SG13
Share Embed Flag
Download ePaper

SG13

svetgralu
27.05.2018 Views

V ďalšom čísle časopisu:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

Zaviate doby sa prebúdzajú<br />

Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />

Písomné zvitky, kamene a črepiny z vykopávok zaniknutých kultúr, miest<br />

a ríš síce svedčia o zaviatych dobách ľudských dejín, no majú obmedzenú<br />

schopnosť výpovede. Pritom žiadne dianie vo stvorení sa nestráca, ale<br />

zostáva nezmazateľne zachované.<br />

SVET GRÁLU č. 14<br />

vychádza 1. decembra 2007<br />

Život v treťom tisícročí<br />

S akými kartami budeme hrať? Stojíme pred globálnym<br />

zrútením alebo sa podarí vykročiť do<br />

lepších čias? O osobnej zodpovednosti, boji kultúr,<br />

ekonomickej globalizácii a neobmedzených<br />

potrebách.<br />

A kto radí bylinkárom?<br />

titulná téma:<br />

Liečivé vlastnosti rastlín sú súčasťou ľudského<br />

poznania zhromažďovaného po tisícročia. Ako<br />

naši dávni predkovia objavili účinky liečivých<br />

rastlín? Boli na začiatku iba pokusy a omyly alebo<br />

ľuďom pomáhali dobré víly?.<br />

Vianoce bez zvonov – príbeh z vojny<br />

V ruinách pravoslávneho kostolíka na východnom<br />

fronte sa rozhodla skupina nemeckých vojakov<br />

usporiadať improvizovanú vianočnú omšu.<br />

Náhle si jeden z nich povšimol medzi dojatými<br />

dedinčanmi mladých Rusov …<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický GrailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

11/2007 SVěT GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vzpoura živlů<br />

Rozumíme katastrofám ?<br />

SVěT GRÁLU<br />

<br />

12/2007 SVET GRÁLU<br />

březen – květen 2007 · číslo 11<br />

SVET GRÁLU<br />

V moci přírody<br />

strana 19<br />

Týraná planeta<br />

strana 23<br />

Jasnovidnost temnoty<br />

strana 15<br />

„Pazgřiviny“ faráře Huvara<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 5<br />

strana 31<br />

Komenského Labyrint světa<br />

Život bez masa<br />

jún – august 2007 · číslo 12<br />

Kto dnes ešte verí v peklo?<br />

strana 11<br />

cena 78 Kč<br />

strana 7<br />

Abd-el-Kader, bojovník za slobodu,<br />

moslim, človek<br />

strana 5<br />

Hildegarda z Bingenu<br />

strana 11<br />

Zázraky 20. storočia - páter Pio<br />

strana 23<br />

Dobrý deň, slnko!<br />

posolstvo austrálskych domorodcov<br />

strana 28<br />

cena 87 Sk<br />

Jete Éčka?<br />

Viete, čo jete?<br />

– prídavné látky v potravinách<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk

OBSAH<br />

O S O B N O S Ť<br />

Beethovenova symfónia hľadania 5<br />

F E N O M É N<br />

Poltergeist – straší u vás? 9<br />

R E P O R T Á Ž<br />

Poltergeist v Bobrovej 12<br />

P R Í R O D A<br />

Vedomie zvierat 13<br />

T É M A<br />

Bol som klinicky mŕtvy 17<br />

R E C E N Z I A<br />

Domov je místo, odkud tě nevyhodí 21<br />

T É M A<br />

Smrť ako začiatok 22<br />

R E C E N Z I A<br />

Červenobradáč 26<br />

F O T O G R A F I E<br />

Vízia Neba na Zemi 27<br />

Z D R A V I E<br />

Homeopatia - liečba informáciou 27<br />

R E P O R T Á Ž<br />

Slnko, seno, biomasa… 35<br />

N A Z A M Y S L E N I E<br />

Násilie a náboženstvo 37<br />

N Á Z O R Y<br />

Listy čitateľov 40<br />

N A Z Á V E R …<br />

Na konci veku 42<br />

CD „Neznáme zo života Ježiša<br />

dramatizované spracovanie<br />

Neznáme<br />

zo života<br />

Ježiša<br />

Dramatizované spracovanie<br />

Ján Krstiteľ<br />

Mária z Magdaly<br />

Ježiš z Nazareta<br />

Neznáme zo života Ježiša<br />

SVET GRÁLU ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ<br />

Audio CD, cena: 135 Sk.<br />

V predaji odd 1. 12. 2007.<br />

Zdarma k číslu 14<br />

pre predplatiteľov,<br />

ktorí si do<br />

15. októbra 2007<br />

predplatia časopis<br />

Svet Grálu na<br />

ďalšie obdobie!<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

Pred časom urobili v USA taký pokus:<br />

vzali niekoľko úplne zdravých<br />

dobrovoľníkov a rozoslali ich do<br />

rôznych psychiatrických kliník. Pri<br />

pohovore s lekárom potom títo ľudia<br />

uviedli, že majú akési také stavy,<br />

ktoré ich obťažujú – počujú nejaké<br />

vnútorné hlasy, pociťujú depresívne<br />

stavy a podobne.<br />

Vo všetkých prípadoch boli prijatí<br />

na lôžkovú časť kliniky ako pacienti.<br />

A od okamihu prijatia sa začali správať<br />

ako úplne duševne zdraví ľudia.<br />

Lenže im to nebolo nič platné. Pretože<br />

od okamihu prijatia sa s nimi začalo<br />

zaobchádzať ako s psychicky chorými<br />

ľuďmi. Čokoľvek urobili alebo povedali,<br />

akokoľvek to bolo normálne, vysvetľovalo<br />

sa ako príznak psychiatrickej<br />

diagnózy. Tak napríklad jeden<br />

z nich pri pohovore s lekárom uviedol,<br />

že v detstve mal radšej mamičku;<br />

keď potom trochu vyrástol, priľnul<br />

viac k ockovi; to je u chlapca celkom<br />

normálne. Lekár si však do protokolu<br />

zapísal: „Pacient v detstve trpel nestálosťou<br />

medziľudských vzťahov v rodine!“<br />

Ošetrovateľky sa k nim správali<br />

síce korektne, žiadne náznaky týrania<br />

alebo nevľúdneho prístupu, brali ich<br />

však, akoby ani neboli ľuďmi: bavili<br />

sa medzi sebou o dôverných záležitos-<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

N A Ú V O D…<br />

tiach, upravovali si pred nimi svoj zovňajšok<br />

– asi ako ošetrovateľky v zoologickej<br />

záhrade medzi zvieratami.<br />

Napriek tomu, že v USA platil zákon,<br />

že pacient prijatý na vlastnú žiadosť<br />

musí byť aj na vlastnú žiadosť prepustený,<br />

nechceli ich lekári vydať zo svojich<br />

rúk. V jednom prípade trvalo celý<br />

mesiac, kým sa pokusný dobrovoľník<br />

– celkom zdravý človek – domohol<br />

svojho prepustenia. Možno potrebovali<br />

lekári body od poisťovne za počet<br />

pacientov, no skôr si sami neboli istí, či<br />

sú pacienti vyliečení alebo chorí.<br />

Áno, predsudky sú hrozná vec.<br />

V podstate pramenia z neschopnosti<br />

rozpoznať pravdu. Nebuďme na seba<br />

zlí a tak povedzme miernejšie a vľúdnejšie:<br />

z nedostatku umenia rozpoznať<br />

pravdu. Nemyslíme tým práve nejakú<br />

absolútnu múdru Pravdu, ale jednoduchú<br />

skutočnosť, teda to, ako sa veci<br />

skutočne majú. Predsudky nás sprevádzajú<br />

neustále a neustále sa snažia<br />

zmocňovať sa nášho pohľadu, sú to<br />

okuliare zjednodušenia. Stále sa nám<br />

ponúkajú ako jednoduché vysvetlenie,<br />

ktoré žiadnym vysvetlením nie je:<br />

ale nemusíme si nad ním lámať hlavu,<br />

ušetríme si prácu s poznávaním a sme<br />

s vecou raz-dva hotoví.<br />

Každý z nás je v niečom kráľom<br />

a v niečom žobrákom; v odbore, v ktorom<br />

pracujeme a pohybujeme sa, sme<br />

schopní urobiť si presný a samostatný<br />

názor, v iných sa cítime závislí na<br />

informáciách od iných a na mienke<br />

iných. Podľa toho sa môže zdať, že<br />

všetci musíme byť chodiacimi studnicami<br />

predsudkov a že to inak ani<br />

nejde. Ale omyl! Zo všetkého najviac<br />

máme okolo seba vecí, v ktorých sa<br />

sami pasujeme na žobrákov, pretože<br />

nám chýba chuť do vlastnej práce;<br />

radšej si z cudzích názorov pohodlne –<br />

bez námahy ako milodar – osvojíme<br />

hotový záver.<br />

Stojí vôbec za to namáhať sa s tvorbou<br />

vlastných názorov? Nie je pohodlnejšie<br />

otvoriť si noviny a vedieť hneď<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

všetko, prečítať si titulok a hneď získať<br />

návod, z ktorej strany sa na vec mám<br />

pozerať? Alebo sa spýtam niekoho<br />

známeho a prijmem jeho názor – stačí,<br />

že ho vie znalecky vysloviť? Ostatne,<br />

už dávno sú pripravené hotové šablóny<br />

na okamžité použitie: stačí povedať<br />

„on je taký čudný“, a hneď je všetkým<br />

všetko jasné.<br />

Stojí vlastný názor za to?<br />

Stojí! Nie sme na svete preto, aby<br />

sme žili ľahko, nerušene a nevzrušene,<br />

ale aby sme prežívali. Žiť svoj život<br />

znamená prežívať. Máme sa pritom<br />

učiť zo svojich nezdarov aj zo svojho<br />

šťastia, cibriť svojho ducha, stávať<br />

sa dospelými, zrelými a skúsenými<br />

ľuďmi. To sa nám darí len vtedy, keď<br />

si všetko sami ohmatáme a skúmame.<br />

Nezriedka pritom zistíme, že sebaisto<br />

a samozrejme vyslovované hodnotenia<br />

nášho okolia sú povrchné, že<br />

pod suverénnou škrupinou nie je nič.<br />

Fúknime do domčeka z kariet a on<br />

sa zosype. A naopak zase prídeme na<br />

to, že sami nie sme až takí chudobní<br />

žobráci, pretože máme na svojej ceste<br />

za pravdou – tou obyčajnou pravdou<br />

s malým „p“ – cenných spojencov,<br />

ktorí nás nenechajú bez pomoci. Spojenci<br />

sú najmenej dvaja. Tým prvým<br />

je myslenie. Nebojme sa samostatne<br />

myslieť. Ak nám fakty medzi sebou<br />

„nesedia“, nájdeme povedzme na začiatku<br />

novinového článku niečo iné<br />

než na konci, ak sa nám z ktorejkoľvek<br />

strany predkladá niečo, čo odporuje<br />

našim vedomostiam, skúsenosti, logike,<br />

znalosti ľudí a prostredia – potom<br />

nehádžme hneď tú svoju flintu do<br />

žita a nemeňme ju tak lacno za zvolanie<br />

„No teda, pozrime sa, tak ono je<br />

v skutočnosti všetko úplne opačne, ja<br />

som si celé roky myslel, predstav si,<br />

Marka – a tuto píšu, že som sa mýlil…“<br />

Aby sme mohli vec myšlienkovo zvážiť,<br />

potrebujeme toho o nej predovšetkým<br />

dosť vedieť; v 21. storočí tomu hovoríme<br />

„dostatok informácií“. To znamená<br />

vypočuť si aj tú druhú stranu,<br />

zistiť si pár ďalších faktov, kým si pre<br />

seba urobíme aspoň dočasný záver.<br />

Tým druhým spojencom každého<br />

z nás je cítenie. Cítenie, vyciťovanie<br />

vie čítať medzi riadkami, riadkami<br />

písanými i vyslovovanými. Ono vie<br />

rozpoznať za horlením v mene spravodlivosti<br />

a poriadku ako aj v mene<br />

všemožných izmov falošné tóny, vlastné<br />

záujmy, pretvárku, závisť, nízkosť –<br />

alebo naopak úprimnosť. Počúvate<br />

človeka, ktorý sa sťažuje na nevšímavé<br />

okolie, na nespravodlivosť, na ťažký<br />

osud, a naraz vám svitne: Ten človek<br />

je vlastne sebec! Nemáte na to dôkazy,<br />

informácie ani logické podklady, no<br />

zrazu to viete. Cítenie sa uberá celkom<br />

inými cestami než myslenie. Nepotrebuje<br />

vzdelanie, vedomosti, logiku šachového<br />

hráča. Patrí do rodiny, z ktorej<br />

pochádza inšpirácia a intuícia. Rozdiel<br />

vo vnímaní cítenia – myslenia sa<br />

blíži rozdielu duch – duša; cítenie je<br />

vlastnosťou ducha, myslenie je jeho výbavou.<br />

Cítenie potrebuje len vlastnú<br />

čistotu neskalenú fantáziou, samoľúbosťou<br />

a márnomyseľnosťou. V tom je<br />

aj jeho najväčší háčik – tam, kde chýba<br />

človeku čistota, tam sa cit prepadá do<br />

rôznofarebnej zmesi pocitov a nedá sa<br />

mu veriť. A predsa je šperkom, prsteňom<br />

s kúzelným kameňom poznania,<br />

zobrazujúcim všetko v pravých farbách<br />

a tvaroch, o ktorý stojí za to sa usilovať.<br />

Iste poznáme vo svojom okolí ľudí prostého<br />

naturelu, nedotknutých štúdiom<br />

psychológie, práva, umenia – a predsa<br />

v mnohých situáciách ihneď intuitívne<br />

rozpoznajú skutočné pohnútky, príčiny<br />

a hybné sily dejov.<br />

Nebáť sa a nekradnúť, hovorieval T.<br />

G. Masaryk. Nuž – nebojme sa myslieť<br />

a cítiť a ani neokrádajme sami<br />

seba o dôveru vo vlastné hľadanie.<br />

Pretože kto hľadá, nájde.<br />

Artur Zatloukal

Beeoven<br />

Beeovenova<br />

symfónia hľadania<br />

O S O B N O S Ť<br />

sy m fónia<br />

Prečo máme pri počúvaní Beethovenovej<br />

hudby dojem, akoby nám chcela niečo<br />

vyrozprávať? Prečo sa po jej počúvaní<br />

musíme „vracať“ späť na zem? Prečo sa<br />

dokáže tak bezprostredne prihovárať<br />

k nášmu vnútru?<br />

Beethoven bol ako osobnosť často považovaný<br />

za revolucionára, ktorý myslel<br />

predovšetkým na slobodu občana vo<br />

vtedy nepokojmi zvieranej Európe. No<br />

pohľad do jeho poznámok, korešpondencie<br />

i tónov nás presvedčí o tom, že aj keď<br />

s revolúciou sympatizoval, jeho túžba<br />

mala oveľa hlbší, duchovnejší rozmer.<br />

Zivot tónov<br />

K<br />

ŽIVOT TÓNOV<br />

aždý ozajstný umelec prináša<br />

svoje posolstvo, niečo, čím nás<br />

chce obohatiť, podporiť. Akúsi líniu<br />

prechádzajúcu jeho vlastným<br />

životom, a tým aj jeho dielom. Beethovenovej<br />

tvorbe nemožno uprieť<br />

„burcujúcu silu“, nezriedka mohutných<br />

rozmerov, ba často pripomínajúcu<br />

takmer boj.<br />

Takým bojovníkom bol aj Beethoven<br />

vo svojom súkromí ako človek,<br />

aj ako umelec. Neúnavne hľadal<br />

spôsob, ako vziať asud do vlastných<br />

rúk, a zároveň dozrievať v ušľachtilého<br />

človeka. Hľadal spôsob, ako žiť,<br />

aby počúval svoje svedomie a aby<br />

sa zároveň nestal niekým, kto sa<br />

Joseph Karl Stieler (1781–1858):<br />

Ludwig van Beethoven 1820<br />

Joseph Karl<br />

Stieler<br />

ako vyhnanec ocitne niekde mimo<br />

ostatných ľudí. Toto sa stalo hlavnou<br />

líniou, motívom jeho života.<br />

Zhudobňoval „hľadanie“ a vnútorné<br />

prežívanie, ukryté v každej<br />

ľudskej bytosti. Preto jeho tóny tak<br />

silne oslovujú vnútro pozorného<br />

poslucháča, či už ho nazveme dušou,<br />

duchom, srdcom alebo prosto<br />

najhlbším vnútrom človeka. A práve<br />

toto „vnútorné“ zachytáva Beethoven<br />

vo svojich dielach.<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

L<br />

DOBA PRAJNÁ-<br />

Doba pra jná-<br />

-NEPRAJNÁ<br />

nepra jná<br />

udwig van Beethoven sa narodil<br />

v dobe, ktorá umeniu priala<br />

L udwig va<br />

O S O B N O S Ť<br />

i nepriala.<br />

Z pohľadu umenia a vedy to bola<br />

doba zrodu nadpriemerných talentov,<br />

osobností a géniov, ktorí svojimi<br />

myšlienkami vysoko prevyšovali<br />

vtedajšie svetonázory, vo svojom<br />

odbore lámali dovtedajšie hranice<br />

a ukazovali nové smery – pravdaže<br />

za neustálych bojov, predovšetkým<br />

so zástancami toho „dovtedajšieho“.<br />

Ale aj s predstaviteľmi moci.<br />

Moc bola v rukách bohatých mecenášov.<br />

Okrem rodiny panovníka<br />

v hlavnom meste Viedni to bola<br />

plejáda kniežat a grófov, prípadne<br />

vyšších úradníkov, ktorí si umelcov<br />

často pozývali do svojich sídiel a za<br />

ich umenie im poskytovali slušné<br />

podmienky na živobytie. Až kým<br />

neopadol ich záujem, alebo kým<br />

sami umelci neodišli inam.<br />

Z dnešného pohľadu by sme mohli<br />

mať tendencie vidieť tú dobu romantickejšou,<br />

ako v skutočnosti bola.<br />

Romantizmus sa však prejavoval<br />

prevažne v dielach ako „duch doby“,<br />

oproti realite skutočnosti, ktorú sa<br />

snažil pohnúť k ušľachtilému. Život<br />

ohrozovali okrem všadeprítomných<br />

chorôb, na ktoré vtedy nebol<br />

dostatok liekov alebo lekárskeho<br />

umenia, aj hrozby vojenských konfliktov<br />

ako predzvesť revolučného<br />

obdobia v Európe, všeobecne nízka<br />

vzdelanosť či gramotnosť obyvateľstva<br />

a, samozrejme, chudoba.<br />

A tak Beethovenova doba síce vítala<br />

spríjemnenie a ozvláštnenie<br />

chvíľ peknými melódiami a obklopovala<br />

sa skvelými umelcami, nežičila<br />

však slobode umenia. To však<br />

Beethoven neprijal. A tak zatiaľ čo<br />

Haydn pracoval pre knieža Esterházyho<br />

ako lepšie platený sluha a Mo-<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

zart sa vedel prispôsobiť rôznym zákazkám<br />

mecenášov, Beethoven sa<br />

rozhodol pre slobodu.<br />

Ucnovské rok y<br />

N<br />

UČŇOVSKÉ ROKY<br />

arodil sa v nemeckom Bonne<br />

v decembri roku 1770. V roku<br />

1792 ako dvadsaťdvaročný sa presídlil<br />

do Viedne, v ktorej zostal natrvalo.<br />

Mnoho ľudí si možno myslí, že hneď<br />

začal komponovať, no do Viedne prišiel<br />

predovšetkým ako výborný klavirista.<br />

Jeho kariére predchádzala výučba<br />

hry na klavíri (aj na husliach)<br />

– mal niekoľko učiteľov najprv v rodnom<br />

meste – a po príchode do cisárskeho<br />

a kráľovského mesta dokonca<br />

dostal niekoľko hodín klavíra od Mozarta,<br />

ktorý si jeho talent a hlavne<br />

schopnosti improvizácie ihneď všimol<br />

a predpovedal mu sľubnú budúcnosť.<br />

Vo svojej hre sa ďalej zdokonaľoval<br />

neustálym hraním. Komponovať začal<br />

asi dvadsaťsedemročný.<br />

Už vtedy, v jeho učňovských rokoch<br />

hudby i života dochádzalo u slobodymilovného<br />

Beethovena k prvým<br />

konfliktom, vnútorným aj vonkajším.<br />

Pozoroval ľudí a svoje názory<br />

dával neskrývane najavo. Mnohé<br />

jeho výroky či príliš slobodné vyjadrenia,<br />

hlavne k pokryteckému konaniu<br />

mocných, sú známe, čo je pri<br />

všeobecne bulvárne zameranej verejnosti<br />

– vtedajšej tak ako dnešnej<br />

– pochopiteľné, menej sa však vie<br />

o jeho dobrom zmýšľaní a príkladnej<br />

mravnosti. Často volil samotu a ponorenie<br />

sa do vlastného vnútra pred<br />

potleskom obecenstva. Bol šťastný,<br />

keď mohol svoje umenie dávať ďalej,<br />

no keď nazrel do charakterov ľudí,<br />

pre ktorých väčšinou hrával, odmietol<br />

koncertovať a uzavrel sa, pretože<br />

za poslanie umenia považoval niečo<br />

cennejšie, než je zabávanie spoločnosti.<br />

Keď sa raz rozhodol, k hre ho<br />

neprimäli žiadne slová ani prehovárania.<br />

Iste si tým nezískal veľa priateľov;<br />

veď vnútorne silný a pevný človek<br />

nemohol byť vítaný, no ako história<br />

ukázala, práve to prinútilo jeho nepriateľov<br />

ako aj ostatných ľudí, že si<br />

začali jeho diela, aj jeho samého vážiť.<br />

Kde hral Beethoven – od určitej doby<br />

predvádzal svoju hru len výnimočne<br />

– tam jeho hudbu ľudia brali vážne<br />

a nikto nevyrušoval. Predchádzalo<br />

tomu však veľa utrpenia, osamotenia<br />

a hľadania vnútornej sily.<br />

Tak ho ľudia stretávali viac na<br />

poli a v lese ako v hudobných salónikoch.<br />

„AKÁ NÁDHERA!“<br />

„Aká nád hera!“<br />

N<br />

ajkrajšie chvíle prežil v prírode<br />

a pri „dotyku múzy“. Bol<br />

po ideáli túžiacim človekom a túžil<br />

svojím umením slúžiť. Tomu dával<br />

zvrchovanú prednosť pred všetkým<br />

ostatným. A tak, ako sa prihodilo<br />

aj ďalším, ktorí sa podobne ako on<br />

vybrali tou ťažšou cestou, cestou<br />

vnútorného rastu a nasledovania<br />

vnútorného hlasu, narážal na nepochopenie,<br />

odmietanie alebo úmyselne<br />

zlé jednanie. A kvôli osamelosti<br />

bolo pre neho ťažšie sa nad to<br />

povzniesť, navyše mu všetko zhoršovala<br />

postupujúca hluchota. To<br />

bolo zrejme dôvodom jeho častej<br />

nervozity a vznetlivosti. Aj napriek<br />

tomu, že sa neodsťahoval do hôr<br />

ako pustovník, ale býval priamo vo<br />

Viedni, bol odsúdený viesť viac-menej<br />

samotársky život.<br />

Ako ľudsky k nám prehovára zo<br />

svojich poznámok, pomocou ktorých<br />

komunikoval s ostatnými:<br />

„Musím sa zase zotaviť v neskazenej<br />

prírode a umyť svojho ducha. – Ako<br />

sa dnes máte? Chcete ísť so mnou<br />

navštíviť mojich neochvejných priateľov<br />

– zelené kroviská a urastené<br />

9. S

n Beeoven<br />

O S O B N O S Ť<br />

Fid elio<br />

stromy, zelené húštiny a skrýše, ktorými<br />

šumia potoky? Áno, pozrieť<br />

sa na vinice, ktoré teraz zo svojich<br />

pahorkov slnku nastavujú hrozno,<br />

aby dozrelo? Áno, priateľu? Tam nie<br />

je ani závisti pre krajec chleba, ani<br />

podvodu. Poďte – poďte!“<br />

„Všemohúci v lese! Som blažený,<br />

šťastný v lese: každý strom prehovára<br />

Tebou. Ó, Bože! Aká nádhera!<br />

V takejto lesnej krajine, na výšinách<br />

je pokoj, aby sme Mu slúžili.“<br />

Všetko, čo Beethoven prežíval,<br />

pretavoval do nôt. Nerušený, v prírode<br />

komponoval svoje opusy; nápady<br />

si značil do notesa a doma ich<br />

potom ďalej spracúval a formoval.<br />

Na druhý deň sa potom opäť vybral<br />

„na prechádzku, po lúkach zbierať<br />

med“, ako sa sám vyjadril. „Zbieral“<br />

notu po note, až kým nebol s dielom<br />

„pomerne“ spokojný. V mlčaní sa sústredil<br />

na tvorbu melódií a tu mu<br />

aj prichádzala inšpirácia. Niektoré<br />

diela tak vznikali niekoľko rokov.<br />

Jeho hlboká viera v Boha a dôvera<br />

v Jeho pomoc, ako aj už spomínaná<br />

mravnosť, mu boli oporami. Jeho<br />

viera však nemala podobu „odovzdania<br />

sa nevyspytateľným Božím<br />

úmyslom“ – čo by jeho povaha ani<br />

neumožnila – ale pýtania sa, neustáleho<br />

skúšania a živého hľadania odpovedí<br />

na tie najdôležitejšie otázky.<br />

Človek, osud, zákonitosti vo vesmíre,<br />

vôľa človeka, to boli otázky, o ktorých<br />

– podobne ako ostatní „druhovia“<br />

jeho doby – diskutoval pomocou<br />

ceruzky a notesa so svojimi blízkymi<br />

a ktorými sa zaoberali aj jeho poznámky.<br />

Obzvlášť ho zamestnávala<br />

otázka ľudského osudu. Ten svoj sa<br />

pokúšal zmeniť celý život. Usiloval sa<br />

plne odovzdať do vôle Najvyššieho,<br />

z ktorej pre seba vyciťoval to najlepšie,<br />

a zároveň sa s vypätím všetkých<br />

síl, vo viere v silu a možnosti slobodnej<br />

ľudskej vôle snažil svoj osud zmeniť<br />

k lepšiemu. Tak v mene vlastného<br />

zušľachťovania zvádzal neustále boje<br />

in fonie<br />

aj sám so sebou. A všetko, čo prežíval,<br />

zhudobňoval.<br />

Ako človek, ktorý neprežil príliš<br />

radostné detstvo a príliš slnečný<br />

nemal ani život vo Viedni, naučil<br />

sa mlčaniu a vážnemu uvažovaniu.<br />

Túžil po „výšinách“, kam sa tak rád<br />

obracal v ústrety milovaným múzam.<br />

Veľmi túžil po tom, aby sa svet<br />

zmenil k lepšiemu, no vážnosti myšlienok,<br />

napríklad myšlienke na smrť,<br />

sa naučil smelo pozerať do tváre.<br />

„Slabý muž, ktorý nedokáže umierať!<br />

Ja som to vedel už ako pätnásťročný!“<br />

vyjadril sa raz Beethoven.<br />

Najvýraznejšia v jeho tvorbe je<br />

však práve túžba po ideálnom, po<br />

slobode tela i ducha, po priateľstve,<br />

po ušľachtilom, po Dobre. Vyjadril to<br />

vo svojich listoch a poznámkach, ale<br />

aj v sonátach, koncertoch, veľkých<br />

symfóniách a vo svojej jedinej opere<br />

„Fidelio“. Často sa so svetom „zmieroval“<br />

a často sa s ním rozhádal, veľakrát<br />

dal prednosť múzam na úkor<br />

vzťahov s ľuďmi vo svojom okolí, čo<br />

mu mnohí oprávnene vytýkali.<br />

Svoju slobodu, ktorú trpko zaplatil<br />

osamelosťou, utrpením a bolesťou,<br />

by nevymenil za nič; vždy po nej<br />

totiž prichádzal vzlet nahor, a tak<br />

každý deň vždy znovu prežíval svoje<br />

„utrpením k radosti“ – slobodu si od<br />

svojej bytosti nenechal odlúčiť.<br />

Medz i svojim i<br />

B<br />

MEDZI SVOJIMI<br />

eethoven si veľmi vážil výnimočné<br />

osobnosti svojej doby,<br />

ktorými hýbali podobné myšlienky<br />

a cítenia. Túžil sa s nimi stretnúť<br />

a s niektorými sa mu to aj podarilo.<br />

Prechovával veľkú úctu k Haydnovi<br />

aj Mozartovi, ktorých spoznal<br />

čoskoro po príchode do Viedne, už<br />

na sklonku ich pôsobenia. Obklopoval<br />

sa literatúrou hudobnou, krásnou<br />

aj vedeckou, sledoval tvorbu svojich<br />

„veľkých“ súčasníkov a nachádzal<br />

v nej súzvuk so svojím cítením. No<br />

skôr, než sa s niekým z nich osobne<br />

stretol, sám sa vlastne stal takou samostatnou<br />

osobnosťou.<br />

Keď už bol v zrelom veku pre zhoršený<br />

zdravotný stav na liečení, stretol<br />

sa v českom kúpeľnom meste Teplice<br />

v roku 1812 s človekom, ktorého si vážil<br />

snáď najviac, s Goethem. Poctil ho<br />

svojou hrou na klavír a už predtým<br />

zhudobnil niektoré z jeho básní, ako<br />

aj predohru k „Egmontovi“. Beethoven<br />

svojou hrou Goetheho nadchol,<br />

hoci mu jeho hudba pripadala trochu<br />

hlučnejšia, než na akú bol zvyknutý.<br />

„Sústredenejšieho, energickejšieho,<br />

vrúcnejšieho umelca som ešte<br />

nevidel,“ napísal Goethe v liste svojej<br />

manželke. Hoci si v základných<br />

veciach porozumeli a učili sa jeden<br />

od druhého, v niektorých názoroch<br />

sa rozchádzali. Goethe, aj tak vľúdnejšieho<br />

založenia, si navyše strážil<br />

svoju vnútornú rovnováhu, dotknutú<br />

nedávnou stratou niekoľkých najbližších,<br />

napríklad Schillera, a tak zostal<br />

uzavretejší. Každý z nich žil svoju<br />

vlastnú životnú dráhu. Beethoven,<br />

v porovnaní s ním, bol stále oddaný<br />

svojej bojovnosti, slobode a sile.<br />

Toto stretnutie sa udialo už na jednej<br />

z neskorších križovatiek Beethovenovho<br />

života, predsa však skomponovanie<br />

jeho dvoch najväčších<br />

opusov ležalo ešte len pred ním.<br />

Deviata sy m fónia<br />

H<br />

DEVIATA SYMFÓNIA<br />

oci vnímanie hudby a jej „obrazov“<br />

je výlučne subjektívnou<br />

záležitosťou, predsa však možno vycítiť<br />

jej vlastné jadro, začuť jej „reč“,<br />

veď pravé umenie sa predsa prihovára<br />

k človeku bezprostredne.<br />

Od začiatku sebaisto a pevne zaznieva<br />

posledná Beethovenova symfónia<br />

ako niečo, čo bolo už dávno<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

