Vojenské lesy 3/2013

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník VI / júl – august – september 2013

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

2/2013 

Ročník 6 

júl – august – september 2013 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Mgr. Marianna Konopová 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. Teodor Derco 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum s.r.o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Je čas dovoleniek. Predstavu vydarených dní odpočinku spájame najmä s pekným počasím. Ak 

sa naše očakávania slnečnej letnej dovolenky nenaplnia a vonku je zamračené či dážď, zvykneme 

konštatovať, že už ani to leto nie je ako za nášho detstva. Veď vtedy, aj keď spŕchlo, hneď vyšlo slnko 

a opäť bolo pekne a teplo. 

Podobné nostalgické konštatovania typu „už to nie je, ako bývalo“, alebo „nikdy by som neveril, 

že môže k takému niečomu dôjsť“, často používame aj pri hodnotení iných javov a udalostí. Pokúsim 

sa preniesť tieto úvahy pomyselným oblúkom do lesníckeho diania. 

Lesníctvo je vo svojej podstate konzervatívne. Relatívne nepodlieha takým rýchlym zmenám, 

ako je to v iných výrobných činnostiach. Konzervatívnosť spájam s faktom, že väčšinu svojich cielených 

aktivít lesník vykonáva v súčinnosti s prírodou. Premyslenými hospodárskymi postupmi 

môže vylepšiť kvalitu lesných porastoch, ich odolnosť a iné hodnoty, ale prírodné danosti drevín 

na danom mieste nezmení. Čo sa však postupom času nevyhnutne mení, sú technické podmienky 

výroby, vybavenosť, používanie informačných technológií. Na tieto zmeny vedia a chcú vojenské 

lesy rýchlo reagovať. Čiastočne sa menia aj požiadavky odberateľov a spracovateľov dreva na sortimenty 

dreva. 

Predstavme si nasledovnú situáciu. Bývalý zamestnanec, alebo človek, ktorý sa v minulosti zaoberal 

obchodom s drevom, náhodou prechádza popri vagónoch na železničnej stanici v Kamenici 

a spýta sa terajšieho lesníka na smerovanie naloženého dreva. Po vysvetlení je udivený – táto buková 

guľatina ide do celulózky? Toto je vláknina? Keď dostáva odpoveď, že ide o sortiment vymanipulovaný 

z prebierkovej hmoty, hodnotený ako drevo II. akosti určený na výrobu nanukových 

paličiek, ostáva mu len ono známe konštatovanie – veru, už to nie je tak, ako to bolo predtým. 

Naozaj, už neplatia dôsledne všeobecné pravidlá, podľa ktorých listnatá vláknina rovná sa celulóza 

a listnatá guľatina ide na pílu. Aktuálne môže platiť aj – listnatá vláknina rovná sa surovina 

na spaľovanie a výrobu tepla. Toto gumovanie súvislosti medzi sortimentom dreva a očakávaným 

produktom z neho môže viesť k záveru, či má zmysel dodržiavať nastavenú latku kvality sortimentácie 

buka a ostaných listnatých drevín. Som presvedčený, že má. Čas na „salámovú manipuláciu“ 

ešte nenastal, aspoň nie v podmienkach bukového závodu. Znamenalo by to pokles tržieb za drevo. 

Aj keď sa cenové rozdiely medzi sortimentmi v porovnaní s minulosťou zahustili, stále platí 

pravidlo – za vyššiu kvalitu vyššia cena. Celkový rozsah sortimentov, ktoré požaduje trh, sa oproti 

minulosti nezmenil. Treba ich preto vyrábať a obchodovať s nimi. Konečná suma tržieb za drevo je 

veľký súčet malých čísel. Stále je zatiaľ konečným hodnotením našej práce miera zisku. 

Vážení kolegovia, želám vám pekné slnečné dovolenky. 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou ❧ 

fotografia na titulnej strane © Michal Bujňák 

2 vojenské lesy 2/2013

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD .......... 2 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

kynológia 

Téma: „Čipovanie psov“ ................. 18 

spoločenská rubrika 

Využívanie potenciálu 

mladých lesných porastov ................ 4 

Obhospodarovanie poľnohospodárskej 

pôdy na o. z. Kežmarok .................. 5 

Opravy a údržba lesných ciest ............. 6 

Prototyp ................................ 7 

Kto je víťazom „Matejovského 

dekrétu“ v 2013 ? ......................... 7 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Ralsko v proměnách času ................ 12 

HISTÓRIA 

Výstava „Lovu zdar! 

90 rokov od vzniku Československej 

mysliveckej jednoty“ .................... 14 

20. výročie vzniku štátneho 

podniku Vojenské lesy 

a majetky SR v Pliešovciach .............. 15 

strelectvo 

Branno-športové dni vyhrala 

Kamenica nad Cirochou .................20 

Priestor na otázku ...................... 21 

Tour de France na Korzike na vlastné oči .. 22 

Jeden z nás - Ing. Ján Machajdík ......... 23 

Ukrajina blízka a predsa vzdialená ....... 24 

Vojenské lesy a majetky, 

súčasť života vojakov .................... 25 

aktuality ................... 26 

Lesná pedagogika 

Los mokraďový - Vráti sa na Slovensko? ... 8 

Čistenie tokov po povodniach vplýva 

na zdravý vývoj ichtyofauny .............. 9 

Vášeň bez hraníc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

Je premnoženie raticovej zveri 

v poľovníctve reálne? .................... 10 

Najdôležitejšie novinky v zákone 

o poľovníctve ........................... 11 

Výborná guľovnica X Bolt Stalker 

Fluted od Browningu ................... 16 

Strelecká sezóna v plnom prúde .......... 17 

Prírodovedná súťaž „Čo šepká les 2013“ .. 27 

Detské dni sv. Huberta 2013 ............. 28 

O lese tak trochu inak ................... 29 

Detská lesnícka univerzita 2012/2013 ..... 29 

Obhájili sme titul Zelenej školy. . . . . . . . . . . 30 

Krátka návšteva v Malých Levároch ...... 30 

vojenské lesy 2/2013 

3

LesnÍctvo 

Využívanie 

potenciálu mladých 

lesných porastov 

VLM SR š.p. v súlade s programom Európskej únie o rozvoji a využívaní obnoviteľných zdrojov 

energie zaradili do výrobného programu ako jednu z priorít výrobu biomasy. Biomasa sa vyrába 

najmä z tenkej nekvalitnej drevnej hmoty z korunových častí po obnovných ťažbách, ďalej 

z drevnej hmoty mladých lesných porastov z prečisťovania a prebierok do 50 rokov. 

Ing. Zuzana Balandová, 

vedúca oddelenia výroby 

Zdrojom biomasy z obnovných ťažieb v oblasti 

Záhoria je drevný odpad po veľkoplošných 

holoruboch v borovicových porastoch 

na ploche cca 250 hektárov ročne. V oblasti 

OZ Kežmarok postihnutej kalamitou smrekových 

porastov vzniká drevný odpad na ploche 

cca 200 hektárov ročne. V oblasti OZ Kamenica 

vznikne po obnovných ťažbách cca 

100 a v oblasti SL Pliešovce 35 hektárov holín. 

Ďalší zdroj biomasy sú mladé lesné porasty. 

Na území VLM SR š.p. je 23 tisíc ha porastov 

s vekom do 50 rokov, z toho je 11 tis. ha 

prebierok do 50 rokov s prepisom 28 tis. m3 

ročne. V porastoch nad 50 rokov sú prebierky 

stromov. V týchto porastoch je preto potrebné 

použiť na sústreďovanie a vývoz dendromasy 

vhodné malé, relatívne ľahké vyvážacie mechanizmy. 

Veľké vyvážacie súpravy a forwardery, 

resp. LKT, UKT sú vzhľadom na potrebu 

manévrovania pri zbere hmoty medzi stojacimi 

stromami na tieto plochy nevhodné, resp. 

nepoužiteľné. Trh v súčasnosti ponúka množstvo 

ľahkých malých strojov v mnohých variantoch 

a modifikáciách, napríklad na pásových 

podvozkoch, s hydraulickým žeriavom, 

navijakmi, ovládané z kabíny alebo ručne. Pre 

názornosť spomeniem Forcat 36D, Alstor 8x8, 

železný kôň Kapsen, vývozka Malwa, Entracon 

EH30. Ich cena je v porovnaní s veľkými 

vývoznými súpravami o poznanie nižšia. Sú 

ľahšie, preto majú nižšie požiadavky na výkon 

motora. Toto priaznivo ovplyvňuje nadobúdaciu 

cenu týchto prostriedkov, znižuje 

energetickú spotrebu a tým pozitívne vplýva 

na celkovú výšku nákladov. Nižšia hmotnosť 

bázového stroja spôsobuje nižšie zhutnenie 

lesných pôd, čo vo väčšine prípadov (na 

väčších sklonoch svahov) znižuje riziko ťažbovo-dopravnej 

erózie. Pohon všetkých náprav 

znižuje riziko prekĺznutia a poškodenia 

pôdy a uľahčuje manévrovanie v zložitých terénnych 

podmienkach. Konštrukčné princípy 

a technické parametre týchto prostriedkov 

vybavených hydraulickými žeriavmi s veľkým 

dosahom vytvárajú základné technické podmienky 

na sortimentovú metódu ťažby dreva. 

Rozhodujúcim spôsobom minimalizujú 

poškodenie ostávajúceho porastu v kľúčovej 

operácii sústreďovania dreva – vyťahovaní 

dreva, resp. sortimentov surového dreva. 

Pilotným sa v použití týchto technológií 

stáva OZ Kamenica nad Cirochou, ktorý ponúka 

možnosť sústreďovania dendromasy 

s následným odpredajom na výrobu energetickej 

štiepky z porastov po vykonaní výchovných 

ťažieb. 

Technológia sústreďovania dendromasy 

z týchto porastov nebola doposiaľ v podmienkach 

OZ Kamenica nad Cirochou odskúšaná. 

Cieľom je uspokojovať zvýšený záujem o drevnú 

hmotu na výrobu energetickej štiepky. 

Dendromasa sa musí sústreďovať na odvozné 

miesto v lese alebo inú určenú plochu, 

kde sa dá následne štiepkovať do odvozného 

prostriedku. So sústredenou hmotou môže 

Pre zložitosť terénu sú využívané ľahké mechanizmy 

plánované na výmere takmer 10 tis. ha s predpisom 

26 tis. m3 ročne. Tieto údaje ukazujú, 

že mladé lesné porasty predstavujú značný 

potenciál. Pre ich efektívne obhospodarovanie 

je však nevyhnutné prispôsobiť využívané 

technológie. 

Jedna z hlavných požiadaviek sústreďovania 

je zabránenie poškodzovaniu stojacich 

Pre zložitosť terénu sú využívané ľahké mechanizmy 

nakladať zhotoviteľ prác. Ten uhradí VLM SR 

š.p. OZ Kamenica nad Cirochou dohodnutú 

cenu za tonu vyrobenej štiepky zo sústredenej 

dendromasy. Výrobné, platobné a ostatné 

podmienky obchodovania s tovarom budú 

dohodnuté v osobitných písomných kúpnych 

zmluvách. 

Záujemcovia si budú môcť nezáväzne obhliadnuť 

pracoviská v uvažovaných lesných 

porastoch pre sústreďovanie dendromasy. 

Viac informácií možno získať telefonicky 

na Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou 

u Ing. Mariána Hojdana, vedúceho lesnej 

výroby, na t.č.: 057/7590535, resp. gsm: 

091.592.5643 

Našim cieľom je tieto technológie postupne 

zaviesť v rámci všetkých organizačných jednotiek. 

❧ 


LesnÍctvo 

Obhospodarovanie 

poľnohospodárskej 

pôdy na o. z. Kežmarok 

VLM o. z. Kežmarok, Lesná správa Ľubica, sa okrem lesnej výroby, údržby lesných ciest a zvážnic 

zaoberá aj poľnohospodárskou činnosťou. Poľnohospodárske pozemky VLM SR, o. z. Kežmarok 

sa nachádzajú v bývalom výcvikovom priestore Javorina na jednotlivých správach LS Ľubica, 

LS Tichý Potok a LS Podolínec v celkovej výmere 961 ha. Sú deklarované ako trvalo trávnaté porasty 

(TTP). Pozostávajú z lúk s výmerou 271 ha a z 690 ha pasienkov. Na túto plochu sme podali 

žiadosť o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb na Poľnohospodársku 

platobnú agentúru. 

Starostlivosť o pozemky 

O TTP sa začíname starať už v jarných mesiacoch. 

Zabraňujeme prenikaniu nežiaducej 

vegetácie na poľnohospodársku plochu. Odstraňujeme 

nálety drevín, krovín a iné invázne 

druhy rastlín. U nás sa na túto činnosť osvedčila 

cestná fréza Merry Crusner. Jedna z hlavných 

podmienok kladených na žiadateľa je 

pasú na našich pasienkoch dve stáda hovädzieho 

dobytka v počte 548 ks. Následne po vypasení 

mulčujeme nedopasené porasty, čím zabraňujeme 

rozmnožovaniu húževnatých burín. 

Ošetrené pozemky produkujú 

V tomto roku sa nám podarilo vďaka priaznivému 

počasiu vyrobiť v krátkom čase na našich 

lúkach 430 ton senáže v balíkoch, ktorá 

v zimnom období slúži na prikrmovanie zveri. 

Takto ošetrené plochy kosením a spásaním 

zabezpečujú v jesennom období dobrú a výživnú 

pastvu tzv. otavu pre jeleniu a srnčiu 

zver až do príchodu prvých mrazov. 

Hlavný a zmysluplný cieľ využitia lúk a pasienkov 

by mal spočívať v nájdení rovnovážneho 

stavu. Ten umožní využitie porastov 

šetrnou pastvou hospodárskych zvierat, čo zabezpečí 

neustále udržovanie krajiny tak, aby 

bol zachovaný i pôvodný krajinný ráz. V ňom 

sa môžu vedľa človeka uplatniť aj divo žijúce 

zvieratá a svoje miesto si zachová aj pôvodná 

flóra a fauna. 

❧ 

Mulčovanie nedopasených porastov 

zabraňuje rozmnožovaniu burín 

Eduard Plučinský, technik správy 

LS Ľubica , OZ Kežmarok 

počas celého kalendárneho roka dodržiavať 

minimálne zaťaženie 0,2 veľkej dobytčej jednotky 

(VDJ) na hektár. Túto podmienku spĺňame 

vďaka Poľnohospodárskemu družstvu 

podielnikov Kežmarok. Od začiatku mája až 

do konca septembra družstevníci z Kežmarku 

Vyrobená balíková senáž slúži na zimné prikrmovanie 


5

LesnÍctvo 

Opravy a údržba 

lesných ciest 

Lesná cestná sieť je neodmysliteľná súčasť lesného hospodárstva a základný predpoklad 

všetkých činností v lese. Slúži na dostatočné sprístupnenie porastov pre možnosť realizácie 

lesnej výroby – na dopravu pracovníkov, ktorí vykonávajú práce v lesníckych činnostiach 

od pestovnej až po ťažbovú, na prevoz rôzneho materiálu, strojov a techniky, na sprístupnenie 

územia pre prípad požiaru a má aj význam pri orientácii v krajine. Dôležitá je aj finálna 

fáza lesnej výroby, čiže odvoz drevnej hmoty na sklad, resp. k odberateľovi. Je teda nevyhnuté, 

aby technický stav lesných ciest vyhovoval všetkým lesníckym činnostiam. Starostlivosť 

o lesné cesty spočíva v ich údržbe a opravách. Keďže takmer vždy ide o nemalé investície, 

je hľadanie nových spôsobov a technológií šetriacich náklady na mieste. Ako jedna z nich sa 

v poslednom čase ukazuje rekonštrukcia ciest frézovaním. 

Proces obsahuje viacero 

následných krokov 

1. Kontrola ciest a výber rizikových úsekov, 

ktoré si vyžadujú opravu 

5. Na frézovaný povrch sa vysype drvina – 

odpad po frézovaní ciest a znovu sa daný 

úsek cesty frézuje. Zabezpečí sa tak premiešanie 

existujúceho materiálu na ceste 

a vysypanej drviny. 

Drva 

2. Sústredenie techniky (cestná fréza – zavesená 

na traktore, Tatra, valec, grejder, 

UDS). Často je potrebné stroje zabezpečiť 

z viacerých organizačných jednotiek odštepných 

závodov. 

3. Pred samotným frézovaním je nevyhnutná 

príprava koruny cesty v podobe úpravy 

banketov, vyčistenie priekop, výrub nežiaducich 

drevín. 

4. Frézovanie vrchnej vrstvy cesty, približne 

do hĺbky 10 – 15 cm. 


vedúca oddelenia výroby , š.p. Pliešovce 

6. Nespevnená vrstva sa vyrovná grejderom 

a na záver zhutní valcom. 

Procesu predchádza zaobstaranie dostatočného 

množstva drviny, v prepočte približne 

1000 ton na 2 km. Na opravy a údržbu 

takýmto spôsobom sú ideálne letné mesiace 

jún a august, keď teplé počasie prispieva 

k ohrievaniu materiálu a teda jeho lepšej 

spojitosti. Teplé počasie tiež zaručuje, že 

sa materiál počas prudkejších dažďov nevymyje. 

V nasledujúcom roku takto upravená 

cesta „sadne“, povrch je viac ujazdený 

a spevnený. Problematické ostáva napojenie 

vyfrézovaných úsekov na neupravované časti 

ciest. Preto zvažujeme opravy ciest takouto 

technológiou v súvislých úsekoch. 

❧ 

Valcovanie 

Fréza na trojbodovom návese traktora 

Úprava gredrom 

Odstránenie 

porastov pred 

samotnou 

úpravou 

Úprava okrajov cesty 


LesnÍctvo 

Prototyp 

Opravy lesných ciest sú po ich poškodení nevyhnutné. Nemožno poprieť, že lesnou výrobou 

(približovaním dreva) k poškodzovaniu ciest dochádza. Záleží na podmienkach prostredia, na 

sklone, podloží, aktuálnom počasí, mechanizme a ťažbovej metóde. Ideálne je poškodeniam 

ciest predchádzať, resp. znižovať ich na najnižšiu možnú mieru. V snahe znižovať tieto škody zamestnanci 

OZ Kežmarok navrhli a vyrobili prototyp tzv. roštu. 

označené červenou farbou. Rošt sa využíva 

v mieste, kde je nevyhnutné priblížiť drevo cez 

existujúcu cestu na OM na LS Podolínec. 

Ide o prototyp. Jeho prípadné zlepšenia 

a využitie ukáže prax. 

