Vojenské lesy 4/2010
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník IV / december - január - február <strong>2010</strong>/2011
vojenské<br />
<strong>lesy</strong><br />
Časopis<br />
zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
4/<strong>2010</strong><br />
Ročník IV<br />
december - január - február<br />
Vydavateľ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
Redakcia:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
Redakčná rada:<br />
Šéfredaktor: Ing. Zuzana Balandová<br />
Členovia: Ing. Terézia Filipová<br />
Ing. Teodor Derco<br />
Ing. Marián Hojdan<br />
Eduard Kriššák<br />
Ing. Jozef Bittara<br />
Odborný garant pre strelectvo:<br />
Ing. Ivan Schlosser<br />
Odborný garant pre kynológiu:<br />
Jaroslav Jurský<br />
Registrácia:<br />
MK SR B13 r. č. 3710/2007<br />
zo dňa 30. januára 2007<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Ďaľšie fotografie k článkom nájdete na www.vlm.sk<br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
za redakčnú radu Ing. Teodor Derco<br />
Vážení čitatelia, kolegyne a kolegovia,<br />
rok <strong>2010</strong> sa uzatvára a pred nami je čas vianočný, ktorý je túžobne očakávaný všetkými.<br />
V priebehu celého roka prežívame rôzne starosti a radosti, či už na pracovisku alebo v kruhu<br />
svojich priateľov a najbližších. Poďme sa teda spolu zamyslieť a trošku si zafilozofovať o význame<br />
tohto sviatočného času a jeho dosahu na medziľudské vzťahy.<br />
Pred záverom roka bilancujeme svoje úspechy, neúspechy a dávame si predsavzatia do<br />
nového roku. Aby bol krajší, aby sme sa mali lepšie a hlavne, aby sme boli zdraví. Každý rok<br />
je veľmi podobný a predsa iný, ale vždy nádherný, neopakovateľný. V predvianočnom období<br />
sa čistá belosť snehu vkráda do našich duší, stávame sa iní, lepší. Preto atmosféru Vianoc<br />
nemôže nič nahradiť. Symboly Vianoc vnášame do nášho konania a ich atmosféru do medziľudských<br />
vzťahov. Vianočný čas obrusuje ostré hrany medziľudských vzťahov, ktoré bývajú<br />
niekedy najostrejšie medzi tými najbližšími. Hľadáme a nachádzame viac úprimnosti<br />
a dobra, pochopenia, tolerancie, slušnosti, ľudskosti, lásky.<br />
„Návod“, ako nájsť dobro, je skrytý aj v tomto príbehu, ktorý som si požičal z článku<br />
„Človek – človeku“ od autora Jána Mikláša:<br />
„Každý deň meral staručký Číňan cestu od svojej chatrče k neďalekej rieke. Na pleciach<br />
mal bambusovú palicu a na každom konci hlinenú nádobu na vodu. Už tretí rok mal tie isté<br />
nádoby a už tretí rok bola jedna z nich prasknutá. Preto tretí rok nosil starček do chatrče iba<br />
jeden a pol nádoby vody - z prasknutej nádoby vždy polovica vytiekla.<br />
Nepoškodená nádoba bola pyšná na svoju užitočnosť a tá prasknutá smutná pre svoju<br />
nedokonalosť. Nuž oslovila raz starčeka s pocitom akejsi hanby a nepotrebnosti, veď je iba<br />
polovičnou mierou užitočná oproti nádobe na druhom konci bambusovej palice. A starček<br />
jej odpovedal: „Všimla si si tie nádherné kvety, ktoré lemujú chodník k rieke na tvojej strane?<br />
To preto, lebo som vedel o tvojom nedostatku a na tvoju stranu chodníka som vždy zasial<br />
semienka krásnych kvetín, ktoré vzišli a rozvíjali sa iba zásluhou vody, ktorou si ich ty polievala.<br />
A týmito kvetmi si denne zdobím svoj skromný príbytok. Keby si nebola taká, aká si,<br />
nemal by som už žiadne potešenie v mojej starobe...“<br />
Všetci máme chyby a všetci sme ako tie prasknuté nádoby. Ale aj tie chyby, aj tie<br />
praskliny, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým, neopakovateľným, jedinečným.<br />
Spokojné a šťastné Vianoce,<br />
veľa zdravia, šťastia<br />
a úspešný celý rok 2011<br />
vám praje redakčná rada<br />
fotografia na titulnej strane © Jan Ševčík, www. naturfoto.cz
OBSAH<br />
SLOVO NA ÚVOD ......................2<br />
Lesníctvo<br />
od spoločných<br />
koreňov<br />
strelectvo<br />
Ekonomika štátneho podniku<br />
VLM SR .................................4<br />
Vplyv finančnej krízy na trh s drevom ...5<br />
Špecifiká a paradoxy v oblasti odbytu<br />
dreva v OZ Malacky 2008 – <strong>2010</strong> . . . . . . . . 6<br />
Vplyv krízy na hospodárenie v OZ<br />
Kežmarok ..............................6<br />
Na zamyslenie:<br />
„V Kamenici to vidíme takto...“ ..........7<br />
„Z vlastných zdrojov“ ...................8<br />
Spracovávanie faktúr ...................8<br />
Kontrola plnenia LHP v Lesnej správe<br />
Kamienka ..............................9<br />
Poľovníctvo<br />
a rybárstvo<br />
Predstavujeme<br />
divíziu KARLOVY VARY ................14<br />
Koncert poľovníckej hudby<br />
v Kežmarku ............................15<br />
HISTÓRIA<br />
Úspešný 20. ročník Dní Sv. Huberta ....16<br />
Vzácna návšteva .......................17<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
Slovenskej republiky, štátny podnik<br />
Pliešovce- 3. časť .......................15<br />
kynológia<br />
Malá veľká puška CZ 527 Carbine ......20<br />
Vráž – strelecká súťaž ..................22<br />
spoločenská<br />
rubrika<br />
Ivan Kašiar – Jeden z nás ...............23<br />
Zahraničná návšteva ...................24<br />
Navštívili sme južnú Moravu . ..........25<br />
Zlatá plaketa MUDr. Jana Janského .....25<br />
Oslava Dňa sv. Huberta v Pliešovciach ..26<br />
ŽIVOTNÉ JUBILEÁ .....................26<br />
PRACOVNÉ JUBILEÁ ...................26<br />
Lesná pedagogika<br />
Doterajší stav lovu zveri<br />
v našich revíroch .......................10<br />
Podstata pozdravu „Petrov zdar!“ ......10<br />
Kapitálny jeleň (225,50 C.I.C.)<br />
z Lesnej správy Ľubica ..................11<br />
Predbežná bilancia poľovníckej sezóny na<br />
OZ Kamenica ..........................12<br />
Poľovná sezóna na Záhorí ..............12<br />
Slovenský kopov .......................18<br />
Aké sú disciplíny farbiarských skúšok<br />
malých plemien ........................18<br />
Prečo niektoré zvieratá klamú? .........27<br />
Kto nám pomáhal? .....................27<br />
Milé deti a všetci priatelia lesa .........27<br />
aktuality ..................13<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
3
LesnÍctvo<br />
Ekonomika štátneho<br />
podniku VLM SR<br />
Ing. Peter Krpeľan, vedúci oddelenia ekonomiky, GR Pliešovce<br />
„V prvom<br />
štvrťroku 2009<br />
sa globálna<br />
finančná kríza<br />
v ekonomike<br />
podniku<br />
neprejavila<br />
v dôsledku<br />
zníženia dopytu po drevnej<br />
hmote. Problémy sa prejavili<br />
v platobnej disciplíne<br />
spracovateľov dreva. Pre<br />
podnik to malo nepriaznivý<br />
dosah na platobnú bilanciu<br />
a úhradu záväzkov. Vzápätí<br />
rapídne medziročne poklesla<br />
cena dreva o viac ako 20 %<br />
a keďže tržby z tejto komodity<br />
tvoria viac ako 90 % výnosov<br />
podniku, bolo nutné začať<br />
prijímať úsporné opatrenia<br />
v oblasti prevádzkových aj<br />
výrobných nákladov.“<br />
Po dôkladnej analýze finančných možností,<br />
potrieb podniku a možností zníženia<br />
nákladov na lesnícku výrobu, sme prehodnotili<br />
a utlmili stratové oblasti, najmä poľnohospodársku<br />
výrobu a stavebnú činnosť.<br />
Poľnohospodárska výroba v Správe lesov<br />
Počet pracovníkov<br />
350<br />
300<br />
250<br />
200<br />
150<br />
100<br />
50<br />
0<br />
Počet zamestnancov<br />
Počet<br />
zamestnancov<br />
vo fyzických<br />
osobách<br />
celkom<br />
1.1. 09<br />
Pliešovce sa začala robiť formou služieb<br />
a s perspektívou orientovať sa na ekologické<br />
poľnohospodárstvo na zachovanie rázu<br />
krajiny. Samozrejme pri splnení podmienok<br />
na prijímanie nárokovateľných podpôr<br />
z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.<br />
Stavebná činnosť a predovšetkým ťažké<br />
stavebné stroje, ktoré pre recesiu na<br />
trhu nebolo možné využiť, sme v rámci<br />
možností odpredali alebo dali do prenájmu.<br />
Stavebné stroje, ktoré sme mali formou<br />
finančného prenájmu, boli prevedené<br />
na iné subjekty, aby splátky za tieto stroje<br />
neznižovali už aj tak výrazne narušenú platobnú<br />
schopnosť podniku.<br />
Nutnosť znižovania režijných nákladov,<br />
opráv, údržieb a útlm už spomínaných<br />
výrobných činností prispela k prehodnoteniu<br />
jednotlivých organizačných stupňov.<br />
mesiac<br />
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12<br />
Stav 2009 307 288 277 283 273 277 277 275 273 263 256 241 241<br />
Stav <strong>2010</strong> 225 223 222 221 220 219 218 217 217 217 217 217<br />
počet pracovníkov 2009<br />
počet pracovníkov <strong>2010</strong><br />
1.1. 09 jan feb mar apr máj jún júl aug sep okt nov dec<br />
Potrebné bolo zefektívnenie organizácie<br />
práce a následne aj zníženie počtu pracovníkov<br />
podniku. Podľa grafu vývoja počtu<br />
pracovníkov od 1. januára 2009 do konca<br />
septembra tohto roku, došlo k poklesu<br />
celkového počtu pracovníkov podniku<br />
o viac ako 30 % a tým aj k zníženiu budúcich<br />
mzdových nákladov podniku aj keď<br />
počiatočné výdaje na vyplatenie odchodného<br />
a odstupného boli priemerne 8 násobkom<br />
priemerného mesačného zárobku<br />
pracovníka.<br />
Keďže dôsledky globálnej finančnej<br />
krízy značne narušili platobnú bilanciu<br />
podniku a na nákup nových investícií<br />
a technológií zostalo iba minimum finančných<br />
prostriedkov, nebolo možné investície<br />
realizovať z vlastných zdrojov ani vo výške<br />
odpisov.<br />
V súčasnosti sa dôsledky finančnej krízy<br />
čiastočne zmiernili. V roku <strong>2010</strong> však<br />
priemerná realizačná cena, aj samotné tržby<br />
podniku, medziročne vzrástli iba o 6 %,<br />
čo nie je výrazným posunom k zlepšeniu<br />
ekonomických výsledkov. Výsledky hospodárenia<br />
štátneho podniku za prvé tri<br />
štvrťroky tohto roku, možno považovať<br />
za stabilizované, predovšetkým z pohľadu<br />
platobnej bilancie. Vývoj v roku <strong>2010</strong> poukazuje<br />
na zlepšenie v obchode s drevnou<br />
surovinou ako hlavnou tržbotvornou komoditou<br />
podniku. Prognózu vývoja po recesii<br />
hospodárstva však nie je možné celkom<br />
spoľahlivo odhadnúť. Preto podnik<br />
bude v rámci svojich možností hospodárenie<br />
prispôsobovať vývoju na trhu, prijímaním<br />
zodpovedajúcich opatrení.<br />
•<br />
4 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
Lesníctvo<br />
Vplyv finančnej krízy<br />
na trh s drevom<br />
Ing. Jozef Ivanič, vedúci oddelenia obchodu GR<br />
„Globálna<br />
finančná kríza<br />
sa neprejavila<br />
len poklesom<br />
cien, ale najmä<br />
znížením<br />
výroby,<br />
platobnou<br />
neschopnosťou spracovateľov<br />
a často aj ich zánikom.“<br />
Rozdiel priemernej ceny medzi I. a IV. Q<br />
roku 2008 bol – 10,98 €/m 3 , v roku 2009 ďalších<br />
– 5,45 €/m 3 . Najväčší pokles bol u VPL<br />
buk II. – III. C tr., kde priemerná cena v III.<br />
Q <strong>2010</strong> oproti I. Q 2008 poklesla o 21,42 €/<br />
m 3 . Najväčším problémom i naďalej zostáva<br />
tab.č.1 Vývoj cenových indexov r. 2008/<strong>2010</strong><br />
Rok Q m 3 Index cien<br />
I. Ihlič. 46052 0,698<br />
List. 26837 0,887<br />
SA 72889 0,790<br />
II. Ihlič. 65599 0,642<br />
List. 31765 0,732<br />
SA 97364 0,698<br />
III. Ihlič. 84716 0,752<br />
List. 32523 0,765<br />
SA 117239 0,793<br />
IV. Ihlič. 50784 0,655<br />
List. 35789 0,907<br />
SA 86572 0,773<br />
SA Ihlič. 247151 0,693<br />
List. 126914 0,823<br />
SA 374064 0,763<br />
I. Ihlič. 49010 0,711<br />
List. 39722 0,861<br />
SA 88732 0,792<br />
II. Ihlič. 59136 0,751<br />
List. 41244 0,825<br />
SA 100380 0,803<br />
III. Ihlič. 57926 0,762<br />
List. 30843 0,867<br />
SA 88769 0,826<br />
2009<br />
<strong>2010</strong><br />
SA I.-<br />
III.Q<br />
I.Q. roku 2008 = 1,000<br />
Ihlič. 166072 0,743<br />
List. 111809 0,849<br />
SA 277881 0,807<br />
listnatá, najmä buková guľatina, ktorá má<br />
obmedzený odbyt a vetrová kalamita v roku<br />
<strong>2010</strong> jej ceny ešte znížila. Toto postihuje najmä<br />
OZ Kamenica nad Cirochou, ktorý má<br />
ešte aj nevýhodnú odbytovú polohu. Ceny<br />
klesali počas celého roku 2009 kvartálne<br />
o približne 3 €/m 3 . Mierny nárast začal až od<br />
III. Q <strong>2010</strong>. Vo IV. Q na základe uzatvorených<br />
kúpnych zmlúv očakávame oproti III. Q zvýšenie<br />
o približne 1,5 €/m 3 . Toto zvýšenie spôsobilo<br />
najmä predzásobenie surovinou na<br />
zimnú sezónu.<br />
Dlhodobým problémom, ktorého následky<br />
kríza prehĺbila sú náhodné ťažby, ktoré<br />
zvyšujú náklady na výrobu i následné zalesnenie<br />
a naopak znižujú realizačnú cenu dreva.<br />
Tabuľka č. 2 ukazuje, že viac ako 50 % všetkej<br />
ťažby je náhodnej. OZ Kežmarok po vetrovej<br />
kalamite postihla následná kôrovcová kalamita,<br />
ktorej spracovanie sťažujú aj komplikované<br />
vlastnícke pomery. Kôrovcová kalamita<br />
bola v rokoch 2008 až <strong>2010</strong> spracovávaná aj<br />
v SL Pliešovce v Sklenom. OZ Malacky spracovávali<br />
rozsiahlu vetrovú kalamitu. Najpriaznivejšia<br />
situácia je v OZ Kamenica n/Cirochou,<br />
kde bukové porasty zatiaľ vykazujú vysokú<br />
stabilitu. Spracovanie kalamitného dreva<br />
znižuje výťažnosť guľatinových sortimentov.<br />
Zvýšený podiel listnatej vlákniny spôsobilo aj<br />
šetrenie rubných porastov z dôvodu nízkej<br />
ceny a dopytu VPL. Tieto kalamity zvýraznili<br />
