50 rokov slovenského karavaningu
Zväzu pre spoluprácu s armádou. Táto branná organizácia vychádzala zo svojho vzoru DOSAF, ktorý jestvoval vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jej prvoradou úlohou bolo zvyšovanie brannej schopnosti. Fyzicky i ideologicky. Pod jej krídla patrili okrem motoristov letci, strelci, radisti, autoškoly, Autoturist a ďalší. Vyšší funkcionári Zväzarmu boli zvyčajne bývalí vojaci. Aj keď jednotlivé odbornosti mali vlastných „šéfov”, podliehali tomuto hlavnému veleniu a veľmi záležalo, ako ktorý „šéf” jednotlivých odborností dokázal presadiť svoju odbornosť i koľko získa peňazí. Vznikali problémy s autoklubmi zo západu, ktoré nechceli mať nič spoločné s brannou organizáciou. Preto sa v styku s týmito organizáciami nepoužíval oficiálny názov Ústredný automotoklub Zväzarmu. Členovia klubov brali svoje zaradenie do AMK Zväzarmu ako nutné zlo. Starší spomínali na Autoklub Československej republiky, ktorý mal svoje sídlo vo vlastnej budove v Prahe na Opletalovej ulici. Po roku 1948 ju zabral štát a pridelil Zväzarmu. V súkromných debatách sa často hovorilo, že by bolo dobré zbaviť sa Zväzarmu a vrátiť sa k samostatnosti. Táto možnosť r. 1989 nastala. Po novembrových udalostiach sa zišla v polovici decembra Ústredná rada motorizmu v Považskej Bystrici. Na veľké prekvapenie tých, ktorým išlo naozaj o motorizmus bez vedľajších úmyslov, neprišlo k zhode v osamostatnení a o zachovanie motorizmu ako takého. Naraz sa vykľulo niekoľko jednotlivcov, ktorí už boli pripravení a už aj urobili prvé kroky na získanie čo najväčšieho balíka z majetku organizácie, bez akéhokoľvek ohľadu na autoklub, zachovanie jeho jednoty a pod. Tu nastal začiatok delenia a vzájomných svárov odborností, ktoré i po rozdelení republiky pokračovali v Čechách i na Slovensku. Automotoklub po r. 1989 Po rokoch, keď bola klubová činnosť motoristov zaznávaná, nastalo čiastočné oživenie v rokoch 1967 - 1968. Toto krátke obdobie však znova vystriedala doba, keď všetci motoristi museli byť organizovaní prostredníctvom Zväzarmu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla pri automotoklube Priemstav Bratislava občianska iniciatíva, ktorá podala žiadosť o registráciu celoslovenskej nezávislej organizácie s názvom Slovenský automotoklub - SAMK. Prípravný výbor spracoval základné dokumenty, organizačný poriadok a programové vyhlásenie. Ministerstvo vnútra vydalo 10. januára 1990 registráciu a 12. januára toho istého roku sa konala Slovenská konferencia motoristov v Bratislave. Prítomní motoristi, zastupujúci kluby z celého Slovenska, sa vyjadrili pre odčlenenie motoristickej činnosti (automotoklubu) od Zväzarmu. Súčasne prijali memorandum slovenských motoristov a stanovili sa úlohy pre zvolanie prvého zjazdu. Na konferencii bol zvolený prípravný výbor. Prípravný výbor a následne riadne zvolení predstavitelia SAMK rokovali s predstaviteľmi Zväzarmu a potom s ZTŠČ. Ukázalo sa však, že neznalosť problematiky samofinancovania a určenie nesprávnych priorít znamenalo odchod aktívnych klubov a funkcionárov z organizácie. Nedôslednosť pri deľbe majetku Zväzarmu znamenala, že SAMK zostal bez finančných zdrojov, nehnuteľností a podstatných