27.12.2012 Views

1/2006 - Potravinárstvo

1/2006 - Potravinárstvo

1/2006 - Potravinárstvo

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

produkciu potravín živočíšneho pôvodu. Zákaz používania<br />

rastových promótorov (hormónov a β-agonistov) je<br />

ustanovený v smernici Rady 96/22/EC o zákaze<br />

používania určitých látok s hormonálnym alebo<br />

tyreostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove<br />

dobytka. Smernica bola doplnená a pozmenená smernicou<br />

Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/74/ES z 22.<br />

septembra 2003. Smernica Európskeho parlamentu a Rady<br />

2008/97/ES mení a dopĺňa uvedenú smernicu obmedzením<br />

jej pôsobnosti iba na zvieratá určené na výrobu potravín,<br />

zrušením zákazu vo vzťahu k spoločenským zvieratám<br />

a upravením vymedzenia pojmu terapeutické ošetrenie.<br />

Smernicou Rady 96/23/EC je uvedený návod na kontroly<br />

rezíduí veterinárnych liečiv u zvierat a v ich produktoch<br />

s detailne rozpracovaným postupom pre jednotlivé členské<br />

štáty pri tvorbe Národných plánov kontroly.<br />

V analýze rezíduí veterinárnych liečiv je možné pozorovať<br />

dva základné trendy. Prvým je výber vhodnej matrice na<br />

zistenie ilegálneho podávania liečiva, druhým je výber<br />

spoľahlivých a dostatočne citlivých analytických metód.<br />

V minulosti sa na detekciu ilegálneho použitia β–agonistov<br />

v chovoch hospodárskych zvierat sa používali hlavne<br />

konvenčné matrice – moč, pečeň a krvná plazma (Boyd et<br />

al., 1996; Benjamin et al., 1997), neskôr boli publikované<br />

práce s detekciou β–agonistov v srsti a v retine (Popot et<br />

al., 2001; Stachel et al., 2003). Po posledných škandáloch<br />

spojených s mäsom a mäsovými produktmi sa do popredia<br />

dostáva konzumácia alternatívnych potravín (vajcia, ryby,<br />

mlieko, med), čo zvyšuje nároky na kontrolu rezíduí aj<br />

v týchto komoditách. Publikácie venované stanoveniu β–<br />

agonistov v mlieku sú pomerne zriedkavé (Jones et al.,<br />

1999) a uvádzané detekčné limity pre jednotlivé analyty sú<br />

vysoko nad stanovenými hodnotami MRPL.<br />

V rámci EÚ nie je povinné používať na kontrolu rezíduí u<br />

zvierat produkujúcich potraviny, v potravinových<br />

produktoch živočíšneho pôvodu a v krmivách<br />

štandardizované analytické metódy a na ich výber sa<br />

uplatňuje pomerne vysoký stupeň flexibility. Na výber<br />

reziduálnych metód sú však technické kritériá a<br />

požiadavky na ich pracovné charakteristiky ako úroveň<br />

detekcie, selektivita, špecificita, ako aj kritériá pre<br />

konfirmačné metódy sú striktne ustanovené v Rozhodnutí<br />

Komisie 2002/657/EC (Stolker et al., 2007).<br />

Kontrola látok skupiny A, do ktorej patria aj β-agonisti, je<br />

najviac kritická, nakoľko ide o zakázané látky a tým<br />

vzrastá potreba uplatnenia najcitlivejších a zároveň<br />

dostatočne spoľahlivých metód za účelom dosiahnutia čo<br />

najnižších detekčných limitov. Pozitívne výsledky<br />

dosiahnuté skríningovými metódami musia byť potvrdené<br />

vhodnými konfirmačnými metódami.<br />

Niektoré analyty nie je možné stanoviť dostupnými<br />

skríningovými testami (ELISA, RIA, biosenzory) buďto<br />

vôbec alebo sú ich detekčné limity na neakceptovateľne<br />

vysokých koncentračných úrovniach. V týchto prípadoch<br />

je potrebné použiť vhodné inštrumentálne analytické<br />

techniky ako GC/MS/MS alebo LC/MS/MS ako na<br />

konfirmačné, tak aj na skríningové účely (Van Hoof et al.,<br />

2005, Stachel et al., 2003).<br />

V súčasnosti je v oblasti kontroly rezíduí veterinárnych<br />

