Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
29.12.2012 • Views
Share Embed Flag

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Šéfredaktor:<br />

Zástupcovia:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Web:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E-mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) -md<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) -om<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) -po<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) -ja<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Alica Èinèárová (acincarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý (vklimov<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Meèiar (jmeciar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Užák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: 07/524 93 494, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

ui42 (<strong>www</strong>.ui42.com)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

TeLeM Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš<br />

GTS Slovakia, EuroTel<br />

PC REVUE, Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: 02/524 93 494<br />

02/524 44 110<br />

fax: 02/524 93 508<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

PERFEKT, a.s., Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: 02/524 99 783<br />

fax: 02/524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: 02/524 99 783<br />

Èíslo 9 l September 2001 l IX. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel l Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,- Sk l Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia l Redakcia<br />

si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených<br />

príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor<strong>sk</strong>ých práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. l Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335-0226 l Tlaè: z dodaných<br />

reprodukèných materiálov l Rozširuje: PrNS, a. s.<br />

Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma PrNS, a. s., každá pošta<br />

a doruèovate¾. Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS,<br />

a. s., vývoz tlaèe, Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukcia<br />

èlánkov možná len so súhlasom redakcie.<br />

E D I T O R I A L<br />

Škoda, že celosvetová recesia prišla práve teraz a že tak vážne zasiahla práve IT priemysel. Je síce<br />

pravda, že prišla už pred rokom, ale zatia¾ sa, bohužia¾, nemá <strong>na</strong> odchod. Mnohí výrobcovia poèítaèov<br />

síce s ve¾kým oèakávaním pozerajú <strong>na</strong> koniec roka, ktorý by mohol aspoò èiastoène zlepši ich celoroèné<br />

trápenie v predaji, ve¾a oèakávajú aj od októbrového uvedenia Windows XP, ale a<strong>na</strong>lytici sú vo svojich<br />

predikciách <strong>sk</strong>ôr opatrní. Rov<strong>na</strong>ko Itanium sa ešte len rozbieha a už teraz sa èaká <strong>na</strong> jeho následníka,<br />

pretože vinou ve¾kého one<strong>sk</strong>orenia nepredstavuje nijakú výkonovú bombu. Softvérový priemysel,<br />

dodávatelia sie ovej infraštruktúry, mobilní operátori, telekomunikaèné firmy atï. prežívajú v súèasnosti<br />

ve¾mi ažké obdobie. Nemožno sa preto èudova , že ich investície do ïalšieho vývoja produktov èi<br />

ve¾korysých projektov sú ve¾mi opatrné.<br />

Dobre sa pamätám <strong>na</strong> zlatú éru PC, keï sme sa tešili <strong>na</strong> každú novú generáciu procesora, väèšiu<br />

RAM-ku èi rozlíšenie grafickej karty, viac kapacity <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och a pod. Na to, akým raketovým tempom<br />

vznikol celý PC priemysel, ako huby po daždi vyrástlo množstvo firiem, produktov, nápadov, projektov.<br />

Tešili sa používatelia, tešili sa predajcovia, všetci boli happy. Ozaj, viete, že v auguste slávilo PC<br />

svoje 20. <strong>na</strong>rodeniny? Hoci táto éra je už preè a samotný koncept PC èaká <strong>na</strong> svoje znovuobjavenie,<br />

ve¾mi by ma ako používate¾a potešilo, keby sa znovu <strong>na</strong>štartovala nová inovaèná vl<strong>na</strong>, lebo, pravdu<br />

povediac, zdá sa mi, akoby to tu všetko tak trochu zaspalo. Je ešte ve¾a oblastí, ktoré sú akoby generaène<br />

pozadu, bohužia¾, je tu tá neš astná recesia. Keï už sa nemôžeme teši z nových produktov, podelím<br />

sa s vami aspoò o pár postrehov. Ak budete ma chu podeli sa s vašimi, tak len do toho, moja mailová<br />

schránka ich rada prijme.<br />

O mojej predstave konceptu PC novej generácie som písal prednedávnom, takže túto oblas zatia¾<br />

vynechám.<br />

Softvérové aplikácie a operaèné systémy ma hnevajú preto, že v posledných rokoch prinášajú len<br />

akýsi facelifting, drobné zlepšenia, úpravu rozhrania, pridanie pár funkcií, aby mali <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>láka<br />

zákazníkov, ale popritom sa stále nedokážu zbavi choroby generovania nových chýb, potreby neustáleho<br />

plátania dier, zháòania nových ovládaèov, filtrov atï. To by už konenène malo presta , keï si predstavím<br />

tie hordy ich vývojárov a rozpoèty, s ktorými pracujú... Myslím, že by možno bolo dobré zmeni<br />

celú koncepciu, <strong>na</strong>príklad vybra sa cestou predávania len akéhosi spo¾ahlivo fungujúceho softvérového<br />

jadra za prijate¾nú cenu s možnos ou dopå<strong>na</strong>nia ïalších funkcií prostredníctvom zasuvných modulov,<br />

ktoré by sa dokupovali pod¾a potreby a fi<strong>na</strong>nèných možností.<br />

Ve¾ké oèakávania vkladám do mobilných telefónov. Doteraz som, žia¾, nemal v ruke mobil, ktorý by<br />

ma uspokojil. Malý displej, slabá výdrž batérií, malá klávesnica, nešikovné ovládanie, obmedzené rozširovanie<br />

a <strong>na</strong>stavovanie vlastností. O WAP-e radšej pomlèím. Teším sa <strong>na</strong> GPRS a potom možno aj <strong>na</strong><br />

siete <strong>na</strong>ozaj tretej generácie, hoci <strong>na</strong> ich nástup (aspoò u nás) si urèite ešte poèkáme. Pri zmienke o GPRS<br />

sa <strong>na</strong>ši mobilní operátori záhadne usmievajú, hovorí sa o jeseni tohto roku, ale, pravdu povediac, neviemneviem...<br />

(Najmä po <strong>sk</strong>lamaní s WAP-om...) A aký mobil by som chcel? No taký, ktorý by nemal tie<br />

neduhy, èo som spomí<strong>na</strong>l. Je mi jedno, èi to bude mobil s funkciami PDA – mobilného asistenta – alebo<br />

PDA rozšírený o komunikaèný modul. Urèite viem, že nechcem vláèi dve zariadenia, aj tak mám problém<br />

vláèi už to jedno a nestrati ho... Možno by bolo atraktívne ma takéto zariadenie v podobe ve¾kých<br />

plochých hodiniek s bezdrôtovým pripojením <strong>na</strong> náhlavovú komunikaènú súpravu. Nieèo podobné kedysi<br />

bolo spojené s konceptom Bluetooth. Keï už sme pri tom, neodpustím si jednu poznámku. Bluetooth je<br />

exemplárnym príkladom výbornej technológie, ktorá stále nie a nie presadi sa. Problémom je slabá podpora<br />

výrobcov, strach o presadenie sa <strong>na</strong> trhu a pomerne vysoká ce<strong>na</strong> zariadenia. Hoci pôvodne sa oèakávalo,<br />

že èip Bluetooth by mal stá okolo 5 dolárov, uvedenie mobilov alebo PC kariet s podporou pre<br />

Bluetooth by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo v súèasnosti nárast ceny približne o 150 dolárov. Chcelo by to masovú výrobu,<br />

ale tá sa nemôže spusti , pretože sú obavy, že zariadenia Bluetooth budú pridrahé a nebudú sa kupova .<br />

Klasický bludný kruh. Svoj klinec do rakvy pridal aj Microsoft, kedysi ve¾ký podporovate¾ Bluetooth,<br />

ktorý však do novej verzie Windows XP podporu tejto technológie nezahrnul (Wi-Fi však áno) z obavy,<br />

že by o òu nebol záujem... A pritom ïalšia vec, ktorá by nepotešila len mòa, ale urèite aj milióny ïalších<br />

používate¾ov, je synchronizácia vybraných údajov (kontakty, schôdzky, poznámky, maily, MP3 atï.)<br />

medzi stolným PC v kancelárii a mobilom, PDA èi notebookom.<br />

Ïalšou oblas ou, ktorá èaká <strong>na</strong> svoju éru, je rýchle širokopásmové pripojenie <strong>na</strong> inet. Odtrhnem<br />

svoju predstavu od reality a jednoducho len vyslovím svoje želanie: chcel by som rýchle a lacné pripojenie<br />

<strong>na</strong> inet, èi už v práci, alebo doma, prípadne kdeko¾vek ho budem potrebova . Mne je jedno, èi to<br />

bude ADSL, satelit, káblové pripojenie, bezdrôtové pripojenie èi nieèo nové alebo kombinácia už uvedených<br />

možností. Nechcem plati jednej spoloènosti za linku a druhej za pripojenie <strong>na</strong> inet, chcem èo<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšiu administráciu. Nechcem absolvova žiadne komplikované technické ani úradnícke<br />

procedúry <strong>na</strong> to, aby som zí<strong>sk</strong>al dobrú linku, kdeko¾vek ju budem potrebova . Nie som vo svojich predstavách<br />

asi <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>romnejší, ale som zákazník, a preto by mòa/nás mali po<strong>sk</strong>ytovatelia pripojenia poèúva<br />

. Firmy síce rady vyhlasujú, že poèúvajú želania svojich zákazníkov, ale mne sa zdá, že ich<br />

poz<strong>na</strong>jú len ve¾mi málo, nepoz<strong>na</strong>jú ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie. Keby to nebola pravda,<br />

možno by nebola ani recesia a možno aj inovaèné cykly by boli kratšie. A potom by takýto príhovor<br />

vôbec nemusel vzniknú .<br />

Zaujímavé èítanie septembrového èísla vám želá

O B S A H<br />

34<br />

REVUE<br />

TESTOVALI SME:<br />

40 základných dosiek pre platformu AMD<br />

4 Novinky<br />

12 Všetko <strong>na</strong>jlepšie, Mr. PC<br />

16 Budúcnos periférnych zariadení / Horúca jeseò<br />

v podaní HP<br />

20 Webové služby a .NET sú novým náboženstvom Microsoftu /<br />

Repotáž z TechEd 2001<br />

22 Elektronický podpis – ide <strong>sk</strong>utoène o podpis?<br />

26 IT oèami geometrie<br />

31 Jednotka o dva roky / Rozhovor: RNDr. Daniel Dobrota, Softip<br />

32 Sú až mobilných robotov / Výzva pre konštruktérov<br />

a programátorov<br />

HARDWARE<br />

34 Testovali sme: 40 základných dosiek pre platformu AMD<br />

42 Palm m500<br />

43 VisorPhone / Vreckový poèítaè alebo mobilný telefón?<br />

46 Seiko CDP-2000 / Tlaèiareò nielen <strong>na</strong> CD médiá<br />

47 Písacie stroje Brother<br />

48 Voyett Space A<br />

51 Microbook 825TU<br />

51 NEC MultiSync LCD1810X<br />

53 Sony DSC-P20<br />

54 Pa<strong>na</strong>sonic CF-X1 / Notebook špecializovaný <strong>na</strong> spracovanie<br />

obrazu<br />

54 Motorola Timeport 250<br />

56 Toshiba Satellite 2800-600<br />

58 Omnibook 6000<br />

59 HP OfficeJet v40 a HP PSC 750<br />

SOFTWARE<br />

62 Di<strong>sk</strong>eeper 6.0 / Zaistí pre di<strong>sk</strong> optimálnu kondíciu<br />

63 Aplikácie podporujúce iKey<br />

64 Gamesy / Diablo II: Lord Of Destruction EXPANSION SET<br />

/ GamesNews<br />

66 Office XP Standard Sk / Nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka v slovenèine<br />

70 Norton Internet Security 2001<br />

71 Borland JBuilder 5 Enterprise<br />

74 Sharewarové okienko<br />

78 Regino 2.3 / Odhalenie <strong>sk</strong>rytých <strong>na</strong>stavení Windows<br />

79 Robot Karol ++ / Programovanie pre <strong>na</strong>jmenších<br />

80 1PM Project ma<strong>na</strong>gement / Plánovací softvér zadarmo<br />

82 Spytech SpyAgent<br />

84 De<strong>sk</strong>top Architect / Vytvárame témy pre Windows rýchlo<br />

a jednoducho<br />

2 PC REVUE 9/2001<br />

85 Ako <strong>na</strong> PDF formát lacnejšie?<br />

86 Magic Registry / Windows pod kontrolou...<br />

INFOWARE<br />

87 Novinky<br />

93 Služby pri migrácii<br />

94 Výz<strong>na</strong>m informaènej bezpeènosti stále rastie<br />

96 Nové riešenie pre oblas ve¾kokapacitných zálohovacích<br />

zariadení<br />

98 Rozhovor s Kenom Jacobsom / Oracle<br />

100 MS Exchange 2000 Enterprise a Conferencing Server<br />

INTERNET<br />

103 Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 9. èas<br />

104 Na potulkách svetom WWW<br />

105 Domény .INFO – ve¾ký boom sa zaèí<strong>na</strong><br />

LINUX<br />

106 Struèná história Unixu a Linuxu<br />

108 Samba / 7. èas<br />

109 Linux News<br />

110 Rádiová karta SF16-FMR2 pod Linuxom<br />

113 Rozhovor s Markom Mitchellom<br />

114 Linux RedHat 7.1<br />

114 Promisc mód <strong>na</strong> sie ových zariadeniach<br />

SERVIS<br />

115 Poradòa<br />

116 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

118 Vírusový radar<br />

119 Tipy a triky pre Windows<br />

120 Registre pre Windows<br />

121 DVD okienko<br />

122 Pošta<br />

137 Burza<br />

PROGRAMUJEME<br />

26<br />

123 Delfinárium / 11. èas : Spä k databázam II.<br />

124 Assembler pod Windows / 9. èas : Grafické objekty<br />

126 Delphi v praxi / 6. èas : Matematické funkcie<br />

128 ASP a databázy / 8. èas<br />

130 Malé ve¾ké databázy II. / 3. èas<br />

132 Java pod lupou / 13. èas : Balík java.util<br />

133 PHP a obrázky I.<br />

135 C++ pod Windows / 14. èas : Dialógy – dokonèenie<br />

TÉMA: IT oèami geometrie

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

Výber zo spravodajstva v titulkoch (20.7. – 17. 8. 2001)<br />

n Šifrovací štandard pre digitálne video rozlúštený?<br />

n IBM sa lúèi s èipmi od AMD<br />

n Tretia generácia OS Microsoftu pre Pocket PC<br />

v cie¾ovej rovinke<br />

n Sun lobuje za podporu Javy vo Windows XP<br />

n Vydávanie kníh vo veku IT a PC<br />

n Starý softvér <strong>na</strong> kopírovanie CD aj <strong>na</strong>ïalej odoláva<br />

antipirát<strong>sk</strong>ym technológiám<br />

n Etický kódex hackera? Kto ho sformuluje?<br />

n SR predstavuje pre mater<strong>sk</strong>ú firmu O<strong>sk</strong>ara<br />

potenciálny trh<br />

n Výnosy výrobcov èipov poklesnú v roku 2001 o 24 %<br />

n AOL a MSN: Najväèší nez<strong>na</strong>mená vždy <strong>na</strong>jlepší<br />

n EK zverejnila normu elektromagnetického žiarenia<br />

mobilov<br />

n Štúdia: Európ<strong>sk</strong>e podniky zavádzajú internet èoraz<br />

rýchlejšie<br />

n Výrobcovia osobných poèítaèov budú dodáva PSC<br />

Windows XP už v septembri<br />

n Zobrazenie h¾adaného telefónneho èísla <strong>na</strong> mape<br />

n Sloven<strong>sk</strong>o zrejme ponúkne licenciu UMTS spolu s GSM<br />

n Èipové karty Visa za 1 dolár<br />

n Obchod s tajnými informáciami sa Rusom nepáèi<br />

n Dobíjanie EASY z bankomatov<br />

n Potrebujete letenky? Kupujte ich rozhodne v stredu!<br />

n V rytme Napstera pokraèujeme ïalej<br />

n Konzorcium West LB chce odkúpi fixnú sie British<br />

Telecom<br />

n IDC: Technológia P2P výrazne ovplyvní duševné<br />

vlastníctvo<br />

n Nový vírus CodeRed.C predstavuje opätovnú hrozbu<br />

n Prišli ste o prácu v IT? Pres ahovali by ste sa za<br />

novou <strong>na</strong> opaèný koniec krajiny?<br />

n Bývalé vedenie Netscapu sa angažuje v P2P<br />

computingu<br />

n Èe<strong>sk</strong>ý Telekom utrpel pokles èistého zi<strong>sk</strong>u o 14 %<br />

n Fujitsu opúš a trh 3,5-palcových hard di<strong>sk</strong>ov<br />

n Nové modely CD prehrávaèov Technics<br />

n Code Red – škody prekroèia miliardu USD<br />

n IT experti pre Nemecko: výsledky po roku od zaèatia<br />

programu<br />

n EASY má už viac ako pol milió<strong>na</strong> zákazníkov<br />

n Microsoft chce zabráni vstupu AOL do káblovej<br />

divízie AT&T<br />

n Všetko, èo chcete vedie o víruse Code Red<br />

n Zaèal sa proces registrácie domén .INFO<br />

n Fondy AIG investovali do akcií Globtelu viac ako<br />

90 mil. USD<br />

n Internetový obchod Amazon.com predmetom záujmu AOL<br />

n V júni sa <strong>na</strong> celom svete poslalo viac ako 19 mld.<br />

textových správ<br />

n Hackeri zaútoèili <strong>na</strong> bezdrôtové služby Verizon a AT&T<br />

n Red Hat a 3G Lab vyvíjajú OS pre bezdrôtové<br />

zariadenia<br />

n Pirelli a Benetton kúpili 23 % spoloènosti Olivetti<br />

n Verizon a AT&T plánujú odpreda podiel<br />

v sloven<strong>sk</strong>om EuroTeli<br />

n Palm sa rozdelí <strong>na</strong> dve firmy<br />

n Infineon prepustí v <strong>na</strong>sledujúcich mesiacoch 5000<br />

zamest<strong>na</strong>ncov<br />

n UPC sa proti opatreniam TÚ SR odvolá<br />

n O Èe<strong>sk</strong>ý Telecom majú záujem Francúzi a Deutsche<br />

Telekom<br />

n Sedem úspešne otestovaných sietí UMTS v Európe<br />

n AOL pumpuje do Amazon.com 100 miliónov USD<br />

n GiTyCom sprevádzkuje FWA do mesiaca od vydania<br />

licencie<br />

n Napster bude ma nového CEO<br />

n Zatknutie programátora vyvoláva protesty a nevô¾u<br />

n Visa zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u dramatický nárast<br />

n Omladzovacia kúra Hotmailu všetkým nevyhovuje<br />

n Odvolací súd povolil Napsteru obnovi èinnos<br />

n Siemens sa chce sta v Ázii dvojkou<br />

n David Byrne po<strong>sk</strong>ytne hudbu pre Windows XP<br />

n Svetový trh s poèítaèmi v druhom kvartáli stagnoval<br />

Úplné znenie týchto a mnoho ïalších správ nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Denne pribúda 10 – 20 nových správ.<br />

4 PC REVUE 9/2001<br />

l Surfovanie po internete môže by bezpeèné, staèí dodržova<br />

nieko¾ko pravidiel. V poslednom èase sa objavuje to¾ko prípadov<br />

krádeží cez internet a problémov s vírusmi, že mnohí<br />

Amerièania vypí<strong>na</strong>jú svoje poèítaèe iba preto, aby im<br />

nekomplikovali život. Staèí však dodržova nieko¾ko málo<br />

pravidiel a surfovanie po internete môže by bezpeèné.<br />

Základná rada znie: nech sa deje èoko¾vek, neprepadajte<br />

panike. Mnohí poèujú o víruse a okamžite <strong>na</strong>novo formátujú<br />

svoje hard di<strong>sk</strong>y... ale PC funguje podobne ako živý<br />

organizmus – <strong>na</strong>júèinnejšie je vyda sa cestou prevencie.<br />

Antivírusový softvér by mal ma každý a raz týždenne by ho<br />

mal updatova . Užívatelia s vysokorýchlostným pripojením<br />

<strong>na</strong> internet cez modem DSL alebo kábel by mali ma aj firewall,<br />

ktorý chráni PC pred hacker<strong>sk</strong>ými útokmi, v softvérovej<br />

alebo hardvérovej podobe. Ak ste to potia¾ zvládli, <strong>sk</strong>úste<br />

rešpektova pravidlo èíslo dva: e-mail od neznámeho<br />

odosielate¾a alebo neèakaný e-mail s prílohou od známeho<br />

neotvárajte! Okrem vírusov ¾uïom <strong>na</strong>háòajú strach aj krádeže<br />

dôverných údajov. Ak si uvedomíme, že za 20 mesiacov<br />

– od novembra 1999 do jú<strong>na</strong> 2001 – až 70 000<br />

Amerièanov pocítilo bezmocnos z okradnutia alebo <strong>na</strong>rušenia<br />

súkromia cez internet, niet sa èo èudova . Zlodej<strong>sk</strong>é<br />

príležitosti zvyèajne umožòujú dva faktory: dôvera užívate¾ov<br />

a ich ochota po<strong>sk</strong>ytnú dôverné informácie v rôznych<br />

dotazníkoch èi pri platbe cez kreditnú kartu a šikovnos<br />

zlodejov. Zostáva by opatrný, lebo platná legislatíva dáva<br />

mizivú šancu zlodeja vypátra a krádež dokáza .<br />

l AMD: Athlon nie je pomalší! AMD sa intenzívne pripravuje<br />

<strong>na</strong> premiéru nového procesora pre stolné PC – 1,5 GHzového<br />

Athlonu, ktorý by mala predstavi koncom septembra.<br />

Pôjde o <strong>na</strong>jrýchlejší èip od AMD, hoci jeho rýchlos ešte<br />

stále výrazne zaostáva za 2 GHz-ovým Pentiom 4, ktorý<br />

Intel predstavil ešte v auguste. To je pre AMD ve¾ká marketingová<br />

výzva a a<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že èipový gigant<br />

stavia <strong>na</strong> celkovom výkone Athlonu, lebo hovori o rýchlosti,<br />

a pritom súperi s èipom o 500 MHz rýchlejším, sa nedá.<br />

V marketingovej kampani AMD zrejme zdôrazní, že nižšia<br />

rýchlos nez<strong>na</strong>mená, že Athlon bude v koneènom dôsledku<br />

pomalší. Jeho jadro je totiž schopné spracova za rov<strong>na</strong>ký<br />

èas viac úloh než jadro Pentia 4. V závislosti od aplikácie<br />

a hardvérovej konfigurácie tak v mnohých prípadoch<br />

Athlon predbieha Pentium. Vyplýva to z mnohých publikovaných<br />

testov, pri ktorých sa ukázalo, že 1,1 GHz-ový a 1,2<br />

GHz-ový Athlon preko<strong>na</strong>l svojim výkonom 1,5 GHz-ový<br />

Pentium 4. Pod¾a expertov nové Pentium 4 by malo dosiahnu<br />

lepšie výkony hlavne v poèítaèových hrách typu Quake<br />

3 a Athlon pri kreatívnych poèítaèových úlohách.<br />

l Písanie e-mailov a SMS <strong>na</strong> mobiloch koneène bez kompromisov.<br />

Motorola v spolupráci s firmou Think Outside predstavila<br />

novú klávesnicu pre bezdrôtové telefóny. Klávesnica<br />

iBoard bola vyvinutá<br />

pre mobilnýchpracovníkov<br />

a svojimi<br />

rozmermi a dizajnom<br />

je porov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s laptopovouklávesnicou.<br />

Ide o prvú<br />

klávesnicu tohto<br />

typu pre mobily,<br />

ktorá bude kompatibilná s budúcimi modelmi mobilov od<br />

Motoroly a z bezdrôtových zariadení, ktoré sú v súèasnosti<br />

<strong>na</strong> trhu, sa dá použi v kombinácii s i85 a i50sx. Používatelia<br />

tak budú môc písa e-maily, surfova po sieti, èíta informácie<br />

v datebooku a využíva funkcie poznámkového<br />

bloku bez kompromisov. Jej používanie je pohodlnejšie,<br />

pretože výrobca zvolil koncepciu rozkladacej klávesnice –<br />

jej rozmery v zloženom stave sú 8,9 × 12,7 × 1,9 cm, po<br />

rozložení vzrastú <strong>na</strong> úctyhodných 34,3 × 12,7 × 1,9 cm.<br />

Klávesnica bude tiež disponova špeciálnymi funkènými klávesmi,<br />

prepojenými s webovými službami mobilného providera<br />

Nextel Communication, ktorý klávesnicu predáva za<br />

100 USD. A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že iBoard predstavuje<br />

výrazný krok vo vývoji mobilných technológií, pretože<br />

umožòuje používate¾om vybra si medzi mobilom a PDA.<br />

Výrobcovia PDA z toho asi nebudú ma ve¾kú rados .<br />

l Bell Ca<strong>na</strong>da oblieka svojich technikov do poèítaèov. Telekomunikaèný<br />

gigant Bell Ca<strong>na</strong>da kupuje<br />

300 „obliekate¾ných“ poèítaèov<br />

Mobile Assistant V (MA V) od firmy<br />

Xyber<strong>na</strong>ut. Nahradia tak laptopy<br />

ThinkPad od IBM, ktoré využíva okolo<br />

10 000 technikov spoloènosti. MA V<br />

kombinuje mobilné poèítaèové služby<br />

s bezdrôtovou technológiou 3G, takže<br />

zamest<strong>na</strong>nci s mobilmi budú môc<br />

vykonáva niektoré technické zásahy<br />

„za pochodu“. MA V sa môže nosi ako<br />

opasok alebo vesta, prièom <strong>na</strong> tenkej<br />

obrazovke zobrazuje zadané schémy<br />

èi úlohy. Tieto typy PC výrazne šetria<br />

pracovný èas, èím zvyšujú produktivitu<br />

práce a znižujú tak náklady firiem.<br />

Testovanie zariadení odštartovalo<br />

centrum pre mobilnú komunikáciu spoloènosti Bell Ca<strong>na</strong>da<br />

už v októbri, keï 19 technikov využívalo MA IV. Po ukonèení<br />

<strong>sk</strong>úšobnej prevádzky vedenie zistilo, že zamest<strong>na</strong>nci sa<br />

„obliekate¾ných“ PC neradi vzdávali, a vzh¾adom <strong>na</strong> to, že<br />

pracovné výkony výrazne vzrástli, firma sa rozhodla, že<br />

prvých 300 zariadení zakúpi.<br />

l V Austrálii parkujú cez mobil. Zatia¾ èo mobilný e-predaj<br />

(m-commerce) <strong>na</strong> svoj zenit ešte iba èaká, dvaja austrál<strong>sk</strong>i<br />

predajcovia už odštartovali kampaò <strong>na</strong> aplikáciu, ktorú by<br />

mal každý ma : parkovacie hodiny. Informoval o tom Soprano<br />

Design, predajca bezdrôtových aplikácií. Ten spolu s Wilson<br />

Equipment Services inštaloval v nákupnom centre v<br />

Leichardte 404 bezdrôtových parkovacích hodín, do ktorých<br />

sa nehádžu mince, ale platby sa vykonávajú cez SMS alebo<br />

hlasovú službu. Výhodou je, že pred vypršaním zaplateného<br />

èasu dostanú vodièi <strong>na</strong> mobil správu, takže si ho môžu<br />

predåži bez toho, aby sa vracali k autu. Technológiu by mali<br />

využíva aj strážnici parkoví<strong>sk</strong>, ktorí cez bezdrôtové zariadenia<br />

zí<strong>sk</strong>ajú nielen preh¾ad o zaplatených èasoch, ale aj lepšie<br />

monitorujú pokusy o krádež. Ide o svetovú premiéru novej<br />

služby a èas ukáže, èi si u šoférov – používate¾ov mobilov<br />

zí<strong>sk</strong>a takú popularitu, akú si firmy s¾ubujú.<br />

l Pozor <strong>na</strong> MP3! Môžu ohrozi vašu kariéru!. ...ako sa to stalo<br />

brit<strong>sk</strong>ej sekretárke Carle Tominovej, ktorú koncom júla<br />

vyhodili zo zamest<strong>na</strong>nia preto, že pracovný PC využívala <strong>na</strong><br />

súkromné úèely. Mala v òom totiž uložených 2000 digitálnych<br />

hudobných <strong>na</strong>hrávok. To, èo sa zvyèajne v súvislosti<br />

s e-mailmi a telefonickými hovormi zamest<strong>na</strong>ncom prepeèie,<br />

pri MP3 prejs nemusí a spoloènos má v rukách<br />

tromf, ktorý môže proti vám kedyko¾vek použi . Pozíciou<br />

výkonného a rešpektovaného zamest<strong>na</strong>nca môže <strong>na</strong>vyše<br />

otrias aj <strong>sk</strong>utoènos , že <strong>na</strong>hrávky sú v mnohých prípadoch<br />

pirát<strong>sk</strong>e, a teda ilegálne kópie. Mnohí právnici sa <strong>na</strong>d tým<br />

ani nepozastavujú, pretože poèet prípadov, keï firmy<br />

úspešne prepúš ajú zamest<strong>na</strong>ncov pre nedovolené používanie<br />

pracovných prostriedkov <strong>na</strong> súkromné úèely, <strong>na</strong>rastá.<br />

Výnimkou nie sú ani postihy študentov využívajúcich<br />

poèítaèe <strong>na</strong> nezákonné úèely. Presvedèil sa o tom 19-roèný<br />

Amerièan, ktorý cez poèítaèový systém – monitor, klávesnicu,<br />

dve CD <strong>na</strong>pa¾ovaèky, <strong>sk</strong>ener a tlaèiareò – prevádzkoval<br />

FTP server umožòujúci kopírovanie hudobných súborov<br />

MP3 a nieko¾kých filmov.<br />

Kliknite si: <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>

N O V I N K Y<br />

6 PC REVUE 9/2001<br />

l Verdikt: Rádiá budú plati aj za pesnièky<br />

vysielané on line. Americký federálny súd<br />

<strong>na</strong>riadil rozhlasovým staniciam plati copyrightové<br />

on line poplatky, ak majú záujem<br />

vysiela svoj hudobný program aj cez internet.<br />

Asociácia rozhlasového vysielania<br />

s rozsudkom nesúhlasí a nieko¾ko staníc už<br />

z obavy z <strong>na</strong>rastajúcich dodatoèných fi<strong>na</strong>nèných<br />

nákladov vysiela cez internet iba<br />

digitálne „ticho“. „Rozhlas, <strong>na</strong>hrávacie spoloènosti<br />

a poslucháèi tvoria neoddelite¾nú<br />

súèas zhodnotenia hudobnej <strong>na</strong>hrávky,<br />

z ktorej profitujú všetci zúèastnení. Fungovalo<br />

to tak stále, tak preèo bra osobitný<br />

meter <strong>na</strong> rádiá?“ reagoval jej CEO Edward<br />

Pritts, ktorý zavedenie nových poplatkov<br />

oz<strong>na</strong>èil za „neférové a bezdôvodné“ a nevylúèil,<br />

že asociácia sa proti súdnemu rozhodnutiu,<br />

ktoré uvítala Asociácia hudobných<br />

vydavate¾stiev, znova odvolá.<br />

l Dvadsa rokov spoloènosti Creative. Spoloènos<br />

Creative Technology oslávila 1.<br />

júla t. r. svoje dvadsiate <strong>na</strong>rodeniny.<br />

Spoloènos Creative Technology založil<br />

v Singapure pán Sim Wong Hoo 1. júla<br />

1981. Svoju èinnos zaèí<strong>na</strong>la s dvoma<br />

zamest<strong>na</strong>ncami a poèiatoèným kapitálom<br />

6000 USD. Jeho víziou bolo PC, ktoré by<br />

vedelo rozpráva , spieva a hra hudbu.<br />

Èerstvo zrodená spoloènos Creative v priebehu<br />

len jedného mesiaca <strong>sk</strong>onštruovala<br />

a zaèala dodáva prídavné karty pre poèítaèe.<br />

Jedným z prvých výrobkov, ktoré<br />

vyrábala, bola síce ve¾mi rýchla kazetová<br />

dátová jednotka, ale spoloènos ve¾mi<br />

<strong>sk</strong>oro vstúpila <strong>na</strong> trh PC s viacjazyèným<br />

a multimediálnym programovým vybavením<br />

so zameraním tak <strong>na</strong> èín<strong>sk</strong>y, ako aj<br />

po anglicky hovoriacich užívate¾ov.<br />

Od tohto okamihu prešla spoloènos<br />

dlhou cestou, <strong>na</strong> ktorej konci sa v r. 1989<br />

objavila zvuková karta Sound Blaster, ktorá<br />

spôsobila, že meno Creative sa už <strong>na</strong>vždy<br />

stalo synonymom zvuku <strong>na</strong> PC. Poèas relatívne<br />

krátkeho obdobia dvoch dekád spoloènos<br />

Creative vytvorila rad partner<strong>sk</strong>ých<br />

vz ahov, podpísala ve¾ké množstvo licenèných<br />

dohôd a u<strong>sk</strong>utoènila strategické<br />

akvizície, ktoré zaistili, že úspech spoloènosti<br />

sa rozšíril i do oblastí internetu a videokonferencií,<br />

3D grafiky, viackanálových<br />

reproduktorových systémov, komunikácií<br />

a nesmieme zabudnú <strong>na</strong> digitálne audioprehrávaèe.<br />

Spoloènos Creative predáva<br />

svoje riešenia zákazníkom a systémovým<br />

integrátorom v 80 krajinách sveta v rámci<br />

maloobchodného distribuèného kanála,<br />

cez internet i priamo z<strong>na</strong>èkovým výrobcom<br />

zariadení.<br />

V súèasnosti spoloènos zamestnáva po<br />

celom svete viac než 5000 zamestancov.<br />

V spoloènosti Creative veria, že jej budúcnos<br />

je v podpore rozvoja nového fenoménu<br />

– osobnej digitálnej zábavy. V tejto<br />

oblasti chce pre technicky založených používate¾ov<br />

a <strong>na</strong>dšencov poèítaèovej zábavy<br />

pripravova nové produkty založené <strong>na</strong><br />

progresívnych technológiách.<br />

l Handheld s OS Linux a pamä ou 10 GB!<br />

Singapur<strong>sk</strong>á spoloènos Serial Systems špecializujúca<br />

sa <strong>na</strong> výrobu spotrebnej elektroniky<br />

a distribúciu poèítaèových komponentov<br />

vyvinula malé zariadenie s rozmermi<br />

18 × 8 × 3 cm, ktoré <strong>na</strong>zvala Terapin<br />

Mine. To umožní užívate¾om pracova s digitálnymi<br />

fotografiami, poèítaèovými súbormi<br />

a digitálnymi audio<strong>na</strong>hrávkami. Je<br />

tiež pripojite¾né <strong>na</strong> lokálnu sie (LAN) a dá<br />

sa používa ako prenosný súborový miniserver.<br />

Vloženie PC karty umožòuje tiež<br />

využívanie bezdrôtových sie ových adaptérov.<br />

Napriek tomu, že Terapin Mine nie je<br />

typický handheldový poèítaè, operaèný systém<br />

Linux otvára využívanie funkcií, ktoré<br />

po<strong>sk</strong>ytujú osobní digitálni asistenti. Serial<br />

Systems urèila produkt pre európ<strong>sk</strong>y, japon<strong>sk</strong>ý<br />

a americký trh, kde sa zaène predáva<br />

za 599 USD.<br />

l Maxtor uvádza ATA/133. Takmer presne<br />

po mesiaci sa opä „vytiahol“ momentálne<br />

<strong>na</strong>jväèší výrobca pevných di<strong>sk</strong>ov, spoloènos<br />

Maxtor. Naj<strong>sk</strong>ôr 26. jú<strong>na</strong> táto firma<br />

oznámila, že vyvinula technológiu Big<br />

Drive, ktorá dovo¾uje preko<strong>na</strong> bariéru 137<br />

GB, èo bola dovtedy <strong>na</strong>jväèšia možná kapacita<br />

pevných di<strong>sk</strong>ov.<br />

Tento týždeò<br />

(31. júla) „zabodovala“,<br />

keï predstavila<br />

ïalšiu verziu rozhrania<br />

Ultra ATA/<br />

133. Ako <strong>na</strong>povedá<br />

už názov, ide o ïalšie<br />

zlepšenie rozhrania ATA, prièom prenosová<br />

kapacita sa opä zvýši o 33 % v porov<strong>na</strong>ní<br />

so súèasným štandardom Ultra<br />

ATA/100. Dôvodom zlepšenia je vyrov<strong>na</strong>nie<br />

priepustnosti rozhrania ATA s rozhraním<br />

PCI (prostredníctvom ktorého je radiè di<strong>sk</strong>ov<br />

pripojený do systému). Zmeny rozhrania<br />

sa dotknú iba pevných di<strong>sk</strong>ov a radièov<br />

(integrovaných <strong>na</strong> základných do<strong>sk</strong>ách), <strong>na</strong><br />

pripojenie di<strong>sk</strong>u k rozhraniu bude aj <strong>na</strong>ïalej<br />

využívaný 80-žilový kábel, ukonèený 40pinovými<br />

konektormi, ktorý bol uvedený<br />

súèasne s rozhraním Ultra ATA/66.<br />

Di<strong>sk</strong>y vybavené novým rozhraním by sa<br />

<strong>na</strong> trhu mali objavi v poslednom štvr roku<br />

tohto roka a Maxtor ich oz<strong>na</strong>èuje termínom<br />

Fast Drive.<br />

Radièe a základné do<strong>sk</strong>y podporujúce<br />

rov<strong>na</strong>ké rozhranie by mali by dostupné<br />

v prvom štvr roku budúceho roka. Podporu<br />

novému štandardu ohlásili nielen výrobcovia<br />

èipových súprav VIA Technology, Acer Labs<br />

a Silicon Integrated Systems, ale aj výrobcovia<br />

„samostatných“ radièov, ako Promise<br />

Technologies, Silicon Image, High Point,<br />

Pacific Digital a ACARD Technology. (po)<br />

l Výsledky predaja PC za druhý kvartál<br />

v Európe. Predaje poèítaèov sú pod¾a<br />

výsledkov IDC v Európe, Afrike a <strong>na</strong><br />

Blízkom východe (EMEA) za druhý štvr rok<br />

<strong>na</strong> vzostupe. Prie<strong>sk</strong>umná spoloènos IDC<br />

týmto regiónom totiž prisúdila 0,3-percentný<br />

rast, prièom západná Európa<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la nárast 1 %. Predaj stolných

poèítaèov zostáva aj <strong>na</strong>ïalej pomerne slabý a ekonomické<br />

spomalenie poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo aj hardvérové investície, pre<br />

ktoré museli mnohí výrobcovia oddiali uvádzanie nových<br />

produktov <strong>na</strong> trh.<br />

Bez ujmy nezostal ani trh s notebookmi, ktorý vzrástol<br />

iba o 6,4 %, prièom za posledné štyri roky rast nebol nižší<br />

ako dvojciferné èíslo. Poklesli aj predaje PC pre segment<br />

malých a stredných firiem.<br />

Ekonomické spomalenie <strong>na</strong>jviac poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo brit<strong>sk</strong>ý<br />

trh, kde predaje PC po prvý raz poklesli o 4,4 % a v Nemecku<br />

o 4 %. Francúz<strong>sk</strong>o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo nárast o 8,6 %,<br />

predaje vzrástli aj v Talian<strong>sk</strong>u a vo východnej Európe vzrástli<br />

o 11,7 percenta.<br />

Výsledky <strong>na</strong> Blízkom východe a v Afrike poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

prudký pokles predaja v Turecku. Pod¾a IDC ekonomická<br />

recesia v USA a Ázii si bude aj <strong>na</strong>ïalej vybera svoju daò,<br />

ale koncom roka a zaèiatkom roku 2002 by sa predaje<br />

mohli znova zvýši v dôsledku uvedenia nového OS WinXP<br />

<strong>na</strong> trh.<br />

Na trhoch EMEA aj <strong>na</strong>ïalej vedie Compaq so 17-percentným<br />

podielom, za ním sa drží Dell Computer a <strong>na</strong><br />

tre om mieste Hewlett-Packard, za ním Fujitsu-Siemens,<br />

ktorý poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l slabý výkon nemeckého trhu a piatu<br />

prieèku obsadila IBM.<br />

l Intel uviedol pä nových mobilných procesorov <strong>na</strong> 0,13mikrónovej<br />

technológii. Spoloènos Intel oznámila uvedenie<br />

piatich nových procesorov vyrábaných pokroèilou 0,13mikrónovou<br />

(130-<strong>na</strong>nometrovou) technológiou. Tieto procesory<br />

výrazným spôsobom rozširujú možnosti prenosných<br />

poèítaèov. Nová rodi<strong>na</strong> produktov sa <strong>na</strong>zýva Intel Pentium<br />

III-M a obsahuje zlepšenú architektúru zvyšujúcu výkon,<br />

znižujúcu spotrebu a predlžujúcu životnos batérií. Nové<br />

procesory sú už dostupné s frekvenciou až 1,13 GHz, èo je<br />

<strong>na</strong>jvyššia rýchlos procesorov pre prenosné poèítaèe <strong>na</strong><br />

svete.<br />

Intel takisto ohlásil novú èipovú súpravu Intel 830. V tejto<br />

chvíli je dostupných pä nových mobilných procesorov <strong>na</strong><br />

frekvenciách 1,13 GHz, 1,06 GHz, 1,0 GHz, 933 MHz<br />

a 866 MHz. V automatickom režime Enhanced Speed Step<br />

beží Mobile Intel Pentium III processor-M až <strong>na</strong> 1,13 GHz<br />

pri 1,4 voltu (Maximum Performance Mode). V úspornom<br />

režime (Battery Optimized Mode) pracuje <strong>na</strong> 733 MHz pri<br />

1,15 voltu a spotrebuje tak v priemere menej než 2 watty.<br />

l HP Sloven<strong>sk</strong>o so 130 % nárastom. Predaj PC produktov<br />

firmy HP Sloven<strong>sk</strong>o <strong>na</strong>sleduje trend, ktorým momentálne<br />

HP <strong>na</strong> východoeuróp<strong>sk</strong>ych trhoch postupuje. Èísla poukazujú<br />

<strong>na</strong> zvyšujúcu sa predajnos aj takých produktov, s ktorými<br />

ostatné firmy z danej oblasti vykazujú stratu alebo<br />

zmenšujúci sa obrat.<br />

V druhom kalendárnom kvartáli 2001 (apríl – jún) dosiahol<br />

HP <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u nárast v predaji Intel serverov<br />

o 40 %, poèítaèov o 90 % a v notebookoch takmer 450 %<br />

v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím v minulom roku.<br />

Zaujímavými výsledkami sú <strong>na</strong>jmä posledné dve èísla,<br />

ktoré poukazujú <strong>na</strong> nárast predaja notebookov HP, ktorý<br />

rástol <strong>na</strong>jviac spomedzi ostatných firiem s daným sortimentom<br />

výrobkov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Sledoval tak trend HP<br />

v celej východnej Európe. V predaji PC sa obrat HP <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u zvyšoval viac ako štvornásobne rýchlejšie v porov<strong>na</strong>ní<br />

s jeho <strong>na</strong>jbližšími konkurentmi. Celkový nárast je<br />

130 % (zdroj IDC).<br />

l Zavolaj si a zahoï!<br />

Koncom roka by sa mal<br />

<strong>na</strong> pultoch v USA objavi<br />

nový druh mobilných telefónov:<br />

lacné, ve¾mi<br />

jednoduché a jednorazové.<br />

Presne také, ktoré<br />

výrobcovia mobilov zatracujú.<br />

Pod¾a nich by<br />

mali mobily po<strong>sk</strong>ytova<br />

stále viac funkcií – od<br />

surfovania po internete<br />

až po poèúvanie MP3 –<br />

a tým rozširova okruh<br />

používate¾ov. Skutoènos-<br />

ou však zostáva, že zatia¾ èo používanie bezdrôtových<br />

služieb dokonca aj v USA rastie, predaje handsetov sa spomalili<br />

a a<strong>na</strong>lytici sa <strong>na</strong>vyše domnievajú, že budúci zákazníci<br />

nebudú ochotní utráca 300 USD za mobil, nech by bol<br />

akýko¾vek doko<strong>na</strong>lý. Na prognózu ako prvý zareagoval<br />

vlani v októbri kaliforn<strong>sk</strong>ý výrobca mobilov Hop-On<br />

Wireless, ktorý informoval o plánoch predáva mobil za 30<br />

USD, ktorý sa po vybití vyhodí alebo recykluje. Spoloènos<br />

sa domnieva, že <strong>na</strong> celom svete by sa z nich mohlo preda<br />

viac než milión kusov. Mobil by po<strong>sk</strong>ytoval 60 minút telefonovania,<br />

prièom používate¾ by mohol iba vola , ale nie<br />

hovory prijíma . Zámeru by mohla konkurova spoloènos<br />

Dieceland Technologies, ktorá svoj papierový mobil za 10<br />

USD stále zdoko<strong>na</strong>¾uje, ale už sa jej podarilo zazmluvni silného<br />

distribuèného partnera GE Capital, ktorý je investiènou<br />

odnožou General Electric. Pod¾a niektorých a<strong>na</strong>lytikov<br />

môžu lacné jednorazové mobily zvýši poèet používate¾ov<br />

v USA zo súèasných 40 % až <strong>na</strong> 70 %.<br />

l Microsoft odštartoval nový zápas: ikonky v okne WinXP.<br />

Microsoft oznámil, že všetci poèítaèoví výrobcovia, ktorí<br />

chcú prezentova <strong>na</strong> stolných poèítaèoch s operaèným systémom<br />

Windows XP akéko¾vek ikonky, musia medzi ne<br />

zahrnú aj ikonky ISP od Microsoftu – MSN. Softvérový<br />

gigant sa tak rozhodol iba tri dni po tom, èo Compaq podpísal<br />

exkluzívnu dohodu s AOL o zahrnutí jej internetových<br />

služieb do všetkých PC s OS WinXP. Pritom Microsoft už pred<br />

èasom informoval o zrušení reštrikcií voèi tým poèítaèovým<br />

výrobcom, ktorí <strong>na</strong>hradia ikonu internetového prehliadaèa<br />

Explorer od Microsoftu konkurenèným Netscape Navigator<br />

od AOL.<br />

l Èí<strong>na</strong> zatvorila internetové kaviarne. Èí<strong>na</strong> ukonèila prevádzku<br />

takmer 2000 internetových kaviarní po celej krajine<br />

a ïalším 6000 <strong>na</strong>riadila vyko<strong>na</strong> zmeny. Dôvodom je anonymita,<br />

ktorú kaviarne ponúkajú a ktorá umožòuje<br />

užívate¾om internetu posiela akéko¾vek správy aj do zahranièia<br />

bez toho, aby štátne represívne zložky vystopovali ich<br />

odosielate¾ov. Od apríla v rámci programu privierania dverí<br />

pred demokratickým západom štát<strong>na</strong> moc preverila viac<br />

ako 56 800 internetových kaviarní a barov, ktoré využívala<br />

ve¾ká èas z 26,5 milió<strong>na</strong> všetkých internetistov v krajine.<br />

l Deti hrajúce PC hry sú bystrejšie. Poèítaèové hry zvyšujú<br />

schopnos koordinácie a koncentrácie <strong>na</strong> úroveò špièkových<br />

atlétov. Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšej štúdie, ktorú v rámci<br />

vládou podporovaných projektov u<strong>sk</strong>utoènili vedci vo Ve¾kej<br />

Británii. Deti, ktoré hrajú hry pravidelne, ale nie preh<strong>na</strong>ne<br />

ve¾a, majú tiež viac kamarátov a ¾ahšie <strong>na</strong>dväzujú kontakty<br />

než tie, ktoré viac èítajú alebo pozerajú televíziu. Zistilo sa<br />

takisto, že iba málo detí prepadne PC hrám chorobne,<br />

<strong>na</strong>opak, väèši<strong>na</strong> si udržuje zdravú zmes záujmov, takže<br />

poèet hodín týždenne venovaných hrám <strong>na</strong> poèítaèi, športovaniu<br />

èi rôznym záujmom v kolektíve by sa dal vymedzi<br />

<strong>na</strong> 18 hodín pre každú oblas . Nie všetci psychológovia sa<br />

však s týmito závermi stotožòujú a mnohí z nich hodnotia<br />

prínos IT pre psychiku die a a menej optimisticky.<br />

l Internet a depresie. Využívanie internetu v domácnostiach<br />

nespôsobuje pocit osamelosti a nevyvoláva depresiu vo<br />

zvýšenej miere. Pri<strong>na</strong>jmenšom nie vždy. Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšej<br />

psychologickej štúdie, ktorú u<strong>sk</strong>utoènili vedci <strong>na</strong> univerzite<br />

v Pittsburgu. Vyvrátili tak presvedèenie, že medzi<br />

používaním internetu a psychickou labilitou existuje súvislos<br />

. Zistili totiž, že <strong>na</strong> dlhodobé a pravidelné používanie<br />

reagujú síce introverti pocitmi osamelosti, ale extrovertom<br />

sa, <strong>na</strong>opak, zlepšuje nálada. Psychológovia tvrdia, že dôvodom<br />

je aj obsah, o ktorý majú jednotlivé segmenty záujem<br />

– introverti totiž <strong>na</strong>jèastejšie mailujú a h¾adajú odpovede <strong>na</strong><br />

vážne životné situácie a problémy, zatia¾ èo extroverti inklinujú<br />

k webom so zábavou.<br />

l Úèinnejšie proti pirát<strong>sk</strong>ym CD nosièom? V posledných<br />

mesiacoch zákazníci v štandardných obchodoch s hudobni<strong>na</strong>mi<br />

nevedomky <strong>na</strong>kupovali CD nosièe, ktoré obsahovali<br />

technológiu zabraòujúcu ich kopírovaniu <strong>na</strong> poèítaèoch. Šlo<br />

o testovaciu prevádzku, ktorá trvala od štyroch do šiestich<br />

mesiacov. Informovala o tom spoloènos Macrovision, ktorá<br />

nieko¾kým ve¾kým hudobným vydavate¾stvám technológiu

N O V I N K Y<br />

STV 2: premiéra – 24. 9. o 22.10<br />

repríza – 29. 9. o 11.40<br />

po<strong>sk</strong>ytla. Napriek tomu, že odmietla zverejni<br />

zoz<strong>na</strong>m titulov, ktoré protipirát<strong>sk</strong>u technológiu<br />

obsahovali, potvrdila, že <strong>na</strong>jmenej<br />

v jednom prípade sa z nich predalo 100 000<br />

kusov. Hudobné vydavate¾stvá nemôžu<br />

zabráni nelegálnemu digitálnemu kopírovaniu<br />

stoviek miliónov CD, ktoré <strong>na</strong> trhu už<br />

sú, ale o to intenzívnejšie h¾adajú cesty, ako<br />

ochráni nové nosièe, a tým zabráni úniku<br />

miliónov USD roène. Testovanie pritom<br />

zahàòalo aj bežnejšie a relatívne neškodné<br />

praktiky, keï si fanúšikovia kopírujú CD pre<br />

vlastnú potrebu bez toho, aby s nimi obchodovali.<br />

A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že ak<br />

technológia od Macrovision obstojí a vydavate¾stvá<br />

zároveò odštartujú predaj zabezpeèeného<br />

kopírovania on line, systém nielenže<br />

môže fungova , ale ušetrené prostriedky<br />

sa pokotú¾ajú spä do vreciek renomovaných<br />

z<strong>na</strong>èiek z<strong>na</strong>ènou rýchlos ou.<br />

l Nokia uviedla novú verziu komunikátora<br />

9210 už aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoloènos Nokia<br />

uviedla novú verziu komunikátora 9210 už<br />

aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Prináša farebný displej<br />

a operaèný systém Epoc, ktorý má nízku<br />

spotrebu energie a mnoho dôležitých prvkov<br />

technológie tretej generácie, ako <strong>na</strong>pr.<br />

farebný displej s vysokým rozlíšením, vysokorýchlostnú<br />

mobilnú elektronickú poštu,<br />

8 PC REVUE 9/2001<br />

nové používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a multimediálne<br />

funkcie, ako <strong>na</strong>pr. farebné videoklipy.<br />

Komunikátor je vybavený plnofarebným<br />

displejom, vysokorýchlostným prenosom dát<br />

(HSCSD), možnos ou posiela a prijíma<br />

e-maily a faxové správy, ako aj rozsiahlou<br />

podporou kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií. Nokia<br />

9210 Communicator je prvým mobilným<br />

multimediálnym zariadením, ktoré v sebe<br />

spája možnosti hlasovej telefónie a celý rad<br />

vlastností <strong>na</strong> zlepšenie každodenného ma<strong>na</strong>žmentu<br />

informácií v mobilných sie ach<br />

GSM 900/1800.<br />

Hlavné funkcie: farebný displej so 4096<br />

farbami, mobilná elektronická pošta, Word,<br />

tabu¾kový kalkulátor, zobrazovaè prezentácií,<br />

vysokorýchlostné WWW a WAP,<br />

mobilné multimédiá. Možnos prenosu fotografií<br />

z kompatibilného digitálneho fotoaparátu,<br />

prezeranie fotografií vo farbe <strong>na</strong><br />

displeji prístroja, odoslanie fotografií faxom<br />

èi elektronickou poštou alebo uloženie <strong>na</strong><br />

internetový server. Prehrávanie videoklipov<br />

a zvukových súborov formátov Wave. Vrecková<br />

kancelária obsahuje telefón, fax, elektronickú<br />

poštu, kalendár, Word, tabu¾kový<br />

kalkulátor, prehliadaè prezentácií, WAP,<br />

WWW. Možnos úpravy a možnos posielania<br />

dokumentov vo formáte Word a vo formáte<br />

tabu¾kového kalkulátora. Prehliadanie<br />

súborov aplikácie PowerPoint vo farbách.<br />

Kalendár, kontakty a zoz<strong>na</strong>my úloh Lotus<br />

Notes, Lotus Organiser a Microsoft Outlook/Schedule+<br />

synchronizácia s kontaktmi,<br />

kalendárom a elektronickou poštou. Vïaka<br />

operaènému systému EPOC združenia<br />

Symbian, ktorý podporuje programovacie<br />

jazyky Perso<strong>na</strong>lJava a C++, sa zjednodušilo<br />

vytváranie softvérových aplikácií pre<br />

Nokia 9210 Communicator nezávislými<br />

softvérovými firmami.<br />

l Microsoft otvára kódy pre Windows CE.<br />

Otvorený boj voèi open source, ktorý<br />

Microsoft považuje za rakovinu a charakterizuje<br />

ho ako „antiamerický a antipokrokový“,<br />

sa nevyvíja pod¾a predstáv softvérového<br />

gigantu. Preto mu nezostalo niè iné<br />

než sprístupni kódy pre operaèný systém<br />

Windows CE 3.0, aby tak konkuroval vývoju<br />

softvérového modelu open source, ktorý<br />

sa stal v posledných rokoch ve¾mi populárnym.<br />

Kód bol zverejnený v rámci Shared<br />

Source License a sprístupòuje ho aj webová<br />

stránka spoloènosti.<br />

l Celosvetový predaj PC poklesol, ale<br />

mohlo by aj horšie. Globálne predaje poèítaèov<br />

v druhom štvr roku poklesli a v niektorých<br />

regiónoch zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li neèakane<br />

výrazné spomalenie.<br />

Vyplýva to zo štúdie a<strong>na</strong>lytických spoloèností<br />

Dataquest a IDC, ktoré sa zhodli <strong>na</strong><br />

tom, že americký, ako aj celosvetový trh sa<br />

v druhom kvartáli signifikantne zmenšil.<br />

Pod¾a Dataquestu medzinárodné predaje<br />

klesli oproti rov<strong>na</strong>kému obdobiu vlani o 1,9<br />

percenta (predalo sa 30,4 milió<strong>na</strong> kusov), èo<br />

je prvý raz od roku 1986, keï predaj PC poklesol<br />

doteraz <strong>na</strong>posledy. V USA sa predalo<br />

10,7 milió<strong>na</strong> PC, èo je 6,1-percentný pokles.<br />

IDC je ešte <strong>sk</strong>eptickejšia: pokles v USA<br />

odhaduje <strong>na</strong> 8,1 percenta (10,5 mil. predaných<br />

kusov) a globálne <strong>na</strong> 2 percentá<br />

(29,8 mil. predaných PC).<br />

Ak je vôbec možné nájs <strong>na</strong> tom nieèo<br />

dobré, potom to bude <strong>sk</strong>utoènos , že <strong>na</strong>jväèší<br />

pesimisti sa mýlili. Spomalenie sa dalo<br />

vypozorova už koncom minulého roka,<br />

takže málokto zostal èerstvou štatistikou prekvapený.<br />

Poèítaèoví výrobcovia sa však netaja<br />

ve¾kými oèakávaniami, ktoré vkladajú do<br />

nového operaèného systému Windows XP,<br />

ktorý Microsoft uvedie <strong>na</strong> trh 25. októbra.<br />

Najväèší pokles <strong>na</strong>stal v Európe a USA,<br />

zatia¾ èo ázij<strong>sk</strong>ý trh je s 9 percentami <strong>na</strong><br />

vzostupe, hoci rast v Japon<strong>sk</strong>u prekvapivo<br />

dosiahol iba 5 percent a dobré výsledky sa<br />

dajú oèakáva aj v Latin<strong>sk</strong>ej Amerike, kde<br />

trh s PC vykazuje 11-percentný rast.<br />

V rebríèku predajnosti vedie americký<br />

Dell so 4 mil. predaných PC, <strong>na</strong>sleduje<br />

Compaq s 3,4 mil., IBM s 2,13 mil.,<br />

Hewlett-Packard s 2,07 mil. a NEC s 1,26<br />

mil. PC. Na americkom trhu dominuje Dell<br />

ešte výraznejšie. Predali 2,53 milió<strong>na</strong> PC,<br />

druhý Compaq 1,38 mil., HP necelý milión,<br />

Gateway 798 200 a IBM 638 200 kusov.<br />

l WinXP bez Javy. The Wall Street Jour<strong>na</strong>l<br />

upozornil, že Microsoft sa vo svojej pripravovanej<br />

verzii operaèného systému Windows<br />

vzïa¾uje od Javy. Na informáciu vzápätí<br />

reagovalo množstvo užívate¾ov Javy<br />

obávajúcich sa, že softvérový gigant izoluje<br />

ich programy. Microsoft nemohol zosta<br />

voèi ich obavám hluchý a koncom týždòa<br />

vydal stanovi<strong>sk</strong>o, v ktorom tvrdí, že veci nie<br />

sú také zlé, ako sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad zdá.<br />

„Každý, kto bude ma záujem o Javu<br />

v rámci Windows XP, bude uspokojený,“<br />

povedal hovorca Microsoftu Tom Pilla.

Argumentoval pritom tým, že každý výrobca PC bude schopný<br />

prida Javu do poèítaèov, ktoré predáva, a pri upgradovaní<br />

staršej verzie Windows, ktorá ju obsahuje, WinXP ju nebude blokova<br />

. Napriek tomu faktom zostáva, že Java Virtual Machine –<br />

súèas softvéru potrebného <strong>na</strong> používanie aplikácií <strong>na</strong>písaných<br />

v Jave, programovacom jazyku od Sun Microsystems – súèas ou<br />

WinXP nebude. K rozhodnutiu dospela spoloènos Microsoft po<br />

tom, èo ju Sun pred štyrmi rokmi žalovala za možnos používania<br />

programovacieho jazyka podporovaného len operaèným<br />

systémom Windows. Spor uzavreli až v januári, keï Sun dovolil<br />

Microsoftu sedem rokov využíva zastaranú verziu Virtual<br />

Machine.<br />

l Molekulárne PC pamäte môžu by až tisícnásobne menšie. Vedci<br />

vyvinuli prvý prototyp poèítaèových pamätí, ktoré informácie<br />

<strong>na</strong>hrajú, preèítajú a vymažú prostredníctvom molekulárnych<br />

prepí<strong>na</strong>èov. Ukladanie informácií do jednotlivých molekúl, ktoré<br />

sú tisíckrát menšie než miniatúrne tranzistory, ktoré plnia funkciu<br />

prepí<strong>na</strong>èov v kremíkových èipoch, tak urýchli celkový výkon<br />

pamäte viac ako tisícnásobne. Pri konštruovaní prototypu však<br />

vedci museli rieši problém vodivosti, pretože molekuly <strong>na</strong> uhlíkovej<br />

báze nemajú vysokú vodivú schopnos . Vyriešili to zakomponovaním<br />

dvoch zlatých elektród, ktoré po zachytení elektrického<br />

výboja menia molekulárny prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> vodiè s meniacou<br />

sa (nižšou a vyššou) vodivos ou, ktorej výsledný efekt má podobu<br />

„on“ a „off“ (zapnuté a vypnuté) pozícií prepí<strong>na</strong>èa.<br />

Z DOMOVA<br />

l Microsoft Slovakia má koneène kompletné vedenie. Spoloènos<br />

Microsoft Slovakia zí<strong>sk</strong>ala ïalšiu<br />

výz<strong>na</strong>mnú posilu v osobe nového generálneho<br />

riadite¾a Róberta Šimonèièa.<br />

Pán Šimonèiè prijal post generálneho<br />

riadite¾a po takmer pätnás<br />

roènej profesionálnej kariére<br />

v Spojených štátoch.<br />

Na svoju profesionálnu dráhu<br />

<strong>na</strong>stúpil Róbert Šimonèiè ako vý<strong>sk</strong>umný<br />

pracovník v oblasti poèítaèových<br />

sietí a komunikácií. Ne<strong>sk</strong>ôr sa<br />

stal spoluzakladate¾om a CEO spoloènosti<br />

Network Xpress, Inc. v USA, ktorá sa zaoberala <strong>na</strong>vrhovaním<br />

a vývojom riadenia rýchlych poèítaèových sietí v reálnom<br />

èase. V roku 1994 zaèal svoju kariéru v oblasti ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>eho<br />

poradenstva <strong>na</strong>jprv v spoloènosti Pricewater-house-<br />

Coopers, ne<strong>sk</strong>ôr v IBM, Business Innovation Services.<br />

l EuroTel: 35-percentný nárast výnosov za prvý polrok 2001.<br />

Spoloènos EuroTel Bratislava, a. s., oznámila, že ukonèila<br />

druhý štvr rok 2001 so 664 555 aktívnymi zákazníkmi, èo<br />

Konferencia: Mobilné informácie v obchode a marketingu<br />

Internet – Obchod bez hraníc<br />

2. – 3. 10. 2001<br />

Tatran<strong>sk</strong>á Lomnica, Vysoké Tatry<br />

Dlhý èas pôsobí internet ako katalyzátor záujmu verejnosti o<br />

informaèné systémy a technológie. Vïaka nemu sa pojmy ako<br />

elektronický obchod, e-commerce, nová ekonomika a mobilná<br />

komunikácia udomácnili v <strong>na</strong>šom slovníku. Málokto by<br />

dnes popieral fakt, že poèítaèe a internet umožòujú rýchlejšiu<br />

komunikáciu medzi obchodnými partnermi a pružnejšiu reakciu<br />

<strong>na</strong> požiadavky trhu.<br />

Bohužia¾, opakovanie fráz o novej ekonomike môže u nezainteresovaných<br />

vyvola zdanie, že prechod <strong>na</strong> on line podnikanie<br />

je zárukou dlhodobej prosperity.<br />

Úspech v e-businesse urèujú podobné faktory ako v „klasickom“<br />

podnikaní.<br />

Ako zvládajú sloven<strong>sk</strong>é podniky výzvy a nástrahy elektronického<br />

obchodu a èo sú <strong>na</strong>jväèšie prekážky jeho rozvoja, to<br />

sú hlavné di<strong>sk</strong>usné témy odbornej konferencie Internet –<br />

Obchod bez hraníc: Mobilné informácie v obchode a marketingu,<br />

ktorej 5. roèník sa koná v dòoch 2. – 3. 10. 2001<br />

v Tatran<strong>sk</strong>ej Lomnici vo Vysokých Tatrách.<br />

Na konferencii okrem iných vystúpia zástupcovia firiem:<br />

Heineken Sloven<strong>sk</strong>o; Neusiedler SCP Ružomberok; Slov<strong>na</strong>ft,<br />

predstavuje 83,5-percentný nárast v porov<strong>na</strong>ní s poètom<br />

aktívnych zákazníkov k 30. júnu 2000. Èistý prírastok aktívnych<br />

zákazníkov za druhý štvr rok 2001 bol 104 023, èo je<br />

94,1-percentný nárast oproti ich èistému prírastku v rov<strong>na</strong>kom<br />

období minulého roku.<br />

EuroTel tiež oznámil, že zi<strong>sk</strong> pred zdanením, úrokmi, odpismi<br />

a amortizáciou (EBITDA) za druhý štvr rok 2001 dosiahol<br />

výšku 616,7 mil. Sk, èo je zlepšenie o 24,7 percenta oproti<br />

494,5 mil. Sk za druhý štvr rok 2000. Marža <strong>na</strong> úrovni EBITDA<br />

dosiahla v druhom štvr roku 2001 32,9 percenta v porov<strong>na</strong>ní<br />

s 34,5 percenta v rov<strong>na</strong>kom období roka 2000.<br />

l Novinka EuroTelu: SMS obrázky a zvonenia. Spoloènos<br />

EuroTel Bratislava, a. s., ponúka od 1. augusta 2001 svojim<br />

zákazníkom novú službu – SMS obrázky a zvonenia. Táto<br />

novinka umožòuje<br />

všetkým zákazníkom<br />

Euro-<br />

Telu (vrátane<br />

EASY) posiela<br />

SMS obrázky a<br />

zvonenia <strong>na</strong> mobilné<br />

telefóny<br />

všetkých GSM sietí<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

ktoré túto službu<br />

podporujú. Môžu<br />

si tak <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>hradi jednoduché<br />

logo operátora<br />

<strong>na</strong> displeji<br />

za atraktívnejší<br />

obrázok alebo poteši priate¾ov zábavnou obrázkovou SMS<br />

správou èi ob¾úbenou melódiou. Na internetovom portáli<br />

<strong>www</strong>.sity.<strong>sk</strong> si dokonca môžu prostredníctvom LogoEditora<br />

vytvori aj vlastné obrázky, ktoré budú poèas augusta 2001<br />

zaradené do špeciálnej sú aže. Pre tvorcu <strong>na</strong>job¾úbenejšieho<br />

obrázka je pripravený mobilný telefón Nokia s EASY kartou.<br />

l SWS expanduje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. Spoloènos SWS, a. s., Slušovice<br />

založila v Sloven<strong>sk</strong>ej republike dcér<strong>sk</strong>u distribuènú spoloènos<br />

s názvom SWS Distribution, a. s. Nová spoloènos vznikla v spojení<br />

so sloven<strong>sk</strong>ou firmou Mediasoft Slovakia, a. s., Bratislava,<br />

prièom SWS, a. s., Slušovice má v novej spoloènosti väèšinový<br />

podiel 67 % akcií.<br />

SWS Distribution, a. s., sa bude <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu profilova<br />

ako volume distribútor, takže v jej portfóliu budú tak softvérové,<br />

ako aj hardvérové komodity.<br />

n<br />

Bratislava; Škoda Auto, Mladá Boleslav; Železnice Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky – Generálne riadite¾stvo.<br />

Konferencia sa zameriava <strong>na</strong>:<br />

l prínos e-commerce pre podnik a ma<strong>na</strong>žment,<br />

l zásady úspešnej prípravy a realizácie projektu e-business,<br />

l integráciu elektronického obchodu a komunikácie do podnikových<br />

procesov,<br />

l možnosti využitia outsourcingu,<br />

l nové trendy a technológie internetu.<br />

Program je urèený predovšetkým riadite¾om informatiky<br />

(CIO), projektovým a marketingovým ma<strong>na</strong>žérom a zástupcom<br />

podnikového vedenia, ktorí zodpovedajú za stratégiu rozvoja,<br />

prípravu koncepcie e-commerce, realizáciu IT projektov a hodnotenie<br />

investiènej nároènosti projektov.<br />

Podujatie podporujú ako reklamný partner Nextra Bratislava<br />

a ako mediálni partneri: PC REVUE, ComputerPress a Connect!.<br />

Prijmite <strong>na</strong>še pozvanie <strong>na</strong> stretnutie s kolegami a odborníkmi,<br />

ktorí sa aktívne venujú problematike elektronického obchodu,<br />

do Vysokých Tatier v termíne 2. – 3. 10. 2001.<br />

Bližšie informácie o podujatí zí<strong>sk</strong>ate u organizátora konferencie,<br />

spoloènosti New Ma<strong>na</strong>gement Conferences – NMC,<br />

s. r. o., tel: +421-41-5166661, fax: +421-41-5655229,<br />

e-mail: nmc@internet.<strong>sk</strong> alebo ich nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.nmc.<strong>sk</strong>.<br />

N O V I N K Y<br />

9/2001 PC REVUE 11

R E V U E<br />

MͼNIKY POÈÍTAÈOVEJ<br />

PREHISTÓRIE<br />

1936 Carl Zuse <strong>sk</strong>onštruoval „programovate¾ný<br />

poèítaè“ Z1<br />

1943 (5. 6.) komisia americkej armády<br />

„zadala“ vývoj<br />

1944 Howard Aiken a Grace Hopper<br />

<strong>sk</strong>onštruovali poèítaè Howard<br />

MarkI<br />

1945 (14. 12.) John Eckert a John Mauchly<br />

uviedli do prevádzky ENIAC<br />

1947 (23. 12.) John Bardeen, Walter<br />

Brattain a William Shockley, pracovníci<br />

Bell Telephone<br />

Laboratories, vyvinuli tranzistor<br />

1949 Eckert a Mauchly predstavili<br />

BINAC (BINary Automatic), poèítaè<br />

využívajúci <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m údajov<br />

magnetický pás<br />

1950 Spoloènos Remington Rand<br />

Corporation „odkúpila“ Eckert-<br />

Mauchly Computer Corporation<br />

a mení svoj názov <strong>na</strong> Univac<br />

Division of Remington Rand,<br />

výsledkom vývoja novej spoloènosti<br />

je rad poèítaèov UNIVAC<br />

(UNIVersal Automatic Computer)<br />

1953 IBM uvádza <strong>na</strong> trh svoj prvý poèítaè<br />

IBM 701 EDPM<br />

1954 John Backus z IBM vytvoril prvý<br />

vyšší programovací jazyk – FOR-<br />

TRAN (dovtedy sa všetko písalo<br />

v kóde špecifickom pre daný poèítaè)<br />

1955 (2. 10. o 11:45) bol definitívne<br />

odstavený z prevádzky poèítaè<br />

ENIAC<br />

1958 Jack Kilby z Texas Instruments<br />

a Robert Noyce z Fairchild<br />

Semiconductor nezávisle od seba<br />

<strong>na</strong>vrhli integrovaný obvod<br />

1959 IBM 1400 Series – tranzistorový<br />

poèítaè s magnetickou pamä ou<br />

1962 Steve Russell a MIT uvádzajú<br />

prvú poèítaèovú hru s názvom<br />

Spacewar<br />

1964 Douglas Engelbart <strong>na</strong>vrhuje koncept<br />

poèítaèovej myši a grafického<br />

rozhrania<br />

1969 vzniká sie ARPAnet, predchodca<br />

internetu<br />

1970 Intel uvádza <strong>na</strong> trh prvú pamä<br />

RDRAM – Intel 1103<br />

1971 Alan Shugart z IBM vyvinul prvú<br />

di<strong>sk</strong>etovú jednotku<br />

1973 Robert Metcalfe z firmy Xerox<br />

definoval Ethernet<br />

1965 Digital Equipment Corporation<br />

uviedla <strong>na</strong> trh prvý komerèný<br />

minipoèítaè PDP-8<br />

1969 Bob Noyce, Gordon Moore a Andy<br />

Grove opúš ajú Fairchild<br />

Semiconductor a zakladajú budúci<br />

gigant polovodièového priemyslu<br />

– spoloènos Intel<br />

1971 Intel uvádza <strong>na</strong> trh prvý komerène<br />

dostupný mikroprocesor Intel<br />

4004 (konštruktéri Faggin, Hoff<br />

a Mazor)<br />

1975 <strong>na</strong> trh bol uvedený Altair, prvý<br />

komerène dostupný osobný poèítaè<br />

1976 Stephen Wozniak a Steve Jobs<br />

zakladajú Apple a vyrábajú svoj<br />

prvý poèítaè Apple I<br />

1977 Alan Kay (Xerox PARC) predpovedá<br />

nástup multimédií<br />

12 PC REVUE 9/2001<br />

Všetko <strong>na</strong>jlepšie,<br />

Mr. PC!<br />

PETER ORVISKÝ<br />

V auguste sa osobný poèítaè triedy PC dožil<br />

okrúhleho jubilea – 20 rokov. Pre to svoje PC<br />

celkom iste používate nejakú jemnejšiu podobu<br />

oslovenia, ako písièko, pecka, písidlo èi<br />

sloven<strong>sk</strong>ejšie znejúce poèítadlo. Nech už je váš<br />

vz ah k poèítaèom akýko¾vek, isto uznáte, že<br />

sa patrí ucti si oslávenca, a preto sme pre<br />

vás pripravili tento materiál. V òom si<br />

pripomenieme nielen ten prelomový okamih<br />

v dejinách ¾udstva, ale pokúsime sa pripomenú<br />

vám aj ïalšie udalosti, ktoré <strong>na</strong>jviac ovplyvnili<br />

vývoj PC v uplynulých dvoch desa roèiach.<br />

DOBA PREDPOÈÍTAÈOVÁ<br />

Podobne ako množstvo vynálezov aj poèítaèe<br />

vznikli iba v minulom storoèí (ako<br />

èudne to znie...), hoci poèítacie stroje sa<br />

pokúšali ¾udia vytvori dávno pred tým,<br />

ako sa zaèal používa termín poèítaè. Na<br />

konštrukcii „poèítacích strojov“, ktoré,<br />

samozrejme, nie je celkom možné porovnáva<br />

so súèasnými poèítaèmi, experimentovali<br />

stredovekí priekopníci vedy,<br />

ako Charles Babage èi Blaise Pascal. I keï<br />

sa ¾udstvo pokúšalo vytvori „poèítacie“<br />

stroje pomerne dlhý èas a jednotliví experimentátori<br />

boli viac èi menej úspešní,<br />

k <strong>sk</strong>utoènému prelomu došlo až v polovici<br />

minulého storoèia.<br />

NÁSTUP POÈÍTAÈOV<br />

Stav vedy a techniky v spomí<strong>na</strong>nom období<br />

umožnil technikom realizova prvé projekty<br />

a vytvori <strong>sk</strong>utoèné poèítaèe. V roku<br />

1936 uzrel svetlo sveta prvý predchodca<br />

poèítaèa – Z1. Išlo o mechanický, programovate¾ný<br />

stroj, ktorý vytvoril matematik<br />

Konrad Zuse. Skutoèného poèítaèa sa ¾udstvo<br />

doèkalo až v <strong>na</strong>sledujúcom desa roèí.<br />

Jeho základnými stavebnými prvkami boli<br />

relé a elektrónky, volal sa ENIAC (Electrical<br />

Numerical Integrator And Calculator),<br />

vznikol <strong>na</strong> zákazku americkej armády (5. 6.<br />

1943) <strong>na</strong> Pennsylván<strong>sk</strong>ej univerzite. Jeho<br />

vývoj trval osemnás mesiacov a stál pol<br />

milió<strong>na</strong> dolárov. John Mauchly a John<br />

Presper Eckert so svojím tímom za tieto<br />

peniaze vytvorili doslova mamuta. ENIAC<br />

obsahoval 17 468 elektrónok, 70 000 odporov,<br />

10 000 kondenzátorov, 1500 relé, 6000<br />

prepí<strong>na</strong>èov a 5 milliónov spojov. To všetko<br />

sa zmestilo <strong>na</strong> plochu 167 m 2 , teda do univerzitnej<br />

telocviène. Pre úplnos ešte<br />

dodajme hmotnos 30 ton a spotrebu 160<br />

kilowattov! ENIAC sa do poèítaèovej histórie<br />

zapísal ešte raz v roku 1948, keï jeho<br />

usporiadanie modifikoval matematik John<br />

Von Neumann <strong>na</strong> základe ním vytvoreného<br />

modelu poèítaèa, ktorý sa vlastne<br />

používa dodnes. Kým sa s ENIAC-om rozlúèime,<br />

spomeòme, že tento poèítaè doslúžil<br />

v roku 1955. Ani potom však <strong>na</strong> rozdiel<br />

od mnohých iných neupadol do zabudnutia<br />

a dodnes slúži ako múzeum. Nasledoval<br />

búrlivý vývoj sálových poèítaèov.<br />

ENIAC – 1955 IBM PC 5150 – 1981<br />

VIZITKA<br />

Meno: Perso<strong>na</strong>l Computer<br />

Vek: 20 rokov<br />

Dátum <strong>na</strong>rodenia: 12. august 1981<br />

Miesto: USA<br />

Niektoré jeho fragmenty v „mí¾nikoch<br />

poèítaèovej prehistórie“. Poèítaèe sa spoèiatku<br />

vyrábali <strong>na</strong> objednávku, až ove¾a<br />

ne<strong>sk</strong>ôr vývoj dospel ku komerène dostupným<br />

poèítaèom.<br />

NÁSTUP POLOVODIÈOV<br />

A MIKROELEKTRONIKY<br />

Skutoèným katalyzátorom rozvoja poèítaèového<br />

priemyslu boli objavy <strong>na</strong> poli elektrotechniky,<br />

presnejšie vynájdenie tranzistora,<br />

integrovaného obvodu a mikroprocesora<br />

(podrobnosti sú v „mí¾nikoch“). Ich<br />

masová výroba a pokles cien dali šancu<br />

realizova vývoj nielen pracovníkom v laboratóriách<br />

renomovaných firiem, ale aj<br />

množstvu šikovných „amatérov“. Táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

¾udí (spoloène s inovátormi v radoch<br />

vývojárov, ktorí v mater<strong>sk</strong>ých firmách<br />

neraz ne<strong>na</strong>šli dostatok pochopenia <strong>na</strong> realizáciu<br />

svojich myšlienok) má <strong>na</strong> vzniku PC<br />

<strong>na</strong>jväèší podiel. Renomované spoloènosti<br />

sa v tom období sústreïovali <strong>na</strong> implementáciu<br />

nových technológií do jestvujúcich<br />

sálových poèítaèov, a tak bol <strong>na</strong> trhu<br />

dostatok miesta <strong>na</strong> vznik nových projektov<br />

i firiem. Akoko¾vek neuverite¾ne to<br />

dnes bude znie , do tejto <strong>sk</strong>upiny patria<br />

velikáni poèítaèového biznisu Stephen<br />

Wozniak, Steve Jobs, Bill Gates, Bob Noyce,<br />

Gordon Moore a Andy Grove.<br />

PRÍCHOD DOMÁCICH<br />

POÈÍTAÈOV<br />

Na poèiatku sedemdesiatych rokov boli dostupné<br />

iba dva druhy poèítaèov – sálové<br />

a minipoèítaèe, oba dostatoène drahé<br />

a urèené <strong>na</strong> nároèné výpoèty. Chýbalo nieèo<br />

podobné, èomu v automobilovom priemysle<br />

hovorili „¾udové vozidlo“. Po zmenách<br />

v oblasti výroby polovodièov a uvedení<br />

prvých komerène dostupných mikroprocesorov<br />

sa <strong>na</strong> trhu zaèali objavova<br />

prvé 8-bitové poèítaèe. Cie¾om vývoja realizovaného<br />

<strong>na</strong>dšencami (vo väèšine prípadov<br />

èerstvými absolventmi univerzít) a vývojármi<br />

(v niektorých firmách) bolo vyvinú<br />

poèítaèe, ktoré by neboli drahé, boli<br />

použite¾né aj v domácnostiach a umožòo-

Apple I a Altair 8800– 1976 Sinclair Z81 – 1976 Superbrain II – 1977<br />

Commodore 8032 – 1979 IBM PC Junior – 1983<br />

vali by nielen spracovanie údajov, ale aj<br />

zábavu. Prvé takéto systémy sa objavili<br />

v druhej polovici sedemdesiatych rokov.<br />

Medzi priekopníkov patrili Apple a Commodore,<br />

ne<strong>sk</strong>ôr pribúdali ïalší – Sinclair,<br />

Atari.<br />

POTREBA ŠTANDARDIZÁCIE<br />

Nástup mikroprocesorov, ako aj koncepcia<br />

osobných poèítaèov síce priniesli množstvo<br />

radikálnych zmien, ktoré doslova postavili<br />

<strong>na</strong> hlavu poèítaèový biznis, neodstránili<br />

však to <strong>na</strong>jhoršie – existenciu proprietárnych<br />

systémov a riešení. Podobne<br />

ako pre ve¾ké poèítaèové systémy totiž ani<br />

pre osobné poèítaèe tej doby nejestvovali<br />

nijaké štandardy a každá firma využívala<br />

nielen unikátne hardvérové riešenia, ale aj<br />

softvér. Kým v èasoch sálových poèítaèov<br />

o nevýhodách, ktoré takéto riešenie so<br />

sebou prinášalo, vedelo iba zopár ¾udí,<br />

s príchodom osembitových poèítaèov sa<br />

situácia zaèala meni . Vzrastajúci poèet<br />

poèítaèov z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l rozšírenie negatívnych<br />

stránok rôznorodosti, <strong>na</strong>jmä nekompatibility,<br />

a to hardvérovej, softvérovej<br />

i údajovej. Aj preto si ¾udia pri nákupe<br />

zväèša volili z<strong>na</strong>èku svojho prvého poèítaèa<br />

v závislosti od toho, aká z<strong>na</strong>èka prevládala<br />

medzi ich známymi a kolegami, èi<br />

v závislosti od toho, <strong>na</strong> aký úèel mal poèítaè<br />

slúži . Neustáli „zlepšovatelia“ a programátori<br />

stavili <strong>na</strong> Sinclair; Atari a Commodore<br />

boli výsadou hráèov a Apple a niektoré<br />

modely Commodore zasa <strong>na</strong>šli uplatnenie<br />

u tých, ktorí sa venovali grafike. Ak<br />

ste však potrebovali dosta údaje z jedného<br />

typu poèítaèa <strong>na</strong> iný, bol tu problém<br />

a k slovu (a príležitosti) sa dostávali programátori,<br />

ktorí vytvárali špeciálne programy<br />

umožòujúce konverziu údajov a ich<br />

prenos medzi jednotlivými platformami.<br />

Pochopite¾ne, s rastom poètu osobných<br />

poèítaèov a ich s<strong>na</strong>hou „obsadi “ nielen<br />

domácnosti, ale aj pracovi<strong>sk</strong>á sa situácia<br />

stávala neúnosnou a bolo iba otázkou<br />

èasu, kedy dôjde k štandardizácii. Jej nevyhnutnos<br />

si pomaly, ale isto uvedomovali<br />

takmer všetci priekopníci poèítaèového<br />

priemyslu. Iba tá mohla pomôc poèítaèom<br />

k ïalšiemu masovejšiemu <strong>na</strong>sadeniu.<br />

Tento smelý plán však nemohol realizova<br />

hocikto. O dohode množstva výrobcov,<br />

reprezentovaných zväèša vývojármi zah¾adenými<br />

do vlastných riešení, ktorí disponovali<br />

minimom ochoty realizova kompromisy,<br />

sa nedalo ani uvažova . Napokon<br />

z ich poh¾adu šlo o celkom pochopite¾nú<br />

ochranu vlastného know-how a úsilie presadi<br />

práve svoje riešenie ako <strong>na</strong>jefektívnejšie.<br />

Prirodzene, nik zo spomí<strong>na</strong>ných si<br />

neuvedomoval obchodnú stránku veci.<br />

Spomenuté okolnosti vytvárali podmienky<br />

<strong>na</strong> to, aby sa tejto úlohy chopil niekto, kto<br />

mal meno a dostatoène silnú pozíciu <strong>na</strong><br />

trhu s poèítaèmi. Ani v tejto <strong>sk</strong>upine však<br />

nebolo záujemcov ve¾a. Prakticky všetky<br />

známe poèítaèové firmy tých èias žili zo<br />

sálových poèítaèov a v ich vedení chýbala<br />

sviežos vývojárov osobných poèítaèov.<br />

Nepochybne možno <strong>na</strong>zva paradoxom<br />

fakt, že situáciu zachránila v tom období<br />

<strong>na</strong>jsilnejšia poèítaèová spoloènos <strong>na</strong> svete<br />

– IBM! Práve v jej laboratóriách vznikol<br />

otvorený štandard, ktorý doslova položil<br />

základy úspechu architektúry PC. Na poèudovanie<br />

vieme aj to, kedy padlo rozhodnutie<br />

zaobera sa jeho vývojom – v júni 1980.<br />

Celý vývoj netrval dlho a po necelých štrnástich<br />

mesiacoch od prijatia rozhodnutia<br />

mali v IBM produkt, ktorý bolo možné<br />

predstavi verejnosti. Ale to už bol<br />

12. AUGUST 1981!<br />

Tento letný deò sa do histórie IBM zapísal<br />

zlatými písme<strong>na</strong>mi. Spoloènos mala už<br />

predtým celý rad úspešných produktov a jej<br />

vývojové laboratóriá produkovali stále nové<br />

a výkonnejšie technológie. V tento deò však<br />

spoloènos po prvý raz vo svojej histórii<br />

predstavila poèítaè, ktorý bol založený <strong>na</strong><br />

komponentoch dodaných inými firmami:<br />

mikroprocesor od Intelu, operaèný systém<br />

Microsoftu, di<strong>sk</strong>etová jednotka od spoloènosti<br />

Tandom a niektoré komponenty<br />

základnej do<strong>sk</strong>y boli vyrábané v spoloènosti<br />

SCI Systems. Najväèším prekvapením<br />

však bola <strong>sk</strong>utoènos , že IBM dala svoj<br />

návrh k dispozícii aj ïalším výrobcom, a tak<br />

sa zaèala éra poèítaèov kategórie PC...<br />

IBM 5150PC<br />

Áno, presne tak sa volal historický model,<br />

predstavený v spomí<strong>na</strong>ný letný deò v New<br />

Commodore 64 – 1984<br />

Yorku. Doprajme si pri òom krátke pozastavenie<br />

a pozrime sa <strong>na</strong> jeho konfiguráciu.<br />

Systémová jednotka obsahovala mikroprocesor<br />

Intel 8088 taktovaný <strong>na</strong> frekvencii<br />

4,77 MHz, základná verzia disponovala<br />

pamä ou RAM s kapacitou 16 KB (v závislosti<br />

od modelu však mohla ma maximálne<br />

256 KB). Poèítaè mohol by rozšírený<br />

o jednu alebo dve di<strong>sk</strong>etové mechaniky<br />

(160 KB). Ce<strong>na</strong> základného modelu bola<br />

z<strong>na</strong>ène vysoká. Kto chcel novinku zí<strong>sk</strong>a ,<br />

musel si pripravi 3285 USD! V tejto cene<br />

bol síce zahrnutý aj monitor, vysoká je<br />

však aj <strong>na</strong> dnešné pomery. Pred dvoma<br />

desiatkami rokov (nezabúdajme <strong>na</strong> infláciu)<br />

to bola suma doslova astronomická.<br />

Ani vysoká ce<strong>na</strong> novinky nemohla prekazi<br />

úspech nového modelu. Ostatne porov<strong>na</strong>jte<br />

sami: iba do konca kalendárneho roku<br />

sa spoloènosti podarilo preda 65 000<br />

kusov tohto zariadenia a výrazne tak<br />

zmeni pomer síl <strong>na</strong> trhu. Dovtedy totiž <strong>na</strong><br />

trhu dominovali systémy využívajúce operaèný<br />

systém CP/M, ktorých poèet v roku<br />

1981 dosiahol 200 000. V tejto kategórii sú<br />

však zarátané poèítaèe viacerých výrobcov.<br />

Keï už sme sa dostali k operaènému systému,<br />

IBM pre svoje PC „kúpilo“ operaèný<br />

systém MS DOS od zaèí<strong>na</strong>júcej firmy<br />

Microsoft! Ne<strong>sk</strong>ôr bude tento obchod<br />

oz<strong>na</strong>èený za obchod storoèia, jeho priamym<br />

dôsledkom je to, že z Microsoftu sa<br />

ne<strong>sk</strong>ôr stane <strong>na</strong>jväèšia a <strong>na</strong>júspešnejšia<br />

softvérová spoloènos sveta.<br />

POKRAÈOVATELIA PC<br />

Iba dva roky trvala éra PC, presnejšie povedané,<br />

pôvodného štandardu. V roku 1983<br />

totiž IBM predstavila inovovanú architektúru<br />

Perso<strong>na</strong>l Computer Extended Technology,<br />

zjednodušene oz<strong>na</strong>èovanú PC XT, a tú<br />

už poz<strong>na</strong>la väèši<strong>na</strong> ¾udí aj u nás. Koncepène<br />

vychádza z architektúry PC, jej základom<br />

je mikroprocesor Intel 8088, pracujúci<br />

<strong>na</strong> frekvencii 4,77 MHz, pamä má štandardne<br />

128 KB a je rozšírite¾ná <strong>na</strong> dvojnásobok,<br />

systém disponuje 5,25" di<strong>sk</strong>etovou<br />

jednotkou (podporuje 360 KB di<strong>sk</strong>ety)<br />

a ne<strong>sk</strong>ôr je doplnený 5,25" pevným di<strong>sk</strong>om<br />

s kapacitou 10 MB. Prvým komerène dostupným<br />

systémom zodpovedajúcim tejto<br />

špecifikácii je IBM 5160 PC/XT. Poslednou<br />

R E V U E<br />

9/2001 PC REVUE 13

R E V U E<br />

aktivitou IBM v oblasti otvorených štandardov<br />

bolo uvedenie systému Perso<strong>na</strong>l<br />

Computer Advance Technology, oz<strong>na</strong>èovaného<br />

PC AT.<br />

ZÁRODOK ZÁNIKU<br />

Kým vývojári IBM pracovali <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>¾ovaní<br />

svojho diela, plody ich práce<br />

využívalo množstvo nezávislých firiem,<br />

ktoré <strong>na</strong> základe štandardu zaèali vyrába<br />

vlastné systémy. Pochopite¾ne, s takouto<br />

situáciou IBM poèítalo a vo firemnej stratégii<br />

sa hovorilo o otvorenom štandarde ako<br />

prostriedku masovejšieho rozšírenia.<br />

V tomto oh¾ade sa páni od IBM nemýlili.<br />

Nová architektúra bola <strong>na</strong>to¾ko úspešná, že<br />

vstup do poèítaèového odvetvia lákal èoraz<br />

viac firiem, a to tak jestvujúcich, ako aj<br />

novo vznikajúcich. Spoloènos IBM si uvedomovala,<br />

že závratným tempom expandujúci<br />

trh s PC nie je schopná <strong>na</strong>sýti sama,<br />

aj tak však ostávala po dlhé roky domi<strong>na</strong>ntnou.<br />

Zlom prišiel v období, keï jej<br />

trhový podiel klesol k hranici 50 %. V tomto<br />

okamihu si v IBM zaèali uvedomova potenciálne<br />

nebezpeèenstvo. Na rozdiel od<br />

starého poèítaèového odvetvia, v ktorom si<br />

každý výrobca vyrábal k¾úèové komponenty<br />

sám, expanzia trhu s PC spôsobila, že sa<br />

<strong>na</strong> trhu postupne objavovali výrobcovia<br />

<strong>na</strong>jdôležitejších komponentov, ich produkcia<br />

rástla a výrobky boli èoraz lacnejšie.<br />

Klesajúci podiel spoloènosti IBM <strong>na</strong> trhu<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l nielen nižšie príjmy (a tomu<br />

rozumie každý akcionár) z predaja samotných<br />

poèítaèov, ale aj znižovanie príjmov<br />

za predaj komponentov.<br />

Vedenie IBM sa rozhodlo èeli tejto<br />

situácii novou zbraòou – vytvorením nového<br />

štandardu. Výkonnostný potenciál<br />

architektúry PC sa aj po úpravách vïaka<br />

evolúcii rozhodujúcich komponentov zaèal<br />

ve¾mi približova k maximálnym teoretickým<br />

výkonnostným možnostiam. V laboratóriách<br />

IBM teda vznikla nová architektúra,<br />

ktorá dostala názov Micro Channel<br />

a vo vedení aj pod dojmom znižujúceho sa<br />

trhového podielu, a teda aj zi<strong>sk</strong>ov padlo<br />

rozhodnutie, že táto architektúra už nebu-<br />

1981<br />

l IBM PC 5150<br />

l Xerox Star<br />

prvé PC s GUI<br />

l Apple III<br />

l Intel uvádza<br />

8087<br />

l grafický CGA<br />

adaptér<br />

l prvý modem<br />

Hayes<br />

Smartmodem<br />

300<br />

l MS DOS 1<br />

l GW Basic<br />

l Vzniká<br />

Creative<br />

Technology<br />

l 65 000 IBM<br />

PC<br />

l 200000 CP/M<br />

l Internet 256<br />

1982<br />

l IBM PC XT<br />

l Columbia Data<br />

Products -<br />

klon IBM PC<br />

l Grafický adaptér<br />

Hercules<br />

l Myš pre IBM<br />

PC<br />

l Vzniká<br />

Compaq<br />

Computer<br />

l Vzniká Silicon<br />

Graphics<br />

l Na svete sú<br />

inštalované<br />

3 milióny<br />

poèítaèov<br />

l Apple 26,6 %<br />

Radio Shak's<br />

Tendy 23,3 %<br />

IBM 17,3 %<br />

l Elk Cloner –<br />

prvý vírus pre<br />

Apple II<br />

14 PC REVUE 9/2001<br />

1983<br />

l Apple Lisa –<br />

poèítaè s GUI<br />

l Commodore<br />

C64<br />

l Philips a Sony<br />

predstavujú<br />

CD-ROM (ako<br />

nosiè zvuku)<br />

l Microsoft<br />

predstavuje<br />

dvojtlaèidlovú<br />

myš<br />

l Microsoft -MS<br />

DOS 2.0, ohlasuje<br />

Word<br />

l Novel<br />

NetWare<br />

l Borland<br />

uvádza<br />

TurboPascal<br />

pre CP/M<br />

l C++ – prvý<br />

objektovo<br />

orientovaný<br />

jazyk<br />

l Apple predalo<br />

1 milión poèítaèov<br />

de daná vo¾ne k dispozícii ïalším výrobcom,<br />

ale IBM ju bude licencova .<br />

VÍ AZSTVO LIBERÁLOV...<br />

Tento krok sa nestretol s pochopením výrobcov<br />

a tí sa rozhodli pokraèova v zdoko<strong>na</strong>¾ovaní<br />

otvoreného štandardu <strong>na</strong> vlastnú<br />

päs . Voj<strong>na</strong>, ku ktorej sa v PC svete<br />

schy¾ovalo, sa <strong>na</strong>pokon neko<strong>na</strong>la a IBM sa<br />

po vlažnom období presadzovania vlastného<br />

štandardu <strong>na</strong>pokon do tábora PC vrátila.<br />

To už však ani zïaleka nehrala prvé<br />

husle a jej trhový podiel sa v roku 1990<br />

„zrazil“ <strong>na</strong> 20 %. Jedným z rukolapných<br />

dôkazov liberalizácie trhu PC je aj uvedenie<br />

prvého systému s mikroprocesorom<br />

Intel 80386, ktorý pochádzal z dielní<br />

Compaqu, ktorý o pár rokov vystriedal IBM<br />

<strong>na</strong> pozícii svetovej jednotky. Táto spoloènos<br />

si svoje postavenie udržala až do<br />

konca minulého storoèia. K zmene však<br />

došlo hneï zaèiatkom tohto roka, keï sa<br />

túto magickú pozíciu podarilo „doby “<br />

spoloènosti Dell Computer. No to je iba<br />

jeden <strong>sk</strong>utoène malý fragment dokumentujúci<br />

udalosti v oblasti PC v druhom desa<br />

roèí histórie tejto platformy. Za výsledok<br />

i dôkaz úspešnosti pôvodnej myšlienky<br />

možno celkom isto považova <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lonku minulého storoèia presiahol<br />

poèet PC predaných za jeden kalendárny<br />

rok úctyhodné èíslo 80 miliónov!<br />

MIKROPROCESORY, INTEL<br />

A X86<br />

I keï už uvedenie prvého mikroprocesora<br />

Intel 4004 v roku 1974 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo revolúciu,<br />

ktorú si uvedomili mnohí, to pravé<br />

prišlo s osembitovými mikroprocesormi.<br />

A nebol to len Intel a jeho 8080-ka èi<br />

8085, ale aj Motorola a dnes už iba <strong>sk</strong>utoèným<br />

pamätníkom známy Zilog. Z prvopoèiatkov<br />

PC si asi málokto pamätá, že<br />

sprvu aj IBM v niektorých svojich modeloch<br />

používala „klony“ mikroprocesora<br />

8080, vyrobené v AMD! Pre úplnos<br />

a osvieženie pamäti dodajme, že klon<br />

8080-ky sa vo¾akedy vyrábal aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

volal sa MHB 8080 a v osemdesia-<br />

1984<br />

l Apple<br />

Macintosh<br />

l IBM PC AT<br />

5470 USD<br />

l HP uvádza<br />

LaserJet s<br />

cenou 3500<br />

USD<br />

l MS DOS 3.0,<br />

3.1<br />

l PostScript<br />

l Ashton Tate<br />

uvádza<br />

dBaseIII<br />

l Rebríèek<br />

poèítaèových<br />

spoloèností:<br />

1. IBM,<br />

2. Apple,<br />

3. Tandy,<br />

4. Compaq,<br />

5. HP<br />

l 13 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Internet 1000<br />

1985<br />

l Toshiba T1100<br />

- laptop<br />

l Intel 80386<br />

l 1 Mb pamäte<br />

DRAM<br />

l Operaèné systémy:<br />

CP/M 46 %,<br />

DOS 31 %,<br />

UNIX / XENIX<br />

6 %,<br />

ostatné 17 %<br />

1986<br />

l IBM PC-AT<br />

l Commodore<br />

Amiga<br />

l Toshiba uvádza<br />

LCD displej<br />

(10"<br />

640×480)<br />

l Pamä ové<br />

moduly SIMM<br />

(256 KB,<br />

150 ns)<br />

l BRAIN – prvý<br />

vírus pre PC<br />

l MS DOS 3.2<br />

l 16 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

tych a <strong>na</strong> zaèiatku devä desiatych rokov<br />

„schádzal“ z liniek pieš an<strong>sk</strong>ej Tesly. Po<br />

dobe 8-bitovej prišli <strong>na</strong> rad 16-bitové mikroprocesory.<br />

Aj tu dominoval Intel, poèí<strong>na</strong>júc<br />

modelom 8088 cez 8086 až po<br />

80286. Silným konkurentom v tých èasoch<br />

bola Motorola. Práve vtedy Intel položil<br />

základy svojej hegemónie <strong>na</strong> trhu s mikroprocesormi<br />

pre osobné poèítaèe a de facto<br />

definoval štandard X86. Zhruba v rov<strong>na</strong>kom<br />

období vznikla prirodzená aliancia<br />

Wintel (toto oz<strong>na</strong>èenie i formulácia sú prevzaté<br />

z tábora priaznivcov Apple), ktorá<br />

<strong>na</strong>pokon dobyla poèítaèový svet.<br />

V laboratóriách sa v tom èase vášnivo<br />

di<strong>sk</strong>utovalo, ktorá z vetiev mikroprocesorov<br />

po<strong>sk</strong>ytne budúcim poèítaèom lepšie<br />

zázemie – èi to bude RISC, alebo CISC.<br />

Vývoj <strong>na</strong>pokon ukázal, že obe architektúry<br />

majú svoje prednosti i nevýhody a dnešné<br />

mikroprocesory pre osobné poèítaèe sú<br />

pod¾a tejto šablóny iba ve¾mi ažko „zaradite¾né“,<br />

pretože <strong>na</strong> jednej strane podporujú<br />

inštrukcie x86, teda CISC, <strong>na</strong> druhej<br />

strane sú však vnútornou štruktúrou viac<br />

podobné pôvodným mikroprocesorom<br />

RISC. Akcelerátorom rozvoja PC bolo vždy<br />

uvedenie nových mikroprocesorov. V tomto<br />

materiáli nemá výz<strong>na</strong>m uvádza všetky<br />

modely, preto pripomenieme iba tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie.<br />

K nim patria Intel 80386<br />

(prvý 32-bitový mikroprocesor pre PC),<br />

uvedený v roku 1988, Intel 80486 v roku<br />

1989, Intel Pentium uvedené v roku 1993,<br />

AMD K5 uvedený v roku 1995, Intel Pentium<br />

MMX uvedené v roku 1997, AMD K6-<br />

2 uvedené v rov<strong>na</strong>kom roku. Prvým reálnym<br />

pokusom o prelomenie hegemónie<br />

Intelu (i keï nie v oblasti podielu <strong>na</strong> trhu,<br />

<strong>sk</strong>ôr v oblasti technológie) bolo uvedenie<br />

mikroprocesora K6-2 3Dnow! (v roku<br />

1998). Tento mikroprocesor totiž ako prvý<br />

od iného výrobcu než Intelu priniesol rozšírenie<br />

inštrukènej sady x86 mikroprocesora.<br />

V roku 1999 sme sa doèkali hneï troch<br />

výz<strong>na</strong>mných noviniek: Intel uviedol Celeron<br />

a Pentium III, AMD K6-III. Prvú vážnu<br />

prehru v oblasti mikroprocesorov utrpel<br />

Intel v minulom roku, keï sa spoloènosti<br />

1987<br />

l Apple<br />

MacintoshII<br />

l IBM PS/2 s<br />

MicroChannel<br />

l IBM uvádza<br />

VGA<br />

l Western<br />

Digital uvádza<br />

di<strong>sk</strong>y s rozhraním<br />

IDE<br />

l MS DOS 3.3<br />

l Turbo Pascal<br />

4<br />

l 18 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Internet<br />

10 000<br />

1988<br />

l Intel 80386<br />

SX<br />

l VESA uvádza<br />

štandasr<br />

SVGA<br />

l Zbernica EISA<br />

l Sony a Philips<br />

definujú CD-R<br />

l Gateway uvádza<br />

EGA displej<br />

l MS DOS 4<br />

l Microsoft<br />

zahájil práce<br />

<strong>na</strong> NT<br />

l Prvý antivírusový<br />

balík<br />

l 20 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Internet<br />

60 000<br />

1989<br />

l Intel 80486<br />

l Kodak zaèí<strong>na</strong><br />

výrobu CD-R<br />

médií<br />

l Na svete sa<br />

predalo 5,5<br />

milió<strong>na</strong> myší<br />

l Adobe predstavuje<br />

ATM<br />

l Novell<br />

NetWare 386<br />

l Borland uvádza<br />

Paradox<br />

3. 0<br />

l Lotus 1-2-3<br />

v 3.0<br />

l C++ 2.0<br />

l 21 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Internet<br />

100 000<br />

AMD ako prvej podarilo uvies mikroprocesor<br />

pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 1 GHz. Ale to<br />

už je vlastne súèasnos a o dianí v tomto<br />

období a ne<strong>sk</strong>ôr sme vás informovali dostatoène<br />

podrobne.<br />

ZBERNICE<br />

Zbernice sú vlastne „dopravnou infraštruktúrou“<br />

poèítaèa. Po nich sú prepravované<br />

údaje medzi jednotlivými komponentmi<br />

poèítaèa. PC vlastne do istej miery<br />

vïaèí za svoj úspech práve otvoreným<br />

štandardom zberníc. V prvých PC bola<br />

implementovaná zbernica ISA, presnejšie<br />

povedané, jej 8-bitová verzia. Výz<strong>na</strong>m<br />

univerzálnej zbernice bol <strong>na</strong>jmä v tom, že<br />

výrobcovia rozširujúcich kariet mohli<br />

prakticky pre všetky poèítaèe vyrába rov<strong>na</strong>kú<br />

rozširujúcu kartu (radièe di<strong>sk</strong>ov,<br />

radièe portov, grafický adaptér, zvuková<br />

karta, modem...). To prinieslo nielen<br />

zvýšenie ich produkcie, ale aj výrazný<br />

pokles cien. Už spomenutá 8-bitová verzia<br />

zbernice ISA bola ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>hradená<br />

novšou 16-bitovou. Keïže ISA vládla<br />

svetu PC dos dlho, zastarala a nedisponovala<br />

potenciálom <strong>na</strong> zvýšenie jej výkonu,<br />

IBM sa ju s<strong>na</strong>žila <strong>na</strong>hradi vlastnou<br />

architektúrou MCA. Z už spomí<strong>na</strong>ných<br />

dôvodov sa ju presadi nepodarilo a k slovu<br />

sa dostali „otvorené“ štandardy. Naj<strong>sk</strong>ôr<br />

bola uvedená zbernica EISA, ktorú<br />

ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>hradila zbernica VL-bus, do ktorej<br />

bolo možné pripoji radièe di<strong>sk</strong>ov<br />

a grafické adaptéry. Po príchode výkonnejších<br />

mikroprocesorov však nestaèila<br />

ani tá a Intel prišiel s návrhom štandardu<br />

32-bitovej zbernice PCI (1992), ktorá je<br />

<strong>na</strong>jrozšírenejšou zbernicou v súèasných<br />

poèítaèoch. O štyri roky ne<strong>sk</strong>ôr Intel prichádza<br />

so 64-bitovým variantom tejto<br />

zbernice. Je zaujímavé, že popri všetkých<br />

zmienených zberniciach sa zachovala aj<br />

ISA (nedisponujú òou len niektoré poèítaèe<br />

vyrobené v ostatných dvoch rokoch).<br />

V roku 1997 predstavil Intel ïalší štandard<br />

– zbernicu AGP. Tá sa zatia¾ doèkala<br />

dvoch zlepšení (AGP 2× a AGP 4×).<br />

O slovo sa hlásia aj špeciálne zbernice<br />

1990<br />

l Štandard<br />

MPRII<br />

l Microsoft<br />

uvádza<br />

Windows 3.0<br />

l Borland uvádza<br />

Turbo C++<br />

l Adobe uvádza<br />

PostScript<br />

Level2<br />

l Operaèné<br />

systémy:<br />

DOS 56,2 %,<br />

S370 27,7 %,<br />

UNIX 16,1 %,<br />

ostatné 3,6 %<br />

l 22 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

1991<br />

l Štandard<br />

Multimedia PC<br />

l Vznik aliancie<br />

PowerPC<br />

l IBM definuje<br />

XGA<br />

l Microsoft<br />

Windows 3.11<br />

l MS DOS 5.0<br />

l Microsoft<br />

VisualBasic<br />

l Linus Torvalds<br />

zaèí<strong>na</strong> s vývojom<br />

Linuxu<br />

l Vzniká WWW,<br />

sú definované<br />

HTTP a HTML<br />

l 25 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

1992<br />

l Intel uvádza<br />

80486DX2<br />

l HP predstavuje<br />

laserovú tlaè<br />

s rozlíšením<br />

600×600 dpi<br />

l Intel <strong>na</strong>vrhuje<br />

zbernicu PCI<br />

l Linus Torvalds<br />

uvo¾òuje zdrojový<br />

kód<br />

Linuxu<br />

l Operaèné systémy:<br />

DOS 52 %,<br />

Windows<br />

31 %, Macintosh<br />

10 %,<br />

OS/2 6 %,<br />

UNIX 1%<br />

l <strong>na</strong> svete je 137<br />

miliónov PC<br />

l 27 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Internet<br />

1 milión

umožòujúce pripojenie špecifických rozširujúcich<br />

kariet ACR, AMR a CNR, ich<br />

popularita je však ove¾a nižšia ako pri PCI.<br />

DISKY<br />

Kým prvé PC sa zaobišli bez di<strong>sk</strong>ových<br />

zariadení, už onedlho sa do nich „montovali“<br />

di<strong>sk</strong>etové mechaniky. Naj<strong>sk</strong>ôr 5,25"<br />

s kapacitou 180 KB, ne<strong>sk</strong>ôr 360 KB a 1,2<br />

MB. Po nich <strong>na</strong>sledovali 3,5" mechaniky<br />

s kapacitami 720 KB a 1,44 MB (tie ešte<br />

mnohí z nás v PC majú, i keï ich využitie<br />

je dnes minimálne). Vzápätí <strong>na</strong>stúpili<br />

pevné di<strong>sk</strong>y. Tie prvé disponovali rozhraním<br />

MFM a ich kapacity sa pohybovali <strong>na</strong><br />

úrovni 10 až 20 MB (taký som mal vo svojom<br />

druhom PC!!!). V roku 1987 prišla<br />

revolúcia: spoloènos Western Digital<br />

uviedla <strong>na</strong> trh di<strong>sk</strong>y s rozhraním IDE,<br />

zvýšil sa nielen výkon di<strong>sk</strong>ov, ale rás<br />

mohli aj kapacity (zaèí<strong>na</strong>lo sa <strong>na</strong> 40 MB).<br />

Nasledujúci vývoj by sa dal opísa prechodom<br />

od štandardov EIDE, ATA/33 cez<br />

Ultra ATA/66, Ultra ATA/100 až po <strong>na</strong>jnovšie<br />

ohlásený Ultra ATA/133. Prechod<br />

<strong>na</strong> vyššie prenosové kapacity ide ruka<br />

v ruke s vyššími kapacitami di<strong>sk</strong>ov, a tak<br />

postupne výrobcovia prekonávajú hranice<br />

100 MB, 800 MB, 1 GB, 10 GB, 100 GB.<br />

Okrem spomenutých zmien dochádza aj<br />

k zmenšovaniu di<strong>sk</strong>ov. Kým pôvodné<br />

MFM di<strong>sk</strong>y boli formátu 5,25" a ich hmotnos<br />

bola z<strong>na</strong>èná, dnes kra¾uje PC svetu<br />

3,5" di<strong>sk</strong>, svetu notebookov 2,5" alebo<br />

1,8" di<strong>sk</strong> a spoloènos IBM má v ponuke<br />

Microdrive, ktorého rozmery (rov<strong>na</strong>ké ako<br />

Compact Flash) sú s oh¾adom <strong>na</strong> kapacitu<br />

1 GB doslova neuverite¾né.<br />

Ïalšími „di<strong>sk</strong>ami“ v <strong>na</strong>šich poèítaèoch<br />

sú CD-ROM, prípadne CD-R, CD-RW alebo<br />

DVD mechaniky. Aj tu bol vývoj riadne<br />

rýchly, hlavne v ostatnom èase. Na poèiatku<br />

(v roku 1988) uviedli Sony a Philips CD-<br />

ROM mechaniku <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr ako audiozariadenie,<br />

ne<strong>sk</strong>ôr sa dostáva do poèítaèa<br />

a vznikajú aj spomenuté varianty umožòujúce<br />

zápis èi prepisovanie <strong>na</strong> špeciálnych<br />

médiách. Iba <strong>na</strong> ilustráciu uvediem,<br />

že <strong>na</strong> 4× CD-ROM mechaniku sme èakali<br />

1993<br />

l Intel uvádza<br />

Pentium<br />

l Na trhu je<br />

prvá 4× CD<br />

ROM mechanika<br />

l MS DOS 6.0<br />

l Adobe uvádza<br />

Acrobat<br />

l Apple uvádza<br />

Quick Time<br />

l Microsoft<br />

uvádza<br />

Publisher 2<br />

a Works 3<br />

pre Windows<br />

l 30 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

1994<br />

l Intel Pentium<br />

75 a 90<br />

l HP predstavuje<br />

technológiu<br />

ColorSmart<br />

l Western<br />

Digital predstavuje<br />

EIDE<br />

l Microsoft<br />

integruje Basic<br />

do Excelu<br />

l Vzniká štandard<br />

MPEG<br />

l Prvá verzia<br />

Netscape<br />

Navigatora<br />

l 33 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

l Vzniká WWW<br />

Consortium,<br />

známe ako<br />

W3C<br />

l Na internete<br />

je 10 000<br />

stránok<br />

1995<br />

l Intel<br />

PentiumPro<br />

l AMD K5<br />

l Cyrix M1<br />

l HTML ver. 3<br />

l Prehliadaèe<br />

internetu<br />

Navigator 2.0,<br />

Explorer 2.0<br />

l Sun<br />

Microsystems<br />

uvo¾òuje Javu<br />

l Novell<br />

NetWare 4.0<br />

l Operaèné systémy:<br />

Windows 3.x<br />

52 %,<br />

Windows 95<br />

22 %,<br />

DOS 6 %,<br />

UNIX 2 %,<br />

Windows NT<br />

1 %, ostatné<br />

17 %<br />

l Internet 14<br />

miliónov<br />

do roku 1993, dnes sa rýchlostná hranica<br />

týchto zariadení posunula <strong>na</strong> 72×. Ïalším<br />

krokom v s<strong>na</strong>he zvýši kapacitu média<br />

je príchod DVD. Túto technológiu po<br />

prvý raz prezentovala spoloènos Toshiba<br />

v roku 1996, prvej komerène dostupnej<br />

mechaniky (od firmy Pioneer) sme sa doèkali<br />

už o rok ne<strong>sk</strong>ôr a dnes má DVD<br />

množstvo výkonných poèítaèov.<br />

GRAFIKA<br />

V momente, keï sa zaèalo uvažova<br />

o tom, že poèítaè bude podporova okrem<br />

textových výstupov aj grafiku, bolo zrejmé,<br />

že bude potrebné vytvori štandardy.<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr išlo o štandardy charakterizujúce<br />

rozlíšenie a farebnú håbku, ne<strong>sk</strong>ôr o štandardy<br />

práce s trojrozmernými objektmi.<br />

Vrá me sa do èias, keï vznikali pojmy ako<br />

CGA, Hercules, EGA èi VGA... Prvé štandardy<br />

podobne ako PC vznikli v dielòach<br />

IBM. Úplne prvým bol v roku 1981 CGA<br />

(Color Graphics Adapter), o rok ne<strong>sk</strong>ôr<br />

prišiel štandard Hercules (od tej istej<br />

firmy), dnes <strong>na</strong>jbežnejšieho štandardu<br />

VGA (Video Graphics Adapter) sme sa doèkali<br />

v roku 1987 a pochádzal od IBM, o rok<br />

ne<strong>sk</strong>ôr vydala asociácia VESA štandard<br />

SVGA (Super VGA) a v roku 1991 sme sa<br />

doèkali zatia¾ posledného štandardu XGA<br />

(opä od IBM). Tieto štandardy charakterizujú<br />

nielen rozlíšenia a farebné režimy,<br />

ale aj obnovovacie frekvencie a prepojenie<br />

monitora s grafickou kartou.<br />

SOFTVÉR<br />

Aj vývoj v tejto oblasti bol viac ako búrlivý.<br />

Ostatne èo by bolo <strong>na</strong>še PC bez<br />

„duše“, ktorou je práve programové vybavenie?<br />

Súboj operaèných systémov, ako aj<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov má už nejaký èas<br />

jasného ví aza – Microsoft. Prvá verzia<br />

MS DOS prišla spolu s prvým PC v roku<br />

1981, v tom istom roku sa doèkal uvedenia<br />

aj GW Basic. O dva roky ne<strong>sk</strong>ôr bol<br />

uvedený MS DOS 2.0 a MS Word, ale aj<br />

prvá verzia TurboPascalu (ešte pre CP/M)<br />

a návrh C++. V roku 1984 prichádza <strong>na</strong><br />

trh MS DOS 3.0 a 3.1, ale aj dBase III. O tri<br />

1996<br />

l Intel Pentium<br />

150, 166 a<br />

200<br />

l Cyrix uvádza<br />

6x86 P133 a<br />

P166<br />

l Toshiba predstavuje<br />

DVD<br />

l Intel predstavuje<br />

64-bitovú<br />

PCI<br />

l Prehliadaèe<br />

internetu<br />

Navigator 3.0,<br />

Explorer 3.0<br />

l Podiely firiem<br />

<strong>na</strong> trhu PC:<br />

1. Compaq<br />

10,3 %<br />

2. IBM 8,6 %<br />

3. Apple 5,4 %<br />

4. Toshiba<br />

4,4 %<br />

l 40 % americkýchdomácností<br />

má<br />

poèítaè<br />

1997<br />

l Intel Pentium<br />

MMX<br />

l Intel uvádza<br />

Pentium II<br />

l Cyrix ohlasuje<br />

M2<br />

l AMD ohlasuje<br />

K6 (má 10 %<br />

podiel)<br />

l Pioneer predstavuje<br />

prvú<br />

DVD mechaniku<br />

l Prvý 56K<br />

modem<br />

l IBM predstavuje<br />

„medenú“<br />

technológiu<br />

<strong>na</strong> výrobu<br />

polovodièov<br />

1998<br />

l AMD K6-2<br />

s 3Dnow!<br />

l Yamaha predstavuje<br />

CD-<br />

RW mechaniku<br />

4×<br />

l IBM predstavuje<br />

Microdrive,<br />

<strong>na</strong>jmenší<br />

pevný di<strong>sk</strong><br />

l HP predáva<br />

30-milióntu<br />

laserovú<br />

tlaèiareò<br />

l Vzniká štandard<br />

XML<br />

l Compaq<br />

kupuje Digital<br />

l k internetu je<br />

pripojených<br />

40 miliónov<br />

používate¾ov<br />

roky ne<strong>sk</strong>ôr vznikol MS DOS 3.3, Turbo-<br />

Pascal 4 a aj prvý poèítaèový vírus BRAIN.<br />

V roku 1988 Microsoft zaèal práce <strong>na</strong><br />

vývoji Windows NT a uviedol MS DOS 4.<br />

O dva roky predstavuje Microsoft<br />

Windows 3.0 (prvé komerène úspešné<br />

„okná“). O rok ne<strong>sk</strong>ôr zaèí<strong>na</strong> vtedy ešte<br />

študent Linus Torvalds písa operaèný<br />

systém <strong>na</strong> báze UNIX – výsledkom je<br />

o rok ne<strong>sk</strong>ôr vo¾ne šírite¾ný Linux. V roku<br />

1991 predstaví Microsoft VisualBasic, aby<br />

ho o tri roky ne<strong>sk</strong>ôr v mierne pozmenenej<br />

verzii zabudoval do Excelu. V roku 1994<br />

sa objavujú prvé verzie prehliadaèov<br />

WWW, o rok ne<strong>sk</strong>ôr prichádza štandard<br />

HTML 3 a Sun Microsystems uvádza Javu,<br />

ale to už sú <strong>na</strong> trhu aj Windows 95. Ïalší<br />

vývoj už isto poznáte aj zo stránok<br />

PC REVUE.<br />

ZÁVER<br />

Dúfame, že ste si pri èítaní tohto èlánku<br />

príjemne zaspomí<strong>na</strong>li (tí <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>rodení),<br />

prípadne objavili nejaký zaujímavý fragment<br />

z histórie poèítaèov. O tom, ako<br />

budú poèítaèe vyzera o ïalších dvadsa<br />

rokov, sa dá dnes hovori iba ažko. Pri<br />

vývoji dnes stojí množstvo spoloèností<br />

a z èasu <strong>na</strong> èas máme možnos poèu<br />

nejakú tú „nereálnu“ víziu o chladnièkách,<br />

televízoroch èi autách s prístupom<br />

<strong>na</strong> internet, schopných komunikácie<br />

a riešenia vopred definovaných úloh.<br />

Rov<strong>na</strong>ko môžeme obèas vidie prototypy<br />

poèítaèov v podobe obleèenia èi „poèítaèovej<br />

bižutérie“. Hoci v poslednom èase<br />

zažíva PC priemysel jedno z <strong>na</strong>jhorších<br />

období a mnohí už <strong>na</strong>d PC lámu palicu,<br />

jedno je isté: poèítaèe budú tu s <strong>na</strong>mi aj<br />

o dvadsa rokov, možno ich však už ani<br />

nebudeme vníma , pretože sa pre nás<br />

stanú úplnou samozrejmos ou. Isté je aj<br />

to, že budú omnoho výkonnejšie<br />

a menšie. A lacnejšie. Na úplný záver už<br />

len jediné èíslo <strong>na</strong> ilustráciu: Na celom<br />

svete sa od ich uvedenia v roku 1981 predalo<br />

spolu 835 milliónov osobných poèítaèov.<br />

n<br />

1999<br />

l Intel Celeron<br />

l AMD uvádza<br />

K6-III<br />

l Intel uvádza<br />

Pentium III<br />

l IDT uvádza<br />

WinChip2<br />

l AMD predstavuje<br />

Athlon<br />

2000<br />

l AMD uvádza 1<br />

GHz Athlon<br />

l Intel uvádza<br />

Pentium4<br />

l AMD uvádza<br />

<strong>na</strong> trh èipovú<br />

súpravu s<br />

podporou<br />

DDR<br />

l Microsoft uvádza<br />

Windows<br />

2000<br />

l Microsoft uvádza<br />

Windows<br />

ME<br />

l emailový<br />

vírus<br />

LoveLetter<br />

v priebehu<br />

6 hodín<br />

<strong>na</strong>padne<br />

milión poèítaèov<br />

2001<br />

l Intel uvádza<br />

1 GHz mikroprocesor<br />

pre<br />

notebooky<br />

l Maxtor predstavuješpecifikáciu<br />

Ultra<br />

ATA/133<br />

l Na celom<br />

svete sa od<br />

ich uvedenia<br />

v roku 1981<br />

predalo spolu<br />

835 milliónov<br />

osobných<br />

poèítaèov<br />

R E V U E<br />

9/2001 PC REVUE 15

R E V U E<br />

n HORÚCA JESEÒ V PODANÍ HP<br />

Budúcnos periférnych zariadení<br />

Spoloènos HP predstavila<br />

<strong>na</strong> nieko¾kodòovej akcii pod<br />

názvom HP Lab University<br />

svoje produkty urèené <strong>na</strong><br />

jesenný trh.<br />

Novinárom boli prezentované funkèné vzorky 23<br />

úplne nových produktov. Bohužia¾, vlastnosti niektorých<br />

z nich v tomto èlánku nie je možné konkrétne<br />

opísa , pretože <strong>na</strong> ne ešte platí informaèné embargo.<br />

V týchto prípadoch sa preto obmedzíme <strong>na</strong> charakteristiku<br />

všeobecných trendov. Podujatie jasne potvrdilo smer vývoja<br />

produktov HP z oblasti periférií. Spoloènos sa bude ove¾a<br />

viac orientova <strong>na</strong> digitálne spracovanie obrazu, poèí<strong>na</strong>júc<br />

digitálnymi fotoaparátmi cez úplne nové atramentové<br />

tlaèiarne a multifunkèné zariadenia až po archivaèné<br />

médiá, urèené <strong>na</strong> uschovanie digitálneho videozáz<strong>na</strong>mu.<br />

V tejto oblasti sa HP bude ešte viac orientova <strong>na</strong> domáceho<br />

zákazníka, prièom poèíta s výrazným rastom predaja<br />

uvedených produktov hlavne <strong>na</strong> zaèiatku budúceho roka.<br />

NOVÝ RAD SKENEROV<br />

Pre používate¾ov klasických fotoaparátov spoloènos pripravila<br />

novinky z oblasti <strong>sk</strong>enerov. HP scanjet 4400c je<br />

<strong>sk</strong>ener urèený <strong>na</strong> bežné používanie do domácnosti<br />

s optickým rozlíšením 1200 dpi a 48-bitovou farebnou<br />

håbkou. Jeho ce<strong>na</strong> by mala by okolo 4999 Sk bez DPH.<br />

O nieèo drahší model HP 4470c obsahuje bohatší<br />

používate¾<strong>sk</strong>ý panel a LCD displej. Pre domácich používate¾ov,<br />

ktorí pracujú s fotografiami, je urèený rad <strong>sk</strong>e-<br />

Nový <strong>sk</strong>ener HP ScanJet 5490c, urèený <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e<br />

využitie<br />

nerov s optickým rozlíšením 2400 dpi. Najlacnejším<br />

modelom z tohto radu je HP scanjet 5400c za 8999 Sk bez<br />

DPH. Je vybavený tlaèidlami <strong>na</strong> zrýchlenie práce i LCD<br />

displejom. Model HP scanjet 5470c obsahuje aj <strong>na</strong>dstavec<br />

<strong>na</strong> snímanie negatívov a predáva sa za 11 399 Sk bez<br />

DPH. Najbohatšou výbavou disponuje model HP scanjet<br />

5490c, ktorý je vybavený aj automatickým podávaèom <strong>na</strong><br />

25 originálov. Recenziu tohto <strong>sk</strong>enera pripravujeme do<br />

budúceho èísla.<br />

MULTIFUNKÈNÉ ZARIADENIA<br />

Pod¾a predstavite¾ov firmy HP predaj multifunkèných<br />

zariadení presiahol ich oèakávania. Sloven<strong>sk</strong>á poboèka<br />

firmy HP nás informovala, že aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa multifunkèné<br />

zariadenia predávajú dobre, <strong>na</strong>jväèší záujem je<br />

o lacnejšie zariadenia, pôvodne urèené <strong>sk</strong>ôr do domácnosti.<br />

Aj v tomto èísle PC REVUE sa <strong>na</strong>chádza recenzia<br />

16 PC REVUE 9/2001<br />

Multifunkèné zariadenie HP psc 950 je pripravené aj <strong>na</strong><br />

spracovanie digitálnych fotografií<br />

dvoch multifunkèných zariadení. Novinkou predstavovanou<br />

<strong>na</strong> Lab University je HP psc 950. Okrem bežných<br />

funkcií multifunkèného zariadenia (tlaè, <strong>sk</strong>enovanie,<br />

kopírovanie) sa tento model orientuje <strong>na</strong> spracovanie<br />

fotografií. Na tento úèel obsahuje HP psc 950 èítaèku<br />

kariet používaných vo fotoaparátoch – CompactFlash,<br />

MultimediaCard i Sony Memory Stick. Po jej zasunutí do<br />

zariadenia je možné vytlaèi obsah karty <strong>na</strong> hárok A4<br />

v podobe malých obrázkov. Novinkou je spôsob objednávania<br />

tlaèe vybraných fotografií. Používate¾ totiž <strong>na</strong><br />

vytlaèený zoz<strong>na</strong>m obsahu pamä ovej karty modrým<br />

alebo èiernym perom vyz<strong>na</strong>èí priamo <strong>na</strong> výtlaèku fotografie,<br />

o ktoré má záujem, urèí poèet kópií a zvolí<br />

typ a rozmer použitého papiera. Takto vyplnený<br />

zoz<strong>na</strong>m sa vloží do <strong>sk</strong>enovacej èasti multifunkèného<br />

zariadenia a objed<strong>na</strong>né fotografie sa následne<br />

vytlaèia. Ide o bežný postup ako pri objednávaní<br />

výroby fotografií vo fotolabe. Aj tu vyplòujete<br />

políèka <strong>na</strong> predtlaèenom formulári a psc 950<br />

zabezpeèí ich výrobu v zvolenom poète výtlaèkov,<br />

kvalite i rozmeroch. HP psc 950 obsahuje aj zásobník<br />

<strong>na</strong> papier vo ve¾kosti fotografií, takže vo výsledku<br />

používate¾ zí<strong>sk</strong>a požadované fotografie aj<br />

bez nutnosti strihania papiera. HP psc 950 príde<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh až <strong>na</strong> konci roka.<br />

VE¼KOFORMÁTOVÉ<br />

ATRAMENTOVÉ TLAÈIARNE<br />

Takéto typy tlaèiarní sa používajú pri tlaèi dokumentov<br />

vo ve¾kosti A3. Urèené sú hlavne pre návrhové kancelá-<br />

Systém šiestich farebných náplní vo ve¾koformátových<br />

tlaèiaròach<br />

rie, <strong>na</strong> tvorbu ve¾koformátových dokumentov. Novinkami<br />

<strong>na</strong> tohtoroènú jeseò sú modely HP designjet 10ps,<br />

20ps a 50ps. Všetky tieto modely používajú šes farebný<br />

tlaèový systém, prièom atramentové náplne a tlaèové<br />

hlavy sú samostatne vymenite¾né. Maximál<strong>na</strong> kvalita<br />

tlaèe je 2400 dpi a <strong>na</strong>jrýchlejšia tlaè je 10 strán za minútu.<br />

HP designjet 10ps je urèený <strong>na</strong> použitie v tíme do<br />

troch pracovníkov, designjet 20ps používa systém RIP<br />

<strong>na</strong> serveri a designjet 50ps používa <strong>na</strong> spracovanie<br />

obrazu externý softvérový RIP.<br />

Najdôležitejšou novinkou nových ve¾koformátových<br />

zariadení je možnos dia¾kovej kalibrácie. Predstavme si,<br />

že dizajnér vytvorí svoj návrh vo svojej kancelárii a má<br />

k dispozícii náh¾adový výtlaèok z tlaèiarne. Tento výstup<br />

pošle <strong>na</strong> finálnu publikáciu do reprografického štúdia.<br />

Spolu s dokumentom však má možnos posla aj súbor<br />

s <strong>na</strong>stavením svojej tlaèiarne. Tento súbor sa v prípade<br />

nových ve¾koformátových tlaèiarní dá <strong>na</strong>hra do tlaèiarne<br />

a výsledkom je presná reprodukcia dokumentu s rov<strong>na</strong>kým<br />

<strong>na</strong>stavením, ako to bolo u pôvodného dizajnéra.<br />

ŠPECIÁLNE ATRAMENTOVÉ<br />

TLAÈIARNE<br />

Novinkou z oblasti tlaèiarní špeciálne urèených <strong>na</strong> tlaè<br />

fotografií je HP photosmart 100. Tento model je predzves<br />

ou zmeny tvaru atramentových tlaèiarní a obsahuje<br />

aj všetky bežné typy kariet urèených <strong>na</strong> uschovávanie<br />

obrazu. Vonkajší vzh¾ad tejto tlaèiarne zaujme asi<br />

Futuristická tlaèiareò<br />

HP photosmart 100<br />

každého, v istom zmysle pripomí<strong>na</strong> zariadenia z kozmického<br />

vý<strong>sk</strong>umu.<br />

HP de<strong>sk</strong>jet 995c je <strong>na</strong>proti tomu tlaèiareò s integrovanou<br />

technológiou Bluetooth. Oproti doterajším modelom<br />

tlaèiarní radu HP de<strong>sk</strong>jet 900 má pritom trochu zmenený<br />

tvar a príjem údajov pomocou Bluetooth sig<strong>na</strong>lizuje modrou<br />

LED <strong>na</strong> hornej èasti tlaèiarne. Okrem tohto spôsobu<br />

pripojenia sa dá využi USB alebo paralelný port, ako<br />

i infraèervené pripojenie. Bluetooth pripojenie tejto<br />

tlaèiarne je možné využi aj <strong>na</strong> spojenie s notebookmi bez<br />

zabudovanej podpory Bluetooth – pritom sa využíva karta<br />

od firmy 3Com alebo Digianswer (poboèka spoloènosti<br />

Motorola). Bohužia¾, tento typ tlaèiarne sa nedostane <strong>na</strong><br />

sloven<strong>sk</strong>ý trh, ale ïalšie produkty s technológiou<br />

Bluetooth áno. HP to pritom myslí s podporou Bluetooth<br />

vážne – <strong>na</strong> jeseò sa <strong>na</strong>pr. objavia notebooky HP Omnibook<br />

500 a 6000 so zabudovanou kartou od firmy 3Com.<br />

DIGITÁLNE FOTOAPARÁTY<br />

HP aj <strong>na</strong>ïalej pri vývoji digitálnych fotoaparátov spolupracuje<br />

s firmou Pentax, a to hlavne v oblasti šošoviek.

