SG12
R E C E N Z I A 34 SVET GRÁLU 12 | 2007 Každý z nás tuší, že „fast food“ je nezdravý, niekedy je však potrebné presvedčiť sa na vlastné oči… o by sa stalo, keby ste mesiac jedli Č len stravu z reťazcov rýchleho občerstvenia? Režisér a zároveň „hlavný hrdina“ celovečerného dokumentu Morgan Spurlock sa do takéhoto experimentu pustil. Tridsať dní nebude jesť nič iné, než to, čo ponúka McDonald’s, musí sa stravovať v tomto reťazci trikrát denne, objednať si aspoň raz všetko, čo je v ponuke, a musí si dať nadmerné „super size“ menu, pokiaľ je k tomu vyzvaný. Super Size Me – Vykŕmte ma! Najprv prejde všemožnými vyšetreniami a meraniami, aby bolo možné porovnať stav „pred“ a „po“. Počas pokusu ho sledujú lekári a odborníci na výživu. Vedia, že rýchle občerstvenia nie sú zdravé, no výsledok experimentu si žiadny z odborníkov nedokáže predstaviť ani v najhoršom sne. Prezradíme, že Spurlock skutočne vydrží jesť hamburgery pána McDonalda celých tridsať dní – napriek tomu, že mu lekári radia kvôli problémom s pečeňou experiment ukončiť – a ani ku koncu ho neopúšťa zmysel pre humor, ktorý sprevádza celý film. Okrem toho, ako si Morgan Spurlock ničí zdravie, uvidíte a vypočujete si aj výpovede odborníkov na rýchle občerstvenie, obyčajných ľudí, predstaviteľov firiem, politikov, učiteľov a mnoho ďalších. Nikoho neprekvapí, že hamburgerová diéta Spurlockovmu zdraviu neprospela. Pribral jedenásť kilogramov, zaradil sa do skupiny s dvojnásobnou šancou na infarkt, podráždil si pečeň, cítil sa trvalo deprimovaný a unavený. Zaujímavé je, že sa u neho za púhy mesiac vytvorila závislosť na tejto tučnej a presladenej „diéte“ s veľkými dávkami kofeínu. Film zazlieva rýchlovýkrmniam ako je McDonald’s nielen nezdravé jedlo, ale aj manipuláciu zákazníkov, predovšetkým detí. Pomocou klaunov, hračiek a preliezok sa Fastfoody snažia dostať do podvedomia i tých najmenších príjemné spomienky spojené so značkou a prostredím reťazca. A tragické je, že tento odstrašujúci príklad stravovania prenikol už aj do škôl. Morgan Spurlock hovorí po natáčaní: „Asi najhroznejším zistením bol pre mňa vplyv, ktorý má kultúra rýchleho občerstvenia na školské jedálne. (…) Jedlo, ktoré jedia deti v Amerike, je príšerné a rodičia o tom nemajú ani poňatia. Dajú dieťaťu tri doláre a poprajú mu dobrú chuť. A jedálne sú plné pizzy, hamburgerov, precukrovaných limonád, pomfritov a sladkostí.“ Až v druhom rade si podľa neho za svoju obezitu môžu ľudia sami, keď sa prejedajú nezdravým jedlom. Pritom ide o veľa: viac ako 60 % Američanov je obéznych a obezita je najčastejšou príčinou smrti hneď za fajčením. Film vyvolal celý rad reakcií, získal nebývalú popularitu po celom svete a tiež mnoho ocenení na filmových festivaloch. McDonald’s oznámil, že sťahuje z predaja veľkosť menu „super size“, rozšíril ponuku šalátov a deťom namiesto pomfritov ponúkol ovocné šaláty a džúsy. S týmto filmom to vraj nemalo nič spoločné… Nenechajme sa pomýliť, že film sa týka len Američanov – väčšina z ich problémov, nad ktorými sa dnes usmievame, čaká Európu v krátkom čase. V Slovenskej republike napríklad deti v McDonald’s nechcú jesť zdravšie a rodičia ich k tomu ani nenútia. Pre deti totiž ovocné šaláty nie sú voči hranolčekom náležitým konkurentom a netvoria ani jedno percento z predaných detských menu. Artur Zatloukal ml. Super Size Me – Vykŕmte ma! Dokumentárny film USA, 2004, 100 min. Réžia: Morgan Spurlock
