27.09.2021 Views

Vojenské lesy 2/2020

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIV / 2 - <strong>2020</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

2/<strong>2020</strong><br />

Ročník 14<br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

ISSN 1338-3221<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

REGISTRÁCIA:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,<br />

lesníctvo sa ocitlo v neľahkej spoločensko-ekonomickej situácii. Žijeme v dobe, keď sa odbornosť<br />

a dlhoročné skúsenosti potláčajú a do popredia sa dostáva názor laickej verejnosti,<br />

ktorý je v mnohých prípadoch populistický, naivný a účelový. Aj v tomto prípade platí, že<br />

očierniť, znevážiť a pošpiniť klamlivými informáciami je omnoho jednoduchšie, ako následne<br />

obhájiť a vyvrátiť tieto klamlivé informácie odbornými argumentmi a výsledkami. Žijeme<br />

v dobe internetu a sociálnych sietí, čo samozrejme mnohých oblastiach uľahčuje ľudom život,<br />

zjednodušuje získavanie nových poznatkov a rozširuje obzory. Na druhej strane je to cesta,<br />

ako ovplyvňovať názor spoločnosti v rôznych oblastiach šírením neprávd a hoaxov. Filtrovať<br />

a zorientovať sa v záplave toľkých informácii nie je jednoduché. Ja len dúfam, že vo väčšine<br />

prípadov, ktoré túto spoločnosť rozdeľujú, zvíťazí zdravý rozum. Jednou z tých oblastí je<br />

aj starostlivosť o les a prírodu. Verím, že spoločnosť pochopí význam a potrebu starostlivosti<br />

o les spôsobom cieleného trvale udržateľného lesného hospodárenia a rovnako aj v oblasti<br />

poľovníctva reguláciou stavov zveri a nie nezmyslenou a demagogickou ochranou lesa a zveri<br />

ničnerobením a ponechaním na samovývoj a samoreguláciu. Žijeme v kultúrnej krajine, kde<br />

človek priamo alebo nepriamo zasahuje do všetkých ekosystémov a preto je dôležité sa o tieto<br />

ekosystémy starať.<br />

Druhou ťažkou skúškou pre celú spoločnosť je súčasná situácia s rozšírením COVID-u 19,<br />

ktorá sa dotýka každého z nás, či už v pracovnej alebo súkromnej sfére. Ovplyvňuje fungovanie<br />

každého bez rozdielu. Rôzne obmedzenia, karantény a nariadenia, ktoré sa na nás valia<br />

z každej strany a každý deň, vyvolávajú v spoločnosti nával emócií, väčšinou negatívnych. Aj<br />

toto nám, žiaľ, priniesol život a musíme s tým bojovať.<br />

Ja som optimista. Verím, že sa nakoniec všetko v dobré obráti – ako v rozprávke, aj keď život<br />

je o niečom inom. Želám si, aby sme túto zložitú dobu spoločnými silami prežili v zdraví,<br />

aby sme sa čoskoro stretávali bez obmedzení a rúško na tvári vymenili za úsmev.<br />

• Ing. Jozef Bittara<br />

Foto na titulnej strane: Ing. Bittara, OZ Malacky<br />

2 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

KYNOLÓGIA<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

Vláda vyhlásila „bezzásahové“ územie<br />

Vihorlat ako súčasti svetového prírodného<br />

dedičstva UNESCO ........................4<br />

Návšteva ministrov v Malackách ............6<br />

Predstavujeme vám chránené územia II. .....7<br />

Prestavba prístupovej komunikácie<br />

Strelnica na SL Pliešovce ...................10<br />

Rekonštrukcia prístupovej komunikácie<br />

Bratislavská ..............................11<br />

Lom Turecký vrch ........................12<br />

Ochrana napadnutého jaseňa a javora<br />

v Šenkviciach .............................13<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

A RYBÁRSTVO<br />

Jazvečík s novým štandardom .............18<br />

AKTUALITY ....................19<br />

STRELECTVO<br />

Guľovnica Strasser RS Solo<br />

Evolution Thumb-hole stock ...............20<br />

HISTÓRIA<br />

Mirko Čongrády - náš Steve Jobs ...........24<br />

Jubilant Miroslav Naščák z Tichého Potoka. 25<br />

Jeden z nás - Jaroslav Trn ..................25<br />

Ľubomír Gancarčík je u nás 40 rokov .......25<br />

Eduard Kriššák oslavuje 55 ................25<br />

Jubilant zo zelenou krvou Michal Kester ....26<br />

Marián Pisarčík má šesťdesiatku. . . . . . . . . . .26<br />

Jeden z nás – Ľubomír Pisarčík. . . . . . . . . . . . .26<br />

Eduard Plučinský pracuje 30 rokov vo<br />

Vojenských lesoch ........................27<br />

Jeden z nás – Ján Ščavnický ...............27<br />

Lesnícke dni <strong>2020</strong> .........................28<br />

COVID 19 - druhá vlna ...................29<br />

Jelenia ruja ...............................14<br />

Africký mor ošípaných hrozí stále viac .....16<br />

Poslední zo starých Valaškoviec ............22<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

VLÁDA VYHLÁSILA<br />

„BEZZÁSAHOVÉ“ ÚZEMIE<br />

VIHORLAT AKO SÚČASTI<br />

SVETOVÉHO PRÍRODNÉHO<br />

DEDIČSTVA UNESCO<br />

Kyjovský prales<br />

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 237 z 19. augusta <strong>2020</strong> bola vyhlásená prírodná<br />

rezervácia Vihorlatský prales a jej ochranné pásmo. Ukončil sa tak proces vyhlasovania<br />

a vymedzenia hraníc územia lokality Vihorlat ako súčasti svetového prírodného dedičstva<br />

UNESCO Staré bukové <strong>lesy</strong> a bukové pra<strong>lesy</strong> Karpát a iných regiónov Európy a jej<br />

nárazníkovej zóny.<br />

Vyhlásenie Prírodnej rezervácie Vihorlatský<br />

prales a jej ochranného pásma súčasne znamená<br />

aj určenie „bezzásahovej“ lokality a zabezpečenie<br />

ochrany celého územia v rámci<br />

Názov<br />

komponentu<br />

Výmera<br />

jadrovej<br />

zóny A (ha)<br />

navrhovanej úpravy hraníc komponentu Vihorlat<br />

ako lokality svetového dedičstva a jej<br />

nárazníkovej zóny. Účelom vyhlásenia prírodnej<br />

rezervácie a jej ochranného pásma<br />

Výmera<br />

nárazníkovej<br />

zóny B1 (ha)<br />

Výmera širšej<br />

nárazníkovej<br />

zóny B2 (ha)<br />

Výmera<br />

spolu (ha)<br />

Vihorlat 396,33 159,66 0 555,99<br />

Kyjovský prales 289,34 104,44 0 393,78<br />

Lokalita spolu 685,67 264,10 0 949,77<br />

Tab. č. 1- Prehľad výmer lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO na<br />

lesných pozemkoch v správe VLM SR š.p., OZ Kamenica n/Cir. (návrh)<br />

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia<br />

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

hojdan@vlm.sk,<br />

foto: Archív OZ Kamenica nad CIr.<br />

bolo zabezpečiť ochranu prirodzených procesov,<br />

umožniť prirodzený vývoj prírodných<br />

spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území<br />

a zabezpečiť priaznivý stav predmetu ochrany<br />

prírodnej rezervácie.<br />

OCHRANA<br />

A OBMEDZENIA<br />

Prírodná rezervácia sa nachádza v okresoch<br />

Humenné (vo Vojenskom obvode Valaškovce),<br />

Snina, Michalovce a Sobrance.<br />

Celková výmera prírodnej rezervácie<br />

je 2160,54 ha. Celé územie PR Vihorlatský<br />

prales a jej ochranné pásmo vláda vyhlásila<br />

za územie medzinárodného významu pod-<br />

4 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


LESNÍCTVO<br />

Generálny riaditeľ VLM SR, š.p. pri prezentácii podniku<br />

Úvodné privítanie účastníkov misie na pôde VLM SR, š.p., OZ Kamenica n/Cir.<br />

ľa § 28 b zákona. Boli vyhlásené zóny A a B<br />

prírodnej rezervácie a ochranné pásmo<br />

PR. Zóna A má výmeru1574,52 ha a platí<br />

v nej piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona.<br />

Zóna B má výmeru 586,01 ha a platí<br />

v nej štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona.<br />

V zóne B nie je možné umiestňovať stavby<br />

a zariadenia okrem tabúľ označujúcich<br />

prírodnú rezerváciu a jej ochranné pásmo,<br />

stanovíšť náučného chodníka, sanitárnych<br />

zariadení a odpočívadiel pre turistov a zariadení<br />

týkajúcich sa údržby a rekonštrukcie<br />

existujúcich stavieb. Výrub je možný výlučne<br />

jednotlivým výberom a so súhlasom organizácie<br />

ochrany prírody a krajiny. Ochranné<br />

pásmo má výmeru 246,12 hektára a platí<br />

v ňom tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona.<br />

ĎALŠÍ KANDIDÁTI<br />

PRE UNESCO<br />

Slovensko vo februári tohto roku požiadalo<br />

o zmenu hraníc lokalít zapísaných v UNE-<br />

SCO podaním renominačného projektu. Súčasťou<br />

podaného projektu je aj návrh nových<br />

lokalít svetového dedičstva na Slovensku (Kyjovský<br />

prales a Udava). V polovici septembra<br />

preto NP Poloniny, CHKO Vihorlat a CHKO<br />

Východné Karpaty navštívila švédska expertka<br />

Medzinárodnej únie na ochranu prírody<br />

(IUCN) Ulrika Aberg a Hanns Kirchmeir<br />

z rakúskeho Inštitútu pre ekológiu. V sprievode<br />

zástupcov dotknutých inštitúcií si prišli<br />

pozrieť aj lokality Kyjovský a Vihorlatský prales<br />

na lesných pozemkoch v správe VLM SR<br />

š.p., OZ Kamenica n/Cirochou, navrhnuté na<br />

zápis do zoznamu UNESCO. Expertka IUCN<br />

následne do konca apríla 2021 vypracuje hodnotiacu<br />

správu, ktorú predloží na UNESCO.<br />

To na základe hodnotiacej správy rozhodne,<br />

či bukové <strong>lesy</strong> a pra<strong>lesy</strong> zapíše do zoznamu<br />

svetového kultúrneho a prírodného dedičstva<br />

UNESCO v novej podobe. V prípade<br />

kladného vyhodnotenia renominačného projektu<br />

budú do zoznamu UNESCO zapísané aj<br />

lokality Kyjovský a Vihorlatský prales na lesných<br />

pozemkoch o celkovej výmere 949,77 ha<br />

v správe VLM SR š.p., OZ Kamenica n/Cir.<br />

(tab. č. 1)<br />

Kyjovský prales<br />

Účastníci misie v teréne<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

Generálny riaditeľ VLM SR, š.p. Ing. Ján Jurica spolu s ministrom obrany SR<br />

Jaroslavom Naďom a ministrom životného prostredia Jánom Budajom<br />

NÁVŠTEVA MINISTROV<br />

V MALACKÁCH<br />

Vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.p., na odštepnom závode v Malackách, nás 16.<br />

júla navštívili dvaja ministri. Minister obrany Jaroslav Naď a minister životného prostredia<br />

Ján Budaj predstavili pilotný projekt bioochrany proti lykožrútovi a zároveň projekt<br />

protipovodňových opatrení.<br />

Ing. Matúš Fekete, vedúci<br />

lesnej správy Riadok (text,<br />

foto: autor, MO SR)<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. chcú zrekonštruovať<br />

