Vojenské lesy 1/2022
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVI / 1 - <strong>2022</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
1/<strong>2022</strong><br />
Ročník 16<br />
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
HISTÓRIA<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Vojna na Ukrajine<br />
– očami Ukrajinských lesníkov ........ 4<br />
Obnova lesa na<br />
odštepnom závode Kežmarok .......... 5<br />
Umelá obnova lesa v roku <strong>2022</strong><br />
na Správe lesov Pliešovce .............. 6<br />
Jarné zalesňovanie na OZ Malacky ..... 7<br />
Jarné práce v lesnej škôlke Myslina ..... 7<br />
Zalesňovanie na lesnej správa Jovsa ..... 8<br />
Cenový vývoj vybraných<br />
sortimentov dreva .................... 9<br />
Rekonštrukcia budovy<br />
Lesnej správy Ľubica ................. 10<br />
Kúrenie, či technologické riešenie? .... 11<br />
Škody spôsobované zverou<br />
v podmienkach SL Pliešovce .......... 12<br />
Revitalizácia starého ovocného sadu<br />
Tichý Potok ..........................14<br />
Druhý rok podporovaného včelárenia<br />
máme úspešne za sebou .............. 15<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Vojenský obvod Lešť (2. ČASŤ)<br />
História ..................................18<br />
Probstnerova cesta ........................20<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Rado a jeho 30 rokov vo VLM ..............22<br />
Ľudovít Šprinc už vo VLM odpracoval 25 rokov<br />
22<br />
Päťdesiatka Adriána Mochorovského .......22<br />
Róbert je vo VLM už dve desiatky rokov ....23<br />
Duálne vzdelávanie v školskom roku 2021/<strong>2022</strong><br />
24<br />
Medzinárodná výstava SILVA REGINA <strong>2022</strong>.25<br />
Z pokladnice Vihorlatského pralesa ........26<br />
Výstava umenia hendikepovaných umelcov. 28<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Chovateľské prehliadky<br />
Vyhodnotenie poľovníckej sezóny ..........16<br />
Lesnícke dni <strong>2022</strong> v Bratislave .............29<br />
Deň Zeme opäť aktívne ...................30<br />
Fotografia na titulnej strane: Ing.Štefan Rak<br />
2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
SLOVO NA ÚVOD<br />
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolupracovníci, priatelia, čitatelia,<br />
dovoľte mi prihovoriť sa Vám k príležitosti<br />
prvého čísla nášho časopisu v tomto roku.<br />
V úvode môjho príhovoru, ak dovolíte,<br />
ako už pravidelne krátko zhodnotím rok<br />
2021. Začiatok roka 2021 bol poznačený vrcholom<br />
pandémie koronavírusu Covid 19 so<br />
všetkými personálnymi-technickými-ekonomickými-spoločenskými<br />
a finančnými problémami.<br />
Vo februári začal kontrolu hospodárenia<br />
a nakladania s majetkom štátu v našej<br />
organizácii Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej<br />
republiky, ktorý kontrolu ukončil v septembri<br />
2021. Aj napriek uvedeným skutočnostiam<br />
sme rok 2021 ukončili so ziskom po<br />
zdanení za posledné obdobie najúspešnejším,<br />
samozrejme za to Vám patrí všetkým moja<br />
úprimná vďaka.<br />
Rok <strong>2022</strong>, ako všetci dobre viete, sa začal<br />
pokračovaním inflačnej „covidovej“ špirály<br />
avizovanej už v apríli roku 2021 a vo februári<br />
<strong>2022</strong> zrýchlenej bezprecedentným vojenským<br />
útokom Ruskej federácie na náš susedný slobodný<br />
štát – Ukrajinu.<br />
V súčasnosti je veľmi ťažké predvídať ako<br />
všetky tieto dôležité skutočnosti, ktoré som<br />
vyššie spomenul, ovplyvnia náš život, zvyky<br />
a ekonomickú situáciu. V Európe sa za posledných<br />
80 rokov nevyskytlo súbežne toľko<br />
mimoriadne závažných udalostí ako za posledné<br />
obdobie roka <strong>2022</strong>. Musíme byť veľmi<br />
opatrní pri predikovaní sociálno–ekonomickej<br />
situácie a podrobne monitorovať ekonomické<br />
ukazovatele nášho podniku.<br />
V rámci našej hlavnej činnosti je mimoriadne<br />
pozitívne, že po skoro 30 rokoch neustáleho<br />
spracovávania kalamitou napadnutých<br />
lesných porastov a s tým súvisiacich<br />
problémov, ktoré opisujem každoročne vo<br />
svojich príhovoroch, sa nám spoločne podarilo<br />
úspešne spracovať vzniknutú kalamitu<br />
drevnej hmoty v rámci všetkých organizačných<br />
jednotiek štátneho podniku a priebežne<br />
spracovávať už len novovzniknutú, to znamená,<br />
že v roku <strong>2022</strong> sme po niekoľkých desaťročiach<br />
mohli pristúpiť k bilancovanej tzv.<br />
plánovanej ťažbe dreva v zmysle platných<br />
programov starostlivosti o les podľa jednotlivých<br />
lesných celkov v rámci štátneho podniku.<br />
Je to mimoriadna udalosť, dokonca v rámci<br />
niektorých lesných celkov plánujeme ťažbu<br />
dreva pre rok <strong>2022</strong> pod plánovanú možnú<br />
ťažbu, či už z dôvodov prebiehajúcich reštitúcií<br />
lesného majetku alebo nahradením ťažby<br />
dreva na lesných pozemkoch, ťažbou dreva<br />
na nelesných plochách v spolupráci s organizáciami<br />
ministerstva obrany.<br />
V rámci čerpania dotácií v pôsobnosti<br />
ministerstva obrany a čerpania zdrojov<br />
z Európskej únie pokračujeme v projektoch<br />
protipovodňovej ochrany v Malackách a Kežmarku,<br />
čo považujem za mimoriadne významné<br />
v súvislosti s globálnymi zmenami<br />
klímy.<br />
Pokračujeme v projektoch vedy a výskumu<br />
v gescii ministerstva obrany v ekologickom<br />
boji proti podkôrnemu hmyzu na ihličnatých<br />
porastoch formou sterilizácie<br />
a infikovaním podkôrneho hmyzu patologickou<br />
hubou, remediácií pôd zasiahnutých<br />
znečistením ropnými latkami v objektoch<br />
ministerstva obrany a vývojom prebierkového<br />
ľahkého pásového traktora na elektrický<br />
pohon.<br />
Všetky tieto aktivity smerujú k zníženiu<br />
uhlíkového zaťaženia a sekundárneho poškodzovania<br />
lesných porastov v našej pôsobnosti.<br />
Samozrejme, venujeme sa naďalej elektrifikácii<br />
nášho vozového parku a budovaniu<br />
nových fotovoltaických elektrární na rekonštruovaných<br />
budovách. V roku <strong>2022</strong> zakúpime<br />
ďalších 7 elektrických vozidiel, pre ktoré<br />
si energiu budeme vyrábať sami v našich<br />
fotovoltaických elektrárňach, ktorých už<br />
v rámci organizácie máme 12 a v minulom<br />
roku dokázali vyprodukovať 79,31 MW elektrickej<br />
energie, čo predstavovalo 44,39 % sebestačnosť<br />
z celkovej spotreby objektov, na<br />
ktorých sú elektrárne inštalované.<br />
Plánujeme uskutočniť rekonštrukciu ešte<br />
nerealizovaných ale plánovaných opráv budov<br />
a ciest, či už priamo odvozných alebo lesných<br />
zvážnic.<br />
Samozrejme, opatreniami reagujeme aj na<br />
vývoj inflácie v našej krajine, kde sme čiastočne<br />
už prijali opatrenia na zmiernenie zvyšovania<br />
cien základných životných potravín<br />
a energii.<br />
Záverom sa Vám chcem prihovoriť optimisticky<br />
s nádejou, že všetky tieto negatívne<br />
udalosti sa už v histórii Vojenských lesov<br />
a majetkov stali a naši predchodcovia, za čo<br />
im patrí veľké uznanie, dokázali tieto prekážky<br />
zvládnuť a pokračovať v rozvoji podniku.<br />
Pre nás, riadiaci manažment podniku, je<br />
toto obrovský záväzok zabezpečiť zamestnancom,<br />
dodávateľom služieb, odberateľom<br />
komodít a služieb - istotu a stabilitu pokračovania<br />
ďalšej spolupráce a ekonomického rozvoja.<br />
Náš zakladateľ, Ministerstvo obrany SR<br />
spolu s pánom ministrom nás v tejto snahe<br />
výrazne podporujú, za čo im patrí obrovské<br />
poďakovanie.<br />
Záverom by som chcel úprimne poďakovať<br />
všetkým občanom, organizáciám, firmám,<br />
rodinám, ktorí pomáhajú aj nad rámec<br />
svojich možností vojnovým utečencom<br />
z Ukrajiny.<br />
Ďakujem.<br />
Lesu a vojenským lesom zdar!<br />
• Ján Jurica<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
VOJNA NA UKRAJINE – OČAMI<br />
UKRAJINSKÝCH LESNÍKOV<br />
Slovensko a Ukrajina sú geografickí a dovolím si povedať, že aj kultúrni susedia. Agresia<br />
Ruska voči vašej krajine je neospravedlniteľná. Ak človek musí v núdzi a v obave o svoj<br />
život opúšťať s blízkymi svoj domov, zažíva stav extrémnej úzkosti. O aktuálnom stave<br />
na Ukrajine a v Zakarpatí sme sa porozprávali s priateľom Ivanom Kostivom, inžinierom<br />
ochrany práce štátneho podniku Užhorodské lesné hospodárstvo.<br />
Ing. Ondrej Hodovanec,<br />
vedúci oddelenia obchodu<br />
a marketingu OZ Kamenica nad Cir.<br />
1. Aké boli Vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli<br />
o vojenskom konflikte a ako vnímate<br />
situáciu doma na Ukrajine?<br />
Vypočul som si prejav nášho prezidenta<br />
Volodymyra Zelenského o bombách zhodených<br />
Putinovým Ruskom na Kyjev a ďalšie<br />
naše mestá a uvedomil som si, že sa začala<br />
otvorená vojna proti našej Ukrajine. Od<br />
prvého dňa vojny som videl fronty mladých<br />
ľudí, ktorí sa narodili na samostatnej Ukrajine<br />
a dobrovoľne vstupovali do ozbrojených<br />
síl a územnej obrany. Dobrovoľníci dodávajú<br />
všetko čo môžu, aby pomohli armáde.<br />
a 17 našich kolegov od začiatku nepriateľských<br />
akcií zahynulo.<br />
5. Máte dostatok pracovníkov – hlavne mužov<br />
na výkon svojej činnosti?<br />
Po začatí totálnej ruskej invázie na Ukrajinu<br />
24. februára veľa obyvateľov nášho regiónu<br />
odišlo brániť Ukrajinu a samozrejme teraz<br />
existujú určité ťažkosti pri organizovaní plnenia<br />
úloh lesného hospodárstva.<br />
IVAN KOSTIV st.<br />
8. Nastali zmeny v drevospracujúcom priemysle?<br />
Problémy s dodávkami dreva, výrobou<br />
a exportom?<br />
Najväčšie problémy drevospracujúceho<br />
priemyslu súvisia s logistikou prepravy dreva,<br />
jeho nedostatkom a zdražovaním benzínu<br />
a nafty.<br />
9. Ukrajinské noviny The Kyiv Independent<br />
zverejnili správu: „Rusi chcú masívne rúbať<br />
ukrajinské <strong>lesy</strong>, aby mali z čoho platiť<br />
vojnu. Rusko plánuje výruby stromov<br />
akéhokoľvek veku, bez ohľadu na vlastníctvo“.<br />
Máte o tom vedomosť?<br />
OBČERSTVENIE PRED UKRAJINSKO<br />
- SLOVENSKOU HRANICOU<br />
2. Aká je situácia na Zakarpatí, teda v oblasti,<br />
v ktorej bývate v súvislosti s vojnou?<br />
Zakarpatská oblasť už prijala mnoho ľudí,<br />
ktorí odišli z miest a dedín, kde Putin bombarduje<br />
domy, škôlky, školy, lekárne a nemocnice.<br />
Prijímame zásielky a zbrane, ktoré<br />
posiela Európa pre našu armádu. Ja osobne<br />
s manželkou Svetlanou sme domov prijali 15<br />
ľudí z Kyjeva, Mariupoľa a Buči. V prvých<br />
dňoch vojny môj syn a jeho priatelia organizovali<br />
občerstvenie pre utekajúcich ľudí pred<br />
ukrajinsko - slovenskou hranicou.<br />
3. Mnoho Ukrajincov zo svojej vlasti uteká<br />
a prichádzajú aj na Slovensko. Odchádzajú<br />
aj vaši kolegovia lesníci?<br />
Veľa našich ľudí prišlo o strechu nad hlavou<br />
a utekajú do susedných krajín vrátane<br />
Slovenska. Ide najmä o ženy s deťmi. Autobusy<br />
ich privážali na hranicu priamo z Užhorodskej<br />
železničnej stanice a ďalej pokračovali<br />
pešo. Lesníci zatiaľ nikam neodišli,<br />
väčšina pracuje na svojich lesných obvodoch<br />
a plnia svoje povinnosti pri ochrane štátneho<br />
lesného fondu. Medzi lesníkmi sú aj takí,<br />
ktorí išli brániť Ukrajinu na front.<br />
4. Aké výrazné zmeny nastali po vypuknutí<br />
konfliktu na lesných závodoch a v lesníckej<br />
prevádzke?<br />
K začiatku mája úplne ukončilo svoju<br />
činnosť 28 lesných závodov v správe štátnej<br />
agentúry pre lesné zdroje Ukrajiny a mnohé<br />
podniky nefungujú alebo pracujú na čiastočný<br />
výkon. Viac ako 5000 zamestnancov bojuje<br />
proti okupantom so zbraňami v rukách<br />
6. Pociťujete zvýšený dopyt po palivovom<br />
dreve od miestneho obyvateľstva?<br />
Áno, pociťujeme zvýšený dopyt po palivovom<br />
dreve od miestneho obyvateľstva, nakoľko<br />
sa ľudia obávajú jednak nedostatku<br />
a taktiež cien plynu.<br />
7. Ovplyvnila vojna ceny dreva na Ukrajine?<br />
Ak áno, tak ako výrazne?<br />
Na začiatku vojenského konfliktu ceny<br />
dreva v západných regiónoch vzrástli, ale teraz<br />
ceny opäť klesajú.<br />
O samotnom odlesňovaní ruskými útočníkmi<br />
nie je nič známe. Sú známe fakty o rabovaní<br />
techniky lesných závodov na dočasne<br />
obsadených územiach a fakty o kolaborácii<br />
niektorých bývalých pracovníkov.<br />
Ivan, ďakujem pekne za rozhovor a dovoľ mi<br />
vysloviť naše prianie. Všetci si želáme, aby zvíťazila<br />
ľudskosť a táto obrovská ľudská tragédia čím skôr<br />
skončila a nastal mier! Držte sa priatelia Ukrajinci!<br />
4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
OBNOVA LESA<br />
NA ODŠTEPNOM<br />
ZÁVODE KEŽMAROK<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia lesnej<br />
výroby OZ Kežmarok<br />
Obnova lesných porastov, čiže založenie a zabezpečenie, predstavuje začiatok celého<br />
