You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
LADISLAV GROSMAN –<br />
MARTINA HAVIEROVÁ<br />
NEVESTA<br />
ALEBO ZDÁ SA,<br />
ŽE HRMÍ
Ivana Kubáčková, Daniela Kuffelová
DIVADLO ANDREJA BAGARA V NITRE<br />
uvádza<br />
Ladislav Grosman – Martina Havierová<br />
NEVESTA<br />
ALEBO ZDÁ SA,<br />
ŽE HRMÍ<br />
premiéra<br />
20. januára 2023<br />
v Štúdiu Divadla Andreja Bagara v Nitre
Autori Ladislav Grosman – Martina Havierová<br />
Spolupráca na texte, dramaturgia Andrej Purkart<br />
Scéna Anna Kušková<br />
Kostýmy Magdaléna Líšková<br />
Hudba Juraj Bolf<br />
Réžia Martina Havierová<br />
Garanti za <strong>DAB</strong> v Nitre Matúš Bachynec, Martina Mašlárová, Slavka Civáňová<br />
Garant za DF VŠMU v Bratislave Matúš Benža, dekan Divadelnej fakulty<br />
Predstavenie vedie Zuzana Orelová<br />
Text sleduje Kamila Beťková<br />
Manažér výpravy umeleckej tvorby Ján Surovka<br />
Koordinátor umelecko-dekoračných dielní Róbert Zeman<br />
Majster javiska Jozef Palaky<br />
Stavba scénických dekorácií Juraj Uher, Juraj Moravčík, Ivan Berec, Jozef Král, Stanislav Palaky, Karol Jenis,<br />
Adam Cibulka, Jozef Turčan, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo, Vladimír Hučko, Daniel Hlavatý<br />
Javiskové technológie Miroslav Szabó, Marek Slamka, C<strong>sa</strong>ba Bencz, Václav Fačkovec<br />
Scénické svetlo Marek Chobot, Ján Chytrý<br />
Scénický zvuk Lukáš Kozár<br />
Umelecké masky a parochne Anna Záhorská<br />
Garderóba Ľudmila Bellová<br />
Rekvizity Peter Stoklas<br />
Inscenácia <strong>Nevesta</strong> <strong>alebo</strong> <strong>Zdá</strong> <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> <strong>hrmí</strong> je výsledkom iniciatívy a ambície Divadla Andreja Bagara<br />
v Nitre vytvoriť most medzi školským a profesionálnym divadelným prostredím a poskytnúť študentkám<br />
a študentom réžie, scénografie, dramaturgie a dramatickej tvorby DF VŠMU priestor pre ich tvorbu.<br />
Zámerom tohto dlhodobého projektu a dramaturgickej línie <strong>DAB</strong> v Nitre je systematicky podporovať<br />
tvorbu mladých začínajúcich divadelníkov a poskytnúť im priestor a zázemie profesionálnej divadelnej<br />
scény. Členovia tvorivého tímu inscenácie <strong>Nevesta</strong> <strong>alebo</strong> zdá <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> <strong>hrmí</strong> sú študentky a študenti<br />
I. a II. ročníka magisterského štúdia DF VŠMU a s konceptom tejto inscenácie <strong>sa</strong> prihlásili do výzvy<br />
na realizáciu inscenácie, ktorú <strong>DAB</strong> vyhlásilo v spolupráci s DF VŠMU v Bratislave.<br />
V inscenácii je použitý podcast Príbehy 20. storočia od Post Bellum: Z detského raja do pekla holokaustu.<br />
Edita Grosmanová z prvého transportu Židov.<br />
Nositeľov autorských práv k dielu zastupuje DILIA, divadelná, literárna, audiovizuálna agentúra z. s.,<br />
Krátkého 143/1, Praha 9.<br />
Na scéne <strong>sa</strong> počas predstavenia fajčí.<br />
73. divadelná sezóna 2022/2023<br />
454. premiéra<br />
Riaditeľ Jaroslav Dóczy<br />
Šéf umeleckého súboru Matúš Bachynec<br />
Zriaďovateľom Divadla Andreja Bagara v Nitre je Nitriansky <strong>sa</strong>mosprávny kraj.<br />
4
Lízele Ivana Kubáčková<br />
Jonáš Branislav Matuščin<br />
Golda Daniela Kuffelová<br />
Pani Remešová Zuzana Moravcová<br />
Poťu Andrej Remeník<br />
Chaskel Lindauer Martin Nahálka<br />
Gardista Otto Culka<br />
Rabín Ján Cibula<br />
OSOBY<br />
A OBSADENIE
„<br />
Povrávalo <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> Lízinka<br />
<strong>sa</strong> zmenila. Že <strong>sa</strong> veľmi<br />
zmenila. Že už nie je taká,<br />
aká bola, <strong>že</strong> je inakšia.<br />
V čom to je, nikto nevedel.<br />
Iba <strong>sa</strong> šípilo, <strong>že</strong> okolo<br />
Lízinky <strong>sa</strong> čosi tutle. Niečo<br />
zvláštne, ak nie závažné.<br />