Na jesenný trh prichádzajú dva nové fotoaparáty, orientované<br />

<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> bežné použitie. HP photosmart 318 predstavuje<br />

jednoduchší 2,3-megapixelový fotoaparát s dvojnásobným<br />

digitálnym zoomom a farebným LCD displejom<br />

s uhloprieèkou 4,5 cm. Súèas ou dodávky je interná<br />

pamä s kapacitou 8 MB, fotoaparát obsahuje aj port <strong>na</strong><br />

CF kartu. Samotná CF karta však nie je v dodávke a treba<br />

ju kúpi osobitne. HP photosmart 715 je 3,3-megapixelový<br />

fotoaparát s trojnásobným optickým a dvojnásobným<br />

digitálnym zoomom. Oba fotoaparáty používajú automatické<br />

zaostrovanie i <strong>na</strong>stavenie ostatných parametrov.<br />

DVD PREPISOVACIA MECHANIKA<br />

Požiadavky trhu <strong>na</strong> archiváciu údajov už dnes presahujú<br />

kapacitu CD médií. K slovu sa v budúcnosti dostanú<br />

hlavne DVD médiá a práve teraz prichádzajú <strong>na</strong> trh prepisovacie<br />

mechaniky DVD. Súvisí to <strong>na</strong>jmä s archiváciou<br />

údajov z digitálnych videokamier. HP DVD 1001i predstavuje<br />

internú IDE mechaniku s možnos ou zápisu<br />

maximálnej kapacity 4,7 GB. Pre DVD médiá umožòuje<br />

zápis rýchlos ou 2× (pre DVD je základná rýchlos 1,385<br />

MB/s) a èítanie rýchlos ou 4×. DVD 1001i funguje aj ako<br />

mechanika CD-RW, pomocou nej je teda možné zapisova<br />

aj údaje <strong>na</strong> prepisovate¾né CD di<strong>sk</strong>y. V tomto prípade<br />

je zápis <strong>na</strong> CD-R médiá rýchlos ou 12×, pre médiá<br />

CD-RW je to 10× a mechanika èíta údaje z CD média<br />

maximálne 32-násobnou rýchlos ou (pre CD médiá je<br />

základná rýchlos 150 KB/s). Mechanika sa bude predáva<br />

asi za 1000 USD. Jej súèas ou bude aj softvér MyDVD<br />

Video od firmy Sonic, ktorý umožòuje základný strih<br />

<strong>na</strong>hraných videozáberov. Ïalej je to softvér <strong>na</strong> archiváciu<br />

údajov, <strong>na</strong>pa¾ovanie údajov a jedno prázdne DVD-<br />

RW médium.<br />

ÏALŠIE PRODUKTY<br />

Na prezentácii bolo ïalej demonštrované vytvorenie<br />

tlaèového klastra pomocou rýchlych laserových tlaèiarní<br />

Karta Bluetooth od firmy 3Com pre notebooky<br />

Pripojenie bežnej tlaèiarne <strong>na</strong> sie Bluetooth pomocou<br />

adaptéra<br />

HP LaserJet 9000. Ide o tlaèiarne s rýchlos ou tlaèe 50<br />

strán za minútu a možnos ou tlaèe do formátu A3.<br />

Vytvorený klaster umožòoval rozdelenie zá aže medzi<br />

jednotlivé tlaèiarne, ako i zálohu tlaèiarne so simulovanou<br />

poruchou.<br />

Zaujímavá bola aj ukážka technológie Bluetooth.<br />

Pomocou tejto technológie bola vytvorená sie spájajúca<br />

vreckové poèítaèe Jor<strong>na</strong>da s tlaèiaròami HP De<strong>sk</strong>Jet 995.<br />

Ako sme už spomenuli, niektoré produkty sú ohlásené<br />

až <strong>na</strong> obdobie od októbra do novembra tohto roka,<br />

a preto sa v tomto èísle obmedzíme len <strong>na</strong> struènú charakteristiku<br />

trendov. Predovšetkým pribudne nová laserová<br />

tlaèiareò, tentoraz orientovaná pre cenovo citlivého<br />

zákazníka. Bude urèená výhradne <strong>na</strong> tlaè v operaènom<br />

systéme Windows. Pôjde teda o tlaèiareò typu GDI. Jej<br />

ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu bude kopírova ceny <strong>na</strong>jlacnejších<br />

laserových tlaèiarní.<br />

Kancelár<strong>sk</strong>e atramentové tlaèiarne HP zmenia svoj<br />

tvar, ktorý umožní použitie tlaèiarne aj ako odkladacieho<br />

priestoru. Ide o priestor, kde si môžete odloži papiere,<br />

médiá alebo aj LCD monitor. Umožní to plochý tvar, zmenená<br />

konštrukcia atramentových náplní a spôsob ich<br />

výmeny. Náplne sa pritom budú vymieòa spredu. Nová<br />

architektúra náplní bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> oddelite¾né zásobníky<br />

<strong>na</strong> atrament a tlaèové hlavy.<br />

Prírastkov sa doèká aj <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> produktov oz<strong>na</strong>èovaná<br />

ako business inkjet. Ide o využitie farebných atramentových<br />

tlaèiarní ako náhrady monochromatických<br />

laserových tlaèiarní v tímoch zhruba do 10 pracovníkov.<br />

Oproti doterajším modelom sa zvyšuje mesaèný výkon,<br />

kapacita vstupných zásobníkov a spôsob sie ového pripojenia.<br />

ZÁVER<br />

Podujatie potvrdilo orientáciu divízie periférií vo firme<br />

HP <strong>na</strong> domáceho používate¾a v ove¾a väèšom rozsahu<br />

ako v minulosti. Tak ako je dnes bežné v domácnosti<br />

vlastni televízor alebo aj poèítaè, bude v blízkej budúcnosti<br />

v domácnosti ove¾a viac digitálnych fotoaparátov,<br />

videokamier, farebných tlaèiarní, <strong>sk</strong>enerov a zariadení<br />

pre DVD médiá. Celosvetovo predstavuje tento trh z<strong>na</strong>èný<br />

potenciál a IT firmy chcú by <strong>na</strong> tento nástup pripravené.<br />

Spätnou väzbou poklesnú ceny týchto produktov<br />

a rozšíri sa ich spektrum.<br />

Ondrej Macko, Cyprus<br />

R E V U E<br />

9/2001 PC REVUE 19

R E V U E<br />

n REPORTÁŽ: TechEd 2001<br />

Webové služby a .NET<br />

sú novým náboženstvom Microsoftu<br />

Po uvedení Windows 2000 sa mnohí pýtali, èo bude ïalej? Aká je Gatesova vízia<br />

sveta, ktorému dominujú osobné poèítaèe s týmto systémom? Odpoveï, <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad jednoduchá, prišla asi pred rokom. Vízia .NET, vtedy ešte nejasná, zaèala<br />

dostáva v tomto roku reálne kontúry. .NET je podobne revoluèná myšlienka, ako<br />

bolo grafické používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie <strong>na</strong> zaèiatku devä desiatych rokov. .NET je<br />

„Windows pre internet“ a prvý vážny konkurent pre multiplatformovú Javu.<br />

Hlavné mesto všetkých dovoleniek,<br />

Barcelo<strong>na</strong>, sa stalo miestom stretnutia<br />

Microsoftu veriacich. 2. júla otvorila<br />

svoje brány konferencia a výstava microsoftov<strong>sk</strong>ých<br />

technológií, <strong>na</strong>zvaná TechEd<br />

2001. Toto každoroèné stretnutie vývojárov<br />

a programátorov pre platformu Windows<br />

prináša <strong>na</strong>jnovšie informácie priamo z kuchyne<br />

celosvetového softvérového gigantu.<br />

Na podujatí sa formujú a objasòujú plány<br />

<strong>na</strong> tvorbu nových aplikácií, ktoré by mali<br />

zjednoduši náš život s poèítaèmi.<br />

Hlavnými témami tohtoroèného Tech-<br />

Edu boli jednoz<strong>na</strong>ène technológie .NET, <strong>na</strong><br />

základe ktorých vznikajú nové vývojové<br />

nástroje, ako Visual Studio.NET, èi ïalšia<br />

verzia operaèného systému Windows.NET<br />

Server. Zdá sa, že Microsoft <strong>na</strong> tohtoroènom<br />

TechEde poriadne zamotal hlavu<br />

mnohým vývojárom, ktorí sa chystajú<br />

prejs <strong>na</strong> novú platformu.<br />

Predstavený bol <strong>na</strong>príklad úplne nový<br />

produkt SharePoint Portal Server, ktorý<br />

umožòuje používate¾om softvéru Office<br />

XP, aby spolupracovali <strong>na</strong> dokumentoch<br />

priamo <strong>na</strong> webových <strong>stránkach</strong>. Ïalšie<br />

novinky sa dotýkajú nástrojov pre jazyk<br />

XML, cez ktorý by mali v budúcnosti<br />

medzi sebou bez problémov komunikova<br />

<strong>na</strong>príklad ekonomické programy.<br />

ROK PO .NET<br />

Približne pred rokom spoloènos Microsoft<br />

ohlásila stratégiu pod názvom .NET, ktorá<br />

má by k¾úèom k po<strong>sk</strong>ytovaniu webových<br />

služieb. Je to platforma, ktorá obsahuje<br />

všetky nástroje <strong>na</strong> programovanie softvéru<br />

a aplikácií založených <strong>na</strong> jazyku XML.<br />

Platforma .NET sa s<strong>na</strong>ží vyrieši nieko¾ko<br />

problémov, ktoré stoja pred vývojármi softvéru.<br />

Konkrétne možnos samostatnej spolupráce<br />

poèítaèových programov cez inter-<br />

20 PC REVUE 9/2001<br />

net, integráciu softvérových technológií<br />

viacerých výrobcov èi zjednodušenie práce<br />

s poèítaèom. Presadi túto platformu<br />

v rámci priemyslu vývoja softvéru je ažká<br />

úloha aj pre globálnu firmu, ako je<br />

Microsoft. V minulosti však táto spoloènos<br />

uspela viackrát pri presadzovaní no-<br />

vých platforiem. Èi už to bol operaèný systém<br />

MS DOS, ktorý <strong>na</strong>pomohol rozšírenie<br />

osobných poèítaèov, èi Windows, ktorý<br />

grafickým používate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním<br />

zjednodušil prácu s nimi a vytvoril obrov<strong>sk</strong>ú<br />

základòu aplikácií. Platforma .NET prináša<br />

podobnú myšlienku: prinies a rozšíri<br />

webové služby založené <strong>na</strong> štandarde<br />

XML priamo k používate¾ovi bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

zariadenie, aké používa – osobný poèítaè,<br />

príruèný poèítaè alebo mobilný telefón.<br />

Služba <strong>na</strong>programovaná pre platformu<br />

.NET by mala sama rozoz<strong>na</strong> , <strong>na</strong> akom<br />

zariadení sa k nej pristupuje, a pod¾a toho<br />

sa prispôsobí. Príkladom môže by rezervácia<br />

leteniek, ktorá je rov<strong>na</strong>ká <strong>na</strong> webovej<br />

stránke v poèítaèi a mobilnom zariade-<br />

ní. Webová služba <strong>na</strong>programovaná cez<br />

.NET je vïaka Mobile Information Toolkitu<br />

prístupná kdeko¾vek.<br />

Novinky <strong>na</strong> TechEde boli takmer všetky<br />

v z<strong>na</strong>mení mobility. Nedávno uvedený<br />

Mobile Information Server, ktorý umožòuje<br />

prístup k e-mailom z akéhoko¾vek<br />

mobilného telefónu, bol v plnej prevádzke.<br />

Ïalšie produkty predz<strong>na</strong>menávajú príchod<br />

novej generácie internetu. Microsoft<br />

bude vyrába platformu pre mobilný telefón<br />

s kódovým oz<strong>na</strong>èením Stinger. Pri<br />

posedení <strong>na</strong> gauèi s internetom poslúži<br />

Tablet PC vo forme tenkej tabu¾ky s obrazovkou.<br />

Èo sa týka systémov, <strong>na</strong> jeseò<br />

budú k dispozícii Windows XP vo verziách<br />

Professio<strong>na</strong>l, Home a Embedded pre<br />

nepoèítaèové zariadenia.<br />

NAJVÄÈŠIA BEZDRÔTOVÁ<br />

LAN NA SVETE<br />

Na konferencii TechEd s 9000 úèastníkmi<br />

bola v prevádzke zatia¾ <strong>na</strong>jväèšia bezdrôtová<br />

lokál<strong>na</strong> poèítaèová sie <strong>na</strong> svete. Úèastní-<br />

ci konferencie pristupovali k internetu prostredníctvom<br />

bezdrôtových sie ových kariet<br />

vo svojich notebookoch alebo pomocou<br />

príruèných poèítaèov iPaq. Medzi úèastníkov<br />

bolo rozdaných 3000 bezdrôtových<br />

sie ových kariet, ktoré fungovali <strong>na</strong> vyhradených<br />

miestach, oz<strong>na</strong>èených ako wireless<br />

area. Internet bol teda prístupný takmer<br />

úplne všade, aj tam, kam aj králi chodia<br />

pešo. Príruèné poèítaèe obsahovali aplikáciu<br />

vyvinutú spoloènos ou KPMG, ktorá pomáhala<br />

úèastníkom v orientácii <strong>na</strong> konferencii,<br />

èi už pri vyh¾adávaní správnej prednáškovej<br />

sály, alebo samotnej prednášky.<br />

MOBILE INFORMATION<br />

SERVER AJ V EURÓPE<br />

Microsoft <strong>na</strong> konferencii TechEd v spolupráci<br />

s partnermi uviedol v rámci svojej<br />

vízie .NET nový produkt pre mobilných<br />

operátorov a používate¾ov, ktorí chcú pristupova<br />

k svojim e-mailom prostredníctvom<br />

mobilných telefónov. Riešenie dostalo<br />

názov Mobile Information Server<br />

a v živej prevádzke ho už <strong>na</strong>sadzuje španiel<strong>sk</strong>y<br />

mobilný operátor Telefónica Móviles,<br />

ktorý patrí medzi <strong>na</strong>jväèších operátorov<br />

<strong>na</strong> svete. Jeho báza používate¾ov dosahuje<br />

25 miliónov <strong>na</strong> celom svete. Ïalší<br />

z operátorov, ktorý umožòuje svojim používate¾om<br />

prístup k e-mailom cez podobné<br />

riešenie, je brit<strong>sk</strong>ý Vodafone.<br />

Prístup k firemným alebo súkromným<br />

emailovým kontám cez bežné mobilné<br />

telefóny je v súèasnosti stále problematický.<br />

Táto funkcia vyžaduje aktiváciu internetových<br />

služieb, a to ešte nie je zaruèené,<br />

že sa k svojmu e-mailu dostanete. Zväèša<br />

si musíte komplikovane zriadi ïalšiu poštovú<br />

schránku u operátora, kam si necháte<br />

presmerova dôležitú poštu. Potom môžete<br />

dostáva e-maily ako SMS správy,<br />

samozrejme, <strong>sk</strong>rátené <strong>na</strong> 140 z<strong>na</strong>kov.<br />

Riešenie Mobile Information Server,<br />

pokia¾ je <strong>na</strong>sadené u operátora, vytvára<br />

kryptovaný kanál medzi poštovým serverom<br />

klienta a operátorom. Cez mobil, ktorý<br />

podporuje WAP, potom môžete vstupova<br />

priamo do svojho firemného mailboxu<br />

a bez problémov správy èíta , písa èi<br />

odpoveda <strong>na</strong> ne. Ïalšou možnos ou pre

tých, ktorí z rôznych dôvodov nepoužívajú<br />

WAP, je prístup cez SMS. E-maily sú k používate¾ovi<br />

posúvané <strong>na</strong> základe dôležitosti<br />

alebo odosielate¾a. Keïže SMS správy sú<br />

obmedzené <strong>na</strong> 140 z<strong>na</strong>kov, Microsoft zabudoval<br />

do Mobile Information Servera technológiu<br />

Intellishrink, ktorá dokáže stlaèi<br />

správu <strong>na</strong> 140 z<strong>na</strong>kov pomocou vypustenia<br />

medzier èi <strong>sk</strong>rátenia niektorých slov.<br />

Nastavenie tohto <strong>sk</strong>racovania je <strong>na</strong> používate¾ovi.<br />

O užitoènosti novej technológie mobilného<br />

prístupu k elektronickej pošte sa <strong>na</strong><br />

TechEde dalo presvedèi <strong>na</strong> každom<br />

kroku, <strong>na</strong>ozaj nebolo problémom sa pripoji<br />

kdeko¾vek a kedyko¾vek, pretože celá<br />

konferencia bola pokrytá signálom bezdrôtovej<br />

siete.<br />

JAVA VERZUS .NET<br />

Poèas posledného dòa TechEdu došlo<br />

k otvorenej konfrontácii medzi platformami<br />

Java a .NET. Platforma Java, uvedená<br />

pred piatimi rokmi, je v súèasnosti široko<br />

akceptovaným vývojár<strong>sk</strong>ym prostredím.<br />

Vïaka podpore IBM a jej produktu<br />

Websphere èi BEA Logic a, samozrejme,<br />

Sun Microsystems sa k Jave priklonilo<br />

v posledných rokoch nieko¾ko desiatok<br />

tisíc vývojárov. Microsoft <strong>na</strong> TechEde<br />

otvorene potvrdil, že jeho nová platforma<br />

a prostredie <strong>na</strong> vývoj softvéru pod názvom<br />

.NET je priamou alter<strong>na</strong>tívou k Jave a<br />

bude jej tvrdo konkurova . Základné stavebné<br />

kamene platformy .NET budú bez-<br />

platne obsiahnuté aj v novej verzii<br />

Windows XP.<br />

Podstatou vízie .NET však nie je len<br />

svet Windows. Microsoft plánuje presadi<br />

.NET aj vo svete internetu a pomocou<br />

nových programátor<strong>sk</strong>ých nástrojov chce<br />

konkurova platforme Java. Programátori<br />

si budú môc vybra z nieko¾kých programovacích<br />

nástrojov a jazykov – konkrétne<br />

Visual Basic.NET alebo C#. V týchto<br />

nástrojoch bude možné vytvára webové<br />

služby, ktoré nám majú u¾ahèi zatia¾ ešte<br />

stále komplikované spolužitie s poèítaèmi<br />

a internetom.<br />

Na záver príklad, ako môže webová<br />

služba budúcnosti vyzera . Jozef aj Pavol<br />

sú registrovaní u svojho po<strong>sk</strong>ytovate¾a<br />

internetu ako používatelia webových<br />

služieb. Jozef chce ís do ki<strong>na</strong>, objedná si<br />

cez internet lístky a nechá alter<strong>na</strong>tívne<br />

pozva Petra. Po<strong>sk</strong>ytovate¾ služby objednávky<br />

lístkov cez internet (softvér) osloví<br />

webovú službu, ktorá zabezpeèí, aby<br />

sa Peter dozvedel o pozvaní do ki<strong>na</strong>, prípadne<br />

mu rezervuje lístok. Peter pritom<br />

nemusí by pripojený <strong>na</strong> internet, staèí<br />

mu obyèajný mobil a registrácia. V prípade<br />

prijatia alebo odmietnutia pozvania<br />

Jozef dostane o tom informáciu a udalos<br />

sa mu vyz<strong>na</strong>èí v jeho webovom<br />

kalendári.<br />

Webové služby a .NET sú pojmy, o ktorých<br />

budeme tento rok ešte ve¾a poèu .<br />

Štefan “Emsi” Vadocz, Barcelo<strong>na</strong><br />

R E V U E<br />

9/2001 PC REVUE 21

R E V U E<br />

Elektronický podpis<br />

– ide <strong>sk</strong>utoène o podpis?<br />

Väèšinu ¾udí spoèiatku zaujíma len to, èo <strong>na</strong> elektronický<br />

podpis potrebujú, ako ho vytvoria a kam<br />

sa uloží. No ne<strong>sk</strong>ôr chcú vedie trochu viac o spôsoboch,<br />

ako elektronický podpis vzniká a <strong>na</strong> èo si treba dáva<br />

pozor pri elektronickom podpisovaní.<br />

Na elektronické podpisovanie potrebujete dve veci:<br />

q<br />

1. váš súkromný<br />

k¾úè, ktorý je uložený<br />

v èipovej karte, podobnej bankomatovej karte, alebo<br />

ho môžete ma uložený <strong>na</strong>príklad v súbore <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete,<br />

2. program, ktorý vytvorí elektronický podpis.<br />

Ak chcete nieèo elektronicky podpísa , <strong>na</strong>príklad dokument<br />

uložený v poèítaèovom súbore, do programu zadáte<br />

názov súboru, v ktorom je dokument uložený, a HESLO<br />

<strong>na</strong> sprístupnenie vášho súkromného k¾úèa.<br />

Program vygeneruje z dokumentu uloženého v súbore<br />

a pomocou vášho súkromného k¾úèa elektronický podpis,<br />

ktorý sa uloží do nového súboru. Nakoniec môžete tieto<br />

dva súbory (podpísaný dokument a elektronický podpis)<br />

odosla niekomu, kto bude chcie overi váš podpis.<br />

Ten, kto overuje váš podpis, zadá pri overovaní do<br />

programu názov súboru, v ktorom je uložený overovaný<br />

dokument, a názov súboru s elektronickým podpisom.<br />

Program si potom <strong>na</strong>èíta potrebné údaje zo súboru s elektronickým<br />

podpisom a porovná ich s overovaným dokumentom.<br />

Ak je všetko v poriadku, program vypíše dátum<br />

a èas podpísania a údaje identifikujúce podpisovate¾a, ak<br />

boli súèas ou súboru s elektronickým podpisom.<br />

22 PC REVUE 9/2001<br />

Ak vás zaujímajú aj jednotlivé postupy pri elektronickom<br />

podpise, v ïalšej èasti ich priblížime v obraznej<br />

forme, nevyžadujúcej z<strong>na</strong>losti z informatiky alebo matematiky.<br />

V tejto èasti èlánku sa pokúsime vysvetli problematiku<br />

elektronického podpisu trochu netradiène, pomocou<br />

bežných, každému známych vecí, ktoré obrazne <strong>na</strong>hradia<br />

matematické algoritmy.<br />

Základom bude škatu¾ka so zámkou a dva rôzne k¾úèe<br />

od zámky. Do zámky sa budú hodi len tieto dva k¾úèe<br />

a iné k¾úèe nebudú pasova . Ïalej zámka <strong>na</strong> škatu¾ke<br />

bude ma takú vlastnos , že ak škatu¾ku zamknete jedným<br />

k¾úèom, bude sa da odomknú len pomocou druhého<br />

k¾úèa. To z<strong>na</strong>mená, že k¾úèom, ktorým ste škatu¾ku<br />

zamkli, ju už otvori nemôžete a <strong>na</strong> otvorenie musíte<br />

potom použi len druhý k¾úè.<br />

l K¾úè, ktorým budete škatu¾ku zamký<strong>na</strong> , <strong>na</strong>zvime súkromný<br />

k¾úè a budete ho vlastni len vy.<br />

l Druhý k¾úè, ktorým sa bude da potom škatu¾ka odomknú<br />

, <strong>na</strong>zvime verejný k¾úè a urobme z neho ve¾ké<br />

množstvo kópií, ktoré budú verejne dostupné.<br />

A teraz budete chcie <strong>na</strong>príklad svojej priate¾ke posla<br />

pekný prsteò a chcete, aby vedela, že je urèite len od vás.<br />

1. Najprv si urobíte z prsteòa obrázok (fotku).<br />

2. Obrázok vložíte do škatu¾ky, ktorú zamknete vaším<br />

súkromným k¾úèom.<br />

3. Prsteò aj so škatu¾kou pošlete vašej priate¾ke.<br />

Po doruèení prsteòa a škatu¾ky sa priate¾ka pokúsi<br />

otvori škatu¾ku verejným k¾úèom. Je možné, že priate¾ka<br />

má viac priate¾ov, a teda viac verejných k¾úèov. Ale jedine<br />

vaším verejným k¾úèom, ktorý ste jej nedávno osobne<br />

dali, sa je škatu¾ku podarí otvori . Po otvorení škatu¾ky<br />

s obrázkom porovná obrázok a prsteò. A ak sa rov<strong>na</strong>jú, je<br />

si istá, že ste jej prsteò poslali jedine vy.<br />

Zamknutú škatu¾ku s obrázkom <strong>na</strong>zývame digitálny<br />

podpis. Podstata digitálneho podpisu spoèíva v tom, že<br />

každý si ho môže prezrie , ale nemôže <strong>na</strong> òom niè<br />

zmeni . Podpis môže vytvori (vloži obrázok do škatu¾ky<br />

a zamknú ho súkromným k¾úèom) len vlastník súkromného<br />

k¾úèa. Druhou dobrou vlastnos ou digitálneho podpisu<br />

je, že pri kontrole porovnáme obrázok zo škatu¾ky,<br />

odomknutý verejným k¾úèom, s tým, z èoho sa obrázok<br />

pri podpisovaní vytvoril, a teda overíme nezmodifikovanie<br />

(nesfalšovanie) <strong>na</strong>príklad podpísaného dokumentu.<br />

Keby ste <strong>na</strong>šli nejakú zamknutú škatu¾ku a potom od<br />

nej neznámy verejný k¾úè, nevedeli by ste, kto ju zamkol<br />

(kto vlastní súkromný k¾úè). Až po otvorení škatu¾ky<br />

a porov<strong>na</strong>ní obrázka zo škatu¾ky s vecami, pri ktorých<br />

bola škatu¾ka priložená, sa<br />

môžete presvedèi , že nik<br />

tieto veci nezmenil. Ak obrázok<br />

zo škatu¾ky je rov<strong>na</strong>ký<br />

ako priložené veci, je to<br />

dôkaz, že nik tieto veci nesfalšoval, a teda sú také, ako<br />

keï ich neznámy vlastník súkromného k¾úèa digitálne<br />

podpísal (zamkol obrázok v škatu¾ke svojím súkromným<br />

k¾úèom).<br />

Aby každý, kto kontroluje váš digitálny podpis vaším<br />

verejným k¾úèom, vedel, že k¾úè patrí vám, a teda si mohol<br />

by istý, že ste to podpisovali vy, pripojíte k vášmu

R E V U E<br />

verejnému k¾úèu prívesok s kartièkou, <strong>na</strong> ktorej sú informácie<br />

o vašom mene a ïalšie identifikaèné údaje.<br />

A tu vzniká nebezpeèenstvo, že niekto iný pripojí vašu<br />

kartièku k svojmu verejnému k¾úèu a podpíše nieèo,<br />

o èom vy neviete. Ale keïže <strong>na</strong> jeho verejnom k¾úèi je<br />

vaša kartièka, budú si ¾udia kontrolujúci podpis s podstrèeným<br />

verejným k¾úèom myslie <strong>na</strong> základe informácií<br />

<strong>na</strong> kartièke, že ste to podpisovali vy.<br />

Aby sa zabránilo takémuto zneužitiu, môžete si da<br />

podpísa verejne dôveryhodnej osobe váš verejný k¾úè spolu<br />

s vašimi identifikaènými údajmi,<br />

ktoré máte <strong>na</strong> kartièke pripojenej<br />

k vášmu k¾úèu. Verejne dôveryhodná<br />

osoba pridá k vašim<br />

údajom <strong>na</strong> kartièke údaje o sebe,<br />

ako podpisovate¾ovi, ïalej pridá<br />

èas podpísania a dobu, dokedy<br />

bude jeho podpis vášho verejného k¾úèa platný. Nakoniec<br />

digitálne podpíše kartièku spolu s vaším verejným k¾úèom<br />

(vytvorí obrázok z vášho k¾úèa a kartièky, ktorý zamkne do<br />

škatu¾ky svojím súkromným k¾úèom).<br />

Takéto spojenie identifikaèných údajov s vaším verejným<br />

k¾úèom pomocou digitálneho podpisu dôveryhodnej<br />

osoby <strong>na</strong>zývame certifikát. Dôveryhodnou osobou môže<br />

by <strong>na</strong>príklad úradník, ktorého poveril<br />

touto èinnos ou Národný bezpeènostný<br />

úrad, alebo iná osoba, ktorej verejný k¾úè<br />

v certifikáte je verejne dostupný a všetci<br />

dôverujú údajom, ktoré táto osoba podpisuje.<br />

Všeobecne sa takáto osoba <strong>na</strong>zýva certifikaèná<br />

autorita (CA).<br />

Ak do údajov, ktoré digitálne podpisujete (vytvárate<br />

z nich obrázok, ktorý zamknete do škatu¾ky vaším súkromným<br />

k¾úèom), pridáte ïalšie informácie, <strong>na</strong>príklad<br />

informácie o svojom verejnom k¾úèi, certifikáte, èase podpísania<br />

alebo type podpisovaných údajov, vytvoríte tak<br />

elektronický podpis.<br />

24 PC REVUE 9/2001<br />

Pri kontrole elektronického podpisu odomknete škatu¾ku<br />

verejným k¾úèom z certifikátu, ktorý je <strong>na</strong>príklad<br />

priložený k elektronickému podpisu, a <strong>sk</strong>ontrolujete, èi sa<br />

obrázok zo škatu¾ky zhoduje s podpísanými<br />

údajmi. Potom prekontrolujete nesfalšovanie<br />

certifikátu (pomocou digitálneho<br />

podpisu certifikátu s verejným k¾úèom<br />

centrálnej autority, ktorá certifikát vydala)<br />

a <strong>na</strong>koniec sa opýtate centrálnej autority, èi òou vydaný<br />

certifikát je stále platný. Overenie, že certifikát je stále<br />

platný, èiže nie je v zoz<strong>na</strong>me certifikátov, ktorých platnos<br />

bola odvolaná centrálnou autoritou, je dôležité.<br />

Napríklad keby vám zlodej ukradol<br />

súkromný k¾úè a pomocou<br />

neho by podpisoval údaje vaším<br />

menom, oznámite centrálnej<br />

autorite, aby zaradila váš certifikát<br />

do zoz<strong>na</strong>mu odvolaných<br />

(zneplatnených) certifikátov<br />

(certificate revocation list – CRL).<br />

Od èasu, keï bol váš certifikát zaradený do zoz<strong>na</strong>mu<br />

odvolaných certifikátov, budú vaše podpisy neplatné,<br />

a teda zlodej nebude môc zneuži váš súkromný k¾úè.<br />

q<br />

A teraz prejdem<br />

k reálnemu opisu<br />

èastí, z ktorých sa <strong>sk</strong>ladá elektronický podpis údajov<br />

spracovate¾ných poèítaèom. Táto èas je už urèená pre<br />

trochu matematicky zdatnejších èitate¾ov.<br />

Obrázok podpisovaných údajov nám <strong>na</strong>hradil hašovaciu<br />

funkciu. Hašovacia funkcia zabezpeèí transformáciu<br />

ve¾kej informácie, obsiahnutej v podpisovanom dokumente,<br />

do menšej informácie, uloženej v konštantne<br />

ve¾kom bloku jednotiek a núl. Najèastejšie sa používajú<br />

hašovacie funkcie SHA-1, ktorej blok má ve¾kos 160<br />

bitov, a MD5, ktorej výsledok má ve¾kos 128 bitov. Ak si<br />

predstavíme obsah dátového súboru ako jedno ve¾mi<br />

ve¾ké èíslo, èiže súbor obsahuje jednu informáciu, potom<br />

nám z toho vyplýva, že bežný súbor s ve¾kos ou 60 kilobajtov<br />

môže obsahova 2491520 rôznych informácií,<br />

zatia¾ èo haš SHA-1 „len“ 2160 rôznych informácií. Z toho<br />

nám vyplýva, že ku každej z (2491520 – 2160) rôznych<br />

informácií uložených v 60-kilobajtovom súbore môžeme<br />

nájs aspoò jednu takú, ktorá bude ma rov<strong>na</strong>ký haš. Ale<br />

2160 je dostatoène ve¾ké èíslo <strong>na</strong> to, aby sme dúfali, že<br />

dva rôzne dokumenty nebudú ma rov<strong>na</strong>ký haš.<br />

Škatu¾ka s dvoma k¾úèmi nám <strong>na</strong>hradila asymetrický<br />

šifrovací algoritmus, <strong>na</strong>príklad RSA.<br />

Súkromný a verejný k¾úè je dvojica ve¾kých èísel, ktoré<br />

sú vygenerované tak, aby bežne dostupnými prostriedkami<br />

neumožnili nájdenie tretieho èísla, s ktorým by sa dala<br />

vyko<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ká operácia ako s týmito dvoma èíslami.<br />

Alebo zo z<strong>na</strong>losti jedného èísla si odvodi druhé èíslo.<br />

Zamknutie obrázka v škatu¾ke súkromným k¾úèom<br />

nám <strong>na</strong>hradilo asymetrické zašifrovanie hašu podpisovaného<br />

dokumentu so súkromným k¾úèom.<br />

Odomknutie škatu¾ky s verejným k¾úèom nám <strong>na</strong>hradilo<br />

asymetrické odšifrovanie hašu s verejným k¾úèom.<br />

Dúfam, že tento netradièný spôsob priblíženia problematiky<br />

elektronického podpisu vám pomohol zorientova<br />

sa v nových pojmoch a umožnil osvoji si základné princípy<br />

pri elektronickom podpise.<br />

Obšírnejší materiál o elektronickom podpise a jeho<br />

implementácii v sloven<strong>sk</strong>ých podmienkach prinesieme<br />

v budúcom èísle.<br />

Ing. Peter Rybár (pr@mailbox.<strong>sk</strong>)

R E V U E<br />

PAVEL CHALMOVIANSKY<br />

NIEKTORÉ HISTORICKÉ CIELE<br />

GEOMETRIE<br />

Geometria, ako <strong>na</strong>jstaršia vizualizaèná disciplí<strong>na</strong>, si už od<br />

svojich zaèiatkov dávala za cie¾ podáva poz<strong>na</strong>tky takým<br />

spôsobom, aby ich evidencia bola èo <strong>na</strong>jzrete¾nejšia.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že zrak je zmysel, ktorým vnímame<br />

<strong>na</strong>jširšie spektrum informácií, bolo prirodzené, že si ho<br />

v geometrii vybrali ako sprostredkovate¾a. Historickým<br />

vývojom sa dospelo až k de<strong>sk</strong>riptívnej geometrii, ktorá je<br />

štandardným nástrojom <strong>na</strong> zobrazovanie v oblasti projektovania<br />

– architektúra, strojárstvo... S rozvojom technických<br />

možností však metamorfovala aj paradigma geometrie<br />

– zobrazova exaktné úvahy.<br />

Ïalším nezanedbate¾ným cie¾om geometrie sa stala<br />

kvantifikácia kvalitatívnych vlastností objektov. Bolo to<br />

<strong>na</strong>jmä tam, kde <strong>na</strong>stala potreba symbolickej manipulácie<br />

s geometrickým objektom. Tento trend sa objavoval<br />

pomaly, pretože súvisel hlavne s rozvojom poètár<strong>sk</strong>eho<br />

aparátu. A hoci sa poèas histórie <strong>na</strong>šli mnohí geniálni<br />

poètári (produkujúci povedzme tabu¾ky logaritmov <strong>na</strong><br />

5 desatinných miest), sila metódy, ktorá premenila geometrické<br />

objekty <strong>na</strong> vypoèítate¾nú množinu charakteristík<br />

(<strong>na</strong>pr. rod plochy, homologické grupy...), sa dá úplne<br />

využi vo ve¾kej miere až teraz s nárastom výpoètovej<br />

sily.<br />

Naopak, geometria tiež umožòuje sprístupni zraku<br />

objekty s danými charakteristikami (<strong>na</strong>pr. Möbiov list je<br />

plocha, ktorá má len jednu stranu).<br />

Tak ako všetky oblasti, ktoré možno považova za rozvíjajúce<br />

sa, aj geometria je závratne ovplyvòovaná možnos<br />

ami nových technológií a <strong>na</strong>priek tomu, že ich globálne<br />

<strong>na</strong>zývame informaènými, èasto ich použitie presahuje<br />

èinnos informova . Informácie a ich toky sa stávajú<br />

infraštruktúrnym prvkom v èoraz širšej palete oblastí.<br />

GEOMETRIA V INFORMAÈNÝCH<br />

TECHNOLÓGIÁCH<br />

Jednou z pôvodných úloh informaèných technológií je<br />

dopravi informáciu recipientovi. Okrem technických<br />

záležitostí, ktoré sú predmetom <strong>sk</strong>úmania a aplikovania<br />

<strong>na</strong>jmä elektrotechnikov, elektronikov a programátorov<br />

systémov, sa èasto kladie nemalý dôraz <strong>na</strong> formu podania.<br />

Možno poveda , že okrem štandardných postupov,<br />

overených ešte v predpoèítaèovej ére, sa používajú aj<br />

štandardy vytvorené ne<strong>sk</strong>ôr. Tie sú väèšinou výsledkom<br />

dlhodobého vývoja a vý<strong>sk</strong>umu. Možno medzi ne zaradi<br />

<strong>na</strong>príklad OpenGL, z novších aj multimediálne štandardy<br />

zahàòajúce nielen vizuálnu informáciu.<br />

Informaèné technológie otvorili tri dôležité témy. Na<br />

jednej strane sme stále viac obklopení informáciami, èo<br />

spôsobuje buï <strong>na</strong>šu zahltenos , alebo povrchné vnímanie.<br />

Na zvládnutie treba vybudova široký informaèný<br />

systém využívajúci celotextové vyh¾adávanie, kategorizáciu.<br />

Na druhej strane je problém formy podania<br />

poz<strong>na</strong>tkov. Ten sa èasto opomí<strong>na</strong>. To je predovšetkým<br />

problém uèite¾ov a ¾udí ašpirujúcich informova . Väèši<strong>na</strong><br />

z nich sa intenzívne vzdelávala v období, keï súèasné<br />

technológie neexistovali alebo boli izolované len <strong>na</strong> špièkových<br />

pracovi<strong>sk</strong>ách. Teda aj my sme v tomto smere<br />

„nedovzdelaní“. A tak sa vzdelávanie v mnohých prípadoch<br />

redukuje <strong>na</strong> samovzdelávanie. Tu prichádzajú <strong>na</strong><br />

pomoc výrobcovia technológií s rozhraním, ktoré má<br />

vies (<strong>na</strong>jmä) prvopoužívate¾a k správnemu postupu.<br />

26 PC REVUE 9/2001<br />

IT oèami geometrie<br />

Posledný okruh problémov sa teda týka sprostredkúvania<br />

funkcio<strong>na</strong>lity používate¾ovi.<br />

Všetky tri témy, ktoré sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, do z<strong>na</strong>ènej miery<br />

využívajú poz<strong>na</strong>tky dizajnu, v súèasnosti výdatne podporovaného<br />

výpoètovou technikou.<br />

Geometria však zí<strong>sk</strong>ala viac. S objavením sa nových<br />

technológií sa zvyèajne objavuje aj nový priestor dát<br />

a objektov, ktoré treba <strong>sk</strong>úma . Nie je to i<strong>na</strong>k ani v tomto<br />

prípade. Intenzívnym atraktorom je v poslednom èase<br />

<strong>sk</strong>úmanie di<strong>sk</strong>rétnych priestorov vystupujúcich v CT,<br />

NMR, prípadne PET pri poloautomatickom diagnostikovaní<br />

niektorých chorôb. V tejto súvislosti sa prehodnocujú<br />

definície niektorých pojmov. Stráca sa ich pôvodný<br />

výz<strong>na</strong>m (<strong>na</strong>pr. bod, priamka) a h¾adá sa ich adekvát<strong>na</strong><br />

náhrada. Do hry vstupujú èasto aj negeometrické objekty<br />

alebo ich aspekty. V mnohých oblastiach však zatia¾ platí<br />

známy Einsteinov výrok: „Ak je model riešite¾ný, nevystihuje<br />

realitu, ak model vystihuje realitu, nevieme rieši zodpovedajúce<br />

rovnice.“<br />

Vo všetkých novovytvorených pojmoch sú však niektoré<br />

prvky a princípy spoloèné. Dôvodom je <strong>na</strong>jmä zotrvaènos<br />

(èi už pozitív<strong>na</strong>, alebo negatív<strong>na</strong>) alebo iné<br />

mimoracionálne (<strong>na</strong>pr. estetické) dôvody. Potreba zachovávania<br />

niektorých princípov sa prejavuje aj v estetickej<br />

nároènosti <strong>na</strong> daný model, formu èi niekedy aj teóriu.<br />

V geometrii sa èasto stretávame so symetriou, zlatým<br />

rezom a perspektívou. Zatia¾ èo sa symetria transformovala<br />

do podoby grúp automorfizmov v širšom zmysle<br />

slova, ostatné princípy možno nájs <strong>na</strong>jmä v ich pôvodnom<br />

výz<strong>na</strong>me.<br />

ZLATÝ REZ<br />

Už dlho sa uplatòujú pravidlá, ktoré sú výsledkom vý<strong>sk</strong>umov<br />

z oblasti teórie vnímania. Napríklad je známe, že<br />

¾udia intuitívne prijímajú obdåžnik, ktorého strany sú<br />

v zlatom pomere, ako <strong>na</strong>jvhodnejšieho kandidáta.<br />

Objekty umiestnené <strong>na</strong> fotografiách, prípadne iných<br />

kompozíciách (<strong>na</strong>pr. webových <strong>stránkach</strong>) v takýchto<br />

obdåžnikoch pri ahujú pozornos a budia dojem správnych<br />

pomerov. V maliarstve sa tento postup tvorby <strong>na</strong>zýva<br />

dy<strong>na</strong>mická symetria a cie¾avedome ho použili <strong>na</strong>pr.<br />

Viete rozoz<strong>na</strong> , ktoré je fotka a ktoré rendering?<br />

Leo<strong>na</strong>rdo da Vinci a z modernejších maliarov neoplasticista<br />

Piet Mondrian.<br />

Na objasnenie si dovolím krátku exkurziu do geometrie.<br />

Èo je zlatý rez? V <strong>na</strong>jjednoduchšej verzii ide o také<br />

rozdelenie úseèky AB jej bodom C, že pomer dåžok úseèiek<br />

|AC|/|CB|=|CB|/|AB|. Obdåžnik sa <strong>na</strong>zýva zlatý, ak sú<br />

jeho strany v zlatom pomere. Èíslo, ktoré tento pomer –<br />

zlatý pomer – predstavuje, sa oz<strong>na</strong>èuje (gréckym) fí (ϕ)<br />

a jeho hodnota je ϕ = (1 + \ sqrt5) / 2 = 1.6180339887...<br />

Èíslo ϕ sa vy<strong>sk</strong>ytuje aj v od¾ahlejších disciplí<strong>na</strong>ch<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> matematiku. Napríklad ak si zoberiete<br />

oba¾ujúci obdåžnik priemetu vajíèka do roviny, jeho strany<br />

sú v zlatom pomere. Takisto známy obrázok ¾ud<strong>sk</strong>ej<br />

postavy v obdåžniku od Leo<strong>na</strong>rda da Vinci demonštruje<br />

vý<strong>sk</strong>yt zlatého rezu v ¾ud<strong>sk</strong>om tele. V staroveku,<br />

doložené to máme <strong>na</strong>jmä z Grécka, hrali èísla v životoch<br />

jednotlivcov, ale i väèších sociologických celkov<br />

výz<strong>na</strong>mnú úlohu (v niektorých <strong>sk</strong>upinách až úlohu<br />

bož<strong>sk</strong>ú). Možno aj preto sa do ich diel <strong>na</strong>to¾ko premietali.<br />

Zaujímavé kódovanie èísel môžeme nájs v niektorých<br />

stavbách pochádzajúcich z tohto obdobia. V oblasti<br />

botaniky sa èasto vy<strong>sk</strong>ytuje tzv. Fibo<strong>na</strong>cciho postupnos<br />

. Èísla v nej urèujú <strong>na</strong>pr. poèet okvetných lístkov<br />

v kvetoch rastlín (¾alie 3, i<strong>sk</strong>erníkovité 5, delphinium 8,<br />

nechtíkovité 13, astrovité 21, sedmokrá<strong>sk</strong>y 34, 55, 89).<br />

Hodnoty tejto postupnosti úzko súvisia zo zlatým<br />

pomerom.<br />

GEOMETRIA DNES<br />

Geometria sa rozvíja v dvoch širokých prúdoch, ktoré<br />

sa <strong>na</strong>vzájom prelí<strong>na</strong>jú. Jed<strong>na</strong>k sa <strong>sk</strong>úmajú vnútorné<br />

systémy v geometrii ako takej. Táto oblas produkuje<br />

hlboké teoretické výsledky z diferenciálnej geometrie,<br />

diferenciálnej topológie, algebrickej geometrie a výpoètovej<br />

geometrie. Tu sa zakladá báza vedomostí pre<br />

nové aplikácie z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a, aj keï z okamžitého<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a sa nedá vravie o materiálnom zi<strong>sk</strong>u.<br />

Živým príkladom teoretickej oblasti, o ktorej sa dlho<br />

myslelo, že je bez aplikácií, je teória èísel. Ukazuje sa,<br />

že v súèasnosti hrá výz<strong>na</strong>mnú úlohu v teórii šifrovania<br />

a kódovania.

Druhým prúdom rozvoja geometrie sú hranièné disciplíny.<br />

Väèšinou ide o oblasti, ktoré geometriu a jej<br />

aparát využívajú netradièným spôsobom (<strong>na</strong>príklad chémia<br />

pri h¾adaní geometrických vlastností molekúl).<br />

Hranièné disciplíny sú väèšinou úzko späté s aplikáciami,<br />

a preto tento prúd je vo väèšej miere podporovaný aj<br />

komerèným priemyslom. Teraz <strong>sk</strong>úsime <strong>na</strong>èrtnú nieko¾ko<br />

takýchto oblastí.<br />

REKONŠTRUKCIE<br />

Výz<strong>na</strong>mnou oblas ou v centre pozornosti je oblas rekonštrukcií.<br />

Principiálnym dôvodom rekonštrukcie je zí<strong>sk</strong>anie<br />

modelu nieèoho, èo chceme použi vcelku, ale k dispozícii<br />

máme len kusé informácie. Môže to by model<br />

súèiastky, model snímaných (a nevidených) objektov, ako<br />

sú <strong>na</strong>príklad tkanivá v ¾ud<strong>sk</strong>om tele, ale môže ís aj<br />

o problém rekonštrukcie objektov, o ktorých máme rôzne<br />

typy informácií, zí<strong>sk</strong>ané vhodným prístrojom – ako<br />

<strong>na</strong>príklad body zí<strong>sk</strong>ané <strong>sk</strong>enerom pri virtuálnej archeológii<br />

(náèrty, ruiny...). Základným problémom rekonštrukcie<br />

je definovanie topológie <strong>na</strong> snímaných dátach a následne<br />

(niekedy) metrických vlastností. Kým prvá fáza má vplyv<br />

hlavne <strong>na</strong> tvar rekonštruovaného objektu, metrické vlastnosti<br />

môžu ovplyvni možné následné využitie tohto<br />

modelu, a preto ide zvyèajne o ažší problém. Najvypuklejšie<br />

by sa zlé metrické vlastnosti modelu prejavili<br />

pri medicín<strong>sk</strong>ych dátach, kde každý milimeter omylu<br />

môže vážne poškodi pacienta.<br />

MODELOVANIE<br />

Úzko súvisiacou oblas ou je modelovanie. Ide o širokú<br />

oblas oscilujúcu v piatich dôležitých dimenziách. Zatia¾<br />

èo pri zložitých reálnych modeloch si pomáhame zí<strong>sk</strong>anými<br />

samplovanými reálnymi dátami, pri dizajne sa zvyèajne<br />

autor opiera len o svoju predstavivos a prípadné<br />

(niekedy neurèité) predstavy zákazníka. Cie¾om v <strong>na</strong>vrhovaní<br />

je umožni èo <strong>na</strong>jviac operácií, intuitívne ¾ahko formulovate¾ných,<br />

prenies v pôvodnej podobe do modelu.<br />

Tu <strong>na</strong>rážame <strong>na</strong> automatizáciu modelovania. Na to zvyèajne<br />

treba matematický opis danej operácie a používate¾<strong>sk</strong>é<br />

rozhranie umožòujúce èo <strong>na</strong>jpohodlnejšie<br />

zadanie potrebných parametrov. Výsledok sa èasto hodnotí<br />

subjektívne.<br />

Naproti tomu stojí exaktné modelovanie, ktoré presne<br />

opisuje žiadané vlastnosti výslednej plochy, povedzme<br />

vo forme charakteristických èísel (<strong>na</strong>pr. celková krivos<br />

plochy, maximál<strong>na</strong> a minimál<strong>na</strong> krivos pri súèiastkach<br />

do karosérií, prípadne diferenciálne rovnice vystihujúce<br />

vlastnosti celého objektu). Exaktné modelovanie je výpoètovo<br />

nároèné a èasto treba (z dôvodu neexistencie<br />

metód presného riešenia) h¾ada optimalizaèné metódy –<br />

približné alebo èasto aj vizuálne približné. Nemalú úlohu<br />

zohráva fakt, èi objekt je finálnym produktom modelovacieho<br />

procesu alebo ide len o èas , ktorá sa vsadí do<br />

väèšieho celku.<br />

REALISTICKÉ ZOBRAZOVANIE<br />

Ïalšou, nemenej zaujímavou oblas ou výstupov sú animácie,<br />

filmový priemysel, prípadne technológie slúžiace<br />

<strong>na</strong> tento cie¾. Postupom èasu sme boli svedkami prvého<br />

celoveèerného poèítaèom animovaného filmu ToyStory<br />

(predchádzal ho film TRON z roku 1977, v ktorom bol<br />

poèítaè výrazným prostriedkom pri tvorbe), aj keï ešte<br />

bolo <strong>na</strong> òom bada známky technickej nedoko<strong>na</strong>losti,<br />

lepšie výsledky sa dostavili èo<strong>sk</strong>oro a pred dvoma rokmi<br />

uvedený asi 15-minútový film s názvom Geri’s Game už<br />

rozptýlil všetky pochybnosti o možnostiach v tejto oblasti.<br />

Výzvou je v súèasnosti zostroji prvého umelého herca<br />

– postavu s množinou gest, mimiky a výrazov, ktorá by<br />

bola schopná zahra pod¾a režisérových (alebo operátorových)<br />

pokynov èo <strong>na</strong>jširšiu škálu úloh. Ak sa tento cie¾<br />

stane <strong>sk</strong>utoènos ou, zánik reálne žijúcich filmových<br />

hviezd bude pravdepodobne už len otázkou krátkeho<br />

èasu. V tejto oblasti má geometrické modelovanie ešte èo<br />

robi . Nielenže nepoznáme zatia¾ vyhovujúci model pre<br />

¾ud<strong>sk</strong>ú postavu, ale nevieme ani dos dobre modelova<br />

behaviorálne aspekty – ako sa postava zachová v konkrétnej<br />

situácii (<strong>na</strong>pr. ako by sa postava mala zachova ,<br />

keï zdúpnie). Pomerne netriviálnym problémom je aj<br />

obleèenie pre virtuálneho herca. Šaty majú v tomto prípade<br />

povahu <strong>na</strong>pr. rybár<strong>sk</strong>ej siete, vo¾ne prehodenej cez<br />

objekt. Azda <strong>na</strong>jlepšie výsledky v tejto oblasti možno<br />

nájs vo švajèiar<strong>sk</strong>om MIRALAB.<br />

NEREALISTICKÉ ZOBRAZOVANIE<br />

Vynájdením fotografie dostalo zobrazovanie reality<br />

výraznú pomôcku. Až <strong>na</strong>to¾ko výraznú, že v maliarstve<br />

zaèali prevláda smery, ktorých spôsob zobrazovania<br />

nebol vlastný takýmto prístrojom. Mám <strong>na</strong> mysli<br />

R E V U E<br />

povedzme impresionizmus alebo kubizmus, prípadne<br />

iné techniky.<br />

Súèasnos po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> tvorbu obrazov, plagátov, billboardov<br />

èi iných pútaèov nepreberné množstvo softvéru<br />

(GIMP, CorelDRAW, Photoshop, PhotoPaint a i.). Vytváranie<br />

obrazov, ktoré používajú techniku ma¾by, už pomerne<br />

dobre vieme <strong>na</strong>podobni . Je to jed<strong>na</strong> z dôležitých oblastí<br />

rozvoja poèítaèovej grafiky.<br />

Iným typom nerealistického zobrazovania je zobrazovanie<br />

nerealistických objektov alebo zdanlivo nerealistických<br />

objektov. Medzi <strong>na</strong>jznámejších umelcov, ktorí vytvárali<br />

takéto objekty, patril Maurice C. Escher, ktorý bol<br />

v kontakte s matematikom Brunom Ernstom. Objekty,<br />

o ktorých existencii ani <strong>na</strong> nieko¾ký poh¾ad nevieme s urèitos<br />

ou niè tvrdi , sú špièkovým produktom nerealistického<br />

zobrazovania. V roku 1999 sa <strong>na</strong> konferencii Siggraph objavil<br />

príspevok s matematickou metódou, ktorá vie rozpoz<strong>na</strong><br />

, kedy ide o reálny a kedy len o imaginárny poh¾ad.<br />

VIZUALIZÁCIA<br />

Celkom odlišným spôsobom prezentácie dát takmer<br />

akéhoko¾vek typu je ich vizualizácia. Tento pojem zahàòa<br />

v sebe taký spôsob zobrazenia dát, ktorý zdôrazòuje<br />

vybrané aspekty dátového súboru, o ktoré má používate¾<br />

záujem, a potláèa zobrazenie tých vlastností (pokia¾ sa to<br />

dá), ktoré nie sú predmetom záujmu používate¾a. Ako<br />

konkrétny príklad možno uvies <strong>na</strong>príklad vizualizáciu<br />

hustoty obchodných centier v nejakom regióne. Pokia¾ je<br />

zrejmé, že nás nezaujíma v tomto zmysle <strong>na</strong>príklad aj<br />

<strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>á výška, je rozumné odstráni z výsledku vrstevnice<br />

a pod. Uvedený príklad prezentácie dát je obyèajne<br />

umožnený v rozsiahlych geografických informaèných<br />

systémoch (GIS).<br />

Geografické informaèné systémy sa zaoberajú integráciou<br />

dát z rôznych oblastí, ktoré majú spoloèného menovate¾a,<br />

a síce to, že prislúchajú nejakému reálnemu objektu<br />

v priestore (<strong>na</strong>pr. rozvod plynu, cestná sie ...). Každý<br />

GIS má vo svojej databáze obrov<strong>sk</strong>é množstvo údajov,<br />

a to už samo spôsobuje niektoré problémy, ako <strong>na</strong>pr. ich<br />

uloženie. Takisto treba vyrieši otázku, èi dané dáta geometrického<br />

charakteru (<strong>na</strong>pr. snímky zem<strong>sk</strong>ého povrchu<br />

z družice) je lepšie uklada v rastrovej podobe alebo ich<br />

vektorizova . Každý z týchto prístupov má svoje klady aj<br />

zápory. Otázka manipulácie s obrov<strong>sk</strong>ými dátami bola<br />

èiastoène vyriešená technológiou topologických vrstiev<br />

a použitím vhodných dátových štruktúr (ako sú R-stromy,<br />

kd-stromy, B-stromy atï.).<br />

Nedoriešenou oblas ou je zatia¾ automatické generovanie<br />

máp priamo z GIS, a<strong>na</strong>lýza máp s cie¾om <strong>na</strong>hradi<br />

merania v teréne meraním priamo v systéme, podobne<br />

treba rieši nedostupnos týchto zdrojov pre bežných<br />

záujemcov, èo súvisí z odborného h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>pr. s technológiou<br />

klient – server a návrhom architektúry prenosu<br />

dát. Tento problém sa vynára <strong>na</strong>jmä v súvislosti s bezpeènos<br />

ou a objemom prenášaných dát. Otáznikom sú<br />

neštandardné a<strong>na</strong>lýzy, ktoré by mali by umožnené<br />

používate¾ovi pomocou dostatoène všeobecnej množiny<br />

a<strong>na</strong>lytických nástrojov.<br />

Niektoré z uvedených problémov sa riešia zjednodušením<br />

dát v GIS tak, aby výsledky neboli príliš <strong>sk</strong>reslené. Iný<br />

typ riešenia je paralelizácia zí<strong>sk</strong>avania dát <strong>na</strong> menších celkoch,<br />

ktoré sa niekedy <strong>na</strong>zývajú aj klastre. Vážnou oblas ou<br />

je aj riešenie deformácií (èi už smerom od <strong>sk</strong>enovania máp<br />

k modelu, alebo <strong>na</strong>opak, od modelu k reálnej <strong>sk</strong>utoènosti).<br />

Ako je známe (viac ako 170 rokov), nemožno zostroji doko<strong>na</strong>lú<br />

mapu, t. j. takú, že sa <strong>na</strong> nej <strong>na</strong>raz dajú mera presne<br />

uhly, vzdialenosti aj obsahy útvarov.<br />

DATABÁZOVÉ SYSTÉMY<br />

Databázové systémy slúžia zvyèajne <strong>na</strong> uchovávanie,<br />

spracúvanie a po<strong>sk</strong>ytovanie ve¾kého množstva údajov.<br />

9/2001 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Ani tie sa nevyhli geometrii. Zasiahla tu ako prostriedok<br />

<strong>na</strong> tvorbu algoritmov, ale i ako prostriedok <strong>na</strong> vizualizáciu.<br />

Vo všeobecnosti možno poveda , že za každou väèšou<br />

aplikáciou je schovaný databázový systém.<br />

Transformácia položky databázy <strong>na</strong> objekt geometrie<br />

– bod – je pomerne jednoduchá záležitos . Staèí interpretova<br />

nezávislé ståpce tabu¾ky v databáze ako súradnice<br />

nejakého priestoru. Ak tých nezávislých položiek je n,<br />

výsledkom je bod z priestoru R^n. Ak máme povedzme<br />

databázu osôb, kde o každej osobe máme vek, výšku<br />

a hmotnos , výsledkom transformácie osoby Ján Skalica,<br />

50 rokov, 175 cm, 90 kg by bol bod so súradnicami (50,<br />

175, 90)\in R^3. No a potom jednoduchá požiadavka<br />

nájs všetky osoby, ktoré majú vek medzi 30 – 50 rokov,<br />

výšku medzi 170 – 190 cm a hmotnos v rozmedzí 80 –<br />

110 kg, možno reprezentova ako množinu všetkých ich<br />

bodových reprezentantov v kvádri ohranièenom rovi<strong>na</strong>mi<br />

hraniènými požiadavkami. Podobne možno geometricky<br />

reprezentova uzamykanie a sprístupòovanie záz<strong>na</strong>mov<br />

v databázach.<br />

NUMERICKY RIADENÉ STROJE<br />

Výz<strong>na</strong>mnou oblas ou spoloèných aplikácií informaèných<br />

technológií a geometrie je aj priemyselná výroba. Tu sa<br />

obyèajne spája nieko¾ko rôznych oblastí. Uvediem len<br />

zopár príkladov. Jedným z hlavných problémov, ktorými<br />

sa zaoberá geometrické modelovanie, je numerické riadenie<br />

strojov. Èo si pod tým treba predstavi ? Napríklad<br />

automaticky riadený sústruh v továrni <strong>na</strong> výrobu dielcov<br />

karosérií, ktorý treba <strong>na</strong>programova tak, aby vyrezal tie<br />

miesta, ktoré do dielca nepatria, a vyhladil tie plochy,<br />

ktoré budú tvori povrch. Táto oblas po<strong>sk</strong>ytuje celý rad<br />

problémov od vhodného výberu obrábacieho náradia až<br />

po nájdenie trasy opracúvania tak, aby nedošlo k poškodeniu<br />

dielca.<br />

28 PC REVUE 9/2001<br />

Podobným problémom je odlievanie dielcov. Tu je<br />

hlavným problémom tvorba formy <strong>na</strong> odliatky. Jej základnou<br />

vlastnos ou musí by jednoduchos a musí po<strong>sk</strong>ytova<br />

možnos vybra z nej odliatok. To však môže by pri<br />

niektorých typoch výrobkov problém (<strong>na</strong>pr. už taký jednoduchý<br />

objekt ako gu¾a sa nedá odlia v jednodielnej<br />

forme, ak ju chceme zachova ).<br />

Systémy CAD/CAM/CAE (Computer Aided Design / Machinery<br />

/ Engeneering) obyèajne umožòujú rieši tento<br />

druh problémov komplexne, aj keï treba poveda , že tu<br />

zatia¾ nemožno hovori o nejakej univerzálnosti postupov.<br />

Je to oblas , kde sa intenzívne produkujú nové<br />

metodologické postupy. Možno poveda , že v tejto<br />

oblasti sa využíva doslova každý poz<strong>na</strong>tok z de<strong>sk</strong>riptívnej<br />

geometrie, ba dá sa hovori až o jej pohltení týmito<br />

systémami.<br />

KÓDOVANIE<br />

Oblas ou, ktorú spomenieme len <strong>na</strong> okraj, je kódovanie.<br />

Ako vieme, informácia môže by rôzneho druhu, ale po<br />

sie ach posielame v zásade len 1 a 0. To, že po kliknutí<br />

myšou <strong>na</strong> ikonu nejakej webovej stránky sa nám objaví tá<br />

správ<strong>na</strong> informácia, je èiastoène aj zásluhou kódovacích<br />

a dekódovacích algoritmov pracujúcich pre používate¾a<br />

nevidite¾ne pri prenose dát. Jeden z používaných kódov je<br />

kód BCH, ktorý bol objavený vïaka svojim geometrickým<br />

vlastnostiam – kódové slová interpretované ako body<br />

ležia <strong>na</strong> vhodne vybranej, jednoducho opísate¾nej algebrickej<br />

krivke.<br />

FRAKTÁLY<br />

Poslednou oblas ou, ktorú si uvedieme, sú fraktály. Sú to<br />

zvláštne objekty, ktoré vznikajú všade tam, kde sa prejavuje<br />

akýsi druh nestability, ktorý však nemá deštrukèný<br />

charakter. Matematicky ide o hranicu medzi oblas ou<br />

stability a nestability riešenia nejakých úloh. Okrem<br />

toho sú pri správnej vizualizácii aj estetickým objektom.<br />

Ich systematickým vý<strong>sk</strong>umom sa zaoberá fraktál<strong>na</strong><br />

geometria.<br />

Po prvýkrát sa v súvislosti so systémami objavili fraktály<br />

v meteorológii a ich objavite¾om je matematik<br />

Lorenz. Objavil, že malými zme<strong>na</strong>mi možno dospie ku<br />

kvalitatívne novému stavu nelineárneho dy<strong>na</strong>mického<br />

systému. To po úvahách viedlo k tomu, že poèasie sa<br />

správa presne pod¾a tohto modelu. Tento jav dostal meno<br />

efekt motýlích krídel: „Ak v New Yorku zatrepe motý¾ krídlami,<br />

tak v Mo<strong>sk</strong>ve možno oèakáva búrku.“<br />

Ich hlavné využitie v informaèných technológiách<br />

možno pozorova v oblasti kompresie dát. Niektoré typy<br />

dát sú totiž také rôznorodé, že štandardné metódy kompresie<br />

zlyhávajú alebo majú ve¾mi nízky koeficient kompresie.<br />

Naopak, pomocou fraktálnej kompresie možno<br />

kompresný pomer rádovo zvýši . Najlepšie vlastnosti<br />

majú v tomto smere dáta reprezentujúce samopodobné<br />

objekty (<strong>na</strong>pr. rastliny, hory, pobrežie...).<br />

ZÁVER<br />

Pokúsili sme sa <strong>na</strong>èrtnú spoloènú pú informaèných<br />

technológií a geometrie. Ich vz ah je obojstranne výhodný.<br />

Obe oblasti sa dopåòajú práve tam, kde im chýbajú<br />

príslušné vedomosti a kde nedostatky jednej môže tá<br />

druhá odstráni , a tak vytvárajú v tejto chvíli už nielen<br />

zárodky nových oblastí.<br />

Aký bude ïalší osud oboch disciplín, možno predpoklada<br />

len ve¾mi matne. Informaèné technológie sú<br />

oblas ou so širokým uplatnením a sú prioritou <strong>na</strong>predovania.<br />

V parametroch tohto <strong>na</strong>predovania sa pomýlili aj tí<br />

<strong>na</strong>jväèší odvážlivci. Geometria sa, dúfam, bude s<strong>na</strong>ži by<br />

dobrým sparring partnerom v oblastiach, do ktorých má<br />

èo poveda .<br />

n

n ROZHOVOR: RNDr. Daniel Dobrota, SOFTIP<br />

Jednotka o dva roky<br />

Pred rokmi uèil úètovníèky, ako a preèo<br />

zapnú poèítaè. Ešte <strong>sk</strong>ôr založil so spoloèníkmi<br />

firmu, ktorá existuje desa roèie a jej<br />

program Mzdy je <strong>na</strong>jrozšírenejší <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u. Druhej gramotnosti <strong>na</strong>uèili<br />

desa tisíce Slovákov, šes a pol tisíca z nich<br />

sú ich zákazníkmi: RNDr. Daniel Dobrota,<br />

generálny riadite¾ SOFTIPu.<br />

u Ako by ste charakterizovali situáciu v<br />

oblasti IT ?<br />

w Sloven<strong>sk</strong>ý národ – aspoò ja to tak vnímam<br />

– je šikovný, <strong>na</strong>dpriemerne inteligentný.<br />

Naozaj sme mali dobrý škol<strong>sk</strong>ý<br />

systém. Máme tu ve¾a šikovných informatikov,<br />

ktorí dokážu urobi kvalitné produkty.<br />

Aj vïaka tomu je Sloven<strong>sk</strong>o v IT<br />

ve¾mi ïaleko. Informatika má obrov<strong>sk</strong>ú<br />

výhodu, že sa ¾ahko a rýchlo prenáša.<br />

u A nevýhodu, že dobrí informatici od nás<br />

odchádzajú...<br />

w Odchádzajú a robia nám dobré meno.<br />

Myslím si, že ve¾ká väèši<strong>na</strong> z nich sa vráti<br />

<strong>na</strong>spä . S<strong>na</strong>žím sa, aby spoloènos SOFTIP<br />

bola <strong>na</strong>jlepšia sloven<strong>sk</strong>á firma v oblasti IT,<br />

aby sme dokázali zí<strong>sk</strong>a dobré zákazky<br />

a zaplati ¾udí. Už sa to stalo: pred necelým<br />

trištvrte rokom odišli od nás dvaja<br />

šikovní chlapci do praž<strong>sk</strong>ej poboèky jednej<br />

americkej firmy, ale od júla sa vrátili.<br />

u Dôvod?<br />

w Dokázali sme im vytvori porov<strong>na</strong>te¾né<br />

podmienky. Ale nielen preto, urèite pre zaujímavý<br />

projekt, dobrý kolektív i imidž<br />

firmy. Peniaze sú dôležité, ale nie <strong>na</strong> prvom<br />

mieste. U niekoho <strong>na</strong> druhom, <strong>na</strong> tre om...<br />

Ja by som ich dával <strong>na</strong> tretie, štvrté.<br />

u Terajšie postavenie SOFTIPu <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu?<br />

w Myslím si, že sme boli známi vïaka kvalitnému<br />

ekonomickému softvéru. To sme budovali<br />

poèas prvých šiestich rokov. Ale verili<br />

sme, že firma má <strong>na</strong> viac, že sme schopní<br />

aj vyvíja softvér <strong>na</strong> zákazku – pre penzijné<br />

fondy, zdravotné pois ovne. I to, že<br />

dokážeme implementova produkt tretej<br />

strany. Už pred piatimi rokmi som presadzoval,<br />

že nemôžeme by firmou, ktorá<br />

všetko sama urobí. Jedným z <strong>na</strong>šich <strong>na</strong>jväèších<br />

partnerov je Microsoft, ale teraz<br />

som mal <strong>na</strong> mysli aplikaèný softvér. Partnerom<br />

je nám GEAC s produktom System21<br />

pre distribuèné i výrobné spoloènosti, kde<br />

výrobná logistika zohráva k¾úèovú úlohu.<br />

Urèite pôjde SOFTIP týmto smerom aj v budúcnosti.<br />

u Ste vyštudovaný matematik – a<strong>na</strong>lytik, ale<br />

ste úspešným obchodníkom a ma<strong>na</strong>žérom...<br />

w Aj ma<strong>na</strong>žér, aj obchodník som samouk.<br />

Nikdy som nebol <strong>na</strong> testoch IQ, nemyslím<br />

si, že by dopadli vysoko <strong>na</strong>dpriemerne. Ale<br />

páèi sa mi teória o EQ – emocionálnom<br />

kvociente, je to urèitá schopnos vníma<br />

signály, podnety z okolia. Ako šéf sa držím<br />

jedného prirov<strong>na</strong>nia: ten, èo je hore, akoby<br />

bol <strong>na</strong> balkóne a videl <strong>na</strong>miesto ¾udí akési<br />

bodky. Tí, èo sú dole, však vidia šéfa<br />

zrete¾ne, pä sto párov oèí ho denne sleduje.<br />

u Motiváciou pre vás nie je fi<strong>na</strong>nèný efekt, peniaze<br />

dávate <strong>na</strong> štvrté miesto v rebríèku hodnôt...<br />

w Keï die a dostane nieèo nezaslúžene<br />

a nevie, ako k tomu rodièia prišli, urobíte<br />

mu horšie. Mám štyri deti, a èo sa týka<br />

vzdelania, cudzích jazykov a krajín, pomôžem<br />

im. To ostatné je <strong>na</strong> nich. Ja som šiel <strong>na</strong><br />

prvú brigádu ako osemroèný a <strong>na</strong>sporil<br />

som si <strong>na</strong> hodinky. Takisto sme boli štyria<br />

a všetci sme vyštudovali. Ak by to bolo<br />

i<strong>na</strong>k, možno by bol zo mòa lenivec. Mojím<br />

<strong>na</strong>jväèším želaním je pripravi deti do života<br />

tak, aby to boli èestní, korektní ¾udia.<br />

u Existujú ponuky <strong>na</strong> odpredaj SOFTIPu?<br />

Viete, že vaši konkurenti èakajú, kedy SOF-<br />

TIPu dôjde dych?<br />

w Darmo èakajú, nedôjde. Existenèné<br />

problémy nemáme, jediným argumentom<br />

<strong>na</strong> zamyslenie by bolo, keby to otvorilo<br />

ïalšie možnosti rozvoja SOFTIPu. Z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

ekonomického softvéru sme èíslo<br />

jeden, vo ve¾kých projektoch budeme jednotkou<br />

do dvoch rokov, potom už zostáva<br />

zahranièie. Urèite aj smerom <strong>na</strong> východ,<br />

už boli prvé kontakty.<br />

u Ve¾a softvérových firiem zaèí<strong>na</strong>lo tak ako<br />

vy – pracovali <strong>na</strong>jprv doma, potom v pre<strong>na</strong>-<br />

jatých priestoroch, ale málo z nich sa<br />

udržalo. A ve¾mi málo má desa rokov...<br />

w Pri desiatom výroèí som citoval z knihy<br />

Èajka myšlienku o tom, že keï èlovek robí<br />

srdcom, teda robí tak, ako vníma a cíti,<br />

dokáže to dobré a správne prenies aj <strong>na</strong><br />

ostatných. Ak sa pozriem <strong>na</strong> seba ako<br />

ma<strong>na</strong>žéra, mám kopu nedostatkov, <strong>na</strong> ktorých<br />

pracujem a ktoré chcem odstráni . Aj<br />

ja si kladiem otázku, preèo sa nám darilo.<br />

Možno to bolo tým, že <strong>na</strong>še vnútorné cítenie,<br />

sila robi kvalitne, tak, aby boli zákazníci<br />

spokojní, bolo silnejšie ako to ostatné,<br />

ako <strong>na</strong>še chyby a omyly. Nie je to moja myšlienka,<br />

ale hranica firmy je vraj urèená hranicami<br />

šéfa. Aký cie¾ si dáte, tým urèujete,<br />

kde sa firma dostane. Poznám ¾udí, ktorí si<br />

povedali – už mi staèí, som zabezpeèený,<br />

už ma to nebaví, chcem robi nieèo iné –<br />

a to je zaèiatok konca firmy. Rov<strong>na</strong>ko aj<br />

SOFTIP urobil kroky, ktoré boli rizikové, ale<br />

dokázali sme vybalancova .<br />

u Väèši<strong>na</strong> podnikate¾ov tvrdí, že dôvodom<br />

ich nezdaru sú neštandardné sloven<strong>sk</strong>é podmienky.<br />

w Hlúpos a ešte raz hlúpos . Vyhovára sa<br />

<strong>na</strong> vonkajšie podmienky z<strong>na</strong>mená, že èlovek<br />

nie je dostatoène sebakritický a <strong>sk</strong>rýva svoje<br />

zlyhania. To je moja jednoz<strong>na</strong>èná <strong>sk</strong>úsenos .<br />

u Vo firme SOFTIP existujú písané pravidlá<br />

správania sa k zákazníkovi.<br />

w Klient by mal cíti , že sme neprišli len<br />

preda , ale po<strong>sk</strong>ytnú mu službu, pomoc.<br />

Medzi niektorými <strong>na</strong>šimi pracovníkmi a zákazníkmi<br />

sú za tie roky blízke vz ahy. Zákazník<br />

vidí, že dostal to, èo oèakával, a nemá<br />

dôvod to meni . To je axióma. V oblasti<br />

softvéru to z<strong>na</strong>mená, aby bol jednoduchý<br />

<strong>na</strong> ovládanie, robil to, èo potrebuje klient,<br />

a bol udržovaný v turbulentnom legislatívnom<br />

prostredí. Štvrté pravidlo: keï má<br />

problém, aby dostal pomoc. Aj ce<strong>na</strong> je dôležitá,<br />

možno <strong>na</strong> piatom mieste.<br />

u O zamest<strong>na</strong>ncoch však tvrdíte, že sú dôležitejší<br />

ako zákazníci. V magazíne k 10. výroèiu<br />

firmy ste vymenovali každého z nich...<br />

w Áno, i to, že možno dobre zorganizovaný<br />

Mikuláš alebo MDD ostane v povedomí<br />

R E V U E<br />

viac ako peòažná odme<strong>na</strong>. Vz ah k zákazníkovi<br />

je o trochu ¾ahší. Vaši spolupracovníci<br />

vás <strong>sk</strong>ôr „prekuknú“.<br />

u Vyzerá to, že firma SOFTIP za desa<br />

rokov nemala žiadne ve¾ké problémy...<br />

w Ale áno, bolo to v roku 1994, zrazilo<br />

ma <strong>na</strong> parkovi<strong>sk</strong>u v Bratislave auto. Dva<br />

mesiace som bol <strong>na</strong> lôžku. Vtedy som sa<br />

stiahol a odovzdal kompetencie iným. Tí<br />

však problémy neriešili a musel som ich<br />

rieši s èasovým <strong>sk</strong>lzom sám. SOFTIP bol<br />

vtedy jediný raz v èervených èíslach.<br />

u Vaši kritici tvrdia, že vaším plusom je<br />

ekonomický softvér, ale v ostatnom nie ste<br />

taký zdatný...<br />

w Hovoril som, že pracujeme <strong>na</strong> tom, aby<br />

sme mali imidž firmy, ktorá dokáže rieši<br />

aj <strong>na</strong>jzložitejšie problémy. Ale imidž nezávislej<br />

firmy považujem za <strong>na</strong>jdôležitejší.<br />

u Vašu spoloènos v poslednom èase spájajú<br />

s projektom Govnet.<br />

w Govnet má by komunikaènou chrbticou<br />

štátneho informaèného systému.<br />

Teraz je ve¾ká roztrieštenos tak v oblasti<br />

dátových komunikácií, ako aj softvérových<br />

riešení. Z tohto stavu ažia mnohé<br />

záujmové <strong>sk</strong>upiny. Realizáciou Govnetu<br />

štát roène ušetrí stovky miliónov korún.<br />

Govnet zavedie poriadok. Nie každému je<br />

poriadok po chuti. Za realizáciu projektu<br />

je zodpovedná firma KISS, ktorej sme spoluvlastníkom.<br />

Iveta Bieliková, PROFIT<br />

-krátené-<br />

9/2001 PC REVUE 31

R E V U E<br />

Sú až mobilných robotov<br />

n VÝZVA PRE KONŠTRUKTÉROV A PROGRAMÁTOROV<br />

Poèuli ste už niekedy o sú aži robotov? A verili by<br />

ste, že nieèo také sa okrem Japon<strong>sk</strong>a a Ameriky<br />

vy<strong>sk</strong>ytuje aj v Bratislave? Jed<strong>na</strong> taká sú až sa<br />

u<strong>sk</strong>utoènila 25. apríla 2001 <strong>na</strong> Fakulte<br />

elektrotechniky a informatiky (FEI) STU v Bratislave.<br />

Konštrukcie, ktoré asi 700 divákom predviedli<br />

úèastníci prvého roèníka, sa ani zïaleka nepodobali<br />

predstavám autorov sci-fi románov z minulého<br />

storoèia. Väèšinou išlo o trojkolesové vozidielka,<br />

ktoré sú ažili v troch kategóriách.<br />

KATEGÓRIA PATHFOLLOWER.<br />

V prvej sú ažnej kategórii s názvom<br />

Pathfollower bolo cie¾om èo <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

prejs do cie¾a po trase vyz<strong>na</strong>èenej tmavou<br />

èiarou. Úloha bola <strong>sk</strong>omplikovaná<br />

vý<strong>sk</strong>ytom prekážok – vodiaca èiara bola<br />

<strong>na</strong> úseku asi 10 cm prerušená, tunel<br />

menil svetelné podmienky <strong>na</strong> dráhe<br />

a tehlu bolo treba obís . Akoby to nestaèilo,<br />

záble<strong>sk</strong>y všadeprítomných fotografov<br />

s ažili sledovanie èiary optickým senzorom<br />

nejedného robota.<br />

Ví azný robot Cyber Bug II Jopyho<br />

Heèku bol poháòaný upravenými modelár<strong>sk</strong>ymi<br />

servomotorèekmi. Úprava spoèívala<br />

v odstránení všetkých prebytoèných<br />

èastí, takže ostal len holý elektromotor<br />

s výbornou prevodovkou. Tento typ pohonu<br />

sa ukázal ako k¾úèový prvok rozhodu-<br />

Ví azný robot Cyber Bug II Jopyho Heèku<br />

júci o rýchlosti robota, pretože krokové<br />

motorèeky používané ostatnými sú ažiacimi<br />

nie sú schopné dosiahnu vyššie<br />

rýchlosti v dôsledku tzv. strácania kroku.<br />

Ve¾kou výhodou tejto konštrukcie boli<br />

infraèervené detektory prekážky, takže ju<br />

mohol zaregistrova vo ve¾kom predstihu<br />

a vèas <strong>na</strong>plánova jej obchádzanie. Spolu<br />

s rýchlym pohonom zaslúžene priniesli<br />

ví azstvo a prvú cenu od firmy Datalan<br />

jeho konštruktérovi.<br />

Na riadenie použil mikropoèítaèový<br />

modul Basic Stamp II firmy Parallax. Je to<br />

malý modul (30 ×16 mm) ktorý obsahuje<br />

procesor PIC16C57 pracujúci <strong>na</strong> frekvencii<br />

20 MHz. V pamäti EPROM je interpret<br />

jazyka Basic, èo síce spoma¾uje vykonávanie<br />

programu, ale <strong>na</strong> druhej strane ve¾mi<br />

zjednodušuje programovanie obvodov<br />

32 PC REVUE 9/2001<br />

zaèiatoèníkom. Okrem toho modul obsahuje<br />

2 KB pamäte EEPROM <strong>na</strong> ukladanie<br />

programov a premenných. Spotreba je len<br />

7 mA, v neèinnosti dokonca len 50 µA.<br />

Tieto moduly sú ve¾mi populárne <strong>na</strong>príklad<br />

v Amerike, kde sa používajú pri výuèbe<br />

základov mikroprocesorovej techniky.<br />

U nás ich masovejšiemu rozšíreniu bráni<br />

<strong>na</strong>jmä ich relatívne vysoká ce<strong>na</strong>.<br />

Èastejšie sa <strong>na</strong> riadenie používajú jednoèipové<br />

mikropoèítaèe radu 8051, <strong>na</strong>jmä<br />

malý a lacný Atmel 2051 pracujúci <strong>na</strong> frekvencii<br />

24 MHz s dvoma 8-bitovými vstupno/výstupnými<br />

brá<strong>na</strong>mi. Dva takéto procesory<br />

použil <strong>na</strong> riadenie svojho robota<br />

Emila doktorand Jiøí Cyroò z Ostrav<strong>sk</strong>ej<br />

Technickej univerzity. Jeho robot bude po<br />

dokonèení „ži “ v katedrovej vitríne a pohybova<br />

sa tam po podobnej èiare ako <strong>na</strong><br />

sú aži. Jeho životaschopnos je zabezpeèená<br />

sledovaním stavu akumulátorov a pri<br />

ich vyèerpaní sa robot vie ís sám dobi<br />

(<strong>na</strong>kàmi ) zo špeciálneho zariadenia.<br />

Robota poháòali dva servomotory Futaba,<br />

dráhu snímali tri optosenzory, ïalšie tri<br />

detegovali prekážky. Po úplnom dokonèení<br />

bude ma robot aj vlastné hodiny, takže<br />

v noci bude môc chodi spáva . Aj bez<br />

týchto zlepšení však zdolal sú ažnú dráhu<br />

Robot Emil Jiøího Cyroòa z Ostravy<br />

tak dobre, že mu to vynieslo druhú cenu<br />

od firmy MicroStep-MIS.<br />

Tretiu cenu od Katedry automatizácie<br />

zí<strong>sk</strong>al robot v domácich farbách. Jeho<br />

konštruktér, študent 3. roèníka FEI Róbert<br />

Naništa, mu dal meno Kubo. Podobne ako<br />

robot Emil aj Kubo <strong>na</strong> svoju konštrukciu<br />

spotreboval množstvo dielov zo známej<br />

stavebnice Merkur. Ako pohon poslúžili<br />

krokové motorèeky z vyradených di<strong>sk</strong>etových<br />

jednotiek zo starého poèítaèa a <strong>na</strong><br />

riadenie už spomí<strong>na</strong>ný mikroprocesor<br />

Atmel 2051. Nevýhodou sa ukázalo<br />

použitie kontaktných spí<strong>na</strong>èov <strong>na</strong> detekciu<br />

prekážok, takže robot si ich musel<br />

doslova „o ukáva “, èím strácal cenné<br />

sekundy.<br />

Robot Kubo Róberta Naništu z Bratislavy<br />

Osviežením bol robot F.A.A.K., ktorý<br />

síce pre problémy s <strong>na</strong>pájaním neuspel,<br />

ale obsahoval nieko¾ko zaujímavých technických<br />

riešení. Napríklad <strong>na</strong> vyh¾adávanie<br />

èiary použil senzor umiestnený <strong>na</strong><br />

pohyblivom ramienku, ktoré pochádzalo<br />

z rozbitého hard di<strong>sk</strong>u. Na riadenie<br />

používa signálový procesor (DSP) firmy<br />

Texas Instruments TMS 320F243PGE.<br />

Jeden z konštruktérov Ivan Masár zdôvodòuje<br />

jeho použitie takto: „Na simulovanie<br />

algoritmov sme používali prostredie<br />

Matlab/Simulink a ten umožòuje algoritmy<br />

uloži v C-èku, ktoré sa dá priamo <strong>na</strong>programova<br />

do tohto signálového procesora...“<br />

MICROMOUSE. Ve¾mi nás zarmútil<br />

neúspech kategórie Micromouse (myš<br />

v bludi<strong>sk</strong>u), kde sa pre rôzne malé, ale<br />

podstatné technické problémy <strong>na</strong>pokon<br />

nepodarilo odštartova ani jednému robotovi.<br />

Napríklad jeden z konštruktérov<br />

v predštartovom zhone zasunul riadiaci<br />

mikroprocesor opaène, iného odviezli deò<br />

pred sú ažou do nemocnice. Bludi<strong>sk</strong>o tak<br />

<strong>na</strong>ïalej èaká <strong>na</strong> svojho pokorite¾a. Úlohou<br />

robota – myši je nájs cestu bludi<strong>sk</strong>om<br />

a prejs ju èo <strong>na</strong>jrýchlejšie. Bludi<strong>sk</strong>o je<br />

<strong>na</strong>vrhnuté tak, aby robot mohol nájs<br />

cestu aj pomocou jednoduchého pravidla<br />

pravej ruky (èi vlastne kolie<strong>sk</strong>a). To z<strong>na</strong>mená,<br />

že ak by sa držal pravej (alebo<br />

¾avej) steny, <strong>na</strong>pokon by prišiel do cie¾a.<br />

VO¼NÁ JAZDA. Aj v kategórii Vo¾ná<br />

jazda <strong>na</strong>pokon dominoval Jopy Heèko.<br />

Hoci pracuje ako grafik v reklamnej agentúre,<br />

preko<strong>na</strong>l aj <strong>na</strong>jsmelšie oèakávania<br />

a predstavil celé stádo robotov zo svojej<br />

dielne. Okrem ví azného Cyber Bug II to<br />

bol kráèajúci robot Walker L1 zo stavebnice<br />

Lego Technics. Skutoène dokážete<br />

oceni majstrovstvo autora až vtedy, keï<br />

viete, že jeho pohyb neriadi žiaden<br />

zložitý mikroprocesor a dokonca si vystaèí<br />

s jedným jediným elektromotorom.<br />

Záujemcov o robotiku z radov <strong>na</strong>jmladších<br />

divákov zaujali možnosti stavebnice<br />

Lego Technics a <strong>na</strong>jmä Lego Mindstorm,<br />

ktoré však u nás nepredávajú.<br />

TECHNICKÉ ZABEZPEÈENIE.<br />

Aj technické zabezpeèenie sú aže bolo zaujímavé.<br />

Èasomiera bola riadená priemyselným<br />

PLC firmy Siemens – Simatic S7-<br />

200. Meranie spúš ali optické závory<br />

Visolux. Údaje sa prenášali rozhraním MPI<br />

do poèítaèa, <strong>na</strong> ktorom bežal vizualizaèný<br />

softvér Control Web 2000 a okrem presného<br />

èasu zobrazoval <strong>na</strong> obrazovke aj<br />

jeden medzièas. Potrebný komunikaèný<br />

driver vytvoril autor èasomiery Michal<br />

Semanèík v rámci svojej diplomovej práce.<br />

Aby mohli detaily zápolenia sledova<br />

aj diváci v zadných radoch, zabezpeèili<br />

sme ve¾koplošnú projekciu dataprojektorom,<br />

ktorý zobrazoval videosignál <strong>na</strong>miešaný<br />

z dvoch videokamier. Žia¾,<br />

použitá karta AV Master sa nedohodla<br />

s mixovacím pultom, a tak sa nám nepodarilo<br />

do obrazu zahrnú aj obraz z èasomiery<br />

a výsledkovú listinu. Videosignál<br />

bol priebežne grabovaný a online prenášaný<br />

<strong>na</strong> internet. Celý záz<strong>na</strong>m sme<br />

zostrihali, a tak si môžete <strong>na</strong>jzaujímavejšie<br />

momenty sú aže pozrie aj teraz <strong>na</strong><br />

stránke http://<strong>www</strong>.robotika.<strong>sk</strong>.<br />

Záver sú aže spestrila ukážka mobilného<br />

inšpekèného robota MIRO z dielní<br />

Katedry automatizácie a regulácie v rámci<br />

projektu, ktorého cie¾om je vytvori robota<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie do nebezpeèných èi zamorených<br />

oblastí. Je to trojkolesový vozík s jedným<br />

h<strong>na</strong>cím a zároveò <strong>na</strong>táèacím kolie<strong>sk</strong>om.<br />

Pohybuje sa <strong>na</strong> základe príkazov,<br />

ktoré sú rádiovým kanálom prenášané<br />

z operátor<strong>sk</strong>ého pracovi<strong>sk</strong>a. Príkazy zadáva<br />

obsluha <strong>na</strong> základe obrazu z videokamery,<br />

ktorá je umiestnená <strong>na</strong> robotovi a je<br />

možné ju <strong>na</strong>táèa pod¾a potreby. Obraz sa<br />

takisto prenáša bezdrôtovo. Robot je <strong>na</strong>pájaný<br />

bezúdržbovým oloveným akumulátorom<br />

a potrebné <strong>na</strong>pätia zabezpeèujú tri<br />

výkonové menièe. Poloha vozíka je snímaná<br />

inkrementálnymi snímaèmi. Takýto<br />

vozík nájde uplatnenie v službách polície,<br />

colníkov alebo leti<strong>sk</strong>ovej služby pri prezeraní<br />

podozrivej batožiny.<br />

BUDÚCI ROÈNÍK. Ak si myslíte, že<br />

aj vy by ste o rok dokázali postavi <strong>na</strong><br />

štart robota v jednej z uvedených kategórií,<br />

pozrite sa <strong>na</strong> internetovú stránku<br />

http://<strong>www</strong>.robotika.<strong>sk</strong>, kde nájdete nielen<br />

obrázky a videozáz<strong>na</strong>m z tohto roèníka,<br />

ale aj pravidlá toho budúceho a <strong>na</strong>pokon<br />

i prihlasovací formulár. Ak nemáte<br />

internet, niè to, <strong>na</strong>píšte <strong>na</strong> adresu autora<br />

èlánku a pošleme vám propozície sú aže<br />

poštou.<br />

Príïte sa o rok pozrie alebo, ešte<br />

lepšie, zví azi !<br />

Ing. Richard Balogh<br />

Katedra automatizácie a regulácie, FEI STU,<br />

E-mail: balogh@elf.stuba.<strong>sk</strong>

H A R D W A R E<br />

TESTOVALI SME:<br />

Po mesaènej pauze, vyplnenej<br />

testom mikroprocesorov, je <strong>na</strong><br />

rade druhá polovica testu<br />

základných dosiek. Súdiac<br />

pod¾a vašich ohlasov <strong>na</strong> prvú<br />

èas – test základných dosiek<br />

pre platformu Intel – je toto<br />

pokraèovanie oèakávané<br />

s riadnym <strong>na</strong>pätím.<br />

Tento test je zaujímavý nielen pre priaznivcov mikroprocesorov<br />

AMD, ale aj pre priaznivcov Intelu. Dôvod<br />

je prozaický: v predošlom èísle bol test mikroprocesorov,<br />

v júlovom test základných dosiek, a tak si tentoraz okrem<br />

zhodnotenia jednotlivých základných dosiek urèených pre<br />

mikroprocesory AMD dožièíme aj komplexnejší poh¾ad<br />

<strong>na</strong>prieè oboma platformami. O tom, že materiálu <strong>na</strong> takéto<br />

porov<strong>na</strong>nie máme viac ako dos , vás iste presvedèí už<br />

poh¾ad <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce èísla: v júlovom teste sme sa pozreli<br />

<strong>na</strong> 42 základných dosiek pre mikroprocesory Intel,<br />

v auguste sme porov<strong>na</strong>li 33 mikroprocesorov a teraz vám<br />

ponúkame test ïalších 40 základných dosiek.<br />

Aj v prípade tohto testu sme sa podobne ako pri teste<br />

základných dosiek rozhodli poèetné štartové pole rozdeli<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko <strong>sk</strong>upín. Tentoraz sme sa rozhodli pre<br />

<strong>na</strong>sledujúce èlenenie:<br />

l základné do<strong>sk</strong>y s integrovanou grafikou<br />

34 PC REVUE 9/2001<br />

Základné do<strong>sk</strong>y<br />

pre platformu AMD<br />

l základné do<strong>sk</strong>y pre mikroprocesory s 2 × 100 MHz FSB<br />

l základné do<strong>sk</strong>y pre mikroprocesory s 2 × 133 MHz FSB<br />

l základné do<strong>sk</strong>y podporujúce pamäte DDR<br />

Základné do<strong>sk</strong>y z prvých dvoch <strong>sk</strong>upín je možné<br />

považova za vhodné <strong>na</strong> konštrukciu kancelár<strong>sk</strong>ych a domácich<br />

poèítaèov, ktoré budú vybavené mikroprocesormi<br />

Duron a kde je rozhodujúca <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong>. Základné do<strong>sk</strong>y<br />

tretej kategórie sú dnes akousi medzistanicou, umožòujú<br />

síce integráciu „rýchlych“ mikroprocesorov Athlon (s podporou<br />

133 MHz systémovej zbernice), ako pamäte však<br />

využívajú pomalšie SDRAM. Špièkové riešenia <strong>na</strong> platforme<br />

AMD predstavujú základné do<strong>sk</strong>y zo štvrtej <strong>sk</strong>upiny.<br />

Tie podporujú nielen Athlony s rýchlejšou systémovou<br />

zbernicou, ale aj pamäte DDR.<br />

Niektoré z testovaných základných dosiek by síce<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> technické parametre bolo možné zaradi do<br />

viacerých <strong>sk</strong>upín (my sme ich tak aj otestovali), vo finálnom<br />

porovnávaní sme však každú do<strong>sk</strong>u hodnotili iba<br />

v <strong>na</strong>jvyššej z kategórií, do ktorých mohla by zaradená.<br />

Podobne ako v júlovom teste aj tentoraz bolo <strong>na</strong>šou<br />

s<strong>na</strong>hou zí<strong>sk</strong>a do testu základné do<strong>sk</strong>y od všetkých<br />

popredných výrobcov, ktoré sú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dostupné.<br />

Tomu zodpovedá aj koneèný poèet modelov základných<br />

dosiek zaradených do testu. Aj v tejto platforme podobne<br />

ako pri základných do<strong>sk</strong>ách pre mikroprocesory Intel<br />

platí, že vysoký poèet modelov sa zvyšuje <strong>na</strong>jmä v dôsledku<br />

rastúceho poètu èipových súprav i pokraèujúcej<br />

segmentácie trhu. Aj v prípade platformy AMD totiž<br />

ponúkajú výrobcovia viacero modelov odvodených od<br />

základného, prièom odlišnosti medzi nimi spoèívajú<br />

v množstve a type integrovaných súèastí. Pre <strong>sk</strong>úseného<br />

Èipová AMD 750 AMD 760 Apollo Apollo Apollo Apollo SiS 730 SiS735 ALi Magik1<br />

súprava KX133 KT133 KT133A KT266<br />

Výrobca AMD AMD VIA Tech- VIA Tech- VIA Tech- VIA Tech- Silicon Silicon Acer Labs<br />

nologies nologies nologies nologies Integrated Integrated<br />

System System<br />

Northbridge AMD 751 AMD 761 VT8363 VT8363 VT8363A VT8366 SiS 730 SiS 735 ALi M1647<br />

Southbridge AMD 752 AMD 765 VT82C686 VT82C686A VT82C686B VT8233 l* l* ALi M1535D+<br />

FSB<br />

100 MHz l l l l l l l l l<br />

133 MHz l l l l l l l l l<br />

Overclock max. n 150 n n 180 166 n 150 150<br />

Pamä<br />

100 MHz l l l l l l l l l<br />

133 MHz l l l l l l l l<br />

SDRAM l l l l l l l l l<br />

VC-SDRAM l l l l l l l l l<br />

DDRAM l l l l l l l l l<br />

Poèet modulov 3 4 3 3 4 4 2 3 4<br />

Kapacita 750 MB 2 GB 1,5 GB 1,5 GB 1,5 GB 3 GB 1 GB 1,5 GB 1 GB<br />

Radiè HDD<br />

Ultra DMA 66 l l l l l l l l l<br />

Ultra DMA 100 l l l l l l l l l<br />

Zbernice<br />

AGP (režim) 2× 4× 4× 4× 4× 4× 4× 4× 4×<br />

PCI (poèet) 5 6 6 6 6 6 l 6 6<br />

ISA (poèet) 2 l 1 ? ? l l l ?<br />

USB (poèet) 4 4 4 4 4 6 4 6 6<br />

Uvedený <strong>na</strong> trh 2/2001 1/2001 4/2001 5/2001 2/2001<br />

Legenda: * – táto súprava je integrovaná do jediného èipu<br />

n – údaj nie je k dispozícii<br />

používate¾a prináša tento trend možnos vybra si základnú<br />

do<strong>sk</strong>u presne pod¾a svojich požiadaviek. Na druhej<br />

strane pre menej <strong>sk</strong>úsených používate¾ov sa môže<br />

táto situácia zda nepreh¾adná.<br />

DOSKA – ZÁKLAD ÚSPECHU. Základná<br />

do<strong>sk</strong>a dnes urèuje vlastnosti poèítaèa v ove¾a väèšej<br />

miere, než to bolo ešte pred dvoma rokmi. Spôsobuje to<br />

<strong>na</strong>rastajúca integrácia k¾úèových komponentov a rozhraní<br />

priamo <strong>na</strong> nej. Práve preto je pre používate¾a<br />

dôležité dobre sa orientova v aktuálnej ponuke. To si,<br />

samozrejme, vyžaduje minimálne základné z<strong>na</strong>losti<br />

o základných prvkoch týchto k¾úèových komponentov.<br />

V tejto èasti sa pozrieme <strong>na</strong> to, akým vývojom prešli<br />

základné do<strong>sk</strong>y pre platformu AMD od nášho ostatného<br />

testu. Pochopite¾ne, ani tentoraz sa nebudeme jednotlivým<br />

komponentom venova od základov a opä vás (ak<br />

pocítite potrebu dozvedie sa nieèo viac) odkážeme <strong>na</strong><br />

informácie uverejnené v PC REVUE è. 8/1999, kde sa jednotlivé<br />

pojmy rozoberajú do detailov.<br />

VÍ AZSTVO PÄTICE. Základným stavebným prvkom<br />

architektúry poèítaèa je mikroprocesor. Stalo sa už<br />

tradíciou jednotlivé architektúry oz<strong>na</strong>èova rov<strong>na</strong>ko ako<br />

puzdro mikroprocesora, pre ktorý je urèená. Po tom, èo<br />

Intel „pochoval“ architektúru Socket 7, sa svet poèítaèov<br />

PC rozdelil <strong>na</strong> dve platformy. Intel zaèal presadzova<br />

architektúru Slot I, AMD sa s<strong>na</strong>žilo „inováciami“ o udržanie<br />

pôvodnej architektúry. Pod novým názvom Super 7<br />

sa to AMD nejaký èas aj darilo a pridali sa k nemu aj ïalší<br />

výrobcovia mikroprocesorov (Cyrix, IDT). Po tomto intermezze<br />

však aj spoloènos AMD prišla s mikroprocesorom<br />

vo forme zásuvnej karty. Keïže Intel mal „svoj“ Slot I<br />

patentovo chránený a licencie po<strong>sk</strong>ytova nemienil, vydalo<br />

sa AMD vlastnou cestou a spoloène s mikroprocesorom<br />

Athlon (poèas vývoja oz<strong>na</strong>èovaným K7) uviedol aj vlastný<br />

slot, oz<strong>na</strong>èovaný Slot A. Ten však nemal dlhé trvanie<br />

a spoloène s predstavením mikroprocesorov Duron a novej<br />

generácie Athlonov (s kódovým meno Thunderbird) sa<br />

AMD vrátilo ku klasickej pätici (predtým tak spravil Intel<br />

mikroprocesormi Celeron a následne Pentium III Coppermine),<br />

ktorej nový variant nesie oz<strong>na</strong>èenie Socket A. Tej<br />

je AMD <strong>na</strong>teraz verné nielen pri mikroprocesoroch pre<br />

de<strong>sk</strong>topy, ale aj pre servery, veï aj nedávno uvedené mikroprocesory<br />

Athlon MP, urèené <strong>na</strong> ich konštrukciu, sú<br />

dodávané v rov<strong>na</strong>kej pätici a v nej by sa mali dodáva aj<br />

de<strong>sk</strong>topové verzie Palomi<strong>na</strong>. Niè však netrvá veène<br />

a predpoveda celkom presne, ako bude vývoj pokraèova<br />

, sa zrejme nedá. AMD však v tomto smere <strong>na</strong> rozdiel<br />

od Intelu preferuje stabilitu platformy pred èastým<br />

obmieòaním vyhotovenia mikroprocesorov.<br />

ÈIPOVÁ SÚPRAVA. Pri realizácii minuloroèného<br />

testu sme to pri platforme AMD mali jednoduché nielen<br />

z poh¾adu poètu modelov, ale aj dostupných èipových<br />

súprav. Za rok sa však mnoho vecí zmenilo a v súèasnosti<br />

sú <strong>na</strong> trhu dostupné základné do<strong>sk</strong>y s èipovými súpravami<br />

AMD, ALi, SiS a VIA, prièom modely, ktoré sme testovali<br />

pred rokom, by ste v dnešných do<strong>sk</strong>ách h¾adali<br />

márne. Azda <strong>na</strong>jagilnejším výrobcom týchto dôležitých<br />

komponentov je VIA Technology, ktorá od vlaòajška<br />

vyprodukovala hneï trojicu nových èipových súprav:<br />

Apollo KT133, Apollo KT133A a Apollo KT266. Prelomová<br />

je èipová súprava KT266 podporujúca pamäte DDR; jej

H A R D W A R E<br />

Kategória VGA VGA 200 200 266 266 266 DDR 266 / DDR 200<br />

Výrobca PC Chips QDI QDI Abit Abit Abit QDI QDI ECS Cahintech<br />

Model M810 KinetiZ 7L KinetiZ 7B KT7R KT7A KT7E KinetiZ 7E-A KudoZ 7 K7-AMA CT-7AIA<br />

Formát Micro ATX Micro ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX<br />

(244×244) (244×220) (305×225) (305×230) (305×230) (305×230) (305×225) (305×230) (305×220) (244×220)<br />

Názov SiS 730 VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo Apollo ALiMaGiK1 VIA Apollo<br />

KLE133 KT133 KT133 KT133A KT133A KT133A KT266 KT133<br />

Northbridge SiS 730 VT6365A VT8363 VT8363 VT8363A VT8363A VT8363A VT8366 M1647 VT8363<br />

Southbridge l VT28C686B VT28C686A VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT8233 M1535D+ VT28C686A<br />

BIOS<br />

Podporované procesory<br />

Award Award Award Award Award Award Award Award Award Award<br />

Duron / Athlon / Athlon 266<br />

Pamä<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

PC100 / PC133 / DDR l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita / Poèet slotov<br />

Zbernice<br />

1 GB / 2 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 3 GB / 3 2 GB / 2<br />

2 GB / 2<br />

3 GB / 3<br />

AGP (interný / externý / AGP Pro / RM) l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l /l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l<br />

PCI / ISA / AMR / CNR / ACR<br />

Porty / Rozhrania<br />

2/l/1/l/l 5/1/l/l/l 3/1/1/l/l 6/1/l/l/l 6/1/l/l/l 6/1/l/l/l 5/1/1/l/l 5/l/l/l/1 4/l/1/l/l 3/l/l/1/l<br />

Sériové / Paralelný / PS/2 1/1/2 1+1/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2<br />

USB 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2 2 + 2* 2 + 2* 2 + 4* 2 + 2*<br />

IrDA / Joystick / WOL / WOM / PC2PC l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l<br />

Iné<br />

Integrované zariadenia<br />

l DVC1 l l l l l l l l<br />

IDE ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100<br />

RAID l l l Promise,<br />

RAID-0,1<br />

l l l l l l<br />

Zvuk / Grafika / LAN<br />

Nastavenie CPU<br />

AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l<br />

CPU automaticky / BIOS / manuálne<br />

Dodávka<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Dokumentácia / CD-ROM l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Káble IDE33 / IDE66-100 / FDD 0/1/1 0/1/1 1/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/2/1 l/1/1 1/1/1<br />

Iné káble l RS 232, l l l USB l 2×USB l<br />

tepelný<br />

senzor<br />

s rámikom s rámikom<br />

Programové vybavenie ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe,<br />

monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie<br />

utility utility utility utility utility utility utility utility utility utility<br />

Dodávate¾ Agem Agem Agem Agem Agem Agem Agem Agem Agem Asbis<br />

Kategória 266 266 266 DDR DDR 266 DDR 266 / DDR VGA 200 266<br />

Výrobca Canyon Cahintech Cahintech Chaintech Asus Asus Asus Gigabyte Super Mercury<br />

Model 7TABAS CT-7AJA2 CT-7VJD2 CT-7KJD A7V133 A7M266 A7A266 GA-7ZMM KT133 KOB-KT133<br />

Formát ATX (305×230) ATX (305×220) ATX (305×230) ATX (305×230) ATX (306×245) ATX (306×245) ATX (305×245) ATX (244×222) ATX (305×230) ATX (305×230)<br />

Názov VIA Apollo VIA Apollo Apollo AMD 760 VIA Apollo AMD 760 ALiMaGiK1 VIA KM133A VIA Apollo VIA Apollo<br />

KT133A KT133A KT266 KT133A KT133 KT133A<br />

Northbridge VT8363A VT8363A VT8366 AMD 761 VT8386A AMD 761 M1647 VT6365A VT8363 VT8363A<br />

Southbridge VT28C686B VT28C686B VT8233 VIA VT8231 VT28C686B VT28C686B M1535D+ VT28C686B VT28C686A VT28C686B<br />

BIOS Award Award Award Award Award Award Award AMI Award Award<br />

Podporované procesory<br />

Duron / Athlon / Athlon 266 l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Pamä<br />

PC100 / PC133 / DDR l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita / Poèet slotov 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 2 GB / 2 2 GB / 2 1,5 GB / 3 2 GB / 2 2 GB / 2 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3<br />

Zbernice<br />

2 GB / 2 3 GB / 3<br />

AGP (interný / externý / AGP Pro / RM) l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l<br />

PCI / ISA / AMR / CNR / ACR<br />

Porty / Rozhrania<br />

5/1/l/l/l 5/1/1/l/l 5/l/l/1/1 5/l/1/l/1 4/l/1/l/l 5/l/1/l/l 5/l/1/l/l 3/l/1/l/l 5/1/1/l/l 6/1/l/l/l<br />

Sériové / Paralelný / PS/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/1 2/1/2 2/1/2 2/1/2 1/1/2 2/1/2 2/1/2<br />

USB 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2 2 + 2 2 + 4 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2*<br />

IrDA / Joystick / WOL / WOM / PC2PC l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l<br />

Iné<br />

Integrované zariadenia<br />

l l 6 kanál audio 6 kanál audio l iPanel iPanel DVC1 l l<br />

IDE ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/66 ATA/100<br />

RAID l l l l Promise,<br />

RAID-0<br />

l l l l l<br />

Zvuk / Grafika / LAN<br />

Nastavenie CPU<br />

AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/3COM AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l<br />

CPU automaticky / BIOS / manuálne<br />

Dodávka<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Dokumentácia / CD-ROM l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Káble IDE33 / IDE66-100 / FDD 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/2/1 1/1/1 1/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1<br />

Iné káble l l zvuk USB USB 2×USB RS 232, l l<br />

s rámikom s rámikom s rámikom tepelný senzor<br />

Programové vybavenie ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe,<br />

monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie<br />

utility utility utility utility utility utility utility utility utility utility<br />

Dodávate¾ Asbis Asbis Asbis Asbis BGS BGS BGS I.M.Computer I.M.Computer I.M.Computer<br />

Distribution Distribution Distribution<br />

9/2001 PC REVUE 35

H A R D W A R E<br />

Kategória 266 266 VGA 266 DDR VGA 200 266 DDR VGA<br />

Výrobca Gigabyte Gigabyte Slotek Slotek Slotek Legend Legend Legend Legend Microstar<br />

Model GA-7ZXR GA-7X-H SL-75MAV SL-75KAV SL-75DRV MS-6378 MS-6340 MS-6330L3 MS-6380 MS-6340M<br />

Formát ATX ATX ATX ATX ATX Micro ATX Micro ATX ATX ATX Micro ATX<br />

(305×244) (305×228) (305×230) (305×202) (305×220) (215×243) (208×243) (304×230) (304×235) (208×243)<br />

Názov VIA Apollo VIA Apollo VIA VIA Apollo Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo Apollo VIA Apollo<br />

KT133A KT133A KM133A KT133A KT266 KLE133 KT133 KT133A KT266 KM133<br />

Northbridge VT8363A VT8363A VT6365A VT8363A VT8366 VT8361 VT8363 VT8363A VT8366 VT8363<br />

Southbridge VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT8233 VT28C686B VT28C686A VT28C686B VT8233 VT28C686B<br />

BIOS<br />

Podporované procesory<br />

AMI AMI Award Award Award Award Award Award Award Award<br />

Duron / Athlon / Athlon 266<br />

Pamä<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

PC100 / PC133 / DDR l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita / Poèet slotov<br />

Zbernice<br />

1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 3 GB / 3 1 CB / 2 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 3 GB / 3 1 GB / 2<br />

AGP (interný / externý / AGP Pro / RM) l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l<br />

PCI / ISA / AMR / CNR / ACR<br />

Porty / Rozhrania<br />

6/1/l/l/l 5/1/1/l/l 5/1/l/l/l 5/1/l/l/l 5/l/l/1/l 3/l/l/1/l 3/l/l/1/l 5/l/l/1/l 5/l/l/1/l 3/l/l/1/l<br />

Sériové / Paralelný / PS/2 2/1/2 2/1/2 1+1/1/2 1+1/1/2 2/1/2 1/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 1/1/2<br />

USB 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 4 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 4 2 + 2<br />

IrDA / Joystick / WOL / WOM / PC2PC l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l<br />

Iné<br />

Integrované zariadenia<br />

l l DVC1 l l l l l PC2PC l<br />

IDE ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/66 ATA/66 ATA/100 ATA/100 ATA/100<br />

RAID RAID-0,1,<br />

Promise<br />

l l l l l l l l l<br />

Zvuk / Grafika / LAN<br />

Nastavenie CPU<br />

AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/S3/l<br />

CPU automaticky / BIOS / manuálne<br />

Dodávka<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Dokumentácia / CD-ROM l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Káble IDE33 / IDE66-100 / FDD 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/2/1 1/1/1 1/1/1 0/1/1 0/2/1 0/1/1<br />

Iné káble l l RS 232, l l l l USB s rámi- sériový port<br />

tepelný senzor kom, PC2PC<br />

Programové vybavenie ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe,<br />

monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie<br />

utility utility utility utility utility utility utility utility utility utility<br />

Dodávate¾ I.M.Computer I.M.Computer Karma Karma Karma Legend Legend Legend Matsonic Matsonic<br />

europe europe europe<br />

Kategória 200 266 DDR 200 266 266 200 266 DDR 200<br />

Výrobca Microstar Microstar Microstar DTK DTK DTK HIS HIS DTK Shutttle<br />

Model KT7Pro2-A K7T Turbo K7T266Pro MS-6330 MS-6330 K7VZA M44-1B M44-A2 MS-6380 AK12<br />

Formát ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX ATX<br />

(304×230) (304×235) (304×203) (304×230) (305×220) () () (304×235) (305×220)<br />

Názov VIA Apollo VIA Apollo Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo VIA Apollo Apollo VIA Apollo<br />

KT133 KT133A KT266 KT133 KT133A KT133A KT133 KT133A KT266 KT133<br />

Northbridge VT8363 VT8363A VT8366 VT8363 VT8363A VT8363A VT8363 VT8363A VT8366 VT8363<br />

Southbridge VT28C686B VT28C686B VT8233 VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT28C686B VT8233 VT28C686B<br />

BIOS<br />

Podporované procesory<br />

Award Award Award Award Award Award Award Award Award Award<br />

Duron / Athlon / Athlon 266<br />

Pamä<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/v/l<br />

PC100 / PC133 / DDR l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita / Poèet slotov<br />

Zbernice<br />

1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 3 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 1,5 GB / 3 768 MB / 3 768 MB / 3 3 GB / 3 1,5 GB / 3<br />

AGP (interný / externý / AGP Pro / RM) l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l<br />

PCI / ISA / AMR / CNR / ACR<br />

Porty / Rozhrania<br />

5/l/l/1/l 6/l/l/1/l 5/l/l/1/l 5/l/l/1/l 6/l/l/1/l 5/l/1/l/l 5/1/1/l/l 5/1/1/l/l 5/l/l/1/l 5/l/1/l/l<br />

Sériové / Paralelný / PS/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2 2/1/2<br />

USB 2 + 2 2 + 2 2 + 4 2 + 2 2 + 2 2 + 2* 2 + 2* 2 + 2* 2 + 4 2 + 2*<br />

IrDA / Joystick / WOL / WOM / PC2PC l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l<br />

Iné<br />

Integrované zariadenia<br />

l l PC2PC l l l l l PC2PC l<br />

IDE ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100<br />

RAID l Promise, Promise, l l l l l Promise, l<br />

RAID-0,1 RAID-0,1 RAID-0,1<br />

Zvuk / Grafika / LAN<br />

Nastavenie CPU<br />

AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l AC´97/l/l<br />

CPU automaticky / BIOS / manuálne<br />

Dodávka<br />

l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l l/l/l<br />

Dokumentácia / CD-ROM l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Káble IDE33 / IDE66-100 / FDD 0/1/1 0/2/1 0/2/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/1/1 0/2/1 0/1/1<br />

Iné káble USB USB 2×USB s rámi- USB USB l l l USB s rámi- l<br />

s rámikom s rámikom kom, PC2PC s rámikom s rámikom kom, PC2PC<br />

Programové vybavenie ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe, ovládaèe,<br />

monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie monitorovacie<br />

utility utility utility utility utility utility utility utility utility utility<br />

Dodávate¾ Matsonic Matsonic Matsonic Sofos Sofos Sofos Sofos Sofos Sofos Westech<br />

36 PC REVUE 9/2001

predchodkyne prinášali iba drobné zlepšenia<br />

systémovej architektúry. Pre úplnos<br />

je ešte potrebné uvies , že spoloènos<br />

VIA Technologies ponúka aj èipové<br />

súpravy urèené <strong>na</strong> konštrukciu základných<br />

dosiek s integrovanou grafikou, tie<br />

sú odvodené od súprav KT133 a KT133A,<br />

prièom aj pri rozlišovaní pod¾a typu<br />

integrovanej grafiky sú k dispozícii dva<br />

varianty – KM a KL. Ïalší producenti èipových<br />

súprav, Acer Labs (ALi) a Silicon<br />

Integrated System (SiS), uviedli po jednej<br />

èipovej súprave, prièom aj ich <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším<br />

prínosom je podpora<br />

pamätí DDR. Paradoxná je pozícia AMD,<br />

ktorá síce už vo februári uviedla èipovú<br />

súpravu AMD 760 umožòujúcu použitie<br />

pamätí DDR, ale do realizácie nášho testu<br />

nik v predaji do<strong>sk</strong>u s touto súpravou nevidel.<br />

Pravda je to však iba èiastoèná, AMD<br />

totiž dodáva iba jej „polovicu“ – presnejšie<br />

povedané, northbridge, ktorý si výrobcovia<br />

èasto kombinujú so southbridge<br />

spoloènosti VIA Technology. Èipová<br />

súprava SiS 735 tradiène oslovuje <strong>na</strong>jmä<br />

výrobcov minipoèítaèov a notebookov,<br />

ktorí ocenia „jednoèipové“ riešenie. Príjemným<br />

prekvapením bolo uvedenie<br />

èipovej súpravy ALi Magik 1, disponujúcej<br />

všetkými vymoženos ami, ktoré sú pri<br />

budovaní moderného systému potrebné.<br />

Ako vidie , podobne ako v prípade<br />

èipových súprav pre mikroprocesory Intel<br />

je dostatoène „živo“ aj v segmente èipových<br />

súprav pre platformu AMD. Trend je<br />

to pochopite¾ný, ak má používate¾ dosta<br />

výkonnú základnú do<strong>sk</strong>u, tá musí disponova<br />

modernou èipovou súpravou, podporujúcou<br />

<strong>na</strong>jnovšie štandardy. Do konca<br />

roka by sme sa v segmente systémov<br />

založených <strong>na</strong> mikroprocesoroch AMD<br />

mali doèka dvojice noviniek. Prvou bude<br />

èipová súprava z produkcie spoloènosti<br />

nVidia, ktorej nForce bude pravdepodobne<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> podobnú zmenu v oblasti<br />

grafického výkonu integrovaných grafických<br />

adaptérov, akú z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo uvo¾nenie<br />

èipu GeForce 2 Go pre notebooky.<br />

Pod¾a reakcií tých š astlivcov, ktorí mali<br />

možnos testova prvé vzorky základných<br />

dosiek s touto èipovou súpravou, však<br />

grafika nie je iba jedinou prednos ou<br />

tejto súpravy. Druhou novinkou budú<br />

základné do<strong>sk</strong>y urèené <strong>na</strong> konštrukciu<br />

viacprocesorových systémov (zatia¾ môžu<br />

obsahova iba dva), využívajúcich mikroprocesory<br />

Athlon MP.<br />

V hre sa celkom neoèakávane objavila<br />

ešte jed<strong>na</strong> novinka, tej sa však pravdepodobne<br />

doèkáme až v budúcom roku.<br />

Možno už tušíte, že reè je o èipových<br />

súpravách podporujúcich nové rozhranie<br />

Ultra ATA/133. Iba prednedávnom totiž<br />

spoloènos Maxtor po<strong>sk</strong>ytla vyhlásenie<br />

o vytvorení tohto štandardu a prakticky<br />

súèasne s ním prišli oznámenia niektorých<br />

výrobcov èipových súprav o implementácii<br />

podpory tohto štandardu do ich<br />

výrobkov. Pod¾a predbežných informácií<br />

možno oèakáva , že inovovaných verzií<br />

èipových súprav sa doèkáme <strong>na</strong> prelome<br />

rokov a zdá sa, že tradiène <strong>na</strong>jrýchlejšia<br />

bude spoloènos VIA Technologies, ktorá<br />

podobný „upgrade“ predviedla pri èipovej<br />

súprave KT133.<br />

Aby ste si mohli spravi doko<strong>na</strong>lejší<br />

preh¾ad o možnostiach jednotlivých èipových<br />

súprav, ponúkame vám viac informácií<br />

v tabu¾ke.<br />

FORMÁT. V tejto oblasti je všetko „po<br />

starom“ a situácia je rov<strong>na</strong>ká ako pri platforme<br />

Intel. Výrazná väèši<strong>na</strong> dosiek<br />

využíva formát ATX, iba v prípade základných<br />

dosiek urèených pre lacnejšie systémy<br />

s integrovanou grafikou a menším<br />

poètom rozširujúcich slotov sa využíva<br />

odvodený formát mikroATX. S formátom<br />

základnej do<strong>sk</strong>y súvisí aj vyhotovenie<br />

<strong>sk</strong>rinky a výkon <strong>na</strong>pájacieho zdroja.<br />

Najmä pre výkonné systémy, založené <strong>na</strong><br />

mikroprocesoroch s vyššími pracovnými<br />

frekvenciami a doplnené množstvom prídavných<br />

kariet (prípadne výkonnou grafikou,<br />

<strong>na</strong>príklad GeForce 3), je viac ako<br />

vhodné nezabúda <strong>na</strong> výkonný zdroj, pod<br />

250 wattov radšej neuvažujte.<br />

PAMÄ . Pri teste základných dosiek<br />

pre platformu Intel sme rozobrali situáciu<br />

<strong>na</strong> trhu s pamä ami a ich implementáciu<br />

do jednotlivých architektúr aj v samostatnom<br />

èlánku. Na tomto mieste teda iba zhrnieme,<br />

že pri platforme AMD prichádzajú<br />

do úvahy dva typy pamätí – SDRAM<br />

a DDRAM. Pamäte SDRAM štandardov<br />

PC100 a PC133 sú dnes riešením pre menej<br />

výkonné systémy, <strong>na</strong>príklad kancelár<strong>sk</strong>e<br />

poèítaèe. Naopak, pamäte DDR sú doslova<br />

hitom a ten, kto baží po výkone, inú alter<strong>na</strong>tívu<br />

nemá. Otázka, <strong>na</strong> ktorú nájdete<br />

odpoveï v teste, znie: Do akej miery prechod<br />

<strong>na</strong> nový typ pamätí ovplyvní výkonnos<br />

systému? Pri prechode z pamätí<br />

PC100 <strong>na</strong> PC133 sa s oh¾adom <strong>na</strong> minimálne<br />

cenové rozdiely a asynchrónne vyhotovenie<br />

èipových súprav nemusia obáva ani<br />

používatelia využívajúci mikroprocesory<br />

Duron èi Athlony so 100 MHz systémovou<br />

zbernicou. Navyše výkonnostný nárast za<br />

to celkom isto stojí.<br />

V prípade <strong>na</strong>sadenia pamätí DDR je<br />

samozrejmos ou <strong>na</strong>sadenie rýchlejšieho<br />

variantu pamäte a mikroprocesora podporujúceho<br />

133 MHz systémovú zbernicu.<br />

Okrem pracovnej frekvencie je dobré<br />

všíma si pri výbere pamätí aj ïalšie parametre,<br />

ïalšie zvýšenie výkonnosti totiž<br />

umožòujú pamäte s nižším one<strong>sk</strong>orením<br />

(Cas Latency – CL). V cenníkoch sa tieto<br />

pamäte oz<strong>na</strong>èujú ako CL2 (pomalšie majú<br />

CL2,5, prípadne CL3) a ich ce<strong>na</strong> sa<br />

v porov<strong>na</strong>ní s pomalšími verziami líši<br />

minimálne.<br />

ZBERNICE. Po tom, èo AMD uviedla<br />

Athlony podporujúce vyššiu pracovnú<br />

frekvenciu systémovej zbernice, máme tri<br />

druhy mikroprocesorov AMD. Durony<br />

ostali bez zmeny a ich systémová zbernica<br />

pracuje <strong>na</strong> 100 MHz (2 × 100 MHz),<br />

v rov<strong>na</strong>kom vyhotovení sa dodávajú aj<br />

verzie Athlonov, <strong>na</strong>vyše však pribudli aj<br />

Athlony využívajúce 133 MHz (2 × 133<br />

MHz) takt systémovej zbernice. I keï sme<br />

<strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos upozoròovali už pri<br />

minuloroènom teste, nezaškodí zopako-<br />

H A R D W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 37

H A R D W A R E<br />

va , že systémová zbernica AMD pracuje v rov<strong>na</strong>kom<br />

režime ako DDR pamäte, a tak prenos údajov je realizovaný<br />

s nábežnou i zostupnou hranou hodinového impulzu,<br />

a teda pri fyzickej frekvencii 100 MHz je objem prenesených<br />

údajov ekvivalentný zbernici rov<strong>na</strong>kej šírky pracujúcej<br />

<strong>na</strong> frekvencii 200 MHz. Pri vyššej pracovnej frekvencii<br />

platí to isté. Je zaujímavé sledova , ako AMD posúva<br />

výkon Athlonov vyššie, prièom koncepcia Duronov ostáva<br />

nedotknutá. To má za následok zvyšovanie výkonnostného<br />

rozdielu medzi Athlonmi a Duronmi. Pozoruhodná<br />

je aj cenová politika: AMD predáva Athlony s rôznou systémovou<br />

zbernicou za rov<strong>na</strong>ké ceny. Ide o zaujímavý fakt<br />

v porov<strong>na</strong>ní s Intelom, ktorý si vždy za výkonnejší procesor<br />

nechá patriène priplati . Zdá sa, ako keby AMD podporovalo<br />

vlastných zákazníkov v inovácii, keï totiž dáte<br />

rov<strong>na</strong>ký peniaz za Athlon pracujúci <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej frekvencii<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi má 100 alebo 133 MHz zbernicu, je<br />

zrejmé, že väèši<strong>na</strong> ¾udí siahne po výkonnejšej alter<strong>na</strong>tíve<br />

a „ušetrené“ peniaze vloží do základnej do<strong>sk</strong>y, ktorá mu<br />

umožní <strong>na</strong>plno využi potenciál výkonnejšieho mikroprocesora.<br />

Spoloènos AMD teda ako keby pomáhala rozhýba<br />

obchod s modernejšími základnými do<strong>sk</strong>ami (toto je<br />

však iba môj osobný názor).<br />

Posuòme sa teraz v <strong>na</strong>šom výlete po systéme ïalej.<br />

Pri zbernici AGP je samozrejmos ou podpora režimu AGP<br />

4×. Niektorí výrobcovia dodávajú základné do<strong>sk</strong>y aj<br />

s podporou AGP Pro a upevòovacími mechanizmami;<br />

posun k podpore týchto technológií je badate¾ný pri<br />

výkonnejších základných do<strong>sk</strong>ách. Zbernica PCI je stálicou<br />

a podobne ako pri platforme Intel aj tu je podpora<br />

PCI 2.0 <strong>na</strong> strane základných dosiek už samozrejmos ou<br />

(o rozširujúcich kartách to však neplatí ani zïaleka).<br />

Doslova umieraèik zvoní zbernici ISA, ktorá je v súèasnosti<br />

<strong>na</strong> minime základných dosiek, a ako hovorí klasik,<br />

„lepšie to už nebude“. Týmto rozhraním disponovalo iba<br />

10 zo 40 testovaných základných dosiek a ani v jednom<br />

prípade nedisponovala základná do<strong>sk</strong>a viac ako jedným<br />

takýmto slotom!<br />

38 PC REVUE 9/2001<br />

Skutoène kozmetickej zmeny sa doèkalo aj rozhranie<br />

AGP. Samozrejmos ou je podpora režimu 4× i ïalšie<br />

zlepšenia v podobe rozšírených režimov èi implementácie<br />

portu AGP vo verzii AGP Pro, ktorá umožòuje implementáciu<br />

grafických kariet s vyššími nárokmi <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie.<br />

Týmto typom rozhrania disponovalo 7 zo 40 testovaných<br />

základných dosiek, prièom prím hrajú do<strong>sk</strong>y s èipovými<br />

súpravami od VIA Technologies (4:3). Niektorí výrobcovia<br />

základných dosiek vybavujú klasický port AGP aj špeciálnym<br />

rámikom z umelej hmoty, oz<strong>na</strong>èovaným termínom<br />

„upevòovací mechanizmus“. Ide síce <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

o drobnos , ak ste však niekedy mali grafickú kartu<br />

väèších rozmerov, ktorá po prichytení <strong>sk</strong>rutkou o pláš<br />

poèítaèa nemala stabilnú polohu v slote, celkom iste toto<br />

zlepšenie oceníte. Mechanické vyhotovenie upevòovacieho<br />

mechanizmu sa odlišuje, <strong>na</strong>šli sme dva druhy, ktorých<br />

stabilita je však porov<strong>na</strong>te¾ná.<br />

ACR KONTRA AMR A CNR. Podobne ako v prípade<br />

testu základných dosiek pre platformu Intel aj pri<br />

tomto teste sme si všimli, že podpora nových rozhraní je<br />

definovaná výrobcom základnej do<strong>sk</strong>y. Okrem AMR<br />

(Audio Modem Riser) a CNR (Communication and Network<br />

Riser) sme aj tentoraz medzi testovanými do<strong>sk</strong>ami <strong>na</strong>šli aj<br />

takú, ktorá disponovala slotom ACR (Advanced Communications<br />

Riser) a sú ním vybavované iba základné do<strong>sk</strong>y<br />

s èipovou súpravou VIA Apollo Pro266. Porov<strong>na</strong>nie poètu<br />

základných dosiek podporujúcich staršie sloty AMR a CNR<br />

vyznelo lepšie pre druhý z nich. Kým slot AMR bol integrovaný<br />

iba <strong>na</strong> 10 základných do<strong>sk</strong>ách, slotom CNR bolo<br />

vybavených 22 základných dosiek.<br />

INTEGROVANÉ KOMPONENTY. Aj v tejto<br />

oblasti sú trendy rov<strong>na</strong>ké ako pri platforme Intel.<br />

Základné do<strong>sk</strong>y pre výkonné systémy nezriedka disponujú<br />

okrem „povinného“ radièa ultra ATA/100 aj ïalším<br />

radièom typu RAID. Pokia¾ ide o integrované grafické<br />

adaptéry, ich výkonnos je dostatoèná <strong>na</strong> konštrukciu<br />

poèítaèov <strong>na</strong> bežné kancelár<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie. Aj tu je príjemným<br />

zistením implementácia slotu AGP pre prípadný<br />

upgrade systému v budúcnosti. Pre integrované zvukové<br />

a sie ové adaptéry platí, èo už sme <strong>na</strong>písali v minulosti: sú<br />

vhodné <strong>na</strong>jmä v podnikovej sfére, z èipových súprav je<br />

v tomto smere azda <strong>na</strong>jlepšie pripravená ALi.<br />

ROZHRANIA. Ïalšími neodmyslite¾nými súèas ami<br />

základnej do<strong>sk</strong>y sú rozhrania umožòujúce pripojenie<br />

periférnych zariadení. Ku klasike v podobe paralelného<br />

a sériových portov (<strong>na</strong> niektorých do<strong>sk</strong>ách je priamo<br />

vyvedený iba jeden) pribudli už v minulosti game port,<br />

IrDA (i keï ten je v dodávke zastúpený iba konektorom <strong>na</strong><br />

základnej do<strong>sk</strong>e, prièom „rozhranie“ je potrebné dokúpi )<br />

a USB. Práve posledne menované rozhranie zažíva v súèasnosti<br />

boom, a tak neèudo, že okrem klasickej dvojice<br />

konektorov tohto rozhrania <strong>na</strong> rámiku základnej do<strong>sk</strong>y<br />

pridávajú výrobcovia <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>y ïalšie konektory umožòujúce<br />

zvýši poèet konektorov USB <strong>na</strong> dvoj- èi trojnásobok.<br />

Skutoènou lahôdkou, založenou <strong>na</strong> rozhraní USB, je<br />

koncept malej poèítaèovej siete PC2PC, s ktorým prišla<br />

spoloènos Microstar, ktorá k niektorým svojim modelom<br />

priba¾uje špeciálny konektor a USB kábel <strong>na</strong> spojenie poèítaèov<br />

takýmto spôsobom. Riešenie je to elegantné a<br />

<strong>na</strong>jmä jednoduché, je alter<strong>na</strong>tívou ku klasickej 10 Mb<br />

LAN. V teste sme zatia¾ nemali základnú do<strong>sk</strong>u, ktorá by<br />

mala implementované USB 2.0, i keï v dokumentácii niektorých<br />

základných dosiek od spoloènosti Microstar sa<br />

takéto riešenie spomí<strong>na</strong>. Je viac ako pravdepodobné, že s<br />

prvými takýmito do<strong>sk</strong>ami sa stretneme až koncom tohto<br />

roka. Podobne „mizerná“ je aj podpora FireWire, a tak<br />

nám zatia¾ neostáva iné ako dokupova rozširujúce karty.<br />

DOPLNKY. Základné do<strong>sk</strong>y niektorých výrobcov obsahujú<br />

aj rôzne doplnky, u¾ahèujúce prácu servisným technikom<br />

alebo používate¾om, ktorí si svoj „stroj“ upravujú.<br />

Jedným z priekopníkov je spoloènos Microstar. Tá ako<br />

prvá integrovala rad LED diód, ktoré v priebehu bootovania<br />

po<strong>sk</strong>ytujú používate¾ovi informácie o momentálne prebiehajúcej<br />

èinnosti. V prípade, že dôjde k poruche, má<br />

používate¾ k dispozícii informáciu o tom, ktorý komponent<br />

zlyhal. Doposia¾ <strong>na</strong> tento úèel slúžili zvukové signály.