takmer storočné rybníky na tokoch<br />

Malina a Balážov potok vo Vojenskom obvode<br />

Záhorie. Cieľ projektov je ochrana obyvateľov<br />

Malaciek, majetku podniku a občanov<br />

pred povodňami. Žiadosti o poskytnutie<br />

nenávratného finančného príspevku z operačného<br />

programu Kvalita životného prostredia<br />

na realizáciu opráv v súčasnosti posudzuje<br />

Ministerstvo životného prostredia SR.<br />

„Miestne rybníky odkúpil štát spolu s územím<br />

ešte v roku 1928 od grófa Pálffyho.<br />

Tomu prirodzene zodpovedá aj ich stav.<br />

V súčasnosti sme nútení ich buď opraviť, alebo<br />

vypustiť, čo by malo negatívny vplyv na<br />

ekosystém tohto chráneného územia. Okrem<br />

toho by však bez ich rekonštrukcie v prípade<br />

prívalových dažďov mohlo dôjsť k ohrozeniu<br />

obyvateľov a majetku v odhadovanej výške<br />

až 12 miliónov eur,“ povedal po obhliadke<br />

stavu rybníkov minister obrany Jaroslav<br />

Naď.<br />

„Tieto rybníky majú vodozádržnú funkciu<br />

a ministerstvo podporou ich záchrany<br />

udrží vzácne prírodné prostredie súvisiace<br />

s ochrannou pred povodňami,“ zdôraznil<br />

minister životného prostredia Ján Budaj.<br />

„Toto územie považujeme za veľmi cenné,<br />

avšak z našich vlastných zdrojov by bolo<br />

možné financovať len odstránenie havarijného<br />

stavu. Preto bolo našou snahou nájsť<br />

komplexné systémové riešenie, ktorého výsledkom<br />

by bola jeho dlhodobá udržateľnosť.<br />

V prípade schválenia projektu by teda<br />

došlo nielen k oprave hrádzí, ale aj k zachovaniu<br />

rybníkov a ochrane zdravia a majetku<br />

obyvateľov a štátu,“ dodal generálny riaditeľ<br />

štátneho podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />

Ing. Ján Jurica. Doplnil tiež, že výrazným<br />

benefitom by bola tiež realizácia takzvaných<br />

zelených opatrení – lagún pre obojživelníky<br />

a ostrovov pre hniezdenie vodného vtáctva,<br />

čím by sa udržal tento cenný ekosystém a výrazne<br />

by sa zvýšila jeho biodiverzita.<br />

RNDr. Bruno Gabel, CSc. prezentuje produkt SIRIUS AG<br />

Aplikácia produktu SIRIUS AG prírodného bio insekticídu<br />

6 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


LESNÍCTVO<br />

PREDSTAVUJEME VÁM<br />

CHRÁNENÉ ÚZEMIA II.<br />

Pokračujeme v predstavovaní chránených<br />

území v rámci Odštepného závodu Kamenica<br />

nad Cirochou. V prvej časti tejto rubriky sme<br />

Vám predstavili veľkoplošné chránené územie<br />

„Chránená krajinná oblasť (CHKO) Vihorlat“<br />

a maloplošné chránené územie „Národnú<br />

prírodnú rezerváciu (NPR) Vihorlat“.<br />

Ing. Anton Bodnár (text,<br />

foto: Ing. Dušan Staško, Ján<br />

Brezáni, Ing. Anton Bodnár,<br />

stránky CHKO Vihorlat)<br />

Názov Rok vyhlásenia Stupeň ochrany Výmera (ha)<br />

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA<br />

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/<br />

MOTROGOŇ 1980 5 60,63<br />

POSTÁVKA 1980 5 25,91<br />

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/<br />

ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137<br />

Z tohto terminologického členenia čitatelia už<br />

iste pochopili, že v rámci ochrany významných<br />

prírodných lokalít sa uplatňuje princíp<br />

z veľkého celku do menšieho. CHKO Vihorlat<br />

teda tvorí v tejto štruktúre väčší územný<br />

rámec, v rámci ktorého sa postupom času vytvorila<br />

sieť maloplošných chránených území –<br />

Národné prírodné rezervácie (NPR), Prírodné<br />

rezervácie (PR) a Prírodné pamiatky (PP).<br />

V tabuľke sú uvedené chránené územia, ktorým<br />

sa budeme v tomto článku venovať.<br />

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ<br />

REZERVÁCIE MOTROGOŇ<br />

A POSTÁVKA,<br />

PRÍRODNÁ REZERVÁCIA<br />

ĎUROVÁ MLÁKA<br />

Vrch Motrogoň s nadmorskou výškou<br />

1018 metrov je to po Vihorlate (1076 m)<br />

druhý najvyšší na území Odštepného závodu<br />

Kamenica nad Cirochou. Nachádza sa v jeho<br />

severovýchodnej časti. Vihorlat je vzdialený<br />

vzdušnou čiarou smerom na juhozápad vyše<br />

štyroch kilometrov. Najbližšia obec Zemplínske<br />

Hámre leží severne v približne rovnakej<br />

vzdialenosti. Na prudko sa zvažujúcich severných<br />

svahoch vrcholu je Národná prírodná<br />

rezervácia rovnomenného názvu Motrogoň.<br />

Má plochu 60,63 ha a bola vyhlásená v roku<br />

1980.<br />

Geológovia a vulkanológovia zaraďujú územie<br />

Vihorlatu k najmladším pohoriam Slovenska,<br />

ale zároveň ho charakterizujú vzhľadom<br />

na jeho vek ako značne deštruované. Pôvodne<br />

vyššie vrchy sa vplyvom erózie a častých rozsiahlych<br />

zosuvov postupne zmenšovali. Značná<br />

časť lesných porastov na území OZ Kamenica<br />

nad Cirochou plní úlohu ochranných lesov.<br />

V lokalite CHKO Motrogoň sú sutinové svahy<br />

porastené prevažne bukom ako hlavnou drevinou.<br />

Hojne tam rastie aj javor horský, brest<br />

horský a jaseň štíhly. V lesníckej terminológii<br />

hovoríme o porastoch bukovej a jaseňovej<br />

javoriny. Sú to skupiny lesných typov s latinskými<br />

názvami Fageto – Aceretum a Fraxineto<br />

– Aceretum. Podklad sutinových svahov<br />

tvoria najmä andezity. Sutiny z drobnejšieho<br />

materiálu sú pomerne súvisle zakryté listnatým<br />

odpadom a humusom. Ak by sa tieto svahové<br />

porasty vyrúbali, nastalo by vyplavenie<br />

humusu a jemnozeme z pôdneho zvršku a plochy<br />

by sa mohli premeniť na takmer nezalesniteľné<br />

kamenné moria, na ktorých korene sadeníc<br />

nie sú schopné prerásť k priaznivejšiemu<br />

podložiu.<br />

Zachovanie týchto prirodzených až prírodných<br />

lesných spoločenstiev ako významný<br />

pôdoochranný činiteľ je hlavným predmetom<br />

ochrany v NPR Motrogoň.<br />

Lesné porasty sú v piatom vegetačnom stupni.<br />

Nižšie priemerné teploty a relatívny dostatok<br />

zrážok a vlahy v týchto polohách vytvárajú<br />

dobré podmienky pre tvorbu humusu a lesná<br />

pôda má dostatočný podiel dusíka. To spôsobuje,<br />

že sú tam dominantné nitrofilné druhy<br />

rastlín ako mesačnica trváca, bažanka trváca<br />

a vzácna skopólia kranská.<br />

NPR Motrogoň a ostatné uvedené ochranársky<br />

významné lokality sme zaradili do jedného<br />

bloku, nakoľko ich geografický spája aj<br />

fenomén vzniku a vývoja jazier a rašelinísk<br />

Skopólia kranská<br />

vo Vihorlate. Nejde o jazerá, aké poznáme napríklad<br />

z Tatier alebo iných pohorí Slovenska.<br />

Sú ukryté v týchto lesných porastoch a ani<br />

mnohí obyvatelia regiónu nevedia presne o ich<br />

lokalizácií. Žijú, a niektoré bohužiaľ aj „dožívajú“,<br />

skryto a tajomne.<br />

Bažanka trváca<br />

’Mesačnica trváca<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

Jazero Kotlík<br />

Mlok karpatský<br />

Hadivka obyčajná<br />

Jazierka sa vytvárali v terénnych zníženinách,<br />

údoliach a nádržiach vzniknutých<br />

prehradením z materiálu pri zosuvoch. Andezitový<br />

materiál pohoria neobsahuje veľa zemitých<br />

častíc, čo spôsobuje rýchle vsakovanie<br />

vody do lesného podložia. Vzniknuté jazierka<br />

preto neboli a ani teraz nie sú veľmi hlboké<br />

a ich hladina je nestabilná.<br />

Pod vrcholom Motrogoňu vo výške 850<br />

metrov je najvyššie položené jazero Vihorlatských<br />

vrchov Kotlík. Má plochu 1,03 ha a hĺbka<br />

kolíše v závislosti od vodných pomerov od<br />

pol metra do dvoch metrov.<br />

Zo živočíchov žijúcich v jazere je hodno spomenúť<br />

mloka karpatského. Je to obojživelník<br />

z čeľade salamandrovitých. Tento druh mloka<br />

je karpatským endemitom. Z hľadiska ochrany<br />

ako vzácneho živočíšneho druhu má stupeň<br />

ohrozenia „zraniteľný“. Ohrozuje ho strata prirodzeného<br />

životného prostredia – biotopu. Dorastá<br />

do dĺžky 10 cm. Farebne je veľmi variabilný.<br />

Po bokoch chrbta má kožné lišty. Samcom<br />

sa v období párenia vyvinie na chvoste plutvový<br />

lem zakončený nitkovitým výbežkom.<br />

Na brehoch jazierka rastie hadivka obyčajná,<br />

nazývaná aj hadí jazyk. Patrí do čeľade<br />

papraďovitých, ale vzhľadom paprade nepripomína.<br />

Z trvalého podzemku obvykle vyrastá<br />

jeden list s dvoma časťami. Sterilný list je vajcovitý.<br />

Nevetvená výtrusná časť je zakončená<br />

dvojradovým klasom bočne zrastených výtrusníc.<br />

Hadí jazyk nachádza využitie aj v lekárstve<br />

pre svoje antiseptické a styptické účinky<br />

(zastavovanie krvácania). Hadivka je chránená<br />

a zber v prírode zakázaný. Kolísanie hladín<br />

jazierok v kombinácii s úplnou neprítomnosťou<br />

vody v určitých obdobiach ich vývoja<br />

spôsobovalo u niektorých z nich začiatok ich<br />

prechodu do iných ekosystémov. Jazierka sa<br />

postupne menia na rašeliniská. Nad jazerom<br />

Kotlík severným smerom je takýmto rašeliniskom<br />

Hypkania s výmerou 2,3 ha, v nadmorskej<br />

výške 820 m. Pôvodne malo jazierko<br />

hĺbku 10,8 metra. Zdrojom zamokrenia je vodný<br />

prameň na juhozápadnom okraji. Cez rašelinisko<br />

preteká meandrujúci potôčik. Z rastlinných<br />

spoločenstiev prevláda bezkolenec<br />

belasý a dekoratívny páperník pošvatý, ktorý<br />

je chránený zákonom.<br />

Ak sa z NPR Motrogoň presunieme severným<br />

smerom, prídeme do NPR Postávka (pozri<br />

situáciu na lesníckej mape).<br />

Toto chránené územie sa nachádza na južných<br />

svahoch rovnomenného vrchu s nadmorskou<br />

výškou 740,5 metra. Postávka má rozlohu<br />

25,91 ha a bola vyhlásená v roku 1980. Na<br />

tomto území sú dva hlavné predmety ochrany.<br />

Podobne ako v NPR Motrogoň sú to porasty<br />

bukovej javoriny. Ochranársky cennou<br />

zložkou sú však najmä jedinečné slatinné<br />

a vrchoviskové rašelinové rastlinné spoločenstvá.<br />

Je tam rašelinisko Postávka s výmerou<br />

1,59 ha. Ide o vývojovo najstaršie jazero a podľa<br />

ochranárov najcennejšie vo Vihorlate. Dobre<br />

dokumentuje proces zániku jazier v týchto<br />

polohách Jeho pôvodná hĺbka bola pritom 21<br />

metrov. Na rašelinisku rastie množstvo chránených<br />

druhov rastlín, z ktorých sú najcennejšie<br />

rosička okrúhlolistá, vachta trojlistá,<br />

plavúnec zaplavovaný, niekoľko druhov orchideí<br />

a dekoratívny páperník pošvatý, ktorý je<br />

chránený zákonom.<br />

Najmenším maloplošným chráneným územím<br />

v tejto oblasti Odštepného závodu Kamenica<br />

nad Cirochou je Prírodná rezervácia<br />

(PR) Ďurová mláka s rozlohou 2,137 ha.<br />

V lokalite sa nachádza najmenšie a zároveň aj<br />

najmladšie rašelinisko vo Vihorlate s výmerou<br />

0,27 ha. Vstavačovec Rutheov, ktorý tam<br />

8 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


LESNÍCTVO<br />

Lesnícka mapa<br />

PR ĎUROVÁ MLÁKA<br />

NPR Postávka<br />

Jazero Kolík<br />

Rašelinisko Hypkania<br />

NPR MOTROGOŇ<br />

Vstavačovec Rutheov<br />

Bezkolenec belasý<br />

Rašelinisko Postávka s porastom Páperníka pošvatého<br />

Rosička okrúhlolistá<br />

Plavúnec zaplavovaný<br />

rastie, je jedinečný tým, že je to jediná známa<br />

lokalita nielen vo Vihorlatských lesoch, ale<br />

celkovo na Slovensku.<br />

Opísané chránené lokality majú najvyššie<br />

stupne ochrany prírody - 4. a 5. stupeň. Treba<br />

však upozorniť na jednu zvláštnosť. Aby<br />

sa niektoré vzácne spoločenstva na rašeliniskách<br />

zachovali, je aj napriek najvyšším stupňom<br />

ochrany potrebný zásah človeka. Už sme<br />

uviedli, že nestabilné podložia jazierok a rašelinísk<br />

a úbytok zrážok spôsobujú pokles ich<br />

hladín. Ďalším nepriaznivým súvisiacim faktorom<br />

je to, že rašeliniská následne zarastajú<br />

bujnou vegetáciou s prevahou bezkolenca belasého<br />

a náletovými drevinami.<br />

Táto nežiaduca vegetácia odčerpáva vodu.<br />

Dochádza k zmenšovaniu plochy a hrúbky<br />

rašelinísk. Zároveň sa strácajú vzácne sprievodné<br />

spoločenstvá a druhy ako rosička<br />

okruholistá a plavúnec zaplavovaný. CHKO<br />

Vihorlat preto vykonáva manažmentové opatrenia<br />

súvisiace s odstraňovaním nežiaducej<br />

vegetácie z územia rašelinísk s jasným cieľom<br />

zachovať rašeliniská ako jedinečný prírodný<br />

prvok vo Vihorlate.<br />

pokračovanie v budúcom čísle<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

9


LESNÍCTVO<br />

PRESTAVBA PRÍSTUPOVEJ<br />

KOMUNIKÁCIE STRELNICA<br />

NA SL PLIEŠOVCE<br />

Tak ako vlani, aj tohto roku sme na SL Pliešovce,<br />

stredisko Sklené, pokračovali s rekonštrukciou<br />

existujúcej lesnej dopravnej<br />

siete. Na rok <strong>2020</strong> bola naplánovaná prestavba<br />

prístupovej komunikácie Strelnica.<br />

Ing. Ján Kaplán, technik<br />

SL Pliešovce<br />

Pre plánovanú prestavbu sme podali žiadosť<br />

o dotáciu na MO SR s účelom „úhrady<br />

nákladov na akcie a činnosti na dosiahnutie<br />

a udržanie ekologickej stability a priaznivého<br />

stavu životného prostredia v lesoch v obhospodarovaní<br />

VLM SR, š. p., Správa lesov<br />

Pliešovce podľa § 2 písm. m) bod. 9 zákona<br />

č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti<br />

Ministerstva obrany Slovenskej republiky<br />

v z. n. p.“.<br />

Podkladom pre spracovanie návrhu bola<br />

prehliadka predmetnej cesty v teréne so zameraním<br />

na posúdenie parametrov jej smerového<br />

a výškového vedenia, spevnenia a stavu<br />

jej odvodnenia, identifikáciu miest na<br />

osadenie priepustov a tiež na doplnenie výhybní,<br />

lesných skladov a výjazdov.<br />

Z obhliadky vyplynulo, že na ceste sa nachádzajú<br />

protismerné oblúky bez medzipriamok,<br />

cesta je spevnená vrstvou kameniva<br />

hrúbky 100 – 200 mm, nie je na nej vybudované<br />

žiadne priečne ani pozdĺžne odvodnenie,<br />

miestami je ťažko zjazdná a dopravnú<br />

funkciu plní len čiastočne.<br />

Na základe týchto zistení sme sa rozhodli<br />

riešiť nedostatky cesty jej prestavbou. Zahŕňa<br />

úpravu smerového a výškového vedenia<br />

pôvodný stav cesty<br />

cesty, dobudovanie pozdĺžneho odvodnenia<br />

a rúrových priepustov, dobudovanie vozovky<br />

a spevnenie lesných skladov, výhybní a výjazdov.<br />

Prestavbou cesty sa vytvoria predpoklady<br />

na efektívny výkon lesnej výroby,<br />

najmä v procese dopravy dreva, lesoochranárskej<br />

služby a preventívnej protipožiarnej<br />

ochrany lesných porastov.<br />

Po presune stavebnej techniky (buldozér,<br />

gréder, valec a autá na odvoz zeminy a dovoz<br />

kameniva) zo sesterských odštepných závodov<br />

sa 3. augusta začali stavebné práce. Všetky<br />

sa teda realizovali výhradne našou vlastnou<br />

technikou. Na vrchné vrstvy vozovky<br />

sme použili kamenivo z vlastného lomu na<br />

stredisku Sklené, ktorého prevádzka sa začala<br />

v roku 2019.<br />

Trasa cesty sa začína v nadmorskej výške<br />

666 metrov nad morom a končí v nadmorskej<br />

výške 698 m n. m., celková dĺžka ja<br />

cesta po prestavbe<br />

642 metrov. Voľná šírka cesty je štyri metre,<br />

z toho je vozovka tri metre s rozšíreniami<br />

v smerových oblúkoch pre návrhový rázvor<br />

náprav deväť metrov a zemnými krajnicami<br />

šírky pol metra po obidvoch stranách.<br />

Stavba sa začala zemnými prácami pre vybudovanie<br />

cestného telesa a výkopom rýh na<br />

osadenie troch rúrových priepustov, nasledovalo<br />

ich samotné osadenie, vybudovanie<br />

vrstiev vozovky z kameniva, zriadenie zemných<br />

krajníc a osadenie 11 odrážok z použitých<br />

zvodidiel. Práce načas prerušilo nepriaznivé<br />

počasie, keď sa technika nemohla<br />

presúvať po stavenisku. Stavba bola oficiálne<br />

ukončená 21. septembra. Veríme, že po následnej<br />

kolaudácii nám bude zrekonštruovaná<br />

cesta dlho slúžiť na účely, na ktoré bola<br />

určená.<br />

10 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


LESNÍCTVO<br />

REKONŠTRUKCIA<br />

PRÍSTUPOVEJ KOMUNIKÁCIE<br />

BRATISLAVSKÁ<br />

V auguste <strong>2020</strong> sa začala rekonštrukcia<br />

cesty Bratislavská. Oprava bola naplánovaná<br />

už od roku 2016. Stará Bratislavská<br />

cesta spája hájovňu Nová Kopča pri diaľnici<br />

D2 so štátnou cestou II/503 Malacky<br />

– Pernek naprieč lesným celkom Bažantnica.<br />

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS<br />

Jablonové, OZ Malacky<br />

Celková dĺžka rekonštrukcie cesty je 5918<br />

metrov. V roku <strong>2020</strong> zrekonštruujeme trojkilometrový<br />

úsek. Práce zabezpečujeme<br />

vlastnými pracovníkmi a mechanizmami<br />

(buldozér CAT, MAN TGS – UDS, CAT<br />

432 F, autogreder, MAN TGA 6 S3, dve Tatry<br />

815, valec CAT, Kamaz z OZ Kamenica<br />

nad Cirochou a OZ Malacky), kameň máme<br />

z novo otvoreného vlastného lomu „Turecký<br />

Vrch“.<br />

Cesta bude mať po rekonštrukcii parametre<br />

zodpovedajúce triede a kategórii 2L.<br />

Celková šírka cesty bude 4,5 m a šírka vozovky<br />

3,5 m, krajnice 2 x 0,5 m + 0,25, navrhovaná<br />

rýchlosť je 30 km/hod. Na celej<br />

ceste bude 14 rúrových priepustov, ktoré<br />

budú na oboch stranách ukončené kamennými<br />

čelami, 5 hospodárskych prejazdov,<br />

15 križovatiek a odvodňovacie rigoly, ktoré<br />

slúžia na priame vsakovanie pritekajúcich<br />

vôd. Pri rekonštrukcii sa použije jestvujúce<br />

spevnenie súčasnej komunikácie v hrúbke<br />

150 – 200 mm. Na jestvujúci povrch spevnenej<br />

komunikácie sa zriadia nové tri vrstvy:<br />

podklad vozovky je štrkodrva fr. 32-<br />

63 mm, hrúbka 200 mm, vozovka štrkodrva<br />

fr. 0-32 mm, hrúbka 80 mm a obrusná vrstva<br />

štrkodrva fr. 0-4 mm, hrúbka 20 mm so<br />

zakalením.<br />

Pred vlastnou rekonštrukciou prístupovej<br />

komunikácie sa existujúci povrch spevnenej<br />

cesty očistí od prípadných nečistôt a povrchová<br />

časť kameniva sa rozruší, aby sa mohla<br />

zrealizovať nová podkladová vrstva, ktorá<br />

sa následne zavalcuje.<br />

Z dôvodu rekonštrukcie cesty bolo nutné<br />

vykonať mimoriadnu ťažbu na rozšírenie<br />

jestvujúcej komunikácie v 24 JPRL, s celkovou<br />

výmerou 11 051 m 2 a 352 m 3 , povolenú<br />

ÚLH a P MO SR.<br />

Náklady na rekonštrukciu cesty budú<br />

hradené z dotácií MO SR na ekologické projekty<br />

<strong>2020</strong>.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

11


LESNÍCTVO<br />

LOM TURECKÝ<br />

VRCH<br />

spodné vrstvy na PK Bratislavská z nášho kameňa<br />

Prevažná časť nášho odštepného závodu Malacky sa nachádza na území Záhorskej nížiny,<br />

popretkávanej množstvom lesných ciest a chodníkov, od prašných až po asfaltové.<br />