❧ 


vedúca oddelenia výroby , š.p. Pliešovce 

Prototyp roštu vyrobený z polguliačov o dĺžke približne 3 m, ktorého účelom je ochrana cesty pri približovaní dreva na OM 

Rošt je vyrobený z polguliačov, široký približne 

3,4 až 4 metre. Prax však ukazuje, že je 

výhodnejšie, aby jeho šírka dosahovala 5 m, 

aby bolo možné ukotvenie v priekope a teda 

aby nedochádzalo k rozrušovaniu povrchu 

cesty. S väčšou šírkou je však spojená aj zložitejšia 

manipulácia s roštom. Ukotvenie sa robí 

pomocou roxorov s pätkou. Ako spájací materiál 

poslúžila vyradená hasičská hadica. Hrany 

roštu sú pre lepšiu viditeľnosť a bezpečnosť 

Ako spojovací materiál poslúžili vyradené hasičské hadice 

Kto je víťazom „Matejovského 

dekrétu“ v 2013 ? 

Víťazom 7. ročníka ankety „Cena Jozefa Dekreta Matejovie“ pre rok 2013 je pán Miroslav Rybárik. 

Zaslúžil si ju za celoživotnú, štyridsaťtriročnú prácu, aktivitu a výsledky na úseku lesného hospodárstva 

a poľovníctva. 

Ing. Jaroslav Šulek , Slovenská 

lesnícka komora 

Miroslav Rybárik sa narodil 23. januára 

1949 v Kamennej Porube, okres Žilina. Odborné 

lesnícke vzdelanie nadobudol na Strednej 

lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Túžba 

pracovať v lese sa mu začala napĺňať v roku 

1970 na Lesnom závode Rajecké Teplice, keď 

ako mladý lesník prebral lesný obvod aj s horárňou 

bez elektriny na samote v doline Rybná 

pod Kľakom. Sedemdesiate roky boli na LZ 

Rajecké Teplice mimoriadne zložité a náročné. 

V obvode závodu robili rozsiahlu delimitáciu 

zanedbaných poľnohospodárskych plôch porastených 

lieskou – bola to jedna z najväčších 

zalesňovacích akcií v rozsiahlej Rajeckej doline. 

V podmienkach, v ktorých Miroslav Rybárik 

pracoval, ich výmera predstavovala 520 ha 

sústredených plôch. Cieľ bol jasný – usporiadať 

pôdny fond delimitáciou týchto pozemkov, 

likvidáciou liesky pripraviť plochy pre založenie 

lesa umelou obnovou tak, aby založené lesy 

v budúcnosti plnili všetky dôležité funkcie pre 

spoločnosť. Samotná likvidácia liesky bola fyzicky 

náročná práca, znásobená nedostatkom 

ľudí nielen pri zalesňovaní, ale aj pri starostlivosti 

o zabezpečenie novozaložených kultúr. 

Na zalesnenie týchto plôch bolo potrebné obrovské 

množstvo kvalitného sadbového materiálu 

s predpísanou druhovou skladbou. Niekoľkoročné 

mimoriadne pracovné a odborné 

nasadenie sa prejavilo v tom, že pre vlastnú potrebu 

vypestovali vo vlastných škôlkach ročne 

viac ako 300 tisíc sadeníc výbornej kvality, najmä 

smreka, jedle, smrekovca, buka a javora. 

Po 11 rokoch vo funkcii vedúceho lesníckeho 

obvodu sa stal Miroslav Rybárik zástupcom 

vedúceho lesnej správy so zameraním na 

pestovanie. V druhej polovici 80-tych rokov 

bol vedúcim Lesnej správy Fačkov, neskôr až 

do odchodu na dôchodok 31. decembra 2012 

zástupcom vedúceho lesnej správy a vedúceho 

lesného obvodu. Ako lesník sa celý život venuje 

poľovníctvu v poľovnom revíri s chovom jelenej 

zveri, kde je poľovným hospodárom. Skutočnou 

odmenou po toľkých rokoch námahy 

je nielen pre nášho dnešného laureáta neopakovateľný 

pocit vidieť a prechádzať sa po stovkách 

hektárov zdravých lesov založených s jeho 

prispením. 

Miroslavovi Rybárikovi k udeleniu ceny 

JDM všetci srdečne blahoželáme a do ďalších 

rokov života mu prajeme všetko najlepšie. 

Lesu zdar! 


7

Poľovníctvo a rybárstvo 

Los mokraďový 

Vráti sa na Slovensko? 

Los mokraďový (Alces alces) je robustný kopytník z čeľade jeleňovitých. Patrí bezpochyby medzi 

najmajestátnejšie a najzaujímavejšie zvieratá, ktoré v minulosti obývali a zdobili naše lesy. 

Približne pred 300 rokmi ho však u nás vyhubili. Laická verejnosť sa tak mylne domnieva, že los 

patrí len do severských krajín, kde ho nájdeme dodnes – v oblastiach severnej Európy, Severnej 

Ameriky či Ázie. 

Telo losa je dlhé 2 – 3 metre a pokryté 

hnedou, hnedo-sivou srsťou. Samce dosahujú 

hmotnosť až 450-500 kg a dorastajú 

do 2,5 m výšky, samice o čosi menej. Hlavy 

samcov zdobí obdivuhodne krátke lopatovité 

alebo vetvovité parožie s rozpätím až 1,6 

m, ktoré zhadzujú spravidla vo februári. Vývoj 

nového parožia sa končí v júli až auguste. 

Losia ruja je podobne ako jelenia na jeseň. 

Gravidita trvá osem mesiacov. Keď má 

mláďa tri týždne, dokáže už matku nasledovať 

na pašu. Ako päťmesačné je už schopné 

žiť samo, ale ostáva s matkou 1-2 roky, kým 

sa nenarodí ďalšie mláďa. Los je veľmi inteligentné 

zviera, ktoré vie zhodnotiť hroziace 

nebezpečenstvo. Živí sa najmä vetvičkami 

mäkkých listnatých stromov, koreňmi a výhonkami 

rastlín. Nie je až taký plachý, za 

akého ho považujú. Je výborne prispôsobený 

na plávanie a brodenie sa v mokradinách 

či snehu. Zaujímavé je, že jeho predné nohy 

sú dlhšie ako zadné a jeho kosti majú tempo 

rastu až raritných 2,5 cm denne. Slabý zrak 

je vykompenzovaný dobrým sluchom a čuchom, 

ktoré mu slúžia na orientáciu. Okrem 

obdobia párenia žije samotársky. Dožíva sa 

veku 20-25 rokov. 

Nadšenci chcú losa späť 

Vďaka postupnému zotavovaniu sa z rapídneho 

poklesu výskytu losa v súčasných populáciách 

tohto ohrozeného druhu badáme mierne 

zvýšenie počtu jedincov. Aj keď v minulosti bol 

na Slovensku viackrát zaznamenaný výskyt samotárskych 

jedincov, odhaduje sa, že ich je v súčasnosti 

na celom území Slovenska menej ako 

desať kusov. Stretnúť toto pozoruhodné zviera 

u nás je skoro nemožné. Zmeniť tento stav by 

mal projekt, ktorý plánuje skupina nadšencov 

z Liptova. Chcú prinavrátiť losa do našich lesov. 

Už tento rok plánujú zo severských európskych 

krajín, z rehabilitačných staníc, kde los bežne 

žije, priviezť šesť losov a vypustiť ich na strednom 

Slovensku. Najskôr ich umiestnia do takzvaných 

aklimatizačných zverničiek. Pred vypustením 

do voľnej prírody dostanú GPS obojky 

a pomocou nich budú zvieratá monitorované. 

Financie na podporu chovu losa na Slovensku 

chcú nadšenci získať z grantových fondov. 

Mohlo by to vyjsť 

Vybudovaním aklimatizačných zverníc na 

vybraných územiach by sa umožnilo sledovanie 

opätovného prispôsobenia sa losa našim 

podmienkam. Nakoľko bol pozorovaný príchod 

jedincov z Poľska cez Oravu a Liptov a ich 

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., 

hojdan@vlm.sk, ( text, foto internet ) 

presun na Horehronie, stredné Slovensko by 

bola vhodná lokalita. Autori projektu od vypustených 

jedincov očakávajú stabilizáciu nomádskych, 

najmä z Poľska prichádzajúcich jedincov, 

ktorí by sa mali k vypusteným pripojiť 

a založiť mikropopuláciu. Podmienky, v akých 

žil u nás los pred vyhubením a dnes, sa v priebehu 

storočí výrazne zmenili v jeho prospech. 

Slovenské podmienky sa nijako výrazne nelíšia 

od prírodných podmienok v okolí Šumavy 

a Třeboňska v susednom Česku, čo je dobré 

znamenie toho, že losovi by sa takisto malo 

dariť i u nás. Plusom je pestrá členitosť územia. 

Los by tak nemal dôvod k ďalšej migrácii a jeho 

usadenie by bolo oveľa jednoduchšie. Určite 

prospešné je aj rozrastanie sa pionierskych 

drevín ako jarabina, breza, vŕba, či osika, ktoré 

tvoria základ jeho potravy, na územiach kedysi 

využívaných na poľnohospodárstvo. Treba tiež 

zohľadniť aj nebezpečenstvo zo strany predátorov, 

ako sú medvede a vlci. 

Pokusov o návrat losa na Slovensko bolo 

v minulosti už viacero, no ani jeden nevyšiel. 

Aj tento má teda riziká. Návrat losa do našich 

lesov by však s určitosťou privítala nielen 

príroda a história, ale aj mnoho poľovníkov 

a ochranárov a bolo by to taktiež obohacujúce 

a prospešné aj pre našu faunu. 

Zdroj: internet 



Čistenie tokov po povodniach 

vplýva na zdravý 

vývoj ichtyofauny 

Medzi povinnosti Vojenských lesov v rámci ich pôsobnosti patrí starostlivosť o vodné toky a zabezpečenie 

trvalej prietočnosti. 

Ján Krempaský, lesník 

LS Ľubica, OZ Kežmarok 

Po povodni, ktorá postihla náš o.z. Kežmarok 

v júni 2010, bola zreteľná potreba uvoľniť 

toky odstraňovaním nánosov a úpravou brehov 

na najviac poškodených miestach. Nánosy 

tvorili odplavené dreviny, panely (z pôvodne 

vyregulovaného potoka Ľubica), ktoré bránili 

prietoku a tiež rôzny materiál, splavený do 

vodných tokov (nábojnice, obaly z káblov, fólie, 

asfaltové lepenky a rôznorodý stavebný odpad) 

po činnosti obyvateľov osád, ktorí sa podujali 

likvidovať všetko nestrážené v bývalom 

VVP Kežmarok, počnúc káblami v zemi a končiac 

budovami. Naplavený organický materiál 

nepredstavuje hrozbu pre ichtyofaunu, ak nepresahuje 

jeden meter – to je maximálna výška, 

ktorú dokáže prekonať pstruh v postupe ku 

svojim neresiskám pri prameňoch. To však neplatí 

pri iných spomenutých materiáloch, ktoré 

znamenajú veľké potenciálne nebezpečenstvo 

a preto ich treba odstrániť. Na mnohých 

miestach nastala veľká deštrukcia koryta potokov 

a zmenili sa toky na veľkom území. 

Vrátiť pstruhovi priestor 

S odstraňovaním povodňových škôd sme na 

našom o.z. Kežmarok začali okamžite. Postupne 

sme s pomocou ťažkej techniky likvidovali 

závaly na úsekoch tokov, ktoré ohrozovali majetok 

štátu a nášho o.z. (odvozné cesty, mosty...) 

Ďalšia, podstatne zdĺhavejšia práca, bola väčšinou 

ručne odstraňovať naplavené dreviny 

a všakovaký cudzorodý materiál, ktorý by mal 

negatívny vplyv na ichtyofaunu vodných tokov. 

Zatarasený tok Ľubického potoka 

po povodniach z r. 2010 

Čistenie toku Ľubického potoka po povodniach 

povodie Ľubického potoka už v priebehu sanácie ... 

Sila prírodných živlov 

V niektorých miestach závaly dosahovali výšku 

aj dva metre, čo by absolútne znemožnilo 

prístup pstruhov k neresiskám pri prameňoch. 

Túto činnosť máme už z väčšej časti za sebou. 

Ostáva nám urobiť ešte ďalší, nie menej dôležitý 

krok pre kvalitný život vodných živočíchov 

– obnovovanie zničených kaskád, v ktorých by 

naša hlavná ryba, pstruh potočný, našla znova 

ideálne podmienky na život. Ako rybár verím, 

že sa nám časom podarí naplniť aj táto úloha. 

❧ 


9


VÁŠEŇ BEZ HRANÍC 

Tak ako lyžiar nedočkavo čaká na prvý sneh, poľovník na nádherné zážitky v prírode, tak tisícky 

rybárov každý rok netrpezlivo čakajú na začiatok rybárskej sezóny. Drvivá väčšina rybárov obchádza 

v zimných mesiacoch obchody s rybárskymi potrebami, aby aspoň čiastočne potlačili 

priam maniacku túžbu „byť pri vode“. 

rybárskej stráže nás nútia vyhľadávať stále 

nové a nové miesta, kde sa dá skutočne zabudnúť 

na denné starosti a takéto miesta len 

s nevôľou opúšťame. 

Ing. Peter Cintula, vedúci 

LS Mikulášov, OZ Malacky 

Sezóna je už definitívne tu a s ňou sa prebudila 

i rybárska vášeň. V hlavách nás rybárov 

sa rodia plány, kde a ako uloviť dlho 

očakávanú rybu s veľkým „R“. My, ktorí sme 

prepadli rybárčeniu, vieme, koľko peňazí 

a najmä času táto záľuba stojí. Sme preto 

radi, keď si nájdeme v tomto uponáhľanom 

svete chvíľku času na vychádzku k vode, kde 

si aspoň čiastočne oddýchneme. Preplnené 

rybníky, neuveriteľný krik a v mnohých prípadoch 

zbytočné šikanovanie od aktívnej 

Rybársky raj na rieke Pád 

Nebol som zástancom zahraničnej rybačky, 

až do prvej skúsenosti v Taliansku na rieke 

Pád. Nádherná príroda, nezregulovaný tok 

rieky, obrovské sumce dosahujúce hmotnosť 

nad 100 kg, kapry, ktorých rozmery sú sen 

každého rybára a najmä pokoj mi dávali ideálne 

podmienky plne sa venovať mojej vášni, 

ku ktorej patrí aj lov sumcov. 

Rieka Pád tečie 652 km zo západu na východ 

cez severné Taliansko, od Mount Monviso 

(v Kotických Alpách) smerom k Jadranskému 

moru pri Benátkach. Túto rieku som si 

zamiloval natoľko, že som sa na ňu vracal sedem 

rokov po sebe, v niektorých prípadoch aj 

dvakrát do roka. 

V posledných rokoch som rybárčil na severovýchode 

Španielska na rieke Rio Ebro, 

ktorá patrí medzi najdlhšie a najvýznamnejšie 

rieky na Pyrenejskom polostrove. Jej celková 

dĺžka je 928 km a plocha povodia 86 

800 km2. V údoliach a dolinách je okúzľujúca 

zmes kaňonov, krásnych malebných mestečiek, 

opustených hradov a starobylých kláštorov. 

Nádherné je aj starobylé mestečko Caspe, 

pri ktorom je kemping, v ktorom som strávil 

dva týždne neopísateľných rybárskych zážitkov. 

Svedčí o tom 212 cm dlhý a 74 kg vážiaci 

sumec ulovený na halibutové pelety. Kto pozná 

tieto miesta, dá mi za pravdu, že je stále 

čo spoznávať v týchto prekrásnych kútoch 

Európy. Ak mi to čas dovolí, rád sa vrátim na 

miesta, na ktoré mám najkrajšie spomienky. 

Kto prepadne tejto záľube, nenájde prekážku, 

ktorá by mu zabránila cestovať hoci aj tisícky 

kilometrov za svojou vysnívanou rybou. ❧ 

Je premnoženie raticovej 

zveri v poľovníctve reálne? 

Sezónne migrácie zveri za potravou, vodou či úkrytom počas zimy alebo ruje výrazne presahujú hranice VO Záhorie. Samotný VO predstavuje 

najväčší súvislý lesný komplex na Záhorskej nížine. Na východ od neho sa nachádza výrazná terénna depresia, tzv. Podmalokarpatská zníženina. 

Vyznačuje sa malou lesnatosťou a prevažnú väčšinu pozemkov tvoria poľnohospodárske kultúry. Je tam však i množstvo mokradí, čo je pre zver 

ideálne prostredie predovšetkým počas vegetačného obdobia. Zver tam nachádza dostatok potravy a v horúcich periódach i vody. Priestor Podmalokarpatskej 

zníženiny vyhľadáva i raticová zver z blízkych Malých Karpát. 

Na západ od VO sa nachádza mozaikovitá 

krajina samotnej Borskej nížiny, ktorú tvoria 

menšie lesné celky popretkávané poľnohospodárskymi 

pozemkami. Severne od VO 

je Chvojnická pahorkatina s veľmi nízkou lesnatosťou, 

ktorej južnú hranicu tvorí rieka Myjava. 

Raticová zver vo všeobecnosti oblasť 

VO v zvýšenej miere využíva v období rodenia 

mláďat, počas ruje a predovšetkým počas 

chladnejších mesiacov, keď tam nachádza 

vhodné zimoviská. 

Hlavné faktory, ktoré vplývajú na premnoženie 

raticovej zveri, možno zhrnúť takto. 

Dostatok potravy, vody 

a vhodných úkrytových 

podmienok 

Na premnoženie raticovej zveri vplýva i druhové 

zloženie poľnohospodárskych kultúr. 

V súčasnosti je nevhodný rastúci trend a dopyt 

po kukurici a repke, keď sa predovšetkým diviačia 

zver v lánoch kukurice silno premnožuje. 

Pavol Olšovský, lesník 

LS Mikulášov , OZ Malacky 

Pri nedostatku potravy v zimnom období sa 

raticová zver v oblasti Záhorskej nížiny zo širokého 

okolia sústreďuje do oblastí s dostatkom 

potravy. Spôsobuje to neprirodzene vysoké 

koncentrácie zveri. Badateľné boli aj počas 

tohtoročnej dlhej a tuhej zimy, keď vyhlado- 



vaná zver (predovšetkým muflonia a jelenia) 

z Malých Karpát prenikala do okrajových častí 

VO, kde spôsobila pomerne značné škody. Neboli 

by také výrazné, keby dotknuté poľovné 

združenia predovšetkým v období núdze dostatočne 

prikrmovali raticovú zver. 

Správne poľovné 

obhospodarovanie revíru 

Správne poľovné obhospodarovanie revíru 

považujem za najvýznamnejší faktor z hľadiska 

premnoženia raticovej zveri. Treba brať na zreteľ 

účel poľovného revíru, bonitnú triedu a predovšetkým 

rozsah kmeňového stavu. 

