50 rokov slovenského karavaningu
Zrazy karavanistov V počiatkoch tvorili zrazy karavanistov fenomén, ktorý zohral významnú úlohu pri rozvoji karavaningu na Slovensku. Kto ich nezažil, dnes si to vie len ťažko predstaviť. Z technického hľadiska to boli doslova „ pojazdné výstavy“ či „dni novej techniky“. Dnes úplné samozrejmosti sa vtedy objavovali ako nevídané novinky. Procesie záujemcov išli od prívesu k prívesu a oboznamovali sa s novými prívesmi, porovnávali rôzne riešenia pevných i skladacích prívesov. Študovali sa podvozky, prvé lastovičky pri riešení brzdenia, stavebné materiály, riešenie interiérov. Objavili sa prvé chladničky, plynové kúrenia, čerpadlá na vodu a pod. Ďalší významný prínos zrazov bol spoločenský. Väčšina skalných z rôznych klubov sa navzájom spoznala na priateľskej úrovni, vrátane celých rodín. Na stretnutiach vznikala fantastická atmosféra, prebiehali spoločenské zábavy, rôzne súťaže, i deti sa vždy cítili vynikajúco a tešili sa na zrazy. Väčšina zrazov sa poriadala v kempingoch, kde bola možnosť ubytovania aj v chatkách. Toto hojne využívali nielen adepti karavaningu, ale i priatelia, ktorí na karavan nepomýšľali. Zrazy, najmä národné a medzinárodné mali veľmi pestré a bohaté programy. Často tu vystupovali rôzne folklórne súbory. Umožňovala to štedrá dotácia od Autoklubu ako aj výhoda, že Zväzarm vlastnil mnoho kempingov. Prostriedky sa úspešne darilo získavať i z inzerátov v bulletinoch od národných podnikov, kde členovia karavan klubov mali priateľov a priaznivcov vo vedení. Športová činnosť spočiatku zahŕňala rôzne súťažné jazdy, najmä jazdu zručnosti s karavanom. Neskôr sa od jazdy s karavanom upustilo, najmä keď sa rozšírilo používanie prístreškov a po súťaži ich bolo treba znova postaviť. V takých prípadoch usporiadateľ na jazdu zručnosti požičiaval nákladný vozík. Aj turistická činnosť bola veľmi bohatá. V zaujímavých lokalitách zabezpečil usporiadateľ niekoľko trás- náročných i menej náročných - ktoré mohli účastníci absolvovať s kvalifikovanými sprievodcami. Obľúbené boli aj poznávacie programy, ktoré sa väčšinou absolvovali objednanými autobusmi. Smerovali na historické miesta na hrady a zámky, do jaskýň a pod. Tým, že sa tieto zrazy robili na rôznych miestach republiky, výrazne sa rozširoval obzor karavanistov a značnou mierou prispievali propagácii nášho cestovného ruchu. Národné zrazy O fenoméne stretnutí a zrazov karavanistov sme hovorili už v predchádzajúcej časti. Toto všetko platilo v plnej miere aj pre národné zrazy. Zámerom usporiadateľov národných zrazov v začiatkoch organizovaného karavaningu bolo propagovať túto činnosť a na stavbu karavanov podchytiť čo najviac záujemcov. To minimum, čo v tej dobe ponúkal trh, nebolo často ani na úrovni amatérskych prívesov / i keď aj tu jestvovali výnimky/. Inou otázkou bola dostupnosť týchto tzv. továrenských prívesov pre potenciálnych záujemcov, nehovoriac už o možnosti dovozu zo zahraničia. Voľbou miesta usporiadania zrazu usporiadatelia zrazu chceli umožniť účastníkom spoznávať rôzne kúty nášho krásneho a turisticky bohatého Slovenska. Zrazy sa preto vždy nekonali iba v ATC či na verejných táboriskách, ale v niektorých prípadoch aj v improvizovaných priestoroch - v rekreačných strediskách, alebo v areáloch kúpalísk - kde bolo treba zabezpečiť zo strany usporiadateľa základné technické a hygienické podmienky. Pre jednotlivé zrazy sa vypracovávali tzv. zvláštne ustanovenia - propozície, kde sa uvádzal poriadateľ, termín, miesto konania akcie, organizačný výbor, čestné predsedníctvo / funkcionári nadriadených orgánov, sponzori/ a ostatné organizačné záležitosti. Súčasťou bolo aj uvedenie hromadnej poistky podujatia, ktorú mal uzatvorenú Zväzarm pre svoje akcie. Tieto podliehali schvaľovaniu nadriadeného orgánu- spravidla AMK Zväzarmu. Termín poriadania národných zrazov sa postupne ustálil - až na malé odôvodnené výnimky -