L udwig van<br />

O S O B N O S Ť<br />

Beeoven<br />

pripravené a teraz už-už nadišiel<br />

ten stanovený čas. Akoby pre všetko<br />

živé nadišla skúška; všetko zneistie,<br />

je zaskočené, potešené aj zakríknuté.<br />

Niečo mocné, pripomínajúce búrku,<br />

sa približuje, nevidieť to, ale je to<br />

veľmi blízko. Narýchlo zrovnávané<br />

Carl Schloesser (1832-1914):<br />

Beethoven vo svojej pracovni 1890<br />

Carl Sch loesser<br />

myšlienky nepomáhajú, vnútro sa<br />

chveje, aj príroda je napätá. Niekto<br />

čaká v radosti, niekto v strachu.<br />

Ako voda prudko zväčšujúca svoj<br />

tok, valí sa to v mocnej vlne planétou.<br />

Nepozná prekážku ani zastavenie,<br />

nie je nič, čo by tomu dokázalo<br />

vzdorovať. Ako nič nezastaví vychádzajúce<br />

slnko a jeho svetlo prerážajúce<br />

tmu. S neporaziteľnou silou<br />

ovládne unavenú Zem.<br />

V rozvalinách sveta sedí ľudská<br />

duša a pozerá sa okolo seba. V zmätených,<br />

ale akýchsi oslobodených citoch<br />

snaží sa nájsť oporu a vysvetlenie<br />

toho, čo práve prežila. Cíti sa byť<br />

šťastná, že to prežila, že videla takú<br />

mohutnú silu, ktorá jej uchovala život,<br />

že môže vidieť vychádzať nádherné<br />

slnko nad znovuzrodenou Zemou.<br />

Z náhleho citu vďaky z nej z najhlb-<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

šieho vnútra vytryskne modlitba, akú<br />

predtým nepoznala. Skrášlia ju slzy<br />

čistej radosti. Pomaličky, zvoľna sa<br />

tíši jej rozbúrené vnútro, až sa upokojí<br />

a jej srdce naplní harmónia.<br />

Všetko od samotných základov<br />

Zeme je naplnené silou, ktorá chce<br />

vynášať do nebies. Radosť, pravá radosť<br />

napĺňa všetko živé, ktoré vstáva<br />

vítať tento nový deň. Duša kráča<br />

očistenou krajinou, jej srdce spieva<br />

a s bratskou láskou víta ďalších, ktorých<br />

stretla a ktorí naplno prežívajú<br />

to isté. Ich spev sa spája, až v mohutnom<br />

chóre stúpa nad hviezdy, Stvoriteľovi<br />

k nohám. Začína život a práca,<br />

v úsilí tak čistom a radostnom, ako<br />

je to len možné, a spev šťastných ľudských<br />

duší znie zo Zeme ako sľub.<br />

Keď v roku 1824 pri prvom uvedení<br />

tejto symfónie orchester dohral, zbor<br />

aj štyria sóloví speváci dospievali, keď<br />

majestátna skladba doznela, obecenstvo<br />

akoby sa vrátilo z veľkej výšky.<br />

Do skutočnosti, ku ktorej zlepšeniu<br />

ich Beethoven svojou hudbou burcoval.<br />

Boli očarení, dojatí, posilnení,<br />

hoci nevedeli povedať prečo. Niečo<br />

také ešte nikdy predtým nepočuli. Dotkol<br />

sa ich v samotnej hĺbke vnútra.<br />

Missa Solem nis<br />

sa v pokoji otvára a on akoby konečne<br />

zmierený so všetkým vo veľkolepom<br />

vesmíre odovzdával do múdrych rúk<br />

svoj život, so všetkými jeho skúsenosťami,<br />

so všetkými úspechmi, omylmi<br />

a sklamaniami. Či stačí jeden ľudský<br />

život na dosiahnutie večnosti? Dúfa<br />

v pomoc, túžba po výškach v ňom<br />

silnie, život prebúdzajúci sa v jeho<br />

duchu vystiera k nebu svoje ruky.<br />

Opäť prežíva všetky dôležité míľniky<br />

svojej púte. Tú častú slabosť,<br />

ktorú mu spôsoboval vyčerpávajúci<br />

boj o vnútornú slobodu. Smútok<br />

z pohľadu na bezcieľne hemženie<br />

ľudí. Bolesť z utrpenia človeka hľadajúceho<br />

na Zemi to, čo akoby sa z nej<br />

úplne stratilo. Zúfalstvo, nádej, volanie<br />

k výškam. Vydobýjanie skúseností.<br />

Trpkosť kypriaca jeho vnútro<br />

mnohokrát pripravila pôdu pre<br />

cenné semeno, ktoré by inak mohlo<br />

nevzísť v stvrdnutom, tak málo odolnom<br />

ľudskom srdci! Utrpením k radosti.<br />

A k dozrievaniu.<br />

Ale aj chvíle mieru, posilňujúceho<br />

nebeského oddychu pred ďalším náročným<br />

úsekom cesty, chvíle harmónie,<br />

pozdravu z drahých diaľok, ku<br />

ktorým sa verne usiloval. Sladké hlasy<br />

múz. Posvätné ticho nocí, v ktorých<br />

bolo preňho nebo otvorené. Blízkosť<br />

MISSA SOLEMNIS<br />

výšin, tušenie Stvoriteľa. Poznávanie<br />

zákonitostí podivuhodného sveta<br />

okolo nás i v nás. Oblažujúca túžba<br />

e zaujímavé, že toto impozantné, a vďaka. A radosť, jasavá radosť sýtiaca<br />

človeka až k hranici možností.<br />

J hudobne dokonalé, osemdesiatminútové<br />

dielo, ktoré niektorí odborníci Celý svoj život teraz odovzdáva do<br />

považujú za Beethovenovo najvýznamnejšie,<br />

rúk Stvoriteľa. Hlasom violy spieva<br />

je pre verejnosť takmer neznáme. o svojej púti. Spomína, prosí, ďakuje.<br />

Pravdaže, iní považujú za jeho najväčšie<br />

Až ho premôže nával mocného citu,<br />

dielo práve „deviatu“, ale týmito zlomí sa mu hlas a on, nenachádza-<br />

myšlienkami by sa zrejme nezaoberal júc slová, cez najsilnejšie dojatie dostane<br />

ani sám ich autor. Ak sú – obrazne povedané<br />

zo seba len slovko Amen.<br />

– v 9. symfónii „stelesnené“ Beethovenove<br />

Napĺňa ho, skrúšeného, dôvera<br />

najvznešenejšie myšlienky, a sila. A vo viere v silu ľudskej vôle<br />

v Misse Solemnis je stelesnený on sám zmeniť svoj osud verí v spásu, ktorú<br />

tak, ako v žiadnom inom diele. prinášajú skutky, vykonané na ceste<br />

Slávnostne, vznešene znejú zrelé k ušľachtilosti.<br />

tóny, myšlienky stúpajú nahor, vnútro<br />

Ján Spišiak<br />

Missa Solem nis

F E N O M É N<br />

Poltergeist<br />

STRAŠÍ U VÁS?<br />

g<br />

Lomoz vychádzajúci z rôznych častí<br />

domu, samovoľ ný pohyb náby tku,<br />

miestnosťou preletujúce príbory a iné<br />

predmety, neviditeľná sila, ktorá dokáže<br />

spustošiť byt. Toto všetko zažívajú<br />

niektorí ľudia na vlastnej koži. Tvrdia, že<br />

v ich dome straší a nevedia si dať rady.<br />

O svojich starostiach s blízkymi radšej<br />

nehovoria, obávajú sa zosmiešnenia.<br />

O podobných udalostiach obvykle nie<br />

sú dostatočné záznamy a ľudia popisujúci<br />

tieto „paranormálne javy“ sú často<br />

označovaní za podvodníkov. Poďme sa<br />

pozrieť na niektoré vedecky zdokumentované<br />

prípady...<br />

N<br />

PRÍPAD ROSENHEIM<br />

a jeseň roku 1967 bol právnik<br />

dr. S. Adam vo svojej kancelári<br />

v Rosenheime konfrontovaný so<br />

zvláštnymi poruchami elektrického<br />

zariadenia: zhasínali svetlá, ozývali<br />

sa silné rany, ktoré nebolo možné lokalizovať,<br />

a súčasne vypadávali poistky.<br />

Dr. Adam sa obrátil na jeden<br />

rosenheimský elektrodom, no jeho<br />

zamestnanci si s problémom nevedeli<br />

rady a požiadali o pomoc distribútora<br />

elektrickej energie a revíznych technikov.<br />

Tí vykonali revíznu prehliadku,<br />

zmerali izolačné odpory vedenia pričom<br />

nenašli žiadnu poruchu. 16. novembra<br />

bol nainštalovaný zapisovací<br />

voltmeter. Krátko nato opäť vypadli<br />

automatické ističe, žiarivka sa sama<br />

otočila v objímke a zhasla, ale prístroj<br />

to nezaregistroval. Aby predišli možným<br />

manipuláciám, nahradili revízni<br />

technici automatické ističe klasickými<br />

poistkami a zapečatili ich rovnako<br />

ako registračný prístroj.<br />

Abnormálne javy však neustávali,<br />

dokonca naberali na intenzite. 20.<br />

novembra sa po silnej rane žiarivka<br />

vytočila z objímky, spadla na zem<br />

a rozbila sa. Poistky však vydržali, zapisovací<br />

prístroj ukázal plné výchylky<br />

a kreslil krivky miesto priamočiareho<br />

pohybu. Záhadné javy naďalej pokračovali<br />

– lampy sa samy rozhojdávali,<br />

praskali žiarovky, z kopírky vytekala<br />

vývojka atď. – avšak len v pracovné<br />

dni. Rozvodné závody napojili kanceláriu<br />

dr. Adama na zvláštny kábel,<br />

neskôr bola kancelária zásobovaná<br />

núdzovým agregátom a spojenie so<br />

sieťou bolo prerušené. Podivné javy<br />

však pokračovali. 5. decembra spísali<br />

revízori protokol, z ktorého vyplynulo,<br />

že fenomény v kancelárii<br />

dr. Adama nemajú nič spoločné<br />

s elektrickou sieťou.<br />

Prípad Rosenheim mal vtedy veľkú<br />

publicitu v médiách, písali o ňom dokonca<br />

aj renomované vedecké časopisy.<br />

Bol to pravdepodobne dovtedy<br />

najpodrobnejšie skúmaný prípad<br />

„strašenia“.<br />

I<br />

PRÍPAD HANNOVER<br />

ný prípad sa odohral v severnom<br />

Nemecku. Vedúci správy mesta<br />

Hannover požiadal fyzika dr. Gerda<br />

Harmsa z tamojšej Technickej univerzity,<br />

aby pomohol vysvetliť a hlavne<br />

odstrániť javy, ktoré sa vyskytovali<br />

v byte jednej dôležitej politickej osobnosti<br />

a obťažovali jeho obyvateľov nad<br />

únosnú mieru. Dr. Harms nebol prvý,<br />

koho požiadali o pomoc – Spolok pre<br />

technickú kontrolu (TÜV), iné inštitúcie<br />

a ani parapsychológ neboli<br />

úspešné. Dr. Harms videl fotograficky<br />

zdokumentované „dianie“ v zmienenom<br />

byte, a zvyšok mu vyrozprávali<br />

samotní obyvatelia: zo stropu napríklad<br />

kvapkala voda, zariadenie bytu<br />

bolo rozhádzané, domové dvere vyleteli<br />

z pántov a pristáli na záhrade,<br />

v elektrických rozvodoch, ktoré neboli<br />

pripojené k sieti, tiekol silný prúd<br />

a žiarovky praskali. Ako jav začal, tak<br />

po čase i prestal. Aj v tomto prípade<br />

bolo v dome z technického hľadiska<br />

všetko v poriadku. Nemohlo tu ísť<br />

ani o slepú, bezuzdnú silu, pretože<br />

pri bezcieľnom vyčíňaní nikto neutrpel<br />

škodu, ako by sa dalo čakať pri<br />

takom veľkom množstve nekontrolovateľných<br />

udalostí.<br />

N<br />

FYZIKA FENOMÉN<br />

NEVYSVETLÍ<br />

o nejde len o prípad Rosenheim<br />

či prípad Hannover. Tieto javy sa<br />

vyskytujú oveľa častejšie, než by sme<br />

predpokladali. Ale kto z nás sa otvorene<br />

pochváli, že doma občas počuje<br />

kroky, hoci nevidí nikoho prichádzať?<br />

Že pozoruje nevysvetliteľné optické<br />

javy, alebo že aj u neho jednoducho<br />

straší? Také zážitky si človek radšej<br />

ponechá pre seba – teda pokiaľ nechce<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

F E N O M É N<br />

Fenomén „Poltergeist“, dokumentovaný<br />

postihnutými: Časti zariadení vrátane<br />

dverí padajú po schodoch dole.<br />

byť v dnešnej modernej spoločnosti<br />

považovaný za blázna.<br />

Veda totiž dokáže tieto fenomény<br />

súčasnými prostriedkami experimentálnej<br />

fyziky zistiť, no žiadnymi<br />

z princípov teoretickej fyziky ich nevie<br />

vysvetliť. Plazmový fyzik dr. Friebert<br />

Karger z Mníchova, ktorý bol<br />

vtedy prizvaný k prípadu Rosenheim<br />

povedal: „Pokiaľ sa budeme opierať<br />

len o prírodné vedy, konkrétne<br />

o fyziku, dostaneme sa s našimi nástrojmi<br />

len k určitému bodu. Ďalej<br />

to nejde!“<br />

V Rosenheime, Hannoveri, i ďalších<br />

prípadoch sa ukázalo, že tieto fenomény<br />

sa viažu na určité miesto alebo<br />

osobu. Bolo tomu tak aj v rosenheimskej<br />

kancelárii dr. Adama. Popisované<br />

„paranormálne javy“ neboli<br />

nikdy pozorované cez víkendy. Metódou<br />

vylučovacích pokusov sa preukázalo,<br />

že všetky abnormálne deje<br />

v Rosenheime sa udiali v prítomnosti<br />

jednej mladej zamestnankyne, ktorá<br />

nevedomky fungovala ako „katalyzátor“.<br />

V Hannoveri to bol zase vnuk<br />

v dospievajúcom veku. Len čo sa odsťahoval,<br />

jav ustal.<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

Spochybniť uvedené fenomény nie<br />

je jednoduché, pretože sa na ich výskume<br />

podieľali renomované osoby<br />

a inštitúcie. Musíme teda prijať skutočnosť,<br />

že také javy proste existujú.<br />

Od konštatovania až k priznaniu, že<br />

niekde niečo „straší“ je však ešte dlhá<br />

cesta. Materialistické chápanie sveta<br />

zakolíše a vynorí sa mnoho otázok, na<br />

ktoré táto spoločnosť len ťažko hľadá<br />

odpovede: existuje skutočne niečo viac<br />

než len náš pozemsky viditeľný svet?<br />

Skutočne žijú vedomí a cieľavedome<br />

konajúci „duchovia“ bez hmotne viditeľného<br />

tela, ktorí sú pôvodcami uvedených<br />

fenoménov? Ak áno, ako môžu<br />

pôsobiť? Keď môžu „strašiť“, prečo<br />

nestrašia stále a všade?<br />

P<br />

KTO ALEBO ČO JE<br />

POLTERGEIST?<br />

rípady záhadného strašenia poukazujú<br />

na súvislosť s nehmotným<br />

vedomím človeka. Ľudská duša počas<br />

života na zemi používa svoje telo ako<br />

nástroj svojho pôsobenia v hmotnom<br />

svete. Po smrti – po odlúčení od svojej<br />

pozemskej schránky – prejde do menej<br />

hmotnej úrovne zodpovedajúceho<br />

druhu. Pre nás je to neviditeľný svet,<br />

pre duše v záhrobí je pokračovaním<br />

života. Avšak nie každý zosnulý odchádza<br />

na druhý svet bez pút. Mnohí<br />

sú k pozemskému priťahovaní napr.<br />

vzťahmi k pozostalým, majetkom<br />

o ktorý nechcú prísť, závislosťami,<br />

a pod. ktoré mu prekážajú vo vzostupe.<br />

Často si svoj stav ani plne neuvedomujú<br />

a zdržujú sa pri zemi s úmyslom<br />

pôsobiť tu tak ako predtým.<br />

Zisťujú však, že to nie je možné, chýba<br />

im k tomu potrebný nástroj o ktorý<br />

už prišli. Niektorým sa v zriedkavých<br />

prípadoch podarí niekoho „posadnúť“,<br />

resp. priviesť k schizofrénii<br />

a tým aj do „blázninca“. Avšak v prípade<br />

fenoménu poltergeist dochádza<br />

k ich prejavu iným spôsobom. Spomínané<br />

vyčíňanie vždy súvisí s niektorou<br />

prítomnou osobou. Vo väčšine<br />

prípadov sa tak deje bez jej vedomia.<br />

Kľúč k pochopeniu tejto záhady spočíva<br />

vo vyžarovaní krvi, o ktorom sme<br />

sa už zmieňovali v niektorých predchádzajúcich<br />

článkoch Sveta Grálu.<br />

Človek je schopný ovládať svoje telo<br />

len za predpokladu správneho vyžarovania<br />

tela a krvi. Aj mnohé tzv. duševné<br />

choroby sú dôsledkom nevhodného<br />

vyžarovania krvi, pretože duša<br />

sídliaca v tele sa nedokáže plne prejaviť.<br />

Priaznivá zmena v jej vyžarovaní<br />

môže prispieť k výraznému zlepšeniu<br />

zdravotného stavu. Tú je možné docieliť<br />

napr. vhodnou zmenou stravy<br />

alebo homeopatickou liečbou. Vyžarovanie<br />

krvi sa u človeka v priebehu<br />

jeho života primerane mení. K dôležitej<br />

zmene vo vyžarovaní dochádza<br />

v čase dospievania, keď sa pôsobenie<br />

ducha človeka začína vedome naplno<br />

rozvíjať. To je priaznivé obdobie, kedy<br />

toto vyžarovanie dokážu vo výnimočných<br />

prípadoch využiť duše v záhrobí<br />

na vlastné „strašidelné“ prejavy.<br />

V týchto prípadoch ide s veľkou pravdepodobnosťou<br />

o duše, ktoré niečo<br />

púta k danému miestu a svoju zlovôľu<br />

dávajú aj patrične najavo. Odchodom<br />

kľúčovej osoby, alebo s jej pribúdajúcim<br />

vekom nepríjemné vyčíňanie<br />

obvykle prestane. V týchto situáciách<br />

okrem už zmieňovanej zmeny vo vyžarovaní<br />

krvi môže pomôcť aj povolaná<br />

osoba, napr. kňaz, liečiteľ, alebo<br />

iný znalý človek, ktorý vďaka svojim<br />

danostiam dokáže rušiteľom objasniť<br />

ich situáciu a pomôcť im v ich ďalšej<br />

ceste.<br />

Veľmi podobné fenoménu poltergeist<br />

sú niektoré prípady špiritistických<br />

sedení, pri ktorých sa pohybujú<br />

stolčeky, vznášajú sa predmety a pod.<br />

Mediálne nadané osoby takto predvádzajú<br />

svoje výnimočné schopnosti buď<br />

kvôli pobaveniu prítomných, alebo<br />

nadväzujú kontakt so zosnulými, ktorí<br />

dávajú prítomným odpovede na ich

F E N O M É N<br />

otázky buď „áno“, alebo „nie“ pomocou<br />

pohybu stolčeka vopred dohodnutým<br />

smerom. V tomto prípade využívajú<br />

duše v záhrobí na svoje prejavy<br />

vyžarovanie krvi prítomných mediálne<br />

nadaných osôb. Podobné praktiky<br />

však v žiadnom prípade neodporúčame.<br />

Na zmieňovaných sedeniach<br />

môže dôjsť k omylom i podvodom ešte<br />

ľahšie ako v bežnom živote a účastníci<br />

navyše svojou snahou o preniknutie<br />

do jemnohmotného sveta môžu utrpieť<br />

duševnú ujmu.<br />

lingvistu o analýzu a ten zistil, že ide<br />

o staroangličtinu. Webster dostal celkovo<br />

asi 300 správ. Ich pisateľ sa predstavil<br />

ako L.Wainman a vo svojich odkazoch<br />

okrem iného popisoval jedno<br />

zo svojich predchádzajúcich vtelení<br />

D<br />

OBRAZY A HLASY<br />

ZO ZÁHROBIA<br />

uchovia žijúci v záhrobí, ktorí sa<br />

nachádzajú ešte v našej blízkosti,<br />

hľadajú spôsob, ako sa pozemsky zviditeľniť,<br />

a nemusí to byť len hrmotom<br />

a lomozením. S postupným vývojom<br />

fotografie sa začali objavovať snímky,<br />

na ktorých boli okrem živých osôb<br />

viac alebo menej zreteľné obrazy už<br />

zomrelých ľudí. Často sa to stávalo<br />

v prítomnosti určitých ľudí, ktorých<br />

vyžarovanie to umožnilo. Angličan<br />

Tom Patterson zozbieral viac než tisíc<br />

fotografií tohto druhu. K jednej<br />

z nich, zverejnenej v jeho knihe „Spirit<br />

Photography – Hundred Years of Spirit<br />

Photography“ sa viaže nasledujúci<br />

príbeh: Istý muž zabil svoju ženu, aby<br />

mohol žiť s inou, s ktorou sa nechal<br />

neskôr vyfotografovať. Zločin nebol<br />

odhalený. Keď však fotograf pri vyvíjaní<br />

fotografie zistil, že na snímke<br />

je okrem nového páru aj ležiaca žena<br />

s dieťaťom, upovedomil políciu. Tá dotyčného<br />

muža zaistila v okamihu, keď<br />

si prišiel do obchodu vyzdvihnúť svoje<br />

fotografie. Pri následnom vypočúvaní<br />

sa pravda potvrdila. Obrazy „duchov”<br />

sa objavili dokonca aj na videonahrávkach.<br />

Zmieňuje sa o nich napr. Rainer<br />

Holbe vo svojej knihe Obrazy z ríše<br />

mŕtvych (Bilder aus dem Reich der<br />

Toten).<br />

Neobvyklý obraz „ducha“: Táto fotografia, na ktorej sa pri spracovaní filmu<br />