Najmä pri nespevnených alebo len pomiestne spevnených lesných cestách je nutné robiť<br />

vzhľadom na špecifické podložie ich pravidelnú údržbu. Pomôže nám pri nej vápenec<br />

z vlastného lomu.<br />

Na vrchole dún sa tvoria neprejazdné pieskové<br />

úseky a naopak v depresiách medzi dunami<br />

vznikajú mokré a rozbahnené úseky, ťažko<br />

prejazdné aj pre nákladné vozidlá. Na účely<br />

pravidelnej údržby je z finančného aj ekologického<br />

hľadiska najlepší materiál prírodný<br />

kameň. Vzhľadom na jeho neustálu potrebu<br />

pre údržbu aj rozsiahlejšie rekonštrukcie ciest<br />

a v neposlednom rade aj z finančných dôvodov<br />

sa vedenie štátneho podniku a odštepného závodu<br />

Malacky rozhodlo v roku 2018 pracovať<br />

na otvorení vlastného kameňolomu na pozemkoch<br />

v správe našej organizácie.<br />

CESTA K OTVORENIU<br />

LOMU<br />

Do úvahy prichádzali len lokality vo VVP<br />

Turecký vrch v Malých Karpatoch. Zamestnanci<br />

LS Jablonové vytypovali viaceré lokality<br />

s prihliadnutím na terénne podmienky,<br />

dostupnosť a aj možné kolízie s výcvikom<br />

Ing. Richard Hájek, samostatný<br />

odborný referent, OZ<br />

Malacky (text, foto)<br />

vojsk armády SR. Nakoniec sme zvolili lokalitu<br />

Turecký vrch, pôvodná JPRL 128 A00, LC<br />

Jablonové, ktorá je priamo dostupná po asfaltovej<br />

ceste a väčšiu časť roka nie je obmedzená<br />

výcvikom vojsk. Ide o lokalitu so zásobami<br />

vápenca. Po odsúhlasení zámeru otvoriť<br />

lom v tejto lokalite vedením š.p. sme pristúpili<br />

k fáze projektovej prípravy a vybavovaniu<br />

všetkých potrebných súhlasov a povolení.<br />

V októbri 2018 bol vypracovaný Plán využitia<br />

ložiska vápenca v lome Turecký Vrch, základný<br />

dokument pre nový lom. Lom sa rozkladá<br />

na pozemkoch v katastrálnom území Turecký<br />

vrch, obec Záhorie, okres Malacky, s celkovou<br />

výmerou 22 176 m 2 . Dotknuté pozemky bolo<br />

potrebné najskôr vyňať z plnenia funkcií lesa<br />

cestou MOSR – Úradu lesného hospodárstva<br />

a poľovníctva. Následne po získaní potrebných<br />

stanovísk nám v septembri 2018 vydal Vojenský<br />

stavebný úrad MOSR Rozhodnutie o využívaní<br />

územia (územné rozhodnutie). Po<br />

predložení územného rozhodnutia a ďalších<br />

potrebných dokumentov nám Obvodný banský<br />

úrad v Bratislave vydal 4. apríla 2019 Rozhodnutie<br />

o povolení dobývania ložiska nevyhradeného<br />

nerastu – vápenca v k. ú. Turecký<br />

vrch. Povolenie platí do konca roka 2023.<br />

STAVIAME S NAŠÍM<br />

VÁPENCOM<br />

V minulom roku sme buldozérom odstránili<br />

vrchnú vrstvu zeminy, ktorá bude<br />

po skončení ťažby slúžiť na rekultiváciu celého<br />

lomu. Vápenec je charakteristický nepravidelnou<br />

prímesou zeminy, preto sme očakávali,<br />

akú veľkú prímes bude obsahovať ten<br />

náš. V júni <strong>2020</strong> sme začali prípravy na odstrel<br />

a následnú ťažbu v lome. Geodeticky sme<br />

vytýčili a v teréne pevne stabilizovali hranice<br />

lomu a zároveň sme dali vytýčiť miesto<br />

odstrelu v zmysle schváleného plánu využitia<br />

ložiska. Na prelome mesiacov júl a august<br />

sme urobili tri malé odstrely. Výbušniny sme<br />

vkladali do predvŕtaných dier v hĺbke dva až<br />

štyri metre podľa reliéfu a sklonu terénu. Od-<br />

Vrtná súprava pri hĺbení dier pre výbušniny Plocha pripravená na odstrel Plocha po odstrele<br />

12 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


LESNÍCTVO<br />

Drvenie vrchnej vrstvy s prímesou zeminy<br />

OCHRANA<br />

NAPADNUTÉHO<br />

JASEŇA<br />

A JAVORA<br />

V ŠENKVICIACH<br />

Nadrvená čistá frakcia<br />

Na LC Jablonové, časť Šenkvice, postupne odumiera jaseň štíhly a javor horský.<br />

Z tohto dôvodu sme v lokalite začali s projektom posilnenia prirodzenej obrany drevín<br />

prostredníctvom NDM látky (Natural defence messengers).<br />

V lome po vyťažení kameňa<br />

strelená hornina (kameň) sa následne drvila<br />

a triedila na požadované frakcie. Vo vrchných<br />

vrstvách bola značná prímes zeminy, ale<br />

tá sa našťastie smerom hlbšie výrazne znižovala.<br />

Nadrvené frakcie sa triedili a uskladňovali<br />

priamo v lome na pripravených plochách.<br />

Po ukončení drvenia kameniva sme začali so<br />

stavebnými prácami na Prístupovej komunikácii<br />

Bratislavská na LC Bažantnica, pri ktorých<br />

sa využíva kameň z Lomu Turecký Vrch.<br />

Kameň z lomu budeme aj do budúcna využívať<br />

na opravy a údržby lesných ciest na našom<br />

OZ Malacky.<br />

Aplikácia NDM látky<br />

Vytypovali sme desať stromov javora horského<br />

a rovnako desať stromov jaseňa<br />

štíhleho, ktoré sú v teréne označené (javory<br />

od 1 po 10, jasene od 1 po 10). Javory<br />

a jasene označené od 1 po 5 majú znaky<br />

chradnutia, od 6 po 10 sú zdravé. Ku<br />

každému jedincovi budú pridelené GPS<br />

súradnice na presnú lokalizáciu jedincov.<br />

K drevinám so znakmi chradnutia budeme<br />

v intervale 7 až 10 dní aplikovať NDM<br />

látku chrbtovým postrekovačom ku koreňovým<br />

systémom. Ku každému jedincovi<br />

sa aplikuje 10 litrov roztoku v pomere<br />

1:100. Pred aplikáciou sme porasty odfotografovali<br />

pomocou dronov s multispektrálnou<br />

kamerou. Na základe vyhodnotenia<br />

snímok pred a po aplikácii by sa malo<br />

zistiť, akým spôsobom a v akom rozsahu<br />

NDM látky pomáhajú drevinám.<br />

Ing. Patrik Kuriš, technik<br />

LS Jablonové<br />

Odvoz kameniva<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

13


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Boli to traja starší poľovníci. Jelene začali<br />

obsadzovať svoje každoročné rujoviská<br />

a ohlasovali sa hlasným ručaním. Teplota<br />

vzduchu bola vyššia, ako by sme chceli,<br />

preto ich bolo počuť až pri zotmení. Večerné<br />

vychádzky tak boli o veľkej náhode. Ranné<br />

boli lepšie, jelene veľmi pekne ručali pri jeleniciach.<br />

Začiatok ruje sa odohrával v mladých<br />

nízkych a hustých borovicových porastoch,<br />

kde bola viditeľnosť a priblíženie sa<br />

k jeleňovi veľmi ťažké. Jelene sa nám občas<br />

ukázali na pár sekúnd na linkách alebo cestách<br />

medzi mladinami. Na tretej vychádzke<br />

sa podarilo uloviť jednému z hostí pekného<br />

staršieho jeleňa tretej vekovej triedy.<br />

Žiaľ, bol jediný, ktorého rakúski hostia ulovili.<br />

Vystriedala ich päťčlenná skupina hostí<br />

z Čiech, ktorá už bola u nás poľovať aj minulú<br />

sezónu. Dorazili sedemnásteho septembra.<br />

Prvá vychádzka znamenala pre všetkých<br />

JELENIA RUJA<br />

JELENIA RUJA<br />

V SPOLOČNOM<br />

POĽOVNOM<br />

REVÍRI JAVORINA<br />

Ľubomír Babic, referent OLV<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

V spoločnom poľovnom revíri Javorina sa<br />

jelenia ruja rozbieha priemerne okolo 15.<br />

septembra. Posledné roky vplyvom teplejších<br />

nocí a dní zver vychádzala z lesa pred<br />

súmrakom a ráno zachádzala veľmi skoro.<br />

Napriek týmto vplyvom bola opätovne ruja<br />

úspešná a hostia si odniesli bohaté zážitky<br />

aj hodnotné jelenie trofeje.<br />

V tomto roku sme mali nahlásených 36 poľovných<br />

hostí. Rok <strong>2020</strong> je však ovplyvnený<br />

pandémiou korona vírusu. Hostia prevažne<br />

z Českej republiky sa pre opatrenia našej vlády,<br />

ktorá 18. septembra zaradila našich západných<br />

susedov na tzv. „červený zoznam“ krajín, nedokázali<br />

dostaviť na dohodnutý termín lovu.<br />

Napriek tomu sa ostatným hosťom podarilo<br />

uloviť 32 jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť<br />

hostí je 88,88 %. Najsilnejšia jelenia trofej má<br />

hodnotu 216,00 bodov CIC. Jeleňa ulovil poľovný<br />

hosť Ing. Stanislav Veselý na lesnej správe<br />

Ľubica. Celkovo bolo ulovených 12 kusov<br />

jeleňov v bronzovej medaile, dva kusy v striebornej<br />

medaile a jeden zlatý jeleň. Poľovní hostia<br />

ulovili 15 ks jeleňov v IV. vekovej triede, 8<br />

kusov v III. vekovej triede a 8 kusov v II. vekovej<br />

triede.<br />

"PORÁDNE<br />

KUADZIVÁ"<br />

V MIKULÁŠOVE<br />

Richard Boďo, lesník LS Mikulášov<br />

Jelenia ruja je aj na Záhorí najkrajšia časť<br />

poľovnej sezóny. Na našej lesnej správe sa<br />

ohlásili dve väčšie partie poľovných hostí.<br />

Prvá prišla z Rakúska na začiatku ruje, trinásteho<br />

septembra.<br />

len pozorovanie, druhá bola pre troch hostí<br />

úspešná a pre dvoch z nich asi aj nezabudnuteľná.<br />

Jeden ulovil prvýkrát v živote mladého<br />

jeleňa, druhý zas kapitálneho jeleňa s vysokou<br />

bodovou hodnotou striebornej medaily.<br />

O dva dni neskôr ten istý hosť ulovil ďalšieho<br />

pekného jeleňa, tentoraz s hodnotou<br />

bronzovej medaily. Ostatní dvaja ulovili jelene<br />

na predposlednej poľovnej vychádzke.<br />

Boli to kusy na hranici druhej a tretej vekovej<br />

triedy. Českí hostia tak mali bilanciu<br />

osem pekných jeleňov, z toho dvoch medailových.<br />

Popri zahraničných sme mali na lesnej<br />

správe Mikulášov aj hostí zo Slovenska. Jednému<br />

sa pošťastilo uloviť štyroch krásnych<br />

jeleňov, dvaja z nich dosiahli medaily. Prvý<br />

mal bodovú hodnotu bronzovej medaily<br />

a v poradí druhý jeleň dosiahol na striebornú.,Konečne<br />

porádne kuadzivá!,“ okomentoval<br />

úlovok šťastný strelec.<br />

Tohtoročná jelenia ruja bola na úlovky<br />

veľmi bohatá. Na lesnej správe sme s poľovnými<br />

hosťami ulovili osemnásť kusov jeleňov,<br />

z toho dva dosiahli bodovú hodnotu<br />

striebornej a dva bronzovej medaily.<br />

14 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

JELENIA RUJA<br />

V POĽOVNOM<br />

REVÍRI JAVORIE<br />

Ing. Dávid Greňa, samostatný<br />

odborný referent OV GR<br />

September sa skončil a s ním aj najkrajšie<br />

obdobie pre každého poľovníka. Tento rok<br />

bol však iný, poznačený pandémiou COVID<br />

19. Hostia na poslednú chvíľu menili termíny<br />

alebo ich úplne rušili. Napriek tomu bola<br />

ruja úspešná.<br />

Jelenia ruja sa v poľovnom revíri Javorie<br />

začínala krásnym teplým až letným<br />

počasím. Práve ono malo podľa mňa vplyv<br />

na začiatok ruje v polovici septembra.<br />

Jelene sa do neskorého večera zdržiavali<br />

v lese. Preto to bol pre sprievod náročný<br />

lov, vďaka skúseným zamestnancom<br />

však ukončený krásnymi úlovkami. Tým<br />

najlepším stačilo prejsť len pár krokov<br />

a už ich čakal kapitálny kus, 208 bodový<br />

jeleň. Či to bola obrovská priazeň bohyne<br />

Diany, alebo šlo o vopred premyslený plán<br />

lovu, o tom už môžeme len diskutovať.<br />

Ruja však priniesla aj adrenalínové zážitky,<br />

keď si už možno hosť myslel, že omylom<br />

vošiel do výbehu s veľkými šelmami. Veď<br />

stretnúť piatich medveďov a štyroch vlkov<br />

počas jedného víkendu, skoro všetko na<br />

vzdialenosť dvadsiatich až osemdesiatich<br />

metrov, z toho stuhne krv aj najstatočnejším<br />

z nás. Samotný sprievod sa napokon skončil<br />

krásnou bodkou v podobe desaťročného<br />

jeleňa osmoráka, ktorý dosiahol 186 bodov<br />

CIC. Vrchol ruje nastal ako každý rok<br />

pred koncom septembra, keď sa dalo na<br />

jednej lokalite stretnúť aj desať ručiacich<br />

jeleňov. Aká bola celková bilancia? Na<br />

poľovačku počas ruje prišlo 32 hostí<br />

a odlovili 40 jeleňov a jedného daniela.<br />

Najsilnejší bol už spomenutý strieborný<br />

208 bodový jeleň, druhým najsilnejším bol<br />

strieborný 205 bodový jeleň. Ďalšie jelene<br />

dosahovali od 160 do 192 bodov CIC. Z toho<br />

vyplýva, že aj keď tento rok ruju výrazne<br />

komplikovala pandémia, bola úspešná.<br />

JELENIA RUJA<br />

<strong>2020</strong> VO<br />

VIHORLATE<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />

Nejeden poľovník sa nevie dočkať hádam<br />

najkrajšieho obdobia v roku. Rána sú<br />

chladnejšie, hmlisté, často sychravé či<br />

daždivé. Stromy sa pestro sfarbujú<br />

a začínajú sa ozývať králi lesa. Nastal čas<br />

jelenej ruje.<br />

Prijatie zahraničných hostí tento rok skomplikovali<br />

nariadenia vlády. Takmer do poslednej<br />

chvíle sme nepoznali podmienky, za akých<br />

k nám budú môcť naši priatelia zo susedných<br />

Čiech prísť. Napokon sme sa tešili z ich<br />

prítomnosti. Skoro všetci prišli podľa plánu<br />

a mohli zažiť krásnu ruju vo Vihorlatských lesoch,<br />

na ktorú sa celý rok tak tešili.<br />

Prví hostia k nám dorazili už 16. septembra<br />

ráno. A aj keď sme sa trochu obávali, nakoľko<br />

bolo veľmi teplo a ruja ešte len začínala, nakoniec<br />

všetci odchádzali nabití zážitkami, poľovníckymi<br />

príhodami z jelenej ruje a každý<br />

s krásnou trofejou karpatského jeleňa.<br />

Chvíľku sme si oddýchli a už sme vítali ďalších<br />

poľovných hostí, pripravení sprevádzať<br />

ich tohtoročnou jeleňou rujou vo Vihorlate.<br />

Nastalo už to správne obdobie a ruja sa blížila<br />

k vrcholu. Na niektorých rujoviskách sa jelene<br />

ozývali skoro bez prestávky. Srdce každého<br />

hosťa poskočí, keď sa dostane do kontaktu<br />

s ručiacim jeleňom, alebo zažije v priamom<br />

prenose súboj jeleních sokov.<br />

V čase lúčenia všetci odchádzali spokojní,<br />

každý hosť si odnášal okrem krásnych spomienok<br />

aj trofej jeleňa z Vihorlatských lesov,<br />

niektorým sa podarili aj dve. No určite boli<br />

všetci radi, že sa mohli zúčastniť jelenej ruje<br />

v poľovníckej sezóne <strong>2020</strong>/2021 v poľovnom<br />

revíri a v kruhu dobrých priateľov.<br />

Zatiaľ sa nám v tejto sezóne v rámci poľovného<br />

revíru OZ Kamenica nad Cirochou podarilo<br />

uloviť spolu 16 jeleňov. Pri štyroch trofejach<br />

boli namerané hodnoty postačujúce na<br />

udelenie bronzovej medaily a jedna jelenia trofej<br />

dosiahla na striebornú medailu.<br />

Verím, že sa budúci rok v zdraví opäť stretneme<br />

nielen s už dlhoročnými priateľmi, ale<br />

že prídu aj noví hostia na odporúčanie od svojich<br />

známych. Verím, že prežijeme znova plno<br />

krásnych poľovníckych zážitkov a že sa nám<br />

podarí uloviť ďalších krásnych karpatských<br />

(vihorlatských) jeleňov.<br />

Jeleň 176 CIC<br />

Jeleň 208 CIC<br />

Raritná trofej<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

15


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

AFRICKÝ MOR<br />

OŠÍPANÝCH HROZÍ<br />

STÁLE VIAC<br />

Africký mor ošípaných (AMO) je infekčné ochorenie ošípaných, zvyčajne smrteľné. Na boj<br />

proti tomuto vírusu neexistuje vakcína. Nie je prenosné na ľudí ani iné živočíšne druhy<br />

okrem ošípaných a diviakov. Môže sa prenášať buď priamym kontaktom so zvieraťom,<br />

alebo nepriamo prostredníctvom roznášačov a šírením kontaminovaných potravín (napr.<br />

tepelne neupraveného mäsa). Predstavuje problém aj na Slovensku.<br />

AMO sa prejavuje rýchlym priebehom,<br />

s vysokými horúčkami, celkovou apatiou,<br />

slabosťou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami<br />

rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na<br />

slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych<br />

Plnenie plánu lovu diviakov za 8 mesiac<br />

orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou<br />

a mortalitou (85 až 100 %). AMO je veľkou<br />

hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon<br />

poľovníctva nielen u diviačej zveri.<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />

NÁKAZA PRIŠLA<br />

Z VÝCHODU<br />

Na územie Európskej únie (Pobaltské<br />

krajiny a Poľsko) prenikol africký mor ošípaných<br />

v roku 2014 prostredníctvom infikovaných<br />

diviakov z územia Bieloruska<br />

a Ruskej federácie. Potvrdzovanie nových<br />

prípadov do roku 2017 sa stalo prakticky<br />

bežné. V roku 2017 sa ku krajinám s výskytom<br />

AMO pridala Česká republika (jún<br />

2017, výskyt u diviakov) a Rumunsko (júl<br />

2017, domáce ošípané). Pri hodnotení rizika<br />

zavlečenia nákazy je Slovenská republika už<br />

takmer „obkolesená“ krajinami, ktoré vírus<br />

na svojom území diagnostikovali a má<br />

jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu<br />

nákazy z okolitých štátov - Českej republiky,<br />

Poľska, Ukrajiny, Maďarska. Podľa<br />

štatistík v roku 2017 diagnostikovali AMO<br />

u diviačej zveri v Českej republike v 202<br />

prípadoch, v Estónsku bolo 637 prípadov,<br />

16 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Mapa rozdelenia zón podľa poľovných revírov<br />

Nárast AMO u diviačej zveri<br />

ZHORŠOVANIE<br />

U SUSEDOV<br />

Situácia za hranicami Slovenska je však<br />

oveľa horšia a naďalej pribúdajú nové prípady.<br />

V okolitých krajinách len v tomto kalendárnom<br />

roku zaznamenali už viac ako<br />

5 200 potvrdených prípadov AMO u diviačej<br />

zveri. Najviac v Poľsku a v Maďarsku. Práve<br />

tieto dve krajiny výrazne ohrozujú územie<br />

Slovenskej republiky. V bezpečí nie je<br />

ani územie susediace s Ukrajinou, kde sa<br />

už niekoľko prípadov AMO potvrdilo neďaleko<br />

hraničného územia so Slovenskom.<br />

V prípade domácich chovov ošípaných počet<br />

pozitívnych prípadov presiahol hranicu<br />

1 760 nákaz. Len v tomto roku je tak v okolitých<br />

krajinách evidovaných cez 7 140 prípadov<br />

AMO. Výrazný nárast počtu prípadov<br />

v Maďarsku je znepokojujúci. Toto ochorenie<br />

sa v krajine prvýkrát objavilo v roku 2018.<br />

Tento rok zatiaľ hlásili 3005 prípadov, čo je<br />

takmer dvojnásobok celkového počtu potvrdených<br />

prípadov v roku 2019 (1598), čím sa<br />

Maďarsko stalo krajinou s najvyšším počtom<br />

prípadov. Poľsko s doterajšími 2793 potvrdenými<br />

prípadmi takisto prekračuje celkový<br />

počet z roku 2019 (2468). Bulharsko tiež<br />

zdvojnásobilo počet prípadov (340 v porovnaní<br />

so 165 v roku 2019) a Rumunsko už hlásilo<br />

550 prípadov (683 v roku 2019).<br />

v Poľsku 741, Lotyšsku 947, v Litve 1328 prípadov<br />

a u domácich ošípaných v Estónsku<br />

3 ohniská, Poľsku 81, Lotyšsku 8, Litve 30<br />

a v Rumunsku dve ohniská.<br />

ROZŠIRUJE SA<br />

AJ U NÁS<br />

Africký mor ošípaných je na území Slovenskej<br />

republiky lokalizovaný najmä<br />

v okresoch južného a juhovýchodného Slovenska,<br />

konkrétne v okresoch Trebišov, Michalovce,<br />

Košice-okolie, Košice, Rožňava,<br />

Rimavská Sobota a od 25. septembra už aj<br />

severnejšie v okrese Vranov nad Topľou. Ku<br />

koncu septembra bolo potvrdených 271 prípadov<br />

u diviačej zveri a 28 prípadov v chove<br />

domácich ošípaných. Počas 14 mesiacov<br />

prítomnosti AMO sa tak nákaza rozšírila<br />

v poradí už do siedmeho okresu. Celkovo za<br />

toto obdobie na Slovensku evidujeme už 280<br />

prípadov AMO u diviačej zveri a 28 ohnísk<br />

u domácich ošípaných.<br />

V súčasnosti na území Slovenska pokračuje<br />

intenzívny lov diviačej zveri za účelom<br />

zníženia denzity populácie diviačej zveri<br />

a následného zníženia šírenia AMO. Za minulú<br />

poľovnícku sezónu 2019/<strong>2020</strong> bolo na<br />

Slovensku ulovených spolu 75 223 kusov diviačej<br />

zveri. Vďaka úsiliu, správnym opatreniam,<br />

intenzívnej komunikácii a nekompromisným<br />

riešeniam v dotknutých chovoch<br />

ošípaných, sa nám pomerne darí AMO na<br />

území Slovenskej republiky zvládať a situácia<br />

sa dramaticky nezhoršuje.<br />

DODRŽIAVAŤ OPATRENIA<br />

Podľa údajov zo systému oznamovania<br />

chorôb zvierat Európskej únie (ADNS) bolo<br />

od 1. januára do 7. júla tohto roku hlásených<br />

celkovo 7144 prípadov diviakov, čo presahuje<br />

celkový počet prípadov hlásených za celý<br />

rok 2019, čo bolo spolu 6396 prípadov. prípadov<br />

a 346 ohnísk domácich ošípaných.<br />

Výskyt AMO v susedných štátoch sa zhoršuje,<br />

preto reálna hrozba ďalších nálezov<br />

zďaleka nezanikla a nezanikne najmä vtedy,<br />

ak sa všetci, od drobnochovateľov, cez chovateľov,<br />

poľovníkov, ale aj bežných občanov,<br />

nebudú správať zodpovedne a nebudú rešpektovať<br />

veterinárne opatrenia. Dôležitá je<br />

aj manipulácia s krmovinami, od pokosenej<br />

kukurice až po slamu, ktorá môže byť infikovaná.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

17


KYNOLÓGIA<br />

JAZVEČÍK S NOVÝM<br />

ŠTANDARDOM<br />

Plemeno jazvečík sa teší obrovskej obľube v radoch aktívnych poľovníkov, ale aj nepoľovníckej<br />

verejnosti. Cenia si jeho vrodené vlastnosti a možnosť ich všestranného využitia<br />

v poľovníctve, neprehliadnuteľný je „klobásovitý outfit“ jazvečíkov, ich závideniahodná<br />

priateľská povaha, vytrvalosť, tvrdohlavosť, náruživosť a temperament.<br />

Martin Kováč, technik správy<br />

LS Mikulášov OZ Malacky (text, foto)<br />

Sám som chovateľom hrubosrstých jazvečíkov<br />

od roku 1994. Pôvodný štandard pre jazvečíky,<br />

platný od r. 2001 bol záverom predchádzajúceho<br />

roka novelizovaný a v súčasnosti, po<br />

jeho prijatí WUT (Svetová únia jazvečíkov), je<br />

platný už nový FCI štandard č. 148. Nový predpis<br />

obsahuje minimálne požiadavky, pod ktoré<br />

chovatelia ani rozhodcovia zastrešení FCI nemôžu<br />

ísť. Netreba v ňom hľadať zásadné zmeny<br />

v kritériách na exteriér tohto plemena, jazvečík<br />

zostane stále jazvečíkom. Skomentovať na<br />

pár stranách tento obsiahly materiál je neľahká<br />

úloha, nakoľko dodnes neexistuje slovenská<br />

verzia výkladu nového štandardu pre majiteľov,<br />

vodičov, chovateľov, rozhodcov a čakateľov<br />

na rozhodcov jazvečíkov. V každom prípade sa<br />

pokúsim vysvetliť aspoň z môjho pohľadu podstatné<br />

zmeny.<br />

VÝKON JE DÔLEŽITÝ<br />

Prvotná FCI klasifikácia plemena: Skupina<br />

4, jazvečíky. So skúškou z výkonu sa jednoznačne<br />

jazvečík zaraďuje medzi poľovné<br />

plemená. Niektoré neeurópske krajiny sa veľmi<br />

dlho pokúšajú dosiahnuť, aby bolo možné<br />

udeľovať titul medzinárodného šampióna<br />

krásy FCI bez skúšky z výkonu. Túto skutočnosť<br />

by som, v prípade jej presadenia, vnímal<br />

ako veľkú chybu, ak má jazvečík zostať<br />

schopným a konkurencieschopným poľovníckym<br />

plemenom. Štandard týmto jasne deklaruje,<br />

že „výborný exteriér a vynikajúci výkon<br />

sa navzájom nevylučujú a cieľom chovu jazvečíka<br />

musí byť exteriér a výkon“. Významnejšou<br />

zmenou je bližšia špecifikácia znakov pri<br />

farbe a farebnom výzore jednotlivých rázov<br />

u dvojfarebných a viacfarebných jazvečíkoch,<br />

ktorá vyplynula zo zvýšeného výskytu kedysi<br />

menej rozšírených farebných variet.<br />

ZMENY V ÚPRAVE<br />

HMOTNOSTI<br />

Najpodstatnejšou zmenou je úprava v časti<br />

veľkosti, pri ktorej vypadli limitujúce hmotnosti.<br />

V praxi to znamená, že rozhoduje len<br />

obvod hrudníka meraný vo veku minimálne<br />

15 mesiacov a u každého rázu stanovuje<br />

spodnú a hornú hranicu. Štandard hovorí, že<br />

„každá odchýlka od týchto hodnôt obmedzuje<br />

u jazvečíka schopnosť vykonávať prácu poľovnej<br />

upotrebiteľnosti“ a je primerane hodnotená<br />

s ohľadom na zdravie a pohodu psa. Ja<br />

osobne som túto zmenu privítal, pretože som<br />

sa v živote stretol s mnohými jazvečíkmi, ktoré<br />

presahovali hornú hmotnostnú hranicu<br />

podľa starého štandardu a mali preto problém<br />

so zaradením do chovu, napriek tomu, že boli<br />

inak exteriérovo bezchybní a pracovne vynikajúci.<br />

Vždy som aj vo svojom chove uprednostňoval<br />

psov aj suky s kvalitne osvalenou<br />

a silnou kostrou, pretože ak chcete používať<br />

jazvečíka ako duriča, je ideálne, ak má 11 –<br />

12 kg. Samozrejme, pri zachovaní základných<br />

proporcií jazvečíka ako je odstup od zeme =<br />

⅓ výšky v kohútiku a harmonický pomer dĺžky<br />

tela k výške v kohútiku, asi 1,7-1,8 : 1 (od<br />

rukoväte hrudnej kosti po výbežok sedacej<br />

kosti). Napriek tomu som dodnes presvedčený<br />

a aj som vo svojom chove dokázal, že ho<br />

nijako táto skutočnosť neobmedzuje pri práci<br />

pod zemou, ak je samozrejme zdravý a v dobrej<br />

kondícii.<br />

NEBLAHÉ OČAKÁVANIA<br />

Luigi zo šraneckých borín<br />

V blízkej budúcnosti môžeme očakávať<br />

ďalšie zmeny v štandarde jazvečíka, pretože<br />

silnejú nepoľovnícke prúdy v štruktúrach<br />

WUT, ktoré budú tlačiť na vypustenie spomenutej<br />

formulácie v klasifikácii plemena a tým<br />

pádom stratu príslušnosti medzi poľovnými<br />

plemenami. V krajine pôvodu – Nemecku<br />

- pod tlakom nepoľovníckych chovateľov<br />

a ochranárov vymysleli a prijali skúšobné poriadky<br />

pre skúšky, ktoré nahrádzajú klasické<br />

skúšky z výkonu, tzv. BHP 1–3 (Begleithundeprűfung),<br />

vo voľnom preklade „doplnkové<br />

skúšky psov“. Tie okrem skutočnosti, že vodiči<br />

majú poľovnícke oblečenie, nemajú nič<br />

spoločné s poľovníctvom a pripomínajú skôr<br />

skúšky agility. Je otázkou času, kedy ochranári<br />

legislatívne presadia určité obmedzenia,<br />

prípadne zákaz skúšok z poľovníckej upotrebiteľnosti<br />

psov, čoho svedkom sme už dnes<br />

v mnohých európskych krajinách aj na Slovensku.<br />

Bola by to tragédia nielen pre plemeno<br />

jazvečík, ale všetky poľovné plemená.<br />

Úplné znenie FCI štandardu č.148 pre jazvečíky<br />

so zvýraznenými zmenami nájdete na<br />

stránke www.jazvecik.sk.<br />

18 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


AKTUALITY<br />

POĽOVNÍCI PONÚKLI CEZ<br />

APLIKÁCIU UŽ VIAC AKO<br />

9 000 KG DIVINY V KOŽI<br />

Pred dvoma mesiacmi Slovenská poľovnícka<br />

komora spustila webovú aplikáciu PredajDiviny.sk<br />

na uľahčenie predaja a nákupu diviny. Za<br />

60 dní ponúkli slovenskí poľovníci vďaka nej<br />

našim občanom viac ako 9 000 kilogramov diviny<br />

v koži.<br />

Počas dvoch mesiacov zadalo 125 verifikovaných<br />

predajcov viac ako 150 reálnych ponúk.<br />

Najčastejšie ponúkané druhy boli a stále sú jelenia<br />

a danielia zver, nasleduje srnčia a diviačia<br />

zver. Hlavná poľovnícka sezóna sa však len začne<br />

rozbiehať a ponuky všetkých druhov raticovej<br />

zveri budú určite pribúdať. So stúpajúcim<br />

počtom ponúk pribúda aj počet registrovaných<br />

kupujúcich, ktorých je už viac ako 200.<br />

Aplikácia má dve hlavné funkcionality. Prvá<br />

je registrácia predajcu-užívateľa poľovného revíru<br />

riadne zaregistrovaného na Regionálnej<br />

veterinárnej a potravinovej správe s uvedením<br />

kontaktov. Už v tejto forme môže registrovaných<br />

predajcov kontaktovať ktokoľvek za účelom<br />

kúpy diviny v koži. Tou druhou je reálne<br />

zadanie ponuky diviny v koži s uvedením dátumu<br />

jeho ulovenia, ceny, hmotnosti, odberného<br />

miesta, kontaktov a ďalších potrebných informácií.<br />

Z dotazníku o spokojnosti predajcov, ktorý<br />

sme spustili pred pár dňami, vyplýva, že väčšine<br />

predajcov sa záujemcovia o kúpu diviny<br />

vďaka ich registrácii v aplikácii a uvedeným<br />

kontaktným údajom ozvú ešte skôr, ako užívateľ<br />

poľovného revíru zadá reálnu ponuku<br />

na predaj. Takýto odbyt zabezpečuje efektívne<br />

znižovanie stavov zveri, pretože poľovníci<br />

už vopred vedia, že ľudia majú záujem o divinu<br />

v koži.<br />

NA SLOVENSKU SA AJ<br />

NAĎALEJ BUDE LOVIŤ VLK<br />

Po zasadnutí pracovnej skupiny rozhodol<br />

predseda skupiny Michal Tomčík, generálny<br />

riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania<br />

dreva MPRV SR, o kvóte lovu vlka dravého<br />

na Slovensku. Jeho rozhodnutiu predchádzala<br />

dvojdňová online diskusia, počas ktorej<br />

členovia skupiny povedali všetky argumenty<br />

ZA aj PROTI lovu vlka.<br />

Z roka na rok sa populácia vlka na Slovensku<br />

zvyšuje, nehrozí jej vyhynutie. Dokonca aj areál<br />

rozšírenia sa od roku 2000 zväčšil o 42 %.<br />

Minulý rok zaznamenalo Národné lesnícke<br />

centrum prírastok min. 212 vĺčat, takže sa počet<br />

vlkov zvýšil na viac ako 700.<br />

„Populácia vlka je stabilná a narastá, nie je<br />

ohrozená. Ohrozené sú ovce, ktorých sme mali<br />

pred desiatimi rokmi 420.000 a teraz ich máme<br />

o 100.000 menej. A naďalej ovčiarstvo upadá.<br />

Ovce sú dôležitý prvok našej krajiny, ktorý má<br />

tiež za úlohu zabezpečiť potravinovú bezpečnosť<br />

Slovenska. O mne je známe, že som zástancom<br />

nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde<br />

o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých<br />

sa musí minister držať,“ povedal minister Ján<br />

Mičovský.<br />

Ovčiari chránia svoje stáda. Avšak ochrana je<br />

finančne nákladná. Podľa Zväzu chovateľov<br />

oviec a kôz (ZCHOK) potrebujeme viac ako 2<br />

600 pastierov, teda cca. 3 mil. EUR na ich mesačné<br />

mzdy. Okrem pastierov chránia ovce aj<br />

vycvičené ovčiarske strážené psy. Tých potrebujeme<br />

približne 1 200, čo predstavuje približne<br />

4,2 mil. EUR. Ročný počet napadnutých a<br />

stratených oviec je viac ako 1 500 kusov. Podľa<br />

odhadovaných výpočtov ZCHOK vlk spôsobuje<br />

ročne škodu na ovciach až vo výške 500.000<br />

EUR.<br />

„V tejto sume nie sú zahrnuté nepriame škody:<br />

pokles produkcie mlieka v období po útoku na<br />

stádo, útoky v čase pripúšťacieho obdobia spôsobujú<br />

stres, ktorý negatívne vplýva na oplodnenie,<br />

čo sa následne prejavuje na nízkych reprodukčných<br />

ukazovateľoch v chove oviec,“ uviedol<br />

Martin Nevolný, generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva<br />

