50 rokov slovenského karavaningu
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
získavali tzv. branno-orientačné súťaže. Boli to vlastne mini rely s itinerárom, nočnými etapami,<br />
kde boli povinné i branné prvky (streľba, hod granátom). Jazdili sa postupové kolá až po<br />
majstra republiky. Zo začiatku museli aj funkcionári karavan klubov absolvovať školenia<br />
a skúšky rozhodcov. V pomerne krátkom čase, hlavne vďaka prudkému nárastu karavan<br />
klubov, rozširovaniu členskej základne a aktivite ich funkcionárov sa v MTT vykryštalizoval a<br />
výrazne presadil karavaning na slovenskej i československej úrovni. Vznikli tzv. podkomisie pre<br />
karavanIng. Na Slovensku bol jej predsedom Viliam Dokupil z Nitry, v Čechách Miloslav Šott z<br />
Prahy a predsedom federálnej podkomisie bol Ing. Štefan Nagy zo Žiliny. Toto sa podarilo už v<br />
roku 1974. Pre úspešný rozvoj <strong>karavaningu</strong> boli vtedajší profesionálni pracovníci <strong>slovenského</strong><br />
i federálneho AMK veľkým šťastím. Na Slovensku to bol vedúci odboru motoristickej prípravy<br />
a športu pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzarmu - Vlastimil Havlín, neskoršie aj tajomník<br />
Rady motorizmu - Mgr. Štefan Mihálik. Na federálnej úrovni to bol vedúci oddelenia motoristickej<br />
prípravy a športu ÚV Zväzarmu PhDr. Evžen Švanda a tajomníci Rady motorizmu Karel Jareš<br />
a Július Jakubec. Uvedení funkcionári, vrátane aktivistu V. Hahna trvale, až do rozpadu<br />
Ústredného AMK Zväzarmu, po všetkých stránkach podporovali karavanIng. Zástupcovia<br />
karavanistov sa dostali do všetkých rozhodujúcich orgánov autoklubu, vrátane najvyššieho -<br />
Ústrednej rady motorizmu. Všade sa presadili a mali výrazný vplyv na jednotlivé rozhodnutia. Ich<br />
vplyv pomohol zabezpečiť financie na všetky zasadnutia, školenia, dotácie na zrazy, okresné,<br />
celoštátne i medzinárodné. Za ich pomoci sa podarilo realizovať i niekoľko hromadných<br />
výjazdov do západných krajín, čo bolo vtedy nevídané. Vytvorila sa i Technická komisia na<br />
federálnej úrovni. Tá zohrala taktiež veľkú rolu. Jednala s inštitúciami, ktoré v tom čase jediné<br />
rozhodovali v ČSSR o legislatíve v technických otázkach - Ústav pre výskum motorových vozidiel<br />
a Ministerstvo vnútra. Predseda komisie bol Peter Tůma z Prahy, pracovník Metalex -u / ktorý sa<br />
zaoberal športovou úpravou súťažných automobilov, výrobou karavanov a podvozkov/. Výrazne<br />
pomohol vyriešiť veľa problémov a presadil naše zámery i vďaka svojim osobným kontaktom.<br />
Český podiel<br />
Históriu u nás nie je možné rozdeliť na slovenskú a českú. Ten rozvoj bol československý. Pri<br />
všetkej aktivite slovenských klubov a funkcionárov karavaning v Čechách bol rozšírenejší i<br />
technicky vyspelejší. V množstve klubov a veľkosti členskej základne v Čechách v porovnaní<br />
so Slovenskom zohral úlohu nielen rozdiel v počte obyvateľstva, ale aj odlišný pohľad Čecha a<br />
Slováka na spôsob trávenia voľného času. Aj karavany postavené v Čechách boli v priemere<br />
na vyššej úrovni ako karavany postavené na Slovensku. Českí karavanisti výrazne pomohli<br />
slovenským najmä technicky i materiálovo v počiatkoch hromadných stavieb a prevažujúcich áut<br />
Škoda MB: s minimom nadbytočného výkonu bola konštrukcia známej “skladačky” až geniálna.<br />
Jej autori - Ing. Mirek Urbánek a Ing. Jaroslav Urbánek z ostravského CC - ju dotiahli takmer<br />
k dokonalosti. Poradili si s nimi bez problémov i nízko výkonové autá bez výrazného zvýšenia<br />
spotreby paliva. Po rozložení na mieste poskytovali pohodlie neskladacieho prívesu, dokonca<br />
v zimných podmienkach. Naviac vyriešili i garážovanie jednoduchým zariadením, ktorým sa<br />
príves nadvihol v garáži nad auto. Pokiaľ bola posádka dobre zohratá a silno nepršalo, dal<br />
sa “postaviť” za pár minút. Jeho autori mali spracovanú i dokonalú dokumentáciu a dávali<br />
ju nezištne k dispozícii všetkým záujemcom. Podľa tohoto vzoru bolo postavených najviac<br />
karavanov v ČSSR. K dispozícii boli i ďalšie overené dokumentácie, napr. už menovaného P.<br />
Tůmu a ďalšie.<br />
Veľkou pomocou boli i stavebné diely prívesov. Českí karavanisti pretlačili do výroby v<br />
rôznych podnikoch viacero druhov spájacích zariadení / tzv . papuče / i vo forme nájazdových<br />
bŕzd. Zabezpečili dokonca výrobu špeciálnych trojhranných trubiek a gumových profilov, čo boli<br />
základné prvky / amatérsky ich nebolo možno vyrobiť/ moderných karavanových náprav, ktoré<br />
výrobcovia používajú doteraz. Vyvinuli a nechali schváliť tzv. Kyvadlovú hydraulickú brzdu. Táto