produkčného cyklu v lesnom hospodárstve. Z ekonomického hľadiska, najmä ak sa posudzuje<br />
krátkodobo, je to len nákladová stránka bez výnosov. Na druhej strane je to práve<br />
činnosť, ktorá rozhoduje o tom, ako počas svojho dlhého života budú lesné porasty plniť<br />
všetky produkčné a celospoločenské funkcie a aké budú výnosy vyplývajúce z vlastníctva<br />
lesa.<br />
Zákon o lesoch č.326/2005 Z. z. v § 20 Obnova<br />
lesa jasne definuje pravidlá a povinnosti<br />
pre obhospodarovateľa lesa pri tejto činnosti.<br />
Lesné porasty je povinný obnovovať stanovištne<br />
vhodnými drevinami, uprednostňovať<br />
prirodzené zmladenie, používať reprodukčný<br />
materiál podľa osobitných predpisov, obnovu<br />
lesa vykonávať najneskôr do dvoch rokov<br />
a v ochranných lesoch do troch rokov od<br />
skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina<br />
vznikla atď.<br />
Na o. z. VLM Kežmarok sa obnove lesa venuje<br />
náležitá pozornosť. Po rozsiahlych vetrových<br />
a podkôrnikových kalamitách z 90-<br />
tych rokov 20. storočia a z prvej dekády 21.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
storočia vznikali veľké plochy, ktoré boli odlesnené,<br />
a v súčasnosti sú to už zabezpečené<br />
mladé lesné porasty. V posledných rokoch sa<br />
hospodárenie vracia do režimu predpisu plánu<br />
starostlivosti o les a úlohy v obnove lesa sa<br />
pohybujú na o.z. približne na úrovni 100 ha.<br />
Sadenice lesných drevín sú len z vlastnej<br />
produkcie VLM. Listnaté dreviny, najmä<br />
buk, zabezpečuje o. z. Kamenica n/Cirochou,<br />
ihličnaté dreviny sú z vlastnej produkcie o.<br />
z. Kežmarok. Plochy pred zalesnením, ktoré<br />
sú dostupné pre lesnú techniku, sú vyčistené<br />
a haluzina a krovie sú vyvezené a spracované<br />
na drevnú biomasu. Časť dostupných<br />
plôch je vyčistená pôdnou frézou. Najväčšia<br />
úloha stále ostáva na ručné čistenie. Po dovoze,<br />
alebo po vyzdvihnutí, sú sadenice uložené<br />
v snehových jamách. Listnaté sadenice<br />
sú zalesňované štrbinovou sadbou, ihličnaté<br />
klasicky jamkovou sadbou. Aj napriek počiatočným<br />
obavám o množstvo pracovníkov sa<br />
situácia vyvíja tak, že termín ukončenia zalesňovania<br />
do konca mája je reálny. Tiež studené<br />
počasie a nočné mrazy ešte v druhej<br />
polovici apríla pribrzdili rozbehnuté práce.<br />
V roku <strong>2022</strong> má o. z. Kežmarok úlohu v obnove<br />
lesa na úrovni 90 ha, z toho LS Ľubica<br />
60 ha a LS Tichý Potok 30 ha. Celkovo bude<br />
zalesnených 447 750 ks sadeníc.<br />
Naším dlhodobým cieľom v obnove lesa<br />
je zabezpečiť dostatok druhovo, stanovištne<br />
vhodných a vyspelých sadeníc. Zabezpečiť<br />
dostatok pracovníkov na sezónnu prácu<br />
a zvýšiť podiel prirodzenej obnovy.<br />
5
LESNÍCTVO<br />
UMELÁ OBNOVA LESA<br />
V ROKU <strong>2022</strong> NA SPRÁVE<br />
LESOV PLIEŠOVCE<br />
SL Pliešovce hospodári na štyroch lesných celkoch, ktoré sa nachádzajú v regióne stredného<br />
Slovenska. V južnej časti je to LC Lešť a v severnej LC Sklené, LC Sklené ostatné<br />
a LC Trenčianske Stankovce.<br />
LC LEŠŤ<br />
Ing. Ján Kaplán, technik<br />
SL Pliešovce<br />
LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky s celkovou<br />
výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú<br />
v lesných oblastiach Krupinská planina,<br />
Ostrôžky a nepatrná časť vo Zvolenskej kotline.<br />
Drevinové zloženie predstavuje smrek 13<br />
%, ostatné ihličnaté 4 %, buk 48 %, hrab 17<br />
%, dub 9 %, cer 4 %, ostatné listnaté 5 %. Obnova<br />
porastov sa uskutočňuje takmer na 100<br />
% podrastovým hospodárskym spôsobom.<br />
Väčšina plôch na prvé zalesnenie vzniká dorubmi<br />
nad jestvujúcim prirodzeným zmladením,<br />
preto aj pri relatívne vysokej výške<br />
obnovných ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného<br />
zmladenia nízka. V roku 2021<br />
vzniklo po ťažbe takmer 38 ha nových holín,<br />
z ktorých však vyše 31 ha bolo pokrytých prirodzeným<br />
zmladením. Na rok <strong>2022</strong> je úloha<br />
v obnove lesa prvé zalesnenie 6,29 ha. Na výsadbu<br />
bude použitých 38 000 sadeníc buka.<br />
resp. ostatné pozemky slúžiace MO SR (Liptovský<br />
Peter, Sučany). Tam je drevinové zloženie<br />
oveľa pestrejšie, prevládajú zmiešané<br />
porasty s borovicou, bukom, dubom, hrabom<br />
v rôznom percentuálnom zastúpení. Výmera<br />
LC je 434 ha.<br />
LC TRENČIANSKE<br />
STANKOVCE<br />
V rámci tohto LC hospodári Správa lesov iba<br />
v objekte MS Kubrá na výmere 113 ha lesných<br />
porastov. Porasty sú väčšinou zmiešané,<br />
tvorené bukom, hrabom, agátom a borovicou.<br />
Na rok <strong>2022</strong> sú úlohy v obnove lesa na<br />
spomínaných troch LC nasledovné: prvé zalesnenie<br />
30,30 ha a opakované zalesňovanie<br />
3,41 ha. Na výsadbu bude použitých 137 000<br />
sadeníc dreviny smrek a 22 000 sadeníc buka.<br />
Všetky sadenice pre potreby SL Pliešovce<br />
dodajú zo závodov Kamenica n. Cirochou<br />
a Kežmarok.<br />
LC SKLENÉ<br />
Pôvodný LC Sklené zahŕňal lesné pozemky,<br />
ktoré sa nachádzajú v lesných oblastiach<br />
Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Malá<br />
Fatra, Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska<br />
kotlina, Strážovské vrchy. Z dôvodu<br />
opakujúceho sa spracovávania náhodných ťažieb<br />
v centrálnej časti LC (okolie obce Sklené)<br />
nebolo možné normálne hospodárenie<br />
v odlúčených častiach, ktoré boli taktiež jeho<br />
súčasťou. Nakoľko túto časť tvorí prevažne<br />
smrek, je veľký predpoklad, že to nebude<br />
inak ani v budúcnosti. Preto sme pri obnove<br />
PSL, platného na roky <strong>2022</strong> – 2031, navrhli<br />
rozdelenie LC Sklené na dve časti. Tak vznikol<br />
LC Sklené, ktorý sa nachádza v Turčianskej<br />
kotline a Kremnických Vrchoch. Výmera<br />
nového LC je 2 207 hektárov. Obnova porastov<br />
v novom PSL je plánovaná podrastovým,<br />
ale aj holorubným hospodárskym spôsobom.<br />
Vysoký podiel monokultúr smreka však vytvára<br />
podmienky pre jeho ohrozenie abiotickými<br />
aj biotickými škodlivými činiteľmi. To<br />
sa prejavilo aj v roku 2021, keď v dôsledku<br />
spracovania kalamity spôsobenej najmä veternou<br />
smršťou z augusta pribudlo 44 ha nových<br />
holín.<br />
LC SKLENÉ OSTATNÉ<br />
Nachádza sa na zvyšných častiach pôvodného<br />
LC Sklené. Tvorí ho päť samostatných častí.<br />
Sú to prevažne objekty muničných skladov<br />
(Nováky, Zemianske Kostoľany, Rašov),<br />
Na eliminovanie škôd spôsobených vyťahovaním<br />
sadeníc zverou používame pachové<br />
ohradníky – textíliu namočenú v prípravku<br />
Kornitol a umiestnenú po okrajoch zalesňovaných<br />
plôch. Nadzemnú časť ošetrujeme<br />
prípravkom Cervacol extra. Koreňová sústava<br />
je namáčaná v prípravku Agrisorb. Na prípravu<br />
zaburinených plôch použijeme pôdny<br />
vrták STIHL.<br />
Celý objem prác (vrátane sadbového materiálu)<br />
bude realizovaný prostredníctvom dotácií<br />
na ekologické projekty. Napriek časovému<br />
sklzu plánujeme práce ukončiť do konca<br />
mája. Pevne veríme, že naša snaha bude odmenená<br />
čo najvyšším počtom ujatých sadeníc,<br />
ktoré budú tvoriť základ budúceho lesa.<br />
6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
JARNÉ<br />
PRÁCE<br />
V LESNEJ<br />
ŠKÔLKE<br />
MYSLINA<br />
Ing. Miloš Labanc,<br />
lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
V tomto roku nám počasie umožnilo<br />
začať prvé práce v našej lesnej škôlke<br />
Myslina ešte pred začiatkom jari. Ich<br />
úvodným dňom bol prvý marec. Natešení<br />
pracovníci sa po zimnom oddychu<br />
s radosťou pustili do práce.<br />
JARNÉ<br />
ZALESŇOVANIE<br />
NA OZ MALACKY<br />
Územie odštepného závodu Malacky sa rozprestiera z prevažnej časti na viatych pieskoch<br />
Záhoria. Dominantnou drevinou je borovica lesná.<br />
Tomáš Macek, lesník LS Mikulášov<br />
OZ Malacky<br />
Zalesňovanie vo veľkej miere ovplyvňuje<br />
počasie, pripravenosť plôch určených na zalesňovanie,<br />
dostatok pracovníkov a kvalita<br />
sadeníc. Zalesňovať sme začali v druhej polovici<br />
marca vlastnými zamestnancami. Sadenice<br />
nám zabezpečili VLM SR, o. z. Kamenica<br />
nad Cirochou a firma Alnus s. r. o., DB<br />
a JL bude vyzdvihovaný z prirodzeného náletu.<br />
Umelá obnova lesa na rok <strong>2022</strong> pre OZ<br />
Malacky predstavuje 108,32 ha, z toho prvé<br />
zalesňovanie je 37,12 ha a vylepšovanie kultúr<br />
71,2 ha. Umelá obnova pre borovicu je<br />
99,56 ha (846 260 ks BO), pre buk je 6,99 ha<br />
(42 000 ks BK), pre dub je 1,00 ha (6 500 ks<br />
DB) a pre jelšu je 2,03 ha (8500 ks JL).<br />
Celkový počet sadeníc na rok <strong>2022</strong> je<br />
903 100 ks. Mechanizovanou výsadbou zalesníme<br />
cca 100 ha jednoročnými sadenicami,<br />
ostatnú výsadbu zabezpečíme štrbinovou<br />
sadbou voľnokorenných jedno a dvojročných<br />
sadeníc do pripravenej pôdy.<br />
Začali sme s vyzdvihovaním lesného<br />
reprodukčného materiálu buka lesného<br />
v počte 400 000 kusov. Následne<br />
sme vyzdvihli 28 000 ks duba zimného,<br />
730 000 ks borovice lesnej a smrek<br />
obyčajný v počte 94 000 ks. Lesný reprodukčný<br />
materiál sme priebežne počas<br />
každého dňa prevážali do snehovej<br />
jamy. Do jednotlivých odštepných závodov<br />
VLM SR sa semenáčiky a sadenice<br />
rozvážali podľa potreby nákladným<br />
vozidlom MAN. Koncom marca<br />
sme zakúpili dvojnápravový prívesný<br />
vozík, ktorým sme taktiež rozvážali<br />
lesný reprodukčný materiál.<br />
V dôsledku zvýšenia potreby sadbového<br />
materiálu bolo potrebné rozšíriť<br />
produkčnú plochu lesnej škôlky. Rozhodli<br />
sme sa pre nové tzv. Dunemannové<br />
záhony s výmerou 890 m² v počte<br />
10 kusov, čím by sa nám produkčná<br />
plocha zväčšila na 4700 m². Prvé dva<br />
sme stihli vybudovať ešte v marci a na<br />
ďalších sa pracuje. Verím, že nám počasie<br />
bude priať a stihneme ich vybudovať<br />
do mája, keď máme v pláne výsev<br />
semien lesných drevín. Predpokladaná<br />
produkcia na rok 2023 je 2,5 milióna<br />
kusov sadbového materiálu schopného<br />
výsadby.<br />
Práce v lesnej škôlke však boli len<br />
začiatok. Čaká nás ešte veľa ďalšej činnosti<br />
počas celého roka, kým zo semena<br />
vypestujeme kvalitný lesný reprodukčný<br />
materiál.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
ZALESŇOVANIE NA<br />
LESNEJ SPRÁVE JOVSA<br />
A je to tu. Jarné slnko sa pomaly opiera do južných svahov Vihotlatu a príroda sa začína<br />
prebúdzať. Výdatná snehová pokrývka sa nám pomaly vytráca a my postupne od nižších<br />
polôh môžeme začať so zalesňovaním. Skúsení kolegovia lesníci veľmi dobre vedia, že je<br />
dôležité zachytiť jarnú vlahu, ktorá nemalým podielom prispieva k zvyšovaniu percenta<br />
podielu ujatosti vysadených sadeníc. Ideme na to!<br />
Ing. Jakub Ryník, lesník LS Jovsa<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
skladby porastov. Lesná škôlka Myslina nás<br />
zásobuje 92 % podielom sadeníc, ostatných<br />
8 % sadeníc lesných drevín pochádza z OZ<br />
Kežmarok a ide o sadenice borovice lesnej.<br />
AKO TO ROBÍME MY?<br />
V polovici marca, keď na Lesnej správe<br />
Jovsa začíname so zalesňovaním, sa pod<br />
správou hlási hŕstka zamestnancov z našich<br />
radov, ktorí dostávajú pokyny. Na starosť si<br />
ich berie poverený lesník, zavádza ich na plochu,<br />
ktorá si vyžaduje zalesnenie a dohľadá<br />
na kvalitu práce.<br />
ZOPÁR ČÍSEL<br />
V roku <strong>2022</strong> na Lesnej správe Jovsa zalesňujeme<br />
plochu s výmerou 9,65 ha. Čo sa týka<br />
počtu sadeníc lesných drevín, celkový počet<br />
je 63 100 ks. Vzhľadom na prevažujúci podiel<br />
bukových porastov sa bude najviac, 52 %, zalesňovať<br />
práve bukom lesným. V nižších polohách<br />
to bude prevažne dub zimný, ktorého<br />
podiel je 39 %. Zalesňujeme aj lesnými drevinami<br />
ako borovica lesná (8 %), a smrekom<br />
obyčajným (1 %). Borovica lesná a smrek obyčajný<br />
slúžia skôr na spestrenie drevinovej<br />
Poznáme dva spôsoby umelej obnovy lesa –<br />
zalesňovania: sejbou alebo sadbou. Pre nás<br />
je najvhodnejšia sadba. Na Slovensku sa používajú<br />
výhradne takmer len dve – jamková<br />
a štrbinová sadba. Naši pracovníci vykonávajú<br />
štrbinovú sadbu, ktorá je veľmi rozšírená<br />
v spôsobe zalesňovania voľnokorenných sadeníc.<br />
Ak sa táto sadba účelne a správne aplikuje,<br />
možno ňou dosiahnuť veľmi dobré výsledky.<br />
V našich prírodných pomeroch ide<br />
najmä o doplnenie prirodzeného zmladenia<br />
na plochách, kde je dosiahnutie prirodzeného<br />
zmladenie lesníckymi postupmi problematické.<br />
Tak, ako niekto sadil stromy pred nami,<br />
aby sme mali tieň, saďme stromy aj my, aby<br />
mala tieň aj generácia, ktorá príde po nás.<br />
Verím, že všetkým kolegom lesníkom pôjde<br />
