50 rokov slovenského karavaningu
Ing. Milan Minárik a kolektív 50 rokov slovenského karavaningu 2019
- Page 2 and 3: Výroba ● Predaj ● Servis ● P
- Page 4 and 5: Úvod Neuveriteľnou rýchlosťou u
- Page 6 and 7: Ako sa to začalo Roku 1969 územie
- Page 8 and 9: Slovensku budú schvaľovať sloven
- Page 10 and 11: pracovala pri brzdení vozidla na p
- Page 12 and 13: Zväzu pre spoluprácu s armádou.
- Page 14 and 15: informačné služby najmä v oblas
- Page 16 and 17: „Prvý ročník sme usporiadali v
- Page 18 and 19: Pohľad súčasníčky v roku 2019:
- Page 20 and 21: Caravan club Bánovce nad Bebravou
- Page 22 and 23: Po roku 1989 sa stalo veľa zmien,
- Page 24 and 25: Piešťanoch, ale najmä sa veľkou
- Page 26 and 27: Z usporiadaných akcií spomeňme p
- Page 28 and 29: je tá mohutnosť, čo slávu hľad
- Page 30 and 31: AMCCC TJ Lokomotíva Košice Auto-M
- Page 32 and 33: podujatiach a zrazoch iných klubov
- Page 34 and 35: Zrazy karavanistov V počiatkoch tv
- Page 36 and 37: 0. ZRAZ - „CARAVAN ŠPORT“ 22.
- Page 38 and 39: 3. národný zraz karavanov 1. - 9.
- Page 40 and 41: 7. národný zraz karavanov 4. - 6.
- Page 42 and 43: 11. národný zraz karavanistov 13.
- Page 44 and 45: 15. národný zraz karavanistov 15.
- Page 46 and 47: umožňovalo účastníkom kúpanie
- Page 48 and 49: ako ATC. Zraz sa uskutočnil pod z
- Page 50 and 51: organizačného výboru bol Ing. Mi
Ing. Milan Minárik a kolektív<br />
<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong><br />
<strong>karavaningu</strong><br />
2019
Výroba ● Predaj ● Servis ● Prenájom ● Príslušenstvo<br />
Vydať sa na cestu karavanom a objavovať svet v spoločnosti svojej rodiny a dobrej<br />
nálady, to je filozofia a cieľ spoločnosti Turčan-auto. Venujeme sa prestavbe dodávok<br />
na rodinné obytné automobily, predaju obytných áut a prívesov značiek Dethleffs,<br />
Laika a Sunlight, predaju príslušenstva, servisu a prenájmu obytných vozidiel.<br />
Individuálne prestavby<br />
Autorizovaný predajca<br />
TURČAN - AUTO s.r.o.<br />
Kráčiny 6, 036 01 Martin<br />
Slovenská republika<br />
www.turcan-auto.sk<br />
tel.:+421/43/4270446<br />
tel./fax:+421/43/4270445<br />
email: info@turcan-auto.sk
Ing. Milan Minárik a kolektív<br />
<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong><br />
<strong>karavaningu</strong><br />
2019<br />
vydané s podporou<br />
Neprešlo jazykovou úpravou. Publikácia pre vnútornú potrebu SACC.<br />
Vyšlo v náklade 1000 ks.
Úvod<br />
Neuveriteľnou rýchlosťou uplynul čas odvtedy, čo sa v roku 1970 zrodila myšlienka<br />
usporiadať pravidelné zrazy karavanistov. Tieto poskytovali už vtedy široké možnosti na<br />
zoznamovanie sa s ľuďmi s rovnakými záujmami, ale v tej dobe aj možnosti pre vzájomnú<br />
spoluprácu či už po organizačnej, ale najmä technickej stránke. Zároveň umožňovali<br />
zoznamovať sa s často neznámymi kultúrnymi, historickými pamiatkami a prírodnými krásami<br />
našej vlasti.<br />
Po päťdesiatich rokoch je možné hodnotiť vtedajšiu snahu a rozhodnutie ako správne,<br />
predvídavé a pre rozvoj <strong>karavaningu</strong> na Slovensku veľmi prospešné. Za tých päťdesiat <strong>rokov</strong><br />
sme spoznali nové, často menej navštevované a menej známe miesta Slovenska, získali<br />
skúsenosti pri organizovaní väčších akcií a postupne priviedli do klubov nových záujemcov<br />
o túto činnosť.<br />
Nie je v našich silách a možnostiach uviesť menovite všetkých tých, ktorí sa zaslúžili<br />
o úspech jednotlivých zrazov. Poriadatelia sa zapájali do práce ochotne, obetavo a s vedomím,<br />
že ide o prospešnú prácu pre rozvoj <strong>karavaningu</strong>. Každý kto aktívne pomáhal pri príprave<br />
a organizovaní jednotlivých zrazov má iste dobrý pocit, že vykonal kus užitočnej práce pre<br />
splnenie tohto cieľa.<br />
Touto publikáciou vydávanou pri príležitosti konania jubilejného <strong>50</strong>. národného zrazu<br />
chceme aspoň čiastočne prispieť k tomu, aby aj táto časť histórie <strong>karavaningu</strong> na Slovensku<br />
od vzniku myšlienky poriadania národných zrazov po dnešok bola v rámci možností spracovaná<br />
a písomne zachytená pre budúcnosť.<br />
Poznámka k vydaniu 35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />
Od založenia prvých klubov až po dnešok rezonuje otázka správneho písania caravan<br />
či karavan, club alebo klub. Počas tých 35 <strong>rokov</strong> sa menili pravidlá pravopisu u nás i v<br />
Čechách. V zahraničí sa píše “caravan club“. Dnes je Caravan club SR registrovaný takto bez<br />
ohľadu na to, či je správne písať klub s „c“ alebo „k”. Obdobne je to aj s písaním slova rely.<br />
Jestvuje organizácia s názvom, Europa Rally, hoci toto slovko sa môže písať rôzne. Ďalšou<br />
„nepresnosťou“ sú názvy klubov z minulosti. Boli to Autoklub Zväzarmu, caravan klub..., resp.<br />
Základná organizácia Zväzarmu, caravan club... atd’. Išlo vždy o ten istý klub, rozdielne názvy<br />
boli len prispôsobením sa požiadavkám. Taktiež prvé Národné zrazy boli zrazmi „caravanov“, až<br />
neskôr „caravanistov”. Toto uvádzame na vysvetlenie, že rozdielne názvy nie sú nedôslednosťou<br />
autorov. V hlavičke zrazu budeme používať označenie podľa pozvánky, všade inde budeme<br />
používať karavan klub, teda to staré píš ako počuješ.
Predslov k 35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />
História väčšiny starých motoristických odborností, ktoré vznikali v prvej polovici minulého<br />
storočia, je zaznamenaná dosť zoširoka.<br />
Karavaning, hoci nie je športovou disciplínou v pravom zmysle slova, ale len<br />
„mototuristickou“, toto doteraz postrádal. Nelákal divákov na okruhy, ale zúčastňoval sa ho<br />
veľký počet nadšencov. Bol činnosťou pre celé rodiny. Karavaning sa u nás začal rozširovať pred<br />
35 rokmi, čo je už dostatočne dlhý „vek“ na akú-takú dokumentáciu.<br />
Karavaning vznikal v špecifických podmienkach, keď auto ako súkromný majetok<br />
nebolo také samozrejmé ako dnes. Väčšina ich majiteľov boli „motoristi“. Bavila ich jazda, robili<br />
si sami údržbu, menšie i väčšie opravy a mali snahu sa združovať. Aj to je jeden z dôvodov<br />
inklinovania k autoklubu. V západnej Európe to bolo ináč. Mnohé kluby boli napojené na<br />
kempingárov, iné boli celkom samostatné. U nás to boli kluby telovýchovných organizácií.<br />
Úzke naviazanie na autoklub, najmä do roku 1989, ale v určitej miere neskôr, viedla<br />
autorov k presvedčeniu, že je potrebné zdokumentovať, aspoň rámcovo, aj históriu u nás od<br />
čias, kedy sa jeho súčasťou stal i karavanIng.<br />
Predslov k <strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />
S ohľadom na veľkosť nákladu predchádzajúcej publikácie a možnosť doplniť ju o<br />
fotografie sme sa rozhodli tak, aby ste dostali do ruky ako tak úplnú pamätnicu týkajúcu sa<br />
histórie národných zrazov karavanistov a tiež niečo k informáciám o pohyboch okolo. Naše<br />
poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám dovolili nahliadnuť do svojich archívov a tak sa stať<br />
členmi nášho autorského kolektívu.
Ako sa to začalo<br />
Roku 1969 územie Československa zasiahlo silné kozmické žiarenie lúčmi, ktoré spôsobovali<br />
túžbu po karavane. Prejavovalo sa to tak, že začali vznikať skupiny nadšencov, uvažujúcich o<br />
stavbe vlastného prívesu. Niektorí odvážlivci už so stavbou aj začali, ba udiali sa i zázraky a vo<br />
vtedajšom „plánovanom hospodárstve“ sa pokúsili o výrobu i podniky. Zaujímavé je najmä to,<br />
že spočiatku sa tak dialo bez toho, aby títo konštruktéri o sebe vedeli. Niektorí „teoretici“ tvrdili,<br />
že takéto pokusy o stavbu obytných prívesov boli najmä dôsledkom „otvorených dverí na západ“<br />
roku 1968. Vtedy mnohí s prekvapením videli, že i malé autá sú schopné ťahať za sebou svoj<br />
domček. A nielen videli. Priviezli so sebou aj prvé prospekty. No, kto vie...?<br />
Prvé pozvanie znelo na stretnutie „priateľov stavby obytných prívesov, ktorých ja<br />
osobne poznám“. Stretnutie inicioval a zvolal Dušan Mikoláš z Banskej Bystrice na 19. apríla<br />
1969 na Tále.<br />
Pokračovaním tohto stretnutia bol zraz „Caravan šport“ na verejnom táborisku<br />
Podbanské v dňoch 23. - 24. mája 1970 na pozvanie Ondreja Cibáka z Liptovského Mikuláša<br />
(pod hlavičkou TJ - Lokomotíva Liptovský Mikuláš). Aj keď tieto akcie organizovali ešte jednotlivci,<br />
tu začínali vznikať prvé kontakty medzi slovenskými nadšencami pre tento druh „športu“.<br />
Súčasne sa začali objavovať vo vtedy najčítanejšom motoristickom časopise Svět<br />
motorů správy o založení I. Českého caravan klubu v Hradci Králové a o jeho akcii „caravan<br />
rallye“. Tieto impulzy podnietili záujemcov zamyslieť sa, ako si stavby svojich prívesov uľahčiť.<br />
Bolo jasné, že je potrebné nejako sa zoskupiť, zorganizovať. Vtedy však platilo, že súkromné<br />
zvolávanie a stretávanie je možno kvalifikovať ako „nedovolené zhromažďovanie sa“, čo<br />
bol vážny delikt. Dalo sa „dať“ do Telovýchovy alebo Zväzarmu. Zvíťazil Zväz pre spoluprácu<br />
s armádou, kde v tom čase boli začlenené autokluby. Tak vznikla 23. februára 1970 prvá<br />
samostatná organizácia s odbornosťou <strong>karavaningu</strong> na Slovensku „AMK SSR - Caravan klub<br />
Žilina“. Zástupcov klubu vyslali na „II. České caravan rallye stretnutie karavanov“ v dňoch 12.<br />
- 14. Júna 1970: akciu poriadal AMK Caravan klub Hradec Králové. Tak prišlo k zoznámeniu<br />
sa s karavanistami nielen z Čiech, ale i zo Slovenska, najmä z Bratislavy, ktorí sa tejto akcie<br />
taktiež zúčastnili. Tu sa dohodlo, že na jeseň v tom istom roku usporiada Žilina zraz, na ktorom<br />
by sa zúčastnili aj českí karavanisti. A tak sa 4. - 6. septembra 1970 uskutočnil I. národný zraz<br />
karavanov vo Vrátnej doline. Na tú dobu s pozoruhodnou účasťou - 88 osôb a 29 karavanov.<br />
Treba poznamenať, že založiť klub nebolo až také jednoduché. Mnohé schvaľujúce orgány<br />
vyslovovali názor, že načo taký „buržoázny vynález“, ako karavan, podporovať. Nakoniec sa<br />
ich podarilo presvedčiť, že je to „na výsosť prospešná vec“ v prípade evakuácie obyvateľstva,<br />
možnosť prebývať i v nepriaznivých poveternostných podmienkach a podobne. Ďalšie, na<br />
Slovensku vznikajúce kluby to mali už o poznanie ľahšie, ale i tak ešte nejakú dobu bolo treba<br />
vynaložiť veľký dôvtip, aby predkladané argumenty u nadriadených úradov prešli.<br />
Prečo sa združovať?<br />
Základný zámer pri vzniku klubov - bola pomoc pri stavbe prívesov. V tom čase vládla medzi<br />
záujemcami o túto oblasť absolútna neznalosť. Karavanisti, ktorí mali technické znalosti<br />
a boli zruční, sa snažili akýmkoľvek spôsobom pozbierať základné informácie ešte pred<br />
stavbou prívesu. Tí „šikovnejší“ sa hneď pustili do práce podľa vlastného rozumu a väčšina<br />
z nich dopadla zle. Ich výrobky, okrem iného, boli veľmi nebezpečné: k tomu napomáhala aj<br />
absolútna neznalosť schvaľujúcich orgánov. Najčastejšou chybou bola idea - vyrobiť karavan<br />
tak, aby vôbec nezaťažoval ťažné zariadenie vozidla a aby náprava prívesu bola uložená pod<br />
ťažiskom. Takéto prívesy sa pri dosiahnutí určitej rýchlosti náhle silno rozkolísali a pokiaľ<br />
vodič rýchlo nepribrzdil, príves sa prevrátil. Vzduchový náraz protiidúceho veľkého vozidla
spôsobil ten istý problém. Tieto prívesy po odpojení od vozidla sa často prevracali dozadu.<br />
Druhou krajnosťou boli prívesy s enormným zaťažením zadnej nápravy vozidla: lámali sa<br />
zadné poloosi, najmä pri Škodovkách typu MB. Ďalším kameňom úrazu bola hmotnosť<br />
prívesov. V počiatkoch sa o hliníkových plechoch na obal, či leteckej preglejke nikomu ani<br />
nesnívalo a tak sa hojne používal na stavbu oveľa ťažší sololit, ťažké profily na podvozok<br />
a pod. Väčšina karavanov vážila podstatne viac, ako bolo uvedené v dokladoch. „Úradná<br />
hmotnosť“ sa zvyčajne odvíjala od toho, aký karavan mohlo vozidlo staviteľa ťahať. Objavovali<br />
sa i ďalšie nebezpečné veci, ako napr. elektrická inštalácia prípojky na sieť a mnohé iné.<br />
Poddimenzované, či geometricky zle uložené nápravy, keď karavan „kľučkoval“, neboli<br />
zvláštnosťou. „Nevydarené“ karavany často vyvolali u áut typu ŠKODA 1000 MB nebezpečné<br />
rozkmitanie prednej nápravy. Tieto typy škodoviek trpeli na tento neduh aj bez karavanov, no s<br />
nimi sa situácia stávala obzvlášť nebezpečná. Taktiež tu boli otázky vhodného rozmiestnenia<br />
zariadenia v interiéri, okná, tesnenia atď. Výrobcovia vo svete mali v tom čase už jasno v<br />
týchto veciach, ale čo amatér, ktorý ide stavať svoj prvý príves? Ďalší, pre jednotlivca vážny<br />
a často nezvládnuteľný problém, bol „ÚRAD“. Individuálna stavba prívesov bola našťastie<br />
povolená. Celá záležitosť bola v kompetencii Ministerstva vnútra a schvaľovanie prívesov<br />
robili príslušníci SNB. O zážitkoch z týchto „schvaľovaní“ by sa dal napísať román. Dnes vie<br />
už málokto, že v sedemdesiatych rokoch sa karavan schvaľoval ku konkrétnemu autu a mal s<br />
ním zhodné evidenčné číslo. Teda karavan nebolo možné legálne si požičať. O legislatívnych<br />
otázkach karavanov rozhodoval pre celú republiku jeden muž na Ministerstve vnútra v Prahe.<br />
A slušne povedané, bola s ním „ťažká reč“. Aby bolo možné sa k nemu „dostať“, musel<br />
zapracovať Ústredný výbor Zväzarmu. Vtedy nemohol odmietnuť. Jediný, kto u neho vedel<br />
niečo dosiahnuť, bol predseda Technickej komisie karavanov, P. Tůma, ktorého spomíname<br />
v d‘alšej časti tejto publikácie. Jeden príklad: Vo vyhláške bolo uvedené, že na karavanoch<br />
nesmú byť okná z plexiskla, ale z nedefinovaného materiálu, prípadne z bezpečnostného<br />
skla. Spomínaný pán neoblomne tvrdil, že stať je prevzatá z vyhlášky EHK. Neplatil argument,<br />
že všetky karavany v Európe majú okná z plexiskla a že u nás vyrábaný pleximateriál má tie<br />
isté vlastnosti ako inde vo svete. Našťastie krátko nato sa rozhodlo, že výrobky vyrábané na
Slovensku budú schvaľovať slovenské orgány a schválenie bude platiť pre celú republiku.<br />
Ďalším šťastím bolo, že na Ministerstve vnútra na Slovensku mal problematiku schvaľovania<br />
na starosti Ing. Kočvara, ktorý bol odborník a ústretový človek. Karavanistom pomohol<br />
nesmierne. Na rozdiel od svojho proťajška z Česka chodil medzi karavanistov, diskutoval s<br />
nimi a poskytol veľa cenných rád. Karavanové okná sa začali robiť v Považských chemických<br />
závodoch v Žiline z vlastného plexiskla. Českí karavanisti získali metodiku skúšania týchto<br />
okien zo západu a my sme ju predviedli Ing. Kočvarovi. Ani jemu nebolo jasné, odkiaľ sa do<br />
našej vyhlášky dostala metodika skúšania okien z plexiskla. Preklad predpisu EHK, podľa<br />
ktorej sa zostavovala naša vyhláška, nebolo možné získať. MV vlastnilo jediný exemplár a<br />
ten bolo zakázané požičať. Nakoniec Ing. Kočvara pustil jedného z nás do svojej pracovne na<br />
ministerstve a po dlhých hodinách sa prišlo na to, že človek, ktorý robil text našej vyhlášky<br />
si zjednodušil prácu a nenamáhal sa uviesť iné skúšobné metódy okien. Uviedol metódu<br />
skúšania okien pre motorové vozidlá a tu samozrejme okná z pleximateriálu nemohli<br />
vyhovovať. Po tomto vyjasnení skúšobňa a MV mohli schváliť okná z plexiskla. Výroba okien<br />
sa zlegalizovala a výrobca ich musel označovať 8 SD. Tento príklad dokumentuje riešenie<br />
jedného problému a poukazuje na mravenčiu prácu a úsilie vtedajších karavanistov, ako aj<br />
silu a váhu ich organizácie. Veľkých problémov bolo samozrejme oveľa viac. Boli to napríklad<br />
otázky náprav, prevádzkových a parkovacích bŕzd, povolených hmotností atď. Informácie sa<br />
rýchlo dostávali do ostatných klubov. Vyšli veľmi užitočné knihy o stavbe prívesov. Jednu z<br />
nich zostavil autorský kolektív karavanistov a kniha vyšla v dvoch vydaniach, pričom finančné<br />
náklady hradil Ústredný automotoklub. Druhú, z vlastnej iniciatívy, napísal už nebohý Ing. Vl.<br />
Bodický z bratislavského CC. Niekoľko ďalších kníh zostavili českí autori.<br />
Na Slovensku bolo niekoľko autorít v oblasti stavby prívesov a okrem Ing. Bodického treba<br />
spomenúť tiež už nebohého Michala Minárika z CC Bánovce n/Bebr. Na niekoľkých miestach sa<br />
dali karavanisti dokopy a začali stavať naraz, mnohokrát v tzv. svojpomocných dielňach AMK.<br />
Väčšinou sa dohodli na jednom type a robili vlastne malú sériu. Malo to veľkú výhodu najmä<br />
pre menej remeselne zručných, pretože každý druh práce robil na stavaných karavanoch ten,<br />
kto tú-ktorú prácu najlepšie ovládal. Jednoduchšie bolo aj zabezpečovanie materiálu, náradia,<br />
prípravkov. Napríklad žilinskí karavanisti vyrobili valcovačku na hliníkový plech a ten valcovali<br />
pre tých, ktorí ho potrebovali. Takéto spoločné stavby prívesov prebiehali v karavan kluboch v<br />
Bánovciach n/Bebr., Nitre, Piešťanoch, Žiline. Výsledkom boli karavany, ktoré jazdia dodnes a<br />
často ich obdivovali aj západní karavanisti. Pochybovali, či naozaj ide o netovárenské prívesy.<br />
Názov „amatérska stavba“, ako to dnes označuje polícia v dokladoch, je nespravodlivý.<br />
Tieto riadky dokladujú, že voľba Zväzarmu pri zakladaní prvých klubov bola správna.<br />
Telovýchovná organizácia totiž nemohla a ani nemala záujem karavanistov v niečom takom<br />
podporovať.<br />
Vytváranie organizačného rámca<br />
Počas prvých spoločných stretnutí sa začala tvoriť aj budúca forma organizácie, už na československej<br />
úrovni. Zúčastneným bolo jasné, že je maximálne potrebné etablovať sa do<br />
rozhodujúcich orgánov AMK. Vzory však neboli. V susedných štátoch východného bloku (NDR,<br />
Poľsko, Maďarsko) nič podobné nejestvovalo. Vďaka kontaktom Milana Lesinského (predseda<br />
Caravan klubu Hradec Králové) sme mali informácie z tejto oblasti aj zo západných štátov. Tam<br />
síce kluby existovali, ale ich činnosť vôbec nebola zameraná na pomoc staviteľom prívesov, čo<br />
pre nás bolo v tom čase prvoradé.<br />
V autoklube nás zaradili do odbornosti mototuristika. Vtedy viedol už zabehnutú MTT<br />
aktivista Václav Hahn z Pruského. V začiatkoch nebrali funkcionári karavanistov veľmi vážne.<br />
Bolo to obdobie rozširovania osobných automobilov medzi obyvateľstvom a na popularite
získavali tzv. branno-orientačné súťaže. Boli to vlastne mini rely s itinerárom, nočnými etapami,<br />
kde boli povinné i branné prvky (streľba, hod granátom). Jazdili sa postupové kolá až po<br />
majstra republiky. Zo začiatku museli aj funkcionári karavan klubov absolvovať školenia<br />
a skúšky rozhodcov. V pomerne krátkom čase, hlavne vďaka prudkému nárastu karavan<br />
klubov, rozširovaniu členskej základne a aktivite ich funkcionárov sa v MTT vykryštalizoval a<br />
výrazne presadil karavaning na slovenskej i československej úrovni. Vznikli tzv. podkomisie pre<br />
karavanIng. Na Slovensku bol jej predsedom Viliam Dokupil z Nitry, v Čechách Miloslav Šott z<br />
Prahy a predsedom federálnej podkomisie bol Ing. Štefan Nagy zo Žiliny. Toto sa podarilo už v<br />
roku 1974. Pre úspešný rozvoj <strong>karavaningu</strong> boli vtedajší profesionálni pracovníci <strong>slovenského</strong><br />
i federálneho AMK veľkým šťastím. Na Slovensku to bol vedúci odboru motoristickej prípravy<br />
a športu pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzarmu - Vlastimil Havlín, neskoršie aj tajomník<br />
Rady motorizmu - Mgr. Štefan Mihálik. Na federálnej úrovni to bol vedúci oddelenia motoristickej<br />
prípravy a športu ÚV Zväzarmu PhDr. Evžen Švanda a tajomníci Rady motorizmu Karel Jareš<br />
a Július Jakubec. Uvedení funkcionári, vrátane aktivistu V. Hahna trvale, až do rozpadu<br />
Ústredného AMK Zväzarmu, po všetkých stránkach podporovali karavanIng. Zástupcovia<br />
karavanistov sa dostali do všetkých rozhodujúcich orgánov autoklubu, vrátane najvyššieho -<br />
Ústrednej rady motorizmu. Všade sa presadili a mali výrazný vplyv na jednotlivé rozhodnutia. Ich<br />
vplyv pomohol zabezpečiť financie na všetky zasadnutia, školenia, dotácie na zrazy, okresné,<br />
celoštátne i medzinárodné. Za ich pomoci sa podarilo realizovať i niekoľko hromadných<br />
výjazdov do západných krajín, čo bolo vtedy nevídané. Vytvorila sa i Technická komisia na<br />
federálnej úrovni. Tá zohrala taktiež veľkú rolu. Jednala s inštitúciami, ktoré v tom čase jediné<br />
rozhodovali v ČSSR o legislatíve v technických otázkach - Ústav pre výskum motorových vozidiel<br />
a Ministerstvo vnútra. Predseda komisie bol Peter Tůma z Prahy, pracovník Metalex -u / ktorý sa<br />
zaoberal športovou úpravou súťažných automobilov, výrobou karavanov a podvozkov/. Výrazne<br />
pomohol vyriešiť veľa problémov a presadil naše zámery i vďaka svojim osobným kontaktom.<br />
Český podiel<br />
Históriu u nás nie je možné rozdeliť na slovenskú a českú. Ten rozvoj bol československý. Pri<br />
všetkej aktivite slovenských klubov a funkcionárov karavaning v Čechách bol rozšírenejší i<br />
technicky vyspelejší. V množstve klubov a veľkosti členskej základne v Čechách v porovnaní<br />
so Slovenskom zohral úlohu nielen rozdiel v počte obyvateľstva, ale aj odlišný pohľad Čecha a<br />
Slováka na spôsob trávenia voľného času. Aj karavany postavené v Čechách boli v priemere<br />
na vyššej úrovni ako karavany postavené na Slovensku. Českí karavanisti výrazne pomohli<br />
slovenským najmä technicky i materiálovo v počiatkoch hromadných stavieb a prevažujúcich áut<br />
Škoda MB: s minimom nadbytočného výkonu bola konštrukcia známej “skladačky” až geniálna.<br />
Jej autori - Ing. Mirek Urbánek a Ing. Jaroslav Urbánek z ostravského CC - ju dotiahli takmer<br />
k dokonalosti. Poradili si s nimi bez problémov i nízko výkonové autá bez výrazného zvýšenia<br />
spotreby paliva. Po rozložení na mieste poskytovali pohodlie neskladacieho prívesu, dokonca<br />
v zimných podmienkach. Naviac vyriešili i garážovanie jednoduchým zariadením, ktorým sa<br />
príves nadvihol v garáži nad auto. Pokiaľ bola posádka dobre zohratá a silno nepršalo, dal<br />
sa “postaviť” za pár minút. Jeho autori mali spracovanú i dokonalú dokumentáciu a dávali<br />
ju nezištne k dispozícii všetkým záujemcom. Podľa tohoto vzoru bolo postavených najviac<br />
karavanov v ČSSR. K dispozícii boli i ďalšie overené dokumentácie, napr. už menovaného P.<br />
Tůmu a ďalšie.<br />
Veľkou pomocou boli i stavebné diely prívesov. Českí karavanisti pretlačili do výroby v<br />
rôznych podnikoch viacero druhov spájacích zariadení / tzv . papuče / i vo forme nájazdových<br />
bŕzd. Zabezpečili dokonca výrobu špeciálnych trojhranných trubiek a gumových profilov, čo boli<br />
základné prvky / amatérsky ich nebolo možno vyrobiť/ moderných karavanových náprav, ktoré<br />
výrobcovia používajú doteraz. Vyvinuli a nechali schváliť tzv. Kyvadlovú hydraulickú brzdu. Táto
pracovala pri brzdení vozidla na princípe zotrvačného pohybu závažia, upevneného na kyvnom<br />
horizontálnom ramene. Z ramena sa pohyb prenášal na brzdový valec a následne kvapalinou do<br />
kolesových valčekov. Tá mala voči ostatným výhodu pri cúvaní. Nebolo treba nič riešiť.<br />
V Čechách bol prvý CC založený už v roku 1968 v Hradci Králové. Z českých<br />
karavanistov treba rozhodne spomenúť priekopníkov spoločných začiatkov : dlhoročného<br />
predsedu CC Ostrava Antonína Vojtěcha a jeho úspešnú nasledovníčku Zdeňku Kunčickú,<br />
členov uvedeného klubu bratov Urbánkovcov i Milana Kriegla. Z Prahy Petra Tůmu a z Brna Ing.<br />
Alojsa Peroutku, z Mladej Boleslavi Ing. Josefa Pálku a asi najzaslúžilejšieho česko<strong>slovenského</strong><br />
karavanistu, dlhoročného predsedu CC Hradec Králové Milana Lesinského. Títo a i mnohí ďalší,<br />
písali s nami históriu česko<strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong>, ktorý - ako tvrdia karavanisti, čo sa po<br />
roku 1989 dostali do mnohých kútov sveta, bol vo svete ojedinelý a nikde inde v takejto forme,<br />
aktivite a spôsobe organizovania, nejestvoval.<br />
Výjazdy za železnú oponu<br />
Dostať sa pred rokom 1989 na západ individuálne nebolo jednoduché. Okrem tých, ktorí<br />
cestovali do západných štátov na služobnú cestu, umelci, športovci, reprezentanti, bola pre<br />
obyčajného smrteľníka takáto cesta takmer nemožná. Hneď začiatkom roka bolo treba žiadať<br />
o tzv. devízový prísľub, ktorý „obyčajní“ ľudia nedostávali. Boli však takí, čo tam boli pravidelne.<br />
To však až tak neplatilo pre Juhosláviu, kde bol síce postup rovnaký, ale šanca bola väčšia.<br />
V Juhoslávii boli kempy, kde sa striedala slovenská pospolitosť opakovane, napríklad pre<br />
piešťanský klub to bol najmä Rovinj. Každá skupina mala svoj kemp kde to poznala a vedeli<br />
čo ako funguje. (V obmedzenom rozsahu to platí doteraz. Sú skupiny karavanistov, ktorí si rok<br />
