Vojenské lesy 3/2010

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník IV / september - október - november 2010

vojenské 

lesy 

Časopis 

zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

3/2010 

Ročník IV 

september - október - november 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Šéfredaktor: Ing. Zuzana Balandová 

Členovia: Ing. Terézia Filipová 

Ing. Teodor Derco 

Ing. Marián Hojdan 

Eduard Kriššák 

Ing. Štefan Čuvala 

Odborný garant pre strelectvo: 

Ing. Ivan Schlosser 

Odborný garant pre kynológiu: 

Jaroslav Jurský 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 

zo dňa 30. januára 2007 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

SLOVO NA ÚVOD 

Vážené kolegyne a kolegovia, milí čitatelia, 

aj keď som nebol na „šóre“ vzal som si slovo na úvod. Dôvod – poďakovanie. 

V piatok, 4. 6. 2010 v skorých ranných hodinách po dlhotrvajúcich dažďoch a následnom 

prívalovom daždi v noci z 3. na 4. júna, už lesy Levočských vrchov po dvadsaťročnom intenzívnom 

poškodzovaní biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi, neboli schopné plniť funkciu 

prírodnej špongie a obrovské množstvá vody sa vracali do svojich predhistorických korýt. Valili 

sa do obývaných dolín okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, aby sa napokon spojili do obrovskej 

masy rieky Poprad. 

Ťažko je uvedenú situáciu opísať slovami, ani to nebudem skúšať. Bola a je to ešte stále tragédia 

pre mnohých ľudí. 

V tento deň väčšina zamestnancov OZ Kežmarok zachraňovala život a zdravie svojich blízkych, 

majetok svoj, majetok ľudí, ktorý sa ešte ochrániť dal. Niekoľkým kolegom sa podarilo dostať 

na pracoviská. Zachraňovali s použitím techniky alebo bez nej majetok vojenských lesov. 

V sobotu 5. 6. 2010 po operačnej porade na odštepnom závode sme zistili, že 90% lesných 

ciest je nezjazdných. Voda doslova brala mosty s váhou niekoľko ton, priepusty a telesá ciest v 

stometrových úsekoch. Prívalovou vodou bola poškodená budova lesnej správy Ľubica a zničená 

lesná škôlka v Zaľubici. 

V poobedňajších hodinách sobotňajšieho dňa, keď už ľudia usilovne pracovali na odstraňovaní 

škôd, došlo vo Vojenskom priestore v Kolačkovskej doline k mohutnému zosunu pôdy v 

rozsahu asi 4 hektárov. Bola zavalená lesná cesta a zosuv vytvoril prírodnú hrádzu. Voda nad hrádzou 

sa začala hromadiť do hrozivých rozmerov. Predpoklad pohybu masy vody, stromov, pôdy 

a skál smerom do obce Kolačkov, Nová Ľubovňa a mesta Stará Ľubovňa nebolo možné vylúčiť. 

Časť obyvateľov obce Kolačkov musela byť evakuovaná. Znova strach, úzkosť a panika. 

Po pondelňajšom stretnutí vedenia OZ Kežmarok sme začali s odstraňovaním následkov 

povodne. Tento stav trvá aj v súčasnosti, hoci od povodne ubehli skoro dva mesiace. 

Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom OZ Kežmarok za prácu, ktorá nie je ničím 

merateľná, ale bez ktorej sa takéto situácie zvládajú veľmi ťažko - za prácu „navyše“. 

Poďakovanie za rýchlu a účinnú pomoc v podobe poskytnutia stavebnej techniky s obsluhou 

patrí zamestnancom OZ Kamenica nad Cirochou na čele s riaditeľom, Správe lesov Pliešovce 

na čele s vedúcim správy, zamestnancom generálneho riaditeľstva štátneho podniku, generálnemu 

riaditeľovi Vojenských lesov a statkov Českej republiky a zamestnancom divízie Plumlov Vojenských 

lesov a statkov Českej republiky, ktorí taktiež pomohli rýchlo a účinne. Ďalej by som sa 

chcel poďakovať Služobnému úradu MO SR ako nášmu zakladateľovi za pomoc pri výstavbe vojenskej 

mostovky Ozbrojenými silami SR v obci Ľubica, časť Záľubica a taktiež pracovníkom Obvodného 

úradu v Kežmarku na čele s jeho prednostkou. 

Rád by som sa poďakoval aj všetkým dodávateľom prác a služieb, 

ktorí s nami, zamestnancami vojenských lesov, vytvorili a naďalej tvoria 

pri prácach na odstraňovaní škôd jeden kompaktný celok. 

Záverom chcem povedať, že v našom ponímaní prírodné katastrofy 

a pohromy, nie sú v dlhodobej existencii našej matky Zeme ničím 

nezvyčajným a budeme sa musieť s týmito pre nás anomáliami prírody, 

naučiť žiť. 

Ešte raz Ďakujem. 

Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD ......................2 

Lesníctvo 

história 

spoločenská 

rubrika 

Príroda okolo nás, ako ničiaci živel 

Záplavy na OZ Kežmarok ...............4 

Povodeň na LS Ľubica ...................5 

Vodu, vodu... ...........................6 

Poďakovanie všetkým... .................6 

Vo VVP Javorina dostal lykožrút 

červenú. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 

Vojenské lesy a eurofondy ...............8 

Poľovníctvo 

a rybárstvo 

Srdečne vás pozývame! na Jubilejný 

20. ročník Dní Sv. Huberta ..............16 

Vojenské lesy a majetky Slovenskej 

republiky, štátny podnik 

Pliešovce, 2. časť . ......................17 

kynológia 

Jazvečík ................................18 

strelectvo 

Naj horár - celoslovenská súťaž lesníkov 

v odbornosti a zručnosti ...............23 

Opýtali sme sa zúčastnených ...........24 

Rozlúčka s Ing. Petrom Vasiľom. . . . . . . . .24 

Životné a pracovné jubileá .............25 

Jeden z nás, Zdeněk Blaho ..............25 

Spomienka na Ivana Kašiara ............25 

Odborová organizácia VLM SR, š. p. 

Pliešovce ..............................26 

Lesná pedagogika 

Zaradenie poľovných revírov do 

kvalitatívnych tried ....................10 

Chov diviakov v obore .................11 

Moje stretnutia s vlkmi. . . . . . . . . . . . . . . . .12 

Jarná virémia, časté ochorenie kaprov ..12 

aktuality ..................13 

od spoločných 

koreňov 

Guľovnica 

SIG SAUER 202 HIGHLAND ............20 

Poľovné zbrane od 

našich susedov z Čiech ZKK ............21 

Nebezpečná Piraňa ....................21 

Strelecké preteky ......................22 

na odštepnom závode Malacky ........22 

Prečo vonia ihličnatý les? ...............27 

Čo viac viete o lese? ....................27 

Poďakovanie ...........................14 

Predstavujeme divíziu Horní Planá .....15 

vojenské lesy 3/2010 

3

LesnÍctvo 

Príroda okolo nás, ako ničiaci živel ..... 

záplavy na OZ Kežmarok 

Autor: Ing. Jozef Joppa, vedúci odbytu OZ Kežmarok, joppa@vlm.sk 

Jurské 7.6. 2010 

Je začiatok júna 2010, dobre 

rozbehnuté dodávky dreva 

a aj samotný proces výroby už 

dlhší čas v oblasti VLM SR, OZ 

Kežmarok komplikuje nadmieru 

nepriaznivé, daždivé počasie. 

Avšak to, čo nasledovalo 

počas 2. až 4. júna, je doslova 

katastrofou a nepredvídal 

by ju asi nikto z nás. 

Cestou do práce ráno 4.6.2010 s akousi 

zlou predtuchou sledujem kulminujúcu 

hladinu rieky Poprad v Kežmarku. Nečudo, 

veď už 36 hodín nepretržite husto prší, voda 

v okolitom teréne sa hromadí na povrchu 

bez toho, aby ju premočená pôda dokázala 

absorbovať. To ešte netuším, že za Kežmarkom 

rieka Poprad tvorí už jedno nekonečné 

jazero a že skutočnú pohromu pre samotný 

Kežmarok a blízke okolie prinesie útly potok 

Ľubica, prameniaci tesne pod hlavným hrebeňom 

Levočského pohoria, pod vrchom Javor. 

Je pravdou, že tento potok odvodňuje 

skutočne rozsiahle územie a to zrejme bolo 

aj príčinou, že sa dokázal za niekoľkých hodín 

zmeniť na ničivý živel, ktorý počas niekoľkých 

desiatok minút devastujúcou silou 

spustošil okolie toku v Ľubici a Kežmarku 

a zaplavil rozsiahle územia v katastri oboch 

miest. Podobnú spúšť po sebe zanechali 

v obciach Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa 

potoky Jakubianka a Kolačkovský potok, 

odvodňujúce severovýchodnú časť Levočského 

pohoria. Nad Kolačkovom v Ľavej doline 

došlo k masívnemu deštruktívnemu zosuvu 

svahu nad Kolačkovským potokom, 

ktorý úplne prehradil koryto a vytvoril umelé 

jazero, ohrozujúce neďalekú obec Kolačkov. 

Okamžitým zásahom a následnými vyčerpávajúcimi 

prácami pod vedením Ing. 

Juricu, Ing. Petrasa a Ing. Juraška sa v priebehu 

dvoch dní podarilo hrozbu eliminovať 

a postupne odvrátiť. 

Nešťastím pre náš odštepný závod Kežmarok 

bola skutočnosť, že zároveň všetky 

menšie prítoky potoka Ľubica a rieky Poprad 

sa zmenili na skazonosný živel, ktorý 

poškodil alebo úplne zničil väčšinu ciest, 

takmer všetky objekty a mosty na týchto 

tokoch a tým úplne paralyzoval na niekoľko 

dní chod celého závodu. Snahou všetkých 

zainteresovaných sa situácia postupne normalizoval. 

Obnovila sa hlavne výroba a dodávky 

dreva. Ale to ničivé dielo prírody budeme 

odstraňovať ešte poriadne dlho. 

Uvedomujem si, že tá hrôza okolo sa 

jednoducho nedá popísať, snáď ju trochu 

priblížia nasledujúce zábery. Zostáva nám 

iba želať si, aby sa to už nikdy neopakovalo. 

• 

Kežmarok Ľavá dolina - zával vytvoril jazero Ľavá dolina - postupné uvoľnovanie hrádze 

4 vojenské lesy 3/2010

Lesníctvo 

Povodeň na LS Ľubica 

Autor: Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto) 

Tohtoročná jar bola veľmi 

daždivá. Takmer celý máj 

sa pracovné skupiny pre 

vytrvalý dážď nedostali 

na svoje pracoviská. 

Začiatkom júna prišlo 

upozornenie SHMÚ o možných 

povodniach. A predpoveď 

sa stala skutočnosťou. 

Po vytrvalom daždi sa v noci z 3. na 

4. júna 2010 zdvihli hladiny potokov do 

nevídaných rozmerov. V skorých ranných 

hodinách sa Ľubický potok a jeho bočné 

Ľavá dolina - zával vytvoril jazero 

prítoky vyliali z korýt a začali dielo skazy. 

V horných častiach tokov to boli upchaté 

priepusty, vymyté cesty a postrhávané 

mosty. Vodný živel ukázal svoju silu 

v lesnej škôlke v Zaľubici a na budove lesnej 

správy. Jarné výsevy buka a borovice 

boli zničené, tienidlá s nánosmi bahna nakopené 

na budove lesnej správy, suterén 

budovy so skladmi, archívom a kotolňou 

úplne zaplavené. Zmes dokumentov, materiálu 

a nábytku sa plávala na hladine vo 

výške stropu. Cesty a mosty boli postrhávané, 

akoby boli z papiera. Stĺpy elektrického 

vedenia podmyté a zvalené, plynové 

potrubia odkryté. Časť štátnej cesty do 

Kežmarku bola strhnutá a tak sme ostali 

„odrezaní“ v lesnej správe v Ľubici. V popoludňajších 

hodinách voda opadla a okamžite 

sme začali so zisťovaním škôd a stavom 

dostupnosti lesných ciest. 

Tvrdá realita 

Takmer žiadna dolina nebola zjazdná. 

Už v sobotu ráno sme nasadili vlastné stavebné 

mechanizmy a provizórne sme začali 

sprejazdňovať jednotlivé lesné cesty. Vyčerpali 

sme vodu zo suterénu lesnej správy 

a vybrali veci, o ktorých sa dalo predpokladať, 

že sa ešte dajú použiť. Po porade vedúcich 

lesných správ v OZ Kežmarok sme 

zosumarizovali škody a rozdelili si podľa 

priorít vlastné stroje, ku ktorým začali pribúdať 

prostriedky z iných OZ a neskôr aj 

cudzie. 

Začalo sa obdobie prác od skorého 

rána do neskorého večera. Nielen počas 

pracovných dní, ale aj cez víkend. 

Boli zničené, alebo poškodené mosty 

aj na štátnych úsekoch ciest. V Zaľubici 

bola namiesto poškodeného mosta položená 

vojenská mostová konštrukcia. 

Odvoz dreva odberateľom sa výrazne predĺžil 

a skomplikoval. Situácia sa stabilizovala 

takmer po mesiaci, aj keď práce na 

odstraňovaní povodňových škôd sa zďaleka 

neskončili. Chcel by som sa touto cestou 

poďakovať všetkým pracovníkom Lesnej 

správy Ľubica za pracovné nasadenie, 

ústretovosť, disciplínu a obetavosť, ktoré 

prejavili pri prácach na odstraňovaní povodňových 

škôd. 

• 


5

LesnÍctvo 

Poďakovanie 

všetkým... 

autor: Ing. Pavol Tomala, vedúci Lesnej správy Tichý Potok, OZ Kežmarok (text, foto) 

Levočské pohorie je za 

posledné roky ťažko skúšané 

rozmarmi počasia ako veterná 

kalamita v roku 2004. V tomto 

roku ju po veľmi silných 

dažďoch, vymenili povodne. 

Vodu, 

vodu... 

Autor: František Špirko, technik LS Ľubica, 

OZ Kežmarok (text, foto) 

„ Vodu, vodu, nechcem ja 

ju....“, spieva sa v jednej ľudovej 

pesničke. Prečo niekto nechce 

vodu som videl až 4.6.2010. 

Celý máj pršalo. Jún začal tak isto. Tretieho 

júna večer začal pršať hustý dážď, 

ktorý vydržal až do rána. Ráno už bol Ľubický 

potok vyliaty. V areáli správy bola 

voda vo výške asi sedemdesiat centimetrov. 

