50 rokov slovenského karavaningu

Ing. Milan Minárik a kolektív 

50 rokov slovenského 

karavaningu 

2019

Výroba ● Predaj ● Servis ● Prenájom ● Príslušenstvo 

Vydať sa na cestu karavanom a objavovať svet v spoločnosti svojej rodiny a dobrej 

nálady, to je filozofia a cieľ spoločnosti Turčan-auto. Venujeme sa prestavbe dodávok 

na rodinné obytné automobily, predaju obytných áut a prívesov značiek Dethleffs, 

Laika a Sunlight, predaju príslušenstva, servisu a prenájmu obytných vozidiel. 

Individuálne prestavby 

Autorizovaný predajca 

TURČAN - AUTO s.r.o. 

Kráčiny 6, 036 01 Martin 

Slovenská republika 

www.turcan-auto.sk 

tel.:+421/43/4270446 

tel./fax:+421/43/4270445 

email: info@turcan-auto.sk

Ing. Milan Minárik a kolektív 

50 rokov slovenského 

karavaningu 

2019 

vydané s podporou 

Neprešlo jazykovou úpravou. Publikácia pre vnútornú potrebu SACC. 

Vyšlo v náklade 1000 ks.

Úvod 

Neuveriteľnou rýchlosťou uplynul čas odvtedy, čo sa v roku 1970 zrodila myšlienka 

usporiadať pravidelné zrazy karavanistov. Tieto poskytovali už vtedy široké možnosti na 

zoznamovanie sa s ľuďmi s rovnakými záujmami, ale v tej dobe aj možnosti pre vzájomnú 

spoluprácu či už po organizačnej, ale najmä technickej stránke. Zároveň umožňovali 

zoznamovať sa s často neznámymi kultúrnymi, historickými pamiatkami a prírodnými krásami 

našej vlasti. 

Po päťdesiatich rokoch je možné hodnotiť vtedajšiu snahu a rozhodnutie ako správne, 

predvídavé a pre rozvoj karavaningu na Slovensku veľmi prospešné. Za tých päťdesiat rokov 

sme spoznali nové, často menej navštevované a menej známe miesta Slovenska, získali 

skúsenosti pri organizovaní väčších akcií a postupne priviedli do klubov nových záujemcov 

o túto činnosť. 

Nie je v našich silách a možnostiach uviesť menovite všetkých tých, ktorí sa zaslúžili 

o úspech jednotlivých zrazov. Poriadatelia sa zapájali do práce ochotne, obetavo a s vedomím, 

že ide o prospešnú prácu pre rozvoj karavaningu. Každý kto aktívne pomáhal pri príprave 

a organizovaní jednotlivých zrazov má iste dobrý pocit, že vykonal kus užitočnej práce pre 

splnenie tohto cieľa. 

Touto publikáciou vydávanou pri príležitosti konania jubilejného 50. národného zrazu 

chceme aspoň čiastočne prispieť k tomu, aby aj táto časť histórie karavaningu na Slovensku 

od vzniku myšlienky poriadania národných zrazov po dnešok bola v rámci možností spracovaná 

a písomne zachytená pre budúcnosť. 

Poznámka k vydaniu 35 rokov slovenského karavaningu 

Od založenia prvých klubov až po dnešok rezonuje otázka správneho písania caravan 

či karavan, club alebo klub. Počas tých 35 rokov sa menili pravidlá pravopisu u nás i v 

Čechách. V zahraničí sa píše “caravan club“. Dnes je Caravan club SR registrovaný takto bez 

ohľadu na to, či je správne písať klub s „c“ alebo „k”. Obdobne je to aj s písaním slova rely. 

Jestvuje organizácia s názvom, Europa Rally, hoci toto slovko sa môže písať rôzne. Ďalšou 

„nepresnosťou“ sú názvy klubov z minulosti. Boli to Autoklub Zväzarmu, caravan klub..., resp. 

Základná organizácia Zväzarmu, caravan club... atd’. Išlo vždy o ten istý klub, rozdielne názvy 

boli len prispôsobením sa požiadavkám. Taktiež prvé Národné zrazy boli zrazmi „caravanov“, až 

neskôr „caravanistov”. Toto uvádzame na vysvetlenie, že rozdielne názvy nie sú nedôslednosťou 

autorov. V hlavičke zrazu budeme používať označenie podľa pozvánky, všade inde budeme 

používať karavan klub, teda to staré píš ako počuješ.

Predslov k 35 rokov slovenského karavaningu 

História väčšiny starých motoristických odborností, ktoré vznikali v prvej polovici minulého 

storočia, je zaznamenaná dosť zoširoka. 

Karavaning, hoci nie je športovou disciplínou v pravom zmysle slova, ale len 

„mototuristickou“, toto doteraz postrádal. Nelákal divákov na okruhy, ale zúčastňoval sa ho 

veľký počet nadšencov. Bol činnosťou pre celé rodiny. Karavaning sa u nás začal rozširovať pred 

35 rokmi, čo je už dostatočne dlhý „vek“ na akú-takú dokumentáciu. 

Karavaning vznikal v špecifických podmienkach, keď auto ako súkromný majetok 

nebolo také samozrejmé ako dnes. Väčšina ich majiteľov boli „motoristi“. Bavila ich jazda, robili 

si sami údržbu, menšie i väčšie opravy a mali snahu sa združovať. Aj to je jeden z dôvodov 

inklinovania k autoklubu. V západnej Európe to bolo ináč. Mnohé kluby boli napojené na 

kempingárov, iné boli celkom samostatné. U nás to boli kluby telovýchovných organizácií. 

Úzke naviazanie na autoklub, najmä do roku 1989, ale v určitej miere neskôr, viedla 

autorov k presvedčeniu, že je potrebné zdokumentovať, aspoň rámcovo, aj históriu u nás od 

čias, kedy sa jeho súčasťou stal i karavanIng. 

Predslov k 50 rokov slovenského karavaningu 

S ohľadom na veľkosť nákladu predchádzajúcej publikácie a možnosť doplniť ju o 

fotografie sme sa rozhodli tak, aby ste dostali do ruky ako tak úplnú pamätnicu týkajúcu sa 

histórie národných zrazov karavanistov a tiež niečo k informáciám o pohyboch okolo. Naše 

poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám dovolili nahliadnuť do svojich archívov a tak sa stať 

členmi nášho autorského kolektívu.

Ako sa to začalo 

Roku 1969 územie Československa zasiahlo silné kozmické žiarenie lúčmi, ktoré spôsobovali 

túžbu po karavane. Prejavovalo sa to tak, že začali vznikať skupiny nadšencov, uvažujúcich o 

stavbe vlastného prívesu. Niektorí odvážlivci už so stavbou aj začali, ba udiali sa i zázraky a vo 

vtedajšom „plánovanom hospodárstve“ sa pokúsili o výrobu i podniky. Zaujímavé je najmä to, 

že spočiatku sa tak dialo bez toho, aby títo konštruktéri o sebe vedeli. Niektorí „teoretici“ tvrdili, 

že takéto pokusy o stavbu obytných prívesov boli najmä dôsledkom „otvorených dverí na západ“ 

roku 1968. Vtedy mnohí s prekvapením videli, že i malé autá sú schopné ťahať za sebou svoj 

domček. A nielen videli. Priviezli so sebou aj prvé prospekty. No, kto vie...? 

Prvé pozvanie znelo na stretnutie „priateľov stavby obytných prívesov, ktorých ja 

osobne poznám“. Stretnutie inicioval a zvolal Dušan Mikoláš z Banskej Bystrice na 19. apríla 

1969 na Tále. 

Pokračovaním tohto stretnutia bol zraz „Caravan šport“ na verejnom táborisku 

Podbanské v dňoch 23. - 24. mája 1970 na pozvanie Ondreja Cibáka z Liptovského Mikuláša 

(pod hlavičkou TJ - Lokomotíva Liptovský Mikuláš). Aj keď tieto akcie organizovali ešte jednotlivci, 

tu začínali vznikať prvé kontakty medzi slovenskými nadšencami pre tento druh „športu“. 

Súčasne sa začali objavovať vo vtedy najčítanejšom motoristickom časopise Svět 

motorů správy o založení I. Českého caravan klubu v Hradci Králové a o jeho akcii „caravan 

rallye“. Tieto impulzy podnietili záujemcov zamyslieť sa, ako si stavby svojich prívesov uľahčiť. 

Bolo jasné, že je potrebné nejako sa zoskupiť, zorganizovať. Vtedy však platilo, že súkromné 

zvolávanie a stretávanie je možno kvalifikovať ako „nedovolené zhromažďovanie sa“, čo 

bol vážny delikt. Dalo sa „dať“ do Telovýchovy alebo Zväzarmu. Zvíťazil Zväz pre spoluprácu 

s armádou, kde v tom čase boli začlenené autokluby. Tak vznikla 23. februára 1970 prvá 

samostatná organizácia s odbornosťou karavaningu na Slovensku „AMK SSR - Caravan klub 

Žilina“. Zástupcov klubu vyslali na „II. České caravan rallye stretnutie karavanov“ v dňoch 12. 

- 14. Júna 1970: akciu poriadal AMK Caravan klub Hradec Králové. Tak prišlo k zoznámeniu 

sa s karavanistami nielen z Čiech, ale i zo Slovenska, najmä z Bratislavy, ktorí sa tejto akcie 

taktiež zúčastnili. Tu sa dohodlo, že na jeseň v tom istom roku usporiada Žilina zraz, na ktorom 

by sa zúčastnili aj českí karavanisti. A tak sa 4. - 6. septembra 1970 uskutočnil I. národný zraz 

karavanov vo Vrátnej doline. Na tú dobu s pozoruhodnou účasťou - 88 osôb a 29 karavanov. 

Treba poznamenať, že založiť klub nebolo až také jednoduché. Mnohé schvaľujúce orgány 

vyslovovali názor, že načo taký „buržoázny vynález“, ako karavan, podporovať. Nakoniec sa 

ich podarilo presvedčiť, že je to „na výsosť prospešná vec“ v prípade evakuácie obyvateľstva, 

možnosť prebývať i v nepriaznivých poveternostných podmienkach a podobne. Ďalšie, na 

Slovensku vznikajúce kluby to mali už o poznanie ľahšie, ale i tak ešte nejakú dobu bolo treba 

vynaložiť veľký dôvtip, aby predkladané argumenty u nadriadených úradov prešli. 

Prečo sa združovať? 

Základný zámer pri vzniku klubov - bola pomoc pri stavbe prívesov. V tom čase vládla medzi 

záujemcami o túto oblasť absolútna neznalosť. Karavanisti, ktorí mali technické znalosti 

a boli zruční, sa snažili akýmkoľvek spôsobom pozbierať základné informácie ešte pred 

stavbou prívesu. Tí „šikovnejší“ sa hneď pustili do práce podľa vlastného rozumu a väčšina 

z nich dopadla zle. Ich výrobky, okrem iného, boli veľmi nebezpečné: k tomu napomáhala aj 

absolútna neznalosť schvaľujúcich orgánov. Najčastejšou chybou bola idea - vyrobiť karavan 

tak, aby vôbec nezaťažoval ťažné zariadenie vozidla a aby náprava prívesu bola uložená pod 

ťažiskom. Takéto prívesy sa pri dosiahnutí určitej rýchlosti náhle silno rozkolísali a pokiaľ 

vodič rýchlo nepribrzdil, príves sa prevrátil. Vzduchový náraz protiidúceho veľkého vozidla

spôsobil ten istý problém. Tieto prívesy po odpojení od vozidla sa často prevracali dozadu. 

Druhou krajnosťou boli prívesy s enormným zaťažením zadnej nápravy vozidla: lámali sa 

zadné poloosi, najmä pri Škodovkách typu MB. Ďalším kameňom úrazu bola hmotnosť 

prívesov. V počiatkoch sa o hliníkových plechoch na obal, či leteckej preglejke nikomu ani 

nesnívalo a tak sa hojne používal na stavbu oveľa ťažší sololit, ťažké profily na podvozok 

a pod. Väčšina karavanov vážila podstatne viac, ako bolo uvedené v dokladoch. „Úradná 

hmotnosť“ sa zvyčajne odvíjala od toho, aký karavan mohlo vozidlo staviteľa ťahať. Objavovali 

sa i ďalšie nebezpečné veci, ako napr. elektrická inštalácia prípojky na sieť a mnohé iné. 

Poddimenzované, či geometricky zle uložené nápravy, keď karavan „kľučkoval“, neboli 

zvláštnosťou. „Nevydarené“ karavany často vyvolali u áut typu ŠKODA 1000 MB nebezpečné 

rozkmitanie prednej nápravy. Tieto typy škodoviek trpeli na tento neduh aj bez karavanov, no s 

nimi sa situácia stávala obzvlášť nebezpečná. Taktiež tu boli otázky vhodného rozmiestnenia 

zariadenia v interiéri, okná, tesnenia atď. Výrobcovia vo svete mali v tom čase už jasno v 

týchto veciach, ale čo amatér, ktorý ide stavať svoj prvý príves? Ďalší, pre jednotlivca vážny 

a často nezvládnuteľný problém, bol „ÚRAD“. Individuálna stavba prívesov bola našťastie 

povolená. Celá záležitosť bola v kompetencii Ministerstva vnútra a schvaľovanie prívesov 

robili príslušníci SNB. O zážitkoch z týchto „schvaľovaní“ by sa dal napísať román. Dnes vie 

už málokto, že v sedemdesiatych rokoch sa karavan schvaľoval ku konkrétnemu autu a mal s 

ním zhodné evidenčné číslo. Teda karavan nebolo možné legálne si požičať. O legislatívnych 

otázkach karavanov rozhodoval pre celú republiku jeden muž na Ministerstve vnútra v Prahe. 

A slušne povedané, bola s ním „ťažká reč“. Aby bolo možné sa k nemu „dostať“, musel 

zapracovať Ústredný výbor Zväzarmu. Vtedy nemohol odmietnuť. Jediný, kto u neho vedel 

niečo dosiahnuť, bol predseda Technickej komisie karavanov, P. Tůma, ktorého spomíname 

v d‘alšej časti tejto publikácie. Jeden príklad: Vo vyhláške bolo uvedené, že na karavanoch 

nesmú byť okná z plexiskla, ale z nedefinovaného materiálu, prípadne z bezpečnostného 

skla. Spomínaný pán neoblomne tvrdil, že stať je prevzatá z vyhlášky EHK. Neplatil argument, 

že všetky karavany v Európe majú okná z plexiskla a že u nás vyrábaný pleximateriál má tie 

isté vlastnosti ako inde vo svete. Našťastie krátko nato sa rozhodlo, že výrobky vyrábané na

Slovensku budú schvaľovať slovenské orgány a schválenie bude platiť pre celú republiku. 

Ďalším šťastím bolo, že na Ministerstve vnútra na Slovensku mal problematiku schvaľovania 

na starosti Ing. Kočvara, ktorý bol odborník a ústretový človek. Karavanistom pomohol 

nesmierne. Na rozdiel od svojho proťajška z Česka chodil medzi karavanistov, diskutoval s 

nimi a poskytol veľa cenných rád. Karavanové okná sa začali robiť v Považských chemických 

závodoch v Žiline z vlastného plexiskla. Českí karavanisti získali metodiku skúšania týchto 

okien zo západu a my sme ju predviedli Ing. Kočvarovi. Ani jemu nebolo jasné, odkiaľ sa do 

našej vyhlášky dostala metodika skúšania okien z plexiskla. Preklad predpisu EHK, podľa 

ktorej sa zostavovala naša vyhláška, nebolo možné získať. MV vlastnilo jediný exemplár a 

ten bolo zakázané požičať. Nakoniec Ing. Kočvara pustil jedného z nás do svojej pracovne na 

ministerstve a po dlhých hodinách sa prišlo na to, že človek, ktorý robil text našej vyhlášky 

si zjednodušil prácu a nenamáhal sa uviesť iné skúšobné metódy okien. Uviedol metódu 

skúšania okien pre motorové vozidlá a tu samozrejme okná z pleximateriálu nemohli 

vyhovovať. Po tomto vyjasnení skúšobňa a MV mohli schváliť okná z plexiskla. Výroba okien 

sa zlegalizovala a výrobca ich musel označovať 8 SD. Tento príklad dokumentuje riešenie 

jedného problému a poukazuje na mravenčiu prácu a úsilie vtedajších karavanistov, ako aj 

silu a váhu ich organizácie. Veľkých problémov bolo samozrejme oveľa viac. Boli to napríklad 

otázky náprav, prevádzkových a parkovacích bŕzd, povolených hmotností atď. Informácie sa 

rýchlo dostávali do ostatných klubov. Vyšli veľmi užitočné knihy o stavbe prívesov. Jednu z 

nich zostavil autorský kolektív karavanistov a kniha vyšla v dvoch vydaniach, pričom finančné 

náklady hradil Ústredný automotoklub. Druhú, z vlastnej iniciatívy, napísal už nebohý Ing. Vl. 

Bodický z bratislavského CC. Niekoľko ďalších kníh zostavili českí autori. 

Na Slovensku bolo niekoľko autorít v oblasti stavby prívesov a okrem Ing. Bodického treba 

spomenúť tiež už nebohého Michala Minárika z CC Bánovce n/Bebr. Na niekoľkých miestach sa 

dali karavanisti dokopy a začali stavať naraz, mnohokrát v tzv. svojpomocných dielňach AMK. 

Väčšinou sa dohodli na jednom type a robili vlastne malú sériu. Malo to veľkú výhodu najmä 

pre menej remeselne zručných, pretože každý druh práce robil na stavaných karavanoch ten, 

kto tú-ktorú prácu najlepšie ovládal. Jednoduchšie bolo aj zabezpečovanie materiálu, náradia, 

prípravkov. Napríklad žilinskí karavanisti vyrobili valcovačku na hliníkový plech a ten valcovali 

pre tých, ktorí ho potrebovali. Takéto spoločné stavby prívesov prebiehali v karavan kluboch v 

Bánovciach n/Bebr., Nitre, Piešťanoch, Žiline. Výsledkom boli karavany, ktoré jazdia dodnes a 

často ich obdivovali aj západní karavanisti. Pochybovali, či naozaj ide o netovárenské prívesy. 

Názov „amatérska stavba“, ako to dnes označuje polícia v dokladoch, je nespravodlivý. 

Tieto riadky dokladujú, že voľba Zväzarmu pri zakladaní prvých klubov bola správna. 

Telovýchovná organizácia totiž nemohla a ani nemala záujem karavanistov v niečom takom 

podporovať. 

Vytváranie organizačného rámca 

Počas prvých spoločných stretnutí sa začala tvoriť aj budúca forma organizácie, už na československej 

úrovni. Zúčastneným bolo jasné, že je maximálne potrebné etablovať sa do 

rozhodujúcich orgánov AMK. Vzory však neboli. V susedných štátoch východného bloku (NDR, 

Poľsko, Maďarsko) nič podobné nejestvovalo. Vďaka kontaktom Milana Lesinského (predseda 

Caravan klubu Hradec Králové) sme mali informácie z tejto oblasti aj zo západných štátov. Tam 

síce kluby existovali, ale ich činnosť vôbec nebola zameraná na pomoc staviteľom prívesov, čo 

pre nás bolo v tom čase prvoradé. 

V autoklube nás zaradili do odbornosti mototuristika. Vtedy viedol už zabehnutú MTT 

aktivista Václav Hahn z Pruského. V začiatkoch nebrali funkcionári karavanistov veľmi vážne. 

Bolo to obdobie rozširovania osobných automobilov medzi obyvateľstvom a na popularite

získavali tzv. branno-orientačné súťaže. Boli to vlastne mini rely s itinerárom, nočnými etapami, 

kde boli povinné i branné prvky (streľba, hod granátom). Jazdili sa postupové kolá až po 

majstra republiky. Zo začiatku museli aj funkcionári karavan klubov absolvovať školenia 

a skúšky rozhodcov. V pomerne krátkom čase, hlavne vďaka prudkému nárastu karavan 

klubov, rozširovaniu členskej základne a aktivite ich funkcionárov sa v MTT vykryštalizoval a 

výrazne presadil karavaning na slovenskej i československej úrovni. Vznikli tzv. podkomisie pre 

karavanIng. Na Slovensku bol jej predsedom Viliam Dokupil z Nitry, v Čechách Miloslav Šott z 

Prahy a predsedom federálnej podkomisie bol Ing. Štefan Nagy zo Žiliny. Toto sa podarilo už v 

roku 1974. Pre úspešný rozvoj karavaningu boli vtedajší profesionálni pracovníci slovenského 

i federálneho AMK veľkým šťastím. Na Slovensku to bol vedúci odboru motoristickej prípravy 

a športu pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzarmu - Vlastimil Havlín, neskoršie aj tajomník 

Rady motorizmu - Mgr. Štefan Mihálik. Na federálnej úrovni to bol vedúci oddelenia motoristickej 

prípravy a športu ÚV Zväzarmu PhDr. Evžen Švanda a tajomníci Rady motorizmu Karel Jareš 

a Július Jakubec. Uvedení funkcionári, vrátane aktivistu V. Hahna trvale, až do rozpadu 

Ústredného AMK Zväzarmu, po všetkých stránkach podporovali karavanIng. Zástupcovia 

karavanistov sa dostali do všetkých rozhodujúcich orgánov autoklubu, vrátane najvyššieho - 

Ústrednej rady motorizmu. Všade sa presadili a mali výrazný vplyv na jednotlivé rozhodnutia. Ich 

vplyv pomohol zabezpečiť financie na všetky zasadnutia, školenia, dotácie na zrazy, okresné, 

celoštátne i medzinárodné. Za ich pomoci sa podarilo realizovať i niekoľko hromadných 

výjazdov do západných krajín, čo bolo vtedy nevídané. Vytvorila sa i Technická komisia na 

federálnej úrovni. Tá zohrala taktiež veľkú rolu. Jednala s inštitúciami, ktoré v tom čase jediné 

rozhodovali v ČSSR o legislatíve v technických otázkach - Ústav pre výskum motorových vozidiel 

a Ministerstvo vnútra. Predseda komisie bol Peter Tůma z Prahy, pracovník Metalex -u / ktorý sa 

zaoberal športovou úpravou súťažných automobilov, výrobou karavanov a podvozkov/. Výrazne 

pomohol vyriešiť veľa problémov a presadil naše zámery i vďaka svojim osobným kontaktom. 

Český podiel 

Históriu u nás nie je možné rozdeliť na slovenskú a českú. Ten rozvoj bol československý. Pri 

všetkej aktivite slovenských klubov a funkcionárov karavaning v Čechách bol rozšírenejší i 

technicky vyspelejší. V množstve klubov a veľkosti členskej základne v Čechách v porovnaní 

so Slovenskom zohral úlohu nielen rozdiel v počte obyvateľstva, ale aj odlišný pohľad Čecha a 

Slováka na spôsob trávenia voľného času. Aj karavany postavené v Čechách boli v priemere 

na vyššej úrovni ako karavany postavené na Slovensku. Českí karavanisti výrazne pomohli 

slovenským najmä technicky i materiálovo v počiatkoch hromadných stavieb a prevažujúcich áut 

Škoda MB: s minimom nadbytočného výkonu bola konštrukcia známej “skladačky” až geniálna. 

Jej autori - Ing. Mirek Urbánek a Ing. Jaroslav Urbánek z ostravského CC - ju dotiahli takmer 

k dokonalosti. Poradili si s nimi bez problémov i nízko výkonové autá bez výrazného zvýšenia 

spotreby paliva. Po rozložení na mieste poskytovali pohodlie neskladacieho prívesu, dokonca 

v zimných podmienkach. Naviac vyriešili i garážovanie jednoduchým zariadením, ktorým sa 

príves nadvihol v garáži nad auto. Pokiaľ bola posádka dobre zohratá a silno nepršalo, dal 

sa “postaviť” za pár minút. Jeho autori mali spracovanú i dokonalú dokumentáciu a dávali 

ju nezištne k dispozícii všetkým záujemcom. Podľa tohoto vzoru bolo postavených najviac 

karavanov v ČSSR. K dispozícii boli i ďalšie overené dokumentácie, napr. už menovaného P. 

Tůmu a ďalšie. 

Veľkou pomocou boli i stavebné diely prívesov. Českí karavanisti pretlačili do výroby v 

rôznych podnikoch viacero druhov spájacích zariadení / tzv . papuče / i vo forme nájazdových 

bŕzd. Zabezpečili dokonca výrobu špeciálnych trojhranných trubiek a gumových profilov, čo boli 

základné prvky / amatérsky ich nebolo možno vyrobiť/ moderných karavanových náprav, ktoré 

výrobcovia používajú doteraz. Vyvinuli a nechali schváliť tzv. Kyvadlovú hydraulickú brzdu. Táto

pracovala pri brzdení vozidla na princípe zotrvačného pohybu závažia, upevneného na kyvnom 

horizontálnom ramene. Z ramena sa pohyb prenášal na brzdový valec a následne kvapalinou do 

kolesových valčekov. Tá mala voči ostatným výhodu pri cúvaní. Nebolo treba nič riešiť. 

V Čechách bol prvý CC založený už v roku 1968 v Hradci Králové. Z českých 

karavanistov treba rozhodne spomenúť priekopníkov spoločných začiatkov : dlhoročného 

predsedu CC Ostrava Antonína Vojtěcha a jeho úspešnú nasledovníčku Zdeňku Kunčickú, 

členov uvedeného klubu bratov Urbánkovcov i Milana Kriegla. Z Prahy Petra Tůmu a z Brna Ing. 

Alojsa Peroutku, z Mladej Boleslavi Ing. Josefa Pálku a asi najzaslúžilejšieho československého 

karavanistu, dlhoročného predsedu CC Hradec Králové Milana Lesinského. Títo a i mnohí ďalší, 

písali s nami históriu československého karavaningu, ktorý - ako tvrdia karavanisti, čo sa po 

roku 1989 dostali do mnohých kútov sveta, bol vo svete ojedinelý a nikde inde v takejto forme, 

aktivite a spôsobe organizovania, nejestvoval. 

Výjazdy za železnú oponu 

Dostať sa pred rokom 1989 na západ individuálne nebolo jednoduché. Okrem tých, ktorí 

cestovali do západných štátov na služobnú cestu, umelci, športovci, reprezentanti, bola pre 

obyčajného smrteľníka takáto cesta takmer nemožná. Hneď začiatkom roka bolo treba žiadať 

o tzv. devízový prísľub, ktorý „obyčajní“ ľudia nedostávali. Boli však takí, čo tam boli pravidelne. 

To však až tak neplatilo pre Juhosláviu, kde bol síce postup rovnaký, ale šanca bola väčšia. 

V Juhoslávii boli kempy, kde sa striedala slovenská pospolitosť opakovane, napríklad pre 

piešťanský klub to bol najmä Rovinj. Každá skupina mala svoj kemp kde to poznala a vedeli 

čo ako funguje. (V obmedzenom rozsahu to platí doteraz. Sú skupiny karavanistov, ktorí si rok 

dopredu rezervujú to svoje miestečko). Výnimky boli pri účasti na organizovaných návštevách 

napr. FICC, DCR a podobne. 

Do kategórie zázrakov preto patrí, že Ústredný automotoklub vybavil cez tzv. športové 

vízum výjazd dvanástim karavanistom do vtedajšieho Západného Nemecka. Po prvý raz 

roku 1986. To už bolo obdobie „perestrojky“ v Sovietskom zväze a jej vplyv sa pomaly začal 

prejavovať aj u nás. Karavanisti z Hradca Králové, najmä ich predseda Milan Lesinský, mali 

priateľský vzťah so západonemeckým klubom „Caravanfreunde Europa“. Bol to klub, ktorý 

mal členov nielen z Nemecka, ale i z Francie a Holandska. Niekoľkokrát do roka sa stretávali 

na rôznych miestach západnej Európy a začali chodiť i do Čiech. Na jednom takomto stretnutí 

v Kopidlně sme sa s nimi zoznámili i my zo Slovenska a vznikla myšlienka vybaviť výjazd do 

Nemecka. Oficiálne nás pozvali s tým, že náš pobyt uhradia. Vtedy platilo pravidlo, že je možné 

pozvať len konkrétny klub. Pozvánka znela na žilinský karavan klub a keď sme chceli, aby sa 

výjazdu mohli zúčastniť i zástupcovia iných klubov, títo sa museli prihlásiť za člena do Žiliny. 