objavila ležiaca žena, viedla k objasneniu prípadu vraždy.<br />

Okrem fotografií zobrazujúcich postavy<br />

zosnulých sa ešte vyskytujú aj<br />

zvukové záznamy, na ktorých možno<br />

rozoznať „neznáme hlasy“. Jeden<br />

z ľudí, ktorý sa týmto javom zaoberal<br />

bol Švéd Friedrich Jürgenson. Vyznačoval<br />

sa schopnosťou viesť rozhovory<br />

s dušami zosnulých. Svoje zistenia popísal<br />

vo svojej knihe „Na frekvencii so<br />

zosnulými“ (Sprechfunk mit Verstorbenen),<br />

Vďaka svojmu obzvlášť citlivému<br />

sluchu (bol všestranným umelcom)<br />

dokázal na záznamoch odlíšiť<br />

signály reči od bežných šumov. Podľa<br />

neho sú signály reči v istom zmysle<br />

„zostavené” práve z týchto šumov,<br />

často však vykazujú zvláštnosti spôsobu<br />

reči ľudí.<br />

Zaznamenané boli dokonca aj prípady,<br />

že sa odkazy zo záhrobia zobrazovali<br />

na monitoroch počítačov.<br />

Jeden z takých prípadov sa odohral<br />

v dome Webstera a Debbie, neďaleko<br />

mesta Chester v Anglicku. Počas renovačných<br />

prác zaregistrovali nezvyčajné<br />

pohyby nábytku, na stenách sa<br />

objavovali stopy nôh a pod. Okrem<br />

toho sa Websterovi jedného dňa objavil<br />

na jeho monitore text, ktorému<br />

nerozumel. Požiadal svojho známeho<br />

v šestnástom storočí, keď ako Thomas<br />

Harden obýval tento dom.<br />

O komunikáciu so záhrobím<br />

prostredníctvom technických zariadení<br />

sa pokúšal aj T. Edison a ďalší<br />

vedci.<br />

I napriek všetkým výdobytkom techniky<br />

nemá dnešná veda uspokojivé vysvetlenie<br />

pre deje, ktoré sa odohrávajú<br />

na hranici našej „hmotnej reality“. Nie<br />

je to inak ani so záhadou zvanou poltergeist.<br />

Nezaujatým skúmaním však<br />

človek chtiac-nechtiac musí pripustiť<br />

existenciu skutočností, ktoré ležia<br />

mimo oblasť jeho poznania.<br />

W. Huemer, G. Harms<br />

Literatúra:<br />

1) Werner Huemer: Poltergeist, GW2,<br />

2) Gerd Harms: Medialität als Fenster zum<br />

Jenseits, GW 33,<br />

3) F. Jürgenson: Sprechfunk mit<br />

Verstorbenen, Verlag Hermann Bauer<br />

KG, Freiburg, 1967<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

R E P O R TÁ Ž<br />

Poltergeist<br />

v Bobrovej<br />

b<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

V piatok 24. marca 2006 vysielali Juhomoravské večerníky<br />

ČT 2 a televízia Nova dokument o zvláštnych javoch<br />

v dedine Bobrová nedaľeko Žďáru nad Sázavou.<br />

V jednom z pokojných rodinných domčekov najprv<br />

začali praskať samy od seba žiarovky. Majitelia si pozvali<br />

elektrikára, ten urobil revíziu a odmeral, či v dome nevzniká<br />

z nejakých dôvodov prepätie. Príčinu neobjavil.<br />

Od 22. marca sa však situácia začala dramaticky stupňovať:<br />

v noci sa sám od seba začali premiestňovať a padať<br />

nábytok a obrazy, hojdali sa lustre, tu a tam preletela vzduchom<br />

stolička, z police padali jeden po druhom hrnčeky,<br />

potom spadla aj samotná polica. V dome sa samovoľne<br />

rozbili okenné tabule – vo všetkých oknách prízemia, v jednom<br />

okne prvého poschodia a v pivnici. Niektoré okná<br />

boli rozbité zvonku, iné zvnútra. To všetko spôsobilo veľký<br />

hluk, ktorý znepokojil aj susedov napriek tomu, že rodinný<br />

dom nie je radový a stojí oddelene od ostatných. Ešte v tú<br />

noc pomáhali privolaní miestni hasiči.<br />

Aj na televíznych záberoch bolo možné vidieť pravú<br />

spúšť: divoko rozhádzané predmety, pováľaný nábytok,<br />

elektrický rozvádzač vytrhnutý zo steny aj s kabelážou.<br />

Odborníci sa k veci vyjadrili rôznymi spôsobmi, v podstate<br />

podľa toho, ako také javy zapadajú do ich obrazu<br />

sveta: jedni neutrálne, napríklad geológ vylúčil ako príčinu<br />

úkazov zemetrasenie, pretože v tej dobe žiadne nebolo zaznamenané<br />

a podotkol, že ide o javy bez vysvetliteľnej príčiny.<br />

Iní prehlásili vec za podvod, napríklad zástupcovia<br />

„Českého klubu skeptikov Sisyfos“ pre vedecké skúmanie<br />

nadprirodzených javov označili taký dej proste za nemožný<br />

a obyvateľov domu za opilcov, ktorí si sami rozbili svoj<br />

dom. Povaha členov rodiny však takému označeniu vôbec<br />

nezodpovedá a oni sami sú nešťastní – zo samotných javov,<br />

zo škôd na svojom dome aj z poprasku, ktorý sa okolo nich<br />

strhol. Členovia „Bádateľskej spoločnosti Agartha“, zaoberajúci<br />

sa výskumom paranormálnych javov, vysvetľovali<br />

deje v Bobrovej ako prirodzený dôsledok nahromadenia<br />

nekontrolovanej energie a pokúsili sa ju psychickým pôsobením<br />

usmerniť, aby sa situácia upokojila a také úkazy sa<br />

už neopakovali. Nechcú hovoriť o súvislostiach s konkrétnou<br />

osobou, pretože také spájanie narúša súkromie už aj<br />

tak obťažovaných ľudí.<br />

Zdroj a foto: Agartha<br />

Nábytok a ďalšie veci boli po dome porozhadzované<br />

a popremiestňované s veľkých rachotom<br />

Spúšť sa spáchala aj v pivnici, dokonca<br />

zo steny boli vytrhnuté ističe<br />

Rozbité sklá a dvere vytrhnuté z pántov<br />

Vyhádzané oblečenie a veci<br />

medzi črepinami skla

P R Í R O D A<br />

Vedomie<br />

zvierat<br />

Každý sa už iste neraz čudoval zvláštnym<br />

schopnostiam zvierat, ktoré poukazovali<br />

na ich mimoriadnu inteligenciu.<br />

Ako vnímajú a prežívajú svet? Majú<br />

snáď vnútorné vedomie ako človek? Časy,<br />

keď ľudia verili, že na zvieratá môžu pozerať<br />

ako na „oživené veci“ a podľa toho<br />

sa k nim správať, sú našťastie preč. Výskum<br />

schopností zvieracieho vedomia<br />

je zatiaľ však len na začiatku. Redaktor<br />

časopisu GralsWelt Prof. Dieter Malchow<br />

opisuje, aké poznatky prinieslo<br />

vedecké pozorovanie zvierat a popisuje<br />

zaujímavé prípady, ktoré so zvieratami<br />

prežili vnímaví milovníci zvierat. Pritom<br />

sa ukazuje, že mnohé prejavy vedomia,<br />

ktoré by sa skôr pripisovali iba človeku,<br />

majú aj zvieratá.<br />

P<br />

odľa švajčiarskeho filozofa Petra<br />

Bieriho (nar. 1944) je už púha<br />

bdelosť a primeraná reakcia na podnety<br />

jednoduchým stupňom vedomia,<br />

ktorý môžeme pripísať aj primitívnym<br />

zvieratám. My sa tu však<br />

zaoberáme inou otázkou: majú zvieratá<br />

vedomie ako my ľudia? Dokážu<br />

chápať súvislosti? Vedia si vopred<br />

predstaviť a naplánovať svoje<br />

konanie? Ďalšia otázka, ktorou sa zaoberajú<br />

aj etici znie: môžu zvieratá<br />

vnímať radosť a bolesť? Predmetom<br />

niektorých pozorovaní bolo zistiť,<br />

či zvieratá konajú len inštinktívne<br />

alebo aj cieľavedome uvažujú.<br />

SCHOPNOSŤ MYSLENIA<br />

K<br />

vedomému životu neodmysliteľne<br />

patrí aj schopnosť myslenia.<br />

Niektorých možno prekvapí, že<br />

touto u človeka samozrejmou vlastnosťou<br />

až prekvapivo dobre disponujú<br />

aj zvieratá. Uveďme si niekoľko<br />

príkladov:<br />

Tak napríklad vrana Betty si<br />

z drôtu dokázala zhotoviť predmet<br />

podobný háku, ktorým si šikovne<br />

vytiahla potravu zastrčenú v rúre...<br />

Najprv si však z debny vyberala drôt<br />

vhodnej dĺžky a hrúbky. 1<br />

V ďalšom experimente účinkovali<br />

sojky. Tie ako potravu uprednostňujú<br />

húsenice pred arašidmi. Niekoľko<br />

hodín na to, ako si schovali<br />

obidva druhy potravy, je im dovolené<br />

schovanú potravu hľadať. V tomto<br />

prípade idú cieľavedome na miesto,<br />

kde si ukryli húsenice. Pokiaľ je im<br />

pátranie dovolené až po niekoľkých<br />

dňoch, potom si sojky bez váhania<br />

vyzdvihnú arašidy. Akoby vedeli, že<br />

húsenice nie sú také trvanlivé.<br />

V treťom prípade vystupuje ako<br />

hlavná postava sivý papagáj Alex.<br />

Alex pozná viac ako sto rôznych<br />

označení predmetov. Jeho inštruktorka<br />

Irena Pepperbergová ho učila<br />

modernou metódou, pri ktorej je papagáj<br />

sám poslucháčom pri vyučovaní<br />

ľudí a smie sa do neho aj zapájať.<br />

Zdá sa, že táto metóda má väčší<br />

úspech, než klasické „bifľovanie“.<br />

Ak mu ukážete červený trojuholník<br />

a červený kruh a keď potom dostane<br />

otázku, čo je na nich rovnaké, odpovie:<br />

„farba“. No na otázku, čo je<br />

odlišné, povie: „tvar“. Papagáj vie<br />

tiež zmysluplne skladať slová k sebe:<br />

„Chcem ísť okno“ alebo „Chcem<br />

jablko“. Tréner obvykle jeho prianie<br />

splní. Ak mu pri výučbe napr.<br />

podá nesprávny predmet, tak Alex<br />

zahlási „nie“ a opakuje svoju požiadavku<br />

2 . Je teda zrejmé, že Alex nerapoce<br />

len tak, ale očividne vie, o čo<br />

v situácii ide.<br />

Uvedené príklady ukazujú, že<br />

niektoré zvieratá majú schopnosť<br />

zvažovať jednotlivé situácie a cieľavedome<br />

myslieť. Do akej miery sa<br />

však dokáže ich myslenie prispôsobiť<br />

novým situáciám?<br />

ROZHODOVANIE<br />

V NOVÝCH SITUÁCIÁCH<br />

S<br />

lepecké psy rozoznávajú 36 rôznych<br />

povelov. Kólia Rico rozlíši<br />

podľa mena 300 rôznych plyšových<br />

zvieratiek a na povel vyberie to<br />

správne. Pokiaľ k nim nepozorovane<br />

pridáme nové zvieratko s novým menom,<br />

Rico ju rovnako úspešne rozozná<br />

a prinesie 3 . Rico pružne myslí<br />

a naučené znalosti vie používať v nových<br />

situáciách.<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

P R Í R O D A<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

Ako však reagujú zvieratá na novú<br />

situáciu? Skúšajú jednoducho rôzne<br />

možnosti alebo si svoje konanie vopred<br />

predstavia? Odpoveď by mohli<br />

priniesť nasledujúce pozorovania:<br />

keď opiciam ukázali banán, ktorý<br />

však visel na šnúre mimo ich dosah,<br />

použili spontánne debny a palice, aby<br />

ho dočiahli.<br />

V ďalšom prípade zdomácnené<br />

havrany riešili takýto problém: ich<br />

obľúbená potrava – kus mäsa – visel<br />

na šnúre priamo pod ich bydlom.<br />

Havrany sa nesnažili napríklad odletieť<br />

s priviazaným kúskom mäsa.<br />

Namiesto toho niekoľko z nich už<br />

pri prvom pokuse o jeho získanie povytiahlo<br />

zobákom šnúru kúsok nahor,<br />

pritlačili ju nohou a tento postup<br />

opakovali tak dlho, až kým sa nedostali<br />

k mäsu. Keď bol kus mäsa visiaci<br />

na šnúre príliš ťažký, vôbec sa o to<br />

nepokúšali. Z reakcií opíc i havranov<br />

možno usúdiť, že si svoje úmysly<br />

v myšlienkach vopred naplánovali 1 .<br />

N<br />

PREDVÍDANIE<br />

BUDÚCNOSTI<br />

iektoré pozorovania poukazujú<br />

na to, že zvieratá dokážu predpokladať<br />

aj niektoré budúce deje. Je<br />

známe, že mnohé zvieratá si niekedy<br />

svoju potravu ukrývajú „na horšie<br />

časy“. Občas si ukryjú potravu napríklad<br />

aj vrany, no ak pritom zistia,<br />

že ich zámery nezostali utajené,<br />

počkajú, kým sa nevítaný svedok<br />

opäť vzdiali a svoje „cennosti“<br />

ukryjú na inom mieste. Je zrejmé,<br />

že vrany predpokladajú objavenie<br />

a vylúpenie svojej skrýše a preto robia<br />

protiopatrenia.<br />

S<br />

CHYTRÁK KANZI<br />

náď každý milovník zvierat pripustí,<br />

že aj zvieratá majú schopnosť<br />

vnútorného prežívania. Náš pes<br />

napríklad večer v spánku často pohyboval<br />

labami, ako keby bežal; vzrušením<br />

fučal a vydával tiché zvuky,<br />

takže bolo jasné, že sa mu vo sne ešte<br />

raz rekapituloval „zážitok z honu“<br />

vtedajšieho dňa. Je všeobecne známe,<br />

že zvieratá pociťujú radosť i bolesť<br />

a dokážu ich dať svojím hlasitým<br />

prejavom aj patrične najavo. Upozorňovanie<br />

na svoje pocity nesúvisí<br />

len s telesnými ťažkosťami, ale aj<br />

s duševnou bolesťou, keď napríklad<br />

utrpeli ujmu z odlúčenia. U zvierat<br />

sú v takýchto prípadoch aktívne rovnaké<br />

oblasti mozgu ako u ľudí, a ich<br />

bolesť z odlúčenia možno zmierňovať<br />

rovnakými liekmi ako u detí. 4<br />

Jedným z názorných príkladov<br />

schopnosti vnútorného prežívania je<br />

šimpanz Kanzi. Jedného dňa jednoducho<br />

nemal chuť do učenia a schoval<br />

sa vo svojej posteli pod prikrývky.<br />

Neukázal sa ani na zavolanie, no asi<br />

po dvadsiatich minútach sa predsa<br />

len objavil, a to, dokonca, so záchvatom<br />

smiechu. Žeby práve premýšľal<br />

nad svojím ďalším husárskym<br />

kúskom...?<br />

O Kanzim sa vedelo, že bol niekedy<br />

schopný aj klamať (čo sa u detí môže<br />

prejaviť vo veku okolo štyroch rokov).<br />

Raz si chcel „zobrať voľno“, no<br />

keď mu to nedovolili, schoval špeciálny<br />

nástroj, ktorým sa zamykalo<br />

jeho obydlie. Keď už boli ošetrovatelia<br />

s hľadaním v koncoch, vyzvali<br />

Kanziho, aby im v tom pomáhal, čo<br />

aj usilovne robil. Svoje tajomstvo<br />

však neodhalil. Hľadanie sa skončilo<br />

neúspešne a akonáhle sa zriadenci<br />

vzdialili, Kanzi zo svojho obydlia<br />

utiekol. 5<br />

Z<br />

DOROZUMIEVANIE<br />

hľadiska filozofie sa za vyššie vedomie<br />

považuje schopnosť označovať<br />

vnemy pojmami alebo ich opisovať<br />

vo vetách. Sú tohto schopné aj<br />

zvieratá?<br />

Sivý papagáj Alex a šimpanz Kanzi<br />

skutočne vedia zmysluplne za sebou<br />

zoradiť dve, tri slová rovnako, ako<br />

dvojročné deti. Výskumy jednoduchých<br />

hlodavcov – prérijných veveričiek<br />

– nedávno odhalili, že vo<br />

voľnej prírode tieto zvieratká vedia<br />

svojimi zvukmi „chichichi“, pripomínajúcimi<br />

štekot, sprostredkovávať<br />

ostatným členom kolónie značne di-

P R Í R O D A<br />

ferencované posolstvá. Preukázalo<br />

sa to pomocou sonogramu a prehrávaného<br />

štekotu. Typický štekot<br />

kojota, prehrávaný z pásky, vyvolal<br />

u prérijných veveričiek charakteristické<br />

správanie. Tie svojím hlasovým<br />

prejavom opisovali, na počudovanie,<br />

nielen druh votrelca, ale aj<br />

jeho tvar, veľkosť a farbu. To dáva<br />

zmysel, pretože každý kojot sa pri<br />

love správa inak. 6<br />

ALEXOVE KOMBINAČNÉ<br />

SCHOPNOSTI<br />

O<br />

papagájovi Alexovi musím<br />

povedať ešte niečo veľmi zaujímavé.<br />

Alex poznal ovocie –čerešne<br />

a banány, a farby – červenú,<br />

zelenú, žltú a modrú. Keď mu tréner<br />

prvýkrát ukázal jablko a spýtal<br />

sa, čo to je, povedal Alex: „banerry“<br />

a pri tomto označení, ktoré<br />

sa skladá z anglických slov „banana“<br />

a „cherry“, aj zostal. Pre pomenovanie<br />

žltočerveného jablka spojil<br />

v jednom slove červenú čerešňu<br />

a žltý banán. Podobne postupoval<br />

s mandľou v škrupine, ktorú nazval<br />

„corknut“. Raz si Alex prezeral svoj<br />

obraz v zrkadle. Spýtal sa trénera:<br />

„Farba?“, a pritom hlavou ukázal na<br />

svoj obraz v zrkadle. Tréner bol prekvapený<br />

a povedal: „Sivá, ty si sivý<br />

papagáj!“.<br />

SÚ SI ZVIERATÁ VEDOMÉ<br />

SAMÝCH SEBA?<br />

U<br />

ž pred niekoľkými rokmi bolo<br />

dokázané, že isté druhy ľudoopov<br />

dokážu poznať samy seba<br />

v zrkadle. Dokázali si totiž odstrániť<br />

z hlavy nepozorovane nanesený<br />

farebný fľak, akonáhle si ho všimli<br />

pri pohľade do zrkadla. Predpokladá<br />

sa teda, že tieto zvieratá už majú vedomie<br />

samých seba. No zvieratá odstraňujú<br />

farebný fľak len vtedy, keď<br />

ide o bezprostredný vnem. Pokiaľ<br />

vidia farebný fľak na svojej hlave vo<br />

filme, ktorý bol natočený pred tromi<br />

minútami, opice nereagujú, pravdepodobne<br />

si myslia: „To je ako ja“.<br />

Ostatne, ani dvojročné deti v tomto<br />

prípade nereagujú, dianie nevzťahujú<br />

na samých seba. Až štvorročné<br />

alebo päťročné deti to vedia bez ťažkostí.<br />

VRANA MECKI<br />

A VNÍMANIE MYŠLIENOK<br />

J<br />

e prirodzene rozdiel v tom, či sú<br />

zvieratá len objektívne pozorované<br />

alebo je medzi nimi a opatrovateľom<br />

osobný vzťah. V druhom<br />

prípade možno u nich pozorovať<br />

obdivuhodné schopnosti, čo dosvedčuje<br />

aj nasledovný príbeh: Reinhart<br />

Brandau láskyplne vychoval<br />

osirelé mláďa vrany menom Mecki.<br />

Mecki sa po roku osamostatnila,<br />

no často sa vracala navštíviť svoj<br />

„rodný dom“, a to i napriek hlasným<br />

protestom svojho partnera, ktorý<br />

vyrástol v divokej prírode. Mecki<br />

očividne dokázala čítať Brandauove<br />

myšlienky, pretože počas štyroch<br />

týždňov prišla 28-krát počas obeda.<br />

Len čo si Brandau pomyslel: „Mecki<br />

snáď čochvíľa príde,“ bola o niekoľko<br />

minút tam, aj keď čas obeda kolísal<br />

medzi dvanástou a treťou hodinou.<br />

„V zbožnej vďačnosti jedol veľký<br />

čierny vták so mnou z jedného taniera.<br />

Labužnícky si bral kyslú kapustu,<br />

a keď som mu podal trochu<br />

tvarohu, prijal môj darček nežne<br />

s očami plnými vďaky,“ píše Reinhart<br />

Brandau 6 . Dorozumievanie<br />

medzi človekom a zvieraťom môže<br />

teda prebiehať aj v jemnejšej rovine.<br />

Aj nasledujúci príbeh z knihy „Cítil<br />

som dušu zvierat“ potvrdzuje, že to<br />

nie je ojedinelý prípad.<br />

M<br />

STROM SRŠŇOV<br />

ichael Roads bol ako malý<br />

chlapec prekvapený takou<br />

prudkou búrkou, že navzdory veľkým<br />

obavám utekal k stromu obývanému<br />

sršňami a vtisol sa do jeho<br />

dutiny. Tu bol v bezpečí. Alebo nie?<br />

Úzkostlivo sa díval okolo seba, no<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

P R Í R O D A<br />

žiadneho sršňa nevidel. Až keď sa<br />

búrka stíšila, začul naraz ich bzukot<br />

a náhle nad sebou uvidel veľké<br />

hniezdo a jeho obyvateľov, poletujúc<br />

vo vnútri stromu. Boli čoraz<br />

bližšie. Jeho strach rástol a musel<br />

sa posadiť, pretože už nevládal stáť<br />

na nohách; tu si náhle uvedomil,<br />

že bzučanie sršňov znelo uspávajúco.<br />

Ich „pesnička“ mala celkom<br />

určitý monotónny zvuk. Mal dojem,<br />

že s ním komunikovali pomocou<br />

mlčiacich obrazov v akejsi inej,<br />

jemnejšej rovine, pretože zrazu bol<br />

schopný vidieť cez stenu hniezda<br />

do jeho vnútra. Videl tisíce komôrok<br />

s vajíčkami a mláďatami a dokonca<br />

veľkú kráľovnú roja. Cítil, že<br />

sršne nie sú zďaleka také útočné ako<br />

ich menší príbuzní, osy. Sršne jeho<br />

strach spoločnými silami rozptýlili<br />

a on mal pocit, že ho roj akceptoval.<br />

Tento zážitok bol pre neho taký veľkolepý,<br />

že z času na čas liezol znovu<br />

do stromu sršňov, no dlho o tomto<br />

prežívaní nikomu nepovedal 6 .<br />

T<br />

VEDOMIE – ÁNO<br />

ALEBO NIE?<br />

homas Nagel, americký filozof,<br />

uverejnil v roku 1974 neskôr preslávenú<br />

stať s názvom „Aké je to byť<br />

netopierom?“. Aj keď o správaní týchto<br />

zvierat a o ich vnímaní ultrazvuku je<br />

mnohé už známe, usúdil, že nahliadnuť<br />

do ich vedomia–pokiaľ vôbec nejaké<br />

majú–nám to neumožní 7 .<br />

Navzdory tejto skepse nám opísané<br />

experimenty ukázali, že zvieratá<br />

majú značné poznávacie schopnosti,<br />

ktoré čiastočne dosahujú<br />

úroveň jednoročného až dvojročného<br />

dieťaťa. Pociťujú hlavne radosť<br />

a bolesť, no keď vznikne vzťah<br />

medzi zvieraťom a človekom, cítia<br />

aj lásku. Podľa filozofa Petra Carruthersa<br />

závisí existencia vedomia<br />

od toho, či má organizmus schopnosť<br />

reči alebo je schopný formovať<br />

pojmy. Tu by asi súhlasil so záverom,<br />

že zvieratá majú vedomie, pretože<br />

určitou, sebe vlastnou formou<br />

dokážu komunikovať.<br />

Ďalšou indíciou, potvrdzujúcou<br />

existenciu vedomia u zvierat, je komunikácia<br />

prostredníctvom myšlienok.<br />

Diana Castle, starajúca sa<br />

o stovky mačiek v rezervácii pre domáce<br />

zvieratá, napríklad hovorí: „Naraz<br />

sa pristihnem pri myšlienke: ‚Čo<br />

asi robí tá a tá?‘ Už to nepovažujem<br />

za planý poplach, ale musím ju ihneď<br />

skontrolovať. A spravidla potom zistím,<br />

že konkrétna mačka má napríklad<br />

chorý zub alebo niečo iné, čo by<br />

som si inak zrejme ani nevšimla 6 .“<br />

V<br />

PÔVOD VEDOMIA<br />

edomie zvierat je schopné značných<br />

výkonov. Ako sa však odlišuje<br />

zvieracie vedomie od ľudského?<br />

Zostal vývoj vedomia u zvierat len<br />

stáť, alebo sa človek a zviera odlišujú<br />

od základu? Táto otázka sa netýka<br />

iba tela, ale predovšetkým vnútornej<br />

podstaty, ktorá v ňom sídli.<br />

Telá šimpanza a človeka sa síce líšia,<br />

i keď z hľadiska mnohých odborníkov<br />

nie až tak výrazne. Analýzy<br />

a definície telesných odlišností sa na<br />

vysvetlenie takého zásadného rozdielu<br />

medzi človekom a zvieraťom<br />

zdajú iba málo uspokojivé. Ani argument,<br />

že je ľudský mozog väčší,<br />

veľmi neobstojí. Aj mozog vtákov<br />

je podstatne menší než napr. u šimpanzov<br />

– a predsa sú ich poznávacie<br />

schopnosti porovnateľné. Veľký mozog<br />

je dôležitý skôr pre pamäťový výkon<br />

než pre inteligenciu. Aj napríklad<br />

Einstein mal menší mozog než priemerný<br />

človek. Veľkosť mozgu preto<br />

nevysvetľuje rozdiel vo vedomí.<br />

Hlavný rozdiel vo vedomí človeka<br />

a zvieraťa treba hľadať v oživujúcom<br />

jadre, v duši. Tá ľudská má pôvod<br />

v duchovnej ríši, zatiaľ čo duše zvierat<br />

pochádzajú z nižšej úrovne stvorenia,<br />

z úrovne bytostného druhu.<br />

Vedomie každého druhu sa môže<br />

vyvíjať len v rámci svojho pôvodu –<br />

teda nižšie stojaci druh bytostného<br />

nemôže dosiahnuť to vedomie, akého<br />

je schopný iba ľudský duch.<br />

Literatúra:<br />

Prof. Dieter Malchow<br />

1) Emery N.J., Clayton N.S., The mentality of<br />

crows, Science 306, 1903–1907, 2004<br />

2) Scholtyssek Christine, Gehirn und Geist,<br />

10, 19–24, 2005<br />

3) Lessmöllmann A., Wer spricht?, Gehirn<br />

und Geist, 9, 29–34, 2005<br />

4) Panksepp Jaak, Feeling the pain of social<br />

loss, Science, 302, 237–239, 2003<br />

5) Gould J.L., Gould C.G., The animal mind,<br />

Scientific American Library, 1994<br />

6) Solisti U., Tobias M., Ich spürte die Seele<br />

der Tiere, Kosmos 1997<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

T É M A<br />

Na smrť a onen svet existuje celý rad<br />

rôznorodých názorov a mnohé z nich<br />

môžu byť len predstavami alebo dohadmi.<br />

O to cennejšie sú priame svedectvá<br />

ľudí z prahu onoho sveta, zo stavu<br />

klinickej smrti. Tu je jedno z nich.<br />

Stefan von Jankovich sa narodil v Budapešti,<br />

v roku 1956 však emigroval aj<br />

s rodinou do Švajčiarska. Tam sa etabloval<br />

ako úspešný architekt, urbanista<br />

a podnikateľ. V detstve bol vychovávaný<br />

v prísne katolíckom prostredí, počas<br />

štúdií sa však náboženstvom prestal<br />

zaoberať a stal sa realisticky mysliacim<br />

technikom a obchodníkom, plne vyťaženým<br />

hmotnými záležitosťami. Skôr<br />

ako teda prežil zážitok klinickej smrti,<br />

nebol, ako sám píše, nijako nábožensky<br />

alebo ezotericky „predprogramovaný“.<br />

Jedného slnečného jesenného dňa<br />

v septembri 1964 išiel so svojím priateľom<br />

do Lugana na obchodné rokovanie.<br />

Bol pekný, príjemný deň a spolujazdec<br />

Jankovich sa tešil z bezstarostného pozorovania<br />

okolitej krajiny. Až do chvíle,<br />

keď na úzkej ceste neďaleko Bellinzony<br />

vyšli oproti nim zo zákruty dve predbiehajúce<br />

sa nákladné autá. Uhnúť nebolo<br />

kam. Vodič zúfalo trúbil, blikal a zo<br />

všetkých síl dupol na brzdu, ale zrážke<br />

sa nedalo zabrániť. Nasledoval čelný<br />

náraz, Stefan von Jankovich preletel<br />

čelným sklom – bezpečnostné pásy<br />

vtedy ešte neboli – a zostal ležať na<br />

ceste bez známok života.<br />

K miestu nešťastia sa zbehli okoloidúci<br />

ľudia a prítomný lekár konštatoval zastavenie<br />

srdca. Pretože zranený mal<br />

okrem iného aj zlomené rebrá, nedala<br />

sa mu poskytnúť masáž srdca. „Nejde<br />

to, tu sa nedá nič robiť, je mŕtvy“, povedal.<br />

Pre Stefana von Jankovich však<br />

začalo najúžasnejších šesť minút jeho<br />

života…<br />

Po prebudení v nemocnici si vyžiadal<br />

magnetofón a napriek veľ kým bolestiam<br />

doň horúčkovito diktoval svoje<br />

zážitky. Tak vznikla kniha, z ktorej je<br />

náš úryvok. 1<br />

Bol som<br />

klinicky<br />

mŕtvy<br />

Stefan von Jankovich<br />

PRVÁ FÁZA:<br />

VEDOMIE SMRTI<br />

ážitok smrti začal pri zastavení<br />

Z srdca. Náhle som bol znovu pri<br />

vedomí. Cítil som sa oprostený od<br />

všetkého strachu, stiesnenosti, nič<br />

ma nezvieralo, neobmedzovalo.<br />

Mnoho znovuoživených ľudí spomínalo,<br />

že boli akoby ťahaní tunelom<br />

do voľného priestoru. Ja<br />

som svoje nadobudnutie vedomia<br />

s uľahčením privítal: Prežil som ten<br />

náraz! Pritom však moje prebudenie<br />

bolo iné než obvykle, pretože<br />

Smrť - môj<br />

najkrajší<br />

zážitok<br />

súčasne som zreteľne cítil: TERAZ<br />

ZOMRIEM!<br />

Začudoval som sa, že umieranie<br />

vôbec necítim ako niečo nepríjemné.<br />

Vôbec som sa blížiacej<br />

sa smrti nebál. Bolo to také prirodzené,<br />

také samozrejmé, že práve<br />

umieram a opustím konečne tento<br />

svet. V živote som si nikdy nemyslel,<br />

že sa dá tak ľahko a krásne odpútať<br />

od života a vôbec sa nemusí na<br />

živote nejako kŕčovite lipnúť. Nevedomosť<br />

o smrti – to je tá príčina,<br />

prečo ľudia tak visia na živote. Naše<br />

kresťanské náboženstvo nám môže<br />

povedať len málo o smrti a o tom, čo<br />

príde po nej.<br />

Počas nehody som našťastie nemusel<br />

bojovať žiadny dlhý smrteľný zápas.<br />

Pri náraze boli v jedinom okamihu<br />

moje vedomé ja, astrálne telo,<br />

duša a duch oddelené od hmotného<br />

tela. Cítil som sa preto veľmi ľahko,<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

