19.05.2021 Views

Vojenské lesy 1/2021

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XV / 1 - <strong>2021</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

1/<strong>2021</strong><br />

Ročník 15<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

REGISTRÁCIA:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priatelia, sympatizanti.<br />

Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril po viac ako roku, ktorý zatiaľ neviem nazvať inak ako<br />

najnáročnejší a mimoriadny počas môjho viac ako 30 ročného pôsobenia v lesníctve.<br />

Už začiatok roka sa niesol v stave obrovského prebytku na trhu s drevnou hmotou, spôsobeným<br />

dlhodobým a pretrvávajúcim poškodzovaním prevažne ihličnatých porastov abiotickými<br />

a biotickými škodlivými činiteľmi. Následne s tým súvisel aj nezáujem odberateľov o drevnú<br />

hmotu, čo znamenalo, že nástup výrobných a obchodných procesov štátneho podniku začal netradične<br />

až koncom januára 2020. V tej dobe celý svet už začal reagovať aj na informácie z Čínskej<br />

ľudovej republiky, kde sa už začala pandémia ochorenia Covid-19. Dňa 6. marca 2020 sme<br />

zaznamenali na Slovensku prvý prípad nakazenia pacienta ochorením Covid-19 a následne vláda<br />

SR začala prijímať opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia Covid-19, ktoré sú prakticky<br />

prijímané nepretržite dodnes.<br />

Samozrejme, už tak oslabený trh s drevnou hmotou v mesiaci marec a apríl jednoducho skolaboval<br />

a zabezpečiť odbyt, výrobu a solventnosť štátneho podniku pri zabezpečení plnenia<br />

všetkých opatrení vlády Slovenskej republiky v boji s ochorením Covid–19, si vyžadovalo a vyžaduje<br />

vynaloženie pracovného nasadenia nad rámec pracovnej náplne a pracovných povinností<br />

všetkých zamestnancov. Predovšetkým však vrcholového manažmentu podniku, ktorého<br />

ale je to hlavná úloha, zabezpečiť zamestnancom, odberateľom a dodávateľom priaznivé pracovné<br />

podmienky pri plnení si svojich pracovných povinnosti.<br />

Vedenie štátneho podniku začalo prijímať opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19 paralelne<br />

s opatreniami vlády SR. Nebudem uvádzať všetky opatrenia, dohody, zmluvy, rokovania,<br />

príkazy, zákazy a podobne, môžem len úprimne a zo srdca poďakovať všetkým zamestnancom,<br />

pracovníkom v dodávateľsko–odberateľských činnostiach za disciplínu a toleranciu<br />

pri plnení všetkých vyššie uvedených pokynov. Ochorenie Covid–19 sa, samozrejme, aj napriek<br />

plneniu všetkých, či už vládou alebo vedením štátneho podniku, prijatých opatrení nevyhlo ani<br />

zamestnancom štátneho podniku. V januári <strong>2021</strong> jeden dlhoročný kolega a priateľ ochoreniu<br />

Covid-19 podľahol a doposiaľ 46 kolegýň a kolegov ochorenie Covid-19 prekonalo. Aj napriek<br />

mimoriadne zložitej situácií v boji proti šíreniu ochorenia Covid-19 musím spomenúť aj pozitívne<br />

informácie, ktoré sa nám podarilo v roku 2020 naplniť a to považujem za veľmi dôležité -<br />

pozitívnym myslením a prístupom prekonávať aj takéto zložité situácie ako hospodárska spolu<br />

s pandemickou krízou určite je.<br />

V letnom období na základe zlepšenej epidemiologickej situácie, trh s drevnou hmotou zaznamenal<br />

oživenie, čo sa priaznivo prejavilo aj v plnení krízového plánu štátneho podniku, ktorý<br />

bol prijatý v apríli v roku 2020, ako reakciu na vzniknutú situáciu ohľadom skolabovania<br />

trhu s drevnou hmotou v súvislosti s pandémiou Covid-19.<br />

Následne štátny podnik ukončil rok 2020 so ziskom, bez obmedzenia činnosti dodávateľom<br />

prác v komplexnej výrobe dreva a v lesníckych činnostiach, bez prepúšťania zamestnancov, dokonca<br />

v spolupráci s ministerstvom obrany SR s prijímaním nových zamestnancov na práce<br />

v pestovnej činnosti.<br />

Takisto v spolupráci s ministerstvom obrany SR a Národným lesníckym centrom sme zahájili<br />

nové projekty v ochrane lesa proti „podkôrnemu“ hmyzu na viacerých dôležitých úrovniach,<br />

čo považujem za mimoriadne významné.<br />

Chcel by som vyzdvihnúť spoluprácu s pánom ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom<br />

a jeho kolektívom, ktorý sa aktívne zaujíma a zapája do riešenia problémov lesníctva v súvislos-<br />

Cesnak medvedí - Alium ursinum - Lesná správa Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou<br />

2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


ISSN 1338-3221<br />

OBSAH<br />

ti s udržaním rovnováhy v prírode pri negatívnych dopadoch klimatických zmien. Úprimne si<br />

to cením a ďakujem aj v mene zamestnancov Vojenských lesov za pochopenie a pomoc pri riešení<br />

zložitých problémov lesníctva a pandémie ochorenia Covid–19.<br />

Určite po viac ako 30 rokoch sme zaznamenali významný ústup „podkôrnikovej“ kalamity<br />

v smrekových a borovicových porastoch v správe nášho podniku. Je to významná epocha v histórií<br />

Vojenských lesov a majetkov. Skrýva sa za ním mnoho práce Vás, kolegýň a kolegov, ktorá<br />

súvisí s odstraňovaním následkov kalamít, prevenciou, ochranou a monitoringom lesných porastov.<br />

Splnili sme si prvú, náročnejšiu časť pomoci lesným porastom pri udržiavaní rovnováhy<br />

a zabezpečení zdravotnej stability lesných porastov. Druhú časť starostlivosti nesmieme podceniť,<br />

tá spočíva v preventívnych a ochranných opatreniach a zabezpečení trvalo udržateľného<br />

obhospodarovania lesov v správe štátneho podniku. V roku 2022 budeme vykonávať obnovné<br />

a výchovné ťažby dreva v rozsahu bilancovaných etátov jednotlivých lesných celkov v našej<br />

správe, čo by bolo určite po viac ako 30 rokoch jedinečné. Pokračujeme vo výskume aplikácie<br />

látok proti nekrotickému ochoreniu javora a jaseňa, ktorý spôsobuje ich odumieranie na pokusných<br />

plochách v LC Jablonové. Pokusne revitalizujeme lesné porasty biologickými prípravkami<br />

na báze zeolitu na odštepnom závode v Malackách.<br />

Samozrejme, naša činnosť sa dostáva pod čoraz väčší drobnohľad verejnosti a kolegov<br />

z ochrany prírody, či už laickej alebo profesionálov. Je to trend, ktorý v súvislosti s rastúcimi<br />

negatívnymi vplyvmi klimatických zmien čoraz viac vzbudzuje záujem verejnosti o našu lesnícku<br />

prácu v lese.<br />

Musíme, opakujem musíme rešpektovať tento stav a len našou dôslednou, vycibrenou a profesionálnou<br />

lesníckou prácou môžeme postupne tento negatívny pohľad verejnosti na naše poslanie<br />

zmeniť. To si samozrejme vyžaduje aj moderný, otvorený prístup všetkých zamestnancov<br />

na všetkých úrovniach. Neustále konzervatívne používanie zastaraných technológií a postupov<br />

tieto naštrbené vzťahy medzi verejnosťou a nami lesníkmi určite nezlepší. Lesníctvo sa nachádza<br />

už viac rokov v defenzíve, nie je možné za pár rokov rýchlo a efektívne tento stav zmeniť,<br />

bude to trvať dlho a presvedčiť verejnosť o tom, že si naše poslanie vykonávame dôstojne, zodpovedne<br />

a čestne, môžeme len našou prácou a výsledkami, ktoré budú hmatateľné. Štátny podnik<br />

je na dobrej ceste plniť pri správe lesných pozemkov produkčné i mimoprodukčné funkcie<br />

lesov pri zabezpečení rovnováhy v lesnom prostredí, trvalo a udržateľne. Vyžaduje si to však<br />

mimoriadne úsilie, jednak pri práci v lese, jednak za zeleným stolom pri prijímaní nových legislatívnych<br />

opatrení, týkajúcich sa ochrany prírody a krajiny, lesníckej, ochranárskej činnosti<br />

a zmysluplného použitia finančných európskych zdrojov.<br />

Vážení kolegovia, dovoľte mi na záver môjho príhovoru poďakovať všetkým zamestnancom,<br />

kolegom zo štátnej správy, kolegom z ministerstva obrany Slovenskej republiky, kolegom<br />

z Ozbrojených síl SR, dodávateľom a odberateľom, za pomoc a porozumenie pri zvládnutí tak<br />

ťažkej a náročnej situácie, akú si pandémia ochorenia Covid-19 vyžadovala a vyžaduje.<br />

Prajem všetkým Vám aj Vašim rodinným príslušníkom hlavne veľa zdravia a aj šťastia pri<br />

boji proti ochoreniu Covid-19, ale aj veľa úspechov a v osobnom rodinnom a pracovnom živote.<br />

Chránime budúcnosť.<br />

• Vojenský lesom a majetkom Lesu Zdar<br />

Ing. Ján Jurica<br />

generálny riaditeľ<br />

LESNÍCTVO<br />

Predstavujeme Vám<br />

chránené územia III. ..................... 4<br />

Spolupráca Odštepného závodu<br />

Kežmarok na výrobe peliet ............... 6<br />

Starosti s nečakanou snehovou nádielkou .. 8<br />

Lesná škôlka Myslina .................... 9<br />

Zalesňovanie v Kamenici nad Cirochou .. 10<br />

Zalesňovanie na LS Jablonové ............ 10<br />

Umelá obnova lesa v roku <strong>2021</strong><br />

na Správe lesov Pliešovce ................ 11<br />

Obnova lesa na odštepnom<br />

závode Kežmarok ....................... 11<br />

Práce pre SVP na vodohospodársky<br />

významných vodných tokoch ............ 12<br />

Les ako oddychová zóna<br />

ústretová k vtákom ..................... 13<br />

Výchovné ťažby do 50 rokov a postupy<br />

pri ich spracovaní na LS Tichý Potok ..... 14<br />

Železný kôň „Kapsen“<br />

na Lesnej správe Tichý Potok. . . . . . . . . . . . . 15<br />

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Chovateľské prehliadky<br />

– vyhodnotenie poľovníckej sezóny ...... 16<br />

STRELECTVO<br />

Guľovnica Mauser M18,<br />

presnosť a kvalita ....................... 18<br />

HISTÓRIA<br />

Poslední zo starých Valaškoviec - 2. časť ..20<br />

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Celoslovenská výstava umenia<br />

hendikepovaných umelcov .............. 23<br />

Ing. Jozef Benej pracuje už 20 rokov<br />

v kamenickom závode VLM ............. 24<br />

Náš Ferko Bukovina - 30 rokov vo VLM .. 24<br />

Jeden z nás - Štefan Gildein .............. 24<br />

Oliver Gira pracuje vo VLM už 40 rokov .. 24<br />

Ľudovít Šurina má 55 rokov ............. 25<br />

20 Zuzkiných rokov vo VLM ............ 25<br />

Naša jubilantka Jarka ................... 25<br />

Spomienka ............................. 26<br />

Ako nás ovplyvnil COVID-19 ........... 26<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Cínie – pekné i užitočné .................28<br />

Les ukrytý v knihe v online prostredí ..... 30<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

PREDSTAVUJEME VÁM<br />

CHRÁNENÉ ÚZEMIA III.<br />

Mešterova Lúka<br />

Bc. Juraj Abrahám,<br />

technik LS Riadok,<br />

OZ Malacky (text, foto)<br />

CHRÁNENÝ<br />

AREÁL RUDAVA<br />

Riečka Rudava patrí do geomorfologického<br />

celku Borskej nížiny, ktorá je súčasťou Záhorskej<br />

nížiny. Preteká cez najväčšiu oblasť<br />

viatych pieskov na Slovensku s celkovou rozlohou<br />

asi 570 km 2 . V špecifických podmienkach<br />

sa tu vytvorila pestrá mozaika mimoriadne<br />

vzácnych a na území Slovenska často<br />

jedinečných spoločenstiev.<br />

VZÁCNA FLÓRA<br />

Tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú<br />

so suchými piesočnými dunami. Chemizmus<br />

viatych pieskov je extrémne kyslý, čo sa<br />

odráža v špecifických pôdnych a vegetačných<br />

pomeroch. Vďaka mimoriadnej pestrosti biotopov<br />

sa tu na pomerne malom území nachádza<br />

vysoký počet druhov a spoločenstiev<br />

s rozdielnymi ekologickými nárokmi. Vysoká<br />

biologická rozmanitosť územia je daná aj<br />

jeho polohou na rozhraní karpatskej, panónskej<br />

a hercýnskej oblasti. Niektoré druhy sa<br />

ako veľká vzácnosť zachovali na vhodných<br />

stanovištiach ešte z ľadových dôb, keď bolo<br />

na Záhorí subarktické podnebie - napr. páperec<br />

alpínsky (Trichophorum alpinum), stavikrv<br />

väčší (Polygonum bistorta), diablik močiarny<br />

(Calla palustris), rosička okrúhlolistá<br />

(Drosera rotundifolia) a niektoré druhy rašelinníkov.<br />

K najvzácnejším druhom európskeho<br />

významu patrí drobná orchidea hľuzovec<br />

Loeselov (Liparis loeselii), ktorý tu má najbohatší<br />

výskyt v rámci celého Slovenska. V území<br />

je evidovaná prítomnosť 17 biotopov európskeho<br />

významu a 6 biotopov národného<br />

významu, ktoré plošne pokrývajú prakticky<br />

celé územie.<br />

UNIKÁTNE STROMY<br />

Lesné biotopy zaberajú viac ako 72 % územia<br />

v širokej škále lesných spoločenstiev od zamokrených<br />

slatinných jelšín až po suché borovicové<br />

dúbravy. Z lesných spoločenstiev si<br />

zaslúžia pozornosť najmä slatinné jelšiny a to<br />

spoločenstvá ostricovo - jelšového lesa a jelšiny<br />

s papraďou hrebenistou. Tieto pôvodné<br />

spoločenstvá s reliktnými druhmi sa dnes na<br />

Slovensku vyskytujú vo väčšom rozsahu už<br />

len na Záhorí. Rastú v medzidunových zníženinách<br />

a pozdĺž toku Rudavy na miestach<br />

s vysokou hladinou podzemnej vody, často<br />

bývajú aj povrchovo zaplavované. V stromovom<br />

poschodí prevláda jelša lepkavá (Alnus<br />

glutinosa). V bylinnom poschodí tu nájdeme<br />

typický jelšinový druh, ostricu predĺženú<br />

(Carex elongata) a niektoré ďalšie ostrice<br />

(napr. ostricu metlinatú – Carex paniculata),<br />

z ďalších druhov papradník močiarny (Thelypteris<br />

thelypteroides), perutník močiarny<br />

(Hottonia palustris), vachtu trojlistú (Meny-<br />

4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


LESNÍCTVO<br />

anthes trifoliata) a vodnianku žabiu (Hydrocharis<br />

morsus - ranae), rosičku okrúhlolistú<br />

(Drosera rotundifolia) a žabu rosničku zelenú<br />

(Hyla arborea).<br />

CHROBÁKY Z DOBY<br />

ĽADOVEJ<br />

V území bolo zistených viac ako tisíc druhov<br />

chrobákov (Coleoptera), z ktorých mnohé<br />

predstavujú relikty ešte z ľadových dôb.<br />

Väčšinu vzácnych druhov chrobákov možno<br />

nájsť práve v zachovalých lesných biotopoch.<br />

Prioritným druhom európskeho významu<br />

je pižmovec hnedý (Osmoderma eremita),<br />

ktorý žije len v starých bútľavých stromoch.<br />

Odumierajúce stromy, najmä duby, sú<br />

tiež jedinečným biotopom pre roháče obyčajné<br />

(Lucanus cervus) a fúzače veľké (Cerambyx<br />

cerdo). Staré stromy sú nenahraditeľným<br />

biotopom aj pre netopiere, ktorých<br />

tu bolo zistených 11 druhov. Z druhov európskeho<br />

významu sa tu vyskytujú napríklad<br />

tri vzácne druhy vážok. Zistených bolo aj 39<br />

druhov rýb, čo predstavuje najvyššiu druhovú<br />

pestrosť ichtyofauny spomedzi všetkých<br />

55 prítokov rieky Moravy. Početná je<br />

aj fauna obojživelníkov (13 druhov), z plazov<br />

bol zaznamenaný výskyt piatich druhov.<br />

Z vtákov patrí k najvýznamnejším druhom<br />

bocian čierny (Ciconia nigra), ktorého obľúbenou<br />

potravou sú práve ryby a obojživelníky.<br />

Rudava bola na celom toku ako prvý tok<br />

na území Slovenska osídlená bobrom vodným<br />

(Castor fiber). Oveľa vzácnejšia je vydra<br />

riečna (Lutra lutra).<br />

CHRÁNENÝ AREÁL<br />

MEŠTEROVA LÚKA<br />

Mešterova lúka je chránený areál v správe<br />

štátnej ochrany prírody Záhorie. Lokalita<br />

sa z hľadiska geomorfologického hodnotenia<br />

územia SR nachádza v oblasti Záhorská<br />

nížina, v celku Borská nížina, v oddieli Bor.<br />

Rudava a okolie<br />

Navrhovaný CHA Mešterova lúka sa rozprestiera<br />

severne od mesta Malacky a západne<br />

od štátnej cesty Malacky – Studienka.<br />

Územie je v súčasnosti zaradené v 2.,4., a 5.<br />

stupni ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.<br />

z. o ochrane prírody a krajiny. Celé územie<br />

CHA Mešterova lúka sa nachádza na lesnom<br />

pôdnom fonde a jeho výmera je 133,50 ha.<br />

Územie je súčasťou súvislej európskej sústavy<br />

chránených území (tzv. NATURA 2000).<br />

V roku 2004 bolo toto územie zaradené ako<br />

navrhované územie európskeho významu<br />

s označením SKUEV 0170 Mešterova lúka.<br />

Ako územie európskeho významu v panónskom<br />

biogeografickom regióne bolo<br />

schválené európskou komisiou dňa 3.novembra<br />

2007. Územie bolo navrhované z dôvodu<br />

ochrany biotopov európskeho významu, biotopov<br />

národného významu, druhov európskeho<br />

významu a druhov národného významu.<br />

CHRÁNENÉ AREÁLY VO VLM MALACKY<br />

Územie LC Stupeň ochrany Výmera lesných pozemkov<br />

CHA Kotlina Šranek 3 506,9 ha<br />

CHA Rudava Šranek, Mikulášov, Riadok, Nivky 3 1241,92 ha<br />

CHA Mešterova lúka Nivky 3 42,96 ha<br />

CHA Mešterova lúka Nivky 4 42,18 ha<br />

CHA Mešterova lúka Nivky 5 15,03 ha<br />

PR Orlovské vŕšky Riadok 2 106,53 ha<br />

PR Orlovské vŕšky Riadok 3 4,46 ha<br />

PR Orlovské vŕšky Riadok 4 26,93 ha<br />

PR Orlovské vŕšky Riadok 5 7,19 ha<br />

CHA Šranecké piesky Šranek, Mikulášov 3 509,15 ha<br />

CHA Marhecké rybníky Bažantnica 3 38,72 ha<br />

SKUEV02019 Malina Bažantnica 2 389,127 ha<br />

SKUEV0218 Močiarka Bažantnica 2 214,160 ha<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

