�ahovanie súborov),<br />

KNewsTicker 0.2, Kontact 0.8.1 (jednotné prostredie<br />

pre mail, kontakty, zápisník, kalendár a poznámky),<br />

Kwallet (správca hesiel) atï.<br />

Mo�ností, ako udr�a� distribúciu èo <strong>na</strong>jaktuálnejšou,<br />

je nieko¾ko; štandardne mô�ete pou�i�<br />

up2date alebo yum. YUM (Yellow Dog Updater,<br />

Modified) je názov správcu balíkov v distribúcii<br />

Yellow Dog Linux (http://<strong>www</strong>.yellowdoglinux.com/),<br />

ktorá je urèená pre procesory PowerPC. YUM<br />

poskytuje podobné slu�by ako <strong>na</strong>príklad APT v distribúcii<br />

Debian (http://<strong>www</strong>.debian.cz/). No stále sa<br />

objavujú hlasy volajúce po APT (Advanced Package<br />

Tool). YUM vykonáva indexovanie balíkov a ukladá<br />

ich metadáta (<strong>na</strong>príklad informácie o závislostiach)<br />

do zvláštnych súborov. Klienti si potom mô�u tieto<br />

súbory s�ahova� a <strong>na</strong> základe nich sa rozhodova�,<br />

ktoré balíky treba stiahnu� <strong>na</strong> upgrade, prípadne<br />

pri inštalácii nových balíkov zároveò doinštalova�<br />

i potrebné závislosti. Ïalšie podrobnosti a konfiguráciu<br />

up2date alebo yum nájdete <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.linux.cz/fedora-yum.html.<br />

HARDVÉROVÉ PO�IADAVKY<br />

Minimálne hardvérové po�iadavky pre systém<br />

FEDORA Core 2 (Tett<strong>na</strong>ng) mo�no zhrnú� do <strong>na</strong>sledujúcich<br />

bodov:<br />

CPU:<br />

� Minimálne procesor triedy Pentium alebo vyšší,<br />

resp. iný kompatibilný<br />

� Pre textový mód sa odporúèa procesor Pentium<br />

200 MHz alebo lepší<br />

� Pre grafický mód sa odporúèa Pentium II 400<br />

MHz alebo lepší<br />

Hard Disk Space:<br />

� Custom Installation (minimum): 620 MB<br />

� Server: 1,1 GB<br />

� Perso<strong>na</strong>l Desktop: 2,3 GB<br />

� Workstation: 3,0 GB<br />

� Custom Installation (všetko): 6,9 GB<br />

Memory:<br />

� Minimálne 64 MB pre textový mód<br />

� Minimálne 192 MB pre grafický mód<br />

� Pre grafický mód sa odporúèa 256 MB<br />

ZÁVER<br />

Distribúciu nemô�em hodnoti� i<strong>na</strong>k ako kladne. Ak<br />

si chcete vyskúša� nové jadro a ïalšie novinky, ktoré<br />

sú aktuálne dostupné pre Linux, potom skutoène<br />

nie je <strong>na</strong>d èím rozmýš¾a�. Osobne som sa <strong>na</strong> túto<br />

distribúciu ve¾mi tešil, preto�e doma <strong>na</strong> poèítaèi<br />

mám aktuálne <strong>na</strong>inštalovaný starý dobrý RedHat<br />

8.0 (Psyche) a koneène tak budem ma� dôvod <strong>na</strong><br />

prechod <strong>na</strong> vyššiu verziu. A vy?<br />

Peter Gašparoviè<br />

7/2004 PC REVUE 123

L I N U X W A R E<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Keï�e cez prázdniny majú mnohí z vás o trošku<br />

viac èasu <strong>na</strong> zábavu, tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> pár<br />

zábavných utilitiek. Zaènime <strong>na</strong>príklad pri hudbe.<br />

� Noiseclock<br />

Zaujímavá utilitka, ktorá vám spoèíta èas potrebný<br />

<strong>na</strong> prehratie zadaných audiosúborov, prípadne<br />

adresárov plných takýchto súborov. Podporuje tak<br />

súbory MP3, ako aj Ogg Vorbis. Výstupom je informácia<br />

o èase v minútach, hodinách, ale i dòoch.<br />

Keby ste sa niekedy chceli popýši� svojou zbierkou<br />

hudby (legálnej, samozrejme ☺), urèite sa vám tento<br />

program zíde. Ešte spomeniem, �e ide o utilitku<br />

pre konzolu, èo však pod¾a mòa pri takomto jednoduchom<br />

nástroji vôbec nemusí by� mínusom...<br />

Web: http://<strong>www</strong>.postreal.org/index.php?section=noiseclock<br />

� LiVES<br />

Poèas letných dovoleniek sa po svete túla neuverite¾né<br />

mno�stvo ¾udí s kamerami a postupne rastie<br />

percento tých, ktorí majú digitálnu kameru. Pre<br />

nich je urèená táto utilitka.<br />

Linux Video Editing System. Ak ste zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

videoamatérom a zároveò zanieteným linuxákom,<br />

tento nástroj sa vám isto zapáèi. Program je <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad jednoduchý a malý, za to však mô�e<br />

fakt, �e <strong>na</strong> prácu s videosúbormi vyu�íva slu�by<br />

externých programov, ako <strong>na</strong>príklad známy prehrávaè<br />

(ale aj dekodér) Mplayer.<br />

Sèasti ide o editor videa, ale aj o VJ nástroj (VJ =<br />

Video DJ). Pomocou tohto nástroja mô�ete zaèa�<br />

spracúva� svoje video bez toho, aby ste sa museli<br />

zaobera� vecami ako formát videa, poèet snímok za<br />

sekundu (framerate) a podobne. Keï�e <strong>na</strong> kódovanie<br />

videa pou�íva Mplayer, mô�ete pracova� s ve¾kým<br />

mno�stvom rôznych formátov, prehráva�<br />

vpred aj vzad (pri rôznych framerates), striha�<br />

a vklada� èasti videa, uklada� jednotlivé èasti videa,<br />

audia alebo i jednotlivé snímky, resamplova� súbor<br />

do rôznych formátov a framerates... Okrem toho<br />

program podporuje aj rôzne real-time efekty (prechody<br />

medzi klipmi, fade in a fade out) a zväèšovanie<br />

(zmenšovanie) ve¾kosti obrazu, otáèanie. Po<br />

aplikovaní efektu mô�ete výsledok ulo�i� <strong>na</strong> disk.<br />

Sám automaticky <strong>na</strong>vrhne <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong>stavenie<br />

formátu videa. Ïalej doká�e <strong>na</strong>èíta� súbory<br />

mp3, ogg aj wav a mixova� video so stopami audio<br />

CD, zmeni� rýchlos� prehrávania videa aj audia<br />

a poradí si, samozrejme, aj s prekódovaním zvuku<br />

do iných formátov... Ako vidíte, nie je toho málo. Ak<br />

si chcete vyskúša� zostriha� video z dovolenky èi<br />

nejakej akcie a nechcete si <strong>na</strong> to inštalova� Windows<br />

a <strong>na</strong>príklad Adobe Premiere, mo�no si vystaèíte<br />

aj s LiVES. Za pokus to stojí, nie?<br />

Web: http://<strong>www</strong>.xs4all.nl/~salsaman/lives/<br />

Numfilt<br />

Odskoème si <strong>na</strong> chví¾ku do sveta digitálnej fotografie,<br />

veï predsa len je viac tých, ktorí majú digitálny<br />

fotoaparát ako kamkordér, nie? Tentoraz pôjde<br />

o u�itoènú pomôcku pre tých, ktorí vyznávajú príkazový<br />

riadok. Ak potrebujete spracova� ve¾ké<br />

mno�stvo súborov s podobným menom (oèíslované<br />

124 PC REVUE 7/2004<br />

fotografie) a ste zbehlí v písaní shell skriptov,<br />

nemali by ste ma� problémy urobi� si malièký cyklus,<br />

ktorý prejde zaradom všetky súbory v adresári<br />

a vykoná <strong>na</strong>d nimi danú operáciu (<strong>na</strong>príklad vytvorenie<br />

zmenšeniny – náh¾adu). Èo však v prípade, �e<br />

skriptova� neviete alebo nechcete spracova� všetky<br />

súbory, ale iba niektoré z urèitého rozsahu? Tu prichádza<br />

<strong>na</strong> rad Numfilt. Programu zadáte formát,<br />

akým boli súbory oèíslované, èíselný rozsah a príkaz,<br />

ktorý má pre ka�dý súbor vyko<strong>na</strong>�. Okrem toho<br />

mô�ete zada� aj výnimky, teda súbory uprostred<br />

rozsahu, ktoré má preskoèi�. Okrem príkazu <strong>na</strong><br />

vyko<strong>na</strong>nie mu mô�ete zada� aj akýko¾vek iný textový<br />

re�azec, do ktorého doplní názvov aktuálne spracúvaného<br />

súboru – takto mô�ete jednoducho<br />

vytvori� index obrázkov v HTML. Program mô�ete<br />

pou�i� aj ako generátor èísel daného rozsahu<br />

(samozrejme, aj s výnimkami) a v danom formáte.<br />

Tento výstup mô�ete ulo�i� do súboru a pod.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.taponet.de/numfilt/<br />

� IEncy<br />

IEncy je obrázková encyklopédia (Image ENCYclopedia).<br />

Nie je to však skutoèná encyklopédia, ako<br />

<strong>na</strong>príklad Encarta. Ide o vyh¾adávaè obrázkov <strong>na</strong><br />

internete. Doká�e vyh¾adáva� súèasne <strong>na</strong> Wikipedii<br />

a be�nom webovom vyh¾adávaèi obrázkov (štandardne<br />

je to AllTheWeb). Ako jediný z programov<br />

tohto mesiaca je IEncy <strong>na</strong>písaný v Jave, nemali by<br />

ste preto ma� �iadne problémy s inštaláciou (ak<br />

máte Java Virtual Machine, samozrejme).<br />

Web: https://sourceforge.net/projects/iency/<br />

� Kamix<br />

Okrem jednej z linuxových distribúcií sa takto volá<br />

aj alter<strong>na</strong>tívny zvukový mix pre KDE. Program pracuje<br />

priamo so zvukovým systémom ALSA (Advanced<br />

Linux Sound Architecture). Na rozdiel od štandardného<br />

kmixu prináša viaceré zlepšenia, <strong>na</strong>príklad<br />

oddelené <strong>na</strong>stavovanie hlasitostí jednotlivých<br />

kanálov, oddelené <strong>na</strong>stavenie úrovne prehrávania<br />

a <strong>na</strong>hrávania a ve¾a iných. Podporuje ukladanie<br />

a opätovné <strong>na</strong>èítanie <strong>na</strong>stavenia mixu, schovávanie<br />

nepotrebných kanálov a podobne.<br />

Web: http://kamix.sourceforge.net/<br />

� Kedge<br />

Ïalšia zo zaujímavých utilitiek pre KDE. Ak ste niekedy<br />

pou�ívali iný window ma<strong>na</strong>ger alebo <strong>na</strong>príklad<br />

prostredie GNOME a vyu�ívali ste viacero virtuálnych<br />

pracovných plôch, zrejme ste si vyskúšali<br />

viac rôznych spôsobov, ako sa medzi nimi mô�ete<br />

prepí<strong>na</strong>�. Ak preferujete klávesové skratky, ide iba<br />

o to, aby ste si túto skratku zapamätali. Ale ak väèšinu<br />

èasu strávite s myšou v ruke, asi vás rýchlo<br />

prestane bavi� zaka�dým zájs� kurzorom <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>è<br />

plôch. Vtedy oceníte Kedge. Je jedným z nástrojov,<br />

<strong>na</strong> ktoré si rýchlo zvyknete a o chví¾u u� ani<br />

nebudete vedie�, �e ho vlastne máte. Ako u� názov<br />

<strong>na</strong>povedá, má nieèo do èinenia s okrajmi (edges).<br />

Pou�ívanie je <strong>na</strong>ozaj jednoduché a pohodlné – staèí<br />

prejs� kurzorom cez okraj jednej plochy a program<br />

vás automaticky prepne <strong>na</strong> susednú virtuálnu plochu.<br />

Program funguje aj pod starším KDE 2.x.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.darkridge.com/~jpr5/code.shtml<br />

� Aewan<br />

Viete, èo je to ASCII art? Tí starší urèite vedia, o èo<br />

ide, no a ostatní to hádam poz<strong>na</strong>jú iba zo súborov,<br />

pribalených ku cracknutým programom ☺. Ide<br />

o „obrázky“ a inú „grafiku“, poskladanú z ASCII<br />

z<strong>na</strong>kov, teda z èiarok, bodiek, pomlèiek, lomiek, výkrièníkov<br />

a podobne. K doko<strong>na</strong>losti to pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jbli�šie dotiahli èeskí chlapci z projektu<br />

AA – vïaka ich kni�nici libAA bolo mo�né upravi�<br />

známy videoprehrávaè Mplayer tak, aby bol výstupný<br />

obraz poskladaný práve z ASCII z<strong>na</strong>kov – sledovali<br />

ste u� DVD <strong>na</strong> textovom termináli? ☺<br />

Program Aewan je editor ASCII grafiky, ktorý<br />

vám zhotovovanie takýchto výtvorov výrazne<br />

u¾ahèuje. Po obrazovke sa mô�ete pohybova� kurzorovými<br />

šípkami a kresli� mô�ete stláèaním ïalších<br />

klávesov. Mô�ete si zvoli� farbu textu aj farbu<br />

pozadia, tuèné písmo èi blikanie. Program od skutoèných<br />

grafických editorov prebral <strong>na</strong>príklad<br />

mo�nos� vystrihnú� èas� obrázka a presunú� èi prekopírova�<br />

ho <strong>na</strong> iné miesto. Zaujímavé je aj horizontálne<br />

a vertikálne preklápanie, pri ktorom sa <strong>na</strong>príklad<br />

obyèajné lomky vymenia za spätné lomky<br />

a podobne. To, èo nemá ani väèši<strong>na</strong> priemerných<br />

grafických editorov, Aewanu nechýba – podpora<br />

vrstiev! Tie si mô�ete ¾ubovo¾ne schováva� alebo,<br />

<strong>na</strong>opak, necha� zobrazené. Samozrejme, mô�ete ich<br />

aj presúva� vo vertikálnom smere, teda presunú�<br />

jednu vrstvu <strong>na</strong>d druhú. Naèo by však boli vrstvy,<br />

keby sme ich nemohli samostatne editova�? To je<br />

takisto mo�né. Ak pou�ívate GIMP, asi viete, �e vrstvy<br />

pri formáte GIF slú�ia <strong>na</strong> špeciálny úèel – animáciu.<br />

A toto Aewan tie� doká�e! Mô�ete si toti�<br />

<strong>na</strong>stavi�, aby jednotlivé vrstvy boli zobrazované po<br />

sebe, a nie súèasne. Takto mô�ete jednoducho<br />

vytvára� ASCII animácie.<br />

Web: http://aewan.sourceforge.net/<br />

� Formulas Rendering Plug−in for<br />

the Gimp<br />

Ve¾mi zaujímavý plug-in pre tých, ktorí radi experimentujú<br />

v oblasti (rýdzo) poèítaèovej grafiky. Zadáte<br />

rovnicu a on ju „<strong>na</strong>kreslí“. Program podporuje<br />

základné matematické operácie (sèítanie, odèítanie,<br />

násobenie, delenie, umocòovanie a odmocòovanie),<br />

ale aj goniometrické funkcie, exponenciálne a logaritmické<br />

funkcie, zaokrúh¾ovanie a základné konštanty.<br />

Mohli by ste ho pou�i� <strong>na</strong> obyèajné kreslenie<br />

grafov funkcií, ale mo�nosti sú ove¾a širšie, tak<br />

preèo nespravi� z vedy umenie? Program má toti�<br />

v premenných ako r, g, b, a (model RGB + alfa kanál)<br />

ulo�ené staré hodnoty bodu, ktoré mô�ete v<br />

rovnici pou�i�. Takto sa dajú dosiahnu� rôzne zaujímavé<br />

kresby...<br />

Web:<br />

http://ope<strong>na</strong>ir.free.fr/nbenoit/gimp-plugin-formulas.htm<br />

Prajem úspešný zaèiatok leta a teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še<br />

ïalšie stretnutie.<br />

Oto Komiòák

Programujeme v PHP / 6. èas��: XML v akcii<br />

Ak ste si pozorne preèítali predošlú èas� tohto seriálu, viete,<br />

�e XML je silný nástroj, samozrejme, len vtedy, ak sa ho<br />

<strong>na</strong>uèíme správne pou�íva�. To všetko za pomoci PHP. PHP<br />

skript, ktorý a<strong>na</strong>lyzuje dokument XML, musí vyko<strong>na</strong>� základ−<br />

né kroky. Prvým je vytvorenie parsera XML. Potom treba<br />

zaregistrova� obslu�né funkcie (funkcie spätného volania).<br />

Parser bude vola� zaregistrované funkcie v�dy, keï bude<br />

rozoznáva� rôzne uzly v dokumente XML. Väèši<strong>na</strong> logiky je<br />

implementovaná práve v týchto funkciách obsluhy. Tretím<br />

krokom je preèíta� dáta zo súboru XML a posunú� ich parse−<br />

ru. Nakoniec sa uvo¾ní parser <strong>na</strong> spracovanie celého súboru.<br />

VYTVORENIE PARSERA XML. Parser XML vytvá−<br />

ra funkcia xml_parser_create(). Táto funkcia vracia identifiká−<br />

tor (celé kladné èíslo) a v prípade neúspechu hodnotu false.<br />

Identifikátor vracanej funkcie sa bude ïalej pou�íva� ako<br />

argument všetkých ïalších volaní obslu�ných funkcií. Za<br />

zmienku stojí to, �e v jednom skripte PHP mô�ete definova�<br />

aj viacero syntaktických a<strong>na</strong>lyzátorov. Pou�itie viacerých par−<br />

serov v jednom skripte má výz<strong>na</strong>m len v prípade, ak budú<br />

spracúvané viaceré dokumenty XML. Pred a<strong>na</strong>lýzou doku−<br />

mentu XML musíme registrova� obslu�né funkcie, ktoré spra−<br />

cúvajú rôzne uzly dokumentu. Prvým krokom je registrácia<br />

obsluhy elementu.<br />

Int xml_set_element_handler(int parser, string obslu−<br />

ha_zaciat_elementu, string obsluha_konec_elementu);<br />

Parameter parser je, samozrejme, argumentom z funkcie<br />

xml_parser_create(). Obsluha zaèiatoèného elementu je para−<br />

meter, respektíve názov funkcie, ktorá obsluhuje poèiatoèný<br />

prvok. Ak je <strong>na</strong>stavená hodnota <strong>na</strong> null, potom sa neregis−<br />

truje �iad<strong>na</strong> obsluha poèiatoèného elementu. Obsluha ko−<br />

neèného elementu je názvom funkcie, ktorá obsluhuje kon−<br />

cový prvok. Hodnota null zaruèí fakt, �e nebude zaregistro−<br />

vaná nijaká obsluha koncového elementu. Funkcia xml_set_<br />

element_handler vracia pri úspechu hodnotu true a pri neús−<br />

pechu false. Registrované funkcie (obsluha zaèiatoèného a<br />

koneèného elementu) musia pri èítaní dokumentu XML sku−<br />

toène existova�. Smelo sme pou�ívali pojem obsluha zaèia−<br />

toèného elementu, aj keï zatia¾ nevieme, o èom je reè. K za−<br />

volaniu u�ívate¾om definovanej funkcie obsluhy zaèiatoèného<br />

elementu, ktorá je zaregistrovaná v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzáto−<br />

re, dôjde a� vtedy, keï parser nájde poèiatoènú (otváraciu)<br />

z<strong>na</strong>èku nejakého elementu v dokumente XML. Táto funkcia<br />

musí by� definovaná<br />

Obsluha_zaciat_elementu(int parser, string <strong>na</strong>zov, string<br />

atributy[]);<br />

V tejto definícii je zaujímavý parameter atributy[]. Je to<br />

asociatívne pole obsahujúce atribúty elementu. Ako príklad<br />

si pre a<strong>na</strong>lýzu vymyslíme jednoriadkový dokument XML<br />

PC revue<br />

Parser zavolá <strong>na</strong>mi zaregistrovanú funkciu obsluhy zaèiat−<br />

ku elementu takto:<br />

Obsluha_zaciat_elementu($parser, "casopis",<br />

array("ce<strong>na</strong>"=>"119", "cislo"=>"7"));<br />

Podobne prebieha aj obsluha koneèného elementu.<br />

Obsluha_konec_elementu(int parser, string <strong>na</strong>zov);<br />

Uvedený jednoriadkový dokument XML budeme a<strong>na</strong>lyzo−<br />

va� takto:<br />

Obsluha_konec_elementu($parser, "casopis");<br />

OBSLUHA. V syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML registruje<br />

obsluhu z<strong>na</strong>kových dát funkcia xml_set_character_data_<br />

handler(). Obsluha z<strong>na</strong>kových dát je pou�itá <strong>na</strong> celý doku−<br />

ment XML bez z<strong>na</strong>èiek.<br />

Int xml_set_character_data_handler(int parser, string obslu−<br />

ha_z<strong>na</strong>kovych_dat);<br />

Táto funkcia vracia pri úspechu true a pri neúspechu<br />

false. K zavolaniu definovanej funkcie obsluhy z<strong>na</strong>kových<br />

dát dôjde, a� keï parser nájde v dokumente obsah neria−<br />

dený z<strong>na</strong>èkami. Táto funkcia bude vyzera� takto:<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat(int parser, string data);<br />

V tomto prípade premenná data má obsahova� z<strong>na</strong>ko−<br />

vé dáta z dokumentu XML. Parser neodstraòuje prázdne z<strong>na</strong>−<br />

ky, teda vracia dáta presne v prezentovanej podobe. Poèas<br />

a<strong>na</strong>lyzovania obsahu nejakého elementu mô�eme obslu−<br />

hu z<strong>na</strong>kových dát vola�, kedyko¾vek to potrebujeme. Pred−<br />

pokladajme, �e a<strong>na</strong>lyzujeme uvedený riadok. Obsluhu z<strong>na</strong>−<br />

kových dát zavoláme takto:<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "PC revue");<br />

...<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "PC");<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "revue");<br />

Funkcia xml_set_processing_function_handler() regis−<br />

truje v parseri XML funkciu, ktorá sa bude pou�íva� <strong>na</strong><br />

obsluhu inštrukcií spracovania. Táto funkcia je volaná<br />

vtedy, keï syntaktický a<strong>na</strong>lyzátor <strong>na</strong>razí v dokumente XML<br />

<strong>na</strong> inštrukciu spracovania.<br />

Int xml_set_processing_function_handler(int parser, string<br />

obluha_instrukcii_spracovania);<br />

Funkcia pri úspechu vracia hodnotu true a pri neúspe−<br />

chu false. Registrovaná obslu�ná funkcia musí pri èítaní<br />

dokumentu existova�, preto�e v opaènom prípade bude<br />

generovaná chyba. Inštrukcie spracovania sú špecifické<br />

pre konkrétnu aplikáciu. Syntax obsluhy inštrukcií spraco−<br />

vania musí vyzera� takto:<br />

Obsluha_instrukcii_spracovania(int parser, string ciel,<br />

string data);<br />

Zámerom je, samozrejme, cie¾ inštrukcií spracovania.<br />

Predpokladajme a<strong>na</strong>lytické spracovanie <strong>na</strong>sledujúcej in−<br />

štrukcie XML:<br />

<br />

....<br />

obsluha_instrukcii_spracovania($parser, "php", "print \"<br />

Vytvorene d<strong>na</strong> 28.05.2004\";");<br />

Ak definujete obsluhu inštrukcií spracovania v akej−<br />

ko¾vek aplikácii, mali by ste pred vyko<strong>na</strong>ním kódu usku−<br />

toèni� urèité bezpeènostné kontroly. Kód vlo�ený v inštruk−<br />

ciách spracovania mô�e by� ve¾mi nebezpeèný pre ostatné<br />

súbory, ulo�ené v koreòovom adresári a podadresároch <strong>na</strong><br />

serveri. Jednou z bezpeènostných kontrol mô�e by� vyko−<br />

<strong>na</strong>nie kódu v inštrukciách spracovania. Samozrejme, iba<br />

ak je vlastník súboru XML a syntaktický a<strong>na</strong>lyzátor XML rov−<br />

<strong>na</strong>ký. Funkcia xml_set_notation_decl_handler() registruje<br />

v parseri XML obsluhu deklarácie zápisu. Obsluha je vola−<br />

ná parserom, keï v dokumente XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akúko¾vek<br />

deklaráciu notácie.<br />

Int xml_set_notation_decl_handler(int parser, string<br />

obsluha_deklaracie_zapisu);<br />

Tak ako v predchádzajúcich funkciách pri úspechu vra−<br />

cia hodnotu true a pri neúspechu false. Definovaná funk−<br />

cia obsluha_deklaracie_zapisu musí ma� takúto formu:<br />

Obsluha_deklaracie_zapisu(int parser, string <strong>na</strong>zov_zapisu,<br />

string zaklad, string systemID, string publicID);<br />

Prvé dva parametre (parser, <strong>na</strong>zov_zapisu) sú obdobné<br />

ako pri predchádzajúcich funkciách. Parameter zaklad je<br />

základom <strong>na</strong> zistenie parametra systemID. SystemID je<br />

systémový identifikátor deklarácie zápisu. PublicID je ve−<br />

rejný identifikátor deklarácie zápisu. Predpokladajme a<strong>na</strong>−<br />

lýzu <strong>na</strong>sledujúcej deklarácie zápisu v dokumente XML.<br />

<br />

Obsluha deklarácie zápisu bude volaná s <strong>na</strong>sledujúcimi pa−<br />

rametrami:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Obsluha_deklaracie_zapisu($parser, "gif", "", "file:///pub/img",<br />

"");<br />

Skúsme implementova� obsluhu deklarácie zápisu. Táto<br />

funkcia zaplní asociatívne pole, prepojené medzi názvom<br />

zápisu a názvom aplikácie, ktorá bude a<strong>na</strong>lyzova� dáta. Spo−<br />

mí<strong>na</strong>né asociatívne pole mô�ete pou�i� v obsluhe deklará−<br />

cie nea<strong>na</strong>lyzovanej entity <strong>na</strong> urèenie aplikácie.<br />