Ako človek spozná, <strong>že</strong> <strong>sa</strong> jeho smerom rúti katastrofa?<br />
Aký signál musíme dostať, aby sme<br />
pochopili, <strong>že</strong> je načase utiecť, schovať <strong>sa</strong> <strong>alebo</strong> <strong>sa</strong><br />
brániť? Pre Lízele Eliášovú, hlavnú postavu poviedky<br />
Ladislava Grosmana <strong>Nevesta</strong>, je pocit hrozby<br />
všeobjímajúci. Stále ho cíti vo vzduchu, vidí ho na<br />
nemennej sivej oblohe, v uliciach, ale aj doma na<br />
tvárach svojich rodičov. Otec Jonáš a matka Golda<br />
zase s rovnakým nepokojom pozerajú na svoju<br />
dcéru a, ako naznačujú aj úvodné vety poviedky,<br />
nie sú jediní. Je to napokon Lízele, kto <strong>sa</strong> správa<br />
čudne, je to ona, s kým si nevie dať rady celá rodina.<br />
Bláznivá, zvláštna stará dievka.<br />
Nie je ťažké pochopiť, prečo mal Ladislav Grosman<br />
zo všetkého, čo kedy napí<strong>sa</strong>l, najradšej práve<br />
Nevestu. Hoci <strong>sa</strong> o nej nehovorilo a nenapí<strong>sa</strong>lo<br />
toľko, ako o Obchode na korze, <strong>Nevesta</strong> zachytáva<br />
ľudský obraz židovskej komunity v malom meste<br />
a sleduje jej osud, ktorý, ako nám je v súčasnosti<br />
bohužiaľ známe, nemô<strong>že</strong> skončiť inak než tragédiou.<br />
O to fascinujúcejšie na nás pôsobí príbeh<br />
titulnej nevesty – Lízele. Práve ona ostáva veľkou<br />
neznámou v príbehu, ktorý sme zdanlivo počuli už<br />
mnohokrát. Lízinou hlavnou túžbou je nájsť lásku,<br />
no jej povaha, strach <strong>alebo</strong> citlivosť odháňajú nápadníkov<br />
a Líza <strong>sa</strong> tak stáva čiernou ovcou rodiny.<br />
Všetko <strong>sa</strong> zmení v momente, keď <strong>sa</strong> potvrdia chýry<br />
o plánovanej registrácii slobodných židovských<br />
dievčat v meste. Zrazu <strong>sa</strong> svadba, v ktorú Líza už<br />
ani nedúfa, stáva nevyhnutnosťou. Je to jediný<br />
spôsob, ako zabrániť jej odvodu. A tak <strong>sa</strong> ocitá na<br />
úrade spolu so sedemnástimi ďalšími nevestami,<br />
s mužom, ktorého si nevybrala, uprostred obradu,<br />
ktorý nie je nič viac než divadielko pre tých, ktorí<br />
v rukách zvierajú moc.<br />
Keď <strong>sa</strong> však predstierané svadby ukážu ako nedostatočné,<br />
Lízele <strong>sa</strong> musí vydať druhýkrát, poriadne,<br />
so všetkými náležitými obradmi, v rámci cirkevných<br />
postupov. Stáva <strong>sa</strong> skutočnou nevestou,<br />
no napriek všetkému <strong>sa</strong> nedoká<strong>že</strong> zbaviť pocitu,<br />
<strong>že</strong> niečo nie je v poriadku, <strong>že</strong> ešte nie je v bezpečí,<br />
<strong>že</strong> kdesi v diaľke počuť hrmenie.<br />
Inscenácia <strong>Nevesta</strong> <strong>alebo</strong> <strong>Zdá</strong> <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> <strong>hrmí</strong> <strong>sa</strong> zameriava<br />
na tento pocit, na akúsi predtuchu, ktorá<br />
možno v počiatkoch zasiahne len tých najcitlivejších.<br />
No to, čo predznamenáva, napokon zavalí<br />
všetkých. Prostredníctvom príbehu jednej mladej<br />
<strong>že</strong>ny <strong>sa</strong> postupne prepracúva k obrazu doby<br />
a komunity ľudí, ktorí si možno nechceli <strong>alebo</strong><br />
ani nedokázali predstaviť, čo <strong>sa</strong> deje so svetom,<br />
v ktorom žijú.<br />
„<br />
…Pomiatla <strong>sa</strong>, nič viac!<br />
Vravím, pomiatla <strong>sa</strong>…<br />
Ona nie, hlesla <strong>že</strong>na, ona <strong>sa</strong><br />
nepomiatla, Jonáš.<br />
Svet <strong>sa</strong> pomiatol… svet…<br />
6
„<br />
Aj v tej najťažšej<br />
životnej situácii<br />
má väčšie šance<br />
prežiť človek,<br />
ktorý nemyslí<br />
len na seba.<br />
Len čo <strong>sa</strong> sústredíte<br />
iba na seba,<br />
zostanete o<strong>sa</strong>motený<br />
aj vo veľkej mase ľudí.<br />
Hilda Hrabovecká<br />
Zuzana Moravcová<br />
7
„<br />
