Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.<br />
Ročník XVII / <strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..
1993 - 2023<br />
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
mimoriadne číslo<br />
Ročník 17<br />
PRÍHOVOR 5<br />
PLIEŠOVCE 6<br />
KAMENICA<br />
NAD CIROCHOV 9<br />
KEŽMAROK 12<br />
MALACKY 15<br />
NA ZÁVER 18<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5<strong>30</strong>6 101<br />
fax: 045/5<strong>30</strong>6 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5<strong>30</strong>6 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5<strong>30</strong>6 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Fotografie na obálke: Adobe Stock<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
3
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
4 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
VÁŽENÍ SPOLUPRACOVNÍCI,<br />
KOLEGYNE, KOLEGOVIA,<br />
MILÍ ČITATELIA<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Pliešovciach, vznikli po rozdelení<br />
Československa 1. januára 1993 zakladacou listinou Ministerstva obrany SR ako verejnoprospešný<br />
podnik pre správu a využívanie lesného a poľnohospodárskeho majetku a prírodných zdrojov vo vojenských<br />
výcvikových priestoroch armády SR. História podniku sa však píše už od roku 1918 a je spojená<br />
so vznikom Československej republiky v r. 1918, i keď niektoré priestory využívala armáda už za Rakúsko<br />
– Uhorskej monarchie.<br />
Čas beží neúprosne a <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> opäť stoja na prahu nového desaťročia s očakávaním budúceho vývoja.<br />
Minulosť je istá, pretože sa na nej nedá nič zmeniť. Avšak budúcnosť si môžeme tvoriť sami. Predchádzajúce<br />
generácie lesníkov nám <strong>lesy</strong> odovzdali v zachovalom stave. Bez zveličovania a možno aj<br />
s patričnou dávkou „vojenskej“ hrdosti možno povedať, že sme od nich prevzali štafetu vysoko odborného,<br />
špecifického prístupu, disciplíny a tradícií k ich spravovaniu a zveľaďovaniu.<br />
Od samého začiatku spája náš podnik staré s novým. To zaisťuje pre súčasnú dobu trvalo udržateľné obhospodarovanie<br />
lesov aj zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny na území využívanom<br />
armádou SR, pri racionálnom využívaní ich produkčných a mimoprodukčných funkcií. Je dôležité pozrieť<br />
sa späť do minulosti, ktorú môžeme zhodnotiť a poučiť sa z nej. A rovnako tak je dôležité pozerať<br />
sa dopredu a mať jasne vytýčené ciele, ktoré chceme dosiahnuť.<br />
Vznik a historický vývoj VLM SR, š.p. ovplyvňovali celospoločenské historické udalosti, ktoré mali na<br />
ich postupný rozvoj a smerovanie významný vplyv. Vývoj VLM je poznačený dobou, úrovňou rozvoja<br />
výrobných síl, charakterom spoločenských vzťahov v tej ktorej dobe, priamoúmerne vzniku a zániku<br />
jednotlivých ekonomicko-spoločenských formácií, či už za Rakúsko – Uhorska, prvej ČSR, Slovenského<br />
štátu, Československej socialistickej republiky ako aj po roku 1993 samostatnej Slovenskej republiky.<br />
Prvou zmienkou o existencii právneho predchodcu Vojenských lesov a majetkov je vládne nariadenie<br />
č. 206 z 25. 9. 1924. Na jeho základe vznikol vojenský drevársky podnik vo Veľkých Levároch, od<br />
roku 1928 nahradený Vojenským lesným podnikom vo V. Levároch. Ako jeden z prvých výcvikových<br />
priestorov tu zároveň vznikol vojenský priestor Záhorie-Malacky. V rokoch 1933 – 1935 vznikol vojenský<br />
výcvikový priestor Valaškovce. V rokoch 1946 – 1953 vzniklo v bývalej ČSR dohromady 12 vojenských<br />
priestorov, medzi nimi aj vojenský priestor Pliešovce a vojenský priestor Kežmarok.<br />
Vydaním mimoriadného čísla časopisu VLM SR š.p. pri príležitosti <strong>30</strong> <strong>rokov</strong> od ich založenia Vám<br />
chceme priblížiť a ozrejmiť históriu vzniku, rozvoja a jednotlivé etapy vývoja VLM SR š.p. a ich organizačných<br />
zložiek. Od založenia spoločného podniku - celoštátnej organizácie VLS Praha, až po samostatný<br />
štátny podnik z celoslovenskou pôsobnosťou po rozpade ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej<br />
republiky v roku 1993 je naša lesnícka organizácia bytostne spojená s rozvojom lesníctva, poľnohospodárstva<br />
a armády SR.<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
5
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
BÝVALÝ AREÁL DMS PLIEŠOVCE<br />
PLIEŠOVCE<br />
História územia sa spája so vznikom VVP<br />
Lešť (pôvodný názov „Oremov laz“), ktorý sa<br />
začal využívať už za Rakúsko – Uhorska. Po<br />
vzniku ČSR v roku 1918, novovzniknutá republika<br />
prevzala rakúsko – uhorské zákony<br />
a tiež existujúcu štátnu správu, to znamená<br />
aj majetok a objekty ministerstva vojny.<br />
Oremov laz niesol názov po gazdovi Oremovi,<br />
od ktorého armáda vykúpila cca 17 ha<br />
pôdy a kde založila pôvodné vojenské cvičisko.<br />
