Vojenské lesy 3/2013
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Los mokraďový<br />
Vráti sa na Slovensko?<br />
Los mokraďový (Alces alces) je robustný kopytník z čeľade jeleňovitých. Patrí bezpochyby medzi<br />
najmajestátnejšie a najzaujímavejšie zvieratá, ktoré v minulosti obývali a zdobili naše <strong>lesy</strong>.<br />
Približne pred 300 rokmi ho však u nás vyhubili. Laická verejnosť sa tak mylne domnieva, že los<br />
patrí len do severských krajín, kde ho nájdeme dodnes – v oblastiach severnej Európy, Severnej<br />
Ameriky či Ázie.<br />
Telo losa je dlhé 2 – 3 metre a pokryté<br />
hnedou, hnedo-sivou srsťou. Samce dosahujú<br />
hmotnosť až 450-500 kg a dorastajú<br />
do 2,5 m výšky, samice o čosi menej. Hlavy<br />
samcov zdobí obdivuhodne krátke lopatovité<br />
alebo vetvovité parožie s rozpätím až 1,6<br />
m, ktoré zhadzujú spravidla vo februári. Vývoj<br />
nového parožia sa končí v júli až auguste.<br />
Losia ruja je podobne ako jelenia na jeseň.<br />
Gravidita trvá osem mesiacov. Keď má<br />
mláďa tri týždne, dokáže už matku nasledovať<br />
na pašu. Ako päťmesačné je už schopné<br />
žiť samo, ale ostáva s matkou 1-2 roky, kým<br />
sa nenarodí ďalšie mláďa. Los je veľmi inteligentné<br />
zviera, ktoré vie zhodnotiť hroziace<br />
nebezpečenstvo. Živí sa najmä vetvičkami<br />
mäkkých listnatých stromov, koreňmi a výhonkami<br />
rastlín. Nie je až taký plachý, za<br />
akého ho považujú. Je výborne prispôsobený<br />
na plávanie a brodenie sa v mokradinách<br />
či snehu. Zaujímavé je, že jeho predné nohy<br />
sú dlhšie ako zadné a jeho kosti majú tempo<br />
rastu až raritných 2,5 cm denne. Slabý zrak<br />
je vykompenzovaný dobrým sluchom a čuchom,<br />
ktoré mu slúžia na orientáciu. Okrem<br />
obdobia párenia žije samotársky. Dožíva sa<br />
veku 20-25 rokov.<br />
Nadšenci chcú losa späť<br />
Vďaka postupnému zotavovaniu sa z rapídneho<br />
poklesu výskytu losa v súčasných populáciách<br />
tohto ohrozeného druhu badáme mierne<br />
zvýšenie počtu jedincov. Aj keď v minulosti bol<br />
na Slovensku viackrát zaznamenaný výskyt samotárskych<br />
jedincov, odhaduje sa, že ich je v súčasnosti<br />
na celom území Slovenska menej ako<br />
desať kusov. Stretnúť toto pozoruhodné zviera<br />
u nás je skoro nemožné. Zmeniť tento stav by<br />
mal projekt, ktorý plánuje skupina nadšencov<br />
z Liptova. Chcú prinavrátiť losa do našich lesov.<br />
Už tento rok plánujú zo severských európskych<br />
krajín, z rehabilitačných staníc, kde los bežne<br />
žije, priviezť šesť losov a vypustiť ich na strednom<br />
Slovensku. Najskôr ich umiestnia do takzvaných<br />
aklimatizačných zverničiek. Pred vypustením<br />
do voľnej prírody dostanú GPS obojky<br />
a pomocou nich budú zvieratá monitorované.<br />
Financie na podporu chovu losa na Slovensku<br />
chcú nadšenci získať z grantových fondov.<br />
Mohlo by to vyjsť<br />
Vybudovaním aklimatizačných zverníc na<br />
vybraných územiach by sa umožnilo sledovanie<br />
opätovného prispôsobenia sa losa našim<br />
podmienkam. Nakoľko bol pozorovaný príchod<br />
jedincov z Poľska cez Oravu a Liptov a ich<br />
Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia<br />
lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
hojdan@vlm.sk, ( text, foto internet )<br />
presun na Horehronie, stredné Slovensko by<br />
bola vhodná lokalita. Autori projektu od vypustených<br />
jedincov očakávajú stabilizáciu nomádskych,<br />
najmä z Poľska prichádzajúcich jedincov,<br />
ktorí by sa mali k vypusteným pripojiť<br />
a založiť mikropopuláciu. Podmienky, v akých<br />
žil u nás los pred vyhubením a dnes, sa v priebehu<br />
storočí výrazne zmenili v jeho prospech.<br />
Slovenské podmienky sa nijako výrazne nelíšia<br />
od prírodných podmienok v okolí Šumavy<br />
a Třeboňska v susednom Česku, čo je dobré<br />
znamenie toho, že losovi by sa takisto malo<br />
dariť i u nás. Plusom je pestrá členitosť územia.<br />
Los by tak nemal dôvod k ďalšej migrácii a jeho<br />
usadenie by bolo oveľa jednoduchšie. Určite<br />
prospešné je aj rozrastanie sa pionierskych<br />
drevín ako jarabina, breza, vŕba, či osika, ktoré<br />
tvoria základ jeho potravy, na územiach kedysi<br />
využívaných na poľnohospodárstvo. Treba tiež<br />
zohľadniť aj nebezpečenstvo zo strany predátorov,<br />
ako sú medvede a vlci.<br />
Pokusov o návrat losa na Slovensko bolo<br />
v minulosti už viacero, no ani jeden nevyšiel.<br />
Aj tento má teda riziká. Návrat losa do našich<br />
lesov by však s určitosťou privítala nielen<br />
príroda a história, ale aj mnoho poľovníkov<br />
a ochranárov a bolo by to taktiež obohacujúce<br />
a prospešné aj pre našu faunu.<br />
Zdroj: internet<br />
8 vojenské <strong>lesy</strong> 2/<strong>2013</strong>
Change language