Function obsluhazapisu($parser, <strong>na</strong>zov_zapisu, zaklad,<br />

systemID, publicID) {<br />

Global $pole;<br />

If ($systemID) {<br />

$pole[$<strong>na</strong>zov_zapisu]=$systemID;<br />

} else {<br />

$pole[$<strong>na</strong>zov_zapisu]=$publicID;<br />

}<br />

}<br />

Funkcia xml_set_exter<strong>na</strong>l_entity_ref_handler() registru−<br />

je v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML obsluhu odkazov exter−<br />

nej entity. Tá je volaná parserom v�dy, keï v dokumente<br />

XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akýko¾vek odkaz smerujúci <strong>na</strong> externú entitu.<br />

Int xml_set_exter<strong>na</strong>l_entity_ref_handler(int parser, string<br />

obsluha_odkazu_ext_ent);<br />

Pri úspechu vracia funkcia true a pri neúspechu false. K za−<br />

volaniu u�ívate¾om definovanej obslu�nej funkcie odkazu<br />

externej entity zaregistrovanej v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore<br />

pomocou volania spomí<strong>na</strong>nej funkcie dôjde, keï parser<br />

nájde v dokumente XML odkazy <strong>na</strong> externé entity. Funkcia<br />

musí ma� <strong>na</strong>sledujúcu syntax:<br />

Obsluha_odkazu_ext_ent(int parser, string <strong>na</strong>zov_entity,<br />

string zaklad, string systemID, string publicID);<br />

Externé odkazy v dokumente XML musia spracúva� u�íva−<br />

te¾om definovanú obsluhu odkazu externej entity. Ak je<br />

vrátená hodnota true, parser predpokladá, �e externý od−<br />

kaz bol úspešne spracovaný, a v a<strong>na</strong>lýze pokraèuje ïalej. Par−<br />

ser sa zastaví, keby sa vrátila hodnota false. Predpokladaj−<br />

me, �e v DTD dokumente XML je definovaný objekt takto:<br />

<br />

Obsluha odkazu externej entity bude volaná s <strong>na</strong>sledujúci−<br />

mi parametrami:<br />

Obsluha_odkazu_ext_ent($parser, "casopis_060704", "",<br />

"060704.xml", "");<br />

Funkcia xml_set_unparsed_entity_decl_handler() regis−<br />

truje v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML obsluhu deklarácie<br />

nea<strong>na</strong>lyzovanej entity. Tá je volaná parserom vtedy, keï v<br />

dokumente XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akúko¾vek deklaráciu nea<strong>na</strong>ly−<br />

zovanej entity.<br />

Int xml_set_unparsed_entity_decl_handler(int parser,<br />

string obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent);<br />

Funkcia obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent musí vyzera� takto:<br />

Obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent(int parser, string <strong>na</strong>zov_entity, string<br />

zaklad, string systemID, string publicID, string <strong>na</strong>zov_zapisu);<br />

Nazov_zapisu urèuje typ nea<strong>na</strong>lyzovaných dát. Funkcia<br />

xml_set_default_handler() registruje v parseri XML „de−<br />

fault“ obsluhu. Táto obsluha sa volá vo všetkých uzloch<br />

bez registrovaných obslu�ných funkcií. Ak sú v parseri za−<br />

registrované obslu�né funkcie zaèiatku a konca elemen−<br />

tov, parser v�dy, ak v dokumente XML nájde poèiatoènú a<br />

koncovú z<strong>na</strong>èku, zavolá „default“ obsluhu.<br />

Int xml_set_default_handler(int parser, string obsluha);<br />

K zavolaniu u�ívate¾om definovanej obsluhy dôjde vo<br />

všetkých uzloch dokumentu XML, pre ktoré sú zaregistro−<br />

vané obslu�né funkcie. Táto funkcia musí vyzera� takto:<br />

Obsluha(int parser, string data);<br />

V <strong>na</strong>sledujúcej èasti si dokonèíme tému XML a <strong>na</strong>èrie−<br />

me do nieèoho tajomnejšieho, ako je triedenie a spraco−<br />

vanie dát. U� teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

7/2004 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

DirectAnimation<br />

18. èas��<br />

V predchádzajúcej èasti sme sa oboznámili s multimediálnymi ovládacími prvkami v rámci<br />

API DirectAnimation. Pou�itie Active X multimediálnych ovládacích prvkov DirectAnimation<br />

poskytuje mo�nos� umiestni� <strong>na</strong> web zaujímavý multimediálny obsah ve¾mi jednoduchým<br />

spôsobom. Naposledy sme sa zaoberali ovládacím prvkom Path. Ukázali sme si, ako mô�eme<br />

prostredníctvom neho ovláda� pohyb ¾ubovo¾ného objektu <strong>na</strong> webovej stránke. Tentoraz<br />

vám predstavíme ïalšie ovládacie prvky, a to Sequencer a Sprite.<br />

MULTIMEDIÁLNY OVLÁDACÍ PRVOK SEQUENCER. Ovládací prvok Sequen−<br />

cer predstavuje nástroj <strong>na</strong> vytváranie komplexných sekvencií alebo postupností rôznych<br />

akcií iných ovládacích prvkov alebo dy<strong>na</strong>mických elementov HTML.<br />

Sequencer riadi volanie funkcií a subrutín skriptovacích jazykov VBScript, JScript a pod.<br />

Aby sme mohli ovládací prvok pou�i�, musíme vlo�i� inštanciu tohto objektu <strong>na</strong> strán−<br />

ku <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />

<br />

<br />

Parameter id je identifikátor ovládacieho prvku.<br />

Jednotlivé volané procedúry špecifikujeme v metóde object.AT() ovládacieho prvku, <strong>na</strong><br />

ktorú sa podrobne pozrieme neskôr. Teraz sa pozrime <strong>na</strong> struèný preh¾ad metód a udalos−<br />

tí ovládacieho prvku Sequencer.<br />

Metódy ovládacieho prvku Sequencer<br />

Metóda Opis<br />

At Špecifikuje vyvolané akcie alebo procedúry.<br />

Pause Pozastaví prehrávanie èi�e sekvenèné volanie procedúr.<br />

Play Spustí súbor volaných akcií, ak je prehrávanie zastavené, alebo pokraèuje<br />

v prehrávaní v prípade jeho pozastavenia.<br />

Seek Skok <strong>na</strong> novú pozíciu prehrávania sekvencie.<br />

Stop Zastaví prehrávanie súboru akcií.<br />

Udalosti ovládacieho prvku Sequencer<br />

Udalos� Opis<br />

oninit Je vyvolaná, keï objekt je po prvýkrát <strong>na</strong>èítaný do pamäte.<br />

onpause Je spustená po dokonèení metódy Pause.<br />

onplay Táto udalos� je vyvolaná v momente zaèiatku prehrávania<br />

z predchádzajúceho zastaveného alebo pozastaveného stavu.<br />

onseek Je vyvolaná po dokonèení metódy Seek.<br />

onstop K tejto udalosti dôjde po zastavení prehrávania.<br />

Na jednoduchom príklade si uká�eme pou�itie a prácu s objektom Sequencer pro−<br />

stredníctvom skriptovacieho jazyka JScript. V tomto príklade bude sequencer opakovane<br />

vola� JScript funkciu, ktorej úlohou bude meni� polohu iného objektu animácie, v <strong>na</strong>šom<br />

prípade div oddielu s jednoduchým textovým re�azcom.<br />

Príklad JS_18_1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Tie break – volite¾ný parameter typu integer, ktorý mô�e by� v hodnote −1, 0 alebo klad−<br />

ná hodnota typu integer. Parameter slú�i <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie priority akcie v prípade, �e je<br />

vykonávaných viac akcií v rov<strong>na</strong>ký èas. Východisková hodnota je −1, èo predstavuje<br />

<strong>na</strong>jni�šiu prioritu. To z<strong>na</strong>mená, �e táto akcia bude vyko<strong>na</strong>ná ako posledná. Naopak,<br />

hodnota 0 z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>jvyššiu prioritu, akcia bude vyko<strong>na</strong>ná <strong>na</strong>jprv.<br />

Drop threshold – volite¾ný parameter, hodnota typu double vo formáte sekundy.milise−<br />

kundy, ktorá <strong>na</strong>stavuje dobu, do ktorej musí by� akcia vyko<strong>na</strong>ná, i<strong>na</strong>k bude vypustená z<br />

aktuálneho cyklu. Východisková hodnota je (−1.000), ktorá z<strong>na</strong>mená, �e akcia nemá pri−<br />

radenú dobu, do ktorej sa musí vyko<strong>na</strong>�, a teda nedôjde k jej vypusteniu z cyklu pred<br />

vyko<strong>na</strong>ním. Pou�itie tohto parametra je u�itoèné <strong>na</strong> optimalizáciu výkonu sequencera<br />

pomocou racio<strong>na</strong>lizácie mno�stva akcií, ktoré musí v urèitej dobe vyko<strong>na</strong>�. Napríklad ak<br />

sequencer obsluhuje komplexný a ve¾mi zlo�itý actionset, správne <strong>na</strong>stavenie tohto<br />

parametra mô�e zabráni� prílišnému spomaleniu a umo�ní dosiahnu� vykonávanie<br />

k¾úèových akcií v pribli�ne po�adovanom èase.<br />

Metódu mô�eme pou�i� <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Seq("ActionSet1").At(0.000, "Move",−1, 0.33, 1);<br />

Zápis hovorí, �e objekt sequencer identifikovate¾ný ako „Seq“ bude v rámci súboru<br />

„ActionSet1“ vola� procedúru Move(), prièom vykonávanie akcie sa zaène ihneï po ini−<br />

cializácii sequencera. K vykonávaniu tejto akcie dôjde ka�dých 33 milisekúnd s prioritou 1.<br />

Syntax a pou�itie ostatných metód, ako Play(), Stop(), Pause(), Seek(time), sú ve¾mi jed−<br />

noduché a uká�eme si to <strong>na</strong> metóde Play().<br />

VBScript syntax<br />

call object("actionset<strong>na</strong>me" ).Play<br />

JScript syntax<br />

object.item("actionset<strong>na</strong>me").Play( )<br />

Parametre<br />

Object<br />

identifikátor objektu sequencer.<br />

Actionset<strong>na</strong>me<br />

názov action setu.<br />

Predchádzajúci príklad doplníme o dve tlaèidlá a v obsluhe ich udalostí budeme vola�<br />

niektoré základné metódy objektu sequencer.<br />

Príklad JS_18_2<br />

<br />

<br />

DirectAnimation<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

// opakovane vola<strong>na</strong> funkcia Move,<br />

// ktora pridava 10 px k vlastnosti top animovaneho objektu<br />

//<br />

function Move() {<br />

strTop = new String(img1.style.top);<br />

strTop = strTop.substring(0,strTop.indexOf("px"));<br />

numTop = Number(strTop);<br />

numTop += 10;<br />

if (numTop > 480) {<br />

numTop = 10;<br />

}<br />

img1.style.top = numTop;<br />

};<br />

<br />

<br />

// obsluha onInit udalosti<br />

// inicializacia objektu sequencer<br />

Seq("ActionSet1").At(0.000, "Move",−1, 0.33, 1);<br />

Seq("ActionSet1").Play();<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

V príklade v kóde obsluhy udalosti object.onInit(), ku ktorej dôjde po inicializácii objek−<br />

tu sequencer, sme definovali actionset a spustili animáciu metódou object.Play(). Presná<br />

syntax udalosti onInit() v oboch skriptovacích jazykoch je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

VBScript syntax<br />

Sub object_oninit<br />

script<br />

End Sub<br />

JScript syntax<br />

<br />

<br />

Parametre<br />

Object<br />

identifikátor objektu sequencer.<br />

Script<br />

skript, ktorý sa má vyko<strong>na</strong>�.<br />

Vytvorenie jednotlivých súborov akcií a spustenie sequencera z udalosti onInit() zabez−<br />

peèí zaèiatok prehrávania ihneï po kompletnom <strong>na</strong>èítaní sequencera do pamäte.<br />

Ostatné udalosti sa u� vz�ahujú <strong>na</strong> konkrétny actionset. Tak <strong>na</strong>príklad udalos� object.on−<br />

Stop(), ktorej syntax je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

VBScript Syntax<br />

Sub object_onstop(actionset<strong>na</strong>me)<br />

script<br />

End Sub<br />

JScript Syntax<br />

<br />

<br />

Parametre<br />

Object – identifikátor objektu sequencer.<br />

Actionset<strong>na</strong>me – názov zastaveného actionsetu.<br />

Obsluhu tejto udalosti mô�eme <strong>na</strong>písa� <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Sub object_onstop(actionset<strong>na</strong>me)<br />

If actionset<strong>na</strong>me="ActionSet1" then<br />

Call Seq("ActionSet2").play<br />

Else<br />

Call Seq("ActionSet1").play<br />

Endif<br />

End Sub<br />

V príklade predpokladáme, �e sequencer riadi dva súbory ActionSet1 a ActionSet2. Ak<br />

dôjde k zastaveniu vykonávania jedného súboru akcií, druhý bude spustený.<br />

Tým sme ukonèili opis ovládacieho prvku Sequencer. Ïalej sa pozrieme <strong>na</strong> ovládací pr−<br />

vok Sprite.<br />

OVLÁDACÍ PRVOK SPR<strong>IT</strong>E. Multimediálny ovládací prvok Sprite predstavuje ná−<br />

stroj <strong>na</strong> ovládanie spriteových animácií. Takáto animácia je tvorená rýchlou výmenou sta−<br />

tických bitmapových obrázkov. Prvok Sprite zahàòa kontrolu <strong>na</strong>d rýchlos�ou prehrávania<br />

animácie (výmeny obrázkov), zmeny smeru prehrávania, ako aj skok <strong>na</strong> vybranú snímku.<br />

Prostredníctvom neho mô�eme ve¾mi rýchlo vytvori� zaujímavé dy<strong>na</strong>mické animácie,<br />

<strong>na</strong>príklad v podobe animovaných tlaèidiel reagujúcich <strong>na</strong> rôzne udalosti, ako pohyb uka−<br />

zovate¾a <strong>na</strong>d objektom, kliknutie a iné.<br />

Zdroj jednotlivých snímok mô�e tvori� jeden súbor ako mapa spriteov alebo jednotlivé<br />

súbory s jednotlivými obrázkami. Zdroj mô�e by� vo formáte .gif, .jpg, .png (Portable<br />

Network Graphics) alebo .wmf (windows metafile). Prvok Sprite mô�e obsahova� sním−<br />

kovú mapu, ktorá spresòuje èas a poradie zobrazenia konkrétnej snímky. Nakoniec mô�e−<br />

me oz<strong>na</strong>èi� snímky, pri ktorých dôjde k vyvolaniu urèitej preddefinovanej udalosti.<br />

7/2004 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

Prehrávanie animácie sa zaène <strong>na</strong>jskôr v momente, keï sú <strong>na</strong>èítané všetky zdrojové<br />

súbory.<br />

Objekt Sprite vlo�íme <strong>na</strong> webovú stránku <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />

<br />

[]<br />

<br />

Parametre<br />

Object Identifikátor Sprite objektu.<br />

Property | Method Názov vlastnosti alebo metódy ovládacieho prvku Sprite.<br />

PropertyValue Platná hodnota pre uvedenú vlastnos� alebo metódu.<br />

V prípade pou�itia prvku Sprite z prostredia skriptovacieho jazyka JScript alebo VBScript<br />

pristupujeme k vlastnostiam a metódam prvku týmto spôsobom:<br />

object.Property | Method [=PropertyValue]<br />

Teraz si <strong>na</strong> jednoduchom príklade uká�eme vytvorenie a prehranie spriteovej animácie<br />

pomocou ovládacieho prvku Sprite.<br />

Príklad HTML_18_3<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Celý rad vlastností, metód a udalostí prvku Sprite, ktoré animáciu ovplyvòujú, si opíše−<br />

me ïalej. Teraz sa zameriame <strong>na</strong> zdroj spriteovej grafiky. Ten je urèený vlastnos�ou object.<br />

sourceURL.<br />

Parametrická syntax<br />

<br />

Skriptovacia syntax<br />

object.SourceURL = URL<br />

Parametre<br />

Object<br />

Identifikátor objektu Sprite.<br />

URL<br />

Re�azec predstavujúci cestu k zdrojovému súboru, obsahujúci spriteovú grafiku.<br />

Zdrojový súbor s grafikou vytvoríme v ¾u−<br />

Obr. è. 1<br />

bovo¾nom grafickom programe. Tento súbor<br />

Zdrojový súbor – predstavuje mapu spriteov, teda ved¾a seba<br />

mapa spriteov umiestnené jednotlivé snímky animácie. Po−<br />

radie a spôsob rozlo�enia znázoròuje obrá−<br />

zok è. 1.<br />

Tu mô�eme vidie� výhody pou�itia ovládacieho prvku Sprite<br />

oproti pou�itiu jednoduchých animácií, aké poskytuje <strong>na</strong>príklad<br />

formát gif. Tie spoèívajú <strong>na</strong>jmä v tom, �e zdrojový súbor mô�e by�<br />

vo všetkých prv uvedených formátoch, èo umo�òuje ove¾a viac<br />

mo�ností pri optimalizácii ve¾kosti zdrojového súboru volite¾nou<br />

farebnou håbkou a stupòom kompresie. Na druhej strane máme mo�nos� riadi� animáciu<br />

<strong>na</strong> úrovni snímok, èi�e v ¾ubovo¾nom èase mô�eme zobrazi� ktorúko¾vek snímku. V nepo−<br />

slednom rade je zaujímavá aj ¾ubovo¾ná zme<strong>na</strong> rýchlosti prehrávania animácie, ako aj<br />

transparentnosti, teda farby, ktorá sa má javi� ako transparentná.<br />

V ïalšej èasti sa bli�šie pozrieme <strong>na</strong> niektoré vlastnosti a metódy ovládacieho prvku<br />

Sprite. Na záver si necháme ovládací prvok Structured Graphics.<br />

Andrej Luchava<br />

128 PC REVUE 7/2004<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

Java 2 Enterprise<br />

Edition pod lupou / 1. èas��: Úvod<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Plná<br />

verzia<br />

Zaèí<strong>na</strong>me nový seriál, o ktorom som sa zmienil v závere 17. èasti seriálu o pokroèi−<br />

lom programovaní v Jave, <strong>na</strong> ktorý by som chcel <strong>na</strong>dviaza�. Ako u� názov <strong>na</strong>povedá,<br />

budeme sa venova� platforme Java 2 Enterprise Edition a technológiám, ktoré sú s<br />

òou úzko späté alebo sú pre òu k¾úèové.<br />

ÈO JE J2EE? Java 2 Enterprise Edition sa dá charakterizova� ako softvérová plat−<br />

forma slú�iaca <strong>na</strong> vývoj enterprise aplikácií. Táto charakteristika je síce dos� obšír<strong>na</strong><br />

a všeobecná, ale vystihuje podstatu J2EE. Pre nás je <strong>na</strong>jdôle�itejším rozdielom to, �e<br />

sa prestávame pozera� <strong>na</strong> Javu ako <strong>na</strong> jazyk a zaèí<strong>na</strong>me ju vníma� ako softvérovú<br />

platformu. V tomto ponímaní ju mô�eme chápa� ako konkurenènú technológiu plat−<br />

formy .NET od Microsoftu. Tu dochádza k èastým nezrov<strong>na</strong>lostiam, preto�e ¾udia−<br />

laici majú èasto sklony porovnáva� Javu a .NET tak, �e Javu chápu ako programova−<br />

cí jazyk a .NET ako „nieèo podobné“, prípadne majú sklony pod pojmom .NET chápa�<br />

programovací jazyk C#.<br />

Vrá�me sa k Java 2 Enterprise Edition. Táto platforma je urèená <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> vývoj a<br />

<strong>na</strong>sadenie viacvrstvových komponentových aplikácií, èo z<strong>na</strong>mená, �e svojím spôso−<br />

bom preddefinováva urèité programátorské štandardy a techniky, ktoré je vhodné<br />

pri vývoji aplikácií pre túto platformu dodr�iava�. J2EE je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi silná platfor−<br />

ma a okrem technológií, ktoré tvoria jadro a základ aplikácií vyvíjaných pre túto plat−<br />

formu (JSP, Servlety...), obsahuje podporu aj rôznych ïalších podporných technoló−<br />

gií, <strong>na</strong>pr. prostriedky <strong>na</strong> prácu s XML, databázami alebo distribuovanými aplikácia−<br />

mi. My sa v tomto seriáli s týmito technológiami postupne oboznámime.<br />

Momentálne existuje J2EE vo verzii 1.4, èo je relatívne nedávno vydaná verzia (aj<br />

keï ako beta verzia bola k dispozícii u� dlhší èas). Táto verzia obsahuje aj nové ver−<br />

zie špecifikácií Servlet 2.4, JSP 2.0, EJB 2.1 atï. V èase písania tohto èlánku existujú<br />

dva aplikaèné servery spåòajúce špecifikácie J2EE 1.4, a to Sun Java System Appli−<br />

cation Server Platform Edition 8 FCS priamo od spoloènosti Sun a Websphere od<br />

IBM. Je len otázkou èasu, kedy budú k dispozícii ïalšie aplikaèné servery spåòajúce<br />

úplnú kompatibilitu s touto novou špecifikáciou. Mo�no vás zaujme jeden z projek−<br />

tov vyvíjaných pod hlavièkou Apache s názvom Geronimo (http://incubator.apache.<br />

org/projects/geronimo/index.html), ktorý má ambíciu sta� sa prvým open source<br />

J2EE kontajnerom.<br />

J2EE SDK verzia 1.4 je distribuovaná ako súèas� sunovského aplikaèného servera<br />

Sun Java System Application Server Platform Edition 8, resp. ako ukazuje obrázok 1<br />

(zdroj: http://java.sun.com/j2ee/1.4/download.html), sunovský aplikaèný server je<br />

súèas�ou J2EE SDK distribuovaného spoloènos�ou Sun. Súèas�ou tohto aplikaèného<br />

servera je J2EE 1.4 API a ïalšie podporné súèasti, ktorým sa tie� budeme v tomto<br />

seriáli venova�.<br />

To však nez<strong>na</strong>mená, �e iné spoloènosti nemô�u ponúka� vlastné implementácie J2EE,<br />

preto�e J2EE sama osebe je len špecifikácia. Existuje viacero implementácií a sú takisto<br />

dodávané ako súèasti aplikaèných serverov iných spoloèností. Aký aplikaèný server bude−<br />

te pri vývoji svojich aplikácií pou�íva� vy, je len a len <strong>na</strong> vás, príklady v tomto seriáli však<br />

budú demonštrované <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nom aplikaènom serveri od spoloènosti Sun.<br />

TERMINOLÓGIA. Na úvod sa nevyhneme objasneniu niektorých základných ter−<br />

mínov, bez ktorého by výklad o J2EE nebol príliš efektívny.<br />

Prvým pojmom, s ktorým sa oboznámime, je komponent (webový komponent).<br />

Komponenty sú základné elementy <strong>na</strong> budovanie webových aplikácií (pozri ïalej) <strong>na</strong><br />

platforme J2EE. Pod pojmom komponent budeme rozumie� súèasti webových apli−<br />

kácií, ako sú <strong>na</strong>príklad servlety, stránky JSP alebo EJB (Enterprise Java Beans).<br />

Rov<strong>na</strong>ko dôle�itý pojem je webová aplikácia (skrátene aj webaplikácia). Webová<br />

aplikácia v ponímaní platformy J2EE je aplikácia be�iaca <strong>na</strong> strane servera. Webová<br />

aplikácia pozostáva z viacerých súèastí, okrem webových komponentov to mô�u by�<br />

statické stránky, kni�nice tried, obrázky a pod. Súèas�ou ka�dej webovej aplikácie je<br />

deskriptor, ktorý ju opisuje a špecifikuje parametre jej <strong>na</strong>sadenia <strong>na</strong> aplikaèný server.<br />

Tento deskriptor má formu súboru XML, v ktorom sú špecifikované parametre apli−<br />

kácie a jej jednotlivých komponentov. Deskriptory preto tvoria dôle�itú súèas� webo−<br />

vých aplikácií, tak�e sa im rozhodne budeme venova� ve¾mi podrobne.<br />

Ïalším elementárnym pojmom je webový kontajner, skrátene webkontajner alebo<br />

len kontajner. Ako ste si mohli všimnú� u� v predchádzajúcom seriáli o Jave, pojem<br />

kontajner je v javovskej technológii z<strong>na</strong>ène vyu�ívaný. V ponímaní J2EE chápeme kon−<br />

tajner ako prostredie, v ktorom be�ia webové aplikácie. Kontajner poskytuje webo−<br />

vým aplikáciám a ich komponentom implementáciu rozhraní API, tak ako mu to<br />

ukladá špecifikácia J2EE. Kontajner sa takisto stará o �ivotné cykly jednotlivých kom−

Schéma J2EE aplikácií a kontajnera<br />

ponentov. Èo je �ivotný cyklus komponentu, to sa dozviete, keï sa budeme podrobnejšie<br />

venova� komponentom.<br />

INŠTALÁCIA. Tak�e musíte zaèa� tým, �e <strong>na</strong>vštívite domovskú stránku Java 2 Enter−<br />

prise Edition, ktorú nájdete <strong>na</strong> adrese http://java.sun.com/j2ee/index.jsp. Tu nájdete<br />

ve¾a u�itoèných informácií, teraz je však pre nás zaujímavejšia stránka http://java.sun.com/<br />

j2ee/1.4/download.html, kde si mô�ete stiahnu� J2EE SDK, a to buï balíèek All−in−one<br />

bundle, alebo Separate bundle – všetky súèasti osobitne. V balíèku all−in−one nájdete spo−<br />

mí<strong>na</strong>ný Sun Java System Application Server Platform Edition 8 FCS, JDK Standard Edition<br />

vo verzii 1.4.2 (verziu Standard Edition musíte ma� <strong>na</strong>inštalovanú, ak chcete pou�íva�<br />

Enterprise Edition, preto�e v podstate ide o akúsi <strong>na</strong>dstavbu), uká�kové aplikácie pre J2EE<br />

a dokumentáciu k danej verzii J2EE API (1.4). Všetky tieto súèasti si mo�no stiahnu� oso−<br />

bitne (separate bundle). Ja osobne vyu�ívam túto mo�nos�, preto�e pou�ívam u� pred−<br />

tým <strong>na</strong>inštalovanú verziu JDK Standard Edition, a to beta verziu Tiger 1.5.0. Tak�e mi<br />

staèilo <strong>na</strong>inštalova� len Sun Java System Application Server. Dokumentáciu a príklady si<br />

staèí rozbali� inde, ale tieto súèasti nie sú potrebné <strong>na</strong> beh, tak�e si ich netreba s�ahova�.<br />

