Vojenské lesy 2/2023

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVII / 2 - 2023

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

2/2023 

Ročník 17 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia časopisu zamestnancov vojenských lesov. 

Ročník XVII. podnikového časopisu vrátane mimoriadneho čísla sa nesie v znamení 

30. výročia Vojenských lesov a majetkov SR.; š.p. Všetky organizačné zložky prešli za toto 

obdobie mnohými zmenami. Na to ako sa podnik postupne rozvíjal sme mohli zaspomínať 

v mimoriadnom čísle nášho časopisu. Zmena je skutočne jedinou konštantou v živote človeka 

a vďaka zmene nastáva aj progres. Spomínam tieto slová najmä preto, že uplynulý rok sa 

jednoznačne dá charakterizovať rokom zmien. Zmien spoločenských, ekonomických a najmä 

hospodárskych. Ekonomické dopady vojny a ťažkých rokov sa odzrkadlili naplno aj v odvetví 

lesného hospodárstva. 

Začiatok roku sme vďaka efektívnemu a rýchlemu riadeniu procesov využili v maximálnej 

miere na čo možno najlepšie zhodnotenie drevnej hmoty. Tento benefit sa preukázal v druhej 

polovici roku, kedy došlo k výraznej stagnácii a prepadu cien drevnej hmoty. 

Množstvo projektov sa nám aj vďaka tomu podarilo úspešne naštartovať, realizovať 

a aj dotiahnuť do úspešného konca. Príspevky, ktoré nám prináša toto číslo podnikového časopisu 

popisujú niektoré z nich. Spomeniem najmä významné investície do obnovy budov, 

infraštruktúry a mechanizácie, projektov rekonštrukcií. Finalizácia novej administratívnej 

budovy v Malackách, nový gréder na opravu a budovanie ciest, obnova traktorov a poľnohospodárskej 

techniky. 

Ďalej spomeniem aj vedeckú a výskumnú činnosť. Jednotlivé projekty boli prezentované 

generálnym riaditeľom a zamestnancami podniku na medzinárodnej konferencii „Financovanie 

lesy, drevo“ vo Zvolene. 

Vďaka novým technológiám v lesníckych činnostiach sa nám darí stabilizovať výrobu, realizovať 

výrazný podiel bilancovaných výchovných ťažieb a pestovnej činnosti. V rámci nášho 

závodu sme v tomto roku výrazným posunom dospeli k úvodnej fáze projektu briketovacej 

linky. Tento projekt má za ciel vytvoriť uzatvorený cyklus spracovania drevnej suroviny a dendromasy 

na energetické využitie pre obyvateľstvo s výrazným zameraním na sociálne aspekty 

a ochranu lesného majetku pred krádežami. 

Svet sa skutočne dynamicky mení. Najvyššiu hodnotu ma dnes informovanosť, osveta, prenos 

skúseností praktických aj odborných a celkový prehľad. Som rád, že spolupracujeme s kolegami, 

ktorí myslím si plne chápu tieto súvislosti a na základe toho aj všetci konáme. Dôkazom 

toho sú výsledky našej práce a rozvoj Vojenských lesov a majetkov SR; š.p. 

Prajem Vám i lesu v roku 2024 zdar! 

Ing. Michal Dudák, 

riaditeľ OZ Kežmarok 

Fotografia na titulnej strane: archív VLM SR, š.p., OZ Kamenica nad Cir. 

2 VOJENSKÉ LESY 2/2023

OBSAH 

LESNÍCTVO 

POĽOVNÍCTVO 

A RYBÁRSTVO 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

Projekt výroby brikiet zo zvyškovej 

dendromasy ...............................4 

Rekonštrukcia prístupovej komunikácie .....6 

Sanácia zosuvu na prístupovej komunikácii 

Škapová ...................................7 

Služby pre Ozbrojené sily SR ................8 

Závery z medzinárodnej konferencie 

Financovanie 2023 Lesy-Drevo .............9 

Kalamita na odštepnom závode Kamenica nad 

Cirochou .................................10 

Pokračujeme v obnove techniky ............12 

ENERGETIKA 

Ruja vo Vihorlate .........................14 

Ruja 2023 na závode Kežmarok ............15 

Raritný úlovok počas jelenej 

ruje na OZ Malacky .......................15 

Jelenia ruja na Správe lesov Pliešovce .......17 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Poklady našich lúk a strání .............28 

Lesná pedagogika na OZ Kežmarok ......29 

Aktivity pre deti v réžii generálneho 

riaditeľstva a správy lesov ...............30 

Jesenná časť lesnej pedagogiky 

na o. z. Malacky .......................31 

Motocykle v lesníctve .....................13 

VLM v Slovenskej lesníckej komore ......18 

Päťdesiatka Martina Kováča ............20 

35 rokov „Cinťa“ vo Vojenských lesoch ...20 

Ivan Hirner 40 rokov vo VLM ...........21 

Janko s nami pracuje už 40 rokov ........21 

Ing. Ján Kaplán oslávil 55 rokov .........21 

Ján Kapolka má 60 .....................22 

Je 35 rokov málo, alebo veľa? ............22 

Náš jubilant Jaroslav Jurský .............22 

Martin Béreš odchádza do dôchodku ....23 

Ladislav Pivovar oslávil 55 ..............23 

Predbežné skúšky farbiarov .............23 

Deň svätého Huberta v Pliešovciach .....24 

Poľovnícky deň v Kežmarku ............26 

Vojenské lesy a majetky 

na veľtrhu IDEB 2023 ..................27 

VOJENSKÉ LESY 2/2023 

3

LESNÍCTVO 

PROJEKT VÝROBY 

BRIKIET ZO ZVYŠKOVEJ 

DENDROMASY 

Vojenské lesy a majetky predstavujú významného obhospodarovateľa lesov a dodávateľa 

drevnej suroviny na slovenský trh. Vzhľadom na naše postavenie sa podieľame aj na riešení 

sociálnych problémov v regiónoch. Projekt výroby brikiet zo zvyškovej dendromasy 

chce prispievať k efektívnemu využitiu tejto suroviny a drevného odpadu, k jeho ekologickému 

zhodnoteniu a k zefektívneniu našej miestnej energetiky. 

Ing. Michal Dudák, 

riaditeľ o. z. Kežmarok 

Výroba bude uzatvárať kolobeh trvalo 

udržateľného obhospodarovania a tiež cyklus 

spracovania drevnej suroviny a zvyškovej 

dendromasy. V konečnom výsledku vytvára 

produkt pre regionálny trh. Región poskytuje 

významný zdroj dendromasy aj od iných 

obhospodarovateľov lesa. Obecné lesy a súkromní 

vlastníci už v uplynulých rokoch prejavili 

záujem o spoluprácu pri našej prezentácii 

zámeru výroby a spracovania brikiet. Linka 

trvalo zamestná desať ľudí a na prevádzku 

budú naviazané ďalšie pracovné miesta, čím 

pomôže riešiť sociálne a spoločenské problémy 

znevýhodneného regiónu. 

V rámci prevádzkového objektu na odštepnom 

závode Kežmarok, v lokalite hospodárskeho 

dvora v Ľubici, máme spracovaný 

projekt na výrobnú linku na spracovanie 

drevného odpadu a zvyškovej dendromasy. 

V areáli už v súčasnosti existuje výrobná linka 

na spracovanie drevnej hmoty na výrobu 

peliet. Dobudovaním briketovacej technológie 

vznikne uzatvorený proces výroby a spracovania 

zvyškov po ťažbe a drevného odpadu 

s výraznou pridanou hodnotou. Produkčná 

kapacita projektovanej linky je tona brikiet 

za hodinu, produkcia je približne 5000 ton za 

rok. 

Surovina spracovaná odberateľom 

Briketovacia linka 

➢Výkon linky: 1 tona za hodinu brikiet v priemere 90 mm 

➢Surovina: lesná štiepka, biomasa 

➢Druhové zloženie suroviny: smrek, jedľa... 

➢Inštalovaný príkon : 400 kW 

➢Obsluha linky v jednej smene : 2 pracov 

Priestory pre realizáciu projektu 


LESNÍCTVO 

Výrobný proces spracovania kalamitnej 

drevnej hmoty a dendromasy tzv. stromovou 

metódou (metódou celých stromov) 

Výkon linky je stanovený na spracovanie 

zvyškovej dendromasy pri vysokej vlhkosti 

biomasy pred spracovaním technológiou. 

Vlhkosť zvyškovej dendromasy predstavuje 

približne 50 %. Pri vyššej vlhkosti dochádza 

k poklesu účinnosti sušenia a výkonu linky. 

Sušiaca linka musí byť vybavená systémom 

merania teploty, ktorý riadi optimálne dávkovanie 

pilín do sušiaceho procesu a umožňuje 

tak kontinuálne sušenie. Tepelný zdroj 

v sušiarni má mať potrebný výkon minimálne 

1800 kW a vysokú účinnosť. Palivom má 

byť štiepka do maximálnej zrnitosti tri centimetre. 

Sušiareň musí byť vybavená bezpečnostným 

požiarnym senzorom a tepelný 

zdroj automatickým vodným hasiacim zariadením. 

VÝROBNÝ PROCES 

Už od roku 2018 sme na o. z. Kežmarok zaviedli 

výrobnú technológiu celých stromov. 

K tomuto kroku sme pristúpili z dôvodu potreby 

efektívnejšieho a rýchleho procesu 

spracovania kalamitou poškodených lesných 

porastov. Výhodou je lepšia ergonómia práce, 

hygiena porastov a spracovanie hmoty 

atraktívnej pre podkôrny hmyz. Táto hmota 

sa v minulosti pálila priamo v lese prípadne 

ju ručne nahádzali na kopy. Teraz bude spracovaná 

a zhodnotená vo forme brikiet. 

SPOLUPRÁCA 

V REGIÓNE 

Aktívnu účasť na projekte prejavili aj obce 

s marginalizovanými skupinami obyvateľstva. 

V spolupráci s okresným úradom v Kežmarku 

sme v októbri zorganizovali stretnutie predstaviteľov 

samospráv a obhospodarovateľov lesa. 

Prejavili záujem spolupracovať na rozpracovaní 

a realizácii podnikateľského zámeru so zabezpečením 

odbytových kapacít na distribúciu výrobkov 

obyvateľstvu týchto obcí, v ktorých vykurovanie 

domov zabezpečujú obnoviteľnými 

surovinami na báze drevnej hmoty. 

BRIKETOVACIA LINKA 

PLÁN SPUSTENIA 

V ROKU 2024 

Projekt je aktuálne v procese stavebného konania. 

Náš harmonogram prác počíta so začatím 

stavebných úprav do marca 2024. 

Výrobnú technológiu kompletizuje zhotoviteľ 

a termín začiatku skúšobnej prevádzky je 

júl. Od 1. septembra 2024 bude linka v plnej 

prevádzke. 

Briketovacia linka 

• STANOVENIE relatívnej vlhkosti - meraná metódou sušenia 

➢ hmotnosť mokrej vzorky [g] 1974,68 

➢ hmotnosť suchej vzorky [g] 1779,07 

➢ hmotnosť odmernej nádoby [g] 0,00 

➢ hmotnosť vody [g] 195,61 

➢ hmotnosť sušiny [g] 1779,07 

➢ odmeraná relatívna vlhkosť [%] 9,9 

• Stanovenie spalného tepla a výpočet výhrevnosti 

➢ hmotnosť navážky [g] 1,4990 

➢ spalné teplo [MJ.kg-1] 19,109 

➢ výhrevnosť [MJ.kg-1] podľa ÖNORM M 7132 pri vlhkosti 0% 17,767 

➢ výhrevnosť [MJ.kg-1] podľa ÖNORM M 7132 v dodanom stave 15,765 

➢ výhrevnosť [MJ.kg-1] podľa STN ISO 1928 v dodanom stave 15,875 

➢ 

➢ 

➢ 

➢ 

➢ 

➢ 

Spolupráca samosprávy + VLM SR š.p. ( obec len 

distribúcia + odbyt pre špecifické skupiny) 

Využitie materiálu s vysokým výrobným nákladom ( zvoz 

dendromasy + štiepkovanie = Vývozná súprava – 25 €/t 

+ štiepkovanie – 15 €/t.) 

Sociálny projekt = obec 

Naviazane cez sociálne dávky 

Podpora marginalizovaných skupín 

Projekt alternatíva plynofikácie - vytvoriť hlavne pre 

samosprávy ľahko dostupný zdroj tepla 


5

LESNÍCTVO 

REKONŠTRUKCIA 

PRÍSTUPOVEJ 

KOMUNIKÁCIE 

Lesná cesta Javor kategórie 1L 4,0/30 bola zaradená do majetku Vojenských lesov a majetkov 

SR š. p., o. z. Kežmarok v roku 1982. Po štyridsiatich rokov užívania sa na ceste 

objavilo množstvo výtlkov, zasahujúcich až do podkladovej vrstvy, došlo k deštrukcii povrchu 

vozovky a zaneseniu priekop a priepustov. Preto sa naša organizácia rozhodla pre 

rekonštrukciu tejto komunikácie. 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia lesnej výroby 

OZ Kežmarok 

Nové priekopy na ceste 

Počasie pri výstavbe veľmi neprialo 

Začiatok prác na spevňovaní vozovky 

Lesná cesta sa nachádza v centrálnej časti Levočského 

pohoria a je výraznou spojnicou 

v smere sever – juh. Začína sa v nadmorskej 

výške 1081 m. n. m. v lokalite Javor (Malý 

Václavák), pokračuje hrebeňovými časťami 

okolo vrchu Derežová, potom cez lokalitu 

Gargala k Mervovej chyžke (Veľký Václavák), 

kde sa v sedle v nadmorskej výške 1151 m. n. 

m. končí. Dĺžka cesty je 4 652 metrov. 

