50 rokov slovenského karavaningu

Ako sa to začalo
Roku 1969 územie Československa zasiahlo silné kozmické žiarenie lúčmi, ktoré spôsobovali
túžbu po karavane. Prejavovalo sa to tak, že začali vznikať skupiny nadšencov, uvažujúcich o
stavbe vlastného prívesu. Niektorí odvážlivci už so stavbou aj začali, ba udiali sa i zázraky a vo
vtedajšom „plánovanom hospodárstve“ sa pokúsili o výrobu i podniky. Zaujímavé je najmä to,
že spočiatku sa tak dialo bez toho, aby títo konštruktéri o sebe vedeli. Niektorí „teoretici“ tvrdili,
že takéto pokusy o stavbu obytných prívesov boli najmä dôsledkom „otvorených dverí na západ“
roku 1968. Vtedy mnohí s prekvapením videli, že i malé autá sú schopné ťahať za sebou svoj
domček. A nielen videli. Priviezli so sebou aj prvé prospekty. No, kto vie...?
Prvé pozvanie znelo na stretnutie „priateľov stavby obytných prívesov, ktorých ja
osobne poznám“. Stretnutie inicioval a zvolal Dušan Mikoláš z Banskej Bystrice na 19. apríla
1969 na Tále.
Pokračovaním tohto stretnutia bol zraz „Caravan šport“ na verejnom táborisku
Podbanské v dňoch 23. - 24. mája 1970 na pozvanie Ondreja Cibáka z Liptovského Mikuláša
(pod hlavičkou TJ - Lokomotíva Liptovský Mikuláš). Aj keď tieto akcie organizovali ešte jednotlivci,
tu začínali vznikať prvé kontakty medzi slovenskými nadšencami pre tento druh „športu“.
Súčasne sa začali objavovať vo vtedy najčítanejšom motoristickom časopise Svět
motorů správy o založení I. Českého caravan klubu v Hradci Králové a o jeho akcii „caravan
rallye“. Tieto impulzy podnietili záujemcov zamyslieť sa, ako si stavby svojich prívesov uľahčiť.
Bolo jasné, že je potrebné nejako sa zoskupiť, zorganizovať. Vtedy však platilo, že súkromné
zvolávanie a stretávanie je možno kvalifikovať ako „nedovolené zhromažďovanie sa“, čo
bol vážny delikt. Dalo sa „dať“ do Telovýchovy alebo Zväzarmu. Zvíťazil Zväz pre spoluprácu
s armádou, kde v tom čase boli začlenené autokluby. Tak vznikla 23. februára 1970 prvá
samostatná organizácia s odbornosťou karavaningu na Slovensku „AMK SSR - Caravan klub
Žilina“. Zástupcov klubu vyslali na „II. České caravan rallye stretnutie karavanov“ v dňoch 12.
- 14. Júna 1970: akciu poriadal AMK Caravan klub Hradec Králové. Tak prišlo k zoznámeniu
sa s karavanistami nielen z Čiech, ale i zo Slovenska, najmä z Bratislavy, ktorí sa tejto akcie
taktiež zúčastnili. Tu sa dohodlo, že na jeseň v tom istom roku usporiada Žilina zraz, na ktorom
by sa zúčastnili aj českí karavanisti. A tak sa 4. - 6. septembra 1970 uskutočnil I. národný zraz
karavanov vo Vrátnej doline. Na tú dobu s pozoruhodnou účasťou - 88 osôb a 29 karavanov.
Treba poznamenať, že založiť klub nebolo až také jednoduché. Mnohé schvaľujúce orgány
vyslovovali názor, že načo taký „buržoázny vynález“, ako karavan, podporovať. Nakoniec sa
ich podarilo presvedčiť, že je to „na výsosť prospešná vec“ v prípade evakuácie obyvateľstva,
možnosť prebývať i v nepriaznivých poveternostných podmienkach a podobne. Ďalšie, na
Slovensku vznikajúce kluby to mali už o poznanie ľahšie, ale i tak ešte nejakú dobu bolo treba
vynaložiť veľký dôvtip, aby predkladané argumenty u nadriadených úradov prešli.
Prečo sa združovať?
Základný zámer pri vzniku klubov - bola pomoc pri stavbe prívesov. V tom čase vládla medzi
záujemcami o túto oblasť absolútna neznalosť. Karavanisti, ktorí mali technické znalosti
a boli zruční, sa snažili akýmkoľvek spôsobom pozbierať základné informácie ešte pred
stavbou prívesu. Tí „šikovnejší“ sa hneď pustili do práce podľa vlastného rozumu a väčšina
z nich dopadla zle. Ich výrobky, okrem iného, boli veľmi nebezpečné: k tomu napomáhala aj
absolútna neznalosť schvaľujúcich orgánov. Najčastejšou chybou bola idea - vyrobiť karavan
tak, aby vôbec nezaťažoval ťažné zariadenie vozidla a aby náprava prívesu bola uložená pod
ťažiskom. Takéto prívesy sa pri dosiahnutí určitej rýchlosti náhle silno rozkolísali a pokiaľ
vodič rýchlo nepribrzdil, príves sa prevrátil. Vzduchový náraz protiidúceho veľkého vozidla