SG12

More documents

Recommendations

Info

N Á B O Ž E N S T V O kovo odmietali. Vyslovene „moderne“ uvažoval Lukrez (97–55 pred Kristom). Náboženstvám vytýkal, že tieto historky o pekle vymysleli, aby ľuďom naháňali strach, zatiaľ čo podľa jeho slov to bolo „väčšinou samotné náboženstvo, ktoré plodilo ohavné činy a zločiny“. Najznámejším sa stal opis múk Tartu, ktoré podáva Vergilius (70–19 pred Kristom) v Aeneovi. Avšak ani Vergiliovo peklo nie je večné. Keď sa duše očistia, čaká na ne pobyt v Elýziu a o tisíc rokov neskoršie – potom, ako sa napijú z Lethe, rieky zabudnutia – sa opäť narodia v inom tele. V ŽIDOVSKO- -PREDKRESŤANSKÉ PREDSTAVY posledných storočiach pred naším letopočtom sa rozšírila predstava o pekle ako o mieste trestov na druhom brehu. Ani starožidovská viera nezostala pred týmito prúdmi ušetrená. Podľa Starého zákona má k potrestaniu zlých dôjsť buď už počas pozemského života, alebo až pri súde „na konci dní“ (Daniel 12,13). Za života Ježiša Krista boli v židovstve tri dôležité prúdy. Saduceji, ku ktorým patrili vplyvní aristokrati a kňazi, nepoznali ani ďalší život po smrti, ani vzkriesenie. Farizeji verili v opätovné vzkriesenie, v súd a v potrestanie na druhom brehu. Podľa Flavia Josepha hlásali dokonca reinkarnáciu: „…veria, že 8 SVET GRÁLU 12 | 2007 duše sú nesmrteľné, že budú súdené, odmenené alebo potrestané ‚na onom svete‘ – podľa toho, či boli „Všetko mudrovanie je márne: Myšlienka večného zatratenia, ktorá sa v židovstve oboch posledných predkresťanských storočí očividne vytvorila … má svoje pevné miesto, tak v učení Ježišovom … ako aj v spisoch apoštolov …. Do tej miery stojí dogma na pevnom základe, keď hovorí o existencii pekla … a o večnosti jeho trestov.“ [Kardinál J. Ratzinger, 1977] v tomto svete cnostné alebo hriešne. Veria, že jedni zostanú večne uväznení v tom druhom živote a že iní sa vrátia späť na túto zem.“ Treťou dôležitou skupinou boli Eséni, ktorí sa v Novom zákone nespomínajú. Ján Krstiteľ mal byť Esénom a Ježiš mal pravdepodobne kontakty s Esénmi, ktorí podľa Flavia Josepha „…verili, že duše sú stvorené ako nesmrteľné, aby sa usilovali o dobro a odvracali sa od zla. Verili tiež, že dobrí budú v tomto živote ešte lepší – vďaka nádeji na blaženosť po smrti, a že zlí, ktorí veria, že svoje zlé skutky v tomto živote môžu zakryť, budú ‚na onom svete‘ potrestaní večnými mukami.“ Aj v Novom zákone nájdeme učenia, z ktorých sa dá odvodiť vierouka o pekle a vzkriesení, neskoršie veľmi obľúbená (napr. u Marka 9,43–48, Matúša 8,12; 10,28; 11,23; 23,15; 25,46, Lukáša 12,4; 16,19– 31, Já na 15, 6 , v Zjavení 14,10; 19,20; 21,8 atď.) O STRACH ZO ZATRATENIA brazy o pekle sa postupom času formovali čoraz zreteľnejšie a podrobnejšie. V prvých storočiach po Kristovi sa začínajú cirkevní otcovia zaoberať peklom a vynárajú sa prvé správy o „Kristovej ceste do pekla“, ktoré urobili na ranných kresťanov veľký dojem. V 6. storočí už začína cirkev formulovať oficiálnu doktrínu o pekle, pričom sa už od 4. storočia objavuje peklo dokonca v kresťanských vyznaniach viery. Ešte v súčasnom katolíckom vyznaní viery cítiť niekdajšie presvedčenie o ceste Krista peklom. Strach z pekla sa stáva pre mníchov, veriacich a konvertitov zásadným podnetom, aby verili v Ježiša a žili podľa jeho slov. Tak napríklad pravidlo rádu Benedikta z Nurzie (480–547) vyžaduje „báť sa dňa súdu a triasť sa pred peklom“. Bratia Limburgovci: „Peklo“ (obraz v rukopise, okolo r. 1400)
N Á B O Ž E N S T V O Ilustrácie k teologickým systémom ponúkajú nespočetné vízie, v pravosť ktorých stredovekí ľudia bezpodmienečne verili. V jedných sa mŕtvi naspäť vracajú z druhého brehu a rozprávajú o svojich zážitkoch, v iných zasa vizionári vidia temné úrovne zatratených. Existuje mnoho podobných videní, ktoré sa neobjavujú len u Egypťanov; nachádzajú sa u Grékov (Homér a Hesiodos), Rimanov (Vergilius), v Danteho „Božskej komédii“ a siahajú až do našich čias (napr. Garabandal, 1961). Tak vzniká o pekle, očistci a zatratení čoraz vyhranenejší obraz. Kňazi sa zmocňujú týchto ilustrácií a naháňajú svojim veriacim