Rekonštrukciou cesty sa nezmenili jej 

technické parametre smerového a výškového 

vedenia a priestorového usporiadania. 

V podstate išlo o odstránenie krovitej vegetácie 

v záreze, odstránenie jestvujúcich a vybudovanie 

nových priepustov, vyčistenie, 

prehĺbenie a dobudovanie pozdĺžnych odvodňovacích 

priekop, úprava a doplnenie nových 

lesných skladov, výhybní a výjazdov do 

porastov. Rekonštrukcia vozovky pozostáva 

z položenia nových štrkových vrstiev v hrúbke 

250 až 450 mm. 

Cestu sme opravovali v mesiacoch august 

až november 2023. Všetky práce sme robili 

vlastnými mechanizmami (o. z. Kežmarok 

a o. z. Kamenica n/Cirochou). Vrchná vrstva 

kameňa fr. 0 – 63 mm v množstve 9 260 t pochádza 

z vlastného kameňolomu Toporec- 

Basy. Hrubšie frakcie sme získali súťažou od 

externého dodávateľa. 

Rekonštrukciou cesty sme dosiahli, že 

technické a funkčné parametre cesty spĺňajú 

požiadavky obhospodarovateľov lesa na 

jeho funkčné sprístupnenie. Vytvorili sa tak 

predpoklady na efektívny výkon lesnej výroby 

v procese dopravy dreva, lesoochranárskej 

služby a sprístupnenie pre vozidlá záchrannej 

služby. 


LESNÍCTVO 

Práce na zosuve v Škapovej 

SANÁCIA ZOSUVU 

NA PRÍSTUPOVEJ 

KOMUNIKÁCII ŠKAPOVÁ 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia lesnej výroby 

OZ Kežmarok 

Prístupová komunikácia Škapová sa nachádza 

v Levočských vrchoch na o. z. Kežmarok, 

LS Tichý Potok. Zosuv vznikol v JPRL 

039 C000 na cestnom kilometri 4,450–4,470. 

Lokalita zosuvu je v úseku cesty v pomerne 

svahovitom teréne (cca 45° - 55°). Územie je 

charakteristické reliéfom pahorkatiny s úzkymi 

údoliami tvorenými zarezanými tokmi. 

Dĺžka zosuvu pozdĺž cesty je 18 metrov a dĺžka 

zosuvu po svahu je 15-20 metrov. 

Pred vypracovaním projektu bolo vzhľadom 

na veľkosť zosuvu potrebné vyhotoviť inžinierskogeologický 

posudok. Následne bol 

spracovaný projekt a vyžiadané súhlasy všetkých 

dotknutých inštitúcii. Podali sme žiadosť 

na Ministerstvo obrany SR, Odbor riadenia 

špecializovanej štátnej správy, Oddelenie stavebného 

poriadku na uskutočnenie stavebných 

úprav. Na základe verejnej súťaže sme vybrali 

zhotoviteľa. Samotné stavenisko bolo odovzdané 

23. októbra 2023. Vzhľadom na blížiacu sa 

zimu a pomerne daždivé obdobie zhotoviteľ 

vynaložil maximálne úsilie a 20. novembra 

boli stavebné úpravy ukončené. 

Na základe inžinierskogeologického posudku 

projektant navrhol zabezpečiť zosuv 

gabiónovým oporným múrom. Ten je tvorený 

odstupňovaním kaskádami, pozostávajúcimi 

z dvoch až troch celkovej výšky 2,0-3,0 

metrov s priečnym odsunutím jeden meter. 

Pozdĺžne odvodnenie cesty sme vyriešili vybudovaním 

priečneho priepustu s priemerom 

600 milimetrov. 

Práce na zosuve v Škapovej 

Výstavba nového priepustu 

Finalizácia prác na zosuve v Škapovej 

Zavážanie zeminy za koše 


7

LESNÍCTVO 

SLUŽBY PRE 

OZBROJENÉ SILY SR 

Vojenské lesy a majetky SR, š. p., je organizácia založená ministerstvom obrany SR. 

V predmete činnosti má hospodárenie na lesnom a poľnohospodárskom majetku, využívanie 

prírodných zdrojov, udržiavanie ekologickej a biologickej rovnováhy na územiach 

určených pre obranu štátu. V rámci svojich činnosti VLM zabezpečujú aj výkon lesotechnických 

opatrení pre ministerstvo obrany SR, Ozbrojené sily SR, Centrum výcviku Lešť, 

Vojenský historický ústav a Vojenský výskumný a technický ústav. 

Ide o vykonávanie hospodárskych, lesoochranárskych 

a protipožiarnych opatrení - zabezpečovanie 

rekultivácií a čistenie pozemkov 

v správe Ministerstva obrany SR od nežiadúcej 

vegetácie a náletových drevín a revitalizáciu 

prestarnutých porastov s cieľom zamedziť 

vznik škôd na majetku štátu. Výkon činností 

spočíva v odstraňovaní stromov a porastov 

drevín, ktoré: 

• ohrozujú zdravie a životy osôb, 

• svojou existenciou znemožňujú výcvik príslušníkov 

ozbrojených síl Slovenskej republiky, 

ozbrojených zborov, záchranných 

zborov, záchranných služieb, spravodajských 

služieb, príslušníkov zahraničných 

ozbrojených zložiek a ostatných osôb, 

ide o údržbu výcvikových zariadení ako sú 

strelnice, tankové dráhy, rôzne cvičiská, areály 

kasární a pod. 

V prípadoch, keď je zo strany zložiek MO 

SR požadovaná, alebo v rozhodnutiach orgánov 

ochrany prírody, resp. v súhlasoch na výrub 

drevín nariadená náhradná výsadba drevín, 

VLM SR zabezpečujú aj výkon týchto 

činností. Pre zalesňovanie nelesných plôch 

a pre účely rekultivácií a náhradnej výsadby 

drevín vo vojenských objektoch MO SR sa používa 

lesný reprodukčný materiál vypestovaný 

v lesnej škôlke Jovsa. 

V roku 2023 bol výrub v súvislosti s plnením 

úloh obrany štátu vo vojenských obvodoch 

a územiach potrebných na zabezpečenie 

úloh obrany štátu alebo slúžiacich na zabezpečenie 

úloh obrany štátu, ktoré spravuje MO 

SR, a vyčistenie týchto plôch, vykonaný spolu 

v 19. vojenských objektoch MO SR. 

• poškodzujú alebo ohrozujú majetok 

v správe ministerstva, 

• dosiahli svoj fyziologický vek a sú 

v štádiu odumierania a rozpadu, 

• sú poškodené biotickými a abiotickými 

činiteľmi, 

• sú v zlom zdravotnom stave, z hľadiska ktorého 

majú malú pravdepodobnosť prežitia, 

• je potrebné odstrániť z dôvodu rekonštrukcie 

zariadení slúžiacich na výcvik 

príslušníkov, z dôvodu novej výstavby, 

alebo z dôvodu dočasného umiestnenia 

zariadení a techniky príslušníkov, 

• zasahujú svojou nadzemnou časťou do 

vzdušných vedení a stavieb, poškodzujú 

ich alebo narušujú ich stabilitu, 

• zasahujú svojou podzemnou časťou do 

podzemných vedení a stavieb, poškodzujú 

ich alebo narúšajú ich stabilitu, 

• vyrástli prirodzene náletom (t. j. pôvodné 

aj invázne druhy drevín), 

• nachádzajú sa na pozemkoch, ktoré 

majú slúžiť ako oddeľovacie 

alebo protipožiarne pásy, 

VLM SR, š. p., vykonávajú tieto činnosti 

s cieľom udržiavať pozemky v správe MO SR 

a ostatných správcov pre účel ich využívania – 


LESNÍCTVO 

ZÁVERY Z MEDZINÁRODNEJ 

KONFERENCIE FINANCOVANIE 

2023 LESY-DREVO 

opatrení v kontexte globálnych klimatických 

a ekonomických zmien, ako aj ochrany prírody, 

ekonomickými aspektmi konceptu PBHL 

v aktuálnych podmienkach s dôrazom na 

jeho uplatňovanie v neštátnych a štátnych lesoch, 

analýzou cien dreva a efektívnym fungovaním 

trhu s drevom, ktoré bude viesť 

k vytvoreniu transparentného trhového prostredia 

a následnému dosiahnutiu dlhodobej 

ekonomickej prosperity a konkurencieschopnosti 

lesnícko-drevárskeho komplexu, 

energetiky a životného prostredia a zabezpečením 

fungovania lesnícko-drevárskeho 

komplexu na princípoch zeleného rastu. 

Účastníci sa zhodli, že konferencia splnila 

cieľ. Z diskusie vyplynulo odporúčanie 

podporiť závery z medzinárodnej odbornej 

konferencie „Zasahovať či nezasahovať do 

lesov?", ktorá bola 4. mája 2023 v Nitre: Lesnícko-drevársky 

sektor akceptuje environmentálne 

ciele Európskej únie a je pripravený 

ich plniť. Apeluje však na dôslednejšiu 

analýzu ich vplyvov a nesúhlasí s prijímaním 

akýchkoľvek ambicióznejších cieľov, ako Slovensku 

vyplývajú z medzinárodných záväzkov. 

Ochrana prírody berie na vedomie požiadavku 

vlastníkov pôdy na rešpektovanie súkromného 

vlastníctva a princípu dobrovoľnosti 

a transparentnosti spolupráce s vlastníkmi 

pôdy pri dosahovaní cieľov ochrany prírody, 

napríklad pri zonácii chránených území. 

Technická univerzita vo Zvolene hostila 30. novembra už 29. ročník Medzinárodnej vedeckej 

konferencie Financovanie 2023 Lesy-Drevo. Ide o jedno z najvýznamnejších vedecko-odborných 

podujatí, ktoré dlhodobo organizuje Katedra lesníckej ekonomiky 

a politiky Lesníckej fakulty s cieľom poukázať na širšie súvislosti financovania podnikov 

v lesnícko-drevárskom komplexe. 

Na konferencii vystúpili okrem iných aj 

predstavitelia Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR, Ministerstva životného 

prostredia SR, Ministerstva zemědelství 

ČR, zástupcovia štátnych lesných podnikov, 

Slovenskej lesníckej komory či Zväzu spracovateľov 

dreva SR. Medzi vyžiadanými referátmi 

zazneli aj príspevky z akademického 

prostredia – okrem hostiteľskej Technickej 

univerzity vo Zvolene prijali pozvanie aj kolegovia 

z Mendelovej univerzity v Brne, Českej 

zemědelskej univerzity v Prahe i Lesníckej 

univerzity v Sofii. 

Konferencia priniesla nové a zaujímavé 

poznatky z oblasti analýzy rizík financovania 

lesných podnikov vplyvom globálnych 

ekonomických a ekologických faktorov a tiež 

poukázala na možnosti využívania obnoviteľných 

zdrojov v energetike a celkovom využívaní 

drevnej hmoty tak, aby sa dosahovala 

čo najvyššia pridaná hodnota tejto cennej 

domácej suroviny. Na konferencii Financovanie 

2023 Lesy – Drevo odzneli vyžiadané príspevky, 

ktoré sa vrátane diskusných príspevkov 

zaoberali: 

analýzou rizík financovania lesných podnikov 

z pohľadu získavania a využívania dlhodobých 

a prevádzkových zdrojov financovania 

s dôrazom na možnosti využívania 

verejných zdrojov na financovanie lesníckych 

Lesnícko-drevársky sektor sa nechce a nemôže 

stať v takej lesnatej a lesnícky vyspelej 

krajine, akou Slovensko je, stratovým odvetvím 

odkázaným len na verejné zdroje. Naopak, 

je pripravené generovať zdroje a byť základňou 

udržateľnej bioekonomiky založenej 

na dreve. 

Lesníctvo je preto s cieľom dosiahnuť vyššie 

menované úlohy pripravené v spolupráci 

s ochranou prírody prispôsobiť svoje postupy 

novým potrebám, zavádzať prírode blízke 

hospodárenie v lesoch chránených území aj 

mimo nich, pestovať odolné lesy adaptované 

na zmenu klímy a trvalo poskytovať ekosystémové 

služby lesov pre verejnosť. 

Lesnícko-drevársky sektor rešpektuje potrebu 

existencie bezzásahových území, ich 

rozsah a lokalizácia by však mala byť predmetom 

odbornej a spoločenskej diskusie. 

Zdroj: tuzvo.sk 


9

LESNÍCTVO 

KALAMITA NA ODŠTEPNOM 

ZÁVODE KAMENICA 

NAD CIROCHOU 

Kalamita, ktorá nemá v novodobej histórii závodu obdobu, vznikla na odštepnom závode 

Kamenica nad Cirochou v období od 11. decembra 2022 do 31. mája 2023. Kalamita sa 

vytvorila postupne, na celom obhospodarovanom území závodu, v opakovaných intenzívnych 

vlnách. 

kolektív spolupracovníkov OZ 

Kamenica n/Cir. (text, foto) 

Najvýznamnejšia bola ľadovcová kalamita 

z obdobia po 11. decembri 2022, ktorá súčasne 

spôsobila najrozsiahlejšie poškodenie 

lesných porastov. Po prechodnom ochladení 

10. a 11. decembra sa pri prúdení vlhkého 

vzduchu (miestami až silného vetra) vyskytli 

zrážky spočiatku vo forme mrznúceho 

mrholenia, mrznúceho dažďa s postupným 

prechodom do dažďa so snehom a sneženia. 

