výročná správa o činnosti cvžv nitra za rok 2010

olejov neinhibuje jeho rast. Kmeň inhibuje adhéziu E. coli K88 na sliznicu čreva ciciakov. Lactobacillus
plantarum dobre adheruje na črevnú sliznicu a bude overený v in vivo podmienkach v období mliečnej
výživy a odstavu ciciakov.
• Z experimentov zameraných na silážovateľnosť kukurice sa zistilo, že optimálny obsah sušiny silážovanej
hmoty by mal byť na úrovni 31 – 35 %.
Technológia a etológia chovu hospodárskych zvierat
• Uskutočnili sa monitoringy 4 fariem, na ktorých sa overovala účinnosť navrhnutých opatrení na zníženie
výskytu mastitíd a laminitíd. Výskyt mastitíd sa znížil o 8 % a výskyt krívania o 9 %.
• Najvyšší výskyt jednovrcholových typov kriviek toku mlieka bol zaznamenaný pri plemene cigája
a zošľachtená valaška. Až 69 % bahníc malo stabilný typ toku mlieka počas celej laktácie.
• Vplyv zvýšenia ejekcie mlieka kráv podaním oxytocínu sa najvýraznejšie prejavil zvýšením maximálnom
toku a vyšším nádojom v tridsiatej sekunde a skrátením času dojenia.
• V hodnotení hovädzieho dobytka v marginálnych oblastiach sa zistilo, hematologické ukazovatele a
koncentrácie makrominerálií a stopových prvkov sú ovplyvnené nadmorskou výškou (400 m, 550 m, 675
m a 910 m), sezónou roku, plemenom a spôsobom chovu (ekologický, konvenčný).
• Množstvo emisií v ustajnení výkrmových ošípaných bolo determinované koncentráciou plynov
v chovnom priestore a tiež ventilačným výkonom. Najväčší vplyv mal dizajn podroštových priestorov
s hnojovicou, živá hmotnosť zvierat a teploty prostredia. Pri prepočte emisií na deň výkrmu sa
vyprodukovalo 2,0 kg NH3, 636 kg CO2, 1044 kg H2O, 0,15 kg N2O a 10 kg CH4.
Ekonomika a manažment hospodárskych zvierat
• Stanovené boli aktuálne hodnoty ekonomických váh hospodársky významných ukazovateľov dojných
oviec plemien cigája (C) a zošľachtená valaška (ZV). Najvyššiu relatívnu dôležitosť sme zaznamenali pri
produkcii mlieka (32, resp. 37 % ‐ C, ZV), plodnosti a dlhovekosti (10 a 15 %). Zistili sme nárast celkových
nákladov v chove oviec v roku 2009 oproti roku 2008 o 4 %.
• Pri hodnotení ekonomiky chovu dojníc sme zistili v roku 2009 pokles vlastných nákladov na 1 liter mlieka
(0,0282 Eur oproti roku 2008) a nárast nákladov na kŕmny deň teliat (o 0,1135 Eur oproti roku 2008).
Napriek poklesu nákladov odhadujeme chovateľské rezervy 4 ‐ 7 % v chove dojníc a 6 – 12 % vo výkrme
býkov pri vyjadrení na kŕmny deň.
• Prudký pokles cien mlieka sa v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 prejavil miernym poklesom dennej
úžitkovosti o 0,80 l.KD ‐1 (16,47 l – rok 2009) a chovatelia boli prinútení hľadať čo najviac rezerv, čo sa na
jednej strane prejavilo poklesom vlastných nákladov na liter mlieka a rastom nákladov na 1 kŕmny deň (1
KD) teliat (+3,42 Sk.KD ‐1 ; 0,1135 €.KD ‐1 ) a nepatrným poklesom nákladov na 1 KD ostatných kategórií
dojeného dobytka.
Špeciálne odvetvia chovu zvierat
• V roku 2010 sa vyhodnotili parametre populačnej dynamiky zajacov poľných z predchádzajúceho roka.
Priemerný prírastok bol 45 %, čo je hodnota pod požadovaný limit 50 % naznačujúca ďalší pokles
početnosti. Zaevidovaný bol aj zhoršený pomer mladých zajacov na dospelú samicu – len 1,66 mladých,
čo nepostačuje na obnovu populácie.
• V roku 2010 boli vyhodnotené zdravotné parametre populácie zajacov z vybraných revírov. V porovnaní
s predchádzajúcim rokom bol, čo do počtu výskytov zvýšený len počet patologicky zmenených pečení.
Výskyt ostatných patologicky zmenených orgánov bol porovnateľný. Sérologicky sa vyšetrila krv zo 42
zajacov z 5 revírov na protilátky proti 6 vytipovaným pôvodcom chorôb. Negatívne boli výsledky na
protilátky proti brucelóze, Q‐horúčke, chlamydióze a toxoplazmóze. Pozitívny výskyt protilátok bol
zistený v PZ Lehnice proti tularémii (16,67 %) a v PZ Čataj boli zistené protilátky proti tularémii (18,18 %)
a leptospiroze (45,45 % pozit. a 9,09 % dubióz.).
• Prírastky zajačwj populácie boli v jednotlivých revíroch vyrovnanejšie ako v minulých rokoch, rozdiel
medzi najlepším a najhorším výsledkom bol 20 %, kým rok predtým až 45 %. Najlepšie výsledky sa získali
v dvoch revíroch okresu Šaľa, prírastok narástol o 20 %. V PZ Kráľová nad Váhom dokonca zaznamenali
16