Vojenské lesy 3/2013
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
spoločenská rubrika<br />
Ukrajina blízka<br />
a predsa vzdialená<br />
Spoločná fotografia na Užhorodskom lesnom závode<br />
foto: Ing. Pavol Kyslaň, kyslaň@vlm.sk<br />
Také blízke a zároveň vzdialené. Územie, ktoré bolo niekoľko desaťročí súčasťou nášho štátu,<br />
no dnes s ním máme len veľmi málo kultúrnych a spoločenských väzieb. Ukrajina – slovo, ktoré<br />
v mnohých evokuje mafiu, nekvalitný tovar, lacnú pracovnú silu a strach z neznámeho. O Ukrajine<br />
sa toho v médiách veľa nepíše, hoci má s nami spoločnú hranicu. Zakarpatská Ukrajina, veľká<br />
neznáma na východ od Slovenska, tvorí v súčasnosti správnu jednotku v rámci Ukrajiny, nazývanú<br />
Zakarpatská oblasť. Z čias, keď bolo Zakarpatie súčasťou Československa (1919 – 1938),<br />
sa u nás uchytil taktiež názov Podkarpatská Rus. Zakarpatská Ukrajina je miestom, kde si môžete<br />
skutočne odpočinúť, napriek tomu, že budete mať za sebou mnoho náročných kilometrov po<br />
nie veľmi kvalitných cestách. No tunajšie nádherné hory sa skutočne oplatí vidieť a rozhovory<br />
s miestnymi ľuďmi vám dodajú nové pohľady na život. Je to oblasť, ktorá Vás nadchne pri prvej<br />
návšteve a prinúti vás vrátiť sa. Túto krajinu som spolu s riaditeľom a ďalšími kolegami z VLM navštívil<br />
minulé leto, keď nám počas kvalitne pripraveného programu napadla myšlienka, aby túto<br />
susednú krajinu spoznali aj naši spolupracovníci.<br />
Najzdatnejší zdolali Hoverlu, foto: Ing. Pavol Kyslaň, kyslan@vlm.sk<br />
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia<br />
obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk<br />
Za čias 1. ČSR<br />
Podkarpatská Rus bola v rokoch 1919 až<br />
1938 jednou zo štyroch samosprávnych oblastí<br />
Československa. Hlavným centrom<br />
a administratívnym strediskom oblasti bol<br />
a je Užhorod. Mesto, ktoré začína prakticky<br />
hneď za dnešnou slovensko-ukrajinskou<br />
hranicou. Po srdečnom privítaní riaditeľom<br />
Užhorodského lesného závodu Ivanom Kostivom<br />
sa náš program začal práve tam. Napriek<br />
tomu, že by ste do mesta zo Slovenska kameňom<br />
dohodili, už na prvý pohľad vidno kultúrny<br />
rozdiel. Ulice miestami pripomínajú<br />
veľkú tržnicu, netradične pôsobia pravoslávne<br />
kostoly, azbuka... Na cestách sa striedajú<br />
moskviče, lady a päťdesiatročné autobusy,<br />
zánovné mercedesy či audi. V obstojne zrekonštruovanom<br />
centre mesta korzujú stovky<br />
ľudí. Užhorod tak pôsobí na jednej strane živým,<br />
na strane druhej zanedbaným a komunistickým<br />
dojmom. Podobný pocit sme mali<br />
aj neskôr v Mukačeve. História sa nedá zamlčať<br />
a celá táto oblasť patrila rovnako ako Slovensko<br />
vyše osemsto rokov do Uhorského štátu.<br />
Po prehliadke pamätníkov a centra mesta<br />
sme sa presunuli na Užhorodský zámok. Prvá<br />
písomná zmienka o hrade je z roku 903. Niekoľko<br />
metrov od vstupu na hrad je skanzen<br />
rusínskej kultúry, kde možno vidieť veľa drevených<br />
stavieb dovezených z celého Zakarpatia.<br />
Po ubytovaní a zložení batožiny v obci<br />
Kamenica, ktorá je sídlom Užhorodského<br />
lesného závodu, sme si, ako býva u lesníkov<br />
zvykom, po vlastných vyšliapali na Nevický<br />
zámok. Odtiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad<br />
na údolie Uhu a blízku dubovo-bukovú<br />
rezerváciu Teplá Jamka, ktorú sme nemohli<br />
obísť bez návštevy.<br />
24 vojenské <strong>lesy</strong> 2/<strong>2013</strong>