Takto sa na drevinách vytvorila mimoriadne 

hrubá vrstva ľadu a námrazy, ktorá spolu 

s vetrom vyvracala a poškodzovala prevažne 

50 – 80 ročné porasty na lepších bonitách 

nachádzajúce sa vo výškach 400 – 600 m. n. 

m. po celom obhospodarovanom území o. z. 

Kamenica. Najvýraznejšie a najviac však boli 

poškodené lesné porasty na severných svahoch 

na LC Kamenica v oblasti Valaškovce 

a lesné porasty na LC Jovsa na území PR Kyjovský 

prales. 

Vetrová kalamita 1. až 

21. marca 2023 

V tomto období od bolo na území o. z. Kamenica 

n/Cir. prevažne chladno s pretrvávajúcimi 

výdatnými zrážkami. Prechodné 

oteplenie a ochladenie, dážď a topenie snehu 

spôsobili postupné zamokrenie až rozmáčanie 

pôdy. Silné severné prepadavé vetry 

s prudkými nárazmi, ktorých rýchlosť v tomto 

období miestami dosahovala až 70 km/ 

hod. spôsobili ďalšiu rozptýlenú kalamitu. 

Najviac poškodené boli 70 – 80 ročné bukové 

porasty v južnej časti Vihorlatského pohoria 

na LC Jovsa nachádzajúce sa vo výškach 

nad 400 m. n. m. 

Vetrová kalamita 

z 27. marca 2023 

V poradí treťou vážnou udalosťou, ktorá 

ovplyvnila kalamitnú situáciu a zdravotný 

stav porastov na o. z. Kamenica n/Cir. v roku 

2023, bola vetrová kalamita z 27. marca 2023, 

keď vo večerných hodinách prišiel silný, severný 

nárazový vietor až víchrica s rýchlosťou 

v nárazoch miestami až 100 km/hod. 


LESNÍCTVO 

Výnimočným javom tejto kalamity bolo, že 

vetrová kalamita prevládala v listnatých porastoch 

na LC Jovsa, v dolných častiach LC, 

nachádzajúcich sa vo výškach do 400 m. n. 

m., ktoré sú spravidla stabilnejšie. Významne 

postihnuté boli aj okraje lesov a intravilány 

okolitých obcí. 

Kalamita v dôsledku 

dlhotrvajúceho sucha 

vo vegetačnom 

období v roku 2022 

Dlhotrvajúce sucho a extrémne vysoké 

teploty vo vegetačnom období v roku 2022 

významne oslabili aj lesné porasty a negatívne 

ovplyvnili vitalitu lesov v správe závodu. 

Vznikli tak priaznivé podmienky na šírenie 

podkôrneho hmyzu a bola oslabená obranyschopnosť 

drevín. Celkový rozsah škôd sa 

začal prejavovať už v máji, po vyrašení stromov. 

Aj napriek dostatku vlahy v letnom období 

roku 2023 časť stromov v dôsledku sucha 

a úpalu z roku 2022 už odumrela, resp. 

odumiera. Výrazne sú poškodené staršie lesné 

porasty nad 80 rokov, v ktorých prebieha 

obnova. Poškodenie suchom a vysychanie 

- odumieranie stojacích stromov sa prejavuje 

najmä na okrajoch porastových stien a na 

nepriaznivých stanovištiach. Južné expozície 

sú na tom prirodzene horšie, ako severné. 

Poškodenie suchom sa významne prejavuje aj 

na ihličnatých drevinách. Predpokladáme, že 

rozsah kalamity v dôsledku dlhotrvajúceho 

sucha bude naďalej narastať. 

Celkovo v období od 11. 12. 2022 do 

31. 5. 2023 vznikla na o.z. Kamenica n/Cir. 

kalamita v rozsahu cca 83 000 m 3 dreva. 

Kalamita na obhospodarovanom území o. 

z. zasiahla aj chránené územia. Najviac poškodené 

boli porasty, ktoré boli v minulosti 

bežne obhospodarované, s viac menej rovnorodou 

vekovou a priestorovou štruktúrou, 

ktoré boli k pôvodnej NPR Kyjovský prales 

pričlenené vyhláškou z roku 2007. 

Okresný úrad Prešov, Odbor starostlivosti 

o životné prostredie, vydaným rozhodnutím 

nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného 

podľa zákona OPaK v prírodnej rezervácii 

Kyjovský prales, v súvislosti s vykonaním 

fytosanitárnej ťažby abioticky poškodených 

stromov s celkovým odhadovaným objemom 

23 162 m3. 

Spracovanie kalamity sme na o. z. Kamenica 

n/Cir. začali ihneď, už začiatkom roka 

2023. Závažnosť spôsobeného poškodenia 

spočívala v tom, že spravidla boli narušené 

lesné porasty vo forme jednotlivých aj skupinových 

vývratov a korunových, alebo kmeňových 

polomov. Tým sa významne zhoršili 

výrobné podmienky spracovania kalamity 

a zhoršila sa aj technická kvalita dreva. Spracovanie 

kalamity sa stalo nákladnejšie a rizikovejšie 

aj z hľadiska bezpečnosti. Do 30. 

novembra 2023 sa na celom o.z. Kamenica 

n/Cir. spracovalo cca 72 000 m3 kalamitnej 

drevnej hmoty – prevažne dreviny BK. 

Prognóza vývoja 

zdravotného stavu lesov 

Na základe dostupnej literatúry, doterajších 

skúseností a predovšetkým stavu lesných 

ekosystémov s prevažným zastúpením 

buka je možné konštatovať, že doteraz na Slovensku 

nebolo zaznamenané premnoženie 

a šírenie škodcov v priamej súvislosti s poškodením 

bukových porastov. V poslednom 

období vplyvom klimatickej zmeny pozorujeme 

na kmeňoch bukov niektorých lesných 

oblastí čoraz viac výskyt lykožrúta bukového 

(Taphrorychus bicolor), najmä na kmeňoch 

stromov na oslnených stráňach svahov. 

Infikované poranenia ďalej obsadzuje 

huba práchnovec (Fomes fomentarius) zapríčiňujúca 

zlomy. Podľa najnovších informácií 

získaných zatiaľ iba z terénnych obhliadok 

a z pracovných stretnutí je jeho šírenie potvrdené 

aj do ďalších oblastí Slovenska. Napádané 

sú najmä oslabené a poškodené stromy 

(viacročné sucho, poškodenie kmeňa úpalom, 

možná prítomnosť drevokazných húb). 

Škodca nie je zatiaľ v dostupných zdrojoch 

evidovaný ako primárny škodca. 

Vzhľadom na závažnosť situácie a už zaznamenaný 

výskyt lykožrúta bukového v celej 

obhospodarovanej oblasti o.z. Kamenica 

n/Cir., vzniklo akútne nebezpečenstvo jeho 

premnoženia. Z dôvodov potreby ochrany 

prírody má ponechávaná atraktívna a kalamitná 

hmota zásadný význam pre vývoj sekundárnych 

škodlivých činiteľov, predovšetkým 

podkôrnych druhov hmyzích škodcov. 

V prípade vzniknutej kalamity sú na základe 

poznatkov a skúseností pracovníkov 

VLM SR z minulosti naplnené všetky odôvodnené 

predpoklady (klimatická situácia – 

minuloročné extrémne sucho, dostatok poškodených 

stromov abiotickej kalamity, veľká 

rozloha bezzásahových území – bez možnosti 

včasného asanovania) na to, aby vznikla sekundárna 

biotická kalamita veľkého rozsahu 

lykožrútom bukovým s významným negatívnym 

dosahom na zdravotný stav a ekologickú 

stabilitu dotknutých porastov/biotopov aj 

doposiaľ nepoškodených okolitých porastov. 

Jediným možným riešením, ktoré dokáže 

tento nepriaznivý trend zvrátiť, je realizovať 

opatrenia na rýchlu, dôslednú a adresnú 

asanáciu – porastovú hygienu. Na to, aby 

boli opatrenia efektívne, bolo potrebné vykonať 

ich včas. Za týmto účelom VLM SR š. 

p. zvolali 25. mája 2023 pracovné rokovanie 

k riešeniu problematiky kalamity na OZ Kamenica 

nad Cirochou za účasti všetkých zainteresovaných 

subjektov. Na rokovaní boli 

prijaté opatrenia za účelom zabránenia zhoršenia 

zdravotného stavu porastov a ďalšieho 

šírenia škodcov do okolitých porastov 

a tiež opatrenia nevyhnutne nutné z dôvodu 

ochrany majetku štátu, zabezpečenia ekologickej 

stability a funkčnosti územia. Na základe 

uvedeného stavu sa súčasne v roku 2023 

na obhospodarovanom území VLM SR š. p. 

v spolupráci s LOS na všetkých o. z. realizuje 

spoločný projekt “Znižovanie environmentálnej 

záťaže pri pôsobení ozbrojených síl – 

výskum nových ekologických metód boja so 

škodcami lesa na území v správe podniku 

Vojenské lesy a majetky SR, š. p.”. 

V rizikových kalamitných oblastiach robia 

pracovníci VLM SR priamo v lese pomocou 

mobilnej aplikácie Škodcovia drevín 

monitoring škodcov Lykožrút bukový a Sietnička 

dubová. Postupne sú zabezpečované laboratórne 

chovy a experimenty podľa schválenej 

metodiky v rámci projektu. V rámci 

feromónového monitoringu lykožrúta bukového 

v lesoch VLM so zastúpením buka boli 

inštalované feromónové lapače navnadené 

odparníkom s obsahom účinnej látky lákajúcej 

lykožrúta bukového (odparník TAPBIC). 

Založené boli aj bukové lapáky a umelý chov 

v laboratóriách LOS v chovných boxoch. 

Cieľom aktivity je získať prvé skúsenosti 

s chovom lykožrúta bukového za účelom 

jeho masového chovu a produkcie imág pre 

výskum metódy SIT. Pracovníci VLM SR, š. 

p. sa spolupodieľajú na výbere vhodných porastov 

a pri realizácii terénnych experimentov. 

Zabezpečujú terénne práce pre výskum 

na základe pokynov NLC, realizujú odbery 

a zabezpečujú dopravu vzoriek, inštaláciu 

pokusov v lesných porastoch, rutinné kontroly 

pokusov a ďalšie technické práce súvisiace 

s realizáciou experimentov. 

Vývoj situácie sa priebežne monitoruje 

a vyhodnocuje. Na základe získaných výsledkov 

budú v prípade potreby prijaté ďalšie špeciálne 

ochranné opatrenia. 


11

LESNÍCTVO 

POKRAČUJEME 

V OBNOVE TECHNIKY 

Po obstaraní novej Tatry Phoenix v roku 2022 sme aj tento rok pokračovali v obnove 

techniky, ktorá bude slúžiť najmä pri budovaní a údržbe lesnej dopravnej siete a prácach, 

ktoré s tým súvisia. 

Ing. Štefan Rak 

riaditeľ OZ Kamenica nad Cir. 

Na to, aby sme mohli začať s prácami na 

stavbe, je potrebné naviezť na dané miesto 

techniku, ktorá ich bude vykonávať. V rámci 

štátneho podniku sme mali len jeden podvalníkový 

príves na prevoz techniky, ktorý 

bol hojne využívaný všetkými zložkami. Časté 

presuny, ale aj väčšie množstvo prevážanej 

techniky, si vyžiadali nutnosť obstarať nový 

výkonnejší a spoľahlivejší príves. 

V rámci výberového konania sme vybrali 

štvornápravový podvalníkový príves so zvýšeným 

platom od firmy SCHWARZMÜLLER, 

ktorý spĺňa všetky najnovšie ECE-normy. Oceľová 

zváraná konštrukcia so šikmým nájazdom 

má vytvorené koryto na lyžicu bagra vzadu 

medzi lyžinami, zospodu je umiestnených 

päť párov kotevných 3-t strmeňov, v podlahe 

je osem párov zapustených 10-t kotevných 

ôk. Po oboch stranách je výsuvné rozšírenie 

na prevoz nadrozmerného nákladu. Veľkou 

pomocou pre obsluhu sú dvojdielne nájazdové 

rampy s hydraulickým ovládaním, ktoré sú 

hydraulicky posuvné aj do strán. Samozrejmosťou 

je moderné LED osvetlenie celého prívesu. 

Pri výstavbe nových, ale aj rekonštrukciách 

a údržbe existujúcich ciest je hlavným stavebným 

mechanizmom grejder, ktorý je dôležitý 

od počiatočných zemných prác až po konečnú 

úpravu. Grejder je v podstate univerzálny 

traktorový kolesový stroj s vlastným pohonom 

zvláštnej konštrukcie s veľkým rozstupom kolies. 

Hlavný pracovný nástroj je regulovateľná 

radlica umiestnená medzi prednou a zadnou 

nápravou, ktorou sa zrovnáva, presúva a upravuje 

požadovaný materiál a dosahuje sa konečný 

vzhľad upravovaného povrchu. 

Náš starý grejder SHM 4 Baukema, vyrobený 

ešte v bývalej NDR, dobre slúžil viac ako 40 

rokov. Avšak všetko sa raz končí a nové technológie 

sa tvrdo tlačia do popredia. Takisto 

v rámci výberového konania sme obstarali 

nový grejder od firmy CASE. Nový stroj vyniká 

najmä v komforte ovládania, má výborný 

výhľad z kabíny na radlicu aj na celé okolie. 