Minimálne dokumentáciu by som vám však ve¾mi odporúèal stiahnu�. Inštalácia je bez−<br />

problémová, v prípade, �e máte u� <strong>na</strong>inštalované JDK Standard Edition, je lepšie, ak si len<br />

doinštalujete spomí<strong>na</strong>ný aplikaèný server.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní máte k dispozícii štyri serverové slu�by <strong>na</strong> spustenie: HTTP (webový<br />

kontajner <strong>na</strong> porte 8080), HTTPS (webový kontajner so zabezpeèením <strong>na</strong> porte 1043),<br />

administrátorská konzola (<strong>na</strong> porte 4848) a databázový server Pointbase (<strong>na</strong> porte 9092).<br />

Vo zvyšku tejto èasti sa budeme venova� jednotlivým <strong>na</strong>inštalovaným súèastiam.<br />

SPUSTENIE A BEH APLIKAÈNÉHO SERVERA. Po úspešnej inštalácii máte mo�−<br />

nos� svoj aplikaèný server <strong>na</strong>konfigurova�. My sa zatia¾ uspokojíme s implicitným <strong>na</strong>sta−<br />

vením s tým, �e vyplníte iba informácie <strong>na</strong> prihlasovanie do administrátorskej konzoly,<br />

teda administrátorské heslo. K tomuto kroku vás vyzve aplikácia hneï po inštalácii.<br />

Následne spustite aplikaèný server z ponuky Štart v menu Programs −> Sun Microsystems<br />

−> J2EE 1.4 SDK −> Start Default Server. Otvorí sa vám textová konzola, v ktorej uvidíte<br />

priebeh štartovania servera. Po spustení servera si mô�ete spusti� administrátorskú kon−<br />

zolu (pozri obrázok 4). Administrátorská konzola sa spúš�a z tej istej zlo�ky menu ako<br />

aplikaèný server, a to kliknutím <strong>na</strong> polo�ku Admin Console. V závislosti od toho, ako ste<br />

si administrátorskú konzolu <strong>na</strong>stavili pri inštalácii, budete teraz musie� zada� svoje admi−<br />

nistrátorské heslo. Administrátorská konzola je rozdelená <strong>na</strong> tri èasti: hornú, ¾avú a pravú.<br />

V hornej èasti sú uvedené základné informácie a systémové polo�ky menu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> od−<br />

hlásenie). V ¾avej èasti máte hlavné menu, umo�òujúce správu aplikácií, konexií JDBC,<br />

slu�ieb JNDI, kontajnerov, HTTP, ORB a ïalších. Pravá èas� administrátorskej konzoly je<br />

obsahová, teda sa v nej zobrazujú informácie <strong>na</strong> základe toho, ktorú polo�ku v ¾avom<br />

menu vyberiete. Po prihlásení máte mo�nos� vidie� základné údaje o <strong>na</strong>stavení servera,<br />

JVM, logovaní a monitorovaní. Administrátorská konzola nám bude z<strong>na</strong>ène u¾ahèova�<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

prácu pri konfigurácii aplikácií a ich umiestòovaní <strong>na</strong> server (deploying), tak�e sa s òou v<br />

ïalších èastiach tohto seriálu ešte párkrát stretneme.<br />

Ïalšia u�itoèná utilita <strong>na</strong> umiestòovanie aplikácií <strong>na</strong> server je Deploytool (obrázok 5).<br />

Pokia¾ si ju spustíte, mô�ete sa prihlási� k svojmu aplikaènému serveru tak, �e <strong>na</strong>ò dvakrát<br />

kliknete a zadáte svoje prihlasovacie údaje. Momentálne <strong>na</strong> serveri neuvidíte nijaké apli−<br />

kácie, ale to sa v blízkej budúcnosti zmení ☺. Na umiestnenie aplikácií <strong>na</strong> aplikaèný server<br />

máme teda u� dve mo�nosti – pou�i� utilitu Deploytool alebo administrátorskú konzolu. Ja<br />

osobne uprednostòujem Deploytool, keï�e ide o utilitu, ktorá bola pou�ívaná dlhšie a osved−<br />

èila sa mi, ale pokia¾ vám viac vyhovuje administrátorská konzola, vo¾ba je len <strong>na</strong> vás.<br />

Po inštalácii Sun Java System Application Servera 8 sa vám automaticky <strong>na</strong>inštaloval aj<br />

databázový server Pointbase, ktorému sa budeme podrobnejšie venova� neskôr, keï sa<br />

budeme zaobera� databázami a JDBC.<br />

ZASTAVENIE SERVERA. Zastavenie servera prebieha podobne ako jeho spustenie.<br />

V ponuke Štart vyberiete Programs −> Sun Microsystems −> J2EE 1.4 SDK −> Stop Default<br />

Server. Po zastavení aplikaèného servera, samozrejme, nie sú k dispozícii webový kontaj−<br />

ner a zabezpeèený webový kontajner, ale logicky ani administrátorská konzola.<br />

ZÁVER. Máme za sebou prvú èas� nového seriálu o platforme Java 2 Enterprise Edition.<br />

Bola o nieèo kratšia ako v seriáli o pokroèilom programovaní v Jave, ale je to len preto, �e<br />

ide o úvodnú èas�. V ïalšom èísle sa u� zaèneme venova� servletom a plne vyu�ijeme<br />

vyhradený priestor. Tak�e dovtedy vám odporúèam <strong>na</strong>inštalova� si všetok potrebný<br />

softvér a pripravi� sa <strong>na</strong> pokraèovanie.<br />

Andrej Chu<br />

Inštalácia Sun Java<br />

System Application<br />

Server Platform<br />

Edition 8 FCS<br />

Odporúèaná literatúra:<br />

Marty Hall: Core Servlets and JavaServer Pages. Prentice Hall PTR (vyšlo aj v èeskom pre−<br />

klade pod názvom Java servlety a stránky JSP vo vydavate¾stve Neocortex v roku 2001).<br />

Kolektív autorov: Professio<strong>na</strong>l Java Server Programming J2EE, 1.4 Edition. Wrox Press<br />

2003 (prípadne kvalitné je aj predchádzajúce a lacnejšie vydanie z roku 2001, týkajúce sa<br />

J2EE 1.3).<br />

Budi Kurniawan: Java for the Web with Servlets, JSP, and EJB. SAMS 2002.<br />

Rod Johnson: Expert One−on−One J2EE Design and Development. Wrox Press 2002.<br />

Kvalitnej literatúry o J2EE je dnes u� ve¾a, tak�e odporúèam <strong>na</strong>vštívi� nejaké internetové<br />

kníhkupectvo. Samozrejme, väèši<strong>na</strong> literatúry je v anglickom jazyku, ale �a�ko si predsta−<br />

vi� programátora, ktorý by toto poèítaèové esperanto neovládal.<br />

7/2004 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

HTML + TIME<br />

5. èas��: Ladenie pohybu<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

V predošlých štyroch èlánkoch sme predstavili niektoré mo�nosti, ktoré ponúka<br />

HTML+TIME vo webovom prehliadaèi Internet Explorer. Naposledy sme ukázali príklady,<br />

v ktorých bol predpísaný pohyb objektov <strong>na</strong> stránke. Bol to pohyb po priamkach, ale aj<br />

krivkách, pohyb rovnomerný, zrýchlený aj spomalený. Tieto vlastnosti pohybu mô�eme v<br />

HTML+TIME dosiahnu� jednoducho. Staèí pou�i� prvok t:animateMotion a definova� mu<br />

príslušné atribúty. Pri príprave predošlého èlánku som stál pred problémom: zvoli� vhod−<br />

nú formu opisu vlastností pohybu. Ako samozrejmé sa ponúkalo riešenie ukáza� dráhu<br />

pohybu a èasový diagram. Pokus vytvori� také obrázky „ruène“ som zamietol. Rozhodol<br />

som sa vytvori� doplnky do kódu príkladov, ktoré by dráhu aj èasový diagram pohybu<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj <strong>na</strong>kreslili. Výsledok ukazuje obr. 1. Na snímke stránky v ¾avej èasti je dráha<br />

letu motý¾a. Snímka v pravej èasti ukazuje èasový diagram.<br />

Obr. 1 Charakteristiky pohybu objektu – dráha a èasový diagram<br />

Rozšírenie príkladov nemusí slú�i� iba <strong>na</strong> získanie obrázkov k èlánku. Je <strong>na</strong>to¾ko zaují−<br />

mavé, �e ho mo�no pou�i� aj <strong>na</strong> „ladenie“ – sledovanie pohybu objektov <strong>na</strong> stránke. Od−<br />

tia¾ bol u� iba krôèik k tomu, aby som toto riešenie predstavil aj èitate¾om tohto seriálu.<br />

V riešení je pou�ité HTML+TIME v kombinácii s JavaScriptom.<br />

AKO SLEDOVA� POHYB. Podstatu sledovania pohybu objektu <strong>na</strong> stránke zachytá−<br />

va obr. 1. Vidíme tam motý¾a – pohybujúci sa objekt – a dodatoèné údaje, ktoré s jeho<br />

pohybom súvisia. Pod <strong>na</strong>dpisom je text meniaci sa poèas pohybu. V òom je:<br />

� t – èas, ktorý uplynul od zaèiatku pohybu v sekundách,<br />

� x – aktuál<strong>na</strong> x−ová (vodorovná) súradnica pohybujúceho sa objektu,<br />

� y – aktuál<strong>na</strong> y−ová (zvislá) súradnica pohybujúceho sa objektu.<br />

Okrem toho tam vidíme:<br />

� body dráhy – umo�òujú sledova� skutoènú dráhu pohybu objektu,<br />

� bublinovú pomoc – zobrazí sa pri umiestnení kurzora myši <strong>na</strong> niektorý z bodov dráhy<br />

pohybu objektu, obsahuje èas polohy objektu v danom bode, poèítaný v sekundách<br />

od zaèiatku pohybu,<br />

� výpis v stavovom riadku – ukazuje aktuálnu pozíciu kurzora myši.<br />

Výpis 1: Kód stránky s lietajúcim motý¾om<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

<br />

<br />

Pohyb_3<br />

<br />

<br />

Pohyb_3<br />

Výpis 4: Základ stránky èasového diagramu pohybu – Draha.htm<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

VÝPIS ÚDAJOV O POHYBE. Na sledovanie výpisu údajov o pohybe je pou�itý prvok<br />

span (riadky 15 a� 18). V polo�ke tabu¾ky štýlov mu priraïujeme správanie v súlade s<br />

mo�nos�ami HTML+TIME. Tým sú vytvorené predpoklady <strong>na</strong> pou�itie atribútov:<br />

� dur – doba trvania (duration) èasu aktuálnosti prvku je jed<strong>na</strong> stoti<strong>na</strong> sekundy,<br />

� repeatCount – hodnotou "indefinite" je predpísaný nekoneèný poèet opakovaní,<br />

� fill – hodnotou "hold" je predpísané udr�anie dosiahnutého stavu,<br />

� onrepeat – obsluha udalosti pri opakovaní, t. j. po vypršaní èasu, ktorý je definovaný v dur.<br />

V obsluhe udalosti onrepeat je modifikovaný vnútorný text prvku, t. j. innerText. Je mu<br />

priradená hodnota získaná funkciou Info (je v súbore ufo.js). Táto funkcia preberá dva argu−<br />

menty. V prvom oèakáva objekt prvku, ktorý riadi animáciu. V <strong>na</strong>šom príklade je to am – iden−<br />

tifikátor prvku t:animateMotion z riadka 20. V druhom argumente preberá objekt pohybujú−<br />

ceho sa objektu. V <strong>na</strong>šom príklade je to Obr – identifikátor prvku img z riadka 19.<br />

V obsluhe udalosti onrepeat je volaná aj metóda PridajBod objektu Draha. Okrem objek−<br />

tu prvku animácie (am) a pohybujúceho sa obrazu (Obr) preberá aj hodnotu premennej bStop.<br />

Táto premenná je definovaná v ufo.js. Na zaèiatku má hodnotu false. Po skonèení animácie<br />

získa hodnotu true – je to v obsluhe udalosti onend prvku t:animateMotion v riadku 26.<br />

ROZŠÍRENIE PRVKU ANIMÁCIE<br />

Prvok t:animateMotion bol v porov<strong>na</strong>ní s kódom z výpisu 1 rozšírený o atribúty:<br />

� id – jednoz<strong>na</strong>èný identifikátor – jeho hodnota je pou�itá v riadku 17.<br />

� onend – obsluha udalosti koniec animácie.<br />

V obsluhe udalosti onend je hodnota globálnej premennej bStop <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> true.<br />

Metódou Zobraz objektu Draha je prikázané, aby zobrazil zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né body dráhy po−<br />

hybu. Výsledkom je postupnos� bodov, ktorými sa objekt pohyboval. Vidie� ich <strong>na</strong> obr. 1.<br />

KÓD FUNKCIÍ A OBJEKTOV. Zdrojový kód funkcií, tried a objektov, ktoré umo�òujú<br />

sledova� pohyb objektov, je vo výpise 3, ktorý nájdete <strong>na</strong> prilo�enom CD.<br />

Komentáre, ktoré sú v zdrojom kóde, mô�u pomôc� pri pochopení podstaty riešenia.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e <strong>na</strong> doplnenie bodov dráhy sú vyu�ité mo�nosti, ktoré ponúka ob−<br />

jektový model dokumentu (pozri <strong>na</strong>pr. riadok 55). Základ stránky <strong>na</strong> vytvorenie èasového<br />

diagramu pohybu objektu je vo výpise 4.<br />

Uvedený kód stránky je v skripte doplnený o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né body dráhy pohybu sledo−<br />

vaného objektu (pozri triedu CDraha a funkciu Tabulka – riadok 103 vo výpise 3).<br />

Po malom odboèení k ladiacim pomôckam <strong>na</strong> sledovanie pohybu, ktoré sme urobili v<br />

tomto èlánku, sa v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku vrátime k predstavovaniu mo�ností HTML+TIME.<br />

Budeme sa zamýš¾a� <strong>na</strong>d mo�nos�ou o�ivenia menu.<br />

Imrich Buranský<br />

<br />

<br />

Dráha<br />

<br />

table {border:outset 2pt;}<br />

td {border:outset 1pt; text−align:right; }<br />

#Graf { position:absolute; left:10; top:100; height:202;<br />

width:202;<br />

border−width:1px; border−style:solid; }<br />

#SipkaL { position:absolute; left:8; top:102; font−size:15; }<br />

#SipkaT { position:absolute; left:200; top:293; font−size:15; }<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Dráha<br />

Èasový diagram<br />

<br />

<br />

<br />

^ l<br />

&gt;&nbsp; t <br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

it [sek]xydl<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II<br />

2. èas��<br />

V tomto pokraèovaní nášho seriálu <strong>na</strong> vás èakajú experimenty, ktoré mô�ete pri progra−<br />

movaní v jazyku Visual Basic .NET vyu�i�. Prv ako sa spoloène ponoríme do hlbín Visual<br />

Basicu .NET, by som vás chcel oboznámi� s dvoma zále�itos�ami. Prvou je systém èíslo−<br />

vania programátorských experimentov, ktoré tvoria nosný pilier tohto seriálu. Jednotlivé<br />

experimenty sú èíslované priebe�ne, a preto nemusíte by� prekvapení z toho, �e úvodný<br />

experiment disponuje poradovým èíslom 4 (prvé tri experimenty boli uverejnené v pred−<br />

chádzajúcom vydaní PCR). Domnievam sa, �e takéto „inkrementálne“ oz<strong>na</strong>èovanie expe−<br />

rimentov zvýši váš pou�ívate¾ský komfort, preto�e sa v nich budete po èase lepšie orien−<br />

tova�. Druhá informácia je smerovaná priamo <strong>na</strong> vás èitate¾ov: Keï�e je tento seriál sta−<br />

rostlivo pripravovaný, autora by potešili vaše reakcie, ohlasy, no <strong>na</strong>jmä námety <strong>na</strong> spra−<br />

covanie experimentov. Ak si teda lámete hlavu s urèitým programátorským orieškom, <strong>na</strong><br />

ktorého riešenie nie a nie prís�, <strong>na</strong>píšte mi a ja sa pokúsim vlastné riešenie prezentova� v<br />

tomto seriáli. Keby ste sa radi dozvedeli, ako <strong>na</strong>programova� to èi ono, dajte mi vedie�,<br />

a ja sa budem s<strong>na</strong>�i� urobi� všetko, èo bude v mojich silách. Prajem vám príjemné èíta−<br />

nie júlovej èasti nášho seriálu.<br />

Experiment è. 4: Uká�ka schopností grafického subsystému GDI+<br />

Vedomostná nároènos�: 2/3<br />

Èasová nároènos�: 20 min.<br />

Ako sme u� v predošlej èasti nášho seriálu spomenuli, GDI+ je výkonný a flexibilný gra−<br />

fickým subsystém vývojovej platformy .NET Framework. V tomto experimente si predve−<br />

dieme pou�itie niektorých základných objektov, tried a metód <strong>na</strong> prácu s grafickými<br />

obrazcami. Výsledkom <strong>na</strong>šej èinnosti bude formulár, ktorého plocha bude disponova�<br />

lineárnym farebným prechodom, osami X a Y, farebne odlíšenými diagonálami a<br />

sústrednými kru�nicami. Okrem toho si uká�eme, ako zabezpeèi� prekres¾ovanie grafiky<br />

i v prípade minimalizácie formulára èi prekrytia formulára iným dialógovým oknom.<br />

Postupujte pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich inštrukcií:<br />

1. Spustite Visual Studio .NET 2003 a vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows<br />

(Windows Application) v jazyku Visual Basic .NET.<br />

2. Na formulár, presnejšie <strong>na</strong> podnos komponentov, pridajte jednu inštanciu<br />

komponentu ContextMenu, ktorú mô�ete necha� implicitne pomenovanú<br />

(ContextMenu1). Pomocou tejto inštancie vytvoríme kontextovú ponuku, ktorá<br />

bude obsahova� dve polo�ky. Tie budú zodpovedné za kreslenie, resp. prekres¾ovanie<br />

grafiky <strong>na</strong> vidite¾nej ploche formulára.<br />

3. Kontextovú ponuku <strong>na</strong>plòte dvoma polo�kami s textami Kresli� grafiku a Prekresli�<br />

grafiku (obr. 1).<br />

4. Ak ste s návrhom kontextovej ponuky spokojní, klepnite <strong>na</strong> plochu formulára, èím<br />

<strong>na</strong>ò prenesiete zameranie. V okne Properties vyh¾adajte vlastnos� formulára<br />

s názvom ContextMenu. Hodnota tejto vlastnosti oz<strong>na</strong>èuje kontextovú ponuku<br />

formulára. To z<strong>na</strong>mená, �e ak pou�ívate¾ klepne pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> plochu<br />

formulára, objaví sa špecifikovaná kontextová ponuka. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo so šípkou,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>pravo od názvu vlastnosti, a zo zoz<strong>na</strong>mu vyberte mo�nos�<br />

ContextMenu1. Tým ste zaruèili, �e kontextovou ponukou formulára bude<br />

novovytvorené kontextové menu.<br />

5. Dvakrát klepnite <strong>na</strong> prvú polo�ku kontextovej ponuky. Visual Basic .NET 2003<br />

vygeneruje programovú kostru spracovate¾a udalosti Click tejto polo�ky. Keï�e<br />

predpokladám, �e ste názov polo�ky ponuky nemenili, mali by ste v okne editora<br />

<strong>na</strong> zápis kódu vidie� procedúru Sub s názvom MenuItem1_Click.<br />

6. Predchádzajúci krok zopakujte takisto pre druhú polo�ku kontextovej ponuky.<br />

Výsledkom vašej èinnosti teda bude spracovate¾ udalosti Click polo�ky s názvom<br />

MenuItem2_Click.<br />

7. V tejto chvíli by ste sa mali <strong>na</strong>chádza� vnútri editora <strong>na</strong> zápis programového kódu.<br />

Skôr ne� prikroèíme k programovaniu spracovate¾ov udalostí, pou�ijeme príkaz<br />

Imports <strong>na</strong> import menného priestoru System.Drawing.Drawing2D:<br />

Imports System.Drawing.Drawing2D<br />

Len pripomí<strong>na</strong>m, �e uvedený riadok kódu musí by� vôbec prvým riadkom kódu, ktorý<br />

sa <strong>na</strong>chádza v súbore Form1.vb.<br />

8. Do tela triedy Form1 pridajte deklaráciu odkazovej premennej GrafickýObjekt,<br />

do ktorej budeme môc� ulo�i� odkaz <strong>na</strong> objekt Graphics. Deklarácia premennej<br />

GrafickýObjekt s oborom triedy má túto podobu:<br />

Dim GrafickýObjekt As Graphics<br />

9. Programový kód spracovate¾a udalosti MenuItem1_Click upravte takto:<br />

Private Sub MenuItem1_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles MenuItem1.Click<br />

'Vytvorenie objektu Graphics pomocou metódy<br />

'CreateGraphics aktuálnej inštancie triedy Form1.<br />

GrafickýObjekt = Me.CreateGraphics<br />

7/2004 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M E<br />

'Definícia grafických pier (inštancií triedy Pen).<br />

'Ka�dé pero je charakteristické svojou farbou a hrúbkou.<br />

Dim GrafickéPero1 As New Pen(Color.Black, 1.5)<br />

Dim GrafickéPero2 As New Pen(Color.Yellow, 2.0)<br />

Dim GrafickéPero3 As New Pen(Color.White, 2.0)<br />

'Deklarácia hodnotovej premennej Plocha, do ktorej<br />

'je ulo�ená inštancia štruktúry RectangleF.<br />

Dim Plocha As RectangleF = GrafickýObjekt.VisibleClipBounds<br />

'Vytvorenie grafického štetca, ktorý bude realizova�<br />

'kreslenie lineárneho prechodu <strong>na</strong> pozadie formulára.<br />

Dim GrafickýŠtetec As New LinearGradientBrush(Plocha, _<br />

Color.Red, Color.Orange, LinearGradientMode.ForwardDiago<strong>na</strong>l)<br />

'Pou�itie techniky Antialiasing <strong>na</strong> vyhladenie ostrých<br />

'prechodových hrán grafických objektov.<br />

GrafickýObjekt.SmoothingMode = SmoothingMode.AntiAlias<br />

'Vyplnenie pozadia lineárnym farebným prechodom.<br />

GrafickýObjekt.FillRectangle(GrafickýŠtetec, Plocha)<br />

'Kreslenie osi X.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero1, _<br />

New Point(Plocha.Width \ 2, 0), _<br />

New Point(Plocha.Width \ 2, Plocha.Height))<br />

'Kreslenie osi Y.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero1, _<br />

New Point(0, Plocha.Height \ 2), _<br />

New Point(Plocha.Width, Plocha.Height \ 2))<br />

'Kreslenie prvej diagonály.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero2, _<br />

New Point(0, Plocha.Height), _<br />

New Point(Plocha.Width, 0))<br />

'Kreslenie druhej diagonály.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero2, _<br />

New Point(0, 0), _<br />

New Point(Plocha.Width, Plocha.Height))<br />

'Kreslenie sústredných kru�níc. Stredom týchto kru�níc<br />

'je prieseèník osí X a Y, resp. oboch diagonál.<br />

For x As Short = 50 To 250 Step 50<br />

GrafickýObjekt.DrawEllipse( _<br />

GrafickéPero3, New Rectangle( _<br />

New Point((Plocha.Width − x) \ 2, _<br />

(Plocha.Height − x) \ 2), New Size(x, x)))<br />

Next<br />

'Uvo¾nenie zdrojov, ktoré boli alokované<br />

'grafickými objektmi.<br />

GrafickýŠtetec.Dispose()<br />

GrafickéPero3.Dispose()<br />

GrafickéPero2.Dispose()<br />

GrafickéPero1.Dispose()<br />

GrafickýObjekt.Dispose()<br />

End Sub<br />

10. Kód spracovate¾a udalosti Click polo�ky kontextovej ponuky s názvom MenuItem2<br />

upravte takto:<br />

Private Sub MenuItem2_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles MenuItem2.Click<br />

Me.InvokePaint(Me, New PaintEventArgs(GrafickýObjekt, _<br />

New Rectangle(New Point(0, 0), _<br />

New Size(Me.Width, Me.Height))))<br />

End Sub<br />

Obr. 1 Kontextová ponuka v re�ime<br />

návrhu<br />

132 PC REVUE 7/2004<br />

Ako si mô�ete všimnú�, uvedený kód akti−<br />

vuje chránenú (Protected) metódu Invoke−<br />

Paint aktuálnej inštancie triedy Form1. Ak je<br />

metóda InvokePaint zavolaná, vyvolá udalos�<br />

Paint inštancie triedy Form1. Udalos� Paint je<br />

generovaná vtedy, ak má dôjs� k prekresleniu<br />

obsahu istého ovládacieho prvku (v <strong>na</strong>šom<br />

prípade pôjde o formulár). Metóda Invoke−<br />

Paint pracuje s dvoma parametrami: Prvým je<br />

odkaz <strong>na</strong> cie¾ovú inštanciu ovládacieho prvku, teda v <strong>na</strong>šom prípade aktuálnu inštanciu triedy<br />

Form1. Druhým parametrom je inštancia triedy PaintEventArgs, ktorá obsahuje relevantné<br />

informácie pre spracovate¾a udalosti Paint formulára. Týmito informáciami sú:<br />

� Grafický objekt, ktorý sa má pri kreslení pou�i�<br />

� Grafický región, do ktorého sa má kresli�<br />

Pomocou metódy InvokePaint mô�eme relatívne ¾ahko vyvola� udalos� Paint formulára.<br />

Keï bude udalos� Paint generovaná, bude aktivovaný jej spracovate¾ (Form1_Paint), èo z<strong>na</strong>−<br />

mená, �e ak chceme zabezpeèi� prekreslenie plochy formulára, musíme do tela tohto spra−<br />

covate¾a umiestni� potrebný programový kód. To docielime takto:<br />

Private Sub Form1_Paint(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.PaintEventArgs) _<br />