T É M A<br />

ten stav sa mi zdal veľmi krásny,<br />

prirodzený, kozmický. Cítil som sa<br />

ako vyslobodený a mal som pritom<br />

pocit „konečne som až tu“. Bez akéhokoľvek<br />

strachu som si pomyslel:<br />

„Som šťastný, že teraz umriem“. Pritom<br />

som však s akousi zvedavosťou<br />

čakal na to, čo príde ďalej. Bol som<br />

šťastný, napätý a zvedavý – ako dieťa<br />

pred Vianocami.<br />

Cítil som, že sa vznášam, a súčasne<br />

som začul prenádherné tóny.<br />

Spolu s nimi som vnímal harmonické<br />

tvary, pohyby a farby. Nejako<br />

som mal pritom pocit, že nie som<br />

sám; ale nikoho som nevidel. Božský<br />

mier a nikdy nepoznaná harmónia<br />

napĺňali celé moje vedomie.<br />

Bol som dokonale šťastný a nezaťažený<br />

žiadnymi problémami. A sám:<br />

žiadna bytosť zeme nerušila môj<br />

nádherný pokoj – nikto; ani rodičia,<br />

žena, deti, priatelia, ani nepriatelia.<br />

Často som neskôr premýšľal o tom,<br />

či sa mi v mysli vynáral nejaký pozemský<br />

problém alebo osoba; no na<br />

nič také si nemôžem spomenúť.<br />

Bol som – ako som už povedal –<br />

úplne sám, celkom šťastný a nachádzal<br />

som sa v harmonickom stave,<br />

aký som ešte nikdy nezažil. Pritom<br />

som mal ešte jeden jasný pocit,<br />

asi taký, ako sa to spieva v piesni<br />

„Bližšie k Tebe, Bože môj…“ Vznášal<br />

som sa, nahor, stále bližšie ku<br />

Svetlu.<br />

Táto prvá fáza šťastného umierania<br />

a spokojnosti sa premenila v akési<br />

intermezzo; cítil som stále väčšiu<br />

božskú harmóniu. Tóny hudby silneli,<br />

krásneli, stávali sa priezračnejšie,<br />

a sprevádzané farbami, formami<br />

a pohybom zaplavovali všetko navôkol.<br />

Farby – skvostné, krištáľovo<br />

jasné a žiarivé – sa objavovali v pastelových<br />

odtieňoch a boli neuveriteľne<br />

krásne. Mohol by som ich prirovnať<br />

k tým, ktoré som videl raz<br />

pri západe slnka vo výške 10 000<br />

18<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

Fotodokumentácia z miesta nehody<br />

metrov počas večerného letu zo Ženevy<br />

do New Yorku. Tie farby boli<br />

také krásne, že ich odvtedy hľadám<br />

všade okolo seba a preto som sa začal<br />

venovať práci s farebným sklom.<br />

Krištáľovo čisté farby na lome farebného<br />

skla, zaplaveného z rôznych<br />

strán svetlom, mi stále znovu pripomínajú<br />

tie vtedajšie farebné zážitky.<br />

DRUHÁ FÁZA:<br />

POZOROVANIE<br />

VLASTNEJ SMRTI<br />

o tomto nádhernom intermezze<br />

P sa náhle znovu rozhrnula opona<br />

a začala ďalšia fáza. Pozoruhodné<br />

bolo, že som sa stále cítil, akoby som<br />

sa vznášal. Áno – skutočne som sa<br />

vznášal. Visel som nad miestom nehody<br />

a videl svoje ťažko poranené<br />

telo bez života ležať v rovnakej polohe,<br />

o akej som sa neskôr dozvedel<br />

od lekárov a z policajných správ.<br />

Videl som pritom celú scénu z niekoľkých<br />

strán – jasne a zreteľne. Videl<br />

som aj naše auto a ľudí, stojacich<br />

okolo miesta nehody, dokonca aj kolónu,<br />

ktorá sa za nimi vytvorila.<br />

Ľudia sa okolo mňa zoskupili,<br />

pozoroval som malého, silného, asi<br />

55-ročného muža, ako sa pokúša priviesť<br />

ma znovu k životu. Počul som<br />

pritom presne, čo si ľudia medzi sebou<br />

hovoria a dokonca aj čo si myslia<br />

– asi vďaka nejakému spôsobu<br />

prenosu myšlienok, vnímania mimo<br />

oblasti materiálneho sveta. Muž kľačal<br />

pri mojom pravom boku a dával<br />

mi injekciu do ľavého ramena.<br />

Dvaja iní muži ma držali z druhej<br />

strany a uvoľňovali mi šaty. Videl<br />

som, ako mi lekár drevenou špachtľou<br />

povytiahol jazyk a odstraňoval<br />

z úst črepiny skla. Vnímal som tiež,<br />

ako ma lekár uchopil, že som mal<br />

zlomené ruky a že sa napravo odo<br />

mňa zväčšovala kaluž krvi. Pozoroval<br />

som, ako lekár začal s oživovacími<br />

pokusmi a pritom zistil, že<br />

mám zlomené rebrá. Poznamenal<br />

pri tom: „Nemôžem mu robiť masáž<br />

srdca.“ Po niekoľkých minútach<br />

vstal a povedal: „Nejde to, tu sa nedá<br />

nič robiť, je mŕtvy.“ Hovoril bern-

T É M A<br />

ským dialektom a trochu úsmevnou<br />

taliančinou.<br />

Sám som sa tej tragikomickej scéne<br />

skoro smial, pretože som vedel, že žijem,<br />

že moje ja neumrelo. Tam dolu<br />

ležalo len moje mŕtve telo. Situácia<br />

vyzerala dosť beznádejne, no vôbec<br />

mi to nevadilo. Naopak: bavil som sa<br />

pozorovaním celej tej námahy ľudí<br />

navôkol. Chcel som na nich „zhora“<br />

zavolať: „Haló, ja som tu, ja žijem!<br />

Nechajte to telo na pokoji, ja žijem!<br />

Je mi dobre!“ Ale nikto mi nerozumel<br />

a ja som zo seba nemohol vydať<br />

žiadny zvuk, pretože tam „hore“ som<br />

nemal hrdlo ani ústa.<br />

Veľmi pozoruhodné bolo, že som<br />

mohol vnímať nielen nahlas vyslovené<br />

slová, ale aj myšlienky okolitých<br />

ľudí. Nejaká žena z Tessiny s asi<br />

sedemročnou dcérkou sa veľmi vyľakala,<br />

keď uvidela moju mŕtvolu.<br />

Dieťa chcelo odtiaľ preč, no ona ho<br />

pevne držala niekoľko minút ľavou<br />

rukou a v myšlienkach sa modlila<br />

„Otčenáš“, „Zdravas Mária“ a potom<br />

prosila za odpustenie hriechov tohto<br />

nešťastného muža. Tou nesebeckou<br />

modlitbou som bol hlboko pohnutý<br />

a rozradostnený. Cítil som pritom aj<br />

ich láskyplné vyžarovanie.<br />

Naproti tomu starší muž s fúzikmi<br />

o mne zmýšľal veľmi negatívne: „No<br />

áno, ten to schytal. Určite si za to<br />

môže sám. To je iste jeden z tých,<br />

čo si bezohľadne lietajú v športových<br />

autách hore-dolu.“ Chcel som<br />

na neho „zhora“ zavolať: „Prestaňte<br />

s tým nezmyslom! Ja som ani nešoféroval,<br />

bol som len spolujazdec!“<br />

Cítil som pritom negatívne, zlomyseľné<br />

zachvievanie tohto muža.<br />

Koniec-koncov však bolo veľmi zaujímavé<br />

pozerať sa, ako tam „dolu“<br />

umieram, – zhora ako divák, bez<br />

emócií a v nebeskom stave, vidieť<br />

tam dolu každú podrobnosť a pritom<br />

žiť ďalej. Mimozmyslové orgány<br />

mi fungovali dobre a moja pamäť<br />

registrovala všetko, čo sa odohrávalo.<br />

Mohol som myslieť, rozhodovať<br />

sa a necítil som pritom žiadne<br />

pozemské prekážky. Vznášal som sa<br />

vo výške asi troch metrov nad miestom<br />

nehody – vo viacrozmernom<br />

priestore.<br />

Potom prišlo druhé intermezzo.<br />

Dejstvo sa ukončilo a pokračovalo<br />

ďalej to, ktoré predtým začalo.<br />

Odvrátil som sa od miesta nehody,<br />

pretože ma už nezaujímalo. Chcel<br />

som letieť odtiaľ preč – a hneď som<br />

aj letel. Všetko bolo upokojujúce,<br />

harmonické, nádherné. Tóny a hra<br />

farieb boli čoraz silnejšie, stále plnšie,<br />

zaplavovali mňa aj celé moje<br />

okolie. Zreteľne som cítil harmonické<br />

zachvievanie. Potom som<br />

niekde vpravo hore uvidel slnko.<br />

Neviem prečo, ale videl som ho<br />

vpravo hore pulzovať, vpravo hore –<br />

a nie priamo nad sebou. Zamieril<br />

som preto tým smerom. Slnko bolo<br />

stále svetlejšie, stále žiarivejšie, stále<br />

viac pulzovalo. Teraz už viem, prečo<br />

toľko ľudí a toľko náboženstiev považuje<br />

slnko za symbol Boha alebo<br />

ho dokonca priamo ako Boha uctievajú<br />

.<br />

Letel som ďalej, sám – no mal som<br />

pritom pocit, že sám nie som, že ma<br />

obklopujú dobré bytosti. Vravím,<br />

všetko bolo upokojujúce, všetko<br />

harmonické a nádherné.<br />

Ten zážitok beztiažového stavu<br />

a voľného letu na mňa tak hlboko<br />

zapôsobil, že som si po uzdravení<br />

urobil pilotný kurz a keď mám<br />

voľný čas, lietam vysoko nad hmlistými<br />

údoliami, v ktorých žijú ľudia,<br />

plní svojich problémov. Lietam<br />

trebárs z Lugana cez Poebene až<br />

k Stredozemnému moru. Keď je popoludní<br />

slnko vpravo nado mnou,<br />

cítim znovu, ako je všetko navôkol<br />

prežiarené a zaplavené Svetlom,<br />

energiou a Pravdou. A keď mám<br />

problémy, sám podstupujem túto<br />

ezoterickú leteckú terapiu a načerpám<br />

tak nové sily.<br />

Na obálke knihy je sklomaľba<br />

S. v. Jankovicha „Zem v kozme“,<br />

veľkosť originálu je 3 × 3 m<br />

TRETIA FÁZA: ŽIVOTNÝ<br />

FILM A ROZSUDOK<br />

oto intermezzo trvalo celkom<br />

T krátko; potom začal fantastický<br />

štvorrozmerný divadelný kus, zostavený<br />

z nespočetného množstva obrazov<br />

a scén z môjho života. Mohlo<br />

to byť nejakých 2 000 obrazov, čo<br />

ja viem – možno ich bolo iba 500<br />

alebo aj 10 000.<br />

V prvých týždňoch po nehode som<br />

si z nich spomenul ešte na niekoľko<br />

stovák. Žiaľ nestačil som ich všetky<br />

zachytiť na magnetofónový pás.<br />

Počet tu vlastne nehrá žiadnu rolu.<br />

Každá scéna bola dokonale zakončená<br />

a uzatvorená. Režisér pritom túto divadelnú<br />

hru začal odvíjať pospiatky,<br />

takže som ako prvú uvidel svoju smrť<br />

na ceste, a posledným aktom predstavenia<br />

bolo moje narodenie pri svetle<br />

sviečok doma v Budapešti.<br />

Začal som teda opätovným zážitkom<br />

svojej smrti. V druhej<br />

scéne som išiel ako spolujazdec cez<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

T É M A<br />

Gotthardský priesmyk, v žiariacom<br />

slnku som pozoroval biele snehové<br />

čapice na vrcholoch hôr a cítil som<br />

sa pritom uvoľnený a šťastný.<br />

Scény som pritom videl tak, akoby<br />

som bol nielen hlavnou postavou, ale<br />

súčasne aj pozorovateľom. Inými slovami:<br />

zdalo sa mi, že sa vznášam nad<br />

sebou a svojím okolím v štvor – alebo<br />

viacrozmernom priestore a všetky<br />

udalosti pozorujem súčasne zhora,<br />

zospodu a zo všetkých strán. Vznášal<br />

som sa nad sebou samým. Pozoroval<br />

som sa zo všetkých strán a načúval<br />

som, čo sám hovorím. Všetkými svojimi<br />

zmyslami som vnímal čo vidím,<br />

počujem, cítim a tiež čo si myslím.<br />

Myšlienky sa stali skutočnosťou.<br />

Duša a svedomie sa stali citlivým<br />

prístrojom. Ihneď vyhodnocovali<br />

moje myšlienky aj konanie a posudzovali<br />

mňa samého, či ten alebo<br />

onen čin bol dobrý alebo zlý. Veľmi<br />

pozoruhodné pritom bolo, že sa harmonické,<br />

pozitívne spomienky vynárali<br />

aj v tých scénach, ktoré by podľa<br />

našej súčasnej spoločenskej alebo náboženskej<br />

morálky boli považované<br />

za zlé činy, hriechy alebo dokonca za<br />

smrteľné hriechy. Na druhej strane sa<br />

hodnotili mnohé tzv. „dobré skutky“,<br />

vykonané v pozemskej úrovni, ako<br />

negatívne a zlé, pokiaľ ich základná<br />

myšlienka bola negatívna a jej uskutočnenie<br />

bolo kozmicky rušivé a neharmonické,<br />

napríklad pokiaľ čin vychádzal<br />

z egoistických pohnútok.<br />

„Dobré“ a „zlé“ sa na onom svete<br />

posudzuje celkom inými meradlami.<br />

Sú absolútne, nie sú ohraničené ľudskými<br />

predprogramovanými názormi<br />

a myšlienkovými modelmi,<br />

nie sú pokrivené svojvoľnými formuláciami<br />

a interpretáciami. Koľko<br />

ľudí si namýšľa, že ako jediní správne<br />

poznali Pravdu a cítia sa na jej hlásanie<br />

povolaní. Koľko ideológií, náboženstiev,<br />

siekt, filozofických a náboženských<br />

skupín vyrastá dnes zo<br />

zeme ako huby po daždi, pretože ľu-<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

dia stratili pôvodnú vieru a robia si<br />

nárok na jedinú správnosť. Ja som<br />

zistil, že tam „hore“ neplatí žiadny<br />

myšlienkový model; platí iba všeobecný<br />

kozmický zákon lásky. Problém<br />

spočíva v tom, že ho nevieme<br />

rozpoznať a sformulovať ho…<br />

Po tomto fantastickom štvor–<br />

alebo snáď päťrozmernom divadelnom<br />

predstavení môjho života nasledovala<br />

záverečná bilancia – a tú som<br />

si robil sám. Znovu ju sformulovať<br />

už nedokážem, no vtedy som cítil,<br />

že som dostal ešte dobré šance na<br />

ďalší vývoj.<br />

Tretie intermezzo nasledovalo<br />

hneď potom. Obšťastňujúce svetlo<br />

ma ešte raz zaplavilo a preniklo<br />

mnou, hudba sfér sa rozburácala ako<br />

štvor-, päť- alebo viacrozmerné stereofónne<br />

hudobné zariadenie. Všetko<br />

bolo svetlom, všetko bolo hudbou,<br />

všetko to bolo chvenie. Slnko pulzovalo<br />

a ja som cítil, že ono je vlastným<br />

symbolom praprincípu, alfou<br />

a omegou, zdrojom všetkých energií.<br />

Cítil som, že tento princíp je Boh.<br />

To, čo som videl, však nebolo slnko,<br />

ale nádherný, teplý, svetlom naplnený<br />

zjav podobný slnku. Bol to nádherný<br />

zážitok Boha, zážitok praprincípu<br />

vesmíru, spočívajúceho nad nami.<br />

Všetko sa zachvievalo stále silnejšie,<br />

všetko pulzovalo, a záchvevy mojej<br />

duše bez tela sa začali tomuto harmonickému<br />

zachvievaniu prispôsobovať.<br />

Moje vedomie vibrovalo stále<br />

rýchlejšie a stále viac sa v tejto novej<br />

dimenzii rozširovalo a ja som sa cítil<br />

stále voľnejší a stále šťastnejší.<br />

Dnes si myslím, že sa vtedy blížil<br />

čas mozgovej smrti. Vyjadrené<br />

východnou terminológiou, v tých<br />

chvíľach sa moja strieborná šnúra,<br />

tepna života, spájajúca astrálne<br />

telo s mozgovými čakrami, stále<br />

viac stenčovala a naťahovala. Blížil<br />

sa okamih, keď sa táto strieborná<br />

šnúra mala pretrhnúť ako napätá<br />

gumová páska…<br />

ZNOVUOŽIVENIE<br />

iaľ, tento euforický zážitok bol<br />

Ž zrazu prerušený. Náhle som uvidel<br />

od juhu bežať k môjmu bezvládnemu<br />

telu mladého, štíhleho muža<br />

v čiernych plavkách, bosého, s malou<br />

taškou v ruke. Tento človek hovoril<br />

s lekárom veľmi čistou a zreteľnou<br />

nemčinou.. Mňa už táto scéna príliš<br />

nezaujímala, preto som sa jej veľmi<br />

nevenoval. Tento mladý muž sa teraz<br />

krátko dohováral s lekárom o mojom<br />

zdravotnom stave. Pokľakol<br />

k môjmu telu a rovnako konštatoval<br />

smrť; označil kriedou moju polohu<br />

na ceste a nechal ma odtransportovať.<br />

Moje mŕtve telo položili na kraj

R E C E N Z I A<br />

cesty a prítomný dôstojník armády<br />

sa spýtal, či je niekde prikrývka,<br />

ktorou by sa dalo zakryť.<br />

Potom sa mladý muž znovu obrátil<br />

k druhému lekárovi: „Ak proti tomu<br />

nič nemáte, pán kolega, potom…“<br />

a pichol mi adrenalínovú injekciu<br />

priamo do srdca. Zapamätal som si<br />

tvár tohto muža veľmi dobre.<br />

O niekoľko dní neskôr vošiel do<br />

mojej nemocničnej izby v Bellinzone<br />

mladý muž. Mal na sebe bežný<br />

vychádzkový oblek, ale jeho tvár<br />

a jasný, čistý hlas som ihneď spoznal<br />

a s námahou som ho oslovil: „Dobrý<br />

deň, pán doktor, prečo ste mi pichli<br />

tú čertovskú injekciu?“ Zostal ohromený<br />

stáť a spýtal sa, ako to, že ho<br />

poznám. Povedal som mu to. Neskôr<br />

sme sa stali dobrými priateľmi. Dostal<br />

vyznamenanie „rytier ciest“, pretože<br />

ma – a musím povedať „žiaľ“ –<br />

vrátil do tohto sveta.<br />

Po adrenalínovej injekcii, zrejme<br />

v okamihu prvého úderu srdca, sa<br />

so mnou stalo niečo hrozné: prepadol<br />

som sa do čiernej hĺbky a s nepríjemným<br />

rupnutím a šklbnutím<br />

som vkĺzol do svojho ťažko poraneného<br />

tela. Všetko krásne bolo odrazu<br />

preč. Cítil som: musím späť.<br />

Prišiel som znovu k vedomiu a pocítil<br />

neopísateľné bolesti. Ihneď nato<br />

som bolesťou zase stratil vedomie, ale<br />

teraz už ako znovuoživený človek…<br />

Tak sa začala ďalšia kapitola môjho<br />

života, plná utrpenia. – No a odvtedy<br />

hovorievam: „Najkrajší zážitok môjho<br />

života bola smrť“. Nikdy v živote som<br />

skutočne nebol taký šťastný, ako<br />

v okamihu „smrti“; pritom musím<br />

„smrť“ napísať v úvodzovkách, pretože<br />

dnes viem, že to bol len stav klinickej<br />

smrti. Vtedy som však všetko<br />

naplno prežíval a registroval rovnako<br />

ako skutočnú smrť.<br />

1)<br />

Stefan von Jankovich: Ich war klinisch tot.<br />

Der Tod – mein schönstes Erlebnis. Drei<br />

Eichen Verlag, 1985. ISBN 3-7699-0438-9.<br />

DOMOV JE MÍSTO, ODKUD<br />

TĚ NEVYHODÍ<br />

á me voľ né m iesto pr i<br />

„Mstole!“ Takto odpovedala<br />

MUDr. Dagmar Zezulová, autorka<br />

knihy Domov je miesto, odkiaľ ťa nevyhodia,<br />

zvedavcom na otázku, prečo<br />

sa jej rodina rozhodla poskytnúť domov<br />

ďalším deťom. V knižke zhrnula<br />

svoje skúsenosti, pútavo a zároveň<br />

realisticky „pootvorila dvere“<br />

do života vlastnej pestúnskej rodiny.<br />

Pravdivý príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla,<br />

že sa okrem dvoch vlastných<br />

detí postará o ďalšie tri, ktoré žili<br />

v detských domovoch, je jedinečný<br />

svojou autenticitou a zmyslom pre<br />

humor. Kniha je doplnená fotografiami<br />

rodiny a kresbami detí. Autorka<br />

Dagmar Zezulová na otázku,<br />

ako vznikala jej publikácia, hovorí:<br />

„Najskôr išlo o súbor článkov, ktoré<br />

som publikovala na internete. Začala<br />

som ich písať pod dojmom internetového<br />

príspevku jednej žiadateľky<br />

o adopciu, ktorý sa mi zdal veľmi<br />

naivný. Uvedomila som si, že s rovnakou<br />

naivitou sme vstupovali do<br />

náhradnej rodinnej starostlivosti aj<br />

my a nepochybne tiež mnoho ďalších<br />

manželov. Začala som jej písať<br />

odpoveď, ale bola veľmi dlhá. Vznikol<br />

z toho nakoniec celý seriál, ktorý<br />

vychádzal na stránkach www.rodina.<br />

cz od roku 2003. Začínala som písať<br />

v dobe, kedy sme prežívali niekoľko<br />

zložitých situácií, ktoré sme si<br />

predtým nevedeli predstaviť ani vo<br />

sne, a spísaním toho všetkého sa mi<br />

podarilo získať určitý nadhľad. Tiež<br />

som čoskoro zistila, koľko mamičiek<br />

moje rozprávanie oslovilo …“ Autorka<br />

knihy svižne a pútavo opisuje<br />

všetky radosti a potešenia spolužitia<br />

vo veľkej rodine. Otvorene píše aj<br />

o problémoch, ba situáciách niekedy<br />

hraničiacich so zúfalstvom, ktoré prináša<br />

život ľudí, ktorí sa odhodlali poskytnúť<br />

domov aj iným než vlastným<br />

deťom. Nechýba jej odborný prístup,<br />

citlivé materské vnímanie ani rokmi<br />

získaný nadhľad. Na vydaní sa podieľali<br />

Sdružení pěstounských rodin,<br />

česká nadácia Divoké husy a nadačný<br />

fond pre opustené deti Rozum a Cit.<br />

Kniha by mohla byť pomocníkom<br />

a radcom všetkým ľuďom, ktorí sa<br />

chcú starať o opustené deti. Poskytuje<br />

rady pre každodenné problematické<br />

situácie i užitočné kontakty na<br />

organizácie, ktoré môžu konkrétne<br />

pomôcť. Zaujme iste aj tých čitateľov,<br />

ktorí vychovávajú „len“ vlastné<br />

deti. Sama autorka hovorí: „Pokiaľ<br />

moja kniha pomôže jedinému dieťaťu,<br />

ktoré by bez nej prežilo svoje<br />

detstvo v ústave, potom splnila svoj<br />

účel. Ostatným, dúfam, prinesie aspoň<br />

čiastočne predstavu o tom, ako<br />

sa žije deťom v pestúnskych rodinách.“<br />

Kniha Domov je miesto, odkiaľ<br />

ťa nevyhodia vyšla vlani začiatkom<br />

septembra v nakladateľstve V. U. G.<br />

v Hrubej Vode na Olomoucku. Záujemcovia<br />

ju môžu získať na adrese<br />

www.vug.cz.<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

SMRŤ AKO ZAČIATOK<br />

Smrť je témou, ktorou sa ľudia zaoberajú<br />

neradi. Skoro vždy je spojená s pocitom<br />

straty, nemilého konca, zániku a šokujúceho<br />

zásahu do ich života. V poslednom<br />

čase však pribúdajú javy ukazujúce,<br />

že si tým väčšina ľudí sama položila do<br />

cesty ťažký balvan tradičných predstáv,<br />

ktoré – ako sa stále viac ukazuje – nezodpovedajú<br />

skutočnosti.<br />

Je až neuveriteľné, ako málo dokáže<br />

kresťanská kultúra Európy povedať<br />

o tom, čo sa deje po pozemskej<br />

smrti človeka. Pre materiálne zmýšľajúceho<br />

človeka, neveriaceho v existenciu<br />

duše, je úmrtie blízkeho človeka<br />

spojené s nenávratnou stratou,<br />

so zánikom života, s rozplynutím<br />

existencie, s rozpadom živej bytosti<br />

v nič. No i veriaci nesú smrť ťažko,<br />

trúchlivo a o osude duše po opustení<br />

pozemského tela majú nejasné predstavy.<br />

Poväčšine ho spájajú s pojmom<br />

večného odpočinku a spánku. Cintoríny<br />

sú plné nápisov ako: „odpočívaj<br />

v pokoji“, „tu spí večným spánkom“,<br />

„spi sladko“, „odišiel si navždy“.<br />

V týchto predstavách je zrejme vyjadrená<br />

podvedomá túžba človeka:<br />

po strastiplnej pozemskej námahe si<br />

konečne poriadne odpočinúť, vziať<br />

si tak akýsi druh odmeny za útrapy<br />

a povinnosti, ktorým bol počas pozemských<br />

rokov vystavený.<br />

Veľký prevrat v tradičných predstavách<br />

o smrti spôsobilo dielo<br />

amerického lekára Dr. Raymonda<br />

Moodyho; dnes je už natoľko známe,<br />

že sa takmer stalo súčasťou všeobecného<br />

povedomia. Dr. Moody vyhľadával<br />

pacientov, ktorí upadli do<br />

klinickej smrti a potom sa ich zase<br />

podarilo vzkriesiť. Zistil, že veľká<br />

časť z nich počas „dočasnej smrti“<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