Po niekoľkoročnej prestávke sa začal<br />
v roku 1926 opäť využívať ako vojenské výcvikové<br />
stredisko, ktoré bolo intenzívne využívané<br />
v období ohrozenia štátu v rokoch<br />
1933 - 1936.<br />
Intenzívne využívanie tohto priestoru nastalo<br />
po skončení druhej svetovej vojny v roku<br />
1946, keď sa postupne začalo vysídľovanie občanov<br />
bývalých obcí Lešť, Turie pole, lazov<br />
v okolí obcí Dačov Lom, Senohrad, Pliešovce<br />
a v ďalších rokoch osád Lažteky a Podjavorie,<br />
ktoré sa ukončilo v roku 1950. Hospodárske<br />
využitie VVP nastalo, po vysídlení už spomenutých<br />
obcí. V roku 1950 bola vytvorená prvá<br />
organizačná jednotka a to lesná správa Lešť so<br />
sídlom v Lopatách s výmerou lesnej pôdy cca<br />
2700 ha. V oblasti Riečok bola vytvorená poľnohospodárska<br />
správa Riečky v celkovej výmere<br />
poľ. pôdy 613 ha. V roku 1952 bola prevzatá<br />
od št. lesov lesná správa Sklené (Rovná<br />
Dolina) s výmerou lesnej pôdy 617 ha. Tieto<br />
správy boli riadené podnikovým riaditeľstvom<br />
VLM v Malackách.<br />
ZAČIATKY MECHANIZOVANÉHO PRIBLIŽOVANIA DREVA<br />
V dôsledku veľkej vzdialenosti od sídla podniku<br />
a zložitosti pri riadení a kontrolnej činnosti<br />
rozhodol minister národnej obrany ČSR<br />
na návrh náčelníka správy VLS Praha vytvoriť<br />
dňom 1. júla 1952 nové podnikové riaditeľstvo<br />
VLM so sídlom v Pliešovciach. Novému<br />
podnikovému riaditeľstvu boli oddelimitované<br />
z PR VLM Malacky: Lesná správa Lešť, lesná<br />
správa Sklené, hospodársky celok Zemianske<br />
Kostoľany, hospodársky celok Nováky, časť LO<br />
Hronsek a poľnohospodárska správa Riečky.<br />
Za náčelníka novovytvoreného podniku v Pliešovciach<br />
bol ustanovený kpt. Miloslav Balažic.<br />
Toto obdobie bolo vlastne prvou etapou v živote<br />
podniku a to prechodom z malej lesnej správy<br />
na organizáciu začlenenú do výrobnej - hospodárskej<br />
jednotky VLS Praha ako samostatné<br />
podnikové riaditeľstvo VLM Pliešovce.<br />
K prvému rozšíreniu došlo k 1. 1. 1955, keď<br />
boli prevzaté hospodárske celky od štátnych<br />
lesov, lesnej správy Antol, a to: Pliešovce,<br />
Sása, Zaježová. Z týchto celkov bola vytvorená<br />
lesná správa Pliešovce. V tom istom<br />
roku bola tiež vytvorená dopravno–mechanizačná<br />
správa. Od štátnych lesov Mošovce<br />
prevzal podnik v oblasti Sklené hospodárske<br />
celky: LO Rovná Hora, LO Langrund, LO<br />
Kunešov, a Sočovské Háje. Ďalej boli prevzaté<br />
poľnohospodárske celky Lažteky, Podjavorie<br />
a oblasť Vidov Vrch zo strany obce Senohrad<br />
(Šimákov Laz, Klinkov Laz.) Z týchto<br />
celkov bola vytvorená Poľnohospodárska<br />
6 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
1962 bola daná do prevádzky novovybudovaná<br />
STAS Pliešovce a neskôr aj LS Pliešovce.<br />
Poľnohospodárska správa Vidov Vrch bola<br />
vytvorená v roku 1963. V tomto období pôsobili<br />
na území VVP Lešť a jeho bezprostrednom<br />
okolí tri poľnohospodárske správy, a to<br />
už spomínaná správa Vidov Vrch, potom<br />
poľnohospodárska správa Riečky a poľnohospodárska<br />
správa Lašťoky.<br />
Dňa <strong>30</strong>. 12. 1970 z funkcie riaditeľa podniku<br />
odchádza plk. Jozef Naništa a na jeho miesto<br />
bol menovaný pplk. Ing. Jozef Švec.<br />
MANIPULAČNO-EXPEDIČNÝ SKLAD LOPATY<br />
Koncom marca 1987 odišiel podnikový riaditeľ<br />
Ing. Jozef Švec, CSc. do starobného dôchodku<br />
a na jeho miesto nastúpil 1. 4. 1987<br />
pplk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý dovtedy zastával<br />
funkciu výrobného námestníka. Obdobie<br />
osemdesiatych <strong>rokov</strong> minulého storočia<br />
bolo obdobím veľkého rozvoja podniku<br />
v Pliešovciach. Podnik sa dynamicky rozvíjal<br />
a stal sa tretím najväčším podnikom v rámci<br />
GR VLS Praha.<br />
správa Lašťoky. Koncom roku 1955 bola vytvorená<br />
stavebná správa Pliešovce a od štátnych<br />
lesov Modrý Kameň bol prevzatý celok<br />
Horné Strháre, ktorý bol pričlenený k lesnej<br />
správe Lešť.<br />
Na služobnej ceste pri tragickom železničnom<br />
nešťastí zahynul 8. 8. 1956 náčelník<br />
podniku kpt. Miloslav Balažic. Do funkcie<br />
riaditeľa bol menovaný kpt. Ing. Ernest Pápay,<br />
ktorý dovtedy zastával funkciu hlavného<br />
inžiniera podniku.<br />
Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto<br />
obdobia, tak podnik riadil tieto správy: lesné<br />
správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske<br />
správy Riečky a Lažteky, stavebná<br />
správa Pliešovce, DMS Pliešovce.<br />
Dňom 31. 12. 1958 nastali v podniku personálne<br />
zmeny na poste riaditeľa a vedúcich<br />
odborných útvarov. Riaditeľ podniku kpt.<br />
Ing. Ernest Pápay bol preložený za riaditeľa<br />
sesterského podniku do Malaciek a do funkcie<br />
riaditeľa v Pliešovciach bol vymenovaný<br />
