You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
MATERIÁL A METÓDY<br />
Mikroorganizmy<br />
Kmeň Candida maltosa bol izolovaný z povrchu<br />
znehodnoteného ovocného jogurtového krému (Lauková<br />
et al., 2003). Jeho identifikáciu potvrdilo pracovisko<br />
Zbierky kvasinkových kultúr Chemického ústavu SAV<br />
v Bratislave (Ing. E. Sláviková).<br />
Izolát Geotrichum candidum pochádza z ovčieho<br />
hrudkového syra vyrobeného zo surového mlieka. Rodovú<br />
identifikáciu sme uskutočnili na základe morfológie a<br />
biochemických testov. Identifikácia druhu G. candidum<br />
bola potvrdená Ing. E. Pieckovou, PhD., MPH. (SZU,<br />
Bratislava).<br />
Kmeň Lactobacillus rhamnosus GG (LGG) pochádza od<br />
fínskych mikrobiológov Ouwehanda a Salminena a pre<br />
účely práce nám ho poskytla Dr. A. Lauková z<br />
Veterinárneho ústavu v Košiciach.<br />
Izoláty G. candidum a C. maltosa boli uchovávané na<br />
agare s odstredeným sušeným mliekom (Merck,<br />
Darmstadt, Nemecko) pri teplote 5 ± 1 °C a kmeň Lb.<br />
rhamnosus GG bol udržiavaný v MRS bujóne (Merck,<br />
Darmstadt, Nemecko) pri tej istej teplote.<br />
Príprava suspenzie a inokulácia<br />
Na prípravu suspenzie vegetatívnych buniek C. maltosa<br />
a G. candidum sa použil sterilný fyziologický roztok<br />
s hodnotou pH upravenou na 6,8 až 7,0. Suspenzie<br />
vyšetrovaných fungálnych druhov používané pre<br />
inokuláciu UHT mliek sa pripravili vytrepaním 48 h<br />
kultúry vyrastenej na definovanom povrchu agaru do 5 ml<br />
sterilného fyziologického roztoku. Takto pripravené<br />
suspenzie sa v jednotlivých pokusoch použili na očkovanie<br />
UHT mliek s obsahom tuku 15g.l -1 . Počiatočná denzita<br />
buniek fungálnych mikroorganizmov v mliekach bola ≤<br />
10 3 KTJ.ml -1 a obsah Lb. rhamnosus GG 10 6 KTJ.ml -1 .<br />
Zámerne inokulované vzorky mliek suspenziami buniek C.<br />
maltosa resp. G. candidum a Lb. rhamnosus GG boli<br />
inkubované v termostate pri teplotách od 10 °C do 25 ± 0,5<br />
°C.<br />
Stanovenie celkového počtu C. maltosa, G. candidum a Lb.<br />
rhamnosus GG<br />
Celkové počty G. candidum a C. maltosa sme vo vzorkách<br />
mlieka stanovovali zrieďovacou kultivačnou metódou<br />
podľa normy STN ISO 7954 ako vláknité huby. Obsah Lb.<br />
rhamnosus GG sme stanovovali na MRS agare (Merck,<br />
Darmstadt, Nemecko) v súlade s normou STN ISO 15214.<br />
Matematické hodnotenie dynamiky rastu mikroorganizmov<br />
Zo zistených zmien počtov C. maltosa, G. candidum a Lb.<br />
rhamnosus v UHT mlieku v závislosti od času inkubácie<br />
sme vypočítali pomocou D-modelu (Baranyi et al., 1993)<br />
rastové rýchlosti, ktoré boli podrobené analýze<br />
v sekundárnej fáze matematického modelovania<br />
mikrobiálneho rastu.<br />
VÝSLEDKY A DISKUSIA<br />
Rast kvasinky C. maltosa sme sledovali v UHT mlieku<br />
zámerne inokulovanom kvasinkovým mikroorganizmom<br />
a s rôznou počiatočnou koncentráciou Lb. rhamnosus GG<br />
<strong>Potravinárstvo</strong><br />
(10 2 , 10 4 , 10 6 KTJ.ml -1 ) pri teplotách 10, 15, 18, 21 a 25 ±<br />
0,5 °C.<br />
Výsledky parametrov rastu C. maltosa poukázali na<br />
skutočnosť, že rastová rýchlosť sa so zvyšovaním teploty<br />
inkubácie vzoriek zvyšovala a adekvátne dochádzalo ku<br />