práca od ruky, že stihnú zalesniť všetko, čo<br />
mali v pláne, ale najmä veľa prijatých stromčekov<br />
lesných drevín.<br />
8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
CENOVÝ VÝVOJ<br />
VYBRANÝCH<br />
SORTIMENTOV DREVA<br />
Roky 2018 až 2020 boli poznačené vysokými kalamitnými ťažbami na Slovensku aj<br />
v iných krajinách EÚ, ktoré spôsobili prebytok drevnej hmoty na trhu a s ním súvisiaci aj<br />
pokles cien dreva. Svetovú ekonomiku a aj trh s drevnou hmotou taktiež ovplyvnila celosvetová<br />
pandémia ochorenia COVID-19. V roku 2020 strategickí odberatelia dreva obmedzili<br />
alebo pozastavili príjem dodávok najmä z existenčných dôvodov a pristúpili k znižovaniu<br />
cien. Rok 2020 bol ťažkým rokom aj pre trh s drevnou hmotou.<br />
všetky úspešne ukončené. Aktuálne internetové<br />
aukcie dreva realizujeme prostredníctvom<br />
portálu www.e-wood.sk, ktorý prevádzkujú<br />
Lesy SR, š.p. Do budúcna chystáme<br />
aj ďalšie, aby sme vedeli vyhodnotiť aktuálny<br />
dopyt a ponuky na trhu s drevnou hmotou.<br />
Ing. Ján Slúka<br />
vedúci OOaM GR<br />
Nový impulz na trhu s drevom prišiel na<br />
prelome jar/leto 2021, kedy bol zvýšený dopyt<br />
najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch<br />
drevín smrek a jedľa. Pri spomínaných<br />
sortimentoch týchto drevín sa ceny za<br />
pár mesiacov dostali z historického minima<br />
na ceny historicky najvyššie. Vývoj a dopyt<br />
mal stúpajúcu tendenciu, pretože väčšina<br />
ihličnatých kalamít na Slovensku a EÚ<br />
bola spracovaná a ponuky týchto ihličnatých<br />
sortimentov na trhu boli podstatne nižšie.<br />
Na jeseň 2021 nastal mierny útlm dopytu<br />
po týchto sortimentoch čo spôsobilo aj mierny<br />
pokles cien a ich stabilizáciu až do konca<br />
roka 2021.<br />
V roku <strong>2022</strong> očakávame podobnú situáciu<br />
ako v minulom roku, tzn. zvýšený dopyt<br />
najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch<br />
pri rovnakej alebo menšej ponuke a s týmto<br />
súvisiaci aj rast cien uvedených sortimentov.<br />
Tento predpokladaný vývoj na trhu s drevom<br />
je zároveň veľmi ovplyvňovaný mnohými<br />
faktormi ako sú počasie, výskyt kalamít<br />
na Slovensku a EÚ, rastúca inflácia, zvýšené<br />
náklady na pohonné hmoty, vývoz dreva do<br />
EÚ a tretích krajín a mnoho ďalších faktorov.<br />
Všetky tieto faktory na vývoj cien dreva<br />
spolu súvisia. Je nevyhnutné uviesť, že dreva<br />
je na domácom trhu kvôli vyššiemu vývozu<br />
čoraz menej, dopyt po ňom stúpa a s ním<br />
stúpa aj jeho cena.<br />
VLM SR, š.p. ponúkajú drevnú hmotu<br />
na predaj aj prostredníctvom internetových<br />
aukcií dreva, ktorých cieľom je zvýšiť<br />
transparentnosť a dosiahnuť čo najvyššie<br />
kúpne ceny pri predaji dreva v danom čase.<br />
V roku <strong>2022</strong> bolo zatiaľ uskutočnených 17<br />
aukcií, kde bolo ponúknutých cca 1 200 m3<br />
dreva, najmä cennejšie ihličnaté a listnaté<br />
piliarske výrezy akosti III.A/B/C. Najväčší<br />
dopyt bol po listnatých piliarskych výrezoch<br />
drevín dub letný, zimný a červený. Okrem<br />
3 aukcií, kde bolo ponúknuté menej kvalitné<br />
listnaté a ihličnaté vlákninové drevo, boli<br />
IHLIČNATÉ PILIARSKE VÝREZY DREVINY SMREK NA STREDISKU SKLENÉ, FOTO: P. TOMÁŠ ĎURDÍK<br />
LISTNATÉ PILIARSKE VÝREZY DREVINY DUB NA STREDISKU VIDOV VRCH, FOTO: ING. JÁN SLÚKA<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
9
LESNÍCTVO<br />
REKONŠTRUKCIA<br />
BUDOVY LESNEJ<br />
SPRÁVY ĽUBICA<br />
V roku 2021 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia budovy Lesnej správy Ľubica. Budova<br />
v minulosti slúžila ako škôlkarské stredisko. V rámci kompletnej rekonštrukcie boli<br />
vynovené priestory interiéru budovy, zlepšili sa svetelné pomery vybudovaním nových<br />
okien a zlepšila sa dispozícia miestností.<br />
V priestoroch bola zrekonštruovaná kanalizácia,<br />
komplet nové sociálne zariadenia<br />
v oboch podlažiach. Budova je napojená<br />
na samostatnú ekologickú čistiareň odpadových<br />
vôd. V priestoroch dvora boli vybudované<br />
nové koterce - prístrešky pre poľovných<br />
psov.<br />
V suteréne sa vytvoril priestor na šatne<br />
a sociálne zariadenia pre zamestnancov lesnej<br />
správy, pričom od roku <strong>2022</strong> sú všetci zamestnanci<br />
Lesnej správy Ľubica „pod jednou<br />
strechou“. Rekonštrukciou prešla aj kotolňa,<br />
kde bol vymenený kotol na drevo a nainštalovaný<br />
je nový ekologický kotol so zásobníkom<br />
na pelety. V tomto roku sa plánuje komplexná<br />
rekonštrukcia kotolne s napojením<br />
teplovodu na susedný objekt lesnej správy.<br />
KANCELÁRIA VEDÚCEHO<br />
Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica<br />
DREVÁREŇ A PRÍSTREŠOK PRE PSOV<br />
Na prízemí budovy boli osadené nové<br />
okná, čím sa značne presvetlili kancelárske<br />
priestory. Samozrejmosťou rekonštrukcie<br />
je aj nová elektroinštalácia. V rámci rekonštrukcie<br />
budovy lesnej správy Ľubica<br />
pribudla fotovoltická elektráreň s inštalovaným<br />
výkonom 7,5 kW a batériami s úložnou<br />
kapacitou 8,4 kW. Zariadenie zabezpečuje<br />
plynulý chod budovy lesnej správy a stálu<br />
zálohu kľúčových prvkov informačnej infraštruktúry<br />
v prípade výpadku elektrickej<br />
KANCELÁRIA LESNÍKOV<br />
KUCHYNKA<br />
ŠATNE VODIČOV<br />
KOTOLŇA<br />
INFORMAČNÉ ROZHRANIE FVE<br />
energie z verejnej distribučnej sústavy. Hlavnou<br />
úlohou aj v tomto prípade je znižovanie<br />
energetickej a environmentálnej záťaže,<br />
čo po šiestich mesiacoch prevádzky môžeme<br />
s určitosťou konštatovať. Elektráreň bola<br />
uvedená do prevádzky v jeseni 2021 a aj napriek<br />
zimným mesiacom, keď je produkcia<br />
nižšia, sa podarilo zabezpečiť v roku 2021<br />
58 % sebestačnosť a od úvodu tohto roka 54<br />
% sebestačnosť. Prognóza tejto elektrárne je<br />
však vyššia a aj v prípade zvýšenia energetickej<br />
záťaže by hodnota sebestačnosti nemala<br />
klesať pod tieto čísla, práve naopak.<br />
V nasledujúcom období sa pripravuje projektová<br />
dokumentácia na výstavbu nových<br />
garáží na stavebné a poľnohospodárske stroje,<br />
chladiaceho a mraziarenského boxu a rekonštrukcia<br />
existujúcich garáží a skladových<br />
priestorov. V takýchto vynovených priestoroch<br />
sa určite bude všetkým zamestnancom<br />
lesnej správy pohodlnejšie a kvalitnejšie pracovať<br />
pri organizovaní lesníckych a poľnohospodárskych<br />
činností v rámci Lesnej správy<br />
Ľubica.<br />
10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
KÚRENIE, ČI<br />
TECHNOLOGICKÉ<br />
RIEŠENIE?<br />
„Smart“ - slovíčko, ktoré dnes denne počujeme prevažne v spojení so slovom telefón,<br />
teda smartfón. Stalo sa bežným a ani sa nepozastavíme nad tým, čo významovo toto slovo<br />
znamená, jednoducho zovšednelo. V slovníku slovenského pravopisu sa dočítame viacero<br />
významov, ale v súvislosti s technológiou je najbližší význam chytrý, rýchly, pohotový,<br />
inteligentný…, takže väčšina z nás má dnes pri sebe inteligentný telefón. <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. v posledných rokoch implementovali do prevádzky viacero technologických<br />
zariadení práve s prívlastkom smart a jedno z nich si priblížime. Na odštepnom<br />
závode v Kamenici nad Cirochou, konkrétne na lesnej správe Kamienka sa dočkali<br />
rekonštrukcie kúrenia spojenou s výmenou primárneho zdroja vykurovania, ktorým bol<br />
doteraz plynový kotol.<br />
v domácnostiach a sú vyrobené iba z chemicky<br />
neošetrených zvyškov dreva z píl bez prímesí<br />
kôry a môžu obsahovať iba 0,7% popola,<br />
trieda A2 sa používa vo väčších kotloch a pri<br />
jej spaľovaní vzniká viac popola. V týchto peletách<br />
už môže byť určitá časť kôry, lesných ťažobných<br />
zvyškov, a teda aj vyššie percento popola,<br />
max. do 1,5%.<br />
Smart riadenie, je v dnešnej dobe pri manažmente<br />
akýchkoľvek spotrieb energií dôležitou<br />
súčasťou každého inteligentného systému.<br />
V prípade lesnej správy Kamienka sme<br />
implementovali riadenia vykurovacích okruhov<br />
pre jednotlivé zóny (kancelárie, priľahlý<br />
služobný byt), ktoré je možné riadiť samostatne<br />
na každom vykurovacom telese<br />
(Obr.3). Každý z týchto okruhov je možné<br />
kedykoľvek nastaviť na požadovanú teplotu<br />
ručne, prípadne nastaviť harmonogram vykurovania<br />
v rôznych časových intervaloch<br />
a to na termostatoch v každej miestnosti ako<br />
aj pomocou smartfónu, prípadne počítača<br />
(Obr. 4).<br />
Akú prioritu dnes majú podobné riešenia,<br />
znižovanie energetických a environmentálnych<br />
záťaží by sa malo stať prioritou celej<br />
spoločnosti, či už ide o byty, rodinné domy,<br />
PaedDr. Miroslav Čongrády<br />
vedúci oddelenia IT<br />
V súvislosti s dlhodobou stratégiou budovania<br />
zelenej firmy a znižovania environmentálnej<br />
záťaže, kde podnik postupne nahradil<br />
zdroje vykurovania za vysoko efektívne kotle<br />
pre použitie obnoviteľných zdrojov, teda bio<br />
a dendromasy, finálne štiepku a pelety sa táto<br />
technológia dostala aj na spomínanú lesnú<br />
správu Kamienka. V tomto prípade išlo o nový<br />
postup implementácie peletového kotla o výkone<br />
30 kW, ktorý zabezpečí kúrenie pre celý<br />
areál lesnej správy, teda jej prislúchajúcich objektov.<br />
Súčasťou rekonštrukcie bola samotná<br />
inštalácia kotla spojeného s akumulačnou nádobou<br />
pre kúrenie a teplú úžitkovú vodu, vybudovanie<br />
teplovodu a implementácia smart<br />
riadenia.<br />
Inštalovaný kotol je technologickou špičkou<br />
na svetovom trhu a predstavuje vysoko<br />
efektívne spaľovanie pelety v spojení s kondenzačnou<br />
funkciou, čo to znamená môžeme<br />
zjednodušene definovať ako získanie tepla<br />
z dvoch ďalších zdrojov ako je samotný proces<br />
horenia. U konvenčných kotlov na tuhé palivá<br />
nám teplo uvoľnené kondenzáciou pary zo<br />
spalín uniká komínom, kondenzačný kotol je<br />
technológia, ktorá dokáže toto teplo spracovať<br />
a odovzdať do vykurovacieho systému (Obr.1).<br />
Samotné smart funkcie kotla spočívajú v jeho<br />
takpovediac autonomite, kotol disponuje centrálnou<br />
riadiacou jednotkou, ktorá dokáže regulovať<br />
spaľovací proces, prípravu teplej vody,<br />
samotné vykurovacie okruhy, manažovať akumulačnú<br />
nádobu a množstvo ďalších funkcií,<br />
týmto je zabezpečená bezobslužná prevádzka<br />
kotla a v prípade potreby obsluhy dokáže odosielať<br />
hlásenia o chybách, prípadne doplnení<br />
paliva. Palivo je do kotla dodávané zo zásobníka<br />
o objeme 385 litrov litrov pomocou flexidopravníka,<br />
čo je výhodou pri rozmiestnení<br />
a dispozícii samotnej kotolne. Schématické<br />
znázornenie kotla je na Obr. 2 a kotol spaľuje<br />
pelety triedy A1 a A2. Trieda A1 je prvotriedna<br />
kvalita používaná v kotloch a kachliach<br />
KOTOLNA LS KAMIENKA<br />
Obr.1 Porovnanie konvenčného a kondenzačného kotla<br />
Obr.3 Smart ovládanie okruhov<br />
Obr.2 Schematické znázornenie kotla<br />
Obr.4 Nastavenie harmonogramu vykurovania<br />
administratívne budovy a to aj zavádzaním<br />
podobných technológií ako je táto. Vo Vojenských<br />
lesoch a majetkoch sa aj vďaka generálnemu<br />
riaditeľovi, ktorý dlhé roky presadzuje<br />
energie z obnoviteľných zdrojov stali tieto<br />
technológie súčasťou firemnej kultúry.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
11
LESNÍCTVO<br />
ŠKODY SPÔSOBOVANÉ<br />
ZVEROU V PODMIENKACH<br />
SL PLIEŠOVCE<br />
LÚPANIE - ZNIČENÝ LESNÝ PORAST NA ZIMNOM STANOVIŠTI ZVERI<br />
Každoročne ku 31. júlu by mal každý subjekt hospodáriaci na lesných pozemkoch predložiť NLC Zvolen hlásenie škôd spôsobených zverou<br />
na lesných porastoch za predchádzajúci rok. Aj keď je tento výkaz podľa vyhlášky (pôvodne L115) o lesnej hospodárkej evidencii už niekoľko<br />
rokov nepovinný, v rámci VLM SR š.p. a teda ja na SL Pliešovce ho napriek tomu pravidelne spracovávame. Pri správnom zadaní vstupných<br />
údajov od vedúcich jednotlivých lesníckych obvodov je tak možné vyhodnotiť účinnosť vykonaných ochranných opatrení v snahe eliminovať<br />
tlak raticovej zveri.<br />
LC LEŠŤ<br />
Ing. Ján Kaplán, technik, správa<br />
lesov Pliešovce, stredisko Sklené<br />
LC Lešť sa nachádza v oblasti s vysokou koncentráciou<br />
najmä jelenej zveri. Táto skutočnosť<br />
negatívne vplýva na odrastanie mladých lesných<br />
porastov pochádzajúcich tak z umelej ako<br />
aj z prirodzenej obnovy. Z tohto dôvodu sa od<br />
roku 2010 zvyšuje intenzita lov raticovej zveri<br />
až na súčasnú úroveň približne 750 ks ročne.<br />
Aj napriek intenzívnemu lovu v dôsledku<br />
miernych zím a pomerne vysokej úživnosti revírov,<br />
je stále nevyhnutnosťou používanie klasickej<br />
chemickej (repelenty a pachové ohradníky)<br />
a mechanickej (tubusy, „ihlice“, oplôtky…)<br />