Pivnica LS bola celá zaliata. Semenište, 

ktoré sa nachádza vedľa lesnej správy 

bolo celé pod vodou. Čo všetko voda spôsobila 

sa ukázalo keď opadla. Celý tohtoročný 

výsev buka a časť borovice boli zanesené 

nánosom blata. Tienidlá, ktoré 

zakrývali záhony boli na jednej kope pred 

garážami. Ani včasné postreky proti plesni 

nezachránili tohtoročné výsevy buka a časť 

borovice, ktorá bola pod vodou. Ostali len 

tohtoročné výsevy smreka a minuloročné 

výsevy, ktoré voda zaliala len čiastočne. 

• 

Správni chlapi. 

Dňa 4.6.2010 v skorých ranných hodinách 

po niekoľkodňovom silnom daždi 

v Odštepnom závode Kežmarok stúpli 

hladiny malých potôčikov, rieky Torysa, 

potoka Jakubianka a Ľubického potoka na 

takú úroveň, že sa vyliali. Následkom toho 

sa v určitých úsekoch povymývali (pretrhli) 

odvozné cesty, boli zaplavené budovy 

aj lesné škôlky, postrhávané mostové 

telesá, upchaté priepusty, zosuvy pôdy 

a pod. 

Samozrejme že všetka dostupná 

technika aj ľudia počas dažďov pracovali, 

ale to na tento vodný živel nestačilo. Po 

opadnutí hladín tokov sme si na operatívnej 

porade určili priority, ktoré musíme 

urobiť, aby nebol narušený chod odštepného 

závodu. 

Bolo nám jasné, že s našou technikou 

to v krátkom čase nezvládneme, tak 

sme sa museli obrátiť na odštepný závod 

Kamenica nad Cirochou, Správu lesov 

Pliešovce, aj na Vojenské lesy a statky ČR, 

divíziu Plumlov a iné subjekty, aby nám 

prišli pomôcť pri odstraňovaní povodňových 

škôd. Buldozéry, nákladné vozidlá, 

bagre, traktory a ďalšia technika nastúpili 

do dvoch dní aj s posádkami a ihneď začali 

s odstraňovaním škôd. 

Na Lesnú správu Tichý Potok nastúpila 

skupina z odštepného závodu Kamenica 

nad Cirochou, a to František Roško 

(UDS), Ján Andrejco (buldozér), Vincent 

Kepič (Man), Jozef Dudič (Tatra), Marian 

Beľančin (Tatra) . 

Hneď bolo vidieť, že východniarska 

nátura sa v nich nezaprie a pracovali od 

skorých ranných hodín do neskorých večerov. 

Splnenie úloh, ktoré dostali, im nerobilo 

žiadne problémy. 

Touto cestou by som chcel týmto 

chlapom, ale aj všetkým ostatným 

pracovníkom, ktorí sa podieľali 

na odstraňovaní povodňových škôd, 

aj v iných lesných správach, poďakovať. 

Zároveň nám všetkým želám, aby 

nás také živelné pohromy obchádzali. 

ĎAKUJEME 

• 


Lesníctvo 

VO VVP JAVORINA DOSTAL 

LYKOŽRÚT ČERVENÚ 

Autor: Eduard Kriššák, samostatný referent oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok 

„Územie mimoriadne ohrozené 

podkôrnym hmyzom“ - 

rozhodnutie vydané Vojenským 

lesným úradom Bratislava, 

na základe neúmerného 

nárastu kôrovcovej kalamity, 

ktorá vznikala následne 

po vetrovej kalamite, 

a ktorá neustále pribúda. 

Táto kalamita ale vznikala aj pre nespracovanie 

veternej kalamity v niektorých 

územiach, kde nám bránili vykonávať 

akúkoľvek ťažbovú činnosť rôzne subjekty. 

Či už to boli obce, alebo rôzne združenia 

z dôvodov neukončených reštitučných nárokov. 

Tento stav sa odzrkadľuje v množstve 

napadnutej hmoty v ucelených častiach. 

Príkladom je časť v katastrálnom 

území Jakubany, alebo Šambron, kde už je 

možné – po vzájomnej dohode - riadne 

hospodáriť. 

O posúdenie daného stavu sme požiadali 

LOS Banská Štiavnica. 

Bol vypracovaný posudok a stanovené 

termíny, najvhodnejšie koncentrácie chemickej 

látky pre jednotlivé postreky na základe 

vývoja, resp. vývojového štádia podkôrneho 

hmyzu. Nasledovalo zhodnotenie 

leteckého postreku a určenie ďalších termínov 

pre postrek druhej generácie. 

Postrek drevnej hmoty sa vykonáva 

ako preventívny – na drevnú hmotu predovšetkým 

po veternej kalamite, ale aj vyrúbanej 

porastovej steny, ktorá je veľmi 

atraktívna pre lykožrúta smrekového /Ips 

typhografus/ a asanačný – na už napadnutú 

drevnú hmotu podkôrnym hmyzom 

a zvyškov po spracovaní kalamity. Podľa 

výskumov LOS preventívny postrek má 

najväčší účinok zo všetkých druhov postrekov. 

Letecký postrek sme vykonávali 

dávkou 100 L/ha, prostriedkom Vaztac 10E 

– helikoptérou, ktorá na jeden let dokáže 

ošetriť plochu piatich hektárov. 

V hodnotení leteckého postreku LOS 

Banská Štiavnica, je konštatované, že ošetrená 

hmota v najviac ohrozených lokalitách 

javí znaky len slabého napadnutia 

podkôrnym hmyzom, ktorý je v danej oblasti 

kalamitne premnožený. Taktiež z dlhodobého 

hľadiska lesní hospodári evidujú 

v ošetrených porastoch podstatne nižšie 

odchyty podkôrneho hmyzu vo feromónových 

lapačoch, ako v porastoch neošetrených. 

Chcel by som poznamenať, že dostať 

početnosť lykožrúta pod kritické hodnoty 

sa nám síce aj vďaka postrekom darí, 

a s určitosťou možno konštatovať, že sme 

oddialili a spomalili hynutie smrečín. Je to 

však boj dlhý a záchrana smrečín v ošetrených 

lokalitách ostáva naďalej otázna. 

• 


7

LesnÍctvo 

Vojenské lesy 

a eurofondy 

Ing. Richard Hájek, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, hajek@vlm.sk 

Ing. Katarína Lacová, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, lacova@vlm.sk (autor fotografíí) 

Navážka ílovitej zeminy so zhutnením – Tančibok 

Úvod 

Spôsob a možnosť čerpania finančných 

prostriedkov z fondov EÚ v rámci 

Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 

Program rozvoja vidieka 

SR 2007 – 2013 

Vstupom do EÚ sa Slovenská republika 

stala súčasťou jedného veľkého celku s presne 

stanoveným systémom finančného kolobehu 

a prepracovanej dotačnej politiky. Sem patrí 

aj Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 

(PRV SR 2007 – 2013) vychádzajúci z Európskeho 

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj 

vidieka. V rámci PRV SR 2007 – 2013 opatrenia 

2.1 – obnova potenciálu lesného hospodárstva 

a zavedenie preventívnych opatrení sa o dotácie 

uchádza aj náš odštepný závod Malacky. 

Projekty v rámci ktorých sme sa uchádzali 

a v súčasnosti sa aj uchádzame o podporu sú 

zamerané na protipožiarne opatrenia – rekonštrukcia 

a výstavba protipožiarnych lesných 

ciest a protipožiarnych nádrží. Vojenský obvod 

Záhorie, v ktorom hospodári náš odštepný závod, 

patrí do lesnej oblasti 01 A Borská nížina, 

ktorú zaraďujeme podľa stupňa ohrozenia požiarmi 

do kategórie A – Lesy s vysokým stupňom 

ohrozenia požiarom. 

Naše projekty 

Do PRV SR 2007 – 2013 sme sa v roku 

2008 zapojili aj my so 4 samostatnými projektami 

: 

1. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej 

cesty Gajarská 

2. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej 

cesty Telefónna 

3. Protipožiarna lesná cesta Orlovská 

4. Protipožiarna lesná cesta Luteránsky 

chodník 

Pri prvých dvoch projektoch išlo o rekonštrukciu 

jestvujúcich lesných ciest a pri 

3. a 4. o novostavby. 

Vypracovanie projektu 

a žiadosti o nenávratný finančný 

príspevok (ŽoNFP) 

Ako prvý krok k vypracovaniu projektu 

je kvalitná príprava projektovej dokumentácie. 

Tá sa začína už geodetickými 

prácami na zameranie polohopisu a výškopisu 

a vytýčením trasy v teréne. Po vypracovaní 

projektovej dokumentácie je 

ďalším krokom u novostavieb získanie právoplatného 

stavebného povolenia (pri rekonštrukciách 

ohlásenie stavebných úprav), 

ako aj získanie stanovísk dotknutých orgánov 

a organizácií. Dôležite sú aj podporné 

stanoviská okolitých obcí a organizácií 

ochrany prírody. Potom sme mohli v spolupráci 

s NLC vo Zvolene začať vypracovávať 

ŽoFNP z Programu rozvoja vidieka SR 

2007 – 2013, ktorá sa predkladá Pôdohospodárskej 

platobnej agentúre (PPA). Po vyhodnotení 

projektov PPA a ich schválení sa 

Výstavba výpustného objektu Tančibok 

Priepusť – Lieskovská cesta 

Výrub drevín na trase – Lieskovská cesta 


Lesníctvo 

Rozhŕňanie kameňa – Lieskovská cesta 

Natiahnutý asfaltový kryt – Lieskovská cesta 

úspešne odsúhlasené PPA a bola podpísaná 

Zmluva o poskytnutí nenávratného 

finančného príspevku. V súčasnosti je realizácia 

všetkých 3 projektov tesne pred 

dokončením, pričom ukončenie posledného 

projektu rekonštrukcie hrádze sa predpokladá 

v polovici septembra. Následne 

bude požiadané o kolaudáciu stavby 

a bude podaná žiadosť o platbu. 

podpíše s PPA Zmluva o poskytnutí nenávratného 

finančného príspevku. Nevýhodou 

spôsobu financovania v rámci PRV SR 2007 - 

2013 je, že najskôr musíte zaplatiť zhotoviteľovi 

cenu za dielo v plnom rozsahu a až potom 

môžete požiadať o preplatenie prác. To 

znamená mať dostatočný obnos finančných 

prostriedkov, čo pri menších žiadateľoch 

o podporu predstavuje dosť veľký problém. 

Samotné vybudované cesty spĺňajú vysoké 

požiadavky na presun ťažkých požiarnych 

mechanizmov, čo je v našich borovicových 

lesoch nevyhnutnosťou. Vďaka vybudovaniu 

týchto prístupových ciest sa znižuje požiarne 

riziko a zvyšuje sa možnosť rýchleho 

nasadenia požiarnych jednotiek do lesných 

porastov. 

Realizácia diela 

Prvou stavebnou činnosťou v rámci 

projektov je odlesnenie trasy novobudovanej 

cesty, vykonávané na základe povolenia 

Vojenského lesného úradu MOSR a v zmysle 

stanoviska orgánu životného prostredia 

v čase mimo hniezdenia vtáctva a migrácie 

žiab. Následne nastupujú samotné stavbárske 

práce – vytrhanie koreňov a pňov, 

zhrnutie a vyrovnanie pláne, navážka kameňa 

v jednotlivých vrstvách a frakciách, 

ktorá je priebežne zhutňovaná. Po vyvezení 

podložných kamenných vrstiev sa tieto 

prelejú asfaltovým živičným postrekom, 

na ktorý sa už naťahuje asfaltový koberec. 

Po natiahnutí asfaltu sa dosypú krajnice kameňom, 

zhutnia sa a dokončia priekopy. 

V miestach, kde si to terén vyžaduje a pri 

napojení na štátne cesty, sú osadené rúrové 

priepusty s vymurovanými čelami, podľa 

návrhu projektanta. Zároveň je potrebné 

lesné cesty označiť dopravnými značkami, 

obmedzujúcimi rýchlosť, zákazu vjazdu, 

stop – pri vychádzaní na hlavné cesty. Na 

záver je potrebné každú cestu označiť informačnými 

tabuľami o financovaní stavby 

zo zdrojov EÚ podľa presne špecifikovanej 

predlohy. 

Projekty v štádiu realizácie 

V roku 2009 sme sa opätovne uchádzali 

o dotácie v rámci PRV SR 2007 – 

2013. Na rozdiel od predchádzajúcej výzvy 

mohli VLM SR – š. p. Pliešovce podať len 

jednu žiadosť, v rámci ktorej pripravil o.z. 

Malacky 3 projekty. Dva projekty sa týkajú 

rekonštrukcie protipožiarnych lesných 

ciest a jeden bol rekonštrukcia hrádze 

protipožiarnej nádržky. Projekty boli 

Technické parametre stavieb 2008 : 

Názov stavby 

katastrálne 

územie 

Protipožiarna lesná 

cesta Luteránsky 

chodník 


cesta Orlovská 


cesta Telefónna 


cesta Gajarská 

SPOLU: 

Nivky, 

Červený kríž 

Technické parametre stavieb 2009 - 2010: 

Názov stavby 


cesta Vlčie jamy 


cesta Lieskovská 

SPOLU: 

Rekonštrukcia hrádze 

protipožiarnej nádržky 

Tančibok 

šírka dĺžka krajnice priekopy kryt 

cesty 

3 m 3 481,61 m 0,5 m po oboch 

stranách 

Riadok 3 m 4 260,17 m 0,5 m po oboch 

stranách 

Záhorie 3 m 7 383,49 m 0,5 m po oboch 

stranách 

Riadok 3 m 4 590,60 m 0,5 m po oboch 

stranách 

katastrálne 

územie 

19 715,87 m 

ASB 

ASB 

ASB 

ASB 

šírka dĺžka krajnice priekopy kryt 

cesty 

Obora 3,5 m 1964 m 0,75 m po oboch 

stranách 

Záhorie, 

Šranek 

Záver 

Na záver možno konštatovať, že práca 

na príprave projektu, aj samotnom projekte 

je časovo veľmi náročná, aj vzhľadom 

na byrokraciu a nespočetné množstvo príloh 

a stanovísk k ŽoNFP. Konečný výsledok 

je však určite pozitívny, keďže takto boli 

zrealizované projekty, ktoré by sme bez finančného 

príspevku určite nemohli v takom 

rozsahu zvládnuť. 

3,5 m 7 096,95 m 0,75 m po oboch 

stranách 

9 060,95 m 

Hrádza sa skladá zo 4 samostatných objektov: 

SO 01 – Rekonštrukcia hrádze 

SO 02 – Výpustný objekt 

SO 03 – Bezpečnostný prepad 

SO 04 – Likvidácia pôvodnej hrádze 

- zátopové územie 3,31 ha ( dĺžka 780 m, 15 – 80 m) 

objem nádrže – 43 234 m 3 . 