liečiv trend vývoja skríningových a konfirmačných metód<br />

na princípe LC/MS/MS (Stolker and Brinkman, 2005;<br />

<strong>Potravinárstvo</strong><br />

De Brabander et al., 2007) Jednostupňové LC/MS<br />

analýzy sa používajú na skríningové účely, kým QqQ-MS<br />

techniky (techniky na princípe trojitého kvadrupólu) sú<br />

mimoriadne vhodné na konfirmáciu látok hlavne<br />

v komplexných matriciach.<br />

LC/MS/MS metódy využívajúce ionizačné techniky ako<br />

elektrospray (Debrauwer et al., 1992; Polettini et al.,<br />

1995; Stachel et al., 2003, Thevis et al., 2005) alebo<br />

chemickú ionizáciu za atmosferického tlaku (Doerge et<br />

al., 1993; Doerge et al., 1995; Doerge et al., 1996; Van<br />

Hoof et al., 2005;) boli mnohými autormi publikované<br />

a používajú sa v systéme kontroly rezíduí veterinárnych<br />

liečiv v širokom meradle.<br />

Nakoľko analytické techniky LC/MS/MS sú finančne<br />

veľmi náročné, výrazným trendom je vývoj<br />

multireziduálnych metód (Churchwell et al., 2005; Nielen<br />

et al., 2008). Pri vysokom počte analytov a iónových<br />

prechodov je potrebné rozdeliť monitoring špecifických<br />

prechodov do niekoľkých špecifických okien, daných<br />

retenčným časom. V každom okne sú monitorované<br />

špecifické prechody a ich celkový počet v danom okne nie<br />

je väčší ako 10. Týmto spôsobom je možná selektívna a<br />

citlivá analýza veľkého počtu látok (100-120) jednou<br />

multireziduálnou LC/QqQ-MS metódou.<br />

V rámci štruktúry Smernice Rady 96/23/EC, Rozhodnutia<br />

Komisie 2002/657/EC a ISO/IEC 17025:2005 je dané, že<br />

v úradnej kontrole rezíduí v potravinách a krmivách sa<br />

môžu používať výlučne validované metódy. Validáciou<br />

analytických metód sa má dokázať, že použité analytické<br />

postupy sú v zhode s kritériami príslušných pracovných<br />

charakteristík.<br />

Podľa Prílohy č. 8 Nariadenia vlády SR č. 320/2003 Z. z.<br />

z 9. júla 2003 o monitorovaní určitých látok a ich rezíduí v<br />

živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu sú<br />

na účely výberu a validácie analytických metód na<br />

kontrolu rezíduí definované pojmy a limity pracovných<br />

charakteristík:<br />

Podľa Rozhodnutia Komisie 2002/657/EC sa na<br />

konfirmáciu látok používa systém identifikačných bodov.<br />

Na konfirmáciu jednotlivých sledovaných analytov je<br />

potrebný špecifický počet identifikačných bodov (IPs). Pri<br />

konfirmácii nepovolených, ilegálnych alebo zakázaných<br />

látok (látky skupiny A) je požadovaný počet minimálne<br />

IPs, čo pre hmotnostné spektrometrické detekcie znamená<br />

stanovenie jedného prekurzorového iónu (1 IP) a dvoch<br />

dcérskych iónov (2x1,5 IP). Ako doplňujúce kritérium sa<br />

pri konfirmačných analýzach využíva pomer plôch dvoch<br />

dcérskych iónov (primárneho a sekundárneho). Tento<br />

pomer musí byť v rozpätí ± 20 % v porovnaní<br />

s priemernou hodnotou pomerov vypočítaných<br />

z matricovej kalibrácie.<br />

Ako pomocné kritérium sa využíva relatívny retenčný čas,<br />

pomer retenčného času sledovaného analytu a retenčného<br />

času príslušného vnútorného štandardu. Rozdiel medzi<br />

relatívnym retenčným časom analytu vo fortifikovanej<br />

matrici a v analyzovanej vzorke môže kolísať do ± 2,5 %.<br />

METODIKA PRÁCE<br />

LC/MS/MS metódu sme využili v úradnej kontrole<br />

prítomnosti rezíduí 10 β-agonistov (cimaterol, cimbuterol,<br />

zilpaterol, terbutalín, salbutamol, ractopamín, clenbuterol,<br />

ročník 4 91 1/2010

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!