dňom 1. 1. 1959 pplk. Jozef Naništa. V roku<br />
Zánik ČSFR a vznik následníckych republík<br />
sa samozrejme musel odraziť aj na Vojenských<br />
lesoch a majetkoch, ktoré v pôvodnej<br />
organizačnej štruktúre zanikli spolu s federatívnou<br />
republikou. Vznikli dva samostatné<br />
podniky, „<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a statky ČR, státní<br />
podnik Praha“ a „<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
SR, štátny podnik Pliešovce“, ako nástupnícke<br />
národné organizácie zriadené republikovými<br />
ministerstvami obrany. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
a majetky SR, š. p. Pliešovce (VLM) boli založené<br />
zakladacou listinou zo dňa <strong>30</strong>. 12. 1992,<br />
ktorú podpísal splnomocnenec vlády Slovenskej<br />
republiky pre vznik ministerstva obrany<br />
Slovenskej republiky (MO SR) plk. Gerinec.<br />
Veľkú zásluhu na ich vzniku má nespochybniteľne<br />
plk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý bol<br />
v tom čase riaditeľom podnikového riaditeľstva<br />
v Pliešovciach. Na základe tohto aktu<br />
vlastne vznikli <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR,<br />
štátny podnik so sídlom v Pliešovciach, pod<br />
ktoré patrili odštepné závody Kežmarok, Malacky<br />
a Kamenica nad Cirochou.<br />
Nové spoločenské zmeny mali dosah na hospodárenie<br />
podniku a zamestnanosť, pretože<br />
postupne so zmenšovaním obhospodarovanej<br />
plochy klesali aj výkony a vedenie podniku<br />
muselo pružne reagovať na vzniknutú<br />
situáciu. Začiatkom roka 1995 bola zrušená<br />
správa pridruženej piliarskej výroby so sídlom<br />
v Lopatách i správa sadových a asanačných<br />
úprav na Malej Zábave. Stavebnú správu<br />
Pliešovce a dopravno-mechanizačnú správu<br />
Pliešovce pričlenili ako strediská pod lesnú<br />
správu na Kamenný Vrch. V rámci vysporiadania<br />
majetkových ná<strong>rokov</strong> v katastrálnych<br />
územiach Stará Huta a Madačka bola zrušená<br />
poľnohospodárska správa Celina.<br />
V roku 2004 padlo z úrovne zakladateľa rozhodnutie,<br />
že riaditelia odštepných závodov<br />
a riaditeľ štátneho podniku už nemusia byť<br />
vojaci (ako to bolo dovtedy) a tieto funkcie<br />
už môžu obsadiť civilné osoby. Na základe<br />
tohto rozhodnutia nastali v podniku výrazné<br />
organizačné zmeny.<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
7
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
PREPRAVA DREVA NA MANIPULAČNÝ SKLAD<br />
Riadením štátneho podniku bol začiatkom<br />
februára poverený Ing. Miroslav Hríb, ktorý<br />
vo funkcii vystriedal plk. Ing. Vladimíra<br />
Brodnianskeho. Na území vojenského obvodu<br />
Lešť dovtedajšiu organizačnú štruktúru<br />
zrušili a vznikol nový odštepný závod Pliešovce<br />
so sídlom na Vidovom Vrchu. Riaditeľom<br />
nového odštepného závodu sa stal Ing.<br />
Peter Šiška. Na základe výberového konania<br />
v októbri 2004 bol do funkcie riaditeľa štátneho<br />
podniku ustanovený Ing. Štefan Drozd<br />
a jeho námestníkom sa stal Ing. Miroslav<br />
Hríb. Lesné správy Kamenný Vrch a Vidov<br />
Vrch sa zlúčili do jednej lesnej správy. Nový<br />
odštepný závod riadil teda dve lesné správy –<br />
Vidov Vrch, vzdialenú lesnú správu Sklené<br />
a jednu poľnohospodársku správu Lešť. Vytvorenie<br />
odštepného závodu na území VO<br />
Lešť sa po dva a pol roku ukázalo ako nie veľmi<br />
šťastné riešenie – z hľadiska rozlohy, výkonov<br />
a nadväzne na ekonomiku samotného<br />
odštepného závodu. Preto generálny riaditeľ<br />
VLM SR Pliešovce pristúpil k organizačným<br />
zmenám. Z odštepného závodu Pliešovce<br />
so sídlom na Vidovom Vrchu vytvoril<br />
PREPRAVA PRACOVNÍKOV NA PRACOVISKO<br />
NÁSTUP DO SLUŽBY<br />
k 1. 7. 2007 Správu lesov Pliešovce, čím sa odstránil<br />
jeden stupeň riadenia. Správa lesov<br />
Pliešovce je tak priamo podriadená generálnemu<br />
riaditeľstvu. Na novovzniknutej správe<br />
lesov ostal lesnícky personál, ktorý sa venuje<br />
priamemu riadeniu výroby, a evidenčné<br />
a obslužné práce vykonáva centrum, čím sa<br />
zefektívnilo využitie jednotlivých pracovníkov<br />
prvovýroby. Postupne sa dobudoval<br />
pružný informačný systém v rámci štátneho<br />
podniku, ktorý množstvo administratívnych<br />
úkonov odstránil a tým sa urýchlil prenos informácií,<br />
nutných pre rozhodovanie, do centra.<br />
V auguste 2009 bol generálny riaditeľ Ing.<br />
Štefan Drozd odvolaný z funkcie a na základe<br />
výberového konania ho nahradil od<br />
8. 10. 2009 Ing. Ján Jurica. Podnik od polovice<br />
roku 2009 funguje v organizačnej štruktúre,<br />
kde riadi tri odštepné závody: Kežmarok,<br />
Kamenica nad Cirochou, Malacky a správu<br />
lesov Pliešovce, ktorú riadi GR priamo. Generálnym<br />
riaditeľom štátneho podniku je<br />
naďalej Ing. Ján Jurica. Pod jeho vedením je<br />