spravidla na koniec mája, alebo na mesiac jún. Bolo to nakoniec aj z toho dôvodu, že v letných mesiacoch sa takáto akcia nedala v ATC usporiadať pre kapacitne naplnené ATC. Len pre ilustráciu - v tej dobe špičkový ATC Duchonka bol na na letnú sezónu každoročne naplnený rezerváciami prakticky už v januári, čo dnes znie dosť neuveriteľne pri kapacite 3000 miest na 20 hektárovej rozlohe kempingu. Pre účastníkov zrazov sa vydávali bulletiny, ktoré obsahovo vychádzali zo schválených propozícii. Okrem organizačných záležitostí a dôležitých informácii pre účastníkov obsahovali spravidla aj popis miesta zrazu s blízkymi pamätihodnosťami a prírodnými zaujímavosťami a možnosťami ich návštevy či už formou turistických, cyklistických alebo automobilových výletov. Bulletiny poskytovali usporiadateľom aj možnosť príjmov z reklám podnikov uvádzaných v nich. Jednotlivé zrazy boli tiež čiastočne dotované z vyšších orgánov AMK a Zväzarmu. Dotácia bola obyčajne poskytovaná formou úhrady nákladov spojených s organizáciou podujatia, napr, technického zabezpečenia, prenájmu priestorov, zabezpečenie sprievodného programu a pod. Súčasťou zrazov spočiatku bola aj tzv. „Jazda vďaky“ spojená s položením venca k rôznym pamätníkom hrdinov vojny, účastníkom SNP a podobne. Peknou tradíciou národných zrazov sa stala aj zrazová vlajočka pre účastníkov / škoda, že v posledných rokoch sa táto už vždy nedodržuje/. Určitou tradíciou v začiatkoch bolo aj „obdarovanie“ účastníkov nejakým drobným upomienkovým predmetom - často to boli rôzne svietidlá, tácky so zrazovou potlačou, suveníry - jednoducho tým, čo bolo v možnostiach usporiadateľa získať od sponzorov. Po roku 1989 sa pomery v karavaningu zmenili - karavaning začal stagnovať z dôvodov iných záujmov členov a čiastočne aj pre pasivitu členstva vzhľadom na okolnosti „organizačných zmätkov“. V tejto čiastočne zmenenej klíme sa našťastie poriadanie národných zrazov podarilo udržať. Začali sa objavovať karavany z dovozu, amatérska stavba sa stala nereálnou a postupne zanikala. Tým sa čiastočne zmenila aj náplň zrazov - to najpodstatnejšie - stretávať sa s priateľmi s rovnakými záujmami, však zostalo. Zvýšili sa nároky na výber miesta národných zrazov, komerčná stránka čiastočne začala prevládať nad pôvodnými myšlienkami a zámermi - spoznávať nové, nepoznané atraktívne miesta Slovenska. V poslednom čase sa však začala prejavovať aj nová, pozitívna stránka poriadania národných zrazov a to tá, že do organizovania zrazov sa čoraz viac zapájajú aj majitelia a prevádzkovatelia kempingov, z ktorých mnohí sú aj aktívni karavanisti, ktorí danej problematike rozumejú a ktorým za ich prínos pre karavaning treba poďakovať. Treba zdôrazniť, že i keď sa náplň zrazov čiastočne v priebehu rokov menila, čo je pochopiteľné, usporiadatelia vždy pracovali na dobrovoľníckej báze s vedomím, že robia niečo pre priateľov s rovnakým „postihnutím“. Plne to vystihol a zdôraznil vo svojom novoročnom príhovore pre rok 2018 prezident SACC Ing. Jaroslav Mišura, ktorý povedal - a teraz citujem: „ Všeobecne je nutné povedať, že pokiaľ budeme mať medzi sebou ľudí, ktorí sú ochotní pracovať v prospech ostatných preto, že im to robí radosť, potom sa nemusíme báť o náš karavanIng. Dúfam, že takáto „choroba“ bude čo najviac infekčná “. Pripomeňme si teraz jednotlivé zrazy tak, ako „šli roky“. Údaje sú z dostupných poskytnutých podkladov jednotlivých klubov, archívu autorov a tiež z osobných spomienok pamätníkov. Popisy jednotlivých národných zrazov uvádzame v autentickom znení, ako sa uvádzali v informačných materiáloch, pozvánkach, prípadne bulletinoch vydávaných pri príležitosti zrazov, teda tak, ako to bolo zaužívané v tom čase. Sú to historické fakty, ktoré svojim spôsobom dokumentujú vývoj karavaningu na Slovensku a vypovedajú o tom, ako sa karavanisti svojou prispôsobivosťou a vynaliezavosťou snažili o „ prežitie“ aj v tých časoch, keď nie vždy, všade a všetci na každom mieste boli naklonení rozvoju tejto činnosti. Taktiež usporiadatelia sú uvedení podľa názvov organizácií tak, ako sa v tom ktorom roku menili názvy klubov.