MPRV SR.<br />

https://polovnickakomora.sk/<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

19


STRELECTVO<br />

GUĽOVNICA STRASSER<br />

RS SOLO EVOLUTION<br />

THUMB-HOLE STOCK<br />

1<br />

Zbrane, ktoré výrazne zlepšili kvalitu a bezpečnosť poľovníckych pušiek majú jedinečné<br />

riešenia zamykania priamoťažným záverom do hlavne. Tento nápad pána Horsta Blasera<br />

posunul opakovacie guľovnice na vyšší stupeň technickej dokonalosti. Vychádzajúc<br />

z jeho koncepcie uzrela svetlo sveta moderná lovecká guľovnica Strasser RS 05 z rakúskeho<br />

Eugendorfu, kde sídli malá firma Waffenmanufaktur HMS Präzisionstechnik<br />

GmbH. Takže toto mestečko už nie je len vstupnou bránou do Salzburgu, ale aj do „Presného<br />

inžinierstva“. Strasser už desaťročia produkuje základné diely na lovecké a športové<br />

zbrane pre svetovo uznávané značky. Dokonca prvky vyrobené firmou spoľahlivo<br />

fungujú v raketách Ariane Európskej vesmírnej agentúry. Nápady na nový výskum vychádzajú<br />

z vlastných poľovníckych skúseností majiteľa Mathiasa Strassera, poznania<br />

profesionálov i športových strelcov a fascinujú svojou jednoduchosťou a invenčnosťou.<br />

V tom spočíva tajomstvo úspechu tejto „malej“ zbrojovky, pokiaľ ide iba o počet zamestnancov.<br />

Ako sme už spomenuli, ide o guľovnicu RS<br />

Solo Evolution Thumb-hole stock s pevnou<br />

hlavňou, v kalibri .03-06 Springfield, ktorá je<br />

naskrutkovaná do puzdra, tela záveru z vysoko<br />

pevnej hliníkovej zliatiny. Hlaveň je kovaná<br />

za studena so štyrmi pravotočivými drážkami.<br />

Priemer má 17 mm, v ponuke sú aj<br />

poloťažké 19 mm, ukončené sú vyšším kuželom<br />

proti poškodeniu ústia hlavne. Ich štandardná<br />

dĺžka je 560 mm, pri kalibroch magnum<br />

je to 600 mm. K dispozícii je 25 kalibrov<br />

mini: .222 Rem., .223 Rem., .300 AAC Blackout,<br />

standard: .22-250 Rem., .243 Win., 6 XC,<br />

Skutočnosť, že záver zamyká do hlavne, znamená<br />

odľahčenie konštrukcie, čo umožňuje<br />

koncipovať zbraň ako „skladačku“, rozoberateľnú<br />

tzv. take down. Takáto konštrukcia<br />

je u poľovníkov stále populárnejšia z dôvodu<br />

pohodlnejšieho transportu a skladovania.<br />

Súčasne umožňuje výrobcom ponúkať<br />

zbraň ako zostavu s rôznymi kalibrami<br />

a dĺžkami hlavní. Tomu plne zodpovedá guľovnica<br />

Strasser RS14 s patentovaným upínaním<br />

hlavní. Poľovníkom, ktorí sa spoliehajú<br />

na ich osvedčený „univerzálny“ kaliber,<br />

ponúka Strasser zbraň RS Solo Evolution so<br />

všetkými prednosťami RS 14, priamoťažného<br />

záveru, spúšťového mechanizmu, bezhlučnej<br />

poistky, celokovového zásobníka,<br />

mieridiel a elegantnej pažby. Čo môže dať<br />

puške krajší vzhľad ako krásna pažba z prvotriedneho<br />

orechového dreva. Osobitosťou<br />

Strasseru je ich prepracovanie do posledných<br />

detailov tak, aby spĺňali ergonomické<br />

požiadavky aj tých najnáročnejších zákazníkov.<br />

Ide predovšetkým o pažby bavorského<br />

typu s jednoduchou lícnicou, či dvojitou,<br />

v luxusnom vyhotovení aj výškovo nastaviteľnou.<br />

Stredná, zúžená časť pažby je precízne<br />

tvarovaná a prispieva k pohodlnému<br />

a spoľahlivému držaniu. Našu pozornosť zaujala<br />

puška s prívlastkom Thumb-hole stock,<br />

ktorej pažba prechádza do otvoru pre palec<br />

s výraznou pištoľovou rukoväťou a zdrsneným<br />

vybratím pre tri prsty. Zovretie pažby<br />

2 4<br />

3<br />

je maximálne pevné, vyžaduje si však určité<br />

preorientovanie sa, aby dosah ukazováka na<br />

jazýček spúšte bol pohodlný. Úchopové časti<br />

pažby a tulipového predpažbia sú zdrsnené<br />

rybinou. Baskula má výraznú širokú lícnicu<br />

a je ukončená bodkou Strasser, ktorá<br />

výrazne prispieva k zníženiu spätného nárazu.<br />

Povrchová úprava je klasická, olejovaním<br />

a vyleštením. Komfort zbrane zvyšujú rýchloupínacie<br />

pútka remeňa.<br />

5<br />

6<br />

20 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


STRELECTVO<br />

7 9<br />

8<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Výrobca:<br />

HMS<br />

Präzisionstechnik<br />

GmbH, Rakúsko<br />

Model:<br />

Strasser RS Solo<br />

Evolution Thumbhole<br />

stock<br />

Typ zbrane:<br />

opakovacia guľovnica<br />

Kaliber:<br />

.30-06 Springfield<br />

Celková dĺžka: 1080 mm<br />

Dĺžka hlavne: 560 mm<br />

Hmotnosť:<br />

3 200 g<br />

Kapacita zásobníka: 3 náboje<br />

Cena:<br />

3.067,00 Eur<br />

Predajca:<br />

Zbrane a strelivo<br />

Erik, Bratislava<br />

a J & B Hunting<br />

s.r.o. Trnava<br />

10 11<br />

6,5 Creedmoor, 6,5-284 Norma, 6,5x55SE,<br />

6,5x65RWS, .270 Win., 7x64, 7 mm-08 Rem.,<br />

.308 Win., .30-06 Spr., 8x57 IS, 8,5x63, 9,3x62<br />

a magnum: 7 mm Rem. Mag., .300 Win. Mag.,<br />

.375 Ruger; .338 Win. Mag. Povrchová úprava<br />

plazmovou nitridáciou zaručuje hlavniam<br />

z legovanej ocele vysokú tvrdosť a odolnosť<br />

voči oderu, oteru i náročným poveternostným<br />

podmienkam.<br />

Guľovnica sa drží veľmi príjemne. Všetky<br />

ovládacie prvky sú umiestnené s vysokým<br />

zmyslom pre ergonómiu. Srdcom zbrane je<br />

priamoťažný záver, ktorý sa hladko pohybuje<br />

v drážkach. Uzamyká odpruženým prstencom<br />

so štyrmi štvrťkruhovými ozubmi do príslušného<br />

vybrania v zadnej časti hlavne za nábojovou<br />

komorou. Všetky tlaky, ku ktorým dochádza<br />

v priebehu výstrelu, pôsobia iba na predné<br />

čelo záveru a hlaveň. Tento patentovaný systém<br />

zaručuje maximálnu bezpečnosť a presnosť<br />

pri všetkých kalibroch pred, aj po výstrele.<br />

Na prednej strane záveru je krátky vyťahovač<br />

a valčekový vyhadzovač nábojníc. Záver sa<br />

ovláda kľukou s guľovou hlavicou štandardne<br />

montovanou na pravú stranu. Potiahnutím<br />

do zadnej polohy sa záver odomyká plynulo,<br />

bez zvýšeného odporu. Kľuka záveru sa dá<br />

ľahko ovládať aj po prilícení. Krátky pohyb záveru<br />

umožňuje za každej situácie bleskurýchle<br />

prebitie, pre skúsených strelcov rýchlosť na<br />

úrovni samonabíjacích zbraní. Pre ľavákov je<br />

k dispozícii záver s ľavostranou kľukou. O dômyseľnosti<br />

konštruktérov svedčí vyhadzovacie<br />

okienko aj na ľavej strane puzdra záveru.<br />

Integrovaná Picatinny rail, koľajnička zosilňuje<br />

telo záveru, čo zvýšuje pevnosť konštrukcie<br />

a presnosť zbrane. Súčasne poskytuje väčšiu<br />

flexibilitu pri montáži optiky, lebo netreba<br />

používať žiadne patentované objímky a držiaky.<br />

Na bokoch tela záveru sú priskrutkované<br />

čierne dosky s bielym nápisom RS SOLO EVO-<br />

ULTION. Pokiaľ by si niekto chcel vylepšiť facelifting<br />

zbrane, stačí si objednať bočné dosky<br />

s gravírovaním a výmenu zvládne aj sám.<br />

Ďalším unikátnym riešením je spúšťový<br />

mechanizmus, ktorý tvorí jednoduchá dvojvratná<br />

páka ovládajúca priamobežný úderník<br />

v tele záveru. Chod jazýčka spúšte je krátky,<br />

plynulý s možným nastavením odporu na<br />

tri hodnoty 8, 16 a 25 N. Celý mechanizmus<br />

sa dá vybrať bez použitia montážneho náradia<br />

ako aj samotná zmena prestavením sklonu<br />

vodítka spúšťovej pružiny. Zbraň je vybavená<br />

ešte francúzskym napináčikom nastaviteľným<br />

v rozsahu 1 až 2 N. Všetky súčiastky mechanizmu<br />

sú povrchovo upravené povlakom DLC<br />

(Diamond-Like Carbon), ktorý je obzvlášť<br />

odolný a má veľmi nízke trenie. To výrazne<br />

zlepšuje chod spúšťoveho mechanizmu a posúva<br />

zbraň medzi najlepšie vo svojej triede.<br />

Ergonomicky konštruovaná páčka poistky,<br />

ktorá sa presúva v zvislom smere, je v zaistenom<br />

stave blokovaná tlačidlom. Po zatlačení<br />

a posunití dole úplne ticho uvoľňuje maticu<br />

úderníka. Keď je zbraň pripravená na streľbu,<br />

pri pohybe záveru dozadu okamžitě dochádza<br />

k vypusteniu úderníka do prednej bezpečnostnej<br />

polohy a zároveň je deaktivovaný<br />

napináček. Navyše je pri tomto mechanizme<br />

zaručená maximálna bezpečnosť vďaka automatickému<br />

uvoľneniu spúšte pri otvorení záveru.<br />

Invenčnosť neobišla ani jednoradový oceľový<br />

zásobník s kapacitou tri (Standard) alebo<br />

dva (Magnum) náboje. Veľmi nenápadné<br />

12<br />

13<br />

je ovládanie jeho záchytu po bokoch tela záveru.<br />

Po zatlačení hemisférických čapov palcom<br />

a ukazovákom zásobník vám ticho padne<br />

do dlane. Kalibre, pre ktoré je zásobník vhodný<br />

sú napísané na ľavom boku tela zásobníka.<br />

Všetky tri náboje sa vkladali jednoducho, ale<br />

s použitím väčšej sily. Zásobník vložíme do<br />

šachty rovno hore tak, aby počuteľne zapadol<br />

na svoje miesto.<br />

Štandardné otvorené mechanické mieridlá<br />

tvorí nadháňková muška a cieľnik dovoľujúci<br />

rýchle zamierenie na stojace i pohybujúce sa<br />

ciele. Výškovo nastaviteľná muška je zvýraznená<br />

svetlovodiacim vláknom, zatiaľ čo pod zárezom<br />

stranovo nastaviteľného cieľnika je dlhá<br />

biela linka. Kto radšej strieľa s použitím optického<br />

zameriavača alebo stále populárnejšieho<br />

kolimátora, má k dispozícii ľubovolné uchytenie<br />

na integrovanú Picatinny koľajničku.<br />

Presnosť pušky sme odskúšali v polohe<br />

ležmo na vzdialenosť 50 m, rozptyl trojranovej<br />

položky pri podopretej zbrani bez optiky<br />

bol len 29 mm. Na skúšobný nástrel sme použili<br />

náboje švédskej muničky Norma.30-06<br />

Springfield so strelou Oryx o hmotnosti 11,7g<br />

(180 gr). Vďaka svojej bezpečnej a presnej konštrukcii<br />

a ergonomickým funkciám je puška<br />

Strasser s priamoťažným záverom vynikajúcim<br />

a spoľahlivým spoločníkom pri poľovačkách<br />

aj „za hranicami všedených dní“.<br />

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />

01) Opakovacia guľovnica Strasser Solo Evolution Thumbhole<br />

stock.<br />

02) Bočná doska tela záveru s nápisom RS Solo Evolution.<br />

03) Zasúvanie náboja do komory je hladké a plynulé.<br />

04) Mechanická poistka s napínaním bicieho mechanizmu.<br />

05) Celokovový zásobník s popisom kalibrov.<br />

06) Po vytiahnutí záveru môžeme prstom uvoľniť spúšťový<br />

mechanizmus.<br />

07) Priamoťažný záver s uzamykacím odpruženým<br />

prstencom.<br />

08) Nastaviteľný spúšťový mechanizmus.<br />

09) Integrovaná Picatiny koľajnička.<br />

10) Stranovo nastaviteľný cieľnik s výrezom a bielou<br />

linkou.<br />

11) Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodiacim<br />

vláknom.<br />

12) Výrazná pištoľová rukoväť s otvorom pre palec<br />

a baskula s bavorskou lícnicou.<br />

13) Rýchloupínacie pútko na remeň.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