Handles MyBase.Paint<br />

If e.Graphics Is GrafickýObjekt Then<br />

Call MenuItem1_Click(Nothing, Nothing)<br />

End If<br />

End Sub<br />

Ak je vo vlastnosti Graphics inštancie triedy Paint−<br />

EventArgs ulo�ený odkaz <strong>na</strong> náš grafický objekt, prog−<br />

ram aktivuje spracovate¾a udalosti MenuItem1_Click,<br />

ktorý zabezpeèí prekreslenie grafického obsahu plochy<br />

aktuálnej inštancie triedy Form1.<br />

11. Spustite aplikáciu, klepnite <strong>na</strong> plochu formulára<br />

pravým tlaèidlom myši a z kontextovej ponuky<br />

vyberte príkaz Kresli� grafiku. Podoba plochy<br />

formulára by mala vyzera� ako uká�ka <strong>na</strong> obr. 2.<br />

12. Minimalizujte okno formulára alebo ho prekryte<br />

oknom inej poèítaèovej aplikácie. Ak opätovne<br />

zobrazíte formulár, uvidíte, �e jeho grafický obsah,<br />

prípadne èas� tohto obsahu je vymazaná.<br />

13. Klepnite <strong>na</strong> plochu formulára pravým tlaèidlom myši a zvo¾te polo�ku Prekresli�<br />

grafiku. Plocha formulára sa prekreslí a vy uvidíte „stratený“ grafický obsah.<br />

Tip: Ak budete chcie�, aby sa grafika <strong>na</strong> ploche formulára objavovala stále, premiestnite vše−<br />

tok potrebný programový kód, ktorý realizuje kreslenie geometrických obrazcov, do spraco−<br />

vate¾a udalosti Form1_Paint. Ak si ne�eláte robi� presun kódu, mô�ete upravi� podobu<br />

súèasného spracovate¾a udalosti Form1_Paint takto:<br />

Private Sub Form1_Paint(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.PaintEventArgs) _<br />

Handles MyBase.Paint<br />

Call MenuItem1_Click(Nothing, Nothing)<br />

End Sub<br />

Ak bude vyvolaná udalos� Paint, dôjde k aktivácii procedúry Sub s názvom MenuItem1_<br />

Click. Keï�e táto procedúra obsahuje „kresliaci“ zdrojový kód, bude plocha formulára správ−<br />

ne a riadne prekreslená.<br />

Experiment è. 5: Deklarácia riadiacej premennej vnútri cyklu For...Next a For Each...Next<br />

Vedomostná nároènos�: 2/3<br />

Èasová nároènos�: 20 min.<br />

Ak pracujete vo vývojovom prostredí programovacieho jazyka Visual Basic .NET 2003,<br />

mám pre vás dobrú správu. Riadiace premenné cyklov For...Next a For Each...Next mô�ete<br />

v tejto verzii programovacieho jazyka deklarova� vnútri týchto cyklov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich ge−<br />

nerických vzorov:<br />

Cyklus For...Next:<br />

For NázovPremennej [As DátovýTyp] = 1 To N [Step Krok]<br />

[...Príkaz1]<br />

[...Príkaz2]<br />

[...PríkazN]<br />

Next [NázovPremennej]<br />

Cyklus For Each...Next:<br />

For Each NázovPremennej [As DátovýTyp] In Skupi<strong>na</strong><br />

[...Príkaz1]<br />

[...Príkaz2]<br />

[...PríkazN]<br />

Next [NázovPremennej]<br />

Obr. 2 Grafický obsah<br />

formulára<br />

Ak je riadiaca premenná deklarovaná v rámci cyklu, jej oborom je práve tento cyklus.<br />

Ak sa rozhodnete deklarova� riadiacu premennú vnútri cyklu, nesmiete premennú s rov−<br />

<strong>na</strong>kým názvom deklarova� mimo tohto cyklu. Ako pou�i� cyklus For...Next s explicitne<br />

deklarovanou riadiacou premennou, to si predvedieme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcej programovej<br />

uká�ke. Pomocou cyklu budeme v titulkovom pruhu formulára zobrazova� hodnotu<br />

deklarovanej premennej z intervalu . Riadiaca premenná bude v prvom kroku<br />

inicializovaná <strong>na</strong> hodnotu 100 a pri ka�dej iterácii bude hodnota tejto premennej dekre−<br />

mentovaná o jednotku. Hodnota riadiacej premennej bude zni�ovaná dovtedy, kým jej<br />

hodnota nedosiahne nulu. Aby ste mali mo�nos� postrehnú� proces dekrementácie hod−<br />

noty riadiacej premennej, aplikáciu pri ka�dom prechode cyklom uspíme <strong>na</strong> 50 milise−<br />

kúnd. Aplikaèná logika však bude pamäta� aj <strong>na</strong> situáciu, keï budete chcie� ukonèi� cyk−<br />

lus v jeho priebehu. Ak teda aktivujete kláves ESCAPE, cyklus bude terminovaný a v titul−<br />

kovom pruhu formulára sa objaví správa s textom „Cyklus bol ukonèený.“ Postupujte<br />

pod¾a uvedeného algoritmu:<br />

1. Vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows (Windows Application).<br />

2. Na formulár pridajte jedno tlaèidlo (inštanciu ovládacieho prvku Button).<br />

3. Vlastnos� KeyPreview formulára <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> pravdivostnú hodnotu True. Týmto<br />

spôsobom urèíte, �e formulár bude registrova� aktiváciu klávesov.

4. Stlaète kláves F7, èím zobrazíte okno editora <strong>na</strong> zápis programového kódu. V tele triedy<br />

Form1 deklarujte hodnotovú premennú KlávesESC typu Boolean:<br />

Dim KlávesESC As Boolean<br />

Túto premennú budeme pou�íva� pri rozhodovaní, èi bol aktivovaný kláves ESCAPE, alebo<br />

nie. Ak pou�ívate¾ stlaèí tento kláves, do premennej KlávesESC bude ulo�ená hodnota True.<br />

Túto skutoènos� <strong>na</strong>programujeme pomocou spracovate¾a udalosti Form1_KeyDown, do kto−<br />

rého vlo�íme tento fragment programového kódu:<br />

Private Sub Form1_KeyDown(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.KeyEventArgs) _<br />

Handles MyBase.KeyDown<br />

If e.KeyCode = Keys.Escape Then<br />

KlávesESC = True<br />

End If<br />

End Sub<br />

Ak je hodnota vlastnosti KeyCode inštancie triedy KeyEventArgs rovná konštante Escape<br />

enumerácie Keys, z<strong>na</strong>mená to, �e bol aktivovaný kláves ESCAPE. V tomto prípade <strong>na</strong>stavíme<br />

premennú KlávesESC <strong>na</strong> hodnotu True.<br />

Zdrojový kód cyklu zapíšeme do tela spracovate¾a udalosti Click tlaèidla (Button1):<br />

Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles Button1.Click<br />

For a As Short = 100 To 0 Step −1<br />

If KlávesESC Then<br />

Me.Text = "Cyklus bol ukonèený."<br />

KlávesESC = False<br />

Exit Sub<br />

End If<br />

Me.Text = CStr(a)<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(50)<br />

Next a<br />

End Sub<br />

Všimnite si predovšetkým deklaráciu riadiacej premennej a v tele cyklu For...Next.<br />

Hodnota premennej a je dekrementovaná o hodnotu 1 pri ka�dom prechode cyklom. Pokia¾<br />

však poèas práce cyklu dôjde k aktivácii klávesu ESCAPE, do premennej KlávesESC bude<br />

ulo�ená hodnota True, èo spôsobí realizáciu rozhodovacieho príkazu If...Then. V rámci tohto<br />

príkazu sú uskutoènené tri úkony:<br />

� V titulkovom pruhu formulára sa objaví text „Cyklus bol ukonèený“.<br />

� Hodnota premennej KlávesESC je invertovaná. Premenná teda u� neobsahuje hodnotu<br />

True, ale False.<br />

� Pomocou príkazu Exit Sub dochádza k ukonèeniu vykonávania programového kódu<br />

spracovate¾a udalosti Button1_Click.<br />

PHP5 ide do finále<br />

3. èas�� : Statické premenné a funkcie triedy<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

príklady<br />

V predošlých èlánkoch sme predstavili spôsob odovzdávania objektov v argumentoch<br />

funkcií a ochranu prístupu k premenným a funkciám triedy, ktoré v rámci rozšírenia objek−<br />

tovo orientovaného prístupu ponúka PHP vo svojej piatej verzii. V tomto èlánku budeme<br />

pokraèova� v „skúmaní“ nových èàt PHP5. Pozrieme sa <strong>na</strong> statické premenné a funkcie<br />

triedy. Najskôr však predstavíme špeciálne funkcie triedy. Pripomeòme, �e overovanie<br />

mo�ností nového „péhapéèka“ robíme s verziou PHP5.0.0RC2 (Release Candidate) vo ver−<br />

zii Windows s webovým serverom MS IIS 5.1. Táto verzia PHP bola <strong>na</strong> adrese http://s<strong>na</strong>ps.<br />

php.net dostupná v druhej polovici marca 2004.<br />

ŠPECIÁLNE FUNKCIE TRIEDY. Funkcie __construct, __call, __get, __set a__destruct<br />

vyjadrujú �ivotný cyklus objektov danej triedy (<strong>na</strong> zaèiatku mien funkcií sú dva podèiarkovníky).<br />

Funkcia __construct sa uplatòuje pri vzniku nového objektu. Pri volaní neexistujúcej metódy<br />

triedy sa dostáva k slovu funkcia __call. Získanie, resp. <strong>na</strong>stavenie hodnoty neexistujúcej èlen−<br />

skej premennej je sprevádzané funkciou __get, resp. __set. Pri zániku objektu sa dostáva k<br />

slovu funkcia __destruct. Pou�itie týchto funkcií ukazuje príklad vo výpise 1.<br />

Trieda CA má definované všetky spomenuté špeciálne funkcie. Okrem nich má èlenskú<br />

premennú $p a funkciu F. Tie sme definovali, aby bolo mo�né porov<strong>na</strong>� pou�itie existu−<br />

júcich a neexistujúcich premenných a funkcií triedy. Všetky funkcie <strong>na</strong>šej triedy obsahujú<br />

iba informaèné výpisy. Umo�ní nám to sledova�, kedy sú tieto funkcie volané.<br />

Výsledok získaný vyvolaním uvedeného skriptu zachytáva obr. 1. V ¾avej èasti je poh¾ad<br />

<strong>na</strong> výslednú stránku vo webovom prehliadaèi a v pravej èasti je jej kód HTML.<br />

Posúdenie zdrojového kódu skriptu a získaného výsledku so zameraním <strong>na</strong> zistenie<br />

uplatnenia špeciálnych funkcií je v tab. 1.<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Ak nie je kláves ESCAPE stlaèený, cyklus prebehne a� do konca, prièom v rámci ka�dej<br />

iterácie je v titulkovom pruhu zobrazená konvertovaná hodnota premennej a (do podoby<br />

textového re�azca) a hlavné vlákno aplikácie je znehybnené <strong>na</strong> 50 milisekúnd. Aby mohla apli−<br />

kácia odpoveda� i <strong>na</strong> správy zaslané systémom Windows, je aktivovaná metóda DoEvents trie−<br />

dy Application.<br />

Povedzme, �e budeme chcie� zmeni� farbu pozadia a textu všetkých inštancií ovládacieho<br />

prvku Button <strong>na</strong> formulári. Pritom však budeme po�adova�, aby sa ka�dá inštancia „zafar−<br />

bila“ v priebehu jednej sekundy. Keï bude upravená farebnos� všetkých tlaèidiel, zaèneme<br />

inverzný proces, pomocou ktorého uvedieme všetky uskutoènené zmeny do pôvodného<br />

stavu. Túto problémovú situáciu rieši <strong>na</strong>sledujúci výpis zdrojového kódu:<br />

Me.Text = "Programová uká�ka sa zaèí<strong>na</strong>..."<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

For x As Byte = 1 To 5<br />

Dim Tlaèidlo As New Button<br />

With Tlaèidlo<br />

.Size = New Size(80, 30)<br />

.Location = New Point(10, 35 * x)<br />

.Text = "Tlaèidlo è. " & x<br />

End With<br />

Me.Controls.Add(Tlaèidlo)<br />

Next<br />

Me.Text = "Mením farby tlaèidiel..."<br />

For Each c As Control In Me.Controls<br />

c.BackColor = Color.Red : c.ForeColor = Color.White<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

Next<br />

Me.Text = "Farby tlaèidiel uvádzam do pôvodného stavu..."<br />

Threading.Thread.Sleep(500)<br />

For Each c As Control In Me.Controls<br />

c.BackColor = SystemColors.Control<br />

c.ForeColor = SystemColors.ControlText<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

Next<br />

Me.Text = "Programová uká�ka sa skonèila."<br />

Verím, �e štruktúra programového kódu je pre vás ¾ahko èitate¾ná a zrozumite¾ná. Chcem<br />

však poukáza� <strong>na</strong> skutoènos�, �e v oboch cykloch For Each...Next sa pou�íva riadiaca pre−<br />

menná s rov<strong>na</strong>kým názvom (ide o premennú c). Keï�e sme si povedali, �e oborom riadiacej<br />

premennej deklarovanej vnútri cyklu je samotný cyklus, Visual Basic .NET nám dovo¾uje po−<br />

u�i� premennú s rov<strong>na</strong>kým názvom a dátovým typom v rozlièných cykloch For Each...Next.<br />

Ján Hanák<br />

Špeciálne funkcie v trie−<br />

de nemusia by� implemen−<br />

tované. Ako konštruktor<br />

mo�no definova� funkciu,<br />

ktorej meno je zhodné s me−<br />

nom triedy (v <strong>na</strong>šom príkla−<br />

de by to bola funkcia CA),<br />

ale PHP5 sa uspokojí aj bez<br />

Obr. 1 Prejav špeciálnych funkcií<br />

nej. Ostatné funkcie tie� nie<br />

sú povinné. Ich definíciou<br />

však mô�eme urobi� poriadok pri zániku objektu, resp. zachyti� volanie nedefinovaných<br />

funkcií èi ošetri� prístup k nedeklarovaným premenným. Meno volanej neexistujúcej funk−<br />

cie triedy funkcia __call preberá v hodnote svojho argumentu. Podobne funkcia __get<br />

získa meno neexistujúcej èlenskej premennej a funkcia __set <strong>na</strong>vyše aj <strong>na</strong>stavovanú hod−<br />

notu. V týchto funkciách je preto mo�né urobi� ich kontrolu a prija� opatrenia <strong>na</strong> riešenie<br />

problémov. Mô�e to by� u�itoèný pomocník pri ladení skriptov.<br />

Tab. 1: Uplatnenie špeciálnych funkcií<br />

Riadok Opis Volanie<br />

39 Vytvorenie nového objektu _construct<br />

40 Volanie existujúcej funkcie<br />

41 Volanie neexistujúcej funkcie _call<br />

42 Èítanie existujúcej èlenskej premennej<br />

43 Èítanie neexistujúcej èlenskej premennej _get<br />

44 Zápis do existujúcej èlenskej premennej<br />

54 Zápis do neexistujúcej èlenskej premennej _set<br />

49 Koniec skriptu _destruct<br />

7/2004 PC REVUE 133

P R O G R A M U J E M E<br />

Výpis. 1: Overenie špeciálnych funkcií triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

41<br />

42<br />

43<br />

44<br />

45<br />

46<br />

47<br />

48<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e funkcia __destruct sa dostala k slovu a� <strong>na</strong> úplnom konci skriptu.<br />

Dôsledkom toho je text vypísaný v tejto funkcii a� za koncovou z<strong>na</strong>èkou html (pozri pravú<br />

èas� obr. 1). Je zrejmé, �e výsledný kód HTML je zobrazený iba vïaka „tolerantnosti“ webo−<br />

vého prehliadaèa, ktorý je skonštruovaný tak, aby „vyriešil“ èo <strong>na</strong>jviac chýb v kóde stránky.<br />

Získaný výsledok nás oprávòuje konštatova�:<br />

� Pri vzniku objektu triedy je volaná funkcia __construct, resp. funkcia s menom<br />

triedy.<br />

� Funkcia __call sa uplatní pri volaní neexistujúcej funkcie triedy.<br />

� Funkcie __get a __set sú volané pri získavaní, resp. <strong>na</strong>stavovaní hodnôt<br />

neexistujúcich èlenských premenných triedy.<br />

� Funkcia __destruct je volaná pri zániku objektu, èo mô�e by� a� <strong>na</strong> úplnom<br />

konci skriptu.<br />

Obr. 2a Výsledok pou�itia<br />

neexistujúcej premennej<br />

134 PC REVUE 7/2004<br />

POKUSY S NEDEFINOVANOU PRE−<br />

MENNOU TRIEDY. Ne� sa dostaneme k sta−<br />

tickým èlenským premenným, urobme zopár<br />

pokusov. Ich cie¾om je ukáza� úèinnos� funkcie<br />

__set, ktorú pou�ijeme aj pri skúmaní static−<br />

kých premenných. Pozrime sa <strong>na</strong> príklad vo<br />

výpise 2a.<br />

Trieda CA má privátnu èlenskú premennú<br />

$x, ktorá slú�i <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie hodnoty odo−<br />

vzdanej pri vytvorení objektu. V konštruktore je<br />

prevzatá hodnota z argumentu a urobený informaèný výpis. Sú vytvorené dva objekty<br />

tejto triedy. Ka�dý z nich je pou�itý <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie neexistujúcej premennej $p a následne<br />

je táto hodnota vypísaná.<br />

Uvedený skript vedie k výsledku, ktorý je <strong>na</strong> obr. 2a.<br />

Vidíme, �e pou�itie neexistujúcej premennej je bez problémov – PHP vytvorí premen−<br />

nú pre ka�dý objekt, umo�ní ju <strong>na</strong>stavi� aj èíta�.<br />

Doplòme do nášho pokusného skriptu funkciu __set, ako je to vo výpise 2b, riadky<br />

13 a� 17.<br />

Výpis 2a: Pou�itie neexistujúcej èlenskej premennej<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Výpis 2b: Pou�itie neexistujúcej èlenskej premennej a funkcie __set<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Takto upraveným skriptom získame výsledok, ktorý je zachytený <strong>na</strong> obr. 2b. Vidíme,<br />

�e pri <strong>na</strong>stavení nedefinovanej èlenskej premennej triedy je volaná funkcia __set. V nej<br />

však nebola priradená hodnota premennej $p. To má za následok výpis oz<strong>na</strong>mu (notice)<br />

pri pou�ití tejto premennej v riadkoch 26 a 27 kódu.<br />

Doplòme do riadka 16 vo výpise 2b <strong>na</strong>stavenie po�adovanej premennej príkazom:<br />

$this−>$meno = $hodnota;<br />

Takto upraveným skriptom získame výsledok,<br />

ktorý je <strong>na</strong> obr. 2c. V porov<strong>na</strong>ní s príkladom 2a<br />

máme <strong>na</strong>vyše informáciu o tom, �e <strong>na</strong>stavujeme<br />

neexistujúcu premennú.<br />

STATICKÉ PREMENNÉ TRIEDY. Rozšír−<br />

me predošlý príklad o deklaráciu verejnej static−<br />

kej premennej $p – pozri riadok 8 vo výpise 3.<br />

V riadkoch 26 a 30 je <strong>na</strong>vyše prístup k tejto pre−<br />

mennej s uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Uvedený skript vedie k výsledku, ktorý je <strong>na</strong><br />

obr. 3. Potvrdzuje, �e statická premenná triedy<br />

nie je prístupná prostredníctvom objektov tejto<br />

Obr. 2b<br />

Výsledok pou�itia neexistujúcej<br />

premennej a funkcie __set

Výpis 3: Overenie pou�itia statickej premennej triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

triedy. Vidie� to pod¾a toho, �e sme získali podobný výsledok ako v predošlých pokusoch<br />

s neexistujúcou premennou. Oèakávanie, �e by statická èlenská premenná mala by� prí−<br />

stupná aj prostredníctvom objektov, vychádza zo skúseností z programovacích jazykov<br />

C++ a C#. V PHP je to i<strong>na</strong>k zrejme preto, lebo v òom je iný základ <strong>na</strong> prístup k premen−<br />

ným objektov. Ten má svoj prvopoèiatok ešte v PHP3, kde objekty boli zavedené pre<br />

mo�nos� práce s asociatívnymi po¾ami. V takých objektoch mo�no pou�i� premennú bez<br />

toho, aby tá bola deklarovaná. To je vlastne základné pravidlo práce s premennými v PHP.<br />

Statické premenné v PHP boli zavedené preto, aby sa k nim dalo dosta� nie prostredníc−<br />

tvom objektov, ale uvedením me<strong>na</strong> triedy, ako to je v riadku 26 a 30.<br />

Opísané experimenty nás oprávòujú vyslovi� <strong>na</strong>sledujúce tvrdenia:<br />

� V objektoch tried mo�no pou�i� nedefinované èlenské premenné.<br />

� K statickým premenným triedy sa dá dosta� uvedením triedy.<br />

Výz<strong>na</strong>m statických premenných triedy je v tom, �e umo�òujú udr�iava� spoloèné hod−<br />

noty pre všetky objekty danej triedy, ba dokonca statické premenné triedy sú dostupné aj<br />

bez vytvorenia objektu. Treba však upozorni� <strong>na</strong> to, �e to platí iba v prípade, �e statická<br />

premenná má klasifikátor public. Keby <strong>na</strong>ša premenná $p vo výpise 3 (riadok 8) bola chrá−<br />

nená (protected), doèkali by sme sa chybového hlásenia:<br />

Fatal error: Cannot access protected property CA::$p in<br />

C:\!IB\Projekty\PHP\5\03\03_staticp.php on line 24<br />

Zaujímavé je to, �e v takomto prípade „zafun−<br />

govala“ ochra<strong>na</strong> a nebolo mo�né pracova� v kon−<br />

texte objektu s premennou $p. �a�ko posúdi�, èi<br />

je to zámer alebo chyba. Overujeme „ercé dvoj−<br />

ku“ a v nej mô�u by� ešte nedorobky, resp. chy−<br />

by. Nu� ale v ka�dom programe je aspoò jed<strong>na</strong><br />

chyba – to hlása jeden z Murphyho zákonov...<br />

STATICKÉ FUNKCIE TRIEDY. Na posúde−<br />

Obr. 2c<br />

nie pou�itia statických funkcií triedy rozšírme<br />

Vo funkcii __set je neexistujúca skript z výpisu 3 o dve funkcie S a F. Funkcia<br />

premenná a <strong>na</strong>stavená<br />

S nech je statická. Upravený skript je vo výpise 4.<br />

Okrem rozšírenia triedy CA sú tam zmeny aj v kó−<br />

de, ktorým triedu overujeme.<br />

Funkcie S a F sú verejné (public). Obsahujú rov<strong>na</strong>ké príkazy. Rozdiel je v tom, �e funkcia S<br />

je uvedená k¾úèovým slovom static. V príkazoch echo nechávame v týchto funkciách vypísa�<br />

obsah èlenskej premennej $x a dvojakým spôsobom pristupujeme k obsahu statickej premen−<br />

nej $p. V prvom prípade s vyu�itím k¾úèového slova self a v druhom pou�itím názvu triedy.<br />

Objekt triedy CA je vytvorený v riadku 34. Nasleduje <strong>na</strong>stavenie hodnoty statickej èlen−<br />

skej premennej triedy. Potom sú volané metódy S a F prostredníctvom objektu $A, ako aj<br />

s uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Uvedený skript nám ve¾a radosti neurobí. Narazíme <strong>na</strong> „osudnú“ chybu – pozri obr. 4.<br />

Problém je v riadku 21. Vedie nás to k záveru:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

� V statickej funkcii nemo�no pou�íva� „nestatic−<br />

ké“ èlenské premenné triedy.<br />

V <strong>na</strong>šom príklade je riešenie uvedeného problému<br />

jednoduché. Dajme riadok 21 do komentára. Skript<br />

zaène uspokojivo fungova�, ale v jeho závere sa obja−<br />

ví chybové hlásenie:<br />

Fatal error: Using $this when not in object context<br />

in C:\!IB\Projekty\PHP\5\03\04_staticfB.php on line 28<br />

Získaný výsledok nás oprávòuje konštatova�:<br />

� Prístup k statickej funkcii triedy je mo�ný pro−<br />

stredníctvom objektu aj uvedením<br />

me<strong>na</strong> triedy.<br />

Pre vyriešenie problému z riadku 28 vzniknutého pri<br />

volaní funkcie F z riadku 42. Ponúkajú sa dve výcho−<br />

diská:<br />

1. Podobne ako vo funkcii S aj vo funkcii F sa zriek−<br />

nu� pou�itia èlenskej premennej<br />

triedy (riadok 28 da� do komentára).<br />

2. Zrieknu� sa volania nestatickej èlenskej funkcie s<br />

uvedením me<strong>na</strong> triedy<br />

(do komentára da� riadok 42).<br />

Prvý prípad vedie síce k odstráneniu chybového hlásenia, ale nie je riešením problému.<br />

Zrieknutie sa pou�itia èlenských premenných vo funkcii triedy <strong>na</strong>búra vlastnú podstatu<br />

objektovo orientovaného programovania. Pou�ijeme preto druhé z <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èených výcho−<br />

dísk a mô�eme konštatova�:<br />

� Neodporúèa sa vola� nestatickú èlenskú funkciu uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Na doplnenie mozaiky o statických funkciách triedy treba vyskúša�, ako je to s nimi v od−<br />

vodených triedach. Ale o tom a� v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.<br />

Imrich Buranský<br />

Výpis 4: Overenie pou�itia statickej funkcie triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

41<br />

42<br />

43<br />

44<br />

45<br />

46<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Obr. 3<br />

Pou�itie statickej premennej<br />

triedy<br />

Obr. 4<br />

Chyba pri prístupe k èlenskej<br />

premennej v statickej funkcii<br />

7/2004 PC REVUE 135

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

22. èas��<br />

V predošlej èasti sme sa zaèali venova� tematikám vstupno−výstupných operácií a súbo−<br />

rového systému a tým sa budeme venova� aj <strong>na</strong>ïalej. Minule sme sa však viac venovali<br />

adresárom a operáciám s nimi, tentoraz prídu teda <strong>na</strong> rad súbory. Na úvod len poz<strong>na</strong>−<br />

menám, �e sa stále budeme pohybova� v priestore názvov System.IO.<br />

TRIEDA FILE. V triede File nájdete metódy potrebné <strong>na</strong> prácu so súbormi. Táto trie−<br />

da je koncepène postavená podobne ako trieda Directory, o ktorej ste sa mali mo�nos�<br />

doèíta� v predchádzajúcej èasti tohto seriálu. Základnou èrtou je fakt, �e všetky metódy<br />

tejto triedy sú statické, tak�e opä� nebudete vytvára� inštancie tejto triedy. Metódy tejto<br />

triedy zasa mô�eme rozdeli� do dvoch skupín, a to metódy <strong>na</strong> operácie so súbormi a<br />

metódy <strong>na</strong> získavanie informácií o súboroch.<br />

Metódy <strong>na</strong> získavanie informácií o súboroch majú rov<strong>na</strong>ké mená a funkcie ako metó−<br />

dy <strong>na</strong> získavanie informácií o adresároch v triede Directory. Ide o tieto metódy (všetky pre−<br />

berajú ako prvý parameter re�azec obsahujúci cestu k súboru, prièom tá mô�e by� abso−<br />

lút<strong>na</strong> alebo relatív<strong>na</strong> – pozri predošlú èas�; pokia¾ nie je uvedené i<strong>na</strong>k, predstavuje tento<br />

parameter jediný parameter metódy):<br />

Exists() – metóda vráti logickú hodnotu true v prípade, �e súbor existuje, i<strong>na</strong>k vráti false,<br />

