ASBsk_2021_06_07_maketa

architektúra / stavebníctvo / biznis 

jún 2021 

ročník 28 

2,60 € 

#224 

Budúcnosť satelitných obcí 

Nie sú pre všetkých, ale sú nevyhnutné 

Český architekt Petr Hájek 

Architektúra je umenie 

Konverzia velodrómu v Montreale 

Biodome – prírodovedné múzeum

ctp.eu 

Parkmakers 

Čím sa CTP odlišuje od ostatných? 

Jednoducho povedané, my staviame parky, 

nie krabice. Vytvárame prostredie, v ktorom 

sa darí podnikaniu. Dosahujeme to prostredníctvom 

energeticky úsporných budov, krajinotvorby 

s akcentom na prírodu, cyklotrás, 

chodníkov, verejných športovísk, hromadnej 

dopravy, reštaurácií, minimarketov a centrálnych 

komunitných centier určených pre 

rôzne podujatia, networking a co-working. 

Dbáme na to, aby naše CTParky boli príjemným 

a zdravým miestom, a aby vám 

umožnili sústrediť sa na vašu hlavnú činnosť 

– podnikanie. 

Sieť CTParkov – to najproduktívnejšie 

a najpríjemnejšie miesto na podnikanie 

v strednej a východnej Európe. 

To sme my

15. roČNÍK 

prestÍžNeHo 

udeľovaNia cieN 

doubletree 

by Hilton Hotel 

bratislava 

ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 

ASB Developer roka 

ASB Stavebná firma roka 

ASB Špeciálna cena 

a víťazi internetového hlasovania širokej odbornej verejnosti 

Kvalifikujte sa na ocenenie 

ASB Developer roka 

asbgala.sk 

Hlavný 

usporiadateľ 

Hlavní odborní partneri 

exkluzívny partner 

pre podporu rozvoja 

nájoMnéHo bývania 

exkluzívny partner pre 

pozeMné staviteľstvo 

podujatie podporili 

Metrostav Slovakia 

exkluzívny zelený developer 

pre logistické parky 

reklaMný partner 

Hlavní odborní partneri 

exkluzívny partner 

pre zdravé bývanie 

exkluzívny autoMobilový 

partner 

Mediálny partner

#224 

architektúra / stavebníctvo / biznis 

jún 2021, ročník 28, 2,60 € 

ASB 6 – 7/2021 

v predaji od 23. 6. 2021 

Vydavateľ: 

Jaga group, s. r. o. 

IČO 35705779 

Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava 

Tel.: 02/50 200 200 

Predajná cena: 

2,60 € 

Vychádza: 

8-krát ročne + 2 špeciály 

Šéfredaktor: 

Ľudovít Petránsky 

Tel.: 02/50 200 270 

ludo.petransky@jaga.sk 

RedaktorKA: 

Alexandra Müllerová 

Tel.: 02/50 200 272 

alexandra.mullerova@jaga.sk 

Inzercia: 

Ľudmila Prekalová, 0903 592 378, ludmila.prekalova@jaga.sk 

Katarína Lipovská, 0903 288 511, katarina.lipovska@jaga.sk 

Jaroslava Omastová, 0903 245 665, jaroslava.omastova@jaga.sk 

Norbert Gyűrösi, 0903 516 151, norbert.gyurosi@jaga.sk 

Veronika Uhrínová, 0902 982 999, veronika.uhrinova@jaga.sk 

Juraj Vilkovský, 0903 246 321, juraj.vilkovsky@jaga.sk 

Produkcia: 

Veronika Oškrobaná, veronika.oskrobana@jaga.sk 

Fotograf: 

Miro Pochyba 

Jazyková úprava: 

Jana Ofúkaná 

Grafická úprava, DTP: 

Pavol Halász 

Tlač: 

Neografia, a.s. 

Predplatné: 

https://predplatne.jaga.sk 

Jaga group, s. r. o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava 42, 

02/50 200 283, fax: 02/50 200 210, predplatne@jaga.sk 

L. K. Permanent, s. r. o., P. O. Box 4, 834 14 Bratislava 34 

Mária Škardová, 02/44 45 37 11, skardova@lkpermanent.sk 

Rozširuje: 

Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. 

Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa 

povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia 

prezentovať stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu 

zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov. 

Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém 

s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 2010 

a obchodný systém CONTRACT FOR MEDIA 2010 

spoločnosti MEDIA SOLUTIONS, www.media-sol.com 

Na obálke: 

Vizualizácia Lofty Kominárska v Bratislave. 

Autori: GutGut. Vizualizácie: play-time 

Ďalšie číslo vyjde 23. 9. 2021. 

ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08 

www.casopisasb.sk 

www.asb.sk 

Odborný časopis odporúčaný 

Slovenskou komorou stavebných inžinierov. 

Časopis ASB z verejných zdrojov 

podporil Fond na podporu umenia. 

Foto mesiaca 

4 

Zomrel prvý nemecký laureát Pritzkerovej 

ceny 

6 

Spoločné bývanie po nórsky 

8 

Zlatý lev z Benátok pre Rafaela Monea 

Fokus 

10 

Satelity nie sú pre všetkých, ale sú 

nevyhnutné 

14 

Petr Hájek: Architektúra je umenie, 

pretože stojí mimo času 

Projekty 

18 

Bytový komplex Agáty, Bratislava 

20 

Deutsche Schule, Bratislava 

22 

Lofty Kominárska, Bratislava 

24 

Mesto na Marse 

26 

Bytový dom Zelené Záluhy, Bratislava 

28 

Flešovky 

Realizácie 

30 

Concordia Design Wrocław, Poľsko 

34 

Biodome – prírodovedné múzeum, 

Montreal, Kanada 

obsah 

40 

Kornets Hus, Hjørring, Dánsko 

44 

Student House, Praha 

Malá architektúra 

52 

Chata ANNA, Holandsko 

56 

Park 4Dvory, České Budějovice 

60 

Večné loviská pre domácich miláčikov, 

Drnov, Česko 

Dizajn 

64 

Skejtpark Continua, Boissy-le-Châtel, 

Francúzsko 

66 

Horská chata Mustang, Lengau, Rakúsko 

Seriály 

70 

Módne domy: Nehera 

Konštrukcie 

76 

Ploché strechy: 

Sľubná budúcnosť mestských striech 

77 

Vila Fifty-Fifty, Eindhoven, Holandsko 

78 

Sídlo fakulty architektúry, Tournai, 

Belgicko 

79 

Vila S, Haag, Holandsko 

82 

Novinky 

Aktuálne 

90 

Bienále architektúry v Benátkach – 

súčasnosť a minulosť 

94 

Archwars: Deštrukčné derby 

96 

Prehra architektúry: Najlepšie miesto 

na život neleží v strednej Európe 

2 ASB #224 obsah

editoriál 

Ako budeme spolu žiť? 

Túto otázku si kladie 

hlavný kurátor 17. bienále 

architektúry v Benátkach 

Hashim Sarkis a hľadá 

odpovede. Každá z expozícií 

ukazuje návštevníkovi dialóg, 

ktorý sa vedie v architektúre. „Ako 

návštevník vstupuje do sál, vidí 

tento dialóg a začína si utvárať 

názor,“ uviedol Sarkis, ktorý je sám 

architektom a zároveň dekanom 

školy architektúry a plánovania 

Massachusettského technického 

inštitútu (MIT). Názor si utvára aj 

cez päť úrovní, ktorými architektúra 

v centrálnych expozíciách 

reaguje – od jednotlivca až 

po celú planétu, cez rodinu či 

komunitu. K zaujímavostiam patrí, 

že tohtoročné bienále vytvorili 

architektonické kancelárie, 

ktoré sú až na niekoľko výnimiek 

v Benátkach po prvýkrát. 

Približne polovica vystavujúcich 

architektov má menej než 55 rokov. 

Organizátori tvrdia, že cieľom bolo 

predstaviť čo najinovatívnejšie 

riešenia nezávisle od značky 

kancelárie či mena architekta. 

Ako budeme žiť spolu? Paradoxne, 

zjednotený česko-slovenský 

pavilón, ktorý si vo federálnej 

tradícii delíme s Českou republikou 

a ktorého program na aktuálnom 

bienále mal byť v našej réžii, 

odpoveď nehľadá. Príčina je 

jednoduchá: je zatvorený. Dôvodom 

je technický stav budovy a jej 

pripravovaná rekonštrukcia. 

Obnovu zabrzdila aj pandémia, 

ktorá o rok odložila aj tohtoročné 

bienále. Podľa Denníka N si 

Slovenská národná galéria 

(inštitúcia zastrešuje našu účasť 

na bienále) aktuálne od českej 

strany vyžiadala časový a finančný 

harmonogram ďalšieho postupu na 

najbližšie obdobie, údaj o termíne 

samotnej realizácie rekonštrukcie 

zatiaľ nemá k dispozícii. Vlastnícky 

je benátsky pavilón rozdelený 

podľa federálneho pomeru, čiže 

2 : 1, a to sa odráža aj pri financovaní 

aktuálnej sanácie. Riaditeľka 

Alexandra Kusá tak môže len 

konštatovať, že „v momentálnej 

situácii sme podľa medzištátnej 

dohody závislí od aktivity 

českej strany, ktorá vybavuje 

rekonštrukciu v pamiatkovo 

exponovanej oblasti počas 

pandemickej situácie“. 

A tak nás len môže mrzieť 

nevyužitá príležitosť. Ukázať 

svetu na prestížnej prehliadke, 

ako chceme žiť spolu, by určite 

posilnilo naše renomé. Česi 

predsa len v Benátkach nechýbajú. 

Na pozvanie hlavného kurátora sa 

projektom Off Fence (Mimo plotu) 

prezentuje dvojica Matěj Hádek zo 

štúdia Skull a Tereza Kučerová zo 

štúdia Molo Architekti. Do verejne 

prístupného priestoru postavili 

hravú inštaláciu plota. Tá má 

návštevníkom pomôcť uvedomiť 

si, čo nás oddeľuje, aby sme mohli 

žiť spolu. Zdá sa, že na Slovensku 

sme zatiaľ nepostavili ani ten plot 

a na otázku, ako budeme žiť spolu, 

odpovedáme, že nejako predsa 

bude... 

editoriál 

ASB #224 3

Zomrel prvý 

nemecký laureát 

Pritzkerovej ceny 

Neviges, Nemecko 

Vo veku 101 rokov zomrel začiatkom júna architekt Gottfried Böhm. 

Remeslo sa v rodine dedilo a pred ním boli úspešnými staviteľmi aj 

jeho otec a starý otec. Po ukončení štúdií na mníchovskej Technische 

Universität a Akademie der Bildenden Künste pracoval v Nemecku aj 

v USA. Po otcovej smrti v roku 1955 prevzal jeho firmu. Otcova intenzívna 

tvorba katolíckych kostolov a katedrál sa premietala aj do prvých 

rokov Böhmovho vedenia firmy. Zmena však nastala v rukopise autora – 

sakrálne objekty stratili na tradičnosti a nabrali formalistickú podobu. 

Špecifické boli čisté geometrické povrchy, betón, červená tehla a malé 

elementy zo skla. Medzi jeho najznámejšie stavby patrí Kostol pútnikov 

v Neviges (1968, na obrázku jeho interiér), Bensbergerská mestská hala 

(1969) a Diecézne múzeum v Paderborne (1975). Z najnovších stavieb 

je to realizácia múzea Kolumba v Kolíne (2007) v spolupráci s architektom 

P. Zumthorom. Pritzkerova cena mu bola udelená v roku 1986 za 

dlhoročnú prácu, ktorá „nesie znovuobjavené staré znalosti predkov“. 

Text: Alexandra Müllerová, Foto: Isifa/Shutterstock 

4 ASB #224 foto mesiaca

Zomrel prvý nemecký laureát Pritzkerovej ceny 

ASB #224 5


Spoločné bývanie 

po nórsky 

BENÁTKY 

Architektonické štúdio Helen & Hard pripravilo v nórskom pavilóne 

na 17. ročníku benátskeho bienále architektúry konštrukciu bývania 

v smrekovom dome. Inštalácia v mierke 1 : 1 s názvom What We Share? 

(Čo zdieľame?) pozostáva z masívneho dreva a obsahuje kombináciu 

prototypov obytných priestorov a co-livingových priestorov a spoločných 

zariadení. Ako tvrdia autori, inštalácia má demonštrovať 

príklad spoločného bývania, dôležitosť týchto komunít a toho, ako 

ich možno použiť na riešenie problémov životného prostredia, bezpečnosti 

a duševného zdravia. Bienále architektúry v Benátkach trvá 

od 22. 5. do 21. 11. 2021 a viac sa o ňom dočítate v ASB na strane 90. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY; FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK 

Spoločné bývanie po nórsky 

ASB #224 7

Zlatý lev z Benátok 

pre Rafaela Monea 

BENÁTKY 

Cena za celoživotné dielo bola na 17. bienále architektúry v Benátkach 

udelená španielskemu architektovi Rafaelovi Moneovi (1937). Vo svojej bohatej 

profesijnej kariére sa dočkal množstva prestížnych ocenení vrátane 

Pritzkerovej ceny (1996), Zlatej medaily RIBA (2003), Ceny princa astúrskeho 

(2012) a Praemium Imperiale (2017). Charakterizovať Moneovu tvorbu 

nie je ľahké, Jeho práce nie sú viazané na konkrétny štýl alebo materiál. 

Na počiatku kariéry ho bolo možné rozpoznať podľa preferencie ťažkých 

materiálov, ako je prírodný kameň alebo režné murivo, ale čoskoro svoj 

register rozšíril o kovové konštrukcie a sklenené fasády. Býva nazývaný 

aj „majstrom pluralizmu“. K takým jeho stavbám patrí aj Katedrála Panny 

Márie Anjelskej v Los Angeles z roku 2002 (na fotografii), na ktorej použil 

prvky postmodernej architektúry. Jeho výrazová a materiálová všestrannosť 

je o to pôsobivejšia. Moneo patrí medzi najvplyvnejších súčasných 

architektov, ktorý sa o svoje skúsenosti delil aj ako učiteľ, kritik a teoretik. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK 


Zlatý lev z Benátok pre Rafaela Monea 

ASB #224 9

14Fokus 

Analýzy, 

rozhovory, 

prehľady 

Satelity nie sú pre 

všetkých, ale sú 

nevyhnutné 

10 

Petr Hájek: 

Architektúra je 

umenie, pretože stojí 

mimo času 

C 

Chorvátsky Grob v okrese Senec je od Bratislavy vzdialený 20 km. 

10 ASB #224 Fokus

BUDÚCNOSŤ SATELITNÝCH OBCÍ 

Satelity nie sú pre všetkých, 

ale sú nevyhnutné 

Máme (dúfame) za sebou čudné obdobie, keď si mnohí z nás 

v mestských bytoch povzdychli – kiežby som mal na život viac priestoru. 

Satelitné obce priestor ponúkajú – za cenu iného diskomfortu. 

Ako sa posledné roky vyvíjali a čo s nimi urobila pandémia? 

BRATISLAVA TEXT: VERONIKA RAJNIČOVÁ, FOTO: VERONIKA RAJNIČOVÁ, ISIFA/SHUTTERSTOCK 

Cesta z mesta 

Obec Bernolákovo je od Bratislavy 

vzdialená 20 kilometrov. V lete 

sa sem po rokoch života v hlavnom 

meste prisťahuje tridsiatnik Igor 

s priateľkou. Dôvodov, prečo sa pre 

zmenu rozhodli, je hneď niekoľko. 

Prvým sú ceny. „Trojizbové byty 

v širšom centre Bratislavy sú príliš 

drahé vzhľadom na to, aké máme 

s priateľkou príjmy. Buď by sme sa 

enormne zadlžili s vysokými splátkami, 

alebo by sme si museli kúpiť 

iba dvojizbový byt,“ vysvetľuje. Navyše 

v živote mimo Bratislavy vidí 

aj viaceré výhody. Teší sa na vlastnú 

záhradu a na to, ako bude v lete oddychovať 

aj pracovať na ležadle pri 

bazéne. „Keďže sme obidvaja takzvaní 

znalostní pracovníci, môžeme pracovať 

prakticky hocikedy iba z domu, 

čím sa ruší potreba dochádzať do 

práce,“ hovorí Igor. 

Opačným smerom 

Z malej prímestskej obce do mesta sa 

tento rok sťahoval rovesník Tomáš. 

Rodený Bratislavčan sa v roku 2008 

rozhodol postaviť si dom v Miloslavove. 

„Predtým som býval v garsónke 

a mal som chuť na väčší priestor, 

viac súkromia. Chcel som ráno vyjsť 

bosými nohami na vlastný trávnik. 

Miloslavov bol stále veľmi blízko 

Bratislavy – hranice obcí sú od seba 

5 minút. A vtedy išlo o pokojnú peknú 

dedinu,“ hovorí. V Miloslavove 

sa mu dlho žilo veľmi dobre. Stavba 

a starostlivosť o dom ho veľa naučili 

a na obrovský priestor si veľmi ľahko 

zvykol. Časom sa však satelity začali 

zaľudňovať a doprava bola čoraz horšia. 

Na niekoľko rokov sa dopravná 

situácia zlepšila vďaka službám prepravcu 

RegioJet. Ale aj toto riešenie 

bolo dočasné. Štát len veľmi pomaly 

reagoval na rastúci dopyt. „Z Bratislavy 

bolo čoraz krajšie a modernejšie 

mesto, kým na dedine na mňa začal 

dopadať stereotyp – najmä preto, že 

oblasť smerom na juh je veľmi rovinatá 

a až na povodie Dunaja tam nie 

je v podstate žiadna príroda,“ pokračuje 

Tomáš. Zlomovým bodom bola 

práve pandémia. „Počas prvého roka 

s covidom-19 som bývanie v dome 

považoval za záchranu svojho mentálneho 

zdravia. To sa však stále dalo 

cestovať medzi okresmi a krajmi. 

Po úplnom lockdowne na mňa v plnej 

sile dopadol pocit izolácie a na 

prelome rokov som sa rozhodol pre 

návrat do Bratislavy. Momentálne 

žijem o ulicu ďalej, ako som vyrastal, 

a zatiaľ som návrat neľutoval ani na 

sekundu – nech sa mi v dome bývalo 

akokoľvek dobre,“ pochvaľuje si. 

Satelitné bývanie 

zažilo najväčší 

boom v rokoch 

2004 až 2008. 

Dom za cenu trojizbáka 

Pre bývanie v Bernolákove aj Miloslavove 

dnes používame prívlastok 

satelitné. Pojem satelit sa definuje 

pomerne ťažko a jeho interpretácia 

je pomerne široká. V zásade ide o prímestské 

urbánne celky s vlastnou 

samosprávou, ktoré sa nachádzajú 

v tesnej blízkosti väčšieho mesta. 

Na Slovensku ich najčastejšie spomíname 

pri obciach v okolí Bratislavy, 

no menšie satelity majú v podstate 

všetky krajské mestá. Vinou nepodarených 

developerských projektov, 

plných jednotvárnych rodinných 

domov bez občianskej vybavenosti, 

získal satelit aj pejoratívny podtón 

a mnohé obce odmietajú toto označenie 

ako hanlivé. Drvivú väčšinu 

spája to, že obyvatelia dochádzajú 

za prácou a vzdelaním do väčšieho 

mesta. Život v dome si užijú najmä 

cez víkendy. Môžeme s istotou povedať, 

že pri súčasnej bytovej situácii 

vo veľkých mestách sú satelitné 

obce potrebnou súčasťou trhovej ponuky. 

Dom v Bernolákove si skutočne 

postavíte za cenu bratislavského 

„trojizbáka“ a pre tých, ktorí si byt 

v hlavnom meste nemôžu dovoliť vôbec, 

ponúkajú viaceré satelity aj lacnejšie 

bytové projekty. 

Nie je to len problém Bratislavy 

„Dnes máme v porovnaní s európskymi 

krajinami vyšší počet obyvateľov 

v jednej domácnosti. Satelity 

sú ‚záchranou‘. Inak by bola kvalita 

bývania dramaticky nižšia, ako je teraz. 

Na domácnosť by v jednom byte 

bolo viac ľudí ako teraz. Bohužiaľ, 

na druhej strane to znamená menšie 

dane, ktoré mesto vyzbiera, a menší 

záujem o jeho progres, keďže veľa 

z tých, ktorí využívajú jeho infraštruktúru 

a výhody, v ňom nebýva,“ 

podotýka Filip Žoldák, zakladajúci 

partner realitnej kancelárie 

HERRYS. „Uspokojiť potrebu bývania 

je hlavnou úlohou mesta. Že počet 

obyvateľov mesta rastie pomaly, 

že nepribúdajú nové projekty a že 

ceny nových bytov rastú rýchlejšie 

ako platy a mladé rodiny mesto opúšťajú, 

svedčí o tom, ako sa mestu túto 

otázku darí riešiť. Satelity ponúkajú 

riešenie formou bývania v dome so 

záhradou, ktoré je v súčte s cenou 

za dochádzanie pre určitú cieľovú 

skupinu stále lepšou voľbou,“ dodáva. 

V súvislosti so satelitmi by sme 

mohli začať skloňovať aj iné mestá 

ako Bratislavu. V prvom štvrťroku 

ponukové ceny nehnuteľností na bývanie 

podľa NBS vzrástli oproti predchádzajúcemu 

štvrťroku o 4,2 %. Nárast 

bol zaznamenaný vo všetkých 

krajoch, najviac v Trenčianskom 

a Nitrianskom. Podľa portálu Nehnuteľnosti.sk 

cena dvojizbových 

bytov v centre Košíc stúpla v tom istom 

období o 14 % a trojizbové byty 

zdraželi o viac ako 20 %. „Situácia 

na realitnom trhu v Košiciach svedčí 

o akútnom nedostatku bytov vo 

všetkých segmentoch. Cena trojizbových 

bytov sa v centre Košíc za prvý 

kvartál zvýšila o 20,6 % a mierne 

tam vzrástli aj nájmy napriek tomu, 

že na celom Slovensku už niekoľko 

mesiacov klesajú,“ približuje analytik 

portálu Michal Pružinský. 

Medzi najväčšie zóny satelitného 

typu bývania pre Bratislavu patria 

obce v okolí Chorvátskeho a Slovenského 

Grobu. Častými destináciami 

sú aj Čierna Voda, Rovinka a Dunajská 

Lužná. Najväčší záujem je podľa 

Žoldáka o dopravne dobre dostupné 

lokality. Populárne sú všetky smery, 

ako Záhorie, tak aj smer Senec alebo 

Dunajská Streda. Prezident Národnej 

asociácie realitných kancelárií 

Slovenska (NARKS) Ján Palenčár 

ako obľúbené spomína lokality Rovinka 

a Dunajská Lužná, ktoré sú finančne 

atraktívne a dokončovaným 

diaľničným spojením sa dopravne 

priblížia k hlavnému mestu. Pri Košiciach 

sú to napríklad Valaliky, Čaňa 

a Haniska. Na vidiek migrujú najmä 

mladšie vekové kategórie. Najvýraznejšie 

zastúpenie majú ľudia vo veku 

od 30 do 45 rokov, za nimi nasledujú 

mladí ľudia do 30 rokov. 

Bez občianskej vybavenosti to nejde 

„Voľba bytu v meste alebo domčeka 

v satelite je vysoko subjektívna 

– človek si musí vybrať sám. Často 

sa zabávam na debatách, keď jedna 

strana prehovára tú druhú, ktorá 

alternatíva je lepšia, pretože takto 

sa o tom nedá celkom uvažovať. Prečo? 

Pretože každý človek je iný a má 

rôzne potreby,“ dopĺňa Igor a má 

pravdu. Takzvané satelitné bývanie 

zažilo najväčší boom v rokoch 

2004 až 2008. Dnes takéto obce síce 

stále rastú, ale už pomalším tempom. 

Presné čísla by sme zisťovali 

len ťažko. Satelity, ktoré magazín 

ASB oslovil, nedisponovali údajmi 

o tom, odkiaľ ľudia, ktorí migrujú 

do ich obcí, prichádzajú. Podobnými 

štastikami nedisponovalo ani hlavné 

mesto. Aj keď nám rastúce počty 

obyvateľov v satelitných obciach čoto 

povedia, mnoho ľudí sa po nasťahovaní 

neprihlási na trvalý pobyt. 

Veľmi špecifické bolo aj obdobie od 

začatia pandémie, keď mestá čiastočne 

stratili svoje výhody a husto 

zaľudnené miesta sa stali skôr strašiakom 

ako lákadlom. Práve počas 

núteného lockdownu, práce z domu 

a zavretých škôl začalo byť rodinám 

v bytoch pritesno. Zvýšil sa dopyt po 

trojizbových a väčších bytoch. Dalo 

by sa očakávať, že začnú poškuľovať 

aj po satelitoch. Podľa prezidenta 

BUDÚCNOSŤ SATELITNÝCH OBCÍ: Satelity nie sú pre všetkých, ale sú nevyhnutné 

ASB #224 11

Najvýraznejšie 

zastúpenie majú 

v satelitoch 

ľudia vo veku 

od 30 do 45 rokov. 

NARKS-u však k zásadnému presunu 

nedošlo. Filip Žoldák si, naopak, 

myslí, že zvýšený dopyt po rodinných 

domoch v tomto období naznačuje 

trend, ktorý môže zotrvať aj po 

odznení pandémie. „Spolu s rastúcou 

požiadavkou na prácu z domu môže 

dôjsť k rozširovaniu satelitných mestečiek,“ 

hovorí. 

Ako však spomína Tomáš, ktorý sa 

zo satelitu odsťahoval, záhradka pri 

dome nie je všetko. Zakrátko môže 

človeka omrzieť rovnako ako steny 

paneláka. Svoje o tom vedia ženy, pre 

ktoré vznikol pojem zelené vdovy. 

Označuje prevažne matky na materskej 

dovolenke, ktoré žijú v dedinách 

a v satelitoch. Starajú sa o deti a domácnosť, 

kým manžel pracuje v meste 

a trávi doma len málo času. Všetky 

spája aj rozdeľuje osamelosť. Najmä 

satelity vznikajúce na zelenej lúke, 

ale aj tie, ktoré boli pôvodne malými 

dedinami, si musia uvedomiť, že na 

svoj rast nevyhnutne potrebujú občiansku 

vybavenosť a čulý komunitný 

život. Práve z tých, ktoré to obyvateľom 

neponúkli, mladí ľudia odchádzajú 

späť do miest. „V dedine boli 

sporadicky typické oslavy, ako deň 

obce, deň detí, a sú tam vybudované 

športoviská. Ale tým, že obec pustila 

stavať developerov bez poriadneho 

územného plánovania, akýkoľvek 

urbanizmus išiel bokom – nové časti 

dediny sú betónové džungle bez 

akýchkoľvek možnosti stretávať sa. 

Najbližšie ihrisko je vzdialené doslova 

kilometre, často bez poriadneho 

chodníka,“ potvrdzuje Tomáš. 

Na druhej strane sa ponúka otázka, 

do akej miery vedia vytvoriť dobré 

susedské vzťahy a komunitu ľudia, 

ktorí boli desiatky rokov zvyknutí 

na anonymné prostredie panelákov 

a ulíc, na ktorých, ak sa budete aspoň 

trochu snažiť, nemusíte stretnúť 

nikoho známeho. Presťahujú sa do 

rodinných domov so záhradou, ktorú 

obstavajú betónovým múrom. Platí, 

že čím je záhrada menšia, tým vyšší 

plot je potrebný na pocit súkromia. 

Nezriedka sa vytvorí ešte jeden veľký 

múr – medzi pôvodnými obyvateľmi 

obce pred expanziou a novými 

„prisťahovalcami“. 

Home office ako riešenie 

Ak však aj satelitné mestečko má 

dostatočnú občiansku vybavenosť 

a sociálny život, ostáva ešte jeden 

pálčivý problém, ktorý znechutí život 

obyvateľov a odradí tých potenciálnych. 

Mestské legendy hovoria, 

že nie je možné povedať vetu o satelite 

bez toho, aby ste sa zmienili o doprave. 

„Množstvo pôvodne tichých 

dedín v dobrej dostupnosti do mesta 

sa v posledných rokoch zásadne rozšírilo 

a vznikli rozsiahle územné celky 

– sídliská aj so svojimi negatívami, 

ako je zhustená doprava či zhoršené 

životné prostredie. V mnohých prípadoch 

sa začala budovať infraštruktúra 

až po výstavbe množstva bytov 

a domov,“ podotýka Palenčár. A tak 

každé ráno vstanete ešte pred sliepkami 

alebo zvádzate úporný boj so 

spojkou v dopravnej zápche. 

Vyrieši to nástup „homeofficerov“? 

Na Slovensku predstavuje podľa údajov 

OECD podiel pracovných pozícií, 

ktoré je možné vykonávať na diaľku 

(teda aj z domu), iba 29 %. V rámci 

európskych ekonomík je to takmer 

najmenší podiel. Aj počas pandémie 

v roku 2020 pracovalo z domu podľa 

dát Eurostatu pravidelne alebo 

občas iba 11,6 % pracujúcich Slovákov 

a Sloveniek. O niečo optimistickejšie 

vyšiel prieskum agentúry 

Go4insight. Hovorí, že počas prvej 

vlny pandémie na jar 2020 pracovalo 

z domu 42 % ekonomicky aktívnych 

obyvateľov Slovenska. Častejší home 

office by chcelo 40 % ľudí, ale len 8 % 

opýtaných verí, že zamestnávateľ 

by v budúcnosti určite preferoval, 

keby zamestnanci pracovali z domu 

častejšie. K odpovedi „skôr áno“ sa 

priklonilo ďalších 28 %. Firmy sa 

sťažujú na to, že izolácia v domácich 

pracovniach znemožňuje efektívnu 

komunikáciu, zabíja kreativitu, 

lojalitu zamestnancov a tímového 

ducha. V spoločnostiach pribúdajú 

ľudia, ktorí svojich kolegov ešte ani 

nevideli naživo. 

Radová zástavba v Dunajskej Lužnej. 

Obchvat pomôže len na chvíľu 

Najväčšou zmenou k lepšiemu má 

byť pre každodenný tranzit zo satelitov 

do Bratislavy dostavba projektu 

D4R7. Minister dopravy a výstavby 

SR Andrej Doležal sľúbil, že ho 

dokončia do konca roku 2021. D4 

zahŕňa výstavbu 27 km dlhej cesty 

medzi Jarovcami a Račou, vytvárajúc 

tak okruh na východ od mesta. 

R7 pôjde 32 km na juhovýchod od 

hlavného mesta. Lepšiu dostupnosť 

do centra tak bude mať Ivanka pri 

Dunaji, Most pri Bratislave, Dunajská 

Lužná a ďalšie okolité satelity. To 

však môže pomôcť len na určitý čas. 

„Okolo cesty R7 a diaľnice D4 po ich 

celej dĺžke už teraz vznikli miesta 

mimoriadne vhodné na výstavbu bytových 

aglomerácií alebo rodinných 

domov. Dôvodom je rýchla dostupnosť 

do hlavného mesta po diaľnici 

a obrovský záujem developerov. Koľko 

asi potrvá, kým sa cez radovú zástavbu 

spojí mesto Šamorín s obcou 

Kvetoslavov, Dunajská Lužná s Kalinkovom 

atď.? Bez verejnej dopravy 

do týchto satelitných častí Bratislavy 

sa budú v rodinách množiť motorové 

vozidlá primerane nárastu populácie 

a o desať rokov budeme zase tam, kde 

sme dnes. V pravidelných kolónach 

a zápchach,“ konštatoval pre portál 

Zoznam regióny dopravný analytik 

Ján Bazovský. 

Aká budúcnosť teda čaká satelitné 

dediny a mestečká? „Satelity sa budú 

aj v budúcnosti naďalej rozvíjať. Bývanie 

v nich má svoje opodstatnenie, 

a pokiaľ sa pozrieme na väčšinu 

európskych metropol, každá z nich 

má svoje stabilné satelity,“ hovorí 

Ján Palenčár. Aj vo svete sa nájdu 

úspešnejšie a menej šťastné osudy 

satelitov okolo veľkých metropol. 

Z niektorých sa dokonca stali veľké 

mestské aglomerácie. Dokážu konkurovať 

metropolám, ktoré pôvodne 

len dopĺňali. Pôvodne bola satelitom 

Gíza pri Káhire, Jokohama pri Tokiu 

či Inčchon pri Soule. Dnes to však 

už nie sú tiché miesta, kde si postavíte 

dom a na záhradke si v pokoji 

vychutnávate spev vtákov. Sú z nich 

živé mestá, ktoré majú svoje vlastné 

problémy. Menšie satelity bojujú 

s ťažkosťami podobnými tým, ktoré 

sme už menovali v súvislosti so Slovenskom 

– nedostatočná občianska 

vybavenosť, zlá infraštruktúra, pocity 

izolácie. Satelity však na Slovensku 

vždy budú alternatívou pre tých, 

ktorí si vhodné bývanie vo veľkých 

mestách nebudú schopní dovoliť. Pri 

stúpajúcich cenách nehnuteľností 

a nedostatočnej ponuke ich bude len 

viac. 

Vývoj počtu obyvateľov v Bratislave a vo vybraných obciach Bratislavského kraja 

2016 2017 2018 2019 2020 

Bratislava 425 923 429 564 432 864 437 726 440 948 

Slovenský Grob 3 177 3 619 4 086 4 615 5 041 

Chorvátsky Grob 5 388 5 692 6 004 6 328 6 575 

Bernolákovo 6 805 7 255 7 692 8 194 8 613 

Malinovo 3 115 3 341 3 481 3 569 3 667 

Rovinka 3 681 4 030 4 319 4 669 4 991 

Dunajská Lužná 6 133 6 414 6 698 7 117 7 406 

Miloslavov 2 433 2 665 3 035 3 469 3 913 

Most pri Bratislave 3 024 3 195 3 400 3 716 3 860 

Hamuliakovo 1 953 2 057 2 212 2 335 2 419 

Vývoj počtu obyvateľov v Košiciach a vo vybraných obciach Košice-okolie 

2016 2017 2018 2019 2020 

Košice 239 141 239 095 238 757 238 593 238 138 

Valaliky 4 367 4 473 4 531 4 583 4 605 

Čaňa 5 836 5 882 5 957 6 056 6 109 

Haniska 1 480 1 494 1 532 1 546 1 578 

Veľká Ida 3 656 3 714 3 796 3 867 3 917 

Geča 1 707 1 725 1 800 1 829 1 856 

Družstevná pri Hornáde 2 726 2 773 2 812 2 813 2 818 

Rozhanovce 2 480 2 503 2 540 2 580 2 643 

(Zdroj: Štatistický úrad SR) 

12 ASB #224 Fokus

m iroslav ProkoP i č, HB r eavis 

Dobrá architektúra 

rešpektuje charakter územia 

Na Nivách sa HB Reavis už vyše 15 rokov venuje rozvoju bývalej 

industriálnej zóny a výstavbe multifunkčného projektu Nivy. 

O tom, ako sa buduje nová štvrť v blízkosti historického centra mesta, 

sme sa rozprávali s Ing. arch. Miroslavom Prokopič, dizajn manažérom 

HB Reavis, ktorý sa venuje urbanizmu v zóne Nové Nivy. 

aký je základný koncept zóny nové 

nivy? 

Územie Nových Nív je v dotyku s významnými 

koridormi tvoriacimi 

vnútorný dopravný okruh. Priestorovo-prevádzkovou 

osou je ulica 

Mlynské nivy, ktorá zároveň rozdeľuje 

územie na južnú a severnú časť. 

V nej sú umiestnené jednak existujúce, 

ale aj plánované dominanty na 

nároží ulíc Košická a Mlynské nivy. 

Twin City Tower a budova VÚB spolu 

s výškovou stavbou CBC vytvárajú 

trojicu a tým pekný rytmus ako jeden 

z nástrojov urbanistickej kompozície. 

Podobný charakter bude mať aj 

východná časť tvorená najvyššou budovou 

Slovenska Nivy Tower a ďalšími 

plánovanými projektmi. 

Južná strana s kedysi industriálnym 

charakterom patrí do polyfunkčnej 

zóny Chalupkova, územie je členitejšie, 

poskytovalo priestor na 

umiestnenie nižšej zástavby budov, 

doplnenej dominantami a akcentmi 

v území s pomerne pestrou funkčnou 

náplňou. Tak vznikol aj verejnosťou 

dodnes veľmi obľúbený a oceňovaný 

komplex Twin City. 

