1/2006 - Potravinárstvo

More documents

Recommendations

Info

v kmeni Kolín až 20,6 mg.kg -1 kvasinkovej biomasy a v kmeňoch 612 a Gyöng to bolo v priemere iba 5,35 mg.kg -1 bunkovej hmoty, čo predstavuje pokles o takmer 75 %. V kmeni Kolín bolo stanovené množstvo tiamínu 1,8 mg.kg -1 biomasy, kým v ostatných analyzovaných kvasinkách je obsah vitamínu B1 veľmi nízky. Obsah βkaroténu a pyridoxínu bol v analyzovaých kmeňoch obsah živín, g.kg -1 obsah mikroelementov, mg.kg -1 obsah vitamínov, mg.kg -1 550 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 350 300 250 200 150 100 30 25 20 15 10 50 5 0 0 bielkoviny Zn β-karotén lipidy glukóza fruktóza bielkoviny Potravinárstvo lipidy glukóza fruktóza Kolín "612" Gyöng Fe vitamín B 1 Cu Mn Zn Fe stanovený podobne, menej ako 1 mg.kg -1 bunkovej hmoty. Ürgeová a Marecová (2003) uvádzajú, že obsah riboflavínu v kvasinkách sa pohybuje v rozmedzí 40 – 80 mg.kg -1 . Analýza potvrdila zastúpenie hydrofilných vitamínov skupiny B v kvasinkách, čo predurčuje využívať tieto mikroorganizmy vo výžive ľudí. bielkoviny lipidy glukóza Kolín "612" Gyöng vitamín B 2 Obrázok 1: Porovnanie obsahu bielkovín, lipidov a sacharidov v kmeňoch Kolín, 612 a Gyöng Obrázok 2: Porovnanie obsahu mikroelementov v kmeňoch Kolín, 612 a Gyöng Obrázok 3: Porovnanie obsahu vybraných vitamínov v kmeňoch Kolín, 612 a Gyöng ročník 4 88 1/2010 fruktóza Cu Cu Se Mn Se Mn Se vitamín B 6 β-karotén vitamín B 1 Kolín "612" Gyöng vitamín B 2 vitamín B 6 Zn β-karotén Fe vitamín B 1 vitamín B 2 vitamín B 6
ZÁVER Analýza získanej biomasy kvasiniek Saccharomyces cerevisiae, kmene Kolín, 612 a Gyöng, ukázala približne vyrovnaný a vysoký obsah bielkovín vo všetkých testovaných kmeňoch (45,7 %), vysoký obsah zinku, kmeň Kolín obsahuje tento stopový prvok v množstve 304,8 mg.kg -1 biomasy, a tiež nezanedbateľný podiel ďalších mikroelementov, najmä Fe (52,5 mg.kg -1 ). Okrem toho sú skúmané kvasinky zdrojom hydrofilných vitamínov skupiny B, najmä riboflavínu, ktorého najvyšší obsah (20 mg.kg -1 ) bol stanovený v kmeni Kolín. Z hľadiska zastúpenia mikroelementov sa ako najlepší potenciálny zdroj Zn, Fe, Cu a Mn javí kmeň Kolín, ktorý má zo všetkých analyzovaných kmeňov zároveň najvyšší obsah vitamínov B1 a B2. Zistené výsledky analýz troch vybraných kmeňov kvasiniek S. cerevisiae poukazujú na vhodnosť ich využitia pri získavaní aditív bohatých na bielkoviny, mikroelementy, najmä zinok, a tiež vitamíny B1 a B2. Ako najlepší potenciálny zdroj bielkovín a esenciálnych minerálnych látok a vitamínov, bol vyhodnotený kmeň Kolín. LITERATÚRA ABRAMOV, S. A., KOTENKO, S. T., RAMAZANOV, A. S., ISLAMOVA, F. I. 2003. Dependence of vitamin content in Saccharomyces yeasts on the composition of nutrient media. In: Appl. Biochem. Microbiol. 39, 2003, s. 385 – 387 ALBERS, E., LARSSON, C., ANDLID, T., WALSH, M. C., GUSTAFSSON, L. 2007. Effect of nutrient starvation on the cellular composition and metabolic capacity of Saccharomyces cerevisiae. In: Appl. Environ. Microbiol. 73, 2007, s. 4839 – 4848 BOMBA, A., NEMCOVÁ, R., GANCARČÍKOVÁ, S., HERICH, R., GUBA, P. 2000. Optimalizácia probiotického efektu mikroorganizmov. In: Slovenský veterinárny časopis 5, 2000, s. 297 – 301 CHEN, J., BERRY, M. J. 2003. Selenium and selenoproteins in the brain and brain diseases. In: J. Neurochem. 