podnik stabilizovaný a vykazuje vynikajúce<br />
hospodárske výsledky.<br />
ZVOZ ÚSPEŠNÉHO ÚLOVKU<br />
8 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
VÝSTAVBA DREVENÉHO MOSTA<br />
KAMENICA<br />
NAD CIROCHOU<br />
Po roku 1928 sa aj na východe republiky dali do pohybu historické deje, ktoré sa dotýkajú<br />
priamo odštepného závodu Kamenica nad Cirochou. Súvisia so vznikom samostatnej<br />
hospodárskej jednotky, ktorá mala v rámci Vojenských lesných podnikov zabezpečiť obhospodarovanie<br />
lesov a priľahlých pozemkov určených na obranu štátu na východe republiky.<br />
V rokoch 1933 – 1938 začal realizovať Československý<br />
štát výkup majetkov na veľkostatkoch<br />
grófskych rodov Andrássyovcov a Sztárayovcov.<br />
Výkupom časti týchto majetkov bol<br />
vytvorený územný základ terajšieho odštepného<br />
závodu Kamenica nad Cir. Majetok Andrássyovcov<br />
tvorili poľnohospodárske a lesné<br />
pozemky v rámci kamenického veľkostatku,<br />
nazývanom v tej dobe Veľká Kamenica, ktorý<br />
bol historicky súčasťou Humenského panstva.<br />
Podľa písomného protokolu sa preberanie<br />
lesných a iných pozemkov začalo 4. októbra<br />
1933 v Betliari a pokračovalo sa 9. októbra<br />
1933 priamo na veľkostatku v Kamenici<br />
nad Cirochou. Na preberaní majetkov sa zúčastnili<br />
zástupcovia „Státního pozemkového<br />
úřadu“, Vojenskej správy a zástupcovia z veľkostatku<br />
Veľká Kamenica. V zmysle protokolu<br />
bolo prebratých a vykúpených 20 701<br />
katastrálnych jutár pôdy, čo je 11 913 ha, pri<br />
prepočte 1 katastrálne jutro je 0,58 ha. Zaujímavosťou<br />
je, že od grófa Andrássyho bol prevzatý<br />
aj kaštieľ v Kamenici nad Cir., ktorý bol<br />
po požiari v zlom technickom stave. V jeho<br />
priestoroch neskôr vznikla samostatná lesná<br />
vojenská správa.<br />
V roku 1934 v zmysle trhovej zmluvy uzatvorenej<br />
medzi Československým štátom zastúpeným<br />
Vojenskými lesnými podnikmi v Prahe<br />
a pod dohľadom Státního pozemkového<br />
úřadu v Prahe bol vykúpený majetok grófa<br />
Alexandra Stárayho. V rámci tejto zmluvy<br />
boli vykúpené pozemky a majetok v celkovej<br />
výmere 8 558 katastrálnych jutár, čo je cca<br />
4 925 ha. Za prebraté majetky vyplatil Československý<br />
štát 6 4<strong>30</strong> 000 československých<br />
korún. Zmluva bola podpísaná grófom Alexandrom<br />
Sztárayom v Michalovciach 14. decembra<br />
1934.<br />
Ak spočítame celkovú výmeru vykúpených<br />
pozemkov z veľkostatkov Andrássyovcov<br />
a Sztárayovcov je to celkovo 16 838 ha. K tejto<br />
hodnote treba pripočítať výkup väčšieho<br />
množstva pozemkov od Zemplínskeho lesného<br />
hospodárstva Snina - 2 725 ha, katastrálnu<br />
výmeru 622 ha vysťahovanej obce Valaškovce<br />
a ostatné malé výmery od urbariátov a občanov.<br />
Celková výmera vtedajšej Samostatnej<br />
vojenskej lesnej správy v Kamenici nad Cirochou<br />
bola cca 20 400 ha.<br />
Po roku 1951 bolo v Kamenici zriadené podnikové<br />
riaditeľstvo, ktoré od 1. 1. 1953 dosta-<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
9
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
lo štatút národného podniku. Sídlom správy<br />
i podnikového riaditeľstva bol kaštieľ až<br />
do októbra 1959, kedy sa podnik presťahoval<br />
do Humenného a od 1. 1. 1962 po súčasnosť<br />
sa znova nachádza v obci, v bývalých priestoroch<br />
vojenských kasárni.<br />
V osemdesiatych až deväťdesiatych rokoch<br />
minulého storočia vtedajší n.p. Kamenica n/<br />
Cir. podľa organizačnej štruktúry riadil tri<br />
lesné správy (LS Kamenica n/Cir., LS Kamienka<br />
a LS Jovsa), správu pridruženej výroby<br />
(pílu), dopravno-mechanizačnú správu,<br />
stavebnú správu a hospodársku správu.<br />
Lesné správy hospodárili na výmere cca<br />
5 000 až 8 000 ha. Ťažby dreva v tomto období<br />
sa v priemere pohybovali od 50 000 do<br />
60 000 m3 ročne. Ročne sa zalesňovalo cca<br />
120 ha holín a na to nadväzovali ostatné činnosti<br />
v pestovnej oblasti.<br />
Po roku 1989 dlhoročného riaditeľa závodu<br />
Juraja Fica nahradil vo funkcii pplk.Ing.Vladimír<br />
Fic.<br />
Dňom 31. 12. 1992 bol ukončený proces rozdelenia<br />
Československej federatívnej republiky.<br />
K 1. 1. 1993 vznikli <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky,<br />
š.p. so sídlom v Pliešovciach. Ako<br />
samostatná organizačná jednotka patrí pod<br />
novovytvorený š.p. aj o.z. Kamenica nad Cirochou.<br />
Od roku 2004 prešiel aj o.z. Kamenica n/<br />
Cir. podobne ako ostatné o.z. v rámci VLM<br />
SR š.p. veľkými organizačnými zmenami<br />
a boli prijaté viaceré racionalizačné opatrenia.<br />
Riaditeľom závodu je menovaný Ing.<br />
Anton Bodnár. Bola zmenená aj organizačná<br />
štruktúra o.z. Viaceré oddelenia na ústredí<br />
o.z. a správy boli zlúčené, resp. zrušené. LS<br />
Kamenica n/Cir. bola pričlenená pod LS Kamienka.<br />