Výhodou nového riešenia je, že informácia ostáva zobrazená,<br />

kým pri zvukovej sig<strong>na</strong>lizácii bolo potrebné sústredi sa<br />

a „odpoèíta “ chybový kód. Dnes postaèuje poh¾ad do<br />

tabu¾ky, ktorá je obyèajne súèas ou príruèky používate¾a.<br />

Keïže ani h¾adanie chybového kódu z kombinácie svietiacich<br />

a zhasnutých diód nemusí by úplne <strong>na</strong>jjednoduchšie,<br />

niektoré firmy implementujú priamo <strong>na</strong> základné do<strong>sk</strong>y<br />

stavový displej, ktorý používate¾a informuje priamo èíselným<br />

kódom. Ešte ïalej sa odhodlala spoloènos Asus, ktorá<br />

k niektorým modelom základných dosiek ponúka ako doplnok<br />

i-Panel. Ten pri štarte poèítaèa slúži <strong>na</strong> identifikáciu<br />

prípadnej chyby, po úspešnom boote môže zobrazova<br />

vybrané informácie o chode systému. V <strong>na</strong>šom teste mali<br />

zastúpenie iba základné do<strong>sk</strong>y s <strong>na</strong>jjednoduchším z opisovaných<br />

riešení – radom indikaèných LED diód. Ani ich však<br />

nebolo v <strong>na</strong>šom teste ve¾a, iba pä modelov. Z trojice<br />

základných dosiek Asus disponovali rozhraním i-Panel dve,<br />

samotný panel sme však podobne ako pri teste intelov<strong>sk</strong>ých<br />

dosiek k dispozícii nemali.<br />

TEST. Skôr ako vám ponúkneme výsledky testu, patrí<br />

sa prezradi nieèo aj o procese testovania a podrobnostiach<br />

jeho priebehu.<br />

AKO SME TESTOVALI. Všetky základné do<strong>sk</strong>y<br />

sme testovali rov<strong>na</strong>kým spôsobom, za použitia rov<strong>na</strong>kých<br />

komponentov, operaèného systému a rov<strong>na</strong>kými testovacími<br />

programami. Každá zo základných dosiek bola doplnená<br />

o <strong>na</strong>sledujúce komponenty: mikroprocesor AMD Athlon<br />

1 GHz, 128 MB pamä ový modul Apacer SDRAM alebo DDR<br />

(pod¾a do<strong>sk</strong>y). Pevný di<strong>sk</strong> ATA/100 Maxtor DiamondMax<br />

VL40 s kapacitou 20 GB, CD-ROM mechanikou a grafickou<br />

kartou ManLi GeForce2 MX200 s 32 MB pamäte.<br />

V priebehu testovania sme pre každú základnú do<strong>sk</strong>u<br />

<strong>na</strong>inštalovali operaèný systém, ovládaèe dodané so<br />

základnou do<strong>sk</strong>ou, ovládaè grafickej karty (verzia<br />

4.12.01.0649), DirectX a testovacie programy. Na nijakej<br />

základnej do<strong>sk</strong>e nebol upgradovaný BIOS ani žiadny<br />

z ovládaèov. Na urýchlenie procesu inštalácie sme pevný<br />

di<strong>sk</strong> rozdelili <strong>na</strong> dve partície, prièom <strong>na</strong> druhú sme <strong>na</strong>kopírovali<br />

inštalaèné médiá operaèného systému a všetkého<br />

softvéru využívaného pri testovaní (s výnimkou ovládaèov).<br />

Pre toto riešenie sme sa rozhodli z dôvodu úspory<br />

èasu pri opakovaných inštaláciách.<br />

Ako testovací operaèný systém sme zvolili osvedèený<br />

Windows 98 SE v anglickej verzii, doplnený o DirectX 8.<br />

H A R D W A R E<br />

1. kategória – výsledky<br />

Výrobca Gigabyte Legend Legend Microstar PC Chips QDI Slotek Gigabyte Legend Microstar PC Chips Slotek<br />

Model GA-7ZMM MS-6378 MS-6340M MS-6340M M810 KinetiZ 7L SL-75MAV GA-7ZMM MS-6340M MS-6340M M810 SL-75MAV<br />

Kategória VGA VGA VGA VGA VGA VGA VGA VGA-Ext VGA-Ext VGA-Ext VGA-Ext VGA-Ext<br />

Index CPU 98,3 97,8 97,9 97,9 97,7 98,1 98,5 99,7 99,5 99,5 98,5 100,0<br />

Index Di<strong>sk</strong> 58,9 100,0 63,8 63,8 44,7 57,7 77,2 60,2 65,6 65,6 45,9 61,2<br />

Index Pamä 75,2 58,5 64,8 64,8 84,9 61,6 66,7 97,8 85,0 85,0 100,0 81,3<br />

Index 2D grafika 79,2 68,2 67,7 67,7 60,4 59,3 60,3 88,3 100,0 100,0 99,1 86,2<br />

Index 3D grafika 26,4 20,8 25,8 25,8 24,2 15,6 22,9 100,0 99,6 99,6 99,5 98,7<br />

Systémový výkon 338,0 345,3 320,1 320,1 311,8 292,3 325,5 446,0 449,7449,7443,0 427,4<br />

Poradie 2 1 4 4 5 6 3 2 1 1 3 4<br />

2. kategória – výsledky<br />

Výrobca Abit DTK HIS Chaintech Legend Microstar QDI Shutttle Super<br />

Model KT7R MS-6330 M44-1B CT-7AIA MS-6340 KT7Pro2-A KinetiZ 7B AK12 KT133<br />

Index CPU 97,6 100,0 97,8 97,7 97,4 97,6 97,1 97,9 98,2<br />

Index Di<strong>sk</strong> 97,4 98,4 96,4 84,7 95,3 99,6 100,0 96,0 97,7<br />

Index Pamä 100,0 98,8 99,8 96,2 99,6 98,3 99,0 96,4 100,0<br />

Index 2D grafika 97,8 96,8 100,0 97,3 96,4 97,3 97,7 97,5 96,2<br />

Index 3D grafika 94,2 96,4 95,9 99,8 81,5 100,0 99,9 92,2 94,4<br />

Systémový výkon 487,1 490,3 489,9 475,8 470,2 492,8 493,7 479,9 486,5<br />

Poradie 5 3 4 8 9 2 1 7 6<br />

3. kategória – výsledky<br />

Zostava testovacích programov obsahovala rov<strong>na</strong>ký<br />

základ ako v minulom roku (Ziff-Davis WinBench 99, Ziff-<br />

Davis WinStone 99), ku ktorým pribudol 3Dmark 2000<br />

a SiSoft Sandra vo verzii Professio<strong>na</strong>l.<br />

Pre úplnos je potrebné doda , že základné do<strong>sk</strong>y boli<br />

rozdelené do štyroch kategórií, o ktorých sme sa zmienili<br />

<strong>sk</strong>ôr. V tomto poradí sú základné do<strong>sk</strong>y zoradené aj v tabu¾kách<br />

a grafoch. Keïže niektoré do<strong>sk</strong>y bolo možné zaradi<br />

do viacerých kategórií, boli v nich aj otestované, a tak sú<br />

výsledky o nieèo bohatšie. Takéto riešenie však po<strong>sk</strong>ytuje<br />

výbornú možnos porovnávania jednotlivých platforiem.<br />

Výsledky týchto meraní však z priestorových dôvodov<br />

Výrobca Abit Abit Asus Canyon DTK DTK Gigabyte Gigabyte HIS Chaintech Legend Mercury Microstar QDI Slotek<br />

Model KT7A KT7E A7V133 7TABAS MS-6330 K7VZA GA-7ZXR GA-7X-H M44-A2 CT-7AJA2 MS- KOB- K7T KinetiZ SL-75KAV<br />

6330L3 KT133 Turbo 7E-A<br />

Index CPU 82,1 82,1 82,2 82,2 81,781,5 82,1 82,3 82,3 99,3 82,2 82,1 100,0 81,9 82,4<br />

Index Di<strong>sk</strong> 54,5 98,8 95,6 95,6 97,7 96,4 93,3 94,6 94,0 99,9 97,7 97,6 100,0 99,5 96,1<br />

Index Pamä 98,9 98,9 99,6 99,7 97,1 98,8 98,1 96,9 95,6 100,0 97,1 96,3 97,6 99,2 98,4<br />

Index 2D grafika 93,0 100,0 93,6 93,6 93,9 90,6 94,0 94,1 93,2 99,3 91,8 96,8 91,6 100,0 98,9<br />

Index 3D grafika 96,7100,0 99,2 97,4 98,5 98,9 98,8 98,8 98,5 99,4 98,1 94,0 98,5 99,4 99,2<br />

Systémový výkon 425,2 479,9 470,2 468,5 468,9 466,2 466,3 466,8 463,5 497,9 467,0 466,8 487,7 479,9 475,1<br />

Poradie 15 4 6 8 713 12 11 14 1 9 10 2 3 5<br />

4. kategória – výsledky<br />

Výrobca Asus Asus DTK ECS Chaintech Legend Microstar QDI Slotek<br />

Model A7M266 A7A266 MS-6380 K7-AMA CT-7VJD2 MS-6380 K7T266<br />

Pro<br />

KudoZ 7 SL-75DRV<br />

Index CPU 99,2 99,2 98,9 99,2 99,0 99,0 99,0 100,0 100,0<br />

Index Di<strong>sk</strong> 98,2 96,3 94,8 97,1 98,1 94,8 94,8 94,5 100,0<br />

Index Pamä 97,5 95,4 97,9 90,0 97,6 97,9 94,2 100,0 97,2<br />

Index 2D grafika 94,0 97,1 96,6 78,1 94,5 96,6 96,6 100,0 98,4<br />

Index 3D grafika 99,9 100,0 93,9 94,1 95,1 93,9 94,8 95,3 95,0<br />

Systémový výkon 488,9 488,0 482,0 458,4 484,3 482,2 479,4 489,8 490,6<br />

Poradie 3 4 7 9 5 6 8 2 1<br />

v èasopise nenájdete a ani sme ich nezahrnuli do celkového<br />

hodnotenia. Pre informáciu sú však k dispozícii <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

webe a nájdete ich aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližšom redakènom CD.<br />

Každý z testov bol <strong>na</strong> každej základnej do<strong>sk</strong>e realizovaný<br />

trikrát, z dosiahnutých výsledkov bola vyrátaná priemerná<br />

hodnota, ktorú sme použili pri ïalšom spracovaní.<br />

Tak už viete, ako sme testovali, a je <strong>na</strong>jvyšší èas prezrie<br />

si štartové pole a výsledky, ktoré jednotlivé základné<br />

do<strong>sk</strong>y dosiahli.<br />

VÝSLEDKY TESTU. Všetko podstatné už bolo <strong>na</strong>písané,<br />

ostáva nám závereèné hodnotenie a udelenie ocenení.<br />

Úloha vždy ažká a zodpovedná. Skôr ako však prezradíme<br />

mená ví azov v jednotlivých kategóriách, ako aj<br />

mená dosiek, ktoré zí<strong>sk</strong>ali ocenenia Tip redakcie, pokúsime<br />

sa o všeobecné zhrnutie výsledkov.<br />

V teste sa <strong>na</strong>pokon zišlo štyridsa dosiek od šestnástich<br />

výrobcov. Ich zastúpenie bolo <strong>na</strong>sledujúce: Abit 3×, Asus<br />

3×, Canyon 1×, DTK 4×, ECS 1× (ïalšia ako OEM so z<strong>na</strong>èkou<br />

DTK), Gigabyte 3×, HIS 2×, Chaintech 4×, Legend 4×,<br />

Mercury 1×, Microstar 4× (do<strong>sk</strong>y tohto výrobcu sa však<br />

objavili aj ako OEM pod z<strong>na</strong>èkami DTK a Legend), PC Chips<br />

1×, QDI 4×, Shuttle 1×, Slotek 3× a Super 1×.<br />

Aj tentoraz sme boli zvedaví <strong>na</strong> súboj medzi jednotlivými<br />

èipovými súpravami, ktorých zastúpenie bolo <strong>na</strong>sledujúce:<br />

medzi do<strong>sk</strong>ami s integrovanou grafikou mal jedného<br />

zástupcu SiS, po jednej do<strong>sk</strong>e bolo vybavenej aj súpravami<br />

VIA KM133 a KM133A, dvojica dosiek disponovala súpravou<br />

KL133. Èipovou súpravou Apollo KT133 bolo vybavených<br />

9 základných dosiek, výkonnejším variantom Apollo<br />

KT133A 16 základných dosiek, <strong>na</strong>jvýkonnejšou verziou<br />

èipovej súpravy VIA Apollo KT266 disponovalo 6 základných<br />

dosiek. Kým v strednej triede VIA prakticky nemá<br />

konkurenciu a medzi piatimi základnými do<strong>sk</strong>ami s integrovanou<br />

grafikou bola iba jediná, ktorá nepochádzala od<br />

9/2001 PC REVUE 39

H A R D W A R E<br />

tejto spoloènosti, bolo zaujímavé sledova<br />

<strong>na</strong>jmä súboj v <strong>na</strong>jvýkonnejšej kategórii,<br />

kde sa okrem už spomenutej šestice<br />

zástupcov s èipovou súpravou VIA KT266<br />

predstavili aj po dve do<strong>sk</strong>y s èipovými<br />

súpravami ALi Magik 1 a AMD. V prípade<br />

súpravy AMD je však pravda, že aj <strong>na</strong> týchto<br />

do<strong>sk</strong>ách bol southbridge od VIA<br />

Technology.<br />

FANFÁRY PRE VÍ AZOV! Je èas<br />

pozrie sa <strong>na</strong> celkové vyhodnotenie testu.<br />

V prvej kategórii bol súboj pomerne<br />

„vo¾ný“; sedem dosiek podávalo rozlièné<br />

výkony, ktoré boli závislé od použitej<br />

èipovej súpravy. Napokon sa presadila<br />

do<strong>sk</strong>a s èipovou súpravou KLE133A<br />

40 PC REVUE 9/2001<br />

Legend MS-6378, pri použití externej VGA<br />

bola <strong>na</strong>jlepšia dvojica dosiek MS-6340.<br />

V druhej kategórii sú ažilo devä<br />

základných dosiek, a keïže všetky boli<br />

postavené <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej èipovej súprave<br />

(VIA KT133), bol to súboj riadne <strong>na</strong> ostrie<br />

noža. Pochopite¾ne, poèas testu sme<br />

využili možnos a s rov<strong>na</strong>kými <strong>na</strong>staveniami<br />

sme otestovali aj základné do<strong>sk</strong>y<br />

s èipovými súpravami VIA KT133A. Tu sa<br />

ukázalo, že ak neplánujete výmenu pamätí<br />

SDRAM PC 100 za PC 133 a „prechod“ <strong>na</strong><br />

Athlon s rýchlejšou systémovou zbernicou,<br />

pokojne si môžete vybra aj do<strong>sk</strong>u<br />

s èipovou súpravou KT133. Toto riešenie<br />

je dokonca rovnocenné aj pri asynchrón-<br />

nom <strong>na</strong>stavení pamäte (pamä 133 MHz,<br />

FSB 100 MHz). Nuž ale poïme k výsledkom:<br />

palmu ví azstva si <strong>na</strong>pokon odniesla<br />

do<strong>sk</strong>a QDI KinetiZ 7B.<br />

V tretej kategórii si zmeralo sily pätnás<br />

základných dosiek, ktoré sme testovali<br />

s 1 GHz verziou Athlonu s FSB 133<br />

MHz a rov<strong>na</strong>ko taktovanou pamä ou<br />

SDRAM. Aj tu bol súboj ne¾útostný, všetky<br />

do<strong>sk</strong>y totiž boli založené <strong>na</strong> èipovej<br />

súprave VIA KT133A. Ví azstvo si odnáša<br />

do<strong>sk</strong>a Chaintech CT-7AJA2. Pre úplnos<br />

dodám, že spoloène s týmito do<strong>sk</strong>ami<br />

sme otestovali aj dvojicu dosiek s èipovou<br />

súpravou ALi Magik 1, ktoré<br />

umožòovali použitie tak starších pamätí<br />

SDRAM (v <strong>na</strong>šom prípade PC133), ako aj<br />

pamätí DDR. Porov<strong>na</strong>nie je to celkom isto<br />

zaujímavé.<br />

V krá¾ov<strong>sk</strong>ej kategórii sa <strong>na</strong>pokon stretlo<br />

devä základných dosiek. Osem bolo<br />

vybavených èipovou súpravou VIA KT266<br />

a dve už zmienenou ALi Magik 1. Hoci obe<br />

èipové súpravy podávali porov<strong>na</strong>te¾né<br />

výkony, <strong>na</strong>pokon zví azila VIA, <strong>na</strong>jmä<br />

vïaka do<strong>sk</strong>e Slotek SL-75DRV.<br />

ZÁVER. Séria troch testov, vïaka ktorej<br />

máte dostatok informácií o mikroprocesoroch,<br />

základných do<strong>sk</strong>ách, èipových<br />

súpravách a pamätiach, je pri svojom<br />

konci. Veríme, že keï sa budete rozhodova<br />

o výbere poèítaèa, prípadne komponentov<br />

<strong>na</strong> jeho upgrade, stane sa vám<br />

tento súbor testov neocenite¾ným pomocníkom<br />

a zdrojom informácií.<br />

Keïže tri mesiace testovania kládli<br />

vysoké nároky <strong>na</strong> èas, chcel by som ešte<br />

raz poïakova za pochopenie dodávate¾om,<br />

ktorí zapožièali základné do<strong>sk</strong>y, ale<br />

aj tým, ktorí nám pomohli ïalšími komponentmi<br />

(pevné di<strong>sk</strong>y, CD-ROM mechaniky,<br />

grafické karty, pamä ové moduly, mikroprocesory<br />

a zdroje – Agem), ktoré boli <strong>na</strong><br />

realizáciu takéhoto rozsiahleho projektu<br />

potrebné.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý

H A R D W A R E<br />

42 PC REVUE 9/2001<br />

Palm m500<br />

Pri teste vreckových poèítaèov v PC REVUE<br />

è. 3/2001 sme uviedli prvú informáciu<br />

o vreckovom poèítaèi Palm m500. Ide o vreckový<br />

poèítaè, ktorý je odpoveïou <strong>na</strong> konkurenèné<br />

modely s bohatou multimediálnou<br />

podporou a pokroèilejšími funkciami. Palm<br />

m500 obsahuje ako hlavnú novinku port <strong>na</strong><br />

použitie karty Secure Digital/MultiMedia-<br />

Card, univerzálny prepojovací konektor a pripojenie<br />

kolí<strong>sk</strong>y k osobnému poèítaèu pomocou<br />

portu USB. Zo softvérovej stránky<br />

používa Palm m500 novú verziu operaèného<br />

systému Palm OS 4.0, ktorá je charakteristická<br />

hlavne zvýšením bezpeènosti,<br />

zlepšeným systémom alarmov a pripojením<br />

<strong>na</strong> internet. Na recenziu sme dostali<br />

Palm m500 s èe<strong>sk</strong>ou jazykovou podporou.<br />

Palm m500 obsahuje monochromatický<br />

displej s možnos ou jeho podsvietenia.<br />

Drahší variant – Palm m505 – používa<br />

farebný displej. Súèas ou dodávky Palm<br />

m500 je rozširujúce softvérové vybavenie,<br />

ktoré obsahuje webový prehliadaè, poštového<br />

klienta, prepojenie <strong>na</strong> Microsoft<br />

Outlook, èítaèku elektronických kníh, prehliadaè<br />

elektronických fotografií a videoklipov<br />

a program <strong>na</strong> manipuláciu so súbormi<br />

typu Word a Excel.<br />

Vïaka novému univerzálnemu konektoru<br />

m500 je k dispozícii široké spektrum<br />

príslušenstva – zaujímavý bude asi modem<br />

<strong>na</strong> pripojenie k internetu a komunikáciu<br />

pomocou elektronických správ. Pomocou<br />

infraèerveného pripojenia je možné pripoje-<br />

nie aj k mobilnému telefónu. V ponuke rozšírení<br />

je aj digitálny fotoaparát, úplná klávesnica<br />

a synchronizaèný kábel. Zároveò to<br />

však z<strong>na</strong>mená, že príslušenstvo z poèítaèa<br />

Palm Vx nebude možné použi . Palm<br />

Computing dodáva aj SD karty so špecifickým<br />

obsahom. Sú to mapy dôležitých miest<br />

a oblastí, hry, záložná a rozširujúca karta<br />

s kapacitou 16 MB.<br />

Pri <strong>na</strong>šom používaní sme <strong>na</strong> Palm<br />

m500 kladne hodnotili kontrast a celkovú<br />

kvalitu displeja, ove¾a vyššiu hlasitos<br />

zvukového alarmu v porov<strong>na</strong>ní s Palm<br />

Vx. Rov<strong>na</strong>ko sme boli prekvapení malými<br />

rozmermi zariadenia a jeho nízkou<br />

hmotnos ou. Integrácia univerzálneho<br />

konektora priblížila poèítaè Palm m500<br />

univerzálnos ou použitia riešeniam od<br />

firmy Handspring. Nová verzia operaèného<br />

systému umožòuje ve¾mi rýchlo<br />

zobrazi <strong>na</strong> obrazovke aktuálny èas a<br />

zmeni <strong>na</strong>stavenie budíka. Synchronizácia<br />

údajov s poèítaèom je oproti<br />

minulosti ove¾a rýchlejšia. V èase, keï<br />

èítate tieto riadky, by mala existova aj<br />

sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia pre Palm m500 i<br />

m505.<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapožièal: TS Pro<br />

Ondrej Macko

VisorPhone<br />

n Vreckový poèítaè alebo mobilný telefón?<br />

O vreckovom poèítaèi Handspring Visor sme<br />

sa už v <strong>na</strong>šom èasopise zmienili viackrát. Ide<br />

o poèítaè s operaèným systémom PalmOS,<br />

ktorý umožòuje integráciu rozširujúcich<br />

kariet Springboard. Jednou z takýchto kariet<br />

je aj VisorPhone, ktorý umožòuje využi<br />

vreckový poèítaè ako mobilný telefón GSM.<br />

V podstate ide o logické vyústenie vývoja<br />

vreckových poèítaèov – ma oddelený<br />

mobilný telefón a vreckový poèítaè nie je<br />

žiad<strong>na</strong> výhra. Pokia¾ máte niektoré kontakty<br />

v poèítaèi a niektoré v mobilnom<br />

telefóne, urèite to spôsobuje problémy pri<br />

Netradièná kombinácia mobilu a PDA<br />

vyzerá celkom zaujímavo<br />

ich vyh¾adávaní. Ak <strong>na</strong>koniec nájdete kontakt<br />

vo vreckovom poèítaèi, obyèajne vám<br />

ostane len cesta manuálneho prepisovania<br />

èísla. Pamä <strong>na</strong> kontakty v mobilnom<br />

poèítaèi a SIM karte je však obyèajne dos<br />

obmedzená, a preto uvedené delenie kontaktov<br />

je vlastne po istom èase nevyhnutnos<br />

ou. Ani písanie krátkych správ (SMS)<br />

<strong>na</strong> mobilnom telefóne bez osobitnej klávesnice<br />

nie je práve <strong>na</strong>jrýchlejšie a <strong>na</strong>jjednoduchšie.<br />

Takéto spojenie mobilného<br />

telefónu a vreckového poèítaèa sa objavuje<br />

aj u iných výrobcov (<strong>na</strong>pr. Nokia 9210<br />

alebo Ericsson R380).<br />

ZÁKLADNÝ OPIS. VisorPhone predstavuje<br />

riešenie spomí<strong>na</strong>ných problémov<br />

pre majite¾ov niektorého z poèítaèov<br />

Handspring. My sme tento modul testovali<br />

v spolupráci s poèítaèom Visor Deluxe.<br />

Ako je pri kartách Handspring dobrým zvykom,<br />

<strong>na</strong> inštaláciu nepotrebujete nijaké<br />

ovládaèe. Príslušný softvér je priamo súèas<br />

ou karty. Modul preto jednoducho zasuniete<br />

do portu a okamžite ho môžete zaèa<br />

používa . Postup je obdobný ako pri klasic-<br />

kom mobilnom telefóne. Zadáte PIN kód,<br />

systém sa prihlási do siete a môžete telefonova<br />

. Po tom, èo je systém prihlásený do<br />

siete, môžete prijíma hovory, aj keï je poèítaè<br />

Visor vypnutý. V tomto prípade sa poèítaè<br />

automaticky zapne a <strong>na</strong> obrazovke sa<br />

vám vypíšu údaje o prichádzajúcom hovore.<br />

Hovor môžete prija stlaèením virtuálneho<br />

tlaèidla aj pomocou prsta. VisorPhone však<br />

funguje len vtedy, ak je pripojený k vreckovému<br />

poèítaèu. Bez tohto pripojenia nemôžete<br />

prijíma SMS ani hovory.<br />

VisorPhone je vybavený vlastnou <strong>na</strong>bíjate¾nou<br />

batériou, takže<br />

z hlavnej batérie<br />

poèítaèa sa pri používaní<br />

telefónu neodoberá<br />

viac energie<br />

ako inokedy.<br />

V priestore<br />

pod batériou<br />

sa <strong>na</strong>chádza<br />

priestor <strong>na</strong><br />

SIM kartu. VisorPhone<br />

ïalej<br />

obsahuje tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie modulu,<br />

prepí<strong>na</strong>è typov<br />

zvonenia, reproduktor,<br />

konektor <strong>na</strong><br />

pripojenie slúchadiel,<br />

externú anténu a dve<br />

ovládacie tlaèidlá. Mikrofón<br />

sa používa z vreckového<br />

poèítaèa.<br />

Prvé spomí<strong>na</strong>né tlaèidlo je<br />

venované funkciám <strong>na</strong> telefonovanie.<br />

Jeho stláèaním sa prepí<strong>na</strong>jú tri obrazovky<br />

– tlaèidlá <strong>na</strong> rýchle volanie, klávesnica<br />

telefónu a história realizovaných hovorov.<br />

Tlaèidlá <strong>na</strong> rýchle telefonovanie umožòujú<br />

zadefinova 50 <strong>na</strong>jdôležitejších telefónnych<br />

èísel a priradi ich virtuálnym<br />

tlaèidlám. Tieto tlaèidlá sa zobrazujú<br />

postupne v piatich <strong>stránkach</strong>, takže ve¾kos<br />

tlaèidiel je dostatoèná aj <strong>na</strong> ich<br />

stlaèenie prstom. Klávesnica telefónu<br />

umožòuje <strong>na</strong>písa ¾ubovo¾né telefónne<br />

èíslo, klávesy obsahujú aj textový popis. V<br />

histórii máte zobrazené prichádzajúce,<br />

odchádzajúce a zmeškané hovory. K úspešným<br />

hovorom máte ïalej informácie o telefónnom<br />

èísle, resp. mene kontaktu, dåžke<br />

trvania hovoru, aktuálnom èase a dátume<br />

zaèiatku hovoru a informácie o tom, èi<br />

bol pri volaní použitý roaming. Meno sa<br />

zobrazuje vtedy, ak sa informácie o rozpoz<strong>na</strong>nom<br />

èísle nájdu <strong>na</strong> SIM karte alebo<br />

v pamäti vreckového poèítaèa.<br />

Druhé tlaèidlo sa používa pri SMS. Opä<br />

máte preh¾ad o poslaných a prijatých správach.<br />

Pri písaní SMS by dal využi systém<br />

<strong>na</strong>programovaných viet, z ktorých sa dá<br />

¾ahko po<strong>sk</strong>lada správa aj so špecifickými<br />

parametrami (<strong>na</strong>pr. „Budem meška asi ××<br />

minút“). No tieto vopred pripravené vety sú<br />

len v angliètine a nedajú sa meni . Jediné, èo<br />

môžete v slovenèine využi , je oslovenie a<br />

pozdrav. SMS však aj tak <strong>na</strong>píšete jednoduchšie,<br />

pretože pri jej tvorbe využívate virtuálnu<br />

klávesnicu z poèítaèa. Telefónne èíslo<br />

adresáta SMS pritom môžete vybra z pamäte<br />

poèítaèa alebo SIM karty. Takisto môžete<br />

odosla SMS <strong>na</strong> e-mail.<br />

Poslednou aplikáciou je SIM phonebook,<br />

ktorá je dostupná z hlavnej ponuky.<br />

Táto aplikácia preèíta obsah SIM karty,<br />

následne môžete kopírova èi odobera<br />

vybrané èísla do aplikácie <strong>na</strong> rýchle volanie,<br />

vola <strong>na</strong> zvolené èíslo èi posla SMS.<br />

V tejto èasti by sa azda hodili aj funkcie<br />

<strong>na</strong> editovanie položky priamo <strong>na</strong> SIM<br />

karte, k dispozícii je však len možnos<br />

zmazania èísla zo SIM karty.<br />

ÏALŠIE VYUŽITIE. VisorPhone slúži,<br />

prirodzene, aj ako modem – môžete prijíma<br />

a posiela elektronické správy, prezera<br />

webové stránky a realizova dia¾kovú synchronizáciu<br />

údajov medzi vreckovým a stolným<br />

poèítaèom pomocou aplikácie HotSync<br />

(súèas dodávky Visora). V tomto prípade sú<br />

obmedzenia GSM technológie. Samozrejme,<br />

musíte ma aktivované dátové prenosy <strong>na</strong><br />

SIM karte a <strong>na</strong>stavené parametre siete i poštovej<br />

schránky. Súèas ou dodávky Visor-<br />

Phone je aj potrebné softvérové vybavenie.<br />

Je to internetový prehliadaè Blazer, poštový<br />

program One-Touch Mail a BugMe! Messanger.<br />

VisorPhone umožòuje aj ïalšie funkcie<br />

podobne, ako je to v klasickom mobilnom<br />

telefóne. Môže si vybra spomedzi 12 vyzváòacích<br />

melódií, k dispozícii je aj vibrácia.<br />

Takisto sa dá <strong>na</strong>stavi presmerovanie<br />

hovorov, vybra preferovaná mobilná sie<br />

alebo urèi parametre pri zobrazovaní histórie<br />

hovorov.<br />

Ako sme už spomenuli, batéria vo<br />

VisorPhone je <strong>na</strong>bíjate¾ná. Na jej <strong>na</strong>bíjanie<br />

sa používa externý <strong>na</strong>bíjací zdroj, ktorý sa<br />

pripája <strong>na</strong> port vreckového poèítaèa.<br />

Batériu je teda možné <strong>na</strong>bíja len vtedy,<br />

ak je VisorPhone zapojený vo vreckovom<br />

poèítaèi. V takejto pozícii však nie je možná<br />

synchronizácia údajov so stolným poèítaèom<br />

pomocou káblového prepojenia. Na<br />

tento úèel treba zakúpi špeciálnu kolí<strong>sk</strong>u,<br />

ktorá umožòuje súèasne synchronizáciu<br />

údajov i <strong>na</strong>bíjanie batérie.<br />

SKÚSENOSTI Z POUŽÍVANIA.<br />

V celkovom hodnotení je VisorPhone zariadenie<br />

ukazujúce smer do budúcnosti.<br />

Pre ¾udí zvyknutých pri svojej práci používa<br />

Visor je to vynikajúca pomôcka.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène zjednodušuje mobilnú komunikáciu<br />

a prináša pripojenie k internetu<br />

z ¾ubovo¾ného miesta s pokrytím signálom<br />

<strong>na</strong> mobilnú komunikáciu.<br />

Zariadenie sme v redakcii ako mobilný<br />

telefón používali nieko¾ko dní. Pritom<br />

sme ocenili vynikajúcu kvalitu prenášaného<br />

hlasu i jednoduchos používania.<br />

Trocha si treba da pozor <strong>na</strong> umiestnenie<br />

Visora pri telefonovaní. Ak si ho pri telefonovaní<br />

pritlaèíte tesne k tvári, zanechá<br />

to stopy <strong>na</strong> jeho displeji. Práve preto je<br />

reproduktor vyhotovený v mierne zaoblenom<br />

tvare, takže displej môžete drža<br />

aj ïalej od tváre.<br />

H A R D W A R E<br />

Zaujalo nás aj to, že pri telefonovaní<br />

môžete súèasne používa iné funkcie<br />

Visora. To oceníte, ak potrebujete poèas<br />

hovoru vyh¾ada nejaký kontakt alebo <strong>na</strong>plánova<br />

schôdzku. Prirodzene, nemôžete<br />

<strong>na</strong>raz telefonova a súèasne pristupova<br />

<strong>na</strong> internet.<br />

Nevýhodou je, že rozmery takéhoto<br />

zariadenia sú väèšie, ako je to v prípade klasického<br />

mobilného telefónu. Pôvodné kožené<br />

puzdro <strong>na</strong> Visor tiež nebudete môc<br />

použi , ak máte VisorPhone pripojený k vreckovému<br />

poèítaèu. Špeciálne puzdro pre<br />

Visor s modulom VisorPhone s možnos ou<br />

upevnenia <strong>na</strong> opasok existuje, v èase recenzie<br />

však nebolo dostupné <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Hodnotenie:<br />

J Mimoriadne jednoduchá inštalácia<br />

a používanie<br />

J Úèelné prepojenie kontaktov medzi SIM<br />

kartou a vreckovým poèítaèom<br />

J Komfort pri práci s SMS<br />

J Dia¾ková synchronizácia medzi poèítaèmi<br />

L Je väèší ako bežný mobilný telefón<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapožièal: Apcom Bratislava<br />

Ïalšie informácie:<br />

<strong>www</strong>.handspring.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.handspring.com<br />

Ondrej Macko<br />

Parametre pod¾a výrobcu<br />

Frekvenèné pásmo: 900/1900 MHz<br />

Doba pohotovosti <strong>na</strong> batérie: 3 dni<br />

Doba prevádzky <strong>na</strong> batérie: 3 hodiny<br />

Doba <strong>na</strong>bíjania prázdnej batérie: 2 hodiny<br />

Rozmery (d × š × h): 60 × 50 × 13 mm<br />

Hmotnos : 83 g<br />

9/2001 PC REVUE 43

H A R D W A R E<br />

Seiko CDP-2000<br />

n Tlaèiareò nielen <strong>na</strong> CD médiá<br />

Farebné atramentové tlaèiarne sa nevyužívajú<br />

len pri tlaèi <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>y èi fotografický<br />

papier. Použitý princíp umožòuje<br />

tlaè aj <strong>na</strong> iné médiá, a tak vznikla myšlienka<br />

využi ich pri popise CD médií a iných<br />

hrubších materiálov. V tomto prípade sa<br />

používajú médiá so špeciálnym papierovým<br />

povrchom, ktorý je schopný udrža atrament.<br />

CD médiá s takýmto popisom pôsobia<br />

profesionálnym dojmom, nevýhodou je<br />

ich o nieèo vyššia ce<strong>na</strong>. Takouto tlaèiaròou<br />

je aj Seiko CDP-2000, prièom sa dá súèasne<br />

využi aj pri bežnej tlaèi v kancelárii alebo<br />

v domácnosti.<br />

PRINCÍP PRÁCE. Seiko CDP-2000<br />

používa tlaèový systém sester<strong>sk</strong>ej firmy<br />

Epson, konkrétne modelu Epson Stylus<br />

COLOR 440. Využíva sa teda piezoelektrický<br />

systém transportu atramentu <strong>na</strong> papier.<br />

Seiko CDP-2000 okrem základného podávaèa<br />

<strong>na</strong> papier obsahuje aj špeciálny podávaè<br />

v zadnej èasti tlaèiarne. Do tohto podávaèa<br />

sa umiestòuje CD médium <strong>na</strong> nosièi.<br />

Nosiè zais uje jed<strong>na</strong>k presné vedenie média<br />

poèas jeho potlaèe, jed<strong>na</strong>k zabraòuje poškodeniu<br />

spodnej èasti média. Pred tlaèou<br />

sa tak CD médium vloží <strong>na</strong> nosiè a ten sa<br />

zasunie do špeciálneho podávaèa.<br />

Okrem CD médií v <strong>na</strong>jbežnejšom formáte<br />

existujú <strong>na</strong>dstavce aj <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> minidi<strong>sk</strong>y,<br />

CD médiá v podobe vizitky èi plastové<br />

karty. Prirodzene, existujú aj takéto médiá s<br />

popisovate¾ným povrchom.<br />

Pri tlaèi <strong>na</strong> CD médiá sa musí <strong>na</strong>stavi<br />

poloha <strong>na</strong> tlaè hrubších materiálov; používate¾<br />

je <strong>na</strong> tento fakt jasne upozornený<br />

výstražnými nápismi <strong>na</strong> hornom paneli<br />

tlaèiarne.<br />

Súèas ou dodávky tlaèiarne CDP-2000<br />

je aj program CorelDRAW 4.0 a šablóny<br />

zjednodušujúce prípravu grafického návrhu<br />

popisu CD média. Pokia¾ používate<br />

vyššiu verziu programu CorelDRAW, je<br />

možné stiahnu si ich z webovej stránky<br />

výrobcu tlaèiarne. Rov<strong>na</strong>ko vám dodávate¾<br />

pre vybrané verzie CorelDRAW dodá<br />

upravené šablóny. Na vytlaèené médium<br />

je pod¾a výrobcu potrebné po vyschnutí<br />

46 PC REVUE 9/2001<br />

atramentu <strong>na</strong>nies vrstvu ochranného<br />

laku, ktorý zais uje hlavne ochranu voèi<br />

rozmazaniu a oteru.<br />

Pokia¾ tlaèíte <strong>na</strong> bežné papiere, využíva<br />

sa horný podávaè a spôsob tlaèe sa v tomto<br />

prípade nijako nelíši od iných tlaèiarní.<br />

KONKRÉTNE SKÚSENOSTI.<br />

Tlaèiareò sme testovali pri tlaèi CD médií<br />

i pri použití bežného papiera. Pod¾a <strong>na</strong>šich<br />

testov ju môžete využi <strong>sk</strong>utoène<br />

univerzálne. Rýchlos i kvalita tlaèe pri<br />

použití kancelár<strong>sk</strong>ych papierov a štandardného<br />

režimu zodpovedá atramentovej<br />

tlaèiarni strednej triedy. Vytlaèenie<br />

jednoduchého dokumentu v èiernej farbe<br />

zaberie od povelu <strong>na</strong> tlaè po jej ukonèenie<br />

asi 30 sekúnd. Doba tlaèe 50-stránkového<br />

farebného dokumentu obsahujúceho nieko¾ko<br />

tabuliek a obrázkov však trvala v<br />

štandardnom režime 56 minút a 55 sekúnd.<br />

Na masovú tlaè si teda budete<br />

musie trochu poèka . Kvalita tlaèe zodpovedá<br />

požiadavkám v kancelárii aj v<br />

štandardnom režime tlaèe. V uvedených<br />

prípadoch sme vždy <strong>na</strong> testy použili program<br />

Microsoft Word 2000.<br />

Zaujímavá je však <strong>na</strong>jmä tlaè <strong>na</strong> CD<br />

médiá. Na manipuláciu s CD médiami si<br />

zvyknete dos rýchlo, pri troche trpezlivosti<br />

a z<strong>na</strong>losti funkcií programu Corel-<br />

DRAW si upravíte šablóny pre vašu verziu<br />

aj sami a presne pod¾a svojich predstáv.<br />

Opakovaná presnos umiestnenia vytlaèeného<br />

popisu <strong>na</strong> CD médium je lepšia ako<br />

pol milimetra. Takto dokážete pomocou<br />

<strong>sk</strong>enera vytvára aj kópie popisu originálneho<br />

média. Takisto sme si overili, že<br />

dátová èas média sa pri tlaèi nepoškodí<br />

nezávisle od toho, èi je v okamihu tlaèe<br />

<strong>na</strong>pálené alebo prázdne.<br />

Doba tlaèe <strong>na</strong> CD médiá je, prirodzene,<br />

výrazne závislá od aktuálne tlaèeného<br />

vzoru. Pokia¾ pôjde len o textové popisy,<br />

je CD hotové aj za 20 sekúnd (merané od<br />

prvého pohybu média po možnos jeho<br />

odobratia z tlaèiarne). Pri zložitých vzoroch<br />

poèítajte s dobou od 2 do 3 minút<br />

<strong>na</strong> tlaè jedného média.<br />

Spomí<strong>na</strong>ný sprej okrem ochranného<br />

úèinku èiastoène aj rozjasní vytlaèené<br />

farby. Pravdepodobne ide o nejakú formu<br />

acetónového laku, jeho náhrady sme<br />

v redakcii ne<strong>sk</strong>úšali.<br />

V celkovom hodnotení je CDP-2000<br />

zaujímavý model, ktorý je cenný hlavne<br />

svojím univerzálnym použitím. S kvalitou<br />

popisu CD médií sme boli spokojní,<br />

výsledok pôsobí profesionálne a zároveò<br />

ide o bezpeèný spôsob popisu. Pod¾a<br />

oznámenia dodávate¾a sa oèakáva výraznejší<br />

pokles cien CD médií.<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Rozhranie: paralelné (Centronics IEEE-1284)<br />

Tlaèový systém: Epson Stylus COLOR 440<br />

Rozlíšenie: 720 × 720 dpi<br />

Kapacita vstupného podávaèa papiera: 50 listov<br />

Rýchlos tlaèe: 4 CD-R za minútu èb., 2 CD-R za minútu<br />

farebne, 5 strán za minútu pri èb tlaèi <strong>na</strong> papier<br />

Hmotnos : 5,4 kg<br />

Rozmery: 429 × 231 × 156 mm<br />

Minimálne systémové požiadavky: poèítaè s procesorom<br />

386/25 MHz, 16 MB RAM, 20 MB vo¾ného priestoru<br />

<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />

Podporované prostredie: Microsoft Windows 95 a 98<br />

DVR-A03 je prvá mechanika <strong>na</strong> svete,<br />

ktorá dokáže zapisova <strong>na</strong> prepisovate¾né<br />

DVD (DVD-RW) médiá a ktorá prináša<br />

možnos výroby DVD za cenu prístupnú<br />

domácemu používate¾ovi.<br />

Jednotka Pioneer DVR-A03 nezapisuje<br />

iba DVD-R/RW di<strong>sk</strong>y, ale aj CD-R/RW.<br />

Umožòuje prehrávanie di<strong>sk</strong>ov DVD-<br />

Video vo väèšine poèítaèov vybavených<br />

DVD-ROM mechanikou a v stolových DVD<br />

prehrávaèoch.<br />

DVD-R/RW médiá sa vyz<strong>na</strong>èujú dlhou<br />

životnos ou a vysokou odolnos ou. DVD-R<br />

di<strong>sk</strong>y sú priemyselným štandardom pri<br />

predprodukcii pri výrobe DVD médií. Sú<br />

stopercentne logicky a fyzicky kompatibilné<br />

s DVD-Video a DVD-ROM štandardmi.<br />

DVD-R/RW ponúkajú kapacitu 4,7<br />

GB, èo je sedemnásobne väèšia kapaci-<br />

Hodnotenie:<br />

J Univerzálnos použitia tlaèiarne<br />

J Opakovaná presnos tlaèe<br />

L Farebná tlaè v štandardnom režime by<br />

mohla by rýchlejšia<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 280 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Gemma<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Ondrej Macko<br />

Ceny (orientaèné, koncové s DPH)<br />

Ce<strong>na</strong> CD <strong>na</strong> potlaè (s obalom) 10 ks: 698 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> CD <strong>na</strong> potlaè (bez obalu) 100 ks: 6580 Sk<br />

Fixaèný sprej: 430 Sk<br />

Èier<strong>na</strong> náplò: 1415 Sk<br />

Výdrž èiernej náplne pri 5-percentnom pokrytí: 240 strán<br />

Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej strany pri 5-percentnom pokrytí:<br />

5,90 Sk<br />

Farebná náplò: 1560 Sk<br />

Výdrž farebnej náplne pri 15-percentnom pokrytí: 70 strán<br />

Ce<strong>na</strong> vytlaèenia strany pri 15-percentnom pokrytí:<br />

asi 22,30 Sk<br />

DVD-R/RW mechanika Pioneer DVR-A03<br />

Technická špecifikácia DVR-A03<br />

ta ako kapacita CD-R/RW. Na DVD-R je<br />

možné zapísa iba raz, DVD-RW je<br />

možné prepísa približne 1000-krát.<br />

Tento rekordér nedokáže zapisova<br />

3,95 GB alebo 4,7 GB médiá <strong>na</strong> DVD<br />

autorizáciu. Nie sú podporované DVD-<br />

RAM médiá ani vysokorýchlostné (High-<br />

Speed) CD-RW médiá. Na podporu uvedených<br />

formátov treba použi špeciálny<br />

softvér.<br />

Zápis: DVD-R (iba 4,7 GB di<strong>sk</strong>), DVD-RW, CD-R, CD-RW<br />

Èítanie: DVD-ROM (jednovrstvový, dvojvrstvový), DVD-R (všetky typy), DVD-RW, CD-ROM Mód 1, CD-ROM XA Mód<br />

2 (forma 1, forma 2), CD –TEXT, Photo CD (jeden aj viac oddielov), CD-DA, CD-Extra, CD-R, CD-RW (podpora AM2)<br />

Rýchlos zápisu: DVD-R: 2× CLV (2,770 MB/s), 1× CLV (1,385 MB/s)<br />

DVD-RW: 1× CLV (1,385 MB/s)<br />

CD-R: 8× CLV (1,20 MB/s), 4× CLV (0,6 MB/s)<br />

CD-RW: 4× CLV (0,60 MB/s)<br />

Rýchlos èítania: DVD-ROM (jednovrstvový): Max. 4× CAV (5,540 MB/s), 2× CLV (2,770 MB/s)<br />

DVD-ROM (dvojvrstvový): 2× CLV (2,770 MB/s), Max. 24× CAV (3,60 MB/s)<br />

DVD-R, DVD-RW: Max. 16× CAV (2,40 MB/s)<br />

CD-ROM: Max. 10× CAV (1,50 MB/s)<br />

CD-R, CD-RW: 4× CLV (0,60 MB/s)<br />

CD-Audio, Video CD<br />

Rozhranie: ATAPI (ATA/ATAPI-5 & SFFCINF8090 ver. 5)<br />

Rozmery: 148 × 42,3 × 207,5 mm<br />

Èistá hmotnos : 1,1 kg<br />

Odporúèaná ce<strong>na</strong>: DVD rekordér Pioneer DVR-A03: 39 600 Sk bez DPH<br />

DVD-R/RW médiá: DVS-R470SD – DV-R media di<strong>sk</strong> 4,7 GB: 734 Sk bez DPH<br />

DVS-RW470SD – DV-RW media di<strong>sk</strong> 4,7 GB: 1250 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: BaSys

Písacie stroje Brother<br />

Príchod poèítaèov a nástup textových editorov z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l pre písacie stroje ústup z bežnej výbavy kancelárie.<br />

Nevymizli však celkom, dnes vyrábané zariadenia sú nieèím medzi poèítaèom a klasickým písacím strojom. Využívajú<br />

sa predovšetkým pre kvalitnú klávesnicu, možnos realizácie viacerých kópií <strong>na</strong>raz, rozmery a hmotnos v porov<strong>na</strong>ní<br />

s kombináciou poèítaè – tlaèiareò. Výrobe takýchto zariadení sa venuje aj firma Brother.<br />

n Brother AX-410<br />

Brother AX-410 sa používa ako klasický písací stroj s<br />

rýchlos ou 13 z<strong>na</strong>kov za sekundu, prièom máte k dispozícii<br />

pokroèilé funkcie. Sem patrí hlavne mazanie<br />

nesprávne <strong>na</strong>písaných z<strong>na</strong>kov èi celého riadka. Mazanie<br />

sa vykonáva korekènou pá<strong>sk</strong>ou, prièom postaèuje presunú<br />

tlaèovú hlavu do pozície, ktorú chcete vymaza . AX-<br />

410 obsahuje jednoriadkovú pamä , preto ak mažete<br />

z<strong>na</strong>k z aktuálneho riadka, staèí zada všeobecný povel <strong>na</strong><br />

korekciu. Vymazanie je automatické, bez zásahu po-<br />

užívate¾a. Pokia¾ chcete vymaza z<strong>na</strong>k mimo aktuálneho<br />

riadka, musíte sa <strong>na</strong> príslušnú polohu <strong>na</strong>stavi<br />

a ruène zada z<strong>na</strong>k, ktorý chcete vymaza . Zaujímavá<br />

je aj funkcia <strong>na</strong> prehliadanie <strong>na</strong>písaného textu. Pokia¾ ju<br />

použijete, pri prestávkach medzi písaním sa papier automaticky<br />

vysunie do takej polohy, aby ste si <strong>na</strong>písaný text<br />

mohli pohodlne <strong>sk</strong>ontrolova . Ak zaènete písa , papier sa<br />

opä prestaví do polohy <strong>na</strong> pokraèovanie v texte.<br />

Pomocou kombinácie klávesov môžete urèova <strong>na</strong>stavenia<br />

formátov – <strong>na</strong>pr. ve¾kos papiera, riadkovanie,<br />

okraje písania, tabulátory, ale aj rozstup z<strong>na</strong>kov. Brother<br />

AX-410 umožòuje aj vymieòa šablónu klávesnice – <strong>na</strong><br />

výber je slovenèi<strong>na</strong>, èešti<strong>na</strong> a klávesnica symbolov. Pri<br />

písaní môžete použi automatické podèiarknutie textu<br />

(vrátane medzier) alebo tuèný text.<br />

V niektorých prípadoch, ako je <strong>na</strong>pr. centrovanie<br />

textu alebo zarovnávanie <strong>na</strong>pravo, písací stroj<br />

vypíše text až po zadaní celého riadka.<br />

n Brother AX-430<br />

Brother AX-430 je písací stroj kombinovaný s textovým<br />

editorom. Obsahuje jednoriadkový LCD displej <strong>na</strong> zobrazenie<br />

16 z<strong>na</strong>kov a textovú pamä . Pomocou tohto písacieho<br />

stroja môžete <strong>na</strong>raz vytlaèi originál a štyri kópie.<br />

V režime písacieho stroja je svojimi funkciami totožný so<br />

strojom AX-410, ale pri <strong>na</strong>stavovaní parametrov sa dá<br />

pohodlne využi displej.<br />

V prípade textového editora máte možnos <strong>na</strong>písaný<br />

text uschova , ne<strong>sk</strong>ôr ho editova a tlaèi . Napísaný text<br />

ostáva v pamäti prístroja bez sie ového <strong>na</strong>pájania minimálne<br />

5 rokov, prièom kapacita pamäte je 28 000 z<strong>na</strong>kov.<br />

Okrem toho si do pripraveného dokumentu môžete vloži<br />

z<strong>na</strong>èky. Tie vás rýchlo privedú <strong>na</strong> miesto, ktoré budete<br />

chcie zmeni (<strong>na</strong>pr. meno adresára, dátum). Takisto môžete<br />

uklada formáty dokumentov a formuláre.<br />

Pri editácii dokumentu sú k dispozícii funkcie <strong>na</strong><br />

vyh¾adanie a zámenu textu, kopírovanie, presúvanie i<br />

mazanie blokov textu. Pomocou tohto stroja môžete písa<br />

aj texty zarov<strong>na</strong>né <strong>na</strong> obidve strany, dokonca je tu funkcia<br />

<strong>na</strong> návrh rozdelenia slova. Špeciálne funkcie sú venované<br />

pohodlnej príprave ståpcov.<br />

Brother AX- 410<br />

Ce<strong>na</strong>: 4465 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Brother AX-430<br />

Ce<strong>na</strong>: 6820 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Ondrej Macko<br />

H A R D W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 47

H A R D W A R E<br />

48 PC REVUE 9/2001<br />

Voyett Space A<br />

Z oblasti poèítaèov v kategórii do<br />

30 000 Sk bez DPH sme zaradili<br />

do nášho priebežného testu<br />

osobných poèítaèov zariadenie<br />

od firmy Voyett. Výsledky zo<br />

stránky výkonu a pomeru výkonu<br />

a ceny sme porov<strong>na</strong>li s<br />

<strong>na</strong>jlepšími výsledkami z nášho<br />

testu uverejneného v PC REVUE<br />

è. 4/2001.<br />

Poèítaè bol zostavený v<br />

efektnej <strong>sk</strong>rinke s modrým pásom<br />

<strong>na</strong> prednom paneli. Nájdete<br />

tu zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, reset,<br />

ktorý je možné ovláda aj bez<br />

použitia nástroja, a bežné sig<strong>na</strong>lizaèné<br />

prvky. Výkon tohto<br />

poèítaèa ovplyvòuje hlavne výkonný<br />

procesor AMD Athlon<br />

1 GHz, kapacita RAM 256 MB a<br />

grafická karta od firmy nVidia.<br />

Nemôžeme sa preto èudova , že<br />

zo stránky výkonu tento poèítaè<br />

zí<strong>sk</strong>al pred <strong>sk</strong>upinou poèítaèov<br />

testovaných v aprílovom èísle<br />

z<strong>na</strong>èný ná<strong>sk</strong>ok.<br />

Základná do<strong>sk</strong>a od firmy QDI obsahuje bežnú výbavu<br />

portov – dva sériové, USB a PS/2 a jeden paralelný port.<br />

Základná do<strong>sk</strong>a obsahuje aj integrovanú zvukovú kartu a<br />

port Game. S rozširovaním poèítaèa o doplnkové karty<br />

nebudete ma problémy – nájdete tu vo¾ných pä portov<br />

PCI, jeden ISA a jeden port AMR. Pamä RAM bola dodaná<br />

v jedinom module, dva porty pre rozširujúce moduly<br />

RAM ostali ešte vo¾né.<br />

Poèítaè sme pri testovaní rozobrali a overili sme si, že<br />

všetky komponenty boli prichytené pevne. Rov<strong>na</strong>ko aj<br />

prepojovacie vodièe boli vzájomne zviazané a upevnené<br />

k <strong>sk</strong>rinke poèítaèa.<br />

Okrem uvedenej konfigurácie sa poèítaè dá objed<strong>na</strong> aj<br />

s operaèným systémom Linux. V tomto prípade dostanete<br />

aj balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií StarOffice, nástroje <strong>na</strong> prácu<br />

s hudobnými súbormi a obrázkami, vedenie domácich<br />

úètov, anglicko-sloven<strong>sk</strong>ý slovník a množstvo hier. V tomto<br />

prípade je ce<strong>na</strong> poèítaèa len 20 620 Sk bez DPH, èo je<br />

25 370 Sk aj s DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): pri dodávke operaèného systému Microsoft<br />

Windows 98 SK: 25 000 Sk<br />

Zapožièal: Voyett, Bratislava<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Ondrej Macko<br />

Zostava Levíèek K7 800 BRAVE SMART Voyett Voyett<br />

3800D TB 750 Space A<br />

SYSMark2000/Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] + 151 129 137184<br />

SYSMark2000/Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] + 161 135 140 186<br />

ZD Winstone 99/Business Winstone 2001 [<strong>sk</strong>óre] + 31,5 27,85 29,1 34,6<br />

Content Creation Winstone 2001 [<strong>sk</strong>óre] + 33,5 28,35 19,743,4<br />

ZD WinBench 99/Business Graphics WinMark 99 + 367353 353 447<br />

ZD WinBench 99/High-End Graphics WinMark 99 + 1050 1100 1020 1350<br />

ZD 3D WinBench 99/3D WinMark + 773 824 1050 992<br />

ZD WinBench 99/CPUmark 99 + 74,1 67,7 70,8 91,7<br />

ZD WinBench 99/FPU WinMark + 4340 4355 4090 5440<br />

ZD WinBench 99/Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] + 5720 4545 2280 5700<br />

ZD WinBench 99/High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] + 20550 13450 3925 13900<br />

SiSoftSandra 2001/priepustnos CPU [MB/s] + 394 429 409 396<br />

SiSoftSandra 2001/ priepustnos FPU [MB/s] + 431 505 473 428<br />

ZD WinBench 99/CD-ROM WinMark + 1440 1890 1070 1730<br />

Výkon celkovo + 199 190 164 227<br />

Výkon/Ce<strong>na</strong> - 665 682 688 906<br />

Tabu¾ka výsledkov<br />

REBRÍÈEK POÈÍTAÈOV NAD 30 000 SK BEZ DPH<br />

Zostava Testované Ce<strong>na</strong> Výkon Výkon/Ce<strong>na</strong> Poradie<br />

Voyett Space A PC Revue 9/2001 25 000 227906 1<br />

Voyett TB 750 PC Revue 4/2001 23 900 164 688 2<br />

BRAVE SMART 3800D PC Revue 4/2001 27 900 190 682 3<br />

Levíèek K7 800 PC Revue 4/2001 29 900 199 665 4

Microbook 825TU<br />

Spoloènos TS PRO má v aktuálnej ponuke notebookov<br />

Microbook model strednej kategórie, urèený <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e<br />

<strong>na</strong>sadenie. Microbook je typický notebook tejto<br />

kategórie: zodpovedá konceptu všetko v jednom, používate¾<br />

tak má neustále k dispozícii všetky komponenty<br />

(<strong>na</strong>jmä di<strong>sk</strong>ové zariadenia), pretože tie sú integrované.<br />

Grafický subsystém notebooku je založený <strong>na</strong> èipe<br />

SiS 630, ktorý ako videopamä využíva vyhradenú oblas<br />

operaènej pamäte (možno <strong>na</strong>stavi v rozsahu od 4<br />

do 64 MB), je vhodný nielen <strong>na</strong> prevádzku kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikácií, ale aj <strong>na</strong> prehrávanie videa. Navyše<br />

NEC MultiSync LCD1810X<br />

Spoloènos NEC patrí k popredným výrobcom nielen<br />

poèítaèov a notebookov, ale aj monitorov. Ob¾uba tohto<br />

typu monitorov má vzrastajúcu tendenciu a pomaly,<br />

ale isto sa <strong>na</strong> trh dostávajú aj LCD displeje s väèšími<br />

uhloprieèkami, schopné konkurova klasickým monitorom<br />

vyššej cenovej triedy.<br />

MultiSync LCD 1810X je zaujímavý nielen 18,1" uhloprieèkou<br />

a podporovaným rozlíšením (1024 × 1280), ale<br />

aj implementáciou digitálneho rozhrania slúžiaceho <strong>na</strong><br />

pripojenie monitora k poèítaèu. Keïže digitálnych rozhraní<br />

používaných <strong>na</strong> prepojenie monitora a poèítaèa je viacero<br />

(DVI-I, DVI-D a DFP), výrobcovia sa rozhodujú, ktoré<br />

z riešení podpori . Nový monitor NEC podporuje všetky<br />

rozhrania, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že disponuje iba digitálnym<br />

vstupom DVI-I a a<strong>na</strong>lógovým Mini D-SUB. Univerzálnos<br />

po<strong>sk</strong>ytujú monitoru dodané káble a volite¾né<br />

príslušenstvo. Štandardne je v dodávke kábel DVI-D, ktorý<br />

je pinovo kompatibilný s rozhraním DVI-I a je urèený<br />

<strong>na</strong> pripojenie digitálneho signálu z grafickej karty. Druhým<br />

štandardne dodávaným káblom je DVI-I/VGA, ktorý<br />

notebook je doplnený bohatou výbavou komunikaèným<br />

rozhraniami a portami umožòujúcimi pripojenie širokej<br />

palety periférnych zariadení. Je vybavený batériou<br />

NiMH s kapacitou 3800 mAh, èo po<strong>sk</strong>ytuje používate¾ovi<br />

aj pri absencii mikroprocesora podporujúceho<br />

úsporné technológie možnos pracova <strong>na</strong> batérie po<br />

dobu dlhšiu ako 1,5 hodiny. Notebook sa štandardne<br />

dodáva s operaèným systémom Windows ME a do výbavy<br />

patrí aj kožená taška <strong>na</strong> notebook a digitálny fotoaparát<br />

Microtek MN404.<br />

Charakteristika Microbook / 825TU<br />

Mikroprocesor Celeron 650 MHz<br />

Pamä štandardne/max. 64 / 256 MB<br />

Grafika SiS 630, AGP 4×<br />

Displej TFT / 12,1“<br />

Rozlíšenie 800 × 600<br />

Pevný di<strong>sk</strong> 5 GB<br />

CD-ROM / DVD Interná, 24×<br />

Di<strong>sk</strong>etová jednotka Interná<br />

PC Card 1×Type III, 2×Type II<br />

Porty PS/2, COM,LPT,<br />

Komunikaèné FIR, 10/100LAN, Modem<br />

Batéria Ni-MH / 3800 mAh<br />

Rozmery (mm) 315 × 260 × 40<br />

Hmotnos (kg) 3,3<br />

Ce<strong>na</strong> (bez/s Win) 46 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾ TS PRO<br />

umožòuje privedenie klasického a<strong>na</strong>lógového signálu <strong>na</strong><br />

DVI-I vstup monitora. Na pripojenie ku grafickej karte s<br />

výstupom DFP je potrebný adaptér DFP/DVI-D, ktorý však<br />

nie je súèas ou dodávky. A<strong>na</strong>lógový vstup <strong>na</strong> displeji<br />

umožòuje pripojenie monitora k druhému poèítaèu prostredníctvom<br />

štandardného rozhrania VGA, používate¾<br />

tak má možnos prepí<strong>na</strong> medzi dvoma zdrojmi signálu<br />

(tlaèidlo <strong>na</strong> prednom paneli).<br />

Špecialitou monitora je možnos zmeny „orientácie“<br />

pracovnej plochy. Ide vlastne o funkciu podobnú funkcii<br />

Pivot, známej z niektorých klasických monitorov,<br />

ktorá umožòuje otoèenie obrazu o 90°, èo ocenia <strong>na</strong>jmä<br />

používatelia z oblasti DTP. Na rozdiel od CRT monitorov<br />

zmenu orientácie pri modeli MultiSync LCD1810X je<br />

potrebné vyko<strong>na</strong> pri vypnutom monitore.<br />

Ovládanie monitora je realizované prostredníctvom<br />

ôsmich tlaèidiel umiestnených <strong>na</strong> prednom paneli a On<br />

Screen Menu, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje používate¾ovi možnos<br />

<strong>na</strong>stavi všetky potrebné parametre monitora, prièom<br />

jeho prostredie je dostatoène preh¾adné a logické.<br />

Charakteristika NEC / MultiSync LCD1810X<br />

Uhloprieèka 18,1"<br />

Rozmery obrazu 359 × 287<br />

Rozmer bodu 0,28 mm<br />

Svietivos 200 cd/m 2<br />

Kontrast 300:1<br />

Maximálne rozlíšenie 1280 × 1024<br />

Horizontál<strong>na</strong> frekvencia 31÷82 kHz<br />

Vertikál<strong>na</strong> frekvencia 56÷85 Hz<br />

Vstupy DVI-I, VGA<br />

Rozmery (mm) 454 × 462 × 218<br />

Hmotnos (kg) 8,4<br />

Ce<strong>na</strong> 111 100 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾ Ball<br />

H A R D W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 51

Sony DSC-P20<br />

Aj spoloènos Sony uviedla <strong>na</strong> náš trh<br />

model urèený širokému spektru používate¾ov,<br />

o ktorom sa bez preháòania dá<br />

poveda , že je „zhmotnením“ tohtoroèného<br />

trendu <strong>na</strong> trhu digitálnych fotoaparátov,<br />

ktorým sú „lacné“ modely.<br />

DODÁVKA. Sony podobne ako iné firmy<br />

dbá pri svojich prístrojoch <strong>na</strong> „štandardizované“<br />

príslušenstvo. V prípade <strong>na</strong>jlacnejšieho<br />

modelu však bada isté kompromisy.<br />

Na rozdiel od tradície totiž s týmto<br />

prístrojom zí<strong>sk</strong>ate iba kábel USB <strong>na</strong> pripojenie<br />

k poèítaèu, kartu Memory Stick s kapacitou<br />

4 MB a dvojicu alkalických batérií<br />

(1,5 V AA). V porov<strong>na</strong>ní s drahšími modelmi<br />

je „cite¾nou stratou“ <strong>na</strong>jmä neprítomnos<br />

akumulátora InfoLithium a <strong>na</strong>bíjaèky,<br />

oboje je však možné dokúpi ako volite¾né<br />

príslušenstvo. Programové vybavenie je rov-<br />

<strong>na</strong>ké ako pri iných prístrojoch tejto z<strong>na</strong>èky;<br />

<strong>na</strong> CD-ROM médiu nájdete MGI PhotoSuite,<br />

MGI VideoWave a ovládaè.<br />

KONŠTRUKCIA. Model koncepène vychádza<br />

z modelu DSC-P1, a to tak v oblasti<br />

dizajnu, ako aj ovládania. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že pri vývoji tohto modelu<br />

sa h¾adelo <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> predajnú cenu,<br />

neprekvapí implementácia CCD snímaèa s<br />

1,3 miliónom snímacích prvkov a implementácia<br />

pevného objektívu. Jeho implementácia<br />

priniesla aj drobnú zmenu v<br />

jeho ochrane. Kým predchodcovia majú<br />

objektív „výsuvný“ a po vypnutí prístroja<br />

je „vtiahnutý“ do jeho tela a chránený<br />

krytkou, <strong>na</strong> tomto prístroji slúži <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký<br />

úèel posuvná clo<strong>na</strong>, ovládaná<br />

manuálne. Prístroj teda disponuje optickým<br />

h¾adáèikom, ktorý vzh¾adom <strong>na</strong><br />

Výrobca / Typ Sony / DSC-P20<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> 42 / F4,5<br />

Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie 1 m / 20 cm / l<br />

Optický/digitálny zoom l / 2×, 4×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu Mechanicky<br />

Ble<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektor i / 4 / l<br />

Typ snímaèa/Poèet prvkov (v mil.) CCD / 1,3<br />

Rozlíšenia ×, × 768, 640 × 480, 320 × 240<br />

Stupne kompresie/bez kompresie / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou l / l<br />

LCD/výklopný/otoèný 1,5" / l / l<br />

Stavový displej l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD l / l / l / l<br />

Mikrofón l<br />

Rozmery (mm) 123 × 62 × 46<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami v gramoch) 180 / 230<br />

Preddefinované režimy expozície 4<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3<br />

Priorita Clony/Èasu/Nezávisle l / l / l<br />

Vyváženie bielej – preddefinované/ruène 4 / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotografovanie l<br />

Dávka s rôznou expozíciou l<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka) l<br />

Videoklipy/So zvukom l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 5×<br />

Špeciálne funkcie l<br />

Dodaná pamä /Typ média/Kapacita CFI / 16 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne) Alkalické / InfoLithium<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka l / v<br />

Káble USB<br />

Softvér MGI PhotoSuite, MGI VideoWave, ovládaè<br />

Iné –<br />

Sony DSC-P20 je typickým predstavite¾om<br />

<strong>na</strong>jlacnejšej kategórie digitálnych fotoaparátov,<br />

má pevný objektív a 1-megapixelový<br />

snímaè. Aj <strong>na</strong>priek tomu ponúka<br />

používate¾ovi dostatoèné spektrum funkcií,<br />

kvalitné fotografie, malé rozmery a<br />

nízku hmotnos .<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

použitý objektív nez<strong>na</strong>mená žiadnu komplikáciu.<br />

Dôsledkom „šetrenia“ je absencia<br />

videovýstupu, zvyèajného pri digitálnych<br />

prístrojoch, a tak jediným rozhraním<br />

je USB.<br />

OVLÁDANIE. Z funkèného h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

je tento prístroj úplne porov<strong>na</strong>te¾ný s klasickým<br />

kompaktom, podobné je aj ovládanie;<br />

v porov<strong>na</strong>ní s klasickým prístrojom<br />

rov<strong>na</strong>kej triedy však po<strong>sk</strong>ytuje viaceré<br />

možnosti. Rukolapným dôkazom je implementácia<br />

digitálneho zoomu (4×), ktorý<br />

je dobrou kompenzáciou „pevného“ objektívu,<br />

èi možnos sníma videosekvencie<br />

(tie však nie sú ozvuèené). Ovládanie prístroja<br />

aj menu sú prevzaté z predchádzajúcich<br />

modelov. Vïaka tomu je ovládanie<br />

prístroja dostatoène preh¾adné. Menu je<br />

èlenené logicky, k zvýšeniu orientácie používate¾a<br />

prispieva aj <strong>sk</strong>utoènos , že pri<br />

pohybe v òom ostáva „rozbalené“, i to,<br />

že <strong>na</strong> vyvolanie niektorých funkcií doò vôbec<br />

netreba vstupova (<strong>na</strong>stavenie ble<strong>sk</strong>u...).<br />

Toto riešenie bude vyhovova úplným<br />

zaèiatoèníkom, pretože im umožòuje<br />

exponova snímky bez nutnosti èoko¾vek<br />

<strong>na</strong>stavova . Z ovládacích prvkov je netradiène<br />

riešený prvok <strong>na</strong> ovládanie režimu<br />

makro a niekomu môže prekáža malý<br />

displej (iba 1,5"), ktorý je však aj vïaka<br />

farebnému menu dobre èitate¾ný. Ve¾mi<br />

príjemne ma fotoaparát prekvapil rýchlos<br />

ou spúšte, ktorá býva èastým problémom<br />

digitálnych fotoaparátov. Aj vïaka<br />

nej je riziko, že vám pri práci s týmto<br />

prístrojom ujde dôležitý moment, výrazne<br />

H A R D W A R E<br />

nižšie. Nepríjemnejšou stránkou prístroja<br />

je jeho pomalšie <strong>na</strong>biehanie po zapnutí,<br />

<strong>na</strong>vyše doba nie je vždy rov<strong>na</strong>ká. Naj<strong>sk</strong>ôr<br />

som si myslel, že je to spôsobené <strong>na</strong>bíjaním<br />

ble<strong>sk</strong>u (táto doba sa pohybuje v rozmedzí<br />

od troch do ôsmich sekúnd), <strong>na</strong>pokon<br />

sa mi závislos od zvoleného režimu<br />

nepodarilo dokáza .<br />

KVALITA SNÍMOK. Kvalita snímok<br />

exponovaných v bežných svetelných<br />

podmienkach je dobrá, rov<strong>na</strong>ko možno<br />

hodnoti snímky exponované pomocou<br />

ble<strong>sk</strong>u. Pri dodržaní bežných fotografických<br />

pravidiel po<strong>sk</strong>ytne tento prístroj<br />

používate¾ovi dostatoène kvalitné výstupy<br />

aj v tlaèenej podobe v bežnom fotografickom<br />

formáte.<br />

ZÁVER. Ak nepotrebujete tlaèené výstupy<br />

vo formáte väèšom, ako je bežný<br />

poh¾adnicový, a oželiete optický zoom,<br />

ponúkne vám „dvadsiatka“ pohotové<br />

fotografovanie s nieko¾kými režimami<br />

záz<strong>na</strong>mu za cenu, ktorá je v prípade<br />

z<strong>na</strong>èky Sony akceptovate¾ná ako lowend.<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> <strong>sk</strong>romné príslušenstvo<br />

by som potenciálnym záujemcom<br />

odporúèal dokúpenie pamä ovej karty s<br />

vyššou kapacitou a batérie InfoLithium<br />

s <strong>na</strong>bíjaèkou. Verte, táto investícia sa<br />

vám oplatí.<br />

Hodnotenie:<br />

J Digitálny zoom<br />

J Ovládanie<br />

L Štandardná dodávka<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 220 Sk (bez DPH) 17 490 Sk (s DPH)<br />

Zapožièal: Sony Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

9/2001 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic CF-X1<br />

n Notebook špecializovaný <strong>na</strong> spracovanie obrazu<br />

Spracovanie videozáberov z digitálnej videokamery pomocou<br />

poèítaèa sa stáva èoraz bežnejšou požiadavkou používate¾ov.<br />

Súvisí to s poklesom cien digitálnych videokamier<br />

a zá¾ubou ¾udí pripomí<strong>na</strong> si niektoré prežité chvíle.<br />

Spracovanie obrazu potom z<strong>na</strong>mená predovšetkým strih<br />

<strong>na</strong>toèených záberov a obohatenie výsledného videozáberu<br />

o niektoré efekty. Vytvorený film vo finálnej podobe je<br />

možné uloži <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> DVD médium, resp. prehra spä do<br />

digitálnej videokamery, pokia¾ túto funkciu podporuje.<br />

Jedným zo zariadení <strong>na</strong> takéto úèely je aj špecializovaný<br />

notebook Pa<strong>na</strong>sonic CF-X1. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa zatia¾<br />

bežne nepredáva. Cie¾om tohto predstavenia bude teda<br />

<strong>sk</strong>ôr charakterizova vývojový trend. Preto sme s týmto<br />

notebookom ani nerealizovali testy výkonnosti a zamerali<br />

sme sa výhradne <strong>na</strong> jeho špecializované funkcie. Notebook<br />

sme testovali spolu s digitálnou kamerou Pa<strong>na</strong>sonic<br />

NV-DS37EG. Tá umožòuje <strong>na</strong>hráva a ne<strong>sk</strong>ôr prehráva<br />

videozábery do nobetooku pomocou vysokorýchlostného<br />

digitálneho prepojenia, ako i uklada digitálne<br />

fotografie <strong>na</strong> SD kartu.<br />

ZÁKLADNÝ OPIS. V princípe je notebook doplnený<br />

o dodatoèné funkcie, vytvorené <strong>na</strong> pohodlné spracovanie<br />

obrazu. Ide o softvérový nástroj DV Capture for Video-<br />

Gift (<strong>na</strong> niektorých miestach oz<strong>na</strong>èovaný aj ako MotionDV<br />

Studio) a hardvérové vybavenie, ktoré zahrnuje èítaèku pamä<br />

ových kariet SD/Multimedia, dva porty FireWire (i.Link) a<br />

špeciálny manipulaèný mechanizmus, oz<strong>na</strong>èený ako Jog<br />

shuttle. Porty FireWire sú 4-pinové a je nevyhnutné použi<br />

zvláštny kábel <strong>na</strong> pripojenie kamery a notebooku. Jog<br />

shuttle predstavuje otoèný kruh, umiestnený okolo polohovacieho<br />

mechanizmu (trackball) a dvoch kruhových tlaèidiel.<br />

Pomocou prsta môžete otáèa Jog shuttle do obidvoch smerov,<br />

poèet otáèok nie je obmedzený. Jog shuttle tak slúži predovšetkým<br />

<strong>na</strong> jednoduchý posun medzi videozábermi. Návrhári<br />

notebooku sa pri konštrukcii zrejme inšpirovali <strong>sk</strong>utoèným<br />

strihacím zariadením, kde sa takýto mechanizmus èasto<br />

vy<strong>sk</strong>ytuje. V kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách, ako je <strong>na</strong>pr. MS<br />

Office, sa Jog shuttle dá využíva podobne ako kolie<strong>sk</strong>o myši<br />

– <strong>na</strong> rolovanie dokumentu, resp. <strong>na</strong>stavenie mierky poh¾adu.<br />

Súèas ou notebooku sú aj dva kvalitné reproduktory,<br />

subwoofer (v spodnej èasti notebooku) a DVD prehrávaè.<br />

V prednej èasti notebooku sa <strong>na</strong>chádzajú tlaèidlá, ktoré sa<br />

Motorola Timeport 250<br />

54 PC REVUE 9/2001<br />

používajú <strong>na</strong> riadenie prehrávania CD médií. Tieto médiá je<br />

možné v notebooku prehráva aj bez <strong>na</strong>štartovaného operaèného<br />

systému (vrátane stavu spania). Pritom je možné<br />

ovláda hlasitos prehrávania a vybera práve prehrávanú<br />

<strong>sk</strong>ladbu. V tejto èasti sa <strong>na</strong>chádza aj informaèný LCD displej<br />

<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu prehrávaných CD médií a LED displej <strong>na</strong><br />

zobrazenie prevádzkového stavu poèítaèa. V tejto èasti sú<br />

umiestnené aj LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu došlej pošty a èítanie<br />

údajov z SD/Multimedia kariet.<br />

Nad klávesnicou sa <strong>na</strong>chádzajú ïalšie tri špecializované<br />

tlaèidlá – prístup <strong>na</strong> pripojenú kameru, <strong>na</strong> internet a<br />

poštového klienta. Kvalita klávesnice umožòuje pohodlné<br />

písanie aj dlhších textov.<br />

SOFTVÉROVÉ SPRACOVANIE OBRAZU.<br />

Aplikácia DVD Capture for VideoGift umožòuje pri pripojení<br />

videokamery prenos <strong>na</strong>snímaných záberov do poèítaèa.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu je rozdelené <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

èastí, základom sú dva pruhy. Zábery prenášané z digitálnej<br />

kamery sa umiestòujú v hornom pruhu, prièom sa rozde¾ujú<br />

<strong>na</strong> menšie úseky. Tieto úseky sú charakterizované<br />

úvodným záberom, ich dåžku je možné používate¾<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>stavova<br />

. Toto rozdelenie u¾ahèuje ne<strong>sk</strong>orší strih záberov. Nasnímané<br />

úseky sa dajú ešte ïalej deli , resp. spája do väèších<br />

celkov. Základnou úlohou používate¾a je pripravi zo<br />

„surových“ sekvencií záberov usporiadaný film. Pri tejto<br />

úlohe sa výrazne využije spomí<strong>na</strong>ný Jog shuttle. Používate¾<br />

Tento mobilný telefón je urèený hlavne pre ma<strong>na</strong>žérov,<br />

ktorí ocenia jeho trojpásmovos , efektný vzh¾ad, prístup<br />

<strong>na</strong> internet, prehliadaè WAP a systém práce s <strong>na</strong>plánovanými<br />

stretnutiami.<br />

Displej s modrým podfarbením dokáže zobrazi šes<br />

riadkov textu (jeden pevný) alebo osem grafických<br />

ikon. Ovládanie je typické pre z<strong>na</strong>èku Motorola.<br />

Využívajú sa klávesy ako SmartKey, primárne urèený<br />

<strong>na</strong> rýchle vyh¾adávanie kontaktu, ïalej prístup do grafického<br />

menu, regulácia hlasitosti a prístup do hlasového<br />

záz<strong>na</strong>mníka. Novinkou je kurzorové tlaèidlo <strong>na</strong><br />

pohyb v smere hore – dole. Zaujímavý je spôsob využitia<br />

hlasového záz<strong>na</strong>mníka. Okrem toho, že si sem<br />

<strong>na</strong>hrávate vlastné poznámky, dá sa využi aj ako odkazová<br />

služba. Vtedy sa hovor nepresmeruje do odkazovej<br />

schránky u po<strong>sk</strong>ytovate¾a mobilnej komunikácie,<br />

ale <strong>na</strong> vlastný záz<strong>na</strong>mník. Výhodou je, že vypoèutie<br />

takéhoto odkazu vás nebude stá vôbec niè. Prirodzene,<br />

takýto spôsob funguje len vtedy, ak je telefón zapnutý<br />

a ste v mieste pokrytom signálom. Špecialitou je aj<br />

tzv. tichá odpoveï. Je to možnos prehratia 10-sekundového<br />

odkazu po stlaèení tlaèidla. Takto zí<strong>sk</strong>ate èas<br />

potom vyberá z prenesených sekvencií vybrané èasti do<br />

spodného pruhu, ktorý predstavuje výsledný film. Zábery sa<br />

dajú vybavi aj titulkami, k dispozícii je viacero efektov –<br />

prechod z jedného záberu do druhého, mozaikový obraz,<br />

stmievanie a pod.<br />

Ïalšou úlohou tohto softvéru je práca s digitálnymi<br />

fotografiami. Program umožòuje aj export vytvoreného<br />

filmu èi fotografie do vybraných súborov alebo ich <strong>na</strong>hranie<br />

do digitálnej videokamery.<br />

ÏALŠIA VÝBAVA. Notebook Pa<strong>na</strong>sonic CF-X1 je<br />

hardvérovo pripravený <strong>na</strong> prezentácie, spracovanie<br />

zvuku, komunikáciu pomocou a<strong>na</strong>lógového modemu a<br />

obsahuje ïalšie, dnes už štandardné porty. Špecialitou je<br />

možnos prenosu zvuku optickým káblom medzi notebookom<br />

a mechanikou minidi<strong>sk</strong>u alebo domácim kinom.<br />

Okrem aplikácie DVD Capture for VideoGift je súèas ou<br />

dodávky DVD prehrávaè WinDVD 2000. Notebook sa<br />

dodáva s operaèným systémom Microsoft Windows<br />

Millennium Edition so súborovým systémom FAT32.<br />

ZÁVER. Pa<strong>na</strong>sonic CF-X1 ukazuje možný smer vývoja<br />

notebookov urèených pre používate¾ov pracujúcich predovšetkým<br />

s videozábermi. Pritom priamo v dodávke<br />

obsahuje všetko podstatné <strong>na</strong> spracovanie obrazu. Ide<br />

hlavne o komplexnú softvérovú výbavu a špeciálny<br />

hardvér. Ovládaèe <strong>na</strong> digitálne kamery z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic<br />

sú <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u notebooku. Vyhotovenie notebooku<br />

je precízne a jeho veko odoláva aj drsnejšiemu zaobchádzaniu.<br />

Orientaèná ce<strong>na</strong>: 2500 GBP<br />

Zapožièal: Pa<strong>na</strong>sonic Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre<br />

Procesor: Intel Celeron 600 MHz<br />

Pamä RAM: 64 MB, max. 192 MB<br />

Grafická karta: ATI RAGE Mobility AGP/8 MB<br />

Kapacita pevného di<strong>sk</strong>u: 20 GB<br />

LCD obrazovka: TFT, aktív<strong>na</strong>, uhloprieèka 14,1 palca<br />

DVD-ROM: 8 × (CD-ROM 24× max)<br />

Sloty: PC Card 2× Type II, SD Memory Card/Multimedia Card<br />

Porty: paralelný, sériový, externá CRT a klávesnica, mikrofón, Audio Output,<br />

Line In, slúchadlá, optický zvukový výstup, S-video, 2× USB, 2× i.Link<br />

Batérie: Li-ion, 3000 mAh, výdrž pod¾a výrobcu: 2 hodiny, <strong>na</strong>bíjanie batérie<br />

4 hodiny pri zapnutom stave a 3 hodiny pri vypnutom stave notebooku<br />

Rozmery (š × h × v): 310 × 40 × 262 mm<br />

Hmotnos : 3 kg<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> porade <strong>na</strong> to, aby ste sa vzdialili a zodpovedali<br />

hovor. Pri <strong>na</strong>šom používaní sme kladne hodnotili<br />

vzh¾ad tohto telefónu a pokroèilé funkèné vybavenie.<br />

Výrobca by sa však mohol zamyslie <strong>na</strong>d úèelnos ou<br />

kombinácie podsvietenia – modrý displej a zelené klávesy<br />

pôsobia trochu rušivo.<br />

Technické parametre<br />

Rozmery (v × š × h): 130 × 46 × 23 mm<br />

Hmotnos : 97 g<br />

Typ akumulátora: Li-Ion, 500 mAh<br />

Doba pohotovosti: 40 ÷ 140 hodín<br />

Doba hovoru: 120 ÷ 180 minút<br />

Pásma GSM: 900/1800/1900 MHz<br />

Pamä tel. èísel <strong>na</strong> telefóne: 300<br />

Pamä SMS: 10<br />

Poèet zvonení: 12, z toho jedno editovate¾né, vibrácia<br />

Hry: 3<br />

Ïalšie funkcie: WAP, IrDA, spojenie <strong>na</strong> PC cez sériový kábel, hlasové<br />

vytáèanie èísel, rýchla vo¾ba èísel, dáta, fax, podpora slovenèiny<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 990 Sk s DPH (Globtel GSM)<br />

Zapožièal: Motorola

H A R D W A R E<br />

Toshiba Satellite 2800-600<br />

Zaèiatkom leta sa spoloènosti Intel podarilo zvýši objemy<br />

dodávok 1 GHz verzií mikroprocesorov Pentium III<br />

urèených pre notebooky. To z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo výrazné rozšírenie<br />

ponuky notebookov s týmto typom mikroprocesora.<br />

V prípade Toshiby aj vstup <strong>na</strong>jvýkonnejšieho mikroprocesora<br />

do modelového radu Satellite, ktorý je urèený<br />

bežným používate¾om mobilných poèítaèov.<br />

Satellite 2800-600 po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon nielen pre<br />

kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie, ale aj <strong>na</strong> spracovanie videa èi pre<br />

3D aplikácie. Batéria ponúka takmer tri hodiny práce v<br />

teréne, k dispozícii máte DVD mechaniku s možnos ou<br />

<strong>na</strong>pa¾ova CD-R i CD-RW médiá.<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

56 PC REVUE 9/2001<br />

KONFIGURÁCIA A DIZAJN. Okrem už spomenutého<br />

mikroprocesora Pentium III, taktovaného <strong>na</strong> frekvencii<br />

1 GHz, podporujúceho technológiu SpeedStep, prekvapila<br />

kapacita pamäte, ktorá je už v základnej verzii<br />

256 MB, ktorú možno rozšíri <strong>na</strong> 512 MB. Keïže Satellite<br />

patrí k notebookom vychádzajúcim z koncepcie všetko<br />

v jednom, di<strong>sk</strong>ový subsystém obsahuje všetky tri zvyèajné<br />

komponenty, pevný di<strong>sk</strong> (s kapacitou 30 GB), 3,5"<br />

di<strong>sk</strong>etovú mechaniku a mechaniku kombo drive, ktorá<br />

je kombináciou CD-ROM, DVD a CD-RW mechaniky.<br />

Doslova lahôdkou je grafický subsystém, ktorý je pri<br />

tomto modeli založený <strong>na</strong> èipe nVidia GeForce2Go, ten<br />

je doplnený 16 MB videopamäte a 15" TFT displejom.<br />

Tento dvojzáprah pracuje štandardne v rozlíšení 1024<br />

× 768. V prípade pripojenia k externému monitoru si<br />

môžete dopria rozlíšenie až 1600 × 1200 pri 16-bitovej<br />

farebnej håbke. Samozrejmos ou je podpora súèasného<br />

zobrazenia a implementácia VGA i videovýstupu.<br />

Komunikaèné schopnosti nového modelu sú štandardné,<br />

56 kb modem (homologizovaný <strong>na</strong> použitie aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u) a sie ový adaptér 10/100 Ethernet sú dnes<br />

nevyhnutnos ou. Napájanie notebooku je realizované<br />

lítiovo-iónovým akumulátorom, ktorého kapacita je<br />

4000 mAh, alebo sie ovým adaptérom, ktorý pracuje aj<br />

ako <strong>na</strong>bíjaèka. V oblasti rozhraní je Satellite 2800-600<br />

vybavený v zhode s filozofiou tohto radu notebookov.<br />

Aj z poh¾adu dizajnu je novinka verná tradíciám tohto<br />

modelového radu. Domi<strong>na</strong>ntný je 15" aktívny displej, v<br />

ktorého kåbe sú umiestnené sig<strong>na</strong>lizaèné LED diódy indikujúce<br />

pripojenie sie ového adaptéra, zapnutie prístroja, stav<br />

batérie, èinnos HDD, èinnos CD alebo di<strong>sk</strong>etovej mechaniky.<br />

Reproduktory sú umiestnené pod displejom, subwoofer<br />

v prednej hrane notebooku. Okrem bežných kláve-<br />

sov a Accu Pointu (nový názov pre tradièný trackpoint,<br />

doplnený štvoricou tlaèidiel) je tesne <strong>na</strong>d klávesnicou pridaných<br />

šes tlaèidiel, prvé je urèené <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie DVD prehrávaèa<br />

alebo digitálneho prehrávaèa záz<strong>na</strong>mov, štvorica<br />

<strong>na</strong> ovládanie DVD mechaniky a posledným je ovládané<br />

zaradenie korekcie subwoofera. V ¾avej boènej strane je<br />

zabudovaný regulátor hlasitosti, konektory <strong>na</strong> pripojenie<br />

slúchadiel, mikrofónu, konektor videovýstupu a kombo<br />

mechanika, pod ktorou sa <strong>sk</strong>rýva slot èítaèky pamä ových<br />

kariet Smart Media. Na zadnom paneli sú konektory <strong>na</strong>pájania,<br />

PS/2, dvojica USB, i.Link (IEEE1394), telefónnej linky,<br />

LAN, VGA a paralelného portu. Na pravom boku prístroja je<br />

Kensington, ktorý okrem štandardného pripevnenia notebooku<br />

k pracovnému stolu umožòuje aj „uzamknutie“<br />

kariet PC Card vložených v notebooku, di<strong>sk</strong>etová jednotka a<br />

tlaèidlo reset.<br />

Softvérová výbava zahàòa operaèný systém Windows<br />

ME, samozrejmos ou je CD-ROM s ovládaèmi a utilitami,<br />

spomedzi ktorých je možné za <strong>na</strong>dštandardnú oz<strong>na</strong>èi<br />

Toshiba Hiber<strong>na</strong>tion Utility. Na ïalšom nosièi je kancelár<strong>sk</strong>y<br />

balík MS Works Suite 2000 obsahujúci update <strong>na</strong><br />

verziu 2001, nechýba ani Win DVD, McAfee Virus Scan a<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> použitie mechaniky Combo Drive je možné<br />

za samozrejmos považova doplnenie programového<br />

vybavenia o programy Easy CD Creator a DirectCD.<br />

OPÄ ZOPÁR NOVINIEK. Pri recenzii Tecry<br />

sme si všimli nieko¾ko noviniek. Viaceré z nich sa objavi-

li aj v novom modeli Satellite (mikroprocesor,<br />

kombo drive). Hoci sa <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad zdá, že niè viac už sa prida nedalo,<br />

opak je pravdou. Notebook disponuje<br />

dvojicou portov USB a úplnú premiéru v<br />

notebookoch má implementácia èítaèky<br />

pamä ových kariet. S oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že Toshiba vo svojich digitálnych<br />

fotoaparátoch (aj tie táto spoloènos vyrába,<br />

i keï u nás je ich dostupnos problematická)<br />

ako záz<strong>na</strong>mové médium využíva<br />

karty Smart Media, u nás známe <strong>na</strong>jmä<br />

vïaka spoloènosti Olympus, neprekvapí,<br />

že èítaèka podporuje práve tento typ<br />

kariet. Satellite 2800-600 je prvým notebookom<br />

od Toshiby s implementovaným<br />

portom IEEE1394 (Fire Wire, i.Link), prostredníctvom<br />

ktorého môžete k notebooku<br />

pripoji <strong>na</strong>príklad videokameru. Nedá<br />

mi ešte raz nespomenú implementáciu<br />

grafického adaptéra <strong>na</strong> báze èipu Ge-<br />

Force2Go, ktorý koneène prináša aj do<br />

notebookov 3D výkon, porov<strong>na</strong>te¾ný s<br />

de<strong>sk</strong>topmi. Pochopite¾ne, nárast grafického<br />

výkonu je badate¾ný aj v oblasti<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych a „obyèajných“ grafických<br />

aplikácií, ale o tom o pár riadkov ïalej.<br />

TESTY. Zostava testov, ktorými prechádzajú<br />

všetky v <strong>na</strong>šej redakcii testované<br />

notebooky, je stabilná, <strong>na</strong>vyše už pri<br />

teste Tecry 8200E (PC REVUE è. 7/2001)<br />

sme použili porov<strong>na</strong>nie s výkonným stolným<br />

poèítaèom. V prípade novinky sme<br />

toto atraktívne porov<strong>na</strong>nie zopakovali.<br />

Navyše sme sa od tohto èísla PC REVUE<br />

rozhodli pre ïalšiu výz<strong>na</strong>mnú zmenu,<br />

odteraz v každom èísle nájdete priebežný<br />

rebríèek <strong>na</strong>mi testovaných notebookov.<br />

Teraz sa sústreïme <strong>na</strong> výkonnos notebooku,<br />

ktorá je <strong>na</strong>ozaj úctyhodná a v<br />

niektorých oh¾adoch (<strong>na</strong>jmä grafický a 3D<br />

výkon) prekonáva aj doteraz vedúcu<br />

Tecru. Tak èi o<strong>na</strong>k, v porov<strong>na</strong>ní s de<strong>sk</strong>topmi<br />

však ešte istý hendikep bada (pozri<br />

porov<strong>na</strong>nie v tabu¾ke). Príèinou zaostávania<br />

je <strong>sk</strong>utoènos , že pokia¾ pri de<strong>sk</strong>topoch<br />

sa bežne využíva zbernica taktovaná<br />

<strong>na</strong> 133 MHz, pri notebookoch je tento<br />

parameter o tretinu horší a takt zbernice<br />

je iba 100 MHz. Práve systémová zbernica<br />

je teda „úzkym“ hrdlom, ktoré bráni note-<br />

REBRÍÈEK HIGH-END NOTEBOOKOV<br />

Z<strong>na</strong>èka Toshiba HP Toshiba Acer HP Výkonné PC<br />

Typ Satellite OmniBook Tecra TravelMate OmniBook Priemer TOP5<br />

2800-600 6000 8200E 739TLV 6000<br />

Testované v PC REVUE 9/2001 9/2001 7/2001 6/2001 3/2001 7/2001<br />

Business Winstone 2001 25,8 33,1 36,3 29,1 27,0 36,4<br />

Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 2860 5660 3930 4010 2770 7282<br />

Busines Graphics WinMark 99 280 223 237204 187410<br />

High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 10900 13800 9920 10800 10100 23960<br />

High-End Graphics WinMark 1120 692 701 610 570 1294<br />

WinBench 99 CPUmark 83,4 85,5 84,3 73,5 64,0 100<br />

WinBench 99 FPUmark 5290 5310 5320 4510 3710 5842<br />

Content Creation Winstone 2001 43,1 33,739,8 28,1 25,0 45,6<br />

3D WinMark 99 889 273 305 298 203 978<br />

CD-ROM WinMark 99 1320 1305 1220 1420 1305 1494<br />

SYSmark 2000 (rating) 208 179 201 151 138<br />

SYSmark – Internet Content Creation 207172 208 164 147209,8<br />

SYSmark – Office Productivity 210 185 176 142 131 211,8<br />

Index 173.9 152.8 157.1 132.7 117.4<br />

1 3 2 4 5<br />

bookom dosiahnu výkon <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej<br />

úrovni, ako je to pri de<strong>sk</strong>topoch. Tým, kto<br />

túto situáciu spôsobil, je Intel, ktorý zatia¾<br />

nevyrába mikroprocesory pre notebooky,<br />

ktoré by podporovali 133 MHz zbernicu.<br />

Uvidíme, ako to bude v budúcnosti. Intel<br />

už v minulosti podobný problém riešil,<br />

keï ponúkal výrobcom notebookov 66<br />

MHz architektúru a tvrdil, že prechod <strong>na</strong><br />

100 MHz by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l dramatický nárast<br />

spotreby a zníženie dåžky práce <strong>na</strong> batérie.<br />

Vtedy výrobcom notebookov pomohla<br />

spoloènos AMD, ktorá uviedla mobilné<br />

verzie mikroprocesorov K6 so 100 MHz<br />

zbernicou. Aj vïaka tomuto kroku sa<br />

<strong>na</strong>pokon uvedenie intelov<strong>sk</strong>ých mikroprocesorov<br />

so 100 MHz zbernicou urýchlilo<br />

takmer o štvr roka. Uvidíme, ako dlho to<br />

potrvá tentoraz.<br />

ZÁVER. Tak ma opä raz dostali... To je<br />

asi <strong>na</strong>jvýstižnejšie hodnotenie mojich<br />

pocitov pri poh¾ade <strong>na</strong> konfiguráciu i<br />

výkon tohto notebooku. Modelový rad<br />

Satellite bol totiž v Toshibe vždy ponímaný<br />

ako low-entry, teda rad urèený pre<br />

menej nároèných používate¾ov z domácností<br />

i kancelárií. Pochopite¾ne, táto<br />

„šabló<strong>na</strong>“ <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu nikdy ve¾mi<br />

nezodpovedala <strong>sk</strong>utoènosti (ko¾kí z vás<br />

majú doma notebook?). Pozíciu jednotlivých<br />

modelových radov však výrobcovia<br />

celkom zrete¾ne diferencujú. Toshiba<br />

ponúka <strong>na</strong>d týmto radom ešte dva rady<br />

Satellite Pro a Tecra, urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

vo firmách (Satellite Pro). Medzi nimi a<br />

Satellite bol vždy badate¾ný výkonnostný i<br />

cenový odstup. Po uvedení tohto modelu<br />

spomí<strong>na</strong>né argumenty prestávajú plati , a<br />

tak èrtami, ktoré dnes odlišujú high-end<br />

notebooky od nižších modelov, sú <strong>sk</strong>ôr<br />

možnosti rozšírenia, doplnková výbava a<br />

hmotnos . Na Satellite by ste márne<br />

h¾adali možnos pripojenia docking station<br />

èi možnos výmeny di<strong>sk</strong>ových<br />

mechaník. To sú výsady vyšších radov,<br />

rov<strong>na</strong>ko ako nižšia hmotnos . Pravdepodobne<br />

sa tak <strong>sk</strong>oro v nižšej kategórii<br />

nedoèkáme ani implementácie bezdrôtových<br />

sie ových adaptérov. Ak sa však bez<br />

spomenutých „fajnovostí“ zaobídete, do-<br />

stanete notebook, ktorý je od výkonného<br />

de<strong>sk</strong>topu z výkonnostnej stránky <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie.<br />

Pri porovnávaní s de<strong>sk</strong>topom<br />

pritom netreba zabudnú <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos ,<br />

že notebook obsahuje displej, je nezávislý<br />

od <strong>na</strong>pájania z rozvodnej siete (teda èiastoène...)<br />

a disponuje nieko¾kými doplnkami,<br />

za ktoré si pri de<strong>sk</strong>tope „priplatíte“<br />

(IEEE1394, èítaèka Smart Memory).<br />

Výkonnostný posun je <strong>na</strong>jmä dôsledkom<br />

integrácie èipu GeForce2Go, prièom<br />

<strong>na</strong>jviac možno jeho prínos oceni v oblasti<br />

3D grafiky. Výkonnostná úroveò<br />

tohto modelu Satellite je v danej oblasti<br />

zatia¾ unikát<strong>na</strong>. Ako však vraví klasik, niè<br />

netrvá veène a v èase, keï budete tieto<br />

riadky èíta , budú pravdepodobne <strong>na</strong><br />

trhu aj ïalšie notebooky s týmto typom<br />

grafiky.<br />

Hodnotenie:<br />

J Grafický výkon<br />

J DVD / CD-RW mechanika<br />

J Èítaèka kariet Smart Media<br />

Ce<strong>na</strong>: 159 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Procesor: Intel Pentium III 1 GHz<br />

Kapacita RAM: 256 MB, maximum 512 MB<br />

Pevný di<strong>sk</strong>: 30 GB<br />

Displej: 15“ TFT<br />

Grafický subsystém: GeForce2Go, VGA výstup, kompozitný<br />

videovýstup<br />

Modem: V.90<br />

Batéria: LiIon, 4000 mAh<br />

Zvukový subsystém: SB kompatibilný s podporou pre<br />

3D zvuk, reproduktory so subwooferom<br />

Combo drive: 6× DVD, 4× CD RW, 24× CD-ROM<br />

Ïalšie: ethernetový adaptér 10/100, IEEE1394,<br />

Smart Media<br />

Rozmery: 328 × 277 × 44 mm<br />

Hmotnos : 3,5 kg (vrátane batérie, FDD a DVD)<br />

H A R D W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Omnibook 6000<br />

Zástupcu tohto modelového radu sme už tento rok mali<br />

možnos testova , recenziu modelu F2184W ste si mohli<br />

preèíta v PC REVUE è. 3/2001. Modely notebookov sa<br />

však menia vo vysokom tempe, a tak neèudo, že aj spoloènos<br />

Hewlett-Packard inovovala svoj <strong>na</strong>jvyšší rad.<br />

V súèasnosti <strong>na</strong>jvýkonnejším modelom v tomto rade je<br />

F2202K.<br />

Pozrite sa prostredníctvom <strong>na</strong>šej recenzie, aké novinky<br />

prináša a <strong>na</strong>jmä ako je <strong>na</strong> tom z výkonnostnej stránky.<br />

DIZAJN A KONFIGURÁCIA. Keïže už <strong>na</strong> zaèiatku<br />

sme uviedli, že zástupcu tohto modelového radu<br />

sme už testovali a koncepcia modelu sa nezmenila, platí<br />

o jeho dizajne doslova všetko, èo už bolo <strong>na</strong>písané.<br />

Z pochopite¾ných dôvodov sa teda <strong>na</strong> tomto mieste<br />

sústredíme <strong>na</strong> zmeny v konfigurácii nového modelu.<br />

V prvom rade bol do notebooku implementovaný <strong>na</strong>jvý-<br />

HP OmniBook 6000 F2202W je klasickým predstavite¾om<br />

výkonných notebookov, ponúka používate¾ovi vysoký<br />

výkon <strong>na</strong>jmä v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách. Ten v kombinácii<br />

s prepracovaným dizajnom, systémom doplnkov,<br />

bohatou softvérovou výbavou a dostatoènou dåžkou práce<br />

<strong>na</strong> batérie uspokojí nároèných používate¾ov zo špièky<br />

firemnej hierarchie.<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

58 PC REVUE 9/2001<br />

konnejší z radu notebookových mikroprocesorov Intel<br />

Pentium III pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 1 GHz, ktorý, samozrejme,<br />

disponuje podporou technológie SpeedStep. V štandardnej<br />

výbave notebooku je 128 MB pamäte a používate¾<br />

ju môže rozšíri maximálne <strong>na</strong> dvojnásobok (512 MB).<br />

Na mieste grafického adaptéra k zmene nedošlo, aj tento<br />

model sa spolieha <strong>na</strong> èip ATI Mobility M1, ktorý je doplnený<br />

8 MB videopamäte. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim<br />

modelom má však novinka priestrannejší 15,1" TFT<br />

displej, ktorý podporuje rozlíšenie 1400 × 1050 bodov.<br />

Samozrejmos ou je podpora zobrazovania aj <strong>na</strong> externom<br />

monitore, kde si môžete dopria rozlíšenie až 1600 ×<br />

1200 pri 16-bitovej farebnej håbke. V súlade s predchádzajúcim<br />

oznámením sa tento model doèkal integrácie videovýstupu<br />

(S-video), vïaka ktorému sa zvýšili možnosti<br />

pripojenia notebooku k zobrazovacím zariadeniam, èo<br />

ocenia <strong>na</strong>jmä používatelia, ktorí si <strong>na</strong> notebooku radi<br />

pozrú DVD film <strong>na</strong> väèšom zobrazovacom zariadení.<br />

Ïalšia zme<strong>na</strong> sa dotkla di<strong>sk</strong>ového subsystému. Notebook<br />

disponuje rov<strong>na</strong>ko ako predchodca pevným di<strong>sk</strong>om, DVD<br />

mechanikou a di<strong>sk</strong>etovou jednotkou, zvýšená však bola<br />

kapacita pevného di<strong>sk</strong>u, ktorý má 30 GB (pôvodne 20 GB).<br />

Mechaniky DVD aj di<strong>sk</strong>etová sú koncipované ako výmenné<br />

a v tele notebooku môže by integrovaná iba jed<strong>na</strong> z<br />

nich. V prípade, že je to DVD mechanika, má používate¾<br />

možnos pripoji di<strong>sk</strong>etovú jednotku prostredníctvom<br />

paralelného portu.<br />

Všetky ostatné prvky systému, èi už ide o rozhrania,<br />

alebo implementáciu sie ového adaptéra, modemu, <strong>na</strong>pájania<br />

a doplnkov, ostali zachované. Rov<strong>na</strong>ko aj softvérová<br />

výbava, ktorá bola pri testovanom modeli založená <strong>na</strong><br />

operaènom systéme Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l.<br />

PRÍSLUŠENSTVO. Ani v tejto oblasti nedošlo k<br />

zmenám a používatelia aj v prípade tohto modelu môžu<br />

využíva rov<strong>na</strong>kú paletu doplnkov a rozširujúcich modulov<br />

ako pri predchádzajúcom modeli.<br />

VÝKON. Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade druhého z notebookov,<br />

ktorého recenziu uvádzame v tomto èísle, nájdete<br />

hodnoty <strong>na</strong>merané prostredníctvom jednotlivých<br />

benchmarkov v tabu¾ke, v ktorej sú pre porov<strong>na</strong>nie aj<br />

hodnoty ostatných výkonných notebookov a výkon<br />

„priemerne výkonného“ de<strong>sk</strong>topu. Pri poh¾ade <strong>na</strong> výsledky<br />

je zrejmé, že notebooky v ostatnom èase výz<strong>na</strong>mne<br />

zvýšili svoju výkonnos . Prednos ou OmniBooku je výkonný<br />

di<strong>sk</strong>ový subsystém, za ktorým trošku zaostáva grafický<br />

subsystém, èip od ATI už nie je <strong>na</strong>jvýkonnejším.<br />

ZÁVER. HP OmniBook je urèený <strong>na</strong>jmä pre používate¾ov<br />

preferujúcich výkonný notebook s priestranným<br />

displejom, ktorí ocenia možnosti ponúkané doplnkovým<br />

príslušenstvom. V tomto oh¾ade ide o klasický high-end<br />

notebook, ktorý je výkonnostne porov<strong>na</strong>te¾ný aj s highend<br />

de<strong>sk</strong>topmi. Keïže tento model nie je urèený bežnému<br />

používate¾ovi, neprekvapí ani jeho ce<strong>na</strong>, špièkový model<br />

však nikdy nie je lacný.<br />

Hodnotenie:<br />

J Výkon<br />

J Kombinácia polohovacích zariadení<br />

J Hmotnos<br />

Ce<strong>na</strong>: 139 900 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Asbis Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Procesor: Intel Pentium III 1 GHz<br />

Kapacita RAM: 128 MB, maximum 512 MB<br />

Pevný di<strong>sk</strong>: 30 GB<br />

Displej: 15,1“ TFT<br />

Grafický subsystém: ATI Mobility M1, VGA výstup, S-Video výstup<br />

Modem: V.90<br />

Batéria: LiIon, 4000 mAh<br />

Zvukový subsystém: SB kompatibilný s podporou pre 3D zvuk, reproduktory<br />

so subwooferom<br />

DVD-ROM: 8×<br />

Ïalšie: ethernetový adaptér 10/100<br />

Rozmery: 325 × 261 × 32 mm<br />

Hmotnos : 2,9 kg (vrátane batérie a DVD)

HP OfficeJet v40 a HP PSC 750<br />

Multifunkèné zariadenia predstavujú pre používate¾a<br />

kombináciu viacerých prístrojov, <strong>na</strong>jèastejšie ide o tlaèiareò,<br />

kopírovací stroj a <strong>sk</strong>ener. Multifunkèné zariadenie<br />

prináša výhodu v tom, že oproti kombinácii samostatných<br />

prístrojov šetrí priestor, zjednodušuje obsluhu, prináša<br />

úsporu prepojovacích a <strong>na</strong>pájacích káblov, jednotný<br />

spotrebný materiál a výsledná predajná ce<strong>na</strong> je nižšia<br />

ako výsledná suma za jednotlivé prístroje. Na druhej strane<br />

multifunkèné zariadenie sa vám neoplatí, ak niektorú<br />

z ponúkaných funkcií používate zriedka alebo vôbec nie.<br />

V tomto èlánku predstavíme dva modely multifunkèných<br />

zariadení. HP OfficeJet v40 predstavuje kombináciu štyroch<br />

prístrojov: tlaèiareò, kopírovací stroj, <strong>sk</strong>ener a fax;<br />

HP PSC 750 je kombináciou tlaèiarne, kopírovacieho stroja<br />

a <strong>sk</strong>enera.<br />

n HP OfficeJet v40<br />

Ide o zariadenie, ktoré <strong>na</strong>priek tomu, že v sebe integruje<br />

štyri prístroje, nezaberie ve¾a miesta. Výrobca uvádza<br />

ako koneèného zákazníka predovšetkým domáceho<br />

používate¾a. Ide o ¾udí, ktorí si berú prácu domov, alebo<br />

používate¾ov, ktorí svoju hlavnú prácu vykonávajú doma.<br />

Domnievame sa, že <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u nájde uplatnenie <strong>sk</strong>ôr v<br />

menších a stredných firmách.<br />

Základom tohto zariadenia je tlaèiareò HP De<strong>sk</strong>Jet<br />

radu 900 – ide teda o podporu technológie HP PhotoREt<br />

III. Zároveò si tlaèiareò dokáže realizova kalibráciu bez<br />

zásahu používate¾a, keïže sa vytlaèený vzor kontroluje<br />

pomocou ultrafialového lúèa. Tlaèové kazety obsahujú<br />

integrovaný zásobník <strong>na</strong> atrament a tlaèovú hlavu,<br />

používa sa samostatná kazeta <strong>na</strong> èiernu farbu a samostatná<br />

kazeta pre ostatné farby (purpurová, žltá a azúrová<br />

sú integrované v spoloènej kazete a nie je možné ich<br />

vymieòa samostatne).<br />

Z dôvodu úspory priestoru v prípade OfficeJet v40 je<br />

zabudovaný <strong>sk</strong>ener priechodový. Z<strong>na</strong>mená to, že do <strong>sk</strong>enera<br />

vložíte hárok papiera a ten sa pohybuje okolo <strong>sk</strong>enovacej<br />

hlavy. Treba si uvedomi , že takýmto typom <strong>sk</strong>enera<br />

nebude možné <strong>sk</strong>enova materiály z viazaných<br />

predlôh – knihy, èasopisu a pod. (pokia¾ ich, pravdaže,<br />

nevytrhnete). Na druhej strane je OfficeJet v40 vybavený<br />

automatickým podávaèom, a preto môžete <strong>na</strong>raz kopíro-<br />

va alebo <strong>sk</strong>enova 20 hárkov papiera bez toho, aby ste sa<br />

museli o papier zvláš stara .<br />

Výrobca pri tomto zariadení kládol dôraz <strong>na</strong> jednoduchos<br />

ovládania. Zabudovaný softvér sa pritom <strong>na</strong>štartuje<br />

okamžite po vložení hárka papiera do podávaèa. Na obrazovke<br />

vznikne dialógové okno pod¾a obrázka. Používate¾ si<br />

potom vyberá, èo sa má s originálom realizova . Môže ho<br />

kopírova , <strong>sk</strong>enova , odfaxova alebo posla elektronickou<br />

poštou. V prípade <strong>sk</strong>enovania vyberá ïalej aplikáciu, do<br />

ktorej sa má výsledný súbor umiestni . Môže ís o HP<br />

ImageEditor (súèas inštalaèného programu zariadenia),<br />

program OCR (IRIS vrátane podpory sloven<strong>sk</strong>ého textu)<br />

alebo <strong>na</strong>inštalované aplikácie od tretích strán (<strong>na</strong>pr.<br />

Microsoft Word, Photoshop a pod.).<br />

Pokia¾ chcete originál odfaxova , vyberiete faxové<br />

èíslo partnera a režim prenosu (standard, fine, super<br />

fine). Treba upozorni , že OfficeJet v40 podporuje aj<br />

faxový prenos farebného materiálu. Podmienkou, prirodzene,<br />

je, že aj partner<strong>sk</strong>á stanica <strong>na</strong> druhej strane musí<br />

používa zariadenie s podporu farebného faxu. Posiela<br />

dokumenty pomocou faxu môžete buï použitím predného<br />

panela, alebo vo forme poèítaèového faxu (vyberie<br />

sa príslušný ovládaè, ktorý umožòuje zadanie údajov <strong>na</strong><br />

prenos faxu).<br />

V prípade prenosu originálu pomocou elektronickej<br />

pošty sa <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované súbory ukladajú ako súbory typu<br />

H A R D W A R E<br />

.jpg do predvoleného klienta elektronickej pošty. V<br />

tomto prípade zodpovedá jednému hárku jeden samostatný<br />

súbor. Pri <strong>na</strong>šich testoch sme používali prenos<br />

èiernobielych a farebných dokumentov a ve¾kos vložených<br />

príloh dosahovala od 200 do 300 KB.<br />

OfficeJet v40 umožòuje vykonáva niektoré funkcie aj<br />

bez pripojeného poèítaèa. Napríklad môžete bez poèítaèa<br />

kopírova alebo faxova dokumenty. Prirodzene, <strong>sk</strong>enova<br />

a tlaèi bez poèítaèa nie je možné, v prvom prípade<br />

vlastne nie je kam uloži údaje a v druhom zase údaje<br />

nemajú odkia¾ prís . Niektoré èinnosti môžete <strong>na</strong>vyše<br />

vykonáva súèasne – pri tlaèi môžete <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>enova<br />

alebo posiela faxové dokumenty.<br />

TESTOVANIE. Zariadenie sme používali pri bežnej<br />

prevádzke. Pochvalu si zaslúži spôsob spracovania softvérového<br />

vybavenia, ktoré automaticky ponúka niektorú<br />

operáciu s papierom hneï po jeho vložení do vstupného<br />

zásobníka. Ovládanie zjednodušuje aj zabudovaný LCD<br />

displej, ktorý informuje o <strong>na</strong>stavení a aktuálnej kópii.<br />

Škoda, že pri tlaèi sa <strong>na</strong> tomto displeji nezobrazujú bližšie<br />

informácie – hlavne aktuálne tlaèená stra<strong>na</strong>.<br />

Zabudovaný OCR softvér IRIS podporuje z<strong>na</strong>ky zo sloven<strong>sk</strong>ej<br />

abecedy. Zabudovaný softvér umožòuje aj priamy prenos<br />

textu alebo obrázkov z <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohy do programov<br />

od tretích strán. Skúšali sme prenies z <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej<br />

predlohy obrázky i text priamym presunutím do programu<br />

Microsoft Word. S prenosom obrázkov nie sú žiadne problémy,<br />

ale prenos textu v tomto prípade nepodporuje z<strong>na</strong>ky<br />

sloven<strong>sk</strong>ej abecedy. Je to škoda, pretože tento spôsob prenosu<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného dokumentu do programov od tretích<br />

strán považujeme za <strong>na</strong>jjednoduchší.<br />

Z tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli nás zaujala funkcia Fitto<br />

Page. Ide o novinku, pomocou ktorej pri manuálnom<br />

kopírovaní dôjde k automatickému zväèšeniu originálu<br />

(<strong>na</strong>pr. fotografie) <strong>na</strong> maximálny rozmer vzh¾adom <strong>na</strong><br />

použitý tlaèený papier.<br />

Hodnotenie:<br />

J Kombinácia všetkých bežných kancelár<strong>sk</strong>ych prác v jednom<br />

prístroji<br />

J Rozmery prístroja<br />

J Jednoduchos ovládania a celkovej práce so zariadením<br />

J Kvalita softvérového vybavenia, hlavne centrálnej èasti<br />

(HP Director)<br />

L Pripojitelnos len pomocou portu USB<br />

L Jeden zo spôsobov OCR zatia¾ nepodporuje slovenèinu<br />

9/2001 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

n HP PSC 750<br />

Toto zariadenie predstavuje kombináciu<br />

troch prístrojov – tlaèiarne, <strong>sk</strong>enera a<br />

kopírovacieho stroja. Na rozdiel od predchádzajúceho<br />

prístroja teda nie je možné<br />

pomocou neho faxova . Konštrukcia HP<br />

PSC 750 však obsahuje plochý <strong>sk</strong>ener.<br />

Zariadenie má preto tvar podobný klasickému<br />

kopírovaciemu stroju a jeho roz-<br />

mery sú väèšie, ako je to v predchádzajúcom<br />

prípade. Napriek tomu však ide o<br />

zariadenie, ktoré si nájde miesto aj v<br />

stiesnenejších priestoroch. V koneènom<br />

dôsledku to však z<strong>na</strong>mená, že môžete<br />

kopírova a <strong>sk</strong>enova aj dokumenty z<br />

viazaných materiálov. Skenovacia hlava<br />

sa pritom pohybuje pozdåž originálu.<br />

Oproti zariadeniu HP OfficeJet v40 neobsahuje<br />

automatický podávaè originálov.<br />

Aj v tomto prípade zariadenie dokáže<br />

vykonáva viacero úloh <strong>na</strong>raz – pri <strong>sk</strong>eno-<br />

60 PC REVUE 9/2001<br />

vaní tak môžeme súèasne tlaèi . Kopírova<br />

je možné aj bez pripojeného alebo<br />

zapnutého poèítaèa.<br />

Základom zariadenia HP PSC 750 je<br />

opä tlaèiareò z radu HP De<strong>sk</strong>Jet 900. HP<br />

PSC 750 však dosahuje lepšie hodnoty<br />

tlaèe v režime Draft (Rýchlo) v porov<strong>na</strong>ní<br />

so zariadením HP OfficeJet v40.<br />

Podobne obsahuje HP PSC 750 rýchlejší<br />

<strong>sk</strong>ener, a preto sa dosahujú aj lepšie<br />

rýchlosti pri farebnom i èiernobielom<br />

kopírovaní.<br />

TESTUJEME. Kopírovanie<br />

originálov z viazaných dokumentov<br />

je <strong>sk</strong>utoène jednoduché,<br />

veko <strong>sk</strong>enera sa dokáže prispôsobi<br />

aj väèším zväzkom. Doby<br />

tlaèe, kopírovania a <strong>sk</strong>enovania<br />

dosiahnuté zariadením HP OfficeJet<br />

v40 i PSC 750 sú uvedené v<br />

tabu¾ke. Domnievame sa, že doby<br />

dosiahnuté pri kopírovaní umožòujú<br />

reálne použitie HP PSC 750 ako náhrady<br />

kopírovacieho stroja. Na masovejšie kopírovanie<br />

by si to však vyžadovalo aj podávaè<br />

originálov.<br />

Výrobca odporúèa zariadenie HP PSC 750<br />

<strong>na</strong> domáce použitie. Využijú ho pracovníci,<br />

ktorí doma tlaèia a kopírujú do 2000 strán<br />

mesaène. Tento model zvládne aj tlaè vo<br />

fotografickej kvalite pri použití špeciálneho<br />

papiera. Môžete ho teda využi <strong>na</strong> tlaè fotografií<br />

z digitálneho fotoaparátu. Domnievame<br />

sa však, že aj v tomto prípade <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u nájde uplatnenie <strong>sk</strong>ôr v menších<br />

podnikoch. Z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a by bola vhod-<br />

Hlavný ovládací program v prípade HP OfficeJet v40<br />

ná integrácia sie ového pripojenia. HP PSC<br />

750 však obsahuje len port USB, a preto ho<br />

nebudete môc používa s poèítaèom,<br />

ktorý takýto port nemá.<br />

Ovládací softvér v HP PSC 750 je podobný<br />

ako v predchádzajúcom prípade, neobsahuje<br />

však èas <strong>na</strong> faxovanie. V tomto prípade<br />

sa však uloženie papiera <strong>na</strong> plochý <strong>sk</strong>ener<br />

nerozpoznáva a ovládací softvér musíte<br />

spusti manuálne. Rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného<br />

textu je opä riešené pomocou systému<br />

IRIS s podporou sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov.<br />

Priamy prenos vybraného textu do aplikácií<br />

od tretích strán opä nepodporuje <strong>na</strong>še<br />

z<strong>na</strong>ky. Na tento problém sme dodávate¾a<br />

upozornili a dostali sme ubezpeèenie o<br />

náprave v <strong>na</strong>sledujúcich modeloch multifunkèných<br />

zariadení. Pod¾a vyjadrenia<br />

výrobcu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu otázku tento systém OCR<br />

zatia¾ pracuje s podporou len toho jazyka, v<br />

ktorom je vyhotovený ovládací program k<br />

prístroju. V <strong>na</strong>šom prípade to bola anglièti<strong>na</strong>,<br />

sloven<strong>sk</strong>á verzia ovládacieho programu<br />

zatia¾ neexistuje.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>ý panel <strong>na</strong> prístroji je jednoduchý<br />

a preh¾adný, aj v tomto prípade<br />

je integrovaný LCD displej. Zariadenia<br />

HP OfficeJet v40 i PSC 750 pracujú pod<br />

operaèným systémom Windows 98, Me,<br />

2000 a Macintosh Mac OS 8.6 a 9. Na in-

H A R D W A R E<br />

Testovanie Doba tlaèe Doba tlaèe Doba tlaèe Doba tlaèe Doba tlaèe Doba kopírovania Doba kopírovania Doba kopírovania Doba <strong>sk</strong>enovania<br />

multifunkèných farebnej strany farebnej strany farebnej strany rov<strong>na</strong>kých strán rôznych strán èiernovielej farebnej 10 strán A4 èiernobielej tex.<br />

zariadení v rež. Draft v rež. Normal v rež. Best v rež. Normal v rež. Normal strany A4 strany A4 èiernobielo strany – 300 dpi<br />

OfficeJet v40 0:32 1:174:05 9:15 14:50 0:39 1:20 5:00 0:42<br />

HP PSC 750 0:25 1:17 4:05 9:13 15:02 0:20 0:58 3:03 0:10<br />

štaláciu ovládacieho programu treba poèíta<br />

s priestorom okolo 190 MB. Operaèné<br />

systémy MS DOS, Windows 3.1X a ani<br />

Windows 95 už nie sú podporované.<br />

Hodnotenie:<br />

J Integrácia plochého <strong>sk</strong>enera<br />

J Jednoduchos a preh¾adnos používate¾<strong>sk</strong>ého<br />

panela<br />

J Rozmery prístroja<br />

L Umožòuje len pripojenie pomocou portu USB<br />

L Pri priamom prenose textu OCR nepodporuje<br />

slovenèinu<br />

ZÁVER A MOŽNOSTI ÏALŠIE-<br />

HO VÝVOJA. HP PSC 750 a OfficeJet<br />

v40 sa predávajú za rov<strong>na</strong>kú cenu. Je len<br />

<strong>na</strong> používate¾ovi, èi potrebuje faxovú èas<br />

alebo <strong>sk</strong>ôr ocení možnos kopírovania originálov<br />

z viazaných dokumentov. Obidva<br />

modely prinášajú v jednom zariadení<br />

možnos súèasného plnenia viacerých<br />

úloh.<br />

Domnievame sa, že multifunkèné zariadenia<br />

sa stanú jedným z <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

periférnych zariadení. Zodpovedá<br />

tomu aj doterajšia úspešnos ich<br />

predaja aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Myslíme si, že<br />

pribudnú modely, ktoré budú v sebe<br />

integrova ešte viac funkcií. Ve¾mi prav-<br />

depodobné je, že ešte tento rok prídu <strong>na</strong><br />

trh multifunkèné zariadenia, ktoré budú<br />

<strong>na</strong>pr. schopné spracúva údaje z pamä<br />

ových médií používaných v digitálnych<br />

fotoaparátoch a videokamerách.<br />

Ïalším trendom bude asi ïalšie zjednodušovanie<br />

ovládania, konkrétne sa objavia<br />

modely s vyhradenými tlaèidlami umožòujúcimi<br />

poslanie dokumentu <strong>na</strong> predvolenú<br />

elektronickú adresu, <strong>na</strong> vybrané<br />

sie ové zariadenie a pod.<br />

Konkrétne v prípade spoloènosti HP<br />

oèakávame, že sa v prípade opisovaných<br />

multifunkèných zariadení okrem portu<br />

USB budú vy<strong>sk</strong>ytova aj riešenia s paralelným<br />

portom, ale aj riešenia s možnos<br />

ou pripojenia k poèítaèovej sieti.<br />

HP OfficeJet v40<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

HP PSC 750<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre pod¾a výrobcu (HP OfficeJet v40)<br />

ATlaèiareò<br />

Najrýchlejšia tlaè: režim Rýchly: èiernobielo 8 ppm,<br />

farebne 7 ppm, režim Normál: èiernobielo 5,1 ppm,<br />

farebne 3,6 ppm, režim Najlepší: èiernobielo 4,4 ppm,<br />

farebne 2,5 ppm<br />

Najvyššie rozlíšenie tlaèe: èiernobielo 600 × 600 dpi,<br />

farebne 2400 × 1200 dpi pri použití fotopapiera<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 hárkov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 hárkov<br />

Pripojenie: port USB<br />

Fax<br />

Najvyššia rýchlos faxovania: 6 strán za minútu pri použití<br />

rýchlosti 14,4 kb/s<br />

Najvyššie rozlíšenie faxu: 203 × 196 dpi<br />

Rozlíšenie sivej farby: 256 úrovní<br />

Pamä prijatých stránok.: max. 50 (model OJ V40xi až<br />

60 strán)<br />

Technické parametre pod¾a výrobcu (HP PSC 750)<br />

Tlaèiareò<br />

Najrýchlejšia tlaè: režim Rýchly: èiernobielo 11 ppm,<br />

farebne 8,5 ppm, režim Normál: èiernobielo 5,1 ppm,<br />

farebne 3,6 ppm, režim Najlepší: èiernobielo 4,4 ppm,<br />

farebne 2,5 ppm<br />

Najvyššie rozlíšenie tlaèe: èiernobielo 600 × 600 dpi,<br />

farebne<br />

2400 × 1200 dpi pri použití fotopapiera<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 hárkov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 hárkov<br />

Pripojenie: port USB<br />

Skenovanie<br />

Vyhotovenie: ploché<br />

Poèet zapamätaných faxových èísel: 60, automatické<br />

opakovanie volania èísla pri obsadzovacom signáli<br />

Kapacita podávaèa originálov: 20 hárkov<br />

Skenovanie<br />

Vyhotovenie: ploché<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania: optické 600 × 1200 dpi, s<br />

hardvérovým rozlíšením 1200 dpi<br />

Farebná håbka: 36-bitová, 8-bitová pri stupòoch sivej farby<br />

Kopírovanie<br />

Rýchlos : èiernobiela 4 cpm, farebná 2 cpm<br />

Poèet kópií: 1 ÷ 99<br />

Mierka: 50 ÷ 200 %<br />

Všeobecné<br />

Spotreba energie: max. 50 W<br />

Mesaèné za aženie: 2000 vytlaèených strán<br />

Rozmery (š × h × v): 328 × 452 × 208 mm<br />

Hmotnos : 7,95 kg<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania: optické 600 × 1200 dpi,<br />

s hardvérovým rozlíšením 9600 dpi<br />

Farebná håbka: 36-bitová, 8-bitová pri stupòoch sivej<br />

farby<br />

Kopírovanie<br />

Rýchlos : èiernobiela 11 cpm, farebná 8,5 cpm<br />

Poèet kópií: 1 ÷ 99<br />

Mierka: 25 ÷ 400 %<br />

Všeobecné<br />

Spotreba energie: max. 50 W<br />

Mesaèné za aženie: 2000 vytlaèených strán<br />

Rozmery (š × h × v): 358 × 452 × 272 mm<br />

Hmotnos : 8,64 kg<br />

9/2001 PC REVUE 61

S O F T W A R E<br />

62 PC REVUE 9/2001<br />

Di<strong>sk</strong>eeper 6.0<br />

n Zaistí pre di<strong>sk</strong> optimálnu kondíciu<br />

Di<strong>sk</strong>eeper je program <strong>na</strong> defragmentáciu pevného di<strong>sk</strong>u.<br />

Orientuje sa hlavne <strong>na</strong> operaèné prostredie Windows 2000,<br />

ale jeho funkcia je možná aj pre operaèné systémy<br />

Windows NT 4.0, Me, 98 a 95. V struènosti povedané,<br />

defragmentácia zaistí, že súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u budú uložené ako<br />

spojité bloky za sebou a práca s nimi bude rýchlejšia.<br />

V štandardnom spôsobe operaèného systému Windows sa<br />

totiž pri ukladaní súborov uplatòuje systém využívania<br />

prázdnych priestorov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ktoré vznikli <strong>na</strong>pr. zmaza-<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu Di<strong>sk</strong>eeper 6.0<br />

ním niektorých súborov. Èítanie takto rozdeleného súboru<br />

je pre poèítaè vlastne porov<strong>na</strong>te¾né s èítaním textu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>artovanom<br />

papieri. Výsledkom je spomalenie práce s poèítaèom.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti je zjednodušená verzia programu <strong>na</strong><br />

defragmentáciu pevného di<strong>sk</strong>u v systéme Windows<br />

2000 priamo zabudovaná. Verzia, ktorá sa predáva<br />

samostatne, však podstatne prevyšuje funkcie zabudovanej<br />

verzie. Predovšetkým je rýchlejšia – výrobca tvrdí,<br />

že je to v priemere o 30 %. Ïalej obsahuje aj ve¾mi<br />

èasto žiadanú funkciu – možnos <strong>na</strong>plánovania defragmentácie.<br />

Zabudovaná verzia vo Windows 2000 totiž<br />

umožòuje len manuálne spúš anie. Úplná verzia však<br />

disponuje pokroèilými funkciami, ako je <strong>na</strong>pr. spustenie<br />

pod¾a aktuálneho stupòa defragmentácie (tzv. Smart<br />

Sheduling), prièom z tohto pravidla môžete zada<br />

výnimky (<strong>na</strong>pr. nie v pondelok). Takisto je možné posunú<br />

vykonávanie tejto èinnosti <strong>na</strong> obdobie, keï s poèítaèom<br />

nepracujete (<strong>na</strong>pr. niekedy <strong>na</strong>dránom). Okrem<br />

toho môžete vylúèi z defragmentácie vybraný súbor<br />

alebo aj celý prieèinok.<br />

Di<strong>sk</strong>eeper, prirodzene, nie je jediný nástroj <strong>na</strong> defragmentáciu<br />

di<strong>sk</strong>u. V porov<strong>na</strong>ní so svojím hlavným konkurentom<br />

z diele firmy Symantec sa vyz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>jmä tým,<br />

že Di<strong>sk</strong>eeper je certifikovaný program pre prostredie<br />

Windows 2000. Jedným z dôvodov tejto certifikácie je<br />

jeho práca s mimoriadne citlivými položkami. Ide predovšetkým<br />

o hlavnú tabu¾ku súborov (Master File Table) a<br />

odkladací súbor (Paging File). Di<strong>sk</strong>eeper dokáže premiestòova<br />

tieto súbory, ale realizuje uvedenú èinnos ešte<br />

pred nábehom operaèného systému Windows 2000 pomocou<br />

funkcie Boot-time defragmentation. Symantec Speedi<strong>sk</strong><br />

manipuluje so spomí<strong>na</strong>nými súbormi poèas normálnej<br />

práce systému Windows 2000 a predstavitelia firmy Microsoft<br />

sa domnievajú, že takto môže dôjs k strate údajov.<br />

Žiadne konkrétne štatistické údaje o problémoch pri použití<br />

programu Speedi<strong>sk</strong> však doteraz nezverejnili.<br />

Okrem verzie <strong>na</strong> pracovnú stanicu existuje aj serverová<br />

verzia. V takomto prípade môže správca <strong>na</strong> dia¾ku<br />

vykonáva defragmentáciu<br />

<strong>na</strong> pripojených pracovných<br />

staniciach, rov<strong>na</strong>ko<br />

je dostupné aj <strong>sk</strong>upinové<br />

plánovanie „oèisty“ di<strong>sk</strong>u.<br />

Ïalšou možnos ou je<br />

vykonávanie defragmentácie<br />

di<strong>sk</strong>u ako úlohy s nízkou<br />

prioritou. Pod¾a výrobcu<br />

v tomto prípade používate¾<br />

<strong>na</strong> pracovnej stanici<br />

ani nepocíti, že sa defragmentácia<br />

di<strong>sk</strong>u vykonáva,<br />

a môže pokraèova<br />

v bežnej práci. Táto<br />

funkcia sa <strong>na</strong>zýva Set It<br />

and Forget It (vo¾ný preklad<br />

by bol asi Nastav a<br />

zabudni). Pri <strong>na</strong>šom testovaní<br />

sme však pôsobenie<br />

Nastavenie priority vykonávania defragmentácie<br />

tejto funkcie cítili hlavne pri tlaèových úlohách a ukladaní<br />

súborov. Vcelku sme však boli s prácou programu<br />

Di<strong>sk</strong>eeper 6.0 ve¾mi spokojní; týka sa to <strong>na</strong>jmä rýchlosti<br />

vykonávania celej operácie.<br />

Hodnotenie:<br />

J Rýchlos práce<br />

J Funkcie pri plánovaní èinnosti<br />

L Spomalenie èinnosti používate¾a aj pri <strong>na</strong>jnižšej priorite úlohy<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH):<br />

Di<strong>sk</strong>eeper Single Workstation 6.0: 2748 Sk<br />

Single Server 6.0: 14 662 Sk<br />

Výrobca: Executive Software, USA, <strong>www</strong>.execsoft.com<br />

Zapožièal: exe, Bratislava<br />

Ondrej Macko

Aplikácie podporujúce iKey<br />

Spoloènosti zaoberajúce sa vývojom rôznych<br />

aplikácií èoraz viac poci ujú potrebu<br />

bezpeènej autentizácie používate¾ov, resp.<br />

nevyhnutnosti bezpeèného ukladania hesiel,<br />

digitálnych certifikátov èi iných informácií.<br />

Preto neustále <strong>na</strong>rastá poèet aplikácií<br />

podporujúcich autentizaèný token<br />

iKey.<br />

Aplikácie pod¾a pripravenosti využíva<br />

iKey môžeme rozdeli <strong>na</strong> dve základné<br />

kategórie:<br />

q všeobecné používate¾<strong>sk</strong>é produkty<br />

q špeciálne aplikácie<br />

VŠEOBECNÉ POUŽÍVATE¼S-<br />

KÉ PRODUKTY využívajú iKey bez<br />

nevyhnutnosti ïalšej podpory, teda priamo,<br />

<strong>na</strong>jmä ako prostriedok <strong>na</strong> uchovávanie<br />

prvkov potrebných <strong>na</strong> elektronické<br />

Obr. 1<br />

podpisovanie, resp. bezpeènú autentizáciu<br />

(šifrovacie k¾úèe, digitálny certifikát...).<br />

Sem môžeme radi bežne využívané produkty,<br />

ako Microsoft Internet Explorer od<br />

verzie 4.0, Microsoft Outlook Express 98,<br />

Microsoft Outlook, Netscape Communicator<br />

od verzie 4.0, Entrust PKI.<br />

ŠPECIÁLNE APLIKÁCIE<br />

AreaGuard Notes<br />

Jednou z prvých aplikácií v Èe<strong>sk</strong>ej republike,<br />

ktorej autori siahli po tokene iKey<br />

ako po prvku <strong>na</strong> uchovávanie šifrovacích<br />

hesiel, je kryptosystém pre Windows NT<br />

4.0 a Windows 2000 AreaGuard Notes<br />

od brnian<strong>sk</strong>ej spoloènosti Sodat Software<br />

Brno (sloven<strong>sk</strong>ým èitate¾om môže by<br />

táto spoloènos známa v súvislosti s<br />

ochranným systémom OptimAccess). Systém<br />

umožòuje on line šifrovanie dát<br />

využitím šifrovacích algoritmov 3DES,<br />

IDEA alebo RC4 s dåžkou šifrovacieho<br />

k¾úèa 128 bitov.<br />

Systém AreaGuard Notes umožòuje on<br />

line šifrovanie súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u – môže pritom<br />

ís o lokálny, vzdialený èi výmenný<br />

di<strong>sk</strong>. Šifrovaný súbor môže by uložený<br />

kdeko¾vek v rámci adresárovej štruktúry.<br />

Systém umožòuje preddefinova adresáre,<br />

ktoré budú on line chránené šifrovaním.<br />

Prakticky to z<strong>na</strong>mená, že súbory uložené v<br />

chránených adresároch sa budú pri èítaní<br />

dešifrova a pri ukladaní <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> šifrova<br />

(pokia¾ ten, kto so súbormi plánuje pracova<br />

, pozná alebo vlastní šifrovací k¾úè).<br />

Použitie šifrovacieho k¾úèa<br />

Používate¾ môže zadáva šifrovací k¾úè<br />

buï prostredníctvom klávesnice, alebo<br />

využi bezpeènejšiu formu, t. j. uloženie<br />

šifrovacieho k¾úèa do hardvérového prostriedku<br />

podporujúceho PKCS#11, MS<br />

CAPI a CSP. Autori systému odporúèajú<br />

použitie tokenu iKey1000.<br />

Produkt/možnosti využitia iKey1000 iKey2000<br />

Microsoft Internet Explorer 4.0 a vyššie využitie, autentizácia ü ü<br />

používate¾a pomocou certifikátu<br />

Outlook Express, Outlook 98/2000 využitie, digitálny podpis ü ü<br />

a šifrovanie elektronickej pošty<br />

Netscape Communicator 4.0 a vyššie využitie, autentizácia ü ü<br />

používate¾a pomocou certifikátu<br />

Netscape Communicator / Netscape Mail využitie, digitálny ü ü<br />

podpis a šifrovanie elektronickej pošty<br />

Windows 2000 Smart Card Logon využitie, prihlásenie ü<br />

používate¾a do Windows 2000<br />

Entrust PKI a ïalšie PKI prostredia podporujúce štandard ü<br />

PKCS#11 (Baltimore, RSA Keon a ïalšie)<br />

Obr. 2<br />

Zaujímavou myšlienkou systému Area-<br />

Guard Notes je <strong>na</strong>pr. funkcia umožòujúca<br />

vytvorenie samodešifrovacieho súboru,<br />

ktorý môžete v zašifrovanom tvare posla<br />

<strong>na</strong>pr. ako prílohu k e-mailu a <strong>na</strong> strane<br />

prijímate¾a dešifrova <strong>na</strong> poèítaèi, <strong>na</strong><br />

ktorom nie je AreaGuard Notes inštalovaný.<br />

PGP. Ïalšou pripravovanou aplikáciou,<br />

ktorá má podporova a umožòova použitie<br />

tokenu iKey, je aj u nás rozšírený<br />

kryptosystém Pretty Good Privacy (PGP).<br />

K implementácii technológie iKey má<br />

dôjs <strong>na</strong> základe dohody, ktorá bola uzatvorená<br />

medzi spoloènos ami Rainbow<br />

Technology, PGP Security a Network<br />

Associates. Práve využitie tokenu <strong>na</strong><br />

ukladanie privátnych šifrovacích k¾úèov<br />

má po<strong>sk</strong>ytnú používate¾om vyriešenie<br />

bezpeènostnej slabiny OpenPGP, ktorú<br />

odhalili kryptológovia ICZ.<br />

Zoz<strong>na</strong>m aplikácií podporujúcich iKey<br />

sa neustále rozrastá. Moderná forma<br />

náhrady èipovej karty, akou iKey nesporne<br />

je, si zí<strong>sk</strong>ava èoraz väèšie možnosti<br />

reálneho <strong>na</strong>sadenia aj vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že okrem možnosti jeho využitia<br />

priamo v aplikácii ho môže používate¾<br />

využi <strong>na</strong> ïalšie úèely, ako <strong>na</strong>príklad pri<br />

digitálnom podpise.<br />

Na záver struèný zoz<strong>na</strong>m produktov z<br />

kategórie iKey e<strong>na</strong>bled:<br />

l Confirma Protector Suite (Veridicom)<br />

l Secure Sentry Pro (Aliroo)<br />

l ExtraNet Center (Aventail)<br />

l Authentication Suite (BioNetrix)<br />

l Secure Suite (I/O Software Inc.)<br />

l Certifikey (NetSecure)<br />

l Norman Access Control<br />

(Norman Data Defense Systems)<br />

l Appshield (Sanctum)<br />

l Remote Access (Safe Data System)<br />

l SafeWord Plus (Secure Computing)<br />

l 2 in 1 PC (Voltaire Advance Date Security)<br />

a ïalšie<br />

Jaroslav Oster<br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 63

S O F T W A R E<br />

64 PC REVUE 9/2001<br />

GAMESY<br />

Recenzia: Diablo II: Lord Of Destruction EXPANSION SET<br />

Ako ste si i vy urèite dobre všimli,<br />

Blizzard má všetko perfektne <strong>na</strong>èasované<br />

a presne rok od vydania Diabla II vypustil<br />

<strong>na</strong> celosvetový trh oficiálny datadi<strong>sk</strong><br />

Lord Of Destruction. Ten <strong>na</strong> rozdiel od<br />

pôvodnej hry zaberá len 1 CD a <strong>na</strong>jväèším<br />

lákadlom ostáva (okrem vyššieho<br />

rozlíšenia 800 × 600, s ktorým vyzerá<br />

hra <strong>na</strong>ozaj krajšie a zároveò vïaka nemu<br />

vidíte lepšie prostredie) piaty herný akt,<br />

nové charaktery (Assasin a Druid) a ve¾a<br />

nepriate¾ov èi predmetov.<br />

Hlavným nepriate¾om teraz bude Baal.<br />

Po smrti Diabla zaujal pozíciu a s rov<strong>na</strong>kou<br />

diabol<strong>sk</strong>ou silou pokraèuje v devastovaní<br />

barbar<strong>sk</strong>ých planín a zasnežených<br />

rovín a kopcov v okolí mesta Harrogath.<br />

S novým pánom zla, samozrejme,<br />

prichádzajú <strong>na</strong> jednej strane jeho<br />

noví prisluhovaèi, ako aj neherné postavy<br />

jednoduchých domorodcov a, samozrejme,<br />

<strong>na</strong> druhej strane dva nové typy hrdinov.<br />

Assasin je <strong>sk</strong>åbenie bojovníèky a<br />

kúzelnièky v jednej postave, <strong>na</strong>vyše je<br />

vybavená tromi unikátnymi vlastnos ami<br />

– Martial Arts (nieèo pre fanúšikov<br />

nindžov a bojových umení, takže pre<br />

mòa je tento charakter jasný :-), Shadow<br />

Disciplines (tieòový výcvik) a Traps<br />

(môžete <strong>na</strong>straži pasce, ve¾mi zábavná<br />

vecièka). Druid je bytos úzko spätá s prírodou.<br />

Dokáže <strong>na</strong> svoju stranu privola<br />

mocné sily dvoch prírodných živlov –<br />

ohòa a vetra. Predstavte si ohnivú búrku<br />

a ohnivého hada, rozžeravené kamene,<br />

ktoré po výbuchu odmrštia nepriate¾ov<br />

do dia¾ky, alebo pukajúcu zem, z ktorej<br />

útrob sa <strong>na</strong> povrch predierajú ohnivé<br />

jazyky. A do toho všetkého prichádza<br />

veterná smrš a nieko¾konásobné torná-<br />

da. Okrem živlov je Druid schopný <strong>na</strong><br />

pomoc prizva i hmotnejších tvorov<br />

prírody. Ustávajúci hrmot výbuchov<br />

vystriedajú rýchle tlapy vlkov a medveïov<br />

grizly.<br />

V tomto datadi<strong>sk</strong>u nechýbajú ani<br />

postavy, ktoré hrdinovi ponúknu pomoc v<br />

boji, <strong>na</strong>vyše s väèšou silou a inteligen-<br />

ciou. Nepohrdnú žiadnou zbraòou, štítom,<br />

brnením èi uzdravovacími nápojmi,<br />

ktorými ich budete môc vybavi a lieèi .<br />

Pokia¾ však padnú, nebude možné tieto<br />

veci jednoducho zobra zo zeme. Potom<br />

obyèajne pomôže kúzlo <strong>na</strong> oživenie<br />

màtveho spolubojovníka i s kompletnou<br />

výzbrojou, s ktorou padol. Podobne ako<br />

hlavná postava i jej pomocníci budú<br />

zbiera <strong>sk</strong>úsenosti a bude sa zvyšova ich<br />

úroveò. Rov<strong>na</strong>ko vás budú <strong>na</strong>sledova i<br />

do nových úrovní.<br />

Zlepšenie sa týka i ovládania hry.<br />

Pribudlo 8 tzv. hot keys, takže teraz je<br />

možné takto „zabookmarkova “ až 16<br />

vlastností alebo, i<strong>na</strong>k povedané, schopností.<br />

Ako dobrý nápad oceòujem aj<br />

možnos rýchleho prepí<strong>na</strong>nia dvoch<br />

zvolených bojových súprav. Osobne<br />

som <strong>na</strong>jradšej používal strelné zbrane,<br />

k tomu treba aj vybavenie <strong>na</strong> zvyšovanie<br />

obratnosti, rýchlosti. V úzkych<br />

priestoroch, kde hrozí <strong>na</strong>padnutie<br />

bandou kostlivcov s meèmi zo všetkých<br />

strán, je však výhodné bráni sa meèom<br />

so štítom a predmetmi zvyšujúcimi<br />

silu, obranyschopnos , vhod príde aj<br />

nejaký ten amulet <strong>na</strong> rýchlejšie zotavenie<br />

po zásahu. Zvyèajne to z<strong>na</strong>mená<br />

vymeni väèšinu predmetov, èo zaberie<br />

dos èasu. Teda zabralo. Teraz postaèí<br />

jediné kliknutie a výme<strong>na</strong> je vyko<strong>na</strong>ná<br />

okamžite.<br />

Neby toho, že Lord of Destruction<br />

obsahuje len jeden akt, pod¾a všetkých<br />

tých noviniek by to <strong>sk</strong>oro vyzeralo <strong>na</strong><br />

samostatnú hru. Tomu hovorím riadny<br />

<strong>sk</strong>ok v technológii a je mi úplne jasné,<br />

že už teraz sa môžeme teši <strong>na</strong> chystané<br />

Diablo III. Blizzardi, BRAVÓ!<br />

Výrobbca: Blizzard North<br />

Distribútor: Blizzard Entertainment<br />

Distribútor v SR: digital media trade, s. r. o.<br />

PC: 266, 32 MB RAM<br />

Hodnotenie: 90 %<br />

Ivo Ninja (ivoninja@gamesweb.<strong>sk</strong>)<br />

GamesWEB on-line, <strong>www</strong>.gamesweb.<strong>sk</strong>

GamesNews<br />

MAFIA<br />

Tam, kde Kingpin <strong>sk</strong>lamal, prevzala moc Mafia. Tridsiate<br />

roky dvadsiateho storoèia v z<strong>na</strong>mení dobre vyzerajúcich<br />

oblekov a zbraní ukrytých v hus¾ovom puzdre. A máme<br />

tu ïalší trhák od Illusion Software. Pôvodne sa mala hra<br />

vola Gangsters, ale až <strong>na</strong> E3 v Los Angeles sa objavil oficiálny<br />

názov.<br />

Ako som už spomenul, celá hra sa odohráva v tridsiatych<br />

rokoch dvadsiateho storoèia v meste zvanom Lost<br />

Heaven. Mesto má rozlohu asi 15 km 2 a vychádza z otvorených<br />

úrovní, známych z Hidden & Dangerous. Vy hráte<br />

za chlapíka menom Tommy, ktorý sa chtiac-nechtiac<br />

zaplietol s touto organizáciou, aby mohol plni dobre<br />

platené špi<strong>na</strong>vé úlohy, ako zastreli tamtoho, ukradnú<br />

auto hentomu, tomu doruèi tajnú zásielku, zabi toho<br />

atï. Ste <strong>na</strong> plnom úväzku v rodine Saliery pod „ochranou“<br />

Do<strong>na</strong> padreho Salieryho (padre – kmotor). Ale<br />

pokojne si môžete všetko pokazi <strong>na</strong>príklad prehovorením<br />

pred súdom proti vlastným, ale to vôbec neodporúèam,<br />

lebo ak prehovoríte, môžete si hneï ís vybavova<br />

náhrobný kameò pre svoju vlastnú potrebu. Ale je vcelku<br />

jasné, že do sveta gangstrov, konkurentov, podplácania,<br />

automobilových <strong>na</strong>háòaèiek, prestreliek nemôžete ís<br />

bez zbrane, ako <strong>na</strong>príklad kolt, magnum, brokovnica a<br />

podobne. Ak sa vám nebude chce chodi po vlastných,<br />

môžete si ukradnú jedno zo šes desiatich druhov krásne<br />

graficky spracovaných áut (ako taxík, rodinné auto,<br />

dodávky a, samozrejme, aj športové vozidlá) a previez<br />

sa po štrkovej hrbo¾atej ceste (kto by mohol odola ).<br />

Môžete sa prejs v domoch s krásne štýlovo vyzerajúcim<br />

interiérom.<br />

Takúto krásnu grafiku má <strong>na</strong> svedomí po prvýkrát<br />

použitý engine Insanity 2, ktorý spolu s krátkymi filmami<br />

vyrába neocenite¾nú atmosféru. Hra by mala ma<br />

dvadsa levelov a ešte aj podlevely. Cie¾om hry je, aby ste<br />

sa dostali <strong>na</strong> post šéfa, ktorý jazdí v super búraku a ahá<br />

úrady za nos.<br />

Hra po sieti sa tu tiež objaví v podobe siedmich<br />

módov, ako capture the flag (aj keï tento mód sa do<br />

mafie pod¾a mòa ve¾mi nehodí) alebo deathmatch (ostatné<br />

ešte nie sú pomenované). Hra sa podobá <strong>na</strong> zmiešaninu<br />

Kingpi<strong>na</strong> + Hidden & Dangerous. Mafia je ako 3D<br />

GTA s krásnou grafikou a výbornou atmosférou, ktorá by<br />

nemala chýba v zbierke nikomu, kto uznáva GTA alebo<br />

Kingpi<strong>na</strong> (èiže asi všetkým). No, bohužia¾, musíme si <strong>na</strong><br />

òu poèka ešte tých pár týždòov, ale urèite to bude stá<br />

za to!<br />

Výrobca: Illusion Softworks<br />

Distribútor: Take 2<br />

Typ: action<br />

Termín: 2002<br />

NEOCRON<br />

Neocron má by ïalšou z radu on line RPG hier, tentoraz<br />

však nepôjde o fantasy, ale cyberpunk, èo nijako neškodí<br />

veci. Pokia¾ poznáte ShadowRun, Neocron sa bude<br />

nies v podobných stopách. Nedávno vyšlo (žia¾, zatia¾<br />

iba v USA) cyberpunkové on line RPG A<strong>na</strong>rchy on-line od<br />

Funcomu a dosahuje neuverite¾né úspechy. Takto prichádza<br />

jed<strong>na</strong> on line hra za druhou. Dokedy to však bude<br />

trva ? Neocronu minimálne do novembra 2001...<br />

Výrobca: Reakktor Media<br />

Distribútor: Reakktor Media<br />

Typ: RPG<br />

Termín: november 2001<br />

SUPERCAR STREET CHALLENGE<br />

Pokia¾ si spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> èaro Midtown Madness, ktorým<br />

boli jednoz<strong>na</strong>ène preteky v známych mestách, Supercar<br />

Street Challenge vám rozprúdi krv opä . V Exact<br />

Entertainment si zobrali <strong>na</strong> mušku preteky v <strong>na</strong>jlukratívnejších<br />

športových autách po známych mestách sveta.<br />

Poèas svojich pretekov sa pozriete do Los Angeles,<br />

Mo<strong>na</strong>ca alebo Ríma. Každý rok bude nová sezó<strong>na</strong> a vy by<br />

ste si mali ako pretekár necha správne <strong>na</strong>stavi a doladi<br />

auto <strong>na</strong> tú-ktorú tra . No jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jzaujímavejším<br />

módom bude možnos zostavi si v garáži úplne<br />

vlastné auto, ale pre pohodlných tam bude nejaké to<br />

Ferrari, keby sa vám nechcelo vymýš¾a .<br />

Výrobca: Exact Entertainment<br />

Distribútor: Activision<br />

Typ: preteky<br />

Termín: november 2001<br />

WIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

GamesWEB on-line, <strong>www</strong>.gamesweb.<strong>sk</strong><br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 65

S O F T W A R E<br />

Office XP Standard Sk<br />

Nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka v slovenèine<br />

Na konci jú<strong>na</strong> bol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o uvedený balík Office XP v sloven<strong>sk</strong>ej verzii. Ide o<br />

pokraèovate¾a rodiny nástrojov od firmy Microsoft <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e použitie a prvýkrát<br />

sme ho ešte v beta verzii predstavili už v PC REVUE è. 5/2001. Microsoft v tomto prípade<br />

opä zmenil spôsob èíselného z<strong>na</strong>èenia verzií, keïže oz<strong>na</strong>èil celý balík <strong>sk</strong>ratkou XP<br />

od slova eXPerience. Jednotlivé aplikácie v balíku však nesú oz<strong>na</strong>èenie 2002, hoci bol<br />

balík uvedený <strong>na</strong> trh v roku 2001. Pripomeòme ešte, že ide o desiatu verziu kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka Office.<br />

STRUÈNÁ CHARAKTERISTIKA CELÉHO BALÍKA. V tejto verzii Microsoft<br />

vychádzal (ako už <strong>na</strong>povedá aj názov balíka) so <strong>sk</strong>úseností – zí<strong>sk</strong>al ich a<strong>na</strong>lýzou<br />

poz<strong>na</strong>tkov stredi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> podporu zákazníkov a sledovaním práce používate¾ov s predchádzajúcim<br />

balíkom. Výsledkom tohto postupu bola s<strong>na</strong>ha vytvori novú verziu Office tak,<br />

aby sa aplikácie stali jednoduchšími <strong>na</strong> použitie. Jednotlivé funkcie sú teraz k dispozícii<br />

práve vtedy, keï ich používate¾ <strong>na</strong>ozaj potrebuje, a <strong>na</strong> druhej strane Office XP ove¾a menej<br />

zasahuje do jeho práce. O èo vlastne ide? Iste poznáte problém, keï vám Word 2000 sám<br />

po bodke vnútil ve¾ké písmeno <strong>na</strong>sledujúceho slova aj tam, kde sa to ve¾mi nehodilo, pri formátovaní<br />

si vytváral <strong>na</strong>dpisy alebo odrážky <strong>na</strong> neželaných miestach a menil spôsob písania<br />

niektorých z<strong>na</strong>kov. Takýchto prípadov, keï bol program takpovediac šikovnejší, než<br />

bolo treba, by sme mohli nájs v staršej verzii ove¾a viac – a nielen vo Worde. Odstráni<br />

tieto automatické zmeny z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo nájs príslušné miesto èasto hlboko v menu. Pre<br />

bežných a hlavne nových používate¾ov, o ktorých Microsoftu predovšetkým ide, to bola<br />

ažká úloha. Nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka je v podstate ove¾a menej agresív<strong>na</strong> a<br />

dovo¾uje vráti automaticky vyko<strong>na</strong>né zmeny ve¾mi jednoducho.<br />

Pridaný prieèinok<br />

Inovované dialógové okno <strong>na</strong> otváranie súborov<br />

Microsoft v novej verzii zaviedol tzv. inteligentné z<strong>na</strong>èky, pomocou ktorých sa používate¾ovi<br />

zobrazujú <strong>na</strong>jdôležitejšie funkcie vtedy, keï ich bude pravdepodobne potrebova<br />

. Týka sa to práce so schránkou, automatickým formátovaním dokumentu, vyhodnocovaním<br />

vzorcov, prípadne rozpoznávaním mien osôb èi elektronických adries.<br />

Ïalšia dôležitá charakteristika je prepojenos s internetom. Týka sa to on line vyhodnocovania<br />

údajov pochádzajúcich z internetu, jeho využitia pri tímovej práci a plánovaní <strong>sk</strong>upinových<br />

stretnutí, dôslednej podpory kódu HTML a zobrazovania podoby vytváraného dokumentu<br />

v okne internetového prehliadaèa, ale aj priebežnej aktualizácie Office XP. V tejto súvislosti<br />

boli zlepšené funkcie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu. Pripomienky sa prejavujú zrete¾nejšie<br />

a neprekážajú pri èítaní dokumentu. Existuje aj funkcia <strong>na</strong> zobrazenie pripomienok od vybranej<br />

osoby.<br />

Microsoft sa v prípade Office XP vo všeobecnosti nesústredil <strong>na</strong> pridanie ïalšieho obrov<strong>sk</strong>ého<br />

množstva nových funkcií, <strong>sk</strong>ôr ide o dopracovanie a zjednodušenie použitia už existujúceho<br />

potenciálu. Jednotlivé zmeny preto nie sú <strong>na</strong> prvý poh¾ad vidite¾né a používate¾ ich<br />

èasto objaví až pri dlhšom používaní. Dobrou správou je, že sa neopakuje situácia po zavedení<br />

Office 97, keï sa súbory vytvorené v novej verzii nedali v staršej verzii bez inštalovania<br />

opravného súboru vôbec preèíta . My sme <strong>sk</strong>úšali vo Worde 2000 a 97 spracova súbory<br />

vytvorené vo Worde 2002 a nemali sme pritom nijaké problémy.<br />

Ïalším charakteristickým javom je zlepšenie zobrazenia používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania. Použité<br />

farby sú jemnejšie a text i obrázky sú lepšie rozpoz<strong>na</strong>te¾né. Pomáha tomu technológia<br />

ClearType, ktorú Microsoft použil aj pri operaènom systéme Pocket PC pri vreckových<br />

poèítaèoch.<br />

66 PC REVUE 9/2001<br />

Pridanie prieèinku<br />

do panela<br />

<strong>na</strong> rýchly prístup<br />

Dialógové okná <strong>na</strong> otváranie a uschovávanie súborov sa zlepšili v tom zmysle, že je<br />

možné meni ich ve¾kos a pridáva vybrané prieèinky do panela <strong>na</strong> rýchly prístup v<br />

¾avej èasti dialógových okien.<br />

Súbory z jednotlivých aplikácií sa dajú digitálne podpisova a zašifrova , aby ste mali<br />

istotu, že <strong>na</strong> ceste medzi vami a prijímate¾om nebol obsah súborov zmenený. Zo súborov<br />

tiež môžete odstráni citlivé informácie, ako sú <strong>na</strong>pr. informácie o vás, autorovi<br />

dokumentu, dátumoch zmeny a pod.<br />

Microsoft si dal záleža aj <strong>na</strong> spo¾ahlivosti kancelár<strong>sk</strong>eho balíka. Jeho <strong>sk</strong>olabovanie je<br />

výnimkou. Nám sa podarilo tento stav dosiahnu pri probléme s ovládaèom grafickej karty<br />

3dfx 100/200 Velocity <strong>na</strong> operaènom systéme Microsoft Windows Millennium Edition.<br />

V prípade tejto karty pri zobrazení zložitejších obrázkov nekompromisne konèil Word<br />

i PowerPoint. Zlepšená verzia ovládaèa grafickej karty však uvedený problém vyriešila.<br />

Office 2000 pritom bez problémov pracoval aj so staršou verziou ovládaèa grafickej karty.<br />

Pokia¾ <strong>na</strong>ozaj dôjde k havárii niektorej aplikácie z Office XP, zobrazí sa pri ïalšom<br />

štarte zachránený dokument. Tento systém bol použitý aj v minulosti, ale len pri aplikácii<br />

Word. Teraz ho využívajú všetky aplikácie a je tiež možné zada interval <strong>na</strong> automatické<br />

ukladanie vytváraných dokumentov.<br />

Novinkou je možnos spustenia aplikácie v núdzovom režime. Ak sa niektorá aplikácia<br />

z nejakého dôvodu poškodí, stále existuje možnos pracova s òou. V tomto prípade<br />

sa izoluje problematická oblas a s istým obmedzením funkènosti môžete pokraèova<br />

v práci. Správu o poškodení aplikácie môžete odosla Microsoftu.<br />

Okrem vlastných aplikácií z programu Office XP po inštalácii balíka vzniknú v ponuke<br />

Start aj ïalšie položky <strong>na</strong> obnovenie aplikácií. Pribudol aj jednoduchší nástroj <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu (OCR). V podstate ide o zjednodušenú verziu programu<br />

OmniPage od spoloènosti ScanSoft. Majitelia Office XP môžu za zvýhodnenú cenu<br />

zakúpi program OmniPage Pro. Ïalším programom je nástroj <strong>na</strong> zmenu jazykovej verzie<br />

ponúk a pomocníka, ako i inštalácie doplnkových funkcií pre vybrané jazyky.<br />

Zaujímavý je program <strong>na</strong> uloženie vlastných <strong>na</strong>stavení programu Office XP. Tieto <strong>na</strong>stavenia<br />

si môžete uloži <strong>na</strong> server spoloènosti Microsoft alebo <strong>na</strong> svoj pevný di<strong>sk</strong>.<br />

Nastavenia by vám mali pomôc pri obnovení programu Office XP.<br />

Na rozdiel od anglickej verzie sloven<strong>sk</strong>á verzia niektoré pokroèilé funkcie nepodporuje.<br />

Napríklad nie je k dispozícii modul <strong>na</strong> gramatickú kontrolu textu; <strong>na</strong> hlasové ovládanie jednotlivých<br />

aplikácií èi diktovanie textu s jeho rozpoznávaním si v prípade slovenèiny budeme<br />

musie poèka asi dlhšie. Takisto sa zatia¾ budeme musie zaobís bez možnosti zadávania<br />

otázok v okne pre pomocníka v otvorenej reèi a niektorých ïalších funkcií.<br />

INŠTALÁCIA, AKTIVÁCIA A UPGRADE. Inštalaèný program poèas svojej<br />

práce žiada od používate¾a zadanie èísla produktu, me<strong>na</strong> a organizácie používate¾a. Podobne<br />

ako pri operaènom systéme Windows XP aj tu sa vyžaduje povinná aktivácia produktu,<br />

ktorú sme detailne opísali pri recenzii Windows XP. Teraz sa o nej zmienime len struène<br />

a zdôrazníme rozdiely. Predovšetkým Office XP môžete bez aktivácie spusti len 50-krát.<br />

Poèíta sa každý štart ¾ubovo¾nej z aplikácií Office XP, prièom sa vám zakaždým ponúkne dialógové<br />

okno <strong>na</strong> aktiváciu. Po prekroèení stanoveného poètu štartov neaktivovaného balíka<br />

nemôžete ïalej vytvára nové dokumenty a ani zmeny v starších dokumentoch nebudete<br />

môc uloži . Obmedzení je ešte viac, <strong>na</strong>jmä v súvislosti s komunikáciou pomocou elektronickej<br />

pošty. Aktiváciu môžete realizova telefonicky aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u (bezplatne <strong>na</strong> 0820-178<br />

278) alebo pomocou internetu. Škatu¾ovú verziu Office XP môžete aktivova dvakrát bez<br />

toho, aby ste museli niekomu telefonicky vysvet¾ova dôvod reinštalácie. Pri obidvoch aktiváciách<br />

pritom vystaèíte <strong>na</strong>pr. len s internetom. Pod¾a informácií priamo od tvorcov Office<br />