- dĺžka hrádze – 80 m 

- max. výška hrádze – 4,5 m 

ASB 

ASB 

• 


9

Poľovníctvo a rybárstvo 

zaradenie poľovných 

revírov do kvalitatívnych tried 

Autor: Ing. Vladimír Ziman, vedúci oddelenia lesnej výroby GR Pliešovce (text), Jozef Vitkovič (foto) 

VLM SR Š.P. PLIEŠOVCE POĽOVNÍC- 

KY OBHOSPODARUJÚ CELKOM ŠESŤ 

POĽOVNÝCH REVÍROV A ŠESŤ SAMO- 

STATNÝCH ZVERNÍC, V KTORÝCH SA 

CHOVÁ A LOVÍ ZVER JELENIA, SRNČIA, 

DANIELIA, MUFLÓNIA A DIVIAČIA. 

Poľovné revíry i zvernice sú zaradené 

v rámci SR podľa vyhlášky MP SR č. 

344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 

o poľovníctve, do troch srnčích a troch 

jeleních poľovných oblastí. Poľovný revír 

“Záhorie“ S I. – Záhorie, plus tri samostatné 

zvernice, poľovný revír “Turecký vrch“ 

S II. – Malé Karpaty, poľovný revír “Javorie“ 

S VII –Zvolen, plus jedna samostatná 

zvernica, poľovný revír “Rovná 

Dolina“ J XI – Vtáčnik, poľovný 

revír “Javorina“ J XVIII – Levočské 

pohorie, poľovný revír “ VLM 

SR Kamenica nad Cirochou“ J 

XX – Vihorlat, plus dve samostatné 

zvernice. Vo všetkých 

poľovných revíroch je vykonané 

ich zaradenie do kvalitatívnych 

tried a určené sú normované 

kmeňové stavy poľovnej zveri 

podľa vyhlášky č. 91/1997 Z. z., 

v samostatných zverniciach sú 

normované stavy zveri určené 

podľa projektu zvernice. 

Zákon o poľovníctve č. 

274/2009 Z. z., v § 80, ods. 7) určuje 

OLÚ prehodnotiť zaradenie 

poľovných revírov do kvalitatívnych 

tried do 31. 12. 2010.Táto 

úloha sa dotýka aj poľovných revírov 

v správe a užívaní VLM SR 

š. p. Pliešovce. Jej cieľom je určiť 

nové normované kmeňové stavy 

jednotlivých druhov poľovnej 

zveri podľa poľovných revírov, 

určiť koeficient očakávaného 

prírastku zveri a súhrnne zaradiť 

poľovný revír do kvalitatívnej 

triedy, eventuálne do kvalitatívnych 

tried podľa druhov poľovnej zveri. 

Nové kvalitatívne triedy poľovného revíru 

budú v roku 2011 a v ďalších rokoch, podkladom 

pre určenie výšky nájomného za 

poľovné pozemky iných vlastníkov, ak sa 

takéto nachádzajú v revíroch VLM SR š. p. 

Postup zaradenia poľovných revírov 

do kvalitatívnych tried (bonitácia poľovných 

revírov) je podrobne rozobratý 

a vysvetlený v prílohe č. 3 k vyhláške č. 

344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 

o poľovníctve. V princípe ide o zistenie 

výmery skupín lesných typov a ich zaradenie 

do kvalitatívnych tried podľa druhov 

poľovnej zveri. Výpočtom a porovnaním 

zisteného priemerného počtu zveri 

s tabuľkovými normovanými kmeňovými 

stavmi zveri sa zistí, do ktorej kvalitatívnej 

triedy bude príslušný poľovný revír 

zaradený. Súčasná vyhláška v porovnaní 

s predchádzajúcou vyhláškou č. 91/1997 

Z. z., v jeleních poľovných oblastiach, neumožňuje 

chovať srnčiu zver na úkor jelenej 

zveri tak, ako to bolo v predošlej 

vyhláške. Dnes sa tá istá plocha v jelenej 

oblasti, posudzuje pre srnčiu zver, bez 

zníženia normovaných kmeňových stavov 

jelenej zveri, ak sa v revíri nachádzajú 

vhodné skupiny lesných typov pre srnčiu 

zver. Podobná situácia je aj v srnčích 

poľovných oblastiach. Pokiaľ v minulosti 

podľa vyhlášky č. 91/2007 Z. z., sa tu jelenia 

zver chovala na úkor srnčej zveri ( 

maximálne 40 % z normovaných kmeňových 

stavov srnčej zveri), dnes sa v srnčej 

oblasti, tak isto plocha môže bonitovať aj 

pre jeleniu zver, bez zníženia normovaného 

stavu srnčej zveri, pokiaľ sú tu skupiny 

lesných typov vhodné pre jeleniu zver. 

Pričom sa vypočítané normované kmeňové 

stavy jelenej zveri znížia o 30 – 

60 %. 

Výsledkom novej bonitácie 

poľovných revírov bude pravdepodobne 

čiastočné zvýšenie (cca 

20 %) normovaných kmeňových 

stavov poľovnej zveri, najmä jej 

hlavného druhu v poľovnom revíri, 

ale k zvýšeniu normovaných 

kmeňových stavov zveri dôjde aj 

pri vedľajšom druhu poľovnej zveri. 

Určené nové normované 

kmeňové stavy poľovnej zveri 

budú mať vplyv na dodržanie 

zásad poľovníckeho obhospodarovania 

revírov, v zmysle zákona 

o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.. 

Preto je potrebná úzka spolupráca 

a účasť lesníckej prevádzky pri 

príprave novej bonitácie poľovných 

revírov. Predovšetkým sa 

jedná o čo najpresnejšie určenie 

výmery jednotlivých skupín lesných 

typov, ktorých údaje sú obsiahnuté 

vo všeobecných častiach 

lesných hospodárskych plánov 

a podrobne aj pri jednotlivých 

JPRL . Taktiež pôjde o objektívne 

posúdenie miestnych podmienok 

a skutočností potrebných k poľovníckej 

bonitácii revíru, ktoré najlepšie poznajú 

miestni správcovia poľovného revíru 

a s ktorých účasťou na príprave novej bonitácie 

poľovných revírov počítame. • 



Chov diviakov 

v obore 

Autor: Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/Cir. duda@vlm.sk 

V roku 2001 bola 

rozhodnutím Ministerstva 

pôdohospodárstva SR zriadená 

rezervácia diviačej zveri 

v Lesnej správe Jovsa s celkovou 

výmerou 168,37 ha. Účelom 

zriadenia rezervácie bolo 

vytvoriť lepšie podmienky na 

ochranu a obhospodarovanie 

diviačej zveri a následne zlepšiť 

rentabilitu chovu a lovu. 

Za necelých 10 rokov nám 

pribudli skúsenosti s osobitným 

prístupom starostlivosti 

o diviakov v rezervácii, 

nakoľko správanie sa zveri 

v uzavretom priestore je 

dosť odlišné od správania 

sa zveri vo voľnej prírode. 

Pre trvalé zabezpečenie rovnomerných 

prírastkov početnosti je podľa našich 

skúseností najdôležitejšie dodržať 

nasledovné: 

1.) Zamedziť kanibalizmu dodávaním 

dostatočného množstva živočíšnej 

zložky potravy. 

2.) Udržať optimálnu pohlavnú 

štruktúru, nepripustiť premnoženie 

starých kancov. 

3.) Pravidelne občerstvovať krv 

vpúšťaním jedincov odchytených 

vo voľnej prírode – obmedzovať 

vplyv incestu. 

4.) Dôsledne odčervovať celú populáciu 

pred vrhom mláďat a tesne 

po vrhu. 

5.) Zabezpečiť pravidelné a dostatočné 

množstvo jadrového krmiva 

zodpovedajúceho počtu 

jedincov v rezervácii. 

Nedodržanie čo len jedného bodu 

môže mať pre stavy zveri v rezervácii neblahé 

následky. Nedodržanie prvého, alebo 

druhého bodu môže spôsobiť pokles 

prírastku v dôsledku nárastu kanibalizmu 

na nulu. Zamedziť kanibalizmu bolo vždy 

problematické, pretože presun a kŕmenie 

živočíšnou potravou podlieha prísnym veterinárnym 

predpisom. Posledné 2 roky 

sa nám darí zabezpečovať so súhlasom 

okresnej veterinárnej správy syr z mliekarne 

Zempmilk. Tento syr je dodávaný viac 

menej pravidelne a ročne je ho aj niekoľko 

desiatok ton. Udržať optimálnu pohlavnú 

štruktúru v prospech samičej populácie 

sa dá urobiť len cielenou selekciou pri odstrele, 

alebo odchytom a odčlenením kancov. 

Selekcia pri odstrele je problematickejšia, 

nakoľko staré jedince sú najopatrnejšie 

a preto ich lov je najmenej úspešný. Tento 

rok sme začali s odchytom tohtoročného 

prírastku a následným odčlenením kančekov 

do samostatnej časti rezervácie. Po farebnom 

odlíšení značkami umiestnenými 

v ušiach diviakov, budeme v budúcnosti 

pri love presne vedieť vek týchto budúcich 

veľkých kancov. Početnosť diviakov na LS 

Jovsa sa javí tohto roku ako veľmi uspokojivá 

aj v rezervácií aj vo voľnej prírode. Naznačuje 

to aj výsledok odchytu, ktorý každoročne 

robíme vo voľnom revíri s cieľom 

občerstvenia krvi v rezervácií diviačej zveri. 

Za jeden týždeň sa nám podarilo odchytiť 

32 diviakov, ktoré boli po pohlavnej selekcii 

a následnom označení vpustené do 

oplotku. Tento odchyt je nevyhnutný pre 

zamedzenie nežiaducich následkov incestu, 

ktorý je príčinou stagnácie nárastu početnosti 

aj zhoršenia zdravotného stavu 

v uzavretých chovoch zveri. Odčervovanie 

diviakov je pravidelné a je nutné robiť ho 

v dvoch fázach, aby boli zasiahnuté všetky 

vývinové štádia parazitov. Krmivo je najlepšie 

suché a kvalitné. Pre diviačatá musí byť 

podávané v krmelcoch určených len pre ne 

a musí byť šrotované. Vďaka dobrým vzťahom 

s okolitými poľnohospodárskymi firmami 

sa nám darí zháňať krmivo lacné 

a kvalitné. 

Starať sa o diviačiu zver v oplotených 

revíroch je mimoriadne náročné. Diviaky 

po určitom čase strácajú plachosť a sú agresívnejšie, 

ako vo voľnej prírode. Ich snaha 

dostať sa von je síce časom menej citeľná, 

ale zo všetkej zveri stále najväčšia. Každodenná 

kontrola stavu oplotenia je preto samozrejmosťou. 

Verím, že nás kroky, ktoré robíme, 

a ktoré sú podkuté 10 ročnou skúsenosťou 

s chovom diviakov nesklamú a do budúcna 

zabezpečíme pre našich hostí atraktívny 

lov kvalitných diviakov, ktorý nám prinesie 

nielen finančnú prosperitu, ale aj dobré 

meno Vojenským lesom. 

• 


11


MOJE STRETNUTIA S VLKMI 

Autor: Slavomír Kocik, lesník LS Kamienka, kocik@vlm.sk, OZ Kamenica nad Cirochou 

Stretnúť sa alebo poľovať 

na vlkov v našich končinách 

Vihorlatských vrchov je viac 

menej vecou šťastia. Asi sa 

toho poľovníckeho šťastia 

v ostatnom čase na mňa 

nalepilo trochu viacej... 

Úplne všedným pracovným dňom bol aj 

dvadsiaty december 2009, keď som po pracovnej 

dobe ostal v lese a šiel si na Malý Peňažník sadnúť 

na posed a čakať, či sa neukáže k večeru nejaký 

diviak. Len čo som si na posede stihol vybaliť 

veci, ktoré som si ešte ráno nachystal, zbadal 

som v diaľke pohyb. Po cestičke smerom ku mne 

miernym poklusom išiel do hrdzava vyfarbený 

vlk. Na okraji lúky zastal a po výstrele som počul 

už iba silné zakňučanie. Ostal v ohni. To druhé 

stretnutie malo dlhšiu predohru. Po tom ako 

som zistil, že pri uhynutom jeleňovi bolo sedem 

vlkov a ani sa ho nedotkli, tak mi to nedalo. Večer 

už som sedel na posede v lokalite Kamenná. Pri 

mrazivej a jasnej januárovej oblohe som vymrzol 

dve noci a nič. Tretiu noc bola zmena počasia, 

mráz ustúpil a začalo husto snežiť. To mi dávalo 

väčšiu nádej. Tridsiateho januára 2010 o ôsmej 

hodine večer som sa dočkal. Prikrádal sa okrajom 

lesa ako tieň a v prostriedku lúky zatočil smerom 

k jeleňovi a začal ho trhať. 

• 

Neskrátený článok a ďaľšie fotografie 

nájdete na stránke www.vlm.sk 

jarná virémia Časté ochorenie kaprov 

autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR (text, foto) 

Zdravý ako ryba, túto vetu 

určite pozná každý, ale pravda 

o zdravotnom stave rýb voľne 

žijúcich v našich revíroch je 

prozaickejšia. Vo vode sa úspešne 

šíria rôzne zárodky infekcií. Aj 

keď ryby majú imunitný systém, 

niekedy sa po prezimovaní 

vyskytne u kaprov jarná virémia. 

Ryby sú poikilotermné (studenokrvné) 

živočíchy, ktorých teplota tela je približne 

rovnaká alebo mierne vyššia ako teplota vody 

v ktorej žijú. To znamená, že od teploty vody 

závisia všetky ich životné prejavy. Pre prezimovanie 

kaprov v rybníkoch je ideálne, keď je 

v rybníku miesto, kde teplota vody dosahuje 

počas celej zimy teplotu 4 o C. Pri tejto teplote 

nie je pohybová aktivita rýb, neprijímajú potravu 

a spotreba zásobných tukov je optimálna. 

Vo vodnej nádrži sa počas zimnej stagnácie 

teplota vody okolo 4 o C sústreďuje na dne (má 

najväčšiu hustotu). V dostatočne hlbokej nádrži 

sa preto teplota vody, aj po pokrytí hladiny 

ľadom, udrží v najhlbšom mieste na požadovanej 

úrovni a ryby prezimujú v poriadku. 

Príliš plytké nádrže sú pre lovné revíry nevhodné, 

lebo voda v nich často poklesne o 2 o C. 