GetCreationTime() – vráti inštanciu štruktúry DateTime obsahujúcu informáciu o dátu−<br />

me vytvorenia súboru,<br />

GetLastAccessTime() – vráti informáciu o dátume posledného prístupu (èítania alebo<br />

zápisu) k súboru v podobe inštancie štruktúry DateTime,<br />

GetLastWriteTime() – vráti informáciu o dátume posledného zápisu do súboru ako in−<br />

štanciu štruktúry DateTime,<br />

SetCreationTime() – <strong>na</strong>staví èas vytvorenia súboru <strong>na</strong> novú hodnotu, ktorú metóde<br />

odovzdáte ako inštanciu štruktúry DateTime ako druhý parameter (prvým je cesta k<br />

súboru),<br />

SetLastAccesTime() – <strong>na</strong>staví èas posledného prístupu k súboru, ktorý musíte metóde<br />

odovzda� ako druhý parameter v podobne inštancie štruktúry DateTime,<br />

SetLastWriteTime() – <strong>na</strong>staví èas posledného zápisu do súboru, ten je opä� odovzdaný<br />

ako druhý parameter v podobe inštancie štruktúry DateTime.<br />

Informáciou, s ktorou sme sa pri skúmaní triedy Directory nestretli, je tá, ktorá hovorí<br />

o atribútoch súboru. Trieda File poskytuje metódu GetAttributes(), ktorá vráti inštanciu<br />

výpoètového typu FileAttributes, ktorá v sebe nesie informácie o atribútoch súboru. Tento<br />

typ má príz<strong>na</strong>k umo�òujúci výber viacerých hodnôt výpoètového typu prostredníctvom<br />

ich bitovej reprezentácie. Keï�e týmto súborom mô�e by� vo všeobecnosti akýko¾vek<br />

súbor (teda <strong>na</strong>pr. aj adresár), obsahuje dos� ve¾ký poèet mo�ných hodnôt – príz<strong>na</strong>kov<br />

(flags), ktoré mô�e <strong>na</strong>dobúda�, resp. mô�e <strong>na</strong>dobúda� kombináciu z nich. Ich zoz<strong>na</strong>m<br />

nájdete v dokumentácii, a keï�e ich mo�no vidie� aj v <strong>na</strong>sledujúcom príklade, nebudem<br />

ich vymenováva� osobitne (ide o atribúty informujúce, èi je súbor len <strong>na</strong> èítanie, èi je archív−<br />

ny a podobne). Prvý príklad teda ukazuje pou�itie metódy GetAttributes() triedy File, kto−<br />

rá ako parameter vy�aduje re�azec obsahujúci cestu špecifikujúcu súbor:<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

class GetAttributesExample {<br />

public static void Main(String[] args) {<br />

if (args.GetLength(0) < 1) {<br />

Console.WriteLine("Zadajte parameter.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

String fileName = args[0];<br />

if (!File.Exists(fileName)) {<br />

Console.WriteLine("Zadaný súbor neexistuje.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

Console.WriteLine("Informácie o súbore " + fileName);<br />

FileAttributes attr = File.GetAttributes(fileName);<br />

Console.WriteLine(attr);<br />

}<br />

}<br />

Tento príklad demonštruje pou�itie metódy GetAttributes() <strong>na</strong> získanie a vypísanie<br />

informácií o atribútoch zadaného súboru. Meno súboru sa zadáva prostredníctvom prí−<br />

kazového riadka ako argument programu, teda po skompilovaní mô�ete zada� <strong>na</strong>príklad:<br />

example1.exe .<br />

example1.exe example1.exe<br />

example1.exe example1.cs<br />

example1.exe sub<br />

atï.<br />

Program po spustení <strong>na</strong>jprv zistí, èi bol zadaný nejaký argument, pokia¾ nie, vypíše chy−<br />

bové hlásenie a skonèí sa. Takisto si poèí<strong>na</strong> v prípade, ak zistí, �e zadaný súbor neexistu−<br />

136 PC REVUE 7/2004<br />

je. Pokia¾ existuje, zistí jeho atribúty a vypíše ich. O správny výpis sa u� stará metóda<br />

WriteLine(), ktorá existuje v pre�a�enej verzii pre výpoètové typy, preto výpis informácií o<br />

súboroch mô�e vyzera� asi takto:<br />

J:\pcrevue\csharp>example1.exe tmp.doc<br />

Informácie o súbore tmp.doc<br />

Hidden, Archive<br />

Samozrejme, výpis závisí od toho, aký súbor (prípadne adresár) programu „podstrèíte“.<br />

Ïalším typom metód, ktorými sa budeme zaobera�, budú metódy <strong>na</strong> operácie so súbormi.<br />

Prvou bude metóda Copy(), ktorá má za úlohu kopírovanie súboru. Keï�e opä� ide o<br />

statickú metódu, musíte špecifikova� tejto metóde zdrojový aj cie¾ový súbor prostredníc−<br />

tvom parametrov. Prvým parametrom špecifikujete zdrojový súbor (súbor, ktorý má by�<br />

kopírovaný) a druhým cie¾ový súbor, teda umiestnenie a názov súboru po skopírovaní<br />

(tak�e skopírovaný súbor nemusí ma� rov<strong>na</strong>ký názov ako pôvodný). O zadávaní mien a<br />

ciest súborov opä� platí, �e súbor mô�e by� špecifikovaný absolútnou cestou alebo rela−<br />

tívnou cestou (v tom prípade sa bude chápa� ako relatív<strong>na</strong> k aktuálnemu adresáru). Pri<br />

kopírovaní mô�e <strong>na</strong>sta� nieko¾ko druhov chýb. V prípade, �e niektorý z parametrov špe−<br />

cifikujete ako prázdny re�azec, bude vyvolaná výnimka ArgumentException. Rov<strong>na</strong>ká<br />

výnimka bude vyvolaná vtedy, ak sa pokúsite metódou Copy() skopírova� adresár (teda ak<br />

zdrojová cesta špecifikuje adresár, a nie súbor). V prípade, �e nemáte dostatoèné práva<br />

<strong>na</strong> skopírovanie súboru, je vyvolaná výnimka SecurityException. Pokia¾ zdrojový súbor<br />

neexistuje, je vyvolaná výnimka FileNotFoundException. No a <strong>na</strong>koniec sa ešte mô�e sta�,<br />

�e cie¾ový súbor u� existuje. V tomto prípade je vyvolaná výnimka IOException. Tomuto sa<br />

však dá zabráni� pou�itím pre�a�enej verzie metódy Copy(), ktorá preberá ešte tretí para−<br />

meter – logickú hodnotu typu bool. Zadaním hodnoty true ako tohto tretieho parametra<br />

zabezpeèíte, �e cie¾ový súbor bude v prípade jeho existencie prepísaný. Zadaním hodno−<br />

ty false dosiahnete rov<strong>na</strong>ké fungovanie, aké má verzia tejto metódy bez tohto posledného<br />

parametra.<br />

Na mazanie súborov slú�i metóda Delete(). Ako jediný parameter preberá meno súbo−<br />

ru, resp. cestu špecifikujúcu súbor, ktorý má by� zmazaný. Opä� platí, �e súbor mô�e by�<br />

špecifikovaný absolútnou alebo relatívnou cestou, prièom relatív<strong>na</strong> cesta je interpretova−<br />

ná ako relatív<strong>na</strong> k aktuálnemu pracovnému adresáru. Pri zmazávaní opä� mô�e <strong>na</strong>sta�<br />

nieko¾ko druhov chýb – meno re�azca v argumente je prázdny re�azec (vyvolaná výnimka<br />

ArgumentException), zadaná cesta špecifikuje adresár, a nie súbor (U<strong>na</strong>uthorizedAccess−<br />

Exception), prípadne nemáte dostatoèné práva <strong>na</strong> zmazanie súboru (SecurityException).<br />

Ak súbor, ktorý sa pokúšate zmaza�, neexistuje, nie je vyvolaná �iad<strong>na</strong> výnimka (<strong>na</strong> roz−<br />

diel od metódy Copy()).<br />

Na presun súborov poskytuje trieda File metódu Move(). Jej spôsob pou�itia je podob−<br />

ný pou�itiu metódy Copy() s tým rozdielom, �e zdrojový súbor po presunutí prestane exis−<br />

tova�. Ako parametre jej teda odovzdáte zdrojový a cie¾ový súbor, opä� špecifikované<br />

absolútnymi alebo relatívnymi cestami. Pri presúvaní mô�e zasa <strong>na</strong>sta� niektorá z chýb –<br />

zdrojový alebo cie¾ový súbor je zadaný ako prázdny re�azec (ArgumentException), zdrojo−<br />

vý súbor neexistuje (FileNotFoundException), nemáte dostatoèné práva <strong>na</strong> presun súboru<br />

(SecurityException) alebo cie¾ový súbor je len <strong>na</strong> èítanie (IOException). V prípade, �e cie¾o−<br />

vý súbor je identický so zdrojovým, nie je vyvolaná �iad<strong>na</strong> výnimka.<br />

Príklad pou�itia metód <strong>na</strong> operácie so súbormi (skopírovanie, presunutie a zmazanie<br />

súboru zadaného parametrom):<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

class FileExample {<br />

public static void Main(String[] args) {<br />

if (args.GetLength(0) < 1) {<br />

Console.WriteLine("Zadajte parameter.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

String fileName = args[0];<br />

if (!File.Exists(fileName)) {<br />

Console.WriteLine("Zadaný súbor neexistuje.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

Console.WriteLine("Zálohujem súbor " + fileName);<br />

File.Copy(fileName, fileName + ".bak");<br />

Console.WriteLine("Presúvam zálo�ný súbor " + fileName + ".bak");<br />

File.Move(fileName + ".bak", "\\" + fileName + ".bak");<br />

Console.WriteLine("Ma�em zálo�ný súbor \\" + fileName + ".bak");<br />

File.Delete("\\" + fileName + ".bak");<br />

}<br />

}<br />

ZÁVER. V tejto èasti sme si prebrali ïalšiu triedu z priestoru názvov System.IO, a to trie−<br />

du File. V ïalšom pokraèovaní sa zaèneme u� venova� prúdom a uká�eme si, ako pomo−<br />

cou nich èíta� a zapisova� do súborov. Dovtedy vám prajem príjemne pre�ité horúce júlo−<br />

vé dni.<br />

Andrej Chu

PORADÒA<br />

Rubrika Poradòa je priestor <strong>na</strong> otázky èitate−<br />

¾ov a rôzne nejasnosti spojené s kúpou a po−<br />

u�ívaním poèítaèa. Zasielajte ich <strong>na</strong> adresu<br />

porad<strong>na</strong>@pcrevue.sk. Na otázky zaslané ako<br />

SMS, prípadne bez po�adovaných nále�itostí<br />

(skontrolujte si hlavne emailovú adresu, prí−<br />

padne uveïte aj alter<strong>na</strong>tívnu) nemô�eme pria−<br />

mo odpoveda�. Keï�e je slu�ba bezplatná, vy−<br />

hradzujeme si právo <strong>na</strong> niektoré otázky neod−<br />

poveda�, uverejòova� vybraté otázky a odpovede<br />

v PC REVUE a, samozrejme, obmedzenú záruku<br />

<strong>na</strong> správnos� a úplnos� odpovede.<br />

Pre èo <strong>na</strong>jpresnejšiu odpoveï uvádzajte, pro−<br />

sím, <strong>na</strong>sledujúce informácie:<br />

� kontaktné údaje: meno a e−mail<br />

� konfigurácia vášho poèítaèa: z<strong>na</strong>èka a typ<br />

hlavne MB, CPU, RAM, VGA, HDD, pou�ívaný<br />

OS a pod.; èím viac informácií uvediete, tým<br />

lepšie sa dá takto „<strong>na</strong> dia¾ku“ identifikova�<br />

problém a <strong>na</strong>vrhnú� správne riešenie<br />

� opis problému: kedy, ako a èo spôsobuje<br />

problém<br />

� termín, do ktorého mô�ete <strong>na</strong> prípadnú<br />

odpoveï poèka� (�ia¾, nie v�dy je mo�nos�<br />

odpoveda� okam�ite, ale v prípade, �e ste<br />

nedostali odpoveï e−mailom do zvyèajných<br />

5 dní, skúste sa radšej informova� opä�)<br />

� súhlas/nesúhlas s uverejnením emailového<br />

kontaktu v PC REVUE (pod¾a ohlasu <strong>na</strong>šich<br />

èitate¾ov sa v niektorých prípadoch s vami<br />

mô�e skontaktova� niektorý èitate¾ a <strong>na</strong><br />

uverejnený e−mail vám zasla� ïalšie riešenia;<br />

<strong>na</strong> druhej strane je riziko zneu�itia uverejne−<br />

ného e−mailu)<br />

PROGRAMÁTORSKÁ KLÁVESNICA<br />

DO WIN XP<br />

Q: Existuje niekde ovládaè slovenskej programátorskej klá−<br />

vesnice do Windows XP? U� som znudený stále preha−<br />

dzova� slovenskú klávesnicu len preto, aby som pou�il<br />

diakritiku. Samotná inštalácia WinXP má iba èeskú prog−<br />

ramátorskú klávesnicu, ale slovenskú by som potreboval,<br />

nie èeskú. Ïakujem za ka�dú radu. Juraj<br />

A: Pod¾a mojich informácií závisí od pou�itej verzie WinXP<br />

– teda konkrétne od jej jazykovej mutácie. Priznám sa<br />

však, �e uvedené funkcie nepou�ívam, tak�e to neviem<br />

zaruèi�. V špecializovaných SW nástrojoch <strong>na</strong> tvorbu we−<br />

bu sa však špecifické z<strong>na</strong>ky zvyknú <strong>na</strong>chádza�. Ïalšia<br />

mo�nos� je vyu�i� funkciu <strong>na</strong>hradzovania vhodne vybra−<br />

ných z<strong>na</strong>kov. Mo�né je aj pou�íva� tzv. mapu z<strong>na</strong>kov,<br />

ktorá obsahuje všetky dostupné z<strong>na</strong>ky pre konkrétne<br />

písmo, staèí ich iba vklada�. No a v <strong>na</strong>jhoršom prípade<br />

ostáva prepí<strong>na</strong>nie klávesnice (nejaká vhodná klávesová<br />

skratka ☺), prípadne pou�ívanie ALT+ zápisov.<br />

�ia¾, neviem, èi vám toto všetko pomô�e, preto�e<br />

o tzv. programátorskej klávesnici poèujem prvýkrát ☺.<br />

ZMENA ROZLÍŠENIA PRI BOOTOVANÍ<br />

Q: Prosím Vás o radu. Ako mô�em zmeni� rozlíšenie pri<br />

bootovaní poèítaèa? Zo servera <strong>www</strong>.dr−pepper.de<br />

som si stiahol nové bootscreens pre moje XP−èko a pri<br />

tom „bootovacom“ rozlíšení to nevyzerá <strong>na</strong>jlepšie. Ïa−<br />

kujem. Váš èitate¾ Karol Z. as John Mullins, Košice<br />

A: �ia¾, neviem, ktorý program ste pou�ili. Nie všetky to−<br />

ti� menia len boot loga a èasto majú aj ïalšie, pre po−<br />

u�ívate¾a u� menej príjemné funkcie.<br />

Vo vašom prípade je potrebný zásah do registrov –<br />

ale pozor, nie je zaruèené, �e to aj <strong>na</strong>ozaj pomô�e a mô−<br />

�e to dokonca spôsobi� aj problémy (závisí toti� aj od<br />

rozlíšenia pou�itého obrázka). Ak to predsa chcete risk−<br />

nú�, skúste pou�i� <strong>na</strong>sledujúce mo�nosti:<br />

V registri zmeòte v k¾úèi<br />

HKEY_CURRENT_CONFIG\System\CurrentControlSet\Con<br />

trol\VIDEO\{AACF4C2E−5E7D−4FFF−B0A9−<br />

94ECF863EE18}\0000<br />

hodnoty XResolutions a YResolutions (pozor <strong>na</strong> správne<br />

zadanie hodnoty v decimálnom tvare).<br />

Keby to nepomohlo, skúste si pozrie� ïalšie informá−<br />

cie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong>:<br />

http://<strong>www</strong>.tweakxp.com/tweak753.aspx<br />

http://<strong>www</strong>.tweakxp.com/tweak823.aspx<br />

VÝBER VGA<br />

Q: Obraciam sa <strong>na</strong> Vás s prosbou o radu. Ide o kúpu gra−<br />

fickej karty GF FX5200 od MSI, kde píšu, �e hoci je AGP<br />

8× (èo je, myslím, pracovné <strong>na</strong>pätie 0,8 V), podporuje<br />

spätne aj AGP 4×. Ja mám dosku QDI KudoZ 7A, kde je<br />

podpora AGP 4× (teda asi 1,6 V). Otázka teda znie, èi mi<br />

táto grafika pôjde <strong>na</strong> mojej doske. Priznám sa, �e nevidím<br />

do toho celkom, èi si grafické karty vedia prispôsobi� pra−<br />

covné <strong>na</strong>pätie, alebo nie. Ak bude z Vašej strany mo�né <strong>na</strong><br />

moju otázku odpoveda�, ve¾mi mi to pomô�e. Marian.<br />

A: Áno, väèši<strong>na</strong> výrobcov sa u� pouèila a <strong>na</strong> rozdiel od<br />

èias prechodu z AGP 1.0 (1×/2× – 3,5 −3,3 V) <strong>na</strong> AGP 2.0<br />

(2×/4× −1,5 V) je teraz zachovaná aj spätná kompatibilita.<br />

Okrem iného si to však vynútila aj vyššia nároènos� VGA <strong>na</strong><br />

dodávané <strong>na</strong>pätie. Tak�e dnes je situácia <strong>na</strong>sledujúca:<br />

1. VGA oz<strong>na</strong>èované len ako AGP 3.0 (8×) a s podporou<br />

len 0,7 V – tých je menši<strong>na</strong> a zvyèajne to majú aj výraz−<br />

ne <strong>na</strong>písané, preto�e v starších MB nepracujú<br />

2. VGA oz<strong>na</strong>èované ako AGP 8×/4×/2× – dnes v preda−<br />

ji asi <strong>na</strong>jrozšírenejšie, sú úplne kompatibilné s AGP ver.<br />

2.0, èi�e mô�u pracova� aj v starších MB<br />

3. VGA oz<strong>na</strong>èované ako AGP 4×/2×, prípadne 2×/1× –<br />

sú u� staršie VGA (staré min. rok)<br />

Z toho vyplýva, �e jediné riziko je dáva� do staršej MB<br />

výrazne novú kartu VGA, prípadne <strong>na</strong>opak.<br />

Výrobcovia MB a VGA sa v podstate dohodli a „zme−<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>pájania“ je dosiahnutá štruktúrou konektorov –<br />

všimnite si ich èasti a medzery <strong>na</strong> porte AGP <strong>na</strong> MB i<br />

„koncovky“ <strong>na</strong> VGA.<br />

Tak�e pod¾a mòa by vo väèšine MB zakúpených po<br />

roku 2002 (Kudoz 7A je trochu starší) mali nové VGA bez<br />

problémov pracova�, u� druhá otázka je, èi je výkon<br />

adekvátny cene... Vaša MB by mala s GF FX5200 tie� pra−<br />

cova�, dôle�ité je, aby to <strong>na</strong>ozaj bola MB QDI KuDoZ 7A<br />

(èipová súprava KT 266) a VGA s podporou AGP 4×.<br />

Stopercentnú istotu stability a spolupráce zaruèi� nemô−<br />

�em, musel by som tie komponenty vidie�.<br />

HRA<br />

Q: Môj problém spoèíva v tomto: nikdy som sa nezaují−<br />

mal o PC hry, ale raz treba zaèa�, zahra� si nieèo skvelé a<br />

aspoò <strong>na</strong> chví¾u vypnú�. Zakúpil som si preto hru India<strong>na</strong><br />

Jones and the Emperor`s Tomb. Po <strong>na</strong>inštalovaní (samo−<br />

zrejme aj DirectX 9) mi vypísalo, �e grafika nemá „Trans−<br />

form and Lighting“. Viem, èo to je, resp. èo to z<strong>na</strong>mená,<br />

neviem však, èi táto funkcia alebo technológia je èisto<br />

hardvérového charakteru, alebo sa to dá doplni� pomo−<br />

cou update softvéru ku karte. Alebo by pomohol upda−<br />

te BIOS−u? To by som radšej neskúšal. Moja doska je<br />

Intel D845GLVA s integrovanou grafikou Intel 82845G.<br />

Na <strong>stránkach</strong> Intelu som pátral po informáciách o T&L,<br />

ale bezvýsledne som sa toèil stále dookola a nezmúdrel<br />

som z toho. Mô�ete mi poradi�, akú grafickú kartu si<br />

mám zakúpi�, ktorá by podporovala T&L, prípadne ako<br />

sa to dá obís� (ak sa to vôbec dá)? Keï�e táto doska<br />

nemá port AGP, mô�em ráta� len s kartou PCI (+TV Out).<br />

Pre istotu uvediem celú zostavu: procesor Intel Celeron<br />

1,7 GHz, RAM 512 MB, ostatné veci sú <strong>na</strong> tej neš�astnej<br />

doske. Marian<br />

A: �ia¾, ako ste si u� urèite zistili, vaša VGA (resp. èip <strong>na</strong> MB)<br />

hardvérové T&L nepodporuje a väèši<strong>na</strong> hier ho u�<br />

po�aduje. Nie je nijako mo�né tieto funkcie <strong>na</strong>hradi� soft−<br />

vérovo ani pomocou upgrade BIOS−u – jednoducho pod−<br />

pora je otázkou len VGA. Navyše vaša MB nemá samostat−<br />

ný port AGP, nu� náhrada bude �a�šia. Sú v podstate len<br />

dve mo�nosti:<br />

1. Zakúpi� kartu PCI, <strong>na</strong>pr. s èipom Ge 2, ktorá je však<br />

drahšia ako AGP, �a�šie sa zháòa a <strong>na</strong>vyše jej výkon je<br />

slabší.<br />

2. Vymeni� MB – èo je síce z poh¾adu výkonu a ïalších<br />

vlastností dobrá vo¾ba, �ia¾, pomerne drahé a <strong>na</strong> <strong>na</strong>sta−<br />

vovanie nároèné riešenie. Ak však zvolíte vhodnú MB<br />

(<strong>na</strong>pr. pre Intel s èipom i845, i865 alebo i875) a dobrú<br />

S E R V I S<br />

VGA (<strong>na</strong>pr. Radeon 9200 a vyšší so 128−bitovou zberni−<br />

cou), výkon a èasto aj stabilita sa výrazne zvýšia.<br />

3. Je ešte aj posledná mo�nos� – zmieri� sa so situáciou a<br />

skúsi� hra� hry bez HW podpory T&L. Niektoré hry doká�u<br />

pracova� aj v takých podmienkach (je zbytoèné inštalova�<br />

nový DirectX – postaèí aj východiskový vo Windows <strong>na</strong>d<br />

ver. 6.1), no väèši<strong>na</strong> sa odmietne u� <strong>na</strong>inštalova�.<br />

PRETAKTOVANIE<br />

Q: Chcel by som to poh<strong>na</strong>� o èosi vyššie (1,7@1,9 GHz Ce−<br />

leron, 298 MHz DDRAM,112 FSB), ale musel by som zaèa�<br />

deli� pomery. No moja doska MSI 645 Ultra v BIOS−e<br />

nemô�e deli� pomery pre AGP, PCI. Teraz mi be�í AGP <strong>na</strong><br />

74,6 MHz a PCI 37,3 MHz a ïalej by som nechcel ís� s tými−<br />

to frekvenciami, preto�e si chcem kúpi� 5.1 zvukovku a<br />

neviem, èi by to vydr�ala. A chcel by som zvýši� FSB <strong>na</strong> 117,<br />

a keby som to nechal štandardne, tak by mi to urèite ne−<br />

vydr�alo (39 MHz, 78 MHz). Tak by som sa Vás chcel spýta�,<br />

èi neexistujú nejaké alter<strong>na</strong>tívne spôsoby delenia pomerov.<br />

Tým myslím nejaké programy <strong>na</strong> delenie FSB alebo nieèo<br />

iné. Chápete, s jedlom rastie chu� ☺. S pozdravom Axis<br />

A: Tak to teda skúsme:<br />

1. Asi èiastoène sklamem, ale neexistuje nijaký softvér<br />

ani iný <strong>na</strong>stroj, ktorý by umo�òoval meni� pomery FSB.<br />

Je to „integrované“ priamo v èipovej súprave.<br />

2. Mo�no poteším, ale pokia¾ všetko ide bez problé−<br />

mov, skúste opatrne dvíha� FSB <strong>na</strong> 117 MHz. Uvidíte –<br />

keby bol problém, kedyko¾vek to vrátite spä�. Zvyèajne<br />

pri opatrnom postupe nedôjde k poškodeniu ani citli−<br />

vých komponentov. Ešte raz však pripomí<strong>na</strong>m: postu−<br />

pujte ve¾mi opatrne. Radšej o 1 – 2 MHz a necha� be�a�<br />

aj tý�deò. Ak sa prejaví nejaká chyba, mo�no aj <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad nesúvisiaca s pretaktovaním, vráti� radšej <strong>na</strong>spä�.<br />

3. Však raz vás tá chu� prejde (alebo si <strong>na</strong>budúce kúpi−<br />

te iné komponenty ☺).<br />

NÁKUP CEZ INTERNET<br />

Q: Mám priate¾a v Ka<strong>na</strong>de a chcel by som si kúpi� zvu−<br />

kovú kartu. Mohli by ste mi poradi� adresy nejakých on−<br />

line obchodov (amerických), kde by som si ju mohol<br />

kúpi� a výrobok by prišiel <strong>na</strong> jeho adresu v Ka<strong>na</strong>de (on sa<br />

v lete vracia <strong>na</strong> Slovensko a doniesol by mi ju). Ïakujem Ján<br />