dopredu rezervujú to svoje miestečko). Výnimky boli pri účasti na organizovaných návštevách<br />
napr. FICC, DCR a podobne.<br />
Do kategórie zázrakov preto patrí, že Ústredný automotoklub vybavil cez tzv. športové<br />
vízum výjazd dvanástim karavanistom do vtedajšieho Západného Nemecka. Po prvý raz<br />
roku 1986. To už bolo obdobie „perestrojky“ v Sovietskom zväze a jej vplyv sa pomaly začal<br />
prejavovať aj u nás. Karavanisti z Hradca Králové, najmä ich predseda Milan Lesinský, mali<br />
priateľský vzťah so západonemeckým klubom „Caravanfreunde Europa“. Bol to klub, ktorý<br />
mal členov nielen z Nemecka, ale i z Francie a Holandska. Niekoľkokrát do roka sa stretávali<br />
na rôznych miestach západnej Európy a začali chodiť i do Čiech. Na jednom takomto stretnutí<br />
v Kopidlně sme sa s nimi zoznámili i my zo Slovenska a vznikla myšlienka vybaviť výjazd do<br />
Nemecka. Oficiálne nás pozvali s tým, že náš pobyt uhradia. Vtedy platilo pravidlo, že je možné<br />
pozvať len konkrétny klub. Pozvánka znela na žilinský karavan klub a keď sme chceli, aby sa<br />
výjazdu mohli zúčastniť i zástupcovia iných klubov, títo sa museli prihlásiť za člena do Žiliny.<br />
Tak sa do Žiliny okrem Slovákov z Bratislavy a z Bánoviec n/Bebr. prihlásili za členov i z Hradca<br />
Králové, Mladej Boleslavi, Plzne a ďalších miest. Tak sa podarilo dostať v máji 1986 dvanástim<br />
posádkam i s rodinami na 5 dní do Weingartenu, menšieho, ale krásneho vinárskeho mesta,<br />
neďaleko Bodamského Jazera. Pre všetkých účastníkov to bol nezabudnuteľný zážitok. Okrem<br />
toho, že väčšina z nás bola po prvý raz za železnou oponou, hostitelia pre nás pripravili pekný a<br />
veľmi bohatý program. Určite najzaujímavejšia bola exkurzia v neďalekej fabrike na karavany a<br />
obytné autá ERIBA a plavba po Bodamskom jazere.<br />
V júni 1987, teda o rok, sa podarilo akciu zopakovať. Tentoraz znela pozvánka na<br />
CC Bratislava a opäť išli účastníci (asi 40) z celého Československa. Cesta viedla do „rodiska“<br />
automobilov Opel v Russelsheime. Naši karavanisti si pozreli výrobu automobilov Opel, typ<br />
Vectra a obrie letisko vo Frankfurte n/Mohanom. Posledný zájazd za „oponu“ sa uskutočnil<br />
koncom septembra 1989 do Garmisch-Partenkirchenu. A opäť bolo na čo sa pozerať. Okrem
múzea BMW v Mníchove to boli Alpy, Garmisch a jeho prekrásne bavorské okolie so zachovalými<br />
zámkami, výjazd na Zugspitz, ale aj pivný večer v Bayerhalle.<br />
Je zaujímavé, že do roku 1989, napriek viacerým pozvaniam, nemali naši hostitelia<br />
chuť prísť na Slovensko. Až potom, r. 1991, koncom augusta. Kempovali na táborisku CC Žilina,<br />
odkiaľ sa s nimi robili výlety na Oravu, do Malej Fatry a Žiliny.<br />
Do análov sa zapísali<br />
Počas nášho spoločného stretávania vzniklo mnoho príbehov, z ktorých spomenieme aspoň<br />
niektoré. Napríklad príbeh jedného karavanistu, ktorý staval príves /skladací/ v pivnici<br />
panelového domu. Vyrábal jednotlivé diely s tým, že ich v lete v garáži už len zostaví. Všetko<br />
išlo podľa plánu, len s panelom dverí sa stal drobný omyl. Dvere sa totiž po zmontovaní ocitli na<br />
nesprávnej strane, vľavo. Našťastie u skladacieho prívesu to až tak nevadilo. Druhý zasa staval<br />
príves v drevenom objekte. Mal vyrátané, ako po postavení dá príves von. Lenže zasa omyl a<br />
príves von nedostal. Pomohol si tým, že radšej rozobral jednu stenu objektu.<br />
Veľa príhod sa rozprávalo o “lietajúcich” strechách skladacích prívesov, ktoré majitelia pred<br />
jazdou zabudli upevniť. Dve z nich sa stali majiteľom prívesov, vyrábaných istý čas vo výrobnom<br />
družstve Veľké Rovné. Rodina z Čiech si kúpila príves u výrobcu a ťahala ho domov. Večer sa<br />
zastavili, aby prenocovali. Vtedy zistili, že nemajú strechu a nevedeli kedy, ani kde im uletela.<br />
Iná rodina s takýmto prívesom sa vydala na dovolenku na Balaton. V Komárne sa chceli<br />
colníci pozrieť do prívesu a potom zabudli zaistiť “dekel”. Prešli cez mesto a za mestom, keď<br />
zvýšili rýchlosť, blížil sa k nim policajt na motorke, strecha uletela a trafila policajta. Potom sa<br />
sťažovali, že ich vykázali z Maďarska.<br />
Iné príbehy sú z aktu “krstenia” nových karavanov. Pri jednom krste, krstitelia, ako<br />
vždy , pokropili nový príves. Lenže tekutina, ktorou krstili, sa nápadne podobala na brizolit a z<br />
prívesu nešla odstrániť. Majiteľa to dosť vzrušilo a krstiteľom hrozila fyzická ujma.<br />
Oživením každého stretnutia karavanistov bola prítomnosť “ ostravskej partie”.<br />
S nimi je spojených množstvo príbehov, z ktorých je ťažko vyberať. Z tejto partie bol známy jeden<br />
karavanista , o ktorom sa vedelo, že má “ antipolicajtskú” tvár. Pritom jeho tvár bola naprosto<br />
dobrácka, vystupoval vždy veľmi slušne a úctivo voči vtedajším “príslušníkom”, napriek tomu ich<br />
popudzoval. Bolo to dokázané. Stalo sa napríklad, že policajti išli nejaký čas za ním a sledovali<br />
jeho jazdu a prípadné priestupky. Po chvíli ho predbehli, zastavili a všetko mu zrátali. Keď ich<br />
on vyzval ”soudruzi, konejte si svou povinost”, tak hrozilo, že ho na mieste zastrelia. Inokedy<br />
sa stavil vo Vrátnej doline s priateľom - majiteľom Trabanta, že nedokáže jeho tisíckilogramový<br />
karavan dotiahnuť do Ostravy. On so svojim Mercedesom sólo, išiel prvý. Pred Terchovou ho<br />
zastavili policajti a ako zvyčajne sa na neho “vrhli”. Medzitým prešiel okolo nich nepovšimnutý<br />
trabík s obrovským prívesom. Mimochodom stávku vyhral trabantista.<br />
Karavanisti brali veľmi zodpovedne aj branný výcvik. Ak niektorý karavanista oznámil,<br />
že ide “cvičiť polohu ležiaceho strelca”, zainteresovaní vedeli, že si ide dať šlofíka.<br />
O podobných veselých príbehoch by sa dalo písať donekonečna. Chceme nimi len<br />
dokumentovať tú nezanedbateľnú stránku <strong>karavaningu</strong>, že skutočne predstavoval významný<br />
relax, fyzicky a hlavne duševný odpočinok.<br />
Koniec ÚAMK Zväzarmu<br />
Všetci občania, ktorí pred rokom 1989 holdovali motorizmu, či už ako pretekári, alebo len ako<br />
fandovia motorizmu a chceli byť členmi niektorého autoklubu, nemali inú voľbu, len Autoklub
Zväzu pre spoluprácu s armádou. Táto branná organizácia vychádzala zo svojho vzoru DOSAF,<br />
ktorý jestvoval vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jej prvoradou úlohou bolo zvyšovanie brannej<br />
schopnosti. Fyzicky i ideologicky. Pod jej krídla patrili okrem motoristov letci, strelci, radisti,<br />
autoškoly, Autoturist a ďalší. Vyšší funkcionári Zväzarmu boli zvyčajne bývalí vojaci. Aj keď<br />
jednotlivé odbornosti mali vlastných „šéfov”, podliehali tomuto hlavnému veleniu a veľmi<br />
záležalo, ako ktorý „šéf” jednotlivých odborností dokázal presadiť svoju odbornosť i koľko získa<br />
peňazí. Vznikali problémy s autoklubmi zo západu, ktoré nechceli mať nič spoločné s brannou<br />
organizáciou. Preto sa v styku s týmito organizáciami nepoužíval oficiálny názov Ústredný<br />
automotoklub Zväzarmu.<br />
Členovia klubov brali svoje zaradenie do AMK Zväzarmu ako nutné zlo. Starší<br />
spomínali na Autoklub Československej republiky, ktorý mal svoje sídlo vo vlastnej budove<br />
v Prahe na Opletalovej ulici. Po roku 1948 ju zabral štát a pridelil Zväzarmu. V súkromných<br />
debatách sa často hovorilo, že by bolo dobré zbaviť sa Zväzarmu a vrátiť sa k samostatnosti.<br />
Táto možnosť r. 1989 nastala. Po novembrových udalostiach sa zišla v polovici decembra<br />
Ústredná rada motorizmu v Považskej Bystrici. Na veľké prekvapenie tých, ktorým išlo naozaj<br />
o motorizmus bez vedľajších úmyslov, neprišlo k zhode v osamostatnení a o zachovanie<br />
motorizmu ako takého. Naraz sa vykľulo niekoľko jednotlivcov, ktorí už boli pripravení a už aj<br />
urobili prvé kroky na získanie čo najväčšieho balíka z majetku organizácie, bez akéhokoľvek<br />
ohľadu na autoklub, zachovanie jeho jednoty a pod. Tu nastal začiatok delenia a vzájomných<br />
svárov odborností, ktoré i po rozdelení republiky pokračovali v Čechách i na Slovensku.<br />
Automotoklub po r. 1989<br />
Po rokoch, keď bola klubová činnosť motoristov zaznávaná, nastalo čiastočné oživenie v<br />
rokoch 1967 - 1968. Toto krátke obdobie však znova vystriedala doba, keď všetci motoristi<br />
museli byť organizovaní prostredníctvom Zväzarmu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla pri<br />
automotoklube Priemstav Bratislava občianska iniciatíva, ktorá podala žiadosť o registráciu<br />
celoslovenskej nezávislej organizácie s názvom Slovenský automotoklub - SAMK. Prípravný<br />
výbor spracoval základné dokumenty, organizačný poriadok a programové vyhlásenie.<br />
Ministerstvo vnútra vydalo 10. januára 1990 registráciu a 12. januára toho istého roku sa<br />
konala Slovenská konferencia motoristov v Bratislave. Prítomní motoristi, zastupujúci kluby<br />
z celého Slovenska, sa vyjadrili pre odčlenenie motoristickej činnosti (automotoklubu) od<br />
Zväzarmu. Súčasne prijali memorandum slovenských motoristov a stanovili sa úlohy pre<br />
zvolanie prvého zjazdu. Na konferencii bol zvolený prípravný výbor. Prípravný výbor a následne<br />
riadne zvolení predstavitelia SAMK <strong>rokov</strong>ali s predstaviteľmi Zväzarmu a potom s ZTŠČ. Ukázalo<br />
sa však, že neznalosť problematiky samofinancovania a určenie nesprávnych priorít znamenalo<br />
odchod aktívnych klubov a funkcionárov z organizácie. Nedôslednosť pri deľbe majetku<br />
Zväzarmu znamenala, že SAMK zostal bez finančných zdrojov, nehnuteľností a podstatných<br />
aktivít. Táto situácia vyústila takmer k zániku organizácie. Ako vyplývalo z memoranda a<br />
materiálov, prijatých na Slovenskej konferencii motoristov, prípravou prvého zjazdu motoristov<br />
bol poverený desaťčlenný výbor, na čele ktorého stál Ing. Vasiľ Leščenko. Na prípravách sa<br />
podieľali aj pracovné skupiny, ktoré rozpracovávali jednotlivé oblasti motoristickej činnosti.<br />
Z celoštátneho hľadiska to bol zásadný krok, na ktorý čakali aj motoristi v Čechách.<br />
Na druhý deň po slovenskej konferencii sa uskutočnila konferencia motoristov v Pardubiciach.<br />
Vznikol prípravný výbor, ktorý pripravoval základy samostatnej českej motoristickej organizácie s<br />
názvom Český autoklub. Prípravné výbory oboch organizácií SAMK a ČAK sa stretli 25. januára<br />
1990 na spoločnom <strong>rokov</strong>aní. Obe delegácie sa zhodli na vytvorení spoločnej organizácie pod<br />
názvom Československý autoklub. Už vtedy bolo zastúpenie oboch organizácií rovnaké, bez<br />
akejkoľvek prevahy jedného subjektu. V zmysle celoštátnej konferencie motoristov sa vytvorilo
šesťčlenné vedenie, zložené z predsedov a podpredsedov z každého klubu. Za predsedu<br />
prípravného výboru zvolili Antonína Bergra a podpredsedami sa stali Roman Ječmínek a Vasiľ<br />
Leščenko. Nie všetci motoristi však prejavili záujem o činnosť v novovzniknutom klube. Časť<br />
zostala naďalej organizovaná v nástupníckej organizácii Združení technických a športových<br />
činnosti. Jedným zo zväzov, ktorý tvorili ZTŠČ, bol aj Ústredný automotoklub SR.<br />
Po roku 1998 sa udiali čiastočné zmeny v štruktúre a vedení organizácie. Členskú<br />
základňu a aktivity prevzal Autoklub Slovenskej republiky. Ten sa dnes stará o rozvoj všetkých<br />
aktivít. Nová organizácia nemala na čo nadviazať najmä pri získavaní zdrojov. Vedeniu AK SR sa<br />
podarilo z absolútnej nuly vybudovať aktívny a samostatný, nezávislý klub.<br />
Čas ukázal, že roztrieštenosť motoristov spôsobila problémy všetkým podobným<br />
organizáciám. Stojí za úvahu, či nie je čas na integráciu klubov alebo organizácii s podobným<br />
zameraním do jedného celku. Roztrieštenosť a nejednotnosť oslabuje vplyv verejnosti na vývoj<br />
motorizmu na Slovensku. Aj keď je absolútne jednotná organizácia už prežitok, spoločný postup<br />
by bol prospešný pre všetkých motoristov.<br />
Karavan klub po roku 1989<br />
Druhá etapa rozvoja čs. <strong>karavaningu</strong> začala písať svoju históriu<br />
6. januára 1990 stretnutím predstaviteľov jednotlivých karavan<br />
klubov v Hradci Králové. Stretnutie zorganizoval prvý český karavan<br />
klub z Hradca Králové. Tu sa rozhodlo o vystúpení karavan klubov<br />
zo Zväzarmu a vytvorení samostatnej organizácie s právnou<br />
subjektivitou a jednostupňovou organizačnou štruktúrou pri<br />
zachovaní národnej svojbytnosti jednotlivých českých, moravských a<br />
slovenských karavan klubov. Prediskutovala sa i možnosť vstupu do<br />
niektorej novovzniknutej motoristickej organizácie pod podmienkou,<br />
že táto bude akceptovať požiadavky karavanistov; <strong>rokov</strong>alo sa taktiež o možnosti vstupu do<br />
celosvetovej organizácie FICC. Celoštátne jednanie motoristov 13. 1. 1990 v Pardubiciach<br />
výrazne podporilo myšlienku odchodu zo Zväzarmu a vytvorenie novej motoristickej organizácie<br />
- Česko<strong>slovenského</strong> autoklubu, ktorý prijal prehlásenie čs. karavanistov v plnom znení. Tak<br />
bola novo vznikajúca karavanistická organizácia začlenená do ČSAK ako samostatný subjekt. V<br />
apríli roku 1990 bol v Ostrave založený Československý Caravan club, ako samostatná súčasť<br />
Česko<strong>slovenského</strong> autoklubu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli schválené stanovy,<br />
organizačné zásady, program činnosti a boli zvolené orgány Čs. Caravan clubu. Do funkcie<br />
prezidenta zvolili Ing. Jána Bízika z CC Pardubice, do funkcie viceprezidentov - pre Čechy Ing.<br />
Jozefa Pálku z CC Mladá Boleslav, pre Moravu a Sliezsko Jozefa Mertu z CC Frýdek Místek, pre<br />
Slovensko Vladimíra Ščepka z CC Piešťany.<br />
Po rozdelení Československa a Česko<strong>slovenského</strong> caravan clubu v roku 1993 sa Caravan<br />
club SR 22. marca 1993 stal členom Federácie kempingu a <strong>karavaningu</strong>. Táto organizácia<br />
zabezpečovala činnosť turistických a mototuristických organizácií najmä na medzinárodnej<br />
úrovni. V tom čase to bola jediná organizácia, ktorá mala k našej činnosti najbližšie.<br />
Zabezpečovala účasť na svetovom stretnutí FICC, ale aj európske stretnutia ako Dunaj camping<br />
rallye. Nadviazala sa spolupráca s Autoklubom Slovenskej republiky a táto spolupráca trvá<br />
dodnes. V roku 1995 bol založený právny subjekt Caravan club Slovenskej republiky. Na<br />
Ministerstve vnútra SR boli stanovy tejto organizácie zaregistrované 16. mája 1995. Caravan<br />
club SR zriaďuje na rozvoj svojej činnosti základné organizačné články, miestne karavan<br />
kluby. V súčasnosti (r. 2004) jestvujú takéto karavan kluby v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne,<br />
Bánovciach n/Bebravou, Žiline a Nitre. Caravan club SR prevádzkuje autokemping Lodenica<br />
v Piešťanoch. Hlavným poslaním a úlohami klubu sú šport, mototuristika a pobyt v prírode,
informačné služby najmä v oblasti mototuristiky, spravovanie technických a ubytovacích<br />
zariadení, dopravná a technická výchova, poriadanie mototuristických podujatí. Zabezpečuje<br />
členstvo a spoluprácu s národnými a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa<br />
motorizmom, mototuristikou a karavaningom.<br />
V roku 1995 bol Caravan club SR prijatý do najväčšej európskej karavanistickej<br />
organizácie - Europa rally. Toto prijatie sa uskutočnilo pri príležitosti usporiadania 34. Europa<br />
Rally v Rožňove pod Radhoštom v Českej republike. Prezidenta CC SR, Vladimíra Ščepka,<br />
zvolili za člena komitétu. Slovenský karavan klub poverili usporiadaním 37. Europa Rally v roku<br />
1998. Podujatia sa zúčastnilo okolo 400 posádok zo 16 štátov. Akcia sa vydarila. Prezident<br />
Europa Rally Roger Gales zaslal za toto podujatie CC SR oficiálne poďakovanie, najmä s<br />
ohľadom na výsledok prehliadky kempingu v roku 1997, keď videli stav kempingu a po roku<br />
sústredenej činnosti na oprave všetkých objektov, trávnika a ciest v kempingu. Po obavách<br />
s akými prichádzali do Piešťan v roku 1998, to čo tam videli bolo pre nich naozaj príjemným<br />
prekvapením. Aj pre nás to bolo poučením, smiali sme sa potom pri spomienke keď sme<br />
im hovorili, že kemping kosíme každý rok.. odvtedy sa kosil pred každou akciou. Vynovili sa<br />
všetky priestory, tie potom vydržali ako tak dlhé roky. To umožnilo aj opätovné poriadanie<br />
Europa Rally v roku 2010. Tiež za účasti všetkých klubov združených v CC SR a to Caravan<br />
club Žilina, Camping caravan club Trenčín, Caravan club Piešťany a Caravan club Bratislava.<br />
Prevádzka kempingu Lodenica vytvárala priestor na stretávanie karavanistov počas celého<br />
roka. Vlastníctvo kempingu bolo raz mestské, potom to bol okresný úrad. Jestvovala symbióza,<br />
že CC SR kemping udržiaval a spravoval a majiteľ inkasoval nájom za veľké akcie. Až prišlo ku<br />
zrušeniu okresných úradov a prevodom na Ministerstvo vnútra sa začala veľká hra o kemping.<br />
Vydržali sme to ešte dva roky a potom kemping ministerstvo zavrelo.<br />
Samotný CC SR mal rovnako búrlivé obdobie, z funcie prezidenta bol v roku 2011<br />
odvolaný Vladimír Ščepko a prezidentkou sa stala Michaela Pazderová. Rovnako prevzala<br />
prevádzkovanie kempingu Lodenica. V tomto čase sa ukázala sila a charakter karavanistov, keď<br />
behom týždňa vyzbierali niekoľko tisíc euro na záchranu kempingu na ďalšie roky. Po dlhých<br />
debatách a nedôvere sa karavanisti združení v Caravan clube SR rozhodli vstúpiť do SACC<br />
ako celok aj ako jednotlivé kluby. Hneď po tomto spojení nastala skúška ohňom, keď SACC<br />
organizovala 20. Dahlie rallye v Marakempe a všetky kluby sa podieľali na jej organizácii.<br />
Slovenská asociácia campingu a caravaningu<br />
To čo platilo o činnosti pod hlavičkou Zväzarmu, platilo aj pre rozvoj<br />
<strong>karavaningu</strong> v rámci ČSZTV. Neboli to len turistické organizácie,<br />
ktoré miestami prechádzali prirodzeným vývojom od mototuristiky<br />
ku <strong>karavaningu</strong>. Prípadne súbežnej existencii turistov, mototuristov<br />
a karavanistov. Nemalým prínosom telovýchovy bolo budovanie<br />
chatových osád, táborísk a od konca šesťdesiatych <strong>rokov</strong> aj budovanie<br />
kempingov. Určite najznámejším je Eurokemp FICC v Tatranskej<br />
Lomnici, v ktorom boli obidve naše akcie FICC ( 1974 a 1991). Jeho<br />
nešťastný koniec nebudem radšej spomínať. Rovnako napísaný<br />
krstný list v rámci účelových zariadení ČSZTV mal aj známy kemping<br />
Lodenica v Piešťanoch. Ten sa začal budovať pred rokom 1970 ako<br />
stavba v rámci “ akcie Z”, potom bola táto stavba už v pokročilom<br />
štádiu prevedená do bezodplatného užívania telovýchovy. S týmto kempingom je spojených<br />
veľa organizovaných akcií do roku 1990, ale najmä po “ prevzatí “ darovaním v prospech CC<br />
SR. Tu sa uskutočnili obidve slovenské akcie Europa Rally (1998 a 2010). Mnoho národných<br />
zrazov, Dahlie Rallye a ďalších klubových akcií. Vďaka nezištnej a obetavej činnosti karavanistov
združených v CC SR, vydržal do roku 2017, keď ho prevzalo Ministerstvo vnútra SR a deň po<br />
prevzatí ho úspešne zatvorilo. Na jeho osude je vidieť prepletanie histórie obidvoch organizácii,<br />
ktoré združovali karavanistov. Takže ďalší pomník <strong>karavaningu</strong> na Slovensku. Ale našťastie je<br />
tu aj niekoľko kempingov, ktoré z tej doby fungujú doteraz, či už v súkromných rukách, alebo<br />
ako obecné organizácie. Držme im palce, aby nenasledovali osud ich úspešných súputníkov.<br />
Samozrejme z tej doby si pamätáme aj organizované akcie pod hlavičku telovýchovy. Ako jedna<br />
z najúspešnejších doteraz prežila Rallye campingu a caravaningu. V roku 2018 bol už jej <strong>50</strong>.<br />
ročník v kempingu Gäceľ. Tu si pomôžeme citáciou z článku o Juliusovi Vágašim zo stránky<br />
cassovia z júna 2007<br />
“Na Slovensku združuje karavaning skutočne pestrú škálu ľudí, a to od bývalých členov<br />
Zväzarmu až po súčasnú generáciu, väčšinou príbuzných a priateľov pôvodných členov. Jedným<br />
z najvýznamnejších predstaviteľov <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong> je dlhoročný prezident a od roku<br />
2003 čestný prezident Slovenského camping a caravaning clubu, Košičan Július Vágaši. V roku<br />
1966 vykonal doslova revolučný skutok, keď zo susedného Maďarska priniesol podklady pre<br />
návrat ČSSR do Medzinárodnej federácie kempingu a <strong>karavaningu</strong> FICC. Československo bolo<br />
v roku 1932 zakladajúcim členom tejto organizácie. Po druhej svetovej vojne nám však bolo<br />
členstvo pozastavené. Plnohodnotnými členmi sme sa opäť stali až v roku 1968, spomína J.<br />
Vágaši, ktorý spolu s miestnymi mototuristami, združenými v TJ Lokomotíva Košice, založil v<br />
tom istom roku aj najväčšiu mototuristickú akciu na Slovensku - Rally campingu a caravaningu.
„Prvý ročník sme usporiadali v Dedinkách na počesť opätovného prijatia Československa do<br />
FICC. Našim cieľom však bolo dostať k nám celosvetové stretnutie medzinárodnej federácie. To<br />
sa nám podarilo už o pár <strong>rokov</strong> neskôr, konkrétne v roku 1974, keď sme v Tatranskej Lomnici<br />
usporiadali 35. kongres a Medzinárodnú FICC Rally, a to v novovybudovanom Eurocampingu<br />
FICC. Ten dostal svoje meno práve po medzinárodnej federácii. Jej predstavitelia boli totiž s<br />
úrovňou a kvalitou Eurocampingu natoľko spokojní, že mu umožnili používať jej označenie,“<br />
prízvukuje Július Vágaši a dodáva, že medzinárodné stretnutie karavanistov sa tu uskutočnilo<br />
ešte raz, v roku 1991 v rámci 52. ročníka FICC Rally. Ešte predtým, v roku 1990, vznikol<br />
Slovenský camping a caravaning club (SCCC) a Július Vágaši bol zvolený za jeho viceprezidenta.<br />
Od roku 1994 bol prezidentom SCCC - celkovo tri funkčné obdobia po sebe až do roku 2003,<br />
keď mu na mimoriadnom kongrese udelili doživotný titul čestný prezident.”<br />
Po osamostatnení Slovenska, sa inštalovali orgány všetkých bývalých<br />
československých organizácií znovu. Slovensko, ako nástupnícky štát pokračovalo v FICC.<br />
Je určite zaujímavé, že členom FICC sú za Slovensko dve organizácie: Slovenská asociácia<br />
campingu a caravaningu a Federácia kampingu a <strong>karavaningu</strong>. V rámci histórie SACC je nutné<br />
k Julovi Vágašimu spomenúť prvého prezidenta Ľudovíta Szabadoša, po Julovi Vágašim bol<br />
prezidentom prof. Koloman Ulrich, po ňom dlhé roky Ing. Peter Turányi. V roku 2015 bol zvolený<br />
terajší prezident Ing. Jaroslav Mišura.<br />
Slovenský camping a caravaning club sa zmenil po IX. kongrese klubov na Slovenskú<br />
asociáciu campingu a caravaningu. Po zlúčení s Asociáciou autokempingov. SACC je od<br />
roku 2016, kedy sa do nej začlenil Caravan Club SR so svojimi klubmi, jedinou relevantnou<br />
organizáciou združujúcou organizovaných karavanistov na Slovensku a tiež okolo 40<br />
slovenských kempingov.<br />
Kto všetko stál pri založení FICC v roku 1932 vyplýva z prvej strany protokolu.<br />
Zaujímavosťou je to, že za Československo tam boli prítomní zástupcovia vodákov z Prahy, tí<br />
mali v tom čase možnosť cestovať po Európe.<br />
Karavan kluby na Slovensku<br />
Karavan kluby začali vznikať na Slovensku v roku 1970. Prvou lastovičkou bol klub v Žiline,<br />
ktorý vznikol 25. februára 1970. Ďalším bol karavan klub v Nitre. Na základe propagácie ich<br />
činnosti začali vznikať kluby aj v ďalších mestách. Niekde vzniklo postupne viac klubov, ich<br />
činnosť sa však často vzájomne prelínala. Nie všetkým sa však podarilo prežiť do súčasnosti.<br />
V krátkosti chceme predstaviť jednotlivé slovenské kluby a ich históriu. Z ďalej uvedených<br />
klubov jestvuje v súčasnosti desať: v Žiline, dva v Bratislave, Bánovciach nad Bebravou, dva v<br />
Piešťanoch, Trenčíne, Pezinku, Banskej Bystrici a v Košiciach.<br />
Caravan Club Žilina<br />
Caravan club Žilina, pod vtedajším názvom Auto moto klub SSR,<br />
Caravan club Žilina, je prvou organizáciou karavanistov na Slovensku.<br />
Po spomínaných stretnutiach „priateľov stavby obytných prívesov” na<br />
Táloch v roku 1969 a Podbanskom v roku 1970, sa žilinskí mototuristi<br />
na podnet Ing. Štefana Nagya rozhodli združiť „majiteľov a priateľov<br />
obytných prívesov” a tak vznikol 25. februára 1970 pri AMK ZO<br />
ZVZARM v Žiline karavan klub pod už uvedeným názvom: AMK SSR,<br />
Caravan klub Žilina. Zakladajúcimi členmi boli Ing. Nagy, Ing. Ďurana,<br />
Ing. Husár, Kozár, Mičenec, Martinove, Ing. Čapka. Za prvého predsedu si zvolili Ing. Štefana<br />
Nagya, tajomníkom bol Benedikt Husár. Vo funkcii predsedu sa potom postupne vystriedali<br />
Pavol Heinrich, Ing. Ferdinand Čapka, Ing. Vladimír Setey, Ernest Setey, Roman Nagy.