86, 2003, s. 1 – 12 COLIN, W., MACDIARMID, L., GAITHER, A., EIDE, D. 2000. Zinc transporters that regulate vacuolar zinc storage in Saccharomyces cerevisiae. In: EMBO J. 19, 2000, s. 2845 – 2855 ENDO, A., NAKAMURA, T., SHIMA, J. 2009. Involvement of ergosterol in tolerance to vanillin, a potential inhibitor of bioethanol fermentation, in Saccharomyces cerevisiae. In: FEMS Microbil. Lett. 299, 2009, s. 95 – 99 GROSS, C., KELLEHER, M., IYER, V. R., BROWN, P. O., WINGE, D. R. 2000. Identification of the copper regulon in Saccharomyces cerevisiae by DNA Microarrays. In: J. Biol. Chem. 275, 2000, s. 32310 – 32316 HAHN-HÄGERDAL, B., KARHUMAA, K., LARSSON, U. C., GORWA-GRAUSLUND, M., GÖRGENS, J., VAN ZYL, W. H. 2005. Role of cultivation media in the development of yeast strains for large scale industrial use. In: Microb. Cell Fact. 4, 2005 JINPING, L., QINGHAI, L., ERZHENG, S. DONGZHI, W., SHENGLI, Y. 2008. Application of comparative proteome analysis to reveal influence of cultivation conditions on asymmetric bioreduction of β-keto ester by Saccharomyces cerevisiae. In: Appl Microbiol. Biotechnol. 80, 2008, s. 831 – 839 Potravinárstvo JONES, K. D., KOMPALA, D. S. 1999. Cybernetic model of the growth dynamics of Saccharomyces cerevisiae in batch and continuous cultures. In: J. Biotechnol. 71, 1999, s. 105 – 131 KÁŠ, J., KODÍČEK, M., VALENTOVÁ, O. 2006. Laboratorní techniky biochemie. 1. vyd. Praha : VŠCHT, 2004, 258 s. ISBN 80-7080-586-2 KOMPALA, D. S. 1999. Cybernetic modeling of spontaneous oscillations in continuous cultures of Saccharomyces cerevisiae. In: J. Biotechnol. 71, 1999, s. 267 – 274 KURANDA, M. J., ROBBINS, P. W. 1991. Chitinase is required for cell separation during growth of Saccharomyces cerevisiae. In: J. Biol. Chem. 29, 1991, s. 19758 – 19767 MILIĆ, T. V., RAKIN, M., ŠILER-MARINKOVIĆ, S. 2007. Utilization of baker's yeast (Saccharomyces cerevisiae) for the production of yeast extract: effects of different enzymatic treatments on solid, protein and carbohydrate recovery. In: J. Serb. Chem. Soc. 72, 2007, s. 451 – 457 ROUDEAU, S. 2004. Metals and amyotrophic lateral sclerosis. Determination of Cu/Zn ratios in SOD mutants and chemical element imaging of cells. PhD thesis, 2004, University of Bordeaux STANBURY, P. F., WHITAKER, A., HALL, S. J. 2000. Principles of Fermentation Technology. Oxford : Butterworth-Heinemann, 2000, 376 s. ISBN 9780750645010 STEHLIK-TOMAS, V., ZETIĆ, V. G., STANZER, D., GRBA, S., VAHČIĆ, N. 2004. Zinc, copper and manganese enrichment in yeast Saccharomyces cerevisiae. In: Food Technol. Biotechnol. 42, 2004, s. 115 – 120 SWANSON, K. S., FAHEY, G. C., Jr. 2004. The role of yeasts companion animal nutrition. In Nutritional biotechnology in the feed and food industies. UK : Alltech, 2004, s. 475 – 484 ŠILHÁNKOVÁ, L. 2009. Mikrobiologie pro potravináře a biotechnology. 4. vyd. Praha : Academia, 2009, 364 s. ISBN 9788020017031 ÜRGEOVÁ, E., MARECOVÁ, M. 2003. Probiotické kmene mikroorganizmov a ich účinok na hostiteľský organizmus. In: Nova Biotechnologica. Trnava : UCM, vol. 3, 2003, s. 145 – 157 WANG, J., CHEN, C. 2006. Biosorption of heavy metals by Saccharomyces cerevisiae: A review. In: Biology Adv. 24, 2006, s. 427 – 451 ZYRACKA, E., ZADRĄG, R., KOZIOŁ, S., KRZEPIŁKO, A., BARTOSZ, G., BILIŃSKI, T. 2005. Yeast as a biosensor for antioxidants: simple growth tests employing a Saccharomyces