aktivít. Táto situácia vyústila takmer k zániku organizácie. Ako vyplývalo z memoranda a materiálov, prijatých na Slovenskej konferencii motoristov, prípravou prvého zjazdu motoristov bol poverený desaťčlenný výbor, na čele ktorého stál Ing. Vasiľ Leščenko. Na prípravách sa podieľali aj pracovné skupiny, ktoré rozpracovávali jednotlivé oblasti motoristickej činnosti. Z celoštátneho hľadiska to bol zásadný krok, na ktorý čakali aj motoristi v Čechách. Na druhý deň po slovenskej konferencii sa uskutočnila konferencia motoristov v Pardubiciach. Vznikol prípravný výbor, ktorý pripravoval základy samostatnej českej motoristickej organizácie s názvom Český autoklub. Prípravné výbory oboch organizácií SAMK a ČAK sa stretli 25. januára 1990 na spoločnom rokovaní. Obe delegácie sa zhodli na vytvorení spoločnej organizácie pod názvom Československý autoklub. Už vtedy bolo zastúpenie oboch organizácií rovnaké, bez akejkoľvek prevahy jedného subjektu. V zmysle celoštátnej konferencie motoristov sa vytvorilo
šesťčlenné vedenie, zložené z predsedov a podpredsedov z každého klubu. Za predsedu prípravného výboru zvolili Antonína Bergra a podpredsedami sa stali Roman Ječmínek a Vasiľ Leščenko. Nie všetci motoristi však prejavili záujem o činnosť v novovzniknutom klube. Časť zostala naďalej organizovaná v nástupníckej organizácii Združení technických a športových činnosti. Jedným zo zväzov, ktorý tvorili ZTŠČ, bol aj Ústredný automotoklub SR. Po roku 1998 sa udiali čiastočné zmeny v štruktúre a vedení organizácie. Členskú základňu a aktivity prevzal Autoklub Slovenskej republiky. Ten sa dnes stará o rozvoj všetkých aktivít. Nová organizácia nemala na čo nadviazať najmä pri získavaní zdrojov. Vedeniu AK SR sa podarilo z absolútnej nuly vybudovať aktívny a samostatný, nezávislý klub. Čas ukázal, že roztrieštenosť motoristov spôsobila problémy všetkým podobným organizáciám. Stojí za úvahu, či nie je čas na integráciu klubov alebo organizácii s podobným zameraním do jedného celku. Roztrieštenosť a nejednotnosť oslabuje vplyv verejnosti na vývoj motorizmu na Slovensku. Aj keď je absolútne jednotná organizácia už prežitok, spoločný postup by bol prospešný pre všetkých motoristov. Karavan klub po roku 1989 Druhá etapa rozvoja čs. karavaningu začala písať svoju históriu 6. januára 1990 stretnutím predstaviteľov jednotlivých karavan klubov v Hradci Králové. Stretnutie zorganizoval prvý český karavan klub z Hradca Králové. Tu sa rozhodlo o vystúpení karavan klubov zo Zväzarmu a vytvorení samostatnej organizácie s právnou subjektivitou a jednostupňovou organizačnou štruktúrou pri zachovaní národnej svojbytnosti jednotlivých českých, moravských a slovenských karavan klubov. Prediskutovala sa i možnosť vstupu do niektorej novovzniknutej motoristickej organizácie pod podmienkou, že táto bude akceptovať požiadavky karavanistov; rokovalo sa taktiež o možnosti vstupu do celosvetovej organizácie FICC. Celoštátne jednanie motoristov 13. 1. 