Vojenské lesy 1/2019

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / január – február – marec 2019

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

1/2019 

Ročník 13 

január – február – marec 2019 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor - 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor - 

odborný garant pre kynológiu) 

REGISTRÁCIA: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priatelia. 

Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril v novom roku 2019, poprial Vám všetko dobré, veľa 

zdravia Vám aj Vašim rodinným príslušníkom a známym. 

V tohtoročnom príhovore nebudem analyzovať situáciu v podniku. V krátkosti Vás poinformujem 

o základných skutočnostiach a udalostiach roku 2018. 

Hospodársky rast Slovenska je zrejmý a viditeľný, našej organizácie sa však nedotýka možno 

tak, ako podnikateľských subjektov v iných odvetviach, a to hlavne z dôvodu rozsiahleho vplyvu 

biotických a abiotických škodlivých činiteľov na ihličnaté porasty v našej správe, kde dochádza 

k rozsiahlemu poškodeniu celých lesných komplexov, následne k navýšeniu nákladov 

pri spracovaní takto poškodených lesných porastov a znížení tržieb z dôvodu prebytku takejto 

drevnej hmoty na trhu a znížení jej kvality vplyvom poškodenia suchom a podkôrnym hmyzom. 

Uvedenú skutočnosť sa nám darí sčasti kompenzovať zvýšeným dopytom odberateľov po 

listnatej drevnej hmote.Jedná sa o celoeurópsky problém ihličnatých porastov, ktoré v oblastiach 

s najväčším prejavom klimatických zmien odumierajú vplyvom sucha a podkôrneho hmyzu. 

Je to dlhodobá úloha, pre nás lesníkov, nájsť možnosti, spôsoby a cestu ako situáciu riešiť. 

Minulý rok sa niesol v prerokovávaní a pripomienkovaní troch, pre našu činnosť veľmi dôležitých, 

zákonov, a to zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody. Boli to 

náročné rokovania, chcel by som poďakovať všetkým kolegom, zúčastneným na prerokovávaní, 

príprave materiálov, poradách a samotných pripomienkovacích rokovaniach. Myslím, že v spolupráci 

s kolegami z ministerstva obrany sme odviedli kus dobrej roboty. 

Rok 2018, ako každý predchádzajúci, ubehol veľmi rýchlo a je len odrazom doby, v ktorej žijeme. 

Všetky procesy, činnosti a deje okolo nás sa neviditeľne zrýchľujú. 

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky sa v roku 2018 v pevnom zdraví „dožil“ 90 rokov 

od svojho vzniku ako spoločného československého podniku a 25 rokov od vzniku samostatnej 

Slovenskej republiky. Doba existencie vojenských lesov spája mnohé životné osudy, príbehy 

a vzťahy kolegov, ktorí už nie sú medzi nami a ktoré už vnímame len cez fotografie alebo výklad 

starších kolegov na zaslúženom odpočinku. Poďakujme sa tichou spomienkou spoločne našim 

predchodcom za užitočnú prácu, ktorú odviedli v prospech našej organizácie. 

Zodpovednosť, pracovitosť, obetavosť a spolupatričnosť, sú slová, ktoré dlhodobo charakterizujú 

a vystihujú postavenie vojenských lesov v spoločnosti a pre drvivú väčšinu zamestnancov 

vytvárajú prirodzený záväzok historicky si plniť povinnosti nad rámec bežných pracovných povinnosti. 

Verní duchu tradícií, s využitím výdobytkov modernej doby, je našou povinnosťou a poslaním 

zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre budúce generácie s vedomím, že naša snaha 

nemusí byť spoločnosťou pochopená a ocenená. 

Nie slovami, ale skutkami dosiahneme zmenu. 

Počas 90 rokov existencie podniku sa diali vážne, až katastrofické udalosti, ale sme tu, snažme 

sa, aby to isté mohli povedať aj naši nasledovníci a s vďakou na nás myslieť tak, ako my v duchu 

ďakujeme našim predchodcom za dedičstvo, ktoré nám zanechali. 

Chcel by som Vás požiadať, kolegyne a kolegovia, aby ste to mali vždy na mysli. 

S pozdravom Lesu zdar • 

Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ 

foto na prvej strane - zdroj archív VLM 

2 VOJENSKÉ LESY 1/2019

OBSAH 

LESNÍCTVO 

KYNOLÓGIA 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Predstavujeme vám 

Lesná správa Jovsa .........................4 

Konferencia Aktuálne problémy 

v ochrane lesa 2019 ........................7 

Najvyššie body geomorfologických celkov na 

územiach VLM SR .........................8 

Vojenské lesy a majetky SR pokračujú 

v súčinnosti s Vojenskou políciou ..........11 

POĽOVNÍCTVO 

A RYBÁRSTVO 

Slovo veterinára: 

Vakcinačné odporúčania v chove psov ......14 

Memoriál 

Fridricha Konráda ........................15 

STRELECTVO 

BAR MK3 Eclipse 

spoľahlivá a presná guľovnica ..............16 

Zeiss Victory V8 

univerzálny puškohľad ....................18 

Jubilant z Jovsy ...........................22 

Jubilantka Jarka ..........................22 

Náš jubilant Ing. Miroslav Halaj ............23 

Ing. Ivan Schlosser má 55 ..................23 

Rozhovor s… .............................24 

Výročie leteckej tragédie. . . . . . . . . . . . . . . . . . .25 

55. ročník Venerovského memoriálu 

Majstrovstvá lesníkov SR v lyžovaní 

s medzinárodnou účasťou .................26 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

AKTUALITY ....................19 

Chovateľská prehliadka trofejí poľovnej zveri za 

poľovnícku sezónu vo Vojenských lesoch 

2018/2019 ................................12 

Chovateľské prehliadky 

trofejí zveri ulovenej v poľovnej sezóne 

2018/2019 ................................13 

HISTÓRIA 

Miesto, kde žije najväčší európsky cicavec ...28 

Hry .....................................29 

Poznáte „šmerdžušku“ ? 

Aksamietnica škodcom nevonia ...........31 

Spomienky na taxáciu 

pokračovanie .............................20 

VOJENSKÉ LESY 1/2019 

3

LESNÍCTVO 

Zľava: Ing. Miloš Labanc, Ing. Stanislav Luterán, Ladislav Macejko, Vincent Megela, Ing. Marek Hojdan, Martin Béreš, Eduard Tkáč, Ing. Ladislav Ondrik, Ing. Dušan Staško 

PREDSTAVUJEME VÁM 

LESNÁ SPRÁVA 

JOVSA 

Lesná správa má názov podľa obce Jovsa, ktorá leží na juhovýchodnom okraji hranice 

lesnej správy, pod južnými svahmi Vihorlatu a v blízkosti vodnej nádrže Zemplínska šírava. 

Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 17 kilometrov. 

Obec pravdepodobne založil šoltýs okolo roku 1400. Šoltýsi pochádzali z mešťanov alebo 

drobnej šľachty a dostávali poverenie od regionálnych zemepánov zakladať nové usadlosti 

na neobývanej pôde. V novozaložených dedinách mali potom právo dedičnej funkcie 

richtára a iné majetkové výhody. Názov Jovsa je zrejme slovanského pôvodu a pochádza 

od slova jelša. V úradných listinách sa však používala maďarizovaná podoba Józa. 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS 

Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, 

(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk 

Z blízkej minulosti obce stojí za zmienku 

existencia kúpeľov, ktoré dal v 19. storočí postaviť 

gróf Sztáray, majiteľ. Najväčšia kúpeľná 

budova mala 11 izieb s personálom. Počas 

2. svetovej vojny boli kúpele vypálené. Zhruba 

pred sto rokmi sa začali zapisovať do histórie 

kraja pod Vihorlatom lesné úzkokoľajné 

železnice. Jedna z takýchto úzkokoľajných 

železníc viedla z Jovsy cez Jovsianske kúpele, 

popod Vihorlat až na Morské oko. V roku 

2018 si Jovsa pripomenula 600 rokov od 

prvej písomnej zmienky o obci. 

HISTÓRIA 

Základ terajšej lesnej správy tvoria lesy, 

ktoré boli vykúpené v roku 1935 Trhovou 

zmluvou uzatvorenou medzi československým 

štátom zastúpeným Vojenskými lesnými 

podnikmi v Prahe a vtedajším majiteľom 

Michalovského veľkostatku grófom Alexandrom 

Sztárayom. Vykúpené boli lesné a iné 

pozemky v celkovej výmere 8558 katastrálnych 

jutár, čo je približne 4925 ha. Za prebratý 

majetok vyplatil štát sumu 6 miliónov 

430 tisíc československých korún. Tieto lesy 

tvorili južnú časť novovzniknutej Samostatnej 

vojenskej lesnej správy v Kamenici nad 

Cirochou, ako predchodkyne terajšieho odštepného 

závodu. Neskôr sa územie rozšírilo 

výkupom o malé výmery od Jovsianskych 

urbariátov a občanov. 

PRÍRODNÉ 

PODMIENKY 

Geomorfologicky sa územie lesnej správy 

nachádza v juhozápadnej časti Vihorlatu, ktorú 

tvorí mohutný hrebeňový oblúk tiahnuci 

sa od západu cez Hiriač (455 m), Kyjov (823 

m), Malý Peňažník (739 m) na Vihorlat (1074 

m) a na sever od Zemplínskej šíravy a jazera 

Vinné. Podložie tvoria vyvreté horniny andezit 

a jeho pyroklastiká (tufy a tufity), na 

ktorých sa vytvorili minerálne stredne bohaté 

až bohaté eutrofné hnedé pôdy, väčšinou hlinité 

až piesčitohlinité. 

Hydrologicky patrí celé územie LS do povodia 

rieky Bodrogu. Rozpätie nadmorských 

výšok územia je od 125 m n. m. na južných 

svahoch po 1074 m n. m. vysoký Vihorlat. 

Klíma ja mierne teplá až teplá s priemernou 

ročnou teplotou 9,1°C. Priemerný ročný úhrn 

zrážok dosahuje 800 mm. Priemerná dĺžka 

vegetačnej doby je na väčšine územia 170 dní. 


LESNÍCTVO 

Percentuálne zastúpenie drevín je nasledovné: 

BK 60 %, DB 16 %, HB 16 %, OST. 

LIST. 6,5 %, IHL 1,5 %. Územie LS sa nachádza 

prevažne v 2., 3. a 4. lesnom vegetačnom 

stupni a najrozšírenejší je HSLT Fagetum pauper 

– 26,84%, Querceto-Fagetum – 32,42%, 

Fageto-Quercetum – 12,72%, a Fagetum typicum 

– 7,67%. Zo škodlivých činiteľov prevláda 

vietor, sneh, sucho a drevokazné huby. 

Podľa kategórií lesov patrí 94 % lesných pozemkov 

do kategórie lesov osobitného určenia 

(ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu) 

a do kategórie lesov ochranných 6 % z celkovej 

výmery lesných pozemkov. 

LESNÍCKA 

ČINNOSŤ 

Lesná správa hospodári na výmere lesných 

pozemkov 5976 ha. Prevažná časť územia sa 

nachádza vo vojenskom obvode Valaškovce. 

Organizačne je rozdelená na päť lesníckych 

obvodov nasledovne: 

LESNÍCKE OBVODY 

OBVOD LESNÍK VÝMERA 

1 Vinné Ing. Dušan Staško 1536 

2 Kaluža Ladislav Macejko 1298 

3 Kusín Eduard Tkáč 1056 

4 Jovsa Ing. Miloš Labanc 1016 

5 Vihorlat Vincent Megela 1070 

Funkciu technikov LS vykonávajú Ing. Stanislav 

Luterán a Martin Béreš. Súčasťou LS 

je aj hlavný sklad dreva, ktorý sa nachádza 

v areáli správy s technikom Ing. Ladislavom 

Ondríkom. 

Lesná správa vykonáva činnosť OLH pre 

USaZVP, PS Výrava na výmere 517 ha. 

Plánované ročné úlohy v pestovnej a ťažbovej 

činnosti sú nasledovné: 

PLÁN NA ROK 2019 

Čistenie rúbanísk 

Prirodzená obnova lesa 

Umelá obnova lesa 

Ochrana kultúr 

Prečistky 

51 ha 

40 ha 

10 ha 

101 ha 

86 ha 

Ťažba dreva 32 500 m³ 

Výroba dendromasy 4 000 m³ 

Hospodárske postupy v bukovych porastoch 

Výstavba krmelca 

Práce na rekonštrukcii Lesnej cesty Dolná bana - Suchý jarok 

Všeobecne platí, že bukové porasty spĺňajú 

všetky predpoklady na prirodzenú obnovu 

lesa. Dôležité je túto skutočnosť využiť. Preto 

pri obnove lesa kladieme základný a prvoradý 

dôraz na uplatňovanie podrastového hospodárskeho 

spôsobu, čím dosahujeme až 80 

% podiel prirodzenej obnovy z celkovej obnovy 

lesa. Znížením umelej obnovy lesa a následne 

aj ochrany lesných kultúr dochádza 

k významným úsporám a zníženiu nákladov 

v pestovateľskej činnosti. 

STAROSTLIVOSŤ 

O CESTY 

Z hľadiska obhospodarovania lesov je dôležitá 

optimálne vybudovaná a udržiavaná 

sieť lesných ciest. Aby lesná cesta slúžila na 

svoj účel, treba venovať náležitú pozornosť jej 

údržbe (oprava výtlkov, čistenie priekop, priepustov 

a pod.), prípadne, ak si to stav telesa 

cesty vyžaduje, pristúpiť k jej celkovej rekonštrukcii. 

Všetky práce v ťažbovej činnosti a odvoze 

dreva sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. 

V ťažbe dreva sa využíva kmeňová metóda. 

Po približovaní drevnej hmoty z porastov 

na OM je drevná hmota v rámci „komplexnej 

výroby dreva na OM“ manipulovaná na vlákninové 

sortimenty a surové kmene. Vlákninové 

sortimenty sa z OM dodávajú priamo odberateľom. 

Kvalitné surové kmene s hrúbkou 

horného čela cca 28-30 cm sa za účelom ďalšej 

manipulácie – výroby a zhodnotenia výrezov 

I. – III. akostnej triedy dodávajú na hlavný 

sklad dreva Jovsa. 

Vplyvom pôsobenia abiotických škodlivých 

činiteľov (vietor a sucho) sa za posledné roky 

zvýšil podiel náhodnej ťažby na cca 12 % ročne. 