SPOLUPRÁCA<br />

ODŠTEPNÉHO<br />

ZÁVODU KEŽMAROK<br />

NA VÝROBE PELIET<br />

Začiatkom roku 2020 oslovila spoločnosť ISSA PP s. r. o. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

s návrhom na realizáciu projektu výroby peliet, prípadne brikiet z kalamitného dreva a zvyškov<br />

po ťažbe. Primárne zameranie Vojenských lesov a majetkov SR š. p. je obhospodarovanie<br />

lesných a poľnohospodárskych pozemkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu.<br />

Vzhľadom na problémy z odbytom vlákninového dreva začiatkom roku 2020 vedenie pristúpilo<br />

k rokovaniam k využitia drevnej suroviny a voľných priestorových kapacít o. z. Kežmarok.<br />

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ<br />

Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR)<br />

Eduard Plučinský, technik<br />

LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />

(text, foto: archív autora, archív<br />

VLM SR, š.p. OZ Kežmarok, zdroje:<br />

https://youtu.be/TtLj3xmnhqs<br />

http://www.issa.sk/)<br />

Hlavným zameraním nášho OZ ako partnera<br />

v projekte je dodanie dostatočného množstva<br />

drevnej hmoty požadovanej kvality na zabezpečenie<br />

plynulej prevádzky linky.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky obhospodarujú<br />

v rámci Levočských vrchov v bývalom VO<br />

Javorina (výmera bývalého VO Javorina bola<br />

cca 32 tis. ha) lesné pozemky s výmerou približne<br />

16 tisíc hektárov (cca 16 tis. hektárov<br />

je už odovzdaných do užívania právnickým<br />

a fyzickým osobám). V prevažnej miere<br />

sú to hospodárske <strong>lesy</strong> s trvalo udržateľným<br />

obhospodarovaním lesných porastov za účelom<br />

plnenia mimoprodukčných funkcií lesa<br />

a zároveň produkcie drevnej hmoty. Menšiu<br />

výmeru tvoria <strong>lesy</strong> osobitného určenia s prevažne<br />

vodoochrannou funkciou v ochranných<br />

pásmach vodných zdrojov. Najmenší podiel<br />

majú ochranné <strong>lesy</strong>. Výraznou mierou<br />

našu plánovite riadenú hospodársku činnosť<br />

ovplyvňuje výskyt už spomínaných kalamít –<br />

prevažne vetrových a podkôrnikových. Pre<br />

aktívnu ochranu lesných porastov je potrebné<br />

najmä včasné a rýchle spracovanie kalamit-<br />

6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


LESNÍCTVO<br />

LINKA TAJGA<br />

Základné parametre linky:<br />

Výkon linky:<br />

Inštalovaný výkon:<br />

Spotreba vody (m 3 ):<br />

Pracovní sila:<br />

Zastavaná plocha (m 2 ):<br />

nej hmoty a zvyškov po ťažbe a odvoz napadnutej<br />

drevnej hmoty spracovateľovi. V prípade<br />

možnosti spracovania priamo v regióne je<br />

tento proces rýchly a efektívny.<br />

VYUŽITIE<br />

OBNOVITEĽNÝCH<br />

ZDROJOV ENERGIE<br />

(PELIET, BRIKIET)<br />

Nové perspektívy sú v oblasti využitia kalamitného<br />

dreva a vlákniny na ekologizáciu<br />

životného prostredia a zefektívnenie našej<br />

miestnej energetiky jeho spracovaním<br />

na pelety a prípadne brikety. Pri porovnaní<br />

nákladov na vykurovanie peletami a plynom<br />

zisťujeme, že náklady pri použití peliet<br />

sú skoro polovičné. Využitie peliet ako ekologickej<br />

formy vykurovania rodinných domov<br />

bolo v uplynulých rokoch výrazne podporované<br />

v rámci projektov z fondov Európskej<br />

únie. V súčasnosti projekt nízkouhlíkovej<br />

stratégie pre región Zamaguria uvažuje o peletách<br />

a dendromasoe ako o alternatívnej surovine<br />

na vykurovanie budov samospráv, škôl<br />

2 t peliet / hod.<br />

* V závislosti na kvalite a vlhkosti vstupnej suroviny<br />

450 kW<br />

1 m 3 / deň<br />

3-6 ľudí / zmena<br />

* V závislosti na stupni mechanizácie a druhu balení<br />

53 x 14 m 2 , výška 7 m<br />

Spoločnosť ISSA PP s. r. o. aktuálne prevádzkuje autonómnu linku Tajga<br />

v regióne Turca. Začiatkom roku <strong>2021</strong> prebehol proces certifikácie ich<br />

výrobkov, pričom primárne sa zaoberajú výrobou peliet v kvalite A1. Dodávky<br />

v roku 2020 boli zabezpečované aj pre vykurovanie objektov MOSR.<br />

• Cena linky je 1,1-1,2 milióna eur v najširšom variante<br />

s návratnosťou, pri využití plnej kapacity, cca 2-3 roky.<br />

• Predpokladaná výroba peliet pri vlhkosti vstupnej<br />

suroviny/piliny 30-35% je 2t/ hod.<br />

• Pri dvojzmennej (14 hodín) prevádzke sa predpokladá výkon<br />

cca 7 000 ton za rok a spotreba cca 15 000 m3 dreva.<br />

• Pri plnom výkone na 3 zmeny = 20 pracovných hodín<br />

za deň je ročná produkcia 10 000t peliet.<br />

• Na tento objem je potrebných cca 20-25 000 m 3<br />

kalamitného dreva – ihličnatej vlákniny.<br />

• Počet manuálnych pracovníkov sa odvíja od konfigurácie<br />

linky a je od 3 do 6 na jednu zmenu.<br />

• Rozmer plochy závisí od toho, či drevo bude vyžadovať prirodzené<br />

dosušovanie, alebo nie. Vyššia vlhkosť dreva a vstupnej suroviny/<br />

piliny znamená zvýšenie nákladov na sušenie v procese na úroveň<br />

10-12 % a tým aj znižovanie efektívnosti/produkcie linky.<br />

• Výstupné produkty výroby – pelety je možné baliť do BigBagov (cca<br />

1,2t), do vriec (bežne 15 kg/vrece, 1050 kg/paleta) alebo voľne.<br />

• Hotová produkcia sa skladuje v suchom sklade<br />

s ohľadom na sezónnosť spotreby/predaja.<br />

či úradov. V malých obciach bez plynofikácie<br />

je to významný alternatívny trvalo udržateľný<br />

a obnoviteľný zdroj energie.<br />

PODNIKATEĽSKÝ PLÁN<br />

A POSTAVENIE VLM<br />

SR Š. P. V PROJEKTE<br />

Spoločnosť ISSA PP s. r. o. zakúpi a postaví<br />

linku z vlastných alebo úverových zdrojov<br />

a s prispením štátnych (EÚ) fondov. Splácanie<br />

ceny linky (v prípade úveru) bude hradené<br />

z výnosov predaja tovaru. Spoločnosť vytvorí<br />

a zaškolí manažment z miestnych a externých<br />

ľudí, ktorý bude zodpovedať za riadny chod<br />

spoločnosti, riadenie výroby a zabezpečenie<br />

dodávky surovín a materiálu. Časť personálu<br />

je už zapojená do procesu inštalácie linky<br />

a stavebných úprav haly. Spoločnosť takisto<br />

zabezpečí odbyt produkcie v plnom rozsahu.<br />

VLM SR š. p. v prípade možností poskytne<br />

vlastných zamestnancov, prípadne žiakov<br />

duálneho štúdia, ktoré aktuálne prebieha<br />

v spolupráci so SOU Stará Ľubovňa. Na<br />

zabezpečenie výroby prenajíma priestory na<br />

umiestnenie výrobnej linky spolu s možnosťou<br />

vytvorenia zázemia pre zamestnancov<br />

a kancelárskych priestorov strediska poľnohospodárskej<br />

správy v Ľubici – miestna časť<br />

Pod lesom. Výrobná hala v minulosti slúžila<br />

ako priestor na výrobu trávnatých krmív.<br />

Posledné desaťročie už však nebola využívaná<br />

a slúžila na parkovanie techniky a poľnohospodárskeho<br />

náradia. Na proces výroby<br />

VLM SR š.p. zabezpečí zmluvné dodávky<br />

drevnej suroviny, prípadne lesnej dendromasy<br />

za trhové ceny na výrobu štiepky z výrobných<br />

kapacít o. z. Kežmarok v objeme cca<br />

11 000 m 3 ročne. Ako stabilný partner v regióne<br />

sprostredkuje aj zabezpečenie drevnej suroviny<br />

od iných vlastníkov a obhospodarovateľov<br />

lesných pozemkov v rámci bývalého VO<br />

Javorina a nákup od subjektov, kde sú lesné<br />

pozemky v odbornej správe VLM SR š.p. Dodávky<br />

sa budú napĺňať v závislosti od potreby<br />

a spracovateľskej kapacity linky.<br />

SOCIÁLNO –<br />

EKONOMICKÉ<br />

ASPEKTY PROJEKTU<br />

Projekt vytvára možnosť zamestnať priamo<br />

pri výrobe a obsluhe linky cca 3-12 ľudí (v závislosti<br />

od počtu zmien a vyťaženia linky).<br />

V regióne Spiša v rámci územnej pôsobnosti<br />

VLM SR, š.p., odštepného závodu Kežmarok,<br />

sa dlhodobo snažíme vytvárať nové možnosti<br />

na uplatnenie a zamestnanie občanov aj<br />

z marginalizovaných komunít. Pre časť prác<br />

vzniká možnosť zapojiť do projektu aj týchto<br />

spoluobčanov. Prípadne v spolupráci s obcou<br />

alebo úradom práce vzniká príležitosť poskytnúť<br />

prácu aj dlhodobo nezamestnaným.<br />

VYUŽITIE PELIET<br />

V BUDÚCNOSTI<br />

Drevo ako obnoviteľná surovina je aj z pohľadu<br />

využitia na energetické účely strategická<br />

surovina. Technické spracovanie a výroba<br />

peliet či brikiet výrazne zefektívňuje využitie<br />

drevnej suroviny. Horením peliet (z dôvodu<br />

vysokej hustoty a nízkej vlhkosti) nevzniká<br />

takmer žiadny alebo len minimálny odpad.<br />

Navyše, pri výrobe peliet nie sú používané<br />

žiadne chemické prípravky. Jediné spojivo vytvára<br />

lignín, ktorý vplyvom vysokého tlaku<br />

a teploty peletu zviaže. Ekonomický aspekt<br />

v súvislosti s poklesom cien drevnej hmoty<br />

v roku 2020 je výrazný. Jeden meter kubický<br />

vlákninového dreva dokáže obhospodarovateľ<br />

lesa speňažiť v súčasnosti v rozsahu 15-20<br />

eur na lokalite odvozného miesta. Na výrobu<br />

jednej tony peliet je potrebných cca 2,5 m3<br />

drevnej hmoty. Cena jednej tony peliet v závislosti<br />

od kvality sa pohybuje od 160 do 190<br />

eur bez DPH.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

STAROSTI<br />

S NEČAKANOU<br />

SNEHOVOU<br />

NÁDIELKOU<br />

Za kalamitu považujeme rozsiahle poškodenie lesných porastov alebo celých lesných<br />

komplexov pôsobením jedného alebo viacerých škodlivých činiteľov. V niektorých prípadoch<br />

prvotnú kalamitu spôsobenú jedným škodlivým činiteľom umocní následný tlak iného,<br />

ako napríklad keď po veternej kalamite napadne stromy drevokazný hmyz. Tento rok<br />

nám dávajú zabrať snehové nádielky.<br />

Lukáš Vataha Ing.,<br />

vedúci lesnej správy Kamienka,<br />

OZ Kamenica n/Cir.<br />

Kalamitu rozoznávame roztrúsenú, keď<br />

sú napadnuté a poškodené jednotlivé stromy<br />

rozmiestnené na veľkej ploche, a kalamitu<br />

sústredenú, pri ktorej vznikajú súvislé<br />

plochy poškodených alebo až odumretých<br />

stromov.<br />

SNEH NALÁMAL<br />

TISÍCKY KUBÍKOV<br />

Začiatkom roka <strong>2021</strong> vo Vihorlatských<br />

vrchoch postihla snehová kalamita <strong>lesy</strong> v obhospodarovaní<br />

OZ Kamenica nad Cirochou.<br />

Prvá nádielka snehovej pokrývky, ktorá spôsobila<br />

nemalé škody na lesných porastoch,<br />

prišla už koncom januára. V tomto období<br />

bolo relatívne teplo a napadlo skoro 30 cm<br />

nového a ťažkého snehu. Pod náporom veľkej<br />

hmotnosti snehu došlo vo viacerých porastoch<br />

k masívnemu olámaniu konárov, vytváraniu<br />

zlomov ba dokonca aj k vývratom<br />

a tým k sústredenej snehovej kalamite.<br />

Vo februári prišla druhá vlna v podobe<br />

mrznúcich dažďov, padajúceho snehu a silného<br />

vetra. Objem kalamitného dreva a poškodených<br />

porastov pribúdal, ale v podstatne<br />

menšom množstve. Okrem listnatých<br />

porastov buka, ktorý je na OZ Kamenica nad<br />

Cirochou v prevažnom zastúpení, boli napadnuté<br />

aj ihličnaté porasty. Polámané vrcholce<br />

jedlí, smrekov a borovíc sme nachádzali<br />

takmer vo všetkých porastoch s ich<br />

zastúpením. Celkové množstvo kalamitného<br />

dreva bolo veľmi ťažko odhadnúť. Nie všetky<br />

doliny boli totiž ihneď prístupné. Avšak už<br />

teraz vieme povedať, že množstvo kalamitného<br />

dreva budeme počítať v tisíckach metrov<br />

kubických.<br />

ODSTRAŇOVANIE<br />

S KOMPLIKÁCIAMI<br />

Nielen sprístupňovanie dolín a sprejazdňovanie<br />

cestnej siete stálo nemálo námahy<br />

všetkých zamestnancov odštepného závodu<br />

Kamenica nad Cirochou. Hľadanie novej<br />

kalamity v neprístupných porastoch dalo tiež<br />

poriadne zabrať nejednému lesníkovi. No<br />

všetko sa nám podarilo v relatívne rýchlom<br />

čase stihnúť, aby sme mohli pokračovať v naplánovaných<br />

úlohách na rok <strong>2021</strong>. Ďalej však<br />

musíme pokračovať v spracovaní kalamity,<br />

odstraňovaní jej následkov a minimalizácii<br />

škôd. Okrem potreby nahlásiť vznik náhodnej<br />

ťažby v informačnom systéme lesného<br />

hospodárstva musíme rešpektovať aj obdobie<br />

hniezdenia dravých vtákov, ktoré spomaľuje<br />

spracovanie náhodnej ťažby. K tomu<br />

všetkému je od 1. januára <strong>2021</strong> v platnosti<br />

nová vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č<br />

321/2020 Z. z., ktorá mení a dopĺňa vyhlášku<br />

č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii.<br />

Na jej implementácii do lesníckej praxe<br />

pracujeme súbežne s ostatnými neľahkými<br />

každodennými úlohami.<br />

Dnes, 6. apríla, keď dokončujem tento článok<br />

a pozriem sa von, rozmýšľam, čo nás ešte<br />

čaká. Včera bol veľkonočný pondelok sprevádzaný<br />

celodenným silným vetrom s veľkými<br />

nárazmi, v noci a predpoludním nám<br />

napadlo na niektorých miestach aj 20 cm<br />

mokrého, ťažkého snehu. Je to dôsledok klimatickej<br />

zmeny, alebo len „bláznivý apríl“?<br />

Nemali by sme niečo robiť inak?<br />

8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


LESNÍCTVO<br />

LESNÁ ŠKÔLKA<br />

MYSLINA<br />

Medzi hlavné úlohy lesníctva okrem pestovateľskej a ťažbovej činnosti patrí aj lesné škôlkarstvo.<br />

Hlavnou úlohou škôlkarstva je vypestovať čo najkvalitnejší sadbový materiál. Lesný<br />

reprodukčný materiál vypestovaný v našej lesnej škôlke sa používa na umelú obnovu<br />

lesa, zalesňovanie nelesných plôch, lesotechnické meliorácie, ale aj na iné účely ako napríklad<br />

rekultivácie, náhradnú výsadbu a podobne.<br />

Od roku 2015 prešla lesná škôlka rozsiahlou<br />

rekonštrukciou. Obnovili sme zastaraný<br />

zavlažovací systém, ktorý je v súčasnosti čiastočne<br />

automatizovaný. V roku 2018 sme vybudovali<br />

novú prevádzkovú budovu a začali<br />

sme rozširovať produkčnú plochu lesnej škôlky.<br />

Vybudovaním nových dunemannových<br />

záhonov v dvoch fázach a zväčšením plochy<br />

voľných záhonov sa zvýšila produkčná plocha<br />

z 1880 m2 na 3800 m2. Na voľných záhonoch<br />

v súčasnosti pestujeme buk a dub, v dunemannoch<br />

buk a vo fóliovníkoch smrek a borovicu.<br />

Na všetkých plochách používame tzv.<br />

plnosejbu (výsev naplno). V roku 2020 sme<br />

vypestovali 1 milión semenáčikov a sadeníc<br />

buka, 55 tisíc semenáčikov duba, 140 tisíc semenáčikov<br />

smreka a 40 tisíc borovice.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. vykonávajú<br />

ekologické obhospodarovanie lesnej a poľnohospodárskej<br />

pôdy. Hoci sa snažíme v čo<br />

najväčšej miere využívať prirodzené zmladenie,<br />

v zakladaní lesa má svoje miesto aj lesná<br />

škôlka. Hlavnou prioritou lesnej škôlky v nasledujúcom<br />

období je vypestovať čo najväčšie<br />

a najkvalitnejšie množstvo voľnokorenného<br />

sadbového materiálu nielen pre potreby VLM<br />

SR, š. p., ale aj pre ostatných záujemcov.<br />

Jarný výsev buka na voľných záhonoch<br />

Jarný výsev buka v dunemanoch<br />

Ing. Miloš Labanc, lesník LS<br />

Jovsa, OZ Kamenica nad<br />

Cirochou (text, foto: archív VLM)<br />

Vzchádzanie semenáčikov buka v dunemanoch<br />

Lesná škôlka Myslina sa nachádza v katastrálnom<br />

území obce Jovsa na južnej strane<br />

Vihorlatu. Leží v nadmorskej výške 125 m. n.<br />

m. Výhodou jej umiestnenia je predĺženie vegetačného<br />

obdobia v porovnaní s inými škôlkami,<br />

ktoré sú umiestnené severnejšie a vo<br />

väčšej nadmorskej výške, čo umožňuje vypestovať<br />

lesný reprodukčný materiál schopný výsadby<br />

v priebehu jedného roka. Samozrejme,<br />

záleží na tom, o akú drevinu ide, v akých podmienkach<br />

sa vysádza a v neposlednej miere na<br />

požiadavkách samotných odberateľov.<br />

Celková výmera škôlky je 1,3 ha a produkčná<br />

plocha je 0,38 ha. Výmera voľných záhonov<br />

je 0,19 ha, fóliovníkov 0,05 ha a výmera<br />

dunemannov je 0,14 ha. Lesný reprodukčný<br />

materiál pestujeme vo voľných záhonoch na<br />

minerálnej pôde, vo fóliovníkoch a v dunemannoch<br />

na substráte.<br />

Jarný výsev duba na voľných záhonoch<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