1990 v Pardubiciach výrazne podporilo myšlienku odchodu zo Zväzarmu a vytvorenie novej motoristickej organizácie - Československého autoklubu, ktorý prijal prehlásenie čs. karavanistov v plnom znení. Tak bola novo vznikajúca karavanistická organizácia začlenená do ČSAK ako samostatný subjekt. V apríli roku 1990 bol v Ostrave založený Československý Caravan club, ako samostatná súčasť Československého autoklubu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli schválené stanovy, organizačné zásady, program činnosti a boli zvolené orgány Čs. Caravan clubu. Do funkcie prezidenta zvolili Ing. Jána Bízika z CC Pardubice, do funkcie viceprezidentov - pre Čechy Ing. Jozefa Pálku z CC Mladá Boleslav, pre Moravu a Sliezsko Jozefa Mertu z CC Frýdek Místek, pre Slovensko Vladimíra Ščepka z CC Piešťany. Po rozdelení Československa a Československého caravan clubu v roku 1993 sa Caravan club SR 22. marca 1993 stal členom Federácie kempingu a karavaningu. Táto organizácia zabezpečovala činnosť turistických a mototuristických organizácií najmä na medzinárodnej úrovni. V tom čase to bola jediná organizácia, ktorá mala k našej činnosti najbližšie. Zabezpečovala účasť na svetovom stretnutí FICC, ale aj európske stretnutia ako Dunaj camping rallye. Nadviazala sa spolupráca s Autoklubom Slovenskej republiky a táto spolupráca trvá dodnes. V roku 1995 bol založený právny subjekt Caravan club Slovenskej republiky. Na Ministerstve vnútra SR boli stanovy tejto organizácie zaregistrované 16. mája 1995. Caravan club SR zriaďuje na rozvoj svojej činnosti základné organizačné články, miestne karavan kluby. V súčasnosti (r. 2004) jestvujú takéto karavan kluby v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne, Bánovciach n/Bebravou, Žiline a Nitre. Caravan club SR prevádzkuje autokemping Lodenica v Piešťanoch. Hlavným poslaním a úlohami klubu sú šport, mototuristika a pobyt v prírode,
- Page 1 and 2: Ing. Milan Minárik a kolektív 50
- Page 3 and 4: Ing. Milan Minárik a kolektív 50
- Page 5 and 6: Predslov k 35 rokov slovenského ka
- Page 7 and 8: spôsobil ten istý problém. Tieto
- Page 9 and 10: získavali tzv. branno-orientačné
- Page 11: múzea BMW v Mníchove to boli Alpy
- Page 15 and 16: združených v CC SR, vydržal do r
- Page 17 and 18: K najvýznamnejším členom klubu
- Page 19 and 20: Caravan club Nitra Prvými lastovi
- Page 21 and 22: Caravan club Piešťany Na zakladaj
- Page 23 and 24: Caravan club Handlová Pôvodný n
- Page 25 and 26: Caravan club Nové Zámky Karavan k
- Page 27 and 28: Účastníci zrazov a bolo ich toľ
- Page 29 and 30: ďalej. Hoci dnes už pri cestách
- Page 31 and 32: Camping Caravaning Club Wagon Slova
- Page 33 and 34: minulého storočia. Klub bol zalo
- Page 35 and 36: spravidla na koniec mája, alebo na
- Page 37 and 38: 2. národný zraz karavanov 14. - 1
- Page 39 and 40: a praktická činnosť. Odborné pr
- Page 41 and 42: 9. národný zraz karavanistov 26.
- Page 43 and 44: 13. národný zraz karavanov 11. -
- Page 45 and 46: Zraz sa uskutočnil v menej známom
- Page 47 and 48: s jeho kúpeľnými priestormi a bo
- Page 49 and 50: ol Ernest Setey. V programe zrazu b
- Page 51 and 52: 31. národný zraz karavanistov SR
- Page 53 and 54: Demänovskej doliny. Pre malý záu
- Page 55 and 56: 39. národný zraz karavanistov 6.-
- Page 57 and 58: 43.národný zraz karavanistov 4. -
- Page 59 and 60: 47. národný zraz karavanistov 3.
- Page 61 and 62: 50. národný zraz karavanistov 17.