K najvýznamnejším členom klubu počas jeho histórie patrili Ilka Mičencová, Zdeněk Mičenec,<br />
Július Pokorný, Ing. Jozef Pokorný, Anton Žilavý. Klub prežíval maximálny rozkvet v rokoch<br />
1978 - 1985. Členská základňa mala v tom čase vyše 100 členov. Do roku 1985 sa v klube<br />
postavilo 65 karavanov a 3 obytné autá.<br />
Karavan klub Žilina je zakladateľom tradície národných zrazov - prvý usporiadal<br />
vo Vrátnej roku 1970 a potom bol postupne CC Žilina usporiadateľom 4. národného zrazu<br />
vo Vrátnej roku 1973, 10. v Turanoch roku 1979, 20. v Nitrianskom Rudne roku 1989<br />
a 27. národného zrazu vo Varíne roku 1996. Okrem toho bol klub zakladateľom tradície<br />
československých zrazov - prvý usporiadal vo Vrátnej roku 1973 súčasne so 4. národným<br />
zrazom SSR a neskôr, v roku 1979, usporiadal 5. československý zraz v ATC Trusalová -<br />
Turany spolu s 10. národným zrazom SSR. Treba tiež pripomenúť významnú poriadateľskú<br />
spoluúčasť CC Žilina pri organizovaní 35. Rally FICC v dňoch 1. - 10. augusta 1974 v<br />
Eurocampe v Tatranskej Lomnici.<br />
Klub ďalej usporiadal niekoľko medzinárodných táborov družby - 4.MTD v<br />
Turanoch roku 1982 a 7. MTD v Nitrianskom Rudne roku 1985. Caravan klub Žilina bol tiež<br />
priekopníkom zimného <strong>karavaningu</strong> na Slovensku - prvé stretnutie sa uskutočnilo na jar<br />
roku 1974 v ATC Vrátna za krásneho zimného počasia. Klub usporiadal tzv. zimné brannovýcvikové<br />
tábory karavanistov (zimné zrazy) v roku 1982 v Papradne-Podjavorníku a na<br />
prelome <strong>rokov</strong> 1983 - 1984 v štyroch častiach postupne vo Varíne, Podjavorníku, Mojtíne<br />
a na Donovaloch. Klub usporiadal tiež niekoľko akcií klubového, miestneho a krajského<br />
významu.<br />
Publikačná činnosť<br />
Klub vydával v rokoch 1972 - 1973 vlastný Spravodaj. Jeho redaktorom bol Ing. Šottník-<br />
Súľovec. Vydaných bolo 11 čísiel Spravodaja. Ing. Štefan Nagy bol spoluautorom prvej<br />
publikácie o stavbe karavanov v ČSSR - Přívěsy za osobní automobil (168 str., 109 obr.)<br />
- autorský kolektív Jakubec, Ing. Nagy, Tůma, Vojtěch, ktorú vydalo nakladateľstvo NADAS<br />
v Prahe v dvoch vydaniach, roku 1980 a 1983. Klub vydal, alebo sprostredkoval technické<br />
návody na stavbu karavanov, schválených typov spätných zrkadiel, v tom čase rozšírených<br />
strešných spojlerov a podobne.<br />
Ostatné aktivity a služby<br />
Od roku 1984 mal klub technika (bol ním Ing. Pokorný) s oprávnením skúšania a<br />
schvaľovania montáže nájazdových a kyvadlových bŕzd prívesov. Schvaľoval tiež zhodnosť<br />
individuálne vyrobených držiakov spätných zrkadiel a strešných spojlerov podľa schválenej<br />
dokumentácie, čo slúžilo ako schvaľovací podklad pre políciu. Tento platil pre celé územie<br />
SSR. Roku 1983 získal klub priestory na vybudovanie vlastného neverejného táboriska, 15<br />
km od Žiliny pri rieke Varínka na začiatku Vrátnej doliny, už v chránenej krajinnej oblasti<br />
Malá Fatra. V priebehu dvoch <strong>rokov</strong> sa vybudovalo za finančného prispenia Zväzarmu<br />
prekrásne táborisko, s upraveným terénom, oplotením, elektrickou prípojkou, osvetlením<br />
areálu, vlastnou studňou a suchými záchodmi. Kapacita táboriska bola 15 - 20 karavanov.<br />
Maximálne sa využívalo najmä cez prázdniny; členovia sem nasťahovali karavany, rozdelili<br />
si služby a skombinovali dovolenkujúcich s dôchodcami tak, že na táborisku boli vždy<br />
minimálne dve posádky, ktoré ho neustále strážili. Ostatní dochádzali na víkendy, no<br />
niektorí odtiaľ odchádzali denne do práce. Táborisko úspešne fungovalo do roku 1997,<br />
kedy záplavy strhli veľkú časť lesa a cesty a aj časť táboriska. Nasledujúci rok natiahli nad<br />
táboriskom vysokonapäťové vedenie, čo bol definitívny koniec. Tak ako sa mení život mení<br />
sa aj spôsob pozerania na svoju históriu. Nie všetko musí byť len strohá literatúra faktu.
Pohľad súčasníčky v roku 2019: Ešte v minulom storočí sa skupina nadšencov<br />
v Žiline rozhodla, že vymenia stany, v ktorých trávili dovolenky , za prívesy. Samozrejme,<br />
že vtedy to mohli byť len prívesy vlastnoručne vyhotovené. Vymieňali si skúsenosti zo<br />
svojich stavieb a rozhodli sa, že si vytvoria vlastný klub CC Žilina. Úspešne nadviazali<br />
spoluprácu aj s inými klubmi v celom Československu. Realizoval rôzne stretnutia,<br />
vymieňali si skúsenosti a poznávali nové kraje a hlavne nových ľudí, rovnakých<br />
nadšencov.<br />
Roky plynuli, akcií pribúdalo a z mladých karavanistov sa postupne stávali dôchodcovia.<br />
Trochu pozabudli na výchovu svojich pokračovateľov. Iba Ing. Štefan Nagy, ktorý<br />
pôsobil aj vo federálnom <strong>karavaningu</strong> si vychoval svojho nástupcu Romana Nagya.<br />
Ten sa stal novým predsedom CC Žilina a pritiahol opäť mladšiu generáciu do klubu.<br />
Organizoval, alebo pomáhal organizovať úspešné podujatia v našom kraji. Spomeniem<br />
aspoň 35. národný zraz v Trusalovej, Dahlia rally vo Varíne, ale aj stretnutia v Súľove<br />
či na Slnečných skalách. Vzhľadom na pracovné povinnosti, venoval sa prestavbe a<br />
opravám karavanov, sa svojej funkcie vzdal. Novým predsedom sa stal Cyril Matejov.<br />
Keďže v minulosti mal obytnú Áviu a prevádzkoval kemp na Belej vedel, čo moderný<br />
karavanista potrebuje. Rozšírila sa členská základňa, spoločne sme podnikali mnohé<br />
výlety a poznávali nové destinácie. Uskutočnilo sa množstvo zrazov, kde sme predstavili<br />
náš kraj karavanistom aj z iných oblastí Slovenska a aj zo zahraničia. Boli to klubové<br />
stretnutia i národné zrazy. Mimoriadne vydarený bol 48. národný zraz a 60-te výročie<br />
campingu a caravaningu na Slovensku, ktoré sa konalo na Belej. Ale hlavne zásluhou<br />
nášho predsedu sa viacerým rozšírila karavanová sezóna aj na zimné mesiace.<br />
Nezabudnuteľné zostanú stretnutia na Silvestra, kde veselie a dobrá zábava pripravila<br />
všetkých zúčastnených na vykročenie do nového roka a novej karavanovej sezóny. A aby<br />
toto všetko neskončilo našim dôchodkom, snažíme sa prilákať aj mladú generáciu našich<br />
detí a vnúčat. Hovorí Ladislava Bátoryová.
Caravan club Nitra<br />
Prvými lastovičkami v Nitre boli mototuristi združení v AMK pri ČSAO Nitra pod vedením Ernesta<br />
Ocelku. Najväčšiu organizačnú iniciatívu vyvíjal Viliam Dokupil, ktorý sa stal predsedom<br />
podkomisie pre karavaning v SÚV Zväzarmu. Karavan klub vznikol z AMK pri ČSAO pod<br />
pôvodným názvom AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra. Jeho prvým predsedom<br />
sa stal Ernest Ocelka, postupne sa v tejto funkcii vystriedali Viliam Dokupil, J. Pintér, M. Nemec.<br />
Klubu zostal postupne verný iba Viliam Dokupil, ktorý v súčasnosti klub v Nitre aj vedie ( stav<br />
2004. v roku 2018 zomrel). Členská základňa bola podobne, ako v iných kluboch, početná.<br />
Členovia postavili v rámci klubu 18 prívesov; teraz /2004/ už členskú základňu tvoria traja verní<br />
členovia. Nitriansky karavan klub bol usporiadateľom 2. národného zrazu karavanov v Jelenci<br />
roku 1971, 6. národného zrazu v Piešťanoch roku 1975, 9. národného zrazu v Maníne roku<br />
1978, 15. národného zrazu v Skýcove roku 1984, 22. národného zrazu na Zelenej vode roku<br />
1991 a napokon 28. národného zrazu v Poľnom Kesove roku 1997. V snahe o medzinárodnú<br />
spoluprácu karavan klub v Nitre bol zakladateľom série medzinárodných zrazov pod názvom<br />
Medzinárodný tábor družby, z ktorých usporiadal prvé dva ročníky: na Táloch a v Radošinej v<br />
priestore táboriska Čertova pec v rokoch 1977 a 1978.<br />
Okrem toho klub usporiadal viacero akcií klubového a miestneho významu. Klub<br />
sa venoval tiež technickej činnosti v oblasti <strong>karavaningu</strong>. Mal oprávnenie na montáž ťažných<br />
zariadení a na typovanie bŕzd prípojných vozidiel. Napriek úspešnej činnosti klub zanikol.<br />
ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava, caravan club<br />
Základné kamene tejto organizácie kládli Ing. Marián Beňák, Ing. Zdeno Pinkava, Vasiľ<br />
Leščenko, Tibor Straka a niektorí ďalší. Ťažisko práce bolo spočiatku v oblasti dopravnej výchovy<br />
detí a mládeže. Táto myšlienka vŕtala už dlhší čas v mysliach niekoľkých členov bratislavského<br />
Rallye klubu, ktorý dosahoval dobré výsledky v oblasti mototuristického športu, avšak na<br />
realizovanie dopravnej výchovy na pôde tejto organizácie neboli ani materiálne, ani kádrové<br />
podmienky. Počas kryštalizovania činnosti pribúdali postupne ďalšie zväzarmovské odbornosti<br />
- medzi nimi i mototuristika a jej najmodernejšia forma - karavaning. Zrodil sa aj názov ZO<br />
Zväzarmu AMK Mladosť, ktorého autorom bol jeden zo zakladajúcich členov, PhDr. Michal<br />
Szabó. Písal sa 28. december 1974. Predsedom AMK. sa stal Ing. Marián Beňák, predsedom<br />
odboru <strong>karavaningu</strong> Ing. Zdeno Pinkava. Pre činnosť odboru <strong>karavaningu</strong> bolo príznačné,<br />
že karavanisti nie sú iba pasívnymi konzumentmi tejto formy mototuristiky, ale aj staviteľmi<br />
amatérskych konštrukcií obytných prívesov a usporiadateľmi podujatí v oblasti <strong>karavaningu</strong>.<br />
Jeden z najagilnejších členov, Ing. Vladimír Bodický, bol dokonca autorom publikácie Abeceda<br />
<strong>karavaningu</strong>, ktorá vyšla roku 1983 vo vydavateľstve Alfa. Z tejto publikácie sa potenciálny<br />
karavanista mohol dozvedieť všetko potrebné nielen o stavbe obytných prívesov, ale aj o<br />
bezpečnej jazde s nimi, ich využívaní na zimnú turistiku, či karavanistickom príslušenstve.<br />
Z množstva vydarených podujatí možno pripomenúť klubové zrazy na Sojákoch, ale<br />
tiež viacero národných zrazov, z ktorých v poradí 5. národný zraz roku 1974 v Bratislave bol<br />
usporiadaný ešte pred oficiálnym vznikom CC Mladosť pod hlavičkou AMK Rallye klub Bratislava<br />
- odbor caravan. Klub potom usporiadal v poradí 8. národný zraz na Slnečných jazerách v Senci<br />
roku 1977, 11. na Jahodníku roku 1980 a 16. národný zraz na Bukovej už pod hlavičkou ZO<br />
Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava. Bol tiež poriadateľom 9. medzinárodného tábora družby<br />
roku 1985 v priestoroch Autodromu Brno.<br />
Svoju činnosť AMK Mladosť ukončil v decembri 1991 po privatizácii detského ihriska<br />
Mladosť. Na protest proti tomu zakladajúci členovia skončili s karavaningom a ostatní prešli<br />
dočasne do CC Piešťany. Počas celej činnosti AMK i odbor <strong>karavaningu</strong> viedli tí istí predsedovia -<br />
Ing. Beňák a Ing. Pinkava.
Caravan club Bánovce nad Bebravou<br />
Začiatky <strong>karavaningu</strong> v Bánovciach n/Bebr. sa viažu až k rokom<br />
1959 -1960. Vtedy si Ján Baláž postavil skladací obytný príves<br />
vlastnej konštrukcie so zdvíhacou strechou. Informáciu o tom<br />
priniesli aj Technické noviny. Ďalším, ktorý dokončil roku 1965<br />
skladací obytný príves panelovej konštrukcie, bol Michal Minárik:<br />
prvý sa s ním zúčastňoval vtedajších turistických a mototuristických<br />
zrazov. Tak sa dostal aj na spomínané stretnutie na Podbanskom<br />
v roku 1970, čo bolo podnetom na postavenie ďalších dvoch, už<br />
pevných obytných prívesov, ktoré postavili Michal Minárik a Melichar<br />
Supek. Tieto príklady sa stali základom postupného rozvoja organizovaného <strong>karavaningu</strong> v<br />
Bánovciach n/Bebr., dušou a nestorom ktorého bol Michal Minárik: okolo neho sa združili<br />
záujemcovia o túto činnosť. Dňa 19. mája 1975 odoslali list na podkomisiu pre karavaning<br />
pri NKMT v Bratislave so žiadosťou o registráciu Karavan klubu ZO Zväzarmu pri OZ Tatra<br />
Bánovce n/Bebr. Tento dátum možno považovať za deň vzniku a založenia Caravan klubu v<br />
Bánovciach nad Bebravou.<br />
Zakladajúcimi členmi boli Michal Minárik, Ing. Milan Minárik, Ing. Arnošt Gröpl,<br />
Ing. Jozef Majský, Pavel Fojtík a Rudolf Bittara. Predsedom klubu sa stal Ing. Arnošt Gröpl,<br />
tajomníkom Ing. Milan Minárik, od roku 1996 funkciu predsedu vykonáva Ing. Milan Minárik.<br />
Členská základňa od založenia klubu postupne rástla až do <strong>rokov</strong> 1987 - 1989,<br />
kedy klub dosiahol najväčší rozkvet: mal 32 aktívnych členov a priaznivcov tohto odvetvia, 24<br />
z nich malo obytný príves vlastnej výroby. Po roku 1989 mnohí zanevreli na klubovú činnosť.<br />
Život klubu sa naďalej darí udržiavať vďaka pomoci a aktívnej podpore priateľov členov<br />
klubu. Z nich je potrebné spomenúť najmä Mariána Hubinského, ktorý je akýmsi technickým<br />
pracovníkom a moderátorom pri jednotlivých akciách, Ota Krumpolca s jeho nevyčerpateľnými<br />
nápadmi a tiež Ing. Ľudovíta Kiripolského: bez jeho pomoci si členovia klubu svoju činnosť<br />
nevedia predstaviť. Program jednotlivých zrazov poriadaných klubom, detské súťaže, zábavné<br />
súťaže pre dospelých a pod., ochotne a nezištne zabezpečuje Centrum voľného času v<br />
Bánovciach n/Bebr. s Mgr. Miriam Kiripolskou. Menovaných uvádzame preto, že hoci nie sú<br />
vlastníkmi obytných prívesov, pre činnosť klubu vykonali viac, ako veľa takzvaných členov.<br />
Karavan klub Bánovce n/Bebr. usporiadal niekoľko významných akcií. Postupne<br />
usporiadal 7. národný zraz karavanistov na Jankovom vŕšku roku 1976, 12. národný zraz<br />
v Striebornici roku 1981, 17. národný zraz na Duchonke roku 1986, 24. národný zraz v<br />
areáli termálneho kúpaliska v Bánovciach n/Bebr. r. 1993 a 29. národný zraz karavanistov<br />
na tom istom mieste roku 1998. Okrem týchto klub usporiadal - ako najväčšiu svoju akciu<br />
- 5. medzinárodný tábor družby v roku 1983 v areáli ATC Duchonka, ale aj množstvo akcií<br />
miestneho a klubového významu.<br />
Po roku 2004 CC Bánovce n. Bebr. poriadal ešte 36. národný zraz karavanistov v<br />
roku 2005 v Chalmovej na termálnom kúpalisku. V roku 2011 vstúpil klub aj do SACC, kedy<br />
pôsobil s tzv. dvojitým členstvom v CC-SR aj SACC. Od roku 2012 zostal CC Bánovce n.B. iba<br />
členom SACC, funkciu predsedu odvtedy zastáva Jozef Kučera.<br />
Od roku 2011 poriada CC Bánovce n. Bebravou, tradičné májové stretnutia vždy v<br />
posledný víkend mesiaca máj. Tieto sa poriadali v Poľnom Kesove, po zrušení tohoto ATC v<br />
campingu Na ostrove v Trenčíne, ATC Nitrianske Rudno a od roku 2017 na TK Vincov les v<br />
Sládkovičove. Členská základňa sa pohybuje v súčasnosti okolo 12 posádok.
Caravan club Piešťany<br />
Na zakladajúcej schôdzi 9. januára 1977 bol v Piešťanoch založený<br />
Karavan klub Piešťany. Organizačne patril pod AMK Zväzarmu v Piešťanoch.<br />
K zakladajúcim členom patrili Rudolf Bednárik, Vladimír Ščepko,<br />
Vendelín Lučanský a Alexander Fabián. Prvým predsedom bol Rudolf<br />
Bednárik. Ďalším predsedom sa stal Vladimír Ščepko, ktorý klub viedol<br />
až do roku 2001, kedy ho vo funkcii vystriedal Miroslav Sulák. Vladimír<br />
Ščepko potom zastával funkciu prezidenta CC SR. Dušou technickej skupiny<br />
piešťanského klubu bol Ing. Ján Moravec, ktorý je tiež autorom viacerých projektov obytných<br />
prívesov, a tiež zaujímavej koncepcie nápravy karavanu na báze zadnej nápravy Trabanta. Známe<br />
sú aj jeho „verandy“ k prívesom.<br />
Klub vlastnil svojpomocnú dielňu, ktorú členovia využívali najmä na stavbu prívesov.<br />
Okrem toho klubu patrilo táborisko v rekreačnej oblasti Výtoky pri obci Moravany nad Váhom.<br />
Tu trávili karavanisti celé prázdniny aj s deťmi, tie nechali na starosť p. Čahojovej a tá sa o ne<br />
postarala, kým sa rodičia vrátili z práce. To sa opakovalo niekoľko <strong>rokov</strong>. Je škoda, že po roku 1989<br />
sľubne sa rozvíjajúce táborisko CC Piešťany v dôsledku spoločenských pohybov bolo opustené a<br />
činnosť sa začala sústredovať do kempingu Lodenica. Nedobrý osud postihol i svojpomocnú dielňu.<br />
Caravan klub Piešťany mal v čase jeho najväčšieho rozmachu okolo 34 členov ( rodín !). Povestné<br />
v tej dobe boli motoristické burzy, keď návštevníci burzy v strede mesta preverili parkovací systém<br />
mesta. Posledná burza sa konala v roku 1989 v Kempingu Lodenica.<br />
Karavan klub Piešťany usporiadal 13. národný zraz karavanistov na Výtokoch roku<br />
1982, 21. národný zraz v ATC Sĺňava v Piešťanoch roku 1990, 25. národný zraz opäť v Piešťanoch<br />
roku 1994, 31. národný zraz na tom istom mieste roku 2000 a 34. národný zraz karavanistov v<br />
Topoľníkoch roku 2003. Aktívne sa podieľal na usporiadaní 30. národného zrazu v Piešťanoch,<br />
poriadaného CC SR roku 1999, Klub bol usporiadateľom 6. medzinárodného tábora družby roku<br />
1984 v Piešťanoch.
Po roku 1989 sa stalo veľa zmien, jednou z nich bola aj<br />
zmena loga klubu. V čase keď vznikal CC SR tvoril sa pre novú<br />
organizáciu znak, ten je v tej forme ako vznikal aktuálny aj teraz.<br />
Toto logo vzniklo modifikáciou klubového znaku Caravan clubu<br />
Piešťany nahradením znaku mesta Piešťany štátnym znakom, a<br />
tiež si z neho vzali vzor niektoré ďalšie kluby, tie však už zanikli,<br />
napríklad CC Nitra (viď titulná strana 28. národného zrazu).<br />
Z väčších medzinárodných akcií spomíname aktívnu účasť<br />
pri poriadaní 37. Europa Rally 1998 a 5. Dahlia rallye 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch.<br />
Členovia klubu a jeho vedenie sa významnou mierou podieľali na organizovaní a prácach pri<br />
obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR.<br />
Aj po roku 2004 piešťanský karavan klub pravidelne organizoval jednak klubové<br />
akcie a tiež spolupracoval na všetkých akciách CC SR v kempingu Lodenica v Piešťanoch, kde<br />
sa organizovala väčšina národných a medzinárodných akcií pod gesciou CC SR. Každoročne<br />
to bolo stretnutie počas OLKS v Piešťanoch / otvorenie letnej kúpeľnej sezóny/ vždy v prvú<br />
sobotu mesiaca jún. V roku 2010 to bola účasť na poriadaní Europa Rally v Piešťanoch.<br />
Po Mirovi Sulákovi sa predsedom klubu stala Michaela Pazderová, ktorú po zvolení za<br />
prezidentku CC SR vystriedal Ing. Peter Rajkovič. Ten po roku vo funkcii odstúpil pre iný pohľad<br />
na činnosť klubu, ako mali ostatní členovia klubu a vystriedal ho terajší predseda výboru Ing.<br />
Jaroslav Mišura. Karavan klub má stabilne okolo 35 posádok. V roku 2016 sa piešťanský<br />
karavan klub začlenil do Slovenskej asociácie campingu a caravaningu. Hneď v tomto roku sa<br />
jeho členovia aktívne podieľali na organizovaní 20. Dahlie rallye v Marakempe. Pre posledné<br />
obdobie sa stala veľmi populárnou rozlúčka so sezónou spojená so zabíjačkou. Bohužiaľ v<br />
roku 2017 bola rozlúčka so sezónou aj rozlúčkou s kempingom Lodenica. Na záver zaznela od<br />
VÁH RIVER BANDU mýtická Tam u nebeských bran.<br />
Klub zorganizoval v roku 2016 retro zraz na Výtokoch, ale už to nie je ono. Príroda<br />
tam zdivela a my sme spohodlneli. Takže Výtoky zostali už len spomienkou na 20 <strong>rokov</strong><br />
príjemných zážitkov.<br />
Je nutné pripomenúť aj také drobnosti ako jarný klubový zraz s natáčaním 35.<br />
epizódy Nebíčko v papuľke, kde náš nielen karavanistický kuchár Jaro Michalec v roku 2012<br />
“učil” Jara Žideka variť karavanistický guláš, čo dostal ako darček ku svojej šesťdesiatke.<br />
Tiež je nutné spomenúť, že mnohí naši členovia boli ocenení za svoju činnosť na celoštátnej<br />
úrovni.
Caravan club Handlová<br />
Pôvodný názov karavan klubu v Handlovej bol Caravan club ZO Zväzarmu AMK Baňa Handlová<br />
a vznikol roku 1978. Prvým predsedom bol Vladimír Tomka, ďalšími zakladajúcimi členmi boli<br />
Miroslav Gazdík, Ing. Igor Reiff, Jáni, Škultéty, Paxner, Hatala, Švec, Gajdoš, Cingel. Neskôr<br />
funkciu predsedu na krátky čas prevzal Ing. Reiff a po ňom sa stal predsedom Miroslav Gazdík.<br />
Prvé zrazy začal karavan klub organizovať už od roku 1979 pri príležitosti Dňa baníkov<br />
na Remate neďaleko Handlovej. Tieto klubové zrazy sa potom konali každý rok v septembri.<br />
Klub organizoval stretnutia karavanistov v Blatnici, Trusalovej, Piešťanoch, na Kurinci a zimné<br />
na Javorine. Najvýznamnejším podujatím, ktoré klub organizoval, bol 7. medzinárodný tábor<br />
družby roku 1985 v Nitrianskom Rudne. Karavan klub využíval dielne AMK Baňa Handlová na<br />
bežné opravy karavanov, a pre svojich členov sa tu vyrábali držiaky spätných zrkadiel.<br />
Klub zanikol roku 1990, keď väčšina členov svoje karavany predala.<br />
Caravan club Trenčín<br />
Históriu a vznik karavan klubu Trenčín začal písať Walter Heptner,<br />
keď ako člen karavan klubu Hradec Králové začal roku 1979<br />
organizovať záujemcov o karavaning a mototuristiku. Chcel osloviť<br />
záujemcov o túto činnosť, a tak prišiel s myšlienkou získať prehľad<br />
vlastníkov karavanov pomocou dopravného inšpektorátu. Ten mu<br />
poskytol prehľad všetkých vlastníkov prívesov za osobné autá<br />
v celom okrese. Na základe týchto informácií rozoslal pozvánky<br />
na prvú schôdzu, na ktorej sa zúčastnili záujemcovia o činnosť<br />
v karavan klube. Na ďalších schôdzach sa začal formovať klub,<br />
ktorý informácie o činnosti spočiatku získaval od susedných klubov v Bánovciach n/Bebr.<br />
a Žiline. Klub založili roku 1980 pod vtedajším názvom Strojsmalt - karavan klub Trenčín.<br />
Predsedom sa stal Walter Heptner. Prvou spoločnou akciou klubu bola účasť na klubovom<br />
stretnutí v Striebornici pri obci Uhrovec. Stretnutie poriadal karavan klub Bánovce n/Bebravou.<br />
Po počiatočnom nadšení členov klubu prišlo obdobie útlmu činnosti a to najmä z dôvodu<br />
pracovného zaneprázdnenia hlavného organizátora, Waltera Heptnera. Iniciatívy sa ujal Fabián<br />
Lexman, ktorý sa roku 1982 stal predsedom klubu. Pod jeho vedením klub obnovil svoju<br />
činnosť. Klub sa rozrastal aj o záujemcov mimo Trenčína - z Nového Mesta n/Váhom a Dubnice.<br />
V tom čase mal klub 22 členov.<br />
Prvou významnejšou akciou bolo usporiadanie klubového stretnutia, ktoré sa<br />
uskutočnilo na jeseň roku 1983 v ATC Lodenica na Ostrove v Trenčíne s bohatým kultúrnym<br />
a zábavným programom, spojeným s premietaním filmov, návštevou galérie, trenčianskeho<br />
hradu a hrami pre deti. V období česko<strong>slovenského</strong> karavan klubu sa predseda a technik<br />
klubu pravidelne zúčastňovali školení technikov a valných zhromaždení. Tu získavali informácie<br />
o činnosti jednotlivých klubov, technických novinkách a predpisoch, o svojpomocnej stavbe<br />
karavanov. Aj toto prispelo, že v klube sa postavilo 18 karavanov a 2 obytné automobily. Z<br />
príslušenstva to boli spojlery, držiaky spätných zrkadiel, sklápacie schodíky ku karavanom,<br />
formy na výrobu blatníkov a zadných panelov.<br />
V roku 1987 poverili klub usporiadaním 18. národného zrazu. Aby zvládli túto úlohu,<br />
klub zorganizoval týždeň vopred na mieste konania zrazu - na Zelenej vode - 1. okresné<br />
stretnutie ako generálku pred národným zrazom. Tieto zrazy sa potom konali každoročne až do<br />
roku 1991. V ďalších rokoch karavan klub Trenčín organizoval 23. národný zraz karavanistov<br />
roku 1992 a 33. národný zraz roku 2002 vždy v ATC Zelená voda pri Novom Meste n/Váhom,<br />
aktívne pomáhal pri organizovaní 30. národného zrazu, ktorý poriadal CC SR r. 1999 v
Piešťanoch, ale najmä sa veľkou mierou podieľal na organizácii 38. Europa Rally 1998 a 5.<br />
Dahlia rally 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch. Členovia klubu sa zúčastňovali na prácach pri<br />
obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR. Karavan klub<br />
Trenčín organizoval automobilové burzy, ktoré finančne významne pomohli rozvoju činnosti<br />
klubu. Pre aktívnych členov klubu sa z týchto prostriedkov zakúpili napr. jednotné kombinézy,<br />
čiapky, kravaty a košele. Aby klub mohol podnikať a získavať finančné prostriedky, vedenie sa<br />
rozhodlo vytvoriť občianske združenie s názvom Caravan camping club Trenčín. Boli vypracované<br />
stanovy a združenie zaregistrovali na MV SR 3. novembra 1997.<br />
Predseda Fabián Lexman ukončil r. 2000 svoju činnosť a novým predsedom sa stal<br />
Milan Kolibár st. Od r. 2003 vykonával funkciu predsedu Ivan Sučan až do roku 2010, keď bol<br />
za predsedu klubu zvolený Ľubomír Kotras. Klub sa následne venoval nielen svojim pravidelným<br />
klubovým akciám, ale aktívne spolupracoval na väčšine akcií CC SR v kempingu Lodenica<br />
Piešťany, okrem toho poriadal samostatne 45. a 49. Národný zraz karavanistov. Dnes má klub<br />
64 členov v 32 posádkach. Predseda klubu Ľubomír Kotras od roku 2011 pracoval v prezídiu<br />
Dahlie rally a od roku 2018 je prezidentom tohoto medzinárodného združenia. Klub patrí vďaka<br />
svojim členom medzi najlepšie prezentované na internete.<br />
Caravan club Ružomberok<br />
Karavan klub v Ružomberku vznikol roku 1979 pod názvom ZO Zväzarmu pri BZVIL Ružomberok<br />
na podnet vtedajšieho predsedu ZO Zväzarmu Kolomana Feketeho. Zakladajúcimi členmi boli<br />
Ing. Peter Filipp, akad. maliar Milan Gromnica, Rudolf Bednár, Dušan Hruška, Milan Prokain,<br />
MUDr. Ľubo Javorka, Ing. Miroslav Bulla. Predsedom sa stal Ing. Peter Filipp. Klub už v r. 1979<br />
spolupracoval s Caravan klubom Žilina pri usporiadaní 10. národného zrazu karavanistov v<br />
Turanoch. Najväčšou akciou usporiadanou ružomberským klubom bol 3. Medzinárodný tábor<br />
družby v roku 1981 vo Vavrišove. V nasledujúcich rokoch klub usporiadal viacero klubových<br />
zrazov, väčšinou v ATC Vavrišovo, napr. roku 1983 začal s tradíciou tzv. kondičných zrazov<br />
karavanistov, spojených s výstupom na Kriváň. Tieto akcie sa poriadali každoročne až do sezóny<br />
1988 - 1989, kedy klub zanikol.
