výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010

Názov úlohy 5 : Ochrana a rozvoj živočíšnych genetických zdrojov v SR
Plánovaná doba riešenia: Začiatok: 1.1.2010 Koniec: 31.12.2010
Koordinačné pracovisko projektu: CVŽV Nitra (Ústav šľachtenia zvierat a kvality produktov)
Koordinátor (zodp. riešiteľ): Ing. Marta Oravcová, PhD.
V roku 2010
Náklady na riešenie v EUR plán skutočnosť
Celkom 160 000,00 179 404,64
štátny príspevok 160 000,00 160 000,00
z toho: v tom: kooperácie ‐ ‐
vlastné zdroje ‐ 19 404,64
iné zdroje ‐ ‐
Cieľom riešenia úlohy je monitoring, evidencia, popis a hodnotenie živočíšnych genetických zdrojov
(ŽGZ) s cieľom testovania a realizácie prevádzky informačného systému ŽGZ a génovej banky. Ďalším
cieľom je realizácia programu génovej rezervy vybraných populácií HZ, sledovanie ich produkčných,
reprodukčných a behaviorálnych vlastností, overovanie a optimalizácia použitia metód analýz
polymorfizmu a mikrosatelitových markérov na výskum genetickej variability HZ.
Testovala sa genetická variabilita plemena pôvodná valaška (16 mikrosatelitových lokusov).
Testované markery boli vysoko polymorfné, s počtom alel od 7 (MAF65, SPS113) do 15 (TCRGC4). Hodnoty
PIC boli v rozsahu od 0,666 (SPS113) do 0,894 (TCRGC4) a očakávaná heterozygozita (HE) pre jednotlivé
mikrosatelitové markery bola od 0,581 pre SPS113 do 0,871 pre TCRGC4. Priemerná hodnota HE pre všetky
lokusy bola 0,779 a priemerná hodnota zistenej heterozygozity HO bola 0,719. Priemerné hodnoty HE pre
testované lokusy v subpopulácii oviec zo Spiša (10 zvierat), Kysúc (15 zvierat) a Liptova (22 zvierat) boli
0,753; 0,744; 0,798. Hodnoty HO boli pre všetky subpopulácie nižšie: 0,700; 0,677 a 0,778. Medzi chovmi
boli výrazné rozdiely v sfarbení oviec, type rohov, jemnosti a sfarbení vlny. Väčšina oviec bola bezrohá (48
%), 36,3 % oviec malo typický lýrovitý tvar rohov. Najviac jedincov (30,4 %) malo sfarbenie typu „bekaša“
(čierne nepravidelné škvrny na hlave a končatinách, biela farba vlny). Sfarbenie oviec typu „laika“ sa
vyskytlo u 28,4 % jedincov (rúno tvorené čiernymi a bielymi vlasmi, hlava a končatiny väčšinou pokryté
čiernou srsťou). Sfarbenie typu „belica“ sa vyskytlo u 18,6 % jedincov (plášťovo biele sfarbenie bez
odznakov). Odporúčaním je zmeniť systém hodnotenia plemenného štandardu pôvodnej valašky a pre
selekciu uprednostňovať jedince so sortimentom vlny DE až EF, do plemenitby zaraďovať jedince bez
ohľadu na typ rohov/bezrohatosť, z hľadiska zachovania variability využiť jedince s rôznym sfarbením a
vyberať jedince malého i stredného rámca.
Pokračovala realizácia programu zachovania génovej rezervy kúr plemena oravka a pravidelné
liahnutie kurčiat pre chovateľov génových rezerv (300 ks oravky, 165 ks rodajlendky, 140 ks hempšírky a 12
ks saseksky). Sledovali sa reprodukčné ukazovatele, znáška a hmotnosť vajec. Do základného stáda bolo
zaradených 50 ks oravky, 40 ks rodajlendky, 23 ks hempšírky a 12 ks saseksky. Správa o činnosti za rok 2010
bola odovzdaná SZCH.
Realizoval sa tiež program zachovania japonských prepelíc. Pre analýzu polymorfizmu IGF1R génu
(gén pre insulin‐like growth factor 1 receptor) sa testovali variantné oligonukleotidy‐primery. V programe
NCBI/Primer BLAST bolo navrhnutých a otestovaných 5 párov (forward a reverse primery pre každý pár)
oligonukleotidov určených pre molekulárno‐genetické analýzy génu IGF1R s dĺžkou sekvencie 4092 bp.
Pokračoval monitoring plemennej a druhovej skladby HZ v spolupráci s chovateľskými zväzmi a PS
SR, š.p. Realizovala sa prevádzka národného IS živočíšnych genetických zdrojov (ŽGZ) a IS Cryo‐Web; boli
doplnené dostupné informácie o plemenách a uloženej sperme (zdroj: ISB Lužianky, CVŽV Nitra). Dvaja
pracovníci sa zúčastnili workshopu ERFP (Európsky kontaktný bod pre ŽGZ), ktorý sa konal v rámci
výročného zasadnutia EAAP (Heraklion, 8/2010). Jeden pracovník sa zúčastnil Regionálneho WS národných
koordinátorov a alternátorov NC (FAO, Kyjev, 9/2010), zameraného na otázky súvisiace s tvorbou
a realizáciou národnej stratégie ŽGZ, ktorá vyžaduje tímovú spoluprácu a efektívnu koordináciu.
Pre účely genetických, morfometrických a ultraštrukturálnych analýz bola z povodia Dunaja
v neresovom období odlovená vzorka 7 jedincov (6 samcov a 1 pravdepodobne vyneresená samica).
Exteriérový ukazovateľ vyjadrený ako pomer maximálnej výšky tela k dĺžke tela kolísal od 24,8 % do 27,8 %
36