XP sa v tomto prípade poèíta s inštaláciou produktu <strong>na</strong> stolnom poèítaèi a <strong>na</strong> notebooku.<br />

OEM verzia Office XP (kupuje sa spolu s poèítaèom) umožòuje len jednu aktiváciu. V tomto<br />

prípade je totiž Office XP priamo viazaný <strong>na</strong> konkrétny hardvérový produkt. Pokia¾ zmeníte<br />

hardvérové vybavenie poèítaèa <strong>na</strong>d stanovený limit (5 komponentov), musíte požiada o<br />

reaktiváciu produktu, ktorá sa vykonáva výhradne telefonicky. Vtedy vysvetlíte situáciu a s<br />

reaktiváciou by ste nemali ma žiadne problémy, aj keï prejdete <strong>na</strong> úplne nový poèítaè.<br />

Detaily kontrolovaného hardvéru sme uviedli v predošlom èísle PC REVUE.<br />

Celý opisovaný problém sa týka len verzií Office XP predávaných v škatuliach a verzií<br />

OEM. Je známe, že Microsoft predáva väèšinu softvéru ako multilicencie a týchto verzií sa<br />

aktivácia nijako netýka. Súèas ou multilicencie je totiž kód, ktorý zais uje aj aktiváciu.<br />

V prípade balíka Office XP sa Microsoft rozhodol pre zmenu politiky upgrade. Na rozdiel<br />

od minulosti už nie je možné upgradova z jednotlivých aplikácií alebo balíka<br />

Microsoft Works. V podstate je možné využi upgrade len pri zmene z Office 97 a Office<br />

2000 (nie však z Office 95). Pri úplnej verzii je sloven<strong>sk</strong>á verzia asi o 5-tisíc korún lacnejšia<br />

ako originál<strong>na</strong> anglická verzia. Pod¾a novej politiky firmy Microsoft bude <strong>na</strong>vyše<br />

upgrade po 1. októbri drahší, než je to teraz.<br />

OBSAH DODÁVKY. V škatuli s prevažujúcou modrou farbou dostanete dve CD<br />

médiá, tlaèenú príruèku a licenènú zmluvu. Jedno CD médium je inštalaèné, druhé obsahuje<br />

obrázky a je v èeštine. Tlaèená príruèka v rozsahu 196 strán ve¾mi zhruba opisu-

je prácu s jednotlivými aplikáciami. Predpokladá sa, že používate¾ sa bude spolieha predovšetkým<br />

<strong>na</strong> elektronického pomocníka. Príruèka charakterizuje aj program Access<br />

2002, ktorý nie je súèas ou dodávky verzie Standard (pozri ïalej). Tento program existuje<br />

aj v èe<strong>sk</strong>ej verzii a túto verziu aj príruèka opisuje.<br />

VERZIE OFFICE XP. Office XP sa predáva v troch verziách. Základom je Office<br />

XP Standard, ktorý obsahuje textový procesor Word 2002, tabu¾kový procesor Excel 2002,<br />

nástroj <strong>na</strong> tvorbu prezentácií PowerPoint 2002 a komunikaèný nástroj Outlook 2002. Všetky<br />

aplikácie tohto balíka sú lokalizované do slovenèiny. Vyššia verzia je Office XP Professio<strong>na</strong>l,<br />

ktorá <strong>na</strong>vyše obsahuje databázový nástroj Access 2002 (k dispozícii je aj v èeštine). Nasleduje<br />

verzia Office Professio<strong>na</strong>l with FrontPage, ktorý obsahuje <strong>na</strong>vyše program FrontPage 2002 <strong>na</strong><br />

prípravu webových stránok a nástroj <strong>na</strong> prácu v tíme Sharepoint Team Services. Táto verzia<br />

však nie je dostupná v škatu¾ovej verzii, ale len ako multilicencia. Najvyššia verzia je<br />

Office XP Developer, ktorá je urèená pre vývojárov a obsahuje všetky uvedené aplikácie.<br />

V tomto èlánku sa budeme zaobera verziou Office XP Standard a postupne opíšeme<br />

jednotlivé aplikácie. Asi <strong>na</strong>jèastejšie používanou aplikáciou v balíku Office XP je textový<br />

editor Word 2002. Teraz sa mu budeme venova podrobnejšie.<br />

MICROSOFT WORD 2002. Novinkou vidite¾nou hneï pri otvorení produktu je<br />

tzv. pracovná tabla (v anglickom origináli Ta<strong>sk</strong> Pane). Tento názov sa v sloven<strong>sk</strong>ej verzii<br />

oficiálne používa, a nech znie akoko¾vek zvláštne, budeme si musie zvyknú . V èe<strong>sk</strong>ej<br />

verzii sa používa <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie tohto panela termín Podokno úloh. Pracovná tabla<br />

<strong>na</strong>hradzuje sprievodcu z predošlej verzie, ktorý èasto predstavoval animovanú postavièku<br />

a do všetkého hovoril – èasto viac, ako bolo nevyhnutné. Pracovná tabla sa v<br />

predvolenom spôsobe zobrazuje v pravej èasti obrazovky a obsahuje súbor povelov. Pri<br />

štarte Word 2002 sa zobrazia funkcie <strong>na</strong> vytvorenie nového dokumentu (<strong>na</strong>pr. zo šablóny<br />

z pevného di<strong>sk</strong>u, všeobecne z internetu alebo z oficiálnej stránky Microsoftu),<br />

webovej stránky alebo elektronickej správy. Súèasne tento panel obsahuje funkcie <strong>na</strong><br />

otvorenie súborov, <strong>na</strong> ktorých ste pracovali v ostatnom èase. Pokia¾ si pracovnú tablu<br />

nechcete zobrazova pri štarte Office XP, môžete tento proces jednoducho zakáza .<br />

Ïalšie možnosti panela pracovná tabla sú urèené <strong>na</strong> vyh¾adávanie, prácu so schránkou<br />

(Clipboard), obrázkami, štýlmi, <strong>sk</strong>rytým formátovaním, hromadnou poštou a prekladom<br />

medzi cudzími jazykmi. Prekladové slovníky pre cudzie jazyky sa však v sloven<strong>sk</strong>ej verzii<br />

nedodávajú. V originálnej anglickej verzii sa dodávajú slovníky <strong>na</strong> preklad medzi<br />

angliètinou, nemèinou, francúzštinou a španielèinou. Na kontrolu pravopisu sa v sloven<strong>sk</strong>ej<br />

verzii <strong>na</strong>chádza slovník pre slovenèinu, èeštinu a maïarèinu, zároveò je k dispozícii<br />

aj slovník synoným (tezaurus).<br />

Osvedèila sa nám práca so schránkou, prièom teraz sa podporuje manipulácia s<br />

poslednými 25 položkami v schránke. Oproti minulosti, keï ste videli len ikonu programu,<br />

z ktorého pochádzajú údaje v jednotlivých schránkach, teraz máte k dispozícii<br />

priamo jej obsah. Môže to by text, tabu¾ka z Excelu alebo aj obrázky. V prípade obrázkov<br />

vidíte ich zmenšený náh¾ad – ikonu. Informáciu o aktuálnom <strong>na</strong>plnení schránky<br />

máte aj <strong>na</strong> stavovom riadku operaèného systému.<br />

V prípade práce s obrázkami pribudla tzv. Galerie médií. Tento program sa v sloven<strong>sk</strong>ej<br />

verzii Office XP dodáva v èeštine (niektoré ponuky sú však v slovenèine). Pomocou neho sa<br />

preh¾adá celý obsah vášho di<strong>sk</strong>u a k dispozícii potom máte informácie o tom, aké obrázky<br />

sú vám k dispozícii. Tento organizátor totiž okrem pevného di<strong>sk</strong>u zároveò prehliada a zobrazuje<br />

obrázky z internetu. Pokia¾ si <strong>na</strong>inštalujete aj druhé CD (tzv. Media Content), poèet<br />

dostupných klipartov <strong>na</strong> vašom poèítaèi sa radikálne zvýši.<br />

Nový systém práce so štýlmi a formátovaním mierne zrých¾uje aplikáciu štýlov a<br />

zmenu ich formátovania. Ocenili sme <strong>na</strong>pr. možnos oz<strong>na</strong>èi ako blok tie úseky textu,<br />

Inteligentná z<strong>na</strong>èka, urèená<br />

<strong>na</strong> formátovanie textu<br />

Nástrojová lišta<br />

<strong>na</strong> ozdobný text<br />

Nový spôsob zobrazenia<br />

komentára<br />

Prostredie programu Word 2002 so zobrazením komentára a inteligentnou z<strong>na</strong>èkou<br />

S O F T W A R E<br />

ktoré boli formátované rov<strong>na</strong>kým štýlom. Ešte zaujímavejšia je však položka Zobrazi<br />

formátovanie, ktorá umožòuje detailne zobrazi všetky formátovacie údaje až <strong>na</strong> úroveò<br />

jednotlivého z<strong>na</strong>ku. Takúto funkciu ešte v DOS-e používal legendárny textový editor<br />

WordPerfect a pomocou nej sa dali jednoduchšie odhali príèiny nesprávneho formátovania.<br />

Pri vyh¾adávaní informácií o súboroch pribudli nové vo¾by. Môžete špecifikova , kde sa má<br />

h¾ada (<strong>na</strong> lokálnom poèítaèi až <strong>na</strong> úroveò konkrétneho prieèinku, <strong>na</strong> internete, v Outlooku),<br />

ako i urèova typ súborov, ktoré h¾adáte (Word, Excel, elektronická pošta a pod.).<br />

Ïalším okamžite vidite¾ným zlepšením v programe Word 2002 je možnos práce s blokmi<br />

nespojitého textu. V tomto prípade oz<strong>na</strong>èíte nespojité úseky dokumentu pomocou myši<br />

a klávesu Ctrl a s takýmto nespojitým blokom môžete pracova bežným spôsobom.<br />

Nový spôsob posielania<br />

dokumentu <strong>na</strong> pripomienkovanie Aktuálne formátovanie<br />

Nástrojová lišta <strong>na</strong> kreslenie<br />

Detaily formátovania textu<br />

pomocou pracovnej tablz<br />

Word 2002 pri odoslaní dokumentu <strong>na</strong> recenziu a zobrazenie detailov formátovania<br />

Vo verzii Word 2002 je použitá inovovaná verzia kresliaceho nástroja, ktorá vychádza<br />

z programu Visio (dnes je autor<strong>sk</strong>á firma súèas ou Microsoftu). Na kreslenie sa používa<br />

tzv. kresliace plátno a umožòuje kresli objekty so vzájomným <strong>na</strong>dviazaním. Pokia¾ zmeníme<br />

polohu jedného objektu, jeho pripojenie <strong>na</strong> iný objekt sa automaticky zmení tak,<br />

aby spojenie ostalo zachované. Oproti minulosti výrazne <strong>na</strong>rástli možnosti vopred pripravených<br />

objektov.<br />

Ako sme už spomenuli, Office XP prináša ako jedno z hlavných zlepšení systém inteligentných<br />

z<strong>na</strong>èiek (tzv. SmartTags). Tieto z<strong>na</strong>èky informujú používate¾a <strong>na</strong>pr. o tom, že<br />

Word 2002 nieèo zmenil, a umožòujú túto operáciu vráti spä èi <strong>na</strong>stavi ïalšie vo¾by.<br />

Inteligentné z<strong>na</strong>èky sa zobrazujú v podobe malého podèiarknutia zmeneného z<strong>na</strong>ku,<br />

pokia¾ je <strong>na</strong> òom umiestnený kurzor. I<strong>na</strong>k používate¾a nijako neobmedzujú ani mu niè<br />

neprikazujú. Pokia¾ <strong>na</strong>pr. používate vlastnú <strong>sk</strong>ratku a chcete oznámi Wordu, že za òou<br />

nemá po bodke písa ve¾ké písmeno, môžete tak pomocou inteligentných z<strong>na</strong>èiek urobi<br />

ve¾mi rýchlo, bez h¾adania niekde hlboko v ponuke.<br />

Z<strong>na</strong>èky sa využívajú aj pri kopírovaní textu pomocou schránky, prièom môžete urèi ,<br />

èi sa má zachova formátovanie, èi si prajete <strong>na</strong>kopírova text bez formátovania alebo<br />

zada zvolený štýl textu. Na túto èinnos sa v minulosti používala funkcia Prilepi špeciálne,<br />

ktorá v predvolenom spôsobe nemala priradenú klávesovú <strong>sk</strong>ratku a vo Worde<br />

2000 (<strong>na</strong> rozdiel od Excelu) sa neviazala ani <strong>na</strong> stlaèenie pravého tlaèidla myši. Z<strong>na</strong>èky<br />

tak zrých¾ujú túto èasto používanú operáciu.<br />

Ïalšie využitie z<strong>na</strong>èiek je pri rozpoznávaní mien osôb. V anglickej verzii pracuje<br />

tento systém tak, že dokáže rozpoz<strong>na</strong> meno, ktoré máte uvedené v kontaktoch v<br />

programe Outlook 2002. Pomocou z<strong>na</strong>èky potom môžete ve¾mi rýchlo prenies z adresára<br />

<strong>na</strong>pr. údaje o poštovej adrese alebo telefónnom èísle èi rovno odosla dokument<br />

pomocou elektronickej pošty. V sloven<strong>sk</strong>ej verzii zatia¾ táto funkcia nefunguje. Pod¾a<br />

oznámenia zástupcov firmy Microsoft bude do sloven<strong>sk</strong>ej verzie dopracovaná a sprístupní<br />

sa pomocou internetu. Malo by sa tak sta už vo chvíli, keï èítate túto recenziu.<br />

Rov<strong>na</strong>ko by mali by <strong>na</strong> internete dostupné ïalšie inteligentné šablóny pre Office XP –<br />

nájdete tu <strong>na</strong>pr. šablóny <strong>na</strong> vyplnenie daòového priz<strong>na</strong>nia, vypísanie cestovného príkazu<br />

a pod.<br />

V <strong>na</strong>stavení panelov s nástrojmi sú takisto nové položky – <strong>na</strong>pr. automatické prepoèítavanie<br />

poètu slov dokumentu po stlaèení tlaèidla. Word 2002 priniesol možnosti <strong>na</strong><br />

internú kompresiu obrázkov použitých v dokumente. Pritom sa urèuje, <strong>na</strong> aký úèel sa<br />

bude obrázok používa (web alebo tlaèiareò), a pod¾a toho sa zvolí aj stupeò kompresie.<br />

Výsledkom je zmenšenie ve¾kosti zložitejších dokumentov.<br />

9/2001 PC REVUE 67

S O F T W A R E<br />

Word 2002 v tejto súvislosti dokáže priamo pracova s obrázkami z digitálnych<br />

fotoaparátov èi <strong>sk</strong>enerov a vie rozpoznáva text písaný rukou. Vodoz<strong>na</strong>ky v novej verzii<br />

môžu koneène obsahova okrem textu aj obrázky.<br />

Výrazné zmeny prináša Word 2002 pri <strong>sk</strong>upinovej práci s dokumentom. V tíme je<br />

èastou úlohou pripomienkovanie vytvoreného dokumentu viacerými používate¾mi.<br />

V minulosti sa realizované zmeny zobrazovali pomocou odlišného formátovania pridaného<br />

a zmazaného textu. Pokia¾ pripomienky pochádzali od viacerých používate¾ov,<br />

nebola celková orientácia v pripomienkovanom dokumente jednoduchá. Word 2002<br />

zobrazuje realizované zmeny preh¾adnejšie, prièom realizované zmeny zobrazuje mimo<br />

priestoru pôvodného textu. Pri prehliadaní pripomienok od viacerých používate¾ov si<br />

môžete necha zobrazova pripomienky od vybraných osôb.<br />

Na túto funkciu <strong>na</strong>dväzuje špeciál<strong>na</strong> funkcia Odosla <strong>na</strong> recenziu. Pritom sa oz<strong>na</strong>èený<br />

dokument pošle pomocou elektronickej pošty zvoleným adresátom. Predvolený text v<br />

tele takýchto správ je „Vyko<strong>na</strong>jte recenziu priloženého dokumentu“, podobný text je aj<br />

v predmete správy. Jednoducho vypíšete adresu príjemcu a okamžite môžete dokument<br />

posla . Po tom, ako sa vám dokument vráti s pripomienkami, Office XP ponúkne<br />

zlúèi pripomienkovaný dokument s vaším pôvodným materiálom.<br />

MICROSOFT EXCEL 2002. Pokia¾ ide o integráciu nových funkcií, táto aplikácia<br />

bola zlepšená asi <strong>na</strong>jviac z celého balíka. Predovšetkým pribudli funkcie <strong>na</strong> vyh¾adanie<br />

a <strong>na</strong>hradzovanie h¾adaného textu <strong>na</strong> celý zošit. Na tomto mieste by sa dalo poveda<br />

koneène – h¾adanie obmedzené v minulosti len <strong>na</strong> aktívny list bola predsa len trocha silná<br />

káva. H¾adanie v Exceli môže by teraz <strong>na</strong>vyše doplnené aj o formátovacie z<strong>na</strong>èky.<br />

Z<strong>na</strong>èky sa používajú aj v Exceli – v tomto prípade hlavne pri kopírovaní údajov. Opä<br />

ide o isté zrýchlenie a do istej miery aj poukázanie <strong>na</strong> možnosti funkcie Prilepi špeciálne.<br />

Z<strong>na</strong>èky sa ïalej používajú aj pri a<strong>na</strong>lýze údajov.<br />

Záložky jednotlivých listov môžete v Exceli 2002 vybavi podfarbením. Je to ve¾mi efektné<br />

zlepšenie, ktoré pomôže pri zvýraznení rozhodujúcich údajov. Ob¾úbená funkcia AutoSum<br />

<strong>na</strong> vytvorenie súètu hodnôt v urèených bunkách dostala rozšírenie, prièom je možné vypoèítava<br />

týmto spôsobom priemer, poèet hodnôt, urèova maximum a minimum.<br />

Nastavenie okrajov buniek je teraz zjednodušené kresliacim nástrojom, už nemusíte<br />

používa dialógové okno <strong>na</strong> formátovanie buniek.<br />

Výrazne sa pokroèilo pri vyhodnocovaní údajov pomocou vzorcov. Predovšetkým<br />

Excel po zapísaní názvu funkcie vedie používate¾a pri zadávaní argumentov tým, že mu<br />

ukazuje oèakávané hodnoty a ich poradie. Treba uvies , že tento systém vo VisualBasicu<br />

funguje už roky. Zároveò sa priebežne kontroluje správnos zadávaných vzorcov.<br />

Rov<strong>na</strong>ko Excel 2002 pomáha pri vyhodnocovaní vzorcov. Jedným zo zlepšení z tejto<br />

oblasti je možnos použitia tzv. ok<strong>na</strong> sledovania, v ktorom vidíte obsah zvolených<br />

buniek, pribudla aj možnos postupného trasovania vyhodnocovaných vzorcov. To všetko<br />

výrazne zrých¾uje èinnos pri práci s vyhodnocovaním údajov pomocou vzorcov.<br />

Ako sme už uviedli, Excel 2002 podporuje záchranu dokumentu. Podobne dokáže rozpoznáva<br />

elektronické adresy vašich kontaktov z adresára, podporovaný je aj systém<br />

pripomienkovania excelov<strong>sk</strong>ého dokumentu viacerými používate¾mi.<br />

Excel 2002 oproti minulosti lepšie podporuje prácu s webom. Pokia¾ ste si v minulosti<br />

chceli dy<strong>na</strong>micky zobrazova údaje z vybranej webovej stránky (kurzy valút, akcií,<br />

športové výsledky), stálo vás to dos úsilia pri použití funkcie Web Query. Museli ste<br />

poz<strong>na</strong> štruktúru zdrojovej webovej stránky a použi tzv. HTML tabu¾ku. Teraz v podstate<br />

postaèuje ukáza <strong>na</strong> zdroj údajov a celú ïalšiu prácu urobí za vás Excel.<br />

Okno <strong>na</strong> sledovanie<br />

vybraných hodnôt<br />

Inteligentná z<strong>na</strong>èka<br />

<strong>na</strong> vysvetlenie problému<br />

vo výpoète<br />

Excel 2002 a inteligentná z<strong>na</strong>èka <strong>na</strong> urèenie chyby vo výpoète<br />

68 PC REVUE 9/2001<br />

Nový spôsob zobrazenia<br />

obsahu schránky<br />

V novej verzii pribudli funkcie <strong>na</strong> ochranu hárka – môžete osobitne ostatným používate¾om<br />

zakáza formátovanie, vkladanie alebo odstraòovanie riadkov a ståpcov atï.<br />

Do hlavièky a päty môžete teraz vklada aj obrázky a pri tlaèi existuje nová funkcia <strong>na</strong><br />

konverziu pôvodného amerického formátu papiera Letter <strong>na</strong> európ<strong>sk</strong>u normu A4. Žiadanou<br />

novinkou je odosielanie vybraného úseku buniek pomocou elektronickej pošty bez<br />

toho, aby ste museli všetko ostatné zmaza . Myslím, že by bolo dobré rozšíri túto funkciu<br />

aj <strong>na</strong> možnos odoslania nespojitého úseku buniek.<br />

Excel 2002 dokáže <strong>na</strong>èíta a uklada údaje vo formáte XML (eXtensible Markup Language),<br />

èím sa otvárajú možnosti <strong>na</strong> zaradenie tohto programu do podnikových aplikácií.<br />

Excel 2002 síce vie <strong>sk</strong>ontrolova pravopis, ale priebežná kontrola pravopisu z neznámeho<br />

dôvodu nie je podporovaná.<br />

MICROSOFT OUTLOOK 2002. Microsoft sa v tomto prípade sústredil <strong>na</strong> zlepšenie<br />

komfortu pri plánovaní stretnutí a úloh <strong>na</strong> vybavenie. Používatelia s pomalším pripojením<br />

<strong>na</strong> internet ocenia zmenenú prácu pri s ahovaní elektronických správ. Predovšetkým<br />

Outlook 2002 pracuje paralelným spôsobom – t. j. s ahujú sa údaje zo všetkých vašich úètov<br />

súèasne. Ak teda máte niektorý úèet pomalší, nemusíte èaka <strong>na</strong> jeho ukonèenie, aby ste sa<br />

dostali k ostatným úètom. Ïalšia zme<strong>na</strong> sa týka s ahovania ve¾kých správ. Pokia¾ Outlook<br />

2002 rozpozná, že máte pomalšie pripojenie a dostali ste správu s objemnejšími prílohami,<br />

stiahne sa <strong>na</strong>jprv len hlavièka správy a následne sa vám ponúknu možnosti, ako ïalej postupova<br />

. Pritom môžete požiada o stiahnutie celej správy aj s prílohami, prenies len telo správy<br />

alebo zmaza správu priamo <strong>na</strong> serveri u vášho providera. Pri s ahovaní väèších správ<br />

zároveò v okne vidíte odhadovanú dobu do <strong>sk</strong>onèenia celého procesu, ako aj postupný graf<br />

splnenia úloh. Oproti minulosti sa zjednodušil aj spôsob výberu, cez ktorý úèet chcete odchádzajúcu<br />

správu odosla . V Outlooku 2002 nám však chýbala funkcia <strong>na</strong> doèasné vyèlenenie<br />

vyberaného úètu zo zoz<strong>na</strong>mu úètov pri prijímaní a odosielaní správ.<br />

Zmenené je rozhranie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie úètu elektronickej pošty. Výhodou je, že teraz<br />

obsahuje testovanie správnosti <strong>na</strong>stavenia úètov, prièom sa pri testovaní overuje<br />

možnos s ahovania pošty, takisto sa posiela aj kontrolná správa. Pribudla možnos <strong>na</strong><br />

èistenie prieèinkov – môžete pritom definova , aké ve¾ké alebo aké staré správy sa majú<br />

odstráni . Systém èistenia prieèinkov tak zamedzuje <strong>na</strong>rastanie ich objemu. Zlepšilo sa<br />

aj vyh¾adávanie informácií v jednotlivých schránkach.<br />

Poèas používania Outlooku 2002 sa vám ponúkajú rôzne funkcie <strong>na</strong> zefektívnenie èinnosti.<br />

Napríklad vás Outlook upozorní <strong>na</strong> možnos vytvorenia automatických podpisov,<br />

použitia Wordu 2002 ako predvoleného editora <strong>na</strong> písanie správ. Outlook 2002 by mal<br />

zaisti aj korektné posielanie z<strong>na</strong>kov so sloven<strong>sk</strong>ou diakritikou.<br />

Testovanie pridaného<br />

úètu<br />

Outlook 2002 zjednodušuje <strong>na</strong>stavenie úètu elektronickej pošty a umožòuje aj jeho<br />

okamžité otestovanie<br />

Paralelná kontrola<br />

viacerých úètov<br />

Outlook 2002 pri súèasnej práci <strong>na</strong> viacerých úètoch<br />

Zostávajúci èas<br />

do ukonèenia procesu

V súvislosti so šírením vírusov pomocou elektronickej pošty zakomponoval Microsoft blokovanie<br />

urèitých príloh elektronických správ. Domnievam sa, že v tomto prípade to autori<br />

programu trochu preh<strong>na</strong>li. Outlook 2002 totiž obsahuje 39 preddefinovaných príloh, ktoré<br />

blokuje. Konkrétne, ak vám niekto pošle prílohu s koncovkou .exe, v Outlooku 2002 sa k nej<br />

tak jednoducho nedostanete. Existujú totiž dve úrovne blokovania súborov s „nebezpeènou“<br />

koncovkou, prièom používate¾ pomocou ponuky Outlook 2002 môže povoli len príjem súborov<br />

s koncovkou z druhej úrovne. Na odblokovanie súborov s koncovkou z prvej úrovne<br />

(sem patrí aj .exe, .vbs, . bat a pod.) však musíte siahnu do registrov! Prirodzene, pri tejto<br />

èinnosti potrebujete urèité z<strong>na</strong>losti a v pomocníkovi nenájdete detailnejší opis postupu.<br />

Upozoròujeme, že Outlook 2002 v tomto prípade vždy kontroluje len koncovku súboru,<br />

jeho obsah sa nijako nekontroluje. Ak vám teda niekto má posla súbor s koncovkou .exe,<br />

môžete použi trik s prepísaním koncovky <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> .txt. Vy si po prijatí tohto súboru opätovne<br />

zmeníte koncovku <strong>na</strong> .exe a program môžete používa .<br />

Pokia¾ budú fungova v sloven<strong>sk</strong>ej verzii inteligentné z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> mená osôb v kalendári,<br />

bude dôležité udržova si v òom poriadok a komplexnos informácií. Len tak budete<br />

môc dosiahnu vyššiu efektívnos pri prenášaní údajov. Príjemná je <strong>sk</strong>utoènos , že<br />

Outlook si pamätá spôsob, ako píšete elektronické adresy, a automaticky ich doplòuje<br />

pri vypisovaní údajov pre príjemcov elektronickej pošty.<br />

Zlepšenia sa doèkali funkcie <strong>na</strong> plánovanie èinnosti. Jednotlivé <strong>na</strong>plánované úlohy<br />

môžete teraz farebne oz<strong>na</strong>èi , pri plánovaní stretnutia máte k dispozícii informácie o<br />

kalendári ostatných úèastníkov atï.<br />

MICROSOFT POWERPOINT 2002. Program je dnes synonymom <strong>na</strong> prípravu<br />

a premietanie prezentácií. Predchádzajúca verzia výrazne používala <strong>na</strong> každom mieste<br />

sprievodcov, verzia 2002 opä po<strong>sk</strong>ytuje väèší priestor <strong>na</strong> vlastnú tvorbu. Celú prácu<br />

aj tu preberá <strong>na</strong> seba pracovná tabla, ktorú môžete, ale nemusíte využíva . Na druhej<br />

strane PowerPoint 2002 neobsahuje to¾ko <strong>sk</strong>utoène nových funkcií ako ostatné aplikácie<br />

z Office XP. V sloven<strong>sk</strong>ej verzii je <strong>na</strong>jdôležitejšou novinkou asi samotná lokalizácia do<br />

sloven<strong>sk</strong>ého jazyka, keïže predchádzajúce lokalizované balíky obsahovali èe<strong>sk</strong>ú jazykovú<br />

verziu tohto programu.<br />

Pribudli animaèné efekty, z ponuky si vyberáte tzv. dráhy animácie. Ide o to, ako sa<br />

objekty <strong>na</strong> obrazovke zobrazujú, resp. pohybujú. Môže ís <strong>na</strong>pr. o postupné rozsvecovanie<br />

èi rotáciu textov, ich zvýraznenie a pod. Dráhy animácie môžete vytvára aj sami.<br />

PowerPoint 2002 zavádza aj možnos priradi ku každej snímke z prezentácie iné pozadie<br />

a inú farebnú schému. K prezentácii môžete priradi aj zvukový záz<strong>na</strong>m èi videosekvencie.<br />

V normálnom zobrazení teraz vidíte aj miniatúry ostatných snímok z vašej prezentácie.<br />

Zobrazenie miniatúr<br />

v normálnom<br />

zobrazení<br />

Výber schémy<br />

Dráhy animácie<br />

objektov<br />

Inovované prostredie PowerPoint 2002 so zobrazením miniatúr a výberom animaèných dráh<br />

Novinkou je aj možnos rotácie obrázkov. Pribudla priebežná kontrola pravopisu, ako i<br />

možnos revízie prezentácie podobne, ako je to vo Worde alebo v Exceli. Pri exporte prezentácie<br />

<strong>na</strong> web sa zachová zvukový záz<strong>na</strong>m i väèši<strong>na</strong> animaèných efektov.<br />

PowerPoint 2002 teraz podporuje dva monitory. Na jednom beží prezentácia a <strong>na</strong><br />

druhom vidíte vlastné poznámky. Pribudla možnos tlaèe pomocou prichytávacej mriežky,<br />

ktorá pomôže hlavne pri realizácii diapozitívov. Koneène sa objavila funkcia <strong>na</strong> prehliadanie<br />

výsledku tlaèe <strong>na</strong> obrazovke (PrintPreview).<br />

SYSTÉMOVÉ POŽIADAVKY. Pod¾a výrobcu potrebujete <strong>na</strong> používanie balíka<br />

Office XP Standard osobný poèítaè s procesorom Pentium 133 MHz (odporúèa sa však<br />

Pentium III), operaèný systém MS Windows 98, Me, NT 4.0 s balíkom Service Pack 6<br />

alebo systém Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l. Na pevnom di<strong>sk</strong>u sa vyžaduje priestor 210 MB,<br />

Word 2002<br />

n Inteligentné z<strong>na</strong>èky a ich funkcia<br />

pri automatických opravách<br />

n Súèasný výber viacerých nespojitých<br />

oblastí do jedného bloku<br />

n Zlepšená práca pri upravovaní<br />

dokumentu v tíme<br />

n Pracovná tabla a jej èinnos<br />

pri formátovaní dokumentu<br />

n Kresliace plátno<br />

n Nástrojová lišta <strong>na</strong> poèítanie slov<br />

n Komprimácia obrázkov priamo<br />

v dokumente<br />

Excel 2002<br />

n Inteligentné z<strong>na</strong>èky a ich funkcia<br />

pri kontrole chýb<br />

n Okno sledovania<br />

n Vyhodnocovaè vzorcov<br />

n Triedenie textu ako èísel<br />

S O F T W A R E<br />

z tohto 115 MB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, kde máte operaèný systém. Pre operaèný systém<br />

Windows 98 potrebujete 24 MB RAM a ïalších 8 MB pre každú súèasne spustenú aplikáciu.<br />

Pre operaèný systém Windows Me a NT 4.0 je to 32 MB a 8 MB pre každú spustenú<br />

aplikáciu. Ak použijete Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l, mali by ste ma 64 MB RAM<br />

(odporúèa sa však 128 MB) a 8 MB <strong>na</strong> každú spustenú aplikáciu. Ïalej sa vyžaduje CD-<br />

ROM mechanika, karta Super VGA a myš. Na používanie multimediálnych funkcií potrebujete<br />

splni ïalšie podmienky, detaily sú <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoftcom/slovakia/office.<br />

Office XP v sloven<strong>sk</strong>ej verzii sme testovali <strong>na</strong> poèítaèoch s rozliènou hardvérovou<br />

výbavou. Použili sme <strong>na</strong>jmodernejšie poèítaèe, ale vy<strong>sk</strong>úšali sme si jeho prácu aj <strong>na</strong> poèítaèi<br />

s procesorom Pentium II/350 MHz a 32 MB, ktorý dnes predstavuje už slabší systém.<br />

Pri používaní <strong>na</strong> takomto poèítaèi sme s Office XP z hardvérovej stránky nemali<br />

žiadne problémy. Testy sme vykonávali aj <strong>na</strong> viacerých operaèných systémoch od<br />

Windows 98 cez Windows NT 4.0 až po Windows XP vo verzii RC1. Jedine pri operaènom<br />

systéme Windows NT 4.0 sme si museli stiahnu a <strong>na</strong>inštalova opravný kód (Service<br />

Pack 6), inštalaèný program nás <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos upozornil.<br />

Overili sme si aj aktiváciu, ktorá je <strong>na</strong>jjednoduchšie realizovate¾ná pomocou internetu.<br />

Ani s telefonickou aktiváciou nie sú problémy. V tomto prípade máte <strong>na</strong>vyše vyššiu<br />

mieru kontroly, aké informácie vlastne Microsoftu odovzdávate. Vy<strong>sk</strong>úšali sme si aj reaktiváciu<br />

Office XP pri zmene hardvéru. V podstate to nie je problém, jednoducho poviete,<br />

že ste zmenili výbavu a dostanete nový aktivaèný kód. Microsoft si takto v zásade<br />

zais uje, že z jedného poèítaèa nebude vyko<strong>na</strong>ných nieko¾ko desiatok aktivácií.<br />

CELKOVÉ HODNOTENIE. Microsoft Office XP je <strong>na</strong> používanie ove¾a príjemnejší<br />

ako jeho predchodca Office 2000. Jeho zlepšenia sa prejavujú nenápadne, bez zbytoèného<br />

<strong>na</strong>nútenia riešení. Microsoft v tejto verzii dopracoval detaily funkcií a spríjemnil celkové<br />

ovládanie. Sloven<strong>sk</strong>á verzia je oproti anglickej o nieèo chudobnejšia, èo je dané aj komplikovanos<br />

ou nášho jazyka a následnými ve¾kými nákladmi <strong>na</strong> kompletnú lokalizáciu pre relatívne<br />

malý trh. Funkènos programu však bude možné rozširova pomocou internetu. Pri<br />

lokalizácii sa <strong>na</strong> niektorých miestach použili moduly z èe<strong>sk</strong>ej verzie Office XP.<br />

Odpoveï <strong>na</strong> otázku, èi kúpi alebo nekúpi tento balík, nie je jednoduchá ani jednoz<strong>na</strong>èná.<br />

Z technickej stránky ide rozhodne o zlepšenie, kúpa je tak <strong>sk</strong>ôr otázkou peòazí. Pre domáceho<br />

používate¾a, ktorý nepracuje v tíme, nerealizuje a<strong>na</strong>lýzu údajov a nepotrebuje sa<br />

prezentova , bude ce<strong>na</strong> balíka pravdepodobne privysoká vzh¾adom <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anú funkènos .<br />

Pre takéhoto používate¾a je však urèený <strong>na</strong>pr. balík Microsoft Works. Office XP je <strong>sk</strong>ôr riešenie<br />

do podnikov, kde vznikajú dokumenty ako výsledok kolektívnej práce a <strong>na</strong>vyše ide o<br />

zložitejšie dokumenty. Takíto používatelia nie sú <strong>na</strong>to¾ko citliví <strong>na</strong> cenu balíka, ktorá urèite<br />

nie je <strong>na</strong>jnižšia. V podniku sa ove¾a viac využijú nové funkcie, používatelia urèite ocenia<br />

vyššiu spo¾ahlivos , podporu práce v tíme, ako i množstvo detailných zlepšení v novej verzii<br />

tohto kancelár<strong>sk</strong>eho balíka.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Office XP Standard sloven<strong>sk</strong>ý: 23 130 Sk<br />

upgrade z Office 97 alebo Office 2000: 16 110 Sk<br />

Office XP Standard anglický: 28 590 Sk<br />

Office XP Professio<strong>na</strong>l anglický: 34 320 Sk<br />

Výrobca: Microsoft, Redmond<br />

Zapožièal: Microsoft Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Najdôležitejšie novinky aplikácií z balíka Office XP<br />

n Spolupráca s webovými stránkami<br />

n Podpora XML<br />

Outlook 2002<br />

n Automatické dokonèovanie adries<br />

n Vyèistenie prieèinkov<br />

n Použitie farieb v kalendári<br />

n Zlepšený systém prijímania elektronických<br />

správ<br />

n Nová tvorba úètu elektronickej pošty<br />

n Zjednodušený výber úètu použitého<br />

pri zaslaní správy<br />

PowerPoint 2002<br />

n Dráhy animácie objektov<br />

n Viacnásobné predlohy snímok<br />

a farebné schémy<br />

n Tlaèový náh¾ad <strong>na</strong> výsledok práce<br />

n Otáèanie obrázkov<br />

n Miniatúry v normálnom zobrazení<br />

9/2001 PC REVUE 69

S O F T W A R E<br />

Norton Internet Security 2001<br />

Internet predstavuje milióny poèítaèov,<br />

ktoré si medzi sebou môžu vymieòa<br />

informácie. Ich množstvo denne rastie.<br />

Ktoko¾vek sa môže do internetu pripoji ,<br />

zí<strong>sk</strong>ava informácie a zároveò zanecháva<br />

po sebe nezmazate¾né stopy. Anonymita<br />

<strong>na</strong> sieti je vo väèšine prípadov len<br />

obyèajnou ilúziou. To vyvoláva potrebu<br />

chráni sa pred potenciálnymi hrozbami a<br />

nechcenou stratou dôverných informácií.<br />

Produktom, ktorý zabezpeèuje práve túto<br />

funkciu, je Norton Internet Security 2001<br />

– Family Edition od spoloènosti Symantec.<br />

KOMPONENTY A INŠTALÁCIA.<br />

Balík Norton Internet Security 2001 integruje<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall, Norton<br />

Privacy, Norton Parental Control a Norton<br />

Antivirus. Balík vedie štatistiku o svojej<br />

èinnosti a umožòuje odblokovanie<br />

rozlièných reklamných prúžkov, pop-up<br />

okien a ostatných otravností pri prehliadaní<br />

webových stránok. Keïže Norton<br />

Antivirus bol predmetom samostatného<br />

èlánku v PC REVUE è. 7/2001 (s. 69), nebudem<br />

sa ním zaobera znova.<br />

Inštalácia programu zo samospúšacieho<br />

CD-ROM média prebieha bez<br />

problémov. Po <strong>sk</strong>onèení inštalácie <strong>na</strong>sleduje<br />

reštart systému a vykoná sa aktualizácia<br />

balíka programov pomocou Live-<br />

Update. Používate¾ si može vybra , ktoré<br />

z komponentov budú aktualizované, a<br />

tak ma kontrolu <strong>na</strong>d množstvom dát,<br />

ktoré bude potrebné stiahnu z internetu.<br />

Túto možnos privítajú <strong>na</strong>jmä tí, èo<br />

majú pomalšie pripojenie.<br />

70 PC REVUE 9/2001<br />

INTEGRÁCIA. Systém sa štartuje automaticky<br />

vždy po zapnutí poèítaèa. Jeho<br />

aktivita sa prejavuje ikonou v lište úloh.<br />

Po kliknutí <strong>na</strong> òu sa objaví okno integrujúce<br />

ovládanie <strong>na</strong>stavenia pre všetky komponenty<br />

systému (obr. 1). V tomto okne<br />

dostane používate¾ možnos zí<strong>sk</strong>a prípadné<br />

aktualizácie prostredníctvom služby<br />

LiveUpdate a k <strong>na</strong>staveniam systému.<br />

V okne sa <strong>na</strong>chádza 6 položiek umožòujúcich<br />

ovláda Norton Internet Security<br />

2001 a jeho jednotlivé èasti.<br />

Ovládacia centrála pre celý softvérový balík<br />

Položka Status umožòuje zisti okamžitý<br />

stav systému alebo ho modifikova (teda<br />

vypnú alebo zapnú ).<br />

Položka Security umožòuje <strong>na</strong>stavi<br />

úroveò zabezpeèenia systému pomocou<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall. Preddefinované<br />

sú tri úrovne bezpeènosti (nízka, stredná<br />

a vysoká), ktoré možno <strong>na</strong>stavi pomocou<br />

posuvného ukazovate¾a. Ak vám však preddefinované<br />

úrovne bezpeènosti nevyhovujú,<br />

niè vám nebráni vytvori si bezpeènostné<br />

<strong>na</strong>stavenie pod¾a vlastných predstáv<br />

pomocou vo¾by Custom level. Aj túto<br />

položku možno pod¾a uváženia vypí<strong>na</strong> a<br />

zapí<strong>na</strong> .<br />

Vysoká úroveò bezpeènosti z<strong>na</strong>mená,<br />

že akáko¾vek komunikácia s internetom<br />

je zakázaná, pokia¾ ju nepovolíte. Pre<br />

každú aplikáciu, ktorá pristupuje do internetu,<br />

je potrebné vytvori pravidlo pre firewall.<br />

Pokus o prístup do internetu vyvolá<br />

zobrazenie varovného ok<strong>na</strong> (obr. 2).<br />

Po zobrazení varovného ok<strong>na</strong> môžete<br />

vytvori pravidlo pre firewall alebo komunikáciu<br />

tejto aplikácie jednorazovo povoli<br />

èi zakáza . Pri tejto úrovni zabezpeèenia<br />

ActiveX a Java applety vyžadujú potvrdenie.<br />

Stredná úroveò bezpeènosti blokuje<br />

komunikáciu s internetom, pokia¾ ju výslovne<br />

nepovolíte, no ActiveX a Java<br />

applety sa vyko<strong>na</strong>jú.<br />

Nízka úroveò bezpeènosti spôsobí, že<br />

známe nebezpeèné aplikácie nebudú môc<br />

pristúpi do internetu, ActiveX a Java<br />

applety sa vyko<strong>na</strong>jú.<br />

Položka Privacy, pokia¾ je povolená,<br />

chráni vaše súkromie. Predstavuje vlastne<br />

<strong>na</strong>stavenia programu Norton Privacy<br />

Guard. Opätovne sú preddefinované tri<br />

úrovne zabezpeèenia (nízka, stredná,<br />

vysoká) a používate¾om <strong>na</strong>stavite¾ná úroveò<br />

zabezpeèenia. V oblasti Privacy je<br />

možné <strong>na</strong>stavi , aké údaje v žiadnom prípade<br />

nesmú bez vášho vedomia opusti<br />

poèítaè. Môže to by <strong>na</strong>príklad èíslo ban-<br />

kového úètu, èíslo kreditnej karty, váš<br />

e-mail a podobne. Staèí zada požadovaný<br />

údaj, prida ho k chráneným a máte<br />

istotu, že zasielanie dôverných údajov je<br />

pod kontrolou.<br />

Položka Parental Control riadi program<br />

Norton Parental Control. Tento program<br />

slúži <strong>na</strong> vytvorenie politiky prístupu k<br />

internetu a k aplikáciám inštalovaným <strong>na</strong><br />

poèítaèi, pokia¾ ho používa nieko¾ko osôb.<br />

Typickým príkladom je rodi<strong>na</strong> s de mi.<br />

Pri používaní tejto súèasti Norton Internet<br />

Security 2001 je potrebné vytvori pre<br />

každého používate¾a vlastný úèet, pod<br />

ktorým bude poèítaè používa . Program<br />

po<strong>sk</strong>ytuje základné 4 typy používate¾ov –<br />

Kid, Tee<strong>na</strong>ger, Adult a Supervisor. Prvé<br />

dva typy používate¾ov majú obmedzenia,<br />

pokia¾ ide o prístup k aplikáciám a niektorým<br />

internetovým stránkam. Ich<br />

zoz<strong>na</strong>m po<strong>sk</strong>ytuje Symantec a doplòuje<br />

ho pod¾a požiadaviek používate¾ov priebežne.<br />

Kategórie stránok s blokovaným<br />

prístupom možno konfigurova aj priamo<br />

v programe. Sú možné výnimky z blokovaného<br />

prístupu pre jednotlivé stránky,<br />

no možno prida aj stránky, ku ktorým sa<br />

prístup zablokuje. Je <strong>na</strong> zváženie, že<br />

Symantec zabraòuje <strong>na</strong>príklad prístup k<br />

stránkam so sexuálnou výchovou, ale nie<br />

<strong>na</strong>príklad s náboženstvom.<br />

Položka Add blocking je k¾úèom k<br />

zrýchleniu internetu. Umožnuje totiž<br />

zakáza zobrazovanie otravných pop-up<br />

Norton Firewall upozoròuje <strong>na</strong> prístup<br />

Excelu <strong>na</strong> internet<br />

okien a reklám. Norton Internet Security<br />

2001 už prichádza so štandardným zoz<strong>na</strong>mom<br />

reklamných bannerov, no máte<br />

možnos vytvori si aj vlastný zoz<strong>na</strong>m. Ak<br />

sa vám zobrazí nejaká reklama, staèí len<br />

otvori kontrolný panel Norton Internet<br />

Security 2001, položku Add blocking a prida<br />

tútu reklamu do odpadkového koša.<br />

Posledná položka sa <strong>sk</strong>rýva pod názvom<br />

Accounts. Tu možno vytvára , maza<br />

a modifikova <strong>na</strong>stavenia jednotlivých<br />

používate¾<strong>sk</strong>ých úètov pre celý programový<br />

balík.<br />

NÁROKY NA HARDVÉR. Hardvérové<br />

nároky pomaly ani nestoja za reè –<br />

staèí akýko¾vek poèítaè, ktorý je schopný<br />

prevádzkova príslušnú verziu operaèného<br />

systému Windows (95 ORS2/98/<br />

ME/NT 4.0/2000) s CD-ROM mechanikou a<br />

65 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Pamäte<br />

pod¾a výrobcu staèí 32 MB, Windows NT a<br />

2000 potrebujú však aspoò 64 MB.<br />

Spomalenie práce so systémom v dôsledku<br />

inštalácie nie je badate¾né.<br />

ZÁVER. Balík programov Norton Internet<br />

Security 2001 – Family Edition po<strong>sk</strong>ytuje<br />

ochranu poèítaèa proti rozlièným<br />

infiltráciám a útokom <strong>na</strong> vašu privátnu<br />

sféru, ktoré by mohli prís z internetu.<br />

Dokáže poèítaè priam znevidite¾ni .<br />

V každom prípade, ak trávite <strong>na</strong> internete<br />

množstvo èasu a vaše bezpeènostné<br />

povedomie nie je ktovieaké vysoké, mali<br />

by porozmýš¾a <strong>na</strong>d kúpou tohto produktu.<br />

Firewall, antivírus, ochra<strong>na</strong> súkromia<br />

a odstránenie reklám v jednom komplexnom<br />

balíku – nestojí to za úvahu?<br />

Hodnotenie:<br />

J Automatický update cez internet<br />

J Komplexnos ochrany<br />

J Jednoduchá inštalácia<br />

J Flexibilnos<br />

J Pocit istoty (aj bez krídeliek :-)<br />

Ce<strong>na</strong>: 3130 Sk s DPH<br />

Zapožièal: Symantec<br />

Peter Kováè

Borland JBuilder 5<br />

Enterprise<br />

Napísa po tretíkrát recenziu <strong>na</strong> novú verziu<br />

produktu, ako je JBuilder, nie je také jednoduché,<br />

ako by sa zdalo. Zmeny medzi verziami<br />

nie sú výrazne revoluèného charakteru,<br />

takže <strong>na</strong>stáva dilema: obmedzi sa len <strong>na</strong><br />

nové veci alebo opísa produkt komplexne?<br />

V prvom prípade prídu <strong>sk</strong>rátka èitatelia,<br />

ktorí o predchádzajúcich verziách niè nevedia,<br />

druhý prípad z<strong>na</strong>mená opakovanie<br />

množstva informácií z predošlého èlánku.<br />

Posúïte sami, do akej miery sa nám podarilo<br />

oba prístupy <strong>sk</strong>ombinova .<br />

JBuilder je stabilným èlenom „svätej“<br />

trojice vývojár<strong>sk</strong>ych nástrojov Delphi–<br />

C++Builder–JBuilder firmy Borland (Kylix<br />

nerátajme, lebo to je vlastne Delphi v<br />

inom kabáte). Písmeno J v jeho názve<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje príslušnos k Jave, a to dokonca<br />

dvojnásobnú: jed<strong>na</strong>k je JBuilder vizuálnym<br />

prostredím <strong>na</strong> vývoj „stopercentne<br />

èistých“ aplikácií pre platformu Java 2,<br />

jed<strong>na</strong>k je sám osebe javov<strong>sk</strong>ou aplikáciou,<br />

takže sa dá spusti hneï <strong>na</strong> troch rôznych<br />

platformách – Windows, Linux a Solaris<br />

(ako i<strong>na</strong>k, keï Java je rodinným striebrom<br />

spoloènosti Sun). Existuje dokonca samostatná<br />

verzia pre nový Mac OS X. JBuilder<br />

neobsahuje vlastnú implementáciu JVM,<br />

používa štandardný Java Development Kit<br />

verzie 1.3.0_02.<br />

Pri kúpe licencie JBuildera si možno<br />

pod¾a potrieb a fi<strong>na</strong>nèných možností<br />

vybra z troch verzií. Najjednoduchšia<br />

verzia Perso<strong>na</strong>l je súèasne <strong>na</strong>jdostupnejšia,<br />

pretože je k dispozícii zadarmo <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> firmy Borland. Treba však jedným<br />

dychom doda , že za málo peòazí je<br />

aj v tomto prípade málo muziky – JBuilder<br />

Perso<strong>na</strong>l je taká lepšia <strong>na</strong>dstavba <strong>na</strong>d JDK,<br />

urèená pre <strong>na</strong>jjednoduchšie aplikácie a<br />

komponenty JavaBeans. Stále je to však<br />

vynikajúca vo¾ba.<br />

S JBuilderom strednej úrovne Professio<strong>na</strong>l<br />

sa už môžete pusti aj do databázových<br />

a webových aplikácií èi XML, okrem<br />

toho je vývojové prostredie (hlavne ladenie<br />

aplikácií) <strong>na</strong> pokroèilejšej úrovni. No a<br />

tretia verzia Enterprise je urèená, ako tomu<br />

<strong>na</strong>svedèuje jej pomenovanie, <strong>na</strong> vývoj<br />

enterprise-level aplikácií pod¾a špecifikácie<br />

J2EE (to z<strong>na</strong>mená aplikaèný server, podporu<br />

EJB, CORBA a pod.).<br />

Na serveri spoloènosti Borland je prístupný<br />

špeciálny doplnok JBuilder Mobile<br />

Set, vïaka ktorému možno vyvíja javov<strong>sk</strong>é<br />

riešenia aj pre platformu J2ME, teda<br />

mobilné zariadenia s podporou Javy.<br />

INŠTALÁCIA. Inštalaèný program, ktorý<br />

sa spustí po vložení CD do mechaniky,<br />

ponúka dva druhy inštalácie – úplnú a<br />

používate¾<strong>sk</strong>ú. V tej druhej si možno vybra<br />

, èi chceme inštalova komponenty<br />

Enterprise verzie a aplikaèný server Borland<br />

Application Server (nevyhnutný <strong>na</strong> vývoj<br />

EJB). Oproti predchádzajúcej verzii sa<br />

Enterprise inštalácia realizuje vcelku –<br />

netreba <strong>na</strong>jprv inštalova verziu Perso<strong>na</strong>l.<br />

Zvolíme si teda úplnú inštaláciu a po chvíli<br />

nás inštalaèný nástroj InstallAnywhere<br />

postaví pred ïalšiu vo¾bu: chceme úplnú<br />

alebo minimálnu inštaláciu JBuilder 5 Enterprise?<br />

Z rohu dialógu <strong>na</strong> nás <strong>na</strong>š astie<br />

vykúka tlaèidlo Customize, vïaka ktorému<br />

si možno výber inštalovaných komponentov<br />

prispôsobi vlastným potrebám –<br />

môžeme zakáza inštaláciu dokumentácie,<br />

ukážkových programov a/alebo doplnkových<br />

komponentov.<br />

Ïalšie kroky inštalácie prebiehajú bez<br />

problémov: po potvrdení licenènej dohody<br />

a výbere cie¾ovej cesty (ktorá nesmie obsahova<br />

medzery) zostáva už len èaka , kým<br />

sa produkt <strong>na</strong>inštaluje. Kopírovanie súborov<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> je <strong>na</strong>neš astie pomerne zdåhavé,<br />

èo je zrejme prevažne spôsobené tým,<br />

že inštalaèný nástroj je <strong>na</strong>písaný v Jave. Na<br />

druhej strane sa dá predpoklada , že inštalácia<br />

prebieha rov<strong>na</strong>ko jednoducho aj <strong>na</strong><br />

ostatných podporovaných platformách.<br />

Aplikaèný server Borland Application<br />

Server sa inštaluje samostatne. Po zadaní<br />

licenèného k¾úèa si možno vybra , èo sa<br />

bude inštalova a do ktorého adresára.<br />

Pozitívom je, že po k¾úè tentoraz netreba<br />

ís <strong>na</strong> internet. Po zadaní me<strong>na</strong> aplikaèného<br />

servera a povolení modifikácie premennej<br />

PATH <strong>na</strong>sleduje druhá, o poz<strong>na</strong>nie<br />

svižnejšia kopírovacia fáza.<br />

JBuilder si z di<strong>sk</strong>u odkrojí asi 300 MB,<br />

Application Server nieèo málo vyše 100 MB.<br />

Je možné ušetri takmer 170 MB, ak neinštalujeme<br />

ukážkové príklady a doplnkové<br />

komponenty. Ak sa rozhodneme ne<strong>na</strong>inštalova<br />

dokumentáciu, dá sa zníži spotreba<br />

o ïalších asi 90 MB, ale povedzme si<br />

úprimne, kto by to robil?<br />

S výnimkou dvoch súborov a série<br />

položiek menu Start sa niè neinštaluje do<br />

systémových adresárov. O odinštalovanie<br />

sa (koneène!) stará samostatný program,<br />

používate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenia však treba z domov<strong>sk</strong>ého<br />

adresára zmaza ruène.<br />

PRVÉ SPUSTENIE. Pri prvom spustení<br />

sa JBuilder zachová slušne a opýta sa,<br />

èi si smie „privlastni “ súborovú príponu<br />

.java. Nasleduje požiadavka <strong>na</strong> zadanie<br />

me<strong>na</strong> používate¾a, názvu spoloènosti,<br />

sériového èísla a autorizaèného k¾úèa. Na<br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 71

S O F T W A R E<br />

rozdiel od predošlých verzií treba zaregistrova<br />

<strong>na</strong>inštalovaný program aj priamo<br />

v spoloènosti Borland, a to prostredníctvom<br />

internetu alebo telefonicky.<br />

Používate¾ musí by èlenom Borland Developer<br />

Community – ak nie je, registraèný<br />

program mu v rámci registrácie vytvorí<br />

nové konto.<br />

Je otázne, èi sa pri registrácii prostredníctvom<br />

internetu posielajú <strong>sk</strong>utoène len<br />

tie informácie, ktoré program zobrazí<br />

(sériové èíslo, autorizaèný k¾úè, ale aj<br />

<strong>na</strong>príklad operaèný systém poèítaèa).<br />

Verme, že si v blízkej budúcnosti softvérové<br />

firmy nezaènú bra príklad od Microsoftu<br />

a jeho povinnej aktivácie nových<br />

produktov Office XP a Windows XP. Takéto<br />

praktiky sa totiž väèšinou minú úèinkom<br />

– tí, ktorým by mali prinies <strong>na</strong>jviac starostí,<br />

ich bez problémov prekonávajú a<br />

riadnym platiacim používate¾om, <strong>na</strong>opak,<br />

znepríjemòujú život. (Poèas písania èlánku<br />

prenikli <strong>na</strong> web informácie, že to s tou<br />

aktiváciou Windows XP nebude až také<br />

horúce.)<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIE. Vzh¾ad<br />

prostredia neprešiel výraznejšími zme<strong>na</strong>mi.<br />

Hlavné okno AppBrowser obsahuje tri<br />

panely. Prvý zobrazuje obsah aktuálneho<br />

projektu. Projekt je zo<strong>sk</strong>upenie súborov,<br />

ktoré nejakým spôsobom prispievajú k<br />

vytvoreniu cie¾ovej aplikácie. Tvoria ho<br />

obyèajne javov<strong>sk</strong>é zdrojové súbory,<br />

HTML a XML súbory, obrázky èi audiosúbory.<br />

Každý projekt môže ma svoje vlastné<br />

<strong>na</strong>stavenia prostredia, prekladaèa i debuggera.<br />

Súbor s definíciou projektu je<br />

založený <strong>na</strong> XML a možno ho rozdeli <strong>na</strong><br />

privátnu a zdie¾anú èas , èo ocenia vývojár<strong>sk</strong>e<br />

tímy. V jednom okamihu možno<br />

ma otvorených nieko¾ko projektov a prepí<strong>na</strong><br />

sa medzi nimi výberom z rozba¾ovacieho<br />

zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>d projektovým panelom.<br />

Druhý panel znázoròuje štruktúru<br />

súboru, ktorý je otvorený v tre om, <strong>na</strong>jväèšom<br />

paneli. Naraz, pochopite¾ne, môžeme<br />

ma otvorených viac súborov, ktoré<br />

sú prístupné prostredníctvom záložiek.<br />

Nedá sa, žia¾, zobrazi súèasne viac ako<br />

jeden editovaný súbor – <strong>na</strong> to si musíme<br />

otvori celé nové okno AppBrowsera.<br />

V rámci jedného súboru sa môžeme<br />

pomocou ïalšej <strong>sk</strong>upiny záložiek prepí<strong>na</strong><br />

medzi rôznymi spôsobmi zobrazenia<br />

obsahu súboru a/alebo súvisiacich informácií.<br />

Všetky editovate¾né súbory majú<br />

režim Source <strong>na</strong> ruèné úpravy kódu.<br />

Zdrojové súbory formulárov ponúkajú<br />

režim Design, v ktorom možno obsah formulárov<br />

<strong>na</strong>vrhnú vizuálne, HTML a obrázkové<br />

súbory majú náh¾adový režim<br />

View. Na záložke Bean môžeme z javov<strong>sk</strong>ej<br />

triedy vyrobi JavaBeans komponent,<br />

záložka Doc zobrazuje dokumentáciu k<br />

triede (ktorú však treba vygenerova ruène).<br />

Ve¾mi užitoèná záložka History zobrazuje<br />

históriu zmien súboru – v prípade,<br />

že svojimi pokusmi nejakú triedu „pokazíme“,<br />

nie je problém vráti sa pomocou<br />

histórie k niektorej zo starších verzií.<br />

Štruktúra súboru sa zobrazuje vo forme<br />

hierarchie. V režime Source to je hierarchia<br />

tried spolu s opisom ich metód a<br />

72 PC REVUE 9/2001<br />

Vývojové prostredie JBuildera<br />

údajových zložiek, v režime Design zase<br />

hierarchia komponentov formulára. Štruktúru<br />

HTML a XML súborov uvidíme v podobe<br />

hierarchie elementov.<br />

Pri úpravách zdrojového kódu v<br />

režime Source je k dispozícii editor. Treba<br />

poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že prakticky v nezmenenej<br />

podobe, èo z<strong>na</strong>mená, že s výnimkou chýbajúcej<br />

drag-and-drop editácie je <strong>na</strong> <strong>sk</strong>velej<br />

úrovni: okrem klasických editaèných<br />

funkcií po<strong>sk</strong>ytuje farebné zvýraznenie<br />

syntaxe, inteligentné automatické odsadzovanie,<br />

kódové šablóny, automatické<br />

zobrazenie/doplnenie údajových zložiek a<br />

metód práve <strong>na</strong>písanej inštancie a automatický<br />

náh¾ad poètu a typov argumentov<br />

práve zapísanej metódy (pre tieto dve<br />

technológie majú v Borlande spoloèný<br />

názov CodeInsight).<br />

Formuláre, ktoré sú pre aplikáciu prakticky<br />

jediným komunikaèným rozhraním<br />

s používate¾om, sa <strong>na</strong>vrhujú v režime<br />

Design. V òom <strong>na</strong> hornom okraji ok<strong>na</strong> pribudne<br />

paleta s mnohými záložkami, z<br />

ktorej sa pomocou myši pre ahujú ovládacie<br />

prvky a iné, nevizuálne komponenty<br />

<strong>na</strong> plochu formulára. Poèiatoèné vlastnosti<br />

týchto komponentov môžeme<br />

<strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> samostatnom paneli, ich vzájomné<br />

prepojenie a reakciu <strong>na</strong> rôzne udalosti<br />

však už treba <strong>na</strong>písa ruène. JBuilder<br />

je dvojcestný nástroj, každá zme<strong>na</strong> vo<br />

vizuálnom návrhu formulára sa okamžite<br />

odzrkadlí v zdrojovom kóde a <strong>na</strong>opak.<br />

Výz<strong>na</strong>mnou zložkou vývoja aplikácie<br />

je preklad zdrojových súborov a otestovanie<br />

ich správnosti. Tu <strong>na</strong>chádzame ïalšiu<br />

výhodu projektov – zvolíme príkaz Make<br />

Project a prostredie automaticky preloží<br />

všetky zmenené súbory. V prípade vý<strong>sk</strong>ytu<br />

syntaktických chýb sa v osobitnom<br />

paneli zobrazí ich zoz<strong>na</strong>m, z ktorého<br />

môžeme jedným kliknutím prejs <strong>na</strong><br />

miesto vý<strong>sk</strong>ytu vybranej chyby.<br />

Ak sa preklad <strong>sk</strong>onèí bez syntaktických<br />

chýb, nez<strong>na</strong>mená to ešte, že je aplikácia<br />

korektná. Nastupuje fáza ladenia, ktorá je<br />

v Borlande tradiène <strong>na</strong> vynikajúcej úrovni<br />

– k dispozícii sú všemožné varianty krokovania,<br />

sledovanie hodnôt vybraných<br />

výrazov (ak ide o premenné, nie je problém<br />

ich hodnotu poèas ladenia zmeni ),<br />

out-of-order vyhodnocovanie metód (t. j.<br />

zavolanie metódy <strong>na</strong> úèely ladenia nezávisle<br />

od toku programu), zobrazovanie<br />

konzolového výstupu, tried <strong>na</strong>tiahnutých<br />

do pamäte, bežiacich threadov, stavu<br />

zásobníka èi synchronizaèných monitorov,<br />

možnos zadáva body prerušenia<br />

(breakpointy), aktivované <strong>na</strong> vybranom<br />

riadku, pri volaní vybranej metódy, pri<br />

volaní ¾ubovo¾nej metódy vybranej triedy,<br />

pri vý<strong>sk</strong>yte výnimky a podobne.<br />

Prostredie po<strong>sk</strong>ytuje široké možnosti<br />

prispôsobenia – look-and-feel, rozmiestnenie<br />

panelov v rámci AppBrowsera, rozpoznávané<br />

súbory, vlastnosti editora<br />

(font, odsadzovanie, klávesové <strong>sk</strong>ratky,<br />

zvýrazòovanie syntaxe, parametre technológie<br />

CodeInsight, kódové šablóny), a èo<br />

je asi <strong>na</strong>jpodstatnejšou novinkou celého<br />

prostredia, možnos definova zvuky,<br />

ktoré sa prehrajú pri vý<strong>sk</strong>yte vybraných<br />

udalostí (úspešný preklad, chyba pri preklade,<br />

vý<strong>sk</strong>yt výnimky a pod.).<br />

Z ïalších noviniek prostredia stojí za<br />

zmienku hádam už len zlepšenie štandardného<br />

dialógu <strong>na</strong> otvorenie súboru,<br />

ktorý v predchádzajúcej verzii zí<strong>sk</strong>al<br />

vzh¾ad podobný dialógom, aké poznáme<br />

z Windows/Office 2000. V novom JBuilderi<br />

pribudla v paneli rýchlych odkazov iko<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> presun do zložky s ukážkovými príkladmi<br />

a v spodnej èasti dialógu nájdeme<br />

riadok <strong>na</strong> priame zadanie názvu otváraného<br />

súboru (nedá mi nerýpnu si, že je<br />

to praèudesná „novinka“ – nájdeme ju aj<br />

v <strong>na</strong>jstarších verziách Windows).<br />

Okrem <strong>na</strong>stavenia vlastností prostredia<br />

možno <strong>na</strong>stavova vlastnosti jednotlivých<br />

projektov (ajh¾a, ïalší dôkaz, <strong>na</strong><br />

èo sú dobré projekty). Každému projektu<br />

môžeme definova , s ktorou verziou JDK<br />

sa má preklada , v ktorom adresári má<br />

zdrojové kódy a kam sa majú generova<br />

cie¾ové súbory, ktorá trieda projektu je<br />

hlavná (t. j. spúš acia – pri appletoch,<br />

servletoch a JSP možno zada „spúšaciu“<br />

adresu URI), ako má by <strong>na</strong>stavený<br />

prekladaè, aký štýl písania kódu<br />

používa programátor, aký aplikaèný èi<br />

webový server používame a ve¾a ïalších<br />

parametrov.<br />

Èo ešte možno z prostredia JBuildera<br />

po<strong>na</strong>stavova ? Používané verzie JDK,<br />

knižnice tried, paletu komponentov, aplikaèný<br />

server, CORBA broker, databázové<br />

ovládaèe… Je toho <strong>sk</strong>rátka ohromne ve¾a.<br />

A to sme ešte nespomenuli prítomnos<br />

mnohých sprievodcov a nástrojov, vïaka<br />

ktorým sa môže programátor venova<br />

kreatívnej èinnosti, a nie ú<strong>na</strong>vnému vypisovaniu<br />

opakujúceho sa kódu.<br />

Nakoniec už len zlomyse¾ná poznámka:<br />

Java a kolie<strong>sk</strong>ové myši sa jednoducho<br />

nemajú rady. A my závisláci máme asi<br />

smolu – musíme beha s myšou k posuvníkom…<br />

TECHNOLÓGIE. Èo sa týka podporovaných<br />

technológií, JBuilder disponuje<br />

vo verzii Enterprise ve¾mi širokými možnos<br />

ami. Môžeme vytvára samostatné<br />

aplikácie i applety pre platformu Java 2 v<br />

súlade so špecifikáciou 100% Pure Java.<br />

Applety <strong>na</strong> svoj beh, pochopite¾ne, vyžadujú<br />

hos ov<strong>sk</strong>é prostredie, ktorým býva<br />

typicky internetový prehliadaè (pre tie<br />

prehliadaèe, ktoré nepodporujú Javu 2, je<br />

súèas ou Java Runtime Environment špeciálny<br />

plug-in). Použi možno ¾ubovo¾nú<br />

verziu JDK, pokia¾ ju máme k dispozícii.<br />

Vytvorené triedy môžeme transformova<br />

<strong>na</strong> komponenty JavaBeans – znovupoužite¾né<br />

objekty so štandardne prístupným<br />

rozhraním. Na „pre<strong>sk</strong>úmanie“ cudzích<br />

komponentov je k dispozícii nástroj<br />

BeanInsight. Cudzie i vlastné komponenty<br />

môžeme prida <strong>na</strong> paletu prístupnú v režime<br />

Design.<br />

Táto paleta v základnom usporiadaní<br />

obsahuje všetky štandardné javov<strong>sk</strong>é vizuálne<br />

prvky – Swing i staršie AWT, ïalej<br />

proprietárne databázové komponenty<br />

DataExpress (nevizuálne, slúžia <strong>na</strong> komunikáciu<br />

a ovládanie databáz) a dbSwing<br />

(vizuálne, zobrazujú databázové údaje<br />

vhodnou formou), internetové komponenty<br />

InternetBeans (dy<strong>na</strong>mická tvorba<br />

webových stránok) a IP*Works! (implementácia<br />

klientov/serverov množstva internetových<br />

protokolov).<br />

Jednou z <strong>na</strong>jpropagovanejších technológií<br />

v súvislosti s novým JBuilderom je<br />

XML. Podpora XML zahàòa vytváranie,<br />

validáciu a prezentáciu XML dokumentov<br />

a ich využitie ako zdroja údajov. Nový<br />

XML dokument možno vytvori <strong>na</strong> základe<br />

existujúceho DTD a <strong>na</strong>opak, <strong>na</strong> základe<br />

zadaného dokumentu XML dokáže<br />

JBuilder ad hoc vytvori príslušný dokument<br />

DTD. Komponenty <strong>na</strong> prácu s XML<br />

majú <strong>na</strong> palete vyhradenú samostatnú<br />

záložku. Prácu s XML zjednodušuje nieko¾ko<br />

sprievodcov.<br />

V oblasti webových aplikácií ponúka<br />

JBuilder možnos tvorby servletov a JSP.<br />

Servlety sú javov<strong>sk</strong>é komponenty bežiace<br />

ako súèas HTTP servera, ktoré <strong>na</strong> požiadanie<br />

dokážu vygenerova webové

stránky, obrázky, dokumenty XML a podobne.<br />

JSP (Java Server Pages) je technológia<br />

<strong>na</strong> tvorbu dy<strong>na</strong>mických webových<br />

stránok. JSP stránky obsahujú okrem klasických<br />

z<strong>na</strong>èiek HTML aj javov<strong>sk</strong>ý kód,<br />

interpretovaný <strong>na</strong> serveri (ide teda o<br />

presne taký princíp ako pri ASP èi PHP).<br />

Vytvorenie kostry servletu èi JSP stránky<br />

u¾ahèujú sprievodcovia.<br />

Súèas ou inštalácie JBuildera je server<br />

Tomcat 3.2.1, slúžiaci ako referenèná<br />

implementácia servletového kontajnera a<br />

JSP. Na svoj beh vyžaduje prítomnos JRE<br />

a možno ho spusti samostatne alebo ako<br />

súèas iného webového servera (IIS,<br />

Apache, Netscape).<br />

Posledným okruhom, ktorý JBuilder<br />

pokrýva, sú aplikácie enterprise pod¾a špecifikácie<br />

J2EE. JBuilder umožòuje tvorbu<br />

Enterprise JavaBeans a podporuje vývoj distribuovaných<br />

aplikácií <strong>na</strong> báze technológie<br />

CORBA. Vývoj opätovne u¾ahèuje množstvo<br />

sprievodcov a nástrojov (<strong>na</strong>pr. vytvorenie<br />

kostry CORBA klienta/servera, zabalenie<br />

<strong>sk</strong>upiny EJB do archívu), doplnená je podpora<br />

pre nové aplikaèné servery a <strong>na</strong> palete<br />

komponentov sa <strong>na</strong>chádza nieko¾ko nových<br />

komponentov <strong>na</strong> prepojenie EJB a<br />

databáz.<br />

Nakoniec treba spomenú aj podporu<br />

tímovej spolupráce. JBuilder si po novom<br />

rozumie až s tromi rôznymi systémami:<br />

CVS, ClearCase a Visual SourceSafe. Systém<br />

CVS je dokonca súèas ou inštalácie JBuildera.<br />

Poslednou novinkou je možnos<br />

porovnávania obsahu dvoch súborov èi<br />

dvoch verzií toho istého súboru a preh¾adné<br />

zobrazenie zmien.<br />

PRIDANÁ HODNOTA. V rámci<br />

vývojového prostredia máme možnos<br />

použi nieko¾ko užitoèných nástrojov, ako<br />

je už spomí<strong>na</strong>ný BeanInsight, ïalej Package<br />

Migration – nástroj <strong>na</strong> migráciu balíkov<br />

zo starších verzií JBuildera, JDBC<br />

Monitor <strong>na</strong> sledovanie JDBC spojení, Database<br />

Pilot <strong>na</strong> „prie<strong>sk</strong>um“ databáz prostredníctvom<br />

JDBC. Spolu s JBuilderom sa<br />

inštaluje vývojár<strong>sk</strong>a licencia jednoduchého<br />

databázového servera JDataStore,<br />

<strong>na</strong>písaného v Jave. Ako rozhranie k tomuto<br />

serveru slúži nástroj JDataStore Explorer.<br />

Dôležitou súèas ou Enterprise verzie<br />

JBuildera je vývojár<strong>sk</strong>a licencia servera<br />

Borland Application Server 4.5, ktorý funguje<br />

ako aplikaèný server pre distribuované<br />

viacvrstvové aplikácie. Jeho základom<br />

je VisiBroker for Java 4.5 – transportné<br />

prostredie (ORB) <strong>na</strong>písané v Jave a realizujúce<br />

komunikáciu medzi jednotlivými<br />

distribuovanými entitami.<br />

V škatuli s JBuilderom nájdeme okrem<br />

iného aj CD s vývojár<strong>sk</strong>ou licenciou databázového<br />

servera InterBase 6. Ide o známy<br />

produkt spoloènosti Borland, ktorý v podstate<br />

ako jediný v celej jbuilderov<strong>sk</strong>ej<br />

suite nie je <strong>na</strong>písaný v Jave.<br />

DOKUMENTÁCIA. Ako je v Borlande<br />

tradíciou, podstatnú èas viac ako<br />

štvorkilogramovej hmotnosti škatule, v<br />

ktorej sa JBuilder dodáva, tvorí tlaèená<br />

dokumentácia. Samotný JBuilder opisuje<br />

pä príruèiek (uèebnica Javy, príruèky <strong>na</strong><br />

tvorbu podnikových, databázových, webových<br />

aplikácií a príruèka <strong>na</strong> prácu s<br />

databázovým serverom JDataStore), ïalších<br />

pä pokrýva Application Server (inštalaèná,<br />

používate¾<strong>sk</strong>á a programátor<strong>sk</strong>á<br />

príruèka, príruèka <strong>na</strong> prácu s EJB a príruèka<br />

k nástroju VisiConnect) a posledné štyri<br />

sa venujú VisiBrokeru (inštalaèná, správcov<strong>sk</strong>á<br />

a programátor<strong>sk</strong>á príruèka a referenèný<br />

manuál). Ani tentoraz nechýbajú<br />

<strong>na</strong> inštalaènom CD elektronické verzie kníh<br />

vo formáte PDF.<br />

S novým vzh¾adom škatú¾ s produktmi<br />

prešla firma Borland aj <strong>na</strong> nové balenie<br />

cédeèiek, ktoré sú chránené elegantným<br />

okrúhlym plastovým puzdrom. Ich zoz<strong>na</strong>m<br />

je viac-menej tradièný: samotný<br />

JBuilder, doplnkové nástroje (Companion<br />

Tools), databázový server InterBase a<br />

ukážkové CD s výuèbovým materiálom zo<br />

série Borland e-Learning Series. K novému<br />

JBuilderu tentoraz už nedostaneme staršie<br />

verzie prostredí Delphi a C++Builder.<br />

ÈO DODA ? Nový JBuilder asi nikoho<br />

neprekvapí. Je kvalitný ako vždy, a èo sa<br />

týka podpory nových technológií, ide s<br />

dobou. Za dve jeho podstatnejšie nevýhody<br />

možno považova ve¾mi ve¾ký<br />

hlad po pamäti (Borland <strong>na</strong> pohodlnú<br />

prácu odporúèa 256 MB a ja úplne<br />

súhlasím) a nezanedbate¾nú cenu. To je<br />

však vec názoru – Perso<strong>na</strong>l Edition je zadarmo<br />

a ten, kto potrebuje verziu Enterprise,<br />

obyèajne <strong>na</strong> òu má. Koneèný verdikt<br />

je teda po tretí raz rov<strong>na</strong>ký: JBuilder?<br />

Áno, kedyko¾vek.<br />

Ceny bez DPH:<br />

(Educatio<strong>na</strong>l verzie sú urèené pre študentov<br />

a nezi<strong>sk</strong>ové vzdelávacie organizácie)<br />

Professio<strong>na</strong>l: 48 330 Sk<br />

Professio<strong>na</strong>l Educatio<strong>na</strong>l: 6210 Sk<br />

Enterprise: 146 720 Sk<br />

Enterprise Educatio<strong>na</strong>l: 22 270 Sk<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý<br />

Minimálne požiadavky<br />

l 128 MB pamäte<br />

l 250 MB priestoru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

l rozlíšenie SVGA<br />

l CD-ROM<br />

l myš<br />

Windows<br />

l Intel Pentium II/233 MHz<br />

l MS Windows 98/2000/NT (SP3+)<br />

Linux<br />

l Intel Pentium II/233 MHz<br />

l X11R6 3.3.x (XFree86)<br />

l glibc 2.1.2+<br />

l Linux kernel 2.2.12+<br />

Podporované distribúcie Linuxu<br />

l Red Hat Linux 6.2+<br />

l Mandrake 7.2+<br />

l Caldera OpenLinux 2.3+<br />

l SuSE Linux 6.3+<br />

l TurboLinux 6.0+<br />

Podporované de<strong>sk</strong>topové prostredia<br />

l GNOME/Enlightement<br />

l GNOME/Sawfish<br />

l KDE/KWM<br />

Solaris<br />

l ULTRASparc 2<br />

l Solaris 7/Solaris 8<br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 73

S O F T W A R E<br />

Tentoraz predstaveným virtuálnym zariadením je<br />

emulátor pevného di<strong>sk</strong>u alebo di<strong>sk</strong>ety v pamäti<br />

RAM pre 32-bitové operaèné systémy Windows.<br />

Operaèný systém MS Windows síce takúto funkciu tiež ponúka<br />

(ramdrive.sys), ale maximál<strong>na</strong> kapacita di<strong>sk</strong>u 32 MB a<br />

<strong>na</strong>jmä rozsah doplnkových funkcií sú v porov<strong>na</strong>ní s opísaným<br />

programom RamDi<strong>sk</strong>9x/Me, resp. RamDi<strong>sk</strong>NT <strong>sk</strong>romné.<br />

Samozrejme, môže vzniknú otázka, v èom sú prednosti aplikácie<br />

obdobného programu. V každom prípade je to výrazné<br />

zvýšenie rýchlosti behu aplikácií pracujúcich so súbormi<br />

umiestnenými <strong>na</strong> takto realizovanom di<strong>sk</strong>u sprevádzané<br />

nehluènos ou chodu a, samozrejme, aj šetrením mechaniky<br />

pevného di<strong>sk</strong>u. Všetky tieto vlastnosti sa <strong>na</strong>plno prejavia po<br />

správnej konfigurácii (v prípade väèších nárokov <strong>na</strong> kapacitu<br />

di<strong>sk</strong>u sprevádzané požiadavkami <strong>na</strong> fyzický rozsah pamäte<br />

RAM) <strong>na</strong>jmä pri aplikáciách, ktoré intenzívne pracujú s di<strong>sk</strong>om,<br />

ako <strong>na</strong>pr. rôzne databázové èi multimediálne aplikácie<br />

a hry.<br />

Zaiste už mnohých z vás <strong>na</strong>padlo využi poèítaè a k nemu<br />

pripojenú tlaèiareò <strong>na</strong> vyplnenie poštovej poukážky, daòového<br />

priz<strong>na</strong>nia èi iného formulára, ale po troch <strong>sk</strong>azených tlaèivách<br />

ste to vzdali a zobrali do ruky pero. Nezúfajte, <strong>na</strong> trh prichádza<br />

kvalitné riešenie z autor<strong>sk</strong>ej dielne sloven<strong>sk</strong>ého autora Rastislava<br />

Korytára (jeho program Optimik <strong>na</strong> optimalizáciu rezných<br />

plánov sme si predstavili v PCR è. 7/2001).<br />

Ïalším predstaveným programom je malý, ale užitoèný<br />

nástroj <strong>na</strong> identifikáciu farby zvoleného obrazového bodu s<br />

názvom Pixie, ktorý využijú tvorcovia webovej alebo prezentaènej<br />

grafiky pri zlaïovaní farieb vytváraného obrázka s<br />

nejakým vzorovým obrazovým súborom.<br />

Používate ICQ, IRC a obèas sa potrebujete kontaktova aj<br />

cez AOL, MSN alebo Yahoo! instant messaging systémy, a keï<br />

všetkých potrebných klientov spustíte, zistíte, že pamä vášho<br />

poèítaèa pra<strong>sk</strong>á vo švíkoch a že ani procesor už nestíha?<br />

Tento problém umožòuje vyrieši ïalší predstavený program<br />

Trillian, ktorý v sebe elegantným spôsobom kombinuje všetky<br />

spomí<strong>na</strong>né systémy. Okrem vyriešenia problému za aženia<br />

poèítaèa tento freeware program po<strong>sk</strong>ytuje aj ïalšie výhody,<br />

ako <strong>na</strong>pr. jednotné ovládanie a <strong>na</strong>stavovanie parametrov rôznych<br />

systémov, spoloèný kontaktný adresár a pod.<br />

Ste správcom firemnej siete alebo poštového servera a stojíte<br />

pred úlohou vygenerova nieko¾ko desiatok èi stoviek rôznych<br />

používate¾<strong>sk</strong>ých hesiel? Program Advanced Password<br />

Generator vám túto úlohu zaiste výz<strong>na</strong>mne u¾ahèí.<br />

V ostatnom Sharewarovom okienku sme vám predstavili<br />

program UnDi<strong>sk</strong>er <strong>na</strong> tvorbu a manipuláciu s obrazmi di<strong>sk</strong>ových<br />

médií, ktorý je v tejto <strong>sk</strong>upine programov takpovediac<br />

nováèikom. Len nieko¾ko dní po redakènej uzávierke sa však po<br />

vyše dvoch rokoch objavila nová verzia svojím zameraním<br />

obdobného programu s názvom WinImage, ktorý je v tejto<br />

kategórii uznávaným pojmom. Program je vo vývoji už ôsmy<br />

rok a <strong>na</strong> sortimente ním ponúkaných funkcií to aj vidie .<br />

RamDi<strong>sk</strong>9x/Me v1.3<br />

Opis: ovládaè <strong>na</strong> emuláciu pevného di<strong>sk</strong>u alebo di<strong>sk</strong>ety<br />

v pamäti RAM pre Win9x/Me (autor dodáva aj podobný<br />

program RamDi<strong>sk</strong>NT pre WinNT/2000)<br />

Vlastnosti:<br />

n používate¾ môže zvoli druh di<strong>sk</strong>u (pevný di<strong>sk</strong> alebo di<strong>sk</strong>eta),<br />

pri pevných di<strong>sk</strong>och ve¾kos di<strong>sk</strong>u (od 5 MB do 2 GB<br />

s podporou FAT32 pre di<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>d 32 MB) a písmeno, pod<br />

ktorým bude RAM di<strong>sk</strong> prístupný; sú podporované dlhé<br />

mená súborov; takto vytvorený di<strong>sk</strong> môže by komprimovaný<br />

s použitím Windows DriveSpace<br />

n možnos tvorby bootovate¾ného di<strong>sk</strong>u, èo má výz<strong>na</strong>m pri<br />

tvorbe image súborov, ktoré sa potom <strong>na</strong>hrajú ako obsah di<strong>sk</strong>ety,<br />

pevného di<strong>sk</strong>u alebo bootovate¾ného CD-ROM di<strong>sk</strong>u<br />

n možnos uloženia obsahu RAM di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> HD pri ukonèení<br />

práce vo Windows a obnovenie jeho obsahu pri štarte<br />

systému; program po<strong>sk</strong>ytuje aj možnos periodického<br />

74 PC REVUE 9/2001<br />

Sharewarové okienko<br />

zálohovania <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, èo umožòuje RAM di<strong>sk</strong><br />

používa ako obyèajné di<strong>sk</strong>ové médium<br />

Autor: John Lajoie Consulting, USA<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia obsahuje<br />

ob ažujúce hlásenie a po 100 použitiach sa pri štarte program<br />

automaticky prepí<strong>na</strong> do módu emulácie 1,44 MB di<strong>sk</strong>ety<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie licencie pre 1 PC: 25 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.jlajoie.com<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/rd98v13e.exe<br />

(verzia pre Win9x/Me)<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/rdntv13e.exe<br />

(verzia pre WinNT/2000)<br />

Formik v1.4<br />

Opis: Win9x/Me/NT/2000 program <strong>na</strong> vypåòanie rôznych<br />

tlaèív a formulárov a ich následnú tlaè<br />

Vlastnosti:<br />

n používate¾ má <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu k dispozícii<br />

postupne sa rozširujúcu databázu formulárov,<br />

resp. si môže zadefinova ¾ubovo¾ný nový formulár. Definovanie<br />

vlastného formulára pritom spoèíva v zí<strong>sk</strong>aní<br />

<strong>sk</strong>enovaného podkladového obrázka formulára vo formáte<br />

BMP alebo JPG a v definícii rozmerov a polohy všetkých<br />

vypåòaných kolónok (tieto údaje sa ukladajú v súbore<br />

s príponou .frk). Definícia kolónok nie je nijako nároèná<br />

práca a pozostáva z postupnej definície ich polohy a<br />

rozmeru pomocou myši. Je k dispozícii aj funkcia u¾ahèujúca<br />

zarov<strong>na</strong>nie jednotlivých kolónok vzh¾adom <strong>na</strong> ostatné<br />

kolónky, okraje formulára a pod.<br />

n v rámci definovaných kolónok je potom možné vpisova<br />

¾ubovo¾ný text s možnos ou vo¾by fontu (aj bold, italic,<br />

podèiarknuté a preèiarknuté písmo), ve¾kosti a farby<br />

písmen pri použití farebnej tlaèiarne; medzi jednotlivými<br />

kolónkami sa používate¾ pri vypisovaní môže ¾ubovo¾ne<br />

pohybova s pomocou myši alebo v rámci poradia, v<br />

akom boli kolónky <strong>na</strong>definované pomocou tlaèidla TAB<br />

n vítanou funkciou je možnos väzby medzi definovanými<br />

kolónkami, ktorá umožòuje, že postaèuje vyplnenie<br />

jednej kolónky a jej obsah sa automaticky prenáša do<br />

všetkých ïalších kolónok s òou zviazaných<br />

n pri vypisovaní kolónok je možné využi viac funkcií, ako<br />

sú <strong>na</strong>èítanie textu alebo osobných údajov zo štruktúrovanej<br />

textovej databázy vytvorenej používate¾om, formátovanie<br />

zadanej sumy (oddelenie rádov, pridanie z<strong>na</strong>ku<br />

meny, uvedenie sumy slovom), automatické zadávanie<br />

aktuálneho dátumu a èasu a pod.<br />

n ak používate¾ potrebuje vyplni ve¾a rov<strong>na</strong>kých formulárov<br />

(<strong>na</strong>pr. poštové poukážky), môže si výrazne u¾ahèi<br />

prácu využitím importu údajov z textového súboru, vytvoreného<br />

<strong>na</strong>pr. exportom obchodných partnerov z programu<br />

MS Excel<br />

n pri tlaèi je možnos tlaèi definovaný text <strong>na</strong> pôvodný<br />

formulár alebo tlaèi text aj s podkladovým obrázkom<br />

formulára <strong>na</strong> èistý papier príslušného formátu<br />

Autor: Rastislav Korytár, SR<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má obmedzený<br />

poèet editovate¾ných kolónok<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie licencie <strong>na</strong> 1 poèítaè: 1900 Sk<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka programu: http://<strong>www</strong>.rksoft.<strong>sk</strong><br />

Registrácia programu: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/formik.zip<br />

Pixie v2.0<br />

Opis: Win9x/Me/NT/2000 nástroj <strong>na</strong> identifikáciu farby<br />

zvoleného obrazového bodu<br />

Vlastnosti:<br />

n identifikácia RGB, HEX, HTML, CMYK a HSV hodnoty<br />

farby, <strong>na</strong> ktorú ukazuje grafický kurzor<br />

n zobrazovanie súradnice x a y aktuálnej polohy grafického<br />

kurzora<br />

n HTML kód farby je<br />

možné kopírova do pamä<br />

ovej schránky<br />

n možnos vyvolania<br />

ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>miešanie<br />

farby, ktorá nie je <strong>na</strong><br />

aktuálne zobrazenom<br />

obrázku prítomná<br />

n možnos vytvorenia zväèšeného detailu (1:14) okolia<br />

kurzora (10 × 10 obrazových bodov) <strong>na</strong> presnú lokalizáciu<br />

odèítaného bodu<br />

Autor: Nattyware Research Lab, USA<br />

Štatút programu: freeware<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.<strong>na</strong>ttyware.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/pixie.zip<br />

Trillian v0.6351<br />

Opis: Win9x/Me/NT/2000 nástroj <strong>na</strong> internetovú textovú<br />

konverzáciu (instant messaging) v rámci viacerých<br />

dostupných systémov<br />

Vlastnosti:<br />

n podpora systémov<br />

IRC, AOL IM,<br />

ICQ, MSN Messanger<br />

a Yahoo! Messenger;<br />

v rámci menovaných<br />

systémov<br />

je možné využíva<br />

textovú konverzá-

ciu; nie sú pritom podporované rôzne doplnkové služby,<br />

ako je výme<strong>na</strong> súborov a pod.<br />

n spoloèný adresár partnerov pre všetky systémy s možnos<br />

ou importu zoz<strong>na</strong>mu kontaktných adries z jednotlivých<br />

špecializovaných klientov<br />

n možnos viacnásobného pripojenia v rôznych systémoch<br />

aj v rámci jedného systému<br />

n program umožòuje globálne (pre všetky podporované<br />

systémy spoloèné) <strong>na</strong>stavenie príz<strong>na</strong>ku neprítomnosti,<br />

resp. nevidite¾nosti<br />

n podpora zmeny vzh¾adu programu <strong>na</strong> báze technológie<br />

<strong>sk</strong>in<br />

Autor: Cerulean Studios, USA<br />

Štatút programu: freeware <strong>na</strong> súkromné použitie<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.ceruleanstudios.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/trillian.exe<br />

Advanced Password<br />

Generator v2.76<br />

Opis: Win9x/Me/NT/2000 nástroj <strong>na</strong> generovanie prístupových<br />

hesiel pod¾a zadaných kritérií (autor ponúka aj<br />

iný obdobný program, urèený <strong>na</strong> generovanie typizovaných<br />

súborov hesiel a identifikaèných re azcov pod názvom<br />

Passwords by Ma<strong>sk</strong>)<br />

Vlastnosti:<br />

n vo¾ba rôznych metód práce generátora náhodných z<strong>na</strong>kových<br />

re azcov<br />

n pri generovaní hesiel možno použi buï ¾ubovo¾né<br />

z<strong>na</strong>ky, len èíslice, len písmená, alebo èíslice aj písmená<br />

spolu; je možnos použi len malé alebo kombináciu<br />

malých aj ve¾kých písmen<br />

n vo¾ba dåžky hesla 4 – 34 z<strong>na</strong>kov, generovanie súboru<br />

2 – 9999 hesiel <strong>na</strong> jeden prechod<br />

n zápis hesiel do databázy, možnos kopírovania hesiel<br />

do pamä ovej schránky<br />

Autor: Segobit Software, Ru<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má obmedzenú<br />

dåžku hesla a ïalšie funkèné obmedzenia<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie licencie pre 1 poèítaè: 15 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.segobit.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/security/apg276.zip<br />

WinImage v6.0<br />

Opis: Win9x/NT nástroj <strong>na</strong> tvorbu obrazov di<strong>sk</strong>ových<br />

médií a manipuláciu s nimi<br />

Vlastnosti:<br />

n vytvorenie obrazového súboru z di<strong>sk</strong>ety (podpora aj neštandardných<br />

formátov, <strong>na</strong>pr. Microsoft DMF), výmenného<br />

di<strong>sk</strong>ového média (SyQuest, Zip atï.), pevného di<strong>sk</strong>u (len verzia<br />

PRO) alebo CD-ROM di<strong>sk</strong>u v zmysle štandardu ISO-9660;<br />

možnos vytvorenia prázdneho obrazu, vytvorený obraz je<br />

možné defragmentova ; obraz je možné zapísa <strong>na</strong> zvolené<br />

médium (v prípade prázdneho média ho možno <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>formátova<br />

); je povolená transformácia typu média <strong>na</strong>pr. z jedného<br />

di<strong>sk</strong>etového formátu <strong>na</strong> iný (za predpokladu, že obsah<br />

pôvodného média sa <strong>na</strong> médium nového formátu zmestí)<br />

n obrazový súbor sa ukladá v nekomprimovanom alebo<br />

v komprimovanom (ZIP kompatibilnom) tvare. Ku každému<br />

obrazovému súboru je možné prida krátku poznámku;<br />

podpora zaheslenia obrazu s využitím 128-bitového<br />

algoritmu MD5<br />

S O F T W A R E<br />

n z obrazu di<strong>sk</strong>ového média je možné extrahova zvolené<br />

súbory a je tiež možné (s výnimkou ISO obrazov CD-<br />

ROM médií, ktoré nie je možné modifikova ) <strong>na</strong> òom<br />

vytvára nové adresáre, maza a pridáva súbory; podpora<br />

drag & drop; editovanie obsahu boot sektora; porovnávanie<br />

obsahu obrazu a zvoleného reálneho média<br />

n export obsahu adresárov do textového alebo HTML súboru<br />

(len verzia PRO)<br />

n možnos tvorby samorozba¾ovate¾ných obrazových súborov<br />

n import obrazov di<strong>sk</strong>ových médií vytvorených inými<br />

nástrojmi, ako <strong>na</strong>pr. Wimage, CopyVit, DCF, DF, Super-<br />

Di<strong>sk</strong>Copy, SabDu, Di<strong>sk</strong>-RW a Di<strong>sk</strong>Dupe, resp. <strong>na</strong>tívnych<br />

obrazových formátov Microsoft, Lotus, Dr.Dos 6 a OS/2<br />

n funkcie programu sa dajú ovláda prostredníctvom<br />

grafického prostredia alebo z príkazového riadka; možnos<br />

dávkového spracovania obrazových súborov<br />

n viacjazyèná podpora (okrem angliètiny aj francúzšti<strong>na</strong>,<br />

nemèi<strong>na</strong>, španielèi<strong>na</strong> atï.)<br />

Autor: Gilles Vollant, Francúz<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie licencie pre 1 PC: 30 USD<br />

(základná verzia), resp. 60 USD (verzia PRO)<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.winimage.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/winima60.zip<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Sloven<strong>sk</strong>é antivírusové centrum, http://<strong>www</strong>.sac.<strong>sk</strong><br />

9/2001 PC REVUE 75

S O F T W A R E<br />

Vítam vás pri ïalšom pokraèovaní Sharewarového<br />

okienka. Tentoraz som pre vás opä pripravil sedem<br />

užitoèných programov. Tým prvým je Label Magic,<br />

ktorý vám pomôže pri vytváraní etikiet a rôznych nálepiek bez<br />

potreby drahého grafického editora. Druhý program, pomenovaný<br />

AM-Notebook, príde vhod pri zaz<strong>na</strong>menávaní poznámok a<br />

dôležitých textov. Funguje totiž ako virtuálny zápisník. Tretí<br />

program s názvom TimeTrack vnesie svetlo do toho, ko¾ko èasu<br />

priemerne trávite pri tej-ktorej aplikácii, a možno vám pomôže<br />

pri zefektívnení práce. Windows Uptime, tak sa volá ïalšia<br />

ve¾mi jednoduchá utilitka po<strong>sk</strong>ytujúca informáciu o tom, ako<br />

dlho beží váš systém. Ïalším programom v poradí je Mix-FX,<br />

aplikácia, ktorá umožní vytvorenie prekrásnych Flash textových<br />

efektov aj bežnými používate¾mi bez akejko¾vek z<strong>na</strong>losti Flashu.<br />

Trout`s GIF Optimizer je názov predposledného a opä ve¾mi jednoduchého,<br />

no užitoèného programu. Ten konkrétne slúži <strong>na</strong><br />

optimalizovanie obrázkov vo formáte GIF, urèených pre WWW<br />

stránky. No a posledným recenzovaným programom je videoprehrávaè<br />

Cliprex, ktorý rozhodne stojí za vy<strong>sk</strong>úšanie a verím,<br />

že si nájde svojich priaznivcov.<br />

Label Magic<br />

Urèite ste aj vy niekedy potrebovali program, ktorý by<br />

vám umožnil rýchlo a jednoducho vyrobi etikety, štítky<br />

alebo nálepky. A práve takýmto programom je Label<br />

Magic. Ovládanie je celkom jednoduché. Vytvoríte novú<br />

etiketu, <strong>na</strong>definujete jej rozmery a samotná editácia sa<br />

môže zaèa . Do etikety môžete vklada text, obrázky, geometrické<br />

tvary alebo dokonca aj èiarové kódy. Všetko, èo<br />

do etikety vložíte, sa chápe ako objekt, a tak môžete editova<br />

vlastnosti aj ne<strong>sk</strong>ôr. Prácu vám zjednodušia aj centrovacie<br />

nástroje, ktoré umožnia umiestni vybraný objekt<br />

presne doprostred alebo <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> spodnú hranu.<br />

Samozrejme, že dokonèenú etiketu si môžete uloži ,<br />

zamrzelo ma však, že program podporuje iba ukladanie<br />

vo vlastnom súborovom formáte, a teda nemôžete etiketu<br />

exportova do niektorého z grafických formátov. Takisto<br />

si vytvorenú etiketu môžete rovno vytlaèi , ale táto<br />

možnos je v neregistrovanej verzii programu zakázaná.<br />

Label Magic vám urèite bude <strong>sk</strong>velým pomocníkom pri<br />

vytváraní etikiet. Urèite sa nevyrovná drahým grafickým<br />

balíkom, ale <strong>na</strong> domáce použitie alebo pre menšiu firmu<br />

jeho funkcie bohato postaèia.<br />

Názov: Label Magic<br />

Ve¾kos : 661 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.digitalcandle.com<br />

AM-Notebook<br />

Ako už názov programu prezrádza, pôjde o poznámkový<br />

blok, a síce v pravom zmysle slova. AM-Notebook je teda<br />

76 PC REVUE 9/2001<br />

aplikácia urèená <strong>na</strong> odkladanie rôznych textov, ale <strong>na</strong>príklad<br />

aj adries URL. Ovládanie je maximálne jednoduché.<br />

V ¾avej èasti ok<strong>na</strong> programu je uložený zoz<strong>na</strong>m poznámok<br />

s ich názvami a v pravej èasti nájdeme obsah práve<br />

vybranej poznámky. Ani pridávanie nových poznámok<br />

nie je problém, staèí ich len vloži do zoz<strong>na</strong>mu, pomenova<br />

a potom vpísa alebo <strong>na</strong>kopírova do nich text.<br />

Program po<strong>sk</strong>ytuje aj jednoduché formátovacie možnosti,<br />

a tak môžete meni rez písma, jeho ve¾kos , farbu, prípadne<br />

môžete prida zarážky. Text môžete do alebo z<br />

poznámok aj kopírova vïaka zabudovanej schránke.<br />

Vybrané poznámky potom môžete premenúva , maza<br />

alebo tlaèi ich obsah. Všetky poznámky sa ukladajú<br />

<strong>na</strong>raz, kliknutím <strong>na</strong> položku Save. Do poznámok ešte<br />

môžete vklada dátum a èas, prípadne jeden zo štyroch<br />

vami preddefinovaných textov. Ak chcete ma všetky<br />

poznámky v bezpeèí, môžete spusti ich zálohovanie,<br />

vtedy sa všetky <strong>sk</strong>omprimujú a uložia <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> v podobe<br />

ZIP archívu. AM-Notebook takisto po<strong>sk</strong>ytuje funkciu jednoduchého<br />

alarmu, ktorý vás v stanovený èas upozorní.<br />

Èo sa týka <strong>na</strong>stavení programu, môžete vybra , èi sa má<br />

spúš a automaticky pri štarte systému, môžete <strong>na</strong>stavi<br />

podmienky zálohovania, <strong>na</strong>stavi predvolený font alebo<br />

upravi preddefinovaný text.<br />

Názov: AM-Notebook<br />

Ve¾kos : 421 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.aignes.com<br />

TimeTrack<br />

Aj vy sa niekedy èudujete, èo ste robili poèas tých dlhých<br />

hodín, ktoré ste presedeli pri poèítaèi? Ak si chcete presne<br />

zisti svoju aktivitu, môžete <strong>na</strong> to použi <strong>na</strong>príklad<br />

program TimeTrack. Táto jednoduchá aplikácia sa postará<br />

o to, že každých 5 sekúnd zosníma vašu aktivitu a zaz<strong>na</strong>mená,<br />

v ktorom programe pracujete. Vy si už potom len<br />

prezriete záz<strong>na</strong>my a môžete si presne zisti , èo ste v daný<br />

èas robili. Program po spustení beží nenápadne <strong>na</strong> paneli<br />

úloh a zaz<strong>na</strong>menáva vašu èinnos . Okrem zaz<strong>na</strong>menáva-<br />

nia aj vyhodnocuje, a tak sa <strong>na</strong>príklad dozviete, ko¾ko<br />

èasu ste strávili vo vybranej aplikácii a aký je to percentuálny<br />

podiel. Ve¾mi užitoèný je aj zoz<strong>na</strong>m všetkých okien,<br />

ktoré ste vo vybranej aplikácii mali otvorené. Pre lepšiu<br />

predstavu takto <strong>na</strong>príklad môžete zisti , ktoré dokumenty<br />

ste mali otvorené v textovom editore alebo ktoré WWW<br />

stránky ste <strong>na</strong>vštívili cez váš prehliadaè. TimeTrack však<br />

po<strong>sk</strong>ytuje aj dlhodobejšie štatistiky. Pri každej aplikácii je<br />

prístupný aj kalendár, a tak si presne môžete zisti èas strávený<br />

pri programe v ¾ubovo¾ný deò. Samozrejme, že program<br />

umožòuje zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né údaje za vybrané èasové<br />

obdobie exportova do externého súboru.<br />

Názov: TimeTrack<br />

Ve¾kos : 363 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>3.telus.net/jz/<br />

Windows Uptime<br />

Táto ve¾mi malá a jednoduchá utilitka má len jednu jedinú<br />

funkciu: zis uje, ako dlho (dni, hodiny, minúty a sekundy)<br />

je váš poèítaè spustený. Tento údaj sa vám môže èasto<br />

zís pri rôznych benchmarkoch, ani nehovoriac o teste<br />

stability systému,<br />

<strong>na</strong>príklad po pretaktovaníprocesora.<br />

Okrem údaja o<br />

dåžke chodu systému<br />

vám Windows<br />

Uptime zobrazí aj<br />

presný èas bootu<br />

systému. A ak máte<br />

v poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný Windows NT, môžete si pomocou<br />

tohto programu jednoducho zisti aj èas chodu iných<br />

poèítaèov v sieti – staèí sa <strong>na</strong> ne <strong>na</strong>hlási . Také jednoduché,<br />

funkèné a celé do 25 kb...<br />

Názov: Windows Uptime<br />

Ve¾kos : 25 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.rundegren.com<br />

Mix-FX<br />

Chcete nejakým spôsobom <strong>sk</strong>rášli vašu WWW stránku?<br />

Èo takto umiestni do nej nejakú efektnú textovú Flash<br />

animáciu? Že Flash je ažký a neviete s ním pracova ? To<br />

nie je pravda, vïaka programu Mix-FX si prekrásne efekty<br />

s textom dokáže vyrobi <strong>na</strong>ozaj každý používate¾.<br />

Program nepotrebuje inštaláciu, jednoducho ho spustíte a<br />

môžete zaèa pracova . Najprv <strong>na</strong>píšete text, <strong>na</strong> ktorý<br />

chcete efekty aplikova . Potom vyberiete font a zvolíte si<br />

vybraný efekt. Poèas editácie máte vždy realtimový<br />

náh¾ad <strong>na</strong> výsledok svojej práce. Môžete ešte vybra farbu<br />

a ve¾kos textu a vo¾ne ním rotova . To isté platí aj pre<br />

pozadie efektu, môžete mu <strong>na</strong>stavi farbu alebo preò

vybra jeden z mnohých preddefinovaných<br />

efektov. Nakoniec už neostáva niè<br />

iné než <strong>na</strong>stavi vlastnosti animácie, a<br />

teda jej farbu a rozmery. Hoci sa môže<br />

zda , že <strong>na</strong>stavení a editaèných možností<br />

je málo, verte mi, že kombinovaním textových<br />

efektov a efektov s pozadím<br />

dosiahnete <strong>na</strong>ozaj ve¾mi ve¾a variácií,<br />

ktoré budú vyzera dobre. Samozrejme, že<br />

hotový efekt si môžete uloži . Najprv<br />

vyberiete poèet snímok za sekundu a<br />

link, kam bude animácia odkazova .<br />

Potom si ju môžete necha vyexportova<br />

do súboru SWF, spravi si náh¾ad v prehrávaèi<br />

alebo si jej náh¾ad pozrie priamo<br />

v internetovom prehliadaèi, prípadne<br />

publikova celú animáciu <strong>na</strong> internete.<br />

Škoda len, že v neregistrovanej verzii sa<br />

animácie nedajú uklada . Ale tie efekty<br />

rozhodne stoja za zaregistrovanie programu.<br />

Názov: Mix-FX<br />

Ve¾kos : 847 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.mix-fx.com<br />

Trout`s GIF Optimizer<br />

Aj <strong>na</strong>sledujúca utilitka je urèená <strong>na</strong> jedinú<br />

èinnos , myslím si však, že pomôže<br />

mnohým z vás. Èo vlastne robí? Predstavte<br />

si WWW stránku, <strong>na</strong> ktorej je použitých<br />

ve¾a obrázkov vo formáte GIF. Tie<br />

èasto obsahujú prebytoèné údaje, ktoré<br />

obrázkom iba pridávajú <strong>na</strong> ve¾kosti a<br />

zbytoène za ažujú linky. A práve <strong>na</strong> to je<br />

urèený Trout`s GIF Optimizer. Jeho úlohou<br />

je optimalizovanie súborov GIF <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jmenšiu možnú ve¾kos bez oèividného<br />

zhoršenia kvality obrázka. Jednoducho<br />

do programu <strong>na</strong>èítate obrázok GIF a potom<br />

hotový – zoptimalizovaný – obrázok<br />

uložíte. Okrem toho môže Trout`s GIF<br />

Optimizer poslúži aj ako jednoduchý<br />

konvertor obrázkov, pretože <strong>na</strong> optimalizáciu<br />

môžete použi viac grafických formátov,<br />

výstupným formátom však vždy<br />

bude GIF. A aká je úèinnos programu? Ja<br />

som pri vzorových obrázkoch GIF dosiahol<br />

ve¾kos priemerne 85 – 80 % z originálnej<br />

ve¾kosti. Samozrejme, že takáto<br />

malá utilitka nemôže konkurova ve¾kým<br />

grafickým editorom, ktoré majú nástroje<br />

<strong>na</strong> optimalizáciu už vstavané, zato však<br />

pomôže domácim používate¾om, ktorí si<br />

nemôžu dovoli Photoshop alebo Photo-<br />

Paint.<br />

Názov: Trout`s GIF Optimizer<br />

Ve¾kos : 307 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://chemware.co.nz/<br />

Cliprex<br />

Cliprex je videoprehrávaè urèený <strong>na</strong><br />

rýchle a hlavne bezproblémové prehrávanie<br />

videosúborov vo formátoch AVI,<br />

DAT, ASF, MPG, M2V a DivX. Jeho prednos<br />

ami sú jednoduché ovládanie a pár<br />

funkcií <strong>na</strong>vyše. Prehrávaè je ve¾mi kom-<br />

paktný, umožòuje prehráva videosúbory<br />

jednotlivo, ale takisto si môžete vytvori<br />

playlist a sledova ho. Ak si neviete<br />

spomenú , kde sa videosúbor <strong>na</strong>chádza,<br />

môžete použi rýchle a efektívne vyh¾adávanie,<br />

zabudované priamo v programe.<br />

Ve¾mi dôležité sú pri prehrávaèi<br />

videa jeho <strong>na</strong>stavenia, <strong>na</strong>jmä èo sa týka<br />

zobrazovania. A tak môžete <strong>na</strong>stavi font<br />

titulu, ale aj rozlíšenie, pri ktorom sa<br />

bude video prehráva , èi èasový úsek, o<br />

ktorý sa video posunie vpred alebo dozadu<br />

pri stlaèení boèných šípok. Cliprex<br />

takisto môže <strong>na</strong>hradi váš štandardný<br />

prehrávaè, je len <strong>na</strong> vás, ktoré typy súborov<br />

mu dovolíte asociova . Hoci tento<br />

prehrávaè neprichádza s nièím novým,<br />

predsa sa mi zdal výnimoèný. Ve¾mi sa<br />

mi páèil jeho dizajn a rýchlos , akou asocioval<br />

súbory. Myslím, že o tomto prehrávaèi<br />

by mali pouvažova aj majitelia<br />

slabších systémov.<br />

Názov: Cliprex<br />

Ve¾kos : 511 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.cliprex.com<br />

Martin Turoò<br />

CNET Catch Up<br />

CNET Catch Up je program, ktorý dokáže <strong>na</strong><br />

internete vyh¾adáva nové aktualizácie,<br />

návody a záplaty k programom <strong>na</strong>inštalovaným<br />

<strong>na</strong> vašom di<strong>sk</strong>u. Program pra-<br />

cuje cez webové rozhranie. Staèí si<br />

vybra jednu zs ponúkaných služieb a<br />

program preh¾adá váš di<strong>sk</strong>, aby zistil,<br />

aké máte aplikácie, a potom vyh¾adáva<br />

už spomí<strong>na</strong>né nové aktualizácie, návody<br />

a záplaty. Ak nejaké nájde, vypíše to.<br />

Nové aktualizácie sa vyh¾adávajú kliknutím<br />

<strong>na</strong> vo¾bu Software Updates. Potom<br />

treba oz<strong>na</strong>èi písmeno jednotky, <strong>na</strong> ktorom<br />

má program h¾ada softvér.<br />

S O F T W A R E<br />

Program potom urobí zoz<strong>na</strong>m nájdených<br />

aplikácií a h¾adá k nim aktualizácie a<br />

záplaty. Na konci je zoz<strong>na</strong>m aplikácií a nájdených<br />

súborov, ktoré môžete hneï stiahnu<br />

. Ïalšia funkcia je h¾adanie návodov k<br />

aplikáciám. Táto funkcia je prístupná cez<br />

vo¾bu How-Tos & Tips. H¾adanie a zobrazovanie<br />

nájdených súborov prebieha ako v<br />

predošlom prípade. Posledná funkcia má<br />

názov Security Fixes. Tá vyh¾adáva záplaty<br />

<strong>na</strong> „diery“ vo vašich aplikáciách.<br />

Licencia: freeware<br />

Kontakt: http://catchup.cnet.com<br />

Igor Kulman<br />

9/2001 PC REVUE 77

S O F T W A R E<br />

Regino 2.3<br />

n Odhalenie <strong>sk</strong>rytých <strong>na</strong>stavení Windows<br />

Regino patrí medzi programy, ktoré slúžia <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie ažšie dostupných èi <strong>sk</strong>rytých<br />

funkcií operaèného systému Windows 95/98/98SE. Takýchto programov už dnes nie je málo<br />

(Flexy, WinBoost, WinChanger, PC Tuner...), a tak je <strong>na</strong> používate¾ovi, ktorý chce meni <strong>na</strong>stavenia<br />

svojho operaèného systému, aby si vybral ten správny. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní<br />

môže by aj ce<strong>na</strong>. Kým ce<strong>na</strong> zahranièných programov je dos vysoká (20 – 30 USD),<br />

tento program je freeware, a teda zadarmo. Program je sloven<strong>sk</strong>ej výroby, a tak komunikuje<br />

s používate¾om v jeho materin<strong>sk</strong>om jazyku. To je ve¾mi dôležité. Neraz používate¾ nevy<strong>sk</strong>úša<br />

niektoré funkcie takýchto programov len preto, že im nerozumie. To sa však v programe<br />

Regino nemôže sta .<br />

Obr. 1 Obr. 2<br />

Po stiahnutí programu z jeho domov<strong>sk</strong>ej stránky ho staèí len rozzipova a spusti . Nie<br />

je potrebná nijaká inštalácia. Po spustení sa zobrazí okno so základnými informáciami o<br />

programe. Všetky jeho funkcie sú preh¾adne rozdelené do kategórií. Tie nájdeme <strong>na</strong> pravej<br />

èasti programu.<br />

ŠTART MENU. Prvou kategóriou je Štart menu. Tá neobsahuje to¾ko funkcií ako<br />

ostatné kategórie a aj tak je užitoèná. Môžeme v nej <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>príklad rýchlos reakcie<br />

Štart menu alebo <strong>sk</strong>rytie niektorých položiek z tohto menu, ako <strong>na</strong>príklad Ob-<br />

¾úbené položky, Dokumenty, Odhlási , Spusti , Vypnú alebo <strong>sk</strong>ry Užívate¾<strong>sk</strong>é prieèinky<br />

alebo prieèinok Po spustení. Vhod príde aj funkcia Vyèisti „Dokumenty“ pri ukonèení<br />

Windows.<br />

PRACOVNÁ PLOCHA. Táto kategória sa týka, ako každý urèite pochopil, <strong>na</strong>stavenia<br />

pracovnej plochy. Tu môžete <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>ry položky Pozadie, Šetriè obrazovky, Vzh¾ad a<br />

Nastavenia obrazovky. Pre tých, èo ob¾ubujú jednoduchú a preh¾adnú pracovnú plochu, je tu<br />

možnos <strong>sk</strong>ry Poèítaèe v sieti, Internet Explorer alebo všetky ikonky <strong>na</strong> ploche (ostane len<br />

pozadie). Niekto sa možno poteší aj funkcii Ukáž verziu Windows <strong>na</strong> pracovnej ploche.<br />

SYSTÉM. Ïalšou kategóriu je Systém. Táto kategória sa zaoberá vnútornými detailmi<br />

Windows. Umožòuje zmeni vlastníka licencie a jeho spoloènos a prida text alebo obrázok<br />

do ok<strong>na</strong> Systém – vlastnosti. Ïalej sa dajú meni cesty k inštalaèným súborom, pracovnej ploche,<br />

dokumentom alebo štart menu. V záložke Tipy môžete meni tipy k Mojim dokumentom,<br />

Ovládaciemu panelu, Tomuto poèítaèu, Tlaèiaròam alebo premenova Kôš.<br />

EXPLORER. Táto kategória sa týka prehliadaèa Internet Explorer. Obsahuje funkcie<br />

ako zme<strong>na</strong> me<strong>na</strong> Internet Explorera, <strong>na</strong>stavenie predvoleného adresára <strong>na</strong> s ahované<br />

súbory, ignorovanie špecifických fontov alebo farieb <strong>na</strong> webových <strong>stránkach</strong>, <strong>na</strong>stavenie<br />

domov<strong>sk</strong>ej stránky alebo mazanie cookies.<br />

78 PC REVUE 9/2001<br />

ŠTARTOVANIE. V poradí piata kategória sa zameriava nielen <strong>na</strong> štartovanie programov<br />

po spustení Windows, ale aj <strong>na</strong> samotné bootovanie Windows. Programy automaticky<br />

spúš ané po štarte Windows môžete maza a pridáva nové. Z funkcií zameraných<br />

<strong>na</strong> bootovanie Windows spomeniem zakázanie štartovacích klávesov F5, F8, nezobrazovanie<br />

štartovacieho loga alebo <strong>na</strong>stavenie, kedy sa má spúš a Scandi<strong>sk</strong>.<br />

BEZPEÈNOS . Najprepracovanejšou a <strong>na</strong>jrozsiahlejšou kategóriou je Bezpeènos .<br />

V nej sa dá zakáza približne 90 vecí. Je to <strong>na</strong>príklad regedit, vo¾by Active De<strong>sk</strong>top, správcu<br />

zariadení, hardvérové profily, virtuál<strong>na</strong> pamä , systém súborov, ikonky v ovládacom<br />

paneli, funkcie Internet Explorera alebo jednotky s písme<strong>na</strong>mi A až Z. Ak chcete zvýši<br />

bezpeènos svojho systému, je to tá pravá kategória pre vás.<br />

OBRÁZKY. Táto kategória sa venuje <strong>na</strong>hrávaniu obrázkov <strong>na</strong> rôzne miesta systému.<br />

Môžete prida obrázok do ok<strong>na</strong> Systém – vlastnosti, <strong>na</strong> pozadie Internet Explorera alebo<br />

<strong>na</strong> miesto log Internet Explorera alebo Outlooku. Program obsahuje už nieko¾ko pripravených<br />

obrázkov, ktoré môžete použi . Ak si chcete <strong>na</strong>kresli vlastné, program vám<br />

povie správnu ve¾kos a formát obrázka.<br />

CACHE. Predposledná kategória je zameraná <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie di<strong>sk</strong>ovej cache.<br />

Môžete <strong>na</strong>stavi jej minimálnu a maximálnu hodnotu a ve¾kos informácie. Ak neviete<br />

tieto údaje presne <strong>na</strong>stavi , môžete použi jedno z troch <strong>na</strong>stavení obsiahnutých v<br />

programe. Okrem toho táto kategória obsahuje aj dva grafy ukazujúce vo¾nú pamä a<br />

vo¾ný swapovací priestor.<br />

OSTATNÉ. V tejto kategórii nájdete <strong>na</strong>stavenia, ktoré sa nedajú presne zadeli do<br />

predchádzajúcich kategórií. Je tu zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>inštalovaných programov. Tie môžete zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu odobera . Nez<strong>na</strong>mená to, že sa program odinštaluje, ale sa len o òom odstráni<br />

zmienka v registroch. Ïalej je možné zmaza doèasné súbory alebo spúš a rôzne<br />

pomôcky Windows (regedit, hwinfo, winipcfg...). Zaujímavé sú aj funkcie uvo¾òovania<br />

DLL z pamäte alebo ukonèenia každej zamrznutej aplikácie pri ukonèení Windows.<br />

Ve¾mi ma zaujala možnos meni farbu obrazovky „Modrej smrti“ alebo prida text <strong>na</strong><br />

panel úloh k hodinkám.<br />

Na záver treba uvies , že Regino je ve¾mi zaujímavý sloven<strong>sk</strong>ý (!) program, ktorý sa<br />

rozhodne oplatí vy<strong>sk</strong>úša .<br />

Názov: Regino 2.3<br />

Ve¾kos : 357 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.nostalgia.host.<strong>sk</strong>/regino, <strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong>/regino<br />

Igor Kulman

Robot Karol ++<br />

n Programovanie pre <strong>na</strong>jmenších<br />

Pamätáte si ešte <strong>na</strong> dobu starých PMD? S<br />

nostalgiou si spomí<strong>na</strong>m <strong>na</strong> tie èasy, keï<br />

sa s minimálnym výkonom a malièkými<br />

aplikáciami dali robi zázraky. Už vtedy<br />

existoval program Robot Karol, urèený<br />

hlavne <strong>na</strong> výuèbu programovania tých<br />

<strong>na</strong>jmenších. No a dnes, s riadnym èasovým<br />

odstupom, je tu Robot Karol opä .<br />

Prostredie programu Robot Karol++<br />

Tentoraz však v novom vyhotovení a, samozrejme,<br />

pre Windows.<br />

Pre koho je Karol urèený a èo je jeho<br />

cie¾om? Nie je to plnohodnotný programovací<br />

jazyk, ani zïaleka nie, ale to mu<br />

nemôžete ma za zlé. Veï si predstavte, ako<br />

by ste pä - èi šes roèné die a uèili <strong>na</strong>príklad<br />

C++... Robot Karol ide inou cestou. Jeho<br />

cie¾om je prinies de om pocit, že programujú,<br />

síce len vïaka pár príkazom, ale predsa...<br />

Všetko sa chápe viac ako hra než seriózne<br />

programovanie. Die a sa má zabavi a<br />

pritom nenápadne vytvori jednoduchý<br />

program. Hlavnou postavièkou je Robot<br />

Karol, ktorý sa pohybuje po malej trojrozmernej<br />

miestnosti presne tak, ako mu to<br />

die a <strong>na</strong>programuje. Podstatné sú pritom aj<br />

malé tehlièky, z ktorých Karol môže èosi<br />

postavi alebo z nich možné vytvori vopred<br />

prostredie, ktorým Karol potom prechádza.<br />

Práve <strong>na</strong> tomto malom robotovi die a vidí<br />

výsledok svojej práce a môže opravova prípadné<br />

chyby alebo nedostatky.<br />

Aj „vývojové prostredie“ (ak sa prostredie<br />

programu tak dá <strong>na</strong>zva ) je uspôsobené<br />

de om. Okno programu je rozdelené do<br />

dvoch hlavných èastí. V tej ¾avej nájdeme<br />

zdrojový kód práve písaného programu a<br />

pravú èas vypåòa miestnos s robotom<br />

Karolom, ktorý <strong>na</strong> príkaz vykoná <strong>na</strong>písaný<br />

program. Výhodou takéhoto riešenia je, že<br />

die a môže program vytvára buï tak, že<br />

hýbe postavièkou, alebo – ak je už zdatnejšie<br />

– môže <strong>sk</strong>úsi písa kód samo. Ako som už<br />

spomí<strong>na</strong>l, jazyk, v ktorom sa programuje, je<br />

ve¾mi jednoduchý. Obsahuje nieko¾ko<br />

základných príkazov, ako <strong>na</strong>príklad krok,<br />

v¾avo, vpravo, polož, zober, oz<strong>na</strong>è, odz<strong>na</strong>è,<br />

opakuj, kým, ak, pomaly a rýchlo. K týmto<br />

príkazom si môžete pridáva vlastné, a tak<br />

zí<strong>sk</strong>ate celkom slušnú zásobu príkazov, ako<br />

Karola ovláda .<br />

Po <strong>na</strong>písaní môžete program buï<br />

rovno spusti , alebo ho spusti v zrýchlenom<br />

režime. Nechýba ani možnos jeho<br />

uloženia <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, a síce vo vlastnom<br />

formáte s príponou *.KPP. Pri dolaïovaní<br />

programu nájdeme aj takú možnos , ako<br />

je krokovanie.<br />

Celkovo treba programovací jazyk<br />

Robot Karol hodnoti ve¾mi kladne. Prináša<br />

de om v útlom veku možnos oboznámi<br />

sa s teóriou programovania a formou<br />

hry vytvori zaujímavé aplikácie.<br />

A <strong>na</strong>vyše je program z domácej tvorby a<br />

šírený zadarmo, pre záujemcov je dokonca<br />

vo¾ne prístupný jeho zdrojový kód.<br />

Ak teda chcete, aby sa vaše die a za poèítaèom<br />

aj èosi <strong>na</strong>uèilo a nehralo len bezcie¾ne<br />

hry, <strong>sk</strong>úste ho posadi pred tento<br />

program. Programátori sú dobre platení<br />

:-).<br />

Nakoniec vám prinesiem aspoò ukážku,<br />

ako vyzerá zdrojový kód <strong>na</strong>písaný pomocou<br />

Robota Karola. Tento program konkrétne<br />

postaví bazén, nechá, aby ho Karol preplával,<br />

a následne ho rozoberie.<br />

prikaz celomvzad<br />

vlavo<br />

vlavo<br />

*prikaz<br />

opakuj 4 krat<br />

{*********** postavim bazen<br />

***********}<br />

opakuj 12 krat<br />

kym nie je ste<strong>na</strong> rob<br />

poloz<br />

krok<br />

*kym<br />

vlavo<br />

*opakuj<br />

{prejdem do stredu}<br />

vlavo opakuj 2 krat krok *opakuj<br />

vpravo<br />

{preplavaj}<br />

opakuj 3 krat poloz *opakuj<br />

krok<br />

kym nie je tehla rob<br />

opakuj 3 krat poloz *opakuj<br />

krok<br />

vlavo vlavo<br />

opakuj 3 krat zober *opakuj<br />

vlavo vlavo<br />

*kym<br />

krok<br />

vlavo vlavo<br />

opakuj 3 krat zober *opakuj<br />

vlavo vlavo<br />

{pridem do rohu}<br />

vpravo<br />

opakuj 2 krat krok *opakuj<br />

vpravo<br />

opakuj 12 krat<br />

kym nie je ste<strong>na</strong> rob<br />

zober<br />

krok<br />

*kym<br />

vpravo<br />

*opakuj<br />

{vratim sa <strong>na</strong> povodnu poziciu}<br />

kym je volno rob krok; *kym<br />

{<strong>na</strong>tocenie v povodnom smere}<br />

vlavo; vlavo;<br />

*opakuj<br />

Názov: Robot Karol++<br />

Ve¾kos : 489 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.gjh.<strong>sk</strong>/~kr<strong>sk</strong>o/karol<br />

Martin Turoò<br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 79

S O F T W A R E<br />

1PM Project ma<strong>na</strong>gement<br />

n Plánovací softvér zadarmo<br />

Mnoho ma<strong>na</strong>žérov <strong>na</strong>šich firiem si èoraz èastejšie zaèí<strong>na</strong> uvedomova fakt, že bez seriózneho<br />

plánovania projektov a zdrojov nie je možné udrža sa v konkurenènom prostredí.<br />

Jednoducho – ma dobrý nos a intuíciu už dnes nestaèí. Najmä keï sa firma rozrastá,<br />

je ažké bez kvalitného plánovacieho prostriedku zabezpeèi jed<strong>na</strong>k vy ažite¾nos<br />

¾ud<strong>sk</strong>ých, materiálnych a fi<strong>na</strong>nèných zdrojov a takisto ich èasovú synchronizáciu. Aj<br />

keï to znie možno èudne, kedysi sprofanované „plnenie plánov“ prenesené do novej reality<br />

má výz<strong>na</strong>mné miesto v chode modernej firmy.<br />

Obr. 1 Poh¾ad <strong>na</strong> hlavné okno programu, zadávanie jednotlivých fáz<br />

Plánova sa dá rôznymi spôsobmi. „Nepoèítaèovo orientovaní“ ma<strong>na</strong>žéri ve¾mi radi využívajú<br />

„kamenné“ postupy, ako je plánovací harmonogram, vytvorený zapichovaním<br />

papierikov <strong>na</strong> tabu¾u a podobne. Pokia¾ si takíto šéfovia vezmú <strong>na</strong> pomoc tabu¾kový procesor,<br />

už je možné hovori o výraznom úspechu. Keï však v òom zaènú núti svojich<br />

podriadených ma¾ova èasové harmonogramy, zaèí<strong>na</strong> sa fraška meni <strong>na</strong> tragédiu. Staèí<br />

jediná zme<strong>na</strong> termínu a prácne vyrobený harmonogram sa môže zaèa celý prerába . No<br />

a èasto práve takíto ma<strong>na</strong>žéri presadzujú v celej firme svoje presvedèenie o nezmysle<br />

<strong>na</strong>sadzovania informaèných technológií, podložené exaktným zistením, že „ruène to<br />

mám spravené ove¾a <strong>sk</strong>ôr“.<br />

PROFESIONÁLNE A POLOPROFESIONÁLNE RIEŠENIE. Na trhu existuje<br />

zopár ve¾mi kvalitných softvérových riešení <strong>na</strong> plánovanie projektov (project ma<strong>na</strong>gement),<br />

ktoré umožòujú do posledných podrobností zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> všetky okolnosti potrebné<br />

<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie komplexného preh¾adu. Práve táto podrobnos však dos odrádza ¾udí, ktorí poèítaè<br />

chápu ako zjednodušovací pracovný nástroj a nemajú chu ani èas (relatívne) sa uèi<br />

nejaké zložité postupy. Pokia¾ preko<strong>na</strong>jú túto fázu a dokážu sa s takýmto softvérom zži , po<br />

80 PC REVUE 9/2001<br />

èase si nevedia vy<strong>na</strong>chváli zí<strong>sk</strong>aný preh¾ad a už by nikdy nechceli robi plánovanie ruène.<br />

Najmä ak majú zo zadaných údajov k dispozícii množstvo podrobných výstupov, grafov a<br />

preh¾adov...<br />

Druhou stranou mince je však ce<strong>na</strong>, ktorú za <strong>na</strong>sadenie takéhoto softvéru firma musí<br />

zaplati , <strong>na</strong>jmä ak ide o tímovú spoluprácu. Tieto plánovacie programy nie sú lacná<br />

záležitos , èo <strong>na</strong>jviac prekáža ich plnému <strong>na</strong>sadeniu.<br />

Pre <strong>na</strong>še firmy, ktoré sa ešte len oboz<strong>na</strong>mujú s plánovaním a riadením projektov, je vhodným<br />

typom softvéru program 1PM Project ma<strong>na</strong>gement, ktorý je úplne zadarmo a pritom<br />

je funkèný. S výnimkou malých nedostatkov spåòa väèšinu funkcií, ktoré zvyèajne od takéhoto<br />

programu požadujeme. Dokáže evidova viacero projektov, ¾ud<strong>sk</strong>é, èasové a fi<strong>na</strong>nèné<br />

zdroje, vytvára automaticky harmonogramy a reporty, vhodné <strong>na</strong> riadenie chodu firmy.<br />

ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI PROGRAMU. Program 1PM je pomerne prepracovaný,<br />

ale pritom jednoducho použite¾ný systém <strong>na</strong> plánovanie projektov a ich<br />

èastí. V <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> to dokáže udrža preh¾ad vo vy ažite¾nosti zdrojov, vytvára èasové<br />

harmonogramy a preh¾ady (reporty). Tu je výpoèet všetkých funkcií a vlastností:<br />

l evidencia viacerých projektov <strong>na</strong>raz<br />

l definovanie viacerých hlavných etáp v jednom projekte<br />

l definovanie viacerých úloh v jednej hlavnej etape<br />

l evidencia cie¾ov, ktoré je potrebné dosiahnu v každej fáze projektu<br />

l evidencia riadiacich a spoluzodpovedných pracovníkov v tíme<br />

l evidencia èasu potrebného <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie jednej etapy pod¾a pracovníkov<br />

l evidencia fi<strong>na</strong>ncií potrebných <strong>na</strong> jednotlivé etapy<br />

l definovanie kritických a nekritických úloh<br />

l evidencia percentuálneho splnenia úloh<br />

l zhotovenie výstupov pod¾a viacerých kritérií<br />

l generovanie Ganttových harmonogramov s farebným odlíšením dôležitosti<br />

l exportovanie výstupov do Wordu<br />

l databáza kontaktov a prepojenie <strong>na</strong> emailového klienta<br />

l možnos rozsiahlych poznámok ku každej etape<br />

Už z vymenovaného rozsahu vidie , že ide o zaujímavý produkt. Najmä ak uvážime, že ho<br />

môžeme zí<strong>sk</strong>a zadarmo. Autori zvolili ve¾mi zaujímavú licenènú politiku, nepredávajú<br />

oprávnenie k programu, ale možnos zakúpi si zdrojový kód programu v Delphi 5 za 50<br />

USD. Na prvý poh¾ad èudná ponuka, ale keï budeme potrebova <strong>na</strong>príklad lokalizácie produktu<br />

do slovenèiny, je to pre <strong>sk</strong>úsenejšieho programátora urèite zaujímavá záležitos .<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Zadávanie údajov do programu je pomerne nenároèné,<br />

odporúèam však ma predtým už jasno v základnej štruktúre etáp projektu a spolupracujúcich<br />

osôb. Jedinou nevýhodou programu je totiž nemožnos modifikova všetky zadané<br />

údaje, pravdepodobne pre ich relaènú prepojenos . Keï už raz zapíšete do databázy <strong>na</strong>príklad<br />

odpracované hodiny alebo sumu, je problém opravi tieto údaje. Nie všetky hodnoty sú<br />

priamo prístupné. V tomto smere je program dos nedotiahnutý. Keï však budete zadáva<br />

hodnoty pozorne a hlavne premyslene, nemalo by to by prekážkou jeho používania.<br />

Ako prvé je potrebné urobi si štruktúru celého projektu, vetvenie jednotlivých hlavných<br />

etáp a úloh (obr. 1), potom si zadefinujete všetkých pracovníkov, ktorí sa <strong>na</strong> projekte budú<br />

zúèastòova . V programe môžete ïalej vies podrobný adresár s priamym prepojením <strong>na</strong><br />

emailového klienta.<br />

O každej èasti projektu je možné vies podrobné záz<strong>na</strong>my o strávenom èase a vy<strong>na</strong>ložených<br />

fi<strong>na</strong>nciách. Program sám sumarizuje jednotlivé údaje. Zadávanie týchto údajov<br />

je vhodné robi v jednom kroku, pretože vtedy je možný pohyb po záz<strong>na</strong>moch a ich<br />

modifikácia.