5

LESNÍCTVO 

Lesná škôlka Myslina 

Z posledného obdobia možno spomenúť 

v roku 2017 rekonštrukciu lesnej cesty Suchý 

jarok – Dolná baňa v celkovej dĺžke 5,2 

km. Rekonštrukciu cesty sme urobili technikou 

a dopravnými prostriedkami vlastného 

OZ s pomocou techniky z OZ Kežmarok a SL 

Pliešovce. Drvené kamenivo použité na rekonštrukciu 

cesty pochádzalo z lomu Jovsa, 

ktorý je v správe a užívaní tunajšieho OZ. 

LESNÁ ŠKÔLKA 

Lesná škôlka sa nachádza v najnižšie položenej 

časti LS v nadmorskej výške 125 m. n. 

m. Výhodou jej umiestnenia je predlženie vegetačnej 

doby a možnosť vypestovať sadenice 

schopné výsadby v priebehu jedného roka. 

Od roku 2015 prešla škôlka rozsiahlou rekonštrukciou. 

Zriadili sme nový, čiastočne 

automatizovaný zavlažovací systém. V roku 

2018 sme v škôlke vybudovali novú prevádzkovú 

budovu. Postavením dunemanových záhonov 

s výmerou 440 m² a voľných záhonov 

s výmerou 480 m² sa zvýšila produkčná plocha 

škôlky z 1880 m² na 2800 m². Vo voľných 

záhonoch pestujeme sadenice buka a duba 

na minerálnej pôde vylepšenej kompostom 

a v dunemanoch na substráte Wotan buk LF 

(30% Lignofibre) SG 1,8 Nutri 100T. Ročne 

plánujeme produkciu 300 – 350 tisíc sadeníc. 

Vyprodukované sadenice používame pre 

vlastnú spotrebu, ale aj pre iné OZ v rámci 

VLM SR. 

POĽOVNÍCTVO 

Dôležitou súčasťou prevádzkovej činnosti 

LS je aj poľovníctvo. Ročný odstrel raticovej 

zveri je zhruba 200 kusov, z toho jelenia 

zver 45 ks, srnčia 15 a diviačia 140 ks. 

V rámci lesnej správy bola v roku 2001 zriadená 

zvernica diviačej zveri na ploche 168 ha 

za účelom zabezpečenia rentability poľovníctva. 

Plán lovu diviačej zveri vo zvernici je 

90 kusov. Každoročne organizujeme päť až 

šesť spoločných poľovačiek na diviačiu zver, 

kde kombinujeme pohony vo zvernici spolu 

s voľným revírom. 

CHRÁNENÉ 

ÚZEMIA 

LS JOVSA po rekoštrukcii 

Na obhospodarovanom území LS sa nachádzajú 

aj ochranársky významné územia. 

Ich najhodnotnejšie časti s výskytom vybraných 

rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov 

boli vyhlásené za maloplošné chránené 

územia a za územia európskeho významu. 

Ide o nasledovné územia: 

NPR Vihorlat - výmera 53,42 ha, stupeň 

ochrany 5, PR Kyjovský prales - výmera 

303,81 ha, stupeň ochrany 5, NPR Jovsianská 

hrabina - výmera 257,58 ha, stupeň ochrany 

5, PR Vinianska straň - výmera 35,54 ha, 

stupeň ochrany 4, PR Viniansky hradný vrch 

- výmera 51,95 ha, stupeň ochrany 4, SKU- 

EV0025 Vihorlat a SKUEV0051 Kyjov. 

Z veľkoplošných chránených území sa na 

časti územia LS nachádza chránená krajinná 

oblasť Vihorlat a celá výmera LS je súčasťou 

Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské 

vrchy. 

VO VYNOVENÝCH 

PRIESTOROCH 

LS JOVSA v priebehu rekonštrukcie 

V roku 2017 rozhodol generálny riaditeľ 

VLM SR š. p. o realizácii významnej investície 

na lesnej správe súvisiacej s rekonštrukciou 

starej prevádzkovej budovy. V októbri 

2018 po ukončení prác a kolaudácii sa personál 

správy presťahoval do vynovených 

priestorov. Na starej prevádzkovej budove 

bola rekonštruovaná strecha s výmenou 

krytiny, bola upravená vnútorná dispozícia 

priestorov, výmena okien a dverí, nové 

omietky, vonkajšia fasáda. Kancelárie sú 

vybavená novou počítačovou sieťou. Budova 

má elektronickú ochranu, elektronický 

dochádzkový systém a fotovoltiku. Okolie 

a prevádzkové priestory správy a hlavného 

skladu dreva sú pod kamerovým monitoringom. 

Vykurovanie a ohrev vody zabezpečuje 

kotol na štiepku. V budove sú aj šatne pre 

robotníkov, chladiarenský box, dve ubytovacie 

miestnosti a prevádzkový byt pre jedného 

THZ správy. Interiér budovy je vybavený 

novým nábytkom. Zrekonštruovaná je vodovodná 

a kanalizačná sieť a nová elektrická 

prípojka. To všetko vytvára nadštandardné 

podmienky na prácu zamestnancov lesnej 

správy. Túto skutočnosť si zamestnanci plne 

uvedomujú, hodnotia veľmi kladne a chápu 

ako záväzok pre kvalitnú prácu. 

Lesy predstavujú celospoločenské hodnoty, 

ktoré môžu byť vďaka práci lesníkov zachované 

pre budúce generácie. Zamestnanci 

lesnej správy Jovsa to majú neustále na 

pamäti a k svojej práci pristupujú dôsledne 

a zodpovedne. 


LESNÍCTVO 

KONFERENCIA 

AKTUÁLNE 

PROBLÉMY 

V OCHRANE 

LESA 2019 

Téma podkôrnikovej kalamity rezonovala na 28. ročníku medzinárodnej konferencie Aktuálne 

problémy v ochrane lesa 2019, ktorú usporiadali 31. januára a 1. februára v Novom 

Smokovci. 

Vystúpenie Ing. Jána Jurica 

generálneho riaditeľa VLM SR 

Účastníci seminára z OZ Kežmarok 

a Kamenica nad Cirochou 

Súčasťou programu konferencie bola 

prezentácia Rozhodnutia MPaRV SR č. 

2839/2018 – 720 z 28. 9. 2018, ktorého cieľom 

je zaviesť presnú evidenciu podkôrnikovej 

kalamity a stanoviť termíny na jej spracovanie. 

Účastníci mali možnosť oboznámiť sa aj 

so systémom ochrany lesa pred kalamitným 

premnožením lykožrúta v Českej republike 

a v Poľsku. 

Vojenské lesy a majetky SR, š. p. reprezentoval 

na konferencii generálny riaditeľ 

Ing. Ján Jurica. Predstavil situáciu vo výskyte 

škodlivých činiteľov v lesoch v pôsobnosti 

podniku a informoval o spôsoboch boja proti 

nim. Prezentoval aj konkrétne technológie 

a špecifiká v jednotlivých závodoch. 

Lesnícka ochranárska služba predstavila 

problémy ochrany lesa v roku 2018 a stanovila 

prognózu vývoja na rok 2019. Podľa nej 

by v tomto roku mala kulminovať náhodná 

ťažba spôsobená podkôrnym a drevokazným 

hmyzom. Počas konferencie zaznelo 29 vystúpení 

slovenských aj zahraničných autorov 

na rôzne témy. Zaujali najmä príspevky 

o možnosti asanácie skládok podkôrnikového 

dreva, spracovaní biomasy a tiež o tvrdoňovi 

smrekovom. LOS predstavila publikáciu 

Invázne a nepôvodné druhy v lesoch 

Slovenska: hmyz, huby, rastliny. Do pozornosti 

čitateľom by som chcel dať praktický 

internetový atlas poškodení lesných drevín 

na adrese www.skodcoviadrevin.sk. 

V rámci konferencie prevzali ocenenia 

Osobnosť ochrany lesa ľudia, ktorých práca 

znamenala významný prínos v tejto oblasti. 

Sú to: Ing. Juraj Balkovič, Ing. Dušan Brutovský, 

CSc., Ing. Milan Dolňan, Ing. Ľuboslav 

Mika, Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., 

Ing. Pavel Toma, Ing. Milan Zúbrik, PhD. 

Konferencia svojím programom určite zaujala 

všetkých účastníkov a zborník referátov 

prináša množstvo inšpirácie pre ľudí, 

ktorí prichádzajú do styku s ochranou lesa. 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia výroby, 

o. z. VLM Kežmarok 


7

LESNÍCTVO 

Hrebeň Čiernej hory s Tatrami 

NAJVYŠŠIE BODY 

GEOMORFOLOGICKÝCH 

CELKOV NA 

ÚZEMIACH VLM SR 

Aj keď je Slovensko malá krajina, členitosťou, malebnosťou a počtom prírodných zauímavostí 

predbehne nejedeného väčšieho suseda. Ráz krajiny sa líši doslova od doliny 

k doline, od lužných lesov Podunajskej roviny až po kolmé steny Tatier. V roku 1986 

sa dvom geológom a kartografom (E. Mazúr, M. Lukniš) podarilo zmapovať a rozdeliť 

celé Slovensko na 84 geomorfologických celkov; od nížin, cez kotliny a vrchoviny, až 

po predhoria a vrchy. Spolu s manželkou Evou sa po tridsiatich rokoch vydávame v ich 

stopách a snažíme sa vystúpiť na každý najvyšší bod týchto celkov. 

Peter Alexa a Eva Alexová (text, foto) 

V priemere majú asi 1000 m n. m., najnižší 

najvyšší bod v zozname je Pohrebište 

(Cinkot) na Podunajskej pahorkatine s výškou 

126 m n. m. Samozrejme, najvyšší z najvyšších 

je Gerlachovský štít (2655 m n. m.), 

geomorfologického celku Tatry. Niektoré 

kopce z nášho zoznamu sú aj na území vojenských 

obvodov. Vo väčšine prípadov je 

vstup na tieto územia povolený, s výnimkou 

pre časť VO Záhorie a trvalo pre VO Lešť. 

Na území VO Záhorie sa nenachádza žiaden 

najvyšší bod zo zoznamu. Asi najkrajší 

a najznámejší je však len málo vzdialený 

kopec Záruby (768 m n. m.), s nádherným 

výhľadom na široké okolie, hradom Ostrý 

Kameň či Smolenickým zámkom, z geomorfologického 

celku Malé Karpaty. V zrušenom 

VO Javorina je najvyšším vrchom 

Čierna hora (1289 m n. m.), najvyšší bod 

Levočských vrchov, s výhľadom na Vysoké 

Tatry, Pieniny či Čergov. Tento výhľad z lesnatého 

kopca, je žiaľ, len vďaka veľkému po- 


LESNÍCTVO 

sa sem-tam objaví výhľad v páse vyrúbaných 

stromov, vtedy v diaľke možno vidieť Nízke 

Tatry. Nazdávali sme sa, že tento kopec by 

mal byť prístupný bez povolenia, nakoľko sa 

nachádza na hranici VO. Ing. Filip Kuffa nás 

však vyviedol z omylu, keďže samotný vrchol 

je situovaný už pár metrov vo VO. Z 84 najvyšších 

bodov v zozname je najťažšie prístupný 

práve druhý kopec na území VO Lešť. Je to 

Kopaný závoz (775 m n. m.), geomorfologický 

celok Krupinská planina. Nie pre jeho strvrchol 

Kopaného závozu 

lomu a spracovaniu kalamitného dreva. Vihorlatské 

vrchy a ich Vihorlat (1076 m n. m.) 

je hádam najznámejším kopcom v rámci vrchov 

zo zoznamu vo vojenských obvodoch. 

Nachádza sa vo VO Valaškovce a je nádherný. 

Nenáročný, aj keď pomerne dlhý výstup 

odmení turistu panorámou okolitej krajiny. 

Ako na dlani máme Zemplínsku šíravu či 

Východoslovenskú nížinu. 

SPRÍSTUPNENÉ 

TAJOMSTVÁ 

VO Lešť skrýva vo svojich lesoch dva kopce 

zo zoznamu. Prvý je vrch Javorie (1044 m n. 

m.), ktorý sa nachádza na severnej hranici VO 

a je to najvyšší bod rovnomenného celku. Pre 

stromy z neho nie je takmer žiaden výhľad. 

Na južnej strane sú vojenské lesy, na severnej 

Vrchol Vihorlatu v pozadí Kyjov 


9

LESNÍCTVO 

Javorie od sedla Polomy (chata Riman) 

mé svahy či absolútnu neprístupnosť terénu, 

ale pre trvalý zákaz vstupu pod hrozbou vysokej 

pokuty (a ruku na srdce, kto by sa chcel 

zahrávať s armádou). Keď sme teda chceli vystúpiť 

a naplniť poslanie a odkaz pánov Mazúra 

a Lukniša, museli sme požiadať o povolenie 

na vstup do VO Lešť. Bolo 12. 9. 2018 

a prvý mail s dopytom na povolenie bol odoslaný. 

Komunikácia s VLM SR o „zakázanom 

lese“, kam sme chceli ísť, bola príjemná, vecná 

a konštruktívna, ale najmä ľudská. Priznám 

sa, čakal som zamietavé stanovisko. Prečo by 

mali niekoho nechať vstupovať do strategicky 

dôležitého bodu len tak, na turistiku na kopec? 

Opak bol však pravda, ústretovosť a zdieľanie 

nadšenia pre projekt najvyšších bodov 

Slovenska nás veľmi príjemne prekvapil a povzbudil 

do ďalšej práce. 

PRÍJEMNE A BEZ 

ESKORTY 

O necelý mesiac bolo povolenie vybavené, 

takže hajde do auta smer VO Lešť. Okolo 

obeda vyrážame z Považskej Bystrice, ja 

so ženou a červeným autíčkom v ústrety neznámemu 

terénu. Vybavení sme ako horolezci 

v Tatrách, pripravení na všetko. Míňame 

Prievidzu, Banskú Bystricu aj Zvolen, a o pol 

štvrtej čakáme na Vidovom Vrchu na sprievod 

s povolením. Z budovy vychádza postava 

v zelenom (očividne pán lesník) a keď 

príde ku nám, podáva nám ruku so slovami: 

„Dobrý deň, Filip Kuffa, ideme na Kopaný 

Závoz?“ Nasadáme do dvoch áut a krútime 

volantom úzkou asfaltkou kľukatiacou 

sa pomedzi jesenné opadajúce stromy a parkujeme 

na konci cesty, kúsok od samotného 

vrcholu. Vraj by sme teoreticky vyšli autom 

až hore, ale potom by to nebola turistika. 

Iba málo do kopca, po lúke, pomedzi kríky 

a bodliaky. Zhovárame sa o našom projekte, 

o práci, o obvode, o krajine, o koláčoch… 

Jednoducho, veľmi príjemná prechádzka 

s výborným sprievodcom. Čakal som strohú 

eskortu a prísne pohľady, ale všetko bolo 

inak. Asi o dvadsať minút stojíme na vrchole. 