Tak sa do Žiliny okrem Slovákov z Bratislavy a z Bánoviec n/Bebr. prihlásili za členov i z Hradca 

Králové, Mladej Boleslavi, Plzne a ďalších miest. Tak sa podarilo dostať v máji 1986 dvanástim 

posádkam i s rodinami na 5 dní do Weingartenu, menšieho, ale krásneho vinárskeho mesta, 

neďaleko Bodamského Jazera. Pre všetkých účastníkov to bol nezabudnuteľný zážitok. Okrem 

toho, že väčšina z nás bola po prvý raz za železnou oponou, hostitelia pre nás pripravili pekný a 

veľmi bohatý program. Určite najzaujímavejšia bola exkurzia v neďalekej fabrike na karavany a 

obytné autá ERIBA a plavba po Bodamskom jazere. 

V júni 1987, teda o rok, sa podarilo akciu zopakovať. Tentoraz znela pozvánka na 

CC Bratislava a opäť išli účastníci (asi 40) z celého Československa. Cesta viedla do „rodiska“ 

automobilov Opel v Russelsheime. Naši karavanisti si pozreli výrobu automobilov Opel, typ 

Vectra a obrie letisko vo Frankfurte n/Mohanom. Posledný zájazd za „oponu“ sa uskutočnil 

koncom septembra 1989 do Garmisch-Partenkirchenu. A opäť bolo na čo sa pozerať. Okrem

múzea BMW v Mníchove to boli Alpy, Garmisch a jeho prekrásne bavorské okolie so zachovalými 

zámkami, výjazd na Zugspitz, ale aj pivný večer v Bayerhalle. 

Je zaujímavé, že do roku 1989, napriek viacerým pozvaniam, nemali naši hostitelia 

chuť prísť na Slovensko. Až potom, r. 1991, koncom augusta. Kempovali na táborisku CC Žilina, 

odkiaľ sa s nimi robili výlety na Oravu, do Malej Fatry a Žiliny. 

Do análov sa zapísali 

Počas nášho spoločného stretávania vzniklo mnoho príbehov, z ktorých spomenieme aspoň 

niektoré. Napríklad príbeh jedného karavanistu, ktorý staval príves /skladací/ v pivnici 

panelového domu. Vyrábal jednotlivé diely s tým, že ich v lete v garáži už len zostaví. Všetko 

išlo podľa plánu, len s panelom dverí sa stal drobný omyl. Dvere sa totiž po zmontovaní ocitli na 

nesprávnej strane, vľavo. Našťastie u skladacieho prívesu to až tak nevadilo. Druhý zasa staval 

príves v drevenom objekte. Mal vyrátané, ako po postavení dá príves von. Lenže zasa omyl a 

príves von nedostal. Pomohol si tým, že radšej rozobral jednu stenu objektu. 

Veľa príhod sa rozprávalo o “lietajúcich” strechách skladacích prívesov, ktoré majitelia pred 

jazdou zabudli upevniť. Dve z nich sa stali majiteľom prívesov, vyrábaných istý čas vo výrobnom 

družstve Veľké Rovné. Rodina z Čiech si kúpila príves u výrobcu a ťahala ho domov. Večer sa 

zastavili, aby prenocovali. Vtedy zistili, že nemajú strechu a nevedeli kedy, ani kde im uletela. 

Iná rodina s takýmto prívesom sa vydala na dovolenku na Balaton. V Komárne sa chceli 

colníci pozrieť do prívesu a potom zabudli zaistiť “dekel”. Prešli cez mesto a za mestom, keď 

zvýšili rýchlosť, blížil sa k nim policajt na motorke, strecha uletela a trafila policajta. Potom sa 

sťažovali, že ich vykázali z Maďarska. 

Iné príbehy sú z aktu “krstenia” nových karavanov. Pri jednom krste, krstitelia, ako 

vždy , pokropili nový príves. Lenže tekutina, ktorou krstili, sa nápadne podobala na brizolit a z 

prívesu nešla odstrániť. Majiteľa to dosť vzrušilo a krstiteľom hrozila fyzická ujma. 

Oživením každého stretnutia karavanistov bola prítomnosť “ ostravskej partie”. 

S nimi je spojených množstvo príbehov, z ktorých je ťažko vyberať. Z tejto partie bol známy jeden 

karavanista , o ktorom sa vedelo, že má “ antipolicajtskú” tvár. Pritom jeho tvár bola naprosto 

dobrácka, vystupoval vždy veľmi slušne a úctivo voči vtedajším “príslušníkom”, napriek tomu ich 

popudzoval. Bolo to dokázané. Stalo sa napríklad, že policajti išli nejaký čas za ním a sledovali 

jeho jazdu a prípadné priestupky. Po chvíli ho predbehli, zastavili a všetko mu zrátali. Keď ich 

on vyzval ”soudruzi, konejte si svou povinost”, tak hrozilo, že ho na mieste zastrelia. Inokedy 

sa stavil vo Vrátnej doline s priateľom - majiteľom Trabanta, že nedokáže jeho tisíckilogramový 

karavan dotiahnuť do Ostravy. On so svojim Mercedesom sólo, išiel prvý. Pred Terchovou ho 

zastavili policajti a ako zvyčajne sa na neho “vrhli”. Medzitým prešiel okolo nich nepovšimnutý 

trabík s obrovským prívesom. Mimochodom stávku vyhral trabantista. 

Karavanisti brali veľmi zodpovedne aj branný výcvik. Ak niektorý karavanista oznámil, 

že ide “cvičiť polohu ležiaceho strelca”, zainteresovaní vedeli, že si ide dať šlofíka. 

O podobných veselých príbehoch by sa dalo písať donekonečna. Chceme nimi len 

dokumentovať tú nezanedbateľnú stránku karavaningu, že skutočne predstavoval významný 

relax, fyzicky a hlavne duševný odpočinok. 

Koniec ÚAMK Zväzarmu 

Všetci občania, ktorí pred rokom 1989 holdovali motorizmu, či už ako pretekári, alebo len ako 

fandovia motorizmu a chceli byť členmi niektorého autoklubu, nemali inú voľbu, len Autoklub

Zväzu pre spoluprácu s armádou. Táto branná organizácia vychádzala zo svojho vzoru DOSAF, 

ktorý jestvoval vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jej prvoradou úlohou bolo zvyšovanie brannej 

schopnosti. Fyzicky i ideologicky. Pod jej krídla patrili okrem motoristov letci, strelci, radisti, 

autoškoly, Autoturist a ďalší. Vyšší funkcionári Zväzarmu boli zvyčajne bývalí vojaci. Aj keď 

jednotlivé odbornosti mali vlastných „šéfov”, podliehali tomuto hlavnému veleniu a veľmi 

záležalo, ako ktorý „šéf” jednotlivých odborností dokázal presadiť svoju odbornosť i koľko získa 

peňazí. Vznikali problémy s autoklubmi zo západu, ktoré nechceli mať nič spoločné s brannou 

organizáciou. Preto sa v styku s týmito organizáciami nepoužíval oficiálny názov Ústredný 

automotoklub Zväzarmu. 

Členovia klubov brali svoje zaradenie do AMK Zväzarmu ako nutné zlo. Starší 

spomínali na Autoklub Československej republiky, ktorý mal svoje sídlo vo vlastnej budove 

v Prahe na Opletalovej ulici. Po roku 1948 ju zabral štát a pridelil Zväzarmu. V súkromných 

debatách sa často hovorilo, že by bolo dobré zbaviť sa Zväzarmu a vrátiť sa k samostatnosti. 

Táto možnosť r. 1989 nastala. Po novembrových udalostiach sa zišla v polovici decembra 

Ústredná rada motorizmu v Považskej Bystrici. Na veľké prekvapenie tých, ktorým išlo naozaj 

o motorizmus bez vedľajších úmyslov, neprišlo k zhode v osamostatnení a o zachovanie 

motorizmu ako takého. Naraz sa vykľulo niekoľko jednotlivcov, ktorí už boli pripravení a už aj 

urobili prvé kroky na získanie čo najväčšieho balíka z majetku organizácie, bez akéhokoľvek 

ohľadu na autoklub, zachovanie jeho jednoty a pod. Tu nastal začiatok delenia a vzájomných 

svárov odborností, ktoré i po rozdelení republiky pokračovali v Čechách i na Slovensku. 

Automotoklub po r. 1989 

Po rokoch, keď bola klubová činnosť motoristov zaznávaná, nastalo čiastočné oživenie v 

rokoch 1967 - 1968. Toto krátke obdobie však znova vystriedala doba, keď všetci motoristi 

museli byť organizovaní prostredníctvom Zväzarmu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla pri 

automotoklube Priemstav Bratislava občianska iniciatíva, ktorá podala žiadosť o registráciu 

celoslovenskej nezávislej organizácie s názvom Slovenský automotoklub - SAMK. Prípravný 

výbor spracoval základné dokumenty, organizačný poriadok a programové vyhlásenie. 

Ministerstvo vnútra vydalo 10. januára 1990 registráciu a 12. januára toho istého roku sa 

konala Slovenská konferencia motoristov v Bratislave. Prítomní motoristi, zastupujúci kluby 

z celého Slovenska, sa vyjadrili pre odčlenenie motoristickej činnosti (automotoklubu) od 

Zväzarmu. Súčasne prijali memorandum slovenských motoristov a stanovili sa úlohy pre 

zvolanie prvého zjazdu. Na konferencii bol zvolený prípravný výbor. Prípravný výbor a následne 

riadne zvolení predstavitelia SAMK rokovali s predstaviteľmi Zväzarmu a potom s ZTŠČ. Ukázalo 

sa však, že neznalosť problematiky samofinancovania a určenie nesprávnych priorít znamenalo 

odchod aktívnych klubov a funkcionárov z organizácie. Nedôslednosť pri deľbe majetku 

Zväzarmu znamenala, že SAMK zostal bez finančných zdrojov, nehnuteľností a podstatných 

aktivít. Táto situácia vyústila takmer k zániku organizácie. Ako vyplývalo z memoranda a 

materiálov, prijatých na Slovenskej konferencii motoristov, prípravou prvého zjazdu motoristov 

bol poverený desaťčlenný výbor, na čele ktorého stál Ing. Vasiľ Leščenko. Na prípravách sa 

podieľali aj pracovné skupiny, ktoré rozpracovávali jednotlivé oblasti motoristickej činnosti. 

Z celoštátneho hľadiska to bol zásadný krok, na ktorý čakali aj motoristi v Čechách. 

Na druhý deň po slovenskej konferencii sa uskutočnila konferencia motoristov v Pardubiciach. 

Vznikol prípravný výbor, ktorý pripravoval základy samostatnej českej motoristickej organizácie s 

názvom Český autoklub. Prípravné výbory oboch organizácií SAMK a ČAK sa stretli 25. januára 

1990 na spoločnom rokovaní. Obe delegácie sa zhodli na vytvorení spoločnej organizácie pod 

názvom Československý autoklub. Už vtedy bolo zastúpenie oboch organizácií rovnaké, bez 

akejkoľvek prevahy jedného subjektu. V zmysle celoštátnej konferencie motoristov sa vytvorilo

šesťčlenné vedenie, zložené z predsedov a podpredsedov z každého klubu. Za predsedu 

prípravného výboru zvolili Antonína Bergra a podpredsedami sa stali Roman Ječmínek a Vasiľ 

Leščenko. Nie všetci motoristi však prejavili záujem o činnosť v novovzniknutom klube. Časť 

zostala naďalej organizovaná v nástupníckej organizácii Združení technických a športových 

činnosti. Jedným zo zväzov, ktorý tvorili ZTŠČ, bol aj Ústredný automotoklub SR. 

Po roku 1998 sa udiali čiastočné zmeny v štruktúre a vedení organizácie. Členskú 

základňu a aktivity prevzal Autoklub Slovenskej republiky. Ten sa dnes stará o rozvoj všetkých 

aktivít. Nová organizácia nemala na čo nadviazať najmä pri získavaní zdrojov. Vedeniu AK SR sa 

podarilo z absolútnej nuly vybudovať aktívny a samostatný, nezávislý klub. 

Čas ukázal, že roztrieštenosť motoristov spôsobila problémy všetkým podobným 

organizáciám. Stojí za úvahu, či nie je čas na integráciu klubov alebo organizácii s podobným 

zameraním do jedného celku. Roztrieštenosť a nejednotnosť oslabuje vplyv verejnosti na vývoj 

motorizmu na Slovensku. Aj keď je absolútne jednotná organizácia už prežitok, spoločný postup 

by bol prospešný pre všetkých motoristov. 

Karavan klub po roku 1989 

Druhá etapa rozvoja čs. karavaningu začala písať svoju históriu 

6. januára 1990 stretnutím predstaviteľov jednotlivých karavan 

klubov v Hradci Králové. Stretnutie zorganizoval prvý český karavan 

klub z Hradca Králové. Tu sa rozhodlo o vystúpení karavan klubov 

zo Zväzarmu a vytvorení samostatnej organizácie s právnou 

subjektivitou a jednostupňovou organizačnou štruktúrou pri 

zachovaní národnej svojbytnosti jednotlivých českých, moravských a 

slovenských karavan klubov. Prediskutovala sa i možnosť vstupu do 

niektorej novovzniknutej motoristickej organizácie pod podmienkou, 

že táto bude akceptovať požiadavky karavanistov; rokovalo sa taktiež o možnosti vstupu do 

celosvetovej organizácie FICC. Celoštátne jednanie motoristov 13. 1. 1990 v Pardubiciach 

výrazne podporilo myšlienku odchodu zo Zväzarmu a vytvorenie novej motoristickej organizácie 

- Československého autoklubu, ktorý prijal prehlásenie čs. karavanistov v plnom znení. Tak 

bola novo vznikajúca karavanistická organizácia začlenená do ČSAK ako samostatný subjekt. V 

apríli roku 1990 bol v Ostrave založený Československý Caravan club, ako samostatná súčasť 

Československého autoklubu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli schválené stanovy, 

organizačné zásady, program činnosti a boli zvolené orgány Čs. Caravan clubu. Do funkcie 

prezidenta zvolili Ing. Jána Bízika z CC Pardubice, do funkcie viceprezidentov - pre Čechy Ing. 

Jozefa Pálku z CC Mladá Boleslav, pre Moravu a Sliezsko Jozefa Mertu z CC Frýdek Místek, pre 

Slovensko Vladimíra Ščepka z CC Piešťany. 

Po rozdelení Československa a Československého caravan clubu v roku 1993 sa Caravan 

club SR 22. marca 1993 stal členom Federácie kempingu a karavaningu. Táto organizácia 

zabezpečovala činnosť turistických a mototuristických organizácií najmä na medzinárodnej 

úrovni. V tom čase to bola jediná organizácia, ktorá mala k našej činnosti najbližšie. 

Zabezpečovala účasť na svetovom stretnutí FICC, ale aj európske stretnutia ako Dunaj camping 

rallye. Nadviazala sa spolupráca s Autoklubom Slovenskej republiky a táto spolupráca trvá 

dodnes. V roku 1995 bol založený právny subjekt Caravan club Slovenskej republiky. Na 

Ministerstve vnútra SR boli stanovy tejto organizácie zaregistrované 16. mája 1995. Caravan 

club SR zriaďuje na rozvoj svojej činnosti základné organizačné články, miestne karavan 

kluby. V súčasnosti (r. 2004) jestvujú takéto karavan kluby v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne, 

Bánovciach n/Bebravou, Žiline a Nitre. Caravan club SR prevádzkuje autokemping Lodenica 

v Piešťanoch. Hlavným poslaním a úlohami klubu sú šport, mototuristika a pobyt v prírode,

informačné služby najmä v oblasti mototuristiky, spravovanie technických a ubytovacích 

zariadení, dopravná a technická výchova, poriadanie mototuristických podujatí. Zabezpečuje 

členstvo a spoluprácu s národnými a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa 

motorizmom, mototuristikou a karavaningom. 

V roku 1995 bol Caravan club SR prijatý do najväčšej európskej karavanistickej 

organizácie - Europa rally. Toto prijatie sa uskutočnilo pri príležitosti usporiadania 34. Europa 

Rally v Rožňove pod Radhoštom v Českej republike. Prezidenta CC SR, Vladimíra Ščepka, 

zvolili za člena komitétu. Slovenský karavan klub poverili usporiadaním 37. Europa Rally v roku 

1998. Podujatia sa zúčastnilo okolo 400 posádok zo 16 štátov. Akcia sa vydarila. Prezident 

Europa Rally Roger Gales zaslal za toto podujatie CC SR oficiálne poďakovanie, najmä s 

ohľadom na výsledok prehliadky kempingu v roku 1997, keď videli stav kempingu a po roku 

sústredenej činnosti na oprave všetkých objektov, trávnika a ciest v kempingu. Po obavách 

s akými prichádzali do Piešťan v roku 1998, to čo tam videli bolo pre nich naozaj príjemným 

prekvapením. Aj pre nás to bolo poučením, smiali sme sa potom pri spomienke keď sme 

im hovorili, že kemping kosíme každý rok.. odvtedy sa kosil pred každou akciou. Vynovili sa 

všetky priestory, tie potom vydržali ako tak dlhé roky. To umožnilo aj opätovné poriadanie 

Europa Rally v roku 2010. Tiež za účasti všetkých klubov združených v CC SR a to Caravan 

club Žilina, Camping caravan club Trenčín, Caravan club Piešťany a Caravan club Bratislava. 

Prevádzka kempingu Lodenica vytvárala priestor na stretávanie karavanistov počas celého 

roka. Vlastníctvo kempingu bolo raz mestské, potom to bol okresný úrad. Jestvovala symbióza, 

že CC SR kemping udržiaval a spravoval a majiteľ inkasoval nájom za veľké akcie. Až prišlo ku 

zrušeniu okresných úradov a prevodom na Ministerstvo vnútra sa začala veľká hra o kemping. 

Vydržali sme to ešte dva roky a potom kemping ministerstvo zavrelo. 

Samotný CC SR mal rovnako búrlivé obdobie, z funcie prezidenta bol v roku 2011 

odvolaný Vladimír Ščepko a prezidentkou sa stala Michaela Pazderová. Rovnako prevzala 

prevádzkovanie kempingu Lodenica. V tomto čase sa ukázala sila a charakter karavanistov, keď 

behom týždňa vyzbierali niekoľko tisíc euro na záchranu kempingu na ďalšie roky. Po dlhých 

debatách a nedôvere sa karavanisti združení v Caravan clube SR rozhodli vstúpiť do SACC 

ako celok aj ako jednotlivé kluby. Hneď po tomto spojení nastala skúška ohňom, keď SACC 

organizovala 20. Dahlie rallye v Marakempe a všetky kluby sa podieľali na jej organizácii. 

Slovenská asociácia campingu a caravaningu 

To čo platilo o činnosti pod hlavičkou Zväzarmu, platilo aj pre rozvoj 

karavaningu v rámci ČSZTV. Neboli to len turistické organizácie, 

ktoré miestami prechádzali prirodzeným vývojom od mototuristiky 

ku karavaningu. Prípadne súbežnej existencii turistov, mototuristov 

a karavanistov. Nemalým prínosom telovýchovy bolo budovanie 

chatových osád, táborísk a od konca šesťdesiatych rokov aj budovanie 

kempingov. Určite najznámejším je Eurokemp FICC v Tatranskej 

Lomnici, v ktorom boli obidve naše akcie FICC ( 1974 a 1991). Jeho 

nešťastný koniec nebudem radšej spomínať. Rovnako napísaný 

krstný list v rámci účelových zariadení ČSZTV mal aj známy kemping 

Lodenica v Piešťanoch. Ten sa začal budovať pred rokom 1970 ako 

stavba v rámci “ akcie Z”, potom bola táto stavba už v pokročilom 

štádiu prevedená do bezodplatného užívania telovýchovy. S týmto kempingom je spojených 

veľa organizovaných akcií do roku 1990, ale najmä po “ prevzatí “ darovaním v prospech CC 

SR. Tu sa uskutočnili obidve slovenské akcie Europa Rally (1998 a 2010). Mnoho národných 

zrazov, Dahlie Rallye a ďalších klubových akcií. Vďaka nezištnej a obetavej činnosti karavanistov

združených v CC SR, vydržal do roku 2017, keď ho prevzalo Ministerstvo vnútra SR a deň po 

prevzatí ho úspešne zatvorilo. Na jeho osude je vidieť prepletanie histórie obidvoch organizácii, 

ktoré združovali karavanistov. Takže ďalší pomník karavaningu na Slovensku. Ale našťastie je 

tu aj niekoľko kempingov, ktoré z tej doby fungujú doteraz, či už v súkromných rukách, alebo 

ako obecné organizácie. Držme im palce, aby nenasledovali osud ich úspešných súputníkov. 

Samozrejme z tej doby si pamätáme aj organizované akcie pod hlavičku telovýchovy. Ako jedna 

z najúspešnejších doteraz prežila Rallye campingu a caravaningu. V roku 2018 bol už jej 50. 

ročník v kempingu Gäceľ. Tu si pomôžeme citáciou z článku o Juliusovi Vágašim zo stránky 

cassovia z júna 2007 

“Na Slovensku združuje karavaning skutočne pestrú škálu ľudí, a to od bývalých členov 

Zväzarmu až po súčasnú generáciu, väčšinou príbuzných a priateľov pôvodných členov. Jedným 

z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského karavaningu je dlhoročný prezident a od roku 

2003 čestný prezident Slovenského camping a caravaning clubu, Košičan Július Vágaši. V roku 

1966 vykonal doslova revolučný skutok, keď zo susedného Maďarska priniesol podklady pre 

návrat ČSSR do Medzinárodnej federácie kempingu a karavaningu FICC. Československo bolo 

v roku 1932 zakladajúcim členom tejto organizácie. Po druhej svetovej vojne nám však bolo 

členstvo pozastavené. Plnohodnotnými členmi sme sa opäť stali až v roku 1968, spomína J. 

Vágaši, ktorý spolu s miestnymi mototuristami, združenými v TJ Lokomotíva Košice, založil v 

tom istom roku aj najväčšiu mototuristickú akciu na Slovensku - Rally campingu a caravaningu.

„Prvý ročník sme usporiadali v Dedinkách na počesť opätovného prijatia Československa do 

FICC. Našim cieľom však bolo dostať k nám celosvetové stretnutie medzinárodnej federácie. To 

sa nám podarilo už o pár rokov neskôr, konkrétne v roku 1974, keď sme v Tatranskej Lomnici 

usporiadali 35. kongres a Medzinárodnú FICC Rally, a to v novovybudovanom Eurocampingu 

FICC. Ten dostal svoje meno práve po medzinárodnej federácii. Jej predstavitelia boli totiž s 

úrovňou a kvalitou Eurocampingu natoľko spokojní, že mu umožnili používať jej označenie,“ 

prízvukuje Július Vágaši a dodáva, že medzinárodné stretnutie karavanistov sa tu uskutočnilo 

ešte raz, v roku 1991 v rámci 52. ročníka FICC Rally. Ešte predtým, v roku 1990, vznikol 

Slovenský camping a caravaning club (SCCC) a Július Vágaši bol zvolený za jeho viceprezidenta. 

Od roku 1994 bol prezidentom SCCC - celkovo tri funkčné obdobia po sebe až do roku 2003, 

keď mu na mimoriadnom kongrese udelili doživotný titul čestný prezident.” 

Po osamostatnení Slovenska, sa inštalovali orgány všetkých bývalých 

československých organizácií znovu. Slovensko, ako nástupnícky štát pokračovalo v FICC. 

Je určite zaujímavé, že členom FICC sú za Slovensko dve organizácie: Slovenská asociácia 

campingu a caravaningu a Federácia kampingu a karavaningu. V rámci histórie SACC je nutné 

k Julovi Vágašimu spomenúť prvého prezidenta Ľudovíta Szabadoša, po Julovi Vágašim bol 

prezidentom prof. Koloman Ulrich, po ňom dlhé roky Ing. Peter Turányi. V roku 2015 bol zvolený 

terajší prezident Ing. Jaroslav Mišura. 

Slovenský camping a caravaning club sa zmenil po IX. kongrese klubov na Slovenskú 

asociáciu campingu a caravaningu. Po zlúčení s Asociáciou autokempingov. SACC je od 

roku 2016, kedy sa do nej začlenil Caravan Club SR so svojimi klubmi, jedinou relevantnou 

organizáciou združujúcou organizovaných karavanistov na Slovensku a tiež okolo 40 

slovenských kempingov. 

Kto všetko stál pri založení FICC v roku 1932 vyplýva z prvej strany protokolu. 

Zaujímavosťou je to, že za Československo tam boli prítomní zástupcovia vodákov z Prahy, tí 

mali v tom čase možnosť cestovať po Európe. 

Karavan kluby na Slovensku 

Karavan kluby začali vznikať na Slovensku v roku 1970. Prvou lastovičkou bol klub v Žiline, 

ktorý vznikol 25. februára 1970. Ďalším bol karavan klub v Nitre. Na základe propagácie ich 

činnosti začali vznikať kluby aj v ďalších mestách. Niekde vzniklo postupne viac klubov, ich 

činnosť sa však často vzájomne prelínala. Nie všetkým sa však podarilo prežiť do súčasnosti. 

V krátkosti chceme predstaviť jednotlivé slovenské kluby a ich históriu. Z ďalej uvedených 

klubov jestvuje v súčasnosti desať: v Žiline, dva v Bratislave, Bánovciach nad Bebravou, dva v 

Piešťanoch, Trenčíne, Pezinku, Banskej Bystrici a v Košiciach. 

Caravan Club Žilina 

Caravan club Žilina, pod vtedajším názvom Auto moto klub SSR, 

Caravan club Žilina, je prvou organizáciou karavanistov na Slovensku. 

Po spomínaných stretnutiach „priateľov stavby obytných prívesov” na 

Táloch v roku 1969 a Podbanskom v roku 1970, sa žilinskí mototuristi 

na podnet Ing. Štefana Nagya rozhodli združiť „majiteľov a priateľov 

obytných prívesov” a tak vznikol 25. februára 1970 pri AMK ZO 

ZVZARM v Žiline karavan klub pod už uvedeným názvom: AMK SSR, 

Caravan klub Žilina. Zakladajúcimi členmi boli Ing. Nagy, Ing. Ďurana, 

Ing. Husár, Kozár, Mičenec, Martinove, Ing. Čapka. Za prvého predsedu si zvolili Ing. Štefana 

Nagya, tajomníkom bol Benedikt Husár. Vo funkcii predsedu sa potom postupne vystriedali 

Pavol Heinrich, Ing. Ferdinand Čapka, Ing. Vladimír Setey, Ernest Setey, Roman Nagy.

K najvýznamnejším členom klubu počas jeho histórie patrili Ilka Mičencová, Zdeněk Mičenec, 

Július Pokorný, Ing. Jozef Pokorný, Anton Žilavý. Klub prežíval maximálny rozkvet v rokoch 

1978 - 1985. Členská základňa mala v tom čase vyše 100 členov. Do roku 1985 sa v klube 

postavilo 65 karavanov a 3 obytné autá. 

Karavan klub Žilina je zakladateľom tradície národných zrazov - prvý usporiadal 

vo Vrátnej roku 1970 a potom bol postupne CC Žilina usporiadateľom 4. národného zrazu 

vo Vrátnej roku 1973, 10. v Turanoch roku 1979, 20. v Nitrianskom Rudne roku 1989 

a 27. národného zrazu vo Varíne roku 1996. Okrem toho bol klub zakladateľom tradície 

československých zrazov - prvý usporiadal vo Vrátnej roku 1973 súčasne so 4. národným 

zrazom SSR a neskôr, v roku 1979, usporiadal 5. československý zraz v ATC Trusalová - 

Turany spolu s 10. národným zrazom SSR. Treba tiež pripomenúť významnú poriadateľskú 

spoluúčasť CC Žilina pri organizovaní 35. Rally FICC v dňoch 1. - 10. augusta 1974 v 

Eurocampe v Tatranskej Lomnici. 