ochrany mladých lesných porastov.<br />
Nakoľko zver v tejto oblasti sa „zaujíma“<br />
o naše kultúry prakticky celoročne začali sme<br />
od roku 2009 s ochranou na najviac atakovaných<br />
lokalitách už v jarných mesiacoch. Na<br />
ochranu nárastov a kultúr využívame dostupné<br />
repelenty v zmysle Zoznamu povolených<br />
prípravkov pre daný rok. V určitých lokalitách<br />
sa celoplošne (t.j. na celej obnovenej ploche)<br />
objavuje vyťahovanie novo vysadených<br />
sadeníc a odhryznutie koreňového systému.<br />
Na zabránenie tomuto typu zničenia používame<br />
pachové ohradníky. Ide o pomerne účinný<br />
spôsob ochrany avšak nevýhodou je nutná<br />
opakovaná aplikácia v pomerne krátkych časových<br />
intervaloch.<br />
Chemickú ochranu kombinujeme s mechanickou<br />
– stavbou oplôtkov a obaľovaním<br />
jednotlivých stromov pletivom POLYNET.<br />
Stavba oplôtkov sa ukázala jednoznačne ako<br />
najúčinnejší spôsob ochrany, treba však zdôrazniť<br />
fakt, že výstavba oplôtkov je finančne<br />
náročná a postavené oplôtky si vyžadujú ne-<br />
OPLOCOVANIE KULTÚR NA SL PLIEŠOVCE<br />
VÝSADBA MEDONOSNEJ LIPY PRE VČELY<br />
12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
ustálu kontrolu a okamžitú opravu poškodených<br />
úsekov. Hlavným typom poškodenia je<br />
odhryz v mladších lesných porastoch s rôznym<br />
stupňom rozsahu. V starších lesných porastoch<br />
sa v posledných 2 - 3 rokoch stretávame s pomerne<br />
intenzívnym obhryzom na lokalitách,<br />
ktoré slúžia ako zimné stanovištia zveri.<br />
LC SKLENÉ<br />
Napriek rovnako každoročne s zvyšujúcemu<br />
lovu jelenej zveri, vzhľadom na výmeru revíru,<br />
škody evidujeme aj tu. Každoročne sa opakuje<br />
poškodzovanie mladých lesných porastov<br />
zhryzením vrcholových výhonkov v kombinácii<br />
s odhryzom bočných výhonkov. V starších<br />
lesných porastoch je veľkým problémom<br />
už desaťročia obhryz a lúpanie. Rozsah poškodenia<br />
závisí od rozsahu vykonanej individuálnej<br />
ochrany a koncentrácie zveri v danom<br />
čase v konkrétnej lokalite. Všeobecne možno<br />
povedať, že škody sú väčšie v „odľahlejších“,<br />
kopcovitých častiach LC (časť Langrund, R.<br />
Dolina), s menšou koncentráciou ľudí navštevujúcich<br />
les. Ďalším faktorom je výška snehovej<br />
pokrývky v okolitých masívoch Malej<br />
a Veľkej Fatry. V čase bohatej snehovej nádielky<br />
má zver tendenciu sťahovať sa do nižších<br />
polôh, kde sa koncentruje vo veľkých počtoch,<br />
v našom prípade do časti Rovná hora, v období<br />
mimo doby lovu.<br />
Škody vytĺkaním sa objavujú jednotlivo na<br />
celom území LC a je prakticky nemožné im zabrániť.<br />
Na výpočet škôd spôsobených slúžila<br />
metodika platná od roku 2006. V roku 2021<br />
vydal kolektív pracovníkov NLC novú metodiku:<br />
http://www.los.sk/pdf/metodika_skody.pdf<br />
Spôsob oceňovania sa zásadne nezmenil,<br />
čo je však podstatné navýšili sa hodnoty jednotlivých<br />
druhov prírastkov používaných pri<br />
výpočte: celkový priemerný prírastok CPPu<br />
a strata na celkovom priemernom prírastku<br />
SCPPu. Hodnoty týchto prírastkov sú cca 2,5<br />
až 3 krát vyššie ako pôvodné uvádzané ešte<br />
v Sk. Pridané boli priemerné ročné náklady na<br />
založenie, ošetrovanie a ochranu mladých lesných<br />
porastov. Zvyšovaním lovu raticovej zveri<br />
sa podarilo poškodzovanie lesných porastov<br />
stabilizovať, avšak až výpočet podľa novej metodiky,<br />
ktorý bude prvý krát použitý pri oceňovaní<br />
škôd spôsobených zverou za obdobie<br />
od 1. 7. 2021 do 30. 6. <strong>2022</strong> prinesie zreálnený<br />
pohľad na výšku resp. hodnotu škôd na lesných<br />
porastoch v súčasnej dobe.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
13
LESNÍCTVO<br />
PÔVODNÝ VČELÍN<br />
NOVÝ VČELÍN<br />
PRÁCA VALTRA A FRÉZA<br />
PRED REKULTIVÁCIOU PRED REKULTIVÁCIOU PO REKULTIVÁCII<br />
REVITALIZÁCIA<br />
STARÉHO OVOCNÉHO<br />
SADU TICHÝ POTOK<br />
V roku 1962 založili na lesnej správe Tichý Potok ovocný sad, ktorý slúžil na pestovanie<br />
ovocia a zároveň ako zdroj peľu pre včelstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že dlhé roky neplnil<br />
svoj účel, rozhodli sme sa zrekultivovať jeho časť s výmerou 1,55 ha.<br />
Ing. Pavol Tomala, vedúci<br />
LS Tichý Potok<br />
V sade stálo približne 150 úľov a zariadenie<br />
na spracovanie včelích produktov, tzv.<br />
„Včelín“. Do dnešných dní ostala z pôvodného<br />
včelstva len chata Včelín, ktorá prešla rekonštrukciou<br />
v roku 2013. Dnes slúži ako poľovnícke<br />
zariadenie. Drevinové zloženie sadu<br />
bolo celkom pestré. Prevažnú časť tvorili jablone,<br />
hrušky, čerešne, menej slivky a orechy.<br />
Celková výmera sadu dnes predstavuje 2,19<br />
hektárov.<br />
Rekultivácia bola zameraná najmä na odstránenie<br />
starých a poškodených stromov,<br />
krovín a náletu, ako aj vyvetvenie korún stromov.<br />
Tieto práce sme robili pomocou JMP<br />
a krovinorezu. Následne sme tieto odstránené<br />
stromy a konáre, ako aj krovitý podrast,<br />
sústredili na menšie kopy a pomocou traktora<br />
Valtra a vývoznej súpravy Patruna vyviezli<br />
na jedinú lokalitu, kde sa táto hmota zoštiepkovala.<br />
Po týchto úkonoch sme celú prístupnú<br />
plochu pomocou traktora Valtra a pôdnej<br />
frézy Meri Crushers vyčistili od všetkých<br />
zvyškov. Po všetkých týchto pracovných úkonoch<br />
sme vysadili dvadsať nových ovocných<br />
stromčekov (čerešňa, jabloň, hruška) a oplotili<br />
ich dvojmetrovým pletivom, aby ich neohrýzla<br />
zver.<br />
Vzhľadom na skutočnosť, že staré oplotenie<br />
je zlikvidované, bude v súčasnosti tento<br />
ovocný sad v prevažnej miere slúžiť ako zásobáreň<br />
peľu pre okolité a kočovné včelstvá<br />
a zároveň ako potrava pre jeleniu zver na zimné<br />
obdobie.<br />
14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
DRUHÝ ROK<br />
PODPOROVANÉHO<br />
VČELÁRENIA MÁME<br />
ÚSPEŠNE ZA SEBOU<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> prijali rozhodnutia pre posilňovanie biodiverzity a spôsobu obhospodarovania<br />
lesov v súlade s ekologickými zásadami a trvalo udržateľným rozvojom. Jedným<br />
z prijatých konkrétnych opatrení bola podpora včelárenia. V roku 2020 vojenské <strong>lesy</strong><br />
zrušili povinnosť platby za prenájom územia pre umiestnenie včelstiev, 23. novembra<br />
2020 podpísali memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom včelárov a bol zriadený<br />
transparentný účet, kde okrem dobrovoľných príspevkov verejnosti štátny podnik prispieva<br />
sumou 10 € na včeliu rodinu, ktorá je umiestnená vo vojenských lesoch.<br />
Podmienkou pre umiestnenie včelstiev na<br />
pozemkoch v správe VLM SR š.p. stále zostáva<br />
len registrácia včelárov v centrálnom<br />
registri hospodárskych zvierat a udelenie<br />
súhlasu zo strany vojenských lesov. Viac informácií<br />
nájdete na https://www.vlm.sk/vcelarstvo<br />
Ing. Zuzana Balandová, vedúca<br />
oddelenia výroby GR<br />
Za rok 2021 vojenské <strong>lesy</strong> poskytli podporu<br />
vo výške 8 610 € a to adresne 32 včelárom<br />
s celkovým počtom 861 včelích rodín v ich<br />
starostlivosti, čo je o 127 včelích rodín viac<br />
ako v roku 2020. Podpora bola využitá pre<br />
obnovu včelárskych pomôcok a zariadení,<br />
nákup krmív, liečiv, obnovu úľov a na vzdelávanie<br />
detí a mládeže organizovaných vo včelárskych<br />
krúžkoch.<br />
Teda už druhý rok podporovaného včelárenia<br />
na území vojenských lesov máme<br />
úspešne za sebou. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> pod záštitou<br />
Ministerstva obrany SR v spolupráci so Slovenským<br />
zväzom včelárov budú v tejto podpore<br />
pokračovať aj tento rok!<br />
Na transparentný účet pre účelovo viazanú<br />
podporu môže prispieť ktokoľvek ľubovoľnou<br />
sumou, a tým pomôže podporiť<br />
chov včiel na Slovensku, pre ktorý sa snažíme<br />
nájsť tie najvhodnejšie podmienky. Prostredníctvom<br />
Zväzu včelárov prispejete konkrétnemu<br />
včelárovi, ktorý sa rozhodol pre<br />
umiestnenie a starostlivosť o včelstvá vo vojenských<br />
lesoch. Účet SZV – Číslo účtu:<br />
SK2883300000002101981732<br />
Nášmu partnerovi – Slovenskému zväzu<br />
včelárov a všetkým dobrým ľuďom, ktorí<br />
„našich“ včelárov podporili ďakujeme, pretože<br />
podporou a rozvojom včelárenia spoločne<br />
chránime budúcnosť.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
15
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
CHOVATEĽSKÉ<br />
PREHLIADKY<br />
VYHODNOTENIE<br />
POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY<br />
SPOLOČNÝ<br />
POĽOVNÝ REVÍR<br />
JAVORINA<br />
Ing. Ľubomír Babič, oddelenie<br />
lesnej výroby OZ Kežmarok<br />
V jarnom období každoročne vyhodnocujeme<br />
uplynulú poľovnícku sezónu. Za spoločný<br />
revír Javorina sa uskutočnila hodnotiteľská<br />
časť chovateľskej prehliadky za<br />
poľovnú sezónu 2021/<strong>2022</strong> v zmysle aktuálnych<br />
epidemiologických opatrení. Výstavnú<br />
časť významných trofejí ulovených za uplynulé<br />
poľovnícke sezóny, keď sa táto časť chovateľských<br />
prehliadok neuskutočnila, plánuje<br />
vedenie o. z. Kežmarok a OPK Kežmarok<br />
usporiadať pri príležitosti „Poľovníckeho<br />
dňa“ v septembri <strong>2022</strong>.<br />
Spoločný poľovný revír patrí rozlohou<br />
medzi najväčšie v rámci Slovenskej republiky.<br />
Vlastnícky poľovný revír Javorina je rozdelený<br />
podľa užívateľov, ktorí vykonávajú<br />
právo poľovníctva na svojich pozemkoch,<br />
pričom manažment komplexne zabezpečuje<br />
VLM SR š.p. Z celkovej výmery poľovného<br />
revíru VLM SR š. p. aktívne obhospodaruje<br />
16 100 ha pozemkov. Vlastníci a užívatelia<br />
poľujú na pozemkoch s výmerou 10 800 ha.<br />
Za poľovnú sezónu 2021/<strong>2022</strong> bolo súhrne<br />
ulovených 453 ks jelenej zveri. Z toho trofejovej<br />
jelenej zveri bolo 152 kusov, jeleníc<br />
163 a jelenčiat 138 kusov. Z medailovej jelenej<br />
zveri bolo ulovených v spoločnom revíri<br />
Javorina 17 jeleňov s bronzovou medailou<br />
a 8 jeleňov, ktorých trofej dosiahla striebornú<br />
medailu. Najsilnejšia jelenia trofej dosiahla<br />
bodovú hodnotu 204,68 bodov CIC a úspešným<br />
lovcom bol hosť z Českej republiky. Zo<br />
srnčej zveri bolo ulovených 53 kusov. Srncov<br />
I – III. vekovej triedy bolo 37 kusov. Jedna<br />
trofej bodmi dosiahla na bronzovú medailu.<br />
Diviačiu zver sa podarilo odloviť v celkovom<br />
počte 86 kusov. Dospelých diviakov bolo ulovených<br />
16. Z netrofejnej zveri boli ďalej odlovené<br />
štyri dospelé diviačice, v kategórii lanštiak<br />
45 kusov a diviačat celkovo 17 kusov.<br />
Lov diviačej zveri výrazne ovplyvnili opatrenia<br />
RVPS z dôvodu šírenia AMO. Z ostatnej<br />
poľovnej zveri bolo ulovených 24 kusov líšky<br />
hrdzavej a 5 kusov jazveca lesného.<br />
Obvodná hodnotiteľská komisia posúdila<br />
za poľovnú sezónu 2021/<strong>2022</strong> v spoločnom<br />
revíri Javorina všetky predložené trofeje za<br />
správny selektívny odstrel.<br />
PREHLIADKA NÁJDENÝCH ZHODOV PAROŽIA<br />
KAMENICA NAD<br />
CIROCHOU<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci<br />
LS Kamienka, o.z. Kamenica n/C.<br />
NAJSILNEJŠIA TROFEJ<br />
Neoddeliteľnou súčasťou poľovníckej sezóny<br />
je zhodnotenie manažmentu hospodárenia<br />
v poľovných revíroch. Aj keď uplynulú<br />
poľovnícku sezónu poznačil šíriaci sa africký<br />
mor ošípaných a veterinárne nariadenia<br />
a opatrenia, marec znamená v živote poľovníka<br />
okrem začiatku novej poľovníckej sezóny<br />
aj čas na vyhodnotenie jeho starostlivosti<br />
o poľovný revír v tej predošlej. Nastáva čas<br />
chovateľských prehliadok, na ktorých užívatelia<br />
poľovných revírov prezentujú dosiahnuté<br />
výsledky v starostlivosti a chove zveri.<br />
Už tradične sa úlohy usporiadať chovateľskú<br />
prehliadku trofejí ulovenej zveri ujali<br />
aj zamestnanci o. z. Kamenica nad Cirochou.<br />
Pre protipandemické opatrenia bola<br />
aj tento rok iba hodnotiaca časť chovateľskej<br />
prehliadky. Veríme však, že na budúci rok sa<br />
nám podarí pripraviť aj výstavnú časť, rovnako,<br />
ako sme boli na ňu zvyknutí v minulosti.<br />
Na chovateľskú prehliadku boli predložené<br />
trofeje a fotografie úlovkov zahraničných<br />
poľovných hostí zo 40 jeleňov, 32 srncov, 4<br />
16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Medailové trofeje v rámci SL Pliešovce<br />
Zver Medaila počet ks<br />
Bronz 15<br />
Jeleň Striebro 10<br />
Zlato 6<br />
Bronz 1<br />
Daniel Striebro 1<br />
Zlato 1<br />
Muflón Zlato 4<br />
Diviak Bronz 2<br />
ODŠTEPNÝ ZÁVOD<br />
MALACKY<br />
BODOVANIE NAJSILNŠJŠIEHO JELEŇA SEZÓNY V KAMENICI<br />
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS<br />
Jablonové, OZ Malacky<br />
diviakov a prvýkrát aj dve trofeje muflónov,<br />