Sme upozornení, že nesmieme fotografovať 

vojenské objekty, ale že inak si môžeme 

dať selfie a spraviť pár záberov nádherného 

slnečného jesenného dňa. Slniečko pomaly 

zapadalo a po krátkom pobudnutí a pokochaní 

sme sa vybrali nazad k autám. Bola 

to síce krátka, ale zato krásna a veľmi príjemná 

a plodná prechádzka. Rozlúčili sme 

sa s prísľubom domácich koláčov, ak sa ešte 

niekedy uvidíme… 

ZA KRÁSAMI 

DOMOVINY 

Projekt Najvyššie body Slovenska (zdroj: E. 

Mazúr a M. Lukniš, 1986, Geomorfologické členenie 

SSR a ČSSR, Časť Slovensko, Slovenská 

kartografia, Bratislava) sa pomaly napĺňa. Aj 

vďaka ústretovosti vedúceho Správy vojenského 

obvodu Lešť, pplk. Miloša Mátyása a VLM 

SR, za ktorú im patrí úprimné poďakovanie. 

Cieľom nášho vystupovania na najvyššie body 

je najmä spoznávať Slovensko, jeho čarovné zákutia 

a stratené doliny, kopce v divočine, hory 

mimo obvyklých turistických trás, miesta málo 

dotknuté človekom. Zoznam nás už zaviedol do 

každého okresu na Slovensku. Je to ako najkomplexnejší 

turistický sprievodca po krajine, obsahuje 

najvyššie štíty aj roviny. Všade však nachádzame 

krásu domoviny, spoznávame príbehy 

ľudí, popri putovaní prírodou navštevujeme aj 

hrady, pamiatky, kostoly, mosty, mestá či malebné 

rázovité obce… V roku 2019 sa, dúfam, podarí 

zoznam dokončiť, ostáva nám už len zopár 

kopcov. Ak zdravie, odhodlanie a dobrá nálada 

vydržia, dáme to. 

Želám vám veľa dobrého v roku 2019 a ak budete 

mať čas a chuť, vyberte sa na niektorý z najvyšších 

bodov Slovenska. Budete prekvapení, 

koľko ich je vo vašom okolí. 


VOJENSKÉ LESY 

A MAJETKY SR 

POKRAČUJÚ V SÚČINNOSTI 

S VOJENSKOU POLÍCIOU 

LESNÍCTVO 

Aj v roku 2019 pokračuje spolupráca medzi VLM SR, š.p. a Vojenskou políciou – oddelením 

policajného výkonu Zvolen. Tradične začiatkom roka, v januári, mali spoločnú koordinačnú 

poradu. 

Text: Ing. Zuzana Balandová, 

vedúca oddelenia výroby GR, 

Ing. Filip Kuffa, samostatný 

odborný referent OV GR 

Foto: Ing. Ján Slúka, 

referent odbytu GR 

Stretnutie bolo na generálnom riaditeľstve 

VLM SR š.p. v Pliešovciach za účasti zástupcov 

oddelenia výroby a príslušníkov oddelenia 

policajného výkonu Zvolen (ďalej OPV 

ZV), a to vedúceho OPV ZV mjr. JUDr. Mariána 

Markusa a kpt. Ing. Ľuboša Drevenáka. 

Cieľ bol dohodnúť sa na spoločnom postupe 

pri zabezpečovaní prevencie ekologickej kriminality. 

Odkonzultovali plán jednotlivých 

činností a určili oblasti, na ktoré sa budú pri 

jednotlivých kontrolách zameriavať. Dohodli 

postup výkonu jednotlivých kontrol, určili 

kontaktné osoby, ich povinnosti a harmonogram 

výkonu služieb jednotlivých zamestnancov 

VLM SR š.p., Správy lesov Pliešovce. 

Rovnako sa na tejto koordinačnej porade dohodol 

termín výkonu prierezovej rekognoskácie 

v teréne za účasti zástupcov oboch subjektov. 

V mesiacoch február a marec sa budú 

kontroly najviac zameriavať na neoprávnený 

vstup do Vojenského obvodu Lešť a tiež na 

neoprávnený zber zhodov parožia. V ostatných 

mesiacoch bude okrem iného kontrola 

legality ťažby, prepravy dreva, bezpečnosti 

cestnej premávky a pod. Cieľom spolupráce 

je zabezpečenie prevencie ekologickej kriminality 

a eliminácia možnej protispoločenskej 

činnosti. 


11

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY 

TROFEJÍ POĽOVNEJ ZVERI 

ZA POĽOVNÍCKU SEZÓNU 2018/2019 

VO VOJENSKÝCH LESOCH 

(foto: archív VLM) 

Chovateľská prehliadka trofejí poľovnej 

zveri, za poľovnícku sezónu 2018/2019 poľovných 

revírov Vojenských lesov a majetkov 

SR, š.p. Pliešovce: 

Správa lesov Pliešovce uskutoční chovateľskú 

prehliadku dňa 14. 3. 2019. Miestom 

konania bude Prevádzkové zariadenie na Kamennom 

Vrchu vo Vojenskom obvode Lešť. 

Odštepný závod Malacky, uskutoční 

v termíne 25. 3.–27. 3. 2019 hodnotenie trofejí, 

28. 3. 2019 o 11:00 hod slávnostné otvorenie 

výstavy v zasadacej miestnosti budovy 

riaditeľstva odštepného závodu VLM SR Malacky, 

Zámocká 7. Sprístupnenie prehliadky 

pre verejnosť 29. 3.–30. 3. 2019 

Odštepný závod Kamenica n/Cir. plánuje 

chovateľskú prehliadku za poľovný revír 

VLM Kamenica n/Cir. vykonať v dňoch 

11. – 15. 3. 2019. Miesto konania – zasadačka 

VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir, Osloboditeľov 

131, Kamenica nad Cirochou. Výstavná 

časť pre verejnosť bude 14.3.2019 od 

9.00 hod. do 15.00 hod a 15. 3.2019 od 9.00 

do 12.00 hod. 

Odštepný závod Kežmarok uskutoční 

chovateľskú prehliadku za spoločný poľovný 

revír Javorina od 11. 3. 2019 do 19. 3. 2019 

vrátane v zasadačke budovy VLM SR Kežmarok, 

Baštová 18.Hodnotiaca časť chovateľskej 

prehliadky bude v dňoch 11. 3. 2019 

až 14. 3. 2019. Výstavná časť bude od 

15. 3. 2019 do 19. 3. 2019 v čase od 9,00 hod 

do 17,00 hod. 


zo života samosprávy 

Za prípadné zmeny termínov, dátumov a miest konania redakcia nezodpovedá. Informácie o prehliadkach, ktoré dostaneme po uzávierke, nájdete na www.polovnictvoarybartsvo.sk 

44 Poľovníctvo a rybárstvo 3/19 

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY 

Chovateľské prehliadky 

TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNEJ SEZÓNE 2018/2019 

TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2018/2019 

Obvodná poľovnícka komora Termín – 2019 Miesto konania 

Bardejov 7. 3. – 21. 3. Šarišské múzeum – Radničné nám. č. 13, Bardejov 

Lučenec 7. 3. – 10. 3. Kalinovo (jedáleň ZŠ) 

Pezinok 8. 3. – 9. 3. Stredná vinársko-ovocinárska škola, Kostolná 3, 900 01 Modra 

Detva 9. 3. – 10. 3. MsKS Hriňová 

Galanta 9. 3. – 10. 3. Chovateľská prehliadka v zasadačke OkO SPZ, Galanta, Športová ulica 22 

Nové Zámky 9. 3. – 10. 3. KD Palárikovo 

Stará Ľubovňa 11. 3. – 17. 3. Provinčný dom Stará Ľubovňa 

Komárno 14. 3. – 4. 4. Podunajské múzeum v Komárne 

VLM SR, o. z. Kamenica n/Cirochou 14. 3. – 15. 3. Zasadačka VLM SR š. p., o. z. Kamenica n/Cirochou 

Levoča 15. 3. – 18. 3. Budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (Župný dom), Námestie Majstra Pavla č. 59, Levoča 

Rimavská Sobota 15. 3. – 21. 3. Veľké Teriakovce – Salaš Maginhrad 

Šaľa 15. 3. – 16. 3. Poľovnícky dom PZ Váh Selice, 925 72 Selice, Poľovnícka 1 132 

VLM SR, odštepný závod Kežmarok 15. 3. – 19. 3. Zasadačka budovy VLM SR, Kežmarok, Baštová 18 

Ružomberok 18. 3. – 27. 3. Liptovské múzeum v Ružomberku 

Svidník 18. 3. – 23. 3. Kultúrny dom Nižný Orlík 

Štátne lesy TANAP-u 18. 3. – 22. 3. Budova riaditeľstva ŠL TANAP-u, 059 60 Tatranská Lomnica č. 66. Otvorené od 7.00 do 15.00 hod. 

Žiar nad Hronom 18. 3. – 29. 3. Múzeum vo Svätom Antone, sýpka pri kaštieli 

Veľký Krtíš 20. 3. – 24. 3. Výstavná sála KD na Námestí A. H. Škultétyho, Veľký Krtíš 

Banská Bystrica 21. 3. – 24. 3. Kultúrny dom Malachov 

Myjava a Senica 21. 3. – 24. 3. Dom kultúry Samka Dudíka, Myjava 

Spišská Nová Ves 21. 3. – 24. 3. Banícky spolok Spiš, Nábrežie Hornádu 14, 052 01 Spišská Nová Ves 

Bratislava-Záhorská Bystrica 22. 3. – 23. 3. Spoločenský dom, Gbelská ulica č. 6, Záhorská Bystrica 

Humenné 22. 3. – 24. 3. ROH Humenné, Chemlonská 1 

Malacky 22. 3. – 23. 3. Event hall, Priemyselná ulica č. 5863, Malacky 

Nitra 22. 3. – 21. 4. Ponitrianske múzeum, Štefánikova trieda 1, 949 01 Nitra 

Vranov nad Topľou 22. 3. – 24. 3. Centrum voľného času, Vranov nad Topľou 

Zlaté Moravce 22. 3. – 24. 3. Stredná odborná škola – polytechnická, Zlaté Moravce 

Zvolen 22. 3. – 24. 3. Kultúrny dom – Dobrá Niva (okres Zvolen) 

Bánovce nad Bebravou 23. 3. – 24. 3. Kultúrny dom Uhrovec 

Brezno 23. 3. – 24. 3. Reštaurácia Omega Club, Švermova 7, 977 01 Brezno 

Martin 23. 3. – 24. 3. Požiarna zbrojnica mesta Turčianske Teplice 

Kežmarok 23. 3. – 27. 3. Budova SOŠ Kežmarok, Garbiarska 1 

Krupina 23. 3. – 24. 3. Budova Obecného úradu a KS, Hontianske Nemce 

Revúca 23. 3. – 24. 3. Kultúrny dom Gemerská Ves 

Rožňava 23. 3. – 24. 3. Kultúrny dom Vlachovo otvorenie 

Gelnica 24. 3. – 27. 3. Priemyselný park (bývalá SEZ) Hlavná ul. 50, Gelnica 

Liptovský Mikuláš 24. 3. – 27. 3. Liptovský Hrádok, kultúrny dom 

Považská Bystrica 24. 3. Kultúrny dom Beluša 

Stropkov 24. 3. Mestské kultúrne stredisko Stropkov 

VLM SR, odštepný závod Malacky 28. 3. – 30. 3. Zasadačka riaditeľstva VLM SR Malacky, Zámocká 7 

Prešov 28. 3. – 31. 3. SOŠ lesnícka, Kollárova 10, Prešov 

Čadca 29. 3. – 31. 3. Kultúrny dom Zborov nad Bystricou 

Senec 29. 3. – 30. 3. Kultúrny dom Tomášov 

Košice-okolie a Košice 30. 3. – 31. 3. Spoločenský pavilón, Trieda SNP č. 61, Košice 

Topoľčany 30. 3. – 31. 3. Kultúrny dom Preseľany 

Trenčín 30. 3. – 31. 3. Trenčianske Stankovce, kultúrnospoločenský dom 

Trnava 30. 3. – 31. 3. Kultúrny dom Bučany 

Žilina 30. 3. – 31. 3. Kultúrny dom mesta Rajec 

Poprad 31. 3. – 3. 4. Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 341/12, Poprad, otvorené od 9.00 – 18.00 hod. 

Trebišov, Michalovce, Sobrance 4. 4. – 7. 4. V rámci Zemplínskych poľovníckych dní, Sobrance 

Partizánske 5. 4. – 7. 4. Kultúrny dom Nedanovce 

Ilava 7. 4. – 8. 4. Dom kultúry Ilava, 7. 4. pre verejnosť, 8. 4. pre verejnosť a školy 

Skalica 13. 4. – 14. 4. Na zámku v Holíči 

Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín 1. 5. – 5. 5. Miestne kultúrne stredisko Novoť 

Levice 10. 5. – 12. 5. Zimný štadión v Leviciach, Ul. Ľ. Podjavorinskej 

Dunajská Streda 22. 6. Miestne kultúrne stredisko, Gabčíkovo 

V spolupráci s OPK, SPK a VLM spracovala: MARIANNA RAJSKÁ 

ILUSTRAČNÉ FOTO: MARIANNA RAJSKÁ 


13

KYNOLÓGIA 

MVDr. Ján Ferko (text, foto) 

Pre väčšinu domácich zvierat je vakcinácia 

efektívnym prostriedkom na ochranu 

proti infekčným ochoreniam. Najvážnejšie 

infekčné ochorenie psov je besnota, ďalšie 

závažné choroby psov sú parvoviróza, 

psinka, leptospiróza, infekčná hepatitída, 

infekčná laryngotracheitída, parainfluenza, 

a iné. 

BESNOTA je veľmi vážne (smrteľné) ochorenie 

postihujúce všetky teplokrvné živočíchy 

vrátane človeka. Spôsobuje ho vírus, ktorý 

napadá nervový systém. Ochorenie sa prenáša 

kontaktom s telesnými tekutinami – slinami 

chorého jedinca (pohryzenie, poškriabanie 

a pod.). Jediná možná ochrana je vakcinácia. 

U psov ju nariaďuje zákon, povinná je od troch 

do šiestich mesiacov veku psa, následne každoročne. 

SLOVO VETERINÁRA: 

VAKCINAČNÉ 

ODPORÚČANIA 

V CHOVE PSOV 

PARVOVIRÓZA predstavuje vážne riziko pre 

najmladšie šteňatá, spôsobuje ju psí parvovírus. 

U šteniat prichádza k postihnutiu srdcového 

svalu a náhlemu k úhynu. Častejšie postihuje 

tráviaci systém, nastáva ťažký zápal čriev, 

následne silné krvácavé hnačky, zvracanie a dehydratácia. 