21


HISTÓRIA<br />

Staré Valaškovce<br />

POSLEDNÍ ZO STARÝCH<br />

VALAŠKOVIEC<br />

Niektoré udalosti ovplyvnili históriu celého ľudstva, iné zas dejiny národov. Sú však aj<br />

príbehy, ktoré, aj keď nemali zásadný vplyv a týkajú sa iba malej komunity, stoja za zaznamenanie<br />

a popísanie. Takouto „malou históriou“ je aj príbeh obce Valaškovce vo Vihorlatských<br />

vrchoch<br />

Autor: Ing. Anton Bodnár<br />

Fotografie: autor, archívy<br />

Valaškovčanov, Wikipedia<br />

Od vysťahovania obce uplynie tohto roku<br />

83 rokov. Vo výcvikovom priestore Valaškovce,<br />

na ikonickom mieste pri starej cerkvi, jedinej<br />

budovy, ktorá ostala z osídlenia, býva<br />

každoročne na sviatok Petra a Pavla odpustová<br />

slávnosť. Žije ešte niekto z jej pôvodných<br />

obyvateľov? Táto otázka mi napadla po skončení<br />

vlaňajšej odpustovej omše, pozerajúc na<br />

rozchádzajúcich sa ľudí pri cerkvi.<br />

Aj keď sa ľudský vek predlžuje, dožiť sa<br />

veku 83 rokov a viac nie je bežné. Túto úvahu<br />

som predniesol aj pri následnom stretnutí<br />

s gréckokatolíckym farárom z obce Hažín<br />

nad Cirochou, Mgr. Matúšom Nastišinom.<br />

„Ak niekto ešte žije, bolo by dobré napísať<br />

o ňom,“ rozviedol som myšlienku. „Pravdaže<br />

žije. O jednej osobe isto viem. Babka Kužmová<br />

z Hažína nad Cirochou sa narodila na tomto<br />

mieste,“ odpovedá mi kňaz.<br />

Predtým, ako popíšem stretnutie s babkou<br />

Kužmovou, bude vhodné stručne si zopakovať<br />

históriu a okolnosti súvisiace s koncom<br />

existencie starých Valaškoviec. Územie pod<br />

Vihorlatom, podobne ako aj ostatné horské<br />

a podhorské územie Slovenska, bolo v minulosti<br />

málo osídlené. Súviselo to najmä s malou<br />

možnosťou obživy na týchto miestach. Prví<br />

uhorskí panovníci ako majitelia pozemkov<br />

a lesov si však začali postupne uvedomovať,<br />

že je potrebné zamýšľať sa nad ich využitím,<br />

ale aj ochranou. Tento problém sa začal riešiť<br />

príchodom valachov z rumunských oblastí<br />

koncom 14. storočia. V severovýchodnej časti<br />

Slovenska to však bolo najmä rusínske obyvateľstvo.<br />

Hovoríme o valašskej kolonizácii.<br />

Obyvateľstvo, ktoré sa u nás vtedy usádzalo,<br />

sa zaoberalo najmä chovom oviec. Pri osídľovaní<br />

sa uplatňovalo valašské právo. Podľa<br />

ROZHODLI VALASI<br />

Cerkev na Starých Valaškovciach<br />

22 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


HISTÓRIA<br />

Valaškovce s murovanou cerkvou<br />

na mape z roku 1866<br />

neho boli valasi na šesť až dvadsať rokov oslobodení<br />

od poddanských povinnosti voči zemepánom.<br />

Po uplynutí tejto doby odovzdávali<br />

časť produkcie z chovu oviec alebo dobytka<br />

iba v takom množstve, že to neohrozovalo<br />

ich bytie. Mali povinnosti pri ochrane majetku<br />

na určenom území, stráženie ciest a hraníc<br />

stolíc. Valasi neskôr prechádzali od chovu<br />

oviec a dobytka aj k roľníctvu a etnicky splývali<br />

s pôvodným obyvateľstvom. Pri tomto<br />

procese ešte hodno spomenúť aj úlohu šoltýsov,<br />

ktorí získali na základe písomného poverenia<br />

zemepána právo na zakladanie nových<br />

osád. Pozývali osadníkov, rozdeľovali pôdu.<br />

V novej obci mali majetkové výhody a určitú<br />

súdnu právomoc. Pri valašskej kolonizácií sa<br />

nazývali aj kenézi.<br />

Generál Lev Prchala (1892-1963)<br />

ZLOMOVÉ<br />

ROZHODNUTIE<br />

Takto vznikli aj Valaškovce. Prvá písomná<br />

zmienka o obci je z roku 1635. Je to daňový<br />

súpis, podľa ktorého obyvatelia neboli povinní<br />

platiť kráľovi daň. Obec isto vznikla<br />

skôr. Nachádzala sa v nadmorskej výške 545<br />

metrov. Patrila pod Humenské panstvo, ktoré<br />

vlastnil rod Drugethovcov, neskôr Andrassyovcov.<br />

Územie bolo súčasťou Zemplínskej<br />

stolice. V roku 1828 mala usadlosť 213 obyvateľov<br />

v 27 domoch. V obci bola krčma, škola,<br />

kostol a fara. Nachádzala sa v nadmorskej<br />

výške 545 metrov. V erbe údajne mala stojaceho<br />

medveďa. V roku 1930 bol počet obyvateľov<br />

obce 321. Po vzniku Československa<br />

vstúpila do histórie obce armáda. Konkrétne<br />

jej divízny generál Lev Prchala, nazývaný aj<br />

Podkarpatský lev (v roku 1939 bol vojenským<br />

veliteľom Podkarpatskej Rusi). Ten dostal od<br />

velenia armády za úlohu vybrať miesto pre vybudovanie<br />

delostreleckej strelnice na východe<br />

republiky. Po jeho jednom prieskumnom<br />

lete padol výber na územie pod Vihorlatom.<br />

Týmto bol osud obce spečatený. Pre potreby<br />

zriadenia <strong>Vojenské</strong>ho výcvikového priestoru<br />

bol v roku 1933 vykúpený majetok a lesné<br />

Nové Valaškovce<br />

pozemky Andrassyovcov na veľkostatku Veľká<br />

Kamenica. Národné zhromaždenie republiky<br />

Československej sa dňa 29. marca 1935<br />

uznieslo na zákoneč. 63/1935 Zb. o vyvlastnení<br />

pozemkov určených na obranu štátu a vysídleniu<br />

obce, ku ktorému došlo 1. 10. 1937 na<br />

základe výmeru vtedajšieho okresného úradu.<br />

Vysídlenci dostali náhradné pozemky a bývanie<br />

v Humennom. Nová štvrť mala názov „Za<br />

vodou“, nikdy sa však neujal.<br />

SOLÍDNA KOMPENZÁCIA<br />

Gazdovské noviny vydávané v Prešove vo<br />

svojom čísle z 12. 11. 1937 napísali o týchto<br />

udalostiach nasledovný článok: „Asi pred<br />

tromi mesiacmi sa začalo so stavbou novej<br />

obce Valaškovce pri Humennom. Stavebné<br />

pozemky boli získané kúpou od veľkostatku<br />

Andrássyho. Bolo vybudovaných 49 obytných<br />

domov, do ktorých sa nasťahuje do 500<br />

duší. V jednom dome budú bývať dve rodiny.<br />

V každom dome, ktorý je 13 m 63 cm dlhý,<br />

je izba, kuchyňa a komora. Hospodárske budovy<br />

pozostávajú z maštale, kôlne, 2 chlievov<br />

pre ošípané, kurníku, záchodu, atď. Všade<br />

sú vzorné hnojiská. Sýpky sú na povalách.<br />

Všetko je vybudované z nehorľavého materiálu.<br />

Každý dom má priestranný dvor, na ňom<br />

stromy. Tiež o vodovod bolo postarané. Kanalizácia<br />

bola už prevedená. Obec Valaškovce<br />

má štyri hlavné ulice. Hlavnú s námestím,<br />

potom vedľajšiu a dve priečne ulice. Ulice sú<br />

vzorne upravené, vyštrkované a vyvalcované.<br />

Na chodníkoch budú betónové okraje. Má byť<br />

zavedená aj elektrifikácia. Ľudová škola bude<br />

umiestnená v budove, v ktorej doteraz boli<br />

ubytovaní nájomníci z majera. Je v pláne postaviť<br />

aj kostol. Všetky domy boli postavené<br />

z tehál, ktorých sa tam spotrebovalo poldruha<br />

milióna a boli dovezené z berehovských tehelní.<br />

Na celú stavbu sa spotrebovalo 150 vagónov<br />

cementu. K pokrytiu striech bol použitý<br />

eternit, ktorého sa spotrebovalo 17 000 m2.<br />

Vedľa toho sa spotrebovalo 70 vagónov vápna,<br />

asi 600 m3 štrku, 3500 m3 piesku a 3000 m3<br />

kameňa. Všetky práce s výstavbou obce boli<br />

už dokončené. Pri Humennom vyrástla najmodernejšia<br />

a najkrajšia obec v celej republike.“<br />

Toľko stručný prehľad udalosti súvisiacich<br />

s históriou starých a nových Valaškoviec<br />

Posledná veta z článku o nových Valaškovciach<br />

je možno nadnesená, ale fakt je, že vtedajšie<br />

štátne orgány sa k svojím občanom macošsky<br />

nezachovali.<br />

pokračovanie v budúcom čísle<br />

Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická<br />

stúdie území VLM Kamenica n. C.<br />

Fedič a kolektív Humenná<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

MIRKO ČONGRÁDY<br />

- NÁŠ STEVE JOBS<br />

mu aplikáciu „Evidencia vyťaženého dreva“<br />

(EVD). V roku 2005 sa podarilo implementovať<br />

ju na všetkých organizačných jednotkách<br />

štátneho podniku. Nasledovala ďalšia<br />

výzva v podobe geografického informačného<br />

systému (GIS), na ktorom sa opäť podieľali<br />

spolu so súčasným generálnym riaditeľom.<br />

V tej dobe to bol jedinečný lesnícky GIS, za<br />

ktorý v roku 2007 <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />

SR, š. p. dostali aj ocenenie na GIS konferencii.<br />

Ďalší významný míľnik nastal v roku<br />

2009, keď sa Mirko podieľal na architektúre<br />

zavádzania elektronickej registratúry a digitálneho<br />

archívu. V tom čase sa už naplno<br />

venoval vedeniu oddelenia informačných<br />

technológií, ktorého úlohou bolo vybudovanie<br />

modernej informačnej infraštruktúry na<br />

všetkých organizačných jednotkách vrátane<br />

lesných správ a polesí.<br />

Nebolo to vždy jednoduché, avšak nevyhnutné<br />

pre prudko rozvíjajúci sa segment informatizácie.<br />

Infraštruktúra, hardvérové vybavenie<br />

a aplikačné rozhrania užívateľov sú<br />

dnes záležitosť, ktorú nemusia zamestnanci<br />

riešiť. Stalo sa tak aj vďaka jeho ďalšiemu<br />

nápadu centralizovať srdce informačnej infraštruktúry<br />

do najmodernejšieho dátového<br />

centra nášho partnera spoločnosti Slovak<br />

Telekom. Popri IT gigantoch sa <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

a majetky SR, š. p. stali jednou z prvých spoločností,<br />

ktoré začali toto dátové centrum<br />

využívať.<br />

V DUCHU S. JOBSA<br />

Bez prístupu k informáciám, bez schopnosti ich účinného vyhľadávania, triedenia a spracovávania,<br />

nie je v súčasnej dobe možné očakávať úspešný chod firmy. Používanie informačných<br />

technológií patrí dnes už ku gramotnosti každého zamestnanca, ale je dôležité<br />

mať odborníka, ktorý neustále prichádza s novými nápadmi, uvádza ich do praxe, inovuje<br />

a udržiava. Takým človekom v našom podniku je náš kolega PaedDr. Mirko Čongrády.<br />

Mgr. Zuzana Benedeková,<br />

samostatný odborný referent<br />

Kancelárie GR (text), foto archív<br />

PaedDr. Miroslav Čongrády<br />

Keď sa Mirko, čerstvý absolvent Strednej<br />

lesníckej školy v Prešove, v roku 1995 uchádzal<br />

o prácu lesníka na Lesnej správe Podolínec<br />

VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok,<br />

iste ani len netušil, aké profesijné smerovanie<br />

si preňho osud pripravil. Po desiatich rokoch<br />

v prevádzke na lesných správach Podolínec<br />

a Spišská Belá či v expedičnom sklade<br />

Spišská Belá ho v roku 2004 zaradili na pracovnú<br />

pozíciu fakturanta na oddelení obchodu<br />

a marketingu o. z. Kežmarok. Práve tam<br />

prvýkrát aktívnejšie a výraznejšie zasiahli do<br />

jeho pracovného života informačné technológie.<br />

Dnes si už môžeme opodstatnene myslieť,<br />

že je to vzťah na celý život…<br />

LÍDER INFORMATIZÁCIE<br />

Vtedy spolu so súčasným generálnym riaditeľom<br />

začali vyvíjať dnes už rutinne zná-<br />

Progresívny nárast technológií a mobilných<br />

technológií boli ďalšími výzvami,<br />

ktorými sa oddelenie IT pod Mirkovým<br />

vedením muselo začať zaoberať.<br />

A tak sa od počítačov a mobilných telefónov<br />

posunuli aj smerom k svetu moderných<br />

smart riešení a optimalizácii energetických<br />

zdrojov a s tým súvisiacich technológií. Zavedenie<br />

fotovoltických elektrární, tepelných<br />

čerpadiel, elektromobility a siete vlastných<br />

nabíjacích staníc, moderných kamerových<br />

systémov a bezpečnostných prvkov celej informačnej<br />

infraštruktúry. Také široké spektrum<br />

a dynamika vývoja ho nútia neustále sa<br />

vzdelávať a zdokonaľovať. Práca, ktorú robí<br />

so svojim, pre neho tak typickým odhodlaním,<br />

nadšením a večným optimizmom, mu<br />

zabrala už väčšiu časť života. Tu je možno na<br />

mieste použiť citát vizionára a velikána technologického<br />

priemyslu S. Jobsa: „Vaša práca<br />

vám zaberie väčšinu vášho života a jediný<br />

spôsob, ako byť naozaj spokojný, je dokázať<br />

niečo veľké. A jediný spôsob, ako dokázať veľké<br />

veci, je milovať to, čo robíte. Ak ste to ešte<br />

nenašli, tak hľadajte. Ako so všetkými záležitosťami<br />

srdca, budete vedieť, keď to nájdete.“<br />

Myslím, že všetko, čo Mirko robí, musí robiť<br />

v duchu tejto myšlienky, lebo z tohto pohľadu,<br />

sú všetky spomenuté projekty a veci<br />

VEĽKÉ.<br />

S pracovným životom sú spojené aj medziľudské<br />

vzťahy, ktoré v dnešnej dobe, vzhľadom<br />

na množstvo pracovných povinností<br />

a hektickú dobu, nebývajú vždy najlepšie.<br />

Preto je skvelé, keď môžete pracovať s človekom,<br />

akým je Mirko Čongrády – vždy dobre<br />

naladený, pripravený hľadať riešenia a pomôcť<br />

každému, kto ho o to požiada. Mirko<br />

sa vo voľnom čase venuje aj mnohým iným<br />

aktivitám, predovšetkým športu a dopĺňaniu<br />

vzdelania. Musím tiež naňho prezradiť,<br />

že má dve úžasné dcéry, na ktoré je právom<br />

veľmi pyšný.<br />

Zaželajme spoločne Mirkovi k jeho pracovnému<br />

jubileu ešte veľa skvelých nápadov, nech sa mu<br />

i naďalej darí odbornými schopnosťami prispievať<br />

k rozvoju informačných technológií v našom<br />

podniku. Zároveň mu poprajme veľa úspechov<br />

v jeho osobnom živote, veľa zdravia a nech sa<br />

mu plní všetko, čo si on sám bude želať.<br />

24 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

JUBILANT<br />

MIROSLAV NAŠČÁK<br />

Z TICHÉHO POTOKA<br />

JEDEN Z NÁS -<br />

JAROSLAV TRN<br />

Eduard Pľučinský, technik LS Ľubica<br />

Roky bežia a život prináša rôzne životné situácie<br />

či príbehy, z ktorých by nejeden autor<br />

čerpal inšpiráciu a námety do románov<br />

či telenoviel – nie však bezduchých, ale plných<br />

života a skutočných aktérov. Náš jubilant<br />

Miro je už veru čerstvý šesťdesiatnik<br />

a príbeh jeho pracovného života je práve<br />

taký.<br />

Oliver Gira, lesník Tichý Potok,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Rodený Zemplínčan z úrodného juhu Zemplínskych<br />