9


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Na zalesňovanie používame prevažne sadenice<br />

dopestované vo vlastnej lesnej škôlke Myslina<br />

na LS Jovsa. Pre potreby celého štátneho podniku<br />

sa vyzdvihlo 950 000 ks sadeníc lesných<br />

drevín. Zalesňovacie práce robíme vlastnými<br />

zamestnancami, čo zaručuje dodržanie kvality<br />

a časových termínov vykonávaných prác.<br />

Pevne verím, že naše úsilie bude odmenené čo<br />

najväčším počtom ujatých sadeníc, ktoré budú<br />

tvoriť základ budúceho lesa.<br />

ZALESŇOVANIE<br />

NA LS JABLONOVÉ<br />

Ing. Patrik Kuriš, lesník LS<br />

Jablonové, OZ Malacky (text, foto)<br />

ZALESŇOVANIE<br />

ZALESŇOVANIE<br />

V KAMENICI<br />

NAD CIROCHOU<br />

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)<br />

O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo<br />

výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu.<br />

Umelá obnova je opätovné založenie lesného<br />

porastu na lesnej pôde, a to pod ochranou<br />

starého porastu, alebo na holej predtým<br />

vyťaženej ploche.<br />

Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať<br />

dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo<br />

plodov priamo na plochu, kde má porast<br />

vzniknúť, a výsadbou rozlične starých stromčekov<br />

– sadeníc, ktoré sa získali vybratím<br />

z prirodzeného zmladenia pod materským porastom,<br />

alebo boli dopestované v lesnej škôlke.<br />

V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná<br />

obnova. Prirodzená obnova na miestach, kde je<br />

bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná,<br />

sa dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku<br />

sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tisíc<br />

hektárov plôch.<br />

POČASIE URÝCHLILO<br />

ŠTART<br />

Prebúdzajúca sa jar v tomto roku prišla jednak<br />

oneskorene v porovnaní s minulým, ale<br />

zato časovo rýchlou a premenlivou zmenou<br />

počasia. Táto skutočnosť si vyžiadala okamžité<br />

začatie zalesňovacích prác. Lesníci na základe<br />

dlhoročných skúseností vedia, že je<br />

potrebné tieto práce urýchliť a využiť v maximálnej<br />

miere jarnú vlahu v pôde a tým dosiahnuť<br />

maximálne ujatie vysádzaných sadeníc, čo<br />

sa v konečnom efekte prejaví na minimálnych<br />

stratách. Využitie vlhkosti je dôležité najmä<br />

pri zalesňovaní na holinách po kalamitných<br />

ťažbách a južných svahoch Vihorlatu, kde sa<br />

pôdna vlhkosť vplyvom silných slnečných lúčov<br />

a jarných teplých vetrov výrazne znižuje.<br />

NAJVIAC BUDE BUKOV<br />

Prevažujúci podiel bukových porastov v rámci<br />

o. z. Kamenica nad Cirochou poskytuje vhodné<br />

podmienky na využívanie prirodzenej obnovy.<br />

Po zohľadnení dosiahnutej skutočnosti<br />

94 ha prirodzenej obnovy lesa v roku 2020<br />

(80 % podiel z obnovy lesa celkovo) sa v tomto<br />

roku zalesní 24 ha plôch. Prevažne ide o dopĺňanie<br />

už vzniknutého prirodzeného zmladenia,<br />

prípadne vylepšovanie kultúr, opakovú<br />

sadbu. Spolu bude vysadených 149 800 sadeníc<br />

lesných drevín, z čoho najväčší podiel tvorí<br />

buk lesný 71 % a dub zimný 17 %. Z ostatných<br />

drevín sú to borovica lesná, smrekovec opadavý,<br />

smrek obyčajný a jedľa biela, ktoré sú viac-<br />

-menej na spestrenie drevinovej skladby. Pri<br />

zalesňovaní používame štrbinovú sadbu sadzačom<br />

bez prípravy pôdy.<br />

VLASTNÝMI SILAMI<br />

Tak ako každý rok, aj tento budeme na našej<br />

lesnej správe zalesňovať. Tento raz<br />

v objeme 14 hektárov. Z toho na lesnom<br />

celku Bažantnica zalesníme 10,5 hektára<br />

borovicou a dubom a na lesnom celku Jablonové<br />

3,5 hektára bukom. Borovíc sadíme<br />

8 500 kusov na hektár a buka 6 000 kusov<br />

na hektár. Celkovo vysadíme 122 800 sadeníc.<br />

Borovicu a dub na jar, buk budeme<br />

zalesňovať na jeseň.<br />

Umelú obnovu sadeníc borovice robíme<br />

prostredníctvom sadzacieho stroja, ktorý<br />

predstavuje nadstavbu za univerzálny kolesový<br />

traktor. Výhodou tejto technológie je<br />

vysoký výkon a takisto aj veľmi dobrá kvalita<br />

sadby. Predpokladom pre použitie tejto<br />

technológie je príprava pôdy, ktorá spočíva<br />

vo vytrhaní pňov a koreňových systémov, vytlačení<br />

humusovej vrstvy do depónií, v orbe<br />

a smykovaní. Umelá obnova duba sa vykoná<br />

ručne štrbinovou sadbou a umelá obnova<br />

buka jamkovou sadbou.<br />

V tomto roku po prvý raz urobíme umelú<br />

obnovu borovice na ploche cca 1 hektára<br />

našim sadzacím strojom. Vzhľadom na jarné<br />

počasie sme na začiatku apríla začali len so<br />

zalesňovaním duba.<br />

Tohtoročnému zalesňovaniu nielen na našej<br />

lesnej správe, ale na celom Odštepnom<br />

závode Malacky, želám najmä veľa zrážok,<br />

ktoré nám v posledných rokoch chýbajú.<br />

10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

UMELÁ OBNOVA<br />

LESA V ROKU<br />

<strong>2021</strong> NA SPRÁVE<br />

LESOV PLIEŠOVCE<br />

Ing. Ján Kaplán, technik SL<br />

Pliešovce (text, foto: archív)<br />

Charakter počasia v jarných mesiacoch<br />

v posledných rokoch a dlhodobé prognózy<br />

jeho vývoja nás už naučili, že skorý<br />

začiatok prác na umelej obnove lesa<br />

s cieľom maximálne využiť jestvujúcu<br />

priaznivú pôdnu vlhkosť je nevyhnutný.<br />

Žiaľ, tohtoročná zima bola iná, ako tie<br />

predošlé. Napriek tomu, že sadenice buka<br />

z o. z. Kamenica nad Cirochou priviezli už<br />

9. marca, ani začiatkom apríla nebolo<br />

možné začať práce na obnove lesa pre<br />

stále zamrznutú pôdu v lesných<br />

porastoch.<br />

Prvé sadenice sa tak dostali do pôdy až po<br />

Veľkej noci. Sadenice smreka, ktorých potrebujeme<br />

120 000 kusov, budú z rovnakého dôvodu<br />

k dispozícii z o. z. Kežmarok až v polovici<br />

apríla.<br />

SL Pliešovce hospodári na dvoch lesných<br />

celkoch – LC Lešť a LC Sklené, ktoré majú<br />

odlišné drevinové zloženie a aj spôsob hospodárenia.<br />

LC LEŠŤ<br />

LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky<br />

s celkovou výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú<br />

v lesných oblastiach Krupinská planina,<br />

Ostrôžky a nepatrná časť vo Zvolenskej<br />

kotline. Drevinové zloženie je smrek 13 %,<br />

ostatné ihličnaté 4 %, buk 48 %, hrab 17 %,<br />

dub 9 %, cer 4 %, ostatné listnaté 5 %. Väčšina<br />

plôch na prvé zalesnenie vzniká dorubmi<br />

nad jestvujúcim prirodzeným zmladením,<br />

preto aj pri relatívne vysokej výške obnovných<br />

ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného<br />

zmladenia nízka. Na rok <strong>2021</strong> sú úlohy<br />

v obnove lesa urobiť prvé zalesnenie na výmere<br />

4,56 ha a opakované zalesňovanie 1,92<br />

ha. Na výsadbu bude použitých 39 000 kusov<br />

sadeníc buka.<br />

LC SKLENÉ<br />

% dub 4 %, javor 4 %, ostatné ihličnaté a listnaté<br />

9 %. Vysoký podiel monokultúr smreka<br />

vytvára podmienky na jeho ohrozenie ako<br />

abiotickými tak aj biotickými škodlivými činiteľmi.<br />

To sa prejavilo aj v roku 2020, keď<br />

v dôsledku spracovania kalamity spôsobenej<br />

podkôrnym hmyzom a vetrom pribudlo<br />

18 ha nových holín. K tomu treba pripočítať<br />

ešte nezalesnené plochy z roku 2019 vo výške<br />

14 ha. Kalamitné plochy sa tak v posledných<br />

rokoch na 100 % podieľajú na prírastku nových<br />

holín.<br />

Na rok <strong>2021</strong> sú úlohy v obnove lesa nasledovné:<br />

prvé zalesnenie 24,07 ha a opakované<br />

zalesňovanie 4,45 ha. Na výsadbu bude použitých<br />

120 000 ks sadeníc smreka a 51 000 ks<br />

sadeníc buka. Celý objem prác bude financovaný<br />

prostredníctvom dotácií na ekologické<br />

projekty.<br />

K eliminovaniu škôd spôsobených vyťahovaním<br />

sadeníc zverou použijeme pachové<br />

ohradníky – textíliu namočenú v prípravku<br />

Kornitol a umiestnenú po okrajoch zalesňovaných<br />

plôch. Koreňová sústava je namáčaná<br />

v prípravku Agrisorb.<br />

Napriek časovému sklzu plánujeme práce<br />

ukončiť do konca mája. Pevne veríme, že<br />

naša snaha bude odmenená čo najväčším<br />

počtom ujatých sadeníc, ktoré budú tvoriť<br />

základ budúceho lesa.<br />

OBNOVA LESA<br />

NA ODŠTEPNOM<br />

ZÁVODE<br />

KEŽMAROK<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia lesnej<br />

výroby OZ Kežmarok<br />

Odštepný závod Kežmarok v obnove lesa<br />

v roku <strong>2021</strong> zabezpečuje prednostne obnovu<br />

kalamitných holín z predchádzajúcich<br />

dvoch rokov. Okrem týchto úloh pribudli<br />

doplňovania starých holín z popisu<br />

úloh v nových „Plánoch starostlivosti o les“<br />

na lesných celkoch v obhospodarovaní závodu.<br />

Samotnej obnove predchádza množstvo<br />

práce. Je to zber semien z uznaných porastov,<br />

vylúštenie a uskladnenie, množstvo úkonov<br />

pri pestovaní v lesnej škôlke, prevoz sadeníc<br />

a ich uskladnenie v snehových jamách, vykopanie<br />

jamky až po zasadenie stromčeka.Plánovanie<br />

počtu a druhu sadeníc na dobu 2-3<br />

roky vopred, kým sa sadenice vypestujú, je<br />

veľmi náročné najmä v oblasti kalamitných<br />

ťažieb. V jeseni predchádzajúceho roku pred<br />

zalesňovaním prebieha v rámci celého štátneho<br />

podniku rozdelenie sadeníc podľa potreby<br />

jednotlivých odštepných závodov a produkčných<br />

možnosti škôlok. Musia sa pri tom<br />

dodržať výškové zóny a pôvod podľa semenárskych<br />

oblasti. Už niekoľko rokov je štátny<br />

podnik v pestovaní sadbového materiálu<br />

sebestačný a sadbový materiál pochádza<br />

z vlastných semenných zdrojov.<br />

Pre úspešnú obnovu je potrebné dodržať<br />

predovšetkým kvalitu postupu. V praxi<br />

to znamená, že korene sadeníc nesmú<br />

preschnúť, jamka musí byť dostatočne prekopaná<br />

a veľká, sadenica riadne zasadená<br />

a utlačená. Pri štrbinovej sadbe musí byť hĺbka<br />

štrbiny primeraná veľkosti koreňového<br />

systému a správne pritlačená v celom profile.<br />

V tomto roku o.z. Kežmarok bude zalesňovať<br />

vlastnými zamestnancami. V posledných<br />

rokoch sa javí trend znižovania záujmu<br />

o tieto práce. Prichádzajú stále noví pracovníci,<br />

ktorých je potrebné zaškoliť a najmä dohliadať<br />

na kvalitu vykonaných prác.<br />

Samotné práce pri zalesňovaní sme začali<br />

v utorok 6. apríla, deň po Veľkej noci. Dôvodom<br />

boli chladné noci, keď substrát v škôlke<br />

bol ešte zamrznutý a sadenice sa nedali vyzdvihnúť.<br />

Nepriaznivé počasie hneď v začiatku<br />

prerušilo práce na niekoľko dní. Veríme<br />

však, že tak ako po minulé roky, aj teraz sa<br />

nám podarí dodržať agrotechnický termín,<br />

ktorý je v našich prírodných podmienkach<br />

do konca mája.<br />

LC Sklené obhospodaruje lesné pozemky<br />

s celkovou výmerou 2 717 ha. O rozmanitosti<br />

prírodných pomerov svedčí skutočnosť, že<br />

sa nachádzajú v lesných oblastiach Turčianska<br />

kotlina, Kremnické Vrchy, Malá Fatra,<br />

Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska<br />

kotlina, Strážovské vrchy. Percentuálne<br />

sú dreviny na území LC Sklené zastúpené -<br />

smrek 67 %, jedľa 5 %, borovica 5 %, buk 6<br />

Prehľad jarných zalesňovacích úloh za o.z. Kežmarok v roku <strong>2021</strong><br />

Množstvo<br />

sadeníc<br />

Plocha<br />

v ha<br />

Drevina (ks)<br />

sm sc jd bk bo bh jh jl<br />

LS Ľubica 630 920 112,47 53 550 17 300 7 050 436 800 56 100 1 000 58 800 300<br />

LS Tichý Potok 99 580 17,76 6 000 4 000 12 000 65 700 11 900 0 0 0<br />

o.z. spolu 730 500 130,23 59 550 21 300 19 050 502 500 68 000 1 000 58 800 300<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

11


LESNÍCTVO<br />

PRÁCE PRE SVP<br />

NA VODOHOSPODÁRSKY<br />

VÝZNAMNÝCH<br />

VODNÝCH TOKOCH<br />

Lesy majú významný vplyv na kolobeh<br />

vody v krajine. Pôsobia na odtokové pomery<br />

v územiach, na ktorých sa nachádzajú,<br />

majú pozitívny vplyv na znižovanie rozsahu<br />

záplav a erózie pôdy. VLM sa dokážu odborne<br />

postarať aj o vodné toky na svojich územiach.<br />

Ing. Ján Bučan, samostatný<br />

odborný referent OLV GR<br />

(text, foto: archív VLM)<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. spravovali<br />

na územiach vo svojej pôsobnosti všetky vodné<br />

toky na základe rozhodnutí vydaných príslušnými<br />

ministerstvami. Robili tak až do 31.<br />

decembra 2019, keď v zmysle zákona o vodách<br />

prevzal správu vodohospodársky významných<br />

vodných tokov (VVVT) Slovenský vodohospodársky<br />

podnik, š.p. (SVP). VLM SR ďalej zostali<br />

správcami drobných vodných tokov na územiach<br />

vo svojej správe. Správa týchto vodných<br />

tokov nie je jednoduchá, nakoľko na spomínaných<br />

územiach prebieha výcvik ozbrojených síl<br />

a ostatných zložiek. Na územiach v Levočských<br />

Vrchoch v bývalom VO Javorina pokračuje pyrotechnická<br />

asanácia územia.<br />

VLM USPELI,<br />

POSTARAJÚ SA<br />

Osud vodohospodársky významných vodných<br />

tokov nebol vedeniu VLM SR ani po<br />

zmene ich správy ľahostajný. Preto privítali<br />

možnosť zúčastniť sa výzvy zo strany SVP<br />

na starostlivosť o vodohospodársky významné<br />

vodné toky, ktorých správa prešla na SVP.<br />

V tejto výzve boli VLM SR úspešné a vo februári<br />

2020 bola uzatvorená zmluva o vykonávaní<br />

stavebných prác pri zabezpečovaní starostlivosti<br />

o vodohospodársky významné<br />

vodné toky na území bývalého VO Javorina,<br />

VO Lešť, VO Valaškovce, VO Záhorie a VVP<br />

Turecký Vrch. Spomínaná zmluva sa týkala<br />

starostlivosti o 22 vodohospodársky významných<br />

vodných tokov pretekajúcich lesnými<br />

a poľnohospodárskymi pozemkami v správe<br />

VLM SR. Úlohy vyplývajúce zo zmluvy by<br />

sa dali rozdeliť do dvoch oblastí: monitoring<br />

vodných tokov a následne samotné vykonávanie<br />

stavebných prác.<br />

PRÁCE PODĽA HLÁSENÍ<br />

V rámci monitoringu VVVT sa sledoval<br />

stav vodných tokov a pobrežných pozemkov<br />

z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného<br />

toku. Sledovali sa vody vo vodných tokoch<br />

z hľadiska možných príznakov mimoriadneho<br />

zhoršenia stavu. Výsledkom tejto monitorovacej<br />

činnosti boli „Mesačné hlásenia zo<br />

sledovania vodohospodársky významného<br />

vodného toku“. Hlásenia obsahovali dátum<br />

vykonania sledovania vodného toku, časový<br />

rozsah tohto sledovania, bol v nich zhodnocovaný<br />

aktuálny stav vodných tokov, rozsah<br />

vykonaných prác za príslušný mesiac a návrh<br />

prác na ďalšie obdobie. Hlásenia sa zasielali<br />

na príslušné pracoviská odštepných závodov<br />

SVP a po ich odsúhlasení sa robili stavebné<br />

práce.<br />

12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


LESNÍCTVO<br />

Tie sa realizovali podľa odsúhlasených návrhov<br />

uvedených v mesačných hláseniach<br />

a boli zamerané najmä na:<br />

a) udržiavanie korýt v stave, ktorý zabezpečuje<br />

ich prirodzenú alebo projektovanú<br />

prietočnosť a hĺbku vody,<br />

b) udržiavanie alebo odstraňovanie brehových<br />

porastov vo vodných tokoch,<br />

na pobrežných pozemkoch<br />

tak, aby sa nestali prekážkou odtoku<br />

vody pri povodniach a podľa možnosti<br />

zachovali prírodné podmienky,<br />

c) spevňovanie brehov vodných tokov,<br />

zabezpečovanie ich neupravených<br />

úsekov brehovými porastmi,<br />

d) udržiavanie a čistenie korýt a odstraňovanie<br />

naplavenín, ľadových a iných prekážok,<br />

čo je nevyhnutné na zabezpečenie<br />

nehateného odtoku alebo prietoku,<br />

e) zabezpečovanie potrebnej úpravy<br />

vodných tokov.<br />

LES AKO<br />

ODDYCHOVÁ<br />

ZÓNA<br />

ÚSTRETOVÁ<br />

K VTÁKOM<br />

LS Mikulášov je súčasťou CHKO Záhorie. Od prírodných podmienok a rastlinstva<br />

sa odvíja aj druh a množstvo vtáctva. Les je prirodzene kolonizovaný rôznymi<br />

druhmi rastlín a vtáctva počas ťažobnej činnosti a aj po jej ukončení. Prijíma druhy,<br />