Môj man<strong>že</strong>l vždy bol<br />
a navždy zostal<br />
Humenčanom,<br />
nikdy <strong>sa</strong> tým netajil,<br />
miloval toto mesto<br />
a zomrel s láskou<br />
k nemu.<br />
Edita Grosmanová<br />
Ladislav Grosman <strong>sa</strong> narodil v roku 1921 v meste<br />
Humenné do židovskej rodiny, ktorá vlastnila<br />
obchod s ko<strong>že</strong>nými výrobkami a obuvou. Obecnú<br />
školu navštevoval vo svojom rodnom meste<br />
a v neďalekých Michalovciach chodil v období medzi<br />
rokmi 1931– 1939 na osemročné gymnázium.<br />
Vzápätí do jeho života zasiahla tragédia, ktorá<br />
na ňom do konca života zanechala jednoznačnú<br />
stopu.<br />
Členovia jeho rodiny, rodičia i traja súrodenci,<br />
prišli o život počas bombardovania Ružomberka<br />
a sám Grosman zažil v prvej polovici 40. rokov<br />
najrôznejšie, často ťažké a degradujúce životné<br />
situácie, vrátane pobytu v pracovnom tábore<br />
v Banskej Bystrici, odvodu do armády, práce na<br />
úrade či v tehelni. Po konci vojny mu bolo v roku<br />
1945 umožnené zmaturovať a následne odišiel<br />
do Prahy, kde v roku 1949 absolvoval Vysokú školu<br />
politickú a sociálnu. Od roku 1950 bol redaktorom<br />
vo vydavateľstve Pravda a medzi rokmi 1953 –<br />
1965 pracoval ako redaktor Slovenskej knihy.<br />
V druhej polovici 50. rokov mu v časopisoch začínajú<br />
vychádzať krátke poviedky a eseje. Napriek<br />
tomu, <strong>že</strong> <strong>sa</strong> doma u Grosmanovcov rozprávalo<br />
po slovensky, <strong>sa</strong>motný autor postupne presedlal<br />
zo slovenčiny na češtinu. Svoj pravdepodobne<br />
najväčší životný úspech dosiahol vďaka novele<br />
Obchod na korze (1965), ktorá je dodnes spájaná<br />
s jeho menom, najmä vďaka rovnomennému<br />
oscarovému filmu. Podľa Grosmanovej predlohy<br />
a jeho filmového scenára ho nakrútili Ján Kadár<br />
a Elmar Klos. Bol to Grosmanov dobrý priateľ Arnošt<br />
Lustig, kto ho nahovoril, aby prozaická predloha<br />
dostala filmovú podobu.<br />
Napriek tomu bola autorovým obľúbeným literárnym<br />
počinom z jeho vlastnej dielne poviedka s ná-<br />
LADISLAV GROSMAN<br />
8
Zuzana Moravcová, Andrej Remeník, Ivana Kubáčková<br />
zvom <strong>Nevesta</strong>, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1968<br />
pôvodne v českom jazyku v nakladateľstve Mladá<br />
fronta. Krátko nato bol však celý náklad zlikvidovaný.<br />
V slovenskom jazyku poviedku prvýkrát vydalo<br />
Múzeum židovskej kultúry SNM až v roku 2017<br />
v preklade Marty Hlušíkovej. Toto dielo je sčasti<br />
inšpirované životnými osudmi Grosmanovej<br />
man<strong>že</strong>lky Edity. Edita Grosmanová, rodená Friedmanová,<br />
bola v prvom dievčenskom transporte<br />
z Popradu do tábora Auschwitz-Birkenau. Keď <strong>sa</strong><br />
na toto miesto po mnohých rokoch vrátila, tvrdila,<br />
<strong>že</strong> je jej súčasťou a <strong>že</strong> v každom momente svojho<br />
života <strong>sa</strong> mysľou vracia práve tam, kde videla<br />
a <strong>sa</strong>ma zažila toľko utrpenia.<br />
Hoci sám Grosman <strong>sa</strong> do Auschwitzu nedostal,<br />
aj on bol udalosťami II. svetovej vojny doživotne<br />
poznačený. Jeho syn George Grosman o ňom<br />
povedal, <strong>že</strong> hoci vedel vtipkovať, bol v ňom cítiť<br />
určitý pesimizmus. Man<strong>že</strong>lka Edita pozorovala<br />
rovnakú črtu jeho osobnosti a opí<strong>sa</strong>la ju nasledovne:<br />
„Nikdy sme o tom nehovorili, ale myslím si,<br />
<strong>že</strong> jeho spoločenské vystupovanie bolo vyrovnaním<br />
strašného smútku, ktorý pociťoval od vojny.<br />
Prenasledovala ho myšlienka, <strong>že</strong> nestačí všetko<br />
vypovedať, akoby mal zvláštny pocit viny. Ten<br />
pocit má každý z nás, kto prežil.“<br />
Po okupácii v roku 1968 Grosmanovci emigrovali<br />
do Izraela. Na nové prostredie si autor zvykal<br />