Ak sa s liečbou nezačne včas, dochádza 

k odvodneniu a vážnemu narušeniu 

vnútorného prostredia, ktoré sa takisto môže 

končiť smrťou. Najlepšou ochranou je karanténa 

šteniat a vakcinácia. 

PSINKA je vírusové ochorenie psov, na ktoré 

sú vnímavé šteňatá a mladé psy. Vírus postihuje 

psovité zvieratá, líšky, vlky, tchory, fretky. 

Ochorenie sa spočiatku prejavuje všeobecnými 

príznakmi - zvýšená teplota, výtok z očí a nosa, 

malátnosť, niekedy hnačka. Môžu sa vyskytnúť 

aj nervové príznaky alebo kožná forma psinky 

- vyrážky na bruchu. Liečba býva zdĺhavá a nákladná, 

často sa ochorenie končí smrťou alebo 

môže zanechať trvalé vážne následky. Vakcinácia 

je nutná. 

LEPTOSPIRÓZA je bakteriálne ochorenie 

prenosné aj na človeka. Leptospiry sa vylučujú 

močom, zdrojom nákazy v prírode sú hlodavce, 

ale takisto aj choré psovité šelmy a prasatá. 

Leptospiróza preniká do tela cez sliznicu ústnej 

dutiny. Ochorenie postihuje obličky a pečeň, 

prejavuje sa žltačkou. Odporúčame vakcinovať 

hlavné poľovnícke psy, kde sa predpokladá 

kontakt s divými zvieratami. Toto ochorenie je 

nutné vakcinovať každoročne. 

INFEKČNÁ HEPATITÍDA má rýchly a ťažký 

priebeh a môže dôjsť k úhynu zvieraťa. Prejavuje 

sa zvýšenou teplotou a bolestivosťou v oblasti 

brušnej dutiny. Nákaza nie je rovnaká s ľudskou 

hepatitídou a nie je prenosná na človeka. 

INFEKČNÁ LARYNGOTRACHEITÍDA – 

pôvodcom tohto ochorenia je vírus, ktorý spôsobuje 

vysoké horúčky, výrazný zápal spojiviek, 

hrdla a mandlí, ktorý prechádza k zápalu 

priedušnice a priedušiek. Prejavuje sa typickým 

krátkym suchým kašľom, spojeným s nutkaním 

na vracanie. 

PARAINFLUENZA je vírusová nákaza neprenosná 

na človeka, spôsobuje zápal horných dýchacích 

ciest. Spolu s ďalšími pôvodcami vyvoláva 

tzv. Kotercový kašeľ. Najčastejšie sa psy 

môžu nakaziť na hromadných akciách. U gravidných 

súk môže vyvolať potrat. 

Všetkým týmto ochoreniam sa dá predísť pravidelnou vakcináciou psa. 


KYNOLÓGIA 

NA XVII. ROČNÍKU MFK 

SA PREDSTAVILI TÍTO SÚŤAŽIACI: 

MEMORIÁL 

FRIDRICHA 

KONRÁDA 

Memoriál Fridricha Konráda je vrcholné farbiarske podujatie. Organizuje sa každý druhý 

rok ako medzinárodná súťaž farbiarov s udeľovaním CACT a Víťaz Slovenska. Jeho XVII. 

ročník bol 14. až 18. novembra 2018 v Herľanoch. Vzhľadom na význam podujatia sa 

k nemu vraciame. 

1. István Martos – pes BF Buckalaki 

Prof. Hunter Jurgen, Maďarsko 

2. Mikolaj Hus – pes BF Rex 

z Doliny Dojcy, Poľsko 

3. Ing. Pavol Tomala – pes HF Lesan 

z Popovej debry, Slovensko 

4. Ing. Ľudovít Pitoňák – suka HF 

Astrid Silvazovolum, Slovensko 

5. Ing. Jakub Bašista – suka HF 

Luna Krigov, Slovensko 

6. Corrado Casagrande - suka 

BF Baxa, Taliansko 

7. Ing. Peter Láni – pes BF Gero, 

Tri studne, Slovensko 

8. Joachim Decker – suka BF Karda 

vom Hohehahn, KGBS Nemecko 

9. Roman Trojka – suka BF 

Freya, Klobušice, Česko. 

farby, po 150 metroch ďalšiu. Po 450 metroch 

z mladiny zdvihol jelenča, ktoré hlasito zastavil 

po 20 metroch. Táto práca išla do hodnotenia 

a celkovo tak získal 330 bodov bez ceny 

a siedme poradie. Po tejto práci mal možnosť 

ďalšej práce na prirodzenej stope. Tento raz to 

bola jelenica poranená na zadný beh. Nástrel 

bez znakov. Na 1000 metroch úseku málo farby. 

Po 2100 metroch vodič na čerstvej farbe 

vypustil psa, avšak kus nezastavil. Rozhodcovia 

vyhlásili kus za nedohľadateľný. Veľká 

škoda pokazenej posliedky, pretože naša dvojica 

nemohla byť hodnotená v cene, aj keď bodovo 

by skončila na treťom mieste. Z víťazstva 

sa napokon tešil taliansky zástupca Corrado 

Casagrande so sukou Baxa. 

Súťažiť na Memoriáli Fridricha Konráda, 

kde sa stretávajú a porovnávajú najlepšie psy 

v Európe, je sen každého farbiaristu. Na tomto 

podujatí sa aj účasť počíta ako víťazstvo. 

Ing. Pavol Tomala ml., LS Ľubica 

Na memoriáli súťažili psy z členských klubov 

ISHV - po jednom z Českej republiky, 

Maďarska, Nemecka, Poľska a Talianska a štyria 

zo Slovenska. Záštitu nad skúškami mal 

Slovenský poľovnícky zväz (SPZ), Slovenská 

poľovnícka komora (SPK) a Klub chovateľov 

farbiarov pri SPZ. Vojenské lesy zastupovali 

ako vodič Ing. Pavol Tomala ml. z LS Ľubica 

OZ Kežmarok so psom Lesan z Popovej debry 

a ako rozhodca Slavomír Kocík, lesník z LS 

Kamienka OZ Kamenica nad Cirochou. 

Prvý deň súťaže náš zástupca pracoval na 

umelej stope. Nástrel v štvorci 30x30m našiel 

za 59 sekúnd, stopu vypracoval za 33 minút 

21 sekúnd, nájdené 3 znaky. Posliedka s odložením 

však našej dvojici nevyšla, ohodnotení 

boli nulou. Na druhý deň bola možnosť 

pracovať na prirodzenej stope. Išlo o poranené 

jelenča. Po päť a pol hodine od postrelenia 

bol pes nasadený na nástrel, kde neboli nájdené 

žiadne znaky. Po 80 metroch našiel kvapku 


15

STRELECTVO 

1 

BAR MK3 ECLIPSE 

SPOĽAHLIVÁ A PRESNÁ 

GUĽOVNICA 

Samonabíjacia guľovnica Browning BAR si získala za polstoročie svojej existencie také 

renomé, ktoré sa dá len ťažko prekonať. Stala sa doslova „vzorom“ pre mnohé zbrojovky 

pri konštrukcii a výrobe nových loveckých pušiek. Keď v roku 1967 prišla Fabrigue 

National Herstal na trh so samonabíjacou guľovnicou pod obchodným označením BAR 

(Browning Automatic Rifle), málokto očakával, že za 10 rokov absolútne prelomí nedôveru 

poľovníckej verejnosti voči poloautomatickej puške s vojenskou technológiou. Nemalý 

podiel na obrovskom komerčnom úspechu mal aj klasický vzhľad zbrane, podobný 

bežným opakovačkám. Prvá väčšia zmena nastala v roku 1976, keď bola výroba pod 

označením BAR MK1 presunutá z Herstalu do pobočného závodu v starobylom portugalskom 

mestečku Vianna. S rastúcim dopytom sa rozširovala ponuka o BAR MK2, verzie 

ShortTrac, LongTrac, Zenith a prvý milión BAR bol na svete. Čože je to pedesiatka, v prípade 

samonabíjacích guľovníc od Browninga určite ten najlepší vek. A tak v roku 2017 

FN prichádza s guľovnicou BAR MK3 v novom krajšom šate. Postupne sa „pracovný nástroj“ 

premenil na elegantnú štíhlu pušku, pri zachovaní maximálnej spolahlivosti a presnosti. 

Keď sa chceme bližšie oboznámiť so zbraňami 

s logom hlavy jeleňa, tak stačí zájsť priamo 

k obchodnému zástupcovi Browninga pre 

Slovensko, do Puškárstva Hermes pána Hrnčiarika 

v Bratislave. Z ponuky piatich modelov 

BAR MK3, na našom trhu ešte stále novinkou, 

sme si vybrali luxusnejšiu samonabíjaciu 

guľovnicu Eclipse Fluted, v dostatočne výkonnom 

kalibri 9,3x62, ktorý je vhodný na vysokú, 

veľké šelmy a dokonca aj na Safari. 

Puška zaujme svojím dizajnom, zaoblenými 

líniami a elegantnou americkou pažbou z kvalitného 

orechového dreva. Ergonomicky tvarovaná 

pažba s úzkym krkom nad pištoľovou 

rukoväťou umožňuje pohodlný dosah na jazýček 

spúšte i mechanickú poistku. Výrazná rybina 

na pištoľovej rukoväti a prepažbí zaručuje 

pevné držanie zbrane. Pod ergonomicky tvarovaným 

predpažbím sa skrýva zdokonalený 

mechanizmus automatického nabíjania odberom 

zhoretých plynov z hlavne. Voľne uložená 

kanilovaná hlaveň je kovaná za studena. 

Vývrt tvoria štyri drážky so stúpaním iba 

35 mm. Na spodu hlavne asi v dvoch tretinách 

k jej ústiu je otvor s ventilom, cez ktorý prechádzajú 

zhoreté plyny do kanálika a tlačia na 

chromovaný piest. Ten je spriahnutý s vodiacou 

tyčkou, opatrenou vratnou pružinou a po 

oboch stranách tiahlami napínania záveru. 

Tlakom na piest, ktorý dáva záveru spätný pohyb, 

dôjde k vysunutiu a vyhodeniu prázdnej 

nábojnice. Pri pohybe záveru dopredu vďaka 

vratnej pružine dochádza k odobratiu náboja 

z podávača zásobníka, jeho zasunutiu do nábojové 

komory a uzamknutiu záveru. Množstvo 

odberu zhorených plynov sa dá upravovať 

regulačnou skrutkou, čo dovoľuje využiť na 

bezporuchovú streľbu širokú paletu nábojov 

od rôznych výrobcov. Na predchádzajúcich 

modeloch spoľahlivo plnil túto funkciu odfukový 

ventil, chod mechanizmu bol vždy rovnomerný 

a plynulý. 

BAR má jednoduché a predovšetkým spoľahlivé 

riešenie zamykania aj pri vysokých tlakoch 

rotačným záverom. Ten zamyká otočným 

závorníkom so 7 ozubmi v troch radoch 

do hlavňovej stopky, čo umožnilo odľahčenie 

samotnej konštrukcie. Hlaveň a záver sú upenené 

v tele záveru z ľahkej zliatiny. Zbraň má 

streleckú pohotovosť, čo pomáhá k rychlejšiemu 

prebitiu, prípadne odhaleniu poruchy. 

Po vystrelení všetkých nábojov záver zostáva 

v zadnej polohe. Vložíme plný zásobník, vypúšťacou 

páčkou, ktorá sa nachádza na pravej 

strane baskule na konci predpažbia, spustíme 

záver. Ozve sa tupý zvuk, ktorý spôsobuje silný 

náraz unášača záveru na plastovú zarážku. 

Guľovnica je pripravená na streľbu, samozrejme 

po zatlačení mechanickej poistky z pravej 

strany. Tá blokuje bicí mechanizmus a jazýček 

spúšte. Spoušťový mechanismus má vnútorné 

bicie kladivko, ktoré je napínané dvoma vinutými 

pružinami, uloženými po oboch stranách 

kladivka. Konštrukcia nedovoľuje dopad 

kladivka na úderník, pokiaľ záver nie je celkom 

uzamknutý. Môžeme sa o tom presvedčiť 

vizuálne tzv. optickým výstražníkom. Ak 

je červená bodka na začiatku vyhadzovacieho 

okienka viditeľná a páka napínania záveru 

pred ňou, je všetko ako má byť. Samozrejme, 

že spúšťový mechanismus nemá napínačik. 

Odpor jazýčka spúšte je síce trochu vyšší, fabricky 

je nastavený na 16 N. Jeho chod je však 


STRELECTVO 

2 

3 

5 

7 

9 

10 

4 

6 

8 

10 

hladký a krátky, bez prepadu. To plne zodpovedá 

prvotnému určeniu zbrane. Tichú manuálnu 

poistku tvorí priečne posuvný valček, 

uložený v koreni lučíka. Všetky spomenuté 

prvky tvoria súčasť bezpečnosti modelov 

zbraní BAR MK3. 

Hmotnosť 3 350 g a dĺžka iba 1060 mm 

je základným predpokladom výbornej manipulácie 

so zbraňou. Po uchopení a rýchlom 

zalícení zbraň perfektne sadne do 

ramena. S výbornou botkou Recoil Pad, s inflexnou 

technológiou znižuje zdvih guľovnice 

a urýchľuje opakované zamierenie zbrane 

na cieľ, takže strelec môže páliť jednu ranu 

za druhou. Masívny plechový dvojradový zásobník 

na 3 náboje má plastový podávač. 

V šachte je vzadu zachytený listovou pružinou 

a vpredu západkou, ktorá je jeho súčasťou. 

Pred lúčikom je vrúbkovaný plastový jazýček 

vypúšťania zásobníka. 

Na malé strelecké otestovanie s otvorenými 

mieridlami sme použili veľmi presné americké 

náboje Winchester Super X. Poloplášťové 

strely (Power-Point) s oloveným, vpredu obnaženým 

jadrom, majú hmotnosť 18,50 g (286 

gr), úsťovú rýchlosť v 0 

719 m/s a počiatočnú 

energiu E 0 

4794 J. O presnosti sme nemali pochybnosti. 

Na medzinárodný pištoľový terč 

vzdialený 50 metrov sme dosiahli jednoduchý 

priemerný rozptyl 29 mm pri troch ranách. 

Vzhľadom na plochú dráhu strely, sústrel 

bol iba 25 mm pod stredom terča. Optimálna 

vzdialenosť s nulovým prevýšením je pre 

tieto náboje 100 m. Vynikajúca presnosť potvrdzuje, 

že tieto zbrane môžu dosahovat na 

100 m rozptyl pod 1 MOA (uhlovú minútu 

29,08 mm). 