poslucháčom strach a hrôzu. Aj vo výtvarnom umení pribúdajú rozličné zobrazenia. Zdá sa, že stredovekí kňazi pokladali za najlepšiu cestu k duševnému blahu vyvolávanie panického strachu svojich poslucháčov pred trestom na druhom brehu; a tento „cirkevný stredovek“ siaha až ďaleko do novoveku. Jedným z príkladov novodobého hororového kazateľa je „farár z Arsu“ (Jean–Marie Vianney, 1786–1859) vyhlásený v roku 1925 za svätého, ktorý celý svoj život musel bojovať s diablom a veril v zatratenie väčšej časti ľudstva. N ISLAMSKÉ PREDSTAVY O PEKLE a rozdiel od Biblie, ktorá je v podrobnostiach o pekle zdržanlivá, Korán sa týmto záležitostiam venuje konkrétne a detailne. Zdá sa, akoby Mohamed siahol po silne vyvinutej mytológii o pekle predného Orientu a prevzal egyptské, semitské, židovské a kresťanské prvky. Tak vznikli predstavy o pekle, ktoré boli veľmi konkrétne a ľuďom blízke, takže nebolo ťažké im uveriť. Aj keď na obrazy bohatá reč Koránu necháva čo-to otvorené, je u moslimov predsa len menej špekulácií o „Gehenne“ ako u kresťanov o „pekle“. Aj Islam pozná posledný súd. Duše sú konfrontované so svojím registrom trestov, ktorý sa kladie na misku váh spravodlivosti. Potom sa musia dostať cez most Sirât, tenký ako vlas a ostrý ako meč, ktorý sa rozpína nad peklom. Zlých zrazia démoni a spadnú, zatiaľ čo vyvolení, vedení anjelmi, sa ľahko dostanú na druhú stranu. Ako na zemi, tak aj… No aj v Islame dostávajú priestor špekulácie. Aj tu vyčkávací čas medzi smrťou a posledným súdom, podobne ako u kresťanov, nastoľuje otázky. Zrejme nie je isté, či zlí – ako verí väčšina moslimov – budú ihneď po svojom úmrtí vystavení mukám; tie by však nemali byť také tvrdé ako definitívne pekelné muky po poslednom súde. Nie je jasné ani to, či je peklo – ako v niektorých kresťanských predstavách – večné. V Islame, keďže Alah je nekonečne dobrý a milosrdný, smú dúfať ešte aj zatratení. Dante opisoval svoju púť peklom, Goethe zobrazil temného Mefista a aj dnes sú to najmä umelci, ktorí vďaka inšpirácii tvoria viac alebo menej presvedčivé diela o pekle a zatratení. V povedomí ľudí je peklo stále pojem, ktorý evokuje odpor a strach. Tieto pocity nevyvoláva len samotné slovo, ale skôr predstava Stvoriteľa, ktorý hriešnikov posiela do ríše temna. No zamyslime sa: poznáme predsa mnoho druhov pekla aj tu na zemi. Vidíme štvrte, podniky aj celé oblasti, ktorým sa človek radšej vyhne, lebo sú obávaným zhromaždiskom násilníkov, narkomanov, predajných žien a iných úbohých existencií. Väčšina z ich obyvateľov sa sem dostala vlastným pričinením, a tí, ktorí sa chcú naozaj dostať von, to často dokážu, obzvlášť ak sa im poskytne primeraná pomoc. Môže to byť na onom svete inak? Uvažujúci človek sa ľahko dokáže stotožniť s myšlienkou, ktorú podrobne rozviedol Abd-ru-shin vo svojom diele Posolstvo Grálu: Poukazuje na to, že človek má síce slobodnú vôľu a môže teda robiť čokoľvek. Lenže všetko, čo myslí, koná, po čom túži, vychádza z neho ako neviditeľné žiarenie, ako sejba, z ktorej raz vzklíči skutočnosť – buď v tomto, alebo na onom svete. Nakoniec sa o tom znova môžeme presvedčiť sami: Aj to, na čo „len“ myslíme, o čom hovoríme, ovplyvňuje naše okolie. Zlé myšlienky najprv otrávia charakter svojho pôvodcu, potom začnú obťažovať aj jeho blízke, či vzdialenejšie okolie. Okrem toho každý človek priťahuje – a to aj z neviditeľného sveta myšlienok – to, čo sám vytvára. Preto sa nenávistní ľudia zvyčajne stávajú časom ešte horšími, ustráchaní prepadajú úzkosti, veselí a dobrosrdeční sú stále silnejší v nesebeckej láske a pochopení. To sa nakoniec prejaví vo vzťahoch: ľahko k sebe nájdu cestu len seberovní. A toto je aj vysvetlenie existencie pekla: po smrti človek jednoducho putuje tam, kam ho to ťahá, o čo sa celý svoj život usiloval: násilník putuje k násilníkom, lakomec k lakomcom, nezištný človek k podobne zmýšľajúcim duchom. Ľudské myslenie a konanie je tkanivom, z ktorého vznikajú vo stvorení celé úrovne bytia – od najhlbších úrovní pekla až po duchovný raj. Roman Levický 9 SVET GRÁLU 12 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?