niekoľko rokov, dostal príležitosť pôsobiť ako<br />
lektor slovanských jazykov na Bar-Illanovej univerzite<br />
v Izraeli a s pomocou priateľov <strong>sa</strong> začal<br />
učiť po hebrejsky. De<strong>sa</strong>ť rokov po odchode z Československa<br />
dostal prvý infarkt, ktorý mu značne<br />
obmedzil schopnosť učiť na univerzite. O tri roky<br />
neskôr dostal druhý, z ktorého <strong>sa</strong> už nezotavil.<br />
Ladislav Grosman zomrel v roku 1981 vo veku<br />
nedožitých 60 rokov. Hoci zomrel ďaleko od domova,<br />
podľa slov jeho <strong>že</strong>ny bol s rodným mestom<br />
spojený celoživotným putom.<br />
9
„<br />
Neviem, čo v tých<br />
ľuďoch je. Ja neviem,<br />
prečo <strong>sa</strong> nepoučili.<br />
Neviem, prečo nechápu,<br />
<strong>že</strong> vo vojne<br />
neexistuje víťaz.<br />
Edita Grosmanová<br />
Otto Culka<br />
Zima a jar 1942<br />
Poviedka Ladislava Grosmana <strong>Nevesta</strong> <strong>sa</strong> odohráva<br />
v mesiacoch február a marec roku 1942.<br />
V poviedke <strong>sa</strong> spomína búrka vo februári, oslava<br />
tretieho výročia vzniku slovenského štátu a prvý<br />
transport židovských dievčat. Až dnes vieme, aké<br />
historické udalosti stáli za vynesením rozsudku<br />
nad tisíckami slovenských židov.<br />
9. september 1941<br />
Bolo vydané právne nariadenie č. 198/1941<br />
Slov. z. o právnom postavení židov, neskôr známe<br />
ako Židovský kódex. Židia boli týmto rasistickým<br />
zákonom schváleným vládou zbavení všetkých<br />
občianskych, ľudských aj hospodárskych práv<br />
a odsunutí na okraj spoločnosti.<br />
KALENDÁRIUM<br />
10
„<br />
Aj po tých rokoch zostávajú<br />
živé tie pocity, ešte aj dnes<br />
cítim pocit viny, <strong>že</strong> tie milióny<br />
ľudí tam zomreli a ja som prežila.<br />
Ale vždy si poviem, <strong>že</strong> musel<br />
niekto prežiť, lebo keby <strong>sa</strong> ľudia<br />
nevrátili z lágrov, svet by <strong>sa</strong><br />
nikdy nedozvedel o tom,<br />
čo <strong>sa</strong> dialo, nikdy.<br />
Edita Grosmanová<br />
Ivana Kubáčková<br />
20. január 1942<br />
Na konferencii vo Wannsee rokovali predstavitelia<br />
nemeckých najvyšších úradov o konečnom riešení<br />
židovskej otázky.<br />
25. marec 1942<br />
10. apríl 1942<br />
Zastupujúci ríšsky protektor Reinhard Heydrich<br />
a Vojtech Tuka podpí<strong>sa</strong>li v Bratislave tajnú dohodu<br />
o deportácii všetkých židov zo Slovenska.<br />
15. máj 1942<br />
Z Popradu odišiel prvý transport so slovenskými<br />
židmi. Bolo v ňom tisíc mladých žien a dievčat,<br />
ktoré do Osvienčimu prišli medzi prvými. Nasledujúce<br />
mesiace opustilo Slovensko ďalších 56<br />
transportov a v každom bolo tisíc židov.<br />
Snem Slovenskej republiky schválil zákon<br />
č. 68/1942 o vysťahovaní židov.<br />
11
„<br />
Zabudnúť na mŕtvych by<br />
bolo rovnaké, ako ich zabiť<br />
druhýkrát.<br />
„<br />
Líza: Ja <strong>sa</strong> vrátim… Vrátim…<br />
Elie Wiesel,<br />
autor, preživší holokaust<br />
12<br />
Zuzana Moravcová, Andrej Remeník, Martin Nahálka, Ján Cibula
Ivana Kubáčková, Otto Culka, Branislav Matuščin, Daniela Kuffelová 13
Ikeď sám autor Ladislav Grosman nedefinoval<br />
mesto, v ktorom <strong>sa</strong> odohrával príbeh poviedky<br />
<strong>Nevesta</strong>, podľa viacerých odkazov (mená židovských<br />
obyvateľov, pohorie Vihorlat) <strong>sa</strong> dá vydedukovať,<br />
<strong>že</strong> práve jeho rodné mesto Humenné bolo<br />
inšpiráciou pre prostredie poviedky. Každopádne,<br />
Humenné bolo dejiskom viacerých jeho diel –<br />
okrem iných aj slávnej novely Obchod na korze.<br />
Začiatkom 30. rokov 20. storočia <strong>sa</strong> z vyše 5600<br />
obyvateľov mesta Humenné hlásila k židovskému<br />
vierovyznaniu takmer tretina, presnejšie 1812.<br />
Priaznivá obchodná poloha, ale aj okolitá príroda,<br />
ktorá ponúkala príležitosť na ťažbu surovín a podnikanie,<br />