Zväzu pre spoluprácu s armádou. Táto branná organizácia vychádzala zo svojho vzoru DOSAF,<br />
ktorý jestvoval vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jej prvoradou úlohou bolo zvyšovanie brannej<br />
schopnosti. Fyzicky i ideologicky. Pod jej krídla patrili okrem motoristov letci, strelci, radisti,<br />
autoškoly, Autoturist a ďalší. Vyšší funkcionári Zväzarmu boli zvyčajne bývalí vojaci. Aj keď<br />
jednotlivé odbornosti mali vlastných „šéfov”, podliehali tomuto hlavnému veleniu a veľmi<br />
záležalo, ako ktorý „šéf” jednotlivých odborností dokázal presadiť svoju odbornosť i koľko získa<br />
peňazí. Vznikali problémy s autoklubmi zo západu, ktoré nechceli mať nič spoločné s brannou<br />
organizáciou. Preto sa v styku s týmito organizáciami nepoužíval oficiálny názov Ústredný<br />
automotoklub Zväzarmu.<br />
Členovia klubov brali svoje zaradenie do AMK Zväzarmu ako nutné zlo. Starší<br />
spomínali na Autoklub Československej republiky, ktorý mal svoje sídlo vo vlastnej budove<br />
v Prahe na Opletalovej ulici. Po roku 1948 ju zabral štát a pridelil Zväzarmu. V súkromných<br />
debatách sa často hovorilo, že by bolo dobré zbaviť sa Zväzarmu a vrátiť sa k samostatnosti.<br />
Táto možnosť r. 1989 nastala. Po novembrových udalostiach sa zišla v polovici decembra<br />
Ústredná rada motorizmu v Považskej Bystrici. Na veľké prekvapenie tých, ktorým išlo naozaj<br />
o motorizmus bez vedľajších úmyslov, neprišlo k zhode v osamostatnení a o zachovanie<br />
motorizmu ako takého. Naraz sa vykľulo niekoľko jednotlivcov, ktorí už boli pripravení a už aj<br />
urobili prvé kroky na získanie čo najväčšieho balíka z majetku organizácie, bez akéhokoľvek<br />
ohľadu na autoklub, zachovanie jeho jednoty a pod. Tu nastal začiatok delenia a vzájomných<br />
svárov odborností, ktoré i po rozdelení republiky pokračovali v Čechách i na Slovensku.<br />
Automotoklub po r. 1989<br />
Po rokoch, keď bola klubová činnosť motoristov zaznávaná, nastalo čiastočné oživenie v<br />
rokoch 1967 - 1968. Toto krátke obdobie však znova vystriedala doba, keď všetci motoristi<br />
museli byť organizovaní prostredníctvom Zväzarmu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla pri<br />
automotoklube Priemstav Bratislava občianska iniciatíva, ktorá podala žiadosť o registráciu<br />
celoslovenskej nezávislej organizácie s názvom Slovenský automotoklub - SAMK. Prípravný<br />
výbor spracoval základné dokumenty, organizačný poriadok a programové vyhlásenie.<br />
Ministerstvo vnútra vydalo 10. januára 1990 registráciu a 12. januára toho istého roku sa<br />
konala Slovenská konferencia motoristov v Bratislave. Prítomní motoristi, zastupujúci kluby<br />
z celého Slovenska, sa vyjadrili pre odčlenenie motoristickej činnosti (automotoklubu) od<br />
Zväzarmu. Súčasne prijali memorandum slovenských motoristov a stanovili sa úlohy pre<br />
zvolanie prvého zjazdu. Na konferencii bol zvolený prípravný výbor. Prípravný výbor a následne<br />
riadne zvolení predstavitelia SAMK <strong>rokov</strong>ali s predstaviteľmi Zväzarmu a potom s ZTŠČ. Ukázalo<br />
sa však, že neznalosť problematiky samofinancovania a určenie nesprávnych priorít znamenalo<br />
odchod aktívnych klubov a funkcionárov z organizácie. Nedôslednosť pri deľbe majetku<br />
Zväzarmu znamenala, že SAMK zostal bez finančných zdrojov, nehnuteľností a podstatných<br />
aktivít. Táto situácia vyústila takmer k zániku organizácie. Ako vyplývalo z memoranda a<br />
materiálov, prijatých na Slovenskej konferencii motoristov, prípravou prvého zjazdu motoristov<br />
bol poverený desaťčlenný výbor, na čele ktorého stál Ing. Vasiľ Leščenko. Na prípravách sa<br />
podieľali aj pracovné skupiny, ktoré rozpracovávali jednotlivé oblasti motoristickej činnosti.<br />
Z celoštátneho hľadiska to bol zásadný krok, na ktorý čakali aj motoristi v Čechách.<br />
Na druhý deň po slovenskej konferencii sa uskutočnila konferencia motoristov v Pardubiciach.<br />
Vznikol prípravný výbor, ktorý pripravoval základy samostatnej českej motoristickej organizácie s<br />
názvom Český autoklub. Prípravné výbory oboch organizácií SAMK a ČAK sa stretli 25. januára<br />
1990 na spoločnom <strong>rokov</strong>aní. Obe delegácie sa zhodli na vytvorení spoločnej organizácie pod<br />
názvom Československý autoklub. Už vtedy bolo zastúpenie oboch organizácií rovnaké, bez<br />
akejkoľvek prevahy jedného subjektu. V zmysle celoštátnej konferencie motoristov sa vytvorilo
Change language