skracovaniu času zdvojenia a skráteniu lag-fázy. V prípade<br />
spoločnej kultivácie C. maltosa s Lb. rhamnosus GG<br />
(LGG) sa inhibičný účinok kultúry menil v závislosti od<br />
počiatočnej koncentrácie laktobacila, pričom sme pri<br />
koncentrácii Lb. rhamnosus GG 10 4 a 10 6 KTJ.ml -1<br />
(LGG04 a LGG06) pri všetkých testovaných teplotách<br />
pozorovali tzv. dvoj-fázové rastové čiary, vyznačujúce sa<br />
dvoma fázami prispôsobovania (lag-fázami)<br />
s nasledujúcimi exponenciálnymi fázami (tab. 1).<br />
Napríklad pri teplote 10 °C a koncentrácii laktobacila<br />
LGG02 (10 2 KTJ.ml -1 ) rástol izolát C. maltosa<br />
s rýchlosťou 0,03 log KTJ.ml -1 .h -1 , čomu zodpovedal čas<br />
zdvojenia 10 h. Avšak zvýšením koncentrácie na 4 a 6 log<br />
poriadkov, sa po ukončení prvej exponenciálnej fázy rast<br />
C. maltosa výrazne spomalil a bol charakterizovaný<br />
druhou lag-fázou trvajúcou 55 a 105 hodín (LGG04<br />
a LGG06, v poradí) a znížením rastovej rýchlosti o 67 a 59<br />
% v porovnaní s prvou rastovou rýchlosťou pri 10 °C<br />
(obr.1). Porovnaním hodnôt rastových rýchlostí získaných<br />
z mono-kultivácie C. maltosa v mlieku so spoločnou<br />
kultiváciou kvasinky s laktobacilom vyplynulo, že<br />
dynamika rastu C. maltosa bola o 60 až 86 % nižšia pri<br />
jednotlivých testovaných teplotách. Do druhej fázy rastu<br />
vstupovala kvasinka potom, ako kultúra Lb. rhamnosus<br />
GG dosiahla v mlieku svoje maximálne koncentrácie 10 8<br />
až 10 9 KTJ.ml -1 a následne došlo k poklesu aktívnej<br />
kyslosti mlieka (obsah kyseliny mliečnej sa zvýšil<br />
z počiatočnej koncentrácie 0,16 % na 0,27 %).<br />
Inhibičný efekt baktérií mliečneho kysnutia je ovplyvnený<br />
nielen druhom testovaného technologicky nežiaduceho<br />
resp. patogénneho mikroorganizmu, ale aj samotnou<br />
kyslomliečnou kultúrou a jej metabolizmom. Na<br />
porovnanie možno uviesť výsledky zo spoločnej kultivácie<br />
C. maltosa s Lb. rhamnosus kmeň VT1, pričom samotná<br />
dynamika rastu kvasinky vykazovala sigmoidálny<br />
charakter (Liptáková et al., 2007). Inhibičný účinok<br />
kultúry VT1 sa na rozdiel od kultúry GG prejavil<br />
predovšetkým predĺžením lag-fázy C. maltosa, čo bolo<br />
pravdepodobne výsledkom naprodukovanej kyseliny<br />
mliečnej. Jej obsah už na začiatku experimentu dosahoval<br />
priemerné hodnoty 0,32 %, kým v sub-kultivácii s kultúrou<br />
LGG to bolo len 0,16 %. K parciálnej inhibícii rastu<br />
oxidatívnej kvasinky C. maltosa kultúrami Lb.<br />
rhamnosus (LGG a VT1) okrem kyseliny mliečnej prispeli<br />
aj kyselina pyroglutámová (PCA) a fenylmliečna (FLA),<br />
ktoré boli produkované oboma testovanými laktobacilmi<br />
v koncentráciách 294 mg/l a 603 mg/l pre PCA a 284 mg/l<br />
pre FLA, (Liptáková et al., 2007, 2009). Lavermicocca<br />
et al., (2003) a Valerio et al., (2004) potvrdili vo svojich<br />
prácach produkciu kyseliny fenylmliečnej a 4-hydroxyfenylmliečnej<br />
druhmi Lactobacillus rhamnosus, Lb.<br />
plantarum, Lb. sanfranciscentis, Lb. brevis a Leuconostoc<br />
mesenteroides subsp. mesenteroides a jej antifungálny<br />
účinok voči Penicillium spp., Aspergillus spp. a Fusarium<br />
spp..<br />
ročník 4 40 1/2010