prežila veľmi živé zážitky, ktoré sa<br />

nedajú zdôvodniť halucináciami<br />

alebo dohasínajúcou činnosťou tela.<br />

Dokázali napríklad presne opísať<br />

deje vo vedľajšej miestnosti, a naviac<br />

boli zážitky rôznych ľudí navzájom<br />

veľmi podobné. Umierajúci ľudia boli<br />

akoby vtiahnutí úzkym tunelom do<br />

jasného sveta plného svetla, zvukov,<br />

lásky a harmónie. Videli a počuli,<br />

čo sa deje okolo ich tela, no pritom<br />

sa vznášali mimo neho; premietol<br />

sa im pred očami dovtedajší život<br />

a vďaka tomu pochopili, čo v ňom<br />

robili správne a čo zle; boli postavení<br />

pred otázku istej svetelnej bytosti „čo<br />

si urobil vo svojom živote dobré?“,<br />

„miloval si?“ – niektorí označili tento<br />

dej ako „osobný súd“. Po telesnom<br />

znovuoživení sa opätovne navrátili<br />

do občianskeho života, no s celkom<br />

zmeneným náhľadom nielen na smrť,<br />

ale predovšetkým na život. Prežívali<br />

ho potom bezo strachu, vedomejšie<br />

a precítenejšie.<br />

Nepočítajúc staré spisy, napríklad<br />

Tibetskú knihu mŕtvych, bol<br />

Dr. Moody jedným z prvých priekopníkov,<br />

alebo aspoň priekopníkov<br />

našich čias; je najznámejší, nie<br />

je však jediný. Po ňom sa osmelili<br />

aj ďalší a dnes už tieto prípady<br />

ťažko niekto spočíta. Jeho prednášky<br />

a knihy boli pred niekoľkými desiatkami<br />

rokov ohromujúce, dnes sú<br />

už široko známe. O jednom takom<br />

príbehu („Bol som klinicky mŕtvy;<br />

Smrť – môj najkrajší zážitok“) píšeme<br />

aj v tomto čísle. Zdalo by sa teda, že<br />

takto svedomito popísané a masovo<br />

sa vyskytujúce poznatky spôsobia aj<br />

výrazný prielom do ľudských názorov<br />

na život, na usporiadanie sveta<br />

a na smrť samotnú. Nestalo sa tak.<br />

Jedna časť verejnosti, predovšetkým<br />

lekári, kňazi a teológovia, začala<br />

intenzívne hľadať protiargumenty<br />

všetkého druhu, aby Moodyho práce<br />

a samotné príbehy pacientov spochybnila;<br />

prevažná časť spoločnosti<br />

Vo chvíli úmrtia je človek akoby vysunutý<br />

von z tela a zostane v jeho blízkosti podobne,<br />

ako to zažili pacienti v stave klinickej smrti.<br />

nad jeho svedectvami pokrčila ramenami<br />

a nechala ich tak. Len časť<br />

ľudí dokázala nové poznatky prijať<br />

a obohatiť tak svoj názor na život<br />

a na svet.<br />

Prečo?<br />

Každý z nás má v sebe vytvorený<br />

svoj svetonázor, svoj obraz usporiadania<br />

sveta; či už sme kresťanom,<br />

ezoterikom alebo trebárs „neznabohom“,<br />

ako hovorili naše babičky. Potrebujeme<br />

veciam okolo seba rozumieť,<br />

chápať ich, to nám do života<br />

prináša istotu a dôveru. Skutočnosti,<br />

ktoré tejto našej vnútornej stavebnici<br />

odporujú, neradi počujeme, pretože<br />

nám ju búrajú. Čoskoro ich zabudneme,<br />

ak nám do nej nepasujú – koniec-koncov,<br />

často nám býva milší<br />

pokoj a vlastné chyby, než poznanie<br />

svojej nedokonalosti a nejaká názorová<br />

prestavba. Tak sa naše názory

T É M A<br />

a predstavy stávajú sitom, cez ktoré<br />

k sebe púšťame len časť z mnohotvárnej<br />

skutočnosti celého sveta. Len<br />

vtedy, keď je naše vnútro veľmi živé,<br />

otvoríme sa novým vnemom a dokážeme<br />

svoje pohľady nielen obohatiť,<br />

ale ich aj zmeniť a meniť tým aj seba.<br />

Keď sa trápime, vo chvíľach neúspechu<br />

s otázkou „čo také zlé som urobil?“;<br />

vo chvíľach životných stroskotaní<br />

a otázok „prečo?“ a „ako teraz<br />

budem žiť?“ otvára sa naše vnútro;<br />

alebo tiež v záchveve šťastia, zjednotenia<br />

so svetom, keď veľmi milujeme<br />

a radostne ďakujeme za život, prichádza<br />

ten najlepší dar okamihu objavovať<br />

doposiaľ nenájdené. Tak sme<br />

vlastne každý kormidelníkom svojho<br />

života a len na nás samých záleží,<br />

aký široký máme obzor poznávania<br />

nad sebou, koľko šancí života využijeme<br />

a koľko ich necháme bez úžitku<br />

prejsť okolo.<br />

Aj tá najsenzačnejšia zbierka faktov<br />

a záhad je len hromadou tehál,<br />

vysypaných k nohám. Úžitok z nej<br />

budeme mať až vtedy, keď si z nich<br />

postavíme dom, v ktorom môžeme<br />

bývať. Alebo až keď z nich pristavíme<br />

k domu prístrešok, ktorý nám dosiaľ<br />

chýbal.<br />

Potrebujeme teda, aby nám nové<br />

fakty zapadli do uceleného obrazu<br />

sveta. Ak chceme prijať radostnejší –<br />

a podľa všetkého aj pravdivejší – obraz<br />

smrti, ako pokračovanie ďalšieho<br />

života, musíme si najprv urobiť jasno<br />

v niekoľkých bodoch:<br />

Prvým z nich je poznanie, že svet<br />

je múdro zostavený a riadený Stvoriteľom.<br />

Vedomie, že naše problémy<br />

nie sú náhodným štatistickým výskytom<br />

udalostí, v ktorom máme<br />

skrátka smolu, že práve tá alebo oná<br />

choroba, neúspech, životný nezdar<br />

vyšiel náhodou akurát na nás, – ale<br />

rovnakou náhodou by sa mohol prihodiť<br />

komukoľvek inému – a že za to<br />

vlastne nemôžeme. Nám samotným,<br />

rovnako ako nášmu susedovi, nadriadenému<br />

či partnerovi bola daná<br />

slobodná vôľa v konaní a my sa môžeme<br />

rozhodnúť byť k sebe láskaví<br />

alebo si ublížiť; v tom máme voľnosť.<br />

Následky nášho konania sú však ďalej<br />

riadené zákonitosťami, ktoré do<br />

sveta vložil jeho autor – Stvoriteľ.<br />

Po čase sa k pôvodcovi spätným pôsobením<br />

nevyhnutne všetko vráti<br />

podľa zákona, že čo kto zaseje, to tiež<br />

zožne. Ako veľmi ublíži naše konanie<br />

aj tomu druhému, teda blížnemu,<br />

záleží zase na jeho povahe, sklonoch<br />

a ochrane, ktorú si každý z nás vybudoval<br />

svojím predchádzajúcim zmýšľaním<br />

a konaním. Závisí aj od bdelosti,<br />

s ktorou putujeme všednými<br />

dňami; ako málo častokrát stačí na<br />

odvrátenie problémov, ktoré si inak<br />

vyslúžime púhou neopatrnosťou<br />

alebo bezmyšlienkovitosťou.<br />

Druhým bodom je vedomie, že<br />

podstatou našej osobnosti je duch<br />

a nie telo. Duch je jadrom bytosti<br />

človeka – to, čo v nás prežíva. Duch<br />

sa raduje, plače, má povahové vlastnosti,<br />

je dobrosrdečný alebo chladný,<br />

opatrný alebo ľahkomyseľný, extrovert<br />

alebo introvert, askéta alebo<br />

labužník. Prejavuje sa citom, cítením,<br />

preciťovaním. Všetko ostatné<br />

sú obaly, záhaly, pomoci, proste nástroje,<br />

ktoré pre život potrebujeme<br />

rovnako ako šaty v daždi a chlade,<br />

skrutkovač na opravu zásuvky, no nie<br />

sú súčasťou našej podstaty. Aj rozum<br />

je len nástrojom, výbavou, ktorú sme<br />

dostali a bez ktorej by sme sa v zložitom<br />

svete našej zemegule nezaobišli;<br />

výbavou, ktorá je doma len v hutnej<br />

hmotnosti a ktorej chýba teplo ľudského<br />

srdca. Telo je potom plášťom,<br />

ktorý dostávame na cestu pri zrodení<br />

a s ktorým putujeme jedným pozemským<br />

životom. Smrť je odložením<br />

tohto plášťa a pokračovaním existencie<br />

bez neho.<br />

A tretím bodom je skutočnosť reinkarnácie<br />

ako samozrejmej súčasti<br />

ľudského bytia. Ak končíme jeden<br />

pozemský život obťažkaní zlými<br />

skutkami a nízkymi sklonmi, nezložili<br />

sme záverečnú skúšku na cestu<br />

k ďalšiemu vzostupu a znovu sa musíme<br />

vrátiť späť na zem. Narodíme<br />

sa do takých pomerov, ktoré sme si<br />

minulými životmi vyslúžili a ktoré<br />

na svoje vzdelávanie a vyslobodenie<br />

potrebujeme. Stretneme sa znovu<br />

s tými ľuďmi, s ktorými nás spájajú<br />

nedoriešené konflikty – či už ako<br />

ich strojcovia alebo ako postihnutí –<br />

a s tými situáciami, ktoré sme minule<br />

nezvládli. Dostávame tak ďalšiu<br />

šancu odpykať a oslobodiť sa od<br />

previnení, šancu na nápravu a ďalší<br />

vzostup. Potom je však pozemská<br />

smrť iba zakončením jednej kapitoly<br />

života a prestupom do jemnejšieho<br />

sveta, nie jeho vyhasnutím ani upadnutím<br />

do dlhého spánku.<br />

ČO JE TO SMRŤ?<br />

Kedy vlastne dôjde k pozemskej<br />

smrti?<br />

Duch je spojený s telom prostredníctvom<br />

žiarení, hlavne vyžarovania<br />

krvi. Ono drží pohromade všetky<br />

obaly ducha, až po viditeľné telo<br />

z hrubej hmoty. Samotné telo nie je<br />

ani živé, ani mŕtve, je ako plastelína<br />

oživená duchom. Ak sa žiarenie zoslabí,<br />

väzba sa uvoľní. Buďto sa odpojí<br />

na strane tela – zoslabnutého,<br />

starého alebo chorého, alebo zriedkavejšie<br />

na strane duše. Tá si niekedy<br />

sama nepraje žiť alebo si odžila to,<br />

čo si podľa Stvoriteľovej vôle mala<br />

prežiť, a je odvolaná. Pritom – Stvoriteľ<br />

nami nehýbe ako figúrkami na<br />

šachovnici, ale dáva nám slobodnú<br />

vôľu rozhodovania, prehadzovania<br />

výhybiek, formovania vlastných rozhodnutí.<br />

Jeho vôľou sú vlastne potom<br />

samočinné a spravodlivé následky<br />

týchto rozhodnutí. V nich je aj spravodlivosť,<br />

aj múdrosť aj láska, pretože<br />

táto múdrosť sa nepýta na to,<br />

čo sa komu páči, ale privádza k nám<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

T É M A<br />

to, čo nám prospieva. Mnohokrát to<br />

môže byť ťažké, pretože väčšinou to<br />

s nami zľahka a ochotne nejde.<br />

Vo chvíli úmrtia je človek akoby<br />

vysunutý von z tela a zostane v jeho<br />

blízkosti podobne, ako to zažili pacienti<br />

v stave klinickej smrti. Cíti sa<br />

ľahko, oslobodený od choroby a bolesti,<br />

vidí a počuje, čo sa deje okolo<br />

jeho tela. Pokiaľ neverí v existenciu<br />

mimotelesného života, niekedy ani<br />

nechápe, čo sa vlastne stalo. Rád by<br />

ukázal okolostojacim, že mu je dobre,<br />

ale nikto z nich ho nevníma. Môže<br />

sa však stať, že sa niekto zo zdrvených<br />

blízkych poddá žiaľu a nástojčivo<br />

ho volá späť. Také pocity bolesti<br />

pôsobia na odchádzajúcu dušu<br />

veľmi trýznivo, pretože bez hutného<br />

tela má oveľa silnejšie cítenie; snaží<br />

sa znovu nejakým spôsobom vrátiť<br />

späť do chladnúceho tela a dôsledkom<br />

je potom dlhý „smrteľný zápas“,<br />

dlhé nové odpútavanie, ktoré už mal<br />

vlastne prirodzeným spôsobom za<br />

sebou. Preto by sa blízki, ktorí sa nemôžu<br />

ovládnuť, mali šetrne odviesť<br />

od lôžka umierajúceho; uľahčia mu<br />

tým odchod.<br />

Po samotnej smrti spojenie s telom<br />

ochabuje a doznieva rýchlejšie<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

či pomalšie, podľa toho, ako človek<br />

lipol na svojom tele a na materiálnom<br />

svete. Ak pokladal hmotu<br />

a svoje telo za jediné hodnoty, nechce<br />

sa mu s nimi rozlúčiť pretože<br />

nevie, čo si počať; naopak, ak mal<br />

v sebe povedomie o existencii života<br />

po smrti, čistú vieru v Boha, záujem<br />

o vyššie hodnoty, je mu odlúčenie od<br />

tela ľahké: hľadí mu v ústrety so zmesou<br />

dôvery, trochy bázne a niekedy aj<br />

zvedavosti. Okrem toho, človeka už<br />

v okamihoch odlúčenia často očakávajú<br />

ľudia, ktorí odišli na „onen<br />

svet“ skôr: jeho príbuzní, priatelia,<br />

niekedy aj celkom cudzí ľudia, ktorí<br />

majú túžbu pomáhať iným.<br />

Len pomerne málo ľudí sa odpúta<br />

od tela tak rýchlo, že potom už ani<br />

nevnímajú, čo sa deje s ich telom. Pre<br />

tých ostatných je následná lekárska<br />

pitva, poprípade odoberanie orgánov<br />

na lekárske účely traumou. Preto je<br />

múdre požiadať lekárov, aby práve<br />

zomrelý príbuzný nebol po smrti<br />

pitvaný, pokiaľ nie je na to zákonný<br />

dôvod. Takým zákonným dôvodom<br />

môže byť stanovenie príčiny smrti<br />

pri autohavárii alebo podozrenie<br />

z trestného činu. Aby sme zabránili<br />

odberu telesných orgánov, samotná<br />

prosba nestačí; kto si taký odber nepraje,<br />

musí osobne a vopred písomne<br />

požiadať o zapísanie do registra osôb<br />

nesúhlasiacich s odberom orgánov<br />

a tkanív; v opačnom prípade sa automaticky<br />

každý zomrelý považuje<br />

za darcu orgánov. Podrobnosti takej<br />

žiadosti sme opísali v Svete Grálu<br />

číslo 10/2007.<br />

Väčšina zomrelých sa tiež zúčastňuje<br />

pohrebného obradu. Alebo zostávajú<br />

stále spojení so svojím telom<br />

a nemôžu sa od neho odlúčiť, alebo<br />

ich z neďalekých úrovní pritiahne cítenie<br />

pozostalých. Pohreb je pre nich<br />

stretnutím s blízkymi, s ktorými ich<br />

pútali úzke vzťahy, je však aj veľkým<br />

prežitím a impulzom; živo pritom<br />

preciťujú city a myšlienky hostí<br />

a slová prednášané pri obrade. Uvedomme<br />

si, že naše modlitby, úprimné<br />

priania a láskavé myšlienky posilňujú<br />

a pomáhajú odchádzajúcim dušiam<br />

na ďalšej ceste. Čím precítenejší<br />

a duchovnejší je pohrebný obrad, tým<br />

lepšie, pretože trúchlenie a trýznivá<br />

horkosť situáciu len zhoršujú.<br />

PO POHREBE<br />

Po uložení odloženej pozemskej<br />

schránky do hrobu zvyšné žiarenie<br />

tela pohasína a zároveň sa schránka<br />

postupne rozpadáva. Problémom<br />

však môže byť kremácia. Často ju volia<br />

ľudia, ktorí v dobrej vôli chcú svojich<br />

príbuzných odbremeniť od starostí<br />

s hrobom, alebo tí, ktorí neveria<br />

v posmrtný život a volia jednoduchý<br />

proces zaobchádzania so svojimi<br />

ostatkami. Pritom práve takí materiálne<br />

zameraní nezriedka zostávajú<br />

spojení so svojou telesnou schránkou<br />

dosť dlho a v priebehu niekoľkých<br />

málo dní sa nestačia odpútať od tela.<br />

Potom nezostanú celkom ušetrení<br />

telesných bolestí v okamihu kremácie,<br />

aj keď tieto bolesti netrvajú dlho.<br />

Neznamená to, že by sa snáď kremácie<br />

mali zakázať; každému človeku

T É M A<br />

právom zostáva slobodná voľba, je<br />

však užitočné poznať deje, ktoré pri<br />

kremácii prebiehajú.<br />

Ako môžeme pomôcť svojmu zomrelému<br />

príbuznému, ktorý si prial<br />

kremáciu? Predovšetkým oddialime<br />

dátum kremácie; každý deň<br />

navyše dáva odchádzajúcemu človeku<br />

väčšiu šancu uvoľniť svoje spojenie<br />

s telom. V tom čase je dobré<br />

predovšetkým pomáhať mu modlitbami<br />

a dobrými myšlienkami.<br />

Forma náboženského presvedčenia<br />

ani forma modlitieb nerozhoduje,<br />

podstatná a dôležitá je jedine čistota<br />

a úprimnosť modlitieb a „rozhovorov“<br />

so zomrelým. Aj pohrebný<br />

obrad, či už je občiansky alebo cirkevný,<br />

vníma zomrelý veľmi silne –<br />

má byť naplnený ľudským teplom<br />

a preduchovnenými slovami.<br />

A ČO ĎALEJ?<br />

Telo je prenechané múdremu kolobehu<br />

hmoty, duch je voľný a priťahovaný<br />

tým, k čomu jeho vnútro tiahlo.<br />

Tu sa cesty „zomrelých“, pre ktorých<br />

sa medzitým ich smrť stáva postupne<br />

iba jednou z mnohých epizód, rozvetvujú<br />

do mnohých možných smerov.<br />

Rozhoduje v prvom rade jeden<br />

zo základných zákonov sveta – zákon<br />

tiaže.<br />

Človek, ktorý vyrovnal dlhy svojich<br />

pochybení, odložil tak spolu so<br />

svojimi nedostatkami aj svoju tiaž<br />

a stúpa vyššie, do ľahších úrovní<br />

stvorenia. Ocitne sa vo svete, podobnom<br />

tomu „nášmu“, ibaže svetlejšom,<br />

farebnejšom a ľahšom; krajina,<br />

príroda aj stavby sú podobné,<br />

no prežiarené svetlom, láskou, radosťou.<br />

Jeho povaha, sklony a záujmy,<br />

teda osobnosť, ku ktorej sa<br />

doterajším životom vypracoval, mu<br />

zostáva. Život vo vyšších úrovniach<br />

je ľahší a radostnejší, cítenie i ľudské<br />

telá sú ľahšie a pohyblivejšie, myšlienka<br />

sa rýchlo stáva činom. Jeden<br />

rozdiel je nápadný: vo vyšších úrovniach<br />

nie sú zlé povahy; možnosť<br />

stýkať sa s poklesnutými ľuďmi existuje<br />

len „v prvom ročníku“ školy –<br />

na zemi a v blízkom okolí. Zmyslom<br />

ďalšieho života človeka je zase nové<br />

poznávanie, vzdelávanie, dozrievanie<br />

v múdru osobnosť. Cesta k zdokonaleniu<br />

nie je nejakou sladkou nečinnosťou,<br />

ale užitočnou prácou a pomáhaním<br />

všetkému, čo sa nachádza<br />

v okolí alebo na nižších úrovniach,<br />

než je človek sám. Môže tak pomáhať<br />

aj nám, ktorí doposiaľ tu na zemi<br />

bojujeme so svojimi nedostatkami<br />

i so svojím okolitým prostredím. Za<br />

mnohú dobrú myšlienku, inšpiráciu,<br />

radu, posilnenie, za hlas svedomia<br />

vďačíme múdrym pomocníkom<br />

z vyšších úrovní „onoho sveta“.<br />

Množstvo ľudí však dnes končí<br />

svoj pozemský úsek života zaťažených<br />

a zapletených do pradiva<br />

dobrého i zlého, s nevyriešenými<br />

konfliktmi s ľuďmi, s ktorými si<br />

navzájom ublížili. Nie nejakou zlobou,<br />

iba svojím sklonom k hmotnému<br />

a zanedbávaním vnútorných<br />

ľudských hodnôt, s pochybeniami<br />

a neblahými sklonmi – s náchylnosťou<br />

k sebectvu, ľahostajnosti,<br />

s túžbou po moci a úspechu na úkor<br />

druhých – sa ľudia zapletajú a nevnímajú<br />

vyššie hodnoty. Ich život prebieha<br />

v blízkosti zeme a predmetu<br />

ich záujmov, v úrovniach, ktoré sú<br />

síce jemnejšie, než hrubá hmotnosť<br />

zeme, avšak nie výrazne svetlejšie.<br />

Vždy pritom platí, že čo sa na pozemskej<br />

úrovni zauzlilo, musí sa na<br />

zemi aj rozviazať. Preto sa po pobyte<br />

na onom svete sa ľudia musia vrátiť<br />

ako novo inkarnovaní späť na zem.<br />

Samočinne pôsobiaci zákon príťažlivosti<br />

rovnakého druhu ich privedie<br />

k takým rodičom a do takých pomerov,<br />

aké pre ďalší rozvoj, rozväzovanie<br />

a dozrievanie potrebujú. V živote<br />

sa stretnú so svojimi bývalými<br />

spolupútnikmi bez toho, že by o tom<br />

vedeli, a v takých situáciách, v ktorých<br />

môžu rozpliesť svoje karmické<br />

uzly a preukázať svoje pevné smerovanie<br />

k dobrému. Alebo aj padnúť<br />

ešte hlbšie –<br />

A ČO MY?<br />

Každý z nás má za sebou celý<br />

rad opakovaných inkarnácií, vždy<br />

zakončených pozemskou smrťou.<br />

Každá z nich uzatvára jednu kapitolu<br />

života, nie jeho zničením, ale<br />

prirodzeným prechodom, premenou,<br />

po ktorej nasledovali ďalšie<br />

možnosti odčinenia chýb a nové<br />

možnosti zdokonaľovania sa v zrelú<br />

ľudskú osobnosť.<br />

Zo svedectiev pacientov, ktorí<br />

prešli klinickou smrťou sme sa dozvedeli,<br />

že svet do ktorého krátko<br />

nahliadli, bol žiarivý a láskavý. Nebojme<br />

sa teda smrti; nie je zánikom,<br />

lež prerodom do jemnejšieho sveta.<br />

Majme sa na pozore pred svojimi pochybeniami<br />

– tie nás budú nástojčivo<br />

sprevádzať aj na onen svet. Naprávajme<br />

ich hneď, tu je to ľahšie. Začnime<br />

neodkladne – ešte dnes.<br />

Usilujme sa poznávať a žiť vedomý<br />

život, hľadajme Pravdu, žime podľa<br />

nej.<br />

A ako prví – nebojme sa smrti, niet<br />

sa čoho báť.<br />

Artur Zatloukal<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

Ak práve máte nejaké chmúrne myšlienky,<br />

po zhliadnutí tohto, ľudskosťou<br />

priam prekypujúceho filmu, vás<br />

istotne aspoň na čas opustia. Nepochybne<br />

sa budete musieť, rovnako ako<br />

hlavný predstaviteľ tejto drámy, opäť<br />

konfrontovať s otázkou, čo je v živote<br />

skutočne dôležité a „dobré“. A kde sa<br />

dá nájsť vhodnejšie miesto na takéto<br />

uvažovanie, než je malá nemocnica pre<br />

nemajetných – priestor, kde sa príbeh<br />

„Červenobradáča“ odohráva. Ak ste čo<br />

len trochu otvorení ľudskému utrpeniu<br />

a krehkosti, tento film Vás nenechá<br />

ľahostajnými.<br />

ilm: Červenobradáč, Japonsko<br />

F 1965, 185 minút trvajúca čierno<br />

biela snímka s neopakovateľnou atmosférou<br />

a umeleckým stvárnením.<br />

Réžia: Akira Kurosawa<br />

Charakteristika: Film Červenobradáč<br />

natáčal legendárny režisér Kurosawa<br />

dva roky – a na výsledku je to<br />

aj vidieť. Precízne rozvrhnuté zábery<br />

starobylých interiérov, vyžarujúcich<br />

zvláštny pokoj a harmóniu, presvedčivé<br />

herecké výkony nielen hlavných,<br />

ale aj marginálnych postáv, no najmä<br />

hlboké posolstvo – to sú dôvody, pre<br />

ktoré tento film možno odporúčať<br />

každému, koho oslovujú príbehy<br />

skutočných hrdinov.<br />

Dostupnosť: V kinách žiaľ tento<br />

film neuvidíte, no oplatí sa hľadať na<br />

DVD vo výpredaji starších titulov –<br />

stojí obvyklých 199 Sk.<br />

Noboru Jasumoto je mladý, ctižiadostivý<br />

lekár, ktorý práve ukončil<br />

štúdium medicíny na prestížnej japonskej<br />

univerzite v Nagasaki. Pred<br />

sebou má – alebo si to aspoň myslí,<br />

závratnú kariéru. Je presvedčený, že<br />

za pomoci vplyvného príbuzného<br />

dostane miesto na výslní a stane sa<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

ČERVENOBRADÁČ<br />

Škola ľudskosti v nemocnici pre chudobných<br />

osobným lekárom vysokého predstaviteľa<br />

japonskej šľachty – samotného<br />

šóguna. Život a Jasumotov otec však<br />

zamiešajú karty úplne inak. Pod zámienkou<br />

krátkej návštevy Jasumoto<br />

prichádza do vidieckej nemocnice pre<br />

chudobných, kde je konfrontovaný<br />

s tou najotrasnejšou chudobou a životnými<br />

tragédiami pacientov. Tie sa<br />

odohrávajú oveľa viac v ich dušiach,<br />

než na tele. Predstaveným nemocnice<br />

je autoritu priam vyžarujúci samotársky<br />

lekár – doktor Nide, ktorého pre<br />

jeho ozdobu tváre prezývajú aj Červenobradáč.<br />

Jasumoto sa krátko po svojom<br />

príchode so zdesením dozvedá,<br />

že v nemocnici bude musieť stráviť<br />

dlhší čas – hoci aj proti svojej vôli. To<br />

mu ani trochu nezapadá do jeho snov<br />

o hviezdnej kariére – a tak sa rozhodne<br />

lekára Nideho i ostatných kolegov<br />

a pacientov nemocnice jednoducho<br />

ignorovať. Svoj čas trávi záhaľkou<br />

v izbe, až kým mu jeho predstavený<br />

nezachráni život. V nemocnici je totiž<br />

natrvalo umiestnená aj psychicky narušená<br />

dievčina, ktorá ma na svedomí<br />

niekoľko vrážd spáchaných v stave<br />

nepríčetnosti. Jedného dňa sa jej podarí<br />

uniknúť zo stráženého priestoru<br />

a jej pozornosť pritiahne nový mladý<br />

lekár, ktorý sa od všetkých ostatných<br />

odlišuje luxusným odevom aj okázalým<br />

sebectvom. Jasumoto takmer<br />

príde o život, keď sa chorá pacientka<br />

votrie do jeho tesnej blízkosti a dlhou<br />

ihlicou do vlasov sa ho pokúsi zavraždiť.<br />

Život mu v poslednej chvíli zachráni<br />

práve doktor Nide. Druhým<br />

otrasom, ktorý nedobrovoľný praktikant<br />

musí v nemocnici prežiť, je zážitok<br />

smrti v blízkosti starého muža<br />

umierajúceho na rakovinu. Pri tomto<br />

pacientovi ho doktor Nide vyvedie<br />

z predstáv o všemocnosti medicíny,<br />

keď mu ozrejmí, ako často je lekárska<br />

veda bezmocná v otázke liečby. „Môžeme<br />

však bojovať proti chudobe a nevedomosti“<br />

– a týmito slovami zhrnie<br />

aj svoju životnú filozofiu. „Červenobradáč“<br />

nie je len akýmsi sociálnym<br />

kurátorom najbiednejších ľudí z okolia,<br />

vidí aj do duše pacienta. Celým<br />

filmom sa nesie ako jeden z motívov<br />

ďalší Nideho výrok: „Za každou chorobou<br />

sa skrýva väčšinou nejaké veľké<br />

nešťastie“. Doktor Nide to vie a snaží<br />

sa liečiť aj dušu, nielen telo pacienta.<br />

O bezbrehej odvahe svojrázneho šéfa<br />

sa Jasumoto presvedčí, keď spolu zamieria<br />

do vykričanej štvrte, kde sú<br />

k prostitúcii nútené aj osirelé deti.<br />

V brlohu nevestinca objavia choré<br />

a predovšetkým utrápené dievčatko.<br />

Nide sa rozhodne odviesť ho do nemocnice<br />

a kvôli tomu sa musí postaviť<br />

s holými rukami početnej presile<br />

„ochrankárov“. Vyčerpané a zúbožené<br />

dievčatko potom odnesú do nemocnice,<br />

kde ho Červenobradáč zverí<br />

do opatery pomaly precitajúcemu<br />

Jasumotovi. Malá pacientka ho svojím<br />

utrpením pomaly privádza k porozumeniu<br />

toho, čo je poslaním lekára<br />

i človeka ako takého.<br />

Roman Levický

VÍZIA NEBA NA ZEMI<br />

Zničenie a znovuzrodenie kostola<br />

Frauenkirche v Drážďanoch<br />

Joachim Glitzner<br />

talo sa to krátko<br />

S p r e d s k o n č e -<br />

ním druhej svetovej<br />

vojny. V noci<br />

z 13. na 14. februára<br />

1945 sa Drážďany<br />

ocitli v krupobití<br />

bômb spojeneckých<br />

vojsk. V troch útočných<br />

vlnách bolo<br />

napadnuté najprv<br />

centrum Drážďan<br />

a potom aj okrajové<br />

oblasti. V tú noc –<br />

noc z fašiangového<br />

utorka na popolcovú<br />

stredu – zahynulo, či<br />

prišlo o strechu nad<br />

hlavou mnoho ľudí.<br />

V osudových dňoch<br />

zmizla v rozvalinách<br />

aj v ýznamná sakrálna<br />

stavba – drážďanský<br />

Frauenkirche<br />

(Kostol našej panej).<br />

Uprostred bezútešných<br />

trosiek zostala<br />

iba hromada sutín –<br />

ako ruka s varovne<br />

zdvihnutým prstom.<br />

Pred touto ruinou zvyklo potom<br />

s veľkou okázalosťou rečniť štátne<br />

a stranícke vedenie NDR. No okrem<br />

oficiálnej propagandy sa tu schádzalo<br />

aj stále viac veriacich<br />

ľudí k mierovým<br />

modlitbám.<br />

Silné impulzy tu získalo<br />

hnutie „Schwerter<br />

zu Pflugscharen“<br />

(„Meče za pluhy“)<br />

a bolo počas vlády<br />

NDR zakázané. Iskra<br />

však tlela, až preskočila.<br />

V roku 1989, keď<br />

sa ľudia v mnohých<br />

kostoloch schádzali<br />

pri mierových modlitbách,<br />

„sviečkovou revolúciou“<br />

skončila aj<br />

epocha NDR a socializmu<br />

a stalo sa niečo<br />

doposiaľ nevídané:<br />

Svetlo zažiarilo aj<br />

na ruine Frauenkirche.<br />

A v dňoch po<br />

prevrate volalo stále<br />

viac ľudí po znovupostavení<br />

kostola.<br />

Myšlienka nadobúdala<br />

čoraz konkrétnejšiu<br />

podobu a zak<br />

r á t k o z a č a l i a j<br />

samotné práce. Projekt<br />

podporoval celý svet; aj Amerika<br />

a Veľká Británia. Dary prichá-<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

