Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
zodpovedajúca 0,5° McFarlandovej zákalovej stupnici.<br />
Intenzita zákalu sa hodnotila prístrojom Densi-la-meter.<br />
Mikrobiálna suspenzia sa následne 10-násobne zriedila<br />
v sterilnom fyziologickom roztoku, čím sa získala<br />
pracovná suspenzia baktérií obsahujúca rádovo 10 6<br />
KTJ.ml -1 , ktorá sa použila pre modelové pokusy. Presný<br />
počet enterokokov sa stanovil zrieďovacou kultivačnou<br />
metódou na žlč-eskulín-azidovom agare (Biokar<br />
Diagnostic, Francúzsko) kultiváciou pri 37 + 1 °C po 24<br />
hodinách.<br />
Príprava sanitačných roztokov<br />
Hodnotil sa účinok alkalického a kyslého sanitačného<br />
prostriedku, bežne používaných v praxi na sanitáciu<br />
dojacieho zariadenia a chladiacich nádrží. Alkalický<br />
sanitačný prostriedok obsahoval hydroxid sodný, hydroxid<br />
draselný a chlórnan sodný. Kyslý sanitačný prostriedok<br />
obsahoval kyselinu fosforečnú a špeciálne aditíva.<br />
Sanitačné roztoky sa pripravili rozpustením prostriedku<br />
s destilovanou vodou (tvrdosť vody 0°) a s destilovanou<br />
vodou, do ktorej sa pridalo 45 mg CaCO3 na 100 ml vody<br />
(tvrdosť vody sa upravila na 45°) tak, aby sa získali<br />
roztoky s koncentráciou 0,75 %.<br />
Pracovný postup testovania účinku sanitačných roztokov<br />
na enterokoky<br />
V prvej sérii pokusov sa k 9 ml dezinfekčného roztoku<br />
(koncentrácia 0,75 %, teplota 40 °C) napipetoval 1 ml<br />
bakteriálnej suspenzie enterokokov. Po premiešaní sa<br />
nechali skúmavky vo vodnom kúpeli pri teplote 40 °C po<br />
dobu 15 minút. Počet enterokokov prežívajúcich<br />
pôsobenie sanitačného roztoku sa stanovil kultiváciou na<br />
žlč-eskulín-azidovom agare (Biokar Diagnostic,<br />
Francúzsko) pri 37 + 1 °C po dobu 24 hodín.<br />
V druhej sérii pokusov sa k 8,9 ml dezinfekčného roztoku<br />
(koncentrácia 0,75 %, teplota 40 °C) napipetovalo – 0,1 ml<br />
obnoveného polotučného sušeného mlieka a 1 ml<br />
bakteriálnej suspenzie. Ďalší postup bol totožný<br />
s postupom v prvej sérii pokusov.<br />
Pokusy s každým izolátom enterokokov v oboch sériách<br />
sa zopakovali trikrát.<br />
VÝSLEDKY A DISKUSIA<br />
Chemická dezinfekcia je zložitý proces, ktorého účinnosť<br />
závisí od viacerých faktorov, napr. od odolnosti<br />
mikroorganizmov, účinnosti samotného dezinfekčného<br />
prostriedku (jeho koncentrácie, množstva roztoku na<br />
dezinfikovanú plochu, počtu aplikácii, doby pôsobenia,<br />
teploty roztoku), ale i od vlastností dezinfikovaného<br />
prostredia (konzistencie, prítomnosti organických látok,<br />
reakcie a teploty prostredia) (Laktičová et al., <strong>2006</strong>).<br />
V prvej sérii modelových pokusov sa overovalo prežívanie<br />
enterokokov po aplikácii kyslého a alkalického<br />
sanitačného roztoku s koncentráciou 0,75 %, čo je<br />
koncentrácia v rámci rozsahu odporúčaní výrobcu<br />
