You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
strana 9<br />
Päť biologických zákonov doktora Hamera<br />
strana 13<br />
strana 20<br />
strana 29<br />
strana 39<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
ície<br />
www.svetgralu.sk<br />
V ďalšom čísle časopisu:<br />
Kniž<br />
Sloboda<br />
titulná téma:<br />
Sloboda nie je bezuzdná neviazanosť. Sloboda je pochopená nutnosť.<br />
Ale sloboda znamená aj dať v sebe priechod jadru svojej bytosti, nekaliť<br />
ju slabosťami a nespútavať prehreškami.<br />
Svet Grálu č. 22<br />
vychádza v decembri 2009<br />
Svet Grálu<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
y.<br />
19/2009 Svet Grálu<br />
<br />
20/2009 Svet Grálu<br />
marec – máj 200909 · číslo 19<br />
strana 5<br />
Gemmoterapia v praxi<br />
Ešte neprišiel čas – zážitok blízkej smrti<br />
8 STRÁN NAVIAC ! !<br />
strana 8<br />
Hriech zvaný strava<br />
strana 12<br />
Démonické sily<br />
a posadnutosť<br />
MILÍ ČITATELIA,<br />
OD TOHTO ČÍSLA PRE VÁS ČASOPIS ROZŠIRUJEME<br />
ZA NEZMENENÚ CENU<br />
Svet Grálu<br />
<br />
strana 20<br />
Ľudia by mali zomierať doma<br />
Rozhovor s riaditeľkou mobilného hospica<br />
strana 32<br />
Materialisti<br />
pochádzajú z opice<br />
… a Vy?<br />
Ako vznikol život<br />
Svet Grálu<br />
jún – august 2009 · číslo 20<br />
Hledání české hudby a sebe sama<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Rakovina? Minimalizujte paniku!<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
Trestaním detí si dospelí<br />
autoritu nezaistia<br />
KDYŽ TO NEBYL<br />
ZÁZRAK, CO TEDY?<br />
Prežila som vlastnú smrť<br />
Výchova – detstvo podľa plánu<br />
<br />
<br />
Je rodina<br />
prežitok ?<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
VÝVOJ VOJ ŽIVOTA<br />
SIEGFRIED<br />
HAGL<br />
Nová kniha<br />
z edície<br />
Svet<br />
Grálu<br />
www.svetgralu.sk<br />
Syndróm<br />
vyhorenia<br />
Strana 31<br />
POSELSTVÍ BAREV<br />
ve dnech roku 2010<br />
nástenný kalendár, české vydanie<br />
Každý deň, týždeň a mesiac v roku má svoju farbu, ktorá<br />
ovplyvňuje náš život, podobne ako nás ovplyvňujú fázy<br />
Mesiaca alebo postavenie planét. Farba dňa vystihuje silu,<br />
ktorá práve pôsobí.<br />
Cena<br />
5 €<br />
150,63 Sk<br />
POSELSTVÍ BAREV<br />
2010<br />
ve dnech roku<br />
MUDr. Jan PALOUČEK<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
Tip: Ku kalendáru odporúčame kúpiť<br />
knihu<br />
MUDr. Jana Paloučka o farbách<br />
a<br />
ich význame – Poselství barev.<br />
Barva roku 2010<br />
purpurová<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují<br />
fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
Integrál Brno<br />
Cena<br />
6,50 €<br />
195,81 Sk<br />
Vychádza nové, doplnené<br />
a rozšírené vydanie tejto<br />
knihy.<br />
Rozsah 144 strán, lepená<br />
väzba, formát 130 x 190 mm,<br />
ISBN 978-80-87176-03-0,<br />
české vydanie.<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
2010<br />
ve dnech roku<br />
Barva roku 2010 – purpurová<br />
Súčasťou kalendára je aj<br />
vreckový diár s popisom farieb<br />
ZDARMA
i rannom česaní zbadal<br />
Václav Karpištek<br />
P<br />
v zrkadle za sebou ducha.<br />
Duch mal svetlomodrý<br />
plášť, plavé vlasy a skúmavú<br />
tvár. Krídla nemal.<br />
Karpištek sa vydesil, strhol<br />
sa a bleskovo sa otočil,<br />
až mu chruplo v krku. Ale<br />
za ním nikto nestál. Tu sa<br />
vydesil druhýkrát a s úľavou<br />
z neho vypadlo „fuj!“ Tretíkrát sa<br />
vydesil, keď sa zase pozrel do zrkadla<br />
a duch tam stál rovnako ako predtým.<br />
Navyše bolo jasné, že to všetko počul<br />
a možno mu číta aj myšlienky.<br />
„Karpištek, Karpištek,“ vyčítal mu<br />
duch vševedúcne, „tak veríš ty v záhrobný<br />
život, alebo nie? A ak veríš, tak<br />
prečo sa desíš?“<br />
Václav Karpištek bol vyvedený<br />
z miery. Najradšej by v rozpakoch sklopil<br />
zrak, ale zároveň nechcel prísť ani<br />
o sekundu pohľadu na ducha.<br />
„To, čo z teba vypadne prvé, je skutočne<br />
tvoje. A to bolo, ako sám vidíš,<br />
slovo Fuj!“ Duch mu venoval dlhý pohľad,<br />
pod ktorého spirituálnymi vibráciami<br />
Václav poklesol na duchu.<br />
Karpištek zatúžil obrátiť list. „Vítam<br />
ťa u nás,“ začal dôstojne, „náš ezoterický<br />
krúžok sa svojím svedomitým úsilím<br />
dopracoval k niekoľkým stretnutiam<br />
s oným svetom; ty si však prvá návšteva,<br />
tak povediac, na súkromnej báze mimo<br />
rámca nášho spoločenstva. V poslednom<br />
čase sme dosiahli spojenie s Aštararom<br />
de Boiron, Veľmajstrom Rádu<br />
Purpurového Plameňa. Kto si ty, duch,<br />
a prečo si prišiel?“<br />
„Ja som Komárik, krajčír a špiritista<br />
zo Semíl,“ povedal duch v plášti. „A čo<br />
sa týka Veľmajstra, ten je pôvodným<br />
povolaním herec.“<br />
Karpištek pocítil, ako sa z neho vytráca<br />
pocit povznesenosti a nahradzuje<br />
ho nedôvera.<br />
„Herec?“ vykĺzlo mu pochybovačne,<br />
„a v ktorom filme hral?“<br />
„Hrával v Ríme antické<br />
tragédie. Ovládal to dobre,<br />
pri jeho kráľovských gestách<br />
divákom behal mráz<br />
po chrbte. Akurát že mu<br />
obdiv stúpol do hlavy<br />
a už mu to tak zostalo. Teraz<br />
sa necháva obdivovať<br />
všade, kde sa uchytí.“<br />
„To nie je možné,“ vydal<br />
zo seba Václav Karpištek,<br />
„tá jeho ušľachtilosť, vznešenosť, on nás<br />
vedie nahor, pasoval nás na rytierov<br />
pravdy a svetla –“<br />
„No áno,“ povedal duch Komárik odborne,<br />
„toto urobil už jedným vo Francúzsku,<br />
a boli tej hanby plné noviny.<br />
Lenže on je starý ješita a vy pod tým<br />
jeho vedením už tiež. To vás teraz spája.<br />
On si myslí, že je niečo viac než ostatní,<br />
a vy si to teraz myslíte práve tak. Počuj,<br />
Václav – my zomrelí zostávame rovnako<br />
múdri či hlúpi, chvastaví a dôležití alebo<br />
skromní a milujúci, ako predtým; to, čo<br />
vám hovoríme či vnukáme, to musíte<br />
vážiť rovnako ako článok z novín, či to<br />
môžete prijať za svoje. Keď vás osloví<br />
niekto cudzí na ulici, ste ostražití, ale<br />
z hlasu človeka zo záhrobia ste vo vytržení<br />
a necháte si narozprávať tie najväčšie<br />
nezmysly, pretože… pretože sú z nadprirodzena<br />
a neviditeľna. – Čerta starého<br />
z nadprirodzena,“ uľavil si bývalý špiritista<br />
Komárik, „a už vôbec nie z neviditeľna.<br />
My vás vidíme veľmi dobre. A čítať<br />
vám myšlienky je nám rovnako ľahké<br />
ako vám sa pozerať na televíziu.<br />
A teraz ma dobre počúvaj: oproti novinám<br />
je tu jeden nepríjemný rozdiel. Tí<br />
lepší z nás už tu vo vašom okolí nie sú.<br />
Žijú vo vyšších, jemnejších úrovniach.<br />
Tí, čo zostali, sú pripútaní k zemi, zamotaní<br />
do vlastných chýb a nerestí, chýbajú<br />
im vyššie záujmy, hľadajú, koho by<br />
obalamutili, vnukajú vám plody svojej<br />
škodoradosti a snažia sa vás pripútať<br />
rovnako ako sami seba. A vy si ešte necháte<br />
otvárať čakry a cvičíte sa v tom,<br />
aby ste to všetko lepšie videli a vnímali.<br />
NA ÚVOD…<br />
Obyčajný život podľa Pánaboha vám<br />
pripadá veľmi… neinteresantný.“<br />
Václavovi sa tento rozhovor prestával<br />
páčiť.<br />
„Že som taký smelý, a čo tu hľadáš ty,<br />
čo?“ zabŕdol nedôverčivo.<br />
Duch sa usmial a naraz mal také teplé<br />
oči.<br />
„Spomínaš si na tú bielovlasú starenku,<br />
čo si sa jej zastal v samoobsluhe?<br />
Práve si sa kamsi ponáhľal, ty sa vôbec<br />
stále niekam ponáhľaš, ja som sa k tebe<br />
pritočil a ty si to moje našepkávanie<br />
poslúchol. Práve jej umrel muž, mala<br />
také boľavé srdce a svet sa jej zdal cudzí<br />
a bezcitný. Aj ja som sa cez tie svoje pozemské<br />
roky stále ponáhľal, na to najdôležitejšie<br />
mi chýbal čas aj záujem, a teraz<br />
chcem pomáhať druhým, čo robia rovnaké<br />
pochabosti.“<br />
Karpištek zrozpačitel. „Nevedel som,<br />
že taká maličkosť… je taká dôležitá.“<br />
„Ty to vieš, ale len vtedy, keď to vysvetľuješ<br />
iným. Nájsť to vo vlastnom živote<br />
však nevieš. Všetky tie záhrobné<br />
pomazané hlavy nepotrebuješ, stačí ti<br />
uvedomiť si, čo všetko už sám tušíš.“<br />
Duch chvíľu pozoroval Václava v zrkadle.<br />
„Keď dnes prídeš do práce, čaká ťa poriadny<br />
malér. Ale ty sa ničoho neboj,<br />
keď napneš všetky sily, ustojíš to. Ničoho<br />
sa neboj, Václav, – ničoho, ničoho,<br />
ničoho. Nie si sám, všetko okolo teba<br />
ti pomáha alebo škodí, podľa tvojho<br />
vlastného smerovania, a to úplne stačí.<br />
Pozri, aký je dnes východ slnka, bude<br />
krásny deň!“<br />
Václav otočil hlavu k oknu. Spoza obzoru<br />
žiarili medené a zlaté lúče a podsvecovali<br />
šedozelené oblaky. Tie sa pod ich<br />
dotykom zmenili na roztavený kov ako<br />
od kameňa mudrcov, už storočia márne<br />
hľadaného na zemi. Keď sa otočil naspäť,<br />
duch v zrkadle už nebol, stratil sa.<br />
„Však viem, že si tu,“ povedal mu.<br />
„Áno, bude krásny deň.“<br />
Artur Zatloukal<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
OBSAH<br />
TERAPIA<br />
Stretnutie s Jensom<br />
Muzikoterapia s autistickými deťmi<br />
5<br />
HISTÓRIA<br />
Keď zomrelo milión Írov…<br />
Dramatické varovanie pre dnešnú dobu<br />
24<br />
TÉMA<br />
Povedz mi kyvadlo…<br />
Neviditeľné nebezpečenstvá pri kontakte so záhrobím<br />
SERIÁL<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
Je dieťa výlučne<br />
„dielom“ svojich rodičov?<br />
9<br />
12<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Z horského pralesa na Sumatre<br />
VODA<br />
Boj o modrý elixír života<br />
Zaujímavosti zo sveta<br />
tropického dažďového pralesa<br />
Vody celosvetovo ubúda.<br />
Čo nás čaká?<br />
28<br />
ROZHOVOR<br />
Zachráňme studničky<br />
NA ZAMYSLENIE<br />
TÉMA<br />
Mladí ochrancovia prírody<br />
zveľaďujú studničky<br />
a pramene.<br />
Zajtrajšok sa začína dnes<br />
Keď začneme mať problémy vo svojom živote, ponúkajú sa<br />
nám mnohé možnosti pomoci.<br />
Ezoterika: Vynútené schopnosti?<br />
POSOLSTVO GRÁLU<br />
Liečivý magnetizmus<br />
Rozhovor<br />
s MUDr. Janom Paloučkom<br />
Prednáška z diela Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />
15<br />
18<br />
20<br />
23<br />
TÉMA<br />
Mentálne techniky<br />
a duchovný vývoj<br />
32<br />
PRÍBEH<br />
„Pane, daj mi z tej vody“ 36<br />
Okultizmus - chôdza po tenkom ľade<br />
ZDRAVIE<br />
Tretia cesta za zdravím<br />
uzdraviť sa = učiniť duchovný pokrok! = učiniť sa lepším!<br />
38<br />
PRIKÁZANIE<br />
Prvé prikázanie 42<br />
44<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 46<br />
NA ZÁVER<br />
Príroda, prečo nám to robíš? 48
Stretnutie s Jensom<br />
J<br />
ensa som spoznal krátko pred<br />
jeho jedenástymi narodeninami<br />
v našej psychiatrickej ordinácii pre<br />
deti a mládež. Patrí k deťom s narušenou<br />
schopnosťou nadväzovať<br />
kontakty a vzťahy.<br />
V odbornom názvosloví je táto<br />
choroba označovaná ako ťažká pervazívna<br />
vývojová porucha. V našom<br />
prípade sa Jensov stav označuje ako<br />
autizmus.<br />
Jensova matka sa veľmi usilovala<br />
o to, aby svojmu synovi vytvárala čo<br />
najlepšie šance na rozvoj. Krátko po<br />
jeho narodení sa otec chlapca odsťahoval<br />
zo spoločnej domácnosti<br />
a roky o ňom nebolo počuť. Jens<br />
§<br />
vyžadoval plnú pozornosť matky,<br />
ktorá sa kvôli starostlivosti oňho iba<br />
veľmi obmedzene venovala svojej<br />
práci. Až keď chlapec začal chodiť<br />
do osobitnej školy, mala možnosť<br />
opäť pracovať aspoň na polovičný<br />
úväzok.<br />
Prvýkrát prináša matka svojho<br />
syna na muzikoterapiu krátko po<br />
konfliktnej situácii, ktorá zhoršila<br />
Jensov stav natoľko, že v tom čase<br />
vôbec nebola schopná pracovať. Medzi<br />
štyrmi očami mi rozpráva, čo sa<br />
nedávno udialo: Jensov otec po dlhej<br />
neprítomnosti zatúžil znova sa<br />
stretnúť so svojím synom. Vzal ho<br />
na ramená a vystrájal s ním, z čoho<br />
Mathias Elsner-Heyden<br />
Muzikoterapia s autistickými deťmi<br />
dostal Jens nekontrolovateľný záchvat<br />
smiechu, pri ktorom sa mu<br />
stáčali oči a búchal rukami a nohami.<br />
Bol úplne bez seba a opäť sa<br />
upokojil, až keď otec odišiel. Trvalo<br />
dosť dlho, než sa jeho stav opäť<br />
normalizoval. Musel dokonca na<br />
niekoľko týždňov do psychiatrickej<br />
nemocnice, kam ho sprevádzala<br />
matka, pretože prejavoval sebazničujúce<br />
tendencie a priamo po návšteve<br />
otca začal rozmazávať svoje<br />
výkaly po stenách. Matka ho teraz<br />
už nemohla spustiť z očí. Rozoberal<br />
všetko možné a vďaka svojim<br />
technickým schopnostiam to opäť<br />
čiastočne skladal dohromady. Ničil<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
♫
TERAPIA<br />
svoju izbu a pohrával sa napríklad<br />
s vodou a elektrickým prúdom.<br />
Okrem toho potreboval operáciu<br />
ucha. Súdne rozhodnutie však otcovi<br />
zaručuje v určitom časovom<br />
odstupe právo na návštevy, takže<br />
situácia je, ako matka hovorí, naďalej<br />
vypätá.<br />
V<br />
PRVÁ LEKCIA<br />
čakárni stretávam mladíka,<br />
ktorý na pozdrav neodpovedá<br />
No potom vyťukáva na xylofóne<br />
rytmus a ja sa k nemu pripájam<br />
s bubienkom. Vzniká synchrónna<br />
hra a pomocou nej sa mi s autistickým<br />
mladíkom darí nadviazať<br />
kontakt. Náhle, na krátky moment,<br />
vzniká určité spoločenstvo - Jens sa<br />
zarazí a letmo na mňa pohliadne.<br />
To všetko trvá sotva jednu minútu.<br />
Vzápätí Jens už zase vyskakuje a ja<br />
mám dojem, že je všade a zároveň<br />
nikde. Rozhodujúci okamih zmenil<br />
náš vzťah, nadviazali sme kontakt,<br />
pociťujem v jeho otvorení sa<br />
Rozhodujúci okamih zmenil náš vzťah, nadviazali<br />
sme kontakt, pociťujem v jeho otvorení sa<br />
určitú náklonnosť, súznenie, ktoré ma dojíma.<br />
a vyhýba sa očnému kontaktu.<br />
Ideme po schodoch do muzikoterapeutickej<br />
miestnosti. Po ceste tam<br />
si prezerá každé svetlo a vypínač<br />
a skúmavým pohľadom nazerá do<br />
všetkých miestností, do ktorých je<br />
vidieť zo schodov.<br />
V muzikoterapeutickej miestnosti<br />
rozsvecuje všetky vypínače, ale keď<br />
nás matka na hodine terapie necháva<br />
krátko osamote, Jens nereaguje.<br />
Zdá sa mi, že ani ja pre neho<br />
neexistujem.<br />
Celú hodinu nehovorí, vydáva zo<br />
seba iba zvuky ako „pa, pa, pa…“<br />
alebo mľaskanie a očnému kontaktu<br />
sa naďalej vyhýba. Chodí nepokojne<br />
z jedného rohu miestnosti<br />
do druhého, medzitým tu a tam<br />
vyhliadne z okna a skúša iba úplne<br />
krátko rôzne hudobné nástroje. Jeho<br />
nepokoj sa prenáša na mňa a ja musím<br />
tu a tam zasiahnuť, aby som hudobné<br />
nástroje uchránil. Po celý čas<br />
si však uvedomujem Jensov záujem<br />
o ne. Keď mu chcem jasným NIE<br />
v niečom brániť, plesne sa sám po<br />
prstoch, akoby sa chcel potrestať.<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
určitú náklonnosť, súznenie, ktoré<br />
ma dojíma.<br />
Teraz Jens zaujato skúma klávesy.<br />
Jeho matka už spomínala jeho veľký<br />
záujem o techniku, teraz to však<br />
sám jasne demonštruje na tomto<br />
hudobnom nástroji. S vetrom opreteky<br />
skúša všetky klapky, zručne<br />
nachádza tóny a rytmy. Klávesom<br />
dáva zvuk oboma predlaktiami<br />
alebo prudko celými dlaňami. Sadám<br />
si vedľa neho a sprevádzam ho<br />
k tomu na gitare. – Opäť musím zakročiť,<br />
vždy, keď začne príliš zosilňovať.<br />
Teraz si berie flautu a hlasno<br />
do nej fúka, a ja odpovedám rovnakým<br />
rytmom na vlastnú. Cítim,<br />
že sa ľady prelomili, a pri krátkom<br />
♫<br />
rozhovore s jeho matkou už môžem<br />
hovoriť o pozitívnom vývoji<br />
jej syna. Celá naradostená rozpráva,<br />
že sa Jens už na jednej klinike s muzikoterapiou<br />
zoznámil a že vtedy<br />
za pomoci hudby dokázal nadviazať<br />
kontakt s inými deťmi. Aj doma<br />
hral s radosťou na rôzne hudobné<br />
nástroje.<br />
Už pri ďalšom privítaní sa Jens<br />
voči mne i sestričke správa omnoho<br />
otvorenejšie. Nesmelo sa mi pozrie<br />
do očí, pripustí i dotyk na rameno<br />
a zdá sa, že je duchom prítomnejší<br />
než naposledy. Aj jeho matka rozpráva,<br />
že v uplynulých týždňoch<br />
urobil veľké pokroky: veľa doma<br />
bubnuje a radostne sa pritom smeje.<br />
Pochopila, že mu muzikoterapia<br />
prospieva a baví ho. K narodeninám<br />
dostal kresliaci panel. Matka<br />
mi ukazuje fotky Jensových obrazov,<br />
ktoré pôsobia skutočne umelecky.<br />
Zdá sa, že maľovanie je jednou<br />
z jeho silných stránok.<br />
Keď autistický chlapec opätovne<br />
dokončil svoje rituály – poprezeral<br />
si miestnosti, zapol vypínače,<br />
navštívil toaletu, poriadne si umyl<br />
ruky a postláčal klávesy, zaspieval<br />
som za sprievodu gitary uvítaciu<br />
pieseň s improvizovaným textom,<br />
v ktorom zaznieva jeho meno. Pozerá<br />
sa na mňa a škľabí sa. Dnes ma<br />
Beriem gitaru a kladiem mu ju do lona. Chytám<br />
akordy, a tak improvizujem pieseň na uvítanie.<br />
Ľahko sa pohojdáva a začína spontánne brnkať<br />
v rovnakom rytme na struny mojej gitary. Je to<br />
veľmi obšťastňujúci okamih pre nás oboch.<br />
vníma oveľa intenzívnejšie ako na<br />
prvej hodine, čo ma veľmi teší. Zdá<br />
sa, že iskra preskočila a improvizujeme<br />
spoločne na klávesoch. Potom<br />
si berie do lona gitaru a prechádza<br />
po strunách. Pripojil som karaoke
TERAPIA<br />
zariadenie s dvoma mikrofónmi<br />
a rozložil fotoaparát, ktorý Jens so<br />
záujmom začal skúmať, stláčajúc<br />
pritom všetky tlačidlá. Musím zakročiť,<br />
lebo začal oblizovať objektív.<br />
Je mi však čudné, že sa teraz nepľasol<br />
po prstoch, ale hladí objektív<br />
a hovorí: „Aj“.<br />
Dojímavá situácia: Jens teraz<br />
spieva „pa, pa, pa…“ do mikrofónu<br />
a ja sa ho pokúšam rovnako vysoko<br />
a v tom istom rytme imitovať. Opäť<br />
sa nám podarilo chvíľu muzicírovať<br />
synchrónne. Bezprostredne si sadá<br />
ku mne na zem a snaží sa o telesný<br />
kontakt – opiera sa o moje nohy<br />
a pritom ďalej spieva. Beriem gitaru<br />
a kladiem mu ju do lona. Chytám<br />
akordy, a tak improvizujem pieseň<br />
na uvítanie. Ľahko sa pohojdáva<br />
a začína spontánne brnkať v rovnakom<br />
rytme na struny mojej gitary.<br />
Je to veľmi obšťastňujúci okamih<br />
pre nás oboch.<br />
V závere terapie opäť improvizujem<br />
na motívy piesne a popisujem<br />
danú situáciu, ktorá opäť obsahuje<br />
Jensovo meno.<br />
V<br />
ĎALŠIE LEKCIE<br />
☺<br />
nasledujúcich lekciách, odohrávajúcich<br />
sa v týždennom cykle,<br />
sú už vo vývoji autistického chlapca<br />
viditeľné zmeny:<br />
Jeho na začiatku skôr neprítomný<br />
výraz tváre sa po každej novej lekcii<br />
zjasňuje, Jens sa smeje a často čosi<br />
slabikuje kvičiac radosťou, dokonca<br />
ma tak stále častejšie i zdraví.<br />
Pohyby hrajú v terapii veľkú<br />
úlohu. Jens pobehuje po miestnosti<br />
a radostne tancuje – sám, alebo spoločne<br />
so mnou.<br />
Nenazerá už do miestností, aj vypínače<br />
zapína už len zriedka (iba vtedy,<br />
keď tým sleduje určitý zámer).<br />
Jeho nutkavá potreba umývať sa<br />
takmer úplne mizne.<br />
Zážitok s tibetskými misami, na<br />
ktoré sa pokúša hrať a nechá hrať aj<br />
mňa a ktoré môže cítiť na vlastnom<br />
tele spôsobí, že je pokojnejší a sústredenejší.<br />
Vo chvíli, keď prvýkrát<br />
počuje rozozvučanú tibetskú misu,<br />
si sníma okuliare, prichádza úplne<br />
ku mne a krátko sa na mňa zadíva<br />
svojimi veľkými živými očami,<br />
akoby sa v ňom otvorilo okno.<br />
Jens čoraz menej upadá do starých<br />
spôsobov agresívneho a autoagresívneho<br />
správania sa.<br />
Asi po roku muzikoterapeutickej<br />
starostlivosti dochádza k negatívnemu<br />
zvratu; zapríčinil ho konflikt<br />
medzi matkou a otcom, ktorý Jensa<br />
opäť navštívil: Jens mával rukami<br />
i nohami, pľul a stiahol sa do svojej<br />
izby, no najprv dal svojmu otcovi<br />
najavo, že by mal odísť. Potom si<br />
privlastnil obývaciu izbu na hranie<br />
aj spánok. Vďaka svojmu celkovo<br />
stabilnejšiemu a vyváženejšiemu<br />
duševnému stavu a konštruktívnemu<br />
prístupu svojej matky podarilo<br />
sa mu prekonať túto traumu<br />
už za niekoľko dní. Toto všetko sa<br />
odzrkadľuje aj pri muzikoterapii.<br />
Jens občas pľuvne na podlahu a olizuje<br />
rozličné predmety. Na druhej<br />
strane je pri hre vyžadujúcej zručnosť<br />
sústredený a dlho so mnou improvizuje<br />
v hre na bubienok. Silne<br />
bubnuje v pomalom a rovnomernom<br />
rytme. Na konci hodiny si nasadzuje<br />
bubon na hlavu, akoby sa<br />
chcel skryť, čo sa dá jednoznačne<br />
Fenoménom pôsobenia hudby na ľudskú psychiku sa zaoberal už slávny grécky antický<br />
lekár Hippokrates (cca 460–375/70 pred Kristom). Rozpoznal tiež liečivú silu<br />