Obr. 2 Výstupný harmonogram – Ganttov graf<br />

Obr. 3 Nastavite¾ný výstup údajov o projekte<br />

VÝSTUPY. Sila projektových ma<strong>na</strong>žérov spoèíva práve v tvorbe<br />

rôznych výstupov – reportov. Na základe nich sa potom projekt a<strong>na</strong>lyzuje,<br />

prípadne koriguje a rozhoduje o ïalšej èinnosti. Takisto je<br />

to dôležité <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> posúdenie èasovej <strong>na</strong>dväznosti a prípadných<br />

kritických miest v èasovom harmonograme.<br />

Program disponuje týmito možnos ami výstupu:<br />

1. Time Line – známy a èasto požadovaný harmonogram,<br />

tzv. Ganttov graf (obr. 2), v ktorom sú <strong>na</strong> èasovej osi<br />

vyz<strong>na</strong>èené jednotlivé etapy, odlíšené farebne pod¾a<br />

dôležitosti<br />

2. Project Report – výstupné informácie, selektívne<br />

<strong>na</strong>stavite¾né možnosti všetkých alebo len niektorých<br />

údajov (obr. 3)<br />

3. Project Layout – grafické znázornenie èlenenia projektu<br />

a jeho etáp<br />

4. Time Sheet Report – výstupné informácie o potrebnom èase<br />

<strong>na</strong> každú etapu pod¾a pracovníkov<br />

5. Cost Report – preh¾ad potrebných fi<strong>na</strong>ncií<br />

NEDOSTATKY A ICH MOŽNÉ RIEŠENIE. Medzi<br />

hlavné nedostatky programu jednoz<strong>na</strong>ène treba zaradi nemožnos<br />

editova raz zapísané hodnoty èasu a fi<strong>na</strong>ncií.<br />

Nielenže ich nie je možné editova , ale ani vymaza . Pokia¾ sa<br />

teda pomýlite pri zadávaní, èo sa môže ¾ahko sta , jediná možnos<br />

opravy spoèíva vo vymazaní celej vetvy s úlohou. Jediným<br />

riešením, ktoré som od<strong>sk</strong>úšal, je použi externý databázový<br />

nástroj <strong>na</strong> dodatoènú správu dát. Je to krajné riešenie, <strong>na</strong>vyše<br />

použite¾né len <strong>sk</strong>úseným používate¾om.<br />

Druhou nevýhodou programu je nemožnos priamo z neho<br />

exportova a importova údaje. Znemožòuje to tímovú spoluprácu<br />

a odovzdávanie údajov. Takisto nie je nijako riešené zálohovanie<br />

a oprava dát v prípade pádu systému. Urèité riešenie aj tu<br />

predstavuje externý databázový systém, ale nie je to úplne ono.<br />

Výhody programu však prevyšujú jeho chyby a pri správnej<br />

manipulácii nebude asi ani potrebné siaha po nejakých opravných<br />

prostriedkoch. Keby predsa len bolo potrebné nejako korigova<br />

obsahy databáz, odporúèam použi program Database Tour<br />

(http://<strong>www</strong>.i.com.ua/~onlyone/dbtour/download/dbtinst.exe),<br />

pomocou ktorého je možné manipulova nielen s formátom *.db.<br />

ZÁVER. Napriek urèitej nedopracovanosti a nedostatkom predstavuje<br />

tento program riešenie pre malé firmy, ktoré si nemôžu<br />

dovoli investova tisíce korún do podobného softvérového vybavenia.<br />

Predpokladá väèšiu zruènos pri prípadných chybných<br />

zadaniach a <strong>sk</strong>úsenosti s inými malými databázovými systémami,<br />

ako je <strong>na</strong>príklad MS Access a podobne. Odporúèam ho do pozornosti<br />

<strong>na</strong>jmä programátorom v Delphi, ktorí za pomerne lacný<br />

peniaz môžu zí<strong>sk</strong>a zdrojový kód k akémusi „polotovaru“, ktorý<br />

po odstránení nedostatkov a jazykovom prispôsobení môžu ponúka<br />

ako konkurencieschopnú, cenovo výhodnú náhradu drahých<br />

profesionálnych produktov.<br />

Program je možné stiahnu z adresy:<br />

http://<strong>www</strong>.tremesco.com/1PmInstall.exe.<br />

Jaroslav Huba<br />

S O F T W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 81

S O F T W A R E<br />

Spytech SpyAgent<br />

Už v PC REVUE è. 6/2001 som sa venoval problematike monitorovania èinnosti ostatných<br />

používate¾ov vášho poèítaèa poèas vašej neprítomnosti. A keïže vás pod¾a ohlasov téma<br />

zrejme zaujala, rozhodol som sa prinies vám podrobnejšiu recenziu jedného z <strong>na</strong>jlepších<br />

monitorovacích programov v tejto oblasti – Spytech SpyAgent.<br />

Ako prvá sa vynára otázka, kde takéto programy nájdu uplatnenie. Je to <strong>na</strong>jmä v prostredí,<br />

kde je potrebné ma preh¾ad o vykonávaných èinnostiach. Tak <strong>na</strong>príklad bežní<br />

zamest<strong>na</strong>nci strávia až hodinu denného pracovného èasu vybavovaním súkromnej emailovej<br />

korešpondencie. To urèite neprispieva k vyššej produktivite práce. A to nevravím o<br />

veciach, ktoré môžu vaše deti s poèítaèom vystrája doma poèas vašej neprítomnosti.<br />

Možností využitia programu je ve¾a a každý mi iste dá za pravdu, že jeho použitie vedie<br />

k zefektívneniu a spreh¾adneniu práce (<strong>na</strong>jmä ak sa zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né informácie dostanú do<br />

rúk iniciatívneho šéfa :-).<br />

INŠTALÁCIA. Kopírovanie súborov <strong>na</strong> váš di<strong>sk</strong>, a teda aj celá inštalácia prebehne<br />

ve¾mi rýchlo. Podstatný je len výber adresára, kam sa program <strong>na</strong>inštaluje, a to, èi sa má<br />

zahrnú aj modul <strong>na</strong> odinštalovanie programu. Po dokonèení inštalácie však prichádza<br />

<strong>na</strong> rad prvé spustenie programu a práve to je ve¾mi dôležité z h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>stavenia parametrov<br />

aplikácie.<br />

Tie <strong>na</strong>stavíte v piatich krokoch v preh¾adných dialógových oknách. Ešte predtým<br />

však <strong>na</strong>definujete heslo, ktoré bude od používate¾a požadované pri vstupe do programu.<br />

Ïalej <strong>na</strong>stavujete veci ako automatické spúš anie programu pri každom štarte systému<br />

alebo fakt, èi má by používate¾ upozornený, že je programom monitorovaný,<br />

alebo <strong>na</strong>opak – SpyAgent je pre používate¾a totálne nevidite¾ný, a tak môže program<br />

zaz<strong>na</strong>menáva aktivitu <strong>na</strong> poèítaèi bez toho, aby <strong>na</strong> seba upozornil. V ïalších oknách<br />

82 PC REVUE 9/2001<br />

potom po prvýkrát <strong>na</strong>stavujete, ktoré aktivity používate¾a má program zaz<strong>na</strong>menáva<br />

a ktoré ignorova . Samozrejme, že tieto <strong>na</strong>stavenia môžete ne<strong>sk</strong>ôr zmeni , ale k tomu<br />

sa ešte vrátime. Nakoniec ešte môžete <strong>na</strong>stavi emailovú adresu a èasový interval, keï<br />

<strong>na</strong> òu budú zasielané zosumarizované údaje o aktivite <strong>na</strong> systéme. Táto funkcia je<br />

výhodná <strong>na</strong>príklad pre správcu siete, ktorý nemá èas „obieha “ všetky poèítaèe jednotlivo.<br />

OVLÁDANIE A MOŽNOSTI PROGRAMU. O ovládaní programu sa dá poveda<br />

len jedno – je <strong>sk</strong>velé a jednoduché. Okno programu je graficky ve¾mi pekne vyhotovené<br />

a je maximálne preh¾adné. Jeho ¾avú èas vypåòa panel s <strong>na</strong>staveniami programu,<br />

zatia¾ èo v pravej èasti nájdeme všetky monitorovacie funkcie. Je ve¾mi ažké opísa , èo<br />

všetko by mal takýto typ softvéru monitorova . Keïže požiadavky jednotlivých<br />

používate¾ov sú rôzne, môže sa im SpyAgent prispôsobi . Vcelku sa však dá poveda , že<br />

Obr. 1 Graficky prívetivé a preh¾adné okno programu Obr. 2 Vzorový výpis zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných èinností<br />

každý používate¾ si v òom nájde potrebné informácie. Ale aby sme neostali len pri teórii,<br />

pozrime sa <strong>na</strong> to, èo vlastne program dokáže zaz<strong>na</strong>menáva .<br />

V prvej záložke, pomenovanej Keystrokes, používate¾ nájde kompletný zoz<strong>na</strong>m<br />

stlaèených klávesov. Vy si len vyberiete aplikáciu a potom môžete prezera v nej <strong>na</strong>písaný<br />

text, ale <strong>na</strong>príklad aj použité klávesové <strong>sk</strong>ratky a podobne. V druhej záložke,<br />

<strong>na</strong>zvanej Programs, môžete sledova zoz<strong>na</strong>m programov spolu s èasom, keï boli spustené<br />

a ukonèené, ako aj s menom používate¾a, ktorý ich spustil. Vybranú aplikáciu zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu takisto môžete spusti . Ustráži pripojenie do internetu vám pomôže tretia<br />

záložka s názvom Internet Connections. V nej nájdete okrem informácie o èase pripojenia<br />

aj adresu IP a meno používate¾a. Ïalšie tri záložky, pomenované AOL Instant<br />

Messenger, Yahoo! Messenger a MSN Messenger, slúžia <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>menávanie textu a<br />

odosielate¾a správ prijatých pomocou týchto služieb. Ve¾mi zaujímavá je aj položka<br />

Passwords, ktorá <strong>sk</strong>rýva ve¾mi silný nástroj, odchytávajúci všetky <strong>na</strong>písané, ale aj<br />

použité heslá. Okrem samotného hesla sa dozviete aj cestu k aplikácii, v ktorej bolo<br />

použité, ako aj názov ok<strong>na</strong>, do ktorého bolo vpísané. Chcete ma preh¾ad o zoz<strong>na</strong>me

<strong>na</strong>vštívených WWW stránok? Ani to pre SpyAgenta nie<br />

je problém. V položke Websites nájdete zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>vštívených<br />

URL, ako aj èas, keï ste <strong>na</strong> niektorú z nich prišli<br />

a keï ste ju opustili. Windows, tak sa volá ïalšia<br />

záložka, v ktorej nájdete zoz<strong>na</strong>m všetkých otvorených<br />

okien. Nájdete tu meno používate¾a, poèas ktorého<br />

práce boli otvorené, ako aj kompletnú cestu k aplikácii a<br />

èas. Ve¾mi zaujímavá je funkcia <strong>sk</strong>rytá v ïalšej záložke a<br />

pomenovaná ScreenSpy S<strong>na</strong>pshots. Postará sa o to, že<br />

vždy v urèitý èas je zosnímaný obrázok (screenshot)<br />

vašej pracovnej plochy a ten sa potom automaticky<br />

uloží <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Vy si už len pod¾a dátumu a èasu<br />

vyberiete obrázok zo zoz<strong>na</strong>mu a môžete si ho prezrie .<br />

Nechýba ani možnos hromadného prezerania obrázkov<br />

zaradom (slideshow). V poslednej záložke, pomenovanej<br />

Actions, pre zmenu nájdete zoz<strong>na</strong>m všetkých operácií,<br />

ktoré ste v programe SpyAgent vyko<strong>na</strong>li.<br />

To¾ko k ponúkaným èinnostiam, ktoré program monitoruje.<br />

Musíte uz<strong>na</strong> , že výber je <strong>na</strong>ozaj bohatý. Pri každej<br />

záložke takisto máte možnos vymazania (resetovania) záz<strong>na</strong>mu.<br />

UKLADANIE MONITOROVANÝCH OPE-<br />

RÁCIÍ. Samozrejme, že by nemalo výz<strong>na</strong>m monitorova<br />

to¾ko položiek a výsledok neuklada . A práve preto je<br />

v každej položke možnos jej uloženia do súboru LOG.<br />

Ten pod¾a vášho výberu môže <strong>na</strong>dobudnú podobu<br />

obyèajného textového súboru alebo súboru XLS pre aplikáciu<br />

Microsoft Excel.<br />

Okrem tejto možnosti je tu pri niektorých záložkách aj<br />

vo¾ba exportovania údajov do súboru HTML. Ten vám<br />

potom v preh¾adnej forme po<strong>sk</strong>ytne všetky údaje. Záz<strong>na</strong>m<br />

potom môže vyzera <strong>na</strong>príklad takto (zoz<strong>na</strong>m<br />

operácií vyko<strong>na</strong>ných s programom – záložka Actions)<br />

Action<br />

Time<br />

SpyAgent Actions log viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:12:28<br />

Websites log viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:12:21<br />

ScreenShot Ma<strong>na</strong>ger viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:12:15<br />

Connections log viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:11:55<br />

Applications log viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:10:49<br />

ScreenShot Ma<strong>na</strong>ger viewed by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:09:03<br />

Obr. 3 Bez hesla sa ïaleko nedostanete...<br />

Spytech SpyAgent Monitoring Stopped by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:09:00<br />

Spytech SpyAgent Monitoring Started by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:08:28<br />

Spytech SpyAgent Initialized by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:08:28<br />

Spytech SpyAgent Shutdown by Max<br />

Thu 26.07.01 @ 01:07:24<br />

NASTAVENIA PROGRAMU. Už som <strong>na</strong> zaèiatku<br />

spomí<strong>na</strong>l, že šírka údajov, ktoré program zaz<strong>na</strong>menáva,<br />

je ve¾ká. To isté platí aj o možnostiach jeho <strong>na</strong>stavenia.<br />

Ako som už uviedol, <strong>na</strong>stavenia programu sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú v ¾avej èasti ok<strong>na</strong> a takisto sú rozdelené do<br />

nieko¾kých záložiek. V tej prvej, <strong>na</strong>zvanej General, nájdete<br />

možnosti, ktoré sa <strong>na</strong>stavujú hneï pri prvom spustení,<br />

teda èi sa má program spúš a vždy po štarte systému,<br />

èi má by pre používate¾a nevidite¾ný. V záložke<br />

Logging pre zmenu vyberáte, ktoré operácie má program<br />

zaz<strong>na</strong>menáva a ktoré ignorova . Toto <strong>na</strong>stavenie<br />

využijete <strong>na</strong>príklad vtedy, ak vás zaujímajú len <strong>na</strong>vštívené<br />

internetové adresy. V záložke E-mail Delivery volíte<br />

parametre pre e-mail, ktorým sa budú posiela zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né<br />

údaje. Okrem toho, ktoré údaje sa majú posiela<br />

, tu môžete <strong>na</strong>voli aj èasový interval, SMTP server<br />

alebo predmet e-mailu. Jednou zo služieb programu je aj<br />

snímanie screenshotov pracovnej plochy a práve v ïalšej<br />

záložke, <strong>na</strong>zvanej ScreenSpy, <strong>na</strong>stavujete jej vlastnosti.<br />

Môžete vybra adresár, kam sa obrázky budú uklada<br />

, ïalej ich kvalitu, maximálny poèet <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a interval<br />

ich snímania. V záložke Schedulling môžete presne<br />

<strong>na</strong>stavi , v ktorý èas má program pracova . Táto vo¾ba je<br />

výhodná <strong>na</strong>jmä vtedy, ak chcete ma preh¾ad len o aktivite<br />

v špecifickom èase a prive¾a údajov by vás len zbytoène<br />

za ažovalo. Posledná záložka, pomenovaná Lockdown<br />

Schedule, slúži <strong>na</strong> uzamknutie poèítaèa v urèitom<br />

èase. Takto môžete ve¾mi jednoducho docieli nepoužite¾nos<br />

systému v žiadaný èas.<br />

Okrem týchto <strong>na</strong>stavení program ešte obsahuje aj<br />

rozšírené <strong>na</strong>stavenia, ktoré vám <strong>na</strong>príklad umožnia<br />

S O F T W A R E<br />

<strong>na</strong>stavi automatické èistenie súborov LOG alebo <strong>na</strong>stavi<br />

text varovnej správy o tom, že systém je monitorovaný.<br />

Medzi ïalšie <strong>na</strong>stavenia ešte môžeme zaradi <strong>na</strong>stavenie<br />

priority programu a umiestnenia súborov LOG <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Samozrejme, že všetky <strong>na</strong>stavenia si môžete pomocou<br />

programu exportova a následne importova vo vlastnom<br />

súborovom formáte.<br />

BEZPEÈNOS . Ve¾mi dôležitou otázkou pri takomto<br />

druhu programov je jeho zabezpeèenie. A ani tu si<br />

SpyAgent nepoèí<strong>na</strong> zle. Ako som už spomí<strong>na</strong>l, program<br />

dokáže beža tak, že pred používate¾om ostane nevidite¾ným.<br />

Ten ho nenájde ani v ponuke Po spustení v<br />

menu Štart, ba ani v zoz<strong>na</strong>me úloh po stlaèení klávesov<br />

CTRL + ALT + DEL. Program jednoducho beží nevidite¾ne<br />

a normálnym spôsobom sa vypnú nedá. Jediný<br />

spôsob, ako sa dosta k jeho záz<strong>na</strong>mom a <strong>na</strong>staveniam,<br />

je použitie klávesovej <strong>sk</strong>ratky CTRL + ALT + SHIFT + M<br />

a následné zadanie správneho hesla. Až takto je program<br />

vidite¾ný a pripravený <strong>na</strong> zmenu svojich záz<strong>na</strong>mov<br />

èi <strong>na</strong>stavení.<br />

SKÚSENOSTI A ZÁVER. S programom som pracoval<br />

pomerne dlho a po celý èas som si <strong>na</strong>ò nemohol<br />

ani raz s ažova . Vždy pracoval <strong>sk</strong>rytý a nenápadne a<br />

zaz<strong>na</strong>menával všetky <strong>na</strong>volené údaje. Takisto so zaažovaním<br />

systému to bolo ve¾mi dobre a rozdiel bol<br />

takmer nebadate¾ný. Ak teda potrebujete monitorovací<br />

program, ktorý bude zaz<strong>na</strong>menáva aktivitu vo vašom<br />

systéme, a chcete <strong>sk</strong>åbi množstvo informácií s jednoduchým<br />

ovládaním, vy<strong>sk</strong>úšajte Spytech SpyAgent.<br />

Názov: Spytech SpyAgent<br />

Ve¾kos : 1727 kb<br />

Licencia: shareware, 49,95 USD<br />

Download: <strong>www</strong>.spytech-web.com<br />

Hodnotenie:<br />

J Jednoduché ovládanie<br />

J Prístup chránený heslom<br />

J Množstvo zaz<strong>na</strong>menávaných údajov<br />

J Snímanie obrázkov<br />

J Široké možnosti <strong>na</strong>stavenia<br />

Martin Turoò<br />

9/2001 PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

De<strong>sk</strong>top Architect<br />

n Vytvárajte témy pre Windows rýchlo a jednoducho!<br />

Ak denne pracujete s poèítaèom, urèite sa vám po èase znudí klasický vzh¾ad Windows a<br />

zatúžite po zmene. Je úplne jasné, že ako prvé prídu <strong>na</strong> rad rôzne témy s ¾ubovo¾nými motívmi.<br />

Tieto témy vám síce <strong>na</strong> istý èas dokážu spestri pracovné prostredie v poèítaèi, ale èo<br />

ak vám nestaèí ani to? Èo ak ste ne<strong>na</strong>šli žiadnu tému, ktorá by vám vyhovovala, alebo len<br />

chcete svetu prezentova svoju tému, vlastný nápad, ale doteraz ste nemali vhodný nástroj?<br />

Tak ten je práve tu v podobe programu De<strong>sk</strong>top Architect, ktorý vám pri vytváraní tém bude<br />

výraznou pomocou a <strong>na</strong>vyše vás nebude stá ani korunu – je totiž freeware.<br />

Obr. 1 Vzh¾ad prostredia programu<br />

Ve¾kým problémom pri vytváraní tém je èasto nepreh¾adnos ovládacieho prostredia,<br />

a teda mnohí používatelia svoje pokusy vzdajú práve pre nepreh¾adnos programu. Toto<br />

pri programe De<strong>sk</strong>top Architect nehrozí. Hneï po kratuèkej inštalácii a prvom spustení<br />

vám bude jasné, že jednoduchos ovládania je jednou z predností tohto programu.<br />

Všetky ovládacie prvky sú preh¾adne a logicky rozmiestnené, a tak už pri prvom poh¾ade<br />

budete vedie , kde èo h¾ada . A ako vlastne vyzerá prostredie programu. Asi <strong>na</strong>jlepšie ho<br />

opíše screenshot (obr. 1). Okno programu je rozdelené do troch èastí. V hornej nájdete<br />

menu a ikonky s dôležitými funkciami. Pod nimi sa v ¾avej èasti <strong>na</strong>chádza náh¾ad <strong>na</strong><br />

práve vytváranú tému. Napravo od neho zase nájdete všetky prvky, ktoré sú <strong>na</strong> vytvorenie<br />

novej témy potrebné. Ale poïme sa pozrie , ako sa v programe dá nová téma<br />

vytvori .<br />

Hneï po spustení programu sa automaticky otvorí práve používaná téma vo Windows.<br />

Môžete sa rozhodnú editova tú alebo <strong>na</strong>posledy otvorenú, prípadne predvolenú<br />

vo Windows. Potom sú <strong>na</strong> rade jednotlivé èasti témy:<br />

ICONS. V tejto záložke môžete <strong>na</strong>stavi vzh¾ad ikoniek rôznych objektov a položiek<br />

v systéme. Sú tu zastúpené <strong>na</strong>príklad položky Tento poèítaè, Kôš, všetky jednotky pevných<br />

a výmenných di<strong>sk</strong>ov a podobne. Samozrejme, že vzh¾ad ikoniek môžete kedyko¾vek<br />

uvies do pôvodného (predvoleného) stavu.<br />

84 PC REVUE 9/2001<br />

POINTERS. Tu zasa editujete vzh¾ad všetkých kurzorov a ukazovate¾ov v systéme a<br />

aj tu je možnos kroku spä v podobe obnovenia predvoleného stavu. Navyše tu existuje<br />

možnos importovania ikoniek a kurzorov z knižníc uložených <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

LOGOS. V tejto záložke môžete meni vzh¾ad animácií zobrazovaných pri štarte a vypí<strong>na</strong>ní<br />

Windows. Takto môžete jednoducho <strong>na</strong>hradi klasické „Teraz môžete poèítaè bez<br />

obáv vypnú “ svojím vlastným (nápaditejším) obrázkom.<br />

WEB. Táto záložka umožòuje zmeni vzh¾ad systému, keï <strong>na</strong>príklad zobrazuje vybraný<br />

prieèinok ako stránku WWW. V tejto záložke môžete zmeni jeho pozadie a logo.<br />

DESKTOP. Tu môžete <strong>na</strong>definova pre vytváranú tému šetriè obrazovky. Ïalej tu môžete<br />

<strong>na</strong>stavi pozadie pracovnej plochy (môže to by aj WWW stránka) a jej vzor.<br />

APPEGRANCE. Toto je jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jpodstatnejšich záložiek, pretože v nej vyberáte<br />

<strong>na</strong>jviac dôležitých položiek pre novú tému. Môžete tu meni fonty v aplikáciách, v ich<br />

menu, fonty pre ikonky, rozstup ikon, farby pre záhlavie aplikácií a mnoho ïalšieho.<br />

SOUNDS. Takisto pomerne dôležitá záložka, v ktorej pre<br />

každú udalos systému môžete <strong>na</strong>definova vlastný zvuk.<br />

SETTINGS. V poslednej záložke <strong>na</strong>stavujete, ktoré zo<br />

všetkých predošlých záložiek sa do novej témy majú použi<br />

a ktoré sa, <strong>na</strong>opak, majú vynecha .<br />

Keï už máte tému takto vypracovanú, je <strong>na</strong>èase uloži<br />

ju. Priamo z prostredia programu ju teda uložíte do formátu<br />

programu. Nakoniec si ešte môžete vybra , èi má by<br />

téma viac kompatibilná pre Windows 95 alebo Windows<br />

98. Z témy si však môžete vytvori aj zmenšeninu a tú v podobe<br />

obrázka s príponou BMP uloži <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>.<br />

Hotovú tému si takisto môžete priamo otestova <strong>na</strong> poèítaèi,<br />

a to pomocou tlaèidla Apply, ktoré vlastne potvrdí všetky<br />

zmeny v <strong>na</strong>staveniach vzh¾adu systému a vykoná ich.<br />

Èo by to však bola za téma, keby ste ju nemohli publikova<br />

? A tak De<strong>sk</strong>top Architect ponúka aj v tomto smere<br />

uspokojivé riešenie. Pomôže vám z hotovej témy vytvori<br />

balík vhodný <strong>na</strong> inštaláciu <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom poèitaæi. Inými<br />

slovami, vytvorí z vašej<br />

témy SFX archív tak, aby si<br />

ju mohol <strong>na</strong>inštalova<br />

ktoko¾vek.<br />

Ale tu sa možnosti programu<br />

ani zïaleka nekonèia.<br />

Nielenže výborne funguje<br />

ako editor tém, pomôže<br />

vám aj ako plánovaè tém<br />

pre váš poèítaè. Pomocou<br />

programu môžete <strong>na</strong>stavi<br />

automatické menenie tém.<br />

Takisto pre program nie je<br />

problém inštalova za vás<br />

Obr. 2 Vytvárame inštalaèný balík s <strong>na</strong>šou témou...<br />

nové témy.<br />

Názov: De<strong>sk</strong>top Architect<br />

Ve¾kos : 2013 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.de<strong>sk</strong>toparchitect.com<br />

Hodnotenie:<br />

J Jednoduché ovládanie<br />

J Množstvo <strong>na</strong>stavení<br />

J Realtime preview<br />

J Vytváranie inštalaèných balíkov<br />

J Freeware<br />

Martin Turoò

Ako <strong>na</strong> formát PDF lacnejšie?<br />

Najznámejší univerzálne prenosný formát PDF azda netreba nikomu predstavova . Tento<br />

post<strong>sk</strong>riptový formát sa stal už doslova priemyselným štandardom a používa sa masívne<br />

pri firemných prezentáciách, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD-ROM. Spo¾ahlivos a dostupnos prehliadaèa<br />

Adobe Acrobat Reader zabezpeèila jeho rozšírenos a ob¾úbenos <strong>na</strong> celom svete.<br />

Na vytváranie dokumentov vo formáte PDF sa <strong>na</strong>jèastejšie používa špecializovaný<br />

post<strong>sk</strong>riptový softvér od Adobe, množstvo grafických a DTP programov má takisto<br />

zabudovaný export do PDF. Okrem týchto pomerne drahých nástrojov máme však<br />

možnos použi aj viaceré lacné èi dokonca bezplatné programy.<br />

OCHRANA DÁT POMOCOU POSTSKRIPTU? Pomerne málo známou a<br />

využívanou vlastnos ou formátu PDF je možnos využi ho zároveò aj <strong>na</strong> ochranu duševného<br />

vlastníctva. Najmä firmy produkujúce rozsiahle dokumenty <strong>na</strong>príklad v textovom<br />

editore a kooperujúce s externými spolupracovníkmi by si mali uvedomi , že posielaním<br />

elektronických súborov rozosielajú zároveò aj desiatky hodín svojej práce. Pritom<br />

možnos zneužitia takéhoto dokumentu je ve¾mi ve¾ká, ak sa k nemu dostane niekto<br />

nepovolaný. Konkurencii ho staèí editorom mierne upravi a okamžite prezentova ako<br />

vlastný. Pri podkladoch do rôznych sú aží a tendrov by to mohlo vážne ohrozi <strong>na</strong>pr.<br />

zí<strong>sk</strong>anie zákazky a tým aj ekonomiku vašej firmy, ktorú by teda nemal opusti dokument<br />

v „èistej“ podobe, ale upravený do formátu PDF. Na okopírovanie takéhoto dokumentu<br />

je potrebné ho buï ruène prepísa , alebo previes cez OCR, èo je dos prácne.<br />

Nezabránime tak úplne zneužitiu dokumentu, ale aspoò to prípadnému páchate¾ovi<br />

znepríjemníme. Formát PDF umožòuje aj uzamknutie dokumentu pre kopírovanie a<br />

dokonca aj tlaè. Ide teda o jednu z možností ochrany výsledkov vašej duševnej práce,<br />

pre mimoriadne citlivé dokumenty prichádza do úvahy ešte kombinácia so zaheslovaním<br />

alebo šifrovaním. Princíp post<strong>sk</strong>riptu však samotný neumožòuje len tak jednoducho<br />

<strong>sk</strong>opírova text cez schránku. Po vložení do iného editora èasto dostaneme èiastoène<br />

alebo úplne znehodnotený obsah.<br />

AKO NA PDF? Keï neberieme do úvahy profesionálne nástroje, ako je Acrobat,<br />

Photoshop, Corel a pod., ktoré všetky umožòujú zhotovenie výstupu vo formáte PDF,<br />

máme k dispozícii aj tzv. open source a sharewarový softvér, o niektorých sa teraz<br />

struène zmienime:<br />

freePDF<br />

Ide o výnimoèný projekt, momentálne v štádiu beta testovania, pomocou ktorého je možné<br />

si do systému <strong>na</strong>inštalova virtuálnu post<strong>sk</strong>riptovú tlaèiareò PDF súborov. Na správny chod<br />

je potrebné používa tri hlavné komponenty: freePDF, Alladin Ghostscript 6.01 a RedMon<br />

1.5. V podstate využíva funkcie výstupu ¾ubovo¾nej post<strong>sk</strong>riptovej tlaèiarne, <strong>na</strong>inštalovanej<br />

do systému, transformované do štandardného formátu pomocou vo¾ne šíreného generátora<br />

post<strong>sk</strong>riptu Ghostscript. Program RedMon slúži <strong>na</strong> monitorovanie a redirect virtuálneho<br />

portu tlaèiarne. Výstupné súbory PDF majú národné z<strong>na</strong>ky s diakritikou v poriadku, lebo sú<br />

<strong>na</strong>hradené krivkami. To spôsobuje síce horšiu èitate¾nos dokumentov <strong>na</strong> obrazovke, ale <strong>na</strong><br />

druhej strane zabezpeèuje ich bezchybné vytlaèenie.<br />

Download:<br />

Bližšie informácie a download súborov nájdete <strong>na</strong> týchto adresách:<br />

freePDF domáca stránka http://<strong>www</strong>.webxd.com/zipguy/freepdf.htm<br />

freePDF download ftp://ftp.agt.net/pub/simtelnet/win95/print/fpdfz95.zip<br />

Aladdin Ghostscript 6.01 for Win32 (5,2 MB) ftp://ftp.cs.wisc.edu/ghost/aladdin/gs601/gs601w32.exe<br />

RedMon 1.5 ftp://ftp.cs.wisc.edu/ghost/ghostgum/redmon15.zip<br />

HTMLDOC for Windows<br />

Tento program sa trošku vymyká zo štandardu jednoúèelových výstupných konvertorov. Ide<br />

o viacúèelový špecializovaný softvér, ktorý dokáže konvertova vstupné súbory HTML do<br />

indexovaných HTML alebo do súborov Adobe Postscriptu a Adobe PDF formátu. Dokáže pracova<br />

buï ako samostatná aplikácia, alebo v dávkovom spracovaní dokumentov, èi ako<br />

výstupný generátor z WWW stránok. Je urèený <strong>na</strong> generovanie vysokokvalitných dokumentov<br />

v tlaèenej a zároveò elektronickej forme. Podporuje 40-bitové šifrovanie a existuje verzia<br />

pre Windows a pre Unix. Vstupný formát HTML bol zvolený pre jeho rozšírenos a<br />

dostupnos „free“ WYSIWYG editorov. Použitie nájde všade, kde je potrebné stránky HTML<br />

umiestni <strong>na</strong> webový server a zároveò po<strong>sk</strong>ytnú zákazníkom ich verziu PDF.<br />

S O F T W A R E<br />

Celý program pozostáva z jedného ok<strong>na</strong> s viacerými záložkami, pomocou ktorých je<br />

možné <strong>na</strong>stavi parametre konverzie. Niektoré kroky sú trošku krkolomné, ale v podstate<br />

je zachovaný dobrý preh¾ad a jednoduchos . Je, žia¾, <strong>na</strong> škodu veci, že výstupné<br />

súbory sú s nesprávnym kódovaním <strong>na</strong>šich národných z<strong>na</strong>kov aj <strong>na</strong>priek tomu, že program<br />

má zabudovanú aj možnos výberu kódovej stránky pod¾a normy ISO 8859-2.<br />

Praktické použitie preto nájde <strong>na</strong>jmä pri tvorbe anglických verzií dokumentov.<br />

Download:<br />

Vo¾ná verzia HTMLDOC for Windows (1.5 MB)<br />

ftp://ftp.easysw.com/pub/htmldoc/1.8.13/htmldoc-1.8.13-winfree.exe<br />

pdfFactory<br />

Program FinePrint už bol v PCR opísaný a je dostatoène známy. Tento unikátny softvérový<br />

„print spooler“ dokáže ušetri množstvo papiera a nervov pri tlaèi z ¾ubovo¾ného<br />

programu. Ak ste ešte nevy<strong>sk</strong>úšali jeho funkcie náh¾adu pred tlaèou, tlaè viacerých strán<br />

<strong>na</strong> jednu, tlaè brožúr a podobné vymoženosti, neváhajte, urèite si ich èo<strong>sk</strong>oro ob¾úbite.<br />

Teraz prichádza FinePrint s novinkou – výstupom tlaèených dokumentov do formátu<br />

PDF. Keïže je to platený program, ide v podstate o konkurenciu pôvodnému Acrobatu.<br />

V èase písania èlánku je len v štádiu verzie beta 4. Bohužia¾, aj tento produkt podobne<br />

ako HTMLDOC má problémy s tlaèením diakritiky, a preto si budeme musie ešte<br />

chví¾ku asi poèka <strong>na</strong> jeho lokalizáciu. Princíp práce je jednoduchý, program „sa tvári“<br />

ako virtuál<strong>na</strong> tlaèiareò s oz<strong>na</strong>èením FinePrint pdfFactory, ale <strong>na</strong>miesto výstupu <strong>na</strong><br />

tlaèiareò ukladá <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> priamo súbory PDF.<br />

Bližšie informácie: http://<strong>www</strong>.fineprint.com/support/pdffactory/faq.html<br />

Jaroslav Huba<br />

9/2001 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

Magic Registry<br />

n Windows pod kontrolou...<br />

Aj keï 32-bitové operaèné systémy od Microsoftu urèite z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li malú revolúciu, èo sa<br />

týka používate¾ov poèítaèov, aj tie majú svoje chyby. Je ich pomerne ve¾a, ale jednou z<br />

dos závažných je ich relatívne ve¾ká komplikovanos pri <strong>na</strong>stavovaní rôznych parametrov<br />

a vlastností. Aj keï Windows 9x èi ME sú koncipované ako user friendly, èasto majú<br />

od tejto vlastnosti <strong>na</strong> míle ïaleko. Je to spôsobené aj tým, že priemerný používate¾ potrebuje<br />

ve¾a èasu (a š astia), kým sa dostane k rôznym <strong>na</strong>staveniam, a to už nevravím o<br />

vlastnostiach systému, ktoré sa oficiálne zmeni nedajú, ale pri troche námahy sa vám<br />

predsa len ich zme<strong>na</strong> podarí. Práve v takýchto situáciách poteší program, ktorý zhrnuje<br />

podstatné <strong>na</strong>stavenia systému, dokonca pridáva aj niektoré ïalšie, tie <strong>sk</strong>ryté. Takýmto<br />

programom je aj Magic Registry a popri programe Windows X-treme 2001, ktorý bol<br />

recenzovaný v predoslom èísle, patrí do <strong>sk</strong>upiny tweakovacích utilít. Poïme sa <strong>na</strong>ò teda<br />

pozrie bližšie.<br />

DOWNLOAD A INŠTALÁCIA. Program si môžete stiahnu z jeho domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránky <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.efree<strong>sk</strong>y.net a aj <strong>na</strong> 56 kb/s modeme tento proces netrvá dlho,<br />

pretože inštalaèný archív programu má <strong>na</strong> dnešnú dobu smiešnych 371 KB. Inštalácia je<br />

Hlavné okno programu Zme<strong>na</strong> ikon hraèkou<br />

bezproblémová a jediným vaším úkonom bude zvolenie inštalaèného adresára a názvu<br />

zástupcu v ponuke Štart. Pred prvým použitím programu je však potrebný reštart systému.<br />

MOŽNOSTI A FUNKCIE. Ovládanie programu je už <strong>na</strong> prvý poh¾ad ve¾mi jednoduché.<br />

V hornej èasti ok<strong>na</strong> aplikácie nájdeme menu, v ktorom sú všetky ponúkané<br />

funkcie. ¼ahší prístup k nim však zí<strong>sk</strong>ame cez tri záložky, do ktorých sú všetky <strong>na</strong>stavenia<br />

a funkcie, ktoré Magic Registry ponúka, rozdelené. Aj keï opis všetkých <strong>na</strong>stavení<br />

nie je úèelom tejto recenzie, pokúsim sa zhrnú možnosti každej záložky.<br />

BASIC. Ako už názov vypovedá, pôjde o akési základné vlastnosti systému – a veru<br />

je ich tu dos . Tak <strong>na</strong>príklad cez ikonku De<strong>sk</strong>top sa dostanete k <strong>na</strong>staveniam, ktoré vám<br />

umožnia zmeni ikony prislúchajúce k položkám ako Tento poèítaè, Kôš alebo Ovládací<br />

panel. Okrem ikoniek môžete týmto položkám meni aj názov a ALT text èi zakáza zobrazovanie<br />

položky <strong>na</strong> pracovnej ploche. Ïalšia iko<strong>na</strong> s názvom Start Menu už pod¾a<br />

názvu bude slúži <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie menu Štart. Budete tu môc zakáza vo¾by ako H¾ada ,<br />

Spusti alebo dokonca Vypnú . Takisto budete do štartovacej ponuky môc pridáva<br />

ïalšie položky, ako Tlaèiarne alebo Kôš. Opä tu budete môc meni ikonky jednotlivých<br />

položiek, ako aj rýchlos celého menu. Boot, tak sa volá tretia ikonka a s jej pomocou<br />

<strong>na</strong>príklad pred spustenie systému pridáte pop-up okno s vaším textom, prípadne <strong>na</strong>pevno<br />

<strong>na</strong>stavíte bootovanie do DOS-u. Takisto budete môc <strong>na</strong>stavi zobrazovanie štartovacej<br />

ponuky, dobu jej zobrazovania, zakáza zobrazovanie loga Windows pri štarte alebo<br />

zakáza rýchly reštart èi vytváranie súboru Bootlog.txt. Cez ikonky System Icon a Folder<br />

Icon sa zase dostanete k výberu ikoniek pre jednotlivé systémové položky alebo pre<br />

¾ubovo¾né adresáre èi jednotky. Vždy si budete môc vybra ikonku, prípadne obnovi tú<br />

predvolenú. System and User je ikonka, ktorá vám umožní <strong>na</strong>hliadnu do informácií o<br />

používate¾ovi a poèítaèi. Nájdete tu meno používate¾a a organizácie, <strong>na</strong> ktorú je<br />

Windows registrovaný, rov<strong>na</strong>ko tu nájdete aj jeho presný názov a sériové èíslo, ako aj<br />

presné èíslo verzie. Samozrejme, že všetky tieto údaje budete môc meni . Ikonka Drives<br />

and CD ROM vám priblíži možnos <strong>sk</strong>rýva vybrané jednotky pevných alebo výmenných<br />

86 PC REVUE 9/2001<br />

di<strong>sk</strong>ov èi zvýši výkon súborového systému. Odtia¾to takisto budete môc <strong>na</strong>stavi vlastnosti<br />

CD-ROM mechaniky, zakáza Autorun èi zvýši výkon di<strong>sk</strong>etovej mechaniky. Cez<br />

ikonku Uninstall budete môc odstraòova <strong>na</strong>inštalované aplikácie z vášho systému.<br />

Takisto budete môc meni ich vlastnosti (cestu k programu) alebo ich názov èi manuálne<br />

maza neplatné záz<strong>na</strong>my. Ak si želáte doda vašej práci trochu anonymity, urèite<br />

využijete poslednú ikonku s názvom Clear History, s ktorej pomocou budete môc vymaza<br />

históriu v Internet Exploreri, ale aj v položkách Spusti a H¾ada v menu Štart.<br />

ADVANCED. Táto záložka obsahuje len jednu ikonku, pomenovanú Control Panel.<br />

V nej môžete <strong>na</strong>stavi , ktoré položky v Ovládacom paneli sa nebudú zobrazova .<br />

SECURITY. Aj názov tejto záložky vypovedá o jej obsahu. Pomocou prvej ikonky,<br />

<strong>na</strong>zvanej Screen Saver, budete môc <strong>na</strong>stavi vlastnosti šetrièa obrazovky, a to dåžku<br />

neèinnosti, po ktorej sa šetriè zapne, a ochranu heslom aj s výberom hesla. Druhá ikonka,<br />

<strong>na</strong>zvaná Password Spy, je však ove¾a zaujímavejšia. Urèite ste sa stretli so situáciou,<br />

keï ste zabudli nejaké heslo a potrebovali ho zisti . Windows si heslá síce dokáže zapamäta<br />

, ale len v zašifrovanej podobe. A práve <strong>na</strong> to je tu táto funkcia. Po jej spustení len<br />

kliknete <strong>na</strong> lupu v okne a tou potom ukážete <strong>na</strong> pole, kde je heslo (teda miesto neho sú<br />

tam hviezdièky). Program vám potom sám vypíše heslo, ktoré by pre vás ostalo <strong>sk</strong>ryté.<br />

Jednoduché a užitoèné.<br />

Magic Registry má však ove¾a viac funkcií. Okrem opísaných obsahuje aj odkazy <strong>na</strong><br />

užitoèné programy obsiahnuté v systéme Windows, a tak nie je problém cez menu programu<br />

vyvola <strong>na</strong>príklad ScanDi<strong>sk</strong>, editor registrov, konfiguráciu systému, systémové<br />

informácie, kontrolu integrity súborov, defragmentáciu alebo sprievodcu èistením di<strong>sk</strong>u.<br />

Program takisto priamo zo svojho menu dokáže reštartova poèítaè alebo odzálohova<br />

registre systému.<br />

Keïže <strong>na</strong>stavenia, ktoré Magic Registry ponúka, sú pomerne chúlostivé, je tu aj<br />

možnos ochrany programu heslom. Tú nájdete v menu Options pod položkou Password<br />

Protect. Staèí len povoli ochranu heslom a vybra si to vhodné heslo a potvrdi .<br />

SKÚSENOSTI. Magic Registry je dobrý program. Ako väèši<strong>na</strong> tweakovacích aplikácií<br />

<strong>na</strong> 90 percent neobsahuje niè nové ani prevratné. Takmer všetky <strong>na</strong>stavenia, ktoré<br />

v òom nájdete, by vám <strong>sk</strong>úsený používate¾ <strong>na</strong>šiel aj priamo v systéme. Sila programu je<br />

však v inom: všetky tieto <strong>na</strong>stavenia máte pekne poruke a nemusíte ich prácne<br />

vyh¾adáva . Takisto nemusíte by expertom, aby ste pochopili ich výz<strong>na</strong>m. A hoci je<br />

väèši<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení už známa, predsa ponúka program èosi <strong>na</strong>vyše. Sú to <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavenia<br />

ovládacieho panela alebo už spomí<strong>na</strong>ný Password Spy, urèený <strong>na</strong> zis ovanie<br />

zabudnutých hesiel.<br />

Zmeny v systéme, ktoré program umožòuje vyko<strong>na</strong> , sú ve¾mi hlboké a väèši<strong>na</strong><br />

používate¾ov ich využije len raz alebo zopárkrát. Preto v tomto prípade neprekáža, že<br />

program je shareware a v neregistrovanej verzii je obmedzený <strong>na</strong> 50 spustení. Nakoniec<br />

však jedno upozornenie – pred AKÝMIKO¼VEK zme<strong>na</strong>mi vlastností systému si radšej<br />

odzálohujte súbory registra, aby ste predišli nepríjemnostiam.<br />

Hodnotenie: Názov: Magic Registry<br />

J Množstvo funkcií Ve¾kos : 371 KB<br />

J Ovládanie Licencia: shareware, 50 spustení/29,95 USD<br />

J Password Spy Download: <strong>www</strong>.efree<strong>sk</strong>y.net<br />

L Niè<br />

Martin Turoò

T E C H N O L Ó G I E A B I Z N I S<br />

l SAP Portals lídrom v Magic Quadrante. SAP<br />

Portals, Inc., dcér<strong>sk</strong>a spoloènos SAP AG,<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾ firemných informaèných portálov<br />

a produktov business intelligence,<br />

bola uvedená spoloènos ou Gartner Inc.<br />

ako líder v magickom kvadrante 2H01<br />

Portal Products Magic Quadrant vïaka svojej<br />

komplexnej vízii, silnému fi<strong>na</strong>nènému<br />

zázemiu a zákazníckej základni SAP.<br />

Správa je dostupná <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> adrese<br />

http://<strong>www</strong>.gartner.com/reprints/sap/9967<br />

7.html.<br />

Spoloènos Gartner všeobecne hodnotí<br />

dodávate¾ov v rôznych trhových segmentoch<br />

prostredníctvom tzv. magického kvadrantu,<br />

kde <strong>sk</strong>úma ich vízie a schopnos uvies víziu<br />

do praxe. V spomí<strong>na</strong>nej správe Gartner hodnotí<br />

a kategorizuje hlavných dodávate¾ov portálov<br />

a každého zaraïuje do jedného zo štyroch<br />

kvadrantov: Leader, Challenger, Visio<strong>na</strong>ry<br />

alebo Niche Player. Spoloènosti zo <strong>sk</strong>upiny<br />

Leader sú výkonné, majú jasnú víziu o smerovaní<br />

trhu a aktívne sa s<strong>na</strong>žia o udržanie a<br />

upevnenie svojej vedúcej pozície <strong>na</strong> trhu.<br />

SAP Portals je spoloènos vlastnená SAP<br />

AG, ktorá vznikla v apríli tohto roku. Dnes má<br />

vyše 800 zamest<strong>na</strong>ncov, viac ako 2000<br />

zákazníkov a viac než 6 miliónov užívate¾ov.<br />

SAP Portals vyvinula model otvoreného partnerstva,<br />

ktorý vytvára bohatý ekosystém technológie<br />

a obsahu a má dohody o OEM licencovaní<br />

s viacerými poprednými spoloènosami.<br />

Okrem integrovania aplikácií SAP môžu<br />

zákazníci do svojej portálovej platformy zaradi<br />

rôzne typy informaèných produktov, aplikácií<br />

a technológií od rôznych dodávate¾ov.<br />

Portfólio SAP Portals obsahuje podnikové<br />

portály, aplikácie business intelligence, jedineènú<br />

ponuku informaèného obsahu a profesionálne<br />

služby. Podnikové portály sú zložené z<br />

riešení Enterprise Information Portal, Enterprise<br />

Collaboration Portal a Enterprise Unification<br />

Portal od spoloènosti SAP Portals. Tieto<br />

produkty ponúkajú medziproduktovú integráciu,<br />

dy<strong>na</strong>mické používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a inovatívny<br />

dizajn a funkcie.<br />

l SAS oslavuje 25 rokov. SAS Institute, dodávate¾<br />

v oblasti dátových <strong>sk</strong>ladov a e-intelligence,<br />

oslávila <strong>sk</strong>utoènos , že je jednou z<br />

<strong>na</strong>jstarších. Spoloènos , ktorá z dát vytvára<br />

využite¾né informácie, oslávila už 25. výroèie<br />

svojho založenia.<br />

Za posledné štvr storoèie SAS vyrástol<br />

tak, že podporuje svoj business (1,12 miliardy<br />

US dolárov) s viac než 8000 zamest<strong>na</strong>ncami<br />

v 162 kanceláriách pre 37 000<br />

zákazníkov po celom svete.<br />

Aj keï SAS stále zostáva prevažne zameraný<br />

<strong>na</strong> budúcnos , zamest<strong>na</strong>nci celosvetového<br />

ústredia v Cary mali jeden týždeò prestávku,<br />

aby vzdali hold minulosti. V utorok<br />

17. júla SAS usporiadal oslavy pre zamest<strong>na</strong>ncov<br />

a èlenov ich rodín v duchu sedemdesiatych<br />

rokov. O zábavu sa poèas veèera<br />

postarali aj živé vystúpenia kapiel Village<br />

People a KC and the Sunshine Band.<br />

PRIESKUM:<br />

l Telekomunikaèné trhy v strednej Európe.<br />

Po dlhom období bezprecedentného rastu<br />

telekomunikaèného sektora v strednej Európe<br />

smeruje teraz telekomunikaèné odvetvie v<br />

regióne od zvýšenia dostupnosti základných<br />

K O N F E R E N C I A<br />

V dòoch 25. a 26. septembra 2001 sa<br />

u<strong>sk</strong>utoèní 3. roèník GIS konferencie, stretnutia<br />

súèasných používate¾ov a potenciálnych<br />

záujemcov o geografické informaèné<br />

systémy. Konferenciu organizujú spoloènosti<br />

YMS, Oracle, Intergraph, Hewlett-<br />

Packard. Cie¾om konferencie je predstavi<br />

využitie možností geografických systémov,<br />

prezentova novinky v geoinformatike a<br />

oboznámi úèastníkov s úspešnými projektmi<br />

realizovanými <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Táto<br />

akcia je urèená pre ma<strong>na</strong>žérov a špecialistov<br />

zaoberajúcich sa problematikou<br />

mapovania zem<strong>sk</strong>ého povrchu, vytvárania<br />

služieb k zaisteniu služieb s vyššou pridanou<br />

hodnotou tak v oblasti hlasových, ako i<br />

dátových sietí. Pod¾a <strong>na</strong>jnovšieho prie<strong>sk</strong>umu<br />

IDC, zameraného <strong>na</strong> telekomunikaèné<br />

trhy v Èe<strong>sk</strong>ej republike, Maïar<strong>sk</strong>u, Po¾<strong>sk</strong>u a<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, sa obrat telekomunikaèných<br />

služieb založených <strong>na</strong> pevných linkách zvýši<br />

len ve¾mi málo, z 5,8 miliardy dolárov v<br />

roku 2000 <strong>na</strong> 6,9 miliardy dolárov v roku<br />

2005. V rámci tohto viac-menej stabilizovaného<br />

trhu, ktorý ako celok už nebude rás<br />

tak ako v minulých rokoch, sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

segmenty služieb s vysokým potenciálom<br />

rastu, ako <strong>na</strong>príklad ISDN a dátové komunikácie.<br />

Napríklad segment dátových komunikácií,<br />

ktorý v roku 2000 tvoril 9 % obratu<br />

trhu v oblasti pevných liniek, bude v roku<br />

2005 zaujíma 16 % z celkového obratu.<br />

Telefón<strong>na</strong> sie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u dosiahla v<br />

minulom roku 32 % penetrácie. IDC oèakáva,<br />

že poèet telefónnych liniek porastie postupným<br />

tempom až do roku 2005, predovšetkým<br />

vïaka rastúcemu poètu kanálov<br />

ISDN, ktoré zvýšia mieru penetrácie <strong>na</strong><br />

37 %. Fakt ne<strong>sk</strong>oršej liberalizácie telekomunikácií,<br />

ktorá je plánovaná <strong>na</strong> koniec roku<br />

2002, má negatívny vplyv <strong>na</strong> investície do<br />

alter<strong>na</strong>tívnych sietí a <strong>na</strong> cenovú konkurenciu<br />

v hlasových službách – <strong>na</strong> rozdiel od<br />

konkurencie v mobilných službách alebo IP<br />

telefónie. V dôsledku toho dôjde <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

k presunu obratu zo segmentov<br />

medzinárodných a medzimest<strong>sk</strong>ých telefónnych<br />

hovorov do segmentov lokálnych<br />

hovorov a paušálnych poplatkov ne<strong>sk</strong>ôr než<br />

<strong>na</strong> ostatných trhoch; k tomuto trendu by<br />

malo dôjs v rokoch 2002 – 2004. Navyše<br />

GIS konferencia<br />

a<strong>na</strong>lýz a predpovedí zmien súvisiacich s<br />

geopriestorom a technicky zameraných<br />

ma<strong>na</strong>žérov zodpovedných za správu a<br />

prevádzku geograficky rozsiahlych priemyselných<br />

a distribuèných podnikov. GIS<br />

konferencia je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u jedinou akciou<br />

tohto druhu. Na konferencii vystúpia so<br />

svojimi príspevkami poprední špecialisti z<br />

odboru, akademickej obce a takisto<br />

používatelia týchto systémov. GIS konferencia<br />

sa u<strong>sk</strong>utoèní v centre Nízkych Tatier<br />

v známom hoteli Grand v Jasnej. Viac<br />

informácií a registraèný formulár nájdete<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.yms.<strong>sk</strong>.<br />

ne<strong>sk</strong>orá liberalizácia hlasových služieb<br />

zapríèiòuje nedostatoèný rozvoj konkurencie<br />

v segmente dátových komunikácií aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu, že sú už dlhú dobu liberalizované.<br />

Sloven<strong>sk</strong>ý trh s dátovými komunikáciami<br />

sa však teraz zaèí<strong>na</strong> rýchle rozvíja ,<br />

prièom priemerný roèný nárast 17 % by mal<br />

do roku 2005 zvýši obrat tohto trhu <strong>na</strong> 111<br />

miliónov dolárov. V súèasnosti je síce trh<br />

trochu nepreh¾adný a miera jeho rastu je<br />

nižšia, avšak operátori sa budú v dôsledku<br />

boja o èo <strong>na</strong>jvyšší podiel <strong>na</strong> trhu aj <strong>na</strong>ïalej<br />

zameriava <strong>na</strong> oblasti služieb s vyššou pridanou<br />

hodnotou. Poèet digitálnych pre<strong>na</strong>jatých<br />

liniek porastie do roku 2005 pod¾a<br />

oèakávaní v priemere o 19 % roène, zatia¾<br />

èo a<strong>na</strong>lógové pre<strong>na</strong>jaté linky sú <strong>na</strong> zostupe.<br />

Podobne trh so službami siete pre úpravu<br />

dát smeruje od technológií X.25 k Frame<br />

Relay a ATM. Do roku 2005 sa tiež oèakáva<br />

vysoký nárast popularity segmentu IP-<br />

VPN. Ale <strong>na</strong> rozdiel od trhu s telefónnymi<br />

službami príchod nových technológií a<br />

služieb v dátových komunikáciách povedie<br />

k rýchlej expanzii celého trhu. Obrat trhu s<br />

dátovými komunikáciami v štyroch sledovaných<br />

krajinách porastie do roku 2005 v<br />

priemere o 15 %, keï v roku 2005 dosiahne<br />

výšku 1,1 miliardy dolárov, èo bude takmer<br />

dvakrát viac než v roku 2000.<br />

l Molekulár<strong>na</strong> výpoètová technika má zelenú.<br />

Spoloènosti Hewlett-Packard Company<br />

bol priz<strong>na</strong>ný k¾úèový patent, ktorý má<br />

potenciál odstráni hlavnú prekážku pri presadení<br />

molekulárnej výpoètovej techniky.<br />

Tento patent, priz<strong>na</strong>ný Patentovým úradom<br />

Spojených štátov v júli 2001 vedcom<br />

laboratórií spoloènosti HP Philovi Kuekesovi<br />

a Stanovi Williamsovi, <strong>na</strong>vrhuje riešenie problému<br />

pripojenia zariadení molekulových<br />

ve¾kostí k dnešným, ove¾a väèším integrovaným<br />

obvodom.<br />

Spoloènos HP presadzuje molekulárnu<br />

elektroniku ako celkom novú technológiu,<br />

ktorá by sa mohla zaèa vyrába v <strong>na</strong>sledujúcich<br />

desiatich rokoch a prípadne <strong>na</strong>hradi<br />

tradièné pevné polovodièové pamäte.<br />

Väèši<strong>na</strong> odborníkov verí, že kremíková<br />

technológia dosiahne svoje fyzické a ekonomické<br />

hranice okolo roku 2012.<br />

Tenké drôty v dnešných integrovaných<br />

obvodoch sú prepojené prostredníctvom zariadenia<br />

zvaného demultiplexer. Vytvorenie<br />

I N F O W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 87

I N F O W A R E<br />

88 PC REVUE 9/2001<br />

demultiplexera však vyžaduje extrémne precízny a ve¾mi komplexný<br />

vzor prepojení. Keïže by bolo prakticky nemožné vytvori<br />

takéto precízne prepojenia s drôtmi molekulárnych ve¾kostí,<br />

tento patent <strong>na</strong>vrhuje vytvára tieto prepojenia náhodne pomocou<br />

chemických procesov. Vzor, ktorý z toho vzíde, by potom<br />

mohol by urèený pomocou poèítaèových algoritmov.<br />

Spoloènos HP a jej partneri z Kaliforn<strong>sk</strong>ej univerzity v Los<br />

Angeles odhadujú, že dokážu touto metódou vyrobi 16-kilobitovú<br />

pamä do roku 2005. Ich práca je fi<strong>na</strong>ncovaná zo<br />

štvorroèného 12,5 mil. USD grantu od Agentúry pre projekty<br />

moderného obranného vý<strong>sk</strong>umu Spojených štátov a z 13,2<br />

mil. USD od spoloènosti HP.<br />

Tento nový patent vychádza z ïalšieho patentu, priz<strong>na</strong>ného<br />

v októbri 2000, ktorý opisuje metódu <strong>na</strong> vytvorenie pamäového<br />

zariadenia z prepí<strong>na</strong>te¾ných molekúl vložených medzi<br />

mriežky drôtov ve¾kosti <strong>na</strong>nometrov. Tento patent, priz<strong>na</strong>ný<br />

Stanovi Williamsovi, Philovi Kuekesovi a Jamesovi Heathovi,<br />

profesorovi chémie <strong>na</strong> Kaliforn<strong>sk</strong>ej univerzite, bol ohodnotený<br />

èasopisom Technology Review renomovaného technologického<br />

inštitútu Massachusetts Institute of Technology (MIT) ako<br />

jeden z piatich <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších patentov roka. Okrem práce<br />

opisovanej v tomto patente dokázala spoloènos HP v spolupráci<br />

s Kaliforn<strong>sk</strong>ou univerzitou ukáza , že elektronické prepí<strong>na</strong>èe<br />

molekulárnej ve¾kosti a drôty <strong>na</strong> ich prepojenie – „<strong>na</strong>nodrôty“<br />

široké 6 až 10 atómov a vysoké 2 atómy – je <strong>na</strong>ozaj<br />

možné vyrobi . Vý<strong>sk</strong>umní pracovníci spoloènosti HP a Kaliforn<strong>sk</strong>ej<br />

univerzity teraz pracujú <strong>na</strong> fyzickom zhotovení obvodov<br />

z týchto komponentov.<br />

l ZIPP prešiel <strong>na</strong> outsourcing . ZIPP Bratislava, spol. s r. o.,<br />

jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jväèších stavebných spoloèností <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

prešla <strong>na</strong> moderný spôsob správy vlastnej infraštruktúry IT<br />

formou outsourcingu, ktorý zabezpeèuje Tempest, spol. s r.<br />

o. Po<strong>sk</strong>ytovate¾ outsourcingových služieb prostredníctvom<br />

svojich pracovníkov zabezpeèuje riadenie, dennú prevádzku<br />

informaèných technológií a systémov, rieši prevádzkové<br />

problémy a má <strong>na</strong> starosti dlhodobú koncepciu rozvoja,<br />

kvality a bezpeènosti existujúcej infraštruktúry IT vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> súèasné i budúce potreby a rast spoloènosti.<br />

l IBM dovàšila kúpu Informixu. IBM dovàšila kúpu databázovej<br />

spoloènosti Informix za 1 mld. USD, ktorou sa zdvojnásobila<br />

ve¾kos databázového obchodu IBM. Dôsledkom<br />

kúpy Informixu pristúpili akcionári Informixu k premenovaniu<br />

ich spoloènosti <strong>na</strong> Ascential Software Corporation.<br />

Spoloènos IBM ponúka pracovné príležitosti takmer 2500<br />

zamest<strong>na</strong>ncom pracujúcim v databázovej oblasti spoloènosti<br />

Informix z celého sveta a zároveò zvýšila plány predaja produktov<br />

z portfólia data ma<strong>na</strong>žmentu. Kúpu Informixu sa podarilo<br />

ukonèi 10 týždòov po jej oznámení 24. 4. 2001.<br />

l Nová verzia systému <strong>na</strong> aktualizáciu webov Buxus. Spoloènos<br />

ui42 uvo¾nila novú verziu systému <strong>na</strong> aktualizáciu<br />

webov Buxus. Nová verzia 4.0 ponúka ïalšie možnosti,<br />

ktoré umožòujú aktualizova webové stránky aj pracovníkom<br />

s bežnými poèítaèovými <strong>sk</strong>úsenos ami. Takže aktualizácia<br />

webu nemusí by len záležitos ou administrátora<br />

alebo externej webovej firmy.<br />

Buxus sa dá použi nielen ako redakèný systém pre portály<br />

a iné webové lokality väèšieho rozsahu alebo firemné<br />

intranety. Buxus je nástroj aj pre firmy, ktoré si potrebujú<br />

samy aktualizova obsah svojho webu, <strong>na</strong>pr. pridávaním<br />

cenníkov alebo informácií o nových produktoch vrátane<br />

obrázkov. Buxus je typickým príkladom softvéru z kategórie<br />

CMS (Content Ma<strong>na</strong>gement System).<br />

Novinky v novej verzii Buxusu:<br />

n Nová štruktúra a vzh¾ad <strong>na</strong>vigaèného menu<br />

n Zlepšený import a èistenie Word HTML z verzií MS Word<br />

98 aj Word 2000<br />

n Rozlíšenie troch typov používate¾ov – administrátor,<br />

redaktor a autor<br />

n Import súborov ako príloh HTML stránok (<strong>na</strong>pr. MS<br />

Word, MS Excel, Adobe Acrobat Reader)<br />

n Moduly Buxusu, ktoré majú uspokoji špecifické potreby<br />

klientov <strong>na</strong> ich webových lokalitách<br />

Modul Autentifikácia slúži <strong>na</strong> obmedzenie prístupu k<br />

èastiam webu len pre registrovaných používate¾ov. Modul<br />

Di<strong>sk</strong>usné <strong>sk</strong>upiny umožòuje vytvára di<strong>sk</strong>usné <strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong><br />

webovej lokalite a ich jednoduchú administráciu. Tento<br />

modul sa dá použi <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> písanie komentárov k èlánkom<br />

<strong>na</strong> webe. Modul Mapa stránok generuje štruktúru a zoz<strong>na</strong>m<br />

stránok <strong>na</strong> webovej lokalite.<br />

Spoloènos ui42 sa rozhodla zmeni aj štruktúru cenníka<br />

licencií Buxusu. Zmeny v cenníku umožòujú zí<strong>sk</strong>a kvalitný<br />

produkt <strong>na</strong> aktualizáciu webov za dobrú cenu aj pre majite¾ov<br />

a správcov menších firemných stránok. Pre správcov<br />

väèších webov je novinkou administrátor<strong>sk</strong>ý prístup, ktorý je<br />

súèas ou už aj štandardnej licencie.<br />

Podrobné informácie o Buxuse môžete nájs <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.buxus.<strong>sk</strong>.<br />

l Portál itjobplanet.com chce ovládnu trh HR v krajinách SVE.<br />

Nedávno sa sprevádzkoval nový portál itjobplanet.com,<br />

zameraný <strong>na</strong> nábor IT pracovníkov. Súèasne sa odštartovala<br />

kampaò, ktorej prvoradým cie¾om je ovládnu trh práce<br />

v oblasti informaèných technológií v strednej a východnej<br />

Európe (SVE).<br />

Portál má zaradi talentovaných informaènotechnologických<br />

pracovníkov z krajín SVE do svojej on line databázy, a<br />

tým im umožni prístup k práci v európ<strong>sk</strong>ych a amerických<br />

IT spoloènostiach.<br />

Dôvodom vzniku portálu je pod¾a jeho prevádzkovate¾ov<br />

deficit kvalifikovaných IT pracovníkov v západnej Európe a v<br />

Severnej Amerike, ktorý sa odhaduje <strong>na</strong> jeden milión informatikov.<br />

Pod¾a generálneho riadite¾a ITjobplanet Petra Vidovica je<br />

portál výnimoèný komplexným profilovaním kandidátov.<br />

l IBM vstupuje do sféry technológie „grid“. Technológia<br />

„grid“ predstavuje <strong>sk</strong>upinu <strong>na</strong>vzájom prepojených poèítaèov,<br />

ktoré spoloène zdie¾ajú svoje zdroje, èo im umožòuje<br />

rieši ve¾mi nároèné úlohy alebo po<strong>sk</strong>ytova rýchly prístup k<br />

obzvláš ve¾kým súborom dát. IBM informovala o zámere<br />

uvies užitoènú myšlienku do komerèného využitia v rámci

K O N F E R E N C I A<br />

Informaèné technológie tretieho tisícroèia<br />

v podnikate¾<strong>sk</strong>ej praxi 2001<br />

Spoloènos SOFTIP, a. s., organizuje IV. roèník medzinárodnej<br />

konferencie Informaèné technológie tretieho tisícroèia v podnikate¾<strong>sk</strong>ej<br />

praxi 2001, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoèní v dòoch 15. – 16.<br />

novembra 2001 v Hoteli Permon v Podban<strong>sk</strong>om vo Vysokých<br />

Tatrách.<br />

Odborné príspevky <strong>na</strong> konferencii budú rozdelené do dvoch<br />

sekcií, a to softvérovo-hardvérovej sekcie a sekcie pre top ma<strong>na</strong>žérov.<br />

Súèas ou konferencie budú workshopy, prezentaèné<br />

fórum firiem a spoloèen<strong>sk</strong>ý program.<br />

Predbežné prihlášky s uvedením me<strong>na</strong>, funkcie, adresy firmy a<br />

kontaktu (telefón, fax, e-mail) je možné zasiela <strong>na</strong> adresu/ telefonicky:<br />

SOFTIP, a. s.<br />

Spojová 21, 974 01 Ban<strong>sk</strong>á Bystrica<br />

tel.: 048/4362 312, fax: 048/4230 712<br />

info linka: 0905 524 454, e-mail: konferencia-ittt@softip.<strong>sk</strong><br />

tzv. Poèítaèovej iniciatívy Grid aj pre nieko¾ko renomovaných európ<strong>sk</strong>ych<br />

univerzít, medzi inými aj v brit<strong>sk</strong>om Oxforde, a v blízkej<br />

budúcnosti plánuje vytvori globálnu sie tzv. poèítaèových fariem v<br />

hodnote 4 mld. USD. Projekt zahàòa vytvorenie systému, v rámci<br />

ktorého firmy <strong>na</strong>miesto kupovania množstva processingovej kapacity,<br />

ktorú niekedy úplne nevyužívali, budú môc <strong>na</strong>èrie do omnoho<br />

väèšej poèítaèovej kapacity IBM. Výhodou tohto systému bude <strong>na</strong>jmä<br />

omnoho rýchlejší prístup k poèítaèovým zdrojom, ktoré <strong>na</strong>vyše fyzicky<br />

ani nie sú k dispozícii.<br />

IBM v tejto oblasti prudko konkuruje aj spoloènos Sun Microsystems<br />

svojím softvérom Grid Engine, ktorý predstavila ako projekt<br />

open source.<br />

l Road show StatSoftu. StatSoft ÈR, s. r. o., usporiadala v poslednom<br />

týždni mesiaca september 2001 road show, <strong>na</strong> ktorej predstavila<br />

novú generáciu svojich produktov STATISTICA v.6.<br />

Prezentácia sa u<strong>sk</strong>utoènila v Ostrave (24. 9. 2001), Bratislave<br />

(25. 9. 2001), Brne (26. 9. 2001), Prahe (27. 9. 2001) a Ústí <strong>na</strong>d Labem<br />

(28. 9. 2001). Úèas <strong>na</strong> prezentácii bola bezplatná. Bližšie podrobnosti<br />

sú k dispozícii <strong>na</strong> <strong>www</strong>.statsoft.cz.<br />

StatSoft ÈR, s. r. o., je dcér<strong>sk</strong>a kancelária spoloènosti StatSoft Inc,<br />

Tulsa, USA, jedného z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších výrobcov softvéru <strong>na</strong> štatistickú<br />

a<strong>na</strong>lýzu a vy ažovanie dát, štatistické riadenie procesov a<br />

štatistické riadenie akosti. Hlavný produkt spoloènosti program STA-<br />

TISTICA zí<strong>sk</strong>al vo všetkých porovnávacích štúdiách štatistického softvéru,<br />

v ktorých bol posudzovaný, vždy <strong>na</strong>jvyššie ohodnotenie, a to už<br />

od svojho prvého uvedenia <strong>na</strong> trh v r. 1994. Teraz spoloènos<br />

StatSoft uvádza novú verziu tohto programu, ktorá predstavuje <strong>na</strong>jrozsiahlejšiu<br />

aktualizáciu v celej sedemnás roènej histórii firmy.<br />

l Kampaò HP pre službu ‘hpchecksyourweb.com’. Spoloènos Hewlett-<br />

Packard Company uviedla marketingovú kampaò pre svoju službu<br />

‘hpchecksyourweb.com’, ktorá hodnotí výkon a dostupnos podnikových<br />

webových sídiel. Dodnes využilo túto bezplatnú službu 5000<br />

európ<strong>sk</strong>ych podnikov všetkých ve¾kostí.<br />

Kontrola stavu podnikových sídiel vytvára výz<strong>na</strong>mný zdroj informácií<br />

pre oblas elektronického obchodovania, ktorý používate¾om<br />

ponúka èerstvý preh¾ad o stave a úrovni ich prítomnosti <strong>na</strong> internete.<br />

Úspech tejto kampane odráža vysoký dopyt podnikov po end-toend<br />

riešeniach, ktoré dokážu spravova a udržova ich internetové<br />

sídla spo¾ahlivé a dostupné.<br />

Služba ‘hpchecksyourweb.com‘ pozostáva z plnoautomatizovaného<br />

systému registrácie používate¾ov, merania reakèných dôb a<br />

podávania správ o kvalite podnikových webových služieb.<br />

l Borland uvo¾nil linuxovej komunite Kylix Open Edition. Spoloènos<br />

Borland Software Corporation <strong>na</strong> svojej 12. výroènej konferencii<br />

Borland Developer Conference 2001 oznámila uvo¾nenie produktu<br />

Borland Kylix Open Edition. Kylix Open Edition umožní linuxovej<br />

komunite rýchlo a ¾ahko vytvára sofistikované, vo¾ne šírite¾né aplikácie<br />

s vysoko vizuálnym grafickým rozhraním (GUI) a u¾ahèí vývoj<br />

aplikácií za použitia mechanizmu drag-and-drop. Kylix Open Edition<br />

obsahuje multiplatformovú knižnicu komponentov FreeCLX <strong>na</strong><br />

vývoj vo¾ne šírite¾ných aplikácií pod licenciou GPL. Kylix Open<br />

Edition dodáva široký súbor viac než 100 znovupoužite¾ných, prispôsobite¾ných<br />

a rozšírite¾ných komponentov FreeCLX <strong>na</strong> vývoj vo¾ne<br />

šírite¾ných linuxových aplikácií. Vývojári si môžu Kylix Open Edition<br />

zadarmo stiahnu z webu: <strong>www</strong>.borland.com/downloads/.<br />

l Riešenia On Demand zjednodušujú proces obstarávania a riadenia<br />

IT. Spoloènos Compaq Computer Corporation predstavila výz<strong>na</strong>mnú<br />

strategickú iniciatívu, ktorá zmení spôsob po<strong>sk</strong>ytovania technológií<br />

a služieb podnikovým zákazníkom. Iniciatíva sa <strong>na</strong>zýva Computing<br />

On Demand a tvorí ju súbor nových riešení, ktoré zákazníkom<br />

po<strong>sk</strong>ytnú široký rozsah IT zdrojov tam, kde ich potrebujú – v<br />

tom správnom èase a pri predpovedate¾nej cene a miere výkonu.<br />

Systém funguje podobne ako po<strong>sk</strong>ytovanie IT formou služby.<br />

Computing On Demand je <strong>sk</strong>upinou produktov v rozsahu od<br />

štandardných stavebných blokov po úplne prispôsobené riešenia<br />

pre outsourcing, ktoré je možné prispôsobi <strong>na</strong> mieru pod¾a jedineèných<br />

potrieb zákazníka. Èo je <strong>na</strong>jdôležitejšie, riešenia umožòujú<br />

zákazníkom sústredi sa <strong>na</strong> ich hlavné aktivity, prièom požiadavky<br />

<strong>na</strong> informaèné technológie budú rieši experti spoloènosti Compaq.<br />

Spolu s flexibilnými možnos ami lízingu a fi<strong>na</strong>ncovania po<strong>sk</strong>ytujú<br />

riešenia Computing On Demand zákazníkom <strong>na</strong>jaktuálnejšiu<br />

infraštruktúru IT za prijate¾né ceny.<br />

Computing on Demand je široká ponuka produktov, ktorej<br />

základom je ponuka kapacity serverov a úložného priestoru pod¾a<br />

momentálnych požiadaviek. U zákazníka je inštalovaná rezervná<br />

kapacita, ktorá je pripravená <strong>na</strong> okamžité uvedenie do prevádzky<br />

bez prerušenia chodu systémov èi aplikácií a pri flexibilných spôsoboch<br />

fi<strong>na</strong>ncovania. Ïalšou možnos ou je úplný model používania<br />

informaèných technológií formou platenia pod¾a jednotiek <strong>na</strong> základe<br />

používania aplikácií. Computing on Demand dokáže uspokoji<br />

potreby zákazníkov v rozsahu od ve¾kých po malé a stredné podniky,<br />

ako aj potreby po<strong>sk</strong>ytovate¾ov služieb.<br />

Ïalšie informácie sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> webovej stránke Compaq<br />

Global Services <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.compaq.com/services/.<br />

PRIESKUM:<br />

l On line <strong>na</strong>kupovanie stále žije. Ak chcú európ<strong>sk</strong>i on line predajcovia<br />

využi potenciál trhu, ktorý sa má do roku 2006 rozšíri <strong>na</strong> 152<br />

miliárd eur, èo je takmer o tretinu viac než v súèasnosti, nesmú zaspa<br />

<strong>na</strong> vavrínoch a mnohé rozhodnutia musia urobi v predstihu 4-5 rokov.<br />

Vyplýva to z a<strong>na</strong>lýzy spoloènosti Forrester Group, ktorá tvrdí, že mor,<br />

ktorý postihol spoloènosti typu .com, chu používate¾ov <strong>na</strong>kupova cez<br />

internet zatia¾ nezastavil. V druhom polroku 2000 podiel Európanov <strong>na</strong><br />

nákupoch on line sa zvýšil o 20 percent oproti prvému polroku, keï<br />

mali 32-percentný podiel medzi populáciou <strong>na</strong>d 16 rokov. Vo Ve¾kej<br />

Británii a Nemecku ich podiel on line zákazníkov dosiahol dokonca 40<br />

% a 39 %. Zistilo sa, že èím dlhšie sú ¾udia <strong>na</strong> sieti, tým viac <strong>na</strong>kupujú<br />

– zákazníci, ktorí používajú internet prvý rok, minú v priemere 134 eur,<br />

tí, ktorí sa so sie ami <strong>sk</strong>amarátili už pred rokom a viac, utratia 150 eur<br />

a tí, ktorí používajú internet dlhšie ako dva roky, 176 eur. V budúcnosti<br />

sa pod¾a a<strong>na</strong>lytikov vytvoria medzi kraji<strong>na</strong>mi v závislosti od služieb,<br />

ponuky a poètu zákazníkov tri <strong>sk</strong>upiny: Švéd<strong>sk</strong>o, Nemecko, Ve¾ká<br />

Británia a Škandinávia sa budú <strong>na</strong> predajoch on line podie¾a 8 percentami,<br />

Rakú<strong>sk</strong>o, Francúz<strong>sk</strong>o, Ír<strong>sk</strong>o, Fín<strong>sk</strong>o a krajiny Beneluxu od 4 do<br />

8 % a zvyšok Európy vrátane Portugal<strong>sk</strong>a, Španiel<strong>sk</strong>a, Talian<strong>sk</strong>a a<br />

Grécka 4 %.<br />

I N F O W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 89

I N F O W A R E<br />

90 PC REVUE 9/2001<br />

l Banky podceòujú on line zlodejov. Mnohé ve¾ké fi<strong>na</strong>nèné inštitúcie pracujú s dôvernými informáciami<br />

o svojich klientoch bez toho, aby ochranné zabezpeèovacie systémy boli adekvátne. Už<br />

pred tromi rokmi experti upozornili, že mnohé on line krádeže osobných údajov majú za cie¾<br />

dosta sa k informáciám o fi<strong>na</strong>nènom stave okradnutých ¾udí. Odporúèali preto, aby banky<br />

žiadali od svojich klientov používanie hesiel a kódov <strong>na</strong>miesto uvádzania èísla sociálneho<br />

poistenia, mien detí, me<strong>na</strong> matky za slobod<strong>na</strong> a podobných informácií, ktoré bývajú èasto<br />

predmetom krádeží. Z <strong>na</strong>jnovších štatistík však vyplýva, že väèši<strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nèných inštitúcií špeciálne<br />

heslá a kódy od svojich klientov nevyžaduje a vystavuje ich tak väèšiemu riziku, že im<br />

niekto vybieli konto.<br />

l Borland uvádza JBuilder 5 Perso<strong>na</strong>l. Spoloènos Borland Software Corporation oznámila<br />

Borland JBuilder 5 Perso<strong>na</strong>l, produkt urèený pre vývojárov, ktorí sa chcú <strong>na</strong>uèi , ako ¾ahko<br />

vytvára , kompilova a ladi aplikácie <strong>na</strong>písané v jazyku Java. JBuilder 5 Perso<strong>na</strong>l ponúka<br />

<strong>na</strong>jnovšie štandardy pre platformu Java 2 v spojení s vlastnos ami, ktoré umožòujú novým<br />

užívate¾om rýchly zaèiatok v prostredí Javy pomocou vedúceho vývojového prostredia pre<br />

jazyk Java <strong>na</strong> trhu. JBuilder Perso<strong>na</strong>l <strong>na</strong>hrádza JBuilder Foundation ako základné balenie<br />

produktu JBuilder. Vývojári si už dnes môžu JBuilder 5 Perso<strong>na</strong>l stiahnu <strong>na</strong> webe:<br />

http://<strong>www</strong>.borland.com/ jbuilder/perso<strong>na</strong>l.<br />

PRIESKUM:<br />

l Zlepšenie v oblasti investícií do IT až <strong>na</strong> budúci rok. Rast výdavkov <strong>na</strong> IT v západnej Európe by<br />

v dôsledku ekonomického spomalenia nemal utrpie a do roku 2005 by sa mali investície<br />

<strong>na</strong>kupujúcich do IT každoroène zvyšova o 11 percent, prièom zákazníci <strong>na</strong>jviac investujú do<br />

nákupu softvérov. Iba v tomto roku by sa výdavky mali zvýši o 15 percent. Rov<strong>na</strong>kým tempom<br />

porastú investície do oblasti IT aj v Latin<strong>sk</strong>ej Amerike, o percento lepšie bude <strong>na</strong> tom<br />

východná Európa a až 15-percentný roèný rast èaká <strong>na</strong> krajiny strednej a južnej Afriky.<br />

Vyplýva to z a<strong>na</strong>lýzy, ktorú zverejnila prie<strong>sk</strong>umná spoloènos IDC. Jej a<strong>na</strong>lytici predpokladajú,<br />

že relatívne spomalenie zasiahne tohto roku Áziu, ktorú èaká 8-percentný rast, ale už<br />

<strong>na</strong> budúci rok by si mala polepši až o pä percent. Zatia¾ <strong>na</strong>jhoršia situácia je v Severnej<br />

Amerike, ktorá zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jväèší prepad v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom. Celkový priemerný<br />

rast v tomto roku by mal dosiahnu 9 percent.<br />

l SITA podporuje mikroplatby. Tlaèová agentúra SITA sa rozhodla od 1. 7. 2001 využíva<br />

platobný nástroj Tatra banky – MicroPay, pomocou ktorého môžu klienti SITA realizova<br />

mikroplatby, t. j. platenie za informácie a služby v hodnote od nieko¾kých halierov do<br />

nieko¾kých desiatok korún, nenároèným a efektívnejším spôsobom ako doteraz.<br />

Využitie MicroPay umožòuje ve¾mi jednoduchý prístup k platenému informaènému obsahu <strong>na</strong><br />

internete, a to ve¾mi pohodlnou formou za štandardne vysokých garancií Tatra banky. MicroPay<br />

využíva prednosti internetu – rýchlu a bezproblémovú komunikáciu, prístup k službám 24 hodín<br />

denne a doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o u<strong>sk</strong>utoènených operáciách. Celý proces mikroplatby sa u<strong>sk</strong>utoèòuje<br />

v reálnom èase a celá transakcia od požiadania o informaèný obsah po jeho sprístupnenie spravidla<br />

trvá len nieko¾ko sekúnd. Z praktického poh¾adu, používate¾ nemusí niè inštalova , staèí, ak<br />

si <strong>na</strong> svoj MicroPay kredit prevedie fi<strong>na</strong>nèné prostriedky v hodnote rádovo desiatok korún zo svojho<br />

úètu alebo karty. Mikroplatba za informaèný obsah je potom realizovaná priamo po kliknutí<br />

<strong>na</strong> spoplatnenú hypertextovú linku a odsúhlasení používate¾om. MicroPay umožòuje<br />

výhody pre po<strong>sk</strong>ytovate¾a informaèného obsahu, medzi ktoré patrí po<strong>sk</strong>ytovanie úplne<br />

nových produktov a služieb, ktoré doteraz pomocou tradièných platobných systémov neboli<br />

realizovate¾né. Predstavuje alter<strong>na</strong>tívny príjem popri reklame a predplatnom, a tým<br />

umožòuje zníženie nákladov <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie obsahu a služieb, umožòuje urèova cenu<br />

sprístupnenej informácie v závislosti od èasu a po<strong>sk</strong>ytuje jednoduché zúètovanie a preh¾ad<br />

všetkých transakcií. Koneèným užívate¾om umožòuje prístup ku kvalitnejšiemu, aktuálnejšiemu<br />

obsahu a otvára nové informaèné zdroje, ponúka pohodlné spracovanie transakcií a<br />

doko<strong>na</strong>lý preh¾ad bez osobitného programového vybavenia, on-line po registrácii.<br />

l Poèet pevných liniek a mobilov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa vyrovnáva. Poèet aktívnych zákazníkov oboch<br />

mobilných operátorov dosiahol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u k 30. júnu tohto roka pod¾a oficiálnych údajov 1<br />

571 271 osôb. Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s., (ST) pritom evidovali ku koncu jú<strong>na</strong> 1 687 932<br />

telefónnych prípojok. Pod¾a odhadov predstavite¾ov telekomunikaèných operátorov by mal do<br />

konca roka poèet užívate¾ov mobilných telefónov prevýši poèet pevných telefónnych liniek.<br />

Trh mobilných telefónov z poh¾adu hrubých predajov v prvom polroku vzrástol o 570tisíc<br />

zákazníkov, prièom celkovo 80 % nárastu trhu predstavovali prepaidové služby.<br />

Penetrácia mobilnej komunikácie by tak z hodnoty 20,62 %, zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nej <strong>na</strong> zaèiatku<br />

tohto roka, mohla vzrás <strong>na</strong> 36 až 39 %. Pod¾a odhadu generálneho riadite¾a spoloènosti<br />

Globtel, a. s., Pavla Lanèarièa by mohla dosiahnu približne 35 %. Prezident ST Ladislav<br />

Mikuš koncom jú<strong>na</strong> odhadol, že v závere roka sa poèty klientov ST a Globtelu s EuroTelom<br />

vyrov<strong>na</strong>jú a koncom roku 2002 oèakáva v SR 2,2 mil. držite¾ov mobilov.<br />

KOMENTÁR:<br />

l Bluetooth? Zahrajte smútoèný pochod! Nastal èas rozlúèi sa s Bluetooth, <strong>na</strong>jviac medializovaným<br />

technologickým štandardom pre prepájanie mobilných zariadení. Mnohí to neradi<br />

poèujú a od mnohých sa nám dostane spàška kritiky, ale faktom zostáva, že nádej, ktorú tri roky<br />

vkladal technologický priemysel do Bluetooth, že <strong>na</strong>hradí káblové pripojenia prehrávaèov MP3,<br />

mobilov, PDA alebo digitálnych kamier <strong>na</strong> PC bezdrôtovou technológiou, je fuè.<br />

Napriek tomu, že ide o technológiu, ktorú podporuje široké spektrum silných spoloèností,<br />

nemali by sme by bezgólovým výsledkom ich ahu <strong>na</strong> bránku prekvapení. História je plná

podobných zápasov, keï <strong>sk</strong>óroval niekto bez oficiálnej podpory.<br />

Pamätáte si ešte súboj Microsoft vs. Taligent? V tejto súvislosti je zaujímavé,<br />

že <strong>sk</strong>utoèným problémom Bluetooth je úspech bezdrôtového<br />

štandardu Ethernet 802.11b, ktorý pôvodne nemal Bluetooth konkurova<br />

. Oddaní stúpenci Bluetooth budú <strong>na</strong>mieta , že každá z technológií<br />

bola vyvinutá <strong>na</strong> rozlièné ciele, ale faktom zostáva,<br />

že 802.11b disponuje dvoma ve¾kými výhodami:<br />

desa krát vyššou rýchlos ou a desa -<br />

násobne širším dosahom.<br />

A <strong>na</strong>vyše aj bez 802.11b by Bluetooth nebol<br />

bez konkurencie. Ide o to, že situácia sa<br />

vyvinula tak, že vymýš¾a „káblovú náhradu“<br />

nie je nevyhnutné. Vo svete, kde je každé<br />

zariadenie pripojené <strong>na</strong> internet, netreba prepája<br />

individuálne zariadenia <strong>na</strong> báze „ad hoc“.<br />

Je totiž dos pravdepodobné, že predajcovia PDA<br />

adoptujú 802.11 rov<strong>na</strong>ko ako aj celý svet IT. A z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

zákazníka: preèo by sa mal usilova o synchronizáciu<br />

dvoch produktov cez kábel, keï <strong>na</strong>príklad staèí, aby všetky telefónne<br />

èísla preniesol z PC do svojho PDA alebo mobilu? Alebo synchronizácia<br />

e-mailov? Veï existuje zariadenie, ktoré to už dnes dokáže:<br />

Blackberry pager od RIM. A vrcholom irónie je, že väèši<strong>na</strong> používate¾ov<br />

RIM tak èiní cez sie , a nie cez kábel.<br />

A <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong> koniec: minulý týždeò Motorola predstavila telefón<br />

kompatibilný s Bluetooth – Timeport 270c. Ak sa však chcete bezdrôtovo<br />

pripoji k svojmu stolnému PC, potrebujete zostavu za 299 USD,<br />

ktorá obsahuje Bluetooth Smart Module, ktorý vložíte do mobilu, a<br />

Bluetooth PC kartu, ktorú zasuniete do notebooku.<br />

Èo vy <strong>na</strong> to? Nezdá sa vám, že <strong>na</strong> „jednoduchšiu náhradu pripojenia<br />

cez kábel“ je to trošku zložité?<br />

PRIESKUM:<br />

l Trh zariadení <strong>na</strong> uchovávanie dát. Spoloènos Sun Microsystems<br />

oznámila, že sa pod¾a <strong>na</strong>jnovších výsledkov spoloèností Gartner<br />

Dataquest a IDC stala po tretí rok celosvetovým lídrom v príjmoch z<br />

dodávok zariadení <strong>na</strong> ukladanie dát <strong>na</strong> platforme UNIX.<br />

Pod¾a IDC zí<strong>sk</strong>ali sunov<strong>sk</strong>é zariadenia <strong>na</strong> ukladanie dát prvenstvo<br />

v oblasti ve¾kokapacitných pamätí a zariadení <strong>na</strong> platforme<br />

UNIX a pod¾a Gartner/Dataquest v oblasti externých zariadení <strong>na</strong><br />

u<strong>sk</strong>ladnenie dát využívajúcich hostite¾<strong>sk</strong>ý poèítaè.<br />

Na základe správy poraden<strong>sk</strong>ej firmy Gartner Dataquest sunov<strong>sk</strong>é<br />

zariadenia <strong>na</strong> uchovávanie dát <strong>na</strong> platforme UNIX v roku 2000<br />

zvýšili svoj podiel <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong> 27 % pri obrate vyše 3,2 miliardy USD.<br />

Priaznivý ohlas <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ové polia StorEdge T3 potvrdila aj <strong>sk</strong>utoènos ,<br />

že ich používa 50 % ve¾kých spoloèností z rebríèka FORTUNE 100.<br />

l CA a ICL rozširujú alianciu <strong>na</strong> podporu mobilného e-businessu.<br />

Spoloènosti Computer Associates (CA) a ICL oznámili rozšírenie spolupráce,<br />

v rámci ktorej budú podporova prepojenie bezdrôtových riešení<br />

spoloènosti Nokia do podnikových e-business systémov.<br />

K O N F E R E N C I A<br />

Informatika i ´01<br />

Zaèiatkom novembra sa u<strong>sk</strong>utoèní už 6. roèník konferencie Informatika<br />

s medzinárodnou úèas ou, o ktorej prinášame základné<br />

údaje:<br />

Miesto ko<strong>na</strong>nia: Kongresové centrum Gastropol, Bratislava<br />

Dátum ko<strong>na</strong>nia: 7. – 8. november 2001<br />

Usporiadate¾: Sloven<strong>sk</strong>á spoloènos aplikovanej kybernetiky a<br />

informatiky, Ústav informatiky Sloven<strong>sk</strong>ej akadémie vied, VKC<br />

Intenzíva, s. r. o., Bratislava<br />

Tematické okruhy konferencie: projekty národných a medzinárodných<br />

programov rozvoja informaènej spoloènosti, informaèné<br />

technológie a služby internetu, informaèná spoloènos – perspektívy<br />

rozvoja vedy a vý<strong>sk</strong>umu, metódy a algoritmy <strong>na</strong> podporu<br />

rozhodovania a riadenia, vzdelávanie v informatike, trendy<br />

informatizácie v Sloven<strong>sk</strong>ej republike<br />

Odborný garant: Akademik Prof. Ing. Ivan Plander, DrSc. - Ústav<br />

informatiky Sloven<strong>sk</strong>ej akadémie vied<br />

Kontaktná adresa:<br />

infolinka: 0907/133 500<br />

e-mail: vkc@intenziva.<strong>sk</strong>, muchova@employment.gov.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.intenziva.<strong>sk</strong><br />

Využívajúc riadiace schopnosti riešenia Unicenter od CA, Nokia<br />

9200 Series Communicator a Nokia WAP Server sa stanú nástrojom<br />

v rukách ma<strong>na</strong>žérov, ktorý umožní rýchle a bezpeèné rozmiestnenie,<br />

správu a integráciu aplikácií cez bezdrôtové siete,<br />

zahàòajúce WAP brány, laptopy, PDA a internetové telefóny.<br />

Unicenter umožòuje klientom distribúciu softvéru a dát <strong>na</strong><br />

mobilné zariadenia zamest<strong>na</strong>ncov, èím zabezpeèuje tok <strong>na</strong>jaktuálnejších<br />

informácií v rámci organizácie. V rámci dohody bude<br />

ma ICL <strong>na</strong> starosti implementáciu riešenia Unicenter u zákazníkov.<br />

l Antivírusová ochra<strong>na</strong> a filtrácia obsahu pre gateway. Spoloènos<br />

Symantec oznámila, že uviedla <strong>na</strong> trh Symantec Web Security,<br />

integrované riešenie pre gateway, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje antivírusovú<br />

ochranu a filtráciu obsahu webu pre webovú prevádzku (HTTP a<br />

FTP). Symantec Web Security je integrované antivírusové riešenie,<br />

ktoré súèasne kontroluje i filtruje obsah webu, takže IT administrátori<br />

majú k dispozícii nástroj <strong>na</strong> ochranu sietí pred neznámymi<br />

zákernými softvérovými hrozbami a pred obsahom, ktorý sa nezluèuje<br />

s podnikate¾<strong>sk</strong>ými záujmami. Symantec Web Security okrem<br />

databázy známych vírusov obsahuje i heuristické technológie,<br />

ktoré v podnikových sie ach zais ujú rýchlos a ochranu.<br />

l Amerièania h¾adajú spôsoby šetrenia elektrickou energiou. Agentúra<br />

<strong>na</strong> ochranu životného prostredia (EPA) požiadala IT riadite¾ov ve¾kých<br />

firiem o to, èo sa nepodarilo ani Jimmymu Carterovi v 70.<br />

rokoch: obmedzi energetickú spotrebu. Monitory a poèítaèe<br />

každoroène zhltnú jedno percento celkovej elektrickej spotreby v<br />

USA, prièom asi polovicu pohltia zariadenia ponechané v chode cez<br />

noc bez aktivácie šetriaceho režimu „sleep“. A EPA nechce niè iné,<br />

než aby si patrièný softvér, ktorý ponúka zadarmo, firmy do svojich<br />

poèítaèov <strong>na</strong>inštalovali. Z <strong>na</strong>jnovšej štúdie vý<strong>sk</strong>umného pracovi<strong>sk</strong>a<br />

Lawrence Berkeley Natio<strong>na</strong>l Laboratory (LBNL) vyplýva, že až 70<br />

percent monitorov a 55 percent PC používaných americkým štátnym<br />

aparátom a firmami nemá šetriaci softvér a z tých, ktorí softvér<br />

majú, až 40 percent monitorov a 75 percent poèítaèov ho nepoužíva.<br />

Dôvodom je fakt, že modul môže odpoji poèítaè od siete,<br />

takže mnohí pracovníci ho vypnú a je pravdepodobné, že podobne<br />

postupujú aj niektorí výrobcovia osobných PC. Preto EPA zverejnila<br />

softvér <strong>na</strong> <strong>www</strong>.energystar.gov, takže administrátorom staèí jeden<br />

pokyn, aby ho aktivovali <strong>na</strong> všetkých monitoroch v sieti, ktorú<br />

spravujú. Ak je modul aktivovaný iba v súvislosti s monitormi,<br />

nemá vplyv <strong>na</strong> sie ové operácie, a pritom ušetrí viac energie (85<br />

wattov za hodinu), než keï je inštalovaný <strong>na</strong> PC (20 wattov za<br />

hodinu). Pod¾a EPA by sa tým <strong>na</strong> každých tisíc PC dalo ušetri až<br />

380 000 kilowatthodín energie roène, èo predstavuje približne 38<br />

000 USD. Nie je to síce ve¾a, ale rozhodne lepšie než peniaze stráca<br />

– iba kaliforn<strong>sk</strong>é firmy totiž každý rok týmto spôsobom prídu o<br />

1,7 mld. USD.<br />

l EchoStar ponúkol za DirecTV vyše 30 mld. USD. Po<strong>sk</strong>ytovate¾ satelitných<br />

televíznych služieb EchoStar Communications informoval o záujme<br />

kúpi DirecTV od Hughes Electronics, za ktorú ponúkol 30,4 miliardy<br />

USD, èím by rád vyradil z boja o sie DirecTV svojho rivala<br />

News Corporation, ktorý kontroluje mediálny magnát Rupert<br />

Murdoch. Ponuka zahàòa aj akciový podiel v EchoStar, ktorý <strong>na</strong>vrhol<br />

za každú akciu Hughes, ktorej hodnota sa ustálila <strong>na</strong> 22,83<br />

USD, 0,75 svojej akcie a aj vyrov<strong>na</strong>nie dlhov vo výške 1,9 mld.<br />

USD. O transakciu má však ve¾ký záujem aj mediálny gigant News<br />

Corp., ktorý by <strong>na</strong>jväèšiu americkú satelitnú televíziu DirecTV rád<br />

prepojil so sie ou svojich satelitných služieb Sky Global. Zí<strong>sk</strong>anie<br />

lukratívnej èasti spoloènosti, ktorá je súèas ou automobilky<br />

General Motors, by výrazne pomohlo aj EchoStar, ktorý v súèasnosti<br />

prevádzkuje druhé <strong>na</strong>jrozšírenejšie satelitné služby v USA.<br />

Napriek tomu, že o predaji DirecTV sa rokuje už od minuloroènej<br />

jesene, rozhodnutie ešte nepadlo.<br />

l Wi-Fi dostalo silnú podporu impéria Wintel. Predsedníctvo Aliancie<br />

bezdrôtovej ethernetovej kompatibility (WECA – Wireless Ethernet<br />

Compatibility Alliance), ktorá presadzuje Wi-Fi ako univerzálnu platformu<br />

pre malé bezdrôtové siete, zí<strong>sk</strong>alo dvoch nových èlenov – Microsoft<br />

a Intel. Softvérový gigant sa stal jeho èlenom v auguste a èipový líder v<br />

júli, ale WECA doteraz oficiálne neinformovala o novej prominentnej<br />

úlohe Intelu, hoci èlenom aliancie je už rok. Obe spoloènosti patrili<br />

I N F O W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 91

I N F O W A R E<br />

donedáv<strong>na</strong> medzi silných propagátorov technológie<br />

Bluetooth a ich vstupom do aliancie<br />

WECA zí<strong>sk</strong>ala neoèakávane silnú podporu<br />

pre Wi-Fi. Zatia¾ èo až doteraz sa predpokladalo,<br />

že Bluetooth sa stane štandardom, ale<br />

de facto ním ešte stále nie je, vyhliadky Wi-Fi<br />

sa v uplynulom roku výrazne zlepšili a jej pozíciu<br />

ešte viac upevnilo rozhodnutie Microsoftu,<br />

že štandard Wi-Fi zahrnie do nového OS<br />

Windows XP <strong>na</strong> úkor Bluetooth. Na Wi-Fi sa v<br />

<strong>na</strong>sledujúcich mesiacoch preorientuje aj Intel<br />

v <strong>na</strong>jnovšej verzii domácich sie ových produktov<br />

AnyPoint a opustí tak bezdrôtový<br />

štandard HomeRF. Zakomponovanie Wi-Fi<br />

do svojich poèítaèov už realizuje Dell<br />

Computer a IBM a rastie aj poèet verejných<br />

miest, ako <strong>na</strong>príklad leti<strong>sk</strong>á, hotely a<br />

obchody, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú pripojenie <strong>na</strong><br />

internet cez Wi-Fi vysielaèe. Technológia<br />

má totiž dve ve¾ké prednosti: rýchlos a<br />

dosah bezdrôtového signálu, prièom dobre<br />

<strong>na</strong>èasovaná je aj doba, v ktorej predstihla<br />

technológiu Bluetooth. Jej nedostatkom je<br />

však ve¾ká spotreba energie, ktorá ju znevýhodòuje<br />

pri zariadeniach s malými batériami,<br />

ako <strong>na</strong>príklad mobily a PDA, ktoré je<br />

možné používa aj <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie<br />

<strong>na</strong> laptop alebo stolný PC.<br />

l Sun ukonèil vývoj nového UltraSparcu …<br />

a tak rýchlejšia verzia 64-bitového mikroprocesora<br />

UltraSparc III by sa <strong>na</strong> pulty<br />

mala dosta už v októbri. Oficiálne to<br />

oznámila spoloènos Sun Microsystems<br />

s tým, že nový èip úspešne absolvoval všetky<br />

testy a do 90 dní sa objaví v obchodoch<br />

v 1000 pracovných staniciach Sun Blade.<br />

92 PC REVUE 9/2001<br />

HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY V SKRATKE<br />

AT&T – výrazný pokles zi<strong>sk</strong>u, tržby 13,33 mld. USD, pokles o 3 % (2Q 2001)<br />

Apple – zi<strong>sk</strong> 61 mil. USD, obrat 1,475 mld. USD – pokles o 19 %, dosiahnutá hrubá marža 29,4 %, medzinárodný predaj 44 %<br />

celkového obratu (3.Q konèiaci sa 30. jú<strong>na</strong> 2001)<br />

Borland – výnosy 56,0 mil. USD – nárast o 20 %, hrubý zi<strong>sk</strong> 83,1 %, èistý zi<strong>sk</strong> 6,4 mil. USD – nárast o 60 % (2Q 2001 konèiaci<br />

30. jú<strong>na</strong> 2001), výnosy 107,7 mil. USD – nárast o 16 %, hrubý zi<strong>sk</strong> 83,8 %, èistý zi<strong>sk</strong> 12,3 mil. USD (1. polrok 2001)<br />

Canon – èistý zi<strong>sk</strong> 100,06 mld. JPY – nárast o 46 %, prevádzkový zi<strong>sk</strong> 168,76 mld. JPY – nárast o 37 % (prvý polrok 2001), oèakávanie<br />

celoroèného konsolidovaného èistého zi<strong>sk</strong>u – 188 mld. JPY (nárast 40 %)<br />

Cisco – oèakávaný pokles tržieb až 5 % (1.Q 2001/2002), tržby 4,3 mld. USD – medziroèný pokles 25 %, èistý zi<strong>sk</strong> 7 mil. USD –<br />

pokles o 99 % (4.Q 2000/2001)<br />

Citrix Systems – príjmy 147,3 mil. USD – nárast 38,8 %, èistý zi<strong>sk</strong> 22,9 mil. USD (2. Q 2001), èistý príjem 28,9 mil. USD<br />

(1. Q 2001), èisté príjmy 280,1 mil. USD – nárast o 19,9 % (1. polrok 2001)<br />

Compaq – èistý zi<strong>sk</strong> bez zahrnutia mimoriadnych výdavkov 67 mil. USD (pokles), tržby 8,45 mld. USD (pokles), èistá strata 279 mil.<br />

USD (2.Q 2001)<br />

Computer Associates – príjmy 1,440 mld. USD – nárast o 8,7 %, zi<strong>sk</strong> 323 mil. USD (1. Q 2001 konèiaci sa 30. jú<strong>na</strong> 2001)<br />

DATALAN Group – netto obrat 409,884 mil. Sk (prvý polrok 2001)– nárast o 50,6 %<br />

Ericsson – tržby v segmente systémov nárast o 9 %, zi<strong>sk</strong> pred zdanením 5,3 mld. SEK bez nákladov <strong>na</strong> reštrukturalizáciu<br />

(2. štvr rok 2001)<br />

Eurotel CZ – èistý zi<strong>sk</strong> 3,335 mld. CZK (prvý polrok 2001), prevádzkový zi<strong>sk</strong> 5,016 mld. CZK – nárast o 42 %, celkové výnosy<br />

14,832 mld. CZK – nárast o 17 %<br />

Lucent – strata 1,2 mld. USD, príjmy spoloènosti pokles medziroène o 21 % (3.Q 2001), výnosy 5,82 mld. USD, objem uzavretých<br />

kontraktov, viac ako 2,5 mld. USD, cash flow z prevádzkovej èinnosti – nárast o 1,4 mld. USD, výnosy v produktovej oblasti<br />

4,61 mld. USD – pokles o 2 % (3. fiškálny štvr rok 2001)<br />

Matsushita – èistá strata 19,37 mld. JPY (2. Q 2001)<br />

Microsoft Corp. – príjmy 25,30 mld. USD, nárast 10 %, prevádzkový zi<strong>sk</strong> 11,72 mld. USD (fiškálny rok konèiaci sa 30. júnom 2001),<br />

príjmy 6,58 mld. USD, nárast 13 % (štvr rok konèiaci sa 30. júnom 2001)<br />

Microsoft Slovakia – obrat – fiškálny rok 2001 od 1. 7. 2000 do 30. 6. 2001 – nárast viac než 40 % – obrat z predaja serverových<br />

technológií – nárast o viac než 50 % percent<br />

SAP – tržby 1,85 mld. EUR – nárast o 24 % (2. štvr rok 2001), prevádzkový zi<strong>sk</strong> pred zapoèítaním akciových programov a nákladov<br />

súvisiacich s akvizíciou spoloènosti TopTier 424 mil. EUR – nárast o 72 %, èistý zi<strong>sk</strong> 206 mil. EUR – nárast o 78 %<br />

Symantec – èistý obrat 228,0 mil. USD (1. Q fiškálneho roku 2001 konèiaci sa 29. jú<strong>na</strong> 2001)<br />

Sony Corp. – medziroèný pokles prevádzkového zi<strong>sk</strong>u viac ako 90 %, èistá strata 30,08 mld. JPY, prevádzkový zi<strong>sk</strong> pokles<br />

<strong>na</strong> 3 mld. JPY (2. štvr rok 2001)<br />

ST – zi<strong>sk</strong> pred zdanením 2,651 mld. Sk – nárast o 881 mil. Sk (1. polrok 2001), prevádzkový výsledok 2,439 mld. Sk,<br />

pri prevádzkových výnosoch 9,907 mld. Sk.<br />

Sun Microsystems – obrat 18,25 mld. USD – nárast 16 %, èistý zi<strong>sk</strong> 1,45 mld. USD (celý fiškálny rok 2001 konèiaci sa 30. júnom 2001),<br />

obrat 4 mld. USD (4. Q fiškálneho roku 2001)<br />

Kedy sa stane súèas ou servera, to spoloènos<br />

neuviedla.<br />

750-megahertzový èip po prvý raz predstavili<br />

vlani v septembri a odvtedy sa stal<br />

súèas ou serverov Sun Fire a pracovných<br />

staníc Sun Blade. 900-megahertzový Ultra-<br />

Sparc III sa stane <strong>na</strong>jrýchlejším komerène<br />

dostupným procesorom od Sunu, ktorý <strong>na</strong><br />

trhu s vysokovýkonnými systémami Unix konkuruje<br />

IBM a HP.<br />

l Ochra<strong>na</strong> systémov v prostredí SAP pre<br />

Windows 2000. Spoloènos Hewlett-Packard<br />

Company uviedla <strong>na</strong> trh riešenie ochrany<br />

proti zlyhaniam systému v prostredí SAP –<br />

HP Somersault pre platformu Microsoft<br />

Windows 2000. Toto riešenie znižuje celkový<br />

èas odstavenia systému spôsobeného<br />

jeho zlyhaniami v prostrediach SAP a pomáha<br />

tak zvyšova produktivitu jeho používate¾ov.<br />

Riešenie HP Somersault minimalizuje<br />

pravdepodobnos , že služba SAP Enqueue<br />

Service, ktorá centrálne riadi detaily transakcií<br />

v prostredí SAP, bude tým prvkom, pre<br />

ktorý dôjde k zlyhaniu celého systému. HP<br />

Somersault pritom chráni systém pred hardvérovými<br />

chybami, omylom operátora a<br />

doèasnými softvérovými chybami.<br />

HP Somersault používa technológiu zvanú<br />

zrkadlenie procesov (process-mirroring), ktorú<br />

využíva <strong>na</strong> automatické udržiavanie integrity<br />

dát. HP Somersault poèas priebehu transakcií<br />

deteguje akéko¾vek straty dát a následne ich<br />

<strong>na</strong>hrádza z vopred vytvorenej kópie. Toto<br />

riešenie pomáha maximalizova produktivitu a<br />

dostupnos systému tým, že používate¾om<br />

umožòuje pokraèova v práci aj v prípade, že<br />

dôjde k zlyhaniu centrálnej aplikácie R/3 v<br />

prostredí Windows.<br />

l TÚ SR rozhodol vo veci cien UPC. Dòa 24. júla<br />

2001 vydal Telekomunikaèný úrad SR rozhodnutie,<br />

ktorým ukladá spoloènosti UPC<br />

Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., pokutu vo výške 25 048<br />

156 Sk za porušenie cenovej disciplíny pod¾a<br />

§ 17 ods. 1 písm. c) záko<strong>na</strong> o cenách. Uvedená<br />

pokuta je rozdiel medzi dohodnutou<br />

cenou a cenou, ktorá mala by dohodnutá v<br />

súlade s cenovými predpismi. Spoloènos UPC<br />

Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., je povinná pokutu uhradi<br />

<strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do 15 dní odo dòa <strong>na</strong>dobudnutia<br />

právoplatnosti tohto rozhodnutia.<br />

Telekomunikaèný úrad Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

vydal 24. júla 2001 rozhodnutie,<br />

že UPC Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., je povinná da<br />

do súladu cenník svojich služieb šírenia<br />

rozhlasového a televízneho vysielania káblovými<br />

rozvodmi s cenovým regulaèným<br />

rozhodnutím TÚ SR è. 5/2001 Z. z. zo dòa<br />

8. januára 2001, uverejneným 10. januára<br />

2001, do 30 dní odo dòa doruèenia<br />

tohto rozhodnutia, s úèinnos ou odo dòa<br />

uverejnenia uvedeného cenového regulaèného<br />

rozhodnutia. Rozhodnutia ešte ne<strong>na</strong>dobudli<br />

právoplatnos .<br />

n

Služby pri migrácii<br />

Nové riešenia si vyžadujú nové platformy pre moderné aplikácie,<br />

znižovanie nákladov a lepší pomer ceny k výkonu<br />

Úspešné podnikanie si vyžaduje prispôsobi<br />

sa èoraz rýchlejšiemu inovaènému<br />

cyklu. Týka sa to aj zmien existujúcej tradiènej<br />

štruktúry informaèných technológií<br />

<strong>na</strong> modernú architektúru, orientovanú <strong>na</strong><br />

budúce potreby. Na tieto zmeny reagujú aj<br />

dodávatelia softvérových balíkov a aplikácií.<br />

Stále zrete¾nejšie sa prejavuje ústup od<br />

tradièných platforiem – výz<strong>na</strong>mní producenti<br />

prestávajú vyvíja softvér pre neperspektívne<br />

a stagnujúce platformy. Zároveò<br />

stúpa výz<strong>na</strong>m sveta otvorených systémov a<br />

podniky sú konfrontované s potrebou<br />

migrácie <strong>na</strong> platformy, ktoré zaruèujú perspektívu<br />

ïalšieho rozvoja.<br />

Spoloènos COMPAREX úspešne ponúka<br />

služby v oblasti migrácie podnikových<br />

aplikácií <strong>na</strong> moderné platformy: vlastnú<br />

migraènú architektúru, vlastné migraèné<br />

stredi<strong>sk</strong>o a vlastnú migraènú metodológiu.<br />

Zákazníci môžu okamžite využíva výhody<br />

obchodných a ekonomických príležitostí,<br />

ktoré po<strong>sk</strong>ytuje platforma otvorených systémov.<br />

Bez rizika, bez neúmerných nákladov,<br />

bez èasového <strong>sk</strong>lzu, spôsobeného úplným<br />

reinžinieringom aplikácie.<br />

K¾úèovým bodom migraèných služieb<br />

COMPAREXU je výber kompletných automatizovaných<br />

nástrojov a prostriedkov v<br />

spojení s jedineènou vedomostnou bázou<br />

špecialistov <strong>na</strong> migráciu a vedúcich projektov.<br />

Personál kombinuje <strong>sk</strong>úsenosti a<br />

vedomosti, zí<strong>sk</strong>ané poèas dlhoroènej praxe<br />

v prostredí sálových poèítaèov, UNIX<br />

aj WINDOWS NT.<br />

MIGRAÈNÁ ARCHITEKTÚRA<br />

COMPAREXU. COMPAREX využíva<br />

duálnu migraènú stratégiu, aby mohol<br />

vyhovie rozmanitým požiadavkám zákazníkov.<br />

Na migráciu údajov a aplikácií<br />

MIGRÁCIA<br />

Aplikácie pracujúce pod systémom SUN/Solaris<br />

Migraèná architektúra COMPAREXU<br />

Migraèné centrum COMPAREXU<br />

Migraèná metodológia COMPAREXU<br />

OS/390<br />

proces migrácie a<br />

<strong>sk</strong>úsenosti<br />

UNIX<br />

zabezpeèenie infraštruktúry<br />

nástroje<br />

Ostatné UNIXOVOVÉ platformy<br />

SINIX, Reliant UNIX, HPUX, BULL<br />

DPS, Tandem, ICL, UNISYS<br />

OS/390<br />

z prostredia S/390 a ïalších platforiem do<br />

prostredia Sun Solaris a Windows NT/<br />

Windows 2000 má preto k dispozícii dva<br />

rozlièné nástroje.<br />

1. Nástroj Trans sa používa predovšetkým<br />

<strong>na</strong> migráciu z dávkového prostredia<br />

systémov S/390 s CICS a COBOL do prostredia<br />

príbuzného CICS. Táto metóda je vhodná<br />

pre zákazníkov, ktorí chcú <strong>na</strong>ïalej využíva<br />

svoje <strong>sk</strong>úsenosti z CICS a COBOL,<br />

zároveò však chcú modernizova svoje<br />

aplikácie tak, aby vyhovovali potrebám ebusinessu.<br />

Preferované cie¾ové prostredie<br />

je obyèajne Sun Solaris alebo Windows<br />

NT a 2000.<br />

Nástroj Trans po<strong>sk</strong>ytujeme v spolupráci<br />

s americkou a anglickou spoloènos ou<br />

CriticalPath.<br />

2. Nástroj G7 umožòuje migrova aplikácie<br />

z iných platforiem do runtime prostredia<br />

klient/server. Táto metóda je<br />

vhodná pre zákazníkov, ktorí nemajú<br />

CICS prostredie alebo chcú migrova do<br />

prostredia, v ktorom nebudú potrebova<br />

vedomosti a zdroje z CICS ani podobných<br />

systémov. Migrácia do systémov Sun/Solaris<br />

alebo Windows NT a 2000 je možná z:<br />

l iných platforiem rodiny UNIX, <strong>na</strong>pr.<br />

SINIX, Reliant UNIX, HP-UX, DEC<br />

UNIX, COMPAQ True64 UNIX<br />

l BS2000<br />

l Bull DPS<br />

l Tandem<br />

l ICL<br />

l UNISYS<br />

l OS/390, VM, VSE<br />

Tento nástroj po<strong>sk</strong>ytujeme v<br />

kooperácii s nemeckou spoloènos<br />

ou GSE.<br />

V s<strong>na</strong>he preko<strong>na</strong> oèakávania<br />

<strong>na</strong>šich zákazníkov sme <strong>na</strong>še<br />

migraèné služby rozšírili aj o<br />

Migraèné stredi<strong>sk</strong>o COMPAREXU<br />

v nemeckom meste Edingen.<br />

Po<strong>sk</strong>ytuje hardvér a softvér <strong>na</strong><br />

predvádzanie <strong>na</strong>šich riešení, <strong>na</strong><br />

testovanie, kapacitné odhady,<br />

ale aj <strong>na</strong> samotnú migráciu.<br />

Migraèné stredi<strong>sk</strong>o COMPAREXu<br />

minimalizuje riziká tým, že používate¾om<br />

umožòuje otestova<br />

migráciu údajov a aplikácií ešte<br />

pred <strong>sk</strong>utoènou migráciou v ich<br />

produkènom stredi<strong>sk</strong>u.<br />

Hlavné prínosy<br />

l· Vytvorenie platformy<br />

a vyhovujú cejšieho prostredia pre<br />

moderné<br />

obchodné aplikácie<br />

l Zníženie celkových nákladov (TCO) pre<br />

aktuálne aj nové aplikácie<br />

l Podpora vývoja k novým technológiám<br />

(Unix, Windows NT a Windows<br />

2000, Object, Java a web, intranet, internet,<br />

e-commerce)<br />

l Používanie štandardných softvérových<br />

balíkov (ERP, CRM atï.)<br />

l Po<strong>sk</strong>ytuje lepšiu kvalitu aplikácií<br />

a používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania<br />

Migraèná metodológia COMPAREXu zabezpeèuje<br />

stabilný a spo¾ahlivý projekt<br />

migrácie vïaka využitiu nástrojov <strong>na</strong> riadenie<br />

projektu, migraèným prostriedkom, vedomostiam<br />

a praktickým z<strong>na</strong>lostiam z prostredia<br />

OS/390, Solaris a správy systémov.<br />

Kontakt: info@comparex.<strong>sk</strong><br />

Reklamný èlánok<br />

I N F O W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 93

I N F O W A R E<br />

94 PC REVUE 9/2001<br />

Výz<strong>na</strong>m informaènej<br />

bezpeènosti<br />

stále rastie<br />

S rozvojom elektronických kanálov pre obchod, ako aj s rastúcou závislos<br />

ou firiem od správnej a bezpeènej funkcie IT rastie aj dôležitos a<br />

výz<strong>na</strong>m poèítaèovej a informaènej bezpeènosti. Neexistuje však jednoduché<br />

riešenie èi technológia, ktorá by komplexne pokrývala celú problematiku.<br />

Hrozby a útoky, ktoré môžu <strong>na</strong>ruši integritu, dôvernos èi dostupnos<br />

informácií a informaèných systémov, sú ve¾mi rozmanité a môžu<br />

pochádza z množstva zdrojov (bezpeènostné chyby v technológiách,<br />

nesprávne konfigurácie, zlyhanie ¾ud<strong>sk</strong>ého faktora, cielené útoky...). Paleta<br />

bezpeènostných technológií v oblasti informaènej bezpeènosti musí by<br />

adekvátne široká tak, aby jednotlivé hrozby mohli by úèinne a efektívne<br />

potlaèené.<br />

Situáciu v oblasti informaènej bezpeènosti ilustruje Prie<strong>sk</strong>um stavu informaènej<br />

bezpeènosti 2001, ktorý <strong>na</strong> území Èe<strong>sk</strong>ej republiky realizovala<br />

spoloènos PricewaterhouseCoopers, èasopis Data Security Ma<strong>na</strong>gement a<br />

èe<strong>sk</strong>ý Národní bezpeènostní úøad. Pod¾a tohto prie<strong>sk</strong>umu bola priemerná<br />

výška priamej škody v dôsledku bezpeènostného incidentu 440 000 Kè.<br />

Medzi <strong>na</strong>jzávažnejšie incidenty patrili zlyhanie siete WAN, porucha hardvéru,<br />

chyba administrátora a prírodná katastrofa. Naopak, <strong>na</strong>jvážnejšie<br />

nepriame dôsledky (<strong>na</strong>pr. ušlý zi<strong>sk</strong>, prevádzkové problémy, strata dobrého<br />

me<strong>na</strong>) mal neautorizovaný prístup k dátam zvonka.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u neexistuje špecializované podujatie, ktoré by oblasti informaènej<br />

bezpeènosti venovalo taký priestor, aký si zasluhuje. O prielom sa<br />

s<strong>na</strong>ží už 12. roèník medzinárodného ve¾trhu zabezpeèovacej techniky,<br />

informaènej bezpeènosti, elektronického obchodu a požiarnej techniky<br />

Security Bratislava 2001, ktorý sa u<strong>sk</strong>utoèní 9. – 12. októbra 2001 v bratislav<strong>sk</strong>om<br />

PKO. Novinkou tohto roèníka je zámer organizátorov vytvori<br />

širší priestor aj <strong>na</strong> prezentáciu prostriedkov a služieb v oblasti informaènej<br />

bezpeènosti.<br />

Z tohto dôvodu ponúkol hlavný organizátor pre firmy – vystavovate¾ov<br />

v sekcii informaèná bezpeènos a elektronický obchod <strong>na</strong>dštandardne<br />

výhodné fi<strong>na</strong>nèné podmienky <strong>na</strong> úèas . Navyše tieto podmienky garantuje<br />

i do budúcnosti.<br />

Pre vystavovate¾ov odporúèa stánky menšieho rozsahu, s dôrazom <strong>na</strong><br />

prezentáciu techniky a ponúkaných produktov. Pozornos návštevníkov sa<br />

tak upriami viac <strong>na</strong> exponáty ako <strong>na</strong> image stánku, ktorý èasto osloví <strong>sk</strong>ôr<br />

laickú ako odbornú verejnos .<br />

Cie¾om ve¾trhu je tiež prináša informácie a poz<strong>na</strong>tky o <strong>na</strong>jnovších<br />

trendoch v oblasti informaènej bezpeènosti. Okrem prezentácie produktov<br />

a služieb sú súèas ou ve¾trhu aj odborné semináre, urèené pre špecialistov<br />

i verejnos . Každoroène sa u<strong>sk</strong>utoèòujú celodenné semináre Asociácie pre<br />

bezpeènos IT (ASIT) a Sloven<strong>sk</strong>ej asociácie pre informaènú bezpeènos<br />

(SASIB). Témami tohtoroèných seminárov sú <strong>na</strong>príklad bezpeènos elektronického<br />

obchodovania, bezpeènos a internet, elektronické a digitálne<br />

podpisy, šifrovanie. Vstup <strong>na</strong> seminár ASIT je bezplatný, návšteva podujatia<br />

organizovaného SASIB vyžaduje zaplatenie úèastníckeho poplatku.<br />

Bližšie informácie o týchto asociáciách je možné zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adresách<br />

<strong>www</strong>.asit.<strong>sk</strong> a <strong>www</strong>.sasib.<strong>sk</strong>.<br />

Mgr. Ivan Kopáèik

I N F O W A R E<br />

96 PC REVUE 9/2001<br />

Nové riešenie<br />

pre oblas ve¾kokapacitných zálohovacích zariadení<br />

Informaèná explózia je celosvetový fenomén<br />

a požiadavka <strong>na</strong> spracúvanie èoraz<br />

väèších objemov dát 24 hodín denne<br />

poèas celého roka je samozrejmos ou aj<br />

pre mnoho sloven<strong>sk</strong>ých subjektov. Investícia<br />

prostriedkov do efektívnych nástrojov<br />

<strong>na</strong> riadenie ve¾kých objemov dát,<br />

ich spravovanie a zálohovanie sa ukazuje<br />

ekonomickejšia ako znášanie následkov<br />

prípadnej škody, spôsobenej stratou údajov.<br />

Vytvorením Storage Solution Center<br />

priniesol Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.,<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh celú škálu zálohovacích<br />

„storage“ produktov a služieb. Centrum<br />

po<strong>sk</strong>ytuje a<strong>na</strong>lýzy a riešenia problémov<br />

pod¾a požiadaviek zákazníkov, ktorých<br />

súèas ou môže by návrh hardvérových a<br />

softvérových konfigurácií a, samozrejme,<br />

aj otestovanie funkènosti <strong>na</strong>vrhnu-<br />

tého riešenia. Celý návrh riešenia sa deje<br />

v úzkej spolupráci s klientom a je spojený<br />

s kalkuláciou nákladov spojených so<br />

zavedením riešenia. Zefektívnenie a zautomatizovanie<br />

zálohovania a archivácie<br />

dát pomocou spo¾ahlivých a výkonných<br />

pá<strong>sk</strong>ových storage zariadení predåži produkènú<br />

èinnos serverov a zníži náklady<br />

<strong>na</strong> prevádzku informaèných systémov.<br />

Storage Solution Center ponúka a<strong>na</strong>lýzu,<br />

návrh, dizajn a zavedenie Storage Area<br />

Network (SAN), èo je spôsob, ako zefektívni<br />

využitie di<strong>sk</strong>ových a pá<strong>sk</strong>ových<br />

zariadení, serverov a zvýši ich škálovate¾nos<br />

, dostupnos , spo¾ahlivos , modularitu<br />

a zároveò zlepši ochranu investícií.<br />

Je to tiež spôsob, ako vylúèi odstávky<br />

zariadení v prípade vý<strong>sk</strong>ytu porúch<br />

alebo vykonávania upgrade IS. Na základe<br />

a<strong>na</strong>lýzy IS u klienta po<strong>sk</strong>ytne centrum<br />

návrh riešenia <strong>na</strong> zabezpeèenie rýchleho<br />

zotavenia IS v prípade jeho znièenia<br />

alebo porušenia.<br />

Pod¾a požiadaviek zákazníka <strong>na</strong>vrhnú<br />

špecialisti centra metodiku, stratégiu a<br />

efektívne postupy <strong>na</strong> zálohovanie a obnovu<br />

údajov. Riešenie môže obsahova<br />

zahrnutie nových hardvérových a softvérových<br />

technológií do IS vrátane IBM<br />

pá<strong>sk</strong>ových storage zariadení <strong>na</strong> báze<br />

Linear Tape Open (LTO) štandardu. IBM<br />

má za sebou dlhú a úspešnú históriu vo<br />

vývoji data storage. Prvé pá<strong>sk</strong>ové zariadenie<br />

spoloènos predstavila v roku<br />

1952. Väèši<strong>na</strong> dnes používaných<br />

pokrokových<br />

storage technológií od<br />

pá<strong>sk</strong>ových a optických<br />

zariadení až po storage<br />

subsystémy je práve z<br />

produkcie IBM. LTO pá<strong>sk</strong>ové<br />

zariadenie je jedným<br />

z posledných a v dnešnom<br />

svete rýchlo sa<br />

uplatòujúcich informaèných<br />

systémov.<br />

S touto prvou otvorenou<br />

pá<strong>sk</strong>ovou architektúrou<br />

<strong>na</strong>stupuje nová generácia<br />

superrýchlych pá<strong>sk</strong>ových<br />

zálohovacích zariadení, ktorá<br />

nieko¾konásobne prekonáva kapacitu a<br />

výkon doterajších zariadení. K¾úèovým<br />

atribútom LTO je predovšetkým kompatibilita<br />

so širokým rozsahom systémových<br />

platforiem a plán rozvoja štyroch<br />

generácií. V tomto pláne je garantované<br />

zvyšovanie prenosovej rýchlosti a kapacity<br />

médií vždy <strong>na</strong> dvojnásobok oproti<br />

predchádzajúcej. Zároveò každá nová<br />

generácia po<strong>sk</strong>ytuje možnos spätnej<br />

kompatibility pri prechode z jednej generácie<br />

<strong>na</strong> druhú. Práve výborný pomer<br />

ce<strong>na</strong> a výkon, spo¾ahlivo uložené údaje,<br />

produktové portfólio a vysoká škálovate¾nos<br />

pod¾a vašich rastúcich požiadaviek<br />

patria k <strong>na</strong>jatraktívnejším benefitom<br />

LTO zariadenia a predstavujú záruku<br />

investície do budúcnosti.<br />

-ovi-

I N F O W A R E<br />

¼ubo Lacko<br />

(Dokonèenie reportáže z minulého èísla)<br />

98 PC REVUE 9/2001<br />

Oracle<br />

n ROZHOVOR<br />

Kenom Jacobsom<br />

... s Kenom Jacobsom<br />

Okrem úèasti <strong>na</strong> k¾úèových prezentáciách,<br />

prednáškach v technickej<br />

sekcii a sekcii Oracle university sa<br />

mi podarilo u<strong>sk</strong>utoèni exkluzívny<br />

rozhovor pre PC REVUE s Kenom Jacobsom, viceprezidentom<br />

firmy Oracle Corporation...<br />

Ken Jacobs pracuje vo firme Oracle od roku 1981 a má<br />

viac ako dvadsa roèné <strong>sk</strong>úsenosti s databázovými systémami.<br />

Reprezentuje firmu Oracle aj v medzinárodných<br />

organizáciách, <strong>na</strong>príklad vo výbore ANSI (American<br />

Natio<strong>na</strong>l Standard Institute), kde sa podie¾a <strong>na</strong> štandardizácii<br />

databázového jazyka SQL. Vedie tím produktových<br />

ma<strong>na</strong>žérov a hovorí sa o òom, že pozná v novej<br />

databáze azda každú funkciu. Môj rozhovor s ním to len<br />

potvrdzuje.<br />

w PCR-LL: Moderné databázy èoraz viac využívajú formát<br />

XML, hlavne <strong>na</strong> výmenu údajov medzi rôznymi hardvérovými<br />

a softvérovými platformami. Preto by ma zaujímalo,<br />

ako tento èoraz viac používaný formát podporuje<br />

nová databáza Oracle 9i?<br />

u KEN JACOBS: V staršej verzii databázy Oracle 8i<br />

bolo potrebné pre prácu s formátom XML <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>inštalova<br />

XML developer kit. Nová databáza umožòuje<br />

.... Jednou z výz<strong>na</strong>mných IT udalostí<br />

bola konferencia Oracle Open World<br />

v Berlíne (18. – 21. jú<strong>na</strong> 2001), <strong>na</strong> ktorej bola komerène<br />

uvedená nová databáza Oracle 9i.<br />

Ken Jacobs, viceprezident firmy Oracle Corporation<br />

definova XML datatyp, to z<strong>na</strong>mená, že<br />

môžeme vytvori priamo ståpce, ktoré<br />

budú obsahova údaje vo formáte XML.<br />

Nová databáza prináša v tejto oblasti<br />

doslova „typovú revolúciu“.<br />

w PCR-LL: Ak porovnáme prácu s<br />

údajmi v databáze 8i pomocou XML Developer Kitu<br />

<strong>na</strong>príklad s databázovým serverom Microsoft SQL Server<br />

2000, <strong>na</strong>študovanie dokumentácie a zvládnutie<br />

práce s XML Developer Kitom vyžaduje trochu viac úsilia,<br />

hlavne pre zaèiatoèníka. Je teda možné pracova<br />

s formátom XML priamo, <strong>na</strong>príklad vygenerova pomocou<br />

SQL príkazu SELECT súbor obsahujúci údaje v tomto<br />

formáte? Nako¾ko je integrovaná podpora XML v jazyku<br />

PL/SQL?<br />

u KEN JACOBS: Samozrejme, nová databáza Oracle 9i<br />

umožòuje používa SQL príkaz SELECT <strong>na</strong> výstup údajov<br />

do súboru XML <strong>na</strong>priek tomu, že štandard jazyka SQL<br />

túto syntax zatia¾ nepodporuje. Bohužia¾, dôsledkom<br />

toho je obmedzená portabilita programov. Takýto postup<br />

by sa dal oz<strong>na</strong>èi ako „pasca“ <strong>na</strong> používate¾ov. (Pripomeòme,<br />

že Ken Jacobs pracuje vo výbore ANSI, kde sa podie¾a<br />

<strong>na</strong> štandardizácii jazyka SQL.)<br />

w PCR-LL: Pri mojich experimentoch s databázou<br />

Oracle 8i v spojení so stránkami ASP prostredníctvom

ozhrania ODBC sa ukázalo, že rýchlos tohto rozhrania<br />

nie je práve silnou stránkou databázy Oracle, aj keï<br />

samotná databáza je dostatoène rýchla a výkonná.<br />

u KEN JACOBS: Rozhranie ODBC nie je pre databázu 8i<br />

„<strong>na</strong>tívne“, <strong>na</strong>vyše existuje viac verzií tohto rozhrania.<br />

Databáza 8i používa rozhrania typu JDBC a JAVA. Najlepší<br />

výkon preto dosahuje prostredníctvom týchto rozhraní<br />

v spojení s webovým serverom Apache (Poznámka:<br />

Tento server je súèas ou inštalácie Oracle 8i Enterprise<br />

Edition.) Výkon rozhrania ODBC je takisto pre bežné aplikácie<br />

viac než dostatoèný.<br />

w PCR-LL: S týmto tvrdením je možné súhlasi . Test<br />

bol totiž realizovaný prostredníctvom cyklu, v ktorom<br />

sa do databázy ukladal jeden milión záz<strong>na</strong>mov. To z<strong>na</strong>mená,<br />

že pri každom prechode cyklom bolo rozhranie<br />

ODBC aktivované. Ten istý cyklus po prepísaní do jazyka<br />

PL/SQL vykazoval viac než 100-násobný nárast rýchlosti,<br />

to z<strong>na</strong>mená, že zníženie výkonu zapríèinilo rozhranie<br />

ODBC.<br />

Hlavnou udalos ou Oracle Open World je komerèné<br />

uvedenie novej databázy Oracle 9i. Môžete charakterizova<br />

<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie zlepšenia, ktoré prináša nová databáza<br />

v porov<strong>na</strong>ní so staršou verziou 8i a s konkurenciou?<br />

u KEN JACOBS: Oracle 9i je prvá úplná platforma pre<br />

e-business aplikácie. Databáza dosahuje väèší výkon pre<br />

viac súèasných prístupov používate¾ov. Hlavnými zlepšeniami<br />

sú XML, bitmapové indexy, možnos rozdelenia<br />

tabu¾ky <strong>na</strong> viac oddielov (partícií). Zdoko<strong>na</strong>lené a<br />

zrýchlené boli aj a<strong>na</strong>lytické funkcie, OLAP, datamining,<br />

datawarehousing. Nová databáza v maximálnej miere<br />

využíva paralelné a zre azené procesy. Na vývoji databázy<br />

Oracle pracujem už 20 rokov a pozorne sledujem<br />

zlepšenia, ktoré prichádzali postupne s novými verziami<br />

databázy Oracle. Preto môžem zodpovedne oz<strong>na</strong>èi<br />

verziu 9i ako „historickú revolúciu“.<br />

w PCR-LL: Ako vývojár považujem za výz<strong>na</strong>mný prínos<br />

možnos rozdelenia tabu¾ky, ktorá obsahuje ve¾ké<br />

množstvo údajov, <strong>na</strong> viac partícií. Táto možnos už bola<br />

aj vo verzii databázy 8.1.7. Aké zlepšenia prináša nová<br />

databáza v tejto oblasti?<br />

u KEN JACOBS: Výsledky vyh¾adávania pri takto organizovanej<br />

databáze sú k dispozícii ove¾a rýchlejšie než<br />

pri klasických tabu¾kách.<br />

w PCR-LL: Mnohé ve¾ké firmy, ktoré dodávajú nástroje<br />

<strong>na</strong> vývoj aplikácií, trochu zanedbávajú podporu vývojárov<br />

v takých malých krajinách, ako je Sloven<strong>sk</strong>o. Týka<br />

sa to lokalizácie produktov, literatúry a podobne. Z<br />

vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti so sloven<strong>sk</strong>ou poboèkou Oracle však<br />

môžem potvrdi , že vaša firma je v tomto výnimkou.<br />

Databáza 8i je do slovenèiny lokalizovaná a existujú aj<br />

kvalitné študijné materiály pre kurzy v slovenèine.<br />

u KEN JACOBS: Firma Oracle si uvedomuje potenciál<br />

vývojárov aj v malých krajinách a po<strong>sk</strong>ytuje im dostatok<br />

študijného materiálu jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> globálnej úrovni v rámci<br />

OTN (Oracle Technology Network – <strong>www</strong>.otn.oracle.com)<br />

a takisto sa stará o výuèbu, školenia a kurzy v rámci OLN<br />

(Oracle Learning Network), èi už <strong>na</strong> globálnej úrovni,<br />

alebo <strong>na</strong> úrovni poboèiek v jednotlivých krajinách.<br />

w PCR-LL: S tým môžem len súhlasi , túto podporu<br />

som <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u aj sám vy<strong>sk</strong>úšal a otestoval. Ale predsa<br />

len vidím jeden nedostatok. Na sloven<strong>sk</strong>om knižnom<br />

trhu je dostatok odbornej literatúry, ale knihy oh¾adne<br />

databázy Oracle <strong>na</strong> pultoch sloven<strong>sk</strong>ých kníhkupectiev<br />

chýbajú, èi už v anglickej verzii, o sloven<strong>sk</strong>ej verzii ani<br />

nehovoriac. Viem, dnes sa dá všetko objed<strong>na</strong> v medzinárodnom<br />

rozsahu cez internet, ale chýba mi ten pocit,<br />

zalistova si v knihe a potom si z nieko¾kých titulov<br />

vybra ten „pravý“. Ak sa nemýlim, rov<strong>na</strong>ká situácia je aj<br />

v Èe<strong>sk</strong>ej republike.<br />

I N F O W A R E<br />

u KEN JACOBS: Bohužia¾, knižný trh sa riadi vlastnými<br />

pravidlami, a ako ste uviedli, stále je tu možnos<br />

nákupu potrebnej literatúry cez internet. Aj tu <strong>na</strong> OOW<br />

vo výstavnej hale máme stánok s literatúrou a môžete<br />

si dochuti zalistova a <strong>na</strong>kúpi literatúru, o ktorú máte<br />

záujem.<br />

w PCR-LL: Už sa stalo, urobil som si zoz<strong>na</strong>m titulov,<br />

ktoré ma zaujímajú, èo sa týka nákupu, èíhala tu <strong>na</strong> mòa<br />

nástraha v podobe mechanickej èítaèky platobných<br />

kariet, a keïže nemám embossovanú kartu, <strong>na</strong>kúpim až<br />

dodatoène cez internet.<br />

Ale prejdime <strong>na</strong> inú tému. Študoval som možnosti<br />

databázy Oracle 8i pre mobilné platformy, <strong>na</strong>príklad<br />

WAP a Windows CE 3.0. Urobil som aj nieko¾ko praktických<br />

pokusov s databázou Oracle 8i Lite <strong>na</strong> vreckovom<br />

poèítaèi Compaq iPAQ 3600. Moja ïalšia otázka sa teda<br />

týka možností databázy 9i pre mobilnú platformu.<br />

u KEN JACOBS: Èo sa týka mobilnej platformy, nielen<br />

nová databáza, ale celá platforma 9i, hlavne aplikaèný<br />

server po<strong>sk</strong>ytuje široké možnosti pre mobilné zariadenia,<br />

maximálne využíva technológie wireless LAN a<br />

Bluetooth <strong>na</strong> replikácie databáz a po<strong>sk</strong>ytuje široké<br />

možnosti <strong>na</strong> prácu s údajmi <strong>na</strong> mobilnom zariadení<br />

v spolupráci so servermi – èi už v režime on line, alebo<br />

off line. Ïalšie možnosti po<strong>sk</strong>ytujú mobilné lokaèné prídavné<br />

zariadenia, <strong>na</strong>príklad moduly GPS pre <strong>na</strong>vigaèné<br />

aplikácie v inteligentných automobiloch blízkej budúcnosti.<br />

w PCR-LL: Keï spomí<strong>na</strong>te budúcnos , aké sú plány firmy<br />

Oracle do budúcnosti, èo sa <strong>na</strong> nás chystá vo vašich vývojových<br />

laboratóriách, èo bude <strong>na</strong>sledova po platforme 9i?<br />

u KEN JACOBS: Samozrejme, <strong>na</strong>ši vývojári nespia a vývoj<br />

ide dopredu. Aby sme mohli predpoveda budúcnos ,<br />

pozrime sa do histórie. Databáza Oracle 8i mala dve inkre-<br />

9/2001 PC REVUE 99

I N F O W A R E<br />

mentálne verzie. Takže podobne môžeme po verzii Oracle 9i<br />

verzia 9.0.1 oèakáva ïalšiu inkrementálnu verziu 9i.<br />

w PCR-LL: Databáza Oracle 9i je <strong>na</strong>jmladším èlenom<br />

rodiny 9i, veï len teraz bola komerène uvedená. Dá sa<br />

teda predpoklada , že <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr budú k dispozícii nové verzie<br />

s oz<strong>na</strong>èením 10i pre aplikaèný server, portál a iné<br />

nástroje a až potom pribudne nová databáza.<br />

u KEN JACOBS: Musí by vždy zaistená spolupráca<br />

medzi všetkými komponentmi platformy, teda spolupráca<br />

aplikaèného servera, databázy, Java IDE a podobne.<br />

Môžeme predpoklada , že tento vývojový cyklus bude<br />

pokraèova aj v platforme 10i.<br />

w PCR-LL: Licenèná politika firmy Oracle je ve¾mi<br />

ústretová pre vývojárov. Všetky produkty a vývojové<br />

nástroje vrátane úplnej verzie databázy sú pre èlenov<br />

Oracle Technology Network (<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ich je už vyše<br />

1700) k dispozícii zadarmo. Dajú sa stiahnu z webu,<br />

prípadne objed<strong>na</strong> zadarmo <strong>na</strong> CD. Èiže <strong>na</strong> študijné a<br />

vývojové úèely je takmer všetko zadarmo, licenèné<br />

poplatky sa platia až po zaèatí komerèného využívania<br />

vyvinutej aplikácie. Má to však jeden háèik, a tým sú<br />

študenti. Mnohí z nich chcú svoje „študent<strong>sk</strong>é aplikácie“<br />

umiestni <strong>na</strong> web. Týka sa to rôznych koníèkov,<br />

zberate¾ov, športov, študent<strong>sk</strong>ých zoz<strong>na</strong>miek a podobne.<br />

Existuje taká možnos ako v prípade Microsoft SQL<br />

Servera, kde jeho databázový engine MSDE (umelo<br />

obmedzený <strong>na</strong> 5 súèasných prístupov a max. ve¾kos<br />

databázy 10 GB) je možné za urèitých podmienok zadarmo<br />

šíri s vyvinutou aplikáciou?<br />

u KEN JACOBS: Uvedomujeme si, že študenti svoje<br />

vedomosti a praktické <strong>sk</strong>úsenosti zí<strong>sk</strong>ané <strong>na</strong> univerzitách<br />

a formou samoštúdia ne<strong>sk</strong>ôr urèite uplatnia v<br />

komerènej sfére, preto firma Oracle ve¾mi intenzívne<br />

podporuje akademický sektor. Dôkazom toho je viac ako<br />

milión downloadov nášho aplikaèného servera. V prípade<br />

aplikácií typu hobby to nie je komerèné využitie,<br />

samozrejme, študent nesmie prostredníctvom svojej<br />

webovej aplikácie zarába , <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> reklame a<br />

podobne. Microsoft má oproti nám urèitú marketingovú<br />

výhodu, že dodáva okrem operaèného systému a databázy<br />

aj množstvo iných komerèných aplikácií pre PC,<br />

<strong>na</strong>príklad kancelár<strong>sk</strong>e balíky, hry, encyklopédie a<br />

podobne. Takže dodáva aj databázový engine pre aplikácie<br />

typu hobby. Ak chcú ¾udia hraèku <strong>na</strong> hranie,<br />

Microsoft im ju dodá :-)... Naša marketingová stratégia<br />

je zameraná viac do sféry enterprise než <strong>na</strong> aplikácie<br />

typu hobby. Aj keï <strong>na</strong> druhej strane viac ako pol milió<strong>na</strong><br />

èlenov OTN v Európe, jeden a pol milió<strong>na</strong> èlenov<br />

OTN vo svete (1700 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u) svedèí o tom, že <strong>na</strong>še<br />

aplikácie sa urèite využívajú aj <strong>na</strong> takéto úèely.<br />

w PCR-LL: Mnoho vývojárov zí<strong>sk</strong>ava svoje poz<strong>na</strong>tky z<br />

multimediálnych výuèbových CD formou samoštúdia.<br />

Mám dobré <strong>sk</strong>úsenosti s vašimi výuèbovými CD zo série<br />

NETG pre databázu 8i a Web DB. Sú už k dispozícii výuèbové<br />

multimediálne CD pre novú databázu 9i?<br />

u KEN JACOBS: Èo sa týka CD, priznám sa, že neviem,<br />

ale je tu možnos on line štúdia v rámci Oracle Learning<br />

Network.<br />

PCR-LL: Ïakujem za rozhovor a želám ve¾a úspechov.<br />

n<br />

100 PC REVUE 9/2001<br />

MS Exchange 2000 Enterprise<br />

a Conferencing Server<br />

n Platforma pre spoluprácu a výmenu informácií<br />

Microsoft Exchange server 2000 je generaène a architektonicky<br />

úplne nová verzia systému <strong>na</strong> výmenu informácií<br />

a spoluprácu od spoloènosti Microsoft. Rodi<strong>na</strong> produktov<br />

Exchange je k¾úèovou platformou, ktorou Microsoft oslovuje<br />

zákazníkov s rôznymi potrebami poèítaèovej komunikácie.<br />

Pokrýva širokú škálu potrieb používate¾ov: od<br />

základnej emailovej komunikácie cez rôzne formy dátovej<br />

on line komunikácie až po audio- a videokonferencie.<br />

Od svojho predchodcu Exchange 5.5 sa odlišuje hlavne<br />

úzkou integráciou s operaèným systémom Windows<br />

2000 server (ktorý zároveò aj pri inštalácii vyžaduje) a<br />

vo využití vlastností adresárovej služby Windows 2000<br />

Active Directory, ktorá slúži ako jednotná databáza pre<br />

<strong>na</strong>stavenia používate¾ov, <strong>sk</strong>upín, bezpeènostných práv,<br />

sie ových zdrojov a pod. Odpadá tak nutnos spravovania<br />

dvoch paralelných databáz obsahujúcich informácie o<br />

používate¾<strong>sk</strong>ých kontách – Exchange Directory (obsahujúca<br />

informácie o používate¾<strong>sk</strong>ých schránkach) a SAM<br />

databáza <strong>na</strong> doménovom kontroléri pre príslušnú NT<br />

doménu (obsahujúca informácie o bezpeènostných právach),<br />

èím zároveò dochádza aj k znižovaniu nákladov<br />

<strong>na</strong> vlastníctvo a správu sie ovej infraštruktúry. Ïalšie<br />

zvýšenie už aj v minulosti vysokej spo¾ahlivosti a<br />

dostupnosti prináša využitie možnosti clusteringu, ktorý<br />

je v tejto verzii možné použi ako Active/Active (vo verzii<br />

5.5 možné len ako Active/Passive). Pri inštalácii <strong>na</strong><br />

Windows 2000 Advanced server je tento clustering dvojuzlový<br />

a pri inštalácii <strong>na</strong> Windows 2000 Datacenter server<br />

až štvoruzlový. Distribuovaná architektúra umožòuje<br />

rozdelenie služieb <strong>na</strong> viacero serverov, èím sa zvyšuje<br />

dostupnos a škálovate¾nos . Front end/Back end architektúru<br />

s použitím clusteringu a network load balancingu,<br />

kde prvá vrstva tzv. protokolových serverov (Front<br />

end) má <strong>na</strong> starosti rovnomerné rozdelenie používate¾<strong>sk</strong>ých<br />

požiadaviek <strong>na</strong> vrstvu tzv. databázových serverov<br />

(Back end), kde sú fyzicky uložené databázy poštových<br />

schránok, verejných zložiek a pod., je vhodné použi<br />

hlavne pri ve¾kých hostovaných riešeniach. Už Exchange<br />

5.5 po<strong>sk</strong>ytoval neobmedzenú ve¾kos databázy a Exchange<br />

2000 ïalej zdoko<strong>na</strong>¾uje túto architektúru tým, že<br />

umožòuje administrátorom rozdeli jednu logickú databázu<br />

<strong>na</strong> viacero fyzických databáz, èím sa znižuje doba<br />

potrebná <strong>na</strong> obnovu dát a zároveò zvyšuje spo¾ahlivos .<br />

Smerovanie správ (routing) je založené <strong>na</strong> protokole<br />

SMTP s pokroèilým algoritmom proti poruchám pri prenose<br />

správ medzi servermi, doruèenie správ je takto<br />

zabezpeèené aj v prípade, že dôjde pri prenose k viacerých<br />

chybám siete alebo poèítaèov. Exchange 2000 podstatne<br />

zvyšuje výkonnos internetovej elektronickej<br />

pošty tým, že umožòuje, aby klienti elektronickej pošty<br />

ukladali a <strong>na</strong>èítavali obsah správ vo formáte MIME priamo<br />

zo servera s možnos ou konverzie formátu <strong>na</strong><br />

požiadanie. Zachováva sa tak zároveò kompatibilita so<br />

staršími klientmi MAPI messagingu. Administrácia Exchange<br />

2000 bola zjednodušená pomocou integrácie so<br />

známym rozhraním pre správu Windows 2000 servera –<br />

Microsoft Ma<strong>na</strong>gement Console (MMC). Administrátori<br />

majú možnos spravova všetky Microsoft servery z jedinej<br />

konzoly vrátane samotných Windows 2000 (správa<br />

lokálnych aj vzdialených serverov) a zároveò spravova<br />

bezpeènostné práva aj pre výmenu informácií a spoluprácu.<br />

Na zaistenie bezpeènosti prístupu k prostriedkom<br />

Exchange servera sa využívajú <strong>na</strong>tívne de<strong>sk</strong>riptory<br />

(zoz<strong>na</strong>my riadenia bezpeènostných práv) Windows 2000,<br />

takže administrátori môžu vytvára a spravova <strong>sk</strong>upiny<br />

používate¾ov a ich oprávnenia len raz pre všetky sie ové<br />

scenáre a scenáre <strong>na</strong> výmenu správ a spoluprácu.<br />

Exchange 2000 ïalej po<strong>sk</strong>ytuje širokú škálu aktív spolupráce<br />

vrátane <strong>sk</strong>upinového plánovania, <strong>sk</strong>upinových<br />

zoz<strong>na</strong>mov kontaktov a úloh, smerovanie dokumentov a<br />

di<strong>sk</strong>usné <strong>sk</strong>upiny. Tieto aktivity sú <strong>na</strong>vrhnuté tak, aby<br />

pracovníkom pomáhali vo zvyšovaní produktivity spolupráce.<br />

Exchange 2000 podstatne rozširuje sie ovú infraštruktúru<br />

pre spoluprácu a obchodné aplikácie prostredníctvom<br />

použitia nového dátového úloži<strong>sk</strong>a s názvom<br />

Web Store. Toto úloži<strong>sk</strong>o po<strong>sk</strong>ytuje správu všetkých<br />

informácií zdie¾aných prostredníctvom e-mailu, dokumentov<br />

a aplikáciami <strong>na</strong> jedinom mieste. Integruje obsah<br />

webových stránok, bohatý <strong>sk</strong>lad dokumentov, služby<br />

<strong>na</strong> výmenu informácií a spoluprácu, aplikácie a služby<br />

<strong>na</strong> smerovanie toku dokumentov – workflow. Na budovanie<br />

klient<strong>sk</strong>ych workflow aplikácií je k dispozícii<br />

Workflow Designer, ktorý umožòuje grafickým spôsobom<br />

definova toky správ a tzv. udalostné správanie.<br />

Informácie uložené vo Web Store môžu by sprístupnené<br />

pomocou rôzneho klient<strong>sk</strong>eho softvéru vrátane aplikácie<br />

Microsoft Outlook, klienta elektronickej pošty s podporou<br />

internetového messagingu a štandardov pre di<strong>sk</strong>usné<br />

<strong>sk</strong>upiny (<strong>na</strong>pr. SMTP, NNTP, POP a IMAP), prehliadaèa<br />