ktoré boli ulovené na základe mimoriadneho<br />
povolenia lovu tohto druhu zveri. V prvých<br />
dňoch prebiehalo preberanie a hodnotenie<br />
trofejí odbornou komisiou v zložení Ing. Ján<br />
Hrabovčin, Adrián Piteľ a Ing. Lukáš Vataha.<br />
O odbornosti a profesionalite poľovníckeho<br />
personálu svedčia predložené trofeje a ich<br />
ohodnotenie komisiou. Pri žiadnej z vystavených<br />
trofejí odborná komisia nezaznamenala<br />
z hľadiska chovnosti nesprávny odstrel. Počas<br />
uplynulej sezóny sa nám podarilo uloviť<br />
päť medailových jeleňov ohodnotených bronzovou<br />
medailou, rovnaké hodnotenie získal<br />
aj jeden kanec. U srncov ani muflónov žiadna<br />
z trofejí nedosiahla dostatočný počet bodov<br />
CIC pre udelenie medaily.<br />
Ďakujem kolegom za pomoc a spoluprácu<br />
pri prípravách chovateľskej prehliadky, za<br />
profesionálny prístup k plneniu plánu chovu<br />
a lovu. Takisto im patrí poďakovanie za<br />
úspešné a odborné sprievody našich poľovníckych<br />
hostí, vďaka ktorým sa k nám radi<br />
vracajú, aj za dodržiavanie poľovníckych tradícií<br />
a šírenie poľovníckej osvety.<br />
JAVORIE,<br />
PODJAVORIE<br />
A ROVNÁ DOLINA<br />
Ing. Dávid Greňa<br />
samostatný odborný<br />
referent odd. výroby GR<br />
V sezóne 2021/<strong>2022</strong> sa v rámci revíru Javorie,<br />
Podjavorie a Rovná Dolina odlovilo<br />
1132 ks raticovej zveri vrátane úhynu.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
226,26 BODOV CIC<br />
Pôvodný plán jelenej zveri bol splnený<br />
na 108 %. Navýšený plán o 60 ks jelenej zveri<br />
bol splnený na 98 %, ulovených bolo 823<br />
ks a z toho 130 ks jeleňov. Najsilnejšie zlaté<br />
trofeje boli ulovené v poľovnom revíri Javorie<br />
a dosiahli 233,78 bodov CIC a 226,26<br />
bodov CIC. Celkovo dosiahli jelene šesť zlatých,<br />
desať strieborných a pätnásť bronzových<br />
medailí. Pôvodný plán danielej zveri<br />
bol splnený na 204 %. Navýšený plán o 75<br />
ks danielej zveri bol splnený na 96 % a odlovilo<br />
sa 137 ks danielej zveri z toho 17 ks<br />
danielov. Najsilnejší daniel dosiahol zlatú<br />
medailu a 190,14 bodov CIC, jedná trofej dosiahla<br />
striebornú medailu a jedna bronzovú.<br />
Plán muflonej zveri bol v poľovnom revíri<br />
Podjavorie splnený na 94 % s počtom 17<br />
ks a z toho 8 ks muflónov. Najsilnejší odlovený<br />
muflón získal zlatú medailu a dosiahol<br />
231,90 bodov CIC. Druhy najsilnejší so zlatou<br />
medailou predstavuje úlovok s 223,95<br />
bodov CIC. Celkovo získali trofeje štyri zlaté<br />
medaile. Plán srnčej zveri bol splnený na<br />
83 % s počtom 34 ks. Plán diviačej zveri bol<br />
splnený na 40 % s počtom 121 ks a z toho 14<br />
kancov, plnenie plánu bolo ovplyvnené prepuknutím<br />
Afrického moru ošípaných a tým<br />
neumožnenia lovu formou spoločných poľovačiek.<br />
Najsilnejšie dva získali bronzovú medailu<br />
a to s bodovou hodnotou 114,67 CIC,<br />
113,04 CIC. Celkovo získali kance dve strieborné<br />
medaile.<br />
Tieto výsledky z chovateľských prehliadok<br />
poukazujú na vysokú úživnosť poľovných<br />
revírov a kvalitu poľovnej zveri v rámci<br />
SL Pliešovce.<br />
V sezóne <strong>2022</strong> bolo v revíroch OZ Malacky<br />
ulovených 404 kusov trofejovej zveri. Aj<br />
tento raz sa chovateľská prehliadka musela<br />
zaobísť bez výstavnej časti. Hodnotenie trofejí<br />
prebehlo v dňoch 15. až 18. marca <strong>2022</strong><br />
na jednotlivých lesných správach.<br />
Celkový úbytok raticovej zveri (vrátane<br />
úhynu a odchytu) bol 2547 kusov, z toho<br />
523 jelenej, 1162 danielej, 202 muflónej, 207<br />
srnčej a 453 kusov diviačej zveri. Ulovených<br />
bolo 47 medailových trofejí, konkrétne u jeleňa<br />
štyri bronzové trofeje, daniel zaznamenal<br />
desať zlatých, päť strieborných a deväť<br />
bronzových trofejí, muflón osem zlatých,<br />
štyri strieborné a päť bronzových trofejí a diviaky<br />
dve bronzové trofeje.<br />
Najsilnejšie trofeje boli: jeleň 186,6 b CIC,<br />
daniel 206,29 b CIC, muflón 223,1 b CIC, diviak<br />
114,45 b CIC a srnec 103,25 b CIC.<br />
Katalóg a fotografie najsilnejších trofejí<br />
si budete môcť pozrieť na webovej stránke<br />
VLM.<br />
17
HISTÓRIA<br />
VOJENSKÝ OBVOD LEŠŤ (2. ČASŤ)<br />
HISTÓRIA<br />
História a osídlenie územia vojenského obvodu Lešť sa spája s bývalými obcami Lešť<br />
a Turie Pole, ktorých celé katastrálne územia boli pojaté do územia vojenského obvodu.<br />
Prvý historický doklad o existencii obce Lešť<br />
pochádza z roku 1573, kedy v dôsledku prenasledovania<br />
evanjelikov v českých krajinách<br />
sa zo Starého Hrozenkova presťahovalo šesť<br />
rodín na Leštiansku pustatinu. V tomto období<br />
sa obec spomína pod menami Lest a Leest<br />
a od roku 1918 sa ustálilo pomenovanie<br />
Lešť. V 16. storočí patrila obec grófovi Balašovi.<br />
V 16.-17 storočí obec spadala pod tureckú<br />
správu v sečianskom sendžaku. V roku<br />
1720 mala ako poddanská obec divínskeho<br />
a modrokamenského panstva 52 usadlostí.<br />
Obyvatelia obce sa venovali pestovaniu<br />
poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka,<br />
ako aj remeselnej výrobe. Vysídľovanie<br />
obce Lešť sa začalo v roku 1950 a vrcholilo<br />
v prvej polovici roka 1951. Obec pred vysídlením<br />
mala 856 občanov a mala 236 domov.<br />
Prvá písomná zmienka o Turom Poli pochádza<br />
zo začiatku 14. storočia z roku 1332,<br />
kde sa v zozname 61 novohradských farností<br />
súpisu pápežských desiatkov spomína aj<br />
farnosť v Turom Poli. V najstarších archívnych<br />
prameňoch sa obec spomína pod menami<br />
Tarpola, Turopola, Turopolya, Turopolje,<br />
Turopole, Turiepole, Turôpole a od<br />
roku 1929 Turie Pole. V stredoveku obec patrila<br />
rodu Turiovcov a od 16.storočia sa ako<br />
zemepáni Turieho Poľa spomínajú Balašovci,<br />
ktorý vlastnili majetky v celom Novohrade<br />
a ich rodovým sídlom bol hrad Modrý<br />
Kameň. V 16. – 17. storočí obec okupovali<br />
Turci a bola začlenená pod ich správu najskôr<br />
v novohradskom a neskôr v sečianskom<br />
sendžaku. V 18. storočí obec s počtom 30<br />
usadlostí patrila medzi najpočetnejšie osídlené<br />
obce Novohradskej stolice. Z uvedeného<br />
počtu malo 25 usadlostí slovenskú národnosť,<br />
4 usadlosti maďarskú a 1 usadlosť inú<br />
národnosť. Okrem obrábania pôdy a nevýnosného<br />
pestovania poľnohospodárskych<br />
plodín vzhľadom na nepriaznivé klimatické<br />
a pôdne podmienky sa obyvatelia obce<br />
zaoberali chovom dobytka. Časť obyvateľov<br />
sa venovala remeselnej výrobe (kolári, kováči,<br />
debnári, obuvníci, súkeníci, kožušníci).<br />
Zmenu v charaktere obce vzhľadom k jej<br />
polohe, neexistencii surovinových zdrojov<br />
ako aj k značnej vzdialenosti od miest nepriniesli<br />
ani zmeny súvisiace s rozpadom Rakúska-Uhorska<br />
a vznikom Československa.<br />
Obec Turie Pole mala pred vysídlením skoro<br />
1000 obyvateľov a pozostávala z viac ako<br />
200 domov. Prvé rodiny odišli už v roku<br />
1948. Posledných 850 obyvateľov sa začalo<br />
presídľovať v roku 1950 a poslední opustili<br />
dedinu v roku 1951.<br />
Po vzniku Československej republiky pre<br />
tvoriacu sa československú armádu vyplynula<br />
potreba vytvorenia priestorov určených<br />
k všestrannému zabezpečeniu poľného výcviku<br />
v mierových podmienkach. Francúzskymi<br />
vojenskými poradcami bol priestor<br />
Oremovho Lazu s prihliadnutím k prírodným<br />
a klimatickým podmienkam vybraný<br />
ako najvhodnejší k zabezpečeniu týchto<br />
úloh.<br />
Československá armáda začala priestor<br />
Oremov Laz (Lešť) využívať už v roku 1923<br />
ako delostreleckú strelnicu. Strelnica bola<br />
v podriadenosti 10.pd (pešej divízie) Banská<br />
Bystrica. V tejto dobe strelnica nebola majetkom<br />
armády. Československá armáda musela<br />
hradiť vlastníkom nehnuteľností všetky<br />
škody spôsobené streľbou a pobytom vojsk.<br />
Hromadný výcvik vojsk sa v tejto lokalite začal<br />
vykonávať od roku 1932. O výkupe pozemkov<br />
začala vojenská správa jednať v roku<br />
1937. Vzhľadom k udalostiam v rokoch 1938-<br />
1939, kedy došlo k rozpadu Československa<br />
a nasledujúcim vojnovým udalostiam k výkupu<br />
pozemkov nedošlo. V období 2. svetovej<br />
vojny od apríla 1943 boli v priestore Oremovho<br />
Lazu sústreďované, organizované<br />
a cvičené nové útvary určené na doplnenie<br />
1.pd slovenskej armády na Kryme.<br />
LEŠŤ NA HISTORICKÝCH FOTOGRAFIÁCH<br />
Na základe rozhodnutia slovenskej vlády<br />
bolo v mesiaci jún 1944 pri Ministerstve národnej<br />
obrany zriadené Veliteľstvo starostlivosti<br />
o utečencov. Toto veliteľstvo malo zabezpečiť<br />
príjem a starostlivosť o utečencov<br />
do doby ich zaradenia do pracovného procesu.<br />
Jednalo sa prevažne o utečencov z Ukrajiny<br />
a východnej Haliče, ktorí sa sústreďovali<br />
pri slovensko-poľskej hranici a čakali na povolenie<br />
k vstupu na slovenské územie.<br />
V „Kronike národného povstania obce<br />
Pliešovce“ sa uvádza, že dňom 1. 1. 1944 bol<br />
za veliteľa vojenského výcvikového tábora<br />
Oremov Laz ustanovený major delostrelectva<br />
Alexander Korda. Po príchode mjr. Kordu<br />
sa Oremov Laz stal strediskom príprav na<br />
povstanie pre celé okolie. Dňa 27. júla 1944<br />
bol vojenský výcvikový tábor (VVT) pri<br />
Lešti, veliteľ mjr. Alexander Korda, zrušený<br />
a namiesto neho sa zriadil Tábor pre utečencov<br />
na Oremovom Laze. Veliteľom tábora<br />
bol menovaný pplk. Vsevolod Milodanovič<br />
a do jeho podriadenosti prešli všetci dôstojníci<br />
a rotmajstri stáleho stavu VVT pri Lešti<br />
spolu so strážnym oddielom, 18. pracovnou<br />
rotou a návesným oddielom delostreleckej<br />
strelnice.<br />
18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
HISTÓRIA<br />
jetku fyzických osôb. Dočasná správna komisia<br />
v Modrom Kameni výnosom č. 307/48<br />
zo dňa 3. 5. 1948 na základe § 37 zákona č.<br />
131/1936 Zb. o obrane štátu a uznesenia zboru<br />
povereníkov zo dňa 27. 1. 1948, ktorým<br />
bolo schválené zriadenie vojenského výcvikového<br />
tábora (VVT) Oremov Laz pri Lešti,<br />
vydala prehlásenie, že celé katastrálne územie<br />
obce Lešť, celé katastrálne územie obce<br />
Turie Pole, časť katastrálneho územia obce<br />
Veľký Lom a časť katastrálneho územia obce<br />
Suché Brezovo sa prehlasuje za priestor dôležitý<br />
pre obranu štátu podľa § 35 uvedeného<br />
zákona v hraniciach navrhnutých vojenskou<br />
správou. Dňa 28. 4. 1948 pod č.j. 511/1948<br />
rovnaký výnos vydala Dočasná správna komisia<br />
vo Zvolene. Na základe uvedeného výnosu<br />
bola časť katastrálneho územia obce<br />
Pliešovce o výmere 848,55 ha vyhlásená za<br />
územie dôležité pre obranu štátu a pričlenená<br />
k VVT Oremov Laz pri Lešti.Výnosom č.j.<br />
236/1948 zo dňa 22. 4. 1948 Dočasná správna<br />
komisia v Krupine rozhodla, že časť katastrálneho<br />
územia obce Senohrad o výmere<br />
2 184,05 ha a časť katastrálneho územia obce<br />
Horný Dačov Lom o výmere 624,88 ha je vyhlásené<br />
za územie dôležité pre obranu štátu<br />
a pričleňuje sa k VVT Oremov Laz pri Lešti.<br />
TURIE POLE NA HISTORICKÝCH FOTOGRAFIÁCH<br />
PEČATE OBCE TURIE POLE<br />
Národné zhromaždenie republiky Československej<br />
sa dňa 16. júna 1949 uznieslo<br />
na zákone č.169/1949 Sb. o vojenských újezdech<br />
(ďalej vojenských obvodoch). Na výkon<br />
správy vojenského obvodu zákon stanovil<br />
„ujezdní úřad“ (ďalej obvodný úrad). Na<br />
čele obvodného úradu stál obvodný správca<br />
z radov vyšších dôstojníkov justičnej služby<br />
v činnej službe, ktorého menoval a odvolával<br />
Krajský národný výbor (KNV) po dohode<br />
s vojenskou správou. MNO svojim spisom Čj.<br />
6416-Dův.-IV odbor 1950 zo dňa 29. júna<br />
1950 informuje KNV v Banskej Bystrici<br />
o zriadení a podrobnom vytýčení hraníc vojenského<br />
obvodu Lešť. Oznamuje ďalej, že<br />
výnosom ministerstva vnútra zn. 161/4-9/6-<br />
1950-I/2 zo dňa 15. júna 1950 bolo intimované<br />
(úradne oznámené) rozhodnutie vlády zo<br />
dňa 27. 1. 1948 o zriadení vojenského výcvikového<br />
tábora Oremov Laz pri Lešti a tým je<br />
V tomto tábore bolo ubytovaných okolo<br />
1 000 utečencov. Po nadviazaní kontaktu s 1.<br />
partizánskou skupinou na Slovensku v Sklabinej,<br />
túto zásoboval zbraňami a strelivom<br />
pochádzajúcich zo skladísk jednotlivých rôt<br />
výcvikového strediska. Po vypuknutí Slovenského<br />
národného povstania boli jednotky výcvikového<br />
tábora rozmiestnené na taktických<br />
smeroch Krupina, Modrý Kameň, Čebovská<br />
Bukovina, Horný Tisovník a Lučenec.<br />
Dňa 19. októbra 1944 nemecké jednotky<br />
útočiace zo smeru od Krupiny a Banskej<br />
Štiavnice prinútili povstalecké jednotky<br />
ustúpiť smerom na Zvolen, Vígľašskú Hutu<br />
