27.12.2012 Views

1/2006 - Potravinárstvo

1/2006 - Potravinárstvo

1/2006 - Potravinárstvo

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

ÚVOD<br />

Kvasinky a vláknité huby sú bežné kontaminanty mlieka<br />

a mliečnych výrobkov spôsobujúce ich kazenie<br />

(Jakobsen, Narvhus, 1996; Vasdinyei, Deák, 2003). Na<br />

druhej strane, špecifické kmene týchto eukaryotických<br />

mikroorganizmov, sú esenciálne pre tvorbu typických<br />

vlastností istých výrobkov, akými sú napríklad<br />

fermentované mlieka (kefír, kumys, villi atď.) a syry<br />

(Camembert a Brie). Kvôli ich tolerancii voči nízkemu pH<br />

(3,0 až 4,0), nízkej aktivite vody, vysokým koncentráciám<br />

soli a chladiarenským teplotám, môžu fungálne druhy<br />

dobre rásť počas výroby a zrenia mliečnych výrobkov.<br />

Mnohé dokážu utilizovať kyselinu mliečnu spôsobujúc tak<br />

zvýšenie pH, čo stimuluje rast sekundárnej pH-senzitívnej<br />

mikroflóry. Napríklad oxidatívne kvasinky z rodov<br />

Candida spp., Debaryomyces spp., Metschnikowia spp.,<br />

Pichia spp., Torulaspora spp. a Yarrowia spp.,<br />

zúčastňujúce sa na kazení jogurtov, dokážu rásť na<br />

rozhraní jogurtu a vzduchu a zvyčajne sa prejavujú<br />

prítomnosťou hladkých kolónií alebo ich povlakom na<br />

povrchu jogurtu. Biochemicky sa tieto kvasinky vyznačujú<br />

oxidatívnym odbúraním kyseliny mliečnej za vzniku oxidu<br />

uhličitého a vody (Varnan, Sutherland, 1994;<br />

Roostita, Fleet, 1996; Lopandic et al., <strong>2006</strong>; Álvarez-<br />

Martín et al., 2007). Okrem technologicky nežiaducich<br />

vlastností vykazujú niektoré druhy vláknitých húb<br />

schopnosť produkovať za určitých podmienok<br />

mykotoxíny, a tým predstavujú aj zdravotné riziko pre ľudí<br />

(Valík, Piecková, 2001).<br />

Značné množstvo publikovaných štúdií (Gadaga et al.,<br />

2001; Abdelgadir et al., 2001; Corbo et al., 2001) spája<br />

zvýšený obsah kvasiniek a mikromycét vo<br />

<strong>Potravinárstvo</strong><br />

KVANTITATÍVNA ANALÝZA RASTU CANDIDA MALTOSA A GEOTRICHUM<br />

CANDIDUM : VPLYV TEPLOTY A PRÍTOMNOSTI LACTOBACILLUS<br />

RHAMNOSUS GG<br />

QUANTITATIVE ANALYSIS OF THE GROWTH OF CANDIDA MALTOSA AND<br />

GEOTRICHUM CANDIDUM : THE EFFECT OF TEMPERATURE AND<br />

LACTOBACILLUS RHAMNOSUS GG<br />

Denisa Liptáková, Anna Hudecová, Ľubomír Valík, Alžbeta Medveďová<br />

ABSTRACT<br />

Geotrichum candidum is associated with the microflora of soft and semi-hard cheeses, but in fresh cheeses, the presence of<br />

G. candidum may lead to the product spoilage. The oxidative yeast Candida maltosa firstly isolated from the spoiled fruit<br />

yoghurts surface in Slovakia belongs to the yeast contaminants of fermented dairy products.<br />

The inhibitory relation between G. candidum growth rate and incubation temperature was modelled by Ratkowsky square<br />

root model according to following equations for pure and mixed culture, respectively: √GrGc = 0.011T + 0.081 (R 2 =<br />

0.928), √GrGc_LGG = 0.012T + 0.005 (R 2 = 0.823). The effect of different Lb. rhamnosus GG addition and the incubation<br />

temperature on the C. maltosa growth dynamics was described by using following equations: ln GrCM1 = -5.3674 + 0.2341T<br />

+ 0.2599N0 – 0.0032T 2 – 0.0492N0 2 – 0.0068T*N0 and ln GrCM2 = -9.5457 - 0.249T + 2.3823N0 + 0.0099T 2 – 0.2324N0 2 +<br />

0.0098T*N0.<br />

It is supposed that relationship between Lb. rhamnosus GG and both yeast strains, G. candidum and C. maltosa, is<br />

determined by the production of lactic acid, phenyllactic or pyroglutamic acid, but also by mutual competition for nutrients<br />

or oxygen. Similar results of inhibitory activity were obtained during the co-culture of C. maltosa with Lb. rhamnosus VT1.<br />

Keywords: spoilage yeast, predictive microbiology, lactic acid bacteria<br />

fermentovaných mliečnych výrobkoch s nedostatočnou<br />

hygienou a sanitáciou technologických zariadení<br />

v prevádzke, kontamináciou z ovzdušia, nedodržaním<br />

podmienok pasterizácie ako aj s nedostatočnou<br />

mikrobiologickou kvalitou použitých prísad. Preto tieto<br />

mikroorganizmy spĺňajú indikátorové funkcie a využívajú<br />

sa pri posudzovaní hygienických podmienok výroby<br />

kyslomliečnych produktov ako aj analýzy kritických<br />

kontrolných bodov v procese výroby (Görner et al., 1972;<br />

Addis et al., 2001; Lopandic et al., <strong>2006</strong>).<br />

Jedným zo spôsobov ako zabrániť, alebo spomaliť rozvoj<br />

nežiaducej fungálnej mikroflóry, je aplikácia tzv.<br />

ochranných kultúr. Druh, o ktorý existuje v tomto smere<br />

záujem, je aj Lactobacillus rhamnosus, predovšetkým jeho<br />

probiotický kmeň L. rhamnosus GG, ktorý zlepšuje aj<br />

liečebno-dietetické vlastnosti mliečnych výrobkov. Servin<br />

(2004) vo svojej štúdii zistil, že Lactobacillus lactis, Lb.<br />

casei Shirota a Lb. rhamnosus GG dokázali potláčať rast<br />

Salmonella typhimurium a enterohaemoragickej<br />

Escherichia coli O157:H7. Viacerí autori popísali vo<br />

svojich prácach antifungálnu aktivitu viacerých druhov<br />

Lactobacillus spp. (Plocková et al., 2001; Magnusson et<br />

al., 2003; Lavermicocca et al., 2003; Valerio et al.,<br />

2004).<br />

CIEĽ PRÁCE<br />

Matematicky popísať vplyv probiotického kmeňa Lb.<br />

rhamnosus GG na rast nami izolovanej oxidatívnej<br />

kvasinky Candida maltosa a kvasinkovej huby<br />

Geotrichum candidum v UHT mlieku pri rôznych<br />

teplotách inkubácie s využitím princípov prediktívnej<br />

mikrobiológie.<br />

ročník 4 39 1/2010

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!