ktorých prirodzené prostredie je ohrozené.<br />

ČISTENIE TOKOV<br />

A POLDROV<br />

Okrem stavebných prác na VVVT a správcovských<br />

činností na drobných vodných tokoch<br />

zabezpečujú VLM SR od roku 2015 aj<br />

údržbu a dostatočnú kapacitu jedenástich<br />

protipovodňových poldrov a 230 technických<br />

a biotechnických opatrení v oblasti Levočských<br />

Vrchov, obhospodarovanej Odštepným<br />

závodom Kežmarok. Pri stavebných prácach<br />

boli VVVT za účelom zabezpečenia prietočnosti<br />

vyčistené od viac ako 10 000 metrov kubických<br />

naplavenín. Práce boli zamerané nielen<br />

na čistenie vodných tokov od naplavenín,<br />

ale aj na spevňovanie brehov lomovým kameňom<br />

a udržiavanie a ošetrovanie brehových<br />

porastov za účelom zabezpečenia prietočnosti<br />

vodných tokov pri povodniach s ohľadom na<br />

zachovanie prírodných podmienok.<br />

KOREKTNÁ<br />

SPOLUPRÁCA<br />

Všetky práce odsúhlasovali a následne<br />

kontrolovali príslušní zamestnanci odštepných<br />

závodov SVP š. p. Komunikácia so zamestnancami<br />

SVP bola korektná a prínosná,<br />

za čo patrí poďakovanie najmä pracovníkom<br />

riaditeľstva štátneho podniku v Banskej<br />

Štiavnici.<br />

VLM SR majú dlhoročné skúsenosti<br />

so starostlivosťou o vodné toky a disponujú<br />

dostatočnými personálnymi kapacitami<br />

a množstvom mechanizačných prostriedkov<br />

potrebných na výkon starostlivosti o vodné<br />

toky. Preto by uvítali možnosť aj naďalej vykonávať<br />

okrem starostlivosti o drobné vodné<br />

toky aj starostlivosť o vodohospodársky významné<br />

vodné toky pretekajúce pozemkami<br />

v ich správe.<br />

Ing. Radoslav Machata,<br />

technik správy LS Mikulášov,<br />

OZ Malacky<br />

K zabezpečeniu nerušeného hniezdenia,<br />

zimovania i odpočinku prispieva<br />

smernica 2009/147/ES o ochrane voľne<br />

žijúceho vtáctva. Jej cieľom je ochrana<br />

voľne žijúceho vtáctva v EÚ, a to tak, že<br />

sa v nej stanovujú pravidlá ich ochrany,<br />

kontroly a starostlivosť o nich. Uplatňuje<br />

sa na vtáky, hniezda a biotopy. Ochrana<br />

vtáctva je typickým problémom ochrany<br />

životného prostredia, ktorý prekračuje<br />

hranice, preto je potrebná spoločná zodpovednosť<br />

za ochranu.<br />

Vtákov, napriek tomu, že sú chránené,<br />

je z roka na rok menej. Ich úbytok zapríčinilo<br />

viacero vecí. Jednou z nich je menej<br />

miest vhodných na zahniezdenie. Niektoré<br />

spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách<br />

stromov alebo v skalách. Stromy s dutinami<br />

pomaly miznú a tomuto druhu vtáctva<br />

hrozí, že postupne vymizne tiež, ak si nenájde<br />

vhodné miesto na založenie potomstva.<br />

Veľmi im neprospievajú ani rýchlo<br />

sa meniace klimatické podmienky.<br />

Preto pracovníci našej LS počas roka<br />

2018 postupne rozvešali 300 kusov drevených<br />

vtáčích búdok. Búdky rozmiestnili<br />

na celej výmere LS. Predpokladalo sa,<br />

že v búdkach sa zahniezdia zväčša sýkorky,<br />

ktoré majú väčšie teritoriálne nároky,<br />

a dokážu likvidovať najmä húsenice a ich<br />

vajíčka. To má regulačný vplyv v prírode.<br />

Búdky sú z vyrobené z dreva a sú otvárateľné,<br />

určené na dlhodobé hniezdenie. Po<br />

každej hniezdnej sezóne je treba búdky<br />

vyčistiť.<br />

Keďže vtáčích druhov ubúda, inštaláciu<br />

vtáčích búdok uvítali i ornitológovia.<br />

Pomoc vtáctvu je vítanou zmenou nielen<br />

vzhľadom na zachovanie prírodného prostredia,<br />

ale poskytuje ľuďom príležitosť na<br />

pozorovanie vtáčej fauny, čo má priaznivý<br />

vplyv na ľudskú psychiku. Ide o určitý<br />

druh psychohygieny.<br />

Všetci chceme zdravé čisté <strong>lesy</strong> bohaté<br />

na flóru a faunu. Naša LS k tomu trochou<br />

prispela. Celé územie lesa je jedna<br />

veľká oddychová zóna, zelené pľúca planéty.<br />

A je len na nás, ako sa v nej budeme<br />

správať, aký postoj zaujmeme. Či túto<br />

oddychovú zónu zachováme aj pre budúce<br />

generácie.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

13


LESNÍCTVO<br />

VÝCHOVNÉ ŤAŽBY DO<br />

50 ROKOV A POSTUPY<br />

PRI ICH SPRACOVANÍ<br />

NA LS TICHÝ POTOK<br />

Ing. Pavol Tomala,<br />

vedúci LS Tichý Potok,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Pri vývoji lesa a lesných porastov medzi<br />

najdôležitejšie výkony alebo zásahy patria výchovné<br />

ťažby v mladších lesných porastoch.<br />

Zamerané sú najmä na kvalitu a kvantitu drevín.<br />

V lesníckej praxi ich označujeme jednoducho<br />

pojmom prebierka. Delíme ich na výchovné<br />

zásahy do 50 rokov a výchovné zásahy<br />

nad 50 rokov veku porastu.<br />

Prvé výchovné ťažby vykonávame po pestovných<br />

výchovných zásahoch ako je prerezávka.<br />

Táto výchovná ťažba má za úlohu<br />

uvoľniť a preriediť hustejšie skupiny stromov<br />

s vytvorením potrebného priestoru na ďalší<br />

rast a vývoj ponechaných jedincov. Odstraňujú<br />

sa drevinovo zdravotne a kvalitatívne nevhodné<br />

a nežiaduce jedince a druhy drevín.<br />

Lesná správa Tichý Potok sa nachádza<br />

v nadmorskej výške od 527 m. n. m. až po<br />

1287 m. n. m. Lesné porasty sú výškovo rozdielne<br />

diferencované. Z toho vyplýva, že lesné<br />

porasty sú vo svahoch so sklonom od 10 % až<br />

po 65 %, preto bolo nutné prispôsobiť aj technologické<br />

postupy pri spracovaní najmä listnatých<br />

„prebierok“ do 50 rokov.<br />

HARVESTERY<br />

Vo svahoch do 30 % sa využíva technológia<br />

založená na harvesterovom uzle. Znamená<br />

to ťažbu harvesterom a forwarderom, konkrétne<br />

na našej lesnej správe Rottne 11, približovanie<br />

na OM vývoznou súpravou Rotne. Vo svahoch<br />

nad 30 % využívame pri tejto technológii<br />

aj navijak TWINCH, na ktorom je uchytený<br />

najskôr harvester a v nadväznosti potom aj vývozná<br />

súprava. Výhodou tohto technologického<br />

postupu je rýchle a kvalitné spracovanie<br />

a zhodnotenie drevnej hmoty a dendromasy.<br />

Technologický postup je ekonomicky náročnejší,<br />

no výsledný efekt v plastických listnatých<br />

porastoch je rýchle rozšírenie plochy korún,<br />

zaplnenie priestoru a zvýšený prírastok mladých<br />

porastov.<br />

ŽELEZNÝ KÔŇ<br />

Vo svahoch od 10 % do 30 % sklonu spracovávame<br />

„prebierky“ technológiou založenou<br />

na práci tzv. železného koňa KAPSEN.<br />

Ťažba sa robí klasicky JMP a to s odvetvovaním<br />

alebo bez odvetvovania kmeňov približovaním<br />

celých stromov. Približovanie z lesného<br />

porastu na vývozné miesto vykonáva<br />

železný kôň a to stromovou metódou alebo<br />

kmeňovou metódou na vývozné miesto.<br />

Z vývozného miesta na odvozné miesto sa<br />

drevná hmota približuje pomocou UKT.<br />

V našich podmienkach využívame aj traktor<br />

Valtra s vývozkou Patruna. Následne sa<br />

na odvoznom mieste robí manipulácia pomocou<br />

procesora s manipulačnou hlavicou<br />

WOODY. Výhodou tejto technológie je nižšie<br />

zaťaženie pôdy technikou a hygiena porastu,<br />

nakoľko nezostávajú zvyšky po ťažbe<br />

v poraste. Nevýhodou je, že pri vyššej snehovej<br />

vrstve železný kôň (Kapsen) nemá takú<br />

dostupnosť (prešmykovanie pásov) a zvýšená<br />

prácnosť.<br />

LANOVKOVÝ SYSTÉM<br />

Vo svahoch so sklonom nad 30 % používame<br />

zatiaľ v menšej miere lesnícky lanovkový<br />

systém (lanovky). Skúsenosti lesníckej<br />

prevádzky potvrdzujú, že z hľadiska ochrany<br />

prírodného prostredia je použitie lanoviek na<br />

sústreďovanie dreva najvýhodnejšie zo všetkých<br />

bežne používaných mechanizovaných<br />

spôsobov.Ťažba sa vykonáva klasicky JMP<br />

a to stromovou metódou alebo kmeňovou<br />

metódou. Približovanie sa uskutočňuje pomocou<br />

lán smerom nahor alebo nadol podľa<br />

umiestnenia traktora UKT s vežou (Laryx)<br />

alebo umiestnenia lanového systému na podvozku<br />

vozidla Iveco s procesorovou hlavicou.<br />

Pri traktore je približovanie stromovou metódou<br />

s následným priblížením drevnej hmoty<br />

pomocou UKT na odvozné miesto (OM),<br />

kde v nadväznosti na to prebehne manipulácia<br />

pomocou procesora UDS s hlavicou WO-<br />

ODY 50.<br />

Približovanie lanovým systémom na podvozku<br />

Iveco sa robí stromovou metódou, pričom<br />

po priblížení drevnej hmoty k veži stroja<br />

sa uskutoční manipulácia pomocou procesorovej<br />

hlavice priamo na vývoznom mieste.<br />

Drevnú hmotu v podobe zmanipulovaných<br />

sortimentov a dendromasu vývoznou<br />

súpravou sústredíme na odvozné miesto. Veľkou<br />

výhodou lesníckych lanoviek je spracovanie<br />

všetkej drevnej hmoty z porastu, pričom<br />

pre ochranu životného prostredia je to<br />

jedna z najlepších metód. Menšou nevýhodou<br />

lanovky na podvozku Iveco je to, že tento<br />

stroj potrebuje dostatočne sprístupnenú cestnú<br />

sieť.<br />

KLASIKA S KOŇMI<br />

Pri spracovaní výchovných úmyselných<br />

ťažieb vo svahoch od 5 % do 45 % na lesnej<br />

správe Tichý Potok taktiež využívame klasickú<br />

metódu - ťažbu uskutočňovanú JMP<br />

s približovaním pomocou konského zápra-<br />

Bukový porast po priblížení drevnej<br />

hmoty konským záprahom<br />

Bukový porast po<br />

spracovaní harvesterom<br />

Bukový porast po sprácovaní pomocou<br />

železného koňa Kapsen<br />

14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

hu na vývozné miesto. Z vývozného miesta<br />

postupne približujeme na odvozné miesto<br />

s UKT. Táto metóda je v súvislosti z prechodom<br />

na jemnejšie spôsoby hospodárenia najvhodnejšia<br />

z ekologického hľadiska. Problém<br />

je nedostatok konských záprahov a čoraz menej<br />

ľudí ochotných pracovať so živými zvieratami.<br />

Bol to jeden s dôvodov, prečo sme na LS<br />

Tichý Potok pristúpili k využitiu železného<br />

koňa ako alternatívy k živým zvieratám.<br />

ČO NAJMENŠIA ZÁŤAŽ<br />

ŽELEZNÝ KÔŇ<br />

„KAPSEN“ NA LESNEJ<br />

SPRÁVE TICHÝ POTOK<br />

Na Lesnej správe Tichý Potok je pri výchovných<br />

ťažbách hlavným kritériom pri výbere<br />

technológie čo najmenšie zaťaženie porastov<br />

ťažkou technikou a v čo najväčšej<br />

Približovanie pomocou<br />

lesníckej lanovky<br />

Spracovanie prebierok pomocou<br />

harvestera Rottne H11<br />

miere uplatnenie ekologických ťažbových postupov.<br />

Na základe toho 55 % výchovných ťažieb<br />

robíme klasickou metódou, konským záprahom<br />

v kombinácii s UKT. Druhou najviac<br />

využívanou metódou je metóda „železného<br />

koňa“ (približne 30 %). Metódou lesníckych<br />

lanoviek spracujeme približne 15 % výchovných<br />

ťažieb. Najmenej využívanou metódou<br />

na našej lesnej správe je harvesterová technológia<br />

(5 %).<br />

Aj z týchto údajov vyplýva, že našou snahou<br />

ako lesníkov bolo aj bude zachovať porasty<br />

v čo najmenšej miere zaťažené technikou<br />

a uberať sa cestou „prírode blízkeho<br />

hospodárenia“.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE STROJA,<br />

KTORÉ UVÁDZA VÝROBCA<br />

Objem palivovej nádrže<br />

Objem hydraulickej nádrže<br />

Max. tlak pojazdu<br />

Max. tlak navijaka<br />

Rozmery v cm (d x š x v)<br />

Výška svetiel<br />

Výška s ramenom<br />

Šírka pásu<br />

Dĺžka lana<br />

Priemer lana (oceľové<br />

válcované)<br />

Ing. Miloš Mišenko, lesník<br />

Tichý Potok, OZ Kežmarok<br />

7l<br />

20l<br />

180 bar<br />

210 bar<br />

230x120x143<br />

24cm<br />

162cm<br />

40cm<br />

35m<br />

6mm<br />

Svahová dostupnosť cca 35°<br />

Palivo Natural 95/E5<br />

Motorový olej 5W-30<br />

KAPSEN 18 RC je samonosný ťažný stroj<br />

na pásovom podvozku so sklopným štítom<br />

a navijakom, riadený diaľkovým ovládaním.<br />

Kapsen 18 RC je poháňaný spaľovacím,<br />

štvortaktným, vzduchom chladeným motorom<br />

Briggs & Stratton s výkonom 18HP a pojazd<br />

je zabezpečený dvoma nezávislými hydromotormi.<br />

Súčasťou podvozku sú dvojdielne<br />

gumové pásy spojené oceľovými priečnikmi,<br />

ktoré stroju dávajú lepšiu stabilitu a trakciu.<br />

V zadnej časti je sklopný štít, ktorý slúži ako<br />

fixácia v teréne pri priťahovaní kmeňov navijakom.<br />

Navijak sa ovláda pomocou páčky na<br />

rozvádzači alebo pomocou diaľkového ovládača<br />

a je možné zaistiť ho pomocou západky.<br />

Navijak navíja a odvíja lano s hrúbkou 6 mm<br />

na vzdialenosť cca 35 metrov cez pevné rameno<br />

a kladku. Ťažná sila, ako ju uvádza výrobca,<br />

je 12 KN a s hmotnosťou stroja 1000 kg je<br />

dostačujúca pri zbližovaní kmeňov vo výchovných<br />

ťažbách.<br />

Nespornou výhodou tohoto zariadenia je,<br />

že sa dá jednoducho naložiť na prívesný vozík<br />

alebo dodávku a premiestniť do nového porastu<br />

alebo na údržbu či servis.<br />

Kapsen 18 RC je primárne určený na približovanie<br />

dreva do objemu 1,50 m3 na rovinatých<br />

terénoch, prípadne po spádnici. Na Lesnej<br />

správe Tichý Potok je tento stroj nasadený<br />

v predrubných porastoch s hmotnatosťou do<br />

1,00 m3. Osvedčil sa však aj pri prácach na odstraňovaní<br />

stromov z vodných tokov a ich prítokov.<br />

Vďaka dobrej priechodnosti terénom<br />

a nízkemu tlaku na pôdu sa dá použiť aj v porastoch<br />

s menej únosnou pôdou. Pri súčinnosti<br />

s univerzálnym kolesovým traktorom (UKT,<br />

prípadne LKT), prípadne vývoznou súpravou,<br />

sa stal neoddeliteľnou súčasťou sústreďovania<br />

dreva pri výchove mladých lesných porastov.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

15


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

CHOVATEĽSKÉ<br />

PREHLIADKY –<br />

VYHODNOTENIE<br />

POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY<br />

V sezóne 2020/<strong>2021</strong> sa v rámci všetkých revírov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.<br />

odlovilo 1769 kusov jelenej zveri, 938 kusov danielej, 201 muflonej, 282 srnčej a 668 kusov<br />

diviačej zveri vrátane úhynu. Čísla napovedajú, že to bol v rámci lovu zveri úspešný<br />