ekonomický dopad krízy, keďže vznikol prebytok<br />
dreva a ten stláčal jeho cenu dole.<br />
V tomto období vznikal problém<br />
s umiestnením niektorých sortimentov na<br />
trhu za prijateľných podmienok. Monopolné<br />
celulózky reagovali okamžite a ceny nezvýšili<br />
ani po zlepšení obchodu s celulózou. V marci<br />
<strong>2010</strong> ukončila výrobu celulózka v Štúrove.<br />
Výpadok sme nahradili ďalšími odberateľmi.<br />
V súčasnosti sa zvyšujú ceny najmä VPI tr. III.<br />
A/B, keďže po spracovaní kalamít v Európe je<br />
ich už nedostatok. Mierne zvýšenie ceny vykazuje<br />
listnatá i ihličnatá<br />
vláknina, pod<br />
tlakom dopytu po<br />
tomto sortimente<br />
na energetické účely.<br />
Rozbehli sme výrobu<br />
štiepok spracovaním<br />
Podiel sortimentov r. 2009<br />
42%<br />
Podiel sortimentov r. <strong>2010</strong><br />
38%<br />
ihličnaté<br />
3% 2%<br />
ihličnaté<br />
• palivo • VPI I. tr. • VPI II. tr. • VPI III. tr.<br />
• Žrde • Vláknina<br />
zvyškov po ťažbe a biomasy z nelesných<br />
plôch, čo tiež vylepšuje našu ekonomiku.<br />
Tento trh sa v súčasnosti dynamicky rozvíja<br />
a je perspektívny. Zmierniť dopad na ceny<br />
nám pomohol aj export, najmä vlákninového<br />
dreva v najväčšom objeme z OZ Malacky<br />
s ohľadom na jeho výhodnú polohu.<br />
Nakoľko trh s drevom je stále turbulentný<br />
a závislý od mnohých premenných činiteľov,<br />
očakávame v budúcom roku iba mierne<br />
zvýšenie cien u ihličnatých sortimentov<br />
a u listnatej vlákniny.<br />
Všetko zlé býva na niečo dobré, a tak aj<br />
terajšia kríza nám pomohla nájsť rezervy vo<br />
výrobe, ekonomike i v riadení nášho podniku.<br />
Vysvetlivky:<br />
VPL – výrezy piliarske listnaté<br />
VPI – výrezy piliarske ihličnaté<br />
tab.č. 2 % podiel náhodilej ťažby z celkovej ťažby<br />
listnaté<br />
listnaté<br />
Rok Malacky Pliešovce Kežmarok Kamenica SA: ŠP<br />
2008 71 78 96 9 65<br />
2009 54 53 100 18 56<br />
<strong>2010</strong> 19 50 100 24 44<br />
55%<br />
32%<br />
34%<br />
1%<br />
4% 1% 1% 1%<br />
65%<br />
57% 64%<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
5
LesnÍctvo<br />
Špecifiká a paradoxy<br />
v oblasti odbytu dreva v OZ Malacky 2008 – <strong>2010</strong><br />
Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia obchodu, OZ Malacky (text)<br />
„Začiatok<br />
roku 2008 bol<br />
v obchode<br />
s drevom<br />
zlomový<br />
a z ekonomického hľadiska<br />
pre náš závod aj šokujúci.<br />
Prišli totiž prvé náznaky od<br />
odberateľov, že ceny dreva<br />
budú rapídne klesať. Myslím,<br />
že práve v našom odvetví sa<br />
začiatky krízy prejavili ako prvé,<br />
pretože o ekonomickej kríze sa<br />
v globálnom aspekte začalo<br />
nahlas hovoriť až počas<br />
druhej polovice roku 2008.“<br />
Prvý pokles o záujem sa prejavil v ihličnatom<br />
dreve III.C kvality a vlákniny, kde začiatkom<br />
roku klesli ceny o 15 % a aj napriek<br />
tomu bolo ťažké umiestniť tento sortiment<br />
na trhu. Žiaľ práve v tomto období náš závod<br />
musel zvládnuť aj spracovanie vetrovej<br />
kalamity v rozsahu zhruba 50000 m 3 . Koncom<br />
roku 2008 prišiel ďalší šok – kríza prepukla<br />
naplno vo všetkých odvetviach a ceny<br />
oproti začiatku roku poklesli vo všetkých<br />
sortimentoch ihličnatého dreva zhruba<br />
o 30 % a u listnatého dreva nastal pokles<br />
zhruba o 20 %. Tieto ceny sa v rokoch 2009<br />
a <strong>2010</strong> ustálili a koncom roku 2009 sa začal<br />
prejavovať nárast dopytu po niektorých<br />
sortimentoch dreva, hlavne v kvalite vlákniny<br />
a ihličnatej guľatiny. Ale cenové hladiny<br />
dreva stúpali len nepatrne alebo takmer vôbec.<br />
Žiaľ aj v polovici roku 2009 sme sa museli<br />
navyše popasovať s vetrovou kalamitou<br />
– tentoraz o rozsahu asi 70000 m 3 dreva,<br />
ktoré sa nám podarilo umiestniť u odberateľov<br />
hlavne v zahraničí, keďže tuzemskí<br />
spracovatelia ešte stále neboli schopní uvedený<br />
objem dreva spracovať. Situácia s cenami<br />
dreva sa začala zlepšovať až v druhej<br />
polovici roku <strong>2010</strong> a predpoklad na rok<br />
2011 je už optimistickejší. Podľa prvých indícií<br />
a informácií od odberateľov je možné,<br />
že ceny sa v roku 2011 dostanú v ihličnatom<br />
dreve a v listnatej vláknine na úroveň<br />
cien, ktoré boli na začiatku roku 2008. Nám<br />
nezostáva nič iné len dúfať, že tento trend<br />
bude dlhodobý a situácia na trhu s drevom<br />
sa stabilizuje.<br />
Aj napriek ekonomickým stratám počas<br />
krízy v rokoch 2008 až <strong>2010</strong> treba aj za<br />
touto situáciou hľadať pozitíva – trh s drevom<br />
sa z časti očistil od priekupníkov,<br />
takmer všetko drevo dodávané z nášho závodu<br />
ide priamo spracovateľom dreva čo je<br />
z hľadiska obchodu s drevom najvhodnejší<br />
stav pre dodávateľa aj pre odberateľa. Aké<br />
vzťahy budú medzi týmito dvomi stranami<br />
v budúcnosti už záleží len od nás. Myslím,<br />
že smerovanie v tomto prípade je naštartované<br />
veľmi dobre a korektné vzťahy sa<br />
budú ďalej rozvíjať.<br />
•<br />
Vplyv krízy na hospodárenie v OZ Kežmarok<br />
Marián Pisarčík, František Bukovina, oddelenie ekonomiky, OZ Kežmarok<br />
„Tak ako vo väčšine odvetví<br />
hospodárstva vo svete<br />
sa hospodárska kríza<br />
prejavila aj v hospodárení<br />
nášho odštepného závodu.<br />
Hlavným ukazovateľom je<br />
vývoj priemernej realizačnej<br />
ceny za drevnú hmotu.“<br />
Drevná hmota je ťažená v porastoch<br />
postihnutých kalamitou, čo sa prejavuje aj<br />
v jej cene. V roku 2009 nastal pokles priemernej<br />
realizačnej ceny oproti roku 2008<br />
takmer o 22 %. Oproti roku 2008 došlo<br />
v roku 2009 aj k zníženiu ťažby dreva, a to<br />
o takmer 17 tisíc m 3 . Vo finančnom vyjadrení<br />
to predstavuje čiastku takmer 1 500<br />
Rok 2008 Rok 2009 (1 až 9)<strong>2010</strong><br />
Ťažba dreva v tis. m 3 89 72 64<br />
Dodávky (predaj dreva) v tis. m 3 92 75 66<br />
Tržby (predaja dreva) v tis. € 4043 2570 2395<br />
Priemerná realizačná cena v € na 1 m 3 43,98 34,41 36,49<br />
Zamestnanci 70 53 50<br />
Obstaranie investícií v tis. € 514 92 228<br />
Náklady na pestovnú činnosť v tis. € 737 673 750<br />
Graf č. 1: Analýza tržieb z predaja dreva<br />
a nákladov na pestovnú činnosť<br />
5000<br />
4000<br />
3000<br />
2000<br />
1000<br />
0<br />
• Tržby (predaja dreva) v tis. €<br />
• Náklady na pestovnú činnosť v tis. €<br />
• Obstaranie investícií v tis. €<br />
2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />
tisíc €. Z uvedených dôvodov bolo potrebné<br />
znižovať celkové náklady, obmedziť nákup<br />
investícii a žiaľ, museli sme pristúpiť<br />
aj k znižovaniu počtu zamestnancov (graf.<br />
č. 3). Porovnanie vybraných ukazovateľov<br />
znázorňujú grafy č. 1 a 2.<br />
→<br />
6 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
Lesníctvo<br />
Podstatnou nákladovou položkou<br />
nášho odštepného závodu sú náklady na<br />
pestovnú činnosť, ktorých výška sa v porovnávaných<br />
rokoch udržuje na približne<br />
rovnakej úrovni, čo súvisí so zalesňovaním<br />
holín a zabezpečovaním a ochraňovaním<br />
kultúr po vetrových a hmyzových kalamitách.<br />
Za obdobie deviatich mesiacov tohto<br />
roku predstavujú čiastku viac ako 740 tisíc<br />
€. (Graf č. 1). Predpoklad nákladov na<br />
pestovnú činnosť do konca roka <strong>2010</strong> je<br />
cca 800 tis. €.<br />
Graf č. 2: Vývoj priemernej realizačnej ceny<br />
50<br />
40<br />
30<br />
2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />
Akoby problémov nebolo málo, tak<br />
nám príroda udelila ďalší úder. Dňa 4. júna<br />
<strong>2010</strong>, vojenský výcvikový priestor Javorina<br />
postihla ničivá povodeň. Zničila najmä<br />
lesné cesty a zvážnice (až 90 %). Na<br />
odstraňovanie povodňových škôd, hlavne<br />
na opravách lesných ciest a zvážnic sa<br />
k 30. septembru <strong>2010</strong> vynaložilo viac ako<br />
180 tisíc € a opravy ešte stále pokračujú.<br />
Čo sa týka predpokladov do konca<br />
roka <strong>2010</strong>, prognózy pre hospodárenie<br />
podniku sú priaznivejšie. Je to pôsobené<br />
postupným nárastom priemernej realizačnej<br />
ceny dreva. Ku koncu roku <strong>2010</strong> sa<br />
predpokladá, že priemerná realizačná cena<br />
dosiahne 38,23 € za m 3 čo je síce stále menej<br />
ako v roku 2008, ale v porovnaní z rokom<br />
2009 je to zlepšenie o 3,82 € za m 3 . •<br />
Graf č. 3: Analýza počtu zamestnacov<br />
80<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
• Zamestnanci<br />
2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />
„V Kamenici<br />
Na zamyslenie:<br />
to vidíme takto...“<br />
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou<br />
„Ľudstvo počas svojho<br />
vývoja používalo rôzne<br />
zdroje a suroviny na<br />
získanie tepla pre svoju<br />
ochranu a pohodlie.<br />
Uhlie, plyn, nafta,<br />
vykurovacie oleje sa<br />
stali alternatívnymi<br />
zdrojmi, avšak<br />
drevo ako prvotný<br />
zdroj tepla je stále v kurze.<br />
Ekonomická výroba tepla<br />
sa stala v modernej dobe<br />
jedným z kľúčových záujmov<br />
človeka nielen v priemysle,<br />
ale aj v domácnostiach.“<br />
Vo väčších mestách sa v posledných rokoch<br />
budujú teplárne s technológiou dodávok<br />
tepla spaľovaním drevenej štiepky. Tá sa<br />
vyrába hlavne z hmoty po ťažbe dreva v lesoch,<br />
alebo z odpadu pri spracovávaní dreva<br />
na pílach. V každom prípade je zdrojom suroviny<br />
les. Zásoby uhlia, plynu a nafty sú vyčerpateľné,<br />
hoci sú stále nachádzané nové<br />
ložiská. Lesnatosť na Slovensku je možné<br />
zvyšovať, ale objaviť akoby nové plochy lesa<br />
je nemysliteľné. Teda les, ako zdroj pre výrobu<br />
teplárenskej štiepky môže uspokojiť<br />
okamžite len limitovaný počet záujemcov.<br />
Trochu v úvahách odbočíme. Z nedávnej<br />
odbytovej praxe poznáme situáciu<br />
v rámci sortimentov bukovej piliarskej guľatiny<br />
v hrúbkach 16 – 29 cm, o ktorú prestal<br />
byť zo strany drevárov záujem vzhľadom na<br />
malú vyťaž pri jej poreze. Postupom času sa<br />
táto guľatina začala dodávať do celulóziek na<br />
výrobu buničiny. Vzhľadom na túto zmenu<br />
dlhodobej praxe použitia určitého<br />
sortimentu by mohla odvoditeľná<br />
úvaha znieť: „ bude sa používať<br />
vlákninové drevo na výrobu<br />
teplárenskej štiepky vzhľadom na<br />
nesúlad medzi aktuálnymi zdrojmi<br />
a zvyšujúcimi sa potrebami?“<br />
Teplárne by museli pre získanie<br />
tohto zdroja ponúknuť vyššiu<br />
cenu ako celulózky. Na druhej<br />
strane lesnícke firmy iste budú zvažovať<br />
medzi vyššou cenou a obchodnou perspektívou.<br />
Z našich doterajších skúseností pri<br />
poskytovaní suroviny na výrobu štiepky<br />
z hmoty po ťažbe môžme zovšeobecniť empirické<br />
číslo, že podiel tejto biomasy tvorí zatiaľ<br />
6 – 8 % z celkovej vykonanej ťažby. Treba<br />
podotknúť, že časť tejto hmoty chceme stále<br />
ponúkať pre samozásobovanie obyvateľstvu.<br />
Ak je o niečo zvýšený záujem, je nutné<br />
hľadať spôsob ako to získať. Podiel biomasy<br />
mimo pravidelných ťažieb, napríklad ako výsledok<br />
pravidelného výrubu náletu z telesa<br />
lesných ciest alebo údržby iných nelesných<br />
plôch je nevýrazný a s malou periodicitou.<br />
Čo však s hmotou v porastoch po výchove?<br />
Ideme intenzívne sprístupňovať mladé<br />
porasty pre účely efektívnosti využitia<br />
ľudských kapacít pri ručnom sústreďovaní<br />
biomasy a nasadenia „malých“ štiepkovačov?<br />
V tomto prípade aj v prípade využívania<br />
vlákninového dreva pre výrobu štiepky<br />
je tu fakt zvýšenia vstupov pri výrobe tepla,<br />
čím môže dôjsť k tomu, že cena teplárenskej<br />
štiepky by sa dostala na úroveň ceny napríklad<br />
uhlia. Tak či tak, nad možnosťami zvýšenia<br />
dostupnosti biomasy z lesa je potrebné<br />
sa zamýšľať.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
7
LesnÍctvo<br />
„Z vlastných zdrojov“<br />
Ing. Ľubomír Pisarčík, technik LS Podolínec, OZ Kežmarok (text, foto)<br />
„V katastrálnom území<br />
Toporec sa nachádza lom<br />
„BASY“ Toporec, v ktorom VLM<br />
SR - š.p., OZ Kežmarok vykonáva<br />
ťažbu ne-výhradného ložiska<br />
stavebného kameňa. Kameň<br />
je tvorený dolomiTickými<br />
vápencami sivej farby. A práve<br />
tento kameň my potrebujeme...“<br />
Prehľad ťažby za roky 2006 – 2009<br />
Pre VLM pre cudzích spolu<br />
Rok 2006 8 207 ton 4 265 ton 12 472 ton<br />
Rok 2007 6 270 ton 57 ton 6 327 ton<br />
Rok 2008 11 120 ton 3 003 ton 14 123 ton<br />
Rok 2009 4 300 ton 4 300 ton 8 600 ton<br />
V lome sa s menšími či väčšími prestávkami<br />
pracuje už 30 rokov. Ťažba sa<br />
v posledných rokoch realizuje podľa potrieb<br />
OZ Kežmarok.<br />
Vzhľadom na predmet činnosti našej<br />
organizácie sa vyťažený kameň používa na<br />
údržbu, opravu a výstavbu lesných ciest,<br />
zvážnic, odvozných miest a pod. V posledných<br />
rokoch sa v nemalej miere využíva<br />
pri odstraňovaní povodňových škôd a pri<br />
úprave vodných tokov. Vyťažený kameň sa<br />
už druhotne neupravuje a pomocou stavebných<br />
strojov a nákladných automobilov<br />
sa dopravuje na miesta potreby odštepného<br />
závodu.<br />
Ťažba v lome je realizovaná prostredníctvom<br />
trhacích prác malého rozsahu (do<br />
200 kg trhavín). Trhacím prácam predchádzajú<br />