V súčasnosti z hľadiska bonitácie poľovných 

revírov možno sledovať negatívny trend v znižovaní 

úživnosti poľnohospodárskych pozemkov, 

predovšetkým lúk. Keď prechádzate lúkami, 

ktoré boli kedysi veľmi bohaté, vidíte iba 

burinu, často nepôvodné a invázne byliny, dlhoročne 

nepokosené plochy porastené smlzom 

a podobne. Z krajiny sa vytratila pestrá mozaika 

poľnohospodárskych plodín. Zver potom 

pre nedostatok potravy na poliach a lúkach hľadá 

obživu v lesných kultúrach, predovšetkým 

prirodzenom zmladení. Preto pri stanovovaní 

vyšších normovaných kmeňových stavov treba 

postupovať veľmi opatrne. 

Kmeňový stav zveri charakterizujú tri hlavné 

znaky: hustota, pomer pohlavia a veková 

štruktúra. Hustota zveri sa mení v priebehu 

roka, zvýšená je počas zimného obdobia. Pomer 

pohlavia považujem za základný ukazovateľ 

stavu populácie. Je veľmi dôležitý najmä 

z chovateľského hľadiska, ideálny je pomer pohlaví 

1:1. Napríklad jelenia zver – čím je pomer 

pohlaví vyšší v prospech jeleníc, tým rýchlejšie 

populácia narastá a znižuje sa počet dospelých 

jeleňov. V takejto situácii treba odstrel na chov 

súcich dospelých jeleňov znížiť, alebo úplne vylúčiť 

a odstrel sústrediť na jelenice a jeleňov 1. 

a 2. vekovej triedy. 

Ďalší problém pri kmeňových stavoch raticovej 

zveri je negatívny vplyv nepôvodných 

druhov (danielia a muflonia zver) predovšetkým 

na srnčiu zver, ktorú vytláčajú z jej pôvodných 

stanovíšť. 

Zhrnuté a podčiarknuté – pri nevhodnom 

poľovnom obhospodarovaní a zmenách v krajine 

je premnoženie raticovej zveri skutočne 

reálne. 

❧ 

Najdôležitejšie 

novinky 

v zákone 

o poľovníctve 


vedúca oddelenia výroby , š. p. Pliešovce 

Zákon 115/2013, ktorým sa dopĺňa zákon 

č. 274/2009 v znení neskorších predpisov, vykazuje 

108 zmien. Vyberám z nich to najhlavnejšie 

a potrebné pre poľovnícku prax: 

- obdobie času núdze nie je stanovené dátumom, 

ale určuje ho obvodný lesný úrad 

v sídle kraja 

- na podanie návrhu na uznanie spoločného 

poľovného revíru, uznesenia o schválení 

žiadosti o uznanie PR, na uznášaniaschopnosť 

zhromaždenia vlastníkov a na 

rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov je 

potrebný súhlas nie dvojtretinovej, ale nadpolovičnej 

väčšiny všetkých vlastníkov poľovných 

pozemkov 

- bol doplnený §13a o užívaní PR s viac ako 

dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov 

vo vlastníctve štátu a § 13b o osobitnom 

užívaní poľovného revíru 

- mení sa doba, na ktorú sa uzatvárajú zmluvy 

na užívanie poľovného revíru a to na 10 

rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej 

zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom 

jelenej zveri 

- poľovnícky hospodár už nemôže byť poľovníckym 

hospodárom zároveň v PR aj samostatnej 

zvernici, môže byť menovaný len 

v jednom PR resp. samostatnej zvernici 

- doplnený je zákaz pohybu mačiek v PR, 

okrem pohybu vo vzdialenosti do 200 metrov 

od najbližšej pozemnej stavby, ak dôjde 

k usmrteniu mačky vo vzdialenosti do 

200 metrov od najbližšej pozemnej stavby, 

môže jej vlastník požadovať náhradu 

- upravili sa povinnosti užívateľa PR tak, že 

užívateľ PR je povinný dohodnúť písomnou 

zmluvou s užívateľom poľovného pozemku 

spôsob a formu minimalizácie škôd 

spôsobovaných zverou a na zveri 

- doplnila sa povinnosť užívateľa PR viesť 

aktuálny prehľad poľovníckych zariadení 

na mape poľovného revíru 

- doplnili sa práva a povinnosti člena poľovníckej 

stráže usmrtiť mačku voľne sa pohybujúcu 

po PR vo vzdialenosti väčšej ako 

200 metrov, keď nie je viditeľne označená 

- upravila sa legislatíva o registrácii poľovníckej 

organizácie a o zániku poľovníckej 

organizácie 

- mení sa doba platnosti vydávania poľovných 

lístkov a to na týždeň, mesiac, jeden, 

päť alebo desať rokov pre občana SR a cudzinca, 

osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú 

a študentom s povinným alebo voliteľným 

predmetom z poľovníctva na 

obdobie riadneho štúdia 

- komora upozorní držiteľa poľovného lístka 

60 dní vopred na ukončenie jeho platnosti 

- pri love husí a kačíc na ťahu v prítomnosti 

člena PZ nie je potrebné poľovnému hosťovi 

vydať povolenie na lov; 

- v poľovných oblastiach s chovom malej 

zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej 

triedy, možno ho loviť aj bez schváleného 

plánu lovu 

- doplnené je, že spoločnú poľovačku na tých 

istých pozemkoch možno organizovať najviac 

dvakrát ročne 

- doplnená je možnosť lovu na spoločnej poľovačke 

okrem diviačej zveri, podľa pokynov 

vedúceho spoločnej poľovačky aj na 

netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu 

a lovu 

- doplnený je § 60a Poľovnícka kynológia 

- prechod cez cudzí revír je možný iba so 

zbraňou uloženou v puzdre 

- z 12 na 24 hodín sa predlžuje doba, za ktorú 

je povinný strelec alebo sprievod predložiť 

poľovníckemu hospodárovi alebo ním 

poverenej osobe na obhliadku ulovenú raticovú 

zver a veľké šelmy 

- doplnený je zakázaný spôsob lovu a to 

strieľanie na zver samonabíjacou alebo samočinnou 

zbraňou, ktorej zásobník obsahuje 

viac ako dva náboje 

- upravuje sa lov zveri v noci po uplynutí 

z jednej hodiny na dve hodiny po západe 

slnka až do dvoch hodín pred východom 

slnka a mení sa aj čas lovu z dvoch na tri 

noci pred a po splne mesiaca 

- úpravou § 67 sa zjednodušuje preprava diviny 

- upravili sa §76 a §77 o priestupkoch 

a disciplinárnych opatreniach. 

Na záver dopĺňam, že zákon nadobudol 

účinnosť 1. júla 2013 okrem čl. I bodov 67, 68, 

69, 70, 98 a 106, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 

januára 2014. 

Lovu zdar! 


11

Od spOlOČnýcH kOreŇOV 

rAlskO 

V prOmĚnácH ČAsu 

krajina jihovýchodní části dnešního okresu Česká Lípa byla od pravěku ovlivněna lidskou činností 

jen okrajově. Rozkládaly se zde rozsáhlé borové a částečně dubové porosty na písčitých vysýchavých 

půdách, přerušené jen bažinatými depresemi s rašeliništní květenou nebo pískovcové 

příp. čedičové a znělcové skalní vyvýšeniny porostlé borovicí, jedlí a bukem. na zamokřených 

stanovištích rostla olše a osika, v podrostu se vyskytoval habr a líska. smrk se vyskytoval jen řídce, 

a to pouze na vhodných stanovištích. Z fauny byl zastoupen jelen, srnec, zubr, divočák, zajíc, 

bobr, liška, vlk, medvěd a pravděpodobně i los. Z ptactva nechyběl tetřev, tetřívek, jeřáb, orel, sokol 

a další i v současnosti běžné druhy ptáků. 

Ing. Pavel Munzar 

okolí ralSka 

Dominantami kraje jsou jednoznačně vrcholy 

Bezdězu a Ralska. Ralsko je zdaleka viditelný 

zalesněný kuželovitý vrch s nadmořskou 

výškou 696 m.n.m. Na jeho vrcholu je zřícenina 

stejnojmenného hradu s prvky románského slohu 

z konce 12. století. Další zdaleka viditelnou 

krajinnou dominantou se stejnojmenným středověkým 

hradem založeným Přemyslem Otakarem 

II kolem roku 1270, jsou dva znělcové kužele 

Malého a Velkého Bezdězu (604 m.n.m.) se 

skalnatými a suťovými svahy porostlými převážně 

bukovými porosty s řadou chráněných 

rostlin a živočichů – např. tesařík alpský. Vodstvo 

je zastoupeno prakticky jen tokem Ploučnice, 

která se v úseku mezi Mimoní a Brennou 

klikatí nespočetnými meandry a připomíná 

tak, jak asi vypadaly všechny řeky v české krajině, 

než je začali lidé regulovat. Potoky a menší 

říčky zde prakticky nejsou a tak jedinými vodními 

plochami jsou soustavy rybníků s přilehlými 

rákosinami a bažinami. Tento nedostatek 

vody spolu s neúrodnými písčitými půdami 

způsoboval trvalé problémy s osidlováním této 

oblasti. Lidských sídel zde nebylo mnoho a některé 

dokonce časem i zanikaly. Obyvatelstvo 

se zabývalo zejména prací v lese a pastevectvím. 

Klasická zemědělská výroba zde byla neefektivní. 

V průběhu 18. a 19. století se osídlení ustálilo 

a tak v polovině minulého století, před vznikem 

vojenského výcvikového prostoru, zde bylo 

celkem 27 obcí , osad a samostatných dvorů. Jen 

některé měli to štěstí, že přečkaly do dnešních 

dnů a tvoří součást dnešní obce Ralsko. Většina 

však vzala za své při vzniku vojenského újezdu 

a dnes po nich není s výjimkou několika studní 

a sklepů ani stopa. Podle posledního sčítání 

obyvatelstva žije na území bývalého VVP 2 220 

osob. 

pod hoSpodaŘení armády 

Za počátek hospodaření armády lze považovat 

vojenské zemědělské dvory Medný, Ostroh 

a Nový Dvůr o výměře 330 ha, které vlastnila 

armáda již v době první republiky. Po válce 

byl majetek rozšířen o Velkostatek Velké Ralsko 

a o Pavlin Dvůr, v roce 1947 přibyly dvory 

Stráž pod Ralskem, Sedliště a Mimoň. Od května 

1947 začalo jednání o převodu lesů pod vojenskou 

správu. Jednalo se o lesy konfiskované, 

spravované podnikem „Státní lesy a statky“, lesy 

obecní a soukromé a o 830 ha lesů náležejících 

Konventu řádu Dominikánů a sv. Jiljí v Praze. 

Z velkých vlastníků je třeba jmenovat Waldsteina, 

Hartiga a Rohana, jimž byl majetek konfiskován 

na základě Benešových dekretů. Odbornou 

správou lesních porostů a zemědělských 

pozemků, ležících v prostoru vojenského výcvikového 

tábora, bylo pověřeno nově zřízené „Ředitelství 

vojenských lesů v Mimoni“. Rok 1947 je 

možno tedy považovat za vznik organizace, jejímž 

nástupcem jsou VLS Mimoň. 

Pro vznik vojenského prostoru na Českolipsku 

existovalo zřejmě více důvodů. Celá oblast 

zabraná pro vojenské účely byla po ekonomické 

stránce jen málo rozvinutá, nikdy tu nevznikly 

větší průmyslové podniky, území neproťala 

žádná z železničních tratí, síť silnic se zpevněným 

povrchem zůstala řídká. Valná část území 

byla zalesněna, půda, využívaná k zemědělským 

účelům, nebyla nikterak kvalitní a neumožňovala 

dosáhnout uspokojivých výnosů, proto 

se také ve větší míře prosadil chov dobytka. 

Dalším důvodem pro vznik vojenského prostoru 

byla pravděpodobně hustota zalidnění, která 

byla ve srovnání s okolními oblastmi výrazně 

nižší. Řídce osídlená, zaostalá pahorkatina mezi 

Bezdězem a Ralskem navíc splňovala požadavky 

armády na zábor rozsáhlého území pro nácvik 

rozmanitých bojových operací v náročných 

terénních podmínkách, na nácvik součinnosti 

různých druhů vojsk – letectva, dělostřelectva 

a tankistů – při dodržení nutných bezpečnostních 

opatření a na cvičiště s dostatečně velkými 

dopadovými plochami. Jedním z nejpádnějších 

argumentů pro zřízení vojenského výcvikového 

prostoru bylo hradčanské vojenské letiště, jehož 

výstavbu zahájila německá armáda počátkem 

března 1945. O měsíc později bylo letiště bombardováno 

americkým letectvem. 

vznik výcvikového proStoru 

V prvních poválečných týdnech a měsících 

byl prováděn odsun německého obyvatelstva. 

S ním byla spojena konfiskace majetku a osídlení 

českým obyvatelstvem. Jednání o zřízení 

vojenského výcvikového tábora probíhala od 

prvních mírových dnů. V témže roce probíhají 

jednání o způsobu přesídlení obyvatelstva. Přesídlením 

měly být postiženy v politickém okrese 

Česká Lípa částečně nebo cele obce: Holičky, 

Hvězdov, Jablonec, Horní Krupá, Křída, Hradčany, 

Kuřívody, Náhlov, Dolní Novina a Černá 

Novina, Okna, Olšina, Palohlavy, Proseč, Svébořice, 

Židlov a Ploužnice. V okrese Mnichovo 


od spoločných koreňov 

Hradiště se vystěhování týkalo pouze zemědělců 

z Jezové. Vysídlení obyvatel probíhalo v březnu 

až květnu 1947. K definitivnímu vytyčení 

hranic byla ustavena ohraničovací komise, jejíž 

práce vyvrcholila ve dnech 18. – 23. dubna 1947 

komisionelním stanovením hranic. Od ledna 

1948 byl VVT Bezděz přejmenován na VVT 

Mimoň. Československá lidová armáda cvičila 

a hospodařila ve vojenském výcvikovém prostoru 

od roku 1947 do roku 1968. Armáda zřídila 

v prostoru tankodromy, střelnice a velkou pozornost 

věnovala letišti, kde bylo odlesněno přes 

310 ha pro potřeby rozšíření technického zabezpečení 

letiště. Od 1.9.1956 začal z hradčanského 

letiště oficiálně působit 26. stíhací pluk s proudovými 

letouny MiG-15, který byl v šedesátých 

letech přeznačen na 2. letecký pluk a letouny 

sloužily jako stíhací-bombardovací. Zařízení 

zřízená armádou byla intenzívně využívána, ale 

vojska, kromě nepočetných technických a strážních 

jednotek, tu trvale umístěna nebyla – s výjimkou 

letiště Hradčany. 

Pod sovětskou okupací 

Sovětská armáda 21. srpna 1968 obsadila letiště 

Hradčany a postupně celý VVP Mimoň. 

V důsledku mezinárodních dohod nemohou 

být sovětská vojska rozmístěna přímo u hranice 

se SRN a tak je vybrána Mimoň, Milovice 

a další místa v SV Čechách jako trvalé mírové 

posádky pro Střední skupinu vojsk. V případě 

válečného konfliktu by nastupovala jako vojska 

druhého sledu za jednotkami československé 

armády. Vztahy personálu VLS a sovětů byly 

i přes oficiálně deklarované soudružské a přátelské 

spíše pragmatické. S jejich působením se 

musel personál vyrovnat i když to bylo někdy 

velmi obtížné. Docházelo k poškozování lesních 

porostů – asi 17 % je jich poškozeno střelbou 

a dřevo tudíž znehodnoceno. Velmi omezující 

byly zákazy práce v době střeleb. Vzhledem 

k ploše dopadových ploch, které na některých 

správách tvořily až 30 % lesní výměry, byl poté 


problém splnit úkoly dané lesním plánem a často 

se v těchto místech muselo pracovat o víkendech. 

Škody vznikaly také na zemědělských 

kulturách, hrázích rybníků a komunikacích. 

Po celé ploše VVP se v lesích nacházely zákopy, 

okopy pro techniku, zemljanky a jiné stavby, 

často z kradeného dřeva. Dále šlo o četné lesní 

požáry vzniklé střelbami, výcvikem a rekreací. 

Největší vypukl v červenci 1990 a shořelo při 

něm 146 ha lesa. Zřizování rozsáhlých „černých 

skládek“ odpadů všeho druhu velmi znečistilo 

území a ohrozilo spodní i povrchové vody. Pytláctví 

a krádeže dřeva nastojato i ze skládek byly 

časté a šlo jim jen těžko zabraňovat. 

Odstraňování zátěží a munice 

Mezivládní dohoda o odsunu sovětských 

vojsk z Československa uzavřená v roce 1990 zahájila 

novou etapu vývoje oblasti dosud označované 

jako vojenský prostor Ralsko. Poslední 

ruský voják opustil vojenský prostor 31. července 

1991. Budovy a zařízení, které zde zanechali, 

byly v dalších letech většinou odstraněny. 

Značné prostředky se za posledních dvacet let 

investovaly do oprav a budování nové sítě komunikací. 

Došlo také k opravě hrází všech rybníků 

kromě Černého rybníka u Hradčan, kde je 

hráz stále protržená. Jednou z prvních činností 

po odchodu vojsk byla likvidace ekologických 

zátěží. Odstranění černých skládek rozesetých 

po celém prostoru a zejména asanace povrchových 

i podzemních vod znečištěných únikem 

ropných látek v areálu letiště Hradčany. Samostatnou 

kapitolou je pyrotechnická asanace oblasti. 

Rota vojáků základní vojenské služby v síle 

60 osob za tři měsíce posbírala okolo 200 000 

kusů munice. Na základě tohoto poznatku byla 

zahájena Pyrotechnická očista prostřednictvím 

pyrotechnického útvaru dislokovaného v Mimoni, 

později v Bělé pod Bezdězem. Částečná 

pyrotechnická asanace provedená armádou 

byla prováděna s cílem zajištění obecné bezpečnosti. 

Tím se rozumí eliminovat možnost kontaktu 

s nevybuchlou municí při běžném pohybu 

v terénu bez zásahu do půdního pokryvu. 

Vzhledem k charakteru území zůstane munice 

zachována navždy. Z důvodu ukončení činnosti 

pyrotechnického obřadu vláda pověřila VLS 

prováděním pyrotechnické asanace v oblasti – 

zaměstnávají proto 4 pracovníky. Ti provádějí 

kontrolu holin před započetím prací potřebných 

k přípravě půdy pro zalesňování i před veškerými 

terénními pracemi na území VVP. 