Klub ďalej usporiadal niekoľko medzinárodných táborov družby - 4.MTD v 

Turanoch roku 1982 a 7. MTD v Nitrianskom Rudne roku 1985. Caravan klub Žilina bol tiež 

priekopníkom zimného karavaningu na Slovensku - prvé stretnutie sa uskutočnilo na jar 

roku 1974 v ATC Vrátna za krásneho zimného počasia. Klub usporiadal tzv. zimné brannovýcvikové 

tábory karavanistov (zimné zrazy) v roku 1982 v Papradne-Podjavorníku a na 

prelome rokov 1983 - 1984 v štyroch častiach postupne vo Varíne, Podjavorníku, Mojtíne 

a na Donovaloch. Klub usporiadal tiež niekoľko akcií klubového, miestneho a krajského 

významu. 

Publikačná činnosť 

Klub vydával v rokoch 1972 - 1973 vlastný Spravodaj. Jeho redaktorom bol Ing. Šottník- 

Súľovec. Vydaných bolo 11 čísiel Spravodaja. Ing. Štefan Nagy bol spoluautorom prvej 

publikácie o stavbe karavanov v ČSSR - Přívěsy za osobní automobil (168 str., 109 obr.) 

- autorský kolektív Jakubec, Ing. Nagy, Tůma, Vojtěch, ktorú vydalo nakladateľstvo NADAS 

v Prahe v dvoch vydaniach, roku 1980 a 1983. Klub vydal, alebo sprostredkoval technické 

návody na stavbu karavanov, schválených typov spätných zrkadiel, v tom čase rozšírených 

strešných spojlerov a podobne. 

Ostatné aktivity a služby 

Od roku 1984 mal klub technika (bol ním Ing. Pokorný) s oprávnením skúšania a 

schvaľovania montáže nájazdových a kyvadlových bŕzd prívesov. Schvaľoval tiež zhodnosť 

individuálne vyrobených držiakov spätných zrkadiel a strešných spojlerov podľa schválenej 

dokumentácie, čo slúžilo ako schvaľovací podklad pre políciu. Tento platil pre celé územie 

SSR. Roku 1983 získal klub priestory na vybudovanie vlastného neverejného táboriska, 15 

km od Žiliny pri rieke Varínka na začiatku Vrátnej doliny, už v chránenej krajinnej oblasti 

Malá Fatra. V priebehu dvoch rokov sa vybudovalo za finančného prispenia Zväzarmu 

prekrásne táborisko, s upraveným terénom, oplotením, elektrickou prípojkou, osvetlením 

areálu, vlastnou studňou a suchými záchodmi. Kapacita táboriska bola 15 - 20 karavanov. 

Maximálne sa využívalo najmä cez prázdniny; členovia sem nasťahovali karavany, rozdelili 

si služby a skombinovali dovolenkujúcich s dôchodcami tak, že na táborisku boli vždy 

minimálne dve posádky, ktoré ho neustále strážili. Ostatní dochádzali na víkendy, no 

niektorí odtiaľ odchádzali denne do práce. Táborisko úspešne fungovalo do roku 1997, 

kedy záplavy strhli veľkú časť lesa a cesty a aj časť táboriska. Nasledujúci rok natiahli nad 

táboriskom vysokonapäťové vedenie, čo bol definitívny koniec. Tak ako sa mení život mení 

sa aj spôsob pozerania na svoju históriu. Nie všetko musí byť len strohá literatúra faktu.

Pohľad súčasníčky v roku 2019: Ešte v minulom storočí sa skupina nadšencov 

v Žiline rozhodla, že vymenia stany, v ktorých trávili dovolenky , za prívesy. Samozrejme, 

že vtedy to mohli byť len prívesy vlastnoručne vyhotovené. Vymieňali si skúsenosti zo 

svojich stavieb a rozhodli sa, že si vytvoria vlastný klub CC Žilina. Úspešne nadviazali 

spoluprácu aj s inými klubmi v celom Československu. Realizoval rôzne stretnutia, 

vymieňali si skúsenosti a poznávali nové kraje a hlavne nových ľudí, rovnakých 

nadšencov. 

Roky plynuli, akcií pribúdalo a z mladých karavanistov sa postupne stávali dôchodcovia. 

Trochu pozabudli na výchovu svojich pokračovateľov. Iba Ing. Štefan Nagy, ktorý 

pôsobil aj vo federálnom karavaningu si vychoval svojho nástupcu Romana Nagya. 

Ten sa stal novým predsedom CC Žilina a pritiahol opäť mladšiu generáciu do klubu. 

Organizoval, alebo pomáhal organizovať úspešné podujatia v našom kraji. Spomeniem 

aspoň 35. národný zraz v Trusalovej, Dahlia rally vo Varíne, ale aj stretnutia v Súľove 

či na Slnečných skalách. Vzhľadom na pracovné povinnosti, venoval sa prestavbe a 

opravám karavanov, sa svojej funkcie vzdal. Novým predsedom sa stal Cyril Matejov. 

Keďže v minulosti mal obytnú Áviu a prevádzkoval kemp na Belej vedel, čo moderný 

karavanista potrebuje. Rozšírila sa členská základňa, spoločne sme podnikali mnohé 

výlety a poznávali nové destinácie. Uskutočnilo sa množstvo zrazov, kde sme predstavili 

náš kraj karavanistom aj z iných oblastí Slovenska a aj zo zahraničia. Boli to klubové 

stretnutia i národné zrazy. Mimoriadne vydarený bol 48. národný zraz a 60-te výročie 

campingu a caravaningu na Slovensku, ktoré sa konalo na Belej. Ale hlavne zásluhou 

nášho predsedu sa viacerým rozšírila karavanová sezóna aj na zimné mesiace. 

Nezabudnuteľné zostanú stretnutia na Silvestra, kde veselie a dobrá zábava pripravila 

všetkých zúčastnených na vykročenie do nového roka a novej karavanovej sezóny. A aby 

toto všetko neskončilo našim dôchodkom, snažíme sa prilákať aj mladú generáciu našich 

detí a vnúčat. Hovorí Ladislava Bátoryová.

Caravan club Nitra 

Prvými lastovičkami v Nitre boli mototuristi združení v AMK pri ČSAO Nitra pod vedením Ernesta 

Ocelku. Najväčšiu organizačnú iniciatívu vyvíjal Viliam Dokupil, ktorý sa stal predsedom 

podkomisie pre karavaning v SÚV Zväzarmu. Karavan klub vznikol z AMK pri ČSAO pod 

pôvodným názvom AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra. Jeho prvým predsedom 

sa stal Ernest Ocelka, postupne sa v tejto funkcii vystriedali Viliam Dokupil, J. Pintér, M. Nemec. 

Klubu zostal postupne verný iba Viliam Dokupil, ktorý v súčasnosti klub v Nitre aj vedie ( stav 

2004. v roku 2018 zomrel). Členská základňa bola podobne, ako v iných kluboch, početná. 

Členovia postavili v rámci klubu 18 prívesov; teraz /2004/ už členskú základňu tvoria traja verní 

členovia. Nitriansky karavan klub bol usporiadateľom 2. národného zrazu karavanov v Jelenci 

roku 1971, 6. národného zrazu v Piešťanoch roku 1975, 9. národného zrazu v Maníne roku 

1978, 15. národného zrazu v Skýcove roku 1984, 22. národného zrazu na Zelenej vode roku 

1991 a napokon 28. národného zrazu v Poľnom Kesove roku 1997. V snahe o medzinárodnú 

spoluprácu karavan klub v Nitre bol zakladateľom série medzinárodných zrazov pod názvom 

Medzinárodný tábor družby, z ktorých usporiadal prvé dva ročníky: na Táloch a v Radošinej v 

priestore táboriska Čertova pec v rokoch 1977 a 1978. 

Okrem toho klub usporiadal viacero akcií klubového a miestneho významu. Klub 

sa venoval tiež technickej činnosti v oblasti karavaningu. Mal oprávnenie na montáž ťažných 

zariadení a na typovanie bŕzd prípojných vozidiel. Napriek úspešnej činnosti klub zanikol. 

ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava, caravan club 

Základné kamene tejto organizácie kládli Ing. Marián Beňák, Ing. Zdeno Pinkava, Vasiľ 

Leščenko, Tibor Straka a niektorí ďalší. Ťažisko práce bolo spočiatku v oblasti dopravnej výchovy 

detí a mládeže. Táto myšlienka vŕtala už dlhší čas v mysliach niekoľkých členov bratislavského 

Rallye klubu, ktorý dosahoval dobré výsledky v oblasti mototuristického športu, avšak na 

realizovanie dopravnej výchovy na pôde tejto organizácie neboli ani materiálne, ani kádrové 

podmienky. Počas kryštalizovania činnosti pribúdali postupne ďalšie zväzarmovské odbornosti 

- medzi nimi i mototuristika a jej najmodernejšia forma - karavaning. Zrodil sa aj názov ZO 

Zväzarmu AMK Mladosť, ktorého autorom bol jeden zo zakladajúcich členov, PhDr. Michal 

Szabó. Písal sa 28. december 1974. Predsedom AMK. sa stal Ing. Marián Beňák, predsedom 

odboru karavaningu Ing. Zdeno Pinkava. Pre činnosť odboru karavaningu bolo príznačné, 

že karavanisti nie sú iba pasívnymi konzumentmi tejto formy mototuristiky, ale aj staviteľmi 

amatérskych konštrukcií obytných prívesov a usporiadateľmi podujatí v oblasti karavaningu. 

Jeden z najagilnejších členov, Ing. Vladimír Bodický, bol dokonca autorom publikácie Abeceda 

karavaningu, ktorá vyšla roku 1983 vo vydavateľstve Alfa. Z tejto publikácie sa potenciálny 

karavanista mohol dozvedieť všetko potrebné nielen o stavbe obytných prívesov, ale aj o 

bezpečnej jazde s nimi, ich využívaní na zimnú turistiku, či karavanistickom príslušenstve. 

Z množstva vydarených podujatí možno pripomenúť klubové zrazy na Sojákoch, ale 

tiež viacero národných zrazov, z ktorých v poradí 5. národný zraz roku 1974 v Bratislave bol 

usporiadaný ešte pred oficiálnym vznikom CC Mladosť pod hlavičkou AMK Rallye klub Bratislava 

- odbor caravan. Klub potom usporiadal v poradí 8. národný zraz na Slnečných jazerách v Senci 

roku 1977, 11. na Jahodníku roku 1980 a 16. národný zraz na Bukovej už pod hlavičkou ZO 

Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava. Bol tiež poriadateľom 9. medzinárodného tábora družby 

roku 1985 v priestoroch Autodromu Brno. 

Svoju činnosť AMK Mladosť ukončil v decembri 1991 po privatizácii detského ihriska 

Mladosť. Na protest proti tomu zakladajúci členovia skončili s karavaningom a ostatní prešli 

dočasne do CC Piešťany. Počas celej činnosti AMK i odbor karavaningu viedli tí istí predsedovia - 

Ing. Beňák a Ing. Pinkava.

Caravan club Bánovce nad Bebravou 

Začiatky karavaningu v Bánovciach n/Bebr. sa viažu až k rokom 

1959 -1960. Vtedy si Ján Baláž postavil skladací obytný príves 

vlastnej konštrukcie so zdvíhacou strechou. Informáciu o tom 

priniesli aj Technické noviny. Ďalším, ktorý dokončil roku 1965 

skladací obytný príves panelovej konštrukcie, bol Michal Minárik: 

prvý sa s ním zúčastňoval vtedajších turistických a mototuristických 

zrazov. Tak sa dostal aj na spomínané stretnutie na Podbanskom 

v roku 1970, čo bolo podnetom na postavenie ďalších dvoch, už 

pevných obytných prívesov, ktoré postavili Michal Minárik a Melichar 

Supek. Tieto príklady sa stali základom postupného rozvoja organizovaného karavaningu v 

Bánovciach n/Bebr., dušou a nestorom ktorého bol Michal Minárik: okolo neho sa združili 

záujemcovia o túto činnosť. Dňa 19. mája 1975 odoslali list na podkomisiu pre karavaning 

pri NKMT v Bratislave so žiadosťou o registráciu Karavan klubu ZO Zväzarmu pri OZ Tatra 

Bánovce n/Bebr. Tento dátum možno považovať za deň vzniku a založenia Caravan klubu v 

Bánovciach nad Bebravou. 

Zakladajúcimi členmi boli Michal Minárik, Ing. Milan Minárik, Ing. Arnošt Gröpl, 

Ing. Jozef Majský, Pavel Fojtík a Rudolf Bittara. Predsedom klubu sa stal Ing. Arnošt Gröpl, 

tajomníkom Ing. Milan Minárik, od roku 1996 funkciu predsedu vykonáva Ing. Milan Minárik. 

Členská základňa od založenia klubu postupne rástla až do rokov 1987 - 1989, 

kedy klub dosiahol najväčší rozkvet: mal 32 aktívnych členov a priaznivcov tohto odvetvia, 24 

z nich malo obytný príves vlastnej výroby. Po roku 1989 mnohí zanevreli na klubovú činnosť. 

Život klubu sa naďalej darí udržiavať vďaka pomoci a aktívnej podpore priateľov členov 

klubu. Z nich je potrebné spomenúť najmä Mariána Hubinského, ktorý je akýmsi technickým 

pracovníkom a moderátorom pri jednotlivých akciách, Ota Krumpolca s jeho nevyčerpateľnými 

nápadmi a tiež Ing. Ľudovíta Kiripolského: bez jeho pomoci si členovia klubu svoju činnosť 

nevedia predstaviť. Program jednotlivých zrazov poriadaných klubom, detské súťaže, zábavné 

súťaže pre dospelých a pod., ochotne a nezištne zabezpečuje Centrum voľného času v 

Bánovciach n/Bebr. s Mgr. Miriam Kiripolskou. Menovaných uvádzame preto, že hoci nie sú 

vlastníkmi obytných prívesov, pre činnosť klubu vykonali viac, ako veľa takzvaných členov. 

Karavan klub Bánovce n/Bebr. usporiadal niekoľko významných akcií. Postupne 

usporiadal 7. národný zraz karavanistov na Jankovom vŕšku roku 1976, 12. národný zraz 

v Striebornici roku 1981, 17. národný zraz na Duchonke roku 1986, 24. národný zraz v 

areáli termálneho kúpaliska v Bánovciach n/Bebr. r. 1993 a 29. národný zraz karavanistov 

na tom istom mieste roku 1998. Okrem týchto klub usporiadal - ako najväčšiu svoju akciu 

- 5. medzinárodný tábor družby v roku 1983 v areáli ATC Duchonka, ale aj množstvo akcií 

miestneho a klubového významu. 

Po roku 2004 CC Bánovce n. Bebr. poriadal ešte 36. národný zraz karavanistov v 

roku 2005 v Chalmovej na termálnom kúpalisku. V roku 2011 vstúpil klub aj do SACC, kedy 

pôsobil s tzv. dvojitým členstvom v CC-SR aj SACC. Od roku 2012 zostal CC Bánovce n.B. iba 

členom SACC, funkciu predsedu odvtedy zastáva Jozef Kučera. 

Od roku 2011 poriada CC Bánovce n. Bebravou, tradičné májové stretnutia vždy v 

posledný víkend mesiaca máj. Tieto sa poriadali v Poľnom Kesove, po zrušení tohoto ATC v 

campingu Na ostrove v Trenčíne, ATC Nitrianske Rudno a od roku 2017 na TK Vincov les v 

Sládkovičove. Členská základňa sa pohybuje v súčasnosti okolo 12 posádok.

Caravan club Piešťany 

Na zakladajúcej schôdzi 9. januára 1977 bol v Piešťanoch založený 

Karavan klub Piešťany. Organizačne patril pod AMK Zväzarmu v Piešťanoch. 

K zakladajúcim členom patrili Rudolf Bednárik, Vladimír Ščepko, 

Vendelín Lučanský a Alexander Fabián. Prvým predsedom bol Rudolf 

Bednárik. Ďalším predsedom sa stal Vladimír Ščepko, ktorý klub viedol 

až do roku 2001, kedy ho vo funkcii vystriedal Miroslav Sulák. Vladimír 

Ščepko potom zastával funkciu prezidenta CC SR. Dušou technickej skupiny 

piešťanského klubu bol Ing. Ján Moravec, ktorý je tiež autorom viacerých projektov obytných 

prívesov, a tiež zaujímavej koncepcie nápravy karavanu na báze zadnej nápravy Trabanta. Známe 

sú aj jeho „verandy“ k prívesom. 

Klub vlastnil svojpomocnú dielňu, ktorú členovia využívali najmä na stavbu prívesov. 

Okrem toho klubu patrilo táborisko v rekreačnej oblasti Výtoky pri obci Moravany nad Váhom. 

Tu trávili karavanisti celé prázdniny aj s deťmi, tie nechali na starosť p. Čahojovej a tá sa o ne 

postarala, kým sa rodičia vrátili z práce. To sa opakovalo niekoľko rokov. Je škoda, že po roku 1989 

sľubne sa rozvíjajúce táborisko CC Piešťany v dôsledku spoločenských pohybov bolo opustené a 

činnosť sa začala sústredovať do kempingu Lodenica. Nedobrý osud postihol i svojpomocnú dielňu. 

Caravan klub Piešťany mal v čase jeho najväčšieho rozmachu okolo 34 členov ( rodín !). Povestné 

v tej dobe boli motoristické burzy, keď návštevníci burzy v strede mesta preverili parkovací systém 

mesta. Posledná burza sa konala v roku 1989 v Kempingu Lodenica. 

Karavan klub Piešťany usporiadal 13. národný zraz karavanistov na Výtokoch roku 

1982, 21. národný zraz v ATC Sĺňava v Piešťanoch roku 1990, 25. národný zraz opäť v Piešťanoch 

roku 1994, 31. národný zraz na tom istom mieste roku 2000 a 34. národný zraz karavanistov v 

Topoľníkoch roku 2003. Aktívne sa podieľal na usporiadaní 30. národného zrazu v Piešťanoch, 

poriadaného CC SR roku 1999, Klub bol usporiadateľom 6. medzinárodného tábora družby roku 

1984 v Piešťanoch.

Po roku 1989 sa stalo veľa zmien, jednou z nich bola aj 

zmena loga klubu. V čase keď vznikal CC SR tvoril sa pre novú 

organizáciu znak, ten je v tej forme ako vznikal aktuálny aj teraz. 

Toto logo vzniklo modifikáciou klubového znaku Caravan clubu 

Piešťany nahradením znaku mesta Piešťany štátnym znakom, a 

tiež si z neho vzali vzor niektoré ďalšie kluby, tie však už zanikli, 

napríklad CC Nitra (viď titulná strana 28. národného zrazu). 

Z väčších medzinárodných akcií spomíname aktívnu účasť 

pri poriadaní 37. Europa Rally 1998 a 5. Dahlia rallye 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch. 

Členovia klubu a jeho vedenie sa významnou mierou podieľali na organizovaní a prácach pri 

obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR. 

Aj po roku 2004 piešťanský karavan klub pravidelne organizoval jednak klubové 

akcie a tiež spolupracoval na všetkých akciách CC SR v kempingu Lodenica v Piešťanoch, kde 

sa organizovala väčšina národných a medzinárodných akcií pod gesciou CC SR. Každoročne 

to bolo stretnutie počas OLKS v Piešťanoch / otvorenie letnej kúpeľnej sezóny/ vždy v prvú 

sobotu mesiaca jún. V roku 2010 to bola účasť na poriadaní Europa Rally v Piešťanoch. 

Po Mirovi Sulákovi sa predsedom klubu stala Michaela Pazderová, ktorú po zvolení za 

prezidentku CC SR vystriedal Ing. Peter Rajkovič. Ten po roku vo funkcii odstúpil pre iný pohľad 

na činnosť klubu, ako mali ostatní členovia klubu a vystriedal ho terajší predseda výboru Ing. 

Jaroslav Mišura. Karavan klub má stabilne okolo 35 posádok. V roku 2016 sa piešťanský 

karavan klub začlenil do Slovenskej asociácie campingu a caravaningu. Hneď v tomto roku sa 

jeho členovia aktívne podieľali na organizovaní 20. Dahlie rallye v Marakempe. Pre posledné 

obdobie sa stala veľmi populárnou rozlúčka so sezónou spojená so zabíjačkou. Bohužiaľ v 

roku 2017 bola rozlúčka so sezónou aj rozlúčkou s kempingom Lodenica. Na záver zaznela od 

VÁH RIVER BANDU mýtická Tam u nebeských bran. 

Klub zorganizoval v roku 2016 retro zraz na Výtokoch, ale už to nie je ono. Príroda 

tam zdivela a my sme spohodlneli. Takže Výtoky zostali už len spomienkou na 20 rokov 

príjemných zážitkov. 

Je nutné pripomenúť aj také drobnosti ako jarný klubový zraz s natáčaním 35. 

epizódy Nebíčko v papuľke, kde náš nielen karavanistický kuchár Jaro Michalec v roku 2012 

“učil” Jara Žideka variť karavanistický guláš, čo dostal ako darček ku svojej šesťdesiatke. 

Tiež je nutné spomenúť, že mnohí naši členovia boli ocenení za svoju činnosť na celoštátnej 

úrovni.

Caravan club Handlová 

Pôvodný názov karavan klubu v Handlovej bol Caravan club ZO Zväzarmu AMK Baňa Handlová 

a vznikol roku 1978. Prvým predsedom bol Vladimír Tomka, ďalšími zakladajúcimi členmi boli 

Miroslav Gazdík, Ing. Igor Reiff, Jáni, Škultéty, Paxner, Hatala, Švec, Gajdoš, Cingel. Neskôr 

funkciu predsedu na krátky čas prevzal Ing. Reiff a po ňom sa stal predsedom Miroslav Gazdík. 

Prvé zrazy začal karavan klub organizovať už od roku 1979 pri príležitosti Dňa baníkov 

na Remate neďaleko Handlovej. Tieto klubové zrazy sa potom konali každý rok v septembri. 

Klub organizoval stretnutia karavanistov v Blatnici, Trusalovej, Piešťanoch, na Kurinci a zimné 

na Javorine. Najvýznamnejším podujatím, ktoré klub organizoval, bol 7. medzinárodný tábor 

družby roku 1985 v Nitrianskom Rudne. Karavan klub využíval dielne AMK Baňa Handlová na 

bežné opravy karavanov, a pre svojich členov sa tu vyrábali držiaky spätných zrkadiel. 

Klub zanikol roku 1990, keď väčšina členov svoje karavany predala. 

Caravan club Trenčín 

Históriu a vznik karavan klubu Trenčín začal písať Walter Heptner, 

keď ako člen karavan klubu Hradec Králové začal roku 1979 

organizovať záujemcov o karavaning a mototuristiku. Chcel osloviť 

záujemcov o túto činnosť, a tak prišiel s myšlienkou získať prehľad 

vlastníkov karavanov pomocou dopravného inšpektorátu. Ten mu 

poskytol prehľad všetkých vlastníkov prívesov za osobné autá 

v celom okrese. Na základe týchto informácií rozoslal pozvánky 

na prvú schôdzu, na ktorej sa zúčastnili záujemcovia o činnosť 

v karavan klube. Na ďalších schôdzach sa začal formovať klub, 

ktorý informácie o činnosti spočiatku získaval od susedných klubov v Bánovciach n/Bebr. 

a Žiline. Klub založili roku 1980 pod vtedajším názvom Strojsmalt - karavan klub Trenčín. 

Predsedom sa stal Walter Heptner. Prvou spoločnou akciou klubu bola účasť na klubovom 

stretnutí v Striebornici pri obci Uhrovec. Stretnutie poriadal karavan klub Bánovce n/Bebravou. 

Po počiatočnom nadšení členov klubu prišlo obdobie útlmu činnosti a to najmä z dôvodu 

pracovného zaneprázdnenia hlavného organizátora, Waltera Heptnera. Iniciatívy sa ujal Fabián 

Lexman, ktorý sa roku 1982 stal predsedom klubu. Pod jeho vedením klub obnovil svoju 

činnosť. Klub sa rozrastal aj o záujemcov mimo Trenčína - z Nového Mesta n/Váhom a Dubnice. 

V tom čase mal klub 22 členov. 

Prvou významnejšou akciou bolo usporiadanie klubového stretnutia, ktoré sa 

uskutočnilo na jeseň roku 1983 v ATC Lodenica na Ostrove v Trenčíne s bohatým kultúrnym 

a zábavným programom, spojeným s premietaním filmov, návštevou galérie, trenčianskeho 

hradu a hrami pre deti. V období československého karavan klubu sa predseda a technik 

klubu pravidelne zúčastňovali školení technikov a valných zhromaždení. Tu získavali informácie 

o činnosti jednotlivých klubov, technických novinkách a predpisoch, o svojpomocnej stavbe 

karavanov. Aj toto prispelo, že v klube sa postavilo 18 karavanov a 2 obytné automobily. Z 

príslušenstva to boli spojlery, držiaky spätných zrkadiel, sklápacie schodíky ku karavanom, 

formy na výrobu blatníkov a zadných panelov. 

V roku 1987 poverili klub usporiadaním 18. národného zrazu. Aby zvládli túto úlohu, 

klub zorganizoval týždeň vopred na mieste konania zrazu - na Zelenej vode - 1. okresné 

stretnutie ako generálku pred národným zrazom. Tieto zrazy sa potom konali každoročne až do 

roku 1991. V ďalších rokoch karavan klub Trenčín organizoval 23. národný zraz karavanistov 

roku 1992 a 33. národný zraz roku 2002 vždy v ATC Zelená voda pri Novom Meste n/Váhom, 

aktívne pomáhal pri organizovaní 30. národného zrazu, ktorý poriadal CC SR r. 1999 v

Piešťanoch, ale najmä sa veľkou mierou podieľal na organizácii 38. Europa Rally 1998 a 5. 

Dahlia rally 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch. Členovia klubu sa zúčastňovali na prácach pri 

obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR. Karavan klub 

Trenčín organizoval automobilové burzy, ktoré finančne významne pomohli rozvoju činnosti 

klubu. Pre aktívnych členov klubu sa z týchto prostriedkov zakúpili napr. jednotné kombinézy, 

čiapky, kravaty a košele. Aby klub mohol podnikať a získavať finančné prostriedky, vedenie sa 

rozhodlo vytvoriť občianske združenie s názvom Caravan camping club Trenčín. Boli vypracované 

stanovy a združenie zaregistrovali na MV SR 3. novembra 1997. 

Predseda Fabián Lexman ukončil r. 2000 svoju činnosť a novým predsedom sa stal 

Milan Kolibár st. Od r. 2003 vykonával funkciu predsedu Ivan Sučan až do roku 2010, keď bol 

za predsedu klubu zvolený Ľubomír Kotras. Klub sa následne venoval nielen svojim pravidelným 

klubovým akciám, ale aktívne spolupracoval na väčšine akcií CC SR v kempingu Lodenica 

Piešťany, okrem toho poriadal samostatne 45. a 49. Národný zraz karavanistov. Dnes má klub 

64 členov v 32 posádkach. Predseda klubu Ľubomír Kotras od roku 2011 pracoval v prezídiu 

Dahlie rally a od roku 2018 je prezidentom tohoto medzinárodného združenia. Klub patrí vďaka 

svojim členom medzi najlepšie prezentované na internete. 

Caravan club Ružomberok 

Karavan klub v Ružomberku vznikol roku 1979 pod názvom ZO Zväzarmu pri BZVIL Ružomberok 

na podnet vtedajšieho predsedu ZO Zväzarmu Kolomana Feketeho. Zakladajúcimi členmi boli 

Ing. Peter Filipp, akad. maliar Milan Gromnica, Rudolf Bednár, Dušan Hruška, Milan Prokain, 

MUDr. Ľubo Javorka, Ing. Miroslav Bulla. Predsedom sa stal Ing. Peter Filipp. Klub už v r. 1979 

spolupracoval s Caravan klubom Žilina pri usporiadaní 10. národného zrazu karavanistov v 

Turanoch. Najväčšou akciou usporiadanou ružomberským klubom bol 3. Medzinárodný tábor 

družby v roku 1981 vo Vavrišove. V nasledujúcich rokoch klub usporiadal viacero klubových 

zrazov, väčšinou v ATC Vavrišovo, napr. roku 1983 začal s tradíciou tzv. kondičných zrazov 

karavanistov, spojených s výstupom na Kriváň. Tieto akcie sa poriadali každoročne až do sezóny 

1988 - 1989, kedy klub zanikol.