práce vŕtacie, nabíjanie trhavín a samotný<br />
odstrel. Pri vŕtacích prácach sa používa<br />
lomová vŕtačka poháňaná pojazdným<br />
agregátom a kompresorom, ktoré obsluhujú<br />
odborne spôsobilí pracovníci nášho odštepného<br />
závodu. Samotné trhacie práce<br />
malého rozsahu sú riadené podľa technologického<br />
postupu, ktorý vypracoval vedúci<br />
trhacích prác.<br />
Vzhľadom na predmet činnosti nášho<br />
odštepného závodu je potrebné v prevádzke<br />
kameňolomu pokračovať aj v budúcnosti.<br />
S pozdravom Lesu zdar! •<br />
Spracovávanie faktúr<br />
Anna Hriňáková, samostatný referent oddelenia obchodu, OZ Kežmarok (text)<br />
„Samotný<br />
proces<br />
spracovania<br />
faktúr ako<br />
aj to, čo mu<br />
predchádza<br />
je tak trochu<br />
špecifikom<br />
vojenských lesov. Dovoľte<br />
mi preto, oboznámiť Vás<br />
s procesom spracovávania<br />
faktúr v OZ Kežmarok.“<br />
Aby k fakturácii vôbec mohlo dôjsť,<br />
musí v prvom rade spracovať lesník údaje<br />
cez timbatec (príjem, výdaj). Následne ich<br />
odošle na server, kde sa tieto údaje zhromažďujú.<br />
V jednotlivých lesných správach<br />
si technici vyberú z EVD – programu evidencie<br />
dreva - dodacie listy z predchádzajúceho<br />
dňa a zoradia podľa odberateľov.<br />
Tieto údaje zosumarizujú a vyhotovia<br />
konsignácie, ktoré elektronickou poštou<br />
odošlú na oddelenie obchodu a marketingu<br />
odštepného závodu. Tu sa konečne vystaví<br />
faktúra, ktorá je následne odoslaná<br />
odberateľovi. Celý tento proces nesmie trvať<br />
dlhšie ako 24 hodín. Iba v prípadoch,<br />
keď sa čaká na preberací protokol od odberateľa,<br />
sa tento proces posúva. U niektorých<br />
odberateľov sa fakturuje za určité obdobie,<br />
napr. k 15. dňu alebo 30., resp. 31.<br />
dňu v mesiaci.<br />
Nemenej dôležitou súčasťou fakturácie<br />
je spracovávanie pohľadávok. Takmer<br />
každý deň sa sleduje, ako sa realizujú platby<br />
za faktúry. V prípade, že niektorý z odberateľov<br />
mešká s platbou, je telefonicky<br />
vyzvaný, aby faktúru uhradil. →<br />
8 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
Lesníctvo<br />
Zo závažných príčin je možné prijať<br />
dohodu na jednom až dvoch dňoch omeškania.<br />
U dlhodobých odberateľov už máme<br />
vybudované také vzájomné vzťahy, že sami<br />
zavolajú, že uhradili faktúry, prípadne informujú<br />
o tom, že budú s platbou meškať.<br />
Ďalšou súčasťou fakturácie je spracovávanie<br />
samofakturácie. Najprv musím<br />
vysvetliť to, že keďže už nemáme vlastných<br />
zamestnancov, všetky práce v ťažbovej<br />
a pestovnej činnosti sa vykonávajú<br />
dodávateľským spôsobom. Jednotlivec,<br />
alebo pracovná skupina v príslušnej lesnej<br />
správe uzavrie dohodu o vykonaní prác,<br />
ktorej súčasťou je medziiným aj dohoda<br />
o vyhotovovaní faktúr u odberateľa, tzv.<br />
samofakturácia. Po ukončení mesiaca lesník<br />
preberacím protokolom prevezme od<br />
jednotlivca, alebo pracovnej skupiny vykonanú<br />
prácu, ktorá bola zadaná dodatkom<br />
k dohode. Je tam uvedené, v ktorých<br />
porastoch, aká práca a za koľko bude<br />
vykonaná. Lesník potom vyhotoví podklad<br />
k fakturácii, ktorý je následne spracovaný<br />
do faktúry v odštepnom závode. Jedným<br />
z dôvodov tejto tzv. samofakturácie je jednotná<br />
forma a včasnosť spracovania, najneskôr<br />
do 7. dňa nasledujúceho mesiaca.<br />
Na záver chcem poukázať na to, že<br />
bez dobrej spolupráce všetkých zúčastnených<br />
by fakturácia nemohla riadne fungovať.<br />
Preto sa chcem všetkým poďakovať.<br />
•<br />
Kontrola plnenia LHP<br />
v Lesnej správe Kamienka<br />
Ing. Štefan Rak, vedúci LS Kamienka, OZ Kamenica n/Cir. (text), Ing. Teodor Derco (foto)<br />
„Lesný hospodársky plán<br />
by sme mali v súčasnosti<br />
chápať ako pracovný nástroj<br />
hospodára lesa na zabezpečenie<br />
trvalo udržateľného<br />
hospodárenia v lesoch.“<br />
Popri svojej najdôležitejšej úlohe, t. j. poskytovať<br />
lesnému hospodárovi údaje a pokyny<br />
pri hospodárení v lese, slúžia lesné hospodárske<br />
plány aj orgánom štátnej správy lesného<br />
hospodárstva na účely kontroly a štátneho<br />
dozoru. V tejto súvislosti v dňoch 11. – 14. 10.<br />
<strong>2010</strong> urobil Vojenský lesný úrad, Oddelenie riadenia<br />
štátnej správy MO SR, kontrolu dodržiavania<br />
predpisov plnenia lesného hospodárskeho<br />
plánu. Kontrolovaný subjekt – VLM SR š.p.,<br />
odštepný závod Kamenica n/Cir., Lesná správa<br />
Kamienka, Lesný celok Kamenica n/Cir. Predsedom<br />
komisie bol Ing. Vladimír Kováč prednosta<br />
VLÚ MO SR a členovia Ing. Teodor Derco,<br />
Ing. Milan Mydlo za VLM SR š.p. Pliešovce<br />
a Ing. Igor Pogran oddelenie HUL. Komisia<br />
skontrolovala plnenie LHP po 10 rokoch na základe<br />
§ 62 zákona č. 326/2005 o lesoch, zákona<br />
č.10/1996 o kontrole, § 39 vyhl. č. 453/2006<br />
o HUL a ochrane lesa. Kontrola bola zameraná<br />
na evidenciu, lesnú ťažbu, zalesňovanie, ochranu<br />
lesných porastov, evidenciu lesných pozemkov<br />
a stavieb.<br />
Lesná správa Kamienka hospodári na výmere<br />
8 485 ha lesnej pôdy, z toho lesný celok<br />
Kamenica má výmeru 3 886 ha. Komisia<br />
intenzívne pracovala v kancelárii aj v teréne,<br />
kde pri vonkajšej pochôdzke prekontrolovala<br />
387,5 ha JPRL, čo predstavuje 9,97 % z celkovej<br />
porastovej plochy lesného celku. Na terénnej<br />
kontrole sa zúčastnili aj generálny riaditeľ Ing.<br />
Ján Jurica a riaditeľ odštepného závodu Ing. Anton<br />
Bodnár.<br />
Na záver komisia konštatovala, že vedenie<br />
lesnej hospodárskej evidencie je v súlade s platnými<br />
predpismi, údaje na dokladoch sú bez<br />
chýb. Bola vyzdvihnutá vysoká úroveň obnovy<br />
lesa so zameraním na prirodzené zmladenie.<br />
Celkové hodnotenie komisie – hospodárske<br />
opatrenia realizované podľa predpisov LHP boli<br />
vykonané vo vysokej kvalite, nedostatky pri<br />
kontrole neboli zistené a neboli udelené žiadne<br />
sankčné postihy.<br />
Po tejto kontrole je zrejmé, že snaha našich<br />
lesníkov prináša svoje ovocie a želajme si,<br />
aby takéto konečné hodnotenia boli aj v budúcnosti.<br />
A teraz poďme do ďalších úloh, ktoré<br />
nám priniesol nový lesný hospodársky plán<br />
resp. Program starostlivosti o les na roky <strong>2010</strong><br />
– 2019.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
9
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
„Petrov zdar!“<br />
Podstata pozdravu<br />
Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia výroby GR, Zdroj: Bart D. Ehrman Peter, Pavol a Mária Magdaléna. Ikar 2007, Foto: internet<br />
„Keď sa ľudia stretnú,<br />
zvyčajne sa pozdravia bežným<br />
pozdravom „Dobrý deň“ ,<br />
ale existujú aj pozdravy,<br />
ktorými sa navzájom<br />
zdravia určité profesijné<br />
skupiny a príslušníci rôznych<br />
záujmových združení.“<br />
Pozdravy sú teda rôzne a sú prejavom určitej<br />
príslušnosti k tej ktorej záujmovej skupine.<br />
„Petrov zdar“ - pozdrav, ktorý pre laika znie trochu<br />
zvláštne, sa pokúsime vysvetliť a splniť tak<br />
sľub, ktorý bol daný čitateľom na konci článku<br />
„Rybárstvo vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />
SR, š.p.“, ktorý bol uverejnený v našom časopise<br />
„<strong>Vojenské</strong> Lesy č. 2/<strong>2010</strong>“.<br />
Pozdrav, ktorým sa zdravia celé generácie<br />
rybárov, má svoje korene v náboženskej mytológií.<br />
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime tento<br />
pozdrav vysvetliť, samozrejme laicky, lebo vzhľadom<br />
na duchovný odkaz tohto pozdravu nám<br />
neprináleží tieto biblické odkazy vysvetľovať.<br />
Dopredu ospravedlňujeme, ak sú<br />
tieto postrehy neúplné.<br />
Tento pozdrav je úzko spojený<br />
s postavou Šimona Petra,<br />
chudobného rybára, ktorý bol<br />
jedným z dvanástich Ježišových<br />
učeníkov.<br />
Keď Pán Ježiš prišiel na breh<br />
Genezaretského jazera a za ním<br />
sa valil celý zástup ľudí, tak jediná<br />
kazateľňa, na ktorú by bolo vidno<br />
zo všetkých strán a odkiaľ by zároveň bolo dobre<br />
počuť, bola Petrova loď. A keď Ježiš skončil svoje<br />
reči, tak hovorí Petrovi: „Odraz na hlbinu, spusťte<br />
siete a lovte!“ Prečo asi hovorí Ježiš Kristus tieto<br />
slová Šimonovi Petrovi? A čo hovorí Peter na toto<br />
Ježišovo oslovenie? „Majstre, celú noc sme sa namáhali<br />
a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím<br />
siete.“<br />
Šimon Peter bol skúsený rybár. Celú noc<br />
pracovali a nič nechytili. Keď sa im nepodarilo<br />
uloviť niečo v noci, keď je na to priaznivý čas,<br />
ako by sa to mohlo podariť za bieleho dňa! Ale<br />
nakoniec urobil Peter rozhodnutie,<br />
ktorým zásadne zmenil celý<br />
svoj postoj ku každodennej práci,<br />
k svojím skúsenostiam, k svojej<br />
profesionalite a tak dodáva: “Ale<br />
keď to Ty, Pane, hovoríš, tak na<br />
Tvoje slovo spustím siete“.<br />
Áno, tam, kde človek prizná<br />
a vyzná, že je so všetkým na konci,<br />
kde cíti, že sa musí oprieť o Božiu<br />
moc a dobrotu a začne napriek doterajším<br />
zlým skúsenostiam znovu - ale v Božom<br />
mene - tam sa vždy dejú divy.<br />
Zázračný rybolov na Genezaretskom jazere,<br />
to je podľa nášho názoru vlastne „Petrov<br />
zdar!“ Je to teda duchovný odkaz človeku, aby<br />
sa nevzdával a aj napriek neúspechom a prekážkam<br />
pokračoval vo svojej činnosti, lebo keď<br />
uverí v úspešnosť svojho konania, tak sa dielo<br />
podarí. Preto rybári, ktorí sa vyberú na rybolov<br />
dúfajú, že budú úspešní ako Šimon Peter, ak uveria<br />
v úspešný rybolov, a preto v svojom pozdrave<br />
túto vieru vyjadrujú.<br />
•<br />
Doterajší stav lovu zveri<br />
v našich revíroch<br />
Ing. Vladimír Ziman, vedúci oddelenia výroby, GR Pliešovce (text, foto)<br />
„Lovecká sezóna v revíri Rovná<br />
Dolina, Javorie a Zverník<br />
Podjavorie, sa naplno otvorila<br />
16. augusta <strong>2010</strong> - s dátumom,<br />
keď začal lov jelenej zveri.“<br />
Lov jelenej zveri je v týchto revíroch jednak<br />
prostriedok na dosiahnutie cieľa - jej poľovníckeho<br />
obhospodarovania a rovnako je tiež zdrojom<br />
finančných príjmov za poplatkový lov trofejovej<br />
zveri a tiež za zverinu zo všetkej jelenej<br />
zveri. Plán lovu všetkých druhov poľovnej zveri<br />
v týchto revíroch bol zostavený jednak z pozorovania<br />
a sčítania (odhadu) počtu zveri v zimnom<br />
období 2009/<strong>2010</strong> a tiež skorej jari <strong>2010</strong>.<br />
Plnenie plánu lovu zveri pre rok <strong>2010</strong> je k 7. 11.<br />
<strong>2010</strong> - podľa revírov a druhov zveri - nasledovný.<br />
Poľovný revír Rovná Dolina má nasledovnú<br />
štruktúru zveri: jelenia zver 46 %, srnčia zver 33 %,<br />
diviačia zver 35 %. Do konca zákonného obdobia<br />
lovu jednotlivých druhov poľovnej zveri v sezóne<br />
<strong>2010</strong> / 2011 je<br />
predpoklad splnenia<br />
plánu lovu<br />
zveri jelenej a diviačej.<br />
V revíri Javorie<br />
a vo Zverníku<br />
Podjavorie, v súčte<br />
plánov lovu<br />
zveri, je skutočnosť<br />
plnenia plánov<br />
lovu, taktiež<br />
v súčte za obidva objekty k 7. 11. <strong>2010</strong> nasledovná:<br />
jelenia zver 46 %, srnčia zver 72 %, danielia<br />
zver 0 %, muflónia zver 11 %, diviačia zver 27 % .<br />
Vzhľadom na menšiu početnosť, najmä<br />
holej jelenej zveri, v porovnaní s predchádzajúcimi<br />
rokmi, v tomto období roka, bude splnenie<br />
pôvodného plánu lovu jelenej zveri problematické.<br />
Pri ďalších druhoch poľovnej zveri<br />
je predpoklad splnenia plánu lovu, pri znížení<br />
poplatkového lovu trofejovej zveri nižších vekových<br />
tried a odlovu tejto zveri a holej zveri, lesným<br />
personálom, s cieľom získania finančných<br />
prostriedkov za zverinu a tiež dodržania zásad<br />
poľovníckeho obhospodarovania zveri.<br />
Úspešný v tomto poľovnom revíri (Javorie),<br />
bol poplatkový lov jeleňov vyšších vekových<br />
tried, na čiastočný výsledok ktorého Vám predkladáme<br />
nasledujúci pohľad.<br />
•<br />
10 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Kapitálny jeleň (225,50 C.I.C.)<br />
z Lesnej správy Ľubica<br />
Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
„Oblasť Levočského pohoria,<br />
ktorá je z prevažnej miery<br />
obhospodarovaná Vojenskými<br />
lesmi a majetkami SR - š.p.<br />
Odštepný závod Kežmarok,<br />
patrí z hľadiska chovu jelenej<br />
zveri medzi najvýznamnejšie<br />
lokality na Slovensku, o čom<br />
svedčia aj úlovky jeleňov<br />
nad 230 bodov C.I.C. /prehľad<br />
najsilnejších trofejí bol<br />
uverejnený v tomto časopise<br />
I-III.<strong>2010</strong> v článku Júliusa<br />
Manicu/. Levočské pohorie<br />
je uznané ako samostatná<br />
jelenia chovateľská oblasť<br />
s označením J XVIII.“<br />
Poľovníctvu a obzvlášť chovu jelenej<br />
zveri sa v LS Ľubica venuje významná pozornosť.<br />
V letnom období je to výroba balíkov<br />
sena, oprava a budovanie poľovníckych<br />
zariadení. V rámci poľnohospodárstva, ktoré<br />
je súčasťou našej LS, je to starostlivosť<br />
o trvalé trávne porasty, na ktorých je v druhej<br />
polovici leta a v neskorej jeseni vysoko<br />
kvalitná otava. V zimnom období je to pravidelné<br />
prikrmovanie až do skorých jarných<br />
mesiacov. Dostatok soli v soliskách je samozrejmosťou.<br />
Po chudobnejších deväťdesiatych rokoch<br />
