vo svojej práci uvádzajú, že po pridaní na vlákninu bohatých frakcií získaných z nahého jačmeňa do rezancov, sa zvýšila väznosť vody a tmavá farba cesta. Prídavky jačmennej múky od 10 % vo výraznej miere zvyšovali stabilitu cesta, hodnoty mäknutia cesta sa znižovali, čo sa <strong>Potravinárstvo</strong> Tabuľka 2: Kvalitatívne parametre pšeničnej múky s prídavkom jačmennej múky Popol [%] Mokrý lepok [%] odzrkadlilo na farinografickom čísle kvality, výrazne sa zvýšilo oproti kontrole pri 10, 15, 20, 25 a 30 % podiele jačmennej múky. Zastúpenie 5 % jačmennej múky veľmi priebeh farinografickej krivky neovplyvnilo. Napúčavosť lepku ročník 4 18 1/2010 [cm 3 ] Sedimentačný index [cm 3 ] Číslo poklesu [s] Kontrola (základná múka) 0,52 a 31,2 a 15 a 29 a 236 ab 5 % KM 2283 0,54 a 30,7 b 20 b 29 a 227 a 10 % KM 2283 0,64 b 29,5 c 16 a 26 b 231 b 15 % KM 2283 0,69 c 28,5 d 13 c 24 c 246 b 20 % KM 2283 0,79 d 28,7 d 12,5cd 22 d 252 cd 25 % KM 2283 0,85 e 26,3 e 11,5 d 20,5eb 251 cd 30 % KM 2283 0,93 f 24,5 f 10 e 18 f 262 d Hodnoty s rozdielnymi písmenami sú štatisticky významné (P 0,05) vyhodnotené Tukeyovým testom (priemerné hodnoty dvoch meraní) Tabuľka 3: Reologické vlastnosti pšenično-jačmenného cesta merané farinografom Väznosť Vývin cesta Stabilita cesta Mäknutie cesta Farinografické vody [%] [min] [min] podľa ICC [BJ] číslo kvality Kontrola (základná múka) 56,2 1,7 2,7 82 34 5 % KM 2283 58,6 1,7 3,2 73 45 10 % KM 2283 59,2 2,2 8,3 57 103 15 % KM 2283 60,1 1,5 7,7 63 93 20 % KM 2283 60,9 1,7 8,0 60 99 25 % KM 2283 61,9 1,9 8,4 57 105 30 % KM 2283 62,1 2,7 8,3 53 112 Vplyv múky z jačmeňa na hodnotenie kvality chleba Jačmennou múkou obohatené chleby vykazovali vyššiu hmotnosť oproti pšeničnému chlebu (tabuľka 4). Štatisticky významný rozdiel sa prejavil pri podiele 15-30 % jačmennej múky. Špecifický objem bochníka bol naopak nižší oproti pšeničnému chlebu, so zvyšujúcim podielom jačmennej múky sa objem bochníka znižoval, avšak štatisticky významné rozdiely sme zaznamenali až pri podiele 20-30 % jačmennej múky (tabuľka 4). Pri nahradení základnej pšeničnej múky 40 % múky z nahého jačmeňa sa znížil objem takéhoto chleba na 68 % objemu chleba vyrobeného zo pšeničnej múky (Trogh, 2004). Chlieb pripravený zo zmesi základnej pšeničnej múky s prídavkom jačmennej múky sa vyznačuje dobrými senzorickými vlastnosťami, predovšetkým chuťou, Tabuľka 4: Parametre upečených pšenično-jačmenných bochníkov Hmotnosť bochníkov po upečení chrumkavou kôrkou, a však suchšou, drobivou striedkou, pri vyššom prídavku vytvára tvrdšiu hutnejšiu nedotatočne pórovitú striedku. V našej práci s nárastom prídavkov múky z jačmeňa sme nezaznamenali efekt tmavnutia kôrky a striedky, na druhej strane však autori Dhingra a Jood, (2004), Swanson a Penfield, (1988), Baik a Ullrich, (2008) vo svojich prácach uvádzajú, že pšeničný chlieb s pridanou jačmennou múkou v podiele 15-20 % bol akceptovateľný v chuti a vôni, vzhľade a textúre, ale zvyšujúci pomer jačmennej múky zapríčinil zníženie objemu bochníka, matnú hnedú farbu a tvrdú textúru striedky. Ereifej et al. (<strong>2006</strong>) vyhlasuje, že pšeničný chlieb Balady s obsahom 15-30 % jačmennej múky bol akceptovateľný, ale sa stal tvrdším, tmavším a mal nerovnomerný tvar. [g] Špecifický objem bochníka [cm 3 /100g] Kontrola (základná múka) 180,2 a 319 a 5 % KM 2283 180,9 a 302 ab 10 % KM 2283 181,2 a 304 ab 15 % KM 2283 184,0 b 291 ab 20 % KM 2283 184,6 b 271 bc 25 % KM 2283 187,5 c 240 cd 30 % KM 2283 188,9 d 224 d Hodnoty s rozdielnymi písmenami sú štatisticky významné (P 0,05) vyhodnotené Tukeyovým testom (priemerné hodnoty dvoch meraní).