hudby 1 . Aj Platón (428 –348 pred Kristom) poznal totožné pôsobenie hudby: „Hudba<br />
je najdôležitejšou súčasťou výchovy. Rytmy a tóny zasahujú dušu najhlbšie a najmocnejšie<br />
ju rozochvievajú.“ 2 Dnes sa využíva muzikoterapia v najrôznejších lekárskych,<br />
psychoterapeutických a liečebno-pedagogických odboroch. Väčšina muzikoterapeutov<br />
pracuje v stacionárnych zariadeniach (klinikách), detských domovoch, školách,<br />
ale i v poradniach a iných ambulantne pôsobiacich inštitúciách. Niektorí majú aj<br />
vlastnú súkromnú prax.<br />
Všeobecne sa rozlišuje medzi muzikoterapiou aktívnou (pacient sa na terapii podieľa<br />
hrou na hudobný nástroj alebo vlastným hlasom), alebo receptívnou (tu prevláda<br />
dôraz na aktívny posluch hudby a vnímanie zvukových vĺn). Pri aktívnej muzikoterapii<br />
je kľúčovou stránkou mimoslovná komunikácia v priebehu spoločnej hudobnej<br />
improvizácie (voľné hranie bez predchádzajúcej dohody). Tá sa dá realizovať na rôznych<br />
hudobných nástrojoch. Ako „nástroje“ možno použiť aj časti vlastného tela (ruky,<br />
nohy, hlas). Prirodzene, existuje aj možnosť pracovať s jazykom, napríklad formou<br />
rozhovoru alebo textu, reči, alebo spevu piesní. Podľa situácie sa dá napríklad voľne<br />
improvizovať s textom, ktorý sa zaspieva, alebo rozdelí do úloh. Terapeutický vzťah<br />
má veľký význam v psychoterapeuticky orientovanej muzikoterapii. Pri spoločnom<br />
hraní sa môžu zrkadliť citové, kognitívne a pohybové (pri skupinovej muzikoterapii<br />
navyše i sociálne) aspekty osobnosti pacienta a posilňovať jeho schopnosti. Na hudobnej<br />
rovine sa tak odohráva určitý druh skúšky. V tomto chránenom prostredí sa dajú<br />
prežiť jednak pocity a vnemy, alebo i určité spôsoby správania, ktoré možno uplatniť<br />
aj v bežnom živote. Výber nástrojov môže reprezentovať určité pocity alebo vnemy,<br />
osoby alebo situácie. Ovládanie hry na hudobný nástroj nie je podmienkou; v muzikoterapeutickej<br />
praxi je totiž intuícia a spontaneita úplne prvoradou úlohou.<br />
(1) http://www.hom.shuttle.de/hom/spg/roep-062.htm<br />
(2) http://www.lerntippsammlung.de/Platon--ue-ber-die-Musik.html<br />
~<br />
♪<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
♪<br />
TERAPIA<br />
hodnotiť ako snaha uzatvoriť sa<br />
pred okolím. Na nasledujúcej hodine<br />
muzikoterapie je už opäť<br />
omnoho vyrovnanejší; všetky nápadné<br />
druhy správania vymizli.<br />
VÝZNAMNÉ OKAMIHY<br />
N<br />
a jednej z posledných hodín<br />
sa udialo veľa „významných<br />
okamihov“, ako ich označuje Karin<br />
Schumacherová, známa expertka<br />
na muzikoterapiu a autizmus.<br />
Motto tejto hodiny znie: „Zbližovanie<br />
synchronizáciou“.<br />
Vnímanie blízkosti iného človeka môže človeku<br />
trpiacemu autizmom otvoriť brány vonkajšieho<br />
sveta: rozvíja schopnosť nadväzovať kontakty<br />
a vzťahy a podporuje celý rozvoj osobnosti.<br />
Jensovo hranie na klávesoch na<br />
začiatku hodiny muzikoterapie má<br />
zatiaľ rituálny charakter. Hráva teraz<br />
čiastočne i prstami – dovtedy<br />
stláčal klávesy plochou celej ruky.<br />
Dovolí mi zahrať si spolu s ním na<br />
ten istý hudobný nástroj. Rytmicky<br />
sa ešte celkom nedoplňujeme. Jens<br />
chodí nepokojne po miestnosti<br />
a berie do rúk rôzne predmety.<br />
Keď sa opäť vracia ku klávesom, beriem<br />
do ruky gitaru, hrám a spievam<br />
na Jensov rytmus pieseň na<br />
uvítanie s jeho menom, z čoho sa<br />
smeje. Opäť cítim, že sme v spojení.<br />
Spokojný si z rohu prináša karaoke<br />
zariadenie, zostavuje ho, samostatne<br />
k nemu pripája dva mikrofóny<br />
a rozkladá fotoaparát. Opäť si<br />
dal dole okuliare a prehliada si svoj<br />
odraz; stúpam si k nemu, takže nás<br />
teraz vidí oboch. To uňho vyvoláva<br />
srdečný smiech. Jens hláskuje:<br />
„pa, pa, pa…“ Snažím sa držať s ním<br />
rytmus a výšku, čo sa mi na mnohých<br />
miestach darí. Lenže Jens<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
spieva omnoho vyššie než ja, beriem<br />
si teda flautu, s ktorou dosahujem<br />
jeho výšky omnoho presnejšie.<br />
Je z toho zasa veľká vzájomná radosť.<br />
Obzvlášť má rád banjo. Vezme<br />
si ho a bubnuje na blanu banja, zatiaľ<br />
čo ja stláčam akordy a do rytmu<br />
brnkám na struny. Opäť si sadá na<br />
moje nohy. Neskôr tancujeme po<br />
miestnosti v spoločnom rytme s bubienkom.<br />
Znovu sa Jens hlasito a šťastne<br />
smeje. Mal som obavy, aby sme to<br />
neprehnali a on neupadol do neudržateľného<br />
smiechu so stočenými<br />
očami; tie však rýchle pominuli,<br />
keď som sa posadil a Jens si<br />
prisadol k mojim nohám. Súčasne<br />
voľným tempom udiera na bubon.<br />
Mám gitaru na dosah ruky, opieram<br />
si ju o stehno, chytám akordy<br />
podľa Jensovho rytmu a improvizujem<br />
pesničku na rozlúčku. Jens<br />
sa pri nej zdvíha, berie si bubienok<br />
a blažene zase tancuje po miestnosti.<br />
Vie presne, že teraz hodina<br />
muzikoterapie končí a samostatne<br />
si obúva topánky. Opäť sme sa spolu<br />
dobre pobavili a on na mňa od vonkajších<br />
dverí ešte raz vrhá krátky<br />
radostný pohľad na rozlúčku.<br />
V priebehu ročnej terapie sa dalo<br />
zreteľne sledovať, ako Jens pri speve,<br />
hre na hudobný nástroj i pri tanci<br />
čoraz častejšie zosúladil pohyby<br />
svojho tela do jedného celku. Za<br />
túto skúsenosť, ktorá azda prispela<br />
k výraznému zlepšeniu schopností<br />
vytvárať vzťahy, vďačíme práve<br />
hudbe a zvuku na lekciách muzikoterapie.<br />
K Jensovi prichádzam z okolitého<br />
sveta, ktorý nás obklopuje<br />
a pomocou rytmu, melódie alebo<br />
zvuku sa s ním stretávam v jeho<br />
osobitom vnútornom svete, pričom<br />
oba tieto svety sa počas nášho<br />
stretnutia vzájomne harmonicky<br />
zlaďujú. Vnímanie blízkosti iného<br />
človeka môže človeku trpiacemu<br />
autizmom otvoriť brány vonkajšieho<br />
sveta: rozvíja schopnosť nadväzovať<br />
kontakty a vzťahy a podporuje<br />
celý rozvoj osobnosti.<br />
♫<br />
Literatúra:<br />
Mathias Elsner-Heyden<br />
mathias.elsner.heyden@svetgralu.sk<br />
Schumacher, K./Calvet, C., Synchronisation<br />
- Musiktherapie bei Kindern mit<br />
Autismus. DVD, Vandenhoeck &<br />
Ruprecht, Göttingen 2008<br />
Schumacher, K., Auf der Suche nach der<br />
gemeinsamen Zeit, in: Hampe/Stadler<br />
(Hg.), Grenzüberschreitungen. Frank &<br />
Timme GmbH, Berlin 2008<br />
Orff, G., Die Orff-Musiktherapie. Kindler<br />
Verlag, München 1974<br />
Schumacher, K., Kontakt-Begegnung-<br />
Beziehung, in: Einblicke (Hg. DBVMT),<br />
Heft 5, Berlin 1993<br />
Remschmidt/Kamp-Becker, Autistische<br />
Syndrome und andere tiefgreifende<br />
Entwicklungsstörungen, in:<br />
Remschmidt, H. (Hg.), Kinder- und<br />
Jugendpsychiatrie, Georg Thieme<br />
Verlag, Stuttgart 1979, 2005<br />
Leitlinien der Deutschen Gesellschaft<br />
für Kinder - und Jugendpsychiatrie<br />
und - psychotherapie, in: AWMF online,<br />
Düsseldorf 2008, na: http://leitlinien.<br />
net/<br />
http://www.udk-berlin.de/sites/<br />
musiktherapie/content/lehrende/prof_<br />
dr_karin_schumacher/index_ger.htm
TÉMA<br />
Povedz<br />
mi,<br />
Anna<br />
Štefková<br />
kyvadlo …<br />
kyvadlo...<br />
kyvadlo...<br />
Neviditeľné nebezpečenstvá pri kontakte so záhrobím<br />
Azda každý z nás sa už niekedy ocitol<br />
v zložitej životnej situácii: úmrtie v rodine,<br />
problémy s deťmi, hľadanie zamestnania,<br />
rozpad manželstva a tak<br />
ďalej. Kto by to nepoznal. Ako sa zariadiť,<br />
ako reagovať, čo robiť? Sami sme<br />
ochromení starosťami, rady príbuzných<br />
a priateľov sa rôznia, odbornú pomoc<br />
poradní a psychológa málokto vyhľadá.<br />
Keby tak bolo možné nahliadnuť za<br />
oponu budúcnosti, aby sme videli, ako<br />
to všetko dopadne!<br />
T<br />
úžba vedieť viac, než nám dovolí<br />
naše zmyslové vnímanie,<br />
je stará skoro ako ľudstvo samo.<br />
Vo všetkých vyvinutých kultúrach<br />
staroveku boli otázky tohto druhu,<br />
smerované veštcom, samozrejmosťou.<br />
Obrazy v krištáľovej guli, mediálne<br />
nadaní ľudia, kňažky a kňazi<br />
schopní nadviazať kontakty so záhrobím...<br />
Pomyslime len na známu<br />
veštiareň v Delfách, ktorá existovala<br />
celé stáročia! Stredovek učinil<br />
týmto praktikám prietrž. Cirkev bola<br />
ochotná a schopná zlikvidovať každého,<br />
kto mal mediálne schopnosti,<br />
či vedel liečiť magnetizmom alebo<br />
bylinkami a chcel týmito darmi<br />
pomáhať ľuďom. Obvinenie z čarodejníctva<br />
a zo spolčovania sa s diablom<br />
znamenalo skoro vždy rozsudok<br />
krutej smrti.<br />
Dnešná „pokroková“ doba všetkým<br />
ezoterickým praktikám opäť žičí<br />
a v podstate rozdelila ľudí do dvoch<br />
táborov. Materialisti nedokážu rozumom<br />
pochopiť mediálne či liečiteľské<br />
schopnosti jednotlivcov, neberú<br />
ich vážne, často sa týmto ľuďom vysmievajú<br />
a niekedy ich v médiách aj<br />
hrubo urážajú. Druhá skupina ľudí<br />
sú nadšenými a často nekritickými<br />
obdivovateľmi všetkých, ktorí tieto<br />
schopnosti majú a snažia sa pomáhať<br />
ostatným. Problém je však inde.<br />
Predstavme si, že s jednou otázkou<br />
navštívime dve kartárky. Za samozrejmého<br />
predpokladu opravdivého<br />
nadania kartárok môžeme podľa rôznej<br />
schopnosti empatie týchto žien<br />
(karty väčšinou vykladajú ženy, sú<br />
vnímavejšie voči svojmu okoliu) dostať<br />
aj dve nejednoznačné alebo dokonca<br />
rozdielne odpovede. Krištáľová<br />
guľa môže ukázať situáciu opäť<br />
v inom svetle. Čo teraz s tým? Potom<br />
si spomenieme, že aj to už tu bolo,<br />
keď kedysi dávno veštiareň na otázku,<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
TÉMA<br />
Prútikárčenie je umenie staré stovky rokov. Pomocou prútika v tvare „V“<br />
vyhľadávali senzibili vhodné miesto na vykopanie studne.<br />
či má vojsko prekročiť rieku, odpovedala<br />
asi takto: „Keď ju prekročíš,<br />
zničíš veľkú ríšu“. Rieku prekročili<br />
a ríšu zničili – teda tú svoju. Odpoveď<br />
je typickou ukážkou rôznych<br />
možností interpretácie jedného výroku.<br />
Takéto odpovede nám však nijako<br />
nepomôžu.<br />
Vo väčšine ezoterických praktík<br />
– karty, krištáľová guľa, médiá –<br />
sme odkázaní na schopnosti iných<br />
a sami len čakáme, čo nám kto odkáže.<br />
Keby sme si chceli pomôcť<br />
sami, museli by sme sa naučiť napríklad<br />
vypracovať horoskop, naštudovať<br />
literatúru o čítaní z ruky, alebo<br />
poznať význam jednotlivých kariet<br />
pri ich výklade. Niektoré schopnosti<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
sa ani naučiť nedajú, musia nám byť<br />
dané – napríklad mediálnosť a liečiteľstvo.<br />
Existuje však jedna pomôcka,<br />
s ktorou môžeme pracovať<br />
sami, bez akéhokoľvek predchádzajúceho<br />
školenia a prostredníka – kyvadlo.<br />
Vezmeme do ruky retiazku,<br />
na ktorej je zavesený nejaký prívesok,<br />
alebo aj bez neho, položíme<br />
otázku a väčšinou sa takto vyrobené<br />
jednoduché kyvadlo začne pohybovať.<br />
Do kruhu v smere hodinových<br />
ručičiek, proti ich smeru alebo len<br />
v priamke. Kladením jednoduchých<br />
otázok, na ktoré poznáme odpoveď,<br />
zistíme, ktorý pohyb kyvadla znamená<br />
kladnú a ktorý zápornú odpoveď,<br />
skúsime položiť ďalšie otázky<br />
a kyvadlo takmer vždy nejakým spôsobom<br />
reaguje. Takže sa človek učí<br />
formulovať otázky a pýta sa stále častejšie,<br />
začína si overovať a necháva si<br />
„schvaľovať“ svoje rozhodnutia. Najprv<br />
tie závažné, s ktorými si nevie<br />
rady, potom tie každodenné, týkajúce<br />
sa napríklad problémov v práci<br />
a nakoniec to môže dôjsť tak ďaleko,<br />
že bez odpovede kyvadla si napríklad<br />
ani nevyberieme dovolenku.<br />
Čo sa však deje pri veštení pomocou<br />
kyvadla? Čo presne uvádza<br />
kyvadlo do pohybu? Svalový reflex<br />
toho, kto kyvadlo drží v ruke, ako<br />
si to predstavujú mnohí pochybovači?<br />
Alebo je to zvýšená citlivosť<br />
človeka na niektoré formy žiarení?<br />
Či nám snáď na naše otázky odpovedajú<br />
duchovia z onoho sveta, teda<br />
duše mŕtvych, a nám sa tak skutočne<br />
podarí nadviazať kontakt so záhrobím?<br />
Tú poslednú možnosť si nechcú<br />
priznať mnohí ľudia, ktorí pracujú<br />
s kyvadlom. Ale ako sa dá niečo také<br />
vylúčiť?<br />
Kyvadlo je hmotný prostriedok,<br />
ktorý odpovedá na položené otázky.<br />
Čo uvádza kyvadlo do pohybu?<br />
Svalový reflex? Alebo sa skutočne<br />
nadväzuje kontakt so záhrobím?<br />
Keď predpokladáme, že prijaté odpovede<br />
sú pravdivé a správne (to, prirodzene,<br />
nemusí byť vždy, pretože<br />
svoju rolu tu môžu zohrať aj sebaklam<br />
a máromyseľnosť), potom si<br />
musíme uvedomiť dve veci:
TÉMA<br />
Človek, ktorý kyvadlo drží, má určité<br />
jemné vyciťovanie, ktoré mu dovoľuje<br />
cítiť výkyvy. Kyvadlo alebo<br />
prútik v rukách prútikára slúži<br />
v tomto smere iba ako „zosilňovač“,<br />
ako sa to deje napríklad pri hľadaní<br />
podzemných vodných tokov.<br />
Druhá, rovnako pravdepodobná<br />
možnosť je tá, že otázka položená kyvadlu<br />
je inteligentne zodpovedaná<br />
preto, lebo človek, ktorý s kyvadlom<br />
pracuje, sa svojou koncentráciou<br />
vnútorne otvorí záhrobným vplyvom<br />
– konkrétne duchom z onoho<br />
sveta – a poskytne im tak možnosť<br />
prejaviť sa a vyjadriť sa. Je to podobné<br />
ako pri hýbaní so stolom pri<br />
pomocou kyvadla, odnaučí sa postupne<br />
dôverovať svojmu vnútornému<br />
hlasu a samostatne sa rozhodovať.<br />
Tento druh slepej viery skrýva<br />
v sebe nebezpečenstvo, že človek „naletí“<br />
na nesprávne odpovede. Všetko<br />
môže dôjsť tak ďaleko, že dvere do<br />
onoho sveta otvorené vlastným chcením<br />
raz už nebude možné zavrieť.<br />
Následkom môžu byť psychické<br />
problémy a poruchy osobnosti.<br />
Práca s kyvadlom môže viesť aj<br />
k úplne nesprávnym predstavám<br />
o onom svete. Mnohí, ktorí s kyvadlom<br />
pracujú, považujú vychýlenie<br />
kyvadla za znamenie svojho spojenia<br />
s vyššími duchovnými úrovňami, či<br />
Nebezpečenstvom, ktoré je kritickému<br />
pozorovateľovi zrejmé na prvý pohľad,<br />
je závislosť.<br />
špiritistických seansách, kde sú si<br />
účastníci vedomí svojho kontaktu<br />
s tými, ktorí už opustili tento svet,<br />
teda s duchmi zo záhrobia.<br />
Pri kyvadle to nie je také jednoznačné.<br />
Kyvadlo odpovie prakticky<br />
vždy, na každú otázku. Kde však<br />
končí citlivosť praktizujúcej osoby<br />
a kde sa začína otvorenie sa iným<br />
jemnohmotným vplyvom – alebo<br />
vlastnej pýche? Tieto dôležité základné<br />
otázky si človek, ktorý používa<br />
kyvadlo, ťažko sám zodpovie –<br />
a ani dosť dobre nemôže. Pýta sa<br />
kyvadla, pretože to podľa jeho názoru<br />
proste funguje. A neuvedomuje<br />
si, aké nebezpečenstvo mu práca<br />
s kyvadlom prináša.<br />
Toto nebezpečenstvo, ktoré je kritickému<br />
pozorovateľovi zrejmé na<br />
prvý pohľad, je závislosť. To si ten,<br />
kto si kyvadlom denne kontroluje<br />
odpovede na bežné otázky, ktoré sa<br />
v živote vyskytnú, často vôbec neuvedomuje.<br />
Kto si navykne riešiť<br />
každý problém, každé rozhodnutie<br />
dokonca priamo s Bohom. V skutočnosti<br />
ale platí jednoduchý zákon: každá<br />
hmotná pomôcka – kyvadlo, pohár na<br />
stolíku alebo iný nástroj – môže byť<br />
ľahko ovplyvnená silami, ktoré sa nachádzajú<br />
na onom svete v našej blízkosti,<br />
teda „hutnejšími“ silami, a rozumie<br />
sa samo sebou, že vyššie bytosti sa<br />
nepostavia do služieb ľudskej zvedavosti<br />
alebo túžbe vyniknúť.<br />
Človek sa tak spolieha na informácie,<br />
ktorých prameň nepozná, a môže<br />
byť preto ľahko zvedený z cesty. Keď<br />
niekomu položím jednoduchú otázku,<br />
napríklad sa ho spýtam na cestu, nemusím<br />
sa zaoberať tým, či je tento<br />
človek charakterovo bezchybný. Pri<br />
dôležitejších otázkach si musím dať,<br />
prirodzene, väčší pozor na to, kto mi<br />
odpovedá, pretože slepá dôvera môže<br />
byť veľmi nebezpečná.<br />
Ten, kto zvolí pozemské pomôcky<br />
na nadviazanie kontaktu so záhrobím,<br />
vydáva sa dobrovoľne na pole<br />
pôsobnosti duchov, ktorí sa nachádzajú<br />
blízko našej Zeme, alebo sú<br />
na ňu viazaní. Títo „radcovia“ ako<br />
aj všetko, čo je hutné, ťažké a temné,<br />
sa nachádzajú v hrubej hmotnosti,<br />
kde je aj Zem. Sú teda svojou hutnosťou<br />
Zemi bližšie než čokoľvek<br />
čisté a svetlé, a môžu cez užšie spojenie<br />
vyvinúť väčšiu silu. Všetko čisté<br />
a svetlé, čo je okolo nás, sa stiahne<br />
späť, aby nebolo pošpinené, len čo sa<br />
pri práci s kyvadlom alebo pri hýbaní<br />
stolíkom počas špiritistických seáns<br />
priblíži temnejší duch. To však človek<br />
s kyvadlom v ruke nevidí a nie je<br />
ani v jeho silách tomu zabrániť, pretože<br />
svojím otvorením sa temnejším<br />
jemnohmotným vplyvom to vlastne<br />
sám chcel.<br />
„Temnejšie jemnohmotné vplyvy“,<br />
o ktorých je reč, neznamenajú len<br />
to, že človek môže dostať nesprávne,<br />
zavádzajúce odpovede. Oveľa väčšie<br />
nebezpečenstvo hrozí v pevnom<br />
jemnohmotnom spojení so záhrobnými<br />
duchmi, ktorí potom môžu dotyčnému<br />
človeku veľmi sťažiť jeho<br />
vlastný duchovný vzostup. Tieto<br />
väzby človek často rozpozná až po<br />
odchode z tohto sveta do záhrobia.<br />
Opravdivé spojenie so svetlými výšinami<br />
onoho sveta nemožno nadviazať<br />
pomocou hmotných, teda materiálnych<br />
pomôcok. Ak sa človek otvorí<br />
v modlitbe – v dôsledku duševného<br />
otrasu v utrpení alebo v hlboko precítenej<br />
radosti a vďačnosti – môže<br />
nadviazať spojenie so svetlými bytosťami.<br />
Rozhodujúca je pri tom čistota<br />
a hĺbka jeho cítenia. Len pravá<br />
túžba a poctivé chcenie pomôžu<br />
nadviazať spojenie so svetlom, s tými<br />
sférami bytia, odkiaľ k ľuďom prúdi<br />
poznanie a sila.<br />
Anna Štefková<br />
stefkova@svetgralu.cz<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
1. diel<br />
Christopher Vasey<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
Ktože to prichádza na svet?<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
Každé narodenie dieťaťa je svojím spôsobom<br />
zázrak. Prostredníctvom tohto<br />
zázraku zrodenia prichádza na Zem nová<br />
bytosť obdarená osobitým charakterom<br />
a vlastnou vôľou. Kým v skutočnosti je?<br />
A odkiaľ prichádza? Je výlučne „dielom“<br />
svojich rodičov?<br />
P<br />
PRÍCHOD NOVÉHO<br />
ČLOVEKA<br />
očas deviatich mesiacov tehotenstva<br />
sa v tele nastávajúcej matky<br />
vyvíja nový život. Spočiatku ešte nie<br />
je nič vidieť, žena nevníma vznikajúce<br />
telíčko, no predsa už vtedy cíti,<br />
že sa v nej niečo odohráva.<br />
Jedného dňa sa však začne vyvíjajúci<br />
sa plod pohybovať a reagovať na<br />
rôzne podnety. Čo bolo doposiaľ len<br />
neurčitým pocitom, bude už čoskoro<br />
vnímané ako malé, živé stvorenie,<br />
individualita s vlastnou osobnosťou.<br />
S blížiacim sa okamihom pôrodu<br />
vedomie tohto diania neustále silnie.<br />
Na svoj príchod sa chystá bytosť,<br />
ktorá je schopná sama cítiť, vnímať,<br />
reagovať, niečo chcieť. Niekto, kto<br />
bude svoj život neskôr utvárať podľa<br />
vlastných želaní.<br />
Okamih zrodu nového života je<br />
malý zázrak. V súvislosti s ním však<br />
prirodzene vyvstávajú aj zásadné<br />
otázky: odkiaľ prišla bytosť, ktorá sa<br />
práve narodila? Je súčasťou svojich<br />
rodičov, skutočne ju „stvorili“ oni?<br />
Aby sa dieťa mohlo narodiť, rodičia<br />
dali takpovediac niečo zo seba.<br />
Ide pritom o niečo hmotné. Vajíčko,<br />
spermia a ďalšie substancie dali<br />
základ tomu, že v maternici ženy
SERIÁL<br />
počas tehotenstva vzniklo telo novorodeniatka.<br />
Dieťa má však i svoj<br />
jedinečný charakter, vlastnú vôľu,<br />
osobnosť. Pochádza aj to výlučne<br />
od rodičov?<br />
Odpoveď závisí od toho, či sa na<br />
človeka pozeráme iba ako na „hromadu<br />
mäsa a kostí“, alebo v jadre<br />
jeho bytosti vidíme aj niečo nehmotné<br />
a za nositeľa psychických<br />
vlastností považujeme dušu, ktorá<br />
počas svojho „pozemského pobytu“<br />
obýva telo.<br />
Všetky veľké náboženstvá vychádzajú<br />
z existencie nehmotného elementu<br />
v človeku. Biblia pri opise<br />
stvorenia človeka uvádza, že človek<br />
bol „sformovaný z prachu zeme“<br />
a takto vytvorenému telu bol následne<br />
„vdýchnutý dych života“ (viď<br />
1. kniha Mojžišova - Gn 2, 7).<br />
Na túto „dvojitú prirodzenosť“ človeka<br />
– hmotné telo a živú dušu – poukazujú<br />
nielen náboženské tradície,<br />
ale aj bežné pozorovanie správania sa<br />
malých detí. Keď napríklad bábätko<br />
začne pohybovať rukami, máme<br />