Internet Explorer aj Windows Explorer, 32-bitových<br />

Windows aplikácií, Microsoft Frontpage 2000 a aj príkazového<br />

riadka MS-DOS. Používatelia Microsoft Office 2000<br />

a XP môžu uklada a <strong>na</strong>èítava dokumenty Office do<br />

alebo z Web Store pomocou štandardných dialógových<br />

okien Súbor: Uloži ako... a Súbor: Otvori . Táto funkcia<br />

po<strong>sk</strong>ytuje konzistentný model a súpravu nástrojov <strong>na</strong><br />

spoloènú správu elektronickej pošty a dokumentov. Zabudované<br />

fulltextové preh¾adávanie obsahu Web Store<br />

umožòuje ve¾mi rýchle a presné vyh¾adávanie rôznych<br />

typov informácií, ako sú emailové správy, prílohy e-mailov,<br />

obsah WWW a dokumenty, a to pomocou známych<br />

vyh¾adávacích nástrojov, <strong>na</strong>príklad tých, ktoré sú v aplikácii<br />

Outlook. Všetky dáta uložené vo Web Store môžu<br />

by sprístupnené pomocou internetového prehliadaèa<br />

použitím jednoduchého zadania URL adresy, èo u¾ahèuje<br />

prístup k informáciám a umožòuje s využitím technoló-

gií IIS a ASP vývoj webových aplikácií<br />

obsahujúcich webové formuláre, obchodnú<br />

logiku alebo služby pre workflow.<br />

Webový DAV (Distributed Authoring and<br />

Versioning – rozšírenie protokolu HTTP o<br />

možnos distribuovanej tvorby a správy<br />

verzií dokumentov) umožòuje, aby si<br />

klient<strong>sk</strong>y a serverový softvér mohol<br />

vymie<strong>na</strong> cez internet èi intranet dokumenty,<br />

a po<strong>sk</strong>ytuje všeobecný model<br />

ukladania vlastností položiek vo Web<br />

Store. Vývojári ïalej môžu využi úplnú<br />

podporu OLE DB 2.5 a ActiveX Data<br />

Object (ADO) <strong>na</strong> tvorbu aplikácií využívajúcich<br />

služby produktov Exchange server,<br />

SQL server a ïalších z radu Microsoft<br />

BackOffice. Na tzv. rýchly vývoj<br />

aplikácií (RAD) a vývoj aplikácií typu workflow<br />

Exchange server 2000 po<strong>sk</strong>ytuje<br />

súbor objektov Collaborative Data Object<br />

(CDO), ktoré po<strong>sk</strong>ytujú podporu kalendárových<br />

funkcií a funkcií <strong>na</strong> správu kontaktov<br />

a e-mailov v rozhraniach <strong>na</strong> programovanie<br />

vo vývojových prostriedkoch<br />

Visual C++, Visual Basic, Visual Basic<br />

Script, Java a Java Script. Exchange 2000<br />

ïalej slúži ako základ pre nové spôsoby spolupráce<br />

a komunikácie prostredníctvom<br />

výmeny dát v reálnom èase, audio- a videokonferencií<br />

a okamžitej výmeny informácií<br />

(Instant messaging) a umožòuje prístup<br />

k elektronickej pošte a ïalšiemu obsahu<br />

Web Store z ¾ubovo¾ného zariadenia.<br />

Medzi nové a zlepšené funkcie tohto<br />

servera patria Outlook Web Access, podpora<br />

okamžitej výmeny informácií (Instant<br />

messaging) z využitím Instant Messenger<br />

klienta, unifikovaná výme<strong>na</strong> informácií<br />

(Unified messaging) a chat služby.<br />

Outlook Web Access bol oproti predchádzajúcej<br />

verzii z<strong>na</strong>ène zlepšený z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

výkonnosti, škálovate¾nosti a jednoduchosti<br />

používania a predstavuje robustného<br />

webového klienta <strong>na</strong> vzdialený prístup<br />

k Exchange serveru z internetu s<br />

výzorom a s ve¾kou èas ou funkcio<strong>na</strong>lity<br />

klienta Outlook. Na zobrazovanie v okne<br />

webového prehliadaèa sa už nepoužíva<br />

technológia ASP, ale všetok obsah je ren-<br />

derovaný pomocou XML, èo zároveò<br />

umožòuje zobrazi len jednotlivé rámce<br />

tohto klienta [použitie <strong>na</strong>pr. v intranetovej<br />

aplikácii <strong>na</strong> zobrazenie tímového<br />

kalendára vo webovej stránke bez nutnosti<br />

zobrazenia aj boènej lišty s podadresármi<br />

(inbox, calendar a pod.)]. Medzi nové<br />

vlastnosti Exchange 2000 servera patrí aj<br />

podpora okamžitej výmeny informácií<br />

(Instant messaging) pomocou Instant<br />

messenger klienta so zobrazením prítomnosti<br />

používate¾a, s možnos ou zobrazenia<br />

rôznych stavov, <strong>na</strong>pr. som zaneprázdnený,<br />

som <strong>na</strong> obede, telefonujem a pod.<br />

Takáto forma výmeny informácií je ve¾mi<br />

dobre použite¾ná v tímovej spolupráci, kde<br />

je potrebné ma neustále informáciu o<br />

dostupnosti kolegov a ma možnos ich<br />

okamžite kontaktova . Novinkou v Instant<br />

messagingu, ktorú prináša Windows XP, je<br />

nový klient s názvom Windows Messenger.<br />

Ten integruje funkcio<strong>na</strong>litu klienta <strong>na</strong><br />

okamžitú výmenu informácií s využitím<br />

konta <strong>na</strong> Exchange serveri a zároveò aj<br />

Passport konta, dátové, hlasové a videokonferencie,<br />

IP telefóniu, zdie¾anie súborov<br />

a vzdialenú správu poèítaèa.<br />

MS Exchange 2000 obsahuje množstvo<br />

funkcií pre unifikovanú výmenu informácií<br />

(Unified Messaging), ako <strong>na</strong>príklad<br />

podporu štandardu Voice Profile for<br />

Interner Mail (VPIM) a vstavaných „hlasových“<br />

formulárov umožòujúcich prístup<br />

k elektronickej pošte a obsahu Web<br />

Store z akéhoko¾vek bezdrôtového alebo<br />

linkového zariadenia s možnos ou kombinácie<br />

elektronickej pošty s hlasovou<br />

poštou. Tieto funkcie zároveò slúžia ako<br />

základ pre implementáciu technológií<br />

konverzie elektronickej pošty <strong>na</strong> hovorené<br />

slovo a <strong>na</strong>opak. Služby pre chat v<br />

tejto verzii Exchange servera môžu<br />

obslúži až 20 000 používate¾ov <strong>na</strong> jednom<br />

serveri (maximálne však 10 000<br />

používate¾ov v jednom chat kanáli) a sú<br />

integrované s Windows 2000 Active Directory,<br />

èo umožòuje konfiguráciu kanálov,<br />

prístupových práv a sie ových<br />

<strong>na</strong>stavení z jedného miesta.<br />

I N F O W A R E<br />

9/2001 PC REVUE 101

I N F O W A R E<br />

Výz<strong>na</strong>mným rozšírením funkèností MS<br />

Exchange 2000 oproti jeho predchádzajúcim<br />

verziám je MS Exchange Conferencing<br />

Server 2000. Tento server umožòuje používate¾om<br />

popri emailovej komunikácii a<br />

ostatných komunikaèných možnostiach<br />

(instant messaging, chat, workflow kolaboratívne<br />

aplikácie) komunikova v realtime<br />

móde s integrovaným zdie¾aním<br />

dátových, audio- a videokanálov. Základnou<br />

formou konferenènej komunikácie je<br />

dátová komunikácia. Tento typ konferencií<br />

je založený <strong>na</strong> štyroch k¾úèových segmentoch<br />

dátovej komunikácie – zdie¾aní<br />

aplikácií, chat di<strong>sk</strong>usii, „whiteboard“ prezentácii,<br />

súborových prenosoch. Multipoint<br />

(v tomto výz<strong>na</strong>me je to multipoužívate¾<strong>sk</strong>á)<br />

dátová konferencia prostredníctvom<br />

MS Exchange Conferencing Server<br />

umožòuje úèastníkom konferencie<br />

zdie¾a aplikácie poèas konferencie v realtime<br />

móde. Typickým príkladom je využitie<br />

PowerPoint prezentácií, ktoré sú<br />

takto dostupné pre všetkých úèastníkov<br />

konferencie súèasne. Používanú aplikáciu<br />

pritom nemusia ma úèastníci konferencie<br />

<strong>na</strong>inštalovanú, samozrejme, okrem organizátora<br />

konferencie. Chat konferenèná di<strong>sk</strong>usia<br />

je textová di<strong>sk</strong>usia, kde je možné, aby<br />

spolu komunikovalo aj nieko¾ko tisíc úèastníkov<br />

súèasne, prièom používatelia majú<br />

možnos vytvára privátne subdi<strong>sk</strong>usné<br />

<strong>sk</strong>upiny. Funkcia whiteboard umožòuje<br />

úèastníkom dátovej konferencie zdie¾a spoloènú<br />

„tabu¾u“ v multieditaènom režime.<br />

102 PC REVUE 9/2001<br />

Táto aplikácia umožòuje kresli organizaèné<br />

diagramy, používa viacero grafických<br />

objektov a techník <strong>na</strong> doplnenie di<strong>sk</strong>usie.<br />

Súborové prenosy sú integrované do dátovych<br />

konferencií prostredníctvom základného<br />

menu a umožòujú výmenu súborov<br />

poèas trvania konferencie.<br />

Vyššou formou real-time komunikácie<br />

sú audio- a videokonferencie. MS Exchange<br />

2000 Conferencing Server ponúka<br />

úplnú podporu aj pre túto formu<br />

komunikácie. Základom pre audio- a<br />

videokonferencie je podpora štandardov<br />

TAPI 3.0, H.323 a T.120. Podpora TAPI<br />

3.0 umožòuje využíva nové služby operaèného<br />

systému – Quality of Service <strong>na</strong><br />

zabezpeèenie požadovanej kvality (obrazovej<br />

a zvukovej) poèas celej komunikácie<br />

a IP multicasting. Využitie protokolu<br />

H.323 umožòuje pripája do konferencie<br />

aj používate¾ov, ktorí nepoužívajú <strong>na</strong>tívneho<br />

Exchange 2000 klienta, èiže <strong>na</strong>pr.<br />

používatelia NetMeeting, Lotus Notes a<br />

pod. majú možnos plnohodnotne sa<br />

zúèastòova <strong>na</strong> konferenciách. Conference<br />

Ma<strong>na</strong>gement Service je služba,<br />

ktorú MS Exchange Conferencing Server<br />

používa <strong>na</strong> zabezpeèenie administrátor<strong>sk</strong>ých<br />

funkcií a funkcií èasového/zdrojového<br />

ma<strong>na</strong>žmentu. Pre používate¾ov<br />

Outlooku od verzie 97 (podporovaný je aj<br />

Schedule+ a OWA) táto služba prináša<br />

komfortnú integráciu konferenèných a<br />

kalendárových služieb.<br />

Administrátor MS Exchange Conferencing<br />

Servera má k dispozícii MMC konzolu<br />

pre všetky administrátor<strong>sk</strong>é èinnosti.<br />

Pre optimálnu výkonnos servera môže<br />

administrátor <strong>na</strong>stavova maximálny<br />

poèet simultánnych pripojení a kontrolovane<br />

riadi sie ovú zá až pridelenú <strong>na</strong><br />

tento typ komunikácie. Unikátnou funkciou<br />

je autokonfigurácia topológie pripojenia<br />

simultánnych konferencií. Pomocou<br />

tejto funkcie MS Exchange Conferencing<br />

Server 2000 sa automaticky prispôsobuje<br />

zá aži poèas prebiehajúcich konferencií a<br />

topológii komunikaènej cesty pripojených<br />

používate¾ov. Integrácia s Active Directory<br />

umožòuje administrátorom <strong>na</strong>stavova<br />

práva a zdroje pre jednotlivé konferenèné<br />

„priestory“. Integrácia s bezpeènostnými<br />

mechanizmami MS Windows 2000 vrátane<br />

používania verejných certifikátov umožòuje<br />

administrátorom ve¾mi jemne pride¾ova<br />

práva pre oblas úèasti <strong>na</strong> konferenciách,<br />

práva <strong>na</strong> moderovanie konferencií, práva <strong>na</strong><br />

využívanie konferenèných zdrojov. Conferencing<br />

Server podporuje mechanizmy pre<br />

failover a load balancing, èím sa zabezpeèuje<br />

vysoká dostupnos celého systému.<br />

Pre priblíženie si možností MS Exchange<br />

Conferencing Servera 2000 uvedieme<br />

modelový príklad, ako by mohla vyzera<br />

príprava a priebeh videokonferencie. V tomto<br />

modelovom príklade predpokladám<br />

jednotné prostredie MS Windows 2000 s<br />

Active Directory a MS Outlook min. verzie<br />

2000. Ako sme už spomí<strong>na</strong>li, MS Exchange<br />

Conferencing Server 2000 podporuje aj<br />

zmiešané prostredie, v prípade klientov je<br />

nevyhnutnou podmienkou len podpora<br />

protokolu H.323, ale v takýchto prípadoch<br />

viaceré funkcie Conferencing servera<br />

nemôžu by využité. Zvláš sa to týka<br />

kalendárových funkcií v oblasti prípravy<br />

konferencie. V <strong>na</strong>šom príklade pracovník<br />

inštitúcie pripravuje videokonferenciu o<br />

príprave plánu <strong>na</strong> ïalšie obdobie. Oèakáva<br />

úèas troch zodpovedných riadite¾ov,<br />

prièom je povolené zúèastni sa aj iným<br />

pracovníkom z vyšších stupòov riadenia.<br />

Pomocou funkcie MS Outlook 2000 <strong>na</strong> plánovanie<br />

mítingov overí <strong>na</strong>jvhodnejší termín<br />

pre všetkých a pošle im pozvánku <strong>na</strong><br />

úèas . Táto èinnos mu zaberie nieko¾ko<br />

minút. V priebehu dòa dostane od všetkých<br />

potvrdenie úèasti rovno zápisom do svojho<br />

kalendára. Zároveò je potvrdená rezervácia<br />

virtuálnej konferenènej miestnosti s právami<br />

<strong>na</strong> vstup presne pod¾a jeho potrieb.<br />

V èase zaèatia konferencie kalendárová<br />

funkcia MS Outlook všetkým zúèastneným<br />

pripomenie potrebu úèasti. Jednoduchým<br />

kliknutím <strong>na</strong> hyperlink v oz<strong>na</strong>me sa úèastníci<br />

zaregistrujú do konferencie a zaènú<br />

komunikova . Kvalita obrazovej a zvukovej<br />

komunikácie je v prvom rade závislá od<br />

výkonu poèítaèa úèastníka konferencie a<br />

každý si ju môže prispôsobi svojim možnostiam.<br />

Poèas konferencie sa k nej pripájajú<br />

aj ïalší opravnení používatelia. Poèas<br />

konferencie je zdie¾aná aplikácia MS<br />

PowerPoint a už spomí<strong>na</strong>ný whiteboard. V<br />

prípade potreby môžu jednotliví úèastníci<br />

konferencie <strong>na</strong>dviaza privátnu chat di<strong>sk</strong>usiu<br />

tak, aby ju ostatní úèastníci di<strong>sk</strong>usie<br />

nevideli. Príprava takejto konferencie zabrala<br />

len nieko¾ko minút, priebeh bol s plnou<br />

podporou video- a audioslužieb, prièom<br />

úèastníci neopustili svoje pracovi<strong>sk</strong>á. Tento<br />

príklad je dos zjednodušený, dal by sa doplni<br />

o pripájanie úèastníkov s inými klient<strong>sk</strong>ymi<br />

SW, kombinova s funkciami Instant<br />

messagingu, ale aj tak ukazuje výz<strong>na</strong>m<br />

technológií video- a audiokonferencií<br />

v oblasti úspory nákladov <strong>na</strong> organizáciu<br />

a priebeh porád, konferencií a podobne.<br />

Gabriel Fedorko

Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 9. èas<br />

Vítam vás pri deviatej èasti seriálu o sloven<strong>sk</strong>ých WWW<br />

<strong>stránkach</strong>. Skonèil sa èas dovoleniek a prázdnin. Je to<br />

smutné, ale <strong>na</strong> druhej strane sa poèas septembra a októbra<br />

toho <strong>na</strong> internete obyèajne zomelie <strong>na</strong>jviac. Neviem<br />

ako vy, ale ja mám pocit, že <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete sa<br />

„znetworkúva“: vytvárajú sa ve¾ké networky a spoloènosti<br />

súperia v tom, aby zí<strong>sk</strong>ali <strong>na</strong>júspešnejšie stránky práve<br />

do svojho networku. Neviem, èi je to práve <strong>na</strong>jš astnejší<br />

krok, jedno je však isté – o zábavu budeme ma postarané.<br />

Je ve¾mi ažké predpoveda , kadia¾ sa vývoj bude<br />

ubera . Ani ja si to netrúfam odhadnú <strong>na</strong>priek dlhým di<strong>sk</strong>usiám<br />

so známymi z odboru (zdravím Mateja<br />

Babin<strong>sk</strong>ého:-). Naisto však viem, že kvalitných stránok je<br />

dos , a preto aj <strong>na</strong>ïalej budem vïaèný za vaše podnety.<br />

Stále platí moja adresa mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>. Príjemné<br />

èítanie.<br />

WWW.C64.SK<br />

To boli èasy, keï <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich stoloch sídlili tie hra<strong>na</strong>té škatule<br />

s pár bajtmi pamäte, jednoduchými farbami a pi<strong>sk</strong>¾avými<br />

zvukmi. Na tú dobu to boli geniálne zariadenia, dnes<br />

sa <strong>na</strong> ne pozeráme s urèitou nostalgiou a mnohí ich<br />

považujú za to <strong>na</strong>jlepšie, èo kedy <strong>na</strong> trhu s elektronikou<br />

bolo. Reè je o malých poèítaèoch, predchodcoch klasického<br />

PC. A takým bol aj dnes už legendárny Commodore<br />

64. A práve jemu je venovaná <strong>na</strong>sledujúca stránka. V pútavom<br />

a pomerne decentnom dizajne nájdete <strong>na</strong>ozaj kvalitný<br />

a zaujímavý obsah. K dizajnu niet èo doda , farby sú<br />

zvolené vhodne, výborne sa spolu hodia, azda len logo<br />

tvoria príliš výrazné farby. A malú pripomienku by som<br />

mal aj k ve¾kosti fontu <strong>na</strong> hlavnej stránke, èo sa týka <strong>na</strong>dpisov<br />

a dátumov – zdal sa mi prive¾ký. Obsahovo niet èo<br />

vytýka , èlánky rozoberajú tematiku C64, ale venujú sa aj<br />

komunite, stretnutiam, softvéru. Urèitú medzinárodnos<br />

projektu dodáva aj fakt, že je celý po anglicky. Èo sa týka<br />

systému, použila sa osvedèená kombinácia PHP 4.0 +<br />

MySQl, teda dobrá vo¾ba. S rýchlos ou server nemal<br />

žiadne problémy, a tak sa stránky zobrazovali takmer<br />

okamžite. Vcelku môžem server hodnoti ve¾mi kladne,<br />

a ak aj vy patríte medzi „veteránov“, urèite sa vám vybavia<br />

mnohé spomienky <strong>na</strong> „zlatú éru“.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

Flash, fenomén internetovej grafiky, spája v sebe vektorovú<br />

grafiku a malé požiadavky <strong>na</strong> prenosovú rýchlos . Tieto<br />

dva fakty majú <strong>na</strong> svedomí to, že je medzi tvorcami WWW<br />

stránok èoraz ob¾úbenejší. A práve Flashu sa venuje server<br />

<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.flashland.<strong>sk</strong>. Po<strong>sk</strong>ytuje kompletné informácie<br />

pre profesionálov, ako aj pre úplných zaèiatoèníkov<br />

alebo záujemcov o <strong>na</strong>uèenie sa práce s Flashom. Nájdete<br />

tu èlánky, ktoré vám priblížia, èo vlastne Flash je, ïalej je<br />

tu dostatok materiálu a sprievodca <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie základných<br />

z<strong>na</strong>lostí o práci v òom. Skúsenejší používatelia si urèite<br />

radi pozrú nejaké di<strong>sk</strong>usie o problematike práce s Flashom.<br />

Pri èerpaní inšpirácie vám pomôže <strong>na</strong>príklad sú až<br />

o TOP FLASH stránku, ako aj dostatok rôznych príkladov.<br />

Èo sa týka dizajnu stránok, niet ve¾mi èo vytýka , farby sú<br />

zvolené vhodne, len mi trochu prekážalo vyhotovenie<br />

loga, kde bola použitá ako základná farba <strong>na</strong> môj vkus<br />

príliš sladká modrá. Na rozdiel od dizajnu nemôžem enginu<br />

stránok niè vyèíta , tie totiž <strong>na</strong>biehajú ve¾mi rýchlo<br />

kedyko¾vek poèas dòa a aj <strong>na</strong> obyèajnej vytáèanej linke.<br />

Pokia¾ ide o systém, opä je to staré známe PHP (asi sa<br />

vám to zdá podozrivé, ale nerobím to <strong>na</strong>schvál). Môj celkový<br />

dojem zo stránok je kladný, dizajn má síce pár múch,<br />

ale to je len subjektívny názor a z obsahovej stránky je <strong>na</strong><br />

tom server ve¾mi dobre a po<strong>sk</strong>ytne vám dostatok informácií<br />

o Flashi, neh¾adiac <strong>na</strong> to, èi ste profesionál alebo len<br />

zaèiatoèník.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

WWW.PLNEHRY.SK<br />

Ceny poèítaèových hier v predajniach sú dnes nehorázne<br />

vysoké. Preto mnohí, ktorí neholdujú poèítaèovému pirátstvu,<br />

radšej ostávajú pri demách alebo rôznych hrách,<br />

ktoré sú zadarmo. Kde však takéto hry h¾ada ? Na internete<br />

je ich ve¾a, ale nájs stránku, ktorá by ich<br />

zhromažïovala a ešte aj objektívne hodnotila, to je už<br />

ažšie. A práve preto ma potešila stránka <strong>www</strong>.plne<br />

hry.<strong>sk</strong>. Nájdete <strong>na</strong> nej mnoho úplných hier, ktoré si<br />

môžete stiahnu a hra ich zadarmo. Takisto tu nechýba<br />

download <strong>na</strong>jnovších demoverzií hier, ako aj rôznych šetrièov<br />

obrazoviek a videí k hrám a svoje miesto si <strong>na</strong>šla aj<br />

galéria obrázkov. Ku každej tejto položke máte struèný<br />

opis, screenshot a link <strong>na</strong> s ahovanie. Èo sa týka dizajnu,<br />

vïaka zvoleným farbám pôsobí stránka dos undergroundovo.<br />

Logo je síce trošku zubaté, ale jednoz<strong>na</strong>ène ve¾mi<br />

I N T E R N E T<br />

originálne, a preto ho hodnotím kladne. Rozmiestnenie<br />

stránky je ve¾mi preh¾adné a aj tento fakt pridáva <strong>na</strong><br />

mojom hodnotení. Rýchlos nebudem ani spomí<strong>na</strong> , tomuto<br />

sa vraví okamžité <strong>na</strong>èítanie stránok. Urèite to bude<br />

aj vïaka rýchlemu pripojeniu servera do internetu, ale aj<br />

vïaka optimalizovanému kódu stránok, ktoré bežia <strong>na</strong><br />

platforme Windows, a teda cez ASP. Èo doda ? Ak<br />

h¾adáte úplné verzie hier, nejaké nové demo èi šetriè obrazovky,<br />

zavítajte <strong>na</strong> adresu <strong>www</strong>.plnehry.<strong>sk</strong>.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

WWW.ONLINEHRY.SK<br />

S rozmachom internetu prišiel aj boom rôznych zábavných<br />

serverov. Ešte pred tromi rokmi by hry hrané on line<br />

boli okrem pár výnimiek takmer nemyslite¾né a dnes ich je<br />

všade ve¾a. Zmenil sa aj ich vzh¾ad. Kým v minulosti (chce<br />

sa mi poveda „v minulom tisícroèí“) to boli jednoduché<br />

<strong>sk</strong>ripty s hra<strong>na</strong>tou grafikou, dnes všade vládne vektorový<br />

Flash. A práve o on line hrách je server sídliaci <strong>na</strong> adrese<br />

<strong>www</strong>.onlinehry.<strong>sk</strong>. Ten si dal za úlohu prináša svojim<br />

návštevníkom množstvo on line hier, samozrejme, s možnos<br />

ou ich okamžitého spustenia. Všetky hry sú pod¾a<br />

typu rozdelené do siedmich kategórií. Keby ste si nevedeli<br />

vybra , môžete sa rozhodnú aj pre vo¾bu náhodnej hry,<br />

keï za vás vyberá server. Stránky sú ve¾mi úzko prepojené<br />

s predchádzajúcim recenzovaným serverom (<strong>www</strong>.plnehry.<strong>sk</strong>),<br />

a tak tu nájdete aj položku <strong>na</strong> download hier. Èo<br />

sa týka jednotlivých on line hier, pri každej nájdete krátky<br />

opis, platformu (Flash, Java) a percentuálne hodnotenie.<br />

Èo sa týka dizajnu, pripadal mi server až príliš farebný.<br />

Takisto sa mi ve¾mi nepozdával farebný prechod v logu<br />

a ve¾a rôznych farieb použitých pri <strong>na</strong>dpisoch èlánkov<br />

a sekcií, nehovoriac už o použitom sivom podklade<br />

a žltom písme <strong>na</strong> òom. Èo sa týka systému, ten je zhodný<br />

s predošlou recenzovanou stránkou, t. j. Windows + ASP,<br />

a aj rýchlos <strong>na</strong>èítania stránok je zhodná – teda okamžité<br />

zobrazovanie aj <strong>na</strong> 56 kb/s modemoch a klasickej vytáèanej<br />

linke.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

Martin Turoò<br />

9/2001 PC REVUE 103

I N T E R N E T<br />

Už je to tak, vý<strong>sk</strong>umníci dali hlavy dokopy a <strong>na</strong> svete, pardon,<br />

vo vesmíre je odvážny projekt „vesmírneho“ internetu.<br />

Úlohou tohto projektu je vybudova komunikaènú<br />

infraštruktúru s dostatoènou prenosovou kapacitou,<br />

umožòujúcu prenos informácií „zatia¾“ v rámci Slneènej<br />

sústavy.<br />

<strong>www</strong>.classic-car-hire.co.uk<br />

Technika je neustály pokrok, niektoré „starinky“ sa však<br />

oplatí pripomenú . Ak máte radi autá, <strong>na</strong> tejto adrese nájdete<br />

vydarenú expozíciu veteránov. Okrem obrázkov<br />

nechýbajú ani základné technické parametre, a tak môže<br />

by stránka nielen zdrojom zábavy, ale aj pouèenia.<br />

<strong>www</strong>.floatinghomes.com/index.html<br />

¼udia v histórii i v súèasnosti bývali a bývajú všelijako.<br />

Jedni si stavajú honosné paláce, iní sa musia uspokoji<br />

s dierou v <strong>sk</strong>ale, väèši<strong>na</strong> obyvate¾ov civilizovaného sveta<br />

však sídli v byte v bytovke (akoko¾vek honosne sa tomu<br />

niekedy hovorí, podstata ostáva), ïalších lákajú netradièné<br />

miesta. Ak patríte do poslednej menovanej <strong>sk</strong>upiny,<br />

táto stránka vás možno inšpiruje.<br />

104 PC REVUE 9/2001<br />

Na potulkách svetom WWW<br />

http://deepspace.jpl.<strong>na</strong>sa.gov/dsn <strong>www</strong>.kur<strong>sk</strong>141.org<br />

<strong>www</strong>.<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lgeographic.com/pearlharbor<br />

V septembri by mal by z mor<strong>sk</strong>ého d<strong>na</strong> vyzdvihnutý vrak<br />

ru<strong>sk</strong>ej superponorky. Doò sa bude môc pozrie iba málokto,<br />

ale <strong>na</strong> stránky venované operácii vyzdvihnutia „<strong>sk</strong>vostu“<br />

ru<strong>sk</strong>ého námorníctva zo d<strong>na</strong> Barentsovho mora sa<br />

môže pozrie každý, staèí ma prístup k internetu a by<br />

zvedavý. Ako lákadlo <strong>na</strong> návštevu isto poslúži, ak spomenieme,<br />

že <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> je aj množstvo informácií o samotnom<br />

plavidle.<br />

<strong>www</strong>.yasemindalkilic.com<br />

Ak máte radi extrémne športy alebo prírodu, v oboch prípadoch<br />

vám táto stránka má èo ponúknu . Patrí totiž<br />

držite¾ke svetového rekordu v håbkovom potápaní a pri<br />

tejto èinnosti sa dá zhromaždi pomerne bohatý archív<br />

unikátnych záberov z podmor<strong>sk</strong>ého sveta.<br />

<strong>www</strong>.style.com<br />

Móda sa stala neoddelite¾nou súèas ou nášho každodenného<br />

života. Ak vám nestaèí klasická inšpirácia, sprostredkovaná<br />

èasopismi èi televíznou obrazovkou, <strong>sk</strong>úste sa<br />

pozrie <strong>na</strong> internet. Na tejto stránke nájde inšpiráciu nielen<br />

nežnejšia polovica ¾udstva.<br />

V súèasnosti sa uvádza aj v <strong>na</strong>šich kinách americký<br />

ve¾kofilm venovaný udalosti, ktorá definitívne „vtiahla“<br />

Ameriku do druhej svetovej vojny. O kvalite filmu radšej<br />

pomlème, americká kinematografia je v oblasti „zlepšovania“<br />

<strong>sk</strong>utoènosti rov<strong>na</strong>ká ako svojho èasu nám blízka<br />

ru<strong>sk</strong>á. Film nás však inšpiroval k h¾adaniu <strong>na</strong> webe. Našli<br />

sme dos zdrojov, ale toto je <strong>sk</strong>utoèná perla, a to aj z technickej<br />

stránky.<br />

<strong>www</strong>.bungee.cz<br />

Ïalší server, <strong>na</strong> ktorý vás pozveme, je venovaný inej ve¾mi<br />

módnej adre<strong>na</strong>línovej záležitosti. Bungee jumping je dnes<br />

in, ak ste však konzervatívnejší, aj návšteva tejto stránky<br />

vám bude staèi . Tí ostatní si celkom isto príležitos <strong>na</strong><br />

„<strong>sk</strong>ok“ ujs nenechajú.<br />

<strong>www</strong>.macrophoto.com<br />

A <strong>na</strong> záver pridáme jednu adresu, <strong>na</strong> ktorej nájdete<br />

množstvo zaujímavých fotografií. Už zaèiatok adresy<br />

<strong>na</strong>povedá, èo majú všetky obrázky spoloèné – ide o makrofotografie.<br />

Niektoré „kú<strong>sk</strong>y“ sú viac ako vydarené, posúïte<br />

sami.

Domény .INFO – ve¾ký boom sa zaèí<strong>na</strong><br />

Dòa 25. 7. 2001 sa oficiálne zaèal proces<br />

registrácie nových top level domén .INFO.<br />

Na to, aká je to výz<strong>na</strong>mná udalos v histórii<br />

internetu, sa jej ve¾kej publicity zatia¾ nedostáva.<br />

Lenže to je len ticho pred búrkou.<br />

Dá sa všeobecne predpoklada , že<br />

spustenie novej domény <strong>na</strong>jvyššej úrovne<br />

vyvolá celosvetové registraèné šialenstvo.<br />

Existuje množstvo subjektov, ktoré si<br />

budú chcie èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr „zarazi kôl <strong>na</strong> svojom<br />

pozemku“, t. j. registrova v doméne<br />

.INFO svoj názov, ktorý roky používajú.<br />

Spomeòme len <strong>na</strong> 4. február roku 2000,<br />

šiestu hodinu rannú, keï v Èe<strong>sk</strong>ej republike<br />

uvo¾nil CZ-NIC asi 11-tisíc domén .CZ,<br />

ktoré odpojil pre nezaplatenie úvodného<br />

registraèného poplatku. Medzi týmito<br />

domé<strong>na</strong>mi sa <strong>na</strong>chádzalo nieko¾ko stoviek<br />

ve¾mi atraktívnych mien, ktorých hodnota<br />

ide dnes do desa tisícov korún. Vtedy<br />

ihneï po svojom spustení registraèný<br />

automat CZ-NIC <strong>sk</strong>olaboval, pretože nevydržal<br />

nápor záujemcov o uvo¾nené<br />

atraktívne mená. V doméne .INFO bude<br />

situácia viac než podobná – vo¾né sú<br />

úplne všetky možnosti a registrátor bude<br />

prijíma registrácie z celého sveta.<br />

Trocha histórie<br />

O zavedení nových generických top-level<br />

domén sa <strong>na</strong> internete di<strong>sk</strong>utovalo už v roku<br />

1998, keï domé<strong>na</strong> .COM prestala ponúka<br />

dostatok vo¾ných názvov, o atraktívnych ani<br />

nehovoriac. Na jar 1998 niektorí èe<strong>sk</strong>í a sloven<strong>sk</strong>í<br />

registrátori ohlásili, že budú registrova<br />

domény pod novými názvami:<br />

l WEB – pre tradièné webové prezentácie,<br />

l INFO – pre všeobecné informácie,<br />

l ARTS – pre umenie,<br />

l REC – pre rekreáciu,<br />

l SHOP – pre nákupy,<br />

l FIRM – pre firemné stránky,<br />

l NOM – od slova nomenklatúra, ako<br />

zoz<strong>na</strong>my nieèoho.<br />

Tieto názvy postupne upadli do zabudnutia.<br />

Ïalšie di<strong>sk</strong>usie okolo nových generických<br />

domén sa dostali <strong>na</strong> verejnos<br />

v priebehu roku 2000, keï ICANN (Internet<br />

Corporation of Assigned Names and<br />

Numbers), èo je <strong>na</strong>jvyššia autorita schva-<br />

¾ujúca okrem iného aj nové Top Level Domény<br />

(TLD), vyhlásila výberové ko<strong>na</strong>nie <strong>na</strong><br />

nové <strong>na</strong>jvyššie mená a ich správcov. Tomu<br />

predchádzali dlhé mesiace zostavovania<br />

pravidiel, pod¾a ktorých majú by nové<br />

TLD schválené a uvedené do prevádzky.<br />

Na jeseò ICANN zverejnila zoz<strong>na</strong>m 44 žiadostí<br />

firiem, z nich mal by vybraný dopredu<br />

nešpecifikovaný poèet TLD. 17. novembra<br />

2000 boli definitívne schválené tieto<br />

TLD:<br />

l BIZ,<br />

l INFO,<br />

l NAME,<br />

l PRO,<br />

l AERO,<br />

l MUSEUM,<br />

l COOP.<br />

Zverejnenie schválených mien vyvolalo<br />

vášnivé debaty, ve¾a ¾udí sa zhodlo, že<br />

medzi návrhmi boli ove¾a lepšie alter<strong>na</strong>tívy.<br />

Navyše každý žiadate¾ – potenciálny<br />

registrátor – zaplatil nevratné zápisné 50tisíc<br />

USD! ICANN si ešte zhoršilo svoju<br />

poves maximálne nepružnej organizácie<br />

a vyslúžilo si aj nezvyèajne jednomyse¾nú<br />

kritiku amerického Kongresu. Buïme však<br />

radi, že aspoò nieèo je <strong>na</strong> svete. Dá sa<br />

predpoklada , že až sa nové TLD rozbehnú,<br />

bude ICANN schva¾ova ïalšie.<br />

.BIZ a .INFO ako prvé<br />

Registrátorom novej TLD .BIZ bude spoloènos<br />

NeuLevel, Inc.. Domény .BIZ sa<br />

rozbehnú až 1. októbra, ale už v týchto<br />

dòoch prebieha predregistrácia. Registrátorom<br />

novej TLD .INFO bude spoloènos<br />

Afilias Ltd. a práve 25. 7. 2001 sa zaèala<br />

prvá fáza registrácie. Obidvoch registrátorov<br />

môžete už dnes <strong>na</strong>vštívi <strong>na</strong> <strong>www</strong>.<br />

nic.biz alebo <strong>www</strong>.nic.info. Zdá sa, že<br />

registrátori ïalších vybraných domén<br />

doteraz riešia prevádzkové a zmluvné<br />

problémy, takže zaèiatok ich registrácie<br />

zatia¾ nikto nevie odhadnú .<br />

Výz<strong>na</strong>m domény .INFO<br />

Na rozdiel od ostatných nových TLD<br />

ICANN pri zverejnení domény .INFO neuviedol<br />

žiadnu obmedzujúcu podmienku,<br />

doslova „unrestricted use“. Doménu môže<br />

registrova ktoko¾vek a môže <strong>na</strong> nej<br />

po<strong>sk</strong>ytova akéko¾vek informácie. Vïaka<br />

tomu môžeme predpoklada , že z nových<br />

TLD bude práve o .INFO <strong>na</strong>jväèší záujem.<br />

Ako sa budú domény .INFO registrova ?<br />

Spoloènos Afilias Ltd. bude registráciu<br />

domén .INFO prijíma od autorizovaných<br />

registrátorov – pozri zoz<strong>na</strong>m. V tomto zoz<strong>na</strong>me<br />

nenájdete žiadnu èe<strong>sk</strong>ú alebo sloven<strong>sk</strong>ú<br />

firmu. Na Sloven<strong>sk</strong>u domény .INFO<br />

aktívne ponúka <strong>na</strong> svojich <strong>stránkach</strong> zatia¾<br />

iba SlovakNET, jeden z <strong>na</strong>jväèších registrátorov,<br />

ktorý ich realizuje cez švajèiar<strong>sk</strong>u<br />

spoloènos CORE. Na weboch ostatných<br />

webhosterov som v èase zaèatia registrácií<br />

domén .INFO o nich niè ne<strong>na</strong>šiel.<br />

Spustenie registrácií domén .INFO<br />

bude prebieha v nieko¾kých fázach:<br />

l Od 25. 7. 2001 do 27. 8. 2001 budú vybera<br />

autorizovaní registrátori od verejnosti<br />

prihlášky tých domén .INFO, ktoré súvisia<br />

s ochrannými známkami. Dá sa poveda , že<br />

všetci majitelia ochranných známok majú<br />

mesiac <strong>na</strong> to, aby v prípade záujmu zadali<br />

žiadosti <strong>na</strong> registráciu svojho názvu do domény<br />

.INFO. V tomto období nerozhoduje<br />

o úspešnej registrácii poradie podávania žiadostí,<br />

ale vlastníctvo ochrannej známky. Dokážem<br />

si predstavi , že vznikne ve¾ké<br />

množstvo sporov, pretože rov<strong>na</strong>ké ochranné<br />

známky sa registrujú pre rôzne oblasti a v<br />

rôznych krajinách. Bohužia¾, v dokumentoch<br />

sa nehovorí, ako to bude so známkami<br />

v zahranièných registroch. Spory o registráciu<br />

domény má rieši <strong>na</strong> základe žiadostí<br />

vlastníkov organizácia WIPO (World Intellectual<br />

Property Organization) a dá sa predpoklada<br />

, že niektoré sa môžu aha ve¾mi<br />

dlho. Registrácia domény, ktorá sa bude<br />

podáva v tejto fáze, bude <strong>na</strong> pä rokov.<br />

l Od 28. 8. 2001 do 11. 9. 2001 si Afilias<br />

berie rezervu <strong>na</strong> rozjazd služby a v tomto<br />

èase nebude prijíma nijaké žiadosti.<br />

l Od 12. 9. 2001 bude registrácia domén<br />

.INFO uvo¾nená verejnosti, ale prvý týždeò,<br />

od 12. 9. 2001 do 18. 9. 2001, keï sa predpokladá<br />

extrémny nápor nových žiadostí<br />

o registrácie, bude Afilias všetko spracúva<br />

dávkovo a v prípade, že v jednej dávke<br />

bude viac záujemcov o rov<strong>na</strong>kú doménu,<br />

bude nový vlastník urèený náhodne žrebovaním.<br />

Registrácia, ktorá bude podaná po<br />

12. 9. 2001, bude <strong>na</strong> dva roky.<br />

l Od 19. 9. 2001 sa všetky nové registrované<br />

domény .INFO objavia koneène <strong>na</strong><br />

internete, t. j. budú pridané do <strong>na</strong>jvyššej<br />

DNS. Súèasne v tento deò Afilias s¾ubuje<br />

zaèatie spracovania registrácií automatom<br />

v reálnom èase <strong>na</strong> základe pravidiel<br />

first come – first serve (známe „kto <strong>sk</strong>ôr<br />

príde, ten <strong>sk</strong>ôr melie“).<br />

Zdá sa, že rozbeh registrácií je vymyslený<br />

rozumne a férovo, ale jeho životnos<br />

ukážu <strong>na</strong>sledujúce dva mesiace. Úvodný<br />

registraèný nápor bude tiež èiastoène regulovaný<br />

tým, že sa platí za každú podanú<br />

registráciu dopredu a v prípade neúspechu<br />

sa refunduje iba èas poplatku.<br />

Ïalej sa Afilias zaväzuje reštartova DNS<br />

každých 5 minút (pri domé<strong>na</strong>ch .COM je<br />

to každých 12 hodín), takže nová domé<strong>na</strong><br />

bude živá takmer okamžite. Takisto sa<br />

zaväzuje aktualizova databázu už obsadených<br />

domén „whois“. Táto databáza by<br />

mala by <strong>na</strong> rozdiel od domén .COM centralizovaná<br />

<strong>na</strong> jednom mieste.<br />

Domény .INFO pre sloven<strong>sk</strong>é subjekty<br />

K dnešnému dòu registruje .INFO iba spoloènos<br />

Zoner <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> <strong>www</strong>.slovaknet.<strong>sk</strong>,<br />

a to implicitne pre otvorenú fázu<br />

registrácie za 3990 Sk, úètovaných zálohovo.<br />

V prípade úspechu bude suma<br />

pokrýva registraèný poplatok <strong>na</strong> dva<br />

roky. V prípade neúspechu sa bude refundova<br />

3000 Sk. Majitelia registrovaných<br />

známok môžu zvoli registráciu v prvej<br />

fáze, ale poplatok bude 8990 Sk, ktorý<br />

eventuálne pokryje pä rokov. V prípade<br />

neúspechu sa vracia 7000 Sk.<br />

Roman Slavièin<strong>sk</strong>ý<br />

I N T E R N E T<br />

KOMENTÁR: /dev/null/001<br />

Keï sa nejakým zázrakom cez Národnú<br />

radu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky podarilo pretlaèi<br />

zákon è. 211/2000 Z. z. o slobode<br />

informácií, <strong>na</strong>ivní optimisti dúfali, že<br />

odteraz bude všetkým sveta ži . Skrátka,<br />

ako daòový poplatník sa každý obèan<br />

bude môc dozvedie o všetkom, èo nie<br />

je tajné. Lenže chyba lávky – <strong>na</strong>ši z èerve<strong>na</strong><br />

prefarbení byrokrati majú svoj<strong>sk</strong>é<br />

predstavy o tom, èo je tajné a èo nie.<br />

Zákon má z poh¾adu obèa<strong>na</strong> jednu podstatnú<br />

chybièku krásy – ak sa nepodarí v<br />

zákonnej lehote zí<strong>sk</strong>a odpoveï, obèan<br />

sa môže ís pás . Postih vinníka neexistuje...<br />

Skúsil som zlomyse¾ne, ako je to so<br />

zverejòovaním informácií <strong>na</strong> internete –<br />

èo je jed<strong>na</strong> z možných foriem ich zverejnenia.<br />

Dòa 15. augusta 2001 som<br />

zamieril <strong>na</strong> stránky Národnej rady<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky (<strong>www</strong>.nrsr.<strong>sk</strong>).<br />

Skúmal som, ako je to s publikovaním<br />

zákonov a ich návrhov. Na adrese<br />

<strong>www</strong>.nrsr.<strong>sk</strong>/Slovak/Pdf/Ustava.pdf som<br />

<strong>na</strong>šiel znenie ústavy, do ktorého nebola<br />

zapracovaná jej posledná ve¾ká novela –<br />

ústavný zákon è. 90/2001 Z. z.<br />

Možno je to len chyba webmastera...<br />

Ale ja mám jemne mrazivý pocit z kvality<br />

práce parlamentu – ak jeho èinnos je<br />

podobne kvalitná ako niektoré údaje <strong>na</strong><br />

jeho internetových <strong>stránkach</strong>.<br />

Formáty dokumentov <strong>na</strong> stránke parlamentu<br />

predstavujú osobitnú kapitolu.<br />

Dokumenty trpia <strong>na</strong> formátovú schizofréniu<br />

– niektoré návrhy zákonov možno<br />

nájs vo wordovom formáte doc, zvyšok<br />

je v pdf. Vo¾ba proprietárneho formátu<br />

nie je práve <strong>na</strong>jš astnejšia. Personál kancelárie<br />

NR SR si mohol da trochu práce<br />

s prevodom dokumentov do formátov,<br />

ktoré možno èíta bez zakúpenia drahých<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov, prípadne<br />

bez s ahovania nieko¾komegabajtových<br />

súborov z internetu. Dobrým príkladom<br />

sú stránky ministerstva spravodlivosti <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.justice.gov.<strong>sk</strong> – tu sú návrhy zákonov<br />

vždy vo formáte html a <strong>na</strong>vyše aj<br />

v doc a pdf. Menej potešite¾ná je <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že základné zákony, pod¾a ktorých<br />

ministerstvo vykonáva èinnos , sú<br />

len vymenované, bez akéhoko¾vek odkazu<br />

<strong>na</strong> ich text.<br />

Vrcholné štátne orgány <strong>na</strong>koniec<br />

objavili internet. Ale nemali by si <strong>na</strong><br />

òom kazi poves . Je však možné, že<br />

ich poves bude zachránená. Ozývajú<br />

sa hlasy volajúce po novelizácii záko<strong>na</strong>.<br />

Nie však pre doplnenie postihu za<br />

èasté protiprávne ignorovanie lehôt <strong>na</strong><br />

zverejnenie informácií. Naopak. Taký<br />

minister Ftáènik si myslí, že prístup<br />

k informáciám treba obmedzi . Navrhuje<br />

predåži lehoty, utaji platy <strong>na</strong>jvyšších<br />

funkcionárov, zruši sprístupòovanie<br />

informácií mailom, faxom,<br />

telefonicky a ústne a zruši možnos<br />

oboznámi sa s podkladmi <strong>na</strong> vydanie<br />

rozhodnutia pred samotným rozhodnutím.<br />

Hovorí sa, že kto má èisté svedomie,<br />

nemusí sa bá . Komunisti všetko<br />

utajovali – žeby sa minister za SD¼<br />

chcel vráti ku koreòom, z ktorých jeho<br />

stra<strong>na</strong> vyšla? Infoze šud b 3 !!!<br />

Peter Kováè<br />

9/2001 PC REVUE 105

L I N U X<br />

Struèná história Unixu a Linuxu<br />

Oficiálny vznik Unixu sa datuje do roku 1969. Bol to zároveò<br />

aj rok zrodu ARPAnetu (prvá tran<strong>sk</strong>ontinentál<strong>na</strong> vysokorýchlostná<br />

poèítaèová sie ). Vybudovalo ju Ministerstvo<br />

obrany USA ako experimentálnu digitálnu sie . V roku<br />

1965 pracovali spoloènosti BTL (Bell Telephone<br />

Laboratories) a General Electric <strong>na</strong> projekte MAC of MIT,<br />

operaèného systému pre ve¾ký poèítaè s ve¾kým poètom<br />

používate¾ov. Tento projekt mal názov MULTICS<br />

(Multiplexed Information And Computing Service), ktorého<br />

predchodcom bol bájny ITS (Incompatible<br />

Timesharing System), vytvorený <strong>na</strong> MIT (Massachusetts<br />

Institute Of Technology). MULTICS mal by ve¾ký operaèný<br />

systém, urèený pre prácu mnohých používate¾ov <strong>na</strong>raz.<br />

BTL však od projektu odstúpila pre zistenie, že MULTICS sa<br />

rozrástol <strong>na</strong> nepoužite¾ného „bieleho slo<strong>na</strong>“ a v dôsledku<br />

toho nemali nijaký kvalitný operaèný systém. Ken<br />

Thompson, zamest<strong>na</strong>nec BTL a èlen vý<strong>sk</strong>umnej <strong>sk</strong>upiny<br />

CSRG (Computer Science Research Group), sa spolu<br />

s Dennisom Ritchiem rozhodli vytvori nový OS, ktorý by<br />

BTL vyhovoval. Mal to by pôvodne OS pre jedného<br />

používate¾a (MULTICS – multi, unix – uni – jeden). Napísali<br />

ho <strong>na</strong> dovtedy nepoužívanom PDP-7 od DEC-u (Digital<br />

Equipment Corporation). Vytvorili základ nieèoho, èo sa<br />

ne<strong>sk</strong>ôr použilo <strong>na</strong> tvorbu systému <strong>na</strong> spracovanie dokumentov<br />

AT&T (American Telephon and Telegraph). Na<br />

tento projekt bol použitý poèítaè PDP-11 (rok 1971). Brian<br />

Kernighan mu dal názov Unics, èo bol názov zosmiešòujúci<br />

projekt Multics (Multi-cs, Uni-cs, Unix-x). Z tohto názvu<br />

ne<strong>sk</strong>ôr vznikol názov UNIX. Bell Laboratories, kde UNIX<br />

vznikol, boli založené roku 1925. V súèasnosti majú približne<br />

25 000 zamest<strong>na</strong>ncov, vlastnia patenty <strong>na</strong> viac než<br />

20 000 výrobkov a siedmim zamest<strong>na</strong>ncom bola udelená<br />

Nobelova ce<strong>na</strong>. Základný vý<strong>sk</strong>um sa týka oblastí dôležitých<br />

pre rozvoj komunikácií, <strong>na</strong>jmä matematiky, fyziky a poèítaèov.<br />

Pôvodný Unix bol <strong>na</strong>písaný v Assembleri (jazyk<br />

symbolických adries, strojovo orientovaný jazyk, v ktorom<br />

sú jednotlivé inštrukcie reprezentované <strong>sk</strong>ratkou, odvodenou<br />

z angliètiny). V roku 1973 vytvoril Dennis Ritchie<br />

programovací jazyk C. Thompson sa predtým zaoberal<br />

jazykom B, v ktorom bol <strong>na</strong>písaný Assembler. Ne<strong>sk</strong>ôr<br />

z neho urobil NB, no pokus prepísa doò systém sa <strong>sk</strong>onèil<br />

neúspešne. Preto zaèal Ritche pracova <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>lení<br />

beztypového jazyka BPCL a výsledkom po zavednení dátových<br />

štruktúr bolo C. Vtedy ho spolu s Thompsonom doò<br />

aj prepísali a vznikla nová verzia s èíslom 4. Bol to prelom,<br />

lebo vïaka tomu bolo možné systém prenies aj <strong>na</strong> iné<br />

architektúry. V roku 1975 vzniká šiesta verzia Unixu, ktorá<br />

sa prvýkrát používa mimo BTL. Systém bol bezplatne<br />

ponúknutý univerzitám, èo pomohlo vzniku ïalšej vetvy<br />

systému – BSD (Berkeley System Distribution). V roku<br />

1977 bol Unix prevedený z PDP <strong>na</strong> nový poèítaè s použitím<br />

procesu, ktorý sa <strong>na</strong>zýva porting. Unixová stratégia by sa<br />

dala opísa asi týmito slovami: „Nech je to primitívne<br />

a jednoduché.“ Toto isté by sa dalo poveda aj o C, ktoré<br />

je <strong>na</strong> rozdiel od Assemblera kompatibilné s inými typmi<br />

poèítaèov. Assembler je programovací jazyk, ktorý je úzko<br />

spojený s konkrétnym typom poèítaèa. Programy v òom<br />

<strong>na</strong>písané spravidla nie sú prenosné medzi rôznymi poèí-<br />

106 PC REVUE 9/2001<br />

taèovými platformami. V roku 1978 vzniká UNIX version 7,<br />

ktorá má z poh¾adu používate¾a všetky charakteristické<br />

èrty dnešných verzií (hierarchická štruktúra adresárov,<br />

práca s procesmi ako s elementmi nosite¾a zmien v dátovej<br />

základni, podpora volania jadra, textovo orientovaná<br />

interaktív<strong>na</strong> práca viacerých používate¾ov pri termináloch).<br />

Základným testom pre UNIX bol prenos v7 <strong>na</strong> poèítaè<br />

iného typu, a to INTERDATA 8/32, ktorý potvrdil prenosnos<br />

. Krátka definícia Unixu by sa dala vyjadri týmito slovami:<br />

Operaèný systém UNIX je viacpoužívate¾<strong>sk</strong>ý systém<br />

prepokladajúci súèasný prístup viacerých používate¾ov<br />

k jednému poèítaèu. User pristupuje k poèítaèu pomocou<br />

terminálu. Podporuje multita<strong>sk</strong>ing (umožòuje, aby mal<br />

používate¾ spustených viac úloh, jed<strong>na</strong> <strong>na</strong> popredí, iné<br />

v pozadí). Je to interaktívny operaèný systém. Pri interakcii<br />

sa používa urèitý komunikaèný jazyk, ktorý sa <strong>na</strong>zýva<br />

shell (príkazový interpret).<br />

Jeho rozdelenie je<br />

1. jadro operaèného systému<br />

2. základné tabu¾ky a programy<br />

3. nástroje programátora<br />

Nasledujúci vývoj Unixu by sa dal špecifikova do dvoch<br />

variantov:<br />

1. System III – V vytvorený v BTL, ktoré sa stali súèas ou<br />

AT&T. Systém V bol vyvinutý v roku 1982 v spoloènosti<br />

Western Electric Company. AT&T malo s<strong>na</strong>hu prepracova<br />

UNIX do komerènej podoby. Jeho posledná verzia 4.0 je<br />

z roku 1990, jej oz<strong>na</strong>èenie je UNIX SVR4 – UNIX System V<br />

Release 4<br />

2. BSD – Berkeley Software Distribution, vytvorená<br />

v roku 1979 <strong>na</strong> University of California v Berkeley (ïalej<br />

UCB). Distribúcia systému sa zaèala <strong>na</strong> poèítaèoch VAX<br />

s oz<strong>na</strong>èením 4.xBSD. Je to univerzál<strong>na</strong> vetva, ktorá obsahuje<br />

ve¾a zlepšení a doplnkov oproti pôvodnému systému,<br />

<strong>na</strong>pr. úspora pamäte, overlay, vytvorenie nových systémových<br />

programov (red, csh, vi) atï.<br />

Unix mal dokonca vlastnú podporu sietí – UUCP (Unix-<br />

To-Unix Copy Protocol). Dva ¾ubovo¾né Unixy si mohli cez<br />

telefónne linky vymieòa elektronickú poštu. Ne<strong>sk</strong>ôr bolo<br />

urobených nieko¾ko pokusov, ako vytvori funkèný a dobrý<br />

grafický systém. Pokúšali sa oò v Sun Microsystems, ale<br />

zví azil systém X-Window, vytvorený <strong>na</strong> MIT. V 80. rokoch<br />

sa mení celková stratégia Unixu. Najviac sa prejavila<br />

v zmene distribuovania systému. AT&T zaèala UNIX distribuova<br />

komerène. Tým prestáva by okruh používate¾ov<br />

obmedzený <strong>na</strong> pôvodné vý<strong>sk</strong>umné, vývojové a univerzitné<br />

prostredie. Ïalšia zme<strong>na</strong> sa prejavila <strong>na</strong> tom, že UNIX sa<br />

stáva systémom s pomerne vysokými nárokmi <strong>na</strong> operaènú<br />

pamä a ve¾kos di<strong>sk</strong>u. Od zaèiatku 80. rokov sa <strong>na</strong> trh<br />

masovo dodávajú minipoèítaèe založené <strong>na</strong> 16-bitovej<br />

architektúre, kde ve¾kos operaènej pamäte a kapacita di<strong>sk</strong>ov<br />

(vïaka technológii Winchester) prestávajú by limitujúce<br />

pre používanie Unixu. Pre osobné poèítaèe vzniká<br />

mnoho druhov Unixu, väèšinou vychádzajúcich z v7.<br />

V týchto èasoch <strong>na</strong>stáva prechod od 16-bitových systémov<br />

k 32-bitovým. Mnoho výrobcov poèítaèov zaèí<strong>na</strong> používa<br />

svoje vlastné, firmou podporované verzie operaèného systému,<br />

<strong>na</strong>pr. OS ULTRIX od DEC-u. Zaèiatkom devä desia-<br />

Niektoré heslá, pod¾a ktorých sa UNIX/Linux riadi:<br />

„Nepáèi sa ti funkcia tohto nástroja? Máš k dispozícii<br />

zdrojové kódy <strong>na</strong> modifikáciu.“<br />

„Žiadne správy sú dobré správy.“<br />

„Nech je to primitívne a jednoduché.“<br />

tych rokov je už jasné, že technológia ve¾kých pracovných<br />

staníc nemá budúcnos a <strong>na</strong>hradia ju osobné poèítaèe<br />

založené <strong>na</strong> procesoroch Intel od IBM (80386), ktoré boli<br />

schopné prevádzkova UNIX s lepším prístupom <strong>na</strong> internet.<br />

V tých èasoch stáli Unixy nieko¾ko tisíc dolárov,<br />

z tohto dôvodu ich prerástol MS DOS od Microsoftu.<br />

Ïalšou slabinou bolo, že nepo<strong>sk</strong>ytovali všetky zdrojové<br />

kódy, následkom èoho sa komercializácia Unixu <strong>sk</strong>onèila<br />

neúspechom. Unixáci boli úplne marketingovo neschopní,<br />

takže Microsoft zí<strong>sk</strong>al domi<strong>na</strong>ntné postavenie <strong>na</strong> trhu<br />

s takou nekvalitnou technológiou, ako je Windows. Do<br />

tejto zlej situácie však v roku 1991 vstúpil študent<br />

Helsin<strong>sk</strong>ej univerzity Linus Torvalds s prvým funkèným jadrom<br />

Linuxu a s niektorými ovládaèmi. Linux nemal konkurenciu.<br />

Torvalds založil svoju stratégiu <strong>na</strong> dostupnosti<br />

zdrojových kódov. Doterajší používaný model vývoja,<br />

pod¾a ktorého operaèný systém musí vytvára dôkladne<br />

koordinovaná, úzko prepojená <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí, sa ukázal ako<br />

zlý a zdåhavý. Linux sa vytváral úplne odlišnou cestou.<br />

Takmer od zaèiatku ho vytvárala ve¾ká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí komunikujúcich<br />

len cez internet. Na prekvapenie celého sveta<br />

tento spôsob celkom dobre fungoval. V roku 1993 sa<br />

Linux mohol vyrov<strong>na</strong> Unixu. LinuxGNU predstavuje verziu<br />

operaèného systému UNIX pre osobné poèítaèe s procesorom<br />

Intel, Alpha a ïalšie. Treba podotknú , že Linux nie je<br />

operaèný systém, ako väèši<strong>na</strong> ¾udí predpokladá. Linux je<br />

totiž iba jadro (kernel) operaèného systému. Aplikácie,<br />

shell, jeho príkazy, x window atï. iba fungujú „<strong>na</strong>d“<br />

Linuxom. Väèši<strong>na</strong> shellov, príkazov nevznikla špeciálne pre<br />

Linux, ale v rámci GNU (GNU’s Not UNIX). Programy<br />

dostupné v rámci GNU sú chránené GNU GPL (GNU<br />

General Public License). Táto licencia sa vz ahuje <strong>na</strong> všetko<br />

programové vybavenie produkované <strong>na</strong>dáciou Free<br />

Software Foundation. Pod¾a GPL si môžete úètova za distribúciu<br />

programového vybavenia GNU, ko¾ko chcete, ale<br />

nesmiete nikomu <strong>na</strong>riaïova , za aký poplatok ho má distribuova<br />

ïalej. Takisto musíte s každou distribúciou programového<br />

vybavenia sprístupni zdrojové kódy. Èo sa týka<br />

Free Software Foundation, je to nezi<strong>sk</strong>ová organizácia,<br />

založená v Massachusetts, ktorej úèelom je vyvíja<br />

a po<strong>sk</strong>ytova bezplatný UNIX/Linux celému svetu. Svoju<br />

èinnos zaèala v roku 1985 a <strong>na</strong> jej èele stál Richard<br />

Stallman z MIT. Zaèiatkom 90. rokov zaèal fungova aj svet<br />

internetových providerov, ktorí za pár dolárov mesaène<br />

po<strong>sk</strong>ytli pripojenie <strong>na</strong> internet klasickou telefónnou linkou.<br />

Po vytvorení WWW (World Wide Web) <strong>na</strong>bralo rozrastanie<br />

internetu ve¾ké tempo. Zatia¾ èo v roku 1993 <strong>na</strong><br />

internete bolo spolu len okolo 43 webových adries, teraz<br />

sa tento poèet rozšíril <strong>na</strong> neuverite¾né množstvo. Linux sa<br />

tak zaèal cez internet vo¾ne distribuova do celého sveta.<br />

Takisto sa zaèal predáva aj komerène formou CD-ROM.<br />

Najznámejšie distribúcie Linuxu sú RedHat, Slackware,<br />

Mandrake, Debian, SuSe, Caldera, Corel...<br />

Dokonèenie v budúcom èísle

L I N U X<br />

Samba / 7. èas<br />

Hneï <strong>na</strong> úvod tejto èasti vás chcem poteši . Nielenže vyšla<br />

Samba 2.2.0 (nedávno), ale bola aj objavená a následne<br />

(do 24 hodín!!!) opravená bezpeènostná diera. Èo to pre<br />

nás z<strong>na</strong>mená? Na rozdiel od nižších verzií Samby (do<br />

2.0.x), ktoré mohli by primárnym doménovým radièom<br />

len pre klientov s operaèným systémom Windows 95/98,<br />

nová „dva-dvojka“ už plnohodnotne pracuje ako PDC aj<br />

pre klientov s Win NT. Takže môžeme Sambu povýši <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jvyššiu autoritu vo svete Windows. Ešte si vysvetlíme<br />

trochu teórie a v <strong>na</strong>jbližšom èase zaèneme budova náš<br />

vlastný Primary Domain Controller.<br />

V predošlej èasti sme si povedali nieèo o premenných<br />

prostredia Samby. Tak ako premenné aj mnohé iné parametre<br />

Samby budeme ve¾mi potrebova . Ako uvidíme pri<br />

tvorbe PDC, budeme ich hojne využíva .<br />

Tentoraz si povieme nieèo o používate¾och, riadení prístupu<br />

k zdie¾aným prostriedkom a o heslách.<br />

POUŽÍVATELIA A SKUPINY<br />

Hoci by sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad zdalo, že správa používate¾ov v<br />

Sambe je jednoduchá, nie je to celkom tak. Práve problémy<br />

s heslami a so zabezpeèením sú zdrojom rôznych<br />

nefunkèností Samby. Z<strong>na</strong>losti, ako autentifikácia v Sambe<br />

funguje, aké odchylky má ten-ktorý klient, môžu ušetri<br />

hodiny a hodiny práce pri h¾adaní chýb v konfigurácii<br />

Samby. Na to Samba používa parametre v súbore<br />

smb.conf, ktoré upravujú prístup k jednotlivým prostriedkom.<br />

Zoz<strong>na</strong>m týchto parametrov je v tabu¾ke 1.<br />

Tab. 1 Konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia prístupu<br />

Pozrime sa <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> jednotlivého používate¾a.<br />

Najjednoduchší spôsob, ako <strong>na</strong>konfigurova sambov<strong>sk</strong>ý<br />

používate¾<strong>sk</strong>ý úèet, je vytvori <strong>na</strong> serveri v systéme un*x<br />

(Unix, Linux) príslušný používate¾<strong>sk</strong>ý úèet a príslušný<br />

domov<strong>sk</strong>ý adresár a upovedomi Sambu o existencii tohto<br />

používate¾a. Ne<strong>sk</strong>ôr môžeme v Sambe vytvori zdie¾aný<br />

prostriedok tak, aby sa <strong>na</strong>mapoval do domov<strong>sk</strong>ej zložky,<br />

a pomocou parametra valid users umožni prístup k tomuto<br />

prostriedku iba používate¾ovi, <strong>na</strong>pr.:<br />

[pavol]<br />

path = /home/pavol<br />

comment = Pavlov domov<strong>sk</strong>y adresar<br />

writable = yes<br />

valid users = pavol<br />

O parametre valid users sme si už povedali minule. V òom<br />

sa definujú mená (v podstate úèty) používate¾ov, ktorí<br />

môžu k danému prostriedku pristupova .<br />

Vy už viete, že Samba vie vytvori zdie¾anie (=<br />

zdie¾ate¾ný prostriedok = share) pre každého používate¾a<br />

osobitne. To sa dosahuje automaticky definovaním sekcie<br />

[homes]:<br />

[homes]<br />

comment = Domov<strong>sk</strong>e adresare<br />

read only = no<br />

browseable = no<br />

108 PC REVUE 9/2001<br />

Pri prístupe iba jedného používate¾a k jeho domov<strong>sk</strong>ému<br />

adresáru sú oprávnenia <strong>na</strong>stavené, keï operaèný systém<br />

vytvára používate¾<strong>sk</strong>ý úèet. V prípade, že vytvárame<br />

zdie¾anie pre prístup <strong>sk</strong>upiny používate¾ov, je nevyhnutné<br />

vyko<strong>na</strong> nieko¾ko úkonov <strong>na</strong>vyše. Predstavme si, že potrebujeme<br />

vytvori zdie¾anie pre <strong>sk</strong>upinu úètovníèok.<br />

Do súboru smb.conf dopíšeme:<br />

[ucto]<br />

comment = Adresar pre <strong>sk</strong>upinu uctovnicok<br />

path = /home/samba/ucto<br />

writable = yes<br />

valid users = @ucto<br />

V položke valid users sa <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> používate¾a alebo<br />

viacerých používate¾ov <strong>na</strong>chádza hodnota @ucto. Tá<br />

reprezentuje <strong>sk</strong>upinu používate¾ov, ktorí majú k danému<br />

prostriedku prístup, a musí by vytvorená aj v operaènom<br />

systéme. Požadovaní používatelia, patriaci do tejto <strong>sk</strong>upiny,<br />

musia by definovaní v súbore /etc/group s príslušnos<br />

ou k danej <strong>sk</strong>upine. V prípade, že je to vyko<strong>na</strong>né,<br />

Samba bude týchto unixových používate¾ov v danej <strong>sk</strong>upine<br />

považova za platných používate¾ov, ktorí môžu<br />

zdie¾anie využíva .<br />

Okrem toho je potrebné <strong>na</strong> strane operaèného systému<br />

vytvori adresár, do ktorého môžu èlenovia <strong>sk</strong>upiny<br />

pristupova a ktorý je uvedený ako hodnota parametra<br />

path. Toto vykonáme týmito príkazmi operaèného systému,<br />

kde beží Samba:<br />

mkdir /home/samba/ucto<br />

chgrp ucto /home/samba/ucto<br />

chmod 770 /home/samba/ucto<br />

Prvý príkaz vytvorí adresár ucto v stanovenej adresárovej<br />

štruktúre. Druhý príkaz priradí vytvorený adresár <strong>sk</strong>upine<br />

Parameter Hodnota Funkcia Default<br />

admin users zoz<strong>na</strong>m mien urèuje zoz<strong>na</strong>m používate¾ov, ktorí môžu vykonáva operácie ako root -<br />

valid users zoz<strong>na</strong>m mien urèuje zoz<strong>na</strong>m používate¾ov, ktorí majú prístup k danému prostriedku povolený -<br />

invalid users zoz<strong>na</strong>m mien urèuje zoz<strong>na</strong>m používate¾ov, ktorí majú prístup k danému prostriedku zakázaný -<br />

read list zoz<strong>na</strong>m mien urèuje zoz<strong>na</strong>m používate¾ov, ktorí majú prístup len <strong>na</strong> èítanie k danému<br />

prostriedku, do ktorého je možné aj zapisova<br />

-<br />

write list zoz<strong>na</strong>m mien urèuje zoz<strong>na</strong>m používate¾ov, ktorí majú prístup <strong>na</strong> èítanie aj <strong>na</strong> zápis<br />

k danému prostriedku, ktorý je urèený len <strong>na</strong> èítanie<br />

-<br />

guest only logická hodnota urèuje, že toto zdie¾anie umožòuje prístup len anonymným používate¾om no<br />

guest account re azecnázov používate¾<strong>sk</strong>ého uètu v systéme Unix, ktorý sa použije ako úèet<br />

pre anonymného používate¾a<br />

nobody<br />

ucto a tretí špecifikuje prístupové práva k danému adresáru.<br />

Hodnota 770 z<strong>na</strong>mená, že mimo èlenov <strong>sk</strong>upiny a<br />

vlastníka adresára (èo je ten, kto vytvára adresár) nikto<br />

nebude ma k adresáru prístup.<br />

PRÍSTUP K ZDIE¼ANÝM<br />

PROSTRIEDKOM<br />

Z dôvodu zabezpeèenia systému je niekedy nutné obmedzi<br />

prístup urèitých používate¾ov k danému zdie¾anému<br />

prostriedku. Toto je pre Sambu hraèkou, lebo obsahuje<br />

kvantum parametrov, pomocou ktorých je možné definova<br />

rozmanité pravidlá prístupu.<br />

invalid users<br />

Už poznáme platných používate¾ov – valid users. Okrem<br />

toho však môžeme definova aj neplatných používate¾ov,<br />

teda takých, ktorí nikdy nebudú ma prístup k danému<br />

prostriedku. To zabezpeèíme parametrom invalid users,<br />

<strong>na</strong>pr:<br />

[cddi<strong>sk</strong>]<br />

invalid users = jano iveta peter @<strong>sk</strong>ladnik<br />

Obdobne ako pri valid users aj tu je možné zada viac<br />

mien, oddelených medzerou, alebo <strong>sk</strong>upinu so z<strong>na</strong>kom<br />

@. V prípade, že sa to isté meno objaví v <strong>na</strong>stavení valid<br />

users aj v invalid users, <strong>na</strong>stavenie invalid users má pred-<br />

nos a danému používate¾ovi alebo <strong>sk</strong>upine bude prístup<br />

k prostriedku odopretý.<br />

admin users<br />

Hodnotou tohto <strong>na</strong>stavenia je zoz<strong>na</strong>m mien používate¾ov,<br />

ktorí môžu so zdie¾aným prostriedkom vykonáva operácie,<br />

ktoré i<strong>na</strong>k môže vykonáva iba root. To z<strong>na</strong>mená, že<br />

títo používatelia môžu upravova , ale aj nièi prácu ostatných<br />

používate¾ov bez oh¾adu <strong>na</strong> oprávnenia, preto túto<br />

vo¾bu používajme s rozvahou!<br />

read list a write list<br />

Ak chceme, aby konkrétni používatelia mali prístup len <strong>na</strong><br />

èítanie k zdie¾anému prostriedku, do ktorého je možné aj<br />

zapisova , použijeme parameter read list. Naopak, ak<br />

máme prostriedok, z ktorého je možné iba èíta , a chceme<br />

povoli niekomu prístup aj <strong>na</strong> zápis, použijeme parameter<br />

write list.<br />

Nastavenie read list má <strong>na</strong> odopretie prístupu zápisu<br />

prednos pred všetkými inými <strong>na</strong>staveniami Samby, takisto<br />

aj pred oprávneniami k súborom systému Unix <strong>na</strong> serveri.<br />

Nastavenie write list predefinuje ostatné oprávnenia<br />

pridelené Sambou <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> zápis, ale neumožòuje<br />

prístup <strong>na</strong> zápis v prípade, že používate¾ pre daný súbor<br />

nemá príslušné oprávnenia systému Unix.<br />

guest only<br />

alebo synonymum only guest predefinuje používate¾a,<br />

ktorý sa použije pri pripojení k zdie¾anému prostriedku.<br />

guest account<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje názov používate¾<strong>sk</strong>ého úètu v<br />

systéme Unix, ktorý sa použije pri prístupe anonymného<br />

používate¾a k zdie¾aným prostriedkom servera Samby.<br />

Východi<strong>sk</strong>ová (default) hodnota je nobody. V prípade<br />

problémov, ktoré môžu by <strong>na</strong> niektorých systémoch, je<br />

vhodné <strong>na</strong>stavi hodnotu ftp.<br />

HESLÁ<br />

Heslá patria k <strong>na</strong>jznámejším problémom Samby. Ve¾mi<br />

èasto sa stáva, že sa niektorý klient nemôže k serveru<br />

Samby pripoji a problém býva práve v <strong>na</strong>stavení šifrovania<br />

hesiel.<br />

Samba môže heslá od klientov prijíma v dvoch formátoch<br />

– nešifrované, teda ako èistý text, alebo šifrované.<br />

To, aké heslá Samba použije, sa <strong>na</strong>stavuje parametrom<br />

encrypt passwords.<br />

To, èi budú v <strong>na</strong>šom systéme heslá šifrované, alebo nie,<br />

záleží hlavne <strong>na</strong> jednotlivých klientoch. V tabu¾ke è. 2 je<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jpoužívanejších klientov Samby s opisom, èi<br />

vysielajú heslá šifrovane, alebo nie.<br />

Tab. 2 Šifrovanie hesiel v OS<br />

Operaèný systém Šifrovanie<br />

Windows 95 nešifrované<br />

Windows 95 OSR2 šifrované<br />

Windows 98 šifrované<br />

Windows NT 3.x nešifrované<br />

Windows NT 4.0 bez SP3 nešifrované<br />

Windows NT 4.0 so SP3 a viacšifrované<br />

Šifrované heslá sú, samozrejme, bezpeènejšie – nie je<br />

také jednoduché ich odšifrova . Bohužia¾, nemožno<br />

<strong>na</strong>stavi , aby Samba prijímala nešifrované aj šifrované<br />

heslá <strong>na</strong>raz. Preto musíme <strong>na</strong>uèi všetkých klientov šifrova<br />

, alebo ak sa to <strong>sk</strong>utoène nedá, musíme tých klientov,<br />

èo šifrujú, šifrovanie hesiel od<strong>na</strong>uèi . Toto rozhodnutie<br />

treba dobre zváži – už vzh¾adom <strong>na</strong> bezpeènos siete. Ak<br />

sme však doko<strong>na</strong>le ošetrení proti možným útokom <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šu sie , môžeme používa nešifrované (plain) heslá.<br />

V prípade podpory zašifrovaných hesiel Samba ukladá<br />

heslá (samozrejme v šifrovanej podobe) do súboru

smbpasswd. V Linuxe RedHat je tento súbor uložený v<br />

adresári /etc. Klient zároveò ukladá zašifrovanú podobu<br />

používate¾<strong>sk</strong>ého hesla vo svojom vlastnom systéme.<br />

Nešifrované heslá sa neukladajú! Každý systém vykonáva<br />

zašifrovanie hesla automaticky pomocou známeho algoritmu<br />

pri tvorbe alebo zmene hesla.<br />

V prípade, keï klient požaduje pripojenie k serveru<br />

SMB, ktorý podporuje šifrované heslá (teda všeobecne<br />

SMB, <strong>na</strong>pr. Samba alebo Windows NT 4.0), obidva poèítaèe<br />

vyko<strong>na</strong>jú <strong>na</strong>sledujúce kroky:<br />

1. Klient sa pokúsi vyjed<strong>na</strong> protokol so serverom<br />

2. Server odpovie príslušnou verziou protokolu a indikuje,<br />

že podporuje šifrované heslá. Zároveò zasiela klientovi<br />

náhodne vygenerovaný osembajtový re azec, tzv. challenge<br />

string<br />

3. Klient použije tento re azec ako k¾úè <strong>na</strong> zakódovanie už<br />

zašifrovaného hesla pomocou algoritmu, ktorý bol<br />

urèený dohodnutou verziou protokolu; potom pošle<br />

výsledok serveru<br />

4. Server vykoná takú istú operáciu so zašifrovaným heslom,<br />

ktoré má uložené vo svojej databáze; vykoná<br />

porov<strong>na</strong>nie obidvoch výsledkov a v prípade zhody je<br />

používate¾ autentifikovaný<br />

Sambu <strong>na</strong>konfigurujeme <strong>na</strong> použitie šifrovaných hesiel<br />

<strong>na</strong>pr. takto:<br />

[global]<br />

security = user<br />

encrypt passwords = yes<br />

smb passwd file = /etc/smbpasswd<br />

Samba, samozrejme, nepovolí pripojenie žiadnemu<br />

používate¾ovi v prípade, že súbor smbpasswd ešte nebol<br />

inicializovaný.<br />

NEPOVOLENIE POUŽÍVANIA<br />

ŠIFROVANÝCH HESIEL<br />

Ak už z uvedených dôvodov potrebujeme používa nešifrované<br />

heslá, musíme u klientov, ktorí ich šifrujú, zakáza<br />

používanie šifrovaných hesiel. Aby to bolo možné vyko<strong>na</strong><br />

, je nevyhnutná úprava registrov systému Windows.<br />

V závislosti od použitej platformy klienta sa použije súbor<br />

NT4_PlainPassword.reg, Win2000_PlainPassword.reg alebo<br />

Win95_PlainPassword.reg. Ten posledný je možné použi<br />

aj pre Windows 98.<br />

Súbory sa <strong>na</strong>chádzajú v adresári /docs distribúcie<br />

Samby. Požadovaný súbor prenesieme <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> klienta a<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou dialógového ok<strong>na</strong> Spusti súbor spustíme.<br />

Tým dôjde k úprave systémových registrov klienta a<br />

po reštarte klient už nebude posiela šifrované heslá.<br />

Použitie nešifrovaných hesiel <strong>na</strong>stavíme:<br />

LINUX NEWS<br />

n Koncom septembra sa pravdepodobne bude ko<strong>na</strong><br />

ïalší SKLUG víkend, tentoraz v Košiciach. Verím, že sa<br />

máte <strong>na</strong> èo teši a prídete sa pozrie . Viac informácií by<br />

sa malo objavi <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong>.<br />

n Zaujímavou novinkou je aj nová verzia KDE – 2.2<br />

fi<strong>na</strong>l je <strong>na</strong> svete, <strong>sk</strong>ompilovaná pre väèšinu distribúcií.<br />

Medzi novinky patrí urýchlenie štartovania, nový<br />

výstupný plug-in <strong>na</strong> tlaè, ktorý podporuje rôzne tlaèiarne,<br />

formáty, má výstupné filtre (ako <strong>na</strong>pr. možnos<br />

tlaèe viac strán <strong>na</strong> jednu), možnos zápisu postscriptu<br />

a PDF a pod. V Kickeri je možnos zo<strong>sk</strong>upova aplikácie<br />

<strong>na</strong> ta<strong>sk</strong>bare (takže <strong>na</strong>príklad desa x-terminálov nebude<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>ladaných ved¾a seba, ale vybalia sa po kliknutí<br />

<strong>na</strong> xterm). Samozrejmos ou je zvýšená stabilita. Pridaný<br />

bol aj nový KPerso<strong>na</strong>liser, ktorý už pri spustení<br />

nového KDE umožní <strong>na</strong>stavi základné veci, ako <strong>na</strong>príklad<br />

reè a pod. Medzi novinky patrí aj <strong>sk</strong>enovací softvér<br />

Kooka a knižnica <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. Všetko je, samozrejme,<br />

aj v <strong>na</strong>šej rodnej reèi a pomaly sa už zaèí<strong>na</strong> aj preklad<br />

dokumentácie.<br />

n Mesteèko Largos sa rozhodlo, že prejde <strong>na</strong> Linux<br />

a KDE. Má nieko¾ko stoviek používate¾ov, jeden supervýkonný<br />

server a množstvo lacných x-terminálov. Prechod<br />

bol v podstate bezproblémový, pár di<strong>sk</strong>utabilných vecí<br />

inžinieri riešenia konzultovali s vývojármi KDE a <strong>na</strong>vrhli<br />

riešenia do budúcich verzií. Mesteèko ušetrilo obrov<strong>sk</strong>é<br />

sumy <strong>na</strong> softvéri, ktorý by i<strong>na</strong>k potrebovalo kúpi , a tak<br />

všetci úradníci bežia <strong>na</strong> lacnom hardvéri, softvéri zadar-<br />

[global]<br />

security = user<br />

encrypt passwords = no<br />

SMBPASSWD<br />

Povedali sme si, že Samba ukladá šifrované heslá do súboru<br />

smbpasswd. Ten by mal by chránený podobne ako<br />

systémový passwd. Prístup k nemu by mal ma len superpoužívate¾<br />

root. Prv než zaèneme používa šifrované<br />

heslá, treba pre každého používate¾a systému Unix vytvori<br />

príslušný záz<strong>na</strong>m. Toto je možné vyko<strong>na</strong> nieko¾kými<br />

spôsobmi:<br />

a) použijeme program smbpasswd -a, ktorý do súboru<br />

smbpasswd automaticky pridá používate¾a, ktorý už<br />

má v systéme Unix klasický úèet<br />

b) použijeme spustite¾ný <strong>sk</strong>ript addtosmbpass.<br />

Používa nástroj awk, a<strong>na</strong>lyzuje systémový súbor hesiel<br />

a pridá do súboru smbpasswd jednotlivých používate¾ov<br />

c) upravíme súbor smbpasswd ruène<br />

L I N U X<br />

mo, všetko je pekne centrálne spravované a používatelia<br />

necítia žiadne spomalenie ani problémy. V niektorom<br />

z budúcich èísel vám pravdepodobne prinesieme rozhovor<br />

s autorom tohto riešenia.<br />

n A ešte nieèo z humornejšieho súdka. Na stránke<br />

http://<strong>www</strong>.alancoxo<strong>na</strong>chip.com/ nájdete informácie<br />

o novej technológii, urèenej pre èip Crusoe. Ide o Ala<strong>na</strong><br />

Coxa v èipe – procesor tak zvládne nekoneène ve¾a úloh<br />

súèasne a zároveò si sám píše ovládaèe a odlaïuje sa.<br />

n Páni z konferencie bugtraq prišli <strong>na</strong> spôsob, ako pašova<br />

vírusy v súboroch PDF. Tie sa doteraz považovali za<br />

bezpeèné a dôveryhodné, no už sa zrodili prvé vírusy<br />

(samozrejme pre platformu Windows), ktoré sa šíria<br />

takýmto spôsobom. Majú to tí ¾udia s windowsov<strong>sk</strong>ými<br />

systémami problémy! Najnovšie linuxové <strong>sk</strong>enery už<br />

budú podporova aj <strong>sk</strong>enovanie PDF súborov <strong>na</strong> mailserveroch.<br />

n Firma Red Hat humorne oznámila beta verziu nového<br />

RedHatu. Beta verzia sa volá Roswell a v oznámení bolo,<br />

že takáto distribúcia nikdy neexistovala, v prípade, že by<br />

však existovala, neodporúèa sa používa <strong>na</strong> mission-critical<br />

systémy. Potom všetkých firma uistila, že žiadny<br />

podadresár Roswell neexistuje, a pripojila zoz<strong>na</strong>m mirrorov,<br />

kde nie je. Ve¾mi pekný a sympatický žartík. Celé<br />

oznámenie nájdete v mailing liste redhat-announce.<br />

Prajem príjemný zaèiatok nového škol<strong>sk</strong>ého roka a ve¾a<br />

úspechov.<br />

Juraj Bednár<br />

ZMENA ZAŠIFROVANÉHO HESLA<br />

V prípade, že je potrebné zmeni zašifrované heslo v súbore<br />

smbpasswd, použijeme program smbpasswd.<br />

(Pozor, program aj súbor hesiel majú rov<strong>na</strong>ké meno,<br />

preto si treba uvedomi , o èom a kedy je reè!) Program<br />

smbpasswd je ve¾mi podobný programu passwd zo systému.<br />

Nabudúce si povieme nieèo o prehliadaní siete, tzv.<br />

browsovaní. A táto príprava by už mohla staèi <strong>na</strong> zaèatie<br />

práce <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom vlastnom primárnom radièi domény.<br />

Miroslav Oravec<br />

9/2001 PC REVUE 109

L I N U X<br />

Rádiová karta SF16-FMR2 pod Linuxom<br />

V tomto èlánku by som sa chcel podeli so <strong>sk</strong>úsenos ami<br />

s rádiovou kartou Sound Forte SF16-FMR2 (obr. 1) pod<br />

operaèným systémom Linux. Pre èlánok som sa rozhodol<br />

z jednoduchého dôvodu. Firma, ktorá uvedenú kartu<br />

vyrobila, akosi pozabudla <strong>na</strong> vývoj ovládacieho softvéru<br />

pre Linux. Niežeby to bolo nieèo nové, ale firma má už<br />

dobrý rok <strong>na</strong> svojej stránke http://<strong>www</strong>.mediaforte.com.<br />

sg/w2k/w2k-sound.htm v tabu¾ke Driver Support<br />

Information on Sound Products v bunke Linux/RadioLink<br />

(SF16-FMR2) uvedené slovíèko Developing. Zaujímavé je,<br />

že ovládaè už nejaký èas existuje, nie je však dielom tejto<br />

firmy. Vytvoril ho Frediano Ziglio, freddy77@angelfire.<br />

com. Len pre predstavu uvediem aspoò základné údaje<br />

o karte: anté<strong>na</strong>: 75 ohmov, typ zbernice: ISA, input/output<br />

port: 0384 – 0385, frekvenèný rozsah: 88 – 108<br />

MHz.<br />

Obr. 1 Rádiová karta Sound Forte SF16-FMR2<br />

INŠTALÁCIA. Skôr ako zaèneme kompilova modul,<br />

<strong>sk</strong>ontrolujte si, èi máte korektne <strong>na</strong>inštalovanú zvukovú<br />

kartu, pretože bez nej by bolo zbytoèné pokraèova .<br />

Zdrojové kódy ovládaèa rádiokarty si stiahnite z adresy<br />

http://freddy77.tripod.com/sf16fmr2.html, sekcia DOWN-<br />

LOAD – súbor s názvom sf16fmr2.tgz. Pomocou <strong>na</strong>sledujúcich<br />

príkazov rozbalíte a <strong>sk</strong>ompilujete ovládaè.<br />

tar xvfz sf16fmr2.tgz<br />

cd /sf16fmr2<br />

make<br />

Ako výsledok kompilácie dostanete súbor radiosf16fmr2.o,<br />

ktorý predstavuje ovládaè rádiokarty. Takto<br />

vytvorený súbor <strong>sk</strong>opírujte do adresára /lib/modules/xxx/<br />

misc (kde xxx je verzia vášho jadra). Teraz použite príkaz<br />

depmod -a <strong>na</strong> doriešenie závislostí medzi modulmi jadra.<br />

110 PC REVUE 9/2001<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom kroku sa pokúste zavies modul do pamäte<br />

príkazom modprobe radio-sf16fmr2.o. Ak všetko prebehlo<br />

bez problémov, príkazom lsmod sa presvedèíte, èi sa<br />

daný modul <strong>na</strong>ozaj podarilo zavies do pamäte. Mali by ste<br />

dosta výpis podobný <strong>na</strong>sledujúcemu:<br />

Module Size Used by<br />

radio-sf16fmr2 4780 0 (unused)<br />

videodev 2400 1 [radio-sf16fmr2]<br />

awe_wave 157804 0<br />

sb 33620 0<br />

uart401 5968 0 [sb]<br />

sound 57240 0 (autoclean)<br />

[awe_wave sb uart401]<br />

soundcore 2372 7 (autoclean) [sb sound]<br />

soundlow 300 0 (autoclean) [sound]<br />

Teda dôležité je, aby sa vo výpise vy<strong>sk</strong>ytovali moduly<br />

videodev a radio-sf16fmr2. Ïalej sa pozrite v KDE<br />

Control Center, èi položka Information/IO-Ports obsahuje<br />

informáciu o portoch rádiovej karty. Mali by ste tam<br />

nájs údaje 0384-0385 fmr2. V prípade, že nemáte KDE,<br />

tak informácie o používaných IO portoch nájdete v adresári<br />

/proc/ioports. Ešte jed<strong>na</strong> potrebná vec. Pomocou príkazu<br />

MAKEDEV v adresári /dev vytvorte ovládaè zariadenia<br />

rádiokarty.<br />

./MAKEDEV radio<br />

Tu by som upozornil <strong>na</strong> jednu dôležitú vec. Po použití<br />

príkazu MAKEDEV radio sa mi vytvorila symbolická linka<br />

@radio, ktorá ukazovala <strong>na</strong> zariadenie radio1. Programy<br />

sú však väèšinou kompilované tak, že používajú ovládaè<br />

zariadenia radio0. Preto ak spustíte <strong>na</strong>príklad program<br />

Gradio, dostanete odpoveï Interface not found.<br />

Preto upravte symbolickú linku @radio takto:<br />

cd /dev<br />

ln -bs radio0 radio<br />

Ešte zostáva zariadi , aby sa ovládaè rádiokarty zaviedol<br />

do pamäte vždy, keï aktivujeme softvér pre rádiokartu.<br />

Riešenie spoèíva v úprave súboru conf.modules v adresári<br />

/etc.<br />

Pridajte do tohto súboru <strong>na</strong>sledujúce dva riadky:<br />

alias char-major-81 videodev<br />

alias char-major-81-64 radio-sf16fmr2<br />

Ak ste sa dostali až sem, je ve¾ká pravdepodobnos , že<br />

vám rádiokarta bude správne pracova . Aby sme si mohli<br />

<strong>na</strong>stavi niektorú ob¾úbenú stanicu, potrebujeme program,<br />

ktorý bude spolupracova s modulom rádiokarty.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch opíšem inštaláciu a konfiguráciu<br />

hneï nieko¾kých programov, urèených <strong>na</strong> ovládanie<br />

rádiokarty.<br />

WEBOVÉ LINKY. No, aby som trocha zmiernil kritiku<br />

firmy MediaForte, musím poveda , že ovládaèe tejto<br />

karty pre OS Linux boli vyvíjané, ale firma ich zverejnila až<br />

nedávno (pozri <strong>na</strong>sledujúcu linku). Ako som sa dozvedel<br />

od pá<strong>na</strong> Mareka Lipovèa<strong>na</strong>, firma bola ve¾mi ochotná<br />

posla ich vývojovú verziu elektronickou poštou. Tieto<br />

ovládaèe sú primárne urèené pre jadro 2.2.12, resp.<br />

RedHat 6.0 a 6.1.<br />

MediaForte Radiolink Drivers<br />

http://<strong>www</strong>.mediaforte.com.sg/products/tv_and_radio/sf<br />

16_fmr2/drivers.htm<br />

Existuje aj ïalší variant, ako uvedenú radiokartu uvies<br />

do chodu. Riešenie vytvoril Vladimir Popov a <strong>na</strong>zval ho jednoducho<br />

fmio. Nie je to modul pre jadro a video4linux, ale<br />

samostatný program spolu s ovládaèmi pre viac tunerov.<br />

Toto riešenie je vhodné pre tých, ktorí nechcú používa<br />

video4linux. Program obsahuje tak konzolové ovládanie,<br />

ako i grafický front-end (pozri <strong>na</strong>sledujúcu linku).<br />

fmio<br />

http://<strong>www</strong>.jumbo.<strong>na</strong>rod.ru/fmio.html<br />

fmtools<br />

http://<strong>www</strong>.exploits.org/v4l/fmtools.html<br />

SOFTVÉR PRE RÁDIOKARTY<br />

LIBRADIO<br />

Libradio je malá, jednoduchá c knižnica, urèená <strong>na</strong> ovládanie<br />

rádiových kariet. Program môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese:<br />

ftp://download.sourceforge.net/pub/sourceforge/libradio/libradio-0.3.5.tar.gz<br />

Skôr ako program <strong>sk</strong>ompilujete, upravte v súbore<br />

radio.c parameter float radio_saved_freq <strong>na</strong> hodnotu<br />

frekvencie rádia, ktorá vo vašom okolí zaruèene funguje.<br />

Napríklad:<br />

float radio_saved_freq = 91.2; /* default<br />

station */<br />

Tento parameter nájdete za definíciou hlavièkových súborov<br />

#include. Samozrejme, ak tento parameter nebudete<br />

meni , niè sa nestane. Iba pri použití funkcie unmute (qdt<br />

-u) sa vám rádio <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> default hodnotu, ktorá je definovaná<br />

práve v súbore radio.c.<br />

Tak a môžeme program libradio <strong>sk</strong>ompilova .<br />

tar xvfz libradio-0.3.5.tar.gz<br />

cd /libradio-0.3.5<br />

make

make install<br />

Po úspešnej kompilácii a <strong>na</strong>inštalovaní programu môžete<br />

rádiovú kartu vy<strong>sk</strong>úša .<br />

qdt 91.2<br />

Ide o frekvenciu rádia Sloven<strong>sk</strong>o. Samozrejme, frekvencia<br />

závisí od miesta, kde sa práve <strong>na</strong>chádzate. Teda pre<br />

západné, stredné a východné Sloven<strong>sk</strong>o sa frekvencia líši.<br />

Na to pozor!<br />

Použitie programu libradio:<br />

qdt frekvencia<br />

kde frekvencia je hodnota v MHz.<br />

qdt -m ;vypne rádio (mute)<br />

qdt -u ;zapne rádio (unmute)<br />

qdt -q ;zobrazí info o stave karty<br />

qdt -b num ;<strong>na</strong>staví basy <strong>na</strong> hodnotu num<br />

qdt -t num ;<strong>na</strong>staví výšky <strong>na</strong> hodnotu num<br />

qdt -v num ;<strong>na</strong>staví hlasitos <strong>na</strong> hodnotu num<br />

Aj keï program<br />

Obr. 2<br />

nemá žiadne grafické<br />

GUI, môžete si<br />

jednoduchým spôsobom<br />

pomôc . Vytvorte<br />

si <strong>na</strong> pracovnej<br />

ploche ikony<br />

(obr. 2), z ktorých<br />

každá bude predstavova<br />

jednu rádiovú<br />

stanicu. Každej<br />

ikone priradíte<br />

zodpovedajúci príkaz<br />

qdt – <strong>na</strong>pr. qdt<br />

91.20. Potom už len staèí vždy kliknú <strong>na</strong> niektorú ikonu<br />

a tým aktivova príslušnú stanicu. Môžete si vytvori aj<br />

ikonu pre vypnutie rádia – príkaz qdt -m (Mute).<br />

GRADIO<br />

Ïalším programom, ktorý si tu ukážeme, bude program<br />

GRadio. GRadio je grafické rozhranie, urèené <strong>na</strong> ovládanie<br />

rádiových kariet podporovaných ovládaèom video4linux<br />

v Linuxe 2.2+. Program môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese: http://<br />

foobazco.org/projects/gradio/ alebo <strong>na</strong> ftp://ftp.foobazco.<br />

org/pub/gradio/gradio-1.0.1.tar.gz<br />

tar xvfz gradio-1.0.1.tar.gz<br />

cd /gradio-1.0.1<br />

make<br />

make install<br />

Po <strong>sk</strong>ompilovaní vznikne binárny súbor gradio. Tlaèidlo<br />

Power vypne rádio, tlaèidlo Mute stlmí rádio. Nastavenie<br />

programu sa realizuje pomocou<br />

súboru .gradiorc,<br />

ktorý sa automaticky pri<br />

spustení programu vytvorí<br />

v domov<strong>sk</strong>om adresári používate¾a.<br />

Všimnite si, ako sú definované jednotlivé rádiové<br />

stanice. Obsah súboru môže vyzera <strong>na</strong>príklad takto:<br />

0<br />

90800<br />

0 0<br />

90800<br />

88800<br />

91200<br />

95200<br />

98500<br />

94300<br />

88400<br />

102200<br />

Na druhom riadku si program uchováva frekvenciu, ktorá<br />

bola <strong>na</strong>stavená ako posledná pri vypnutí rádia. Po spustení<br />

programu sa táto frekvencia automaticky aktivuje v prípade,<br />

že nebolo predtým stlaèené tlaèidlo Mute.<br />

Informáciu o stlaèení tlaèidla Mute si program uchováva<br />

<strong>na</strong> tre om riadku, druhá èíslica v súbore .gradiorc.<br />

Hodnota 1 z<strong>na</strong>mená aktivované tlaèidlo Mute, 0 opak. Od<br />

štvrtého riadka si môžete <strong>na</strong>definova spolu 8 rádiových<br />

staníc, pretože práve to¾ko tlaèidiel obsahuje grafické rozhranie<br />

programu. Nevýhodou je ruèné ladenie. Pod¾a typu<br />

rádiokarty ním môžete ovláda aj hlasitos .<br />

GTK-FMRADIO<br />

Gtk-fmradio je jednoduchý a praktický FM rádiový tuner<br />

s mnohými možnos ami. Môžete voli frekvenciu, <strong>na</strong>stavova<br />

hlasitos , stereo, mute a spravova list predvolených<br />

rádiových staníc.<br />

Program bol síce<br />

testovaný iba s rádiovou<br />

kartou Typhoon,<br />

ale funguje<br />

aj s inými kartami.<br />

Od prechádzajúceho sa líši hlavne príjemnejším ovládaním.<br />

Program môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese: http://mc.microcaos.<br />

pt/freeware/gtk-fmradio-1.0.tgz<br />

tar xvfz gtk-fmradio.tar.gz<br />

cd gtk-fmradio<br />

./configure<br />

make<br />

make install<br />

Po <strong>sk</strong>ompilovaní vznikne binárny súbor fmradio. Program<br />

si po spustení vytvorí v domov<strong>sk</strong>om adresári používate¾a<br />

súbor .gtk-fmradio. Obsah súboru .gtk-fmradio môže<br />

vyzera takto:<br />

Radio Forte 90.8<br />

Hviezda FM 88.8<br />

Radio Sloven<strong>sk</strong>o 91.1875<br />

Radio Nitra 95.2<br />

Radio Koliba 98.5<br />

FUN Radio 94.3<br />

Radio Express 88.4<br />

Rock FM Radio 102.2<br />

Radio TWIST 105.10<br />

cRADIO<br />

Tento program sa od predchádzajúcich odlišuje hlavne<br />

mnohými možnos ami <strong>na</strong>stavenia. Struèná charakteristika<br />

programu cRadio:<br />

Grafický displej obsahuje: digitálny indikátor frekvencie,<br />

meno stanice, èíslo kanála, MUTE indikátor, TUNE,<br />

Sleep, Alarm a Stereo indikátor, <strong>na</strong>stavenie hlasitosti.<br />

Èasti programu cRadio: rýchle ladenie staníc (Quick-<br />

Tune slider bar), automatické <strong>sk</strong>enovanie staníc, ovládanie<br />

zvuku, minimum view mode, konfigurácia cez súbor<br />

/etc/cRadio.conf, možnos až 109 predvolieb kanálov,<br />

combo box <strong>na</strong> pridávanie staníc, automatické detegova-<br />

nie predvo¾by, konfigurácia pomocou GUI, Alarm Clock<br />

(Radio on), Sleep (Radio off), Quick Keys.<br />

Program môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese: http://<strong>www</strong>.<br />

leg.uct.ac.za/cRadio/<br />

Skôr ako sa pustíte do kompilácie programu, budete<br />

musie upravi súbor Makefile. Ja som urobil <strong>na</strong>sledujúce<br />

úpravy:<br />

QTPATH=-I/usr/lib/qt-1.44/include<br />

LINK=/usr/lib/qt-1.44/lib/libqt.so -L/usr/X11R6/lib<br />

MOC = /usr/lib/qt-1.44/bin/moc<br />

Postup pri kompilovaní je <strong>na</strong>sledujúci:<br />

tar xvfz cRadio-0.10.tar.gz<br />

cd cRadio-0.10<br />

make<br />

Ak kompilovanie prebehlo úspešne, výsledkom je binárny<br />

súbor cRadio. Inštalácia programu je ve¾mi jednoduchá.<br />

Binárku cRadio <strong>na</strong>kopírujte do /usr/local/bin a súbor<br />

cRadio.conf do adresára /etc.<br />

L I N U X<br />

9/2001 PC REVUE 111

L I N U X<br />

Program môžete ovláda aj pomocou Quick Keys:<br />

[1-9] = Channels<br />

+/- = Volume<br />

= Tuneing<br />

SPACE = (UN)Mute<br />

CTRL-Q = Quit<br />

KTUNER<br />

Program KTuner je prakticky totožný s predchádzajúcim<br />

programom, èo sa týka funkcií, ale obsahuje dva nové<br />

prvky: KDE dock (umiestnenie ikony v Kpaneli s možnos<br />

ou ovládania<br />

cez menu) a Floating<br />

Channel Bar.<br />

Na obrázku môžete<br />

vidie okrem<br />

ikony v Kpaneli a<br />

Floating Channel<br />

Baru aj použitie<br />

funkcie Minimum<br />

view mode (túto<br />

funkciu obsahujú<br />

obidva programy). Program môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese:<br />

http://<strong>www</strong>.leg.uct.ac.za/cRadio/ index2.html<br />

RDJ<br />

Predposledným programom, ktorý si v tomto èlánku predstavíme,<br />

je rdj radio tuner. Môžete ho zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese:<br />

http://mimms.sourceforge.net/rdj/<br />

tar xvfz rdj-0.2.7.tar.gz<br />

cd rdj-0.2.7<br />

make<br />

make install<br />

Po kompilácii by ste mali dosta binárne súbory rdj<br />

a rdj_term. Rdj je urèené <strong>na</strong> ovládanie cez GUI, <strong>na</strong>opak,<br />

rdj_term je urèený pre konzolu. Program sa z konzoly ovláda<br />

takto:<br />

syntax: rdj_term [-c card] [-off] freq<br />

kde: -off vypne radio<br />

-c card je ovládaè zariadenia, <strong>na</strong>pr.: /dev/radio<br />

freq je frekvencia stanice, <strong>na</strong>pr.: 91.20<br />

rdj_term -c /dev/radio 91.20<br />

A teraz nieèo o grafickej<br />

verzii, ktorá obsahuje ove¾a<br />

viac možností konfigurácie.<br />

V hlavnom okne sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

tlaèidlá: Options, Mute, Mixer, Tv, Quit. Okrem toho<br />

je v¾avo hore zobrazená práve aktuál<strong>na</strong> frekvencia, ved¾a<br />

frekvencie sú dve malé tlaèidlá, ktoré sa používajú <strong>na</strong> ladenie<br />

frekvencie. V okne sa <strong>na</strong>chádza ešte roletové menu,<br />

112 PC REVUE 9/2001<br />

ktoré obsahuje vami <strong>na</strong>definované stanice. Okno Options sa<br />

<strong>sk</strong>ladá z piatich záložiek: General, Stations, Styles, Scan,<br />

About. V záložke General môžete <strong>na</strong>stavi , aká stanica sa<br />

má aktivova pri štarte programu (je tu viac možností, buï<br />

použijete už definovanú stanicu, prípadne si <strong>na</strong>stavíte frekvenciu<br />

niektorej stanice, alebo pri štarte sa použije frekvencia,<br />

ktorá bola aktív<strong>na</strong> ako posledná), ïalej po akých krokoch<br />

má prebieha ladenie staníc (ja som volil hodnotu<br />

0.01, pozor! neodporúèam používa pri preh¾adávaní staníc,<br />

použite radšej hodnotu kroku 0.5), <strong>na</strong>stavenie zariadenia,<br />

kam budú smerované požiadavky <strong>na</strong> zmenu frekvencie,<br />

<strong>na</strong>stavenie externého TV programu (xawtv) a mixéra (<strong>na</strong>príklad<br />

kmix alebo gmix), možnos aplikovania funkcie mute<br />

pri kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Quit, Prompt on error, zapamätanie<br />

si pozície ok<strong>na</strong>. V záložke Station si môžete <strong>na</strong>definova jednotlivé<br />

stanice. Záložka Styles dovo¾uje <strong>na</strong>stavi font, popredie<br />

a pozadie zobrazovania frekvencie v hlavnom okne.<br />

Záložka Scan umožòuje preh¾ada zadaný rozsah frekvencií.<br />

Ak máte radšej klasické konfiguraèné súbory, pomocou<br />

súboru .rdj, ktorý sa vytvorí v domov<strong>sk</strong>om adresári<br />

používate¾a, <strong>na</strong>stavíte všetky možnosti, ktoré program<br />

ponúka.<br />

XMMS – X Multimedia System<br />

Ako iste viete, XMMS (starší názov x11amp) bol a je primárne<br />

urèený <strong>na</strong> prehrávanie súborov MP3. Tento zaujímavý<br />

program však dokáže pomocou zásuvných modulov<br />

ove¾a viac, <strong>na</strong>príklad ovláda rádiovú kartu. Plug-in nájdete<br />

<strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke XMMS – <strong>www</strong>.xmms.org, konkrétne<br />

<strong>na</strong> adrese: http://<strong>www</strong>.xmms.org/plugins_input.html.<br />

tar xvfz xmms-FMRadio.tar.gz<br />

cd xmms-FMRadio<br />

make<br />

make install<br />

Výsledkom kompilácie<br />

je plug-in pre<br />

XmmS s názvom libradio.so.<br />

O tom, èi<br />

sa plug-in správne<br />

<strong>na</strong>inštaloval, sa môžete<br />

presvedèi tak,<br />

že v programe<br />

XmmS v menu vyberiete položku Option/Preferences<br />

a v záložke Audio I/O Plugins by ste mali ma položku FM<br />

Radio player 0.1 [libradio.so]. Kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Configure si môžete <strong>na</strong>stavi zariadenie, kam budú smerova<br />

vaše požiadavky oh¾adom vo¾by rádiovej stanice. Ja<br />

som ponechal pôvodnú hodnotu /dev/ radio0. Na záložke<br />

Volume si môžete vybra , èi budete hlasitos riadi<br />

cez OSS Mixer alebo Radiokartu. V prípade, že zvolíte<br />

rádiokartu, môže sa vám sta , že nebude možné ovláda<br />

hlasitos . Je to z toho dôvodu, že vaša rádiokarta jednoducho<br />

takúto možnos nepodporuje. Celý princíp<br />

použitia tohto zýsuvného modulu je ve¾mi jednoduchý;<br />

staèí, ak si vytvoríte textové súbory s príponou meno_radia.fmr<br />

s <strong>na</strong>sledujúcim obsahom súboru:<br />

<br />

Freq:91200<br />

Teda pre každú<br />

frekvenciu jeden súbor.<br />

Daný súbor<br />

môžete upravova<br />

aj pomocou vo¾by<br />

File Info (CTRL+3).<br />

WEBOVÉ LINKY. V žiadnom prípade sa nedá poveda<br />

, že tu sa <strong>na</strong>ša cesta po h¾adaní softvéru pre rádiokarty<br />

konèí. Na <strong>na</strong>sledujúcich webových linkách nájdete iné,<br />

možno aj doko<strong>na</strong>lejšie riešenia, ktoré v tomto èlánku<br />

neboli spomenuté.<br />

l rico_RADIO: http://<strong>www</strong>.rico-net.de/radio/<br />

l Xtuner: http://kitten.ndscs.nodak.edu/~tinnes/xtuner/<br />

l RadioActive: http://cactus.rulez.org/projects/radioactive/<br />

l Qradio: http://<strong>www</strong>.geocities.com/TimesSquare/Corner/<br />

6262/<br />

l KDERadio: http://<strong>www</strong>.wohnheim.uni-ulm.de/~carsten/<br />

l KMyRadio for KDE2: http://home.earthlink.net/~cross37/<br />

l pcfm: http://home.earthlink.net/~stewb/<br />

l Guituner: http://digilander.iol.it/guituner/<br />

l pTk-radio: http://<strong>www</strong>.xs4all.nl/~orchard/perl/<br />

l Gtuner: http://gtuner.seul.org/<br />

ZÁVER. Ak vám uvedená karta a ovládací softvér funguje,<br />

èlánok splnil svoj cie¾. Informácie tu uvedené v žiadnom<br />

prípade ne<strong>na</strong>hradzujú dokumentáciu k daným programom.<br />

Preto <strong>sk</strong>ôr než zaènete niektorý z programov<br />

kompilova , preèítajte si aspoò súbory README alebo<br />

INSTALL. Uvedené programy a rádiová karta boli kompilované<br />

a testované <strong>na</strong> distribúcii RedHat 6.1 (Cartman) s verziou<br />

jadra 2.2.12-20. Aby som nezabudol, Frediano Ziglio<br />

29. apríla 2001 dal do obehu verziu pre jadro 2.4.2, takže<br />

neváhajte a vy<strong>sk</strong>úšajte.<br />

POÏAKOVANIE. Na tomto mieste by som rád poïakoval<br />

pánu Marekovi Lipovèanovi a ïalším, ktorí prispeli<br />

novými informáciami oh¾adom rádiovej karty. Bez týchto<br />

¾udí by totiž update tohto èlanku nevznikol. Ïakujem.<br />

Ing. Peter Gašparoviè

Interview s Markom Mitchellom<br />

Mark Mitchell je<br />

prezident a CTO<br />

CodeSourcery. Dosiahol<br />

Master Degree v informatike<br />

v Stanforde<br />

v roku 1999 a bakalára<br />

<strong>na</strong> Harvarde v roku<br />

1994. Jeho vý<strong>sk</strong>um sa<br />

sústreïuje <strong>na</strong> komlexné<br />

výpoèty a poèítaèovú<br />

bezpeènos . Mark<br />

pracoval v CenterLine<br />

Software ako vývojár pred spoluzaložením<br />

spoloènosti CodeSourcery. Momentálne je GCC<br />

Release Ma<strong>na</strong>ger a zúèastòuje sa <strong>na</strong> tvorbe<br />

kvalitného softvéru.<br />

u JB: Èo sú hlavné novinky v GCC-3.0?<br />

w MM: Osobne si myslím, že <strong>na</strong>jzaujímavejšia vlastnos<br />

GCC 3.0 je integrovaná verzia Java run-time knižnice.<br />

Z<strong>na</strong>mená to asi to¾ko, že je možné priamo kompilova<br />

javov<strong>sk</strong>ý kód do binárneho.<br />

Takisto sa nám podarilo z<strong>na</strong>ène zlepši generátor kódu<br />

pre x86 systémy, èo považujem za ve¾mi dôležité zlepšenie,<br />

keïže máme to¾ko používate¾ov <strong>na</strong> systémoch x86.<br />

Takisto sa úplne zmenila nízkoúrovòová implementácia<br />

C++. Mnoho programov <strong>na</strong>písaných v C++ bude pri<br />

spustení využíva menej pamäte a dosiahli sme aj to, že<br />

objektové súbory budú podstatne menšie, pretože sa dramaticky<br />

prepracoval systém generovania mien/symbolov.<br />

u JB: S takzvaným GCC-2.96 bol spojený istý problém.<br />

Preèo dodávali mnohí distribútori túto verziu?<br />

w MM: Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že FSF (Free Software<br />

Foundation) nikdy nevypustila verziu 2.96. Viem, že Red<br />

Hat dodával verziu pomenovanú 2.96 a podobne spravili<br />

pravdepodobne aj iné spoloènosti. Ja viem len o tej verzii<br />

Red Hat.<br />

Tým, že táto verzia bola vypustená, vznikol z<strong>na</strong>èný<br />

problém. Išlo o vývojár<strong>sk</strong>y s<strong>na</strong>pshot z vývojovej vetvy GCC<br />

s ve¾kým množstvom Red Hat opráv. Táto verzia obsahovala<br />

množstvo chýb, òou vygenerovaný C++ kód bol<br />

nekompatibilný (<strong>na</strong> binárnej úrovni) tak s verziou 2.95,<br />

ako aj s 3.0. Zmiatlo to <strong>na</strong>jmä používate¾ov, ktorí sa dovolávali<br />

pomoci <strong>na</strong> adrese FSF, urèenej <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>movanie<br />

chýb, hoci ve¾a chýb z tej verzie neexistuje v <strong>sk</strong>utoèných<br />

verziách FSF. Najsmutnejšie je <strong>na</strong> tom to, že ¾udia z Red<br />

Hat vedeli, že by nemali používa túto verziu, ale nemohli<br />

presvedèi ma<strong>na</strong>žment o tejto <strong>sk</strong>utoènosti.<br />

Èiastoène bola však 2.96-ka <strong>na</strong>ša chyba – chyba vývojárov<br />

GCC. ¼udia boli frustrovaní, že nám trvalo tak dlho<br />

vyprodukova novú verziu. Práve sa s<strong>na</strong>žím zníži èas medzi<br />

novými verziami – to preto, aby sa nám nieèo podobné zasa<br />

nestalo. Chápem, preèo nejaká spoloènos (Red Hat) potrebuje<br />

vypusti novú verziu, ak to nespravíme my. Preto si<br />

myslím, že je dôležité podporova nezávislý vývoj GCC, èo,<br />

samozrejme, robí CodeSourcery. Nie sme prepojení s distribútormi,<br />

preto môžeme priamo zlepšova FSF verziu GCC.<br />

Ak ¾udia fi<strong>na</strong>nène podporia <strong>na</strong>šu prácu <strong>na</strong> nových verziách<br />

GCC, zaistí sa tým, že nové verzie budú vychádza v takom<br />

poète, aby sa zabránilo podobným problémom.<br />

u JB: Ko¾ko vývojárov sa podie¾a <strong>na</strong> vývoji GCC?<br />

w MM: Nedá sa to spoèíta . Pravdepodobne stovky. Ale<br />

existuje <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> asi desa až dvadsa ¾udí, ktorá je zodpovedná<br />

za väèšinu zmien.<br />

u JB: Prináša GCC-3.0 nejakú nekompatibilitu pre<br />

vývojárov, ktorí používali staršiu verziu?<br />

w MM: Áno. Nie je možné linkova nové programy C++<br />

so starými. Takisto sme pridali chybové hlásenia <strong>na</strong> urèitých<br />

miestach, kde by sa ináè nevy<strong>sk</strong>ytli.<br />

u JB: Ko¾ko architektúr práve podporuje GCC?<br />

w MM: Množstvo. Ale v GCC 3.0 sme <strong>na</strong>šu úlohu nesplnili<br />

tak dobre, ako sme mali. Embedded systémy nie sú<br />

dostatoène podporované. Toto sa budeme s<strong>na</strong>ži <strong>na</strong>pravi<br />

v GCC 3.0.1 alebo GCC 3.0.2.<br />

u JB: Pre mòa je jednou z <strong>na</strong>jzaujímavejších vlastností<br />

GCC možnos kompilova Java kód. Z<strong>na</strong>mená to, že<br />

môžem <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>ompilova FreeNet do binárneho kódu<br />

a spusti ?<br />

w MM: Neviem vám to presne potvrdi o FreeNet, ale<br />

v každom prípade je možné preklada Java programy do<br />

binárneho kódu.<br />

u JB: Myslíte si, že kompilovanie Javy do binárneho<br />

kódu je krok spä , ak používame slobodný (free) kód?<br />

w MM: Nie som až taký moralista ako iní ¾udia, èo sa týka<br />

tejto veci. Myslím si, že je dobré, že podporujeme kompilovanie<br />

z bajtkódu, pretože takto sa distribuuje množstvo<br />

javového kódu. Nech je kód slobodný, alebo nie, po<strong>sk</strong>ytujeme<br />

užitoèný produkt. Osobne však podozrievam FSF, že<br />

má <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos iný uhol poh¾adu.<br />

L I N U X<br />

u JB: Aké sú plány do budúcnosti oh¾adom vývoja<br />

GCC?<br />

w MM: Na prvom mieste je s<strong>na</strong>ha zlepši rýchlos generovaného<br />

kódu. Takisto sa s<strong>na</strong>žíme zlepši proces optimalizácie.<br />

Rád by som videl aj robustnejší kompilátor, ktorý<br />

po<strong>sk</strong>ytuje lepšie chybové hlásenia a nikdy nespadne pri<br />

nekorektnom vstupe.<br />

u JB: Èasto sa stáva, že výrobcovia hardvéru nie sú<br />

ochotní po<strong>sk</strong>ytova dokumentáciu k ich produktom<br />

(nútiac nás tým používa ich alebo iný licencovaný<br />

kód). Je tento problém aktuálny aj pri dokumentácii<br />

k procesorom?<br />

w MM: Najpopulárnejšie procesory pre pracovné stanice<br />

sú ve¾mi dobre zdokumentované, èo sa týka ich inštrukènej<br />

sady. Èasto však nie je k dispozícii dostatok informácií<br />

o èasovacích operáciách. Niektorí výrobcovia embedded<br />

zariadení nepo<strong>sk</strong>ytujú vôbec žiadnu dokumentáciu, èo<br />

z<strong>na</strong>mená, že nemôžeme vyda verziu GCC pre ich èipy,<br />

pretože zdrojový kód GCC by prezradil informácie o ich<br />

produkte.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že AMD sa ve¾mi s<strong>na</strong>ží spolupracova<br />

s GCC. Po<strong>sk</strong>ytuje ve¾ké množstvo informácií už v raných<br />

fázach vývoja ich èipov.<br />

u JB: Ktoré systémy používajú primárne GCC ako hlavný<br />

kompiler (tým myslím iné ako GNU/Linux a *BSD)?<br />

w MM: Apple OS X. Ak sa Apple podarí uspie , bude pravdepodobne<br />

viac OS X vývojárov používajúcich GCC, ako je<br />

GNU/Linux vývojárov.<br />

u JB: Èo sú hlavné technické výhody GCC oproti iným<br />

kompilerom?<br />

w MM: Portabilnos medzi rôznymi platformami. Ak potrebujete<br />

prekladaè, ktorý sa stále správa rov<strong>na</strong>ko (<strong>na</strong>jmä<br />

oh¾adom C++) <strong>na</strong> rôznych platformách, tak je GCC definitívne<br />

<strong>na</strong>jlepšia vo¾ba.<br />

Ïalšia ve¾ká výhoda je on line podpora Assemblera. Ak<br />

programujete embedded zariadenia alebo jadro operaèného<br />

systému, je to obrov<strong>sk</strong>á výhoda.<br />

A samozrejme, fakt, že chyby bývajú opravené rýchlo.<br />

Nech si ich už opravíte sami, alebo za to niekomu zaplatíte.<br />

u JB: Chcel by som sa vám poïakova za váš èas.<br />

Nielen za tento rozhovor, ale aj za èas investovaný do<br />

GCC. Ïakujem.<br />

MM: S rados ou. Rád hovorím o GCC a je mi potešením<br />

pracova <strong>na</strong> GCC. ¼udia, s ktorými <strong>na</strong> tom spolupracujem,<br />

sú perfektní a to je dôvod, preèo <strong>na</strong>ša práca je potešením.<br />

Juraj Bednár, preložil Martin Užák<br />

9/2001 PC REVUE 113

L I N U X<br />

Linux RedHat 7.1 Promisc mód <strong>na</strong> sie ových zariadeniach<br />

Koneène som už aj ja upgradoval zo svojho starého RedHat 6.1 <strong>na</strong> nový RedHat 7.1 a rád<br />

by som sa s vami podelil o moje <strong>sk</strong>úsenosti s touto verziou.<br />

RH 7.1 sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> troch CD, prièom <strong>na</strong> prvom a druhom sú RPM a <strong>na</strong> druhom a<br />

tre om zdrojové texty (SRPMS). Prvé CD je bootovate¾né, takže môžete inštalova aj <strong>na</strong><br />

úplne èistý di<strong>sk</strong>. Tak pri starých, ako aj pri tejto verzii je možné inštaláciu spusti súborom<br />

\DOSUTILS\autoboot.bat priamo z CD. Potom <strong>na</strong>behne grafické prostredie, v ktorom si<br />

<strong>na</strong>konfigurujete myš, klávesnicu, jazyk a typ inštalácie. Môžete si vybra inštaláciu <strong>na</strong> server,<br />

pracovnú stanicu, laptop alebo volite¾nú, kde si môžete povybera aj jednotlivé balíky.<br />

Aby ste mali predstavu, ko¾ko miesta budete potrebova , uvediem príklad, ako som<br />

inštaloval ja. Ako grafické prostredie som si zvolil GNOME, potom som si vybral základné<br />

utility, vývojové nástroje, zdrojové texty kernelu a okrem toho nejaké veci <strong>na</strong> server<br />

(Apache, WuFtpd, Sambu, BIND). Všetko toto zabralo približne 1,1 GB, èo je pomerne<br />

dos . Keï som pridal aj KDE a nejaké veci <strong>na</strong>vyše, vyšlo to asi <strong>na</strong> 1,25 GB. Záleží však len<br />

<strong>na</strong> vás, èo budete inštalova a èo nie. Samozrejme, tieto údaje sú len približné, nie je problém<br />

zaprata aj 1,5 GB.<br />

Keï spomí<strong>na</strong>m balíky, vymenujem aspoò tie, ktoré budete pravdepodobne používa <strong>na</strong><br />

serveri a ktoré sú základom. Takže tu sú: Apache, BIND, Wu-FTPD, OpenSSH, GnuPG,<br />

SecureTunnel, TripWrire, OpenSSL, MySQL, PostgreSQL a iné. Ak sledujete rubriku Linux<br />

pravidelnejšie, urèite si spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> Jurovo <strong>na</strong>riekanie, že v niektorých distribúciách chýbajú<br />

základné bezpeènostné nástroje <strong>na</strong> správu (<strong>na</strong>pr. SSH), ktoré si musíte sami stiahnu<br />

a doinštalova . Ako vidíte, tu ich nájdete pomerne dos . Okrem toho ma potešil TripWire,<br />

èo je program, ktorý si vytvára databázu zvolených súborov (ich MD5 sum, modifikaèný<br />

èas, ve¾kos atï.), èo vám môže pomôc zisti , èi niekto nemodifikoval normálne programy<br />

ich trój<strong>sk</strong>ymi verziami. Okrem toho ste si iste všimli, že si môžete vybra medzi MySQL<br />

a PostgreSQL, takže ani tu by vám nemalo niè chýba .<br />

Po inštalácii balíkov sa konfiguruje grafické prostredie, ïalej si môžete vybra , ktoré<br />

balíky sa budú štartova , vytvori bootovaciu di<strong>sk</strong>etu alebo <strong>na</strong>inštalova LILO a okrem<br />

toho pribudla ešte možnos <strong>na</strong>stavi firewall (má tri stupne bezpeènosti: High, Medium a<br />

None – ak vám nebude firewall vyhovova , ne<strong>sk</strong>ôr si ho môžete zmeni ). A potom už<br />

zostáva iba reštart poèítaèa a štart systému. Takže systém je <strong>na</strong>inštalovaný a poïme sa<br />

pozrie , èo je v òom nové.<br />

Prvá vec, ktorú si urèite všimnete, je to, že tvorcovia sa s<strong>na</strong>žili prispôsobi RH 7.1, aby<br />

bol èo <strong>na</strong>jbezpeènejší. Po inštalácii bežal <strong>na</strong> pozadí len démon ssh a sendmail. Dokonca<br />

ani Apache nebol spustený. V úvode som už spomí<strong>na</strong>l nejaké balíky, ako ssh alebo<br />

TripWire, z èoho sa dá poz<strong>na</strong> , že váš RH bude dobre zabezpeèený, ak si dáte záleža .<br />

Rov<strong>na</strong>ko dobre sa však RH hodí aj <strong>na</strong> pracovnú stanicu. Jediná vec, ktorá mi tu chýbala,<br />

bol StarOffice, ale to by nemal by problém. V súèasnosti sa StarOffice <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> rôznych<br />

CD k poèítaèovým èasopisom (zdá sa mi, že PC REVUE alebo Computer tiež vydali<br />

takéto CD). Okrem toho tu nájdete ve¾a ïalších programov, ktoré sa v starších verziách<br />

ne<strong>na</strong>chádzali a ktoré sa museli s ahova z internetu.<br />

Èo doda <strong>na</strong> záver? Ak máte <strong>na</strong>inštalovanú nejakú staršiu verziu Linuxu alebo chcete<br />

Linux po prvýkrát vy<strong>sk</strong>úša , urèite ho <strong>sk</strong>úste. Ani zaèiatoèníci by nemali ma problémy s<br />

inštaláciou (väèší problém môže by azda len rozdelenie di<strong>sk</strong>u a zvolenie správnej partície<br />

– ale s tým vám môže už niekto pomôc ).<br />

Miroslav Ïulík ml. <br />

114 PC REVUE 9/2001<br />

Možno si ešte niekto z vás pamätá, ako Juraj Bednár v jednom z prvých èlánkov o Linuxe<br />

opisoval, ako sa dá bráni proti prepnutiu sie ovej karty do promisc módu. Malo to zabráni<br />

hackerovi, aby zaèal odpoèúva všetky pakety prechádzajúce cez ten segment siete,<br />

kde bola sie ová karta pripojená. Juro <strong>na</strong>vrhoval urobi malý patch do ovládaèa sie ovej<br />

karty, ktorý mal predís tejto situácii.<br />

Ja som si <strong>na</strong> tento úèel spravil malý programèek, ktorý zis uje všetky sie ové rozhrania<br />

(<strong>na</strong>pr. eth0, eth1 atï.) a to, èi tieto zariadenia sú v promisc móde. Takže tu je program a<br />

za ním je krátky opis jeho funkcií. Ešte poz<strong>na</strong>menám, že definície všetkých štruktúr nájdete<br />

v adresári „/usr/include/*“:<br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

int main(int argc, char *argv[])<br />

{<br />

int s,i,retcode;<br />

struct ifconf ifc;<br />

struct ifreq *device_ptr, device;<br />

char buf[8192];<br />

struct sockaddr_in sin;<br />

}<br />

if((s = socket(AF_INET, SOCK_DGRAM, 0)) < 0)<br />

{<br />

fprintf(stderr, „\n\n\r ERROR: socket() \n\n\r“);<br />

exit(-1);<br />

}<br />

ifc.ifc_len = sizeof(buf);<br />

ifc.ifc_buf = buf;<br />

fprintf(stderr,“\n\r Len (before): %d „,ifc.ifc_len);<br />

if(ioctl(s, SIOCGIFCONF, (char *)&ifc) < 0)<br />

{<br />

fprintf(stderr,“\n\n\r ERROR: ioctl(SICGIFCONF) \n\n\r“);<br />

exit(-2);<br />

}<br />

fprintf(stderr,“\n\r Len (after): %d „,ifc.ifc_len);<br />

fprintf(stderr,“\n\r“);<br />

for(i=0; i < (int)(ifc.ifc_len / sizeof(struct ifreq)); i++)<br />

{<br />

device_ptr=(struct ifreq*) (buf + (i*sizeof(struct ifreq)));<br />

fprintf(stderr,“\n\r %d.) %s „, i+1, device_ptr->ifr_<strong>na</strong>me); // meno<br />

}<br />

memcpy(&device, device_ptr, sizeof(struct ifreq));<br />

memcpy(&sin, (void*) &(device.ifr_addr), sizeof(sin));<br />

fprintf(stderr,“\t IP=%s „,inet_ntoa(sin.sin_addr)); // ip-cka<br />

retcode=ioctl(s,SIOCGIFFLAGS,&device);<br />

if(device.ifr_flags & IFF_PROMISC) fprintf(stderr, „ !!! PROMISC !!!“);<br />

else fprintf(stderr, „ not PROMISC „);<br />

fprintf(stderr,“\n\r“);<br />

Na zaèiatok si zadeklarujeme nieko¾ko premenných, ktoré postupne budeme v programe<br />

používa . Prvé volanie funkcie ioctl() (s parametrom SIOCGIFCONF) nám vráti štruktúry<br />

ifreq, ktoré budú obsahova všetky zariadenia a ich adresy IP. Druhé volanie ioctl (s parametrom<br />

SIOCGIFFLAGS) vykonávame v cykle for(), kde postupne testujeme zariadenia <strong>na</strong><br />

promisc mód a výsledky vypisujeme.<br />

Kód sa môže <strong>na</strong> prvý poh¾ad zda pomerne zložitý vzh¾adom <strong>na</strong> množstvo štruktúr, ale<br />

po jeho opísaní, <strong>sk</strong>ompilovaní a otestovaní ho urèite pochopíte (v podstate používame<br />

len dve štruktúry – ifreq a ifconf – a nejaké pointery <strong>na</strong> ne, ktorých deklaráciu nájdete v<br />

spomenutom adresári). Ak si potom podrobne <strong>na</strong>študujete aj iné parametre funkcie<br />

ioctl(), môžete zis ova aj iné parametre zariadení a potom to použi vo vlastných programoch.<br />

Keby ste požadovali podrobnejšie informácie alebo programy, môžete si preštudova<br />

zdrojové texty ifconfig, ktoré používajú podobné rutiny. Originálny ifconfig modifikujú<br />

hackeri tak, že <strong>na</strong>pr. v zdrojovom texte vyhodia riadok s príz<strong>na</strong>kom PROMISC,<br />

potom prekompilujú ifconfig a <strong>na</strong>hradia ním pôvodný. Tým vlastne zabránia vypísaniu<br />

<strong>sk</strong>utoèných údajov (aby niekto neodhalil ich èinnos ).<br />

Aké je urèenie tohto programu? Ak ktoko¾vek prepne sie ovú kartu do promisc módu<br />

a modifikuje ifconfig tak, aby túto <strong>sk</strong>utoènos <strong>na</strong>vonok neukazoval, vám staèí obèas spusti<br />

tento program a <strong>sk</strong>ontrolova , èi je všetko v poriadku. Dúfam, že vám tento malý programèek<br />

pomôže, a keby ste mali akéko¾vek otázky alebo námety, pokojne mi <strong>na</strong>píšte.<br />

Miroslav Ïulík ml.