Samozrejmosťou je klimatizovaná kabína, 

pneumaticky odpružená a ohrievaná sedačka, 

spätná kamera zaručuje bezpečný výhľad 

vzad. Predná radlica slúži na rýchle rozhrnutie 

materiálu, zadný rozrývač na rozrušenie 

povrchov, prípadne koreňov. Funkcia automatického 

radenia optimalizuje výkon stroja 

a spoločne s náhonom všetkých kolies s plazivou 

rýchlosťou umožňuje prácu s výbornou 

presnosťou. 

Želám novým strojom a ich posádkam veľa 

motohodín a kilometrov bez porúch či nehôd 

a perfektne vykonanú prácu od Kamenice až 

po Malacky. 


ENERGETIKA 

MOTOCYKLE 

V LESNÍCTVE 

Lesníctvo a motorky patria spolu už od nepamäti. Asi každý z nás má v mysli zafixovaný 

obraz chlapa v golfkách, bielom tielku a rozopnutej zelenej košeli so ZH – čkou na chrbte, 

ktorý „vrčí“ cez dedinu na dnes už legendárnej JAWE 175. Pre niekoho nostalgia za starými 

časmi, pre iného stále realita. 

prináša motocykel schopnosť operatívne reagovať 

na situácie, ktoré vzniknú v prevádzke. 

Každý, kto strávil v služobnom vozidle 

na lesnej ceste takmer hodinu sledujúc 

štiepkovač pri práci, mi musí dať za pravdu. 

„Motorka“ má neporovnateľne väčšiu priechodnosť 

v teréne, je šetrnejšia k životnému 

prostrediu, ekonomickejšia… skrátka skvelá. 

Kto nevyskúšal, nech nesúdi. Samozrejme, 

aby bol takýto stroj čo najviac uplatniteľný 

v lesníckej prevádzke, musí byť spoľahlivý, 

ľahký, šetrný k prostrediu a podľa možnosti 

čo najtichší. Doba pokročila a s ňou aj vývoj 

nových technológií. Tam, kde v minulosti 

„kraľovala“ už spomínaná ľudová JAWA, 

vidíme moderné elektrické ľahké endurá, 

ktoré spĺňajú všetky spomínané požiadavky 

praxe. 

Základné technické parametre 

motocyklov ZERO FX 7.2 

Označenie modelu: ZERO FX 7.2 

Ing. Miroslav Balanda 

Správa lesov Pliešovce 

Hmotnosť: 

Výkon: 

Max rýchlosť: 

Kapacita batérie: 

Max. dojazd: 

Doba nabíjania max./min.: 

131kg 

33kW 

137km/h 

7,2 kWh 

146km 

9,7/1,8h 

Preto náš podnik, v súlade so zelenou 

stratégiou rezortu, pristúpil od roku 2022 

k modernizácii aj tejto časti vozového parku. 

V prvej fáze pribudli na OZ Malacky 

štyri ľahké elektromotocykle značky UBCO 

2X2. Flotilu našich elektrických dvojkolesových 

„pomocníkov“ dopĺňa 24 elektrobicyklov, 

ktoré sú vhodnou, ekonomickejšou alternatívou, 

výrazne zvyšujúcou mobilitu našich 

terénnych zamestnancov. Najnovším prírastkom 

v roku 2023 je osem kusov elektromotocyklov 

značky ZERO MOTORCYCLES, 

ktorá predstavuje v súčasnosti lídra v tomto 

segmente. Ide o modely Zero FX 7.2, ktoré 

sú svojou konšteláciou určené predovšetkým 

do nasadenia v teréne a po jednom kuse Zero 

DS a Zero DSR, určených na prevádzku cesta/ľahký 

terén v pomere 50/50. 

V čase bezprecedentného rozšírenia motorových 

vozidiel v spoločnosti, ktoré neobišlo 

ani lesníctvo, je možno ťažšie hľadať 

dôvody k návratu k starým časom. Je síce 

pravda, že tak ako vlka, aj lesníka živia predovšetkým 

nohy, no v dnešnej uponáhľanej 

dobe často treba byť na niekoľkých miestach 

súčasne a nie všetko sa v praxi dá vybaviť 

mobilom. Z tohto pohľadu by sme skutočne 

márne hľadali vhodnejší prostriedok na presun 

po našich pracoviskách, než motocykel. 

Automobil je síce omnoho komfortnejší 

a nezávislý od počasia, no v porovnaní s ním 

Treba dodať, že spojenie „ľahkej“ elektromobility 

poháňanej energiou z vlastných solárnych 

elektrární výrazne zvyšuje pridanú 

hodnotu celého projektu. A čo prinesie budúcnosť? 

Nechajme sa prekvapiť. Už teraz 

je však zrejmé, že prínos investície sa preukáže 

iba v prípade, ak budú tieto stroje naplno 

nasadené a najmä rozumne využívané 

v prevádzke. Preto je na každom z nás, aby 

dôveru, ktorá mu bola prejavená pridelením 

modernej techniky, pretavil do zvyšovania 

vlastnej efektívnosti a pomohol tak preukázať 

opodstatnenosť investovaných zdrojov. 


13

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

Pasovanie na lovca jeleňov v Kežmarku 

JELENIA RUJA 

RUJA VO VIHORLATE 

Ing. Pavol Kyslaň, lesník, 

LS Kamienka 

Vrchol ďalšej poľovníckej sezóny zaklopal 

na dvere v sprievode hmlistých rán a chladnejšieho 

počasia. 

Jeleniu ruju poľovnej sezóny 2023/2024 

sme odštartovali príchodom stálych hostí 

a kamarátov z Čiech už v polovici septembra. 

Ako obvykle, dorazili v stálom zložení, takže 

zoznamovanie sme mohli vynechať a hneď 

prejsť k uvítaniu a počúvaniu, komu sa čo podarilo 

uloviť od uplynulej ruje. 

Po pár dňoch spoločných vychádzok za 

kráľmi našich hôr sme vítali ďalších hostí na 

oboch lesných správach odštepného závodu 

Kamenica n/Cirochou. Sprievody hostí boli 

rozdelené ešte pred ich príchodom, takže každý 

vedel, čo má robiť, aby sme nestrácali čas 

a mohli čo najskôr vyraziť po lesných chodníkoch 

za hlasom jeleňov. 

Okrem známych tvárí, ktoré k nám chodia 

už pravidelne, sme vítali aj nových členov poľovníckej 

rodiny. Popri hosťoch zo Slovenska 

a Česka sme spoznali aj hostí zo Švédska. Poľovníctvo 

chápeme ako racionálne využívanie 

prírodných obnoviteľných zdrojov s ich primeraným 

ekonomickým využitím s cieľom 

ich ochrany, zachovania a zušľachtenia. Preto 

naším prvoradým záujmom v poľovníckom 

obhospodarovaní revíru je dosiahnuť čo najlepšie 

výsledky v chove a love zveri, v starostlivosti 

o poľovný revír, aby zver bola zdravá, 

vitálna, aby jej trofeje dosahovali čo najvyššie 

hodnoty. Až potom môžeme očakávať, že sa 

k nám hostia budú vracať každý rok za peknými 

zážitkami. 

Po rozlúčke s posledným poľovným hosťom 

a ukončení ruje začiatkom októbra sme 

mohli na o. z. Kamenica nad Cirochou skonštatovať, 

že sa nám podarilo uloviť celkovo 

36 jeleňov, z ktorých sedem dosiahlo bodové 

hodnoty na udelenie bronzovej medaily. Jaromír 

Johann 175,91 b., Dávid Štička 170,53 b., 

Ján Nechanický ml. 176,99 b., Dávid Dočkal 

172,84 b. a 187,53 b., Milan Kolčava 184,58 b. 

a Jozef Molnár 177,35 b. CIC. 

Aj lovci, ktorým sa napriek všetkým okolnostiam 

nepodarilo uloviť svojho jeleňa, odchádzali 

s plným klobúkom zážitkov a príjemných 

spomienok. Tešíme sa na nasledujúcu 

sezónu a dúfame, že spolu zas vyrazíme po 

známych „piršoch“ za kráľmi našich hôr. 



Najsilnejšia jelenia trofej, ruja 2023 / 2024, Kežmarok 

pravidlo, že jeleň sa vracia na to isté miesto. 

Veľa závisí od lokality, nových rúbaní a od 

poľnohospodárskych kultúr na poliach, kam 

skúsené jelenice vodia čriedu za potravou. 

V našich podmienkach zvyčajne trvá jelenia 

ruja v období od 15. septembra do polovice 

októbra, v nížinách skôr, vo vyšších polohách 

neskôr. Závisí to aj od počasia. Ak je 

teplejšie, jelene počuť menej, preto sa o nich 

toľko nevie. Sem-tam zamrnkajú aj koncom 

augusta, ale pravá ruja sa začína druhý septembrový 

týždeň. Jelene hľadajú rujné jelenice, 

ozývajú sa a vtedy je šanca stretnúť ich 

na pochôdzkach a uloviť. Jelenia ruja je najaktívnejšia 

večer a v noci, no pretiahne sa do 

neskorých ranných hodín a keď vrcholí, jelene 

sa ozývajú aj cez deň. Ideálnej ruji praje 

jasné chladné počasie s prízemnými mrazíkmi, 

keď sa srieň pri brieždení doslova belie 

na tráve. Tento rok neprial ruji ani vysoký 

počet hubárov, ktorí chodili po lese skoro 

ráno a aj neskoro večer, často sme ich stretávali 

s baterkami za tmy hľadať huby. Nepomohlo 

ani slušné dohováranie. 

Po ulovení prvého jeleňa, Kežmarok 

Na našom OZ Malacky, PR Záhorie, je pre 

sezónu 2023/2024 naplánovaný odstrel jeleňov 

takto: 

I.VT 

II. VT 

III. VT 

IV. VT 

65 ks 

23 ks 

20 ks 

6 ks 

RUJA 2023 NA 

ZÁVODE KEŽMAROK 

Ing. Ľubomír Babič 

samostatný odborný referent 

oddelenia lesnej výroby 

Tento rok priniesla ruja na odštepnom 

závode Kežmarok takmer tridsať príbehov 

lovu jeleňov poľovnými hosťami. Aj tento 

raz komplikovali lov jeleňov klimatické podmienky. 

Jelenia ruja však nesklamala a priniesla 

veľa pekných chvíľ, zážitkov aj trofejí. 

Celkovo sa ulovilo jedenásť jeleňov IV. vekovej 

triedy, trinásť jeleňov III. vekovej triedy 

a sedem jeleňov II a I. vekovej triedy. Najsilnejšia 

jelenia trofej mala hodnotu cca 201 

bodov CIC. Jeleň bol ulovený na lesnej správe 

Ľubica. Už sa na OZ Kežmarok pomaly 

stáva tradíciou, že sme mohli privítať aj „prvolovca“ 

jelenej zveri. Pripravili sme menšiu 

slávnosť a spoločne sme ho uviedli do cechu 

lovcov jeleňov. Pasovanie sa udialo za účasti 

personálu aj poľovnej skupiny, ktorá k nám 

chodí už niekoľko rokov. Prvolovcovi sme 

pripravil výrad, v ktorom bol ulovený jeleň, 

a za zvukov lesnice sme vykonali tradičný rituál 

pasovania, zavŕšený dekrétom, ktorý mu 

odovzdal poľovný hospodár revíru Javorina. 

RARITNÝ ÚLOVOK 

POČAS JELENEJ 

RUJE NA OZ 

MALACKY 

Tomáš Macek LS Mikulášov 

lesník 

Ešte pred začiatkom jelenej ruje lesníci 

evidujú staré známe rujoviská, avšak nie je 

Na Lesnej správe Mikulášov sa prví poľovní 

hostia začali ohlasovať už začiatkom 

septembra. Postupne od 2. septembra sa na 

našej správe vystriedalo deväť skupín väčšinou 

zahraničných poľovných hostí, ktorí cez 

ruju ulovili celkovo 19 jeleňov. 

Oldrich Voňka chodí na našu správu od 

roku 2018. Aj v tejto poľovnej sezóne si u nás 

objednal poplatkový lov jeleňov. Prišiel na 

týždeň od 20. septembra. Táto skupina ulovila 

päť jeleňov. Keďže nám zostávali nejaké 

voľné jelene, dohodli sme sa s ním, že môže 

ešte prísť poľovať v termíne od 2. októbra. 

PO STOPÁCH 

MEDAILOVÉHO JELEŇA 

V prvý večer sa mi s ním podarila uloviť 

rarita I. VT. Pri rozhovoroch na chate sa mi 

zdôveril, že by chcel uloviť silného medailového 

jeleňa. Môj kolega Rišo mi prezradil, že 

o jednom silnom jeleňovi vie a dokonca ho 

má aj nafoteného. Aj keď sa už ruja blížila ku 

koncu, nebolo nad čím špekulovať a na rannú 

vychádzku som sa napísal na sprievod 

na Rišov úsek. Ešte skoro ráno za tmy som 

vyzdvihol Oldu na poľovníckej chate. Keďže 

táto lokalita sa nachádza blízko chaty, po 

príchode na miesto sme ešte čakali pri aute 

a počúvali, kde sa jelene ozývajú. Na naše 

prekvapenie bolo všade úplné ticho. Pomaly 

sme sa zakrádali po chodníku, ktorý viedol 

na širokú linku medzi mladiny, kde som 

očakával, že budú preťahovať jelene z jednej 

strany na druhú. Čakali sme na tejto linke 

asi pol hodiny, ale okrem jedného chovného 


15


jeleňa II. VT sme nič nevideli. Navrhol som, 

aby sme obišli mladiny z druhej strany a uvidíme, 

či budeme ešte počuť nejakého jeleňa. 

