1/2006 - Potravinárstvo

Tančinovou (2006). Kultivácia pre skríning kyseliny
cyklopiazonovej, penitrému A a roquefortínu C prebiehala
na CYA, pre skríning citrinínu, ochratoxínu A,
grizeofulvínu a patulínu na YES 14 dní v tme pri teplote
25 ± 1 °C. Z kolónií boli vyrezané spolu s kultivačným
médiom 3 výseky, každý s plochou približne 5 x 5 mm.
Výseky boli extrahované 5 min v 500 µl roztoku
chloroform:metanol (2:1) vo Vortexe. Tekuté fázy
metabolických extraktov jednotlivých izolátov a štandardy
skrínovaných mykotoxínov boli nanesené v množstvách 5
µl na chromatografickú platňu a následne vyvíjané
v chromatografickej sústave TEF (toluén, etylacetát,
kyselina mravčia 5:4:1).
Vizualizácia ochratoxínu A (modrozelená škvrna),
grizeofulvínu (modrá škvrna) a citrinínu (žltozelená škvrna
s chvostom) prebiehala priamo pod UV svetlom (365 nm),
vizualizácia kyseliny cyklopiazonovej pod denným
rozptýleným svetlom po nanesení Ehrlichovho činidla
(fialová škvrna s chvostom). Patulín bol viditeľný na
dennom svetle po postriekaní platne 0,5 % roztokom
MBTH (3-metyl-2benzotiazoliónhydrazón hydrochlorid)
v metanole a následnom zahriatí na 130 °C na 8 min ako
žltooranžová škvrna. Penitrém A bol viditeľný po nanesení
20 % AlCl3 v 60 % etanole a zahriatí na 130 °C na 8
minút ako tmavozelená až čierna škvrna a roquefortín C po
nanesení Cu(SO4)2.4H2O ako oranžová škvrna.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V rokoch 2008/09 bolo celkovo mykologicky vyšetrených
21 vzoriek pšenice letnej formy ozimnej (Triticum
aestivum L.). Zástupcovia rodu Penicillium sa vyskytovali
v 20 vzorkách, v jednej vzorke (Trenčiansky kraj, Beluša)
sa výskyt rodu nezaznamenal. Celkom bolo vyizolovaných
323 izolátov penicílií z endogénnej i povrchovej
kontaminácie. Z uvedeného počtu bolo vybraných 97
izolátov potenciálne toxinogénnych druhov, ktoré boli
následne otestované TLC metódou na produkciu
mykotoxínov: citrinín, grizeofulvín, kyselina
cyklopiazonová, ochratoxín A, penitrém A,
patulín a roquefortín C. Počas tejto štúdie sa zistilo, že 53
izolátov (t.j. 54,6 %) produkovalo v podmienkach in vitro
minimálne jeden mykotoxín. Prehľad o testovaných
izolátoch uvádzame v tabuľke 1.
Na produkciu citrinínu sa testovalo 6 izolátov, pričom 3
z nich (50 %) boli produkčné. Citrinín produkoval 1 izolát
P. verrucosum a 2 izoláty P. citrinum. Citrinín je
nefrotoxický, embryotoxický, teratogénny a genotoxický
mykotoxín (Scott, 2004). Často sa spája s ochorením,
ktoré vzniká nadmernou konzumáciou tzv. “žltej ryže” v
Japonsku (Saito et al., 1971).
Samson et Frisvad (2004) uvádzajú, že hlavným
producentom grizeofulvínu je P. griseofulvum, čo sa
zhoduje s našim zistením. Grizeofulvín produkovalo
všetkých 7 testovaných izolátov P. griseofulvum a ani
jeden testovaný izolát P. coprophilum. Grizeofulvín sa
bežne považuje za antibiotikum. Má veľký význam pri
kutánnych infekciách zvierat a človeka zapríčinených
dermatofytickými hubami. Pôsobí ako mitotický inhibítor
deliacich sa buniek, napr. v kostnej dreni, črevnom epiteli
a tumoroch (Pitt et Leistner, 1991).
P. griseofulvum je tiež potenciálnym producentom
kyseliny cyklopiazonovej. V našej štúdii kyselinu
Potravinárstvo
cyklopiazonovú produkovalo 5 izolátov zo 7 testovaných
(71,4 %). Všetky izoláty patrili do druhu P. griseofulvum.
Kyselina cyklopiazonová je silný mykotoxín, ktorý
vo vysokých koncentráciách spôsobuje ohniskové nekrózy
vnútorných orgánov stavovcov (Jand et al., 2005). Môže
spôsobovať patologické zmeny v pečeni, slezine,
obličkách, v myokarde a na pankrease (Votava
et al., 2003).
Tabuľka 1: Prehľad testovaných a pozitívnych izolátov
penicílií
Izolát Testovaný
mykotoxín
Počet
testovaných
izolátov
Počet
pozitívnych
izolátov
P. coprophilum
4 3
P. griseofulvum 7 3
P. chrysogenum 36 15
P. roqueforti RC 2 2
P. carneum 1 1
P. crustosum 3 3
P. oxalicum 1 1
P. hordei 4 0
P. griseofulvum G 7 7
P. coprophilum 4 0
P. coprophilum
1 1
P. griseofulvum P 7 6
P. carneum 1 0
P. verrucosum C 2 1
P. citrinum 4 2
P. verrucosum OTA 2 0
P. griseofulvum CPA 7 5
P. crustosum PA 3 3
P. carneum
Použité skratky:
1 0
RC – roquefortín C, G – grizeofulvín, P – patulín, C –
citrinín, OTA – ochratoxín A, CPA – kyselina
cyklopiazonová, PA – penitrém A
Hlavným producentom ochratoxínu A je na obilí
v podmienkach mierneho klimatického pásma P.
verrucosum (Pitt, 1987). Tento mykotoxín neprodukoval
žiaden z našich dvoch testovaných izolátov. Ochratoxín
A je evidovaný ako pravdepodobný ľudský karcinogén
zaradený do triedy 2B (JECFA, 2001) vyznačujúci sa
nefrotoxickým účinkom.
Penitrém A produkovali 3 testované izoláty P. crustosum,
izolát P. carneum tento mykotoxín neprodukoval.
Penitrém A predstavuje silný neurotoxín a je to
pravdepodobne najtoxickejšia látka, ktorá je produkovaná
penicíliami z podrodu Penicillium (Pitt, 1979; Frisvad et
Filtenborg, 1989).
Na produkciu patulínu bolo testovaných 9 izolátov, z toho
7 bolo produkčných (77,8 %). Uvedený mykotoxín
produkovalo 6 izolátov P. griseofulvum a 1 izolát P.
coprophilum. Hlavný efekt patulínu je antibakteriálny, do
istej miery tiež antimykotický, významná je ale i jeho
cytotoxicita, karcinogenita a antimitotický účinok voči
bunkám cicavcov (Votava et al., 2003).
Z 58 izolátov testovaných na produkciu roquefortínu C
produkovalo tento mykotoxín 28 (48,3 %): P. coprophilum
(3), P. griseofulvum (3), P. chrysogenum (15), P.
ročník 4 2 1/2010