dojem akoby sa učilo ovládať svoj<br />
nový „nástroj“. Živá duša sa vedome<br />
snaží dostať telo „pod kontrolu“. Novorodenci<br />
sú svojím správaním a želaniami<br />
schopní vyjadrovať aj nespokojnosť,<br />
prejavujú svoju vlastnú<br />
osobnosť.<br />
Aj v bežnej reči vyjadrujeme intuitívne<br />
poznanie, že ľudská duša existovala<br />
už pred svojím narodením.<br />
Keď napríklad hovoríme, že „matka<br />
privádza svoje dieťa na svet“, naznačujeme<br />
tým predpoklad, že duša dieťaťa<br />
nemá pôvod v tomto svete.<br />
A keď o niekom povieme, že je „rodený<br />
básnik“ alebo má „v sebe nadanie“,<br />
tak tým upozorňujeme na<br />
skutočnosti, ktoré si tento človek priniesol<br />
so sebou.<br />
Predpoklad, že duša existovala už<br />
pred narodením, vyjadruje aj typicky<br />
detská otázka: „Povedz mi, mamka,<br />
kde bol môj malý braček, kým k nám<br />
prišiel?“ Dieťaťu je jasné, že nikto<br />
sa nemohol objaviť náhle, len tak,<br />
z ničoho.<br />
Z<br />
BOCIAN A VEDA<br />
náma historka o bocianovi, ktorý<br />
prináša deti, obrazne naznačuje,<br />
že každé dieťa existovalo vo „veľmi<br />
vzdialenom svete“ už predtým, ako<br />
prišlo do rodiny.<br />
V rozpore s tým chce triezvo materialistický<br />
pohľad vidieť pôvod<br />
života v spojení spermie a vajíčka.<br />
Vplyv nehmotnej duše je vraj nepreukázateľný.<br />
Z takéhoto zorného<br />
uhla je každé dieťa výlučne iba „produktom“<br />
svojich rodičov; a rodičia,<br />
ktorí dieťaťu darovali život, sú zodpovední<br />
za všetky jeho schopnosti aj<br />
nedostatky.<br />
Nad takouto predstavou „darovania<br />
života“ sa už určite zamýšľalo veľa<br />
matiek a otcov. Kto môže sám seba<br />
úprimne označiť za „stvoriteľa“?<br />
Už len samotná skutočnosť, že dieťa<br />
prichádza na svet akoby iba zásluhou<br />
rodičov, je pre mnohé matky ťažko<br />
prijateľná. Či ona azda vedome prispieva<br />
k tomu, aby sa v nej mohlo formovať<br />
malé telíčko? Aké myšlienky,<br />
slová alebo činy by mali vplývať na<br />
vývoj dieťaťa? Matka síce umožňuje<br />
jeho splodenie a narodenie, no vývoj<br />
od počatia cez delenie buniek až po<br />
vývoj orgánov prebieha bez jej vedomia<br />
a pričinenia. Ani dĺžku trvania<br />
tehotenstva nemôže žena nejako zásadne<br />
ovplyvniť a okamih pôrodu sa<br />
dostaví bez ohľadu na jej vôľu.<br />
Všetko toto nasvedčuje tomu, že<br />
môžeme síce vytvoriť priaznivé pozemské<br />
a duchovné predpoklady,<br />
umožniť pôrod, avšak samotné narodenie<br />
dieťaťa prebieha celkom mimo<br />
dosahu vplyvu našej vôle.<br />
Ľudská duša existovala už pred<br />
svojím narodením, a vďaka (aj) telesnému<br />
spojeniu muža a ženy dostáva<br />
príležitosť inkarnovať sa do hmotného<br />
tela a „vdýchnuť mu život“.<br />
I<br />
ROZDIELY<br />
V PODMIENKACH<br />
NARODENIA<br />
keď akceptujeme existenciu duše<br />
pred narodením, nijako to ešte nevysvetľuje<br />
príčiny rozdielov v podmienkach,<br />
do ktorých sa duše narodia.<br />
Prečo napríklad musia niektoré<br />
deti pretrpieť ťažké choroby a iné nie?<br />
Neexistuje v živote spravodlivosť?<br />
O tejto otázke sa veľa diskutuje,<br />
pravdepodobné sú však dve možné<br />
hypotézy: buď predpokladáme, že<br />
mnohé „nevinné deti“ skutočne<br />
trpia neprávom, alebo existuje nejaká<br />
skrytá zákonitosť, ktorá bdie<br />
nad tým, aby „správne dieťa“ prišlo<br />
do „správnej rodiny“.<br />
Ak však vychádzame z toho, že celé<br />
stvorenie je prestúpené láskou a spravodlivosťou<br />
vôle Božej, potom len<br />
druhá z odpovedí môže byť správna.<br />
Podľa nej žiadny človek, ktorý prichádza<br />
na Zem, nie je celkom nevinný;<br />
prináša si so sebou karmické<br />
vlákna, ktoré súčasne s povahou jeho<br />
vnútra zodpovedajú podmienkam života<br />
po jeho narodení. Už skôr si teda<br />
musel vypestovať určité silné a slabé<br />
stránky, musel „zasiať semienka“,<br />
ktorých „úrodu“ žne v podobe pomerov,<br />
do akých sa narodí.<br />
Čo si však máme predstaviť pod<br />
slovkom „skôr“? – znamená to v predchádzajúcom<br />
pozemskom živote?<br />
V<br />
SPOMIENKY NA<br />
PREDCHÁDZAJÚCE<br />
POZEMSKÉ ŽIVOTY<br />
súčasnosti už veľa ľudí akceptuje<br />
reinkarnáciu. Za silný argument<br />
v rukách odporcov myšlienky opakovaných<br />
životov na Zemi sa považuje<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
SERIÁL<br />
tvrdenie, že si na svoje minulé životy<br />
nikto nemôže spomenúť. To je však<br />
omyl. V skutočnosti existuje veľký<br />
počet detí, ktoré boli schopné podávať<br />
správy o udalostiach zo svojich predchádzajúcich<br />
životov. Ide väčšinou<br />
o malé deti do štyroch rokov, ktoré<br />
spontánne začnú rozprávať o svojich<br />
minulých rodičoch alebo súrodencoch,<br />
o svojom niekdajšom mene,<br />
o dome, v ktorom žili, o svojej vtedajšej<br />
rodine alebo o konkrétnych osobách.<br />
O niektorých dôležitých udalostiach,<br />
napríklad o svadbe, úraze<br />
alebo chorobe, rozprávajú tieto deti aj<br />
opakovane, pretože – ako sa zdá – sú<br />
nimi ešte stále hlboko zasiahnuté.<br />
Na takéto svedectvá sa samozrejme<br />
môžeme pozerať aj ako na výtvory<br />
fantázie, ale v skutočnosti býva za<br />
nimi niečo viac. Kanadský bádateľ<br />
Ian Stevenson (1918–2007) podrobne<br />
a systematicky preskúmal niekoľko<br />
stoviek takýchto zaznamenaných<br />
príbehov, navštívil miesta, o ktorých<br />
deti rozprávali, zhromažďoval informácie<br />
od svedkov, opakovane si overoval<br />
niektoré skutočnosti a dospel<br />
k záveru, že tieto opisy sú pravdivé.<br />
Deti si skutočne dokázali spomenúť<br />
na svoje minulé životy.<br />
Niekedy je identifikácia dieťaťa so<br />
svojou predchádzajúcou osobnosťou<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
mimoriadne silná. Také deti potom<br />
hovoria o minulosti so zármutkom,<br />
túžia po tom, aby sa mohli vrátiť<br />
na miesto svojho minulého života,<br />
znovu sa stretnúť so svojimi „ozajstnými“<br />
rodičmi alebo chcú byť oslovované<br />
svojím „správnym“ menom.<br />
Pokiaľ sa skutočne dostanú na<br />
miesta, kde žili svoj predchádzajúci<br />
život, potom dokážu aj v spleti ulíc<br />
nájsť cestu domov. Spoznávajú členov<br />
svojej niekdajšej rodiny alebo<br />
susedov a dokážu napr. rozpoznať<br />
stavebné zmeny, ktoré boli uskutočnené<br />
na ich dome.<br />
Prirodzene, ide o výnimočné prípady,<br />
ktoré predpokladajú, že sa človek<br />
veľmi rýchlo po svojej smrti zase<br />
narodí na Zem. To však nie je univerzálnym<br />
pravidlom.<br />
P<br />
VLASTNÉ JA ČLOVEKA<br />
ri našich ďalších úvahách teda<br />
vychádzajme z toho, že každý<br />
človek je už v okamihu svojho príchodu<br />
na Zem formovaný minulými<br />
zážitkami z predchádzajúcich<br />
pozemských životov, aj keď si na ne<br />
vedome nespomína.<br />
Čo je však bytostným jadrom človeka,<br />
ktoré musí žať podľa minulých<br />
skutkov, napríklad aj v podobe dobrého<br />
zdravia alebo ťaživej choroby,<br />
alebo v podobe šťastného či nešťastného<br />
osudu? Čo je tým jedinečným<br />
Ja, ktoré rodičia ani nestvorili, ani<br />
nesplodili, ale ktoré k sebe spolu<br />
s novorodencom len prijali? Je ním<br />
duch človeka. Tento duch pochádza<br />
z inej, nehmotnej úrovne stvorenia.<br />
On je centrom nášho vedomia,<br />
z neho pochádzajú všetky duchovné<br />
schopnosti, akými sú slobodná vôľa,<br />
cit pre dobro a spravodlivosť alebo<br />
zmysel pre krásu. My, ľudia, sme<br />
svojou podstatou duchovia, zatiaľ čo<br />
telesný mozog je len nástroj, ktorý<br />
máme k dispozícii na svoj život v pozemskom<br />
svete.<br />
Môžeme povedať: „mám telo!“, ale<br />
nie: „mám ducha“. Ducha nemáme –<br />
sme ním my sami a ako takí sa inkarnujeme<br />
do tela. Výraz „inkarnovať<br />
sa“, „vteliť sa“, vyjadruje tento<br />
dej veľmi presne: duch vstúpi do tela,<br />
ktoré je pre neho pripravené. On do<br />
neho iba vstúpi, ale sám sa telom<br />
nestáva.<br />
Z tohto uhla pohľadu aj oplodnenie<br />
vajíčka dostáva trochu iný význam.<br />
Plodením skrátka nezačína život nového<br />
ducha, ale len vývoj detského<br />
telíčka – teda hmotného obalu –, do<br />
ktorého sa duch vtelí a ktoré pri jeho<br />
pozemskej smrti opäť opustí. Počas<br />
pozemského života je pre neho telesnou<br />
schránkou, ktorá mu umožňuje<br />
pobyt na Zemi na jeho ceste k sebapoznaniu<br />
a sebazdokonaleniu.<br />
Téma druhého dielu: „Zákony inkarnácie“<br />
Christopher Vasey<br />
christopher.vasey@svetgralu.sk
2<br />
3<br />
4<br />
5<br />
2<br />
3<br />
4<br />
ROZHOVOR<br />
1A<br />
1A<br />
Zachráňme<br />
studničky<br />
Mladí ochrancovia prírody vymysleli, ako zachrániť studničky a pramene<br />
„Nájsť v správnej chvíli v prírode pramienok čistej vody je často malý zázrak. Ten<br />
úžasný pocit istotne pozná každý pútnik, ktorý sa unavený a smädný trmáca krajinou.<br />
To platí odpradávna – skúsenosti dávnych lovcov, poľnohospodárov i cestovateľov si<br />
nesieme v sebe. Krásna studnička je ozdobou mnohých kútov našej prírody, ľudia si<br />
takéto miesta pripomínajú veľa rokov. V modernej, uponáhľanej dobe, v ktorej je<br />
vraj na vodu najlepšia umelohmotná fľaša, význam prírodných zdrojov vody pomaly<br />
zaniká. Po stáročia udržiavané studničky pustnú, pramienky sa strácajú v bahne, pamätníci<br />
rozsiahlych prameníšť odchádzajú, prastaré mapy neplatia. Je to veľká škoda.<br />
Voda do krajiny patrí, potrebujú ju ľudia i živočíchy a rastliny. Bez vody by nebol život.<br />
Vážme si ju a starajme sa o jej prirodzené zdroje – bez nej všetko živé zahynie.“<br />
2A<br />
2A<br />
Tento text nájdeme na webových stránkach<br />
českého Združenia mladých ochrancov<br />
prírody (SMOP), ktorí v roku 1999<br />
stáli pri zrode programu Zachráňme<br />
studničky. V roku 2008 projekt rozšírili<br />
o Národný register prameňov a studničiek.<br />
Pýtate sa, prečo toľko ruchu pre<br />
studničky? Je to celkom jednoduché.<br />
Ochrancovia prírody prišli s alarmujúcim<br />
zistením. V prírode výrazne ubúda<br />
prameňov a studničiek. Prieskum pred<br />
ôsmimi rokmi len v Beskydách ukázal,<br />
že z dvoch stovák studničiek, registrovaných<br />
pred dvadsiatimi rokmi, zostala<br />
iba jedna tretina... Na vine je vraj klesajúca<br />
hladina spodných vôd, ale hlavne<br />
človek. Ako sa k tomu postavili ochrancovia<br />
prírody – o tom sme sa rozprávali<br />
s garantom „Studničkového projektu“<br />
Michalom Kulíkom.<br />
SG: Na vašich webových stránkach<br />
www.estudanky.cz nájdeme informácie<br />
o národnom registri prameňov<br />
a studničiek. Ten server existuje<br />
približne rok a v čase, keď spolu hovoríme,<br />
zaregistrovali ľudia už 1195<br />
zdrojov v krajine. To možno určite<br />
považovať za úspech. Vysvetlíte nám,<br />
v čom spočíva táto vaša aktivita?<br />
Naším prvotným poslaním je<br />
postupne zmapovať ubúdajúce<br />
studničky v prírode. Ľudia z celej<br />
republiky majú možnosť podľa jednoduchého<br />
návodu na našich webových<br />
stránkach vyfotografovať studničku<br />
v prírode, zapísať súradnice<br />
a ďalšie informácie, zaregistrovať ju<br />
do našej mapy. Ľudia môžu aj prevziať<br />
patronát nad niektorou zo studničiek<br />
– túto kampaň sme nazvali<br />
Zachráňme studničky. Mať patronát t<br />
nad studničkou znamená, že sa o ňu<br />
budú starať – čistiť ju, upravovať jej j<br />
okolie atď. V druhom rade nám ide<br />
o návrat ľudí k prírode. Chceme, aby<br />
si ľudia viac všímali prírodu, prírodné<br />
deje a vzali si aspoň malý kúsok<br />
prírody na starosť. Aby sa radi<br />
vracali, spomínali hoci aj o päťdesiat<br />
rokov...<br />
SG: Veľkou výhodou je určite internet<br />
– vďaka nemu sa vaše akcie<br />
môžu dostať do povedomia ľudí<br />
kdekoľvek vo svete, navyše je veľmi<br />
jednoduché studničku zaregistrovať<br />
– sama som si to vyskúšala...<br />
V tom majú práve nevýhodu tie<br />
studničkové registre, ktoré vznikli i<br />
3A<br />
4A<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
3A<br />
4A
studánka Přátelství<br />
7 Josefčina studánka<br />
8 pramen Vidovy<br />
8<br />
HUDBA<br />
6A 7<br />
7A<br />
8 8A<br />
8<br />
už dávno pred nami. Prvé o ktorých<br />
viem, založil Ing. Ureš. Ten registro-<br />
valstudničkyokoloPrahyužv70-<br />
už v tych rokoch. Ďalšie registre vznikali<br />
v 80- a 90-tych rokoch v okolí Brna,<br />
Českej Třebovej, atď. Ibaže o nich<br />
nikto nevie. Náš register je dostupný<br />
celému svetu a ľudia sa môžu neustále<br />
pozerať, hodnotiť. Webové<br />
stránky existujú iba rok a už vidieť,<br />
že čísla stále narastajú a že ľudia majú<br />
o registre záujem.<br />
SG: Je však smutné, že väčšina<br />
z tých registrovaných studničiek<br />
a prameňov je buď vyschnutých<br />
alebo neudržiavaných. Dokázali by<br />
ste povedať, koľko z nich je ešte dnes<br />
skutočne funkčných a o koľko z nich<br />
sa ľudia starajú?<br />
Z našej kampane Zachráňme studničky<br />
vieme celkom určite, že máme<br />
190 patrónov nad studničkami. V národnom<br />
registri je minimálne tristo<br />
studničiek, o ktoré sa niekto stará –<br />
na prvý pohľad vidieť. Existuje veľa<br />
studničiek, okolo ktorých keď idete,<br />
poviete si: joj, niekto tu nechal neporiadok,<br />
tak ja to upracem – to je<br />
taký ten spontánny prístup. Takže je<br />
ťažko presne povedať, o koľko studničiek<br />
sa ľudia starajú.<br />
jesenné zatváranie studničiek, to<br />
všetko sa medzi ľudom veľmi dlho<br />
udržiavalo.<br />
SG: Kto by nepoznal kantátu Bohuslava<br />
Martinů „Otvírání studánek“<br />
... „Tak je to u nás každý rok<br />
v máji. Děti studánkám prameny<br />
jak srdce zemi otvírají…“ To skutočne<br />
svedčí o tom, že ľudia mali<br />
studničky a vôbec vodu v úcte, a že<br />
čistenie nebolo len odstraňovanie<br />
špiny, ale akýsi slávnostný rituál...<br />
Presne tak. Bola to otázka žitia<br />
a nežitia. Pitná voda v prírode má<br />
obrovský význam.<br />
SG: Dnes je to jednoduché. Otočíme<br />
kohútikom, hygienické normy<br />
sú prísne, takže vodu máme pitnú,<br />
kedykoľvek si spomenieme. A to, čo<br />
je za hranicami nášho pozemku, nás<br />
už tak nezaujíma...<br />
Úplne s vami súhlasím.<br />
Pramenitá voda je zo všetkých pozemských substancií najživšie spojená s duchovným<br />
svetom. Pramene sú pre krajinu zdrojom životodarnej sily, ktorú nemôže čerpať<br />
iným spôsobom. Ich prítomnosť je znamením vitality kraja, ich úbytok naopak<br />
predzvesťou úpadku. Človek sa v tomto procese uplatňuje nielen ako ovplyvňujúci<br />
činiteľ, ale býva aj jeho konečnou obeťou. V krajine, ktorej chýba živá sila prameňov,<br />
možno len veľmi ťažko udržať zdravé telo a pohyblivého ducha.<br />
Jan Palouček<br />
a podľa fotografií sa dá usúdiť, či sa<br />
o ne niekto stará alebo nie. Takže to<br />
je asi počet živých, aspoň dvakrát za<br />
rok upravených studničiek. Zdá sa to<br />
relatívne málo, ale to sú také, kde to<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
SG: Vás k tejto aktivite podnietil<br />
fakt, že studničiek a prameňov v prírode<br />
ubúda. Čím to podľa vás je?<br />
Mám správy z Beskýd, kde robili<br />
kolegovia prieskum asi pred dvadsiatimi<br />
rokmi. Našli tam vtedy, pokiaľ<br />
si dobre pamätám, vyše dvesto<br />
studničiek. Keď sa asi pred ôsmimi<br />
rokmi vydali kontrolovať ich stav,<br />
našli z nich asi len tretinu. Čím to<br />
je? Je preukázané, že hladina spodných<br />
vôd v celej Európe klesá. Je však<br />
pravda, že ľudia už nevenujú studničkám<br />
a prameňom takú starostlivosť<br />
ako kedysi. Pretože je jednoduchšie<br />
vziať si plastovú fľašu s vodou a nespoliehať<br />
sa v prírode na studničku.<br />
A to je druhý vážny dôvod ubúdania.<br />
S tým ide ruka v ruke tretí dôvod,<br />
ktorým je postupný zánik ľudových<br />
tradícií. Jarné otváranie studničiek,<br />
SG: Napriek tomu by ma ešte zaujímalo,<br />
akým spôsobom si ľudia<br />
môžu vziať patronát nad studničkou<br />
nachádzajúcou sa na pozemku,<br />
ktorý im nepatrí – nebudú porušovať<br />
nejaký zákon, keď budú zasahovať<br />
do niečoho, čo je obecné, štátne,<br />
alebo napríklad patriace štátnym<br />
lesom?<br />
Dá sa to urobiť veľmi jednoducho.<br />
Väčšinou ľuďom radíme, aby sa dohovorili<br />
priamo s vlastníkom daného<br />
pozemku. Prevažná väčšina vlast-
10 Zelená chýše Hubertova studánka<br />
10<br />
Zdislavina studánka 9<br />
pramen Přátelství<br />
Černá studna<br />
10A 12 13<br />
11<br />
11<br />
8A 9<br />
9A<br />
Šárka<br />
níkovnikdyniejeprotinikdy nie proti, abysamu<br />
niekto staral o majetok a zveľaďoval<br />
ho. Vlastníci, ktorými sú obec alebo<br />
štátne lesy, nemávajú spravidla námietky.<br />
Samozrejme, bolo by to niečo<br />
iné, keby si človek chcel vziať patronát<br />
nad studničkou, ktorú má niekto<br />
v záhrade. Ale nám ide predovšetkým<br />
o studničky verejne prístupné. A ten<br />
U nás na Slovensku podobnú celoslovenskú registráciu<br />
na internete nemáme. Ochrane prameňov<br />
a studničiek sa však venujú niektoré miestne<br />
združenia ochrany prírody, nadšenci, základné<br />
školy a pod. Niektorí z nich nadväzujú na dávne<br />
tradície. Niekde bývalo zvykom „otvárať studničky“<br />
v prvú jarnú nedeľu, inde na prvého mája.<br />
U starých Slovanov bolo vraj súčasťou oslavy jarnej<br />
rovnodennosti aj obradné čistenie studničiek,<br />
museli byť upravené najneskôr do Turíc. Verilo sa,<br />
že chotár, kde neboli vyčistené studničky, mohli<br />
postihnúť duchovia nedostatkom vlahy.<br />
patronát je výhodný pre všetky<br />
strany – nielen pre majiteľa, ktorému<br />
sa niekto stará o kúsok prírody, ale<br />
i pre toho, kto je patrónom. Pretože<br />
potom vidieť kus práce za sebou, a to<br />
je vždy krásny pocit. A keď potom<br />
odchádzate od vyčistenej studničky,<br />
cítite sa skvele. Inak vlastné prevzatie<br />
patronátu je veľmi jednoduché. Vyplníte<br />
formulár, v ňom sa v podstate<br />
zaviažete k tomu, že sa o studničku<br />
budete starať čo najdlhšie a čo najlepšie.<br />
Vieme aj o rodoch, ktoré sa<br />
o studničku starajú už po tri generácie.<br />
To musí byť asi tak stodvadsať sať<br />
rokov. To je predsa úžasné.<br />
SG: V takomto rode si určite tiež<br />
odovzdávajú skúsenosti, ako sa<br />
presne o studničku starať. To už ale<br />
dnes mnohí nevieme. Nemôžeme me<br />
napríklad studničke, aj keď nevedomky,<br />
nejakým zásahom<br />
uškodiť? Poradíte ľuďom,<br />
ako studničku čistiť?<br />
Dokážeme poradiť, na<br />
čo si dávať pozor, čo poškodiť a ako to urobiť...<br />
Našťastie ľudia väčšinou<br />
nemajú možnosť prísť do<br />
ne-<br />
lesa s bagrom a odbagrovať<br />
pár kubíkov zeminy.<br />
Človek má pomerne málo<br />
fyzickej sily, takže ňou<br />
studničku nepoškodí, ale<br />
v skutočnosti ju zveľadí.<br />
Ide hlavne o pravidelnú<br />
údržbu. Aby nebola zapadnutá lístím,<br />
nezaniesla sa bahnom a nezauž<br />
nikto ju<br />
nikla. Taká studnička je stratená a<br />
nenájde.<br />
Rozhovor viedla Marie Šuláková á<br />
marie.sulakova@svetgralu.czu.cz<br />
11A<br />
12A 13A<br />
12 13<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
Jiří Gottweiss<br />
Zajtrajšok sa začína dnes<br />
Keď začneme mať problémy vo svojom živote,<br />
ponúkajú sa nám mnohé možnosti<br />
pomoci. Hľadáme spôsoby, ktoré nám čo<br />
možno najrýchlejšie uľavia od doterajších<br />
bolestí bez ohľadu na to, či ide o chorobu<br />
tela alebo duše. V prípade telesných<br />
ťažkostí nám krátkodobú úľavu môže poskytnúť<br />
skalpel alebo pilulka ochromujúca<br />
naše zmysly. Ako je to však v prípade<br />
ťažkých životných období, duševných kríz,<br />
ktorých medzi ľuďmi pribúda a s ktorými<br />
si často nevieme rady?<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
Môžeme žiť v problematickom<br />
manželstve, mať starosti<br />
s deťmi, s chorými rodičmi, zradil<br />
nás obchodný partner, rozvádzame<br />
sa, nemôžeme nájsť prácu, životného<br />
partnera, alebo trpíme depresiami<br />
a správame sa podivne. Ťažké životné<br />
obdobia v skutočnosti nie sú len povrchné<br />
prekážky, ktoré zo seba môžeme<br />
ľahko striasť po porade so svojou<br />
kartárkou alebo vedmou, ale vývoj, pri<br />
ktorom môže nastať skutočný prelom<br />
v našom doterajšom bytí. Stále častejšie<br />
sa obraciame na rôzne odvetvia<br />
ezoteriky, ktoré v sebe nesú aj nemalé<br />
riziká a ktoré nám v skutočnosti s naším<br />
životom nemôžu pomôcť. Človek<br />
vymyslel a vypracoval aj techniky,<br />
ktoré sa zaoberajú terapiou návratu<br />
do minulosti v domnienke, že opakované<br />
prežitie často aj traumatizujúcich<br />
zážitkov povedie k odstráneniu<br />
problémov. Nezriedka sa objavujú aj<br />
prípady, keď sa ľuďom po absolvovaní
NA ZAMYSLENIE<br />