rok. Ako to vyzeralo v jednotlivých závodoch?<br />

MALACKY<br />

Ing. Dávid Greňa, samostatný<br />

odborná referent oddelenia<br />

výroby GR (text, foto: odštepné<br />

závody VLM SR, š.p.)<br />

V rámci odštepného závodu Malacky bol<br />

plán jelenej zveri splnený na 100 %, odlovilo<br />

sa 492 ks jelenej zveri, z toho bolo 125 jeleňov.<br />

Najsilnejší jeleň odlovený v poľovnom<br />

revíri Záhorie dosiahol striebornú medailu so<br />

199,81 bodmi CIC. Jelenie trofeje v rámci OZ<br />

získali dve strieborné a dve bronzové medaily.<br />

Lov danielej zveri bol splnený na 96 % s počtom<br />

854 ks danielej zveri a z toho 133 danielov.<br />

Medzi najsilnejšie trofeje danielej zveri<br />

patrí daniel ulovený v poľovnom revíri Hlboká<br />

mláka so zlatou medailou a bodovou hodnotou<br />

188,71 CIC, zlatú medailu získal aj kus<br />

s bodovou hodnotou 186,60 CIC a daniel so<br />

183,59 bodmi CIC. Celkovo tak dosiahli tri<br />

zlaté, dve strieborné a štyri bronzové medaily.<br />

Plán muflonej zveri sa podarilo splniť na<br />

93 % s počtom 184 ks a z toho bolo 41 muflónov.<br />

Najsilnejší muflón dosiahol zlatú medailu<br />

s bodovou hodnotou 215,60 bodov CIC,<br />

ulovený bol v poľovnom revíri Hlboká mláka.<br />

Celkovo bolo dosiahnutých päť bronzových,<br />

jedna strieborná a jedna zlatá medaila.<br />

Plán srnčej zveri sa splnil na 97 %, pričom sa<br />

odlovilo 191 kusov. Rovnako úspešný bol aj<br />

lov diviačej zveri, pri ktorom sa plán splnil na<br />

100 % a odlovilo sa spolu 318 ks diviačej zveri,<br />

z toho jeden diviak dosiahol striebornú medailu.<br />

KEŽMAROK<br />

V pôsobnosti odštepného závodu Kežmarok,<br />

spoločného poľovného revíru Javorina,<br />

bol plán jelenej zveri splnený na 97 %, odlo-<br />

OZ Kežmarok Jeleň 202,50 CIC<br />

16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

OZ Kamenica n.C Kanec 115,19 CIC<br />

OZ Malacky Daniel 188,71 bodov CIC<br />

OZ Kamenica n.C Jeleň 196,20 CIC<br />

OZ Kežmarok Jeleň 216,56 CIC<br />

OZ Malacky Muflón 215,60 bodov CIC<br />

SL Pliešovce Jeleň 220,59 CIC<br />

vilo sa 460 ks a z toho 154 ks jeleňov. Najsilnejší<br />

jeleň získal zlatú medailu a dosiahol bodovú<br />

hodnotu 216,56 CIC. Druhá najsilnejšia<br />

trofej získala striebornú medailu a 202,50 bodov<br />

CIC. Oba jelene sa podarilo uloviť pravidelnému<br />

hosťovi Stanislavovi Veselému,<br />

k jeho významnému životnému jubileu 70<br />

rokov. Celkovo dosiahli jelenie trofeje jednu<br />

zlatú, tri strieborné a dvadsať bronzových<br />

medailí. Plán srnčej zveri bol splnený na 71<br />

% s celkovým počtom 54 ks. Plán diviačej<br />

zveri bol splnený na 49 % s počtom 46 ks.<br />

KAMENICA<br />

NAD CIROCHOU<br />

Odštepný závod Kamenica nad Cirochou<br />

splnil plán jelenej zveri na 93 % so 112 kusmi,<br />

z toho bolo 30 jeleňov. Najsilnejšia trofej<br />

SL Pliešovce Jeleň 211,29 CIC<br />

SL Pliešovce 239,00 CIC<br />

získala striebornú medailu s bodovou hodnotou<br />

196,20 CIC. Celkovo trofeje jelenej zveri<br />

získali jednu striebornú a štyri bronzové medaily.<br />

Plán srnčej zveri bol splnený na 85 %<br />

s celkovým počtom 28 ks, diviačej zveri na 93<br />

% s počtom 102 ks. Najsilnejšia trofej diviačej<br />

zveri získala striebornú medailu s bodovou<br />

hodnotou 115,19 CIC. Celkovo diviačia<br />

zver získala jednu striebornú a jednu bronzovú<br />

medailu.<br />

PLIEŠOVCE<br />

V rámci SL Pliešovce bol plán jelenej zveri<br />

splnený na 98 % s počtom 873 ks, z toho<br />

160 jeleňov. Najsilnejšie zlaté trofeje boli ulovené<br />

v poľovnom revíri Podjavorie a dosiahli<br />

220,59 bodov CIC a 211,29 bodov CIC.<br />

Celkovo dosiahli jelene dve zlaté, osem strieborných<br />

a dvadsaťšesť bronzových medailí.<br />

SL Pliešovce Kanec 124,33 CIC<br />

Plán danielej zveri bol splnený na 97 % a odlovilo<br />

sa 84 ks danielej zveri, z toho 17 danielov.<br />

Najsilnejší daniel s bronzovou medailou<br />

predstavuje úhyn v poľovnom revíri Podjavorie<br />

a dosiahol 168,23 bodov CIC. Druhý<br />

najsilnejší daniel s bronzovou medailou bol<br />

odlovený v poľovnom revíri Javorie a dosiahol<br />

164,08 bodov CIC. Plán muflonej zveri<br />

bol splnený na 42 % s počtom 17 ks a z toho<br />

3 muflóny. Najsilnejší muflón odlovený v poľovnom<br />

revíri Podjavorie získal zlatú medailu<br />

a dosiahol 239,00 bodov CIC. Druhý najsilnejší<br />

so zlatou medailou predstavuje úhyn<br />

v rovnakom revíri a dosiahol 222,80 bodov<br />

CIC. Celkovo získali trofeje dve zlaté a jednu<br />

striebornú medailu. Plán srnčej zveri bol splnený<br />

na 91 % s počtom 31 ks, diviačej na 66<br />

% s počtom 231 ks a z toho 23 kancov. Najsilnejšie<br />

tri získali zlatu medailu a to s bodovou<br />

hodnotou 124,33 CIC, 123,23 CIC,<br />

120,17 CIC. Celkovo získali kance tri zlaté,<br />

dve strieborné a štyri bronzové medaily.<br />

Tieto výsledky z chovateľských prehliadok<br />

poukazujú na vysokú úživnosť poľovných revírov<br />

a kvalitu poľovnej zveri v štátnom podniku<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

17


STRELECTVO<br />

GUĽOVNICA MAUSER M18,<br />

PRESNOSŤ A KVALITA<br />

Guľovnica Mauser M18, jednoduchosť, presnosť a kvalita, má všetko čo lovec v prírode<br />

potrebuje, nič naviac. Mauser rozšíril svoje portfólio o špičkovú pušku pre každého za<br />

všetkých okolností a znížil tak prestíž Browningu v tomto segmente zbraní. Zaujímavá informacia<br />

je, že krátko po uvedení na americký trh sa stal model Mauser M18 najpredávanejšou<br />

evropskou guľovnicou. Možeme konštatovať, že konzervatívna Európa sa začína<br />

prebúdzať a viacej uplatňovať nesporné výhody plastových pažieb, ktoré sú v USA dominantné<br />

už tridsať rokov. Na Slovensku sa Mauser M18 objavil tiež, len mi dalo trochu námahy<br />

zohnat túto ešte stále novinku. Na moju otázku kladne odpovedal predajca zbraní<br />

a poľovníckych potrieb Mychajlo Špilka zo Šale a tak som si „tento pracovný nástroj“ lovcov,<br />

opakovačku pre každého, odskúšať priamo na neďalekej strelnici. Na prvý pohľad mi<br />

pripomína Mauser M12 Black Impact.<br />

Základom vysokej prenosti guľovníc Mauser<br />

a teda aj M18 sú hrubostenné hlavne, vyrobené<br />

rotačným kovaním tŕňom za studena,<br />

z vysokokvalitnej ocele firmy Böhler. Vývrt<br />

voľne plávajúcej hlavne tvorí šesť pravotočivých<br />

drážok so stúpaním 10 palcov. Povrchová<br />

úprava mitridáciou načierno zaručuje veľmi<br />

dobrú oteruvzdornosť a odolnosť voči poveternostným<br />

vplyvom. Ústie hlavne je ukončené<br />

oválnym vybratím, ktoré chráni vývrt pred<br />

poškodením. Hlavne sa dodávajú v dvoch dĺžkach<br />

560 mm Standard a 620 mm Magnum<br />

v najbežnejších kalibroch .243 Win., 6,5 Creedmoor,<br />

.270 Win., .308 Win., .30-06 Sprg.,<br />

7mm Rem. Mag., .300 Win. Mag. Hlaveň je<br />

uložená v prednej časti predpažbia, v priečnych<br />

oceľových záliskoch, ktoré pohlcujú časť<br />

spätného nárazu. Spolu s telom záveru tvorí<br />

blok, ktorý kotví celý systém zo spodnej časti<br />

pažby uchytený skrutkami. Telo záveru má<br />

pomerne veľké vyhadzovacie okienko nábojníc,<br />

z vrchnej strany ho prekrývala Picatini lišta<br />

pre montáž zameriavacej optiky.<br />

Ústup od klasiky je markantný na otočnom<br />

odsuvnom závere Mauser - Remington<br />

1<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE:<br />

Výrobca:<br />

Mauser Jagdwaffen<br />

GmbH, Nemecko<br />

Model:<br />

M18<br />

Kaliber:<br />

.308 Win.<br />

Dĺžka hlavne: 560 mm<br />

Celková dĺžka: 1 060 mm<br />

Hmotnosť:<br />

2 900 g<br />

Záver:<br />

otočný, odsuvný<br />

Kapacita:<br />

5 +1 náboj<br />

Maloobchodná cena: 720,– Eur<br />

Predajca:<br />

Poľovnícke potreby<br />

- SOLDAT Šaľa<br />

s pridanou drážkou. K plynulému a hladkému<br />

pohyb záveru napomáha aj „masívny“ dizajn,<br />

čo znamená, že telo má celkový priemer<br />

rovnaký ako zuby. Tri mohutné uzamykacie<br />

zuby, ktoré zapadajú do vybratí v hlavni, znesú<br />

bez problémov tlaky a zaťaženie najvýkonnejších<br />

kalibrov. Osou závorníka prechádza<br />

úderník so zápalníkom, na čele je integrovaný<br />

vyťahovač a oproti nemu dva odpružené<br />

vyhadzovače nábojníc. Tie zaručujú maximálnu<br />

spoľahlivosť vyhodenia vystrelenej<br />

nábojnice v extrémnych situáciách. Uhol otáčania<br />

záveru je 60 stupňov, horizontálny pohyb<br />

kľuky je takmer vo vodorovnej polohe,<br />

takže ani pri nízkej montáži optiky a navlečenej<br />

rukavici nemôže dôjsť k náhodnému<br />

zachyteniu. Pohyb záveru je plynulý a hladký,<br />

presne vymedzený drážkou zo spodnej<br />

časti. Pokiaľ chceme záver vybrať zo zbrane,<br />

musíme zatlačiť na ľavej strane tela puzdra<br />

záveru vypúšťaciu klapku. Veľkou prednosťou<br />

je konštrukcia záveru, ktorý sa dá ľahko<br />

rozmontovať bez nástrojov pri bežnej údržbe.<br />

Dôležitou stránkou tejto strohej guľovnice<br />

je bezpečnosť. Vymoženosťou je nová trojpolohová<br />

mechanická poistka, ktorá sa nachádza<br />

na zadnej pravej strane puzdra záveru.<br />

Poistka má podobu malej páčky s výrazne<br />

zdrsneným hmatníkom. Chod je stupňovitý<br />

a pokiaľ páčku pridržiavame, tak v podstate<br />

aj bezhlučný. V zadnej polohe zaisťuje<br />

spúšť aj záver, v strednej zaisťuje len spúšť<br />

s možnosťou bezpečnej manipulácie so záverom<br />

a v prednej, po zakrytí červeného bodu,<br />

je spúšť plne odistená. Všetky tri polohy sú<br />

pomerne dosť ďaleko od seba, po krátkom<br />

oboznámení sa so zbraňou spoľahlivo spoznáte<br />

polohu poistky jednoducho hmatom.<br />

Súčasťou bezpečnostných prvkov je aj vizuálna<br />

kontrola napnutia bicieho mechanizmu.<br />

Pri napnutí bicieho mechanizmu z matice záveru<br />

vystúpi výstražník, malý valcový kolík<br />

úderníka s červeným krúžkom.<br />

Do puzdra záveru je upevnený kompaktný<br />

spúšťový mechanizmus skrinkového typu.<br />

2 3 4<br />

18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


STRELECTVO<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

To znamená, že je chránený proti prenikaniu<br />

vonkajších nečistôt, ktoré môžu spôsobiť rôzne<br />

problémy pri odpáľení. Nadvôvažok, lučik<br />

jazýčka spúšte je vylisovaný ako integrálna<br />

časť pažby. Chod jazýčka spúšte je krátky<br />

a hladký, zaručuje jemné spustenie a tým aj<br />

presné zásahy bez strhávania. Priamo vo výrobe<br />

je odpor nastavený na15 N. Ten sa však<br />

dá zmeniť podľa požiadaviek strelca otáčaním<br />

skrutky v koreni jazýčka spúšte. V smere<br />

hodinových ručičiek zvýšujeme, v protismere<br />

hodinových ručičiek znižujeme odpor. Spúšťový<br />

mechanizmus je bez napínáčika, ale<br />

vzhľadom na charakter chodu spúšte nie je<br />

ani potrebný.<br />

Celoplastový schránkový zásobník Mauser<br />

je robustný a odolný, presne zapadne do<br />

šachty v tele puzdra záveru. Kapacitu má päť<br />

nábojov, ktoré sa ľahko vkladajú v dvoch radoch.<br />

Kruhové tlačidlo vypustenia pred šachtou<br />

umožňuje pohodlné a spoľahlivé prebitie,<br />

lebo zásobník vám vkĺzne rovno do dlane.<br />

Zásobník je do šachty zapustený, takže sa nemusíte<br />

obávať jeho straty pri manévrovaní<br />

napríklad v húštine.<br />

Jednoduchú eleganciu zbrane dotvára<br />

čierna, plastová pažba amerického typu<br />

s rovným chrbtom, bez viditeľných spojov<br />

vytvorených počas výrobného procesu. Predpažbie<br />

za nosom sa mierne rozširuje do plnej<br />

dlane. Vnútorný priestor predpažbia je vystužený<br />

účelovými rebrami, ktoré tlmia rezonanciu<br />

plastu. Za hlavňou prechádza do<br />

štíhleho krku a výraznej pištoľovej rukoväti.<br />

Dosah na jazýček spúšte je pohodlný.<br />

V zadnej časti pažby na oboch stranách sú<br />

dve doštičky s logom Mauser. Po ich stlačení<br />

umožnia strelcovi odmontovať pružnú botku.<br />

Malý priestor sa dá využiť na uloženie<br />

drobných predmetov. Pri pohľade dovnútra<br />

je väčšia časť pažby vyplnená tuhou penou,<br />

ktorá výrazne tlmí rezonančný hluk plastu<br />

pri náraze alebo poklepaní. Týmto opatrením<br />

Mauser odstránil jeden z bežných problémov<br />

vstrekovaných plastových pažieb na<br />

moderných guľovniciach. Pažba nemá stranové<br />

vyhnutie, takže vyhovuje pravákom aj<br />

11<br />

ľavákom. Súčasťou guľovnice sú aj úchytky<br />

na remeň, ktoré sa naskrutkujú do výstupkov<br />

vpredu na spodnej časti predpažbia a vzadu<br />

na spodnej časti hlaviska.<br />

Na malé praktické otestovanie sme využili<br />

nastavenie termovízie Dedal 460 ruskej<br />

výroby. Ide o vysokokontrastné nočné videnie,<br />

EOP III. generácie, s automatickou reguláciou<br />

svetelnosti, so zameriavacím krížom<br />

MIL-DOT a reguláciou jeho osvetlenia.<br />

Zaostrenie objektívu je možné od 10 m. Na<br />

vzdialenosť 50 metrov sme korigovali prevýšenie,<br />

aby videnie bolo pripravené na 100<br />

metrovú vzdialenosť. Použili sme nemecké<br />

náboje GECO Express, s hmotnosťou strely<br />

10,70 g (165 gr). Ide o veľmi kvalitné a presné<br />

strelivo aj na väčšie vzdialenosti vzhľadom na<br />

počiatočnú energiu E 0<br />

3641 J a rýchlosť v 0<br />

825<br />

m/s. Pri opakovaných päťranových sériách<br />

na pripravený terč, boli všetky zásahy takmer<br />

v strede. Jednoduchý priemer rozptylu opísaný<br />

kružnicou predstavoval 29 mm so stredom<br />

zásahu 9 mm vpravo o tretej. A keď už<br />

hovoríme o presnosti, Mauser garantuje sub-<br />

-MOA skupiny pre päť výstrelov, čo nedosahujú<br />

žiadne iné zbrane v cenovej relácii pod<br />

tisíc Euro.<br />

Spätný náraz bol mäkký, krátky chod jazýčka<br />

spúšte umožňuje presné spustenie bez<br />

strhnutia rany. Guľovnica sa ľahko ovláda<br />

i prilícená, pri prebití strelec nemusí dávať<br />

pušku dole z ramena. Vložky z mäkkej pryže<br />

na úchopových plochách sú dobré, ale mohli<br />

by byť o trochu drsnejšie. Nami prezentovaná<br />

guľovnica M18 mala štandardnú hlaveň 560<br />

mm, bez mechanických mieridiel, s celkovou<br />

dĺžkou 1 060 mm a hmotnosťou 2 900 g. Vďaka<br />

týmto parametrom je Mauser dostatočne<br />

kompaktný na to, aby sa dal použiť v pohone,<br />

v hustom poraste alebo na postriežke.<br />

Puška Mauser M18 a jej varianty, ako aj<br />

modely M03 a M12 sa vyrábajú v Isny im Allgäu,<br />

v južnom Nemecku a predávajú sa pod<br />

značkou firmy Mauser Jagdwaffen GmbH.<br />

Schopnosť vyrobiť guľovnicu M18 za tak dostupnú<br />

cenu znamená, že veľa začínajúcich<br />

poľovníkov, ale aj športových strelcov si kedykoľvek<br />

môže realizovať svoj sen, vlastniť<br />

Mauser. Táto puška je ideálna aj pre tých,<br />

ktorí hľadajú dokonalú bezúdržbovú zbraň,<br />

nedisponuje žiadnymi zbytočnosťami. Snech,<br />

dážď, blato, prach, jednoducho zbraň, ktorú<br />

nič nezastaví pred ničím. Jej užitkové vlastnosti<br />

a presnosť vysoko prevyšujú cenu. A že<br />

nie je pažba z najlepšieho dreva, kovové časti<br />

vyzdobené gravírovaním, vyberateľný spúšťový<br />

mechanizmus, nuž a ktorý pracovný nástroj<br />

býva vyšperkovaný? Najdôležitejšie je,<br />

že sa na ňu môžete v každej situácii plne spoľahnúť.<br />

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan<br />

Foto:<br />

01) Guľovnica Mauser M18 jednoduchosť,<br />

presnosť a kvalita.<br />

02) Celoplastový dvojradový zásobník<br />

s kapacitou 5 nábnojov.<br />

03) Hladký chod záveru umožňuje<br />

pohodlné zasunutie náboja.<br />

04) Trojpolohová poistka, vysunutý výstražník.<br />

05) Nastaviteľný jazýček spúšte.<br />

06) Záver s troma uzamykacími zubmi,<br />

vyťahovačom a dvoma vyhazovačmi.<br />

07) Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru.<br />

08) Plastová pažba amerického typu<br />

pre pravákov aj ľavákov.<br />

09) Odnímateľná pružná botka, v pažbe<br />

malý priestor na drobné predmety.<br />

10) Valcovité vybratie ústia hlavne.<br />

11) Nočné videnie Dedal 460.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