Ukončil sa proces prechodu na vykonávanie<br />
prác v lesníckych činnostiach<br />
dodávateľským spôsobom. V rámci organizačných<br />
zmien sa významne znížil počet zamestnancov.<br />
Zaviedol sa nový informačný<br />
PRIBLIŽOVANIE DREVA LS KAMIENKA<br />
LOKOMOTÍVA HENSCHEL PRED BUDOVOU O.Z.<br />
VYUŽITIE KONSKEJ SILY POD ČIERNOU HOROU<br />
10 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
systém. Od roku 2020 je riaditeľom o.z. Ing.<br />
Štefan Rak.<br />
V súčasnosti VLM SR š.p., o.z. Kamenica nad<br />
Cirochou spravuje pozemky o výmere 13 780<br />
ha. Organizačne a územne sa člení na dve lesné<br />
správy – Kamienka a Jovsa. Ročná ťažba<br />
dreva o.z. predstavuje priemerne 84 000 m3,<br />
prevažne (až 96%) listnatej drevnej hmoty.<br />
Súčasťou lesníckej výroby na o.z. Kamenica<br />
n/Cir., je aj pestovanie a produkcia lesného<br />
reprodukčného materialu a zabezpečovanie<br />
vlastnej potreby sadeníc lesných drevín pre<br />
všetky o.z. v rámci celého š.p. V súčasnosti<br />
je dosahovaná ročná produkcia až 2 500 000<br />
ks sadeníc lesných drevín. Vypestovaný lesný<br />
reprodukčný materiál z lesnej škôlky Jovsa<br />
sa používa pre umelú obnovu lesa, zalesňovanie<br />
nelesných plôch, lesotechnické meliorácie,<br />
ale aj pre účely rekultivácií a náhradnej<br />
výsadby drevín vo vojenských objektoch<br />
MO SR.<br />
O.z. Kamenica n/Cir. obhospodaruje poľovný<br />
revír VLM Kamenica n/Cir., ktorý sa rozprestiera<br />
v relatívne samostatnom a uzavretom<br />
orografickom celku Vihorlatského pohoria.<br />
Poľovná plocha revíru celkom je 15 096 ha,<br />
z toho je 46 ha poľnohospodárskej pôdy a 156<br />
ha ostatných plôch. Ostávajúca časť výmery<br />
sú lesné pozemky. V súčasných podmienkach<br />
hospodárenia v rámci poľovného revíru<br />
VLM Kamenica n/Cir sú zriadené dve zvernice<br />
- zvernica diviačej zveri Jovsa - výmera<br />
168 ha a zvernica jelenej zveri Kamienka -<br />
výmera 243 ha.<br />
Komplex ochranársky významných chránených<br />
území je dôkazom čistej a mimoriadne<br />
zachovanej prírody so vzácnymi druhmi<br />
fauny a flóry. Najvýznamnejším chráneným<br />
územím je PR Vihorlatský prales, ktorá bola<br />
vyhlásená ako "bezzásahové“ územie lokality<br />
Vihorlat, ako súčasť svetového prírodného<br />
dedičstva UNESCO Staré bukové <strong>lesy</strong> a bukové<br />
pra<strong>lesy</strong> Karpát.<br />
ÚSPEŠNÝ LOV NA LS JOVSA<br />
MANIPULAČNÝ SKLAD V BUKÓZE<br />
MANIPULÁCIA DREVA V PORASTE<br />
ZVOZ DREVA AJ BRIGÁDNIČOK<br />
PRÁCE VO VINICI LS JOVSA<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
11
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
BÝVALÁ BUDOVA ODŠTEPNÉHO ZÁVODU<br />
KEŽMAROK<br />
Rozkazom ministra národnej obrany bol<br />
dňom 1. 4. 1952 zriadený podnik <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky so sídlom v Kežmarku. Bol<br />
určený na hospodárenie vo vytvorenom<br />
vojenskom výcvikovom priestore Javorina.<br />
Vojenský priestor Javorina mal výmeru<br />
cca 32 000 ha. Z celkovej výmera bolo<br />
cca <strong>30</strong> 000 ha lesnej pôdy, zvyšná výmera<br />
bola orná pôda, lúky a pastviny. Podnik bol<br />
vytvorený z majetkov štátnych lesov, urbárskych,<br />
mestských a súkromných lesov.<br />
Bolo potrebné vysťahovať viac dedín a osád<br />
(Ľubické Kúpele, Ruskinovce, Dvorce, Blažov,<br />
Blažovskú Dolinu, Čertež), čo bolo veľmi<br />
zložité.<br />
Zriadením podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
Kežmarok sa začala vytvárať aj organizačná<br />
štruktúra. Na zabezpečenie hospodárskych<br />
úloh boli vytvorené štyri lesné správy: Lesná<br />
správa Ľubica, Levočská Dolina, Tichý Potok<br />
a Jakubany. K 1. 3. 1953 bola zriadená Lesná<br />
ZAČIATKY MECHANIZOVANÉHO PRIBLIŽOVANIA DREVA<br />
12 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
CHOV HOVÄDZIEHO DOBYTKA NA JAVORINE<br />
CHOV OVIEC NA JAVORINE<br />
správa Podolínec. Zvýšená intenzita vojenského<br />
výcviku bola impulzom pre vytvorenie<br />
lesnej správy mimo vojenského obvodu. Tak<br />
k 1. 1. 1955 vzniká Lesná správa Spiššká Belá.<br />
Lesné správy hospodárili na výmere 6000 až<br />
7000 ha. Ťažby dreva za obdobie <strong>rokov</strong> 1953<br />
až 1993 sa v priemere pohybovali od 110000<br />
do 120000 m3 ročne, v kalamitných rokoch<br />
aj vyššie. Výška ročných úloh v zalesňovaní<br />
predstavovala 400 až 500 ha a na to nadväzovali<br />
ostatné činnosti v pestovnej oblasti. Zvyšovaním<br />
dodávkových úloh cestou expedičného<br />
skladu bolo nutné zriadiť samostatnú<br />
správu drevoskladu a píly. Tá vznikla v roku<br />
1978. Postupne sa vybudovali ešte dva expedičné<br />
sklady (ďalej ES). ES Lipany a ES Levoča.<br />
Obidva boli pričlenené k lesným správam.<br />
Delimitáciou pôdneho fondu bola značná výmera<br />
určená na intenzívne využívanie. Bolo<br />