Poradòa<br />

343/9/2001<br />

Chcel by som sa opýta <strong>na</strong> nieèo oh¾adom hardvérového komponentu capture card. Chcel by som si ho<br />

zakúpi , no pôvodne som myslel, že dokáže robi aj amatér<strong>sk</strong>y strih videa z a<strong>na</strong>lógovej kamery (8 mm), a to<br />

<strong>na</strong> takej úrovni, aby sa upravené zostrihané video dalo prehra spä <strong>na</strong> kazetu v nezmenenej kvalite. Niektorí<br />

„odborníci“ mi však vraveli, že je to vraj iba obyèajná videokarta s TV tunerom a ako-tak dokáže iba stiahnu<br />

nejaké video a uloži ho do základného formátu s príponou avi, aj to s problémami. Je to pravda?<br />

Iní mi zase vraveli, že tento produkt to dokáže celkom slušne (<strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>ej úrovni), len je potrebný dobrý<br />

softvér (z netu). Ja nemám záujem o nejaké drahé produkty, možno iba tak do 5000 Sk. Viem, že existujú<br />

aj drahé, „vymakané“ hardvérové komponenty <strong>na</strong> profistrih (to nie). Ja by som chcel <strong>na</strong> tom robi iba nejaký<br />

krátky amatér<strong>sk</strong>y strih z domáceho videa – ozvuèi to, prípadne doda nejaké titulky a <strong>na</strong>páli to všetko <strong>na</strong><br />

CD alebo prehra spä <strong>na</strong> videokazetu (už zostrihané – vyžaduje aj video out). Urèite záleží aj <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, grafike,<br />

procesore èi RAM pamäti a aj <strong>na</strong> softvéri. Prosím, poraïte mi, èi má zmysel kupova nieèo také, pretože<br />

keby to nešlo tak, ako si predstavujem, tak je to <strong>na</strong>niè a možno som mal v tomto ve¾ké oèi a vy mi ich privriete.<br />

Moje komponenty: procesor: Intel CELERON 466 MHz, di<strong>sk</strong>: SEAGATE 8,4 GB, ATA 66, 9 ms, 5400<br />

RPM, grafika: S3 Trio 3d/2X – 4 MB, RAM: 64 MB. Viem, že grafika a RAM je slabá a di<strong>sk</strong> pomalý (<strong>na</strong> prácu<br />

s videom) – to by som urèite bol ochotný upgradova (ak by to malo zmysel). Ak budete ma chu a èas, poraïte,<br />

prosím. Možno by s tým všetkým bolo lepšie poèka (2-3 roky) a za ove¾a nižšie ceny kúpi celkom<br />

slušné veci. Èaka však nie je moja taktika – keby sme len èakali, nespravíme niè. Možno však zmením taktiku.<br />

P. S.: Uvažoval som o karte Aver TV Capture 591/PCI, TV Tuner, DO, TXT, vraj uloženie a spracovanie<br />

obrazu, chip 878 – ce<strong>na</strong> asi 3500 Sk. Vïaka za odpoveï. S pozdravom Ing. Ján Juhas (jozijuhas@ke.telecom.<strong>sk</strong>)<br />

Vami spomí<strong>na</strong>ná karta nemá spätný TV-Out výstup, pretože ide o klasickú televíznu kartu, teda výsledné<br />

video je možné archivova len <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, prípadne vytvori video CD. Dokáže síce zachytáva video,<br />

no je to <strong>sk</strong>utoène len <strong>na</strong> tej <strong>na</strong>jamatér<strong>sk</strong>ejšej úrovni a v rozlíšení maximálne tak v kvalite VHS/VideoCD<br />

(352 × 288). Videostrihová karta <strong>na</strong>vyše ponúka možnos akcelerácie videa pri strihu. Ceny domácich<br />

modelov sa pohybujú od 10- do 30-tisíc Sk.<br />

Vo vašej zostave <strong>na</strong>vrhujem vymeni VGA a prida di<strong>sk</strong>. Pri výmene VGA sa môžete rozhodnú pre<br />

niektorý z COMBO modelov (<strong>na</strong>príklad ATI All-In-Wonder, Matrox Marvel), èím zí<strong>sk</strong>ate slušnú VGA s<br />

možnos ou striha video, a to za rozumnú cenu. TV karta vyrieši Váš problém len èiastoène a doèasne.<br />

Pouvažujte <strong>na</strong>d upgradovaním VGA… -jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

344/9/2001<br />

Mám <strong>na</strong> Vás jednu otázku. Ako je to, keï si kúpim nový poèítaè: môže predajca zalepi <strong>sk</strong>rinku <strong>na</strong> poèítaèi<br />

a mám pri predaji právo pozrie si vnútro poèítaèa, èi mi <strong>na</strong>montovali to, èo s¾ubovali? Ïakujem<br />

a za <strong>sk</strong>oré vybavenie mojej otázky vopred ïakujem. S pozdravom Vojto Filkorn (radia@radia.<strong>sk</strong>)<br />

Predávajúci je oprávnený zaplombova kryt poèítaèa, ktorý ste u neho zakúpili a <strong>na</strong> ktorý Vám po<strong>sk</strong>ytuje<br />

záruku. Za vybavenie poèítaèa v dohodnutej konfigurácii predajca ruèí a je aj povinný vyda Vám<br />

k tomu príslušnú technickú dokumentáciu. Na Vaše požiadanie je povinný Vám poèítaè aj predvies ,<br />

pokia¾ ide o jeho funkcie. Ak je v záruènom liste èi v sprievodnej dokumentácii uvedené ako podmienka<br />

záruky nezasahovanie do konfigurácie poèítaèa, resp. neporušenie ochrannej nálepky, záruka<br />

platí len pri dodržaní týchto podmienok. Výbavu poèítaèa však môžete vždy doplni po dohode s predávajúcim,<br />

resp. s jeho zmluvným servisom, ktorý po doplnení výbavy poèítaè opä zaplombuje a Vy<br />

nestratíte nárok <strong>na</strong> prípadné záruèné opravy po dobu trvania záruènej doby.<br />

-RNDr. Nadežda Machútová, námestníèka ústredného riadite¾a SOI-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

345/9/2001<br />

Mám problém týkajúci sa pripojenia modemu pod Linuxom (Red Hat 6) <strong>na</strong> internet. Môj modem je<br />

windowsov<strong>sk</strong>ý interný 36k/56k ESS 2819 (PCI modem). Na pripojenie používam program kppp, pod<br />

ktorým som si <strong>na</strong>stavil všetky potrebné parametre, lenže spojenie sa nedá vytvori . Myslím, že mám<br />

použi zariadenie dev/ttyS2, èo je vo Windows com3, èo som aj urobil, ale márne... Pomocou akého<br />

programu by sa dalo modem rozchodi ? Žeby pomocou linuxconfu? lukves@nextra.<strong>sk</strong><br />

Ak je modem windowsov<strong>sk</strong>ý, ide pravdepodobne o winmodem, ktorý využíva výpoètovú silu procesora<br />

poèítaèa a potrebuje windowsov<strong>sk</strong>é ovládaèe. Niektoré firmy sa pokúsili <strong>na</strong>programova obdobné<br />

ovládaèe aj pod Linuxom. Pre èipovú súpravu ESS 2819 sa ovládaè pre Linux <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> stránke<br />

http://support.levi.cz/drv/modem-pine.htm. Ïalej sa pozrite <strong>na</strong> stránku http://hardware.penguin.cz<br />

alebo dajte cez Google (http://<strong>www</strong>.google.com) h¾ada linmodem. Odporúèam vám však nezaobera<br />

sa takýmito modemami a kúpi si klasický hardvérový, ktorý neza ažuje váš procesor. V prípade, že<br />

nejde o winmodem, <strong>sk</strong>úste da výpis sériových portov poèítaèa (dmesg | grep tty). Treba ešte poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />

, že za každých okolností musíte vypnú èakanie <strong>na</strong> vyzváòací tón. -jb-<br />

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

346/9/2001<br />

Som Vaším stálym èitate¾om a obraciam sa <strong>na</strong> Vás s prosbou o radu. Mám takúto zostavu: procesor<br />

AMD K7 Athlon 1 GHz, 200 MHz FSB, základnú do<strong>sk</strong>u QDI KINETIZ 7B s èipovou súpravou VIA KT-133<br />

VT 686B, AGP4×, graf. kartu S3 Savage 4 32 MB SDRAM AGP 4×, OS WIN 98 SE SK.<br />

Môj problém je <strong>na</strong>sledujúci: do<strong>sk</strong>a má podporova AGP 4× mode, to uvádza výrobca aj predajca<br />

v manuáli, <strong>na</strong> internete, <strong>na</strong> škatuli... obsahuje ho aj BIOS (AGP 4× – e<strong>na</strong>ble/disable), ale do<strong>sk</strong>a aj po<br />

zapnutí AGP 4× ide iba 2× a <strong>na</strong>pr. tweaker Powerstrip nedovolí zapnú AGP 4× s tým, že do<strong>sk</strong>a podporuje<br />

iba transferové módy 1×, 2×, aj keï grafická karta podporuje 4×. Podobné hlásenia má aj<br />

Sisoft Sandra. Ovládaèe mám <strong>na</strong>inštalované posledné (4 in 1 od VIA aj S3). V <strong>na</strong>jbližšom èase by som<br />

chcel vymeni grafickú kartu za novú (ATI Radeon, GeForce GTS), a ak by sa to dalo opravi , bol by som<br />

rád. Za radu ïakuje Michal Mazan (mimox@pobox.<strong>sk</strong>)<br />

Problém nie je v základnej do<strong>sk</strong>e, ale v grafickej karte. Ak máte typ S3 Savage 4 GT, ten podporuje<br />

maximálne AGP 2×. AGP 4× podporujú typy Savage Pro, Pro+ alebo Xtreme. S novou grafickou kartou<br />

podporujúcou AGP 4× by ste nemali ma problém. -ja-<br />

S E R V I S<br />

347/9/2001<br />

Chcel by som vás poprosi o radu. Nedávno som si kúpil novú ATX <strong>sk</strong>rinku s novým 250 W zdrojom (špecialita<br />

– <strong>na</strong> zdroji nie je vypí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> jeho zapnutie/vypnutie). Podstata problému spoèíva v tom, že nie je<br />

možné zapnú a vypnú poèítaè ináè ako zapojením/vypojením <strong>na</strong>pájacieho kábla zo zdroja. Nefunguje klasické<br />

ATX-ov<strong>sk</strong>é tlaèidlo štartu, o vypnutí systému z okien ani nehovoriac. Je problém v zdroji? Alebo v<br />

nesprávnom rozložení konektorov idúcich zo <strong>sk</strong>rinky <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>u (nemyslím <strong>na</strong>pájacích)? Alebo je <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e<br />

zvláštny jumper <strong>na</strong> prepnutie do ATX módu? (Do<strong>sk</strong>a má AT aj ATX <strong>na</strong>pájanie.) Myslím, že oh¾adne zostavy<br />

celkom postaèí typ môjho motherboardu: Lucky Star 5I-TX1, èipová súprava Intel 430TX. Prosím, pomôžte,<br />

kto viete, èo s tým. Vopred vám ve¾mi pekne ïakujem. Alesifan (alesifan@fred.fri.utc.<strong>sk</strong>)<br />

Vypí<strong>na</strong>è, o ktorom píšete, majú väèšinou iba staršie typy zdrojov ATX. Aby Vám fungoval vypí<strong>na</strong>è <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>rinke poèítaèa, musí by do<strong>sk</strong>a prepnutá <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie ATX pomocou konkrétneho jumpera a vypí<strong>na</strong>è<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>rinke musí by zapojený do správneho konektora v základnej do<strong>sk</strong>e. Na stránke<br />

http://web.tiscali.it/acorp/mobo_spec/lucky-star/lucky-star-datab.htm sa <strong>na</strong>chádzajú ovládaèe, <strong>na</strong>stavenia<br />

jumperov a manuály k do<strong>sk</strong>ám Lucky Star. Pre typ 5I-TX1 sa tam <strong>na</strong>chádza iba opis jumperov<br />

pre <strong>na</strong>stavenie typu a frekvencie procesora a pre typy 5I-TX1B a 5I-TX1C tam nájdete kompletný opis<br />

jumperov a konektorov. -ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

348/9/2001<br />

Obraciam sa <strong>na</strong> Vás s prosbou o pomoc. Ide o môj di<strong>sk</strong>, ktorý má 9 mesiacov. Je to Maxtor 15GB,<br />

ATA66, rozdelený <strong>na</strong> 2 partície (5 a 10 GB). Nedávno som s ním bol u kamoša, kde som si z ich lokálky<br />

kopíroval nejaké súbory. Asi keï mi ostávalo iba 2 GB <strong>na</strong> 5 GB partícii, zaèal di<strong>sk</strong> cvaka , asi ako keï<br />

sa vypí<strong>na</strong> a zapí<strong>na</strong>, a následne systém stuhol. Doma mi potom išiel v poriadku. Obèas sa mi aj v minulosti<br />

stalo, že mi cvakal, ale bolo to iba raz-dvakrát, takže som tomu nevenoval až takú pozornos . Ale<br />

uòho cvakal stále. Pre úplnos uvádzam, že on má <strong>na</strong> svojom poèítaèi Win 2k prof. a ja mám Win ME.<br />

Mohli by ste mi, prosím vás, poradi , èo s tým robi ? Ïakujem. Peter Ocelka (steelman@inmail.<strong>sk</strong>)<br />

Najprv vy<strong>sk</strong>úšajte di<strong>sk</strong> s iným dátovým káblom a presvedète sa, èi sú <strong>na</strong> òom správne <strong>na</strong>stavené jumpery<br />

(single alebo master/slave). Takisto sa pozrite, èi je okolo di<strong>sk</strong>u dostatok miesta <strong>na</strong> cirkuláciu vzduchu. Ak<br />

di<strong>sk</strong> bude spôsobova tuhnutie systému aj <strong>na</strong>ïalej, <strong>sk</strong>úste zisti , kedy táto situácia <strong>na</strong>stáva. Najprv di<strong>sk</strong><br />

<strong>sk</strong>ontrolujte programom Scandi<strong>sk</strong> a vyko<strong>na</strong>jte aj test povrchu (surface). Ak sa <strong>na</strong> povrchu di<strong>sk</strong>u objavia zlé<br />

sektory (bad sectors), môžete di<strong>sk</strong> reklamova . Ak nie, <strong>sk</strong>úste ho za aži – buï nejakým programom, alebo<br />

opakovaným kopírovaním ve¾kého súboru (aby sa zapisovalo aj do oblastí, ktoré spomí<strong>na</strong>te). V prípade, že<br />

systém v dôsledku chyby di<strong>sk</strong>u zamrzne, di<strong>sk</strong> tiež reklamujte. -ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

349/9/2001<br />

Chcel by som sa opýta , aké sú to DVD nosièe, ak sú dabované a majú iba dolby stereo, doteraz som<br />

sa s takými nestretol. Dajú sa cez vás objed<strong>na</strong> DVD nosièe s dolby digital a titulkami? Aká by bola ich<br />

ce<strong>na</strong>: Godzilla, Jur<strong>sk</strong>ý park 1, 2. Viete adresu <strong>na</strong> nejakú firmu, ktorá predáva DVD prehrávaèe so zabudovanými<br />

dekodérmi DD, DTS, ktoré by preèítali MPEG 4, Divix, ASF, Video CD CD-RW a DVD. Za odpoveï<br />

vopred ïakujem. Miloš Jacko (milosjacko@sez<strong>na</strong>m.cz)<br />

DVD len s dolby stereo nepoznám. DVD sa vyrábajú buï DD, alebo DTS. Samozrejme, ak pôvodný film<br />

je starý a bol pre kiná vyrobený v stereu, v dolby stereo, v SR, alebo dokonca mono, tak aj <strong>na</strong> DVD<br />

bude ma aktívny daný poèet kanálov, ale zmixovaný bude v dolby digital (DD môže nies informácie<br />

o 5.1 kanáloch a MENEJ – èiže aj mono). Dajú sa kúpi a objed<strong>na</strong> všade, kde predávajú DVD – sú to<br />

totiž bežné DVD. To, èo chcete prehra , je zatia¾ <strong>na</strong>jlepšie rieši cez poèítaè. Tam prehráte urèite všetko.<br />

Stolné DVD prehrávaèe, èo to vedia, existujú, ale sú nez<strong>na</strong>èkové (èín<strong>sk</strong>e alebo kórej<strong>sk</strong>é). Je to èosi<br />

podobné ako di<strong>sk</strong>men s prehrávaním MP3. Tuším také èosi robil aj Thomson, ale nie som si istý. Treba<br />

sa pozrie <strong>na</strong> internete. -pk, kinema.<strong>sk</strong>-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

350/9/2001<br />

Mohli by ste mi, prosím, poradi nieèo oh¾adom DVD? Som v USA a mám dilemu, èi kúpi DVD-èka tu,<br />

lebo sa mi dostalo do uší, že nie sú kompatibilné s európ<strong>sk</strong>ymi. Tak neviem. A ako je to s DVD-ROM<br />

mechanikami? Ïakujem. Marián (duri13@yahoo.com)<br />

DVD sú zamykané <strong>na</strong> región. My sme 2, Amerièania, myslím, 1. Stolné DVD prehrávaèe sa predávajú<br />

pre každú krajinu so schopnos ou prehráva DVD len s daným regiónom. Existujú metódy, ako prehrávaè<br />

odomknú , ale treba ho rozobra a poz<strong>na</strong> postup. V prípade DVD-ROM mechaník pre PC je to<br />

podobné. Ale rieši sa to cez firmware mechaniky, èo je jednoducho možné <strong>na</strong>hra do mechaniky z<br />

poèítaèa. To je ve¾mi jednoduché. Princíp je v tom, že všetky mechaniky, èo si dnes kúpite, sú schopné<br />

len asi 5-krát zmeni región a potom sa zamknú <strong>na</strong> poslednej zmene. Keï <strong>na</strong>tiahnete do nich starý<br />

firmware, tak sa odomknú a všetko je v pohode. Problém je zoh<strong>na</strong> starý firmware. Ja osobne som mal<br />

v tomto smere š astie. Toshiba, ktorú mám doma, bola jednou z posledných, ktoré nemali zámok <strong>na</strong><br />

región. Takže je v nej <strong>na</strong>jnovší firmware a pritom môžem veselo prehráva , èo chcem (ïalšie riešenie<br />

je teda kúpa starej mechaniky).<br />

Je tu však ešte jed<strong>na</strong> záležitos . Americké DVD sú robené pre NTSC (NTSC má iné vertikálne rozlíšenie<br />

a prehráva 30 obrázkov/s). Prehra sa však dajú. Ja mám doma <strong>na</strong>pr. film Uteèenec s H. Fordom.<br />

Ten je práve americký v NTSC. Kvalita výstupu však môže by rôz<strong>na</strong>. Záleží <strong>na</strong> tom, ako si s tým daný<br />

prehrávaè poradí. -pk, kinema.<strong>sk</strong>-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

351/9/2001<br />

Vážená redakcia, prosím o radu so StarOffice. Nainštaloval som StarOffice <strong>na</strong> PC, kde je Win2000; po<br />

reštarte PC nie je možné StarOffice spusti . Po kliknutí <strong>na</strong> zástupcu sa niè neudeje. Nie je to problém<br />

1 PC. Na Win9x to chodí. Vraj existuje patch <strong>na</strong> Win2000, nikde som niè ne<strong>na</strong>šiel. Poradíte mi, prosím?<br />

Stano Radiè (stano.radic@rmtes.<strong>sk</strong>)<br />

Všetky patche k StarOffice sú <strong>na</strong> adrese: http://sunsolve.sun.com/pubcgi/show.pl?target=patches/<br />

xprod-StarOffice&<strong>na</strong>v=pub-patches; podporu používate¾ov StarOffice nájdete <strong>na</strong> adrese:<br />

http://<strong>www</strong>.staroffice.com/. Hodnotná je aj stránka http://<strong>www</strong>.wernerroth.de/en/staroffice/<br />

index.html. Ïalej by som odporúèal vy<strong>sk</strong>úša nový open office, ktorý sa už zaèí<strong>na</strong> podoba finálnej verzii.<br />

Je vo¾ne stiahnute¾ný <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.openoffice.org/. -mk-<br />

Za redakciu radili: Juraj Redeky, Juraj Bednár, Ján Andrejkoviè, Peter Koneèný.<br />

9/2001 PC REVUE 115

M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

STUPID INVADERS<br />

Perfektná humorná<br />

adventúra <strong>na</strong> 4 CD,<br />

ktorá vás vtiahne do<br />

svojho príbehu. Budete<br />

ovláda postupne pä<br />

mimozemš anov (z nich<br />

je jeden hlúpejší ako ten<br />

druhý), ktorí sa s<strong>na</strong>žia<br />

uniknú nástrahám diabol<strong>sk</strong>ého<br />

Dr. S. Jazyk: kompletne po èe<strong>sk</strong>y<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1099 Sk<br />

ANGLICKO-SLOVENSKÝ,<br />

SLOVENSKO-ANGLICKÝ<br />

MULTIMEDIÁLNY SLOVNÍK<br />

Obsahuje 100 000<br />

výrazov s <strong>na</strong>hovorenou<br />

anglickou<br />

výslovnos ou.<br />

Slovník umožòuje<br />

automatický preklad<br />

textu z angliètiny do<br />

slovenèiny a <strong>na</strong>opak.<br />

Je urèený pre používate¾ov osobných poèítaèov<br />

s operaèným systémom Windows 95, 98 a Windows<br />

NT. Poèítaè by mal ma ¾ubovo¾nú zvukovú<br />

kartu, aby bolo možné prehráva výslovnos jednotlivých<br />

výrazov.<br />

Objednávkový kód: CD82000-66<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

PC ELEKTRO<br />

Tento titul tvorí<br />

základ pre kompletnú<br />

knižnicu programov<br />

v oblasti elektrotechniky.<br />

Obsahuje viac ako<br />

1000 MB <strong>na</strong>južitoènejšíchelektrotechnických<br />

programov pre DOS, Windows<br />

a Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre každého<br />

amatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

116 PC REVUE 9/2001<br />

CD82001-138<br />

HEROES OF M&M 3 KOMPLET<br />

– GAME 4U<br />

Heroes of Might and Magic<br />

III Complete – fantasy stratégia<br />

v Game4U. Obsahuje<br />

datadi<strong>sk</strong>y Armageddon’s<br />

Blade a The Shadow of<br />

Death (v èeštine).<br />

Krá¾ Erathie bol zavraždený.<br />

Došlo k jeho vzkrieseniu ako bojovníka, ktorý<br />

vedie útok <strong>na</strong> svoje krá¾ovstvo. Ako Catherine<br />

(jeho dcéra) velíte hrdinom krajiny i príšerám. S<strong>na</strong>žíte<br />

sa obnovi vládu svojej rodiny. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ý.<br />

Obsahuje 2 CD. Inštalaèné, zdoko<strong>na</strong>lený tutorial,<br />

kompletné manuály vo formáte PDF, doko<strong>na</strong>lé<br />

poèeštenie vlastnej hry. Druhé CD je herné.<br />

Objednávkový kód: CD62001-129<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

THE LONGEST JOURNEY<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1099 Sk<br />

ANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA<br />

EFEKTIVNÌ<br />

Novinka<br />

alebo Na slovíèka i<strong>na</strong>k.<br />

Nikdy nebola výuèba slovnej<br />

zásoby taká jednoduchá<br />

a efektív<strong>na</strong>, nikdy ste nerozširovali<br />

svoju zásobu tak<br />

rýchlo a isto. Novinka <strong>na</strong><br />

rok 2001 je zameraná<br />

práve <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jefektívnejšie zvládnutie slovnej<br />

zásoby. Dopomáhajú k tomu technológie z kurzov<br />

edície Landi – jazyky efektívne – Memoorganizér,<br />

Tréner výslovnosti, prekladové a <strong>na</strong>èúvacie<br />

testy, diktát, dva varianty ozvuèenia.<br />

Objednávkový kód:<br />

anglièti<strong>na</strong> –<br />

nemèi<strong>na</strong> –<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Nádherne graficky spracovaná<br />

rozsiahla adventúra,<br />

<strong>na</strong>vyše kompletne<br />

v èeštine, vás zavedie<br />

do dvoch rozdielnych<br />

svetov vo vzrušujúcom<br />

a originálnom príbehu<br />

<strong>na</strong> 4 CD.<br />

CD92001-139<br />

BALDUR’S GATE – GAME 4U<br />

Okrem vlastnej hry nájdete<br />

<strong>na</strong> CD aj kompletný<br />

èe<strong>sk</strong>ý manuál a<br />

úplnú textovú lokalizáciu<br />

celej hry. Do fantasy<br />

sveta Baldur’s Gate sa<br />

tak môžu vyda<br />

i hráèi, ktorým bol<br />

doposia¾ tento èarovný<br />

svet neprístupný. Naostrite meèe, pripravte<br />

kúzla a zoce¾te nervy, príbeh sa zaèí<strong>na</strong>…<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD62001-130<br />

CD32001-104A<br />

CD32001-104B<br />

HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRY<br />

Tento titul vám<br />

pomôže pri tréningu<br />

a upevnení úsudku,<br />

bystrosti, kreativity<br />

a komunikácie a tým<br />

aj vašich mozgových<br />

buniek. Obsahuje<br />

sférické hry, pamäové<br />

a èíselné hry, hádanie farebných kódov,<br />

krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky.<br />

Zábavná 3D <strong>sk</strong>ladaèka. Precviète si koncentráciu,<br />

vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry pre<br />

malých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábava<br />

pre celú rodinu. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ý<br />

Objednávkový kód: CD42000-54<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

PHARAOH<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

OPERATION FLASHPOINT<br />

ÈESKÝ VÝBÌR 4<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001-3CD<br />

Novinka<br />

Realtime stratégia.<br />

Vybuduj krá¾ovstvo,<br />

ovládni Níl, staò sa<br />

nesmrte¾ným! Ponor sa<br />

do sveta starovekého<br />

Egypta Ve¾kých pyramíd<br />

a z malých dedín stvor<br />

kvitnúce metropoly.<br />

CD92001-140<br />

Operácia Flashpoint je<br />

takticko-akèná vojnová<br />

hra s prvkami stratégie a<br />

simulátora. Bezprecedentná<br />

sloboda akcie<br />

obsahuje velenie družstvu<br />

vojakov, riadenie<br />

akéhoko¾vek dopravného<br />

prostriedku a tvorbu strategických rozhodnutí<br />

– to všetko vytvára úplne pohlcujúci<br />

efekt. Hra obsahuje nelineárnu kampaò (vyvíjajúcu<br />

sa pod¾a akcií hráèa), zabudovaný editor <strong>na</strong><br />

tvorbu vlastných misií i kampaní a nieko¾ko variantov<br />

boja pre viacerých hráèov. Jazyk: kompletne<br />

po èe<strong>sk</strong>y<br />

Objednávkový kód: CD72001-131<br />

Ce<strong>na</strong>: 1099 Sk<br />

DOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY<br />

Komplexný program urèený<br />

<strong>na</strong> výuèbu a precvièovanie<br />

angliètiny pre zaèiatoèníkov<br />

a stredne pokroèilých<br />

(1. diel) a pre stredne<br />

pokroèilých a pokroèilých<br />

študentov (2. diel). Vhodné<br />

pre poslucháèov jazykových kurzov i pre samoukov.<br />

(1. diel aj v nemeckej mutácii)<br />

Objednávkový kód:<br />

1. diel – CD52001-115A-1<br />

2. diel – CD52001-115A-2<br />

Dom. uèite¾ nem. – CD52001-115B<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Pri objednávke dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>:<br />

1699 Sk. Objednávkový kód: CD52001-115-2CD<br />

Èe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 je dvojcédeèko,<br />

<strong>na</strong> ktorom<br />

nájdete azda všetko,<br />

èo bolo v poslednom<br />

èase v èe<strong>sk</strong>ých krajinách<br />

vytvorené. To<br />

stojí za vašu pozornos<br />

. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textov<br />

a opismi programov. Programy sú výhradne<br />

od èe<strong>sk</strong>ých autorov alebo v èeštine. Pracujte<br />

a bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazykových<br />

bariér.<br />

CD42000-59 Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD22001-97<br />

AKIMBO<br />

Det<strong>sk</strong>á hopsaèka v peknom<br />

grafickom vyhotovení.<br />

Jedného dòa nájde<br />

náš hrdi<strong>na</strong> odkaz vo<br />

f¾aši, ktorú vyplavilo<br />

more. Správa znie: „Zlý drak<br />

Frang zotroèil Koryt<strong>na</strong>èí<br />

ostrov a pomocou èiernej<br />

mágie premenil domorodcov <strong>na</strong><br />

poslušných sluhov, ktorí poslúchnu každý jeho<br />

rozkaz...“ Akimbo sa musí vyda <strong>na</strong> ne¾ahkú<br />

cestu a zachráni obyvate¾ov i zvieratká<br />

z Koryt<strong>na</strong>èieho ostrova. Pomôžeš mu?<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

HUGO – CESTA KOLEM SVÌTA<br />

Novinka<br />

Cesta kolem svìta – hraj a<br />

uè sa zemepis.<br />

Hugo – Tajemný les – hraj<br />

a uè sa matematiku.<br />

Hugo – Putování èasem –<br />

hraj a uè sa s Hugom dejepis.<br />

Hugo – Dobrudružství<br />

v džungli – Èarodejnica Scylla uniesla<br />

Hugolínu a deti a <strong>sk</strong>rýva sa <strong>na</strong> ostrove Džunglí.<br />

Hry majú tri úrovne ob ažnosti a sú urèené<br />

de om od 6 do 12 rokov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Cesta kolem svìta<br />

Tajemný les –<br />

Putování èasem –<br />

Dobrodružství –<br />

v džungli<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

CD92001-141<br />

GAME 4U PACK 2 – POD,<br />

CAESAR II, HEROES OF M&M 3<br />

Pack obsahujúci 3 kompletné<br />

PC hry: POD, CAESAR 2,<br />

HEROES OF M&M 3.<br />

POD – <strong>sk</strong>velé automobilové<br />

preteky.<br />

CAESAR 2 – staèí si len<br />

vybra <strong>na</strong>jlepší automobil,<br />

vyhovujúcu tra , stupeò obažnosti<br />

a vyjazdi si ten <strong>na</strong>jlepší èas. Hra je<br />

<strong>na</strong>bitá novým enginom, vytvoreným ví azným<br />

tímom Colin McRae.<br />

HEROES OF M&M 3 – fantasy stratégia.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

PC NA MAXIMUM<br />

CD82001-137<br />

Rozladenú gitaru vydrží<br />

poèúva len málokto. Ale<br />

pri nedoko<strong>na</strong>le vyladenom<br />

poèítaèi sedia mnohí z nás<br />

a ani si to nevšimnú. A to je<br />

škoda! Ponúkame vám jednoduché<br />

a lacné riešenie. Vylaïte si výkon<br />

vášho poèítaèa softvérom z CD PC<br />

<strong>na</strong> maximum. Váš poèítaè bude šliapa ako<br />

hodinky.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD72001-134<br />

CD122000-85D<br />

CD122000-85A<br />

CD122000-85B<br />

CD122000-85C

n Ïalšie CD tituly:<br />

PLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØ l objednávkový kód: CD12000-82 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

OSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍN l objednávkový kód: CD1099-30 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

HÁDANKY LEVA LEONA l objednávkový kód: CD1099-32 l ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

TOMÍKOVO PODMOØSKÉ DOBRODRUŽSTVÍ l objednávkový kód: CD1099-33 l<br />

ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

LINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRY l objednávkový kód: CD42000-56 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

HAIR STUDIO l objednávkový kód: CD199-05 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

BIOLOGIE ÈLOVÌKA l objednávkový kód: CD72000-61 l ce<strong>na</strong>: 710 Sk<br />

ZEMÌPIS – SVÌT l objednávkový kód: CD72000-60 l ce<strong>na</strong>: 870 Sk<br />

KRONIKA ¼UDSTVA l objednávkový kód: CD12000-45 l ce<strong>na</strong>: 899 Sk<br />

POLDA III l objednávkový kód: CD42001-113 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

ARTOPEDIA l objednávkový kód: CD22001-96 l ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />

ANGLIÈTINA PLUS l objednávkový kód (anglièti<strong>na</strong>): CD12000-41 l<br />

objednávkový kód<br />

(nemèi<strong>na</strong>): CD122000-42 l ce<strong>na</strong>: 949 Sk<br />

ANGLICKY EFEKTIVNÌ l objednávkový kód (anglièti<strong>na</strong>): CD102000-76 l<br />

objednávkový kód<br />

(nemèi<strong>na</strong>): CD102000-76B l ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

DRUHÁ SVÌTOVÁ VÁLKA l objednávkový kód: CD72000-64 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

BOTANIKA A ZOOLOGIE l objednávkový kód: CD82000-65 l ce<strong>na</strong>: 870 Sk<br />

MODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌR l objednávkový kód: CD82000-68 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

GRAFIKA – SKRZ-NASKRZ 2 l objednávkový kód: CD12001-89 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

SEXUÁLNÍ VÝCHOVA l objednávkový kód: CD102000-75 l ce<strong>na</strong>: 1176 Sk<br />

OCHRANA RASTLÍN l objednávkový kód: CD112000-81 l ce<strong>na</strong>: 300 Sk<br />

EUROTRAN 2000 – Prekladaè anglických internetových stránok l objednávkový<br />

kód: 699-19 l ce<strong>na</strong>: 1169 Sk<br />

NEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICE l objednávkový kód: CD42000-51 l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

HRY A VŠE O MP3 l objednávkový kód: CD1299-36 l ce<strong>na</strong>: 379 Sk<br />

STALETÍ OBJEVÙ l objednávkový kód: CD122000-83 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

ANATOMIE...LIDSKÉ TÌLO l objednávkový kód: CD122000-84 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

HUDBA MP3: MP3 AUDIO CD BUDÚCNOSTI l objednávkový kód: CD1299-37 l<br />

ce<strong>na</strong>: 379 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2 l objednávkový kód: CD42000-53B l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

PRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA l objednávkový kód: CD22001-99 l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

SHAREWARE VÝBÌR 2100 l objednávkový kód: CD1299-35 l ce<strong>na</strong>: 375 Sk<br />

VALIBUK + CD ROMIK l objednávkový kód: CD12001-87 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

FYZIKA – ZEBRA PRO ŠKOLY l objednávkový kód: CD22001-93 l ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

CHEMIE II. – ZEBRA PRO ŠKOLY l objednávkový kód: CD22001-94 l ce<strong>na</strong>: 745 Sk<br />

ANGLICKÁ GRAMATIKA & KONVERZACE l objednávkový kód: CD22001-95 l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

BAR & COCTAILS l objednávkový kód: CD32001-102 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

SLOVNÍKY – FRANCÚZSKY, ŠPANIELSKY, TALIANSKY l objednávkový kód:<br />

francúzšti<strong>na</strong> – CD42001-105A, španielèi<strong>na</strong> – CD42001-105B, talianèi<strong>na</strong> – 42001-105C l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

KILOMETROVNÍK EURÓPY l objednávkový kód: CD42001-106 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

SLAVNÍ GENERÁLOVÉ 20. STOLETÍ l objednávkový kód: CD42001-111 l<br />

ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

POHÁDKA O MRÁZIKOVI, IVANOVI A NASTÌNCE l objednávkový kód: CD22001-<br />

98 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

KNIGHTS & MERCHANTS l objednávkový kód: CD42001-112 l ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

LINGEA LEXICON l objednávkový kód Ang./sl. slovník: CD999-23 l<br />

Uvedené knižné tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.<br />

M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

objednávkový kód Nem./sl. slovník: CD999-23B l ce<strong>na</strong> za 1 ks: 799 Sk l<br />

objednávkový kód Ang. ve¾ký slovník: CD999-23 l objednávkový kód<br />

Nem. ve¾ký slovník: CD999-23D l ce<strong>na</strong> za 1 ks: 1999 Sk<br />

NEJLEPŠÍ SHAREWARE ROKU 2000 l objednávkový kód: CD12001-88 l<br />

ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

KRONIKA 20. STOLETÍ l objednávkový kód: CD32001-101 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MS EXCEL 2000 l objednávkový kód: CD42001-108 l ce<strong>na</strong>: 1049 Sk<br />

FRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY, ITALSKY EFEKTÍVNÌ l objednávkový kód<br />

(francúzšti<strong>na</strong>): CD102000-78A l objednávkový kód (španielèi<strong>na</strong>): CD102000-78B<br />

l objednávkový kód (talianèi<strong>na</strong>): CD102000-78C l ce<strong>na</strong>: 698 Sk<br />

ZAK´S WORDGAMES l objednávkový kód: CD52001-117 l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

LANGMASTER MEAN CITY l objednávkový kód: CD52001-118 l ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />

LANGUAGE TEACHER 9.0 l objednávkový kód: CD52001-119 l ce<strong>na</strong>: 2337 Sk<br />

MEMORARY ANGLIÈTINA l objednávkový kód: CD52001-120A l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

MEMORARY NEMÈINA l objednávkový kód: CD52001-120B l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

TALK TO ME – ANGLIÈTINA l objednávkový kód: CD52001-121A l ce<strong>na</strong>: 3 diely –<br />

každý po 2199 Sk<br />

TALK TO ME – NEMÈINA l objednávkový kód: CD52001-121B l ce<strong>na</strong>: 2 diely –<br />

každý po 1499 Sk<br />

LANGMASTER ENGLISH IN ACTION l objednávkový kód: CD52001-122 l ce<strong>na</strong>:<br />

3499 Sk (komplet), 899 Sk (jednotlivé tituly), 1999 Sk (2CD Royal Family)<br />

LANGMASTER THE HEINEMANN TOEFL l objednávkový kód: CD52001-123 l<br />

ce<strong>na</strong>: 3499 Sk (komplet balenie), 2299 Sk (jednotlivé tituly)<br />

EUROPLUS+ REWARD l objednávkový kód: CD52001-124 l ce<strong>na</strong>: 8499 Sk (komplet<br />

balenie), 3299 Sk (jednotlivé úrovne), 6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)<br />

LANGMASTER MILLENNIUM LINE l objednávkový kód: CD52001-125 l ce<strong>na</strong>:<br />

5799 Sk (komplet balenie), 2799 Sk (jednotlivé úrovne ako tzv. Pack), 3499 Sk (v spojení<br />

so slovníkom ako tzv. Kit), 1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)<br />

COLLINS COBUILD STUDENT´S DICTIONARY l objednávkový kód: CD52001-126<br />

l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

GORDI V ØÍŠI HER l objednávkový kód: CD72000-62A l objednávkový kód (filmové<br />

dobrod.): CD72000-62B l objednávkový kód (kúzelné hraèky): CD72000-<br />

62C l objednávkový kód (zábavné poèty): CD72000-62D l objednávkový kód<br />

(logické hry): CD72000-62E l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MS WORD 2000 – MIULTIMEDIÁLNA PRÍRUÈKA l objednávkový kód: CD62001-<br />

127 l ce<strong>na</strong>: 1049 Sk<br />

BALTÍK SGP 3 l objednávkový kód: CD52001-114 l ce<strong>na</strong>: 885 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ: KARETNÍ A HAZARDNÍ HRY l objednávkový kód: CD72001-135 l<br />

ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ: SPORTOVNÍ HRY l objednávkový kód: CD72001-136 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

KAMARÁD POÈÍTAÈ l objednávkový kód: CD62001-128 l ce<strong>na</strong>: 735 Sk<br />

MP3 NA PLNÝ PLYN l objednávkový kód: CD32001-103 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

KANADSKÉ ŽERTÍKY l objednávkový kód: CD72001-133 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

Anotácie k týmto CD-ROM titulom nájdete v predchádzajúcich èíslach PC REVUE alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

CD-ROM tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.<br />

KNIHY<br />

DVD CHIP špeciál + CD<br />

Autor: kolektív autorov<br />

Vydal: CHIP<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Chip Špeciál obsahuje:<br />

l Celý film <strong>na</strong> DVD: Je tøeba<br />

zabít Sekala l Témy: Všetko<br />

o domácom kine, ako funguje DVD l Testy:<br />

DVD prehrávaèe a kombinované DVD prístroje<br />

<strong>na</strong> trhu l Prakticky: Programy <strong>na</strong> preh¾adávanie<br />

DVD titulov v poèítaèi, Ako urobi z PC nástroj<br />

<strong>na</strong> reprodukciu domáceho ki<strong>na</strong>, Inštalácia DVD<br />

mechaniky do poèítaèa, Ako a kde zí<strong>sk</strong>ate DVD<br />

l Slovník pojmov: DVD, domáce kino, TV, technológie<br />

a zvukové systémy<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 514 Sk<br />

404K92001AN<br />

JAVA 2 – príruèka programátora<br />

Autor: Herbert Schildt<br />

Vydal: SoftPress<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 552<br />

Cie¾om knihy je krok za krokom<br />

<strong>na</strong>uèi vás základom programovania<br />

v jazyku Java. Nájdete tu podrobnosti týkajúce<br />

sa ošetrenia chýb, systému vstupu a výstupu,<br />

spúš ania súbežných procesov a vytvárania<br />

appletov. Výklad je doplnený množstvom príkladov,<br />

ktorých zdrojové kódy sú dostupné on line <strong>na</strong><br />

internete. Kniha je rozdelená do kapitol, z ktorých<br />

každá je venovaná relatívne samostatnému odboru<br />

programovania v jazyku Java.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 573 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 1 r objednávkový kód: CD22001-92A r ce<strong>na</strong>: 592 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 2 r objednávkový kód: CD22001-92B r ce<strong>na</strong>: 592 Sk<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 1060 Sk. Objednávkový kód: CD22001-92C<br />

STRATENÝ OSTROV r objednávkový kód: CD102000-77 r ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MULTIMEDIÁLNA KUCHÁRKA r objednávkový kód: CD12001-86 r ce<strong>na</strong>: 199 Sk<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 699 Sk. Objednávkový kód: CD42001-2CD<br />

ADOBE PHOTOSHOP 6.0<br />

– podrobný prùvodce zaèí<strong>na</strong>jícího<br />

uživatele<br />

Autor: Josef Pecinov<strong>sk</strong>ý<br />

Vydala: GRADA<br />

Poèet strán: 204<br />

Kniha oboz<strong>na</strong>muje èitate¾a s <strong>na</strong>jnovšou<br />

verziou tohto moderného<br />

grafického programu, umožòujúceho<br />

doslova univerzálne spracovanie grafiky<br />

<strong>na</strong> poèítaèi. Kniha vás bude s programom oboz<strong>na</strong>mova<br />

krok za krokom. Autor predpokladá, že<br />

èitate¾ už má isté <strong>sk</strong>úsenosti s poèítaèom, <strong>na</strong>jmä s<br />

Windows, ale <strong>sk</strong>úsenosti s grafickými programami<br />

môžu by len minimálne.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 265 Sk<br />

COREL DRAW 10 – Podrobný<br />

prùvodce zaèí<strong>na</strong>jícího uživatele<br />

Autor: Miroslav Èulík<br />

Vydala: GRADA<br />

Poèet strán: 232<br />

Publikácia opisuje novinky<br />

novej verzie. Nájdete tu nielen<br />

opis používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania,<br />

ale i nové spôsoby ovládania kresliacich<br />

a editaèných nástrojov, podrobný opis všetkých<br />

funkcií používaných <strong>na</strong> tvorbu základných tvarov<br />

a zložitých objektov vrátane ich základných<br />

transformácií, pozornos je venovaná práci s<br />

krivkami a ich tvarovaniu i radu zdoko<strong>na</strong>lených<br />

vektorových efektov.<br />

405K92001AN 406K92001G 407K92001G<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 268 Sk<br />

9/2001 PC REVUE 117

S E R V I S<br />

Leto, obdobie pokoja, dovoleniek, tepla, potenia a <strong>na</strong>dávania <strong>na</strong> nefungujúcu klimatizáciu,<br />

sa tento rok <strong>na</strong>ozaj vyzúrilo. V Trenèíne sa ko<strong>na</strong>la Pohoda, festival, <strong>na</strong> ktorý sa ve¾ká<br />

väèši<strong>na</strong> úèastníkov tešila mesiace dopredu. No poèasie sa v Trenèíne vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo – kombinácia<br />

uragánu s tropickými búrkami sa postarala o jav <strong>na</strong>ozaj nevšedný: objav postavièiek<br />

zablatených od hlavy po päty, pripomí<strong>na</strong>júcich legendárny Woodstock. Tieto postavièky<br />

niekto s ve¾kou dávkou fantázie obdaril názvom bahniatka. Pôvodne som sa <strong>na</strong><br />

Pohode chcel zúèastni aj ja spolu s nieko¾kými známymi, no pár telefonátov do Trenèí<strong>na</strong><br />

zmenilo <strong>na</strong>še plány. Predsa len <strong>na</strong>miesto moknutia v daždi radšej v brokátových županoch<br />

popíjame brandy z èaší ve¾kých ako akvárium, poèúvame Sex Pistols, Sham 69, prípadne<br />

vlastné manželky/priate¾ky a v nestrážených chví¾ach listujeme v erotických èasopisoch<br />

èi správach o pohybe akcií <strong>na</strong> burze.<br />

V antivírusovom biznise sa toho <strong>na</strong>ozaj až do prelomu júla a augusta ve¾a neudialo.<br />

Potom však prišli ve¾ké okamihy – Maroš s Katkou sa rozhodli vyrazi <strong>na</strong> juh. A ich cie¾om<br />

sa stala horúca Afrika. Možno pod dojmom z pozerania filmov ako Múmia a Múmia sa<br />

vracia <strong>na</strong> ve¾koplošnom plátne vo firme sa <strong>na</strong>jmä Maroš dostal pod zhubný vplyv Katky a<br />

nechal sa <strong>na</strong>hovori <strong>na</strong> Egypt. Práve <strong>na</strong> ten Egypt, s ktorým nemá z minulosti <strong>na</strong>jlepšie<br />

<strong>sk</strong>úsenosti. Dávnejšie si z tejto krajiny spolu s Rišom priviezli nádherný a nezabudnute¾ný<br />

suvenír – žltaèku. Pekne nám ožltli, firma sa dostala do karantény a vôbec celé tie<br />

opatrenia okolo boli pekná sranda. Ïalším ve¾kým okamihom bolo náhle Mirovo rozhodnutie<br />

odís <strong>na</strong> Maltu. Pretože si Miro malty pri rekonštrukcii bytu užil práve dos , èudujem<br />

sa, že toto slovo neznenávidel. Na jeho mieste by som šiel radšej <strong>na</strong> Krétu èi Korziku.<br />

Aspoò bude sranda, keï sa vráti, bude spíkova po anglicky so zvláštnym prízvukom,<br />

ktorý nikto nebude vedie zaradi , odkia¾ pochádza.<br />

Najväèšia tohtoroèná udalos v antivírusovom biznise bude prebieha krátko po vyjdení<br />

tohto èísla v Prahe. V miestnom hostinci 4. cenovej <strong>sk</strong>upiny s názvom Hilton sa<br />

odohrá ïalšie dejstvo seriálu konferencií Virus Bulletinu. Vzh¾adom <strong>na</strong> geografickú blízkos<br />

Prahy si <strong>na</strong> túto konferenciu môžete od<strong>sk</strong>oèi aj vy. Za letenky ušetríte, veï do Prahy<br />

sa nejako dopravíte aj stopom. A tých 1000 libier <strong>na</strong> konferenèný poplatok je už len<br />

drobnos .... Vedenie firmy sa pri tejto milej príležitosti rozhodlo, že v Prahe by sme mali<br />

spa vo vlastných priestoroch. A tak prednedávnom <strong>na</strong> tento úèel vznikla v hlavnom<br />

meste <strong>na</strong>šich západných susedov <strong>na</strong>ša nová poboèka. Pomaly, ale isto sa premieòame z<br />

lokálneho hráèa <strong>na</strong> pilier svetovej ekomomiky. Už si viem predstavi tie nové vizitky. Eset<br />

Software – Bratislava – San Diego – Prague...<br />

Spoloèen<strong>sk</strong>ú èas Radaru vyhlasujem za <strong>sk</strong>onèenú – a hurá <strong>na</strong> vírusy! Mediálnou hviezdou<br />

konca júla a zaèiatku augusta bol jednoz<strong>na</strong>ène èerv Win32/Sircam. Šíri sa zaèal<br />

pravdepodobne už ove¾a <strong>sk</strong>ôr, no práve v spomí<strong>na</strong>nom období jeho rozšírenie dosiahlo<br />

vrchol. Vý<strong>sk</strong>yt bol zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný v 160 krajinách, hádam len Afganistan bol ušetrený,<br />

lebo tamojší ústredný výbor Talibanu zakázal internet a mnoho ïalších nemravných vecí.<br />

Pozrime sa Sircamu bližšie <strong>na</strong> telo.<br />

WIN32/SIRCAM ÈERV. Je to nebezpeèný èerv, <strong>na</strong>písaný v Delphi, s dåžkou približne<br />

137 kilobajtov. Má schopnos šíri sa prostredníctvom elektronickej pošty a po<br />

zdie¾aných di<strong>sk</strong>och v lokálnych poèítaèových sie ach.<br />

Po lokálnej poèítaèovej sieti sa šíri tak, že v adresári \RECYCLED <strong>na</strong> dostupných zdie-<br />

¾aných sie ových di<strong>sk</strong>och vytvorí svoju kópiu pod názvom SirC32.exe. Potom zabezpeèí<br />

svoju aktiváciu <strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u tým, že do súboru autoexec.bat pridá text „@win<br />

\recycled\SirC32.exe“, alebo tým, že súbor rundll32.exe premenuje <strong>na</strong> run32.exe a pôvodný<br />

súbor funkène <strong>na</strong>hradí svojou kópiou, umiestnenou v adresári \RECYCLED. Práve šírenie<br />

po lokálnej sieti môže spôsobi opätovnú infekciu poèítaèov, z ktorých bol èerv už<br />

odstránený. Pri sie ových infekciách treba jednoducho vytiahnu káble, všetko oèisti ,<br />

znova pre istotu <strong>sk</strong>ontrolova , pomodli sa a dúfa , že niekde nie je jed<strong>na</strong> zabudnutá<br />

kópia èerva, ktorá celú sie znova zasviní.<br />

Èastejšie však èerv prichádza ako súbor v prílohe správy elektronickej pošty. Tento súbor<br />

má dve prípony, prièom druhou príponou je pif, com, bat alebo lnk. Táto správa má ako predmet<br />

<strong>na</strong>stavené meno súboru v prílohe. Telo správy obsahuje potom španiel<strong>sk</strong>y alebo anglický<br />

text. Vo¾ba jazyka textu v tele správy závisí od <strong>na</strong>stavenia preferovaného jazyka. Ak je ako pre-<br />

118 PC REVUE 9/2001<br />

Vírusový radar<br />

ferovaný jazyk <strong>na</strong>stavená španielèi<strong>na</strong>, text je v tomto jazyku, i<strong>na</strong>k je v angliètine. Správu èerv<br />

zostavuje náhodne z nieko¾kých predvolených viet, prièom prvý a posledný riadok textu je vždy<br />

ten istý. V angliètine sú použité <strong>na</strong>sledujúce texty:<br />

Prvá veta: Hi! How are you?<br />

Posledná veta: See you later. Thanks<br />

Ostatné možné vety: I send you this file in order to have your advice<br />

I hope you can help me with this file that I send<br />

I hope you like the file that I sendo you<br />

This is the file with the information that you a<strong>sk</strong> for<br />

V španielèine sú použité <strong>na</strong>sledujúce texty:<br />

Prvá veta: Hola como estas?<br />

Posledná veta: Nos vemos pronto, gracias.<br />

Ostatné možné vety: Te mando este archivo para que me des tu punto de vista<br />

Espero me puedas ayudar con el archivo que te mando<br />

Espero te guste este archivo que te mando<br />

Este es el archivo con la informacion que me pediste<br />

Po spustení súboru v prílohe dôjde k aktivácii èerva. Ten sa potom <strong>sk</strong>opíruje pod<br />

menom Sirc32.exe do adresára C:\RECYCLED a pod menom SCam32.exe do podadresára<br />

\SYSTEM v adresári, v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows. V registri<br />

systému èerv v HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\<br />

RunServices pridá položku s hodnotou Driver32=C:\WINDOWS\SYSTEM\SCam32.exe, èím<br />

zabezpeèí svoju opätovnú aktiváciu. K¾úè HKEY_CLASSES_ROOT\exefile\shell\open\command<br />

<strong>na</strong>staví <strong>na</strong> hodnotu C:\recycled\SirC32.exe\ „%1\“ %*“, èo spôsobí, že pri spustení<br />

akéhoko¾vek súboru s príponou EXE sa spustí <strong>na</strong>jprv kópia èerva. V k¾úèi HKEY_LOCAL_<br />

MACHINE\Software\SirCam si èerv uchováva niektoré údaje o aktuálne <strong>na</strong>padnutom poèítaèi<br />

– <strong>na</strong>príklad poèet spustení èerva èi meno, pod ktorým je uložený.<br />

Èerv má nieko¾ko aktivaèných rutín. Jed<strong>na</strong> z nich môže 16. októbra spôsobi vymazenie<br />

všetkých súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C:. Ïalšia vytvorí v adresári C:\RECYCLED súbor sircam.sys<br />

a bude do neho zapisova text [SirCam_2rP_Ein_NoC_Rma_CuiTzeO_MicH_MeX] alebo<br />

[SirCam Version 1.0 Copyright (c) 2001 2rP Made in / Hecho en – Cuitzeo, Michoacan<br />

Mexico], až pokým sa nevyèerpá vo¾né miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Èerv môže zí<strong>sk</strong>a adresy, <strong>na</strong> ktoré sa odošle, dvoma spôsobmi – zo súborov s prípomani<br />

wab, ktoré obsahujú adresáre elektronickej pošty, alebo z niektorých súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Ved¾ajším efektom Sircamu môže by únik dôverných informácií. Príloha, pomocou ktorej sa<br />

šíri, pozostáva totiž z tela èerva, ku ktorému je pripojený náhodný súbor, nájdený <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom<br />

poèítaèi. Táto príloha môže ma ve¾kos aj nieko¾kých stoviek megabajtov (súèasný<br />

rekord je asi 202 MB). Sircam umožòuje dokonca zisti , kedy bol <strong>na</strong>padnutý poèítaè zapnutý.<br />

Po jeho spustení totiž èerv posiela poštu. Pri troche šikovnosti sa zo súborov, ktoré èerv posiela,<br />

môžete dozvedie množstvo zaujímavých vecí. Jedny ukrajin<strong>sk</strong>é noviny <strong>na</strong>príklad dostali<br />

nieko¾ko tajných dokumentov z kancelárie ukrajin<strong>sk</strong>ého prezidenta.<br />

Druhým dnešným opisom urèite urobím rados niektorým spomenutým pohodovým<br />

bahniatkam.<br />

WIN32/MARI. Je to èerv <strong>na</strong>písaný vo Visual Basicu. Šíri sa ako súbor v prílohe správy<br />

elektronickej pošty. Predmet správy je check this out!!!, v jej prílohe sa <strong>na</strong>chádza súbor<br />

SYSTEM32.exe.<br />

Po spustení súboru v prílohe sa èerv <strong>sk</strong>opíruje<br />

do adresára C:\Winnt\SYSTEM32.exe <strong>na</strong><br />

poèítaèoch s Windows NT, kým v prípade<br />

Windows 95/98/ME použije adresár C:\Windows\SYSTEM32.exe. Svoju aktiváciu po reštarte<br />

operaèného systému èerv zabezpeèí pomocou k¾úèa v HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFT-<br />

WARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\ Run, kde vytvorí položku System32<br />

C:\Windows\SYSTEM32.exe (Windows 95/98/ME) alebo C:\WinNT\SYSTEM32.exe. Aktívny<br />

èerv sa prejavuje tým, že v lište úloh sa zjaví zelená iko<strong>na</strong> v tvare listu konope.<br />

Ak sa <strong>na</strong>d túto ikonu dostane kurzor<br />

myši, objaví sa nápis „LEGALISE<br />

IT!!!“. Po prípadnom kliknutí <strong>na</strong><br />

ikonu sa zobrazí správa <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Manipuláciou s registrom systému<br />

v HKEY_LOCAL_MACHINE\Software<br />

\Microsoft\Windows\CurrentVersion<br />

zmení hodnotu položky Registered-<br />

Organization <strong>na</strong> „Stoner’s Pot Palace.“<br />

a hodnotu položky Registered-<br />

Owner <strong>na</strong> „Im A Pot Head!“. Štarto-<br />

Obr. 1<br />

vaciu stránku Microsoft Internet Explorera<br />

<strong>na</strong>staví <strong>na</strong> my.marijua<strong>na</strong>.com<br />

pomocou k¾úèa v HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Internet Explorer\Main\.<br />

Na svoje šírenie èerv využíva Microsoft Outlook, prostredníctvom ktorého rozpošle svoje<br />

kópie všetkým kontaktom v adresári. Ïalším prejavom èerva je zobrazovanie ok<strong>na</strong> so správou:<br />

Toto okno sa zobrazí vždy o 16:20. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

OK zmizne a objaví sa zhruba o dve sekundy znova, až pokia¾<br />

sa <strong>na</strong> hodinách v lište úloh nezmení èas <strong>na</strong> 16:21.<br />

Stretneme sa o mesiac, v èase zberu úrody. Takže do vírenia<br />

o mesiac!<br />

Peter Kováè

Tipy a triky pre Windows<br />

n Verzia Windows <strong>na</strong> ploche. Niektorí z vás si urèite všimli, že sa im <strong>na</strong> ploche zobrazuje<br />

verzia Windows (obr. 1). Zámerne hovorím niektorí, pretože sa nezobrazuje každému.<br />

Ak sa vám zobrazuje a chcete to odstráni<br />

alebo ak sa vám nezobrazuje a chcete to<br />

<strong>na</strong>pravi , použite <strong>na</strong>sledujúci trik. Spus te editor<br />

registrov a nájdite vetvu [HKEY_CUR-<br />

RENT_USER\Control Panel\De<strong>sk</strong>top] a v nej<br />

položku PaintDe<strong>sk</strong>topVersion. Ak ju chcete<br />

aktivova , zmeòte hodnotu <strong>na</strong> 1, a ak deakti- Obr. 1<br />

vova , zmeòte hodnotu <strong>na</strong> 0.<br />

n Zme<strong>na</strong> ve¾kosti ikoniek <strong>na</strong> ploche. Sú vaše ikonky ve¾mi malé? Alebo ve¾mi ve¾ké?<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie vám umožní prispôsobi si ve¾kos ikoniek pod¾a vašich predstáv.<br />

Spus te editor registrov a nájdite vetvu [HKEY_CURRENT_USER\ControlPanel\De<strong>sk</strong>top\<br />

WindowMetrics]. Tam nájdete položku Shell Icon<br />

Size. Ak nie, tak ju vytvorte. Štandardná hodnota pre<br />

ve¾kos ikoniek v pixeloch je 32. Túto hodnotu<br />

môžete zmeni <strong>na</strong> takú, aká vám vyhovuje.<br />

n Kontrola prispôsobivých menu v Office 2000.<br />

Jednou z tzv. výhod Office 2000 je prispôsobivé<br />

menu, ktoré si dokáže zapamäta , ktoré položky<br />

používate a ktoré nie, a tie menej používané alebo<br />

vôbec nepoužívané <strong>sk</strong>ryje. Pomocou tohto triku to<br />

môžete kontrolova . Najprv ukonèite všetky aplikácie<br />

z Office 2000 – Word, Excel, Acces, PowerPoint a<br />

Outlook. Spus te editor registrov a nájdite vetvu<br />

[HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Office\<br />

9.0\Common\Toolbars. V nej vytvorte novú DWORD<br />

položku AdaptiveMenus. Priraïte jej hodnotu 1 pre<br />

aktivovanie a 0 pre vypnutie. Ak ju vypnete, dostanete<br />

pevné menu, v ktorom sa vám už niè nebude <strong>sk</strong>rýva<br />

(obr. 2).<br />

Obr. 2<br />

n Vyhnite sa náhodným importom<br />

registrových súborov. Registrové<br />

súbory sú súbory s príponou .reg. Ak<br />

<strong>na</strong> ne dvakrát kliknete, automaticky<br />

sa importuju do registrov. To platí pri<br />

Windows 95. Windows 98 sa vás <strong>na</strong>jprv<br />

spýta, èi chcete tento súbor prida<br />

do databázy registrov. Ak chcete, aby<br />

sa vám po dvojkliku ukázal jeho<br />

obsah <strong>na</strong>miesto pridania do registrov,<br />

urobte <strong>na</strong>sledujúce: Zadajte<br />

Tento poèítaè/Zobrazi /Možnosti prieèinka/Typy<br />

súborov a nájdite Registraèné<br />

položky. Potom zadajte<br />

Upravi . Kliknite <strong>na</strong> Upravi a potom<br />

<strong>na</strong> Predvolené (obr. 3). Ak teraz pokli-<br />

Obr. 3<br />

káte <strong>na</strong> súbor .reg, otvorí sa vám<br />

Poznámkový blok a ukáže vám jeho<br />

obsah. Ak chcete jeho obsah prida do databázy registrov, kliknite <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom<br />

a zadajte Zlúèi .<br />

n Automatické obnovenie okien. Ak sa zmení obsah okien, vy musíte èaka nieko¾ko<br />

sekúnd alebo stlaèi kláves F5, aby ste to zistili a dané okno sa obnovilo. Rýchlejšie automatické<br />

obnovovanie po akejko¾vek zmene v okne sa dá <strong>na</strong>stavi v registroch vo vetve<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Control\Update] tým, že vytvoríte<br />

novú DWORD hodnotu s menom UpdateMode a <strong>na</strong>stavíte jej hodnotu 1.<br />

n Èakanie pred zobrazením menu. Windows vždy vytvára pauzu medzi vyvolaním a<br />

zobrazením menu. Táto pauza je väèšinou nepostrehnute¾ná, ale v kritických situáciách<br />

môže by dos nepríjemná. Ak tomu chcete zabráni , spustite editor registrov a vyh¾adajte<br />

k¾úè [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\De<strong>sk</strong>top]. V òom vytvorte novú položku s<br />

názvom MenuShowDelay a priraïte jej hodnotu 1-999. Je to èas v milisekundách.<br />

Linky <strong>na</strong> internete<br />

S E R V I S<br />

Rôzne tipy a triky pre Windows sa dajú nájs aj <strong>na</strong> internete. Tu je nieko¾ko adries aj so<br />

struènou charakteristikou.<br />

l Tech Advice – <strong>www</strong>.techadvice.com/w98/a – jednoduchá stránka, èitate¾ná i v textovom<br />

prehliadaèi, zameraná <strong>na</strong> Windows 98. Tipy sú usporiadané do menej preh¾adného<br />

zoz<strong>na</strong>mu. Máte však možnos použi vyh¾adávaè.<br />

l WinPlanet – http://winplanet.com/winplanet/subjects/ – táto stránka slúži ako rozde¾ovník<br />

<strong>na</strong> viacero podstránok (aj o Linuxe). Nájdete tu informácie o všetkých verziách<br />

Windows. Stránka sa delí <strong>na</strong> sekcie, ako <strong>na</strong>príklad Internet, Multimédiá, Utility alebo<br />

Produktivita. Nájdete tu však aj tipy a triky alebo obsiahle manuály.<br />

l Win95 Tips – <strong>www</strong>.geocities.com/siliconvalley/heights/6348/tips.html<br />

l Windows 98 Megasite – <strong>www</strong>.cmpnet.com/win98 – komerèné stránky firmy CMP. Nájdete<br />

tu ve¾a elektronických manuálov tak pre zaèiatoèníkov, ako i pre pokroèilých. Delí sa<br />

<strong>na</strong> sekcie oh¾adom noviniek, technológií, ladenia výkonu a podobne.<br />

l WinFiles Tips & Tricks – <strong>www</strong>.winfiles.cnet.com/tips/ – táto stránka obsahuje tipy a<br />

triky pre Windows, preh¾adne rozdelené do sekcií, ako <strong>na</strong>príklad tipy pre príkazový riadok,<br />

diagnostické tipy, sie ové tipy alebo inštalaèné tipy.<br />

l Wugnet – <strong>www</strong>.wugnet.com/ – <strong>na</strong> tejto stránke nájdete hlavne novinky oh¾adom<br />

Windows (WUGNET – Windows Users Group Network), stránku s tipmi a trikmi, sieò slávy<br />

windowsov<strong>sk</strong>ého shareware, di<strong>sk</strong>usné fóra...<br />

l Windows ME – <strong>www</strong>.microsoft.com/windowsme/ – oficiál<strong>na</strong> stránka Windows ME. Nájdete<br />

tu okrem zloženia a opisu produktu aj tipy a triky a rady, ako postupova pri inštalácii.<br />

l Windows 98 – http://win98.com – <strong>na</strong> tejto stránke nájdete <strong>na</strong>jmä aktuality týkajúce sa<br />

Windows 98. Nájdete tu však aj elektronické manuály, výkonnostné a<strong>na</strong>lýzy a odkazy <strong>na</strong><br />

knihy o Windows. Obsahuje aj informácie o Windows 95, NT a 2000.<br />

l Win98Lite – <strong>www</strong>.98lite.net – tieto stránky sú zamerané <strong>na</strong> program Win98Lite, ktorý dokáže<br />

z Windows 98 odstráni „údajne“ internetové rozšírenie. Program je, samozrejme, freeware.<br />

l Tipy a Triky.<strong>sk</strong> – <strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong> – moja vlastná stránka, <strong>na</strong> ktorej nájdete všetky moje<br />

Tipy a triky pre Windows, doposia¾ uverejnené v PC REVUE (za 12 mesiacov).<br />

Igor Kulman<br />

Add: Connectix Virtual Game Station z PC REVUE è. 8/2001<br />

Od 30. 7. 2001 firma Connectix už nepo<strong>sk</strong>ytuje svoj program Virtual Game Station, iba jeho<br />

upgrade. Ak si ho ešte chcete stiahnu , môžete tak urobi z adresy <strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong>/cvgs.rar.<br />

Igor Kulman<br />

INFORMÁCIA PRE ÈITATE¼OV<br />

Vyhodnotenie ankety z PCR 7/2001:<br />

Akú základnú do<strong>sk</strong>u do vášho PC<br />

1. Ktorá platforma je pod¾a vás<br />

ideál<strong>na</strong> <strong>na</strong> stavbu výkonného PC?<br />

Intel Pentium III 10,16 %<br />

AMD Athlon 61,01 %<br />

Intel Pentium 4 28,83 %<br />

2. Preferujete základnú do<strong>sk</strong>u<br />

s integrovanými adaptérmi (grafika,<br />

zvuk, sie )?<br />

áno 13,55 %<br />

nie 86,45 %<br />

3. Rozhrania, ktoré by pod¾a vás<br />

moderné PC malo obsahova :<br />

paralelný port 22,08 %<br />

sériový port 18,85 %<br />

USB 35,58 %<br />

fire-wire 21,49 %<br />

iné: SCSI, Infra Port, Bluetooth, PS2,<br />

AGP, ISDN modem, PS/2 2 %<br />

4. Zdá sa vám optimálne integrova<br />

<strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u väèší poèet ID rozhraní?<br />

(uveïte optimálny poèet)<br />

áno 54,81 %<br />

nie 45,19 %<br />

optimálny poèet:<br />

1 7,14 %<br />

2 14,28 %<br />

3 11,90 %<br />

4 21,42 %<br />

5 19,08 %<br />

6 14,28 %<br />

7 2,38 %<br />

8 2,38 %<br />

9 2,38 %<br />

10 4,76 %<br />

5. Využívate <strong>na</strong> základných do<strong>sk</strong>ách<br />

rôzne diagnostické pomôcky,<br />

prípadne možnosti <strong>na</strong>stavenia<br />

pracovných podmienok jednotlivých<br />

komponentov?<br />

áno 82,46 %<br />

nie 17,54 %<br />

Z došlých 242 anketových lístkov júlovej<br />

ankety PC REVUE sme vyžrebovali<br />

3 výhercov, ktorým pošleme redakèné<br />

trièká:<br />

l Róbert Gubó, Bešeòov<br />

l Peter Bradáè, Nitra<br />

l Roman Zeman, Detva<br />

9/2001 PC REVUE 119

S E R V I S<br />

Registre Windows<br />

n Èo sú registre?<br />

Registre sú databáza používaná <strong>na</strong> ukladanie údajov a <strong>na</strong>stavení v 32-bitových Windows<br />

(95, 98, ME a NT/2000). Obsahujú informácie a <strong>na</strong>stavenia pre hardvér, softvér a<br />

používate¾ov. Vždy, keï používate¾ urobí zmeny v ovládacom paneli, asociuje súbor alebo<br />

<strong>na</strong>inštaluje softvér, všetky zmeny sa uložia do registrov.<br />

Fyzické súbory, ktoré registre tvoria, závisia od verzie Windows. Vo Windows 95, 98 a<br />

ME sú to dva <strong>sk</strong>ryté súbory v adresári Windows, <strong>na</strong>zvané USER.DAT a SYSTEM.DAT, vo<br />

Windows NT/2000 v adresári %SystemRoot%\System32\Config. Tieto súbory sa nedajú<br />

editova priamo. Musíte použi editor registrov, ak chcete urobi nejaké zmeny.<br />

ŠTRUKTÚRA REGISTROV. Registre majú svoju hierarchickú štruktúru. Tá vyzerá<br />

zložito, ale s editorom registrov sa v nej môžete pohybova jednoducho ako s<br />

Prie<strong>sk</strong>umníkom po vašom di<strong>sk</strong>u.<br />

Každá vetva (položka <strong>na</strong> obrázku s ikonou<br />

adresára) sa volá vlákno (Hive). Všetky vlák<strong>na</strong><br />

obsahujú k¾úèe (Keys). Každý k¾úè obsahuje<br />

nieko¾ko ïalších (niekedy <strong>na</strong>zývaných aj<br />

podk¾úèe) k¾úèov – hodnôt (Values). Všetky<br />

hodnoty obsahujú informácie uložené v registroch.<br />

Existujú tri druhy hodnôt: String,<br />

Bi<strong>na</strong>ry a DWORD.<br />

V registroch sa <strong>na</strong>chádza šes hlavných<br />

vetiev, z ktorých každá obsahuje informácie o<br />

Obr. 1<br />

nieèom inom:<br />

l HKEY_CLASSES_ROOT – táto vetva obsahuje<br />

informácie o asociovaných súboroch, informácie o OLE a zástupcov dát.<br />

l HKEY_CURRENT_USER – táto vetva obsahuje odkazy <strong>na</strong> HKEY_USERS, ktorá sa venuje<br />

práve prihlásenému používate¾ovi.<br />

l HKEY_USERS – táto vetva obsahuje individuálne <strong>na</strong>stavenie pre každého používate¾a<br />

<strong>na</strong> danom PC.<br />

l HKEY_CURRENT_CONFIG – táto vetva obsahuje odkazy <strong>na</strong> hardvérovú èas vetvy<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE.<br />

l HKEY_DYN_DATA – táto vetva obsahuje odkazy <strong>na</strong> vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

ktorá sa venuje Plug & Play; táto sekcia je dy<strong>na</strong>mická a mení sa pri pridávaní a odoberaní<br />

zariadení.<br />

Každa hodnota v registroch je uložená ako jeden z piatich typov dát:<br />

l REG_BINARY – tento typ obsahuje binárne dáta. Ve¾a hardvérových komponentov si<br />

ukladá svoje údaje ako binárne dáta, ktoré sa môžu prezera v editore v hexadecimálnom<br />

formáte.<br />

l REG_DWORD – tento typ prezentuje dáta vo formáte 4-bajtového èísla, je zvyèajne<br />

používaný pre booleov<strong>sk</strong>é hodnoty, kde 0 z<strong>na</strong>mená zablokovaný a 1 sprístupnený. V<br />

tomto formáte sú uložené ovládaèe a servisy zariadení. Môžu by zobrazené v REGEDIT32<br />

v binárnom, hexadecimálnom a decimálnom formáte alebo v REGEDIT v hexadecimálnom<br />

a decimálnom formáte.<br />

l REG_EXPAND_SZ – tento typ obsahuje variabilné dáta, ktoré môžu meni aplikácie.<br />

Napríklad "%SystemRoot%" bude <strong>na</strong>hradený hodnotou aktuálneho umiestnenia adresára<br />

obsahujúceho Windows NT.<br />

l REG_MULTI_SZ – tento typ je mnohonásobná položka, používaná <strong>na</strong> reprezentáciu<br />

zoz<strong>na</strong>mu mnohonásobných hodnôt.<br />

l REG_SZ – štandardná hodnota vo forme èlovekom èitate¾ného textu.<br />

EDITOVANIE REGISTROV. Editor registrov (regedit.exe) je štandardnou súèas<br />

ou Windows (nenájdete ho však v ponuke Štart). Pomocu neho môžete dáta v registroch<br />

prezera , h¾ada a editova . Je viacero spôsobov, ako ho spusti . Najjednoduchší z<br />

nich je kliknú <strong>na</strong> Štart, potom <strong>na</strong> Spusti , do kolónky <strong>na</strong>písa regedit a kliknu <strong>na</strong> OK.<br />

Editor registrov sa vám spustí a bude vyzera ako <strong>na</strong> obrázku 2.<br />

obr. 2<br />

120 PC REVUE 9/2001<br />

Vo Windows NT/2000 sa <strong>na</strong>chádza alter<strong>na</strong>tívny<br />

REGEDIT32.EXE, ktorý obsahuje niektoré prídavné<br />

funkcie, ako <strong>na</strong>príklad menenie bezpeènostných<br />

<strong>na</strong>stavení a vytváranie a editovanie<br />

položiek REG_EXPAND_SZ a REG_MULTI_SZ.<br />

VYTVORENIE ZÁSTUPCU REGE-<br />

DITU. Regedit môžete jednoducho spúš a<br />

pomocou zástupcu <strong>na</strong> ploche. Kliknite <strong>na</strong>ò pravým<br />

tlaèidlom, zvo¾te Nový/Zástupca a do políèka<br />

<strong>na</strong>píšte regedit.exe. Zástupcu pomenujte<br />

<strong>na</strong>príklad editor registrov-<br />

POUŽITIE REGEDITU NA MODIFIKÁCIU REGISTROV. Po prvom<br />

spustení Regeditu si urèite všimnete, že <strong>na</strong> ¾avej strane je štruktúra vetiev a <strong>na</strong> pravej sú<br />

hodnoty práve otvorenej vetvy.<br />

Vetvy môžeme jednoducho otvára a prezera ako v Prie<strong>sk</strong>umníkovi. Nové hodnoty<br />

môžete pridáva pomocou vo¾by pravého tlaèidla Nová. Hodnoty môžete editova , ak <strong>na</strong><br />

ne dvakrát kliknete, a premenova pomocou vo¾by z menu pravého tlaèidla. Mazanie sa<br />

dá robi stlaèením DEL <strong>na</strong> klávesnici alebo pomocou myši.<br />

Poznámka: Nie je <strong>na</strong> škodu zálohova si registre pred editáciou. Ak urobíte nejaký<br />

nesprávny ah, môžete dovies Windows k pádu. V takom prípade je lepšie použi zálohované<br />

registre ako preinštalova celý systém.<br />

IMPORTOVANIE A EXPORTOVANIE REGISTROV. Ve¾kou výhodou registrov<br />

je schopnos importu a exportu do textového súboru .REG, pomocou ktorého<br />

môžete prenáša <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> iné poèítaèe. Tieto súbory môžete vytvára zvolením<br />

Exportova súbor databázy registry z ponuky Databáza registry. Takto vytvorený súbor sa<br />

dá potom prezera <strong>na</strong>príklad v Notepade. Príklad takého súboru:<br />

REGEDIT4<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\Setup]<br />

„SetupType“=dword:00000000<br />

„CmdLine“=“setup -newsetup“<br />

„SystemPrefix“=hex:c5,0b,00,00,00,40,36,02<br />

REGEDIT4 z<strong>na</strong>mená, že súbor je urèený pre regedit.exe, [HKEY_LOCAL_MACHINE\SYS-<br />

TEM\Setup] je vetva, z ktorej sú položky, SetupType je názov hodnoty, dword typ<br />

a 00000000 hodnota.<br />

Údaje z takéhoto súboru pridáte do svojej databázy jednoduchým dvojklikom <strong>na</strong><br />

súbor alebo vo¾bou Importova ... z programu Regedit.<br />

MAZANIE K¼ÚÈOV A HODNÔT POMOCOU SÚBORU REG. Pomocou<br />

súboru REG sa hodnoty môžu nielen pridáva , ale aj maza . Staèí, ak pred hodnotu dáme<br />

–. Napríklad ak chceme zmaza vetvu [-HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\Setup], zapíšeme<br />

to takto:<br />

REGEDIT4 [-HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\Setup]<br />

Ak nechceme maza celú vetvu, ale len nejakú položku alebo hodnotu v nej, dáme –<br />

len pred òu:<br />

REGEDIT4<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\Setup]<br />

„SetupType“=-<br />

REGEDIT Z PRÍKAZOVÉHO RIADKA. Regedit sa dá používa aj z DOS-u.<br />

Tu je výpis funkcií. Niektoré však závisia od verzie Windows.<br />

regedit.exe [vo¾ba] [názov súboru]<br />

názov súboru Importuje .reg súbor do registrov<br />

/s Zakryje importovanie súboru<br />

/e Exportuje registre do súboru<br />

<strong>na</strong>pr. regedit /e s=ubor.reg HKEY_USERS\.DEFAULT<br />

/L:system Špecifikuje umiestnenie súboru system.dat<br />

/R:user Špecifikuje umiestnenie súboru user.dat<br />

/C Komprimácia [názov súboru] (Windows 98)<br />

Ako sa dajú registre zálohova a obnovi ?<br />

WINDOWS 95. Na inštalaènom CD-ROM od Windows sa <strong>na</strong>chádza jed<strong>na</strong> utilita <strong>na</strong><br />

zálohovanie registrov. Nazýva sa The Microsoft Configuration Backup program, CFG-<br />

BACK.EXE. Nájdete ju v adresári Other\Misc\Cfgback. Táto utilita vytvorí kópie registrov v<br />

adresári Windows s príponou .RBK.<br />

WINDOWS 98. Windows 98 zálohuje registre pri každom štarte pomocou utility<br />

Registry Checker (SCANREGW.EXE, ktorá sa spúš a pri každom štarte systému).<br />

OBNOVOVANIE REGISTROV. V adresári Windows sa <strong>na</strong>chádzajú registre v<br />

súboroch SYSTEM.DAT a USER.DAT a ich záloha v súboroch SYSTEM.DA0. Zálohovanie<br />

prebieha pravidelne, takže nie je problém obnovi registre zo zálohy pod¾a týchto inštrukcií:<br />

1. Reštartuje poèítaè do módu MS-DOS<br />

2. V adresári Windows urobte <strong>na</strong>sledujúce:<br />

attrib -h -r -s system.dat<br />

attrib -h -r -s system.da0<br />

copy system.da0 system.dat<br />

attrib -h -r -s user.dat<br />

attrib -h -r -s user.da0<br />

copy user.da0 user.dat<br />

3. Reštartujte poèítaè<br />

Ak všetko zlyhá, je tu ešte jed<strong>na</strong> možnos . Na di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza súbor <strong>na</strong>zvaný SYS-<br />

TEM.1ST, ktorý bol vytvorený po inštalácii Windows a obsahuje „èisté“ registre.<br />

Ako sa dajú odstráni staré dáta z registrov? Na odstraòovanie starých a nepotrebných<br />

údajov z registrov bol vyvinutý program RegCleaner. Ten <strong>sk</strong>enuje registre a h¾adá<br />

položky, ktoré nemajú väzbu <strong>na</strong> nijaký program <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Okrem tejto funkcie však obsahuje<br />

ove¾a viac. Stiahnu si ho môžete z http://<strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong>/regcleaner.exe.<br />

Igor Kulman

PATRIOT<br />

ÚVOD: Rov<strong>na</strong>ko, ako sú v populárnej hudbe nenároèní a jednoduchí<br />

<strong>sk</strong>ladatelia, ktorých <strong>sk</strong>ladby dosahujú prvé miesta hitparád,<br />

tak sú aj v Hollywoode nenároèní režiséri, ktorých filmy<br />

zarábajú ve¾ké peniaze. Na ich èele stojí kritikmi zatracovaný a<br />

nenávidený Roland Emmerich. Vo svojich megaloman<strong>sk</strong>ých projektoch<br />

už stihol spravi z vojakov nekompromisných zabijakov<br />

(Univerzálny vojak), znièi svet mimozemš anmi (Deò nezávislosti),<br />

Amerièanov postraši jemne prerastenou jašterièkou (Godzilla)<br />

a teraz sa nás s<strong>na</strong>ží presvedèi o tom, že v každom správnom<br />

Amerièanovi drieme vlastenec a bojovník, ktorý je za svoju vlas ochotný položi to<br />

<strong>na</strong>jcennejšie – život.<br />

FILM: Píše sa rok 1776 a v Spojených štátoch prebieha oslobodenecká voj<strong>na</strong>. Anglièania<br />

sa s<strong>na</strong>žia uchyti èo-to z územia štátov, a to doslova za každú cenu. Napadnutí<br />

Amerièania sa stále nevedia dosta do tej správnej bojovej atmosféry a prehrávajú, èo sa<br />

len dá. Celý národ akoby èakal <strong>na</strong> Mela Gibso<strong>na</strong>, v ktorom sa po tom, èo mu ve¾mi zlí èervenokabátnici<br />

zabili sy<strong>na</strong>, prebúdza dávny duch bojovníka s vlajkou a tomahawkom,<br />

odhodlaný Anglièanom vráti všetko aj s úrokmi. Postupne vytvorí domobranu (so svojím<br />

<strong>na</strong>jstarším synom) a s vlajkou Spojených štátov sa púš a do boja proti obrov<strong>sk</strong>ej armáde<br />

Anglièanov. To, že vyhrá, je každému z vás asi jasné, a to, že to bude pravá popcornová<br />

a silne komerèná zábava, v ktorej sú dokopy premiešané základné suroviny pátosu a<br />

klišé, asi takisto. Emmerich stavil opä <strong>na</strong> osvedèenú tému, akou je boj za nezávislos USA,<br />

a <strong>na</strong>toèil pompéznu drámu jedného muža proti všetkým, v ktorej je všetko, èo má by –<br />

pomsta, zrada, utrpenie, lá<strong>sk</strong>a, <strong>na</strong>pätie, ve¾kolepé bojové scény a hlavne Mel Gibson.<br />

OBSAH DVD: Obraz DVD vás prekvapí hneï od zaèiatku ve¾kým množstvom malých škrabancov,<br />

zapríèinených poškodením filmovej kópie, ktorá bola použitá pri výrobe nosièa.<br />

Èasom sa tieto „artefakty“ stratia a do konca filmu je obraz ve¾mi kvalitný. Je dostatoène<br />

ostrý, detailný a príjemne farebne zladený. Zvuk Dolby Digital 5.1 je v <strong>na</strong>jvyššej možnej<br />

kvalite, akú som mal možnos doteraz poèu . Je dy<strong>na</strong>mický a ohromujúci. Spája doko<strong>na</strong>lú<br />

zrozumite¾nos dialógov a mohutnos basov. John Williams si pre svoj hudobný sprievod<br />

nemohol žela niè lepšie.<br />

Pasáž z filmu, kde sa Gibson rúti <strong>na</strong> Anglièanov, sa stala úvodnou sekvenciou menu.<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku máte možnos výberu z dvoch jazykových mutácií (anglièti<strong>na</strong>, maïarèi<strong>na</strong>)<br />

a zo 16 titulkových variácií. Nechýba ani výber scén, tentoraz tvorený z krátkych sekvencií<br />

filmu.<br />

BONUSY DVD: Podobne ako pri filme Muži v èiernom sú bonusy a extra materiály ve¾mi<br />

bohaté. Ob¾úbeným materiálom sa stávajú komentáre tvorcov filmu. Režisér Roland<br />

Emmerich spolu s producentom Deanom Devlinom rozoberajú históriu USA a odha¾ujú<br />

pramene, z ktorých pri tvorbe filmu èerpali. Ïalším bonusom je krátka ukážka tvorby<br />

dvoch trikových záberov, z ktorej sa toho však ve¾a nedozviete. Nasledujú dva dokumenty<br />

z <strong>na</strong>krúcania, dlhé necelých desa minút. Jeden sa upriamil <strong>na</strong> dobové kostýmy a<br />

druhý <strong>na</strong> stratégiu vojen v 18. storoèí. Nechýbajú súbory fotografií, trailery a filmografia<br />

hercov a tvorcov. Bonbónikom je sedem vystrihnutých scén, ktoré vo filme nenájdete.<br />

Emmerich mal toho <strong>na</strong>toèeného urèite viac, ale do závereèného zostrihu musel hlavne pre<br />

minutáž, ktorá je už aj tak preh<strong>na</strong>ná (158 minút), nieko¾ko scén vynecha .<br />

VERDIKT: Patriot je jednoduchá zábava, ktorá sa hrá <strong>na</strong> nieèo, èo vôbec nie je. Asi si jednoducho<br />

budeme musie zvyknú <strong>na</strong> to, že všetko, èo Emmerich <strong>na</strong>toèí, kritici a umelci<br />

zavrhnú a dav miluje. DVD je to kvalitné, ale èo sa týka filmu, som <strong>na</strong> strane tých, o ktorých<br />

Emmerich urèite tvrdí, že sú to ¾udia, ktorí niè nevedia, a preto len kritizujú. Zvláštne,<br />

že sa za to vôbec nehanbím.<br />

Hodnotenie: lllll<br />

Peter Koneèný<br />

DVD okienko<br />

THE KID DVD<br />

FILM: Russ Duritz (Bruce Willis) – bohatý, no osamelý a zároveò<br />

mierne <strong>na</strong>rušený èlovek, ktorý sa živí ako poradca <strong>na</strong>jväèších<br />

celebrít v L.A. Radí im, ako sa majú správa k verejnosti, aby<br />

vyzerali lepšie. Matka mu umrela, keï mal osem rokov, a od<br />

otca sa mu dostalo „spar an<strong>sk</strong>ej výchovy“. Na detstvo sa s<strong>na</strong>ží<br />

zabudnú , pretože celé roky bol bitý spolužiakmi a kamarátov<br />

tiež nemal ve¾a. Spolupracuje s Amy (Emily Mortimer), ktorá je<br />

asi poslednou osobou, ktorej <strong>na</strong> Russovi záleží, ale aj rozpad tohto priate¾stva je pri chorom<br />

Russovi len otázkou èasu. Keïže sa však príbeh odohráva vo filmovom svete, musí<br />

zasiahnu osud. A pretože to je svet Walta Disneyho, ten osud musí by rozprávkový a<br />

S E R V I S<br />

fantastický. K Russovi príde malý osemroèný Russty (Spencer Breslin). Nikto nevie, kto to<br />

je ani kde sa tu vzal, dokonca ani èo s ním. Samozrejme, chorému Russovi sa asi nemohlo<br />

sta niè horšie ako ma <strong>na</strong> krku malé urevané decko, ktoré nikomu a nikam nepatrí.<br />

Postupom èasu obaja pochopia, že sú jeden a ten istý èlovek v det<strong>sk</strong>om a zároveò aj<br />

dospelom veku. Malý Russty pripomí<strong>na</strong> ve¾kému jeho detstvo, sny a pri poh¾ade <strong>na</strong> seba<br />

ako dospelého je neš astný z toho, èo z neho vyrastie. Obaja pochopia, že osud treba<br />

zmeni , a teda hra sa môže zaèa .<br />

VYBAVENIE DVD: Po vložení di<strong>sk</strong>u do prehrávaèa sa spustia dva trailery <strong>na</strong> ïalšie disneyovky,<br />

konkrétne <strong>na</strong> rozprávky Dinosaurus a Lady And The Tramp II. Následne sa dostaneme<br />

do jednoduchého menu, v ktorom máme možnos <strong>na</strong>stavenia audioformátu a titulkov,<br />

výberu ob¾úbenej èasti filmu, prístupu k bonusovým èastiam DVD a, samozrejme,<br />

spustenia samotného filmu.<br />

Tento film je pomerne nový, a preto je samozrejmos ou aj výborná kvalita obrazu vo<br />

formáte 16:9. Di<strong>sk</strong> má ve¾mi dobrý výber zvukových stôp od Dolby Digital 5.1 v anglickom<br />

a nemeckom jazyku cez Pro Logic v èe<strong>sk</strong>om a maïar<strong>sk</strong>om jazyku až po Dolby Digital<br />

2.0 v angliètine pre bonusové materiály. Horšie je to však s titulkovými variáciami, ale pre<br />

sloven<strong>sk</strong>ého diváka nez<strong>na</strong>lého žiadny svetový jazyk tu nájdeme èeštinu.<br />

BONUSY DVD: Bonusová sekcia ma milo prekvapila množstvom doplòujúcich materiálov.<br />

Ako býva zvykom, nájdeme tu sprievodný komentár režiséra Jo<strong>na</strong> Turteltauba. Ïalej di<strong>sk</strong><br />

obsahuje krátky dokument o režisérovi. Ve¾mi zaujímavé sú aj dokumenty o tom, ako prebiehal<br />

konkurz <strong>na</strong> herecké obsadenie malého Russtyho èi jeho následné zohrávanie sa s<br />

Bruceom Willisom. Nakoniec je tu, samozrejme, klasicky trailer k tomuto filmu. Na kvalite<br />

uberá urèite to, že bonusové materiály nemajú titulky a sú len v angliètine, takže táto<br />

sekcia nie je pre všetkých.<br />

VERDIKT: Jednoduchá rozprávka s cie¾om pouèi . Taký je môj poh¾ad <strong>na</strong> toto dielo, a ak<br />

by som mal hodnoti DVD, urèite by som ho zaradil medzi vyšší priemer. Odporúèam ho<br />

každému.<br />

Hodnotenie: lllll<br />

Juraj Okolièányi<br />

DVD NEWS<br />

Rozhodli sme sa, že od tohto vydania PC REVUE vám budeme prináša pravidelné spravodajstvo<br />

z oblasti DVD. Konkrétne sa zameriame <strong>na</strong> novinky, ktoré sa za posledný<br />

mesiac dostali <strong>na</strong> èoraz populárnejšie strieborné di<strong>sk</strong>y. Veríme, že vás toto rozhodnutie<br />

poteší a bude vám nápomocné pri <strong>na</strong>kupovaní nového „kú<strong>sk</strong>a“ do vašej filmotéky.<br />

l Za posledný mesiac sa <strong>na</strong> DVD dostali <strong>na</strong>jmä filmy staršieho dáta, a preto potešia<br />

hlavne staršiu generáciu filmových divákov. Najstarším z nich je vojnová dráma režírovaná<br />

L. Fleischerom, K. Fakasukom a T. Masudom z roku 1970 Tora! Tora! Tora!. Tvorcovia<br />

tohto DVD pravdepodobne chceli využi rozvírenú vojnovú tematiku, o ktorú sa stará<br />

súèasná filmová novinka z kín Pearl Harbor, a preto ju uviedli práve v tomto èase.<br />

l Ïalším filmom je jeden z úspešných sci-fi kú<strong>sk</strong>ov režiséra S. Spielberga Blízke stretnutie<br />

tretieho druhu. Toto dielo sa predáva ako box <strong>sk</strong>ladajúci sa z dvoch di<strong>sk</strong>ov. Pri<br />

poh¾ade <strong>na</strong> vek tohto filmu (24 rokov) je až neuverite¾né, že obsahuje okrem iného aj zvukový<br />

záz<strong>na</strong>m vo formáte DTS. Bonusová èas je takisto <strong>na</strong> ve¾mi vysokej úrovni a neostáva<br />

niè iné ako vám ho vrelo odporúèa .<br />

l Aj tretí film už patrí medzi archívne. To však niè nemení <strong>na</strong> jeho nesporných kvalitách<br />

a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>sk</strong>velých hereckých výkonoch D. Hoffma<strong>na</strong> a M. Streepovej v dráme<br />

Kramerová vs. Kramer. Ak by sme však mali zhodnoti kvalitu DVD, museli by sme by dos<br />

kritickí. Di<strong>sk</strong> obsahuje len jeden dokument z <strong>na</strong>táèania a všetky èasti sú len vo formáte<br />

mono. Vyzdvihnú by sme mohli širokú škálu jazykových variácií, ale ani èeštinu, ani slovenèinu<br />

medzi nimi nenájdeme.<br />

l Medzi novinky sa dostal aj oscarovo úspešný Tiger a Drak. Na tomto di<strong>sk</strong>u ma <strong>na</strong>jviac<br />

zaujala nevídaná kuriozita, keï som v jazykových variáciách <strong>na</strong>šiel okrem angliètiny<br />

aj mandarín<strong>sk</strong>u èínštinu. Bonusová èas obsahuje dokument z <strong>na</strong>táèania filmu, audiokomentár<br />

režiséra a producenta filmu, rozhovor s Michelle Yeoh a klasický trailer.<br />

Veríme, že vám toto oboznámenie s novinkami pomohlo a tešíme sa <strong>na</strong> ïalšie<br />

pokraèovanie.<br />

Juraj Okolièányi, Peter Koneèný<br />

Rubriku pripravujeme<br />

v spolupráci s<br />

9/2001 PC REVUE 121

S E R V I S<br />

Pošta<br />

Chcel by som reagova <strong>na</strong> editorial z júlového èísla. Priznám sa, že nie som Vaším<br />

stálym odberate¾om, ale bol som ním pri zrode Vášho èasopisu, v èase, keï obsahoval<br />

ešte len pár strán. Ne<strong>sk</strong>ôr však prišli rôzne povinnosti a svet výpoètovej techniky<br />

som prestal sledova . Júlové èíslo som si kúpil pre nutnos kúpy kopírky a zorientovanie<br />

sa, èo trh ponúka a za aké ceny. Ve¾mi vhod mi prišiel Váš test týchto zariadení. Hneï ako<br />

som si preèítal editorial, rozhodol som sa, že Vám <strong>na</strong>píšem.<br />

Obsah tohto èlánku sa dá v <strong>sk</strong>ratke <strong>na</strong>zva ako „trefa do èierneho“. Stopercentne s pánom<br />

Drobným súhlasím. Myslím, že únik mozgov je jeden z <strong>na</strong>jzávažnejších problémov, ktoré trápia<br />

transformujúce sa krajiny, a tiež si myslím, že tento fakt sa u nás ve¾mi podceòuje. Pretože<br />

ak si nevyškolíme vlastných odborníkov alebo pustíme už existujúcich, cudzích pre stav ekonomiky<br />

nepritiahneme, a keï nebudeme ma odborníkov, stav ekonomiky sa nezlepší. Ja<br />

dia¾kovo študujem <strong>na</strong> Ekonomickej univerzite, Fakulte hospodár<strong>sk</strong>ej informatiky, <strong>na</strong>stupujem<br />

do 3. roèníka. S tým, èo pán Drobný <strong>na</strong>písal, môžem opä len súhlasi . Zavedenie kreditného<br />

systému v školách bola chyba. Aj v èase tvrdého trhového mechanizmu by si školy mali zachova<br />

svoju podstatu, a síce sprostredkova z<strong>na</strong>losti pedagógov pre ïalšie generácie a prakticky<br />

ich pripravi <strong>na</strong> prax. Ale študent potrebuje urèitú vo¾nos , aby nebol pod tlakom kreditného<br />

systému, aby vedel, že sa uèí pre <strong>na</strong>dobudnutie vedomostí, a nie preto, aby dosiahol stanovený<br />

poèet kreditov a „preliezol“ do ïalšieho roèníka. Taktiež bada ve¾ké rozdiely v prístupe<br />

docentov. Malo by sa zaèa u ¾udí, klás ve¾ký dôraz <strong>na</strong> školy (a nielen vysoké) z ¾ud<strong>sk</strong>ého (etického)<br />

aj profesionálneho h¾adi<strong>sk</strong>a, aby ïalšie generácie urobili menej chýb ako tie pred nimi,<br />

a aj ekonomika Sloven<strong>sk</strong>a sa zlepší.<br />

S jedným odsekom však nie celkom súhlasím. A síce s tým, èo sa týka sloven<strong>sk</strong>ých firiem a<br />

ich prístupu k vysokoškolákom. Áno, morál<strong>na</strong>, profesionál<strong>na</strong> a etická rozh¾adenos èerstvých<br />

absolventov sa znížila. Ale <strong>na</strong> obranu študentov: èo robia sloven<strong>sk</strong>é firmy pre to, aby zí<strong>sk</strong>ali<br />

kvalifikovaného pracovníka? Èakajú, že trh za nich tento problém vyrieši. Preèo nejdú do týchto<br />

škôl, neponúknu praktické zaškolenie urèitého študenta (študentov) ešte poèas jeho štúdia<br />

s protihodnotou pracovnej zmluvy <strong>na</strong> dobu urèitú, povedzme 10 rokov? Tým firmy zí<strong>sk</strong>ajú pracovníkov<br />

„šitých <strong>na</strong> mieru“, zabráni sa úniku mozgov a študenti budú ma kde zí<strong>sk</strong>a praktické<br />

<strong>sk</strong>úsenosti. Ako som už spomenul, ¾udia musia zmeni svoj prístup v každodennom živote,<br />

a to od robotníka až po generálneho riadite¾a.<br />

Ešte sa chcem vyjadri k celému èasopisu. Od svojho vzniku ste už urèite <strong>na</strong>zbierali tisíce<br />

pochvalných listov, ja sa k nim môžem len prida . Ve¾mi dobrý prvý dojem robí hlavne<br />

nízka ce<strong>na</strong> èasopisu, prijate¾ná urèite pre každého. Samozrejmé sú strany s reklamou, ako<br />

by ste i<strong>na</strong>k zí<strong>sk</strong>ali fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> udržanie ceny. Udržali ste si pôvodnú štruktúru èlánkov, pridali<br />

zaujímavé nové, pri profesionálnom vyhotovení. Nie je ve¾a sloven<strong>sk</strong>ých èasopisov s<br />

IT tematikou, takže smelo do toho. Ras o z Bratislavy<br />

Milá redakcia PCR, k <strong>na</strong>písaniu tohto listu ma donútila rubrika Pošta v PCR 7/01.<br />

Som predplatite¾om a dlhoroèným vaším stálym èitate¾om ako mnoho iných, a<br />

preto ma teší, že aj vy ste si uvedomili, že akciovou cenou ste potešili len nepredplatite¾ov, a<br />

preto ste sa rozhodli nám to kompenzova darèekom v hodnote 46,50 Sk. K obsahu èlánku<br />

nemám vážnejšie výhrady, no aj sami si už azda uvedomujete, <strong>na</strong> aký tenký ¾ad vás tento èlánok<br />

priviedol. Keby ste ho boli uverejnili v samostatnej prílohe, boli by ste mimo týchto podozrení<br />

z klientelizmu a vaša reputácia by takto neutrpela. Chceli ste poteši èitate¾ov a miesto<br />

toho ste ich len <strong>sk</strong>lamali, pretože èlánok, ako ste sami pri jeho finišovaní zistili, bol z ve¾kej<br />

miery vïaka zmenám cenníka ST neaktuálny a v koneènom dôsledku zavádzajúci. Jednoducho<br />

ste sadli marketingovému oddeleniu ST <strong>na</strong> lep. Boli ste zneužití, a preto by ste im nemali<br />

takýto podraz necha prejs , veï len vïaka ich èlánku ste centrom kritiky a mám pocit, že èíslom<br />

6/2001 ste viac stratili ako zí<strong>sk</strong>ali. Koneèný úèet za túto chybu budete spláca ešte dlho,<br />

možno až o rok budete môc a<strong>na</strong>lyzova všetky dôsledky. Mali by ste sa asi pekne poïakova<br />

tomu, kto vás do tejto „veci“ zatiahol. Ak však nechcete strati tvár úplne, mali by ste uverejni<br />

v <strong>na</strong>jbližšom èísle doplnkový èlánok <strong>na</strong> túto tému. A prípadne vážne pouvažova <strong>na</strong>d uverejòovaním<br />

ïalšej inzercie od ST, veï to je koniec koncov jediný váš spôsob, ako sa bráni voèi<br />

inZine denne uverejòuje zaujímavé èlánky, názory, polemiky<br />

a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

o Známe sloven<strong>sk</strong>é a èe<strong>sk</strong>é osobnosti, ako <strong>na</strong>príklad<br />

Ondøej Neff, Fedor Freššo, Peter Breiner, Eva Borušovièová,<br />

Dušan Tarage¾, Slávka Halèáková, odpovedajú v inAnkete<br />

pravidelne <strong>na</strong> aktuálne anketové otázky.<br />

o Ostrú di<strong>sk</strong>usiu v inZine vyvolal kacír<strong>sk</strong>y pamflet Mira<br />

Veselého 753 slov proti Linuxu. Ortodoxní odporcovia<br />

Microsoftu a súèasne zástancovia Linuxu sa do autora pustili<br />

silou stredovekej inkvizície. Po èlánku obhajujúcom<br />

Windows dal inZine slovo aj druhej strane.<br />

o Trochu záhadný Maxim E. Matkin píše pre inZine<br />

SEPTEMBER 2001<br />

Polnoèný denník zo svojho búrlivého noèného života.<br />

Nadpisy ako Príliš sexy pre teba èi Nové prsia, staré duše<br />

dávajú tuši , že denník nie je žiad<strong>na</strong> nuda.<br />

o O vrá<strong>sk</strong>ach, prsiach, penisoch a prirodzenej kráse je <strong>na</strong>dpis rozhovoru s plastickým<br />

chirurgom doktorom Drahošom Palenèárom.<br />

122 PC REVUE 9/2001<br />

neférovému správaniu vašich klientov. (Verejné ospravedlnenie z nich asi nedostanete.) Mali<br />

vám predsa hneï <strong>na</strong> zaèiatku poveda o plánovanej zmene cenníka, veï kompetentní to dobre<br />

vedeli aspoò pol roka dopredu, azda by ste, aspoò dúfam, ten èlánok <strong>na</strong>písali v inom duchu.<br />

Mne osobne by ich inzercia nechýbala a vy, myslím, takisto nie ste <strong>na</strong> nich odkázaní. Pokia¾<br />

správne uvažujem, tak ste odkázaní len <strong>na</strong> svojich èitate¾ov a tí požadujú kvalitné, vyvážené a<br />

aj kritické èlánky. Veï kto iný ako vy novinári sa nás má zasta pred zavádzajúcou reklamou,<br />

nekvalitou, predraženým tovarom èi službami? Za to, aby ste hájili <strong>na</strong>še záujmy, vás predsa<br />

platíme. Tým z vás, ktorí sa teraz pousmiali, že z ceny èasopisu by ste nemali ani <strong>na</strong> slanú<br />

vodu, musím pripomenú , že bez èitate¾ov nebude ani inzercia, jedine ak taká, ako bola vo<br />

VTV. Ale to si iste uvedomujete.<br />

Už dávnejšie som si všimol, že používate komplet PDF portfólio, a preto ma zaujíma<br />

možnos odobera PCR elektronicky. Technicky by to predsa realizovate¾né bolo. Každé jedno<br />

PDF by sa pre jednotlivého klienta generovalo samostatne s unikátnym heslom a pri rozumnej<br />

kompresii by ve¾kos dokumentu nepresiahla 8 MB, èo by pre takýchto e-predplatite¾ov iste<br />

nebol problém. Vy by ste ušetrili nemalé prostriedky za litografie, tlaè, papier a distribúciu, za<br />

èo by ste takto distribuovaným èasopisom mohli zníži cenu, prípadne odstráni inzerciu èi pretransformova<br />

ju len do textovej podoby, tým by opä klesol objem dát možno aj <strong>na</strong> 2 MB. A<br />

my by sme si mohli pohodlne a rýchlo vyh¾adáva pojmy a témy aj v starších èíslach a, pochopite¾ne,<br />

všetky linky <strong>na</strong> inet by boli „živé“, a <strong>na</strong>koniec aj inzercia.<br />

Ide mi len o to, ma èerstvejšie informácie a vám zároveò ušetri za tlaè, veï ak by ste mali<br />

2000 takýchto predplatite¾ov, mohlo by to by už zaujímavé. Inzerenti by neboli vôbec ukrátení,<br />

veï ich odkazy by mohli by aktívnejšie smerom <strong>na</strong> internet. Predsa len je pohodlnejšie<br />

jednoducho kliknú <strong>na</strong> inzerát myšou ako vsta z kresla, ís k poèítaèu, zapnú ho a opísa<br />

link, ktorý je v mojom èasopise <strong>na</strong> stole. Uvítal by som aspoò akúsi podobu FTP prístupu, kde<br />

by boli všetky èlánky (trebárs v PDF) hneï po ich vytvorení. Zdá sa mi to praktickejšie ako<br />

webová prezentácia, lebo by som hneï videl, èo pribudlo, a <strong>na</strong>vyše by som nemusel by stále<br />

on line. A taktiež by to bolo lepšie ako celé PCR v jednom PDF. Táto služba by mohla by pre<br />

predplatite¾ov a každý by mal svoj login. Alebo platená, povedzme 30 Sk/mes. Pouvažujte <strong>na</strong>d<br />

tým, ja budem prvý takýto predplatite¾.<br />

P.S.: Robte viac reklamy sami sebe a PCREVUE.SK. Aspoò jed<strong>na</strong> A6. Možno by stálo za<br />

pokus ma viac foriem predplatného. Ak momentálne máte dve, a to s CD alebo bez, možno<br />

by mohlo pribudnú aj so spomí<strong>na</strong>ným FTP alebo povedzme s vaším trièkom, veï ak niekto dá<br />

624 Sk, dá aj 650 èi 700. Menej zakopnutí vám praje Martin Pavlík<br />

Ïakujeme za názor, pokúsim sa reagova . Èo sa stalo, už sa neodstane... Neš astné <strong>na</strong>èasovanie<br />

úpravy cien spôsobilo, že uverejnenie prílohy o ISDN v júnovom PCR vyvolalo aj takéto<br />

reakcie a my sme sa nechtiac stali obetným baránkom. Keby sa ceny menili dajme tomu o pol<br />

roka ne<strong>sk</strong>ôr, výsledný efekt prílohy by bol úplne iný, èi už by to bola vo¾ná príloha, alebo<br />

súèas èísla, a to nielen pre nás, ale <strong>na</strong>jmä pre ST. Na ilustráciu výroby júnovej prílohy uvediem,<br />

že nejaké zmeny sa robili už v èase, keï èas èísla bola vytlaèená v tlaèiarni!<br />

Èi sme sadli <strong>na</strong> lep ST, to si nemyslím, pod¾a mòa v tom nebol zámer, ale z<strong>na</strong>èná nekoordinovanos<br />

vnútri ST. Doplnkový èlánok môžeme uverejni , ale neviem, èi by nieèo vyriešil,<br />

lebo všetky podstatné technické informácie vyšli už v prílohe. Jediné, èo by ¾udí mohlo zaujíma<br />

, je, že už nezaplatia tých 2,50 za hodinu surfovania v noci, ale to už dávno vedia, veï<br />

to koniec koncov bolo uverejnené aj <strong>na</strong> konci „neš astnej“ júnovej prílohy.<br />

Neviem, èi by sme ST „vytrestali“, keby sme im prestali uverejòova inzerciu, viem len, že<br />

keï je inzercie viac, môžeme prida viac strán do èísla. Vïaka tomu sa nám aj darí udrža<br />

„¾udovú“ cenu èasopisu, takže potom otázka, koho by sme vytrestali, vyzerá úplne ináè.<br />

Samozrejme, že náš úspech je postavený <strong>na</strong> záujme <strong>na</strong>šich èitate¾ov a pod¾a ich preferencií,<br />

pripomienok a názorov sa s<strong>na</strong>žíme neustále náš èasopis aj zlepšova .<br />

Kompletné èísla v PDF dávame raz za kvartál <strong>na</strong> cédeèko (budúci rok to bude èastejšie),<br />

technicky nie je problém to robi paralelne s papierovým PCR už teraz, len to musí ma<br />

opodstatnenie. Pokia¾ bude paralelne existova papierové PCR, tak nám to náklady<br />

neušetrí, keby sme robili len elektronickú verziu PCR bez klasickej inzercie, tak si takýto<br />

magazín nebude môc udrža ani súèasnú obsahovú úroveò, ani dostupnú cenu. Ale pripravujeme<br />

nejakú alter<strong>na</strong>tívu, aby si èitatelia mohli s ahova takéto PDF z nášho webu,<br />

samozrejme, za urèitých podmienok. Pouvažujeme aj <strong>na</strong>d Vaším návrhom.<br />

Martin Drobný<br />

o Dianie <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ej politickej scéne komentuje v inZine politológ Erik Láštic a<br />

publicista Robert Žitòan<strong>sk</strong>ý.<br />

o Aké je <strong>sk</strong>utoèné pozadie di<strong>sk</strong>utovaného projektu ministerstva školstva Joga<br />

v každodennom živote? Doèítate sa v èlánku Jany Longauerovej.<br />

o Výuèby etickej výchovy, náboženstva a jogy v <strong>na</strong>šich školách sa týkajú v in-<br />

Zine èlánky Róberta Zavar<strong>sk</strong>ého a Marti<strong>na</strong> Štefunka.<br />

o Viete, z akých <strong>sk</strong>upín sa <strong>sk</strong>ladá bežný dav <strong>na</strong> antiglobalistickej demonštrácii?<br />

Chcete vedie , o èo jednotlivým <strong>sk</strong>upinám ide? Preèítajte si èlánok Rada Ondøejíèka<br />

a on line di<strong>sk</strong>usie <strong>na</strong> túto tému.<br />

o Milovníci ki<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> inZinu nájdu rozsiahly filmový servis, ponúkajúci<br />

aktuálne informácie nielen o filmoch, ktoré premietajú v <strong>na</strong>šich kinách. Zaujímavos ou<br />

sú aj filmové televízne tipy šéfredaktora inZinu Petra Piš anka.<br />

o Pre tých, èo chcú objavova neznáme a krásne zákutia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, je urèená<br />

rubrika Tip <strong>na</strong> fototrip ¼uboša Vodièku a Bicyklové trasy Maria<strong>na</strong> Jaslov<strong>sk</strong>ého.<br />

inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong>

Delfinárium / 11. èas : Spä k databázam II.<br />

UKLADANIE DÁT. Ako som pred mesiacom s¾úbil,<br />

do nášho databázového prehliadaèa pridáme možnos vyko<strong>na</strong>nia<br />

dopytu SQL a následného uloženia výslednej dátovej<br />

množiny do súboru (samozrejme, iba v prípade, ak<br />

príkaz nejakú dátovú množinu vráti, teda za predpokladu,<br />

že použijeme príkaz select, a nie iné príkazy, ako <strong>na</strong>pr.<br />

alter table èi drop table).<br />

Na formulár pridáme tlaèidlo, ktoré <strong>na</strong>zveme SQLBtn.<br />

Jeho úlohou bude vyvolanie druhého formulára, ktorý<br />

po<strong>sk</strong>ytne používate¾ovi možnos <strong>na</strong>písa dopyt SQL, spusti<br />

ho a uloži výsledky. Na rozdiel od hlavného formulára<br />

sa však okno SQLForm nebude vytvára automaticky pri<br />

inicializácii programu prostredníctvom metódy Create-<br />

Form, ale vytvoríme ho manuálne. Tento spôsob práce s<br />

formulármi je síce trošku menej pohodlný, šetrí však<br />

pamä , a preto by ste si <strong>na</strong>ò mali zvyknú . Okno SQLForm<br />

bude modálne, preto ho <strong>na</strong>stavíme tak, aby sa nedalo<br />

minimalizova . Podobne ako hlavný formulár aj formulár<br />

SQLForm bude ma vo svojej hornej èasti umiestnený komponent<br />

TPanel, zarov<strong>na</strong>ný <strong>na</strong>hor. Na tento panel umiestnime<br />

dve tlaèidlá, prvé s názvom Vyko<strong>na</strong>jSQL a druhé s<br />

názvom UlozData. Vlastnos E<strong>na</strong>bled tlaèidla UlozData <strong>na</strong>stavíme<br />

<strong>na</strong> false, pretože po zobrazení ok<strong>na</strong> SQLForm<br />

bude výsledná množi<strong>na</strong> dát ešte prázd<strong>na</strong>, a teda nemá<br />

zmysel ju uklada . Tlaèidlo sprístupníme až vtedy, keï si<br />

budeme istí, že <strong>sk</strong>ript SQL bol vyko<strong>na</strong>ný bez problémov.<br />

Nasledova bude pridanie komponentu TMemo, ktorý<br />

<strong>na</strong>zveme SQLQuery. Vlastnos Align <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> alTop.<br />

Potom pridáme komponent TSplitter, ktorého vlastnos Align<br />

tiež <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> alTop. Vlastnos Cursor tohto komponentu<br />

<strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> crVSplit. Vïaka tomuto komponentu budeme<br />

môc zväèšova èi zmenšova oblas , kde bude zobrazený<br />

<strong>sk</strong>ript SQL. Ïalej pridáme komponent TStatusBar, prièom<br />

vlastnos SimplePanel <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> true. Samozrejme, nesmieme<br />

zabudnú <strong>na</strong> <strong>na</strong>jdôležitejší komponent, ktorým je<br />

TQuery. Nazveme ho MainQuery a umiestnime ho <strong>na</strong> dátový<br />

modul dmMain. Potom pridáme komponent TDataSource,<br />

ktorý pomenujeme dsMainQuery. Nesmie chýba komponent<br />

TDBGrid, ktorý nám zobrazí výslednú množinu dát. Vlastnos<br />

dgEditing <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> false, keïže výsledná množi<strong>na</strong> vrátená<br />

dopytom SQL bude „read-only“. Aby bolo prezeranie údajov<br />

komfortnejšie, pridáme aj komponent TDBNavigator.<br />

Kód <strong>na</strong> vytvorenie a zobrazenie ok<strong>na</strong> SQLForm je jednoduchý:<br />

procedure TMainWnd.SQLbtnClick(Sender: TObject);<br />

var Okno:TSQLForm;<br />

begin<br />

Okno:= TSQLForm.Create(Application);<br />

try<br />

Okno.ShowModal;<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Okno.Free;<br />

end;<br />

Po zobrazení formulára bude ma používate¾ možnos<br />

<strong>na</strong>písa dopyt SQL a spusti ho. Tento proces bude prebieha<br />

v obslužnej rutine udalosti OnClick tlaèidla Vyko<strong>na</strong>jSQL:<br />

procedure TSQLForm.Vyko<strong>na</strong>jSQLClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

try<br />

try<br />

Screen.Cursor:=crHourGlass;<br />

with dmMain.MainQuery do<br />

begin<br />

Close;<br />

DatabaseName:=MainWnd.Aliasy.Text;<br />

SQL:=SQLQuery.Lines;<br />

Open;<br />

end;//with<br />

UlozData.E<strong>na</strong>bled:=true;<br />

except<br />

raise<br />

end;<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Screen.Cursor:=crDefault;<br />

end;//fi<strong>na</strong>lly<br />

end;<br />

Obr. 1<br />

Dúfam, že vás neprekvapilo použitie blokov try...except<br />

aj try...fi<strong>na</strong>lly. Ten prvý je tu pre prípad, že pri vykonávaní<br />

dopytu SQL <strong>na</strong>stane výnimka, a ten druhý nám zabezpeèí,<br />

aby sa kurzor s tvarom presýpacích hodín zmenil <strong>na</strong> štandardný<br />

kurzor nezávisle od toho, èi bola operácia úspešná,<br />

alebo nie. Mimochodom, všimnite si, že po vyko<strong>na</strong>ní dopytu<br />

SQL sa sprístupní tlaèidlo UlozData, takže údaje už bude<br />

možné koneène aj uloži .<br />

Koneènú podobu nášho programu vidíme <strong>na</strong> obrázku<br />

è. 1. Vonkajší vzh¾ad aplikácie už meni nebudeme, ale<br />

vnútri programu ešte nejaké zmeny urobíme.<br />

Ak sa v budúcnosti budete venova práci s databázami,<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> problém uloženia výsledkov<br />

dopytu SQL do súboru. Dôvody <strong>na</strong> ukladanie môžu by rôzne.<br />

Môžete <strong>na</strong>príklad chcie dáta editova , èo nie je možné vtedy,<br />

ak ich vyprodukoval dopyt SQL (presnejšie povedané, editova<br />

takúto množinu dát je možné, sú tu však isté dos závažné<br />

obmedzenia, ktoré vo ve¾kej miere znižujú použite¾nos takéhoto<br />

riešenia). Náš program teraz upravíme tak, aby vedel<br />

výslednú množinu dát aj uloži . V prvom rade bude potrebné<br />

prida <strong>na</strong> formulár SQLForm komponent TSaveDialog. Ten<br />

sa nás opýta, kam sa má výsledný súbor uloži (názov súboru<br />

bude potrebné zada aj s príponou). Výsledný súbor bude<br />

typu Paradox (DB). Samozrejme, nesmieme zabudnú ani <strong>na</strong><br />

pridanie nového komponentu TTable, pomocou ktorého bude<br />

operácia ukladania realizovaná. Aby som vás ne<strong>na</strong>pí<strong>na</strong>l, tu<br />

je ruti<strong>na</strong>, ktorá spomí<strong>na</strong>né dáta uloží do súboru:<br />

procedure TSQLForm.UlozDataClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if not savedialog.Execute then exit;<br />

try<br />

try<br />

Screen.Cursor:=crHourGlass;<br />

with dmMain.OutputTable do<br />

begin<br />

DatabaseName:=ExtractFilePath(Savedialog.FileName);<br />

TableName:=ExtractFileName(Savedialog.FileName);<br />

BatchMove(dmMain.MainQuery,batCopy);<br />

end;//with<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Screen.Cursor:=crDefault;<br />

end;//fi<strong>na</strong>lly<br />

except<br />

raise<br />

end;//except<br />

end;<br />

Jadrom tejto procedúry je metóda BatchMove, ktorá celú<br />

operáciu ukladania dát zrealizuje. Jej prvým parametrom je<br />

názov zdroja údajov a druhým je typ operácie, ktorá sa s tabu¾kou<br />

vykoná. Je potrebné si uvedomi , že operácia Batch-<br />

Move ovplyvní tú tabu¾ku, ktorá metódu BatchMove volá.<br />

Prejdime teraz kpodrobnejšiemu opisu jednotlivých parametrov<br />

tejto metódy. Ako som už spomenul, prvý je zdroj<br />

dát, ktorým môže by ktorýko¾vek potomok triedy TBDE-<br />

DataSet, teda <strong>na</strong>príklad potomok triedy TTable èi TQuery.<br />

Druhým parametrom je typ operácie, ktorá bude s dátami<br />

zrealizovaná. Konštanta batCopy z<strong>na</strong>èí, že údaje z komponentu<br />

MainQuery prepíšu údaje uložené v tabu¾ke Output-<br />

Table. Na tomto mieste treba podotknú , že parameter bat-<br />

Copy spôsobí úplný zánik pôvodnej štruktúry tabu¾ky vrátane<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

definície polí a indexov. V <strong>na</strong>šom prípade to však vôbec neprekáža,<br />

pretože presne to potrebujeme – staré údaje, ktoré<br />

ideme prepisova , nás totiž nezaujímajú.<br />

Po uložení tabu¾ky vás možno <strong>na</strong>padlo, že by ste si ju radi<br />

prezreli. A aký iný program by sa <strong>na</strong> to lepšie hodil ako náš<br />

èerstvo <strong>na</strong>programovaný klon Database Explorera! Lenže je<br />

tu problém: my sme celý program postavili <strong>na</strong> aliasoch. Inými<br />

slovami, prístup máme iba k takým tabu¾kám, ktoré majú v<br />

systéme definovaný alias. Nie, nemusíte podráždene spúš a<br />

Database De<strong>sk</strong>top, program v priebehu piatich minút upravíme<br />

tak, aby sa dali otvára aj také tabu¾ky, <strong>na</strong> ktoré žiadny<br />

alias neodkazuje. Postup pritom bude identický s otváraním<br />

akéhoko¾vek iného typu súboru: zobrazí sa štandardné dialógové<br />

okno, z ktorého súbor vyberieme.<br />

Aby sme uvedené zlepšenie mohli zrealizova , musíme<br />

<strong>na</strong> hlavný formulár prida nové tlaèidlo, ktoré <strong>na</strong>zveme<br />

OpenBtn. Samozrejme, nesmieme zabudnú ani <strong>na</strong> komponent<br />

TOpenDialog, ktorý <strong>na</strong>zveme OpenDB. Ten vytvoríme<br />

pod¾a <strong>na</strong>sledujúcej schémy:<br />

object OpenDB: TOpenDialog<br />

Filter = ‘Súbory Paradox|*.DB|Súbory<br />

dBase|*.DBF’<br />

Left = 340<br />

Top = 48<br />

end<br />

Celá operácia bude realizovaná obslužnou rutinou udalosti<br />

OnClick tlaèidla OpenBtn:<br />

procedure TMainWnd.OpenBtnClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if not OpenDB.Execute then exit;<br />

try<br />

with dmMain.MainTable do<br />

begin<br />

Close;<br />

DatabaseName:=ExtractFilePath(OpenDB.FileName);<br />

TableName:=ExtractFileName(OpenDB.FileName);<br />

Open;<br />

end;//with<br />

except<br />

raise<br />

end;//try<br />

end;<br />

Otváranie tabuliek konvenèným spôsobom má svoje výhody<br />

aj nevýhody. Výhoda spoèíva v tom, že je kdispozícii aj<br />

prípo<strong>na</strong> súboru, v dôsledku èoho dokáže komponent TTable<br />

identifikova typ databázy a odpadne nám pomerne komplikované<br />

zí<strong>sk</strong>avanie cesty k súboru z aliasu. Je tu však aj jed<strong>na</strong><br />

nevýhoda: takýmto spôsobom sa nedajú otvori tabu¾ky typu<br />

MS Access. Mimochodom, všimnite si, že pokia¾ nepoznáme<br />

alias databázy alebo alias vôbec neexistuje, použijeme vlastnos<br />

DatabaseName, ktorá môže obsahova buï názov aliasu,<br />

alebo priamu cestu ksúboru.<br />

Ïalším zlepšením programu bude dialógové okno, ktoré<br />

nám zobrazí názvy polí a všetkých indexov, ktoré vybraný súbor<br />

obsahuje. Pochopite¾ne, <strong>na</strong> hlavný formulár musíme prida<br />

nové tlaèidlo, ktoré <strong>na</strong>zveme InfoBtn. Nové okno, ktoré toto<br />

tlaèidlo zobrazí, bude ma názov InfoWnd. Nezabudnite ho<br />

odstráni zo zoz<strong>na</strong>mu Auto-create Forms. Na novovytvorený<br />

formulár pridáme dva komponenty TListBox, prvý <strong>na</strong>zveme<br />

Indexy a druhý Polia. Obslužná ruti<strong>na</strong> udalosti OnClick tlaèidla<br />

InfoBtn nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

Opä to však nebude niè zložité – všetko je realizované<br />

prostredníctvom metód GetFieldNames a GetIndexNames.<br />

Všimnite si, že <strong>na</strong> zaèiatku procedúry sa zmení vlastnos<br />

Caption formulára tak, aby sa v záhlaví dialógového ok<strong>na</strong><br />

zobrazil názov tabu¾ky, ktorej polia a indexy sú práve zobrazené.<br />

Mimochodom, ak by náhodou prekladaè protestoval,<br />

že nepozná konštantu dsI<strong>na</strong>ctive, pridajte do uses<br />

klauzuly jednotku DB.<br />

Uvedená úprava bola zároveò poslednou úpravou nášho<br />

programu. Výsledkom síce nie je plnohodnotná aplikácia, to<br />

však ani nebolo cie¾om. Úèelom môjho výkladu bolo ukáza ,<br />

ako v praxi vyzerá použitie niektorých metód komponentov<br />

TTable a TSession, ktoré by sa vám v budúcnosti mohli hodi .<br />

Nabudúce budeme hovori o ïalších možnostiach použitia<br />

metódy BatchMove, povieme si nieèo o jej „súrodencovi“,<br />

komponente TbatchMove, a budeme tiež hovori o možnostiach<br />

presunu dát medzi rôznymi databázovými formátmi.<br />

Dovtedy dovidenia.<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

9/2001 PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows<br />

9. èas : Grafické objekty (pokraèovanie predchádzajúcej èasti)<br />

MoveToEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia presúva danú pozíciu spojenú so zadaným kontextom zariadenia do špecifikovaného<br />

bodu. Súèasnú pozíciu používa ve¾a funkcií, <strong>na</strong>príklad LineTo.<br />

Syntax: BOOL MoveToEx, HDC hdc, int X, int Y, LPPOINT lpPoint<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia.<br />

X int: Urèuje súradnicu x cie¾ového bodu v logických jednotkách.<br />

Y int: Urèuje súradnicu y cie¾ového bodu v logických jednotkách.<br />

lpPoint LPPOINT: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru POINT. Parameter môže by NULL. Ak je ukazovate¾<br />

<strong>na</strong> štruktúru zadaný, funkcia MoveToEx do nej umiestni predchádzajúcu aktuálnu<br />

pozíciu.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

LineTo<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia kreslí úseèku z aktuálneho bodu k špecifikovanému bodu. Èiara sa kreslí aktuálnym<br />

perom (PEN).<br />

Syntax: BOOL LineTo, HDC hdc, int XEnd, int YEnd<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia.<br />

Xend int: Urèuje súradnicu x koncového bodu èiary v logických jednotkách.<br />

YEnd int: Urèuje súradnicu y koncového bodu èiary v logických jednotkách.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

SetRect<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia <strong>na</strong>stavuje súradnice štruktúry RECT <strong>na</strong> zadané hodnoty.<br />

Syntax: BOOL SetRect, LPRECT lprc, int xLeft, int yTop, int xRight, int yBottom<br />

lprc LPRECT: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého horného rohu pravouholníka.<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého horného rohu pravouholníka.<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu pravouholníka.<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu pravouholníka.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

CreateSolidBrush<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia CreateSolidBrush vytvára logický štetec (BRUSH) zadanej farby.<br />

Syntax: HBRUSH CreateSolidBrush, COLORREF crColor<br />

CrColor COLORREF: Urèuje RGB hodnotu farby štetca.<br />

Výsledok funkcie: HBRUSH: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle logického štetca.<br />

V ostatných prípadoch sa vráti hodnota NULL.<br />

CreatePen<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia CreatePen sa používa <strong>na</strong> vytvorenie logického pera, špecifikovaného štýlom, šírkou<br />

a farbou. Pero sa môže použi pri kreslení èiar a kriviek.<br />

Syntax: HPEN CreatePen, int fnPenStyle, int nWidth, COLORREF crColor<br />

fnPenStyle int: Urèuje štýl pera (pozri tab. 1 <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>).<br />

124 PC REVUE 9/2001<br />

nWidth int: Urèuje šírku pera v logických<br />

jednotkách.<br />

crColor COLORREF: Farba pera.<br />

Výsledok funkcie: HPEN: Po úspešnom<br />

vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle<br />

logického pera. V ostatných prípadoch<br />

sa vráti hodnota NULL.<br />

GetStockObject<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia GetStockObject vracia handle <strong>na</strong> jeden z preddefinovaných systémových objektov,<br />

ako sú perá, štetce, fonty alebo palety. Tieto objekty existujú v systéme stále, <strong>na</strong> ich<br />

vytvorenie nie sú potrebné žiadne zvláštne zdroje. Takto vytvorené objekty sa nesmú<br />

maza funkciou DeleteObject.<br />

Syntax: HGDIOBJ GetStockObject, int fnObject<br />

fnObject int: Špecifikuje typ objektu. Parametrom môže by jed<strong>na</strong> z hodnôt uvedených v<br />

tabu¾ke 2, ktorú opä nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

Výsledok funkcie: HGDIOBJ: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle <strong>na</strong> požadovaný<br />

objekt. V ostatných prípadoch sa vráti hodnota NULL.<br />

FillRect<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia pomocou aktuálneho štetca vyplòuje zadaný pravouholník.<br />

Syntax: int FillRect, HDC hDC, CONST RECT lprc, HBRUSH hbr<br />

HDC HDC: Urèuje kontext zariadenia.<br />

lprc CONST RECT: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá definuje vyplòovanú oblas .<br />

hbr HBRUSH: Handle logického štetca, ktorý sa použije <strong>na</strong> vyplnenie pravouholníka.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

CreateHatchBrush<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Obr. 2 Preddefinované štýly šrafovania<br />

CreateCompatibleBitmap<br />

Obr. 1 Možné štýly pera (PEN)<br />

Funkcia CreateHatchBrush vytvára logický<br />

štetec špecifikovaný vzorom šrafovania a<br />

farbou.<br />

Syntax: HBRUSH CreateHatchBrush, int<br />

fnStyle, COLORREF clrref<br />

fnStyle int: Špecifikuje vzor šrafovania.<br />

Môže to by jed<strong>na</strong> z hodnôt z tabu¾ky 3.<br />

COLORREF clrref: Urèuje farbu popredia,<br />

ktorá sa použije pri vykres¾ovaní vzoru šrafovania.<br />

Výsledok funkcie: HBRUSH: Po úspešnom<br />

vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle nového<br />

štetca. V ostatných prípadoch sa vráti hodnota<br />

NULL.<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia CreateCompatibleBitmap vytvára bitovú mapu združenú so zariadením, ktoré je<br />

spojené s daným kontextom zariadenia DC. Výsledná pamä ová bitová mapa má rov<strong>na</strong>ký<br />

poèet farebných rovín a rov<strong>na</strong>ký poèet bitov farieb <strong>na</strong> bod ako zariadenie. Bitovú mapu<br />

môžete <strong>na</strong> kreslenie vybra do pamä ového kontextu zariadenia.<br />

Syntax: HBITMAP CreateCompatibleBitmap, HDC hdc, int nWidth, int nHeight<br />

hdc HDC: Identifikátor kontextu zariadenia.<br />

nWidth int: Šírka bitovej mapy v bodoch.<br />

nHeight int: Výška bitovej mapy v bodoch.<br />

Výsledok funkcie: HBITMAP: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle novej bitovej<br />

mapy. V ostatných prípadoch sa vráti hodnota NULL.

Vzor šrafovania Výz<strong>na</strong>m<br />

HS_BDIAGONAL Vzor bežiaci z¾ava zhora <strong>na</strong>pravo dolu pod uhlom 45 stupòov<br />

HS_CROSS Vzor obsahujúci horizontálne (vodorovné) aj vertikálne (zvislé) èiary<br />

HS_DIAGCROSS Vzor podobný HS_CROSS, ale otoèený o 45 stupòov<br />

HS_FDIAGONAL Vzor bežiaci z¾ava zdola <strong>na</strong>pravo hore pod uhlom 45 stupòov<br />

HS_HORIZONTAL Vzor obsahujúci horizontálne (vodorovné) èiary<br />

HS_VERTICAL<br />

Tab. 3<br />

Vzor obsahujúci vertikálne (zvislé) èiary<br />

CreateCompatibleDC<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia CreateCompatibleDC vytvára pamä ový kontext zariadenia DC. Skôr ako je<br />

možné použi pamä ový kontext zariadenia pre operácie kreslenia, aplikácia musí<br />

vybra bitovú mapu so správnou šírkou a výškou do DC. Len èo je bitová mapa vybraná,<br />

DC môže pripravova obrazce, ktoré bude kopírova <strong>na</strong> obrazovku alebo tlaèiareò.<br />

V prípade, že už nepotrebujete pamä ový kontext, môžete ho uvo¾ni pomocou funkcie<br />

DeleteDC. Funkcia CreateCompatibleDC môže by použitá iba so zariadeniami, ktoré<br />

umožòujú rastrové operácie. Aplikácia môže pomocou funkcie GetDeviceCaps zisti , èi<br />

dané zariadenie tieto operácie podporuje.<br />

Syntax: HDC CreateCompatibleDC, HDC hdc<br />

hdc HDC: Identifikátor kontextu zariadenia. Ak je tento parameter NULL, potom funkcia<br />

vytvorí pamä ový DC zluèite¾ný s aktuálnou obrazovkou aplikácie.<br />

Výsledok funkcie: HDC: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle pamä ového DC.<br />

V ostatných prípadoch sa vráti hodnota NULL.<br />

CreateBrushIndirect<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia CreateBrushIndirect vytvára logický štetec, ktorý je definovaný štruktúrou LOG-<br />

BRUSH. Štruktúra sa <strong>sk</strong>ladá z troch parametrov: štýl, farba a vzor.<br />

Syntax: HBRUSH CreateBrushIndirect, CONST LOGBRUSH *lplb<br />

*lplb LOGBRUSH: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru LOGBRUSH.<br />

Definícia štruktúry LOGBRUSH:<br />

struct tagLOGBRUSH {<br />

UINT lbStyle;<br />

COLORREF lbColor;<br />

LONG lbHatch;<br />

} LOGBRUSH;<br />

lbStyle UINT: Štýl štetca. Môže to by jed<strong>na</strong> z hodnôt z tabu¾ky 4.<br />

Štýl Výz<strong>na</strong>m<br />

BS_DIBPATTERN Štetec kresliaci vzorom definovaným od zariadenia nezávislou bitovou mapou (DIB). Ak<br />

je lbStyle BS_DIBPATTERN, èlen lbHatch obsahuje handle <strong>na</strong> DIB. Windows 95<br />

nepodporuje vytváranie štetcov z bitových máp väèších než 88 bodov.<br />

BS_DIBPATTERN8X8 To isté ako BS_DIBPATTERN.<br />

BS_DIBPATTERNPT Štetec kresliaci vzorom definovaným od zariadenia nezávislou bitovou mapou (DIB). Ak<br />

je lbStyle BS_DIBPATTERN, èlen lbHatch obsahuje handle <strong>na</strong> DIB.<br />

BS_HATCHED Šrafovací štetec.<br />

BS_HOLLOW Prázdny štetec.<br />

BS_NULL To isté ako BS_HOLLOW.<br />

BS_PATTERN Štetec kresliaci vzorom definovaným pamä ovou bitovou mapou.<br />

BS_PATTERN8X8 To isté ako BS_PATTERN.<br />

BS_SOLID Štetec kresliaci plnou farbou.<br />

Tab. 4<br />

lbColor COLORREF: Farba štetca. Ak je farba lbStyle BS_HOLLOW alebo BS_PATTERN,<br />

potom sa tento parameter ignoruje. V prípade, že je lbStyle BS_DIBPATTERN alebo<br />

BS_DIBPATTERNPT, dolná èas slova lbColor sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> DIB_PAL_COLORS alebo<br />

DIB_RGB_COLORS. DIB_PAL_COLORS z<strong>na</strong>mená, že DIB obsahuje pole 16-bitových indexov<br />

do práve platnej logickej palety. DIB_RGB_COLORS z<strong>na</strong>mená, že DIB obsahuje konkrétne<br />

hodnoty RGB farieb.<br />

lbHatch LONG: Štýl šrafovania štetca. Pokia¾ je lbStyle BS_DIBPATTERN, potom je tento<br />

èlen handle <strong>na</strong> DIB. Ak je lbStyle BS_DIBPATTERNPT, potom je tento èlen ukazovate¾ <strong>na</strong><br />

DIB. Ak je lbStyle BS_PATTERN, potom je tento èlen handle bitovej mapy. Pokia¾ je lbStyle<br />

BS_HATCHED, potom tento èlen môže by jed<strong>na</strong> z hodnôt z tabu¾ky 3.<br />

GetDC<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia GetDC umožòuje zí<strong>sk</strong>a handle obrazovkového kontextu zariadenia (DC) klient<strong>sk</strong>ej èasti<br />

ok<strong>na</strong>. Obrazovkový kontext je možné použi v následných funkciách GDI <strong>na</strong> kreslenie v klient<strong>sk</strong>ej<br />

oblasti ok<strong>na</strong>. Pod¾a štýlu ok<strong>na</strong> funkcia zí<strong>sk</strong>a DC buï všeobecnej, alebo súkromnej triedy.<br />

Implicitné atribúty sa priraïujú všeobecnému DC po každom jeho zí<strong>sk</strong>aní. Atribúty pre DC triedy<br />

a súkromné zostávajú nezmenené. Po ukonèení používania DC sa pomocou funkcie ReleaseDC<br />

kontext zariadenia uvo¾ní. Táto operácia nie je potrebná pre DC triedy alebo súkromné.<br />

Syntax: HDC GetDC, HWND hWnd<br />

hWnd HWND: Identifikuje okno, ktorého kontext zariadenia DC sa má zí<strong>sk</strong>a .<br />

Výsledok funkcie: HDC: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie je to DC klient<strong>sk</strong>ej oblasti daného<br />

ok<strong>na</strong>. V ostatných prípadoch sa vráti hodnota NULL.<br />

DELETEDC<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia DeleteDC zmaže vybraný kontext zariadenia (DC).<br />

Syntax: BOOL DeleteDC, HDC hdc<br />

hdc HDC: Identifikuje kontext zariadenia.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

DeleteObject<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia DeleteObject ruší logický objekt GDI. Existuje ve¾a rôznych funkcií <strong>na</strong> vytvorenie<br />

logických objektov. Všetky tieto objekty okrem objektov vytvorených pomocou funkcie<br />

GetStockObject musia by zmazané, pretože i<strong>na</strong>k sa stráca pamä v GDI. Medzi objekty,<br />

ktoré je potrebné zmaza , patria perá, bitové mapy, štetce, oblasti, palety a písma.<br />

Nepoužívajte funkciu DeleteObject <strong>na</strong> zmazanie objektov, ktoré sú práve zvolené v kontexte<br />

zariadenia. Windows 95 zmaže objekt, ktorý je práve zvolený v kontexte zariadenia<br />

tak, že vytvorí màtvy objekt (zombie). Vo Windows NT volanie tejto funkcie <strong>na</strong> objekt<br />

práve zvolený v kontexte zariadenia dopadne neúspešne.<br />

Syntax: BOOL DeleteObject, HGDIOBJ hObject<br />

hObject HGDIOBJ: Handle objektu GDI. Objektom môže by logické pero, štetec, font,<br />

bitová mapa, region alebo paleta. Pokia¾ má by objekt zmazaný, nesmie by zvolený<br />

v kontexte zariadenia.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

ReleaseDC<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia ReleaseDC uvo¾òuje kontext zariadenia, t. j. umožòuje jeho ïalšie použitie inými<br />

aplikáciami. ReleaseDC uvo¾òuje len obyèajný DC a DC ok<strong>na</strong>, nemá žiadny vplyv <strong>na</strong> DC<br />

triedy a súkromný DC. Funkciu treba použi po dokonèení výstupu.<br />

Syntax: int ReleaseDC, HWND hWnd, HDC hDC<br />

hWnd HWND: Okno, ktorého kontext zariadenia DC sa má uvo¾ni .<br />

hDC HDC: Handle kontextu zariadenia DC, ktorý sa má uvo¾ni .<br />

Výsledok funkcie: Ak sa kontext zariadenia DC podarí uvo¾ni , vráti sa hodnota TRUE.<br />

V ostatných prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

Teraz by tu mal <strong>na</strong>sledova jednoduchý príklad použitia uvedených funkcií, ale z priestorových<br />

dôvodov ho nájdete <strong>na</strong> webovej stránke èasopisu <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programovanie.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing,<br />

Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Slovník <strong>sk</strong>ratiek<br />

GDI (Graphic Device Interface) – rozhranie grafického zariadenia.<br />

Peter Gašparoviè<br />

9/2001 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

Delphi v praxi / 6. èas : Matematické funkcie<br />

Používanie matematických operácií je neoddelite¾nou súèas ou programovania akéhoko¾vek<br />

programu. Od základného sèítania, odèítania cez sínus až po logaritmy, to všetko sa vám<br />

pokúsim ukáza práve v tejto èasti. Matematické operácie možno rozèleni do štyroch <strong>sk</strong>upín:<br />

goniometrické funkcie, štatistické funkcie, premeny jednotiek v matematike a aritmetické<br />

funkcie. Napíšeme si tri programy, ktoré budú akousi praktickou ukážkou niektorých<br />

základných funkcií. Verím, že táto èas vám utkvie v pamäti a poslúži ako struèný preh¾ad<br />

matematických operácií.<br />

Goniometrické funkcie<br />

Sin – funkcia sínus. Hodnota musí by udávaná v radiánoch<br />

Sinh – funkcia hyperbolický sínus<br />

ArcSin – inverzná funkcia k funkcii sínus<br />

ArcSinh – hyperbolicky ArcSin<br />

Cos – funkcia kosínus<br />

Cosh – hyperbolický kosínus<br />

ArcCos – inverzná funkcia k funkcii kosínus<br />

ArcCosh – hyperbolický ArcCos<br />

Tan – vypoèíta tan(x), èo sa dá <strong>na</strong>hradi aj podielom funkcií Sin(x) a Cos(x)<br />

Tanh – hyperbolický tangens<br />

ArcTan – funkcia inverzná k funkcii Tan<br />

ArcTanh – hyperbolický ArcTan<br />

ArcTan2 – poèíta ArcTan(Y / X); zadávajú sa súradnice Y a X, prièom výsledkom je<br />

(uhol –Pi) až (uhol +Pi), ktorý <strong>na</strong> rozdiel od ArcTan leží v správnom<br />

kvadrante; Y a X musia by reálne èísla v rozmedzí –2^64 až 2^64<br />

a hodnota X sa nesmie rov<strong>na</strong> nule<br />

Cotan – kotangens sa dá vyjadri pomocou funkcie Tan, a to takto:<br />

Cotan(x)=1/Tan(x) alebo z definície tan aj ako: 1/(Sin(x)/Cos(x))<br />

Hypot – z dvoch zadaných hodnôt X a Y poèíta preponu<br />

Z týchto základných goniometrických funkcií vznikol aj akýsi zmiešanec funkcií Sin a Cos.<br />

SinCos – kzadanému uhlu vracia nájdené hodnoty sínusu a kosínusu.<br />

SinCos(Theta: Extended; var Sin, Cos: Extended);<br />

Štatistické funkcie<br />

MaxIntValue – funkcia vracia <strong>na</strong>jvyššiu hodnotu z celoèíselného po¾a<br />

MaxValue – vracia <strong>na</strong>jvyššiu hodnotu z po¾a reálnych èísel<br />

Mean – táto funkcia poèíta aritmetický priemer všetkých hodnôt po¾a<br />

reálnych èísel<br />

MeanAndStdDev – procedúra vracia hodnotu mean èiže priemer èísel daného po¾a<br />

a parameter standard deviation (smerodajná odchýlka)<br />

MinIntValue – <strong>na</strong>jnižšia hodnota celoèíselného po¾a (array of integer)<br />

MinValue – <strong>na</strong>jnižšia hodnota po¾a reálnych èísel<br />

Norm – poèíta druhú mocninu súètu druhých mocnín prvkov po¾a reálnych èísel<br />

(x 1 2+x 2 2+...+x n 2) 2 ; x i - real; i=1,...,n<br />

Sum – vracia hodnotu súètu prvkov reálneho po¾a<br />

(x 1+x 2+...+x n) ; x i - real; i=1,...,n<br />

SumInt – vracia hodnotu súètu prvkov celoèíselného po¾a<br />

(x 1+x 2+...+x n) ; x i - integer; i=1,...,n<br />

SumOfSquares – spoèíta súèet druhých mocnín prvkov po¾a reálnych èísel<br />

(x 1 2+x 2 2+...+x n 2) ; x i - real; i=1,...,n<br />

SumsAndSquares – vracia jednoduchý súèet všetkých prvkov po¾a reálnych èísel a súèet<br />

ich druhých mocnín.; procedúra vznikla zlúèením SumOfSquares a Sum<br />

Premeny jednotiek v matematike<br />

Už z názvu jednotlivých funkcií je jasné, o aký prevod ide, a tak si ich iba vymenujeme a<br />

ku každej pripíšeme proces premeny.<br />

GradToRad – Rad= Grad * π / 200<br />

RadToGrad – Grad= Rad * 200 / π<br />

CycleToRad – funkcia premieòa celé otáèky <strong>na</strong> radiány pod¾a vz ahu Rad= 2 * π * n<br />

RadToCycle – inverzná funkcia CycleToRad využívajúca tento vz ah n= Rad / 2 / π<br />

DegToRad – Rad= Deg * π / 180<br />

RadToDeg – Deg= Rad * 180 / π<br />

Aritmetické funkcie<br />

Abs – funkcia vracia absolútnu hodnotu vstupného parametra<br />

Ceil – zaokrúh¾uje <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližšiu vyššiu hodnotu<br />

Floor – zaokrúh¾uje <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližšiu nižšiu hodnotu<br />

Frac – funkcia spätne dáva zlomkovú èas èísla<br />

Exp – vracia hodnotu exponentu èísla e<br />

126 PC REVUE 9/2001<br />

Int – vracia celoèíselnú hodnotu reálneho èísla (real:1:0)<br />

IntPower – vypoèíta mocniny s celoèíselným exponentom; umocòované èíslo môže ma aj<br />

zápornú hodnotu<br />

Ln – prirodzený logaritmus<br />

LnXP1 – prirodzený logaritmus z hodnoty (x+1)<br />

Log2 – logaritmus so základom 2, v matematike z<strong>na</strong>èený log 2(x)<br />

Log10 – desiatkový logaritmus log 10(x)<br />

LogN – logaritmus so základom N, ktorý zadávame takto: Log N(N , X);<br />

Max – funkcia vracia vyššiu hodnotu z dvoch zadaných; táto funkcia je špecifická<br />

tým, že podporuje všetky èíselné typy<br />

Min – platí to isté ako pri Max, ale vracia nižšiu hodnotu z dvoch zadaných<br />

Pi – vracia známu hodnotu 3.14, presnejšie 3.1415926535897932385<br />

Power – poèíta mocninu èísla zo zadaného Power(base, exponent) èiže èíslo a mocni<strong>na</strong><br />

Round – premieòa reálne èíslo <strong>na</strong> celoèíselný typ; pri premene sa zaokrúh¾uje<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližšie celé èíslo<br />

Trunc – takisto premieòa reálne èíslo <strong>na</strong> celoèíselný typ, len pri premene jednoducho<br />

odstráni desatinnú èas<br />

Sqr – druhá mocni<strong>na</strong> èísla<br />

Sqrt – druhá odmocni<strong>na</strong> èísla<br />

Div – celoèíselné delenie (15 div 2)=7<br />

Mod – celoèíselný zvyšok delenia (15 mod 2)=1<br />

ÈO NÁM TO PRINÁŠA? Keby som chcel tieto príkazy „preriedi “ tak, aby tu<br />

ostali len tie nevyhnutné a, samozrejme, tie, z ktorých sa <strong>sk</strong>ladajú ostatné (viac-menej<br />

zbytoèné), musel by som vyhodi takmer všetko. Väèši<strong>na</strong> týchto príkazov vznikla mutáciou<br />

toho <strong>na</strong>jjednoduchšieho. Takéto príkazy si väèši<strong>na</strong> z vás neosvojuje práve preto, lebo<br />

ste zvyknutí používa zložité zápisy aj <strong>na</strong>priek tomu, že daná funkcia je zahrnutá v jednom<br />

riadku, ktorý má rov<strong>na</strong>ký výz<strong>na</strong>m ako váš zápis. V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch vám<br />

chcem ukáza ten hlavný dôvod, preèo by ste si mali niektoré veci pamäta . Z goniometrických<br />

funkcií vyberieme jednu „kuriozitu“. Je òou príkaz hypot, ktorý je využite¾ný pri<br />

pravouhlých trojuholníkoch, respektíve pri ich konštrukcii. Zatia¾ èo máme dané dva parametre<br />

– odvesny trojuholníka –, funkcia vracia hodnotu, alebo ak chcete, dåžku prepony<br />

v pravouhlom trojuholníku. Funkcia je opísaná známou Pytagorovou vetou:<br />

var hypot, X, Y : real;<br />

................................<br />

hypot := Sqrt(Sqr(X) + Sqr(Y));<br />

V širšom ponímaní môžeme poveda , že hypot je hodnota urèujúca priemer Talesovej<br />

kružnice. Táto kružnica je množi<strong>na</strong> vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov<br />

zostrojených <strong>na</strong>d jej priemerom. Využitie pravouhlých trojuholníkov pri riešení<br />

geometrických úloh je širokospektrálne. Druhá spomí<strong>na</strong>ná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> funkcií urèených pre<br />

štatistické operácie prináša ve¾kú pomoc, a to práve z toho titulu, že predchodca programovacieho<br />

jazyka Delphi èiže Pascal takéto funkcie neobsahoval, a pokia¾ si programátor<br />

nevytvoril vlastné knižnice s podobnými funkciami, musel zakaždým vytvára cykly, v<br />

tomto prípade minimum a maximum celoèíselného po¾a, ktoré vyzerali takto:<br />

var x : Array [1..100] of integer;<br />

min, max, i : integer;<br />

................................<br />

min := X[1];<br />

max := X[1];<br />

for i := 2 to n do begin<br />

if X[i] < min then min := X[i];<br />

if X[i] > max then max := X[i];<br />

end;<br />

Tento príklad je tu preto, aby si všetci bývalí pascalov<strong>sk</strong>í „draci“ uvedomili, že je jednoduchšie<br />

<strong>na</strong>písa jeden, resp. dva kultúrnejšie a menej prácne riadky ako predošlý zápis.<br />

max := MaxIntValue(x);<br />

min := MinIntValue(x);<br />

Tieto funkcie nie sú samoúèelné. Využitie majú <strong>na</strong>príklad pri intervalovom triedení<br />

štatistických údajov. Po <strong>na</strong>meraní velièín v <strong>sk</strong>úmanom súbore dostávame urèitý poèet<br />

hodnôt. Ten môže by dos ve¾ký a hodnoty rozmanité. Takéto údaje nám neumožòujú<br />

ïalšie štatistické spracovanie. Zistené hodnoty preto treba zaradi do intervalov. Poèet<br />

intervalov si urèíme ¾ubovo¾ne (rozumne), ale <strong>na</strong> ich šírku (orientaèný údaj) už potrebujeme<br />

vedie maximálnu a minimálnu hodnotu po¾a <strong>na</strong>meraných údajov.<br />

var r : integer;<br />

X : Array [1..N] of real;<br />

min, max, h : real;<br />

............................<br />

min := MinValue(X);<br />

max := MaxValue(X);<br />

h := (max - min) / r;<br />

Funkcia, ktorá vracia hodnotu aritmetického priemeru po¾a reálnych èísel, je matematicky<br />

deklarovaná takto: (X 1+ X 2+ X 3+....+X n) / n ; Xi-real, i=1,...,n. Zápis, ktorý by sme<br />

bez tejto funkcie museli zakaždým absolvova , je opä ove¾a zložitejší.

var i, n : integer;<br />

a : Array [1..10] of real;<br />

plus, priemer : real;<br />

................................<br />

for i := 0 to n do begin<br />

plus := plus + a[i];<br />

end;<br />

priemer := plus / n;<br />

S aritmetickým priemerom v primitívnej forme sa stretol už každý z nás. Veï kto si<br />

nepoèítal priemer známok, priemerné mesaèné výdavky...? Funkcia mean je dôležitým<br />

èlánkom aj pri spracovaní zložitejších štatistických údajov. Nachádza sa vo väèšine vzorcov<br />

<strong>na</strong> výpoèet koeficientov urèujúcich vlastnosti štatistického súboru. Napríklad variaèný<br />

koeficient v:<br />

v := s / mean(X);<br />

Pritom pre výpoèet parametra s (smerodajná odchýlka) platí:<br />

s := Sqrt(s^2);<br />

Obr. 1<br />

procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);<br />

var a, b, c, D, x1, x2 : real;<br />

i : integer;<br />

l6, l7, l8, l10 : string;<br />

begin<br />

Val(Edit1.Text, a, i);<br />

Val(Edit2.Text, b, i);<br />

Val(Edit3.Text, c, i);<br />

if a0 then begin<br />

D := (Sqr(b) - (4*(a*c)));<br />

Str(d:3:2,l10);<br />

if D = 0 then begin<br />

x1 := (-b) / (2*a);<br />

l8 := ‘Rovnica má násobný koreò X1=X2’;<br />

Str(x1:3:2,l6);<br />

Str(x1:3:2,l7);<br />

end;<br />

if D < 0 then begin<br />

l8 := ‘Rovnica nemá riešenie v obore reálnych èísel’;<br />

l6 := ‘Neexistuje’;<br />

l7 := ‘Neexistuje’;<br />

end;<br />

if D > 0 then begin<br />

l8 := ‘Rovnica má dva korene’;<br />

x1 := ((-b) + sqrt(D)) / 2*a;<br />

x2 := ((-b) - sqrt(D)) / 2*a;<br />

Str(x1:3:2,l6);<br />

Str(x2:3:2,l7);<br />

end;<br />

Label6.Caption := l6;<br />

Label7.Caption := l7;<br />

Label8.Caption := l8;<br />

Label10.Caption := l10;<br />

Kde s^2 je s 2, èo z<strong>na</strong>mená rozptyl,<br />

a parameter X predstavuje pole<br />

reálnych èísel.<br />

PRAKTICKÁ APLIKÁCIA.<br />

Keï je reè o matematických funkciách,<br />

rozhodol som sa <strong>na</strong>písa tri<br />

jednoduché programy, v ktorých<br />

som použil niektoré zo spomí<strong>na</strong>ných<br />

funkcií. Prvý program je urèený<br />

<strong>na</strong> výpoèet koreòov kvadratickej<br />

rovnice so všetkými možnos ami<br />

riešení. Po stlaèení tlaèidla button1<br />

s popisom Poèítaj (pozri obr. 1) sa<br />

zaène táto procedúra:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

end else<br />

Label8.Caption := ‘Zadaná rovnica nie je kvadratická (bez kvadratického<br />

èle<strong>na</strong>)’;<br />

end;<br />

V príklade som použil premenné<br />

typu real (a, b, c), do ktorých som vložil<br />

parametre vpísané do editovacích<br />

okien. Po stlaèení tlaèidla Poèítaj je<br />

vypoèítaný di<strong>sk</strong>rimi<strong>na</strong>nt D. Následne<br />

je zmenený <strong>na</strong> premennú typu string<br />

prostredníctvom procedúry str. Po spl-<br />

Obr. 2<br />

není jednotlivých podmienok je <strong>na</strong><br />

daný príklad aplikovaný príslušný vzorec<br />

a popis. Vypísaním koreòov <strong>na</strong> obrazovku sa konèí celá procedúra. Druhým jednoduchým<br />

programom, ktorý sa už nenesie len v duchu matematických poètov, je program urèený <strong>na</strong><br />

zistenie uhla minútovej ruèièky pomocou danej hodnoty uhla hodinovej ruèièky (pozri obr. 2):<br />

procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);<br />

var a, b, c, h, m : integer;<br />

l1 : string;<br />

begin<br />

a := StrToInt(Edit1.Text);<br />

h := (a div 30);<br />

b := a*12;<br />

if b>360 then begin<br />

c := (b mod 360);<br />

l1 := ‘uhol minútovej ruèièky je ‘+IntToStr(c)+’°’;<br />

m := (c div 6)<br />

end else<br />

begin<br />

m := (b div 6);<br />

l1 := ‘uhol minútovej ruèièky je ‘+IntToStr(b)+’°’;<br />

end;<br />

l1 := l1+’ Je ‘+IntToStr(h)+’ hodín ‘+IntToStr(m)+’ minút’;<br />

if ((a360)) then begin<br />

Edit1.Clear;<br />

l1 := ‘Zadajte parameter z intervalu

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP a databázy / 8. èas<br />

V predchádzajúcej èasti sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, že sa pokúsime <strong>na</strong>programova anketu <strong>na</strong> webovej<br />

stránke aj s grafickým vyhodnotením výsledkov. Anketa je ve¾mi ob¾úbený prvok a<br />

takmer každý webový portál ju obèas využíva. Nebudeme polemizova <strong>na</strong>d jej úèelom, to<br />

je každému jasné, ale krok za krokom sa takúto anketu pokúsime <strong>na</strong>programova .<br />

