výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010

Názov projektu: Produkčná a ekologická funkcia malých hospodárskych zvierat a voľne žijúcej zveri
Číslo (signatúra) projektu: RPVV/5
Plánovaná doba riešenia: Začiatok: 01/2010 Koniec: 12/2012
Vyhlasovateľ (obstarávateľ) úlohy: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Koordinačné pracovisko úlohy: Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Koordinátor (zodp. riešiteľ): doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. (Ústav malých hospodárskych zvierat)
Za celú dobu riešenia V r. 2010
Náklady na riešenie v € Plán Skutočnosť Plán Skutočnosť
Celkom 384 331,50 144 311,18 128 110,50 144 311,18
štátny príspevok 365 116,50 121 705,50 121 705,50 121 705,50
z toho: v tom: Kooperácie ‐ ‐ ‐ ‐
vlastné zdroje ‐ 14 760,88 ‐ 14 760,88
iné zdroje 19 215 7 844,80 6 405,00 7 844,80
Riešenie projektu je členené na 4 vecné etapy:
1. Optimalizácia metód ochrany a stabilizácie počtu včelstiev pre zachovanie biodiverzity krajiny a kvality včelích
produktov (Ing. Ján Kopernický, RNDr. Tatiana Čermáková)
2. Vývoj nehormonálnych metód biostimulácie reprodukčného procesu hospodárskych zvierat (RNDr. Vladimír
Parkányi, CSc.)
3. Tvorba špecializovaných línií modelových zvierat pre biotechnologické využitie (doc. RNDr. Ján Rafay, CSc.)
4. Produkčná a ekologická funkcia poľovnej zveri v súčasnom agrárnom ekosystéme (doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc.)
Cieľom riešenia projektu je:
Stabilizovať stavy včelstiev pre zachovanie biodiverzity krajiny za podmienok zvyšovania podielu
varroatolerantných včelstiev a zabezpečenia vysokej kvality a zdravotnej neškodnosti včelích produktov a
navrhnúť spôsob náhrady klasických terapeutických intervencií liečivami na prírodnej báze, overiť
účinnosť nehormonálnych postupov pri biostimulácii ovulácie samíc králikov, detekovať
jednonukleotidový polymorfizmus dvoch génov MSTN (myostatín) a PGR (progesterónový receptor) ako
aj exaktne stanoviť vekovú a sexuálnu štruktúru zajačej zveri vo vybraných revíroch Slovenska
V rámci vecnej etapy 1 sa zaviedol monitoring priemerného denného spádu klieštika včelnice v
šľachtiteľských chovoch včiel a vytvorila sa databáza zberu dát v rámci centrálneho registra včelstiev (ďalej
len „CR“) a šľachtiteľská práca sa orientovala na zvyšovanie varroa‐tolerancie plemenných včelstiev pri
zachovaní úžitkových vlastností. Bola vytvorená jednoduchá aplikácia programu MS Excel, slúžiaca na
zavedenie pravidelného varroamonitoringu v šľachtiteľských chovoch včiel na území SR. V rámci riešenia
tejto etapy začiatkom roku 2010 ústav vydal pre včelárov združených v Slovenskej včele metodiku: „Odber
meliva v predjarí“ na diagnostiku moru včelieho plodu a viróz v plemenných a kočujúcich včelstvách, ako aj
včelstvách karantenizovaných.
Pri výskume nehormonálnych metód biostimulácie reprodukčného procesu králikov (etapa 2) bola v
pokusnej skupine (kde boli mláďatá 36 hod. oddelené od samíc) zistená mierne zvýšená estrálna receptivita
samíc, nižší koncepčný pomer o 3,37 %, nižší počet živonarodených mláďat o 1,28 ks. Ďalej boli zistené
minimálne rozdiely v počte mŕtvonarodených mláďat a hmotnosti živonarodených mláďat. Rozdiely v
priemernej hmotnosti mláďat na 35. deň boli nižšie v pokusnej skupine 36, avšak dané rozdiely v hmotnosti
neboli štatisticky preukazné. Nižšia úroveň hmotnosti mláďat na 35. deň v pokusnej skupine je reakciou
organizmu mláďat na 36 hodinovú separáciu od matky a materského mlieka. Výhodou tejto biostimulačnej
metódy je okrem nezaťažovania organizmu hormonálnymi preparátmi aj nižšia cena prípravy samíc na
reprodukčný cyklus.
Pri riešení etapy 3 sa v populácii králikov pri sledovaní génu PGR vyhodnotil vplyv genotypu na
početnosť vrhov. Zistilo sa, že jedince s genotypom AG majú štatisticky preukazne vyššiu početnosť vrhu
v porovnaní s genotypmi AA a GG. Rovnako preukazne vyšší počet živonarodených zvierat vo vrhu bol
zistený pri genotype AG. Pri hodnotení mŕtvonarodených mláďat neboli zistené štatisticky preukazné
rozdiely medzi genotypmi
22