nutné zriadiť ďalšiu správu, a to poľnohospodársku<br />
so sídlom v Zaľubici. Poľnohospodárska<br />
správa zabezpečovala výrobu jadrových<br />
a objemových krmív pre živočíšnu výrobu.<br />
Začínalo sa s chovom kráv, mladého hovädzieho<br />
dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.<br />
Postupne sa zriaďujú ďalšie správy. Stavebná<br />
správa so sídlom v Kežmarku, poskytovala<br />
služby lesným a ostatným správam v oblasti<br />
stavebnej činnosti a zabezpečovaním<br />
letnej a zimnej údržby ciest. Mala sídlo v prenajatých<br />
priestoroch v Kežmarku. Dopravno<br />
- mechanizačná správa zabezpečovala odbornú<br />
pomoc lesným správam pri údržbe<br />
mechanizačných prostriedkov a zabezpečovaní<br />
odvozu dreva. Pri zriadení mala sídlo<br />
v Spišškej Belej, neskôr v prenajatých priestoroch<br />
v Kežmarku. Po vybudovaní vlastných<br />
moderných priestorov, obidve správy sídlili<br />
v Kežmarku na Rakúskej ceste.<br />
V roku 1971 bol vypracovaný Generálny plán<br />
na vyrovnanie biologickej rovnováhy výcvikových<br />
plôch, spoločne s plánom asanácií<br />
a rekultivácií hospodársky využívaných plôch<br />
vo VVP. V tom istom roku bola dočasne vytvorená<br />
asanačná správa.<br />
LESNÁ ŠKÔLKA LS ĽUBICA<br />
Všetky správy zastrešovalo podnikové riaditeľstvo<br />
so sídlom v Kežmarku. Najprv sídlilo<br />
vo vile na Troch mostoch, potom pri Červenom<br />
evanjelickom kostole a od roku 1976 vo<br />
vlastných priestoroch na Baštovej 18.<br />
Podnik v Kežmarku od vzniku až po súčasnosť<br />
riadili nasledovní riaditelia: kpt. Ján Kalina<br />
(1952 – 1953), plk. Jozef Oravec (1953 –<br />
1956), plk. Ing. Karel Chyba (1956 – 1962),<br />
plk. Ing. Jozef Peťko (1962 – 1980), pplk. Ing.<br />
Stanislav Bizoň (1981 –1984), mjr. Ing. Miroslav<br />
Horváth (1984 – 2004), Ing. František<br />
Matia (2004), Ing. Ján Jurica (2004 – 2007),<br />
Ing. Peter Gaži (2007 – 2009), Ing. Ján Jurica<br />
(2009 – 2014), Ing. Miroslav Petras (2014 –<br />
2017), Ing. Michal Dudák (od roku 2018).<br />
NAKLADANIE DREVA NAVIJÁKOM<br />
Od roku 1994 sa začali aktivizovať obce s cieľom<br />
dosiahnuť vrátenie majetku, ktorý im bol<br />
zoštátnený pri zriaďovaní vojenského priestoru<br />
Javorina. Začali sa blokády pri vstupe do<br />
vojenského priestoru a obmedzovanie činnosti<br />
vo všetkých oblastiach výroby. Na zák-<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
13
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
lade zákona 138/1991 Zb. v znení neskorších<br />
zmien a doplnkov o majetku obcí, sa postupne<br />
znižovala výmera lesa pre hospodárenie<br />
odštepného závodu. Došlo k zlúčeniu Lesnej<br />
správy Levočská Dolina a Lesnej správy Ľubica.<br />
Následne prišlo rozhodnutie, že vojenský výcvikový<br />
priestor Javorina sa zruší a zoštátnené<br />
majetky sa vrátia pôvodným vlastníkom.<br />
Rokom 2006 bol ukončený výcvik vo<br />
vojenskom výcvikovom priestore Javorina<br />
a k 1. 1. 2011 bol tento priestor zrušený.<br />
Odštepný závod Kežmarok v roku 2004 zaznamenáva<br />
veľké organizačné zmeny. Stratové<br />
odvetia sa rušili. Prešlo sa na služby<br />
poskytované živnostníkmi. Zrušila sa dopravno-mechanizačná<br />
správa a Správa drevoskladu<br />
a píly v Spišskej Belej. Po dokončení<br />
administratívnej budovy v Podolínci sa<br />
1. júla 2009 konala kolaudácia a z Kežmarku<br />
sa odštepný závod presťahoval do týchto<br />
priestorov. Dochádza tiež k zlúčeniu Lesnej<br />
správy Podolínec s Lesnou správou Ľubica.<br />
V súčasnosti má odštepný závod dve lesné<br />
správy. Lesnú správu Ľubica, ktorá zabezpečuje<br />
aj poľnohospodársku výrobu, letnú<br />
a zimnú údržbu ciest a iné stavebné činnosti<br />
v rámci štátneho podniku. Druhá je Lesná<br />
správa Tichý Potok. Vrátením lesného fondu<br />
iným subjektom sa znižila výmera obhospodarovanej<br />
plochy odštepnému závodu na<br />
17 801 ha. Výška ťažieb sa oproti 90. rokom<br />
znížila takmer o polovicu. Zo vtedajších<br />
85 000 až 90 000 m3 sa teraz ťaží 45 000 m3.<br />
Povodeň v roku 2010 spôsobila veľké materiálne<br />
škody ako odštepnému závodu, tak aj<br />
okolitým obciam. Preto bolo v oblasti bývalého<br />
vojenského obvodu postavených 11 suchých<br />
poldrov. Za posledné roky tieto vodné<br />
stavby niekoľkokrát ochránili majetky fyzických<br />
osôb a obcí.<br />
Tvorbu PSL má na starosti kolektív HÚL,<br />
ktorý bol vždy neoddeliteľnou súčasťou OZ<br />
Kežmarok. Historicky a organizačne síce<br />
patril kolektív HÚL v čase ČSSR pod centrum<br />
v Olomouci, ale po osamostatnení sa<br />
a vzniku Slovenskej republiky sa pracoviská<br />
v Malackách a Kežmarku pod vedením<br />
Ing. Jozefa Kormana stávajú samostatnými<br />
a organizačne spadajú pod Generálne riaditeľstvo<br />
Pliešovce. V roku 1997 sa definitívne<br />
ukončili práce v Malackách a jediným pracoviskom<br />