- Page 1 and 2: Ing. Milan Minárik a kolektív 50
- Page 3 and 4: Ing. Milan Minárik a kolektív 50
- Page 5 and 6: Predslov k 35 rokov slovenského ka
- Page 7 and 8: spôsobil ten istý problém. Tieto
- Page 9 and 10: získavali tzv. branno-orientačné
- Page 11 and 12: múzea BMW v Mníchove to boli Alpy
- Page 13 and 14: šesťčlenné vedenie, zložené z
- Page 15 and 16: združených v CC SR, vydržal do r
- Page 17 and 18: K najvýznamnejším členom klubu
- Page 19 and 20: Caravan club Nitra Prvými lastovi
- Page 21 and 22: Caravan club Piešťany Na zakladaj
- Page 23 and 24: Caravan club Handlová Pôvodný n
- Page 25 and 26: Caravan club Nové Zámky Karavan k
- Page 27 and 28: Účastníci zrazov a bolo ich toľ
- Page 29 and 30: ďalej. Hoci dnes už pri cestách
- Page 31 and 32: Camping Caravaning Club Wagon Slova
- Page 33: minulého storočia. Klub bol zalo
- Page 37 and 38: 2. národný zraz karavanov 14. - 1
- Page 39 and 40: a praktická činnosť. Odborné pr
- Page 41 and 42: 9. národný zraz karavanistov 26.
- Page 43 and 44: 13. národný zraz karavanov 11. -
- Page 45 and 46: Zraz sa uskutočnil v menej známom
- Page 47 and 48: s jeho kúpeľnými priestormi a bo
- Page 49 and 50: ol Ernest Setey. V programe zrazu b
- Page 51 and 52: 31. národný zraz karavanistov SR
- Page 53 and 54: Demänovskej doliny. Pre malý záu
- Page 55 and 56: 39. národný zraz karavanistov 6.-
- Page 57 and 58: 43.národný zraz karavanistov 4. -
- Page 59 and 60: 47. národný zraz karavanistov 3.
- Page 61 and 62: 50. národný zraz karavanistov 17.
- Page 63 and 64: 35. Rally FICC 1974 Eurocamp Tatran
- Page 65 and 66: ako 500 obytným vozidlám a karava
- Page 67 and 68: povozil po Piešťanoch, ďalší s
- Page 69 and 70: počasiu neprišlo viac ako 20 prih
- Page 71 and 72: 5. medzinárodný tábor družby 4.