Caravan club Nové Zámky 

Karavan klub Nové Zámky vznikol na podnet niekoľkých nadšencov 

karavaningu v roku 1980. Klub mal oficiálny názov Caravan Club ZO 

Zväzarmu Tesla Nové Zámky. Predsedom sa stal Oto Jakabovič, jeho 

zástupcom Ladislav Červenák, ktorý neskôr prevzal funkciu predsedu. 

Karavan klub mal 21 členov. Usporiadateľsky najvýznamnejšou akciou 

karavan klubu Nové Zámky bolo poriadanie 14. národného zrazu roku 

1983 v Diakovciach. Klub usporadúval pravidelné zrazy pri príležitosti 

MDD v Diakovciach alebo v ATC Komoča. Členovia sa zúčastňovali v 

hojnom počte zrazov, poriadaných inými klubmi, aktívni boli najmä 

na národných zrazoch. Pretože karavan klubu sa nepodarilo napriek 

viacerým pokusom získať vlastné priestory pre svoju činnosť, stretávali 

sa často najmä s kolegami z karavan klubu Piešťany v areáli vo Výtokoch pri Moravanoch n/ 

Váhom. Postupne členovia klubu z N. Zámkov prešli do tohto klubu, čím karavan klub Nové 

Zámky v roku 1988 zanikol. 

Caravan club Rimavská Sobota 

V roku 1982 sa priaznivci karavaningu majitelia karavanov, združili v Rimavskej Sobote 

okolo MUDr. Júliusa Bugára za účelom výmeny skúseností, prípadne spoločného trávenia 

víkendov a dovoleniek. Títo záujemcovia v roku 1983 požiadali o registráciu cestou 

Zväzarmu pod názvom Caravan club Rimavská Sobota. Predsedom klubu sa stal MUDr. 

Július Bugár, konateľom JUDr. Ladislav Klein, technikom Július Stanko. Klub mal 36 členov. 

Najvýznamnejšou akciou organizovanou týmto klubom, bol medzinárodný 

tábor družby v roku 1986 v areáli ATC Kurinec. Posledný júnový víkend klub pravidelne 

organizoval Gemerský zraz karavanistov, taktiež v ATC Kurinec. Konal sa pravidelne v rokoch 

1984 - 1991. Po zániku Zväzarmu po roku 1989, v čase „organizačných zmätkov” okolo 

začlenenia karavaningu, v júni 1990 členská schôdza rozhodla, že klub nebude predbežne 

vstupovať do žiadnej organizácie a zatiaľ bude jestvovať ako samostatné združenie 

priateľov karavaningu bez štatutárnej registrácie. Pre pasivitu členstva a iné záujmy sa táto 

organizácia rozpadla a po poslednom Gemerskom zraze karavanistov v dňoch 21. - 23. 

júna 1991 Karavan klub Rimavská Sobota zanikol. 

Caravan club CHZJD Bratislava 

Karavan klub Bratislava, pod vtedajším názvom ZO Zväzarmu AMK 

CHZJD n.p. Bratislava - Caravan club bol založený v roku 1986 

ako druhý “zväzarmovský” klub v Bratislave / po AMK Mladosť/. 

Predsedom klubu sa stal Milan Frlaus, ktorý túto funkciu vykonával 

až do januára roku 2003. Na založení klubu a jeho dlhoročnom 

fungovaní mal obrovskú zásluhu Milan Frlaus. Počas trvania 

klubu sa členská základňa menila len veľmi málo, čo svedčí o 

jeho zdravom jadre a oduševnení túto činnosť vykonávať i pri neustále sa zhoršujúcich 

ekonomických podmienkach. V tejto situácii treba spomenúť aj niektorých význačných 

zaslúžilých členov klubu, najmä známeho publicistu z odboru psychológie, Dr. Ľudovíta 

Dopšoviča a zakladajúcich, ale dodnes aktívnych členov - Anežku a Ľobomíra Havířových, z 

ktorých pani Anežka vedie kroniku klubu so sprievodným slovom a fotodokumentáciou. 

Priemerný počet členov klubu počas jeho trvania bol približne 15 aktívnych 

posádok využívajúcich karavany vlastnej výroby. Po roku 1990 a spoločenských zmenách 

prišlo k premenovaniu klubu na Caravan Club Bratislava, už bez väzby na CHZJD.

Z usporiadaných akcií spomeňme poriadanie 19. národného zrazu na Bukovej r. 1988, 

a ďalej 26. národný zraz v Borskom sv. Jure r. 1995 a 32. národný zraz na tom istom mieste r. 

2001, ale aj aktívne spolu organizovanie 30. národného zrazu v Piešťanoch r. 1999, 37. Europa 

Rally v roku 1998 a 5. Dahlie rallye 2001 v ATC Lodenica Piešťany, klubové zrazy , ale najmä 

veľkonočné zrazy a zrazy na ukončenie sezóny koncom septembra resp. v októbri, spojené s 

pečením prasiatka na ražni. Okrem oficiálnych podujatí sa členovia pravidelne stretávajú na 

klubových rybárskych stretnutiach / prevažná časť sú rybári/ na Teplom Vrchu, v Sekuliach, na 

Bukovej či Bodíkoch. V roku 2001 sa predsedom klubu stal Silvester Mikuš. Za obdobie čo bol 

vo funkcii, klub uskutočnil 3 klubové zrazy v Chorvátsku, niekoľko národných zrazov a začala sa 

písať história Veľkonočných zrazov v kempingu Thermalpark Dunajská Streda. Klub poriadal 39. 

národný zraz v ATC Lodenica Piešťany a podieľal sa na ďalších národných zrazoch poriadaných 

pod hlavičkou CC SR. Členovia klubu sa výraznou mierou podieľali na obnove a úprave ATC 

Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR. 

V roku 2011 sa predsedom klubu stal Ľudovít Thier, ktorý pokračoval v tradícii 

poriadania Veľkonočných zrazov a pod jeho vedením klub zorganizoval aj úspešný 46. národný 

zraz v Dunajskej Strede. Členovia klubu sa zúčastňujú aktívne výjazdov na medzinárodné akcie. 

Klub Mototuristiky, Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava 

Spomienky súčastného predsedu klubu Ing. Jána Ducka 

Oddiel Telovýchovnej Jednoty Turist Union Bratislava vznikol v roku 

1966, boli to roky konania Zjazdov, spartakiád ideologicky podchytených 

stretnutí, turisti získavali odznaky zdatnosti a tí starší motorizovaní 

súťažili o odznak mototuristu, plnili sa podmienky pre cvičiteľov, jazdili sa 

hviezdicové jazdy, jazdy zručnosti a cieľové jazdy. Bolo toho veľa bolo to 

poučné a zaujímavé, skrátka pekné zážitky a spomienky. 

Klub KMCC TU Bratislava má veľmi dlhú a bohatú históriu. Od svojho založenia patril 

medzi najaktívnejšie karavanistické kluby, jeho členská základňa bola široká, čo bolo vidieť 

aj pri účastiach na karavanistických podujatiach. Po desiatich rokoch existencie klubu bola 

členská základňa tvorená 125 členmi. Na Rallye FICC vo Vysokých Tatrách v roku 1974 sa 

zúčastnilo 30 členov a rok predtým v Portugalsku sa zúčastnilo 8 členov. 

Chcem sa však v spomienkach zamerať hlavne na vznik podujatia, ktoré dlhoročne 

patrilo medzi tradičné, populárne vrcholové podujatie. V roku 1976 sa členovia Klubu 

mototuristiky Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava združení okolo Laca Szabadoša 

rozhodli zorganizovať 1. Ročník Interšport rallye - INTERRALLYE v bratislavskom Zrkadlovom 

háji. Pri vzniku tohto podujatia nemohli tušiť, že položili základný kameň akcie, ktorá bude 

patriť medzi najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie stretnutia karavanistov. Druhé stretnutie 

organizátori naplánovali v obľúbenej rekreačnej bratislavskej oblasti v Modre Harmónii. 

Nasledujúce dva zrazy sa konali pod zrúcaninami hradu Pajštún v Borinke, čím sa ukončila a 

zmenila ideová náplň tohto podujatia, do programu vsunúť účasť na medzinárodnej výstave 

športových, turistických potrieb a cestovného ruchu, ktorá sa z Bratislavy presunula do 

Brna. Keďže okolie Bratislavy nemalo dobré zázemie pre turistiku a kempovanie, bolo treba 

nájsť dobrý námet a hlavne miesto pre pokračovanie stretnutí mototuristov a karavanistov. 

September už tradične patril dňu tlače, rozhlasu a televízie, tak sa podarilo získať na 

spoluprácu, gesciu a propagáciu novinárov píšucich o cestovnom ruchu. K tomu jesenné 

počasie, možnosť predĺženia kúpania a regenerácie organizmu v termálnych kúpaliskách 

predurčil areál termálneho kúpaliska v Diakovciach na realizovanie bohatých programov zrazov. 

Program Interrallye nikdy nebol len o neaktívnom oddychovaní, ale hlavne o rôznych aktivitách.

Účastníci zrazov a bolo ich toľko, že pri presunoch musela asistovať dopravná polícia ( vtedy 

VB - verejná bezpečnosť), plnili rôzne disciplíny, napríklad sa vyhodnocovala cieľová jazda, jazda 

zručnosti, alebo jazda vďaky. Veľkým lákadlom boli športové súťaže detí a dospelých, populárne 

boli volejbalové súťaže, turistika, cykloturistika a aj spomienkové premietanie diapozitívov. Bolo 

dobrým zvykom si nájsť príležitosť aj na odovzdávanie rôznych ocenení a uznaní. 

Interrallye sa z obľubou zúčastňovali členovia našich a zahraničných klubov, ale aj 

klubov ktoré sú dnes už len spomienkou. Prím čo sa týka účasti mali členovia klubov CM TJ 

Lokomotíva Pezinok, mototuristi z MTJ Piešťany, TJ ČH Bratislava, TJ Biela Stopa Kremnica, 

kluby z Holíča, Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, ale aj z ostatných klubov na Slovensku. 

Od roku 2000 sa účastníci Interrallye stretávali hlavne v areáli termálneho kúpaliska 

Vincov les Sládkovičovo. V posledných siedmich rokoch sa koná Interrallye v peknom modernom 

kempingu Camping Park Karpaty Kuchyňa, kde sme v príjemnom prostredí Karpát pripravovali 

podujatia plné športu, príjemných ľudí a zábavy. Zamerali sme sa hlavne na deti a mládež, tu 

nájdu detské súťaže detské spievanky a veľa nových športovo súťažných aktivít. 

Momentálne v spolupráci s Campingom Park Karpaty Kuchyňa pripravujeme už 44. 

ročník podujatia Interrallye 2019. 

MCCC BUĎ FIT Piešťany 

V aktívnom odbore turistiky Telovýchovnej jednoty Tesla Piešťany sa 

v roku 1984 vytvorila skupinka nadšencov, štyri rodiny Beleščáková, 

Tuchscherová,Hromádková a Nahálková, 

ktoré založili sekciu Mototuristiky, Campingu a Caravaningu a začali 

praktizovať mototuristické aktivity pod vedením prvého predsedu 

Dušana Nahálku. V roku 1990 sa klub pretransformoval na Camping 

Caravaning Club Mestskej Telovýchovnej jednoty Piešťany a hlavnou 

jeho náplňou je mototuristika s pešou turistikou, kempovaním a 

karavaningom, pričom s pribúdajúcimi rokmi sa činnosť obohatila o 

cykloturistiku, lyžiarsku turistiku a iné športové, spoločenské a kultúrne aktivity. Klub sa v roku 

2017 premenoval na MCCC BUĎ FIT Piešťany. Do názvu klubu sa tak dostalo pomenovanie 

najznámejšej akcie klubu : Rallye Buď Fit, ktorého takmer tri desiatky ročníkov klub organizoval. 

Členovia klubu sa vo veľkej miere aktívne zúčastnili napríklad aj na 52. FICC rally v Tatranskej 

Lomnici v roku 1991. Členská základňa klubu je zameraná na rodiny, ustálený počet členov sa 

dlhodobo pohybuje okolo 30, dnes už prevažne ľudí v dôchodkovom veku, pričom na podujatí sa 

pravidelne zúčastňujú aj deti a vnúčatá členov (s nimi nás je cca 84). 

Raritou, ktorú praktizuje klub je každoročná rotujúca funkcia prezidenta klubu, 

voleného na výročnej členskej schôdzi. Takže v tejto funkcii sa už minimálne jedenkrát 

vystriedali všetci muži. No aby to nebolo také strohé, pomôžeme si úvahou jedného z 

prezidentov klubu a jeho syna pri príležitosti 25 rokov trvania klubu /rok 2009/: 

Andrej Sládkovič: Marína (185) 

A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov? 

Ružových tvárí hlaď jará? 

Či údov sila? Či strmosť krokov? 

Toto sa všetko zostará! 

Mladosť je túžba živá po kráse, 

je hlas nebeský v zemskom ohlase, 

je nepokoj duší svätý,

je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, 

je kvetín lásky rajská záhrada, 

je anjel v prachu zaviaty! 

Dvadsaťpäť rokov... Znie to až neuveriteľne. Priznám sa, že som napísanie tohoto krátkeho príhovoru 

stále odkladal. Prečo? Pretože hovoria o tom všetkom výsledky: státisíce (dohromady možno aj milióny) 

najazdených kilometrov, stovky spoločne prežitých dní, nespočetné množstvo mototuristických akcií (a 

to nielen na Slovensku), ktorých sme sa zúčastnili, desiatky spokojných ľudí a pritom iba jedna havária 

(aj tú som mal ja v Maďarsku, ale nič vážne). Načo potom nejaké reči? Ťažko sa mi hľadali slová. Na 

pomoc som si preto zobral Sládkovičovu Marínu. Nechcem sa vyhovárať na pracovnú zaneprázdnenosť, 

aj tak by mi to nikto neveril. Jednoducho nechcelo sa mi spomínať, pretože to je už dvadsaťpäť rokov… 

Veľmi jasne sa mi vybavuje pred očami tá situácia z pred dvadsaťpäť rokov… Zišli sme sa na Čertovej 

peci a niektorí sme sa stretli prvý raz v živote, niektorí sa poznali aspoň z videnia, z Tesly, alebo zo 

záhradkárskej osady. Boli sme ešte mladí: Laco, Dáška, Vlado, Evka, Miloš, Miki, Danka, Dušan, 

Zdenka, Ľubo a Jolka. Nesmiem zabudnúť, že sme mali so sebou aj našich desať, vtedy ešte malých 

detí. Dnes už všetko dospelákov, z ktorých mnohí už majú svoje svoje rodiny, svoje deti, svoje starosti 

a radosti. Vtedy sme mali všetci iba škodovky a stačili nám na prenocovanie tri stany. Vyrážali sme 

na našu prvú mototuristickú akciu, predĺžený víkend v Maďarsku. Jedna noc v Miškolci a ďalšie dve v 

Egri (takže dvakrát postaviť a dvakrát pobaliť stany)… Mladosť je túžba živá po kráse... Dvadsaťjedna 

osôb, päť škodoviek a tri stany. Keďže sa nám to zapáčilo, nasledovala jedna akcia za druhou. My sme 

sa rozrastali o nových a nových členov. Podstatné je, že väčšina tých, ktorí sa k nám pridali to s nami 

vydržali. Čo si zaželať? Ďalších takých krásnych dvadsaťpäť rokov… Či údov silu? Či strmosť krokov? Toto 

sa všetko zostará! Ale tie krásne spomienky zostanú. 

No aby bol pohľad objektívnejší ešte pohľad, vtedy už dospelého syna: 

O bagandži s kolieskami, vtákovi ojojákovi a ďalších dôležitých veciach. 

Keď sa začala písať história piešťanského mototurizmu, bol som čerstvý školák. Kým moji spolužiaci 

odchádzali na víkendy so svojimi rodičmi na vlastné chaty, my sme naplnili kufor našej embéčky a 

vyrazili. Boli to časy, o ktorých raz budem hovoriť svojej dcére a ona bude neveriacky počúvať - ako je 

možné, že ste nechodili do Viedne či niekam na Západ, keď to nie je až tak ďaleko. My sme chodili a 

poznávali svet okolo nás, kam nás vtedajší režim pustil, do sveta a kraja slovenského, českého, občas 

aj maďarského či poľského. Raz sme šli do Košíc, raz do Žiliny, raz na Pílu... nikdy dvakrát za rok na 

to isté miesto. Mototurizmus ma od mala viedol k poznávaniu toho, čo je v mojom okolí, ale aj o niečo

ďalej. Hoci dnes už pri cestách za poznávaním a oddychom používam aj iné dopravné prostriedky, 

viem, že základ mi vštepili rodičia. V mojej hlave je týchto dvadsaťpäť rokov ako fotoalbum plný 

farebných spomienok - Buďfit - ková bagandža s kolieskami, „roboti“ s rybárskymi stoličkami v Egri, 

naše klubové „uniformy“ ušité z padákoviny, nočné kúpania v Diakovciach, jazda v kolónach, oberanie 

čučoriedok na Kysuciach, moravské koláče s bielym vínom v Strážnici, litrové pivné krígle v Mníchove 

v čerstvo otvorenom kapitalistickom Nemecku, pamätných každoročných sto jarných kilometrov 

so zbieraním pečiatok na každom hrade, hranie kariet na zadnej kapote auta pri čakaní na colnú 

kontrolu na poľsko - československých hraniciach, „povinná“ halušková zástavka na Sverepci pri 

každej ceste na východ a kultové ringo a ojoják. Je toho ešte oveľa viac. Je toho viac, ako predstavujú 

krabice plné klasických, to znamená nedigitálnych fotografií. U každého ten obraz. Nie náhodou sú 

tieto fotografie odložené pri rodinných. Nemuseli sme sa tak ani oslovovať, ale „duch mototurizmu“ 

z nás spravil rodinu. Naši rodičia, spolu so všetkými ujami a tetami nám dali veľa - a to nielen 

skúsenosti, ale aj príklad, ako narábať s voľným časom. Môj otec mal v čase začiatku písania histórie 

piešťanského klubu mototuristov presne toľko, čo mám teraz ja . Klub je a bude jedna z vecí, pre 

ktorú ho budem obdivovať a vážiť si. Stál pri vzniku čohosi veľkého a pozitívneho. A som presvedčený, 

že rovnaký pocit v sebe držia aj ostatní z nás, „mladých“. Za nás, mladých Vám, otcovia a mamy, 

ďakujeme. 

Ľubomír Tuchscher mladší. 

Camping caravan club za Koníčkom Pezinok 

Klub založili v roku 1997 rodiny Peškovcov, Štelárovcov, Prochácovci a 

Andelovci. Predchádzajúca dlhoročná skúsenosť v Telovýchovnej jednote 

Pezinok bola inšpiráciou k založeniu klubu orientovaného na karavanIng. 

Po zbieraní skúseností a po nultom ročníku v roku 1999, v roku 2000 klub 

usporiadal 1. ročník Malokarpatského zrazu caravanistov na Rozálke. Postupne 

sa zväčšoval počet účastníkov a vznikla neprerušená tradícia úspešných 

jesenných zrazov spojených s vinobraním v meste Pezinok. V roku 2019 to bude 

už 19. ročník. Klub úspešne rástol a po maxime 110 členov má dnes 78 členov. Pri organizovaní 

akcií sa všetci aktívne zapájajú do práce, čo je pravidelne oceňované návštevníkmi počas každého 

stretnutia. Okrem jesenného zrazu club organizuje každoročne niekoľko stretnutí pre svojich členov 

v rôznych kútoch Slovenska. Členovia vlastniaci karavany / je ich spolu 19/ sa pravidelne zúčastňujú 

akcií ktoré sú poriadané na Slovensku aj v zahraničí. Celú dobu klub vedie Paľo Andel. Klub je od 

vzniku členom SACC.

AMCCC TJ Lokomotíva Košice 

Auto-Mototuristický Camping Caravaning Club - Lokomotíva Košice 

bol založený 13. januára 1958. Zakladajúcimi členmi boli Július 

Vágaši, Buday, Kolibár, Maľák a Koloman Vágaši. Za dlhoročnej 

činnosti sa vypracoval na popredné miesto v tomto športe. 

V rokoch šesťdesiatych boli spolu budovatelia štadióna TJ 

Lokomotívy Košice, ako aj strediska na Dedinkách, vybudovali 

vlastné garáže a boli zaradení do reprezentačného družstva 

Československa. V roku 1972 sa podieľali na organizovaní 

3. národného zrazu v Tatranskej Lomnici. Získali najvyššie ocenenia, tak doma ako i v 

zahraničí. V roku 1966 doniesli podklady na vstup do Svetovej organizácie F.I.C.C. (Federation- 

International Camping a Caravaning Clubu). Zúčastnili sa od roku 1966 väčšiny svetových rallye 

na viacerých kontinentoch, kde sa umiestnili na popredných miestach. V sedemdesiatych 

rokoch získali v mototuristike na súťažiach bronzové, strieborné a najviac zlatých ocenení. V 

rokoch osemdesiatych v celoštátnej súťaži vybojovali „Zlatú plaketu“ Československého zväzu 

telesnej výchovy. Získali cvičiteľov-trénerov III., II. a I. triedy. Členovia vybojovali výkonnostné 

triedy I., II. a III.. Usporiadali viac ako 50 ročníkov Zimné i letné zrazy rally, desiatky ročníkov 

Memoriálu Kolomana Vágašiho (jedného zo zakladateľov AMCCC) a veľa ročníkov Memoriálu 

Ľudovíta Benického na Dedinkách. Od roku 1990 AMCCC Lokomotíva Košice pokračuje v 

tradíciách mototuristického camping-caravaningového športu, organizuje akcie-rally tak doma 

na Slovensku ako i do zahraničia v rámci Európskej únie. Jej členovia sa aktívne zapájajú do 

života karavanistov na Slovensku aj na medzinárodnej scéne - aktívny je najmä Július Vágaši. 

Cenným prínosom je tiež dlhodobá dokumentačná činnosť. K veľkým úspechom klubu patrí aj 

výstava v roku 2017 vo Východoslovenskom múzeu o ktorej je na stránkach múzea napísané: 

Výstava pripomínajúc históriu Auto mototuristického caravan camping clubu Telovýchovnej 

jednoty v Košiciach mapuje šesťdesiat rokov vývoja motorizovanej turistiky v metropole 

východného Slovenska - od skromných motocyklových začiatkov v päťdesiatych rokoch až po 

automobilisticko - karavaningovú súčasnosť motoristických nadšencov vedených Júliusom 

Vágašim. Hoci sa košickí nadšenci motošportu združovali už od začiatku 50. rokov 20. storočia 

v rámci Zväzarmu, za začiatok svojej činnosti považujú prelom rokov 1957/1958, kedy boli 

nútení sa osamostatniť, pričom útočište našli pod „krídlami“ Telovýchovnej jednoty Lokomotíva 

v Košiciach. Od januára 1958 boli mototuristi oficiálne zaregistrovaní ako Oddiel mototuristiky 

odboru turistiky (OM OT) TJ Lokomotíva Košice. Prakticky od počiatku začali rozvíjať svoju 

spoluprácu so zahraničnými partnermi - najprv z Poľska, pričom neskôr kruh zahraničných 

partnerov ešte rozširovali ako dosvedčuje aj vystavený 

materiál na výstave. Netradičná výstava v autorskom podaní 

dlhoročného predsedu AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach 

Júliusa Vágašiho, ktorému Východoslovenské múzeum 

poskytlo svoj priestor prezentuje význam klubu pre rozvoj 

mototurizmu na východnom Slovensku, pričom návštevníci 

sa budú môcť oboznámiť s činnosťou klubu, ktorý v rámci 

svojej existencie viackrát zmenil svoj názov pokým v roku 

1993 získal názov pod ktorým ho poznáme dnes. Históriu 

klubu dokumentujú v rámci výstavy vystavené plakety, 

poháre a rôzne iné ocenenia, ktoré počas svojej histórie 

AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach získali jeho členovia. 

Lákadlom pre motoristických nadšencov budú iste vystavené 

kusy motoriek Jawa 250 a Manet 90. Zaujímavé sú aj 

ukážky reprezentačných dresov klubu a rôzne suveníry zo 

zahraničných súťaží - napr. z ďalekého Japonska.

Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník 

9. 12. 1981 vo Fakultnej nemocnici na Rastislavovej ulici v Košiciach 

vznikla Telovýchovná Jednota Zdravotník, ktorú založila skupina 

nadšencov. Tvorilo ju volejbalové družstvo žien, windsurfing, futbal, 

šachový oddiel, maratónci a odbor turistiky s dvoma oddielmi - pešia 

turistika a oddiel mototuristiky campingu a caravaningu (OMCC). 

Zakladajúcimi členmi TJ Zdravotník boli: Dr. Letkovský, Dr. Poništ, pani 

Rambousková, p. Orban, Dr. Grocký, p. Pavlov, Ing.Krón, Dr. Magyar, Dr. 

Posluch, Dr. Mézeš. Vedením oddielu MCC bol poverený pán František 

Nedvěd, ktorý za výdatnej pomoci vtedajšieho predsedu mestskej 

organizácie mototuristiky campingu a caravaningu pána Júliusa Vágašiho rozbehol činnosť 

tohto oddielu. Najväčší rozvoj zaznamenal oddiel pod vedením tandemu p. Vladimíra Jankoviča 

a tajomníka Emila Hajoša, kedy vznikli základy každoročných akcií, ktoré s menšími obmenami 

tvoria základný pilier činnosti až do dnešných dní. Akcie ako Veľká noc v prírode, Deň detí, 

ZPvCP (skrátene - Zdravotnícke rallye), Splav Hornádu, klubové dovolenky, poznávanie Košíc, 

jednodňové výlety do okolia a Mikuláš sú neodmysliteľnou súčasťou činnosti klubu. V roku 1994 

v rámci celospoločenských zmien oddiel získava právnu subjektivitu, mení názov na Camping 

a Caravaning Club Zdravotník (CCC Zdravotník) a mení logo. Na čele klubu stojí prezident 

a viceprezident - ako inak s jednohlasnou podporou členskej základne opäť tandem Jankovič 

- Hajoš. Klub sa stáva členom Národného automotoklubu (NAMK) a členom Slovenského 

Camping a Caravaning Clubu (SCCC), kde jeho funkcionári zastávajú rôzne funkcie v prezídiu. 

Klub pokračuje v dobrých tradíciách klubu, jeho akcií sa zúčastňujú členovia iných klubov z 

celého Slovenska, ale nezriedka privítajú aj zahraničných hostí. Vo svojom najlepšom období 

má klub až okolo 150 registrovaných členov. Členovia klubu spolupracujú aj s organizátormi 

iných motoristických podujatí, najmä pri organizovaní Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev 

Európy v Rally pri podujatiach, akými sú napr. Rally Košice, Rally Matador Tatry, Rally 

Prešov, Rally Snina, Gemer-Malohont Rally Rimavská Sobota, Mikona Rally Bratislava alebo 

Suzuky Autosalon Rally Nitra, kde zastávajú rôzne organizačné funkcie pri príprave a riadení 

rýchlostných skúšok, riadení dispečingu a iné dôležité úlohy zabezpečujúce bezpečnosť na trati. 