Návrat vegetace 

Po odchodu vojsk došlo k postupné přirozené 

sukcesi, neboli návratu lesních společenstev na 

plochy bývalých střelnic a cvičišť. Tento proces 

trvá doposud a má charakter přirozeného výběru 

– nejdříve lokality obsazují pionýrské dřeviny 

jako bříza, hloh, vrba, líska, osika a na podmáčených 

stanovištích olše. Po nich nastupují 

cennější dřeviny jako lípa, dub, borovice a místy 

smrk. Dřevinné složení je ovlivněno podložím, 

vysychavostí stanoviště a vzdáleností matečných 

stromů pro přenos osiva vzduchem 

nebo ptactvem. Umělá obnova porostů na nelesních 

pozemcích byla možná pouze omezeně 

v místech, kde nedocházelo k dopadu munice. 

Vlastního hospodaření se ukončení vojenské 

činnosti dotklo jen tím, že již není omezen provoz 

na žádné části území a výrazně se zlepšila 

dostupnost i do té doby nedostupných partií 

lesa. V současnosti je zpracován střednědobý 

plán hospodaření u divize Mimoň předpokládající 

těžbu 120 tis m3 dřeva, 1 000 ha probírek, 

500 ha prořezávek a 125 ha zalesňování ročně 

na ploše 27 119 ha lesní půdy. Negativem je větší 

zátěž území turizmem a zejména nájezdy motorkářů 

a čtyřkolkářů. Proti tomuto nešvaru se 

stejně jako jinde v republice dá bojovat jen stěží. 

Ukáznění a disciplinovaní návštěvníci lesa jsou 

personálem vždy vítáni a je jim také budováním 

odpočívadel, přístřešků, naučných stezek a informačních 

tabulí zpříjemněn pobyt v přírodě. 

Vyvrcholením těchto aktivit bylo zprovoznění 

Informačního centra VLS v Hradčanech v roce 

2007, které bylo v roce 2012 rozšířeno o vícejazyčnou 

,,přírodní infostanici,, vybudovanou 

ve spolupráci s německým státním podnikem 

Sachsenforst. Další významnou aktivitou je práce 

s mládeží prostřednictvím lesní pedagogiky. 

Lovecký ráj 

Krajina kolem královského hradu Bezděz 

byla loveckým rájem s pestrou paletou druhů 

zvěře již v dávné minulosti. Divize Mimoň 

v současnosti myslivecky hospodaří v jedné velké 

honitbě Ralsko pokrývající území bývalého 

VVP na výměře 21 345 ha. V honitbě je normován 

jelen lesní – 210 ks, muflon – 50 ks, daněk 

evropský – 258 ks, srnec obecný – 256 ks a prase 

divoké – 98 ks . Roční odlov je v současnosti 

kolem 650 ks spárkaté zvěře, dříve dosahoval až 

1 000 kusů. V roce 1991 došlo k privatizaci zemědělského 

majetku a VLS tak již neměly možnost 

ovlivnit osevní postupy na polích v honitbě. 

Současně s tím došlo k výraznému nárůstu 

početních stavů zvěře z důvodu ukončení nedovoleného 

lovu zvěře sovětskými vojsky. Nastala 

situace, kdy náhrady za škody způsobené 

zvěří a stav lesních kultur přímo ohrožovaly 

vlastní existenci myslivosti u VLS. Proto se vedení 

divize rozhodlo nastalou situaci řešit vybudováním 

velké obory uprostřed honitby Ralsko 

a výrazným snížením stavů zvěře mimo ni 

v návaznosti na požadavky orgánů ochrany přírody. 

Prvotním a rozhodujícím kritériem pro to 

opatření byl stav lesa a náklady na ochranu kultur. 

Dalším bylo zachování kvalitního genofondu 

jelení zvěře, které dokládá 7 ,,zlatých,, jelenů 

(největší 221 b. CIC) ulovených v 70. až 90. letech 

v honitbě Ralsko a dále zamezení migrace 

zvěře do okolních honiteb, kde byla střílena bez 

ohledu na věk a chovnou hodnotu. Po dvou letech 

příprav a správních jednání bylo v březnu 

2000 započato s výstavbou obory Židlov, která 

se rozkládá východně až jihovýchodně od města 

Mimoň. Jádrem je bývalá tanková střelnice, 

která dala oboře jméno. Z celkové výměry 3 795 

ha připadá 2 121 ha na pozemky určené pro plnění 

funkcí lesa, 1 465 ha na ostatní plochy, 208 

ha na zemědělskou půdu a 1 ha na vodní plochy. 

Svou výměrou je Židlov druhou největší oborou 

v ČR. Jako hlavní druh zvěře byl pro Židlov vybrán 

jelen evropský, přičemž chov byl založen 

na zvěři kvalitního domácího původu, uzavřené 

do obory při dokončení jejího 30 km plotu 

v září 2000. Cílem chovu je udržovat zvěř v početním 

stavu 850 kusů při poměru pohlaví 1:1. 

Největší jelen v hodnotě 218,64 b. CIC byl uloven 

v roce 2008. Doplňkovou zvěří v Židlově je 

muflon s normovanými stavy 150 kusů. Další 

zvěří vyskytující se v oboře je daněk, srnec a černá 

zvěř. 

Druhou oborou v působnosti divize VLS Mimoň 

je obora Velký Dub ležící nedaleko Máchova 

jezera u Starých Splavů a název získala podle 

dominantního vrchu s nadmořskou výškou 

472 m. ❧ 

13

história 

Výstava „Lovu zdar! 

90 rokov od vzniku Československej 

mysliveckej jednoty“ 

Motto: „Kdo je dobrým myslivcem, je i dobrým člověkem.“ – slová spisovateľa Jana Vrbu (1889 – 1961) 

V predvečer Medzinárodného dňa múzeí – 17. mája 2013, sprístupnili vo výstavnej sále svätoantonského 

kaštieľa výstavu LOVU ZDAR! 90 rokov od vzniku Československej mysliveckej jednoty. Záštitu 

nad ňou prevzal poslanec NR SR, prezident Slovenskej poľovníckej komory a Slovenského poľovníckeho 

zväzu Ing. Tibor Lebocký. Hlavnými organizátormi výstavy sú Národní zemědělské muzeum 

Praha – Muzeum lesnictví myslivosti a rybářství v loveckém zámku Ohrada, Múzeum vo Svätom Antone, 

Českomoravská myslivecká jednota, Slovenská poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky zväz. 

Výstavu finančne podporila Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. a pri zabezpečovaní výpožičky zbierok 

z ČR prispelo veľkou mierou i Ministerstvo kultúry SR. Na slávnostnej vernisáži popri spomínanom 

prezidentovi SPK i SPZ Ing. Tiborovi Lebockom nechýbali štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR Ing. Štefan Adam, viceprezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo 

a ochranu zveri C.I.C. – výkonný riaditeľ ústredia SPK a SPZ Dr. Imrich Šuba, za Českomoravskú mysliveckú 

jednotu a časopis Myslivost Dr. Oldřich Koudelka, za Vojenské lesy a majetky SR Ing. Zuzana Balandová 

a Ing. Peter Krpeľan, starosta obce Svätý Anton Jozef Baranyai a mnohí ďalší. Spoluautorkou 

scenára výstavy je Martinka Novotná z ČMMJ, ktorej patrí naše poďakovanie. 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom 

Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová 

a archív Múzea vo Svätom Antone (foto) 

Spoločná cesta 

Podobné prírodné podmienky i štátno- 

-právne usporiadanie predurčili české a slovenské 

poľovníctvo na kus spoločnej cesty 

históriou. Dobrá spolupráca medzi českými 

a slovenskými poľovníkmi pokračuje dodnes 

a jeden z jej výsledkov je i spoločné pripomenutie 

si 90. výročia od vzniku prvej spoločnej 

poľovníckej organizácie. Výstava predstavuje 

nielen históriu poľovníckych organizácií, ale aj 

unikátnu kolekciu historických zbraní od významných 

českých puškárov, časť vzácnej Sallačovej 

zbierky jeleňovitých trofejí (vystavená 

bola už na prvej svetovej poľovníckej výstave 

vo Viedni v roku 1910), umelecké diela Jiřího 

Židlického (1895 – 1950) a akad. mal. Viktora 

Bilčíka. Týchto dvoch vzácnych umelcov – poľovníkov 

a milovníkov prírody – sme nevybrali 

náhodne. Vystavené práce Jiřího Židlického 

predstavujú tie druhy jeleňovitých z celého 

sveta, ktorých trofeje sú súčasťou Sallačovej 

zbierky (pod každou trofejou je obraz príslušného 

druhu). V roku 2013 si pripomíname 75. 

narodeniny Viktora Bilčíka a jeho práce zas 

predstavujú druhy jeleňovitých z nášho územia 

– najmä jeleňa, srnca, daniela, no taktiež 

iné druhy zveri. Okrem diel týchto autorov sú 

vystavené i práce Jaroslava Bézu (1818 – 2008), 

ktorý bol autorom myšlienky pripomínať si 

mesiac jún ako mesiac poľovníctva. Všetci spomenutí 

umelci pomáhali svojou tvorbou poľovníckym 

organizáciám pri realizácii výstav, 

kultúrnych podujatí i grafickým prevedením 

História poľovníckych spolkov 

Prvé poľovnícke spolky vznikali na našich 

územiach už veľmi dávno. Od roku 1692, keď 

vznikla „Myslivecká bratrská pokladna“, zakladali 

naši predkovia na území Čiech a Moravy 

mnohé poľnohospodárske, lesnícke a iné 

spolky, ktoré súviseli s poľovníctvom. Rôznorodosť 

a roztrieštenosť záujmov spolkov bola 

na prekážku jednotnému vystupovaniu poľovníkov 

a presadzovaniu ich záujmov nielen na 

verejnosti, ale aj na najvyšších miestach, vrátane 

prijímania príslušných právnych noriem, 

ku ktorým malo po vzniku ČSR dôjsť. Logický 

dôsledok preto malo byť založenie jednotnej 

poľovníckej organizácie. V roku 1919 po vzniku 

ČSR vznikol síce Československý myslivecký 

a kynologický říšský svaz, no jeho činnosť 

a program nezodpovedali myšlienkam zjednotenia 

a zmysluplnej práci v prospech rozvoja 

poľovníctva. Najväčšími šíriteľmi zjednotenia 

poľovníckych spolkov v tej dobe boli Josef Žalman 

a Karel Podhajský. 

Prvým písomne doloženým spolkom na 

území Slovenska bol Cserhát v Košiciach 

z roku 1834. Prvý Lovecký ochranný spolok 

pre Slovensko bol založený vďaka iniciatíve 

armádneho generála MUDr. Jana Červíčka 

v roku 1920 v Bratislave. 

Žalman Josef Prof. Antonín Dyk Podhajský Karel 

viacerých materiálov. 

Vznik Československej 

mysliveckej jednoty 

Lovecký ochranný spolok sa stal jednou zo 

zakladajúcich organizácií, ktoré sa v roku 1923 

združili do Československej mysliveckej jednoty.Zakladajúcimi 

organizáciami ČSMJ sa 

22. apríla 1923 v Brne stali: 

• „Ústřední spolek pro ochranu honby 

a chov loveckých psů v Čechách“ 

• „Lovecko–kynologický spolek pro 

Moravu a Slezsko v Brně“ 

• „Lovecký ochranný spolok pre 

Slovensko v Bratislave“ 

• „Spolek přátel myslivosti pro 

Tišnov a okolí v Tišnově“ 

• „Ústřední jednota lesních a lovčích zřízenců“ 

• „Spolek posluchačů lesního 

inženýrství v Praze a v Brně“ 

• „Lovecký klub v Českých Budějovicích“ 

V závere programového vyhlásenia ČSMJ 

prvý predseda Z. Slanina a jednateľ J. Začal 

uviedli: „Do našeho programu vkládáme 

vedle šíření myslivecké, myslivecko-kynologické 

a myslivecko-zvěrolékařské vědy také co největší 

popularizaci myslivosti, lesa a věd přírodních. 

Slovem i písmem budeme pracovati 

k duševnímu povznesení československých myslivců 

a v nejširších vrstvách lidu probouzeti zájem 

o myslivost“. 

Na ustanovujúcej schôdzi ČSMJ boli zvolení: 

• predseda – Zdeněk Slanina, 


história 

lesný rada v Židlochovicích 

• podpredseda za Čechy – Dr. Antonín Steidl 

• podpredseda za Slovensko – Dr. Ján Moural 

• jednateľ – Jan Začal, okresný lesný v Brne 

• pokladník – Richard Knoll, 

pokladník v Tišnove 

• vedúci redaktor „Stráže myslivosti“ 

– Prof. Jaroslav Svoboda 

• vedúci knihy Člp – Karel Podhajský, 

„důchodní“ v Litomyšli 

• odborný redaktor „Stráže myslivosti“ 

a referent pre nový zákon – Josef Žalman, 

neskôr lesný riaditeľ v Pozořiciach 

Nebolo jednoduché výstavou predstaviť 

celú 90-ročnú históriu, no snažili sme sa – 

i keď stručne – zaznamenať všetky významné 

medzníky v rokoch 1923 – 2013. Za prezentovanými 

skromnými údajmi sa však ukrýva 

mnohoročná zmysluplná práca našich poľovníkov 

v službách zveri a prírode, ako aj pri 

rozvoji poľovníckej kultúry. Za ňu si zaslúžia 

funkcionári i radoví poľovníci našu vďaku 

a obdiv. 

Na medzinárodnej scéne 

Veľmi významnú úlohu zohrali naše organizácie 

i vo svetovom meradle. Veď profesor 

Antonín Dyk prišiel s myšlienkou založiť medzinárodnú 

poľovnícku organizáciu už v roku 

1926 a v roku 1928 bolo v Nových Zámkoch 

a Palárikove na podnet Maxima Ducrocqua 

a grófa Ľudovíta Károlyiho stretnutie významných 

predstaviteľov Francúzska, Poľska, 

Rumunska a Československa, na ktorom 

vypracovali stanovy i názov Medzinárodnej 

rady pre poľovníctvo – Conseil Internatianal 

de la Chasse – C.I.C. Tú potom v roku 1930 

založili v Paríži. Tohtoročné, už 60. generálne 

zhromaždenie C.I.C. (Praha-Bratislava-Budapest), 

pomohli organizovať aj ČMMJ a SPK. 

Každý rok vyhlasuje Medzinárodná rada 

múzeí ICOM novú tému k Medzinárodnému 

dňu múzeí – 18. máju. Tohtoročná téma má 

tvar rovnice: Múzeum (pamäť + kreativita) = 

spoločenský pokrok. Múzeum je pamäť spoločnosti, 

je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. 

Pomáha nám z histórie to dobré 

prevziať a zveľaďovať, na tom zlom sa poučiť 

a neopakovať chyby. Tak je to i s výstavou 

Lovu zdar! Naše poľovnícke organizácie už 

zažili lepšie i horšie obdobia. Jednota a priateľstvo, 

zmysluplná práca v službách prírode, 

dodržiavanie zvykov a tradícií, prevzatých 

od našich predchodcov – to sú trvalé hodnoty, 

na ktoré musíme nadviazať, ak chceme byť 

úspešní i v dnešných časoch. 

V Múzeu vo Svätom Antone sme úprimne 

radi, že môžeme výstavou prispieť k rozvoju 

priateľstva medzi poľovníkmi z Čiech, 

Moravy i Slovenska. Výstava potrvá do konca 

septembra 2013 a odporúčame ju navštíviť 

všetkým našim poľovníkom. Vhodná príležitosť 

na návštevu výstavy môže byť aj 23. ročník 

Dní sv. Huberta (31. VIII. – 1. IX. 2013), 

keď bude oslava spoločného výročia súčasťou 

hlavného programu. Úprimne sa tešíme na 

vašu návštevu. 

❧ 

Vojenské lesy 

a majetky 

Slovenskej 

republiky, štátny 

podnik Pliešovce 

(Od lesnej správy cez podnik 

až po generálne riaditeľstvo 

VLM SR – dvanásta časť) 

Organizačná štruktúra podniku sa postupne 

menila, rušili sa rôzne strediská, 

správy, a zlučovali sa do nových organizačných 

jednotiek. Začiatkom roka 1995 

bola zrušená správa pridruženej piliarskej 

výroby so sídlom v Lopatách i správa sadových 

a asanačných úprav na Malej Zábave. 

Vznikli z nich strediská podriadené 

pod lesnú správu Vidov Vrch (pôvodná 

správa Pliešovce – pozn. autora). Ústredný 

sklad Lažteky bol podriadený pod 

poľnohospodársku správu Vidov Vrch. 

Stavebnú správu Pliešovce a dopravno- 

-mechanizačnú správu Pliešovce pričlenili 

ako strediská pod lesnú správu na 

Kamenný Vrch (pôvodná správa Modrý 

Kameň – pozn. autora). Bytové hospodárstvo, 

ktorého spravovanie a udržovanie 

mala na starosti hospodárska správa Pliešovce, 

prešlo na jednotlivé správy a hospodárska 

správa bola zrušená. Údržbu 

týchto bytov dostalo na starosť stavebné 

stredisko lesnej správy Kamenný Vrch. 

V rámci vysporiadania majetkových nárokov 

v katastrálnych územiach Stará 

Huta a Madačka bola zrušená poľnohospodárska 

správa Celina. 

Dosah zmien 

Zmeny organizačnej štruktúry boli podmienené 

územnými a majetkovými nárokmi 

jednotlivých oprávnených majiteľov 

v zmysle vtedy platnej legislatívy. 

Vedenie podniku muselo teda veľmi flexibilne 

reagovať, aby neboli poškodené 

jednak záujmy oprávnených žiadateľov, 

ale ani plnenie úloch podniku, na ktoré 

bol zriadený. Samozrejme, že podnik plnil 

okrem hospodárskej aj sociálnu funkciu, 

preto musel riešiť aj sociálny dosah 

zmien na zamestnancov. Niektorí boli 

preradení na iné funkcie v rámci podniku. 

Ďalší, ako napríklad Ing. Jozef Mareš, 

dlhoročný vedúci správy sadových a asanačných 

úprav, využili odstupné a začali 

sa venovať súkromnému podnikaniu. 

Treba pripomenúť, že vedenie podniku 

vynaložilo veľké úsilie na vyriešenie tejto 

ťažkej situácie, ktorá sa dotýkala najmä 

zamestnancov vojenských lesov a majetkov 

Pliešovce, aby bol sociálny dosah 

na zamestnanosť v regióne čo najmenší. 

O podrobnom členení organizačnej 

štruktúry podniku začiatkom nového tisícročia 

bude ďalšie pokračovanie v budúcom 

čísle. 

viac na www.vlm.sk ❧ 

autor: Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR 


15

strelectvo 

Výborná guľovnica 

X Bolt Stalker Fluted 

od Browningu 

Guľovnica X-Bolt Stainless Stalker Fluted Browning. 