týchto terapií skôr priťažilo. Navyše je<br />
treba mať na pamäti, že tieto terapie<br />
môžu pomôcť, rovnako ako pilulka,<br />
iba krátkodobo. Opakované prežitie<br />
nemôže vykonať prácu za nás samotných.<br />
Je to druh programu, ktorý<br />
v určitej chvíli ponúka vysvetlenie namiesto<br />
vlastného úsilia, ktoré jediné<br />
môže privodiť vnútornú zmenu. Človeku<br />
môže priniesť úžitok jedine to,<br />
čo vykoná z úplne slobodného a neovplyvneného<br />
chcenia, aké je mu treba<br />
na skutočný vzostup. Všetko ostatné<br />
sú veci nepodstatné, ktoré mu môžu<br />
len prechodne prinášať zdanlivý úžitok<br />
alebo škodu.<br />
Na pochopenie problémov nášho<br />
života nám môžu pomôcť symbolické<br />
systémy, ktoré prehovárajú k vnútornej<br />
imaginácii, aj keď v dnešnej materialistickej<br />
dobe v nás môžu spôsobiť<br />
aj rozpaky. Dalo by sa povedať, že<br />
je to akýsi zväzok kľúčov, ktorý nám<br />
umožní vstúpiť, pokojne sa prechádzať<br />
a pritom skúmať odľahlejšie neosvetlené<br />
miesta našich duší. Môžu to byť<br />
naše sny, múdre knihy a príbehy, dnes<br />
už aj filmy, ktoré znázorňujú príbehy<br />
ľudských zápasov a ponúkajú inšpiráciu<br />
a náhľad. Jedným z veľkých príbehov,<br />
vrhajúcich svetlo na mnohé deje,<br />
je biblický príbeh o Jonášovi, ktorého<br />
prehltla veľryba: Boh povolal Jonáša,<br />
aby povedal obyvateľom Ninive o ich<br />
hriešnom správaní sa a skutkoch, ale<br />
Jonáš sa pred svojou úlohou pokúsil<br />
ujsť a nastúpil na loď smerujúcu<br />
opačným smerom do iného vzdialeného<br />
mesta. Počas plavby sa strhla<br />
ohromná búrka a námorníci hľadali<br />
dôvod, prečo sú u Boha v nemilosti;<br />
zistili, že Jonáš uteká pred svojou úlohou<br />
a poslaním. Hodili ho teda cez palubu,<br />
aby sa zachránili, a Jonáša prehltla<br />
veľryba. Strávil v jej útrobách tri<br />
dni a tri noci, kým ho vyvrhla na breh.<br />
Boh ho zavolal ešte raz a tentoraz Jonáš<br />
poslúchol. Je možné, že ani dnes<br />
nechceme nájsť zmysel svojich problémov<br />
a snažíme sa utiecť pred svojou<br />
úlohou, ktorá nás chce donútiť, aby<br />
sme sa vzdali mnohých doterajších návykov<br />
a presvedčení. Predstavme si, že<br />
vonkajší zdroj nášho utrpenia je veľký<br />
kontajner, v ktorom sme zajatí, keď sa<br />
nechceme zmeniť dobrovoľne. Tento<br />
kontajner sa pohybuje presne tam,<br />
kam sa potrebujeme dostať aj my. Musíme<br />
teda sami seba ponúknuť transformujúcim<br />
silám, ktoré do toho času<br />
zostávajú v pozadí. Tu možno povedať<br />
len jedno: „Ak sa niekto nenarodí<br />
znovu, nevojde do kráľovstva nebeského“<br />
(to znamená, zmeniť–prerodiť<br />
seba samého, pozn. red.).<br />
Mnoho ľudí si myslí, že zmyslom<br />
života je vyriešiť problémy a žiť bezstarostný<br />
život. Našou úlohou, ak nie<br />
priamo poslaním, je skôr usilovať sa<br />
o pravý život. Stať sa tým, kým skutočne<br />
sme. Naučiť sa viac zaoberať sa<br />
ľuďmi a životom okolo seba, žiť svoj život<br />
so všetkými výškami i hĺbkami. To<br />
znie banálne, ale dnes veľa ľudí trávi<br />
čas tým, že sa životu vyhýbajú, boja<br />
sa mu plne odovzdať a svoju energiu<br />
vkladajú skôr do ambícií, závislostí<br />
a predsudkov, ktoré im nedávajú nič<br />
okrem toho, že ich majú. Veľa ľudí priťahuje<br />
skôr zvedavosť a tajomno než<br />
trvalé úsilie k dobru. Ťažké obdobia<br />
nášho života sa naopak môžu stať cestou<br />
vedúcou späť k životu. Sami o sebe<br />
sa dozvieme ďaleko viac v ťažkých obdobiach<br />
života než v období pokoja<br />
a bezstarostnosti. Na ťažké životné<br />
obdobia sa však nemožno pozerať ako<br />
na Bohom chcené skúšky, pridelené<br />
podľa náhodného výberu, ale ako na<br />
následky vlastných rozhodnutí alebo<br />
pochybení, ktoré majú svoj pôvod<br />
v minulosti, alebo ako na prostriedok<br />
duchovného vývoja. Treba si neustále<br />
pripomínať, že náš život má svoj zmysel<br />
– vrátane utrpenia, ktoré sme si<br />
kedysi v minulosti sami privodili, podobne<br />
ako Jonáš.<br />
Týmito ťažkými časmi musíme<br />
však prejsť s pevným presvedčením<br />
a dôverou v život. Dnešná spoločnosť,<br />
ktorá je hladká a nalakovaná, zabudla<br />
na základné podmienky fungovania<br />
pravého života a v tomto ohľade<br />
veľmi klesla. Pochopiť rozdiel v pôvode<br />
ľudského ducha a zvieracej duše<br />
so všetkými dôsledkami, je však celkom<br />
zásadné kvôli tomu, aby sme<br />
v dnešnej dobe pochopili skutočný<br />
a plný význam nášho života tu na<br />
Zemi. Skutočný život je iba život duchovný,<br />
a ten dnes do istej miery závisí<br />
aj od toho, ako zaobchádzame<br />
so svojimi problémami a sami so sebou:<br />
buď sa snažíme uhýbať a utiecť<br />
pred nimi, alebo ich použijeme ako<br />
prostriedok k vnútornej zmene, ktorá<br />
nám daruje nový život. Skrze udalosti<br />
svojho života pochopíme jeho zmysel<br />
a význam, naša reč sa viac sústredí na<br />
to podstatné a spresní sa. Človek sa<br />
postupne stáva premýšľavejším a menej<br />
zaujatým samým sebou.<br />
Duchovný život nás pritom neodvádza<br />
od skutočného všedného života,<br />
ale naopak ponúka vždy inteligentný<br />
spôsob ako zaobchádzať so všetkým,<br />
s čím sa v živote stretávame. Dokáže<br />
poskytnúť vhľad do našich najhlbších<br />
otázok a problémov a ponúknuť víziu,<br />
ktorá presahuje každodenné záležitosti.<br />
Pokiaľ sme potom v takej vízii<br />
a trvalých hodnotách pevne zakotvení,<br />
pokiaľ nasledujeme a riadime<br />
svoj osud s plným vedomím zodpovednosti<br />
za svoj život a obraciame sa<br />
k Bohu celým svojím srdcom, celou<br />
svojou dušou a celou svojou mysľou,<br />
potom nie je žiadna strata príliš veľká,<br />
žiaden problém neriešiteľný a žiadna<br />
výzva neuskutočniteľná, pretože precitáme<br />
k vedomiu, ktoré prekoná všetky<br />
predstavy o našej budúcnosti – budúcnosti,<br />
ktorej sa už nemusíme obávať.<br />
Jiří Gottweiss<br />
gottweiss@svetgralu.sk<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
EZOTERIKA:<br />
VYNÚTENÉ SCHOPNOSTI?<br />
Ocitli ste sa v ťaživej<br />
situácii? Ponúkam<br />
vám svoje poradenské<br />
služby (astrológia,<br />
numerológia, výklad<br />
kariet, tarot, kyvadlo)…<br />
Noviny a internet sú dnes plné takýchto a podobných inzerátov. A všade sa to len<br />
hemží anjelmi, kyvadielkami, kartami, pomoc pri bolesti duše ponúka hlbinná regresívna<br />
terapia, reiki, hypnóza. To všetko sa radí do kategórie ezoterika. Ľudia<br />
v nej hľadajú pomoc, alebo len tak ukájajú svoju zvedavosť, alebo chcú napríklad<br />
získať liečiteľské schopnosti... Je pre človeka ezoterika skutočne tou pravou cestou<br />
k pomoci? Nemôže byť dokonca nebezpečná? Príklady z praxe liečiteľa MUDr. Jana<br />
Paloučka svedčia skôr o tom, že nie je nad prirodzený spôsob liečenia a že opravdivé<br />
schopnosti získame až úsilím o vnútorné zušľachtenie...<br />
Na svete azada niet vyššej babylonskej veže, než je ezoterika. Zdanlivo nikomu<br />
nepatriaca, v ktorej sa dá neobmedzene prechádzať všetkými smermi, s veľkým<br />
množstvom názorov, zdanlivo nedokázateľných, nevyvrátiteľných a nepostihnuteľných,<br />
pričom majú všetky svojich vlastných stúpencov. Napriek všetkej dobromyseľnosti,<br />
snahe o zladenie vzájomne protichodných názorov, a všeobjímajúcemu<br />
„všetky cesty sú správne a vedú nahor“… nie všetky z tých protikladných<br />
náhľadov musia mať pravdu. Buďme pravdiví a povedzme si, že ide o názory<br />
na Pravdu, poplatné čiastočnosti nás krátkozrakých a nemúdrych ľudí, a teda,<br />
že nie všetky názory musia byť správne a musia viesť nahor. Každý z nás sme<br />
čiastočný, vidíme svoj kúsok skutočnosti, a ten sa nám zdá byť pravdou.<br />
O to cennejšia je opora, ktorej sa môžeme pridržať, spoľahnúť sa na ňu, ktorá<br />
vnesie poriadok a zrozumiteľnosť do tohto zdanlivo neprehľadného sveta a ktorá<br />
dovidí aj za roh, kam my nedovidíme. Tou oporou je znalosť zákonitostí, ktorými<br />
sa riadi rovnako viditeľný ako aj ten neviditeľný svet. Pretože oboje vzniklo<br />
z rovnakej ruky, z ruky jediného Stvoriteľa.<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
ROZHOVOR<br />
s MUDr. JANOM PALOUČKOM<br />
SG: Pán doktor, stretli ste sa vo<br />
svojej praxi s ľuďmi, ktorým ezoterika<br />
v nejakej forme uškodila?<br />
Asi pred piatimi alebo šiestimi rokmi<br />
ku mne prišli v pomerne krátkom časovom<br />
odstupe dvaja ľudia, ktorí boli<br />
zasvätení do reiki. Bolo zvláštne, že<br />
obaja boli vo veľmi podobnom stave,<br />
obaja asi mesiac vôbec nespali – neboli<br />
schopní zaspať, takže sa nachádzali
TÉMA<br />
v stave fyzického a psychického rozvratu,<br />
boli zmätení, zoslabnutí, ich<br />
psychika bola silne narušená. Povedal<br />
som im pár slov o príčinách, ako<br />
som to videl, ale v podstate sme sa<br />
rozišli s tým, že im nemôžem pomôcť,<br />
pretože oni sa k tomu rozhodli sami,<br />
a preto by ku zmene mohlo dôjsť<br />
jedine na základe ich nového rozhodnutia,<br />
ku ktorému by napríklad<br />
dospeli po našom rozhovore. S podobnými<br />
prípadmi som sa potom<br />
stretol ešte niekoľko ráz, ale už nikdy<br />
v takej extrémnej forme.<br />
SG: Čo sa vlastne deje s človekom,<br />
ktorý sa takzvane nechá zasvätiť<br />
do reiki a prečo to tí ľudia robia?<br />
Ľudia chcú reiki preto, aby nimi začala<br />
pretekať akási liečivá sila, aby<br />
mohli prikladať ruky a pomáhať tak<br />
ďalším ľuďom. Sú teda určite vedení<br />
dobrým úmyslom, ale zabúdajú na<br />
to, že skutočné schopnosti môžu byť<br />
človeku darované iba na základe jeho<br />
skutočného vnútorného stavu. Akýkoľvek<br />
dar, akákoľvek schopnosť sú<br />
podmienené predchádzajúcim úsilím<br />
o vnútorné zušľachtenie. Ak k tomu<br />
nedochádza, potom sa ani schopnosť<br />
nedostaví. Keď sa chce niekto<br />
takýmto spôsobom domôcť liečivej<br />
sily, je to obžaloba Stvoriteľa, možno<br />
aj akési vyjadrenie nevôle proti poriadku,<br />
ktorý zatiaľ človeku nezveril<br />
tú schopnosť, ktorú si pre seba želá<br />
a o ktorej si myslí, že ju „iba“ potrebuje.<br />
Zásahom cudzej vôle pri zasvätení<br />
do reiki sa skutočne duša i telo<br />
akosi pootvoria vyššiemu toku energie,<br />
ktorý však nekorešponduje s vnútorným<br />
vývojom, a preto potom táto<br />
energia pôsobí disharmonicky. Telo<br />
ju nedokáže spracovať, je to niečo<br />
cudzorodé, niečo, čo sa skôr alebo<br />
neskôr prejaví formou stavov, aké<br />
som opisoval na začiatku. Sú ľudia,<br />
ktorí si na svet prinesú nejaké vnútorné<br />
uschopnenie a mohli by túto<br />
schopnosť už dosiahnuť, keby sa vnútorne<br />
vyvinuli. Týmto reiki určite nespôsobí<br />
takú ujmu hneď, ale možno<br />
až po mnohých rokoch. Ohrození<br />
sú najmä tí ľudia, ktorí na to nie sú<br />
určení, ktorí na to nie sú pripravení<br />
a ktorých potom tie škody postihnú<br />
v horšej forme.<br />
SG: Kam to až môže viesť a čo<br />
môže byť najhorším dôsledkom?<br />
Tých dôsledkov je určite viac. Jednak<br />
je to osobná telesná ujma, ale aj<br />
duševná – pretože človek vyplytvá<br />
silu a nie je isté, či ju nevyplytval natrvalo,<br />
či sa bude môcť telesne i duševne<br />
zotaviť, či bude znovu schopný<br />
dobehnúť to, čo zameškal. To je jeden<br />
aspekt, ktorý sa vzťahuje k človeku<br />
samotnému. A potom je tu druhý<br />
aspekt, mylné vedenie ďalších ľudí.<br />
Keď človek používa silu, ktorá mu<br />
nepatrí, ktorá jeho vlastné telo poškodzuje,<br />
potom sú tie úspechy, ku<br />
ktorým dochádza a ktorými sa aj argumentuje,<br />
len zdanlivé. Skutočnú<br />
duchovnú pomoc to nikdy neprinesie.<br />
Už po roku intenzívnejšieho pôsobenia<br />
má taký človek na svedomí<br />
zástup ľudí, ktorí sú zmätení, alebo<br />
orientovaní zlým smerom, myslia si,<br />
že reiki je dobrá vec, nechajú sa aj<br />
zasvätiť… Celé to reiki bazíruje na<br />
omyle, že človek má v sebe božské,<br />
že má slúžiť ako kanál pre „božskú“<br />
energiu. Človek nemusí túto filozofiu<br />
priamo sprostredkovať, oni si sami<br />
vezmú knihu o reiki, sami dospejú<br />
k takému záveru a začnú tomu veriť.<br />
Povedal by som, že toto sú často tie<br />
väčšie škody, ktoré potom padajú i na<br />
hlavu pôvodcu.<br />
SG: Raz som absolvovala reflexnú<br />
masáž u masérky, ktorá robila aj<br />
reiki. Pýtala som sa jej na to, či<br />
to nemôže byť nebezpečné a ona<br />
sa veľmi rázne stavala za to, že<br />
reiki je iba a len láska. Tak som<br />
si povedala, že to musí znieť pre<br />
mnohých ľudí lákavo…<br />
U mňa osobne, keď počujem, že sa<br />
niečo deje „v mene lásky“, dochádza<br />
k mobilizácii. Väčšinou tam niečo<br />
nehrá. To je pojem, ktorý si každý<br />
v sebe nesieme inak – niekto sploštene,<br />
povrchne, niekto hlboko a iný<br />
ešte hlbšie. Úmysel je iste ušľachtilý,<br />
no neznamená to ešte, že ten človek<br />
bude aj správne konať. Záleží na tom,<br />
akú bude mať on o tom predstavu<br />
a či tým ľuďom aj odovzdáva –, buď<br />
v podtexte, alebo priamo – nejakú<br />
vyššiu duchovnú hodnotu.<br />
SG: Existuje nejaká pomoc pre<br />
ľudí, ktorí sa nechali zasvätiť<br />
do reiki a teraz sa dozvedia, že<br />
to nie je zas také dobré, ako si<br />
mysleli…?<br />
Takýto rozhovor alebo článok, aký píšete<br />
– pretože tam dostanú informácie,<br />
nad ktorými sa môžu zamyslieť.<br />
A ďalej už je to na ich rozhodnutí. Keď<br />
má človek tendenciu niečo zakúsiť, do<br />
niečoho sa pustiť a je to v ňom skutočne<br />
veľmi živé a nedokáže to prekonať<br />
tým, že sa zamyslí, zastaví a poučí<br />
z príkladu druhých ľudí, potom si<br />
musí prejsť svojou vlastnou skúsenosťou.<br />
Nemožno ho zadržať a ani<br />
by to nebolo dobré – pretože on by sa<br />
k tomu aj tak vrátil. Je to ako struna,<br />
ktorú síce môže napínať, ale ktorá ho<br />
nakoniec aj tak vráti zase späť.<br />
SG: Existujú aj terapeuti, ktorí<br />
spôsobia dočasné zlepšenie stavu<br />
napríklad niektorých fóbií. Človek<br />
sa vráti pomocou takého terapeuta<br />
tzv. hypnotickou regresiou<br />
do nejakého stavu v minulosti -<br />
neustále sa mu vracia akýsi zážitok<br />
a on na základe toho zistí,<br />
prečo má z niečoho strach. Môže<br />
sa tento človek takto skutočne<br />
vyliečiť?<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
TÉMA<br />
To v skutočnosti nie je liečba. Oni to<br />
ešte nazývajú tak, že je to akési „zrušenie<br />
karmy“. Musí to teda byť aj o nepochopení<br />
princípu karmy – karma<br />
nesúvisí so zasvätením do toho, čo<br />
sa mu vlastne stalo. Musí ísť o jeho<br />
vnútornú zmenu. Karmu môže človek<br />
zrušiť jedine tak, že sa rozhodne zmeniť<br />
seba samého a následne potom aj<br />
činom. Človek sa môže zmeniť jedine<br />
tým, že niečo hlboko prežije. Keď prežije<br />
napríklad náhlu smrť – spadne<br />
z parníka do mora, utopí sa – tak je to<br />
jeden okamih, ktorý sa zakóduje do<br />
duše a pri novom narodení si prinesie<br />
napríklad fóbiu z vody. Je to niečo, čo<br />
ťaží jeho dušu a čo sa navonok prejavuje<br />
fóbiou. Toho sa človek nemôže<br />
zbaviť nejakým explozívnym pozitívnym<br />
zážitkom, keď naraz zbadá, že<br />
tá voda je dobrý živel a skočí do nej<br />
hlavičku… Prirodzená cesta k liečeniu<br />
fóbií je tá, že sa človek opakovane,<br />
postupne a s citom vedie k takým zážitkom<br />
s daným predmetom strachu,<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
ktoré vždy dopadnú dobre. U takého<br />
človeka je napríklad dobré začať<br />
s malým množstvom vody, pobudnúť<br />
niekde napríklad s dieťaťom, ukazovať<br />
mu tú vodu opakovane z toho<br />
lepšieho uhla, aby došlo k prekonaniu<br />
strachu a časom vyliečeniu z fóbie.<br />
Pri hypnotickej regresii si takú liečbu<br />
môžeme predstaviť zhruba tak, že<br />
toho človeka vysadíme na parník,<br />
z neho ho zhodíme do vody a budeme<br />
na neho volať „teraz už si vyliečený.“<br />
Takže on znovu prežije tú<br />
šialenú traumu, je mu vnútený zážitok,<br />
na ktorý nemá silu, ktorý nevie<br />
spracovať. Výsledkom je skôr dvojitá<br />
trauma, pričom zásahom cudzej<br />
vôle terapeuta sa na neho kladie akási<br />
deka alebo príklop, ktorý spôsobí,<br />
aby to pre danú chvíľu – niekoľkých<br />
rokov – nevnímal. Vzniká teda dojem<br />
vyliečenia, ale trauma vo vnútri sa<br />
znásobí. A tento človek je ukrátený<br />
o prirodzený spôsob liečenia.<br />
SG: Mali ste vo svojej praxi človeka,<br />
ktorý sa vyliečil z fóbie<br />
práve tou prirodzenou cestou?<br />
Spomínam si na jednu paniu, ktorá<br />
sa bála pavúkov a presťahovala sa do<br />
vidieckej školy, plnej tých najväčších<br />
pavúkov, aké u nás žijú. Pravidelne<br />
dostávala hysterické záchvaty a začala<br />
si uvedomovať, že to tak ďalej<br />
nejde… Zohnala si farebný atlas<br />
pavúkov a priniesla mi ho ešte tak<br />
trochu štítivo ukázať. Hovorila, že<br />
si v ňom každý deň listuje a snaží sa<br />
sama seba presvedčiť, aké je to milé<br />
zvieratko, užitočné a že iba trošku<br />
rýchlejšie behá a desí ľudí. Aj doma<br />
postupom času hrdinsky vymietla<br />
pavučiny a pavúky vynášala na lopatke<br />
von… Za tri roky dosiahla to,<br />
že jej to už nič nerobilo. Pavúk bol<br />
pre ňu normálnym zvieratkom, ktoré<br />
sa vymetie, keď treba – a bola zdravá.<br />
Mnoho ľudí má tento problém na celý<br />
život. Tento príklad je taká malá skúsenosť,<br />
že sa to dá a že to chce len čas,<br />
a že ten zážitok je pri tom pozitívny.<br />
Nie je možné explozívne pozitívne<br />
niečo prežiť, a tým znegovať smrť<br />
alebo nejaký strašný zážitok…<br />
SG: Takže v podstate trvale vyvíjať<br />
vlastné úsilie k tomu, aby sa vrátili<br />
jazýčky váh do rovnováhy…<br />
Áno, to je spôsob, ktorý sa uplatňuje<br />
aj pri výchove. Keď človek niečo nezvláda,<br />
tak sa to tiež nenaučí naraz,<br />
ale musí byť k tomu dovedený<br />
postupne.<br />
Rozhovor viedli Marie Šuláková a Jiří Gottweiss<br />
sulakova@svet.gralu.cz; gottweiss@svet.gralu.cz
Liečivý<br />
magnetizmus<br />
Prednáška z diela Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />
Liečivý magnetizmus zaujme jedno z vedúcich postavení<br />
v ďalšom vývoji ľudského pokolenia.<br />
Ak hovorím o magnetopatoch, myslím tým len naozaj<br />
vážnych znalcov, ktorí chcú úprimne a ochotne<br />
pomáhať ľudstvu. Nejde tu o zástup tých, ktorí sa<br />
nazdávajú, že nepatrným priemerným vyžarovaním,<br />
mnohými slovami a tajuplnými posunkami konajú<br />
niečo veľké.<br />
V súčasnosti prechádza síce nervózny nepokoj radmi<br />
tých statočných, ktorí už po roky prinášali svojim blížnym<br />
v toľkých prípadoch najlepší pozemský dar, aký<br />
len mohli dať: uzdravenie z mnohých chorôb takzvaným<br />
magnetizmom svojho tela alebo prenosom podobných<br />
prúdov z jemnohmotnosti, zo záhrobia.<br />
Žiaľ, znovu a znovu sú tu pokusy označiť triedu<br />
magnetopatov za podradnú, ak nie dokonca ešte za<br />
niečo horšie, robiť jej prekážky a potláčať ju. S nesmiernym<br />
hurhajom sa nadmieru nafukujú jednotlivé<br />
výnimky, u ktorých nízka ziskuchtivosť vytvorila nečestné<br />
charaktery, alebo kde už vopred základom boli<br />
podvodnícke úmysly, pričom „liečitelia“ tento krásny<br />
dar vôbec nemajú.<br />
Len sa rozhliadnite okolo seba.: Kde niet podvodníkov<br />
a klamárov? Nájdu sa všade! V iných povolaniach<br />
dokonca ešte viac. Z tohto dôvodu každý v tom ihneď<br />
jasne zbadá pri takej zloprajnosti často úmyselné<br />
bezprávie.<br />
Avšak závisť a ešte viac strach sú príčinou toho, že<br />
počet protivníkov a nepriateľov vzrastá. Samozrejme,<br />
toto umenie liečiť nemôže sa získať pri popíjaní piva<br />
a vína.<br />
Ono vyžaduje vážnych a predovšetkým solídnych<br />
a zdravých ľudí!<br />
V tom zaiste spočíva hlavný koreň všetkej závisti,<br />
ktorá je potom jadrom nevraživosti. Veď také podmienky<br />
sa dnes nedajú ľahko splniť. A čo bolo v tomto<br />
smere raz zameškané, to sa nedá už dohoniť.<br />
Okrem toho pravá účinná liečivá sila sa nedá získať<br />
štúdiom. Je darom, ktorý takto obdarovaného človeka<br />
určil za povolaného.<br />
Kto takýchto ľudí chce utláčať, dáva tým najavo,<br />
že blaho ľudstva nemá na zreteli, a tým menej na<br />
srdci. Uvaľuje tým na seba vinu, ktorá sa mu musí<br />
stať osudnou.<br />
Malý hlúčik statočných sa nemusí obávať. Prekážky<br />
sú dočasné. V skutočnosti sú bezpečným znamením<br />
skorého, radostného a hrdého vzostupu.<br />
Abd-ru-shin<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
Keď<br />
zomrelo<br />
milión<br />
Írov …<br />
Dramatické varovanie<br />
pre dnešnú dobu<br />
Siegfried Hagl<br />
Medzi rokmi 1845 až 1848 zomrelo približne<br />
milión Írov hladom alebo na choroby.<br />
Ďalší milión a pol sa vysťahoval z dôvodu<br />
neúnosných životných podmie nok,<br />