- Page 73 and 74: Rallye campingu a caravaningu V rok
- Page 75: AUTOMATY PRO SPRCHY | SPRCHOVÉ ARM
spravidla na koniec mája, alebo na mesiac jún. Bolo to nakoniec aj z toho dôvodu, že v<br />
letných mesiacoch sa takáto akcia nedala v ATC usporiadať pre kapacitne naplnené ATC.<br />
Len pre ilustráciu - v tej dobe špičkový ATC Duchonka bol na na letnú sezónu každoročne<br />
naplnený rezerváciami prakticky už v januári, čo dnes znie dosť neuveriteľne pri kapacite<br />
3000 miest na 20 hektárovej rozlohe kempingu. Pre účastníkov zrazov sa vydávali<br />
bulletiny, ktoré obsahovo vychádzali zo schválených propozícii. Okrem organizačných<br />
záležitostí a dôležitých informácii pre účastníkov obsahovali spravidla aj popis miesta<br />
zrazu s blízkymi pamätihodnosťami a prírodnými zaujímavosťami a možnosťami ich<br />
návštevy či už formou turistických, cyklistických alebo automobilových výletov. Bulletiny<br />
poskytovali usporiadateľom aj možnosť príjmov z reklám podnikov uvádzaných v nich.<br />
Jednotlivé zrazy boli tiež čiastočne dotované z vyšších orgánov AMK a Zväzarmu. Dotácia<br />
bola obyčajne poskytovaná formou úhrady nákladov spojených s organizáciou podujatia,<br />
napr, technického zabezpečenia, prenájmu priestorov, zabezpečenie sprievodného<br />
programu a pod. Súčasťou zrazov spočiatku bola aj tzv. „Jazda vďaky“ spojená s<br />
položením venca k rôznym pamätníkom hrdinov vojny, účastníkom SNP a podobne.<br />
Peknou tradíciou národných zrazov sa stala aj zrazová vlajočka pre účastníkov / škoda,<br />
že v posledných rokoch sa táto už vždy nedodržuje/. Určitou tradíciou v začiatkoch bolo<br />
aj „obdarovanie“ účastníkov nejakým drobným upomienkovým predmetom - často to<br />
boli rôzne svietidlá, tácky so zrazovou potlačou, suveníry - jednoducho tým, čo bolo v<br />
možnostiach usporiadateľa získať od sponzorov. Po roku 1989 sa pomery v <strong>karavaningu</strong><br />
zmenili - karavaning začal stagnovať z dôvodov iných záujmov členov a čiastočne aj pre<br />
pasivitu členstva vzhľadom na okolnosti „organizačných zmätkov“. V tejto čiastočne<br />
zmenenej klíme sa našťastie poriadanie národných zrazov podarilo udržať. Začali sa<br />
objavovať karavany z dovozu, amatérska stavba sa stala nereálnou a postupne zanikala.<br />
Tým sa čiastočne zmenila aj náplň zrazov - to najpodstatnejšie - stretávať sa s priateľmi<br />
s rovnakými záujmami, však zostalo. Zvýšili sa nároky na výber miesta národných zrazov,<br />
komerčná stránka čiastočne začala prevládať nad pôvodnými myšlienkami a zámermi<br />
- spoznávať nové, nepoznané atraktívne miesta Slovenska. V poslednom čase sa však<br />
začala prejavovať aj nová, pozitívna stránka poriadania národných zrazov a to tá, že do<br />
organizovania zrazov sa čoraz viac zapájajú aj majitelia a prevádzkovatelia kempingov,<br />
z ktorých mnohí sú aj aktívni karavanisti, ktorí danej problematike rozumejú a ktorým<br />
za ich prínos pre karavaning treba poďakovať. Treba zdôrazniť, že i keď sa náplň zrazov<br />
čiastočne v priebehu <strong>rokov</strong> menila, čo je pochopiteľné, usporiadatelia vždy pracovali na<br />
dobrovoľníckej báze s vedomím, že robia niečo pre priateľov s rovnakým „postihnutím“.<br />
Plne to vystihol a zdôraznil vo svojom novoročnom príhovore pre rok 2018 prezident<br />
SACC Ing. Jaroslav Mišura, ktorý povedal - a teraz citujem: „ Všeobecne je nutné<br />
povedať, že pokiaľ budeme mať medzi sebou ľudí, ktorí sú ochotní pracovať v prospech<br />
ostatných preto, že im to robí radosť, potom sa nemusíme báť o náš karavanIng.<br />
Dúfam, že takáto „choroba“ bude čo najviac infekčná “. Pripomeňme si teraz jednotlivé<br />
zrazy tak, ako „šli roky“. Údaje sú z dostupných poskytnutých podkladov jednotlivých<br />
klubov, archívu autorov a tiež z osobných spomienok pamätníkov. Popisy jednotlivých<br />
národných zrazov uvádzame v autentickom znení, ako sa uvádzali v informačných<br />
materiáloch, pozvánkach, prípadne bulletinoch vydávaných pri príležitosti zrazov, teda<br />
tak, ako to bolo zaužívané v tom čase. Sú to historické fakty, ktoré svojim spôsobom<br />
dokumentujú vývoj <strong>karavaningu</strong> na Slovensku a vypovedajú o tom, ako sa karavanisti<br />
svojou prispôsobivosťou a vynaliezavosťou snažili o „ prežitie“ aj v tých časoch, keď<br />
nie vždy, všade a všetci na každom mieste boli naklonení rozvoju tejto činnosti. Taktiež<br />
usporiadatelia sú uvedení podľa názvov organizácií tak, ako sa v tom ktorom roku menili<br />
názvy klubov.