Nové Nivy tak nie sú (a ani nikdy nemali 

byť) zónou s architektonickou 

exhibíciou foriem, práve naopak, 

vzhľadom na trendy sa vraciame ku 

koreňom. Chceme, aby projekty do 

územia prirodzene zapadli aj kontextuálne 

a rešpektovali a podporovali 

jeho základné princípy. Inšpiráciou 

je mnohokrát história územia, ktorá 

sa pretavuje aj do vizuality projektov 

v jednotlivých prvkoch napríklad 

fasád či dizajnu vnútorných spoločných 

priestorov. 

na čo konkrétne ste sa snažili z pohľadu 

urbanizmu zamerať? 

Cieľom nebolo vytvoriť monofunkčné 

plochy s malou vybavenosťou. 

Chceli sme zónu poňať ako polyfunkčný 

celok a o celé územie sa postarať 

aj z pohľadu služieb a trávenia 

voľného času. Preto napríklad padlo 

rozhodnutie umiestniť autobusovú 

stanicu do podzemia. Takto máme 

služby na prvých podlažiach a zelený 

verejný priestor na samotnej streche. 

Autobusová stanica v podzemí má 

okrem toho aj ďalšie výhody – vytesňuje 

hluk a ruch stanice neruší okolie. 

nerozmýšľali ste nad otvorenejšou 

formou projektu nivy, kde by budova 

viac komunikovala s okolím? 

Niežeby nám to nenapadlo. Nemyslím 

si však, že by to bol dobrý krok. 

Ulica Mlynské nivy je typický mestský 

bulvár, teda otvorená široká ulica 

slúžiaca peším aj doprave. Slúži 

aj ako dôležitá tepna mesta. Hluk 

od cesty by nebol nikomu príjemný, 

ťažko by si niekto v takomto prostredí 

vychutnal kávu alebo obľúbený 

zákusok. Okrem toho je dnes trendom 

minimalizovať vizuálny smog. 

V prípade prevádzok komunikujúcich 

smerom do ulice Mlynské nivy 

by sme sa mu nevyhli. Takto sme nad 

tým nepremýšľali len my, ale aj londýnske 

štúdio Benoy, s ktorým sme 

návrh projektu realizovali, samozrejme, 

v kooperácii s lokálnym štúdiom 

Siebert a Talaš. 

trendmi v urbanizme sú aj rôzne architektonické 

odkazy na minulosť 

územia. viete nám niektoré z nových 

nív opísať? 

Klasickým prvkom s odkazom na industriálnu 

minulosť je napríklad tehličková 

fasáda na projekte Twin City. 

Na veži Twin City Tower John Robertson 

Architects vytvorili vizuálne 

zatočenú fasádu, ktorá zase odkazuje 

na minulosť továrne Kablo. Na centre 

Nivy sú vystúpené časti smerujúce 

do ulice Mlynské nivy v tvare riečnych 

kameňov, čo odkazuje na dávne 

územie riečnych nív. Vnútri centra 

Nivy, pred jeho vstupom, ako aj pred 

Nivy Tower sme vytvorili unikátnu 

vstupnú stromovú markízu, ktorá 

takisto odkazuje na element prírody. 

Nové Nivy sú toho plné, len si to treba 

všimnúť. Architektúra je v niečom 

aj umenie so skrytými odkazmi. 

reklamný text: HB reavis 

ASB #224 13

ČESKÝ ARCHITEKT PETR HÁJEK: 

Architektúra je umenie, 

pretože stojí mimo času 

Aká je úloha historickej pamäti, čo má spoločné dobrá architektúra a hviezdy 

a ako do toho všetkého zapadá skafander? Aj o tom je rozhovor pre ASB 

s prof. Ing. Mgr. Petrom Hájekom, akad. arch., ktorý zároveň tvrdí, že „preto 

alebo vďaka tomu, že sme boli zavretí, som si konečne detailne všimol veci, 

o ktorých som si myslel, že ich už dávno dobre poznám“. 

PRAHA – BRATISLAVA TEXT: KAROLÍNA BALÁŠKOVÁ; FOTO: Petr Hájek Architekti 

Naposledy sme spolu robili rozhovor 

pred tromi rokmi, práve sa 

dokončovala prístavba pražského 

DOX-u. Čo máte odvtedy nové? 

Keď sa dokončuje veľký projekt, ktorý 

pohltí celý ateliér, nikdy nie je čas 

pripraviť sa na obdobie, ktoré príde 

potom. Takže sme dokončili DOX 

a začali sme zháňať novú prácu. To 

sa podarilo, ale, samozrejme, nové 

projekty potom zase nejaký čas nabiehajú. 

Takže teraz sme v prvých fázach, 

práve sme dokončili projektovú 

dokumentáciu a podali sme žiadosť 

o stavebné povolenie na koncertnú 

sálu do Karlových Varov a pracujeme 

na Základnej umeleckej škole v Podbořanoch. 

Teraz sídli v budove z prelomu 

19. a 20. storočia, potrebovali 

sa rozšíriť a mali malý pozemok a to 

sa nám hodilo. Vždy som túžil urobiť 

hudobnú vežu, tak sa to nejako privolalo. 

Takže pracujeme na hudobnej 

veži. 

A Múzeum živlov v Peci pod Sněžkou? 

Bojujeme oň už možno 8 rokov. Bol 

by som rád, keby sa nám to podarilo, 

ale neviem, ako to dopadne. Vyhrali 

sme súťaž na Strednú umeleckopriemyselnú 

školu sklársku a keramickú 

takisto v Karlových Varoch. V Prahe 

sme robili dostavbu Invalidovne, 

práve prebieha výberové konanie na 

generálneho projektanta. Stihli sme 

aj menšie výstavy. K výstave Princípy 

v Dome umenia v Českých Budějoviciach 

sme nainštalovali veľké 

periskopy priamo z námestia – mali 

sme totiž strach, že v období pandémie 

nebude môcť nikto ísť dovnútra. 

Tak sme výstavu prenášali pomocou 

periskopov von na námestie. Pripravili 

sme aj jednu väčšiu výstavu 

v DOX-e, kde sme vystavili projekty 

za 6-7 rokov zo školy z Bratislavy 

a Prahy. To sa udialo za tie dva roky 

a aj veľa iných vecí, ktoré… Kedy sme 

dorábali tie terasy na Lucerne? 

Krása, pevnosť 

a stabilita sa mi 

zdá málo. 

Terasy na Lucerne sa dokončili tesne 

po rozhovore. Vlastne hlavnou 

témou vtedajšieho rozhovoru bolo, 

že architektúra musí ladiť ako hudobný 

nástroj. Stále vo vašich projektoch 

rezonuje? 

Odkedy sme spolupracovali s FEA 

(Forum experimentelle Architektur 

vo Viedni – pozn. red.), tak ma drží. 

Začal som sa zaujímať o princípy hudobných 

kompozícií, čo je pre mňa 

stále veľmi inšpiratívne. Hlavne 

pre ten proces tvorby, keď sa stavby 

vlastne komponujú. Teraz som mal 

možnosť premýšlať o tom, čo je základom 

architektúry, čo je vlastne 

v architektúre doležité. Postavili sme 

krematórium pre zvieratá Věčná loviště 

a ja som musel v niekoľkých 

rozhovoroch odpovedať na to, prečo 

si myslím, že architektúra je viac 

umenie a menej technika. 

Prečo? 

Myslím si, že technológia a technika 

sú nahraditeľné zložky. Keď majú architekti 

k dispozícii kameň, stavajú 

pyramídy alebo katedrály. Keď majú 

kompozity, tak tá architektúra vyzerá 

ako krídla lietadiel, ako to robila 

Zaha Hadid. Je to iba prostriedok. Picasso 

hovoril, že keby mal len modrú 

farbu, tak by jeho obrazy boli rovnako 

dobré, akurát by ich maľoval modrou. 

Myslím si, že architektúra je 

umenie, pretože stojí mimo času. Ale 

ešte by som to doplnil: myslím si, že 

architektúra môže mať veľa spoločného 

s vedou. To mi vždy naznačoval 

v rozhovoroch Ivan Havel – princípy 

konceptuálnej architektúry sú v určitom 

zmysle vedecké metódy. Na 

začiatku sa kriticky skúmajú zadania 

(teda hypotéza), potom sa hľadá riešenie, 

ktoré sa v rôznych variantoch 

kritickým spôsobom „opracuváva“, 

ako sa kultivuje názor na stavbu. 

Až nakoniec sa objaví výsledok, ktorý 

nikto nečakal. Myslím si, že architektúra 

je skôr spojenie umenia 

a vedy než umenia a techniky. 

Vaše stavby naozaj vyzerajú ako vedecké 

nástroje zväčšené na mierku 

stavby. Dokonca aj krematórium 

Večné loviská. 

Je to trochu drzosť nakresliť investorovi 

veci, ktoré na začiatku nechcel, 

a myslel si, že ich nebude potrebovať. 

Ale na druhej strane to potom bol 

ochotný akceptovať a hlavne zaplatiť. 

Pretože si myslím, že jeho zadanie 

je jednoducho zoznam vecí, ktoré 

sú pragmatické a vedú k naplneniu 

poslania domu. Čo je, samozrejme, 

úplne v poriadku. Keď niekto chce 

mať rodinný dom, chce tam mať 

spálňu, obývačku, jedáleň. Ale typo- 

Vybrané projekty Petr Hájek Architekti 

Koncertná sála, vstavba do historickej budovy 

Cisárskych kúpeľov v Karlových Varoch, 2021. 

Dostavba historickej budovy Invalidovne. 

Sála pre Pražský filharmonický zbor, 2020. 

Návrh budovy Strednej priemyselnej školy 

keramickej a sklárskej v Karlových Varoch, 2020. 

14 ASB #224 Fokus

Skutočne dobrá 

architektúra nám 

ako mikroskop 

alebo periskop 

umožní vidieť veci, 

ktoré by sme bez 

nej nevideli. 

lógia vychádza len z toho, čo dovtedy 

investor zažil. Nevie si predstaviť, že 

by mohla fungovať inak. Že by mohla 

fungovať tak, aby ho inšpirovala, 

aby v ňom prebudila časť osobnosti, 

o ktorej ani nevedel. Alebo aby mu 

pomohla v jeho profesii, ktorá môže 

byť úplne iná než profesia architekta. 

Architektúra mu môže pomôcť skoncentrovať 

jeho energiu na to, čomu sa 

venuje. 

Aj Věčná loviště sú v podstate prístrojom, 

ktorý privádza svetlo optickým 

káblom až k tebe. Je tam silný 

okamih, ktorý je univerzálny. Jaskyne 

a podzemné priestory nás fascinujú 

niečím podobným ako pohľad 

do ohňa alebo na hviezdy. Vnímaš, 

že si súčasťou niečoho, čo nedokážeš 

úplne opísať. Asi je to spojené s našou 

kultúrnou pamäťou, ktorá sa 

záhadne prepisuje a dedí sa ako skúsenosť 

nás všetkých. Niektoré umelecké 

diela dokážu zafungovať ako 

tie hviezdy a tie sú pre mňa dôležité. 

Prebudia vo mne kolektívnu pamäť, 

ktorú mám bez toho, aby som o nej 

premýšlal, skrátka sa jej nemôžem 

zbaviť. Tak ja sa snažím vytvoriť tou 

architektúrou to isté – aby otvorila 

okno do inej dimenzie, ako keď sa 

človek pozerá mikroskopom na nejaký 

miniatúrny svet. Preto si pomáham 

tými prístrojmi. 

Takže architektúra nie je iba nástroj 

na umožnenie procesov, ktoré 

sa v nej majú diať, ale zároveň na 

uvedomenie si procesov. 

Pre mňa je architektúra niečo viac 

ako len strecha nad hlavou, druhé 

šaty, do ktorých sa zabalím, aby som 

sa cítil bezpečne a nezamrzol vonku. 

Krása, pevnosť a stabilita sa mi zdá 

málo. Respektíve možno sa nachádzame 

v dobe, ktorá sa o nás dokáže 

tak dobre postarať, že nám ešte ostáva 

čas viac premýšľať v súvislostiach. 

Nemusíme stavať čisto utilitárne. 

Aj tie utilitárne stavby majú v sebe 

neskutočnú krásu práve preto, že 

sú stavané jednoducho. Útočia na 

ne živ ly a kozmická geometria je 

v nich obsiahnutá viac než v našich 

súčasných stavbách, ktoré môžeme 

dotovať klimatizáciou a kúrením. 

Keď niekto predtým staval povedzme 

hrad, tak musel veľmi premýšľať 

o tom, či je tam voda, ako bude natočený 

k slnku a aby sa dal dobre brániť. 

Tieto veci my dnes neriešime. Architektúra 

sa stala plytkou a v podstate 

je to len pôdorysná typológia, ktorá 

odráža skôr normy ako obsah. Obsah 

umožňuje tomu, kto je v útrobách 

dobrej architektúry, byť lepším, ako 

keby v tých útrobách nebol. 

Louis Kahn v diele Ticho a svetlo 

spomína príbeh z indickej literatúry. 

Kňažka je chorá a pripútaná na lôžko. 

Je jar, kvitnú stromy. Služobná 

na ňu kričí: „Pani, pani, pozrite sa 

von a uvidíte, čo stvoril boh.“ A ona 

jej odpovie: „Poď dnu a uvidíš boha.“ 

Skutočne dobrá architektúra nám 

ako mikroskop alebo periskop umožní 

vidieť veci, ktoré by sme bez nej 

nevideli. Okno, ktoré sa na niečo 

pozerá, je už interpretácia sveta skrz 

dom. A to je to, o čo mi v architektúre 

ide. Možno sa moje domy podobajú 

tým prístrojom preto, že túžim spraviť 

dom tak, aby nám otvoril nové 

možnosti. Ako skafander. Zrazu môžem 

byť medzi rybami a žralokmi 

a môj svet je úplne iný. Skafander je 

v podstate taký najmenší dom. Ale 

viete, ako to myslím? 

Dom umenia, České Budějovice, výstava Princípy. 

Inštalácia Periskopy, 2020. 

Koncert 15 minút v utopickom meste Galegion, 

interpreti Jakš a Janíček, 2020. 

Základňa na Mesiaci, výstava Galegion, DOX, 

Praha, 2020. 

ČESKÝ ARCHITEKT PETR HÁJEK: Architektúra je umenie, pretože stojí mimo času 

ASB #224 15

Jaskyne 

a podzemné 

priestory nás 

fascinujú niečím 

podobným ako 

pohľad do ohňa 

alebo na hviezdy. 

Áno, rozumiem. Základom je splniť 

normy, na čo máme materiály 

a technológie, ktoré nám ich umožňujú 

plniť bez hlbšieho premýšľania. 

Taký istý dom môže byť postavený 

na Islande aj v Grécku a bude fungovať 

v obidvoch situáciách fajn, ale 

bez ďalšej pridanej hodnoty. Stáva 

sa architektúra príliš univerzálnou? 

Ide však aj o to, kto čo od nej očakáva. 

Mnohí ľudia od architektúry v podstate 

nič neočakávajú a niečo také 

by ich aj obťažovalo. Berú to tak, že 

architektúra je služba, ktorá má byť 

v podstate neviditeľná. Že ten dom 

má byť v pozícii servisu, plniť svoj 

účel a nemá vlastne obťažovať svojou 

prítomnosťou. 

Je dobrá architektúra aj taká, ktorá 

vás vyruší? 

Samozrejme, zažil som aj domy, ktoré 

ma vyrušili. Ale ten pocit nebol nikdy 

paralelný. Nikdy som nemal pocit, 

že by ma niečo iritovalo, a zároveň by 

som povedal, že je to úžasné. Skôr to 

bolo tak, že k niektorej architektúre, 

ktorú som nemal rád, som dorástol 

mentálne. 

Vráťme sa k Večným loviskám. Je 

to krematórium pre domácich miláčikov 

konvertované zo starého vojenského 

bunkra. S týmto nápadom 

prišiel investor? 

On prišiel s tým, že má bunker, že to 

chcú dať dovnútra a že má ambíciu, 

aby to bola architektúra. Nechcel tam 

len umiestniť technológie krematória 

a spopolňovať zvieratá. Nebolo to 

úplne jednoduché zadanie, ale vyriešilo 

sa to na mieste. Príroda toho vojenského 

obvodu je nedotknutá. Nič 

tam nebolo a nič tam ani byť nesmelo. 

Tento malý bunker, v ktorom je 

krematórium, bol pôvodne pre mobilný 

rádiolokátor, takže to bola v podstate 

dvojgaráž. Keď sme prišli, celé 

to malo takú maskáčovú kamufláž. 

Všade rástli divoké ruže. Krásne to 

voňalo a bolo to úplne neuveriteľné, 

až na dve diery, kadiaľ z bunkra vychádzali 

autá. Keď sme tam stáli, tak 

sme si hovorili, že by vlastne bolo najlepšie 

zaceliť tú dieru v krajine. To sa 

dá spraviť okrem iného zrkadlom. Potom 

nám začali napadať ďalšie veci, 

ktoré s tým súviseli. Na začiatku sme 

to ani nemali v úmysle, ale umožnili 

nám začať sa na to pozerať trochu 

inak. Bola to taká štastná náhoda. 

V jednom momente sme si uvedomili, 

že keď sa niekto pozerá do zrkadla, 

tak sa pozerá do minulosti. Spomína. 

Pretože sa vlastne pozerá do minulosti? 

My svojimi zmyslami nevieme vnímať 

rýchlosť svetla. Ale áno. Obraz, 

na ktorý sa pozeráme v zrkadle, tam 

už v skutočnosti nie je. O zlomok 

sekundy skôr odletel. V určitom slova 

zmysle je to história. Takže keď 

tam niekto ide a nesie zvieratko, 

tak vlastne spomína. A tým, že sa 

vidí v tom zrkadle, tak je súčasťou 

spomienky. Zase sa vraciame do tej 

kultúrnej pamäti. Podprahovo nám 

pohľad do zrkadla evokuje veľa symbolických 

významov, ktoré sa kultúrne 

dedia a nemusíme si ich rozprávať. 

Pohľad do zrkadla spôsobuje určitú 

dobrú nostalgiu. Navyše v tom obraze 

je človek spolu s tým zvieratkom 

a vidia sa. Je to vlastne posledný moment, 

keď si to môžu uvedomiť. Ale 

keďže sme nechceli, aby tam niekto 

prišiel a len sa pozoroval, tak sme zrkadlo 

defragmentovali. Nakoniec sa 

zase ukázalo, že je to ďalšia šťastná 

náhoda. Nevedeli sme to spraviť lepšie, 

a ako sa ručne lepili jednotlivé zrkadielka, 

tak každé je natočené trochu 

inak. Takže keď tam prídeš, máš 

pocit, že tá stena sa chveje, ten odraz 

je iný a vyzerá ako neskutočný, ako 

silové pole. To je pocit, ktorý tam má 

mnoho ľudí a sú tým fascinovaní. Pre 

ľudí, ktorí tam idú prvýkrát, je to ten 

prvý dojem z veci a to bol asi aj dôvod, 

prečo to Tomáš Vocelka nafotil. 

Tomáš Vocelka, o ktorom hovoríte, 

je prvý Čech, ktorý vyhral prestížnu 

fotografickú cenu Sony Award, 

a to práve s fotografiami vášho krematória. 

Vybrali ste si ho cielene? 

Vôbec som nevedel, že bol dom fotografovať, 

sám som bol prekvapený. To 

by ma celkom zaujímalo. Mne hovoril, 

že sa na to pôvodne vôbec nechystal. 

Kým to nevidel naživo. Jeho priateľka 

sa tam prechádzala s jeho sučkou Bárčou. 

Mal ju ísť iba vyzdvihnúť. Očividne 

ho miesto zaujalo natoľko, že 

ju tam nafotil, a potom s tým vyhral. 

Je to stavba, ktorá má byť smútočná 

a musí poskytnúť priestor pre 

emočne náročné momenty. Napriek 

tomu je mimoriadne fotogenická 

a v dnešnej dobe sociálnych 

Petr Hájek 

(* 1970) 

Vyštudoval Fakultu 

architektúry ČVUT 

a Školu architektúry na 

AVU v Prahe. Založil 

architektonickú kanceláriu 

HŠH architekti (teraz HXH) 

a vlastnú architektonickú 

kanceláriu Petr Hájek 

ARCHITEKTI. Medzi jeho 

realizácie patrí napríklad 

revitalizácia Zámockého 

návršia v Litomyšli, dom 

Chameleon, expozícia 

národného pavilónu La 

Biennale di Venezia 2016, 

terasy paláca Lucerna 

alebo prístavba galérie 

DOX +. Za svoju prácu 

získal rad domácich 

i medzinárodných ocenení, 

v roku 2018 získal ocenenie 

Architekt roka. Pôsobí 

ako pedagóg na VŠVU 

v Bratislave a na FA ČVUT 

v Prahe. 

Hudobná veža, dostavba ZUŠ v Podbořanoch, 2020. Dom periskop, Praha, 2013. Dom v sile, Olomouc, 2021. 

16 ASB #224 Fokus

sietí sa určite stane, že ľudia sa chodia 

fotiť len preto, aby mali fotku na 

Instagram. Niekto by to možno považoval 

za neúctivé. Má mať architektúra 

emočnú nedotknuteľnosť? 

Nápady som už počul rôzne, chceli 

tam spraviť aj módnu prehliadku. 

Myslím, že mnoho ľudí, ktorí tam 

prídu, ani nevie, čo to vlastne je. Páči 

sa im ten efekt. Z historického uhla 

vyvstáva aj otázka démonizácie smrti. 

V minulosti boli cintoríny v centre 

miest, Praha ich má niekoľko, ktoré 

sú vnútri a slúžia ako parky. Ľudia 

tam idú a stretávajú sa, kočíkujú. 

Myslím si, že nemajú nepríjemné pocity. 

Cintorín je predsa len súčasťou 

nášho sveta. Foucault hovorí, že je to 

jeden z príkladov heterotopie, svet vo 

svete. Ten cintorín je vlastne mesto 

v meste. Mesto mŕtvych a okolo je 

mesto živých. Aj naším krematóriom 

sme vytvorili takú malú heterotopiu. 

Svet v zrkadle. Vidím sa niekde, kde 

evidentne stojím, ale vlastne tam nie 

som. Keď sa obraz prevráti, tak vidíš 

lúku. Zrkadlo ako téma sa ukázalo 

omnoho zaujímavejšie, ako sme si vedeli 

predstaviť. 

Šťastná náhoda je určite príbeh 

viacerých stavieb. Chcela som sa 

dostať ešte k výstave v DOX-e 

a k plánovanej výstave na druhom 

konci sveta – v Kórei. 

Mali sme veľa plánov aj ponuky, 

ktoré išli dostratena. V pláne bolo 

aj Japonsko a USA, pretože v rámci 

ateliéru na VŠVU v Bratislave sme 

robili základňu na Mesiaci. Tak sme 

sa chceli ísť pozrieť so študentmi na 

štart rakety a zároveň vystaviť projekty, 

ktoré sme vytvorili. Boli zaujímavé 

nie tým, že by sme dokázali vymyslieť 

nové technológie, ale tým, že 

sme vzali tie existujúce a dali sme ich 

nezvyčajným spôsobom dohromady. 

Napríklad Mirka Grožáková spravila 

tie odstredivky, čo bolo veľmi pekné. 

O čo konkrétne išlo? 

Všetko, čo navrhovala, skutočne 

existuje. Vzala nafukovacie moduly, 

tie spojila a vybavilo sa to nejakým 

tubusom a potom tou odstredivou 

silou vzniká v tých vnútornostiach 

umelá gravitácia. To bolo sľubné, 

dokonca sme mali vymyslené, ako 

budeme veľký model mesačného krátera 

prepravovať. Zisťovali sme, aká 

veľká je palubná batožina a že každý 

dá do kufra nejaký kus. Aby sme nemuseli 

platiť drahú prepravu. Dalo sa 

to zacvaknúť do seba, bolo to očíslované 

ako políčka na šachovnici, aby 

sa to dalo potom poskladať. Mali sme 

spočítané, koľko kusov musí každý 

dať do batožiny, aby sme ten model 

mohli previezť. 

Nedošlo k tomu. Mali sme byť súčasťou 

Pražskej jari, mali sme hrať na 

budove DOX-u, mali prísť z hudobníci 

z Rakúska... 

Toto všetko padlo v dôsledku korony? 

Áno, všetko. 

Ako to zvládajú študenti? Študovať 

architektúru virtuálne musí byť náročné. 

Niektorí to zvládajú lepšie, iní horšie. 

Mne ten virtuálny priestor vyhovuje 

a až tak mi to neprekáža. Nabehal 

som 60 000 km za rok. Teraz sa spolu 

môžeme rozprávať a ja chvíľkami 

zabúdam, že nesedíme oproti sebe. Je 

to, samozrejme, iný spôsob kontaktu, 

všetky ostatné zmysly sú vyradené. 

Počujeme iné vnemy, vidíme nejaké 

farby, ktoré asi nie sú reálne, a vidíme 

sa malinkí. Je to iný druh zážitku. 

Ale môžeme sa spolu rozprávať 

v podstate kdekoľvek a ide iba o zvyk. 

Vám to neprekáža? 

Mne nie, ale niekto to znáša veľmi 

ťažko. Vidieť to aj na výsledkoch práce 

– čo ma prekvapilo, myslel som si, 

že táto generácia vyrástla na digitálnych 

technológiách. Zistil som, že 

ako je teraz každý sám, izolovaný, tak 

nemôže čerpať energiu celku. Nemôže 

odpisovať, nevidí, kto čo robí v priebehu 

tvorivého procesu. Nemôžu si 

pomáhať. Všetko je v tom digitálnom 

svete naplánované, a čo sa do plánu 

nedostane, to nevznikne. Osobnou 

interakciou vzniká ešte niečo ďalšie. 

O to je to ochudobnené. Pokiaľ chceme 

udržať rovnakú kvalitu, tak musíme 

to, o čo sme prišli, dostať iným 

spôsobom. Iba zatiaľ neviem ako. 

Našlo sa v poslednom období niečo, 

čo vás pozitívne inšpirovalo a nakoplo? 

Odpoviem úprimne. Stretol som kamaráta, 

ktorý mal ťažký priebeh covidu, 

a myslel som si, že umrel. A ja 

som ho stretol na bicykli. Myslel som 

si, že je to duch. On zastavil a hovorí: 

„Čo na mňa zízaš?“ A ja mu odpovedám: 

„Ty tu nemáš byť, ty tu nie si!“ 

(smiech) Tak sme si sadli na trávu 

a mal som, neviem prečo, pocit víťazstva, 

ktorý mi on ponúkol bez toho, 

aby o tom vedel. Bol som rád, že to 

dokázal zvládnuť. Keď sa nedarí, tak 

si na to spomeniem. 

A architektúra? 

Musím povedať, že architektúra sa 

stala takou súčasťou života, že si neuvedomujem, 

že ju vnímam. Teraz 

som bol napríklad na Malej Strane. 

Nemusel som sa pretĺkať davom turistov 

a mal som čas rozhliadnuť sa 

a tam som si uvedomil, koľko času 

trávim na miestach, ktoré sú nezaujímavé, 

a mohol by som ho pritom tráviť 

na miestach, o ktorých si myslím, 

že ich poznám. Zistil som, že som sa 

tam nik dy skutočne nepozrel, že som 

ich len tak prešiel. Preto alebo vďaka 

tomu, že sme zavretí, som si konečne 

detailne všimol veci, o ktorých som si 

myslel, že ich už dávno dobre poznámu. 

A bolo mi to ľúto. Keď sme hľadali 

tento byt, chceli sme byť na Letnej. 

Je tu nádherná Stromovka, vedľa sú 

krásne tenisové kurty a park s výhľadom 

na mesto. Tenis hrám úplne na 

druhej strane mesta, jazdím tam autom, 

sem nechodím. V Stromovke som 

bol dvakrát, tento rok ani raz. Proste 

som tam nebol. Musím to zmeniť. 

Týmto „syndrómom úniku“, hľadaním 

niečoho podnetného výhradne 

mimo miesta a času, kde sa aktuálne 

nachádzame, trpí veľa ľudí. 

Covid nás donútil hľadať detaily 

aj v mieste, kde sa momentálne nachádzaš, 

pretože jedoducho nemáš 

na výber. Mimochodom, ja som bývala 

na Šimáčkovej pri Stromovke. 

A koľkokrát ste boli v Stromovke? 

Každé ráno, chodila som behať. 

To je možno len tým, že som lenivý. 

(smiech) 

Väčšinou ti to, čo máš doma, pripadá 

strašne nudné, lebo okolo toho 

chodíš každý deň. A máš pocit, že 

musíš ísť niekam dvetisíc kilometrov 

na to, aby si našiel inšpiráciu. 

Až keď to stratíš, tak ti to dôjde. 

Strašne rýchlo to utečie a čas letí. 

Virtuálne štúdio, VŠVU, Bratislava, prezentácia, nemocnica na Mesiaci, Mirka Grožáková, 2019. Tomáš Vocelka, fotografia z víťaznej kolekcie Sony Award. Kategória architektúra, 2021. 

ČESKÝ ARCHITEKT PETR HÁJEK: Architektúra je umenie, pretože stojí mimo času 

ASB #224 17

28Projekty 

Pripravované 

projekty 

Bytový komplex 

Agáty, Bratislava 

18 

Deutsche Schule, 

Bratislava 

20 

Lofty Kominárska, 

Bratislava 

22 

Mesto na Marse 

24 

Bytový dom Zelené 

Záluhy, Bratislava 

26 

Flešovky 

Medzi obytnými budovami vzniknú dva vnútrobloky. Práve v nich by mali byť komunitné priestory na trávenie voľného času. 

Menší vnútroblok s vonkajším bazénom bude koncipovaný skôr relaxačne. 

Bytový komplex Agáty 

COMPASS ARCHITEKTI Na konci Dúbravky 

v bezprostrednom susedstve lesa a športového klubu 

vyrastie nový projekt Agáty. Developer CRESCO REAL 

ESTATE chce projektom osloviť záujemcov o trvalé 

bývanie a zároveň poskytnúť komfortnú alternatívu 

rekreačného či víkendového bývania. Projekt bude 

pozostávať zo 121 bytov a apartmánov a z 29 domov 

s predzáhradkami. 

BRATISLAVA-DÚBRAVKA TEXT: Veronika Rajničová; VIZUALIZÁCIE, 

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: COMPASS ARCHITEKTI 

Ako už názov napovedá, budú stáť 

pozdĺž Agátovej ulice. Hlavný objekt 

bude mať tvar písmena E a štyri, respektíve 

pri pohľade od ulice päť podlaží. 

Smerom na juh k lesu bude mať 

obytný dom terasový tvar. 

Byty a apartmány majú celkovú podlahovú 

plochu od 24,91 m 2 do 105,80 m 2 . 

Každý z bytov bude disponovať buď 

balkónom, alebo terasou. Domy 

majú poskytnúť o niečo veľkorysejší 

priestor – od 137,49 m 2 do 189,77 m 2 . 

Prislúchajú k nim záhradky s výmerami 

od 99,69 m 2 do 369,08 m 2 . Výstavbu 

Agátov chce developer začať 

v 3. štvrťroku 2021, dokončenie je plánované 

v 3. kvartáli 2023. 

„Rezidenčný trh na Slovensku trpí 

akútnym nedostatkom bývania, najmä 

18 ASB #224 Projekty

3m3 

sklo 

5m3 

KO 

3m3 

pap 

3m3 

plast 

-2,590 

3m3 

sklo 

3m3 

pap 

5m3 

KO 

3m3 

plast 

PS02 

TS 

3m3 

sklo 

5m3 

KO 

3m3 

pap 

3m3 

plast 

-2,590 

3m3 

sklo 

K1 

3m3 

pap 

5m3 

KO 

3m3 

plast 

PS02 

TS 

SO03 SO02 SO01 

K2 

K1 

BÝVANIE 

HOTELOVÝ REZORT 

KOMUNIKÁCIE 

VEREJNÁ ZELEŇ 

PARCELY HOTELOVÝCH APARTMÁNOV 

Pohľad z vtáčej perspektívy na VODNÁ bytový PLOCHA komplex / BAZÉN Agáty. 

CYKLOCHODNÍK 

ZJAZDNÝ CHODNÍK 

0 10 20 50 

100m 

SITUÁCIA 

SO03 SO02 SO01 

K2 

BÝVANIE 

HOTELOVÝ REZORT 

KOMUNIKÁCIE 

VEREJNÁ ZELEŇ 

PARCELY HOTELOVÝCH APARTMÁNOV 

VODNÁ PLOCHA / BAZÉN 

CYKLOCHODNÍK 

ZJAZDNÝ CHODNÍK 

Interiér bytu s výhľadom na terasu s bazénom. 

Situácia. 

0 10 20 50 

100m 

v novostavbách, a my sa snažíme tento 

dopyt uspokojiť. Projekt Agáty sa zacieľuje 

na široké spektrum potenciálnych 

klientov. Ponúkame v ňom byty, 

apartmány a domy určené na bývanie 

alebo na strednodobý či dlhodobý 

prenájom vrátane služieb, čo je už 

dnes vo svete bežný produkt,“ hovorí 

Ján Krnáč, výkonný riaditeľ CRESCO 

REAL ESTATE. 

Bazén pre všetkých 

Medzi obytnými budovami vzniknú 

dva vnútrobloky. Práve v nich by mali 

byť komunitné priestory na trávenie 

voľného času. Menší vnútroblok s vonkajším 

bazénom bude koncipovaný 

skôr relaxačne, väčší dvor s hernými 

prvkami bude zameraný na aktívnejší 

oddych. V areáli bude k dispozícii aj 

posilňovňa. 

Ďalšie možnosti športového vyžitia 

a relaxu ponúka susedný športový 

klub a priľahlý les. Turistickými chodníkmi 

sa dá dostať na Devín či Devínsku 

Kobylu. Pozdĺž celého projektu 

plánujú vybudovať aj cyklotrasu, ktorá 

by sa v budúcnosti mala napojiť na 

mestskú cyklotrasu. 

Návrh projektu zveril developer ateliéru 

Compass Architekti, s ktorým 

dlhodobo spolupracuje aj na vlajkovom 

projekte – Slnečnicach. „Projekt 

Agáty sme sa snažili koncipovať v štýle 

kvalitného moderného bývania spojeného 

s oddychom, ktorý zužitkováva 

dve výnimočné danosti lokality. Na 

jednej strane je to výborná vybavenosť 

a bezproblémová dostupnosť, na 

druhej strane je to nádherné prírodné 

prostredie. Veríme, že budúci obyvatelia 

Agátov ocenia obe tieto kvality, 

ktoré sú pri bývaní v meste vyhľadávanou 

raritou,“ hovorí architekt Matej 

Grébert z ateliéru Compass Architekti. 

Pre lepšiu dostupnosť k Agátom vybuduje 

developer obojstrannú zastávku 

MHD na Agátovej ulici. V okolí sa nachádzajú 

obchodné domy, školy, škôlky, 

nákupné centrum či zdravotnícke 

zariadenia. Okrem predĺženia električkovej 

trate až do nákupného centra 

v lokalite Bory je v blízkosti projektu 

Agáty v budúcnosti naplánovaný aj 

TIOP – terminál integrovanej osobnej 

prepravy s možnosťou nastúpiť na autobus 

či vlak. 

BYTOVÝ KOMPLEX AGÁTY 

Miesto: Dúbravka, Bratislava 

CRESCO REAL 

Investor: 

ESTATE 

Architekt: Compass Architekti 

Realizácia: 3. Q/2021 – 3. Q/2023 

Počet bytových 

121 

jednotiek: 

Podlahová 

plocha bytových 24,91 m 2 – 105,80 m 2 

jednotiek: 

Počet rodinných 

29 

domov: 

Podlahová 

plocha rodinných 137,49 m 2 – 189,77 m 2 

domov: 

Bytový komplex Agáty 

ASB #224 19

Projekt Deutsche Schule Bratislava na Bárdošovej ulici – pohľad na nový hlavný vstup do objektu. 

Deutsche Schule v Bratislave 

M S ARCH Na Bárdošovej ulici na bratislavských 

Kramároch v plnom prúde prebieha výstavba novej 

budovy Deutsche Schule, ktorá je charakterizovaná 

ako rekonštrukcia a prístavba. Umiestnenie školy do 

pôvodnej budovy Ústavu vzdelávania a služieb zohľadňuje 

stavebno-technické parametre budovy a tomu bolo 

prispôsobené aj prevádzkovo-dispozičné rozdelenie. 

BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, VIZUALIZÁCIE, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: RAUM3 

„Hlavným dôvodom výstavby novej 

budovy Deutsche Schule sú kapacitné 

potreby, ako aj zmena a modernizácia 

vyučovacieho procesu,“ povedal pre 

ASB Peter Kršák, predseda predstavenstva 

občianskeho združenia Nemecké 

školské združenie. 

Deutsche Schule Bratislava bola založená 

v roku 2005, jej brány sú otvorené 

pre žiakov všetkých národností. 

Počas štúdia dosiahnu žiaci úroveň 

nemeckého jazyka C2, čo zodpovedá 

úrovni materinského jazyka. Deutsche 

Schule Bratislava má certifikát Exzellente 

Deutsche Auslandsschule a je 

v sieti približne 140 nemeckých zahraničných 

škôl vo svete. 

Od svojho vzniku škola sídli v prenajatej 

historickej budove bývalej ŠUP-ky, 

kde je materská škola, základná škola 

a osemročné gymnázium. Tá už dávno 

nevyhovuje potrebám moderného 

vzdelávania. Podľa Petra Kršáka 

sa uvažovalo aj o stavbe objektu na 

zelenej lúke. To by však znamenalo, 

že sa škola príliš vzdiali od centra, čo 

by bolo proti základnému konceptu. 

Preto občianske združenie využilo 

revitalizáciu staršej budovy na Bárdošovej 

ulici, čo je vlastne širšie centrum 

mesta. 

„Čo sa týka financovania projektu, 

to zabezpečuje občianske združenie 

úverom a s veľkou podporou Ministerstva 

zahraničných vecí SRN – Auswärtiges 

Amt,“ spresňuje Peter Kršák. 

Dispozícia novej budovy 

Architektonickú časť novej školy 

pripravila spoločnosť MS Arch – 

Ing. arch. Monika Šutá, pričom generálnym 

projektantom bol RAUM3 – 

Ing. arch. Marcel Dzurilla. 

Hlavný vstup do školy je orientovaný 

z ulice Na Revíne, kde je aj parkovisko 

školy. To je umiestnené na časti 

plochy pôvodného parkoviska, jeho 

druhá časť bude prekrytá dostavbou 

telocvične, na streche ktorej bude 

multifunkčné ihrisko. Na parkovisko 

nadväzuje vedľajší vstup do školy, 

využívaný ako bezbariérový. Na 

1. PP v bloku E sa nachádzajú priestory 

učebne pracovného vyučovania a družina. 

V bloku A je technické vybavenie 

budovy, ako kotolňa, dielňa, garáž pre 

vozidlo údržby školy, serverovňa a archív 

školy. Na blok A nadväzuje novostavba 

telocvične. 

Architektonická štúdia interiéru školy, Kilo/Honč, Raum3. 


Hydrant 

GSPublisherVersion 72.0.99.4 

1.113 

1.117 

1.119 

1.118 

1.1211.120 

1.109 

1.116 

1.112 

1.115 

1.114 

Hydrant 

1.108 

1.111 

1.105 

1.107 

1.161 

Hydrant 

1.146 

1.110 

1.160 

Hydrant 


1.154 1.155 

1.104 1.103 

1.101A 

1.153 

1.148 

1.147 

1.152 

1.152A 

1.145A 

1.156 1.157 

1.159 

1.102 

1.125 

1.128 

1.124 

1.144 

1.132 

1.149 

1.158 

1.145B 

1.127 

1.126 

1.131 

1.135 

1.140 

1.134 

1.133 

1.145 

1.136 

Hydrant 

1.143 

1.142 

Sprchový žľab 

1.137 

1.138 

1.140 

1.139 

1.150 

1.141 

1.151 

Tabuľka exteriérových plôch 1.NP 

Č. 

1.146 

1.147 

1.148 

1.149 

1.150 

1.151 

Názov miestnosti 

Átrium 

Exteriérové schodisko 

Terasa 

Exteriérové schodisko 

Ihrisko 

Terasa 

DEUTSCHE SCHULE BRATISLAVA - Bárdošová 33 Bratislava okres Bratislava III, m.č. Nové Mesto 831 01 SR 

Plocha (m2) 

245,98 

28,60 

218,38 

21,57 

636,28 

28,36 

1 179,16 m² 

Tabuľka miestností 1.NP 

Č. 

1.101 

1.101A 

1.102 

1.103 

1.104 

1.105 



1.108 

1.109 

1.110 

1.111 

1.112 

1.113 

1.114 

1.115 

1.116 

1.117 

1.118 

1.119 

1.120 

1.121 

1.122 

1.123 

1.124 

1.125 

1.126 

1.127 

1.128 


Foyer 

Schodisko 

Upratovačka 

Technická miestnosť 

Výťahová šachta 

Chodba 

Kmeňová trieda 2a 

Kmeňová trieda 2b 

Kmeňová trieda 3a 

Kmeňová trieda 3b 

Odborná učebňa 

Odborná učebňa 

Hala 

Schodisko 

Študovňa 

Sklad 

Predsieň WC chlapci 

WC chlapci 

Predsieň WC dievčatá 

WC dievčatá 

Predsieň WC učitelia 

WC učitelia 

Upratovačka 

WC imobil 


WC chlapci 


WC dievčatá 

Prvá pomoc 

Plocha (m2) 

244,16 

16,02 

2,64 

2,34 

3,05 

99,59 

47,95 

46,11 

46,03 

51,22 

21,13 

33,03 

75,22 

8,32 

188,14 

40,49 

3,95 

6,98 

2,18 

3,82 

1,93 

4,14 

3,36 

3,73 

5,55 

6,24 

5,30 

6,01 

8,30 

Združenie rodičov Spoločnej 

nemecko-slov. školy v Bratislave 

RAUM3 s.r.o. 

MS ARCH s.r.o. 


Č. Názov miestnosti Plocha (m2) 

1.129 

1.130 

1.131 

1.132 

1.133 

1.134 

1.135 

1.136 

1.137 

1.138 

1.139 

1.140 

1.140 

1.141 

1.142 

1.143 

1.144 

1.145 

1.145A 

1.145B 

1.152 

1.152A 

1.153 

1.154 

1.155 

1.156 

1.157 

1.158 

1.159 

1.160 

1.161 

Zázemie vrátnice 

Chodba 

Chodba 

Konzultácie s rodičmi 

Kancelária 

Chodba 

Stolový výťah 

Upratovačka 

Šatňa, umývareň 

Bufet 

Výdaj jedál 

Sklad 

Umývanie stolového riadu 

Jedáleň 

Schodisko 

Kmeňova trieda 1b 

Kmeňova trieda 1a 

Chodba 

Chodba 

Schodisko 

Hala 

Chodba 

Jedáleň 

Umývanie stolového riadu 

Výdaj jedal 

WC učitelia 

Šatňa učitelia 

Šatňa 

WC deti 

Schodisko 

Telocvičňa 

SO 02 


F 

8,02 

4,26 

11,65 

14,99 

4,07 

15,66 

1,33 

1,44 

5,01 

10,43 

43,50 

5,56 

15,54 

179,54 

9,16 

48,95 

51,94 

10,71 

19,00 

8,93 

52,08 

10,26 

74,74 

7,38 

8,21 

2,03 1.230 

3,03 

9,08 

1,54 

27,63 

56,49 

11.216 

709,07 m² 

1.215 

1.210 

E 

D 

1.232 

1.245 

1.214 

1.213 

C 

SO 01 

B 

SO 03 

1.231 

1.212 

A 

1.209 

G 

DÁTUM: 4. 2. 2021 


1.211 

1.208 

1.239 

1.240 


1.234 

Hydrant 

1.202A 

Hydrant 


1.233 

1.242 

1.241 


1.235 

1.238 

1.243 

1.204 1.203 1.205 

1.202B 

1.244 

Hydrant 

1.237 

1.217 

1.236 

1.201 

1.201A 

Hydrant 

1.224 

1.223 

1.222 

1.225 

1.229 

1.218 

1.227 

1.226 

1.228 

1.221 

1.220 

1.219 

Tabuľka miestností 2.NP - exteriérové plochy 

Č. 

1.244 

1.245 


Spevnená plocha za študovňou 

Strecha nepochôdzna 



Plocha (m2) 

47,82 

37,98 

27,17 

112,97 m² 


Č. 

1.201 

1.201A 

1.202A 

1.202B 

1.203 

1.204 

1.205 



1.208 

1.209 

1.210 

1.211 

1.212 

1.213 

1.214 

1.215 

1.216 


Prekrytie vstupu - sklo 

Hala 

Schodisko 

Chodba 

Schodisko 


Výťahová šachta 

Upratovačka 

Chodba 

Kmeňová trieda 5b - Gymnázium 

Kmeňová trieda 5a - Gymnázium 

Kmeňová trieda 4b - Základna 

Základná škola 

Kmeňová trieda 4a - Základna 


Kmeňová trieda 6 - Gymnázium 

Zborovňa 


WC dievčatá 


WC chlapci 

Plocha (m2) 

38,72 

272,86 

9,35 

20,86 

10,42 

2,38 

3,04 

3,72 

74,97 

53,96 

53,38 

53,36 

55,76 

71,66 

30,49 

6,98 

7,37 

6,92 

6,64 



RAUM3 s.r.o. 




1.217 

1.218 

1.219 

1.220 

1.221 

1.222 

1.223 

1.224 

1.225 

1.226 

1.227 

1.228 

1.229 

1.230 

1.231 

1.232 

1.233 

1.234 

1.235 

1.236 

1.237 

1.238 

1.239 

1.240 

1.241 

1.242 

1.243 

1.Stupeň - učebňa 0 

Kmeňová trieda 10 - gymnázium 







WC chlapci 


WC dievčatá 

WC učiteľov 

WC imobilný 

Chodba 


Študovňa 

Chodba 

Chodba 

Trieda 4 

Trieda 3 

Kancelária 

Trieda 2 

Trieda 1 

WC, Umyváreň - deti 

WC, Umyváreň - deti 

WC učitelia 

Izolačka 

SO 02 


F 

E 

53,25 

47,57 

55,84 

54,59 

60,09 

49,04 

51,69 

5,20 

4,72 

5,00 

7,76 

3,56 

4,71 

8,39 

28,77 

29,72 

87,81 

18,26 

72,53 

74,92 

15,17 

70,15 

79,63 

21,82 

17,19 

2,44 

13,24 

1 725,90 m² 

D 

C 

SO 01 

B 

SO 03 

A 

G 


1.429 

1.423 

1.422 

1.420 

1.421 

1.417 

Hydrant 

1.419 

1.424 

1.418 



1.410 

1.404 1.403 1.405 

1.402A 

1.416 

1.409 

1.402B 

1.425 

1.426 

1.427 

1.414 

1.415 

Hydrant 

1.401A 

1.401 

1.413 

1.412 

1.411 

1.408 

1.428 

DEUTSCHE SCHULE BRATISLAVA - Bárdošová 33 Bratislava okres Bratislava III, m.č 

Tabuľka miestností 4.NP - exteriérové plochy 

Č. 

1.428 

1.429 




Plocha (m2) 

392,15 

458,47 

850,62 m² 

Združenie rodičov Spoločn 

nemecko-slov. školy v Brat 

RAUM3 s.r.o. 



Č. 

1.401 

1.401A 

1.402A 

1.402B 

1.403 

1.404 

1.405 



1.408 

1.409 

1.410 

1.411 

1.412 

1.413 

1.414 

1.415 

1.416 

1.417 

1.418 

1.419 

1.420 

1.421 

1.422 

1.423 

1.424 

1.425 

1.426 

1.427 


Chodba 

Chodba 

Chodba 

Schodisko 


Výťah 

Upratovačka 

Sklad 

Sklad 

Kancelária IT + prevádzka 

Zborovňa 

Kuchynka 

Konferenčná miestnosť - Študent 

Kancelária 

Kancelária 

WC muži 

WC ženy 

Chodba 

Schodisko 

Chodba 

Kuchynka 

Kancelária 

Účtovník 

Archív 

Prevádzkový riaditeľ 

Sekretariát riaditeľa 

Riaditeľ školy 

Sekretárka riaditeľa 

Recepcia 

SO 02 

F 

Projekt Deutsche Schule Bratislava na Bárdošovej ulici – súčasťou rekonštrukcie objektu je aj prístavba novej telocvične s ihriskom na streche. 

spád 

spád 

spád 

1.223 

1.222 

1.225 

1.224 

1.229 

Pôvodný hlavný vstup z Bárdošovej 

ulice v bloku B v úrovni 1. NP bude 

využívaný ako vedľajší vstup, takisto 

bezbariérový. Na 1. NP sa nachádza 

vstupná hala, Tabuľka miestností jedáleň, 2.NP - exteriérové plochy 


kmeňové triedy 

Č. Názov miestnosti 

Plocha (m2) 

Č. Názov miestnosti 

Plocha (m2) 

Prekrytie vstupu - sklo 

38,72 

Spevnená plocha za študovňou 47,82 

1. stupňa základnej školy, do materskej 

školy v bloku 112,97 m² C a multifunkčná 

1.244 Strecha nepochôdzna 

37,98 

1.201 Hala 

272,86 

1.245 Strecha nepochôdzna 

27,17 

1.201A Schodisko 

9,35 

1.202A Chodba 

20,86 

1.202B Schodisko 

10,42 

študovňa. Átrium medzi blokmi 1.203 Technická miestnosť C, D, 2,38 E 

1.204 Výťahová šachta 

3,04 

1.205 Upratovačka 

3,72 

a F bude využívané ako školský dvor, 

1.206 Chodba 

74,97 

1.207 Kmeňová trieda 5b - Gymnázium 53,96 

tak ako aj terasa pred blokom B do ulice 

Na Revíne. Táto terasa je Kmeňová prepojená 

trieda 4a - Základna 

1.208 Kmeňová trieda 5a - Gymnázium 53,38 

Kmeňová trieda 4b - Základna 

1.209 

53,36 


1.210 

55,76 


1.211 Kmeňová trieda 6 - Gymnázium 71,66 

1.212 Zborovňa 

30,49 

v jednej úrovni s novostavbou multifunkčného 

ihriska. Na ihrisko 1.215 Predsieň WC je chlapci možné 

6,92 

1.213 Predsieň WC dievčatá 

6,98 

1.214 WC dievčatá 

7,37 

1.216 WC chlapci 

6,64 

vstúpiť aj z jedálne, čo umožňuje jeho 

využívanie Materská škola počas školských slávností. 


Na 2. NP sa v blokoch A, B a C nachádzajú 

kmeňové triedy 1. a 2. stupňa 

základnej školy a gymnázia, ako aj 

priestory pre učiteľov. V bloku C a D 

je škôlka, 1.221 ktorá má priamy prístup 

do záhrady. Na 3. NP sú v bloku A, B 

1.220 

a C triedy odborného vyučovania so 

spád 

spád 

1.227 

1.226 

1.228 

spád 

spád 

spád 

spád 


zázemím. V bloku D a v časti bloku C 

sú umiestnené triedy pre staršie deti 

materskej školy. Na 4. NP bloky C a D 

slúžia na účely administratívy školy 

a priestory pre učiteľov. 



RAUM3 s.r.o. 




1.217 1.Stupeň - učebňa 0 

53,25 

1.218 Kmeňová trieda 10 - gymnázium 47,57 

D 

Deutsche Schule Bratislava, 

rekonštrukcia a prístavba 

Bárdošova 33, 

Miesto: 

Bratislava-Nové Mesto 


Investor: nemecko-slovenskej školy 

v Bratislave 

Hlavný 

architekt: 

Generálny 

projektant: 

M S arch, s. r. o., 

Ing. arch. Monika Šutá 

RAUM3, s. r. o., 

Ing. arch. Marcel Dzurilla 

Realizácia: 08/2020 – 11/2021 

Celková 

investícia: 

12 miliónov € 

Úžitková 

plocha: 

8 208 m 2 



Výraz s horizontálnym členením 




„Budova školy Deutsche Schule Bra- 

Predsieň WC dievčatá zachováva 5,00 pôvodný architek- 

1.224 Predsieň WC chlapci 

5,20 

1.225 WC chlapci 

4,72 

1.226tislava 

1.227 WC dievčatá 

7,76 

1.228 WC učiteľov 

3,56 

1.229tonický WC imobilný 

4,71 

výraz budovy, charakteristický 

hlavne horizontálnym členením 

1.230 Chodba 

8,39 

1.231 Technická miestnosť 

28,77 

1.232 Študovňa 

29,72 

1.233 Chodba 

87,81 

lodžií,“ približuje Ing. arch. Monika 

1.234 Chodba 

18,26 

1.235 Trieda 4 

72,53 

1.236Šutá. Trieda 3 „Pri 74,92 rekonštrukcii lodžie začle- 

Trieda 1 

1.237 Kancelária 

15,17 

1.238 Trieda 2 

70,15 

1.239ňujeme do 

79,63 

interiéru vzhľadom na ich 

1.240 WC, Umyváreň - deti 

21,82 

1.241 WC, Umyváreň - deti 

17,19 

nevyužiteľnosť na účely školy, ale 

1.242 WC učitelia 

2,44 

1.243 Izolačka 

13,24 

budú zachované 1 725,90 m² pásové okná, ktoré 

horizontálne členenie fasády naďalej 

podporia. Zachovávame aj pôvodné 

betónové chrliče lodžií ako výrazový 

a rytmizačný prvok na horizontálnych 

líniách parapetov. Taktiež sme 

zachovali hmotovú skladbu jednotlivých 

blokov stupňovito osadených 

vo svahu a doplnili novostavbou telocvične 

a multifunkčného ihriska na jej 

prečnievajúcej streche. Tá bude mať, 

podobne ako ostatné hmoty, výrazný 

horizontálny pás atiky doplnený pavučinou 

pletivových stien. Architektonický 

výraz je doplnený akcentom 

prestrešenia hlavného vstupu.“ 

Priestory okolo budovy školy budú 

z väčšej časti využívané na pobyt 

žiakov mimo vyučovacích hodín a na 

poobedňajšie vyučovanie – družinu. 

Plochy budú doplnené detskými ihriskami, 

prvkami drobného športového 

a náučného vybavenia a prvkami 

drobnej architektúry, ako sú lavičky či 

odpočívadlá doplnené pergolami. Objekt 

Deutsche Schule zohľadňuje aj 

nízkoenergetický aspekt budovy, keď 

bude využívať zadržiavanie dažďovej 

vody, ako aj fotovoltiku. K zaujímavostiam 

bude patriť aj malá hvezdáreň, 

o výstavbe ktorej sa uvažuje v blízkej 

budúcnosti. 

SO 02 

1.218 

spád 

1.219 


2 000 (900) 

Materská škola 

S 

F 

C 

SO 01 

E 

B 

A 

1.122 

1.123 

1.101 

1.129 1.130 



SO 03 

Pôdorys 2.NP, 1:300 


S 

G 



spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spádspád 

spád spád 

spád 

spád 

spádspád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 



spád 

2 000 (900) 

S 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spádspád 

spád spád 

spád 

spád 

spádspád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

spád 

S 



Pôd 

Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP. Pôdorys 4. NP. 

Deutsche Schule v Bratislave 

ASB #224 21

Bývalú budovu kníhtlačiarní Svornosť architekti nadstavali o ďalšie tri podlažia do úrovne jej suseda. Komunikujú spolu vďaka rovnakému rukopisu architektov. 

Lofty Kominárska 

GutGut Očakávaná rekonštrukcia kníhtlačiarní Svornosť 

je na spadnutie. Plánované zásahy zahŕňajú rekonštrukciu 

a konverziu industriálnych priestorov spolu s nadstavbou 

troch podlaží. Po dokončení by mali Lofty Kominárska 

spolu s Bytovým domom Račianska fungovať ako jeden 

celok so spoločnými komerčnými priestormi, záhradou 

vo vnútrobloku aj s parkovacími kapacitami. 

Bratislava Redakčná úprava: Alexandra Müllerová, 

Projektová dokumentácia: GutGut, Vizualizácie: play-time 

„Od začiatku sme pracovali s plánom 

rekonštrukcie budovy tlačiarne Svornosť, 

ako aj susedného objektu bytového 

domu – Bytový dom Račianska, 

kde už spomínaná rekonštrukcia prebehla, 

s cieľom zachovať už postavené 

objekty, čo najviac využiť pôvodnú 

stavebnú matériu a následne spojením 

oboch vytvoriť väčší kompaktný celok. 

Ich adaptácia je z nášho pohľadu 

benefitom pre lokalitu z hľadiska udržania 

dôležitej kontinuity, nové využitie 

priemyselnej stavby navyše pekne 

dopĺňa existujúci rezidenčný blok,“ 

opisuje zámer investor. 

Priemyselné okno v lofte 

Konverzia stavia na silnom charaktere 

industriálneho objektu, ktorý zostáva 

jednoznačne čitateľný a podporený 

zvoleným materiálovým riešením. 

V exteriéri dominuje masívna hmota 

s typickým stĺporadím s brizolitovou 

fasádou, architekti ju doplnili nadstavbou 

s pravidelným rastrom fasády 

z betónových prefabrikátov, výškovo 

Fasáda orientovaná do spoločného dvora dostala nové balkóny, čím sa zväčšil pobytový priestor. V tichom vnútrobloku je to ideál. 


Pôvodný stav interiérov v budove kníhtlačiarní Svornosť. Foto: BoysPlayNice Lofty budú k dispozícii vo variantných riešeniach. 

nadväzujúcou na vedľa stojaci obytný 

dom. Novú funkčnú náplň odzrkadľuje 

aj juhozápadná fasáda orientovaná do 

uzatvoreného dvora. Pridané boli balkóny 

a ľahká oceľová konštrukcia s tieniacimi 

prvkami. „Riešenie sa opiera 

o silný tvarový a materiálový charakter 

objektu, ktorý zachováva, no zároveň 

účinne transformuje do nového 

typologického využitia,“ opisujú 

návrh architekti GutGut. „Nositeľom 

vizuálu sa stalo pôvodné priemyselné 

okno definované svetlíkom vloženým 

medzi polia sklobetónu. Hra svetlo – 

tieň a logická práca s mierou intimity 

a transparent nosti vo vzťahu k vnútorným 

priesto rom definuje základný 

cieľ nášho návr hu veľmi priamočiaro 

a pragmaticky.“ 

Materialita 

„Charakter objektu dopovedá trojpodlažná 

nadstavba. Svojím objemom 

ustupuje pôdorysnej stope pôvodného 

domu a nadväzuje na jestvujúci 

konštrukčný systém. Z exteriéru je vnímateľný 

jednoduchý pravidelný raster 

stĺpov a stien, ktoré jasne vymedzujú 

priestory jednotlivých bytov,“ vysvetľujú 

autori. Lofty budú ponúkané buď 

v stave shell and core, alebo s interiérom 

spracovaným architektmi. Použité 

materiály poskytujú „neštandardné“ 

vybavenie a podčiarkujú industrialitu 

priestorov – prím bude hrať priznaný 

betón stĺpov a stropov, medzistropy 

budú spojené oceľovými lávkami s pororoštom 

a na podlahách sa objavia 

drevené parkety so vzorom rybia kosť. 


Miesto: Bratislava-Nové Mesto 

Investor: Werks s. r. o. 

Architekti: GutGut 

Počet bytov: 52 

Projekt: 2020 

Realizácia: 2021 – 2023 

Loftová vzdušnosť dáva voľnú ruku pri 

voľbe interiérového dizajnu s neopomenuteľnou 

nadčasovosťou. 

Pôdorys bytu, variant 1. Pôdorys bytu, variant 2. Pôdorys bytu, variant 3. 


ASB #224 23

Mesto by malo v budúcnosti pojať 200- až 250-tisíc obyvateľov. 

Udržateľné mesto na Marse 

Abiboo, Sonet Komerčné lety do vesmíru začínajú byť 

bežným artiklom. Budúcnosť klope na dvere a s ňou aj 

príležitosti pre nový urbanizmus. S myšlienkou postupného 

osídľovania okolitých planét prichádzajú aj prvé lastovičky 

realistických návrhov vyrovnávajúcich sa nielen s nehostinným 

prostredím, ale aj s praktickými aspektmi života na Marse. 

Tempe Mensa, Mars Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia, 

vizualizácie: Abiboo, Sonet 

Vzhľadom na podmienky, ktoré vládnu 

na Marse, si autori vybrali na vybudovanie 

vertikálneho mesta svah útesu. „Ak 

by sme stavali budovy ako na Zemi, tiaž 

Marsu by spôsobila ich explóziu. Slnečné 

a gama žiarenie nie je blokované atmosférou, 

preto nás prinútilo budovať 

priestory, ktoré nie sú priamo vystavené 

na povrchu,“ hovorí Alfredo Muñoz, 

zakladateľ štúdia Abiboo, medzinárodnej 

architektonickej a urbanistickej firmy 

špecializujúcej sa na projekty veľkej 

mierky. Návrh zahŕňa 5 miest, pričom 

Nüwa City bude budúcim hlavným 

mestom. Každé z nich by malo obsiahnuť 

200- až 250-tisíc obyvateľov. 

Modulárna štruktúra 

Vertikálne mesto bude pozostávať 

z modulov – tubusov s dĺžkou 60 

a priemerom 10 metrov zastrešujúcich 

dve podlažia. Štandardizovaný tvar 

sa bude líšiť iba funkciou a moduly 

prepojené tunelmi vytvoria sieť rezidenčných 

a pracovných sekcií. Všetky 

moduly zahŕňajú priestory zelene 

Pozemšťania si toho zo Zeme donesú viac. Vo veľkých záhradách budú pôvodné stromy aj živočíchy. 


Na vrchole útesu bude umiestnená infraštruktúra zabezpečujúca chod mesta – výroba, produkcia jedla a generátory energie. 

a mestských záhrad, priestory venované 

umeniu a kondenzačné oblasti, tzv. 

Snow Domes, ktoré budú ochladzovať 

prostredie a čistiť vzduch. Prirodzené 

prostredie pripomínajúce Zem sa 

bude nachádzať v priestoroch Green 

Domes, s experimentálnym variantom, 

kde bude vegetácia vystavená 

priamo prostrediu Marsu. 

Vysokorýchlostný výťah 

Útesom bude mesto prechádzať po 

celej jeho výške. Na jeho vrchu sa 

bude rozprestierať infraštruktúra 

zabezpečujúca chod mesta – výroba, 

produkcia jedla a generovanie energie. 

Na upätí sú umiestnené veľké 

pavilóny s priehľadnou membránou, 

ktoré ponúknu výhľady do marťanskej 

krajiny. Všetky úrovne bude prepájať 

vysokorýchlostný výťah. 

Pôvod projektu 

Projekt Nüwa zvíťazil spomedzi 

175 finalistov súťaže usporiadanej 

spoločnosťou The Mars Society, ktorá 

sa venuje popularizácii prieskumu 

a kolonizácie planéty Mars ľuďmi. 

Finalisti súťaže prezentovali svoje 

návrhy spoločnostiam ako Space X, 

Virgin Galactic alebo NASA. Štúdio 

Abiboo vytvorilo svoj návrh v spolupráci 

so skupinou SONet, zastrešujúcou 

profesie astrofyziky, architektúry, 

astrobiológie, vesmírne 

inžinierstvo, astrogeológiu, psychológiu, 

chémiu a mnohé ďalšie. Predpokladaný 

možný štart projektu je 

v roku 2054. 

Udržateľné mesto Nüwa City 

Miesto: Tempe Mensa, Mars 

Architekti: Abiboo 

Úžitková plocha: 42 000 m 2 

Návrh: 2020 

Realizácia: 2054 

Pohľad do obytnej jednotky Tempe Mensa. 

Stromové usporiadanie pracovných a obytných modulov šetrí miesto. 

Udržateľné mesto na Marse 

ASB #224 25

Zadná fasáda do masívu Devínskej Kobyly. 

Bytový dom Zelené Záluhy 

šujan_stassel Na Hanulovej ulici na rozhraní zabývaných 

bratislavských mestských častí Dúbravka a Karlova Ves 

vzniká projekt Zelené Záluhy, ktorý prinesie 76 bytov. 

Autorom architektonického návrhu je renomovaný ateliér 

šujan_stassel, v ktorého portfóliu je viacero ocenených 

bytových domov a rezidenčných súborov. 

BRATISLAVA ZDROJ: DEVECORP; VIZUALIZÁCIE, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: ŠUJAN_STASSEL 

Zelené Záluhy vstupujú do kontextu 

južnej časti sídliska Dúbravka, ktoré 

postupne od roku 1965 vznikalo na 

stoloch architektov bratislavského 

Stavoprojektu (architekti – Iľja Skoček 

st., Ferdinand Konček, Ľubomír Titl, 

neskôr Imrich Ehrenberger a kol.). 

Jeho výstavba prebiehala až do roku 

1985, pričom išlo o tzv. hromadnú bytovú 

výstavbu, v rámci ktorej sa zrealizovali 

aj komplexy vybavenosti. Územie, 

do ktorého je osadený projekt 

Zelené Záluhy, je v súčasnosti čisto 

administratívnym okrskom, ktorý je 

v noci a cez víkendy ľudoprázdny. Aj 

preto je vstup rezidenčnej funkcie do 

takéhoto monofunkčného prostredia 

veľmi vítaný aj z mestotvorného hľadiska 

a v minoritnej miere ho upravuje 

aj regulácia územného plánu. 

S predzáhradkami i lodžiami 

„Navrhovaný bytový dom vzniká na 

pôdorysnej stope administratívnej budovy 

Urbionu, ktorá doslúžila svojmu 

účelu a dlhodobo chátra,“ približuje 

projekt Ing. arch. Juraj Šujan z kancelárie 

šujan_stassel. „Nový objekt využíva 

terénnu konfiguráciu a vytvára 

vlastné pobytové plató nad spodnou 

stavbou v úrovni severnej časti okrsku. 

Bytový dom je jednosekciový, chodbový, 

na siedmich nadzemných podlažiach 

je 76 bytov rôznych veľkostných 

kategórií od jedno- po štvorizbové 

byty, v suteréne je 97 stojísk pre 

obyvateľov bytov a ich návštevníkov. 

Všetky byty majú predzáhradku alebo 

lodžiu. Prestriedaná plne zasklená 

materialita zábradlia lodžií a boxy na 

umiestnenie exteriérových jednotiek 

chladenia bytov na lodžiách vytvárajú 

spolu so zníženými parapetmi okien 

obytných miestností príjemnú obytnú 

Predná fasáda do Hanulovej ulice. Predzáhradka na 2. NP. 


Vtáčia perspektíva. 

tvár fasád a zjemňujú priestorové pôsobenie 

doskovej hmoty,“ spresňuje 

architekt Juraj Šujan. 

Konštrukcie a materiály 

Budova je navrhnutá ako monolitický 

železobetónový skelet s modulovou 

osnovou prevažne 7,5 m, resp. 5,4 m, 

prechádzajúcou spodnou stavbou až 

do základovej dosky. Uvedený rozpon 

je optimálny ako na odstavovanie 

osobných vozidiel v suterénnych podlažiach, 

tak pre voľnú dispozíciu bytov 

a nebytových priestorov. Nosné konštrukcie 

sú uvažované zo železobetónu. 

Železobetónové nosné steny v nadzemných 

podlažiach sú uvažované 

ako poloprefabrikované (filigránové), 

ostatné železobetónové konštrukcie 

(stropné dosky, obvodové a stredové 

steny podzemných podlaží, piliere, 

základová doska atď.) sú navrhnuté 

z monolitického železobetónu. Nosné 

železobetónové steny, oddeľujúce 

v nadzemných podlažiach jednotlivé 

byty a komunikačné priestory, plnia 

zároveň funkciu akustickej deliacej 

konštrukcie. Fasády nadzemných objektov 

tvorí kontaktný zatepľovací 

systém so silikátovou omietkou. 

Vegetačné úpravy 

Exteriérové plochy na pozemku investora 

tvoria predovšetkým vegetačné 

úpravy terénu a strechy 

podzemnej garáže (trávniky, lúčne 

porasty, krovinatá a vyrastená zeleň 

s prevahou listnatých stromov domácich 

druhov), detské ihrisko a spevnené 

plochy (chodníky, požiarna komunikácia). 

Súčasťou príslušenstva je aj 

blok polopodzemných zásobníkov na 

zber komunálneho odpadu a podzemná 

požiarna nádrž. Príjazd vozidiel na 

odvoz odpadu a požiarnej techniky je 

z Hanulovej ul. Podrobnejšie budú riešené 

v ďalších stupňoch projektovej 

dokumentácie. 

„Predpokladáme, že budova nezostane 

solitérom, ale bude zárodkom menšieho 

rezidenčného projektu s drobným 

retailom a dotvoreným parkovo upraveným 

vonkajším pobytovým priestorom,“ 

dodáva architekt Juraj Šujan. 

BYTOVÝ DOM ZELENÉ ZÁLUHY 

Miesto: 

Hanulova ul., 

Bratislava-Záluhy 

Investor: JADURO, s. r. o. 

Developer: DEVECORP, s. r. o. 

Architekti: šujan_stassel, s. r. o. 

Termín realizácie: 6/2021 – 6/2023 

Počet bytov: 76 

Celková výmera: 3 244 m 2 

Pôdorys 2. NP. 

Pôdorys 3. – 7. NP. 

Situácia. 

reklamný text: DEVECORP 

ASB #224 27

Flešovky 

Reality 

a investície 

Bratislava-Staré Mesto 

Revitalizácia 

Horského parku 

Hlavné mesto v spolupráci s mestskou časťou 

Staré Mesto majú dlhodobú víziu posilnenia rekreačného 

potenciálu a bezpečnosti areálu Horského 

parku. Prvou etapou bol ešte minulý rok 

vznik Korza Horský park. Ďalšou etapou premeny 

je zobytňovanie územia. Hlavné mesto pristúpilo 

k rekonštrukcii povrchov ciest a chodníkov na plochách 

medzi vyústením Hlbokej cesty a Laučekovou 

ulicou na Ulici Prokopa Veľkého. Úpravy majú 

priniesť odstránenie veľkého množstva bariér, 

racionalizovanie parkovania, redukciu asfaltových 

plôch a vydláždenie niektorých chodníkov. 

Pri prácach bola objavená pôvodná historická 

dlažba, ktorá sa má nanovo využiť. Revitalizácia 

prebehne v priestoroch zastávky MHD, prístupu 

ku Kostolu Panny Márie Snežnej, vstupu do nedávno 

otvorenej Prüger-Wallnerovej záhrady aj 

v okolí krčmy Funus. Pribudnú lavičky, cyklostojany 

a výsadba zelene. 

Zdroj: Bratislava – hlavné mesto 

Revitalizácia Horského parku 

Miesto: 

Bratislava-Staré Mesto 

Investor: 

Mesto Bratislava 

Realizácia: 2021 

Bratislava-Ružinov 

Nové centrum 

Ružinova 

Návrh českej kancelárie Jakub Cigler 

Architekti, ktorý nahradí „Hirošimu“ 

– skelet plánovaného obchodného 

domu, tvorí polyfunkčný blok s parkovo 

upraveným vnútroblokom. Blok 

bude horizontálne členený na štyri 

úrovne. Prvú úroveň bude tvoriť 

prízemie – aktívny parter, kde budú 

umiestnené obchodné prevádzky 

a služby. Druhou úrovňou bude podnož 

tvorená ôsmimi štvorpodlažnými 

blokmi s fasádou z lícových tehál. 

Umiestnené tu budú ateliéry, kancelárie 

a menšie byty. Tretia úroveň 

bude tvorená šiestym podlažím, kde 

bude betónová priebežná doska, na 

ktorej budú visuté záhrady. Najvyššiu 

úroveň bude tvoriť sedem štvorpodlažných 

bytoviek. Parkovanie 

bude umiestnené prevažne v podzemí 

so 630 parkovacími miestami. 

Projekt ponúkne 210 bytov, z toho 

24 jednoizbových, 48 dvojizbových 

a zvyšné trojizbové a štvorizbové. 

Retailu je venovaných 2 370 metrov 

štvorcových, administratíve a ateliérom 

10 572 metrov štvorcových. 

Zdroj: MiddleCap Group 

Nové centrum Ružinova 

Miesto: Bratislava-Ružinov 

Investor: MiddleCap Group 

Náklady: 60 mil. € 

Realizácia: 2022 – 2025 

Brno 

Mestská štvrť Trnitá 

Brno dokončilo územnú štúdiu štvrte Trnitá, 

ktorá určuje hlavné princípy rozvoja územia 

veľkosti zhruba 140 hektárov v tesnej blízkosti 

historického jadra mesta. Základy novej štvrte 

začnú vznikať súbežne s novým hlavným 

nádražím. Prvé domy by mali vyrásť okolo plánovaného 

bulváru a v blízkosti ulice Opuštěná 

zhruba do 5 rokov. Záväzné regulatívy požadujú, 

aby v každom bloku bolo zastúpených 

aspoň 30 % bývania a 30 % zelene. Tie majú 

zaistiť, aby nová štvrť bola zmiešanou funkciou 

s prevahou bývania s dostatkom zelene. 