Rozšírenie zbrojného arzenálu znamená pre každého poľovníka dlhšie rozhodovanie a porovnávanie 

technických údajov pušiek niekoľkých výrobcov, servisu a jeho dostupnosti. V mnohých 

prípadoch je však rozhodujúca cena, s prihliadnutím na staré známe príslovie „Za málo peňazí 

veľa muziky“. Preto snahou veľkých zbrojoviek je produkcia klasických guľovníc s väčším komfortom 

pre strelca. Rozhodne k takým patrí cenovo dostupný nový rad opakovačiek s valcovým odsuvným 

záverom X Bolt od Browninga. Pri preberaní jednotlivých modelov Hunter, Hunter with 

Sights SM, Hunter Monte Carlo nás zaujala ľahká guľovnica s kanilovanou hlavňou a plastovou 

pažbou Stainless Stalker Fluted v kalibri 30-06 Springfield. Ide o pušku koncernu Fabrique Nationale 

de Herstal, ktorá bola vyrobená v Spojených štátoch a preto pre civilnú produkciu používa 

obchodnú značku Browning. 

Na poli klasických opakovacích guľovníc 

znamená X-Bolt významný technický posun 

dopredu. Ten sa prejavil predovšetkým vo 

vysokej presnosti a bezpečnosti zbrane. Vyššia 

je aj úroveň technológie výroby, napríklad 

Browning trikrát kontroluje každú hlaveň pred 

jej namontovaním, čo prináša výnimočnú kvalitu. 

Bohatý je aj sortiment modelov a kalibrov, 

treba si len vybrať, napríklad Stopára (Stalker), 

ktorý má kanilovanú (Fluted) hlaveň z nerezovej 

ocele (Stainless) celkovej dĺžky 530 mm. 

Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so stúpaním 

254 mm, čo dáva strele dobrú stabilitu. 

Na ústi hlavne je naskrutkovaný kryt, maličkosť, 

ktorá chráni ukončenie vývrtu a zachováva 

presnosť zbrane. Tým staršie narodeným 

to určite pripomenie SA vz.58. Voľne plávajúca 

hrubostenná hlaveň je naskrutkovaná 

do oceľového puzdra záveru, ktoré je uchytené 

v spevnenom dvojitom lôžku. Na prednej 

a zadnej časti šesťhranného puzdra sú štyri 

otvory so závitmi, zaslepené skrutkami, na 

ktoré sa upevňuje X-Lock montáž optiky. Je 

Technické parametre: 

Výrobca: 

Model: 

Kaliber: 

Dĺžka hlavne: 

Celková dĺžka: 

Hmotnosť: 

Záver: 

Kapacita: 

Cena: 

Predajca: 

FN Herstal, 

Browning USA 

X-Bolt Stainless 

Stalker Fluted 

30 – 06 Springfield 

530 mm 

1 060 mm 

2 800 g bez 

zameriavacieho 

ďalekohľadu 

otočný, odsuvný 

4 +1 náboj 

1 360, – Eur 

Puškárstvo Hermes 

Bratislava 

to ďalší prvok k dosiahnutiu presnejšej streľby 

lebo umožňuje stabilnejšie a pevnejšie uchytenie 

zameriavacieho ďalekohľadu. 

Osobitosťou je samotný záver, vyrobený 

obrábaním z plného výkovku. Zamyká tromi 

masívnymi zubmi. Uhol otočenie kľučky 

záveru je len 60 stupňov, takže nekoliduje ani 

s rozmerným zameriavacím ďalekohľadom na 

nízkej montáži. Jeho pohyb je plynulý a hladký, 

je vedený dvoma zubmi v drážkach puzdra 

záveru. Čelo záveru je vyhĺbené, takže objíma 

dno nábojnice. Vnútri je valcový vyhadzovač, 

oproti nemu je krátky odpružený vyťahovač, 

ktorý nepresahuje profil tela záveru. 

Úderník sa napína ťahom záveru dozadu. Pri 

napnutom úderníku vystúpi z temena záveru 

jazýček, zvýraznený červenou farbou, ktorý 

slúži ako výstražník. K zvýšenej bezpečnosti 

pri manipulácii so zbraňou prispieva aj systém 

Bolt Unlock Button. Stlačením tlačidla na koreni 

kľučky záveru, bez akejkoľvek manipulácie 

s poistkou, môžeme záver otvoriť a vybrať náboj 

z komory. Spúšť aj úderník zostávajú zablokované. 

Ide o lepšie riešenie v porovnaní s trojpolohovou 

poistkou. Keď chceme záver vybrať 

z vybitej zbrane, stlačíme podlhovasté, drážkované 

tlačidlo na zadnej ľavej strane puzdra 

záveru. Klasická poistka je na krku pažby, 

v prednej polohe je odistená, v zadnej zaistená. 

Manipulácia je trocha hlučná, počuť cvaknutie. 

X-Bolt-y majú aj celkom novoskonštruovaný 

spúšťový mechanizmus Feather Trigger. Základom 

jednoduchého mechanizmu sú tri oceľové 

páky, pochrómované a na styčných plochách 

vysoko leštené. To je zárukou hladkého a presného 

chodu i dlhej životnosti. 

Jazýček spúšte je bez napínačika Plastový rotačný zásobník Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru 


strelectvo 

Kanilovaná hlaveň z nerezovej ocele 

Na prvý pohľad každého upúta štíhla línia 

zbrane i elegantná kombinácia antracitovo 

čiernej pažby s oceľovo matnou hlavňou a lúčikom. 

Aj keď našinci zásadne odmietajú plastové 

pažby, priznajme si, že i z prestížnych dôvodov, 

za „Oceánom“ sa tešia veľkej obľube pre 

svoje dobré úžitkové vlastnosti a nepoškodenie 

aj pri hrubšom zaobchádzaní. Stačí zbraň chytiť 

do rúk a máte príjemný pocit starej známej, 

je ľahká, vyvážená a sadne do ramena. Nová 

guľovnica Stopár (Stalker) je presná, pohotová 

zbraň s výborným spúšťovým mechanizmom 

a hmotnosťou iba 2 800 g, čím v mnohom 

zodpovedá svojmu pomenovaniu. Pri celkovej 

dĺžke 1060 mm sa s ňou výborne manipuluje 

v obmedzených priestoroch a v kalibri 30-06 

Springfield je vhodná pre lesné i poľné poľovné 

revíry. A určite platí, že za málo peňazí, 1 300 

Euro, veľa muziky. 

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan 

Na testovanie sme použili francúzske 

náboje značky Sauvestre 

Jazýček spúšte má krátky chod, bez prepadu 

s odporom 15 N. Ten sa dá nastaviť v rozmedzí 

od 13 do 22 N. Spúšť nemá napínačik. 

Lučík jazýčka spúšte, ktorý je súčasťou spevneného 

lôžka puzdra záveru, je dostatočne veľký 

aj pre prsty s rukavicou. Pred ním je otvor 

šachty plastového zásobníka, ktorý prešiel dokonalou 

premenou. Ide akoby o valcovité plastové 

puzdro s rotačným plnením nábojov. Jeho 

tvar umožňuje nosiť zásobník aj voľne vo vrecku. 

V šachte je vzadu zachytený listovou pružinou 

a vpredu západkou, ktorá je súčasťou zásobníka. 

Natlačili sme doňho 4 náboje, podľa 

kalibru pojme 3 – 5 nábojov. 

Plastová pažba amerického typu je jednoduchá, 

avšak ergonomicky tvarovaná, má výborný 

sklon pištoľovej rukoväti. Hlboké vybratie 

na krku poskytuje dobrý dosah na jazýček 

spúšte a pohodlné odpaľovanie. Na predpažbí 

Hladký chod záveru, na puzdre sú otvory pre 

montáž optiky X-Lock od Browningu 

a pištoľovej rukoväti je zdrsnenie. Pevné uchopenie 

však zlepšuje jedinečný náter Dura-Touch 

Armor, špeciálne vyvinutý pre zlepšenie 

priľnavosti plastu, zároveň chráni povrch 

pažby. Ocenia ho poľovníci za chladných rán, 

keď pri uchopení zbrane cítia teplo vlastných 

rúk. Dura-Touch sa ľahko udržiava vlhkou 

handričkou, treba sa však vyhnúť chemikáliám, 

predovšetkým rozpúšťadlám. Hlavisko je 

ukončené anti-recoil botkou, na hmat takmer 

mäkkým vankúšikom. O tom však v ďalšej 

časti profilu zbrane. 

Na malé strelecké otestovanie sme si museli 

prispôsobiť uchytenie optiky Leupold Model 


Záver s troma uzamykacími zubmi, krátkym 

odpruženým vyťahovačom a vyhazovačom nábojníc 

VX-3 3,5 – 10 x 50 do montáže systému X-Bolt 

Browning. K dispozícii sme mali škatuľku kvalitných 

a veľmi presných nábojov francúzskej 

firmy Sauvestre 30-06 Springfield. Bezolovnaté, 

bimetalické strely s dutinkou v špičke majú 

hmotnosť 11,26 g (175 gr), úsťovú rýchlosť v 0 

810 m/s a počiatočnú energiu E 0 3641 J. Pri 

mierení sme zámerný bod preniesli pod stred 

terča (4 cm), lebo optimálna vzdialenosť s nulovým 

prevýšením je pre tieto náboje 163 m, na 

100 m to je plus 4 cm. Pri štyroch ranách sme 

dosiahli jednoduchý priemerný rozptyl 32 mm. 

O presnosti sme nemali najmenšie pochybnosti, 

ale chceli sme sa presvedčiť o účinnosti 

gumenej botky Recoil Pad s inflexnou technológiou, 

ktorá sa výborne osvedčila. Spätný 

náraz bol výrazne eliminovaný a pri výstrele 

sme cítili iba tlak do ramena, žiadny „kopanec“. 

Vnútri botky sú osobite tvarované pružné 

lamely, ktoré sa pri výstrele deformujú a pohlcujú 

spätný náraz. Pri narovnaní sa do pôvodného 

tvaru vytvárajú spätnú silu, ktorá 

znižuje zdvih ústia hlavne po výstrele. Umožňuje 

to rýchlejšie opakované zacielenie zbrane. 

Browning na zníženie zdvihu zbrane a čiastočne 

aj spätného nárazu dodáva k zbrani aj kompenzátor, 

ktorý sa dá naskrutkovať namiesto 

chrániča ústia hlavne. 

Veľmi pružná gumená botka , plastová 

pažba má náter Dura-Touch 

Strelecká sezóna 

v plnom prúde 

Strelci majú už za sebou okresné, oblastné 

aj celoslovenské majstrovstvá v poľovníckych 

streleckých disciplínach 

V týchto týždňoch je v plnom prúde strelecká 

liga v jednotlivých disciplínach a najmä 

verejné strelecké preteky, ktoré usporadúvajú 

jednotlivé poľovnícke organizácie a samy určujú 

pravidlá streľby aj jednotlivé disciplíny. 

Na jeseň organizujú jednotlivé OPK povinné 

streľby, na ktorých sa nemusia zúčastniť tí, 

ktorí absolvovali okresné majstrovstvá. Zamestnanci 

nášho podniku na týchto podujatiach 

pravidelne súťažia. 

Aj kolegovia z podniku Lesy SR š.p. každoročne 

organizujú strelecké podujatia, na 

ktoré nás pravidelne pozývajú. V tomto roku 

to bolo 11. júla na OZ Smolenice, 18. júla na 

OZ Šaštín Stráže a koncom augusta na OZ 

Trenčín. Už si začínajú pomaly zvykať, že 

družstvo VLM SR OZ Malacky obsadzuje 

popredné umiestnenia a čoraz častejšie aj víťazné. 

Samozrejme, ešte nás čakajú aj strelecké 

dni na jednotlivých OZ VLM, ktoré sa tešia 

obľube zamestnancov, lebo sa majú možnosť 

okrem súťaženia aj stretnúť a posedieť si spolu. 

Dúfajme, že strelcom sa bude dariť aj podľa 

nového streleckého poriadku, ktorý platí 

od tohto roku. 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS 

Jablonové, OZ Malacky (text) 

foto: Ing. Richard Hájek 

17

kynológia 

Označovanie 

psov čipom je na 

Slovensku povinné 

Do konca septembra 2013 musia byť, podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, 

všetky psy, mačky a fretky držané na území Slovenska povinne označené čipom. Majiteľovi inak 

hrozí pokuta do výšky 370 eur. Podľa nového zákona o veterinárnej starostlivosti všetky spoločenské 

zvieratá, ktoré sa narodili od 1.11.2011 musia byť povinne do 8 týždňov po narodení označené 

mikročipom. Povinnosť sa vzťahuje však aj na zvieratá, ktoré sa narodili pres týmto dátumom. 

V tomto prípade však platí prechodné dvojročné obdobie, ktoré sa končí 30. septembra 

2013. Od tohto dátumu musia byť všetky psy, mačky a fretky začipované. 

Ing. Jaroslav Jurský, technik správy 

LS Tichý Potok, OZ Kežmarok 

Taktiež zvieratá, ktoré sa narodili pred 

1.11.2011 a sú predmetom predaja, musia byť 

označené mikročipom ešte pred zmenou majiteľa, 

to znamená, prechodné obdobie sa na 

ne nevzťahuje. Ak máte psíka, ktorý sa narodil 

3. novembra 2009, stačí, ak ho čipom 

označíte do 30. septembra 2013. Ak však zviera 

mení vlastníka, musí byť pred týmto úkonom 

už označené. 

Výnimkou sú však zvieratá, ktoré sú tetované 

a tetovanie bolo dokázateľne vykonané 

pred 3. júlom 2011, je riadne čitateľné a zaznačené 

v preukaze o pôvod psa. 

Ak psa nezačipujete, hrozí pokuta 

V prípade, že svojho miláčika nedáte začipovať, 

hrozí vám pokuta až do výšky 370 eur. Ak 

Prečo čipovať? 

Čipovanie vám môže pomôcť nájsť strateného 

psíka. Ak ho nájde iná osoba, je jednoduchšia 

identifikácia majiteľa a zvieratko sa vo veľmi 

krátkom čase vráti späť domov. Platí to aj pre 

prípad, že psík je už v útulku. Zariadenia na čítanie 

mikročipov sú dostupné vo veterinárnych 

ambulanciách, útulkoch, karanténnych staniciach 

a podobne. Takisto ich majú k dispozícii 

aj mestskí policajti. Ďalšia výhoda čipovania je 

i možnosť vypátrať majiteľa psa, ktorý spôsobil 

škodu alebo pohrýzol. 

Aplikáciu vykonáva veterinár 

Mikročip je veľký ako zrnko ryže (cca 0,5 

cm) a pomocou aplikátora ho veterinárny lekár 

vloží do podkožia na ľavej strane krku. Ide 

o veľmi rýchly úkon. Pred i po aplikácii je veterinár 

povinný overiť si funkčnosť transpondéru 

– mikročipu čítačkou. Pes si prítomnosť 

čipu počas svojho života neuvedomuje 

a mal by zostať v mieste aplikácie. Putovanie 

čipu pod kožou však nie je vylúčené, ide však 

o zriedkavosť. 

Skontrolujte si údaje 

v Centrálnom registri 

Každý čip musí spĺňať normu ISO11784 a má 

pridelené číslo, ktoré slúži na identifikáciu zvieraťa. 

Pod týmto číslom sú v Centrálnom registri 

spoločenských zvierat (https://www.crsz. 

sk), ktorý spravuje Komora veterinárnych lekárov 

SR, zapísané potrebné údaje o zvierati a jeho 

majiteľovi. Údaje do systému zadáva veterinárny 

lekár, ktorý vykonal identifikáciu zvieraťa. 

V databáze sa nachádzajú: 

• informácie o vlastníkovi zvieraťa, 

• meno, druh, plemeno, pohlavie, dátum narodenia 

druh a farba srsti zvieraťa, 

• číslo mikročipu a jeho zavedenie, príp. dátum 

a číslo tetovania, 

• dátum vakcinácie proti besnote, jej platnosť, 

výrobca, názov a číslo šarže, 

• cestovnom pase. 

Na záver majiteľom začipovaných zvierat odporúčame, 

aby si skontrolovali údaje v centrálnom 

registri. V prípade, že sa niektoré údaje 

zmenili, kontaktuje svojho veterinárneho lekára, 

aby informácie zaktualizoval. Nikdy nemôžete 

vedieť, kedy sa zídu. 

❧ 

nechcete platiť sankcie, nezostáva vám nič iné, 

len nechať svojho štvornohého chlpatého priateľa 

začipovať. Náklady za tento úkon sa u jednotlivých 

veterinárnych lekárov líšia, spravidla 

sa však pohybujú od 25 – 30 eur. Sú však aj veterinári, 

ktorí čipujú za priateľskejšie ceny okolo10 

eur. 


kynológia 

Čipovanie (tetovanie) psov 

zapisovaných v plemennej 

knihe Slovenského 

poľovníckeho zväzu 

Na základe rozhodnutia kynologickej rady 

SPZ z 24.2.2012 sa ruší povinné tetovanie psov 

plemien zastrešených v SPZ a ustanovuje sa spôsob 

zápisu šteniec do SPKP pri čipovaní psov. 

Chovateľom sa odporúča preveriť si u svojho veterinára 

cenu za zavedenie mikročipu a podľa 

toho sa rozhodnúť, u koho si dajú štence začipovať. 

Nie všetci veterinárni lekári majú oprávnenie 

vydávať medzinárodný veterinárny preukaz (Pet 

passport), nevyhnutný pri vývoze psa do zahraničia. 

Zoznam poverených veterinárnych lekárov, 

ktorí majú takéto oprávnenie, je uverejnený na 

stránke www.crsz.sk. 

Tetovanie bolo rýchlejšou a ľahšou formou 

identifikácie psov pri ich strate, zabehnutí, ale aj 

odovzdávaní šteniec novým majiteľom, ponecháva 

sa teda na chovateľov, či si dajú šteniatka zo 

svojich odchovov súčasne začipovať aj otetovať. 

Otetovať si môže dať dodatočne šteňa či staršieho 

jedinca aj nový majiteľ. 

SPZ vydá nové tlačivo prihlášky na zápis vrhu, 

v ktorom bude pri menách šteniec dostatočné 

miesto pre nalepenie čiarového kódu mikročipu. 

Tlačivo si bude možné stiahnuť z webovej stránky 

SPZ (www.polovnictvo.sk), alebo zo stránok 

príslušných chovateľských klubov. 