A: Pre Ameriku a Ka<strong>na</strong>du je asi <strong>na</strong>jlepšie pou�íva� <strong>www</strong>.<br />

amazon.com a <strong>www</strong>.ebay.com. Sú rýchle a pomerne<br />

spo¾ahlivé. Navyše s doruèovaním do CA a USA nie sú pri<br />

väèšine vecí �iadne problémy, ostatne, všetko je tam<br />

podrobne rozpísané.<br />

U� horšie je to s doruèovaním <strong>na</strong> Slovensko... Tu sa<br />

skôr osvedèilo zasielanie súkromnou osobou alebo výber<br />

z EÚ on−line shopov, preto�e z Amazon.com je pre Slo−<br />

vensko dostupných len pár polo�iek tovaru.<br />

NEZNÁMA PRÍLOHA<br />

Q: Pou�ívam Outlook Express a v prichádzajúcich sprá−<br />

vach mi niekedy príde aj príloha. Keï mi prišiel súbor<br />

.xls, všetko bolo OK. Ale chodia mi aj .txt s ve¾kos�ou 184<br />

b, 118 b... Nie je to v ka�dej správe, ale keï to otvorím,<br />

tak sú tam texty. Èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú? Je to tam priraïované<br />

automaticky alebo to pripája odosielate¾? Treba sa <strong>na</strong>d<br />

tým nejako „vzrušova�“? Prepáète za tieto primitívne<br />

otázky, mo�no aj trápne (preto�e mám 21 a PC vlastním<br />

a pou�ívam ka�dý deò asi tretí rok).<br />

A: Super, �e pou�ívate Open Office ☺. Ste prvý, èo mi<br />

do poradne poslal otázku v tomto formáte.<br />

Prílohy vo formáte *.txt s nezmyselnými z<strong>na</strong>kmi sú<br />

zvyèajne len hlásenia emailových skenerov (<strong>na</strong>inštalova−<br />

né sú <strong>na</strong> serveroch), ktoré pôvodnú správu (teda skôr<br />

vírus) odstránili a ponechali z nej len pár identifikaèných<br />

údajov. Vôbec sa <strong>na</strong>d tým netreba „vzrušova�“, ale také−<br />

to správy rovno zmaza�. *.Txt je u� neškodný formát,<br />

z ktorého vírus nehrozí, pozor však <strong>na</strong> „schopnos�“ Out−<br />

looku (teda skôr Explorera – dá sa to <strong>na</strong>stavi�) skrýva�<br />

známe prípony, <strong>na</strong>pr. exe. Súbor teda mô�e by� vírus<br />

(zvláš� ak má <strong>na</strong>d 15 KB), len <strong>na</strong>miesto vec.txt.exe sa<br />

zobrazí len vec.txt a pri s<strong>na</strong>he o otvorenie sa spustí.<br />

Mimochodom, keï u� pou�ívate Open Office, skúste<br />

pou�íva� aj Mozillu ☺ (<strong>www</strong>.mozilla.org) – <strong>na</strong>miesto<br />

Outlooku. Daniel Sládek<br />

7/2004 PC REVUE 137

S E R V I S<br />

PC tuning a diagnostické nástroje / 11. èas��: Virtuál<strong>na</strong> CD mechanika<br />

Výstraha! PC tuning je obèas nebezpeèný a rov<strong>na</strong>ko, ako mo�no veci zlepši�, ich mo�no – a èasto jednoduchšie –<br />

aj zhorši�. Všetky zásahy preto robíte <strong>na</strong> vlastné riziko!<br />

Nie je ve¾a hardvérových komponentov, ktoré mo�no aspoò<br />

èiastoène <strong>na</strong>hradi� softvérom. Popri rôznych „chladièoch“ sa<br />

asi <strong>na</strong>jviac rozšírili virtuálne CD mechaniky. Mnohí z vás u� o<br />

nej isto poèuli, prípadne ju aj pou�ívajú, ale pre ostatných<br />

opíšeme mo�nosti a spôsob pou�itia. Trochu si tak oddých−<br />

neme od hardvéru a po dlhšom èase doplníme náš seriál aj<br />

o softvérové nástroje.<br />

Virtuál<strong>na</strong> CD mechanika sa pou�íva u� pomerne dlho, ale<br />

medzi be�nými pou�ívate¾mi sa <strong>na</strong> platforme Windows 1 vý−<br />

raznejšie presadila a� pribli�ne pred dvoma rokmi. Dôvodov<br />

bolo nieko¾ko, tým <strong>na</strong>jdôle�itejším bola ce<strong>na</strong> za 1 MB <strong>na</strong><br />

pevnom disku. Skôr ako sa však budeme podrobnejšie veno−<br />

va� èinnosti, výhodám a nevýhodám tohto nástroja, uveïme<br />

si aspoò nieko¾ko ich zástupcov:<br />

Nero Image drive (asi 65 eur vrátane Nera, http://<strong>www</strong>.<br />

nero.com/en/631910958042754.html) – tento nástroj mô−<br />

�ete vidie� asi <strong>na</strong>jèastejšie, je toti� súèas�ou takmer ka�dej<br />

inštalácie známeho <strong>na</strong>pa¾ovacieho programu Nero. Nie je sí−<br />

ce zadarmo, ale dá sa získa� pri kúpe niektorých CD RW/DVD<br />

RW mechaník ako „pribalený“ softvér.<br />

Alcohol 120% (asi 40 eur, http://<strong>www</strong>.alcohol−softwa−<br />

re.com) – áno, aj takýto program existuje ☺ a hlavne v<br />

zahranièí je ve¾mi rozšírený. Alcohol 120% umo�òuje aj<br />

<strong>na</strong>pa¾ovanie, mo�no však zakúpi� aj „slabší“ Alcohol 52%,<br />

ktorý je len virtuálnym CD/DVD zariadením.<br />

Norton Drive Image (asi 70 eur, http://<strong>www</strong>.symantec.<br />

com/driveimage) – program od známeho Symantecu, zvy−<br />

èajne sa dodáva spolu s programom Ghost.<br />

Virtual CD (asi 45 eur, http://<strong>www</strong>.virtualcd−online.com)<br />

– menej známy program od nemeckej firmy, v ïalšom texte<br />

si funkcie virtuálneho CD vysvetlíme práve <strong>na</strong> òom.<br />

Circle Virtual CD (freeware, http://<strong>www</strong>.circleofone.<br />

com) – aspoò jeden zástupca free programov, �ia¾, pod Win−<br />

dows XP nie je stopercentne stabilný.<br />

Jednotlivé programy sa líšia predovšetkým rýchlos�ou<br />

tvorby virtuálneho CD, mo�nos�ami <strong>na</strong>stavenia a ovládania,<br />

schopnos�ou preèíta� aj CD zabezpeèené proti kopírovaniu,<br />

mno�stvom pou�ite¾ných formátov (<strong>na</strong>pr. práca s formátom<br />

*.iso), zdie¾aním v sieti a pod. Zvyèajne všetky programy sú<br />

dostupné ako skúšobné verzie, odporúèam vám ich preto<br />

pred výberom toho <strong>na</strong>jvhodnejšieho <strong>na</strong>jskôr vyskúša�.<br />

Po inštalácii vybraného programu (v <strong>na</strong>šom prípade Vir−<br />

tual CD 5, <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> firmy je u� aj novšia verzia) sa nám<br />

vytvorí nové CD/DVD zariadenie (obr. 1). Mnohé programy<br />

umo�òujú aj vo¾bu „písmenka“ pre „inštalovanú“ mechaniku.<br />

138 PC REVUE 7/2004<br />

Keï sa pozrieme <strong>na</strong> vlastnosti (obr. 2) nového „zariade−<br />

nia“, nebudeme vidie� oproti klasickej mechanike v podsta−<br />

te nijaký rozdiel. Virtuálne zariadenie sa vytvorí aj v prípade,<br />

ak �iadnu CD/DVD mechaniku nevlastníte. Takto staèí (<strong>na</strong>pr.<br />

cez LAN) iba presunú� príslušný súbor a nové DVD si pozrie�<br />

doma bez toho, aby ste DVD mechaniku museli vlastni�.<br />

Mo�no vytvori� aj viac virtuálnych CD/DVD mechaník, ale ich<br />

prive¾ký poèet (<strong>na</strong>d 2 – 3) u� s�a�uje orientáciu.<br />

Väèši<strong>na</strong> programov sa bude po inštalácii spúš�a� hneï po<br />

štarte systému a upozorní vás <strong>na</strong> to ikonka v tray lište. Ïalšie<br />

ovládanie je mo�né priamo z nej (obr. 3).<br />

Prvou èinnos�ou bude pravdepodobne vytvorenie no−<br />

vého virtuálneho CD/DVD. Opä� treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e prog−<br />

ramy sa líšia, <strong>na</strong> obr. è. 4 je screen z pou�ívania Virtual CD v5.<br />

Obr. 1 Obr. 4<br />

A aký majú uvedené programy<br />

praktický výz<strong>na</strong>m pre „ladièa“ PC? Je<br />

ich nieko¾ko, sami si mô�ete stanovi�,<br />

èi sa vám do ich pou�ívania oplatí<br />

investova�:<br />

1. Záloha CD – pri pou�ívaní virtuál−<br />

neho CD nehrozí jeho poškodenie.<br />

Staèí vytvori� z originálu len jedno<br />

virtuálne CD (alebo presnejšie súbor)<br />

a to sa následne mô�e kedyko¾vek<br />

pou�íva� aj <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch.<br />

Na druhej strane si tým šetrite aj<br />

CD/DVD mechaniku a nemusíte so<br />

sebou všade nosi� potrebné CD/DVD<br />

médiá.<br />

2. Rýchlos� a hluk – pri pou�ívaní Obr. 3<br />

virtuálneho CD mo�no dosiahnu� a�<br />

200× väèšiu rýchlos� ako pri originálnom CD v mechanike a<br />

jediný hluk bude spôsobova� len práca disku.<br />

3. Manipulácia s CD – nemusíte sa bá� kráde�e, straty alebo<br />

dlhého h¾adania, všetky vytvorené virtuálne CD/DVD máte<br />

preh¾adne ulo�ené <strong>na</strong> disku pod príslušnými adresármi a<br />

kedyko¾vek si mô�ete „vlo�i�“ nové virtuálne CD. Niektoré<br />

programy dokonca umo�òujú prístup k virtuálnemu CD len<br />

po zadaní zvoleného hesla. Zaujímavá je aj mo�nos� ni�ších<br />

nárokov HDD <strong>na</strong> príkon z batérie v notebookoch oproti kla−<br />

sickej CD/DVD mechanike, vïaka èomu mô�ete <strong>na</strong> cestách<br />

dlhšie pozera� ob¾úbené DVD.<br />

Samozrejme, situácia nie je ideál<strong>na</strong> a virtuálne CD/DVD<br />

majú aj nieko¾ko nevýhod:<br />

Obr. 2<br />

1. Miesto <strong>na</strong> HDD – preto�e sa vytvára<br />

obraz pôvodného CD, ve¾kos� výsled−<br />

ného súboru bude rov<strong>na</strong>ká ako originál−<br />

ne CD/DVD. Pri 20 DVD to u� výrazne<br />

poz<strong>na</strong>� ☺.<br />

2. Ochra<strong>na</strong> CD/DVD proti kopírovaniu<br />

– jednotlivé programy sa líšia v úspeš−<br />

nosti vytvorenia pou�ite¾ného CD, pokia¾<br />

je originálne médium chránené proti<br />

kopírovaniu. Naš�astie len zriedka sú<br />

neúspešné (hoci vytvorenie DVD v<br />

takom prípade trvá aj 5 hodín) a ich<br />

nová verzia ich ešte zlepšuje. Mimocho−<br />

dom, <strong>na</strong>j�a�ším orieškom pre virtuálne<br />

CD sú zvyèajne médiá od EA Sports.<br />

3. Èas tvorby a <strong>na</strong>èítania – preto�e <strong>na</strong><br />

prácu je potrebné vytvori� a <strong>na</strong>èíta� celé<br />

virtuálne CD (súbor s ve¾kos�ou asi 700<br />

MB a viac), prvé <strong>na</strong>èítanie je trochu pomalšie ako pri klasic−<br />

kom CD. Na druhej strane si ho mô�ete pokojne ponecha�<br />

vo virtuálnej mechanike a kedyko¾vek s ním pracova�.<br />

To je zatia¾ všetko, verím, �e si nájdete vhodný program<br />

aj z tejto èasti do zbierky u�itoèných aplikácií pre váš vyla−<br />

dený poèítaè.<br />

Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie.<br />

Daniel Sládek<br />

1 Vo svete GNU/Linux je situácia ove¾a jednoduchšia,<br />

preto�e väèšinu vlastností virtuálnej CD mechaniky<br />

<strong>na</strong>hrádza jednoduchý príkaz „ln“.

Tipy a triky pre Windows<br />

�� AUTOMATIZOVANÁ ÚDR�BA (XP)<br />

Pod¾a tohto návodu si mô�ete vyrobi� skript <strong>na</strong> auto−<br />

matickú údr�bu systému Windows XP, ktorá sa bude<br />

vykonáva� v pravidelných <strong>na</strong>plánovaných intervaloch<br />

pri vypí<strong>na</strong>ní systému. Prvým krokom je vytvorenie dáv−<br />

kového súboru, ktorý vykoná samotnú údr�bu (c:\<br />

udrzba.bat):<br />

cd\<br />

c:<br />

cd windows\system32<br />

defrag c: /f<br />

chkntfs c:<br />

Tento dávkový súbor vykoná defragmentáciu disku C<br />

(príkaz defrag c: /f – parameter /f vynúti defragmentáciu<br />

aj v prípade nedostatku miesta <strong>na</strong> disku) a skontroluje<br />

súborový systém NTFS <strong>na</strong> disku C (príkaz chkntfs c: – v prí−<br />

pade, �e pou�ívate súborový systém FAT32, tento príkaz<br />

vynechajte). Ak chcete vyko<strong>na</strong>� údr�bu <strong>na</strong> viacerých diskoch,<br />

doplòte do tohto súboru zodpovedajúce príkazy (<strong>na</strong>pr.<br />

defrag d: /f).<br />

Obr. 1 Naplánovanie automatickej údr�by<br />

Druhým krokom je vytvorenie súboru INF (c:\udrzba.inf):<br />

[version]<br />

Sig<strong>na</strong>ture= "$CHICAGO$"<br />

AdvancedINF= 2.5,"advpack.dll"<br />

[DefaultInstall]<br />

RunPreSetupCommands=1st.PreSetup<br />

RunPostSetupCommands=1st.PostSetup<br />

[1st.PreSetup]<br />

c:\udrzba.bat<br />

[1st.PostSetup]<br />

C :\WINDOWS\SYSTEM32\TSSHUTDN.EXE 0 /DELAY:0<br />

/POWERDOWN<br />

Posledným vytvoreným súborom bude shutdown.bat,<br />

ktorý spustí súbor udrzba.bat pod¾a parametrov v súbore<br />

udrzba.inf:<br />

C:\WINDOWS\System32\rundll32.exe<br />

advpack.dll,LaunchINFSectionEx<br />

c:\udrzba.inf,DefaultInstall,,32<br />

Všetky potrebné súbory sú vytvorené, staèí u� iba túto<br />

údr�bu <strong>na</strong>plánova�. Otvorte preto Naplánované úlohy (Štart<br />

| Programy | Príslušenstvo | Systémové nástroje | Napláno−<br />

vané úlohy) a <strong>na</strong>plánujte spúš�anie súboru shutdown.bat<br />

pod¾a vašich po�iadaviek (obr. 1).<br />

�� POSIX (XP)<br />

Ak máte málo pamäte RAM a chcete ušetri� èas� vo¾nej<br />

operaènej pamäte, jedným z mo�ných riešení mô�e by� vyp−<br />

nutie <strong>na</strong>èítania volite¾ných podsystémov, ako je POSIX (Por−<br />

table Operating System Interface) slu�bou Windows ses−<br />

sion ma<strong>na</strong>ger (SMSS). Toto <strong>na</strong>stavenie je potrebné vyko−<br />

<strong>na</strong>� v registroch, musíte však <strong>na</strong>miesto štandardného<br />

editora registrov (regedit.exe) pou�i� rozšírený editor re−<br />

gistrov (regedt32.exe) pre mo�nos� editácie rozšírených<br />

textových polo�iek.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ Session Ma−<br />

<strong>na</strong>ger \ SubSystems, nájdete v nej rozšírenú textovú po−<br />

lo�ku Optio<strong>na</strong>l, ktorej hodnota bude <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> POSIX<br />

alebo OS2 POSIX. Zma�te hodnotu tejto polo�ky.<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Control \ Session Ma<strong>na</strong>ger \<br />

SubSystems]<br />

Názov: Optio<strong>na</strong>l<br />

Typ: REG_MULTI_SZ (rozšírená textová polo�ka)<br />

Hodnota: (�iad<strong>na</strong>)<br />

�� KԊ (XP)<br />

V�dy, keï chcete vysypa� kôš, musíte sa prepnú� <strong>na</strong> pra−<br />

covnú plochu, kliknú� <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom a zvoli� vo¾bu<br />

Vyprázdni� kôš. Nebolo by jednoduchšie ma� túto vo¾bu v<br />

kontextovom menu ka�dého adresára alebo diskovej jed−<br />

notky (obr. 2)? Urèite áno.<br />

Obr. 2 Vo¾ba Vyprázdni� kôš v kontextovom menu<br />

Ak chcete prida� vo¾bu Vyprázdni� kôš do kontextového<br />

menu všetkých diskových jednotiek, vyh¾adajte v regis−<br />

troch vetvu HKEY_CLASSES_ROOT \ Drive \ shellex \ Con−<br />

textMenuHandlers a vytvorte v nej k¾úè s názvom<br />

{645FF040 – 5081 – 101B – 9F08 – 00AA002F954E}. Na<br />

pridanie tejto vo¾by do kontextového menu adresárov vy−<br />

tvorte tento k¾úè vo vetve HKEY_CLASSES_ROOT \ direc−<br />

tory \ shellex \ ContextMenuHandlers.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CLASSES_ROOT\Drive\shellex\<br />

ContextMenuHandler\{645FF040−5081−101B−9F08−<br />

00AA002F954E}]<br />

Vetva: HKEY_CLASSES_ROOT\directory\shellex\<br />

ContextMenuHandlers\ {645FF040−5081−101B−9F08−<br />

00AA002F954E}<br />

�� AKTÍVNE PREPÍNANIE<br />

OKIEN (XP)<br />

Tak ako vo Windows 9x/Me aj vo Windows XP je mo�né<br />

editáciou registrov <strong>na</strong>stavi� tzv. aktívne prepí<strong>na</strong>nie okien,<br />

funkciu podobnú funkcii X−Mouse pod XFree86 v Linuxe.<br />

Aktívne prepí<strong>na</strong>nie okien z<strong>na</strong>mená, �e do aplikácie, ktorá<br />

nie je práve aktív<strong>na</strong>, sa dá prepnú� presunom kurzora <strong>na</strong>d<br />

jej okno bez toho, aby bolo potrebné kliknutie.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \<br />

Control Panel \ Desktop a v nej DWORD polo�ku User−<br />

S E R V I S<br />

PreferencesMask. K jej hodnote treba pripoèíta� binárnu<br />

hodnotu 0x41. Ak je teda aktuál<strong>na</strong> hodnota <strong>na</strong>príklad be<br />

3e 00 00, pripoèítaním 41(hex) k be(hex) <strong>na</strong> kalkulaèke (v<br />

šestnástkovej sústave) dostanete ff a hodnotu polo�ky<br />

UserPreferencesMask zmeníte <strong>na</strong> ff 3e 00 00.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Control Panel \ Desktop]<br />

Názov: UserPreferencesMask<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Teraz prejdite do vetvy HKEY_CURRENT_USER \ Con−<br />

trol Panel \ Mouse a vytvorte v nej novú DWORD polo�ku<br />

s názvom ActiveWndTrkTimeout, ktorej priraïte hodno−<br />

tu zodpovedajúcu èasu v milisekundách, ktorý musí kurzor<br />

zotrva� <strong>na</strong>d oknom, aby sa stalo aktívnym.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Mouse]<br />

Názov: ActiveWndTrkTimeout<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: èas v milisekundách<br />

�� PRIDANIE ALEBO ODSTRÁNENIE<br />

PROGRAMOV (XP)<br />

Vo Windows XP sa štandardne v ponuke Pridanie alebo<br />

odstránenie programov (Štart | Nastavenie | Ovládací pa−<br />

nel | Pridanie alebo odstránenie programov) v sekcii Pri−<br />

danie alebo odstránenie súèasti systému Windows ne<strong>na</strong>−<br />

chádzajú (zvyèajne ne�iaduce) systémové aplikácie, ako MSN<br />

Explorer. To však nez<strong>na</strong>mená, �e ich nemo�no odinštalo−<br />

va�. Staèí jednoduchá editácia konfiguraèného súboru.<br />

Obr. 3 Aj MSN Explorer sa dá odinštalova�<br />

V nejakom obyèajnom textovom editore (<strong>na</strong>pr. Poznám−<br />

kový blok) otvorte súbor sysoc.inf, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v<br />

adresári Windows\Inf. V sekcii [Components] nájdete zá−<br />

z<strong>na</strong>my jednotlivých systémových aplikácií, prièom v záz<strong>na</strong>−<br />

moch tých, ktoré sa nedajú štandardne odinštalova� cez<br />

ponuku Pridanie alebo odstránenie programov, nájdete<br />

slovo HIDE:<br />

Pinball=ocgen.dll,OcEntry,pinball.inf,HIDE,7<br />

Slovo HIDE mô�ete zo všetkých záz<strong>na</strong>mov pokojne<br />

zmaza�, ne<strong>na</strong>hradzujte ho však nijakým iným slovom ani<br />

medzerou:<br />

Pinball=ocgen.dll,OcEntry,pinball.inf,,7<br />

Ak sa teraz pozriete do ponuky Pridanie alebo odstrá−<br />

nenie programov, do sekcie Pridanie alebo odstránenie<br />

súèasti systému Windows, uvidíte, �e máte mo�nos� odin−<br />

štalova� ¾ubovo¾nú systémovú aplikáciu (obr. 3).<br />

Igor Kulman<br />

7/2004 PC REVUE 139

S E R V I S<br />

Hardvér pod lupou / 17. èas��: Ostatné zariadenia<br />

Ka�dá z predchádzajúcich èastí tohto seriálu sa venovala<br />

odlišnej téme, týkajúcej sa výluène hardvérových súèastí poèí−<br />

taèa. Tak to je aj v predposlednej èasti. Hlavnou témou bude<br />

proces digitalizácie dvojrozmernej grafiky pomocou skenera.<br />

Spomenieme si aj herné ovládaèe.<br />

SKENERY – STOLOVÝ SKENER. Pri výpoètovej tech−<br />

nike je <strong>na</strong>jdôle�itejším krokom proces digitalizácie. Digitali−<br />

zácia dvojrozmernej grafiky tie� prešla svojím vývojom. Dnes<br />

ju u� vnímame pod jedným slovkom – skener. Ešte pred pár<br />

rokmi ce<strong>na</strong> týchto zariadení nebola <strong>na</strong>jni�šia, a preto sa pri<br />

be�ných domácich zosta−<br />

vách neobjavovali ve¾mi èasto. Pro−<br />

ces digitalizácie a jeho výz<strong>na</strong>m je ve¾ký aj v súèasnosti. Umo�−<br />

ní nám pracova� nielen s digitalizovanými diapozitívmi a foto−<br />

grafiami, ale s pou�itím OCR (Optical Character Recognition)<br />

nám podstatne urýchli konverziu graficky prezentovaného<br />

textu do menšej textovej podoby, ktorú mô�eme neskôr mo−<br />

difikova�. Spôsob, akým je predloha digitalizovaná, zále�í <strong>na</strong><br />

type pou�itého skenera. Prvý zavádza predlohu pomo−<br />

cou transportných kotúèikov k senzoru. Tento spôsob sa<br />

vyu�íva <strong>na</strong>príklad pri faxovacích zariadeniach. Poèas vý−<br />

voja prešiel skener aj etapou, ktorá sa nezapísala do jeho<br />

minulosti ako sláv<strong>na</strong>. Ruèné skenery mali jednu nevýho−<br />

du. Nepou�ívali nijaký zavádzací mechanizmus, a preto<br />

výsledok ich práce nebol kvalitný. Snímanie prebiehalo<br />

poèas pohybu rukou. Ani <strong>na</strong>jväèšia s<strong>na</strong>ha o rovnomerný<br />

pohyb nebola tou <strong>na</strong>jlepšou cestou k úspechu. Napokon<br />

sa stretávame s plošnými skenermi, kde po štarte skeno−<br />

vania sa pohybuje jazdec so snímacou elektronikou a po<br />

„riadkoch“ ju postupne <strong>na</strong>èíta.<br />

SLOVNÍK POJMOV<br />

Prescan – náh¾ad pred skenovaním<br />

Pixel – obrazový bod<br />

Interpolácia – obrazové body, ktoré<br />

nemo�no pre rozlíšenie snímacieho prvku<br />

zachyti�, sú vyplòované bodom vypoèíta−<br />

ným ako odtieò (priemer) medzi dvoma<br />

susediacimi bodmi.<br />

Optické rozlíšenie – poèet obrazových<br />

bodov, ktoré mô�e skener horizontálne<br />

<strong>na</strong>èíta�<br />

CMYK – farebný systém pou�ívaný pri<br />

substraktívnom miešaní farieb (azúrová,<br />

purpurová, �ltá a èier<strong>na</strong>)<br />

Kalibrácia farieb – vzájomné zladenie<br />

vstupných a výstupných zariadení<br />

Farebná oblas� RGB – èervená, zelená<br />

a modrá dávajú pri rov<strong>na</strong>kých podieloch<br />

bielu farbu (aditívne miešanie farieb)<br />

Separácia farieb – rozlo�enie farebnej<br />

grafiky <strong>na</strong> jednotlivé farebné zlo�ky<br />

Farebná håbka – odtiene svetla alebo<br />

farieb, ktoré mô�e skener rozlíši�;<br />

udávajú sa ako farebná håbka v bitoch<br />

140 PC REVUE 7/2004<br />

Ce<strong>na</strong> stolových skenerov sa v súèasnosti pohybuje od<br />

2300 Sk s DPH vyššie. Ce<strong>na</strong> profesionálnych skenerov sa mô−<br />

�e vyšplha� a� <strong>na</strong> desiatky tisícov. Staršie typy skenerov sa u�<br />