Caravan club Nové Zámky<br />
Karavan klub Nové Zámky vznikol na podnet niekoľkých nadšencov<br />
<strong>karavaningu</strong> v roku 1980. Klub mal oficiálny názov Caravan Club ZO<br />
Zväzarmu Tesla Nové Zámky. Predsedom sa stal Oto Jakabovič, jeho<br />
zástupcom Ladislav Červenák, ktorý neskôr prevzal funkciu predsedu.<br />
Karavan klub mal 21 členov. Usporiadateľsky najvýznamnejšou akciou<br />
karavan klubu Nové Zámky bolo poriadanie 14. národného zrazu roku<br />
1983 v Diakovciach. Klub usporadúval pravidelné zrazy pri príležitosti<br />
MDD v Diakovciach alebo v ATC Komoča. Členovia sa zúčastňovali v<br />
hojnom počte zrazov, poriadaných inými klubmi, aktívni boli najmä<br />
na národných zrazoch. Pretože karavan klubu sa nepodarilo napriek<br />
viacerým pokusom získať vlastné priestory pre svoju činnosť, stretávali<br />
sa často najmä s kolegami z karavan klubu Piešťany v areáli vo Výtokoch pri Moravanoch n/<br />
Váhom. Postupne členovia klubu z N. Zámkov prešli do tohto klubu, čím karavan klub Nové<br />
Zámky v roku 1988 zanikol.<br />
Caravan club Rimavská Sobota<br />
V roku 1982 sa priaznivci <strong>karavaningu</strong> majitelia karavanov, združili v Rimavskej Sobote<br />
okolo MUDr. Júliusa Bugára za účelom výmeny skúseností, prípadne spoločného trávenia<br />
víkendov a dovoleniek. Títo záujemcovia v roku 1983 požiadali o registráciu cestou<br />
Zväzarmu pod názvom Caravan club Rimavská Sobota. Predsedom klubu sa stal MUDr.<br />
Július Bugár, konateľom JUDr. Ladislav Klein, technikom Július Stanko. Klub mal 36 členov.<br />
Najvýznamnejšou akciou organizovanou týmto klubom, bol medzinárodný<br />
tábor družby v roku 1986 v areáli ATC Kurinec. Posledný júnový víkend klub pravidelne<br />
organizoval Gemerský zraz karavanistov, taktiež v ATC Kurinec. Konal sa pravidelne v rokoch<br />
1984 - 1991. Po zániku Zväzarmu po roku 1989, v čase „organizačných zmätkov” okolo<br />
začlenenia <strong>karavaningu</strong>, v júni 1990 členská schôdza rozhodla, že klub nebude predbežne<br />
vstupovať do žiadnej organizácie a zatiaľ bude jestvovať ako samostatné združenie<br />
priateľov <strong>karavaningu</strong> bez štatutárnej registrácie. Pre pasivitu členstva a iné záujmy sa táto<br />
organizácia rozpadla a po poslednom Gemerskom zraze karavanistov v dňoch 21. - 23.<br />
júna 1991 Karavan klub Rimavská Sobota zanikol.<br />
Caravan club CHZJD Bratislava<br />
Karavan klub Bratislava, pod vtedajším názvom ZO Zväzarmu AMK<br />
CHZJD n.p. Bratislava - Caravan club bol založený v roku 1986<br />
ako druhý “zväzarmovský” klub v Bratislave / po AMK Mladosť/.<br />
Predsedom klubu sa stal Milan Frlaus, ktorý túto funkciu vykonával<br />
až do januára roku 2003. Na založení klubu a jeho dlhoročnom<br />
fungovaní mal obrovskú zásluhu Milan Frlaus. Počas trvania<br />
klubu sa členská základňa menila len veľmi málo, čo svedčí o<br />
jeho zdravom jadre a oduševnení túto činnosť vykonávať i pri neustále sa zhoršujúcich<br />
ekonomických podmienkach. V tejto situácii treba spomenúť aj niektorých význačných<br />
zaslúžilých členov klubu, najmä známeho publicistu z odboru psychológie, Dr. Ľudovíta<br />
Dopšoviča a zakladajúcich, ale dodnes aktívnych členov - Anežku a Ľobomíra Havířových, z<br />
ktorých pani Anežka vedie kroniku klubu so sprievodným slovom a fotodokumentáciou.<br />
Priemerný počet členov klubu počas jeho trvania bol približne 15 aktívnych<br />
posádok využívajúcich karavany vlastnej výroby. Po roku 1990 a spoločenských zmenách<br />
prišlo k premenovaniu klubu na Caravan Club Bratislava, už bez väzby na CHZJD.
Z usporiadaných akcií spomeňme poriadanie 19. národného zrazu na Bukovej r. 1988,<br />
a ďalej 26. národný zraz v Borskom sv. Jure r. 1995 a 32. národný zraz na tom istom mieste r.<br />
2001, ale aj aktívne spolu organizovanie 30. národného zrazu v Piešťanoch r. 1999, 37. Europa<br />
Rally v roku 1998 a 5. Dahlie rallye 2001 v ATC Lodenica Piešťany, klubové zrazy , ale najmä<br />
veľkonočné zrazy a zrazy na ukončenie sezóny koncom septembra resp. v októbri, spojené s<br />
pečením prasiatka na ražni. Okrem oficiálnych podujatí sa členovia pravidelne stretávajú na<br />
klubových rybárskych stretnutiach / prevažná časť sú rybári/ na Teplom Vrchu, v Sekuliach, na<br />
Bukovej či Bodíkoch. V roku 2001 sa predsedom klubu stal Silvester Mikuš. Za obdobie čo bol<br />
vo funkcii, klub uskutočnil 3 klubové zrazy v Chorvátsku, niekoľko národných zrazov a začala sa<br />
písať história Veľkonočných zrazov v kempingu Thermalpark Dunajská Streda. Klub poriadal 39.<br />
národný zraz v ATC Lodenica Piešťany a podieľal sa na ďalších národných zrazoch poriadaných<br />
pod hlavičkou CC SR. Členovia klubu sa výraznou mierou podieľali na obnove a úprave ATC<br />
Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR.<br />
V roku 2011 sa predsedom klubu stal Ľudovít Thier, ktorý pokračoval v tradícii<br />
poriadania Veľkonočných zrazov a pod jeho vedením klub zorganizoval aj úspešný 46. národný<br />
zraz v Dunajskej Strede. Členovia klubu sa zúčastňujú aktívne výjazdov na medzinárodné akcie.<br />
Klub Mototuristiky, Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava<br />
Spomienky súčastného predsedu klubu Ing. Jána Ducka<br />
Oddiel Telovýchovnej Jednoty Turist Union Bratislava vznikol v roku<br />
1966, boli to roky konania Zjazdov, spartakiád ideologicky podchytených<br />
stretnutí, turisti získavali odznaky zdatnosti a tí starší motorizovaní<br />
súťažili o odznak mototuristu, plnili sa podmienky pre cvičiteľov, jazdili sa<br />
hviezdicové jazdy, jazdy zručnosti a cieľové jazdy. Bolo toho veľa bolo to<br />
poučné a zaujímavé, skrátka pekné zážitky a spomienky.<br />
Klub KMCC TU Bratislava má veľmi dlhú a bohatú históriu. Od svojho založenia patril<br />
medzi najaktívnejšie karavanistické kluby, jeho členská základňa bola široká, čo bolo vidieť<br />
aj pri účastiach na karavanistických podujatiach. Po desiatich rokoch existencie klubu bola<br />
členská základňa tvorená 125 členmi. Na Rallye FICC vo Vysokých Tatrách v roku 1974 sa<br />
zúčastnilo 30 členov a rok predtým v Portugalsku sa zúčastnilo 8 členov.<br />
Chcem sa však v spomienkach zamerať hlavne na vznik podujatia, ktoré dlhoročne<br />
patrilo medzi tradičné, populárne vrcholové podujatie. V roku 1976 sa členovia Klubu<br />
mototuristiky Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava združení okolo Laca Szabadoša<br />
rozhodli zorganizovať 1. Ročník Interšport rallye - INTERRALLYE v bratislavskom Zrkadlovom<br />
háji. Pri vzniku tohto podujatia nemohli tušiť, že položili základný kameň akcie, ktorá bude<br />
patriť medzi najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie stretnutia karavanistov. Druhé stretnutie<br />
organizátori naplánovali v obľúbenej rekreačnej bratislavskej oblasti v Modre Harmónii.<br />
Nasledujúce dva zrazy sa konali pod zrúcaninami hradu Pajštún v Borinke, čím sa ukončila a<br />
zmenila ideová náplň tohto podujatia, do programu vsunúť účasť na medzinárodnej výstave<br />
športových, turistických potrieb a cestovného ruchu, ktorá sa z Bratislavy presunula do<br />
Brna. Keďže okolie Bratislavy nemalo dobré zázemie pre turistiku a kempovanie, bolo treba<br />
nájsť dobrý námet a hlavne miesto pre pokračovanie stretnutí mototuristov a karavanistov.<br />
September už tradične patril dňu tlače, rozhlasu a televízie, tak sa podarilo získať na<br />
spoluprácu, gesciu a propagáciu novinárov píšucich o cestovnom ruchu. K tomu jesenné<br />
počasie, možnosť predĺženia kúpania a regenerácie organizmu v termálnych kúpaliskách<br />
predurčil areál termálneho kúpaliska v Diakovciach na realizovanie bohatých programov zrazov.<br />
Program Interrallye nikdy nebol len o neaktívnom oddychovaní, ale hlavne o rôznych aktivitách.
Účastníci zrazov a bolo ich toľko, že pri presunoch musela asistovať dopravná polícia ( vtedy<br />
VB - verejná bezpečnosť), plnili rôzne disciplíny, napríklad sa vyhodnocovala cieľová jazda, jazda<br />
zručnosti, alebo jazda vďaky. Veľkým lákadlom boli športové súťaže detí a dospelých, populárne<br />
boli volejbalové súťaže, turistika, cykloturistika a aj spomienkové premietanie diapozitívov. Bolo<br />
dobrým zvykom si nájsť príležitosť aj na odovzdávanie rôznych ocenení a uznaní.<br />
Interrallye sa z obľubou zúčastňovali členovia našich a zahraničných klubov, ale aj<br />
klubov ktoré sú dnes už len spomienkou. Prím čo sa týka účasti mali členovia klubov CM TJ<br />
Lokomotíva Pezinok, mototuristi z MTJ Piešťany, TJ ČH Bratislava, TJ Biela Stopa Kremnica,<br />
kluby z Holíča, Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, ale aj z ostatných klubov na Slovensku.<br />
Od roku 2000 sa účastníci Interrallye stretávali hlavne v areáli termálneho kúpaliska<br />
Vincov les Sládkovičovo. V posledných siedmich rokoch sa koná Interrallye v peknom modernom<br />
kempingu Camping Park Karpaty Kuchyňa, kde sme v príjemnom prostredí Karpát pripravovali<br />
podujatia plné športu, príjemných ľudí a zábavy. Zamerali sme sa hlavne na deti a mládež, tu<br />
nájdu detské súťaže detské spievanky a veľa nových športovo súťažných aktivít.<br />
Momentálne v spolupráci s Campingom Park Karpaty Kuchyňa pripravujeme už 44.<br />
ročník podujatia Interrallye 2019.<br />
MCCC BUĎ FIT Piešťany<br />
V aktívnom odbore turistiky Telovýchovnej jednoty Tesla Piešťany sa<br />
v roku 1984 vytvorila skupinka nadšencov, štyri rodiny Beleščáková,<br />
Tuchscherová,Hromádková a Nahálková,<br />
ktoré založili sekciu Mototuristiky, Campingu a Caravaningu a začali<br />
praktizovať mototuristické aktivity pod vedením prvého predsedu<br />
Dušana Nahálku. V roku 1990 sa klub pretransformoval na Camping<br />
Caravaning Club Mestskej Telovýchovnej jednoty Piešťany a hlavnou<br />
jeho náplňou je mototuristika s pešou turistikou, kempovaním a<br />
karavaningom, pričom s pribúdajúcimi rokmi sa činnosť obohatila o<br />
cykloturistiku, lyžiarsku turistiku a iné športové, spoločenské a kultúrne aktivity. Klub sa v roku<br />
2017 premenoval na MCCC BUĎ FIT Piešťany. Do názvu klubu sa tak dostalo pomenovanie<br />
najznámejšej akcie klubu : Rallye Buď Fit, ktorého takmer tri desiatky ročníkov klub organizoval.<br />
Členovia klubu sa vo veľkej miere aktívne zúčastnili napríklad aj na 52. FICC rally v Tatranskej<br />
Lomnici v roku 1991. Členská základňa klubu je zameraná na rodiny, ustálený počet členov sa<br />
dlhodobo pohybuje okolo 30, dnes už prevažne ľudí v dôchodkovom veku, pričom na podujatí sa<br />
pravidelne zúčastňujú aj deti a vnúčatá členov (s nimi nás je cca 84).<br />
Raritou, ktorú praktizuje klub je každoročná rotujúca funkcia prezidenta klubu,<br />
voleného na výročnej členskej schôdzi. Takže v tejto funkcii sa už minimálne jedenkrát<br />
vystriedali všetci muži. No aby to nebolo také strohé, pomôžeme si úvahou jedného z<br />
prezidentov klubu a jeho syna pri príležitosti 25 <strong>rokov</strong> trvania klubu /rok 2009/:<br />
Andrej Sládkovič: Marína (185)<br />
A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>?<br />
Ružových tvárí hlaď jará?<br />
Či údov sila? Či strmosť k<strong>rokov</strong>?<br />
Toto sa všetko zostará!<br />
Mladosť je túžba živá po kráse,<br />
je hlas nebeský v zemskom ohlase,<br />
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,<br />
je kvetín lásky rajská záhrada,<br />
je anjel v prachu zaviaty!<br />
Dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>... Znie to až neuveriteľne. Priznám sa, že som napísanie tohoto krátkeho príhovoru<br />
stále odkladal. Prečo? Pretože hovoria o tom všetkom výsledky: státisíce (dohromady možno aj milióny)<br />
najazdených kilometrov, stovky spoločne prežitých dní, nespočetné množstvo mototuristických akcií (a<br />
to nielen na Slovensku), ktorých sme sa zúčastnili, desiatky spokojných ľudí a pritom iba jedna havária<br />
(aj tú som mal ja v Maďarsku, ale nič vážne). Načo potom nejaké reči? Ťažko sa mi hľadali slová. Na<br />
pomoc som si preto zobral Sládkovičovu Marínu. Nechcem sa vyhovárať na pracovnú zaneprázdnenosť,<br />
aj tak by mi to nikto neveril. Jednoducho nechcelo sa mi spomínať, pretože to je už dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>…<br />
Veľmi jasne sa mi vybavuje pred očami tá situácia z pred dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>… Zišli sme sa na Čertovej<br />
peci a niektorí sme sa stretli prvý raz v živote, niektorí sa poznali aspoň z videnia, z Tesly, alebo zo<br />
záhradkárskej osady. Boli sme ešte mladí: Laco, Dáška, Vlado, Evka, Miloš, Miki, Danka, Dušan,<br />
Zdenka, Ľubo a Jolka. Nesmiem zabudnúť, že sme mali so sebou aj našich desať, vtedy ešte malých<br />
detí. Dnes už všetko dospelákov, z ktorých mnohí už majú svoje svoje rodiny, svoje deti, svoje starosti<br />
a radosti. Vtedy sme mali všetci iba škodovky a stačili nám na prenocovanie tri stany. Vyrážali sme<br />
na našu prvú mototuristickú akciu, predĺžený víkend v Maďarsku. Jedna noc v Miškolci a ďalšie dve v<br />
Egri (takže dvakrát postaviť a dvakrát pobaliť stany)… Mladosť je túžba živá po kráse... Dvadsaťjedna<br />
osôb, päť škodoviek a tri stany. Keďže sa nám to zapáčilo, nasledovala jedna akcia za druhou. My sme<br />
sa rozrastali o nových a nových členov. Podstatné je, že väčšina tých, ktorí sa k nám pridali to s nami<br />
vydržali. Čo si zaželať? Ďalších takých krásnych dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>… Či údov silu? Či strmosť k<strong>rokov</strong>? Toto<br />
sa všetko zostará! Ale tie krásne spomienky zostanú.<br />
No aby bol pohľad objektívnejší ešte pohľad, vtedy už dospelého syna:<br />
O bagandži s kolieskami, vtákovi ojojákovi a ďalších dôležitých veciach.<br />
Keď sa začala písať história piešťanského mototurizmu, bol som čerstvý školák. Kým moji spolužiaci<br />
odchádzali na víkendy so svojimi rodičmi na vlastné chaty, my sme naplnili kufor našej embéčky a<br />
vyrazili. Boli to časy, o ktorých raz budem hovoriť svojej dcére a ona bude neveriacky počúvať - ako je<br />
možné, že ste nechodili do Viedne či niekam na Západ, keď to nie je až tak ďaleko. My sme chodili a<br />
poznávali svet okolo nás, kam nás vtedajší režim pustil, do sveta a kraja <strong>slovenského</strong>, českého, občas<br />
aj maďarského či poľského. Raz sme šli do Košíc, raz do Žiliny, raz na Pílu... nikdy dvakrát za rok na<br />
to isté miesto. Mototurizmus ma od mala viedol k poznávaniu toho, čo je v mojom okolí, ale aj o niečo
ďalej. Hoci dnes už pri cestách za poznávaním a oddychom používam aj iné dopravné prostriedky,<br />
viem, že základ mi vštepili rodičia. V mojej hlave je týchto dvadsaťpäť <strong>rokov</strong> ako fotoalbum plný<br />
farebných spomienok - Buďfit - ková bagandža s kolieskami, „roboti“ s rybárskymi stoličkami v Egri,<br />
naše klubové „uniformy“ ušité z padákoviny, nočné kúpania v Diakovciach, jazda v kolónach, oberanie<br />
čučoriedok na Kysuciach, moravské koláče s bielym vínom v Strážnici, litrové pivné krígle v Mníchove<br />
v čerstvo otvorenom kapitalistickom Nemecku, pamätných každoročných sto jarných kilometrov<br />
so zbieraním pečiatok na každom hrade, hranie kariet na zadnej kapote auta pri čakaní na colnú<br />
kontrolu na poľsko - československých hraniciach, „povinná“ halušková zástavka na Sverepci pri<br />
každej ceste na východ a kultové ringo a ojoják. Je toho ešte oveľa viac. Je toho viac, ako predstavujú<br />
krabice plné klasických, to znamená nedigitálnych fotografií. U každého ten obraz. Nie náhodou sú<br />
tieto fotografie odložené pri rodinných. Nemuseli sme sa tak ani oslovovať, ale „duch mototurizmu“<br />
z nás spravil rodinu. Naši rodičia, spolu so všetkými ujami a tetami nám dali veľa - a to nielen<br />
skúsenosti, ale aj príklad, ako narábať s voľným časom. Môj otec mal v čase začiatku písania histórie<br />
piešťanského klubu mototuristov presne toľko, čo mám teraz ja . Klub je a bude jedna z vecí, pre<br />
ktorú ho budem obdivovať a vážiť si. Stál pri vzniku čohosi veľkého a pozitívneho. A som presvedčený,<br />
že rovnaký pocit v sebe držia aj ostatní z nás, „mladých“. Za nás, mladých Vám, otcovia a mamy,<br />
ďakujeme.<br />
Ľubomír Tuchscher mladší.<br />
Camping caravan club za Koníčkom Pezinok<br />
Klub založili v roku 1997 rodiny Peškovcov, Štelárovcov, Prochácovci a<br />
Andelovci. Predchádzajúca dlhoročná skúsenosť v Telovýchovnej jednote<br />
Pezinok bola inšpiráciou k založeniu klubu orientovaného na karavanIng.<br />
Po zbieraní skúseností a po nultom ročníku v roku 1999, v roku 2000 klub<br />
usporiadal 1. ročník Malokarpatského zrazu caravanistov na Rozálke. Postupne<br />
sa zväčšoval počet účastníkov a vznikla neprerušená tradícia úspešných<br />
jesenných zrazov spojených s vinobraním v meste Pezinok. V roku 2019 to bude<br />
už 19. ročník. Klub úspešne rástol a po maxime 110 členov má dnes 78 členov. Pri organizovaní<br />
akcií sa všetci aktívne zapájajú do práce, čo je pravidelne oceňované návštevníkmi počas každého<br />
stretnutia. Okrem jesenného zrazu club organizuje každoročne niekoľko stretnutí pre svojich členov<br />
v rôznych kútoch Slovenska. Členovia vlastniaci karavany / je ich spolu 19/ sa pravidelne zúčastňujú<br />
akcií ktoré sú poriadané na Slovensku aj v zahraničí. Celú dobu klub vedie Paľo Andel. Klub je od<br />
vzniku členom SACC.
AMCCC TJ Lokomotíva Košice<br />
Auto-Mototuristický Camping Caravaning Club - Lokomotíva Košice<br />
bol založený 13. januára 1958. Zakladajúcimi členmi boli Július<br />
Vágaši, Buday, Kolibár, Maľák a Koloman Vágaši. Za dlhoročnej<br />
činnosti sa vypracoval na popredné miesto v tomto športe.<br />
V rokoch šesťdesiatych boli spolu budovatelia štadióna TJ<br />
Lokomotívy Košice, ako aj strediska na Dedinkách, vybudovali<br />
vlastné garáže a boli zaradení do reprezentačného družstva<br />
Československa. V roku 1972 sa podieľali na organizovaní<br />
3. národného zrazu v Tatranskej Lomnici. Získali najvyššie ocenenia, tak doma ako i v<br />
zahraničí. V roku 1966 doniesli podklady na vstup do Svetovej organizácie F.I.C.C. (Federation-<br />
International Camping a Caravaning Clubu). Zúčastnili sa od roku 1966 väčšiny svetových rallye<br />
na viacerých kontinentoch, kde sa umiestnili na popredných miestach. V sedemdesiatych<br />
rokoch získali v mototuristike na súťažiach bronzové, strieborné a najviac zlatých ocenení. V<br />
rokoch osemdesiatych v celoštátnej súťaži vybojovali „Zlatú plaketu“ Česko<strong>slovenského</strong> zväzu<br />
telesnej výchovy. Získali cvičiteľov-trénerov III., II. a I. triedy. Členovia vybojovali výkonnostné<br />
triedy I., II. a III.. Usporiadali viac ako <strong>50</strong> ročníkov Zimné i letné zrazy rally, desiatky ročníkov<br />
Memoriálu Kolomana Vágašiho (jedného zo zakladateľov AMCCC) a veľa ročníkov Memoriálu<br />
Ľudovíta Benického na Dedinkách. Od roku 1990 AMCCC Lokomotíva Košice pokračuje v<br />
tradíciách mototuristického camping-caravaningového športu, organizuje akcie-rally tak doma<br />
na Slovensku ako i do zahraničia v rámci Európskej únie. Jej členovia sa aktívne zapájajú do<br />
života karavanistov na Slovensku aj na medzinárodnej scéne - aktívny je najmä Július Vágaši.<br />
Cenným prínosom je tiež dlhodobá dokumentačná činnosť. K veľkým úspechom klubu patrí aj<br />
výstava v roku 2017 vo Východoslovenskom múzeu o ktorej je na stránkach múzea napísané:<br />
Výstava pripomínajúc históriu Auto mototuristického caravan camping clubu Telovýchovnej<br />
jednoty v Košiciach mapuje šesťdesiat <strong>rokov</strong> vývoja motorizovanej turistiky v metropole<br />
východného Slovenska - od skromných motocyklových začiatkov v päťdesiatych rokoch až po<br />
automobilisticko - karavaningovú súčasnosť motoristických nadšencov vedených Júliusom<br />
Vágašim. Hoci sa košickí nadšenci motošportu združovali už od začiatku <strong>50</strong>. <strong>rokov</strong> 20. storočia<br />
v rámci Zväzarmu, za začiatok svojej činnosti považujú prelom <strong>rokov</strong> 1957/1958, kedy boli<br />
nútení sa osamostatniť, pričom útočište našli pod „krídlami“ Telovýchovnej jednoty Lokomotíva<br />
v Košiciach. Od januára 1958 boli mototuristi oficiálne zaregistrovaní ako Oddiel mototuristiky<br />
odboru turistiky (OM OT) TJ Lokomotíva Košice. Prakticky od počiatku začali rozvíjať svoju<br />
spoluprácu so zahraničnými partnermi - najprv z Poľska, pričom neskôr kruh zahraničných<br />
partnerov ešte rozširovali ako dosvedčuje aj vystavený<br />
materiál na výstave. Netradičná výstava v autorskom podaní<br />
dlhoročného predsedu AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach<br />
Júliusa Vágašiho, ktorému Východoslovenské múzeum<br />
poskytlo svoj priestor prezentuje význam klubu pre rozvoj<br />
mototurizmu na východnom Slovensku, pričom návštevníci<br />
sa budú môcť oboznámiť s činnosťou klubu, ktorý v rámci<br />
svojej existencie viackrát zmenil svoj názov pokým v roku<br />
1993 získal názov pod ktorým ho poznáme dnes. Históriu<br />
klubu dokumentujú v rámci výstavy vystavené plakety,<br />
poháre a rôzne iné ocenenia, ktoré počas svojej histórie<br />
AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach získali jeho členovia.<br />
Lákadlom pre motoristických nadšencov budú iste vystavené<br />
kusy motoriek Jawa 2<strong>50</strong> a Manet 90. Zaujímavé sú aj<br />
ukážky reprezentačných dresov klubu a rôzne suveníry zo<br />
zahraničných súťaží - napr. z ďalekého Japonska.
Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník<br />
9. 12. 1981 vo Fakultnej nemocnici na Rastislavovej ulici v Košiciach<br />
vznikla Telovýchovná Jednota Zdravotník, ktorú založila skupina<br />
nadšencov. Tvorilo ju volejbalové družstvo žien, windsurfing, futbal,<br />
šachový oddiel, maratónci a odbor turistiky s dvoma oddielmi - pešia<br />
turistika a oddiel mototuristiky campingu a caravaningu (OMCC).<br />
Zakladajúcimi členmi TJ Zdravotník boli: Dr. Letkovský, Dr. Poništ, pani<br />
Rambousková, p. Orban, Dr. Grocký, p. Pavlov, Ing.Krón, Dr. Magyar, Dr.<br />
Posluch, Dr. Mézeš. Vedením oddielu MCC bol poverený pán František<br />
Nedvěd, ktorý za výdatnej pomoci vtedajšieho predsedu mestskej<br />
organizácie mototuristiky campingu a caravaningu pána Júliusa Vágašiho rozbehol činnosť<br />
tohto oddielu. Najväčší rozvoj zaznamenal oddiel pod vedením tandemu p. Vladimíra Jankoviča<br />
a tajomníka Emila Hajoša, kedy vznikli základy každoročných akcií, ktoré s menšími obmenami<br />
tvoria základný pilier činnosti až do dnešných dní. Akcie ako Veľká noc v prírode, Deň detí,<br />
ZPvCP (skrátene - Zdravotnícke rallye), Splav Hornádu, klubové dovolenky, poznávanie Košíc,<br />
jednodňové výlety do okolia a Mikuláš sú neodmysliteľnou súčasťou činnosti klubu. V roku 1994<br />
v rámci celospoločenských zmien oddiel získava právnu subjektivitu, mení názov na Camping<br />
a Caravaning Club Zdravotník (CCC Zdravotník) a mení logo. Na čele klubu stojí prezident<br />
a viceprezident - ako inak s jednohlasnou podporou členskej základne opäť tandem Jankovič<br />
- Hajoš. Klub sa stáva členom Národného automotoklubu (NAMK) a členom Slovenského<br />
Camping a Caravaning Clubu (SCCC), kde jeho funkcionári zastávajú rôzne funkcie v prezídiu.<br />
Klub pokračuje v dobrých tradíciách klubu, jeho akcií sa zúčastňujú členovia iných klubov z<br />
celého Slovenska, ale nezriedka privítajú aj zahraničných hostí. Vo svojom najlepšom období<br />
má klub až okolo 1<strong>50</strong> registrovaných členov. Členovia klubu spolupracujú aj s organizátormi<br />
iných motoristických podujatí, najmä pri organizovaní Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev<br />
Európy v Rally pri podujatiach, akými sú napr. Rally Košice, Rally Matador Tatry, Rally<br />
Prešov, Rally Snina, Gemer-Malohont Rally Rimavská Sobota, Mikona Rally Bratislava alebo<br />
Suzuky Autosalon Rally Nitra, kde zastávajú rôzne organizačné funkcie pri príprave a riadení<br />
rýchlostných skúšok, riadení dispečingu a iné dôležité úlohy zabezpečujúce bezpečnosť na trati.<br />
September roku 2008 bol pre činnosť klubu ďalším míľnikom. Svojej funkcie prezidenta klubu<br />
sa vzdal p. Klika Jiří. Dočasným vedením bol odsúhlasený výbor klubu až do konania najbližšej<br />
VČS, ktorá sa konala 16. 12. 2008. Na nej bol zvolený za prezidenta klubu p. František Egri a<br />
jeho pravou rukou - viceprezidentom p. Emil Hajoš. Za svoju činnosť a propagáciu <strong>karavaningu</strong><br />
doma i v zahraničí klub dostal v roku 2008 od vedenia SACC „POCHVALNÉ UZNANIE za rozvoj<br />
<strong>karavaningu</strong> a kempovania v regióne východného Slovenska“. Klub po búrlivom období v<br />
roku 2011 mení názov na Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník, v skratke<br />
CCC WGSKE Zdravotník. Po odchode p. Františka Egriho z funkcie prezidenta klubu bol na<br />
Výročnej členskej schôdzi 14. 12. 2011 zvolený nový výbor klubu na čele s p. Emilom Hajošom<br />
a viceprezidentom p. Petrom Danielisom. Za účelom skvalitnenia práce a zvýšenia členskej<br />
základne klubu, výbor klubu zvážil ponuku hlavného sponzora spoločnosť Wagon Slovakia<br />
Košice, na zlúčenie košických karavanistických klubov. Po viacerých jednaniach s TJ Turist<br />
klub Košice dospel k dohode, že členovia Turist klubu, ktorý budú mať záujem, vstúpia do CCC<br />
WGSKE Zdravotník, ako riadny členovia klubu. Táto fúzia sa uskutočnila dňa 11. 12. 2013, kedy<br />
sa konala riadna výročná členská schôdza klubu. Aby sme zabezpečili zastúpenie novoprijatých<br />
členov na riadení klubu , členská schôdza zvolila nový výbor na čele s Emilom Hajošom a s<br />
viceprezidentmi Jaroslavom Manákom a Slávkou Capovou. Príchodom nových členov sa zvýšila<br />
aj aktivita v klube. Začali pribúdať nové návrhy na aktivity, ktoré novozvolený výbor klubu aj<br />
zrealizoval. K tradičnému Zdravotníckemu rallye campingu a caravaningu pribudlo Zimné rallye<br />
campingu a caravaningu , Bowlingový turnaj, výlety za termálnou vodou. Pribúdaním detí sa<br />
obnovujú akcie so zameraním na deti a mládež. Zvýšila sa účasť našich členov na vrcholových
podujatiach a zrazoch iných klubov, ako sú Dahlie rallye, Národný zraz karavanistov SR,<br />
Rallye Campingu a Caravaningu, Europa Rally, Adria rallye, Národní sraz AČR ČR, podujatia<br />
Maďarského a Poľského <strong>karavaningu</strong>, či účasť na svetových zrazoch FICC. Klub sa aktívne<br />
podieľa aj na činnosti v rámci mesta Košice. Zapájal sa svojimi akciami do projektu „Košice -<br />
Európske hlavné mesto kultúry 2013, Košice - Európske mesto športu 2016 a aktívne prispieva,<br />
v rámci svojich možností, k rozvoju kempingu a kempovania v meste Košice a jeho okolí.<br />
Množstvo nových podujatí a potreba omladzovať vedenie klubu, prinútil výbor klubu, aby rozšíril<br />
svoje rady, čo predniesol na Výročnej členskej schôdzi v decembri 2015 a navrhol vytvoriť<br />
nové komisie. Členská schôdza tento návrh akceptovala a schválila vytvorenie mládežníckej<br />
komisie s predsedom Ing. Jaroslavom Manákom a športovo-kultúrnu komisiu s predsedom<br />
Richardom Bakšim. A tí sa chopili svojej príležitosti. Svojou mierou prispeli k úspešnému<br />
priebehu významného medzinárodného podujatia 20. Dahlie rallye v Liptovskom Trnovci, ktoré<br />
organizovala Slovenská Asociácia Campingu a Caravaningu a získali skúsenosti, ktoré využili pri<br />
organizácii 22. Dahlie rallye v Haligovciach, ktoré organizoval náš Wagon Slovakia Zdravotník.<br />
Klub za svoju činnosť od SACC získal titul „KLUB ROKA 2016 a 2018“ .<br />
Camping Caravaning Club TJ Sokol Gajary<br />
Patrí medzi najmladšie kluby na Slovensku a vznikol v rámci Telocvičnej<br />
Jednoty Sokol Gajary ako jeden z jej oddielov a síce ako turistický a<br />
cykloturistický oddiel v roku 2007. Predchádzala mu existencia a fungovanie<br />
karavan klubu Strojár Malacky, ktorý v rámci zmien na prelome 80-tých a<br />
90-tých <strong>rokov</strong> pozvoľne zanikol. Myšlienka vzniku bola dohodou niekoľkých<br />
karavanistov, ktorí dovtedy fungovali buď v tomto klube, v iných kluboch<br />
v rámci Slovenska, alebo individuálnych karavanistov a za predsedu bol<br />
zvolený p. Vladimír Fajták, skúsený karavanista, nositeľ tradície <strong>karavaningu</strong> na Slovensku<br />
a spoluzakladateľ už spomínaného niekdajšieho klubu Strojár Malacky v 70-tých rokoch
minulého storočia. Klub bol založený a začal svoju činnosť ustanovujúcou členskou schôdzou<br />
v januári 2007 počtom 10 členov a v tomto roku sa stal aj členom SCCC (dnešná SACC).<br />
Od roku 2010 klub organizoval každoročne Sokolský zraz campingu a caravaningu v dá sa<br />
povedať domovskom kempingu ATC RUDAVA Malé Leváre. Celkovo tu usporiadali 7 ročníkov<br />
zrazu. V roku 2011 p. Fajták požiadal o uvoľnenie z postu predsedu klubu a na toto miesto<br />
bol zvolený Michal Mikulička, ktorý klubu predsedá dodnes. V súčasnosti je v rámci klubu<br />
organizovaných 35 dospelých členov v 18 posádkach. Vedenie TJ Sokol Gajary a karavan<br />
klubu sa už dávnejšie pohrávalo s myšlienkou splavovania rieky Morava v rámci svojich<br />
aktivít a vznikol nápad vybudovania základne pre splavovanie a popritom samozrejme<br />
pre klub aj kempovanie. Postupnými aktivitami a poctivou prácou nie len členov klubu a<br />
sympatizantov, ale aj techniky, klub zverený pozemok vyčistil, vykosil, odstránil náletové<br />
a náplavové dreviny, zrealizoval terénne úpravy a v 1.5.2014 tu usporiadali prvý zraz z<br />
názvom „Odomykanie vody na rieke Morava“. Odvtedy je tento zraz už tradíciou a spolu<br />
s retro prvomájovým sprievodom je akciou, na ktorej sa stretáva kopec karavanistov a aj<br />
návštevníkov, nekaravanistov zo Záhoria a okolia. Od roku 2017 kedy robili zatiaľ posledný,<br />
7. zraz v ATC Rudava, je Odomykanie vody s retrosprievodom na rieke Morave v termíne okolo<br />
1.mája každoročne hlavnou karavanistickou akciou - Sokolským zrazom. Okrem tohoto zrazu<br />
na tomto mieste organizuje klub aj zamykanie vody vždy na jeseň každý rok a samozrejme sa<br />
tu pravidelne stretáva niekoľkokrát za rok v rámci pracovných aktivít klubu pri zveľaďovaní<br />
tohto miesta, ale aj len relaxačných stretnutí s priateľmi a kolegami karavanistami. V<br />
priebehu času klub postupne vybudoval v rámci areálu spevnené plochy, vjazd do vody<br />
pre člnky so schodiskom, mólo na nastupovanie do plavidiel, posedenie s prístreškom,<br />
ohnisko s lavičkami a veľa iného. Je to výborné východiskové miesto na splav rieky, ale pre<br />
karavanistov aj hlavne na cykloturistiku. Vedie tadeto rozsiahla sieť cyklotrás či už po našej<br />
strane hraníc, či po strane Rakúska.
Zrazy karavanistov<br />
V počiatkoch tvorili zrazy karavanistov fenomén, ktorý zohral významnú úlohu pri rozvoji<br />
<strong>karavaningu</strong> na Slovensku. Kto ich nezažil, dnes si to vie len ťažko predstaviť.<br />
Z technického hľadiska to boli doslova „ pojazdné výstavy“ či „dni novej techniky“. Dnes<br />
úplné samozrejmosti sa vtedy objavovali ako nevídané novinky. Procesie záujemcov<br />
išli od prívesu k prívesu a oboznamovali sa s novými prívesmi, porovnávali rôzne<br />
riešenia pevných i skladacích prívesov. Študovali sa podvozky, prvé lastovičky pri<br />
riešení brzdenia, stavebné materiály, riešenie interiérov. Objavili sa prvé chladničky,<br />
plynové kúrenia, čerpadlá na vodu a pod. Ďalší významný prínos zrazov bol spoločenský.<br />
Väčšina skalných z rôznych klubov sa navzájom spoznala na priateľskej úrovni, vrátane<br />
celých rodín. Na stretnutiach vznikala fantastická atmosféra, prebiehali spoločenské<br />
zábavy, rôzne súťaže, i deti sa vždy cítili vynikajúco a tešili sa na zrazy. Väčšina zrazov<br />
sa poriadala v kempingoch, kde bola možnosť ubytovania aj v chatkách. Toto hojne<br />
využívali nielen adepti <strong>karavaningu</strong>, ale i priatelia, ktorí na karavan nepomýšľali.<br />
Zrazy, najmä národné a medzinárodné mali veľmi pestré a bohaté programy. Často tu<br />
vystupovali rôzne folklórne súbory. Umožňovala to štedrá dotácia od Autoklubu ako aj<br />
výhoda, že Zväzarm vlastnil mnoho kempingov. Prostriedky sa úspešne darilo získavať<br />
i z inzerátov v bulletinoch od národných podnikov, kde členovia karavan klubov mali<br />
priateľov a priaznivcov vo vedení. Športová činnosť spočiatku zahŕňala rôzne súťažné<br />
jazdy, najmä jazdu zručnosti s karavanom. Neskôr sa od jazdy s karavanom upustilo,<br />
najmä keď sa rozšírilo používanie prístreškov a po súťaži ich bolo treba znova postaviť.<br />
V takých prípadoch usporiadateľ na jazdu zručnosti požičiaval nákladný vozík. Aj<br />
turistická činnosť bola veľmi bohatá. V zaujímavých lokalitách zabezpečil usporiadateľ<br />
niekoľko trás- náročných i menej náročných - ktoré mohli účastníci absolvovať s<br />
kvalifikovanými sprievodcami. Obľúbené boli aj poznávacie programy, ktoré sa väčšinou<br />
absolvovali objednanými autobusmi. Smerovali na historické miesta na hrady a zámky,<br />
do jaskýň a pod. Tým, že sa tieto zrazy robili na rôznych miestach republiky, výrazne sa<br />
rozširoval obzor karavanistov a značnou mierou prispievali propagácii nášho cestovného<br />
ruchu.<br />
Národné zrazy<br />
O fenoméne stretnutí a zrazov karavanistov sme hovorili už v predchádzajúcej časti. Toto<br />
všetko platilo v plnej miere aj pre národné zrazy. Zámerom usporiadateľov národných<br />
zrazov v začiatkoch organizovaného <strong>karavaningu</strong> bolo propagovať túto činnosť a na<br />
stavbu karavanov podchytiť čo najviac záujemcov. To minimum, čo v tej dobe ponúkal<br />
trh, nebolo často ani na úrovni amatérskych prívesov / i keď aj tu jestvovali výnimky/.<br />
Inou otázkou bola dostupnosť týchto tzv. továrenských prívesov pre potenciálnych<br />
záujemcov, nehovoriac už o možnosti dovozu zo zahraničia. Voľbou miesta usporiadania<br />
zrazu usporiadatelia zrazu chceli umožniť účastníkom spoznávať rôzne kúty nášho<br />
krásneho a turisticky bohatého Slovenska. Zrazy sa preto vždy nekonali iba v ATC či<br />
na verejných táboriskách, ale v niektorých prípadoch aj v improvizovaných priestoroch<br />
- v rekreačných strediskách, alebo v areáloch kúpalísk - kde bolo treba zabezpečiť zo<br />
strany usporiadateľa základné technické a hygienické podmienky. Pre jednotlivé zrazy<br />
sa vypracovávali tzv. zvláštne ustanovenia - propozície, kde sa uvádzal poriadateľ,<br />
termín, miesto konania akcie, organizačný výbor, čestné predsedníctvo / funkcionári<br />
nadriadených orgánov, sponzori/ a ostatné organizačné záležitosti. Súčasťou bolo aj<br />
uvedenie hromadnej poistky podujatia, ktorú mal uzatvorenú Zväzarm pre svoje akcie.<br />
Tieto podliehali schvaľovaniu nadriadeného orgánu- spravidla AMK Zväzarmu. Termín<br />
poriadania národných zrazov sa postupne ustálil - až na malé odôvodnené výnimky -
spravidla na koniec mája, alebo na mesiac jún. Bolo to nakoniec aj z toho dôvodu, že v<br />
letných mesiacoch sa takáto akcia nedala v ATC usporiadať pre kapacitne naplnené ATC.<br />
Len pre ilustráciu - v tej dobe špičkový ATC Duchonka bol na na letnú sezónu každoročne<br />
naplnený rezerváciami prakticky už v januári, čo dnes znie dosť neuveriteľne pri kapacite<br />
3000 miest na 20 hektárovej rozlohe kempingu. Pre účastníkov zrazov sa vydávali<br />
bulletiny, ktoré obsahovo vychádzali zo schválených propozícii. Okrem organizačných<br />
záležitostí a dôležitých informácii pre účastníkov obsahovali spravidla aj popis miesta<br />
zrazu s blízkymi pamätihodnosťami a prírodnými zaujímavosťami a možnosťami ich<br />
návštevy či už formou turistických, cyklistických alebo automobilových výletov. Bulletiny<br />
poskytovali usporiadateľom aj možnosť príjmov z reklám podnikov uvádzaných v nich.<br />
Jednotlivé zrazy boli tiež čiastočne dotované z vyšších orgánov AMK a Zväzarmu. Dotácia<br />
bola obyčajne poskytovaná formou úhrady nákladov spojených s organizáciou podujatia,<br />
napr, technického zabezpečenia, prenájmu priestorov, zabezpečenie sprievodného<br />
programu a pod. Súčasťou zrazov spočiatku bola aj tzv. „Jazda vďaky“ spojená s<br />
položením venca k rôznym pamätníkom hrdinov vojny, účastníkom SNP a podobne.<br />
Peknou tradíciou národných zrazov sa stala aj zrazová vlajočka pre účastníkov / škoda,<br />
že v posledných rokoch sa táto už vždy nedodržuje/. Určitou tradíciou v začiatkoch bolo<br />
aj „obdarovanie“ účastníkov nejakým drobným upomienkovým predmetom - často to<br />
boli rôzne svietidlá, tácky so zrazovou potlačou, suveníry - jednoducho tým, čo bolo v<br />
možnostiach usporiadateľa získať od sponzorov. Po roku 1989 sa pomery v <strong>karavaningu</strong><br />
zmenili - karavaning začal stagnovať z dôvodov iných záujmov členov a čiastočne aj pre<br />
pasivitu členstva vzhľadom na okolnosti „organizačných zmätkov“. V tejto čiastočne<br />
zmenenej klíme sa našťastie poriadanie národných zrazov podarilo udržať. Začali sa<br />
objavovať karavany z dovozu, amatérska stavba sa stala nereálnou a postupne zanikala.<br />
Tým sa čiastočne zmenila aj náplň zrazov - to najpodstatnejšie - stretávať sa s priateľmi<br />
s rovnakými záujmami, však zostalo. Zvýšili sa nároky na výber miesta národných zrazov,<br />
komerčná stránka čiastočne začala prevládať nad pôvodnými myšlienkami a zámermi<br />
- spoznávať nové, nepoznané atraktívne miesta Slovenska. V poslednom čase sa však<br />
začala prejavovať aj nová, pozitívna stránka poriadania národných zrazov a to tá, že do<br />
organizovania zrazov sa čoraz viac zapájajú aj majitelia a prevádzkovatelia kempingov,<br />
z ktorých mnohí sú aj aktívni karavanisti, ktorí danej problematike rozumejú a ktorým<br />
za ich prínos pre karavaning treba poďakovať. Treba zdôrazniť, že i keď sa náplň zrazov<br />
čiastočne v priebehu <strong>rokov</strong> menila, čo je pochopiteľné, usporiadatelia vždy pracovali na<br />
dobrovoľníckej báze s vedomím, že robia niečo pre priateľov s rovnakým „postihnutím“.<br />
Plne to vystihol a zdôraznil vo svojom novoročnom príhovore pre rok 2018 prezident<br />
SACC Ing. Jaroslav Mišura, ktorý povedal - a teraz citujem: „ Všeobecne je nutné<br />
povedať, že pokiaľ budeme mať medzi sebou ľudí, ktorí sú ochotní pracovať v prospech<br />
ostatných preto, že im to robí radosť, potom sa nemusíme báť o náš karavanIng.<br />
Dúfam, že takáto „choroba“ bude čo najviac infekčná “. Pripomeňme si teraz jednotlivé<br />
zrazy tak, ako „šli roky“. Údaje sú z dostupných poskytnutých podkladov jednotlivých<br />
klubov, archívu autorov a tiež z osobných spomienok pamätníkov. Popisy jednotlivých<br />
národných zrazov uvádzame v autentickom znení, ako sa uvádzali v informačných<br />
materiáloch, pozvánkach, prípadne bulletinoch vydávaných pri príležitosti zrazov, teda<br />
tak, ako to bolo zaužívané v tom čase. Sú to historické fakty, ktoré svojim spôsobom<br />
dokumentujú vývoj <strong>karavaningu</strong> na Slovensku a vypovedajú o tom, ako sa karavanisti<br />
svojou prispôsobivosťou a vynaliezavosťou snažili o „ prežitie“ aj v tých časoch, keď<br />
nie vždy, všade a všetci na každom mieste boli naklonení rozvoju tejto činnosti. Taktiež<br />
usporiadatelia sú uvedení podľa názvov organizácií tak, ako sa v tom ktorom roku menili<br />
názvy klubov.
0. ZRAZ - „CARAVAN ŠPORT“<br />
22. - 24. 5. 1970<br />
Miesto: Podbanské - verejné táborisko<br />
Poriadateľ: TJ Lokomotíva Lipt. Mikuláš „Caravan šport“<br />
Usporiadateľom tohto „prípravného“ zrazu bol Ondrej Cibák z Liptovského Mikuláša, ktorý<br />
záujemcov pozval do krásneho a malebného prostredia Podbanského pod majestátny Kriváň.<br />
Pre zaujímavosť uvádzame citát z pozvánky na tento zraz, v ktorom je vystihnutá podstata a<br />
poslanie tohoto i rodiacej sa tradície budúcich zrazov karavanistov:<br />
Vážení priatelia!<br />
Možno mnohých Vás prekvapí táto skromná pozvánka na dá sa<br />
povedať na naše pomery novú akciu - mnohých možno ani nie. Nech<br />
je už akokoľvek, obraciame sa na všetkých majiteľov obytných<br />
prívesov, ale aj tých, ktorí sa chcú stať ich majiteľmi, aby sa rozhodli<br />
prísť do krásneho a malebného prírodného prostredia Podbanského<br />
pod majestátny Kriváň, aby sme spoločne utvorili jednu veľkú<br />
rodinu, podebatovali, poučili a navzájom si pomohli. Už vopred sa<br />
tešíme, že v tichých zákutiach dravej Belej vyrastie veľká dedina<br />
CARAVAN.<br />
Dovidenia!<br />
V programe zrazu bolo zoznámenie sa účastníkov, prehliadka<br />
prívesov, výmena skúseností s amatérskou stavbou obytných<br />
prívesov. Nezabudlo sa ani na informácie o novinkách zo zahraničnej literatúry a časopisov<br />
k uvedenej problematike, ale ani na informácie o možnostiach nákupu materiálov na stavbu<br />
prívesov - o dôležitých veciach pre ďalší rozvoj <strong>karavaningu</strong>.<br />
V sobotu večer bolo spoločné posedenie pri vatre, v nedeľu sa mohli účastníci zúčastniť na XXII.<br />
ročníku medzinárodného Tatranského slalomu na rieke Belej, prípadne sa zúčastniť vychádzok<br />
do okolia.<br />
1.národný zraz karavanov<br />
4. - 6. 9. 1970<br />
Miesto: ATC Vrátna dolina, Terchová<br />
Poriadateľ: AMK SSR - Caravan klub Žilina<br />
Účasť: 29 karavanov, 88 účastníkov Účastníci prvého národného<br />
zrazu karavanov sa stretli v krásnom prostredí Jánošíkovho kraja<br />
vo Vrátnej doline v pohorí Malej Fatry. Predsedom organizačného<br />
výboru zrazu bol Ing. Štefan Nagy, tajomníkom Ladislav Koucký.<br />
Naplánovaný program nenarušilo ani nepriaznivé počasie.<br />
Program pozostával z turistických akcií krásnym jánošikovským<br />
krajom, výmeny skúseností zo stavby karavanov, jazdy s<br />
prívesom. Organizované boli tiež súťaže pre deti a mládež. Po<br />
prvý krát sa súťažilo v jazde zručnosti s karavanom, spojenou s<br />
brannými prvkami. Vyhodnotenie a odovzdávanie cien bolo pri<br />
večernom kultúrnom programe, v ktorom vystupoval folklórny<br />
súbor Rozsutec. Po zapálení vatry kultúrny program pokračoval<br />
tancom pri hudbe žilinskej posádky. Každý účastník zrazu dostal<br />
vlajočku podujatia. Krátku reportáž z prvého národného zrazu<br />
vysielala Československá televízia 17. septembra 1970 v relácii<br />
„Motoristi, na minútku“.
2. národný zraz karavanov<br />
14. - 16. 5. 1971<br />
Miesto: ATC Jelenec<br />
Poriadateľ: AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra<br />
Zraz sa poriadal pod Tríbečskými vrchmi v ATC Jelenec, ktorý je súčasťou<br />
rekreačnej oblasti pod zrúcaninou hradu Gýmeš pri obci Jelenec v<br />
blízkosti cesty Nitra - Zlaté Moravce. Riaditeľ zrazu bol Ladislav Citáry, 1.<br />
zástupcom Ľudovít Zimerman, 2. zástupcom Ernest Ocelka a tajomníkom<br />
Viliam Dokupil. Súčasťou programu boli turistické výlety do okolia, súťaž<br />
detí a dospelých, nechýbala ani jazda zručnosti s karavanom. Večer<br />
bol spoločenský večierok pri táboráku. Novinkou bola súťaž o najlepší<br />
amatérsky robený karavan, tzv. „caravan salon“. Hodnotila sa váha,<br />
vzhľad, úprava interiéru, celková vybavenosť, modernosť konštrukcie<br />
karosérie a modernosť konštrukcie podvozka - pérovanie, brzdenie,<br />
pripájacie zariadenie a stabilita pri kempovaní. Usporiadateľ zabezpečil<br />
pre všetkých účastníkov servisné služby pomocou testovacieho prístroja.<br />
Reportáž o tomto zraze priniesol časopis AutoMoto č. 23 z 9. júna 1971.
3. národný zraz karavanov<br />
1. - 9. 7. 1972<br />
Miesto: Tatranská Lomnica - ATC Tatranec<br />
Poriadateľ: Automotoklub Zväzarmu Košice-juh<br />
Zraz sa poriadal v prekrásnom prostredí Vysokých Tatier v Tatranskej Lomnici,<br />
v ATC Tatranec. Súčasťou zrazu bola cieľová jazda účastníkov. Zraz bol<br />
spojený s celoslovenským preborom v jazde s karavanom a jazdou zručnosti.<br />
Riaditeľom zrazu bol Miroslav Krbaťa, predseda usporiadajúceho klubu,<br />
zástupcom Július Vágaši a tajomníkom Štefan Tár. Okrem športovo-branného<br />
a turistického programu boli pre účastníkov pripravené rôzne služby,<br />
napríklad testovanie automobilov testovacím prístrojom Paltest, prípadne<br />
drobné opravy za pomoci cestnej služby AMK. V priebehu zrazu sa uskutočnili<br />
súťaže pre deti a mládež, výstava detskej kresby a burza odznakov a vlajok.<br />
V sobotu večer bolo posedenie pri táboráku spojené s vyhodnotením<br />
preboru. V nedeľu sa účastníci mohli vybrať na prehliadku okolia, prípadne<br />
sa zúčastniť spoločnej návštevy Symbolického cintorína obetí Tatier na<br />
Popradskom Plese, spojenej s položením venca. Stretli sa tu aj Ing. Pinkava a<br />
Vilo Dokupil.<br />
4. národný zraz karavanov<br />
8. - 10. 6. 1973<br />
Miesto : ATC Vrátna dolina<br />
Poriadateľ: AMK SSR - Caravan club Žilina a TJ ZVL Žilina<br />
Účasť 56 karavanov, 267 účastníkov<br />
Tento zraz bol poriadaný<br />
z poverenia Ústredného<br />
Automotoklubu Zväzarmu ČSSR<br />
tiež ako 1. Československý<br />
zraz karavanov. Účastníci sa<br />
stretli opäť v krásnom prostredí<br />
Jánošíkovho kraja - vo Vrátnej<br />
doline v Malej Fatre. Zraz sa<br />
konal v rámci “ Okresných<br />
telovýchovných slávností 1973”<br />
pod záštitou odboru obchodu a cestovného ruchu ONV Žilina. Riaditeľom zrazu bol Ing. Štefan<br />
Nagy, tajomníkom Ing. Jaroslav Ďurana, hlavným usporiadateľom Zdeněk Mičinec. Súčasťou<br />
programu bola turistika, branno športové hry pre deti a mládež, uskutočnil sa i prebor karavanov<br />
v jazde zručnosti. Nechýbal ani bohatý kultúrny program, spojený s premietaním filmov s<br />
mototuristickou tématikou. V technickej časti programu prebehli rôzne prednášky, teoretická
a praktická činnosť. Odborné prednášky boli na tému: používanie plynových spotrebičov v<br />
karavane, voľba vhodných mazadiel, voľba vhodných pneumatík, úprava motorov. Katedra<br />
cestnej dopravy VŠD v Žiline predviedla účastníkom zrazu meranie brzdnej dráhy motorového<br />
vozidla bez prívesu a z prívesom. Výrobné družstvo Montáža Žilina zabezpečilo servis pre<br />
motorové vozidlá účastníkov, Mototechna n.p. Žilina predávala súčiastky. Počas zrazu prebehla<br />
tiež výstavka výrobkov pre motoristov. Predstavili sa tu Gumárne n.p. Púchov, i Benzinol n.p.<br />
Žilina, so svojimi výrobkami. ČTO Hvězda Nový Bohumín vystavovala obytný príves.<br />
V sobotu večer bolo vyhodnotenie súťaží a odovzdávanie cien, táborák a vystúpenie folklórnej<br />
skupiny. Pokračovaním večerného programu bolo i posedenie pri tanečnej hudbe. V nedeľu<br />
mohli účastníci navštíviť Múzeum Jánošíkovskej tradície a národopisu v Terchovej.<br />
5. národný zraz karavanov<br />
1. - 9. 6. 1974<br />
Miesto: Bratislava<br />
Poriadateľ: AMK Rally Bratislava - odbor caravan<br />
Napriek snahe autorov sa nepodarilo získať podklady z tohto zrazu.<br />
6. národný zraz karavanov<br />
23. 25. 5. 1975<br />
Miesto: ATC Slňava I - Piešťany<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club Nitra<br />
Zraz sa konal v ATC Sĺňava I v Piešťanoch na ľavom brehu vážskej vodnej<br />
nádrže Sĺňava v blízkosti kúpaliska. Súčasťou zrazu bol národný prebor<br />
spojený s jazdou zručnosti s karavanom.
7. národný zraz karavanov<br />
4. - 6. 6. 1976<br />
Miesto: Jankov Vŕšok<br />
Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/ Bebravou.<br />
Účasť: 17 karavanov<br />
Zraz sa uskutočnil na úpätí Strážovských vrchov, v malebnom prostredí<br />
Jankovho Vŕšku nad obcou Uhrovec, v blízkosti Bánoviec n/Bebravou pri<br />
známom pamätníku SNP, pri príležitosti 25. Výročia založenia závodu<br />
Tatra v Bánovciach n/Bebravou. Riaditeľom zrazu bol Michal Minárik,<br />
tajomníkom Ing. Milan Minárik, vedúcim súťaží Ing. Arnošt Gröpl.<br />
Program zahŕňal súťaž pre deti a prebor karavanov, ktorý pozostával z<br />
viacerých disciplín - hodu granátom, streľby, topografie a testov z pravidiel<br />
cestnej premávky a jazdy zručnosti s prívesom. Vyhodnotenie zrazu a<br />
odovzdanie cien prebehlo po spoločnej večeri<br />
v hoteli Partizán na Jankovom Vŕšku, po<br />
ktorom nasledoval spoločenský večierok s<br />
programom, na ktorom vystúpil aj kúzelník.<br />
Súčasťou programu zrazu boli turistické vychádzky do okolia.<br />
Usporiadanie zrazu v blízkosti Bánoviec n/Bebravou prispelo značnou<br />
mierou na propagácii <strong>karavaningu</strong> v tejto oblasti, čo sa prejavilo<br />
v nasledujúcich rokoch. Reportáž z tohoto z razu ako “ reportá ž<br />
o rozvíjajúcej sa zväzarmovskej činnosti - <strong>karavaningu</strong>” priniesla<br />
Československá televízia vo zväzarmovskej relácii ”Vlna Z” 1. 7. 1976.<br />
8. národný zraz karavanistov<br />
10. - 12. 6. 1977<br />
Miesto: Senec - Slnečné jazerá<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava<br />
Zraz sa uskutočnil v priestore ATC na severnej strane Slnečných jazier v Senci,<br />
na brehu jazera s dobrou možnosťou kúpania. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko<br />
Pinkava, tajomníkom Július Bálint. V programe zrazu nechýbali tradičné súťaže<br />
pre deti a dospelých, výstava a vyhodnotenie<br />
detských kresieb na tému „karavanizmus“,<br />
vyhodnotené boli najvzdialenejšia posádka a<br />
najaktívnejšia účasť klubu na zraze. Súčasťou<br />
boli tiež ukážky športového potápania a jazdy<br />
na plachetnici. Vyhodnotenie zrazu prebehlo<br />
po spoločnej večeri, ktorá pokračovala<br />
spoločenským posedením.
9. národný zraz karavanistov<br />
26. - 28. 5. 1978<br />
Miesto: ATC Manín<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club<br />
Nitra Zraz sa uskutočnil neďaleko Považskej Bystrice, v Manínskej<br />
vrchovine pri Manínskom potoku v doline, ktorú skrášľujú dve tiesňavy -<br />
Manínska a Kostolská - v ATC Zväzarmu Považských strojární. Riaditeľom<br />
zrazu bol Ing. M. Karlubík, CSc.,<br />
tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným<br />
poriadateľom V. Hahn. Na programe<br />
bol prebor karavanistov, nechýbali<br />
súťaže pre deti účastníkov. Večer<br />
prebehla spoločná večera s<br />
posedením a vyhodnotením zrazu. V<br />
nedeľu sa uskutočnili organizované<br />
výlety do Manínskej tiesňavy a na Súľovské skaly.<br />
10. národný zraz karavanov<br />
7. - 9.9. 1979<br />
Miesto: ATC Trusalová - Turany<br />
Poriadateľ AMK SSR Caravan klub Žilina v spolupráci so<br />
ZO Zväzarm - Caravan klub pri BZVIL Ružomberok<br />
Účasť: 135 karavanov, z toho 89 z ČSR a 46 zo SSR, 510 účastníkov,<br />
z toho 348 dospelých a 162 detí<br />
Tento jubilejný národný zraz organizovaný z poverenia ÚRM ČSSR a<br />
ÚRM SSR Zväzarmu bol súčasne i 5. celoštátny zraz karavanov ČSSR.<br />
Uskutočnil sa v ATC Trusalová - Turany, v kraji bohatom na tradície, v<br />
blízkosti najmalebnejšieho pohoria našej vlasti - Malej Fatry. Súčasťou<br />
zrazu boli výlety do okolia - na Šútovský vodopád, výstup na Chleb, ale aj<br />
návšteva Matice Slovenskej, Národného cintorína a Národného múzea v<br />
Martine. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ferdinand Čapka, zástupcom Ing. Rudo<br />
Šottník-Súlovec, tajomníkom Zdenek Mičenec. Hlavnými poriadateľmi boli<br />
Ing. Vladimír Šebo a Ing. Peter Filipp. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách<br />
branno - športových súťaží mládeže i dospelých. Prebehla aj výtvarná súťaž<br />
detí a nechýbala ani vatra a v sobotu večer spoločenské posedenie. Pri<br />
príležitosti zrazu boli vydané dva odznaky, visačka z plexiskla a tradičná<br />
pamätná vlajočka zrazu. Priebeh zrazu je zachytený na 12 - minútovom<br />
ozvučenom farebnom filme.