Kolobeh tlačív 

I. variant – len čipovanie 

Ak to klub vyžaduje, chovateľ pošle vyplnenú 

prihlášku na zápis vrhu poradcovi chovu 

príslušného chovateľského klubu. Ten na prihláške 

potvrdí, že súhlasí so zapísaním šteniec 

do SPKP a vráti ju späť chovateľovi, ktorý si na 

základe toho pôjde dať štence začipovať. Ak 

tento postup klub nevyžaduje, chovateľ s vyplnenou 

prihláškou na zápis vrhu pôjde k vybranému 

veterinárnemu lekárovi dať si štence 

začipovať. Veterinárny lekár do prihlášky nalepí 

príslušné kódy mikročipov k menám šteniec, 

uvedie v nej dátum čipovania a potvrdí to 

pečiatkou a podpisom. Chovateľ túto prihlášku 

na zápis šteniec pošle na kynologický odbor 

SPZ (odporúča sa, aby si pre vlastnú potrebu 

a vzájomnú kontrolu urobil kópiu prihlášky). 

Plemenná kniha pri zápise vrhu do databázy 

vloží k menám šteniec aj ich kódy mikročipov, 

ktoré sa budú tlačiť na preukazy o pôvode. Preukazy 

o pôvode pre štence potom pošle priamo 

chovateľovi formou dobierky. 

II. variant – čipovanie a tetovanie 

Ak sa chovateľ rozhodne dať si štence začipovať 

aj otetovať, postupuje takto: 

Ak to vyžaduje klub, pošle vyplnenú prihlášku 

na zápis vrhu najskôr poradcovi chovu 

príslušného chovateľského klubu, ktorý na 

nej potvrdí, že súhlasí so zapísaním šteniec do 

SPKP a pošle ju kynologickému odboru SPZ. 

Ak tento postup klub nevyžaduje, chovateľ 

pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu priamo 

na ústredie SPZ. Kynologický odbor zapíše 

štence do databázy plemennej knihy, na 

prihlášku uvedie tetovacie čísla, urobí si kópiu 

z tejto prihlášky a originál pošle chovateľovi. 

Chovateľ si na základe toho pôjde dať štence 

začipovať a otetovať. 

Veterinárny lekár štence začipuje a otetuje, 

do prihlášky nalepí príslušné kódy mikročipov 

k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania 

a tetovania a potvrdí to pečiatkou a podpisom. 

Chovateľ túto prihlášku na zápis šteniec 

pošle na kynologický odbor SPZ (odporúča sa, 

aby si pre vlastnú potrebu a vzájomnú kontrolu 

urobil kópiu prihlášky). Plemenná kniha pri 

zápise vrhu do databázy vloží k menám šteniec 

aj ich kódy mikročipov, ktoré sa budú, vrátane 

tetovacieho čísla, tlačiť na preukazy o pôvode. 

Preukazy o pôvode pre štence potom pošle 

priamo chovateľovi formou dobierky. 

Komora veterinárnych lekárov v zmysle zákona 

č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti 

v znení neskorších predpisov a k nemu 

vydanej vyhlášky č. 19 o identifikácii a registrácii 

spoločenských zvierat z 13.1.2012 vedie 

centrálny register spoločenských zvierat 

(CRSZ), prepojený s medzinárodnou databázou, 

do ktorého sú všetci poverení veterinárni 

lekári povinní do 24 hodín zaevidovať každé 

začipované zviera so všetkými údajmi o ňom, 

vrátane posledného majiteľa, resp. aj čísla zápisu 

čistokrvného jedinca. Pri nájdení strateného 

psa je najlepšie navštíviť najbližšieho veterinárneho 

lekára, ktorý čítačkou čipov preverí, či 

má pes zavedený mikročip a v centrálnom registri 

SZ zároveň môže nájsť jeho majiteľa. 

V. Močková, kynologický odbor SPZ 

19


víťazný kolektív z Kamenice nad Cirochou 

Branno-športové 

dni vyhrala Kamenica 

nad Cirochou 

Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenských vojenských lesov boli v dňoch 27.-28.6.2013 

v areáli hotela Granit na Smrekovici branno-športové hry VLM o Putovný pohár generálneho 

riaditeľa. Organizoval ich víťaz posledného, II. ročníka – generálne riaditeľstvo Pliešovce. 

Odovzdanie cien víťazovi 

PhDr. Zuzana Besterciová, referent 

oddelenia riaditeľa OZ Kamenica 

nad Cirochou, besterciova@vlm.sk 

K svojej úlohe pristúpilo zodpovedne 

a pre kolegov vytvorilo ideálne športové 

podmienky. Súťažilo sa vo viacerých 

disciplínach. Už tradične zaujal najmä nohejbalový 

turnaj. Za sústavného povzbudzovania 

divákov podávali súťažiaci na ihrisku 

miestami až heroické výkony. Všetci 

odovzdali na ihrisku maximum, čo bolo 

v ich silách a bojovali o čo najlepší výsledok. 

Prvenstvo v tejto disciplíne vybojoval 

závod Kežmarok. Nemenej atraktívna bola 

aj druhá súťažná disciplína – rybolov. V silnej 

konkurencii sa opäť najviac darilo Kežmarčanom. 

Suverénnym víťazom v ruských 

kolkoch sa stalo družstvo z Kamenice. Tomu 

sa darilo i v hode na basketbalový kôš, kde 

si pripísalo ďalšie cenné body. Priebežné výsledky 

nasvedčovali, že o prvenstvo sa pobijú 

Kameničania a Kežmarčania. 

Rozhodla „Smrekovica“ 

O víťazovi Putovného pohára mala rozhodnúť 

posledná disciplína – trojboj „Smrekovica“. 

Pozostával z hodu polenom do diaľky, 

ukladania 1 prm palivového dreva a z hodu 

granátom na cieľ. Súperom družstva zloženého 

z dvoch žien a štyroch mužov bol čas splnenia 

úlohy, ktorá zároveň preverila aj tímovú 

súdržnosť. Napriek vyrovnaným výkonom 

trojboj lepšie zvládli Kameničania a v konečnom 

súčte bodov sa posunuli na prvé miesto. 

O celkovom víťazovi tohto ročníka bolo rozhodnuté. 

S tromi prvými, jedným tretím 

a štvrtým miestom sa ním stal závod z Kamenice 

nad Cirochou. Druhé miesto vybojoval 

OZ Kežmarok, tretie OZ Malacky a štvrtá pozícia 

zostala SL Pliešovce. Putovný pohár generálneho 

riaditeľa putoval po piatich rokoch 

opäť na východ Slovenska. Podľa tradície organizovania 

športových hier usporiada nasledujúci 

ročník tohto podujatia víťazný tím. Už 

teraz sa tešíme na spoločné stretnutie pod Vihorlatom. 

V duchu odkazu Pierre de Coubertina „nie 

je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“ sa víťazom 

stal každý. Veď cieľom nebolo dosiahnutie vrcholových 

športových výkonov, ale stretnutie 

kolegov a upevnenie vzájomných vzťahov. 

❧ 



Priestor na otázku 

Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v novej rubrike Priestor na 

otázku. Vaše dopyty posielajte na adresu sekretariát@vlm.sk, ako predmet správy uvediete názov 

Otázka. Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu. 

Dnešná otázka znie: 

Aké novinky pripravuje 

podnik VLM SR, š.p. 

v oblasti informačných 

technológií? 

Odpovedá Miroslav Čongrády: 

Mnohí z vás už určite vedia a aj aktívne 

používajú poslednú implementovanú novinku 

v oblasti IT nášho podniku, ktorou je 

„Elektronická kniha návštev poľovného revíru 

(EKPR)“. Je to webová aplikácia, ktorú 

sme vyvinuli vo vlastnej réžii s aktívnym 

prispením podnetných návrhov všetkých 

vás, používateľov. Opäť ide o jedinečnú aplikáciu, 

šitú na mieru, a priestor na rozširovanie 

jej funkcií je stále otvorený. 

Fenoménom súčasnej doby sa stali tablety 

a smartfóny. Sú to zariadenia, v ktorých 

sa nám otvára obrovský multimediálny 

priestor. Mnohí si však ani neuvedomujú, 

že primárna funkcia týchto zariadení je mobilná 

kancelária, email, IM, web a samozrejme 

aplikácie. Jednou z nich je aj už spomínaná 

EKPR. Chcem tým naznačiť, že vývoj 

nových aplikácií sa bude uberať práve týmto 

smerom, budú multiplatformové a napríklad 

zásoby drevnej hmoty si budete môcť 

skontrolovať priamo v smartfóne a nebude 

potrebné tlačiť mnohostranové printové zostavy. 

V tejto oblasti je už v súčasnosti vidieť 

obrovský progres vo workflow. Ing. Krpelan 

navrhol a implementoval jedinečný systém 

obehu a schvaľovania dokladov vo FINW od 

RNDr. Loulu. 

Významný a základný prvok fungovania 

IT v našej firme je dátová infraštruktúra, 

s určitosťou môžem povedať, že na Slovensku 

vzhľadom na rozsah pôsobnosti našich 

organizačných jednotiek ide o najvyspelejšiu 

a najmodernejšiu technológiu. K tomu 

Veľa zdravia, šťastia... 

30. marca 2013 sa dožil v plnom zdraví významného životného jubilea 50 rokov pán Jozef 

Kollár, odborný referent na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie. Pracovníkom 

Ministerstva obrany je od roku 1987. Vo všetkých funkciách, ktoré odvtedy vykonával, dosahoval 

výborné hodnotenia. V súčasnosti sa zodpovedne a kvalitne podieľa na plnení 

úloh štátnej správy a samosprávy na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie. 

Pri príležitosti životného 

jubilea ocenil prácu Jozefa 

Kollára aj náčelník 

generálneho štábu OS 

SR pamätnou medailou. 

Jubilantovi ju odovzdal 

prednosta úradu vojenských 

obvodov pplk. Ing. 

Peter Hiadlovský. 

Všetko najlepšie do 

ďalších rokov života 

želajú kolegovia z Obvodných 

úradov vojenských 

obvodov 

Záhorie, Lešť a Kamenica. 

K prianiu sa pripájajú 

i zamestnanci 

VLM SR š.p., o. z. Malacky. 

prispeli novinky, ktoré implementujeme už 

od mája tohto roka. Ide o zásadnú zmenu 

v trasovaní dátových prenosov, z ktorých už 

dnes 80% prúdi cez dátové centrum v Bratislave, 

kde sú umiestnené naše servery a cloudy. 

Keďže ide o jedno z najmodernejších 

dátových centier v Európe, výsledkom bude 

bezpečnejšie a efektívnejšie poskytovanie 

dátových služieb a samozrejme optimalizácia 

nákladov spojených s ich poskytovaním. 

Vývoj a technologický posun v oblasti IT 

je neskutočne rýchly a mne neostáva nič iné, 

len poďakovať generálnemu riaditeľovi Ing. 

Juricovi, že nám dáva priestor realizovať sa 

a prinášať vám tento progres. Všetci zamestnanci 

si tak môžeme povedať, že Vojenské 

lesy a majetky SR, š.p. v IT dosahujú ten najvyšší 

„level“. 

❧ 

Životné jubileá 

júl 2013 

Ing. Alica Pápayová, 

samostatná odborná 

referentka OE, OZ 

Malacky, 50 rokov 

august 2013 

Štefan Knoška, robotník 

SL Pliešovce, 60 rokov 

Ing. Ján Machajdík, 

samostatný odborný 

referent OV GR, 60 rokov 

Anna Hriňáková, 

samostatný referent OM, 

OZ Kežmarok, 55 rokov 

september 2013 

Jozef Orem, robotník LS 

Pliešovce, 50 rokov 

JUDr. Viera Čarnokyová, 

referentka ORE, 

OZ Kežmarok, 55 rokov 

Jozef Bončík, robotník 

LS Kamienka, OZ Kamenica 

nad Cirochou, 50 rokov 

Vincent Megela, lesník 

LS Jovsa, OZ Kamenica 

nad Cirochou, 55 rokov 


21


Pracovné jubileá 

júl 2013 

Ing. Milan Mydlo, 

samostatný odborný referent 

OV GR, 35. výročie 

Ivan Hirner, technik 

správy LS Jablonové, OZ 

Malacky, 30. výročie 

Ing. Peter Cintula, vedúci 

LS Mikulášov, 25. výročie 

Ján Brezáni, vedúci polesia 

LS Kamienka, OZ Kamenica 

nad Cirochou, 30. výročie 

Jozef Bončík, robotník LS 

Kamienka, OZ Kamenica 

nad Cirochou, 25. výročie 

august 2013 

Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS 

Riadok, OZ Malacky, 35. výročie 

september 2013 

Jozef Orem, robotník SL 

Pliešovce, 35. výročie 

Dušan Žlkovan, lesník SL 

Pliešovce, 20. výročie 

Ing. Jozef Joppa, vedúci 

oddelenia OM, OZ 

Kežmarok, 25. výročie 

Ing. Marián Hojdan, 

vedúci oddelenia obchodu, 

OZ Kamenica nad 

Cirochou, 25. výročie 

Michal Modrák, robotník 

LS Jovsa, OZ Kamenica nad 

Cirochou, 20. výročie 

Tour de France 

na Korzike 

na vlastné oči 

V posledných rokoch sa na Slovensku aj vďaka výsledkom našich cyklistov stále viac dostáva do 

popredia šport, ktorý má síce u nás bohatú tradíciu, ale dlho bol v tieni iných. Mená ako Peter Sagan 

či Peter Velits sú už vo svetovej cyklistike pojmy. Tento rok oslavujú najväčšie etapové preteky 

sveta Tour de France 100. výročie. 

Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia 

odbytu o.z. Malacky, bittara@vlm.sk 

Práve tieto fakty ma podnietili zažiť atmosféru 

legendárnych pretekov na vlastnej koži. 

Štartovali na francúzskej Korzike, takže sme 

v rámci 10-dňového pobytu na tomto ostrove 

mohli byť spolu s kolegami Mirom Ivanom 

a Ing. Stanislavom Gogom, CSc. svedkami prvých 

troch etáp a povzbudiť našich pretekárov 

priamo na trati. Zažili sme atmosféru v cieli, 

na štarte a aj v kopcoch jednotlivých etáp. Odmenou 

za naše povzbudzovanie nám boli dve 

druhé miesta Petra Sagana a dokonca sa nám 

podarilo uloviť aj jeho autogramy na štarte tretej 

etapy v Ajacciu. Náš ďalší pobyt na Korzike 

bol aj po presune pretekov na pevninu naďalej 

spätý s bicyklami, ale tento raz sme už do pedálov 

šliapali sami. Musím priznať, že v kopcovitom 

teréne Korziky to bola niekedy riadna 

zaberačka, ale zážitky, vyhliadky a scenérie 

krajiny, ktorú sme videli, nám za námahu stáli. 

Samozrejme, výsledky našich cyklistov sme 

sledovali naďalej aj po príchode na Slovensko. 

V čase písania tohto článku bola Tour de 

France ešte v plnom prúde, tak dúfam, že Peter 

Sagan ponesie zelené tričko až do Paríža 

a v poslednej etape na Champs-Élysées zvíťazí. 

Výsledok už viete... Nedá mi nepoukázať na 

veľkosť tohto podujatia, ktoré sleduje celý svet 

a je obrovskou propagáciou. Naši cyklisti nás 

vo svete zviditeľňujú neskutočným spôsobom 

a hreje ma pri srdci, keď ľudia rôznych národnosti 

poznajú slovenskú zástavu a pri pohľade 

na ňu kývajú a vravia : Slovakia, Sagan, Velits! 

❧ 



Jeden z nás 

Ing. Ján Machajdík 

V auguste tohto roku oslávi významné životné jubileum 60 rokov Ing. Ján Machajdík, ktorý pracuje 

ako samostatný odborný referent oddelenia výroby na generálnom riaditeľstve VLM SR š.p. 

Pliešovce. Pri tejto príležitosti sme sa s ním pozhovárali. 

Ing. Milan Mydlo – samostatný odborný 

referent oddelenia výroby š.p. Pliešovce 

Ako a kedy si sa rozhodol spojiť svoju 

budúcnosť s lesníckym povolaním? 

Prvé úvahy stať sa lesníkom vo mne skrsli, 

keď som v škole v prírode v druhom ročníku 

základnej školy na maškarnom večierku získal 

druhú cenu ako lesník. Dostal som za to bonbón 

v tvare hríbika. Po ukončení základnej 

školy mama, ktorá na mne veľmi lipla, chcela, 

aby som išiel na „SVŠku“ v meste, kde sme bývali. 

No ja som sa rozhodol ísť na strednú lesnícku 

školu do Liptovského Hrádku a následne 

na lesnícku fakultu VŠLD do Zvolena. 

Kam smerovali tvoje kroky po skončení školy? 

Po skončení lesníckej fakulty v roku 1978 

som nastúpil na absolventskú prax k LZ Martin. 

Tam som pracoval až do nástupu na základnú 

vojenskú službu. Po predčasnom návrate 

z nej, zo zdravotných dôvodov, som v absolventskej 

praxi pokračoval na sekretariáte podnikového 

riaditeľa SeŠL Žilina ako vedúci sekretariátu 

a neskôr ako referent pre kádrovú 

a personálnu prácu. V novembri 1985 som išiel 

pracovať na VŠLD do Zvolena, kde som vykonával 

funkciu vedúceho oddelenia kádrovej 

a personálnej práce. Po „nežnej revolúcii“ 

som nečakal na vypísanie konkurzu na funkciu, 

ktorú som vykonával, a keďže bolo voľné 

miesto lesníka vo VLM SR v Sučanoch, nastúpil 

som v apríli 1990 na toto miesto. 

pre pestovateľskú činnosť, a som s ňou celkom 

spokojný. V súčasnosti sa moje pôvodné úlohy 

rozšírili o agendu súvisiacu so správcovstvom 

vodných tokov. Za svoje úspechy v práci považujem 

to, že som sa podieľal na vysporiadaní 

lesných pozemkov vo vzťahu k neštátnym 

subjektom, veď v regióne Pliešoviec sa vrátilo 

užívanie lesných pozemkov 280 subjektom na 

výmere 8695 ha. Za ďalší úspech považujem 

vybavenie prevodu správy 127 km vodných tokov 

na odovzdaných územiach Slovenskému 

vodohospodárskemu podniku. 

Aktívne pracuješ aj v odboroch. 

Členom odborov som od nástupu do prvého 

zamestnania. Po nástupe k VLM ma po krátkom 

čase zvolili do závodného výboru a od 

júla 2005 som vykonával funkciu predsedu závodného 

výboru. Hneď som začal iniciovať založenie 

celopodnikového výboru ako orgánu 

našich odborových organizácií príslušného ku 

kolektívnemu vyjednávaniu s generálnym riaditeľom 

na uzatváranie podnikových kolektívnych 

zmlúv a s nimi súvisiacich smerníc. Už 

v auguste 2005 Výkonný výbor SOZ v Trenčíne 

celopodnikový výbor zaregistroval. Celopodnikový 

výbor počas svojho pôsobenia vyjednal 

dve podnikové kolektívne zmluvy, poslednú 

v novembri 2012, ktorú sme uzatvorili 6. 

decembra 2012 a bude mať platnosť do roku 

2017. Mrzí ma, že organizovanosť v odboroch 

neustále klesá, aj keď je stále nad 50 %. Mnohí 

noví zamestnanci, ktorých som oslovil v súvislosti 

so vstupom do oborov, nevedia skoro 

nič o úlohách odborov. Práci v odboroch som 

venoval veľa energie a času a dúfam, že do odchodu 

do dôchodku sa nájde niekto, kto moju 

funkciu preberie. 

