50 rokov slovenského karavaningu

šesťčlenné vedenie, zložené z predsedov a podpredsedov z každého klubu. Za predsedu
prípravného výboru zvolili Antonína Bergra a podpredsedami sa stali Roman Ječmínek a Vasiľ
Leščenko. Nie všetci motoristi však prejavili záujem o činnosť v novovzniknutom klube. Časť
zostala naďalej organizovaná v nástupníckej organizácii Združení technických a športových
činnosti. Jedným zo zväzov, ktorý tvorili ZTŠČ, bol aj Ústredný automotoklub SR.
Po roku 1998 sa udiali čiastočné zmeny v štruktúre a vedení organizácie. Členskú
základňu a aktivity prevzal Autoklub Slovenskej republiky. Ten sa dnes stará o rozvoj všetkých
aktivít. Nová organizácia nemala na čo nadviazať najmä pri získavaní zdrojov. Vedeniu AK SR sa
podarilo z absolútnej nuly vybudovať aktívny a samostatný, nezávislý klub.
Čas ukázal, že roztrieštenosť motoristov spôsobila problémy všetkým podobným
organizáciám. Stojí za úvahu, či nie je čas na integráciu klubov alebo organizácii s podobným
zameraním do jedného celku. Roztrieštenosť a nejednotnosť oslabuje vplyv verejnosti na vývoj
motorizmu na Slovensku. Aj keď je absolútne jednotná organizácia už prežitok, spoločný postup
by bol prospešný pre všetkých motoristov.
Karavan klub po roku 1989
Druhá etapa rozvoja čs. karavaningu začala písať svoju históriu
6. januára 1990 stretnutím predstaviteľov jednotlivých karavan
klubov v Hradci Králové. Stretnutie zorganizoval prvý český karavan
klub z Hradca Králové. Tu sa rozhodlo o vystúpení karavan klubov
zo Zväzarmu a vytvorení samostatnej organizácie s právnou
subjektivitou a jednostupňovou organizačnou štruktúrou pri
zachovaní národnej svojbytnosti jednotlivých českých, moravských a
slovenských karavan klubov. Prediskutovala sa i možnosť vstupu do
niektorej novovzniknutej motoristickej organizácie pod podmienkou,
že táto bude akceptovať požiadavky karavanistov; rokovalo sa taktiež o možnosti vstupu do
celosvetovej organizácie FICC. Celoštátne jednanie motoristov 13. 1. 1990 v Pardubiciach
výrazne podporilo myšlienku odchodu zo Zväzarmu a vytvorenie novej motoristickej organizácie
- Československého autoklubu, ktorý prijal prehlásenie čs. karavanistov v plnom znení. Tak
bola novo vznikajúca karavanistická organizácia začlenená do ČSAK ako samostatný subjekt. V
apríli roku 1990 bol v Ostrave založený Československý Caravan club, ako samostatná súčasť
Československého autoklubu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli schválené stanovy,
organizačné zásady, program činnosti a boli zvolené orgány Čs. Caravan clubu. Do funkcie
prezidenta zvolili Ing. Jána Bízika z CC Pardubice, do funkcie viceprezidentov - pre Čechy Ing.
Jozefa Pálku z CC Mladá Boleslav, pre Moravu a Sliezsko Jozefa Mertu z CC Frýdek Místek, pre
Slovensko Vladimíra Ščepka z CC Piešťany.
Po rozdelení Československa a Československého caravan clubu v roku 1993 sa Caravan
club SR 22. marca 1993 stal členom Federácie kempingu a karavaningu. Táto organizácia
zabezpečovala činnosť turistických a mototuristických organizácií najmä na medzinárodnej
úrovni. V tom čase to bola jediná organizácia, ktorá mala k našej činnosti najbližšie.
Zabezpečovala účasť na svetovom stretnutí FICC, ale aj európske stretnutia ako Dunaj camping
rallye. Nadviazala sa spolupráca s Autoklubom Slovenskej republiky a táto spolupráca trvá
dodnes. V roku 1995 bol založený právny subjekt Caravan club Slovenskej republiky. Na
Ministerstve vnútra SR boli stanovy tejto organizácie zaregistrované 16. mája 1995. Caravan
club SR zriaďuje na rozvoj svojej činnosti základné organizačné články, miestne karavan
kluby. V súčasnosti (r. 2004) jestvujú takéto karavan kluby v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne,
Bánovciach n/Bebravou, Žiline a Nitre. Caravan club SR prevádzkuje autokemping Lodenica
v Piešťanoch. Hlavným poslaním a úlohami klubu sú šport, mototuristika a pobyt v prírode,