Okrem jeleníc a hubárov sme však nevideli 

a dokonca ani nepočuli žiadneho jeleňa. 

ODMENA ZA 

VYTRVALOSŤ 

Po príchode k autu a pohľade na hodinky 

som usúdil, že sa skúsime pozrieť ešte na 

vedľajšie, asi kilometer vzdialené rujovisko. 

Po vystúpení z auta sa nám hneď zdvihla nálada, 

pretože sme začuli dvoch jeleňov. Keďže 

nás už tlačil čas, rýchlo sme sa presunuli 

za ich hlasmi. Na naše nešťastie jelene už 

boli zatiahnuté v asi päťhektárovej mladine 

bez možnosti sa k nim priblížiť, pretože tam 

nie sú žiadne linky ani depónia. Čakali sme 

pri mladine, kde sme načúvali súboju dvoch 

jeleňov a tajne dúfajúc, že niektorý jeleň vybehne 

von do vedľajšej žrďoviny. Ani po hodine 

sa tak však nestalo a tak sme sa sklamaní 

vybrali k autu. Nezvolil som však takú 

istú cestu, ale Oldu som viedol po vrstevnici 

cez porasty, kde by ešte mohla byt zaľahnutá 

nejaká zver. Pomaly sme postupovali a dôkladne 

sme obidvaja sledovali okolie. Zrazu 

som za depóniom asi 70 metrov pred nami 

zbadal veľké koruny. Zastavili sme a ďalekohľadmi 

skúmali, čo za jeleňa leží pred nami. 

Pre terénne nezrovnalosti sme ho však nedokázali 

poriadne prečítať a tak sme sa museli 

posunúť bližšie k nemu, k čomu nám dopomáhali 

depóniá. Po priblížení asi na 50 metrov 

sme zbadali Oldovho vysnívaného a pre 

mňa z fotiek dobre známeho jeleňa ako oddychuje 

v spoločnosti troch jeleníc. Po poriadnom 

prečítaní a posúdení jeleňa ako lovného 

som mu dal súhlas k odstrelu. 

RARITNÝ 

ÚLOVOK 

LS Mikulášov : 210,85 CIC 

Oldrich Vonka, 210,85 CIC 

LS Riadok Vincent Barbier 164,65 CIC 

LS Riadok Irek Ayzatullin 170,46 CIC 

LS Riadok Bernard Kronthaler 179,75 CIC 

LS Riadok Andrej Horvath 175,29 CIC 

Museli sme však počkať, kým sa postaví. 

Čakali sme dobrú polhodinku, keď zrazu 

sa asi sto metrov od nás ozval jeleň, čo nášho 

jeleňa nenechalo chladným a hneď sa postavil. 

Po správnom natočení a ukázaní komory 

padol výstrel, jeleň naznačil a stratil sa 

nám z dohľadu. Po povinnej desaťminútovej 

prestávke sme sa vybrali na nástrel, kde 

sme našli farbu a asi po 50 metroch sme prišli 

k už zhasnutému jeleňovi. Po prezretí trofeje 

som Oldovi povedal, že pred nami leží 

jeleň v hodnote určite cez 200 bodov C.I.C. 

Mal neskutočnú radosť, takéhoto jeleňa sa 

predsa nepodarí uloviť každý deň. Nasledovala 

červená robota a transport jeleňa na lesnú 

správu. Tam sa všetci zhromaždili okolo 

jeleňa a začala sa tipovacia súťaž o bodovej 

hodnote. Po vyvarení a obodovaní trofeje 

bola stanovená hodnota jeleňa na 210, 85 bodov 

C.I.C. a vek 11 rokov. Nikto zo zamestnancov 

o. z. Malacky si nepamätá, že by bol 

na našom závode vo voľnej prírode strelený 

zlatý jeleň. 

Prehľadnajsilnejších jeleňov ulovených 

na o. z. Malacky - LS Mikulášov: 210,85 CIC 

169,90 CIC, LS Riadok: 179,75 CIC, 175,29 

CIC, 170,46 CIC, LS Jabloňové: 175,14 CIC 

v PR Kopča, 173,3 CIC, 172,3 CIC 



JELENIA RUJA NA 

SPRÁVE LESOV 

PLIEŠOVCE 

Ing. Ján Chlpáň, vedúci 

lesov Pliešovce 

Tak ako každý rok, aj tento ubehol ako 

voda a jelenia ruja bola za dverami. Je to čas, 

keď hostia netrpezlivo zisťujú informácie 

o pohybe jelenej zveri, či o priebehu samotnej 

ruje. My ako personál sme si na to privykli, 

pretože aj napriek každodenným povinnostiam 

v lesníckej prevádzke sa väčšina 

z nás sa na jeleniu ruju svojím spôsobom 

teší. 

Predpovedané čiastočné obmedzenie zo 

208,09 CIC 

15 ročný 6-torák 

Jeleň 208,09 CIC so šťastným strelcom 

201,61 CIC Jeleň s okrasou 

strany cvičiacich vojsk ešte podčiarklo teplé 

počasie a pohyb veľkých šeliem. Začiatok 

ruje tak bola vlastne „jesenná turistika“. Jelene 

sa ozývali buď po zotmení, alebo ukončili 

ručanie ešte pred svitaním, ostávali v kryte 

podrastu pri vodných tokoch, prípadne 

vôbec neručali. Tento stav sme zo začiatku 

pripisovali pohybu cvičiacich vojsk, no informácie 

o podobnom priebehu ruje prichádzali 

aj z okolitých i vzdialenejších revírov. 

Zmena nastala až po 23. septembri, keď sa 

dala aspoň čiastočne prirovnať k minulým 

rokom. Počas ruje sa podarilo uloviť jedného 

„zlatého“ jeleňa (210,19 b.), niekoľko „strieborných“ 

(najsilnejší 208,09 b.) i zaujímavého 

15 ročného šestoráka. 


17

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

VLM V SLOVENSKEJ 

LESNÍCKEJ KOMORE 

Vojenské lesy a majetky SR sú členom Slovenskej 

lesníckej komory, ktorá si v tomto 

roku pripomína 30. výročie vzniku. Pri tejto 

príležitosti mala táto stavovská organizácia 

slávnostné zasadnutie spolu s partnermi. 

Začiatkom decembra bolo výročné 

zasadnutie Predstavenstva a Dozornej rady 

SLSK. 

Text : Ing. Michal Dudák, člen 

predstavenstva SLSK za VLM SR 

Foto: Ing Jozef Marko, 

redakcia Lesmedium 

Vojenské lesy majú dlhodobo stabilné zastúpenie 

v členskej základni a orgánoch komory. 

Množstvo aktivít v roku 2023 bolo 

prezentovaných práve na tomto zasadnutí. 

Komora zastrešuje aktivity od vzdelávania 

cez podporu vedy až po tvorbu a distribúciu 

edukačného materiálu. Spolupracuje 

prostredníctvom členov pracovných komisií 

na tvorbe a pripomienkovaní legislatívy. Or- 



ganizuje vzdelávacie aktivity a udržiava dlhodobo 

partnerstvá s lesníkmi zo susedných 

krajín. Je tiež spoluorganizátorom množstva 

lesníckych podujatí pre odbornú aj laickú verejnosť. 

Od roku 2023 je funkčná nová webová 

stránka Slovenskej lesníckej komory. O svojich 

aktivitách pravidelne informujeme prostredníctvom 

sociálnych sietí. V mediálnom 

priestore pravidelne oboznamujeme verejnosť 

o činnosti nás lesníkov prostredníctvom 

relácie „Zdravý les“. Práve na tvorbe tejto relácie 

sa v roku 2023 výrazne podieľali aj zamestnanci 

VLM SR. 

Aktuálne sa prostredníctvom oblastných 

komôr sumarizuje a pripravuje návrh na riešenie 

súčasných akútnych lesníckych problémov. 

Predovšetkým ide o obmedzenia v efektívnom 

boji proti šíreniu kalamity. Komora taktiež 

bude mať zastúpenie v pracovnej komisii na 

prípravu nového zákona o poľovníctve. 

Do ďalšej tridsiatky všetci prítomní zaželali 

nášmu lesníckemu stavu omnoho viac 

priaznivcov a Slovenskej lesníckej komore čo 

možno najviac členov odhodlaných zastávať 

si svoje povolanie v stavovskej organizácii. 

BLAHOŽELÁME KOLEGOM 

V uplynulých mesiacoch si pripomenulo životné či pracovné jubileá viacero našich kolegov. Všetkým srdečne blahoželáme. 

JÚN 

NOVEMBER 

Ladislav Pivovar 

OZ Kežmarok – životné 

jubileum 55 rokov 

JÚL 

Ivan Hirner 

technik správy LS Jablonové, 

OZ Malacky - pracovné 

jubileum 40 rokov vo VLM 

Jozef Bončík 

robotník, DSS Kamenica 

nad Cirochou - životné 


František Roško 


nad Cirochou - životné 


Ján Brezáni 

technik správy LS 

Kamienka, OZ Kamenica 

nad Cirochou – pracovné 


Ing. Peter Cintula 

vedúci LS Mikulášov, OZ 

Malacky - pracovné jubileum 

35 rokov vo VLM 

AUGUST 

Ing. Marián Hojdan 

vedúci OLV OZ Kamenica 

nad Cirochou - pracovné 


OKTÓBER 

Ľuboš Tomáška 

SOR oddelenie HUL, OZ 

Kežmarok - pracovné 


DECEMBER 

Jozef Bončík 


nad Cirochou – pracovné 


Ing. Martin Kováč 

technik správy LS Mikulášov, 

OZ Malacky - životné 


SEPTEMBER 

Ján Kapolka 

robotník LS Ľubica, OZ Kežmarok 

- životné jubileum 60 rokov 

Jaroslav Jurský 

lesník LS Tichý Potok, 

OZ Kežmarok - životné 


Ing. Alica Pápayová 

vedúca EO, OZ Malacky – 

životné jubileum 60 rokov 

Dušan Žlkovan 

pracovné jubileum 30 

rokov vo VLM 

Ing. Ján Kaplán 

GR VLM - životné 


Ing. Štefan Rak 

riaditeľ OZ Kamenica 

nad Cirochou - pracovné 


Martin Béreš 

technik správy LS Jovsa, OZ 

Kamenica nad Cirochou – 

odchod do dôchodku 


19


PÄŤDESIATKA 

MARTINA KOVÁČA 

Ing. Radoslav Machata 

Náš kolega a kamarát Ing. Martin Kováč 

oslavuje životné jubileum 50 rokov a my sme 

radi, že môžeme byť pri tom. Život Martina 

je s Vojenskými lesmi s menšou prestávkou 

spätý od roku 1996, keď ako čerstvý absolvent 

Lesníckej fakulty TU Zvolen nastúpil 

1. júla do pracovného pomeru ako asistent 

vedúceho LS Šranek. Po troch mesiacoch si 

odskočil na vojenčinu. O rok sa vrátil, avšak 

už na iné pôsobisko, na DMS v Malackách. 

Martin prešiel vo VLM SR viacerými 

miestami a funkciami. Od januára 1998 pôsobil 

ako pestovateľský technik na LS Šranek. 

V júni 2000 prešiel na LS Riadok, na miesto 

ťažobného technika. Od roku 2006 do 2007 

bol vo vedúcej pozícii správcu na LS Riadok 

a v roku 2008 zastával na tej istej správe 

miesto technika. Od apríla 2008 do roku 

2011 si bol vyskúšať prácu v Štátnych lesoch 

SR. Aj keď sa hovorí, že dvakrát do tej istej 

rieky nevstúpiš, u Martina to neplatilo 

a v septembri 2011 sa k nám s úsmevom vrátil. 

Nastúpil ako samostatný referent výroby 

na o. z. Malacky. V januári 2018, po odchode 

Ing. Čuvalu z pozície správcu LS Riadok, prevzal 

toto miesto Martin a zotrval na ňom do 

augusta 2020. Od septembra vykonával prácu 

na tejto správe ako technik. Na pozícii technika 

pracuje i dnes, lenže od januára 2021 je 

to na LS Mikulášov. 

Martin je úprimný človek s kamarátskou 

povahou a je za každú zábavu. Jeho vášňou 

je kynológia. S veľkým zápalom sa takmer 

po celý svoj život venuje chovu hrubosrstých 

jazvečíkov. Od roku 1999 má vlastnú chovnú 

stanicu „zo Šraneckých borín.“ Odchoval už 

mnoho generácií výborných psíkov. V roku 

1994 sa stal členom SKCHJ a aktuálne v tomto 

klube robí aj výcvik. Druhým jeho koníčkom 

je poľovníctvo. Od roku 2011 je v hodnotiteľskej 

komisii SPK a prednáša v kurzoch 

poľovníctva. Aktívne pôsobí v PZ Borský Sv. 

Jur. K vzťahu k prírode, k poľovníctvu a rybárstvu 

vedie dcéru i syna. 

Martinovi želáme k významnému životnému 

jubileu všetko najlepšie, veľa pracovných 

a osobných úspechov, zdravia, neutíchajúci 

optimizmus a stále dobrú náladu nielen 

v práci, ale i na potulkách lesom. 