sanitačných prostriedkov (0,5-1 %). V snahe priblížiť sa<br />
reálnym podmienkam praxe sa zvolila teplota sanitačných<br />
roztokov 40 °C. Teplota sanitačných roztokov sa totiž<br />
v prvovýrobe často nedodržiava, čo potvrdzujú aj zistenia<br />
Foltysa (1999). Z výsledkov Feldmanna et al. (<strong>2006</strong>)<br />
v tejto súvislosti vyplýva, že pokles teploty oplachovej<br />
<strong>Potravinárstvo</strong><br />
vody pod 42 °C vedie k zvýšenej kontaminácii dojacieho<br />
zariadenia koliformnými baktériami a Pseudomonas spp.<br />
Okrem teploty sa v modelových pokusoch hodnotil vplyv<br />
tvrdosti vody (0 a 45 o ), keďže v rámci SR sa vyskytuje<br />
voda rôznej kvality a v prípade tvrdej vody nie vždy je<br />
v praxi zabezpečené jej zmäkčovanie. Doba pôsobenia<br />
sanitačného roztoku bola v zhode s odporúčaniami<br />
výrobcu (15 minút).<br />
Z výsledkov prvej série pokusov vyplynulo, že kyslý aj<br />
alkalický sanitačný roztok boli pri uvedených<br />
podmienkach 100 % účinné a devitalizovali všetky<br />
testované kmene enterokokov.<br />
Obrázok 1: Prežívanie enterokokov po aplikácii kyslého<br />
a alkalického sanitačného roztoku (koncentrácia 0,75 %,<br />
teplota 40 °C, doba pôsobenia 15 minút, tvrdosť vody 0°,<br />
organická záťaž – 0,1 % mlieka)<br />
V rámci druhej série pokusov sa koncentrácia (0,75 %),<br />
teplota dezinfekčných roztokov (40 °C) a doba ich<br />
aplikácie (15 minút) nemenili. Opäť sa hodnotil vplyv<br />
tvrdosti vody – voda mäkká (tvrdosť 0°) a voda extrémne<br />
tvrdá (tvrdosť 45°). Ako ďalší hodnotený faktor sa zaradila<br />
prítomnosť organických látok, v prípade našich pokusov<br />
išlo o 0,1 % prídavok obnoveného sušeného polotučného<br />
mlieka. Prítomnosť rezíduí mlieka na sanitovanom<br />
zariadení môže viesť k zhoršeniu účinnosti dezinfekčného<br />
roztoku a to v zmysle fyzikálnej bariéry alebo deaktiváciou<br />
dezinfekčného prostriedku priamou chemickou interakciou<br />
(http://www.wipo.int/). V súvislosti s tvrdosťou vody -<br />
okrem tvorby vodného kameňa je známe, že vápenaté<br />
a horečnaté soli vytvárajú s kazeínom nerozpustné<br />
komplexy, ktoré tvoria veľmi ťažko odstrániteľné povlaky<br />
na čistenom povrchu. Vzniknuté biofilmy sú<br />
potencionálnym zdrojom kontaminácie, pretože ako už<br />
bolo naznačené, sanitačné látky aktívne voči voľným<br />
mikroorganizmom môžu stratiť účinnosť voči<br />
mikroorganizmom uzavretým v biofilme (Laktičová et al.,<br />
<strong>2006</strong>).<br />
Výsledky účinnosti sanitačných roztokov na prežívanie<br />
enterokokov za podmienok druhej série pokusov pre vodu<br />
s tvrdosťou 0° sú znázornené na obrázkoch 1 a 2 a pre<br />
vodu s tvrdosťou 45° na obrázkoch 3 a 4.<br />
ročník 4 36 1/2010<br />
log KTJ.m l -1<br />
6<br />
5<br />
4<br />
3<br />
2<br />
1<br />
0<br />
E. faecalis A E. faecalis B E. mundtii E. faecium A<br />
log počiatočných počtov kyslý prostriedok alkalický prostriedok
Change language