sa prvé výsledky začali ukazovať<br />
v roku 2006 (199,36 C.I.C), potom v rokoch<br />
2008 (203,53 C.I.C.), 2009 (208,86 a 209,10<br />
C.I.C.) a v roku <strong>2010</strong> (200,23 a 225,50 C.I.C.).<br />
Najsilnejší jeleň bol ulovený 30. 9. <strong>2010</strong><br />
v oblasti Ruskinoviec a za pozornosť stojí,<br />
že váha jeleňa bola vo výkupe len 143<br />
kg. Na bodovaní tejto významnej trofeje<br />
sa zúčastnilo celé osadenstvo lesnej správy<br />
a dvaja členovia Ústrednej hodnotiteľskej<br />
komisie SPZ. Svojou hodnotou sa radí<br />
na piate miesto v historickej tabuľke najsilnejších<br />
trofejí Levočského pohoria.<br />
Kolegovia z Vojenských lesov a statkov<br />
ČR, Divízie Lipník nad Bečvou definovali<br />
podmienky kvalitného chovu, a to nasledovne<br />
:<br />
- Dostatočne veľký revír<br />
- Optimálna početnosť a veková štruktúra<br />
zveri<br />
- Kvalitný genetický základ<br />
- Kvalitná výživa a dostupnosť počas celého<br />
roka<br />
- Kvalifikovaný personál<br />
- Solventná klientela<br />
Všetky tieto podmienky v odštepnom<br />
závode Kežmarok spĺňame a dúfajme, že<br />
priaznivá situácia pre chov jelenej zveri pretrvá<br />
aj do budúcna a že podobné trofeje sa<br />
budú vyskytovať častejšie.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
11
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Predbežná bilancia<br />
poľovníckej sezóny na OZ Kamenica nad cirochou<br />
Ing. Marek Hojdan, referent, OZ Kamenica nad Cirochou, (text, foto)<br />
Najsilnejšie trofeje ulovené vo VLM Kamenica<br />
n/Cir. počas poľovníckej sezóny.<br />
„V súčasnom období je<br />
v plnom prúde poľovnícka<br />
sezóna a nejeden poľovný<br />
hospodár si kladie otázku,<br />
ako to dopadne. Či sa podarí<br />
naplniť stanovený plán lovu<br />
zveri, alebo sa aspoň priblížiť<br />
k tomuto plánovanému lovu.“<br />
Jelenia ruja predstavuje v horských a podhorských<br />
revíroch Slovenska hlavnú poľovnícku sezónu,<br />
keď sa v priebehu 2 – 3 týždňov rozhodne<br />
o výsledku celoročnej práce v starostlivosti o zver<br />
a poľovné revíry.<br />
Poplatkový lov trofejovej zveri je v našom<br />
poľovnom revíri rozhodujúcou tržbonosnou položkou<br />
a jelenia zver spolu s diviačou zverou sú<br />
najvýznamnejšími druhmi zveri z hľadiska tržieb<br />
v poľovníctve. Preto sa príprave na jeleniu ruju a jej<br />
organizačnému zabezpečeniu venuje náležitá pozornosť.<br />
Teda aká bola jelenia ruja <strong>2010</strong> pod Vihorlatom?<br />
Tohtoročnú jeleniu ruju môžeme charakterizovať<br />
jednou vetou, takto: začala sa pomerne skoro,<br />
pomaly sa rozbiehala a skončila sa veľmi rýchlo.<br />
Jej priebeh ovplyvňuje viacero faktorov, a jedným<br />
z nich je aj počasie. A práve to nebolo tohto roku<br />
najpriaznivejšie. V poslednom septembrovom<br />
týždni, keď mala jelenia ruja vrcholiť, bolo teplo,<br />
k tomu ešte prišiel aj dážď, v dôsledku čoho jelene<br />
takmer úplne prestali ručať. Zo skúseností z uplynulých<br />
rokov sa snažíme poľovných hostí usmerniť<br />
na lov jeleňov v prvej polovici ruje. Teda v termínoch<br />
po 18. septembri. Práve v tomto čase je<br />
aj vyššia úspešnosť a aj vyššia šanca uloviť staršie,<br />
trofejovo kvalitné jelene. Tí, ktorí si plánovali lov jeleňov<br />
na posledný septembrový týždeň a neskôr,<br />
mali poväčšine smolu. Možno im dá Diana druhú<br />
šancu a budú mať väčšie šťastie uloviť nejakého<br />
krásavca na snehu.<br />
Ku 6. októbru <strong>2010</strong> sa zatiaľ spolu ulovilo 6<br />
jeleňov III. a IV. vekovej triedy, z ktorých dosiahli<br />
dva striebornú a dva bronzovú medailovú bodovú<br />
hodnotu a 1 jeleň I. vekovej triedy. S odstrelom<br />
jelenej zveri pokračujeme naďalej a veríme, že stanovený<br />
plán lovu sa nám podarí naplniť. V plnení<br />
plánu lovu diviačej zveri sa zatiaľ ulovilo 42 kusov,<br />
z toho 4 dospelé diviaky – kance, z ktorých dva<br />
dosiahli bodovú hodnotu bronzovej medaily.<br />
Na okraj spomenieme, že v septembri sa<br />
skončilo aj obdobie lovu srncov a z plánovaného<br />
lovu 26 kusov sa ulovilo 18 srncov. Jeden z nich dosiahol<br />
bodovú hodnotu bronzovej medaily. •<br />
Poľovná sezóna na Záhorí<br />
Ing. Juraj Laco, vedúci oddelenia výroby, OZ Malacky<br />
„Ako každý rok začiatkom<br />
jesene začala v žilách<br />
poľovníkov prúdiť krv<br />
o niečo intenzívnejšie<br />
ako zvyčajne...“<br />
Naplno sa začala poľovná<br />
sezóna a s veľkými očakávaním<br />
ako sa to bude všetko vyvíjať,<br />
netrpezlivo čakáme na<br />
prvé zaručanie jeleňa . Ale realita<br />
býva zavše iná. Tak tomu bolo<br />
aj tento rok. Počasie skôr prialo hubárom<br />
ako poľovníkom a to sa prejavilo aj na priebehu<br />
jelenej ruje. Poľovník na posliedke pri<br />
vábení jeleňov častejšie privábil zvedavého<br />
hubára a všetka tá námaha a nadšenie sa<br />
Plnenie odstrelu k 8.11.<strong>2010</strong> na OZ Malacky ( ks )<br />
Druh zveri Jelenia Danielia Srnčia Muflónia Diviačia<br />
plán 268 197 218 462 318<br />
odstrel 88 46 78 76 54<br />
zmenilo na hnev a bezradnosť. To sa prejavilo<br />
aj na úspešnosti alebo skôr neúspešnosti<br />
lovu, keď nebol ulovený žiaden medailový<br />
jeleň. A tak všetci dúfame, že oveľa úspešnejší<br />
budeme pri muflónoch a danieloch<br />
a Diana sa na nás usmeje a dopraje<br />
nám veľa krásnych poľovníckych<br />
zážitkov, o ktoré sa radi podelíme<br />
aj s čitateľmi.<br />
S pozdravom ,,Lovu zdar!“<br />
prajem všetkým poľovníkom pevnú<br />
ruku a presnú mušku. •<br />
12 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
aktuality<br />
Dokumentárny film<br />
Štátne <strong>lesy</strong> TANAP Tatranská Lomnica<br />
v spolupráci s Vojenskými lesmi a majetkami<br />
SR - štátny podnik vyrobili dokumentárny<br />
film s názvom „Keď odchádza tatranský<br />
prales“. Film sa v 22 minútach zaoberá predovšetkým<br />
dôvodmi prečo les, a to nie len tatranský<br />
dnes vyzerá tak ako vyzerá. Režisérom<br />
filmu je Pavol Kráľ – ekológ ochranného obvodu<br />
Štrbské Pleso. Na jeho výrobe spolupracovalo<br />
viacero odborníkov z radov vedcov<br />
i lesníkov. Po prvý krát bol prezentovaný dňa<br />
19. novembra <strong>2010</strong> v Múzeu TANAPu v Tatranskej<br />
Lomnici na konferencii, ktorú usporiadali<br />
ŠL TANAPu pri príležitosti 6. výročia<br />
vetrovej kalamity zo dňa 19. novembra 2004.<br />
Toto načasovanie v sebe nieslo veľkú symboliku<br />
pretože táto kalamita výrazným spôsobom<br />
zasiahla do života lesov Tatranského<br />
národného parku a následne aj do života<br />
smrečín na celom území Slovenska. Druhá<br />
veľká prezentácia tento dokumentárneho filmu<br />
sa uskutočnila 24. novembra tohto roku,<br />
kedy prebehla tlačová konferencia o filme<br />
a problematike, ktorou sa zaoberá.<br />
Film je natočený amatérskym režisérom<br />
avšak spôsob spracovania a posolstvo, ktoré<br />
v sebe nesie by malo byť mementom pre súčasné<br />
ale aj budúce generácie.<br />
Elektronické aukcie –<br />
zvýšenie transparentnosti<br />
verejného obstarávania<br />
Uznesenie Vlády SR č. 653 z 24. septembra<br />
<strong>2010</strong> k zvýšeniu transparentnosti verejného<br />
obstarávania, ukladá povinnosť používať<br />
elektronickú aukciu pri zadávaní zákazky<br />
na dodanie a predaj tovaru okrem súťažného<br />
dialógu, rokovacieho konania bez zverejnenia<br />
a súťaže návrhov, aj pri zadávaní zákazky<br />
na poskytnutie služieb a uskutočnenie stavebných<br />
prác, ak možno presne určiť technické<br />
požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky.<br />
Rovnako aj pri zadávaní zákazky v rámci dynamického<br />
nákupného systému a pri opätovnom<br />
otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi<br />
rámcovej dohody. Elektronické aukcie<br />
sú teda jedným zo spôsobov vyhodnocovania<br />
ponúk verejného obstarávania a súvisia zo zákonom,<br />
ktorý o verejnom obstarávaní pojednáva<br />
( § 43 zákona č. 25/2006 Z. z.).<br />
Táto povinnosť sa týka všetkých rozpočtových<br />
organizácií, príspevkových organizácií,<br />
obchodných spoločností so 100 % účasťou<br />
štátu a štátnych podnikov s účinnosťou od<br />
1. januára 2011.<br />
Medzinárodný rok lesov 2011<br />
Súčasný rok nesie tému Medzinárodný<br />
rok biodiverzity. Rok 2011 bol na valnom<br />
zhromaždením OSN rezolúciou č. 61/196<br />
z 20. novembra 2006, vyhlásený za Medzinárodný<br />
rok lesov 2011 a hlavným sloganom<br />
„Forest for people“ – čiže „Les pre ľudí“. Toto<br />
vyhlásenie je signálom pre všetky lesnícke<br />
inštitúcie sveta k vzájomnej spolupráci s vládami<br />
jednotlivých krajín, medzinárodnými<br />
organizáciami a verejnosťou, aby tak podporovali<br />
globálne aktivity pre obhospodarovanie<br />
lesov trvalo udržateľným spôsobom,<br />
ochranu a rozvoj všetkých typov lesov ako aj<br />
stromov rastúcich mimo lesa.<br />
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja<br />
vidieka SR poverilo Národné lesnícke<br />
centrum Zvolen koordinovať spoločnú prípravu<br />
a realizáciu aktivít lesníckych inštitúcií<br />
k Medzinárodnému roku lesov 2011. Z toho<br />
dôvodu Národné lesnícke centrum iniciovalo<br />
dňa 12. novembra <strong>2010</strong> pracovné stretnutie,<br />
ktoré slávnostne otvoril generálny riaditeľ<br />
NLC Zvolen Bc. Ing. Igor Morong. Boli<br />
prerokované mnohé otázky súvisiace s prípravou<br />
Medzinárodného roka lesov. Zástupcovia<br />
významných lesníckych organizácií sa<br />
dohodli na podpore tejto iniciatívy ako jedinečnej<br />
príležitosti propagovať lesníctvo a na<br />
vzájomnej spolupráci.<br />
Medzinárodný rok lesov 2011 bude oficiálne<br />
otvorený v dňoch 2. a 3. februára 2011<br />
v samotnom sídle OSN v New Yorku, počas<br />
9. zasadnutia Fóra OSN o lesoch.<br />
Ocenenie za našu<br />
redakčnú činnosť<br />
Za našu redakčnú činnosť nám na<br />
dňoch sv. Huberta bola riaditeľom Múzea<br />
vo Svätom Antone, Ing. Mariánom Čížom<br />
udelená medaila. Toto ocenenie nás veľmi<br />
teší a aj touto cestou ďakujem.<br />
Zasadnutie členov<br />
monitorovacieho výboru<br />
(lesnícke organizácie)<br />
a skupiny expertov<br />
V dňoch 15. a 16. 11. <strong>2010</strong> sa vo Zvolene<br />
uskutočnilo pracovné stretnutie k „Programu<br />
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013“, kde boli<br />
zhodnotené a prezentované výsledky čerpania<br />
finančných prostriedkov v rámci PRV SR<br />
2007 – 2013 vo vzťahu k lesnému hospodárstvu<br />
(I. výzva).<br />
Zároveň bola otvorená diskusia k príprave<br />
novej výzvy v rámci Opatrenia 1. 4 Zvýšenie<br />
hospodárskej hodnoty lesov, ktorá bude<br />
pravdepodobne vyhlásená na budúcu jeseň.<br />
K programovaciemu obdobiu 2014 – 2020<br />
vo vzťahu k LH, jednotliví zástupcovia lesníckych<br />
organizácií predniesli svoje návrhy<br />
a prioritné ciele budúceho programovacieho<br />
obdobia. Tie sa prevažne zhodovali: pokračovanie<br />
v ozdravných opatreniach, podpora<br />
stavieb lesnej dopravnej siete, protipožiarne<br />
opatrenia a obstaranie technických a dopravných<br />
prostriedkov využívaných v LH.<br />
Je potrebné poznamenať, že toto stretnutie<br />
organizované MPaRV SR a NLC Zvolen<br />
bolo iniciačné a bude nasledovať ešte rad<br />
stretnutí, kde budú prejednávané a postupne<br />
prijímané úlohy pre nové programovacie obdobie.<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
13
od spoloČných koReňov<br />
seRiál<br />
PRedstaVUJeMe<br />
diVíZiU kaRlOVy VaRy<br />
Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p<br />
Přestože vznik prvních vojenských prostorů<br />
na území naší republiky se datuje kolem roku<br />
1905, vojenský výcvikový prostor Hradiště (komplex<br />
Doupovských hor), na němž byly zřízeny<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a statky Velichov, byl založen v roce<br />
1953.<br />
Do roku 1956 působila na území dvě hospodářská<br />
ředitelství VLS ČR, s. p., a to ředitelství<br />
„Vojenských lesů Vintířov“ v oboru zemědělském<br />
a ředitelství „Vojenských lesů Velichov“ v oboru<br />
lesníckém. V roce 1956 došlo ke sloučení obou<br />
a vzniklo ředitelství se sídlem ve Velichově s jednotnou<br />
působností. V roce 2004 se sídlo vojenských<br />
lesů a statků přemístilo do Karlových<br />
Varů. Dnešní divize Karlovy Vary působí přibližně<br />
v hranicích území, ktoré bylo vymezeno již v roce<br />
1956.<br />
Komplex Doupovských hor, kde divize Karlovy<br />
Vary hospodaří, je třetihorního původu,<br />
hlavním geologickým podkladem je čedič. Plochý<br />
sopečný příkrov s hlubokými stržemi po obvodu<br />
je jedním z nejvýznamnějších území České<br />
republiky, a to z hlediska výskytu vzácných živočichů,<br />
rostlin a v neposlední řadě i celých území,<br />
tzv. stanovíšť.<br />
Divize Karlovy Vary hospodaří na území vojenského<br />
újezdu Hradiště o celkové výměře 33<br />
161 ha. Veřejnosti je známý spíše jako Doupov. Je<br />
největším celistvým výcvikovým prostorem Armády<br />
ČR. Újezd se nachází v nejzápadnější části<br />
České republiky – na území Karlovarského kraje.<br />
Karlovarská divize má v právu hospodaření:<br />
14 610 ha lesa, 1 810 ha zemědělské půdy, 26 ha<br />
vodních ploch a 33 161 ha pro výkon práva myslivosti.<br />
Spravuje také bytový fond na celém území<br />
vojenského újezdu Hradiště. Současná organizační<br />
struktura divize Karlovy Vary: ředitelství<br />