prispeli k tomu, <strong>že</strong> židovská komunita<br />
v meste bola skutočne silná.<br />
Túto skutočnosť si všimli aj funkcionári HSĽS,<br />
keď na ustanovujúcej schôdzi poradného zboru<br />
vládneho komisára Humenného v novembri 1938<br />
zaradili do programu stretnutia aj riešenie „židovskej<br />
otázky“. Následné opatrenia, medzi ktoré<br />
patrilo napríklad zriadenie pracovných táborov,<br />
boli na prvý pohľad prezentované s istou nevinnosťou,<br />
ako napríklad požiadavka „mať konečne<br />
mýtnikov kresťanov“. Ako však sám Grosman<br />
zachytáva v poviedke <strong>Nevesta</strong>, nátlak na židovskú<br />
obec v meste postupne narastal, nasledovala už<br />
priamejšia snaha o očistu podnikov, živností <strong>alebo</strong><br />
úradov od neárijských občanov. Zákaz predaja<br />
potravín neárijským spoluobčanom v trhové dni<br />
po deviatej hodine predpoludňajšej <strong>alebo</strong> možnosť<br />
stretávať <strong>sa</strong> len v dvoch určených podnikoch<br />
MESTO HUMENNÉ<br />
MEDZI ROKMI 1939 – 1942<br />
14
Ján Cibula<br />
v meste – aj to boli jednoznačné antisemitské<br />
prejavy prichádzajúce z obecného a okresného<br />
úradu.<br />
V roku 1941 nastala ďalšia etapa arizácie, v ktorej<br />
<strong>sa</strong> požadovalo, aby boli podniky pridelené árijským<br />
obchodníkom a živnostníkom a aby svoju hospodársku<br />
funkciu vykonávali tak ako doteraz. Prvé<br />
zasiahnuté živnosti boli potravinárske a mäsiarske.<br />
Nasledovali obchody s konfekčným a priemyselným<br />
tovarom, ale aj poľnohospodársky majetok<br />
židovského obyvateľstva. Po vylúčení židovskej<br />
populácie z hospodárskeho a spoločenského života<br />
a následnom zbavovaní jej občianskych a politických<br />
práv bol v roku 1941 prijatý tzv. Židovský<br />
kódex. V roku 1942 prichádzajú do Humenného<br />
zástupcovia sťahovacej komisie, ktorá pripravila<br />
zoznam neárijcov na odtransportovanie. V období<br />
medzi marcom a májom 1942 bolo z Humenného<br />
vyvezených viac než 1900 židov. Koncom roka ich<br />
bolo už viac ako 2000.<br />
Pri pohľade na tieto skutočnosti <strong>sa</strong> celá operácia,<br />
ktorá efektívne zničila židovskú obec v Humennom,<br />
zdá taká nezastaviteľná a jednoznačná ako<br />
búrkové mraky na horizonte.<br />
Zdroj Richard Butala: Priebeh arizácie v Humennom<br />
v rokoch 1939 – 1942, Bakalárska diplomová práca,<br />
Historický ústav, Filozofická fakulta, Ma<strong>sa</strong>rykova<br />
Univerzita Brno, 2020.<br />
15
Andrej Remeník, Ivana Kubáčková<br />
Svadba, tak ako v každej<br />
spoločnosti, je aj<br />
v židovskej komunite<br />
vzácnou príležitosťou<br />
na vzájomné stretnutia<br />
rodiny a priateľov,<br />
ktorí prichádzajú<br />
mladoman<strong>že</strong>lov vyprevadiť<br />
na spoločnú cestu.<br />
Židovská svadba má svoj presný postup,<br />
naplnený tradičnými symbolickými<br />
úkonmi, ktoré pripomínajú rôzne udalosti<br />
z minulosti a deklarujú záväzky do budúcnosti.<br />
Svadobný obrad <strong>sa</strong> koná zväčša v synagóge,<br />
respektíve pod holým nebom, za účasti<br />
dvoch nábo<strong>že</strong>nsky prijateľných svedkov. Ten,<br />
kto obrad vykonáva, musí byť skúsený<br />
vo všetkých podstatných židovských právnych<br />
postupoch, nemusí však byť rabínom.<br />
V dávnych dobách <strong>sa</strong> sobáš skladal z dvoch<br />
oddelených obradov: zasnúbenia a vlastnej<br />
svadby. Detaily svadobného obradu, ktorému<br />
<strong>sa</strong> v našich končinách hovorí „chasene“, <strong>sa</strong><br />
líšia podľa obyčají zaužívaných v jednotlivých<br />
komunitách,<br />
„<br />
ale základ je rovnaký.<br />
Najlepší vzťah je ten,<br />
v ktorom je láska<br />
k druhému väčšia<br />
ako potreba vlastniť ho.<br />
ŽIDOVSKÝ<br />
SVADOBNÝ OBRAD<br />
16
Ako Izák a Rebeka<br />
Ženích a nevesta (chazan a kala) <strong>sa</strong> v svadobný<br />