Vo vybraných blokoch Kancelária architekta 

mesta Brno požaduje, aby boli terasy a vyhliadky 

prístupné ako verejné priestory a aby 

všetky strechy boli navrhnuté ako zelené. 

Štvrť bude lemovať park a oživené nábrežie 

rieky Svratky. Centrálny bulvár bude lemovaný 

obchodmi a službami v parteri a doplnený 

stromoradím. Jeho súčasťou bude električková 

a motorová doprava. Štúdia bude slúžiť ako 

podklad pre zmeny existujúceho územného 

plánu alebo na úpravu nového návrhu, ktorý 

má začať platiť na konci roku 2022. 

Zdroj: KAM Brno 

Mestská štvrť Trnitá 

Miesto: Brno 

Investor: Mesto Brno 

Fáza: 

urbanistická štúdia 


Bratislava-Dúbravka 

Polyfunkčný 

súbor Medze 

Lokalita sa nachádza v miestnej 

časti Horné Krčace v bratislavskej 

mestskej časti Dúbravka oproti 

štadiónu ŠKP Dúbravka. Projekt 

prinesie do lokality dokopy 

520 bytových a 280 rekreačných 

ubytovacích jednotiek. Na územie 

bola robená medzinárodná 

architektonická súťaž, v ktorej 

súťažili architektonické ateliéry 

zo Slovenska, z Českej republiky, 

Dánska, Holandska a Slovinska. 

Víťazný návrh pochádza z dielne 

architektonického ateliéru Pantograph. 

Developer postaví v rámci 

projektu 22 nadzemných objektov 

s dvomi až trinástimi nadzemnými 

podlažiami. Celková nadzemná 

podlahová plocha predstavuje 

takmer 45-tisíc m 2 . Súčasťou 

budú aj priestory občianskej vybavenosti. 

Bude sa tu nachádzať 

škôlka, obchodné prevádzky 

a parkovacia kapacita v objeme 

1 246 parkovacích miest, z ktorých 

viac ako 90 % bude v podzemí 

s cieľom maximalizovať množstvo 

zelene a oddychových zón v rámci 

celého areálu. Projekt zároveň ponúkne 

detské a workoutové ihriská, 

vodné prvky, ale aj námestie. 

Zdroj: Penta Real Estate 

Polyfunkčný súbor Medze 

Miesto: Bratislava-Dúbravka 

Investor: Penta Real Estate 

Architekti: Pantograph 

Fáza: 

EIA 

Prešov 

Eperia Shopping 

Mall 2. fáza 

Prvé moderné regionálne nákupné centrum 

Eperia Shopping Mall v Prešove otvorilo 

brány v roku 2017 a po úspechu prvej etapy 

prišlo k rozhodnutiu nákupné centrum zväčšiť. 

V januári 2020 sa začala realizácia druhej 

etapy, ktorá prinesie 25 prevádzok na prenajímateľnej 

ploche 11 000 m 2 na troch podlažiach. 

Už aj tak bohatý fashion sortiment 

sa rozšíri o päť predajní poľského operátora 

LPP a na ploche 5 400 m 2 pribudne Reserved, 

House, Cropp Town, Sinsay a Mohito. 

Posilní sa aj ponuka zábavy a oddychu, keď 

pribudne kino s piatimi sálami v modernom 

boutique koncepte, fitnescentrum či interiérový 

detský kútik. Možnosti stravovania 

spestria ďalšie moderné koncepty vo food 

courte a samostatná reštaurácia siete Burger 

King s drive-in službou. Navýši sa aj kapacita 

parkoviska o vyše 200 miest, pričom 

prevažná väčšina z nich bude v podzemnej 

garáži, a pribudne aj zastávka MHD priamo 

pri Eperii. 

Zdroj: JTRE 

Eperia Shopping Mall 2. fáza 

Miesto: 

Prešov 

Investor: JTRE (J & T Real Estate) 

Architekti: DKLN 

Termín realizácie: 1. Q/2020 – 3. Q/2021 

Flešovky 

ASB #224 29

44Realizácie 

Realizované projekty 

Concordia Design 

Wrocław, Poľsko 

30 

Biodome – 

prírodovedné 

múzeum, 

Montreal, Kanada 

34 

Kornets Hus, 

Hjørring, Dánsko 

40 

Student House, 

Praha 

Concordia 

Design Wrocław 

MVRDV Takto vyzerá najlepšia administratívna 

budova za uplynulý rok. Teda aspoň podľa 

prestížneho webového blogu ArchDaily, ktorý 

každoročne udeľuje cenu v 14 kategóriách. 

Concordia Design Wrocław však nie sú len 

kancelárie, ale aj reštaurácie, kaviarne či miesto 

na spoločenské eventy. Za návrhom stojí 

holandská architektonická kancelária MVRDV, 

ktorá patrí k najvplyvnejším štúdiám súčasnosti. 

Vroclav, Poľsko TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, 

FOTO: © Juliusz Sokołowski, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: MVRDV 

30 ASB #224 realizácie

Concordia Design Wrocław 

ASB #224 31

Ostrov Słodowa v centre poľského 

mesta Vroclav má zložitú, ale významnú 

históriu. Budova z 19. storočia 

v jeho strede zostala jedinou, ktorá 

prežila devastujúce pustošenie mesta 

počas druhej svetovej vojny, ale ostrov 

sa stal dôležitým miestom pokrokovej 

mládeže a jej dynamického myslenia 

s inšpiratívnou komunitnou kultúrou. 

„Cieľom nášho projektu bolo rešpektovať 

obidve tieto vlastnosti lokality 

a výsledkom je budova bez ‚zadného 

priestoru‘, ktorá sa otvára k návštevníkom 

v oboch smeroch,“ približuje architektka 

Nathalie de Vries, spoluzakladateľka 

a partnerka štúdia MVRDV. 

„Túto zákonom chránenú budovu sme 

renovovali a rozšírili o modernú prístavbu, 

pričom sme zachovali fasádu existujúcej 

historickej budovy. Našou snahou 

bolo vytvoriť ústredné miesto pre 

susedný park, ktoré by zároveň zvýšilo 

zážitok z pobytu návštevníkov ostrova.“ 

Jedným z najzaujímavejších aspektov 

vyše polmiliónového mesta Vroclav je 

rušný verejný život a aktívne využitie 

nábrežia pri rieke Odra. No a srdcom 

verejnej aktivity je potom ostrov Słodowa, 

ktorý sa tak stáva fascinujúcim 

miestom,“ dodáva Nathalie de Vries. 

„Chceli sme, aby náš projekt kombinoval 

historickú štruktúru, živú zmes kreatívnych 

firiem a nové atrakcie, ktoré 

pôsobia vo verejnom priestore ostrova 

– zdôrazňujú jeho atraktivitu a stávajú sa 

aj turistickým magnetom celého mesta.“ 

Dualita prechodu a času 

Nathalie de Vries pri významovej 

interpretácii objektu a jeho otvorenosti 

dokonca uvádza rímskeho boha 

Jánusa, ktorý bol patrónom všetkého 

začínajúceho, ochrancom dverí, brán 

a prechodov, ale aj času. K ľuďom bol 

Jánus prívetivý: jeho symbolom bola 

brána a kľúč. Bol zobrazovaný s dvomi 

tvárami tak, že zároveň pozeral dopredu 

aj dozadu. Dualita tohto starorímskeho 

božstva taktiež ovplyvnila 

dizajn objektu. Jeho forma a vnútorné 

usporiadanie vykazujú určitú symetriu, 

pri vstupoch na každom konci budovy 

sú stupňovité dutiny s trojitou výškou. 

V tejto symetrii však existujú jasné rozdiely 

medzi zrenovovanou historickou 

časťou objektu so zachovanou fasádou 

pôvodnej budovy a novou prístavbou. 

V tejto „historickej“ časti je vo vstupnom 

priestore kaviareň a odkryté tehlové 

steny z pôvodnej budovy. Moder- 


Prístavba rešpektuje historickú budovu a pokračuje v strešnej línii. Foto: isifa/Shutterstock 

V reštauračnej časti je veľkorozmerná nástenná maľba poľskej umelkyne Alicje Białej. 


ná prístavba budovy je zase otočená do 

parku a nachádza sa v nej reštauračná 

hala s vysokým stropom. „Táto moderná 

strana by mala odrážať energiu, ktorú 

parku dodávajú mladí ľudia v meste,“ 

pokračuje Nathalie de Vries. Aj preto je 

priehľadná, moderná a lákavá. S trojposchodovou 

sklenenou stenou otvárajúcou 

sa do parku odhaľuje veľkorozmernú 

nástennú maľbu poľskej umelkyne 

Alicje Białej. Jej témou je spomalenie 

tempa „nervózneho“ života, úcta ku 

každodennému životu a kontakt s prírodou. 

Realistické postavy sú zobrazené 

zároveň s imaginárnymi bytosťami.“ 

Prístavba rešpektuje historickú budovu 

a pokračuje v strešnej línii. 

Okenné otvory v predĺžení sa zhodujú 

s otvormi na historickej fasáde, a ako 

pokračujú k „neformálnejšiemu“ koncu 

budovy, sú širšie a priehľadnejšie. 

Povedľa kaviarne a reštauračnej haly 

sa nachádzajú kancelárske coworkingové 

priestory s plochou 4 500 m 2 , 

pričom na najvyššom poschodí je 

vonkajšia terasa. Zo všetkých strán je 

chránená zasklenými stenami a poskytuje 

príjemný výhľad na mesto. 

A čo investor? „Spolu so štúdiom 

MVRDV sme chceli vytvoriť demokratický 

priestor, ktorý by integroval 

rôzne skupiny obyvateľov,“ hovorí 

Ewa Voelkel-Krokowicz, generálna 

riaditeľka spoločnosti Concordia Design. 

„Snažili sme sa pochopiť jedinečný 

charakter miesta, jeho históriu 

a potenciál. Svoje miesto tu nájdu tvorivé 

komunity aj začínajúce startupy. 

Ale aj všetci, ktorí chcú tráviť voľný 

čas v kvalitne navrhnutom priestore 

a nachádzať zaujímavé podnety. Od 

začiatku sme chceli, aby bol ostrov 

Słodowa otvorený. A Concordia má 

šancu spojiť tento potenciál s novými 

potrebami a prilákať nových ľudí.“ 

Concordia Design WROCŁAW 

Miesto: Vroclav, Poľsko 

Klient: Concordia Design 

Architekt: 

MVRDV (Winy Maas, Jacob 

van Rijs, Nathalie de Vries) 

Lokálny 

architekt: 

Q2 (Maciej Janczyk, 

Marcin Kucharski) 

Realizácia: 2018 – 2020 

Podlažná 

plocha: 

7 000 m 2 

Pôdorys – schéma. Rez. 

Concordia Design Wrocław je prirodzeným centrom ostrova Słodowa. 

Concordia Design Wrocław 

ASB #224 33

Biodome – 

prírodovedné 

múzeum 

KANVA Bývalý velodróm, ktorý je spomienkou 

na letné olympijské hry v Montreale z roku 

1976, prešiel konverziou funkcie ešte v roku 

1992. Pôvodný Biodome nevyužíval potenciál 

jedinečných priestorov naplno, preto bola 

vyhlásená medzinárodná architektonická 

súťaž na jeho redizajn. Vyhral ho kreatívny 

kolektív KANVA, ktorý v návrhu prízvukoval 

multisenzorický zážitok z expozície. 

Montreal, Kanada Text: Alexandra Müllerová, Projektová 

dokumentácia: Kanva, Fotografie: James Brittain, Marc Cramer 


Biodome – prírodovedné múzeum 

ASB #224 35

„Naším mandátom bolo zvýšiť pohlcujúci 

zážitok a interakciu medzi 

návštevníkmi a odlišnými ekosystémami 

prezentovanými v múzeu, ako aj 

transformovať verejné priestory budovy,“ 

priblížil Rami Bebawi, partner 

spoločnosti KANVA a hlavný architekt 

projektu. „Pritom sme hrdo prijali úlohu, 

ktorú hrá Biodome pri ilustrovaní 

zložitosti prírodného prostredia návštevníkom, 

najmä v súčasnej situácii 

klimatickej krízy a dôležitosti porozumenia 

jej dosahom.“ 

Renesancia „živého“ múzea 

Štúdio začalo svoj kreatívny proces 

štúdiom komplexnosti objektu a existujúcich 

vnútorných ekosystémov vrátane 

technologickej mašinérie zabezpečujúcej 

ich chod. Každá intervencia 

z ich strany musela byť citlivá a bola 

potrebná sekundárna koordinácia 

a manažment série zásahov tak, aby 

ekosystémy mohli nerušene ďalej fungovať. 

To si vyžadovalo intenzívnu kolaboráciu 

naprieč odvetviami. „Všetci 

pochopili globálnu víziu návrhu a toto 

porozumenie si v sebe niesli počas 

celej spolupráce,“ povedal Bebawi. 

„Bola to veľmi inšpiratívna skúsenosť, 

ktorá bude v budúcnosti slúžiť ako 

model pre lepšie riešenie environmentálnych 

problémov v dizajne.“ Zásahy 

sa sústreďovali na miesta, ktoré 

by po transformácii maximalizovali 

architektonické dedičstvo objektu. 

Vytvorenie nového jadra a demolácia 

nízkych stropov vo vstupe umožnili 

vznik pôsobivého efektu monumentálneho 

priestoru. Otvorenie priesto- 

Pôdorys 1. NP. Pôdorys 2. NP. 

Na druhom podlaží sú prístupné ochodze, ktorými návštevníci môžu nazrieť do pavilónov z nezvyčajnej perspektívy. Fluidné tvary ladia s biofilickým dizajnom. 


u smerom nahor umožnilo prúdenie 

prirodzeného svetla do haly a po novom 

sú prezentované aj špecifické 

strešné okná. 

Konštrukcia v konštrukcii 

Obrovský otvorený priestor v centre 

velodrómu je ohraničený jednotlivými 

expozíciami ekosystémov. Architekti 

im pomocou parametrického dizajnu 

navrhli nový plášť – membránu, ktorá 

svojím tvarom podporuje a usmerňuje 

pohyb návštevníkov. Mimoriadne 

komplikovanou záležitosťou bola inštalácia 

prefabrikovaného čistobieleho 

biofilického plášťa. Membránu 

zakrivili a natiahli okolo predpätej hliníkovej 

konštrukcie, konzol a trojuholníkových 

nosníkov. Sekundárny nosný 

systém ukotvili do hlavnej oceľovej 

konštrukcie nesúcej samotný objekt 

velodrómu. Vytvorili aj mechanické 

spojenia, ktoré budú môcť flexibilne 

reagovať a neutralizovať vznikajúce 

sily pôsobiace na konštrukciu a zároveň 

umožnia úpravy na mieste. Priesvitná 

membrána harmonicky interaguje 

so strešnými svetlíkmi, ktoré 

vyvolávajú dojem nekonečna. Nové 

jadro tiež umocňuje zmyslový zážitok 

návštevníkov prechádzajúcich z čistej 

neutrality k multisenzorickému objavovaniu 

okolitých ekosystémov. „Konštrukcia 

membrán je silný nástroj, dlhý 

pol kilometra a vysoký takmer cez 

štyri poschodia,“ vysvetľuje Rami Bebawi. 

„Stelesnená symbolika v danom 

priestore v čistej bielej farbe krásne 

zvýrazňuje a kontrastuje s pôvodnou 

betónovou konštrukciou.“ 

Strešný pohľad. Schéma funkčného rozvrhnutia. 

Koncept. 

Interiéru dominujú masívne betónové nosné konštrukcie, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou pavilónov – slúžia na ich ukotvenie a napnutie. 


ASB #224 37

Od dažďového pralesa 

po Záliv sv. Vavrinca 

Redizajnom prešla aj trasa expozície 

– z pôvodnej priamej línie sa zvlnila 

a rozbehla do viacerých smerov. Výber 

a scenár expozície ostáva na návštevníkovi. 

K dispozícii má päť ekosystémov, 

v ktorých sa nachádza viac než 230 

druhov zvierat a 500 druhov rastlín. 

Expozícia je koncipovaná tak, aby prvotné 

stimuly boli venované ostatným 

zmyslom okrem zraku. 10-metrový tunel 

privádza návštevníkov k smerovníku 

do tropického dažďového pralesa, 

javorového lesa Laurentian, Zálivu svätého 

Vavrinca, subarktických ostrovov 

alebo na labradorské pobrežie. 

Vstupný tunel s jemným sklonom slúži 

na spomalenie pohybu, zatiaľ čo komprimovaný 

priestor utišuje mysle návštevníkov 

a pripravuje zmysly na nové 

vnemy. Z centrálneho priestoru sa následne 

cez štrbiny v bielej membráne, 

tzv. ekotranzit, dostanú do vchodov 

k jednotlivým expozíciám – ekosystémom. 

Prvotný vizuálny blok pomocou 

závesu dáva vyniknúť zvukom, vôňam 

a pocitom zo zmeny podnebia. Pri vstupe 

do arktickej expozície sa teplota 

postupne znižuje, v dažďovom pralese 

sa mení vlhkosť. Nad jednotlivé expozície 

pridali architekti ochodze, ktoré 

vedú pomedzi koruny stromov od 

tropického dažďového pralesa až po 

tundrové druhy zo Zálivu sv. Vavrinca. 

Ochodze vedú do nového medziposchodia, 

ktoré ponúka pohľad z vtáčej 

perspektívy na rôzne ekosystémy 

a čistobiele jadro. Nové medziposchodie 

slúži aj ako technické zázemie s interaktívnymi 

vzdelávacími exponátmi 

a nahliadnutím do prepracovaných 

mechanizmov potrebných na zachovanie 

krehkej rovnováhy ekosystémov. 

Priečny rez budovou. 

Interiér presvetľuje séria svetlíkov. V areáli Biodomu sa nachádza aj insektárium, botanická záhrada či planetárium. 


Vzdelávanie v „teréne“ 

Návrh novej nádrže pre tučniaky bol 

spojený s konzultáciami s biológmi 

aj veterinármi a dlhodobým štúdiom 

plaveckých štýlov jednotlivých 

druhov. Štúdium architektonických 

schopností bobrov zas prezradilo 

ideálny pozorovací bod pre návštevníkov. 

Počas neho sa objavila aj idea 

použiť bobrami spracované a vysušené 

drevo ako obklad interiéru. „Pred 

navrhovaním prostredia pre živé 

tvory je nutné mať pokoru a hlavne 

informácie o spôsobe ich života,“ vysvetľuje 

Bebawi. „Základné poznatky 

postačia len pri navrhovaní pre seba 

samého, keď však tvoríte biotop pre 

vydru alebo leňochoda, je nutné pozrieť 

sa na problém z ich pohľadu.“ 

Kreatívny kolektív získal počas tvorby 

projektu množstvo skúseností, 

predovšetkým však nový uhol pohľadu 

na spolunažívanie ľudí a prírody. 

„Biodome spája ľudí s krajinou osviežujúcim 

spôsobom, ku ktorému sme 

hrdo prispeli,“ dodáva Bebawi. „Tento 

projekt nám dal šesť rokov neoceniteľných 

skúseností, ktoré nás pripravili 

na nové a inovatívne prístupy 

k budúcim počinom, kde sa architektúra 

stane nástrojom na uľahčenie 

environmentálnych zmien.“ 

Biodome – prírodovedné 

múzeum 

Miesto: Montreal, Kanada 

Investor: Space for Life 

Architekti: KANVA 

Náklady: 17 mil. € 

Súťaž: 2014 


Pozdĺžny rez budovou. 

Rôzne podnebia a výbehy pre živočíchy boli navrhované v úzkej spolupráci s veterinármi a biológmi tak, aby čo najvernejšie kopírovali ich vzorce správania. 


ASB #224 39

Kornets Hus 

rozpráva príbeh 

obilného zrnka 

REIULF RAMSTAD ARKITEKTER Jutsko 

je územie rozkladajúce sa v severnej časti 

Európy. Takmer tri štvrtiny jeho plochy patria 

Dánsku, v súčasnosti tu žije 40 percent 

obyvateľov Dánskeho kráľovstva a zvyšná 

časť patrí k najsevernejšej oblasti Nemecka. 

Prednosťou jutského regiónu je krajinná 

rozmanitosť a zároveň dlhá a bohatá história. 

Neďaleko dánskeho mesta Hjørring dokončil 

vlani oceňovaný architektonický ateliér Reiulf 

Ramstad Arkitekter múzeum Kornets Hus, 

prezentujúce poľnohospodársku zdatnosť 

a dedičstvo jutského regiónu. 

HJØRRING, DÁNSKO TEXT: DANA D. DAŇKOVÁ, 

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA A FOTO: REIULF RAMSTAD ARKITEKTER 


Kornets Hus rozpráva príbeh obilného zrnka 

ASB #224 41

Kornets Hus, v doslovnom preklade 

obilný dom, má byť podľa autorov 

architektonického návrhu svojou tehlovou 

fasádou aj obsahom spodobnením 

a pripomienkou bohatej kultúry 

pôdohospodárstva a produkcie potravín 

v regióne. Budova rozpráva príbeh 

pôdohospodárskych postupov, ktoré 

stoja za jediným zrnkom obilia. 

Dom obilia však nie je iba múzeom, 

mal by byť aj zariadením, ktoré návštevníkom, 

miestnym obyvateľom 

i zamestnancom poskytne praktické 

skúsenosti a postupy, ktoré pomôžu 

pochopiť skutočný význam obilia – 

nielen pre Jutsko, ale aj pre civilizáciu. 

Dom obilia sa nachádza neďaleko 

mesta Hjørring, založeného pred viac 

ako 770 rokmi, avšak podľa archeologických 

objavov bola táto oblasť osídlená 

už pred 10 000 rokmi a rozmanitá 

krajina má teda aj bohatú pôdohospodársku 

minulosť. Stavba sa nachádza 

na pozemku niekdajšej farmy a pekárne. 

Začiatok projektu sa datuje do 

roku 2017, keď Reiulf Ramstad Arkitekter 

zvíťazili vo vyzvanej architektonickej 

súťaži o návrh. Stavba bola 

dokončená a otvorená pre verejnosť 

v decembri 2020. 

Dom otvorený do polí 

Základným vizuálnym rysom budovy je 

prísna linearita tvarov. Objekt s pôdorysom 

v tvare písmena L ohraničuje 

po oboch stranách geometrický útvar 

– vežu, ktorá svojou výškou pripomína 

silo, výškový objekt na uskladnenie 

obilia. Fasáda je z pálených tehiel 

klinkeriek, ktoré odkazujú na zem ako 

zdroj všetkého bohatstva v spojení 

s pôdohospodárstvom všeobecne, 

ako aj s účelom areálu, v ktorom sa nachádza 

– farmou a pekárňou. Celkový 

dojem umocňuje aj výhľad na upravené 

polia a lúky. 

Vo vnútornej línii vzájomne kolmých 

krídel stavby je exteriér a interiér 

Kornets Hus je svojím stvárnením i programom pripomienkou bohatej kultúry pôdohospodárstva a produkcie potravín v jutskom regióne. 

Interiér v tlmenej tonalite dreva bol navrhnutý ako prirodzená súčasť okolitých pšeničných polí. Veľké okná rámujú pohľady do okolia. 


opticky prepojený radom veľkoformátových 

zasklených plôch, ktoré 

ponúkajú pohľad dovnútra, kde je 

priestor uspôsobený na širokú škálu 

činností a funkcií. Centrom je veľká 

chlebová pec, okolo ktorej sa nachádza 

formálne a neformálne sedenie. 

Naopak, učebné a výstavné časti sú 

vyčlenené v intímnejších priestoroch 

vysokých veží po stranách budovy. 

Denné svetlo sem vniká cez veľké uhlové 

svetlíky vo vežových vrcholoch. 

Oba uhlové svetlíky vpúšťajú dnu 

slnečné svetlo v závislosti od svojej 

polohy voči slnku a transformujú ho 

dovnútra, kde sa láme na šikmých 

plochách strechy. Dynamiku tomuto 

v čase sa meniacemu javu dodávajú 

aj ostré strešné spoje, ktoré sa zbiehajú 

v osiach pôdorysu veží. Zaujímavým 

interiérovým prvkom sú drevené 

rámy krovu, rovnako sa drevo premieta 

do interiérov a vzhľadovo striedmeho 

nábytku. 

Interiér v tlmenej tonalite dreva bol 

navrhnutý ako prirodzená súčasť okolitých 

pšeničných polí, rozkladajúcich 

sa smerom na západ od budovy, zasklené 

steny rámujú pohľady do okolia 

a otvárajú sa na terasy, ktoré sú ďalším 

miestom na rôzne aktivity. Opačná 

strana budovy je viac uzavretá, fasádu 

prerušuje iba niekoľko menších okien, 

ktoré ju počas súmraku oživujú teplým 

žltým osvetlením. 

MÚZEUM KORNETS HUS 

Miesto: Hjørring, Dánsko 

Architekt: Reiulf Ramstad Arkitekter 

Investor: 

Ejendomsfonden Kornets 

Hus 

Rozloha: 680 m 2 

Náklady: 

22,4 mil. nórskych korún 

(asi 2,21 mil. eur) 


Skica axonometrie. 

Pôdorys. 

Objekt s pôdorysom v tvare písmena L ohraničuje po stranách vežu, ktorá svojou výškou pripomína silo. 

Kornets Hus rozpráva príbeh obilného zrnka 

ASB #224 43

Moderný 

internát či hotel? 

Student House 

PAVEL HNILIČKA ARCHITECTS + PLANNERS 

Nový komplex Student House, ktorý sa stal 

súčasťou medzinárodnej ubytovacej siete THE 

FIZZ, sa nachádza v oblasti medzi pražskou 

holešovickou stanicou a výstaviskom. Realizácia 

sa vedome hlási k typológii domov, ktoré 

v Holešoviciach stáli na prelome 19. a 20. storočia. 

Pre tie boli špecifické veľké zastavané plochy 

s pevnou uličnou čiarou, ktoré odľahčoval otvorený 

parter a stromoradie. Nový projekt ateliéru Pavla 

Hniličku sa k tejto mestotvornej výstavbe vracia, 

pričom kombinuje moderné technické vybavenie 

s tradičnou kompozíciou a rozvrhnutím. 

PRAHA TEXT: KATEŘINA TOBIŠKOVÁ, JOLANA ŘÍHOVÁ, PROJEKTOVÁ 

DOKUMENTÁCIA: PAVEL HNILIČKA ARCHITECTS + PLANNERS, FOTO: TOMÁŠ SLAVÍK 


Dom charakterizuje pevná uličná čiara a otvorený parter. 

Veľkorysý vstupný prietor je pohľadovo otvorený smerom do ulice. Pozornosť bola venovaná aj prehľadnému spracovaniu orientačného systému v budove. 

Pavel Hnilička Architects + Planners si 

od tohto projektu sľubujú, že sa stane 

vlajkovou loďou budov, ktoré túto časť 

Holešovíc oživia a vytvoria z nej atraktívnu 

štvrť. Dom sa vedome hlási k veľkomestskému 

formátu stavieb s pevnou 

uličnou čiarou. Fasády budov s otvoreným 

parterom sú prirodzenou súčasťou 

mestského uličného priestranstva. 

Spolu so stromoradím vytvárajú príjemné 

mestské prostredie, v ktorom je 

široký chodník samozrejmosťou. 

Stavebný program a dispozičné riešenie 

Hoci by názov mohol pripomínať v Čechách 

typické bývanie študentov na 

internátoch, nič nie je tejto predstave 

vzdialenejšie. Úroveň bývania tu zodpovedá 

hotelovým izbám, kde prízemie 

budovy tradične zaujíma vstupná 

hala a spoločenské, rekreačné a športové 

priestory. Nachádzajú sa tu aj 

obchody a služby – napríklad reštaurácie 

a práčovňa. Nájdeme tu tiché 

uzavreté študovne, herňu, spoločnú 

kuchyňu, sky bar na úrovni 7. poschodia 

i multifunkčnú spoločenskú sálu, 

ktorá sa dá pomocou posuvných stien 

premeniť na premietaciu miestnosť či 

tančiareň. Táto spoločenská časť nadväzuje 

na záhradu, s ktorou sa dá sála 

v letných mesiacoch plynule spojiť. 

Student House má osem podlaží s hrubou 

podlahovou plochou 16 400 m 2 , 

projekt celkovo vyšiel na viac než 

500 miliónov českých korún (asi 

19,7 mil. eur). Dom ponúka ubytovanie 

až pre 640 osôb – na výber sú 

jednolôžkové i dvojlôžkové izby či 

apartmány pre páry. Pražská pobočka 

je špecifická práve počtom dvojlôžkových 

izieb, ktorých ponúkne 136. Byť 

študentom pritom nie je podmienkou 

ubytovania. Jednotlivé izby sú riešené 

ako apartmány či garsónky. Nachádza 

sa v nich posteľ, písací stôl, kúpeľňa 

a malá kuchyňa. Stačí si tak priniesť 

iba osobné veci a začať bývať. 

STUDENT HOUSE HOLEŠOVICE 

Miesto: 

Praha-Holešovice 

Architekt: 

Pavel Hnilička 

Architects + Planners 

Autori: 

Pavel Hnilička, 

Marek Řehoř 

Projekcia 

stavebnej časti: 

Deltaplan, s. r. o. 

Developer: Karlín Group 


Zastavaná plocha: 2 507 m 2 

Hrubá podlahová 

plocha: 

16 446 m 2 

Moderný internát či hotel? Student House 

ASB #224 45

Pohodlie a kontakty 

Interiéry sú ladené do svetlých, 

bielych a béžových tónov, doplnených 

tmavými detailmi okenných 

rámov a akcentov nábytku. Aj návrhy 

interiérov pochádzajú od architektov 

zo štúdia Pavel Hnilička 

Architects + Planners, tí ich vytvorili 

na základe požiadaviek od spoločnosti 

International Campus, ktorá bude 

rezidenciu prevádzkovať. K budove 

patrí aj podzemná garáž so 71 parkovacími 

miestami a cyklostojany pre 

360 bicyklov. Bývanie tak spája výhody 

života na internáte – možnosť ľahko 

sa stretávať s vrstovníkmi a nadväzovať 

kontakty, ale pridáva k tomu 

pohodlie hotelovej izby. 

Medzinárodná ubytovacia sieť THE 

FIZZ má pobočky aj v Nemecku, Rakúsku 

a Holandsku (aj s Prahou celkovo 

na 13 miestach), kde ponúka študentské 

apartmány. Pražská pobočka 

ponúka 539 apartmánov, ktoré sú 

rozdelené do 5 kategórií (XS až XL) 

a ich podlahová plocha sa pohybuje od 

13 do 31 m 2 . Cena za izbu XS s rozmermi 

13 m 2 sa začína na 12-tisíc korunách 

(asi 470 eur) mesačne vrátane energií 

a internetu, najpredávanejšia izba M 

(18 m 2 ) vyjde na viac než 16-tisíc korún 

(asi 630 eur). Pri študentských izbách 

je kladený dôraz na súkromie. Preto 

sú oddelené od spoločných priestorov, 

ktoré slúžia na stretávanie sa pri 

rôznych akciách a aktivitách. 

Pôdorys 1. NP. Pôdorys 6. NP. 

Vizualizácia študentskej izby. 

V budove sú parkovacie státia aj cyklostojany. 


Spoločnosť International Campus počíta 

s tým, že veľkú časť izieb si prenajmú 

študenti zo zahraničia. „Pre ich 

rodičov je dôležitá bezpečnosť. Svoje 

deti posielajú do cudzieho prostredia 

a chcú mať istotu, že je v budove človek, 

na ktorého sa môžu obrátiť, pokiaľ 

by mali nejaký problém. Naše budovy 

sú strážené a personál je v nich k dispozícii 

24 hodín denne,“ uviedol Wouter 

van den Eijnden, riaditeľ pre zahraničnú 

expanziu zo spoločnosti International 

Campus. V Prahe v súčasnosti 

na 34 univerzitách študuje približne 

146-tisíc študentov, z toho je asi 25-tisíc 

cudzincov. V tuzemsku ojedinelé poňatie 

študentského bývania s mnohými 

službami sa stáva v západnej Európe 

štandardom. So stavbou rezidencie 

pre študentov v tejto lokalite počítal 

developer Karlín Group dlhšie, hľadal 

však pre ňu spoluinvestora. „Spojenie 

so silným partnerom, ktorý v západnej 

Európe prevádzkuje už celý rad podobných 

zariadení, nám umožní realizovať 

náš dlhodobý zámer priniesť na pražský 

trh investorsky zaujímavý produkt 

kvalitného študentského ubytovania,“ 

uviedol prezident Karlín Group Serge 

Borenstein. So spoločnosťou International 

Campus sa nakoniec developerská 

firma dohodla nielen na stavbe 

tohto objektu, ale spoločne budú pokračovať 

aj v ďalších projektoch. Celkovo 

v Prahe plánujú postaviť asi 2 500 

ubytovacích miest pre študentov. 

Rez a schéma študentskej izby. Situácia. 

Prízemie budovy zaujíma vstupná hala, spoločenské aj rekreačné priestory a reštaurácia. 

Moderný internát či hotel? Student House 

ASB #224 47

Český architekt ADAM RUJBR: 

Moderná nemocnica 

pomáha liečiť 

Je vedecky dokázané, že prívetivé, čisté a príjemné prostredie 

v zdravotníckych zariadeniach má pozitívny vplyv na zdravotný stav 

pacientov. Projekty českého architekta Adama Rujbra sú dôkazom, že je 

možné myslieť na potreby pacientov a zdravotníkov, reagovať na špecifické 

potreby v zdravotníckych budovách aj chrániť životné prostredie. 

Potvrdzuje to aj pavilón Y II. internej kliniky gastroenterológie 

a geriatrie Fakultnej nemocnice v Olomouci. 

OLOMOUC ZDROJ: Adam Rujbr Architects, Foto: K. Saliba, Adam Rujbr Architects 

Ste autorom návrhu prvej pasívnej 

nemocničnej budovy v ČR – pavilónu 

Y v nemocnici Olomouc. V čom 

je táto stavba výnimočná? Čo vás 

pri návrhu inšpirovalo? 

Budova ako prvá nemocničná stavba 

u nás v Česku spĺňa štandardy 

pasívneho domu, pričom z pohľadu 

noriem nie je rozdiel, či ide o rodinný 

dom alebo nemocnicu. Po prvýkrát 

tu boli v zdravotníckej budove aplikované 

chladené stropy. Hľadali sme 

riešenia, ktoré budú efektívne nielen 

z pohľadu používateľa, ale aj samotnej 

výstavby. A pokiaľ sa pýtate na 

architektonickú inšpiráciu, významne 

ma ovplyvnili stavby portugalského 

architekta Álvara Sizu. 

Prečo ste sa v projekte rozhodli pre 

systém spriahnutých nosníkov? Podobné 

riešenia poznáme skôr z logistických 

centier a priemyselných 

hál, sú naozaj vhodné aj do nemocničného 

prostredia? 

Výška budovy bola limitovaná územným 

plánom, stavebný program bol 

nekompromisný. Museli sme umiestniť 

veľký objem prevádzky na relatívne 

malú plochu areálu. Riešením 

bolo zníženie konštrukčných výšok 

podlaží tam, kde neboli prípustné 

Po prvýkrát tu boli 

v zdravotníckej 

budove aplikované 

chladené stropy. 

žiadne konštrukčné prvky pod stropom, 

ktoré by obmedzovali svetlú 

výšku. Flexibilitu priestoru na budúce 

prestavby zaisťuje minimum 

stĺpov v dispozícii. Konštrukciu 

s relatívne veľkými rozponmi spolu 

s tenkými stropmi sa nám podarilo 

zaistiť vďaka použitiu nosníkov 

DELTABEAM fínskej spoločnosti 

Peikko. Znížením konštrukčnej výšky 

došlo aj k zmenšeniu pôdorysnej 

plochy schodísk. Budova má vďaka 

takto zvolenému riešeniu menší objem 

a vyššiu úžitkovú hodnotu, než 

by tomu bolo pri použití bežných 

konštrukčných systémov. 