Aké máš záľuby? 

Moja záľuba je najmä poľovníctvo, aj keď je 

ho v poslednom čase niekedy priveľa. Veľmi 

rád sa prechádzam po revíri s Goldou, samozrejme, 

aj mimo poľovníckej sezóny. Golda je 

bavorský farbiar, veľmi sme sa zblížili. Rád si 

zahrám mariáš. Každý rok organizujem medzi 

vianočnými sviatkami a Silvestrom pre Pliešovce 

a blízke okolie mariášový turnaj. Nevyhýbam 

sa ani návštevám kultúrnych podujatí. 

Čo rozhodlo, že si nastúpil k VLM 

a ako si spomínaš na svoje začiatky? 

Rozhodnutie nastúpiť k VLM bolo pragmatické. 

Urýchlilo ho aj to, že v Sučanoch žila 

moja stará mama a zároveň to bolo rodisko 

mojej manželky. Kolektív pracovníkov bol 

dobrý. Začiatky boli ťažké, všetci mi však viac 

či menej pomáhali, lebo po toľkých rokoch 

v úradníckych funkciách vo veku 37 rokov nebolo 

ľahké začínať v lesnej prevádzke. Využijem 

preto príležitosť poďakovať sa za nezištnú 

pomoc najmä Ľubošovi Tomaškovi, ktorý 

v tom čase tiež lesníčil v Sučanoch. 

Na generálnom riaditeľstve štátneho 

podniku pracuješ od roku 1992. 

V decembri roku 1992 ma preradili na oddelenie 

lesnej výroby podnikového riaditeľstva 

VLM v Pliešovciach. Do pracovnej náplne som 

dostal pozemkovú držbu a riešenie vlastníckych 

a užívacích vzťahov k pôde. Musím povedať, 

že keď som videl prácu „pozemkára“ na 

podniku lesov v Žiline, hovoril som si, že toto 

by som nechcel nikdy v živote robiť. Lenže dostal 

som sa do toho a túto prácu vykonávam 

dodnes, okrem jedného roku, kedy som bol zaradený 

na Správe lesov Pliešovce ako technik 


Rád pomôžem druhým pri akejkoľvek domácej 

robote, lebo v bytovke nemám toho veľa na 

práci. 

Aké máš plány do budúcnosti? 

Chcel by som sa dožiť v zdraví dôchodku 

a potom si ho čo najdlhšie užiť, samozrejme, 

tiež v zdraví. Ak by som sa už konečne stal starým 

otcom, venoval by som sa vnúčaťu, lebo 

práca s deťmi ma vždy bavila a baví. Chcel by 

som navštíviť niektoré kúty Slovenska, v ktorých 

som doteraz nebol. Ak sa nezmení smernica 

o poľovníctve, chcel by som si ako dôchodca 

zapoľovať v poľovnom revíri Javorie. 

Ďakujem za rozhovor a v mene celého kolektívu 

spolupracovníkov želám do ďalších rokov 

predovšetkým veľa zdravia. 

❧ 

23


Ukrajina blízka 

a predsa vzdialená 

Spoločná fotografia na Užhorodskom lesnom závode 

foto: Ing. Pavol Kyslaň, kyslaň@vlm.sk 

Také blízke a zároveň vzdialené. Územie, ktoré bolo niekoľko desaťročí súčasťou nášho štátu, 

no dnes s ním máme len veľmi málo kultúrnych a spoločenských väzieb. Ukrajina – slovo, ktoré 

v mnohých evokuje mafiu, nekvalitný tovar, lacnú pracovnú silu a strach z neznámeho. O Ukrajine 

sa toho v médiách veľa nepíše, hoci má s nami spoločnú hranicu. Zakarpatská Ukrajina, veľká 

neznáma na východ od Slovenska, tvorí v súčasnosti správnu jednotku v rámci Ukrajiny, nazývanú 

Zakarpatská oblasť. Z čias, keď bolo Zakarpatie súčasťou Československa (1919 – 1938), 

sa u nás uchytil taktiež názov Podkarpatská Rus. Zakarpatská Ukrajina je miestom, kde si môžete 

skutočne odpočinúť, napriek tomu, že budete mať za sebou mnoho náročných kilometrov po 

nie veľmi kvalitných cestách. No tunajšie nádherné hory sa skutočne oplatí vidieť a rozhovory 

s miestnymi ľuďmi vám dodajú nové pohľady na život. Je to oblasť, ktorá Vás nadchne pri prvej 

návšteve a prinúti vás vrátiť sa. Túto krajinu som spolu s riaditeľom a ďalšími kolegami z VLM navštívil 

minulé leto, keď nám počas kvalitne pripraveného programu napadla myšlienka, aby túto 

susednú krajinu spoznali aj naši spolupracovníci. 

Najzdatnejší zdolali Hoverlu, foto: Ing. Pavol Kyslaň, kyslan@vlm.sk 

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia 

obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk 

Za čias 1. ČSR 

Podkarpatská Rus bola v rokoch 1919 až 

1938 jednou zo štyroch samosprávnych oblastí 

Československa. Hlavným centrom 

a administratívnym strediskom oblasti bol 

a je Užhorod. Mesto, ktoré začína prakticky 

hneď za dnešnou slovensko-ukrajinskou 

hranicou. Po srdečnom privítaní riaditeľom 

Užhorodského lesného závodu Ivanom Kostivom 

sa náš program začal práve tam. Napriek 

tomu, že by ste do mesta zo Slovenska kameňom 

dohodili, už na prvý pohľad vidno kultúrny 

rozdiel. Ulice miestami pripomínajú 

veľkú tržnicu, netradične pôsobia pravoslávne 

kostoly, azbuka... Na cestách sa striedajú 

moskviče, lady a päťdesiatročné autobusy, 

zánovné mercedesy či audi. V obstojne zrekonštruovanom 

centre mesta korzujú stovky 

ľudí. Užhorod tak pôsobí na jednej strane živým, 

na strane druhej zanedbaným a komunistickým 

dojmom. Podobný pocit sme mali 

aj neskôr v Mukačeve. História sa nedá zamlčať 

a celá táto oblasť patrila rovnako ako Slovensko 

vyše osemsto rokov do Uhorského štátu. 

Po prehliadke pamätníkov a centra mesta 

sme sa presunuli na Užhorodský zámok. Prvá 

písomná zmienka o hrade je z roku 903. Niekoľko 

metrov od vstupu na hrad je skanzen 

rusínskej kultúry, kde možno vidieť veľa drevených 

stavieb dovezených z celého Zakarpatia. 

Po ubytovaní a zložení batožiny v obci 

Kamenica, ktorá je sídlom Užhorodského 

lesného závodu, sme si, ako býva u lesníkov 

zvykom, po vlastných vyšliapali na Nevický 

zámok. Odtiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad 

na údolie Uhu a blízku dubovo-bukovú 

rezerváciu Teplá Jamka, ktorú sme nemohli 

obísť bez návštevy. 


Ukrajinský vidiek 

Príležitosť vidieť ho nefalšovaný sa nám naskytla 

druhý deň cestou po dedinách smerom 

na Rachov, približne dvestopäťdesiat kilometrov 

od Užhorodu. Pred nami bol ukrajinský 

vidiek, so všetkými zápormi aj pozitívami, na 

míle vzdialený romantike z farebných fotografií. 

Práve tam sa ukázala súčasnosť dnešnej Zakarpatskej 

Ukrajiny. Na jednej strane krásna 

príroda a drsná romantika drevených osád, na 

strane druhej prakticky žiadne pravidelné autobusové 

spoje medzi jednotlivými dedinami, 

ťažký život v starých dreveniciach, kruté zimy, 

keď zostávajú v podhorských oblastiach od 

okolitého sveta odrezané stovky ľudí. Aby cesta 


Múzeum ekológie hôr, 

foto: Ing. Dušan Staško, stasko@vlm.sk 

Príchod do Kamenice, sídlo závodu, foto: Ing. Dušan Staško, stasko@vlm.sk 

– necesta nebola taká náročná, mali sme viaceré 

zastávky v podobe exkurzií. Navštívili sme 

historickú vínnu pivnicu zo 14. storočia v obci 

Seredne, vynikajúce syry sme po prehliadke 

nakúpili v obci Selišče a napokon sme videli 

aj bukové pralesy Uhoľka. Tam bola cesta autobusom 

najnáročnejšia, 20-kilometrový úsek 

sme išli skoro dve hodiny. Počas cesty popri 

rumunských hraniciach sa, žiaľ, počasie začalo 

zhoršovať a do Rachova sme dorazili za upršanej 

noci. Daždivé a hmlisté počasie pokračovalo 

aj druhý deň, keď nás čakal celodenný výstup 

na Hoverlu. 

Hoverla 

Je to 2 061 metrov vysoký vrch v Karpatoch 

a zároveň najvyšší vrch na Ukrajine. Od hotela 

pod horu sa dostávame terénnymi vozidlami 

GAZ do cca 1600 m.n.m., odkiaľ pokračujeme 

pešo. Jazda po lesných cestách, keď zákruty 

šofér vyberal aj na tri razy, to bol naozaj zážitok. 

Aj pre Hoverlu sme sem predsa prišli a nakoniec 

ju neuvidíme? Dážď – nedážď, ideme 

hore. Vrchol leží na hranici dvoch administratívnych 

oblastí – Zakarpatskej a Ivano-Frankivskej. 

Hora stojí aj na historickej poľsko-československej 

štátnej hranici, čoho svedkami sú 

zachovalé kamenné hraničné pätníky s vytesaným 

„P“ a „ČS“. Aj napriek zlému, daždivému 

a hmlistému počasiu sa nám podarilo zdolať 

najvyšší vrch Ukrajiny. Vyčerpaní, no spokojní 

sa tou istou cestou pre zlé počasie vraciame 

späť ku „povozkám“ a na hotel, kde nás čaká 

slávnostná večera, prekvapenie od nášho kolegu 

p. Ondríka, ktorý mal počas pobytu životné 

jubileum 60 rokov. Laco, ešte raz najmä veľa 

zdravia. 

Cesta domov 

V nedeľu ráno sa vyberáme na cestu domov. 

Pri Rachove, v dedinke Diľove na hranici s Rumunskom, 

sa zastavujeme pri geografickom 

strede Európy (koľkože ich tá Európa má?). 

No tento pochádza ešte z čias Rakúsko-Uhorska. 

Na malom trhovisku nakúpime suveníry 

a pokračujeme ďalej. Navštívime neďaleké múzeum 

ekológie hôr, okúpeme sa v termálnej slanej 

vode v dedine Solotvino a prejdeme sa centrom 

Mukačeva. V Užhorode nám už ostáva 

len poďakovať za krásne prežité štyri dni a ide 

sa domov. Naše dojmy? Zakarpatská Ukrajina, 

krásny kraj s jednoduchými, príjemnými 

a veľmi pohostinnými ľuďmi. Žijú skromne, 

obrábajú si svoje políčka, chovajú kravy a väčšinou 

sa živia tým, čo vypestujú. Mnoho ľudí 

ani nemá možnosť cestovať, je to pre nich drahé. 

Tí, ktorým sa podarilo dostať na západ, posielajú 

peniaze rodinám na prilepšenie a výstavbu 

domčekov. Nežijú v luxuse, ten je u nás, 

len my si to neuvedomujeme. Hory nás očarili 

svojou krásou a majestátnosťou, stálo za to ísť 

takú diaľku a spoznať ich. Chcem za všetko poďakovať 

nášmu hostiteľovi Ivanovi Kostivovi, 

jeho manželke Svetlane, Michajlovi Dumničovi 

a celému ich organizačnému tímu. 

❧ 

Vojenské lesy a majetky, 

súčasť života vojakov 

Nedávno sa mi dostal do rúk sympatický 

časopis zamestnancov Vojenských lesov 

a majetkov Slovenskej republiky s názvom 

– ako inak – Vojenské lesy. Po jeho prečítaní 

som si okrem iného uvedomil, že stále je 

priestor na to, aby som sa poďakoval ľuďom 

z Vojenských lesov a majetkov, ktorí sú tiež 

hrdí na svoju uniformu, za ich prácu, trpezlivosť 

a hodnoty, ktoré vytvárajú a o ktoré sa 

starajú. Počas celej svojej vojenskej kariéry 

a zvlášť v období siedmich rokov výkonu 

funkcie Náčelníka generálneho štábu Ozbrojených 

síl Slovenskej republiky som stretol 

veľa skvelých ľudí z tohto štátneho podniku, 

ktorí mi skromne, ochotne a s nadšením 

vysvetľovali náplň ich práce. Priznám sa, 

že som si často neuvedomoval, že boli, sú 

a verím, že i naďalej budú, pevnou súčasťou 

života nás, vojakov. Spájajú nás výcvikové 

priestory, ktoré tak dôverne poznáme 

a o ktoré sa aj pre nás vojakov starajú práve 

kolegovia z Vojenských lesov a majetkov. 

Lesy, lúky a polia, vodné hospodárstvo 

a bohatá fauna, to sú hodnoty, o ktoré sa títo 

ľudia starajú, ktoré by mali pretrvávať nielen 

pre finančný efekt, ale tiež pre naše zmysly, 

pre možnosť relaxu, realizáciu záľub ako sú 

poľovníctvo, rybárstvo či zber lesných plodov. 

Ak k tomu ešte zamestnanci Vojenských 

lesov a majetkov priťahujú prostredníctvom 

zaujímavých podujatí ako sú napr. Lesnícke 

dni naše deti, svedčí to o tom, že práca sa im 

stala aj poslaním. Dovoľte mi teda pripojiť 

sa k vašim gratulantom k 85. výročiu vzniku 

Československých vojenských lesov a zároveň 

k 20. výročiu vzniku samostatných 

Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky 

s poďakovaním a zaželať vám veľa 

úspechov a spokojnosti. 

Generál v. v. Ing Ľubomír Bulík, CSc. 


25

aktuality 

Jubilejný 40. ročník 

výstavy Agrokomplex 

Výstavisko Agrokomplex a Ministerstvo 

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej 

republiky srdečne pozývajú na jednu 

z najvýznamnejších medzinárodných výstav 

svojho druhu na Slovensku. Jubilejný 40. ročník 

Medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej 

výstavy Agrokomplex 2013 sa 

uskutoční v dňoch 22. – 25. 8. 2013 na výstavisku 

Agrokomplex v Nitre. Významnou súčasťou 

Agrokomplexu budú v tomto roku 

súbežné výstavy a akcie: Národná výstava 

hospodárskych zvierat, Obnoviteľné zdroje 

energie, Regióny Slovenska, Dožinkové 

slávnosti, Živnostenské trhy, Slovensko 3D 

a Dni poľa. 

Zdroj: http://metal.industry-business- 

network.com/wr/de/messe/210--jubilejny- 

40-rocnik-medzinarodnej.aspx 

Prerokovanie správy 

o hospodárení na LC Lešť 

Na základe pozvania Vojenského lesného 

úradu prerokovali 28.5.-30.5.2013 zástupcovia 

lesnej správy, oddelenia výroby, oddelenia 

HÚL, Národného lesníckeho centra a zástupcovia 

dotknutých organizácií správu o hospodárení 

na LC Lešť. Stretli sa v priestoroch 

bývalej LS na Vidovom vrchu. Po oboznámení 

sa s obsahom správy, ktorý prezentoval 

Ing. Pogran, sa k problematike „Komplexného 

zisťovania stavu lesa“ vyjadrili a informovali 

pracovníci NLC Zvolen. Pripomienky 

a nezrovnalosti sa v odbornej debate vysvetlili 

a následne sa komisia odobrala na terénnu 

pochôdzku . Počas nej Ing. Kráľ prezentoval 

pozitívne výsledky, ktoré sa podarilo lesným 

hospodárom dosiahnuť, ale aj problematické 

lokality, najmä poškodenie zverou v kultúrach 

a porastoch v prvých dvoch vekových stupňoch. 

Teoretické poznatky, ako aj poznatky 

z terénu, sa v posledný deň premietli do „Protokolu 

z prerokovania správy o doterajšom 

hospodárení“, ktorý obsahuje a určuje aj zásady 

na vyhotovenie PSL a stanovuje pokyny na 

vyhotovenie PSL pre LC Lešť na obdobie rokov 

2014 – 2023. Zostáva len veriť, že podobne ako 

v minulosti a na iných lesných celkoch sa podarí 

spoločným úsilím vytvoriť „Program starostlivosti 

o lesy“, ktorý v plnej miere zohľadní 

potreby lesa, spoločnosti a naplní aj „literu 

zákona“. 

Ing. Igor Pogran 

Do konca septembra 

musia mať psy čip 

Každý majiteľ psa, mačky či fretky je povinný 

dať svoje zviera do 30. septembra začipovať. 

Ak tak neurobí, hrozí mu od veterinárnej 

správy pokuta do 300 eur. Informuje 

o tom Štátna veterinárna a potravinová správa 

SR (ŠVPS SR) na svojej internetovej stránke. 

Aplikovať mikročip smie iba veterinárny 

lekár. Údaje o identifikácii zvieraťa a jeho majiteľa 

musia byť v Centrálnom registri spoločenských 

zvierat, kam ich zadáva veterinár, 

ktorý psa označil. Mikročip obsahuje číselný 

kód, pod ktorým je zviera zaregistrované 

v registri, a údaje o ňom, o jeho majiteľovi 

a očkovaniach. Zviera, ktoré nebude do 30. 

septembra označené mikročipom, veterinár 

neošetrí a jeho chovateľa bude musieť nahlásiť 

Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Čítať, 

teda kontrolovať údaje z mikročipov budú 

tzv. čítacie zariadenia. Súkromní veterinárni 

lekári, ktorí zvieratá označujú, sú povinní 

funkčné čítačky vlastniť. Takisto ich musí mať 

každá regionálna potravinová správa, potvrdil 

pre agentúru SITA riaditeľ odboru komunikácie 

ministerstva pôdohospodárstva Peter 

Hajnala. Dodal, že čítačky si môžu zakúpiť 

aj organizácie či fyzické a právnické osoby, 

ako je mestská polícia, útulky, obce a podobne. 