September roku 2008 bol pre činnosť klubu ďalším míľnikom. Svojej funkcie prezidenta klubu 

sa vzdal p. Klika Jiří. Dočasným vedením bol odsúhlasený výbor klubu až do konania najbližšej 

VČS, ktorá sa konala 16. 12. 2008. Na nej bol zvolený za prezidenta klubu p. František Egri a 

jeho pravou rukou - viceprezidentom p. Emil Hajoš. Za svoju činnosť a propagáciu karavaningu 

doma i v zahraničí klub dostal v roku 2008 od vedenia SACC „POCHVALNÉ UZNANIE za rozvoj 

karavaningu a kempovania v regióne východného Slovenska“. Klub po búrlivom období v 

roku 2011 mení názov na Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník, v skratke 

CCC WGSKE Zdravotník. Po odchode p. Františka Egriho z funkcie prezidenta klubu bol na 

Výročnej členskej schôdzi 14. 12. 2011 zvolený nový výbor klubu na čele s p. Emilom Hajošom 

a viceprezidentom p. Petrom Danielisom. Za účelom skvalitnenia práce a zvýšenia členskej 

základne klubu, výbor klubu zvážil ponuku hlavného sponzora spoločnosť Wagon Slovakia 

Košice, na zlúčenie košických karavanistických klubov. Po viacerých jednaniach s TJ Turist 

klub Košice dospel k dohode, že členovia Turist klubu, ktorý budú mať záujem, vstúpia do CCC 

WGSKE Zdravotník, ako riadny členovia klubu. Táto fúzia sa uskutočnila dňa 11. 12. 2013, kedy 

sa konala riadna výročná členská schôdza klubu. Aby sme zabezpečili zastúpenie novoprijatých 

členov na riadení klubu , členská schôdza zvolila nový výbor na čele s Emilom Hajošom a s 

viceprezidentmi Jaroslavom Manákom a Slávkou Capovou. Príchodom nových členov sa zvýšila 

aj aktivita v klube. Začali pribúdať nové návrhy na aktivity, ktoré novozvolený výbor klubu aj 

zrealizoval. K tradičnému Zdravotníckemu rallye campingu a caravaningu pribudlo Zimné rallye 

campingu a caravaningu , Bowlingový turnaj, výlety za termálnou vodou. Pribúdaním detí sa 

obnovujú akcie so zameraním na deti a mládež. Zvýšila sa účasť našich členov na vrcholových

podujatiach a zrazoch iných klubov, ako sú Dahlie rallye, Národný zraz karavanistov SR, 

Rallye Campingu a Caravaningu, Europa Rally, Adria rallye, Národní sraz AČR ČR, podujatia 

Maďarského a Poľského karavaningu, či účasť na svetových zrazoch FICC. Klub sa aktívne 

podieľa aj na činnosti v rámci mesta Košice. Zapájal sa svojimi akciami do projektu „Košice - 

Európske hlavné mesto kultúry 2013, Košice - Európske mesto športu 2016 a aktívne prispieva, 

v rámci svojich možností, k rozvoju kempingu a kempovania v meste Košice a jeho okolí. 

Množstvo nových podujatí a potreba omladzovať vedenie klubu, prinútil výbor klubu, aby rozšíril 

svoje rady, čo predniesol na Výročnej členskej schôdzi v decembri 2015 a navrhol vytvoriť 

nové komisie. Členská schôdza tento návrh akceptovala a schválila vytvorenie mládežníckej 

komisie s predsedom Ing. Jaroslavom Manákom a športovo-kultúrnu komisiu s predsedom 

Richardom Bakšim. A tí sa chopili svojej príležitosti. Svojou mierou prispeli k úspešnému 

priebehu významného medzinárodného podujatia 20. Dahlie rallye v Liptovskom Trnovci, ktoré 

organizovala Slovenská Asociácia Campingu a Caravaningu a získali skúsenosti, ktoré využili pri 

organizácii 22. Dahlie rallye v Haligovciach, ktoré organizoval náš Wagon Slovakia Zdravotník. 

Klub za svoju činnosť od SACC získal titul „KLUB ROKA 2016 a 2018“ . 

Camping Caravaning Club TJ Sokol Gajary 

Patrí medzi najmladšie kluby na Slovensku a vznikol v rámci Telocvičnej 

Jednoty Sokol Gajary ako jeden z jej oddielov a síce ako turistický a 

cykloturistický oddiel v roku 2007. Predchádzala mu existencia a fungovanie 

karavan klubu Strojár Malacky, ktorý v rámci zmien na prelome 80-tých a 

90-tých rokov pozvoľne zanikol. Myšlienka vzniku bola dohodou niekoľkých 

karavanistov, ktorí dovtedy fungovali buď v tomto klube, v iných kluboch 

v rámci Slovenska, alebo individuálnych karavanistov a za predsedu bol 

zvolený p. Vladimír Fajták, skúsený karavanista, nositeľ tradície karavaningu na Slovensku 

a spoluzakladateľ už spomínaného niekdajšieho klubu Strojár Malacky v 70-tých rokoch

minulého storočia. Klub bol založený a začal svoju činnosť ustanovujúcou členskou schôdzou 

v januári 2007 počtom 10 členov a v tomto roku sa stal aj členom SCCC (dnešná SACC). 

Od roku 2010 klub organizoval každoročne Sokolský zraz campingu a caravaningu v dá sa 

povedať domovskom kempingu ATC RUDAVA Malé Leváre. Celkovo tu usporiadali 7 ročníkov 

zrazu. V roku 2011 p. Fajták požiadal o uvoľnenie z postu predsedu klubu a na toto miesto 

bol zvolený Michal Mikulička, ktorý klubu predsedá dodnes. V súčasnosti je v rámci klubu 

organizovaných 35 dospelých členov v 18 posádkach. Vedenie TJ Sokol Gajary a karavan 

klubu sa už dávnejšie pohrávalo s myšlienkou splavovania rieky Morava v rámci svojich 

aktivít a vznikol nápad vybudovania základne pre splavovanie a popritom samozrejme 

pre klub aj kempovanie. Postupnými aktivitami a poctivou prácou nie len členov klubu a 

sympatizantov, ale aj techniky, klub zverený pozemok vyčistil, vykosil, odstránil náletové 

a náplavové dreviny, zrealizoval terénne úpravy a v 1.5.2014 tu usporiadali prvý zraz z 

názvom „Odomykanie vody na rieke Morava“. Odvtedy je tento zraz už tradíciou a spolu 

s retro prvomájovým sprievodom je akciou, na ktorej sa stretáva kopec karavanistov a aj 

návštevníkov, nekaravanistov zo Záhoria a okolia. Od roku 2017 kedy robili zatiaľ posledný, 

7. zraz v ATC Rudava, je Odomykanie vody s retrosprievodom na rieke Morave v termíne okolo 

1.mája každoročne hlavnou karavanistickou akciou - Sokolským zrazom. Okrem tohoto zrazu 

na tomto mieste organizuje klub aj zamykanie vody vždy na jeseň každý rok a samozrejme sa 

tu pravidelne stretáva niekoľkokrát za rok v rámci pracovných aktivít klubu pri zveľaďovaní 

tohto miesta, ale aj len relaxačných stretnutí s priateľmi a kolegami karavanistami. V 

priebehu času klub postupne vybudoval v rámci areálu spevnené plochy, vjazd do vody 

pre člnky so schodiskom, mólo na nastupovanie do plavidiel, posedenie s prístreškom, 

ohnisko s lavičkami a veľa iného. Je to výborné východiskové miesto na splav rieky, ale pre 

karavanistov aj hlavne na cykloturistiku. Vedie tadeto rozsiahla sieť cyklotrás či už po našej 

strane hraníc, či po strane Rakúska.

Zrazy karavanistov 

V počiatkoch tvorili zrazy karavanistov fenomén, ktorý zohral významnú úlohu pri rozvoji 

karavaningu na Slovensku. Kto ich nezažil, dnes si to vie len ťažko predstaviť. 

Z technického hľadiska to boli doslova „ pojazdné výstavy“ či „dni novej techniky“. Dnes 

úplné samozrejmosti sa vtedy objavovali ako nevídané novinky. Procesie záujemcov 

išli od prívesu k prívesu a oboznamovali sa s novými prívesmi, porovnávali rôzne 

riešenia pevných i skladacích prívesov. Študovali sa podvozky, prvé lastovičky pri 

riešení brzdenia, stavebné materiály, riešenie interiérov. Objavili sa prvé chladničky, 

plynové kúrenia, čerpadlá na vodu a pod. Ďalší významný prínos zrazov bol spoločenský. 

Väčšina skalných z rôznych klubov sa navzájom spoznala na priateľskej úrovni, vrátane 

celých rodín. Na stretnutiach vznikala fantastická atmosféra, prebiehali spoločenské 

zábavy, rôzne súťaže, i deti sa vždy cítili vynikajúco a tešili sa na zrazy. Väčšina zrazov 

sa poriadala v kempingoch, kde bola možnosť ubytovania aj v chatkách. Toto hojne 

využívali nielen adepti karavaningu, ale i priatelia, ktorí na karavan nepomýšľali. 

Zrazy, najmä národné a medzinárodné mali veľmi pestré a bohaté programy. Často tu 

vystupovali rôzne folklórne súbory. Umožňovala to štedrá dotácia od Autoklubu ako aj 

výhoda, že Zväzarm vlastnil mnoho kempingov. Prostriedky sa úspešne darilo získavať 

i z inzerátov v bulletinoch od národných podnikov, kde členovia karavan klubov mali 

priateľov a priaznivcov vo vedení. Športová činnosť spočiatku zahŕňala rôzne súťažné 

jazdy, najmä jazdu zručnosti s karavanom. Neskôr sa od jazdy s karavanom upustilo, 

najmä keď sa rozšírilo používanie prístreškov a po súťaži ich bolo treba znova postaviť. 

V takých prípadoch usporiadateľ na jazdu zručnosti požičiaval nákladný vozík. Aj 

turistická činnosť bola veľmi bohatá. V zaujímavých lokalitách zabezpečil usporiadateľ 

niekoľko trás- náročných i menej náročných - ktoré mohli účastníci absolvovať s 

kvalifikovanými sprievodcami. Obľúbené boli aj poznávacie programy, ktoré sa väčšinou 

absolvovali objednanými autobusmi. Smerovali na historické miesta na hrady a zámky, 

do jaskýň a pod. Tým, že sa tieto zrazy robili na rôznych miestach republiky, výrazne sa 

rozširoval obzor karavanistov a značnou mierou prispievali propagácii nášho cestovného 

ruchu. 

Národné zrazy 

O fenoméne stretnutí a zrazov karavanistov sme hovorili už v predchádzajúcej časti. Toto 

všetko platilo v plnej miere aj pre národné zrazy. Zámerom usporiadateľov národných 

zrazov v začiatkoch organizovaného karavaningu bolo propagovať túto činnosť a na 

stavbu karavanov podchytiť čo najviac záujemcov. To minimum, čo v tej dobe ponúkal 

trh, nebolo často ani na úrovni amatérskych prívesov / i keď aj tu jestvovali výnimky/. 

Inou otázkou bola dostupnosť týchto tzv. továrenských prívesov pre potenciálnych 

záujemcov, nehovoriac už o možnosti dovozu zo zahraničia. Voľbou miesta usporiadania 

zrazu usporiadatelia zrazu chceli umožniť účastníkom spoznávať rôzne kúty nášho 

krásneho a turisticky bohatého Slovenska. Zrazy sa preto vždy nekonali iba v ATC či 

na verejných táboriskách, ale v niektorých prípadoch aj v improvizovaných priestoroch 

- v rekreačných strediskách, alebo v areáloch kúpalísk - kde bolo treba zabezpečiť zo 

strany usporiadateľa základné technické a hygienické podmienky. Pre jednotlivé zrazy 

sa vypracovávali tzv. zvláštne ustanovenia - propozície, kde sa uvádzal poriadateľ, 

termín, miesto konania akcie, organizačný výbor, čestné predsedníctvo / funkcionári 

nadriadených orgánov, sponzori/ a ostatné organizačné záležitosti. Súčasťou bolo aj 

uvedenie hromadnej poistky podujatia, ktorú mal uzatvorenú Zväzarm pre svoje akcie. 

Tieto podliehali schvaľovaniu nadriadeného orgánu- spravidla AMK Zväzarmu. Termín 

poriadania národných zrazov sa postupne ustálil - až na malé odôvodnené výnimky -

spravidla na koniec mája, alebo na mesiac jún. Bolo to nakoniec aj z toho dôvodu, že v 

letných mesiacoch sa takáto akcia nedala v ATC usporiadať pre kapacitne naplnené ATC. 

Len pre ilustráciu - v tej dobe špičkový ATC Duchonka bol na na letnú sezónu každoročne 

naplnený rezerváciami prakticky už v januári, čo dnes znie dosť neuveriteľne pri kapacite 

3000 miest na 20 hektárovej rozlohe kempingu. Pre účastníkov zrazov sa vydávali 

bulletiny, ktoré obsahovo vychádzali zo schválených propozícii. Okrem organizačných 

záležitostí a dôležitých informácii pre účastníkov obsahovali spravidla aj popis miesta 

zrazu s blízkymi pamätihodnosťami a prírodnými zaujímavosťami a možnosťami ich 

návštevy či už formou turistických, cyklistických alebo automobilových výletov. Bulletiny 

poskytovali usporiadateľom aj možnosť príjmov z reklám podnikov uvádzaných v nich. 

Jednotlivé zrazy boli tiež čiastočne dotované z vyšších orgánov AMK a Zväzarmu. Dotácia 

bola obyčajne poskytovaná formou úhrady nákladov spojených s organizáciou podujatia, 

napr, technického zabezpečenia, prenájmu priestorov, zabezpečenie sprievodného 

programu a pod. Súčasťou zrazov spočiatku bola aj tzv. „Jazda vďaky“ spojená s 

položením venca k rôznym pamätníkom hrdinov vojny, účastníkom SNP a podobne. 

Peknou tradíciou národných zrazov sa stala aj zrazová vlajočka pre účastníkov / škoda, 

že v posledných rokoch sa táto už vždy nedodržuje/. Určitou tradíciou v začiatkoch bolo 

aj „obdarovanie“ účastníkov nejakým drobným upomienkovým predmetom - často to 

boli rôzne svietidlá, tácky so zrazovou potlačou, suveníry - jednoducho tým, čo bolo v 

možnostiach usporiadateľa získať od sponzorov. Po roku 1989 sa pomery v karavaningu 

zmenili - karavaning začal stagnovať z dôvodov iných záujmov členov a čiastočne aj pre 

pasivitu členstva vzhľadom na okolnosti „organizačných zmätkov“. V tejto čiastočne 

zmenenej klíme sa našťastie poriadanie národných zrazov podarilo udržať. Začali sa 

objavovať karavany z dovozu, amatérska stavba sa stala nereálnou a postupne zanikala. 

Tým sa čiastočne zmenila aj náplň zrazov - to najpodstatnejšie - stretávať sa s priateľmi 

s rovnakými záujmami, však zostalo. Zvýšili sa nároky na výber miesta národných zrazov, 

komerčná stránka čiastočne začala prevládať nad pôvodnými myšlienkami a zámermi 

- spoznávať nové, nepoznané atraktívne miesta Slovenska. V poslednom čase sa však 

začala prejavovať aj nová, pozitívna stránka poriadania národných zrazov a to tá, že do 

organizovania zrazov sa čoraz viac zapájajú aj majitelia a prevádzkovatelia kempingov, 

z ktorých mnohí sú aj aktívni karavanisti, ktorí danej problematike rozumejú a ktorým 

za ich prínos pre karavaning treba poďakovať. Treba zdôrazniť, že i keď sa náplň zrazov 

čiastočne v priebehu rokov menila, čo je pochopiteľné, usporiadatelia vždy pracovali na 

dobrovoľníckej báze s vedomím, že robia niečo pre priateľov s rovnakým „postihnutím“. 

Plne to vystihol a zdôraznil vo svojom novoročnom príhovore pre rok 2018 prezident 

SACC Ing. Jaroslav Mišura, ktorý povedal - a teraz citujem: „ Všeobecne je nutné 

povedať, že pokiaľ budeme mať medzi sebou ľudí, ktorí sú ochotní pracovať v prospech 

ostatných preto, že im to robí radosť, potom sa nemusíme báť o náš karavanIng. 

Dúfam, že takáto „choroba“ bude čo najviac infekčná “. Pripomeňme si teraz jednotlivé 

zrazy tak, ako „šli roky“. Údaje sú z dostupných poskytnutých podkladov jednotlivých 

klubov, archívu autorov a tiež z osobných spomienok pamätníkov. Popisy jednotlivých 

národných zrazov uvádzame v autentickom znení, ako sa uvádzali v informačných 

materiáloch, pozvánkach, prípadne bulletinoch vydávaných pri príležitosti zrazov, teda 

tak, ako to bolo zaužívané v tom čase. Sú to historické fakty, ktoré svojim spôsobom 

dokumentujú vývoj karavaningu na Slovensku a vypovedajú o tom, ako sa karavanisti 

svojou prispôsobivosťou a vynaliezavosťou snažili o „ prežitie“ aj v tých časoch, keď 

nie vždy, všade a všetci na každom mieste boli naklonení rozvoju tejto činnosti. Taktiež 

usporiadatelia sú uvedení podľa názvov organizácií tak, ako sa v tom ktorom roku menili 

názvy klubov.

0. ZRAZ - „CARAVAN ŠPORT“ 

22. - 24. 5. 1970 

Miesto: Podbanské - verejné táborisko 

Poriadateľ: TJ Lokomotíva Lipt. Mikuláš „Caravan šport“ 

Usporiadateľom tohto „prípravného“ zrazu bol Ondrej Cibák z Liptovského Mikuláša, ktorý 

záujemcov pozval do krásneho a malebného prostredia Podbanského pod majestátny Kriváň. 

Pre zaujímavosť uvádzame citát z pozvánky na tento zraz, v ktorom je vystihnutá podstata a 

poslanie tohoto i rodiacej sa tradície budúcich zrazov karavanistov: 

Vážení priatelia! 

Možno mnohých Vás prekvapí táto skromná pozvánka na dá sa 

povedať na naše pomery novú akciu - mnohých možno ani nie. Nech 

je už akokoľvek, obraciame sa na všetkých majiteľov obytných 

prívesov, ale aj tých, ktorí sa chcú stať ich majiteľmi, aby sa rozhodli 

prísť do krásneho a malebného prírodného prostredia Podbanského 

pod majestátny Kriváň, aby sme spoločne utvorili jednu veľkú 

rodinu, podebatovali, poučili a navzájom si pomohli. Už vopred sa 

tešíme, že v tichých zákutiach dravej Belej vyrastie veľká dedina 

CARAVAN. 

Dovidenia! 

V programe zrazu bolo zoznámenie sa účastníkov, prehliadka 

prívesov, výmena skúseností s amatérskou stavbou obytných 

prívesov. Nezabudlo sa ani na informácie o novinkách zo zahraničnej literatúry a časopisov 

k uvedenej problematike, ale ani na informácie o možnostiach nákupu materiálov na stavbu 

prívesov - o dôležitých veciach pre ďalší rozvoj karavaningu. 

V sobotu večer bolo spoločné posedenie pri vatre, v nedeľu sa mohli účastníci zúčastniť na XXII. 

ročníku medzinárodného Tatranského slalomu na rieke Belej, prípadne sa zúčastniť vychádzok 

do okolia. 

1.národný zraz karavanov 

4. - 6. 9. 1970 

Miesto: ATC Vrátna dolina, Terchová 

Poriadateľ: AMK SSR - Caravan klub Žilina 

Účasť: 29 karavanov, 88 účastníkov Účastníci prvého národného 

zrazu karavanov sa stretli v krásnom prostredí Jánošíkovho kraja 

vo Vrátnej doline v pohorí Malej Fatry. Predsedom organizačného 

výboru zrazu bol Ing. Štefan Nagy, tajomníkom Ladislav Koucký. 

Naplánovaný program nenarušilo ani nepriaznivé počasie. 

Program pozostával z turistických akcií krásnym jánošikovským 

krajom, výmeny skúseností zo stavby karavanov, jazdy s 

prívesom. Organizované boli tiež súťaže pre deti a mládež. Po 

prvý krát sa súťažilo v jazde zručnosti s karavanom, spojenou s 

brannými prvkami. Vyhodnotenie a odovzdávanie cien bolo pri 

večernom kultúrnom programe, v ktorom vystupoval folklórny 

súbor Rozsutec. Po zapálení vatry kultúrny program pokračoval 

tancom pri hudbe žilinskej posádky. Každý účastník zrazu dostal 

vlajočku podujatia. Krátku reportáž z prvého národného zrazu 

vysielala Československá televízia 17. septembra 1970 v relácii 

„Motoristi, na minútku“.

2. národný zraz karavanov 

14. - 16. 5. 1971 

Miesto: ATC Jelenec 

Poriadateľ: AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra 

Zraz sa poriadal pod Tríbečskými vrchmi v ATC Jelenec, ktorý je súčasťou 

rekreačnej oblasti pod zrúcaninou hradu Gýmeš pri obci Jelenec v 

blízkosti cesty Nitra - Zlaté Moravce. Riaditeľ zrazu bol Ladislav Citáry, 1. 

zástupcom Ľudovít Zimerman, 2. zástupcom Ernest Ocelka a tajomníkom 

Viliam Dokupil. Súčasťou programu boli turistické výlety do okolia, súťaž 

detí a dospelých, nechýbala ani jazda zručnosti s karavanom. Večer 

bol spoločenský večierok pri táboráku. Novinkou bola súťaž o najlepší 

amatérsky robený karavan, tzv. „caravan salon“. Hodnotila sa váha, 

vzhľad, úprava interiéru, celková vybavenosť, modernosť konštrukcie 

karosérie a modernosť konštrukcie podvozka - pérovanie, brzdenie, 

pripájacie zariadenie a stabilita pri kempovaní. Usporiadateľ zabezpečil 

pre všetkých účastníkov servisné služby pomocou testovacieho prístroja. 

Reportáž o tomto zraze priniesol časopis AutoMoto č. 23 z 9. júna 1971.


1. - 9. 7. 1972 

Miesto: Tatranská Lomnica - ATC Tatranec 

Poriadateľ: Automotoklub Zväzarmu Košice-juh 

Zraz sa poriadal v prekrásnom prostredí Vysokých Tatier v Tatranskej Lomnici, 

v ATC Tatranec. Súčasťou zrazu bola cieľová jazda účastníkov. Zraz bol 

spojený s celoslovenským preborom v jazde s karavanom a jazdou zručnosti. 

Riaditeľom zrazu bol Miroslav Krbaťa, predseda usporiadajúceho klubu, 

zástupcom Július Vágaši a tajomníkom Štefan Tár. Okrem športovo-branného 

a turistického programu boli pre účastníkov pripravené rôzne služby, 

napríklad testovanie automobilov testovacím prístrojom Paltest, prípadne 

drobné opravy za pomoci cestnej služby AMK. V priebehu zrazu sa uskutočnili 

súťaže pre deti a mládež, výstava detskej kresby a burza odznakov a vlajok. 

V sobotu večer bolo posedenie pri táboráku spojené s vyhodnotením 

preboru. V nedeľu sa účastníci mohli vybrať na prehliadku okolia, prípadne 

sa zúčastniť spoločnej návštevy Symbolického cintorína obetí Tatier na 

Popradskom Plese, spojenej s položením venca. Stretli sa tu aj Ing. Pinkava a 

Vilo Dokupil. 


8. - 10. 6. 1973 

Miesto : ATC Vrátna dolina 

Poriadateľ: AMK SSR - Caravan club Žilina a TJ ZVL Žilina 

Účasť 56 karavanov, 267 účastníkov 

Tento zraz bol poriadaný 

z poverenia Ústredného 

Automotoklubu Zväzarmu ČSSR 

tiež ako 1. Československý 

zraz karavanov. Účastníci sa 

stretli opäť v krásnom prostredí 

Jánošíkovho kraja - vo Vrátnej 

doline v Malej Fatre. Zraz sa 

konal v rámci “ Okresných 

telovýchovných slávností 1973” 

pod záštitou odboru obchodu a cestovného ruchu ONV Žilina. Riaditeľom zrazu bol Ing. Štefan 

Nagy, tajomníkom Ing. Jaroslav Ďurana, hlavným usporiadateľom Zdeněk Mičinec. Súčasťou 

programu bola turistika, branno športové hry pre deti a mládež, uskutočnil sa i prebor karavanov 

v jazde zručnosti. Nechýbal ani bohatý kultúrny program, spojený s premietaním filmov s 

mototuristickou tématikou. V technickej časti programu prebehli rôzne prednášky, teoretická

a praktická činnosť. Odborné prednášky boli na tému: používanie plynových spotrebičov v 

karavane, voľba vhodných mazadiel, voľba vhodných pneumatík, úprava motorov. Katedra 

cestnej dopravy VŠD v Žiline predviedla účastníkom zrazu meranie brzdnej dráhy motorového 

vozidla bez prívesu a z prívesom. Výrobné družstvo Montáža Žilina zabezpečilo servis pre 

motorové vozidlá účastníkov, Mototechna n.p. Žilina predávala súčiastky. Počas zrazu prebehla 

tiež výstavka výrobkov pre motoristov. Predstavili sa tu Gumárne n.p. Púchov, i Benzinol n.p. 

Žilina, so svojimi výrobkami. ČTO Hvězda Nový Bohumín vystavovala obytný príves. 

V sobotu večer bolo vyhodnotenie súťaží a odovzdávanie cien, táborák a vystúpenie folklórnej 

skupiny. Pokračovaním večerného programu bolo i posedenie pri tanečnej hudbe. V nedeľu 

mohli účastníci navštíviť Múzeum Jánošíkovskej tradície a národopisu v Terchovej. 


1. - 9. 6. 1974 

Miesto: Bratislava 

Poriadateľ: AMK Rally Bratislava - odbor caravan 

Napriek snahe autorov sa nepodarilo získať podklady z tohto zrazu. 


23. 25. 5. 1975 

Miesto: ATC Slňava I - Piešťany 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club Nitra 

Zraz sa konal v ATC Sĺňava I v Piešťanoch na ľavom brehu vážskej vodnej 

nádrže Sĺňava v blízkosti kúpaliska. Súčasťou zrazu bol národný prebor 

spojený s jazdou zručnosti s karavanom.


4. - 6. 6. 1976 

Miesto: Jankov Vŕšok 

Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/ Bebravou. 

Účasť: 17 karavanov 

Zraz sa uskutočnil na úpätí Strážovských vrchov, v malebnom prostredí 

Jankovho Vŕšku nad obcou Uhrovec, v blízkosti Bánoviec n/Bebravou pri 

známom pamätníku SNP, pri príležitosti 25. Výročia založenia závodu 

Tatra v Bánovciach n/Bebravou. Riaditeľom zrazu bol Michal Minárik, 

tajomníkom Ing. Milan Minárik, vedúcim súťaží Ing. Arnošt Gröpl. 

Program zahŕňal súťaž pre deti a prebor karavanov, ktorý pozostával z 

viacerých disciplín - hodu granátom, streľby, topografie a testov z pravidiel 

cestnej premávky a jazdy zručnosti s prívesom. Vyhodnotenie zrazu a 

odovzdanie cien prebehlo po spoločnej večeri 

v hoteli Partizán na Jankovom Vŕšku, po 

ktorom nasledoval spoločenský večierok s 

programom, na ktorom vystúpil aj kúzelník. 

Súčasťou programu zrazu boli turistické vychádzky do okolia. 

Usporiadanie zrazu v blízkosti Bánoviec n/Bebravou prispelo značnou 

mierou na propagácii karavaningu v tejto oblasti, čo sa prejavilo 

v nasledujúcich rokoch. Reportáž z tohoto z razu ako “ reportá ž 

o rozvíjajúcej sa zväzarmovskej činnosti - karavaningu” priniesla 

Československá televízia vo zväzarmovskej relácii ”Vlna Z” 1. 7. 1976. 

8. národný zraz karavanistov 

10. - 12. 6. 1977 

Miesto: Senec - Slnečné jazerá 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava 

Zraz sa uskutočnil v priestore ATC na severnej strane Slnečných jazier v Senci, 

na brehu jazera s dobrou možnosťou kúpania. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko 

Pinkava, tajomníkom Július Bálint. V programe zrazu nechýbali tradičné súťaže 

pre deti a dospelých, výstava a vyhodnotenie 

detských kresieb na tému „karavanizmus“, 

vyhodnotené boli najvzdialenejšia posádka a 

najaktívnejšia účasť klubu na zraze. Súčasťou 

boli tiež ukážky športového potápania a jazdy 

na plachetnici. Vyhodnotenie zrazu prebehlo 

po spoločnej večeri, ktorá pokračovala 

spoločenským posedením.


26. - 28. 5. 1978 

Miesto: ATC Manín 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club 

Nitra Zraz sa uskutočnil neďaleko Považskej Bystrice, v Manínskej 

vrchovine pri Manínskom potoku v doline, ktorú skrášľujú dve tiesňavy - 

Manínska a Kostolská - v ATC Zväzarmu Považských strojární. Riaditeľom 

zrazu bol Ing. M. Karlubík, CSc., 

tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným 

poriadateľom V. Hahn. Na programe 

bol prebor karavanistov, nechýbali 

súťaže pre deti účastníkov. Večer 

prebehla spoločná večera s 

posedením a vyhodnotením zrazu. V 

nedeľu sa uskutočnili organizované 

výlety do Manínskej tiesňavy a na Súľovské skaly. 