azdujte, učte sa pokorne stovke G pomalých, trpezlivých, ťažkých robôt. Celé vaše dni budú modlitbou. Netreba vám kňazov ani chrámu... Povolanie roľníka v dnešných časoch vyvoláva prinajmenšom rozpaky. Zem nás vraj uživiť nedokáže. Pôvodné gazdovstvá, postavené na sebestačnosti, spolupráci a ručnej práci nemajú proti dotovanej, energeticky náročnej a všeničivej veľkovýrobe nádej. Výsledok je až príliš známy: nadbytok umelých, jedovatých potravín, vykorenenie, stučnenie a spohodlnenie ľudských tiel a duší. A bezočivé spľundrovanie Zeme (až príliš často chápané ako nutné zlo), ktorá traktoristom, kombajnistom a vodičom fekálov Matkou byť ani nemôže. Zásadné pokusy o zmenu končievajú snahou o samozásobenie jednotlivých rodín. Napokon dopestovať si ovocie, zeleninu, zemiaky a strukoviny nie je s trochou trpezlivosti a šťastia až také zložité. A prvým pokusom býva zväčša zázračne požehnané bez ohľadu na zvolený postup práce. Potom môžu prísť na rad sliepky, kozy a iné menšie zvieratká. Odborných návodov a dobrých rád, ako pestovať a chovať prirodzene, ohľaduplne a bez chémie... je už aj u nás dosť. Tí šťastnejší sa môžu čo-to podučiť od starých gazdov vo svojom susedstve. Pritom si rýchlo uvedomia, že nie je možné nadviazať na skúsenosti predkov. Niť sa dávno pretrhla a my ostávame osamotení so svojimi ideálmi. Stredoslovenské lazy sú už svojou podstatou lákavé. Neprerobené domy, dostupná a pomerne úrodná zem, pocit slobody uprostred hôr. Lenže domy stoja často ďaleko od seba a nájdite dva, tri, štyri pokope, aby boli súce na predaj a za prijateľnú cenu. Okrem toho ľudia prichádzajú každý inokedy, s inou predstavou, obľúbia si iné miesto. A tak za nás okolnosti vyjadrili to, čo nosíme stále hlboko v sebe: neprekonateľný individualizmus. Pravda, že usadlosti boli kedysi sebestačnými hospodárskymi a spoločenskými celkami, kde žili prinajmenšom gazdovia, ich dospelé deti a ich deti, nám nepomôže. Príliš dobre vieme, že rubom ich spolupráce bol prísny poriadok a nerovné postavenie členov domácnosti v ňom. A keď mi pred viac ako siedmimi rokmi na lúke nad slamenou strechou môjho práve objaveného domova Hory povedali svoje krásne: „Gazdujte“, netušila som, ako sa mýlim. Myslela som totiž na robotu, na to množstvo tajomných a náročných činností, ktoré sa bude treba naučiť. Hodiť za hlavu vymoženosti posledného storočia mi bolo výmenou za zmysel a nádej až príliš ľahko. Len jedno ma nenapadlo. Že to „gazdujte“ bude značiť aj cestu hlboko do seba a ďaleko za obzor našej kultúry, že bude treba hodiť za hlavu nielen vymoženosti, ale aj všetko, čo som sa za prvých dvadsať rokov života naučila vo vzťahu k ľuďom a sebe. A vybrať sa do končín, kde zatiaľ väčšina novodobých pútnikov stroskotala. Láska? Vo vzácnych prípadoch sme ešte schopní lásky manželskej, rodičovskej. Ale používať ten istý meter aj na slabosti, túžby, zápasy a zvyky cudzích ľudí, povedzme priateľov, pozvať ich k sebe do dvora, zdieľať s nimi všetko, čo prináša každodenný život? Úprimnosť, otvorenosť? Dobre. Lenže to znamená zo všetkého najviac zraniteľnosť, a osoh nebadáš žiaden. Je to také ľahké a sme na to z domu tak pekne naučení – nič si nevšímať, nič si nepripúšťať a s ni- 35 SVET GRÁLU 12 | 2007
- Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
- Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
- Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
- Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
- Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
- Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
- Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
- Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
- Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
- Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
- Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
- Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
- Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
- Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
- Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
- Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
- Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
- Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
- Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
- Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
- Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH
azdujte, učte sa pokorne stovke<br />
G pomalých, trpezlivých, ťažkých<br />
robôt. Celé vaše dni budú modlitbou.<br />
Netreba vám kňazov ani<br />
chrámu...<br />
Povolanie roľníka v dnešných časoch<br />
vyvoláva prinajmenšom rozpaky.<br />
Zem nás vraj uživiť nedokáže.<br />
Pôvodné gazdovstvá, postavené na<br />
sebestačnosti, spolupráci a ručnej<br />
práci nemajú proti dotovanej, energeticky<br />
náročnej a všeničivej veľkovýrobe<br />
nádej.<br />
Výsledok je až príliš známy: nadbytok<br />
umelých, jedovatých potravín,<br />
vykorenenie, stučnenie a spohodlnenie<br />
ľudských tiel a duší. A bezočivé<br />
spľundrovanie Zeme (až príliš často<br />
chápané ako nutné zlo), ktorá traktoristom,<br />
kombajnistom a vodičom<br />
fekálov Matkou byť ani nemôže.<br />
Zásadné pokusy o zmenu končievajú<br />
snahou o samozásobenie jednotlivých<br />
rodín. Napokon dopestovať<br />
si ovocie, zeleninu, zemiaky a strukoviny<br />
nie je s trochou trpezlivosti<br />
a šťastia až také zložité. A prvým<br />
pokusom býva zväčša zázračne požehnané<br />
bez ohľadu na zvolený postup<br />
práce. Potom môžu prísť na rad<br />
sliepky, kozy a iné menšie zvieratká.<br />
Odborných návodov a dobrých rád,<br />
ako pestovať a chovať prirodzene,<br />
ohľaduplne a bez chémie... je už aj<br />
u nás dosť. Tí šťastnejší sa môžu<br />
čo-to podučiť od starých gazdov vo<br />
svojom susedstve. Pritom si rýchlo<br />
uvedomia, že nie je možné nadviazať<br />
na skúsenosti predkov. Niť sa dávno<br />
pretrhla a my ostávame osamotení<br />
so svojimi ideálmi. Stredoslovenské<br />
lazy sú už svojou podstatou lákavé.<br />
Neprerobené domy, dostupná a pomerne<br />
úrodná zem, pocit slobody<br />
uprostred hôr. Lenže domy stoja často<br />
ďaleko od seba a nájdite dva, tri, štyri<br />
pokope, aby boli súce na predaj a za<br />
prijateľnú cenu. Okrem toho ľudia<br />
prichádzajú každý inokedy, s inou<br />
predstavou, obľúbia si iné miesto.<br />
A tak za nás okolnosti vyjadrili to,<br />
čo nosíme stále hlboko v sebe: neprekonateľný<br />
individualizmus. Pravda,<br />
že usadlosti boli kedysi sebestačnými<br />
hospodárskymi a spoločenskými<br />
celkami, kde žili prinajmenšom<br />
gazdovia, ich dospelé deti a ich<br />
deti, nám nepomôže. Príliš dobre<br />
vieme, že rubom ich spolupráce bol<br />
prísny poriadok a nerovné postavenie<br />
členov domácnosti v ňom.<br />
A keď mi pred viac ako siedmimi<br />
rokmi na lúke nad slamenou strechou<br />
môjho práve objaveného domova<br />
Hory povedali svoje krásne:<br />
„Gazdujte“, netušila som, ako sa mýlim.<br />
Myslela som totiž na robotu, na<br />
to množstvo tajomných a náročných<br />
činností, ktoré sa bude treba naučiť.<br />
Hodiť za hlavu vymoženosti posledného<br />
storočia mi bolo výmenou za<br />
zmysel a nádej až príliš ľahko.<br />
Len jedno ma nenapadlo. Že to<br />
„gazdujte“ bude značiť aj cestu hlboko<br />
do seba a ďaleko za obzor našej<br />
kultúry, že bude treba hodiť za<br />
hlavu nielen vymoženosti, ale aj<br />
všetko, čo som sa za prvých dvadsať<br />
rokov života naučila vo vzťahu k ľuďom<br />
a sebe. A vybrať sa do končín,<br />
kde zatiaľ väčšina novodobých pútnikov<br />
stroskotala.<br />
Láska? Vo vzácnych prípadoch sme<br />
ešte schopní lásky manželskej, rodičovskej.<br />
Ale používať ten istý meter<br />
aj na slabosti, túžby, zápasy a zvyky<br />
cudzích ľudí, povedzme priateľov,<br />
pozvať ich k sebe do dvora, zdieľať<br />
s nimi všetko, čo prináša každodenný<br />
život?<br />
Úprimnosť, otvorenosť? Dobre.<br />
Lenže to znamená zo všetkého najviac<br />
zraniteľnosť, a osoh nebadáš<br />
žiaden. Je to také ľahké a sme na to<br />
z domu tak pekne naučení – nič si<br />
nevšímať, nič si nepripúšťať a s ni-<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007
Change language