TECHNICKÉ PARAMETRE 

Výrobca: 

Model: 

Kaliber: 

Celková dĺžka: 

Dĺžka hlavne: 

Dĺžka pažby: 

Dĺžka zámernej: 

Hmotnosť: 

Kapacita zásobníka: 

Cena: 

Predajca: 

Fabrigue National 

Herstal, Belgicko 

Browning BAR MK3 

Eclipse Fluted 

9,3 x 62 mm 

1 060 mm 

530 mm 

360 mm 

340 mm 

3 350 g 

3 náboje 

1 990,-Eur 

Puškárstvo Hermes, 

Bratislava 

Vzhľadom na účinnejší dostrel loveckých 

guľovníc mnohé zbrojovky v súčasnosti upúšťajú 

od mechanických mieridiel. Sú nahradzované 

kolimátormi a optikou so širokým 

zorným polom pre streľbu na rýchlo sa pohybujúcu 

zver. Je chválihodné, že Fabrigue National 

si zachováva inštalovanie kvalitných 

mušiek a cieľnikov predovšetkým na nadháňkových 

zbraniach. Perfektné otvorené mieridlá 

sú zvýraznené svedlovodiacimi vláknami. 

Stranovo aj výškovo nastaviteľná muška 

červeným vláknom a cieľnik dvoma zelenými 

tritiovými bodkami, pričom nosná základňa 

má bielu linku. Na upenenie montáže pre optiku 

sú na hornej časti puzdra záveru štyri „zablendované“ 

otvory. O tom, že sa Browning 

snaží poskytnúť zákazníkom maximálny konfort 

svedčí aj súčasť výbavy, plastové podložky, 

ktoré sa montujú medzi baskulu a pažbu, 

čím sa dosiahne jej požadovaný sklon a dĺžka 

i rýchloupínacie putká na remeň. 

Jednou z predností guľovníc od Browningu 

je aj minimálna náročnosť na údržbu, lebo 

zbraň sa prakticky nerozoberá. Spočíva vo vyčistení 

hlavne po streľbe, občasného vyutierania 

vnútorných časti tela pri vybratí zásobnika 

a vonkajších plôch plynového mechanizmu 

po stiahnutí predpažbia. Ďalšia údržba je už 

len záležitosťou odborníkov. Rýchlosť, spoľahlivosť 

a elegancia, to sú základné atribúty novej 

samonabíjacej guľovnice BAR MK3. Odborníci 

i skúsení lovci tvrdia jedno, že táto 

zbraň v akýchkoľek klimatických podmienkach 

a s najrôznejším druhom nábojov nikdy 

nesklame. Predáva sa v prepravnom kufríku 

z ABS plastu s jednoduchou výbavou za cenu 

1990 Eur. 

Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan 

01) Prepravný kufrík z ABS plastu a Browning BAR MK3. 

02) Samonabíjacia guľovnica BAR MK3 Eclipse Fluted. 

03) Bočné zámkové dosky s rozvilinami 

a zvieracími motívmi. 

04) Ergonomicky tvarovaný jazýček vypúšťania zásobníka. 

05) Kovový zásobník s plastovým podavačom na 3 náboje. 

06) Otvorený záver a vyhadzovacie okienko nábojníc. 

07) Rotačný záver so 7 uzamykacími zubmi. 

08) Tzv. optický výstražník dovretia záveru. 

09) Kanilovaná hlaveň so svetlovodiacou muškou. 

10) Masívny cieľnik s tritiovými bodkami a bielou linkou. 

11) Hlavisko s rýhloupínacim putkom a botkou Inflex II. 


17

STRELECTVO 

ZEISS VICTORY 

V8 – UNIVERZÁLNY 

PUŠKOHĽAD 

Kvalitný puškohľad je základ presnej streľby. Carl Zeiss AG je nemecká firma, líder medzinárodnej 

skupiny spoločností v odbore optiky a opto-elektroniky s celosvetovou pôsobnosťou. 

Firma patrí medzi najstaršie na svete v obore optiky. Založil ju nemecký optik 

Carl Zeiss v Jene. Najväčšia vďaka od nás poľovníkov pánu Zeissovi patrí za pozorovaciu 

a zameriavaciu optiku, konkrétne za najvyšší rad puškohľadov Zeiss Victory V8. 

Róbert Maráček, lesník LS 

Riadok, OZ Malacky 

Keď sa povie V8, moja prvá reakcia bola, 

že ide o americké športové vozidlo s osemvalcovým 

motorom do V a obsahom štyri 

a viac litrov. Ak sa však povie Zeiss V8, 

znamená to, že Zeiss vo svojom špičkovom 

rade Victory ponúka nový zameriavací ďalekohľad 

s osemnásobným rozsahom zoomu. 

V novom a zároveň prvom predstavenom 

rade boli dva zameriavacie ďalekohľady: 1,8- 

14x50 a 2,8-20x56. Neskôr výrobca predstavil 

„pohonovú“ V osmičku:1,1-8x30 

a prednedávnom najvýkonnejší z radu V8: 

4,8-35x60. 

Na prvý pohľad nie je nová V8 nijako 

ohurujúca. Vyzerá celkom normálne, skôr 

som mal dojem nejakého „kraťasa“ s pomerne 

rozmerným stavidlom zvislej osi. Tento 

dojem sa vytratil v okamihu, keď som 

puškohľad vzal do ruky. Mohutný tubus 36 

mm, nastavovanie paralaxy na ľavej strane, 

a to rozmerné stavidlo zvislej osi, ktoré 

sa mi v prvom momente vôbec nepáčilo, sa 

zmenilo na balistickú vežu ASV Long Range. 

Puškohľad Zeiss V8 2,8-20x56 som mal 

možnosť vyskúšať aj priamo v teréne. Najskôr 

na poľovačke a neskôr na long rangeovej 

strelnici pri streľbe na 600 metrov. Moje 

dojmy boli neskutočné, opticky dokonalý 

puškohľad v spojení s perfektne fungujúcou 

mechanikou je záruka úspechu pre poľovníka, 

aj pre športového strelca. Toto všetko 

radí puškohľady Victory V8 na vrchol svetovej 

konkurencie. 

Špecifkácia Victory V8 2,8-20x56: zväčšenie 

2,8-20, účinný priemer šošoviek 27,5 mm 

a 56 mm, priemer výstupnej pupily 9,9 mm 

a 2,8 mm, faktor stmievania 7,9-33, zorné 

pole v 100 m: 15,5 m- 2,1 m, dioptrická korekcia: 

-3,5/+2,0 vzdialenosťou oka od okuláru 

95 mm. Paralaxa 50 m – nekonečno. 

Rozsah nastavenia na 100 m na výšku 310 

cm a do strany 200 cm. 1 klik na 100 m = 1 

cm. 

Rad Victory V8 dal konkurencii „mat“ 

a svojou všestrannosťou je určený pre všetky 

typy lovu. 


AKTUALITY 

ĽUDSTVU HROZÍ, ŽE PRÍDE O KÁVU. 

AJ V DÔSLEDKU ODLESŇOVANIA 

V médiách aktuálne rezonuje informácia 

o tom, že ľudstvu hrozí nedostatok kávy. 

Vedci vo dvoch štúdiách, publikovaných 

vo vedeckých časopisoch Science Advances 

a Global Change Biology zistili, že kávovníkom 

hrozí vyhynutie. Odhadujú, že do 60 

rokov zmizne z povrchu zemského kávovník 

arabský, z ktorého sa vyrába káva. Podľa 

vedcov je ohrozená viac ako polovica druhov 

kávovníkov. Príčinou tejto hrozby je 

podľa ich zistení nielen klimatická zmena, 

ale aj odlesňovanie a nedostatočná ochrana 

rastlín. Vedci odporúčajú producentom 

kávy, aby urýchlene zaviedli cielené opatrenia 

na ochranu lesných porastov v tropických 

oblastiach, vhodných na pestovanie kávovníkov. 

Bez súvislých lesov kávovníky nie 

sú schopné prežiť. S narastajúcim odlesňovaním 

tieto rastliny strácajú prostredie potrebné 

na rast. Najhoršia je podľa zistení vedcov 

situácia je na Madagaskare a v Tanzánii. 

Etiópia na tento účel už vytvorila tri chránené 

oblasti na ochranu kávovníka arabského. 

Zdroj: http://www.lesmedium.sk 

LESNÍCI SI PRIPOMENULI 

VÝROČIE SLÁVNEHO 

PREDCHODCU 

Založil nielen tradíciu lesnej prvovýroby, 

ale význam lesného hospodárstva videl v zachovaní, 

zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní 

lesov,“ povedal generálny riaditeľ 

štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky 

Ing. Marián Staník. Úctu slávnemu rodákovi 

vzdali aj kanadskí a americkí Slováci. Pavol 

Datko, žijúci v kanadskom meste Windsor 

v provincii Ontario, požiadal o položenie 

venca v ich mene známeho lesníckeho historika 

Ing. Júliusa Burkovského. Je viac než 

symbolické, že práve tento historik venoval 

niekoľko rokov práce napísaniu diela, ktoré 

zatiaľ v slovenskej faktografickej literatúre 

chýbalo – podrobného, vedecky spracovaného 

životopisu Jozefa Dekreta Matejovie. 

Zdroj: http://www.lesmedium.sk 

POĽOVNÍCI ULOVILI V SEZÓNE 

VÝRAZNE MENEJ VLKOV, 

AKO IM POVOĽUJE KVÓTA 

Poľovníci v tejto poľovnej sezóne zastrelili 

30 vlkov, stanovená kvóta im pritom umožňovala 

uloviť 70 týchto šeliem. Poľovnícka 

sezóna sa skončila. Každý rok trvá od 1. novembra 

do 15. januára. Agentúru SITA o tom 

informoval Daniel Hrežík z odboru komunikácie 

ministerstva pôdohospodárstva. Vlka 

nie je možné loviť napríklad v územiach 

s piatym stupňom ochrany či na územiach 

európskeho významu, kde je táto šelma 

chránená. Loviť vlka možno len individuálne, 

spoločné poľovačky sú zakázané. V jednom 

poľovnom revíri možno uloviť najviac 

dva jedince, s výnimkou poľovných revírov 

väčších ako 10 tisíc hektárov. 

Zdroj: www.sita.sk 

MEDZINÁRODNÝ DEŇ LESOV 

Valné zhromaždenie OSN v roku 2012 vyhlásilo 

21. marec za Medzinárodný deň lesov 

(IDF). Deň oslavuje a zvyšuje povedomie 

o dôležitosti všetkých druhov lesov. Pri príležitosti 

každého Medzinárodného dňa lesov 

dostávajú krajiny výzvu na miestne, národné 

a medzinárodné snahy o organizáciu činností 

zahŕňajúcich lesy a stromy, ako sú kampane 

na vysádzanie stromov. Tému každého 

medzinárodného dňa lesov vyberá Spoločné 

partnerstvo pre lesy. Na rok 2019 je Lesy 

a vzdelávanie. 

Zdroj: http://www.fao.org/ 

international-day-of-forests/en/ 

V piatok 18. januára si lesníci zo štátneho 

podniku Lesy SR položením vencov pripomenuli 

178 rokov od smrti významného 

priekopníka moderného lesníctva Jozefa 

Dekreta Matejovie. Pietny akt sprevádzali 

tóny slávnostných lesníc pri buste J. D. Matejovie 

v centre Banskej Bystrice. „Jozef Dekret 

Matejovie sa narodil 12. júla 1774 v Dobroči 

pri Čiernom Balogu na strednom Slovensku. 

Bol významným slovenským horárom, 

ktorý najmä na Horehroní zaviedol a presadzoval 

v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, 

no predovšetkým bol priekopníkom v obnove 

lesov,“ povedala v príhovore vedúca Lesníckeho 

a drevárskeho múzea Mgr. Ľubica 

Miľanová. Hlavnou Dekretovou myšlienkou 

bolo plánovité zalesňovanie hôr zdevastovaných 

niekoľkými storočiami ťažby dreva 

pre potreby baníctva, hutníctva a sklárstva. 

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom 

v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním 

dreva rizňami a zaviedlo sa všeobecné používanie 

ručnej píly. „Hoci bol samouk a lesný 

praktik, bol zároveň obhajcom progresívnych 

myšlienok pri obhospodarovaní lesov. 


19

HISTÓRIA 

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis 

(Časy sa menia a my sa meníme s nimi) 

SPOMIENKY 

NA TAXÁCIU 

pokračovanie 

S Vlaďom Koutným som sa po jeho odchode 

od Ústavu stretával služobne. Predbehnem 

teraz udalosti. Znovu som sa s ním 

stretol v roku 1981 na Lesnej správe Myslejovice, 

kde pri našom nástupe na vonkajšie 

práce práve odovzdával funkciu ťažbového 

technika a sťahoval sa aj s rodinou na Lesnú 

správu Borohrádek vo východných Čechách. 

Naše ďalšie stretnutie bolo práve tam, 

v roku 1986, pri vypracovávaní LHP pre tento 

hospodársky celok. Pracoval ako zástupca 

vedúceho správy. Tretíkrát v roku 1991 

znovu na lesnej správe Myslejovice, kam sa 

z Borohrádku natrvalo vrátil a robil polesného 

na polesí Pustiměř. Vlaďo mal za manželku 

Slovenku z Bratislavy, s ktorou sa zoznámil 

počas základnej vojenskej služby vo 

vojenskom útvare v Lozorne pri Bratislave. 

Od roku 1993 som pracoval na slovenskom 

ministerstve obrany. Pri návštevách svokra 

v Bratislave ma Vlaďo aj s manželkou nikdy 

neobišiel a vždy ma na mojom pracovisku 

navštívil. Posedeli sme, vypili pivo, pospomínali 

na známych. Boli to príjemné 

stretnutia. Vlaďo mi dal svoju vizitku a vždy 

ma vyzval, aby som ho pri ceste na Moravu 

Ladislav Kaffka 

Zo Sučian sme v septembri stihli odskočiť 

na dvojtýždňovú výpomoc na Lesnú správu 

Hlubočky vo vojenskom obvode Libavá. 

Tam sme sa zoznámili s pracovníkmi jednej 

z dvoch pobočiek HÚL, ktoré mali sídlo vo 

Veľkej Bystřici pri Olomouci. Vedúcim pobočky, 

ktorej sme pomáhali, bol Ing. Zdeněk 

Doležal, familiárne prezývaný „Drdol“, ktorému 

neskôr amputovali nohu a potom pracoval 

na útvare kontroly Generálneho riaditeľstva. 