Ryby síce prežijú, ale spotrebujú všetky tukové 

zásoby a z hľadiska energetickej potreby začnú 

odbúravať svalovinu. To sa prejaví silným oslabením 

organizmu a následnou vnímavosťou 

voči rôznym ochoreniam, hlavne jarnej virémii. 

Kolísanie teploty vody je tiež veľkým 

problémom počas zimovania rýb. Ak teplota 

vody počas zimovania kolíše výdaj energie sa 

zväčšuje, čím dochádza k znižovaniu tukových 

zásob až na minimum a stav rýb po zimovaní 

býva často kritický. Po takomto prezimovaní 

rýb je nebezpečné to, že okrem extrémnych 

prípadov nie je na prvý pohľad na rybách vidieť 

žiadne zmeny. Je o to nepríjemnejšie, keď 

nastane v jarnom období hromadný úhyn rýb. 

Najčastejším pôvodcom hromadných 

úhynov v jarnom období je Rhabdovirus carpio 

spôsobujúci jarnú virémiu. Tento vírus má 

optimálne podmienky pre rozmnožovanie pri 

teplotách od 12 o do 17 o C, pričom chorobný 

proces vrcholí až pri 17 o C. Na rybách sa prejavuje 

tak, že napadá vnútorné orgány vrátane 

krvného systému, na svalovine vidieť malé 

krvné výrony, ktoré môžu byť aj na koži, žiabrach 

a plynovom mechúre. Pri jarnej virémii sa 

zvyčajne pridružujú ďalšie ochorenia, predovšetkým 

bakteriálneho pôvodu. Ryby strácajú 

reflexy, často bývajú sústredené pri brehoch 

a väčšina uhynie. Jedince, ktoré prežijú majú 

početné medziorgánové zrasty. Problémom 

pri tomto ochorení je hlavne to, že jarnej virémii 

nepredchádzajú výrazné príznaky. 

zdroj: www.sryba.sk 

Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk 


aktuality 

Dňa 25. septembra 2010 sa 

v Pliešovciach uskutoční 

7. ročník Dňa svätého 

Huberta. Srdečne pozývame. 

FORESTPORTAL 

Mnohé informácie o lesoch Slovenska, 

lesníctve a lesnom hospodárstve nájdete 

na stránke www.forestportal.sk. Na stránke 

nájdete odborné rady, ako napríklad prehľad 

všetkých platných predpisov týkajúcich 

sa lesného hospodárstva ale aj poľovníctva, 

správy o dotáciách a podporách a o lesníckej 

vede a výskume. Informácie o lesníckych 

inštitúciách, ekonomike a lesníckej politike. 

Ale nie len to. Stránka sa venuje aj poskytovaniu 

noviniek o lesníckych akciách a podujatiach, 

poukazuje na možnosti využívať les 

na regeneráciu a relax, ale aj ako zdroj poznania 

mnohých zaujímavostí. Ak budete 

potrebovať akékoľvek informácie o lese odporúčame 

túto stránku. 

veľtrh 

V dňoch 5. až 8. októbra 2010 sa uskutoční 

na výstavisku Agrokomplex v Nitre 17. 

medzinárodný drevársky veľtrh spolu s 13. 

medzinárodnou lesníckou výstavou a 6. ročníkom 

odbornej výstavy MNS – materiály, 

novinky a servis pre drevársky a nábytkársky 

priemysel. 

Veľtrh predstaví drevo v najširšom ponímaní 

– od pestovania lesa, ťažby a približovania 

dreva až po finalizáciu stavebno 

– stolárskych a nábytkárskych 

výrobkov. Novinkou je tá skutočnosť, že 

výstava strojov, nástrojov, zariadení a materiálov 

pre drevársky a nábytkársky priemysel 

sa bude konať len jedenkrát za dva roky. Konanie 

akcie DREVO, realizovanej v každom 

nepárnom roku, bolo zrušené. Viac informácií 

získate na www.agrokomplex.sk 

sKEAGIS 

Dňa 19. augusta 2010 sa uskutočnilo 

v priestoroch generálneho riaditeľstva VLM 

SR š. p., školenie k novému Agrárnemu geoinformačnému 

systému (ďalej SKEAGIS). 

Pomocou SKEAGIS - u bude v budúcnosti 

zabezpečené dodržiavanie podmienok 

krížového plnenia, ktorého podmienky 

je nutné dodržiavať pri poberaní priamych 

platieb na pôdu. 

Náhrady strát 

v produkcii lesného 

porastu spôsobených 

prírodnou katastrofou 

V januári tohto roku vstúpil do platnosti 

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, 

ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 

666/2004 Z. z. Zákon okrem iného upravuje 

oblasti zaoberajúca sa živelnými udalosťami a 

pohromami. S týmto zákonom úzko súvisí aj 

zákon č. 267/2010 Z. z. o dotácii na kompenzáciu 

strát spôsobených prírodnou katastrofou, 

ktorý je účinný od 15. júna 2010 a podľa 

ktorého je možné uplatňovať si tiež náhradu 

straty v produkcii lesného porastu, lesnej 

škôlky alebo v chove rýb. 

Ďalšou možnosťou ako získavať 

prostriedky vynaložené na ochranu pred povodňami 

je kohézny fond a štátny rozpočet 

resp., Operačný program Životné prostredie, 

Prioritná os 2. Avšak je potrebné poponáhľať 

sa, pretože dátum uzavretia výzvy na 

predkladanie žiadostí o nenávratný finančný 

príspevok na ochranu pred povodňami je pre 

I. skupinu aktivít 13. september 2010 a pre II. 

skupinu aktivít 30. september 2010. Viac sa 

dozviete na stránke www.opzp.sk 

Kalendár podujatí Lesníckej 

fakulty Technickej 

univerzity vo Zvolene 

September 2010 

Bioklimatologické dni (medzinárodná 

konferencia) – Miesto konania: Praha 

Lesnícke stavby v krajine 2010 (medzinárodná 

vedecká konferencia) - Miesto konania: 

Zvolen (TU vo Zvolen) 

Provenienčný výskum lesných drevín 

(medzinárodný seminár) - Miesto konania: 

Zvolen (TU vo Zvolene) 

Integrovná logistika pri produkcii a využití 

biomasy (medzinárodná konferencia) - 

Miesto konania: Gabčíkovo 

Október 2010 

Vplyv vetrovej kalamity na vývoj lesných 

ekosystémov v Tatrách (seminár) - Miesto konania: 

Tatranská Lomnica 

Pokroky techniky 2010 – prezentácia TST 

Rakúsko í spojená s praktickými ukážkami) - 

Miesto konania: SBM Banská Štiavnica 

Aktuálne problémy lesníckeho mapovania 

(medzinárodné sympózium) - Miesto konania: 

Zvolen (TU vo Zvolene) 

November 2010 

LMP Kolokvium 2010 – supravodiče a ich 

aplikácia v LMP (odborný seminár) - Miesto 

konania: Zvolen (TU vo Zvolene) 

Financovanie 2010 Lesy – Drevo (medzinárodná 

vedecká konferencia) - Termín konania: 

25. november 2010, Miesto konania: Zvolen 

(TU vo Zvolene) 

Viac na www.tuzvo.sk 


13

od spoločných koreňov 


od spoloČných koReňov 

seRiál 

PRedstaVUJeme 

diVíZiU HORní Planá 

autor: Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p 

v pRedchádzajúcom Čísle 

sme vám poskytli infoRmácie 

o divízii hoŘovice. dnes kRátko, 

ale dúfame, že zaujímavo, 

pRiblížime divíziu hoRní planá... 

Počátky vzniku divize VLS ČR, s. p. 

Horní Planá můžeme položit současně se 

vznikem VVP Boletice, tzn. do roku 1946. 

Tehdy byla zřízena lesní správa Chvalšiny, 

organizačně začleněná pod VLS Hořovice. 

V roce 1947 bylo zřízeno ředitelství v Horní 

Plané. Rozmach nastal po roce 1950, 

kdy došlo k rozšíření o celé území VVP Boletice. 

Tehdy byly zřízeny lesní správy Polná, 

Uhlíkov, Arnoštov a Křišťanov, které 

vlastně jen převzaly organizační strukturu 

schwarzenberských lesů. V roce 1951 došlo 

z podnětu „Státních lesů k převzetí jejich 

Těžebního podniku Horní Planá a převážné 

části „Pěstebního podniku Český 

Krumlov“ v pohraniční části. VLS ČR, s. p. 

byly ustanoveny na základě rozkazu ministra 

národní obrany č. 0114, ze dne 20. prosince 

1952. Od „Státních lesů“ byly převzaty 

lesní správy Nová Pec, Plešný, Stožec, 

Račín 

Území, na kterém hospodaří VLS 

ČR, s. p. se nachází převážně ve vojenském 

újezdu Boletice, dále jsou zde odloučené 

části sdružené pod lesní správou 

Nová Pec – Dražice, Bechyně, Homole 

a Vimperk. Celkem je obhospodařováno 

16 748 ha lesa. Z hlediska geomorfologického 

se území vojenského újezdu rozkládá 

v šumavské soustavě, v oblasti Šumavské 

hornatiny. Území leží na rozhraní 

Želnavské hornatiny a Českokrumlovské 

vrchoviny. Nejnižším místem je oblast Boletického 

potoka v místě, kde opouští vojenský 

újezd – 565 m n. m. Nejvyšším bodem 

je vrchol Lysé ve výšce 1 228,3 m n. 

m. Celé území představuje v rámci České 

Vlhká louka. (foto eva Pláničková) 

republiky ojedinělý komplex s výjimečnými 

přírodními podmínkami. Na části 

je vyhlášena CHKO Šumava, území náleží 

do NATURY 2000, je zde národní přírodní 

památka Blanice s výskytem perlorodky 

říční. 

Zcela zásadním zásahem do organizační 

struktury bylo předání lesů a dalších 

objektů Správě národního parku Šumava 

v roce 1993 – jednalo se cca o 10 000 

ha lesa (lesní správy Stožec, Plešný a části 

LS Nová Pec). V současné době jsou pod 

ředitelstvím Horní Planá se sídlem v Horní 

Plané začleněny LS Arnoštov, Chvalšiny, 

Horní Planá, Nová Pec a Správa služeb. 

• 

olšina 

Nové údolí a Bližší Lhota. Na území vojenského 

újezdu Boletice hospodářily včetně 

zemědělských pozemků. Na sklonku 

padesátých let došlo k převzetí pozemků 

v okolí Dražic, dále lesnických úseků Vimperk 

a Homole. Rozsáhlou akcí bylo odlesňování 

zátopového území vodní nádrže 

Lipno o výměře 500 ha v letech 1955 

– 1958. Celkem bylo vytěženo 70 000 m³ 

dřevní hmoty. Území je postihováno dosti 

často sněhovými a větrnými kalamitami 

– např. v r. 2007 orkánem Kyrill padlo 

700 tis. m³ dřevní hmoty. 

VOJENSKÉ LESY 3/2010 

jaro na Šumavě (foto Ing. jiří Flíček) 

15

históRia 

sRdečne Vás POZýVame! 

na JUBileJný 20. ROčník dní sV. HUBeRta 

Marian Číž 

Radi by sme sRdeČne 

pozvali všetkých pRiateľov 

poľovníctva a pRíRody do 

aReálu svÄtoantonského 

kaštieľa na jubilejný – 20. 

RoČník celoslovenských 

poľovníckych slávností 

dní sv. hubeRta. okRem 

osvedČených akcií v Rámci 

osláv pRipRavili oRganizátoRi 

i nieČo nové a zaujímavé. 

Predovšetkým pozývame všetkých 

poľovníkov na výstavu „Unikátne svetové 

a slovenské trofeje“, ktorá bude nainštalovaná 

v nových priestoroch barokovej 

sýpky. V tejto budove, kde bude 

v budúcnosti nová poľovnícka expozícia, 

začíname už v piatok 3. septembra s odborným 

seminárom „20 rokov Dní Sv. 

Huberta“ a 4. IX. (v sobotu) tu otvoríme 

priestor, ktorý bude slúžiť ako Sieň slávy 

slovenského poľovníctva. V roku 90. výročia 

organizovaného poľovníctva budú 

ako prvé významné osoby uvedení v sieni 

Dr. Jan Červíček – zakladateľ a prvý 

predseda Loveckého ochranného spolku 

pre Slovensko a Koloman Slimák – nestor 

slovenskej poľovníckej kynológie. K tomuto 

významnému výročiu bude pripravený 

i úvodný bod programu na nádvorí 

– pásmo „V službách prírode“, v ktorom 

práve Dr. Červíček (prirodzene v zastúpení) 

zhodnotí činnosť slovenských poľovníkov 

za 90 rokov. V pásme uvedieme aj 

zástavu a hymnu Slovenskej poľovníckej 

komory a Klub slovenských poľovníčok. 

Predstavíme sokoliarstvo ako svetové 

kultúrne dedičstvo aj slovenské poľovnícke 

plemená psov. Okrem výstavy unikátnych 

trofejí budú môcť návštevníci uvidieť 

výstavy „90 rokov organizovaného 

poľovníctva na Slovensku“, „Poľovníctvo 

vo výtvarnom prejave“, výstavu víťazných 

fotografií československej súťaže „Zlatý 

jelen Slávy Štochla“ a výstavu atraktívnych 

poľovníckych trofejí (penisové 

kostičky a iné zaujímavosti). Prirodzene 

nebudú chýbať osvedčené podujatia 

akými sú svätohubertovská omša, súťaže 

vábičov Hubertlov-Halali, ocenenia významných 

poľovníkov rezortnými vyznamenaniami 

i medailami Sv. Huberta SPZ, 

ukážky sokoliarstva, kynológie, atraktívny 

rybolov, poznávacie súťaže pre deti, 

módna prehliadka, vystúpenia tanečných 

i hudobných súborov, ukážky prác remeselníkov, 

zábavný program,...atď. Každý 

platiaci návštevník dostane so vstupenkou 

i pamätnú mincu. Okrem hlavných 

organizátorov Slovenského poľovníckeho 

zväzu, Múzea vo Sv. Antone a firmy 

Šomek z Bratislavy, pomáhajú jubilejný 

ročník spoluorganizovať i Vojenské lesy 

a majetky SR a Lesy Slovenskej republiky, 

š.p. VLM SR sú už viac rokov nenahraditeľným 

partnerom nášho múzea a i touto 

formou ďakujeme za podporu a spoluprácu. 

HUBeRtOVská kVaPka kRVi 

Bude to prvýkrát, keď budú mať možnosť 

návštevníci osláv darovať krv. Veríme, 

že naši poľovníci využijú túto možnosť a dokážu, 

že vedia pomôcť tým, ktorí to najviac 

potrebujú. Darovanie krvi bude v parku 

v sobotu dopoludnia a každý kto krv daruje 

dostane vstupenku na prehliadku múzea, 

ktorú bude môcť potom využiť v priebehu 

roka. 