Je pavilón Y teda naozaj „nemocnicou 

budúcnosti“? Mali ste ako 

architekt v hlave ešte aj nejaké ďalšie 

vylepšenia, ktoré nebolo možné 

realizovať? 

Nemocnica budúcnosti, to znie pekne, 

ale my sme len použili dostupné 

riešenia, ktoré nám dávajú zmysel 

z hľadiska úspornosti. Efektívne 

pracujeme s vymedzeným objemom, 

logistikou, budova je flexibilná a pripravená 

na budúce premeny, využíva 

odpadové teplo, má úsporné a inteligentné 

osvetlenie. V ďalších projektoch 

sme sa posunuli ďalej, napr. 

z hľadiska výroby vlastnej energie 

potrebnej na prevádzku budovy. 

Na Slovensku prevláda názor, že 

modulárna výstavba má obmedzenia 

najmä z hľadiska dizajnu a architektúry. 

Súhlasíte s tým? 

Neviem, čo myslíte pod pojmom modulárna 

výstavba. Ak máte na mysli 

kontajnerovú výstavbu, tak áno, tam 

isté obmedzenia sú. Pokiaľ máte na 

mysli montované konštrukcie z prefabrikovaných 

prvkov, tam sú také 

isté obmedzenia, ale dajú sa ľahko 

prekonať, výhodou je rýchlosť výstavby. 

Tým, že každý komponent 

nosnej konštrukcie je vyrábaný na 

mieru, dochádza k výraznej úspore 

materiálu – nosníky môžu byť už vo 

výrobe napríklad doplnené oceľovým 

debnením, ktoré potom vytvorí 

vonkajší tvar budovy. 

Prečo je v našom regióne stále tak 

intenzívne v popredí výstavba klasickým 

spôsobom, teda monolit? 

Monolitický železobetón ako konštrukčný 

systém je rokmi osvedčená 

48 

ASB #224

ADAM RUJBR 

(*1973) 

Významne ma 

ovplyvnili stavby 

portugalského 

architekta Álvara 

Sizu. 

technológia, ktorá v čase svojho znovuobjavenia 

staviteľom rozviazala 

ruky a umožnila vznik úplne nového 

architektonického slohu – funkcionalizmu. 

Existujú však aj isté obmedzenia, 

kde je vhodné pomôcť si modernými 

konštrukčnými prvkami. 

Obľuba monolitických konštrukcií 

možno súvisí aj so stále nízkou cenou 

ľudskej práce, nie sú totiž oveľa 

drahšie než bežné prefabrikované 

konštrukcie. Prefabrikácia sa ľahšie 

uplatní v regiónoch, kde je horšie 

dostupná pracovná sila, myslím, 

že sa k týmto regiónom už čoskoro 

priradíme. 

Kto by dokázal túto paradigmu 

zmeniť najefektívnejšie: architekti, 

investori alebo stavebníci? Kde 

sa musí začať transformácia stavebníctva, 

ktoré u nás niekoľko desaťročí 

žije na technologický dlh? 

Investori, pokiaľ si uvedomia, že 

im pokročilejšie technológie môžu 

naprí klad zvýšiť predajnú plochu. 

A takisto architekti, ktorí budú poznať 

dostup né možnosti a budú mať 

dostatok informácií, aby urobili najvýhodnejšie 

rozhodnutie v rámci 

konkrétnej situácie. 

Ako hodnotíte súčasné smerovanie 

architektúry? Ktoré trendy majú 

potenciál aj v budúcnosti a ako sa 

bude vyvíjať dizajn napríklad zdravotníckych 

zariadení? 

Nielen zdravotnícke stavby sú svedkami 

zrýchleného technologického 

vývoja. Telemedicína prenáša množstvo 

ambulantných vyšetrení do 

náramku na ruke pacienta, menia 

sa nároky na skladovanie fyzických 

zdravotníckych kariet, dochádza 

k digitalizácii a zároveň sa neustále 

menia počty pacientov v závislosti 

od toho, ako sa vyvíjajú možnosti 

modernej medicíny a dochádza 

k predlžovaniu života aj v prípade 

závažných ochorení. Budovy musia 

vedieť na tieto potreby reagovať. Musia 

byť dostatočne flexibilné, umožňovať 

rýchle a ľahké prestavby. To 

znamená, že nosná kostra budovy 

musí byť pevná, stabilná, ale zároveň 

veľmi subtílna v zmysle minimálneho 

obmedzenia dispozícií. Z hľadiska 

širšej perspektívy odboru sa do 

popredia dostáva vplyv liečiteľskej 

architektúry – je potvrdené, že prívetivé 

prostredie skracuje čas hospitalizácie. 

Svoju úlohu hrá aj snaha 

o dosiahnutie uhlíkovo neutrálnych 

nemocníc, tu majú stavby pred sebou 

stále veľký potenciál. 

Článok priniesla spoločnosť Peikko Slovakia. 

Autorizovaný architekt 

a porotca (ČKA), promoval 

v roku 1998 na Vysokém 

učení technickém v Brne. 

Po škole získaval skúsenosti 

z prostredia veľkých 

urbánnych projektov doma, 

ale predovšetkým v zahraničí 

ako architekt v spoločnostiach 

Elseremo a Technoart Czech. 

V roku 2001 spoluzakladal 

všeobecnoprospešnú 

spoločnosť Archall a od 

roku 2004 vedie štúdio 

Adam Rujbr Architects, 

s. r. o., s ateliérmi v Prahe 

a v Brne. Profesijný záujem 

o konverzie, rekonštrukcie 

a šetrnú architektúru 

prejavuje Adam Rujbr aj ako 

investor. V roku 2006 objavil 

zabudnutý a spustnutý areál 

bývalej pohraničnej roty 

v Českej Kanade, ktorému 

vdýchol nový život. Adam 

Rujbr pochádza z Brna, žije 

v Prahe a čerpá inšpiráciu 

na zahraničných cestách 

za poznaním aj účasťou na 

odborných medzinárodných 

konferenciách. 

Český architekt ADAM RUJBR: Moderná nemocnica pomáha liečiť 

ASB #224 49

jedinečný časoPis 

o architektúre, stavebníctve a biznise 

Zaujalo vás číslo, ktoré práve držíte v rukách? 

Už 27 rokov sa snažíme, aby ste na svojom stole našli v prehľadnej forme 

tie najdôležitejšie informácie z oblasti architektúry, pozemných stavieb 

a stavebného developmentu. Podporte nás a predplaťte si časopis ASB 

na celý rok. 

Prečo si ho 

PredPlatiť? 

V každom vydaní nájdete 

kvalitné odborné články 

a analýzy. 

Každé číslo získate 

so zľavou 28 %. 

Nezmeškáte žiadne číslo. 

Časopis dostanete až 

do schránky. 

ako 

objednávať? 

online: www.predplatne.jaga.sk 

e-mail: predplatne@jaga.sk 

tel.: 02/50 200 283

PREFABRIKOVANÝ STROP 

BEZ PRIEVLAKOV 

NAJLEPŠIE VLASTNOSTI OCELE A BETÓNU SPÁJA SPRIAHNUTÝ 

NOSNÍK DELTABEAM ® , KTORÝ UMOŽŇUJE VARIABILITU 

TVAROV STROPU 

FLEXIBILNÁ DISPOZÍCIA INŠTALÁCIA ROZVODOV PROTIPOŽIARNA OCHRANA 

Vytvárame veľké otvorené priestory, 

v ktorých je možné realizovať viacero 

alternatív vnútorného členenia aj 

niekoľkokrát počas životného cyklu 

budovy. 

Závesné rozvody – vzduchotechnika, 

armatúry a v nemocniciach napríklad aj 

medicinálne plyny – sú veľmi dôležitou 

súčasťou budov. So systémom tenkých 

bezprievlakových stropov je ich možné 

inštalovať bez obmedzenia dizajnu a 

funkčnosti. 

Pri oceľových konštrukciách je veľkou 

témou protipožiarna ochrana. Nosník 

DELTABEAM ® ju má integrovanú a 

dosahuje triedu požiarnej odolnosti 

až do R180 bez dodatočnej ochrany. 

www.peikko.sk/deltabeam

60Malá architektúra 

Inšpiratívne 

projekty 

Chata ANNA, 

Holandsko 

52 

Park 4Dvory, 

České Budějovice 

56 

Večné loviská pre 

domácich miláčikov, 

Drnov, Česko 

Vďaka preskleným stenám poskytuje Chata ANNA jedinečné výhľady. 

Chata ANNA 

CASPAR SCHOLS Holandský fyzik Caspar Schols bol 

síce vášnivým milovníkom architektúry a dizajnu, ale do 

roku 2016 s nimi nemal žiadne praktické skúsenosti. Keď 

sa jeho matka rozhodla kúpiť si montovaný prístrešok 

do záhrady, ponúkol jej, že sa pokúsi nejaký navrhnúť 

a potom ho aj postaviť. 

HOLANDSKO TEXT: Denisa Hudáková, autorka externe spolupracuje s redakciou ASB, 

FOTO: Jorrit ‘t Hoen & Tõnu Tunnel 

Výsledkom bol záhradný dom s posuvnými 

presklenými a drevenými stenami, 

ideálny na večere s priateľmi, divadelné 

predstavenia vnúčat, meditácie 

či maľovanie. Po publikovaní výsledku 

v článkoch a vo videách na internete 

nasledovali nominácie v niekoľkých architektonických 

súťažiach. Fyzikovi sa 

vďaka tomu podarilo získať aj štipendium 

na Škole architektúry Architektonickej 

asociácie v Londýne. Počas 

štúdia rozvíjal myšlienku vytvoriť podľa 

vzoru záhradného domu prototyp 

52 ASB #224 Malá architektúra

Priestor vykuruje malá piecka na drevo alebo elektrinu. 

Chata sa dá prispôsobovať rytmu ročných období. 

Najzaujímavejším prvkom celého projektu sú ľahko posúvateľné steny. 

predajného dizajnového montovaného 

obydlia. Po experimentovaní s rozložením 

priestoru a jeho využiteľnosťou 

predstavil Caspar Schols v roku 2020 

(staro)nový projekt Chata ANNA, ktorý 

je dostupný v troch verziách: ANNA 

Stay, ANNA Meet a ANNA Me. 

Sklo a drevo 

Všetky verzie sú založené na rovnakom 

princípe. Skladajú sa z dvoch 

vrstiev na kolieskach osadených 

v drážke na základovej doske domu. 

Hlavným materiálom vonkajšej vrstvy 

je neošetrené drevo smrekovca, ktorý 

pochádza z trvalo udržateľných zdrojov. 

Drevenú konštrukciu vnútornej 

steny vypĺňa sklo. V interiéri sa nachádza 

obloženie z brezovej dosky, izolované 

päťcentimetrovou vrstvou pilín. 

Priestor vykuruje malá piecka na drevo, 

prípadne elektrinu. Horizontálne 

okná umiestnené pod strechou zabezpečia, 

že sa ANNA v lete neprehrieva. 

Rovnako umožňujú panoramatický výhľad 

priamo z postele. 

Najzaujímavejším a zároveň najprogresívnejším 

prvkom celého projektu 

ANNA sú ľahko posúvateľné steny, 

ktoré sa ovládajú manuálne zvnútra 

objektu. „ANNA je dynamický domov 

postavený na otvorenej platforme, 

v ktorom sa dá žiť skôr v súlade so živlami 

ako proti nim a umožňuje hrať sa 

s konfiguráciou vrstiev domu. Rovnako 

ako to, čo si oblečiete, aby to vyhovovalo 

rôznym poveternostným podmienkam, 

príležitostiam a náladám,“ 

hovorí Caspar Schols. 

CHATA ANNA 

Autor: 

Caspar Schols 

Návrh a realizácia: 2016 – 2020 

Úžitková plocha: 54 m 2 

Na tri spôsoby 

ANNA ponúka tri hlavné možnosti 

usporiadania posuvných škrupín, ktoré 

sa môžu navzájom kombinovať: zatvorený 

priestor, úplne otvorený stred 

chaty a otvorené centrum so sklene- 

Chata ANNA 

ASB #224 53

Namiesto sprchy možno vybudovať vaňu v otvore v základovej doske. Model ANNA Meet je určený na rôznorodé aktivity či stretnutia. 

nou stenou a strechou. Chatu si tak 

môžete prispôsobovať rytmu okolitej 

prírody a ročných období. 

Typ ANNA Stay je určený na krátkodobý 

alebo dlhodobý pobyt pre štyri osoby. 

V pevnej časti chaty, ktorej steny 

nie sú pohyblivé, sa nachádza sprcha, 

splachovacie WC, úložný priestor 

a plne vybavená kuchyňa. Jedna posteľ 

je umiestnená v hlavnom priestore, 

druhá v mezaníne nad kuchynským 

kútom a je prístupná po rebríku. Chatu 

ANNA Stay je možné postaviť doslova 

kdekoľvek – na streche, v parku 

či na brehu jazera. Model ANNA Meet 

predstavuje koncepciu určenú na rôznorodé 

aktivity či stretnutia. Prázdnu 

plochu s rozmerom viac ako 50 m 2 

s typickými posuvnými stenami môžu 

majitelia vy užívať na súkromné, ale aj 

podnikateľské účely. Interiér možno 

prispôsobiť, dajú sa pridať výstavné 

panely, úložný priestor či vonkajšie 

WC. 

ANNA Me je označenie pre model 

prispôsobený na mieru konkrétnemu 

zákazníkovi. Namiesto sprchy možno 

napríklad vybudovať vaňu v otvore 

v základovej doske. Nápadom sa 

medze nekladú a nie je vylúčený ani 

návrh úplne nového značkového konceptu 

autora Caspara Scholsa. Ak túžite 

stráviť noc doslova pod hviezdami, 

verziu ANNA Stay si môžete aj 

vyskúšať. Prvá a zatiaľ jediná ANNA 

na krátkodobý prenájom je v obci 

Holenberg v Holandsku. V blízkosti 

sa nachádza prírodná rezervácia De 

Maashorst, ktorá je domovom bizónov. 

Počas pobytu máte zabezpečené 

absolútne súkromie. Namiesto 

rozdeľovania životného prostredia sa 

doň ANNA snaží začleniť a spojiť návyky 

prírody a ľudí. „V skutočnosti je 

hlavným cieľom byť vonku. Vytvárať 

spojenie medzi vami, vaším domovom 

a prírodou,“ vysvetľuje Caspar 

Schols. „Zmeniť jednorazový dizajn 

na reprodukovateľný a cenovo dostupný 

produkt bolo oveľa ťažšie, ako 

som čakal,“ priznáva. „ANNA je dnes 

plne obývateľný dom alebo pracovisko, 

možno ho flexibilne poskladať 

a rozobrať kdekoľvek na svete. Je 

fantastické, že to nakoniec vyšlo,“ 

uzatvára architekt. 

Na maximálne výhľady za každého počasia. 

Na pohodu počas chladných dní. 

Na východy aj západy slnka. 

Na vychutnávanie si horúcich dní. 


HALY A VIACÚČELOVÉ OBJEKTY AVG 

HALY 

VÝROBNÉ SKLADOVÉ ŠPORTOVÉ 

AUTOSALÓNY A SERVISNÉ STREDISKÁ 

NÁKUPNÉ A OBCHODNÉ OBJEKTY 

ADMINISTRATÍVNE BUDOVY 

A CIVILNÉ OBJEKTY 

A V G S Y S T E M 

KONTAKT 

Bratislava: 0915 838 572, 0918 885 204 

Banská Bystrica: 0915 833 516 

Košice: 0915 838 574 

w w w. a v g - g r o u p . c o m 

Vyžiadajte si cez registráciu na našej web stránke alebo prostredníctvom e-mailu 

katalógy s podrobnejšími informáciami, ktoré doručíme poštou na vašu adresu. 

info@avg-group.com 

/halyafasady 

SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV 

www.sksi.sk 

Výhody pre členov komory 

HLAVNÉ ČINNOSTI SKSI 

• organizuje a vykonáva autorizačné skúšky a skúšky odbornej 

spôsobilosti pre stavbyvedúcich, stavebný dozor a energetickú 

certifikáciu, 

• vydáva oprávnenia na autorizáciu a odbornú spôsobilosť, 

• vedie zoznam autorizovaných inžinierov, register hosťujúcich 

osôb a evidenciu odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti 

stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickú certifikáciu, 

• uznáva odbornú kvalifikáciu v odbore stavebníctvo, 

• organizuje odborné vzdelávacie podujatia a prípravné semináre 

pre autorizovaných stavebných inžinierov a tým podporuje aj 

celoživotné vzdelávanie odborníkov v stavebnom sektore, 

• v rámci osvetovej, informačnej a poradenskej činnosti podporuje 

vydávanie odborných publikácií a časopisov, 

HLAVNÉ VÝHODY 

OCHRANA ČLENOV 

Iba viac ako 5 000 osôb je oprávnených vykonávať regulované 

povolanie. SKSI podporuje inžinierov, obhajuje, chráni ich práva 

a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy. 

PROFESIJNÉ POISTENIE 

Vzťahuje sa na profesijné poistenie zodpovednosti za škodu podľa 

§ 12 zákona č. 138/1992 Zb. SKSI svojim členom zabezpečuje cez 

Rámcovú zmluvu výhodnejšie podmienky ako pri individuálnom 

poistení. Členovia si môžu dohodnúť aj udržiavacie poistenie 

a poistenie právnických osôb. Zároveň, ak by prišlo k poistnému 

plneniu, poisťovňa vychádza z výšky poistného v období projektovania, 

nie vzniku poistnej udalosti (nevzniká časový nesúlad). 

NORMY – SLUŽBA STN ON-LINE 

Fyzické osoby členstvom v komore získavajú online prístup k STN 

normám a môžu požiadať aj o tlač všetkých noriem. Členovia, ktorí 

profesijne využívajú normy a citujú z noriem nemusia ohlásiť alebo si 

vyžiadať povolenie na citovanie. 

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE A ODBORNÉ PODUJATIA 

SKSI pravidelne pripravuje pre členov vzdelavacie aktivity a odborné 

podujatia buď bezplatne alebo so zľavou. Organizuje online vzdelávanie, 

odborné semináre a konferencie. Podporuje vzdelávacie aktivity 

partnerov. Členovia účasťou na vzdelávaní získavajú body v databáze. 

ĎALŠIE SLUŽBY PRE ČLENOV SKSI 

Špeciálna ponuka financovania osobných a úžitkových vozidiel 

do 3,5 t a technológii. Sprostredkúva pre svojich členov aj ďalšie formy 

poistenia, ktoré sú nad rámec profesijného poistenia. Ponúka aj benefity 

súvisiace s výkonom profesie v stavebnom odbore. 

SKSI_inzercia_vyhody_207x135.indd 1 08/03/2021 19:04 

ASB #224 55

Park 4Dvory vrátil 

prírodu do mesta 

M&P ARCHITEKTI A DAVID PRUDÍK ARCHITEKTI 

Vegetácia je dnes v mestách veľmi žiadaným 

tovarom. Lenže práve pohľad na zeleň ako na tovar, 

ako na komoditnú zložku kvality života svojou často 

instantnou realizáciou prírode škodí. Preto poteší, 

že M&P Architekti a David Prudík Architekti využili 

pri riešení návrhu a realizácii projektu Park 4Dvory 

úplne odlišné nástroje. V ich koncepte hrala prím 

príroda a jej sukcesívna sila. 

ČESKÉ BUDĚJOVICE TEXT: RADOMÍR DOHNAL, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: 

M&P ARCHITEKTI A DAVID PRUDÍK ARCHITEKTI, FOTO: JAKUB HOLAS, PETR VELIČKA 

Celý park pretína geometrická sieť spojníc. Najvyššia terénna vlna skrýva kaviareň. 


Kaviareň (vpravo) a ihrisko. 

České Budějovice sa síce môžu pochváliť 

přemyslovskou históriou pri 

založení sídla, ale inými torzami svojej 

nedávnej stavebnej minulosti sa už 

toľko pýšiť nemôžu. Juhočeská metropola 

sa totiž počas posledných pár 

storočí radila k vojenským mestám 

s posádkou. Okrem ikonického Švejka 

a rakúsko-uhorských kasární 91. regimentu 

tu sídlili aj neskoršie útvary 

delostrelcov, pechoty, motostrelcov 

a tankistov. Ako nie príliš príťažlivé 

dedičstvo minulosti po nich zostalo 

množstvo vojenských objektov, strelníc 

a cvičísk, ktoré zjazvovali tvár krajského 

mesta na sútoku Malše a Vltavy. 

Jedným z takých rozsiahlych areálov, 

síce s minulosťou, ale bez budúcnosti, 

bol aj priestor tankodrómu. Ten vybiehal 

na okraji štvrte Čtyři Dvory, úzko 

priliehajúc k areálu bývalých kasární 

na Ulici E. Rošického. 

Poloprírodné územie zaburinené zarastajúcimi 

náletovými drevinami, 

s niekoľkými fragmentmi betónových 

stavieb a dosť veľkým množstvom 

čiernych skládok. Voči nim boli v kontraste 

mokraďové tône, z ktorých sa 

na jar hlásili žaby. Miesto dobré akurát 

pre terénnych bežcov a psičkárov, 

skracujúcich si cestu medzi hlavnými 

sídliskami Máj a Vltava. Jednoducho 

miesto stojace nielen na okraji mesta, 

ale aj záujmu pánov z mestskej radnice. 

Bol to zdroj častých sťažností 

a komplikácií, ako to už s podobnými 

areálmi býva zvykom. Nedá sa pritom 

povedať, že by územie neskrývalo potenciál. 

Aj preto sa prakticky počas 

dvoch dekád viedli okolo možného využitia 

diskusie, ktorých výstupom bola 

aj súťaž architektonických návrhov. 

Na regionálne pomery sa ich zišiel nebývalý 

počet – až dvadsaťpäť. 

Park s vlastným životom 

Z náročných kritérií poroty sa nakoniec 

vykryštalizoval projekt, ktorý 

obyvatelia Českých Budějovíc s nadšením 

prijali za vlastný. Reprezentatívny 

Park 4Dvory, za ktorého návrhom 

stojí tvorivé trio Markéta a Petr Veličkovci 

(ateliér M&P Architekti) a David 

Prudík. Akcent na prírodnú zložku tu 

bol skutočne výrazný, pretože tu dominovala 

divočina územia zakončeného 

rybníkmi. A ako hlavný činný faktor 

tu vystupuje aj naďalej. Ako je to 

možné? Veličkovci totiž veľmi správne 

odhadli, že charakter spomenutého 

územného celku sa nedá chápať ako 

statická a zakonzervovaná jednotka, 

ale ako svojbytný systém jednotlivých 

poprepájaných habitatov, podliehajúcich 

svojmu vlastnému vývoju 

a ovplyvnených sukcesiou. 

Tento ekologickými vedami dobre 

opísaný proces sa zriedka zrkadlí 

v práci stredoeurópskych krajinárov, 

a preto treba vyzdvihnúť, ako funkčne 

ho architekti zapojili do svojho 

konceptu. Park 4Dvory nie je zložkou 

Park je vybavený atypickými lavicami Vagabund. 

V parku nechýba skejtpark, fitcesta a detské ihriská. 

Park 4Dvory vrátil prírodu do mesta 

ASB #224 57

mestskej zóny, ale jej doplňujúcou zelenou 

súčasťou, nárazníkovou zónou 

a prechodom do otvorenej krajiny. 

Je definovaný ako priestor, v ktorom 

je riadená a usmerňovaná sukcesia – 

teda rozfázované zmeny v zložení spoločenstiev 

rastlín a živočíchov – súčasťou 

žiaducej premeny celého územia. 

Laicky povedané, na nekosenej lúke 

nebudete zbytočne sadiť stromy, pretože 

tie tam do dvadsiatich rokoch porastú 

samy od seba. Vylúčite aj plošne 

pôsobiace vstupy do prebiehajúcich 

dejov, len ich vhodne usmerníte. 

Tento spôsob vedenia krajinárskej 

práce (typický skôr pre lužné lesy 

Dunaja pred Viedňou a mechaniku 

poldrov v Holandsku alebo berlínsky 

Park am Nordbahnhof) v Čechách 

často nevidno. A to je škoda aj z čisto 

praktických hľadísk: je to totiž finančne 

veľmi nenáročný spôsob realizácie 

komplexnej zelene. Zelene, ktorá je, 

pravda, v nástupe trochu pomalšia, ale 

zato s dlhodobou pridanou hodnotou 

nového prírodného celku. Patrí sa dodať, 

že České Budějovice sú v tom trochu 

popredu: s podielom zelene (vrátane 

lesov) na rozlohe mesta 10,33 % 

a parkovej zelene na rozlohe mesta 

3,2 % tu už o prospešných efektoch 

vegetácie niečo vedia. A práve preto 

ich neinvazívny prístup architektov 

tak oslovil. 

Kde má byť príroda, stačí vegetáciu 

len usmerňovať 

Z čisto geologického hľadiska je územie 

Park 4Dvory spletitou mozaikou 

piesčitých násypov a ťažkej ílovitej 

pôdy, ktorá výrazne povrchovo zadržiava 

zrážkovú vodu. Členitý reliéf je 

pre ekológov sympaticky naklonený 

tvorbe sezónnych tôní a mokradí, ale 

inak úplne nevhodný na cielenú výsadbu 

drevín. Umelé dosadzovanie 

vyrastených stromov by tu bolo podmienené 

nákladným hĺbením, nánosom 

špecifického substrátu, drenáží, 

a to všetko pre neoptimálne podmienky 

s pretrvávajúcou neistotou znehodnotenia 

a rizikom odumretia. Preto 

celý miestne príslušný projektový 

princíp riešenia vegetácie spočíval 

v ponechaní väčšej časti parku prirodzenému 

vývoju. 

Vyhotovená súpiska prítomných drevín 

slúži ako podklad ďalšej práce, 

pri ktorej sú regulované nepôvodné 

a nežiaduce druhy. Pri kroch sú prečisťované 

prehustené porasty, trávy 

sa kosia len pozdĺž ciest. Lokálne sa 

akcelerujú žiaduce procesy výsevom 

špecifických druhov tráv (úplne pasívne, 

kôpkovaním a vypadaním). To všetko 

pod dohľadom profesionálnych 

botanikov a fytocenológov z miestnej 

univerzity. Územie si teda ponecháva 

svoj charakter a vo svojom vyznení 

Situácia. Pôdorys kaviarne na prízemí. 

Kaviareň ponúka krytý priestor na posedenie až pre 32 návštevníkov. V interiéri dominuje drevo a betón. 


je len ľahko modifikované. Stále však 

zostáva divočinou, na hony vzdialenou 

uhladenosti a gýčovitosti väčšiny 

súčasných intervencií vo verejnom 

priestore. 

Priestor pre prírodu a pre ľudí 

Geometrická sieť spojníc pretína 

celý Park 4Dvory. Z dôvodu inundácie 

areá lu sú vyvýšené nad terén 

a riešené štrkopieskovým násypom. 

Zbrázdená krajinka parku s jeho presypmi 

a zatrávnenými kopčekmi korešponduje 

s vloženými stavebnými 

celkami: kaviarňou krytou terénnou 

vlnou (zastavaná plocha 170 metrov 

štvorcových, kapacita pre 32 hostí). 

Je dôstojným miestom na zastavenie 

i posedenie, ktoré, podobne ako 

množstvo vložených ihrísk a športovo-rekreačných 

prvkov, svojou nenápadnosťou 

a realizáciou nenarušuje 

charakter miesta. Ten si areál uchováva 

aj po zotmení, pretože osvetľujúce 

telesá sa obmedzujú len na kríženie 

ciest. Nie je to instantný zelený bulvár, 

ale prírode blízke územie. A to je dnes 

veľmi vzácny prejav. 

Projekt Park 4Dvory bol nezávisle 

ohodnotený IFLA a dočkal sa mnohých 

ocenení: nominácie BIGMAT 

a čestného uznania Presta Jižní Čechy 

(oboje 2015), čestného uznania 

Grand Prix Obce architektů (taktiež 

2015), nominácie na Českú cenu za 

architektúru (2016), ocenení v súťaži 

Park roku (2017), v roku 2020 German 

Design Award winner – Excellent 

Architecture v kategórii Conceptional 

architecture, bol prezentovaný 

na medzinárodných konferenciách 

v Barcelone a Innsbrucku. Mesto České 

Budějovice v súčasnosti pripravuje 

projekt na rozšírenie Parku 4Dvory, 

ktorého autorom bude opäť ateliér 

M&P Architekti a David Prudík Architekti. 

Základnou myšlienkou nadväzujúceho 

projektu bude zjednotiť 

nové priestory a pozemky a napojiť 

ich na už fungujúcu časť s jasne danou 

identitou. 

PARK 4DVORY 

Miesto: České Budějovice 

Architekt: 

M&P Architekti – 

David Prudík Architekti 

Vedúci 

projektu: 

Investor: 

Rozloha: 28 400 m 2 


Markéta a Petr Veličkovi 

a David Prudík 

Mesto České Budějovice 

Rez konštrukciou stavby a pohľad na vstup do kaviarne. 

Priečny rez kaviarňou a detail lavice Vagabund. 

Vyvýšené cesty sú plné zelene. 

Parkové cesty sú riešené štrkopieskovým násypom. 

Park 4Dvory vrátil prírodu do mesta 

ASB #224 59

Večné loviská 

pre domácich 

miláčikov 

Petr Hájek ARCHITEKTI Hodinu 

jazdy autom severne od Prahy je medzi 

obrovskými lánmi repky ukrytý malý 

ostrovček divočiny. Pred kombajnami 

a sadzačkami ho uchránili vojaci, 

ktorí tu 90. rokoch vybudovali areál 

protivzdušnej obrany Drnov. V jednom 

z bunkrov sa investor rozhodol vybudovať 

krematórium pre domácich miláčikov 

s poetickým názvom Večné loviská. 

DRNOV, ČESKÁ REPUBLIKA Redakčná úprava: Karolína Balášková, 

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: Petr Hájek ARCHITEKTI, 

Foto: Benedikt Markel, Radek Úlehla 


Večné loviská pre domácich miláčikov 

ASB #224 61

3 4 

„Na prvý pohľad vás táto krajina očarí 

svojou divokosťou. Kríky a stromy do 

seba prerastajú a zápasia o miesto 

a svetlo. Hľadali sme riešenie, ktoré 

by túto jedinečnú atmosféru nepoškodilo, 

a inšpiráciou pre nás bola 

samotná príroda,“ hovorí o začiatku 

projektu architekt Petr Hájek. Dieru, 

kde krajinu jazvili dva zívajúce otvory 

po vjazde do bunkra, „zahojili“ zrkadlovou 

stenou. Zrkadlo na výšku presahuje 

6 metrov a na dĺžku má vyše 

11 metrov. Jeho plocha je zložená zo 

6 000 drobných šesťuholníkových 

„flitrov“, každý s priemerom 12,6 cm 

a stranou dlhou 6,4 cm. Zrkadielka sú 

vyrobené z pokovovaného polykarbonátu 

a ručne nalepené na murovanú 

stenu. Jediným náročným detailom sú 

skryté dvere. 

Za zrkadlom 

Prevádzka krematória je umiestnená 

v podzemných priestoroch bunkra. 

Všetky pôvodné konštrukcie boli 

využité a búracie práce sa obmedzili 

len na prerazenie nových otvorov. 

Do očistených priestorov boli 

vymurované steny, ktoré rozčlenili 

dispozíciu na potrebné miestnosti. 

Bočným vstupom v betónovej stene 

sa vchádza do prijímacej haly s drevenou 

lavicou. Presklenými dverami 

vidieť do kancelárie. Z haly sa 

vstupuje do predsália k miestu poslednej 

rozlúčky. Je to jednoduchá 

štvorcová miestnosť s drevenými 

dverami. Technické zázemie a pece 

majú samostatný vstup a sú skryté 

v útrobách domu mimo pohľadu návštevníkov. 

5 

b 

a 

9 

6 

8 

7 

3 4 

2 

a 

5 

a 

9 

1 

6 

8 

7 

b 

t 3 šatna a wc se sprchou pro personál 4 sklad 5 výstav 6 předsálí výstavu 7 kancelář 

Pôdorys. Axonometria. 

1:100 

Stávající konstrukce 

Nové konstrukce 

Vybavení 

1 příjem kadáveru 2 kremační místnost 3 šatna a wc se sprchou pro personál 4 sklad 5 výstav 6 předsálí výstavu 7 kancelář 

8 přijímací hala 9 WC 

1:100 

Miestnosť na odovzdanie zvieraťa a rozlúčenie. 

Koridor. Vstupná hala. 


Použité materiály sú lacné a nenáročné. 

Na vnútorné a vonkajšie výmurovky 

sú použité omietané betónové 

tvárnice. Presvetľovacia šachta je 

uzavretá polykarbonátovým svetlíkom. 

Lavice sú vyrobené z drevených 

fošní, nábytok, dvere a drobný mobiliár 

z preglejky. Steny sú vybielené 

vápenným náterom. 

Pohľad do spomienky 

Strohý až sparťansky zariadený interiér 

si však stále zachováva vľúdny 

výraz. Komorné čisté priestory umožňujú 

smútiacim sústrediť sa na to najdôležitejšie. 

„Keď prichádzajú do krematória 

a poslednýkrát sa spolu vidia 

v zrkadle, tak sa v skutočnosti nevidia 

v prítomnosti, ale hľadia na svoj odraz 

v minulosti,“ hovorí Petr Hájek. Môže 

za to rýchlosť svetla. Hoci to ľudské 

oko nepostrehne, obraz v zrkadle už 

v skutočnosti neexistuje. Zrkadlo je 

samo osebe v krajine mystické. Odráža 

a vťahuje do seba všetko okolo. 

„Každé zrkadielko je natočené mierne 

inak, vďaka čomu sa obraz akoby 

chveje. Máte pocit, že prichádzate 

k tekutej stene. Je to surrealistický 

zážitok. Nedá sa opísať. Musí sa zažiť.“ 

VEČNÉ LOVISKÁ 

Miesto: 

Drnov, ČR 

Architekti: 

Petr Hájek, Martin 

Stoss, Cornelia Klien 

Dodávateľ stavby: 1PS, s. r. o. 

Klient: Věčná loviště, s. r. o. 

Zastavaná plocha: 250 m 2 

Projekt: 2014 – 2018 

Termín výstavby: 2018 – 2021 

4 

5 

Detail Zrcadlové stěny 

3 

1 

1 Zrcadlová fasáda z Alubondu děleného pomocí vodního 

paprsku na pravidelné šestiúhelníky, 3 mm, 

Lepidlo – stavařský butylenový tmel, 2 mm 

Vyrovnávací vrstva z expandovaného polystyrenu, 50 mm 

Zeď z pórobetonových tvárnic, 300 mm 

2 Lavice na sezení – dubová fošna 

3 Původní konstrukce bunkru, monolitický železobeton 

4 Zastřešení světlíku z komůrkového 

polykarbonátu, 20 mm 

5 Vegetce (původní maskování bunkru) 

Násyp, cca 500 – 2500 mm 

Hydroizolace bitumenová 

Původní konstrukce bunkru, monolitický železobeton 

6 Nášlapná vrstva podlahy z litého cementového potěru 

Cemflow s broušným povrchem, povrch upraven pomocí 

Sikafloor 304 w, cca 20 – 50 mm 

Původní železobetonová základová konstrukce bunkru 

7 Původní drenážní žlab, vyplněn drobným kamenivem 

8 Původní zatravňovací dlaždice 

aa 

2 

2 

3 

3 

aa 

2 

6 

7 8 

2 1 

bb 

2 1 

bb 

Detail zrkadlovej steny. Rezy. 

1:20 




Vybavení 


Vybavení 

1 příjem kadáveru 2 kremační místnost 

1 příjem kadáveru 2 kremační místnost 

1:200 

1:200 

Detail zrkadlovej steny, zrkadlové filtre. Vstupný predpriestor. 

Večné loviská pre domácich miláčikov 

ASB #224 63

66Dizajn 

Z domova 

aj zo sveta 

Skejtpark Continua, 

Boissy-le-Châtel, 

Francúzsko 

64 

Horská chata 

Mustang, 

Lengau, Rakúsko 

Parametrický dizajn umožnil architektom zvlniť skejtpark do fluidných tvarov kopírujúcich pohyb na skejtborde. 