ZÁVER Jačmeň nahý sa vyznačuje priaznivým nutričným zložením, v porovnaní so pšenicou letnou má vyššiu nutričnú hodnotu hlavne v obsahu celkovej potravinovej vlákniny. Na základe nami získaných výsledkov nepriamych a priamych ukazovateľov pekárskej kvality - kvalitatívnych parametrov múky, reologických vlastností cesta a fyzikálnych parametrov chleba možno z technologického hľadiska za najprijateľnejšie považovať zmesi do 20 % prídavku múky z jačmeňa nahého. Chleby s 5 % zastúpením jačmennej múky sa vo všetkých sledovaných kvalitatívnych parametroch vyznačovali rovnakými vlastnosťami ako chleby z pšeničnej múky. LITERATÚRA BAIK, B., K., ULLRICH, S. E., 2008. Barley for food: characteristics, improvement, and renewed interest. In Journal of Cereal Science, roč. 48, 2008, s. 233–242. DHINGRA, S., JOOD, S. 2004. Effect of flour blending on functional, baking and organoleptic characteristics of bread. In International Journal of Food Science & Technology, roč. 39, 2004, s. 213–222. EREIFEJ, K. I., AL-MAHASNEH, M. A., RABABAH, T.M., <strong>2006</strong>. Effect of barley flour on quality of balady bread. In International Journal of Food Properties, roč. 9, <strong>2006</strong>, s. 39–49. FAO, 2007. Dostupné na internete [ http://faostat.fao.org/site/339/default.aspx ] 2.11.2009 GUILLON, F., CHAMP, M, THIBAULT, J. F. 2000. Dietary fibre functional products. In GIBSON., G. R., WILLIAMS, M. Functional foods. Concept to product. Woodhead Publishing Limited, England, 2000, s. 315-343, ISBN 18-55735-03-2 GÓMEZ, C., NAVARRO, A., MANZANARES, P., HORTA, A., CARBONELL, J. V. 1997. Physical and structural properties of barley (1→3),(1→4)-β-glucan. Part I. Determination of molecular weight and macromolecular radius by light scattering. In Carbohydrate Polymers, roč. 32, 1997, s 7. HOLTEKJØLEN, A. K., BÆVRE, A. B., RØDBOTTEN, M., BERG, H., KNUTSEN, S. H. 2008. Antioxidant properties and sensory profiles of breads containing barley flour. In Food Chemistry, roč. 110, 2008, s. 414-421 CHAMP, M., LANGKILDE, A. M., BROUNS, F., KETLITZ, B., COLLET, Y. I. B. 2003. Advances in dietary fibre characterisation. 1. Definition of dietary fibre, physiological relevance, health benefits and analytical aspects. In Nutrition research reviews, roč. 16, 2003, s. 71. CHARALAMPOPOULOS, D., WANG, R., PANDIELLA, S.S., WEBB, C. 2002. Application of cereals and cereal components in functional foods: a review. In: International Journal of Food Microbiology, roč. 79, 2002, s. 131-141. IZYDORCZYK, M. S., LAGASSE´ , S. L., HATCHER, D. W., DEXTER, J. E., ROSSNAGEL, B. G., 2005. The enrichment of Asian noodles with fibre-rich fractions derived from roller milling of hull-less barley. In Journal of the Science and Food Agriculture, roč. 85, 2005, s. 2094–2104. KHATKAR, B. S., BELL, A. E., & SCHOFIELD, J. D. 1996. A comparative study of the interrelationships between mixograph parameters and bread-making qualities of wheat flours and glutens. In Journal of the Science of Food and Agriculture, roč. 72, 1996, č. 1, s 71–85. <strong>Potravinárstvo</strong> KOVÁČIKOVÁ, E. ET AL., 2003: Potravinová vláknina v potravinách: Odborná príručka. Nitra: ÚVTIP, 2003. 