sa stalo Stredisko HÚL v Kežmarku<br />
pri OZ Kežmarok.<br />
Poľovný revír JAVORINA je od roku 2000<br />
vyhlásený za spoločný poľovný revír, tzn. že<br />
výkon práva poľovníctva patrí vlastníkom<br />
pozemkov. Celková výmera poľovného revíru<br />
v súčasnom období je 26 900 ha.<br />
PÍLA V SPIŠSKEJ BELEJ<br />
14 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
MALACKY<br />
Prvotná história vojenských lesov na Záhorí sa datuje do čias po prvej svetovej vojne, kedy v období <strong>rokov</strong> 1918-24<br />
vtedajšie ministerstvo vojny (ministerstvo národnej obrany) začalo skupovať pozemky od Pállfyovcov v oblasti Záhoria<br />
za účelom získavania drevnej hmoty pre potreby armády a priestorov na výcvik vojakov. Nariadením vlády č.<br />
206 z 25. 9. 1924 bol založený vojenský drevársky podnik vo Veľkých Levároch, kde fungovala píla na porez guľatiny<br />
pre potreby vtedajšej armády. V roku 1928 bol vytvorený vojenský lesný podnik so sídlom vo Veľkých Levároch.<br />
Pozemky na jeho zriadenie získala Československá republika odkúpením od grófa Jozefa Pállfyho, pričom Československú<br />
republiku zastupovalo Ministerstvo národnej obrany. Samotnému podpisu trhovej zmluvy predchádzala<br />
protokolárna dohoda z 12. decembra 1929 a v nasledujúcich rokoch boli tieto pozemky spolu s nehnuteľnosťami<br />
a majetkami prevzaté do vlastníctva štátu. Tento vojenský priestor fungoval až do obdobia 2. svetovej vojny, kedy<br />
podpísaním zmluvy v roku 1939 medzi nemeckou ríšou a slovenským štátom o tzv. ochrannom pásme prešiel pod<br />
kontrolu Wehrmachtu. Nemecké vojská tu v rokoch 1940-44 mali svoje výcvikové plochy a využívali tento priestor<br />
pre vlastné účely a oblasť sa rozšírila aj na územie Malých Karpát (Truppenübungsplatz Kleine Karpathen, dnešné<br />
územie VVP Turecký Vrch). Po skončení vojny bol vytvorení aj nový Vojenský obvod Záhorie, ktorý funguje od roku<br />
1950 a v tomto období bol zriadený aj vojenský útvar s priľahlými lesmi v oblasti Šenkvíc a Viničného. S drobnými<br />
zmenami v priebehu <strong>rokov</strong> funguje Vojenský obvod Záhorie s tromi vojenskými výcvikovými priestormi (VVP Turecký<br />
Vrch, VVP Kuchyňa a VVP Záhorie) dodnes a je obhospodarovaný VLM SR, š.p., o.z. Malacky. Aktuálne VLM<br />
SR, š.p., o.z. Malacky obhospodarujú výmeru 24 564 ha lesných pozemkov a 804 ha poľnohospodárskej pôdy.<br />
VÝSTAVBA NOVEJ BUDOVY O.Z. MALACKY<br />
Prvým riaditeľom odštepného závodu v Malackách<br />
v ére samostatnosti SR sa stal plk.<br />
Ing. Ladislav Molnár, ktorý vlastne len pokračoval<br />
vo výkone funkcie riaditeľa podniku<br />
v Malackách v obdobiach existencie ČSSR<br />
a ČSFR od roku 1975, keď vystriedal kpt. Ing.<br />
Ernesta Pápaya. Riaditeľom odštepného závodu<br />
bol až do roku 1996, čiže úctyhodných<br />
21 <strong>rokov</strong>. V tejto dobe fungovalo v rámci závodu<br />
6 lesných správ, stavebná správa, poľnohospodárska<br />
správa, dopravno-mechanizačná<br />
správa a píla v Malackách.<br />
V roku 1997 sa ďalším riaditeľom stal Ing.<br />
Ľubomír Huťan, Riaditeľom bol až do roku<br />
2004. Bol zriadený manipulačný sklad dreva<br />
na železničnej stanici v Plaveckom Mikuláši.<br />
V roku 2003 sa začala budovať zvernica „Hlboká<br />
mláka“ na lesnej správe Riadok.<br />
Po celopodnikových zmenách bol vo funkcii<br />
riaditeľa odštepného závodu od roku 2004 do<br />
roku 2006 Ing. Róbert Repiský. V tomto období<br />
boli opäť zlúčené lesné správy Riadok<br />
a Veľké Leváre do jednej LS Riadok, bola dokončená<br />
zvernica „Hlboká mláka“, zrušená<br />
dopravno-mechanizačná správa v súvislosti<br />
s predajom lesnej mechanizácie a prechodom<br />
vlastných zamestnancov na externých dodávateľov<br />
prác. V roku 2006 bol na krátku dobu<br />
riaditeľom Ing. Jozef Král<br />
Od roku 2007 do roku 2010 sa novým riaditeľom<br />
stal Ing. Juraj Piecka, PhD. V priebehu<br />
týchto <strong>rokov</strong> prebehla najväčšia štrukturálna<br />
a personálna reorganizácia odštepného závodu.<br />
Zlúčením lesných správ zostali len 3 lesné<br />
správy – LS Jablonové, LS Riadok a LS Mikulášov,<br />
došlo k najvýraznejšiemu zníženiu<br />
počtu zamestnancov, zrušeniu poľnohospodárskej<br />
správy a celej poľnohospodárskej výroby<br />
a zrušeniu manipulačného skladu dreva<br />
v Plaveckom Mikuláši.<br />
V roku 2010 sa stal riaditeľom odštepného<br />
závodu v Malackách Ing. Peter Bartošek,<br />
ktorý predtým pôsobil vo funkcii vedúceho<br />
na LS Riadok. Riaditeľom bol až do roku<br />
2018, kedy sa riaditeľom stáva Ing. Jozef Bittara,<br />
ktorý predtým pracoval od roku 2011 na<br />
odštepnom závode ako vedúci oddelenia odbytu.<br />
Odštepný závod v súčasnosti spravuje<br />
pozemky o výmere 24 605 ha a funguje vo<br />
formáte 3 lesných správ – Riadok, Jabloňové,<br />
Mikulášov. Práce v lese sú vykonávané formou<br />