deň postia. Pred <strong>sa</strong>motným obradom, nazývaným<br />
aj chupa, sú jeden od druhého oddelení. V synagóge<br />
<strong>alebo</strong> na mieste konania obradu si <strong>že</strong>ních na<br />
oblek dáva modlitebný plášť talit a nevesta čaká<br />
v bielych šatách a závoji vo vyzdobenej miestnosti,<br />
ktorá je pre ňu určená.<br />
Svedkovia a následne <strong>že</strong>ních podpíšu svadobnú<br />
zmluvu (ketubu). Tento zvyk už prežil tisícročia.<br />
Svadobná zmluva je dôležitým dokladom židovského<br />
man<strong>že</strong>lstva. Má význam nielen spoločenský,<br />
ale predovšetkým právny. Je to dokument právne<br />
ochraňujúci <strong>že</strong>nu, ktorá si ho ponecháva po celé<br />
obdobie man<strong>že</strong>lstva.<br />
Následne <strong>sa</strong> <strong>že</strong>ních v sprievode mužov odoberie<br />
do miestnosti, kde v kresle čaká nevesta, obklopená<br />
<strong>že</strong>nami a dievčatami. Sníme jej závoj a potom<br />
ho vráti späť. Tento zvyk je známy ako „bedeken di<br />
kale“, teda zahalenie nevesty a pripomína starodávne<br />
deje, keď praotca Izáka priviedli k zahalenej<br />
Rebeke.<br />
V symbolickom novom<br />
domove<br />
Ženícha potom muži odvedú pod baldachýn, zvaný<br />
chupa, umiestnený na štyroch tyčiach. Chupa<br />
symbolizuje budúci spoločný domov nového páru.<br />
Obrad pokračuje príchodom nevesty. Podľa stredoeurópskych<br />
tradícií ju privádza matka a matka<br />
snúbenca, ale nie je to podmienka. Trikrát, respektíve<br />
sedemkrát obíde <strong>že</strong>nícha stojaceho pod<br />
chupou. Následne rabín, <strong>alebo</strong> osoba, ktorá vedie<br />
svadobný akt, prednáša modlitby a po<strong>že</strong>hnania.<br />
Ženích na<strong>sa</strong>dí neveste na ukazovák pravej ruky<br />
jednoduchý svadobný prsteň so slovami: „Buď mi<br />
po<strong>že</strong>hnaná týmto prsteňom v súlade so zákonom<br />
Mojžiša a Izraela“. Potom <strong>sa</strong> číta svadobná zmluva.<br />
Predmodliaci, hostia a budúci mladoman<strong>že</strong>lia<br />
vyslovujú po<strong>že</strong>hnania a následne si pár odpije zo<br />
spoločného kalicha vína. Neodmysliteľnou súčasťou<br />
obradu je odriekanie siedmich po<strong>že</strong>hnaní, ktorými<br />
sú poctení vá<strong>že</strong>ní členovia či priatelia rodiny.<br />
Ženích na záver pravou nohou rozbije pohár, aby<br />
si všetci prítomní aj v tejto slávnostnej a radostnej<br />
chvíli pripomenuli zničenie chrámu v Jeruzaleme,<br />
a tým symbolicky aj to, <strong>že</strong> život <strong>sa</strong> skladá z dní<br />
slnečných aj zamračených. Hostia v tej chvíli<br />
s hlasným „mazl tov“ (veľa šťastia!) páru blaho<strong>že</strong>lajú.<br />
Mladoman<strong>že</strong>lia potom nakrátko opustia spoločnosť<br />
a odídu do <strong>sa</strong>mostatnej miestnosti, ako<br />
keby <strong>že</strong>ních symbolicky odvádzal nevestu domov.<br />
Svadba pokračuje tradičným pohostením.<br />
Buďte vítaní!<br />
Foto Židovskí mladoman<strong>že</strong>lia z Nitry, rok 1933<br />
Zdroj Katarína Potoková, Židovská nábo<strong>že</strong>nská obec Nitra<br />
17
„<br />
18<br />
Mentálne škody, ktoré<br />
ľudácka propaganda narobila<br />
v hlavách „starých Slovákov“,<br />
sú dodnes hmatateľné,<br />
preto je také dôležité znovu<br />
a znovu pripomínať túto<br />
obraznosť.<br />
Petra Hanáková, historička<br />
a kurátorka<br />
PROTIŽIDOVSKÁ<br />
PROPAGANDA<br />
V SLOVENSKOM ŠTÁTE<br />
Jedným z hlavných prvkov scénografie v inscenácii<br />
<strong>Nevesta</strong> <strong>alebo</strong> <strong>Zdá</strong> <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> <strong>hrmí</strong> sú propagandistické<br />
materiály, ktoré postupne naberajú<br />
na sile, tak ako na pozadí príbehov postáv mocnie<br />
vplyv slovenského štátu a ktoré ob<strong>sa</strong>hujú<br />