a Kalinku.<br />
V dňoch 5. a 6. januára 1945 vojská 2.<br />
ukrajinského frontu – 53. sovietska armáda<br />
oslobodila obce Veľký Krtíš a Modrý Kameň.<br />
Severne od oslobodených obcí vzhľadom<br />
k veľkým stratám zastavila svoj ďalší postup<br />
na smere Lešť, Turie Pole, Oremov Laz, Pliešovce<br />
a bola vystriedaná vojskami 1. rumunskej<br />
armády. Útvarmi 2. a 10. pešej rumunskej<br />
divízie bola dňa 13. februára oslobodená<br />
obec Turie Pole a 15. februára obec Lešť. Osada<br />
Oremov Laz bola oslobodená 38. peším<br />
plukom rumunskej armády dňa 18. februára<br />
1945. Pri oslobodzovacích bojoch na tomto<br />
území zahynulo 1208 rumunských vojakov.<br />
Po ukončení 2. svetovej vojny v rámci výstavby<br />
čs. armády, došlo k prezbrojeniu armády<br />
na nové zbraňové systémy.<br />
PAMÄTNÍK RUMUNSKÝM VOJAKOM<br />
Výcvik obslúh a osádok týchto zbraňových<br />
systémov za použitia ostrej munície vyžadoval<br />
výcvikový priestor o väčšej ploche,<br />
z ktorej by boli vylúčené riziká ohrozenia života<br />
a zdravia ako riziká vzniku škôd na ma-<br />
VYHLÁŠKA VYHLASUJÚCA VO<br />
stanovená účinnosť zriadenia vojenského obvodu<br />
Lešť dňom 1. júla 1950. Územie vojenského<br />
obvodu od uvedeného dňa prislúcha do<br />
obvodu okresného národného výboru v Krupine.<br />
Dňa 12. júla 1950 správca vojenského<br />
obvodu Lešť mjr. JUDr. Oliver Réti spisom<br />
č.36/dôv.1950 oznamuje veliteľovi <strong>Vojenské</strong>ho<br />
útvaru 4558 Oremov Laz a veliteľovi presídľovacej<br />
skupiny VO 4 zriadenie vojenského<br />
obvodu Lešť. V spise sa okrem iného uvádza,<br />
že na základe uznesení vlády ČSR zo dňa 18.<br />
októbra 1949 a 6. júna 1950 sa s účinnosťou<br />
dňom 1. júla 1950 zriaďuje vojenský obvod<br />
a jeho úradným názvom je názov Lešť.<br />
(pokračovanie v budúcom čísle)<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
19
HISTÓRIA<br />
PROBSTNEROVA CESTA<br />
Kráčajúc centrálnym hrebeňom Levočských vrchov si asi málokto z nás uvedomí, že tá<br />
krajinársky pekná cesta, ktorou sa často uberáme za pracovnými povinnosťami, prípadne<br />
kráčame za nejakým turistickým cieľom, má svoju históriu. Existenciu tejto cesty vnímame<br />
ako samozrejmosť, občas šomreme na zlú kvalitu povrchu, ale sotva si spomenieme<br />
na ľudí, ktorí stáli za jej zrodom.<br />
Text : Ing.Jozef Joppa<br />
Snímky : archív autora<br />
a VLM SR, š.p.<br />
Kto bol iniciátorom jej výstavby v takom<br />
neprístupnom a náročnom teréne Levočských<br />
vrchov v krajine, takej vzdialenej od<br />
ľudských obydlí? Asi mnohí z nás, predovšetkým<br />
obyvatelia Levoče, ale aj z blízkeho okolia<br />
vedia, že sa jej hovorí Probstnerova cesta,<br />
familiárne Probstnerka. Skúsme trochu spolu<br />
pátrať v histórii tohto jej pomenovania. Verte,<br />
stojí to za to.<br />
NEMECKÉ KORENE<br />
Rodina Probstner pôvodne pochádzala<br />
z podtatranskej osady Stará Lesná. Podľa výskumov<br />
Dr. A. Kredátusovej zo Štátneho archívu<br />
Levoča je predpoklad, že rodina mala<br />
korene v Nemecku a na Spiš prišla s kolonizačnou<br />
vlnou začiatkom 18.storočia. Jeden<br />
člen tejto rodiny, Adam Probstner (1723-<br />
1800), sa v polovici 18. storočia usadil v Levoči<br />
a pracoval ako pomocný banský robotník.<br />
Oženil sa, založil rodinu. Postupom času<br />
začal v baníctve podnikať. O tom, že sa mu<br />
darilo veľmi dobre, svedčí skutočnosť, že po<br />
roku 1763 sa stal už plnoprávnym mešťanom<br />
Levoče. Vlastnil niekoľko významných<br />
nehnuteľností, pozemky. Mal mnohopočetnú<br />
rodinu, no zo siedmich detí sa dospelosti<br />
dožili len dve - syn Andrej (1758-1833) a dcéra<br />
Alžbeta. Už vtedy bola rodina dobre situovaná,<br />
o čom svedčí fakt, že práve syn Andrej<br />
Probstner mohol ísť študovať. Absolvoval<br />
banskú akadémiu a svoju kariéru začal ako<br />
banský kartograf. Stal sa najvýznamnejším<br />
poračovateľom rodu. Práve on sa zaslúžil,<br />
že rodina Probstner sa etablovala ako jedna<br />
z najznámejších a najbohatších rodín Levoče<br />
a Spiša. Jeho zásluhou nakoniec rodinu povýšili<br />
do šľachtického stavu.<br />
RIADITEĽ<br />
OBCHODNÝCH CIEST<br />
Meno a majetok si vďaka svojej šikovnosti<br />
a angažovanosti získal záchranou zaplavených<br />
baní v Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti,<br />
predovšetkým v oblasti Sloviniek. Časť<br />
svojho života aj v Slovinkách žil a narodil sa<br />
tam aj pokračovateľ rodu, jeho syn Andrej<br />
ml. Postupne sa stal spolumateľom baní v oblasti<br />
celého Slovenského rudohoria. V samotnej<br />
Levoči spočiatku pôsobil ako kartograf<br />
a vyhotovoval mapy mesta a jeho predmestí.<br />
Na základe svojich vedomostí a skúseností<br />
sa aktívne zapájal do opráv ciest v samotnom<br />
meste a blízkom okolí. Už v roku 1802<br />
sa stáva riaditeľom obchodných ciest v Levoči.<br />
Tieto aktivity rozšíril najmä ako významný<br />
kráľovský úradník-poštmajster od roku<br />
1807. Organizoval údržbu a výstavbu siete<br />
poštových ciest, ktoré boli v tom období jedinou<br />
komunikačnou spojnicou miest v kráľovstve.<br />
O význame týchto prác veľa hovorí aj<br />
zachovaný cestovný poriadok Levoče z roku<br />
1817, ktorý je dôkazom o fungujúcom cestnom<br />
spojení mesta so širokým okolím.<br />
ANDREJ PROBSTNER STARŠÍ<br />
ZASLÚŽENÝ TITUL<br />
Andrej Probstner pôsobil desať rokov, do<br />
roku 1817, ako riaditeľ výstavby „novej hrhovskej<br />
cesty“, potom ako riaditeľ vodovodov<br />
mesta Levoče. Napríklad v roku 1824<br />
mu mesto zadalo úlohu doviesť vodu do mesta<br />
z neďalekých prameňov Durst a Wassergarten.<br />
Jeho obchodné aktivity ako podnikateľa<br />
v baníctve vyvrcholili v roku 1825<br />
kúpou obcí Nová Ľubovňa a Jakubany od<br />
Uhorskej komory, teda eráru. Motiváciou<br />
tejto kúpy bola pre Probstnera najmä stutočnosť,<br />
že v Jakubanoch a Novej Ľubovni<br />
fungovali prosperujúce vysoké pece, železné<br />
hámre a vodná píla. K obci patrili aj<br />
rozvíjajúce sa Ľubovnianske kúpele. Andrej<br />
Probstner sa v súvislosti s rozvojom aktivít<br />
a rastúcim majetkom snažil aj o spoločenské<br />
uznanie. Už v roku 1806 podniká<br />
prvé rozhodné kroky za účelom priznania<br />
šľachtického titulu. Jeho snahy vyvrcholili<br />
asi mesiac pred jeho smrťou, keď mu bol<br />
21.februára 1833 udelený šľachtický titul. Andrej<br />
Probstner starší bol dvakrát ženatý, mal<br />
celkovo 16 detí. Nemenej úspešným pokračovateľom<br />
jeho aktivít bol jeho syn Andrej<br />
Probstner mladší (1795-?), narodený z manželstva<br />
s Marianou Horváthovou (1757-1813<br />
a Adolf Michal Probstner (1816-1861), narodený<br />
z manželstva Andreja Probstnera staršieho<br />
s Máriou Karolínou Fuchsovou (1793-<br />
1834).<br />
BANE S PECAMI<br />
Probstnerovci mali v čase najväčšej prosperity<br />
svoje železorudné bane spojené so spracovateľskými<br />
miestami na tú dobu kvalitnou<br />
cestnou sieťou, o ktorú sa starali a rozširovali<br />
ju. Samotná „Probstnerova cesta“ ako celok<br />
vznikla v prvej tretine 19.storočia ako<br />
dôsledok nadobudnutia majetkov na severnej<br />
strane Levočského pohoria, teda obcí<br />
Nová Ľubovňa a Jakubany. Okrem komunikačného<br />
spojenia s uvedenými obcami bolo<br />
hlavným účelom tejto cesty zásobovanie kúpou<br />
nadobudnutých vysokých pecí v Jakubanoch<br />
železnou rudou, najmä z Rudnian, ale aj<br />
zo Sloviniek a Mlyniek. To, že cesta bola pre<br />
Probstnerovcov nanajvýš dôležitá, dokazuje<br />
fakt, že svoje ďaľšie hlavné sídlo mimo Levoče<br />
rodina Probstner vytvorila v Jakubanoch.<br />
Tieto majetky využívali intenzívne viac ako<br />
100 rokov. Staral sa o ne mladší brat Andreja<br />
Probstnera mladšieho, Adolf Michal Probstner<br />
(1816-1861), ktorý sídlil v novopostavenej<br />
kúrii v Jakubanoch. Odtiaľ úspešne riadil<br />
chod celých železiarní.Vlastne v tomto<br />
mieste pri kúrii sa Probstnerova cesta končila.<br />
Probstnerovci v nej nakoniec videli najmä<br />
dôležitú komunikačnú tepnu, ktorá sa v Starej<br />
Ľubovni napájala na obchodnú cestu do<br />
Starého Saczu a Halíče v Polsku.<br />
ODVÁŽNA CESTA<br />
Tvorcovia tejto cesty boli určite odvážni,<br />
pretože ju stavali v neprístupnom teréne Levočských<br />
vrchov v pomerne veľkej nadmorskej<br />
výške, kde jej veľká časť viedla hlavným<br />
hrebeňom Levočských vrchov. Oficiálne sa<br />
Probstnerova cesta začínala pri sídle rodiny<br />
na východnom okraji Levoče, kde už mimo<br />
mestských hradieb stála honosná kúria rodiny<br />
Probstner s rozsiahlym parkom. Dnes<br />
v nej sídli nemocnica. Je potrebné si uvedomiť,<br />
že to bola súkromná cesta a neviedla po<br />
existulúcej erárnej poštovej ceste, ktorá prechádzala<br />
cez Levoču smerom do Košíc. Cestu<br />
do Jakubian Probstnerovci vybudovali na<br />
vlastné náklady. Trasa cesty viedla z Levoče<br />
do blízkej osady Levočská Dolina, z nej cestou<br />
v doline Peklianskeho potoka na lokalitu,<br />
nazývanú miestnymi obyvateľmi „Peklo“.<br />
Ďalej pokračovala na poľanu „Dvorčanka“<br />
a nakoniec serpentínami až do sedla pod vrcholom<br />
Javorina 1225 m.n.m. To bol úsek, na<br />
ktorom povozníci, resp. záprahy prekonávali<br />
najväčšie prevýšenie, okolo 550 m. Cesta sa<br />
20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
HISTÓRIA<br />
PROBSTNEROVÁ CESTA - SITUÁCIA<br />
ďalej napájala na hlavný hrebeň Levočských<br />
vrchov, pokračovala v nadmorskej výške<br />
okolo 1000 m.n.m. k dnešnej chate Vinná.<br />
STOPY MINULOSTI<br />
Súčasná cesta, vybudovaná VLM, vlastne<br />
viac-menej kopírovala Probstnerovu cestu,<br />
ktorá však v oblasti vrchu Derežová nešla<br />
cez jej vrchol, ale nižšie cez existujúcu jaskyňu,<br />
ktorá bola pri výstavbe cesty v 20. storočí<br />
zasypaná. Už vtedy bol významný rázcestník<br />
ciest, dnes nazývaný „Václavák“. Z neho<br />
cesta viedla severovýchodným smerom k vrcholu<br />
Jankovec (1169 m. n. m.). Pred vrcholom<br />
je rozložitá poľana so zvyškami horárne,<br />
z ktorej sa zachovali už len časti kamenných<br />
stien a základov. Tí ozaj starší si ju pamätajú<br />
ako „Kokavcovu horáreň“. V skutočnosti na<br />
mieste, kde neskôr bola postavená táto horáreň,<br />
stála v minulosti, teda už v 1.polovici<br />
19.storočia, prepriahacia stanica na Probstnerovej<br />
ceste.Tu sa prepriahali kone za čerstvé,<br />
oddýchnuté. Z tejto poľany cesta schádzala<br />
úkosom v severných svahoch Jankovca<br />
do doliny potoka Jakubianka. Ňou pokračovali<br />
až do miesta, kde sa do potoka Jakubianka<br />
vlieva výdatný pravobrežný prítok - potok<br />
z doliny Toráč. V týchto mietach bola hlavná<br />
vysoká pec, ďalšie dve boli podľa slov znalcov<br />
ešte nad ňou smerom k Hniezdnej polianke.<br />
V nich sa dovezená železná ruda tavila.<br />
Pod vysokou pecou na potoku Jakubianka<br />
bol tajch, vodou z ktorého boli poháňnané<br />
čerpadlá. Na druhej strane poľany stáli baraky,<br />
v ktorých boli ubytovaní robotníci, pracujúci<br />
na vysokej peci. Pochádzali väčšinou<br />
z Nemecka. Smerom z Jakubian až do Novej<br />
Ľubovne stáli na úseku asi 3 km hámre, kde<br />
sa surové železo ďalej spracovávalo.<br />
ODOLNÁ KVALITA<br />
V záznamoch sa uvádza, že Probstnerovci<br />
zamestnávali v dobe expanzie v týchto<br />
železiarňach okolo 2800 ľudí aj s administratívou.<br />
Probstnerovci s kúpou nových železiarní<br />
kúpili v tejto časti Levočského pohoria<br />
cca 4000 ha bukových porastov, z dreva<br />
ktorých sa vyrábalo drevené uhlie, také dôležité<br />
na chod vysokých pecí. Samotná cesta<br />
musela spĺňať prísne kritériá, veľká časť,<br />
predovšetkým na exponovaných miestach,<br />
bola vybudovaná ako štetovaná cesta. Náklady<br />
rudy sa prepravovali na vozoch, boli teda<br />
poriadne ťažké a samotná cesta musela odolať<br />
tejto záťaži. Teleso cesty bolo odvodňované<br />
početnými odrážkami z tvrdého dreva.<br />
Musela byť zjazdná aj v nepriaznivom počasí<br />
a aj v zimnom období, pretože vysoké pece<br />
pracovali vlastne nonstop a nesmeli vyhasnúť.<br />
Týmito riadkami sme si pripomenuli dielo<br />
a prácu dnes už pre nás takmer zabudnutého<br />
rodu Probstner z Levoče. Ľudí, ktorí<br />
celý svoj život venovali najmä tvrdej práci.<br />
Nezabúdajme na nich, ich život a dielo skutočne<br />
stoja za to.<br />
PROBSTNEROVA CESTA, PÔVODNÉ DREVENÉ ŽĽABY<br />
Pramene:<br />
PhDr.Alena Kredátusová, ŠA Prešov, pracovisko<br />
Levoča: „Probstnerovci z Novej Ľubovne<br />
a Jakubian“, vydala Slovenská genealogická<br />
a heraldická spoločnosť 2002.<br />
Súkromný archív Ing. Jozefa Rusnáka, Levoča.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
RADO A JEHO<br />
30 ROKOV VO VLM<br />
Ing. Martin Kováč<br />
technik správy LS Mikulášov,<br />
OZ Malacky<br />
Niekedy nechcem uveriť, ako rýchlo ten<br />