<strong>na</strong> trhu s výpoètovou technikou neobjavujú.<br />

CHARAKTERISTIKA. Základné parametre, ktoré si pri<br />

kúpe skenera všíma ka�dý záujemca, sú rozlíšenie, farebná<br />

håbka a špeciálne funkcie (mo�nos� práce s diapozitívmi).<br />

Väèši<strong>na</strong> skenerov pracuje s riadkovými senzormi CCD (Charge<br />

Coupled Device). Segment CCD je zlo�ený z kremíkových po−<br />

lovodièových prvkov, ktoré sú usporiadané husto ved¾a seba.<br />

Ich fyzická hustota urèuje skutoèné rozlíšenie bez interpolá−<br />

cie, takzvané „hardvérové“. Samozrejme, hovoríme o hori−<br />

zontálnom rozlíšení. Vertikálne rozlíšenie závisí od ve¾kosti<br />

kroku motorèeka. Na domáce úèely úplne postaèu−<br />

je skener s rozlíšením 600 dpi. Pomocou<br />

softvérovej interpolácie mo�no zís−<br />

ka� zjavne vyššie rozlíšenie. Ne−<br />

mô�eme si zamieòa� pojmy, a te−<br />

da slovné spojenie vyššie rozlíše−<br />

nie nez<strong>na</strong>mená vyššia kvalita.<br />

Kvalita skenovania je daná predovšet−<br />

kým hardvérovým rozlíšením. Rov<strong>na</strong>ko dôle�itá je<br />

farebná håbka alebo poèet odtieòov sivej a iných farebných<br />

odtieòov, ktoré mô�u senzory rozlíši�. Keby skener rozozná−<br />

val len dve farby (èier<strong>na</strong> a biela), išlo by o jednobitovú fareb−<br />

nú håbku. S ôsmimi bitmi u� mô�eme rozlíši� 256 odtieòov.<br />

Súèasný trh nám ponúka skenery s farebnou håbkou a� 48<br />

bitov... Nemô�eme nespomenú� aj technologicky staršiu<br />

metódu skenovania, pomocou CIS (Contact Image Sensor).<br />

Hlava sa v tomto prípade pohybuje maximálne 2 milimetre<br />

<strong>na</strong>d skenovanou predlohou. Predloha je osvietená èervenými,<br />

zelenými a modrými LED prvkami. Takéto zariadenie je ro−<br />

bustnejšie a nároènejšie <strong>na</strong> spotrebu (oproti CCD).<br />

PRINCÍP ÈINNOSTI. Poèas skenovania je v�dy èas� ske−<br />

novanej predlohy osvietená bielym svetelným zdrojom.<br />

Odrazené svetlo sa premieta cez sústavu zrkadiel a optických<br />

èlenov <strong>na</strong> riadkový senzor CCD. Vnútri CCD (v optoelektro−<br />

nických polovodièových prvkoch) vznikajú elektrické náboje.<br />

Svetlé obrazové body odrá�ajú viac fotónov ako tmavé.<br />

Zachytené elektrické náboje sú prevedené <strong>na</strong> presné digitál−<br />

ne hodnoty a odoslané <strong>na</strong> spracovanie do poèítaèa. Krokový<br />

motorèek potom posunie snímacie zariadenie <strong>na</strong> druhý mys−<br />

lený riadok. Výsledkom je poskladaná pixelová grafika. Tí z<br />

vás, ktorí èítali predchádzajúce riadky pozorne, vedia, �e sen−<br />

zory CCD, citlivé <strong>na</strong> svetlo, mô�u rozlišova� iba hodnoty jasu.<br />

Na rozlíšenie farieb sa vyu�íva jeden optický jav. Pod¾a neho<br />

zlo�ením èervenej, zelenej a modrej zlo�ky svetla vzniká biela<br />

farba (tzv. aditívne miešanie farieb). Inverzným postupom<br />

pomocou hranola alebo farebných filtrov sa dá biele svetlo<br />

rozdeli� <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né zlo�ky. Takému procesu hovoríme<br />

separácia farieb. Takzvané trojprechodové farebné skenery<br />

snímajú predlohu trikrát. Prvý s osvetlením èerveným, potom<br />

zeleným a modrým svetlom (3−lamp scanning). Druhá mo�−<br />

nos� vyu�íva farebné filtre, aby <strong>na</strong> senzor dopadla len potreb−<br />

ná èas� farebného spektra. Farebné skenery, ktoré sa nemô�u<br />

vráti� <strong>na</strong> zaèiatok skenovanej predlohy, musia pri jednej pozí−<br />

cii <strong>na</strong>skenova� všetky tri zlo�ky. Preto sa im hovorí single<br />

alebo jednoprechodové skenery. Takéto skenery sú pomalé a<br />

vytláèané technológiou, ktorá vyu�íva dichoitické zrkadlá,<br />

ktoré farbu ka�dého bodu rozlo�ia <strong>na</strong> tri zlo�ky a pomocou<br />

optickej sústavy sa projektujú <strong>na</strong> tri riadky CCD. Moderné<br />

skenery však nevyu�ívajú ani jeden zo spomenutých spôso−<br />

bov. Pou�ívajú špeciálne CCD (¾udovo pomenované, farebné<br />

CCD), skladajúce sa z troch radov senzorov CCD, prièom<br />

ka�dý z nich má v sebe zabudované farebné filtre.<br />

NÁH¼AD. Funkcia, ktorú ka�dý pou�ívate¾ skenera urèite<br />

vyu�íva. Náh¾ad nám šetrí èas a obmedzuje záplavu zbytoè−<br />

nými dátami. Pri náh¾ade sa pou�ijú všetky automatické<br />

<strong>na</strong>stavenia, ktorými skener disponuje. Zoberme do úvahy<br />

skenovanie s 24−bitovou farebnou håbkou. Ka�dý obrazový<br />

bod zaberá tri bajty pamäte. Tak�e pre plochu 800 × 600<br />

bodov potrebujeme takmer 1,4 MB pamäte. Práve preto je<br />

nevyhnutné pou�íva� druh bezstratovej kompresie (TIFF, PCX<br />

a ve¾a ïalších). Aj keï formát JPG má <strong>na</strong>jväèší kompresný<br />

pomer a iste ho všetci pou�ívate, v tomto prípade ide o stra−<br />

tovú kompresiu. Pou�itím výrezu si presne mô�eme selekto−<br />

va� skenovanú èas�, èím ušetríme èas strávený pri skenovaní<br />

a zároveò od¾ahèíme poèítaèu spracúvanie zbytoèných, nepo−<br />

trebných dát.<br />

ROZHRANIE. Pri skenovaní nie je <strong>na</strong>jdôle�itejšia forma, v<br />

akej výsledok digitalizácie ulo�íme, ale aj spôsob, akým dáta<br />

prenesieme zo skenera do PC. Donedáv<strong>na</strong> sa pou�ívalo para−<br />

lelné alebo SCSI rozhranie, ktoré vytláèa novší, u� udomác−<br />

nený štandard USB. Súhrn pravidiel komunikácie musí by�<br />

obsiahnutý v tom správnom ovládaèi, pre príslušný operaèný<br />

systém. Aktuálne ovládaèe mo�no získa�, samozrejme, <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> výrobcov pre jednotlivé typy skenera. Ka�dý skener<br />

by mal podporova� softvérové rozhranie TWAIN, ktoré v ko−<br />

neènom dôsledku dovo¾uje pohodlné skenovanie z ¾ubovo¾−<br />

nej grafickej aplikácie.<br />

PORUCHY SKENEROV. Skener nepatrí k obzvláš� poru−<br />

chovým zariadeniam. Musíme však bra� do úvahy �ivotnos�<br />

lampy (bieleho svetla). Porucha sa prejaví vo forme odklonu<br />

farieb digitalizovanej grafiky od originálu alebo <strong>na</strong>dmerného<br />

zrnenia. Druhou èastou poruchou je pokazené posuvné zaria−<br />

denie. Chyba mô�e <strong>na</strong>sta� poškodením krokového motorèe−<br />

ka. Oprava v domácich podmienkach obyèajne nie je mo�−<br />

ná... Na internete som sa stretol s mno�stvom príruèiek<br />

o diagnostike porúch stolových skenerov, prièom ka�dý pre−<br />

jav pokazeného skenera mal ekvivalent poruchy v softvérovej<br />

èasti. Prv ako budete nútení skener rozobra�, ubezpeète sa, èi<br />

máte <strong>na</strong>inštalovanú správnu súpravu ovládaèov (samozrejme<br />

aktuálnych).<br />

HERNÉ OVLÁDAÈE. Herné ovládaèe mô�eme rozdeli�<br />

do troch základných skupín. Pákové ovládaèe, známe pod<br />

názvom joystick, mô�u pracova� <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovom princípe<br />

(potenciometre), prièom ich hlavnou výhodou je plynulý<br />

pohyb v závislosti od <strong>na</strong>klonenia páky. Sú vhodné pre rôzne<br />

simulátory (letecké, automobilové). Digitálne rozozná−<br />

vajú iba dva stavy. Na identifikáciu stavu sa vyu�íva mik−<br />

rospí<strong>na</strong>è. Ce<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógových joystickov je ove¾a vyššia,<br />

preto�e z h¾adiska digitalizácie a<strong>na</strong>lógový signál treba<br />

spracova� do sústavy jednotiek a núl. Obslu�ná elektro−<br />

nika je súèas�ou ovládaèa. Zväèša obsahuje vlastný regis−<br />

ter a dáta odosiela sériovo. Digitálny joystick má ove¾a<br />

jednoduchšiu logiku, keï�e stav spí<strong>na</strong>èa je zároveò logic−<br />

ký stav, odoslaný do poèítaèa.<br />

Druhú skupinu herných ovládaèov tvoria gamepady. Sú<br />

urèené <strong>na</strong> priame dr�anie v ruke. V zásade sú digitálne, vyba−<br />

vené krí�ovými ovládaèmi a funkènými tlaèidlami. Aby pri hre<br />

ponúkli èo <strong>na</strong>jrealistickejšie vnímanie, sú neraz vybavené vib−<br />

raèným zariadením. Niektoré dokonca dovo¾ujú ovláda� hru<br />

jednoduchým <strong>na</strong>klonením celého telesa ovládaèa. Poslednú<br />

skupinu tvoria volanty rôzneho vyhotovenia. Drahšie ovlá−<br />

daèe sú programovate¾né, je to v podstate súhra softvéro−<br />

vého ovládaèa s takmer identickou hardvérovou výbavou.<br />

Pripojenie herného ovládaèa k poèítaèu bolo donedáv<strong>na</strong><br />

mo�né jedine pomocou špeciálneho portu (gameport).<br />

Niektoré sa pripájajú do špeciálnej rozdvojky klávesnice.<br />

Gameport je súèas�ou zvukových kariet, a preto èasto pri<br />

integrácii zvuku z dôvodu úsporných opatrení chýba. V ta−<br />

komto prípade je dobré zadová�i� si herný ovládaè <strong>na</strong> USB.<br />

Tu si opä� nezgustnú hráèi starších DOS−ových hier, preto�e<br />

USB v DOS−e urèite nepôjde. Hoci osobne nepoznám po−<br />

u�ívate¾a, ktorý by sa s�a�oval, �e mu joystick nefunguje...<br />

Ako prís� ku gameportu? Treba si zakúpi� zvukovú kartu<br />

(akúko¾vek). Ku gameportu sa pripájajú aj klávesy MIDI, a tak<br />

ka�dá zvuková karta gameport má.<br />

PORUCHY HERNÝCH OVLÁDAÈOV – MIKROSNÍ−<br />

MAÈ. Najèastejšou poruchou je, samozrejme, úplná alebo<br />

èiastoèná nefunkènos�. Väèšinou sa to stáva pri menej kvalit−

ných ovládaèoch, ktorých konštrukcia nerátala s herným štý−<br />

lom <strong>na</strong> spôsob vášnivého gamblera... V prípade a<strong>na</strong>lógových<br />

je oprava takmer nemo�ná, preto�e konštrukcia si neraz<br />

vy�aduje potenciometre špecifickej konštrukcie. Èasto staèí<br />

pou�i� lieh a odporové cesty ním vyèisti�. Pri digitálnych je<br />

jedinou mo�nou opravou výme<strong>na</strong> mikrospí<strong>na</strong>èov. V praxi<br />

som sa stretol s viacerými druhmi mikrospí<strong>na</strong>èov a platí tu<br />

nepísané pravidlo, èím je ce<strong>na</strong> ovládaèa ni�šia, tým väèšia je<br />

pravdepodobnos�, �e sa nájde alter<strong>na</strong>tíva mikrospí<strong>na</strong>èa s<br />

podobnými vlastnos�ami. Podotýkam, �e pri joystickoch<br />

treba vymeni� všetky polohy, preto�e rozdiel logickej nuly a<br />

logickej jednotky je pri originálnych mikrospí<strong>na</strong>èoch minimál−<br />

ny (0,5 mm). Preto, aby bola zachovaná rovnováha pri hre<br />

PRÁVNA PORADÒA<br />

Osobitné práva k databáze<br />

Ochra<strong>na</strong>, ktorú poskytuje autorský zákon, sa vz�ahuje <strong>na</strong><br />

všetky formy databáz, elektronické, neelektronické, on−line<br />

alebo off−line, dy<strong>na</strong>mické alebo statické vrátane systematic−<br />

ky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokia¾ sú tie<br />

individuálne prístupné. Prípadný poèítaèový program, ktorý<br />

sa pou�íva spolu s databázou, mô�e by� chránený ako autor−<br />

ské dielo, ale nie je predmetom osobitných práv k databáze.<br />

Databáza mô�e by� predmetom autorskoprávnej ochrany<br />

ako dielo alebo ochrany osobitných práv k databáze, prièom<br />

sa nevyluèuje ich kumulácia. Kritériom, ktoré je rozhodujúce<br />

<strong>na</strong> poskytnutie ochrany databázy ako autorského diela, je jej<br />

pôvodnos�, jedineènos� a neopakovate¾nos� ako výsledok<br />

tvorivej duševnej èinnosti autora alebo skupiny autorov.<br />

Ochra<strong>na</strong> sa vz�ahuje <strong>na</strong> štruktúru databázy, prièom prípad−<br />

né práva tretích osôb zostávajú nedotknuté. Ochra<strong>na</strong> sa<br />

nevz�ahuje <strong>na</strong> obsah databázy ani <strong>na</strong> práva k tomuto obsa−<br />

hu. Autorovi èi autorom databázy patria morálne a ekono−<br />

mické práva v rozsahu pod¾a § 17 (osobnostné práva) a § 18<br />

(majetkové práva) autorského záko<strong>na</strong>.<br />

V ka�dom prípade sa však chránia osobitné práva k data−<br />

báze. Sú to práva ekonomického charakteru, ktoré sú pri−<br />

z<strong>na</strong>né zhotovite¾ovi databázy ako urèitá náhrada za jeho<br />

investície do získania, overenia alebo sprístupòovania obsa−<br />

hu databázy. Prostredníctvom osobitného práva zhotovite¾a<br />

databázy sa má zabráni� extrakcii (trvalé alebo doèasné pre−<br />

nesenie <strong>na</strong> iný nosiè akýmko¾vek prostriedkom alebo akým−<br />

ko¾vek spôsobom) alebo reutilizácii [akýko¾vek spôsob uve−<br />

denia <strong>na</strong> verejnosti rozširovaním rozmno�enín, nájmom,<br />

prepojením (on−line) alebo iným spôsobom prenosu] celej<br />

alebo podstatnej èasti databázy.<br />

Osobitným právom zhotovite¾a databázy je právo ude¾o−<br />

va� súhlas <strong>na</strong> extrakciu a reutilizáciu celého obsahu databá−<br />

zy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej èasti.<br />

Vypo�ièanie originálu alebo rozmno�eniny databázy nie je<br />

však ani extrakciou, ani reutilizáciou. Zakazuje sa opakovaná<br />

a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných èastí<br />

obsahu databázy a iné <strong>na</strong>kladanie, ktoré nie je zvyèajné<br />

alebo primerané a je <strong>na</strong> ujmu oprávneným záujmom zhoto−<br />

vite¾a databázy. Osobitné práva zhotovite¾a databázy sú pre−<br />

vodite¾né.<br />

Práva a povinnosti pou�ívate¾a databázy upravuje § 74<br />

autorského záko<strong>na</strong>. Pou�ívate¾ má právo <strong>na</strong> extrakciu a re−<br />

utilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej èasti<br />

obsahu databázy <strong>na</strong> akýko¾vek úèel. Nesmie však databázu<br />

pou�íva� i<strong>na</strong>k ako zvyèajne, primerane a bez ujmy oprávne−<br />

ných záujmov zhotovite¾a databázy. Pou�ívate¾ databázy,<br />

ktorá je uvedená <strong>na</strong> verejnosti akýmko¾vek spôsobom, ne−<br />

smie spôsobi� ujmu autorovi alebo inej osobe, ktorej patria<br />

práva k dielam alebo iným predmetom ochrany, obsiahnu−<br />

(tak silová, ako aj technická), meníme mikrospí<strong>na</strong>èe pre všet−<br />

ky smery. Pri výbere mikrospí<strong>na</strong>èa sa riadime aj parametrom<br />

mechanickej �ivotnosti (stredná �ivotnos� 10 000 000 cyklov).<br />

Druhou èastou poruchou je prelomený kábel. Ten nemeníme,<br />

tým v databáze. V § 75 sú obsiahnuté obmedzenia osobit−<br />

ných práv k databáze, teda situácie, za ktorých je dovolené<br />

bez súhlasu zhotovite¾a vyko<strong>na</strong>� extrakciu, reutilizáciu pod−<br />

statnej èasti obsahu databázy. Je to mo�né v troch prípa−<br />

doch:<br />

� v prípade extrakcie obsahu neelektronickej databázy pre<br />

osobnú potrebu,<br />

� v prípade extrakcie <strong>na</strong> ilustráciu pri výuèbe alebo vedec−<br />

kom výskume, ak sa uvedie zdroj a ak rozsah extrakcie nie<br />

je zameraný <strong>na</strong> získanie priameho alebo nepriameho<br />

majetkového prospechu,<br />

� v prípade extrakcie a reutilizácie uskutoènenej <strong>na</strong> ochra−<br />

nu verejnosti a v správnom ko<strong>na</strong>ní alebo súdnom ko<strong>na</strong>ní.<br />

Osobitné práva zhotovite¾a databázy trvajú 15 rokov od<br />

prvého dòa roku <strong>na</strong>sledujúceho po roku, v ktorom bola<br />

databáza zhotovená. Ak poèas tejto 15−roènej lehoty dôjde<br />

k zverejneniu databázy, trvanie osobitných práv zhotovite¾a<br />

databázy sa poèíta od prvého dòa roka <strong>na</strong>sledujúceho po<br />

roku, v ktorom bola databáza zverejnená. Pritom ka�dý no−<br />

vý, kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný prínos do da−<br />

tabázy (doplnenie, skrátenie alebo iné upravovanie) má za<br />

následok vytvorenie novej databázy, a teda aj zaèiatok novej<br />

15−roènej lehoty, poèas ktorej sú chránené osobitné práva<br />

zhotovite¾a databázy. Na práva zhotovite¾a databázy sa<br />

pod¾a § 77 autorského záko<strong>na</strong> primerane pou�ijú <strong>na</strong>príklad<br />

ustanovenia o zverejnení a vydaní, o vzniku práva a vz�ahu k<br />

vecným právam, o niektorých výnimkách, o zákonnom pred−<br />

poklade autorstva, o poèítaní trvania ochrany a podobne.<br />

AUTORSKÉ ZMLUVY. V autorskom zákone sú uprave−<br />

né zmluva o vytvorení diela a licenèná zmluva.<br />

Zmluvou o vytvorení diela sa pod¾a § 39 autorského záko−<br />

<strong>na</strong> autor zaväzuje vytvori� pre objednávate¾a dielo. Za vytvo−<br />

renie diela si autor mô�e, ale nemusí dohodnú� odmenu,<br />

v�dy je však povinný vyko<strong>na</strong>� dielo osobne. Odovzdaním<br />

veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, prechádza<br />

vlastnícke právo k nej <strong>na</strong> objednávate¾a, ak nie je dohodnuté<br />

i<strong>na</strong>k Pri zmluve o vytvorení diela pod¾a autorského záko<strong>na</strong> je<br />

ve¾mi dôle�ité uvedomi� si, �e objednávate¾ ne<strong>na</strong>dobudne<br />

automaticky právo pou�i� zhotovené dielo. Toto právo <strong>na</strong>do−<br />

budne objednávate¾, len ak súèasne so zmluvou o vytvorení<br />

diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenènú<br />

zmluvu. Okrem odlišnosti uvedených v autorskom zákone sa<br />

pre zmluvu o vytvorení diela primerane pou�ije úprava zmlu−<br />

vy o dielo pod¾a § 631 a� 643 Obèianskeho zákonníka.<br />

Druhým typom zmluvy pod¾a autorského záko<strong>na</strong> je li−<br />

cenèná zmluva. Licenènou zmluvou ude¾uje autor <strong>na</strong>dobú−<br />

date¾ovi súhlas <strong>na</strong> pou�itie diela (ïalej len „licencia“). Licenè−<br />

ná zmluva musí obsahova� spôsob pou�itia diela, rozsah<br />

S E R V I S<br />

staèí ho skráti� a v prípade, ak sa nám nedarí rozobra� konek−<br />

tor, prispájkujeme ho priamo k plošnému spoju. Nemusím,<br />

dúfam, pripomí<strong>na</strong>�, �e dbáme <strong>na</strong> to, aby sme neprehriali<br />

plošný spoj alebo súèiastky z polovodièového substrátu (tran−<br />

zistory, integrované obvody, ale aj kondenzátory). Oprava,<br />

samozrejme, nemá výz<strong>na</strong>m, pokia¾ herný ovládaè podlieha<br />

záruke. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa rozlúèime a zosumarizujeme si<br />

to, èo sme sa <strong>na</strong>uèili. Teším (alebo neteším �) sa <strong>na</strong> posled−<br />

né stretnutie s vami o mesiac.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

licencie a èas, <strong>na</strong> ktorý autor licenciu ude¾uje, alebo spôsob<br />

jeho urèenia a musí obsahova� odmenu alebo spôsob jej<br />

urèenia, ak sa autor s <strong>na</strong>dobúdate¾om nedohodol <strong>na</strong> bezod−<br />

platnom poskytnutí licencie. Licenèná zmluva musí ma� v�dy<br />

písomnú formu, i<strong>na</strong>k je neplatná.<br />

Spôsob pou�itia diela urèí autor v súlade s § 18 ods. 2<br />

autorského záko<strong>na</strong> (vyhotovenie rozmno�eniny diela atï.),<br />

prièom nemô�e udeli� licenciu <strong>na</strong> spôsob pou�itia diela,<br />

ktorý nie je v èase uzavretia licenènej zmluvy známy. Licenciu<br />

mô�e autor udeli� v neobmedzenom alebo obmedzenom<br />

rozsahu. Pri obmedzenom rozsahu licencie treba vymedzi�<br />

územný alebo vecný rozsah obmedzenia. Autor mô�e udeli�<br />

výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v<br />

zmluve dohodnuté, �e autor udelil výhradnú licenciu, platí,<br />

�e udelil nevýhradnú licenciu. Ak autor udelil výhradnú licen−<br />

ciu, nesmie udeli� tretej osobe licenciu <strong>na</strong> spôsob pou�itia<br />

diela udelený výhradnou licenciou a je aj sám povinný zdr�a�<br />

sa pou�itia diela spôsobom, <strong>na</strong> ktorý udelil výhradnú licen−<br />

ciu (pokia¾ si nedohodol v zmluve nieèo iné). Ak autor udelil<br />

výhradnú licenciu a neskôr udelil tretej osobe licenciu <strong>na</strong><br />

spôsob pou�itia diela udelený výhradnou licenciou, je taká−<br />

to licencia neplatná okrem prípadu, �e autor mal <strong>na</strong> udele−<br />

nie takejto licencie súhlas od dr�ite¾a skôr udelenej výhrad−<br />

nej licencie. Nevýhradná licencia, ktorú <strong>na</strong>dobúdate¾ získal<br />

pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva<br />

zachovaná, ak autor s <strong>na</strong>dobúdate¾om nevýhradnej licencie<br />

nedohodol nieèo iné.<br />

Èo sa týka ude¾ovania sublicencií <strong>na</strong>dobúdate¾om licen−<br />

cie, je to mo�né len so súhlasom autora. Súhlas <strong>na</strong> udelenie<br />

sublicencie mô�e autor udeli� pri uzatvorení licenènej zmlu−<br />

vy alebo neskôr. Nadobúdate¾ mô�e licenciu zmluvou postú−<br />

pi� len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; o<br />

postúpení licencie a o osobe, ktorej bola licencia postúpená,<br />

je povinný informova� autora bez zbytoèného odkladu. To v<br />

praxi z<strong>na</strong>mená, �e iba autor programu mô�e udeli� distribú−<br />

torovi súhlas <strong>na</strong> ïalší prevod licencie <strong>na</strong> koncového po−<br />

u�ívate¾a a prípadný koncový pou�ívate¾ nemô�e predáva�<br />

získanú licenciu <strong>na</strong> predaj programu inej osobe.<br />

Odmenu za udelenie licencie si autor mô�e dohodnú�<br />

pevnou sumou alebo v závislosti od výnosov z udelenej li−<br />

cencie. V druhom prípade je <strong>na</strong>dobúdate¾ povinný umo�ni�<br />

autorovi kontrolu svojej úètovnej evidencie alebo inej doku−<br />

mentácie potrebnej <strong>na</strong> zistenie odmeny. Nadobúdate¾ je tie�<br />

povinný predklada� autorovi pravidelné vyúètovanie odmeny<br />

v dohodnutých èasových intervaloch, a ak nie je ustanovené<br />

i<strong>na</strong>k, <strong>na</strong>dobúdate¾ je povinný poskytova� autorovi pravidel−<br />

né vyúètovanie odmeny aspoò raz za rok.<br />

Peter Kováè<br />

7/2004 PC REVUE 141

S E R V I S<br />

DVD okienko ŠPINA<br />

V MENE CTI<br />

FILM: V roku 1884 sa britské impé−<br />

rium rozprestieralo <strong>na</strong> viac ako jed−<br />

nej štvrtine zemského povrchu. Pre<br />

mladých mu�ov nebolo väèšej cti<br />

ako bojova� za krá¾ovnú. Na druhej<br />

strane tí, ktorí odmietli boj, boli<br />

pokladaní za zbabelcov. Symbolom<br />

zbabelosti boli biele pierka.<br />

Harry Feversham je vojak, syn generála. Patrí k <strong>na</strong>jlepším<br />

vo svojom pluku a èakajú ho zásnuby s Ethne, ve¾mi peknou<br />

mladou dámou z lepšej spoloènosti. Tesne pred zásnubami v<br />

Sudáne vypukne povstanie proti britskej <strong>na</strong>dvláde. Harryho<br />

pluk má odís� do Sudánu. Harry, ktorý sa stal vojakom len<br />

kvôli rodine, je plný neistoty a pochybností, nechce èaka� rok<br />

èi dva, kým sa vráti, aby sa o�enil. A tak vystupuje z armády.<br />

Jeho priatelia William Trench, Tom Willoughby a Edward<br />

Castleton mu preto pošlú biele pierka. Ïalšie pridá aj Ethne...<br />

Po dlhšom premýš¾aní sa Harry odhodlá odís� do Sudá−<br />

nu, aby pierka vrátil tým, ktorí mu ich poslali. Pritom chce<br />

zisti�, èi vlastne má strach.<br />

DVD: Bonusov je <strong>na</strong> tomto disku viac, ako býva pri dis−<br />

koch distribuovaných SPI zvykom. Prvým z nich je 14−mi−<br />

nútový dokument z <strong>na</strong>krúcania filmu, <strong>na</strong>zvaný Druhou ka−<br />

merou, a ïalším je potom asi 6 minút rozhovorov s hlav−<br />

nými predstavite¾mi. Okrem týchto bonusov sa k hlavným<br />

momentom filmu vyjadruje re�isér Shekhar Kapur a scená−<br />

rista Michael Schifer. Tradièným bonusom <strong>na</strong> diskoch z dis−<br />

tribúcie SPI je slideshow v podobe fotografií z filmu. Tých<br />

je tentoraz 37. Na disku sú ešte dva trailery. Prvý z nich je<br />

film Okno <strong>na</strong>proti, druhý <strong>na</strong> samotný film V mene cti.<br />