35 ROKOV „CINŤA“ 

VO VOJENSKÝCH 

LESOCH 

Ing. Martin Kováč 

„Cinťo“, ako Petra Cintulu často voláme, 

nastúpil po ukončení Strednej lesníckej školy 

v Banskej Štiavnici 1. júla 1988 do pracovného 

pomeru vo VLM SR ako lesník na Lesnú 

správu Bažantnica. V roku 1989 ho na jeden 

mesiac preradili na Správu píly, ako sa vtedy 

nazývala píla, drevosklad a stredisko pridruženej 

výroby v Malackách. Nasledovala 

na jedenapolročná základná vojenská služba. 

Po jej ukončení v decembri 1990 začínal 

vo funkcii vedúceho lesníckeho obvodu 

na Lesnej správe Šranek pod vtedajším vedením 

Ing. Petra Strigáča. Na konci roka 1996, 

po odchode Pavla Válku do dôchodku, postúpil 

do funkcie ťažbového technika lesnej 

správy, v ktorej zotrval aj po zlúčení s Lesnou 

správou Mikulášov v roku 2007. Po úspešnom 

ukončení diaľkového štúdia na Lesníckej 

fakulte Technickej Univerzity vo Zvolene 

v roku 2010 sa stal vedúcim Lesnej správy 

Mikulášov, v ktorej pracuje až do dnešného 

dňa. 

Peťo s kančekom Ferdom 

Ing. Peter Cintula 

Peťa som spoznal v roku 1996 pri začiatku 

môjho pôsobenia vo Vojenských lesoch na LS 

Šranek. Sú to roky, na ktoré rád spomínam. 

V tom čase fungovala na lesnej správe výcviková 

zvernička s kančekom Ferdom, bola 

vybudovaná guľová strelnica, či umelý brloh 

pri Chate Myjava. Veľmi aktívne sa vždy 

Peťo angažoval v starostlivosti o rybársky revír 

„Rašeliny“. Aj to sú príklady, ktoré dokazujú, 

že Peter je v každom momente svojho 

života vášnivým milovníkom prírody, či už 

ako poľovník, alebo rybár. Jeho najvychýrenejšia 

je vášeň pre zbieranie zhodov parožia, 

spoločne s jeho úspešnosťou v hľadaní naháňajú 

rešpekt u všetkých ostatných konkurentov. 

Dodnes vykonáva funkciu poľovníckeho 

hospodára v PZ Borský Mikuláš a je členom 

hodnotiteľskej komisie pri RgO SPZ v Senici. 

Do ďalších desaťročí života mu spoločne s kolektívom 

spolupracovníkov z lesnej správy 

prajeme pevné zdravie, spokojnosť v kruhu rodiny, 

radosť z vnuka, ku ktorému snáď čoskoro 

pribudnú aj ďalšie vnúčatá, veľa energie 

a úspechov v práci, desiatky ton zhodov parožia 

nájdených v krásnych revíroch Záhoria 

a skolenie vytúženého jeleňa s trofejou s minimálnou 

hmotnosťou dvanásť kilogramov. 



IVAN HIRNER 

40 ROKOV VO VLM 

Patrik Kuriš 

V dnešnej dobe je veľmi ojedinelé, ak niekto 

strávi celý pracovný život v jednej firme. 

Náš kolega Ivan Hirner oslávi vo Vojenských 

lesoch a majetkoch, OZ Malacky, krásne pracovné 

jubileum 40 rokov. 

Medzi hlavné Ivanove koníčky patrí poľovníctvo. 

Vzhľadom na množstvo poľovných 

hostí, ktorých treba v sezóne úspešne sprevádzať, 

sa táto časť práce inak ani nedá vykonávať. 

Verným spoločníkom pri poľovačke 

je jeho jazvečík. Obdobie, na ktoré spomína 

najradšej, je jeho pôsobenie na lesnom obvode 

Rakářeň. Boli to časy, keď sa do práce 

chodilo na bicykli, mesačné uzávierky trvali 

až do rána, lesná správa organizovala ľudové 

zábavy. Bola to doba, v ktorej neboli mobilné 

telefóny, služobné autá, počítače… v podstate 

veci, bez ktorých si to už dnes nevieme 

ani prestaviť. Napriek tomu si myslím, že sme 

mali na les viac času. 

Za celý kolektív lesnej správy by som chcel 

Ivanovi zaželať najmä veľa zdravia a pekných 

momentov strávených s rodinou a vnúčatami, 

v práci ešte veľa síl a príjemných chvíľ s kolegami. 

JANKO S NAMI 

PRACUJE UŽ 

40 ROKOV 

Janko funkciu vždy vykonáva naplno 

a maximálne profesionálne. Neraz si k nemu 

mladší kolegovia prídu po radu, čo a ako urobiť. 

Počas pôsobenia vo VLM SR, š. p., sa nezľakol 

ani zavádzania nových technológii 

a postupov. Patrí medzi najlepších zamestnancov 

v práci s LesW, ale aj ďalšími modernými 

programami zavedenými do lesníckej 

praxe. Medzi jeho prednosti určite patrí všeobecný 

prehľad lesníckej profesie, vždy precízna 

práca v každom ohľade, no nesmieme 

zabudnúť ani na výborný guláš, s ktorým nás 

úspešne reprezentoval na rôznych akciách. 

Janko, dovoľ mi, aby som ti srdečne zablahoželal 

ku krásnemu pracovnému jubileu. Zároveň 

ti chcem veľmi pekne poďakovať za tvoju 

profesionálnu a vernú prácu počas všetkých 

rokov. Ďakujem ti za všetko, čo si ma naučil, 

a za to, že si bol vždy ochotný pomôcť nielen 

mne, ale aj ostatným kolegom. Do ďalších rokov 

ti želám najmä pevné zdravie, aby si mohol 

zbierať ovocie svojej práce v lesoch, ktoré si 

vypestoval. 

ING. JÁN KAPLÁN 

OSLÁVIL 55 ROKOV 

Ing. Lukáš Vataha, vedúci lesnej 

správy, LS Kamienka, OZ Kamenica 

n/Cir., vataha2@vlm.sk (text, 

foto – archív LS Kamienka) 

Už celých 40 rokov je Janko verný nášmu 

podniku. Po krátkom pôsobení ako lesník 

zaujal miesto polesného na polesí Kamenica, 

ktorému je verný až dodnes. Toto polesie prešlo 

menšími aj väčšími zmenami, no on bol 

vždy pripravený prijať ďalšiu výzvu a pestovať 

les tak, aby prinášal všetky svoje úžitky. 

Ing. Ján Chlpáň, Vedúci 

Správy lesov Pliešovce 

Písal sa rok 2006, keď som na vtedajšej 

Lesnej správe Sklené prvýkrát stretol relatívne 

mladého, no energického správcu Ing. 

Jána Kaplána. Svojou nekonfliktnou povahou 

a chuťou pomáhať aj mne uľahčil pôsobenie 

v mojich začiatkoch „adjunkta“. Tieto vlastnosti 

mu aj po sedemnástich rokoch stále zostali, 

čo si uňho veľmi vážim. 

Narodil sa 12. októbra 1968. V rokoch 

1983 – 1987 študoval na Strednej lesníckej 

škole v Liptovskom Hrádku. V roku 1993 

ukončil štúdium na LF TU Zvolen, následne 

nastúpil ako pracovník na úseku ochrany 

prírody v regióne Hornej Nitry pre Slovenskú 

agentúru životného prostredia. Tam pôsobil 

do konca roka 1996. Od 1. januára 1997 na- 

Prvý a najväčší impulz pri rozhodovaní 

pre povolanie mu dal jeho otec. S ním trávil 

všetky voľné chvíle, často aj víkendy. Pracovné 

začiatky sa u Ivana spájajú s lesnou 

správou Bažantnica, kde nastúpil na pozíciu 

výrobného technika. Asi po roku prestúpil 

na lesnú správu Mikulášov ako lesník. 

Po odslúžení základnej vojenskej služby nastúpil 

na lesnú správu Bažantnica ako bezpečnostný 

technik. Krátko nato prebral lesný 

obvod Rakáreň ako lesník. Ako výborní 

učitelia lesníckeho remesla sa vtedy ukázali 

páni Kanka a Leskovský. Neskôr pracoval na 

lesnej správe Bažantnica ako ťažbový technik. 

Túto funkciu vykonával až do reorganizácie, 

pri ktorej prišlo k zlúčeniu lesných 

správ. Momentálne pracuje ako technik na 

lesnej správe Jablonové. 


21


stúpil na vtedajšiu Lesnú správu Sklené ako 

technik pre pestovateľskú činnosť. Istý čas 

tam vykonával aj funkciu vedúceho LS, no 

po zrušení pôvodných lesných správ sa stal 

pestovným technikom pre celú Správu lesov 

Pliešovce. Na tejto pozícii pracuje dodnes. 

Medzi jeho najväčšie koníčky, samozrejme 

popri rodine, patria basketbal a bezpochyby 

aj príroda. 

V mene všetkých kolegov Správy lesov Pliešovce 

mu blahoželáme. 

JÁN KAPOLKA 

MÁ 60 

Eduard Pľučinský 

Jubilejnú šesťdesiatku oslávil 3. augusta 

Ján Kapolka. Do Vojenských lesov a majetkov 

Kežmarok, na lesnú správu Ľubica, nastúpil 

3. augusta 2018 ako vodič nákladnej 

dopravy, neskôr pôsobil ako strojník. Spolu 

s ním na správu pribudol aj nový pásový 

bager CAT E-308, ktorý mu pridelili a tak sa 

s ním zžil, že na ňom pracuje doteraz. Je to 

jeho srdcovka. 

Janko pochádza z Ľubice a čo stým súvisí, 

o tom by vedeli rozprávať jeho najbližší spolupracovníci 

- je to skrátka človek, ktorý má 

mierumilovnú povahu a nedokáže sa hnevať. 

Všetko berie s humorom a s veľkou dávkou 

optimizmu. 

Milý Janko, my, tvoji spolupracovníci, k životnému 

jubileu želáme, aby ti tieto vlastnosti 

vydržali čo najdlhšie, a aby sme sa mohli ešte 

dlho stretávať nielen v práci, ale aj v osobnom 

živote. 

JE 35 ROKOV MÁLO, 

ALEBO VEĽA? 

Ing. Igor Pogran 

Ak hovoríme o veku, je to tak akurát. Ak 

je to počet odrobených rokov v jednej firme, 

je to už „kurňa“ veľké číslo! 

Náš kolega Ľuboš Tomáška oslavuje toto 

jubileum ako zamestnanec VLM SR. V roku 

1983 ukončil štúdium na SLTŠ v Liptovskom 

Hrádku a po absolvovaní základnej vojenskej 

služby začal v lesníctve pracovať na LZ Martin 

vo funkcii vedúceho LO vo Valči. 1. novembra 

1988 sa začalo jeho 35 ročné pôsobenie vo Vojenských 

lesoch. Prvým pracoviskom bol LO 

Jarolím v niekdajšom stredisku VLM Sučany. 

Tam pracoval až do 1. mája 1993. Od tohto dátumu 

sa začala Ľubošova kariéra taxátora. Stal 

sa súčasťou rodiny „týždňovkárov“ a pracuje 

v nej až dodnes. 

Náplňou jeho práce je zisťovať stav lesa, 

jeho produkčné a ťažbové možnosti, prírodné, 

spoločenské, technické, ekologické a ekonomické 

podmienky hospodárenia a určovať 

ciele hospodárenia, sledovať a hodnotiť vývoj 

lesov a plánovať hospodárenie v nich tak, aby 

bolo trvale zabezpečované plnenie všetkých ich 

funkcií pri zachovaní súladu verejnoprospešných 

záujmov a záujmov vlastníkov lesa. 

Výsledkom Ľubošovej snahy sú programy 

starostlivosti o lesy (PSL) a ďalšie diela, ktoré 

sú podkladom pre odborné, sústavné a cieľavedomé 

obhospodarovanie lesov, riadenie lesného 

hospodárstva a uplatňovanie lesníckej politiky. 

V tejto náročnej práci sa stal po mnohých 

rokoch virtuózom. Práca ho napĺňa svojou 

rozmanitosťou. Napriek tomu, že na LC Lešť je 

už po štvrtý raz, stále ho baví a nadchýna. 

Ľuboš, želám ti za kolektív HÚL, ale aj za 

všetkých kolegov z VLM veľa zdravia, rodinnej 

pohody a Božieho požehnania. A ďakujeme 

ti za roky poctivej práce. 

NÁŠ JUBILANT 

JAROSLAV JURSKÝ 

Ing. Pavol Tomala 

Piaty december 2023 bol pre nás všedný 

začiatok mesiaca ako každý iný, no pre nášho 

kolegu znamenal krásne životné jubileum. 

Práve v tento deň sa dožil 60 rokov Jaroslav 

Jurský. 

Narodil sa 5. decembra 1963 v Kežmarku. 

Po ukončení štúdia na SLTŠ v Prešove v roku 

1984 nastúpil ako lesník do Východoslovenských 

štátnych lesov na lesnú správu Jelšava, 

odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu. 

Po jej skončení 1. októbra 1986 posilnil ako 

lesník Vojenské lesy a majetky, odštepný závod 

Kežmarok, lesnú správu Levočská Dolina. 

V roku 1994 prešiel na lesnú správu Tichý 

Potok, kde pracuje doposiaľ. 

Vo Vojenských lesoch a majetkoch pracuje 

nepretržite už 37 rokov. Zastával funkciu 

vedúceho lesného obvodu, vedúceho polesia 

a neskôr pôsobil ako technik lesnej správy 

Tichý Potok. Svoju funkciu vykonáva vždy 

naplno, svedomite a profesionálne – aj uňho 

platí, že povolanie je zároveň aj jeho koníčkom. 

Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi 

väčšiu časť svojho pracovného aj mimopracovného 

času. Medzi jeho záľuby patrí najmä 

poľovníctvo, poľovnícka kynológia a strelectvo. 

Je držiteľom mnohých významných poľovníckych 

vyznamenaní a ocenení od Slovenskej 

kynologickej jednoty. 

Jaro je majiteľom chovnej stanice Stará 

Hájnica. Počas kynologickej činnosti odchoval 

stovky šteniat, Bavorského ako aj Hanoverského 

farbiara. Jeho chovná stanica a odchované 

šteniatka sú známe po celom svete. 

V rámci poľovníckej kynológie reprezentoval 



Slovenskú republiku na mnohých vrcholných 

podujatiach, kde dosahoval so svojimi štvornohými 

pomocníkmi vynikajúce výsledky. 

Drahý náš jubilant „Chlopíku“, do ďalších rokov 

života ti želáme predovšetkým veľa zdravia, 

šťastia, síl, rodinnej pohody a veľa poľovníckych 

zážitkov. 

MARTIN BÉREŠ 

ODCHÁDZA DO 

DÔCHODKU 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS 

Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, 

(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk 

Začiatky bývali ťažké, úlohy náročné 

a splnenie plánu často takmer nereálne. Neraz 

bolo treba aj vyhrnúť rukávy a pomôcť 

manuálne. Martin pristupuje k práci vždy 

zodpovedne a pracovné problémy rieši s nadhľadom. 

Svoje odborné skúsenosti odovzdáva 

mladším kolegom. Ako odborný lesný hospodár 

priamo ovplyvňuje ťažbovú a pestovateľskú 

činnosť na lesnom celku Jovsa, čoho 

dôkazom sú plochy prirodzene obnovených 

mladých lesných porastov nachádzajúcich sa 

na južných svahoch Vihorlatu. 

V kolektíve je obľúbeným zabávačom 

a neraz nás pri posedeniach sprevádza hraním 

na gitare. Každodenné pochôdzky po 

lese sú preň obľúbenou činnosťou, ale aj povinnosťou, 

bez ktorej sa nezaobíde jeho denný 

rituál. 

Martin, nastal čas rozlúčiť sa s každodennou 

prácou. V mene kolektívu ti chcem zaželať, 

aby si nič neľutoval a v pamäti si zachoval 

iba živé spomienky na svoje víťazstvá, 

svoje úspechy. Nech ťa čaká ešte veľa zaujímavých 

a vzrušujúcich vecí, v ktorých sa môžeš 

ukázať zo všetkých svojich najlepších stránok. 

Kolegovia z lesnej správy Jovsa ti prajeme 

veľa šťastia, úspechu, sebarealizácie, prosperity 

a trvalého optimizmu. 

PREDBEŽNÉ 

SKÚŠKY 

FARBIAROV 

Poľovnícka organizácia alebo poľovnícke 

združenie musí držať potrebný 

počet poľovne upotrebiteľných psov. 

Za poľovne upotrebiteľného psa možno 

pokladať len psa, ktorý s úspechom 

vykonal skúšky poľovnej upotrebiteľnosti. 

Ing. Ľubomír Babič 

samostatný odborný referent 

oddelenia lesnej výroby 

Čas plynie rýchlo ako voda, roky utekajú 

a ani sa nenazdáme, je tu čas na odchod do 

dôchodku. Práve koncom tohto roku odchádza 

do penzie náš kolega a spolupracovník 

Martin Béreš. 

Narodil sa 29. októbra 1961 v Humennom. 

Hoci vyrastal v meste, vždy inklinoval k horám 

a lesu, ktoré sa mu napokon stali zmyslom 

života. Túžba po lesníckom povolaní ho 

priviedla na lesnícku školu v Prešove. Po jej 

absolvovaní v auguste 1981 nastúpil do Vojenských 

lesov na lesnú správu Jovsa. Ako 

lesník lesného obvodu Kusín naberal prvé 

praktické skúsenosti z lesníckej prevádzky 

až do odchodu na základnú vojenskú službu. 

Po jej skončení v roku 1984 nastúpil na funkciu 

technika na lesnej správe Jovsa, kde pracuje 

dodnes. 

LADISLAV PIVOVAR 

OSLÁVIL 55 

Eduard Plučinský 

Náš spolupracovník Ladislav Pivovar oslávil 

27. júna 55 rokov života. Patrí už pomaly 

k inventáru Vojenských lesov, lebo už po absolvovaní 

základnej vojenskej služby v roku 

1989 nastúpil na bývalú poľnohospodársku 

správu, neskôr na správu služieb a potom 

lesnú správu Ľubica, kde pôsobí dodnes ako 

strojník a šofér nákladnej dopravy. Jeho cit 

pre stroje a lásku k nim ho robí výnimočným 

a všestranným strojníkom. 

V poľovnom revíri Javorina boli 20. 

augusta predbežné farbiarske skúšky 

poľovných psov. Keďže sa nachádzame 

v oblasti zaradenej do oblasti s výskytom 

AMO, RVPS stanovuje podmienky 

skúšky. V danom termíne sa zúčastnilo 

sedem psov. Nepriaznivo teplé počasie 

komplikovalo poľovne upotrebiteľným 

psom nájsť stopu a zahlásiť pripravené 

jelenča. Napriek zložitým podmienkam 

všetky psy úspešne absolvovali skúšku 

„dospelosti“ a môžu dohľadávať jeleniu, 

danieliu a muflóniu zver. 

Milý Ladislav, či vlastne Vlado, ako ťa všetci 

voláme, ako kolektív o. z. Kežmarok ti želáme 

veľa zdravia a šťastia, aby si ešte stále mohol 

svojím pôsobením a myšlienkami prispieť 

k dobrej pohode nielen v práci, ale aj v kruhu 

svojej rodiny. 


23


DEŇ SVÄTÉHO HUBERTA 

V PLIEŠOVCIACH 

V Pliešovciach 9. septembra usporiadali 

18. ročník podujatia Deň svätého Huberta. 

Začal sa slávnostným sprievodom, po ktorom 

nasledovala ekumenická pobožnosť. 

Prinesením majestátneho jeleňa vzdávajú 

poľovníci hold ich patrónovi, svätému Hubertovi. 

kolektív autorov 

Ekumenickú pobožnosť slúžili zástupcovia 

rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi. Po 

nej nasledovalo odovzdávanie strieborných 

medailí Slovenského poľovníckeho zväzu 

vybraným členom SPZ za významné zásluhy 

o rozvoj poľovníctva na Slovensku. Nezabudli 

sme ani na našich poľovníkov z okresu 

Zvolen, ktorí nás v minulom roku opustili, 

a krátkou spomienkou sme si ich pripomenuli. 



Program osláv Dňa sv. Huberta pokračoval 

vystúpením žiakov Základnej umeleckej 

školy Očová, Základnej umeleckej školy Nádvorná 

zo Zvolena, vystúpením sokoliarov 

a najväčším „umeleckým trhákom“ bolo vystúpenie 

Petra Cmoríka & Band. Už tradične 

bola súčasťou programu osláv aj regionálna 

súťaž vo varení poľovníckeho guláša. Spolu 

sa do súťaže prihlásilo dvanásť družstiev. 

Porota mala ako vždy veľmi ťažkú úlohu, veď 

kulinárske umenie súťažiacich je už takmer 

samozrejmosť. Najviac jej však chutil guláš, 

ktorý pripravili zástupcovia spoločnosti IBO. 

Novinkou osláv bola poľovnícka tombola. 

Záujem o lístky bol veľký. Niet sa čo čudovať, 

veď prvou cenou bola poľovnícka zbraň. 

Okrem nej však boli v tombole ďalšie zaujímavé 

ceny, napríklad zoskok padákom, víkendový 

pobyt, kosačka, košík s mäsovými 

výrobkami a iné. 

Zaujímavý bol aj sprievodný program 

osláv. Návštevníci sa mohli zúčastniť Seminára 

poľovníckej hudby, ktorý viedol Bohuslav 

Smutný, pozrieť si výstavu poľovníckej 

fotografie. Deti, ale aj dospelých, zaujala 

prezentácia lesných zvierat, ktorú pripravili 

zamestnanci Lesníckej fakulty TU Zvolen. 

V parku sa strieľalo zo starých historických 

zbraní, v ponuke bola aj vyhliadková jazda 

na konskom povoze. 

Špeciálne pre detičky bol v parku pripravený 

aj bohatý program v rámci lesnej pedagogiky. 

Lesní pedagógovia v spolupráci so zamestnancami 

generálneho riaditeľstva vytvorili 

niekoľko stanovíšť. Deti si pri nich mohli 

maľovať na kamene, vymaľovať rôzne obrázky, 

vytvoriť niečo zaujímavé z orechových 

škrupín, postaviť puzzle. Pre staršie deti boli 

pripravené pracovné listy s rôznymi slovnými 

prešmyčkami, úlohami. Ukladaním magnetiek 

na magnetickú tabuľu predviedli svoje 

vedomosti v oblasti obydlí zvierat. Pri ďalšom 

stanovišti ukázali, ako vedia určiť, čo do 

lesa nepatrí. Odpad, ktorý v lese nemá čo robiť, 

roztriedili do košov na separovaný odpad. 

Mali možnosť,prejsť sa lesom“ s previazanými 

očami, kde zdolávali rôzne prekážky 

pod nohami. Pri tom počuli zvuky lesa a na 

chvíľu mohli zažiť, aký je to pocit, byť v lese 

v tme. Priučili sa aj tomu, aké sú pomôcky 

poľovníka – videli zbrane, nože. Pri ďalšej 

zastávke kolegovia preverili, či deti vedia 

rozoznať stopy zvierat, videli rôzne trofeje, 

vypočuli si zvuky zvierat a skúšali uhádnuť, 

ktoré zviera vydáva ten ktorý zvuk, ktorá 

trofej patrí ku ktorému zvieraťu. Okrem 

toho si deti prešli aj stanovišťom, na ktorom 

sa dozvedeli, čo je zdrojom potravy zvierat 

v lese, resp. čím poľovníci v rámci starostlivosti 

o les prikrmujú zver. Poslednou úlohou 

bolo vyrobiť si vlastnú drevenú medailu s pečiatkou, 

ktorá sa im páčila. Po úspešnom absolvovaní 

celého,chodníka“ dostali deti malú 

odmenu. 

Deťom sa tieto aktivity veľmi páčili, dokonca 

sa v mnohých prípadoch zapájali aj rodičia. 


25


POĽOVNÍCKY DEŇ 

V KEŽMARKU 

Ing. Ľubomír Babič, 

OLV o. z. Kežmarok 

Na námestí v Kežmarku bol 10. septembra 

11. Poľovnícky deň, venovaný najmä deťom 

a mládeži. VLM SR, š. p., OZ Kežmarok 

v spolupráci s OPK Kežmarok, mestom Kežmarok 

a Prešovským samosprávnym krajom 

pripravili atraktívny program z oblasti lesnej 

pedagogiky a pre tých starších aj súťaž vo varení 

gulášu, tombolu, a nechýbala ani dražba 

uloveného jeleňa. Program sa začal slávnostnou 

sv. omšou s požehnaním jeleňa a následným 

sprievodom na námestie. Dopĺňala ho 

módna prehliadka oblečenia pre poľovníkov 

a poľovníčky od návrhárky Marty Šulekovej, 

odovzdávanie poľovníckych vyznamenaní, 

vyhodnotenie súťaže vo varení gulášov 

v podaní majstra kuchára Marcela Ihnačáka. 

Veľký ohlas malo aj vystúpenie sokoliarov 

skupiny Falconarii a ukážka práce psov. 

V kultúrnom programe sa predstavil folklórny 

súbor Magurák a hudobná skupina Mafia 

Corner § Stylo. 



VOJENSKÉ LESY 

A MAJETKY NA 

VEĽTRHU IDEB 2023 

Vojenské lesy a majetky SR sa 3. až 5. októbra 

prezentovali na výstave IDEB Defence 

Security, ktorá bola v Incheba Expo Aréne 

v Bratislave. Veľtrh slúži ako platforma 

pre prezentáciu produktov zameraných pre 

obranné, bezpečnostné a záchranné zložky 

s medzinárodnou účasťou. VLM na ňom 

predstavili prvý plne elektrický lesný stroj 

vyrobený na Slovensku. 

Ing. Dávid Greňa, SOR 

odd. lesnej výroby GR 

Na desiatom ročníku veľtrhu sa predstavili 

zástupcovia obranného a bezpečnostného 

priemyslu zo 17 krajín a takmer sto vystavovateľov. 

Otvorenia výstavy sa zúčastnil 

minister obrany SR, predstavitelia vlády SR, 

námestník českej ministerky obrany a ďalšie 

zahraničné delegácie. Na výstavisku okrem 

statických ukážok najmodernejšej techniky 

vyvinutej slovenskými a zahraničnými vývojármi 

nechýbali ani tie dynamické, kde sa 

okrem ozbrojených síl predstavili aj policajné, 

hasičské a záchranné zbory. Pre návštevníkov 

boli k dispozícii aj prezentácie súčastí 

rezortu Ministerstva obrany - Akadémie 

ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, Vojenského 

historického ústavu Bratislava, Centra 

výcviku Lešť, Vojenského športového centra 

Dukla a Vojenských lesov a majetkov SR. 

Práve VLM prvýkrát predstavili plne elektrický 

lesný stroj vyrobený na Slovensku. 