čas plynie. Aj keď sa mi to zdá neuveriteľné,<br />
v januári skutočne uplynulo 30 rokov od nástupu<br />
Ing. Radoslava Machatu do pracovného<br />
pomeru vo VLM SR.<br />
ĽUDOVÍT ŠPRINC<br />
UŽ VO VLM<br />
ODPRACOVAL<br />
25 ROKOV<br />
Ing. Patrik Kuriš<br />
technik LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Po ukončení lesníckeho odborného učilišťa<br />
v Modre a strednej lesníckej a technickej<br />
školy v Banskej Štiavnici zbieral svoje prvé<br />
pracovné skúsenosti v Štátnych lesoch najskôr<br />
ako ťažbový majster a neskôr ako ťažbový<br />
technik. Do Vojenských lesov a majetkov<br />
nastúpil v roku 1997 na Lesnú správu Jablonové<br />
na pozíciu ťažbového technika a súčasne<br />
bol na jeden rok poverený aj vedením lesnej<br />
správy. Po reorganizácii v roku 2007, keď<br />
došlo k zlučovaniu lesných správ, začal pracovať<br />
ako vedúci Lesníckeho obvodu Kaňovské.<br />
Pre zvýšenie kvalifikácie si v roku 2004<br />
urobil skúšky odborného lesného hospodára.<br />
Prvú dlhšiu PN-ku vo Vojenských lesoch<br />
si vybral až minulý rok, keď musel absolvovať<br />
operáciu kolena. Okrem plnenia pracovných<br />
úloh v lesníctve sa aktívne venuje aj poľovníctvu.<br />
Milý náš Ludvičku, v mene všetkých kolegov ti<br />
želám do ďalších rokov veľa pracovných úspechov,<br />
pevné zdravie a rodinnú pohodu.<br />
PÄŤDESIATKA<br />
ADRIÁNA<br />
MOCHOROVSKÉHO<br />
Jozef Sninčák, lesník LS Kamienka,<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
Päťdesiatka - je to veľa, alebo málo rokov<br />
v živote človeka? Ťažko posúdiť. Určite je to<br />
však významný medzník v živote každého<br />
z nás. Platí to aj pre nášho kolegu Adriána<br />
Mochorovského, ktorý 13. apríla <strong>2022</strong> oslávil<br />
toto životné jubileum.<br />
Po absolvovaní SOU lesníckeho v Modre<br />
v rokoch 1998–1991 sa zamestnal v januári<br />
1992 na LS Šranek ako piliar v pestovateľskej<br />
činnosti. V januári 1997 bol po odchode<br />
jedného z lesníkov do dôchodku preradený<br />
na vedúceho lesníckeho obvodu. Ako lesník<br />
pracoval na LS Šranek, neskôr po reorganizácii<br />
až do roku 2017 na LS Mikulášov. Popri<br />
lesníckej práci sa mu podarilo v roku 2010<br />
úspešne ukončiť externé štúdium na Lesníckej<br />
fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.<br />
Od roku 2017 pracuje vo funkcii technika LS.<br />
Rado pôsobí na ľudí navonok ako tichý<br />
a nenápadný, no v skutočnosti vie byť v spoločnosti<br />
veselým a zábavným človekom.<br />
K práci pristupuje zodpovedne a nadovšetko<br />
miluje svoju rodinu. Jeho veľkou záľubou je<br />
príroda, poľovníctvo a predovšetkým poľovnícka<br />
kynológia. Pôsobí vo funkcii podpredsedu<br />
PZ Senica pole a je členom okresnej kynologickej<br />
komisie pri RgO SPZ v Senici.<br />
V mene celého kolektívu LS Mikulášov by som<br />
chcel Radovi zablahoželať k jeho významnému<br />
pracovnému míľniku. V dnešnej dobe mu<br />
želám predovšetkým pevné zdravie, pohodu,<br />
veľa pozitívneho myslenia a životného optimizmu.<br />
Adrián je rodákom z obce Kamenice nad<br />
Cirochou. Obaja jeho rodičia pracovali vo<br />
Vojenských lesoch. Mama na ekonomickom<br />
úseku vtedajšieho podniku, otec ako majster<br />
na stavebnej správe. Možno aj preto sa Adrián<br />
rozhodol študovať na SLTŠ v Prešove, ktorú<br />
úspešne ukončil v roku 1990. Po skončení<br />
školy sa hneď zamestnal vo Vojenských<br />
lesoch na vtedajšej Správe pridruženej výroby<br />
vo výrobe. Na jeseň si, ako každý správny<br />
chlap, šiel odkrútiť základnú vojenskú<br />
službu. V tom čase už bola skrátená, v jeho<br />
prípade trvala do marca roku 1992. Po návrate<br />
z vojenčiny sa opäť vrátil na tunajšiu<br />
pílu. Tam nezotrval dlho, odišiel pracovať<br />
na vtedajšiu LS Kamenica nad Cirochou,<br />
kde spočiatku vykonával práce v pestovateľskej<br />
činnosti (prerezávky). V roku 1993 odišiel<br />
zo zdravotných dôvodov do invalidného<br />
dôchodku Jozef Lukáč a Adrián nastúpil<br />
na jeho miesto za vedúceho lesného obvodu<br />
Čop, polesie Zemplínske Hámre. V roku<br />
2004 prebehla reorganizácia, prišlo k zlúčeniu<br />
LS Kamenica nad Cirochou a LS Kamienka.<br />
V rámci novovytvorenej LS Ka-<br />
22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
mienka zastával miesto vedúceho lesného<br />
obvodu Valaškovce, polesie Kamenica nad<br />
Cirochou. Na tomto mieste zotrval do roku<br />
2019. Vtedy odišiel do starobného dôchodku<br />
Marián Naščák a náš kolega opäť menil pôsobisko.<br />
Tento raz za vedúceho lesného obvodu<br />
Podstavka. Blízkosť miesta práce k domovu<br />
mu určite vyhovuje. Adrián totiž zapustil<br />
korene v obci Belá nad Cirochou, kde postavil<br />
dom a zasadil strom. Popri pracovných<br />
a rodinných povinnostiach rád relaxuje pri<br />
vode pri dobrej rybačke.<br />
BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />
V uplynulých mesiacoch si životné a pracovné jubileá pripomenuli<br />
naši kolegovia, ktorým srdečne blahoželáme.<br />
JANUÁR<br />
FEBRUÁR<br />
Nášmu oslávencovi v mene celého kolektívu<br />
zamestnancov VLM želáme veľa zdaru, pracovných<br />
i osobných úspechov a síl do ďalšej<br />
päťdesiatky.<br />
Ing. Ján Kaplán<br />
pracovné jubileum 25 rokov<br />
vo VLM - technik SL Pliešovce<br />
Róbert Maráček<br />
pracovné jubileum 20 rokov vo VLM –<br />
Lesník LS Riadok, OZ Malacky<br />
RÓBERT JE VO<br />
VLM UŽ DVE<br />
DESIATKY ROKOV<br />
Ľudovít Špric<br />
pracovné jubileum 25 rokov vo VLM –<br />
lesník LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Marián Vataha<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM –<br />
samostatný odborný referent odd.<br />
ekonomiky, OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Bc. Juraj Abrahám,<br />
technik LS Riadok,<br />
OZ Malacky<br />
Robo sa narodil 16. augusta 1974 v Piešťanoch,<br />
avšak pochádza z dedinky Jalšové,<br />
ktorá sa nachádza pri Hlohovci v malebnom<br />
prostredí pohoria Považský Inovec. Na<br />
LS Jablonové nastúpil ako lesník 1. februára<br />
2002 na LO Kaňovské, kde pôsobil do konca<br />
roka. Potom jeho ďalšie kroky smerovali<br />
na LS Riadok, kde nastúpil na LO Zákluk.<br />
Tam pracuje na pozícii lesníka dodnes. Svojou<br />
kamarátskou povahou a zodpovednosťou<br />
je kedykoľvek ochotný pomôcť ako najlepšie<br />
vie a dokáže. Pracovné úlohy si vždy plní<br />
výborne. Jeho záľuby sú poľovníctvo, príroda<br />
a rýchla jazda na motocykloch. Sme veľmi<br />
radi, že sa s nami veľakrát podelí o vtipné<br />
zážitky zo života a pobaví tým celý kolektív.<br />
Ing. Radoslav Machata<br />
pracovné jubileum 30 rokov vo VLM –<br />
technik správy LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
Michal Modrák<br />
odchod do dôchodku – robotník<br />
LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou<br />
APRÍL<br />
Adrián Mochorovský<br />
životné jubileum 50 rokov, lesník LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Múzeum vo Svätom Antone<br />
a Osvetová komisia Slovenského poľovníckeho zväzu<br />
organizujú<br />
v rámci XXX. roč. Celoslovenských poľovníckych<br />
slávností Dní svätého Huberta 3. - 4. 9. <strong>2022</strong><br />
25. ročník celoslovenskej súťažnej prehliadky fotografií<br />
POĽOVNÍCKA FOTOGRAFIA <strong>2022</strong><br />
Do súťažnej prehliadky možno prihlásiť fotografie s tematikou poľovníctva<br />
na území Slovenskej republiky – zver, poľovnícke zariadenia, poľovačky,<br />
poľovnícke strelecké súťaže, poľovnícka kynológia, poľovnícke akcie, práca<br />
s mládežou v SPZ a SPK, poľovnícke pamiatky na území Slovenska, ktoré<br />
neboli do dňa vyhlásenia výsledkov súťažnej prehliadky nikde publikované.<br />
Milý Robo, my kolegovia z LS Riadok ti želáme<br />
pri tvojom pracovnom jubileu predovšetkým<br />
veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody,<br />
aby ti vydržalo vysoké pracovné nasadenia do<br />
ďalších rokov.<br />
uzávierka zaslania fotografií a Prihlášky do celoslovenskej<br />
súťažnej prehliadky fotografií je 14.08.<strong>2022</strong><br />
Viac Informácií o súťaži na e-mail: hricovcova@msa.sk<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
DUÁLNE VZDELÁVANIE<br />
V ŠKOLSKOM ROKU<br />
2021/<strong>2022</strong><br />
Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania, ktoré sa vyznačuje úzkym prepojením<br />
všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole<br />
s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. VLM SR š. p., o. z. Kežmarok od<br />
roku 2018 rozširuje spoluprácu so Spojenou školou v Starej Ľubovni v rámci stredoškolského<br />
odborného vzdelávania.<br />
Na študijný odbor lesná výroba sa na elokovanom<br />
pracovisku v Lomničke na školský<br />
rok 2021/<strong>2022</strong> prihlásilo do prvého ročníka<br />
desať žiakov a z druhého ročníka nastúpilo<br />
na začiatku školského roka deväť žiakov.<br />
V priebehu roka sme sa museli pre zlú<br />
dochádzku rozlúčiť z troma žiakmi prvého<br />
ročníka a dvoma z druhého ročníka. Zimné<br />
obdobie praxovali v rámci dielne školy,<br />
kde spoločne s majstrami odborného výcviku<br />
konštruovali drevené posedy a krmelce<br />
pre zver. Začiatkom jari študenti začali s prípravami<br />
na jarné zalesňovanie a prácami<br />
v lesnej škôlke. V priebehu roka ich čaká kolobeh<br />
prác v lesníckych činnostiach, čím získajú<br />
praktické skúsenosti. Tie majú študenti<br />
v učebných osnovách.<br />
Ing. Ľubomír Babič<br />
referent oddelenia výroby<br />
OZ Kežmarok<br />
Absolventi študijného programu nachádzajú<br />
po ukončení školy uplatnenie v lesníckej<br />
prevádzke, pričom nadobudnuté praktické<br />
skúsenosti výrazne zlepšujú kvalitu<br />
vykonanej práce. Škola aktuálne pripravuje<br />
významnú investíciu na rozšírenie priestorov<br />
školy o priestory s praktickým vyučovaním.<br />
24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA<br />
SILVA REGINA <strong>2022</strong><br />
Po štvorročnej prestávke sa v dňoch 3. až 6. apríla <strong>2022</strong> opäť otvorili brány brnianskeho<br />
výstaviska pre záujemcov o oblasti lesníctva, poľovníctva a biomasy.<br />
Ing. Štefan Rak,<br />
riaditeľ OZ Kamenica nad Cir.<br />
Poľovníctvo sa prezentovalo ukážkami trofejí,<br />
sokoliarov, kynológov, loveckých zbraní,<br />
pozorovacej techniky, oblečenia, trubačov<br />
a prednáškami na rôzne témy.<br />
Najdôležitejšie však bolo, že všetci návštevníci<br />
ocenili osobné stretnutia s vystavovateľmi,<br />
kolegami, priateľmi, ktoré nám počas pandémie<br />
tak veľmi chýbali.<br />
Na medzinárodnej výstave s názvom SIL-<br />
VA REGINA a Trh obnoviteľnej energie BIO-<br />
MASA sa zúčastnilo 180 firiem, ktoré sa snažili<br />
prezentovať svoje výrobky aj praktickými<br />
ukážkami využitia vystavovaných produktov.<br />
Návštevníci si mohli nájsť to svoje v oblastiach<br />
ťažby, približovania a odvozu dreva,<br />
údržby a starostlivosti o lesné porasty, spracovania<br />
biomasy, alebo opracovania dreva. Zaujali<br />
ukážky využitia drevnej štiepky, peletiek,<br />
či samotného spracovania palivového dreva<br />
pre domácnosti, aj prezentácia kotlov na pevné<br />
palivo.<br />
V rámci sprievodného programu si návštevníci<br />
mohli pozrieť včelársku výstavu,<br />
ukážku hospodárskych zvierat, alebo využiť<br />
ponuku predajných stánkov na nákup rôzneho<br />
tovaru z lesníckej, poľovníckej oblasti a na pobyt<br />
v prírode.<br />
Zo slovenských vystavovateľov upútal pozornosť<br />
lesný kolesový traktor EQUUS firmy<br />
SITTRANS z Banskej Štiavnice, LT 100 firmy<br />
ORVEX z Námestova i viacero ponúkaných<br />
výrobkov LKT Trstená.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
SYMBOL OCHRANY PRÍRODY - FÚZAČ ALPSKÝ (ROSALIA ALPINA)<br />
Z POKLADNICE<br />
VIHORLATSKÉHO<br />
PRALESA<br />
Slovenské a ukrajinské lesné porasty boli v roku 2007 v novozélandskom meste Christchurch<br />
zaradené pod názvom „Karpatské bukové pra<strong>lesy</strong>“ do prírodného dedičstva<br />
UNESCO.V roku 2011 bol zápis rozšírený o päť lokalít v Nemecku a do názvu bolo pridané<br />
„staré bukové <strong>lesy</strong> Nemecka“. Od roku 2017 sa rozrástli o prírodné lokality v ďalších<br />
desiatich európskych štátoch a názov sa zmenil na Staré bukové <strong>lesy</strong> a bukové pra<strong>lesy</strong><br />
Karpát a iných regiónov Európy. Ich súčasťou je aj rezervácia Vihorlatský prales vyhlásená<br />
v septembri 2020 a jej ochranné pásmo ktoré sú zároveň územím medzinárodného<br />
významu.<br />
Text a foto: Rudolf Gabzdil<br />
Pandémia koronavírusu Covid 19 rapídne<br />
obmedzila cestovanie do zahraničia a preto<br />
som ako zanietený entomológ s potešením<br />
prijal rozhodnutie úradu životného prostredia<br />
uskutočniť entomologický prieskum<br />
a inventarizáciu hmyzej biodiverzity v tomto<br />
prekrásnom chráme prírody. Územie sa<br />