The Four Feathers<br />

Rok výroby: USA/UK 2002 � Då�ka: 131 min., skutoèná<br />

126 min. � Ré�ia: Shekhar Kapur � Scenár: Michael<br />

KNI�NÉ NOVINKY<br />

LINUX – TIPY A TRIKY PRO BEZPEÈNOST<br />

142 PC REVUE 7/2004<br />

Kniha je základná príruèka o bezpeènosti unixo−<br />

vých systémov, ktorá preh¾adne, zrozumite¾ne<br />

a jednoducho opisuje dôle�ité bezpeènostné<br />

problémy a ponúka jednoduché cesty k ich rieše−<br />

niu. Tak zaèiatoèník, ako aj skúsený u�ívate¾ v nej<br />

mô�u nájs� ve¾a zaujímavých a u�itoèných infor−<br />

mácií o tom, ako sa bráni� proti neoprávneným<br />

prienikom.<br />

� Autor: Petr Krèmáø � Vydavate¾: GRADA � Poèet strán: 208 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 303 Sk �<br />

LADÌNÍ A TESTOVÁNÍ APLIKACÍ PRO .NET<br />

A WINDOWS<br />

Kniha vás <strong>na</strong>uèí písa� aplikácie s menším poètom<br />

chýb, a pokia¾ sa dostanete k ladeniu, <strong>na</strong>uèíte sa ho<br />

vykonáva� ove¾a rýchlejšie. Ak zvládnete techniky<br />

ladenia, nez<strong>na</strong>mená to, �e v programoch nemô�ete<br />

<strong>na</strong>pácha� ïalšie chyby. Ak budete dodr�iava� zása−<br />

dy uvedené v knihe, je pravdepodobné, �e sa vám<br />

podarí zní�i� poèet chýb vo svojom kóde a rýchlejšie<br />

poh¾ada� tie, ktoré sa v òom objavia.<br />

� Autor: John Robbins � Vydavate¾: GRADA � Poèet strán: 648 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 915 Sk �<br />

Objednávky: GRADA Slovakia, s. r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava,<br />

grada@grada.sk, <strong>www</strong>.grada.sk, tel.: 02/5564 5189, 0903 223 899<br />

PROGRAMOVÁNÍ V JAZYCE VISUAL BASIC<br />

Kniha je urèená predovšetkým zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

u�ívate¾om. Autor je skúseným školite¾om a prog−<br />

ramátorom vo Visual Basicu a svoje skúsenosti,<br />

tipy a triky vlo�il do svojej knihy. Vïaka tomu je<br />

kniha <strong>na</strong>dmieru názorná, jasná a zrozumite¾ná.<br />

� Autor: Josef Myslín � Distribútor: ANIMA �<br />

� Vydavate¾: ComputerMedia � Poèet strán: 128 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 199 Sk �<br />

Schifer a Hossein Amini � Kamera: Robert Richardson �<br />

Hudba: James Horner � Hrajú: Heath Ledger, Kate<br />

Hudson, Wes Bentle Djimon Honsou, Michael Sheen, Kris<br />

Marshall Rupert Penry – Jones � Distribútor: SPI Slovakia<br />

� Ve¾kos�: 8,3 GB � Zvuk: anglický a èeský, Dolby Digital<br />

5.1 � Titulky: èeské a slovenské<br />

OKNO NAPROTI<br />

FILM: Dvadsa�devä�roèná Giova<strong>na</strong>−<br />

<strong>na</strong> je u� devä� rokov vydatá za Filipa<br />

a majú spolu dve deti – Martinu a<br />

Marca. Svoj èas delí medzi deti, prá−<br />

cu v hydinárni a peèenie pre bar svo−<br />

jej kamarátky. S man�elom sa u� prí−<br />

liš nezhovára a obèas cez okno po−<br />

zoruje náprotivného suseda Loren−<br />

za. Raz po nákupe <strong>na</strong> moste stretnú obaja man�elia sta−<br />

rého pá<strong>na</strong>, ktorý trpí poruchou pamäti. Toho Filipo <strong>na</strong>ko−<br />

niec privedie do bytu a tým spustí celú re�az <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>d−<br />

väzujúcich udalostí. Vysvetlí sa, preèo onen tajomný ne−<br />

známy má <strong>na</strong> predlaktí vytetované èíslo, preèo vie tak<br />

dobre piec�, a Giova<strong>na</strong><strong>na</strong> lepšie spozná samu seba.<br />

DVD: Èo sa týka bonusov, zdá sa, �e v SPI v poslednom èa−<br />

se trochu pridali. Nájdete tu krátky dokument o filme s náz−<br />

vom Druhou kamerou a dvojminútový rozhovor s Massimom<br />

Girottim. U� tradièných fotografií z filmu je v tomto prípade<br />

len 17. Na disku sú tradiène ešte dva trailery. Prvý z nich je sa−<br />

motný film Okno <strong>na</strong>proti, druhý <strong>na</strong> film V mene cti. Okrem<br />

trailerov sa <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádzajú aj televízne upútavky <strong>na</strong> film.<br />

La finestra di fronte<br />

Rok výroby: Taliansko/UK 2003 � Då�ka: 106 min.,<br />

skutoèná 102 min. � Ré�ia: Ferzan Ozpetek � Scenár:<br />

Giani Romoli a Ferzan Ozpetek � Kamera: Gianfillipo<br />

Corticelli � Hudba: Andrea Guerra � Hrajú: Giovan<strong>na</strong><br />

Mezzogiorno, Massimo Girotti, Raoul Bova, a Filippo<br />

Nigro � Distribútor: SPI Slovakia � Ve¾kos�: 4,6 GB �<br />

Zvuk: taliansky, Dolby Digital 5.1, èeský, Dolby<br />

Digital 2.0 � Titulky: èeské a slovenské<br />

Peter Kováè<br />

602PC SU<strong>IT</strong>E 2003 – U�ivatelská pøíruèka<br />

Súprava programov 602Pro PC SU<strong>IT</strong>E ponúka funkène<br />

i cenovo prístupnú alter<strong>na</strong>tívu pohodlného a plnohodnot−<br />

ného kancelárskeho softvéru. Pripomeòme si, èo v 602Pro<br />

PC SU<strong>IT</strong>E nájdete: textový editor 602 Text, tabu¾kový kal−<br />

kulátor 602Tab, grafický editor 602Photo, 602Album,<br />

602Mail a doplnkové nástroje MagicGraf a MagicText.<br />

Príruèka vás celou súpravou prevedie mimoriadne zrozu−<br />

mite¾ným jazykom, vizuálnou formou a názornými príkladmi.<br />

� Autor: Jiøí Lapáèek � Vydavate¾: COMPUTER PRESS � Poèet strán: 288 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 379 Sk �<br />

VYTVÁØÍME WWW STRÁNKY POMOCÍ HTML, CSS<br />

A JAVASCRIPTU<br />

Jazyky ako HTML, CSS a JavaScript sa stali mimoriadne<br />

populárnymi, preto�e spolu predstavujú ve¾mi jednoduchú<br />

a pritom mimoriadne efektívnu kombináciu z<strong>na</strong>èkovacie−<br />

ho jazyka (HTML), jazyka <strong>na</strong> formátovanie dokumentov<br />

(CSS) a skriptovacieho jazyka (JavaScript). Kniha predsta−<br />

vuje praktického sprievodcu týmito jazykmi a zároveò aj<br />

uèebnicu pre samoukov so sprievodnými príkladmi. Je<br />

písaná mimoriadne zrozumite¾ným, moderným jazykom.<br />

� Autor: Jan Stejskal � Vydavate¾: COMPUTER PRESS � Poèet strán: 256 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 299 Sk �<br />

PPK SPECIÁL – Excelujte v tabulkách<br />

Objednávky: ANIMA – technická literatúra, Slov. jednoty 10 , 040 01 Košice, anima@anima.sk, tel.: 055/6011262<br />

Excel sa v dnešnej dobe pou�íva <strong>na</strong> rôznych pracoviskách,<br />

v školách a neraz aj v domácnostiach. Titul Excelujte je<br />

urèený pre všetkých, ktorí s tabu¾kovým procesorom pra−<br />

cujú. Prináša dobré rady pre tých, ktorí s tabu¾kovým pro−<br />

cesorom zaèí<strong>na</strong>jú, ale pomô�e aj skúsenejším u�ívate¾om.<br />

� Autor: RNDr. Marie Francú � Distribútor: ANIMA �<br />

� Vydavate¾: Vogel Burda Communications �<br />

� Poèet strán: 58 � Ce<strong>na</strong>: 237 Sk �<br />

NOVINKA<br />

LONDÝNA<br />

Re�isér Stephen Frears (o. i. Ne−<br />

bezpeèné známosti, Hi−Lo Coun−<br />

try, Všetky moje lásky atï.) pri−<br />

chádza po sedemnástich rokoch<br />

s ïalšou prekvapujúcou filmo−<br />

vou štúdiou Londý<strong>na</strong> – s príbe−<br />

hom zo skrytého sveta ilegál−<br />

nych imigrantov, nevidite¾ných ¾udí – zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

<strong>na</strong> ktorých úplne neoficiálne, ale <strong>na</strong>priek tomu bez<br />

diskusie stoja niektoré odvetvia britskej ekonomiky.<br />

Dirty pretty things<br />

Rok výroby: UK, 2002 � Då�ka: 97 min. � Ré�ia:<br />

Stephen Frears � Hrajú: Audrey Tautou, Chiwetel<br />

Ejiofor � Distribútor: SPI Slovakia � Zvuk: anglický,<br />

èeský, Dolby Digital 5.1 � Titulky: èeské, slovenské<br />

VE STÍNU UPÍRA<br />

Re�isér E. Elias Merhige sa vrátil<br />

k poèiatkom <strong>na</strong>jkrvavejšieho fil−<br />

mového �ánru, aby o�ivil príbeh<br />

<strong>na</strong>táèania legendárneho Upíra<br />

Nosferatu.<br />

V jeho originálnom podaní<br />

sa re�isér Mur<strong>na</strong>u (John Malko−<br />

vich), posadnutý s<strong>na</strong>hou o èo <strong>na</strong>jautentickejšie dielo,<br />

nezastaví pred nièím – ani pred smr�ou. Herec Max<br />

Schreck (Willem Dafoe), ktorého Mur<strong>na</strong>u obsadil do<br />

titulnej roly, je toti� skutoèný upír. Štábu re�isér <strong>na</strong>−<br />

hovorí, �e Schreck reprezentuje nový, <strong>na</strong> intenzívnom<br />

pre�ití postavy zalo�ený štýl.<br />

Shadow of the vampire<br />

Rok výroby: USA, 2000 � Då�ka: 92 min. � Ré�ia:<br />

E. Elias Merhige � Hrajú: John Malkovich, Willem<br />

Dafoe, Catherine McCormack � Distribútor: SPI<br />

Slovakia � Zvuk: anglický, èeský<br />

ŠABLONY V PROGRAMECH MICROSOFT OFFICE<br />

Šabló<strong>na</strong> je vzorový dokument, <strong>na</strong> ktorého<br />

základe mô�ete v programoch Microsoft Office<br />

takmer bezprácne generova� mno�stvo obdob−<br />

ných exemplárov, ktoré budú ma� urèitý obsah<br />

a vlastnosti spoloèné, ale v konkrétnych<br />

detailoch sa budú líši�. Pomocou šablón tie�<br />

mô�ete da� svojim dokumentom jednotný<br />

reprezentatívny vzh¾ad.<br />

� Autor: Marie Francù � Vydavate¾: COMPUTER PRESS �<br />

� Poèet strán: 104 � Ce<strong>na</strong> s CD: 229 Sk �<br />

MACROMEDIA FLASH MX:<br />

Vytváøíme dy<strong>na</strong>mické aplikace<br />

Publikácia je urèená <strong>na</strong>jmä pre tých, ktorí zvládli<br />

základy Flashu, ale potrebujú vedie�, ako v òom<br />

postupova� pri vývoji konkrétnych, rýdzo praktic−<br />

kých aplikácií, ako aj pre vývojárov <strong>na</strong> platforme<br />

Javy, PHP èi Microsoft .NET, ktorí by radi videli,<br />

ako pomocou nástrojov a komponentov Flashu<br />

a funkcií ActionScriptu <strong>na</strong>programova� príslušné<br />

aplikácie.<br />

� Autor: M. Grundvig a kol. � Vydavate¾: COMPUTER PRESS �<br />

� Poèet strán: 288 � Ce<strong>na</strong> s CD: 459 Sk �<br />

Objednávky: COMPUTER PRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, distribucia@cpress.sk, <strong>www</strong>.computerpress.sk<br />

MATLAB PRO ZAÈÁTEÈNÍKY<br />

Po preštudovaní knihy by mal by� èitate¾ schopný<br />

zaèa� tvori� vlastné aplikácie, vykonáva� ich ladenie<br />

a optimalizáciu, pracova� efektívne s ich zdrojovými<br />

kódmi, tvori� a riadi� všetku grafiku a pracova� tak,<br />

aby jeho dielo bolo optimálne a preh¾adné.<br />

� Autor: Karel Zaplatílek, Bohuslav Doòar �<br />

� Distribútor: ANIMA � Vydavate¾: BEN – tech.<br />

literatura � Poèet strán: 144 � Ce<strong>na</strong>: 237 Sk �

CD REVUE 7/2004<br />

Podobne ako v predošlom vydaní sme pri <strong>na</strong>vigaènom<br />

menu CD REVUE pou�ili kód HTML. Hlavným lákadlom<br />

tohtomesaèného CD REVUE je skúšobná verzia progra−<br />

mu FloorPlan 3D. Pomocou neho mô�ete <strong>na</strong>vrhova�<br />

predovšetkým obytný dom. Program obsahuje aj vizua−<br />

lizáciu, tak�e <strong>na</strong> záver sa budete môc� vo vašom dome<br />

aj poprechádza�. Pokia¾ vás zaujala téma elektronických<br />

kníh, <strong>na</strong> CD médiu nájdete rôz−<br />

ne programy <strong>na</strong> ich èí−<br />

tanie <strong>na</strong> vreckovom<br />

VYHODNOTENIE SÚ�A�Í<br />

z májového èísla PC REVUE:<br />

Samsung ML−2550<br />

Výherca: Peter Krátky, Bratislava<br />

Výsledky sú�a�í sú zverejnené aj<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

MAXPARÁDA<br />

poèítaèi, ale hlavne si budete môc� preèíta� 38 elektronic−<br />

kých kníh.<br />

Do vašej pozornosti odporúèame kvalitný freewarový<br />

program IrfanView <strong>na</strong> prehliadanie obrázkov a multime−<br />

diálnych súborov. Dostávate ho s doplòujúcimi modulmi a<br />

slovenským rozhraním.<br />

Pre pou�ívate¾ov, ktorí sa radi zahrajú, pridávame<br />

hrate¾nú demoverziu hry Collin McRea Rally 4. Obmedze−<br />

nie sa v tomto prípade týka poètu tratí a ponuky áut, ktoré<br />

mô�ete pou�i�. Na CD REVUE nájdete aj ïalšie hry. Upozor−<br />

òujeme aj <strong>na</strong> výkonného emailového klienta TheBat! s<br />

antispamovou kontrolou a kodek XviD v1.01.<br />

Pre èitate¾ov, ktorým nestaèia výsledky porovnávacích<br />

testov v tlaèenej edícii PC REVUE, pripájame detailné záz<strong>na</strong>−<br />

my z testovaných LCD monitorov spolu s kalibraènými sú−<br />

bormi, ïalej uká�ky z výstupu TV tunerov po pripojení <strong>na</strong><br />

terestriálny (pozemský) rozvod i káblovú sie�.<br />

Na CD REVUE nájdete aj príklady k programátorským<br />

seriálom, nieko¾ko administrátorských nástrojov a pomoc−<br />

ných utilít. Viacero nástrojov vám pomô�e aj pri zrýchlení<br />

s�ahovania údajov z internetu (<strong>na</strong>pr. FlashGet).<br />

Veríme, �e sa vám CD REVUE bude páèi�, pripomienky<br />

<strong>na</strong> zlepšenie zasielajte <strong>na</strong> adresu redakcia@pcrevue.sk.<br />

Ondrej Macko<br />

1. ce<strong>na</strong>: 3ds MAX 6 NFR, získava Peter Školek.<br />

2. a� 4. ce<strong>na</strong>: trièká Yello! a 3ds MAX 6 získavajú: Marek Trstenský,<br />

Radomír Murèo a Martin Kuspal.<br />

WiFi balík Bundle KOMPLET klient<br />

Správne odpovede:<br />

1. 11 Mbps<br />

2. Realtek<br />

3. Microsoft Windows aj Linux<br />

Výherca: Ladislav Rado, Bratislava<br />

QUARK HLÁSI ZMENY!<br />

V januárovom èísle<br />

PC REVUE sme<br />

v spolupráci<br />

so spoloènos�ami<br />

Discreet a Yello!<br />

vyhlásili sú�a�<br />

o <strong>na</strong>jlepšie pôvodné<br />

dielo v oblasti<br />

poèítaèovej grafiky<br />

<strong>na</strong> tému Vodný<br />

svet. Zo zaslaných<br />

príspevkov odborná<br />

komisia zlo�ená<br />

zo zástupcov<br />

spomí<strong>na</strong>ných<br />

spoloèností −a<br />

redakcie vybrala<br />

štyri <strong>na</strong>jlepšie.<br />

Ví�azné príspevky<br />

si mô�ete pozrie�<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej CD<br />

prílohe.<br />

Èasopis QUARK poskytuje predplatite¾om z¾avy. Pri celoroènom predplatnom<br />

sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èíslo èasopisu QUARK, mesaèníka<br />

pre všetkých, ktorí majú záujem o informácie od Astronómie a� po Zoológiu,<br />

<strong>na</strong> 52 stranách prináša mnoho nových informácií. QUARK dosta� v novino−<br />

vých stánkoch, ale redakcia odporúèa mo�nos� predplati� si ho <strong>na</strong> adrese:<br />

Vydavate¾stvo Perfekt, redakcia QUARK, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1,<br />

faxom <strong>na</strong> èísle 02/524 99 788 alebo elektronicky: predplatné@perfekt.sk.<br />

Polroèné predplatné u� so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk),<br />

celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk).<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. 100 PRO PLUS 80 (033/535 4400)<br />

1. A&V SLOVAKIA 105 (02/4552 0109)<br />

3. AGORA PLUS 42, 51 (02/6381 3873)<br />

4. AKTIS 91 (02/4342 0946)<br />

5. AP MEDIA 71 (02/6020 2111)<br />

6. ASBIS SK 39, 53, 74 (02/4487 1589)<br />

7. ASM SLOVAKIA 76 (02/4446 2308)<br />

7. AUTO HIFI DIGI 45<br />

8. AV DIG<strong>IT</strong>AL 112 (02/6828 6660)<br />

8. BGS 8, 22, 69 (02/4910 1525)<br />

10. BSP 16, 80 (02/5443 0017)<br />

11. BSP GROUP 93 (+420/2/6121 8070)<br />

11. BUGÁR INSTRUMENT 56 (031/555 3707)<br />

12. CAMEA COMPUTER 41, 88, 105 (051/7725 585)<br />

14. CÍGLER SOFTWARE 23 (02/4446 2746)<br />

15. CODUM 90, 102 (02/6353 2921)<br />

17. CONQUEST SLOVAKIA 7, 9, 11 (02/4488 2145)<br />

18. DATA 72 (02/4487 3656)<br />

19. DIAL TELECOM 67 (02/5825 2111)<br />

21. ESET 117 (02/5930 5311)<br />

22. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

22. EUROTEL 13<br />

24. FINCOM 107 (02/4445 3572)<br />

24. FUJ<strong>IT</strong>SU SIEMENS 31<br />

24. FUJI FILM DIGI 11 (02/4488 8077)<br />

27. GTS SLOVAKIA 6 (02/5778 1111)<br />

28. HAMA SLOVAKIA 52 (033/6481 184)<br />

29. HEWLETT−PACKARD 5, 2. OBÁLKA (02/5020 5611)<br />

30. HT COMPUTERS 3 (02/5933 4551)<br />

32. IMAGE SUPPLIES 77 (02/4487 2052)<br />

33. INCA 104 (02/6353 4481)<br />

37. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

39. KONSIGNA 27 (02/4488 4680)<br />

41. KROS 89 (041/7071 011)<br />

42. LAMA PLUS 64 (041/4361 302)<br />

42. LAPTOP.SK 65 (02/5564 2654)<br />

43. LEXMARK 37 (02/5263 7226)<br />

45. MEDIATECH 119 (02/5556 7766)<br />

45. MINOLTA 81 (02/6828 2575)<br />

46. MIRACLE NETWORK 35 (037/6542 262<br />

47. N−IMPORT DIGI 41<br />

47. NETWORK ASSOCIATES 79 (055/6335 511)<br />

47. NIKON DIGI 29 (02/4488 0785)<br />

50. OKI 33, 70 (0903/701 454)<br />

51. OLYMPUS 17, DIGI – 2. OB., 24, 25 (02/4445 7933)<br />

52. OPAL MULTIMEDIA 86, 112 (051/7734 332)<br />

53. P.E.S. CONSULTING 96 (031/780 3419)<br />

53. PANASONIC DIGI – 4. OBÁLKA (02/5292 1423)<br />

54. PC BUSINESS 111 (02/4342 5000)<br />

55. PROCA 10 (033/5922 111)<br />

57. Q−PRODUCTS 99 (02/4525 7568)<br />

59. RADIOCOM 57, 61, 75, 85 (02/5262 6633)<br />

60. SAP 15 (02/5825 6111)<br />

62. SLOVAK TELECOM 73 (0800/123 456)<br />

64. SONY DIGI – 3. OBÁLKA, 3 (02/5920 3111)<br />

64. SOWHAT 93 (0905 607 249)<br />

65. STIEGER SOFTWARE 102 (02/5564 7674)<br />

66. STORMWARE 97 (02/6478 0293)<br />

67. SUNTEQ 106 (046/5430 754)<br />

68. SWS DISTRIBUTION 19, DIGI 5 (02/4342 6811)<br />

69. SYNTEX 112 (02/4552 5471)<br />

70. TECOMPRINT 113 (02/4425 5777)<br />

71. TELEGRAFIA 83 (055/6230 802)<br />

71. TOSHIBA 43<br />

73. WEBGLOBE 112 (02/5363 4961)<br />

74. WESTECH 78 (02/4341 3804)<br />

75. XENON 104, 112, DIGI 48 (0904/401 088)<br />

7/2004 PC REVUE 143

Èíslo 7 � júl 2004 � XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004<br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om<br />

SENIOR ED<strong>IT</strong>OR:<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.sk) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −ds<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) −mv<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −ll<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) −dk<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk) −rk<br />

Samuel Krošlák (skroslak@pcrevue.sk) −sk<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.sk)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.sk) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mt<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) −vl<br />

ADRESA REDAKCIE:<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

e−mail: redakcia@pcrevue.sk<br />

http: <strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.itregister.sk,<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PREDPLATNÉ: e−mail: predplatne@pcrevue.sk<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel � Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CD<br />

je 119 Sk � Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia �<br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených<br />

príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autorských<br />

práv � Názory autorov nemusia súhlasi� s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia<br />

reprodukcia èlánkov mo�ná len so súhlasom redakcie.<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. � Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 � Tlaè: z dodaných<br />

reprodukèných materiálov � Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares<br />

a drobní distribútori. Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma<br />

ka�dá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky<br />

do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, š.p., Úèelové stredisko<br />

predplatite¾ských slu�ieb tlaèe, Námestie slobody 27, 810 05<br />

Bratislava 15.<br />

Mo�nosti, ako si objed<strong>na</strong>� PC REVUE<br />

� pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

� internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

� e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.sk<br />

� SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

� TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

� FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾ské èíslo a zaslaná poštová pouká�ka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Mo�nosti, ako uhradi� predplatné PC REVUE<br />

� pošta: zaplatením poštovej pouká�ky<br />

� internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

� banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri ka�dom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies� vaše predplatite¾ské èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie� vašu platbu identifikova�. Pokia¾ ho nemáte,<br />

skontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopis<br />

je mo�né odobera� aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovisko.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u� poštovou pouká�kou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa� cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

CENY PC REVUE NA ROK 2004<br />

Èasopis PC REVUE vychádza ka�dý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je<br />

mo�né kúpi� PC REVUE u� len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.<br />

Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je mo�né si objed<strong>na</strong>� celoroèné predplatné bez CD.<br />

Ceny predplatného<br />

bez CD s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroèné ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroèné ušetríte<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk<br />

Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si mô�u nárokova� študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla� <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa� do objednávky èíslo karty mláde�e<br />

ISIC, EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!