7. - 9.9. 1979 

Miesto: ATC Trusalová - Turany 

Poriadateľ AMK SSR Caravan klub Žilina v spolupráci so 

ZO Zväzarm - Caravan klub pri BZVIL Ružomberok 

Účasť: 135 karavanov, z toho 89 z ČSR a 46 zo SSR, 510 účastníkov, 

z toho 348 dospelých a 162 detí 

Tento jubilejný národný zraz organizovaný z poverenia ÚRM ČSSR a 

ÚRM SSR Zväzarmu bol súčasne i 5. celoštátny zraz karavanov ČSSR. 

Uskutočnil sa v ATC Trusalová - Turany, v kraji bohatom na tradície, v 

blízkosti najmalebnejšieho pohoria našej vlasti - Malej Fatry. Súčasťou 

zrazu boli výlety do okolia - na Šútovský vodopád, výstup na Chleb, ale aj 

návšteva Matice Slovenskej, Národného cintorína a Národného múzea v 

Martine. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ferdinand Čapka, zástupcom Ing. Rudo 

Šottník-Súlovec, tajomníkom Zdenek Mičenec. Hlavnými poriadateľmi boli 

Ing. Vladimír Šebo a Ing. Peter Filipp. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách 

branno - športových súťaží mládeže i dospelých. Prebehla aj výtvarná súťaž 

detí a nechýbala ani vatra a v sobotu večer spoločenské posedenie. Pri 

príležitosti zrazu boli vydané dva odznaky, visačka z plexiskla a tradičná 

pamätná vlajočka zrazu. Priebeh zrazu je zachytený na 12 - minútovom 

ozvučenom farebnom filme.


13. - 15. 6. 1980 

Miesto: ATC Jahodník 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava 

Miesto zrazu ATC Jahodník, bolo v Malých Karpatoch, v rekreačnej 

oblasti Jahodník pri meste Smolenice. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko 

Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický. Na zraze sa vyhodnocovala 

najaktívnejšia klubová účasť, ale aj najvzdialenejší a posádka. 

Uskutočnili sa súťaže detí a dospelých 

a ocenené boli detské kresby na 

tému ”karavanizmus”. Účastníci 

spoločne navštívili jaskyňu Driny. 

Večer bol táborák a premietali sa filmy. 

Taktiež pripravili inštruktáž o výrobe 

a používaní mazadiel n.p. Slovnat 

Bratislava. 


29. - 31. 5. 1981 

Miesto: Striebornica - priestor pionierskeho tábora ROH Tatra v Uhrovci 

Poriadateľ: Caravan Club ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/Bebravou 

Účasť: 53 karavanov, 186 účastníkov 

Za miesto usporiadania tohto zrazu usporiadateľ zvolil priestor PT ROH 

Tatra v rekreačnej oblasti Striebornica - v doline Strážovských vrchov s 

prírodným kúpaliskom, rekreačnými strediskami, s možnosťou výletov 

do okolia - Uhrovec, Uhrovský hrad, Bánovce n/Bebravou, Jankov Vŕšok, 

Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré boli v programe zrazu. Riaditeľom zrazu 

bol Michal Minárik, členmi organizačného výboru boli Ing. Arnošt Grôpl, 

Ing. Milan Minárik, Pavel Fojtík, Rudolf Bittara, Oto Krumpolec, Marián 

Hubinský. Nechýbali tradičné súťaže pre deti 

a dospelých, súčasťou bol i nohejbalový turnaj 

zmiešaných družstiev (muži - ženy) jednotlivých 

klubov. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka 

a najaktívnejšia účasť klubu - v tejto sa zohľadňovala vzdialenosť zo 

sídla klubu, počet účastníkov príslušného klubu a tiež počet účastníkov 

klubu na jendotlivých súťažiach zrazu. Usporiadali a vyhodnotili výstavu 

detských kresieb na tému karavanIng.


11. - 13. 6. 1982 

Miesto: Výtoky - priestor pionierskeho tábora „Mladý stavbár“ 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Karavan klub Piešťany 

Zraz sa uskutočnil v blízkosti Piešťan, 

v doline nad obcou Moravany n/ 

Váhom, v priestore PT „Mladý 

stavbár“. Riaditeľom zrazu bol Rudolf 

Bendárik. Počas zrazu tradične 

prebehli branno - športové súťaže 

detí a dospelých, ako aj jazda 

zručnosti s karavanom. Nechýbala 

ani tombola pri spoločenskom 

večierku a výstava ručných prác 

účastníkov a najmä účastníčok: výtvarné práce, výšivky, krajky 

a podobne. Uskutočnila sa tiež „Burza dobrých nápadov a 

materiálu“ zo stavby karavanov. 


10. - 12. 6. 1983 

Miesto: ATC Diakovce - termálne kúpalisko 

Poriadateľ: Caravan klub ZO Zväzarmu Tesla Nové Zámky 


Štafetu usporiadateľov národných zrazov prevzal ďalší 

slovenský klub, za miesto poriadania si zvolil atraktívne 

prostredie termálneho kúpaliska v Diakovciach, medzi obcami 

Diakovce a Horné Saliby. Riaditeľom národného zrazu bol Otto 

Jakabovič, tajomníkom Ladislav Červenák. Hlavnou „činnosťou“ 

účastníkov bolo kúpanie v termálnom kúpalisku. Nechýbali 

však ani súťaže detí i dospelých, večer bolo spoločenské 

posedenie s tombolou, ktorému predchádzala večera - 

„gulášpárty“ - ako perličku uvádzame citát z bulletinu: „... 

guláš bude možné zakúpiť za 6,- Kčs...“. Konala sa tiež jazda 

zručnosti s automobilom a vyhodnotili najaktívnejšiu účasť 

klubov.


15. - 17. 6. 1984 

Miesto: Skýcov 

Poriadateľ: Caravan club Mestskej ZO Zväzarmu v Nitre 

Zraz sa uskutočnil v areáli Domu brannej výchovy v Skýcove, v peknom kopcovitom, zalesnenom 

prostredí. Prístupová cesta do areálu nad obcou Skýcov mala extrémne stúpanie. Na toto 

upozorňovala už informačná tabuľa usporiadateľov pod úpätím stúpania s nevšedným príkazom 

zaraďte prvý prevodový stupeň! No i tak prudké stúpanie bolo nad sily niektorých slabších 

vozidiel s prívesmi. Našťastie usporiadatelia počítali i s touto eventualitou a k dispozícii pre takéto 

prípady bolo silnejšie ťažné vozidlo - traktor. Riaditeľom zrazu bol JUDr. Ján Bradáč, tajomníkom 

Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom Ing. Marián Nemec. V sobotňajšom programe nechýbala 

návšteva pamätnej siene partizánskej obce Skýcov, súťaže detí a branná súťaž rodín - rodinný 

Dukelský pretek brannej zdatnosti, kde sa celé rodiny zapájali do plnenia branných, športových 

a topografických úloh. V okolí areálu bolo možné zbierať huby a záujemcom poradil odborník z 

tejto oblasti - autor viacerých kníh o hubách. Konala sa tiež výstavka fotografií, detskej kresby, 

premietanie diapozitívov účastníkov a pre deti sa premietali filmy. Večer nechýbala vatra, beseda s 

účastníkom partizánskeho odboja: opekala sa i slaninka. Na zraze sa konala medziklubová súťaž 

vo volejbale. Vyhodnotený bol tiež najvzdialenejší, najmladší a najstarší účastník a jednotlivé kluby 

podľa počtu a aktivity rodín s prepočtom vzdialenosti do miesta zrazu. 


14. - 16. 6. 1985 

Miesto: ATC Buková-Hrudky 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava

Zraz sa uskutočnil v menej známom, ale krásnom prostredí Malých Karpát pri vodnej nádrži 

Buková. Riaditeľom bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický, hlavným 

usporiadateľom Silvester Mikuš. Ani tu nechýbali detské súťaže. Pre dospelých bol pripravený 

tzv. POMZ - peší orientačný mikrozávod, ktorý prekazilo nepriaznivé počasie. Večer sa premietali 

filmy. Spestrením programu pre účastníkov boli ukážky cyklotrialového a trialového umenia 

našich popredných reprezentantov. Zaujímavá bola návšteva jaskyne Driny a výstup na hrad 

Ostrý kameň. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka a najaktívnejšia klubová účasť na 

zraze. 


20. - 22. 6. 1986 

Miesto: ATC Duchonka 

Poriadateľ: 2. ZO Zväzarmu, Caravan klub pri n. p. Tatra Bánovce n/Bebravou 


Zraz sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Duchonka neďaleko Topoľčian, 

pri priehrade pod prekrásnym brezovým lesíkom s možnosťou kúpania, 

člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov, v ATC, ktorý v tom 

čase patril k najlepším kempingom v rámci celej ČSSR. Riaditeľom 

zrazu bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan Minárik, členmi 

organizačného výboru Pavel Fojtík, Karol Žiško, Karel Plička, Rudolf 

Bittara. V amfiteátri autokempingu mohli účastníci sledovať po dva 

večery filmové predstavenia. V programe okrem tradičných súťaží pre 

deti a dospelých nechýbal ani rodinný branno-orientačný mikrozávod 

s mnohými náučnými, ale i zábavnými úlohami. V sobotu večer bola 

beseda s účastníkmi Rallye Paríž - Dakar z kopřivnickej Tatry, spojená 

s premietaním diapozitívov. V nedeľu predviedli bánovskí modelári ukážky zo svojej činnosti 

- najmä automodelári a leteckí modelári boli stredobodom pozornosti detí. Aj tu vyhodnotili 

najvzdialenejšiu posádku a najaktívnejšiu klubovú účasť. 


19. - 21. 6. 1987 

Miesto ATC OSCR Zelená voda, 

Nové Mesto n/Váhom 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu, Karavan klub 

Trenčín 

Na scénu národných zrazov vstúpil ďalší 

slovenský klub - Karavan klub Trenčín. Za 

miesto konania svojho premiérového národného 

zrazu si zvolil ATC na Zelenej vode na Považí 

pri Novom meste n/ Váhom. Zvolené miesto

umožňovalo účastníkom kúpanie, surfovanie na jazerách Zelená voda, ale i výlety na beckovský a 

čachtický hrad. Predsedom organizačného výboru bol Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Slavomír 

Kubínyi, tajomníkom Walter Heptner. V oficiálnom programe boli súťaže detí a dospelých, súťaže z 

dopravnej výchovy, premietanie filmov a tombola. Nechýbal ani táborák a diskotéka. 


10. - 12. 6. 1988 

Miesto : ATC Buková - rekreačná oblasť Hrudky 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK CHZJD n.p. Bratislava - Caravan klub 


Usporiadaním 19. národného zrazu karavanistov bol poverený novovzniknutý 

bratislavský karavan klub pri CHZJD. Zraz sa už druhý krát uskutočnil pri 

vodnej nádrži potoka Hrudky v rovnomennej 

rekreačnej oblasti v Malých Karpatoch. 

Riaditeľom organizačného výboru bol Milan 

Frlaus, tajomníkom Rastislav Kešjar, hlavným 

usporiadateľom Ľubomír Havíř. Program 

zahrňoval loptové hry, člnkovanie, surfovanie, 

ukážky zväzarmovskej činnosti a armády. 

Večer bol kultúrny program pri táboráku. 


16. - 18. 6. 1989 

Miesto: ATC Nitrianske Rudno 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina 

Jubilejný 20. národný zraz karavanistov bol situovaný do Strážovských 

vrchov, do ATC Nitrianske Rudno na brehu rovnomennej priehrady, ktorý 

bol budovaný ako účelové športovo-turistické zariadenie pre rozvoj 

vodných športov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Štefan Nagy, 

hlavným usporiadateľom Ing. Vladimír Setey. Tradičný 

program bol doplnený o zaujímavý kvíz družstiev 

jednotlivých zúčastnených klubov v prírodnom 

amfiteátri ATC. Z ukážok zväzarmovskej činnosti 

najviac upútali parašutisti. Okrem nich sa tu predstavili 

rogalisti, motokrosári, bikrosári, modelári, potápači a 

kynológovia so svojimi štvornohými miláčikmi. Zaujímavý bol autobusový 

výlet do Bojníc, spojený s prehliadkou ZOO Bojnice a výlet na Jankov Vŕšok. 

No najzaujímavejším a pre všetkých zúčastnených nezabudnuteľným a 

neopakovateľným zážitkom bol zájazd do Handlovej, spojený s návštevou 

a prehliadkou podzemnej bane, miesta, kde sa dá nezainteresovanému 

dostať len veľmi ťažko. 


29. 6. - 1. 7. 1990 

Miesto: ATC Sĺňava II - Lodenica Piešťany 

Poriadateľ: Caravan klub Piešťany 


Už po druhý raz sa účastníci národného zrazu stretli v kúpeľnom meste Piešťany, na brehu 

vodnej nádrže Sĺňava, ale tentokrát na pravom brehu Váhu v ATC Lodenica. Areál poskytoval 

bohaté možnosti na rybolov a vodné športy, ale aj možnosť navštíviť samotné mesto Piešťany

s jeho kúpeľnými priestormi a bohatým kultúrnym programom. Jeho prehliadka bola súčasťou 

programu zrazu. Riaditeľom zrazu bol Alexander Fabián, zástupcom Ing. Ján Mitošinka, 

tajomníkom Zuzana Michalcová, hlavným poriadateľom Vladimír Ščepko. Program zrazu 

obsahoval súťaže pre deti i dospelých, večer posedenie pri guláši a spoločenský večierok. 

Účastníci sa mohli zúčastniť výletu loďou po Sĺňave. 


21. - 23. 6. 1991 

Miesto: ATC Zelená voda 

Poriadateľ: Nitra 

Z tohto zrazu sa taktiež nepodarilo zachovať podklady. Autori publikácie sa 

všetkým ospravedlňujú. 

23. slovenský národný zraz karavanistov 

19. - 21. 6. 1992 

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom 

Poriadateľ: Caravan club Trenčín 

Po roku sa národný zraz opäť vrátil na to isté miesto 

na Považí, do ATC na Zelenej vode pri Novom Meste 

n/Váhom. Predsedom organizačného výboru bol 

Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Jozef Kyselica, 

tajomníkom Milan Kolibár. Aj tu prebiehali športové 

súťaže dospelých a detí v rôznych kategóriách, 

okrem toho usporiadali tombolu s množstvom 

zaujímavých cien, večer posedenie pri guláši, 

táboráku a spoločnej zábave. Účastníci mali 

možnosť absolvovať výlety do okolia na hrad Beckov či Čachtice. 

Spestrením bola účasť zástupcu firmy PV Caravan z Přerova s ponukou 

materiálov a doplnkov pre stavbu a vybavenie obytných prívesov. 


18. - 20. 6. 1993 

Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/Bebravou 

Poriadateľ: Caravan kub Bánovce n/Bebravou 

Účasť: 32 karavanov, 106 účastníkov, z toho 72 dospelých a 34 detí 

Snaha zviditeľniť sídlo klubu - mesto Bánovce n/Bebravou a jeho prímestský 

rekreačný areál s termálnym kúpaliskom, viedol usporiadateľov k voľbe 

tohoto miesta, i keď určite nemohlo poskytnúť účastníkom také podmienky,

ako ATC. Zraz sa uskutočnil pod záštitou primátora mesta Bánovce n/Bebravou: predsedom 

organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Ing. Arnošt Gröpl, Pavel Fojtík, Karol 

Žiško, Jozef Richter. Skoro neprekonateľný problém spôsobilo počasie, týždeň pred zrazom 

krupobitie a každodenné lejaky hrozili nespôsobilosťou terénu v areáli kúpaliska. V piatok ráno 

však vyšlo slnko a tak nepriaznivé počasie ovplyvnilo negatívne iba účasť na zraze. Spôsobilo 

to určité zmeny a obmedzenia v plánovanom programe. Konali sa iba súťaže pre deti, tombola 

a večer diskotéka. Kúpanie v termálnom kúpalisku sa stalo „hlavnou náplňou“ činností na 

zraze. Účastníci mohli využiť tiež možnosti člnkovania, surfovania, prípadne rybolovu na blízkej 

priehradnej nádrži. 


24. - 26. 6. 1994 

Miesto: ATC SÍňava II - Piešťany 



Po štyroch rokoch sa zraz opäť vrátil do Piešťan, do 

ATC Sĺňava II. Program zrazu bol zameraný najmä na 

odpočinok účastníkov, možnosti venovať sa prírode, 

rodine, ale aj zabaviť sa pri rôznych súťažiach. Preto 

v programe nechýbali súťaže pre deti a dospelých, i 

posedenie pri guláši. 

26. národný zraz karavanistov SR 

23. - 25. 6. 1995 

Miesto ATC Tomky - Borský svätý Jur 

Poriadateľ: Caravan klub Bratislava 

Karavanisti sa stretli v krásnom prostredí Záhoria na 

západnom Slovensku v rekreačnej oblasti Tomky, blízko 

malebnej dedinky Borský sv. Jur, pri vodných nádržiach 

Horná a Dolná Studená voda. Predsedom organizačného 

výboru bol Milan Frlaus. Program bol zameraný na 

oddych, načerpanie nových síl, vychádzky do prírody, 

kúpanie, návštevy okolitých dediniek. Nechýbali tradičné 

súťaže detí i dospelých, tombola a posedenie pri vatre. 


14. - 16. 6. 1996 

Miesto: ATC Varín 

Poriadateľ: Caravan klub Žilina 

Jánošíkov kraj uvítal účastníkov národného zrazu po viac ako dvadsiatich rokoch, tentoraz pri 

obci Varín, na sútoku Varínky a Váhu pod Malou Fatrou. Predsedom organizačného výboru

ol Ernest Setey. V programe zrazu boli športové súťaže, nechýbala tombola a táborák. Veľké 

možnosti individuálneho programu poskytovalo okolie vhodné na turistiku. Zaujímavosťou bola 

blízka chovná stanica pstruhov, kde bolo možné ryby zakúpiť. 


20. - 22. 6. 1997 

Miesto: termálne kúpalisko Poľný Kesov 

Poriadateľ: Caravan klub Nitra v spolupráci s ostatnými klubmi SR 

Areál termálneho kúpaliska Poľný Kesov leží neďaleko Nitry. Toto 

miesto privítalo účastníkov národného zrazu po prvýkrát. Predsedom 

organizačného výboru bol Viliam Dokupil, členmi zástupcovia ostatných 

klubov SR. Vzhľadom na charakter priestoru - termálne kúpalisko - bol zraz 

orientovaný najmä na oddych. Ťažiskom programu sa tak stalo kúpanie v 

termálnych bazénoch a oddych. 


19. - 21. 6. 1998 

Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/ Bebravou 

Poriadateľ: Caravan klub Bánovce n/Bebravou, v spolupráci s CVČ Bánovce n/Bebravou 


Vzhľadom na kladný ohlas na 24. národný zraz, sa účastníci stretli opäť v areáli termálneho 

kúpaliska Pažiť v Bánovciach n/Bebr., i keď v jeho čiastočne zmenenej podobe. Predsedom

organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Pavol Fojtík, Otto Krumpolec, Ing. Ľudovít 

Kiripolský, Jozef Richter, Marián Hubinský. S karavan klubom pri príprave a organizácii 

zrazu aktívne spolupracovalo CVČ (Centrum voľného času). Centrum zabezpečilo spestrenie 

slávnostného otvorenia zrazu vystúpením mažoretiek. Taktiež pripravilo súťaže pre deti. V 

programe bolo kúpanie a tombola. Mladí účastníci sa večer zabavili na diskotéke FUN Rádia 

- Red Bull Párty v priestore areálu kúpaliska. Účastníci mohli opäť využiť možnosť člnkovania 

alebo rybolovu na blízkej priehrade. 


2. - 5. 7. 1999 

Miesto: ATC Lodenica Piešťany 

Poriadateľ: Caravan klub SR - CC Piešťany, Trenčín, Bratislava, Nitra, Žilina, Bánovce n/Bebr. 


Jubilejný 30. národný zraz sa konal z rozhodnutia prezídia CC SR 

ako spoločná akcia všetkých slovenských klubov. Každý klub prispel 

v rámci svojich možností pri príprave a organizácii zrazu, i keď 

ťažisko zostalo na najpočetnejších kluboch - CC Piešťany, Bratislava 

a Trenčín. Riaditeľom - koordinátorom organizačného výboru bol 

prezident CC SR Vladimír Ščepko. Zraz sa konal v ATC Lodenica 

- kempingu CC SR v tichom prostredí lesoparku mesta Piešťany 

na brehu vodnej nádrže Sĺňava. Slávnostné otvorenie sa konalo 

za prítomnosti viacerých pamätníkov slovenského karavaningu. 

Súčasťou programu okrem súťaží detí a dospelých bolo opekanie 

„zrazových špecialít“. Nechýbala tombola a posedenie pri dychovke 

so spoločenskou zábavou. V kultúrnej časti vystúpila country kapela 

Váh River Band a pre mladších bola pripravená diskotéka.


2. - 4. 6. 2000 


Poriadateľ: Caravan club Piešťany a CCC MTJ Piešťany 

Účasť: 90 karavanov, z toho 75 zo SR 

Zraz sa po roku vrátil do ATC Lodenica. Predsedom organizačného 

výboru bol Vladimír Ščepko. Termín zrazu sa prispôsobil konaniu 

každoročnej veľkolepej kultúrnej akcii v meste, ktorou je otvorenie 

kúpeľnej sezóny. Začínala sa v sobotu. 

Centrum mesta i pešia zóna prekvitala 

aktivitami, spojenými s otváraním sezóny. 

Na svoje si prišli fanúšikovia ľudovky, 

country hudby, populárnej hudby i milovníci 

výrobkov tradičných slovenských remesiel. 

Účastníci mohli sledovať i slávnostný 

sprievod pri príležitosti otvorenia sezóny. 

V samotnom areáli zrazu prebehli súťaže 

detí, dospelých, spoločenský kvíz o ceny, 

posedenie pri guláši a pive, prípadne inom moku. Večer hrala do tanca 

a na počúvanie hudba. V ATC sa predstavili účastníkom zrazu piešťanskí 

veteránisti so svojimi motocyklami a automobilmi. 


15. - 17. 6. 2001 

Miesto: ATC Tomky - Borský sv. Jur 

Poriadateľ: Caravan klub Bratislava 

Po šiestich rokoch opäť privítala účastníkov rekreačná oblasť na Záhorí - Tomky 

pri Borskom sv. Juri. Predsedom organizačného výboru bol Milan Frlaus, 

tajomníkom Jozef Šulek, technické zabezpečenie mal na starosti Maroš Filo 

a Tibor Volek. Organizátori pripravili pre účastníkov okrem možnosti stretnutia 

širokej rodiny karavanistov program, pozostávajúci zo športových súťaží detí a 

dospelých, zábavného kvízu s cenami a spoločenského 

večera. Spestrením najmä pre deti bola možnosť 

vyskúšať si jazdu na koni priamo v areáli. 


21. - 23. 6. 2002 

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom 

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín 

ATC Zelená voda na Považí pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej 

nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom, sa po desiatich 

rokoch opäť stal miestom konania zrazu karavanistov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ivan

Sučan, technické zabezpečenie mal na starostí Dušan Černický, Vojtech Petrovský a program 

zabezpečoval Ing. Jozef Kyselica. Rozsiahle umelé jazero, areál plážového kúpaliska, ponúkali 

možnosť kúpania, člnkovania, windsurfingu a rybolovu. Poriadateľ okrem toho pripravil súťaže, 

spoločenský kvíz, posedenie pri hudbe i podávanie gulášu a piva. Zaujímavá bola výstavka a 

predvádzanie vozidiel Mercedes, kde najväčšiu pozornosť pútal Smart. 


13. - 15. 6. 2003 

Miesto: ATC termálne kúpalisko Topoľníky 



ATC Topoľníky sa rozkladá v malebnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Klátovského 

ramena, ktoré je súčasťou Malého Dunaja - v bezprostrednej blízkosti rovnomennej obce. 

Nachádza sa tu i náučný chodník, ktorý umožňuje spoznať faunu a flóru dunajských ramien. 

Riaditeľom organizačného výboru bol Miroslav Sulák. Pre účastníkov boli k dispozícii 24 hodín 

denne tri bazény s liečivou termálnou vodou s teplotou 38°C. Prebehli súťaže detí, dospelých, 

spoločenský kvíz o ceny. Podával sa guláš a večer hrala účastníkom do tanca a na počúvanie 

hudba. Akcia termínovo nadväzovala na 42. Europa Rally v Maďarsku, čo značne prispelo k 

vysokej účasti karavanistov z ČR, takže celková účasť takmer 100 karavanov po viacerých 

„slabších“ rokoch potešila a prekvapila samotných poriadateľov. 


11. - 13. 6. 2004 

Miesto: ATC Trusalová - Turany 

Poriadateľ: CC Žilina Účasť: 32 karavanov, z toho 23 zo SR, 9 z ČR 

Účastníci sa zišli v ATC Trusalová v Turanoch v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. ATC 

sa nachádza na trávnatej ploche so skupinami stromov. Cez ATC preteká potôčik s malým 

vodopádom. V programe boli už tradične súťaže detí a dospelých, tombola, či posedenie pri 

hudbe. Pripravené boli aj autobusové zájazdy na termálne kúpalisko Bešeňová a do známej

Demänovskej doliny. Pre malý záujem z dôvodu nižšej účasti na zraze sa tieto na škodu veci 

nakoniec neuskutočnili. Usporiadateľ zabezpečil pre účastníkov váženie karavanov „ bez 

dôsledkov“. Mnohí z tých čo toto využili boli dosť prekvapení, keď celková hmotnosť ďaleko 

prevýšila údaje uvedené v dokladoch. Súčasťou zrazu bol aj predaj karavanového príslušenstva 

firmou SCT Žilina. S veľkým záujmom nielen detí, ale aj dospelých sa stretli ukážky modelárov 

rôznych odborností. V priestore zrazu bola nainštalovaná aj výstavka venovaná tomuto 

jubilejnému zrazu - napr. vlajočky z predchádzajúcich zrazov. Predsedom organizačného výboru 

bol Roman Nagy. 


17. - 19. 6. 2005 

Miesto: ATC pri Termálnom kúpalisku Chalmová Poriadateľ: CC Bánovce nad Bebravou 

Účasť: 73 karavanov Usporiadanie niekoľkých predchádzajúcich zrazov v areáli termálnych 

kúpalísk sa stretlo s kladným ohlasom, preto usporiadateľ zvolil tentokrát ATC Chalmová 

priamo v areáli termálneho kúpaliska, ktoré sa nachádza neďaleko osady Chalmová v katastri 

obce Bystričany, a ktoré ponúka k dispozícii okrem vonkajších bazénov aj kryté relaxačné 

bazény. Program okrem kúpania v termálnej vode bol tradičný -súťaže detí, dospelých, tombola. 

Súčasťou bola aj prezentácia firmy TURČAN AUTO s.r.o. Martin spojená s prehliadkou ich 

výrobkov a predajom karavanového príslušenstva. Predsedom organizačného výboru bol Ing. 

Milan Minárik, ale výraznou mierou sa k organizácii pripojili okrem členov poriadajúceho klubu 

aj nečlevia - priatelia karavanistov.


9. - 11. 6. 2006 

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom 

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín Účasť: 84 karavanov 

Po štyroch rokoch sa účastníci národného zrazu opäť zišli pri jazerách Zelená voda v blízkosti 

Nového Mesta nad Váhom. Poriadateľ pripravil pre účastníkov už tradičný program: súťaže, 

tombolu, posedenie pri hudbe a nechýbalo ani podávanie gulášu. Riaditeľom zrazu bol 

Ivan Sučan, k príprave a priebehu zrazu sa svojou mierou pričinil prakticky každý člen tohto 

početného klubu. 

