1/2006 - Potravinárstvo

ÚVOD
Pšenica je celosvetovo jedna z najdôležitejších obilnín
a má nezastupiteľné miesto vo výžive človeka. Obilné zrná
môžu byť už počas rastu kontaminované širokým spektrom
vláknitých mikroskopických húb (Scudamore, 2005).
Rovnako neadekvátne skladovanie a manipulácia môže
spôsobiť stratu ich kvality, ktorá sa prejavuje zvýšenou
mykotickou kontamináciou a prítomnosťou hmyzu,
zníženou klíčivosťou zŕn, viditeľnou hnilobou, stratou
farby, nežiaducim zápachom, zvýšenou teplotou,
chemickými i nutričnými zmenami (Lacey et al., 1991).
Zatiaľ čo druhy rodu Fusarium, patria medzi patogénov
rastlín a produkujú mykotoxíny predovšetkým pred alebo
bezprostredne po žatve, druhy rodov Aspergillus
a Penicillium kontaminujú komodity najmä počas sušenia
a skladovania (Pitt et al., 2000).
Problematike mykotickej kontaminácie obilnín a
produkcie mykotoxínov sa celosvetovo venuje veľká
pozornosť (Pitt a Hocking, 1997). Mikromycéty
produkujú mykotoxíny, ktoré sú ich sekundárnymi
metabolitmi a môžu byť príčinou vzniku akútnych alebo
chronických ochorení u ľudí, ak sú prijímané
kontaminovanými potravinami (Maribeth et al., 2005).
Medzi najvýznamnejšie mykotoxíny produkované rodom
Penicillium patria: citrinín, patulín, ochratoxín A, penitrém
A, kyselina penicilová, kyselina cyklopiazonová,
roquefortín C a grizeofulvín.
MATERIÁL A METODIKA
V rokoch 2008/09 bolo celkovo vyšetrených 21 vzoriek
pšenice letnej formy ozimnej (Triticum aestivum L.), ktoré
Potravinárstvo
VÝSKYT TOXINOGÉNNYCH DRUHOV RODU PENICILLIUM V PŠENICI
SLOVENSKÉHO PÔVODU Z ÚRODY 2008 A ICH MOŽNÝ VPLYV NA ZDRAVIE
KONZUMENTA
INCIDENCE OF TOXIGENIC PENICILLIUM IN WHEAT GRAINS OF SLOVAK
ORIGIN AND THEIR POTENTIAL IMPACT ON CONSUMER HEALTH
Zuzana Barboráková, Soňa Felšöciová, Dana Tančinová, Mária Dovičičová, Zuzana Mašková,
Roman Labuda
ABSTRACT
The aim of this study was to monitor potentially toxigenic Penicillium species in wheat grains (Triticum aestivum L.) of
Slovak origin harvested in the year 2008, and also to test the recovered strains by thin layer chromatography (TLC) for their
ability to produce selected mycotoxins in vitro – citrinin, griseofulvin, cyclopiazonic acid, ochratoxin A, penitrem A,
patulin and roquefortin C. A total of 21 samples representing the west, east and central regions of Slovakia were analysed.
The Penicilia were present in 20 samples (95.2 %). A total of 323 isolates of Penicillium genus were recovered. Selected
isolates (97) of potentially toxigenic Penicillium species were tested for production of mycotoxins in vitro. Out of all the
strains tested, production ability of at least a single mycotoxin was noted in 53 (54.6 %) strains. Ten representatives of
Penicillium (97 isolates) were tested for their ability to produce selected mycotoxins: P. coprophilum, P. griseofulvum, P.
chrysogenum, P. roqueforti, P. carneum, P. crustosum, P. oxalicum, P. hordei, P. verrucosum and P. citrinum. They were
found to produce roquefortin C (48.3 %), griseofulvin (63.6 %), patulin (77.8 %), citrinin (60 %), cyclopiazonic acid (71.4
%) and penitrem A (75 %). None of the tested isolates produced ochratoxin A.
Keywords: wheat, mycotoxin, Penicillium, toxigenic strain, thin layer chromatography
pochádzali z úrody z roku 2008 a boli odobraté po ich
naskladnení z veľkokapacitných síl.
Stanovenie povrchovej kontaminácie a endogénnej
mykocenózy
Na stanovenie povrchovej kontaminácie sa použila
platňová zrieďovacia metóda. Ako živné médiá boli
použité DRBC (agar s dichloranom, bengálskou červenou
a chloramfenikolom; Merck, Nemecko) a MEA (agar so
sladinovým extraktom; Samson et al. 2002).
Na očkovanie médií sa použili riedenia 10 -1 až 10 -3 v troch
opakovaniach. Endogénna mykocenóza bola zistená
priamou kultiváciou 100 kusov povrchovo
vysterilizovaných zŕn (0,4 % roztok chloramínu, 2 min.;
Samson et al., 2002) na DRBC a DYSG (agar
s dichloranom, chloramfenikolom, kvasničným extraktom,
sacharózou a glycerolom; Lund et Frisvad, 2003)
agaroch. Kultivácia prebiehala 7 dní pri teplote 25 ± 1 °C
v tme.
Identifikácia izolátov
Vyizolované penicíliá boli preočkované na MEA, CYA
(Czapkov agar s kvasničným extraktom; Samson et al.,
2002), YES (agar s kvasničným extraktom a sacharózou;
Samson et al., 2002) a CREA (agar s kreatínom
a sacharózou; Samson et al., 2002). Kultivácia prebiehala
7 - 14 dní pri teplote 25 ± 1 °C (u niektorých druhov aj pri
teplote 37 ± 1 °C), v tme. Druhová identifikácia bola
vykonaná na základe kultivačných a mikromorfologických
znakov podľa kľúčov: Samson et Frisvad, 2004; Pitt,
1979; Raper et Thom, 1949.
Stanovenie toxinogenity
Reprezentatívne izoláty boli testované in vitro na
produkciu hlavných mykotoxínov metódou TLC podľa
Samson et al. (2002), modifikovanou Labudom et
ročník 4 1 1/2010