Veríme, že prijmete naše pozvanie 

a prídete zažiť do areálu svätoantonského 

kaštieľa pekný prvý septembrový víkend. 

Úprimne sa tešíme na Vašu návštevu. 

• 

16 VOJENSKÉ LESY 3/2010

história 

Vojenské lesy a majetky Slovenskej 

republiky, štátny podnik Pliešovce 

(od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR) - 2. časť 

autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR 

Začiatky podniku a jeho 

rozvoj v rokoch 1952 – 1970 

Začiatky novovytvoreného podniku 

boli veľmi ťažké. Podnik začal pracovať bez 

akýchkoľvek mechanizačných prostriedkov 

(vlastnil 1 nákladné auto, 2 kolesové lesné 

traktory a 1 osobné auto). Ekonomicky 

podnik pôsobil len z prídelových fondov, 

ktoré dostal na druhý polrok 1952 z PR Malacky 

a pre roky 1953 a 1954 z prostriedkov 

hlavnej správy VLS Praha. Podnik bol 

bez vlastného bytového fondu a výrobných 

objektov. Delimitované mechanizačné 

prostriedky od sesterských podnikov VLM 

boli veľmi opotrebované a časté poruchy 

bolo potrebné odstraňovať 

v súkromných autodielňach. 

Aj napriek 

týmto ťažkostiam podnik 

splnil v roku 1953 

všetky plánované úlohy. 

K prvému rozšíreniu 

došlo k 1.1.1955, 

keď boli prevzaté hospodárske 

celky od štátnych 

lesov, lesnej správy 

Antol, a to: Pliešovce, 

Sása, Zaježová. Z týchto 

celkov bola vytvorená 

lesná správa Pliešovce a jej vedúcim sa stal 

Ján Matlák. V tom istom roku bola tiež vytvorená 

dopravno–mechanizačná správa. 

Viedol ju Vladimír Búzik. Od štátnych lesov 

Mošovce prevzal podnik v oblasti Sklené 

hospodárske celky: LO Rovná Hora, LO 

Langrund, LO Kunešov, Sočovské Háje a za 

vedúceho bol vymenovaný Róbert Thonhauser. 

Ďalej boli prevzaté poľnohospodárske 

celky Lažteky, Podjavorie a oblasť 

Vidov Vrch zo strany obce Senohrad (Šimákov 

Laz, Klinkov Laz.) Z týchto celkov 

bola vytvorená Poľnohospodárska správa 

Lašťoky s vedúcim Júliusom Ďuríčkom neskôr 

bol vedúci Ján Dobronivský a po ňom 

v roku 1966 nastúpil za správcu Ján Šlahor. 

Koncom roku 1955 bola vytvorená stavebná 

správa Pliešovce a od štátnych lesov 

Modrý Kameň bol prevzatý celok Horné 

Strháre, ktorý bol pričlenený k lesnej správe 

Lešť. Po prevzatí nových celkov bolo nutné 

urobiť prerozdelenie pôdy do jednotlivých 

kategórií. Kategorizácia sa začala koncom 

roku 1955 s pomocou pracovníkov Ústavu 

hospodárskej úpravy lesov VLM – Stavotax 

Praha. K 31.12.1955 mal podnik asi 580 zamestnancov, 

z toho 64 technicko-hospodárskych 

pracovníkov. Keďže podnik nemal 

vlastné byty, tak sa v roku 1954 začalo 

s výstavbou 8 bytových jednotiek v Pliešovciach. 

Do užívania boli odovzdané v marci 

1955. Na služobnej ceste pri tragickom železničnom 

nešťastí zahynul 8.8.1956 náčelník 

podniku kpt. Miloslav Balažic. Do funkcie 

riaditeľa bol menovaný kpt. Ing. Ernest 

Pápay, ktorý dovtedy zastával funkciu hlavného 

inžiniera podniku. Rok 1956 

bol rokom konsolidácie podniku, začalo sa 

s výstavbou administratívnej budovy podnikového 

riaditeľstva (PR) VLM a troch 

štvorbytoviek, ktoré boli odovzdané koncom 

roku 1957( slúžia svojmu účelu dodnes). 

V roku 1957, 24. júna, vznikla v lesných 

porastoch veľká veterná kalamita v rozsahu 

110 000 m3 . V lesnej správe Lešť, bolo 

zničených 82% porastov. Likvidácia kalamity 

trvala až do konca roku 1959, veľkú pomoc 

poskytli aj sesterské podniky VLM. 

Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto 

obdobia, tak podnik riadil tieto správy: lesné 

správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske 

správy Riečky a Lažteky, stavebná 

správa Pliešovce, DMS Pliešovce 

(terajšia časť prístavba v zadnom dvore GR) 

s počtom THP 86, z toho na riaditeľstve 39 

zamestnancov. Na PR VLM boli vytvorené 

útvary: lesnej výroby, poľnohospdárskej výroby, 

plánovania, ekonomiky práce a normovania, 

odbytu a zásobovania, mzdová 

učtáreň, sekretariát. Dňom 31.12.1958 nastali 

v podniku personálne zmeny na poste 

riaditeľa a vedúcich odborných útvarov. 

Riaditeľ podniku kpt. Ing. Ernest Pápay bol 

preložený za riaditeľa sesterského podniku 

do Malaciek a do funkcie riaditeľa v Pliešovciach 

bol vymenovaný dňom 1.1. 1959 

pplk. Jozef Naništa. 

V roku 1962 bola daná do prevádzky 

novovybudovaná STAS Pliešovce a neskôr 

aj LS Pliešovce. Za jej vedúceho 

bol vymenovaný Vladimír 

Búzik. Poľnohospodárska 

správa Vidov Vrch bola 

vytvorená v roku 1963 so 

správcom Jurajom Malatincom. 

V tomto období pôsobili 

na území VVP Lešť a jeho 

bezprostrednom okolí tri 

poľnohospodárske správy, 

a to už spomínaná správa Vidov 

Vrch, potom poľnohospodárska 

správa Riečky s vedúcim 

Ing. Milanom Škerlem 

a od roku 1960 s vedúcim Imrichom Micháčom 

a poľnohospodárska správa Lašťoky 

s vedúcim Júliusom Ďuríčkom. 

Postupne boli dobudovávané hospodárske 

dvory, a to Kamenný Vrch dobudovaný 

v hodnote 5,3 mil. Kčs v roku 1966, 

Vidov Vrch aj s príslušnými bytovými jednotkami 

v celkovej hodnote 9,4 mil. Kčs 

v roku 1967, Podjavorie v celkovej hodnote 

5,3 mil. Kčs v roku 1965. V roku 1973 boli 

odovzdané nové priestory DMS Pliešovce 

v celkovej hodnote 5,17 mil. Kčs, ktorej 

správcom bol Štefan Vajda. Podnik sa stále 

intenzívnejšie začal zaoberať rozvojom poľnohospodárskej 

výroby, najmä v rekultivačných 

a asanačných prácach. Likvidovala sa 

aj kliešťová kalamita v oblasti Lešť a Turie 

Pole. 

• 

Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk 


17

kynológia 

Jazvečík 

Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Mgr. Dana Šubertová, Ing. Zuzana Balandová 

Použitá literatúra: A. Bakoš, Poľovné plemená psov 

MALÝ TELOM, VEĽKÝ DUCHOM, 

TAKÝ JE JAZVEČÍK. PATRÍ MEDZI 

NAJSTARŠIE A NAJUSTÁLENEJŠIE 

POĽOVNÉ PLEMENÁ. UŽ 2000 

ROKOV PRED NAŠIM LETOPOČTOM 

V EGYPTE SÚ KRESBY NA 

NÁHROBNÝCH KAMEŇOCH 

OZNAČENÉ NÁZVOM „TEKEL“, 

KTORÉ NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ 

JAZVEČÍKA A JEHO SÚČASNÉ 

POMENOVANIE (TECKEL, DACHSEL, 

DÄXER, DACHSHUND). 

Cieľavedomý chov jazvečíkov, tak 

ako aj ostatných poľovných plemien sa 

datuje od druhej polovice 19. storočia, 

keď sa zaviedli preukazy pôvodu. V roku 

1888 bol v Berlíne založený „ Deutsche 

Teckelklub“ (Nemecký klub jazvečíkov), 

v roku 1891 sa konali veľké výstavy, napr. 

v Amsterdame so 17 jazvečíkmi a v Berlíne 

s 300 jazvečíkmi. 

Jazvečíky rozdeľujeme podľa 

osrstenia na hladkosrsté, 

dlhosrsté a hrubosrsté. 

Každý variant sa vyskytuje v troch 

veľkostiach, a to normálny, trpasličí 

a králičí. Pre zaradenie do jednotlivých 

veľkostí je rozhodujúci obvod hrudníka – 

králičí do 30 cm, trpasličí od 30 do 35 cm 

a normálny nad 35 cm.Najstarší z nich je 

hladkosrstý jazvečík, ktorý je základom 

pre dlhosrstého – vznikol krížením so 

španielmi, ako aj hrubosrstého – vznikol 

krížením s teriérmi. 

Jazvečíky tvoria samostatnú skupinu 

FCI č. IV, ktorá je najmenej početná zo 

všetkých skupín FCI, ozývajú sa v zahraničí 

hlasy za jej zrušenie, ale dúfame, že 

sa to nestane. 

Pre všetky jazvečíky platí 

štandard FCI č. 148: 

Nízka, podlhovastá, ale pevná 

a dobre osvalená postava s krátkymi 

končatinami, smelé a vyzývavé držanie 

hlavy, inteligentný výzor. Hlava je suchá, 

podlhovastá. Plocho klenuté temeno, 

pevne napäté pysky, v papuli siahajúcej 

až za oči má silný chrup. Stredne veľké 

oči sú tmavo červenohnedé alebo červenohnedé. 

Krk je dostatočne dlhý, svalnatý, 

suchý, voľne vysoko nesený. Chrbát 

je rovný, hrudník oválny a zo strany 

priestorný. 

Prípustná farba je: Jednofarebné 

– červená, červenožltá, žltá s prímesou 

čiernej. U hrubosrstých tmavá alebo 

svetlá diviačia, suché lístie. Dvojfarebné 

- čierna alebo hnedá s pálením. Škvrnité 

(tigrované, pásikavé). Inak sfarbené - 

všetky doposiaľ nespomenuté farby. 

Veľ kosť je u králičích do 3,5 kg, u trpasličích 

4 kg a u normálnych do 9 kg. 

Veľkosť a tvar tela predurčuje jazvečíka 

v prvom rade na prácu pod zemou, 

tomu je prispôsobená aj jeho povaha 

– odvaha, ostrosť, nebojácnosť. Tieto 

vlastnosti pri výcviku prevyšujú niekedy 

nad poslušnosťou, čo je dané tým, že 

keď pracuje v brlohu je odkázaný sám na 

seba a nemôže čakať pomoc od svojho 

pána. V súčasnosti sa však jazvečík používa 

hlavne na prácu na povrchu – dohľadávanie, 

durenie. Prekážka pre neho 

môže byť len vysoká snehová pokrývka, 

ale v klimatických podmienkach Záhoria 

to nebýva problém. Najlepšie sa jazvečíkom 

pracuje vo dvojici alebo ešte lepšie 


kynológia 

v trojici, kde si vedia pomáhať a dopĺňať 

sa navzájom. Podmienkou je, aby táto 

skupina bola dobre zohratá a navzájom 

na seba zvyknutá. 

Jazvečíky sú medzi poľovníkmi veľmi 

obľúbené pre svoje poľovnícke vlastnosti, 

čo potvrdzuje aj fakt, že klub chovateľov 

jazvečíkov patrí medzi najpočetnejšie 

kluby. 

štyroch hodín. 

• 

Môj prvý jazvečík 

Jeden príbeh ako spomienka na môjho 

prvého jazvečíka, ktorý sa volal EDY 

z Gútovej Lúky. Prvého mája v roku 1996 

som bol s priateľom Mariánom ráno na 

posliedke v revíri nad dedinou Pernek. Kamarát 

postrelil lanštiaka a pustil sa do dohľadávky 

so svojim slovenským kopovom, 

asi po 800 metroch sa farba stratila a pes 

stratil aj stopu. Prišiel za mnou a išli sme 

znovu na nástrel s mojím Edym. Tak isto 

sme prišli na miesto, kde končila farba. 

Keďže tam bol veľmi hustý porast s černičím, 

tak sme sa dohodli, že psov vypustíme 

na voľno. Psíky zmizli a my sme čakali 

čo bude nasledovať. Mariánov kopov sa 

vrátil asi po pol hodine, ale Edyho nebolo. 

Čakali sme asi hodinu a kamarát sa pobral 

domov. Ja som začal s autom Edyho hľadať 

po okolitých dolinách. Okolo desiatej som 

to vzdal a pobral som sa domov. Na kraji 

dediny býva priateľ Janko, poľovník zo susedného 

združenia, u ktorého som sa zastavil, 

aby som ho porosil o pomoc pri hľadaní 

psa. Janko ma prekvapil slovami „Veď 

tu kúsok za záhradou šteká nejaký pes 

už tri hodiny na jednom mieste, už som 

Ti chcel volať, lebo je to ešte vo vašom 

revíri.“ Nemeškali sme, zobral som pušku, 

Janko syna a išli sme za hlasom. V húštine 

prepletenej plamienkom, na strmom svahu, 

som sa konečne dostal k Edymu, ktorý 

hlásil postreleného lanštiaka a podarilo sa 

mi ho dostreliť. Edy za lanštiakom prešiel 

tri doliny a vzdialenosť zhruba dva kilometre 

a od nasadenia na stopu prešlo vyše 

Toto prastaré plemeno je 

jedno z najustálenejších 

a podľa staroegyptských 

kresieb aj jedno z najstarších 

poľovných plemien. 

Autor: Miroslav Bariak, Modrý Kameň 

Prvé historické pramene, ktoré opisujú 

už podobu súčasného jazvečíka sú 

spred 2000 rokov, z čias Xenofonta a Arriana. 

Pôvod súčasnej formy jazvečíka sa odvodzuje 

od nízkonohých duričov. Prvé historické 

pramene o jazvečíkoch v Európe, 

ktoré pochádzajú zo 16. stor., nachádzame 

na území Nemecka. Jazvečíky používali už 

v tom čase pri poľovaní na zajace, líšky, vydry. 