38.národný zraz karavanistov 

8. - 10. 6. 2007 


Poriadateľ: CC Bratislava 

Účasť: 103 karavanov, z toho 72 zo SR, 17 z ČR, 6 z Poľska a 8 bolo neorganizovaných v 

karavan kluboch 

Účastníci sa zišli v známom prostredí v lesoparku mesta Piešťany, v blízkosti vodnej nádrže 

Sĺňava. Využívanie tohto ATC pre poriadanie národných zrazov bolo pre CC SR výhodné 

vzhľadom ku skutočnosti, že jeho prevádzkovateľom bol samotný CC SR a tak vlastne 

účastnícke poplatky zostávali takpovediac „doma“. Okrem individuálnych vychádzok či už do 

mesta Piešťany, alebo blízkeho okolia nádrže Sĺňava bol pre účastníkov pripravený aj športový 

a kultúrny program. Zaujímavosťou bola poprvýkrát usporiadaná medziklubová súťaž vo varení 

gulášu. Predsedom organizačného výboru bol Silvester Mikuš.


6.-8.6.2008 


Poriadateľ: CC Piešťany, Účasť: 101 posádok, 78 Slovensko, 23 Česko 

Účastníci sa opäť (z už uvedených dôvodov) zišli v známom prostredí piešťanského lesoparku v ATC 

Lodenica. Zraz bol poriadaný v termíne otvorenia letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch. 

V sobotu sa účastníci vo veľkom počte zúčastnili v slávnostnom sprievode pri príležitosti konania 

tejto akcie dokonca ako samostatná zložka sprievodu pod hlavičkou CC SR. Spestrením programu 

bolo vystúpenie mažoretiek v podaní senioriek z Ligy proti rakovine. V ATC boli potom pre účastníkov 

poriadané tradičné súťaže detí a dospelých, večer posedenie pri hudbe skupiny Wandet s Evkou 

Jurišovou, nechýbala tradičná tombola. Predsedom organizačného výboru bol Miroslav Sulák. 


12. - 14. 6. 2009 


Poriadateľ: Caravan club SR Účasť: 86 karavanov, z toho 60 zo SR, 19 z ČR, 2 z Poľska, 

5 boli neorganizovaní 

Tento národný zraz sa opäť uskutočnil v prostredí lesoparku mesta 

Piešťany v ATC Lodenica. Keďže sa jednalo o jubilejný 40.národný zraz, 

prezídium CC SR rozhodlo, že na jeho organizovaní sa budú podieľať 

všetky kluby zaregistrované v CC SR. Každý klub dostal svoje úlohy. 

CC Bánovce nad Bebravou 

zabezpečoval prezentáciu a s 

tým spojené činnosti, domáci CC 

Piešťany technické zabezpečenie 

a „stravovanie“, CCC Trenčín 

mal na starosti tombolu a CC 

Bratislava pripravoval súťaže pre 

deti a dospelých. Organizačný 

výbor sa skladal z predsedov jednotlivých kubov, 

koordinátorom bol prezident CC SR Vladimír Ščepko.


1. - 3. 10. 2010 


Poriadateľ: Caravan club SR 

Účasť: 68 karavanov, z toho 61 zo SR, 6 z ČR a 1 neorganizovaný 

Podľa skúseností z predchádzajúceho ročníka na príprave a organizácii sa 

podieľali všetky kluby CC SR. Úlohy boli rozdelené podobne: CC Bánovce 

nad Bebravou mal na starosti prezentáciu, CC Piešťany technické 

zabezpečenie a „stravovanie“ a CC Bratislava súťaže detí a dospelých. 

Tentokrát chýbala tradičná tombola. Zraz sa konal v netradičnom 

jesennom termíne na začiatku októbra zároveň ako rozlúčka so sezónou. 

Bolo to z toho dôvodu, že v obvyklom termíne v mesiaci jún poriadal CC 

SR v ATC Lodenica významnú medzinárodnú akciu - Európa rallye. 

Organizačný výbor národného zrazu bol opäť zložený z predsedov 

jednotlivých klubov pod vedením prezidenta CC SR Vladimíra Ščepka. 


3. - 5 .6. 2011 


Poriadateľ: Caravan club SR 

Účasť: 104 karavanov, z toho 80 zo SR, 21 z ČR a 3 boli neorganizovaní 

Zraz bol znova poriadaný všetkými klubmi CC 

SR s miernymi zmenami- CC Bánovce nad 

Bebravou opäť mal na starosti prezentáciu, 

CC Piešťany technické zabezpečenie, CCC 

Trenčín tombolu a premiérovo CC Žilina 

súťaže. Zraz sa poriadal v termíne otvorenia 

letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch, ktoré 

tiež ponúkalo účastníkom bohatý kultúrny 

program. Tradičného sprievodu pri tejto 

príležitosti sa zúčastnili tiež členovia CC 

SR ako samostatná zložka vrátane ukážky 

karavanu. V priestore zrazu sa podával guláš, pivo či vinea, v sobotu 

sa piekli prasatá, ktoré sa podávali večer pred posedením pri hudbe. 

Organizačný výbor bol opäť zložený z predsedov jednotlivých klubov 

pod vedením Ľubomíra Kotrasa.


4. - 8. 7. 2012 

Miesto: ATC Belá - Kamence 

Poriadateľ: Caravan club SR spoločne so Slovenskou asociáciou campingu a caravaningu / 

SACC/ Účasť: 86 karavanov 

Tento zraz bol situovaný do ATC Belá - Nižné Kamence. ATC sa tiahne pozdĺž riečky Varínka 

medzi obcami Belá a Terchová v krásnom prostredí v tesnej blízkosti Národného parku Malá 

Fatra. Po prvýkrát bola na tomto zraze snaha o organizovanie národných zrazov v súčinnosti 

dvoch karavanistických organizácii - CC SR a SACC. 


31. 5. - 2. 6. 2013 

Miesto: ATC Lodenica a ATC Pullmann Piešťany 

Poriadateľ: CC SR 

Prvýkrát v histórii národných zrazov sa tento ročník konal súbežne 

v dvoch campingoch a to v ATC Lodenica v lesoparku na pravom 

brehu rieky Váh a zároveň v ATC Pullmann na ľavom brehu rieky Váh. 

Program bol vzájomne prepojený, zabezpečená bola autobusová 

preprava účastníkov medzi obidvomi campingami.


20. - 22. 6. 2014 

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom 

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín 

Účasť: 68 karavanov, z toho 43 zo SR a 25 z ČR 

Vzhľadom k nevyjasneným majetkovo - právnym problémom v ATC Lodenica 

sa miesto zrazu muselo zmeniť. Opäť sa vrátilo k tradičnému poriadaniu 

národných zrazov jednotlivými klubmi. Tohoto sa zhostil CCC Trenčín a 

zvolil osvedčenú lokalitu na Považí medzi Malými Karpatami a Považským 

Inovcom - ATC Zelená voda s jazerami známymi ako jedny z najčistejších 

na Slovensku. Okolie zároveň poskytovalo účastníkom príležitosti na 

pešiu turistiku a tiež cykloturistiku. Preto okrem tradičných súťaží detí a 

dospelých bol súčasťou programu cyklovýlet na Čachtický hrad, ktorého sa 

zúčastnilo 19 účastníkov. Bol tiež pripravený autobusový výlet do Trenčína. 

V sobotu ako obyčajne bol podávaný guláš a večer spoločenské posedenie 

pri hudbe. Hlavným poriadateľom bol Ľubomír Kotras. 


3. - 6. 4. 2015 

Miesto: ATC Thermalpark Dunajská Streda Poriadateľ: CC Bratislava 

Účasť: 150 karavanov, z toho 33 zo SR, 52 z ČR a nezvykle veľa neorganizovaných - 65 

Tento ročník sa uskutočnil v nezvyčajnom termíne - počas veľkonočných 

sviatkov. Poriadateľ zvolil tento dátum a miesto konania národného zrazu 

na základe úspešných veľkonočných stretnutí poriadaných CC Bratislava, 

ktoré majú bohatú tradíciu a veľký ohlas. ATC je súčasťou areálu termálneho 

kúpaliska, ktoré poskytuje okrem vonkajších bazénov s termálnou vodou 

tiež vnútorné. Pre tých, ktorých kúpanie omrzelo, bola možnosť navštíviť 

neďaleké vodné dielo Gabčíkovo, či už na bicykli, alebo autom. V rámci zrazu 

bolo pripravené zábavné popoludnie pre deti, pre 

dospelých zase posedenie pri hudbe s vylosovaním 

tomboly. Podávaná bola tiež tradičná veľkonočná 

kapustnica. V priebehu zrazu bola prezentácia firmy 

TURČAN AUTO, ktorá ponúkala pre účastníkov karavanové doplnky. Prebehla 

tiež burza - „blší trh“- karavanových dielov a doplnkov. S veľkým záujmom 

sa stretli tiež ukážky výcviku psov a ich nasadenia v rôznych akciách. 

Program spestrili aj lety balónom, ktorých sa mohli záujemcovia zúčastniť. Z 

dôvodu „šoférskeho pondelka“ prebehla už v nedeľu veľkonočná šibačka a 

oblievačka. Predsedom organizačného výboru bol Ľudovít Thier.


3. - 5. 6. 2016 


Poriadateľ: CC Piešťany 

Účasť: 123 karavanov, 81 Slovensko, 42 Česko 

47. národný zraz karavanistov sa konal v kempingu Lodenica v Piešťanoch, tak ako sa stalo 

tradíciou poslednej doby, bol zraz spojený s otvorením letnej kúpeľnej sezóny v meste Piešťany. 

Tento slávnostný rámec plný kultúrneho programu v meste samotnom bol doplnený hudobným 

večerom v kountry tóne pod taktovkou skupiny blízko spojenej s týmto prostredím, aj samotným 

klubom Váh River Band. Samozrejme nechýbala tradičná tombola. A novinkou bolo spoločné 

opekanie špekáčok a slaniny, čo najmä pre deti bolo veľkým lákadlom. S ohľadom na bohatý 

program v sobotu sa detské súťaže konali v nedeľu a tešilo sa na ne viac ako 50 detí, čo bolo 

voči predchádzajúcim zrazom zásadné obohatenie. Zraz prebiehal nielen v príjemnej atmosfére 

kempingu, ale aj za pekného počasia. Predsedom organizačného výboru bol Ing. Jaroslav Mišura. 


9. - 11. 6. 2017 

Miesto: ATC Belá - Kamence 

Poriadateľ: CC Žilina 

Účasť: 125 posádok 

Miesto zrazu bolo zvolené pod Malou 

Fatrou v kraji nádhernej prírody, 

folklóru a zvykov, v kraji legendami 

opradeného zbojníka Juraja Jánošíka. 

Zraz sa niesol v duchu osláv 60. 

výročia campingu a caravaningu na 

Slovensku. Záštitu nad ním prevzal 

predseda žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Krásny kraj a 

okolité zaujímavosti lákali na výlety. Boli to hlavne blízka obec Terchová, 

Vrátna dolina, Stará Bystrica so známou raritou-orlojom, alebo skanzen 

Vychylovka s úvraťovou lesnou železnicou. Samotný priestor zrazu 

poskytoval tiež bohatý program. Vystúpil tu folklórny súbor, prebehli súťaže detí a dospelých 

a vylosovaná bola tiež tombola. O občerstvenie bolo tiež náležite postarané- predávali sa 

bryndzové halušky, guláš, grilované špeciality. Dôležitou súčasťou zrazu bol slávnostný program

venovaný spomínanému 60. výročiu campingu a caravaningu na Slovensku. V jeho rámci boli 

ocenené osobnosti, ktoré svojím počínaním či už v minulosti ale aj v súčastnosti významnou 

mierou prispeli a prispievajú k rozvoju campingu a caravaningu na Slovensku. Všetci ocenení 

si prevzali pamätnú medailu vydanú k tomuto výročiu a drobný spomienkový darček. „Dušou“ 

organizačného výboru bol Cyril Matejov. 

Aby bola splnená aj informačná funkcia, tak prikladáme skrátený abecedný zoznam ocenených 

karavanistov: Pavol Andel, Janka Balcarová, Pavel Barth, Tibor Bátory, Ladislava Bátoryová, 

Ladislav Beleščák, Igor Cap, Milan Černák, Martina Černáková, Ján Ducko, Emil Hajoš, Dagmar 

Heptnerová, Pavol Jalovičár, František Kaňanský, Jiří Klika, Jozef Kopiar, Miroslav Koprna, 

Ľubomír Kotras, Peter Kovarovič, Jozef Kučera, Jaroslav Manák st, Cyril Matejov, Zuzana 

Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik, Jaroslav 

Mišura, Marta Mlíchová, Štefan Nagy, Michaela Pazderová, Augustín Peško, Emília Pešková, 

Vojtech Petrovský, Miroslav Prokop, Jozef Pullmann st, Peter Rajták, Miroslav Slaný, Ivan Sučan, 

Miroslav Sulák, Ľudovít Szabadoš, Valéria Szafková, Vladimír Ščepko, Peter Ševčík, Ondrej 

Štrbák, Jozef Šulek, Ľudovít Thier, Ľubomír Tuchscher, Peter Turányi, Koloman Ulrich, Július 

Vágaši, Radoslav Vicen, Vojtech Viravecz. 


8.-10.6.2018 

Miesto: Športový areál Zamarovce 

Poriadateľ: Camping Caravaning Club Trenčín 

Účasť: 86 karavanov, z toho 57 zo SR, 27 z ČR a 2 z Maďarska 

Miestom konania bol športový areál v obci Zamarovce 

v blízkosti Trenčína na pravom brehu rieky Váh, ktorý 

poskytoval pekný výhľad na samotný Trenčiansky hrad. 

V programe zrazu bol výlet na blízke pútnické miesto 

Skalka, ktorého sa zúčastnilo 39 účastníkov. Pripravený 

bol aj výlet do Trenčína spojený s prehliadkou mesta a 

plavbou výletnou loďou po Váhu. Výletu sa zúčastnilo 55 

ľudí. Nechýbali ani „dračie lode“, plavby na ktorých sa 

zúčastnilo 40 účastníkov. Cyklovýlet do okolia absolvovalo 

11 účastníkov. Prebehli tiež tradičné súťaže detí a dospelých, nechýbalo ani zlosovanie 

sponzorských darov a posedenie pri hudbe. Organizačný výbor viedol Ľubomír Kotras.

50. národný zraz karavanistov 

17. - 19. 5. 2019 

Miesto: Camping Belá-Nižné Kamence 

Poriadateľ: CC Žilina 

Účasť: v čase prípravy tohoto materiálu je prihlásených 137 posádok. 

Kapacita kempingu je naplnená. Tento 

jubilejný národný zraz sa poriada v regióne 

v ktorom sa odohral prvý národný zraz v 

roku 1970 a poriada ho ten istý Caravan 

Club Žilina. Zraz sa koná pod patronátom 

p. Jurinovej, županky ŽSK, s výraznou 

podporou samosprávneho kraja. Počas 

kultúrneho programu v sobotu budú ocenení 

niektorí karavanisti, ktorí sa za posledných 

50 rokov významne podieľali na rozvoji 

karavanistického života na Slovensku. Pevne 

veríme, že aj po zraze budete môcť konštatovať, že zraz bol úspešný a 

Cyril Matejov so svojím tímom ho zvládol. Či sa vám páčil, to je už na 

vás. Pre pripomenutie toho kto bol odmenený tak vám predkladáme 

abecedný zoznam navrhnutých na vyznamenanie, niektoré 

vyznamenania sú in memoriam, ale práca čo vykonali je stále s nami: 

Pavel Andel, Mária Andelová, Vladimír Auder, Janka Balcerová, Tibor 

Bátory, Ladislava Bátoryová, Igor Cap, Klárika Csolei, Jozef Čarnoky,

Jarmila Černáková, Pavel Droba, Ján Ducko, Marián Galáni, Dagmar Galániová, Milan 

Goruša, Arnošt Gröpl, Emil Hajoš, Milan Hoffreiter, Vladimír Hromádka, Milan Hudec, 

Vladimír Jankovič, František Kaňanský, Imrich Kmeť, Viera Kopečná, Vladimír Kopečný, 

Lubomír Kotras, Dušan Kubica, Jozef Kučera, Jozef Kyselica, Janka Kyselicová, 

Miroslav Macánek, Veronika Malová, Jaroslav Manák st., Cyril Matejov, Zuzana 

Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik, 

Jaroslav Mišura, Roman Nagy, Štefan Nagy, Oľga Petrovská, Vojtech Petrovský, Jozef 

Schmidt, Miroslav Slaný, Ivan Sučan, Miroslav Sulák, Eva Suláková, Vladimír Ščepko, 

Marta Ševčíková, Ľuba Šišková, Mária Španková, Karol Štelár, Ondrej Štrbák, Marta 

Tanzerová, Ľudovít Thier, Peter Turányi, Július Vágaši, Mária Viravczová, Ján Vlnka. 

Medzinárodné zrazy na Slovensku 

Cestovanie spojené s pobytom v prírode a poznávaním kultúrnych a historických 

pamiatok jednotlivých krajín má dlhoročnú tradíciu. Individuálny prístup k cestovaniu 

postupne prerástol aj do organizovaných skupinových pobytov, vznikali rôzne 

združenia záujemcov o tento druh odpočinku a regeneráciu síl. Vyvrcholením snaženia 

bolo založenie Medzinárodnej federácie campingu a caravaningu FICC (Federation 

Internationale de Camping et de Caravaning) v roku 1932. Jedným zo zakladajúcich 

členských štátov bolo aj Československo. Druhá svetová vojna však prerušila jej 

činnosť. Pre československých karavanistov bola prestávka ešte dlhšia členom FICC 

sa Československo opäť stalo až v roku 1968. Pod názvom Rally FICC sa každoročne 

uprostred leta organizuje v niektorom (vždy inom) členskom štáte najväčšie podujatie 

tohto druhu na svete. Hostiteľskou krajinou bolo aj Československo v roku 1974 

pri 35. Rally FICC a v roku 1991 pri 52. Rally FICC, keď sa vyznavači karavaningu 

z celého sveta zišli na Slovensku, pod štítmi Vysokých Tatier v Eurocampe FICC 

v Tatranskej Lomnici. Mnohí mototuristi si obľúbili i jarné stretnutia a pri jednom 

takomto stretnutí v luxemburskom Remichu roku 1961 vzniklo neziskové združenie 

pod názvom Komitet Europa Rally. Jeho hlavným poslaním je získavať mototuristov so 

stanmi, obytnými prívesmi a obytnými automobilmi, ktorí majú záujem o zjednotenú 

Európu, na každoročné stretnutie počas Turíčnych sviatkov na podujatie pod názvom 

Europa Rally a pričiniť sa o rozvoj priateľských vzťahov ľudí z rôznych krajín Európy. 

V Komitete je združených trinásť štátov Európy vrátane SK, kde máme dvoch 

zástupcov. Europa Rally sa stala po Rally FICC najvýznamnejšou akciou karavaningu 

v Európe, ktorá sa v roku 1998 konala na Slovensku ako 37. Europa Rally a v roku 

2010 49. Europa rally. V krátkosti sa chceme dotknúť i histórie medzinárodných 

táborov družby, ktoré boli obdobou Dahlia rallye, Adria rallye, Europa rally, či iných 

mezdinárodných akcií, obmedzených na krajiny východného bloku, i keď aj týchto 

zrazov sa z času na čas zúčastnili hostia aj zo západnej Európy. Tu treba oceniť 

usporiadateľov týchto akcií, pretože nebolo vôbec jednoduché pripraviť program na 

7 - 8 dní pre účastníkov zrazu tak, aby väčšina z nich bola spokojná. Tiež nebolo bez 

problémov dosiahnuť uvoľnenie členov organizačného štábu zo zamestnania nielen 

na zabezpečenie hladkého priebehu takejto akcie, ale aj na jej samotnú prípravu. 

Poslaním a cieľom týchto medzinárodných akcií poriadaných na Slovensku, bolo 

ukázať účastníkom prírodné krásy našej vlasti, oboznámiť ich so súčasným životom 

našich ľudí v kontexte s minulosťou. Preto aj program zrazov bol bohatý a pestrý: 

prevládala turistika, folklór, kultúra a zábava. Na stretnutiach vznikali príjemné a 

veselé zážitky, nezabudnuteľné spomienky a v neposlednom rade i nové priateľstvá. 

Dobrou organizáciou a úprimnou pohostinnosťou organizátorov si získavali srdcia 

všetkých účastníkov.

35. Rally FICC 1974 

Eurocamp Tatranská Lomnica 1 . - 10. 8. 1974 

Usporiadanie 35. Rally FICC v roku 1974 schválil kongres FICC 

4. augusta 1971 v Taliansku. V roku 1974 bolo členmi FICC 

27 štátov, z východného bloku Československo, Poľsko 

a Maďarsko, ktoré usporiadalo Rally FICC roku 1966 v 

počte okolo 7000 účastníkov (Svět motorů č. 29/1974). S 

usporiadaním a priebehom tohoto rely súviselo niekoľko 

zaujímavých vecí. Spomeňme, že v roku 1974 u nás vládla 

hlboká „normalizácia”. Takúto akciu musela bezpodmienečne 

schváliť strana a vláda. Uprostred socialistického tábora sa 

malo zísť veľké množstvo ľudí z kapitalistickej cudziny. A bolo 

im treba ukázať, že je tu raj. Preto sa vybudoval honosný areál 

Eurocampu FICC a dobudovali sa už jestvujúce zariadenia v 

jeho blízkosti. Výstavba čohokoľvek v tom období trvala dlhé 

roky, ale tzv. vládne úlohy predsa len išli rýchlejšie. Podniky 

stavali na príkaz. Ale ani to sa neobišlo bez problémov, všetko 

sa dokončovalo na poslednú chvíľu. Tak to bolo aj tentoraz. 

Veľa objektov sa nedokončilo, alebo len provizórne. Najhoršie 

dopadli plochy určené na kempovanie. Zasiata tráva by už 

nebola vzišla, tak sa použil nový hit - nastreľovaná tráva. Je 

nepravdepodobné, že by bola schopná prežiť kempovanie. 

Stalo sa však, čo nik nečakal. Tesne pred zahájením a 

príjazdom väčšiny účastníkov sa nad oblasťou prehnala 

prudká víchrica s prívalom vody a veľkú časť plochy, určenej 

na kempovanie, premenila na bahno. Plochu nebolo 

možné použiť. Orkán bol taký silný, že rozmetal aj časť 

pojazdných stánkov nabitých do prasknutia nedostatkovým 

tovarom. Práve tovar v stánkoch bol ďalší potemkinovsko 

- propagačný ťah. Potravinárske obchody najmä s mäsom 

a ovocím v roku 1974 väčšinou zívali prázdnotou. Čerstvý 

chlieb a rožky boli iba občas. Tam bolo všetko. Aj sviečková, 

aj krátke karé, aj južné ovocie, i čerstvé pečivo. Zázrak! 

Len to malo malý háčik. Areál relly bol prísne uzavretý a 

dalo sa tam dostať len s preukazom účastníka. A na druhej 

strane areálu všetky potravinárske obchody široko ďaleko 

zívali prázdnotou. Ani to málo, čo tam inokedy bývalo, teraz 

nebolo. Nuž, ale to už „kapitalisti”, ani západní novinári 

nevideli. Priestor Rally FICC - Eurocamp Tatranská Lomnica, 

to bol počas zrazu novoveký Babylon siedmich tisícok ľudí 

zo štyroch kontinentov. Pre všetkých mali usporiadatelia 

pripravených tlmočníkov a všetci sa vydali za krásou 

našich horských velikánov, za kultúrnymi pamiatkami i na 

autobusové zájazdy do vzdialenejších miest. Aj na večery 

bolo pripravené množstvo rozptýlení. Vo veľkom stane 

hrali rôzne tanečné skupiny a spievali Marcela Laiferová, 

Helena Vondráčková a Josef Laufer, skupina Plavci, dychová 

hudba a tancoval súbor Magura. Táborom v tábore bolo 

mládežnícke mestečko TOM (turistické oddiely mládeže), 

kde bolo 1421 mladých v 647 stanoch. Počas zrazu sa

uskutočnilo niekol’ko súťaží, napríklad súťaž zručnosti. Predposledný deň mal vyhradený 

gumárenský podnik Barum, n. p., ktorý predvádzal spoľahlivosť svojich výrobkov na ceste i v 

teréne. Pre zaujímavosť uvádzame niekoľko čísel - organizačné náklady rely si vyžiadali 2 milióny 

Kčs, bolo tu 20 platených pracovníkov, okrem nich ďalších 60 členov technického personálu 

a 350 zamestnancov v obchodoch a pohostinstve. Dobrovoľných pracovníkov bolo 340. Zrazu 

sa zúčastnilo 7068 osôb z 26 štátov zo štyroch kontinentov - z Európy, Afriky, Ázie, Ameriky - z 

toho z vtedajších kapitalistických štátov 2589 osôb, zo socialistických (okrem ČSSR) 668 osôb). 

Karavanov bolo 982, stanov 1906. Zahraniční účastníci nešetrili slovami chvály a uznania a 

zrejme to neboli len zdvorilostné frázy. Údaje sú prevzaté z časopisu Svět motorů č. 37/1974 

(článok Deset dní radosti). 

Z dnešného hľadiska je nutné pochváliť prípravu tejto svetovej 

akcie, na 30 rokov nám dala nádherný kemping, ktorý bol 

svedkom viacerých ďalších akcií. Neopakovateľná bola príprava 

upomienkových predmetov, okrem bohatej ponuky tlačovín to 

boli napríklad klobúky s logom akcie pokiaľ som sa s nimi stretol 

tak v troch variantách, jeden taký som videl pred pár rokmi aj na 

svetovom stretnutí v Portugalsku, séria odznakov - jeden motív v 

troch farbách, biela, modrá a červená. Dnes sa s takou ponukou 

na svetových stretnutiach nestretávame. 

52. Rally FICC 1991 

Eurocamp Tatranská Lomnica 

28. 7. - 4. 8. 1991 

V období príprav spôsobila organizátorom najväčší 

problém kríza v Perzskom zálive. Ku dňu uzávierky 

prihlášok na svetové stretnutie karavanistov počítač 

zaznamenal iba okolo 1000 prihlášok z pôvodne 

očakávaných 8000. To veštilo malú katastrofu. 

Nakoniec sa obrovské táborisko zaplnilo viac ako 

6000 účastníkmi z 29 krajín. Rally FICC v roku 1991 

predchádzalo stretnutie karavanistov v Prahe na 

Strahovskom štadióne, ktorý sa na týždeň premenil 

na obrovský kemping. Ten poskytol prístrešie viac

ako 500 obytným vozidlám a karavanom s cca 1200 účastníkmi, ktorí odtiaľ pokračovali do 

Vysokých Tatier na 52. Rally FICC. Priebeh rely vo Vysokých Tatrách sprevádzala nepriazeň 

počasia. Od piatku (26. 7.) neustále pršalo, a ešte na slávnostné zahájenie v nedeľu 28.7. sa 

účastníci schádzali v nepretržitom daždi (Svět motorů č. 

35/1991). 

37. Europa Rally 1998 

ATC Lodenica Piešťany 

28. 5. - 2. 6. 1998 

Toto najvýznamnejšie stretnutie 

karavanistov Európy sa v roku 

1998 poriadalo po prvýkrát na 

Slovensku. Slovenská republika 

je jedným z najmladších členov 

Komitet Europa Rallye, ktorého 

členom je CC SR od roku 

1995, Stretnutie sa uskutočnilo v svetoznámom kúpeľnom 

meste Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Účastníci 

stretnutia prichádzali vo štvrtok 28. mája 1998. Už od piatku 

prebiehal veľkolepý program. V piatok to boli výlety do okolia za 

poznaním kultúrnych a historických zaujímavostí a prehliadka 

exponátov Veterán klubu Piešťany. V podvečer sa konal večer 

talianskej delegácie budúceho usporiadateľa RE 1999 a po ňom 

medzinárodný večer s hudbou do tanca a na počúvanie v areáli

prírodného amfiteátra v ATC. V sobotu sa začali medzinárodné športové súťaže. Predstaviteľov 

jednotlivých národných organizácií prijal prednosta OU a primátor mesta Piešťany. Oficiálne 

otvorenie 37. Europa Rally bolo v sobotu 30 mája popoludní. Na ňom sa predstavili všetky 

národné delegácie, predpoludním sa účastníci predviedli v sprievode v rámci otvorenia letnej 

kúpeľnej sezóny. Vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia mesta, bola táto pre ložená jediný 

raz v celej histórii, o týždeň skôr, aby mohla byť súčasťou stretnutia karavanistov z Európy. 