Skejtpark Continua 

MBL architects, Bureau David Apheceix 

Fakt, že pouličná kultúra sa môže manifestovať aj 

v podobe sofistikovaného umeleckého stvárnenia, bol 

dokázaný už viackrát na rôznych projektoch. Francúzski 

architekti si v tomto prípade urobili prípadovú štúdiu 

a navrhli skejtpark ako elegantnú stuhu, priťahujúcu 

okrem športovcov aj okoloidúcich. 

Boissy-le-Châtel, Francúzsko Text: Alexandra Müllerová, Projektová 

dokumentácia: MBL ARCHITECTS, Fotografie: Maxime Verret, Yann Stofer 

Východne od Paríža leží mestečko 

Boissy-le-Châtel. Jeho industriálna 

minulosť bola živnou pôdou pre kreatívcov, 

preto bolo len otázkou času, 

kedy sa zanedbaného areálu zmocní 

komunita umelcov a mladej generácie. 

Rozpadávajúce sa priemyselné 

konštrukcie dodávajú areálu zvláštne 

nostalgický ráz, ktorý dopĺňajú kultúrne 

rastliny a miestne endemity. V roku 

2013 tu vznikla Galleria Continua, 

ktorá postupne rozširuje svoj záber 

a vdychuje nový život industriálnemu 

areálu. 

64 ASB #224 Dizajn

Dráha obsahuje sériu prekážok. Dráha sa skrýva za lipami, topoľmi, brezami a budlejami. 

Rampy pozostávajú z betónu nastriekaného na kovovej výstuži. 

Situácia. Axonometria. 

Výskum v skejterskej komunite 

Návrhu skejtparku predchádzal 

výskum priestorov a miest vytvorených 

skejterskými komunitami. Jeho 

cieľom bolo lepšie pochopiť ich 

miestotvornú funkciu v štruktúre mesta. 

Napriek očakávaniu, že skejtpark 

pritiahne len zainteresovaných, sa 

v jeho blízkosti zhromažďovali rôzne 

vzorky miestnych komunít. Skejtparky 

teda značne rozširujú možnosti verejného 

priestoru. V roku 2016 boli výsledky 

výskumu prezentované formou 

publikácie a výstavy. 

Šikovnosť murárov 

„Stavba skejtparku Continua skúma 

možnosti vlhkého betónu,“ opisujú 

stavebný proces architekti. „Priamo 

na mieste sa montovali a zvárali kovové 

rámy. Čerstvý betón sa nastriekal na 

kovovú výstuž, potom sa vytvaroval a vytvrdil 

do požadovaných tvarov. Výroba 

skejtparku je hlavne empirická záležitosť 

a je do veľkej miery závislá od šikovnosti 

murárov, ktorí majú na starosti jeho 

tvar. Konštruovanie objektu prebiehalo 

takmer ako performance art, ktoré bolo 

oslavou stretnutia projektu a miesta.“ 

Tie roky sedemdesiate 

Betónové tvary sú inšpirované 

fluidnými charakteristikami prvých 

skejtparkov v 70. rokoch minulého 

storočia. Kostrbaté hrany uhladila 

parametrická architektúra do minimalistickej 

elegancie tak, aby kopírovali 

prirodzený pohyb odvážlivca na skejtborde. 

Kontinuálny pás dráhy sa tiahne 

pozdĺž starých vlakových koľají a je 

skrytý v záplave stromov a zelene – líp, 

topoľov, briez a budlejí. 


Miesto: Boissy-le-Châtel, Francúzsko 

Investor: Galeria Continua 

Architekti: 

MBL architects, 

Bureau David Apheceix 

Úžitková 

plocha: 

500 m 2 



ASB #224 65

Horská chata 

Mustang 

BOGLE ARCHITECTS Horská chata 

Mustang (alebo aj Mustang Chalet) sa 

nachádza na konci lyžiarskeho údolia 

Saalbach-Hinterglemm v dedinke 

Lengau. Svojou pozíciou na vyvýšenom 

mieste poskytuje vlastníkom atraktívne 

výhľady do údolia i absolútne súkromie. 

LENGAU, RAKÚSKO TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, FOTO: DAVID 

INNERHOFER, PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: BOGLE ARCHITECTS 

Vertikálne lamely prebiehajúce po celej výške schodiska. 

66 ASB #224 Dizajn

Exteriér chaty. 

Projekt objektu chaty spracovala lokálna 

kancelária Mountain-Homes. 

Pôvodný návrh dvojdomu a navrhované 

základné štandardy interiérov však 

novým majiteľom, dvom britsko-českým 

rodinám, nevyhovovali a o návrh 

komplexného interiérového riešenia 

i finálnej dispozície požiadali britsko-české 

štúdio Bogle Architects. 

„Dispozícia chaty, ktorá je rozložená 

medzi tri podlažia, má hlavný vstup 

umiestnený na najnižšom podlaží,“ 

približuje architektka Barbora Markechová 

z Bogle Architects. „Tam 

sa nachádza aj garáž, ktorej zadná 

časť poskytla majiteľom, nadšeným 

lyžiarom, miesto na veľkorysú lyžiareň. 

Z chodby s vínnym archívom sú 

prístupné tri spálne so zázemím, samostatné 

WC a technická miestnosť. 

Na medzipodlaží je okrem spální navrhnutá 

herňa, ktorá v prípade potreby 

ubytuje ďalších hostí. Terasu 

tohto podlažia dopĺňa vírivka a sauna 

s výhľadom na okolie. Na vrchnom 

podlaží sa nachádza veľkorysý spoločenský 

priestor s centrálnym prvkom 

kozuba, kuchyňou a jedálňou a vonkajšia 

terasa.“ 

Ústredné schodisko 

Všetky tri podlažia prepája schodisko 

a práve jeho dizajnu venovali architekti 

veľkú pozornosť. Pôvodný návrh 

jednoduchého schodiska so zábradlím 

vystriedala kompozícia drevených úlož- 

Pohľad na jedálenskú časť so svietidlami Bomma. Okrem stojaceho nábytku boli všetky prvky vyrábané na mieru. 

Horská chata Mustang 

ASB #224 67

ných skriniek a lavice umiestnenej medzi 

dva nosné stĺpy. Drevená lamelová 

stena nahradila funkciu operadla i zábradlia 

a prebieha cez všetky tri podlažia. 

V obývacom priestore rámuje otvor 

schodiska, po bokoch ukončeného atypickými 

policami. Schodisko tak dostalo 

novú tvár a pôsobí ako nábytkový prvok. 

Drevené lamely aj veľkoformátový 

keramický obklad 

Drevené lamely v rôznych vyhotoveniach, 

či už z dubového, alebo zo 

smrekového dreva v závislosti od požadovanej 

štruktúry, použili architekti 

aj v chodbách a kúpeľniach ako podsvietený 

podhľad orámovaný čiernou 

oceľou alebo ako dizajnové podsvietené 

záhlavie postelí v spálňach. Drevený 

obklad interiér zútulnil a dodal 

horskej chate potrebné teplo. 

V kúpeľniach je navrhnutý svetlý veľkoformátový 

keramický obklad imitujúci 

mramor, ktorý svojou vlnitou profiláciou 

evokuje raňajší „menčester“ 

na zjazdovke. Kontrastným prvkom 

v interiéri je čierny detail v podobe 

kľučiek, čiernych batérií talianskej 

značky Hotbath, na mieru vyrobených 

podsvietených okrúhlych zrkadiel 

z čiernej oceľovej pásoviny alebo 

čierneho oceľového kozuba, takisto 

navrhnutého a dodaného na mieru. 

Centrálne schodisko s lavicou a úložnými priestormi. 

Pôdorys prízemia. 

Lyžiareň navrhnutá podľa potrieb majiteľov. 

Aj v kúpeľniach boli všetky prvky vyrábané na mieru. 

Kombinácia materiálov, štruktúr a osvetlenia dodali chate nádych tepla i luxusu. 

Profilované obklady pripomínajú raňajší menčester na zjazdovke. 

68 ASB #224 Dizajn

„Keďže ateliér Bogle Architects a aj 

časť majiteľov pochádza z Čiech, do 

návrhu sa dostali aj produkty českých 

dizajnérov, napríklad kreslá od 

firmy Ton alebo lampy nad jedálenským 

stolom od firmy Bomma,“ dodáva 

architektka Barbora Markechová. 

Vďaka harmonickej kombinácii 

materiálov, štruktúr a rôznych typov 

nepriameho osvetlenia sa pôvodný 

základný štandard „bielych omietok“ 

podarilo Bogle Architects pretvoriť 

na štýlový a zároveň nadčasový 

interiér horskej chaty. A k dizajnu 

interiéru prispeli aj tvoriví majitelia. 

Okrem plnej dôvery v architektov 

navrhli vlastné logo Mustang Chalet, 

ktoré zdobí všetky uteráky, prestieranie 

a posteľnú bielizeň. Mustang 

Chalet dostala v dobe pandémie 

zaťažkávaciu skúšku a obstála výborne. 

Majiteľom poskytla dlhodobé 

útočisko a osvedčila sa aj ako home 

office. 

HORSKÁ CHATA MUSTANG 

Miesto: 

Lengau, Rakúsko 

Architekti 

interiéru: 

Investor: 

Termín realizácie: 2020 


Bogle Architects, 

s. r. o. 

súkromná osoba 

Pôdorys stredného podlažia. Pôdorys horného podlažia. 

Hlavný obytný priestor s centrálnym kozubom na mieru. 

Horská chata Mustang 

ASB #224 69

70Seriál 

Životný štýl 

v architektúre 

Módne domy: 

Nehera 

Nehera si vybrala miesto pre svoj prvý kamenný obchod v centre Viedne. 


Martin Skoček Československá značka Nehera bola 

vždy charakteristická minimalizmom, vysokou kvalitou 

materiálov a spracovania a čistotou štýlu. Vlastnosti, ktoré 

rovnako charakterizujú aj kvalitnú architektúru a dizajn, sa 

odzrkadlili aj v najnovšej predajni v 1. viedenskom obvode. 

Nehera pri jej riešení oslovila bratislavský kreatívny 

kolektív, ktorý má za sebou viacero pamätných realizácií. 

Viedeň Text: Alexandra Müllerová, Projektová dokumentácia: Martin Skoček, 

Fotografie: Matej Hakár 

História značky sa začala písať v roku 

1923 v Prostějove, keď Jan Nehera, 

vyučený zámočník, založil malú konfekčnú 

firmu spolu s dvoma spoločníkmi. 

Jej úspech Neherovi umožnil 

spoločníkov vyplatiť a od roku 1932 

už bola firma registrovaná pod názvom 

Jan Nehera – továrenská výroba 

odevov. Prezývku Prostějovský 

Baťa si vyslúžil na základe moderných 

prístupov, ktoré aplikoval do 

výroby a produkcie odevov, ale aj 

vďaka iniciatívam nasmerovaným 

v prospech jeho zamestnancov. Vý- 

70 ASB #224 SERIÁL: Módne domy

Trojosové priečelie predajne sa odrazilo aj v riešení interiéru – delí sekcie kabínok, skladu a zázemia zamestnancov. 

Monochromatický interiér necháva vyznieť priznanú betónovú konštrukciu. 

robu po čase rozšíril aj na Slovensko. 

V roku 1939 bola v Trenčíne otvorená 

Odevná služba Nehera. Sústreďovala 

sa prevažne na pánsku módu, najprv 

vyrábala 200 nohavíc denne, neskôr 

sa s nárastom zamestnancov sortiment 

rozšíril aj na športové obleky 

a pánske saká. 

Podnikanie Jana Neheru sa rozšírilo 

aj za hranice vtedajšieho Československa. 

Nehera na svojom vrchole 

predávala vo viac než 130 obchodoch 

v Európe, USA a Afrike. Úspešné ťaženie 

značky však spriečila druhá svetová 

vojna, keď firmu prevzali Nemci. 

Nehera emigroval do Casablancy, kde 

v roku 1958 zomrel. Firmu po vojne 

znárodnili pod názvom Odeva, so slovenskou 

mutáciou Ozeta, ktorá bola 

sprivatizovaná v roku 1992. 

Parížsky týždeň módy 

Oživenie značky prišlo v roku 1998, 

keď novoregistrovanú Neheru začali 

odznova budovať manželia Zdútovci. 

Nultá kolekcia priniesla žiaduce skúsenosti 

aj napriek tomu, že nebola 

nik dy dokončená. Na pomoc si prizvali 

francúzskeho návrhára Samuela Driru, 

ktorý spolupracoval aj so značkami 

Hugo Boss, Hermès a Damir Doma. 

Stavebným prvkom kolekcie sa stala 

univerzálna biela košeľa, ktorá sa dá 

prerobiť na kabát alebo šaty. Výroba 

– od vzorovania až po šitie odevov – 

prebiehala na Slovensku a v Česku. 

Pocit zadosťučinenia sa dostavil v momente, 

keď sa podarilo uviesť Neheru 

na svetovom móle. V roku 2015 sa na 

Parížskom týždni módy úspešne predstavila 

kolekcia jar a leto s názvom 

Blank Canvas. 

Predajňa odevov Nehera 

Miesto: 

Viedeň, Rakúsko 

Martin Skoček, 

Pavol Dobšinský, 

Architekti: Lucia Miklová, 

Michaela Dunajská, 

Miroslav Král 

Investor: Nehera 


Návrh: 2019 



ASB #224 71

Štúdio značky dnes sídli v Bratislave 

a jeho kolaboratívnu tvorbu charakterizuje 

dôraz na detail, nadčasový 

dizajn a jedinečná silueta z kvalitných 

materiálov, asymetrických strihov 

a monochromatických farieb. Oficiálna 

súčasť Paris Fashion Weeku 

momentálne spolupracuje s viac ako 

90 maloobchodnými predajcami 

v USA, vo Švajčiarsku, v Južnej Kórei, 

Japonsku a Číne. Neheru nosia okrem 

iných aj herečky Marion Cotillard, 

Tilda Swinton, Alicia Vikander a Isabelle 

Huppert. 

Slovenský architekt 

Architektonický kolektív okolo Martina 

Skočeka produkuje už pár rokov 

kvalitné výstupy, ktoré si všíma aj profesionálna 

obec. Napríklad rekonštrukciu 

Vily Knopfler, interiéry reštaurácie 

Fach, Dom V alebo mestský pavilón pri 

príležitosti udeľovania cien CE ZA AR 

2019. Bol preto ideálnou voľbou pri zostavení 

interiérového dizajnu predajne 

Nehera. Ten odzrkadľuje filozofiu 

značky a kozmopolitného ducha. Návrh 

vytvára intímny a elegantný módny 

zážitok. Prvý kamenný obchod sa 

Axonometria. 


Do centrálneho priestoru priamo ústia obslužné miestnosti a skúšobné kabínky. 

72 ASB #224 SERIÁL: Módne domy

nachádza na ulici Bauernmarkt v srdci 

Viedne v parteri obchodného domu. 

Nevyhnutné minimum 

„Trojosovosť priečelia je premietnutá 

do zadnej obslužnej časti interiéru, 

v ktorej vytvára zminimalizované 

funkčné zázemie. Toto riešenie maximalizuje 

priestor predajne. Svojou monochromatickosťou 

necháva vyniknúť 

iba priznanú železobetónovú nosnú 

konštrukciu. Nábytok je navrhnutý na 

nevyhnutné minimum tak, aby samotnému 

produktu nič nekonkurovalo,“ 

opisujú svoj návrh architekti. Dispozične 

interiér pozostáva z hlavnej miestnosti, 

kde je vystavená konfekcia, kabelky, 

doplnky, obuv a šperky. Dopĺňa 

ju intermezzo v podobe spojovacieho 

priestoru, do ktorého ústia skúšobné 

kabínky, sklad oblečenia a zázemie pre 

zamestnancov. Farebná paleta bielych 

a zemitých tónov napriek strohosti 

príjemne sekunduje vystavenému 

oblečeniu, zatiaľ čo drevený mobiliár 

dodáva priestoru nadčasový ráz. Slovenská 

elegancia tak získala novú reprezentatívnu 

ambasádu „na Západe“. 

Zemité tóny dekorácií. Subtílne konštrukcie mobiliáru. Drevený nábytok je nadčasový. 

Predajňa je navrhnutá tak, aby z priestoru vyťažila maximum a súčasne ho príliš vizuálne nezaťažila. 


ASB #224 73

EriK ŠtE fanoV ič, DELta GrouP SK 

Cítime, že pandémia ovplyvní 

aj budúce projekty bývania 

Stavebný priemysel dáva tvár našim mestám, ovplyvňuje náš životný štýl aj okolité prostredie. 

DELTA v role architekta, projektanta či stavebného manažéra sprevádza mnohé bytové a rezidenčné 

projekty predovšetkým vo Viedni. Aktuálne je aj partnerom pri výstavbe celkom novej mestskej 

štvrte Hagibor v Prahe a rokuje o pripravovaných projektoch na Slovensku. Erik Štefanovič, konateľ 

tejto architektonickej kancelárie, potvrdzuje, že pandémia ešte viac zdôraznila niektoré trendy 

v mestskom urbanizme a bytových projektoch, ktoré sa nenápadne rysovali už niekoľko rokov. 

Ktorý trend by ste uviedli na prvom 

mieste? 

Pravdepodobne ten, že o úspechu 

projektov bývania už dávno nerozhodujú 

len technické parametre domu, 

flexibilita využitia interiérových 

plôch na bývanie či rast nárokov na 

balkóny či terasy, ale skutočne rozhodujúca 

je lokalita. Prím hrá dostatok 

zelene, rozmanitosť verejného 

priestranstva, kde môžu ľudia a ich 

rodiny tráviť voľný čas, odpočívať, 

športovať, relaxovať, baviť sa, a pritom 

nebyť zaťažení prašnosťou mesta 

a nadmerným hlukom. Už dlhšie je 

viditeľný trend, ktorý jasne ukazuje, 

že nie je dôležitá len samotná budova, 

ale hlavne a predovšetkým okolitý 

priestor. Preto treba už vo fáze 

plánovania začať myslieť viac holisticky 

a dokázať sa na vybranú lokalitu, 

kde bytové a rezidenčné projekty 

vznikajú, pozrieť komplexnejšie. 

V rámci realitného trhu je väčší 

záujem o bývanie s terasami či balkónom. 

Máte projekty, do ktorých 

ste zakomponovali aj predzáhradky 

či iné priestranstvá, ktoré ponúknu 

rodinám podobný komfort? 

Myslím, že práve pandémia nám ešte 

zreteľnejšie ukázala, aké je dôležité 

dbať na kvalitu verejného priestranstva. 

Návrat zelene do miest je témou, 

ktorá je u nás v centre pozornosti 

posledných päť, možno aj desať 

rokov. V dôsledku pandémie sa ukázalo, 

aké je dôležité mať v blízkosti 

bydliska dostupný park, ktorý obyvateľom 

čiastočne nahradí záhradu 

alebo výlet do prírody. Samozrejme, 

predzáhradka, terasa, balkón, ideálne 

s výhľadom na zeleň, lokalita 

s dobrou dopravnou dostupnosťou 

a dostatočná občianska vybavenosť, 

to sú trendy, ktoré pociťujeme a zapracovávame 

do svojich bytových 

komplexov. Vo Viedni sme napríklad 

vlani dokončili krásnu bytovú štvrť 

Schichtgründe s bohatou ponukou 

možností trávenia voľného času, 

nielen čo sa týka predzáhradiek, ale 

aj rozmanitosti ihrísk, rôznych knižníc, 

čitární a telocviční. Okrem toho 

je bytový komplex Schichtgründe 

vzdialený zhruba kilometer od Viedenčanmi 

obľúbenej voľnočasovej 

oblasti Alte Donau, čo je pôvodné 

rameno Dunaja, v súčasnosti využívané 

na cyklistiku, vodné športy 

a pod. Schichtgründe je rozhodne 

dobrým príkladom výberu atraktívnej 

lokality na bývanie. Za zmienku 

stojí aj projekt bytových domov Traviatagasse, 

ktorý vyniká výborným 

zázemím na komunitné aktivity 

obyvateľov týchto domov a snahou 

mesta Viedeň dodržať viacgeneračný 

koncept obyvateľov v tejto štvrti 

vrátane začlenenia bytových jednotiek 

určených na integráciu utečencov. 

Podobne aj bytový dom Althan 

Park, ktorý sme developerovi predali 

v decembri 2018, má bytové jednotky, 

ktoré až do tretieho poschodia 

disponujú vlastnou predzáhradkou. 

Vyššie poschodia sú pre zmenu vybavené 

skutočne veľkorysými vonkajšími 

terasami s úžasným výhľadom na 

Viedeň. Myslieť na kvalitu verejného 

priestranstva sa stáva nevyhnutnosťou, 

pretože stále existuje skupina 

obyvateľov, ktorá je prevažnú 

časť dňa zatvorená vo výrobe alebo 

v kanceláriách a bytoch a nemá šancu 

vyjsť si počas týždňa do prírody 

a cez víkend napríklad do hôr. 

Premietate do svojich pripravovaných 

konceptov bývania aj zvýšený 

dopyt po práci z domova? 

Žijeme v dobe, keď sa domov výrazne 

prepája s prácou. V zadaniach sa preto 

často začína objavovať požiadavka 

na malé pracovné kúty. Ukazuje sa, 

že je praktickejšie mať viac izieb, do 

ktorých sa možno zavrieť. Rovnako 

ako Praha či Bratislava, aj ostatné 

veľké mestá, ako je Viedeň, Mníchov 

a ďalšie, sa stretávajú s tým, 

že sa neustále zmenšuje priemerná 

veľkosť bytovej jednotky. A do toho 

prichádza požiadavka, že by sme do 

určitej miery radi pracovali z domu. 

No keďže sa byty neustále zmenšujú, 

sústreďujeme sa na vytvorenie zdravého 

konceptu do bytov, kde by mohol 

home office fungovať. Teda ako 

funkcie zmenšujúceho sa priestoru 

skĺbiť dohromady a súčasne zabezpečiť 

primerané podmienky pre zamestnancov. 

Doma totiž ľudia spravidla 

nie sú vybavení ergonomickým 

nábytkom, vhodným osvetlením 

Erik ŠtE fanovič 

a potrebným vybavením, dochádza 

k vzniku problémov s chrbtom, 

k vyčerpaniu. Problematická často 

býva aj kvalita vzduchu v miestnosti 

a úroveň hluku. 

Máte v rámci svojich bytových a administratívnych 

projektov nejaké 

nové skúsenosti v súvislosti s pandémiou? 

Do akej miery sa tieto vplyvy 

presúvajú aj k vám architektom? 

Najmä budovy pre zdravotníctvo sa 

v súčasnosti dosť sústreďujú na tzv. 

bezdotykové zóny a v tomto duchu 

už dlhšie projektujeme aj koncepty 

administratívnych budov. Čo sa týka 

bytových projektov, aj tu cítime určitý 

posun. Snažíme sa do projektov 

presadzovať inteligentné technológie, 

aby všetko bežalo ešte viac bezkontaktne, 

bezdotykovo. Napriek 

tomu otvorene hovorím, že aj keď 

ako architekti dokážeme naprojektovať 

inteligentné budovy s minimálnym 

kontaktom na rizikových 

miestach, otázka zvýšenej hygieny 

je čisto na osobnej zodpovednosti ich 

obyvateľov. 

Bytová štvrť Hagibor, Praha. Bytový komplex Traviatagasse, Viedeň. Bytový dom Althan Park, Viedeň. 

74 

ASB #224 

rEKLaMný tExt: DELta ProjEKtConSuLt

JAGA CUP 

2021 

21. ročník futbalového turnaja 

obchodných tímov 

spoločností pôsobiacich v oblasti stavebníctva 

JAGA CUP 2021 

Organizátor: 

25. 8. 2021 

streda 

Prednášky 

7. ročník 

akademické 

fórum 

27. – 28. 10. 2021 

DoubleTree by 

Hilton, Bratislava 

eXPO 

WOrkshOP 

Organizátori: 

www.bimas.sk 

www.jaga.sk 

Partneri: 

Platinový 

reklamný 

partner: 

Generálny 

reklamný 

partner: 

Tekla ® 

A Trimble Solution 

Hlavní 

reklamní 

partneri: 

expert 

ArchiCAD & BIM Technology Solutions 

Odborní 

reklamní 

partneri: 

Metrostav Slovakia 

Partneri: 

ASB #224 75

Konštrukcie 

Materiály, 

konštrukčné 

systémy 

Ploché strechy: 

Sľubná budúcnosť 

mestských striech 

76 

Vila Fifty-Fifty, 

Eindhoven, Holandsko 

77 

Sídlo fakulty 

architektúry, 

Tournai, Belgicko 

78 

Vila S, 

Haag, Holandsko 

79 


Každé veľké mesto viac či menej zápasí s jedným základným problémom – nedostatkom 

miesta. V každom veľkom meste sú tisíce nevyužitých striech, ktoré čakajú na objavenie 

svojho skrytého potenciálu. Jeho naplnením môžeme získať priaznivejšiu klímu aj počas 

letných horúčav, nové miesta na stretávanie aj dostupné bývanie. 

Text: Veronika Rajničová, Foto: iStock 

Zelené strechy 

Konditaget Luders, ihrisko na streche parkovacieho domu v Kodani. 

Trend, ktorý sme roky vídali na zahraničných 

stavbách, sa dostal aj do 

našich končín. Tak ako je čoraz zelenší 

celý stavebný priemysel, menia farbu 

aj strechy. Zelené strechy dnes už nevidíme 

len na rodinných domoch, ale 

aj na administratíve či obchodných 

domoch. Stávajú sa z nich malé záhrady, 

ktoré skrášlia sivú urbánnu masu, 

no majú aj ďalšie nesporné výhody. 

Pomáhajú redukovať efekt tepelného 

ostrova tým, že sa z vegetácie odparuje 

voda, a zároveň znižujú odtok 

zrážkovej vody do kanalizačnej siete. 

Zachytávajú prach a škodlivé látky 

v ovzduší, prirodzene pohlcujú oxid 

uhličitý a produkujú kyslík. V neposlednom 

rade pomáhajú udržať v meste 

nevyhnutnú biodiverzitu. 

Vnútri objektu dokáže zelená strecha 

významne regulovať teplotu. V lete 

strechu príjemne chladí. Podľa správy 

Národného výskumného ústavu v Kanade 

je potreba používania klimatizácie 

až o 75 % nižšia, keď má dom zelenú 

strechu. Aj v zime dokáže prispieť 

k tepelnej pohode. Zelené strechy 

zároveň podľa viacerých výskumov 

účinne tlmia hluk. 

Môžeme predpokladať, že striech, 

ktoré pomáhajú vytvárať udržateľné 

mestá, bude na Slovensku len pribúdať. 

V Kodani musia mať zelené strechy 

všetky budovy postavené po roku 

2010. Francúzsko dalo projektantom 

na výber medzi zelenou strechou a inštaláciou 

strešných solárnych panelov. 

Jedno z týchto riešení musia obsahovať 

všetky budovy, ktoré dokončia po 

roku 2015. Barcelona na to išla inak 

a okrem spomínaných opatrení sa rozhodla 

podporiť aj efektívnejšie využitie 

existujúcich striech. Miestne úrady 

vydali manuál, ktorý ukazuje, ako na to. 

Miesto, ktoré spája 

Od trávnika je to už len krok k ďalšiemu 

možnému využitiu striech. Predstavte 

si ihrisko, ktoré nie je na zemi, 

ale vo výške niekoľkých desiatok alebo 

aj stoviek metrov. Možno sa vám z toho 

zakrútila hlava, no v zahraničí nejde 

o až taký nezvyčajný jav. Takmer v oblakoch 

sa na hodinách telocviku hrajú 

napríklad deti, ktoré navštevujú školu 

Rodeph Sholom na Manhattane. Obyvatelia 

Chicaga zas majú príležitosť 

hodiť si kôš na streche bývalej pošty. 

Strechy prajú komunitným projektom, 

barom a reštauráciám s mimoriadnymi 

výhľadmi, kinám pod holým nebom, 

bazénom, pri ktorých svieti slnko, aj 

keď je dole v uliciach chladný tieň. Vytvárajú 

priestory, ktoré môžu byť verejné 

aj uzavreté podľa potreby, skryté 

pred nežiaducimi pohľadmi, ale zároveň 

stále integrálnou súčasťou mesta. 

Čo okrem statiky budovy ešte môže 

byť pri podobných stavbách problematické? 

Na túto otázku odpovedá aj 

prípad výstavby spomenutého ihriska 

v škole Rodeph Solom. Po oznámení 

zámeru sa zdvihla vlna odporu niektorých 

obyvateľov, ktorí vlastnili byty 

v susedstve. Ľudia mali obavy, že zvuk 

lopty narážajúcej do klietky, ktorá 

strešné ihrisko obklopuje, driblovanie 

a hádzanie na kôš spôsobia nadmerný 

hluk. Druhou hlavnou námietkou bolo, 

že klietka bude niektorým obyvateľom 

brániť vo výhľade. Škola sa nakoniec 

s komunitou dohodla na kompromise. 

Klietku znížili (odstrániť ju nemohli, 

newyorská legislatíva prikazuje 

umiestniť ju na všetky strešné ihriská, 

kde sa hrajú loptové hry) a použili 

čo najviac materiálov tlmiacich hluk. 

Strešné priestory, ktoré majú slúžiť 

na hru, tanec, šport či stretávanie sa, 

musia byť v prvom rade bezpečné, no 

zároveň stále poskytovať dojem slobody. 

Keby sme sa chceli pozerať na 

sivé múry, nevyšliapeme si dvanásť 

poschodí. Prím pri oplotení preto hrajú 

pevné, no subtílne materiály. 

Ďalšie bývanie 

Miest, kde by sa vo veľkomestách 

mohlo stavať, rapídne ubúda. Nečudo, 

že sa architekti pozerajú nielen do 

šírky, ale aj do výšky. Na strechách sa 

pritom dajú postaviť nielen luxusné 

penthousy. Architekti Simon Becker 

a Andreas Rauch v Nemecku spustili 

projekt Cabin Spacey – malých 

domčekov, ktoré sa dajú umiestniť aj 

na nevyužívané strechy. Vydržia približne 

80 rokov a sú navrhnuté tak, 

aby v nich pohodlne bývali dve osoby. 

Viaceré bytové projekty na parížskych 

strechách navrhlo štúdio Stéphane 

Malka Architecture. Výsledok 

kombinuje bohatú francúzsku históriu 

pôvodných budov s modernými objektmi, 

ktoré sú neprehliadnuteľné, 

ale predsa sa nesnažia prekričať stavbu, 

na ktorej stoja. Podobné projekty 

rastú po Európe ako huby po daždi 

a môžu byť odpoveďou na nedostupné 

bývanie v metropolách. Každá minca 

však má dve strany. Niekde je bývanie 

na strechách riešením a niekde problémom. 

Najmä v rozvojových krajinách 

si prístrešky na strechách stavajú najchudobnejšie 

vrstvy. Bez poriadneho 

konštrukčného riešenia však tieto 

„neformálne príbytky“ predstavujú 

bezpečnostný hazard, ktorý sa môže 

skončiť kolapsom celej budovy. 

76 ASB #224 konštrukcie

Všadeprítomná zeleň kontrastuje s prítomným pohľadovým betónom a vlieva do stavby život. 

Eindhoven, Holandsko 

Vila Fifty-Fifty 

Základným princípom vily je presvedčenie 

tvorcov, že obytné aj vonkajšie 

oddychové funkcie sú pri bývaní rovnako 

dôležité. Na pozemku sú preto 

všetky presne definované a šachovnicovo 

poskladané medzi dve vodorovné 

dosky, pričom sa architekti zámerne 

vyhýbali bežnému usporiadaniu. 

Výsledkom je pavilónový dom, ktorý 

vytvára spleť vzťahov medzi stavbou 

a krajinou, životom v interiéri a aktivitami 

v exteriéri, otvorenými a uzavretými 

objemami. Polovica domu a polovica 

záhrady v jednom: Fifty-Fifty. 

Každá časť domu má vďaka osvetleniu 

zo strešných otvorov rôznych tvarov 

špecifickú atmosféru. Možno povedať, 

že práve svetlo je elementom, 

ktorý nezávislé funkcie vily navzájom 

sceľuje do súdržného celku. Pozoruhodný 

je aj dizajn stavby, ktorý architekti 

doplnili o niekoľko netradičných 

materiálov a povrchov zjednotených 

sivou farbou. Vile dominuje sklo, ktoré 

stiera hranice medzi interiérom 

a exteriérom a poskytuje otvorené 

výhľady do okolia. Kúpeľňa je obložená 

dlažbovým kameňom, spálňa a pracovňa 

zas glazovaným obkladom, ktorý 

je typickejší pre kúpeľne. 

TEXT: Denisa Hudáková, Foto: Studioninedots 


ASB #224 77

Rukopis ateliéru Aires Mateus je očividný. Minimalistické fasády sú umne pripravené na tieňohru. 

Tournai, Belgicko 

Sídlo fakulty 

architektúry 

Fakulta sa nachádza v centre mesta 

Tournai na západe Belgicka. Školu 

tvorí komplex budov z 18. storočia. 

V dvoch priemyselných stavbách z červených 

tehál sú učebne a školská knižnica. 

Priestor vnútrobloku vypĺňa nová 

budova s nádvorím od architektonickej 

dvojice. Jej hlavnou úlohou je vertikálne 

a horizontálne prepojiť už stojace 

časti fakulty do jedného celku a vymedziť 

nové vonkajšie priestory. Funkciu 

budovy možno už na prvý pohľad odvodiť 

od stvárnenia fasád. Hlavný vstup 

definuje veľký otvor v tvare domu 

s ihlanovou strechou, čím narúša monotónnu 

uličnú stenu. Ustúpením stavby 

vznikol pred vchodom priestor na zhromažďovanie, 

ktorý je prístupný priamo 

z chodníka. Do nadzemných podlaží sa 

dostanete monumentálnym dvojitým 

schodiskom. Na poschodiach sa nachádza 

úzka chodba, ktorá umožňuje prechádzať 

medzi ateliérmi v priemyselných 

budovách. V zadnej časti sú ďalšie 

triedy, na druhom poschodí prístupné 

vlastným jednoduchším schodiskom. 

Prirodzené svetlo preniká cez niekoľko 

okien a balkónov po stranách stavby. 

TEXT: Denisa Hudáková, Foto: Tim Van de Velde 

78 ASB #224 konštrukcie

Fasády Vily S sú obložené drevom s povrchom upraveným japonskou technikou opaľovania. 

Haag, Holandsko 

Vila S 

Starší dom zo 60. rokov v zalesnenej 

oblasti holandského mesta Haag už 

majiteľom nevyhovoval. RAU architekti 

na jeho pôdoryse navrhli vilu, 

ktorá rešpektuje túžbu domácich 

po maximálnom súkromí a prepojení 

s prírodou a zároveň je energeticky 

sebestačná. Kompaktnú formu Vily S 

dopĺňajú okná a balkóny rôznych 

tvarov a veľkostí. Ich rozmiestnenie 

reflektuje vnútorné usporiadanie 

priestorov tak, aby poskytovali zážitok 

zo svetla a z výhľadov. Dom architekti 

orientovali na sever, smerom do 

súkromnej záhrady a ihličnatého lesa. 

Fasádu vily obložili páleným smrekovcovým 

drevom. Energetická koncepcia 

domu je založená na využívaní 

prírodných zdrojov. Betónová doska 

pod prízemím pomáha udržiavať dom 

v príjemných teplotách po celý rok. 

V zime sa vo vile kúri pomocou kachlí 

na drevené pelety, v lete ju vychladí 

nízkoteplotný klimatický systém. Elektrinu 

generujú solárne panely. Vila je 

dobre izolovaná, použité materiály 

sú bez emisií, je úplne bez chrómu či 

PVC, drevo má certifikát FSC. Na zavlažovanie 

sa používa zbieraná dažďová 

voda. 

TEXT: Denisa Hudáková, Foto: Marcel van der Burg 


ASB #224 79

Vonkajší obklad z prefarbených 

cementotrieskových dosiek 

CETRIS 

Všetkých vyznávačov prírodných materiálov určite nadchne nová 

cementotriesková doska CETRIS® INCOL. Doska CETRIS® INCOL 

má zhodné zloženie ako základný štandardná cementovosivá doska 

CETRIS® BASIC, navyše je však v celej hmote prefarbená čiernym 

pigmentom. Farba pridaná do zmesi na výrobu cementotrieskovej 

dosky opticky zvýrazňuje štruktúru povrchu samotnej dosky. 