hanlivé a zosmiešňujúce slogany <strong>alebo</strong> symboly<br />
namierené voči židovskej komunite. O dejinné<br />
inšpirácie pri tvorbe tohto konceptu nebola núdza,<br />
keď<strong>že</strong> propaganda slovenského štátu <strong>sa</strong> prejavovala<br />
najintenzívnejšie najmä v súvislosti so židovskou<br />
otázkou. Vtedajší režim využíval všetky<br />
dostupné médiá a prostriedky na šírenie svojej<br />
ideológie, od rozhlasu cez film až po dedinské<br />
vývesky. Sú to však antisemitské plagáty, karikatúry<br />
a podobné vizuálne materiály, ktoré pôsobia<br />
obzvlášť agresívne. Historička Marína Závacká<br />
považuje za najhnusnejší prejav šíriacich <strong>sa</strong> protižidovských<br />
sentimentov v rámci tlače karikatúry,<br />
ktoré <strong>sa</strong> objavili v <strong>sa</strong>tirickom časopise Kocúr, kde<br />
okrem iného čitatelia našli vyobrazenie skúmavky<br />
umiestnenej v Národnom múzeu ob<strong>sa</strong>hujúcej do<br />
formaldehydu zaliatych dvoch židov, ktorých podobu<br />
si týmto spôsobom mali návštevníci pripomenúť,<br />
zrejme potom, ako bol zostatok židovskej<br />
populácie vyhladený.<br />
Ďalším príkladom propagandy v tlačených médiách<br />
je napríklad brožúra Ctibora Pokorného<br />
z roku 1940 s názvom Židovstvo na Slovensku,<br />
ktorá ob<strong>sa</strong>huje hanlivé stanoviská a vyobrazenia<br />
týkajúce <strong>sa</strong> židov žijúcich na území štátu. V úvode<br />
tejto publikácie Pokorný naráža, možno v snahe<br />
stanoviť kontinuitu antisemitských nálad, na skutočnosť,<br />
<strong>že</strong> „slovenský ľud bol vždy proti židom.“<br />
Toto tendenčné vyhlásenie odrážalo protižidovské<br />
nálady, ktoré <strong>sa</strong> objavujú v celej Európe v podstate<br />
od doby prvého židovského osídlenia, o čom<br />
svedčia mnohé protižidovské zákony, opatrenia<br />
miest či pogromy. Tým, <strong>že</strong> autor vyzdvihol tento<br />
fakt ako špecifickú črtu Slovenska, chcel iba<br />
posilniť protižidovskú rétoriku, ktorá bola v 30.<br />
rokoch 20. storočia extrémne agresívna. Aj v mi-
Treba zdôrazniť, <strong>že</strong> spomínané postoje neboli<br />
výlučne slovenským fenoménom a boli v nemalej<br />
miere dôsledkom stáročia pretrvávajúceho negatívneho<br />
obrazu židovstva, propagovaného aj<br />
kresťanskou cirkvou, ktorá z dôvodu umocňovania<br />
kresťanskej vierouky, ale aj svojho mocenského<br />
vplyvu podporovala v širokej verejnosti protižidovské<br />
stereotypy.<br />
nulosti <strong>sa</strong> objavovala tendenčná protižidovská<br />
ideológia, dokonca aj v dielach známych dejateľov<br />
slovenského národného obrodenia. Práve tu si<br />
však treba uvedomiť celkový historický kontext<br />
a nezneužívať v súčasnosti tieto diela na šírenie<br />
antisemitizmu.<br />
Protižidovské vyjadrenia <strong>sa</strong> objavujú napríklad<br />
v diele Ľudovíta Štúra, ktorý obvinil časť židovskej<br />
komunity z vykorisťovania slovenského<br />
národa. Podobne jeho spolupracovník Jozef Miloslav<br />
Hurban <strong>sa</strong> k otázke protižidovských pogromov<br />
staval ambivalentne, naznačujúc, <strong>že</strong> za toto<br />
utrpenie si židia môžu <strong>sa</strong>mi. Jozef Ignác Bajza<br />
v románe René mládenca príhody a skúsenosti<br />
vytvoril, sčasti neúmyselne, stereotypný obraz<br />
slovenského žida v postave Mojžiša. Nešlo ani tak<br />
veľmi o Bajzov vlastný výmysel, ale skôr o kolekciu<br />
predsudkov, poloprávd a zveličených čŕt, ktoré<br />
v povedomí Slovákov existovali už omnoho skôr.<br />
Tieto pôvodne nábo<strong>že</strong>nské stereotypy prešli<br />
v priebehu storočí, najmä v čase spoločenských<br />
a finančných kríz, kde bolo dôležité nájsť „spoločného<br />
nepriateľa“, ďalšími zá<strong>sa</strong>dnými premenami<br />
a kulminujú v postave takzvaného večného žida,<br />
v symbole akejsi globálnej, ďalekosiahlej židovskej<br />