krajina sa vyľudnila. Z bohatého Anglicka<br />
sa im účinnej pomoci nedostalo. Ako<br />
došlo k tejto dramatickej udalosti? Pri<br />
bližšom pohľade stojí za týmto zemiakovým<br />
hladomorom desivý ľudský sklon:<br />
prisudzovať princípom väčšiu dôležitosť<br />
než ľudskému životu.<br />
nes sa už človek zriedka zamýšľa<br />
D nad tým, že v minulosti patril<br />
hlad k bolestným skúsenostiam, ktoré<br />
si musela – aj v strednej Európe – pretrpieť<br />
skoro každá generácia. Moja<br />
matka zažila dve potravinové krízy,<br />
z ktorých najmä tá prvá, v čase prvej<br />
svetovej vojny a po jej skončení, jej<br />
zostala v živej pamäti do konca života.<br />
Neblahé vplyvy ako vojna, zlé počasie,<br />
sucho, povodne, napadnutie rastlín<br />
škodcami a chorobami, spôsobili<br />
skoro v každom storočí obdobia neúrody<br />
a nedostatku potravín. Väčšinou<br />
sa tento nedostatok dotkol iba určitého<br />
regiónu, no vtedajšie dopravné<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
možnosti často neumožňovali zabezpečiť<br />
postihnutým prebytky z inej oblasti.<br />
Keď dnes stojíme v nejakom supermarkete,<br />
ktorého regály sú nabité<br />
potravinami všetkého druhu, pripadajú<br />
nám tieto časy núdze ako prekonané.<br />
Občas si niekde všimneme<br />
plagáty, ktoré vyzývajú k príspevkom<br />
na zmiernenie hladu v chudobných<br />
krajinách tretieho sveta. Tieto výzvy<br />
k ľudskej spolupatričnosti sú nutné,<br />
pretože utrpenie cudzích, nám vzdialených<br />
ľudí, sa nás zväčša bytostne<br />
nedotýka.<br />
Príklad z histórie Írska však ukazuje,<br />
ako ďaleko môže zájsť ľahostajnosť<br />
i v kresťanskej krajine, ktorá je<br />
tradične hrdá na svoju históriu, staré<br />
demokratické tradície, humanitu<br />
a smer udávajúce ekonomické teórie.<br />
VYKORISŤOVANÁ<br />
A ZANEDBÁVANÁ<br />
KRAJINA<br />
V 19. storočí bolo Írsko ako súčasť<br />
Veľkej Británie nešťastnou krajinou.<br />
Povzbudené francúzskou revolúciou<br />
prešlo niekoľkými, sčasti násilnými<br />
snahami o nezávislosť. Keď sa nedočkalo<br />
očakávanej podpory od francúzskych<br />
jednotiek, všetky tieto snahy<br />
stroskotali a zhoršili už aj tak dosť<br />
ťaživú situáciu Írska.<br />
Po víťazstve nad napoleonským<br />
Francúzskom sa Veľká Británia zaradila<br />
medzi vedúce veľmoci. Pôda<br />
zeleného ostrova patrila z troch štvrtín<br />
anglickým protestantským vlastníkom,<br />
ktorí ju nechávali obrábať<br />
írskym katolíckym árendátorom. Situácia<br />
týchto nájomných roľníkov<br />
bola biedna. Za malé parcely platili<br />
árendy také vysoké, že sotva uživili<br />
svoje rodiny. K zlepšeniu situácie chýbal<br />
roľníkom kapitál – a majiteľom<br />
pozemkov zase záujem. Árendátori<br />
nemali skoro žiadnu perspektívu lepšej<br />
budúcnosti, jedinou nádejou bolo<br />
vycestovať do USA. Na to im však<br />
spravidla chýbali prostriedky. Z Írov<br />
sa stávali apatickí ľudia: z mužov agresívni<br />
pijani, ženy boli ľahostajné<br />
a špinavé, deti neduživé.<br />
Írske poľnohospodárstvo bolo z veľkej<br />
časti závislé od jedinej plodiny,
HISTÓRIA<br />
od zemiakov. Obmena plodín, zmiešané<br />
pestovanie, rozmanitosť druhov,<br />
cielené hnojenie – také stabilizačné<br />
opatrenia sa nerobili; jednak<br />
kvôli nedostatku peňazí alebo i z neznalosti.<br />
Ako dlho mohla taká závislosť<br />
na jedinej monokultúre trvať bez<br />
následkov?<br />
Monokultúry so sebou nesú riziká,<br />
odkedy poľnohospodárstvo existuje.<br />
Vo vtedajšom Írsku pochádzali<br />
všetky pestované zemiaky od rovnakých<br />
predkov zo Strednej Ameriky –<br />
mali teda úzku genetickú základňu.<br />
Ak sa podarí chorobám alebo škodcom<br />
prelomiť ochrannú bariéru tejto<br />
monokultúry, potom je úroda v celej<br />
krajine v ohrození, že týmto vplyvom<br />
podľahne.<br />
V tejto súvislosti je zarážajúca tá<br />
skutočnosť, že dnešné génové koncerny<br />
chcú produkciu osív plne industrializovať<br />
a tým, aj napriek<br />
dramatickej skúsenosti z histórie, vedome<br />
podstupujú riziko príliš úzkej<br />
génovej základne. Tieto koncerny sa<br />
zjavne spoliehajú na to, že veda bude<br />
mať stále určitý náskok pred škodcami<br />
alebo chorobami plodín, takže<br />
extrém prípadného celosvetového výpadku<br />
úrody u niektorej dôležitej potravinovej<br />
plodiny nemá hroziť.<br />
AMERICKÝ<br />
ZEMIAKOVÝ MOR<br />
V roku 1844 zničila v USA dovtedy<br />
neznáma choroba plodín veľkú časť<br />
úrody zemiakov. V Anglicku to síce<br />
zaznamenali, ale považovali túto informáciu<br />
pre seba za bezpredmetnú.<br />
Iba sledovali neobľúbených Američanov,<br />
ako sa tí so zemiakovou plesňou<br />
vysporiadajú.<br />
V Írsku sa o tomto probléme ďalekej<br />
Ameriky vedelo len málo alebo vôbec<br />
nie. Naďalej sa pestovali, ako doposiaľ,<br />
prevažne zemiaky – zdanlivo úspešne,<br />
pretože ešte v lete 1845 všetko poukazovalo<br />
na rekordnú úrodu. V správnom<br />
období dostatočne pršalo, neskôr<br />
dažde vystriedalo sucho a teplo a zemiakom<br />
sa skvele darilo. Potom sa<br />
však prejavilo írske bláznivé počasie<br />
a potvrdilo svoju zlú povesť. Za vytrvalých<br />
dažďov zahalil krajinu chlad<br />
a hmla. Polia boli zaplavené, ochorel<br />
i dobytok, ľudia trpeli. Plodiny<br />
zemiakov skoro všade napadol zemiakový<br />
mor a začali sa kaziť.<br />
Ako dnes vieme, pôvodcom zemiakového<br />
moru je huba (phytophtora<br />
infestus), ktorá sa rýchlo šíri najmä vo<br />
vlhku. Do Írska bola pravdepodobne<br />
zavlečená s lodným nákladom z Ameriky.<br />
Vtedy si v Írsku s nákazou nevedeli<br />
rady – hľadali príčinu v chladnom<br />
a daždivom lete… a spočiatku<br />
nič nepodnikli.<br />
ROZHNEVANÍ<br />
PESTOVATELIA<br />
OBILIA PROTI<br />
HLADUJÚCIM ÍROM<br />
Na jeseň v roku 1845 sa už nedalo prehliadnuť,<br />
že Írsko stojí pred hladomorom.<br />
Noviny písali o dramatických<br />
výpadkoch úrody. O potravinovej<br />
kríze sa hovorí v prípade, keď sú straty<br />
na úrode asi 50 %, v Írsku však vtedy<br />
zhnilo 90 % všetkých zemiakov!<br />
Vzniknutou situáciou sa vtedy zaoberal<br />
aj parlament vo Westminstri.<br />
Premiér Robert Peel inicioval pod vedením<br />
Charlesa Trevelyana núdzový<br />
program. Za sumu 185 000 libier šterlingov<br />
bola nakúpená kukurica a ovos,<br />
zriadené sklady potravín; potraviny<br />
boli vydávané za trhové ceny (v žiadnom<br />
prípade nie bezplatne). Toto<br />
opatrenie pomohlo hladomor zmierniť<br />
a zastaviť obávanú explóziu cien<br />
potravín.<br />
Vo vládnom kabinete v Londýne<br />
sa okolo tejto pomoci viedli spory.<br />
Pokusy zjednodušiť dovážanie obilia<br />
do postihnutých oblastí vzbudili<br />
hnev u anglických pestovateľov obilia.<br />
Vláda sa rozštiepila a napokon Peel<br />
ponúkol svoju rezignáciu. V auguste<br />
1846 došlo k zmene vlády. Liberálna<br />
vláda Whigov pod vedením premiéra<br />
lorda Johna Russela odmietala zásahy<br />
do voľného trhu a chcela zabrániť<br />
tomu, aby sa Íri trvalo spoliehali na<br />
pomoc anglickej vlády.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
HISTÓRIA<br />
BOHATÍ OPÚŠŤAJÚ<br />
KRAJINU, CHUDOBNÍ<br />
UMIERAJÚ HLADOM<br />
Pre Írsko znamenal rok 1846 katastrofu.<br />
Záplavové dažde zatopili krajinu, zemiakový<br />
mor vypukol znovu a zničil<br />
skoro celú úrodu. Bohatí majitelia pozemkov<br />
už dávno Írsko opustili, a chudobní<br />
nájomníci nemali prostriedky.<br />
Nezamestnaní si mohli na to najnutnejšie<br />
zarobiť vo verejných pracovných<br />
programoch. Ale tieto dobre mienené<br />
vládne programy pomohli len čiastočne.<br />
Byrokracia bola ťažkopádna a zdĺhavá,<br />
už aj tak nízke mzdy boli často vyplácané<br />
s oneskorením a nie každému človeku<br />
v núdzi sa dostalo pomoci. Netýkala<br />
sa napríklad árendátorov, ktorí<br />
obhospodarovali viac než jednu štvrtinu<br />
akru (1 aker = 0,4047 hektára =<br />
4047 m 2 ). Tí museli predať svoju malú<br />
úrodu obilia, aby mohli zaplatiť árendu.<br />
Keďže árendátor, ktorý neplatil, musel<br />
svoju parcelu okamžite opustiť, stratil<br />
tým aj svoj skromný domov. Tak bolo<br />
v roku 1846, keď hladomor v Írsku vrcholil,<br />
vyvezených z krajiny mnoho<br />
tisíc ton obilia. Íri chceli export obilia<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
zastaviť, no neoblomný zástanca voľného<br />
obchodu Trevelyan rozhodol, že<br />
zákaz vývozu neprichádza do úvahy,<br />
pretože voľný obchod je tým pravým<br />
riešením! Mimochodom, rovnaká<br />
dogma „voľného obchodu“ poslúžila<br />
približne v tom istom čase na ospravedlnenie<br />
ópiovej vojny. Nakoniec boli<br />
úrady aj tak nútené vydávať potraviny<br />
zadarmo a zriadiť polievkové vývarovne.<br />
Na vrchole tohto zemiakového<br />
hladomoru bolo viac ako 3 milióny<br />
ľudí odkázaných na verejné pracovné<br />
programy a polievkové vývarovne; tie<br />
zrejme uchránili pred vyhladovaním<br />
státisíce, ale dôsledky vzniknutej katastrofy<br />
tým iba zmiernili.<br />
K HLADOMORU<br />
SA PRIDAL TÝFUS<br />
A CHOLERA<br />
Nadišiel rok 1847, Írmi nazývaný<br />
„čierny 47“. Začiatok leta bol dobrý, ale<br />
potom sa objavili choroby. Týfus, škvrnitý<br />
týfus a úplavica zachvátili tisíce<br />
hladom zoslabnutých ľudí. Celé kraje<br />
sa vyľudnili. Státisíce ľudí zhromaždili<br />
svoje posledné úspory a pokúsili sa<br />
uniknúť za katastrofálnych podmienok<br />
na vysťahovaleckých lodiach do USA.<br />
Tí ktorí zostali, poväčšine nedokázali<br />
zaplatiť árendu. Len v roku 1847 prišlo<br />
o svoje prenajaté parcely pol milióna<br />
árendátorov. Ešte aj dnes možno nájsť<br />
ruiny vtedy opustených domov.<br />
V roku 1848 došlo k ojedinelým<br />
povstaniam, ale revolúcia ako v iných<br />
európskych krajinách sa nekonala. Íri<br />
boli na vážnejší odpor príliš vyčerpaní.<br />
Ich zúfalá situácia sa však ešte zhoršila:<br />
pravdepodobne prostredníctvom<br />
niektorého z námorníkov dorazila<br />
z Ázie do krajiny cholera. Tá poslúžila<br />
úradom ako vítaná výhovorka, že ďalšia<br />
pomoc je nateraz neuskutočniteľná.<br />
Situácia sa zlepšila až v polovici roku<br />
1849, keď odznela epidémia cholery a na<br />
jeseň bola úroda zemiakov opäť dobrá,<br />
pričom nikto nevedel prečo. V novodobej<br />
Európe tak skončil najväčší hladomor<br />
mierových čias.<br />
V Írsku sa takmer v každom storočí<br />
odohrala jedna alebo viac potravinových<br />
kríz. Medzi rokmi 1739 až<br />
1740 zomrelo hladom zhruba 300 000<br />
a v období 1816 až 1818 približne<br />
65 000 ľudí. No nikdy nešlo o hladomor<br />
v takom rozsahu, ako v rokoch<br />
1845 až 1848.<br />
MILIÓN ÍROV ZOMRELO,<br />
KRAJINA SA VYĽUDNILA<br />
Z vyše ôsmich miliónov obyvateľov<br />
viac ako jeden milión zomrelo hladom,<br />
respektíve následne v dôsledku<br />
chorôb. Ďalších jeden a pol milióna<br />
ľudí sa vysťahovalo. Veľké časti Írska<br />
sa vyľudnili. Prísne podmienky prijímania<br />
prisťahovalcov v USA, ktoré napríklad<br />
odmietali chorých, vlnu emigrácie<br />
zbrzdili. No Írsko napriek tomu<br />
zostalo krajinou vysťahovalcov, ktorú<br />
v nasledujúcich desaťročiach opustilo<br />
ešte najmenej ďalších päť miliónov<br />
obyvateľov. Ako jediná európska krajina<br />
má Írsko dnes menej obyvateľov<br />
(približne 3,9 milióna) než v roku 1840<br />
(okolo 8,2 milióna).
HISTÓRIA<br />
Už i tak napätá situácia medzi Írmi<br />
a Angličanmi sa hladomorom ešte viac<br />
zhoršila a trvalo desiatky rokov, než sa<br />
krajina zotavila. No nenávisť voči politikom,<br />
ktorí niesli zodpovednosť za<br />
odopretie pomoci, ešte stále neodznela.<br />
Z írskeho pohľadu sa vláda najbohatšej<br />
krajiny sveta zdráhala svojim spoluobčanom<br />
hladujúcim vo vlastnom<br />
štáte poskytnúť pomoc. A to v epoche<br />
počiatkov svetového hospodárstva,<br />
kedy boli k dispozícii parníky a železnice<br />
a anglická banka disponovala<br />
skoro neobmedzenými prostriedkami.<br />
V Írsku zostáva „zemiakový hladomor“<br />
v ľudových obyčajoch a legendách aj<br />
naďalej živým.<br />
ÚMYSELNÁ LIKVIDÁCIA<br />
NÁRODA ALEBO<br />
NEHUMÁNNA UTÓPIA?<br />
Najrôznejší historici pripisovali britskej<br />
vláde ťažké pochybenia, ktoré vydali<br />
milióny Írov smrti hladom. Politici<br />
údajne odmietali poskytnúť potrebnú<br />
pomoc, pretože Írov nenávideli. Uvádzali<br />
sa dokonca prirovnania s Bergen-Belsenom,<br />
koncentračným táborom,<br />
nachádzajúcim sa severne od mesta<br />
Celle na Lüneburgskom vresovisku.<br />
Aby sme mohli pranierovať nedostatočnú<br />
pomoc otáľajúcej vlády, pozrime<br />
sa na venované finančné náklady – porovnanie,<br />
ktoré je dnes rovnako aktuálne<br />
ako v 19. storočí. Britský príspevok<br />
na zmiernenie hladomoru činil<br />
7 miliónov libier – je to suma menšia,<br />
než zhromaždili samotní Íri. Oproti<br />
tomu výdaje Veľkej Británie na obranu<br />
boli ročne 16 miliónov libier. Krymská<br />
vojna (1854-1856) stála 69,3 miliónov<br />
libier (zdroj: Vaughan W. E, A New<br />
History of Ireland, sv. V, Clarendon,<br />
Oxford 1989, s. 328).<br />
Zrejme zachádzame priďaleko, ak<br />
prisudzujeme zodpovedným ľuďom<br />
úmyselné vyvražďovanie národa.<br />
Zo súhrnného posúdenia historických<br />
udalostí však vyplýva jeden<br />
neodškriepiteľný záver, z ktorého<br />
môže vzísť poučenie pre dnešnú dobu.<br />
V knihe „A New History of Ireland“ od<br />
W. E. Vaughana sa dočítame: „Russel<br />
(pozn.: Lord John Russel, 1792–1878,<br />
premiér 1845–1851), Wood (pozn.: Sir<br />
Charles Wood, 1800–1885, kancelár<br />
štátnej pokladnica 1846–1852) a Trevelyan<br />
(pozn.: Charles Trevelyan, 1807–<br />
1886, zástupca kancelára štátnej pokladnice)<br />
boli v podstate zodpovední<br />
a svedomití muži. Svoje ekonomické<br />
presvedčenie však beznádejne priviedli<br />
na scestie. Boli postihnutí najstrašnejšou<br />
a najrozšírenejšou z ľudských<br />
chorôb – vierou, že princípy<br />
a doktríny sú dôležitejšie než samotný<br />
ľudský život. Domnievali sa, že pravidlá<br />
stanovené ekonómami sú reálne<br />
rovnako ako zemiakový mor.“ Takéto<br />
chorobné ideológie majú za následok,<br />
a nie ojedinele, vážne historické rozhodnutia<br />
– od križiackych ťažení až<br />
ku globalizácii. V 20. storočí to boli<br />
neľudské utópie boľševizmu, fašizmu,<br />
nacionalizmu, maoizmu, ktoré nekompromisne<br />
obetovali ľudské životy svojim<br />
politickým programom.<br />
Je na mieste obava, že dnes sú naši<br />
politici opäť postihnutí touto scestnou<br />
a pritom rozšírenou chorobou, keď tvrdia,<br />
že globalizácia, privatizácia, deregulácia,<br />
voľný pohyb tovaru a peňazí<br />
atď. spolu s fungujúcimi prírodnými<br />
zákonmi nám všetkým zaistia hospodársky<br />
rast, slobodu a blahobyt.<br />
Upisujú sa tým ďalšej utópii – ďalšiemu<br />
veľkému pokusu<br />
s pochybným<br />
výsledkom.<br />
Siegfried Hagl<br />
Siegfried Hagl@svet.gralu.cz<br />
Literatúra:<br />
Durschmied Erik, Als die Römer im Regen<br />
standen, Lübbe, Bergisch Gladbach 2002<br />
Hollis Daniel Webster, The History of Ireland,<br />
Greenwood Press, London 2001<br />
Woodham-Smith Cecil, The Great Hunger,<br />
Hamish Hamilton, London 1962<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
FOTOSERIÁL<br />
húsenica vidlochvosta<br />
drobný motýl cicajúci<br />
na batohu<br />
pestrá saranča<br />
motýlik zvaný harlekýn<br />
(Taxila haquinus)<br />
pestro sfarbený veľký tesárik<br />
križiak rodu Gasteracantha<br />
s tŕňmi na zadočku<br />
jašterica dráčik lietavý<br />
pavúk skákavka<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
TÉMA<br />
Z HORSKÉHO PRALESA<br />
orchidea rodu Calanthe<br />
NA SUMATRE<br />
Stúpam po svahu medzi kmeňmi<br />
pralesných stromov.<br />
Včera podvečer som v týchto miestach<br />
narazil na termitiu „rieku“: nepretržitý<br />
prúd tmavých termitov ponáhľajúcich<br />
sa zjavne cieľavedome<br />
jedným smerom. Ten živý tok ma<br />
doviedol – neprekvapivo – k termitisku,<br />
vybudovanému v rozhlodanom<br />
stojacom strome. Pachová stopa, ktorou<br />
si termity označujú cestu, možno<br />
zotrieť aj prstom. Potom sa zrazu<br />
v húfoch bezradne kopia pred nám<br />
neviditeľnou, pre nich však neprekročiteľnou<br />
bariérou.<br />
Dnes však márne chodím v kruhoch<br />
po pralesnom svahu. Bolo by<br />
zaujímavé znovu sa na termity pozrieť,<br />
či v inú dennú dobu prúdia<br />
opačným smerom, no nepodarí sa<br />
mi ich znovu nájsť.<br />
Pokračujem v ceste. Napojím sa<br />
na horský hrebienok a putujem po<br />
úzkej cestičke na jeho temene. Zoborožci<br />
sa tu a tam ozývajú z korún<br />
stromov, občas kúsok preletia, no<br />
pozemná orchidea<br />
veľmi jedovatý štrkáčovec<br />
Cryptelytrops albolabris<br />
veľká modlivka<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
okvetie stromovitého mliečnika<br />
žltokvetá netýkavka<br />
vyfotografovať sa mi ich tiež nepodarí.<br />
Aj pri svojom pomalom a ťažkopádnom<br />
lete sú rýchlejší než ja.<br />
Pokračujem po hrebeni ďalej, potichu<br />
postupujem pralesom, zastavím<br />
sa. To, čo čnie v krovinách dákych<br />
10-15 metrov predo mnou, vyzerá<br />
ako zvislý hrdzavý konár. Zapínam<br />
kameru, priblížim si obraz a trpezlivo<br />
čakám. Takú hrdzavú farbu má<br />
predsa orangutan. Minúta, dve, tri…,<br />
nič sa nehýbe. Už sa začínam sám<br />
sebe trochu posmievať, nechal som sa<br />
napáliť konárom. Chystám sa podísť<br />
bližšie, ale zastaví ma pohyb; konečne<br />
dvíha hlavu. Srdce mi búši: je to veľký<br />
orangutaní samec. Z hlboko zohnutého<br />
konára visí za ruku a napcháva<br />
sa nejakými plodmi. Potom sa pritiahne<br />
o niečo vyššie, otáča sa. Naše<br />
pohľady sa stretnú. Oduševnené oči,<br />
v ktorých sa dá čítať jeho rozpoloženie.<br />
Najskôr trochu výhražné, potom<br />
vidím, že obťažujem, za tým všetkým<br />
však cítiť hlboký pokoj. Úsporným<br />
pohybom zdvíha hlavu, prehliadne<br />
si konáre nad sebou a vzápätí sa<br />
jeho mohutné telo vyhupne nahor.<br />
Chvíľku môžem obdivovať majstrovstvo<br />
a istotu, s akou preniká porastom,<br />
kým mi v korunách stromov zmizne<br />
z dohľadu.<br />
Vojtěch Zavadil<br />
vojtech.zavadil@svetgralu.cz<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
mäsožravý krčiažnik
začiatok výstupu na Gunung Kemiri<br />
nezelená parazitická rastlina<br />
Rhopalocnemis phalloides<br />
tŕnitý križiak rodu Gasteracantha<br />
tesárik s maskovacím zafarbením<br />
pralesná stromová žabka<br />
kvety kroviny rodu Vaccinium (brusnica)<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
Siegfried Hagl<br />
„Na začiatku deväťdesiatych rokov sa budeme musieť rozhodnúť pre dôsledné opatrenia, aby sme<br />
udržali rast počtu obyvateľov, čelili chudobe a ochránili životné prostredie. V opačnom prípade<br />
zanecháme svojim deťom otrávené dedičstvo.“ Správa o svetovej populácii, 1990<br />
Vody celosvetovo ubúda. Čo nás čaká?<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
VODA<br />
HROZÍ NEDOSTATOK<br />
POTRAVÍN?<br />
V<br />
apríli 2008 bola vláda Tahiti, jedného<br />
z najchudobnejších štátov<br />
strednej Ameriky, donútená podať<br />
demisiu kvôli veľkej demonštrácii<br />
obyvateľstva, ktorá takmer prerástla<br />
v ľudové povstanie. Tieto protesty<br />
boli iniciované vysokým nárastom<br />
cien potravín. Jeden reportér sa vtedy<br />
vyjadril, že stúpanie cien základných<br />
potravín, vyvolávajúce nepokoje aj<br />
v ďalších chudobných krajinách, prišlo<br />
nečakane. Ale bolo to skutočne<br />
také prekvapivé?<br />
Vývoj za posledné desaťročia ukazuje,<br />
že pri náraste svetovej populácie<br />
priemerná výmera obrábanej plochy<br />
na človeka klesá a možno počítať<br />
s tým, že v dohľadnej dobe výroba<br />
potravín už nebude schopná uspokojiť<br />
spotrebu. Tento problém zhoršuje<br />
aj fakt, že z potravinárskych plodín<br />
z cukrovej trstiny, pšenice, kukurice,<br />
ryže a rastlinného oleja sa vyrábajú<br />
dokonca už aj pohonné látky.<br />
Ďalším nepriaznivým faktorom<br />
je dramatické odlesňovanie veľkých<br />
plôch tropických pralesov. Na ich<br />
miesto sa potom vysádzajú napríklad<br />
palmy olejné, z ktorých sa získava tzv.<br />
palmový olej využívaný ako palivo<br />
do dieselových motorov.<br />
VYSTAČÍ „MODRÉ<br />
ZLATO“ PRE VŠETKÝCH?<br />
V<br />
posledných desaťročiach dramaticky<br />
stúpla spotreba vody; ak porastie<br />
týmto tempom aj naďalej, začne<br />
táto životne dôležitá látka jednoducho<br />
chýbať. O niekoľko rokov môžu<br />
byť ľudia v mnohých oblastiach sveta<br />
zaskočení jej nedostatkom.<br />
„Voda“ je aj témou výstavy „Expo“<br />
2009. Už v roku 1981 však varovala<br />