rozprestiera v najvýchodnejšej časti Slovenska,<br />
leží v nadmorskej výške od 600 m. n. m.<br />
a hmyz sa oproti nižšie položeným lokalitám<br />
vo Vihorlatských vrchoch objavuje neskôr<br />
s posunom niekoľkých týždňov. V príspevku<br />
chcem spomenúť veľké, nápadné a vzácne<br />
druhy žijúce v okolí modrej perly Vihorlatu,<br />
až 25 metrov hlbokého jazera Morské<br />
oko, ktoré je najväčším sopečným prehradeným<br />
jazerom na Slovensku s rozlohou 13 ha<br />
s krištáľovo čistotu vodou. Jeho brehy si obľúbila<br />
už rodina Vanderbiltovcov, keď tam<br />
postavila kamenný kaštielik, ktorý dodnes<br />
patrí k najkrajšie situovaným lesníckym objektom<br />
na Slovensku. Bol vybudovaný na<br />
brehu jazera v roku 1924 z podnetu grófky<br />
Gladys Vanderbilt-Széchenyi ako miesto na<br />
oddych a slúži tomuto účelu dodnes.<br />
Medzi vyhľadávané tam žijúce druhy<br />
chrobákov patria najmä bystrušky rodu Carabus,<br />
ktoré ako nelietaví, terestriálni zástupcovia<br />
entomofauny neomylne signalizujú<br />
akékoľvek zmeny prírodného prostredia.<br />
Vzácne a vyhľadávané sú dva poddruhy bystrušky<br />
Zawadského (Carabus zawadskii ssp.<br />
zawadskii a Carabus zawadskii ssp.dissimilis)<br />
v celej škále farebného spektra, ktoré som<br />
počas exkurzií stretával od mája do polovice<br />
júla. Spoločne s nimi sa postupne objavujú<br />
prenádherné farebné varianty bystrušky<br />
lesklej (Carabus obsoletus), hojné bystrušky<br />
medené (Carabus cancellatus) a C. ullrichi,<br />
26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
fialové C. violaceus i zlatolesklé bystrušky C.<br />
auronitens.Pri potokoch a prameništiach lovia<br />
bystrušky potočné (Carabus variolosus)<br />
a pod kôrou veľkohlavé Carabus irregularis.<br />
V machu nachádzam ukryté bystrušky nosaté<br />
(Cychrus caraboides) a bystrušky zrnité<br />
(Carabus granulatus). Cez lesný chodníček<br />
znenazdajky prebehne modrozrnitá bystruška<br />
vráskavá (Carabus intricatus), najväčšia<br />
z našich dravých chrobákov, čierna bystruška<br />
kožovitá (Carabus coriaceus) presahujúca<br />
veľkosťou 4 centimetre a po daždi vylieza<br />
z úkrytu loviť v interiéri pralesa bystruška<br />
hladká (Carabus glabratus).<br />
BIELOPÁSOVEC TOPOĽOVÝ (LIMENITIS POPULI)<br />
V najviac zachovalých častiach bukového<br />
pralesa vzácne pozorujem nekorunovaného<br />
kráľa Vihorlatských vrchov, fúzača červenokrkého<br />
(Macroleptura thoracica), ako<br />
v prítmí tichúčko pristáva na torze starého<br />
buku vedľa mohutnejšej samičky. Podobne<br />
vzácneho zástupcu tejto čeľade fúzača Stictoleptura<br />
erythroptera stretávam na presvetlených<br />
okrajoch lesa a v brezových porastoch<br />
registrujem raritný druh Lepturalia nigripes.<br />
V neskorých popoludňajších hodinách na listoch<br />
javorov či na bujnom podraste zastihnem<br />
sedieť mimoriadnu vzácnosť, fúzača javorového<br />
(Ropalopus ungaricus).Po zotmení<br />
a v noci prilietajú na svetlo chaty "Rybárka"<br />
postavenej pri rovnomennom potoku na brehu<br />
jazera krepuskulárne a nočné druhy fúzačov<br />
Leiopus punctulatus, Leioderus kollari,<br />
Axinopalpis gracilis, Obrium cantharinum,<br />
veľké kováčiky Elater ferrugineus, Stenagostus<br />
rhombeus a množstvo drobných druhov<br />
behúnikov (Carabidae).Párkrát priletí aj<br />
chrobák ozbrojený (Odonteus armiger) s neskutočnými<br />
výrastkami na hlave a štíte patriaci<br />
do čeľade Geotrupidae.<br />
Princezné Vihorlatu, krasoňovité chrobáky<br />
žiariace kovovo medenými odtieňmi, pozorujem<br />
v druhej polovici mája a počas slnečných<br />
dní júna. Naletujú na lístie živných<br />
rastlín, alebo kladú vajíčka sediac na kôre<br />
stromov. Vo Vihorlatských vrchoch žije Dicerca<br />
alni na jelši, D. berolinensis na hrabe<br />
a buku, D. furcata na breze a D.aenea na topoľoch.<br />
Dicerca moesta preferuje borovicu<br />
a v lesoch Vihorlatu som ju doteraz nestretol.<br />
V neskoršom období pozorujem prenádherné,<br />
pravé skvosty Vihorlatu. Ako oživené iskierky<br />
žiariace celým spektrom kovových<br />
farieb od zlatej, zelenej, červenej, modrej<br />
s neskutočnými dúhovými prechodmi lietajú<br />
miniatúrne hmyzie aeroplány, krasoňe Eurythyrea<br />
quercus a E. austriaca, ktoré sú taktiež<br />
veľkou vzácnosťou.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
INTERIÉR VIHORLATSKÉHO PRALESA<br />
Samozrejme, nemôžem nespomenúť ozdobu<br />
slovenskej prírody, fúzača alpského (Rosalia<br />
alpina), ktorý je pre svoj vznešený vzhľad<br />
v znaku Slovenskej entomologickej spoločnosti.<br />
Za posledné roky výrazne ubúdajú jeho<br />
počty, čo pravdepodobne súvisí s miznúcim<br />
životným prostredím potrebným pre jeho<br />
vývoj. No verím, že tento horský zamatovec<br />
bude ešte dlho skrášľovať zákutia Vihorlatského<br />
pralesa spolu s obrami tejto skupiny<br />
fúzačom veľkým (Cerambyx cerdo), fúzačom<br />
drsnotykadlovým (Aegosoma scabricorne)<br />
a fúzačom hrubým (Prionus coriaceus).Pod<br />
kôrou starých stromov v ich práchne, ale aj<br />
v listovej hrabanke, sa mi niekoľkokrát podarilo<br />
preosiať malého, no o to zaujímavejšieho<br />
chrobáčika Laena reitteri, patriaceho do čeľade<br />
mučiarovitých. Spolu s väčším, plochým<br />
a širokým telom sa vyznačujúcim „podkôrákom“<br />
Peltis grossa, ktorý však k životu potrebuje<br />
aj niektoré druhy stromových húb.<br />
Vihorlatský prales poskytuje výborné podmienky<br />
pre vývoj a život všetkým druhom<br />
čeľade rohačovitých i ozdobným zlatoňom<br />
vrátane nášho najväčšieho Protaetia speciosissima<br />
i najvzácnejšieho Potosia fieberi.<br />
RUDOLF GABZDIL<br />
Na vlhkejších biotopoch v dosahu potoka<br />
Okna, ktorý odvádza vodu z Morského oka,<br />
v spleti rôznych rastlín, burín a pŕhľav s prímesou<br />
štiavu (Rumex) a chmeľu Humulus lupulus,<br />
som vzácne nachádzal pomerne veľké<br />
nosániky s pozdĺžnymi ryhami na tehlovo<br />
červených krovkách Plinthus tischeri. Špecialista<br />
mi potvrdil, že tieto chrobáky patrili<br />
do nedávna medzi veľmi vzácne až mýtické<br />
druhy. V poslednej dobe, keď sa podarilo<br />
zistiť spôsob života tohto vzácneho zástupcu<br />
skupiny nosánikovitých, je na príhodných<br />
lokalitách objavovaný častejšie. Podobný<br />
druh Neoplinthus mucronatus, ktorý mi<br />
určoval taliansky odborník na túto skupinu,<br />
som pozoroval pred takmer 30 rokmi<br />
počas trekingu s manželkou Danou pri jazere<br />
Lago di Levico, v talianskych Dolomitoch.<br />
Odvtedy, z literatúry vediac, že aj naša<br />
hmyzia fauna ukrýva príbuzný druh Neoplinthus<br />
tigratus ssp. porcatus, som po ňom<br />
vo Vihorlatských vrchoch sporadicky pátral.<br />
Pri tom som nachádzal rôzne druhy miniatúrnych<br />
nosánikov rodu Acalles sediace<br />
na vlhkej strane spadnutých vetvičiek z rôznych<br />
stromov. Popri potoku na podobných<br />
stanovištiach, štrkových laviciach a brehoch<br />
bez porastu prebieha vývoj vzácnych kováčikovitých<br />
chrobákov, ktorých zastihneme<br />
počas slnečných dní prelietavať v povetrí<br />
alebo sedieť v podvečerných hodinách na<br />
rôznych travinách. Sú to skutočné ozdoby<br />
Vihorlatského pralesa Ctenicera heyeri a C.<br />
virens. Veľké, ozdobné druhy, schopné v nebezpečenstve<br />
použiť povestné „salto mortale“.<br />
Znak, pre ktorý v českom jazyku dostali<br />
názov - pružníci. Žije ich tu množstvo druhov,<br />
jeden z nich Anostirus atropilosus, ktorý<br />
pravidelne pozorujem na severnej strane pohoria,<br />
bol dokonca pred pár rokmi popísaný<br />
ako nový pre faunu Slovenska.<br />
Všetky tu zaznamenané poklady hmyzej<br />
ríše potvrdzujú oprávnenosť vyhlásenia tohto<br />
územia za rezerváciu a zaradenia do najvyššieho<br />
5. stupňa ochrany. Pátranie po hmyzích<br />
zaujímavostiach Vihorlatského pralesa<br />
je o to príjemnejšie, že prebieha v kulisách<br />
chránenej oblasti, ktorej najzachovalejšie časti<br />
nielenže boli pre svoju zachovalosť a biodiverzitu<br />
zaradené medzi lokality svetového<br />
prírodného dedičstva UNESCO, ale svojou<br />
nevšednou krásou okúzľujú čoraz viac návštevníkov<br />
z domova i zahraničia. Najmä okolie<br />
Veľkého Vihorlatského jazera nazývaného<br />
Morské oko a jeho dominanta Sninský kameň,<br />
ktoré boli donedávna známe viac menej<br />
iba domácim milovníkom prírodných krás,<br />
upútavajú v súčasnosti turistov pre svoju pomerne<br />
ľahkú dostupnosť a nenáročný terén<br />
vhodný aj pre deti.<br />
27
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
VÝSTAVA UMENIA<br />
HENDIKEPOVANÝCH<br />
UMELCOV<br />
Arpád Beník, predseda Slovenskej<br />
agentúry na podporu zdravotne<br />
postihnutých občanov REFLEXY n.o.<br />
Z TVORBY ERIKA JUSTHA<br />
Z TVORBY IGORA FRIMMELA<br />
Dňa 10. apríla <strong>2022</strong> v spolupráci<br />
s VLM š.p. SR slávnostne otvorili v Klientskom<br />
centre v Bratislave výstavu umenia<br />
hendikepovaných umelcov SR z cyklu "Národná<br />
prezentácia umenia handicapovaných<br />
umelcov SR".<br />
Ide o vytvorenie novej stálej expozície<br />
umenia zdravotne postihnutých umelcov SR,<br />
ktorá sa bude priebežne dopĺňať v oblasti nových<br />
keramických diel drevorezieb, fotografii<br />
umenia hendikepovaných umelcov SR<br />
takmer z celého Slovenska.<br />
V úvodnej výstave mal premiéru v rámci<br />
prezentácie svojich jedinečných diel Erik<br />
Justh (Macov), jediný umelec v rámci svojej<br />
tvorby miniatúr v SR, ktorý sa prezentuje<br />
svojou genialitou v oblasti stvárnenia<br />
"miniatúr". Jeho jedinečné diela majú veľmi<br />
veľký pozitívny ohlas v rámci širokej verejnosti.<br />
Erik Justh svojou tvorbou jednoznačne<br />
ukázal, že zdravotne postihnutý umelec dokáže<br />
vlastnými umeleckými dielami priblížiť<br />
a nastaviť profesionálnu úroveň v oblasti<br />
majstrovského spracovania umeleckých<br />
diel. O geniálne umenie z tvorby Erika Justha<br />
je už v súčasnosti záujem nielen v SR, ale aj<br />
v zahraničí. Osobne budem vo veľkej úcte<br />
prezentovať jeho diela v najbližších mesiacoch<br />
v zahraničí na medzinárodnej výstave,<br />
ktorá svojím obsahom bude reprezentovať SR<br />
v oblasti umenia postihnutých umelcov SR.<br />
Medzi ďalších vystavujúcich umelcov<br />
patria Pavlína Csápaiová Triščová (umenie<br />
maľby nohami) z Bratislavy, Igor Frimmel,<br />
umelecký fotograf na vozíčku z Piešťan,<br />
drevorezbár Patrik Hanes z Banskej Belej.<br />
Slovenský paralympijský výbor Bratislava<br />
predstavuje Prezentáciu športového umenia<br />
paralympijských športovcov SR a ukážky<br />
z Paralympiády v Tokiu 2021.<br />
28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
LESNÍCKE DNI <strong>2022</strong><br />
V BRATISLAVE<br />
Katarína Hyžová<br />
samostatný odborný referent<br />
odd. ekonomiky, OZ Malacky<br />
V dňoch 22.-23. apríla <strong>2022</strong> bol v Bratislave<br />
16. ročník Lesníckych dní. Ideovým zameraním<br />
tých tohtoročných boli Lesy – mosty<br />
pre spoluprácu. Aj my sme mali svoje zastúpenie<br />
v stánku s názvom „Hrajme sa s drevom,<br />
dajme drevu druhú šancu“. Pre deti<br />
všetkých vekových kategórií sme pripravili<br />
aktivity ako kuželky, hod šiškou, zahrať<br />
si mohli drevené pexeso, piškvorky, puzzle.<br />
Najväčší úspech medzi detskými návštevníkmi<br />
mala výroba dreveného prívesku.<br />
Ďakujem kolegom, ktorí sa na tejto krásnej<br />
akcii zúčastnili.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
DEŇ ZEME OPÄŤ<br />
AKTÍVNE<br />
Po dlhšej dvojročnej prestávke sa opäť môžeme venovať téme lesa, s rôznymi aktivitami pre deti. Jeden z najvhodnejších je na to práve<br />
Deň Zeme, ktorý si každoročne pripomíname 22. apríla.<br />
Ing. Gabriela Poljaková, samostatný<br />
odborný referent odd. riaditeľa,<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
Naši kolegovia z lesnej správy Jovsa a lesnej<br />
správy Kamienka navštívili v tento deň<br />
základné školy v Humennom. Pri tejto príležitosti<br />
im naši zamestnanci porozprávali<br />
a vysvetlili, ako to v lese funguje, čo všetko<br />
zahŕňa práca lesníkov a ako vzniká nový les.<br />
Taktiež im vysvetlili, akú starostlivosť potrebujú<br />
mladé stromčeky a symbolicky aj jeden<br />
stromček zasadili. Deti zaujala aj téma poľovníctva.<br />
Kolegovia deťom predviedli ukážky<br />
vábenia na jelene a líšky, priniesli so sebou<br />
aj zopár jeleních trofejí. Najväčšou atrakciou,<br />
ako to už býva, bol náš štvornohý kamarát<br />
Blue a jeho pomoc pri poľovačkách. Všetci<br />
spolu prežili príjemné chvíle a pripomenuli<br />
si, aká dôležitá je naša Zem a ako sa k nej<br />
máme správať.<br />
30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Kadiaľ letia včely?<br />
Nakresli včielkam cestu do úľa.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2022</strong><br />
31