U M E N I E<br />

dzali od ľudí rôznych náboženstiev<br />

a vyznaní. A tak výstavba práve<br />

tohto stavebného diela, ako žiadny<br />

iný projekt povojnovej doby, prispievala<br />

k zmiereniu národov.<br />

Význam Frauenkirche tým nesmierne<br />

vzrástol.<br />

Požehnanie novej stavby bolo očividné.<br />

Počasie bolo vždy stavbárom<br />

priaznivo naklonené; v priebehu<br />

komplikovaných žeriavnických prác<br />

prišlo bezvetrie. Počas celej výstavby<br />

kostola nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu<br />

úrazu – pri takom projekte<br />

to je takmer neuveriteľné. Stavebné<br />

práce sa ukončili dokonca o rok skôr<br />

než bolo naplánované. – Vďaka svojej<br />

výnimočnej architektúre a pôsobivej<br />

kráse bol už pôvodný drážďanský<br />

Frauenkirche široko-ďaleko známy<br />

aj pred svojím zničením. Nová výstavba<br />

ho učinila svetoznámym. Nie<br />

je to iba pamiatka.<br />

V roku 1722 získal George Bähr<br />

od mesta Drážďan zákazku na vypracovanie<br />

plánov kostola, ktorý mal<br />

nahradiť malý a schátraný kostol „K<br />

našej milej panej“ na drážďanskom<br />

Neumarkte. Bähr bol radným tesárskym<br />

majstrom a už predtým postavil<br />

v Drážďanoch a okolí mnoho kostolov.<br />

V kostole malo byť miesto pre<br />

viac než 1700 ľudí a to bolo možné<br />

dosiahnuť len značnou výškou stavby.<br />

Tak vznikli Bährove vizionárske<br />

plány na stavbu jeho kupoly.<br />

Táto stavba predstihla svoju dobu.<br />

Vďaka svojej inšpirácii, skúsenostiam,<br />

znalosti remesiel, veľkej dávky<br />

odvahy, vďaka schopnosti presadiť sa<br />

a viere v Boha, vytvoril Bähr umelecké<br />

dielo – najvýznamnejšiu barokovú<br />

centrálnu stavbu. Aj Bährove<br />

vtedajšie bezpečnostné predpisy<br />

boli príkladné a viedli k minimálnej<br />

úrazovosti remeselníkov.<br />

Tak v Drážďanoch vznikla sakrálna<br />

stavba, ktorej architektúra<br />

a krása je sotva s inou stavbou porovnateľná.<br />

Eberhard Gröner ju vo<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

svojej knihe o Frauenkirche nazval<br />

„Nebom na zemi“.<br />

Drážďany sa medzičasom stávali<br />

kultúrnym a duchovným centrom<br />

a významne k tomu prispela i architektúra<br />

Georga Bähra. Do výstavby<br />

vložil celý svoj majetok, aby mohol<br />

zhotoviť kupolu z kameňa, tzv. „kamenný<br />

zvon“. On sám sa však dokončenia<br />

Frauenkirche nedožil; zomrel<br />

chudobný v roku 1738, vo veku<br />

72 rokov.<br />

Na znovupostavenie Frauenkirche<br />

sa použili všetky možnosti modernej<br />

stavebnej techniky. Statickým<br />

problémom, s ktorými sa borila pôvodná<br />

stavba, mohli zabrániť iba<br />

najpresnejšie merania a počítačové<br />

analýzy. Až dnes sme schopní spracovať<br />

kameň tak, aby osem štíhlych<br />

pilierov, nesúcich<br />

kupolu,<br />

nepovolilo. Tak<br />

vznikla pod vedením<br />

riaditeľa<br />

stavby Eberharda<br />

Burgera<br />

táto vizionárska<br />

stavba nanovo.<br />

P r i e s t o r y<br />

k o s t o l a d ý -<br />

chajú svetlými<br />

farbami. Veľkolepá<br />

stavba,<br />

k t o r e j v n ú -<br />

torný priestor<br />

rámuje päť galérií<br />

s približne<br />

1700 miestami,<br />

je predchnutá<br />

v z n e š e n o s -<br />

ťou a s ľahkosťou<br />

sa dvíha až<br />

k spodnej kupole<br />

do výšky<br />

takmer 40 metrov.<br />

P r áve v ý š -<br />

kou sa docielilo<br />

také vnímanie priestoru, pri ktorom<br />

sa tají dych. Kupola je uprostred<br />

otvorená a umožňuje pohľad do jej<br />

horných priestorov. Je to ako pohľad<br />

do iného sveta. Nad vrchným<br />

priestorom kupoly sa v jemne<br />

modrej farbe otvára ďalší priestor –<br />

pôsobí ako pohľad do nekonečna;<br />

jeho výšku je ťažké vôbec odhadnúť.<br />

Zo stredu vnútorného priestoru<br />

pri pohľade nahor vidieť až na<br />

striešku kostola v tvare lucerny. V jej<br />

strede sa opäť nachádza otvor.<br />

Osem štíhlych pilierov nesúcich<br />

mohutnú kupolu je rozmiestených<br />

po dvojiciach tak, že sa zdá, akoby sa<br />

priestor vznášal v rovnoramennom<br />

kríži. Táto symetria je prerušená iba<br />

prístavkom chóru s oltárom a galérie<br />

s organom. Maľby na spodnej

U M E N I E<br />

kupole predstavujú štyroch apoštolov,<br />

na hornej kupole sú znázornené<br />

symboly viery, nádeje, lásky a milosrdenstva.<br />

Priestor strešnej lucerny ponúka<br />

úchvatný výhľad na Drážďany a ich<br />

okolie. Máte pocit, že sa vznášate,<br />

a napriek tomu stojíte vo veľkom<br />

priestore kupoly. Presvetlená strešná<br />

lucerna pôsobí dojmom, akoby sotva<br />

uchopiteľný koniec pozemsky viditeľného<br />

prechádzal do žiariaceho začiatku<br />

vyššej sféry. – Akoby ste boli<br />

nohami ešte na zemi, no rukami sa<br />

už dotýkate vyšších svetov...<br />

Obnovený Frauenkirche dáva<br />

zabudnúť na mnohé malichernosti<br />

všedného života, podnecuje inšpiráciu<br />

a privádza nás k zamysleniu<br />

sa nad hodnotami a ideálmi, ktoré<br />

by dokázali ľudí spájať k spoločným<br />

ušľachtilým dielam, podobne<br />

ako nadšencov, ktorí odvážnu<br />

myšlienku na veľké dielo priviedli<br />

spoločným úsilím až k úspešnému<br />

uskutočneniu.

Z D R AV I E<br />

Odmalička túžila stať sa lekárkou, pomáhať ľuďom. Nikto<br />

ju k tomu neviedol, v jej rodine nebol nikto lekárom. Skutočne,<br />

na prekvapenie všetkých, nakoniec vyštudovala<br />

medicínu. Už na štúdiách začala byť<br />

nespokojná, pretože mala mnoho otázok,<br />

na ktoré nedokázala ani medicína ani<br />

lekári odpovedať. Reč je o lekárke<br />

a známej homeopatke Hane Váňovej<br />

z Litovla.<br />

ROZHOVOR S LEKÁRKOU A HOMEOPATKOU HANOU VÁŇOVOU Z LITOVLA<br />

eď som potom prišla do praxe,<br />

„K bolo to ešte horšie, pretože som<br />

zistila, že na mnoho chronických<br />

chorôb nie sú správne lieky. Niekedy<br />

stojí lekár dosť bezradne aj<br />

pred takými vecami, akými sú napríklad<br />

dôsledky stresu a podobne.<br />

Takže som mala chvíľu pocit, že to<br />

ani nechcem a ani nemôžem robiť,<br />

ale že chcem inak pomáhať ľuďom.<br />

V najväčšej kríze, keď som sa<br />

rozhodovala, že budem robiť niečo<br />

iné, stretla som sa s lekármi, ktorí<br />

sa zaoberali akupunktúrou. Tí ma<br />

priviedli na prvé kurzy, na prvé semináre<br />

a zistila som, že je možné<br />

ku chorobe aj k liečbe mať aj iný<br />

prístup.“ Akupunktúra vychádza<br />

z toho, že za každou chorobou je<br />

nerovnováha, ktorú je potrebné<br />

odstrániť, vyrovnať. Je to systém<br />

energetickej medicíny, fungujúci<br />

už päťtisíc rokov. „Čím viac som<br />

to študovala, tým viac som poznávala,<br />

že je to pravda,“ hovorí hneď<br />

na úvod rozhovoru pre Svet Grálu<br />

Hana Váňová.<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

SG: Takže ste začali s akupunktúrou.<br />

Kedy to bolo?<br />

Už dávno pred revolúciou ako<br />

praktický lekár som robila aj akupunktúru<br />

a prichádzali ku mne ľudia<br />

zo širokého okolia. Akupunktúra<br />

ma vtedy priviedla k inému mysleniu,<br />

inému pohľadu na chorobu, na<br />

človeka, a vôbec na to, čo je to zdravie,<br />

pretože žiaľ, v dnešnej dobe sa<br />

oveľa častejšie staráme o boj s chorobou<br />

ako o zdravie samotné. Povedala<br />

by som, že prevencia je v medicíne<br />

skôr teoretická než praktická<br />

záležitosť.<br />

SG: No Vy ste dnes známa predovšetkým<br />

ako homeopatka, prednášate<br />

na homeopatických seminároch pre<br />

lekárov z celej republiky, diár máte nabitý<br />

pacientmi na niekoľko mesiacov<br />

dopredu… Poďme na začiatok. Ako<br />

a kedy ste sa k homeopatii dostali?<br />

Po revolúcii sa otvorili dvere do<br />

sveta a objavila sa homeopatia. Bola<br />

som k nej najskôr – rovnako ako väčšina<br />

ostatných lekárov – skeptická.<br />

Keď som si totiž prečítala v náučnom<br />

slovníku, že je to akási stará metóda,<br />

na základe akejsi filozofickej myšlienky,<br />

že podobné lieči podobné, hovorila<br />

som si: to je hlúposť, to nemôže<br />

byť – keď niekto bude mať streptokokovú<br />

angínu, tak ho azda budem<br />

liečiť streptokokom?! To predsa nemôže<br />

byť pravda. No pretože som<br />

od prírody zvedavá, tak som išla na<br />

prvé kurzy. Boli to historické kurzy<br />

– v posluchárni v Prahe na Homolke<br />

sa nás schádzalo aj tristo lekárov; sedeli<br />

sme na schodoch, na zemi, všade,<br />

kde sa dalo, prichádzali k nám lektori<br />

z Francúzska, Nemecka a Anglicka<br />

a prednášali nám o tejto metóde.<br />

Postupne som zisťovala, že to<br />

má logiku – a možno oveľa väčšiu<br />

než naša klasická medicína… začala<br />

som študovať všetky dostupné<br />

pramene. Dnes môžem povedať, že<br />

Česká republika sa stala akousi križovatkou<br />

všetkých homeopatických<br />

škôl, takže v tejto oblasti máme v Európe<br />

zvláštne postavenie. Poznáme<br />

francúzsku, nemeckú, anglickú ho-

Z D R AV I E<br />

meopatiu, v podstate aj holandsko-<br />

-indickú školu – každá má určité špecifiká,<br />

a tu sa to ďalej kultivuje – je tu<br />

proste celkom dobrá základňa na to,<br />

aby sa homeopatia viac v medicíne<br />

rozšírila.<br />

SG: Ako je to vlastne s tou liečbou podobného<br />

podobným? Ako by ste jednoducho<br />

vysvetlili, čo je to homeopatia?<br />

To je to najťažšie – jednoducho<br />

a zrozumiteľne. Homeopatia vychádza<br />

z dvoch základných gréckych<br />

slov – homoios (podobný) a pathos<br />

(choroba). Z toho teda vychádza základná<br />

myšlienka, že podobné sa<br />

lieči podobným. Zakladateľom tejto<br />

metódy bol Samuel Hahnemann od<br />

ktorého narodenia uplynulo už 200<br />

rokov. Bol to lekár, ktorý skúmal pôsobenie<br />

rôznych látok a zistil, že keď<br />

podá určitú látku zdravému človeku,<br />

tak tá vyvolá určité príznaky. A to<br />

sú príznaky, ktoré potom táto látka<br />

u chorého dokáže liečiť. Homeopatiká<br />

sa vyrábajú z rastlín, živočíšnych<br />

tkanív, z minerálov. Podávanie<br />

týchto látok vyvolá nejaké príznaky.<br />

Uved iem pr í-<br />

klad – základným<br />

liekom na<br />

horúčku je Belladonna.<br />

Tá sa<br />

vyrába z veľmi<br />

jedovatej rastliny ľuľkovca zlomocného<br />

(lat. atropa belladonna). Hahnemann<br />

zistil, že jedným z príznakov<br />

u ľudí, ktorí sa otrávili ľuľkovcom,<br />

bola obrovská horúčka, ktorá viedla<br />

až k postihnutiu centrálneho nervového<br />

systému, prejavujúcemu sa<br />

blúznením a delíriom. Túto látku samozrejme<br />

nemožno chorému podať,<br />

pretože by ho zabila. Postupom času<br />

však Hahnemann prišiel na geniálnu<br />

myšlienku, že keď túto látku nariedi,<br />

tak sa špecifické účinky nestratia, no<br />

účinky nežiadúce áno. Vzniklo tzv.<br />

infinitezimálne riedenie látok, čo<br />

je ďalší základ homeopatie. A to je<br />

zasa vec, ktorá vyvoláva polemiky –<br />

v homeopatických liekoch nie sú totiž<br />

účinné látky v merateľnom množstve.<br />

SG: Takže je namieste otázka: čo tam<br />

vlastne funguje?<br />

Dnes sa nám už darí na túto otázku<br />

odpovedať. Hahnemann len experimentoval<br />

na pokusoch, takže odvtedy<br />

je homeopatia považovaná za experimentálnu<br />

medicínu. Dnes – v dobe<br />

energií a informácií, keď všetci používame<br />

mobily, počítače, internet<br />

a podobne, už vieme, že informácia<br />

je niekedy to základné. Zamyslime<br />

sa nad slovom in-formácia: formovanie<br />

zvnútra. Informácia môže úplne<br />

zmeniť podstatu, štruktúru systému.<br />

Dobre vieme, že niekedy mať dobrú<br />

informáciu v správny čas je možno<br />

lepšie, než mať veľa peňazí. To je<br />

presne to, čo funguje v homeopatickom<br />

lieku. To riedenie je totiž také<br />

veľké, že v roztoku sa nakoniec nenachádza<br />

ani molekula tej látky. To čo<br />

tam lieči, je nejaká energia, informácia,<br />

nejaká energoinformačná stopa,<br />

Niekto vám napríklad povie extrémne zlú<br />

alebo dobrú informáciu - zmení sa všetko<br />

ktorá zostáva v rozpúšťadle, v ktorom<br />

sa daná látka rozpustila. Homeopatické<br />

lieky teda môžu mať v podstate<br />

len tzv. dynamické účinky, to<br />

znamená, že pôsobia len na funkčné<br />

postihnutie.<br />

A teraz sa vráťme späť do medicíny,<br />

pretože väčšina, ak nie všetky choroby<br />

takto začínajú. Predstavte si, že sedíte<br />

pokojne na stoličke, ste v pohode, nič<br />

vám nie je, počúvate príjemnú hudbu,<br />

alebo sa s niekým bavíte. Do miestnosti<br />

príde niekto, kto vám povie EX-<br />

TRÉMNE zlú alebo dobrú informáciu.<br />

Zmení sa všetko. Zmení sa celá vaša<br />

fyziológia. Začne vám viac búšiť srdce,<br />

začnete sa potiť, začnete byť nervózny.<br />

Vôbec nič sa nestalo, len ste dostali<br />

informáciu, ktorá vás veľmi zasiahla.<br />

A teraz si predstavte, že existuje liek,<br />

ktorý obsahuje informáciu, ktorá to<br />

vie vrátiť naspäť. Máme množstvo liekov<br />

na takzvané akútne emočné stavy,<br />

ktoré sa týmto spôsobom riešia veľmi<br />

efektívne.<br />

SG: Takže informácia uzdravuje, ale zároveň<br />

môže chorobu aj spôsobiť, keď<br />

v sebe nemáme dosť sily, aby sme sa<br />

s ňou vysporiadali iným spôsobom?<br />

Dnes vnímame, že tie zložité diagnózy,<br />

ako je chronický únavový<br />

syndróm, metabolický syndróm,<br />

rôzne autoimunitné ochorenia sú<br />

komplexné ochorenia. Ukazuje sa,<br />

že tieto ochorenia začínajú niekde<br />

na narušení osi – psychika, nervové<br />

ťažkosti, problémy endokrinného<br />

systému a imunity. Všetky tieto systémy<br />

sú akousi energoinformačnou<br />

databázou. Môžeme ich nazvať biocomputerom,<br />

ktorý všetko riadi: psychiku,<br />

imunitu, hormonálny systém,<br />

rytmus spánku a bdenia, príjem potravy,<br />

a tak ďalej…<br />

to je tá naša<br />

tzv. fyziológia,<br />

to je to, ako my<br />

všetci fungujeme.<br />

Choroba začína<br />

tým, že dôjde k blokáde alebo k oslabeniu<br />

týchto funkcií. Takže najskôr<br />

sa prejavujú symptómy na funkčnej<br />

úrovni. Až keď poruchy funkcie trvajú<br />

dlho, tak sa určitý orgán vyčerpá<br />

a dôjde k postihnutiu orgánu, o ktoré<br />

sa zaujíma klasická medicína. Homeopatia<br />

má výhodu v tom, že začína<br />

symptómy riešiť oveľa skôr – efektívnym<br />

spôsobom, už na tej funkčnej<br />

úrovni. Pokiaľ som teda prirovnala<br />

fungovanie tela k biocomputeru, tak<br />

by sme problém mohli brať ako zavírený<br />

počítač a homeopatický liek<br />

ako bioregulátor, čiže akýsi antivírový<br />

program.<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

Z D R AV I E<br />

SG: Čo všetko teda lieči homeopatia?<br />

Na aké choroby zaberá?<br />

Keď poviete, že je niečo na všetko,<br />

tak je to veľmi podozrivé, a vyzerá<br />

to, že to nemôže byť pravda. S homeopatiou<br />

je to tak, že skutočne môže<br />

pomôcť každému, ale vždy musíme<br />

vedieť, kto pred nami sedí a s akou<br />

chorobou k nám prichádza. Preto<br />

by homeopatia mala zostať v rukách<br />

lekárov, pretože len lekár má<br />

kompetenciu vyšetriť pacienta po<br />

všetkých stránkach a stanoviť diagnózu.<br />

Správne stanovená diagnóza<br />

by mala byť základom každého liečenia.<br />

A potom je na kompetencii lekára,<br />

aby on rozhodol, ako toho konkrétneho<br />

pacienta bude liečiť.<br />

SG: Ako vybrať ten správny liek pre<br />

pacienta – dajme tomu s obyčajnou<br />

chrípkou. Väčšina lekárov ju lieči úplne<br />

rovnakým spôsobom u všetkých pacientov.<br />

Robíte rozdiely medzi pacientmi<br />

v liečbe?<br />

Homeopatia vychádza z toho, ako<br />

reaguje konkrétny človek. Keď som<br />

hovorila o príklade s informáciou,<br />

iste na ňu bude každý reagovať inak.<br />

To isté je pri chorobách: keď ľudia<br />

ochorejú na chrípku, reagujú na to<br />

rozdielne. Niekto má vysokú teplotu,<br />

suchý kašeľ, bude sa potiť, iný človek<br />

bude mať vlhký kašeľ, budú ho bolieť<br />

kĺby, hlava, atď. Takže podľa individuality<br />

symptómu – to je to, čo<br />

pri pokuse vykazuje práve tá látka<br />

– vyberáme príslušný liek.<br />

SG: Podľa čoho vyberá homeopat ten<br />

správny liek?<br />

Na základe kompletného vyšetrenia.<br />

To vyšetrenie je pomerne náročnejšie<br />

než u praktického lekára.<br />

Homeopat musí zhodnotiť oveľa<br />

viac symptómov. Musí zhodnotiť<br />

symptómy fyzické – ako každý lekár,<br />

vyšetriť pacienta, či má čapy na<br />

mandliach, suchú alebo vlhkú kožu,<br />

potiahnutý jazyk, zapálené hrdlo…,<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