oficiálna správa prezidenta Spojených<br />
Štátov „Global 2000“: „Sladká<br />
voda, donedávna hojný zdroj vo väč-<br />
šine oblastí sveta, bude v najbližších<br />
desaťročiach čoraz viac ubúdať, a to<br />
z viacerých príčin. Po prvé – kvôli<br />
vzrastajúcej spotrebe chladiacich veží<br />
a systémom umelého zavlažovania.<br />
Po druhé – znečistenie a prevádzka<br />
vodných elektrární budú značne obmedzovať<br />
využitie sladkovodných<br />
zdrojov. Zhoršovanie situácie v odlesnených<br />
povodiach riek zasa zvýši<br />
nepredvídateľnosť vodných zásob,<br />
urýchli pôdnu eróziu, naruší plány<br />
na čerpanie vody a zníži aj jej kvalitu.<br />
Už dnes je jasné, že vodné toky<br />
a rieky postupne strácajú svoju pôvodnú<br />
funkciu ako životný priestor<br />
vodných organizmov a sú stále viac<br />
využívané na účely umelého zavlažovania,<br />
na priamu spotrebu ľudí<br />
a výrobu elektriny. To platí predovšetkým<br />
v rozvojových krajinách.“<br />
(Správa Prezidentovi, 1981, str. 725).<br />
V rokoch 1992/93 prišli médiá<br />
s pojmom „vojna o vodu“; o „modrom<br />
zlate“ vzniklo aj niekoľko dokumentárnych<br />
i hraných filmov. Keďže<br />
životne dôležité rieky pretekajú niekoľkými<br />
štátmi, ktoré už nezriedka<br />
o vodu viedli spory, v boji o ňu nie<br />
sú vylúčené dokonca ani ozbrojené<br />
zrážky. Celosvetovo existuje viac než<br />
300 riečnych systémov, ktoré sa týkajú<br />
viacerých krajín. Najznámejší<br />
konflikt sa odohral o vodu Jordánu,<br />
ktorú má od obsadenia Golanských<br />
výšin v šesťdňovej vojne (1967) pod<br />
kontrolou štát Izrael.<br />
OBROVSKÉ MNOŽSTVÁ<br />
VODY S MALOU<br />
VYUŽITEĽNOSŤOU<br />
Na Zemi je ohromné množstvo vody<br />
– 1,38 miliárd km3. Sladká voda<br />
však z toho tvorí iba 2,6 %, z čoho je<br />
jej veľká časť ťažko dostupná.<br />
Podľa správy Spojených národov<br />
o svetovom stave vody „Water for<br />
People“ dopadá na celú plochu Zeme<br />
ročne súhrnne 110 000 km3 zrážok.<br />
Značná časť z nej sa vyparí priamo,<br />
alebo nepriamo z rastlín. Prakticky<br />
využiteľná je len tá zrážková voda,<br />
ktorá spadne priamo na polia a úžitkové<br />
lesy, a voda odpadová, ktorá tečie<br />
ako spodná voda, alebo riekami<br />
do oceánov.<br />
KOĽKO VODY ČLOVEK<br />
POTREBUJE?<br />
Človek potrebuje na prežitie asi<br />
2 až 10 litrov pitnej vody denne.<br />
Skutočná spotreba vody, vrátane potrieb<br />
hygieny, je však omnoho vyššia:<br />
predovšetkým v priemyselných štátoch<br />
si človek okrem iného dovoľuje<br />
aj luxus splachovať toaletu pitnou vodou.<br />
Ak nepočítame spotrebu poľnohospodárstva<br />
a priemyslu, vychádza<br />
spotreba vody človeka na deň takto:<br />
Litrov vody<br />
Krajina<br />
India 25<br />
Belgicko 122<br />
Nemecko 129<br />
Rakúsko / Dánsko 145<br />
Švédsko 188<br />
Švajčiarsko 237<br />
Japonsko 278<br />
USA 295<br />
Dubaj 500<br />
Zdroj:<br />
http://www.wasserkarawane.de/pdf_dokumente/Wasser%20weltweit.pdf.<br />
(2006)<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
VODA<br />
Spotreba vody pri produkcii potravín<br />
Potravina<br />
Spotreba vody<br />
v litroch<br />
1 kg kakaa 20 000<br />
1 kg hovädzieho mäsa 15 000<br />
1 kg jahňacieho mäsa 10 000<br />
1 kg hydiny 8 000<br />
1 kg syra 5 000<br />
1 kg cukru 3 000<br />
1 kg ryže 2 000 – 5 000<br />
1 kg palmového oleja 2 000<br />
1 kg pšenice 1 000 – 1 500<br />
1 kg citrónov, pomarančov 1 000<br />
1 kg strukovín alebo koreňovej zeleniny 1 000<br />
1 kg chleba 1 000<br />
1 kg zemiakov 500<br />
1 liter mlieka 2 000 – 4 000<br />
1 liter pomarančovej šťavy 1 000<br />
1 liter piva 500<br />
1 šálka kávy 140<br />
1 vajce 1 000<br />
Veľa vody sa spotrebuje aj pri výrobe<br />
potravín. Jednému človeku so<br />
skromnými nárokmi na výživu postačujú<br />
3 m3 vody na deň, čiže 1 100<br />
m3 ročne. Táto minimálna spotreba<br />
vody na pitie a výživu predpokladá<br />
stravu chudobnú na mäso, a pre 6,5<br />
miliardy ľudí predstavuje spotrebu<br />
vody 7 150 km3 na rok (Zdroj: Marq<br />
de Villiers, „Wasser“).<br />
Akú vysokú má ľudstvo skutočnú<br />
spotrebu vody, ukazujú čísla v tabuľke.<br />
Pred 30 rokmi, v roku 1977,<br />
počítala „Global 2000“ s týmito<br />
množstvami (populácia v miliónoch<br />
a spotreba vody v km 3 /rok):<br />
Populácia<br />
Energia<br />
Zavlažovanie<br />
Priemysel a domácnosti<br />
Spolu<br />
Afrika 405 11 60,8 16,2 88<br />
Asie 2 290 68 1 400 129 1 597<br />
Austrálie 20 7,9 13 8,1 29<br />
Evropa 404 176 116 224 516<br />
Severní Amerika 339 232 205 114 551<br />
Jižní Amerika 214 6,4 35 15,6 57<br />
Svět 3 670 502 1 830 506 2 838<br />
Pri predpokladanej svetovej populácii<br />
3,67 miliárd ľudí (v roku 1977),<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
existovala priemerná spotreba na človeka<br />
773 m3 na rok (Afrika 217 m3;<br />
Severná Amerika 1 625 m3).<br />
V roku 2000 predstavovala spotreba<br />
vody celosvetovo zhruba 5 000<br />
km3/rok. Pri 6 miliardách obyvateľov<br />
je to priemerne 833 m3 na osobu.<br />
V týchto číslach nie je zohľadnená<br />
dažďová voda, ktorá priamo zavlažuje<br />
polia a úžitkové lesy.<br />
Zdroj:<br />
„Global 2000, Správa prezidentovi“,<br />
1981, Str. 362;<br />
Water for People – Water for Life,<br />
The United Nations World Water Report,<br />
UNESCO-WWAP, 2003, Str. 13<br />
http://www.geospot.de/wasserkonfl<br />
i k t /re s s o u rce. ht m<br />
Percentuálne rozdelenie svetovej<br />
spotreby vody:<br />
Poľnohospodárstvo<br />
Priemysel<br />
A SPOTREBA VODY<br />
STÁLE NARASTÁ...<br />
Domácnosti<br />
Krajiny s nízkym až stredným príjmom 82 % 10 % 8 %<br />
Krajiny s vysokým príjmom 30 % 59 % 11 %<br />
EÚ 21 % 63 % 16 %<br />
Svet 70 % 22 % 8 %<br />
Zdroj:<br />
Water for People – Water for Life,<br />
The United Nations World Water Report,<br />
UNESCO-WWAP, 2003, Str. 228<br />
Medzi rokmi 1940 a 1990 sa svetová<br />
spotreba vody zvýšila<br />
štvornásobne, zatiaľ čo populácia sa<br />
iba zdvojnásobila. V súčasnosti sa<br />
v priemyselných štátoch jej spotreba<br />
ustálila, no je veľmi vysoká. V rozvojových<br />
krajinách sa ľudia usilujú<br />
o vyššie príjmy, k čomu zároveň<br />
spotrebujú aj viac vody. Tieto krajiny<br />
pri stúpajúcej populácii budú<br />
zanedlho potrebovať na získavanie<br />
energie pre priemysel a domácnosti<br />
približne taký objem vody na osobu,<br />
ako rozvinuté krajiny.<br />
Okrem toho bude spotreba vody<br />
silne stúpať i v poľnohospodárstve.<br />
Moderné poľnohospodárstvo totiž<br />
uprednostňuje druhy obilia s vysokým<br />
výnosom, ktorých pestovanie<br />
vyžaduje veľa vody a umelých hnojív.<br />
Zatiaľ čo výnos úrody z obilia, ktoré<br />
prijíma vlahu iba z dažďových zrážok,<br />
býva maximálne 3 tony z hektára,<br />
za predpokladu optimálneho zavlažovania<br />
je to až 7,5 tony z hektára.<br />
Tieto údaje uvádza správa Spojených<br />
národov o svetovom stave vody. To,<br />
že chudobní roľníci v rozvojových<br />
štátoch si tieto druhy obilia s vysokou<br />
výťažnosťou nemôžu dovoliť, je<br />
zasa iná otázka.<br />
Momentálne je zavlažovaných asi<br />
60 % poľnohospodárskych plôch,<br />
na ktoré sa spotrebuje 70 % umelo<br />
rozdeľovanej vody. Skutočnosť, že<br />
spotreba vody celosvetovo stúpa vedie<br />
k otázke, aké množstvo celkove<br />
máme vôbec k dispozícii. Globálne<br />
množstvá vody uvádza nasledujúca<br />
tabuľka, sú však v rámci jednotlivých<br />
regiónov rozložené nerovnomerne:<br />
Dostupná odtoková voda:<br />
Dažďová voda, ktorá dopadne<br />
na polia a úžitkové lesy<br />
Všetka pre ľudské potreby<br />
využiteľná voda<br />
6 780 km3/rok<br />
18 200 km3/rok<br />
24 980 km3/rok<br />
Zdroj:<br />
Zdroj: Peter P. Rogers, „Water Crisis“,<br />
Str. 9<br />
Z dostupného množstva vody cca<br />
24 980 km3 na rok možno teoreticky<br />
vypočítať predpokladanú maximálnu<br />
výšku svetovej populácie:<br />
Minimálna spotreba na osobu pri strave<br />
chudobnej na mäso, bez priemyslu<br />
Možná populácia<br />
Pri zdvojnásobení minimálnej spotreby<br />
(vrátane priemyslu + lepšia výživa)<br />
Možná populácia<br />
1 100 m3/rok<br />
22,7 miliárd ľudí<br />
2 200 m3/rok<br />
11,4 miliárd ľudí
Tieto čísla však vychádzajú z veľmi<br />
vysokých hodnôt dostupného množstva<br />
vody a vo viacerých oblastiach<br />
by neúnosne preťažovali výkonnosť<br />
vodného hospodárstva na Zemi. Pri<br />
stúpajúcich cenách energie bude aj<br />
získavanie úžitkovej vody z mora<br />
odsoľovaním dostupné len pre niekoľko<br />
bohatých krajín. Iné odhady<br />
udávajú len 9 000 km3 vody (namiesto<br />
24 980 km3) ako priamo využiteľné<br />
množstvo. Je zrejmé, že nárast<br />
svetovej populácie je limitovaný dostupnosťou<br />
vody. Maximálna populácia<br />
na Zemi by sa podľa toho potom<br />
pohybovala – pri skromnom štandarde<br />
– okolo 8 miliárd, pri vysokých<br />
nárokoch (priemysel a lepšia výživa)<br />
len okolo 4 miliárd ľudí a pritom dnes<br />
je táto hranica už prekročená.<br />
KEDY NASTANE<br />
NEDOSTATOK VODY?<br />
Vmnohých husto osídlených regiónoch<br />
Zeme sa o nedostatku vody<br />
dá hovoriť už teraz. Zrážky sú veľmi<br />
nerovnomerné a kolíšu medzi takmer<br />
0 mm/rok (Sahara) po >11,5 m/rok<br />
(Mount Waialeale, 1569 m, na Hawaii).<br />
Toto nerovnomerné rozloženie<br />
čiastočne zmierňuje export tzv.<br />
„virtuálnej vody“. To znamená, že<br />
s každou tonou obilia, pochádzajúcou<br />
z exportných krajín ako Kanada<br />
alebo USA, sa vyvážajú nepriamo<br />
aj značné množstvá virtuálnej vody,<br />
ktorá bola použitá na ich produkciu<br />
(viď rámček „Spotreba vody pri výrobe<br />
potravín“).<br />
Na druhej strane však aj priemyselné<br />
štáty vodu dovážajú – tak napríklad<br />
s každým dvestogramovým<br />
balením mletej kávy je to 4 000 litrov<br />
vody.<br />
Na otázku, kedy sa nedostatok vody<br />
prejaví v závažnej podobe, odpovedal<br />
v roku 2003 „UN Water Development<br />
Report“ chmúrnou prognózou.<br />
„V polovici tohto storočia budú nedostatkom<br />
vody postihnuté prinajmenšom<br />
2 miliardy ľudí v 48 krajinách;<br />
v najhoršom prípade to môže byť aj<br />
7 miliárd ľudí v 60 krajinách“.<br />
Štát je považovaný za „chudobný<br />
na vodu“ vtedy, keď zásoba vody<br />
na jedného obyvateľa klesne pod<br />
1000 m3 na človeka a rok. O napätých<br />
stavoch vody sa hovorí už pri<br />
1 770 m3 na človeka za rok<br />
Pri nedávnych odhadoch celosvetovej<br />
spotreby vody (bez dažďovej vody<br />
dopadajúcej na polia) bola stanovená<br />
jej výška priemerne 833 m3 na osobu<br />
a rok; v štatistikách je však nápadné,<br />
že oblasti s vysokou hustotou obyvateľstva<br />
(Afrika, Ázia, Južná Amerika)<br />
spotrebovávajú v priemysle a na získavanie<br />
energie v porovnaní s inými<br />
oblasťami menej vody. Je však predpoklad,<br />
že s razantným nárastom<br />
priemyslu v rozvojových krajinách sa<br />
tento stav zmení; spotreba vody bude<br />
rásť rýchlejšie než počet obyvateľov.<br />
BOJ O VODU<br />
Kvôli rastúcej svetovej populácii<br />
a rastúcim nárokom je nedostatok<br />
vody už takpovediac očividný.<br />
V blížiacom sa súboji človeka o vodu<br />
bude mať zrejme väčšie šance priemyselná<br />
výroba. Edward O. Wilson<br />
vo svojej knihe Budúcnosť života<br />
(Die Zukunft des Lebens, Goldmann,<br />
München 2004) konštatuje: Na vypestovanie<br />
tony pšenice v hodnote<br />
cca 200 amerických dolárov sa spotrebujú<br />
tisíce ton sladkej vody. To isté<br />
množstvo vody však v priemysle vynesie<br />
zisk cca 14 000 amerických dolárov.<br />
To znamená, že hospodárstvo<br />
orientované výlučne na maximálne<br />
výnosy môže problém so zásobovaním<br />
vody ešte vyostriť.<br />
Sporom o vodu a prípadnému masívnemu<br />
exodu z krajín s nedostatkom<br />
vody sa v budúcnosti ľudstvo zrejme<br />
nevyhne. Ohrozené sú aj krajiny, ktoré<br />
doposiaľ s nedostatkom vody nezápasili.<br />
Výskumný projekt EÚ už poukázal<br />
na potenciálne rizikové oblasti<br />
v Alpách. Menšie zrážky a rastúce<br />
teploty spôsobili, že sa v niektorých<br />
oblastiach stavy spodnej vody horšie<br />
obnovujú – pri súčasne rýchlo stúpajúcej<br />
spotrebe vody, napríklad aj kvôli<br />
výrobe umelého snehu.<br />
Ľudstvo sa v blízkej budúcnosti nevyhne<br />
naliehavej úlohe znížiť spotrebu<br />
vody i svoje nároky na takú<br />
mieru, ktorá bude pre prírodu<br />
únosná. „Modrý elixír života“ nás<br />
k tomu tlačí už dnes – buďme teda<br />
na to pripravení.<br />
Siegfried Hagl •<br />
siegfried.hagl@svetgralu.sk<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
„Pane, daj mi<br />
PRÍBEH<br />
z tej vody“<br />
J<br />
ežiš putoval so svojimi učeníkmi ďalej. Na svojej ceste<br />
do Galilei prechádzal Samáriou. Pri Sicheme odpočívali.<br />
Zatiaľ čo učeníci išli do mesta, aby kúpili jedlo, Ježiš sa posadil<br />
na okraj studne, a hýbali ním všelijaké myšlienky.<br />
Túto studňu vykopal Jakub, ten Jakub, ktorého Židia<br />
nazývali jedným z praotcov. Boli hrdí, že z neho pochádzajú.<br />
Volali sa vyvoleným národom, a aj ním boli. Ale<br />
namiesto toho, aby sa stali vedomými tejto milosti, videli<br />
v tom zásluhu. Oni sami si zatarasili všetky cesty nahor<br />
a sťažili mu tým vykonanie jeho diela na ich dušiach.<br />
S povzdychom sa Ježiš rozhliadol dookola. Bola za ním<br />
dlhá cesta; bol unavený a smädný.<br />
Tu sa sem od Sichemu náhlila jedna žena, ktorá podľa<br />
miestnej obyčaje na hlave niesla džbán na vodu. Ježiš sa<br />
na ňu skúmavo pozrel. Vykračovala slobodne a zľahka;<br />
v jej spôsoboch spočívalo niečo zadržiavané. Teraz dosiahla<br />
studňu a začala po krátkom pozdrave napĺňať svoj<br />
džbán vodou. Tu ju Ježiš oslovil:<br />
„Daj mi napiť sa, som smädný.“ Chcela tak už učiniť, keď<br />
prišli na ňu pochybnosti.<br />
„Boli tí muži, ktorých som stretla na ceste do Sichemu,<br />
tvoji spoločníci?“ opýtala sa.<br />
Ježiš prisvedčil.<br />
„Tak potom ste Židia, hoci ty nemáš výzor jedného<br />
z nich. Či ty nevieš, že ja som samaritánska žena? Vy<br />
Židia nemáte s nami nič spoločné. Tak ani ja ti nesmiem<br />
ponúknuť môj džbán, pane.“<br />
Ježiš sa opäť na ňu prenikavo pozrel. Každá iná žena<br />
by mu bola vodu pokojne podala; sám má hľadieť, keď<br />
pitím porušuje ustanovenia! Ako k tomu došlo, že táto<br />
žena sa stará o dušu iného? Chcel skúmať ďalej a odvetil<br />
priateľsky:<br />
„Keby si vedela, kto som, tak by si ty mňa prosila o vodu.<br />
A ja by som ti dal z večne vyvierajúceho prameňa života,<br />
aby ťa už nikdy viac nesmädilo.“<br />
Na okamih sa žena strhla: O čom hovoril tento<br />
cudzinec?<br />
Vtom uvidela svetlú žiaru, ktorá obklopovala celú postavu,<br />
a lúče, ktoré vychádzali z jeho očí a zdali sa prenikať<br />
jej dušou. Vedela teraz, že Ježiš nehovoril o pozemskej<br />
vode.<br />
Trasúcim sa hlasom prosila:<br />
„Pane, daj mi z tej vody, aby tak nekonečný smäd mojej<br />
duše bol konečne uhasený!“<br />
Namiesto akejkoľvek odpovede Ježiš žiadal:<br />
„Tak choď a priveď svojho muža.“<br />
Obstojí v tejto skúške? Bez váhania však žena priznala,<br />
čo jej muselo v očiach každého človeka uškodiť:<br />
„Pane, nemám nijakého muža. Päť mužov som mala, ten<br />
však, ktorého teraz z lásky opatrujem, lebo je smrteľne<br />
chorý, nie je mojím mužom.“<br />
Ježiš pokojne odvetil:<br />
„Povedala si pravdu, viem to.“ Žiadne slovo zatratenia,<br />
žiadna výčitka!<br />
Vtom to vyrazilo zo ženy, ktorá raz vyslovila ťaživú<br />
vinu svojho života, nezadržateľne von. Všetko, všetko, čo<br />
ju trápilo a zamestnávalo, pokiaľ si len mohla spomenúť,<br />
muselo teraz na svetlo dňa.<br />
„Pane, viem, že ty si prorok Najvyššieho. Pomôž mi!<br />
Kde môžem nájsť Boha? Hľadám ho, ale ho nenachádzam.<br />
Vy, Židia, hovoríte, človek ho musí vzývať v Jeruzaleme<br />
v chráme, potom sa mu ukáže. Naši otcovia nás učili hľadať<br />
ho na tejto hore. Nikde som ho nenašla. Pane, milý<br />
pane, pomôž mi!“<br />
Pohnute zneli slová; vychádzali z najhlbšej, hľadajúcej<br />
duše. Ešte nikdy nehovoril nejaký človek tak bezprostredne<br />
k Ježišovej duši; ešte nikdy nenašiel také<br />
hľadanie.<br />
Dobrotivo sa obrátil k žene, ktorá naňho hľadela prosiacimi<br />
očami a rozžiarila sa od očakávania.<br />
„Boh nie je viditeľný ľudskému zraku. Kto ho chce vzývať,<br />
musí ho hľadať mimo tejto hmotnosti. Musí vstúpiť<br />
do svojej vlastnej duše; pretože iba v duchu dokáže prenikať<br />
nahor a vytušiť niečo z Boha. To sa vy musíte najprv<br />
opäť učiť, ľudia.“<br />
Žena ho horlivo prerušila:<br />
„Mesiáš, ktorý čoskoro príde, ten nám bude zvestovať<br />
o Bohu. On nás bude učiť všetkému.“<br />
Tieto slová vyslovila z hlbokej viery. Ježiš však odpovedal<br />
zdržanlivým hlasom.<br />
„Žena, pozri sa na mňa poriadne! Ja som to.“ Jasanie,<br />
akému nebolo páru, naplnilo dušu ženy.<br />
„Môj Boh a môj Pán,“ jasala. Potom vyšlo ako vo veľkom<br />
údive z jej pier: „Tak som v tebe našla Boha, konečne<br />
našla? Smiem ho vidieť!“<br />
Klesla na kolená a pritiahla lem Ježišovho rúcha na svoje<br />
pery. Potom ale vyskočila. Bolo zabudnuté, že Ježiš ju bol<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
prosil o dúšok vody, zabudnuté, že sa dosiaľ vždy držala<br />
stranou od ľudí, aby im nedala príležitosť hanobiť ju.<br />
Uchopila svoj džbán a išla rýchlo späť do Sichemu, aby<br />
tam zvestovala, že prišiel Mesiáš. Všetci, všetci by ho<br />
mali vidieť!<br />
S veľkou radosťou sa díval Ježiš za ňou. Ako to blažilo,<br />
stretnúť jedného takého človeka. U nej bolo videnie a vedenie<br />
jedným, a čo jej duša prežila, to premenila v čin.<br />
Požehnaná žena!<br />
Teraz sa vrátili naspäť aj učeníci a spozorovali so začudovaním,<br />
že ich Pán hovoril so Samaritánkou; ale nevypytovali<br />
sa. Ponúkli mu z jedla ktoré kúpili, on však odmietol.<br />
Obávali sa, že Samaritánka mu dala niečo na jedenie. Príliš<br />
hlboko boli ešte v zajatí ustanovení ich vierouky.<br />
Ježiš s úsmevom rozptýlil túto obavu:<br />
„Koho duša bola nasýtená, ten nepotrebuje viac pozemského<br />
pokrmu.“<br />
Učeníci tomu nerozumeli a naliehali naňho:<br />
„Pane, jedz!“<br />
Tak sa z lásky k nim premohol a vzal z toho, čo mu ponúkali.<br />
Keď sa najedli,<br />
rozprával im o žene.<br />
„Vidíte,“ riekol,<br />
„teraz bude požehnanie<br />
Židom odňaté<br />
a sprístupnené<br />
všetkým ľuďom.<br />
Odteraz smú<br />
všetci, ktorí ma<br />
hľadajú, prísť ku mne. Vy neskôr získate bohatšiu úrodu<br />
medzi pohanmi, u ktorých ste nesiali, než medzi Židmi,<br />
u ktorých bola všetka sejba márna.“<br />
Ale radostné posolstvo, ktoré žena priniesla do Sichemu,<br />
neodznelo nevypočuté. V zástupoch prúdili sem, aby uvideli<br />
toho, ktorého žena nazvala Mesiášom.<br />
Radosť naplnila Pánovo srdce. Títo ľudia neprichádzali<br />
zo zvedavosti, nie aby videli zázraky; títo ľudia hľadali<br />
Mesiáša, spásu svojich duší. A tá radosť, ktorá ho napĺňala,<br />
prerážala ako svetlý jas z pozemskej schránky. Tu boli<br />
oči tých, ktorí sem prišli, otvorené, takže smeli zhliadnuť<br />
Syna Božieho. Prosili ho:<br />
„Pane, zostaň ešte krátky čas u nás, aj keď toho vôbec<br />
nie sme hodní. Chceme to povedať aj iným, že sme našli<br />
spásu sveta!“<br />
Ježiš to prisľúbil. Teraz tiahli celou krajinou a hlasno<br />
zvestovali:<br />
„Našli sme Mesiáša! Je v pravde pri nás.“<br />
Nemohli podať správu o nijakom znamení, ktoré učinil,<br />
aby sa im zjavil. Celkom prosto riekli iba, že našli Pána<br />
všetkých svetov. Ale to stačilo.<br />
Celou Samáriou sa prehnala<br />
tá zvesť. A kto mal hľadajúcu<br />
dušu, ten prišiel<br />
k Sichemu a našiel.<br />
Dva dni zostal Ježiš<br />
pri studni, potom pokračoval<br />
vo svojej<br />
ceste. Zanechal<br />
za sebou vďačné,<br />
oblažené duše.<br />
Ukážka z knihy<br />
Zaviate doby sa<br />
prebúdzajú III •<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
Okultizmus<br />
chôdza po tenkom ľade<br />
MUDr. Margaréta Černáková<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
„Istý žobrák sedel mnoho rokov pri<br />
ceste. Jedného dňa išiel okolo cudzinec.<br />
„Môžete mi dať nejaké drobné?“<br />
zamumlal žobrák a nastavil cudzincovi<br />
starú čapicu.<br />
„Nemám nič, čo by som vám mohol dať,“<br />
odpovedal cudzinec. Potom sa žobráka<br />
spýtal: „Na čom to sedíte?“<br />
„Je to len stará debna,“ odpovedal žobrák.<br />
„Sedím na nej odvtedy, čo si pamätám.“<br />
„Už ste sa niekedy pozreli dovnútra?“<br />
spýtal sa cudzinec.<br />
„Nie,“ odpovedal žobrák. „Prečo by som<br />
to robil? Nič tam nie je...“<br />
„Tak sa tam pozrite“, povedal mu cudzinec.<br />
Žobrák otvoril veko. Na svoj úžas<br />
a radosť zistil, že debna je plná zlata...