19


HISTÓRIA<br />

POSLEDNÍ ZO STARÝCH<br />

VALAŠKOVIEC - 2. časť<br />

Niektoré udalosti ovplyvnili históriu celého ľudstva, iné zas dejiny národov. Sú však aj<br />

príbehy, ktoré, aj keď nemali zásadný vplyv a týkajú sa iba malej komunity, stoja za zaznamenanie<br />

a popísanie. Takouto „malou históriou“ je aj príbeh obce Valaškovce vo Vihorlatských<br />

vrchoch<br />

Anna Kužmová svadobná fotografia<br />

Autor: Ing. Anton Bodnár<br />

Fotografie: autor, archívy<br />

Valaškovčanov, Wikipedia<br />

ZA PANI KUŽMOVOU<br />

Stretnutia s poslednými potomkami pôvodnej<br />

komunity z vysídlenej obce opisujem<br />

dosť podrobne. Podobne aj okolnosti, ktoré<br />

k nim viedli. Niektorým čitateľom sa to možno<br />

bude zdať zbytočne rozvláčne. Ďalším rizikom<br />

je, že udalosti sú blízke len ľuďom z tohto<br />

regiónu. Hlavnou myšlienkou však bolo<br />

urobiť o týchto ľuďoch malý záznam najmä<br />

pre pamäť rodákov. Osobne som s Valaškovčanmi<br />

v dennom v styku, pretože bývam na<br />

ulici, ktorá je v susedstve nových Valaškoviec<br />

v Humennom. Podľa odporúčania gréckokatolíckeho<br />

duchovného z Hažína nad Cirochou<br />

smerovala moja prvá návšteva k babke<br />

Kužmovej. Navštívil som ju ešte v septembri<br />

minulého roku. Vopred som sa neohlásil.<br />

Vzhľadom na babkin vek som očakával, že<br />

žije s niekým v spoločnej domácnosti. Babka<br />

bola doma úplne sama. Keď som jej vysvetlil<br />

účel mojej návštevy, aj sa celkom potešila. Samému<br />

je niekedy smutno. Pani Anna Kužmová<br />

sa narodila 4. 1. 1929, oslávila teda 91 rokov.<br />

Rodičia sa z Valaškoviec odsťahovali ešte<br />

pred vysídlením obce. Otec bol na zárobkoch<br />

Anna Kužmová<br />

v Toronte. Po návrate z Ameriky sa s manželkou<br />

dohodli, že si postavia nový dom v Hažíne<br />

nad Cirochou. Prvý manžel Andrej Choma<br />

pochádzal tiež z Hažína. Zomrel tragicky<br />

v lese. Druhý manžel Jozef Kužma pochádzal<br />

z obce Bunkovce a už je tiež nebohý. Babka je<br />

bezdetná.<br />

ĎALŠÍ TIP<br />

Po krátkej debate ma zaviedla do prednej<br />

izby v dome a ukázala mi staré fotografie. Dovolila<br />

mi urobiť zábery zo svadobnej fotografie<br />

s prvým manželom. Keď som vyslovil uznanie,<br />

že boli veľmi pekný pár, potešila sa. „Hej,<br />

bula som šumna, ale muž bul krásavec, šicky<br />

dzivky u valalale mi ho zavidzeli. Ale aj druhy<br />

muž bul bárs krásny,“ dodala s nostalgiou v hlase<br />

v zemplínskom nárečí. Súhlasila, aby som ju<br />

vyfotografoval. „Joj, keby som znala, že me budzece<br />

aj focic, ta by som še inakši pooblikala,“<br />

povzdychla. Pani Kužmová pochádza zo šiestich<br />

súrodencov. Nežije len najmladší brat Ondrej.<br />

Sestry Mariena Janušová a Ružena Doležiová<br />

ju pravidelne navštevujú a poskytujú<br />

potrebnú pomoc. Taktiež žijú v Hažíne nad<br />

Cirochou. Pani Doležiovú som pre overenie si<br />

niektorých údajov tiež osobne navštívil. Prekypuje<br />

obdivuhodnou energiou a humorom<br />

a jej životné zážitky z minulých rokov by boli<br />

takisto hodné zaznamenania. Babka Kužmová<br />

bežne používa mobil. Pri pohybe si pomáha paličkou.<br />

Na záver návštevy ma ponúkla jabĺčkami<br />

zo sadu, ktoré sama nazberala. Pri rozlúčke<br />

ešte poznamenala: „Šak ešče dakedy pridzce.“<br />

Táto návšteva sa uskutočnila v 20. septembra<br />

minulého roku. Plánoval som o nej uverejniť<br />

článok v koncoročnom čísle nášho časopisu. Už<br />

aj názov som mal prichystaný – „Posledná Valaškovčanka.“<br />

Našťastie, môj zámer bol včas zastavený.<br />

Moja manželka v nedeľu ráno chodieva<br />

na prvú omšu do cerkvi na sídlisku Pod Sokolejom.<br />

V nedeľu sa tam konajú dve liturgie, prvá<br />

v staroslovienskom jazyku a druhá v slovenskom.<br />

Na starosloviensku službu, ako nazývajú<br />

gréckokatolíci omšu, chodieva aj väčšina starých<br />

Valaškovčanov. Manželka sedáva v lavici<br />

pri pani Štenkovej a Micikašovej. Niekedy ich<br />

po skončení omše zaváža autom domov na ulicu<br />

Podskalka, kde bývajú. Štenková a Micikašová<br />

sú švagriné. Micikašovej nebohý manžel je<br />

bratom Štenkovej. Manželka vozieva do cerkvi<br />

pravidelne aj našu susedu, tetu Oreskú. Pri jednom<br />

návrate z cerkvi prišla v debate v aute medzi<br />

manželkou a tetou Oreskou reč aj nato, že<br />

chcem napísať článok o poslednej žijúcej Valaškovčanke,<br />

spomínanej babke z Hažína. „Ale<br />

veď to nie je jediná žijúca osoba zo starých Valaškoviec.<br />

Babka Štenková, ktorá pri vás sedáva<br />

na omši v cerkvi, sa tam tiež narodila,“ povedala<br />

pani Oreská.<br />

NEÚSPEŠNÝ POKUS<br />

Keď mi tento fakt manželka doma zreferovala,<br />

bol som rád, lebo by som napísal niečo,<br />

čo nie je úplná pravda. Bude potrebné navštíviť<br />

a porozprávať sa aj druhou žijúcou pamätníčkou,<br />

povedal som si. Manželka po dohode<br />

s pani Micikašovou naplánovala návštevu<br />

20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


HISTÓRIA<br />

su. Ľudia začali hovoriť: „Nechoďte s tým do<br />

nemocnice, ale za Firdom on vám to napraví.“<br />

V tom čase pôsobil v Humenskej nemocnici<br />

chirurg, ktorý bol známy tým, že neriešil<br />

niektoré zlomeniny kosti ich reparáciou,<br />

ale často volil jednoduché a radikálne riešenie<br />

– „budeme rezať“. Pán Firda spomenul<br />

prípad, že keď vyslovil túto vetu pred jednou<br />

rodinou, ktorá priviedla do nemocnice svojho<br />

blízkeho, tí ho z nemocnice „ukradli“ a zaviezli<br />

k otcovi. Veď čo ak chirurg vyplní svoju<br />

hrozbu a pripraví chudáka o časť tela. Po nejakom<br />

čase sa však v ich dome objavili žandári<br />

na bicykloch a žiadali vydať pacienta. Otec<br />

však už do príchodu policajtov pacienta ošetril<br />

k spokojnosti jeho aj rodiny. Jeden z policajtov<br />

otca poznal a správal sa zmierlivo. Jeho<br />

kolega chcel postupovať ako zákon káže a mip.<br />

Micikášová a p. Štenková<br />

babky Štenkovej na jedno nedeľné popoludnie.<br />

Návšteva sa nám však nevydarila a dohodnuté<br />

stretnutie s cieľom rozhovoru nedopadlo<br />

dobre. V čase nášho príchodu sa tam<br />

totiž súčasne objavil aj syn babky Micikášovej<br />

a synovec babky Štenkovej. Prišiel na návštevu<br />

tety. Naše vysvetlenie účelu návštevy sa mu<br />

nepozdávalo. Keď si ešte všimol môj fotoaparát,<br />

neváhal vysloviť ďalší „logický“ záver, že<br />

si dom chceme nasnímať, aby sme sa pri našej<br />

budúcej návšteve vedeli orientovať a vykonať<br />

nejaký nekalý čin. Nedalo sa nič robiť. Odišli<br />

sme bez výsledku. Ešte v ten deň nám volala<br />

jeho mama, pani Micikašová, a ospravedlňovala<br />

sa za nevhodné konanie svojho syna.<br />

Milý bol jej dodatok, že keď sa syn ihneď prišiel<br />

ku nej pochváliť, že vyhnal nebezpečných<br />

Ukrajincov z domu tety Štenkovej, mamkine<br />

pokarhanie aj so všetkým čo k tomu patrí<br />

ho neminulo. Skončili sme zatiaľ tak, že sme si<br />

vymenili telefonické kontakty s tým, že sa dohodneme<br />

na termíne ďalšej schôdzky. Ale už<br />

nie v dome pani Štenkovej, ale doma u pani<br />

Micikašovej.<br />

Michal Micikáš<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

DO TRETICE MUŽ<br />

Po čase nastúpila na scénu opäť naša suseda,<br />

teta Oreská. Prišla s novou informáciou.<br />

Pri jednom mojom príchode z práce<br />

ma zastavila a hovorí: „Pán Bodnár, stretla<br />

som sa s nevestou deda Firdu a tá mi povedala,<br />

že jej svokor sa v januári dožil 86 rokov. Aj<br />

jeho miestom narodenia sú staré Valaškovce.“<br />

Takto sa môj okruh respondentov na článok<br />

opäť rozšíril. Ďakujem tete za novú informáciu<br />

a opatrne sa jej pýtam, či vie zabezpečiť<br />

stretnutie s pánom Firdom. „Pravdaže, ja<br />

všetko s nevestou Jarkou dohodnem,“ odpovedá<br />

teta Oreská. Takže v nedeľu 16. februára<br />

Ján Firda so synom Jánom<br />

reportážna trojica, teta Oreská, moja manželka<br />

a ja vyrážame do domu rodiny Firdových.<br />

Privíta nás spomínaná nevesta Jarka s malým<br />

ospravedlnením, že manžel, teda syn svokra<br />

ešte spí, lebo je po nočnej. Stretávame sa so<br />

starým sympatickým sivovlasým pánom.<br />

Žije na prízemí v spoločnom dome so synovou<br />

rodinou. Na prízemí má potrebné pohodlie<br />

so všetkým, čo k tomu patrí. Je cítiť, že požíva<br />

úctu svojej nevesty aj syna Jána, ktorý sa<br />

k nám po čase pridá a zapája sa do rozhovoru.<br />

Starý pán sa narodil 18. 1. 1934. V čase<br />

sťahovania z Valaškoviec mal tri roky. Myseľ<br />

má stále čistú, sťažuje sa však, že nohy ho<br />

už neposlúchajú. Teta Oreská žartom prehodí,<br />

že od tých čapášov za mlada… „Hej, hej,<br />

ale aj ten futbal čo som hrával tomu dodal,“<br />

dodá pán Firda. Je z piatich súrodencov, dve<br />

sestry a traja bratia. Zo súrodencov už žije len<br />

sestra.<br />

BOHATÝ PRÍBEH<br />

Vianoce 1970<br />

Po nasťahovaní na Nové Valaškovce v Humennom<br />

bývali všetci spoločne v jednom<br />

dome. Dom stál v blízkosti školy, ktorá bola<br />

tiež súčasťou novej výstavby. Spomienky pána<br />

Firdu na život na novom mieste po vysťahovaní<br />

rodiny z obce vo Vihorlate sú rozsiahle.<br />

Zmienim sa však o len tých udalostiach, ktoré<br />

charakterizujú mentalitu ľudí z Valaškoviec.<br />

Veľká časť spomienok pána Firdu patrila<br />

otcovi. Otec bojoval v prvej svetovej vojne<br />

na Talianskom fronte. Robil pucáka vojenskému<br />

lekárovi. Preto sa pohyboval aj vo vojenských<br />

lazaretoch. Občas z vlastnej iniciatívy<br />

a so súhlasom svojho veliteľa lekára pomáhal<br />

pri ošetrovaní ranených vojakov. Často pozoroval<br />

aj komplikované operácie. Videl prácu<br />

lekárov a personálu a všímal si anatómiu ľudského<br />

tela. Po návrate z vojny sa preto odvážil<br />

napraviť tu vykĺbene rameno, tam poskladať<br />

zlomenú kosť. Mal úspechy. Jeho schopnosť<br />

sa postupne stávala známou nielen v Humennom,<br />

ale aj za hranicami mesta a okre-<br />

21


HISTÓRIA<br />

lého otca eskortovať. Nakoniec druhý policajt<br />

príliš aktívneho partnera uchlácholil a otec<br />

z toho prípadu vyšiel so zdravou kožou.<br />

VALAŠKOVSKÝ KOSIBA<br />

Jeho schopnosti a popularita však bola niektorým<br />

ľudom tŕňom v oku a otcovi znepríjemňovali<br />

život. Nakoniec však aj jeden z takýchto<br />

dobrákov skočil v otcových rukách.<br />

Schádzajúc z rebríka vo vyšmatlaných papučiach<br />

spadol a poranil si nohu. V bezvedomí<br />

ho priviezli k otcovi. Otec mu samozrejme<br />

pomoc neodmietol. Počúvajúc tieto príbehy<br />

som podotkol, že nebohému otcovi by patrila<br />

prezývka valaškovský Kosiba, ako v knihe<br />

Mastičkár. Všetci sa zasmiali a súhlasne<br />

pritakávali. Pán Firda otcovi neraz pomáhal<br />

a čo to sa od neho aj priučil a po jeho smrti<br />

sa tomu nejaký čas venoval. Doba sa však<br />

menila. Otec pána Firdu aj v novom domove<br />

udržiaval dávne zvyky predkov. Jedávanie<br />

niektorých jedál z jednej misky nebolo<br />

ničím zvláštnym. Sestra pána Firdu mala<br />

manžela z Nitry. V Humennom bola v tom<br />

čase policajná škola. Po skončení ostal pôsobiť<br />

v Humennom ako policajt a spoznal sa<br />

tam s budúcou manželkou. Pri jednom podávaní<br />

jedla, ktoré sa bežne konzumovalo spoločne,<br />

postavila na stôl okrem misy ešte jeden<br />

tanier. Na otázku otca, na čo je ten tanier,<br />

mama odpovedala, že pre nového zaťa. Otec<br />

bez komentára zobral tanier zo stola a rozbil<br />

ho o podlahu. Len poznamenal: „Bude jesť<br />

ako my všetci.“ Zať neodporoval a bolo vymaľované.<br />

V Gazdovských novinách z roku 1937<br />

stálo, že bývanie na Nových Valaškovciach<br />

bolo na tú dobu celkom slušné. V domoch<br />

bol zavedený aj vodovod. Avšak chuť vody<br />

spod Vihorlatu mnohým chýbala. Poniektorí<br />

vychádzali na staré miesta bývalej dediny<br />

a prinášali si ju odtiaľ. Nechodili individuálne.<br />

Zozbierali sa fľaše z viacerých domácností<br />

označené menami a podľa dohody stále niekto<br />

iný zabezpečil túto službu.<br />

SPASITEĽ PODNIKU<br />

Pán Firda má skončenú meštianku. Mal<br />

vzťah k čiernemu remeslu. Po škole pracoval<br />

v zámočníckej dielni u Gajdoša v Humennom.<br />

Naučil sa obsluhovať sústruh. Gajdoš<br />

bol súkromník, okrem zámočníckych<br />

prác opravoval aj autá. Vtedajšie „úrady práce“<br />

vysielali šikovných chlapcov do učilíšť.<br />

Tak aj pán Firda absolvoval odborné učilište<br />

až v Galante. V Chemlone Humenné vykonával<br />

funkciu predáka údržby dlhé roky. Pri<br />

výstavbe podniku Chemko Strážske sa zúčastňoval<br />

montáže technologických potrubí,<br />

ktoré zabezpečovali nemeckí dodávatelia.<br />

Správnosť nastavenia regulačných ventilov na<br />

potrubiach si poznačil vlastnými značkami<br />

bez toho, aby si uvedomil, že sa mu to niekedy<br />

zíde. Keď ho teda pri jednej poruche týchto<br />

zariadení ako známeho odborníka privolali<br />

na pomoc, spomenul si na túto svoju tajnú aktivitu<br />

a bez problémov systém vyladil. Rýchle<br />

spojazdnenie zariadenia umožnilo splnenie<br />

štvrťročného plánu výroby a vyplatenie prémií<br />

pre zamestnancov prevádzky. Ešte v ten<br />

deň dostal finančné odmeny na ruku hneď<br />

od dvoch šéfov vo výrobe. Náš rozhovor trval<br />

skoro dve hodiny a jeho celý zápis by bol na<br />

osobitný článok.<br />

ČIPERNÁ BABIČKA<br />

Keďže prvý pokus o rozhovor s pani Štenkovou<br />

sa skončil úsmevne a neúspešne, urobil<br />

som opakovaný. V druhý marcový týždeň<br />

sme sa dostavili do domu pani Micikášovej.<br />

Informácie o 86 ročnej pani Štenkovej<br />

sú teda sprostredkované len ňou. Pani Micikášová<br />

povedala, že vzhľadom na vek švagrinej<br />

to bude takto lepšie. Ďalej sme to nerozvádzali<br />

a ja som netrval na tom, že chcem aby<br />

pani Štenková bola prítomná pri rozhovore.<br />

Pani Štenková sa narodila 18. 12. 1933. Teda<br />

zo starých Valaškoviec odišla s rodičmi v necelých<br />

štyroch rokoch. Jej manžel už nežije.<br />

Spolu deti nemali. Stará pani je vzhľadom na<br />

svoj vek veľmi samostatná. Na nákupy chodí<br />

z Podskalky do Humenného pešo. Pri ceste<br />

musí prechádzať cez niekoľko ulíc s automobilovou<br />

premávkou. Cesta do mesta vedie<br />

aj starým mostom cez rieku Laborec. Jej húževnatosť<br />

a osobitosť dokresľuje aj to, že hoci<br />

nemala odborné školy, značnú časť života pracovala<br />

ako vedúca v predajniach s látkami,<br />

naposledy na oddelení v obchodnom dome<br />

Laborec. Z domčekov, ktoré pre nich postavil<br />

štát na Nových Valaškovciach, sa po čase<br />

vysťahovali. Aj kvôli výstavbe nového nadjazdu<br />

a mostu cez rieku a potrebe zbúrať ich<br />

domček. Nové domy si postavili na jednom<br />

pozemku.<br />

RODINÉ VZŤAHY<br />

Aj napriek veku 80 rokov je samostatnosť<br />

a húževnatosť evidentná aj u pani Micikášovej.<br />

Výborne počuje aj pri telefonovaní cez<br />

mobil. Nedá mi nespomenúť aj jej manžela.<br />

Zomrel náhle v januári toho roku ako 84<br />

ročný. Bola to priam ikonická osobnosť, ktorú<br />

poznali nielen starí Valaškovčania, ale aj<br />

obyvatelia priľahlých ulíc a ľudia v dedine<br />

Jasenov. Bol veľmi dobre fyzický stavaný, za<br />

mladi hrával futbal. Odbojná povaha. Ja som<br />

ho osobne poznal ešte ako zamestnanca železničnej<br />

stanice v Udavskom, pri expedícii<br />

vagón ov s drevom z manipulačného skladu<br />

lesného závodu Humenné. So svojimi koňmi<br />

pooral snáď všetky záhumienky a role na Valaškovciach,<br />

ale aj v okolitých dedinách. Počas<br />

života ich mal osem. Kone podobne ako<br />

ľudia mali rôzne povahy. Jeden nechcel pripustiť<br />

sebe pani Micikašovú. Mali aj takého,<br />

že sa ju pokúšal pri priblížení pohrýzť. Keď<br />

bol manžel jeden čas dlhšie v nemocnici, kŕmiť<br />

a obriadiť ho musel chodiť spomínaný<br />

pán Kužma. Keď som ukázal pani Štenkovej<br />

fotografiu babky Kužmovej z Hažína, veselo<br />

povedala: „Veď to je moja krstná.“ To bola<br />

mladá krstná, podotýkam. „Hej, mala len 11<br />

rokov. Ale vtedy sa to tak nebralo, ako dnes,“<br />

odpovedá. Kruh sa uzavrel. Pri odchode sme<br />

vonku stretli pani Štenkovú. Išla k nám hore<br />

miernym kopčekom prostovlasá, v ľahkom<br />

oblečení. Niesla švagrinej letáky. Roznášači<br />

ich zasúvajú do spodnej spoločnej bráničk.<br />

Žena ju pozdravila prvá: Sláva Isusu Christu.<br />

Po odzdravení „Sláva na viky“ pozrela na<br />

manželku a podotkla – neboli ste v nedeľu na<br />

omši. Vraj slabšia pamäť. Urobil som ešte na<br />

pamiatku spoločnú fotografiu. Marcové slnko<br />

sa skrylo za dom pani Micikášovej. Rozlúčili<br />

sme sa. Švagriné ostali samé. Keď som sa<br />

pri bráničke otočil, stáli na tom istom mieste<br />

na polceste medzi domami. Zakýval som im.<br />

Neodpovedali mi. Asi ma na tu diaľku už nevideli.<br />

Rýchlo sa zotmelo.<br />

PAMÄTNÉ DOKUMENTY<br />

O starých Valaškovciach a jej obyvateľoch<br />

neexistuje nejaký ucelený písomný dokument.<br />

Ani nepredpokladám, že ešte vznikne.<br />

Československé ministerstvo obrany vyrobilo<br />

v roku 1937 filmovú reportáž v dĺžke 9 minút<br />

a 29 sekúnd dokumentujúcu sťahovanie<br />

Valaškovčanov do nového domova.<br />

Generál Lev Prchala (1892-1963)<br />

Filmový dokument má názov „V nový život“.<br />

Dá sa vyhľadať na YouTube. Film natočil<br />

štábny kapitán Jiří Jeníček, slovný sprievod<br />

napísal dr. Jozef Knap, hudbu zložil Jiři<br />

Strnka. Film vznikol vo filmových ateliéroch<br />

AB Praha Barandov. V roku 1929 porozprával<br />

Juraj Kalanin Suchý, roľník narodený v apríli<br />

1900 vo Valaškovciach, ukrajinskému etnológovi<br />

M. Paňkevičovi, ktorý chcel zaznamenať<br />

reč Rusínov, rozprávku „O jednej chudobnej<br />

žene“. Rozprávku si nahral aj francúzsky akademik<br />

Hubert Pernot. Tento veľmi zaujímavý<br />

zvukový dokument som našiel na facebokovej<br />

stránke Staré Valaškovce. Oplatí sa ho vypočuť.<br />

Spomínanú stránku navštevujú a prispievajú<br />

do nej najmä Valaškovčania. Je tam<br />

aj stará fotografia bez uvedenia času vzniku.<br />

Keď som sa vyzvedal, podľa vyjadrenia niektorých,<br />

malý chlapček druhý sprava v dolnom<br />

rohu, je vyššie spomínaný pán Micikáš.<br />

Jeden z prispievateľov na stránke Staré Valaškovce<br />

uvádza, že zbiera materiál na vydanie<br />

publikácie o Starých Valaškovciach. Držím<br />

mu palce. Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická<br />

stúdie území VLM Kamenica n. C.<br />

Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická<br />

stúdie území VLM Kamenica n. C.<br />

Fedič a kolektív Humenné<br />

22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

CELOSLOVENSKÁ VÝSTAVA<br />

UMENIA HENDIKEPOVANÝCH<br />

UMELCOV<br />

Vážený pán generálny riaditeľ<br />

Ing. Ján Jurica.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> š.p.<br />