to sú všetko symptómy, ktoré skladáme<br />

do akejsi mozaiky, ktorá nám<br />

dá obrázok podľa ktorého predpisujeme<br />

homeopatický liek. Takže na<br />

jednej strane zisťujeme telesné, ale na<br />

druhej strane aj psychické príznaky.<br />

Každá choroba totiž zmení aj cítenie<br />

alebo vnímanie človeka. Inak sa cítime,<br />

keď nás bolí hlava, každý z pacientov<br />

sa pri chrípke môže cítiť inak<br />

a na nás je, aby sme aj to zhodnotili.<br />

SG: Pomáhajú vám pri vyšetrovaní pacientov<br />

aj nejaké prístroje?<br />

Samotná homeopatia nepotrebuje<br />

prístroje, pretože je založená na skutočnom<br />

pozorovaní príznakov pacienta<br />

a vyšetrení. Ale samozrejme<br />

žijeme dnes v dobe, kedy máme aj<br />

v medicíne množstvo<br />

prístrojov<br />

a vyšetrovacích<br />

metód. A dnes sa<br />

ukazuje, že nové<br />

vyšetrovacie metódy,<br />

ako je napríklad emisná pozitrónová<br />

tomografia nám postupom<br />

času vie zhodnotiť dynamické účinky<br />

funkcií rôznych telesných orgánov.<br />

Existuje však jedna metóda, ktorá<br />

spája akupunktúru a homeopatiu –<br />

a tou je elektroakupunktúra podľa<br />

Volla. Lekári, ktorí poznajú túto metódu,<br />

môžu pomocou nej vyťažiť ešte<br />

viac informácií pre správne predpísanie<br />

homeopatík. Touto metódou sa<br />

meria biopotenciál na akupunktúrnych<br />

bodoch. Princíp je podobný ako<br />

pri EKG, EEG a pod. Vyšetríme koncové<br />

body tzv. akupunktúrnych dráh,<br />

získame tabuľku plnú čísiel a podľa<br />

nich môžeme zhodnotiť, kde má pacient<br />

oslabenú energiu a podľa tzv.<br />

virtuálneho testu otestovať vhodný<br />

homeopatický liek. Dnes sa ukazuje,<br />

že by to mohla byť jedna z metód nového<br />

tisícročia.<br />

SG: Dajme tomu, že nebudem mať čas<br />

navštíviť homeopata, skolí ma cho-<br />

roba. Môžem si aj sama v lekárni kúpiť<br />

homeopatický liek? Alebo je nutná<br />

návšteva u homeopata, ktorý mi musí<br />

poradiť…<br />

Určite si môžete vybrať, pretože<br />

homeopatiká sú veľmi šetrné lieky.<br />

Pôsobia len svojím dynamickým<br />

účinkom a nemajú nežiadúce účinky,<br />

ako sme zvyknutí u každého iného<br />

lieku. Aj preto môžeme homeopatiká<br />

predpísať bez rizika novorodencom,<br />

dojčiacim ženám, tehotným. Existuje<br />

mnoho homeopatických špecialít<br />

na bežné prechladnutia, kašle,<br />

chrípky; ako si kupujete Panadol,<br />

tak si môžete kúpiť homeopatikum<br />

Paragrippe. Je to teda možné, vyriešite<br />

povrchové symptómy, ale pokiaľ<br />

ide o chronické choroby, je to vždy<br />

Správny liek sa vyberá podľa<br />

individuálnych symptómov<br />

záležitosť komplexná, ktorá má svoj<br />

koreň v dávnej minulosti. Týchto<br />

symptómov je mnoho, a tu potrebujete<br />

konzultáciu u homeopata, aby<br />

vám predpísal správnu liečbu.<br />

SG: Akým spôsobom sa homeopatiká<br />

užívajú a čo sa pri ich užívaní smie<br />

a nesmie?<br />

Homeopatiká väčšinou dostávame<br />

vo forme homeopatických granúl<br />

alebo bobúľ – to sú také cukrové guľôčky,<br />

ich hlavnou súčasťou je laktóza,<br />

sacharózy je tam minimum, takže sú<br />

vhodné aj pre diabetikov. Vo forme<br />

granúl je preto, lebo homeopatická<br />

látka je nejakým spôsobom napustená<br />

– alebo impregnovaná na tieto<br />

granule, aby mali čo najväčší povrch,<br />

pretože sa vstrebávajú slinami.<br />

Obvyklá dávka je päť granúl, ktoré<br />

necháme voľne rozpustiť na jazyku,<br />

pretože účinná látka sa vstrebáva<br />

slinami. Táto cesta príjmu lieku je<br />

veľmi priama, rýchlosť sa rovná skoro

Z D R AV I E<br />

tomu, ako keď pichneme nejakú látku<br />

priamo do žily. Lieky sa nesmú prehĺtať<br />

ani zapíjať, a musí sa dodržať<br />

tzv. neprítomnosť aromatickej látky<br />

v ústach, pretože napríklad mentolová<br />

chuť po zubnej paste, alebo po<br />

káve apod. môže zablokovať pôsobenie<br />

homeopatického lieku cez sliny.<br />

SG: Ako dlho môže trvať liečba napríklad<br />

tej spomenutej chrípky – keď nebudeme<br />

užívať antibiotiká ale iba homeopatiká?<br />

Samozrejme zase záleží na stave<br />

a situácii. Pokiaľ je človek normálne<br />

zdravý a náhle dostane chrípku, tak<br />

môže homeopatická liečba trvať tri až<br />

päť dní. Rozhodne je to však kratšia<br />

doba, než keď liečite chrípku inými<br />

spôsobmi. Máme aj homeopatiká,<br />

ktoré sa podávajú preventívne, napríklad<br />

Oscillococcinum. Samozrejme<br />

k správnej liečbe prispieva aj správna<br />

životospráva. Niekedy predpisujem<br />

aj liečbu kombinovanú s bežnými<br />

liekmi, pretože niekedy homeopatiká<br />

nestačia. Mám v opatere celý rad<br />

pacientov s chronickými chorobami,<br />

ktorým k bežným liekom pridávam<br />

homeopatický liek…<br />

SG: Keď prídem k praktickému lekárovi<br />

s tým, že ma často bolí hlava, pošle ma<br />

na odborné vyšetrenie. Aký je rozdiel<br />

v tom, keď prídem s rovnakým problémom<br />

k homeopatovi?<br />

Rozdiel je v tom, že homeopat<br />

bude vedieť, že vaša bolesť hlavy je<br />

iba symptóm, ktorý je akýmsi vrcholcom<br />

ľadovca vášho celkového zdravotného<br />

alebo psychického stavu. Lekára<br />

homeopata bude zaujímať, ako<br />

ste k tomu prišli, že vás bolí hlava, čo<br />

všetko s tým súvisí. Bude sa snažiť<br />

nájsť tzv. koreň príčiny – a k tomu<br />

môže byť niekedy dlhá cesta. Takže<br />

niekedy tzv. bolesť hlavy môže byť aj<br />

pre skúseného homeopata skutočne<br />

orieškom. A samozrejme vždy potrebujeme<br />

vyšetrenie – pretože hneď<br />

ako sa prejaví náhla bolesť hlavy, potrebujeme<br />

kvalitné neurologické vyšetrenie,<br />

vrátane všetkých komplementárnych<br />

(doplnkových) metód,<br />

aby sme vedeli, čo sa za tou bolesťou<br />

skrýva. Samozrejme neurológovia<br />

vedia, že minimálne deväťdesiat percent<br />

bolestí hlavy nemá žiadny nález<br />

ani na röntgene ani iných vyšetrovacích<br />

metódach a lieči tento symptóm<br />

analgetikami, ktoré tlmia bolesť. To<br />

iste nemusí byť ideálne, pretože tá<br />

bolesť sa potom stáva chronickou.<br />

Takže pokiaľ sa podarí u homeopata<br />

určiť koreň príčiny a vyriešiť ho, zbavíme<br />

pacienta symptómu a liečime<br />

zároveň aj pozadie tejto choroby.<br />

Homeopatia môže<br />

rozšíriť obzory<br />

celej medicíny<br />

SG: My sme teraz boli veľmi konkrétni.<br />

Ako postupujete pri liečbe pacientov,<br />

ktorí prekonávajú vážnejšie choroby?<br />

Hovorili ste, že vždy sa dá niečo urobiť,<br />

niečo vylepšiť...<br />

Keď je pacient vážne chronicky<br />

chorý, tak aj ja pri homeopatickej<br />

konzultácii vyžadujem, aby mi priniesol<br />

kópie všetkých prepúšťacích<br />

správ, všetkých vyšetrení, ktorými<br />

prešiel a snažím sa ich celkovo zhodnotiť.<br />

Pokiaľ sú to tzv. psychosomatické<br />

choroby alebo nejaké funkčné<br />

poruchy, ako je napríklad dyspeptický<br />

syndróm, keď pacient trpí nejakými<br />

tráviacimi ťažkosťami mnoho<br />

rokov, má za sebou rad vyšetrení,<br />

môže sa táto choroba homeopaticky<br />

celkom vyriešiť. Práve tak to môže<br />

byť aj u tých bolestí hlavy, o ktorých<br />

sme hovorili, ktoré nemajú organickú<br />

príčinu. Samozrejme u mnohých<br />

závažných chorôb, ako sú alergie,<br />

chronický únavový syndróm<br />

a nádorové ochorenia, potrebujeme<br />

celú medicínu a homeopatia môže<br />

byť len ako doplnková metóda. No<br />

v každom prípade pomôže pacientom<br />

zlepšiť energetiku, znížiť únavu,<br />

zlepšiť kvalitu spánku a života.<br />

SG: Vy školíte homeopatov, organizujete<br />

semináre pre lekárov. Majú dnes<br />

lekári záujem študovať homeopatiu?<br />

Je to ťažké. Homeopatia nie je v súčasnej<br />

dobe taká rozšírená, ako by<br />

si zaslúžila. Môže za to celý systém,<br />

ktorý sa viac zaoberá liečením chorôb<br />

než prevenciou. Možno je to systém,<br />

ktorý súvisí s tým politickým bojom<br />

v zdravotníctve… Homeopatia<br />

je metóda náročná na čas, na kvality<br />

lekára, vyžaduje ďalšie vzdelávanie<br />

a štúdium. Homeopatické kurzy prebiehajú<br />

cez víkendy. Než sa človek<br />

stane skúseným homeopatom, musí<br />

samozrejme uplynúť rad rokov, pretože<br />

tie skúsenosti získavate v procese,<br />

praxou, nielen z kníh… Kurzov<br />

je pomerne veľa, v Českej republike<br />

sú veľmi kvalitné, takže každý lekár<br />

môže študovať homeopatiu. A záleží<br />

na jeho rozhodnutí a jeho predpokladoch<br />

– či je ochotný prijať niečo nové<br />

do svojho myslenia a čiastočne zmeniť<br />

svoj prístup alebo rozšíriť svoje<br />

obzory. Dnes sa v súvislosti s homeopatiou<br />

hovorí až o zmene paradigmy<br />

(uhľa pohľadu), tak ako to bolo napríklad<br />

vo fyzike v čase, keď nastúpila<br />

kvantová fyzika, ktorá nezrušila<br />

Newtonove zákony, iba ich nejakým<br />

spôsobom obmedzila alebo skôr vymedzila<br />

a tak rozšírila obzory fyziky.<br />

Dnes sa ukazuje, že homeopatia môže<br />

rozšíriť obzory celej medicíny. Ideálne<br />

by bolo, keby každý lekár vedel, že<br />

existuje homeopatia a vedel ju zaradiť<br />

do svojho arzenálu liečebných metód.<br />

Homeopatikum totiž jednoduchým<br />

spôsobom môže uplatniť aj chirurg.<br />

Máme tiež lieky, ktoré urýchľujú hojenie<br />

zlomenín, rán, pooperačný priebeh<br />

atď. Samozrejme, nikto nebude<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

Z D R AV I E<br />

po chirurgovi chcieť, aby študoval<br />

homeopatiu vo všetkých kontextoch,<br />

ale pokiaľ bude vedieť predpísať liek<br />

na zlepšenie pooperačného priebehu<br />

alebo urýchlenie hojenia zlomenín,<br />

tak to bude skvelé…<br />

SG: Ako sa v súčasnosti darí homeopatii<br />

v Českej republike?<br />

V posledných rokoch už vnímam<br />

posun, že mnoho lekárov má homeopatiu<br />

v povedomí. Tesne po revolúcii<br />

to tak nebolo. Žiaľ, doteraz<br />

na žiadnej lekárskej fakulte v Českej<br />

republike sa homeopatia nevyučuje.<br />

To je obrovská škoda, pretože<br />

študenti by určite mali otvorené uši<br />

a prijímali by túto metódu v rámci<br />

svojho štúdia veľmi dobre. Skúsení<br />

lekári, ktorí sú dnes v praxi dlhé<br />

roky, sú k homeopatii skeptickí – a to<br />

je normálne, tomu rozumiem, rovnako<br />

skeptická som bola aj ja, kým<br />

som homeopatiu nezačala študovať.<br />

Rozumiem kolegom, ktorí nevedia,<br />

čo môžu očakávať, pretože tú metódu<br />

nepoznajú. Preto, keď sa stretnú<br />

s pacientom, ktorý sa zmieni o homeopatickom<br />

lieku – vyjadrujú svoju<br />

nedôveru. Postupom času sa aj oni<br />

častejšie stretávajú s pacientmi, ktorí<br />

brali homeopatiká a vidia zlepšenie.<br />

Tí otvorenejší sa potom o to začnú<br />

zaujímať. Dnes mám mnoho kolegov,<br />

ktorí predtým veľmi nevedeli, kam<br />

ma zaradiť a čo ja to robím za metódu<br />

– a dnes mi bežne posielajú svojich<br />

pacientov, o ktorých si myslia, že<br />

by im homeopatia mohla pomôcť.<br />

SG: Je homeopatická liečba aspoň<br />

čiastočne hradená?<br />

Homeopatia v Českej republike nie<br />

je hradená. Tesne po revolúcii existovala<br />

na Morave jedna zdravotná poisťovňa,<br />

ktorá sa výrazne orientovala<br />

na prevenciu a preventívne programy<br />

a tá hradila prvú homeopatickú konzultáciu<br />

a homeopatické lieky. Ale poslancami<br />

bolo odhlasované, že je to<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

vlastne nadštandardná metóda, takže<br />

týmto zákonom táto poisťovňa zo dňa<br />

na deň skrachovala a odvtedy je homeopatia<br />

považovaná za nadštandard<br />

a nie je hradená. Homeopatické lieky<br />

hradí pacient v lekárni v plnej výške<br />

a konzultácia u lekára je tiež platená<br />

služba, pretože nemožno vykázať<br />

v poisťovni žiadne vyšetrenie.<br />

SG: Nie je to obmedzovanie slobody<br />

pacienta, keď si nemôže vybrať, akým<br />

spôsobom chce byť liečený?<br />

Áno, samozrejme, môj názor to<br />

je. Niekedy hovorím, že tí pacienti,<br />

ktorí už trochu pochopili a chcú<br />

inak, majú zdravotnú starostlivosť<br />

hradenú dvakrát. Všetci totiž samozrejme<br />

zo zákona platia zdravotné<br />

poistenie a homeopatické služby,<br />

ktoré využívajú, si musia platiť tiež<br />

sami. Navyše skutočne zo svojich 15-<br />

-ročných skúseností môžem povedať,<br />

že pacienti s chronickými chorobami,<br />

ktorí sa liečia homeopatickým<br />

spôsobom, alebo ktorí liečia akútne<br />

epizódy homeopatikami, sú oproti<br />

ostatným oveľa zdravší. Takže v podstate<br />

šetria peniaze nielen sebe ale<br />

aj poisťovniam. Mohla by to byť aj<br />

určitá výzva, keď vieme, že zdravotníctvo<br />

je vo finančnej kríze, zamýšľať<br />

sa aj nad inými metódami, ktoré by<br />

nám pomohli túto situáciu riešiť.<br />

SG: Homeopatické vyšetrenie určite<br />

vyžaduje aj iný prístup od samotných<br />

pacientov. Je to tak?<br />

Áno, a to hlavne ten, že sa skutočne<br />

chcú liečiť. Pretože niektorí<br />

ľudia, ktorí majú svoj symptóm, síce<br />

sa sťažujú, že sú chorí, no v podstate<br />

sa ho snáď ani nechcú zbaviť. Navyše<br />

– homeopat má množstvo otázok.<br />

Napríklad sa vás spýta: ako vás<br />

bolí hlava? – ľudia nevedia, nie sú<br />

schopní popísať, čo im bolesť hlavy<br />

zhoršuje, čo im zlepšuje, popísať<br />

svoje pocity, pretože si už navykli ich<br />

vôbec nepozorovať. Sotva pocítia nejakú<br />

malú bolesť, vezmú si prášok,<br />

aby tú bolesť nemali. Tento prístup<br />

sa podobá tomu, akoby ste na palubnej<br />

doske auta mali kontrolku, ktorá<br />

svieti, že nemáte dostatok brzdovej<br />

kvapaliny. A vy len vymontujete žiarovku<br />

a vôbec sa nestaráte o príčinu.<br />

Bolesť hlavy je väčšinou príznakom<br />

niečoho – niekedy toho, že sa človek<br />

preje, že sa nevyspí – a potom prebíja,<br />

tlmí tieto symptómy analgetikami,<br />

aby mohol zase niečo robiť. To isté<br />

pozorujem aj u lekárov – aj oni by<br />

mali vedieť pozorovať tie symptómy,<br />

aby dokázali rozlíšiť ich nuansy, odtiene.<br />

Dnes máme množstvo prístrojov<br />

a vyšetrovacích metód, ale niekedy<br />

sa vytráca akási citlivosť.<br />

Homeopatické liečenie je vždy proces<br />

– zvlášť u chronických chorôb,<br />

ktoré majú väčšinou príčinu v problémoch,<br />

ktoré vznikli napríklad pred<br />

piatimi alebo desiatimi rokmi a nejakým<br />

spôsobom sa vyvíjali, až dospeli<br />

do určitého neúnosného štádia.<br />

Homeopat je ten, ktorý sa zaoberá<br />

celou históriou choroby – od koreňa<br />

až po ten súčasný výsledok a pacient<br />

musí spätne prejsť celou fázou toho<br />

procesu. Takže homeopatiká nie sú<br />

zázračné guľôčky. Nikdy si nepredstavujte,<br />

že zhltnete päť homeopatických<br />

guľôčok a vymiznú vám symptómy,<br />

ktoré sa zbierali roky. To proste<br />

nie je možné, pretože homeopatia<br />

tiež nie je perpetuom mobile. No je<br />

to metóda, ktorá môže prispieť k harmonizácii<br />

celého vášho tela vrátane<br />

psychiky.<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková

R E P O R TÁ Ž<br />

Slnko, seno, biomasa…<br />

Sebestačná – tak by sa dala jedným slovom charakterizovať malá dedinka Hostetín na Uherskom Hradišti, v ktorej sa už<br />

mnoho rokov snažia o život šetrný k prírode. Dnes tomu hovoríme aj trvalo udržateľný život. Hostetín sa rozprestiera na<br />

úpätí Bielych Karpát, len niekoľ ko kilometrov od hraníc so Slovenskom. V dedine žije 230 obyvateľov a keď sa len pár kilometrov<br />

pred cieľom opýtate– kadiaľ do Hostetína – mnohí ľudia len pokrčia plecami… Prichádzam do Hostetína<br />

v smere od Luhačovic, podľa mapy je to kúsok za Slavičínom. Lesnaté serpentíny, kopcovitá krajina – všade je zeleno.<br />

Do Hostetína sa neprichádza, do Hostetína sa schádza. Hneď za poslednou zákrutou vidíte dedinu ako na dlani…<br />

Prečo sebestačná? Od počiatku deväťdesiatych<br />

rokov miestny obecný<br />

úrad v spolupráci so štátnou správou<br />

a mimovládnymi organizáciami<br />

presadil niekoľko modelových projektov<br />

v oblasti životného prostredia.<br />

Pod obcou je postavená koreňová čistička<br />

odpadových vôd a väčšinu domov<br />

vykuruje obecná výhrevňa na<br />

drevnú štiepku. Na desiatich hostetínskych<br />

domoch sú nainštalované<br />

slnečné kolektory a od roku 2000<br />

občianske združenie Tradice Bílých<br />

Karpat vyrába v miestnej muštárni<br />

jablčný mušt, ktorý sa honosí značkou<br />

Bio. Ale to nie je všetko.<br />

Súbor úspešne riešených príkladov,<br />

ako žiť šetrne v súlade s prírodou, sa<br />

stal základom Centra Veronica Hostetín.<br />

A práve v tomto centre pracuje<br />

aj Věra Pospíšilíková, ktorá sa stala<br />

našou sprievodkyňou po Hostetíne.<br />

Stretli sme sa pri Ekologickom dome,<br />

ktorý centrum otvorilo hneď vedľa<br />

muštárne na jeseň roku 2006.<br />

„Pracujem tu ako garantka vzdelávacích<br />

programov. Množstvo peňazí,<br />

ktoré sme potrebovali na stavbu<br />

nízkoenergetickej budovy, doplnili<br />

súkromní darcovia. Väčšiu časť sme<br />

zaplatili zo Spoločného regionálneho<br />

operačného programu – celkovo<br />

o niečo viac ako 23 miliónov<br />

korún“, hovorí. Dom slúži na konanie<br />

seminárov, vzdelávanie aj ubytovanie<br />

– hlavne však má byť príkladom<br />

ekologického bývania.<br />

Hneď za domom stojí starodávny<br />

drevený domček. Dozvedám sa, že<br />

práve to je tá slávna sušiareň ovocia.<br />

Ešte raz sa našej sprievodkyni ospravedlňujem,<br />

že som sa spýtala „na tú<br />

drevenú chatrč“. „No to snáď nie“,<br />

desí sa. „To je posledná funkčná sušiareň<br />

z pôvodne desiatich, v ktorých<br />

sa sušilo ovocie ešte v prvej polovici<br />

20. storočia. Táto Chmelová sušiareň<br />

stojí v záhrade za muštárňou pravdepodobne<br />

už od počiatku 19. storočia<br />

a aj dnes sa v nej podľa pôvodných<br />

postupov sušia jablká, hrušky<br />

a trnky.“ Ovocinárstvo malo v minulosti<br />

v dedine a vôbec v celej tejto oblasti<br />

obrovský význam pre miestnych<br />

hospodárov. Rovnako ako na celom<br />

moravsko-slovenskom<br />

pomed<br />

z í s a aj<br />

v Hostet í ne<br />

sušilo ovocie<br />

v rustikálnych<br />

sušiarňach. Tú<br />

poslednú bola<br />

z r e k o n š t r u -<br />

ovala v roku<br />

1999 miestna<br />

Ekologický dom Centra Veronica<br />

ochranárska organizácia. Odvtedy sa<br />

tu ročne spracuje okolo štyroch ton<br />

čerstvého ovocia pre potreby miestnych<br />

aj cezpoľných.<br />

Obec leží v oblasti chránenej krajinnej<br />

oblasti Biele Karpaty. Pôda tu<br />

nikdy nebola príliš vhodná na pestovanie<br />

bežných poľnohospodárskych<br />

plodín, takže sa tu pestovali hlavne<br />

ovocné stromy. Ovocie potom ľudia<br />

používali nielen pre vlastnú potrebu,<br />

no často si vylepšovali rodinný rozpočet<br />

aj predajom sušeného ovocia.<br />

„Sušiareň stojí v sade,<br />

pretože sa v nej muselo<br />

vo dne v noci kúriť,<br />

a ľudia tak chceli<br />

predísť požiarom svojich<br />

obydlí“, vysvetľuje<br />

Věra Pospíšilíková.<br />

„Domček má dve časti.<br />

Z jednej strany sa na<br />

Věra Pospišilíková<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

Sušiareň<br />

Pastier – má obec ochraňovať…<br />

R E P O R TÁ Ž<br />

sa riešenie“, hovorí Věra Pospíšilíková.<br />

Dozvedám sa, že koreňové čističky<br />

odpadových vôd sú v podstate<br />

umelými mokraďami s výsadbou<br />

bežných mokradných rastlinných<br />

druhov, a využívajú prírodné samočistiace<br />

procesy v pôdnom prostredí<br />

nasýtenom vodou. Samočistiaci proces,<br />

ku ktorému v koreňových čističkách<br />

dochádza, je založený na<br />

schopnosti baktérií degradovať organické<br />

znečistenie. Význam mokradných<br />

rastlín, vysadených v koreňovej<br />

čističke spočíva predovšetkým<br />

v tom, že ich korene prevzdušňujú<br />

substrát a poskytujú tak prostredie<br />

pre rozvoj baktérií, odbúravajúcich<br />

organickú hmotu. Príjem a využívanie<br />

organických látok z odpadových<br />

vôd rastlinami má pri čistení odpadových<br />

vôd druhotný význam. „Výhodou<br />

koreňových čističiek oproti<br />

klasickým sú nízke prevádzkové nácie<br />

správne usušené, nie však presušené,<br />

nedosušené, alebo dokonca<br />

vyúdené…<br />

Po náučnom chodníku, ktorý spája<br />

dôležité a zaujímavé miesta v obci<br />

sa ideme pozrieť od sušiarne na koreňovú<br />

čistiareň odpadových vôd.<br />

Stretávame starého muža, ktorý na<br />

svojom pozemku okopáva zemiaky<br />

a sprievodkyňa ma hneď upozorňuje,<br />

aby som schovala diktafón. „Ľudia<br />

sú tu už trochu alergickí na novinárov<br />

a ľudí, ktorí ich okukávajú, ako<br />

v nejakej zoo. Chcú žiť svoj pokojný<br />

život, ale dedina je svojím spôsobom<br />

unikátna, a tak priťahuje pozornosť<br />

tisícok ľudí ročne“, vysvetľuje.<br />

Za lávkou nad potokom, do ktorého<br />

priteká už pomerne čistá voda<br />

z jazierka, prečistená koreňovou čističkou,<br />

míňame vodníka. V dedine<br />

je rozmiestených viacero drevených<br />

sôch. „Zostali tu po česko-slovenskom<br />

sympóziu v roku 2002. Sochy<br />

zdobia krajinu v okolí Hostetína<br />

a susedných obcí. Ich rozmiestenie<br />

nie je náhodné. Stoja na miestach<br />

opradených povesťami a v lokalitách<br />

s výnimočným výhľadom či inak<br />

zaujímavých. Výnimočným a od<br />

všetkých ostatných dubových sôch<br />

odlišným dielom je Letecké srdce. Je<br />

pomníčkom amerických letcov, ktorí<br />

zahynuli v roku 1944 pri neďalekom<br />

Šanove.“…Ale vráťme sa k čističke.<br />

V obci ju postavili v roku 1996. Dôvod?<br />

„Chýbala tu čistička odpadových<br />

vôd, a pod obcou bola na potoku<br />

navyše postavená nádrž na<br />

pitnú vodu, takže bolo nutné, aby sa<br />

odpad nevypúšťal do vody a hľadalo<br />

dosky vešajú debničky s nakrájaným<br />

ovocím, v druhej časti je pec,<br />

ktorá ovocie zahrieva a suší. Do jednej<br />

debny sa vojde 20 kíl čerstvého<br />

ovocia, takže naraz možno usušiť až<br />

120 kíl ovocia,“ vypočítava.<br />

Zaujímavé je aj to, že niekoľko<br />

obyvateľov Hostetína našlo v dedine<br />

svoje uplatnenie: v obecnej výhrevni,<br />

v muštárni alebo práve v sušiarni<br />

pani Bartošová. Dohovára sa<br />

s ľuďmi, kedy privezú ovocie, koľko<br />

ho chcú usušiť, a kedy si poňho prídu.<br />

A potom sa primeraným prikladaním<br />

do pece stará o to, aby bolo ovo-<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

Vodník<br />

R E P O R TÁ Ž<br />

klady, jednoduchá obsluha a schopnosť<br />

absorbovať veľké výkyvy v zložení<br />

a množstve odpadových vôd“,<br />

uzatvára sprievodkyňa z centra Veronica.<br />

Vystúpali sme do kopca k lesu,<br />

odkiaľ je nádherný pohľad na celú<br />

dedinu – na domčeky<br />

a kopec zvaný Jahodiska.<br />

Niečo tu nesedí.<br />

Namiesto veľkých šírych<br />

rodných lánov vidím, že<br />

sa krajina podobá takej,<br />

akú vidíme za hranicami<br />

našej krajiny – napríklad<br />

v Rakúsku. A je to tak. „To je<br />

aktivita obce, ktorá chce, aby krajina<br />

vyzerala ako za starých čias. Veľké<br />

lány rozčlenili znovu na malé políčka.<br />

Medzi nimi sú namiesto hraníc<br />

nasadené stromy…“ hovorí Věra<br />

Pospíšilíková.<br />

V obecnej výhrevni to krásne vonia<br />

drevom. Kotol na spaľovanie drevnej<br />

štiepky vykuruje 70 domov a okrem<br />

radiátorov zohrieva aj vodu.<br />

Cestou cez dedinu si všímam ešte<br />

drobné pamiatky v krajine. Božie<br />

muky sú novo opravené, stromy<br />

vyzerajú zdravo. Kým prídeme do<br />

muštárne, moja spoločníčka ma upozorňuje<br />

na ďalšiu zaujímavosť, ktorou<br />

je verejné osvetlenie v obci. „Lampy<br />

sa rekonštruovali tak, že príkrov zospodu<br />

nie je vypuklý, takže svetlo sa<br />

nerozptyľuje a osvetľuje len potrebné<br />

miesta. Hlavne ale neláka nočný<br />

hmyz a neoslňuje oblohu. Súčasťou<br />

šetrného osvetlenia sú aj úsporné žiarovky“.<br />

Naša cesta sa uzatvára opäť pred<br />

Ekologickým domom. Vchádzame<br />

do vedľajšieho objektu, do obecnej<br />

muštárne. So značkou Bio to nie je<br />

také jednoduché. Ovocinári, ktorí si<br />

chcú privyrobiť, musia pestovať tradičné<br />

krajové odrody jabloní a musia<br />

si obstarať aj zvláštny certifikát.<br />

S propagáciou na obnovenie krajových<br />

odrôd pomáha práve občianske<br />

združenie Tradice Bílých Karpat.<br />

Pokiaľ sa miestnym nepodarí<br />

pôvodné odrody naštepiť, môžu využiť<br />

tzv. genofondový sad, kde sú<br />

vysadené tie najzaujímavejšie odrody<br />

z regiónu. „Pre hospodárov je<br />

Obecná muštáreň<br />

Výhodou koreňových čističiek sú nízke prevádzkové<br />

náklady, jednoduchá obsluha a schopnosť absorbovať<br />

veľké výkyvy v zložení a množstve odpadových vôd<br />

to motivácia. Môžu si aspoň privyrobiť,<br />

a navyše si tak poradia s ovocím,<br />

ktoré by už nespotrebovali. Keď<br />

tu máme dostatok jabĺk na celý deň<br />

práce, umyjú sa, dajú do lisu, a potom<br />

už to poznáte…“, vysvetľuje<br />

Věra Pospíšilíková. A ako chutí biomušt?<br />

Rovnako ako za čias našich<br />

babičiek. Nie sú v ňom konzervačné<br />

látky, konzervuje sa iba pasterizáciou.<br />

Hostetín ukazuje, že život v súlade<br />

s prírodou je možný aj v dnešnej<br />

dobe. Že nie vždy je treba cestovať<br />

za prácou do mesta, a že aj malá dedina<br />

môže byť sebestačná zo zdrojov,<br />

ktoré má na dosah ruky. Takému<br />

modelu, pokiaľ v neho veríme, sa<br />

môžeme aspoň približovať. Hostetín<br />

je dedina, v ktorej ľudia žijú – nie<br />

iba prespávajú.<br />

Marie Šuláková<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

N A Z A M Y S L E N I E<br />

NÁSILIE A<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

„Nemôžem byť veriaci, lebo som videl ako biskup svätil delá Hitlerovej armáde.“ „Verím<br />

v Boha ale neverím cirkvám, lebo sa usilujú najmä o svoj vlastný prospech“.<br />

„Moslimovia nás považujú za neveriacich a keby mohli, povraždili by nás všetkých.“<br />

Tieto a podobné výroky sú dosť často používané ako argument, že je lepšie „neveriť<br />

v nič“, prípadne že je namieste považovať duchovne hľadajúcich ľudí za<br />

(v lepšom prípade) neškodných bláznov, v horšom skrytých teroristov. Na podporu<br />

takýchto postojov poslúžia aj z času na čas sa objavujúce prípady zločinov<br />

a ľudských zlyhaní, ktoré sa dávajú do súvisu so zaklínajúcim slovom „sekta“.<br />

Skutočne sa skrývajú v jadre náboženských učení zárodky násilia a vojen?<br />

NÁSILIE<br />

V POSVÄTNÝCH<br />

KNIHÁCH<br />

Bhagavadgíta, Biblia, Korán – v každej<br />

z týchto posvätných kníh svetových<br />

náboženstiev nájdeme príklady<br />

„povoleného násilia“, neraz i v mene<br />

viery. Už tento fakt stačí väčšine ľudí<br />

na to, aby s horlivosťou poukazovali<br />

na nebezpečnosť náboženských učení.<br />

Dejiny im pritom čiastočne dávajú za<br />

pravdu, nejedna nezmyselná vojna<br />

začala z náboženských dôvodov. Rozoberme<br />

si to však podrobnejšie:<br />

v ktorých prípadoch náboženstvá dovoľujú<br />

násilie? Začnime od jedného<br />

z najstarších diel náboženskej literatúry<br />

vôbec.<br />

BHAGAVADGÍTA<br />

„Pieseň vznešeného“, ako sa Bhagavadgíta<br />

nazýva, začína bojovou scénou,<br />

kde oproti sebe stoja príslušníci znepriatelených<br />

rodov. Na jednej strane je<br />

tu vojvodca Ardžuna spolu so svojím<br />

duchovným učiteľom Krišnom, obklopený<br />

svojimi vernými. Na druhej<br />

strane je početná presila nepriateľskej<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

armády, ktorá reprezentuje sily zla.<br />

V radoch nepriateľov spoznáva Ardžuna<br />

vlastných príbuzných, dokonca<br />

aj náboženských predstaviteľov, ktorým<br />

kedysi preukazoval úctu. Klesá<br />

na mysli a zmieta sa vo vnútornej dileme,<br />

volajúc na pomoc svojho priateľa<br />

Krišnu: „Aký úžitok by nám prinieslo,<br />

keby sme vyhladili svoje vlastné<br />

príbuzenstvo? Aj keď ich myseľ, zatemnená<br />

chtivosťou, nevidí zlo vo vyhladení<br />

rodiny ani v nepriateľstve voči<br />

priateľom, prečo by sme my, Krišna,<br />

ktorí máme taký jasný pohľad, upadli<br />

do rovnakého omylu?(...)“ Krišnova<br />

odpoveď ukazuje nastávajúci súboj<br />

v hlbších súvislostiach:„ Nariekaš nad<br />

tými, ktorí si to nezaslúžia, Ardžuna!<br />

Aj keď hovoríš múdro, tí, ktorí sú ešte<br />

múdrejší, netrúchlia pre živých ani pre<br />

mŕtvych.(...) Kto sa domnieva, že duch<br />

sídliaci v smrteľnom tele zabíja, alebo<br />

môže byť zabitý, ten nespoznal Pravdu:<br />

duch neusmrcuje a nemôže byť usmrtený.<br />

Duch sa nikdy nerodí a nikdy neumiera.<br />

(..) Uvažuj o svojej povinnosti<br />

a nechvej sa, lebo nie je nič lepšie pre<br />

vojvodcu, než aby viedol spravodlivý<br />

boj. Ale odmietnuť tento spravodlivý<br />

boj, zradiť svoju vlastnú povinnosť<br />

a česť, znamená spáchať hriech. Ak to<br />

urobíš, bude tebou svet navždy pohŕ-<br />

dať. (...)“ Aby sme posúdili oprávnenosť<br />

tejto výzvy do boja, musíme sa<br />

vrátiť v čase približne o 4000 rokov<br />

späť. Krišna, jeden z najznámejších<br />

duchovných učiteľov Indie, prichádza<br />

so svojou myšlienkou neviditeľného<br />

Boha, stojaceho nad celou plejádou indických<br />

bohov, s ideou spravodlivého<br />

usporiadania spoločnosti do krajiny,<br />

kde nachádza miestami uctievačov<br />

démonov, prinášajúcich krvavé obete,<br />

inde aj pokročilejšie vrstvy, kde však<br />

prevláda boj o moc a útlak. Samotný<br />

Krišna so svojimi stúpencami je napádaný<br />

a neskôr prinútený bojovať.<br />

V Bhagavadgíte preto ostali zachované<br />

poukazy na duchovné súvislosti<br />

boja, aj keď horliví vyznávači tejto<br />

knihy patria medzi najmierumilovnejšie<br />

náboženské skupiny vôbec.