služieb a výlučne harvestorovou technológiou.<br />
Ročná ťažba dreva o.z. predstavuje<br />
priemerne 90 000 m3.<br />
Odštepný závod obhospodaruje dva samostatné<br />
poľovné revíry a to poľovný revír Záhorie,<br />
ktorý má rozlohu 25 667 ha, z toho<br />
lesné pozemky prestavujú 24 555 ha, poľnohospodárska<br />
pôda 623 ha a 103 ha sú vodné<br />
plochy. V rámci revíru Záhorie sú vyčlenené<br />
dve samostatné zvernice. Na lesnej správe<br />
Jablonové v pôsobnosti ktorej je uznaná zvernica<br />
Kopča s rozlohou 196 ha, zameraná na<br />
chov jelenej zveri a na lesnej správe Riadok sa<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
15
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
nachádza zvernica Hlboká Mláka s celkovou<br />
rozlohou <strong>30</strong>2 ha, ktorá je zameraná na chov<br />
danielej a muflónej zveri. Druhým poľovným<br />
revírom je Turecký Vrch, nachádzajúci<br />
sa v Malých Karpatoch na lesnej správe Jablonové.<br />
Rozloha revíru je 2009 ha, z toho lesné<br />
pozemky prestavujú 1 590 ha, poľnohospodárska<br />
pôda 6 ha a 1 ha sú vodné plochy.<br />
Historicky sa datuje, že v období za grófa<br />
Pálffyho a možno aj skôr na území dnešného<br />
VO Záhorie bola vybudovaná sústava rybníkov.<br />
Popri funkcii spomalenia prívalových<br />
vôd, vďaka svojmu stálemu prietoku okolitých<br />
potokov bolo možné v týchto nádržiach<br />
celoročne držať vodu a túto retenčnú schopnosť<br />
využiť pre chov rýb, či zadržiavanie<br />
vody v prírode, čo v záhorských pieskoch je<br />
viac ako zlato.<br />
Aj vďaka minulosti dnes odštepný závod Malacky<br />
spravuje dve sústavy rybníkov. Jednou<br />
je Rakárenská sústava pozostávajúca zo šty-<br />
PO POŽIARI<br />
HASENIE POŽIARU<br />
PÍLA NA SPRACOVANIE GUĽATINY<br />
16 VOJENSKÉ LESY
1993 - 2023<br />
roch prietočných lesných rybníkov o výmere<br />
40,75 hektára. Rybníky sa využívajú na chov<br />
násad a tržných hospodársky cenných rýb.<br />
Hlavným chovaným druhom je kapor a pridruženými<br />
druhmi sú šťuka, sumec, zubáč<br />
prípadne amur. Druhou sústavou je Marhečská<br />
sústava tvorená dvanástimi malými rybníčkami.<br />
Pre ich veľkosť, tvar a mierne zarastenie<br />
vodnou vegetáciou sú ideálne na<br />
produkciu plôdika a jednoročnej násady rýb.<br />
Ich výmera je 17,38 hektára. Nemožno opomenúť<br />
ani vodné plochy, ktoré sú určené na<br />
športový rybolov s plochou 37,53 hektára.<br />
Krajinu VO Záhorie v správe o.z. Malacky<br />
sužujúcu horúcim pieskom, taktiež dokonale<br />
doplňujú prírodné či umelo vytvorené jazierka<br />
a protipožiarne nádrže. Zväčša vznikli<br />
alebo boli vybudované na výdatnejšom prameni.<br />
Tie umelo vybudované časom splynuli<br />
s okolitou prírodou a dnes prekypujú životom<br />
vo vode i okolo nej.<br />
RYBNÉ HOSPODÁRSTVO<br />
CELOPLOŠNÁ PRÍPRAVA PRED ZALESŇOVANÍM<br />
PROTIPOŽIARNA NÁDRŽ<br />
MANIPULAČNO-EXPEDIČNÝ SKLAD MALACKY<br />
MODERNÉ ŤAŽBOVÉ TECHNOLÓGIE<br />
MIMORIADNE VYDANIE<br />
17
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
NA ZÁVER<br />
Verejnosť, ale aj väčšina z nás si v posledných rokoch<br />
čoraz viac uvedomuje hroziace nebezpečenstvo v dôsledku<br />
prebiehajúcej klimatickej zmeny. Aj v lesníctve<br />
sme svedkami jej prejavov. Hynutie lesov, záplavy, požiare<br />
a deštruktívne víchrice majú narastajúci, na niektorých<br />
územiach až katastrofálny, charakter. V dôsledku<br />
týchto, ale aj ďalších jej negatívnych prejavov<br />
narastá aj naša zodpovednosť za udržanie priaznivého<br />
stavu a význam odbornej starostlivosti o <strong>lesy</strong> pre<br />
elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov. Dosahované<br />
kladné výsledky pre nás kladú stále vyššie nároky na<br />
kvalitu vykonávanej práce a na ekologizáciu lesa.<br />
Aj napriek skutočnosti, že obhospodarované územie<br />
intenzívne využíva armáda, snažíme sa, aby hospodárenie<br />
v ňom zodpovedalo ekologickým, ekonomickým<br />
a sociálnym štandardom podľa medzinárodne uznaných<br />
kritérií. S plnou zodpovednosťou riešime problémy,<br />
ktoré sú nám kladené. Uvedomujeme si, že les<br />
nepatrí k jednoduchým systémom a práca lesníka je<br />
predovšetkým služba lesu, starostlivosť o zverený majetok<br />
a jeho zachovanie pre budúce generácie.<br />
Na záver Vám všetkým ďakujem za vykonanú prácu<br />
a vyjadrujem presvedčenie, že <strong>lesy</strong> a lesníctvo vo vojenských<br />
lesoch predstavuje proces, ktorý dlhodobo,<br />
cez výsledky našich predchodcov, ale aj naše výsledky,<br />
smeruje k naplneniu základných cieľov trvalo udržateľného<br />
obhospodarovania lesov a takýmto smerom<br />
sa bude uberať aj v ďalšej budúcnosti.<br />
Ing. Ján Jurica,<br />
generálny riaditeľ VLM SR š.p.<br />
a kolektív spolupracovníkov.<br />
18 VOJENSKÉ LESY
<strong>30</strong> <strong>rokov</strong> VLM SR, š.p..<br />
1993 - 2023<br />
20 VOJENSKÉ LESY