Hámrov sa presťahoval do hornatého<br />

kraja, pod Levočské vrchy, kde si postavil<br />

domček a doteraz býva v obci Brezovica. Začiatky<br />

boli ťažké, aj doba, ktorá sa stále mení.<br />

Miro je absolventom LOU Bijacovce, nuž k lesníctvu<br />

a prácam v lesníctve má blízko. Prešiel<br />

rôznymi prácami v ŠL Slovensko, neskôr pracoval<br />

aj na JRD Šarišské Dravce. V roku 1994<br />

nastúpil do VLM Kežmarok, kde pracuje doteraz.<br />

Ako otec sa vzorne stará o tri deti, v súčasnosti<br />

už dospelé a samostatné, ktoré po tragickej<br />

strate manželky sám zabezpečil a pripravil<br />

na život. Napriek nepriazni osudu má Miro<br />

veselú a priateľskú povahu. Práce, ktoré vykonával<br />

na lesnej správe, boli spočiatku viac<br />

o údržbe a oprave mechanizmov, najmä traktorov,<br />

či šoférovaní. Miro sa osvedčil aj ako vodič<br />

autobusu či iných dopravných prostriedkov.<br />

Po rôznych organizačných zmenách, ktoré<br />

prirodzene prichádzali, ubudlo prác v dielni,<br />

no nie na pozemkoch lesnej správy. Na správu<br />

bola pridelená súprava na zvážanie drevnej<br />

hmoty Valtra, na ktorú sa Miro preškolil a postupne<br />

nabral zručnosť. Práce pri zvážaní či<br />

v zime pri pluhovaní sa striedajú práce sezónneho<br />

charakteru, ktoré sa cyklicky opakujú,<br />

ako je aj kosenie a mulčovanie.<br />

Miro je aj zručný opravár a práca so strojmi<br />

je aj jeho koníčkom. Popri domácich prácach si<br />

dokázal vyrobiť aj rôzne stroje či traktorček, čo<br />

svedčí o jeho šikovnosti.<br />

Miro, v mene celej lesnej správy ti želáme predovšetkým<br />

pevné zdravie, mnoho pracovných<br />

úspechov a čo najmenej porúch.<br />

Uplynulo už 30 rokov, keď Jaroslav Trn<br />

vstúpil do kolektívu zamestnancov Vojenských<br />

lesov a majetkov o. z. Kežmarok na<br />

poľnohospodársku správu Záľubica ako vodár-údržbár.<br />

Na starosti mal zabezpečenie<br />

chodu vody v živočíšnej výrobe a budovách<br />

patriacich pod správu VLM. Počas rokov<br />

dochádzalo k rôznym pracovným zmenám<br />

a tak si náš „Jarda“ rozšíril vzdelanie potrebné<br />

na výkon nových pracovných úloh. Popri<br />

hlavných funkciách ako sú vodič, mechanizátor,<br />

strojník stavebných strojov, zvárač, aj<br />

naďalej vykonáva práce v iných činnostiach<br />

súvisiacich s chodom lesných škôlok a údržbou<br />

budov v rámci LS Ľubica.<br />

Jaro, k pracovnému jubileu ti želáme pevné zdravie<br />

a rodinnú pohodu, nakoľko sa tvoje pracovné<br />

náplne stávajú tvojím hobby. „Jsme rádi, že tě<br />

tady máme, co by jsme bez tebe dělali.“<br />

ĽUBOMÍR<br />

GANCARČÍK JE<br />

U NÁS 40 ROKOV<br />

Ján Krempaský lesník LS Ľubica<br />

Ľubomír Gancarčík nastúpil do našej firmy<br />

po príchode z vojenskej prezenčnej služby<br />

2. októbra 1980. Uplynulo teda už dlhých<br />

40 rokov a to už je čo rekapitulovať. Začal na<br />

dopravno- mechanizačnej správe ako opravár-údržbár.<br />

Po pol roku prešiel z opravára<br />

na traktoristu LKT 80HR k lanovej súprave<br />

Steyr KSK-16, kde pracoval až do roku 1992.<br />

Od 1. januára 1993 bol preradený na novo<br />

zriadené škôlkarské stredisko v Zaľubici, kde<br />

bola náplňou jeho práce starostlivosť o základ<br />

lesov – sadenice. Pod správu škôlkarského<br />

strediska patrila aj činnosť závodnej kuchyne.<br />

Zabezpečovanie jej potrieb a rozvoz<br />

obedov na jednotlivé organizačné jednotky<br />

podniku taktiež patrilo do Ľubovej pracovnej<br />

náplne. Reorganizácia štruktúry podniku<br />

v roku 2004 zlúčila škôlkarské stredisko<br />

s Lesnou správou Ľubica, kam plynule prešiel<br />

aj náš jubilant. Od júna 2007 sa presunul<br />

na Správu služieb ako šofér nákladnej dopravy<br />

a traktorista. Reorganizácia podniku<br />

v roku 2009 zlúčila Správu služieb s Lesnou<br />

správou Ľubica, čím sa vrátil späť na Lesnú<br />

správu Ľubica, kde pracuje doteraz.<br />

S Ľubom, ako ho familiárne volám, sa poznám<br />

už dlho. Môžem preto potvrdiť, že je<br />

to človek vždy ochotný pomôcť, pri zverenej<br />

práci sa snaží nájsť spôsob ako ju vykonať,<br />

nehľadá výhovorky. Rád poradí mladším<br />

a podelí sa zo skúsenosťami, veď má z čoho<br />

čerpať. Medzi jeho záľuby patrí aj záhradkárčenie<br />

a poľovníctvo, ktorému sa venuje<br />

aktívne aj v Poľovníckom združení Zlatá<br />

Hora. Je aj výborný kuchár, guláš a poľovnícke<br />

špeciality z jeho rúk pozná nejeden zamestnanec<br />

našej firmy.<br />

Ľubo, k tvojmu pracovnému jubileu ti chcem<br />

za všetkých zamestnancov zaželať najmä pevné<br />

zdravie, ktoré je najdôležitejšie, harmóniu<br />

v rodine a dostatok síl a elánu pri plnení ďalších<br />

pracovných úloh.<br />

EDUARD KRIŠŠÁK<br />

OSLAVUJE 55<br />

Ing. Pavol Tomala ml., technik<br />

správy LS Ľubica<br />

Začiatkom apríla oslávil životné jubileum<br />

55 rokov vedúci lesnej správy Ľubica Eduard<br />

Kriššák. Lesníctvo a poľovníctvo mal v krvi<br />

od mala, keďže pochádzal z lesníckej a poľovníckej<br />

rodiny. Po odjazdení stoviek kilometrov<br />

na bicykli do Liptovského Hrádku,<br />

kde absolvoval strednú lesnícku školu,<br />

nastúpil 2. júla 1984 do Vojenských lesov.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Prvým pôsobiskom mu bola bývalá správa<br />

píly a drevoskladu Spišská Belá. Na tejto<br />

správe neskôr zastával funkciu lesníka a taktiež<br />

vedúceho polesia. Aj napriek „hláške“<br />

o zamestnancoch podniku sa v roku 2010<br />

chtiac nechtiac musel presťahovať na závod,<br />

kde bol od roku 2014 vedúcim oddelenia výroby<br />

odštepného závodu Kežmarok. S „papučami“<br />

sa rozlúčil 1. januára 2019, keď sa<br />

vrátil na lesnú správu Ľubica ako jej vedúci.<br />

Okrem lesníctva sa Edo angažuje aj v oblasti<br />

poľovníctva, či už v OO SPZ Kežmarok,<br />

ale aj OO SPK Kežmarok. Dlhé roky vykonáva<br />

funkciu poľovného hospodára v PZ Víťaz<br />

Slovenská Ves. Je taktiež dlhoročným chovateľom<br />

bavorských a hanoverských farbiarov.<br />

Hanoverské farbiare z jeho chovnej stanice<br />

„Od Ždiarskej vidly“ sa podieľajú na zvyšovaní<br />

kvality tohto plemena na Slovensku.<br />

Jubilantovi chcem aj v mene spolupracovníkov<br />

zaželať veľa pracovných úspechov do ďalších rokov,<br />

veľa zdravia a veľa poľovníckych a kynologických<br />

úspechov.<br />

JUBILANT ZO<br />

ZELENOU KRVOU<br />

MICHAL KESTER<br />

Kolektív pracovníkov LS Ľubica<br />

Do lesníckej rodiny v Lomničke pribudol<br />

18. mája 1960 ďalší zelený mužíček. Dnes<br />

je to už 60 rokov, čo je Michal medzi nami,<br />

a už 41 rokov, čo brázdi Levočské vrchy ako<br />

lesník.<br />

Keď Michal ukončil základnú školu, stálo<br />

pred ním vážne rozhodnutie, kam bude smerovať<br />

svoj život. Poniektorým z nás možno<br />

rozhodovanie trvalo trochu dlhšie, ale Michal<br />

okamžite vedel, kam ďalej povedú jeho kroky.<br />

Keďže pochádza z lesníckej rodiny a bol<br />

vychovaný v zaľubických lesoch, rozhodnutie<br />

bolo ľahké. Ako 15 ročný adjunkt nastupuje<br />

na strednú odbornú lesnícku školu v Prešove.<br />

Po úspešnom ukončení štúdia pokračuje<br />

v šľapajach svojho otca a 1. júla 1979 už ako vyštudovaný<br />

lesník nastupuje na Lesnú správu<br />

Ľubica, kde sa stáva vedúcim lesného obvodu<br />

Tvarožná. Po troch mesiacoch v praxi si odbil<br />

povinné dva roky vojenčiny.<br />

40 ROKOV NA<br />

LS PODOLÍNEC<br />

V októbri 1981 po návrate z vojenčiny prišiel<br />

na lesnú správu Podolínec, kde pôsobí<br />

dodnes. Na začiatku ho do tajov života na<br />

správe zaúčal Ing. Boris Juraško, ktorý bol neskôr<br />

aj jeho šéf – správca. Prácu v lese v tom<br />

čase obmedzovala armáda. Na lesnom obvode<br />

Kohútová, ktorý mu pridelili, sa drevo odvážalo<br />

len jeden deň v týždni, pretože v ostatné<br />

dni boli streľby a cvičenie. V lesoch okolo Kotenhagu<br />

sa aj vďaka tomu hospodárilo v obmedzenom<br />

množstve. Dodnes najmä mladším<br />

kolegom rozpráva o hustých smrekových<br />

jedlinách, ktoré lemovali dolinovú cestu.<br />

Dnes mu na ne ostala už len spomienka, pretože<br />

sa dolina odovzdala obci Ľubica.<br />

Michal počas profesionálneho života na<br />

lesnej správe Podolínec prešiel viacerými<br />

funkciami a obvodmi. Začínal ako lesník, neskôr<br />

ako pestovný technik, zástupca správcu,<br />

robil aj polesného v Lomničke a následne<br />

pracoval opäť ako lesník. Najskôr v Toporci,<br />

následne na LO Minisgrund v Ihľanoch, kde<br />

pôsobí dodnes, ale už pod lesnou správou Ľubica,<br />

keďže v roku 2018 sa LS Podolínec pričlenila<br />

k LS Ľubica.<br />

Tak, ako prešiel rôznymi funkciami, spomína<br />

aj na začiatky, kde v tom čase predstavovala<br />

našu techniku,tuška“ a papier. Nejedna<br />

uzávierka trvala aj tri noci. Postupne sa však<br />

naučil pracovať s modernými technológiami,<br />

ktoré sú dnes nevyhnutnou súčasťou našej<br />

práce. Dnes ako skúsený lesník zaúča nových<br />

a mladých kolegov. Tak ako dnes nás, pred<br />

pár rokmi zaúčal aj nášho pána riaditeľa OZ<br />

Kežmarok Ing. Michala Dudáka.<br />

Okolo Michala sa za tých 41 rokov vystriedalo<br />

veľa kolegov. Keď si teraz spomenie na<br />

svoje začiatky, s úsmevom na tvári hovorí,<br />

že už ostal posledný z pôvodnej lesnej správy<br />

Podolínec. Dnes má okolo seba na polesí v Ihľanoch<br />

troch mladých lesných inžinierov, ktorým<br />

veľmi rád so všetkým pomôže, a počas<br />

každej uzávierky sa o nich rád postará pečenými<br />

rebierkami alebo nejakou kapustnicou.<br />

Každý, kto Miška pozná, vie o jeho bleskovej<br />

reakcii na každú otázku či podnet. Preto mu<br />

prischla prezývka „rýchla myšlienka“.<br />

Miško je aj vášnivým poľovníkom, v kruhu<br />

mladých kolegov uňho môžeme stále pozorovať<br />

veľkú vášeň pri poľovaní. Nejeden z nás<br />

s ním zažil veľa pekných príhod a príbehov<br />

pri love, na ktoré budeme radi spomínať.<br />

Michal vychoval a postaral sa o svoje štyri<br />

deti, aj keď už v mladom veku prišiel o manželku.<br />

Dnes je z neho už šťastný dedo, ktorý<br />

sa raduje zo siedmich vnúčat. Vďaka svojej<br />

priateľke,Mani“ ma vždy dobrú náladu.<br />

Michal, do ďalších rokov Ti v mene celého kolektívu<br />

LS Ľubica aj ostatných zamestnancov závodu<br />

želáme veľa zdravia, radosti z detí a vnúčat<br />

a mnoho pracovných i osobných úspechov.<br />

MARIÁN PISARČÍK<br />

MÁ ŠESŤDESIATKU<br />

Autor: František Bukovina,<br />

SOR EO, OZ Kežmarok<br />

Náš spolupracovník Marián Pisarčík sa dožíva<br />

krásneho životného jubilea 60 rokov. Do<br />

zamestnania vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />

SR, o. z. Kežmarok, nastúpil 1. augusta<br />

1989. Na bývalej lesnej správe v Podolínci pracoval<br />

ako ekonóm. K pracovným povinnostiam<br />

sa staval vždy zodpovedne. V apríli 2005<br />

prešiel do učtárne na odštepný závod, kde sa<br />

stal účtovníkom materiálových zásob. V odštepnom<br />

závode prešiel viacerými funkciami<br />

a v roku 2009 prežil aj turbulentné obdobie,<br />

ktorým vtedy odštepný závod Kežmarok prechádzal.<br />

Po rôznych organizačných zmenách<br />

sa od 1. januára 2015 stal vedúcim ekonomického<br />

oddelenia. Marián sa popri práci angažuje<br />

aj odborovom hnutí. V roku 1995 bol zvolený<br />

za predsedu OH lesnej správy v Podolínci<br />

a od roku 2004 je s menšou prestávkou dodnes<br />

predsedom celozávodného výboru. Čo na srdci,<br />

to na jazyku taký je Marián. Človek priamy,<br />

ktorý si stojí za svojím názorom a vie pravdu<br />

povedať priamo do očí.<br />

K jeho životnému jubileu mu chceme poďakovať<br />

za odvedenú prácu, zaželať pevné zdravie a ešte<br />

veľa síl pri plnení ďalších náročných pracovných<br />

povinností.<br />

JEDEN Z NÁS –<br />

ĽUBOMÍR PISARČÍK<br />

Eduard Plučinský, technik LS Ľubica<br />

Do spolku šesťdesiatnikov vstúpil 14. septembra<br />

náš spolupracovník Ing. Ľubomír Pi-<br />

26 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

sarčík. Do Vojenských lesov a majetkov nastúpil<br />

1. novembra 1988 na stavebnú správu<br />

Kežmarok ako vedúci autodopravy a stavebných<br />

strojov, ale aj strelmajster nášho lomu<br />

v Toporci. Strelmajstra lomu robí dodnes. Po<br />

zrušení stavebnej správy prešiel so stavebnými<br />

strojmi na dopravno-mechanizačnú správu,<br />

kde pracoval až do zrušenia DMS v roku<br />

2004. Po reorganizácii sa stal ekonómom lesnej<br />

správy Podolínec a neskôr bol technikom<br />

LS Podolínec so sídlom v Ihľanoch. Po zlúčení<br />

lesných správ Podolínec a Ľubica v roku<br />

2018 ho preradili na o. z. Kežmarok na pozíciu<br />

fakturanta.<br />

Ľubomír Pisarčík je človek, ktorý vďaka<br />

dlhoročnej práci vo VLM a skúsenostiam,<br />

ktoré na rôznych pozíciách vo firme nadobudol,<br />

vie poradiť a pomôcť ostatným kolegom.<br />

Voľný čas vypĺňa športom, jeho najväčšou<br />

vášňou je bicykel. Dokáže na ňom za rok najazdiť<br />

priemerne 10 tisíc kilometrov.<br />

Chcem mu k jeho životnému jubileu zaželať<br />

v mene nás všetkých veľa pevného zdravia a síl do<br />

ďalších rokov a ešte mnoho bezpečných kilometrov<br />

bez nehody.<br />

EDUARD PLUČINSKÝ<br />

PRACUJE 30 ROKOV<br />

VO VOJENSKÝCH<br />

LESOCH<br />

Eduard Kriššák, vedúci<br />

Lesnej správy Ľubica<br />

Na Poľnohospodársku správu Ľubica nastúpil<br />

Eduard Plučinský 1. septembra 1990<br />

na úsek mechanizácie. Neskôr pôsobil ako<br />

ekonóm a po zlúčení s Lesnou správou Ľubica<br />

ako technik. Dnes má na starosti celú<br />

poľnohospodársku výrobu. Všetci ho poznáme<br />

ako precízneho a schopného kolegu, ktorý<br />

sa vie vysporiadať so všetkými pracovnými<br />

problémami, poradiť spolupracovníkom<br />

a jeho prístup je predovšetkým profesionálne<br />

ľudský.<br />

V mene všetkých spolupracovníkov želáme Eduardovi<br />

do ďalších rokov pevné zdravie, veľa radosti<br />

zo svojich blízkych, potešenie z práce a svojich<br />

záľub.<br />

JEDEN Z NÁS –<br />

JÁN ŠČAVNICKÝ<br />

Kolektív zamestnancov LS Tichý Potok<br />

Uplynulo dlhých 25 rokov, keď 9. septembra<br />

1995 Ján Ščavnický nastúpil do Vojenských<br />

lesov a majetkov Kežmarok na Lesnú<br />

správu Tichý Potok. Po ukončení vojenčiny<br />

prišiel ako ťažbár a pracovník v pestovateľskej<br />

činnosti na Lesnú správu Tichý Potok.<br />

V roku 1997 prešiel ako lesník na lesnícky<br />

obvod Čierna Hora a v polovici roka 2000 na<br />

lesnícky obvod Krásna Lúka. Vzhľadom na<br />

skutočnosť, že pod jeho územie patrí aj oblasť<br />

Šambron, padol na horúcu pôdu spracovania<br />

kalamity v tejto oblasti. Začiatok spracovania<br />

bol ťažký, ale postupne sa podarilo<br />

všetku kalamitu spracovať a zastaviť jej vývoj.<br />

V súčasnosti sa venuje najmä pestovateľskej,<br />

ale aj ťažbovej činnosti.<br />

Jano je veľkým priateľom prírody, aj keď<br />

ako jeden z mála lesníkov nie je poľovníkom.<br />

Pohyb po strmých svahoch mu vyhovuje,<br />

lebo je veľkým športovcom a berie to<br />

ako kondičný tréning.<br />

Výrazné úspechy dosiahol v športe zvanom<br />

Crossminton. V rokoch 2015 a 2017 sa<br />

stal majstrom sveta. Naše lesnícke odvetvie<br />

často reprezentoval aj na súťaži Naj – horár.<br />

Najlepší úspech dosiahol v roku 2019, keď<br />

zvíťazil.<br />

Chceme Jankovi ako kolektív LS Tichý Potok<br />

k pracovnému jubileu zaželať predovšetkým<br />

pevné zdravie a veľa síl pri plnení ďalších pracovných<br />

úloh.<br />

BLAHOŽELÁME<br />

KOLEGOM<br />

SEPTEMBER<br />

Ing. Ľubomír Pisarčík<br />

technik URLV LS Ľubica – životné<br />

jubileum 60 rokov<br />

Eduard Plučinský<br />

technik LS Ľubica – pracovné jubileum<br />

30 rokov vo VLM<br />

Ján Ščavnický<br />

lesník LS Tichý Potok – pracovné<br />

jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Marián Pisarčík<br />

vedúci EO OZ Kežmarok – životné<br />

jubileum 60 rokov<br />

Peter Ovšany<br />

robotník LS Kamienka – životné jubileum<br />

50 rokov<br />

Bc. Peter Fulajtár<br />

SOR EO GR – pracovné jubileum<br />

25 rokov vo VLM<br />

Ing. Juraj Laco<br />

vedúci OLV, OZ Malacky – životné<br />

jubileum 55 rokov<br />

OKTÓBER<br />

Ľubomír Gancarčík<br />

vodič LS Ľubica – pracovné jubileum 40<br />

rokov vo VLM<br />

Dušan Halas<br />

robotník LS Kamienka – pracovné<br />

jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Štefan Raniak<br />

lesník SL Vidov Vrch – pracovné<br />

jubileum 20 rokov vo VLM<br />

Ing. Peter Krpeľan<br />

vedúci EO GR – životné jubileum 50<br />

rokov<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

27


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

LESNÍCKE DNI <strong>2020</strong><br />

14. ROČNÍK V DUCHU PROTIEPIDEMIOLOGICKÝCH OPATRENÍ<br />

Pri príležitosti štrnásteho ročníka projektu Lesnícke dni sa v priestoroch Lesníckeho<br />

a drevárskeho múzea vo Zvolene uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy „Lesy a biodiverzita…<br />

sú príliš vzácne aby sme ich stratili“. Výstava je pokračovaním myšlienky tohtoročného<br />