divize Karlovy Vary, lesní správa Dolní Lomnice,<br />
lesní správa Klášterec nad Ohří, lesní správa Valeč,<br />
správa služeb Bochov. Honitba Hradiště se<br />
rozkláda v oblasti Doupovských hor v nadmořské<br />
výšce od 350 m n. m. u řeky Ohře až do 930<br />
m n. m. vrcholu Hradiště. Celková výměra honitby<br />
činí 35 446 ha a rozkladá se z velké části za<br />
hranicemi VVP Hradiště. Z celkové výměry tvoří<br />
lesní půda 14 055 ha. Úživnost honitby je díky<br />
bohatému bylinnému i křovinnému patru velmi<br />
dobrá pro jelení, dančí, mufloní a srnčí zvěř. Černá<br />
zvěr nemá v období mezi semennými roky v centrální<br />
části honitby dostatek energeticky hodnotné<br />
potravy. V honitbě se nacházejí území zařazená<br />
do Soustavy NATURA 2000.<br />
lesní správa Valeč<br />
Lesní správa Valeč leží na jihovýchodě <strong>Vojenské</strong>ho<br />
újezdu Hradiště. Újezd je tvořen Doupovskými<br />
horami s nejvyšším vrcholem horou<br />
Hradiště (934 m nad mořem), vzniklými v třetihorách<br />
vulkanickou činností, jako mohutná sopka.<br />
Rozloha vojenského prostoru je 33 161 ha.<br />
Lesní správa je jednou ze tří lesnických organizačních<br />
jednotek divize Karlovy Vary, výměra<br />
lesních porostů správy je 5 112,12 ha a rozkládá<br />
se v nadmořských výškách od 400 do 900 m nad<br />
mořem.<br />
→<br />
14 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
od spoločných koreňov<br />
Na východě území leží část LS v Žateckém<br />
srážkovém stínu se zastoupením převážně listnatých<br />
(DB, JS, BK) porostů. Směrem ke středu<br />
Doupova a s rostoucí nadmořskou výškou přechází<br />
zastoupení dřevin ve prospěch jehličnatých<br />
(SM) porostů. Vlivem po několik desetiletí působících<br />
větrných kalamit a schnutí porostů z důvodu<br />
emisí, ale i prostého sucha je zastoupení<br />
věkových tříd velmi netypické. Lesnickou mapu<br />
lesní správy zcela jednoznačně ovládá žlutá barva,<br />
což hovoří hodně o problémech, se kterými se<br />
lesní správa potýká. Na živných a svěžích stanovištích<br />
Doupovských hor jde pak zejména o boj<br />
s urputnou buření každoročně na rozloze bezmála<br />
800 ha.<br />
Roční těžba lesní správy se pohybuje okolo<br />
20 000 m³ převážně jehličnatého dřeva a je tvořena<br />
v průměru z 95 % těžbou nahodilou. Umělá<br />
obnova lesa je též vlivem pokračujícího rozpadání<br />
smrkových porostů v řádech třímístného<br />
čísla (rekordní v roce 2005 byla necelých 160 ha).<br />
V souvislosti s nepříznivým vývojem stavu kultur<br />
byl v témž roce zpracován rozsáhlý elaborát<br />
o stavu kultur a bylo požádáno u 268 porostů<br />
o prodloužení lhůty zajištěnosti. Po zhodnocení,<br />
systematickém přístupu a potřebné investici<br />
státního podniku se nyní daří kultury zajišťovat<br />
v kratších termínech i když pomocníci se jménem<br />
Kyril nebo Emma stále čísla srážejí ve prospěch<br />
prvního věkového stupně.<br />
Samotné sídlo lesní správy se nachází v malebném<br />
barokním městečku Valeč v Čechách.<br />
V současné době probíhá potřebná rekonstrukce<br />
vlastní budovy LS. Okolí kdysi velmi bohatého<br />
města včetně lesů obhospodařovaných LS nese<br />
stále nádech významnosti a je protkáno alejemi<br />
a drobnými stavbami z doby baroka. V roce 2006<br />
byla velká část lesa na území LS Valeč zpřístupněna<br />
veřejnosti (cca 25 %) a jsou na něm budována<br />
turistická zařízení. Za zmínku stojí též, že téměř<br />
celá LS je součástí ptačí oblasti (hnízdí zde téměř<br />
150 ptačích druhů) a také je součástí evropského<br />
systému ochrany přírody Natura 2000. Na jejím<br />
území se nachází významné naleziště minerálu<br />
„hyalit“ chráněné režimem přírodní památky.<br />
Zatímco lesník který se povětšinu roku prodírá<br />
dvoumetrovými kopřivami prorostlými svízelem<br />
musí mít nervy z ocele, z pohledu myslivce<br />
je obraz na lesní správy Valeč více vzrušující. Vysoká<br />
úživnost honidby a dostatek klidu mají za<br />
následek pestrou druhovou skladbu zvěře. Velkou<br />
devizou je i poměrně rozsáhlá plocha střelnic<br />
a jiných nelesních pozemků (přes 6000 ha), kde<br />
zvěř v klidu přežívá bez toho, aby působila škody<br />
na lesních porostech.<br />
Osudem nešetřená a přírodními poměry<br />
drsná lokalita Doupovských hor je zároveň útočiště<br />
opravdových milovníků přírody, jimiž lesníci<br />
LS Valeč rozhodně jsou.<br />
•<br />
Koncert poľovníckej<br />
hudby v Kežmarku<br />
Ing. Boris Juraško, vedúci LS Podolínec, OZ Kežmarok (text), Ing. Jozef Joppa (foto)<br />
Súbor trubačov - divízia Lipník nad Bečvou<br />
„<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR - š.p.,<br />
OZ Kežmarok a mesto Kežmarok<br />
v rámci tzv. kultúrnej jesene,<br />
zorganizovali veľmi peknú<br />
a zaujímavú akciu. Dňa 16.<br />
októbra <strong>2010</strong> v podvečerných<br />
hodinách bol v Mestskom<br />
kultúrnom stredisku Kežmarok<br />
koncert Českej a Slovenskej<br />
poľovníckej hudby, pod<br />
záštitou generálneho riaditeľa<br />
VLM SR Ing. Jána Juricu.“<br />
V programe sa predstavili dva súbory. Za<br />
Českú republiku Súbor trubačov VLS ČR, s.p.<br />
Divízia Lipník nad Bečvou, pod vedením Ing.<br />
Jána Jeniša a za Slovenskú republiku Novum<br />
Castrum kvintet pri SOŠL Liptovský Hrádok,<br />
pod vedením Ing. Edmunda Hatiara. Úvodné<br />
slovo a privítanie patrilo nášmu generálnemu<br />
riaditeľovi. Potom sa už sálou kultúrneho<br />
strediska ozývali ľubozvučné tóny lesníc dvanásťčlenného<br />
kolektívu našich českých susedov.<br />
Mali sme možnosť vypočuť si starú českú<br />
a neskôr aj súčasnú loveckú hudbu, ktorá zaznieva<br />
pri spoločných poľovačkách a slávnostných<br />
príležitostiach v Čechách a na Morave.<br />
Ďalším programom nás sprevádzal šesťčlenný<br />
súbor z Liptovského Hrádku, ktorý interpretoval<br />
našu poľovnícku hudbu a na záver nám<br />
obidva kolektívy predviedli spoločne nacvičené<br />
skladby.<br />
Z histórie vieme, že už v staršej dobe kamennej<br />
používali naši predkovia na poľovačkách<br />
primitívne hudobné nástroje. Zdokonaľovaním<br />
sa vyvinuli na súčasné. Najviac<br />
využívame lesnice a pri otváraní veľkých poľovačiek<br />
sú používané lesné rohy. V roku 1970<br />
pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku prvej<br />
poľovníckej organizácie na Slovensku, vznikli<br />
„Slovenské poľovnícke signály“, ktoré majú<br />
kultúrny význam a vychádzajú z potrieb pri<br />
spoločenských podujatiach a poľovačkách.<br />
Poľovnícke povely a signály sú dôležitou pomôckou<br />
pri udržaní poriadku a správneho vedenia<br />
poľovačky. Podľa pokynov poľovného<br />
hospodára, jeden alebo viacerí lesničiari hrajú<br />
na lesniciach potrebné signály, aby sa poľovníci<br />
v teréne správne orientovali a dodržiavali<br />
poriadok a bezpečnosť na poľovačke. Týchto<br />
signálov je jedenásť, od signálu „Uvítanie“ až<br />
po signál „Rozlúčka“ a poľovníkov sprevádzajú<br />
celou spoločnou poľovačkou. Ich autormi sú<br />
Dr. Pavol Poruban – text a Tibor Andrašovan<br />
– hudba.<br />
Oba kolektívy vyvinuli maximálne úsilie,<br />
aby nás previedli minulosťou a súčasnosťou<br />
poľovníckej hudby. Všetci zúčastnení sa zhodli,<br />
že koncert mal vysokú úroveň, a na podobnom<br />
podujatí sa radi zúčastnia aj v budúcnosti.<br />
Mňa osobne najviac očarili „Slovenské poľovnícke<br />
signály“ a to svojou dynamikou a melodikou,<br />
ale to už je vec názoru.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
15
histÓRia<br />
úsPešný 20. ROčník<br />
dní sV. HUBeRta<br />
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)<br />
„dvadsiaty - jubilejný RoČník<br />
celoslovenských poľovníckych<br />
slávností vo sv. antone mal<br />
opRoti ostatným RoČníkom<br />
RozšíRený pRogRam. dni sv.<br />
hubeRta boli súČasne oslavami<br />
90. výRoČia oRganizovaného<br />
poľovníctva na slovensku.“<br />
Už v piatok 3. septembra bol v priestoroch<br />
barokovej sýpky odborný seminár „20<br />
rokov Dní Sv. Huberta“ a bola tu slávnostne<br />
otvorená „Sieň úcty a slávy poľovníctva na<br />
Červonij, generálny sekretár Medzinárodnej<br />
rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C.I.C.<br />
p. Tamás Margescu, zástupca FACE (Federácie<br />
európskych poľovníckych asociáciíi pri<br />
EÚ) p. Angus Midleton, delegácie poľovníckych<br />
organizácií zo Srbska, Rumunska, Maďarska,<br />
Poľska, Českej republiky, Rakúska,<br />
Ukrajiny ... a ďalší.<br />
Sobotňajší program sa začal pásmom<br />
o úspechoch slovenského poľovníctva za 90<br />
rokov. Dr. Jan Červíček (v zastúpení herec<br />
Vlado Rohoň zo Zvolena) porovnával začiatky<br />
spred 90 rokov so súčasným stavom<br />
Jäger) v podaní maestra Otokara Kleina.<br />
Okrem osvedčených bodov programu, ktoré<br />
majú návštevníci možnosť vidieť každý<br />
rok, patrili medzi novinky - výstava „Unikátne<br />
svetové a slovenské trofeje“, výstava<br />
atraktívnych trofejí (penisové kostičky,...<br />
ap.), vystúpenie lesných rohov Maďarskej<br />
poľovníckej komory a česko – slovenská fotografická<br />
súťaž „Zlatý jelen Slávy Štochla“.<br />
Za úspešný môžeme označiť dobrovoľný<br />
odber krvi „Hubertovská kvapka“. Z 37 zaevidovaných<br />
darovalo krv 27 dobrých ľudí -<br />
vrátane ministra pôdohospodárstva SR Ing.<br />
Slovensku“. Ako prvé významné osobnosti<br />
bol do siene uvedený zakladateľ Loveckého<br />
ochranného spolku pre Slovensko arm. gen.<br />
Dr. Jan Červíček a nestor slovenskej poľovníckej<br />
kynológie Koloman Slimák. Súčasťou<br />
seminára bola exkurzia v Banskej Štiavnici.<br />
V tento deň sa zároveň konalo významné<br />
stretnutie predstaviteľov poľovníckych múzeí<br />
strednej Európy, ktorí prijali i deklaráciu<br />
o spolupráci.<br />
Na oslavách sme mohli privítať mnoho<br />
významných hostí. Navštívili nás: minister<br />
pôdohospodárstva, životného prostredia<br />
a regionálneho rozvoja SR p. Zsolt Simon,<br />
námestník ministra lesov Ukrajiny p. Viktor<br />
v našich revíroch. Prezident Slovenského<br />
poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej<br />
komory Ing. Tibor Lebocký, lesničiari,<br />
sokoliari, vábiči, poľovnícki kynológovia, redaktori<br />
z TV magazínu Halali a mnohí ďalší,<br />
predstavili všetky oblasti poľovníctva. Súčasťou<br />
programu bolo slávnostné uvedenie<br />
hymny a zástavy Slovenskej poľovníckej komory<br />
i Klubu slovenských poľovníčok. Oslavy<br />
výročia organizovaného poľovníctva pokračovali<br />
večer slávnostným koncertom<br />
v kaplnke a recepciou vo výstavnej sále. Záverečnou<br />
piesňou koncertu bola nová hymna<br />
Slovenskej poľovníckej komory (hudbu<br />
zložil Víťazoslav Kubička, text František<br />
Zsolta Simona a výkonného riaditeľa ústredia<br />
SPZ Dr. Imricha Šubu. Ako každý rok<br />
bola zlatým klincom osláv svätohubertovská<br />
omša so sprievodom s uloveným jeleňom<br />
a obetnými darmi.<br />
I napriek nepriaznivému počasiu v sobotu<br />
popoludní, navštívilo oslavy takmer 8<br />
tisíc návštevníkov. Poďakovanie patrí hlavným<br />
organizátorom, no i desiatkam ďalších<br />
ustanovizní a stovkám dobrých ľudí, ktorí<br />
prispeli k neopakovateľnej atmosfére. Rád<br />
využívam možnosť a v mene múzea ďakujem<br />
za spoluorganizovanie osláv Vojenským<br />
lesom a majetkom SR.<br />
•<br />
16 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
história<br />
Vzácna<br />
návšteva<br />
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)<br />
„Dňa 28. októbra <strong>2010</strong> navštívili<br />
svätoantonský kaštieľ Jeho<br />
excelencia Ivan Gašparovič,<br />
prezident SR s prvou dámou<br />
Silviou Gašparovičovou, Jeho<br />
veličenstvo nórsky kráľ<br />
Harald V. a Jej veličenstvo<br />
nórska kráľovná Sonja.“<br />
V kaštieli si prezreli časť umelecko –<br />
historickej expozície a poľovnícku expozíciu.<br />
Na slávnostný obed, ktorý bol podaný<br />
v reprezentačnej Coburgovej jedálni, pozval<br />
vzácnych hostí primátor Banskej Štiavnice<br />
Mgr. Pavol Balžanka. Naše múzeum sa nachádza<br />
v jadrovom území lokality UNESCO<br />
„Banská Štiavnica a okolie“ (zápis na Listine<br />
svetového kultúrneho a prírodého dedičstva)<br />
a s mestom má výbornú spoluprácu.<br />
V múzeu si vážime, že sme mohli privítať<br />
významných hostí. Náš kaštieľ veľmi dobre<br />
pozná i prezident<br />
Ivan Gašparovič.<br />
Nórsky<br />
kráľovský<br />
pár mohol v poľovníckej<br />
expozícii<br />
prostredníctvom<br />
DVD<br />
uvidieť i celoslovenské<br />
poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta,<br />
ktoré náš pán prezident pravidelne<br />
navštevuje. So záujmom sledovali, napr.<br />
ako sa pán prezident zúčastnil na vytvorení<br />
Guinessovho rekordu v počte vábičov<br />
v poľovníckom oblečení, krorí naraz vábili<br />
na oslavách v roku 2004 (vrátane pána<br />
prezidenta ich bolo 68). J.V. Kráľ Harald V.<br />
je poľovníkom a v expozícii ho zaujali trofeje<br />
hlavne jeleňov, abnormality i u srnčieho<br />
parožia, unikátne vzorkovnice nábojov od<br />
firmy George Roth i rybárska a kynologická<br />
expozícia. J.V. kráľovnú Sonju zaujali diorámy<br />
so zoopreparátmi poľovnej zveri i ukážky<br />
sokoliarov, najmä dievčat zo ZŠ Štiavnické<br />
Bane, kde je sokoliarstvo zahrnuté<br />
do učebnej osnovy. V poslednej miestnosti<br />
