výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010

Koordinátor projektu: prof. Ing. Peter Chrenek, DrSc.
Za celú dobu riešenia V roku 2009
Náklady na riešenie v EUR plán skutočnosť plán skutočnosť
Celkom 3 916,88 3 321, 04 1 958,44 1 722,29
Príspevok APVV 3 916,88 2 961,35 1 958,44 1 362,60
z toho: v tom: kooperácie ‐ ‐ ‐ ‐
vlastné zdroje ‐ 359,69 ‐ 359,69
iné zdroje ‐ ‐ ‐ ‐
Cieľom projektu je optimalizácia podmienok izolácie, charakteristiky králičích embryonálnych buniek
z blastocysty s využitím mobility (krátke 10 dňové pobyty 2x do roka) za účelom realizácie pripravených
experimentov.
V roku 2010 boli získané výsledky, čo sa týka tvorby chimerických myší využitím knock‐outovaných
kmeňových buniek na strane rakúskej. Vďaka pobytu spoluriešiteľa z Viedne v CVŽV Nitra na pracovisku
Ústavu genetiky a reprodukcie hospodárskych bola optimalizovaná metodika izolácie a charakteristiky
králičích embryonálnych kmeňových buniek.
Názov projektu APVV: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so
zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu
Číslo (signatúra) projektu: APVV VMSP–P–0024‐09
Plánovaná doba riešenia: Začiatok: 09/2009 Koniec: 09/2012
Koordinačné a riešiteľské pracovisko projektu: VETSERVIS, s.r.o., Nitra
Koordinátori projektu: Ing. Pospíšilová, doc. RNDr. Ján Rafay, CSc., RNDr. Emília Hanusová, PhD.
Za celú dobu riešenia V roku 2010
Náklady na riešenie v EUR plán skutočnosť plán skutočnosť
Celkom 142 500,00 35 778,00 23 357,00 23 357,00
Príspevok APVV 142 500,00 35 778,00 23 357,00 23 357,00
z toho: v tom: kooperácie ‐ ‐ ‐ ‐
vlastné zdroje ‐ ‐ ‐ ‐
iné zdroje ‐ ‐ ‐ ‐
Cieľom projektu je skúmať vplyv podávaných probiotík a rastlinných látok zvieratám na zloženie
živočíšnych produktov pre ľudskú spotrebu.
Hodnotil sa vplyv prídavku Humac natur na mortalitu počas odchovu, rast živej hmotnosti, znášku
a hmotnosť vajec prepelice japonskej. Humac je výrobok na báze humínových kyselín. Prepelice japonské‐
mäsovej línie faraón pochádzali z experimentálneho chovu CVŽV Nitra. Po vyliahnutí boli malé prepeličky
rozdelené do dvoch skupín – pokusnej a kontrolnej v približne rovnakom počte. Kontrolná skupina bola
kŕmená štandardnou kŕmnou zmesou (KZ). Pokusnej skupine zvierat sa do kŕmnej zmesi pridával Humac
počas celého pokusu a jeden týždeň v mesiaci aj probiotikum Propoul.
Najvyšší úhyn bol zaznamenaný do veku 10 dní, kedy v kontrolnej skupine uhynulo 7 prepelíc, čo
predstavuje 10,9 % mortalitu, v pokusnej skupine uhynuli 2 prepelice, čo je 3,3 % mortalita. Štatisticky
významný rozdiel (P=0,0118) medzi živou hmotnosťou kontrolnej (94,5 ± 2,04 g) a pokusnej skupiny (101,6
± 1,86 g) bol vo veku 28. dní. V pohlavnej dospelosti prepelíc vo veku 42 dní mali opäť vyššiu hmotnosť
zvieratá pokusnej skupiny (148,4 ± 2,41 g) v porovnaní s kontrolnou (144,4 ± 1,83 g). Tento rozdiel však
nebol štatisticky významný (P=0,1933).
Z výsledkov sledovania znášky od polovice apríla do konca októbra 2010 vyplynulo, že v pokusná
skupina mala vyššiu priemernú znášku ako i intenzitu znášky ako kontrola. V pokusnej skupine bolo
znesených viac vajec (4 468, 165,48 vajec na prepelicu) ako v kontrolnej skupine (4 071, 150,78 vajec na
prepelicu) pri rovnakom počte prepelíc (27). Okrem sledovania znášky sa hodnotila aj hmotnosť vajec
Preukaznosť rozdielov v hmotnosti vajec medzi pokusnou a kontrolnou skupinou bola na hranici
preukaznosti P=0,07, pričom vajcia pokusnej skupiny mali vyššiu hmotnosť (11,9 g, kontrola 11,6 g).
26