1/2006 - Potravinárstvo

(29,1%), najnižšie Lívia (22,24%), s priemerom ostatných
odrôd 25,20%, z čoho vyplýva, že z hľadiska nutričného je
najlepšia odroda Samanta. Obsah nutrične
najvýznamnejších bielkovín vo farebných pšeniciach bol
Potravinárstvo
Tabuľka 2: Obsah a frakčná skladba bielkovín v pšenici letnej (%).
Názov vzorky
Obsah
bielkovín
Alb+Glob
Konvenčné genotypy pšenice letnej
v priemere 25,41%, s najvyšším zastúpením v genotype
Koniny (25,75 %), čo je o 17,47% viac v porovnaní
najnižším obsahom v genotype Mnohokvietkova
(21,25%).
Gliadíny Gluteníny Zvyšok
Samanta 7,99 29,01 33,00 28,01 8,98
Lívia 11,35 22,24 43,67 27,16 6,42
Astela 11,35 25,10 36,67 31,34 6,80
Torysa 13,75 24,45 39,93 29,93 5,69
Priemer 11,11 25,20 38,32 29,11 6,97
Farebné genotypy pšenice letnej
Modré zrno 11,19 25,41 43,13 21,74 8,55
Koniny - červená 12,80 25,75 43,74 22,49 7,26
UC 66094 11,83 25,67 42,97 22,30 8,38
Tr. Etiopicum Araratica- červená 11,04 25,21 42,77 22,47 8,99
Tr. Etiopicum Jakubz 10,80 23,71 39,12 29,20 7,39
Mnohokvietkova 12,80 21,25 42,14 29,49 6,99
Trojzrnka 13,04 22,08 41,71 29,43 6,65
Barevná 25 - modrá 11,04 23,19 39,15 30,01 7,54
Barevná 9 11,99 24,00 41,35 25,33 8,27
Priemer 11,88 25,41 43,13 21,74 8,55
Vysvetlivky: Alb+Glob – albumíny a globulíny
Technologická kvalita pšenice sa posudzuje predovšetkým
z obsahu lepkových bielkovín, ktoré sú tvorené frakciami
gliadínov a glutenínov a sú významné spolu so škrobom
pri spracovaní pšenice pre pekárenské využitie, sa
v konvenčných odrodách pohyboval od 61.01% (Samanta)
- 70.83% (Lívia), čo potvrdzuje predchádzajúce
konštatovanie, že technologicky najvhodnejšou sa ukázala
odroda Lívia. Vo farebných pšeniciach zastúpenia
lepkových bielkovín varírovalo od 64,87% do 71,63%
s priemerom 67,54%, čo je porovnateľné s konvenčnými
pšenicami.
Zo zastúpenia jednotlivých bielkovinových frakcií je
možné vypočítať koeficient nutričnej kvality zrna (KNK),
ktorý je dôležitým znakom pre posúdenie výživnej kvality
zrna. Hodnota KNK sa v konvenčných vzorkách
pohybovala v rozpätí od 65,63 – 115,12% s priemerom
85,81%, kým vo farebných pšeniciach od 67,01% do
79,96%, s priemernou hodnotou 76,15%, z čoho vyplýva,
že z hľadiska hodnoty koeficienta nutričnej kvality sa ako
lepšie ukázali konvenčné pšenice.
Dosiahnuté výsledky potvrdzujú práce viacerých autorov
(Bojňanská, 1995; Gálová et al., 2003; Michalík et al.,
2006), ktorí uvádzajú, že pomer jednotlivých zložiek
bielkovinového komplexu zrna a ich množstvo je veľmi
variabilné, mení sa v značných rozmeroch so zmenou
obsahu celkových bielkovín, v závislosti od podmienok
pestovania, genetických zvláštností a tiež v procese
dozrievania zrna.
Základnú charakteristiku analyzovaných genotypov
pšenice letnej je možné dokresliť elektroforetickými
analýzami na PAGE v prítomnosti SDS, pomocou ktorých
sa gluténové bielkoviny rozdelia na monomérne gliadíny
(alfa-, beta-, gama- a omega-gliadíny) a agregované
gluteníny tvorené vysokomolekulárnymi (HMW-GS)
a nízkomolekulárnymi glutenínovými podjednotkami
(LMW-GS). HMW-GS vystupujú ako molekulárne
markery, ktoré predikujú technologickú kvalitu pšenice.
Poznanie genetického pozadia jednotlivých genotypov
pomáha šľachtiteľom v procese kríženia získavať
potomstvá s požadovanými akostnými parametrami
(Bushuk a Bekes, 2002). V nadväznosti na uvedené sa
realizovala detekcia individuálnych vysokomolekulárnych
glutenínových podjednotiek (HMW-GS), pričom sa
sledovala variabilita elektroforetického spektra HMW-GS
vo vzťahu k technologickej kvalite zrna v analyzovaných
konvenčných a farebných genotypoch pšenice.
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva (Tabuľka 3), že
konvenčné odrody sa vyznačujú rozdielnym zastúpením
individuálnych HMW-GS, čo sa odzrkadlilo aj na hodnote
Glu-skóre, z ktorého vyplýva, že najvyššiu technologickú
kvalitu vykázala odroda Astela, potom Samanta, Lívia
a najnižšiu hodnotu dosiahla Torysa, v ktorej bola
ročník 4 22 1/2010