s diorámou s jeleňou zverou, predstavil kráľovskému<br />
páru ukážku vábenia i dvojnásobný<br />
majster Európy p. Vladimír Kaděrka. Sme<br />
radi, že sme prehliadkou svätoantonského<br />
kaštieľa mohli prispieť k úspepešnej prezentácii<br />
Slovenska v rámci vzácnej návštevy<br />
z Nórskeho kráľovstva.<br />
•<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej<br />
republiky, štátny podnik Pliešovce<br />
(od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR) - 3. časť<br />
Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR<br />
Roky 1970 – 1980<br />
postupný rozvoj podniku<br />
V predošlom čísle sme sa oboznámili<br />
s rôznymi organizačnými zmenami,<br />
vznikom novej správy, a to Asanačnej<br />
a Rekultivačnej správy. Novozaložená<br />
Asanačná správa VLM SR, š.p. Pliešovce<br />
mala za úlohu vykonávať všetky rekultivačné<br />
a asanačné práce v celom VVP<br />
Lešť. Správa mala najprv sídlo na Slávii<br />
a neskôr na Vidovom Vrchu, prvým vedúcim<br />
bol Pavel Valent a od roku 1967<br />
Silvester Polách. Rekultivačné práce pokračovali<br />
intenzívne až do roku 1968.<br />
Po príchode spojeneckých vojsk Sovietskej<br />
armády boli rekultivačné práce na<br />
území VVP Lešť zastavené z dôvodu<br />
intenzifikácie vojenskej činnosti a bolo nutné<br />
uvažovať o ďalšom zameraní tejto správy<br />
v budúcom období. Preto bolo v roku 1970<br />
pri tejto správe vytvorené Sadovnícke stredisko,<br />
ktoré malo pôsobiť na zlepšovanie<br />
pracovného a životného prostredia jednotlivých<br />
pracovísk VLM SR. Neskôr zlúčením<br />
Správy rekultivácií a Sadovníckeho strediska<br />
vlastne vznikla nová organizačná jednotka<br />
v rámci podniku, a to Správa sadových a asanačných<br />
úprav Pliešovce so sídlom na Malej<br />
Zábave, ktorej prvým správcom bol Ján Pohánka<br />
a po ňom od roku 1971 Ing. Ivan Tomaško,<br />
CSc., ktorý tam pôsobil do roku 1976,<br />
kedy odišiel na podnik, kde vykonával funkciu<br />
vedúceho projekčnej kancelárie. Táto<br />
správa pod vedením Ing. Tomašku začala postupne<br />
svoju činnosť zameriavať aj na práce<br />
mimo podnik a podieľala sa na sadových<br />
prácach rôznych stavieb v rámci Slovenska<br />
a dá sa povedať, že bola v tomto období<br />
jediná svojho druhu na Slovensku, čo bolo<br />
veľkým prínosom pre rozvoj podniku, lebo<br />
sa významnou mierou podieľala na ekonomickom<br />
profite podniku.<br />
Na základe tzv. normalizácie v strane<br />
(rozumej KSČ) a spoločnosti, po príchode<br />
piatich bratských armád Varšavskej zmluvy<br />
v rámci tzv. internacionálnej pomoci,<br />
musel po previerkach dňa 30. 12. 1970<br />
z funkcie riaditeľa podniku odísť plk. Jozef<br />
Naništa a na jeho miesto bol menovaný<br />
pplk. Ing. Jozef Švec.<br />
Neskrátený článok nájdete<br />
na stránke www.vlm.sk<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
17
kynológia<br />
Slovenský kopov<br />
Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />
Max so zlatým diviakom<br />
„Odvážny, nebojácny, vytrvalý,<br />
húževnatý, s hlasitým<br />
prejavom, vynikajúcim<br />
orientačným zmyslom, ale<br />
hlavne vždy plný chuti<br />
pomôcť svojmu pánovi<br />
pri love aj za cenu svojho<br />
života. Tak by sa v krátkosti<br />
dal charakterizovať<br />
slovenský kopov, naše<br />
národné poľovné plemeno.“<br />
Prvé písomné zmienky o slovenskom<br />
kopovovi sú z nášho územia známe už od<br />
17. storočia, avšak jeho presný pôvod nie<br />
je celkom známy dodnes. Prvýkrát nazval<br />
tohto psa „pes so 4 očami“, pre svetlú<br />
škvrnu nad okom Anton Bernolák. Až na<br />
začiatku 40 - tych rokov 20. storočia upútal<br />
tento mimoriadne schopný poľovný<br />
pes skupinku nadšencov, ktorí sa pokúsili<br />
o uznanie tohto plemena a o zavedenie<br />
čistého chovu, ktorý by spĺňal požiadavky<br />
FCI /Federation Cynologique Internationale/,<br />
Medzinárodnej kynologickej federácie.<br />
V roku 1936 sa uskutočnil prvý výber psov<br />
vhodných pre riadený chov kopova. Počet<br />
genotypovo vhodných jedincov bol zo začiatku<br />
vyšší, až neskôr selekciou ako fenotypu,<br />
tak aj povahových vlastností, sa počet<br />
vhodných jedincov zúžil na 26 /14 psov<br />
a 12 sučiek/, ktorí sa stali základom dnešnej<br />
chovateľskej línie slovenského kopova.<br />
Po 27 rokoch šľachtenia sa podarilo<br />
dosiahnuť ustálenosť genotypu natoľko, že<br />
FCI schválila navrhnutý štandard kopova<br />
ako národného plemena. Nadšenci okolo<br />
pána Kolomana Slimáka svojím úsilím dosiahli,<br />
že slovenský kopov splnil podmienky<br />
Kopovom ide neraz o život<br />
pre zapisovanie do plemennej knihy. Samostatný<br />
klub chovateľov slovenského kopova<br />
bol zriadený pri ÚV SPZ až v roku 1988.<br />
Slovenský kopov patrí dnes medzi najobľúbenejšie<br />
plemená poľovných psov,<br />
hlavne v podhorských a horských revíroch<br />
nielen na Slovensku. Jeho dobré meno šíri<br />
najviac on sám, svojimi vlastnosťami, aj za<br />
hranice Slovenska. Je chovaný v mnohých<br />
štátoch Európy o čom svedčí aj vznik Medzinárodného<br />
združenia klubov chovateľov<br />
slovenských kopovov v roku 2001. V štátoch,<br />
ktoré sú členmi tohto združenia je<br />
Niečo zo štandardu<br />
Je to norma FCI, kde sú určené pravidlá<br />
na hodnotenie farebného a telesného vzhľadu,<br />
potrebného pre zaradenie do chovu.<br />
Slovenský kopov má ľahšiu postavu tela<br />
s pevnou kostrou obdĺžnikového tvaru. Hlava<br />
je primerane veľká na temene mierne zaokrúhlená,<br />
nadočnicové oblúky sú zreteľné.<br />
Pysky sú kratšie, priliehajúce, neprevísajú. Chrbát<br />
nosa je rovný. Krk je svalnatý, kratší, nesený<br />
v uhle 135°, bez voľných záhybov kože. Srsť je 2<br />
– 5 cm dlhá, stredne hrubá, hustá a priliehavá.<br />
Farba srsti je vždy čierna s hrdzavohnedým až<br />
mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami.<br />
Psy dosahujú v kohútiku výšku 45 – 50 cm,<br />
spolu asi 250 chovných jedincov a až 40 %<br />
z tohto počtu je mimo územia Slovenska.<br />
Pár príhod s Maxom.<br />
Keď mal Max 9 mesiacov, bol som<br />
s ním na posliedke za srncom. Po nie veľmi<br />
vydarenej rane na srnca som prehľadával<br />
nástrel, kde bolo len málo farby. Max sa<br />
ma stále držal. Vo chvíli, keď som ho chcel<br />
uviazať o spadnutý strom, aby som sám<br />
nástrel lepšie preveril, sa mi vytrhol a začal<br />
hneď prehľadávať husté papradie okolo<br />
mňa. Privolať sa nedal, lebo bol celý<br />
sučky 40 – 45 cm. Hmotnosť sa pohybuje od<br />
15 až po 20 kg.<br />
Využitie slovenského kopova je veľmi široké.<br />
Na Slovensku je určite najpočetnejším<br />
plemenom pri spoločných poľovačkách na diviačiu<br />
zver. Jeho fyzické a povahové vlastnosti<br />
sú ideálne na preháňanie húštin v horských<br />
revíroch aj s vyšším stavom snehu, kde majú<br />
sťažené uplatnenie teriéry alebo jazvečíky. Dokáže<br />
nájsť diviaky veľmi rýchlo a vytrvalo ich<br />
mohutným hlasom duriť. Je vynikajúcim stopárom<br />
poranenej zveri. Po dohľadaní zhasnutej<br />
zveri sa prejavuje väčšinou ako dobrý hlásič<br />
alebo hlasitý oznamovač.<br />
Neskrátený článok nájdete<br />
na stránke www.vlm.sk<br />
18 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
kynológia<br />
Mladučký Max s dohľadaným srncom<br />
ukázalo, podcenil som výšku trávy, z ktorej<br />
mu vytŕčala len hlava. Skúsený poľovník vie,<br />
že toto neveští nič dobré a že dohľadávka<br />
bude ťažká a pravdepodobne aj neúspešná.<br />
Kým som čakal na spolupracovníkov,<br />
ktorých som zavolal na pomoc pri dohľadávaní,<br />
videl som ešte čriedu asi 25 diviakov,<br />
ako vyšli z mladiny a prešli do inej doliny.<br />
Po vypustení Max okamžite začal hlásiť<br />
a hneď padol aj prvý výstrel. Polesný konštatoval,<br />
že nejde o žiadneho diviačika, ale<br />
vzrušený a zaujatý stopami zveri, ktoré tu<br />
boli všade naokolo. Postupne, pobehujúc<br />
po svahu, sa mi stratil za horizontom. Čakal<br />
som naň, kedy sa vráti, lebo sa mi zdalo,<br />
že išiel úplne opačným smerom ako postrelený<br />
srnec. Bol som rád lebo som nechcel,<br />
aby duril srnca a otupoval si chuť na diviaky.<br />
Ale stalo sa. Po chvíli som začul veľmi<br />
slabo štekať Maxa za hrebeňom kdesi<br />
v potoku. Rýchlym behom som sa dostal na<br />
miesto, odkiaľ som uvidel 9 mesačné dobre<br />
urastené šteňa, ako durí srnca dole k potoku.<br />
Keď som prišiel, bol srnec už na zemi<br />
pritlačený Maxom, ktorý ho držal za krk.<br />
Táto príhoda ma neskôr stála veľa úsilia,<br />
aby som Maxa „odhovoril“ od srnčej stopy<br />
a sústredil jeho pozornosť na diviaky.<br />
Neskôr, keď Max bol už výborným diviačiarom,<br />
som ho opäť pustil na dohľadávku<br />
inej zveri ako diviačej, a to na jeleňa.<br />
Jeleň značil ranu, ale okrem strižnej srsti<br />
nebolo na nástrele ani na stope nič. Asi po<br />
1500 metroch som si sadol pri solisku, kde<br />
bolo všetko schodené od vysokej. Vypustil<br />
som Maxa na voľno. Nebol som si istý, pre<br />
množstvo stôp a rujovísk, ktoré sme prešli,<br />
či sme vôbec na stope správne. Max prehľadávajúc<br />
v oblúkoch celé okolie, sa postupne<br />
stratil za hrebeňom. Keď sa hodnú<br />
chvíľu nevracal, rozhodol som sa vrátiť<br />
k autu obchvatom v smere, kde som videl<br />
Maxa naposledy. Asi po ďalšom kilometri<br />
som začul slabé štekanie. To bol signál na<br />
okamžitý šprint, hoci aj do kopca. Pohľad<br />
to bol úchvatný. Vysilený jeleň odrážal parohami<br />
útoky kopova, ktorý sa ho svojím<br />
pobehovaním a štekaním snažil držať na<br />
mieste. Kým som sa vydýchal a ticho sa približoval,<br />
jeleň si ľahol a oddane čakal na poslednú<br />
ranu.<br />
A nakoniec jeden príbeh z mnohých<br />
s diviakmi. Tohto roku v januári som postrelil<br />
diviaka zo skaly na Rakovskom kameni<br />
tak, že ostal v ohni v tráve na kraji veľkej<br />
mladiny, ktorej hovoríme lietadlo pre svoj<br />
tvar, aký sa vyjaví pri pohľade práve z tejto<br />
skaly. Keďže bol sám, usúdil som, že sa jedná<br />
o slabšieho, možno 3 ročného kančeka.<br />
No po chvíli sa podvihol a zmizol v mladine,<br />
z ktorej predtým vyšiel. Ako sa neskôr<br />
Predvádzanie na skúškach<br />
Aké sú disciplíny<br />
farbiarských skúšok<br />
malých plemien<br />
Ing. Dušan Staško, technik LS Kamienka<br />
Na týchto skúškach sa zúčastňujú<br />
plemená sliedičov, teriérov, jazvečíkov<br />
a duričov, ktoré sú medzi poľovníkmi<br />
obľúbené. Sú inteligentné<br />
a všestranne využiteľné. Skúškami<br />
sa overujú ich vrodené vlohy, stupeň<br />
výcviku a možnosti využitia v poľovníckej<br />
praxi.<br />
Predmetom skúšok sú disciplíny:<br />
• Hlasitosť<br />
• Poslušnosť<br />
• Vodenie na remeni<br />
• Sliedenie<br />
• Správanie sa psa po výstrele<br />
• Práca na pofarbenej stope<br />
• Odloženie<br />
Úspešným absolvovaním farbiarskych<br />
skúšok malých plemien získava<br />
pes poľovnú spôsobilosť na dohľadávanie<br />
srnčej zveri.<br />
•<br />
o poriadného kanca. Max ho duril v mladine<br />
takmer pol hodinu. Kancovi sa nechcelo<br />
von. Ísť za postreleným kancom do mladiny<br />
je životu nebezpečné, tak sme čakali<br />
kto z koho. Až po dlhšom hlásení na tom istom<br />
mieste sme sa opovážili bližšie do hustého.<br />
Kanec sedel na zadných a cvakal zubami.<br />
Max stál asi 4 metre od neho a hlásil,<br />
hrabúc prednými nohami od vzrušenia. Až<br />
rana z brokovej hlavne bezpečnou jednotnou<br />
strelou ukončila našu vzrušujúcu poľovačku<br />
a začala rannú rozcvičku s ťahaním<br />
150 kilového kanca, ktorý bol na Svetovej<br />
výstave vývoja poľovníctva lovectva v Brne<br />
ohodnotený zlatou medailou.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
19
strelectvo<br />
Malá veľká puška<br />
CZ 527 Carbine<br />
Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />
Česká zbrojovka v Uherskom<br />
Brode patrí k stáliciam na<br />
slovenskom trhu. Strelné<br />
zbrane z jej produkcie<br />
s obľubou používa väčšina<br />
našich poľovníkov. Už dlhšie<br />
je v ponuke predajcov zbraní<br />
a streliva guľovnička pod<br />
obchodným názvom CZ 527 –<br />
Carbine. Ide o malú opakovaciu<br />
guľovnicu s mauserovým<br />
valcovým odsuvným záverom<br />
v kalibri .223 Rem, vhodnú<br />
do pohonu. Okrem tohto<br />
klibru sa zbraň dodáva aj<br />
pre „samopalový“ náboj 7,62<br />
x 39 mm, pre zákazníkov na<br />
americkom kontinente.<br />
Zbraň v kalibri .223 Rem sa u niektorých<br />
poľovníkov teší obľube kvôli plochej dráhe<br />
letu strely. Zámerný bod nie je potrebné prenášať.<br />
Horšie však dopadnú výsledky streľby<br />
v hustom poraste, vysokej tráve, alebo za<br />
dažďa. Vzhľadom na celkovú dĺžku iba 950<br />
mm a hmotnosť 2 700 g je manévrovateľnosť<br />
s guľovnicou pohodlná a zacielenie veľmi rýchle.<br />
Keďže produkcia je určená väčšinou pre zákazníkov<br />
v Spojených štátoch, pažba je klasická,<br />
americká, s rovným chrbtom a bez lícnice<br />
s pištoľovou rukoväťou. Kresba svetlohnedého<br />
orechového momoreného dreva pažby je<br />
málo výrazná. Hlavisko je zakončené gumenou<br />
mriežkovanou pätkou Pachmayr, pre zaručenie<br />
dobrého posadenia do ramena. K pevnému<br />
držaniu prispieva aj výrazná rybina na<br />
predpažbí, pištoľovej rukoväti a krčku pažby.<br />
Na spodnej strane predpažbia a hlaviska sú<br />
namontované rýchloupínacie úchytky pre závesné<br />
očká remeňa. Plávajúca hlaveň je k pažbe<br />