Jazvečík si aj do dnešných dní uchoval 

svojich priaznivcov, nadšencov, obdivovateľov 

a chovateľov. Jazvečíky sú druhou 

veľkou podskupinou brlohárov, ktoré rozoznávame 

podľa osrstenia na jazvečíky: 

krátkosrstné, hrubosrsté a dlhosrsté. Podľa 

veľkosti typ: normálny, trpasličí, králičí. 

Všetky tieto varianty v súčasnosti predstavujú 

9 samostatných plemien, ktoré sa 

presne odlišújú od osrstenia a hmotnosti. 

Tieto rozdielne varianty jazvečíkov vznikli 

na základe požiadaviek praxe a to najmä 

v súvislosti s veľkosťou prírodných brlohov. 

Pre mnohostrannú poľovnú upotrebiteľnosť 

jazvečíka sa s obľubou chovali 

a chovajú vo väčšine poľovníckych 

a lesníckych rodín, ale pre jeho milotu sa 

okruh jeho majiteľov znásobil a znásobí. 

Jeho povahové a najmä poľovné vlastnosti 

mu zabezpečujú stále sympatie. Jazvečík 

je veľmi vynaliezavý a mnohí hovoria, 

že je veľký chytrák. Veď akoby inakšie obstál 

v súbojoch pod zemou s oveľa silnejšími 

súpermi. K tomuto všetkému treba 

dodať, že jazvečíky sú veľmi inteligentné, 

učenlivé a všestranné, rodinné a poľovné 

psy, vynikajúci sprievodcovia a spoločníci. 

Niekedy sú im pripisované aj nie pekné 

vlastnosti ako neposlušnosť, faloš a neznášanlivosť 

voči deťom. Nič z toho však 

nie je pravda! Jedinou príčinou údajných 

typických „jazvečíkovských“ vlastností sú 

chyby vo výchove. V rodine, kde sa nevytvorí 

pevný, hodnostný rebríček sa jazvečík 

môže snažiť o presadenie akoby vodcu 

svorky. Keďže sa osobne venujem chovu aj 

týchto poľovných psov môžem s určitosťou 

zaručiť predchádzajúce slová a bol by 

som veľmi rád, aby štekot jazvečíka patril 

ku každej rodine lesníka, ale i poľovníka. 

Štandard tohto plemena je evidovaný pod 

čislom 148b zo dňa 27.6.1964, patrí do skupiny 

4, krajina pôvodu: Nemecko. • 


19

strelectvo 

Guľovnica SIG SAUER 

202 HIGHLAND 

Pripravil: Ing. Ľubomír Mesároš 

Nemecká firma Sauer je známa 

svojim inovačným potenciálom 

nielen v oblasti krátkych, 

ale aj dlhých ručných 

palných zbraní, osobitne 

pre poľovníkov. Medzi veľmi 

obľúbene patrí aj séria S 202- 

jok. Základom ich jedinečnosti 

je absolútna zameniteľnosť 

súčiastok, takže poľovník si 

môže svoju zbraň doslova 

vytvoriť podľa vlastných 

predstáv, kombináciou z 23 

hlavní, 40 pažieb, 3 spúšťových 

mechanizmov, 3 zásobníkov 

a 3 druhov mieridiel. 

My sme si odskúšali odľahčenú guľovnicu 

Sig Sauer 202 Highland. Ide skutočne 

o ďalšiu precízne spracovanú a konštrukčne 

dotiahnutú poľovnú zbraň. Prívlastok 

Highland v doslovnom preklade znamená 

Vysočina a táto puška svojou minimálnou 

hmotnosťou 2700 g potvrdzuje, že patrí 

v rebríčku poľovníckych zbraní veľmi vysoko. 

Pre porovnanie Sauer 202 Highland v kalibri 

7x64, ktorý sme mali k dispozícii, je 

ľahší ako ktorákoľvek malokalibrovka z ČZ 

Uherský Brod. Prispieva k tomu puzdro záveru 

z ľahkej zliatiny, odľahčená hlaveň a záver, 

dvojdielna pažba, samostatné predpažbie 

a hlavisko. Na slovenský trh ju okrem 

iných dováža aj bratislavská firma Puškárstvo 

Hermes, ktorej majiteľ nám ju zapožičal 

na krátky test. 

Sig Sauer 202 Highland je iba 1025 

mm dlhá, veľmi mobilná a maximálne variabilná 

zbraň, ktorá sa z hľadiska použitia 

hodí na rôzne druhy zveri, vzhľadom na 

výmenu hlavne v desiatich rôznych kalibroch, 

od .223 Remingtonu až po 8x57 IS. 

Stačí si kúpiť jednu zbraň a k nej dokupovať 

iba hlavne. Samotný mechanizmus výmeny 

hlavne je trochu zložitejší, ale dokonalý 

a pevný. Hlaveň sa vkladá do prednej 

časti puzdra záveru, v ktorom sa fixuje troma 

imbusovými skrutkami, ktoré stiahnu 

hlaveň v puzdre. Zospodu sa zaaretuje páčkou, 

ktorej vrchná časť zapadne do drážky, 

na spodnej, kónusovej časti hlavne. Aby 

bola hlaveň pri výmene správne nasadená, 

je najjednoduchšie zasunúť záver do puzdra 

a uzamknúť ho v hlavni. Do spomínanej 

aretačnej páčky sa zatiahne skrutka, ktorá 

drží celé predpažbie, prístupná je cez otvor 

v nose predpažbia. 

Hlaveň je voľne uložená, má dĺžku 

510 mm a je vyrobená zo špeciálnej ocele 

v Kruppových závodoch. Vývrt tvoria štyri 

pravotočivé drážky so stúpaním 150 mm. 

Pozdĺžnym vonkajším drážkovaním získava 

hlaveň na pevnosti v nosnej časti, čo v podstate 

znižuje jej kmitanie a umožňuje lepšie 

chladenie pri opakovanej streľbe. Oba tieto 

faktory prispievajú k vyššej presnosti guľovnice. 

Mohutné zakončenie ústia hlavne má 

oblúkovitý tvar, čím chráni vývrt a hlaveň 

pred mechanickým poškodením. V prednej 

časti je hlaveň rozšírená do kužeľa, v ktorom 

sú kónusové vybrania. Do nich zapadajú 

dva páry po troch ozuboch tela záveru. Samotný 

systém zamykania do hlavne je vlastný 

firme Sauer. Telo záveru je odľahčené viacerými 

pozdĺžnymi drážkami a ukončené 

vybratím, ktoré lícuje s tvarom ukončenia 

puzdra záveru pri poistke. V prednej časti sú 

spomínané dva páry uzamykacích ozubov 

a na čele záveru vybratie, do ktorého zapadá 

dno nábojnice, zachytené vyťahovačom. 

Keď chceme záver vybrať zo zbrane musíme 

zatlačiť smerom hore malé tlačidlo v ľavej, 

prednej časti lučíka. Na tele ako aj v puzdre 

záveru sú vyvŕtané po dva „odfukové“ 

otvory, aby sa predišlo poškodeniu zbrane 

v prípade úniku tlaku výmetových plynov 

cez nábojovú komoru. 

Chod záveru bol presný, bez najmenšieho 

výkyvu, opracovaný s nemeckou precíznosťou. 

Určite každá zbraň nie je stopercentná 

a tak jediné čo sa dá označiť za mínus na tejto 

perfektnej puške, je pomerne dlhý chod 

záveru pri prebíjaní, celých 10 cm, je to daň 

za to, že musíme rátať aj s kalibrom 8x57. Na 

zmiernenie tejto skutočnosti je páka záveru 

ergonomicky tvarovaná, oblúkovite prehnutá 

smerom dolu, zvrchu je plochá, zospodu 

oblá a pri sklopení vyčnieva len minimálne. 

Pohodlne sa dá s ňou manipulovať aj pri namontovanom 

väčšom zameriavacom ďalekohľade, 

ktorý je pre túto zbraň nevyhnutým 

vybavením. Mechanické mieridlá sú 

dobre čitateľné, plátkový cieľnik je stranovo 

nastaviteľný, hranolovitá muška, zvýraznená 

svetlým kovom, je nastaviteľná výškovo. 

Na puzdre záveru sú štyri otvory, zablendované 

skrutkami, do ktorých sa uchytáva 

montáž optiky. Spúšťový mechanizmus je 

Technické parametre: 

Model: SIG SAUER 

202 Highland 

Výrobca: J. P. Sauer & Sohn, 

Eckernförd, Nemecko 

Kaliber: 7x64 

Dĺžka: 

1025 mm 

Výška: 162 mm 

Šírka: 

52 mm (so sklopenou 

pákou záveru) 

Dĺžka hlavne: 510 mm 

Dĺžka zámernej: 310 mm 

Odpor spúšte: 2N (16 N bez 

napináčika) 

Hmotnosť: 2700 g 

Kapacita: 3 náboje 

Cena: 

2 700,-eur 


strelectvo 

Pred jazýčkom spúšte je mechanická poistka, 

pred zásobníkom tlačidlo jeho vypúšťania 

Záver má dva páry po troch uzamykacích 

ozuboch 

Pažba Monte Carlo 

Otvor v nose predpažbia po odňatí pútka 

remeňa umožňuje prístup ku skrutke, ktorá 

ho drží 

Upevnenie hlavne v puzdre tela záveru 

vybavený francúzskym napináčikom, vtedy 

je spúšť veľmi jemná, jej odpor je 2 N a chod 

milimetrový. Bez použitia napináčika je odpor 

spúšte 16 N, takmer 5 mm chod a minimálny 

prepad. Pred jazýčkom spúšte sa 

nachádza tlačidlo odblokovania bezhlučnej 

mechanickej poistky, ktorá bráni pohybu 

jazýčku a záveru. Zbraň zaistíme stlačením 

valčeka, za skosenou zadnou časťou záveru, 

smerom dolu. Univerzálny zásobník s gumenou 

krytkou má v danom kalibri kapacitu 

3 náboje. Do zbrane sa vkladá takmer 

bezhlučne a vďaka pružinke po zatlačení 

valčeka pred šachtou pohodlne „vyskočí“. 

Dvojdielna pažba je z kvalitného orechového 

dreva, ktorého povrchová úprava 

zodpovedá najnovším technológiám. Veľmi 

výrazná rybina na predpažbí umožňuje 

pevné držanie zbrane aj s vlhkými rukami. 

Hlavisko si zákazník môže vybrať zo širokej 

ponuky 32 druhov, pre praváka, či ľaváka. 

Základná dĺžka je 365 mm v rôznych tvaroch, 

nemeckej, americkej, francúzskej, my 

sme mali pažbu typu Monte Carlo. Zdrsnenie 

pištoľovej rukoväti, ergonomické tvarovanie 

pre dlaň a palec strieľajúcej ruky sú 

úplnou samozrejmosťou. Zadná časť pažby 

je uchytená na puzdro záveru imbusovou 

skrutkou, ku ktorej je prístup cez otvor vo 

ventilovanej botke. Sauerácke sú aj úchytky 

na remeň, ktoré sú ľahko odnímateľné, zatlačením 

kolíčka v ich strede. Plastová čierna 

povrchová úprava puzdra záveru a lúčika 

je na hmat veľmi príjemná, nechladivá, hlaveň 

je černená. 

Na strelnici sme Sig Sauer 202 Highland 

7x64 aj odskúšali, s mechanickými mieridlami 

na vzdialenosť 60 metrov. Použili sme 

náboje francúzskeho výrobcu Sauvestre 

s ekologickou strelou o hmotnosti 9,55 g 

a Dynamit Nobel RWS z Closteru v New Jersey 

so strelou ID Classic 11,5 g. Strieľali sme 

v stoji, na terč sediacej líšky, za zhoršených 

svetelných podmienok orientačným bodom 

bol biely fliačik nad prednou nohou. Zbraň 

na prvé zalícenie sadne do ramena. Zamierenie 

s touto ľahkou guľovnicou bolo rýchle, 

mieridlá dobre čitateľné, avšak citeľný spätný 

náraz, pri danej hmotnosti niet sa čo čudovať. 

Najlepší priemer trojranovej položky 

bol len 56 mm, čo považujeme za veľmi 

dobrý výsledok. S optikou, v tuneli na 100 

m a opretou zbraňou sme s francúzskym 

strelivom dosiahli rozptyl o 32 mm menší. 

Pri celkovom hodnotení môžeme konštatovať, 

že ide o veľmi variabilnú a kvalitnú 

zbraň, precízne spracovanú, s vysokými 

úžitkovými vlastnosťami, čomu zodpovedá 

aj cena. 

• 

Poľovné zbrane 

od našich 

susedov z Čiech 

Ľudovít Šurina, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky 

2. diel - ZKK 

Medzi ďalšie najbežnejšie guľovnice sa zaraďujú 

najviac dostupné opakovacie zbrane, ktoré si 

svojou jednoduchosťou a kvalitou vybojovali 

popredné miesto medzi poľovníkmi ,,ZG“, 

,,ZKK“. Po vojne sa začína pre civilné potreby 

vyrábať model ZG-47 - známa ,,Galaška“, ktorá 

je bez napináčika, ale spúšť je na streľbu veľ mi 

dobre prispôsobená. Ďalší vývoj pokračoval 

modelmi ZKK. 

,,ZKK“ majú francúzsky napináčik, kvalitné 

spracovanie a preto sú stále v obľube. ZKK 

600 - štandardná ráž napr.: 7 x 64, 7,62 x 63 

(30-06) ZKK 601 - krátky záver, ráž napr.: 

308W ZKK 602 - dlhý záver, tropické ráže. 

Všetky modely ZKK majú modernizovaný 

osvedčený „mauserov“ záver. Kto používa 

,,ZKK“ má dobrého spoločníka pri love, ktorý 

ho nesklame. 