30 s. ISBN 80-89088-27-9 MANACH, C., SCALBERT, A., MORAND, C., REMESY, C., JIMENEZ, L. 2004. Polyphenols: food sources and bioavailability. In American Journal of Clinical Nutrition, roč. 79, 2004, č. 5, s. 727–747. MIKO, M., JANÍČEK, I., KAJABA, I. 1996. Základy výživy. 1996. STU Bratislava, 132. ISBN 80-227-0856-9. NEWMAN, C. W., NEWMAN, R. K., <strong>2006</strong>. A brief history of barley foods. In Cereal Foods World, roč. 51, <strong>2006</strong>, s. 4–7. NEWMAN, R. K., NEWMAN, C. W., 1991. Barley as a food grain. In Cereal Foods World, roč. 36, 1991, s. 800–805. PRUGAR, J., HRAŠKA, Š. 1989. Kvalita jačmeňa. Príroda:Bratislava, 1. vyd., 1989, 228 s. SKENDI, A., BILIADERIS, C. G., PAPAGEORGIOU, M., IZYDORCZYK, M. S. 2009. Effects of two barley β-glucan isolates on wheat flour dough and bread properties. In Food Chemistry, 2009, article in press, doi:10.1016/j.foodchem.2009.08.030 STAUFER, C. E. 2001. Functional additives for bakery foods. Van Nostrand Reinhold, New York SWANSON, R. B., PENFIELD, M. P., 1988. Barley flour level and salt level selection for a whole-grain bread formula. In Journal of Food Science, roč.53,1988, s. 896–901. TASR. <strong>2006</strong>. – Dostupné na internete [http://www.medicus.sk/modules.php?op=modload&name =News&file=article&sid=707] 16.10.2009 TROGH, I., COURTIN, M., GOESAERT, H., DELCOUR, J. A., ANDERSSON, A. A. M, ÅMAN, P., FREDERIKSSON, H., PYLE, D. L., SØRENSEN, J. F. 2005. From hull-less barley and wheat to soluble dietary fiberenriched bread. In Cereal Foods World, roč. 50, 2005, č.5, s. 253-260 TROGH, I., COURTIN, M., ANDERSSON, A. A. M, ÅMAN, P., SØRENSEN, J. F. DELCOUR, J. A. 2004. The combined use of hull-less barley flour and xylanase asa strategy for wheat/hull-less barley flour breads with increased arabinoxylan and (1→3, 1→4)-β-D-glukan levels. In Journal of Cereal Science, roč. 40, 2004, s. 257 TUNGLAND, B. C., MEYER, D. 2002. Nondigestible oligo- and polysacharides (dietary fibres): Their physiology in human health and food. In Comprehensive Reviews in Food Science and Food Safety, roč. 1, 2002, s. 73. Poďakovanie: Táto práca vznikla za podpory rezortnej úlohy výskumu a vývoja: <strong>2006</strong> UO 27/091 05 01/091 05 11 „Biologické faktory podmieňujúce efektívnu a konkurencieschopnú rastlinnú výrobu“ ČÚ 03 VE 02 „Charakterizácia a využitie netradičných plodín pri výrobe potravín za účelom zvýšenia výživovej a senzorickej kvality“ a úlohy: VMSP-P-0047-09 : “Tvorba rezistentných typov rastlín jačmeňa siateho f. jarná a pšenice letnej f. ozimná so zlepšenými vlastnosťami genómu pre zvýšenie pridanej hodnoty”. Naše poďakovanie patrí pani Ing. Kateřine Vaculovej a firme Agrotest fyto, s.r.o., za poskytnutie línie jačmeňa jarného s bezplevnatým zrnom KM 2283, ktorá bola vytvorená a študovaná v rámci riešenia projektov MZe ČR č. QD0057, QF3133, QF3291. ročník 4 19 1/2010