konšpirácie na ovládnutie sveta. Práve na tomto<br />
obraze Adolf Hitler postavil svoje mocenské ťa<strong>že</strong>nie,<br />
to je podoba, ktorú dal svojmu vyfabrikovanému<br />
nepriateľovi. Slovenský štát si ju absolútne<br />
osvojil, v nemalej miere práve pre myšlienky, ktoré<br />
na pozadí slovenskej spoločnosti existovali už<br />
veľmi dávno.<br />
Ťažko si dnes predstaviť, <strong>že</strong> tieto kruté a preexponované<br />
vyobrazenia, slogany a karikatúry, ktoré<br />
<strong>sa</strong> objavovali v dobovej tlači či šírili prostredníctvom<br />
letákov, mohol brať niekto vážne. História<br />
nám však potvrdila, <strong>že</strong> práve tieto prvoplánovo<br />
<strong>sa</strong>distické a jednoznačne ideologicky motivované<br />
materiály boli cielenou propagandou a mali nesmierny<br />
vplyv na názory a postoje vtedajšej majoritnej<br />
populácie.<br />
Obrázky zdroj www.webumenia.sk<br />
19
Martin Nahálka, Branislav Matuščin „<br />
Človek by nemal<br />
ustupovať zlu<br />
v žiadnej situácii.<br />
Hilda Hrabovecká<br />
20 Daniela Kuffelová
„<br />
Vo všetkom,<br />
čo Grosman<br />
napí<strong>sa</strong>l,<br />
je hľadanie<br />
zmyslu života.<br />
Hľadá, ako <strong>sa</strong><br />
v období vojny<br />
zachovali jednotlivci<br />
a snaží <strong>sa</strong> nájsť<br />
v človeku to dobré.<br />
Pavol Mešťan
Martina Havierová<br />
Je študentka divadelnej dramaturgie a dramatickej<br />
tvorby na Vysokej škole múzických umení<br />
v Bratislave. Pochádza z Trenčína, kde vyštudovala<br />
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého.<br />
Doposiaľ <strong>sa</strong> režijne podieľala na inscenácii História<br />
lásky (kde bola zároveň aj autorkou textu),<br />
na školskej inscenácii Kráľ-Vávra, ktorá získala<br />
školskú Cenu reflektoru a na rozhlasových hrách<br />
Posledné sedenie a Rozprávková výprava, ktoré<br />
mali poslucháči možnosť počuť vo vysielaní Rádia<br />
Devín. Ako dramaturgička <strong>sa</strong> podieľala na školských<br />
inscenáciách Gauneri a Boh ma<strong>sa</strong>kra, ako<br />
asistentka dramaturgie pracovala na československom<br />
projekte katalyzátor_stability. Je autorkou<br />
divadelnej hry Laura a jej (náš) svet, ktorá bola<br />
spracovaná Rádiom Devín, Štúdiom 12 a publikovaná<br />
v e-knihe Dráma 2019-2020, divadelnej hry<br />
SAMI, inscenovanej tiež v Štúdiu 12. Venuje <strong>sa</strong> aj<br />
poézii, jej básne boli publikované v časopisoch<br />
HMOTA a Dotyky, pí<strong>sa</strong>niu článkov a esejí, ktoré <strong>sa</strong><br />
objavili v me<strong>sa</strong>čníku Kapitál, a prozaickým textom<br />
publikovaným napr. v zborníku Fantázia.<br />
22<br />
MARTINA HAVIEROVÁ
ĎAKUJEME ZA PODPORU<br />
Zriaďovateľom Divadla Andreja Bagara v Nitre<br />
je Nitriansky <strong>sa</strong>mosprávny kraj.<br />
Inscenácia je realizovaná<br />
s finančnou podporou<br />
HLAVNÍ PARTNERI SEZÓNY 22/23<br />
HLAVNÍ PRODUKTOVÍ PARTNERI SEZÓNY 22/23<br />
PRODUKTOVÍ PARTNERI SEZÓNY 22/23<br />
PARTNERI SEZÓNY 22/23<br />
MEDIÁLNI PARTNERI SEZÓNY 22/23<br />
appDay.tv<br />
appDay.tv<br />
23
„<br />
Človeku mô<strong>že</strong><br />
byť vzaté všetko<br />
okrem jednej veci:<br />
posledná z ľudských<br />
slobôd – schopnosť<br />
zvoliť si svoj postoj voči<br />
akejkoľvek <strong>sa</strong>de okolností,<br />
zvoliť si vlastnú cestu.<br />
Viktor Frankl,<br />
psychológ, preživší holokaust<br />
Program Divadla Andreja Bagara v Nitre<br />
k inscenácii <strong>Nevesta</strong> <strong>alebo</strong> <strong>Zdá</strong> <strong>sa</strong>, <strong>že</strong> <strong>hrmí</strong><br />
Zodpovedný redaktor Jaroslav Dóczy<br />
Zostavil Andrej Purkart<br />
Fotografie Ctibor Bachratý<br />
Fotografia na titulke Jakub Gulyás<br />
Grafický návrh a úprava Barbora Šajgalíková<br />
Tlač Tlačiareň Michelangelo, Nitra<br />
2023<br />
www.dab.sk<br />
Daniela Kuffelová
Change language