11. národný zraz karavanistov<br />
13. - 15. 6. 1980<br />
Miesto: ATC Jahodník<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava<br />
Miesto zrazu ATC Jahodník, bolo v Malých Karpatoch, v rekreačnej<br />
oblasti Jahodník pri meste Smolenice. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko<br />
Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický. Na zraze sa vyhodnocovala<br />
najaktívnejšia klubová účasť, ale aj najvzdialenejší a posádka.<br />
Uskutočnili sa súťaže detí a dospelých<br />
a ocenené boli detské kresby na<br />
tému ”karavanizmus”. Účastníci<br />
spoločne navštívili jaskyňu Driny.<br />
Večer bol táborák a premietali sa filmy.<br />
Taktiež pripravili inštruktáž o výrobe<br />
a používaní mazadiel n.p. Slovnat<br />
Bratislava.<br />
12. národný zraz karavanistov<br />
29. - 31. 5. 1981<br />
Miesto: Striebornica - priestor pionierskeho tábora ROH Tatra v Uhrovci<br />
Poriadateľ: Caravan Club ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/Bebravou<br />
Účasť: 53 karavanov, 186 účastníkov<br />
Za miesto usporiadania tohto zrazu usporiadateľ zvolil priestor PT ROH<br />
Tatra v rekreačnej oblasti Striebornica - v doline Strážovských vrchov s<br />
prírodným kúpaliskom, rekreačnými strediskami, s možnosťou výletov<br />
do okolia - Uhrovec, Uhrovský hrad, Bánovce n/Bebravou, Jankov Vŕšok,<br />
Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré boli v programe zrazu. Riaditeľom zrazu<br />
bol Michal Minárik, členmi organizačného výboru boli Ing. Arnošt Grôpl,<br />
Ing. Milan Minárik, Pavel Fojtík, Rudolf Bittara, Oto Krumpolec, Marián<br />
Hubinský. Nechýbali tradičné súťaže pre deti<br />
a dospelých, súčasťou bol i nohejbalový turnaj<br />
zmiešaných družstiev (muži - ženy) jednotlivých<br />
klubov. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka<br />
a najaktívnejšia účasť klubu - v tejto sa zohľadňovala vzdialenosť zo<br />
sídla klubu, počet účastníkov príslušného klubu a tiež počet účastníkov<br />
klubu na jendotlivých súťažiach zrazu. Usporiadali a vyhodnotili výstavu<br />
detských kresieb na tému karavanIng.
13. národný zraz karavanov<br />
11. - 13. 6. 1982<br />
Miesto: Výtoky - priestor pionierskeho tábora „Mladý stavbár“<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Karavan klub Piešťany<br />
Zraz sa uskutočnil v blízkosti Piešťan,<br />
v doline nad obcou Moravany n/<br />
Váhom, v priestore PT „Mladý<br />
stavbár“. Riaditeľom zrazu bol Rudolf<br />
Bendárik. Počas zrazu tradične<br />
prebehli branno - športové súťaže<br />
detí a dospelých, ako aj jazda<br />
zručnosti s karavanom. Nechýbala<br />
ani tombola pri spoločenskom<br />
večierku a výstava ručných prác<br />
účastníkov a najmä účastníčok: výtvarné práce, výšivky, krajky<br />
a podobne. Uskutočnila sa tiež „Burza dobrých nápadov a<br />
materiálu“ zo stavby karavanov.<br />
14. národný zraz karavanistov<br />
10. - 12. 6. 1983<br />
Miesto: ATC Diakovce - termálne kúpalisko<br />
Poriadateľ: Caravan klub ZO Zväzarmu Tesla Nové Zámky<br />
Účasť: 114 karavanov<br />
Štafetu usporiadateľov národných zrazov prevzal ďalší<br />
slovenský klub, za miesto poriadania si zvolil atraktívne<br />
prostredie termálneho kúpaliska v Diakovciach, medzi obcami<br />
Diakovce a Horné Saliby. Riaditeľom národného zrazu bol Otto<br />
Jakabovič, tajomníkom Ladislav Červenák. Hlavnou „činnosťou“<br />
účastníkov bolo kúpanie v termálnom kúpalisku. Nechýbali<br />
však ani súťaže detí i dospelých, večer bolo spoločenské<br />
posedenie s tombolou, ktorému predchádzala večera -<br />
„gulášpárty“ - ako perličku uvádzame citát z bulletinu: „...<br />
guláš bude možné zakúpiť za 6,- Kčs...“. Konala sa tiež jazda<br />
zručnosti s automobilom a vyhodnotili najaktívnejšiu účasť<br />
klubov.
15. národný zraz karavanistov<br />
15. - 17. 6. 1984<br />
Miesto: Skýcov<br />
Poriadateľ: Caravan club Mestskej ZO Zväzarmu v Nitre<br />
Zraz sa uskutočnil v areáli Domu brannej výchovy v Skýcove, v peknom kopcovitom, zalesnenom<br />
prostredí. Prístupová cesta do areálu nad obcou Skýcov mala extrémne stúpanie. Na toto<br />
upozorňovala už informačná tabuľa usporiadateľov pod úpätím stúpania s nevšedným príkazom<br />
zaraďte prvý prevodový stupeň! No i tak prudké stúpanie bolo nad sily niektorých slabších<br />
vozidiel s prívesmi. Našťastie usporiadatelia počítali i s touto eventualitou a k dispozícii pre takéto<br />
prípady bolo silnejšie ťažné vozidlo - traktor. Riaditeľom zrazu bol JUDr. Ján Bradáč, tajomníkom<br />
Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom Ing. Marián Nemec. V sobotňajšom programe nechýbala<br />
návšteva pamätnej siene partizánskej obce Skýcov, súťaže detí a branná súťaž rodín - rodinný<br />
Dukelský pretek brannej zdatnosti, kde sa celé rodiny zapájali do plnenia branných, športových<br />
a topografických úloh. V okolí areálu bolo možné zbierať huby a záujemcom poradil odborník z<br />
tejto oblasti - autor viacerých kníh o hubách. Konala sa tiež výstavka fotografií, detskej kresby,<br />
premietanie diapozitívov účastníkov a pre deti sa premietali filmy. Večer nechýbala vatra, beseda s<br />
účastníkom partizánskeho odboja: opekala sa i slaninka. Na zraze sa konala medziklubová súťaž<br />
vo volejbale. Vyhodnotený bol tiež najvzdialenejší, najmladší a najstarší účastník a jednotlivé kluby<br />
podľa počtu a aktivity rodín s prepočtom vzdialenosti do miesta zrazu.<br />
16. národný zraz karavanistov<br />
14. - 16. 6. 1985<br />
Miesto: ATC Buková-Hrudky<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava
Zraz sa uskutočnil v menej známom, ale krásnom prostredí Malých Karpát pri vodnej nádrži<br />
Buková. Riaditeľom bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický, hlavným<br />
usporiadateľom Silvester Mikuš. Ani tu nechýbali detské súťaže. Pre dospelých bol pripravený<br />
tzv. POMZ - peší orientačný mikrozávod, ktorý prekazilo nepriaznivé počasie. Večer sa premietali<br />
filmy. Spestrením programu pre účastníkov boli ukážky cyklotrialového a trialového umenia<br />
našich popredných reprezentantov. Zaujímavá bola návšteva jaskyne Driny a výstup na hrad<br />
Ostrý kameň. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka a najaktívnejšia klubová účasť na<br />
zraze.<br />
17. národný zraz karavanistov<br />
20. - 22. 6. 1986<br />
Miesto: ATC Duchonka<br />
Poriadateľ: 2. ZO Zväzarmu, Caravan klub pri n. p. Tatra Bánovce n/Bebravou<br />
Účasť: 87 karavanov, 299 účastníkov<br />
Zraz sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Duchonka neďaleko Topoľčian,<br />
pri priehrade pod prekrásnym brezovým lesíkom s možnosťou kúpania,<br />
člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov, v ATC, ktorý v tom<br />
čase patril k najlepším kempingom v rámci celej ČSSR. Riaditeľom<br />
zrazu bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan Minárik, členmi<br />
organizačného výboru Pavel Fojtík, Karol Žiško, Karel Plička, Rudolf<br />
Bittara. V amfiteátri autokempingu mohli účastníci sledovať po dva<br />
večery filmové predstavenia. V programe okrem tradičných súťaží pre<br />
deti a dospelých nechýbal ani rodinný branno-orientačný mikrozávod<br />
s mnohými náučnými, ale i zábavnými úlohami. V sobotu večer bola<br />
beseda s účastníkmi Rallye Paríž - Dakar z kopřivnickej Tatry, spojená<br />
s premietaním diapozitívov. V nedeľu predviedli bánovskí modelári ukážky zo svojej činnosti<br />
- najmä automodelári a leteckí modelári boli stredobodom pozornosti detí. Aj tu vyhodnotili<br />
najvzdialenejšiu posádku a najaktívnejšiu klubovú účasť.<br />
18. národný zraz karavanistov<br />
19. - 21. 6. 1987<br />
Miesto ATC OSCR Zelená voda,<br />
Nové Mesto n/Váhom<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu, Karavan klub<br />
Trenčín<br />
Na scénu národných zrazov vstúpil ďalší<br />
slovenský klub - Karavan klub Trenčín. Za<br />
miesto konania svojho premiérového národného<br />
zrazu si zvolil ATC na Zelenej vode na Považí<br />
pri Novom meste n/ Váhom. Zvolené miesto
umožňovalo účastníkom kúpanie, surfovanie na jazerách Zelená voda, ale i výlety na beckovský a<br />
čachtický hrad. Predsedom organizačného výboru bol Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Slavomír<br />
Kubínyi, tajomníkom Walter Heptner. V oficiálnom programe boli súťaže detí a dospelých, súťaže z<br />
dopravnej výchovy, premietanie filmov a tombola. Nechýbal ani táborák a diskotéka.<br />
19. národný zraz karavanistov<br />
10. - 12. 6. 1988<br />
Miesto : ATC Buková - rekreačná oblasť Hrudky<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK CHZJD n.p. Bratislava - Caravan klub<br />
Účasť: 61 karavanov, 248 účastníkov<br />
Usporiadaním 19. národného zrazu karavanistov bol poverený novovzniknutý<br />
bratislavský karavan klub pri CHZJD. Zraz sa už druhý krát uskutočnil pri<br />
vodnej nádrži potoka Hrudky v rovnomennej<br />
rekreačnej oblasti v Malých Karpatoch.<br />
Riaditeľom organizačného výboru bol Milan<br />
Frlaus, tajomníkom Rastislav Kešjar, hlavným<br />
usporiadateľom Ľubomír Havíř. Program<br />
zahrňoval loptové hry, člnkovanie, surfovanie,<br />
ukážky zväzarmovskej činnosti a armády.<br />
Večer bol kultúrny program pri táboráku.<br />
20. národný zraz karavanistov<br />
16. - 18. 6. 1989<br />
Miesto: ATC Nitrianske Rudno<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina<br />
Jubilejný 20. národný zraz karavanistov bol situovaný do Strážovských<br />
vrchov, do ATC Nitrianske Rudno na brehu rovnomennej priehrady, ktorý<br />
bol budovaný ako účelové športovo-turistické zariadenie pre rozvoj<br />
vodných športov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Štefan Nagy,<br />
hlavným usporiadateľom Ing. Vladimír Setey. Tradičný<br />
program bol doplnený o zaujímavý kvíz družstiev<br />
jednotlivých zúčastnených klubov v prírodnom<br />
amfiteátri ATC. Z ukážok zväzarmovskej činnosti<br />
najviac upútali parašutisti. Okrem nich sa tu predstavili<br />
rogalisti, motokrosári, bikrosári, modelári, potápači a<br />
kynológovia so svojimi štvornohými miláčikmi. Zaujímavý bol autobusový<br />
výlet do Bojníc, spojený s prehliadkou ZOO Bojnice a výlet na Jankov Vŕšok.<br />
No najzaujímavejším a pre všetkých zúčastnených nezabudnuteľným a<br />
neopakovateľným zážitkom bol zájazd do Handlovej, spojený s návštevou<br />
a prehliadkou podzemnej bane, miesta, kde sa dá nezainteresovanému<br />
dostať len veľmi ťažko.<br />
21. národný zraz karavanistov<br />
29. 6. - 1. 7. 1990<br />
Miesto: ATC Sĺňava II - Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />
Účasť: 74 karavanov<br />
Už po druhý raz sa účastníci národného zrazu stretli v kúpeľnom meste Piešťany, na brehu<br />
vodnej nádrže Sĺňava, ale tentokrát na pravom brehu Váhu v ATC Lodenica. Areál poskytoval<br />
bohaté možnosti na rybolov a vodné športy, ale aj možnosť navštíviť samotné mesto Piešťany
s jeho kúpeľnými priestormi a bohatým kultúrnym programom. Jeho prehliadka bola súčasťou<br />
programu zrazu. Riaditeľom zrazu bol Alexander Fabián, zástupcom Ing. Ján Mitošinka,<br />
tajomníkom Zuzana Michalcová, hlavným poriadateľom Vladimír Ščepko. Program zrazu<br />
obsahoval súťaže pre deti i dospelých, večer posedenie pri guláši a spoločenský večierok.<br />
Účastníci sa mohli zúčastniť výletu loďou po Sĺňave.<br />
22. národný zraz karavanistov<br />
21. - 23. 6. 1991<br />
Miesto: ATC Zelená voda<br />
Poriadateľ: Nitra<br />
Z tohto zrazu sa taktiež nepodarilo zachovať podklady. Autori publikácie sa<br />
všetkým ospravedlňujú.<br />
23. slovenský národný zraz karavanistov<br />
19. - 21. 6. 1992<br />
Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom<br />
Poriadateľ: Caravan club Trenčín<br />
Po roku sa národný zraz opäť vrátil na to isté miesto<br />
na Považí, do ATC na Zelenej vode pri Novom Meste<br />
n/Váhom. Predsedom organizačného výboru bol<br />
Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Jozef Kyselica,<br />
tajomníkom Milan Kolibár. Aj tu prebiehali športové<br />
súťaže dospelých a detí v rôznych kategóriách,<br />
okrem toho usporiadali tombolu s množstvom<br />
zaujímavých cien, večer posedenie pri guláši,<br />
táboráku a spoločnej zábave. Účastníci mali<br />
možnosť absolvovať výlety do okolia na hrad Beckov či Čachtice.<br />
Spestrením bola účasť zástupcu firmy PV Caravan z Přerova s ponukou<br />
materiálov a doplnkov pre stavbu a vybavenie obytných prívesov.<br />
24. národný zraz karavanistov<br />
18. - 20. 6. 1993<br />
Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/Bebravou<br />
Poriadateľ: Caravan kub Bánovce n/Bebravou<br />
Účasť: 32 karavanov, 106 účastníkov, z toho 72 dospelých a 34 detí<br />
Snaha zviditeľniť sídlo klubu - mesto Bánovce n/Bebravou a jeho prímestský<br />
rekreačný areál s termálnym kúpaliskom, viedol usporiadateľov k voľbe<br />
tohoto miesta, i keď určite nemohlo poskytnúť účastníkom také podmienky,
ako ATC. Zraz sa uskutočnil pod záštitou primátora mesta Bánovce n/Bebravou: predsedom<br />
organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Ing. Arnošt Gröpl, Pavel Fojtík, Karol<br />
Žiško, Jozef Richter. Skoro neprekonateľný problém spôsobilo počasie, týždeň pred zrazom<br />
krupobitie a každodenné lejaky hrozili nespôsobilosťou terénu v areáli kúpaliska. V piatok ráno<br />
však vyšlo slnko a tak nepriaznivé počasie ovplyvnilo negatívne iba účasť na zraze. Spôsobilo<br />
to určité zmeny a obmedzenia v plánovanom programe. Konali sa iba súťaže pre deti, tombola<br />
a večer diskotéka. Kúpanie v termálnom kúpalisku sa stalo „hlavnou náplňou“ činností na<br />
zraze. Účastníci mohli využiť tiež možnosti člnkovania, surfovania, prípadne rybolovu na blízkej<br />
priehradnej nádrži.<br />
25. národný zraz karavanistov<br />
24. - 26. 6. 1994<br />
Miesto: ATC SÍňava II - Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />
Účasť: 56 karavanov<br />
Po štyroch rokoch sa zraz opäť vrátil do Piešťan, do<br />
ATC Sĺňava II. Program zrazu bol zameraný najmä na<br />
odpočinok účastníkov, možnosti venovať sa prírode,<br />
rodine, ale aj zabaviť sa pri rôznych súťažiach. Preto<br />
v programe nechýbali súťaže pre deti a dospelých, i<br />
posedenie pri guláši.<br />
26. národný zraz karavanistov SR<br />
23. - 25. 6. 1995<br />
Miesto ATC Tomky - Borský svätý Jur<br />
Poriadateľ: Caravan klub Bratislava<br />
Karavanisti sa stretli v krásnom prostredí Záhoria na<br />
západnom Slovensku v rekreačnej oblasti Tomky, blízko<br />
malebnej dedinky Borský sv. Jur, pri vodných nádržiach<br />
Horná a Dolná Studená voda. Predsedom organizačného<br />
výboru bol Milan Frlaus. Program bol zameraný na<br />
oddych, načerpanie nových síl, vychádzky do prírody,<br />
kúpanie, návštevy okolitých dediniek. Nechýbali tradičné<br />
súťaže detí i dospelých, tombola a posedenie pri vatre.<br />
27. národný zraz karavanov<br />
14. - 16. 6. 1996<br />
Miesto: ATC Varín<br />
Poriadateľ: Caravan klub Žilina<br />
Jánošíkov kraj uvítal účastníkov národného zrazu po viac ako dvadsiatich rokoch, tentoraz pri<br />
obci Varín, na sútoku Varínky a Váhu pod Malou Fatrou. Predsedom organizačného výboru
ol Ernest Setey. V programe zrazu boli športové súťaže, nechýbala tombola a táborák. Veľké<br />
možnosti individuálneho programu poskytovalo okolie vhodné na turistiku. Zaujímavosťou bola<br />
blízka chovná stanica pstruhov, kde bolo možné ryby zakúpiť.<br />
28. národný zraz karavanistov<br />
20. - 22. 6. 1997<br />
Miesto: termálne kúpalisko Poľný Kesov<br />
Poriadateľ: Caravan klub Nitra v spolupráci s ostatnými klubmi SR<br />
Areál termálneho kúpaliska Poľný Kesov leží neďaleko Nitry. Toto<br />
miesto privítalo účastníkov národného zrazu po prvýkrát. Predsedom<br />
organizačného výboru bol Viliam Dokupil, členmi zástupcovia ostatných<br />
klubov SR. Vzhľadom na charakter priestoru - termálne kúpalisko - bol zraz<br />
orientovaný najmä na oddych. Ťažiskom programu sa tak stalo kúpanie v<br />
termálnych bazénoch a oddych.<br />
29. národný zraz karavanistov<br />
19. - 21. 6. 1998<br />
Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/ Bebravou<br />
Poriadateľ: Caravan klub Bánovce n/Bebravou, v spolupráci s CVČ Bánovce n/Bebravou<br />
Účasť: 40 karavanov, 108 účastníkov<br />
Vzhľadom na kladný ohlas na 24. národný zraz, sa účastníci stretli opäť v areáli termálneho<br />
kúpaliska Pažiť v Bánovciach n/Bebr., i keď v jeho čiastočne zmenenej podobe. Predsedom
organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Pavol Fojtík, Otto Krumpolec, Ing. Ľudovít<br />
Kiripolský, Jozef Richter, Marián Hubinský. S karavan klubom pri príprave a organizácii<br />
zrazu aktívne spolupracovalo CVČ (Centrum voľného času). Centrum zabezpečilo spestrenie<br />
slávnostného otvorenia zrazu vystúpením mažoretiek. Taktiež pripravilo súťaže pre deti. V<br />
programe bolo kúpanie a tombola. Mladí účastníci sa večer zabavili na diskotéke FUN Rádia<br />
- Red Bull Párty v priestore areálu kúpaliska. Účastníci mohli opäť využiť možnosť člnkovania<br />
alebo rybolovu na blízkej priehrade.<br />
30. národný zraz karavanistov<br />
2. - 5. 7. 1999<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan klub SR - CC Piešťany, Trenčín, Bratislava, Nitra, Žilina, Bánovce n/Bebr.<br />
Účasť: 83 karavanov, 225 účastníkov<br />
Jubilejný 30. národný zraz sa konal z rozhodnutia prezídia CC SR<br />
ako spoločná akcia všetkých slovenských klubov. Každý klub prispel<br />
v rámci svojich možností pri príprave a organizácii zrazu, i keď<br />
ťažisko zostalo na najpočetnejších kluboch - CC Piešťany, Bratislava<br />
a Trenčín. Riaditeľom - koordinátorom organizačného výboru bol<br />
prezident CC SR Vladimír Ščepko. Zraz sa konal v ATC Lodenica<br />
- kempingu CC SR v tichom prostredí lesoparku mesta Piešťany<br />
na brehu vodnej nádrže Sĺňava. Slávnostné otvorenie sa konalo<br />
za prítomnosti viacerých pamätníkov <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong>.<br />
Súčasťou programu okrem súťaží detí a dospelých bolo opekanie<br />
„zrazových špecialít“. Nechýbala tombola a posedenie pri dychovke<br />
so spoločenskou zábavou. V kultúrnej časti vystúpila country kapela<br />
Váh River Band a pre mladších bola pripravená diskotéka.
31. národný zraz karavanistov SR<br />
2. - 4. 6. 2000<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan club Piešťany a CCC MTJ Piešťany<br />
Účasť: 90 karavanov, z toho 75 zo SR<br />
Zraz sa po roku vrátil do ATC Lodenica. Predsedom organizačného<br />
výboru bol Vladimír Ščepko. Termín zrazu sa prispôsobil konaniu<br />
každoročnej veľkolepej kultúrnej akcii v meste, ktorou je otvorenie<br />
kúpeľnej sezóny. Začínala sa v sobotu.<br />
Centrum mesta i pešia zóna prekvitala<br />
aktivitami, spojenými s otváraním sezóny.<br />
Na svoje si prišli fanúšikovia ľudovky,<br />
country hudby, populárnej hudby i milovníci<br />
výrobkov tradičných slovenských remesiel.<br />
Účastníci mohli sledovať i slávnostný<br />
sprievod pri príležitosti otvorenia sezóny.<br />
V samotnom areáli zrazu prebehli súťaže<br />
detí, dospelých, spoločenský kvíz o ceny,<br />
posedenie pri guláši a pive, prípadne inom moku. Večer hrala do tanca<br />
a na počúvanie hudba. V ATC sa predstavili účastníkom zrazu piešťanskí<br />
veteránisti so svojimi motocyklami a automobilmi.<br />
32. národný zraz karavanistov SR<br />
15. - 17. 6. 2001<br />
Miesto: ATC Tomky - Borský sv. Jur<br />
Poriadateľ: Caravan klub Bratislava<br />
Po šiestich rokoch opäť privítala účastníkov rekreačná oblasť na Záhorí - Tomky<br />
pri Borskom sv. Juri. Predsedom organizačného výboru bol Milan Frlaus,<br />
tajomníkom Jozef Šulek, technické zabezpečenie mal na starosti Maroš Filo<br />
a Tibor Volek. Organizátori pripravili pre účastníkov okrem možnosti stretnutia<br />
širokej rodiny karavanistov program, pozostávajúci zo športových súťaží detí a<br />
dospelých, zábavného kvízu s cenami a spoločenského<br />
večera. Spestrením najmä pre deti bola možnosť<br />
vyskúšať si jazdu na koni priamo v areáli.<br />
33. národný zraz karavanistov<br />
21. - 23. 6. 2002<br />
Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom<br />
Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín<br />
ATC Zelená voda na Považí pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej<br />
nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom, sa po desiatich<br />
rokoch opäť stal miestom konania zrazu karavanistov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ivan
Sučan, technické zabezpečenie mal na starostí Dušan Černický, Vojtech Petrovský a program<br />
zabezpečoval Ing. Jozef Kyselica. Rozsiahle umelé jazero, areál plážového kúpaliska, ponúkali<br />
možnosť kúpania, člnkovania, windsurfingu a rybolovu. Poriadateľ okrem toho pripravil súťaže,<br />
spoločenský kvíz, posedenie pri hudbe i podávanie gulášu a piva. Zaujímavá bola výstavka a<br />
predvádzanie vozidiel Mercedes, kde najväčšiu pozornosť pútal Smart.<br />
34. národný zraz karavanistov<br />
13. - 15. 6. 2003<br />
Miesto: ATC termálne kúpalisko Topoľníky<br />
Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />
Účasť: 95 karavanov<br />
ATC Topoľníky sa rozkladá v malebnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Klátovského<br />
ramena, ktoré je súčasťou Malého Dunaja - v bezprostrednej blízkosti rovnomennej obce.<br />
Nachádza sa tu i náučný chodník, ktorý umožňuje spoznať faunu a flóru dunajských ramien.<br />
Riaditeľom organizačného výboru bol Miroslav Sulák. Pre účastníkov boli k dispozícii 24 hodín<br />
denne tri bazény s liečivou termálnou vodou s teplotou 38°C. Prebehli súťaže detí, dospelých,<br />
spoločenský kvíz o ceny. Podával sa guláš a večer hrala účastníkom do tanca a na počúvanie<br />
hudba. Akcia termínovo nadväzovala na 42. Europa Rally v Maďarsku, čo značne prispelo k<br />
vysokej účasti karavanistov z ČR, takže celková účasť takmer 100 karavanov po viacerých<br />
„slabších“ rokoch potešila a prekvapila samotných poriadateľov.<br />
35. národný zraz karavanistov<br />
11. - 13. 6. 2004<br />
Miesto: ATC Trusalová - Turany<br />
Poriadateľ: CC Žilina Účasť: 32 karavanov, z toho 23 zo SR, 9 z ČR<br />
Účastníci sa zišli v ATC Trusalová v Turanoch v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. ATC<br />
sa nachádza na trávnatej ploche so skupinami stromov. Cez ATC preteká potôčik s malým<br />
vodopádom. V programe boli už tradične súťaže detí a dospelých, tombola, či posedenie pri<br />
hudbe. Pripravené boli aj autobusové zájazdy na termálne kúpalisko Bešeňová a do známej
Demänovskej doliny. Pre malý záujem z dôvodu nižšej účasti na zraze sa tieto na škodu veci<br />
nakoniec neuskutočnili. Usporiadateľ zabezpečil pre účastníkov váženie karavanov „ bez<br />
dôsledkov“. Mnohí z tých čo toto využili boli dosť prekvapení, keď celková hmotnosť ďaleko<br />
prevýšila údaje uvedené v dokladoch. Súčasťou zrazu bol aj predaj karavanového príslušenstva<br />
firmou SCT Žilina. S veľkým záujmom nielen detí, ale aj dospelých sa stretli ukážky modelárov<br />
rôznych odborností. V priestore zrazu bola nainštalovaná aj výstavka venovaná tomuto<br />
jubilejnému zrazu - napr. vlajočky z predchádzajúcich zrazov. Predsedom organizačného výboru<br />
bol Roman Nagy.<br />
36. národný zraz karavanistov<br />
17. - 19. 6. 2005<br />
Miesto: ATC pri Termálnom kúpalisku Chalmová Poriadateľ: CC Bánovce nad Bebravou<br />
Účasť: 73 karavanov Usporiadanie niekoľkých predchádzajúcich zrazov v areáli termálnych<br />
kúpalísk sa stretlo s kladným ohlasom, preto usporiadateľ zvolil tentokrát ATC Chalmová<br />
priamo v areáli termálneho kúpaliska, ktoré sa nachádza neďaleko osady Chalmová v katastri<br />
obce Bystričany, a ktoré ponúka k dispozícii okrem vonkajších bazénov aj kryté relaxačné<br />
bazény. Program okrem kúpania v termálnej vode bol tradičný -súťaže detí, dospelých, tombola.<br />
Súčasťou bola aj prezentácia firmy TURČAN AUTO s.r.o. Martin spojená s prehliadkou ich<br />
výrobkov a predajom karavanového príslušenstva. Predsedom organizačného výboru bol Ing.<br />
Milan Minárik, ale výraznou mierou sa k organizácii pripojili okrem členov poriadajúceho klubu<br />
aj nečlevia - priatelia karavanistov.
37. národný zraz karavanistov<br />
9. - 11. 6. 2006<br />
Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom<br />
Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín Účasť: 84 karavanov<br />
Po štyroch rokoch sa účastníci národného zrazu opäť zišli pri jazerách Zelená voda v blízkosti<br />
Nového Mesta nad Váhom. Poriadateľ pripravil pre účastníkov už tradičný program: súťaže,<br />
tombolu, posedenie pri hudbe a nechýbalo ani podávanie gulášu. Riaditeľom zrazu bol<br />
Ivan Sučan, k príprave a priebehu zrazu sa svojou mierou pričinil prakticky každý člen tohto<br />
početného klubu.<br />
38.národný zraz karavanistov<br />
8. - 10. 6. 2007<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: CC Bratislava<br />
Účasť: 103 karavanov, z toho 72 zo SR, 17 z ČR, 6 z Poľska a 8 bolo neorganizovaných v<br />
karavan kluboch<br />
Účastníci sa zišli v známom prostredí v lesoparku mesta Piešťany, v blízkosti vodnej nádrže<br />
Sĺňava. Využívanie tohto ATC pre poriadanie národných zrazov bolo pre CC SR výhodné<br />
vzhľadom ku skutočnosti, že jeho prevádzkovateľom bol samotný CC SR a tak vlastne<br />
účastnícke poplatky zostávali takpovediac „doma“. Okrem individuálnych vychádzok či už do<br />
mesta Piešťany, alebo blízkeho okolia nádrže Sĺňava bol pre účastníkov pripravený aj športový<br />
a kultúrny program. Zaujímavosťou bola poprvýkrát usporiadaná medziklubová súťaž vo varení<br />
gulášu. Predsedom organizačného výboru bol Silvester Mikuš.