Ukážeme si postup vytvorenia kódu pre anketu, keï otázky do ankety zadáva administrátor<br />

priamo do databázy, ale aj kód pre zlepšenú anketu, keï oprávnená osoba môže<br />

zadáva parametre ankety <strong>na</strong> dia¾ku cez<br />

web.<br />

Ale poïme pekne od zaèiatku. Už v<br />

nieko¾kých pokraèovaniach pracujeme <strong>na</strong><br />

cviènej aplikácii s námetom webovej<br />

stránky strednej školy alebo univerzity.<br />

Teda aj anketa sa bude týka škol<strong>sk</strong>ej<br />

problematiky. Budeme sa pýta <strong>na</strong><br />

ob¾úbený predmet a študentom dáme<br />

tri možnosti. Môžu hlasova za matematiku,<br />

fyziku a dejepis. Naj<strong>sk</strong>ôr si pomocou<br />

HTML editora vytvoríme „statický“<br />

prototyp HTML stránky jednoduchej<br />

ankety.<br />

Obr. 1 HTML stránka ankety<br />

Zdrojový kód <strong>na</strong>šej prototypovej stránky anketa.html je ve¾mi jednoduchý:<br />

Anketa<br />

A n k e t a<br />

<br />

Ob¾úbený predmet: <br />

Matematika<br />

Fyzika<br />

Dejepis<br />

<br />

<br />

<br />

PROTOTYP STRÁNKY ANKETA.HTML. Tabu¾ka je použitá len z dôvodu<br />

úpravy formulára, aby políèka a ich opisy ležali pod sebou. V reálnej aplikácii, pochopite¾ne,<br />

nebudeme vytvára HTML stránku ankety staticky, ale ju dy<strong>na</strong>micky vygenerujeme<br />

<strong>na</strong> základe údajov uložených v databáze.<br />

SQL kód je pre databázu Oracle 8i. Prípadné závažnejšie rozdiely kódu pre iné databázové<br />

servery sú vždy vysvetlené. Ako vyplýva z SQL príkazu <strong>na</strong> vytvorenie tabu¾ky, okrem<br />

unikátneho identifikátora ankety obsahuje tabu¾ka ståpec <strong>na</strong> zadanie otázky, tri ståpce <strong>na</strong><br />

zadanie textu odpovedí a tri ståpce <strong>na</strong> ukladanie poètu odpovedí.<br />

CREATE TABLE anketa<br />

(<br />

id_ankety INT NOT NULL PRIMARY KEY,<br />

otazka VARCHAR(50),<br />

volba1 VARCHAR(30),<br />

volba2 VARCHAR(30),<br />

volba3 VARCHAR(30),<br />

n_volba1 INT,<br />

n_volba2 INT,<br />

n_volba3 INT<br />

);<br />

CREATE SEQUENCE id_ankety INCREMENT BY 1;<br />

Pripomenieme si, ako vytvoríme automaticky sa inkrementujúci index v MS SQL<br />

Serveri 2000<br />

CREATE TABLE anketa<br />

(<br />

id_ankety INT IDENTITY (1, 1) NOT FOR REPLICATION PRIMARY KEY,<br />

...<br />

);<br />

a databázovom serveri MySQL:<br />

CREATE TABLE anketa<br />

(<br />

id_ankety INT NOT NULL auto_increment,<br />

...<br />

);<br />

Takto <strong>na</strong>vrhnutá tabu¾ka je síce ve¾mi jednoduchá, z toho jediného dôvodu ju <strong>na</strong>koniec<br />

aj v tomto èlánku použijeme, ale ako všetko jednoduché má aj táto tabu¾ka urèité<br />

nevýhody. Èo ak sa v budúcnosti rozhodneme použi pre každú otázku viac možných<br />

odpovedí, <strong>na</strong>príklad 5. Takisto to, že celá anketa je v jednom riadku tabu¾ky, nás zvádza<br />

k myšlienke <strong>na</strong>plni tabu¾ku ankiet viacerými riadkami a vytvori tak ankety „do zásoby“,<br />

ktoré sa budú postupne plynutím èasu (<strong>na</strong>príklad každý deò) vymieòa . Preto ove¾a lepší<br />

128 PC REVUE 9/2001<br />

by bol návrh dvoch tabuliek. Prvá tabu¾ka by obsahovala okrem identifikátora ankety už<br />

len èasový interval platnosti ankety a otázku:<br />

CREATE TABLE anketa1<br />

(<br />

id_ankety1 INT NOT NULL PRIMARY KEY,<br />

plat<strong>na</strong>_od DATE,<br />

plat<strong>na</strong>_do DATE,<br />

otazka VARCHAR(30)<br />

);<br />

CREATE SEQUENCE id_ankety1 INCREMENT BY 1;<br />

Možnosti a štatistika hlasovania by boli v druhej tabu¾ke. Preto azda <strong>na</strong>jvýstižnejší<br />

názov pre druhú tabu¾ku by bol tabulka_volieb. Tabu¾ka by obsahovala text každej<br />

vo¾by a poèet hlasujúcich pre túto vo¾bu. Príslušnos vo¾by k anketovej otázke je prostredníctvom<br />

ståpca id_ankety1.<br />

CREATE TABLE tabulka_volieb<br />

(<br />

id_vo¾by INT NOT NULL PRIMARY KEY,<br />

id_ankety1 INT,<br />

txt_volby VARCHAR(10),<br />

n_volby INT<br />

);<br />

Pokroèilejší èitatelia, ktorí budú programova anketu pod¾a <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èeného riešenia s<br />

dvoma relaène zviazanými tabu¾kami, si <strong>na</strong> základe nášho návodu urèite poradia. Vrá me<br />

sa teda kjednoduchšej tabu¾ke anketa.<br />

Uložme do tabu¾ky anketa údaje pre <strong>na</strong>šu anketu ob¾úbenosti vyuèovacích predmetov<br />

INSERT INTO anketa<br />

VALUES (id_ankety.nextval, ‘Oblubeny predmet’, ‘Matematika’, ‘Fyzika’,<br />

‘Dejepis’, 0,0,0);<br />

Neveriaci Tomášovia sa urèite presvedèia o uložení záz<strong>na</strong>mu príkazom<br />

SELECT * FROM anketa;<br />

V databáze máme uložený minimálne jeden záz<strong>na</strong>m, takže môžeme zaèa úpravy<br />

<strong>na</strong>šej prototypovej stránky anketa.html Keïže stránku budeme generova pomocou<br />

<strong>sk</strong>riptového kódu, tento kód uložíme do súboru anketa.asp.<br />

Pôvodný riadok s položkou checkboxu, <strong>na</strong>príklad:<br />

Fyzika<br />

<strong>na</strong>hradíme výpisom položky z databázy, ktorú priradíme položke checkboxu:<br />

Response.write ““ &<br />

rs_Line.fields(“volba1“)<br />

Riadok si môžeme zjednoduši zavedením textovej premennej sText.<br />

sText1 = rs_Line.fields(“volba1“)<br />

Ako sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, v tabu¾ke anketa môže by uložených nieko¾ko ankiet, ktoré sú jednoz<strong>na</strong>ène<br />

identifikované pomocou unikátneho identifikátora id_ankety. Tento identifikátor<br />

môžeme ASP stránke odovzda <strong>na</strong>príklad ako parameter. Z dôvodu úspory<br />

miesta v èlánku zavedieme ïalšie zjednodušenie. V cviènom príklade pôjde o anketu s<br />

id_ankety = 1. V reálnej aplikácii musíme urèi , o ktorú anketu z tabu¾ky ide, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> základe dátumu jej zaèiatku a ukonèenia (pozri návrh tabu¾ky anketa1). V <strong>na</strong>šom<br />

prípade to bude jednoduché:<br />

SELECT * FROM anketa WHERE id_ankety = 1<br />

Kompletný kód stránky anketa.asp bude:<br />

Anketa<br />

A n k e t a<br />

<br />

Set db_test = Nothing<br />

%><br />

<br />

<br />

<br />

KOMPLETNÝ KÓD STRÁNKY ANKETA.ASP. Výsledkom bude úplne<br />

rov<strong>na</strong>ká HTML stránka u klienta, akú sme staticky vytvorili v úvode èlánku. Hlasovanie<br />

klienta po jeho potvrdení tlaèidlom HLASUJ spracuje kód <strong>na</strong> stránke hlasuj.asp. Vytvorme si<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr jednoduchý prototyp tejto stránky, ktorý zatia¾ len vypíše zaškrtnutú vo¾bu:<br />

Hlasovanie<br />

<br />

<br />

Prototyp stránky hlasuj.asp<br />

V okne prehliadaèa HTML stránok uvidíme, za ktorú vo¾bu sme hlasovali<br />

Hlasovanie<br />

n_volba2<br />

Aby sme akceptovali hlasovanie návštevníka, potrebujeme v databáze inkrementova<br />

hodnotu ståpca n_volba2. Pomocou konzoly databázového servera si môžeme vy<strong>sk</strong>úša<br />

tento príkaz SQL:<br />

UPDATE anketa SET n_volba2 =n_volba2 +1 WHERE id_ankety=1;<br />

Pri zostavovaní tohto príkazu SQL nám z<strong>na</strong>ène pomôže urèitá predvídavos . Mená jednotlivých<br />

prepí<strong>na</strong>cích polí v HTML stránke ankety sme <strong>na</strong>zvali rov<strong>na</strong>ko ako premenné v<br />

databáze: n_volba1, n_volba2 a n_volba3. Skonštruova re azec s príkazom SQL preto<br />

bude ve¾mi ¾ahké:<br />

sSQL = “UPDATE anketa SET “& sVolba &“ = “& sVolba &“ +1 WHERE id_ankety=1“<br />

Zostáva vyrieši ešte jeden problém: kedy ukáza štatistiku hlasovania. Máme v zásade<br />

dve možnosti. Ak ukážeme doterajšie výsledky hlasovania, môžeme tým hlasujúceho<br />

ovplyvni , podobne ako rôzne prie<strong>sk</strong>umy volebných preferencií môžu ovplyvni výsledky<br />

volieb (nebudeme predsa hlasova za nejakého outsidera).<br />

Obr. 2 Zobrazenie<br />

výsledkov ankety<br />

pred hlasovaním<br />

obr. 3 Zobrazenie<br />

výsledkov ankety<br />

bude až po hlasovaní<br />

Rozumnejšie riešenie<br />

je oznámi<br />

úèastníkovi ankety<br />

<strong>na</strong> stránke s otázkami<br />

len údaj o tom,<br />

ko¾ko ¾udí už v <strong>na</strong>šej<br />

ankete hlasovalo. Výsledky<br />

mu ukážeme<br />

až potom, keï odhlasuje,<br />

takže jeho<br />

hlasovanie nimi nebude<br />

ovplyvnené. Týmto<br />

opatrením z<strong>na</strong>ène<br />

prispejeme k objektívnosti<br />

ankety.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade kód <strong>na</strong> stránke hlasuj.asp len inkrementuje príslušné poèítadlo hlasov<br />

a následne odovzdá riadenie stránke vyhodnotenie.asp, prostredníctvom ktorej vygenerujeme<br />

graf výsledkov doterajšieho hlasovania. Kompletný kód stránky hlasuj.asp<br />

bude <strong>na</strong>sledujúci:<br />

Hlasovanie<br />

<br />

<br />

Kód <strong>na</strong> stránke by mal vygenerova graf štatistiky<br />

doterajšieho hlasovania. Výsledok by mohol v koneènej<br />

podobe vyzera približne tak ako <strong>na</strong> obr. 4.<br />

Aj v tomto prípade si <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vytvoríme statický prototyp<br />

HTML stránky vyhodnotenie.asp, ktorá vykreslí<br />

takýto graf. Kód takejto stránky je <strong>na</strong>poèudovanie ve¾mi<br />

Obr. 4 Návrh zobrazenia<br />

výsledkov ankety<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

jednoduchý. To, èo vnímame ako graf, je v podstate tabu¾ka. Tabu¾ka v <strong>na</strong>šom prípade<br />

má dva ståpce a tri riadky. V prvom ståpci je názov vo¾by a v druhom ståpci je jednoduchý<br />

obrázok ståpec.gif (obrázok obsahuje malièký štvorec, môže by dokonca jednopixelový),<br />

zväèšený <strong>na</strong> požadovanú ve¾kos , v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> 30, 50 a 20 pixelov.<br />

<br />

Ob¾úbený predmet<br />

<br />

Matematika<br />

30%<br />

Fyzika<br />

50%<br />

Dejepis<br />

20%<br />

<br />

Celkom hlasovalo: 284<br />

<br />

PROTOTYP STRÁNKY VYHODNOTENIE.ASP. Je <strong>na</strong>èase <strong>na</strong>hradi prototyp<br />

stránky vyhodnotenie.asp kódom, ktorý <strong>na</strong> základe údajov v databáze vykreslí požadovaný<br />

graf. Bohužia¾, nevyhneme sa pri tom jednoduchému matematickému výpoètu,<br />

aby sme dosiahli rozumné proporcie grafu. Ak chceme zobrazi maximálnu hodnotu<br />

ako obdåžnik široký 100 pixelov, vypoèítame šírky ostatných ståpcov pod¾a vzorca:<br />

sirka = (hodnota / Maximum)* 100<br />

Do premennej Maximum <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uložíme <strong>na</strong>jväèší poèet hlasov, ktorý sa pre jednu z<br />

odpovedí vy<strong>sk</strong>ytol. Kompletný kód stránky vyhodnotenie.asp bude potom:<br />

Ob¾úbený predmet<br />

<br />

nv2 Then n1=nv1 Else n1=nv2<br />

If n1>nv3 Then Maximum=n1 Else Maximum=nv3<br />

‘sirky jednotlivych stlpcov<br />

sirka1 = (CInt(rs_Line.Fields(„n_volba1“).Value) / Maximum)* 100<br />

sirka2 = (CInt(rs_Line.Fields(„n_volba2“).Value) / Maximum)* 100<br />

sirka3 = (CInt(rs_Line.Fields(„n_volba3“).Value) / Maximum)* 100<br />

%><br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Celkom hlasovalo: <br />

<br />

<br />

KOMPLETNÝ KÓD STRÁNKY VYHODNOTENIE.ASP. Funkèný kód<br />

jednoduchej ankety je prakticky hotový. Aby bol doko<strong>na</strong>lý, musíme ešte vypracova niektoré<br />

detaily, <strong>na</strong>príklad treba ošetri , aby ten istý úèastník nemohol hlasova viackrát, a<br />

podobne.<br />

ADMINISTRÁCIA ANKETY. Ako sme už <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, anketové otázky v anketách<br />

<strong>na</strong> webe sa èasto menia pod¾a aktuálneho záujmu správcu webového sídla. Pri zadávaní<br />

anketovej otázky a možného hlasovania máme dve možnosti. Buï plníme databázovú<br />

tabu¾ku anketa pomocou klient<strong>sk</strong>ej konzolovej<br />

aplikácie, alebo si <strong>na</strong>píšeme ASP stránku,<br />

prostredníctvom ktorej môžeme „plni “ anketovú<br />

tabu¾ku odkia¾ko¾vek z webu. Druhé riešenie<br />

má nesporné výhody. Administrátor ankety zadáva<br />

údaje pre anketu v „¾ud<strong>sk</strong>ej reèi“, to z<strong>na</strong>mená,<br />

že nemusí poz<strong>na</strong> syntax jazyka SQL ani<br />

štruktúru databázovej tabu¾ky. Je to <strong>na</strong>vyše<br />

úplne nezávislé od platformy.<br />

Potrebujeme teda vytvori jed<strong>na</strong>k formulár<br />

<strong>na</strong> zadávanie anketovej otázky a možností hla- obr. 5 Zadávanie témy ankety<br />

9/2001 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

sovania (ank_admin.asp) a ASP stránku pridaj.asp, ktorá<br />

<strong>na</strong> základe údajov zadaných z formulára ich zapíše do<br />

tabu¾ky anketa.<br />

Administrácia ankety <br />

Administrácia ankety <br />

<br />

<br />

Anketová otázka: <br />

Zadajte každú možnú odpoveï do samostatného<br />

po¾a<br />

<br />

Vo¾ba 1:<br />

<br />

Vo¾ba 2:<br />

<br />

Vo¾ba 3:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

KOMPLETNÝ KÓD STRÁNKY<br />

ANK_ADMIN.ASP<br />

Kód <strong>na</strong> stránke pridaj.asp<br />

Pridaj anketu<br />

<br />

<br />

KOMPLETNÝ KÓD STRÁNKY PRIDAJ.ASP<br />

<strong>na</strong> základe zadaných údajov vygeneruje v tomto prípade<br />

príkaz SQL:<br />

INSERT INTO anketa VALUES (id_ankety.nextval,<br />

‘Najoblubenejsi pedagog’, ‘Jan Trstenica’, ‘Olga<br />

Makarenkova’, ‘Jozef Griflik’, 0,0,0)<br />

ktorým sa vloží nový záz<strong>na</strong>m do tabu¾ky anketa.<br />

Èo doda <strong>na</strong> záver? Vytvorenie jednoduchej ankety<br />

sme zvládli. Takisto sme zvládli pomerne nároènú problematiku<br />

interaktívnej webovej aplikácie vrátane grafického<br />

výstupu, a pritom stále používame len <strong>na</strong>jjednoduchšie<br />

programové konštrukcie jazyka VbScript, ako sú<br />

cyklus, podmienka a jednoduché matematické a re azcové<br />

operácie s premennými. Všetko ostatné za nás robí<br />

databázový server.<br />

V budúcom pokraèovaní seriálu si ukážeme, ako vytvori<br />

jednoduchý redakèný systém internetového škol<strong>sk</strong>ého<br />

èasopisu, kde študenti budú môc samostatne<br />

umiestòova svoje príspevky a práce. Ak doplníme redakèný<br />

systém o èlenenie príspevkov do jednotlivých<br />

okruhov, možnos di<strong>sk</strong>usie, anketu, vytvoríme plnohodnotný<br />

publikaèný portál.<br />

Kompletný zdrojový kód nájdete <strong>na</strong> adrese: <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

v rubrike Programujeme<br />

¼uboslav Lacko<br />

130 PC REVUE 9/2001<br />

Malé ve¾ké databázy II. / 3. èas<br />

Leto je pravdepodobne za <strong>na</strong>mi a zaèal sa nový škol<strong>sk</strong>ý<br />

rok. Aj ja vás vítam v <strong>na</strong>šej škole databáz, a keïže sme<br />

oddýchnutí, hneï sa pustíme do poriadnej práce. Dúfam,<br />

že sa inštalácie podarili a všetci máme všetko správne rozbehané.<br />

Tentoraz si ukážeme, ako „serverová trojka“<br />

Apache + PHP + MySQL funguje v praxi.<br />

TROCHA TEÓRIE. My už vieme, že <strong>na</strong>ša „serverová<br />

trojka“ beží spravidla <strong>na</strong> jednom poèítaèi. Nie je to však<br />

nevyhnutnos . Je možné vo zvláštnych prípadoch ma <strong>na</strong><br />

jednom poèítaèi Apache + PHP a <strong>na</strong> druhom zase MySQL.<br />

Mám to prakticky overené, ale zatia¾ som to v praxi nepotreboval.<br />

V takom prípade sa pozmenia trochu konfiguraèné<br />

súbory a, samozrejme, aj PHP <strong>sk</strong>ripty.<br />

Pre jednoduchos budeme uvažova , že „trojka“ beží <strong>na</strong><br />

jednom poèítaèi a klient<strong>sk</strong>a aplikácia <strong>na</strong> inom poèítaèi. Je<br />

jedno, <strong>na</strong> akom operaènom systéme pobežíme, keïže ide<br />

o rov<strong>na</strong>ké princípy. Na prípadné odchýlky vás upozorním.<br />

Obr. 1<br />

Nesmieme zabudnú , že <strong>na</strong>jdôležitejšie sú pre nás <strong>na</strong>še<br />

dáta. Jadrom celého systému <strong>na</strong>ïalej zostáva MySQL server.<br />

To ostatné, Apache a PHP, je len technologické okolie, slúžiace<br />

<strong>na</strong> to, aby sme sa k<strong>na</strong>šim dátam dostali. Na obr. è. 1 sú znázornené<br />

rôzne možné spôsoby, ako sa dá k dátam pristúpi .<br />

Vetva A opisuje <strong>na</strong>jjednoduchší spôsob – priamy prístup<br />

pomocou tzv. front-end aplikácie od výrobcu SQL<br />

servera. Takou front-end aplikáciou je aj nám dobre známy<br />

monitor mysql. Touto cestou sme pracovali v predchádzajúcich<br />

lekciách a vieme, že je vhodná iba pre databázových<br />

administrátorov.<br />

Vetva B opisuje prístup kdatám pomocou HTTP servera.<br />

Používate¾ sedí za HTTP klientom, èo môže by<br />

¾ubovo¾ný internetový prehliadaè, tzv. browser, <strong>na</strong>pr. Netscape<br />

Navigator, Opera, Internet Explorer, Mozilla a iné.<br />

Pomocou browsera posiela konkrétne požiadavky <strong>na</strong> dáta,<br />

tie HTTP server prijme, odovzdá PHP preprocesoru. Ten sa<br />

spojí s SQL serverom, zí<strong>sk</strong>a požadované dáta, upraví do<br />

vhodnej podoby a cestou HTTP servera sa zobrazia <strong>na</strong><br />

obrazovke klienta. Toto je ve¾mi vhodná cesta, lebo prístup<br />

kjednotlivým dátam je možný z ¾ubovo¾ného miesta <strong>na</strong><br />

svete, kde je prijate¾né spojenie a dostupný browser. Týmto<br />

spôsobom sa budeme zaobera v nieko¾kých lekciách.<br />

Vetva C znázoròuje prístup k dátam, keï <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>om<br />

poèítaèi beží urèitá <strong>na</strong>tív<strong>na</strong> aplikácia. Tá môže by <strong>na</strong>písaná<br />

vo vyššom programovacom jazyku (<strong>na</strong>pr. Pascal, Delphi, C,<br />

Visual Basic a iné, ktoré umožòujú používa príkazy SQL).<br />

Dokonca to môže by aj Excel, do ktorého si pritiahneme<br />

požadované dáta z SQL servera. Klient<strong>sk</strong>a aplikácia komunikuje<br />

s SQL serverom buï priamo, pomocou API funkcií<br />

daného SQL servera, alebo nepriamo, pomocou ODBC. Tento<br />

variant prístupu kdátam sa využíva pri tvorbe rôznych úètovných<br />

programov, kde sa riešia špecializované funkcie programu,<br />

ako tlaè do formulárov a pod., ktoré nie je možné zabezpeèi<br />

cestou vetvy B. Aj my sa budeme trochu touto vetvou<br />

zaobera a ukážeme si nieko¾ko príkladov.<br />

Vrá me sa teraz kvetve B. Aby sme mohli písa PHP <strong>sk</strong>ripty,<br />

musíme ovláda syntax príkazov. Keïže v PC REVUE už<br />

bežal seriál o programovaní v PHP, nebudeme sa dopodrob<strong>na</strong><br />

zaobera jednotlivými príkazmi. My sa pozrieme podrobne<br />

<strong>na</strong> tie príkazy, ktoré spolupracujú s MySQL serverom.<br />

PHP FUNKCIE. PHP má bohatú škálu funkcií <strong>na</strong> komunikáciu<br />

s MySQL serverom. Je ich spolu 33, ale <strong>na</strong> základnú<br />

prácu nám postaèí iba nieko¾ko z nich. Ich zoz<strong>na</strong>m je<br />

uvedený v tabu¾ke è. 1.<br />

V PHP je dobrým zvykom funkcie <strong>na</strong> spoluprácu s databázami<br />

pomenováva pod¾a databázového stroja. Preto sa<br />

aj funkcie k MySQL zaèí<strong>na</strong>jú slovom MySQL_. Za ním <strong>na</strong>sleduje<br />

meno funkcie.<br />

NÁŠ PRVÝ SKRIPT. Je <strong>na</strong>èase, aby sme pristúpili<br />

ktvorbe nášho prvého <strong>sk</strong>riptu PHP. Jeho úloha bude ve¾mi<br />

jednoduchá. Po svojom zavolaní spoèíta poèet záz<strong>na</strong>mov v<br />

tabu¾ke kniha v databáze KNIZNICA a tento poèet vypíše<br />

<strong>na</strong> obrazovku browsera.<br />

Vieme, že <strong>sk</strong>ripty PHP sa zapisujú medzi z<strong>na</strong>ky .<br />

Ako prvé musíme <strong>na</strong>dviaza spojenie s MySQL serverom. Na<br />

to slúži funkcia MySQL_Connect. Formálny zápis vyzerá takto:<br />

$spojenie = MySQL_Connect(,<br />

, );<br />

Parametrami funkcie sú:<br />

l – názov poèítaèa, kde beží MySQL server, v<br />

tomto prípade “localhost“, pretože Apache spolu s PHP<br />

bežia <strong>na</strong> tom istom serveri ako MySQL<br />

l – meno používate¾a, ktorý sa do databázy<br />

pripája, <strong>na</strong>pr. “root“<br />

l – heslo používate¾a <strong>na</strong> prístup k<br />

databázam, v mojom prípade “heslo“<br />

Poznámka: Tento príklad je ilustraèný a nerieši bezpeènos<br />

siete. Preto si pre pochopenie dovolíme používa roota a jeho<br />

heslo.<br />

Názov Zápis Opis<br />

MySQL_Connect MySQL_Connect(, , ) Vytvorí spojenie s databázou<br />

MySQL_Close MySQL_Close() Uzavrie spojenie s databázou<br />

MySQL_Select_DB MySQL_Select_DB(, ) Vytvorí spojenie s databázou<br />

MySQL_Query MySQL_Query(, ) Vykoná príkaz SQL<br />

MySQL_Num_Rows MySQL_Num_Rows() Zistí poèet záz<strong>na</strong>mov výsledku<br />

MySQL_Fetch_Array MySQL_Fetch_Array() Naèíta jeden riadok výsledku do asociatívneho po¾a<br />

MySQL_Result MySQL_Result(, , ) Zí<strong>sk</strong>anie jednej položky výsledku dopytu<br />

MySQL_Free_Result MySQL_Free_Result() Uvo¾nenie výsledku z pamäte<br />

MySQL_Affected_Rows MySQL_Affected_Rows() Vracia poèet záz<strong>na</strong>mov, ovplyvnených príkazom<br />

INSERT, UPDATE a DELETE<br />

MySQL_Create_DB MySQL_Create_DB(, ) Vytvorí novú databázu<br />

MySQL_Drop_DB MySQL_Drop_DB(, ) Zmaže databázu<br />

Tab. 1 Základné funkcie PHP <strong>na</strong> spojenie s MySQL serverom

Táto funkcia vracia èíslo spojenia, pod ktorým beží. S týmto èíslom, ktoré je uložené<br />

do premennej $spojenie (názov premennej si môžeme zvoli ), potom budeme operova<br />

v ïalších príkazoch. Takže zápis <strong>na</strong> spojenie k nášmu SQL serveru bude:<br />

$spojenie = MySQL_Connect(“localhost”, “root”, “heslo”);<br />

Vieme, že každý PHP príkaz musí by oddelený stredníkom – bodkoèiarkou ( ; ).<br />

Ak sa spojenie nepodarí, funkcia vráti hodnotu false. Ne<strong>sk</strong>ôr si ukážeme, ako sa dá<br />

takéto chybové hlásenie ošetri v náš prospech.<br />

Keï už máme spojenie úspešne <strong>na</strong>dviazané, musíme urèi , do ktorej databázy chceme<br />

pristupova . To dosiahneme funkciou MySQL_Select_DB. Ako názov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, funkcia<br />

vyselektuje zadanú databázu za aktívnu. Formálny zápis je:<br />

MySQL_Select_DB(, );<br />

Názov_databázy je jasný, v <strong>na</strong>šom prípade KNIZNICA. Spojenie je èíslo spojenia, ktoré<br />

vráti funkcia MySQL_Connect. V prípade, že uvažujeme iba s jedným spojením, môžeme<br />

tento parameter vynecha . Ak si nie sme istí, èi môže <strong>na</strong>sta viac spojení, je dobré<br />

tento parameter použi .<br />

V <strong>na</strong>šom prípade to bude:<br />

MySQL_Select_DB(“kniznica”, $spojenie);<br />

Nasleduje zadanie príkazu SQL. Na to slúži funkcia MySQL_Query. Formálny zápis je:<br />

$vysledok = MySQL_Query(, );<br />

Táto funkcia vykoná <strong>na</strong> danom spojení zadaný príkaz SQL <strong>na</strong>d práve aktívnou databázou<br />

a vráti identifikátor výsledku. Ak pri vykonávaní príkazu SQL dôjde k chybe, vráti<br />

funkcia hodnotu false. Ak parameter neuvedieme, použije sa posledné vytvorené<br />

spojenie. My chceme vyko<strong>na</strong> príkaz selekcie <strong>na</strong>d tabu¾kou kniha:<br />

$vysledok = MySQL_Query(“select * from kniha”, $spojenie);<br />

Pozor <strong>na</strong> to, že MySQL server je case sensitive pri názvoch tabuliek, teda nie je jedno,<br />

èi <strong>na</strong>píšeme kniha alebo KNIHA!<br />

A keïže chceme zisti poèet záz<strong>na</strong>mov v tabu¾ke kniha, použijeme funkciu:<br />

$pocet = MySQL_Num_Rows();<br />

Funkcia vráti do premennej $pocet poèet záz<strong>na</strong>mov, ktoré obsahuje výsledok. Pri<br />

chybe vráti hodnotu false. Náš prípad teda bude:<br />

$pocet = MySQL_Num_Rows($výsledok);<br />

Keï už máme všetko spoèítané, chceme <strong>na</strong>še úsilie oznámi žiadate¾ovi. Použijeme<br />

funkciu echo takto:<br />

echo “V tabulke KNIHA je $pocet zaz<strong>na</strong>mov”;<br />

echo zabezpeèí výpis re azca, uvedeného v úvodzovkách. Ak je súèas ou re azca aj premenná,<br />

vypíše sa jej obsah.<br />

Poznámka: Keby sme re azec uzavreli do apostrofov, a nie do úvodzoviek, vypíše sa reazec<br />

tak, ako je <strong>na</strong>písaný, teda nie obsah premennej, ale jej meno.<br />

Na záver každej operácie je slušnos ou spojenie uzavrie . To dosiahneme funkciou:<br />

MySQL_Close();<br />

V <strong>na</strong>šom prípade:<br />

MySQL_Close($spojenie);<br />

Ako teda bude vyzera náš prvý <strong>sk</strong>ript? Pomenujeme ho priklad1.php a uvádzame ho<br />

<strong>na</strong> výpise è. 3.<br />

<br />

$spojenie = MySQL_Connect(“localhost“,“root“,“heslo“);<br />

MySQL_Select_Db(“kniznica“,$spojenie);<br />

$vysledok = MySQL_Query(“select * from kniha“, $spojenie);<br />

$pocet = MySQL_Num_Rows($vysledok);<br />

echo “V tabulke KNIHA je $pocet zaz<strong>na</strong>mov.“;<br />

MySQL_Close($spojenie);<br />

Skript treba <strong>na</strong>písa vo vhodnom editore, vytvárajúcom klasický ASCII text, teda nie vo<br />

Worde a podobne. V takom prípade by sa mohlo sta , že PHP preprocesor by nevedel<br />

správne interpretova z<strong>na</strong>ky, ktoré v súbore zanechal nevhodný editor, ale my ich <strong>na</strong><br />

obrazovke nevidíme. Azda <strong>na</strong>jvhodnejším editorom je Programer’s File Editor. Umožòuje<br />

<strong>na</strong>písané súbory previes aj do unixovej formy, vytlaèi s èíslovaním riadkov a podobne.<br />

Stiahnu si ho môžete z mojej WWW stránky <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>.<br />

Keï máme <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong>písaný, uložíme ho <strong>na</strong> náš HTTP server. Môžeme ho uloži priamo do<br />

adresára, uvedeného v DocumentRoot v súbore httpd.conf. Je vhodné vytvori nový adresár,<br />

<strong>na</strong>pr. sql, a doò uloži <strong>na</strong>še cvièné <strong>sk</strong>ripty. Spustíme vhodný prehliadaè, zadáme adresu webového<br />

servera, cestu ku <strong>sk</strong>riptu a názov <strong>sk</strong>riptu, <strong>na</strong>pr: http://web.doma.<strong>sk</strong>/sql/priklad1.php<br />

Ak dostaneme nieèo podobné ako <strong>na</strong> obr. è. 4, vidíme, že náš prvý <strong>sk</strong>ript v spojení s<br />

databázou funguje.<br />

Obr. 4<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

NÁŠ DRUHÝ SKRIPT. Aký je poèet záz<strong>na</strong>mov v tabu¾ke kniha, to už vieme,<br />

ale my by sme chceli vypísa aj obsah tabu¾ky. Preto si teraz vytvoríme druhý <strong>sk</strong>ript,<br />

ktorý pomenujeme priklad2.php. Od neho budeme chcie to, èo od prvého <strong>sk</strong>riptu, ale<br />

<strong>na</strong>vyše chceme, aby sa vypísal aj obsah ståpcov <strong>na</strong>zov a autor z tabu¾ky kniha.<br />

Už vieme, že výsledok dopytu SQL je uložený v premennej $vysledok. Na zí<strong>sk</strong>anie<br />

potrebných údajov môžeme použi viac funkcií, ale asi <strong>na</strong>jvhodnejšia bude funkcia<br />

MySQL_Fetch_Array(), ktorá preèíta jeden záz<strong>na</strong>m z premennej $vysledok a obsah jeho<br />

položiek uloží do asociatívneho po¾a, ktoré si môžeme pomenova $zaz<strong>na</strong>m:<br />

$zaz<strong>na</strong>m = MySQL_Fetch_Array($vysledok);<br />

Obsah každej položky záz<strong>na</strong>mu je uložený do prvku, ktorý má názov rov<strong>na</strong>ký, ako je<br />

názov položky v tabu¾ke. To ve¾mi u¾ahèí prácu so záz<strong>na</strong>mom. Potom sa funkcia posunie<br />

<strong>na</strong> ïalší záz<strong>na</strong>m. Ak funkcia vráti všetky záz<strong>na</strong>my, vráti hodnotu false. Túto vlastnos<br />

môžeme výhodne využi v cykle <strong>na</strong>èítavania takto:<br />

while ($zaz<strong>na</strong>m = MySQL_Fetch_Array($vysledok))<br />

echo $zaz<strong>na</strong>m[“<strong>na</strong>zov”].” — “.$zaz<strong>na</strong>m[“autor”].”\n”;<br />

Èo je to za zvláštny zápis $zaz<strong>na</strong>m[“<strong>na</strong>zov”]? To je práve zí<strong>sk</strong>anie obsahu premennej<br />

$zaz<strong>na</strong>m, ktorá zodpovedá ståpcu s menom <strong>na</strong>zov v príslušnej tabu¾ke kniha. Obdobne<br />

zí<strong>sk</strong>ame obsah položky autor a pomocou echo to vypíšeme <strong>na</strong> obrazovku. Aby bol text<br />

lepšie èitate¾ný, vložili sme medzi obe polia dve èiarky s medzerami a <strong>na</strong> konci sme dali<br />

z<strong>na</strong>k tvrdého zalomenia s novým riadkom \n. Predpokladám, že spájanie re azcov<br />

nám v PHP nerobí problémy, ale <strong>na</strong> zopakovanie pripomeniem, že sa to jednoducho robí<br />

pomocou bodky.<br />

Ako teda bude vyzera zápis <strong>sk</strong>riptu priklad2.php? Tak ako <strong>na</strong> výpise è. 5.<br />

<br />

$spojenie = MySQL_Connect(“localhost“,“root“,“heslo“);<br />

MySQL_Select_Db(“kniznica“,$spojenie);<br />

$vysledok = MySQL_Query(“select * from kniha“, $spojenie);<br />

$pocet = MySQL_Num_Rows($vysledok);<br />

echo “V tabulke KNIHA je $pocet zaz<strong>na</strong>mov.“;<br />

echo ““;<br />

while ($zaz<strong>na</strong>m = MySQL_Fetch_Array($vysledok))<br />

echo $zaz<strong>na</strong>m[“<strong>na</strong>zov“].“ — “.$zaz<strong>na</strong>m[„autor“].“\n“;<br />

MySQL_Close($spojenie);<br />

Ak vás zaujal zápis echo “”, tak vedzte, že ide o vytvorenie nového odseku.<br />

Skript uložíme, prekopírujeme <strong>na</strong> príslušné miesto vo webovom serveri a v prehliadaèi<br />

ho zavoláme takto: http://web.doma.<strong>sk</strong>/sql/priklad2.php<br />

Prehliadaè sa spojí so serverom, ten vykoná príslušnú prácu a <strong>na</strong> obrazovke sa zobrazí<br />

obr. è. 6.<br />

Obr. 6<br />

Všetky zdrojové texty nemusíte prácne odpisova , ale si ich môžete stiahnu z redakènej<br />

webovej stránky <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> alebo mojej webové stránky <strong>na</strong> adrese<br />

<strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>. Zároveò vás tam èaká nieko¾ko zaujímavých noviniek.<br />

Nabudúce si <strong>na</strong>še nové poz<strong>na</strong>tky trošku rozšírime.<br />

Miroslav Oravec<br />

9/2001 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M E<br />

Java pod lupou / 13. èas : Balík java.util<br />

V ïalšej èasti seriálu sa pozrieme, èo ponúka Java v balíku java.util. Ako <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />

jeho názov, balík java.util obsahuje zbierku rozlièných užitoèných tried, prevažne<br />

údajových štruktúr.<br />

ÚDAJOVÉ ŠTRUKTÚRY. Podstatnú èas balíka java.util tvoria triedy a rozhrania<br />

tzv. kolekèného rámca (collection framework). Základom tohto rámca je šestica<br />

rozhraní Collection, List, Set, SortedSet, Map a SortedMap.<br />

Rozhrania kolekèného rámca. Rozhranie Collection reprezentuje všeobecný pojem<br />

kolekcie (zbierky) údajov. Kolekciou rozumieme ¾ubovo¾nú <strong>sk</strong>upinu údajov, usporiadanú<br />

èi neusporiadanú. Jednotlivé údaje <strong>na</strong>zveme prvkami danej kolekcie. Kolekcia môže i<br />

nemusí dovo¾ova duplicitu prvkov. Java nepo<strong>sk</strong>ytuje žiadne triedy, ktoré by priamo<br />

implementovali rozhranie Collection.<br />

Rozhranie Collection obsahuje <strong>na</strong>sledujúce metódy: size() vracia poèet prvkov v<br />

kolekcii, isEmpty() zis uje, èi je kolekcia prázd<strong>na</strong>, contains() testuje prítomnos<br />

objektu v kolekcii, iterator() vracia iterátor (pozri ïalej) pre prístup k prvkom kolekcie,<br />

toArray() prevádza kolekciu <strong>na</strong> pole objektov, add()/remove() pridáva/odoberá<br />

prvok do/z kolekcie, containsAll() testuje prítomnos všetkých prvkov kolekcie v inej<br />

kolekcii, addAll()/removeAll() pridáva/odoberá všetky prvky kolekcie do/z inej kolekcie,<br />

retainAll() odoberá z kolekcie všetky prvky, ktoré sa ne<strong>na</strong>chádzajú v inej kolekcii,<br />

a clear() odstraòuje všetky prvky z kolekcie.<br />

Rozhranie Collection má nieko¾ko potomkov. Prvým z nich je rozhranie List, ktoré<br />

reprezentuje zoz<strong>na</strong>m – usporiadanú postupnos údajov. Každý prvok zoz<strong>na</strong>mu má priradený<br />

celoèíselný index (èíslovanie sa zaèí<strong>na</strong> od nuly). Rozhranie List pridáva nieko¾ko<br />

nových metód: get() vracia prvok <strong>na</strong> urèenej pozícii, set() <strong>na</strong>hrádza prvok <strong>na</strong> urèenej<br />

pozícii novým prvkom, add() vkladá nový prvok do zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> urèenú pozíciu, remove()<br />

odoberá zo zoz<strong>na</strong>mu prvok <strong>na</strong> urèenej pozícii, indexOf()/lastIndexOf() vracia<br />

index prvého/posledného vý<strong>sk</strong>ytu zadaného prvku v zoz<strong>na</strong>me, listIterator() vracia<br />

špeciálny iterátor pre zoz<strong>na</strong>my a subList() vracia podzoz<strong>na</strong>m zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Druhý potomok rozhrania Collection má názov Set a predstavuje matematický<br />

pojem množiny – neusporiadané kolekcie údajov bez duplicitných prvkov. Rozhranie Set<br />

nezavádza žiadne nové metódy. Má však potomka, rozhranie SortedSet, ktoré reprezentuje<br />

usporiadanú množinu. Takáto množi<strong>na</strong> má svoje prvky usporiadané buï „prirodzeným“<br />

spôsobom, alebo <strong>na</strong> základe objektu implementujúceho rozhranie Comparator,<br />

obsahujúce dve metódy, compare() a equals(), ktoré vhodným spôsobom definujú<br />

reláciu úplného (sic!) usporiadania.<br />

V rozhraní SortedSet nájdeme zopár nových metód: comparator() vracia príslušný<br />

objekt Comparator, subSet() vracia vybranú podmnožinu danej množiny, headSet()<br />

vracia všetky prvky „menšie“ ako zadaný prvok, tailSet() vracia všetky prvky „väèšie alebo<br />

rovné“ ako zadaný prvok a first()/last() vracia „<strong>na</strong>jmenší/<strong>na</strong>jväèší“ prvok množiny.<br />

Piate údajové rozhranie Map (nie je potomkom rozhrania Collection) predstavuje mapu<br />

– objekt, ktorý realizuje transformáciu zadaného k¾úèa <strong>na</strong> hodnotu. Mapa teda obsahuje<br />

množinu dvojíc k¾úè–hodnota. Usporiadanie mapy je v zásade urèené usporiadaním týchto<br />

dvojíc (presnejšie poradím, v akom sú tieto dvojice sprístupòované iterátormi).<br />

Rozhranie Map obsahuje nieko¾ko metód výz<strong>na</strong>movo zhodných s metódami rozhrania Collection,<br />

menovite size(), isEmpty(), clear(), a ïalej vlastné špecifické metódy: containsKey()<br />

testuje prítomnos zadaného k¾úèa, containsValue() testuje prítomnos<br />

zadanej hodnoty, get() vracia hodnotu patriacu zadanému k¾úèu, put() priraïuje zadanému<br />

k¾úèu hodnotu, remove() odstraòuje k¾úè z mapy, putAll() kopíruje do mapy všetky<br />

dvojice k¾úè–hodnota z inej mapy, keySet() vracia množinu všetkých k¾úèov (ako objekt typu<br />

Set), values() vracia množinu všetkých hodnôt (ako objekt typu Collection) a<br />

entrySet() vracia množinu všetkých dvojíc (ako objekt typu Set). Dvojice k¾úè–hodnota,<br />

ktoré vracia posledná z vymenovaných metód, sú typu Map.Entry, èo je statické rozhranie<br />

deklarované v rozhraní Map. Na prácu s dvojicami toto rozhranie po<strong>sk</strong>ytuje metódy getKey(),<br />

setKey() a setValue() so samovysvet¾ujúcimi názvami.<br />

Posledným údajovým rozhraním je SortedMap, teda usporiadaná mapa. Usporiadanie<br />

sa týka k¾úèov a je podobne ako pri usporiadanej množine dané buï „prirodzene“, alebo<br />

prostredníctvom objektu typu Comparator. Nové metódy triedy SortedMap: comparator()<br />

vracia zadaný komparátor, subMap() vracia vybranú podmapu danej mapy,<br />

headMap() vracia èas mapy obsahujúcu k¾úèe menšie ako zadaný k¾úè, tailMap() vracia<br />

èas mapy obsahujúcu k¾úèe väèšie alebo rovné ako zadaný k¾úè a firstMap()/last-<br />

Map() vracia <strong>na</strong>jmenší/<strong>na</strong>jväèší k¾úè mapy.<br />

Iterátory. Iterátory sú údajové metaštruktúry, ktoré umožòujú k prvkom kolekcie pristupova<br />

opakovane, v jednotlivých iteráciách cyklu. Balík java.util deklaruje dve iteraèné<br />

rozhrania.<br />

Prvé z nich, Iterator, sa používa pri iterovanom prístupe ku kolekciám. Obsahuje<br />

tieto metódy: hasNext() testuje, èi možno sprístupni ïalší prvok, next() sprístupní<br />

ïalší prvok a remove() odstráni prvok, vrátený posledným volaním next(), z kolekcie.<br />

Druhé rozhranie, ListIterator, je potomkom rozhrania Iterator a po<strong>sk</strong>ytuje iterovaný<br />

prístup k prvkom zoz<strong>na</strong>mu. Obsahuje nieko¾ko ïalších metód: hasPrevious()<br />

testuje, èi možno sprístupni predchádzajúci prvok, previous() sprístupní predchádzajúci<br />

prvok, nextIndex()/previousIndex() vracia index prvku, ktorý by bol sprístupnený<br />

<strong>na</strong>sledujúcim volaním next()/previous(), set() <strong>na</strong>hrádza prvok vrátený<br />

posledným volaním next()/previous() novým prvkom a koneène add() pridáva do<br />

zoz<strong>na</strong>mu nový prvok, pred prvok, ktorý by bol vrátený <strong>na</strong>sledujúcim volaním next() a<br />

za prvok, ktorý by bol vrátený <strong>na</strong>sledujúcim volaním previous().<br />

K prvkom zoz<strong>na</strong>mov tak možno pristupova buï náhodným spôsobom, pomocou ich<br />

indexov, alebo s použitím iterátorov, ktoré implementujú sekvenèný prístup. Príklad<br />

oboch spôsobov nájde èitate¾ <strong>na</strong> webovej stránke PC REVUE.<br />

132 PC REVUE 9/2001<br />

Triedy kolekèného rámca. V balíku java.util sa okrem uvedených rozhraní <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj ich rozlièné implementácie.<br />

Trieda AbstractCollection predstavuje <strong>sk</strong>elet pre implementáciu rozhrania Collection.<br />

Slúži ako bázová trieda dvom ïalším triedam, AbstractList a AbstractSet. Tieto<br />

dve triedy sú a<strong>na</strong>logicky <strong>sk</strong>eletmi pre implementácie rozhraní List a Set. Do poètu chýba už<br />

len trieda AbstractMap, ktorá predstavuje <strong>sk</strong>eletálnu implementáciu rozhrania Map.<br />

Pozrime sa teraz <strong>na</strong> potomkov triedy AbstractList. Prvým z nich je ïalšia abstraktná<br />

trieda AbstractSequentialList. Aj táto trieda predstavuje kostru pre implementáciu<br />

rozhrania List, ale <strong>na</strong> rozdiel od triedy AbstractList, vhodnejšej <strong>na</strong> náhodný<br />

prístup k prvkom prostredníctvom indexu (takéto zoz<strong>na</strong>my sú obyèajne implementované<br />

pomocou po¾a), je trieda AbstractSequentialList šitá <strong>na</strong> mieru sekvenènému prístupu<br />

pomocou iterátorov. Triedy od nej odvodené môžu <strong>na</strong> implementáciu použi <strong>na</strong>príklad<br />

zre azený zoz<strong>na</strong>m. Jedným takýmto potomkom je trieda LinkedList, ktorá realizuje<br />

dvojito zre azený zoz<strong>na</strong>m. Vïaka nieko¾kým pridaným metódam ju možno efektívne<br />

použi <strong>na</strong> implementáciu zásobníka, frontu i obojstranného frontu. Ide o tieto metódy:<br />

getFirst()/getLast() vracia prvý/posledný prvok zoz<strong>na</strong>mu, removeFirst()/removeLast()<br />

odstraòuje a vracia prvý/posledný prvok zoz<strong>na</strong>mu a addFirst()/addLast()<br />

pridáva nový prvok <strong>na</strong> zaèiatok/koniec zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Ïalším potomkom triedy AbstractList je trieda ArrayList. Z jej názvu možno<br />

vydedukova , že ide o spomí<strong>na</strong>nú implementáciu zoz<strong>na</strong>mu pomocou po¾a. Každá inštancia<br />

triedy ArrayList má svoju kapacitu, ktorá sa zadáva ako argument konštruktora.<br />

V prípade, že sa celá kapacita po¾a zaplní prvkami zoz<strong>na</strong>mu, pole sa automaticky zväèšuje.<br />

Okrem známych metód nájdeme v triede ArrayList dve nové metódy: trimToSize()<br />

zmenší kapacitu po¾a tak, aby bola rovná aktuálnej dåžke zoz<strong>na</strong>mu, a ensureCapacity()<br />

explicitne zväèší kapacitu po¾a <strong>na</strong> požadovanú ve¾kos .<br />

Nasledujúca trieda Vector (ešte stále hovoríme o potomkoch triedy AbstractList)<br />

je okrem malých detailov v zásade zhodná s triedou ArrayList. Dôvodom tejto duplicity<br />

je <strong>sk</strong>utoènos , že trieda Vector je súèas ou Javy prakticky „od zaèiatku“ a až od verzie<br />

1.2 bola upravená tak, aby zapadla do kolekèného rámca. Vïaka tomu obsahuje oproti<br />

triede ArrayList aj nieko¾ko vlastných metód: copyInto() kopíruje prvky vektora do<br />

externého po¾a, setSize() <strong>na</strong>staví požadovanú ve¾kos vektora (ak treba, dopåòa prvky<br />

s hodnotou null, prípadne odstraòuje <strong>na</strong>dbytoèné prvky), capacity() vracia aktuálnu<br />

kapacitu vektora, elements() vracia prvky vektora ako enumeráciu (pozri ïalej), elementAt()<br />

vracia prvok <strong>na</strong> danej pozícii, firstElement()/lastElement() vracia<br />

prvý/posledný prvok vektora, setElementAt() <strong>na</strong>stavuje hodnotu prvku <strong>na</strong> danej pozícii,<br />

removeElementAt() odstraòuje prvok <strong>na</strong> danej pozícii, insertElementAt() vkladá<br />

nový prvok do vektora <strong>na</strong> požadovanú pozíciu, addElement() pridáva prvok <strong>na</strong><br />

koniec vektora, removeElement() odoberá požadovaný prvok z vektora a koneène<br />

removeAllElements() odstraòuje z vektora všetky prvky.<br />

Vsuvka: enumerácia je objekt, ktorý dokáže postupne po<strong>sk</strong>ytova objekty z nejakej <strong>sk</strong>upiny.<br />

Takýto objekt musí implementova rozhranie Enumeration, ktoré obsahuje dve<br />

metódy: hasMoreElements(), testujúcu, èi je k dispozícii ešte nejaký prvok, a next-<br />

Element(), vracajúcu <strong>na</strong>sledujúci prvok <strong>sk</strong>upiny.<br />

Trieda Vector má jedného potomka – triedu Stack, implementujúcu zásobník, t. j. údajovú<br />

štruktúru s LIFO stratégiou prístupu. Na zjednodušenie práce táto trieda po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>sledujúce<br />

metódy: empty() testuje, èi je zásobník prázdny, peek() vracia objekt <strong>na</strong> vrchole<br />

zásobníka, pop() odstráni objekt z vrcholu zásobníka a vracia ho volajúcej metóde, push()<br />

vkladá objekt do zásobníka a search() vracia pozíciu daného objektu v zásobníku.<br />

To¾ko k zoz<strong>na</strong>mom, pozrime sa <strong>na</strong> potomkov triedy AbstractSet, triedy HashSet a<br />

TreeSet. Prvá z nich, HashSet, je implementáciou množiny, založenou <strong>na</strong> hešovacej<br />

tabu¾ke. V konštruktore triedy možno zada poèiatoènú kapacitu i faktor vy aženia<br />

tabu¾ky. Druhá trieda TreeSet implementuje usporiadanú množinu (t. j. SortedSet)<br />

pomocou tzv. Red-Black stromu.<br />

Aby bol kolekèný rámec úplný, zostáva ešte spomenú potomkov triedy Abstract-<br />

Map. Tými sú triedy HashMap, TreeMap a WeakHashMap. Prvá z nich predstavuje mapu<br />

založenú <strong>na</strong> hešovacej tabu¾ke. Podobne ako pri HashSet možno zada poèiatoènú kapacitu<br />

aj faktor vy aženia tabu¾ky. Trieda TreeMap realizuje usporiadanú mapu pomocou<br />

Red-Black stromu. Tretia z tried, WeakHashMap, je variantom triedy HashMap s tzv. slabými<br />

k¾úèmi – v prípade, že sa niektorý k¾úè mapy už nepoužíva (mimo mapy <strong>na</strong>ò neukazuje<br />

žiad<strong>na</strong> premenná), bude spolu so svojou asociovanou položkou z mapy odstránený.<br />

Iné triedy. Medzi triedami realizujúcimi údajové štruktúry nájdeme v balíku java.util<br />

aj také, ktoré nie sú <strong>na</strong>vrhnuté ako súèas kolekèného rámca (predovšetkým preto, že sú<br />

staršie). Ide o triedy BitSet, Dictio<strong>na</strong>ry, Hashtable a Properties.<br />

Trieda BitSet predstavuje vektor bitov (bitovú množinu), ktorý dokáže pod¾a potreby<br />

meni svoju ve¾kos . Jednotlivé bity (hodnoty typu boolean) sú prístupné pomocou celoèíselného<br />

indexu. Trieda obsahuje tieto metódy: length() vracia „logickú“ dåžku vektora, t. j.<br />

index <strong>na</strong>jvyššieho <strong>na</strong>staveného bitu + 1, set() <strong>na</strong>stavuje vybraný bit, clear() nuluje vybraný<br />

bit, andNot() vynuluje všetky bity, ktoré sú jednotkové v inej bitovej množine, get() vracia<br />

hodnotu vybraného bitu, and()/or()/xor() vykoná logickú operáciu AND/OR/XOR s inou<br />

bitovou množinou a size() vracia poèet bitov v množine.<br />

Ïalšia trieda Dictio<strong>na</strong>ry je abstraktná a predstavuje údajovú štruktúru schopnú<br />

mapova k¾úèe <strong>na</strong> hodnoty. Považuje sa za zastaranú – <strong>na</strong> odvodzovanie nových tried sa<br />

odporúèa použi rozhranie Map. Jej potomok, trieda Hashtable, bola podobne ako<br />

Vector upravená tak, aby implementovala rozhranie Map. Vz ah medzi Hashtable a<br />

HashMap je zhruba rov<strong>na</strong>ký ako medzi Vector a ArrayList.<br />

Trieda Properties je odvodená od Hashtable a reprezentuje perzistentnú množinu<br />

tzv. vlastností (to sú v podstate opä dvojice k¾úè–hodnota, kde hodnoty sú typu String).<br />

Parametrom konštruktora triedy Properties môže by iná inštancia tejto triedy – ako<br />

„implicitný“ zoz<strong>na</strong>m vlastností – ktorá sa preh¾adá v prípade neúspešného h¾adania k¾úèa v<br />

primárnom zoz<strong>na</strong>me. Nové metódy triedy: setProperty()/getProperty() <strong>na</strong>stavuje/<br />

vracia hodnotu vybranej vlastnosti, load() <strong>na</strong>èíta zoz<strong>na</strong>m vlastností zo vstupného prúdu,<br />

store() zapíše zoz<strong>na</strong>m vlastností do výstupného prúdu, propertyNames() vracia enu-

meráciu všetkých k¾úèov v zoz<strong>na</strong>me a list() vypíše celý zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> zadaný výstupný prúd.<br />

Trieda Properties sa používa aj pri práci so systémovými vlastnos ami JVM.<br />

Posledné dve triedy balíka java.util, ktoré súvisia s údajovými štruktúrami, sú triedy<br />

Arrays a Collections. Obe obsahujú výhradne statické metódy, urèené <strong>na</strong> prácu s<br />

po¾ami a s kolekciami. Trieda Arrays po<strong>sk</strong>ytuje tieto metódy: sort() usporiada pole<br />

alebo jeho èas buï vzostupne, <strong>na</strong> základe „prirodzeného“ usporiadania, alebo pod¾a<br />

objektu typu Comparator, bi<strong>na</strong>rySearch() slúži <strong>na</strong> binárne vyh¾adanie hodnoty v<br />

(usporiadanom!) poli, equals() porovnáva dve polia, fill() vyplní pole alebo jeho<br />

èas zadanou hodnotou a asList() vráti pole vo forme objektu typu List.<br />

V triede Collections nájdeme metódy sort(), bi<strong>na</strong>rySearch(), fill(), ktoré<br />

sú zoz<strong>na</strong>movým ekvivalentom rov<strong>na</strong>kých metód triedy Arrays, a ïalej tieto metódy:<br />

reverse() obráti poradie prvkov v zoz<strong>na</strong>me, shuffle() vyrobí náhodnú permutáciu<br />

prvkov zoz<strong>na</strong>mu, copy() <strong>sk</strong>opíruje jeden zoz<strong>na</strong>m do druhého, min()/max() vracia <strong>na</strong>jmenší/<strong>na</strong>jväèší<br />

prvok zoz<strong>na</strong>mu, unmodifiableXXX()/synchronizedXXX(), kde XXX je<br />

jedno zo šiestich kolekèných rozhraní, vracia nemodifikovate¾nú/synchronizovanú verziu<br />

príslušnej údajovej štruktúry, singleton()/singletonList()/singletonMap() vracia<br />

množinu/zoz<strong>na</strong>m/mapu obsahujúcu len zadaný objekt, nCopies() vracia zoz<strong>na</strong>m<br />

pozostávajúci z požadovaného poètu kópií zadaného objektu, reverseOrder() vracia<br />

komparátor špecifikujúci obrátené usporiadanie k prirodzenému usporiadaniu a <strong>na</strong>koniec<br />

enumeration() vracia enumeráciu <strong>na</strong>d danou kolekciou.<br />

DÁTUM A ÈAS. Ïalším okruhom, ktorý balík java.util pokrýva, sú triedy <strong>na</strong><br />

prácu s dátumovými a èasovými údajmi.<br />

Trieda Date reprezentuje èasový bod (urèený dátumom a èasom) univerzálneho èasu<br />

UTC s presnos ou <strong>na</strong> milisekundy. Má dva konštruktory – prvý bez argumentov vytvorí<br />

objekt reprezentujúci aktuálny systémový èas, druhý akceptuje jeden argument typu<br />

long, ktorý udáva poèet milisekúnd od polnoci 1. 1. 1970 GMT (ïalej „unixový èas“).<br />

Metódy triedy: getTime() vracia ekvivalentný unixový èas, setTime() umožòuje <strong>na</strong>stavi<br />

objekt Date <strong>na</strong> základe unixového èasu, before() testuje, èi sa èasový bod <strong>na</strong>chádza<br />

pred iným èasovým bodom, after() podobne testuje, èi sa èasový bod <strong>na</strong>chádza za<br />

iným èasovým bodom, a compareTo() porovnáva èasový bod s iným èasovým bodom.<br />

Metóda toString(), zdedená z triedy Object, konvertuje dátum/èas <strong>na</strong> re azec tvaru:<br />

Sun Jul 22 20:07:47 GMT+02:00 2001.<br />

V bežnom živote sa èasové údaje vyjadrujú pomocou rokov, mesiacov, dní, hodín, minút a<br />

sekúnd. Na konverziu medzi takýmto vyjadrením a objektom typu Date slúži abstraktná trieda<br />

Calendar a jej potomok GregorianCalendar, reprezentujúci gregorián<strong>sk</strong>y kalendárny<br />

systém. Opis týchto dvoch tried a práce s nimi by zabral pomaly aj samostatný èlánok, preto<br />

sa uspokojíme s uvedením <strong>na</strong>jdôležitejších metód: getTime() vracia ekvivalentný objekt<br />

Date, setTime() <strong>na</strong>staví dátum/èas <strong>na</strong> základe zadaného objektu Date, get() vracia vybranú<br />

zložku dátumu/èasu, set() umožòuje <strong>na</strong>stavi vybranú zložku dátumu/èasu, before()/after()<br />

sa správajú podobne ako v triede Date, add() umožòuje posun èasového<br />

bodu o zadaný interval, roll() je podobná metóde add(), nemení však hodnotu „vyšších“<br />

zložiek. Na ilustráciu rozdielu medzi add() a roll(): posunom dátumu 1. 11. 2001 o tri<br />

mesiace dopredu pomocou add() dostaneme dátum 1. 2. 2002, posunom pomocou roll()<br />

dátum 1. 2. 2001 (t. j. zmenil sa len mesiac).<br />

S dátumom a èasom èiastoène súvisia aj ïalšie triedy: TimeZone, SimpleTimeZone a<br />

Locale. Prvé dve z nich slúžia <strong>na</strong> opis èasových zón, vyjadrený odchýlkou od GMT (do<br />

úvahy sa berie aj letný èas, DST) – SimpleTimeZone je implementáciou abstraktnej triedy<br />

TimeZone. Tretia trieda Locale reprezentuje národné prostredia s kódmi pod¾a štandardu<br />

ISO. Ich bližší opis by bol istotne zaujímavý, ale, bohužia¾, nemáme <strong>na</strong>ò miesto.<br />

OSTATNÉ TRIEDY. Zo zvyšných tried v balíku java.util medzi dôležitejšie patria<br />

ešte triedy Observable, Random, StringTokenizer, Timer a TimerTa<strong>sk</strong>.<br />

Trieda Observable predstavuje základ pre objekty, ktoré z nejakého dôvodu chceme<br />

pozorova a v okamihu zmeny ich stavu <strong>na</strong> to upozorni iné objekty. „Pozorovacie“ objekty<br />

musia implementova rozhranie Observer, obsahujúce jedinú metódu update(),<br />

ktorá sa vyvolá ako reakcia <strong>na</strong> zmenu pozorovaného objektu. Medzi metódy triedy<br />

Observable patria: addObserver()/deleteObserver() pridáva/odoberá pozorovate¾ov,<br />

notifyObservers() „obvolá“ všetkých pozorovate¾ov a oznámi im, že sa stav<br />

pozorovaného objektu zmenil, setChanged()/clearChanged() <strong>na</strong>stavuje/maže príz<strong>na</strong>k<br />

zmeny objektu, hasChanged() indikuje, èi sa objekt zmenil, a countObservers()<br />

vracia poèet aktuálne pripojených pozorovate¾ov.<br />

Inštancie triedy Random generujú prúd pseudonáhodných èísel. Na zí<strong>sk</strong>anie náhodného<br />

èísla požadovanej bitovej šírky slúži metóda next() a nieko¾ko jej variantov, ktoré<br />

dokážu vráti náhodné èíslo zadaného typu, prípadne aj so zadaným rozdelením (rovnomerné,<br />

normálne).<br />

Trieda StringTokenizer sa používa <strong>na</strong> „rozbitie“ re azca <strong>na</strong> postupnos tokenov. Pri<br />

konštruovaní možno zada odde¾ovaèe, implicitne sa predpokladajú biele z<strong>na</strong>ky. String-<br />

Tokenizer implementuje rozhranie Enumeration, nájdeme v nej teda metódy hasMoreElements()<br />

a nextElement() (vracia typ Object), ako aj vlastné metódy hasMoreTokens(),<br />

nextToken() (vracia typ String) a countTokens(). Názvy metód sú<br />

samovysvet¾ujúce.<br />

Posledné dve triedy Timer a TimerTa<strong>sk</strong> slúžia <strong>na</strong> implementáciu plánovaèa úloh. Ich<br />

èinnos èiastoène súvisí s threadmi, preto ich zatia¾ pre<strong>sk</strong>oèíme. V budúcnosti sa k nim<br />

ešte vrátime.<br />

VÝNIMKY. V balíku java.util nájdeme deklaráciu nieko¾kých výnimiek. Z tých podstatných<br />

vyberáme: ConcurrentModificationException indikuje pokus o súèasnú<br />

modifikáciu údajovej štruktúry dvoma rôznymi threadmi, EmptyStackException sa<br />

vy<strong>sk</strong>ytne pri s<strong>na</strong>he vybera údaje z prázdneho zásobníka, NoSuchElementException<br />

dostaneme pri pokuse o sprístupnenie neexistujúceho prvku enumerácie.<br />

NABUDÚCE. V budúcom pokraèovaní sa pozrieme <strong>na</strong> dva podbalíky java.util.<br />

zip a java.util.jar a azda aj <strong>na</strong> minule avizovaný sie ový balík java.net.<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý<br />

PHP a obrázky I.<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

KONFIGURÁCIA PHP PRE PRÁCU S GD. Ako v poslednom èase PHP<br />

<strong>na</strong>berá <strong>na</strong> popularite, objavujú sa rôzne ve¾mi zaujímavé knižnice pre tento jazyk. Už nejaký<br />

èas existuje knižnica GD, ktorá je súèas ou posledných distribúcií PHP. Túto knižnicu si<br />

môžete stiahnu <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.boutell.com/gd, kde nájdete aj kompletnú dokumentáciu.<br />

Sú tu k dispozícii zdrojové kódy tejto knižnice, ktoré môžete <strong>sk</strong>ompilova pod svojím<br />

OS a následne používa v ktoromko¾vek programovacom jazyku. Pokia¾ nechcete GD kompilova<br />

sami a používate operaèný systém Windows, môžete si stiahnu binárnu distribúciu<br />

PHP, prièom vo verzii PHP 4.0.6 je už pridaná php_gd.dll knižnica, takže staèí upravi<br />

súbor php.ini a môžete GD používa . Úprava php.ini prebieha takto: nájdeme riadok:<br />

;extension = php_gd.dll<br />

a následne ho odkomentujeme (zmažeme z<strong>na</strong>k ; zo zaèiatku riadka). Po tejto úprave<br />

máme funkcie knižnice GD už k dispozícii. Nesmiete však zabudnú správne <strong>na</strong>stavi cestu<br />

k DLL knižniciam v súbore php.ini (položka extension_dir). Pre iné operaèné systémy je<br />

postup obdobný, len koncovka súboru obsahujúceho knižnicu je iná.<br />

Knižnica GD bola v èase písania tohto èlánku k dispozícii v stabilnej verzii 1.8.4 a beta verzii<br />

2.0.0. Je <strong>na</strong> vás, ktorú alter<strong>na</strong>tívu zvolíte, verzia 2.0.0 po<strong>sk</strong>ytuje lepšie prostriedky <strong>na</strong> prácu<br />

s obrázkami, prináša podporu True Color (teda 16 miliónov farieb) a pridáva niektoré nové<br />

funkcie, z ktorých za zmienku stojí ImageCopyResampled(), ku ktorej sa dostaneme ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

GD podporuje nieko¾ko grafických formátov, medzi inými aj dva vlastné formáty, ïalej JPEG,<br />

PNG a WBMP. WBMP je formát využívaný v bezdrôtových zariadeniach, ako sú mobilné telefóny<br />

(s podporou WAP), a preto sú výsledné obrázky v tomto formáte èiernobiele. Podpora<br />

obrázkov GIF nie je zahrnutá od verzie 1.6, takže ak chcete pracova aj s týmto formátom,<br />

musíte si zoh<strong>na</strong> verziu GD 1.6 alebo staršiu, èo, bohužia¾, dnes už nebude príliš jednoduché,<br />

keïže sami tvorcovia knižnice už odmietajú po<strong>sk</strong>ytova tieto verzie. Podpora formátu GIF bola<br />

vyòatá pre patent, ktorý <strong>na</strong> tento formát (resp. <strong>na</strong> algoritmus používaný vo formáte GIF) zaèala<br />

uplatòova spoloènos Unisys. Z tohto dôvodu je lepšie používa formát JPEG, prípadne PNG<br />

(Portable Network Graphics), ktorý je urèený predovšetkým <strong>na</strong> využitie pri webovom dizajne,<br />

aj keï ešte stále nie je dostatoèné presadzovaný.<br />

FUNKCIA GETIMAGESIZE(). Prv než sa zaèneme zaobera funkciami GD, ukážeme<br />

si použitie jednej ve¾mi užitoènej funkcie. Táto funkcia je priamo podporovaná PHP a nepotrebuje<br />

<strong>na</strong> funkènos knižnicu GD. Ako už meno <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, funkcia slúži <strong>na</strong> zistenie rozmerov<br />

obrázka. Podporované formáty sú JPEG, GIF a PNG. Ako parameter berie názov súboru obsahujúceho<br />

obrázok a návratová hodnota predstavuje pole so štyrmi prvkami. Prvé dva prvky<br />

obsahujú šírku a výšku obrázka v pixeloch (nezabudnite, že pole je indexované od nuly):<br />

<br />

Ïalším prvkom po¾a vráteného funkciou GetImageSize() je identifikátor formátu obrázka,<br />

ktorý <strong>na</strong>dobúda tri stavy v závislosti od formátu <strong>na</strong>èítaného obrázka:<br />

Hodnota Formát<br />

1 GIF<br />

2 JPEG<br />

3 PNG<br />

Nasledujúci kód ukazuje, ako vypísa názvy všetkých súborov v zadanom adresári obsahujúcich<br />

obrázok vo formáte JPEG:<br />

<br />

Tento <strong>sk</strong>ript otvorí aktuálny adresár a postupne v cykle while zis uje pre každý súbor (adresáre<br />

sú pre<strong>sk</strong>akované ošetrením funkciou Is_Dir()), èi náhodou neobsahuje obrázok vo formáte<br />

JPEG pomocou tretieho prvku návratového po¾a funkcie GetImageSize(). Nezáleží <strong>na</strong> názvoch<br />

ani <strong>na</strong> koncovkách súborov, pretože táto funkcia kontroluje obsah súboru, takže nájde aj<br />

také súbory obsahujúce obrázok JPEG, ktoré nemajú príslušnú koncovku (.jpg).<br />

Posledná položka návratového po¾a obsahuje re azec „height=hhh width=<strong>www</strong>“, kde<br />

hhh a <strong>www</strong> predstavujú príslušné hodnoty (hhh výška a <strong>www</strong> šírka). Takýto re azec je<br />

vhodný <strong>na</strong> použitie v HTML v tagoch IMG, kde chcete atribútmi špecifikova výšku a šírku<br />

obrázka (èo by sa malo vlastne všade pre èistotu kódu HTML a korektné zobrazenie stránky<br />

<strong>na</strong> prehliadaèoch pri vypnutom zobrazovaní obrázkov). Použitie tohto prvku je takéto:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

echo „“;<br />

?><br />

Tento <strong>sk</strong>ript vygeneruje HTML tag IMG spolu s atribútmi WIDTH a HEIGHT s <strong>na</strong>stavenými<br />

hodnotami pod¾a <strong>sk</strong>utoèných rozmerov obrázka. Dá sa to dosiahnu aj bez použitia<br />

poslednej položky návratového po¾a, ak by sme zamenili posledný riadok za tento:<br />

echo „“;<br />

Ako vidíte, predchádzajúci spôsob je o nieèo kratší a preh¾adnejší. Je <strong>na</strong> vás, ktorý z<br />

nich uprednostníte.<br />

ÚVOD DO GD. Teraz sa už koneène môžeme pusti do používania knižnice GD. Najprv<br />

si objasníme pár základných pojmov, ktorých z<strong>na</strong>los je nevyhnutná pri práci s GD.<br />

Základnou štruktúrou používanou GD je gdImage. Táto dátová štruktúra slúži <strong>na</strong> uchovávanie<br />

obrázka v pamäti a <strong>na</strong> rôzne operácie s ním. Túto štruktúru využíva pri práci viacero funkcií,<br />

prièom prístup k nej je prostredníctvom ukazovate¾a typu gdImagePtr, ktorý zí<strong>sk</strong>ate ako návratovú<br />

hodnotu akejko¾vek funkcie vytvárajúcej obrázok. Pri výklade používania GD v PHP sa s touto<br />

štruktúrou (resp. ukazovate¾om <strong>na</strong> òu) budeme stretáva ako s ukazovate¾om <strong>na</strong> obrázok alebo<br />

identifikátorom obrázka. Všetky operácie vykonávané <strong>na</strong> tejto štruktúre prebiehajú v pamäti,<br />

prièom môžete jej momentálny obsah zapísa do súboru alebo <strong>na</strong> štandardný výstup pomocou<br />

ïalších funkcií. Štruktúra gdImage obsahuje ve¾a dátových zložiek, prièom <strong>na</strong>jdôležitejšími sú sx<br />

a sy obsahjúce šírku a výšku obrázka. Takisto obsahuje polia red, green a blue, ktorých rozmer je<br />

rovný maximálnemu poètu farieb obrázka. Tieto polia obsahujú paletu obrázka. Dátová zložka<br />

transparent obsahuje èíslo farby, ktorá bude transparentná, teda pixely s touto farbou budú<br />

„prieh¾adné“ a nebudú sa zobrazova . Ïalšie dátové zložky sú opísané v dokumentácii.<br />

Štruktúra gdFont slúži <strong>na</strong> definovanie vlastných fontov. Dátové zložky obsahujú údaje o<br />

poète písmen vo fonte (nchars), èíslo (kód) prvého písme<strong>na</strong> (offset), obyèajne 32 – medzera.<br />

Ïalej štruktúra obsahuje informáciu o výške (h) a šírke (w) fontu. Najdôležitejšou dátovou<br />

zložkou je zložka data obsahujúca daný font (dáta fontu). K štruktúre pristupujú funkcie prostredníctvom<br />

ukazovate¾a typu gdFontPtr. V prípade, že nebudete chcie definova vlastné<br />

fonty, nemusí vás táto štruktúra zaujíma , pretože môžete používa už preddefinované fonty.<br />

Štruktúra gdPoint je dôležitá pri práci s polygónmi. Táto štruktúra obsahuje iba dve<br />

dátové zložky, x a y, ktoré vyjadrujú x-ovú a y-ovú súradnicu bodu v obrázku, resp. štruktúre<br />

gdImage. Ukazovate¾om <strong>na</strong> štruktúru gdPoint je gdPointPtr.<br />

Na prácu s GD nie je potrebné poz<strong>na</strong> jej štruktúry, keïže knižnica po<strong>sk</strong>ytuje mnoho funkcií<br />

<strong>na</strong> prácu s nimi a <strong>na</strong> dodržanie programátor<strong>sk</strong>ých konvencií je priam žiaduce, aby programátori<br />

nepristupovali k jednotlivým zložkám priamo, ale sprostredkovane pomocou urèených funkcií,<br />

aby sa tak zamedzila prípadná nekompatibilita v budúcnosti s príchodom nových verzií knižnice,<br />

keï štruktúry nemusia ma rov<strong>na</strong>ké dátové zložky. Ide o oddelenie rozhrania od implementácie.<br />

VYTVÁRANIE OBRÁZKOV A ICH UVO¼ÒOVANIE Z PAMÄTE. Základnou<br />

funkciou <strong>na</strong> vytváranie obrázkov je funkcia ImageCreate(). Ako parametre jej musíte<br />

zada šírku a výšku obrázka v pixeloch. Po zavolaní funkcie je vytvorený prázdny obrázok so<br />

zadanými rozmermi. Vytvorí sa vlastne štruktúra gdImage a vrátený je ukazovate¾ <strong>na</strong> òu. V PHP<br />

je tento ukazovate¾ reprezentovaný identifikátorom obrázka typu int, ktorý je návratovou hodnotou<br />

funkcie ImageCreate(). Túto návratovú hodnotu je potrebné uchováva pre ïalšiu prácu<br />

s obrázkom, pretože ju vyžadujú funkcie GD. V prípade, že máte verziu GD 2.0.0 a vyššiu,<br />

môžete použi funkciu ImageCreateTrueColor(), ktorá je takmer identická s ImageCreate(),<br />

prièom sa líši iba v tom, že vytvára obrázok True Color, teda so 16 miliónmi farieb. Ïalším spôsobom,<br />

ako vytvori obrázok, je <strong>na</strong>èíta ho so súboru. Ako som už spomenul, GD podporuje<br />

základné formáty, ako JPEG, PNG a WBMP. Podpora GIF bola odstránená vo verzie 1.6.<br />

Podporované sú aj vlastné formáty GD a GD2, ktoré sú však urèené iba <strong>na</strong> predspracovanie<br />

obrázkov, nie <strong>na</strong> ich distribúciu. Od verzie 2.0.0 sú podporované aj True Color verzie obrázkov<br />

formátu GD a GD2. Ako teda vytvori obrázok <strong>na</strong>príklad zo súboru s obrázkom JPEG? Pre tento<br />

prípad má GD funkciu ImageCreateFromJpeg(). Jediným argumentom funkcie je re azec obsahujúci<br />

meno súboru, z ktorého chcete <strong>na</strong>èíta a vytvori obrázok. V prípade, že sa <strong>na</strong>èítanie<br />

podarí, funkcia vráti identifikátor vytvoreného obrázka. V opaènom prípade je identifikátor<br />

obrázka prázdny, resp. obsahuje prázdny re azec. To sa môže sta <strong>na</strong>príklad vtedy, keï súbor<br />

neobsahuje obrázok v danom formáte (v tomto prípade JPEG). Pod¾a špecifikácie funkcie v<br />

dokumentácii GD treba súbor <strong>na</strong>jprv otvori vo vlastnom kóde a až potom môže by volaná<br />

funkcia ImageCreateFromJpeg(). Takisto je potrebné súbor po použití tejto funkcie zatvori . Pri<br />

používaní PHP 4.0.6 a s ním dodávanej <strong>sk</strong>ompilovanej knižnice GD som však zistil, že táto verzia<br />

PHP (resp. GD) nevyžaduje, aby bol súbor pred vytvorením obrázka otvorený, dokonca v prípade,<br />

že tak urobíte, vypíše sa iba chybové hlásenie. Preto pri používaní v PHP neotvárajte súbor<br />

pred jeho použitím vo funkcii ImageCreateFromJpeg(). V príkladoch, ktoré uvádzam v tomto<br />

èlánku, tak nerobím ani ja. Toto platí aj pre ostatné funkcie vytvárajúce obrázky zo súboru.<br />

Príklad použitia funkcie ImageCreateFromJpeg():<br />

<br />

Na poslednom riadku nášho <strong>sk</strong>riptu voláme funkciu ImageDestroy(), ktorá slúži <strong>na</strong> uvo¾nenie<br />

pamäte pridelenej obrázku. Ako parameter jej odovzdávame identifikátor obrázka, ktorý<br />

má by uvo¾nený z pamäte. Je dôležité, aby ste túto funkciu volali vždy, pretože by po <strong>sk</strong>onèení<br />

programu zostala zbytoène obsadená pamä . Funkciu je potrebné vola aj v prípade, že<br />

chcete premennej priradi inú hodnotu, resp. chcete vytvori nový obrázok a jeho identifikátor<br />

uloži do premennej už obsahujúcej nejaký identifikátor obrázka. Pamä nie je uvo¾òovaná<br />

automaticky po <strong>sk</strong>onèení behu <strong>sk</strong>riptu, a preto je potrebné, aby ste <strong>na</strong> toto dohliadli a korektne<br />

uvo¾nili všetky obrázky z pamäte funkciou ImageDestroy().<br />

134 PC REVUE 9/2001<br />

Poïme sa ešte pozrie bližšie <strong>na</strong> predchádzajúci kód. Ako vidíte, nie je ošetrený prípad, keï<br />

funkcia ImageCreateFromJpeg() zlyhá. To sa môže sta v prípade, že súbor neexistuje alebo<br />

keï súbor neobsahuje platný obrázok JPEG. Jeden zo spôsobov, ako ošetri takýto prípad:<br />

<br />

Tento kód už spo¾ahlivo ošetruje prípadné chyby, ktoré môžu vzniknú pri volaní funkcie<br />

ImageCreateFromJpeg(). Všimnite si druhý riadok, kde je pred názvom funkcie uvedený z<strong>na</strong>k<br />

@. Tento z<strong>na</strong>k umožní potlaèi prípadné chybové hlásenie. Potom však už musí programátor<br />

dodatoène ošetri sám prípadné problémy vzniknuté v súvislosti s chybou, ktorej výpis bol<br />

potlaèený. V tomto prípade ide o možnú chybu pri volaní funkcie ImageCreateFromJpeg().<br />

Tento spôsob potlaèovania chybových správ sa používa dos èasto, <strong>na</strong>príklad aj pri kontrole<br />

spojenia s databázou. Každý programátor by mal týmto spôsobom ošetrova eventuálne<br />

chyby, aby zamedzil zobrazenie dos nepríjemného chybového hlásenia používate¾ovi a <strong>na</strong>hradil<br />

ho nieèím, èo až tak príliš neotrasie dôverou používate¾a voèi produktu. Urèite je lepšie, ak<br />

sa zobrazí formátované hlásenie v príslušnom jazyku, ktoré dostatoène používate¾a informuje<br />

o tom, èo sa deje, a zároveò si udrží jeho dôveru a upokojí ho, ako keï sa objaví neformátovaný<br />

text prekladaèa, ktorý ešte v „lepšom“ prípade rozhodí celý tvar stránky.<br />

Ešte dodávam, že obrázok vytvorený funkciou ImageCreateFromJpeg() je vždy True<br />

Color, teda so 16 miliónmi farieb.<br />

Ak chcete používa formát PNG, využijete funkciu ImageCreateFromPNG(). Funkcia je<br />

podobná tej predchádzajúcej, takisto potrebuje ako parameter súbor s obrázkom PNG.<br />

Návratovou hodnotou je opä identifikátor obrázka, ktorého farebná håbka závisí od farebnej<br />

håbky pôvodného obrázka v súbore. Pre prácu s grafickými formátmi GD a GD2 sú k dispozícii<br />

funkcie ImageCreateFromGd() a ImageCreateFromGd2(). Opä majú jediný parameter a tým<br />

je meno súboru obsahujúceho obrázok v danom formáte. Návratovou hodnotou je identifikátor<br />

obrázka. Opä pripomí<strong>na</strong>m, že tieto formáty sú urèené predovšetkým <strong>na</strong> predspracúvanie<br />

obrázkov, nie <strong>na</strong> ich distribúciu a používanie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> webe. V prípade, že máte verziu<br />

knižnice GD staršiu ako 1.6, môžete používa funkciu ImageCreateFromGif() <strong>na</strong> vytváranie<br />

obrázkov zo súborov s obrázkami vo formáte GIF. Táto funkcia má opä rov<strong>na</strong>ké vlastnosti ako<br />

predchádzajúce: parametrom je meno súboru obsahujúceho obrázok a návratovou hodnotou<br />

identifikátor obrázka. Zoz<strong>na</strong>m ïalších formátov podporovaných knižnicou GD nájdete v dokumentácii,<br />

podobne aj opis funkcií <strong>na</strong> prácu s nimi.<br />

Teraz uvediem <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie všetkých obrázkov typu JPEG, PNG a GIF z adresára,<br />

zistenie ich formátu a ich spracovanie.<br />

<br />

Tento <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong>jprv zistí, èi súbor obsahuje obrázok typu JPEG, PNG alebo GIF. Ak áno,<br />

pomocou príz<strong>na</strong>ku $atr[2] sa zistí, o ktorý konkrétny typ ide, a pod¾a toho sa kód vetví<br />

pre spracovanie príslušného typu obrázka. Opä pripomí<strong>na</strong>m, že podpora GIF bola odstránená<br />

z knižnice GD od verzie 1.6.<br />

NABUDÚCE. Nabudúce si ukážeme ïalšie užitoèné funkcie <strong>na</strong> prácu s obrázkami,<br />

obzvláš <strong>na</strong> vytváranie a ukladanie obrázkov v urèitom formáte.<br />

Andrej Chu

C++ pod Windows / 14. èas : Dialógy – dokonèenie<br />

Leto sa nám pomaly konèí, pre školopovinných sa zaèí<strong>na</strong><br />

škola, pre „prácopovinných“ sa <strong>sk</strong>onèil èas dovoleniek a zase<br />

je tu ten známy kolotoè. Ráno do školy/práce, poobede zo<br />

školy a veèer/v noci J z práce domov. V sobotu ešte stihnú ,<br />

<strong>na</strong> èo nebol èas cez pracovný týždeò, v nede¾u poobede sa<br />

pripravi <strong>na</strong> pondelok a veèer s frflaním, že opä sme si<br />

ne<strong>na</strong>šli èas „<strong>na</strong> seba“, zaspáva . Dúfam, že aj <strong>na</strong>priek tejto<br />

èasovej „kompresii“ si predsa len nájdete chví¾ku pre seba a<br />

v pokoji si preèítate ob¾úbený èasopis (PC REVUE) a nezabudnete<br />

ani <strong>na</strong> svoj ob¾úbený seriál J.<br />

NEMODÁLNE DIALÓGY. Ak si ešte spomeniete,<br />

v deviatej èasti sme si vysvetlili základný rozdiel medzi<br />

modálnymi a nemodálnymi dialógmi. Nemodálne dialógy<br />

<strong>na</strong> rozdiel od modálnych umožòujú používate¾ovi ïalej<br />

pracova v aplikácii a „nezastavia“ tak jej beh. Toto je<br />

poh¾ad používate¾a. Èo sa týka poh¾adu programátora,<br />

ten bude zrejme o nieèo kritickejší. Nemodálne dialógy sa<br />

totiž trochu ažšie programujú. Môžu, samozrejme, obsahova<br />

všetky tie ovládacie prvky ako modálne dialógy, ale<br />

nemodálne dialógy sa ažšie vytvárajú, rušia a celá komunikácia<br />

medzi nimi a aplikáciou je trochu odlišná. Prvý<br />

rozdiel, ktorý nám bije do oèí hneï <strong>na</strong> zaèiatku, je použitie<br />

funkcie Create <strong>na</strong>miesto funkcie DoModal. Medzi týmito<br />

dvoma funkciami je jeden podstatný rozdiel. Kým funkcia<br />

DoModal sa <strong>sk</strong>onèí zavretím dialógu (keï ukonèíme dialóg,<br />

je jedno èi OK, Cancel alebo ALT + F4), funkcia Create<br />

sa <strong>sk</strong>onèí hneï, prièom dialóg zostane stále <strong>na</strong> obrazovke<br />

a je nám ponechaný takpovediac <strong>na</strong>pospas. My sa musíme<br />

postara o jeho zrušenie. A teraz si pravdepodobne<br />

položíte takéto otázky: Veï za ten èas, èo bol dialóg aktívny,<br />

sa mohli „podmienky“ v aplikácii zmeni , a komu a<br />

ako my pošleme správu, že rušíme dialóg? Ako sa vôbec<br />

aplikácia dozvie, že sme klikli <strong>na</strong> nejaké tlaèidlo dialógu?<br />

Kto v <strong>sk</strong>utoènosti vlastní dialóg? Je to poh¾ad? Odpovede<br />

<strong>na</strong> ne sú v ukážkovom príklade.<br />

PRÍKLAD 1. Namiesto ïalšej teórie si ukážeme „programovanie“<br />

nejakého nemodálneho dialógu. Spus te App-<br />

Wizard, vytvorte nový projekt s menom Nemodalny. Všetky<br />

jeho <strong>na</strong>stavenia nechajte default, ale zvo¾te aplikáciu<br />

SDI. Tento náš nemodálny dialóg bude robi presne to<br />

isté, èo dialóg z projektu Vyme<strong>na</strong> z desiatej èasti (prenáša<br />

Obr. 1 Nemodálny dialóg Vyme<strong>na</strong><br />

dáta medzi dvoma EditBoxami). Ak máte vytvorenú novú<br />

kostru aplikácie, pridajte nový dialóg do zdrojov (ID<br />

nechajte default: IDD_DIALOG1). Pod¾a desiatej èasti pridajte<br />

aj všetky ovládacie prvky (t. j. dva popisy, dva Edit-<br />

Boxy, jedno „kopírovacie“ tlaèidlo). Ich ID tiež vyplòte pod¾a<br />

desiatej èasti. Okrem týchto ovládacích prvkov nechajte <strong>na</strong><br />

dialógu aj tlaèidlá OK a Cancel, aby sme si <strong>na</strong> nich ukázali<br />

ïalší rozdiel medzi modálnymi a nemodálnymi dialógmi.<br />

(Poznámka: Dúfam, že ste si uvedomili: ak <strong>na</strong>stavujete<br />

tlaèidlo IDC_COPY ako default button, musíte túto<br />

vlastnos odz<strong>na</strong>èi <strong>na</strong> tlaèidle IDOK). Kompletný „screen“<br />

dialógu aplikácie Nemodalny vidíte <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Teraz vytvorte novú triedu pre dialóg. Nazvite ju<br />

CNemodDialog. Pomocou Class Wizardu pridajte ovládacím<br />

prvkom premenné (ako v 10. èasti – IDC_GETNA-<br />

ME>m_editGetName>CString, IDC_SHOWNAME>m_edit<br />

ShowName>CString a IDC_COPY>m_btnCopy>CButton).<br />

Tlaèidlu m_btnCopy pridajte obsluhu správy BN_CLICKED<br />

(do triedy dialógu). Pridajte do nej tento kód:<br />

void CNemodDialog::OnCopy()<br />

{<br />

//<strong>sk</strong>opírujeme dáta z ovládacích prvkov do premenných<br />

UpdateData(TRUE);<br />

m_editShowName=m_editGetName;<br />

//<strong>sk</strong>opírujeme dáta z premenných do ovládacích<br />

prvkov<br />

UpdateData(FALSE);<br />

}<br />

Do triedy poh¾adu tejto aplikácie pridajte obsluhu správy<br />

WM_LBUTTONDOWN a zmeòte kód funkcie OnDraw<br />

(hádam ho už ani nemusím písa , prípadne pozrite projekt<br />

Subor ïalej). Tak a odteraz to zaène by zaujímavé. Zaèneme<br />

pridáva prvky potrebné <strong>na</strong> zobrazenie dialógu Vyme<strong>na</strong><br />

ako nemodálneho dialógu. Najprv musíme <strong>na</strong>písa<br />

konštruktor takéhoto dialógu. Pridajte preto <strong>na</strong>sledujúci<br />

kód do zdrojového súboru triedy dialógu (pôvodný konštruktor<br />

nemusíte maza ):<br />

CNemodDialog::CNemodDialog(CView* pView)<br />

{<br />

m_editGetName = _T(““);<br />

m_editShowName = _T(““);<br />

}<br />

m_pView=pView;<br />

Práve parameter konštruktora prekladaèu hovorí, èi ide<br />

o modálny alebo o nemodálny konštruktor (presnejšie, èi<br />

konštruktor „konštruuje“ modálny alebo nemodálny dialóg).<br />

Ak je jeho parametrom ukazovate¾ <strong>na</strong> poh¾ad (CView<br />

a od neho odvodené), pôjde o nemodálny konštruktor,<br />

ak je jeho parametrom ukazovate¾ <strong>na</strong> „okno“ (CWnd a od<br />

neho odvodené), pôjde o modálny konštruktor. Do hlavièkového<br />

súboru tejto triedy pridajte tieto deklarácie:<br />

private:<br />

CView* m_pView;<br />

public:<br />

CNemodDialog(CView* pView);<br />

Pre nemodálne dialógy musíte prepísa štandardné funkcie<br />

CDialog::OnOK a CDialog::OnCancel. Keby ste tak neurobili,<br />

po zavretí dialógu (kliknutie <strong>na</strong> OK, Cancel, stlaèenie ESC,<br />

Enter alebo ALT+F4 v dialógu) by sa vyvolali tieto štandardné<br />

funkcie triedy CDialog, ktoré ïalej volajú funkciu End-<br />

Dialog. Táto funkcia je však urèená len pre modálne dialógy<br />

a pre nemodálne sa nemôže použi . Pre ne je urèená funkcia<br />

DestroyWindow (veï si <strong>sk</strong>úste neprepísa tieto funkcie a uvidíte<br />

sami, èo sa stane). Namapujte preto do triedy dialógu <strong>na</strong><br />

tlaèidlá OK a Cancel správu BN_CLICKED a kód obslužných<br />

funkcií zmeòte takto:<br />

void CNemodDialog::OnOK()<br />

{<br />

DestroyWindow();<br />

}<br />

// NESMIE sa vola<br />

//CDialog::OnOK();<br />

void CNemodDialog::OnCancel()<br />

{<br />

DestroyWindow();<br />

}<br />

// NESMIE sa vola<br />

//CDialog::OnCancel();<br />

Tieto funkcie umožnia korektné zavretie dialógu. Presuòme<br />

sa teraz do súborov triedy poh¾adu, z ktorých budeme<br />

dialóg vyvoláva . Pridajte jednu deklaráciu do hlavièkového<br />

súboru triedy poh¾adu, aby sme mohli k dialógu pristupova :<br />

Tab. 1 Spoloèné dialógy Windows<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

private:<br />

CNemodDialog* m_pNdlg;<br />

Aby ste nemuseli zbytoène includova hlavièkový súbor<br />

triedy dialógu, pridajte <strong>na</strong>sledujúci riadok <strong>na</strong> zaèiatok hlavièkového<br />

súboru triedy poh¾adu:<br />

class CNemodDialog;<br />

V zdrojovom súbore triedy poh¾adu sa však už includovaniu<br />

tohto súboru nevyhneme:<br />

#include “NemodDialog.h“<br />

Zmeòte konštruktor a deštruktor poh¾adu:<br />

CNemodalnyView::CNemodalnyView()<br />

{<br />

// vytvoríme objekt dialógu<br />

m_pNdlg=new CNemodDialog(this);<br />

}<br />

CNemodalnyView::~CNemodalnyView()<br />

{<br />

// zruší okno dialógu<br />

delete m_pNdlg;<br />

}<br />

A <strong>na</strong>koniec pridajte <strong>na</strong>sledujúci kód do funkcie OnL-<br />

ButtonDown:<br />

void CNemodalnyView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint<br />

point)<br />

{<br />

// zistíme, èi už náhodou<br />

// dialóg nebol vytvorený<br />

if (m_pNdlg->GetSafeHwnd()==0)<br />

{<br />

// ak nie, zobrazí okno dialógu<br />

m_pNdlg->Create(IDD_DIALOG1);<br />

}<br />

}<br />

To je všetko. Vy<strong>sk</strong>úšajte si túto aplikáciu. Ak ste <strong>na</strong>stavili<br />

dialógu vlastnos Visible, potom po stlaèení ¾avého<br />

tlaèidla myši sa zobrazí nemodálny dialóg Vyme<strong>na</strong>.<br />

O tom, že <strong>sk</strong>utoène ide o nemodálny dialóg, sa môžete<br />

presvedèi tak, že po vyvolaní dialógu vám bude umožnené<br />

ïalej pracova s aplikáciou.<br />

SPOLOÈNÉ DIALÓGY WINDOWS. Spoloèné<br />

dialógy Windows sú založené <strong>na</strong> podobnom princípe ako<br />

spoloèné ovládacie prvky Windows. Ich kód je uložený v<br />

súbore commdlg.dll (pre spoloèné ovládacie prvky to bol<br />

súbor commctl.dll (pre Windows ME, pre NT comctl32.dll<br />

pre ovládacie prvky a comdlg32.dll pre dialógy)). Všetky<br />

spoloèné dialógy Windows nájdete v tab. 1 spolu s krátkym<br />

opisom a miestom „vý<strong>sk</strong>ytu“ v niektorej aplikácii<br />

(obsahuje cestu v menu).<br />

Je dobré si uvedomi , že tieto dialógy len zhromažïujú<br />

informácie od používate¾a, ale niè s nimi ïalej nerobia.<br />

Napríklad dialóg otvorenia súboru síce zistí, aký súbor sa má<br />

otvori , ale neotvorí ho. Rov<strong>na</strong>ko dialóg tlaèe zistí informácie<br />

o tlaèiarni, ale samotný dokument nevytlaèí. Prácu s asi<br />

<strong>na</strong>jrozšírenejším FileDialogom si ukážeme <strong>na</strong> príklade, použitie<br />

ostatných spoloèných dialógov je podobné.<br />

PRÍKLAD 2. Cie¾om tohto ukážkového príkladu nebude<br />

niè zložité: po stlaèení ¾avého tlaèidla myši v okne<br />

aplikácie vyvola dialóg Otvori súbor a potom pomocou<br />

MessageBoxu vypísa meno vybraného súboru. Spus te<br />

AppWizard a vytvorte nový projekt s názvom Subor. Všetky<br />

hodnoty nechajte štandardne <strong>na</strong>stavené, iba zvo¾te aplikáciu<br />

SDI. V súbore SuborView.cpp potom zmeòte kód<br />

funkcie OnDraw:<br />

void CSuborView::OnDraw(CDC* pDC)<br />

{<br />

Trieda MFC Opis Miesto vý<strong>sk</strong>ytu<br />

CfileDialog Otvori /uloži súbor Word -> Súbor -> Otvori<br />

CFontDialog Umožòuje zmenu fontu Word -> Formát -> Písmo (len prvá karta: Písmo)<br />

CColorDialog Výber/vytvorenie farby Skicár (Ma¾ovanie) -> Farby -> Upravi farby<br />

CPageSetupDialog Nastavenie stránky Notepad -> Súbor -> Nastavenie strany<br />

CPrintDialog Dialóg tlaèe (<strong>na</strong>stavenie tlaèiarne a tlaè) WordPad -> Súbor -> Tlaèi<br />

CFindReplaceDialog Vyh¾adá a príp. zamení h¾adaný re azec VisualC++ -> Edit -> Replace<br />

COleDialog Obsahuje OLE dialógy , <strong>na</strong>pr. Vloži i<strong>na</strong>k (Excel) alebo Vloži<br />

objekt (Word, Excel) a ïalšie<br />

9/2001 PC REVUE 135

P R O G R A M U J E M E<br />

pDC->TextOut(0, 0, “Kliknite sem <strong>na</strong> vyvolanie<br />

dialógu: Otvori súbor“);<br />

}<br />

Do tejto triedy (CSuborView) pridajte aj obsluhu správy<br />

WM_LBUTTONDOWN. Jej obslužnú funkciu zmeòte takto:<br />

void CSuborView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint<br />

point)<br />

{<br />

// konštrukcia objektu dialógu<br />

CFileDialog Fdlg(TRUE, NULL, “*.cpp“);<br />

if (Fdlg.DoModal()==IDOK)<br />

{<br />

MessageBox(Fdlg.GetPathName(), “Vybrali<br />

ste súbor:“, MB_OK);<br />

}<br />

}<br />

To je všetko. Teraz po stlaèení ¾avého tlaèidla myši v<br />

okne aplikácie sa zobrazí dialóg Otvori súbor (prvý parameter<br />

konštruktora – TRUE: Otvori súbor, FALSE: Uloži<br />

ako). Ak vyberiete nejaký súbor, dialóg sa zavrie a zobrazí<br />

sa informaèný dialóg podobný tomu <strong>na</strong> obr. 2.<br />

TIPY NA DOMA. Skúste rozšíri aplikáciu Nemodalny<br />

tak, aby sa po kliknutí ¾avým tlaèidlom do ok<strong>na</strong> aplikácie<br />

vyvolala nemodál<strong>na</strong> verzia dialógu Vyme<strong>na</strong> a po kliknutí<br />

pravým tlaèidlom zase modál<strong>na</strong> verzia (nápoveï: ak<br />

ide o modálny dialóg, tak m_pView=NULL). Po zavretí<br />

dialógu vypíšte kopírovaný text do ok<strong>na</strong> aplikácie. Pokúste<br />

sa zisti , èi po zavretí ok<strong>na</strong> nemodálneho dialógu sa tiež<br />

zruší jeho objekt (ale <strong>sk</strong>úste sa, prosím, nepozrie <strong>na</strong>jprv<br />

do helpu J) . Rozšírte aplikáciu tak, aby sa zakaždým, keï<br />

kliknete ¾avým tlaèidlom do ok<strong>na</strong>, vyvolala ïalšia kópia<br />

nemodálneho dialógu Vyme<strong>na</strong>.<br />

Naprogramujte si aj iné spoloèné dialógy Windows.<br />

Napríklad pri dialógu výber farby sa pokúste zisti , akú<br />

farbu si používate¾ v dialógu vybral.<br />

FAQ<br />

Q: Ako sa dajú prenies dáta medzi dvoma dialógmi?<br />

A: Dáta medzi dvoma dialógmi sa dajú vymeni <strong>na</strong>príklad<br />

využitím nejakej pomocnej premennej, ktorú zadefinujeme v<br />

triede, z ktorej vyvolávame tieto dialógy [štandardne je to<br />

trieda poh¾adu, <strong>sk</strong>utoèným vlastníkom dialógov je však hlavné<br />

rámcové okno aplikácie (obsahuje titulkový pruh a pruh<br />

menu, toolbar atï., podrobnejšie v ïalšej èasti seriálu)].<br />

Príklad: Máme dva dialógy, kde jeden sa aktivuje po<br />

stlaèení ¾avého tlaèidla a druhý po stlaèení pravého tlaèidla<br />

myši. My chceme, aby si vymenili pomocou premennej<br />

global<strong>na</strong> dáta zo svojich textových polí (edit boxov).<br />

Zadeklarujeme preto premennú global<strong>na</strong> ako verejnú<br />

èlen<strong>sk</strong>ú premennú triedy poh¾adu typu CString. Obslužné<br />

funkcie správ WM_RBUTTONDOWN a WM_LBUTTON-<br />

DOWN potom zmeníme takto:<br />

void CViacDokView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint<br />

point)<br />

{<br />

CDialog1 dlg1;<br />

}<br />

dlg1.DoModal();<br />

global<strong>na</strong>=dlg1.m_strDlg;<br />

void CViacDokView::OnRButtonDown(UINT nFlags, CPoint<br />

point)<br />

{<br />

CDialog1 dlg1;<br />

CDialog2 dlg2;<br />

}<br />

Obr. 2 Meno vybraného súboru<br />

dlg2.m_strDlg2=global<strong>na</strong>;<br />

dlg2.DoModal();<br />

NABUDÚCE. O mesiac zaèneme pracova aj s triedou<br />

dokumentu a vytvoríme si menu. Prajem pekné prežitie<br />

septembra.<br />

Marek Šamaj<br />

136 PC REVUE 9/2001<br />

Vývoj cien komponentov (august 2001)<br />

EU<br />

rozdiel<br />

cien oproti<br />

min. mesiacu<br />

Procesory<br />

AMD Duron 750 MHz 1 899 Sk 13,1 %<br />

AMD Duron 800 MHz 2 299 Sk 3,0 %<br />

AMD Duron 850 MHz 2 699 Sk -5,6 %<br />

AMD Duron 950 MHz 4 430 Sk -3,8 %<br />

Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 4 950 Sk 9,3 %<br />

Athlon Thunderbird 1 GHz (SocketA) 266 FSB 4 299 Sk -10,5 %<br />

Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 266 FSB 5 580 Sk 1,6 %<br />

Athlon Thunderbird 1,3 GHz (SocketA) 266 FSB 6 599 Sk -5,3 %<br />

Athlon Thunderbird 1,4 GHz (SocketA) 266 FSB 8 499 Sk -5,8 %<br />

Intel Pentium 233 MMX 1 799 Sk -10,1 %<br />

Intel Celeron 667A 128 cache PPGA BOX 2 199 Sk -4,5 %<br />

Intel Celeron 800A 128 cache PPGA BOX 2 999 Sk -15,0 %<br />

Intel Celeron 850A 128 cache PPGA BOX 3 699 Sk -7,6 %<br />

Intel Pentium III 933 MHz BOX 256 kB cache<br />

FCPGA 133 MHz<br />

8 370 Sk -5,1 %<br />

Intel Pentium III 1 GHz BOX 256 kB cache<br />

FCPGA 133 MHz<br />

9 430 Sk -1,1 %<br />

Intel P4I 1,3 GHz BOX 256 kB cache FCPGA<br />

+ 2x 64 MB RIMM<br />

10 790 Sk -7,4 %<br />

Intel P4I 1,4 GHz BOX 256 kB cache FCPGA<br />

+ 2x 64 MB RIMM<br />

12 199 Sk -6,6 %<br />

Intel P4I 1,5 GHz BOX 256 kB cache FCPGA<br />

+ 2x 64 MB RIMM<br />

12 199 Sk -34,4 %<br />

Intel P4I 1,7 GHz BOX 256 kB cache FCPGA<br />

+ 2x 128 MB RIMM<br />

Pevné di<strong>sk</strong>y<br />

23 390 Sk -3,2 %<br />

MAXTOR DiaMax 15 GB 3299 Sk 2,4 %<br />

MAXTOR DiaMax 20 GB 3799 Sk 2,6 %<br />

MAXTOR DiaMax 40 GB 4530 Sk -1,5 %<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 20 GB 3960 Sk -5,1 %<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 30 GB 4950 Sk -1,0 %<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 40 GB 5550 Sk -4,5 %<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 60 GB 8 399 Sk -5,4 %<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 20GB ,<br />

7200ot/min, 8.5ms, 2 MB<br />

6 076 Sk 8,8 %<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 40 GB ,<br />

7200ot/min, 8.5ms, 2 MB<br />

7 197 Sk -0,2 %<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 60 GB ,<br />

7200ot/min, 8.5ms, 2 MB<br />

11 126 Sk -1,6 %<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star 75GXP, ATA100, 75 GB ,<br />

7200ot/min, 8.5 ms<br />

15 108 Sk -2,2 %<br />

IBM, U160 LVD, 9,1 GB, 10000 ot/min,<br />

4.9 ms, 4 MB cache<br />

9 852 Sk 1,0 %<br />

IBM, U160 LVD, 18,3 GB, 10000 ot/min,<br />

4.9 ms, 4 MB<br />

10 737 Sk - 2,0 %<br />

IBM, U160 LVD, 36,9 GB , 10000 ot/min,<br />

4.9 ms, 4 MB<br />

22 477 Sk -0,9 %<br />

IBM, U160 LVD, 9,1 GB , 7200 ot/min,<br />

6.8 ms, 4 MB cache<br />

8 023 Sk 1,6 %<br />

IBM, U160 LVD, 18,3 GB , 7200 ot/min,<br />

6.8 ms, 4 MB cache<br />

8 672 Sk -10,7 %<br />

IBM, U160 LVD, 36,9 GB , 7200 ot/min,<br />

6.8 ms, 4 MB cache<br />

16 696 Sk -2,3 %<br />

Toshiba 10 GB, 13 ms, 4200 ot/min,<br />

v 9.5 mm, 1 MB<br />

6 258 Sk 1,9 %<br />

Toshiba 15 GB, 13 ms, 4200 ot/min,<br />

v 9.5 mm, 2 MB<br />

7 298 Sk 1,4 %<br />

Toshiba 20 GB, 13 ms, 4200 ot/min,<br />

v 9.5 mm, 2 MB<br />

7 988 Sk -4,0 %<br />

Toshiba 30 GB, 13 ms, 4200 ot/min,<br />

v 9.5 mm, 2 MB<br />

13 224 Sk 1,4 %<br />

Western Digital 20 GB, ATA100, Data Lifeguard<br />

system, 9,5 ms, 2 MB cache<br />

4 209 Sk 2,7 %<br />

Seagate 5400 rpm, 10 GB, ATA100, 9 msec 3 703 Sk 3,1 %<br />

Seagate 5400 rpm, 40 GB, ATA100, 9 msec 5 233 Sk -0,9 %<br />

Seagate 7200 rpm, 20 GB, ATA100m, 9 msec,<br />

BARRACUDA<br />

4 773 Sk -2,5 %<br />

Ceny sú uvedené bez DPH a kalkulované pri kurze 48,021 Sk/USD<br />

Spracované dòa: 15. 8. 2001<br />

EU<br />

rozdiel<br />

cien oproti<br />

min. mesiacu<br />

Grafické karty<br />

VGA ManLi GeForce 256 32 MB 1 870 Sk -4,3 %<br />

VGA ManLi GeForce 200 32 MB 2 199 Sk -2,3 %<br />

VGA ManLi GeForce 200 32 MB TV OUT 2 560 Sk -1,2 %<br />

VGA ManLi GeForce 200 64 MB 2 499 Sk -11,6 %<br />

VGA ManLi GeForce 400 32 MB 2 790 Sk -1,4 %<br />

VGA ManLi GeForce 400 32 MB TV OUT 2 990 Sk -6,7 %<br />

VGA ManLi GeForce 400 64 MB 3 090 Sk -1,3 %<br />

VGA HERCULES 3D Prophet 4000 XT 32 AGP 2 899 Sk 3,4 %<br />

Matrox Millenium G450 16 MB SDRAM DUAL HEAD 3 490 Sk 11,7 %<br />

Matrox Millenium G450 32 MB DDRAM DUAL HEAD 4 440 Sk -2,5 %<br />

ATI Xpert 2000 Pro 32 MB AGP 1 990 Sk -20,6 %<br />

ATI RADEON 32 MB VE DDRAM 3 650 Sk -12,1 %<br />

ATI All in Wonder PRO 128 AGP 16 MB 4 750 Sk -13,5 %<br />

ATI All in Wonder PRO 128 AGP 32 MB 6 250 Sk -18,2 %<br />

3DFX Voodoo3 3000, RAMDAC 350 MHz,<br />

16 MB, AGP2×<br />

2 711 Sk -0,6 %<br />

Asus V7700 GeForce2 GTS DeLuxe, 32 MB, TV Out, 10 924 Sk<br />

3D glass, retail<br />

-0,6 %<br />

Asus V7700 GeForce2 GTS Pure, 32 MB, retail 9 217 Sk -0,6 %<br />

Asus V7100 GeForce2 MX, 32 MB DDR,<br />

TV Out, retail<br />

6 256 Sk -0,6 %<br />

Asus V7100 GeForce2 MX Pure, 32 MB, retail 5 381 Sk -0,6 %<br />

Creative 3D Bl. GeForce 2 MX, 32 MB SDRAM,<br />

GPU, 4× AGP, retail<br />

6 364 Sk 1,5 %<br />

Creative 3D Bl. GeForce 2 MX-200, 32 MB, GPU,<br />

4× AGP, retail<br />

5 291 Sk 1,5 %<br />

Creative 3D Bl. GeForce PRO, 64 MB DDRAM, GPU, 10 582 Sk<br />

4×x AGP, retail<br />

1,5 %<br />

Creative 3D Bl. GeForce 3, 64 MB DDRAM, GPU,<br />

4× AGP, retail<br />

21 879 Sk 1,5 %<br />

HIS GF2 MX-200, 32 MB SDRAM, 64 bit, AGP4× 2 835 Sk -3,7 %<br />

HIS GF2 MX-200, 64 MB SDRAM, 64 bit, AGP4× 3 381 Sk -3,6 %<br />

HIS GF2 MX-400, 32 MB SDRAM, 128 bit, AGP4× 3 623 Sk -3,8 %<br />

HIS GF2 MX-400, 64 MB SDRAM, 128 bit, AGP4× 3 990 Sk -3,0 %<br />

HIS GeForce2 Pro, 64 MB DDR, AGP4×, TVout 8 400 Sk -1,2 %<br />

Matrox Millenium G450 DualHead, 32 MB DDR,<br />

360 MHz, AGP4×, retail<br />

Pamäte<br />

7 787 Sk 0,8 %<br />

DIMM SDRAM 64 MB PC133 APACER 589 Sk -1,7 %<br />

DIMM SDRAM 128 MB PC133 APACER 885 Sk -7,2 %<br />

DIMM SDRAM 256 MB PC133 APACER 1 650 Sk -6,1 %<br />

DIMM SDRAM 512 MB PC133 APACER 4 150 Sk -14,5 %<br />

DIMM DDRAM 128 MB PC266 APACER 1 299 Sk -14,7 %<br />

DIMM DDRAM 256 MB PC266 APACER<br />

Zvukové karty<br />

2 399 Sk -14,6 %<br />

Radiolink MEDIAFORTE 770 Sk 0,0 %<br />

Sound MEDIAFORTE X-TREME Theatre PCI<br />

+ FM RADIO<br />

999 Sk -48,1 %<br />

Sound ManLi ESS PCI 489 Sk 0,0 %<br />

Sound ManLi AvanceLogic PCI 395 Sk 0,0 %<br />

Sound ManLi YAMAHA ISA 469 Sk 0,0 %<br />

Sound Blaster 128 PCI PnP 779 Sk 0,0 %<br />

Sound Blaster Live! 2 060 Sk 0,0 %<br />

Sound Blaster PLAYER 5,1 AC-3 dekoder 2 899 Sk 0,0 %<br />

Sound Blaster Live! PLATINUM<br />

Super ceny a novinky:<br />

8 290 Sk 0,0 %<br />

Sound ManLi CME8738 PCI 4 speaker 499 Sk 0,0 %<br />

VGA ManLi S3 TRIO 3D 8 MB 770 Sk -<br />

nový model 15" TFT monitor Relisys 17 999 Sk 0,1 %<br />

17'' Daewoo CMC- 719B 0,28 mm,<br />

max 1280x1024/60Hz<br />

8 309 Sk -0,1 %<br />

DVD + CD rewriter Toshiba ATAPI 32× read,<br />

8× write, 8× rewirte, 8× DVD<br />

7 790 Sk -<br />

Uverejòujeme výber z cenníkov <strong>na</strong>jväèších distribútorov, pretože <strong>na</strong>jvernejšie odrážajú vývoj cien nielen <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj <strong>na</strong> svetových trhoch. Ceny<br />

sú prepoèítané pre kategóriu koncových zákazníkov. Nemá však zmysel dožadova sa ich u predajcov, pretože sú len orientaèné a v rámci predajnej<br />

siete sa môžu z<strong>na</strong>ène líši . Výber sme robili z cenníkov firiem AGEM, ASBIS, SOFOS, BGS Distribution a I. M. Computer.

Burza<br />

HARDWARE<br />

Chcete ovláda WinAmp s dia¾kovým ovládaèom <strong>na</strong>pr. k veži? (Môžete použi<br />

¾ubovo¾ný dia¾kový ovládaè.) Predám snímaè (koncovka 9pin alebo 25pin sériový<br />

com port) + softvér <strong>na</strong> dia¾kové ovládanie PC. Všestranné využitie<br />

(môžete ovláda ¾ubovo¾nú funkciu PC). Ce<strong>na</strong> + poštovné: 300 Sk. E-mail:<br />

ovladac@centrum.<strong>sk</strong>, tel.: 0904 656 150<br />

Predám grafickú kartu nVidia Riva TNT2 M64 32 MB PCI za 2800 Sk (pôvodná<br />

ce<strong>na</strong> 3851 Sk), v záruke. Tel.: 043/5582 065<br />

Predám záložný zdroj 12/230/300/195. Základné technické údaje: odporúèané<br />

<strong>na</strong>sadenie 1: osobný poèítaè s monitorom 15", 17"; odporúèané <strong>na</strong>sadenie<br />

2: farebný TV prijímaè s odberom asi 100 W; typický èas zálohy v odporúèanom<br />

<strong>na</strong>sadení 1: asi 20 minút; typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení 2:<br />

asi 290 minút; výkon (VA/W): 300/195; tvar striedavého <strong>na</strong>pätia: obdåžnik s<br />

medzerou; ochra<strong>na</strong> akumulátora pred úplným vybitím; poèet chránených<br />

výstupných zásuviek: 4; rozmery vo zvislej polohe (š [mm] × v [mm]): 170 ×<br />

190; hmotnos : 7 kg. Ce<strong>na</strong>: (dohoda istá) bez akumulátora 5350 Sk, s akumulátorom<br />

6450 Sk. Tel.: 055/6981 117<br />

Kúpim grafickú kartu pre slot ISA s pamä ou <strong>na</strong>d 1 MB (ktorá dokáže zobrazi<br />

16 bit. 1024 × 768. Podpora ovládaèov Win9x (nie je podmienkou). Ce<strong>na</strong><br />

dohodou. E-mail: kiklopfm@post.<strong>sk</strong>, tel.: 053/4413 679<br />

Predám PC Pentium 300 MHz – MMX, 64 MB RAM, HDD 8,4 GB, FDD 3,5“,<br />

CD-ROM 40×, SB 16, repro, myš, klávesnica, 14“ SVGA dig. monitor, Win98<br />

Sk, OFFICE 2000 a hry. Ce<strong>na</strong> 17 500 Sk. Dohoda možná. Tel.: 0904 536 133,<br />

e-mail: floch@bb.telecom.<strong>sk</strong><br />

Predám èiernobielu atramentovú tlaèiareò EPSON Stylus 800+, A4, LPT, 360<br />

× 360 dpi, 3 str./min., nízke prevádzkové náklady, používaná, v bezchybnom<br />

stave (900 Sk). Monitor DAEWOO 14" SVGA 800 × 600 s filtrom 3M (1500 Sk).<br />

Tel.: 035/6410 736, e-mail: erkon@ba.telecom.<strong>sk</strong><br />

Predám DVD mechaniku zn. CREATIVE (12× DVD, 40× CD). Ce<strong>na</strong>: 3400 Sk.<br />

Ïalej predám 64 MB DIMM 100 MHz modul zn. APACER so 4-roènou zárukou.<br />

Ce<strong>na</strong>: 500 Sk. Grafickú kartu ATI Xpert 2000 Pro 16 MB AGP 2×, TV<br />

výstup. Ce<strong>na</strong>: 3000 Sk. Kontakt: +421 903 840 940, e-mail: scotty@pobox.<strong>sk</strong>.<br />

Pošlem aj <strong>na</strong> dobierku, aj do ÈR. Skoré ko<strong>na</strong>nie sa rovná z¾ava<br />

Predám a<strong>na</strong>lógový modem Tainet Challenger 288 (33 600 b/s) – 4500 Sk a<br />

Tainet Challenger 192 (19 200 b/s) – 1000 Sk z dôvodu prechodu <strong>na</strong> ISDN.<br />

E-mail: as82309297@szm.<strong>sk</strong><br />

Predám PC zostavu P133, 64 MB RAM, 1,2 GB HDD, grafická karta 1 MB, zvuková<br />

karta, 3,5“ FDD, klávesnica, myš, mikrofón, reproduktory 120 W. Ce<strong>na</strong><br />

8000 Sk. Možnos dokúpi CD-ROM mechaniku a Gamepad. Spo¾ahlivý. Tel.:<br />

0905 209 688<br />

Lacno predám z<strong>na</strong>èkovú sie ovú kartu 3COM. E-mail: legio<strong>na</strong>r@szm.<strong>sk</strong><br />

Predám za symbolickú cenu 600 Sk nefunkèný 17-palcový monitor ACER<br />

model 1768ie (pravdepodobne chybné WN trafo). Pridám aj pokazenú 8-bitovú<br />

zvukovú kartu Sound Blaster a pokazené 12-wattové reproduktory. Nutný<br />

je vlastný odvoz. Kontakt: rvpost@post.<strong>sk</strong><br />

Predám injekt plotter océ 5120 - A0 farebný (k tomu zadarmo ponúkam<br />

AutoCAD R11 English), predám teletextovú kartu AVNET, softvér Jednoduché<br />

úètovníctvo ASP Softip, Windows 3.1, balík Office 4.2, DR-DOS 6.0, AutoCAD<br />

LT 97, mobil Sagem RC712. Tel.: 037/6507 022, e-mail: psmaret@pobox.<strong>sk</strong><br />

Kúpim CPU AMD K6-2/500 MHz, 100 % kvalita. Ce<strong>na</strong> max. 2000 Sk.<br />

E-mail:stasur@inmail.<strong>sk</strong><br />

Predám AMD K6-3 400 MHz, MVP3 èipovú súpravu AT formát 100 MHz BUS,<br />

HDD MAXTOR DiaMax 20 GB, FDD 3,5“, 1,44 MB, VGA RIVA TNT 16 MB, 128<br />

MB DIMM SDRAM, CD-ROM 40× ACER UDMA, klávesnica + myš, ce<strong>na</strong>:<br />

15 000 Sk, kontakt: 02/6383 3616 alebo 0905 113 465<br />

Predám procesor Celeron 433 MHz PPGA (1800 Sk), Iomega ZIP 100 Parallel<br />

+ 7 médií + box <strong>na</strong> médiá + ovládaèe <strong>na</strong> CD (4000 Sk), pamäte 64 MB PC<br />

100 (700 Sk), 64 MB PC133 (700 Sk). Spolu za 1200 Sk, pevný di<strong>sk</strong> Maxtor 10<br />

GB, 5400 ot., ATA66 (3500 Sk), zvuk. kartu Sound Blaster AWE64 VE (500 Sk).<br />

Ceny prípadne aj dohodou. Kontakt: 0903 149 150<br />

Predám matiènú do<strong>sk</strong>u Lucky Star – 6VBX2 (slot 1) s èipovou súpravou VIA<br />

Apollo Pro spolu s procesorom Celeron 300 A (Pentium II) pretaktovaný <strong>na</strong><br />

450 MHz za 4000 Sk. Kontakt: midnet@stonline.<strong>sk</strong><br />

Plnenie, výkup prázdnych kaziet a tonerov do tlaèiarní.<br />

Predaj atramentu a plniacich sád. Tel.: 0905/977220,<br />

<strong>www</strong>.accent.<strong>sk</strong><br />

Predám procesor Intel Celeron 600A 128 cache (3300 Sk), DIMM SDRAM<br />

128 MB PC133 APACER (2000 Sk) a CD REWRITER TEAC 32/4/4 IDE (4800 Sk).<br />

Všetko v bezchybnom stave. Tel.: 0903 818 402, e-mail: makkro@sez<strong>na</strong>m.cz<br />

SOFTWARE<br />

Predám vlastný program: Po¾ovná zver. Obsahuje obrázky a informácie<br />

o <strong>na</strong>jrozšírenejších druhoch po¾ovnej zveri, k¾úè <strong>na</strong> urèovanie stôp zveri, vyhlášku<br />

o z<strong>na</strong>èkovaní ulovenej zveri a vyhlášku o dobe lovu a ochrane zveri.<br />

Ce<strong>na</strong> 150 Sk vrátane poštovného. Adresa Vladimír Èulík, Holešov<strong>sk</strong>á 26,<br />

951 93 Topo¾èianky, tel.: 0903 129 637<br />

Predám originálne hry Black Moon Chronicles (škatu¾a, manuál), Dark<br />

Vengeance, Might & Magic VI a kúpim alebo vymením Operation:<br />

Flashpoint. Tel.: 043/4286 726, e-mail: sandro@gentlemail.com<br />

Predám úplne nový nevybalený, originálny grafický editor ZONER CALLISTO 4<br />

+ ZONER GIF ANIMÁTOR 4 + ZONER MEDIA EXPLORER 4 + ZONER VIEWER<br />

4 + ÈESKÉ KLIPARTY 1, a to všetko s dvoma licenciami (<strong>na</strong> 2 PC). Kontakt:<br />

aha@email.cz, 0905 756 168<br />

Predám antivírusový program PC2000 + zadarmo super prekladaè 28 jazykov<br />

(SK, CZ, AJ, RJ, FJ, NJ...) + Windows Commander Sk + Internet Explorer<br />

5.0 Sk + Hudobný super player + hry + DOS Tools + SEX... Za super cenu.<br />

Tel.: 034/6684 705, e-mail: antivir@pcdoctor.<strong>sk</strong><br />

Predám vlastné programy: Digitálny fotoalbum 6.0 NG – program umožòujúci<br />

archiváciu (a šifrovanie) fotografií aj priamo zo <strong>sk</strong>enera, zo súborov BMP,<br />

JPG, následný export atï., obsahuje ve¾ké množstvo funkcií. Ce<strong>na</strong> 150 Sk.<br />

Program Listové obálky 2.1 – tlaè predlôh <strong>na</strong> list A4 s priamym programovým<br />

dosadením údajov. V základnom balíèku sú moduly: obálka A6 (listová) a<br />

korešp. lístok A6. Možnos doobjed<strong>na</strong> aj iné formáty obálok (každá za<br />

50 Sk). Ce<strong>na</strong> programu: 100 Sk. Program Clipboard Grabber – pracuje v<br />

pozadí pod systémom Windows a umožòuje automatizované ukladanie<br />

obsahu clipboardu do súborov BMP alebo JPG. Je vhodný <strong>na</strong> ukladanie sekvencií<br />

<strong>na</strong>pr. pri snímaní obsahov okien v systéme Windows. Ce<strong>na</strong>:80 Sk.<br />

Informácie a objednávky <strong>na</strong> tel.: 0903 546 302. Programy zašlem dobierkou<br />

(poštovné približne 50 Sk)<br />

Predám rôzne CD s rôznym softvérom. Zoz<strong>na</strong>m nájdete <strong>na</strong> http://legio<strong>na</strong>r.host.<strong>sk</strong>.<br />

LINUX systém RedHat 6.0 inštalaèný CD podpora Sk + CD Software (17 titulov)<br />

+ Manuál Sk pre zaèiatoèníka aj pre profesionála. Univerzálny systém.<br />

Spolu 2 CD iba za 500 Sk. Tel.: 034/6684 705, e-mail: dia<strong>na</strong>t@pobox.<strong>sk</strong><br />

RÔZNE<br />

Predám èasopisy PC REVUE, roèníky 1997, 1998, 1999, 2000 (1 ks/10 Sk). Tel.:<br />

0903 399 177<br />

Lacno predám spôsob, ako zadáva melódie do mobilných telefónov z<strong>na</strong>èky<br />

Nokia, Ericsson a Motorola, a k tomu vyše 500 melódií. Ïalej ponúkam kódy<br />

<strong>na</strong> aktivovanie tajného a servisného menu a NetMonitora. Bližšie informácie<br />

<strong>na</strong> 0904 512 600 alebo extreeme@nextra.<strong>sk</strong><br />

Tvorba WWW od <strong>na</strong>jjednoduchšej prezentácie po dy<strong>na</strong>micky generované<br />

stránky. Návrh a realizácia e-formou, aktív<strong>na</strong> úèas klienta <strong>na</strong> vývoji WWW.<br />

Tel.: 034/6684 705, <strong>www</strong>.portland.<strong>sk</strong>. E-mail: webstudio@webmajter.<strong>sk</strong><br />

Kto v Prešove a okolí aktivuje Test mod Motorole T2288 za rozumnú cenu.<br />

Kontakt: 0904 512 600 alebo e-mail: extreeme@nextra.<strong>sk</strong><br />

Predám úplne nové, originálne zabalené náplne do HP tlaèiarne – 2 ks, èierne<br />

(HP51629A). Ce<strong>na</strong> dohodou (lacno). Tel.: 032/6597 103<br />

Ponúkam profesionálnu tvorbu softvéru <strong>na</strong> zákazku. Databázy, kartotéky a<br />

iné aplikácie, <strong>na</strong>jlepšie pre Win32 (ale aj MS-DOS, Windows 3.1, 3.11). Info<br />

<strong>na</strong> tel.: 0903 546 302<br />

Vytvorím WWW stránky pre jednotlivcov a menšie firmy. Rýchlo, lacno, kvalitne.<br />

Kontakt: kostial@<strong>na</strong>ex.<strong>sk</strong><br />

V rubrike BURZA uverejòujeme inzeráty súkromných osôb ZADARMO! Môžete ponúknu kúpu alebo predaj svojho HW, SW, h¾ada<br />

prácu alebo ponúka zamest<strong>na</strong>nie, rôzne služby. Pre firmy je poplatok 50 Sk za jeden riadok s tridsiatimi z<strong>na</strong>kmi. Inzerát možno<br />

zada priamo v redakcii èasopisu alebo objed<strong>na</strong> e-mailom, faxom èi písomne. Telefonické objednávky neprijímame. Firmám po uverejnení<br />

inzerátu pošleme faktúru alebo zloženku. Inzeráty typu KTO DARUJE, PONÚKAM PRÁCU NA DOMA redakcia neuverejòuje. Za<br />

obsah inzerátov zodpovedajú jednotliví inzerenti!<br />

Upozoròujeme inzerentov, že predaj a rozširovanie nelegálneho softvéru je porušovaním autor<strong>sk</strong>ých práv, ktoré je trestne stíhate¾né.<br />

Zverejnením takéhoto inzerátu sa vystavujete riziku pre<strong>sk</strong>úmania možnosti nelegálneho držania a distribuovania takéhoto<br />

SW. Redakcia nezodpovedá za vecný obsah inzerátov. V rubrike BURZA však budeme uverejòova len tie inzeráty, z ktorých bude jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyplýva , že ide o vo¾ne šírite¾ný SW. Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> neuverejnenie a zásahy do inzerátu.<br />

B U R Z A<br />

Pres ahovali sme sa!<br />

Naša nová adresa:<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: 02/4342 0956, 02/4342 0957, 02/4342 0958<br />

Keï sa povie…<br />

Z ako Zrkadlenie<br />

Niektoré poèítaèe pracujú s údajmi, ktoré sú také<br />

dôležité, že ich strata by mohla ma vážne následky.<br />

Preto treba zabezpeèi , aby k strate dát nemohlo dôjs .<br />

Keïže s nimi poèítaè neustále pracuje, nestaèí iba ich<br />

zálohovanie. Používa sa preto technika tzv. zrkadlenia,<br />

mirroringu. Dáta, ktoré sa zaz<strong>na</strong>menávajú <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>,<br />

sa súèasne zapisujú aj <strong>na</strong> iný di<strong>sk</strong> s rov<strong>na</strong>kými parametrami.<br />

Hovoríme, že di<strong>sk</strong>y sa zrkadlia. Automaticky, bez<br />

prispenia obsluhy poèítaèa sa teda vytvára ich kópia.<br />

Keby sa <strong>na</strong> jednom z di<strong>sk</strong>ov vy<strong>sk</strong>ytla chyba a di<strong>sk</strong> by<br />

nebol schopný prevádzky alebo by sa vy<strong>sk</strong>ytla chyba pri<br />

zápise alebo èítaní z di<strong>sk</strong>u, použili by sa dáta z druhého<br />

di<strong>sk</strong>u, ktorý je identickou kópiou prvého. Di<strong>sk</strong>y je možné<br />

vymieòa aj za chodu poèítaèa, a tak je možné <strong>na</strong>hradi<br />

di<strong>sk</strong>, ktorý je poškodený, iným bez toho, aby bolo<br />

potrebné preruši prácu poèítaèa. Zrkadlené di<strong>sk</strong>y sú<br />

ovládané jedným radièom di<strong>sk</strong>ov. Podobnou technológiou<br />

je zdvojenie pevných di<strong>sk</strong>ov; rozdiel je v tom, že<br />

každý z di<strong>sk</strong>ov má aj vlastný radiè. Inou, menej úèinnou<br />

technikou je zrkadlenie oblasti di<strong>sk</strong>u, keï sa dôležité dáta<br />

zapisujú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> dvakrát do jeho rôznych oblastí. Dáta sú<br />

tak zabezpeèené proti chybnému zápisu, pretože ich<br />

možno preèíta z inej oblasti di<strong>sk</strong>u. Ak sa však pokazí<br />

pevný di<strong>sk</strong>, je stratená aj ich kópia.<br />

Technológiu mirroringu podporujú takmer všetky<br />

dôležité operaèné systémy a nie je fi<strong>na</strong>nène nároèná<br />

ani v absolútnom vyjadrení, ani v porov<strong>na</strong>ní s cenou<br />

dát, ktoré sú takto chránené.<br />

Iný výz<strong>na</strong>m má zrkadlenie v grafike. Je to funkcia<br />

grafických editorov, ktorá umožòuje vytvori kópiu<br />

urèitého grafického prvku vo forme jeho zrkadlového<br />

obrazu, teda <strong>sk</strong>opírova ho pod¾a urèitej osi súmernosti,<br />

akoby preklopi ho pod¾a tejto osi.<br />

Branislav Madoš<br />

¤<br />

9/2001 PC REVUE 137

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. AGEM 18, 30, 50 (02/6381 0049)<br />

2. AKCIAPARK 114 (032/6496 711)<br />

3. ALPHA TECH 111 (02/6381 1538)<br />

4. AUTOCONT 90 (02/6429 7881)<br />

5. AP MEDIA 59, 78 (02/6541 1168)<br />

6. ASBIS SK 47, 56, 61 (02/4487 1589)<br />

7. BGS 25, 41, 82, 109 (02/4910 1525)<br />

8. BSP 63 (02/5443 0017)<br />

9. CÍGLER SOFTWARE 9 (02/4446 2746)<br />

10. CODUM 81 (02/6353 2921)<br />

11. COLUMBEX 52, 65, 97 (02/682 777 777)<br />

12. COMPAQ 2. OBÁLKA (0820/147 147)<br />

13. COMPAREX 1B OBÁLKA (02/5556 7540)<br />

14. CONQUEST 11, 13, 15 (02/4488 2145)<br />

15. DATA 40, 58, 80 (02/4487 3656)<br />

16. DATALOCK 87 (02/4445 0129)<br />

17. DELL 5 (004202/2283 2711)<br />

18. DISCREET 33 (02/4445 7814)<br />

19. ENTRO 53 (02/5249 4066)<br />

20. ESET 99 (02/4445 7937)<br />

21. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

22. EXPO DESIGN 94 (02/5477 6574)<br />

23. FINCOM 7 (02/4445 3572)<br />

24. GEMMA 48 (02/4445 1127)<br />

25. GTS 10 (02/4342 1615)<br />

26. HEMISFÉRY 62 (02/5823 7288)<br />

27. HEWLETT-PACKARD 1A OBÁLKA, 29 (0800/151 515)<br />

28. HT COMPUTERS 37 (02/5933 4150)<br />

29. INTERCOMP SERVICES 127 (02/5441 8046)<br />

30. IES 112 (02/4446 0909)<br />

31. I.M.COMPUTER 28, 60, 96 (02/6381 0689)<br />

32. INCOMA 21 (02/5441 8969)<br />

33. JABLOTRON 95 (041/5640 263)<br />

34. JRC-XXL MULTIMEDIA 84 (02/5465 0353)<br />

35. K+K KANC TECH. 4. OBÁLKA (041/6774 111)<br />

36. KROS 64 (041/7635 980)<br />

37. LAMITEC 89, 91, 93 (02/5341 3225)<br />

38. LAURA 79 (045/6856 798)<br />

39. METROLOGIE 51 (02/5556 3070)<br />

40. NETIX 70<br />

41. NOKIA 3<br />

42. OKI 24, 38, 75 (004202/2481 8153)<br />

43. OPAL MULTIMEDIA 105, 114, 127 (051/723 968)<br />

44. P.E.S. CONSULTING 43 (031/780 3419)<br />

45. PC BUSINESS 77 (02/4329 2363)<br />

46. POWER WARE 55 (004202/6718 2830)<br />

47. PRONETIX 118<br />

48. QUENTIN 98 (02/3335 5585)<br />

49. SAP 17<br />

50. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 107<br />

51. STATSOFT 19 (004202/3332 5006)<br />

52. SOFOS 49, 57, 83 (02/5477 3980)<br />

53. SOFT-TRONIK 6 (032/7431 796)<br />

54. SWS DISTRIBUTION 23 (02/4342 6811)<br />

55. TEKTRONIX 22 (02/5556 8281)<br />

56. TEOS TRENÈÍN 110 (032/7436 104)<br />

57. TRACO 113 (033/7720 321)<br />

58. TRONET 882 (02/5822 4111)<br />

59. TS-PRO 71, 73 (02/5249 1491)<br />

60. UAKOM 8<br />

61. UI42 106 (02/5479 3646)<br />

62. UNICORN 31<br />

63. VERBATIM 42<br />

64. VIDEONICS 42 (033/7730 931)<br />

65. VISICOM 101 (02/4425 9700)<br />

66. VOYETT 44, 45 (0903/602 667)<br />

67. YMS 21 (033/5503 903)<br />

68. ZONER 92 (02/6828 7275)<br />

138 PC REVUE 9/2001<br />

POZOR! SÚ AŽ PREDÅŽENÁ!<br />

„Váš Office 2000“<br />

sú až o <strong>na</strong>jlepšie riešenie pre<br />

Redakcia PC REVUE v spolupráci so sloven<strong>sk</strong>ou poboèkou<br />

spoloènosti Microsoft oz<strong>na</strong>muje, že sú až o <strong>na</strong>jlepšie<br />

riešenia v prostredí Microsoft Office 2000<br />

pod názvom Váš Office 2000 je predåžená až do 30.<br />

septembra 2001.<br />

Aj <strong>na</strong>ïalej teda èakáme <strong>na</strong> vaše sú ažné príspevky,<br />

zasielané <strong>na</strong> adresu redakcie. Úèastníkom prinesie<br />

popri hodnotných cenách, ako sú PC v hodnote 40 000<br />

korún od Autocontu, softvér v hodnote 40 000 korún<br />

od Microsoftu, letenka do Paríža èi Londý<strong>na</strong> pod¾a výberu,<br />

roèné predplatné PC REVUE a softvér v hodnote<br />

3000 korún od Microsoftu, aj možnos predstavi víazné<br />

riešenie v <strong>na</strong>šom èasopise a v magazíne Microsoft<br />

DOC.<br />

Viac informácií o sú aži sa dozviete <strong>na</strong> vnútornej<br />

strane obálky v PC REVUE è. 4-6/2001.<br />

POZOR! SÚ AŽ PREDÅŽENÁ!<br />

Draèie diery z PCR 7/2001<br />

Správ<strong>na</strong> odpoveï: Hra Dungeons & Dragons vznikla<br />

v roku 1974<br />

Z došlých 76 správnych odpovedí sme vyžrebovalí<br />

3 výhercov:<br />

FÓRWARE<br />

POZOR! POZOR! POZOR! POZOR!<br />

Vážení èitatelia,<br />

ponúkame vám možnos prezentova sa so svojou tvorbou<br />

v budúcich vydaniach CD REVUE. Postupne tu budeme<br />

uverejòova príspevky zadelené do kategórií:<br />

l statická grafika (vizualizácia, 3D model)<br />

l animácia<br />

l hudba<br />

Svoje príspevky môžete posiela poštou <strong>na</strong> CD <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie: Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava alebo<br />

e-mailom: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> (menšie ve¾kosti)<br />

Súèas ou októbrového èísla PCR bude CD s èasovo<br />

obmedzenou verziou programu 3D Studio Max. Prvá<br />

ce<strong>na</strong> v sú aži bude úplná verzia tohto programu!<br />

Najlepšie práce budú uverejnené <strong>na</strong> CD-REVUE, statické<br />

obrázky aj v PCR.<br />

redakcia PC REVUE<br />

SÚ AŽ – DEMOTVORBA – SÚ AŽ<br />

VYHODNOTENIE SÚ AŽE n VYHODNOTENIE SÚ AŽE<br />

Príde chlapík do fotoshopu a hovorí:<br />

– Dobrý deò, potreboval by som urobi nejaké fotky<br />

– Devä krát trinás ?<br />

– Stosedemnás . Preèo sa pýtate?<br />

J J J<br />

Príde „dement“ do lahôdok a hovorí:<br />

– Dobrý deò, prosím si 20 alebo 30 deka vajíèkového<br />

šalátu a dva alebo tri rožky.<br />

– Takže 20 alebo 30 deka šalátu ?<br />

– Hej. A dva alebo tri rožky...<br />

Èo <strong>na</strong> tom, že som bez podnájmu, hlavne že som on line!<br />

1. ce<strong>na</strong> – hra <strong>na</strong> PC Icewind Dale + trièko:<br />

Michal Lièko, Trenèín<br />

2. ce<strong>na</strong> – hra <strong>na</strong> PC Baldur´s Gate 1 + trièko:<br />

Július Titiè, Humenné<br />

3. ce<strong>na</strong> – papierová hra Draèí doupì + trièko:<br />

Jaroslav Kulka, Stará ¼ubovòa<br />

J J J<br />

Stretnú sa traja priatelia a bavia sa o tom, kto má<br />

sprostejsiu ženu.<br />

– Moja že<strong>na</strong> je taká hlúpa, že mi <strong>na</strong>mastí dva krajce<br />

chleba a spojí ich <strong>na</strong>opak.<br />

– A ja mám takú hlúpu ženu, že o<strong>na</strong> mi <strong>na</strong>krája<br />

rožok <strong>na</strong> koleèká a pribalí k tomu štangu salámy.<br />

Tretí <strong>na</strong> to: – Moja je taká hlúpa, už polroka má<br />

chladnièku a stále perie v rukách.<br />

J J J<br />

Preèo má èert kruhy pod oèami?<br />

Lebo èert nikdy nespí.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!