TÉMA<br />
Ľudia, ktorí nenachádzajú svoje<br />
skutočné bohatstvo, ktorým je<br />
radosť z bytia a hlboký a neochvejný<br />
mier, ktoré túto radosť sprevádzajú,<br />
sú žobráci aj keď majú veľké materiálne<br />
bohatstvo. Pravda je, že všetci<br />
ľudia túžia po radosti, naplnení,<br />
uznaní, istote a láske, len ju hľadajú<br />
a očakávajú, že príde zvonku, zatiaľ<br />
čo vo svojom vnútri majú poklad,<br />
ktorý nielenže obsahuje všetky tieto<br />
cennosti, ale je oveľa úžasnejší, než<br />
všetko, čo nám svet môže ponúknuť –<br />
je to uvedomenie si spojenia s niečím<br />
nesmiernym a nezničiteľným.<br />
Navyše je nám dostupné v každom<br />
okamihu ako naša najhlbšia podstata<br />
a pravá prirodzenosť. Ale bytie nemožno<br />
pochopiť racionálne, rozumom.<br />
Bytie je možné poznať a cítiť<br />
len vtedy, keď máme úplne pokojnú<br />
myseľ a žijeme naplno v prítomnom<br />
okamihu. Znovunadobudnutie uvedomenia<br />
si svojho bytia – duchovnej<br />
podstaty a zotrvanie v tomto stave<br />
„citového uvedomenia“, ktorému<br />
niektorí hovoria aj „osvietenie“ – je<br />
odvekou túžbou nejedného ľudského<br />
tvora. Čo nám však bráni v prežívaní<br />
tejto reality?<br />
Koreňom každého utrpenia je nevedomosť,<br />
ktorá tu znamená mylné<br />
ponímanie seba samého (Ja). Ide<br />
o to, že naša pravá duchovná existencia<br />
je pod nadvládou negatívnych<br />
deštruktívnych myšlienok a emócií,<br />
ktorými sa vedome alebo nevedome<br />
nechávame slepo unášať, namiesto<br />
toho, aby sme svoje úsilie zamerali<br />
na ich premenu v dobro. Najväčšia<br />
choroba dnešnej civilizácie je naše<br />
stotožnenie sa s mysľou, či rozumom<br />
(veľmi trefne nazývaným ego),<br />
ktoré nútia človeka neustále premýšľať,<br />
hĺbať, vynášať súdy a hodnotenia<br />
seba alebo ostatných ľudí. No toto nie<br />
je duchovný život, ale životné situácie<br />
a okolnosti. Skutočný duchovný<br />
život je niečo, čo zdisciplinuje našu<br />
nepoddajnú myseľ, ktorou neustále<br />
bežia myšlienky ako splašené kone.<br />
A skrotiť ju nemožno spánkom, relaxovaním,<br />
liekmi, radovánkami či<br />
užívaním všetkých príjemností života.<br />
Dokonca niektorí zachádzajú<br />
tak ďaleko, že namiesto poctivej<br />
práce na sebe používajú rôzne mentálne<br />
techniky a praktiky, akými sú<br />
napr. Silvova metóda ovládania vedomia,<br />
veštenie, holotropné dýchanie,<br />
reiki, špiritizmus a mnohé iné.<br />
Niekedy je to možno len zo zvedavosti<br />
alebo z nudy. Dnešná doba je<br />
priam posadnutá nutkavou dychtivosťou<br />
po zábave a rozptýlení. Pocit<br />
prázdnoty a bezmocnosti, trvalá nespokojnosť<br />
nútia človeka zúčastniť<br />
sa všetkého, čo mu zaručí pocit šťastia<br />
a blaženosti. Sú aj takí, ktorí pomocou<br />
vyvolávania duchov mŕtvych<br />
chcú poznať zamlčané rodinné tajomstvá,<br />
alebo regresom do minulých<br />
životov odhaliť svoj osud. Keďže<br />
žijeme v mediálnej spoločnosti, súčasný<br />
trh je priam zaplavený neprehľadným<br />
množstvom konzumnej<br />
ezoteriky v podobe kníh, filmov, videohier<br />
a pod. Predstavitelia rôznych<br />
tzv. meditačných rýchlokurzov zaručujú<br />
nič netušiacim frekventantom,<br />
či „regrútom“ uzdravenie sa z najzákernejších<br />
chorôb, zbavenie sa fajčenia,<br />
prejedania a stresov, sľubujú<br />
schopnosť rýchlo a kvalitne sa učiť,<br />
zlepšiť si pamäť, zbaviť sa únavy, nervozity,<br />
bolesti a napätia, byť úspešný<br />
a bohatý! Nuž, kto z nás by po tom<br />
všetkom netúžil? Ide len o to, akou<br />
cestou sa ubrať, či kráľovskou cestou<br />
poznania alebo strmhlav skratkou –<br />
plnou bolesti a utrpenia.<br />
Okultizmus je definovaný ako nevedecká<br />
teória, zaoberajúca sa vnímaním<br />
nadprirodzených síl, ktoré<br />
môžu byť u senzitívnych jednotlivcov<br />
síce dostupné, avšak pre nepripraveného<br />
jedinca zároveň aj nebezpečné.<br />
Vo verejnosti tak vzniká dojem, že<br />
napr. jasnovidnosť je niečo, čo sa dá<br />
pomerne ľahko a rýchlo získať. Mnohí,<br />
ktorí sa venujú konzumnej ezoterike,<br />
sa stávajú na posedenie v hypnóze<br />
„jasnovidnými“ a vypovedajú o svojich<br />
minulých životoch, iní „zvládajú“<br />
telepatické schopnosti počas víkendových<br />
kurzov ovládania vedomia,<br />
dokonca si nechávajú otvoriť čakry<br />
„majstrami“, ktorým ešte len predvčerom<br />
urobil niekto to isté. Dnes<br />
ľudia, ktorí na sebe nikdy duchovne<br />
nepracovali, v priebehu niekoľkých<br />
mesiacov publikujú knihy o najhlbších<br />
tajomstvách kozmu, či minulosti<br />
a budúcnosti ľudstva, o vzdialených<br />
svetoch, či podstate života.<br />
Správy a zjavenia získané napr.<br />
pomocou Silvovej metódy ovládania<br />
vedomia, či inými už uvedenými<br />
praktikami spôsobujú v tejto<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
TÉMA<br />
oblasti dezorientáciu, ktorá nerobí<br />
rozdiel medzi channelingom<br />
a osvietením (ku ktorému velikáni<br />
ducha a svätci došli po mnohých<br />
životoch nesmierneho vnútorného<br />
úsilia) na jednej strane a nervovou<br />
precitlivenosťou na druhej strane,<br />
ktorá môže vzniknúť aj v dôsledku<br />
vrodeného nedostatku magnetizmu<br />
alebo po úraze hlavy.<br />
Je potrebné do tohto chaosu vniesť<br />
poriadok a uvedomiť si rozdiely<br />
medzi duševnou senzibilitou alebo<br />
aj nervovou precitlivenosťou a duchovným<br />
poznaním – to znamená<br />
vnímať rozdiel medzi sprostredkovaním<br />
cudzích informácií a poznaním,<br />
ktoré je naše vlastné.<br />
Zmyslom našej existencie alebo<br />
zmyslom života vôbec, je poznávanie,<br />
teda postupná cesta k poznaniu.<br />
Treba zdôrazňovať práve postupnosť<br />
tejto cesty, ktorá má v materiálnom<br />
svete aj svoje časové a obsahové<br />
sekvencie. Akákoľvek „skratka<br />
do neba“ – teda porušenie tejto zákonitosti<br />
– napr. rôznymi okultnými<br />
technikami, môže viesť k narušeniu<br />
postupného procesu poznávania<br />
a v konečnom dôsledku neraz vyústi<br />
do duchovnej, psychickej a somatickej<br />
deštrukcie. „Duchovno“, ktoré<br />
je budované na materiálnej báze, to<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
znamená rozumovým úsilím a jeho<br />
rôznymi mentálnymi cvičeniami, nie<br />
je skutočné duchovno.<br />
Hoci sa spomínané praktiky vzájomne<br />
líšia, vo svojej podstate predstavujú<br />
rôzny stupeň nebezpečenstva,<br />
pretože všetky bez výnimky deformujú<br />
duchovnú súčasť ľudskej bytosti<br />
a skresľujú jej duševnú podstatu.<br />
Eufóriou pochádzajúcou práve z kumulácie<br />
týchto pseudoschopností<br />
sa často alebo neraz nahradzuje či<br />
maskuje nedostatok poznania. Napr.<br />
taká Silvova metóda ovládania vedomia<br />
vychádza a využíva v praxi<br />
poznatky o schopnosti mozgu nalaďovať<br />
sa na rozličné frekvencie, ak<br />
je mozog vystavený ich pôsobeniu.<br />
Bežne náš mozog prechádza v priebehu<br />
dňa spontánne rozličnými fázami,<br />
kedy sa prelaďuje z jednej frekvencie<br />
na inú takmer neustále, bez<br />
toho, aby sme si to uvedomovali. Vo<br />
chvíľach, keď sa potrebujeme koncentrovať<br />
na nejakú činnosť, je frekvenčná<br />
aktivita mozgu iná ako vo<br />
chvíľach keď odpočívame; iná je, keď<br />
vykonávame logické operácie a zase<br />
iná, keď vnímame hudbu alebo sme<br />
uchvátení prírodnou scenériou.<br />
Tzv. hladiny vedomia, známe ako<br />
beta, alfa, delta, théta, sú dnes už<br />
mnohým známe, no zatiaľ sú stále<br />
predmetom výskumu mnohých renomovaných<br />
svetových univerzít, ale<br />
aj súkromných vedeckých inštitútov<br />
v oblasti neurofyziológie.<br />
Ľudský organizmus je nesmierne<br />
zložitý komplex a to, čo poznáme, je<br />
len špička ľadovca; zvlášť to platí pre<br />
mozog, v ktorom je uložená genetická<br />
informácia na správny vývoj<br />
našej existencie v materiálnom svete.<br />
Ľudský mozog pracuje neustále<br />
na príslušných frekvenciách, ktoré<br />
sa podľa svojej 24-hodinovej aktivity<br />
menia podľa vopred určeného<br />
programu – každá bunka presne vie,<br />
čo má robiť, aby homeostáza - rovnováha<br />
organizmu bola zachovaná.<br />
Hladina označovaná ako alfa sa<br />
spája s frekvenciami od 7-14 Hz -<br />
čiže ide o frekvenciu elektrickej aktivity<br />
mozgu, ktorá sprevádza hladinu<br />
alfa. Niektorí vedci z oblasti fyziológie<br />
mozgu dokázali pomenovať uvedené<br />
frekvencie aj s ich príslušnou<br />
funkciou. Tak napríklad v hladine<br />
alfa napr. pri frekvencii 7 Hz je aktívna<br />
mentálna a astrálna projekcia,<br />
údajne môže dochádzať k ohýbaniu<br />
predmetov, k psychickej chirurgii.<br />
Frekvencia 7,5 Hz - uvedomenie si<br />
seba a svojho účelu, vedené meditácie,<br />
kreatívne myslenie pre umenie,<br />
hudbu, kontakty s duchovnými sprievodcami.<br />
8 Hz je frekvencia na regresie<br />
do minulých životov alebo 10,5<br />
Hz frekvencia vhodná na liečenie tela,<br />
či schopnosť chodenia po žeravom<br />
uhlí.<br />
Vyššie frekvencie, napr. beta od 35<br />
do 500 Hz: vo fr. 35 dochádza k prebudeniu<br />
stredných čakier a ich vyváženiu,<br />
83 Hz - otvorenie tretieho<br />
oka, 90 Hz: pocity bezpečia, pohody<br />
a vnútornej rovnováhy, 120 – 500 Hz<br />
schopnosť pohybovať predmetmi...<br />
Navonok to pre nezainteresovaného<br />
človeka – dôverčivého, či naopak<br />
ziskuchtivého pragmatika –<br />
môže vyzerať tak, akoby ľudský<br />
mozog predstavoval len nejaký izolovaný<br />
neživý zhluk buniek alebo pre<br />
niektorých dokonca počítač, pričom
TÉMA<br />
si stačí iba zvoliť požadovanú frekvenciu<br />
ako na rádioprijímači a už<br />
„sme v pohode“...<br />
No v skutočnosti pri hladine alfa je<br />
ovplyvňovaná tá časť vedomia, ktorá<br />
poskytuje informácie retikulárnemu<br />
aktivačnému systému (RAS) v mozgovom<br />
kmeni, ktorý má za úlohu<br />
kontrolovať napr. pozornosť, rôzne<br />
vzruchy, bdelosť; ovplyvňuje to, ako<br />
interpretujeme a reagujeme na informácie<br />
v podobe vnútorných a vonkajších<br />
stimulov, postojov, pocitov a presvedčení.<br />
Ľudský mozog resp. uvedená<br />
oblasť vedomia je chránená prirodzenými<br />
obrannými mechanizmami – to<br />
znamená tak, aby vlastné vnútorné<br />
stimuly, pocity, postoje a presvedčenia<br />
neboli ovplyvňované zásahom<br />
zvonku, pretože inak okamžite dochádza<br />
k zmenenému stavu vedomia<br />
a tým k vnútornému konfliktu.<br />
Je dávno známe, že telo a myseľ<br />
spolu navzájom komunikujú<br />
prostredníctvom neurotransmitterov<br />
– prenášačov, čo sú telu vlastné<br />
látky biochemickej povahy, ktoré sú<br />
nevyhnutné pre vzájomnú komunikáciu<br />
a odovzdávanie informácií pomocou<br />
nervových vzruchov medzi<br />
miliardami neurónov. V prípade, že<br />
dôjde k násilnému zásahu do vedomia<br />
človeka, napr. už spomínanou<br />
Silvovou metódou ovládania vedomia<br />
alebo hypnózou či pomocou<br />
iných mimozmyslových techník,<br />
okamžite dochádza k zmenám fyzikálnej<br />
a biochemickej štruktúry nervových<br />
buniek a následne k poruche<br />
ich metabolizmu, neraz až k nezvratnému<br />
poškodeniu.<br />
Navyše v každej bunke živého organizmu<br />
môže dôjsť k chemickej reakcii<br />
len za pomoci energie, ktorá<br />
pôsobí ako katalyzátor za neustáleho<br />
vzniku a premeny na energiu<br />
inú, ktorá sa následne použije ďalej<br />
a tak to ide stále dokola.<br />
Pri cielene navodenej hladine<br />
alfa, ktorej zodpovedá príslušná<br />
frekvencia elektrickej aktivity mozgu,<br />
sa energia potrebná na bežnú automatickú<br />
činnosť mozgu distribuuje<br />
čiže presúva do uvedenej oblasti,<br />
ktorá je práve v najvyššej aktivite,<br />
avšak len za cenu energetického deficitu<br />
ostatných oblastí mozgu, čím<br />
dochádza k zmenám frekvencií v dôsledku<br />
zmeny metabolizmu nervovej<br />
bunky. Obrazne povedané, keď<br />
máme tortu určitej veľkosti, nakrájanú<br />
na rovnaké časti a my si chceme<br />
Ak dôjde k násilnému<br />
zásahu do vedomia<br />
človeka, okamžite<br />
dochádza<br />
k zmenám fyzikálnej<br />
a biochemickej<br />
štruktúry nervových<br />
buniek a následne<br />
k poruche ich<br />
metabolizmu.<br />
dopriať jeden výsek väčší, ďalší musí<br />
ostať zákonite menší.<br />
Po roku 1989 sa na Slovensku<br />
na psychiatrii začali objavovať pacienti<br />
u ktorých sa pri vyšetrení zistilo,<br />
že sa v období pred manifestovaním<br />
sa duševnej poruchy zúčastnili<br />
na kurze či kurzoch Silvovej metódy,<br />
prípadne, že túto metódu už dlhšie<br />
praktizovali, ako uviedol doc. MUDr.<br />
Alojz Rakús, prednosta psychiatrickej<br />
kliniky bratislavskej FNsP Ružinov,<br />
ktorý má v evidencii viac ako dve<br />
desiatky takýchto pacientov. Podľa<br />
jeho slov, s podobnými prípadmi sa<br />
stretávajú aj na iných psychiatrických<br />
pracoviskách. „Z diagnostického<br />
hľadiska ide najčastejšie o rôzne<br />
neurotické a depresívne poruchy, ale<br />
aj o poruchy z okruhu schizofrénie,“<br />
vysvetľuje MUDr. Rakús. Zdôrazňuje<br />
však, že nemožno tvrdiť, že by<br />
Silvova metóda zapríčinila duševnú<br />
chorobu. Vo väčšine prípadov je to<br />
skôr tak, že Silvova metóda prejavenie<br />
sa poruchy vyprovokovala: je<br />
možné, že išlo o ľudí, ktorí mali určité<br />
sklony alebo dispozície na príslušnú<br />
poruchu. Ide o čosi podobné,<br />
ako keď si človek so sklonom k cukrovke<br />
privodí ochorenie tým, že sa<br />
prejedá sladkosťami. Nerátam však<br />
pacientov, ktorých záujem o Silvovu<br />
metódu bol podnietený chorobným<br />
stavom, teda vplyvom duševnej poruchy.<br />
Lebo je známe, že pacientov so<br />
schizofréniou priťahujú rôzne pseudovedecké,<br />
okultné, ezoterické a podobné<br />
teórie a praktiky, ktoré sú nepochybne<br />
súčasťou aj Silvovej metódy.<br />
Veľmi časté býva u týchto pacientov<br />
tvrdenie, že sa im po absolvovaní<br />
kurzu začali zjavovať panna Mária<br />
a Ježiš, ba dokonca, že pacient sám je<br />
Ježiš, či Mesiáš alebo Napoleon.<br />
Na základnom a najnižšom biologickom<br />
stupni sa duševný problém<br />
alebo porucha prejavujú biochemickými<br />
zmenami mozgových<br />
buniek. Poznanie z tejto oblasti nám<br />
umožňuje tieto procesy terapeuticky<br />
ovplyvňovať. Antidepresívami alebo<br />
inými psychofarmakami síce možno<br />
pozmeniť biochemické procesy nervovej<br />
bunky tak, že človek symptómy<br />
depresie čiastočne alebo viac<br />
prestane pociťovať, čo je síce terapeutický<br />
úspech, avšak v širšej perspektíve<br />
vyššieho stupňa fungovania<br />
osobnosti dochádza u neho k zastaveniu<br />
vývinového transformačného<br />
a transcendentného procesu. Depresia<br />
totiž svojím negatívnym energetickým<br />
nábojom človeka aj núti prehodnocovať<br />
svoj život, poznať seba<br />
samého, svoje prežívanie a konanie.<br />
Bez tohto akčného negatívneho energetického<br />
potenciálu totiž k zmene<br />
a teda k plnohodnotnému a pokročilejšiemu<br />
rozvinutiu osobnosti nemôže<br />
dôjsť. V genetickej a transcendentálnej<br />
výbave človeka je trvalá<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
NEGATÍVNE POCITY MÔŽU BYŤ HNACÍM IMPULZOM<br />
K HĽADANIU A K POCHOPENIU HLBŠIEHO<br />
ZMYSLU ŽIVOTA. PRETO NIE JE VŽDY SPRÁVNE<br />
ICH POTLÁČANIE UTIŠUJÚCIMI PROSTRIEDKAMI<br />
ČI PONÁRANÍM SA DO HLADINY ALFA, ABY<br />
SME SA CÍTILI ŠŤASTNE A BLAŽENE.<br />
potreba nepretržitého vývinového<br />
procesu. Ak sa človek tomuto prirodzenému<br />
pudeniu vzpiera alebo ho<br />
nevidí, vracia sa mu to narušením<br />
vnútornej rovnováhy. Duševná porucha<br />
– v tomto prípade depresia, je<br />
potom prejavom tejto nerovnováhy,<br />
ale je aj cestou ako z nej von.<br />
Možno konštatovať, že samotnou<br />
terapeutickou aplikáciou antidepresív,<br />
alebo dokonca používaním hypnózy,<br />
autosugescie, Silvovej metódy,<br />
reiki na odstránenie depresií a jej nepríjemných<br />
pocitov, človeka iba udržujeme<br />
vo vývinovej stagnácii, čo je<br />
v rozpore s potrebou duše a jej transcendentálnym<br />
určením.<br />
Dnes je nám už úplne jasné, že<br />
na začiatku všetkých telesných a duševných<br />
porúch stoja nesprávne návyky<br />
a postoje, hodnoty, životospráva,<br />
myslenie, skúsenosti a zážitky, sociálne,<br />
mentálne, ekonomické, genetické<br />
ako aj transcendentálne faktory.<br />
Preto hlavným cieľom riešenia mnohých<br />
zdravotných porúch je zabezpečiť,<br />
aby sa všetky úrovne osobnosti<br />
dostali do rovnováhy.<br />
Ak to rozmeníme na drobné: nepríjemné<br />
negatívne pocity – sprevádzané<br />
úzkosťou, strachom, obavami<br />
– nemusia byť nutne vnímané<br />
ako nepriateľské, ale môžu byť hnacím<br />
impulzom k hľadaniu a k pochopeniu<br />
hlbšieho zmyslu života. Preto<br />
nie je vždy správne a za každú cenu<br />
ich potláčanie utišujúcimi prostriedkami<br />
či ponáraním sa do hladiny<br />
alfa, aby sme sa cítili šťastne a blažene.<br />
V tomto prípade neplatí priama<br />
úmera, „keď sú pocity nepríjemné, je<br />
to zlé, a keď sú príjemné, je to určite<br />
dobré“, lebo takýto život človeka by<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
bol redukovaný len na pocitovú hrubohmotnú<br />
vegetatívnu úroveň (aj sa<br />
hovorí: on si len tak vegetuje).<br />
Eckhart Tolle vo svojej knihe „Moc<br />
prítomného okamihu“ ponúka jednoduchý<br />
prirodzený vhľad na príčinu<br />
všetkého utrpenia, ktorou sú naše negatívne<br />
emócie, i ako sa naučiť nad<br />
nimi panovať, a to - jednoduchým<br />
uvedomením si ich. Je to ako keď sa<br />
rozsvieti lampa v temnote. Určite nie<br />
je jednoduché a ľahké dosiahnuť harmóniu<br />
všetkých duchovných úrovní<br />
a poznania v krátkom čase a bez vynaloženého<br />
úsilia, ale to, čo môžeme<br />
robiť hneď, je – prejavovať napr. taký<br />
súcit s ostatnými ľuďmi v obyčajnom<br />
bežnom živote, a to každodenne a neúnavne,<br />
od ktorého závisí dôveryhodnosť<br />
konkrétneho človeka. Lebo<br />
ak mu chýba súcit, asi sa nebudeme<br />
na neho spoliehať, aj keby bol inteligentný<br />
a vzdelaný. Samotné vzdelanie<br />
nestačí: základnými vlastnosťami,<br />
ktoré činia ľudí prospešnými ostatným<br />
bytostiam, je súcit a milosrdenstvo.<br />
Dôležité je uvedomiť si, že pestovanie<br />
vnútorných duševných kvalít<br />
sa musí diať vedome a postupne, krok<br />
za krokom, stále však pod vedomou<br />
kontrolou bdelosti duchovnej entity,<br />
aby sme zachytili jej dobrotivé pokyny<br />
v našom vnútri, ktoré nás neustále<br />
nabádajú k tomu, aby sme druhým<br />
prinášali súcit a lásku. Hymnus<br />
na Lásku apoštola Pavla nech preto<br />
znie ako odporúčanie: „...a keby si aj<br />
prorokoval, aj jazykmi hovoril a keby<br />
si aj celý svet získal, ale Lásky by si<br />
nemal, si iba duniacim kovom...“<br />
MUDr. Margaréta Černáková •<br />
margareta.cernakova@svetgralu.sk<br />
„Ja som<br />
Hospodin,<br />
Tvoj Boh!<br />
Nebudeš mať<br />
iných bohov<br />
okrem mňa!“<br />
Martin Ernst<br />
Prvé<br />
prikázanie<br />
Mojžiš kedysi na hore Sinaj<br />
oznámil vyvolenému národu<br />
Desatoro Božích prikázaní.<br />
Prikázania sú dobre mienené<br />
rady, životné pomoci, ktoré nám<br />
boli darované ako „ukazovatele<br />
cesty“, aby nás viedli na tejto<br />
Zemi, z ktorej by sme sa po zmysluplne<br />
prežitom bytí mohli opäť<br />
vrátiť do svojho domova, zasľúbeného<br />
raja.<br />
Prvé prikázanie hovorí: „Ja<br />
som Hospodin, Tvoj Boh! Nebudeš<br />
mať iných bohov okrem<br />
mňa!“. Prvou časťou výroku:<br />
„JA som Hospodin, Tvoj Boh!“ sa<br />
nám Boh predstavuje. JA SOM!<br />
On je Jestvujúci, Prazdroj, Život.<br />
Bez Neho nie je nič. A vďaka<br />
Nemu smieme byť aj my. On,<br />
Vznešený, stvoril aj nás. Vo svojom<br />
prikázaní stanovuje skutočnú<br />
hierarchiu.<br />
Ja som Hospodin, Tvoj Boh! Je<br />
to zvláštne, že slovo „Pán“, ktoré<br />
sa tiež používa namiesto výrazu<br />
„Boh“, nemáme tak radi. Len
PRIKÁZANIE<br />
s premáhaním znesieme nad sebou<br />
nejakého pána, „šéfa“. Je to snáď tým,<br />
že máme nepríjemné zážitky s nadriadenými,<br />
ktorí sa možno ako dobrí<br />
páni často neosvedčili?<br />
Alebo je pre nás ťažké podriaďovať<br />
sa nejakému pánovi práve dnes?<br />
Naša svojhlavosť sa nerada zaraďuje<br />
do stanovenej hierarchie. Často slúži<br />
„vrchnosti“ len s výhradami. Napriek<br />
tomu je včlenenie sa do poriadku<br />
nutné, či ide o podnik, hospodárstvo<br />
alebo vojsko. Podnikateľ alebo<br />
hospodár nesú vždy do istej miery<br />
najväčšiu zodpovednosť, ale svoje<br />
podniky môžu obhospodarovať iba<br />
s pomocou svedomitých pracovníkov<br />
alebo zamestnancov. Akceptovať<br />
pána vyžaduje vždy pochopenie<br />
a pripravenosť prispôsobiť sa nutným<br />
okolnostiam, a možno sa aj podriadiť.<br />
Až potom sa môže stať služba opravdivou<br />
radosťou. Vedome sa zapájam,<br />
zároveň pomáham rozvoju podniku,<br />
sám sa pritom môžem vyvíjať a skrz<br />
prijímanie povinností aj dosiahnuť<br />
uznanie a úspech!<br />
Nie inak je to s poznávaním Boha.<br />
Prijímam Boha ako Pána tým, že Ho<br />
rešpektujem, dbám na Jeho slová,<br />
skúmam Jeho vôľu a pritom dochádzam<br />
k poznaniu Jeho veľkosti.<br />
Môžem sa Mu dokonca zveriť, smiem<br />
Stvoriteľovi slúžiť radostnými činmi<br />
a preukazujem Mu tým Jemu prináležiacu<br />
úctu!<br />
Boh nám dáva tušiť svoju veľkosť<br />
a vznešenosť, len keď sa otvoríme<br />
a vnímame možnosti, ktoré nám, svojim<br />
tvorom, ponúka vo svojom stvorení.<br />
Smieme byť! Boh nám daroval<br />
našu vlastnú vôľu. Dal nám individuálne<br />
schopnosti, nadania. Keď sa<br />
v poznaní vradíme do jeho poriadku,<br />
otvorí sa nám nekonečne mnoho<br />
možností na vlastný rozvoj a spolupôsobenie<br />
v Jeho veľkolepom stvorení.<br />
On, ktorý je voči nám dokonca<br />
v postavení „Otca“, nám vo svojej<br />
veľkej milosti dáva každý deň novú<br />
silu, s ktorou Ho smieme radostne<br />
nasledovať.<br />
Pritom si stále viac a viac uvedomujeme,<br />
že sa Pán javí ako milujúci a súčasne<br />
ako spravodlivý Boh, pretože<br />
v spätnom pôsobení zbierame ako<br />
plody svojho konania odmenu alebo<br />
trest. Zažívame, že k nám v zosilnenej<br />
miere prúdi to, čo sme sami pre<br />
seba získali v podobe dobra alebo zla,<br />
pekla alebo raja. My sami si prostredníctvom<br />
Bohom darovanej sily pripravujeme<br />
ako nevyhnutný následok<br />
skazu alebo večné bytie.<br />
Nevyčerpateľné je množstvo múdrych<br />
Božích milostí. Smieme ich<br />
vedome prijímať a službou v pokore<br />
vyjadrovať svoju vďačnosť<br />
Najvyššiemu.<br />
„NEBUDEŠ MAŤ INÝCH<br />
BOHOV OKREM MŇA!“<br />
Často som počúval ľudí hovoriť, že<br />
Boha nepotrebujú. Človek to neprizná<br />
priamo, ale skôr vyhýbavo: „Nie<br />
som pobožný!“ A na ďalšiu otázku<br />
odpovedá: „Nie, vlastne v Boha neverím.“<br />
Vládni činitelia sľubujú svojmu<br />
národu vernú službu, ale už si na to<br />
nevyprosujú pomoc od Boha. Ako<br />
by si ľudia nechceli za žiadnych okolností<br />
priznať, že „kdesi tam hore“ by<br />
mohla byť „vyššia bytosť“, ktorej by<br />
možno mali „skladať účty“. Ľudia<br />
chcú byť radšej „vlastnými pánmi“,<br />
ktorí to majú v dnešnej dobe už dosť<br />
ťažké s vlastným sebaurčením.<br />
Nepotrebujeme teda už žiadneho<br />
Boha, takže je zbytočné hovoriť<br />
o „iných bohoch“? V čom sa prejavovalo<br />
uctievanie Boha? Okrem iného<br />
v tom, že ľudia boli pripravení prinášať<br />
svojmu Bohu obete. Ľudia mu dávali<br />
dary, chválu a vďaku, obetovali<br />
preňho čas, peniaze a aj svoje srdce.<br />
Neprinášame v súčasnosti tiež<br />
obete? Čomu venujeme náš čas,<br />
za čo vydávame svoje ťažko zarobené<br />
peniaze? Neplynie veľa z toho na naše<br />
„koníčky“, na zábavy, rozptýlenie, večierky,<br />
akcie? Neobetujeme za určitých<br />
okolností na šport a hru, alkohol,<br />
drogy, či inú zábavu aj to posledné?<br />
Nenechávame sa tým dokonca<br />
opantať? Nemali by sme sa vyhovárať<br />
na to, že v týchto prípadoch ide<br />
o bezvýznamné „podružnosti“. Sú<br />
to hlavné veci, ktoré často určujú náš<br />
život, na ktorý sa dosť často zameriavame<br />
a ktoré dokonca môžu byť pre<br />
náš život rozhodujúce.<br />
Všetky tieto veci, to sú tí skutoční<br />
„iní bohovia“! Mnohí žijú pod ich<br />
vládou!<br />
Každý človek potrebuje vzor, autoritu,<br />
meradlo, podľa ktorého sa<br />
v živote riadi. Prvé prikázanie nám<br />
hovorí, kde jedine ho máme hľadať<br />
a kde ho tiež aj nájdeme.<br />
Martin Ernst •<br />
martin.ernst@svet.gralu.cz<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
Josef A. Zentrich<br />
uzdraviť sa<br />
= učiniť duchovný pokrok!<br />