Nebezpečná Piraňa 

Text a foto: Ing. Ľuboš Ivanovčan 

S rozširujúcimi sa potrebami vybavenia 

postupne upúšťame od zaužívanej definície 

a teda aj vizuálu poľovníckeho noža. Prvoradá 

je skutočnosť, aby spĺňal najdôležitejšie požiadavky 

na spracovanie, vyvrhovanie, porciovanie 

a dorazenie strelenej zveri. Moderné poľovnícke 

nože vyhovujú aj náročnejším kritériám 

outdoor. Mladí ľudia uprednostňujú nože 

s pevnou čepeľou typu bowie, drop-point 

a skinner. Na Pirane nájdeme z každého druhu 

niečo. Na malé otestovanie nám nôž poskytol 

zástupca ruského Kizlyaru pre Slovensko Mychajlo 

Špiľka zo Šale. Už na prvý pohľad vás zaujme 

tento nôž z dagestanského Kizlyaru svojím 

esovitým tvarom a ostrým hrotom, ktorý 

by sme bez problémov mohli zaradiť aj medzi 

bojové. Aj keď ide o nôž tvarom málo podobný 

na piraňu, jeho dravosť a ostrosť zodpovedá 

tejto nenásytnej rybičke. Celokovový, 45 mm 

hrubý nôž, dlhý 224 mm, je vyrobený z kvalitnej, 

najbežnejšie používanej nerezovej ocele, 

pod ruským označením 65X13. Je legovaná 0,6 


21

strelectvo 

- 0,7 percenta uhlíka, 12 - 14 percenta chrómu 

a 0,25 - 0,8 percenta mangánu a kalená na tvrdosť 

58 HRC. Od veľmi špicatého hrotu, ktorý 

zviera 28 stupňový uhol, čepeľ oblúkovito prechádza 

smerom dolu do šírky 25 mm. Ukončená 

je 2 cm súmerným rikasom. V prípade 

Pirane vlastne nahrádza spodnú priečku, čím 

zlepšuje držanie noža a bráni zošmyknutiu sa 

prstov na ostrie. Z vrchnej strany je chrbát prehnutý 

do vnútra a pri hrúbke 45 mm vytvára 

dostatočnú plochu na pritlačenie palcom v prípade 

potreby vyvinutia väčšieho tlaku na čepeľ. 

Ostrie je brúsené pod uhlom 13 stupňov na 1,5 

mm fazete, pred rikasom ukončené 7 ostrými 

zúbkami v dĺžke 2 cm. Na prvý pohľad je zrejmé, 

že nejde o typický skinner, ale prehnutá čepeľ 

má skvelé vlastnosti a vedenie rezu. Vzhľadom 

na to, že je krátka, zvládneme i rýchlu 

zmenu smeru rezania. K výborným rezným 

vlastnostiam prispieva aj zúbkované, serrated 

ostrie. Krájanie je uľahčené nielen geometrickým 

predĺžením ostria (v závislosti od typu 

niekedy až o 1/4), ale aj sústredením tlaku do 

jednotlivých bodov, keď jeho nárast je až desaťnásobný, 

čím markantne klesajú nároky na 

silu. Charakteristické, esovité prehnutie čepele 

smerom dole a chrbta rukoväti hore, vytvára 

optimálny uhol držania. Nôž má vlastnosti vysokého 

kuchynského noža, pri krájaní si nedoškriabete 

hánky prstov a zároveň vám neprekáža 

žiadna priečka. Rovnako tak dobre sa drží pri 

okrajovaní, lebo čepeľ sa k základni zužuje. Na 

manipuláciu si treba zvyknúť, špička je veľmi 

agresívna, ale zapichuje sa iba tam kam má, znížený 

chrbát nezasahuje napríklad do vnútornosti 

a nehrozí ich prerezanie. V prípade „načatia“ 

zámku ostrý hrot a zúbkovanie urobia svoje 

bez väčšej námahy. Aj keď sa s nožom nedá 

moc sekať, vyskúšali sme ho na štiepanie polienok 

a rezanie dreva. Vzhľadom na svoju šírku 

45 mm zniesol aj údery kladivom po chrbte 

bez najmenšej ujmy. Konštrukcia full-tang prechádza 

do stopky, tá tvorí rukoväť ukončenú 

oblúkom, ktorý môžeme použiť na rozbíjanie 

tvrdých predmetov. Rukoväť je nahusto omotaná 

kaprónovou (polypropylénovou) šnúrkou, 

ktorá poskytuje príjemné držanie. Ideálny veľkosťou 

a hmotnosťou 200 g, je nôž predurčený 

na dlhodobé nosenie, tomu zodpovedá aj 

veľmi praktické kožené puzdro. Nôž do puzdra 

zapadne celou dĺžkou čepele a za naznačenou 

spodnou priečkou je zabezpečený zapínacím 

prúžkom. 

Verím, že Piraňa si svojimi vlastnosťami 

nájde praktické uplatnenie u nejedného poľovníka. 

• 

Strelecké preteky 

na odštepnom závode Malacky 

Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Ing. Štefan Čuvala, vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Malacky 

DŇA 11. 6. 2010 SA KONAL 

STRELECKÝ DEŇ ZAMESTNANCOV 

VLM SR Š. P. OZ MALACKY. ZA 

KRÁSNEHO A HORÚCEHO POČASIA 

SA TU STRETLI PRAKTICKY 

VŠETCI ZAMESTNANCI OZ. 

Súťažilo sa v šiestich disciplínach, a to v štyroch 

guľových (líška, srnec, kamzík a diviak) 

a v dvoch brokových disciplínach (americký trap 

a poľovnícky oblúk). Celkom súťažilo 30 strelcov 

a štyri družstvá (ústredie OZ a tri lesné správy). 

Výsledky v súťaži jednotlivcov: 

1. miesto, Ing. Juraj Piecka, OZ Malacky 

2. miesto, Radovan Popovič, LS Mikulášov 

3. miesto, Ing. Ivan Schlosser, LS Mikulášov 

Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné: 

1. miesto, Ing. Juraj Piecka, Ing. Štefan Čuvala, Ing. 

Jozef Bittara, OZ Malacky 

2. miesto, Ing. Ivan Schlosser, Radovan Popovič, 

Ján Kráľovič, LS Mikulášov 

3. miesto, Ing.Peter Bartošek, Róbert Maráček, 

Peter Suchovský, LS Riadok 

Súťažili aj naše kolegyne v malokalibrovkovom 

štvorboji a vôbec sa nemuseli hanbiť za 

svoje výsledky. Spolu súťažilo osem žien. Ich 

umiestnenie bolo nasledovné: 

1. miesto, Valika Dvorská, OZ Malacky 

2. miesto, Anička Žilavá, OZ Malacky 

3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky 

Víťazi boli odmenení pohármi, diplomami 

a vecnými cenami a všetci zúčastnení výborným 

guľášom, pečenými rybami a chladeným pivom. 

DŇA 24. 6. 2010 SME SA OPÄŤ STRETLI 

NA STRELNICI V MALACKÁCH, TENTO 

KRÁT AJ S HOSŤAMI Z OSTATNÝCH 

ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK VLM, 

OD ŠTÁTNYCH LESOV, VLS Z ČIECH 

A INÝCH HOSTÍ. DOVEDNA 

SÚŤAŽILO JEDENÁSŤ DRUŽSTIEV. 

1. miesto, Radovan Popovič, OZ Malacky, VLM 

SR, š. p. 

2. miesto, Josef Semerád, divize Karlove Vary, 

VLS, s. p. 

3. miesto, Ing. Zdeněk Macháček, divize Karlove 

Vary ,VLS, s. p. 

Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné: 

1. miesto, Ing. Petr Skočdopole, Ing. Zdeněk Macháček, 

Josef Semerád, divize Karlove Vary VLS 

2. miesto, Ing. Juraj Piecka, Radovan Popovič 

a Ing. Ivan Schlosser, OZ Malacky, VLM SR, š. p. 

3. miesto, Miroslav Kopiar, Ivan Oslej a Ing. Michal 

Schlosser, OPK Malacky 

Aj v tento deň súťažili aj naše „krajšie polovičky“. 

Ich umiestnenie bolo nasledovné: 

1. miesto, Lucka Ďurčová, OPK Malacky 

2. miesto, Lenka Králová, EKOE 

3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky 

Po ukončení pretekov nasledovala spoločenská 

časť dňa priateľským posedením spojeným 

s pálením „Jánskeho ohňa“. 

• 


spoločenská rubrika 

NAJ HORÁR 

celoslovenská súťaž lesníkov 

v odbornosti a zručnosti 

Autor: Brezáni Ján, vedúci polesia LS Kamienka, brezani@vlm.sk (text), foto: J. Vitkovič 

Dňa 25.6.2010 sa uskutočnil 

už 6. ročník celoslovenskej 

súťaže lesníkov „Naj horár“, 

ktorý sa konal v peknom 

prostredí Kremnických 

vrchov na chate Lesák, 

v rekreačnej oblasti Tajov, 

neďaleko Banskej Bystrice. 

Podujatie otvoril generálny riaditeľ š. 

p. Lesy SR Alojz Riško a riaditeľ lesníckej 

sekcie na Ministerstve pôdohospodárstva 

Július Novotný. Súťažilo 32 trojčlenných 

družstiev zo štátnych lesov, vojenských 

lesov, mestských lesov a vysokoškolského 

lesného podniku Zvolen. VLM SR š. p. reprezentovalo 

trojčlenné družstvo v zložení 

Slavomír Kocik OZ Kamenica n/Cir., Ján 

Ščavnický OZ Kežmarok, Dušan Žlkovan 

SL Pliešovce, ktorých sprevádzali Ján Gutten 

a Ján Brezáni. 

Súťažilo sa v piatich disciplínach: 

- meranie, odhad objemu dreva a odhad 

bodovej hodnoty trofeje srnca 

a jeleňa, 

- zostavenie lapača Theyson a určenie 

požerkov drevokazného hmyzu, 

- zasadenie sadenice jamkovou sadbou 

a určenie druhu semenáčika alebo semena 

lesných drevín, 

- prerezanie guľatiny oblúkovou pílkou 

a streľba zo vzduchovky na cieľ, 

- vyplnenie testu z oblasti BOZP a hod 

obojstrannou sekerou na cieľ. 

Na pravidlá súťaže a celkové hodnotenie 

dohliadala 30 členná rozhodcovská 

komisia. V hodnotení družstiev sa na 


23


prvom mieste umiestnilo družstvo Lesov 

SR OZ Vranov nad Topľou, na druhom 

mieste OZ Rimavská Sobota a na treťom 

mieste OZ Slovenská Ľupča. Naše družstvo 

skončilo na 13. mieste. V hodnotení 

jednotlivcov sa umiestnil na 1. mieste 

Opýtali sme sa 

zúčastnených 

Richard Jakubička (OZ Rimavská sobota), 

na 2. mieste Marián Bezeg (OZ Vranov nad 

Topľou), na 3. mieste Ján Palic (OZ Rimavská 

Sobota). Náš Jano Ščavnický obstál na 

peknom šiestom mieste. Akciu podporil 

svojou účasťou v popoludňajších hodinách 

aj prezident SR Ivan Gašparovič, 

ktorý víťazné družstvá a jednotlivcov dekoroval. 

Spestrením celého podujatia boli 

aj mimosúťažné disciplíny, v ktorých si 

mohli zmerať schopnosti aj ostatní účastníci. 

Tu sa súťažilo v sekaní sekerou na 

presnosť, streľbe zo vzduchovky na cieľ, 

pití piva na čas ... 

Dobrú pohodu umocnilo pekné počasie 

a tak účastníci podujatia „Naj horár“ – 

súťaže, v ktorej nikto neprehral, si spomienky 

určite nadlho uchovajú v pamäti. • 

1. Vy ste sa zúčastnili tejto súťaže 1. krát. Ako hodnotíte celkovú organizáciu? 

Ján Gutten 

Súťaž „Naj horár 2010“ prebehla na vysokej odbornej a technickej úrovni. Zúčastnil 

sa aj tím VLM SR š.p. a podľa môjho názoru, jeho výsledky boli veľmi dobré. Súťažiaci 

prešli jednotlivými disciplínami, ktoré plne využijú v lesníckej praxi. Myslím si, že 

s organizáciou súťaže ako aj s podmienkami boli všetci súťažiaci spokojní. 

2. Aké boli jednotlivé disciplíny a v čom spočívala ich obtiažnosť? 

Dušan Žlkovan 

Jednotlivé disciplíny neboli náročné, išlo hlavne o to, aby ich súťažiaci zvládli v čo 

najkratšom čase a bez chýb. V streľbe bolo ťažké udržať pevnú ruku po prepílení dreva, 

v teste BOZP bolo dôležité v limite jednej minúty dobre si prečítať zadanie otázok. 

Pri stĺkaní lapača, odoberaní dreva a vypisovaní dodacieho listu a sadení stromčekov 

treba mať zase trochu grifu. Semenáčiky, púčiky a semená si stačí trochu zopakovať. 

Hod sekerou sa mi zdal ťažší. Treba si ho natrénovať, predsa len to človek nerobí bežne. 

Dobrý odhad bodovej hodnoty trofejí jeleňa a srnca mi priniesla poľovnícka prax. 

3. V čom bol tento ročník iný než predchádzajúci? 

Ján Ščavnický 

Prvou zmenou bola zmena miesta konania súťaže a to do obce Tajov, v peknom 

zalesnenom areáli hotela Lesák. Pribudla aj nová disciplína, hod obojstrannou sekerou, 

na ktorú sme sa nepripravili, lebo takú sekerku doma nemáme. Podstatne sa zmenilo 

bodovanie jednotlivých disciplín, kde sa najviac bodov dalo vystrieľať v disciplíne 

streľba na čas. Dúfam, že na budúci rok sa mi podarí ešte zlepšiť a postaviť sa na stupeň 

víťazov. 

4. Ako hodnotíte význam takýchto podujatí ? 

Ján Brezáni 

Súťaž Naj horár je podujatím na celoštátnej úrovni. To umožní stretnúť sa ľuďom 

s rovnakým vzťahom k lesu z celého Slovenska. Stretnú sa tu starí spolužiaci, kolegovia, 

kamaráti z celého Slovenska a zmerajú si sily v súťažných disciplínach, alebo sa 

len tak porozprávajú a vymenia si skúsenosti. Patrí to k životu, lebo človek nežije iba 

z práce. Myslím si, že účastníci takejto akcie o nej budú šíriť iba dobré správy. 

Rozlúčka 

s Ing. Petrom 

Vasiľom 

Autor: Igor Pogran, vedúci oddelenia HÚL, 

OZ Kežmarok 

Kniha Kazateľova 3:1-3 

Všetko má svoj čas a svoju 

hodinu, každá vec pod nebom. Je 

čas rodeniu sa a čas umieraniu, 

čas sadeniu a čas vytrhávaniu 

toho, čo bolo zasadené, čas 

zabíjaniu a čas hojeniu, ... 

Vždy keď som čítal tieto biblické verše, 

povedal som si: „Je to pravda“, každý z nás 

má vymedzený čas, ktorý prežije tu na 

Zemi. A rozumel som aj tomu, že každý raz 

zostarne a musí sa „porúčať“. Keď však odíde 

z našich radov mladý človek, zrazu neviem 

čo napísať. 

Je to o to ťažšie, že odišiel kolega, 

s ktorým som prežil 4 roky terénnych prác, 

týždňoviek na chatách našich odštepných 

závodov, veľa slnečných dní aj dní keď nás 

búrky a nečas vyhnali z lesa. Dní radostných 

aj plných pracovných problémov. 