Sprievod bol obohatením otvorenia sezóny a zároveň táto akcia zvýraznila úroveň stretnutia. 

Po otvorení nasledoval koncert dychových hudieb, ochutnávka pív a iných krajových špecialít a 

veľký zábavný program pod názvom „Poznajme sa“. Na nedeľu bola pre účastníkov pripravená 

ekumenická bohoslužba a popoludní prebehlo finále športových súťaží. Potom program 

pokračoval koncertom dychových hudieb a tanečným večerom. V pondelok popoludní, po 

zasadnutí komitétu RE, sa 37. Europa Rally oficiálne skončila. 

49. Europa Rally 2010 


20. 5. - 24. 5. 2010 

319 posádok s počtom 648 osôb 

V dňoch 20. - 24. 5. 2010 prebehlo v campingu Lodenica 

Piešťany 49. Europa Rally. Štatistika jednotlivých krajín je 

nasledovná: Belgicko 15, Chorvátsko 5, Česko 21, Fínsko 

6, Francúzsko 41, Nemecko 66, Grécko 1, V.Británia 

9, Maďarsko 16, Taliansko 25, Holandsko 11, Nórsko 

3, Poľsko 10, Slovinsko 11, Švajčiarsko 43, Slovensko 

36 posádok. Počasie zo začiatku neprialo, čo narobilo 

kopec vrások organizátorom s umiestňovaním karavanov, 

no za výdatnej pomoci traktora obsluhovaného Petrom 

Ščepkom to však zvládli na výbornú. Nasledujúce dni sa počasie s nami skamarátilo, vykuklo 

nám slniečko, ktoré navodilo správnu atmosféru karavaningu, karavanisti “nakopli” bicykle 

a vydali sa na výlety do okolia Piešťan. Ostatní využili ponuku mestského vláčika, ktorý ich

povozil po Piešťanoch, ďalší sa vybrali na výlety do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a 

Bratislavy. Večerný program zastrešovala každý deň iná kapela, čo malo úspech medzi všetkými 

zúčastnenými, ktorí sa zabavili a nadväzovali nové priateľstvá s karavanistami iných krajín. 

Slávnostné otvorenie, no najmä záverečný ceremoniál nenechal medzi karavanistami snáď 

jedno oko suché, pretože tam si mohol každý uvedomiť o čom vlastne celý karavaning je, čo pre 

nás znamená a verím za všetkých, že stretnutí s karavanistami sa budeme naďalej zúčastňovať 

a doprajeme si tak spoznávanie nielen nových krajín ale i nových ľudí spojených s týmto pre 

niekoho nevšedným koníčkom. Zdravím týmto všetkých karavanistov, ktorí prispeli svojou 

prácou k úspešnému priebehu celého 49. Europa Rally, za čo patrí všetkým úprimná vďaka. 

5. Dahlie Rallye 2001 


6. - 9. 9. 2001 

Účasť: 76 karavanov, z toho 38 zo SR, 26 z ČR, 8 z Poľska, 4 z 

Maďarska, celkom181 účastníkov 

Toto stretnutie karavanistov sa uskutočnilo opäť v kúpeľnom meste 

Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Príchod účastníkov bol 

plánovaný na štvrtok a piatok. V sobotu prebiehali súťaže detí i 

dospelých. Hostia sa mohli zúčastniť peších túr, cykloturistiky po okolí 

alebo prehliadky kúpeľného areálu v Piešťanoch. V sobotu večer sa 

konal „Country bál“. V nedeľu, po zasadnutí prezídia združenia Dahlia 

Rallye, 5. Dahlia Rallye slávnostne ukončili. Viac účastníkov využilo 

návštevu Piešťan a pobyt si predĺžilo aj po skončení rellye. 

11. Dahlie Rallye 

ATC Varín 6. - 10. 9. 2007 

Celkom 131 posádok,272 účastníkov Slovensko 46, Česko 39, 

Maďarsko 23, Poľsko 23 posádok 

11. ročník Dahlie Rallye organizoval Slovenský camping a caravaning 

club v kempingu Varín. Pre návštevníkov bol pripravený bohatý 

program Camera Camper - súťažná prehliadka fotografií a filmov o 

karavaningu, splav Váhu a prehliadka hradu Strečno, výlet lanovkou 

na Grúň a tiež medzinárodný 

turnaj o Jánošíkov pohár 

v petangu. Napriek 

nepriaznivému počasiu sa 

program viac menej darilo 

plniť vďaka veľkému stanu, 

ktorý priviezli a zapožičali 

karavanisti z Maďarska-

prezident Gyurki. A tak sa vlastne stali svedkom výnimočnej udalosti, keď sa petangový turnaj konal 

pod strechou, víťazom sa stali maďarskí karavanisti. Tradične boli vyhlásené kategórie víťazov, 

najmladším účastníkom bolo 4 ročné dieťa z Maďarska, najstarším bol p. Pitter zo Šumperku. Počet 

posádok vytvoril nový doterajší rekord. 


ATC Piešťany 6. - 9. 9. 2012 

138 posádok, 306 účastníkov Slovensko 72 / Česko 44 / Maďarsko 3 /Poľsko 19 

Usporiadateľom 16. ročníka Dahlie Rallye bol Caravan Club 

Slovenskej republiky v spolupráci s CCC Trenčín, ktorý riadil 

prípravu a priebeh stretnutia. Miestom konania bol kemping 

Lodenica. V príjemnom prostredí za pekného počasia sa 

účastníci stretali po výletoch do okolia opätovne pod stanom, 

ktorý zapožičal prezident maďarského CCC p. Gyurki. Už tradične 

sa v sobotu o zábavu postaral Váh River Band. Predsedom 

organizačného výboru bol Ľubomír Kotras. 


ATC Marakemp Liptovský Trnovec 1. - 5. 9. 2016 

224 posádok, celkom 521 účastníkov Slovensko 108,Česko56,Nemecko 10, Maďarsko 13, 

Poľsko 17, Slovinsko14 , Ukrajina 1 posádka 

Pre Dahlie Rallye v napätom 

období vzťahov v rámci DR, 

bola poriadaním jubilejného 

20. ročníka poverená 

Slovanská asociácia 

campingu a caravaningu. 

Pre usporiadanie bol vybratý 

Marakemp, na brehu 

Liptovskej Mary. Účastníci sa stretli z rekordného počtu 

krajín v rekordnom počte posádok a tiež v rekordnom počte 

účastníkov. Kultúrny program a výlety organizoval kemping. 

Bohatý a nápaditý kultúrny program bol organizovaný 

k spokojnosti všetkých účastníkov, výlety síce občas 

zahaprovali, ale našťastie sa skončili bez strát. ( Aj keď sa 

našli takí, čo sa dokázali stratiť). K výbornému hodnoteniu 

akcie prispelo najmä krásne počasie. Úspešný priebeh 

jubilejnej rally primel ku zmene nálad prezídia DR a našli sa 

poriadatelia ďalších ročníkov. K nepríjemným momentom 

patrila negatívna skúsenosť s tým, že napriek dobrému

počasiu neprišlo viac ako 20 prihlásených posádok, najmä z Česka. Poďakovať treba všetkým 

klubom, ktoré sa podieľali na organizácii stretnutia pod vedením predsedu organizačného 

výboru Jaroslava Mišuru. 


ATC Goralský Dvor, Haligovce 

30. 8. - 3. 9. 2018 

114 karavanov, 316 účastníkov Slovensko 40, Česko 29, Maďarsko 6, 

Chorvátsko 1, Poľsko 38 posádok 

Krátko po sebe bolo Slovensko organizátorom ďalšieho ročníka 

Dahlie Rallye. Tentokrát to bol ATC Goralský dvor spolu s CCC 

Wagonservis Zdravotník Košice. Pre mnohých stále exotická 

oblasť Slovenska sa stala na 5 dní domovom pre 316 účastníkov 

nádhernej akcie. Okrem ukážkového počasia, to bol najmä 

očarujúci program počas celej akcie, bezkonkurenčný otvárací 

večer je s čistým svedomím možno nazvať festivalom folklóru. 

Rovnako boli zvládnuté výlety a športové súťaže detí a dospelých. 

Inšpiratívne bolo pracovné nasadenie jednak klubu, ale aj celej rodiny majiteľa kempingu, ktorí 

sa z úspechom chopili aj uvádzania celého programu. Treba povedať, že mnohí Slováci objavili 

až teraz krásu goralskej krajiny a ich kultúru. No a zahraniční návštevníci neboli mnohí schopní 

pochopiť mohutnosť nášho folklóru, rozličnosť nárečí, jazyka a krojov. Prelomom bolo v rámci 

prezídia DR ukončenie práce doterajšie prezidenta p. Vaňuru, ktorému všetci zaďakovali za 

jeho prácu a zvolenie nového prezidenta p. Kotrasa z Trenčianskeho camping caravan clubu. 

Najmladším účastníkom bola jednoročná Júlia Džupajová zo Žiliny a najstarším 87 ročný 

Boguslaw Komarowski z Poľska. Organizačný štáb viedol JUDr. Igor Cap.

1. medzinárodný tábor družby 

Miesto: ATC Tále 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra 


17. - 23. 7. 1978 

Miesto: Radošina - ATC Čertova pec 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra 

Medzinárodný tábor družby sa poriadal v ATC Čertova pec v blízkosti cesty Topoľčany 

- Piešťany v krásnom prostredí pohoria Považský Inovec. Jeho poloha umožňovala 

využívať možnosti kúpeľného mesta Piešťany s tichým odpočinkom v lone prírody, ale 

aj vhodné výlety do všetkých oblastí západného Slovenska. Náplňou programu okrem 

súťaží detí a dospelých bolo kúpanie v Piešťanoch, ale aj výlety do Bratislavy, na Červený 

Kameň, Smoleníc, do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, ale aj Nitry, Topoľčianok a Mlyňan. 

Každý večer bol táborák spestrený vystúpeniami účastníkov tábora. Okrem súťaží boli 

vyhodnotené najaktívnejšie kluby a najvzdialenejší účastník. Riaditeľom zrazu bol 

Ing. M. Karlubík, tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom D. Libant. 


6. - 12. 7. 1981 

Miesto: ATC Vavrišovo 

Poriadateľ: Caravan klub pri BZVIL Ružomberok 

Účastníci sa stretli v prekrásnom horskom prostredí Vysokých Tatier v ATC Vavrišovo. Pre 

všetkých bol pripravený bohatý a pestrý program z oblasti turistiky, folklóru, kultúry a 

zábavy. Počas pobytu všetkých sprevádzali postavičky Spejbla a Hurvínka so špeciálnym 

programom. Každý sa mohol denne zúčastniť výletov po pripravených turistických trasách 

za krásami Vysokých a Nízkych Tatier. Ojedinelým zážitkom pre zúčastnených bol organový 

koncert v drevenom kostolíku v Palúdzke. Pre deti sa denne premietali kreslené filmy a 

grotesky v priestoroch materskej škôlky, kde mohli rodičia pod dozorom ponechať svoje 

ratolesti počas turistických výletov. V obrovskom stane každý večer vystupovali folklórne 

skupiny, hudobno-zábavné skupiny, kubánska tanečná skupina a bolo možné zatancovať 

si na diskotéke. Nechýbala módna prehliadka a predaj textilu a textilných výrobkov z 

produkcie BZVIL Ružomberok. S veľkým záujmom sa stretli ukážky rogalistov a najmä 

štarty a lety teplovzdušných balónov členov Balón klubu Praha. Riaditeľom organizačného 

výboru zrazu bol Ing. Peter Filipp, k členom štábu patrili Dušan Hruška, Ing. Domin Filipp, 

Rudolf Bednár, akad. Maliar Milan Gromnica, Milan Prokain a ďalší. 


5. - 11. 7. 1982 

Miesto: ATC Trusalová-Turany 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina 

Zraz sa konal pod záštitou OV Zväzarmu v Žiline, Martine a ZO Zväzarmu v Turanoch 

v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. V programe zrazu boli mototuristické výlety 

do Liptova, Martina, k Šútovskému vodopádu, na Oravu a po trasách pod Malou 

Fatrou. Každé popoludnie sa konali súťaže detí. Konali sa diskotéky a večery pri 

vatre s harmonikou. Nechýbala ani prednáška na tému „Krásy Malej Fatry“ doplnená 

premietaním diapozitívov a filmom. Zrazu sa zúčastnilo 53 karavanov, z toho 44 

karavanov z ČSSR, 6 z bývalej NDR a 3 z Poľska. Riaditeľom organizačného výboru bol 

Ing. Vladimír Setey, členmi organizačného štábu boli Ing. Jozef Pokorný, Ing. Štefan Nagy, 

MVDr. Dušan Brezány, Zdeněk Mičinec a ďalší.


4. - 10. 7. 1983 

Miesto ATC Duchonka 

poriadateľ: ZO Zväzarmu, Caravan Klub pri OZ Tatra Bánovce nad Bebravou 

Zraz bol v rekreačnej oblasti Duchonka pri priehrade v brezovom lesíku, s možnosťou kúpania, 

člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov. Konal sa pod záštitou OV KSS v Topoľčanoch. 

Tento nápad usporiadateľov sa spočiatku zdal divný, ale keď všetko úspešne prešlo 

komplikovaným schvaľovacím procesom, ukázalo sa to ako vynikajúci ťah, ktorý otváral dvere 

pri príprave zrazu aj na tých najneprístupnejších miestach. Vďaka tomu bolo možné dodržať 

plánovaný program a k vydarenému podujatiu výrazne prispelo aj krásne letné počasie počas 

celého týždňa. Predsedom Organizačného výboru bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan 

Minárik, členmi Rudolf Bittara, Pavel Fojtík, Oto Krumpolec, Marián Hubinský, Michal Minárik. 

Program pripravili v spolupráci s vedením ATC, kde v amfiteátri autokempingu premietali každý 

večer film, resp. vystupovala hudobná skupina- počas zrazu to boli Fešáci, malokarpatská 

kapela a bábkové divadlo pre deti. Pri slávnostnom otvorení vystupoval folklórny súbor Tatrovák, 

pri ZK ROH Tatra, v Bánovciach nad Bebravou. Súčasťou programu boli súťaže, deň zábavy a 

hier pre deti a dospelých, ukážky zväzarmovských činností, autobusové zájazdy do blízkeho či 

vzdialenejšieho okolia - Bánovce nad Bebravou, Uhrovca, Bojníc, Piešťan. Pre účastníkov zrazu 

bola k dispozícii pojazdná predajňa závodu Zornica z Bánoviec so svojimi výrobkami. S veľkým 

záujmom sa stretla exkurzia do Pivovaru v Topoľčanoch, spojená s ochutnávkou piva. Na zraze 

sa zúčastnilo 112 karavanov, z toho 72 ČSSR a 40 z bývalej NDR, čo spolu predstavovalo 370 

účastníkov, ktorí hodnotili priebeh celej akcie kladne. 


1. - 8. 7. 1984 


Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK, Karavan klub Piešťany 

Zraz sa uskutočnil v známom kúpeľnom meste Piešťany na pravom brehu vodnej nádrže SÍňava 

v ATC Lodenica. V programe preto nesmela chýbať prehliadka Piešťan a kúpeľného areálu, 

náučná vychádzka pod názvom „Piešťanské sochy, parky a fauna“, ale ani kúpanie v termálnych 

kúpaliskách a plavba loďou po Váhu. Súčasťou programu boli aj autokarové výlety do okolia 

a turistické výstupy na Bezovec a hrad Tematín. Jeden deň bol venovaný branno-športovým 

súťažiam, konal sa tiež Deň Zväzarmu s ukážkami činností jednotlivých odborností a Deň 

vodných športov na jazere. Každý večer sa premietali filmy, na začiatku zrazu bol „Večer 

priateľstva s hudbou“ - ako zoznamovací večer a na záver rozlúčkový, spojený s vyhodnotením 

zrazu. Spestrením pre účastníkov boli aj módne prehliadky výrobkov Trikota Vrbové a výrobkov 

družstva Piešťanka. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ján Moravec, členmi organizačného výboru 

Vladimír Ščepko, Milan Adamec, Ing. Jaroslav Mišura, Vladimír Vránsky a ďalší. 


1. - 7. 7. 1985 

Miesto: ATC Nitrianske Rudno 

Poriadateľ: ZO Zväzarmu pri ULB, k. p., Baňa Handlová, Karavan klub Handlová 

Medzinárodný tábor družby sa uskutočnil v ATC Nitrianske Rudno v doline riečky Belanka pri 

priehrade Nitrianske Rudno, ktorá je zo západu tiesnená Rokošským masívom Strážovských 

vrchov a z východu horami Malej Magurky. Toto miesto poskytuje možnosť vodných športov, 

je východiskom pre pešiu turistiku, ale aj zájazdov do okolia. Toto všetko bolo ťažiskom 

programu medzinárodného tábora družby, ktorého súčasťou boli vodné športy, vychádzky do 

okolia priehrady, turistické pochody cez Rokoš na Jankov vŕšok. Konali sa autobusové zájazdy 

do Prievidze, Bojníc s prehliadkou zámku a ZOO, za ľudovou architektúrou do rázovitej obce

Čičmany. V rôznych disciplínach súťažili deti i dospelí, konalo sa branno - športové popoludnie 

s ukážkami zväzarmovských činností. Vždy večer boli “ Večery priateľstva” s hudbou, kultúrnym 

programom a vystúpeniami folklórnych súborov, prípadne premietanie filmov. Riaditeľom zrazu 

bol Ing. Igor Reif, predsedom organizačného výboru Vladimír Tomka, tajomníkom Miroslav 

Gazdík. 


6. - 13. 7. 1986 

Miesto: ATC Kurinec pri Rimavskej Sobote 

Poriadateľ: Karavan klub Rimavská Sobota 

Napriek tomu, že Karavan klub v Rimavskej Sobote neporiadal počas svojej existencie ani 

jeden národný zraz karavanistov, organizátori tento zraz zvládli veľmi dobre. Program bol 

pestrý: konali sa rôzne súťaže, hry, vystúpenia folklórnych súborov, ukážky hasičského cvičenia, 

rybárske preteky. Zaujímavé boli výlety za krásami prírody v okolí - aragonitová jaskyňa Domica, 

Krásna Hôrka, Betliar. Na zraze bolo 124 karavanov - okrem ČSSR tu boli hostia z bývalej NDR, 

Maďarska a NSR. 


17. - 24. 7. 1985 

Miesto: Autodrom Brno 

Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Mladosť Bratislava v spolupráci s TJ Spoj, Karavan klub Brno 

Usporiadateľ zvolil za miesto konania zrazu areál Autodromu Brno, ktorej 

prvú etapu výstavby dokončili v roku 1987, kedy sa tu konali majstrovstvá 

sveta športových automobilov a prototypov na okruhu. Dnes sa tu každoročne 

konajú preteky série MS motocyklov - GP Česka. Areál sa nachádza blízko 

Brna, vhodný ako východiskový bod na výlety do Moravského krasu, Slavkova, 

Znojma a iných zaujímavých oblastí Moravy. Tieto výlety patrili do programu 

zrazu. Po celý týždeň prebiehali súťaže detí a dospelých, premietali sa 

filmy, konali sa „špekáčkové párty“ pri táborovom ohni, alebo spoločenské 

posedenia. Zaujímavým spestrením bola prehliadka trate Veľkej ceny ČSSR 

okružná jazda po trati svojimi vozidlami. Nezabudnuteľnou atrakciou bola 

jazda obytných Ávií po okruhu VC. Po nej nasledovala automobilová súťaž - 

jazda zručnosti s prívesom, jazda zručnosti bez prívesu, jazda pravidelnosti, skúška akcelerácie 

a brzdenia na úseku 200 m - to všetko na trati Veľkej ceny. Návštevníci zrazu uvítali možnosť 

zajazdiť si po trati Veľkej ceny so zapožičaným vo zidlom Škoda Rapid v športovej úprave, od 

Brnocaru, a tiež boli k dispozícii jazdy na novinke s produkcie Škody Favorit. Pre všetkých bolo 

sklamaním, že deň pred zrazom na okruhu rozbili Škodu 130RS, ktorú tiež požičiavali na skúšobné 

jazdy. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom lng. Vladimír 

Bodický, hlavným usporiadateľom JUDr. Václav Kudela, k ďalším členom organizačného štábu 

patrili Ing. Peter Míl, Ing. Ema Milová, Silvester Mikuš, Ľudovít Polgár a ďalší.

Rallye campingu a caravaningu 

V roku 1968 sa začala písať na Slovensku história stretnutí pod týmto názvom. Prevažnú časť 

organizátorov na začiatku je možné zaradiť ako členov telovýchovných organizácií. Nemáme 

možnosť zhodnotiť túto časť histórie campingu a caravaningu na Slovensku, ale pre informáciu 

uveďme aspoň prehľad jednotlivých ročníkov. 

Ročník Dátum / Miesto 

Poriadateľ 

1. 21. - 23.06. 1968 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice 

2. 10. - 12.07. 1970 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice 

3. 08. - 11.07. 1971 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice 

4. 06. - 09.07. 1972 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice 

5. 19. - 22.07. 1973 / Ružín KMCC ZTMV ŠZTV Košice 

6. 28. - 30.06. 1974 / Tatranské Matliare OMCCC OT Lokomotíva Košice 

7. 08. - 11.05. 1975 / Zrkadlový háj TJ Turist Union Bratislava 

8. 11. - 13.06. 1976 / Jelenec OMCC OT TJ Elitex Nitra a TJ TU Ba 

9. 16. - 19.06. 1977 / Tále KMCC ZT SKV ČSZTV Banská Bystrica 

10. 15. - 18.06. 1978 / Podlesok OMCC OT TJ Lokomotíva Košice 

11. 08. - 10.06. 1979 / Duchonka OMCC OTTJ Elitex Nitra 

12. 04. - 09.06. 1980 / Diakovce TJ Turist Union Bratislava 

13. 19. - 21.06. 1981 / Mošovce OMCC OT TJ Kremnica 

14. 01. - 04.07. 1982 / Snina OT TJ Lesy Ulič 

15. 24. - 26.06. 1983 / Margita Ilona OMCC OTTJ Elitex Nitra 

16. 08. - 11.06. 1984 / Piešťany KM ZT SÚV ČSZTV Bratislava 

17. 06. - 09.06. 1985 / Ružín TJ Turist Klub Košice 

18. 30.06 - 06.07. 1986 / Štúrovo OMCC OT TJ Rapid Bratislava 

19. 18. - 21.06. 1987 / Jelenec OMCC OTTJ Strojár Nitra 

20. 30.06 - 03.07. 1988 / Tatranská Lomnica KM ZT SÚV ČSZTV Ba 

21. 23. - 25.06. 1989 / Ružiná KM SZT ČSZTV Banská Bystrica 

22. 29.06. - 01.07. 1990 / Tále P SCCC TJ Lokomotíva Pezinok 

23. 26.07 - 06.08. 1991 / Tatranská Lomnica P SCCC Bratislava 

24. 26. - 28.06. 1992 / Lipiny CCC TJ Lokomotíva Pezinok 

25. 28. - 31.05. 1993 / Vincov les P SCCC Bratislava 

26. 26. - 29.08. 1994 / Nemecká CC Banská Bystrica 

27. 01. - 07.07. 1995 / Jasov CCC Zdravotník Košice 

28. 04. - 07.07. 1996 / Donovaly SCCC B, Bystrica, CC SR 

29. 03. - 06.07. 1997 / Zlaté Piesky KM CC Turist Union Bratislava 

30. 26. - 28.06. 1998 / ATC Podlesok AMCCC Lokomotíva Košice 

31. 27. - 29.08. 1999 / ATC Tále CCC Banská Bystrica 

32. 05. - 09.07. 2000 / Mária Veľaty CCC Zdravotník Košice 

33. 04. - 08. 07. 2001 / ATC Jasov AMCCC Lokomotíva Košice 

34. 23. 25.08. 2002 / ATC Kováčová CCC Banská Bystrica 

35. 19. - 21.09. 2003 / Eurokamp FICC AMCC Lokomotíva Košice 

36. 27. - 29.08. 2004 / Eurocamp FICC AMCC Lokomotíva Košice 

37. 01. - 04.09. 2005 / Eurocamp FICC SCCC a FICC Invest a.s. 

38. 29.08. - 01.09. 2006 / Eurocamp FICC SCCC 

39. 06. - 10.09. 2007 / ATC Varín SCCC 

40. 28.08. - 01.09. 2008 / Eurocamp FICC SACC 

41. 10. - 12.07. 2009 / ATC Haligovce SACC 

42. 29.07. - 01.08. 2010 / ATC Nižné Kamence SACC 

43. 14. - 18.07. 2011 / ATC Haligovce SACC

Ročník Dátum / Miesto 

Poriadateľ 

44. 04.07. - 08.07. 2012 / ATC Nižné Kamence SACC 

45. 29.08. - 01.09. 2013 / Intercamp Tatranec, Tatranská Lomnica SACC 

46. 08.08. - 10.08. 2014 / Maracamp, Liptovský Trnovec SACC 

47. 07.08. - 09.08. 2015 / ATC Rudava, Malé Leváre CCC Gajary 

48. 17.07. - 19.07. 2016 / ATC Nižné, Kamence SACC 

49. 14.07. - 16.07. 2017 / RO Kurinec, Rimavská Sobota SACC 

50. 13.07. - 15.07. 2018 / ATC Tília, Gäceľ SACC 

51. 12.07. - 14.07. 2019 / ATC Bystrina, Demänovská dolina SACC 

Záverom 

Táto pamätnica národných zrazov vznikla pri príležitosti konania jubilejného 50. národného 

zrazu. Obsahovo nadväzuje na účelovú publikáciu „35 rokov slovenského caravaningu“ od 

autorov Ing.Milan Minárik, Ing. Štefan Nagy a kol, vydanú v roku 2004. Tiež sme sa pokúsili 

dnešným karavanistom priblížiť „zákulisie“ pri poriadaní národných zrazov v ich počiatkoch. 

Ako bolo spomenuté v predošlom, informácie sme čerpali z rôznych zdrojov, preto sa 

ospravedlňujeme za možné nepresnosti, ktoré mohli vzniknúť nesprávnou interpretáciou 

poskytnutých materiálov, resp. spomienok. Rovnako sme nemohli zachytiť všetky aktivity čo 

sa týka karavaningu na Slovensku v tej dobe. Veď boli tu akcie viacerých klubov, ktoré majú 

tradíciu niekoľko desaťročí, ale aj medzinárodné akcie typu DCR. A to už nemôžeme zabudnúť 

na účasť našich karavanistov na svetových stretnutiach FICC temer nepretržite od roku 1966, 

ktorá je bohatá najmä v poslednom období, návštevy Europa Rally, alebo aj Adria Rally. 

Do pamätnice sme sa tentokrát snažili doplniť k jednotlivým zrazom dostupné fotografie, 

ktoré sa podarilo získať z archívov pamätníkov karavaningu, z ktorých mnohí už odišli do 

„karavaningového“ neba. Do budúcna si dávame za úlohu dostať túto pamätnicu na internet a 

doplniť jednotlivé akcie viacerými fotografiami. Na to budeme potrebovať aj vašu pomoc. 

A ešte prosba pre budúcnosť, pomôžte budúcim zostavovateľom takejto pamätnice 

uchovávaním vzácnych archiválií. Lebo ako sme zistili, čas sa nedá vrátiť. Všetkým týmto - 

žijúcim aj tým čo nás už opustili - patrí veľká vďaka za ich príspevok nielen k zdokumentovaniu 

histórie národných zrazov, k zdokumentovaniu histórie karavaningu na Slovensku ale najmä 

za ich prácu, ktorú vykonali pre slovenský karavaning. Rovnako treba poďakovať SACC a 

sponzorom za pomoc a podporu.

AUTOMATY PRO SPRCHY | SPRCHOVÉ ARMATURY | DVEŘNÍ AUTOMATY 

PRAČKOVÉ AUTOMATY | SERVISNÍ A VÝDEJNÍ STOJANY 

KABINKOVÉ SANITÁRNÍ SYSTÉMY | VÝLEVKY 

AZP Brno s.r.o. 

U sýpky 555 

Rajhradice 

+421 902 109 468 

✉ azp@azp.cz 

www.azp.cz

50 rokov slovenského karavaningu

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?