Doska CETRIS® INCOL si pri atraktívnom 

vzhľade zachováva všetky 

priaznivé vlastnosti cementotrieskovej 

dosky CETRIS® – mechanickú pevnosť, 

odolnosť proti plesniam, hubám, 

mechanickému poškodeniu, poveternostným 

vplyvom a hlavne je nehorľavá 

(trieda reakcie na oheň A2-s1,d0). 

Doska je určená najmä na dekoratívne 

použitie v interiéri aj v exteriéri 

– na opláštenie stien, vytvorenie 

podhľadov a pod. Prefarbená doska 

sa ponúka v hrúbke 12 mm a v rozmeroch 

až 1 250 × 3 350 mm. Montážne 

zásady (kotvenie, vzdialenosť podpôr 

a kotviacich prvkov, dilatácie) sú totožné 

ako pri použití ostatných typov 

cementotrieskových dosiek CETRIS®. 

Rovnako ako pri základnej doske 

CETRIS® BASIC nemá doska CETRIS® 

INCOL tiež definovaný jednotný farebný 

vzhľad. Charakteristická vlastnosť 

týchto povrchovo neošetrených 

dosiek – farebná nejednotnosť – je 

daná najmä použitým spojivom – portlandským 

cementom a výrobným procesom. 

V ploche cementotrieskových 

dosiek CETRIS® sa vplyvom spôsobu 

výroby a opracovania môže farebný 

odtieň aj štruktúra povrchu líšiť. 

Môžu tak vznikať tmavšie a svetlejšie 

nerovnorodé miesta (fľaky, pásy...). 

Cementotrieskové dosky CETRIS® 

s týmito šmuhami, spoločne s doskami 

bez nich, vytvárajú opláštenie 

s prirodzenou rôznorodosťou vzhľadu 

betónových stien. Pri realizácii fasád 

máme skúsenosti, že pôsobením poveternostných 

vplyvov nastáva mierne 

zjednotenie vzhľadu základných 

cementotrieskových dosiek CETRIS®. 

Charakteristická rôznorodá „tvár“ základných 

cementotrieskových dosiek 

je známa autorom stavebných projektov. 

Dôvodom, prečo použiť „surovú“ 

dosku, je získanie cenovo dostupného 

opláštenia rozličného – „živého“ vzhľadu, 

ktorý je v kontraste s uniformovanými 

farebne jednoliatymi fasádnymi 

plášťami. Pritom vznikne obklad s vysokou 

životnosťou a v podstate nulovými 

prevádzkovými nákladmi. Dlhoročná 

skúsenosť s používaním prefarbených 

cementotrieskových dosiek na fasádach 

je známa najmä v Škandinávii. 

V Českej republike sa prefarbené 

ce mentotrieskové dosky CETRIS® 

INCOL používajú vďaka atraktívnemu 

vzhľadu aj vo výstavných priestoroch 

a v expozíciách. Fasádne opláštenie 

týmito tmavosivými doskami je vytvorené 

na niekoľkých nízkoenergetických 

rodinných domoch. 

Dosky CETRIS® INCOL boli použité aj 

na opláštenie výrobných a prevádzkových 

objektov v areáli výroby kúpeľňových 

radiátorov a sušiakov firmy 

PMH Invest trade v Českom Krumlove. 

K podkladovej drevenej konštrukcii 

sú dosky CETRIS® INCOL kotvené 

do predvŕtaných otvorov skrutkami 

s pologuľatou hlavou. 

80 

ASB #224 

REklamný TExT: CIdEm HRanICE

s tanI slav Pagáč, Ct P Invest sk 

Priemyselný park neprináša iba 

zamestnanie, ale aj nové investície 

Akú funkciu môžu mať priemyselné parky, patria do miest? Aktuálne 

trendy zhodnotil Stanislav Pagáč, regionálny riaditeľ CTP pre Slovensko. 

Charakter miest v rámci slovenska 

sa za posledné roky výrazne zmenil. 

Dôkazom toho je Bratislava. vy 

pôsobíte vo viacerých lokalitách 

slovenska, ako je to v ostatných regiónoch? 

CTP pôsobí v 11 lokalitách na Slovensku, 

nové sú v príprave. Mestá, ale 

i obce v blízkosti dopravných tepien 

a väčších miest sa výrazne zmenili. 

Rozrastajú sa a zahusťujú, dochádza 

k presunom funkcií celých štvrtí, 

zmene toku obyvateľov a návštevníkov 

miest. V regiónoch je tento trend 

podobný ako v Bratislave, len v menšej 

mierke. Vytvárajú sa nové lokality, 

kde obyvatelia trávia čas, kam 

chodia za zábavou a prácou. 

Dokážeme reagovať na nové trendy 

a prispôsobovať tomu charakter 

mestských aglomerácií? 

Súkromná sféra vie flexibilne a rýchlo 

reagovať na nové trendy, načúva 

trhu a čiastočne ho aj usmerňuje. 

Menšie mestá sú pružnejšie, no napriek 

tomu sú zmeny legislatívy na 

komunálnej a štátnej úrovni výrazne 

pozadu za potrebami súčasnosti 

a budúceho rozvoja. 

tvrdíte, že priemyselné parky by sa 

mali približovať k mestu ako takému. 

Prečo? 

Áno, priemyselné, vlastne logistické 

a zásobovacie parky so službami tam 

majú svoje miesto. Ich blízkosťou 

sa znižuje intenzita ťažkej dopravy 

v mestách samotných, prepravné 

toky sa presúvajú do menších formátov. 

Koncept B2C sa umožňuje na 

skutočne komunitnej úrovni. Vznikli 

nové distribučné kanály pre spotrebný 

tovar, ktoré ho distribuujú priamo 

na prah našich domov, predajní či 

prevádzok. 

verejná mienka tomu úplne nie je 

naklonená. ako sa dá zmeniť myslenie, 

že priemyselný park nemusí 

zákonite znamenať zníženú kvalitu 

života? 

Priemyselný park neprináša iba zamestnanie, 

ale aj investície. Takéto 

parky predstavujú funkčný celok, 

ktorý ak sa správne prevádzkuje, drží 

krok s dobou a potrebami okolia. Výstavba 

priemyselnej zóny vyvolá nutné 

investície do verejnej dopravy, priláka 

služby a skráti vzdialenosť, ktorú 

ľudia musia prekonať na ceste do zamestnania. 

Navyše v čase voľných dní 

ponúka plochy na relax, ktoré môžu 

využívať všetci. Sem patria napríklad 

spomínané parky alebo cyklotrasy. 

aká je v tomto smere vaša filozofia? 

CTP uviedla na trh v Českej republike 

koncept mestského parku už pred 

viac ako 10 rokmi. Koncept neustále 

vylepšujeme, čerpáme z reálnych 

skúseností z troch lokalít v ČR. V súčasnosti 

plánujeme jeho rozšírenie 

do ďalších lokalít – na Slovensku, 

v ČR, Maďarsku a v Rumunsku. 

CtP si zakladá na moderných technológiách, 

energetickej certifikácii. 

netajíte sa, že chcete tento rok 

dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. ako 

sa vám to darí? 

Podľa môjho názoru toto je cesta, 

ako presvedčiť verejnosť, že priemyselné 

parky môžu byť mestotvorným 

prvkom bez toho, aby to zákonite 

znamenalo zásah do kvality života. 

Naopak. Pri výstavbe budov dlhodobo 

presadzujeme ekologické riešenia. 

Zeleň má u nás skutočne „zelenú“. 

Celé CTP portfólio nehnuteľností nedávno 

prešlo certifikáciou BREEAM 

a splnilo úroveň „very good“ či 

„excellent“. Na rozdiel od väčšiny 

konkurencie ostávame vlastníkom 

budov. To nás zaväzuje zabezpečiť 

udržateľnosť budov počas celého životného 

cyklu. Preto sme sa rozhodli 

pre BREEAM In Use. Dôležité je spomenúť 

aj fakt, že máme čoraz viac 

klientov, ktorí uvažujú rovnako ako 

my. Ich požiadavky sa týkajú znižovania 

produkcie emisií a znižovania 

uhlíkovej stopy danej spoločnosti. 

na záver otázka skôr na inšpiráciu. 

kde podľa vás najlepšie funguje 

prepojenie priemyslu s bežným 

mestským životom? 

StaniS lav Pagáč 

Skvelým príkladom je určite naša Ponávka 

v Brne. Je to prienik výroby, 

skladovania, služieb, administratívy, 

a to priamo v meste. Ešte v roku 2007 

to bol klasický brownfield s ťažkým 

priemyslom a hustou železničnou 

sieťou. Celý viac ako 10hektárový 

pozemok prirodzene rozdeľuje rieka. 

Na území brownfieldu dnes stoja 

tzv. CTboxy, Office boxy a Domeq. 

CTboxy sú jednotky s rozlohou 

približne 800 m 2 , ktoré spájajú tri 

funkčné priestory – kancelárie, show 

room a sklad, prípadne ľahkú výrobu. 

Toto prepojenie je veľmi obľúbené 

najmä pre tých nájomníkov, ktorí 

hľadajú dynamiku mesta. Office 

boxy majú 4 poschodia a sú doplnené 

retailom a ďalšími službami. Súčasťou 

areálu je aj študentský domov, 

ktorý vnáša do lokality život po tzv. 

office hours. Lokalitu dotvárajú parky, 

záhrady a drobná architektúra. Je 

to skvelá štvrť, ktorá mestu neublížila, 

naopak, pozdvihla ho. 

CTPark Bratislava. Ponávka, Brno. 

reklamný text: CtP Invest sk 

ASB #224 81

Novinky 

Nekonečné 

možnosti riešenia 

osvetlenia 

IMAGINE je renomované DALI riešenie riadenia 

osvetlenia od firmy Helvar. Je navrhnuté 

tak, aby do vašich priestorov prinieslo pohodu 

a inteligenciu, ponúkajúc efektivitu a škálovateľnosť 

pre rôzne druhy aplikácií. Svetlo 

vedie váš denný rytmus a pomáha ochrániť 

pred negatívnym vplyvom mesiacov v sychravom 

zimnom období s krátkym slnečným 

svitom. Helvar pomáha znižovať náklady na 

energiu použitím detekcie prítomnosti alebo 

aj zasielaním reportov o efektivite využitia 

priestorov v budove. IMAGINE je jednoducho 

pripojiteľný k ďalším systémom budovy alebo 

cloudovým aplikáciám. Pomocou inteligentných 

funkcií, napr. PIR reportov, zisťuje, ako 

sú priestory využité, a poskytuje postrehy, ako 

optimalizovať reakciu senzorov pre najvyššiu 

efektivitu bez vplyvu na komfort ľudí. 

Zdroj: www.helvar.com 

Rekonštrukcia 

Krkonošského 

múzea vo Vrchlabí 

Divízia 9 spoločnosti Metrostav realizuje na 

tejto zákazke kompletnú rekonštrukciu vnútorného 

rajského dvora, ako aj 1. podzemného 

a nad zemného podlažia kláštora, kde sa budú 

nachádzať výstavné priestory. Najzaujímavejšou 

časťou bude prístavba, ktorá má pripomínať 

skalu vyrastajúcu z kláštora. Časový harmonogram 

i výšku nákladov na rekonštrukčné 

práce zásadne ovplyvnili zložité revízie dokumentácie. 

V dôsledku zmeny legislatívy sa upravil 

spôsob ochrany prírody v národnom parku 

KRNAP, čo malo vplyv aj na expozíciu v múzeu 

a celý koncept múzea musel byť prepracovaný. 

Na stavebnú časť projektu nadviaže budovanie 

expozície dokumentujúce príbeh Krkonôš 

s ohľadom na jedinečnú prírodu a spolužitie prírody 

a človeka. Predpokladaný termín otvorenia 

pre verejnosť je v prvej polovici roka 2023. 

Výherná akcia 

Spoločnosť Geberit vyrobila svoju prvú podomietkovú 

splachovaciu nádržku už pred 57 rokmi. 

Po vyše piatich desaťročiach sa dnes toto 

riešenie so závesnou toaletou stáva v našich 

kúpeľniach štandardom. Svedčí o tom aj vyše 

60 miliónov podomietkových WC nádržiek Geberit 

predaných po celom svete. Ich obľuba má 

celkom racionálne korene – ľahko sa inštalujú, 

poskytujú spoľahlivú prevádzku po dlhé desaťročia, 

jednoducho sa udržiavajú a kúpeľne vďaka 

nim pôsobia moderne, úhľadne a čisto. Ako 

poďakovanie za dlhoročnú dôveru pripravila 

spoločnosť Geberit 21 špičkových sprchovacích 

WC Geberit AquaClean Sela, ktoré vás po použití 

toalety umyjú a ponúkajú množstvo ďalších 

zaujímavých funkcií vrátane nočného orientačného 

svetla. Vyhrať ich môžete v rámci výhernej 

akcie Ponuka 2021 až do novembra 2021. 

Zdroj: www.geberit.sk/2021 

Zdroj: www.metrostav.cz 

Letná architektonická výzva 

Spoločnosť Wienerberger vyhlasuje letnú výzvu pre architektov, projektantov 

a študentov vysokých škôl s architektonickým odborom. Tí 

môžu prihlasovať inšpiračné návrhy stavieb s použitím modernej pálenej 

krytiny Tondach V11 do konca augusta 2021. Úlohou je vytvoriť 

vizualizáciu objektu s využitím keramickej strešnej krytiny Tondach 

V11. Svoje práce môžu prihlasovať v dvoch kategóriách: rodinný dom 

a komerčný alebo verejný priestor. Súťažný návrh musí obsahovať 

vizuálnu časť, ktorá bude pozostávať minimálne z troch vizualizácií 

objektu, a textovú časť s krátkym opisom. Najlepší návrh v každej 

kategórii bude ocenený finančnou odmenou vo výške 1000 eur, študentský 

návrh bude odmenený špeciálnou cenou v hodnote 500 eur. 

Zdroj: www.wienerberger.sk/tondach-v11 

Murované 

konštrukcie bez 

omietania 

NOVUM, developerský projekt spoločnosti 

GEMO DEVELOPMENT, spol. s r. o., privítalo 

v októbri 2020 prvých návštevníkov. Generálnym 

dodávateľom stavby bola stavebná spoločnosť 

GEMO Slovensko, spol. s r. o. Tvárnice 

Ytong a Silka, z ktorých sú steny prešovského 

obchodného centra postavené, požiadavku 

investora na zhotovenie pohľadového muriva 

s minimálnymi nákladmi na ďalšie povrchové 

úpravy zvládli na jednotku. Xella Slovensko dodala 

na stavbu projektu NOVUM cca 2 400 m 3 

pórobetónových tvárnic Ytong. Z 80 m 3 vápennopieskových 

tvárnic Silka sú v obchodnom centre 

deliace steny v zásobovacích priestoroch. 

Prvýkrát boli na Slovensku použité prefabrikované 

preklady Xella. V plnej miere sa tu preukázali 

ich výborné konštrukčné a nosné vlastnosti 

a kompatibilita so systémom Ytong a Silka. 

Nový výmenník 

pomôže výrobe aj 

ekológii 

Cementáreň CEMMAC v Hornom Srní ukončila 

jednu z najväčších investičných akcií za 

posledné desaťročia. Generálna rekonštrukcia 

a modernizácia výmenníka tepla trvala takmer 

18 mesiacov. V tomto zariadení, ktoré je dominantou 

celého areálu cementárne, sa vstupné 

suroviny postupne nahrievajú pred vstupom do 

rotačnej pece. Ekologickejšia prevádzka v novom 

výmenníku znamená zníženie objemu emisií 

NOx o 30 % a CO dokonca o 50 %. Kým fosílnych 

palív sa spotrebuje menej, celkový objem 

vyrobeného slinku sa zvýši približne o 5 %. Na 

rekonštrukcii sa podieľalo viac ako 300 zamestnancov 

externých dodávateľov, čo bolo počas 

pandemickej situácie mimoriadne náročné. 

Zdroj: www.cemmac.sk 

Zdroj: www.ytong.sk 

82 ASB #224 Aktuálne

Kachle, ktoré udržia 

teplo domova 

Kozubové kachle s akumuláciou ROMOTOP 

rýchlo absorbujú tepelnú energiu do akumulačnej 

hmoty po celý čas aktívneho 

kúrenia. Túto energiu potom vyžarujú 

niekoľko hodín späť do miestnosti, aj keď 

v ohnisku už žiadne plápolanie ohňa neuvidíte. 

Kúrenie akumulačnými kachľami sa 

hodí do klasických, ale predovšetkým do 

nízkoenergetických domov. Svoju funkciu 

plnia na jednotku, okrem toho sa však stanú 

i dizajnovým prvkom vášho interiéru. 

Vybrať si môžete z niekoľkých modelov, 

tvarov a technologických riešení. Akumulačné 

kozubové kachle LUANCO N AKUM 

sa vždy prispôsobia vašim požiadavkám. 

Vďaka otočnému ohnisku budete mať jasný 

výhľad na krásu živého ohňa. Cena od 

1 650 eur s DPH. 

Zdroj: www.romotop.sk 

IntelIgentné 

elektrIcké InštalácIe 

projektovanie | dodávky a montáž | servis 

Žiadna stavba nie je pre nás 

ani malá, ani príliš veľká 

www.elimer.sk | +421 905 320 320 

Každodenná dávka informácií, ktoré vás 

nenechajú chladnými 

www.asb.sk 

Premena tisícročného kláštora v Siegburgu 

Dnes kláštor slúži ako sídlo Katolícko-sociálneho 

inštitútu, moderné konferenčné centrum a hotel. 

Viac na www.asb.sk 

ArchITEKTúrA 

Nový polyfunkčný komplex v Dúbravke 

Projekt prinesie do lokality dokopy 520 bytových 

a 280 rekreačných ubytovacích jednotiek. 

Viac na www.asb.sk 

DEVELOPMENT 

Coworkingový salón vznikol z podkrovia 

Ilustruje jednu z možností, ako prirodzene 

prispôsobiť dizajnový priestor prísnejším 

hygienickým normám. Viac na www.asb.sk 

DIZAJN 

novinky 

ASB #224 83

Navrhovanie okien podľa 

legislatívy platnej od 1. 1. 2021 

Nové rodinné domy musia od začiatku tohto roka splniť 

podmienku energetickej triedy A0, potreba primárnej 

energie teda nesmie presiahnuť hodnotu 54 kWh/m 2 

za rok. Domy musia mať lepšie tepelnoizolačné vlastnosti 

a ich súčasťou by mali byť kvalitné materiály a výrobky. 

Ako si vybrať okná do takéhoto domu? 

TEXT: Denisa Kureková, Foto: Saint-Gobain, isifa/Shutterstock 

Požiadavky v energetickej triede A0 

V zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. 

o energetickej hospodárnosti budov 

sú určené energetické triedy budov 

vo vyhláške. Tie sa preukazujú v rámci 

energetickej certifikácie. V súčasnosti 

platná horná hranica energetickej 

triedy A0 pre tzv. globálny ukazovateľ 

určuje povinnosť výstavby budov 

s takmer nulovou spotrebou energie. 

Horná hranica primárnej energie, ktorá 

sa spotrebuje v rodinnom dome za 

rok na štvorcový meter, je pre triedu 

energetickej hospodárnosti budovy 

A0 predpísaná vo vyhláške č. 35/2020 

Z. z. na úrovni ≤ 54 kWh/m 2 ročne. 

Globálny ukazovateľ primárnej energie 

pritom zohľadňuje nielen množstvo 

energie potrebnej na vykurovanie 

a prípravu teplej vody, ale aj jej zdroj, 

teda ekologickosť či obnoviteľnosť tejto 

energie. To vysvetľuje zdanlivý nesúlad 

s požiadavkou na budovy s takmer 

nulovou potrebou energie stanovenou 

v tepelnotechnickej norme (STN 73 

0540-2+Z1+Z2: 2019: Tepelná ochrana 

budov. Tepelnotechnické vlastnosti 

stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: 

Funkčné požiadavky. Konsolidované 

znenie), ktorá hovorí len o potrebe 

tepla na vykurovanie. Tá môže byť pri 

nulových domoch max. 40,7 kWh/m 2 

ročne. Takže aj keď sa môže zdať, že 

ide o dva úplne iné pohľady, nie je to 

celkom tak. Stanovené legislatívne 

podmienky je možné dosiahnuť splnením 

tepelnotechnických požiadaviek 

obalových stavebných konštrukcií 

predpísaných v tepelnotechnickej 

norme a voľbou vhodného zdroja vykurovania 

a prípravy teplej vody. 

Ako môže sklo zlepšiť 

tepelnoizolačné parametre domu? 

Okno sa považuje za najslabšie miesto 

obvodovej konštrukcie z tepelnoizolačného 

hľadiska, preto je potrebné 

venovať mu výnimočnú pozornosť. 

Pri zasklených stenách a sklených fasádach 

to, samozrejme, platí obzvlášť. 

No energetická účinnosť okien nie je 

definovaná iba ich tepelnoizolačnými 

vlastnosťami, ale tiež solárnymi ziskami. 

Vyvážený pomer medzi týmito 

parametrami určuje energetickú účinnosť 

okna a súčasne zásadným spôsobom 

ovplyvňuje fyzickú i duševnú 

pohodu užívateľov. 

Požiadavky platné od 1. 1. 2021 

Medzi najdôležitejšie parametre pri 

výbere okien do domu s takmer nulovou 

spotrebou energie patrí hodnota 

súčiniteľa prechodu tepla U w 

. 

Nové okná by mali mať v zmysle novej 

normy hodnotu U w 

≤ 0,85 W/(m 2 . K). 

„Normový súčiniteľ prechodu tepla 

má vo vzťahu k energetickej hospodárnosti 

budovy charakter priemernej 

výpočtovej hodnoty U w 

pre 

celú budovu, vtedy platí požiadavka 

U w 

≤ U w,N 

. Súčiniteľ prechodu tepla 

Uw každého okna, každých dverí, 

každej zasklenej steny osobitne má 

deklarovaný charakter a ak v niektorej 

konkrétnej pozícii je U w 

> U w,N 

, tak to 

musí byť zdôvodnené,“ vysvetľuje Ing. 

Peter Snopko, tajomník spoločnosti 

SLOVENERGOokno. 

Tieto požiadavky platia pre okná s plochou 

aspoň 1,8 m 2 . Aj keď otvorové 

výplne s menšou plochou nemusia spĺňať 

požadované hodnoty, musia byť 

zhotovené z rovnakých komponentov 

ako okná spĺňajúce požiadavky normy. 

Na úroveň tepelnej izolácie celého 

okna, ktorá je vyjadrená indexom U w 

, 

vplývajú tieto tri hodnoty: 

• súčiniteľ prechodu tepla zasklenia U g 

; 

• súčiniteľ prechodu tepla rámu okna U f 

; 

• lineárny stratový súčiniteľ prechodu 

tepla dištančného rámika (ψ). 

Výsledkom týchto parametrov je hodnota 

súčiniteľa prechodu tepla U w 

. 

Návrh okien 

Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce 

komfort a energetickú účinnosť okna 

patria prirodzené denné svetlo, tepel- 

Súčiniteľ prechodu tepla okna podľa normy STN 73 05 40-2 + Z1 + Z2: 2019 

U w, r2 

W/(m 2 . K) 0,85 

U w, r3 

W/(m 2 . K) 0,65 

U w, r3 

W/(m 2 . K) ≤ 2,0/≤ 2,0 

normalizovaná (požadovaná) hodnota platná od 1. 1. 2021 

pre okná, dvere v obvodovej stene 1) 

odporúčaná hodnota od 1. 1. 2021 pre okná, dvere 

v obvodovej stene 1) 

odporúčaná hodnota od 1. 1. 2021 pre dvere do ostatných 

priestorov bez zádveria/so zádverím 

1) 

Platí pre balkónové, terasové dvere alebo tzv. francúzske okná z rovnakých konštrukčných prvkov ako okná. 

84 

ASB #224

Bezplatný online kalkulačný program CALUMEN LIVE umožňuje jednoduchým 

a intuitívnym spôsobom zostaviť skladbu skla a prepočítať jej parametre. 

IGU warm edge. 

noizolačné vlastnosti a solárne zisky. 

Obmedzenie strát tepla inštalovaním 

energeticky účinných okien môže až 

o 20 % znížiť náklady na energie a redukovať 

aj efekt chladných stien. 

Na druhej strane teplo zo slnečných lúčov 

predstavuje bezplatný zdroj energie. 

Významne ovplyvňuje komfort 

užívateľov budov aj v zimnom období. 

Okná v takomto dome majú byť navrhnuté 

tak, aby jedinečné vlastnosti skla 

boli v maximálnej miere využité. „Návrh 

okien, dvier, zasklených stien, ale 

i návrh ľahkých obvodových plášťov 

definujú požiadavky, ktoré sú uvedené 

v projektovej dokumentácii k stavbe, 

napríklad v pôdorysoch, rezoch, 

pohľadoch, detailoch, ale aj v inej 

sprievodnej dokumentácii. Uvedené 

požiadavky sa vzťahujú na konkrétnu 

pozíciu okna, dvier alebo zasklenej steny, 

na jednotlivý alebo maximálny rozmer 

plochy,“ konštatuje Peter Snopko. 

Výber vhodného okna 

Hoci sa výber konkrétneho okna často 

zužuje na výber rámu okna, zďaleka to 

nie je jediný parameter, ktorý by sa 

mal brať do úvahy. „Požiadavky na 

okná, dvere a zasklené steny určuje 

projektant. Výrobca na základe požiadaviek 

projektanta zabezpečuje vlastnosti 

okien, dvier a zasklených stien. 

Ak sú okná, dvere a zasklené steny už 

vopred vyrobené, tak sa robí výber 

z ponúkaného už vyrobeného sortimentu. 

Inak povedané, dôležité je, aby 

pri definovaní parametrov okien bol 

už na začiatku aj projektant, respektíve 

dobre spracovaná projektová dokumentácia,“ 

upozorňuje Peter Snopko. 

Zasklenie v okne 

Zasklenie tvorí najväčšiu plochu okna, 

preto vlastnosti skla zásadným spôsobom 

ovplyvňujú výsledné tepelnoizolačné 

hodnoty finálneho výrobku. 

„Na dosiahnutie požadovaných tepelných 

parametrov okna ako celku sú 

mimoriadne dôležité vlastnosti skla. 

Rovnako je dôležité dať si pozor na 

typ dištančného rámika a nepoužívať 

zastarané hliníkové rámčeky,“ vysvetľuje 

Michal Široký zo spoločnosti 

Saint-Gobain Building Glass. 

„Zasklenie je neoddeliteľnou súčasťou 

návrhu celej konštrukcie už na 

začiatku. Je súčasťou stavebného 

výrobku a je súčasťou laboratórnych 

i výpočtových postupov pri posudzovaní,“ 

vysvetľuje Peter Snopko. 

„Odporúča sa napríklad, že technické 

podmienky návrhu skiel, priehľadných 

a nepriehľadných výplní nad 5 m 2 musí 

posúdiť autorizovaný statik. Statický 

prepočet zohľadňujúci všetky vplyvy 

a medzné stavy v konkrétnej konštrukcii 

a na konkrétnom mieste určenia 

musí byť archivovaný,“ dodáva. Pri 

dvojsklách je najlepšia dosiahnuteľná 

hodnota súčiniteľa prechodu tepla 

zasklenia U g 

= 1,0 W/(m 2 . K), teda 

iba trojsklo môže dosiahnuť normou 

požadované hodnoty U g 

= 0,6 až 0,8 

W/(m 2 . K). Aj z tohto dôvodu sa v poslednom 

čase mimoriadne zvýšil záujem 

zákazníkov o izolačné trojsklá. 

Odporúčané hodnoty môže pomôcť 

dosiahnuť aj výber vhodného typu 

skla. Inovatívnym riešením môžu byť 

tzv. izolačné sklá s novou generáciou 

nízkoemisných povlakov ECLAZ spoločnosti 

Saint-Gobain, ktoré sa vyznačujú 

najlepším pomerom cena/výkon. 

Vďaka inovovanej technológii nanášania 

povlakov dosahujú izolačné sklá 

nadpriemerné tepelnoizolačné vlastnosti 

pri vysokej priepustnosti svetla. 

„Sklo ECLAZ prináša nielen vysoký 

prestup svetla, ale aj vysoké solárne 

zisky, čiže teplo, ktoré nemusíte 

vyrábať ani zaň platiť. A to všetko je 

možné pri nízkej hodnote U g 

,“ dodáva 

Michal Široký. ECLAZ búra mýty 

o tom, že špeciálne sklo cenu okna 

výrazne ovplyvní – podľa aktuálneho 

cenového prieskumu sa cena okna so 

sklom ECLAZ pohybuje o cca 3 – 10% 

drahšie ako okno s bežným sklom, 

v závislosti na type profilu. 

Nejde teda o žiadne násobné zvyšovanie 

ceny okna. „Sklo môže konečnému 

užívateľovi zásadne pomôcť zvýšiť 

užívateľský štandard interiéru. Práve 

užívateľ je tým, kto ohodnotí profesionalitu 

sklárov, oknárov a stavbárov,“ 

konštatuje Peter Snopko. 

Dobrou pomôckou pre návrh zasklenia 

je bezplatný online kalkulačný program 

CALUMEN LIVE, ktorý umožňuje jednoduchým 

a intuitívnym spôsobom zostaviť 

skladbu skla a prepočíta jej parametre. 

Výstupom je technický list, 

ktorý obsahuje údaje o prestupe svetla, 

solárnom faktore, súčiniteli prestupu 

tepla, nepriezvučnosti, triedy bezpečnosti 

a enviromentálnej certifikácii. 

Benefity skla ECLAZ 

• Až o 10 % vyšší solárny faktor 

v porovnaní s najlepším 

dostupným trojsklom na 

trhu a až o 10 % vyšší solárny 

faktor v porovnaní s najlepším 

dostupným dvojsklom na trhu. 

• Vyššie solárne zisky 

a priepustnosť svetla pre 

maximálnu energetickú 

účinnosť v chladnom a miernom 

podnebí. 

• Farebne neutrálny vzhľad 

s obmedzenou svetelnou 

reflexiou. 

Dôležitá je aj montáž a zabudovanie 

okna 

„Montáž je posledná fáza, keď sa 

dajú, niekedy, žiaľ, už len čiastočne, 

odstrániť napríklad tepelné mosty. 

Opäť by som zdôraznil, že o kvalite 

montáže, kvalite detailov a pokynov 

na zabudovanie sa rozhoduje už aj na 

začiatku, v projektovej dokumentácii. 

Do popredia sa tak stále viac dostáva 

i vzdelávanie montážnikov, ktorí okná 

montujú, ale i vzdelávanie projektantov, 

ktorí okná a zabudovanie okna 

navrhujú. Okno, všetky jeho súčasti, 

ale i stavebná konštrukcia okolo tvoria 

súvislosti, ktoré sú dôležité,“ uzatvára 

Ing. Peter Snopko, tajomník združenia 

SLOVENERGOokno, ktorý školí aj záujemcov 

na získanie licencie na montáž 

okien vydávaný TSÚS. 

www.saint-gobain-glass.cz 

reklamný text: Saint-Gobain Building Glass 

ASB #224 85

Hygiena pitnej vody – 

podceňovaný problém 

Pitná voda nie je nikdy sterilná, lebo okrem minerálov 

obsahuje aj veľké množstvo živín a mikroorganizmov. 

Dodávateľ pitnej vody neustále kontroluje jej 

chemické, mikrobiologické a ďalšie parametre. 

Zodpovednosť za kvalitu vody vo vnútornom vodovode 

však nesie majiteľ alebo prevádzkovateľ budovy. Pokiaľ 

sa pitná voda v potrubí príliš zahreje alebo zostane 

dlhšie bez pohybu, môžu sa v nej prítomné baktérie 

rozmnožiť a narušiť prirodzenú mikrobiálnu rovnováhu. 

Takáto voda už predstavuje zdravotné riziko najmä pre 

ľudí s oslabenou imunitou. 

Biofilmy sa tvoria všade tam, kde 

prúdi voda, a domový vodovod nie je 

výnimkou. Zvyčajne nepredstavujú 

žiadny problém a nezhoršujú vlastnosti 

pitnej vody. Vedci dokonca predpokladajú, 

že vodovodné potrubia môžu 

kolonizovať aj také typy mikroorganizmov, 

ktoré majú na kvalitu vody 

pozitívny vplyv. V prípade nadmerného 

rastu však môžu biofilmy slúžiť 

ako živná pôda na rast patogénnych 

baktérií. 

Hygienické prepláchnutie Geberit 

Pomocou hygienického prepláchnutia 

Geberit je možné účinne zabrániť rozmnoženiu 

choroboplodných zárodkov 

do koncentrácií, ktoré sú už zdraviu 

škodlivé. Pokiaľ je vodovod správne 

navrhnutý a hneď na začiatku správne 

nainštalovaný s použitím hygienického 

prepláchnutia Geberit, máte 

istotu, že voda v rozvodoch nebude 

nebezpečne dlho stagnovať. 

Hygienické prepláchnutie Geberit zaručuje 

vysokovýkonnú výmenu vody 

v potrubí. Možnosť nastavenia rôznych 

parametrov a preplachovacích 

programov dovoľuje prispôsobiť jeho 

prevádzku skutočným potrebám danej 

inštalácie a ušetriť značné množstvo 

vody. Kompaktná konštrukcia 

výrobku umožňuje priestorovo úspornú 

a jednoduchú montáž v predstenových 

systémoch, technických miestnostiach, 

na konci zvislého potrubia 

alebo montáž na omietku. 

Oblasti použitia 

Medzi typické oblasti použitia patria 

hotely a penzióny, nemocnice a domovy 

dôchodcov, školy, športové haly, 

kasárne alebo rekreačné objekty. 

V takýchto budovách sa niekedy nepoužívajú 

celé úseky potrubia aj počas 

niekoľkých mesiacov. 

Pripojenie k riadiacemu systému 

budovy (BMS) 

Hygienické prepláchnutie Geberit 

možno pripojiť k riadiacemu systému 

budovy (BMS) cez rozhranie RS485 

alebo digitálny I/O a ovládať ho tak 

centrálne. Vďaka zbernicovej riadiacej 

jednotke možno v komplexe budov 

prepojiť jednoduchou kabelážou aj 

viac hygienických prepláchnutí. Centrálny 

zber dát, riadenie a vyhodnocovanie 

parametrov preplachovania 

robia z hygienického prepláchnutia 

Geberit spoľahlivého pomocníka pri 

udržiavaní vysokej kvality pitnej vody 

v budove. 

Ovládanie cez smartfón 

Geberit kompletne prepracoval riadiacu 

elektroniku preplachovacej jednotky, 

aby bola schopná zvládnuť najrôznejšie 

situácie. Všetky základné nastavenia 

a parametre daného systému možno 

naprogramovať a ovládať pomocou 

smartfónu. Aplikácia s názvom Geberit 

SetApp je k dispozícii zdarma. 

Novinka 2021 

V tomto roku sa ponuka hygienických 

prepláchnutí Geberit rozšírila 

o nové praktické riešenie – hygienické 

prepláchnutie Geberit zabudované 

v splachovacej nádržke inštalačného 

prvku Duofix. Ide o šikovné riešenie, 

ktoré zaisťuje hygienu pitnej vody bez 

nároku na dodatočné miesto. 

Viac informácií o hygiene pitnej vody nájdete na: 

www.geberit.sk/hygiena-vody. 

Preplachovacie programy 

Geberit 

Intervalové riadenie – prepláchnutie 

riadené v intervaloch nastavených 

vopred. 

Časové riadenie – časovo riadené 

prepláchnutie sa spúšťa v pevne stanovených 

časoch (hodina a dni v týždni). 

Teplotné riadenie – prepláchnutie sa 

spúšťa vtedy, keď sa dosiahne určitá 

teplota (napr. normou stanovená maximálna 

teplota pitnej vody 25 °C). 

Prietokové riadenie – výmena presného 

objemu pitnej vody vo vopred 

určenú hodinu a dni v týždni. 

Riadenie podľa spotreby – preplachovanie 

sa riadi spotrebou vody, ktorú 

deteguje snímač prietoku. 

Hygienické prepláchnutie Geberit Rapid na dočasné riešenie 

preplachovania nepoužívaných úsekov potrubia 

Hygienické prepláchnutie 

integrované v splachovacej nádržke 

inštalačného prvku Geberit Duofix. 

Hygienické 

prepláchnutie Geberit 

s riadiacou jednotkou. 

Jednoduché 

nastavenie cez 

smartfón a BMS 

Ovládanie a programovanie 

cez Bluetooth® 

je vďaka aplikácii pre smartfóny so 

systémom iOS a Android jednoduché 

a pohodlné. K dispozícii sú aj rozhrania 

(RS485 a digitálne I/O) na integráciu 

do riadiaceho systému budovy (BMS). 