Ďalšími pracovníkmi tejto pobočky 

boli v tom čase Ing. Pelc, Jiří Dvorský, Vladislav 

Koutný. Pri výpomoci nám poskytli aj 

figurantov, príslušníkov sovietskej armády, 

väčšina z nich bola šikmooká. Nepamätám si 

už, z ktorých končín Sovietskeho zväzu boli, 

možno Tatári, možno Kazachovia. Pamätám 

si však, že všetci piati mali v prvý deň, keď 

Časť skupiny HÚL z roku 1975 zľava Ing. Ján Pitoňák , Ing. Ladislav Kafka, Klára Hotvátová, Ing. Ján Stano 

s nami mali ísť, pridelený jeden veľký chlieb 

a jednu veľkú konzervu. Zrejme predpokladali, 

že budú celý deň pospolu. Tak nám iné 

nezostávalo, ako z vlastného jedla zásobiť aj 

svojho sovietského figuranta, veď sme išli 

s ním každý svojou cestou. Čo už, chlieb sa 

rozdeliť dal, horšie to bolo s konzervou. Najlepšie 

z nich pochodil ten, ktorému napokon 

zostala. Neviem, či sa s konzervou rozdelil so 

svojim taxátorom, a ak áno, či ponúknutý taxátor 

z konzervy sovietskej výroby jedol alebo 

aspoň ochutnal… Po ukončení výpomoci 

nám pekný rozlúčkový večer pripravil Vladislav 

Koutný, keď nás pohostil na svojom 

dvore vo Velkej Bystřici čerstvo údenými, 

ešte teplými makrelami. Po dvoch týždňoch 

sme sa vrátili do Sučian. 

SMUTNÁ 

NÁVŠTEVA 

navštívil na polesí v Pustiměři. Tak som sa 

raz aj s manželkou vybral nielen za ním, ale 

aj na Moravu. Prišli sme do Pustiměře, pri 

hľadaní polesia som nejako zablúdil. Stretli 

sme nejakého pána, pýtam sa - kde je tu, 

prosím vás, polesie vojenských lesov? On 

na to: „A koho tam hledáte“? „Pána Koutného,“ 

odpovedám. „No polesí je tam,“ vraví 

a ukazuje rukou smer, „ale pana Koutného 

nenajdete, pan Koutný už není“. Tak som 

sa dozvedel o Vlaďovej náhlej smrti, v lese na 

svojom polesí vo veku okolo 56 rokov, pred 

sviatkom Všetkých svätých. Chystal čečinu 

na hroby, pri tom odišiel. Bol to dobrý priateľ, 

dobrý kolega i dobrý človek. Nemal nám 

to urobiť, mal s tým počkať ešte aspoň 30 rokov. 

PROJEKT 

S OTÁZNIKMI 

Vonkajšie práce v Sučanoch sme skončili 

niekedy v novembri. Zúčastnili sa na 

nich aj typológovia Ústavu Ing. Jan Lacina 

– priateľsky nazývaný „Lahvinka“ a nový 


HISTÓRIA 

typológ a špičkový mykológ Ing. Jiří Lazebníček, 

ktorý nastúpil po predošlom typológovi 

Ing. Jaromírovi Vorlovi. Prieskum s využitím 

poznatkov taxátorov vykonal vonku 

aj ochranár Ústavu Lubomír Vojtech, ktorý 

svoje zaradenie prevzal po predošlom ochranárovi 

Šmídovi, ktorý sa, myslím, zabil na 

motocykli. Lubomír Vojtech neskôr dostal aj 

posilu, Ing. Iva Vicenu CSc., ktorý predtým 

pôsobil v štátnych lesoch ČR, väčšinou na 

Šumave. To však bolo oveľa neskôr, až niekedy 

v osemdesiatych rokoch. Ing. Jan Lacina 

sa v Ústave potom už dlho nezdržal, na jeho 

miesto nastúpil nový typológ Ing. Jaromír 

Málek CSc. Kancelárske práce v období zima 

1973-jar 1974 boli výnimočné len v tom, že 

zvonku vyhodnotené farebné ortofotomapy 

v mierke 1:5000 sa prekresľovali na astralon 

(to som zažil pri taxácii prvý aj poslednýkrát) 

a z tohto potom vznikli hospodárske 

mapy v tejto mierke. Nepamätám sa, ako 

sme takto vyhotovené mapové dielo zavesili 

na okolité štátne mapové dielo a či to šéf vôbec 

s niekým odsúhlasoval. Ďalším dielom, 

ktorým sa prezentoval najmä šéf a do definitívnej 

podoby sa spracovávalo počas kancelárskych 

prác, bol takzvaný „Projekt rekonštrukcie 

hornej hranice lesa LHC Sučany“. 

Projekt ako papierové dielo slávu síce zožal, 

dostali sme aj odmenu vatikánskou menou, 

ale či sa z neho v praxi realizovala čo 

i len čiarka, to ani netuším. Keď idem okolo 

a z doliny Váhu sa pozerám na hory Krivánskej 

Malej Fatry, v ktorých som v roku 1973 

stratil množstvo potu aj hmotnosti, nezdá sa 

mi, že by sa horná hranica lesa nejako posunula 

vyššie aj napriek „Projektu“, ktorý sme 

v roku 1973 vypracovali. 

ZMENY 

V SKLENOM 

Keďže som sa na Lesnú správu Sklené 

už ako taxátor nikdy nevrátil, nedá mi, aby 

som sa nezmienil o ďalšom vývoji, ktorý ju 

Pred bytovňou v Jakubanoch - správa Ing. Ladislv Kaffka , Ing. Jozef Korman a figuranti 

stihol. Bol tam problém so správcom. Róbert 

Thonhauser ešte krátko pred odchodom 

do dôchodku pôsobil ako vedúci polesia 

v Sučanoch. Funkciu lesného správcu 

od neho prevzal Ing. Ladislav Molnár, ktorý 

bol ako perspektívny mladý káder aktivovaný 

v hodnosti kapitána a predtým pracoval 

na lesnej správe Pliešovce ako zástupca 

vedúceho správy. Po Ing. Molnárovi, ktorý 

odišiel približne po jednom alebo dvoch rokoch 

správcovania za výrobného námestníka 

do Malaciek, sa správcom stal Ladislav Ivanič, 

štiavnický absolvent z roku 1955, ktorý 

pred Skleným pôsobil ako lesný správca na 

Tichom Potoku v pôsobnosti PR VLM Kežmarok. 

Odtiaľ, z nejakého, mne neznámeho 

dôvodu (údajne z nejakého trestu), musel 

odísť (vo funkcii na Tichom Potoku ho striedal 

Vladimír Bohmer - prvý človek, s ktorým 

som sa v Kežmarku pri zháňaní miesta 

rozprával) a PR VLM Pliešovce ho asi po 

nejakej známosti umiestnilo za správcu na 

Sklené. Nepamätám sa, ako dlho bol správcom, 

ale personál lesnej správy nebol veľmi 

nadšený z jeho spôsobov výkonu správy. 

To som sa dozvedel len pri náhodných návštevách, 

keď sa napríklad robil pasport lesnej 

dopravnej siete a bolo potrebné navštíviť 

každú lesnú správu. Počas pôsobenia Ivaniča 

som na Sklenom stretol aj v tom čase kapitána 

a budúceho riaditeľa PR VLM Kežmarok 

Ing. Miroslava Horvátha, ktorý tam bol 

po nejakom čase strávenom v Malackách na 

ďalšej stáži. Po Lacovi Ivaničovi, ktorého po 

nejakom čase preložili na Lesnú správu Pliešovce 

za výrobného technika, sa správcom 

v Sklenom stal káder, ktorý prišiel zo štátnych 

lesov. Ani ten sa však v Sklenom dlho 

neudržal. Asi mu nevyhovovala disciplína 

a poriadok, ktoré bolo potrebné vo Vojenských 

lesoch a majetkoch dodržiavať. Konečne 

po ňom za správcu menovali Ing. Jaroslava 

Cibuľu, ktorý potom Sklenému šéfoval 

úspešne a dlho, temer až do svojej predčasnej 

smrti. Už len svojou vyše dvojmetrovou 

postavou bývalého basketbalového hráča 

Slávie Zvolen vzbudzoval rešpekt. Rešpekt 

Časť komisie základného protokolu na tvorbu LHP na roky 

1985 – 1994 pre LHC Mikulášov (závod Malacky) na jar 

1984. Zľava: lesný správca LS Mikulášov Ján Stískal, technik 

LS Mikulášov Roman Čulen, Ing. Zdeněk Šíp ÚHÚ VLS, 

Ing. Miroslav Hulka ÚHÚ VLS a Hubert Friedl GR VLS. 

z Jara mali najmä neporiadni občania tmavšej 

pleti, ale aj rôzne iné živly. Jaro predčasne 

zomrel, mohlo to byť okolo roku 2004. Po 

ňom bol šéfom správy Ing. Kaplan. Ešte neskôr 

správe šéfoval aj Ing. Jozef Král z Malaciek. 

Počas týchto zmien na mieste správcu 

z personálu odišli Róbert Thonhauser, Otto 

Schwarz, Marián Thonhauser, Lintner, Repiský, 

Klesken, naopak až do dôchodku zmeny 

vydržali Vojtech Hammer, Abel Petráš, 

a temer aj Ervín Neuschl. Prišli aj noví – Ján 

Gutten a Ján Matiašovský, obidvaja absolventi 

z Banskej Štiavnice, tí však neskôr, za 

nových pomerov, prácu na správe a vo VLM 

stratili. 

CESTY PRE 

SÚKROMNÍKOV 

Musím sa ešte zmieniť aj o lesnom hospodárskom 

celku Sučany. VLM, podnikové riaditeľstvo 

Pliešovce, zásluhou najmä výrobného 

námestníka a neskoršie riaditeľa plk. 

Ing. Jozefa Ulianka a príslušného projektantského 

tímu, investovali značné množstvo finančných 

prostriedkov do vybudovania siete 

lesných ciest a zvážnic na tomto celku. Bez 

týchto investícii sa na tomto celku dalo akurát 

tak peši poľovať a nie lesnícky hospodáriť. 

Myslím si, že v dnešnej dobe Urbárske 

spoločnosti Turany a Sučany, ako vlastníci 

lesa, môžu Vojenským lesom dlho ďakovať 

za sprístupnenie lesných porastov. Bohužiaľ, 

VLM si zase môžu sypať popol na hlavu 

zato, že investovali do cudzieho majetku. Urbárske 

spoločnosti prišli k sprístupneniu lesných 

porastov zadarmo. Pochybujem, že sa 

VLM aspoň poďakovali. Naopak, chceli od 

VLM ešte nájom za uplynulé roky. Dnes je 

na tomto celku v štátnom vlastníctve približne 

300 až 400 hektárov, zvyšná výmera bola 

vrátená pôvodným vlastníkom. Aká je v súčasnosti 

intenzita výcviku na bývalej tankovej 

strelnici v Sučanoch mi nie je známe, 

takisto nepoznám stav lesných porastov po 

ich vrátení pôvodným vlastníkom. Od roku 

1973 moja noha na územie LHC Sučany nevstúpila 

ani v rámci kontrol plnenia predpisov 

LHP. 

pokračovanie v budúcom čísle 


21

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

JUBILANT Z JOVSY 

Jediným zamestnancom v robotníckych profesiách na OZ Kamenica nad Cirochou, ktorý 

si v kolónke vek napíše toho roku číslo 60, je Michal Modrák z Lesnej správy Jovsa. 

Tvoji dvaja synovia tiež pracujú vo 

Vojenských lesoch. Majú vlastné 

pracovné skupiny v ťažbe dreva. Teda 

aj tu platí porekadlo „Jablko nepadá 

ďaleko od stromu“, alebo po lesnícky 

„Bukvica nepadá ďaleko od buka“? 

Bývam v Jovse, dedina je pod lesom. 

Oboch synov som od malička brával do lesa, 

či už na prechádzky, na huby, alebo v ich 

staršom veku chystať drevo v samovýrobe. 

Často to bolo spolu s kolegom lesníkom Vincom 

Megelom, ktorý mal tiež dvoch chlapcov, 

starým Záhorčákom a jeho synom, a tak 

nás úsmevne nazývali - aha, ide lesná škôlka… 

Časom sa synovia priučili môjmu remeslu 

a dnes obaja pracujú pre Vojenské lesy, 

ako dodávatelia prác v ťažbe dreva. 

Michal, ako si spomínaš na svoje 

začiatky vo Vojenských lesoch? 

Pamätám si, akoby to bolo ešte len teraz. Do 

Vojenských lesov som nastúpil v septembri 

roku 1993 na lesnú správu Jovsa ako pracovník 

pestovateľskej činnosti. O tri mesiace neskôr 

ma preradili na pozíciu piliara a traktoristu 

do novovzniknutej komplexnej čaty, 

v ktorej som pracoval so svojimi kolegami 

Michalom Zahorčákom a Petrom Gunčom. 

Neskôr, po organizačných zmenách v roku 

2005, prechode na dodávateľský spôsob vykonávania 

prác v lesníckych činnostiach 

a odovzdaní mechanizačných prostriedkov 

do nájmu, som sa rozhodol, že zostanem 

pracovať vo VLM ako vlastný zamestnanec. 

Bol som preradený na pozíciu údržbár, opravár, 

traktorista, a na tejto pozícií pracujem 

dodnes. V prípade potreby nemám problém 

sadnuť za volant nákladného auta alebo stavebného 

stroja. 

Ako hodnotíš spoluprácu 

s mladšími kolegami? 

Nemôžem sa sťažovať. Rád poučím a ukážem, 

ak mladší kolega chce. Dôležitý je vzájomný 

rešpekt a pochopenie. Odovzdávanie 

a prijímanie skúseností sa vyplatí. Starší 

mladšiemu, ale aj naopak. Dnes si prácu nemožno 

vyberať. Práca v lese je aj o tom, že sa 

jeden na druhého môžeme spoľahnúť. 

Michal, na záver ešte jedna otázka. 

Akú máš víziu o svojom voľnom 

čase po odchode do dôchodku? 

Voľný čas budem veľmi rád tráviť so svojou 

rodinou, s vnúčatami. Už som dvojnásobný 

dedko, z čoho mám veľkú radosť. Ak 

mi zdravie dovolí, určite budem ešte vypomáhať 

svojim synom v ťažbe dreva. 

Michal, v mene všetkých zamestnancov sa ti 

chcem poďakovať za odvedenú prácu a do nasledujúcich 

rokov zaželať najmä veľa zdravia, 

šťastia, životného optimizmu a rodinnej pohody. 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS 

Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, 

(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk 

JUBILANTKA JARKA 

Jaroslava Peliešková, naša kolegyňa a priateľka, oslávila v uplynulých dňoch významné 

životné jubileum. Jarka sa narodila v Trenčíne, ale ako kedysi nebolo výnimkou, jej rodičia 

sa rozhodli presťahovať za prácou, ktorú našli na Vojenských lesoch a majetkoch Pliešovce. 