Stroj vyvíjaný a vyrobený firmou KWD s.r.o. 

s finančnou podporou z Ministerstva obrany 

s názvom PLS 55 E funguje s elektrickým 

pohonom a podvozkom z oceľových pásov. 

S maximálnou dĺžkou 4,6 metra a maximálnou 

šírkou 2,2 metra je stroj PLS zameraný 

na ťažbu a približovanie dreva z výchovných 

a prebierkových porastov. Disponuje 

hydraulickou rukou, zadným štítom, navijakom, 

zverným oplenom a prednou rampovacou 

radlicou. Stroj je možné modifikovať 

podľa potrieb prevádzky nahradením hydraulického 

drapáka strihacou, resp. spiľovacou 

hlavicou, výmenou oceľových pásov za 

gumené. Napájanie elektromotorov je zabezpečené 

dvoma LiFePO4 akumulátormi s výkonom 

96 V a 420 Ah s priemernou výdržou 

8 až 10 hodín. Nepretržitá prevádzka stroja 

je zabezpečená možnosťou výmeny vybitých 

akumulátorov za plne nabité priamo na 

mieste prevádzky stroja. Vďaka kompaktnosti 

akumulátorov je umožnená ich výmena 

pomocou hydraulickej ruky stroja PLS a preprava 

na pracovisko pomocou motorového 

vozidla typu pick-up. Nabíjanie akumulátorov 

zabezpečí nabíjačka umiestnená v areáli 

lesnej správy, resp. prevádzkových budov 

napojených na elektrickú sieť. Ide teda o unikátne 

riešenie ako zabezpečiť plynulosť prevádzky 

pre elektrický stroj pracujúci v lesnom 

prostredí. 

Prostredníctvom strojov s plne elektrickým 

pohonom pomáhajú Vojenské lesy a majetky 

SR splniť stratégiu Európskej únie a dosiahnuť 

uhlíkovú neutralitu. 


27


POKLADY NAŠICH 

LÚK A STRÁNÍ 

Kráčame po lúke, alebo sa prechádzame burinovým porastom. Hneváme sa, že sa nám 

pod nohami moce burina. Neuvažujeme a nevšímame si, čo všetko rastie na lúke, čo všetko 

rastie okolo nás. A predsa veľa „naničhodných“ zelín ukrýva v sebe množstvo liečivých 

látok. 

Zápar: Jedna čajová lyžička čerstvej alebo 

sušenej bylinky sa zaparí ¼ l vriacej vody, nechá 

sa krátko vylúhovať. Pije sa po dúškoch 

počas jedného týždňa. 

Tinktúra: Koreň vykopať v jeseni, očistiť, 

pokrájať, naložiť do fľaše a zaliať 38 – 40 % 

ražnou pálenkou, postaviť na teplé miesto na 

14 dní. Potom precediť, používať maximálne 

10 kvapiek s vodou počas desiatich dní. Urobiť 

týždennú prestávku, potom zase používať 

desať dní. Takto zapakovať raz za polroka. 

Nechtík lekársky 

Pŕhľava dvojdomá 

Mgr. Slávka Schneiderová 

foto: Internet 

Väčšinou tieto rastliny obchádzame bez 

povšimnutia. Liečivých bylín je mnoho, ale 

my ich nezbierame. Keď nás niečo bolí, ideme 

si do lekárne kúpiť medicínu. Možno by 

nám lepšie poslúžila burina. Verím, že sa 

v nás prebudí zvedavosť, láska k prírode a budeme 

si ju viac všímať. Preto nezaškodí počas 

prechádzky lesom alebo lúkou nazbierať 

si zopár bylín. Stráne a lúky sú posiate množstvom 

liečivých rastlín. Pobyt v prírode bude 

o to zaujímavejší, keď si z nej prinesieme bylinky, 

ktoré nám môžu pomôcť a priniesť úžitok. 

Ani liečivé rastliny však nie sú vždy neškodné. 

Preto ak sa ich rozhodneme zbierať, 

musíme si o nich prečítať aspoň základné informácie. 

Obdobie jesene nám prináša množstvo zaujímavostí. 

Pestrofarebný les, farebnú lúku, 

stráne plné kríkov a bylín s liečivými účinkami. 

Krása rôznofarebnej jesene umožňuje načrieť 

do darov prírody. 

Burinu, ktorú neobľubujeme, nachádzame 

všade – v záhrade, na lúkach, pri hradbách. 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica L.) patrí 

k našim najdostupnejším a najlepším liečivým 

rastlinám. Liečivosť pŕhľavy sa začína 

koreňom, pokračuje stonkou, listami a kvetmi. 

Patrí k vynikajúcim krv čistiacim a súčasne 

krvotvorným liečivým rastlinám. Lieči 

ochorenia a zápaly močových ciest, pomáha 

pri málokrvnosti. Na jar ju používame na 

celkovú očistu organizmu. Pŕhľavu môžeme 

využívať celoročne: 

Kúpeľ nôh: dve hrste umytých koreňov 

a čerstvej pŕhľavy dať na noc do piatich litrov 

vody, na druhý deň zohriať na bod varu. 

V teplom maceráte 20 minút močiť nohy. 

Umývanie hlavy: 6 – 10 hrstí pŕhľavy dať 

do päťlitrového hrnca s vodou, pomaly zohrievať 

až na bod varu. Nechať lúhovať desať 

minút, potom trochu ochladiť a umyť vlasy. 

Nechtík lekársky (Calendula officinalis 

L.) nám prekrásnou žltou a pomarančovou 

farbou kvetu skrášľuje záhradu od júna 

do neskorej jesene. Nechtík patrí k rastlinám, 

ktoré účinne pôsobia proti rakovine a rakovinovým 

nádorom. Používa sa celá rastlina 

s kvetmi, stonkou aj listami. Je dobré zbierať 

rastlinku za slnečného počasia – vtedy má 

najväčšiu silu. Krv prečisťujúca bylina je pomocníkom 

pri infekčnej žltačke. Okrem toho 

upravuje krvný obeh, rýchlo hojí rany. Pri 

hnisavých a zle sa hojacich ranách pomáha 

umývanie záparom nechtíka a prasličky. Spôsob 

použitia: 

Zápar: jednu vrchovatú lyžičku byliny zapariť, 

nechať vylúhovať, piť po dúškoch. 

Tinktúra: plnú hrsť kvetov na liter pravej 

vínovice. Lúhovať 14 dní na slnku. 

Masť: štyri plné hrste nechtíka (listy, stonka, 

kvet) narezať na drobno. 500 g masti zo 

sadla zohriať ako na vyprážanie. Do horúcej 

masti vložiť narezaný nechtík, nechať 

skypieť, premiešať, odstaviť z plameňa. Prikrytá 

masť sa nechá cez noc stáť. Na druhý 

deň sa prihreje a prefiltruje cez ľanové plátno 

do čistej nádoby. 

Čerstvá šťava: Listy, stonka a kvety sa 

umyjú a odšťavia. Používa sa na omývanie 

hnisavých rán. 

Odporúčame mať doma stále nejaké liečivé 

bylinky. Avšak netreba zabúdať na to, že 

ich treba používať s mierou a, samozrejme, 

treba im aj veriť. 




NA OZ KEŽMAROK 

Ing. Ľubomír Babič, 

OLV o. z. Kežmarok 

Hlavným cieľom lesnej pedagogiky je 

zmeniť názor ľudí na lesnícke a poľovnícke 

činnosti a priniesť zážitkovým spôsobom radosť 

do srdca najmä deťom. Na OZ Kežmarok 

sa práci s deťmi venujú traja lesní pedagógovia, 

vyškolení Národným lesníckym 

centrom. Práca s deťmi je náročná a vyžaduje 

si prípravu, ktorá zaberá aj mimopracovný 

čas. Prezentácia lesníctva, poľovníctva 

a najmä VLM SR v regióne je veľmi dôležitá 

a vnímame veľký ohlas. Pedagógov z OZ 

Kežmarok pozývajú do štyroch okresov a zúčastňujú 

sa nielen na vyučovaní v školách 

alebo škôlkach, ale aj v školách v prírode, na 

lesných vychádzkach, či navštevujú domovy 

dôchodcov. V roku 2023 sme sa ako organizácia 

spolupodieľali na lesníckych dňoch pod 

Tatrami, ktoré boli v Kežmarku, a tiež aj na 

poľovníckom dni 2023. 

Práca lesného pedagóga je len doplnková 

činnosť v náplni lesníckej práce a nedá sa jej 

venovať na plný úväzok. Napriek tomu vnímame 

toto poslanie ako dôležité. Snažíme sa 

doň dať všetko, čo sme sa naučili, didaktickými 

prostriedkami a zážitkovou formou vzdelávania 

nenásilne vložiť do myslenia publika 

čo najviac o lese a dianí v ňom. 


29


AKTIVITY PRE DETI 

V RÉŽII GENERÁLNEHO 

RIADITEĽSTVA 

A SPRÁVY LESOV 

Generálne riaditeľstvo v spolupráci so Správou lesov a odštepnými závodmi v roku 2023 

organizovalo hneď niekoľko akcií s aktivitami pre najmenších. Spomeňme zopár z nich. 

Ing. Dávid Greňa, SOR 

odd. lesnej výroby GR 

Predstavili sme sa na medzinárodnej výstave 

ITF Slovakiatour, Danubius Gastro 

v Inchebe EXPO Bratislava, kde lesní pedagógovia 

z generálneho riaditeľstva s pomocou 

všetkých závodov pripravili pre deti aktivity 

spojené s lesom a poľovníctvom. Nechýbal 

náš pocitový chodník, ktorý mal najväčší 

úspech a prezentovali ho vo večerných televíznych 

novinách. Výstavnú plochu sme využili 

naplno, čo potvrdilo ocenenie za kreatívne 

a profesionálne stvárnenie expozície. 

o túto aktivitu bol naozaj veľký a po prvom 

dni bola celá zadná stená stánku VLM vymaľovaná 

krásnymi kresbami spojenými s lesom. 

Naša expozícia mala vynikajúce ohlasy 

najmä u rodičov a ich detí, ktorí ohodnotili 

náš stánok ako najlepší z celej výstavy. 

Na výstave Agrokomplex Nitra sme už 

tradične v spolupráci so závodmi a správou 

lesov pripravili pocitový chodník, posed, 

domček, priniesli sme najrôznejšie preparáty 

a z OZ Malacky prišla aktivita rybolov, ktorá 

mala veľký ohlas medzi deťmi a dospelými. 

Rovnako obrovský úspech mala aktivita 

„Namaľujme spolu les“. Veľmi jednoduchá 

príprava, zato veľké nadšenie deti. Záujem 

Posledné podujatie organizované GR a SL 

s aktivitami pre deti bol „Deň svätého Huberta 

v Pliešovciach“. Počas neho bolo v parku 

pripravených deväť stanovíšť s programom 

pre najmenších za pomoci Technickej 

univerzity Zvolen, Slovenskej poľovníckej komory 

a Národného lesníckeho centra Zvolen. 

Aktivity vcelku vytvárali takzvaný „chodník 

svätého Huberta“ a pozostávali z pozná- 



JESENNÁ 

ČASŤ LESNEJ 

PEDAGOGIKY NA 

O. Z. MALACKY 

vania zvierat, pomôcok poľovníka, chôdze so 

zatvorenými očami, ale aj kreatívnej dielne. 

Deti si to naozaj užili a jednotlivé aktivity vyskúšali 

opakovane. 

Lesní pedagógovia v rámci generálneho 

riaditeľstva organizovali s deťmi z materských 

a základných škôl aj lesné vychádzky 

a besiedky v okolí Pliešoviec, Sielnice a v spolupráci 

s OZ Kežmarok aj v Spišskej Starej 

Vsi, Novej Ľubovni a Kežmarku. Vychádzky 

a besiedky boli zamerané na poznávanie 

lesa a zvierat v ňom. Každá bola iná, ale jedno 

mali spoločné - skvelé deti, ktoré sa pri všetkých 

aktivitách zapájali a najmä dobre zabávali. 

Záujem zo strany škôl a škôlok každý rok 

narastá, čo poukazuje na odborne a dobre 

pripravené aktivity a skvelý prístup lesných 

pedagógov Vojenských lesov a majetkov SR. 

Preto treba naozaj poďakovať všetkým zamestnancom 

VLM SR, ktorí sa na ich príprave 

a realizácii podieľali. 

lesní pedagógovia z OZ Malacky 

V poslednom štvrťroku sme navštívili 

šesť materských škôl v Malackách a okolitých 

dedinách v okrese. Záujem o lesnú 

pedagogiku stále rastie. Súvisí to zrejme 

s posúvaním informácií medzi učiteľkami 

jednotlivých škôlok a zjavne aj kvalitou 

pripravených prednášok pre deti spojených 

s hrou. Najviac sa nám osvedčili vedomosťami 

predškoláci, už vnímajú veľmi 

dobre a dúfame, že sa na nich nalepia aj 

nejaké vedomosti. Zažívame aj veľmi veľa 

vtipných situácií, nakoľko deti sa chcú pochváliť 

aj zážitkami z domáceho prostredia 

alebo z lesa, kde boli s rodičmi. Bude 

to asi tým, že deti hovoria pravdu a aj veci, 

ktoré by možno nemali. Teraz nás čaká 

možno pokojnejšia zima, no na jar sa zase 

rozbehneme naplno a už teraz sa tešíme na 

nové aktivity, ktoré si počas zimných večerov 

pre deti pripravíme. 


31

V novom roku 

vám prajeme 

pevné zdravie, 

veľa osobných 

a pracovných 

úspechov

Vojenské lesy 2/2023

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?