A pritom všetkom som si uvedomil, že som 

ho vlastne nepoznal. 

Peter nastúpil do našej firmy 1. 3. 2005 

do LS Podolínec a po niekoľkých postoch 

sa stal 1. 6. 2006 samostatným referentom 

na Oddelení HÚL, kde pracoval až do 

25. 6. 2010. Ako každý, aj on sa spočiatku 

oboznamoval s problematikou tvorby LHP. 

Svoju robotu však robil najlepšie ako vedel 

a pracovné povinnosti si plnil svedomite. 

Mal nekonfliktnú povahu a viac počúval 

ako hovoril. Keď sme 23.6. 2010 v LC Jovsa 



oslavovali jeho 40. narodeniny, netušili sme, 

že je to naše posledné posedenie s ním. 

Dňa 25.6.2010 poobede si Peter siahol 

na život. Táto tragická udalosť navždy 

poznačila jeho rodinu, ale aj Nás najbližších 

spolupracovníkov. Rozlúčka s Ním bola 

29.6.2010 v jeho rodnej obci vo Fijaši. A ako 

povedal miestny kňaz:“ Nebuďme tými, 

ktorí vedia rýchlo odsúdiť. Nech je aj táto 

udalosť pre nás mementom a povzbudením, 

aby sme aj v tejto náročnej a neľahkej 

dobe mysleli viacej na druhých a budovali 

v našich rodinách i pracoviskách prostredie, 

kde sa budeme cítiť slobodne a dobre. 

Kto ste Petra poznali ako kolegu, či 

človeka, spomínajte na Neho v dobrom. 

• 

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ 

AUGUST 2010 

GAJDOŠOVÁ RUŽENA 

55 r., referent LS Pliešovce 

HELDÁK VLADIMÍR 

55 r., lesník LS Tichý potok, 

OZ Kežmarok 

OKTÓBER 2010 

BLAHO ZDENĚK 

55 r., lesník LS Riadok, OZ Malacky 

DECEMBER 2010 

KACIANOVÁ VIERA 

55 rokov, referent EO, GR Pliešovce 

ING. DUDA ŠTEFAN 

50 r., vedúci LS Jovsa, 

OZ Kam. nad Cirochou 

PRACOVNÉ JUBILEÁ 

OKTÓBER 2010 

GANCARČÍK ĽUBOMÍR 

30. výr., robotník LS 

Ľubica, OZ Kežmarok 

NOVEMBER 2010 

ANDREJCO JÁN 

30. výr., robotník LS Kamienka, 

OZ Kam. nad Cirochou 

JEDEN Z NÁS 

ZDENĚK BLAHO 

Autor: Ing. Peter Bartošek, vedúci LS Riadok, OZ Malacky, bartosek@vlm.sk 

Týmto rozhovorom vám 

chcem predstaviť nášho 

dlhoročného kolegu a v prvom 

rade dobrého človeka - 

Zdena Blaha, ktorý už dlhé 

roky pracuje vo VLM SR, v OZ 

v Malackách. Tento október 

oslávi životné jubileum 55 rokov. 

Kedy si začal pociťovať lásku k prírode, 

lesu a rozhodol si sa, že chceš byť lesník? 

Môj vzťah k lesu a prírode sa datuje už 

od narodenia. Asi mi ho dali do vienka ako sa 

hovorí sudičky. Narodil som sa totiž na severe 

Čiech v prekrásnom prostredí Jizerských hôr, 

kam sa rád doteraz každoročne vraciam. Tento 

vzťah vo mne ďalej rozvíjali aj rodičia návštevami 

prírodných krás, či už v Čechách, alebo 

na Slovensku. Preto som sa rozhodol ísť 

študovať na lesnícku školu. Po absolvovaní 

LOU v Modre – Harmónii som pokračoval na 

LOŠ v Kokave nad Rimavicou. 

Po ukončení štúdia na lesníckej 

škole si hneď nastúpil pracovať 

k Vojenským lesom? 

Moje prvé pracovisko po skončení školy 

bolo v opravárenskej dielni v LZ Bratislava. 

Odtiaľ som prešiel do LS Čuňovo, kde som 

pracoval vo funkcii ťažbového majstra. Keďže 

táto práca nenapĺňala moje predstavy, hľadal 

som si miesto vedúceho LO. Mal som žiadosť 

u ŠL v LZ Hronec a u VLM v OZ Malacky. Rozhodol 

som sa pre VLM, kde som nastúpil do 

zamestnania 1. 10. 1977. 

Aké bolo Tvoje prvé pracovné 

zaradenie vo Vojenských lesoch? 

Pridelili ma do LS Mikulášov, LO Biely 

Kríž. Bol som vtedy ešte mladý s minimálnou 

praxou v riadení práce v LO. Veľmi mi 

pomohli starší kolegovia, ale najviac praktických 

vedomostí mi dal môj prvý vedúci LS Ján 

tískal. Popri zvyčajných povinnostiach vedúeho 

LO som sa intenzívne podieľal aj na plení 

plánu odstrelu zveri a sprevádzaní poovných 

hostí. Po založení lesnej škôlky v LS 

ikulášov som mal určitý čas na starosť jej 

revádzku. V LS Mikulášov som pracoval do 

. 3. 2007. Po reorganizácii došlo k zlučovaniu 

S zo 6 na 3 a bol som preložený do LS Riadok 

a pozíciu vedúceho LO Kúdelka, kde pracuem 

doteraz. vojenské lesy 3/2010 

ko sa Ti pracuje na 

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš 

kolega a priateľ Ivan Kašiar, nás dňa 13. augusta 

2010 náhle opustil vo veku 49 rokov. Tí, čo ste 

ho poznali, venujte mu tichú spomienku. 

25


Odborová organizácia 

VLM SR, š. p. Pliešovce 

Autor: Ing. Ján Machajdík, predseda ZV SOZ zamestnancov obrany, VLM SR, š. p. Pliešovce, machajdik@vlm.sk 

Po dohovore s generálnym 

riaditeľom bude v každom 

čísle podnikového časopisu 

aj článok o činnosti 

odborovej organizácie. 

V prvom chcem informovať 

o jej význame a štruktúre. 

Odborová organizácia je občianskym 

združením podľa osobitného predpisu. 

Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom 

jej príslušného orgánu na utváraní 

spravodlivých a uspokojivých pracovných 

podmienok spolurozhodovaním, 

prerokovaním, právom na informácie 

a kontrolnou činnosťou. Účasť zamestnancov 

v pracovnoprávnych vzťahoch 

a jej formy sú zakotvené v desiatej časti 

„Kolektívne pracovnoprávne vzťahy“ Zákonníka 

práce. 

Významnou úlohou odborových orgánov 

je uzatváranie kolektívnych zmlúv 

so zamestnávateľom, ktoré sú výsledkom 

kolektívneho vyjednávania v zmysle 

zákona č. 2/1991 Zb. v znení neskorších 

predpisov. Snahou odborového orgánu je 

vždy so zamestnávateľom v kolektívnej 

zmluve dohodnúť pracovné podmienky 

vrátane mzdových, podmienok zamestnávania 

a vzťahy medzi zamestnávateľmi 

Členovia CPV OZ pri VLM 

SR, š. p. Pliešovce: 

Ing. Richard Hájek, predseda ZV o. 

z. Malacky, 

ng. Ján Machajdík, predseda ZV za 

základnú organizáciu tvorenú členmi 

odborov z generálneho riaditeľstva 

a zo Správy lesov Pliešovce, 

Marián Pisarčík, predseda ZV o. z. 

Kežmarok, 

Ing. František Pošík, predseda ZV o. 

z. Kamenica nad Cirochou, 

Milan Šepela, člen predsedníctva 

výkonného výboru odborového zväzu 

z o. z. Kamenica nad Cirochou. 

a zamestnancami výhodnejšie, ako upravuje 

zákonník práce alebo, iný pracovnoprávny 

predpis. 

Najväčšou úlohou pre náš celopodnikový 

výbor (CPV) bola v roku 2007 príprava 

návrhu novej podnikovej kolektívnej 

zmluvy, keďže platnosť dovtedajšej sa 

končila. CPV sa prípravou návrhu novej 

zmluvy zaoberal na dvojdňovom rokovaní 

v dňoch 22. až 23. 10. 2007, aby mohol 

byť dodržaný šesťdesiatdňový termín 

predloženia písomného návrhu jednou 

so zmluvných strán pred skončením platnosti 

aktuálnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne 

vyjednávanie o našom návrhu 

bolo 5. 12. 2007 na generálnom riaditeľstve 

VLM SR, š. p. Pliešovce za prítomnosti 

generálneho riaditeľa, vedúceho 

oddelenia lesnej výroby a ekonomického 

oddelenia Ing. Zimana a Ing. Krpeľana, 

vedúcej sekretariátu generálneho riaditeľa 

Ing. Bielikovej a členov CPV SOZ. 

Po uzavretí kolektívneho vyjednávania, 

dovolím si povedať k spokojnosti oboch 

strán, generálny riaditeľ pozval členov 

CPV OZ na riaditeľskú radu dňa 19. 12. 

2007 na slávnostné podpísanie podnikovej 

kolektívnej zmluvy na roky 2008 až 

2012. 

Pri každej organizačnej zložke VLM SR, 

š. p. Pliešovce pôsobí samostatná základná 

odborová organizácia. Odborové organizácie 

pôsobiace v rezorte Ministerstva obrany SR 

sú združené v Slovenskom odborovom zväze 

zamestnancov obrany so sídlom v Trenčíne, 

ktorý okrem iných úloh vyjednáva a uzatvára 

kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so 

Zamestnávateľským zväzom podnikov armády 

SR. Táto zmluva je potom základom pre 

kolektívne vyjednávanie na úrovni aj nášho 

podniku. 

• 

Poznávací zájazd ZV SOZ do Prahy a na južnú Moravu 14. až 16. 5. 2010 


lesná pedagogika 

Prečo? 

Prečo vonia 

ihličnatý les? 

obrázok Lesná krajina kreslila Anna Palčinská 

Čo viac viete 

o lese? 

Skúste porozmýšľať a doplňte chýbajúce 

výrazy vo vetách. Pomôže vám šepkár. 

Preto, lebo ihličnaté dreviny obsahujú 

rôzne látky, ktoré sa vyznačujú nápadnou 

vôňou. Napríklad smrek je spomedzi 

našich ihličnatých drevín strom, ktorý obsahuje 

azda najviac živice. To je tá lepkavá 

biela alebo priezračná hmota, ktorá tak 

nádherne vonia, ale ani za nič sa nedá odstrániť 

zo šatstva a z pokožky zíde až po 

dlhšom čase. Smrek dokonca má vo vnútri 

dreva viditeľné miesta, kde je živica nahromadená. 

Volajú sa živičné kanáliky a patria 

medzi zjavný znak toho, že v rukách držíme 

práve smrekové drevo. Na povrchu, teda na 

kôre živého stromu ju len tak nevidíme. Ak 

sa tam objaví je znakom toho, že strom bojuje 

s nejakým poranením. Buď je poranená 

kôra technicky – napríklad nejakým predmetom, 

zlomom po účinkoch silného vetra 

a podobne. Ak strom napadnú biotický 

škodcovia – myslíme tým hmyz, ako napríklad 

lykožrúty – strom rovnako použije na 

svoju obranu živicu. Začne ju roniť vo zvýšenej 

miere a snaží sa zaliať všetky vyhryzené 

chodbičky aj s hmyzom. Ak hmyzých 

škodcov nie je príliš veľa, takýmto spôsobom 

sa strom dokáže ubrániť. Tento spôsob 

obrany si ľahko všimnete. Z oválneho 

asi 3 až 5 milimetrov veľkého otvoru spozorujete 

tuhnúcu vytekajúcu živicu. Okrem 

toho, že drevo ihličnatých stromov obsahuje 

živicu, v ihličí sa nachádzajú silice 

a éterické oleje. Tieto sa dokonca využívajú 

na výrobu rôznych prípravkov, parfémov 

a vonných olejov v kozmetickom priemysle. 

Aj listnaté stromy majú v dreve rovnakú 

hmotu, avšak nazýva sa miazga. Funkcie 

plní rovnako, ale nevonia tak nápadne. Preto, 

keď vojdete do smrekovej mladiny cítite 

jej krásnu vôňu, ktorú si nepomýlite so 

žiadnou inou. 

lesní pedagógovia 

Podľa toho, aká drevina (ihličnatá alebo 

listnatá), v lese prevláda, rozlišujeme lesy 

...................... alebo ...................... . 

Ak je zastúpenie drevín približne rovnaké, 

ide o lesy ...................... . 

Naším najrozšírenejším ihličnatým stromom 

(pred lykožrútovou kalamitou) 

bol .............................. . A lesy, v ktorých 

táto drevina prevažuje sú nazývané 

...................... . 

Ďalší u nás pomerne rozšírený ihličnan, 

ktorý obľubuje piesčité pôdy je 

...................... . Lesy s prevahou tohto 

stromu sú nazývané ...................... . 

Listnatý strom, ktorý je u nás najviac rozšírený 

sa nazýva .................... a lesy s jeho 

prevahou sú nazývané ...................... . 

Šepkár: buk lesný, smrek obyčajný, borovica lesná, 

bory, bučiny, smrečiny, ihličnaté, listnaté, zmiešané 


27

PUŠKÁRSTVO HERMES 

Dovozca zbraní značky Browning a nábojov 

Winchester pre Slovenskú Republiku 

Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava 

Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk 

Otváracie hodiny: 

Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod, 

Sobota: 9:00 – 12:00 hod. 

Broková kozlica Browning B525 Heritage Hunter 

kal.: 12/76, 71cm, INV 

cena: 6 790 €/ 204 555,54 SKK 

Samonabíjacia guľovnica Browning BAR LongTrac Luxe 

kal.: 9,3x62 

cena: 2 280 € / 68 687,28 SKK 

Broková kozlica Browning Cynergy Pro Sport 

kal.: 12/76, 76cm 

cena: 3 190,00 € / 96 101,94 SKK 

Broková kozlica Browning B525 Hunter Classic 

kal.: 12/76, 71cm 

cena: 1 830 € / 55 130,58 SKK 

Guľovnica Browning Euro-Bolt II Standard 

kal.: .30-06Spr. 

cena: 1 319,46 € / 39 750,05 SKK 

Samonabíjacia brokovnica Browning Phoenix Topcote 

kal.: 12/76, 71cm 

cena: 1 280,95 € / 38 589,90 SKK 

Guľovnica Browning X-Bolt Hunter 

kal.: .308Win., .30-06Spr., 56cm hlaveň cena: 1 090 € / 32 837,34 SKK

Vojenské lesy 3/2010

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?