Už ako dieťaťu jej učarovala príroda na kopaniciach, kde vyrastala, preto sa rýchlo stotožnila 

s novým prostredím uprostred nádherných lesov. Vyučila sa ako krajčírka a po škole 

pracovala tri roky v Plete vo Veľkom Krtíši. Počas tohto obdobia sa aktívne zúčastňovala na 

pretekoch brannej všestrannosti. Naši mladší kolegovia pravdepodobne nevedia, ale tí skôr 

narodení určite vedia, o čom píšem. 

Ing. Katarína Belanová, 

PhD., referent OV GR 

V roku 1990 sa Jarka zamestnala vo Vojenských 

lesoch a majetkoch na Poľnohospodárskej 

správe Lešť. Pracovala ako ošetrovateľka 

hovädzieho dobytka. Postupom času, ako 

sa poľnohospodárska činnosť z vojenských 

lesov vytrácala, menili sa aj pracovné pozície 

zamestnancov. Týkalo sa to aj Jarky, ktorá od 

roku 1995 pracovala ako sezónna pracovníčka 

v pestovateľskej činnosti. Po ôsmich rokoch, 

v roku 2003, prišla ďalšia zmena a Jarkinou 

hlavnou pracovnou náplňou sa stalo upratovanie 

a starostlivosť o poľovníckych hostí. Od 

roku 2015 pracuje vo Vojenských lesoch a majetkoch 

na čiastočný úväzok a venuje sa predovšetkým 

výrobe mechanickej ochrany lesa. 

Jarku mnohí poznajú ako vášnivú hubárku. 

Počas rozhovoru mi niekoľkokrát prízvukovala, 

že miluje prírodu, hubárčenie a zvieratá, 

a že by nikdy nedokázala žiť v meste. Okrem 

iného číta tzv. motivačné knihy, ktoré by mali 

človeka pozitívne naladiť, cestou podvedomia 

naučiť zvládať stres a tak ukázať cestu ku 

šťastiu (teda aspoň ja som im tak porozumela, 

pozn. autora). 

Milá Jarka, dovoľ mi, aby som ti v mene celého 

kolektívu Vojenských lesov a majetkov SR, 

š.p. popriala najmä veľa zdravia, milujúcich 

ľudí okolo teba, čo najviac šťastia a aby si vo 

svojom živote našla harmóniu, o ktorej čítaš 

v knihách. 



NÁŠ JUBILANT 

Ing. MIROSLAV HALAJ 

Začiatkom roku 2019 sa dožil náš kolega a nebojím sa povedať aj priateľ Ing. Miroslav 

Halaj krásneho životného jubilea 60 rokov. 

Do Vojenských lesov a majetkov ho priviedla 

láska k manželke Márii. V decembri 

1986 nastúpil na pozíciu projektanta na 

generálne riaditeľstvo štátneho podniku. 

V pracovnom kolektíve mal šťastie na takých 

kolegov, ako boli Ing. František Sliacky, 

Ing. Teodor Derco, už zosnulý Ing. Ján Kiršner, 

ale aj mnohých ďalších. Postupne prešiel 

z funkcie projektanta na pozíciu samostatného 

projektanta až po post vedúceho referenta 

správy majetku a SZF. Po organizačných 

zmenách sa stal v roku 2008 samostatným 

odborným referentom oddelenia výroby. 

Ing. Halaj sa aj po nástupe do Vojenských 

lesov a majetkov naďalej vzdelával. Po dosiahnutí 

potrebných rokov praxe si spravil 

špecializáciu v odbore stavebníctvo, ktorá 

mu umožnila vykonávať funkciu stavebného 

dozoru. V rámci absolvovania ďalšieho 

vzdelávania môže vykonávať znalca v odbore 

stavebníctvo. Vďaka jeho odbornosti a prísnemu 

oku môžeme bezpečne využívať kilometre 

prístupových komunikácií v rámci 

celého štátneho podniku, nad ktorými mal 

dozor. V rámci stavebného dozoru dohliadal 

nielen na výstavbu prístupových komunikácií, 

ale aj na iné investičné stavby a rekonštrukcie. 

Medzi ostatné patrí napríklad zrekonštruovaná 

budova Lesnej správy Jovsa na 

OZ Kamenica. Popri práci sa však stíhal venovať 

aj koníčkom, medzi ktoré patrí najmä 

šport. Bol niekoľkokrát účastníkom Bielej 

stopy, venoval sa aj zjazdovému lyžovaniu. 

Z netradičných športov si vyskúšal jazdu na 

„krňačkách“ na ktorú do dnes s úsmevom 

spomína. Z letných športov k jeho najobľúbenejším 

patrí futbal a volejbal. Vo volejbale 

dokonca reprezentoval tím riaditeľstva štátneho 

podniku na športových hrách. Športu 

sa venuje aj naďalej. Nie je mu však cudzí 

ani verejný život v Pliešovciach. Aktívne sa 

doň zapájal ako poslanec obecného zastupiteľstva, 

predseda stavebnej komisie a člen 

Dozornej rady Obecných lesov. V dnešných 

dňoch je jeho najväčšou radosťou vnučka, 

ktorej sa venuje v maximálnej možnej miere. 

Mirko, do ďalších rokov ti želám v mene svojom 

aj v mene kolegov najmä veľa zdravia, 

šťastia, rodinnej pohody a veľa entuziazmu 

do ďalších pracovných rokov. 

Ing. Ján Bučan, vedúci 

referent oddelenia ekonomiky 

Pliešovce (text, foto) 

Ing. IVAN SCHLOSSER MÁ 55 

Náš kamarát a kolega Ing. Ivan Schlosser sa 21. februára sa dožíva 55 rokov. Pri tejto 

príležitosti by som vám rád priblížil jeho osobnosť, prácu a koníčky. 

Ing. Patrik Kuriš, lesník LS 

Jablonové OZ Malacky (text, foto) 

Ivan pochádza z Bratislavy. Lásku k prírode 

získal vďaka svojmu otcovi, ktorý ho často 

brával do lesa na poľovačku. Jeho prastarý 

otec dokonca pracoval ako lesník u grófa Pálffyho. 

Po ukončení Technickej univerzity vo 

Zvolene nastúpil pracovať do Štátnych lesov 

ako samostatný technológ, neskôr ako ťažbový 

technik. Po určitom čase začal pracovať 

ako vedúci poľovníckej cestovnej kancelárie, 

neskôr opäť ako ťažbový technik. Pôsobil 

aj ako referent pre ťažbu dreva a poľovníctvo. 

Do Vojenských lesov nastúpil v roku 

2000 ako správca na lesnú správu Jablonové. 

V roku 2010 ho na deväť mesiacov premiestnili 

na lesnú správu Mikulášov, kde takisto 

vykonával funkciu správcu. V októbri 2010 

sa vrátil na lesnú správu Jablonové, kde pracuje 

vo funkcii správcu doteraz. Za jeho pôsobenia 

došlo k zlúčeniu LS Jabloňové a LS 

Bažantnica. Na LS Jablonové v tomto období 

zodpovedal okrem pracovných povinností súvisiacich 

s lesným hospodárstvom aj za ťažbu 

piesku v dobývacom priestore Bažantnica, za 

chov kačíc a následné organizovanie spoločných 

poľovačiek na ne a za chov rýb na štyroch 

rybníkoch. 

K Ivanovým koníčkom patrí kynológia, 

strelectvo a poľovníctvo. Jeho obľúbeným plemenom 

je jazvečík. Dnes ich má dvoch. Takisto 

ho poznáme aj ako veľmi dobrého strelca, 

ktorý reprezentoval VLM SR, OZ Malacky 

na streleckých pretekoch. Vo voľnom čase aktívne 

pôsobí v obvodnej poľovníckej komore 

v Malackách, je hodnotiteľom poľovných trofejí 

na medzinárodnej úrovni a chodí prednášať 

na kurzy budúcim mladým poľovníkom. 

Myslím si, že Ivan Schlosser je z tých 

šťastných, ktorým sa práca stala koníčkom. 

Aj napriek tomu, že pracuje vo vedúcej funkcii 

správcu 19 rokov, nezabúda byť najmä 

človekom a až potom nadriadeným. 

Ivan, v mene spolupracovníkov ti do ďalších 

rokov želám najmä pevné zdravie a spokojnosť 

nielen v pracovnom, ale aj v súkromnom 

živote. 


23


ROZHOVOR S… 

Ak sa pozrieme na mapu odštepného závodu Kamenica nad Cirochou, dá sa povedať, že 

jeho územie má tvar nepravidelného oválu. Ako koráliky na náhrdelníku sa po hranici tohto 

oválu v postupnosti proti smeru hodinových ručičiek nachádzajú obce: Zemplínske 

Hámre, Kamenica, Kamienka, Porúbka, Vinné, Kaluža, Kusín, Klokočov a Jovsa. Z týchto 

deviatich obcí v piatich vykonávajú funkciu starostu ženy. V obci Jovsa pod južnými svahmi 

Vihorlatu je druhé volebné obdobie starostkou Mgr. Ľubica Čornejová. 

Mgr. Ľubica Čornejová 

nedostatku vody v obci. Po neúspešných žiadostiach 

o nenávratný finančný príspevok som 

o kritickom stave informovala ministra životného 

prostredia a s jeho usmernením sme sa 

obrátili na Ministerstvo pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR v programe IROP. Aj tento 

rok sme žiadali Generálne riaditeľstvo VVS,a.s. 

Košice o zaradenie do investícií. 

Nechýbajú nápady ani pracovný elán, chýbajú 

financie potrebné na rozvoj a napredovanie. 

Keď počúvam svojich kolegov, ktorí sa 

funkcii starostu venujú už dlhší čas a sú starostami 

už niekoľko volebných období, hodnotia 

terajšie obdobie za neprajné a veľmi nepriaznivé 

- veľa kompetencií prešlo na obce, legislatíva 

je veľmi obsiahla a prechádza častými zmenami, 

prerozdeľovanie dotácií nemá jasné pravidlá 

a podlieha veľkej byrokracii i korupcii. 

Ktoré skúsenosti z vašej minulej 

pracovnej kariéry sa vám najviac 

zišli pri výkone terajšej funkcie? 

Keďže som učiteľkou, ktorá sa v obci dlhé roky 

angažovala v mimoškolskej činnosti a svoj voľný 

čas venovala aktivitám s deťmi a mládežou, 

povedala by som, že to boli najmä organizačné 

schopnosti, kreativita a skúsenosti s projektovou 

činnosťou. Ešte ako koordinátorke neformálnej 

skupiny mladých ľudí sa mi podarilo 

získať cez grantové programy dotácie na voľnočasové 

aktivity v obci - konkrétne na zostavu 

detského ihriska, zvukovú aparatúru a zemplínske 

ľudové kroje. Ďalšou výhodou bol permanentný 

styk s ľuďmi a vystupovanie na verejnosti. 

Pani starostka, čo hovoríte na údaj o počte 

starostiek v spomínaných obciach? 

Tento údaj ma určite teší. Som rada, že sme 

čoraz viac spoločensky aj politicky uvedomelejší, 

že potláčame predsudky a eliminujeme 

diskrimináciu žien. Žena má aj v komunálnej 

politike svoje miesto a svoj význam. Prináša 

jedinečnú energiu, harmóniu, zmysel pre poriadok 

a zodpovednosť, zmysel pre sociálne 

a estetické cítenie. 

Často sa úsmevne hovorí, že slovo 

starosta vystihuje jeho poslanie. Po 

zemplínsky: „ Starosta še má starac“. 

Byť starostom je podľa zákona verejná funkcia, 

ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. 

Pre mňa je poslaním, službou, ktorej venujem 

všetok svoj čas. Nie je to práca, za ktorou zatvorím 

dvere, žijem službou obci a spoluobčanom. 

Najväčšou starosťou, s ktorou zápasíme, 

je nepomer práce a financií, tých je vždy nedostatok 

v porovnaní s množstvom práce, s potrebami 

obce a občanov. Našim problémom 

i naďalej ostáva získanie dotácie na výstavbu 

verejného vodovodu a mrzí ma, že vynaložené 

úsilie nie je adekvátne výsledku. Aj keď som 

rada, že VVS,a.s. s výstavbou začala, ide zatiaľ 

len o malý úsek, ktorým ani zďaleka nenaplníme 

potreby občanov a nezlepšíme kritický stav 

Vojenské lesy, bez zbytočného lichotenia, 

hodnotia po vašom nástupe spoluprácu 

so samosprávou obce Jovsa ako oveľa 

konštruktívnejšiu a zmysluplnejšiu. 

Takéto hodnotenie je pre nás samozrejme potešením. 

Našu spoluprácu vnímam rovnako 

pozitívne - koľkokrát som sa obrátila s prosbou 

o súčinnosť pri riešení problému v obci, 

vždy nám podali pomocnú ruku, a to promptne 

a flexibilne, čo si ako starostka nesmierne 

vážim. 

Aké sú vaše hlavné najbližšie priority 

pri fungovaní a rozvoji obce? 

Plánov a nápadov je veľa, nerada predbieham, 

pretože každý návrh prechádza schvaľovaním 

poslancov obecného zastupiteľstva - od ich 

ústretovosti závisí realizácia každého nápadu 

a plánu. Mojou prioritou bude i naďalej vyvíjať 

úsilie o vybudovanie vodovodu, rozvoj obce 

na všetkých úrovniach, zveľaďovanie verejných 

priestranstiev a spokojnosť občanov. 

Gabriela Poljaková Ing., sekretariát 

riaditeľa OZ Kamenica n/ 

Cir., poljakova@vlm.sk, (text, 

foto Mgr. Ľubica Čornejová, 

archív OZ Kamenica n/C) 

Kolaudácia Lesnej správy Jovsa 

Zľava doprava : Ing. Hedviga Májovská, riaditeľka Stavebného úradu MO SR; Ing. Miroslav Halaj, referent 

OV GR; Mgr. Ľubica Čornejová, starostka Obce Jovsa; Ing. Katarína Belanová, PhD, referent OV GR. 



BLAHOŽELÁME 

KOLEGOM 

VÝROČIE LETECKEJ 

TRAGÉDIE 

Pamiatku profesionálnych 

vojakov, ktorí zahynuli 

pri najväčšej leteckej 

tragédii samostatnej Slovenskej 

republiky, si 19. januára, 

v deň jej trinásteho 

výročia, uctili na vrchu Borsó 

pri maďarskej obci Hejce 

položením vencov a zapálením 

sviečok ministri obrany 

SR a Maďarska Peter Gajdoš 

a Tibor Benkő, náčelník 

Generálneho štábu Ozbrojených 

síl SR genpor. Daniel 

Zmeko a ďalší predstavitelia 

slovenského rezortu obrany 

a ozbrojených síl. „Udalosť, 

ktorá navždy zmenila osudy 

42 rodín, je dodnes hlboko 

vrytá v našej pamäti. Ani trinásť rokov po 

tejto tragédii sa nezmenilo nič na tom, že 19. 

január je a navždy pre nás zostane čiernym 

dňom,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš. 