cerevisiae mutant defective in superoxide dismutase. In: Acta Biochim. Pol. 52, 2005, s. 679 – 684. Kontaktná adresa: Ing. Silvia Šillerová, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, Katedra biochémie a biotechnológie, Trieda Andreja Hlinku 2, Tel.: 037 641 4699, E-mail: silvia.sillerova@gmail.com Ing. Anežka Poláková, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, Katedra biochémie a biotechnológie, Trieda Andreja Hlinku 2, Tel.: 037 641 4278, E-mail: anezka.polakova@uniag.sk ročník 4 89 1/2010
Page 1 and 2:
Vedecký èasopis pre potravinárst
Page 3 and 4:
ÚVOD Pšenica je celosvetovo jedna
Page 5 and 6:
oqueforti (2), P. carneum (1), P. c
Page 7 and 8:
aminokyselín a ión-párového či
Page 9 and 10:
Tab. 2b: pokračovanie. Literatura
Page 11 and 12:
pestovaná aj v Maďarsku, Česku,
Page 13 and 14:
Pri ostatných hodnotených ukazova
Page 15 and 16:
Potravinárstvo positive significan
Page 17 and 18:
REFERENCE AYADI, M., CAJA, G., SUCH
Page 19 and 20:
zastúpení a stanoviť optimálny
Page 21 and 22:
ZÁVER Jačmeň nahý sa vyznačuje
Page 23 and 24:
Bielkovinové frakcie (albumíny, g
Page 25 and 26:
detegovaná podjednotka 2+12, ktor
Page 27 and 28:
PAYNE, P. I., NIGHTINGALE, M. A., K
Page 29 and 30:
different copies of integrated gene
Page 31 and 32:
INTRODUCTION Flaxseed and walnut oi
Page 33 and 34:
Table 1. Characteristics of fresh c
Page 35 and 36:
∆E 18 16 14 12 10 8 6 4 2 0 Potra
Page 37 and 38:
ÚVOD Mlieko je vzhľadom na svoje
Page 39 and 40: log K T J .m l -1 Obrázok 2: Prež
Page 41 and 42: ÚVOD Kvasinky a vláknité huby s
Page 43 and 44: Okrem uvedených metabolitov môžu
Page 45 and 46: Obbr. 2: Vplyv kkultúry Lactobbaci
Page 47 and 48: ÚVOD V súčasnosti medzi najdôle
Page 49 and 50: Index klíčenia Index klíčenia 1
Page 51 and 52: ZÁVER Pozberové dozrievanie (dorm
Page 53 and 54: Potravinárstvo Table 1: The summar
Page 55 and 56: period. Żyw. Człow. Metab., 2007,
Page 57 and 58: pH vzoriek bol tiež zaznamenaný.
Page 59 and 60: DISKUSIA Testovanie vplyvu tepla a
Page 61 and 62: cheesemaking properties of milk for
Page 63 and 64: the effect of the lactation period
Page 65 and 66: CONCLUSION We have confirmed the in
Page 67 and 68: 15 % sušiny (Dawczynski et al., 20
Page 69 and 70: ylo do filtračních sáčků (F 57
Page 71 and 72: metodami in vitro, kdy je možné s
Page 73 and 74: parametry byly stanoveny jednak met
Page 75 and 76: ČURDA, L., KUKAČKOVÁ, O., NOVOTN
Page 77 and 78: Zdroj žiarenia: γ-žiarenie z Co
Page 79 and 80: celková chutnosť vôňa doznievan
Page 81 and 82: predstavuje len veľmi miernu hladi
Page 83 and 84: prítomnosti kvasiniek a plesní, n
Page 85 and 86: Potravinárstvo Tab. 1: (pokračova
Page 87 and 88: multifunctional metabolic pathway i
Page 89: Kolín a naopak najnižšie hodnoty
Page 93 and 94: produkciu potravín živočíšneho
Page 95 and 96: Vypočítané hodnoty iónových po
Page 97 and 98: ÚVOD Rod Nigrospora Zimmerm. podľ
Page 99 and 100: Potravinárstvo Obrázok 1: Nigrosp
Page 101 and 102: LITERATÚRA CLEAR, R. M., PATRICK,
Page 103 and 104: vlastnosť pri priemyselne vyrobeno
Page 105 and 106: Potravinárstvo Obrázok 1: Závisl
Page 107 and 108: práce a typ múky sú faktory ktor
Page 109 and 110: ICC STANDARD NO. 106/2, 1984. Worki
Page 111 and 112: ZUZANA BARBORÁKOVÁ, SOŇA FELŠÖ
show all

1/2006 - Potravinárstvo

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?