generálne riaditeľstvo Pliešovce<br />

Dovoľte, aby som Vám, nielen<br />

v mene našich organizácii<br />

Ing. Matúš Fekete, vedúci LS<br />

Riadok, OZ Malacky (text, foto)<br />

Slovenská agentúra na podporu zdravotne<br />

postihnutých občanov REFLEXY n. o. v spolupráci<br />

s Vojenskými lesmi a majetkami SR,<br />

š.p. pod záštitou generálneho riaditeľa VLM<br />

SR, š.p. Ing. Jána Juricu usporiadali celoslovenskú<br />

výstavu umenia hendikepovaných<br />

umelcov.<br />

Výstava patrila do cyklu „Národná prezentácia<br />

umenia handicapovaných umelcov<br />

SR 2020“ a organizovala sa v spolupráci<br />

s PhDr. Jánom Riapošom, PhD., predsedom<br />

Slovenského paraolympijského výboru, slovenským<br />

paralympijským športovcom, reprezentantom<br />

Slovenska na Paralympijských<br />

hrách. Expozícia bola v budove Vojenských<br />

lesov a majetkov SR, š.p., o. z. Malacky v termíne<br />

od 23. novembra 2020 do 18. januára<br />

<strong>2021</strong>. Žiaľ, pre nepriaznivú pandemickú situáciu<br />

nebola prístupná verejnosti. Na výstave<br />

sa prezentovali diela od autorov Ondreja Šufliarskeho<br />

zo Starej Huty (drevorezba), Igora<br />

Frimmela z Piešťan (umelec na vozíčku -<br />

umenie fotografie), Róberta Ridera Nemčíka<br />

z Ružomberka (umelec na vozíčku), Miloša<br />

Ráca z Považskej Bystrice (umelec na vozíčku),<br />

DOMKO DSS Košice - Umenie mentálne<br />

postihnutých fotografov Košického kraja.<br />

V rámci Národnej výstavy sa prezentovalo<br />

vyše štyridsať diel.<br />

Slovenská agentúra na podporu zdravotne<br />

postihnutých občanov, REFLEXY, n.o.,<br />

ale aj v mene handicapovaných umelcov<br />

SR, úprimne poďakoval za Vašu pomoc<br />

v súčasnej veľmi ťažkej dobe, ktorá<br />

je momentálne v SR, za umožnenie Národnej<br />

výstavy umenia handicapovaných<br />

umelcov SR v priestoroch Vojenských lesov<br />

š.p. v odštepnom závode Malacky.<br />

Veľmi ste pomohli ťažko zdravotne postihnutým<br />

športovcom, umelcom, ktorí<br />

sa mohli vďaka Vám prezentovať<br />

svojimi nádhernými dielami.<br />

Ďakujeme<br />

V úcte<br />

Beník Arpád<br />

Predseda<br />

REFLEXY n.o.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Ing. JOZEF<br />

BENEJ PRACUJE<br />

UŽ 20 ROKOV<br />

V KAMENICKOM<br />

ZÁVODE VLM<br />

NÁŠ<br />

FERKO BUKOVINA<br />

- 30 ROKOV VO VLM<br />

Marián Pisarčík, samostatný<br />

odborný referent oddelenia<br />

ekonomiky OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Marián Vataha, samostatný odborný<br />

referent oddelenia ekonomiky, OZ<br />

Kamenica nad Cir. (text, foto)<br />

Jožko Benej, rodák z Udavského v údolí<br />

Laborca, si vybudoval kariéru v cirošskej doline<br />

vo Vojenských lesoch Kamenica nad Cirochou.<br />

Od 1. januára 2001 mladý lesný inžinier<br />

z Technickej univerzity vo Zvolene, po<br />

ročnej vojenskej službe, plný očakávaní začal<br />

na Lesnej správe Kamienka ako lesník.<br />

Po roku sa stal polesným na polesí Kamienka.<br />

Do kolektívu starších lesníkov rýchlo zapadol.<br />

V roku 2004 prišla výzva, keď ho preložili<br />

na odštepný závod Kamenica nad<br />

Cirochou na pozíciu personalistu - referenta<br />

práce a miezd, čo ho od lesníctva trochu<br />

vzďaľovalo. Že sa tejto výzvy zhostil viac než<br />

dobre, dokazuje aj fakt, že na závode pôsobí<br />

doteraz a postupne sa vypracoval až na vedúceho<br />

ekonomického oddelenia.<br />

Jožka poznáme ako človeka, na ktorého sa<br />

môžeme kedykoľvek obrátiť, lebo vždy, keď<br />

môže, pomôže. Rád poradí, usmerní, veď je<br />

lesný inžinier, rokmi preverený ekonóm a navyše<br />

veľmi zručný v informačných technológiách.<br />

Takú kombináciu treba hľadať a vo Vojenských<br />

lesoch je veľmi vítaná.<br />

Jožkov vzťah k lesom a horám je známy.<br />

Na flintu a poľovačky nezabudol, rád sa ich<br />

zúčastňuje. V lete s obľubou bicykluje, chodí<br />

na túry, v zime na lyže. Len toho času má na<br />

tieto aktivity akosi čoraz menej. Dve desiatky<br />

rokov vo VLM SR prebehli, ani sme si to neuvedomili,<br />

a možno ani sám Jožko.<br />

Písal sa 11. február 1991, keď Ferko Bukovina<br />

nastúpil na oddelenie automatizované<br />

systémy riadenia ako samostatný odborný<br />

referent. Jeho veľmi dobré charakterové<br />

vlastnosti a ochota pomôcť sa naplno prejavili<br />

pri zavádzaní nových informačných<br />

technológii tak na závode, ako aj na lesných<br />

správach, kde ochotne pomáhal všetkým zamestnancom<br />

pri ich zavádzaní do praxe.<br />

V pracovnom kolektíve bol obľúbený, aj preto<br />

ho všetci zamestnanci volali „Ferko“.<br />

Po organizačných zmenách od roku 2009<br />

pracuje na oddelení ekonomiky vo funkcii<br />

samostatného odborného referenta, kde si<br />

pracovné povinnosti plní zodpovedne aj napriek<br />

neustálemu pribúdaniu nových úloh.<br />

Od detstva má rád šport, najmä futbal, ktorému<br />

sa aktívne venuje dodnes.<br />

K jeho pracovnému jubileu mu želám pevné<br />

zdravie, zvlášť v dnešnej ťažkej dobe, a chcem<br />

sa mu poďakovať za kvalitne vykonávanú prácu.<br />

Je mi cťou pracovať s takýmto človekom na<br />

oddelení ekonomiky.<br />

JEDEN Z NÁS -<br />

ŠTEFAN GILDEIN<br />

Eduard Plučinský, technik správy<br />

LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Štefan sa od neho naučil orať, siať, kosiť<br />

a láska k strojom a poľnohospodárskej technike<br />

ho tak v roku1997 priviedla na poľnohospodársku<br />

správu VLM o. z. Kežmarok do<br />

Záľubice. Pracuje tam dodnes. Jeho cit pre<br />

stroje a techniku ho robí všestranným strojníkom.<br />

Milý Štefan, my kolegovia ti želáme pri tvojom<br />

jubileu veľa zdravia a šťastia, aby si ešte<br />

dlho mohol svojimi činnosťami a myšlienkami<br />

prispieť k dobrej pohode nielen v práci, ale aj<br />

v kruhu svojej rodiny.<br />

OLIVER GIRA<br />

PRACUJE VO VLM<br />

UŽ 40 ROKOV<br />

Kolektív LS Tichý Potok<br />

Náš kolega Oliver Gira po skončení základnej<br />

vojenskej služby nastúpil 2. januára<br />

1981 ako lesník do Vojenských lesov a majetkov<br />

SR, š. p., odštepný závod Kežmarok. Na<br />

lesnej správe Tichý Potok pracuje nepretržite<br />

už 40 rokov. Bol vedúcim lesného obvodu<br />

Škapová, vedúcim expedičného skladu Lipany<br />

a dnes je vedúcim lesného obvodu Javorinka.<br />

Svoju funkciu vykonáva vždy naplno<br />

a profesionálne.<br />

Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi väčšiu<br />

časť svojho pracovného dňa. Jeho záľubami,<br />

ktorým sa venuje vo voľnom čase, sú poľovníctvo,<br />

včelárstvo a záhradkárstvo, ale najmä<br />

hra na klávesové nástroje.<br />

Milý Oliver, do ďalších rokov života ti želáme<br />

najmä veľa zdravia, šťastia, síl a rodinnej pohody.<br />

Chcem v mene všetkých zamestnancov Vojenských<br />

lesov vyjadriť uznanie a vďaku za jeho<br />

20-ročnú svedomitú, zodpovednú a kvalitnú<br />

prácu, za čas, ktorý venoval Vojenským lesom,<br />

aby mohli napredovať a plniť svoje úlohy,<br />

a zaželať Jožkovi do ďalších rokov veľa<br />

pevného zdravia, šťastia i lásky, porozumenia<br />

v rodine i na pracovisku.<br />

Pred 55 rokmi, 4. januára 1966, sa narodil<br />

náš spolupracovník Štefan Gildein. Vyučil<br />

sa na SOU za tesára. Počas letných prázdnin<br />

a voľného času chodil do práce za otcom,<br />

ktorý ho zaúčal obsluhovať a opravovať poľnohospodárske<br />

stroje. Jeho otec Ľudo totiž<br />

pracoval vo VLM na poľnohospodárskej<br />

správe v Záľubici ako traktorista až do starobného<br />

dôchodku.<br />

24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


ĽUDOVÍT ŠURINA<br />

MÁ 55 ROKOV<br />

Ing. Radoslav Machata,<br />

technik správy LS Mikulášov,<br />

OZ Malacky<br />

Tento rok oslavuje životné jubileum 55 rokov<br />

náš dlhoročný kolega Ľudovít Šurina.<br />

Začínal v roku 1985 ako lesník na LS Šranek.<br />

Na dva roky (1986-1988) si odbehol splniť základnú<br />

vojenskú službu. Po jej ukončení pokračoval<br />

ako lesník na Lesnej správe Mikulášov,<br />

ktorej zostal verný doteraz. Vo voľnom<br />

čase sa venuje najmä rodine, prechádzkam<br />

po lese. Ako poľovník a lesník uznáva hodnoty<br />

s tým spojené, ako je úcta k zveri a k lesu.<br />

Ľudovít je známy svojou priateľskou a kolegiálnou<br />

povahou.<br />

K životnému jubileu mu všetci želáme veľa<br />

zdravia, optimizmu a pohody.<br />

20 ZUZKINÝCH<br />

ROKOV VO VLM<br />

Ivan Hirner, technik správy<br />

LS Jablonové, OZ Malacky (text, foto)<br />

Prvé zamestnanie po škole mala Zuzka<br />

Mrázová v Bratislave, kde predávala v domácich<br />

potrebách. Neskôr sa naplno venovala<br />

materským povinnostiam. Po tejto životnej<br />

etape si začala hľadať prácu v blízkosti svojho<br />

bydliska a naskytla sa jej príležitosť zamestnať<br />

sa vo Vojenských lesoch Slovenskej<br />

republiky na odštepnom závode v Malackách.<br />

Nastúpila prvého marca v roku 2001 na<br />

LS Bažantnica na polovičný úväzok. Na starosť<br />

dostala poľovnícke zariadenie Kozánek.<br />

Jej hlavnou pracovnou náplňou bola starostlivosť<br />

o zariadenie chaty a o poľovných hostí,<br />

ktorým rada pripravovala chutné jedlá.<br />

Asi po polroku sa jej naskytla príležitosť zamestnať<br />

sa na plný úväzok s tým, že sa starala<br />

o LS Bažantnicu. Neskôr prišlo k zlúčeniu<br />

správ a Zuzka prešla pod správu Jablonové,<br />

kde pracuje dodnes. V rámci pracovnej náplne<br />

jej pribudla nová chata Rybník, v krásnom<br />

prostredí na Tureckom vrchu. Zodpovedný<br />

prístup je u našej Zuzky samozrejmosťou a je<br />

to vidieť na vykonanej práci. S plným nasadením<br />

často pracuje aj vo voľnom čase.<br />

Zuzku všetci poznajú ako vášnivú rybárku,<br />

hubárku i cukrárku. Jej zákusky sú<br />

ozajstné delikatesy, poznať na nich, že sú vyrobené<br />

s láskou. Často aj nám na lesnú správu<br />

prinesie ochutnať tieto výborné maškrty,<br />

ktorými nám spríjemní a osladí deň.<br />

Zuzke v mene spolupracovníkov želám najmä<br />

pevné zdravie a spokojnosť nielen v pracovnom,<br />

ale aj v rodinnom živote, aby bola stále<br />

taká usmiata, plná energie a životného elánu.<br />

NAŠA JUBILANTKA<br />

JARKA<br />

Katarína Hyžová, samostatný<br />

referent EO, OZ Malacky<br />

Vo februári sa krásneho životného jubilea<br />

60 rokov dožila naša kolegyňa Jarmila Rybárová.<br />

Jarka sa narodila 9. februára 1961 v Trenčianskych<br />

Tepliciach. Spolu s rodičmi žila<br />

v Novej Dubnici, neskôr sa presťahovali do<br />

Zohoru, dedinky na Záhorí. Odtiaľ dochádzala<br />

do Bratislavy za štúdiom na Strednej<br />

priemyselnej škole stavebnej. Pred nástupom<br />

do Vojenských lesov Jarka pracovala<br />

v Štátnych lesoch SR ako mzdová účtovníčka.<br />

V auguste 2008 sa rozhodla pre zmenu a prišla<br />

do nášho kolektívu na ekonomické oddelenie,<br />

kde pracuje ako účtovníčka.<br />

Nás kolektív OZ Malacky chce Jarke k životnému<br />

jubileu zaželať predovšetkým pevné<br />

zdravie, veľa radosti zo svojich blízkych, potešenie<br />

z práce a záľub.<br />

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

BLAHOŽELÁME<br />

KOLEGOM<br />

JANUÁR<br />

Ing. Jozef Benej<br />

vedúci EO OZ Kamenica nad Cirochou –<br />

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />

Štefan Gildein<br />

OZ Kežmarok – životné<br />

jubileum 55 rokov života<br />

Oliver Gira<br />

lesník LS Tichý Potok –pracovné<br />

jubileum 40 rokov vo VLM<br />

FEBRUÁR<br />

Jarmila Rybárová<br />

SOR oddelenia ekonomiky OZ Malacky –<br />

životné jubileum 60 rokov života<br />

František Bukovina<br />

samostatný odborný referent<br />

OLV OZ Kežmarok – pracovné<br />

jubileum 30 rokov vo VLM<br />

Eduard Pľučinský<br />

technik LS Ľubica – životné<br />

jubileum 50 rokov života<br />

MAREC<br />

Jozef Žinčák<br />

lesník LS Kamienka – životné<br />

jubileum 55 rokov života<br />

Marián Bobák<br />

SL Pliešovce – pracovné<br />

jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Ing. Peter Krpeľan<br />

vedúci ekonomického oddelenia GR VLM SR<br />

š.p. – pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Zuzana Mrázová<br />

robotníčka LS Jablonové – pracovné<br />

jubileum 20 rokov vo VLM<br />

APRÍL<br />

Ľudovít Šurina –<br />

lesník LS Mikulášov – životné<br />

jubileum 55 rokov života<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

SPOMIENKA<br />

Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica, OZ<br />

Kežmarok (text, foto: archív VLM)<br />

Prešlo už vyše troch mesiacov, keď<br />

nás 6. januára <strong>2021</strong> vo veku 61 rokov<br />

opustil náš kolega, priateľ a skvelý<br />

spolupracovník Ľubomír Gancarčík.<br />

AKO NÁS OVPLYVNIL<br />

COVID-19<br />

Mgr. Viliam Marušinec, technik BOZP OZ Malacky<br />

V marci uplynul rok od prvého výskytu ochorenia COVID-19 na Slovensku. Pandémia<br />

poznačila životy každého z nás. Akým spôsobom sa dotkla Vojenských lesov a majetkov<br />

