výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010
výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010
výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
V odhade genetických parametrov domácich populácií ošípaných pre potreby optimalizácie<br />
genetického hodnotenia sa výskum sústredil na zber a aktualizáciu vstupných parametrov<br />
charakterizujúcich analyzované populácie materských a otcovských plemien ošípaných.<br />
Vo viacerých chovoch Slovenska boli vytvorené dvojplemenné krížence s plemenom LC resp. VF<br />
a trojplemenné krížence s 12,5 – 87,5 % dedičným podielom dojných plemien. V súčasnosti sa údaje<br />
analyzujú s využitím Dickersonovho modelu a práce Wolfa et al. (2005) s cieľom odhadnúť aditívne,<br />
maternálne, rekombinačné a heterózne efekty pre produkciu mlieka a obsah základných zložiek oviec<br />
(obsah tuku a obsah bielkovín).<br />
Stanovili sa ekonomické váhy ukazovateľov našich dojných plemien oviec cigája a zošľachtená<br />
valaška. Ekonomické váhy boli vypočítané na základe úrovne úžitkovosti v poslednom kontrolnom období<br />
(napr. produkcie mlieka a plodnosti v <strong>rok</strong>u 2009) a aktuálnych reali<strong>za</strong>čných cien jahniat a mlieka. Najväčší<br />
relatívny ekonomický význam mali produkcia mlieka (32‐37 %), plodnosť (oplodnenosť a veľkosť vrhu, 6‐25<br />
%) a dlhovekosť bahníc (10‐15 %). Význam ostatných desiatich sledovaných ukazovateľov bol celkovo 16 %.<br />
Ekonomický význam kvalitatívnych parametrov mlieka bol, vzhľadom na absenciu adekvátnych príplatkov<br />
pri speňažovaní ovčieho mlieka, <strong>za</strong>nedbateľný (2‐4 %).<br />
Názov projektu: Zlepšovanie pohody farmových zvierat pomocou optimalizácie technológie a techniky<br />
chovu<br />
Číslo (signatúra) projektu: RPVV/4<br />
Plánovaná doba riešenia: Začiatok: 01/<strong>2010</strong> Koniec: 12/2012<br />
Vyhlasovateľ (obstarávateľ) úlohy: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR<br />
Koordinačné pracovisko úlohy: Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra<br />
Koordinátor (zodp. riešiteľ): doc. Ing. Jan Brouček, DrSc. (Ústav systémov chovu a pohody zvierat)<br />
Za celú dobu riešenia V r. <strong>2010</strong><br />
Náklady na riešenie v € Plán Skutočnosť Plán Skutočnosť<br />
Celkom 457 404,00 170 034,66 152 468,00 170 034,66<br />
štátny príspevok 434 535,00 144845,00 144 845,00 144 845,00<br />
z toho: v tom: Kooperácie ‐ ‐ ‐ ‐<br />
vlastné zdroje ‐ 17 566,66 ‐ 17 566,66<br />
iné zdroje 22 869,00 7 623,00 7 623,00 7 623,00<br />
Riešenie projektu je členené na 2 vecné etapy:<br />
1. Zlepšovanie prostredia a ustajnenia farmových zvierat (doc. Ing. Jan Brouček, DrSc.)<br />
2. Technológia a technika chovu dojníc a oviec (doc. Ing. Vladimír Tančin, DrSc.)<br />
Cieľom riešenia je rozšíriť poznatky o vplyve rôznych chovateľsko‐technologických parametrov na welfare<br />
hospodárskych zvierat, <strong>za</strong>bezpečení optimálnej mik<strong>rok</strong>límy ustajňovacích priestorov. Pomocou exaktných<br />
metód sa zhodnotia multifaktoriálne zmeny prostredia na produkciu a <strong>správa</strong>nie zvierat, vzájomný vzťah<br />
prostredia chovu a reakcie zvierat a vplyvy chovu na životné prostredie.<br />
V prvej časti riešenia projektu sa v 16‐tich objektoch chovu ošípaných hodnotilo napájanie<br />
ošípaných a mik<strong>rok</strong>limatické parametre. Uskutočnilo sa meranie koncentrácií a emisií skleníkových plynov<br />
počas jedného výkrmového turnusu ošípaných. V experimente <strong>za</strong>meranom na vplyv faktorov prostredia<br />
v letnom období na dojnice sa zistilo 63 letných a 14 tropických dní, 86 dní bolo s tepelno‐vlhkostným<br />
indexom nad 72.0. Najvyšší výskyt jednovrcholových typov kriviek toku mlieka bol <strong>za</strong>znamenaný pri<br />
plemene cigája a zošľachtená valaška. 69 % bahníc malo stabilný typ toku mlieka počas celej laktácie.<br />
Bahnicec s dvojvrcholovým typom toku mlieka preuká<strong>za</strong>li stabilitu toku mlieka 70 %. Jahňatá odchovávané<br />
škôlkovaním mali v porovnaní s jahňatami z umelého odchovu zvýšený rast. Ich matky mali vyššiu produkciu<br />
mlieka v porovnaní s bahnicami, ktoré mali jahňatá v umelom odchove.<br />
21