uchytená dvoma skrutkami. Vývrt 470 mm<br />
dlhej hlavne tvorí šesť pravotočivých drážok<br />
so stúpaním 230 mm. Jej ústie je ukončené<br />
kužeľom, ktorý chráni hlaveň proti poškodeniu.<br />
Hlaveň je pevne fixovaná v puzdre tela<br />
záveru. Vzhľadom na menej výkonný kaliber<br />
záver uzamyká do puzdra záveru iba pomocou<br />
dvoch širších uzamykacích zubov. Vrchná<br />
tvarovaná hrana puzdra záveru umožňuje<br />
ľahkú montáž zameriavacej optiky, puškohľadu.<br />
Guľovnica je vybavená dobre čitateľnými,<br />
otvorenými mechanickými mieridlami, ktoré<br />
výborne poslúžia na vzdialenosť 50 metrov.<br />
Cieľnik je osadený do rybiny a umožňuje iba<br />
prípadnú stranovú korekciu. Na zadnej strane<br />
cieľnika, ktorého výrez má tvar písmena U,<br />
sú vodorovné, antireflexné drážky. Mosadznú<br />
mušku, ukončenú perličkou, chráni mohutný<br />
tunel, takže mieridlá sú výborne viditeľné aj<br />
v ostrom svetle.<br />
Na počernenej zbrani vyniká striebrolesklý<br />
záver a jazýček spúšte. Spúšťový mechanizmus<br />
je štandardne vybavený francúzskym<br />
napináčikom, iba na požiadanie výrobca dodáva<br />
zbraň aj bez tohto „doplnku“. Nastaviteľný<br />
odpor jazýčka spúšte je v rozmedzí od 4 do 22<br />
N. Chod je krátky, bez najmenšieho trenia.<br />
Ovládacie prvky na puške sú umiestnené<br />
tak, aby ich strelec, pravák mal pohodlne<br />
na dosah. Na pravej zadnej strane puzdra záveru<br />
sa nachádza páčka mechanickej poistky,<br />
ktorá má nový, slzovitý tvar. Pre dokonalé<br />
a bezpečné ovládanie má zvrchu drážkovanie.<br />
V prednej polohe páčka guľovničku zaisťuje.<br />
V zaistenej polohe je blokovaný záver a zároveň<br />
jazýček spúšte. Po odistení zbrane sa odokryje<br />
červený výstražný bod. Počas odisťovania<br />
zbrane nie je počuť žiadne rušivé zvuky,<br />
Kovový zásobník s kapacitou 5 nábojov Dokonale vyleštený záver má hladký chod Tichá mechanická poistka má nový, slzovitý tvar<br />
20 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
strelectvo<br />
Záver vyberieme po zatlačení tlačidla<br />
na pravej zadnej strane puzdra<br />
Technické parametre:<br />
Model: CZ 527 Carbine<br />
Výrobca: CZ a.s. Uherský Brod<br />
Kaliber: .223 Rem<br />
Dĺžka:<br />
950 mm<br />
Výška: 161 mm<br />
Šírka:<br />
51 mm<br />
Dĺžka hlavne: 510 mm<br />
Dĺžka zámernej: 335 mm<br />
Hmotnosť: 2700 g<br />
Kapacita: 5 nábojov<br />
Cena:<br />
776,-eur (23 380,-Sk)<br />
Jazýček spúšte je doplnený francúzskym<br />
napináčikom<br />
aj keď poistka svojou konštrukciou nepatrí<br />
medzi úplne bezhlučné. Na čistenie sa záver<br />
vyberá po zatlačení tlačidla na pravej zadnej<br />
strane puzdra záveru. Stačí tlačidlo jemne<br />
zatlačiť, dať kľuku záveru do hornej polohy<br />
a jednoducho záver vytiahnuť. Obdĺžnikovité<br />
tlačidlo vypúšťania zásobníka sa nachádza<br />
na pravej strane zásobníkovej šachty.<br />
Po praktickej stránke sme guľovničku<br />
vyskúšali na strelnici. K držaniu zbrane<br />
z troch strelcov nemal nikto žiadne výhrady.<br />
Puška sa veľmi ľahko a pohotovo ovláda.<br />
Rovnako ovládanie záveru nerobí problém<br />
ani pri prilícenej zbrani. Krátka hlaveň<br />
a ergonómia umožňujú rýchle prenesenie<br />
zámerného bodu. Strieľali sme celoplášťovými<br />
nábojmi .223 Rem. českého výrobcu<br />
Sellier & Bellot s 3,6 g strelou na športový<br />
malokalibrovkový terč v polohe v sede,<br />
s podopretou zbraňou na vzdialenosť 50<br />
m. Všetkých päť nábojov sme vedeli ľahko<br />
vložiť do jednoradového celokovového zásobníka,<br />
ktorý sa vypúšťa širšou páčkou na<br />
pravej strane pred lučíkom. Samotná streľba<br />
za dobrých svetelných podmienok bola<br />
presná a príjemná. Vzhľadom na použitý<br />
kaliber, aj napriek svojej nízkej hmotnosti,<br />
mala zbraň minimálny spätný náraz. Najlepší<br />
rozptyl 5 ranovej položky sme dosiahli 39<br />
mm, čo pri zámernej iba 335 mm považujeme<br />
za veľmi uspokojivý. Strieľali sme s pomocou<br />
napináčika. Továrensky nastavenú spúšť sme<br />
nijako neupravovali. Majiteľ zbrane si môže<br />
podľa potreby upraviť tak odpor, ako aj dĺžku<br />
chodu jazýčka spúšte. V našom prípade mala<br />
spúšť, keď bol použitý napináčik, asi 1 mm<br />
chod s odporom približne 3 N. Bez „urýchľovača“<br />
mala spúšť rovnako 1 mm chod, ale odpor<br />
mal 20 N. Vzhľadom na svoje malé rozmery<br />
je puštička vhodná aj do hustejších lesných<br />
porastov i húštin, ale pre rozporuplný náboj,<br />
ktorého strela letí na hranici balistickej stability<br />
už takéto prostredie nevyhovuje. Viac by sa tu<br />
osvedčil klasický náboj 7,62x39 mm, ale nábojnica<br />
tohto náboja nevyhovuje našim platným<br />
poľovným predpisom, pretože jej výška nemá<br />
predpísaných 40 mm.<br />
Praktickými vlastnosťami a najmä presnosťou<br />
guľovničky sme boli spokojní. Mieridlá<br />
boli pre streľbu v teréne celkom vyhovujúce<br />
a na vzdialenosť 50 metrov nám optika ani<br />
nechýbala. Na záver môžeme konštatovať, že<br />
užitkové vlastnosti guľovnice CZ 527 Carbine<br />
prevyšujú jej cenu, takže potencionálny majitel<br />
získa ako sa hovorí „za málo peňazí veľa<br />
muziky“.<br />
Hlavisko je zakončené gumenou pätkou<br />
Mosadznú perličkovú mušku chráni tunel<br />
• Zásobník splýva s lučíkom<br />
Záver má dva uzamykacie zuby<br />
Záver uzamyká do puzdra záveru<br />
Po vybratí záveru vidieť jeho blokujúci záchyt<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
21
strelectvo<br />
Vráž – strelecká súťaž<br />
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce (text), foto: materiály VLS ČR<br />
„10. septembra tohto roku<br />
sa na strelnici Vráž v Českej<br />
republike uskutočnila strelecká<br />
súťaž. Organizátorom boli<br />
už po šiesty krát VLS ČR, s. p.<br />
a keďže prevádzkovateľom<br />
strelnice sú LČR, s. p. pripadla<br />
im tak úloha hostiteľa.“<br />
Slávnostné otvorenie<br />
•<br />
Víťazi v kategórii družstiev<br />
Medzi účastníkmi súťaže vládla dobrá nálada<br />
Účastníci trojboja<br />
Priamo na mieste bola možnosť prihlásiť<br />
sa do rôznych sprievodných súťaží<br />
ako napríklad trojboj. Nemenej zaujímavá<br />
bola rýchlostreľba – celkom 25 terčov<br />
bolo vypustených v priebehu 50 sekúnd.<br />
Súťaže sa zúčastnil aj štvorčlenný tím<br />
VLM SR š. p. Hoci od začiatku bolo jasné,<br />
že súťaž nebude jednoduchá. Totiž<br />
hlavnou disciplínou bola broková streľba<br />
na 80 asfaltových terčov z 12 rôznych<br />
prírodných stanovíšť. A to vyžaduje tréning<br />
a skúsenosti. Napriek tomu vynikajúci<br />
strelci z „guľových“ zbraní - Ing. Pavol<br />
Tomala, Miroslav Jarkovský, Ján Krempaský<br />
a Radovan Pilát na chvíľu zamenili svoje<br />
zbrane za „broky“ a boj nevzdali. Čestne<br />
hájili naše farby, za čo im patrí vďaka.<br />
Napokon, toto priateľské stretnutie s kolegami<br />
z VLS ČR, bolo skvelou príležitosťou<br />
ako získať nové skúsenosti a zážitky.<br />
22 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
spoločenská rubrika<br />
„Všetkých nás žiaľom rozochvela správa, že náš spolupracovník, Ivan Kašiar, s ktorým sme dlhé<br />
roky, deň po dni, na spoločnom pracovisku, prežili veselé i ťažšie chvíle, už nie je medzi nami.<br />
Správa, ktorá sa rozšírila medzi nami 13. augusta <strong>2010</strong>, správa o tom, že kniha života nášho<br />
spolupracovníka sa navždy zatvorila. Preto mu venujeme túto spomienku – aspoň pár riadkov...“<br />
Ivan Kašiar – Jeden z nás<br />
Ing Zuzana Balandová, samostatný odborný referent , GR Pliešovce, foto: Ing. Terézia Filipová<br />
Ivan Kašiar, začal svoju lesnícku púť úž<br />
štúdiom. Bol študentom SLTŠ V Banskej Štiavnici.<br />
Ako čerstvý absolvent dňa 15. 7. 1980 nastúpil<br />
do zamestnania k Vojenským lesom<br />
a majetkom, národný podnik Pliešovce, kde na<br />
Lesnej správe Lešť absolvoval nástupnú prax.<br />
Potom nasledovala základná vojenská služba.<br />
Po jej odslúžení sa opäť vracia k vojenským lesom<br />
a majetkom. V apríli 1983 nastupuje ako<br />
praktikant a vedúci lesného obvodu Dačov<br />
Lom a Horné Strháre. Po viac ako ôsmych rokoch<br />
na tomto pracovisku bol 25. 6. 1991 preradený<br />
na LO Horný Tisovník, kde vykonával<br />
funkciu vedúceho lesného obvodu. Od 31. 8.<br />
1992 bol opäť ustanovený za vedúceho LO<br />
Dačov Lom. Ivan Kašiar strávil vo vojenských<br />
lesoch celý svoj profesijný život. Celkom tu odpracoval<br />
27 rokov a desať mesiacov.<br />
Zodpovedne si plnil svoje pracovné povinnosti,<br />
ktorými prispieval k rozvoju a starostlivosti<br />
o <strong>lesy</strong> zverené pod jeho krídla. Výsledky<br />
jeho lesníckej práce tu budú viditeľné<br />
dlhé roky. S veľkým zanietením sa venoval nie<br />
len lesu, ale aj poľovníctvu. Vojenský priestor<br />
Lešť poznal ako vlastnú dlaň. Vedel o mnohých<br />
poľovníckych chodníčkoch, poznal návyky<br />
zveri. Pre mnohých bol žiadaným poľovníckym<br />
sprievodcom.<br />
O tom, že bol so svojou prácou spätý<br />
niet pochýb. Ten, kto ho poznal vie, že ho vždy<br />
sprevádzal psík. Výchove a výcviku poľovných<br />
psov venoval podstatnú časť zo svojho času.<br />
A o tom, že to robil naozaj dobre svedčili aj<br />
výsledky, ktoré psy pod jeho vedením dosahovali.<br />
Nejednému kolegovi, či priateľovi bol<br />
v tejto oblasti učiteľom i radcom. Dobrá rada<br />
od neho bola už akoby samozrejmosťou. Práve<br />
jeho zanietenosť spôsobila to, že nielen poľovníci<br />
v revíri Javorie, ale aj tí zo širokého okolia<br />
nepociťovali núdzu o poľovných psov. Či už<br />
pri spoločných poľovačkách, dohľadávaní alebo<br />
brlohárení. Jeho veľkou záľubou bola príprava<br />
rôznych poľovníckych špecialít. Vo chvíli,<br />
keď bola pripravovaná nejaká akcia vedeli<br />
sme, kto bude náš „hlavný kuchár“.<br />
Štefan Raniak:<br />
Ivana vystihuje výraz nášho bývalého<br />
kolegu, že „ Kašiar má väčšie srdce ako mozog“.<br />
Toľko času ako Ivan, nevenoval práci<br />
a poľovačke veru nikto z nás. Nikdy nepovedal<br />
nie, keď bolo treba nakladať kamióny - či<br />
o polnoci, či v nedeľu. Svojou dobráckou povahou<br />
si získal toľko kamarátov, že sa nedá<br />
ani odhadnúť koľko ich bolo. My sme mnohých<br />
ani nepoznali a aj tí ktorých sme poznali<br />
nám skôr či neskôr po Ivanovom pohrebe<br />
telefonovali, že sme im nedali vedieť o Ivanovom<br />
úmrtí, čo ma úprimne mrzí. Čo som ho<br />
poznal, vždy po jeho boku kráčal psík. Väčšinou<br />
dva aj tri a treba povedať, že mal vždy<br />
špičkových kopovov. Neuspokojil sa, keď mu<br />
pes skončil skúšky horšie ako v I. cene. Pri<br />
najbližšom termíne skúšky zopakoval a pes<br />
presvedčivo skončil v I. cene. Mali sme možnosť<br />
sa od neho priučiť.<br />
Poďakovanie priateľom a spolupracovníkom VLM SR, š. p. Pliešovce<br />
Touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým spolupracovníkom a priateľom<br />
za účasť na poslednej rozlúčke s naším bratom a otcom Ivanom Kašiarom. Ďakujeme<br />
všetkým za poskytnutú pomoc, prejavenú sústrasť a kvetinové dary.<br />
Spomínajte s úctou.<br />
Smútiace deti a sestry s rodinami<br />
Ján Gutten:<br />
S Ivanom sme sa poznali veľmi dlho.<br />
Vlastne už od detstva je to 33 rokov. Už ako<br />
dieťaťu mu život uštedril zopár krutých rán.<br />
No on ľudom rozdával len dobrú náladu<br />
a úsmev. Bol lesník telom aj dušou. Vo všetkom<br />
sa so zápalom angažoval – od lesníctva<br />
až po rybárstvo. Bol to vynikajúci poľovník<br />
a kynológ. Všetky aj výnimočné poľovnícke<br />
situácie zvládal s ľahkosťou, vždy sa vedel vynájsť.<br />
Najviac ho charakterizuje to, že žil viac<br />
pre druhých ako pre seba. Bol to veľmi obetavý<br />
človek a aj keď mal ťažkosti, len zriedka<br />
sa sťažoval. Vždy sa snažil ľuďom okolo seba<br />
pomôcť. Jeho priateľská povaha bola pre<br />
všetkých ako magnet. Keď niekam vstúpil, odrazu<br />
ho bola plná miestnosť a nemusel ani nič<br />
povedať. Hoci každý vie, že jeho vtipkovanie<br />
vždy stálo za to.<br />
Ing. Terézia Filipová:<br />
Každý kto poznal Ivana dá za pravdu, že<br />
mal veľké srde a bol priateľský. Ak nepomohol,<br />
určite neublížil. Život mu nepriniesol len<br />
tie pekné chvíle, ale aj starosti, s ktorými musel<br />
bojovať a vyrovnať sa s nimi. Ale aj napriek<br />
tomu bol optimista a vždy mal vyčarený<br />
úsmev na tvári. Všetok svoj voľný čas venoval<br />
práci, snáď aj na úkor svojej rodiny a zdravia.<br />
Vo veľkej miere sa venoval poľovníckym<br />
psom, poľovaniu a všetkému, čo s lesom súviselo.<br />
Všetkým sa nám tieto riadky píšu ťažko<br />
a určite sa nájde mnoho dobrého, čo sme<br />
o ňom nevypovedali. Každý s ním prežil jedinečné<br />
zážitky. No zhodneme sa na tom, že<br />
to bol človek vždy usmiaty s veľkým láskavým<br />
srdcom, ktorý by sa najradšej rozdal.<br />
Takého si ho budeme pamätať navždy. Česť<br />
tvojej pamiatke Ivan!<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
23
spoločenská rubrika<br />
Zahraničná návšteva<br />
Ing. Vladimír Kováč, prednosta <strong>Vojenské</strong>ho lesného úradu<br />
„V termíne 18. až 22. októbra<br />
<strong>2010</strong> bola na pozvanie VLM SR<br />
- š. p., na krátkom študijnom<br />
pobyte delegácia z Ministerstva<br />
obrany Českej republiky, sekcie<br />
správy majetku, <strong>Vojenské</strong>ho<br />
lesného úradu Praha -<br />
Ing. Václav Patera,<br />
Ing. Petr Horka,<br />