- Page 1 and 2: Vedecký èasopis pre potravinárst
- Page 3 and 4: ÚVOD Pšenica je celosvetovo jedna
- Page 5 and 6: oqueforti (2), P. carneum (1), P. c
- Page 7 and 8: aminokyselín a ión-párového či
- Page 9 and 10: Tab. 2b: pokračovanie. Literatura
- Page 11 and 12: pestovaná aj v Maďarsku, Česku,
- Page 13 and 14: Pri ostatných hodnotených ukazova
- Page 15 and 16: Potravinárstvo positive significan
- Page 17 and 18: REFERENCE AYADI, M., CAJA, G., SUCH
- Page 19: zastúpení a stanoviť optimálny
- Page 23 and 24: Bielkovinové frakcie (albumíny, g
- Page 25 and 26: detegovaná podjednotka 2+12, ktor
- Page 27 and 28: PAYNE, P. I., NIGHTINGALE, M. A., K
- Page 29 and 30: different copies of integrated gene
- Page 31 and 32: INTRODUCTION Flaxseed and walnut oi
- Page 33 and 34: Table 1. Characteristics of fresh c
- Page 35 and 36: ∆E 18 16 14 12 10 8 6 4 2 0 Potra
- Page 37 and 38: ÚVOD Mlieko je vzhľadom na svoje
- Page 39 and 40: log K T J .m l -1 Obrázok 2: Prež
- Page 41 and 42: ÚVOD Kvasinky a vláknité huby s
- Page 43 and 44: Okrem uvedených metabolitov môžu
- Page 45 and 46: Obbr. 2: Vplyv kkultúry Lactobbaci
- Page 47 and 48: ÚVOD V súčasnosti medzi najdôle
- Page 49 and 50: Index klíčenia Index klíčenia 1
- Page 51 and 52: ZÁVER Pozberové dozrievanie (dorm
- Page 53 and 54: Potravinárstvo Table 1: The summar
- Page 55 and 56: period. Żyw. Człow. Metab., 2007,
- Page 57 and 58: pH vzoriek bol tiež zaznamenaný.
- Page 59 and 60: DISKUSIA Testovanie vplyvu tepla a
- Page 61 and 62: cheesemaking properties of milk for
- Page 63 and 64: the effect of the lactation period
- Page 65 and 66: CONCLUSION We have confirmed the in
- Page 67 and 68: 15 % sušiny (Dawczynski et al., 20
- Page 69 and 70: ylo do filtračních sáčků (F 57
- Page 71 and 72:
metodami in vitro, kdy je možné s
- Page 73 and 74:
parametry byly stanoveny jednak met
- Page 75 and 76:
ČURDA, L., KUKAČKOVÁ, O., NOVOTN
- Page 77 and 78:
Zdroj žiarenia: γ-žiarenie z Co
- Page 79 and 80:
celková chutnosť vôňa doznievan
- Page 81 and 82:
predstavuje len veľmi miernu hladi
- Page 83 and 84:
prítomnosti kvasiniek a plesní, n
- Page 85 and 86:
Potravinárstvo Tab. 1: (pokračova
- Page 87 and 88:
multifunctional metabolic pathway i
- Page 89 and 90:
Kolín a naopak najnižšie hodnoty
- Page 91 and 92:
ZÁVER Analýza získanej biomasy k
- Page 93 and 94:
produkciu potravín živočíšneho
- Page 95 and 96:
Vypočítané hodnoty iónových po
- Page 97 and 98:
ÚVOD Rod Nigrospora Zimmerm. podľ
- Page 99 and 100:
Potravinárstvo Obrázok 1: Nigrosp
- Page 101 and 102:
LITERATÚRA CLEAR, R. M., PATRICK,
- Page 103 and 104:
vlastnosť pri priemyselne vyrobeno
- Page 105 and 106:
Potravinárstvo Obrázok 1: Závisl
- Page 107 and 108:
práce a typ múky sú faktory ktor
- Page 109 and 110:
ICC STANDARD NO. 106/2, 1984. Worki
- Page 111 and 112:
ZUZANA BARBORÁKOVÁ, SOŇA FELŠÖ