= učiniť sa lepším!<br />
Tretia cesta za zdravím<br />
Keď ochorieme, naša prvá cesta zákonite<br />
vedie k lekárovi, 1 nie vždy to však<br />
pre získanie zdravia stačí. Ani druhá<br />
cesta – za rôznymi liečiteľmi, šamanmi<br />
a korenárkami – nás častokrát neuspokojí,<br />
a tak človek nastupuje tretiu cestu,<br />
keď sa začne o seba starať sám – tu<br />
však nemám na mysli len zdravú výživu<br />
a správny pitný režim, ale skôr hlboké<br />
zamyslenie sa nad sebou samým.<br />
Veľa času ubehlo od čias mojich bylinkárskych<br />
začiatkov, keď som si<br />
myslel, že ak ponavštevujem zo sto<br />
babiek-vediem a dedkov-korenárov<br />
a pridám k tomu desať rokov vlastnej<br />
praxe, budem schopný rakovinu<br />
liečiť na počkanie – a iné, vážnejšie<br />
choroby – do týždňa. I dnes existuje<br />
mnoho liečiteľov, pre ktorých je liečenie<br />
rakoviny „ľahký oriešok“, ale pred<br />
takýmito indivíduami si dovolím<br />
ctené obecenstvo dôrazne varovať!<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
Dnes som oveľa skromnejší, nakoniec<br />
som totiž dospel k názoru, že<br />
pokiaľ sa chce vážnejšie chorý človek<br />
skutočne uzdraviť – nielen byť tak či<br />
onak „poliečený“, musí vyriešiť rovnicu<br />
skoro matematickú, ktorá hovorí:<br />
uzdraviť sa = učiniť sa lepším!<br />
Ešte presnejšie vyjadrenie tejto rovnice<br />
môže znieť: uzdraviť sa = učiniť<br />
duchovný pokrok!<br />
Z toho pravdaže vyplýva, že najdôležitejšou<br />
cestou k zdraviu je tá tretia<br />
a šťastný je ten, kto to čím skôr pochopí.<br />
Tretia cesta, samozrejme, neznamená,<br />
že nepôjdeme k lekárovi<br />
a budeme sa liečiť výhradne sami,<br />
prípadne podľa toho, čo nám poradí<br />
nejaká pani odvedľa. Mali by sme<br />
sa naopak poriadne zamyslieť nad<br />
svojím doterajším životom a zo zistených<br />
chýb vyvodiť dôsledky.<br />
Keď sme doma úplne sami, pohodlne<br />
sa posadíme najradšej<br />
do mäkkého kresla s opierkami<br />
na hlavu a ruky a vydáme sa v mysli<br />
svojím životom pospiatky – čo sa<br />
stalo dnes, včera, pred týždňom, mesiacom,<br />
rokom. Nebudeme, samozrejme,<br />
rozjímať nad tým, ako bolo<br />
krásne predvlani na dovolenke pri<br />
Jadrane, ale skôr spomíname na situácie,<br />
keď sme nejako pochybili.<br />
Námietku, že si nepamätáme, ani<br />
čo sme mali včera na večeru, nie je<br />
treba brať vážne. Už veľa ľudí zistilo,<br />
že pri poctivom zamyslení sa si človek<br />
aj bez veľkého úsilia spomenie<br />
na všetky svoje previnenia proti prirodzenému<br />
poriadku. Čo je previnením,<br />
nám najlepšie napovie náš<br />
cit, vysokú školu na to skutočne<br />
nepotrebujeme.<br />
Zistené previnenia, pri ktorých<br />
cítime, respektíve vieme, že nie sú<br />
ešte vyrovnané, si môžeme zapísať<br />
a keď si vytvoríme takýto zoznam,
ZDRAVIE<br />
mali by sme sa s chuťou pustiť do ich<br />
riešenia. Pokiaľ by mal niekto v svojom<br />
zozname štyri vraždy, niekoľko<br />
znásilnení, tri vylúpené banky a podobne<br />
– veru neviem, čo by som mu<br />
poradil, ale takíto ľudia sa o tento<br />
postup, ktorý som si pracovne nazval<br />
„ekológiou duše“ jednoznačne<br />
zaujímať nebudú. Obyčajný našinec<br />
asi ani nebude mať zoznam priveľmi<br />
dlhý a nemalo by ani byť neriešiteľné<br />
vzniknuté dlhy vyrovnať.<br />
Pozrime sa na konkrétny prípad<br />
jednej staršej panej s gynekologickou<br />
rakovinou, ktorá tento potrebný<br />
krok učinila, čo u nej následne viedlo<br />
k postupému a úplnému uzdraveniu.<br />
Čo mala táto pani vo svojom „červenom<br />
zozname“?<br />
V lete roku tzv. „zamatovej revolúcie“<br />
prišiel manžel Karel jedného<br />
dňa domov celý rozžiarený a s úsmevom<br />
prehlásil, že jeho dielňa vyhrala<br />
v továrni socialistickú súťaž,<br />
a tak dostal dva bezplatné poukazy<br />
na Jadran. Jeho manželka Boženka<br />
na to namietala, že predsa vie, že jej<br />
matka je vážne chorá a že tam ona<br />
teda ísť nemôže, pretože sa o ňu<br />
stará. Karol však vyrukoval s tým,<br />
že aj na to myslel a dohovoril sa<br />
už s priateľom MUDr. Nováčkom<br />
z miestnej nemocnice, aby na tých<br />
14 dní prijal mamičku u nich na internom<br />
oddelení a dohliadol na ňu.<br />
No a keď potom i mamička vyriekla<br />
to oslobodzujúce „ale veď len choďte,<br />
deti moje!“... – radostne sa vyrazilo<br />
na dovolenku. Lenže milá mamička<br />
nepočkala a v priebehu tejto krátkej<br />
doby zomrela. A ako to už u starých<br />
ľudí niekedy býva, myšlienky matkine<br />
sa obrátili k výčitkám. Cítila hlboké<br />
rozhorčenie, že sa jej Boženka<br />
na ňu ani pozrieť nepríde... A keď<br />
bola matka v tomto duševnom rozpoložení,<br />
sfúkol „svätý Peter“ jej sviečočku.<br />
Samozrejme, nie že by bola<br />
mamička chcela, aby Boženka ochorela,<br />
a to dokonca na rakovinu – to<br />
vonkoncom nie! – vyslala však negatívnu<br />
energiu, ktorú dcéra prijala<br />
a tam, kde bolo v jej tele oslabené<br />
miesto, prepuklo ochorenie. Čo<br />
s tým, keď matka je už niekoľko rokov<br />
mŕtva? Poradil som pani Boženke,<br />
aby si vzala mamičkinu fotografiu<br />
a pekne sa s ňou porozprávala, odprosila<br />
ju za to, že starostlivosť o ňu<br />
trochu zanedbala. Verte či nie, mamička<br />
Boženke veľmi rada odpustí,<br />
pretože medzitým prišla na to, že aj<br />
ona v myšlienkách chybovala – čo<br />
ju doposiaľ v záhrobnej ríši zdržuje<br />
od vzostupu... Pretože však k previneniu<br />
došlo tu v hmotnosti, malo by<br />
tu byť aj vyrovnané. Boženka je síce<br />
chorá, ale dosiaľ pri sile. Poobzerá<br />
sa vo svojom okolí, komu by mohla<br />
svoju náhradnú starostlivosť venovať.<br />
Susedka, pani Kovářová, má zlomenú<br />
nohu a jej jediný syn žije na druhom<br />
konci republiky. Boženka jej zatiaľ<br />
môže pomôcť s upratovaním alebo<br />
nákupmi. Pokiaľ je v stave, keď jej už<br />
na to fyzické sily nestačia, môže venovať<br />
primeranú čiastku (nemala by<br />
to byť dáka dvadsaťkorunáčka) napríklad<br />
miestnej charite, organizácii,<br />
ktorá sa stará o ľudí a večne sa potýka<br />
s nedostatkom prostriedkov... Týmto<br />
spôsobom je možné dosiahnuť stavu<br />
úplného odpustenia, to znamená, že<br />
zmienené previnenie je úplne vymazané<br />
z Boženkinej knihy života a už<br />
ju nebude nikdy zaťažovať.<br />
Druhé previnenie, ktoré musela<br />
Boženka riešiť, sa týkalo delenia dedičstva<br />
s bratom Bohušom. Mamička<br />
kedysi vravela Boženke, že toho veľa<br />
nemajú, snáď len chatu a chalupu,<br />
a Boženka, ako najstaršia dcéra, mala<br />
dedičstvo zatiaľ spravovať. Mamička<br />
si želala, aby si Božka nechala chatu<br />
a chalupu prepustila bratovi, pretože<br />
je tam dielňa po otcovi, ktorú Bohuš<br />
využije, zatiaľ čo jej Karel má pre manuálnu<br />
prácu obe ruky ľavé. Božka to<br />
chcela dodržať, ale Karel bol zásadne<br />
proti, pretože by nemal kde garážovať<br />
svoju škodovku. Takže Bohuš dostal<br />
chatu a Božka si nechala chalupu.<br />
Bohuš je stále medzi živými, a tak Boženke<br />
pri nápravnom konaní nezostává<br />
nič iné, než sa za ním vybrať, aby<br />
sa mu priznala a nejako sa dohodli...<br />
Týmto spôsobom môže človek<br />
rýchle vyrovnať mnohé dlhy. Samozrejme,<br />
nie je možné tvrdiť, že sa<br />
v takom prípade určite všetci uzdravia,<br />
ale nádej na uzdravenie sa dramaticky<br />
zvyšuje. A všetci, naozaj<br />
všetci, ktorí za mnou potom v rámci<br />
spätnej väzby prišli, trebárs na kontrolu,<br />
hlásili vznik akéhosi povznášajúceho<br />
pocitu niekde v oblasti solárneho<br />
plexu. Už len samotný tento<br />
pocit naozaj stojí za to.<br />
Aj napriek vykonaniu takejto<br />
„ekológie duše“ niektorí ľudia musia<br />
odísť – my však vieme, že nie je vôbec<br />
jedno, v akom stave duše odchádzajú,<br />
takže sa dá povedať, že v každom<br />
prípade sa nám námaha vynaložená<br />
na tento proces „vyplatí“, a neohrozí<br />
ju ani kríza v bankovníctve, ani nepriaznivé<br />
zmýšľanie nášho okolia...<br />
Josef A. Zentrich •<br />
josef.zentrich@svetgralu.cz<br />
Poznámky<br />
(1) na Valašsku vedie prvá cesta do kredenca<br />
na štamprlík „halúzkovej”, takže naša<br />
tretia cesta je tam až cestou štvrtou. Ale<br />
taký je život!<br />
Naznačenej problematike sa autor podrobnejšie<br />
venuje vo svojej knihe Tretia cesta<br />
za zdravím I-II, ktorú v niekoľkých vydaniach<br />
publikovalo olomoucké nakladateľstvo<br />
FONTÁNA a ktorá je dosiaľ v predaji.<br />
Pokiaľ ju nezoženiete u svojho kníhkupca,<br />
môžete si ju objednať priamo u autora na<br />
e-mailovej adrese cmslu@atlas.cz. Cena je<br />
2× 260 Kč + poštovné.<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
NÁZORY<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 21/2009, vyšlo 1. 9. 2009.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o.<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk, mobil: 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno)<br />
Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Ján Dobrota, Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Mária Majerová, Mária Pesselová, Rastislav Podivinský,<br />
Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, n.o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, n.o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Ľuboš Záhora (Košice)<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík (Košice), Jozef Lehotkai (Ráztočno),<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha), Pavel Patloch (Karviná)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
• Dreamstime: Jitka Saniova, Pardubice, Czech Republic (titul), Blaz<br />
Kure, Ljubljana, Slovenia (5), Moniv (9), Spectral-design (20), Elena<br />
Ray Located: Joshua Tree, United States (22), Ninamalyna (24),<br />
Stephanie Perez, San Francisco, USA (2), Jalphoto, anonym (48), Kathy<br />
Wynn, Punta Gorda, United States (33), Kts (38), Marco Lensi, Foggia,<br />
Italy (39), Photowitch (39), Hywit Dimyadi, Edison, United States (40),<br />
Richard Nelson, Teulon, Canada (40), Enruta (42), Andres Rodriguez,<br />
London, United Kingdom (43), Chode (44), Radu Razvan, Cluj Napoca,<br />
Romania (44)<br />
• sxc.hu: Arun Benty, Blore, Kar, India (49)<br />
• morguefile.com: (18)<br />
• Wikimedia Commons/Wikipedia.org: (2, klopa, 25, 26), Steve Ford<br />
Elliott, Co Clare, Irsko (zadná strana obálky)<br />
• mapaonline.cz: (28)<br />
• GralsWelt: (2, klopa, 10, 12, 14, 37)<br />
• Edmund Kijonka, Karviná: (15–17, 32, 35)<br />
• Mgr. Vojtěch Zavadil, Teplice, ČR: (28–31, 45)<br />
• Josef Lehotkai, Ráztočno: (32)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svet Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svet.gralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Bol Ježiš Boh alebo človek?<br />
V jednom kurze biblického čítania<br />
v našom meste som sa naučil, že mnohým<br />
udalostiam, ktoré sú v Biblii vylíčené,<br />
možno rozumieť iba subjektívne.<br />
Často sa stalo, že sa správy odovzdávali<br />
ústne a vznikali tak drobné rozdiely,<br />
vždy podľa toho, čo sa ten ktorý<br />
rozprávač dozvedel. Tí, ktorí potom<br />
udalosti spisovali, kládli opäť dôraz<br />
na to, čo považovali oni za dôležité,<br />
na základe ich viery a skúseností.<br />
Prekladatelia Biblie mali tiež svoje<br />
vlastné životné názory, ktoré sa prejavili<br />
v prekladoch (tam, kde reč nepripustila<br />
jednoznačný preklad).<br />
Teraz som veľmi zmätený. Udalosti<br />
starého zákona sa ma sotva dotýkajú,<br />
ale s evanjeliami mám veľký problém.<br />
Trápi ma myšlienka, či bol Ježiš človek<br />
s božským jadrom, alebo či bol veľmi<br />
čistý, široko rozvinutý ľudský duch<br />
so schopnosťou liečiť, ktorý priniesol<br />
Židom učenie lásky k blížnemu. Táto<br />
otázka je preto taká dôležitá, lebo súvisí<br />
s otázkou zbožnosti a uctievania:<br />
Chcem uctievať iba Boha, nie človeka.<br />
V kurze biblického čítania som na to<br />
nedostal odpoveď.<br />
Je pochopiteľné, že chcete uctievať<br />
Boha a nie človeka. Ježišov pôvod<br />
bol v kresťanstve vždy znovu a znovu<br />
diskutovaný.<br />
Abd-ru-shin, ktorého dielo „Vo<br />
svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ je<br />
základom pre redakčnú prácu časopisu<br />
„Svet Grálu“, sa zaoberá vo<br />
svojich prednáškach mnohými aspektmi<br />
Ježišovho života a pôsobenia<br />
a vysvetľuje, že Ježiš je označený<br />
právom ako Boží syn. Ako časť jediného<br />
Boha, priamo z Boha pochádza.<br />
Božské jadro odlišuje Ježiša od iných<br />
známych prorokov alebo liečiteľov, aj<br />
keď bol zovňajškom človekom medzi<br />
ľuďmi. Ostatne, Ježiš sám nikdy nestaval<br />
svoj božský pôvod do popredia<br />
a už vôbec nevyžadoval, aby ho<br />
ľudia uctievali, to náleží iba „Otcovi“,<br />
Bohu stojacemu nad všetkým stvorením.<br />
Preto je správne, keď sa človek<br />
obracia v modlitbe priamo na Boha.<br />
Práve som absolvoval reiki stupňa<br />
1 a 2. Aj keď je moja učiteľka reiki<br />
veriaca, používala pri otváraní kanálov<br />
reiki symboly a mantry. Aj ja<br />
musím také symboly a mantry používať,<br />
zvlášť keď chcem posielať reiki<br />
na diaľku. Som z toho v rozpakoch.<br />
Spadá reiki do oblasti mágie?<br />
(meno v redakcii)<br />
V „Posolstve Grálu“ od Abd-rushina<br />
je pojem „mágie“ používaný<br />
v súvislosti s vedomým pôsobením<br />
na určité záhrobné oblasti alebo<br />
na útvary ľudského myšlienkového<br />
chcenia a cítenia. Také pôsobenie<br />
môže byť vyvolané buď dobrým chcením,<br />
alebo zlými úmyslami – pravdepodobne<br />
odtiaľ pochádza rozdelenie<br />
na „bielu a čiernu mágiu“.<br />
Pri všetkých vedome nadväzovaných<br />
kontaktoch s oným svetom,<br />
nech už sú pre ne akékoľvek dôvody,
existuje nebezpečenstvo, že sa človek<br />
dostane do kontaktu resp. do moci<br />
temných prúdov (rozumej duchov)<br />
bez toho, že by mal voči nim dostatočnú<br />
ochranu. Toto nebezpečenstvo<br />
je tým väčšie, čím väčší priestor<br />
dostalo cielené školenie. Len to, čo<br />
si človek prinesie do života ako prirodzenú<br />
vlohu, mu poskytne v normálnom<br />
prípade dostatočnú ochranu<br />
v jemnohmotných úrovniach.<br />
Tento princíp sa uplatňuje aj v tých<br />
prípadoch, kde sa so záhrobnými<br />
kontaktmi operuje nevedome, teda<br />
pri určitých spôsoboch liečenia,<br />
alebo aj pri práci s virguľou. Každé<br />
školenie prináša určité nebezpečenstvo,<br />
a jeho stupeň je určite v úzkej<br />
súvislosti s chcením dotyčného človeka.<br />
Zlé chcenie – aj keby to bola len<br />
vypočítavosť – podáva veľmi ľahko<br />
ruku temnejším prúdom, kým čistá,<br />
neskalená<br />
potreba pomáhať<br />
toto<br />
nebezpečenstvo<br />
znižuje;<br />
obzvlášť vtedy,<br />
keď dotyčný má<br />
opravdivú schopnosť byť kanálom<br />
pre vyššie, svetlé sily.<br />
Z týchto súvislostí môžeme vyvodiť,<br />
že je dôležitejšie vnímať vždy<br />
skôr jednotlivých ľudí, než metódu<br />
samotnú. Otázku, či sa Vy sám Vaším<br />
školením vystavujete riziku<br />
a do akej miery, nemožno zodpovedať<br />
jednoduchým „áno“ alebo<br />
„nie“. Určite Vám však bude nápomocný<br />
nestranný, sebakritický pohľad<br />
na vlastnú motiváciu, aj vedomé<br />
vycítenie toho, čo a v akom smere<br />
sa pre Vás spomínaným školením<br />
zmenilo.<br />
Predaj v stánkoch a predplatné<br />
Vážení čitatelia,<br />
z niektorých vašich ohlasov vyplýva, že nie vždy dostanete kúpiť náš<br />
časopis v niektorom z novinových stánkov vo vašom okolí. Odporúčame<br />
vám preto využiť možnosť predplatného, čím dostanete časopis<br />
priamo do svojej schránky za zvýhodnenú cenu. Navyše tým získate<br />
predplatiteľské zľavy na knihy, CD a DVD. Prostredníctvom predplatného<br />
zároveň podporíte vydávanie časopisu neziskovej organizácie Svet Grálu,<br />
pretože predaj cez stánky nie je rentabilný<br />
Zmena cien poštovného<br />
Vzhľadom k novému cenníku služieb Slovenskej pošty vám pri<br />
objednávaní tovaru odporúčame namiesto dobierky zvoliť platbu na<br />
účet. Tovar zasielame obratom, najneskoršie však do 10 pracovných dní<br />
od prijatia úhrady.<br />
Vybrané podmienky poštovného a balného pri zásielkach podľa hmotnosti:<br />
pri platbe na účet bez dobierky<br />
do 0,5 kg - 2,49 € (75 Sk)<br />
do 1 kg - 3,32 € (100 Sk)<br />
do 2 kg - 4,12 € (124 Sk)<br />
pri platbe na účet s dobierkou<br />
do 0,5 kg - 3,01 € (91 Sk)<br />
do 1 kg - 3,84 € (116 Sk)<br />
do 2 kg - 4,62 € (139 Sk)<br />
Uvedené ceny sú s DPH. Podrobnú informáciu o poštovnom a balnom nájdete na http://obchod.svetgralu.sk v časti<br />
Obchodné podmienky. V prípade zásielky do zahraničia poskytneme výpočet ceny na vyžiadanie.<br />
Chuck<br />
a mŕtvy kôň<br />
alebo<br />
ako funguje americký finančný systém<br />
Mladý Chuck chce zbohatnúť na vlastnom<br />
ranči. Na začiatok chce odkúpiť od farmára<br />
koňa. Chuck odovzdá farmárovi<br />
svojich sto dolárov a ten mu sľúbi na druhý<br />
deň dodať koňa. Nasledujúci deň však farmár<br />
oznámi Chuckovi zlú správu: „Je mi to, chlapče,<br />
skutočne ľúto, ale kôň sa nedožil rána.“<br />
„Nevadí, vráť mi teda peniaze,“ odvetí Chuck.<br />
„To nemôžem, ešte včera som za ne kúpil hnojivo,“<br />
vysvetľuje farmár.<br />
Chuck sa krátko zamyslí a navrhne: „Daj mi<br />
teda to mŕtve zviera.“<br />
„Na čo ti bude mŕtvy kôň?“ pýta sa farmár.<br />
„Nechám o neho žrebovať,“ vysvetľuje Chuck.<br />
„Nemôžeš predsa žrebovať o mŕtveho koňa!“<br />
diví sa farmár.<br />
Chuck na to: „Žiadny problém. Nikomu predsa<br />
nepoviem , že zdochol.“<br />
☺<br />
O niekoľko mesiacov neskôr stretne farmár<br />
Chucka v elegantnom obleku a slušivých topánkach.<br />
„Ako to dopadlo so žrebovaním tej zdochliny?“<br />
vyzvedá sa farmár.<br />
„Skvele,“ hovorí Chuck. „Predal som 500 žrebov<br />
po dvoch dolároch a môj zisk bol 900 dolárov.“<br />
„A… čo, neboli nijaké reklamácie?“<br />
„Bola jedna – od výhercu. A tomu som jednoducho<br />
jeho dva doláre vrátil.“ odpovedal<br />
Chuck.<br />
☺<br />
Až donedávna predával Chuck štrukturálne<br />
finančné produkty na Wall Street.<br />
Zdroj: Internet<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009
NA ZÁVER<br />
Príroda, prečo nám to robíš?<br />
Hovorí sa tomu prívalové dažde.<br />
Začalo sa to v jedno júnové ráno.<br />
Nebo, po mnoho dní nabíjané horúčavou,<br />
vodou a energiou sa v okamihu<br />
obrátilo hore dnom a vylialo celý svoj<br />
obsah na malé kúsky zeme. Miestami<br />
napršal za niekoľko desiatok minút<br />
viac než hektoliter vody na meter<br />
štvorcový. Zo svahov sa valili vodopády,<br />
z polí tony bahna a všetko sa to<br />
zlialo v potokoch a riečkach. Skromné<br />
potôčiky, z milosti vykázané do zregulovaných<br />
korýt, sa v minútach<br />
zdvihli až o sedem metrov a rozliali<br />
sa do neuveriteľných rozmerov. Ľudia<br />
v domoch mali odrazu vody po kolená,<br />
po pás, po prsia a len minúty im zostali<br />
na útek na poschodie. Kto sa oneskoril,<br />
alebo sa po niečo vrátil, musel<br />
už bojovať o holý život. Niekoľkí ten<br />
boj nevybojovali. V jednom mestečku<br />
som videl nákladné auto, ktoré voda<br />
zdvihla a posadila na strechu malej<br />
Fabie. Mosty sa stali zadržiavajúcimi<br />
sitami pre unášané brvná a rukojemníkmi<br />
ľudskej práce voči živlom: veľtoky<br />
sa do nich opreli a mnohé z nich<br />
posunuli, alebo rovno vyvrátili.<br />
A nebolo obrany, tá katastrofa sa<br />
nedala ani predpovedať ani odvrátiť.<br />
Za dvanásť rokov už tretia storočná<br />
voda – ako to bude ďalej? Námestník<br />
hydrometeorologického ústavu v médiách<br />
prehlásil, že v posledných rokoch<br />
počet katastrof štatisticky stúpa<br />
a že otepľovanie planéty prináša so<br />
sebou vyššiu energiu v ovzduší, ktorá<br />
sa bude vybíjať v katastrofách.<br />
Stojíte nad tou spúšťou, je vám úzko<br />
pri srdci a pýtate sa: prečo nám to robíš,<br />
príroda? Už nás nebudeš znášať<br />
ako bremeno? Blíži sa akési spravodlivé<br />
vyúčtovanie za všetko, čo sme nazhromaždili?<br />
Je to koniec trpezlivosti,<br />
zhovievavosti, bude sa platiť?<br />
A zrazu vidíte: len čo sa nám ľuďom<br />
začne dobre dariť, zahodíme úctu<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
21 | 2009<br />
k pravdivosti a pokoru k Stvoriteľovi<br />
za hlavu a začneme stavať babylonské<br />
veže, milióny babylonských veží.<br />
Každý máme svoju súkromnú babylonskú<br />
vežu, a majú ju politici i podnikatelia,<br />
majú ju vydavatelia médií,<br />
spisovatelia aj umelci, formujúci cítenie<br />
národa. Začneme si pozvoľna<br />
myslieť: veď ja toho pánaboha až tak<br />
veľmi nepotrebujem, ja sa, keď sa to<br />
tak vezme, bez neho celkom dobre<br />
zaobídem, mám úspech i tak. Prestaneme<br />
sa pýtať: čo môžem ja urobiť pre<br />
to, aby bolo na svete lepšie, aby som<br />
trošičku splatil milosť života, čo môžem<br />
urobiť, čo presahuje moje vlastné<br />
záujmy a záľuby, niečo, čo stojí vyššie<br />
než moje ja? Čím pomôžem, budem<br />
užitočný a odmenou mi bude to, že<br />
som to objavil a že to robím?<br />
A hľa, tu sa príroda, dielo Božích<br />
rúk nadýchne, prestane počúvať naše<br />
detinské vykrúcačky a povie: teraz<br />
počúvaj ty mňa, človiečik. Vieš ty<br />
vôbec, aké smiešne krehké je ľudské<br />
dielo, ktoré si tak usilovne budujete?<br />
Tak sa pozeraj: vstane a mávne rukou.<br />
A začne to jedného júnového rána…<br />
Viktor Frankl, veľká osobnosť psychoterapie<br />
a väzeň koncentračného<br />
tábora, sa obzvlášť dobre vyznal v pomoci<br />
ľuďom, ktorí prišli o všetko. Jeho<br />
rada znie: nemyslite na svoje nešťastie,<br />
hľadajte niečo, čím pomôžete druhým<br />
a čo presiahne vás samotných.<br />
Rovnakou radou nás oslovuje aj<br />
rozjatrená príroda. Tých, čo prišli<br />
o prácne budovaný majetok, i nás<br />
ostatných, ktorí<br />
na nich hľadíme<br />
s účasťou a vrúcnym<br />
srdcom.<br />
Artur Zatloukal<br />
artur.zatloukal@svetgralu.cz
ná ponuka Knižná ponukaKnižná ponuka<br />
Knižná ponuka<br />
Knižná ponukaKnižná ponuka Knižná pon<br />
Okultní kancléř<br />
Siegfried Hagl<br />
Kniha približuje fenomén nacizmu a ponúka pohľad na jeho vodcu z nevšedného<br />
zorného uhla. Autor dospel k záveru, že Hitler nebol ani geniálnym politikom, ani<br />
schizofrenikom, ale skôr okultným médiom, komunikujúcim so záhrobím a podriaďujúcim<br />
sa jeho vplyvom.<br />
Ukážka z knihy:<br />
„V pokladnici vídeňského Hofburgu se nachází podivuhodný exponát – Kopí Longinovo.<br />
Jedná se prý o „posvátné kopí“, kterým římský setník Longinus probodl<br />
Ježíšovu hruď, aby se presvědčil o jeho smrti.<br />
Tomuto „kopí osudu“ se připisují magické síly, v průběhu dějin je císaři a králové<br />
uctívali jako posvátnou relikvii, až se nakonec dostala do rukou Habsburků.<br />
A kdo vlastní toto kopí, má podle legendy moc!<br />
Na Adolfa Hitlera toto kopí opředené tajemstvím hluboce zapůsobilo a zajímal se<br />
o jeho historii a význam. Jednoho odpoledne – asi v září 1912 – pozoroval opět tu<br />
zvláštní relikvii a přitom měl vizi:<br />
„Otevřelo se mi okno do budoucnosti, a já jsem v bleskovém osvícení uviděl událost, která<br />
mi přinesla absolutní jistotu, že krev v mých žilách bude jednoho dne vyvolena k tomu,<br />
aby zachránila národní duši mého lidu.“<br />
245 strán, mäkká väzba, formát 15,5 x 22 cm, hmotnosť 360 g, české vydanie<br />
Stará cena: 11,12 € /335 Sk<br />
Akciová cena: 10 €/301,12 Sk<br />
Cena<br />
10 €<br />
301,12 Sk<br />
Poznej svého anděla<br />
Benjamín Klein<br />
Knižka Benjamína Kleina je príbehom ťažko telesne postihnutého dievčatka Barbary,<br />
opis jej cesty k pochopeniu samej seba i ľudí okolo nej. Na životnej púti ju sprevádza<br />
anjel Michael, pomáha Barbare znášať životné útrapy a ukazujej jej, že i zdanlivo nezodpovedateľné<br />
otázky majú svoje odpovede. V knižke sa prelína pozemská realita<br />
s opismi duchovného sveta, kde všetko nachádza svoj vyšší zmysel.<br />
113 strán, tvrdá väzba, formát 14 x 21 cm, české vydanie<br />
Stará cena: 6,14 € /185 Sk<br />
Akciová cena: 5,52 €/166,30 Sk<br />
Cena<br />
5,52 €<br />
166,30Sk
Väčšina ľudí berie všetky svoje ťažké životné podmienky, skúšky, ťažkosti, strachy a straty ako kliatbu,<br />
ako trest Boží, ako niečo negatívne.<br />
Keby tak pochopili, že nič, čo ich stretáva, nie je negatívne – zdôrazňujem, vonkoncom nič!<br />
Všetky rany osudu, trpké skúsenosti, i tie najväčšie straty sú dary. Svoju bolesť a utrpenie<br />
môžeme chápať ako kutie rozžeraveného železa. Sú príležitosťou, ktorú sme dostali<br />
na svoje duchovné dospievanie.<br />
To je jediný dôvod našej existencie na Zemi.<br />
Elisabeth Kübler-Ross
Change language