Medzinárodného dňa lesov. Lesnícke dni bývajú na Slovensku vždy v apríli, mesiaci<br />

lesov. Do jesenného termínu ich presunul Covid-19.<br />

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ<br />

Kežmarok, (text, foto: archív NLC)<br />

Záštitu nad podujatím prevzal minister pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka SR. Slávnostné<br />

otvorenie výstavy prebehlo vo vonkajších<br />

priestoroch na nádvorí múzea vo Zvolene. Vo<br />

svojom príhovore Ing. Ján Mičovský vyzdvihol<br />

a zdôraznil úlohu lesníctva v dnešnej dobe,<br />

kedy sa vplyvom klimatických zmien čoraz<br />

rýchlejšie menia prírodné podmienky a je úlohou<br />

nás lesníkov prispôsobovať týmto zmenám<br />

hospodárenie v lesoch Slovenska. Zdôraznil<br />

aj pohľad verejnosti na <strong>lesy</strong> dnes a v minulosti.<br />

Ľudia vnímajú les ako priestor na rekreáciu<br />

a oddych a prednostne nie ako zdroj drevnej<br />

suroviny. Zdôraznil snahu ministerstva pôdohospodárstva<br />

zabezpečiť pre lesníctvo finančné<br />

prostriedky na zabezpečenie obhospodarovania<br />

lesov s dôrazom na plnenie mimo produkčných<br />

funkcií.<br />

Po príhovoroch pozvaných hostí a organizátorov<br />

podujatia prebehla vernisáž výstavy. Prehliadka<br />

prebiehala v malých organizovaných<br />

skupinách so sprievodom zamestnanca múzea.<br />

Výstava poukazuje na prácu lesníkov, ktorí svojou<br />

prácou a hospodárením v lesoch podporujú<br />

zachovanie biodiverzity. Mapuje tematické<br />

okruhy ako sú lesný ekosystém, biodiverzita,<br />

ekosystémové služby, prírode blízke hospodárenie<br />

v lesoch, zmena klímy.<br />

Jedna časť výstavy je venovaná aj priekopníkovi<br />

v PBHL Ladislavovi Alcnauerovi, ktorý<br />

zomrel v roku 2016.<br />

Vzácnym exponátom na výstave je originálna<br />

listina lesného poriadku „Porádek Hor,<br />

aneb Lesuw zachowání“. Vzácny exponát pochádza<br />

z roku 1770 z obdobia panovania Márie<br />

Terézie. Odporúčania majú 250-ročné trvanie<br />

a sú vhodné aj do súčasných podmienok.<br />

Výstava je sprístupnená verejnosti od 5.<br />

septembra – 18. októbra <strong>2020</strong> v Lesníckom<br />

a drevárskom múzeu vo Zvolene.<br />

28 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

COVID 19 - DRUHÁ VLNA<br />

Mgr. Viliam Marušinec, bezpečnostný technik, technik PO<br />

NAJSKÔR SI PRIPOMEŇME NIEKOĽKO DÔLEŽITÝCH DÁTUMOV<br />

27. 12. 2019<br />

čínsky lekár Li Wen-Liang, zverejnil správu<br />

o tom, že siedmim pacientom v nemocnici<br />

diagnostikovali chorobu podobajúcu sa chorobe<br />

SARS<br />

20. 01. <strong>2020</strong><br />

bol identifikovaný prvý prípad nákazy koronavírusom<br />

SARS-CoV-2 v Európe (Francúzsko,<br />

Paríž)<br />

22. 02. <strong>2020</strong><br />

bolo zaznamenané prvé úmrtie spôsobené<br />

chorobou COVID-19 v Európe (Taliansko,<br />

Miláno)<br />

06. 03. <strong>2020</strong><br />

bolo vykonané prvé testovanie a zistený prvý<br />

pozitívne testovaný prípad na koronavírus<br />

SARS-CoV-2 na Slovensku<br />

16. 03. <strong>2020</strong><br />

Slovensko zavádza sprísnené opatrenia, zatvárajú<br />

sa takmer všetky predajne, prevádzky<br />

a hranice<br />

25. 03. <strong>2020</strong><br />

Slovensko zavádza povinnosť nosiť prekrytie<br />

dýchacích ciest na verejnosti<br />

06. 04. <strong>2020</strong><br />

na Slovensku bolo zaznamenané prvé úmrtie<br />

spôsobené chorobou COVID-19<br />

15. 04. <strong>2020</strong><br />

zaznamenaný rekordný denný prírastok prvej<br />

vlny na Slovensku, spolu 977 pozitívne testovaných<br />

prípadov na koronavírus SARS-CoV-2<br />

08. 05. <strong>2020</strong><br />

prvýkrát nebol na Slovensku nikto pozitívne<br />

testovaný na koronavírus SARS-CoV-2<br />

15. 05. <strong>2020</strong><br />

Slovinsko ako prvá krajina v Európe oznamuje<br />

koniec pandémie<br />

20. 02. <strong>2020</strong><br />

na Slovensku uvoľňujú protiepidemiologické<br />

opatrenia (tzv. 4. fáza)<br />

18. 08. <strong>2020</strong><br />

na Slovensku pribudlo 100 nových pozitívne<br />

testovaných prípadov na koronavírus SARS-<br />

-CoV-2 v tzv. druhej vlne<br />

Od tohto dňa dosahujú denné prírastky pozitívne<br />

testovaných prípadov na koronavírus<br />

SARS-CoV-2 na Slovensku trojciferné čísla.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

29


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

30. 09. <strong>2020</strong><br />

Slovensko zavádza sprísnené opatrenia, ako<br />

regulovaný počet osôb na hromadných akciách,<br />

odstupy v obchodoch a prevádzkach, režim<br />

na hraniciach s „červenými krajinami“<br />

a pod.<br />

07. 10. <strong>2020</strong><br />

prvýkrát na Slovensku stúpol počet pozitívne<br />

testovaných prípadov na koronavírus SARS-<br />

-CoV-2 za jeden deň nad 1000 (1037)<br />

Dnes evidujeme na Slovensku viac ako tridsaťtisíc<br />

aktuálne chorých na COVID-19. Počet<br />

úmrtí presiahol číslo 90. Dobrou správou<br />

je, že viac ako sedemtisíc nakazených sa vyliečilo.<br />

Vo svete je aktuálne chorých viac ako<br />

štyridsať miliónov ľudí a viac ako milión ľudí<br />

už chorobe podľahlo.<br />

DRUHÁ VLNA JE TU<br />

Niektorí odborníci hovoria o tom, že to je<br />

pokračovanie prvej vlny, iní tvrdia, že ide<br />

o novú epidémiu, ale to nie je podstatné.<br />

Bola všeobecne očakávaná. To, že je oveľa<br />

početnejšia, je podľa profesora Vladimíra<br />

Krčméryho spôsobené súbehom niekoľkých<br />

faktorov (tzv. epidemiologicky rizikových<br />

udalostí):<br />

1) Nárast počtu osláv a svadieb odložených<br />

z obdobia prvej vlny. Rizikovým faktorom<br />

takýchto akcií je koncentrácia ľudí<br />

často z rôznych oblastí Slovenska na malom<br />

priestore, väčšinou uzavretom. Prípadný<br />

prenos nákazy na veľké vzdialenosti a následnej<br />

nákazy vo vzdialených regiónoch<br />

tým bol oveľa jednoduchší.<br />

2) Nástup dovolenkárov priamo do práce.<br />

Po úspešnom zvládnutí prvej vlny a uvoľnení<br />

protiepidemiologických opatrení sa časť<br />

populácie rozhodla dovolenkovať mimo Slovenska<br />

v „bezpečných“ ale aj v „menej bezpečných“<br />

destináciách Európy aj ostatného<br />

sveta. Návrat domov stihli ešte počas uvoľnených<br />

karanténnych protiepidemiologických<br />

opatrení na hraniciach najprv s Českou<br />

republikou, potom s Rakúskom a Maďarskom<br />

a nakoniec so všetkými tzv. „bezpečnými<br />

krajinami“. Po návrate z dovoleniek<br />

bez karantény a bez testovania nastúpili do<br />

práce a kontakt medzi spolupracovníkmi<br />

zjednodušil prípadné šírenie nákazy.<br />

3) Dokončenie športových líg a ich začiatok<br />

v novom ročníku s tým spojené návštevy na<br />

takýchto podujatiach umožňovali sociálny<br />

kontakt a tým aj jednoduchšie prípadné šírenie<br />

nákazy.<br />

4) Začiatok nového školského roka, nástup<br />

žiakov a študentov do škôl a internátov. Najmä<br />

u študentov v internátoch dochádza k sociálnemu<br />

kontaktu študentov z rôznych oblastí<br />

Slovenska. Podobne ako pri oslavách<br />

a svadbách je týmto prípadný prenos nákazy<br />

na veľké vzdialenosti oveľa jednoduchší.<br />

Druhé vlny majú rôzny priebeh. Na Slovensku<br />

v lete po úspešnom zvládnutí prvej vlny a po<br />

uvoľnení opatrení sme druhú vlnu začali typom<br />

tlejúcej choroby (smolering disease), ktorý<br />

plynule prešiel do horšieho typu druhého<br />

vrcholu (second peak). Takéto typy druhých<br />

vĺn, ktoré sú horšie, ako prvá, vidíme nielen<br />

na Slovensku, ale aj v mnohých štátoch Európskej<br />

únie. Spôsobuje ich malý odstup uvedených<br />

epidemiologicky rizikových udalostí,<br />

resp. ich reťazenie. Medzi každou takouto<br />

udalosťou majú byť štrnásť až dvadsaťosemdňové<br />

rozstupy. To sa však u nás nepodarilo<br />

zorganizovať.<br />

Zároveň treba povedať, že druhá vlna je oveľa<br />

zákernejšia ako situácie, ktoré svet prežíval na<br />

jar. Koronavírus SARS-CoV-2, tak ako každý<br />

vírus s pandemickým potenciálom mení<br />

svoju virulenciu spravidla k nižšej mortalite,<br />

pretože chce čím dlhšie prežiť a šíriť sa v populácii.<br />

A to môže len v živom hostiteľovi.<br />

Na tomto sa s profesorom Krčmérym zhodla<br />

aj česká molekulárna biologička Soňa Peková<br />

známa svojimi kontroverznými vyjadreniami.<br />

Stále je presvedčená, že koronavírus<br />

SARS-CoV-2 je umelo vytvorený, pretože sa<br />

množí až 270× rýchlejšie, ako bežný koronavírus.<br />

„Vírus sa mení pod rukami. Čosi ho ženie<br />

do obrovských výkonov. Takto sa prírodné<br />

izoláty nesprávajú,“ povedala pre Lidovky.<br />

cz 8. októbra <strong>2020</strong>. Naopak, štúdia Národného<br />

laboratória Los Alamos v USA predpokladá,<br />

že minimálne jedna mutácia je nákazlivejšia,<br />

ako pôvodný „wuchanský“. Pritom vedci<br />

z University College London zistili, že koronavírus<br />

SARS-CoV-2, zmutoval už 198krát.<br />

Ďalším negatívom druhej vlny je, že choroba<br />

COVID-19 je u mnohých, najmä mladých<br />

ľudí bezpríznaková alebo iba s minimálnymi<br />

príznakmi. Stávajú sa tak nevedomky šíriteľmi<br />

nákazy v populácii. Naopak, veľmi<br />

ťažký až smrteľný priebeh choroby zaznamenávame<br />

u seniorov a u ľudí s pneumokokovými<br />

a stafylokokovými infekciami. Koronavírus<br />

SARS-CoV-2 v tele napáda pľúca, ktoré<br />

môže trvalo poškodiť. Postupne sa ukázalo, že<br />

môže napadnúť aj ďalšie orgány: mozog, srdce<br />

a cievy, pečeň, ľadviny či črevá. Vedci po celom<br />

svete tiež popisujú krvné zrazeniny, ktoré<br />

môžu kolovať celým telom. Objavili sa aj prípady<br />

pacientov s chorobou COVID-19, u ktorých<br />

došlo k ischémii (nedokrvenosti) prstov<br />

na nohách. Táto sa prejavovala bolestivými<br />

opuchmi spôsobujúcimi až odumieranie tkaniva.<br />

Veľmi nebezpečná je a bude aj kombinácia<br />

obyčajnej chrípky s ochorením COVID-19.<br />

PROGNÓZY<br />

V globálnej projekcii vývoja pandémie uviedol<br />

Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie<br />

zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite<br />

v americkom Seattli tri scenáre možného<br />

vývoja. Najhoršia situácia nastane, keď sa<br />

rúška budú nosiť ako dosiaľ a budú sa naďalej<br />

zmierňovať požiadavky na dodržiavanie<br />

rozstupov. Do konca roka by potom mohli<br />

zomrieť až štyri milióny ľudí. V najlepšom<br />

prípade by mohol byť tento údaj len polovičný,<br />

teda dva milióny mŕtvych, ak sa budú rúška<br />

nosiť všade a vlády budú vynucovať odstup,<br />

len čo bude denne zomierať viac ako osem<br />

ľudí na milión obyvateľov.<br />

Najpravdepodob nejšie však podľa IHME je,<br />

že rúška sa budú nosiť rovnako ako teraz a naďalej<br />

zostanú v platnosti aj ďalšie opatrenia.<br />

Potom zomrie do konca roka tri milióny ľudí.<br />

Oba extrémne scenáre predstavujú nárast<br />

úmrtí v porovnaní so súčasnou situáciou.<br />

Čiastočne sa to dá pripísať sezónnemu nárastu<br />

ochorení na severnej pologuli. Choroba<br />

COVID-19 sa dosiaľ šírila podľa sezónnych<br />

vzorcov podobných ako pri zápale pľúc. Ak<br />

to tak bude aj naďalej, potom je potrebné na<br />

konci jesene a v zimných mesiacoch očakávať<br />

zvýšenie počtu prípadov v krajinách na severnej<br />

pologuli.<br />

30 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ŠÍRENIU INFEKCIE COVID-19 MÔŽETE ZABRÁNIŤ AJ „VY“ A TO<br />

DODRŽIAVANÍM NASLEDOVNÝCH PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ<br />

Správnym nosením rúška chránite<br />

svoju rodinu, kolegov a verejnosť.<br />

Rúška zabraňujú prenosu<br />

vírusových častíc do okolia.<br />

Prenosu ochorenia môžeme zabrániť<br />

dostatočným sociálnym odstupom<br />

minimálne 2 metre.<br />

Ruky si umývajte vždy za použitia<br />

teplej tečúcej vody a tekutého mydla<br />

a osušte si ich do jednorazovej<br />

papierovej utierky. V prípade, ak nie<br />

je k dispozícii voda a tekuté mydlo,<br />

použite alkoholovú DEZINFEKCIU<br />

RÚK (s plne virucídnym účinkom).<br />

Neumytými rukami sa šíri až 80 %<br />

infekcií.<br />

Vyhýbajte sa úzkemu fyzickému<br />

kontaktu s ľuďmi (podávanie rúk,<br />

blízky sociálny kontakt a pod...) a<br />

miestam s vyššou koncentráciou<br />

ľudí.<br />

Zvážte organizovanie a účasť na<br />

veľkých rodinných oslavách,<br />

návštev a iných hromadných<br />

podujatí, na ktorých sa zíde väčší<br />

počet ľudí z rôznych oblastí<br />

Slovenska alebo zo zahraničia.<br />

ZÁSADU ROR JE DÔLEŽITÉ DODRŽIAVAŤ V INTERIÉRI AJ V EXTERIÉRI.<br />

Spracoval: Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava, dňa 06. augusta <strong>2020</strong><br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2020</strong><br />

31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!