39. národný zraz karavanistov<br />
6.-8.6.2008<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: CC Piešťany, Účasť: 101 posádok, 78 Slovensko, 23 Česko<br />
Účastníci sa opäť (z už uvedených dôvodov) zišli v známom prostredí piešťanského lesoparku v ATC<br />
Lodenica. Zraz bol poriadaný v termíne otvorenia letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch.<br />
V sobotu sa účastníci vo veľkom počte zúčastnili v slávnostnom sprievode pri príležitosti konania<br />
tejto akcie dokonca ako samostatná zložka sprievodu pod hlavičkou CC SR. Spestrením programu<br />
bolo vystúpenie mažoretiek v podaní senioriek z Ligy proti rakovine. V ATC boli potom pre účastníkov<br />
poriadané tradičné súťaže detí a dospelých, večer posedenie pri hudbe skupiny Wandet s Evkou<br />
Jurišovou, nechýbala tradičná tombola. Predsedom organizačného výboru bol Miroslav Sulák.<br />
40.národný zraz karavanistov<br />
12. - 14. 6. 2009<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan club SR Účasť: 86 karavanov, z toho 60 zo SR, 19 z ČR, 2 z Poľska,<br />
5 boli neorganizovaní<br />
Tento národný zraz sa opäť uskutočnil v prostredí lesoparku mesta<br />
Piešťany v ATC Lodenica. Keďže sa jednalo o jubilejný 40.národný zraz,<br />
prezídium CC SR rozhodlo, že na jeho organizovaní sa budú podieľať<br />
všetky kluby zaregistrované v CC SR. Každý klub dostal svoje úlohy.<br />
CC Bánovce nad Bebravou<br />
zabezpečoval prezentáciu a s<br />
tým spojené činnosti, domáci CC<br />
Piešťany technické zabezpečenie<br />
a „stravovanie“, CCC Trenčín<br />
mal na starosti tombolu a CC<br />
Bratislava pripravoval súťaže pre<br />
deti a dospelých. Organizačný<br />
výbor sa skladal z predsedov jednotlivých kubov,<br />
koordinátorom bol prezident CC SR Vladimír Ščepko.
41.národný zraz karavanistov<br />
1. - 3. 10. 2010<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan club SR<br />
Účasť: 68 karavanov, z toho 61 zo SR, 6 z ČR a 1 neorganizovaný<br />
Podľa skúseností z predchádzajúceho ročníka na príprave a organizácii sa<br />
podieľali všetky kluby CC SR. Úlohy boli rozdelené podobne: CC Bánovce<br />
nad Bebravou mal na starosti prezentáciu, CC Piešťany technické<br />
zabezpečenie a „stravovanie“ a CC Bratislava súťaže detí a dospelých.<br />
Tentokrát chýbala tradičná tombola. Zraz sa konal v netradičnom<br />
jesennom termíne na začiatku októbra zároveň ako rozlúčka so sezónou.<br />
Bolo to z toho dôvodu, že v obvyklom termíne v mesiaci jún poriadal CC<br />
SR v ATC Lodenica významnú medzinárodnú akciu - Európa rallye.<br />
Organizačný výbor národného zrazu bol opäť zložený z predsedov<br />
jednotlivých klubov pod vedením prezidenta CC SR Vladimíra Ščepka.<br />
42. národný zraz karavanistov<br />
3. - 5 .6. 2011<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: Caravan club SR<br />
Účasť: 104 karavanov, z toho 80 zo SR, 21 z ČR a 3 boli neorganizovaní<br />
Zraz bol znova poriadaný všetkými klubmi CC<br />
SR s miernymi zmenami- CC Bánovce nad<br />
Bebravou opäť mal na starosti prezentáciu,<br />
CC Piešťany technické zabezpečenie, CCC<br />
Trenčín tombolu a premiérovo CC Žilina<br />
súťaže. Zraz sa poriadal v termíne otvorenia<br />
letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch, ktoré<br />
tiež ponúkalo účastníkom bohatý kultúrny<br />
program. Tradičného sprievodu pri tejto<br />
príležitosti sa zúčastnili tiež členovia CC<br />
SR ako samostatná zložka vrátane ukážky<br />
karavanu. V priestore zrazu sa podával guláš, pivo či vinea, v sobotu<br />
sa piekli prasatá, ktoré sa podávali večer pred posedením pri hudbe.<br />
Organizačný výbor bol opäť zložený z predsedov jednotlivých klubov<br />
pod vedením Ľubomíra Kotrasa.
43.národný zraz karavanistov<br />
4. - 8. 7. 2012<br />
Miesto: ATC Belá - Kamence<br />
Poriadateľ: Caravan club SR spoločne so Slovenskou asociáciou campingu a caravaningu /<br />
SACC/ Účasť: 86 karavanov<br />
Tento zraz bol situovaný do ATC Belá - Nižné Kamence. ATC sa tiahne pozdĺž riečky Varínka<br />
medzi obcami Belá a Terchová v krásnom prostredí v tesnej blízkosti Národného parku Malá<br />
Fatra. Po prvýkrát bola na tomto zraze snaha o organizovanie národných zrazov v súčinnosti<br />
dvoch karavanistických organizácii - CC SR a SACC.<br />
44. národný zraz karavanistov<br />
31. 5. - 2. 6. 2013<br />
Miesto: ATC Lodenica a ATC Pullmann Piešťany<br />
Poriadateľ: CC SR<br />
Prvýkrát v histórii národných zrazov sa tento ročník konal súbežne<br />
v dvoch campingoch a to v ATC Lodenica v lesoparku na pravom<br />
brehu rieky Váh a zároveň v ATC Pullmann na ľavom brehu rieky Váh.<br />
Program bol vzájomne prepojený, zabezpečená bola autobusová<br />
preprava účastníkov medzi obidvomi campingami.
45. národný zraz karavanistov<br />
20. - 22. 6. 2014<br />
Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom<br />
Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín<br />
Účasť: 68 karavanov, z toho 43 zo SR a 25 z ČR<br />
Vzhľadom k nevyjasneným majetkovo - právnym problémom v ATC Lodenica<br />
sa miesto zrazu muselo zmeniť. Opäť sa vrátilo k tradičnému poriadaniu<br />
národných zrazov jednotlivými klubmi. Tohoto sa zhostil CCC Trenčín a<br />
zvolil osvedčenú lokalitu na Považí medzi Malými Karpatami a Považským<br />
Inovcom - ATC Zelená voda s jazerami známymi ako jedny z najčistejších<br />
na Slovensku. Okolie zároveň poskytovalo účastníkom príležitosti na<br />
pešiu turistiku a tiež cykloturistiku. Preto okrem tradičných súťaží detí a<br />
dospelých bol súčasťou programu cyklovýlet na Čachtický hrad, ktorého sa<br />
zúčastnilo 19 účastníkov. Bol tiež pripravený autobusový výlet do Trenčína.<br />
V sobotu ako obyčajne bol podávaný guláš a večer spoločenské posedenie<br />
pri hudbe. Hlavným poriadateľom bol Ľubomír Kotras.<br />
46. národný zraz karavanistov<br />
3. - 6. 4. 2015<br />
Miesto: ATC Thermalpark Dunajská Streda Poriadateľ: CC Bratislava<br />
Účasť: 1<strong>50</strong> karavanov, z toho 33 zo SR, 52 z ČR a nezvykle veľa neorganizovaných - 65<br />
Tento ročník sa uskutočnil v nezvyčajnom termíne - počas veľkonočných<br />
sviatkov. Poriadateľ zvolil tento dátum a miesto konania národného zrazu<br />
na základe úspešných veľkonočných stretnutí poriadaných CC Bratislava,<br />
ktoré majú bohatú tradíciu a veľký ohlas. ATC je súčasťou areálu termálneho<br />
kúpaliska, ktoré poskytuje okrem vonkajších bazénov s termálnou vodou<br />
tiež vnútorné. Pre tých, ktorých kúpanie omrzelo, bola možnosť navštíviť<br />
neďaleké vodné dielo Gabčíkovo, či už na bicykli, alebo autom. V rámci zrazu<br />
bolo pripravené zábavné popoludnie pre deti, pre<br />
dospelých zase posedenie pri hudbe s vylosovaním<br />
tomboly. Podávaná bola tiež tradičná veľkonočná<br />
kapustnica. V priebehu zrazu bola prezentácia firmy<br />
TURČAN AUTO, ktorá ponúkala pre účastníkov karavanové doplnky. Prebehla<br />
tiež burza - „blší trh“- karavanových dielov a doplnkov. S veľkým záujmom<br />
sa stretli tiež ukážky výcviku psov a ich nasadenia v rôznych akciách.<br />
Program spestrili aj lety balónom, ktorých sa mohli záujemcovia zúčastniť. Z<br />
dôvodu „šoférskeho pondelka“ prebehla už v nedeľu veľkonočná šibačka a<br />
oblievačka. Predsedom organizačného výboru bol Ľudovít Thier.
47. národný zraz karavanistov<br />
3. - 5. 6. 2016<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: CC Piešťany<br />
Účasť: 123 karavanov, 81 Slovensko, 42 Česko<br />
47. národný zraz karavanistov sa konal v kempingu Lodenica v Piešťanoch, tak ako sa stalo<br />
tradíciou poslednej doby, bol zraz spojený s otvorením letnej kúpeľnej sezóny v meste Piešťany.<br />
Tento slávnostný rámec plný kultúrneho programu v meste samotnom bol doplnený hudobným<br />
večerom v kountry tóne pod taktovkou skupiny blízko spojenej s týmto prostredím, aj samotným<br />
klubom Váh River Band. Samozrejme nechýbala tradičná tombola. A novinkou bolo spoločné<br />
opekanie špekáčok a slaniny, čo najmä pre deti bolo veľkým lákadlom. S ohľadom na bohatý<br />
program v sobotu sa detské súťaže konali v nedeľu a tešilo sa na ne viac ako <strong>50</strong> detí, čo bolo<br />
voči predchádzajúcim zrazom zásadné obohatenie. Zraz prebiehal nielen v príjemnej atmosfére<br />
kempingu, ale aj za pekného počasia. Predsedom organizačného výboru bol Ing. Jaroslav Mišura.<br />
48.národný zraz karavanistov<br />
9. - 11. 6. 2017<br />
Miesto: ATC Belá - Kamence<br />
Poriadateľ: CC Žilina<br />
Účasť: 125 posádok<br />
Miesto zrazu bolo zvolené pod Malou<br />
Fatrou v kraji nádhernej prírody,<br />
folklóru a zvykov, v kraji legendami<br />
opradeného zbojníka Juraja Jánošíka.<br />
Zraz sa niesol v duchu osláv 60.<br />
výročia campingu a caravaningu na<br />
Slovensku. Záštitu nad ním prevzal<br />
predseda žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Krásny kraj a<br />
okolité zaujímavosti lákali na výlety. Boli to hlavne blízka obec Terchová,<br />
Vrátna dolina, Stará Bystrica so známou raritou-orlojom, alebo skanzen<br />
Vychylovka s úvraťovou lesnou železnicou. Samotný priestor zrazu<br />
poskytoval tiež bohatý program. Vystúpil tu folklórny súbor, prebehli súťaže detí a dospelých<br />
a vylosovaná bola tiež tombola. O občerstvenie bolo tiež náležite postarané- predávali sa<br />
bryndzové halušky, guláš, grilované špeciality. Dôležitou súčasťou zrazu bol slávnostný program
venovaný spomínanému 60. výročiu campingu a caravaningu na Slovensku. V jeho rámci boli<br />
ocenené osobnosti, ktoré svojím počínaním či už v minulosti ale aj v súčastnosti významnou<br />
mierou prispeli a prispievajú k rozvoju campingu a caravaningu na Slovensku. Všetci ocenení<br />
si prevzali pamätnú medailu vydanú k tomuto výročiu a drobný spomienkový darček. „Dušou“<br />
organizačného výboru bol Cyril Matejov.<br />
Aby bola splnená aj informačná funkcia, tak prikladáme skrátený abecedný zoznam ocenených<br />
karavanistov: Pavol Andel, Janka Balcarová, Pavel Barth, Tibor Bátory, Ladislava Bátoryová,<br />
Ladislav Beleščák, Igor Cap, Milan Černák, Martina Černáková, Ján Ducko, Emil Hajoš, Dagmar<br />
Heptnerová, Pavol Jalovičár, František Kaňanský, Jiří Klika, Jozef Kopiar, Miroslav Koprna,<br />
Ľubomír Kotras, Peter Kovarovič, Jozef Kučera, Jaroslav Manák st, Cyril Matejov, Zuzana<br />
Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik, Jaroslav<br />
Mišura, Marta Mlíchová, Štefan Nagy, Michaela Pazderová, Augustín Peško, Emília Pešková,<br />
Vojtech Petrovský, Miroslav Prokop, Jozef Pullmann st, Peter Rajták, Miroslav Slaný, Ivan Sučan,<br />
Miroslav Sulák, Ľudovít Szabadoš, Valéria Szafková, Vladimír Ščepko, Peter Ševčík, Ondrej<br />
Štrbák, Jozef Šulek, Ľudovít Thier, Ľubomír Tuchscher, Peter Turányi, Koloman Ulrich, Július<br />
Vágaši, Radoslav Vicen, Vojtech Viravecz.<br />
49. národný zraz karavanistov<br />
8.-10.6.2018<br />
Miesto: Športový areál Zamarovce<br />
Poriadateľ: Camping Caravaning Club Trenčín<br />
Účasť: 86 karavanov, z toho 57 zo SR, 27 z ČR a 2 z Maďarska<br />
Miestom konania bol športový areál v obci Zamarovce<br />
v blízkosti Trenčína na pravom brehu rieky Váh, ktorý<br />
poskytoval pekný výhľad na samotný Trenčiansky hrad.<br />
V programe zrazu bol výlet na blízke pútnické miesto<br />
Skalka, ktorého sa zúčastnilo 39 účastníkov. Pripravený<br />
bol aj výlet do Trenčína spojený s prehliadkou mesta a<br />
plavbou výletnou loďou po Váhu. Výletu sa zúčastnilo 55<br />
ľudí. Nechýbali ani „dračie lode“, plavby na ktorých sa<br />
zúčastnilo 40 účastníkov. Cyklovýlet do okolia absolvovalo<br />
11 účastníkov. Prebehli tiež tradičné súťaže detí a dospelých, nechýbalo ani zlosovanie<br />
sponzorských darov a posedenie pri hudbe. Organizačný výbor viedol Ľubomír Kotras.
<strong>50</strong>. národný zraz karavanistov<br />
17. - 19. 5. 2019<br />
Miesto: Camping Belá-Nižné Kamence<br />
Poriadateľ: CC Žilina<br />
Účasť: v čase prípravy tohoto materiálu je prihlásených 137 posádok.<br />
Kapacita kempingu je naplnená. Tento<br />
jubilejný národný zraz sa poriada v regióne<br />
v ktorom sa odohral prvý národný zraz v<br />
roku 1970 a poriada ho ten istý Caravan<br />
Club Žilina. Zraz sa koná pod patronátom<br />
p. Jurinovej, županky ŽSK, s výraznou<br />
podporou samosprávneho kraja. Počas<br />
kultúrneho programu v sobotu budú ocenení<br />
niektorí karavanisti, ktorí sa za posledných<br />
<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> významne podieľali na rozvoji<br />
karavanistického života na Slovensku. Pevne<br />
veríme, že aj po zraze budete môcť konštatovať, že zraz bol úspešný a<br />
Cyril Matejov so svojím tímom ho zvládol. Či sa vám páčil, to je už na<br />
vás. Pre pripomenutie toho kto bol odmenený tak vám predkladáme<br />
abecedný zoznam navrhnutých na vyznamenanie, niektoré<br />
vyznamenania sú in memoriam, ale práca čo vykonali je stále s nami:<br />
Pavel Andel, Mária Andelová, Vladimír Auder, Janka Balcerová, Tibor<br />
Bátory, Ladislava Bátoryová, Igor Cap, Klárika Csolei, Jozef Čarnoky,
Jarmila Černáková, Pavel Droba, Ján Ducko, Marián Galáni, Dagmar Galániová, Milan<br />
Goruša, Arnošt Gröpl, Emil Hajoš, Milan Hoffreiter, Vladimír Hromádka, Milan Hudec,<br />
Vladimír Jankovič, František Kaňanský, Imrich Kmeť, Viera Kopečná, Vladimír Kopečný,<br />
Lubomír Kotras, Dušan Kubica, Jozef Kučera, Jozef Kyselica, Janka Kyselicová,<br />
Miroslav Macánek, Veronika Malová, Jaroslav Manák st., Cyril Matejov, Zuzana<br />
Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik,<br />
Jaroslav Mišura, Roman Nagy, Štefan Nagy, Oľga Petrovská, Vojtech Petrovský, Jozef<br />
Schmidt, Miroslav Slaný, Ivan Sučan, Miroslav Sulák, Eva Suláková, Vladimír Ščepko,<br />
Marta Ševčíková, Ľuba Šišková, Mária Španková, Karol Štelár, Ondrej Štrbák, Marta<br />
Tanzerová, Ľudovít Thier, Peter Turányi, Július Vágaši, Mária Viravczová, Ján Vlnka.<br />
Medzinárodné zrazy na Slovensku<br />
Cestovanie spojené s pobytom v prírode a poznávaním kultúrnych a historických<br />
pamiatok jednotlivých krajín má dlhoročnú tradíciu. Individuálny prístup k cestovaniu<br />
postupne prerástol aj do organizovaných skupinových pobytov, vznikali rôzne<br />
združenia záujemcov o tento druh odpočinku a regeneráciu síl. Vyvrcholením snaženia<br />
bolo založenie Medzinárodnej federácie campingu a caravaningu FICC (Federation<br />
Internationale de Camping et de Caravaning) v roku 1932. Jedným zo zakladajúcich<br />
členských štátov bolo aj Československo. Druhá svetová vojna však prerušila jej<br />
činnosť. Pre československých karavanistov bola prestávka ešte dlhšia členom FICC<br />
sa Československo opäť stalo až v roku 1968. Pod názvom Rally FICC sa každoročne<br />
uprostred leta organizuje v niektorom (vždy inom) členskom štáte najväčšie podujatie<br />
tohto druhu na svete. Hostiteľskou krajinou bolo aj Československo v roku 1974<br />
pri 35. Rally FICC a v roku 1991 pri 52. Rally FICC, keď sa vyznavači <strong>karavaningu</strong><br />
z celého sveta zišli na Slovensku, pod štítmi Vysokých Tatier v Eurocampe FICC<br />
v Tatranskej Lomnici. Mnohí mototuristi si obľúbili i jarné stretnutia a pri jednom<br />
takomto stretnutí v luxemburskom Remichu roku 1961 vzniklo neziskové združenie<br />
pod názvom Komitet Europa Rally. Jeho hlavným poslaním je získavať mototuristov so<br />
stanmi, obytnými prívesmi a obytnými automobilmi, ktorí majú záujem o zjednotenú<br />
Európu, na každoročné stretnutie počas Turíčnych sviatkov na podujatie pod názvom<br />
Europa Rally a pričiniť sa o rozvoj priateľských vzťahov ľudí z rôznych krajín Európy.<br />
V Komitete je združených trinásť štátov Európy vrátane SK, kde máme dvoch<br />
zástupcov. Europa Rally sa stala po Rally FICC najvýznamnejšou akciou <strong>karavaningu</strong><br />
v Európe, ktorá sa v roku 1998 konala na Slovensku ako 37. Europa Rally a v roku<br />
2010 49. Europa rally. V krátkosti sa chceme dotknúť i histórie medzinárodných<br />
táborov družby, ktoré boli obdobou Dahlia rallye, Adria rallye, Europa rally, či iných<br />
mezdinárodných akcií, obmedzených na krajiny východného bloku, i keď aj týchto<br />
zrazov sa z času na čas zúčastnili hostia aj zo západnej Európy. Tu treba oceniť<br />
usporiadateľov týchto akcií, pretože nebolo vôbec jednoduché pripraviť program na<br />
7 - 8 dní pre účastníkov zrazu tak, aby väčšina z nich bola spokojná. Tiež nebolo bez<br />
problémov dosiahnuť uvoľnenie členov organizačného štábu zo zamestnania nielen<br />
na zabezpečenie hladkého priebehu takejto akcie, ale aj na jej samotnú prípravu.<br />
Poslaním a cieľom týchto medzinárodných akcií poriadaných na Slovensku, bolo<br />
ukázať účastníkom prírodné krásy našej vlasti, oboznámiť ich so súčasným životom<br />
našich ľudí v kontexte s minulosťou. Preto aj program zrazov bol bohatý a pestrý:<br />
prevládala turistika, folklór, kultúra a zábava. Na stretnutiach vznikali príjemné a<br />
veselé zážitky, nezabudnuteľné spomienky a v neposlednom rade i nové priateľstvá.<br />
Dobrou organizáciou a úprimnou pohostinnosťou organizátorov si získavali srdcia<br />
všetkých účastníkov.