SR, š.p.?<br />

Po ukončení štúdia na lesníckom učilišti<br />

nastúpil v roku 1980 do Vojenských<br />

lesov na Dopravno-mechanizačnú<br />

správu Kežmarok ako opravár –<br />

mechanik. Po polroku z opravárenskej<br />

dielne prešiel na LKT 80 HR ako<br />

traktorista ku lanovej súprave STEYR<br />

KSK – 16, kde pracoval až do konca<br />

roku 1992. Potom ho preradili na<br />

novovzniknuté škôlkarské stredisko<br />

v Záľubici. Až do roku 2007 sa staral<br />

o sadenice, zabezpečovanie závodnej<br />

kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé<br />

správy. Od toho času pracoval na LS<br />

Ľubica ako šofér nákladnej dopravy<br />

a traktorista. Patril medzi spoľahlivých<br />

a zodpovedných pracovníkov a tak ho<br />

všetci kolegovia aj vnímali.<br />

Venujme mu tichú spomienku.<br />

V prvej vlne pandémie na jar 2020 vedenie<br />

podniku prijalo rázne rozhodnutia, ktoré<br />

sa týkali dodržiavania všeobecných opatrení<br />

a najmä prevencie pred nakazením novým<br />

koronavírusom.<br />

V prvom rade bol zavedený systém informovania,<br />

vďaka ktorému sa všetky relevantné<br />

informácie, opatrenia a vyhlášky Úradu<br />

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky<br />

a uznesenia Vlády Slovenskej republiky<br />

dostali v reálnom čase ku každému zamestnancovi<br />

podniku. Platné dokumenty boli, sú<br />

a ďalej budú pravidelne aktualizované a zverejnené<br />

na nástenkách jednotlivých pracovísk<br />

podniku a na webovej stránke.<br />

TRI SLOVÁ…<br />

Základným a zásadným preventívnym opatrením<br />

bolo, je a bude dodržiavanie zásady<br />

ROR, teda nosenie Rúšok (respirátorov), dodržiavanie<br />

Odstupov minimálne 2 m a pravidelná<br />

a dôkladná hygiena Rúk.<br />

V oblasti zabezpečenia pred nakazením<br />

novým koronavírusom boli všetkým zamestnancom<br />

a ich rodinným príslušníkom poskytnuté<br />

najskôr jednorazové a neskôr látkové<br />

rúška a hygienické rukavice. Pre všetky<br />

pracoviská boli zabezpečené dezinfekčné prostriedky<br />

na ruky aj na povrchy.<br />

V oblasti organizácie práce boli zamestnanci<br />

rozdelení na dve skupiny, jedna pracovala<br />

z domu a druhá na pracovisku a naopak.<br />

Jednotlivé skupiny sa nestretávali a tým sa<br />

znížila možnosť infikovania. Prísnym dodržiavaním<br />

všetkých opatrení najmä sme prvú<br />

vlnu prestáli na výbornú.<br />

SILNEJŠIA DRUHÁ VLNA<br />

Počas leta 2020 sa všetko vrátilo do normálu<br />

a podnik fungoval bez výraznejších obmedzení.<br />

Na jeseň však Slovensko zasiahla druhá<br />

vlna pandémie a tá bola oveľa intenzívnejšia,<br />

ako prvá. S ňou prišli nové opatrenia<br />

a nové rozhodnutia. Zároveň aj ich oveľa dôslednejšie<br />

dodržiavanie. Vstup na pracoviská<br />

bez rúška, dezinfekcie rúk a merania teploty<br />

bol zakázaný nielen všetkým návštevám, ale<br />

aj zamestnancom. Systém informovania fungoval<br />

nepretržite a funguje až dodnes.<br />

V oblasti zabezpečenia pred nakazením<br />

novým koronavírusom a aj jeho mutáciami sa<br />

pre všetkých zamestnancov podniku doplnili<br />

rúška, rukavice a neskôr aj FFP2 respirátory.<br />

Na pracoviská boli zakúpené stojany na dezinfekciu<br />

rúk a germicídne žiariče na vyčistenie<br />

vzduchu v miestnostiach. Každý zamestnanec<br />

dostal výživové doplnky (jedno balenie<br />

vitamínu C, vitamínu D a zinku).<br />

TESTOVANIE<br />

S VOJSKOM<br />

Po skúsenostiach s celoplošným testovaním,<br />

keď ľudia museli čakať v chlade a daždi, bolo<br />

pre zamestnancov podniku zabezpečené testovanie<br />

v priestoroch podnikových prevádzok<br />

tak, aby sa nevystavili možnosti iných<br />

ochorení. Testovanie bolo vykonávané v dvojtýždňových<br />

intervaloch až do doby, keď situácia<br />

vonku neumožnila objednávať sa na testovanie<br />

na určený čas. Následne sme v oblasti<br />

testovania nadviazali spoluprácu s organizačnými<br />

zložkami Ozbrojených síl Slovenskej republiky.<br />

Bola tiež zabezpečená dezinfekcia<br />

objektov, v ktorých sa zistil pohyb infikovaných<br />

osôb.<br />

Na základe opatrení prijatých vládou Slovenskej<br />

republiky a Úradom verejného zdravotníctva<br />

Slovenskej republiky boli obmedzené,<br />

prípadne zrušené spoločné poľovačky<br />

a individuálny odstrel. Táto skutočnosť negatívne<br />

ovplyvnila hospodárenie podniku.<br />

Napriek prísnemu dodržiavaniu nariadených<br />

opatrení sa desiatky zamestnancov nakazili<br />

novým koronavírusom a museli postúpiť<br />

karanténu. Bohužiaľ, jeden zamestnanec<br />

ochoreniu COVID-19 podľahol.<br />

Na záver by som chcel vysloviť prianie, aby<br />

sa nám všetkým najmä vakcináciou podarilo<br />

pandémiu v blízkej budúcnosti poraziť a aby<br />

sme takto o rok už nemuseli čítať žiadny článok<br />

o tom, ako nás ovplyvnil COVID-19.<br />

26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


AKTUALITY<br />

KEĎ LES NA CHVÍĽU<br />

STÍCHNE - TIP NA<br />

DOBRÉ ČÍTANIE<br />

Knihu si môžete si ju objednať<br />

na čísle 0905 795808, alebo<br />

na e-mailovej adrese: beika06@<br />

gmail.com, tak ako som to urobil<br />

aj ja. Neoľutoval som a verím, že<br />

aj vy budete spokojní.<br />

Marian Číž<br />

VOJENSKÉ LESY<br />

A MAJETKY<br />

PODPORUJÚ<br />

SLOVENSKÝCH<br />

VČELÁROV<br />

Lesu a lovu zdar, dobrí ľudia!<br />

V marci <strong>2021</strong> sa mi dostala do<br />

rúk kniha poľovníckych príbehov<br />

od Evky Hívešovej „Keď les<br />

na chvíľu stíchne“. Veľmi milo<br />

ma prekvapila, ozaj rýchlo som<br />

ju prečítal a odporúčam ju do<br />

pozornosti aj vám.<br />

Prečítal som už mnoho poľovníckej<br />

beletrie a nečakal<br />

som, že ma niečo tak silno osloví.<br />

Evka Hívešová je vlastne prvá<br />

ženská autorka knihy poľovníckych<br />

príbehov na Slovensku. Verím,<br />

že kniha zaujme všetkých<br />

ozajstných poľovníkov a iste<br />

všetkých poľovníckych kynológov.<br />

Príbehy sú úprimné, vyžaruje<br />

z nich veľká pokora, majú<br />

pútavý i dramatický, dobre gradovaný<br />

dej. Spolu s autorkou<br />

sa ocitnete v zákutiach jej revíru<br />

veľmi realisticky – ako keby<br />

ste boli súčasťou deja. Psičkárske<br />

príbehy sú opravdivé, až lyricky<br />

precítené, je v nich smútok<br />

i radosť, ľútosť i šťastie, vážne<br />

aj s humorom z nich cítiť, že poľovníkom<br />

nemôže byť hocikto.<br />

Z knihy vyznieva aj úprimné<br />

priateľstvo poľovníkov navzájom,<br />

dodržiavanie tradícií,<br />

nepísané, ale umocnené zvyky<br />

– to všetko dokazuje, že poľovníctvo<br />

je dnes nevídaný fenomén.<br />

Ozajstní poľovníci sú dobrí<br />

ľudia, ktorých príroda učí byť<br />

tvrdými, spravodlivými, priateľskými<br />

a skromnými. Už máme,<br />

žiaľ, málo takých záujmových<br />

skupín, ktoré dokážu nezištne<br />

pomáhať.<br />

Včelári z celého sveta v posledných<br />

rokoch zaznamenávajú<br />

prudký úbytok včiel – jedného<br />

z hlavných svetových opeľovačov<br />

rastlín. Ich záchrana sa preto<br />

stala celosvetovou výzvou, pri<br />

ktorej svoju pomoc podávajú aj<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR.<br />

Štátny podnik rezortu obrany<br />

podporil slovenských včelárov,<br />

ktorí v roku 2020 včelárili na ich<br />

pozemkoch. Prostredníctvom<br />

dotácie na základe Memoranda<br />

o spolupráci medzi Slovenským<br />

zväzom včelárov a Vojenskými<br />

lesmi a majetkami SR, š. p. prerozdelili<br />

medzi 24 včelárov celkovo<br />

7340 eur.<br />

Opeľovače sú jedným zo základných<br />

prvkov biodiverzity<br />

a sú nevyhnutné pre rozmnožovanie<br />

väčšiny rastlinných druhov,<br />

a preto si aj táto problematika<br />

zaslúži našu plnú pozornosť.<br />

Sme veľmi radi, že ruku k dielu<br />

môžeme priložiť aj my.<br />

https://polovnickakomora.sk/<br />

Aj o tom je táto kniha – je<br />

to kusisko poľovníckej osvety,<br />

úžasná prezentácia našej poľovníckej<br />

kultúry a vlastne je to<br />

krásny dôkaz, že poľovníctvo má<br />

zmysel.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

27


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

CÍNIE – PEKNÉ I UŽITOČNÉ<br />

Cínia (lat. zinnia) patrí k najčastejšie pestovaným letničkám v našich záhradkách. Patrí do<br />

čeľade astrovité (lat. Asteraceae). Druh pestovaný u nás je cínia pôvabná (Lepąie). Medzi<br />

pestovateľmi je rozšírený ľudový názov "zaznamenáva" odvodený z latinského mena. Cínie<br />

sa dajú získať v niekoľkých variantoch, ktoré sa líšia najmä štruktúrou kvetu. Vyberte<br />

si na svoju záhradku tú, ktorá vám bude najlepšie pasovať, alebo si kúpte balíček semien<br />

s označením "mix". V ňom nájdete tie najkrajšie odrody.<br />

Cínie sú jednoročné rastliny, ktoré dorastajú<br />

do výšky od 40 - 90 cm v závislosti od<br />

konkrétnej odrody a podmienok pestovania.<br />

Byle sú chlpaté, riedko sa vetvia. Listy vyrastajú<br />

ústretovo, sú sediace, široko eliptického<br />

tvaru. Kvety majú rôzne tvary aj farby. Možno<br />

sa stretnúť s pompónkovitými aj ihlicovitými<br />

kvetmi. Veľkosť najväčších kvetov môže<br />

byť až 10 cm v priemere. Farby kvetov sú vďaka<br />

neustálemu šľachteniu veľmi rozmanité.<br />

Jediné, čo sa doteraz nepodarilo je vypestovanie<br />

modrej a čiernej cínie. V budúcnosti však<br />

ani to nemusí byť nemožné.<br />

Cínia má svoj pôvod v Mexiku. Veľkú obľubu<br />

si najmä vďaka odolnosti a krásnym kvetom<br />

získala takmer na celom svete. U nás je jej pestovanie<br />

veľmi populárne. Kvety vidno takmer<br />

v každej záhrade, kde sa pestujú letničky.<br />

DRUHY CÍNIE<br />

Cínia lepá pomponkovitá má veľmi zaujímavý,<br />

plný kvet. Okrajové okvetné lístky sú<br />

veľké, vnútorné, zakrpatené lístky tvorí stredový<br />

pompónik. Farby kvetov sú rôzne, najčastejšie<br />

sa objavujú odtiene červenej, oranžovej<br />

a ružovej.<br />

Cínia lepá jiřinkokvetá - okvetné lístky sú<br />

všetky približne rovnako veľké, tvoria bohatý<br />

kvet rôznych farieb. Kultivar Pepermint stick<br />

má žíhané kvety, dostať aj variant s oranžovým,<br />

fialovým, červeným či bielo-žltým kvetom.<br />

Záhony žiariace všetkými farbami si vypestujete<br />

zo semienok označených ako Mix.<br />

Cínia lepá kaktusovitá má jednotlivé okvetné<br />

lístky ihlicovitého tvaru, môžete si dopriať<br />

širokú paletu farieb kvetov z jediného vrecka<br />

semienok.<br />

Cínia lepá kalifornská sa vzhľadom svojich<br />

kvetov veľmi podobá druhému variantu. Kvety<br />

sú veľké, plné s približne rovnako veľkými lupeňmi.<br />

Cínia lepá liliput vďaka šľachteniu dorastá<br />

iba do malej výšky. Malý vzrast však nič nemení<br />

na tom, že kvety sú rovnako nádherné ako<br />

u ostatných variantov.<br />

PESTOVANIE CÍNIE<br />

Pestovanie Cínie nie je nijako zložité, krásne<br />

kvety môže na záhradke vypestovať aj úplný<br />

začiatočník. Cínie vďaka svojmu pôvodu<br />

v Mexiku milujú slnečné a teplé počasie, preto<br />

im slniečka doprajte čo najviac. Naopak v daždivom<br />

lete sa pravdepodobne dočkáte bujných<br />

rastlín, ale kvetov bude menej. Počasie sa, bohužiaľ,<br />

ovplyvniť nedá. Jediné, čo je možné<br />

pre cínie urobiť, je vysadiť ich na čo najteplejšie<br />

miesto záhradky. Cínie chráňte pred nárazovým<br />

vetrom, ktorý by mohol rastliny zlomiť.<br />

28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Okrem slnka potrebujú k zdarnému rastu výživnú,<br />

dobre priepustnú a výhrevnú pôdu. Cínie<br />

nikdy nevysádzajte na tienisté, vlhké stanovisko,<br />

pretože by vám kvety radosť určite<br />

neurobili a navyše by mohla rastlina zhniť alebo<br />

dostať nejakú hubovú chorobu.<br />

VHODNÉ JE<br />

PREDPESTOVAŤ<br />

Cínie patria k rastlinám, ktoré je vhodné<br />

pred výsadbou na záhon predpestovať. Semená<br />

sa vysievajú do výsevného zariadenia v priebehu<br />

marca až apríla. Vysiate semená sa rozprestrú<br />

po povrchu substrátu, možno ich aj<br />

zakryť tenkou vrstvičkou zeminy. Ideálna teplota<br />

pre klíčenie semien je okolo 20 °C. K dobrému<br />

klíčeniu prispieva aj dostatočná vlhkosť.<br />

Vyklíčené rastlinky je nutné presadiť do sadbovacej<br />

alebo do väčšej misky, aby mali dostatok<br />

priestoru pre ďalší vývoj. Vyrastené rastlinky<br />

sa na záhon vysádzajú až koncom mája, pretože<br />

cínie sú citlivé na mráz. Cínie si však môžu<br />

vypestovať aj tí, ktorí nemajú možnosť si sadeničky<br />

predpestovať. Druhou možnosťou výsevu<br />

je totiž výsev priamo na záhon v priebehu<br />

apríla, pre jesenné kvitnutie až do júna. Pri<br />

výseve priamo na záhon dbajte na dostatočnú<br />

vzdialenosť medzi semenami, aby ste nemuseli<br />

zbytočne presádzať.<br />

SADENIČKÁM<br />

HROZIA SLIMÁKY<br />

Rastliny sú pomerne odolné proti chorobám<br />

a škodcom, ak sú pestované na vhodnom mieste.<br />

Veľkú hrozbu predstavujú iba slimáky, ktoré<br />

si veľmi radi pochutnávajú na lístkoch mladých<br />

sadeníc. Niekedy to môže mať pre rastlinku až<br />

fatálne následky - obhrýzanie rastového vrcholu<br />

a následné uhynutie rastliny. Možnou prevenciou<br />

je systematická likvidácia slimákov,<br />

využívanie osvedčených receptov v boji s nimi<br />

a vysádzanie urastenejších sadeničiek, na ktoré<br />

si už slimáky až tak netrúfajú.<br />

DOBRÁ STAROSTLIVOSŤ<br />

- ZDRAVÉ RASTLINY<br />

Pekné bujné rastliny sú výsledkom celosezónnej<br />

starostlivosti. Cínie je vhodné počas sezóny<br />

okopávať a odburiňovať. V teplých dňoch<br />

by mali dostať aj pravidelný prídel vody. Cínie<br />

majú vodu rady, ale nesmie jej byť príliš. Kvitnutie<br />

možno podporiť pridaním hnojiva určeného<br />

pre záhradné kvety do zálievky. Ideálne je<br />

pravidelne striedať stanoviská, aby sa zamedzil<br />

rozvoj chorôb a škodcov.<br />

UŽITOČNÉ CÍNIE<br />

Cínia odpudzuje háďatká, môžete ju vysadiť<br />

ako prevenciu do zeleninových záhonov.<br />

Čerstvé kvety je možné použiť aj na farbenie<br />

látok, najvhodnejšie sú kvety červené a žlté.<br />

Zdroj: http://www.semena-osiva.sk<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

29


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

LES UKRYTÝ<br />

V KNIHE<br />

V ONLINE<br />

PROSTREDÍ<br />

Celoslovenská kampaň, zameraná na zvýšenie<br />

čitateľskej a prírodovednej gramotnosti<br />

žiakov základných škôl prostredníctvom<br />

kníh sa v tomto roku opäť prenesie do<br />

ONLINE prostredia. V mesiaci apríl a máj<br />

<strong>2021</strong> sa školopovinné deti zapoja do projektu<br />

z prostredia svojich domovov.<br />

Aj tohto roku je v rámci projektu Les ukrytý<br />

v knihe pripravená výzva pre deti na čítanie<br />

o lese z obľúbenej knihy v autentickom prostredí<br />

lesa. Za normálnych okolností boli miestom<br />

realizácie projektu knižnice, kde žiakov základných<br />

škôl pozývali lesní pedagógovia a spolu<br />

objavovali tajomstvá lesa čítaním z kníh, hrami<br />

a aktivitami lesnej pedagogiky. Tohto roku prebehne<br />

realizácia projektu v modifikovanej podobe<br />

v online prostredí.<br />

Hlavným cie¾om projektu<br />

Detská lesnícka univerzita<br />

je popularizácia lesníckej<br />

vedy a výskumu a podpora<br />

rozvoja prírodovednej<br />

gramotnosti. Projekt<br />

umožòuje žiakom<br />

základných škôl spoznávaś<br />

nové zaujímavé fakty<br />

z oblasti lesníctva<br />

a ekológie lesa priamo<br />

vo vysokoškolskom prostredí<br />

formou interaktívnych<br />

prednášok a zážitkového<br />

uèenia.<br />

DETSKÁ LESNÍCKA UNIVERZITA<br />

Školský rok<br />

2020/<strong>2021</strong><br />

ČO ČAKÁ ÚČASTNÍKOV DETSKEJ<br />

LESNÍCKEJ UNIVERZITY?<br />

• Študijný materiál<br />

• 8 zaujímavých prednášok<br />

s odborníkmi na danú lesnícku<br />

problematiku<br />

• Lesnícky výlet<br />

• Lesná pedagogika<br />

a zážitkové hry<br />

• Diplom o úspešnom<br />

absolvovaní na Technickej<br />

univerzite vo Zvolene<br />

... škodí našim lesom?<br />

... je to biodiverzita?<br />

... všetko potrebuje vedieť lesník?<br />

... môže „vyveštiť“ počítačová hra<br />

pre budúcnosť lesa?<br />

... rastie a žije v lese?<br />

... v sebe ukrýva les?<br />

... je to edafón?<br />

... je to biomasa?<br />

KOORDINÁCIA PROJEKTU:<br />

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM<br />

NLC – Ústav lesníckeho<br />

poradenstva a vzdelávania<br />

Zvolen<br />

HLAVNÝ PARTNER PROJEKTU:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR – š. p.<br />

PARTNERI PROJEKTU:<br />

Ak si žiakom 6. roèníka...<br />

... a zaujíma śa biológia a máš rád prírodu,<br />

... chceš si vyskúšaś, aké je to byś skutoèným vysokoškolákom,<br />

... chceš vnímaś les všetkými zmyslami,<br />

... máš záujem spoznávaś les s lesníkmi...<br />

... tak sa prihlás na Detskú lesnícku univerzitu!<br />

Zaèíname v októbri 2020.<br />

Vydalo: NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM<br />

– Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, 2020<br />

Informuj sa u svojho uèite¾a:<br />

Úlohou detí bude vyplnenie pracovného listu<br />

online na základe prečítaného úryvku a zaslanie<br />

fotografie „Čítanie o lese v lese“, na ktorej<br />

bude zachytený moment čítania z obľúbenej<br />

knihy s témou lesa v prírodnom prostredí. Zaujímavé<br />

fotografie a správne vyplnené pracovné<br />

listy budú odmenené malým lesným darčekom.<br />

Realizácia projektu začína 6. apríla a potrvá do<br />

31. mája <strong>2021</strong>.<br />

Zdroj: www.lesnapedagogika.sk<br />

Absolventi Detskej lesníckej univerzity<br />

2018-2019 počas realizovania odbornej<br />

prednášky priamo v lesnom prostredí<br />

30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

ZVIERATKÁ V LESE<br />

Vystrihni zvieratká a dolep ich do lesana vhodné<br />

miesta. Zvieratká vyfarbi a pomenuj.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />

31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!