Kontrolovať dodržiavanie veterinárnych 

požiadaviek bude prostredníctvom veterinárnych 

inšpektorov regionálna veterinárna 

a potravinová správa. Súčasne budú označovanie 

zvierat čipom kontrolovať aj súkromní 

veterinári pri očkovaní či pri ošetrení, uzavrel 

pre agentúru SITA Hajnala z ministerstva pôdohospodárstva. 

Zdroj: http://www.aktuality.sk/ 

clanok/226003/do-konca-septembra-musiabyt-psy-macky-a-fretky-zacipovane/ 

Holandsko zaznamenalo 

výskyt vlka po 150 rokoch 

V Holandsku zaznamenali výskyt vlka 

po prvý raz za uplynulých takmer 150 rokov. 

Informovala o tom 10. júla agentúra 

DPA s odvolaním sa na Naturalis Biodiversity 

Center (NBC) v Leidene. Dôkaz je nález 

mŕtveho vlka, ktorého zrazilo auto neďaleko 

obce Luttelgeest v provincii Flevoland 

v strednej časti krajiny. Biológovia z NBC 

sú si po vykonaní pitvy na 98 percent istí, že 

pozostatky patria dvoj – až trojročnej vlčici. 

Senckenbergov výskumný ústav v Frankfurte 

nad Mohanom zisťuje, či zviera patrilo 

do svorky žijúcej v susednom Nemecku. Istý 

lesník pre holandské rádio povedal, že vlčie 

stopy často videl na pomedzí provincií Flevoland 

a Frízsko. Naposledy v Holandsku videli 

vlka v roku 1869 v provincii Limbursko 

na juhovýchode krajiny. 

Zdroj: http://www.enviroportal.sk/clanok/ 

holandsko-zaznamenalo-vyskyt-vlka-po-150-rokoch 

Pozvánka na Dni svätého 

Huberta 2013 

Srdečne pozývame všetkých priateľov prírody 

na 23. ročník celoslovenských poľovníckych 

slávností Dní sv. Huberta, ktoré budú 31. augusta 

a 1. septembra 2013 v areáli svätoantonského 

kaštieľa. Nad slávnosťami prevzalo záštitu 

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja 

vidieka SR a v tomto roku sa ponesú v znamení 

osláv 90. výročia vzniku Československej mysliveckej 

jednoty. Návštevníci si okrem osvedčených 

podujatí budú môcť v rámci programu 

pozrieť aj hudobno-slovné zábavné pásmo 

„Československé Halali“ s trubačmi, vábičmi 

a umelcami z ČR i SR, výstavu „Lovu zdar!“ 

– 90 rokov od vzniku ČSMJ a výstavu unikátnych 

trofejí Hornej Nitry. Na výstave „Lovu 

zdar!“ návštevníci uvidia unikátne zbrane slávnych 

českých puškárov z loveckého zámku 

Ohrada pri Hlubokej nad Vltavou, jedinečnú 

Sallačovu zbierku trofejí jeleňovitých z celého 

sveta, ktorá bola vystavená už na prvej svetovej 

poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910, 

rekordné trofeje ČR a SR, obrazy Jiřího Židlického 

a akademického maliara Viktora Bilčíka 

pri príležitosti jeho životného jubilea 75 rokov. 

Opäť vyzývame dobrých ľudí na darovanie 

krvi priamo na podujatí – v sobotu 31. 8. od 

7.30. do 11.00 hodiny. Počas doterajších troch 

ročníkov „Hubertovskej kvapky krvi“ darovalo 

krv už 102 darcov, ktorým patrí za najvzácnejší 

dar naše poďakovanie. Tešíme sa na vás. 

Marian Číž 


lesná pedagogika 

PRÍRODOVEDNÁ SÚŤAŽ 

„ČO ŠEPKÁ LES 2013“ 

V areáli svätoantonského kaštieľa usporiadali 6. júna 2013 už tretí ročník prírodovednej súťaže 

„Čo šepká les“. S myšlienkou zorganizovať takúto zaujímavú súťaž prišli priatelia z Obvodnej poľovníckej 

komory Žiar nad Hronom pred tromi rokmi a okrem OPK Žiar nad Hronom je jej hlavným 

organizátorom taktiež Odštepný závod Lesov SR v Žarnovici. Spoluorganizátormi sú Stredná 

odborná škola lesnícka v Banskej Štiavnici, Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho 

zväzu v Žiari nad Hronom, Mestské lesy Banská Štiavnica, Obvodný lesný úrad Žarnovica, Múzeum 

vo Svätom Antone a Poľovnícka spoločnosť Šarvíz Voznica. 

Výroba vtáčích búdok 

Marian Číž 

foto: Bc. Mária Ďurianová 


„Poznávačky“ 

Ukážky kynológie 

Hodnotná súťaž i ceny 

V treťom ročníku súťažilo 14 trojčlenných 

družstiev 4. – 6. ročníkov vybraných základných 

škôl z okresov Banská Štiavnica, Žarnovica 

a Žiar nad Hronom. Súťažilo sa v disciplínach: 

poznávanie zveri, vtákov a plazov, 

poznávanie stôp zveri, poznávanie hlasov zveri, 

poznávanie stromov, listov a plodov, poznávanie 

pohorí regiónu, poľovnícka kynológia, 

streľba na laserovej strelnici, zhotovovanie kŕmidla 

pre vtáčiky, sadenie stromčekov na čas 

a samozrejme na kvalitu. Každý ročník je pripravená 

i tvorivá disciplína. Predminulý rok 

deti tvorili plagát o ochrane prírody, minulý 

rok poviedky o prírode a tento rok priniesli fotografie 

prírody. Deti dokázali urobiť ozaj zaujímavé 

a veľmi hodnotné zábery z prírody, aj 

z činnosti poľovníkov. Teší nás, že sa deti na súťaž 

dobre pripravili a preukázali výborné vedomosti. 

Odmenou im boli aj hodnotné ceny 

– horský bicykel, fotoaparát, tablety, iPody či 

ruksaky. 

V súťaži družstiev zvíťazila ZŠ Jozefa Kollára 

Banská Štiavnica, 2. miesto vybojovala ZŠ 

Maximiliána Hella Štiavnické Bane a 3. miesto 

obsadila ZŠ Andreja Kmeťa Žarnovica. 

Medzi jednotlivcami si prvenstvo odniesol 

Peter Kapoš zo ZŠ Františka Assiského Banská 

Štiavnica, 2. miesto obsadil Šimon Machanský 

ZŠ Jozefa Kollára Banská Štiavnica a bronzová 

priečka sa ušla Martinovi Papánkovi z osemročného 

Gymnázia Františka Švantnera Nová 

Baňa. 

Úspech vďaka priateľom 

Podujatie obohatili priatelia zo SOŠL Banská 

Štiavnica poľovníckymi signálmi lesničiarov , 

ukážkami sokoliarskeho výcviku i možnosťou 

povoziť sa na koníkovi. V barokovej sýpke premietal 

svoje filmy aj tohtoročný víťaz medzinárodného 

festivalu poľovníckych filmov Hubertlov-Halali 

v Leviciach Marcel Bródy. Podujatie 

malo úspešný priebeh i vďaka pomoci mnohých 

ďalších ustanovizní a priateľov prírody. 

Naše poďakovanie patrí mestám Banská Štiavnica, 

Žarnovica, Žiar nad Hronom, Obecnému 

úradu Svätý Anton, Obecným lesom Banská 

Belá, Stavebnej firme Molda, s.r.o., Slovenskej 

lesníckej komore, Vladimírovi Stračinovi zo 

Zverníku Mrázov Kopec, p. Štefanovi Mičurovi 

a Marcelovi Bródymu. Spoločne s organizátormi 

dokázali, že im nie je ľahostajná budúcnosť 

našich detí i našej prírody. 

❧ 

27

lesná pedAgOgikA 

detské dni 

sV. HuBertA 2013 

každé dieťa má od narodenia v sebe prirodzenú lásku k prírode. keď sa včas podchytí, pretrvá 

celý život. Poľovníci i lesníci si túto skutočnosť uvedomujú a deťom sa venujú. jeden z príkladov 

takýchto aktivít sú Detské dni sv. Huberta. Ich druhý ročník zorganizovali 19. a 20. júna 2013 

v areáli svätoantonského kaštieľa. 

Toto jedinečné kultúrno-náučné podujatie 

svojho druhu navštívilo počas dvoch dní 2134 

detí a 291 dospelých. Organizátori podujatia pripravili 

pre deti veľmi zaujímavý program. Poľovníci 

a lesníci v úlohe sprievodcov postupne 

viedli skupiny detí po stanovištiach, na ktorých 

sa od ďalších lesníkov a poľovníkov dozvedali 

zaujímavosti o živote zvierat v prírode, o práci 

lesníkov a poľovníkov. Jednotlivé stanovištia 

mali názvy: Sokoliarstvo, Poznávanie zvierat, 

Hlasy vtákov a zveri, Stanovište „Doskoč ako ... 

a kto parohy, Zhotovenie kŕmidiel a Laserová 

strelnica. Hudobné stanovište s trúbkou a lesnicou 

pripravila dychová hudba Sitňanka z Banskej 

Štiavnice a Klub trubačov Slovenska. Detské 

Marian Číž 

foto: Bc. Mária Ďurianová 

Trúbenie na lesný roha ukážky vábenia 

Halalíci zabávajú... 

sokoliari 

!“, Kŕmenie medveďa, Poľovnícki psíkovia, Koník, 

na ktorom sa dá povoziť, Ako spolu žijú 

rastliny a zvieratá, Hádzanie „flinty do žita“, Jaskyniarstvo, 

Poľovnícka expozícia, Kto nosí rohy 

divadlo Legendu o svätom Hubertovi zahrali 

žiaci ZŠ s MŠ vo Svätom Antone. Každá trieda 

dostala na záver podujatia sadenicu stromčeka 

i kŕmidlo, každé dieťa dostalo vstupenku 

na Dni sv. Huberta 2013 (31. 8. – 1. 9.) a mnoho 

ďalších upomienkových predmetov. Deti odchádzali 

spokojné, plné zážitkov a nových poznatkov 

o prírode. I touto cestou sa chcem úprimne 

poďakovať všetkým dobrým ľuďom a inštitúciám, 

ktorí pomohli. Dokázali, že im nie je ľahostajný 

osud našich detí a prírody – Múzeum vo 

Svätom Antone, Lesy SR, š.p. Banská Bystrica – 

OZ Levice, OZ Žarnovica , Vojenské lesy a majetky 

SR š.p. Pliešovce, Stredná odborná škola 

lesnícka Banská Štiavnica, Obecný úrad Svätý 

Anton, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský 

poľovnícky zväz, Národné lesnícke centrum 

Zvolen, Základná škola s materskou školou Maximiliána 

Hella Štiavnické Bane, Mestské lesy 

Banská Štiavnica, Obvodná poľovnícka komora 

Žiar nad Hronom, Regionálna organizácia 

SPZ Žiar nad Hronom, Firma Šomek Bratislava, 

Lesy Banská Belá s.r.o., TV magazín Halali 

Považská Bystrica, ZŠ s MŠ Svätý Anton, Klub 

trubačov Slovenska, Slovenské múzeum ochrany 

prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, 

Národné lesnícke centrum, Detská lesnícka univerzita 

Zvolen, dychová hudba Sitňanka, Červený 

kríž Banská Štiavnica, dobrí ľudia Dr. Jozef 

Hlásnik, Vladimír Majerský a Ján Skarba. ❧ 



Hrdá absolventka 

O lese tak trochu inak 

Detská lesnícka univerzita 2012/2013 

Každodenné radosti i školské starosti si 41 šiestakov uplynulý školský rok obohatilo o štúdium na Detskej lesníckej univerzite. Žiaci z hlavného 

mesta lesníctva – Zvolena mali od decembra 2012 možnosť spoznávať zákonitosti lesa a princípy slovenského lesníctva doslova na vlastnej 

koži. Čo všetko zažili vo Zvolene počas posledných mesiacov? 

Ing. Andrea Melcerová, 

Národné lesnícke centrum 

(text, foto) 

1. prednáška: Les nie sú len stromy 

Poslucháči sa dozvedeli, že les, to nie sú len 

stromy, ale najmä spoločenstvá rastlín a živočíchov, 

medzi ktorými sú vzájomné vzťahy a prírodné 

zákonitosti. Práve na nich stavia slovenské 

lesníctvo svoje princípy hospodárenia. 

2. prednáška: Môže počítačová 

hra „vyveštiť budúcnosť lesa? 

Fakt, že počítačové hry tvoria neoddeliteľnú 

súčasť dospievania dnešných detí, využili 

tvorcovia simulátora rastu lesa „Sybilla“. Poslucháči 

ako prví navštívili virtuálnu 3D jaskyňu, 

kde si mohli vyskúšať tradičné lesnícke 

činnosti, ako je výchova porastov formou 

prebierok a zistiť, či ich rozhodnutia prinesú 

v budúcnosti pozitívny vplyv na kvalitu lesa. 

3. prednáška: Z poľovníckej kapsy 

Neoddeliteľná súčasť lesníckej práce je aj 

starostlivosť o zver v lese. To, že poľovníctvo 

má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a nie je to 

len zabíjanie zveri, ale predovšetkým dôsledný 

manažment a ochrana genofondu, sa lektorom 

podarilo atraktívne predviesť ukážkami sokoliarstva 

a výcviku pernatých dravcov. 


4. prednáška: Prečo je 

drevo najlepšia voľba? 

Túto otázku zodpovedal lektor prostredníctvom 

ukážky možností využívania drevnej 

hmoty a biomasy v praktickom živote. Poslucháči 

sa zároveň naučili správne založiť oheň 

a vyskúšali si prácu manipulátora harvestora 

na trenažéri. 

5. prednáška: Lesní architekti 

Tak ako architekt plánuje výstavbu domu, 

lesník – taxátor plánuje činnosti hospodárenia 

v lese, aby bol výsledný plán výhodný pre 

plnenie všetkých produkčných a mimoprodukčných 

úžitkov lesa pre spoločnosť. Poslucháči 

sa mali možnosť naučiť čítať z porastovej 

mapy, ktorá opisovala situáciu neďalekého 

prímestského lesa vo Zvolene. 

6. prednáška: Tajomný 

svet stromov 

Všetky tajomstvá stromov našich lesov odhalili 

žiaci počas prednášky v arboréte Borová 

hora. Išlo najmä o ich charakteristické znaky 

a úžitok, ktorý ponúkajú svojim výskytom 

a kvalitou pre ľudí. 

7. Príbeh lesa od semienka po strom 

Jar je v lese najkrajším obdobím roka. Upokojujúce 

zelené bukové klenby zvolenského 

lesa boli dejiskom prednášky o lesníckych 

KOORDINÁCIA PROJEKTU 

Národné lesnícke centrum – 

Ústav lesníckeho poradenstva 

a vzdelávania Zvolen 

Ing. Andrea Melcerová 

– NLC– ÚLPV Zvolen, 045/52 02 221 

Ing. Ľudmila Marušáková, PhD. 

– NLC– ÚLPV Zvolen, 045/52 02 224 

www.lesnapedagogika.sk 

činnostiach. Poslucháči si mali možnosť vysadiť 

svoj strom a naučiť sa čítať z letokruhov 

stromov, čo sa mohlo diať počas ich rastu na 

danom mieste. 

8. Osud lesa je v našich rukách 

„Aj my budeme mať deti a aj naše deti budú 

mať deti. Všetci budú užívať výsledky nášho 

správania sa k lesu, našej starostlivosti oň, ale 

aj našich bezohľadných činov, pamätajte všetci 

na to,“ povedal poslucháč Emo Kucbel vo 

svojej prezentácii k navrhovanému plánu výsadby 

stromov do okolia Zvolena pri simulovanej 

hre na mestské zastupiteľstvo na zvolenskom 

mestskom úrade. Poslucháči mali 

možnosť overiť si vedomosti o lese a lesníctve 

formou návrhu na zlepšenie podmienok využívanie 

lesa v okolí Zvolena. Najúspešnejší 

boli žiaci z V.ZŠ Hrnčiarska. 

9. Odborná exkurzia do 

papierní v Ružomberku 

Čo všetko sa dá vyrobiť z dreva našich lesov? 

Stoly, stoličky, drevené hračky. Poslucháči 

mali možnosť vyrobiť si vlastnoručne papier 

a vidieť papierenský stroj, svetový unikát 

či ferarri medzi strojmi, kde sa vyrobí až 100 

km papiera za hodinu. To všetko zažili poslucháči 

v rámci odbornej exkurzie do papierní 

MONDI SCP v Ružomberku. 

10. Slávnostná promócia 

Dňa 26.6.2013 sa z poslucháčov stali absolventi 

tretieho ročníka Detskej lesníckej univerzity 

2012/2013, keď z rúk dekana Lesníckej 

fakulty prevzali diplomy. 

❧ 

29


Mgr. Marianna Konopová, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie 

riaditeľa OZ Malacky (text, foto) 

Obhájili sme titul 

Zelenej školy 

Príroda je pekná kniha pre toho, kto z nej vie čítať – tieto 

slová ma zaujali na pozvánke, ktorá mi prišla poštou. 13. júna 

som preto rada navštívila ZŠ vo Veľkých Levároch, kam som 

si šla plniť nielen funkciu hosťa, ale i pomocníka pri obhájení 

titulu Zelenej školy. Mojou úlohou bolo informovať komisiu, 

ktorá prísne kontrolovala nielen praktické, ale i teoretické 

dôkazy usilovnosti a znalosti žiakov i učiteľov v oblasti 

environmentálnej výchovy, o genéze spolupráce VLM SR, 

š.p. a ZŠ Veľké Leváre. Na tento deň som sa, samozrejme, 

zodpovedne pripravila a pre deti vymyslela test, ktorého 

účelom bolo vysvetlenie pojmu biodiverzita. Nakoľko som im 

dala čas na zapamätanie si dôležitých faktov, o ktorých som 

ich informovala počas prípravy na test, výsledok bol vo väčšine 

prípadov uspokojivý. Z posledných zdrojov som sa dozvedela, 

že Zelená zostane Zelenou a škola svoj titul môže niesť ďalej. 

Krátka návšteva 

v Malých Levároch 

V rámci oživenia našich lesno-pedagogických akcií sme spolu s kolegom 

Ing. Hájkom navštívili 29. apríla Základnú školu v Malých Levároch. Podobne 

ako pred rokom bol náš program aj tento raz zameraný na udržanie zelene 

v okolí školy a žiakov neminulo ani pedagogické poučenie k výsadbe stromov. 

Pre časovú zaneprázdnenosť sme, žiaľ, vynechali obľúbené hry, deťom sme 

však dali sľub, že po prázdninách im všetko zameškané vynahradíme. 




31

Vojenské lesy 3/2013

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?