N A Z A M Y S L E N I E<br />

STARÝ ZÁKON<br />

Zápisy mnohých generácií so stovkami<br />

príbehov o tom, ako Boh zasahuje<br />

do života židovského národa<br />

tvoria Starý zákon. Aj v ňom nachádzame<br />

správy o bitkách a vojnách podobných<br />

tým v Bhagavadgíte. Boh tu<br />

prostredníctvom svojich stúpencov<br />

takisto zasahuje do behu dejín a dokazuje<br />

tak svoju priazeň a moc. Niektorých<br />

výrokov z týchto častí Starého<br />

zákona sa držia príslušníci niektorých<br />

radikálnych židovských a kresťanských<br />

skupín dodnes. Boh Izraela,<br />

podobne ako je to pri Krišnovi v Indii,<br />

vyzbrojuje svojich verných nie početnou<br />

prevahou, ale posilnením ducha<br />

a prepožičaním schopností, potrebných<br />

na boj. Vďaka cnostiam a Božej<br />

pomoci izraelské kmene zjednotené<br />

pod vlajkou viery porazili napríklad<br />

stúpencov pohanského kultu Baala.<br />

Boh však izraelitom nepomáha vždy<br />

– akonáhle sa jeho „vyvolený národ“<br />

odvráti od života vo viere a začne<br />

podliehať temným vplyvom, prichádza<br />

trest. Ako hovorí Boh prostredníctvom<br />

svojich prorokov: „neposlušných<br />

vydám do rúk nepriateľom“.<br />

KRESŤANSTVO<br />

Aj keď je Ježiš z Nazaretu súčasnými<br />

cirkvami predstavovaný najmä ako<br />

stelesnenie Lásky a dobroty, z jeho vyjadrení<br />

jasne vyplýva, že nemohol byť<br />

iba mierumilovným zvestovateľom<br />

Božieho kráľovstva. Stačí tu spomenúť<br />

jeho „vyčistenie chrámu“ od peňazomencov<br />

s bičom v ruke. Od mocenských<br />

a vojnových chúťok mal však<br />

ďaleko – neprijal ani úlohu vodcu židovského<br />

povstania proti Rímu. Ježiš<br />

tušil, že sa jeho učenie bude zneužívať.<br />

Dokazujú to jeho výroky adresované<br />

nasledovníkom: „Nie každý, kto mi<br />

hovorí Pane, Pane!, vojde do kráľovstva<br />

nebeského, ale kto činí vôľu môjho<br />

Otca nebeského.“ A čo považoval Ježiš<br />

za život podľa vôle Božej? Napríklad<br />

násilie chápal Ježiš v omnoho širších<br />

súvislostiach, ako my dnes. Za hriech<br />

považoval dokonca aj „nevinné“ posudzovanie<br />

či odsudzovanie blížnych,<br />

ktoré je takou obľúbenou kratochvíľou<br />

ľudí dnes.<br />

ISLAM<br />

Stačí niekoľko záberov na rozvášnený<br />

dav ozbrojencov so samopalmi<br />

v rukách, ktoré sa objavia v televízii<br />

a priemerný divák je presvedčený, že<br />

toto je pravý obraz moslimov. Teroristické<br />

činy, samovražedné atentáty<br />

– je toto autentický islam? V samotnom<br />

Koráne je jednoznačne<br />

zakázané zabíjanie žien a detí aj vo<br />

vojne. Násilie je možné ospravedlniť<br />

len v prípade, že je komunita moslimov<br />

sama napadnutá. Islam akceptuje<br />

aj náboženskú slobodu. Korán<br />

nabáda veriacich moslimov: „Nehádajte<br />

sa s ľudom písma (t.j. židmi<br />

a kresťanmi, pozn.red.), iba ak v najlepšom<br />

úmysle, okrem tých, ktorí<br />

konali neprávosti. Tí, ktorí sa hádajú<br />

o Bohu, potom ako ho vypočuli, tých<br />

základ je falošný u ich Pána. Príde<br />

na nich hnev a prísny trest. (Korán<br />

42:16)“ Samotný Mohamed v mnohom<br />

nadväzuje na židovských prorokov,<br />

ako bol Abrahám a tiež na učenie<br />

Ježiša z Nazaretu. „Mesiáš Ježiš, syn<br />

Márie, je poslom Božím, je slovom<br />

Boha, ktoré vložil do Márie a duchom<br />

z neho vychádzajúcim.“ (Korán 4:171)<br />

Cieľom Mohameda bolo očistiť židovské<br />

a kresťanské učenie od „bludných<br />

názorov“, ktoré podľa neho spôsobili<br />

ich úpadok. V mnohých islamských<br />

krajinách môžu v pokoji a bezpečí žiť<br />

a vyznávať svoju vieru aj kresťania.<br />

Možno tu spomenúť napríklad Egypt,<br />

alebo pokojné spolunažívanie moslimov,<br />

židov a kresťanov v Sýrii či Bulharsku<br />

a aj stáročia mieru v bývalej<br />

Juhoslávii, ktoré rozhodne neukončil<br />

islam. Až do začiatku križiackych vojen<br />

trval náboženský mier aj na území<br />

dnešného Izraela. Odpor moslimov<br />

vyvolala koncom 19. storočia najmä<br />

politika svetových mocností, ktoré si<br />

rozdelili arabský polostrov na sféry<br />

záujmu kvôli rope. Koloniálne vojny<br />

na severe Afriky spôsobili vznik<br />

ozbrojených hnutí, ktoré vyústili do<br />

osamostatnenia jednotlivých štátov.<br />

Aj násilie v dnešnej Palestíne je<br />

v prvom rade súbojom ozbrojených<br />

skupín v rámci národnooslobodzovacieho<br />

boja a má len veľmi okrajový<br />

súvis s islamom.<br />

ZÁVEROM<br />

Čo je skutočným myšlienkovým bohatstvom<br />

svetových náboženstiev<br />

a čo je už politická propaganda – to<br />

by mal každý človek preskúmať sám<br />

skôr, než sa rozhodne vynášať rozsudky<br />

nad ktoroukoľvek náboženskou<br />

komunitou. Je nešťastným omylom<br />

zavrhovať vieru a hľadanie Boha<br />

len preto, že sa náboženské cítenie<br />

môže zvrhnúť na fanatizmus a nenávisť<br />

voči inak zmýšľajúcim. Napokon<br />

to, ako náboženské posolstvá chápu<br />

a interpretujú veriaci, je vecou ich<br />

vlastnej slobodnej vôle a zodpovednosti.<br />

Ak niekto používa náboženstvo<br />

ako nástroj moci, znamená to,<br />

že vlastný zmysel učení nikdy nepochopil<br />

a ako taký nemôže byť považovaný<br />

za veriaceho.<br />

Roman Levický<br />

Poznámky:<br />

1) (Evanjelium podľa Matúša 7/21)<br />

Literatúra:<br />

(1) Kevin O´Donnell: Dejiny veľkých ideí, vyd.<br />

Ikar 2005<br />

(2) Bhagavadgíta: Vyd. Santal 2007<br />

(3) Biblia, vyd. Slovenská evanjelická cirkev<br />

a.v. v r. 1990<br />

(4) Korán, Academia 2000<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007

N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 12/2007, vyšlo 1. 6. 2007.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Júlia Faberová,<br />

Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Igor Vojtek<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Grafika:<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

Steve Cukrov, Irvine, USA/* (1); C. Lim, Kuala Lumpur, Malajzia/* (2);<br />

K. Franková, Brno (2); L. & C. Mckie, Christchurch, Nový Zéland/* (2, 31);<br />

anonym/* (3, 11, 15–19); J. B. A. Tissier, Versailles, Musée national du<br />

château (3, 5); Hieronymus Bosch, Prado, Madrid (7); AGK Berlin (8, 10, 37);<br />

E. Lam, Amersfoort, Holandsko/* (19); S. Van der Iaan, Breda, Holandsko/*<br />

(19); S. Rothstein, Babylon, USA/* (19); N. Chan, Hong Kong/* (20);<br />

anonym/* (21, 22); M. Zagajewska, Varšava, Polsko/* (22); N. Pogson,<br />

Dunrobin, Kanada/* (22); N. Boundariver, Moskva, Rusko/* (22); www.<br />

conventopadrepio.com (23, 24, 26, 27); Gerald J. Adamic, www.franciscanarchive.org<br />

(24, 25); D. Boiteau, Vichy, Francia (23–27); H. Mirabella,<br />

Hachenburg, Nemecko/** (28, 36); M. Scherf/** (28, 29); anonym/** (29,<br />

30); A. Booth, Sydney, Austrália/** (30); Sandra Binner, Švajčiarsko (31–<br />

33); J. Gough, Poole, Velká Británia/* (32); Aleksejs J., Riga, Litva/* (32);<br />

T. Sudihadi, Singapur/* (33); R. Sumners, Toronto, Kanada/* (33); P. Lane,<br />

Lithgow, Austrália/* (33); M. Bibikova, Rusko/** (34); C. Vineyard, Langley,<br />

Kanada/** (34); F. Müller, Vaterstetten, Nemecko/* (35, 36); D. Salcher,<br />

Neukirchen, Nemecko/* (35); J. Častka, Liberec/* (35); G. Pil, Syktyvkar,<br />

Rusko/* (36); C. Nitu, Bukurešť, Rumunsko/* (39); F. Kienas, Freiburg,<br />

Nemecko/* (38). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.<br />

com.; **) – iStockPhoto.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázk y,<br />

i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />

súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne<br />

budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Smrt duše<br />

So záujmom som si prečítal Vaše<br />

stránky, dá sa nejako inak vysvetliť<br />

nasledujúca citácia: „Pri telesnej<br />

smrti nezomrie ani jeden atóm duše.<br />

Vlastný dej smrti nie je nič iné než narodenie<br />

sa do jemnohmotného sveta.<br />

Podobá sa zrodeniu do hrubohmotnosti.“<br />

O túto tému sa veľmi zaujímam,<br />

ale toto si jednoducho nedokážem<br />

vysvetliť.<br />

Honza<br />

Odpoveď:<br />

Vedomie osobnosti, teda pocitu<br />

vlastného „ja“, vychádza z duše človeka,<br />

ktorá svojím duchovným druhom<br />

nemá nič spoločné s pozemským<br />

telom. S týmto telom je iba<br />

dočasne spojená počas jedného pozemského<br />

života. Duša človeka začína<br />

nadväzovať spojenie so svojím<br />

pozemským telom už od okamihu<br />

počatia a toto spojenie s ním rozväzuje<br />

v procese umierania a smrti.<br />

Vlastný človek, teda duša, získava pozemské<br />

telo iba ako nástroj, ktorého<br />

zásluhou sa môže v hmotnosti prejavovať<br />

a získavať skúsenosti. Tie majú<br />

byť potom pre človeka základom<br />

jeho vnútorných premien, ktoré sú<br />

zapísané v jeho duši ako jeho vlastnosti<br />

a sklony. To je jediný skutočný<br />

majetok človeka, ktorý ho sprevádza<br />

na onen svet. Narodenie a smrť otvárajú<br />

duši človeka cestu striedavo z<br />

onoho sveta na tento svet a opačne,<br />

pretože oba svety sú úzko spojené.<br />

Od onoho sveta sme len zdanlivo oddelení<br />

obmedzenosťou svojich zmyslových<br />

orgánov.<br />

Vážená redakcia,<br />

som čitateľom i predplatiteľom<br />

Vášho časopisu, v ktorom som doteraz<br />

nachádzal okrem pekného vzhľadu<br />

aj množstvo zaujímavých, poučných<br />

a obohacujúcich článkov. Posledné<br />

dve čísla Sveta Grálu však obsahujú<br />

aj veci, ktoré sa mi nepáčia a voči ktorým<br />

mám výhrady. V súvislosti s najnovším,<br />

12 číslom chcel by som zareagovať<br />

na článok Zázraky 20. storočia<br />

– Páter Pio. Býva všeobecným pravidlom,<br />

že ak sa vážne a zodpovedne<br />

píše o nejakom probléme, či o osobnosti<br />

v takomto veľkom rozsahu ako<br />

v tomto prípade, autor článku si dá<br />

záležať na tom, aby informácie pre<br />

svoju prácu čerpal z viacerých zdrojov,<br />

z rôznych zorných uhlov. V serióznych<br />

časopisoch sa vec posudzuje<br />

z viacerých strán, samozrejmé je<br />

tiež to, že sa preskúma a prípadne aj<br />

zohľadňuje tiež názor oponentov, či<br />

skeptikov.“ (...) „Posielam Vám ako<br />

darček knižku Johna A. Schuga Páter<br />

Pio.(....) Z viet zo strany 116-117<br />

knihy Páter Pio bolo potom pánom<br />

Levickým s manipulátorským fortieľom<br />

skúseného cenzora vyselektované<br />

a v SG uverejnené to, čo sa ideologicky<br />

ako-tak ponáša na to, čo by mohlo byť<br />

v zhode s učením Hnutia Grálu a čo<br />

aspoň trochu zaváňa náznakom určitej<br />

duchovnosti.“ (...)„Ďalej by som<br />

rád uviedol niekoľko ukážok z knižky<br />

Johna A. Schuga Páter Pio. Nechcem<br />

to robiť preto, aby som vnucoval svoj<br />

osobný pohľad jej prípadnému čitateľovi.<br />

Nech si ju každý prečíta sám<br />

a nech si urobí o nej svoj vlastný úsudok.<br />

Citovaním niektorých myšlienok

N Á ZO R Y<br />

sledujem ten cieľ, že hľadám odpoveď<br />

na otázku, ktorá ostala pre mňa<br />

doteraz nezodpovedaná: Čo vlastne<br />

viedlo autora článku v SG k tomu, že<br />

po prečítaní tejto knihy napísal o tejto<br />

osobe článok v tom duchu, aký tam<br />

nachádzame? Ako je to možné, že<br />

ostali nepovšimnuté nehorázne hlúposti,<br />

hrubé rúhania sa voči Bohu,<br />

patologické výstrednosti a čudáctva<br />

a článok nabral svoju podobu v tvare,<br />

ako ho poznáme?“<br />

(meno v redakcii)<br />

Stiftung Gralsbotschaft,<br />

redakcia časopisu Svet Grálu<br />

a Efezus s.r.o.<br />

Odpoveď:<br />

Vážený čitateľ,<br />

snahou redakcie nášho časopisu je<br />

upriamiť pozornosť na duchovné súvislosti<br />

života, ktoré priamo ovplyvňujú<br />

osud každého jednotlivca.<br />

V uplynulom storočí zosilnela snaha<br />

vytlačiť tieto súvislosti zo spoločenského<br />

povedomia, zrodila sa ideológia<br />

pokroku, kde všetko mimo hmotnú<br />

skutočnosť bolo buď zosmiešňované,<br />

alebo odsúvané do úzadia. Dokonca<br />

aj katolícka cirkev ako najvplyvnejšia<br />

inštitúcia kresťanského náboženstva<br />

sa zrejme rozhodla „ísť s dobou“<br />

v tom zmysle, že v prípade zázrakov,<br />

či inak povedané paranormálnych<br />

javov zaujala opatrný, ale aj pochybovačný<br />

až nepriateľský postoj k osobám,<br />

s ktorými boli tieto javy spojené.<br />

Najznámejšou osobou z tejto skupiny<br />

bol zrejme kapucínsky mních páter<br />

Pio. Vo svojom liste mi vyčítate<br />

úmysel manipulovať čitateľa v tom<br />

zmysle, že predstavujem tohto rehoľníka<br />

len v pozitívnom zmysle, zatiaľ<br />

čo – podľa Vás, bol odstrašujúcim<br />

prípadom náboženského fanatizmu.<br />

Podľa môjho názoru by malo byť prirodzenou<br />

vlastnosťou duchovne založeného<br />

človeka, aby sa snažil hľadať<br />

vo svojom blížnom najmä to dobré<br />

a zhovievavo posudzovať jeho nedostatky,<br />

podľa príslovia: „Nech hodí<br />

kameňom, kto je bez viny!“ Nepopieram,<br />

že článok o pátrovi Piovi bol<br />

postavený práve takto. Položme na<br />

misku váh teraz to, že podľa mnohých<br />

doložených správ došlo po zásahu<br />

tohto mnícha k mnohým nevysvetliteľným<br />

vyliečeniam z ťažkých<br />

chorôb, vrátane takzvanej posadnutosti<br />

a na druhú stranu dajme jeho<br />

nepochopiteľnú oddanosť a poslušnosť<br />

cirkvi. Na jednu misku váh položme<br />

jeho skutočne úprimné úsilie<br />

o vnútornú čistotu a „zjednotenie<br />

s Kristom“, ktoré ani zďaleka nespočívalo<br />

len v otrockom reprodukovaní<br />

cirkevných úkonov. Na druhej strane<br />

priznajme, že<br />

Pio v m nohých<br />

názoroch<br />

neprekročil horizont<br />

katolíckeho<br />

zmýšľania. Zhrňme<br />

to všetko a pýtajme sa to podstatné:<br />

Čo ľudstvu môže a má povedať život<br />

pátra Pia? Čo robil tento človek pre<br />

svojich blížnych a aké poznanie či<br />

vnútorné prežívanie mu bolo oporou?<br />

A čo dokážeme urobiť s poznaním<br />

duchovných súvislostí života<br />

my? Ak spomínate „učenie Hnutia<br />

Grálu“, čím máte na mysli obsah<br />

knihy Posolstvo Grálu – Vo Svetle<br />

Pravdy a súvisiacich diel od Abd-<br />

-ru-shina, tak v knihe „Odpovede na<br />

otázky“ od toho istého autora sa uvádza:„<br />

Mnohí potrebujú navštevovať<br />

kostoly. Do akej miery sa človek otvorí,<br />

toľko sám pri tom dostane. Niektorí<br />

ľudia vykonávajú pobožnosť iba v lese,<br />

iní pri mori, ďalší zasa pri hudbe<br />

a mnohí skutočne iba v kostoloch. Tí<br />

by sa nemali kostolom vyhýbať! Vo<br />

všetkých vyznaniach jestvujú kazatelia,<br />

ktorí si zaslúžia označenie, že sú<br />

na to zrodení, teda povolaní. Človek<br />

sa len musí naučiť stať sa v sebe natoľko<br />

živým, aby sám zvažoval a skúmal<br />

to čo sa mu podáva; pretože je aj<br />

sám za seba celkom zodpovedný.“<br />

Vás pozývajú na návštevu!<br />

Nájdete nás v našom výstavnom stánku knižného veľtrhu<br />

BIBLIOTÉKA 2007<br />

v areáli EXPO Incheba v Bratislave od 8. do 11. 11. 2007.<br />

• predstavenie nového audio CD<br />

„Neznáme zo života Ježiša“<br />

• predstavenie Kalendára farieb<br />

na rok 2008<br />

• hosť Werner Huemer (šéfredaktor<br />

časopisu GralsWelt)<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk

N A Z ÁV E R …<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

13 | 2007<br />

Na konci veku<br />

T<br />

ak zasa žijeme „na konci veku“, tentoraz toho „moderného“. Je to až trápne otrepaná fráza, napriek tomu<br />

však niečo znamená. Ak totiž pojmom „vek“ označujeme obdobie prepojené systémom často ani nevyslovených<br />

všeobecných samozrejmostí, potom jeden taký vek skutočne končí. V európskych dejinách ich môžeme rozoznať<br />

celý rad. Tak napríklad grécky starovek vyznával s úplnou samozrejmosťou predstavu krásy a dobra, stredovek<br />

túžbu po večnej spáse a náš „moderný“ vek nadšenie „pokrokom“, ktorý sme chápali celkom jednoznačne ako<br />

ovládanie prírody a stupňovanie osobnej spotreby. Nový zákon nás nabáda, aby sme najprv hľadali kráľovstvo<br />

Božie, a všetko ostatné nám bude pridané. Vek, ktorý sa prehlasoval za „moderný“, to obrátil. Rozhodol sa hľadať<br />

najprv všetko ostatné – moc, slávu, bohatstvo, či proste prosperitu – a spoľahol sa, že to mu prinesie naplnenie<br />

života, ono kráľovstvo Božie, či efemérnym moderným slovom „šťastie“.<br />

Práve táto samozrejmosť, vlastné jadro moderného veku, sa dnes triešti. Proroci a moralisti dávno poukazovali<br />

na to, že taká predstava o zmysle života je ľudsky zhubná. Dnes však zisťujeme, že je zhubná i sociologicky<br />

a ekologicky.<br />

Pachtenie sa za mocou a slávou nás priviedlo na pokraj priam apokalyptického konfliktu nezmyselne bohatých<br />

a zúfalo chudobných a na pokraj ekologickej katastrofy. Ide doslova o prežitie Zeme i života, a práve naše<br />

predstavy o pokroku ako cieli úsilia ich ohrozujú.<br />

Ako ďalej? (...)<br />

Erazim Kohák: Člověk, dobro a zlo–O smyslu života v zrcadle dějin /<br />

Kapitoly z dějin morální filosofie,<br />

vyd. Ježek 1993

Kalendár farieb<br />

na rok 2008<br />

Každý deň, týždeň i mesiac má svoju farbu, ktrá ovplyvňuje náš život, podobne ako<br />

ho ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo postavenie planét.<br />

Kalendár farieb<br />

2008<br />

Každý deň, týždeň i mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš<br />

život, podobne ako ho ovplyvňujú fázy mesiaca alebo postavenie planét.<br />

Príloha vo vnútri - popis farieb a ich pôsobenia<br />

SVET GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

• v praktickom prevedení<br />

• 20-stranová príloha o pôsobení farieb<br />

oranžová<br />

1. týždeň<br />

fialová<br />

2. týždeň<br />

purpurová<br />

3. týždeň<br />

svetlozelená<br />

4. týždeň<br />

svetlomodrá<br />

5. týždeň<br />

tmavofialová<br />

1<br />

Nový rok<br />

tmavočervená<br />

8<br />

Severín<br />

oranžová<br />

15<br />

Dobroslav<br />

svetlozelená<br />

22<br />

Zora<br />

čierna<br />

29<br />

Gašpar<br />

Január<br />

tmavozelená<br />

2<br />

Alexandra<br />

oranžová<br />

9<br />

Alexej<br />

svetločervená<br />

16<br />

Kristína<br />

tmavočervená<br />

23<br />

Miloš<br />

svetlozelená<br />

30<br />

Ema<br />

tyrkysová<br />

3<br />

Daniela<br />

purpurová<br />

10<br />

Dáša<br />

tmavomodrá<br />

17<br />

Nataša<br />

tyrkysová<br />

24<br />

Timotej<br />

svetločervená<br />

31<br />

Emil<br />

indigová<br />

4<br />

Drahoslav<br />

fialová<br />

11<br />

Malvína<br />

staroružová<br />

18<br />

Bohdana<br />

tmavomodrá<br />

25<br />

Gejza<br />

svetlomodrá<br />

5<br />

Andrea<br />

tmavozelená<br />

12<br />

Ernest<br />

svetlozelená<br />

19<br />

Drahomíra, Mário<br />

fialová<br />

26<br />

Tamara<br />

oranžová<br />

6<br />

Antónia<br />

strieborná<br />

13<br />

Rastislav<br />

indigová<br />

20<br />

Dalibor<br />

žltá<br />

27<br />

Bohuš<br />

Farba mesiaca - zlatá<br />

Zlatá je farbou najvyšších hodnôt, ako v rovine hmotnej,<br />

tak i v rovine duchovnej. V jej vplyve môžeme hlbšie prežiť,<br />

a tým tiež poznať, skutočnú hodnotu či bezcennosť.<br />

tmavomodrá<br />

7<br />

Bohuslava<br />

žltá<br />

14<br />

Radovan<br />

zlatá<br />

21<br />

Vincent<br />

svetlomodrá<br />

28<br />

Alfonz<br />

2 0 0 8<br />

V predaji od 25. septembra!<br />

Nástenný kalendár<br />

Rozmery: 29,5 x 42 cm<br />

Cena: 187 Sk<br />

U nás dostanete Kalendár farieb so zľavou 15 %.<br />

Ďalšie informácie nájdete na objednávkovom kupóne.<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk

Osud nám spĺňa naše priania, ale po svojom,<br />

aby nám mohol dať niečo nad naše túžby.<br />

Goethe

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!