35. Rally FICC 1974<br />
Eurocamp Tatranská Lomnica 1 . - 10. 8. 1974<br />
Usporiadanie 35. Rally FICC v roku 1974 schválil kongres FICC<br />
4. augusta 1971 v Taliansku. V roku 1974 bolo členmi FICC<br />
27 štátov, z východného bloku Československo, Poľsko<br />
a Maďarsko, ktoré usporiadalo Rally FICC roku 1966 v<br />
počte okolo 7000 účastníkov (Svět motorů č. 29/1974). S<br />
usporiadaním a priebehom tohoto rely súviselo niekoľko<br />
zaujímavých vecí. Spomeňme, že v roku 1974 u nás vládla<br />
hlboká „normalizácia”. Takúto akciu musela bezpodmienečne<br />
schváliť strana a vláda. Uprostred socialistického tábora sa<br />
malo zísť veľké množstvo ľudí z kapitalistickej cudziny. A bolo<br />
im treba ukázať, že je tu raj. Preto sa vybudoval honosný areál<br />
Eurocampu FICC a dobudovali sa už jestvujúce zariadenia v<br />
jeho blízkosti. Výstavba čohokoľvek v tom období trvala dlhé<br />
roky, ale tzv. vládne úlohy predsa len išli rýchlejšie. Podniky<br />
stavali na príkaz. Ale ani to sa neobišlo bez problémov, všetko<br />
sa dokončovalo na poslednú chvíľu. Tak to bolo aj tentoraz.<br />
Veľa objektov sa nedokončilo, alebo len provizórne. Najhoršie<br />
dopadli plochy určené na kempovanie. Zasiata tráva by už<br />
nebola vzišla, tak sa použil nový hit - nastreľovaná tráva. Je<br />
nepravdepodobné, že by bola schopná prežiť kempovanie.<br />
Stalo sa však, čo nik nečakal. Tesne pred zahájením a<br />
príjazdom väčšiny účastníkov sa nad oblasťou prehnala<br />
prudká víchrica s prívalom vody a veľkú časť plochy, určenej<br />
na kempovanie, premenila na bahno. Plochu nebolo<br />
možné použiť. Orkán bol taký silný, že rozmetal aj časť<br />
pojazdných stánkov nabitých do prasknutia nedostatkovým<br />
tovarom. Práve tovar v stánkoch bol ďalší potemkinovsko<br />
- propagačný ťah. Potravinárske obchody najmä s mäsom<br />
a ovocím v roku 1974 väčšinou zívali prázdnotou. Čerstvý<br />
chlieb a rožky boli iba občas. Tam bolo všetko. Aj sviečková,<br />
aj krátke karé, aj južné ovocie, i čerstvé pečivo. Zázrak!<br />
Len to malo malý háčik. Areál relly bol prísne uzavretý a<br />
dalo sa tam dostať len s preukazom účastníka. A na druhej<br />
strane areálu všetky potravinárske obchody široko ďaleko<br />
zívali prázdnotou. Ani to málo, čo tam inokedy bývalo, teraz<br />
nebolo. Nuž, ale to už „kapitalisti”, ani západní novinári<br />
nevideli. Priestor Rally FICC - Eurocamp Tatranská Lomnica,<br />
to bol počas zrazu novoveký Babylon siedmich tisícok ľudí<br />
zo štyroch kontinentov. Pre všetkých mali usporiadatelia<br />
pripravených tlmočníkov a všetci sa vydali za krásou<br />
našich horských velikánov, za kultúrnymi pamiatkami i na<br />
autobusové zájazdy do vzdialenejších miest. Aj na večery<br />
bolo pripravené množstvo rozptýlení. Vo veľkom stane<br />
hrali rôzne tanečné skupiny a spievali Marcela Laiferová,<br />
Helena Vondráčková a Josef Laufer, skupina Plavci, dychová<br />
hudba a tancoval súbor Magura. Táborom v tábore bolo<br />
mládežnícke mestečko TOM (turistické oddiely mládeže),<br />
kde bolo 1421 mladých v 647 stanoch. Počas zrazu sa
uskutočnilo niekol’ko súťaží, napríklad súťaž zručnosti. Predposledný deň mal vyhradený<br />
gumárenský podnik Barum, n. p., ktorý predvádzal spoľahlivosť svojich výrobkov na ceste i v<br />
teréne. Pre zaujímavosť uvádzame niekoľko čísel - organizačné náklady rely si vyžiadali 2 milióny<br />
Kčs, bolo tu 20 platených pracovníkov, okrem nich ďalších 60 členov technického personálu<br />
a 3<strong>50</strong> zamestnancov v obchodoch a pohostinstve. Dobrovoľných pracovníkov bolo 340. Zrazu<br />
sa zúčastnilo 7068 osôb z 26 štátov zo štyroch kontinentov - z Európy, Afriky, Ázie, Ameriky - z<br />
toho z vtedajších kapitalistických štátov 2589 osôb, zo socialistických (okrem ČSSR) 668 osôb).<br />
Karavanov bolo 982, stanov 1906. Zahraniční účastníci nešetrili slovami chvály a uznania a<br />
zrejme to neboli len zdvorilostné frázy. Údaje sú prevzaté z časopisu Svět motorů č. 37/1974<br />
(článok Deset dní radosti).<br />
Z dnešného hľadiska je nutné pochváliť prípravu tejto svetovej<br />
akcie, na 30 <strong>rokov</strong> nám dala nádherný kemping, ktorý bol<br />
svedkom viacerých ďalších akcií. Neopakovateľná bola príprava<br />
upomienkových predmetov, okrem bohatej ponuky tlačovín to<br />
boli napríklad klobúky s logom akcie pokiaľ som sa s nimi stretol<br />
tak v troch variantách, jeden taký som videl pred pár rokmi aj na<br />
svetovom stretnutí v Portugalsku, séria odznakov - jeden motív v<br />
troch farbách, biela, modrá a červená. Dnes sa s takou ponukou<br />
na svetových stretnutiach nestretávame.<br />
52. Rally FICC 1991<br />
Eurocamp Tatranská Lomnica<br />
28. 7. - 4. 8. 1991<br />
V období príprav spôsobila organizátorom najväčší<br />
problém kríza v Perzskom zálive. Ku dňu uzávierky<br />
prihlášok na svetové stretnutie karavanistov počítač<br />
zaznamenal iba okolo 1000 prihlášok z pôvodne<br />
očakávaných 8000. To veštilo malú katastrofu.<br />
Nakoniec sa obrovské táborisko zaplnilo viac ako<br />
6000 účastníkmi z 29 krajín. Rally FICC v roku 1991<br />
predchádzalo stretnutie karavanistov v Prahe na<br />
Strahovskom štadióne, ktorý sa na týždeň premenil<br />
na obrovský kemping. Ten poskytol prístrešie viac
ako <strong>50</strong>0 obytným vozidlám a karavanom s cca 1200 účastníkmi, ktorí odtiaľ pokračovali do<br />
Vysokých Tatier na 52. Rally FICC. Priebeh rely vo Vysokých Tatrách sprevádzala nepriazeň<br />
počasia. Od piatku (26. 7.) neustále pršalo, a ešte na slávnostné zahájenie v nedeľu 28.7. sa<br />
účastníci schádzali v nepretržitom daždi (Svět motorů č.<br />
35/1991).<br />
37. Europa Rally 1998<br />
ATC Lodenica Piešťany<br />
28. 5. - 2. 6. 1998<br />
Toto najvýznamnejšie stretnutie<br />
karavanistov Európy sa v roku<br />
1998 poriadalo po prvýkrát na<br />
Slovensku. Slovenská republika<br />
je jedným z najmladších členov<br />
Komitet Europa Rallye, ktorého<br />
členom je CC SR od roku<br />
1995, Stretnutie sa uskutočnilo v svetoznámom kúpeľnom<br />
meste Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Účastníci<br />
stretnutia prichádzali vo štvrtok 28. mája 1998. Už od piatku<br />
prebiehal veľkolepý program. V piatok to boli výlety do okolia za<br />
poznaním kultúrnych a historických zaujímavostí a prehliadka<br />
exponátov Veterán klubu Piešťany. V podvečer sa konal večer<br />
talianskej delegácie budúceho usporiadateľa RE 1999 a po ňom<br />
medzinárodný večer s hudbou do tanca a na počúvanie v areáli
prírodného amfiteátra v ATC. V sobotu sa začali medzinárodné športové súťaže. Predstaviteľov<br />
jednotlivých národných organizácií prijal prednosta OU a primátor mesta Piešťany. Oficiálne<br />
otvorenie 37. Europa Rally bolo v sobotu 30 mája popoludní. Na ňom sa predstavili všetky<br />
národné delegácie, predpoludním sa účastníci predviedli v sprievode v rámci otvorenia letnej<br />
kúpeľnej sezóny. Vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia mesta, bola táto pre ložená jediný<br />
raz v celej histórii, o týždeň skôr, aby mohla byť súčasťou stretnutia karavanistov z Európy.<br />
Sprievod bol obohatením otvorenia sezóny a zároveň táto akcia zvýraznila úroveň stretnutia.<br />
Po otvorení nasledoval koncert dychových hudieb, ochutnávka pív a iných krajových špecialít a<br />
veľký zábavný program pod názvom „Poznajme sa“. Na nedeľu bola pre účastníkov pripravená<br />
ekumenická bohoslužba a popoludní prebehlo finále športových súťaží. Potom program<br />
pokračoval koncertom dychových hudieb a tanečným večerom. V pondelok popoludní, po<br />
zasadnutí komitétu RE, sa 37. Europa Rally oficiálne skončila.<br />
49. Europa Rally 2010<br />
ATC Lodenica Piešťany<br />
20. 5. - 24. 5. 2010<br />
319 posádok s počtom 648 osôb<br />
V dňoch 20. - 24. 5. 2010 prebehlo v campingu Lodenica<br />
Piešťany 49. Europa Rally. Štatistika jednotlivých krajín je<br />
nasledovná: Belgicko 15, Chorvátsko 5, Česko 21, Fínsko<br />
6, Francúzsko 41, Nemecko 66, Grécko 1, V.Británia<br />
9, Maďarsko 16, Taliansko 25, Holandsko 11, Nórsko<br />
3, Poľsko 10, Slovinsko 11, Švajčiarsko 43, Slovensko<br />
36 posádok. Počasie zo začiatku neprialo, čo narobilo<br />
kopec vrások organizátorom s umiestňovaním karavanov,<br />
no za výdatnej pomoci traktora obsluhovaného Petrom<br />
Ščepkom to však zvládli na výbornú. Nasledujúce dni sa počasie s nami skamarátilo, vykuklo<br />
nám slniečko, ktoré navodilo správnu atmosféru <strong>karavaningu</strong>, karavanisti “nakopli” bicykle<br />
a vydali sa na výlety do okolia Piešťan. Ostatní využili ponuku mestského vláčika, ktorý ich
povozil po Piešťanoch, ďalší sa vybrali na výlety do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a<br />
Bratislavy. Večerný program zastrešovala každý deň iná kapela, čo malo úspech medzi všetkými<br />
zúčastnenými, ktorí sa zabavili a nadväzovali nové priateľstvá s karavanistami iných krajín.<br />
Slávnostné otvorenie, no najmä záverečný ceremoniál nenechal medzi karavanistami snáď<br />
jedno oko suché, pretože tam si mohol každý uvedomiť o čom vlastne celý karavaning je, čo pre<br />
nás znamená a verím za všetkých, že stretnutí s karavanistami sa budeme naďalej zúčastňovať<br />
a doprajeme si tak spoznávanie nielen nových krajín ale i nových ľudí spojených s týmto pre<br />
niekoho nevšedným koníčkom. Zdravím týmto všetkých karavanistov, ktorí prispeli svojou<br />
prácou k úspešnému priebehu celého 49. Europa Rally, za čo patrí všetkým úprimná vďaka.<br />
5. Dahlie Rallye 2001<br />
ATC Lodenica Piešťany<br />
6. - 9. 9. 2001<br />
Účasť: 76 karavanov, z toho 38 zo SR, 26 z ČR, 8 z Poľska, 4 z<br />
Maďarska, celkom181 účastníkov<br />
Toto stretnutie karavanistov sa uskutočnilo opäť v kúpeľnom meste<br />
Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Príchod účastníkov bol<br />
plánovaný na štvrtok a piatok. V sobotu prebiehali súťaže detí i<br />
dospelých. Hostia sa mohli zúčastniť peších túr, cykloturistiky po okolí<br />
alebo prehliadky kúpeľného areálu v Piešťanoch. V sobotu večer sa<br />
konal „Country bál“. V nedeľu, po zasadnutí prezídia združenia Dahlia<br />
Rallye, 5. Dahlia Rallye slávnostne ukončili. Viac účastníkov využilo<br />
návštevu Piešťan a pobyt si predĺžilo aj po skončení rellye.<br />
11. Dahlie Rallye<br />
ATC Varín 6. - 10. 9. 2007<br />
Celkom 131 posádok,272 účastníkov Slovensko 46, Česko 39,<br />
Maďarsko 23, Poľsko 23 posádok<br />
11. ročník Dahlie Rallye organizoval Slovenský camping a caravaning<br />
club v kempingu Varín. Pre návštevníkov bol pripravený bohatý<br />
program Camera Camper - súťažná prehliadka fotografií a filmov o<br />
<strong>karavaningu</strong>, splav Váhu a prehliadka hradu Strečno, výlet lanovkou<br />
na Grúň a tiež medzinárodný<br />
turnaj o Jánošíkov pohár<br />
v petangu. Napriek<br />
nepriaznivému počasiu sa<br />
program viac menej darilo<br />
plniť vďaka veľkému stanu,<br />
ktorý priviezli a zapožičali<br />
karavanisti z Maďarska-
prezident Gyurki. A tak sa vlastne stali svedkom výnimočnej udalosti, keď sa petangový turnaj konal<br />
pod strechou, víťazom sa stali maďarskí karavanisti. Tradične boli vyhlásené kategórie víťazov,<br />
najmladším účastníkom bolo 4 ročné dieťa z Maďarska, najstarším bol p. Pitter zo Šumperku. Počet<br />
posádok vytvoril nový doterajší rekord.<br />
16. Dahlie Rallye 2012<br />
ATC Piešťany 6. - 9. 9. 2012<br />
138 posádok, 306 účastníkov Slovensko 72 / Česko 44 / Maďarsko 3 /Poľsko 19<br />
Usporiadateľom 16. ročníka Dahlie Rallye bol Caravan Club<br />
Slovenskej republiky v spolupráci s CCC Trenčín, ktorý riadil<br />
prípravu a priebeh stretnutia. Miestom konania bol kemping<br />
Lodenica. V príjemnom prostredí za pekného počasia sa<br />
účastníci stretali po výletoch do okolia opätovne pod stanom,<br />
ktorý zapožičal prezident maďarského CCC p. Gyurki. Už tradične<br />
sa v sobotu o zábavu postaral Váh River Band. Predsedom<br />
organizačného výboru bol Ľubomír Kotras.<br />
20. Dahlie Rallye 2016<br />
ATC Marakemp Liptovský Trnovec 1. - 5. 9. 2016<br />
224 posádok, celkom 521 účastníkov Slovensko 108,Česko56,Nemecko 10, Maďarsko 13,<br />
Poľsko 17, Slovinsko14 , Ukrajina 1 posádka<br />
Pre Dahlie Rallye v napätom<br />
období vzťahov v rámci DR,<br />
bola poriadaním jubilejného<br />
20. ročníka poverená<br />
Slovanská asociácia<br />
campingu a caravaningu.<br />
Pre usporiadanie bol vybratý<br />
Marakemp, na brehu<br />
Liptovskej Mary. Účastníci sa stretli z rekordného počtu<br />
krajín v rekordnom počte posádok a tiež v rekordnom počte<br />
účastníkov. Kultúrny program a výlety organizoval kemping.<br />
Bohatý a nápaditý kultúrny program bol organizovaný<br />
k spokojnosti všetkých účastníkov, výlety síce občas<br />
zahaprovali, ale našťastie sa skončili bez strát. ( Aj keď sa<br />
našli takí, čo sa dokázali stratiť). K výbornému hodnoteniu<br />
akcie prispelo najmä krásne počasie. Úspešný priebeh<br />
jubilejnej rally primel ku zmene nálad prezídia DR a našli sa<br />
poriadatelia ďalších ročníkov. K nepríjemným momentom<br />
patrila negatívna skúsenosť s tým, že napriek dobrému
počasiu neprišlo viac ako 20 prihlásených posádok, najmä z Česka. Poďakovať treba všetkým<br />
klubom, ktoré sa podieľali na organizácii stretnutia pod vedením predsedu organizačného<br />
výboru Jaroslava Mišuru.<br />
22. Dahlie Rallye 2018<br />
ATC Goralský Dvor, Haligovce<br />
30. 8. - 3. 9. 2018<br />
114 karavanov, 316 účastníkov Slovensko 40, Česko 29, Maďarsko 6,<br />
Chorvátsko 1, Poľsko 38 posádok<br />
Krátko po sebe bolo Slovensko organizátorom ďalšieho ročníka<br />
Dahlie Rallye. Tentokrát to bol ATC Goralský dvor spolu s CCC<br />
Wagonservis Zdravotník Košice. Pre mnohých stále exotická<br />
oblasť Slovenska sa stala na 5 dní domovom pre 316 účastníkov<br />
nádhernej akcie. Okrem ukážkového počasia, to bol najmä<br />
očarujúci program počas celej akcie, bezkonkurenčný otvárací<br />
večer je s čistým svedomím možno nazvať festivalom folklóru.<br />
Rovnako boli zvládnuté výlety a športové súťaže detí a dospelých.<br />
Inšpiratívne bolo pracovné nasadenie jednak klubu, ale aj celej rodiny majiteľa kempingu, ktorí<br />
sa z úspechom chopili aj uvádzania celého programu. Treba povedať, že mnohí Slováci objavili<br />
až teraz krásu goralskej krajiny a ich kultúru. No a zahraniční návštevníci neboli mnohí schopní<br />
pochopiť mohutnosť nášho folklóru, rozličnosť nárečí, jazyka a krojov. Prelomom bolo v rámci<br />
prezídia DR ukončenie práce doterajšie prezidenta p. Vaňuru, ktorému všetci zaďakovali za<br />
jeho prácu a zvolenie nového prezidenta p. Kotrasa z Trenčianskeho camping caravan clubu.<br />
Najmladším účastníkom bola jednoročná Júlia Džupajová zo Žiliny a najstarším 87 ročný<br />
Boguslaw Komarowski z Poľska. Organizačný štáb viedol JUDr. Igor Cap.
1. medzinárodný tábor družby<br />
Miesto: ATC Tále<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra<br />
2. medzinárodný tábor družby<br />
17. - 23. 7. 1978<br />
Miesto: Radošina - ATC Čertova pec<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra<br />
Medzinárodný tábor družby sa poriadal v ATC Čertova pec v blízkosti cesty Topoľčany<br />
- Piešťany v krásnom prostredí pohoria Považský Inovec. Jeho poloha umožňovala<br />
využívať možnosti kúpeľného mesta Piešťany s tichým odpočinkom v lone prírody, ale<br />
aj vhodné výlety do všetkých oblastí západného Slovenska. Náplňou programu okrem<br />
súťaží detí a dospelých bolo kúpanie v Piešťanoch, ale aj výlety do Bratislavy, na Červený<br />
Kameň, Smoleníc, do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, ale aj Nitry, Topoľčianok a Mlyňan.<br />
Každý večer bol táborák spestrený vystúpeniami účastníkov tábora. Okrem súťaží boli<br />
vyhodnotené najaktívnejšie kluby a najvzdialenejší účastník. Riaditeľom zrazu bol<br />
Ing. M. Karlubík, tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom D. Libant.<br />
3. medzinárodný tábor družby<br />
6. - 12. 7. 1981<br />
Miesto: ATC Vavrišovo<br />
Poriadateľ: Caravan klub pri BZVIL Ružomberok<br />
Účastníci sa stretli v prekrásnom horskom prostredí Vysokých Tatier v ATC Vavrišovo. Pre<br />
všetkých bol pripravený bohatý a pestrý program z oblasti turistiky, folklóru, kultúry a<br />
zábavy. Počas pobytu všetkých sprevádzali postavičky Spejbla a Hurvínka so špeciálnym<br />
programom. Každý sa mohol denne zúčastniť výletov po pripravených turistických trasách<br />
za krásami Vysokých a Nízkych Tatier. Ojedinelým zážitkom pre zúčastnených bol organový<br />
koncert v drevenom kostolíku v Palúdzke. Pre deti sa denne premietali kreslené filmy a<br />
grotesky v priestoroch materskej škôlky, kde mohli rodičia pod dozorom ponechať svoje<br />
ratolesti počas turistických výletov. V obrovskom stane každý večer vystupovali folklórne<br />
skupiny, hudobno-zábavné skupiny, kubánska tanečná skupina a bolo možné zatancovať<br />
si na diskotéke. Nechýbala módna prehliadka a predaj textilu a textilných výrobkov z<br />
produkcie BZVIL Ružomberok. S veľkým záujmom sa stretli ukážky rogalistov a najmä<br />
štarty a lety teplovzdušných balónov členov Balón klubu Praha. Riaditeľom organizačného<br />
výboru zrazu bol Ing. Peter Filipp, k členom štábu patrili Dušan Hruška, Ing. Domin Filipp,<br />
Rudolf Bednár, akad. Maliar Milan Gromnica, Milan Prokain a ďalší.<br />
4. medzinárodný tábor družby<br />
5. - 11. 7. 1982<br />
Miesto: ATC Trusalová-Turany<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina<br />
Zraz sa konal pod záštitou OV Zväzarmu v Žiline, Martine a ZO Zväzarmu v Turanoch<br />
v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. V programe zrazu boli mototuristické výlety<br />
do Liptova, Martina, k Šútovskému vodopádu, na Oravu a po trasách pod Malou<br />
Fatrou. Každé popoludnie sa konali súťaže detí. Konali sa diskotéky a večery pri<br />
vatre s harmonikou. Nechýbala ani prednáška na tému „Krásy Malej Fatry“ doplnená<br />
premietaním diapozitívov a filmom. Zrazu sa zúčastnilo 53 karavanov, z toho 44<br />
karavanov z ČSSR, 6 z bývalej NDR a 3 z Poľska. Riaditeľom organizačného výboru bol<br />
Ing. Vladimír Setey, členmi organizačného štábu boli Ing. Jozef Pokorný, Ing. Štefan Nagy,<br />
MVDr. Dušan Brezány, Zdeněk Mičinec a ďalší.
5. medzinárodný tábor družby<br />
4. - 10. 7. 1983<br />
Miesto ATC Duchonka<br />
poriadateľ: ZO Zväzarmu, Caravan Klub pri OZ Tatra Bánovce nad Bebravou<br />
Zraz bol v rekreačnej oblasti Duchonka pri priehrade v brezovom lesíku, s možnosťou kúpania,<br />
člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov. Konal sa pod záštitou OV KSS v Topoľčanoch.<br />
Tento nápad usporiadateľov sa spočiatku zdal divný, ale keď všetko úspešne prešlo<br />
komplikovaným schvaľovacím procesom, ukázalo sa to ako vynikajúci ťah, ktorý otváral dvere<br />
pri príprave zrazu aj na tých najneprístupnejších miestach. Vďaka tomu bolo možné dodržať<br />
plánovaný program a k vydarenému podujatiu výrazne prispelo aj krásne letné počasie počas<br />
celého týždňa. Predsedom Organizačného výboru bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan<br />
Minárik, členmi Rudolf Bittara, Pavel Fojtík, Oto Krumpolec, Marián Hubinský, Michal Minárik.<br />
Program pripravili v spolupráci s vedením ATC, kde v amfiteátri autokempingu premietali každý<br />
večer film, resp. vystupovala hudobná skupina- počas zrazu to boli Fešáci, malokarpatská<br />
kapela a bábkové divadlo pre deti. Pri slávnostnom otvorení vystupoval folklórny súbor Tatrovák,<br />
pri ZK ROH Tatra, v Bánovciach nad Bebravou. Súčasťou programu boli súťaže, deň zábavy a<br />
hier pre deti a dospelých, ukážky zväzarmovských činností, autobusové zájazdy do blízkeho či<br />
vzdialenejšieho okolia - Bánovce nad Bebravou, Uhrovca, Bojníc, Piešťan. Pre účastníkov zrazu<br />
bola k dispozícii pojazdná predajňa závodu Zornica z Bánoviec so svojimi výrobkami. S veľkým<br />
záujmom sa stretla exkurzia do Pivovaru v Topoľčanoch, spojená s ochutnávkou piva. Na zraze<br />
sa zúčastnilo 112 karavanov, z toho 72 ČSSR a 40 z bývalej NDR, čo spolu predstavovalo 370<br />
účastníkov, ktorí hodnotili priebeh celej akcie kladne.<br />
6. medzinárodný tábor družby<br />
1. - 8. 7. 1984<br />
Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK, Karavan klub Piešťany<br />
Zraz sa uskutočnil v známom kúpeľnom meste Piešťany na pravom brehu vodnej nádrže SÍňava<br />
v ATC Lodenica. V programe preto nesmela chýbať prehliadka Piešťan a kúpeľného areálu,<br />
náučná vychádzka pod názvom „Piešťanské sochy, parky a fauna“, ale ani kúpanie v termálnych<br />
kúpaliskách a plavba loďou po Váhu. Súčasťou programu boli aj autokarové výlety do okolia<br />
a turistické výstupy na Bezovec a hrad Tematín. Jeden deň bol venovaný branno-športovým<br />
súťažiam, konal sa tiež Deň Zväzarmu s ukážkami činností jednotlivých odborností a Deň<br />
vodných športov na jazere. Každý večer sa premietali filmy, na začiatku zrazu bol „Večer<br />
priateľstva s hudbou“ - ako zoznamovací večer a na záver rozlúčkový, spojený s vyhodnotením<br />
zrazu. Spestrením pre účastníkov boli aj módne prehliadky výrobkov Trikota Vrbové a výrobkov<br />
družstva Piešťanka. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ján Moravec, členmi organizačného výboru<br />
Vladimír Ščepko, Milan Adamec, Ing. Jaroslav Mišura, Vladimír Vránsky a ďalší.<br />
7. medzinárodný tábor družby<br />
1. - 7. 7. 1985<br />
Miesto: ATC Nitrianske Rudno<br />
Poriadateľ: ZO Zväzarmu pri ULB, k. p., Baňa Handlová, Karavan klub Handlová<br />
Medzinárodný tábor družby sa uskutočnil v ATC Nitrianske Rudno v doline riečky Belanka pri<br />
priehrade Nitrianske Rudno, ktorá je zo západu tiesnená Rokošským masívom Strážovských<br />
vrchov a z východu horami Malej Magurky. Toto miesto poskytuje možnosť vodných športov,<br />
je východiskom pre pešiu turistiku, ale aj zájazdov do okolia. Toto všetko bolo ťažiskom<br />
programu medzinárodného tábora družby, ktorého súčasťou boli vodné športy, vychádzky do<br />
okolia priehrady, turistické pochody cez Rokoš na Jankov vŕšok. Konali sa autobusové zájazdy<br />
do Prievidze, Bojníc s prehliadkou zámku a ZOO, za ľudovou architektúrou do rázovitej obce
Čičmany. V rôznych disciplínach súťažili deti i dospelí, konalo sa branno - športové popoludnie<br />
s ukážkami zväzarmovských činností. Vždy večer boli “ Večery priateľstva” s hudbou, kultúrnym<br />
programom a vystúpeniami folklórnych súborov, prípadne premietanie filmov. Riaditeľom zrazu<br />
bol Ing. Igor Reif, predsedom organizačného výboru Vladimír Tomka, tajomníkom Miroslav<br />
Gazdík.<br />
8. medzinárodný tábor družby<br />
6. - 13. 7. 1986<br />
Miesto: ATC Kurinec pri Rimavskej Sobote<br />
Poriadateľ: Karavan klub Rimavská Sobota<br />
Napriek tomu, že Karavan klub v Rimavskej Sobote neporiadal počas svojej existencie ani<br />
jeden národný zraz karavanistov, organizátori tento zraz zvládli veľmi dobre. Program bol<br />
pestrý: konali sa rôzne súťaže, hry, vystúpenia folklórnych súborov, ukážky hasičského cvičenia,<br />
rybárske preteky. Zaujímavé boli výlety za krásami prírody v okolí - aragonitová jaskyňa Domica,<br />
Krásna Hôrka, Betliar. Na zraze bolo 124 karavanov - okrem ČSSR tu boli hostia z bývalej NDR,<br />
Maďarska a NSR.<br />
9. medzinárodný tábor družby<br />
17. - 24. 7. 1985<br />
Miesto: Autodrom Brno<br />
Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Mladosť Bratislava v spolupráci s TJ Spoj, Karavan klub Brno<br />
Usporiadateľ zvolil za miesto konania zrazu areál Autodromu Brno, ktorej<br />
prvú etapu výstavby dokončili v roku 1987, kedy sa tu konali majstrovstvá<br />
sveta športových automobilov a prototypov na okruhu. Dnes sa tu každoročne<br />
konajú preteky série MS motocyklov - GP Česka. Areál sa nachádza blízko<br />
Brna, vhodný ako východiskový bod na výlety do Moravského krasu, Slavkova,<br />
Znojma a iných zaujímavých oblastí Moravy. Tieto výlety patrili do programu<br />
zrazu. Po celý týždeň prebiehali súťaže detí a dospelých, premietali sa<br />
filmy, konali sa „špekáčkové párty“ pri táborovom ohni, alebo spoločenské<br />
posedenia. Zaujímavým spestrením bola prehliadka trate Veľkej ceny ČSSR<br />
okružná jazda po trati svojimi vozidlami. Nezabudnuteľnou atrakciou bola<br />
jazda obytných Ávií po okruhu VC. Po nej nasledovala automobilová súťaž -<br />
jazda zručnosti s prívesom, jazda zručnosti bez prívesu, jazda pravidelnosti, skúška akcelerácie<br />
a brzdenia na úseku 200 m - to všetko na trati Veľkej ceny. Návštevníci zrazu uvítali možnosť<br />
zajazdiť si po trati Veľkej ceny so zapožičaným vo zidlom Škoda Rapid v športovej úprave, od<br />
Brnocaru, a tiež boli k dispozícii jazdy na novinke s produkcie Škody Favorit. Pre všetkých bolo<br />
sklamaním, že deň pred zrazom na okruhu rozbili Škodu 130RS, ktorú tiež požičiavali na skúšobné<br />
jazdy. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom lng. Vladimír<br />
Bodický, hlavným usporiadateľom JUDr. Václav Kudela, k ďalším členom organizačného štábu<br />
patrili Ing. Peter Míl, Ing. Ema Milová, Silvester Mikuš, Ľudovít Polgár a ďalší.
Rallye campingu a caravaningu<br />
V roku 1968 sa začala písať na Slovensku história stretnutí pod týmto názvom. Prevažnú časť<br />
organizátorov na začiatku je možné zaradiť ako členov telovýchovných organizácií. Nemáme<br />
možnosť zhodnotiť túto časť histórie campingu a caravaningu na Slovensku, ale pre informáciu<br />
uveďme aspoň prehľad jednotlivých ročníkov.<br />
Ročník Dátum / Miesto<br />
Poriadateľ<br />
1. 21. - 23.06. 1968 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />
2. 10. - 12.07. 1970 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />
3. 08. - 11.07. 1971 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />
4. 06. - 09.07. 1972 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />
5. 19. - 22.07. 1973 / Ružín KMCC ZTMV ŠZTV Košice<br />
6. 28. - 30.06. 1974 / Tatranské Matliare OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />
7. 08. - 11.05. 1975 / Zrkadlový háj TJ Turist Union Bratislava<br />
8. 11. - 13.06. 1976 / Jelenec OMCC OT TJ Elitex Nitra a TJ TU Ba<br />
9. 16. - 19.06. 1977 / Tále KMCC ZT SKV ČSZTV Banská Bystrica<br />
10. 15. - 18.06. 1978 / Podlesok OMCC OT TJ Lokomotíva Košice<br />
11. 08. - 10.06. 1979 / Duchonka OMCC OTTJ Elitex Nitra<br />
12. 04. - 09.06. 1980 / Diakovce TJ Turist Union Bratislava<br />
13. 19. - 21.06. 1981 / Mošovce OMCC OT TJ Kremnica<br />
14. 01. - 04.07. 1982 / Snina OT TJ Lesy Ulič<br />
15. 24. - 26.06. 1983 / Margita Ilona OMCC OTTJ Elitex Nitra<br />
16. 08. - 11.06. 1984 / Piešťany KM ZT SÚV ČSZTV Bratislava<br />
17. 06. - 09.06. 1985 / Ružín TJ Turist Klub Košice<br />
18. 30.06 - 06.07. 1986 / Štúrovo OMCC OT TJ Rapid Bratislava<br />
19. 18. - 21.06. 1987 / Jelenec OMCC OTTJ Strojár Nitra<br />
20. 30.06 - 03.07. 1988 / Tatranská Lomnica KM ZT SÚV ČSZTV Ba<br />
21. 23. - 25.06. 1989 / Ružiná KM SZT ČSZTV Banská Bystrica<br />
22. 29.06. - 01.07. 1990 / Tále P SCCC TJ Lokomotíva Pezinok<br />
23. 26.07 - 06.08. 1991 / Tatranská Lomnica P SCCC Bratislava<br />
24. 26. - 28.06. 1992 / Lipiny CCC TJ Lokomotíva Pezinok<br />
25. 28. - 31.05. 1993 / Vincov les P SCCC Bratislava<br />
26. 26. - 29.08. 1994 / Nemecká CC Banská Bystrica<br />
27. 01. - 07.07. 1995 / Jasov CCC Zdravotník Košice<br />
28. 04. - 07.07. 1996 / Donovaly SCCC B, Bystrica, CC SR<br />
29. 03. - 06.07. 1997 / Zlaté Piesky KM CC Turist Union Bratislava<br />
30. 26. - 28.06. 1998 / ATC Podlesok AMCCC Lokomotíva Košice<br />
31. 27. - 29.08. 1999 / ATC Tále CCC Banská Bystrica<br />
32. 05. - 09.07. 2000 / Mária Veľaty CCC Zdravotník Košice<br />
33. 04. - 08. 07. 2001 / ATC Jasov AMCCC Lokomotíva Košice<br />
34. 23. 25.08. 2002 / ATC Kováčová CCC Banská Bystrica<br />
35. 19. - 21.09. 2003 / Eurokamp FICC AMCC Lokomotíva Košice<br />
36. 27. - 29.08. 2004 / Eurocamp FICC AMCC Lokomotíva Košice<br />
37. 01. - 04.09. 2005 / Eurocamp FICC SCCC a FICC Invest a.s.<br />
38. 29.08. - 01.09. 2006 / Eurocamp FICC SCCC<br />
39. 06. - 10.09. 2007 / ATC Varín SCCC<br />
40. 28.08. - 01.09. 2008 / Eurocamp FICC SACC<br />
41. 10. - 12.07. 2009 / ATC Haligovce SACC<br />
42. 29.07. - 01.08. 2010 / ATC Nižné Kamence SACC<br />
43. 14. - 18.07. 2011 / ATC Haligovce SACC
Ročník Dátum / Miesto<br />
Poriadateľ<br />
44. 04.07. - 08.07. 2012 / ATC Nižné Kamence SACC<br />
45. 29.08. - 01.09. 2013 / Intercamp Tatranec, Tatranská Lomnica SACC<br />
46. 08.08. - 10.08. 2014 / Maracamp, Liptovský Trnovec SACC<br />
47. 07.08. - 09.08. 2015 / ATC Rudava, Malé Leváre CCC Gajary<br />
48. 17.07. - 19.07. 2016 / ATC Nižné, Kamence SACC<br />
49. 14.07. - 16.07. 2017 / RO Kurinec, Rimavská Sobota SACC<br />
<strong>50</strong>. 13.07. - 15.07. 2018 / ATC Tília, Gäceľ SACC<br />
51. 12.07. - 14.07. 2019 / ATC Bystrina, Demänovská dolina SACC<br />
Záverom<br />
Táto pamätnica národných zrazov vznikla pri príležitosti konania jubilejného <strong>50</strong>. národného<br />
zrazu. Obsahovo nadväzuje na účelovú publikáciu „35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> caravaningu“ od<br />
autorov Ing.Milan Minárik, Ing. Štefan Nagy a kol, vydanú v roku 2004. Tiež sme sa pokúsili<br />
dnešným karavanistom priblížiť „zákulisie“ pri poriadaní národných zrazov v ich počiatkoch.<br />
Ako bolo spomenuté v predošlom, informácie sme čerpali z rôznych zdrojov, preto sa<br />
ospravedlňujeme za možné nepresnosti, ktoré mohli vzniknúť nesprávnou interpretáciou<br />
poskytnutých materiálov, resp. spomienok. Rovnako sme nemohli zachytiť všetky aktivity čo<br />
sa týka <strong>karavaningu</strong> na Slovensku v tej dobe. Veď boli tu akcie viacerých klubov, ktoré majú<br />
tradíciu niekoľko desaťročí, ale aj medzinárodné akcie typu DCR. A to už nemôžeme zabudnúť<br />
na účasť našich karavanistov na svetových stretnutiach FICC temer nepretržite od roku 1966,<br />
ktorá je bohatá najmä v poslednom období, návštevy Europa Rally, alebo aj Adria Rally.<br />
Do pamätnice sme sa tentokrát snažili doplniť k jednotlivým zrazom dostupné fotografie,<br />
ktoré sa podarilo získať z archívov pamätníkov <strong>karavaningu</strong>, z ktorých mnohí už odišli do<br />
„karavaningového“ neba. Do budúcna si dávame za úlohu dostať túto pamätnicu na internet a<br />
doplniť jednotlivé akcie viacerými fotografiami. Na to budeme potrebovať aj vašu pomoc.<br />
A ešte prosba pre budúcnosť, pomôžte budúcim zostavovateľom takejto pamätnice<br />
uchovávaním vzácnych archiválií. Lebo ako sme zistili, čas sa nedá vrátiť. Všetkým týmto -<br />
žijúcim aj tým čo nás už opustili - patrí veľká vďaka za ich príspevok nielen k zdokumentovaniu<br />
histórie národných zrazov, k zdokumentovaniu histórie <strong>karavaningu</strong> na Slovensku ale najmä<br />
za ich prácu, ktorú vykonali pre slovenský karavaning. Rovnako treba poďakovať SACC a<br />
sponzorom za pomoc a podporu.
AUTOMATY PRO SPRCHY | SPRCHOVÉ ARMATURY | DVEŘNÍ AUTOMATY<br />
PRAČKOVÉ AUTOMATY | SERVISNÍ A VÝDEJNÍ STOJANY<br />
KABINKOVÉ SANITÁRNÍ SYSTÉMY | VÝLEVKY<br />
AZP Brno s.r.o.<br />
U sýpky 555<br />
Rajhradice<br />
+421 902 109 468<br />
✉ azp@azp.cz<br />
www.azp.cz