a Ing. Ivo Růžička. Postupne<br />
navštívili veľkú časť<br />
teritórií, na ktorých sa<br />
rozprestierajú vojenské <strong>lesy</strong><br />
v Slovenskej republike.“<br />
Po privítaní delegácie na MO SR, odbore<br />
riadenia štátnej správy riaditeľom Ing. Ľubomírom<br />
Galovičom, prezentoval činnosť<br />
a postavenie OÚVO Záhorie a využitie <strong>Vojenské</strong>ho<br />
obvodu Záhorie jeho prednosta, Dr.<br />
Pavol Škrha. Na druhý deň Ing. Juraj Laco privítal<br />
hostí v odštepnom závode Malacky, kde<br />
sa dozvedeli o činnosti a úlohách VLM SR - š.<br />
p., OZ Malacky. O bohatom zazverení poľovných<br />
revírov sa bolo možné presvedčiť po pohľade<br />
na výrad po komerčnej poľovačke na<br />
kačice. Večer a ráno bolo možné pozorovať<br />
voľne sa pasúcu vysokú zver. Zaujímavé bolo<br />
stretnutie so zástupcom BROZ RNDr. Jarom<br />
Šíblom na tému ochrana prírody vo VO Záhorie.<br />
Nemenej podnetná bola terénna pochôdzka<br />
v LS Mikulášov a LS Šranek. V stredu<br />
sa uskutočnilo stretnutie s manažérmi NLC<br />
Zvolen a ÚHÚL Zvolen. Problematika tvorby<br />
plánov starostlivosti o <strong>lesy</strong> poskytla priestor na<br />
širokú diskusiu, porovnávanie a prednesenie<br />
možností riešenia. K problematike podávania<br />
projektov financovaných z eurofondov na generálnom<br />
riaditeľstve VLM SR - š. p. V Pliešovciach<br />
sa vyjadroval Ing. Ján Bučan. Ing. Vladimír<br />
Ziman prednášal na tému NATURA 2000. Kolorit<br />
dňa pri presune delegácie z Pliešoviec na<br />
Kamenný Vrch umocňoval pohľad na presun<br />
rôznych druhov vojsk, ktoré splnili svoje úlohy<br />
po cvičení vo Vojenskom obvode Lešť. Po<br />
presune na OZ Kežmarok so sídlom v Podolínci<br />
sa uskutočnila prednáška na oddelení informačných<br />
technológií za účasti generálneho<br />
riaditeľa Ing. Jána Juricu a vedúceho tohto<br />
oddelenia p. Miroslava Čongrádyho. Témou<br />
boli progresívne trendy evidencie pohybu<br />
drevnej hmoty a mapovania, práce na tvorbe<br />
PSoL, ktorá hostí zaujala. Problematika hynutia<br />
smrečín, škody na lesných pozemkoch<br />
spôsobené povodňami boli témou terénnej<br />
pochôdzky v LS Ľubica so sprievodom Ing.<br />
Ľudovíta Zvaleného. Vydarený deň s ukážkami<br />
snehovej metelice na „spišský spôsob“ bolo<br />
večerné kúpanie na termálnom kúpalisku vo<br />
Vrbove. Zaujímavý týždeň ukončila krátka exkurzia<br />
vo Vysokých Tatrách za slnečného počasia<br />
a s pohľadom na pocukrované tatranské<br />
štíty.<br />
Na záver by som sa chcel poďakovať generálnemu<br />
riaditeľovi VLM SR - š. p., Ing. Jánovi<br />
Juricovi za ústretovosť a pomoc pri organizovaní<br />
tohto študijného pobytu, pri ktorom<br />
sa aj naši hostia zo zahraničia mohli presvedčiť<br />
o kvalitnej práci vojenských lesníkov, vysokej<br />
profesionalite a líderstve vo využívaní moderných<br />
technológií v praxi.<br />
•<br />
24 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
spoločenská rubrika<br />
Navštívili sme<br />
južnú Moravu<br />
Ing. Peter Šoltés, samostatný referent oddelenia ekonomiky, OZ Kežmarok<br />
Zlatá plaketa<br />
MUDr. Jana<br />
Janského<br />
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný<br />
referent, GR Pliešovce<br />
„V dňoch 21. až 23. októbra<br />
zorganizovala Odborová<br />
organizácia OZ VLM SR - š.p., OZ<br />
Kežmarok, pre zamestnancov<br />
a ich rodinných príslušníkov,<br />
zájazd na južnú Moravu.<br />
Cieľom bolo poznanie<br />
historických miest Znojmo,<br />
Mikulov a spoznanie známeho<br />
Lednicko – Valtického areálu,<br />
ktorý je charakteristický<br />
svojimi vínnymi pivnicami.“<br />
prírodný výtvor – jaskyňu Na Turoldu,<br />
ktorá nie je charakteristickou jaskyňou<br />
s kvapľovou výzdobou, ale vznikla posunom<br />
a prepadávaním obrovských kamenných<br />
komplexov. Zároveň slúži ako zimovisko<br />
vzácnych druhov netopierov, ktoré<br />
sme mohli vidieť na vlastné oči.<br />
Zážitkov zo zájazdu sme mali určite<br />
viac ako dosť, nevynímajúc bohatú fotodokumentáciu<br />
či videozáznamy. Vydarený<br />
zájazd bohato splnil svoj účel a každý<br />
účastník si iste prišiel na svoje. •<br />
„Pred časom k nám bol<br />
doručený list, v ktorom stálo:<br />
„Krv je totiž jediná<br />
nenahraditeľná tekutina<br />
a najvzácnejší dar, aký možno<br />
darovať. Jeho výnimočnosť<br />
spočíva v tom, že je nezištný<br />
– darca obdarovaného<br />
nepozná a pritom je to dar,<br />
ktorý nezriedka zachráni<br />
život...“<br />
To, že náš kolega Janko Krempaský, lesník<br />
z Lesnej správy Ľubica chodieva darovať<br />
krv, sme vedeli. No o tom, že absolvoval už 40<br />
bezplatných odberov nás upovedomil až spomínaný<br />
list zo Slovenského Červeného kríža,<br />
územného spolku v Poprade. Týmto humánnym<br />
činom splnil podmienky pre udelenie<br />
Zlatej plakety MUDr. Jana Janského.<br />
Ubytovaní sme boli v historickej Břeclavi.<br />
Krásny večer sme prežili vo vínnej pivnici<br />
chateau Lednice, kde sme absolvovali<br />
večerný someliersky kurz s odborným výkladom<br />
pestovania a výroby vína, spojený<br />
s ochutnávkou všetkých druhov vín vyrábaných<br />
v tejto oblasti.<br />
Samozrejme, že sme nezostali len pri<br />
víne, ale v ďalších dňoch sme navštívili aj<br />
historické objekty na známych miestach<br />
južnej Moravy. Silným zážitkom bola<br />
návšteva podzemných katakomb mesta<br />
Znojma, ale aj prehliadka pamätihodností<br />
tohto historického mesta. Rovnako<br />
veľmi zaujímavá bola aj prehliadka ďalšieho<br />
známeho juhomoravského mesta Mikulov.<br />
Aby ale neostalo len pri historických<br />
pamiatkach, prezreli sme si aj zaujímavý<br />
O tomto skromnom človeku môžno povedať,<br />
že práca mu je viac koníčkom ako zamestnaním.<br />
Poznáme ho vždy usmiateho a aktívneho<br />
v rôznych činnostiach. Okrem toho,<br />
že je vynikajúci strelec je aj šikovný preparátor.<br />
Svoje diela s ochotou prepožičiava na rôzne expozície<br />
a výstavy. S údivom sme sledovali, aký<br />
obrovský záujem vzbudzoval jeho preparát<br />
vlka dravého u návštevníkov Svetovej výstavy<br />
vývoja poľovníctva a lovectva, ktorá sa konala<br />
v Brne tohto roku. Vždy, keď to pracovné povinnosti<br />
dovolia, s nadšením sa zúčastňuje na<br />
akciách, kde najmä deťom môže priblížiť les<br />
a život v ňom. Je to už skúsený lesný pedagóg,<br />
ktorého deti doslova hlcú očami.<br />
To všetko robí pre niekoho možno nepochopiteľne,<br />
úplne nezištne. Je v tom však<br />
jednoduchá filozofia – má to zmysel! •<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
25
spoločenská rubrika<br />
Oslava Dňa sv. Huberta<br />
v Pliešovciach<br />
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce<br />
„Oslava Dňa svätého Huberta sa<br />
v Pliešovciach stáva tradíciou.<br />
Vždy, v jeden septembrový<br />
deň sa obec mikroregiónu<br />
Pliešovskej kotliny premení<br />
na dejisko poľovníctva.<br />
Tento rok sa tomu tak<br />
stalo už po siedmy krát.“<br />
ŽIVOTNÉ JUBILEÁ<br />
JANUÁR 2011<br />
OĽGA MICHALOVSKÁ<br />
55 rokov, upratovačka, GR Pliešovce<br />
MAREC 2011<br />
PAVOL HRIVNÁK<br />
60 rokov, lesník LS Pliešovce<br />
MILAN GAJDOŠ<br />
60 rokov, robotník LS Jovsa<br />
ING. PETER ŠOLTÉS<br />
55 rokov, referent OZ Kežmarok<br />
MARIÁN NAŠČÁK<br />
55 rokov, lesník LS Kamienka<br />
Obec Pliešovce a VLM SR – š. p. v spolupráci<br />
s OkO SPZ Zvolen, Múzeom vo Svätom<br />
Antone, Strednou odbornou školou<br />
lesníckou v Banskej Štiavnici a Mikroregiónom<br />
Pliešovskej kotliny pripravili pre návštevníkov<br />
zaujímavé podujatie. Ústrednou témou<br />
podujatia bola lesná pedagogika a teda<br />
vzťah všetkých vekových kategórií k prírode.<br />
Na svoje si však prišiel každý. Ekumenická<br />
bohoslužba, bohaté vystúpenie detí zo školy<br />
a škôlky v Pliešovciach, súťaž vo varení poľovníckej<br />
špeciality, či tanec a hudba v podaní<br />
folklórneho súboru Poľana. Veľmi zaujímavou<br />
bola výstava poľovníckych trofejí a expozícia<br />
Múzea vo Svätom Antone. Trubači, sokoliari<br />
a šermiari ukazovali svoje umenie s ochotou<br />
a nadšením všetkým zvedavcom. To<br />
všetko bolo len zlomkom toho, čo program<br />
podujatia ponúkal. Ak chcete vedieť viac,<br />
prídte sa pozrieť o rok v septembri.<br />
•<br />
PRACOVNÉ JUBILEÁ<br />
JANUÁR 2011<br />
OLIVER GIRA<br />
30. výročie, lesník LS Tichý Potok<br />
FEBRUÁR 2011<br />
FRANTIŠEK BUKOVINA<br />
20. výročie, referent OZ Kežmarok<br />
26 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11
lesná pedagogika<br />
PRečO niektORÉ<br />
ZVieRatá klaMú?<br />
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce, foto: Jozef Vitkovič<br />
„poznáte to. môžete si aj oČi<br />
vyoČiť, ale niČ nevidíte. faRba,<br />
tvaR – niČ nenasvedČuje<br />
tomu, že by nieČo nebolo<br />
v poRiadku a na svojom mieste.<br />
až do chvíle, kým sa konáRik<br />
nepohne, kameň neodpláva<br />
alebo tRs tRávy neuteČie.“<br />
Prečo niekedy nevidíme napríklad lesnú<br />
zver, keď stojí bez pohybu alebo dokonca aj<br />
keď sa hýbe? Háčik je v tom, že každý živočích<br />
v prírode je súčasťou istého potravinového<br />
reťazca. A teda, ak chce prežiť, musí sa chrániť<br />
pred predátormi. Musí využiť všetky svoje<br />
schopnosti a možnosti na to, aby riziko, že<br />
ho predátor zbadá, znížil na najnižšiu možnú<br />
úroveň. A za príkladmi nemusíme ísť ani do<br />
ďalekej exotickej krajiny. Všetko sa to deje aj<br />
Daniel, autor Rebeka Riečanová<br />
u nás a to úplne pravidelne. Tak ako sa striedajú<br />
ročné obdobia, menia sa aj napríklad<br />
poveternostné podmienky. Mení sa prostredie,<br />
v ktorom zvieratá žijú. Tam kde je v lete<br />
hustý listnatý les, v zime je omnoho viac<br />
svetla a priestoru, ale menej farieb. A tomu je<br />
nutné prispôsobiť vonkajší vzhľad zveri. Kým<br />
v lete má srnčia zver krásne hnedočerveno<br />
sfarbenú srsť, v zime by takéto sfarbenie pútalo<br />
príliš veľkú pozornosť. Preto zimná srsť<br />
je sivá, tmavšia a splýva tak s kôrou stromov,<br />
ktoré sú práve bez lístia. Okrem toho, že farba<br />
srsti je v zimnom období iná, má takáto<br />
srsť aj iné funkcie. Zvyčajne je dlhšia a máva<br />
hustú podsadu, aby zver dokázala odolávať<br />
aj nízkym teplotám.<br />
Čím je živočích zraniteľnejší, tým dokonalejšie<br />
musí byť jeho maskovanie. Niektoré<br />
húsenice dokážu strnulo bez pohybu vydržať<br />
hodiny a vyzerajú pri tom ako súčasť konárika.<br />
To všetko sa nazýva mimikry – schopnosť<br />
živočícha z ochranných dôvodov prispôsobovať<br />
sa svojmu okoliu. Často je to však jediný<br />
spôsob, ako môžu prežiť.<br />
No existujú živočíchy, ktorým pre rovnaký<br />
účel – prežiť, slúži presný opak. Sú výrazne<br />
sfarbené, často je to spojené s istým<br />
prudkým pohybom alebo chemickou reakciou,<br />
ktorou v kombinácii s farbou predátora<br />
vyľakajú a odradia.<br />
•<br />
Diviak, autor Timur Riečan<br />
MilÉ deti a Všetci<br />
PRiatelia lesa,<br />
Máme pre vás dobrú správu. Budúci<br />
rok, rok 2011 je vyhlásený za Medzinárodný<br />
rok lesov. Veľmi nás to teší, pretože<br />
vďaka tomu máme mnoho námetov, ako<br />
túto krásnu tému môžeme po celý nasledujúci<br />
rok rozvíjať.<br />
Už teraz vám môžeme prezradiť, že<br />
sme pre vás pripravili niekoľko zaujímavých<br />
súťaží. Kreslenie, písanie a hranie sa<br />
vám môže byť na osoh, pretože budeme<br />
súťažiť vo viacerých disciplínach. Viac zatiaľ<br />
nepovieme, aby ste sa mali na čo tešiť<br />
už v budúcom čísle. Dovtedy, Lesu zdar!<br />
ktO náM<br />
POMáHal?<br />
V spoločenskej rubrike<br />
tohto čísla sme už trochu<br />
zhodnotili priebeh<br />
Osláv Dňa svätého Huberta<br />
v Pliešovciach. Je však ešte nutné povedať,<br />
kto nám s realizáciou pomáhal...<br />
Boli to profesionálni lesní pedagógovia<br />
z Národného lesníckeho centra - Ústavu lesníckeho<br />
poradenstva a vzdelávania Zvolen.<br />
Pripravili pre všetkých záujemcov hry, ktorými<br />
sa bolo možné hravo naučiť rôzne zaujímavosti<br />
o lese a zvieratkách. Aj touto cestou im<br />
ďakujeme a už teraz sa tešíme na ďalšiu spoluprácu.<br />
Veríme, že pre všetky deti pripravíme<br />
ešte veľa zábavných hier.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />
27
MOBILNÁ PROJEKČNÁ LASEROVÁ<br />
STRELNICA<br />
HOLANDSKEJ VÝROBY<br />
NOVINKA NA SLOVENSKOM TRHU<br />
Umožňuje streľbu z laserovej zbrane na premietané video. Špeciálna kamera sníma zásah,<br />
vyhodnocuje ho a počítač naň interaktívne reaguje. V súprave sú dve zbrane a rôzne<br />
strelecké scénky, zábavné, poľovnícke aj výcvikové. Teraz so zdokonalenou 16-bodovou<br />
poloautomatickou kalibráciou systému a plynulým nastavením úrovne snímania kamery<br />
rozlíšenia zásahu.<br />
Strelnica je výborným doplnkom pri osvojovaní si základných návikov streľby • vhodná<br />
pri nácviku taktiky pri streľbe • pre zábavu a radosť • v poľovníckych klubovniach<br />
a združeniach • v herniach a rekreačných strediskách • ako doplnok na ostrých strelniciach.<br />
Trenažér zdokonaľuje a učí správnej manipulácii so zbraňou • streleckým schopnostiam<br />
• rýchlemu rozhodovaniu pri streľbe • taktike.<br />
Výhradný dodávateľ pre ČR a SR: S-servis bke, s.r.o, Neužilova 35, CZ 625 00 Brno<br />
www.lasershot.sk, 00421 0903 414 271, mesaros@lasershot.sk<br />
www.lasersniper.cz, 00420 0777 106 523, obchod@lasersniper.cz