86 

ASB #224 

ReklaMNý TexT: GeBeRIT

inovatívne a estetické 

riešenia spoločnosti terran 

určené na profesionálne 

vetranie striech! 

Novinkou spoločnosti Mediterran Slovakia sú nové 

odvetrávacie škridly, ktoré splynú s rovinou strechy, aby sa 

strecha stala v každom ohľade korunou vášho domu. Nové 

odvetrávacie škridly inštalované v dostatočnom počte 

zvýšia životnosť strešnej konštrukcie a komfort podkrovia, 

ako aj estetický vzhľad strechy, a to bez výrazných 

dodatočných nákladov. 

na čo slúžia odvetrávacie škridly? 

Odvetrávacie škridly sa používajú na 

odvetrávanie vzduchu vo vetraných 

strešných konštrukciách. Umožňujú 

ľahký pohyb vzduchu pod strechou 

a neohrozujú nepohyblivosť škridiel 

na hraniciach strešnej konštrukcie. 

Musí byť zabezpečené vetranie každej 

medzikrokvovej časti strechy, preto 

môže byť potrebné umiestnenie 

vetracích škridiel aj pozdĺž nárožia. 

Prečo je nový typ odvetrávacích 

škridiel lepší? 

Okrem toho, že splynú so strešnou 

krytinou a strecha je preto estetickejšia 

a komplexne vypracovaná, nevedú 

vyššie požiadavky na materiál k výrazným 

dodatočným nákladom, pretože 

nové výrobky sú lacnejšie a znižuje 

sa počet základných škridiel potrebných 

na pokrytie strechy. Môžete si 

tak kúpiť výrobok s lepším pomerom 

ceny a kvality, ktorý ponúka inovatívne 

riešenie, ktoré zabezpečí správne 

vetranie strechy a krajšiu, estetickejšiu 

strechu pre vašu rodinu. 

Vďaka väčšiemu celkovému prierezu 

vetrania je nové prevetranie strechy 

z hľadiska technického obsahu tiež lepšie 

a modernejšie v porovnaní s inými 

bežne používanými riešeniami na trhu. 

na čo si dávať pozor? 

Napríklad na strechu s rozlohou 158 m 2 

bolo potrebné nainštalovať 24 starých 

odvetrávacích škridiel, zatiaľ čo na strechu 

je potrebných 70 nových odvetrávacích 

škridiel! Tento príklad je založený 

na budove s rozmermi 10 × 10 m, so 

sklonom strechy 40 stupňov a 50 cm 

presahom odkvapu, ktorá je pokrytá 

škridlami Rundo. 

výrobcom odporúčané množstvo 

odvetrávacích škridiel: 

V prípade rodiny výrobkov Terran Synus: 

• 3 ks/10 m 2 (pôvodné odvetrávacie 

škridly 1,5 ks/10 m 2 ) 

• alebo minimálne 2 ks na bežný 

meter hrebeňa; 

Pre rodiny výrobkov Terran Danubia, 

Vlčanka a Coppo 2018: 

• 4,5 ks/10 m 2 (pôvodne odvetrávacie 



meter hrebeňa; 

Pre rodiny výrobkov Zenit a Rundo: 

• 4,5 ks/10 m2 (pôvodne odvetrávacie 



meter hrebeňa. 

aké Sú výhody betónovej 

Strešnej krytiny? 

nepresiakavosť 

Jednou z najdôležitejších vlastností 

betónovej strešnej krytiny je jej nepresiakavosť, 

resp. nasiakavosť blízka 

nule. Povrch krytiny úplne odvádza 

zrážkovú vodu, ktorá sa tak nedostane 

do pórov v materiáli. Nepresiakavosť 

tak zabezpečí, že hmotnosť škridiel, 

a tým aj celková hmotnosť strechy, 

ostávajú rovnaké. 

vysoká mechanická odolnosť 

Moderná technológia výroby a vysokokvalitný 

materiál garantujú vysokú 

mechanickú odolnosť betónových 

škridiel. Strešná krytina preto nevykazuje 

lámavosť ani pod tlakom veľkého 

množstva snehu, ľadu a pohybu 

na streche. 

Stálosť tvaru 

Nemenej dôležitou vlastnosťou kvalitnej 

betónovej strešnej krytiny je 

stálosť tvaru. Moderná výrobná technológia 

umožňuje vyrábať škridly rovnakej 

veľkosti a tvaru, vďaka čomu je 

ich prekrytie absolútne presné. 

Stálosť farieb 

Betón svoju farbu získa nastriekaním 

vybraného typu farbiva. Tým vzniká 

strešná krytina s požadovanou farebnosťou, 

ktorá veľmi pekne ukáže aj na 

veľkých homogénnych plochách. Prirodzené 

povrchové opotrebenie farebnosti 

je v prípade kvalitných betónových 

škridiel prakticky neviditeľné. 

ochrana proti vonkajším 

prírodným vplyvom 

Povrch kvalitnej betónovej škridly je 

navyše ošetrený ďalšou ochrannou 

vrstvou v rovnakom farebnom odtieni 

ako základná farba. Táto vrstva slúži 

ako ochrana proti vzniku machu a poškodeniu 

zapríčineného škodlivým 

vplyvom ovzdušia miest. 

www.terran.sk 

www.krytina.sk 

Rundo Zenit Synus Danubia, Vlčanka a Coppo 2018 

reklamný text: mediterran Slovakia 

ASB #224 87

Seriál: 

Výnimočné riešenia plochých Striech 

1. časť: Strecha s ochranou proti prehriatiu 

2. časť: Zelená strecha 

3. časť: Plochá strecha so zvýšenou odolnosťou 

4. časť: Environmentálna strecha 

environmentálna strecha 

V tomto seriáli vám postupne predstavujeme 

výnimočné riešenia a materiály BMI Icopal, ktoré môžu 

byť pre vás inšpiráciou. 

Znečisťovanie ovzdušia a z toho vyplývajúce 

klimatické zmeny spolu 

s globálnym otepľovaním sa stali v celosvetovom 

meradle jednou z najväčších 

výziev pre inovácie aj v oblasti 

strešných riešení. Rovnako v našich 

lokálnych podmienkach dochádza 

k stále častejším extrémom počasia, 

ktoré majú negatívny dosah na zdravie 

obyvateľov. 

Aj z tohto dôvodu spoločnosť BMI 

priniesla na trh nový inteligentný 

SBS modifikovaný asfaltovaný 

pás najvyššej kvality Bmi icopal 

eco-activ s povrchom noxite®, 

ktorý zo znečisteného ovzdušia 

odstraňuje nežiadúce oxidy dusíka 

NO x a vytvára čistejšie a zdravšie 

prostredie. 

príklad 

Strešná plocha so 100 m 2 asfaltovaného 

pásu Icopal Eco-Activ dokáže očistiť 

za jeden rok také množstvo emisií 

oxidu dusíka, ktoré vyprodukuje jedno 

osobné vozidlo, ktoré ročne najazdí 

20 000 km. 

Navyše biela farba posypu výrazne 

prispieva k znižovaniu prehrievania 

strešných plášťov a okolia budov. 

Výhody strechy icopal eco-active: 

• aktívny povrch asfaltovaného pásu 

čistí životné prostredie od oxidov 

dusíka (NO x 

) pochádzajúcich zo 

znečistenia dopravou a priemyslom; 

• biely povrch s vysokou odrazivosťou 

eliminuje prehrievanie strechy 

v letnom období – znižuje teplotu 

krytiny až o 15 °C; 

• úspora nákladov na klimatizovanie 

vnútorných priestorov; 

• vysoká životnosť daná odolnosťou 

asfaltového pásu proti vysokým 

a nízkym teplotám; 

• jednoduchá a rýchla spracovateľnosť 

ohľaduplná k životnému prostrediu; 

• umožňuje staviteľom novostavieb 

a rekonštrukcií splniť čoraz náročnejšie 

environmentálne ciele stanovené 

stavebnými predpismi; 

• záruka na hydroizolačnú funkčnosť 

až 20 rokov (pri splnení požiadaviek 

strešnej skladby). 

Viac informácií o strešnom riešení BMI Icopal 

Eco-Active s povrchom Noxite® nájdete na 

www.icopal.sk. 

HYDROIZOLAČNÁ FUNKČNOSŤ 

88 ASB #224 reklamný text: Bramac

Healthy Homes Barometer 

potvrdzuje: treba zrýchliť 

tempo renovácií 

Healthy Homes Barometer poukazuje na naliehavú 

potrebu zvýšenia tempa obnovy bytového fondu. 

Pandémia koronavírusu prekvapivo priniesla nečakanú 

šancu spojiť rýchle oživenie hospodárstva so zlepšenými 

štandardmi bývania a kvalitou života pre milióny ľudí. 

Healthy Homes Barometer 2020 upozorňuje 

na tieto kľúčové zistenia: 

• Európska únia nedokáže splniť vyšší 

cieľ zníženia emisií do roku 2030 

bez toho, aby sa radikálne nezvýšilo 

tempo obnovy budov, keďže ešte aj 

v roku 2050 budeme využívať 9 z 10 

súčasných budov. 

• Renovácie majú potenciál na naštartovanie 

lokálnych ekonomík. 

• Až 80 miliónov Európanov žije v nezdravých 

budovách. Renovácia starnúceho 

bytového fondu v Európe je 

veľkou príležitosťou na zlepšenie 

zdravia obyvateľstva. 

• Rýchlejšie tempo renovácií bude 

mať priamy vplyv na to, aby sa znížil 

počet Európanov, ktorí trpia respiračnými 

ochoreniami spôsobenými 

práve vlhkým prostredím v domácnosti, 

až o 25 %. 

Budovy zohrávajú dôležitú úlohu na 

ceste k uhlíkovej neutralite i trvalej 

udržateľnosti. Svojou prevádzkou, 

materiálmi a výstavbou sú dnes zodpovedné 

za 39 % celosvetových emisií 

CO 2 

a za jednu tretinu globálnej konečnej 

spotreby energie. 

Prieskum Healthy Homes Barometer 

2020 preto bližšie skúmal, akú úlohu 

zohrávajú domácnosti, školy i kancelárske 

budovy smerom ku klimaticky 

neutrálnemu hospodárstvu v rámci 

zelenej dohody. 

Výsledok projektu RenovActive v Šali. 

renovácie prispejú k naštartovaniu 

lokálnych ekonomík 

Závery zo správy Healthy Homes 

Barometer 2020 poukazujú na to, že 

renovácie majú potenciál na naštartovanie 

lokálnych ekonomík. Len máloktorý 

sektor dokáže vytvárať pracovné 

miesta rýchlejšie ako stavebný priemysel. 

Na renováciách sa v súčasnosti 

podieľa priemerne 6,5 milióna zamestnancov 

v európskom stavebnom 

sektore na plný úväzok. Investície do 

obnovy budov budú preto kľúčovým 

nástrojom na dosiahnutie klimatických 

cieľov a súčasne podporia ekonomické 

oživenie. 

Bez renovácií eÚ nesplní stanovený 

cieľ zníženia emisií 

Sektor obnovy skrýva obrovský potenciál. 

Európska únia totiž nedokáže 

splniť stanovený cieľ zníženia emisií 

do roku 2030 bez toho, aby sa radikálne 

nezvýšilo tempo obnovy budov. 

Súčasná miera renovácie existujúcich 

budov v Európe je naďalej veľmi nízka. 

V priemere sa každý rok renovuje menej 

ako 2 % národného fondu budov. 

Dosiahnuť ambiciózny cieľ uhlíkovej 

neutrality do roku 2050 stanovený v Európskej 

zelenej dohode bude možné len 

vtedy, ak sa tempo obnovy minimálne 

zdvoj- až strojnásobí. Toto zvýšené úsilie 

v oblasti renovácií (bez započítania 

iných odvetví, ktoré môžu byť ovplyvnené) 

súčasne znamená potenciál na zamestnanie 

ďalších 2 až 4 miliónov ľudí. 

Okrem toho, že sa vytvoria príležitosti 

na vznik nových pracovných miest v lokálnych 

ekonomikách, prináša obnova 

starých budov aj ďalšie pozitívum. 

Rýchlejšie tempo renovácií pomôže 

do roku 2050 znížiť počet domácností 

s nadmernou vlhkosťou až o polovicu. 

Čo spôsobí zníženie počtu Európanov, 

ktorí trpia respiračnými ochoreniami. 

Motivovať k naštartovaniu renovačných 

procesov majú moderné princípy 

Healthy Homes 

Barometer 

2020 

Ensuring a green recovery post-Covid-19 

with sustainable buildings 

obnovy, ktoré svojim užívateľom musia 

ponúknuť viac ako len úspory energie. 

„Naliehavá potreba renovovať musí ísť 

ruka v ruke s tým, že budeme vytvárať 

zdravé, energeticky úsporné a dostupné 

domy, ktoré svojim užívateľom prinášajú 

zdravé vnútorné prostredie. To 

je trvalo udržateľné riešenie, ktorému 

väčšina spoločností nemôže povedať 

nie,“ povedal Peter Bang, výkonný riaditeľ 

skupiny VELUX. 

renovactive Slovensko ide príkladom 

Projekt RenovActive Slovensko v Šali 

ukazuje konkrétny príklad, ako pristupovať 

k celosvetovo naliehavej téme 

uhlíkovej neutrality budov. Cieľom 

tohto projektu bolo vytvoriť jednoducho 

replikovateľný koncept, ktorý sa 

po dokončení stane šablónou a inšpiráciou 

pre podobný typ renovácií. 

Ukážková rekonštrukcia typického 

štvorcového rodinného domu na moderné, 

zdravé a cenovo dostupné udržateľné 

bývanie vychádza zo siedmich 

jednoduchých princípov, pri dodržaní 

ktorých možno dosiahnuť rovnaké 

kvalitatívne parametre na úrovni novopostavených 

domov. 

Princípy RenovActive sú replikovateľné 

aj pri renovácii iných typov domov. 

Ak má byť tento koncept príspevkom 

k naštartovaniu procesu obnovy starnúceho 

bytového fondu v Európe, je 

dôležité, aby bol nielen aplikovateľný 

aj v okolitých krajinách, ale aby bývanie 

v zdravých, dostupných a v trvalo 

udržateľných domoch dávalo ekonomický 

zmysel. 

koronakríza prinesie zmeny 

do domácností 

Pandémia zdôraznila dôležitosť zdravého 

vnútorného prostredia. „Už pred 

pandémiou strávili Európania 90 % 

času vnútri budov, z toho dve tretiny 

doma. Pandémia ešte viac zdôraznila 

význam zdravých domovov ako 

priestorov na prácu, hranie, učenie 

a život. Navyše je pravdepodobnejšie, 

že práve rodiny s nízkym príjmom žijú 

v nezdravých domoch. To ich vystavuje 

väčšiemu riziku zlého zdravotného 

stavu. Aj preto by sme sa v plánoch 

obnovy mali zamerať na energetickú 

chudobu,“ hovorí Zsolt Szabó, Market 

Director VELUX Slovenská republika. 

Zistenia z Healthy Homes Barometra 

2020 potvrdzujú, že renovácia budov 

naprieč celou Európou má potenciál 

nielen splniť záväzky smerujúce k uhlíkovej 

neutralite, ale zlepšuje aj zdravie 

ľudí, stimuluje hospodárske oživenie 

a vytvára udržateľnejšie komunity. 

www.velux.sk 

E NVIRON M E NT 

HEALTH 

E N ERGY 

HEALTHY HOMES BAROMETER 2020 

1 

reklamný text: VelUx 

ASB #224 89

01 

96Aktuálne 

Z domova 

aj zo sveta 

Bienále architektúry 

v Benátkach – 

súčasnosť a minulosť 

90 

Archwars: 

Deštrukčné derby 

94 

Prehra architektúry: 

Najlepšie miesto 

na život neleží 

v strednej Európe 

Bienále architektúry 

v Benátkach – súčasnosť 

a minulosť 

Po spoločenskom útlme celého kultúrneho sveta 

a vlaňajšom zrušení väčšiny medzinárodných výstav už 

v súčasnosti môžeme začať navštevovať tradičné svetové 

akcie architektúry i dizajnu. 17. bienále architektúry 

sa koná v Benátkach od 22. 5. 2021 do 21. 11. 2021. Pre 

pandémiu bolo preložené o rok. Je organizované tak, 

ako to bolo organizačne zvykom v minulosti – v Giardini 

a Arsenale, v národných i tematických expozíciách od 

roku 1980 až do roku 2018. To sedemnáste je odhalené 

a vystavené s čiastočnými korekciami a aktualizáciami. 

Niektoré krajiny reagujú vo svojich expozíciách na 

svetovú pandémiu a jej vplyv na budúcnosť civilizácie. 

BENÁTKY TEXT: PROF. ING. ARCH. AKAD. ARCH. JÁN M. BAHNA 

Ako budeme spolu žiť? 

Po uvoľnení atmosféry sa roztrhlo 

vrece s odloženými termínmi. Milánsky 

salón nábytku Salon dei Mobili 

má byť super. Ani berlínsky týždeň 

dizajnu sa nedá zahanbiť. Pribúdajú aj 

lokálne a tematické výstavy. Tohoročné 

bienále v Benátkach je už trochu 

aktualizované svetovou pandemickou 

krízou. Tak ako boli minulé ročníky 

orientované na minulosť, hodil teraz 

udicu generálny kurátor Hashim Sarkis 

(nar. 1964) do budúcnosti. How 

Will We Live Together? (Ako budeme 

spolu žiť?) – pýta sa vo svojej koncepcii 

tento libanonský rodák, profesor 

architektúry a dekan na MIT School 

of Architecture + Planning, ktorý sa 

vyjadril, že pevne verí, že odpoveď 

bude možné nájsť prostredníctvom 

architektúry. „Kladieme túto otázku 

architektom, pretože nie sme spokojní 

s odpoveďami, ktoré dodala politika,“ 

uviedol hlavný kurátor. Očakávaná 

budúcnosť má byť laboratóriom 

90 ASB #224 aktuálne

02 03 

hodnotových foriem spoločnosti a ich 

interakcií. Hodnoty a očakávanie idú 

v lagúne ruka v ruke. Benátky sa vrátili 

do bienálového rytmu s výstavami, 

prednáškami a prezentáciami. Zo 

začiatku boli ich pavilóny pomerne 

prázdne a až po pár dňoch sa začali 

tvoriť pred pokladnicami malé rady. 

Aj vo večernom živote nastali zmeny. 

Palácové párty boli menšie ako pred 

rokmi. V niektorých priestoroch sa 

síce „žúrovalo“ a slávilo, ale o 23. hodine 

bol koniec. To sa rešpektovalo 

ešte aj na začiatku. Dúfam však, že sa 

to v lete vráti do niekdajšieho rytmu. 

Strada Novissima – začalo sa to 

postmodernou 

Zhodou okolností som zažil všetky benátske 

bienále. Prvé bolo v roku 1980 

ako oficiálna prezentácia postmoderny, 

ktorá menila architektúru dosť 

podstatne. To bola skutočne náhoda, 

že sme vtedy vycestovali do Talianska. 

Ako obyčajne sme svoju taliansku 

cestu začali v Benátkach. Namiesto 

tradičného bienále umenia sme zažili 

svetovú architektúru. Bola to nová 

architektúra naplno s heslom „Strada 

Novissima“. Asi v stovke expozícií (približne 

70 % tvorili Američania) boli 

inštalované návrhy a idey architektov 

a umelcov z celého sveta. Európskych 

architektov zastupovali osobnosti, 

ktoré mali za sebou prvé realizácie 

a rôzne koncepty či kresby. Američania 

boli už asi ďalej v premene priestorov 

a ich expozície nás šokovali. Architektúra 

bývala súčasťou výtvarného 

bienále, aj keď v posledných desaťročiach 

sa aj v umení začínala významne 

presadzovať. V roku 1980 bol prvýkrát 

na bienále použitý priestor Arsenale 

a haly, kde sa v minulosti ťahali laná 

a stavali lode. Centrálny priestor lodeníc 

bol využitý na vytvorenie ulice 

– Strada Novissima, tu sa prezentovali 

jednotlivé osobnosti, ktoré menujem 

na obrázkoch. Strada Novissima 

s uličnými portálmi sa stala symbolom 

doby. Pretože to boli architekti, ktorí 

v nasledujúcich desaťročiach nasmerovali 

architektúru do konfrontácie 

minulosti s potrebami súčasnosti. 

Ulica Strada Novissima sa stala symbolom 

postmoderny v celom svete. 

Veľkou osobnosťou tej doby bol Aldo 

Rossi, ktorého teoretické traktáty sa 

prekladali po celom svete. Aj my sme 

mali jeho preklady rozmnožené cyklostylom 

v českom jazyku. V Benátkach 

pri colspitzi bolo zakotvené jeho 

plávajúce divadlo na hladine Canale 

Grande. Bola to reminiscencia na stredoveké 

plávajúce divadlá. 

Od Palladia po Holleina 

Benátky vzhľadom na svoju mimoriadnu 

polohu a dejiny so sebou stále nesú 

veľa architektúry a štýlov. V základe 

organizácie bienále stáli významní talianski 

architekti a teoretici, ako Paolo 

Porthogessi, Francesco Dal Co, Paolo 

Scholari, Ignazio Gardella, a medzinárodné 

osobnosti Hans Hollein, Arata 

01 Pavilón Veľkej Británie 2021 s názvom 

The Garden of Privatised Delights (Záhrada 

súkromných potešení) od štúdia Unscene 

Architecture‘s. 

Foto: Dezeen 

02 Pavilón USA 2021 s názvom American 

Framing (Americké rámovanie) od architektov 

Paula Andersena a Paula Preissnera. 

Foto: isifa/Shutterstock 

03 Litovský pavilón 2021 s názvom Planet 

of People (Planéta ľudí) od Research Studio 

Lithuanian Space Agency nás virtuálne posiela 

do iných svetov. 

Foto: Dezeen 

Bienále architektúry v Benátkach – súčasnosť a minulosť 

ASB #224 91

04 

05 



Isozaki, Richard Meier či Francesco 

Purini. V ďalších desaťročiach sa 

osobnosti obmieňali z celého sveta. 

Okrem klasických scén prezentovali 

expozície aj na plávajúcich divadlách 

a v operných domoch. V roku 1980 

sme si pripomenuli aj výročie neskororenesančného 

teoretika a architekta 

Andrea Palladia (1508 – 1580), ktorý 

sa pričinil o rozvoj klasickej architektúry. 

Počas tohto prvého bienále mal 

v múzeu Correr na Námestí sv. Marca 

kompletnú výstavu. Tu som si s hrôzou 

uvedomil časový rozdiel medzi nami 

a severným Talianskom. Expozícia 

projektov a teórií bola usporiadaná 

pri príležitosti 400. výročia úmrtia architekta, 

ktorému najväčšiu slávu priniesli 

teoretické knihy o architektúre 

a vily, ktoré staval v údolí rieky Brenta 

medzi Benátkami a Vicenzou. 

Palladiovým mestom bola aj Vicenza, 

tu zanechal viaceré diela patriace do 

dejín svetovej architektúry. Treba pripomenúť, 

že na Slovensku sme do roku 

1930 nemali architekta, ktorý by mal 

vyštudovanú vysokú školu technickú. 

Dušanovi Jurkovičovi sme osadili pamätnú 

tabuľu len vo viedenskej umeleckej 

strednej škole – Kunst Gewerbe 

Schule, ktorú vyštudoval. Na našej 

technickej univerzite bola katedra 

architektúry založená iba v roku 1964. 

Prví absolventi končili na stavebnej 

fakulte práve v období socialistického 

realizmu. Teda skoro 400 rokov po 

palladiovských projektoch. Nedivme 

sa rozpornej úrovni našej architektúry. 

Striedanie štýlov a udalostí 

Ďalšie ročníky bienále, ktoré sa v dvojročnom 

cykle striedali s výtvarným 

bienále, boli reminiscenčné, s prezentovaním 

historických štýlov a udalostí. 

Od roku 1991 sa začal cyklus architektonických 

bienále organizovať projektom 

výnimočnej osobnosti, ktorú 

vybralo konzílium. Tak sa postupne 

bienále stalo aj významným teoretickým 

podujatím. Bienále je aj teraz 

inštitúciou, ktorá organizuje a zabezpečuje 

plynulý priebeh týchto monštruóznych 

podujatí. Má dokumentačné 

centrum, archív i knižnicu. Je 

tam predaj kníh a výborných propagačných 

materiálov. Samozrejmosťou 

je kvalitná výstavná realizácia i manažment. 

Skrátka, je to už desaťročia 

fungujúci výstavnícky svetový projekt 

na najvyššej svetovej úrovni. 

Bienále bolo u nás za socializmu a ešte 

aj v normalizačnom období všeobecne 

považované za pre nás nepotrebné. 

Všeobecne známy bol spor vtedajšej 

ministerky kultúry v Sovietskom zväze 

Jekateriny Furcevovej k výstave Bienále 

umenia. Do Benátok sme sa vtedy 

dostávali len na základe devízových 

prísľubov. Ďalšie bienále v osemdesiatych 

rokoch boli našťastie dokumentačné 

a, povedal by som, prípravné na 

niečo monumentálne. Piate bienále 

v roku 1991 bolo veľké a prístupné aj 

bývalým socialistickým krajinám. Spoločenské 

zmeny v rokoch 1989 – 90 sa 

dotkli aj svetovej architektúry. Už sme 

mohli cestovať, učiť sa a predstaviť 

svoju produkciu. Rehabilitovali sme 

pavilón Otakara Novotného z prvej 

republiky na pravidelné inštalácie 

československej architektúry a umenia. 

V roku 1991 sme tam predstavili 

československú expozíciu súdobej 

architektúry. Medzi exponátmi bol aj 

náš projekt a realizácia Domu odievania 

v Bratislave. 

Venice Prize – napojenie na západnú 

školskú kultúru 

Veľkou udalosťou bola výstava Venice 

Prize študentských škôl architektúry 

z celého sveta. My noví pedagógovia 

sme mali šancu napojiť sa na západnú 

školskú kultúru a vidieť školské práce 

z vychytených európskych i svetových 

škôl i z exotických ázijských či americ- 


08 

10 

09 

kých krajín. Zastupovala nás Akadémia umení v Prahe, 

ktorá sa pýšila tradičnými osobnosťami profesorov 

ako Kotěra, Gočár, Fragner i Cubr. Vtedy už 

od roku 1990 viedol školu Emil Přikryl. Pre nás bola 

návšteva tejto výstavy aj so študentmi a s kolegami 

poučná. Ja som následne na mesačnej študijnej ceste 

po USA navštívil viaceré tamojšie architektonické 

školy od Knoxvillu, kde pôsobil prof. Lizon, cez Atlantu, 

Columbijskú univerzitu v New Yorku a ďalšie 

newyorské školy až po Yalovu univerzitu. Amerika 

bola v počítačovom aplikovaní ďaleko pred nami a aj 

Európou. Takže ten veľký skok v architektonickej 

tvorbe sme absolvovali v rokoch 1990 – 1991. Dokonca 

sme boli aj na školskom zájazde v Benátkach, kde 

sme aj našu školu naladili na nové trendy. 

Ďalší vývoj architektúry po roku 1991 bol poznačený 

svetovým nadšením a hlavne u nás aj delením Československa. 

Od roku 1993 sme sa rozdelili s bratmi 

Čechmi a medzi našimi spoločnými akciami zostalo 

aj bienále v Benátkach. Naše ďalšie dvojročné účasti 

aj u výtvarníkov nám priniesli štvorročnú účasť 

slovenskej architektúry na bienále v Benátkach. Organizuje 

ho Slovenská národná galéria vo výtvarnej 

i architektonickej divízii. 

04 Nemecký pavilón 2021 s názvom The New 

Serenity (Nová vyrovnanosť) prináša pohľad na život 

v roku 2038 cez QR kódy. Foto: Dezeen 

05 Pavilón londýnskeho Victoria & Albert Museum 

2021 – architekt a výskumník Shahed Saleem vytvoril 

repliky troch londýnskych mešít. Foto: Dezeen 

06 Španielsky pavilón 2021 – s názvom Uncertainty 

(Neistota) pripravilo trio architektov Domingo J. 

González, Andrzej Gwizdala a Fernando Herrera 

34 projektov. Foto: www.de51gn.com 

07 Strada Novissima – v roku 1980 sa konalo prvé 

bienále architektúry v Benátkach, ktoré predstavilo 

nástup postmoderny. Ulica Strada Novissima 

na výstave pochádzala od rakúskeho architekta 

Hansa Holleina. Foto: La Biennale Venezia 

08 Expozícia v centrálnom pavilóne bienále 2021 

pod kuratelou Hashima Sarkisa predstavuje aj 

inštaláciu s názvom The World Turned Inside Out 

(Svet sa obrátil naruby) od amerického štúdia Plan B 

Architecture & Urbanism. Foto: isifa/Shutterstock 

09 Holandský pavilón 2021 – architektka Afaina 

de Jong a umelkyňa Debra Solomon sa vo svojej 

inštalácii pýtajú: Who Is We? (Kto sme?). Foto: Dezeen 

10 Obálky katalógov na 1. bienále architektúry 

v Benátkach v roku 1980. Reprofoto: Ján M. Bahna 

17. bienále architektúry v Benátkach 

Bienále architektúry tvoria tri základné piliere, výstava 

národných pavilónov, každá s vlastným projektom 

a kurátorom, medzinárodná výstava hlavného kurátora 

bienále Hashima Sarkisa a sprievodné udalosti. Týchto 

akcií je do 21. novembra 2021, keď je záverečný deň 

podujatia, naplánovaných sedemnásť. Realizovať 

ich budú miestne i zahraničné neziskové subjekty 

a inštitúcie na rôznych miestach v Benátkach. V tomto 

roku bola pri realizovaní podujatia veľká snaha zo strany 

organizátorov o etnické a geograficky rozmanitejšie 

spektrum prispievateľov. Zároveň je tu menej známych 

a obvyklých mien a veľa nováčikov. Výstava zahŕňa 

112 účastníkov zo 46 krajín celého sveta. Slovenská 

a Česká republika svoje zastúpenie na podujatí, žiaľ, 

v tomto ročníku nemajú. Cena za celoživotné dielo 

bola udelená španielskemu architektovi Rafaelovi 

Moneovi (1937) a in memoriam aj talianskej rodáčke 

a brazílskej legende Line Boovej Bardiovej (1914 – 1992). 

O najlepšej expozícii, národnom pavilóne a mladých 

tvorcoch rozhodne päťčlenná porota s predsedníčkou 

Kazujo Sedžimovou, ktorá držiteľov ďalších Zlatých 

a Strieborných levov verejne oznámi 30. augusta 2021. 

Bienále architektúry v Benátkach – súčasnosť a minulosť 

ASB #224 93

Archwars 

Deštrukčné derby 

S ďalším mesiacom prichádza ďalšie 

edukatívne okienko, v ktorom 

prinášame sériu nešťastných 

rozhodnutí dokumentujúcich, že 

aj malá zmena prinesie dlhodobo 

veľké výsledky. Z milióna podôb 

profesionálneho i náhodného 

dekonštruktivizmu našťastie vždy 

vzíde aspoň nejaké ponaučenie 

s vedľajším produktom komediálneho 

charakteru. 

Facebook 

Text: Alexandra Müllerová, Zdroj: Degradace 

a destrukce jako zdroj poučení 

Mainstream 

Majiteľ pravdepodobne nechcel vystupovať 

z radu štandardných eurookien. I keď 

poodhalený portál našepkáva čo-to o veku 

objektu, nadčasové štvorcové okno vracia 

okoloidúceho naspäť do reality tretieho tisícročia. 

Ponaučenie: treba to zastierkovať. 

Bezhlavý Budha 

Čínsky bizár pokračuje ťažkým 

hardcorom. Obytné budovy 

vznikli na základoch do 

skaly vytesanej sochy Budhu, 

ktorú dlhý čas zakrývala zeleň. 

Otázne je, či prišiel o hlavu 

ešte pred výstavbou alebo 

počas nej. Ponaučenie: nestrácajte 

hlavu, ešte sa zíde. 

Metamorfóza 

Komentovať motiváciu autora 

spraviť z dvojkrídlových dvier jednokrídlové 

pri zvolení tohto pracovného 

postupu je ťažké, redakcii 

sa ju nájsť nepodarilo. Logickú hádanku 

prenechávame kompetentnejším. 

Ponaučenie: fenomenológia 

dverných výplní je nemenná. 

94 ASB #224 Aktuálne

Roky vrstiev 

Pri postupnej degradácii sa pozorovateľovi postupne 

ukazujú staršie a staršie vrstvy stavby. Je 

to takmer ako detektívka. Alebo tajná aféra. Je 

táto stena naozaj taká, ako sa zdá? Je ako všetky 

ostatné? Alebo Pišta zase šetril? Ponaučenie: 

o omietku sa treba starať, inak bude hanba. 

Dekonštruktivizmus 

Pareidólia je jav, keď človek v zdanlivo nesúvisiacich 

tvaroch a neživých predmetoch spoznáva ľudské tváre. 

Poklona patrí architektovi, ktorému sa podarilo umiestniť 

na fasádu doslovný spúšťač. Ponaučenie: nadšenci 

si vo Photoshope môžu fasádu poskladať naspäť. 

Klampiarska romantika 

Pri množstve prípadov nevhodnej, 

resp. absentujúcej 

klampiarčiny by sa mohlo zdať, 

že je súčasťou dekoratívnej 

zložky stavieb a prináša istú 

pouličnú romantiku v podobe 

vody chrliacej všetkými smermi 

počas dažďa. Ponaučenie: 

dobrá rína nie je zlá. 

Pamiatkové hodnoty 

Umelecké dielo v architektúre je 

zvláštna záležitosť. Totiž nie vždy 

je pochopená ako súčasť objektu 

a nie každý ju považuje za podstatnú. 

Ale keď raz pamiatkový 

úrad povie, že socha ostáva na 

svojom mieste, je ťažké ho obísť. 

Radšej teda obísť sochu. Ponaučenie: 

možno sa to dalo aj inak. 

archwars 

ASB #224 95

Prehra architektúry 

Bratislava, Praha 

Najlepšie mesto na život 

neleží v strednej Európe 

Výročný prieskum agentúry EIA (Economist Intelligence 

Unit) odhalil vplyvy globálnej pandémie na 

životnú úroveň v mestách. Metropoly boli hodnotené 

v piatich kategóriách – stabilita, zdravotná starostlivosť, 

kultúra a prostredie, vzdelávanie a infraštruktúra. 

Medzi 140 mestami sa na prvom mieste umiestnil 

Auckland. Celkovo bolo v prvej desiatke až šesť miest 

z ostrovných štátov – Nového Zélandu a Austrálie. 

Je to jednoznačný indikátor nielen dobre zvládnutej 

štátnej politiky, ale aj faktu, že tieto rozhodnutia 

mali neskôr priamy dosah na spoločnosť a ostatné aspekty 

mestského života. Ako teda skončili európske 

metropoly? V desiatke miest, ktoré zaznamenali najväčší 

pokles v indexe, sa ocitla Bratislava, ktorá padla 

o 20 priečok na 77. miesto, a Praha, ktorá zostúpila až 

o 27 priečok na 72. miesto. Spoločným menovateľom 

pritom bolo zhoršenie úrovne zdravotnej starostlivosti. 

Pokles zaznamenala aj kultúra a prostredie. Zostáva 

preto len dúfať, že situácia sa bude už iba zlepšovať 

a sťahovanie na ostrov sa môže preložiť na neurčito. 

Text: Alexandra Müllerová, Foto: Isifa/Shutterstock 


Krbové vložky Impression 

robia skutočný dojem. 

Technická dokonalosť, nekompromisná kvalita a absolútna 

spoľahlivosť. To je kombinácia, ktorá vyjadruje osobnosť 

krbových vložiek Impression. 

Nechajte sa podmaniť a vtiahnuť do sveta živého ohňa, ktorý 

dokáže vytvoriť jedinečnú atmosféru 

www.romotop.sk

Nová generácia 

strešnej krytiny 

Estetické a ekologické riešenie 

bez kompromisov. Solárny 

článok integrovaný do strešnej 

krytiny je taká revolučná 

inovácia, ktorá poskytuje 

odbornú odpoveď 

na technologické výzvy 

21. storočia. 

orá sa prrrr 

rrrfVrr 

rVr 

rorrópr 

rrr 

www.terran-generon.sk

ASBsk_2021_06_07_maketa

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?