Tragickú udalosť pripomína na vrchu 

Borsó symbolických 42 pietnych dubových 

stĺpov. Ich výrobu a inštaláciu na mieste havárie 

zabezpečovali Vojenské lesy a majetky, 

rovnako sa podľa potreby 

starajú o ich udržiavanie. 

Vlani v lete ich úplne obnovili. 

Minister obrany SR Peter 

Gajdoš v rámci pietneho 

aktu na vrchu Borsó ocenil 

túto aktivitu a udelil VLM 

SR š. p. pamätnú plaketu. 

„Starostlivosť o tieto symbolické 

pamätníky, ktoré 

nám pripomínajú vyhasnuté 

životy našich vojakov, je 

to najmenej, čo môžeme ako 

rezort urobiť, aby sme skutočne 

potvrdili to, čo deklarujeme 

- že nikdy nezabudneme,“ 

zdôraznil minister 

Peter Gajdoš. Zástupcovia 

Vojenských lesov a majetkov 

si počas spoločnej spomienkovej slávnosti 

uctili pamiatku obetí leteckého nešťastia položením 

venca pri pamätníku v obci Hejce. 

Anton Bodnár Ing., riaditeľ OZ 

Kamenica n/Cir., bodnar@ 

vlm.sk, (text, foto) 

SEPTEMBER 2018 

Dodatočne blahoželáme nášmu 

kolegovi 

Dušanovi Žlkovanovi 

lesník správy LS Lešť 

k pracovnému výročiu 25 rokov 

vo VLM. Prajeme mu veľa zdravia 

a pracovných úspechov do ďalších 

rokov. 

JANUÁR 2019 

Ing. Miroslav Halaj 

samostatný odborný referent OV 

životné jubileum 60 rokov 

Anna Hriňáková 

samostatný referent OV OZ Kežmarok 

40 rokov vo VLM 

Jozef Hrivňák 

robotník SL Vidov Vrch 

odchod do dôchodku 

Jaroslava Peliešková 

robotníčka SL Vidov Vrch 


FEBRUÁR 2019 

Ing. Ivan Schlosser 

vedúci LS Jablonové 


Ing. Dušan Staško 

lesník LS Jovsa 


MAREC 2019 

Michal Modrák 

robotník LS Jovsa 



25


55. ROČNÍK 

VENEROVSKÉHO 

MEMORIÁLU 

MAJSTROVSTVÁ 

LESNÍKOV SR V LYŽOVANÍ 

S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU 

Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica v spolupráci s obcou Štrba a TMR a.s. pod záštitou 

ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedníčky OZ DLV organizujú 

jubilejný 55. ročník Venerovského memoriálu. V športovom areáli FIS na Štrbskom plese 

si od 17. do 19. marca 2019 zmerajú sily lesníci a lesníčky zo Slovenska, Čiech, Poľska, 

Maďarska i Ukrajiny. Prečo Venerovského memoriál? 

Dmitrij Venerovskij sa narodil ako tretie 

dieťa 25. októbra 1903 v Jeketerinburgu. Po 

exode zo severu Kaukazu v roku 1921 mladý 

Dimitrij skončil po neľahkej ceste v Moravskej 

Třebovej, kde zmaturoval na gymnáziu. 

Následne v roku 1926 získal titul lesný 

inžinier na Vysokej škole poľnohospodárskej 

v Brne. Napriek svojej húževnatosti 

a vzdelaniu pracoval dlhší čas ako robotník. 

V rokoch 1935-36 však už pôsobil vo Varíne 

a Belej pri Varíne ako technik, geometer pri 

komasáciách. Začiatkom roka 1939 ho prijali 

na riaditeľstvo štátnych lesov v Liptovskom 

Hrádku. V roku 1942 sa v skupine taxátorov 

dostal do Vysokých Tatier. Mali za úlohu 

pripraviť lesný hospodársky plán na lesnom 

celku po kniežati Hohenlohem, ako súčasti 

celku Vysoké Tatry. Vypuknutie SNP zastihlo 

Dimitrija na Podbanskom. Tam sa zapojil 

do partizánskeho odboja. Pôsobil ako tlmočník 

veliteľa Jegorova v partizánskej brigáde, 

ktorá sa usídlila v lokalite Podsuchá nad 

Liptovskou Osadou. Osudným sa mu stal 

prieskum 27. októbra 1944, keď v prevažne 

listnatom lese neušiel nemeckej pozornosti 

a proti streľbe z úkrytu v senníku zo vzdialenosti 

20 metrov nemal žiadnu šancu. 

Viacerí lesníci, ktorí ho poznali, ale najmä 

jeho mladší kolega, priateľ a bojový druh Jozef 

Krasuľa (neskorší absolútny víťaz v ročníkoch 

50,67,69) boli iniciátormi tohto jedného 

s najstarších lyžiarskych pretekov 

v strednej Európe. 

Ing. Miroslav Jurčo, odbor starostlivosti 

o lesy TANAPu, sekretár a administrátor 

pretekov (text, foto archív TANAPu) 



Z HISTÓRIE STOJÍ 

ZA PRIPOMENUTIE 

ASPOŇ ZOPÁR MIEN 

NAJÚSPEŠNEJŠÍCH 

ÚČASTNÍKOV: 

I. – XXVI. Ročník (19747 – 

1974) - Absolútny víťaz 

7x Štefan Harvan, TANAP 

Tatranská Lomnica 

XXVII – LIV. ročník (1979, 1993 

-2018) – Víťazi dvoj kombinácie 

12x Dušan Gerek, Lesy 

SR, Banská Bystrica 

11x Andrea Machyniaková, 

Lesy SR, Banská Bystrica 

10 x Peter Diča, ŠL TANAP, 


10 x Ľubomír Machyniak, 


9x Ján Maduda, Lesy 

SR, Banská Bystrica 

Absolútni víťazi: XXXXII – 

LIV. Ročník (2006 – 2018) 

Majsterka Lesníčka: 

Dmitrij Venerovský s rodinou 

10 x Andrea Machyniaková, 


1x Oľga Labudová, Lesy 

mesta Sp. N. Ves 

1 x Slávka Macuráková, ŠL 

TANAP, Tatranská Lomnica 

1 x Jana Herchlová, MPL Medzev 

Majster Lesník: 

7 x Peter Diča, ŠL TANAP, 


4 x Ľubomír Machyniak, 


1x Ján Maduda, Lesy SR, 

Banská Bystrica 


27


MIESTO, KDE 

ŽIJE NAJVÄČŠÍ 

EURÓPSKY CICAVEC 

Výnimočná lokalita, kde na malom priestore môžete pozorovať takmer tridsať jedincov 

zubra európskeho, je Topoľčianska zubria zvernica. Každoročne privíta množstvo návštevníkov 

a z roka na rok záujem o ňu vzrastá. 

vota týchto takmer dva metre vysokých a necelé 

tri metre dlhých cicavcov, vo všetkých 

ročných obdobiach, prostredníctvom popisných 

tabúľ a fotografií. Trasa je nenáročná, 

s prevýšením 40 metrov a prejsť sa dá za 

hodinu. Už takmer stálymi návštevníkmi sú 

poslucháči Detskej lesníckej univerzity vo 

Zvolene. Zubria zvernica je súčasťou ich študijného 

plánu. Koncom januára tam absolvovali 

prednášku „Z poľovníckej kapsy“, kde 

okrem poľovníckej etikety a starostlivosti 

o zver spoznali na vlastné oči spôsob života 

zubrov. Mali možnosť vidieť kŕmenie týchto 

viac ako tonu vážiacich cicavcov, dozvedieť 

sa, ako a kedy sa k nám dostali, kedy vyhynul 

posledný zubor na Slovensku vo voľnej prírode. 

Cestou po chodníku odpovedal na ďalšie 

zvedavé otázky lesný pedagóg Martin Sýkora, 

ktorý sprevádzal detských návštevníkov. 

Mimochodom, deti zistili aj to, že kliešte 

zubrom nevyberajú – vedia sa s parazitmi 

vysporiadať sami. Tieto neobyčajné zvieratá 

sú príbuzné amerických bizónov, v minulosti 

boli prirodzenou súčasťou európskych lesov 

a vyskytovali sa napríklad v okolí Zuberca – 

odtiaľ pochádza miestny názov. Kuriózne je, 

že zubry narodené na Slovensku majú podľa 

medzinárodnej dohody na začiatku mien slabiku 

„si“, takže mená ako Sirius alebo Sibera 

nie sú tu ničím výnimočným. V súčasnosti 

žije v zvernici 25 jedincov a jej prvoradou 

úlohou je chov Zubra hrivnatého - horskej línie. 

Oplatí sa ju navštíviť v každom ročnom 

období. 

Dagmar Sélešová, NLC-ÚLPV Zvolen (text, foto) 

Zvernica, založená v roku 1958, je chránený 

areál obhospodarovaný štátnym podnikom 

Lesy Slovenskej republiky, odštepným 

závodom Topoľčianky. Po rokoch budovania 

a zveľaďovania ju v roku 1995 sprístupnili verejnosti. 

Odvtedy ponúka pre všetkých možnosť 

dozvedieť sa viac o živote týchto pozoruhodných 

zvierat, ktoré už u nás vo voľnej 

prírode nežijú. V zvernici mysleli aj na deti. 

Okrem obdivovania zubrov nájdu priestor 

pre hry a voľnočasové aktivity, ktorým neodolajú 

ani dospelí. Toto malebné miesto 

a okolie pohoria Tribeč ponúka okrem možností 

na turistiku aj návštevu neďalekého 

historicky vzácneho kaštieľa v Topoľčiankach 

s jeho rozsiahlym parkom, vyhláseným 

za Významné lesnícke miesto. 

Pri príležitosti 50. výročia založenia zvernice 

tam vybudovali Lesnícky náučný chodník 

– ideálny priestor na lesnú vychádzku 

pre žiakov, či tip na rodinný výlet alebo aktivitu 

lesnej pedagogiky. Na trase dlhej 2500 

metrov je umiestnených desať panelov, na 

ktorých sa návštevníci dozvedia viac o histórii 

chovu zubrov. Môžu nahliadnuť do ži- 

Koordinátorom Detskej lesníckej univerzity 

je Národné lesnícke centrum Zvolen 

a navštevujú ju každoročne, od septembra 

do júna, žiaci šiestych ročníkov z vybraných 

základných škôl. Partnermi projektu 

sú Lesy SR, š. p., Vojenské lesy a majetky SR, 

š. p., Technická univerzita Zvolen a Zvolen – 

mesto lesníctva. 



OZDOBA ZEME 

Dub je kráľom lesa. Je symbolom sily, mohutnosti 

a dlhovekosti. Slovania ho považovali za posvätný. 

Vysádzali ho na počesť rôznych historických udalostí. 

V stredoveku sa ľudia báli vyrúbať dub, aby im to 

neprinieslo nešťastie. Preto mohli niektoré staré duby 

prežiť dodnes. Najstarší dub na Slovensku má asi 

700 rokov a rastie v obci Dubinné pri Bardejove. 

OSEMSMEROVKA 

L E K Í Č E M C E V A K S Á L P C N 

N N E R I N A I Z N E T R O H I E E 

A I L A Ľ Y B O T A L Z C U DZ CH R M 

L I M O N K A Í M G A V C M T I O Á 

I C O Č A K S É A E I E E O A I H L 

Z E L S M Í T I CH O N T V M K A O K 

A V Ž N O N R V O R É E O A L Č A Y 

E O I D A V A I V G C R D I Y E K C 

B S Ť Z S O V O K Í A N O V R J S E 

O E Y N E B D O A N R I H L A V Á Č 

K R S T F U K S I A A C A A M A R T 

CH V B U D Ľ A Ž U R S A J Š A K K Y 

CYKLÁMEN JAHODOVEC VRESOVEC AMARYLKA 

SLEZ HORTENZIA NERINA LÁSKAVEC KRÁSKA 

MACHOVKA LIMONKA NECHTOVEC SARACÉNIA HOREC 

DUB KOBEA FUKSIA ŠALVIA RUŽA CHRYZANTÉMA 

ĽALIA VETERNICA MEČÍK ASTRA ĽUBOVNÍK 

PICHLIAČ HLAVÁČ GEORGÍNA ZLATOBYĽ 


29


OMAĽOVÁNKY 


POZNÁTE 

„ŠMERDZUŠKU“ ? 

AKSAMIETNICA 

ŠKODCOM NEVONIA 

Aksamietnica (lat. Tagetes) je jednoročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Rozšírenejší 

názov pre aksamietnicu je Afrikana, ľudovo sa jej však vraví smraďoch. Toto pomenovanie 

vystihuje snáď jedinú negatívnu vlastnosť aksamietnice - jej nepríjemnú vôňu. 

Tá je však v niektorých prípadoch aj prednosťou, pretože nevonia ani mnohých škodcom. 

Aksamietnice pochádzajú z juhozápadu 

USA, Mexika a Južnej Ameriky. Existuje 

okolo 52 druhov. Líšia sa veľkosťou, farbou 

kvetu aj kvetom samotným - niektoré 

druhy ho majú jednoduchý, zatiaľ čo iné sa 

pýšia plným kvetom. V našich podmienkach 

sa najčastejšie pestujú tri druhy aksamietnice 

- aksamietnica vzpriamená, aksamietnica 

rozložitá a aksamietnica drobnokvetá. Táto, 

u nás, najpopulárnejšia letnička, rýchlym 

rastom vytvára kompaktné hustejšie kríčky 

vysoké do 35 cm. Je vhodná na záhonové výsadby 

plošne alebo v skupinkách, na obruby, 

do mobilnej zelene i do kvetináčov. Dobre sa 

jej darí v každej záhradnej pôde. Má rada slnečné 

teplé stanovište, znáša ale aj polotieň. 

K zaujímavostiam tejto rastlinky patrí 

najmä to, že sa vďaka veľkému množstvu karotenoidov 

využíva v potravinárskom priemysle 

ako žlté farbivo pridávané do olejov, 

cestovín či zmrzlín. Je označené ako luteín 

- úplne neškodné E161b. Čajom z aksamitníkových 

kvetov si môžete pomôcť pri prekonávaní 

"opice" a s ňou spojených bolestí hlavy. 

Slabší odvar pomáha tiež na upokojenie 

podráždeného žalúdka. 

Tip od nás - ak budete pravidelne otrhávať 

odkvitnuté kvety, budú vám aksamietnice 

robiť radosť dlhšie.

Vojenské lesy 1/2019

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?