SG42
Share Embed Flag
Download ePaper

SG42

svetgralu
27.05.2018 Views

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

NAKLADATELSTVÍ STIFTUNG GRALSBOTSCHAFT<br />

Pod zářící<br />

hvězdou<br />

Novinka!<br />

Vánoční příběh „Z doznělých tisíciletí“<br />

Pod žiariacou hviezdou<br />

Bohato ilustrovaný Vianočný príbeh<br />

prevzatý z knihy Z doznelých tisícročí<br />

Ilustrácie: Reto Eberhard Rast<br />

14 plnofarebných strán<br />

na pevnom papieri<br />

20 x 27 cm<br />

český jazyk<br />

Naša cena: 2,00 €<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

Vážení priaznivci Sveta Grálu,<br />

Časopis Svet Grálu končí, no my sa nelúčime. V budúcnosti plánujeme stretnutia pre verejnosť,<br />

besedy a prednášky. O ďalšom vývoji budeme informovať na našej webovej stránke<br />

www.svetgralu.sk. Pokiaľ máte záujem, môžete nás navštíviť na adrese: Centrum Sveta Grálu,<br />

Hlavná 85, 040 01 Košice, alebo kontaktovať e-mailom na: redakcia@svetgralu.sk.<br />

V prípade záujmu o našu ponuku kníh, DVD, CD alebo<br />

starších čísel Sveta Grálu môžete navštíviť náš on-line<br />

obchod www.svetgralu.sk, alebo nás kontaktovať<br />

na e-mailovej adrese: obchod@svetgralu.sk,<br />

alebo na tel. čísle: 0908 769 294.<br />

Ďakujeme za vašu doterajšiu priazeň<br />

a do skorého videnia!<br />

Ďalšie užitočné odkazy:<br />

www.posolstvogralu.sk<br />

www.hnutiegralu.sk<br />

www.efezus.sk

0 1<br />

NA ÚVOD<br />

Milé čitateľky a čitatelia,<br />

hneď na úvod a na privítanie Vám<br />

chceme povedať, že nadišiel čas sa<br />

s Vami rozlúčiť. Po desiatich rokoch<br />

vychádzania časopisu Svet Grálu totiž<br />

držíte v rukách jeho posledné číslo.<br />

Prvé číslo slovenskej i českej verzie<br />

časopisu vyšlo v októbri 2004 s úvodnou<br />

témou „Život je len náhoda…?“.<br />

Azda by bolo dobré si najprv pripomenúť,<br />

prečo sme začali časopis vydávať.<br />

Tu je úryvok z úvodníka 1. čísla:<br />

4/2005 Svet Grálu<br />

… Myslíme si, že žiaden človek<br />

nemôže v živote nájsť trvalé<br />

uspokojenie, ak jeho vnútro nie je<br />

v harmónii, ak nehľadá niečo viac<br />

než materiálne výhody. Taký život<br />

môže síce priniesť krátkodobý<br />

úspech, skôr či neskôr však prináša<br />

stratu niečoho podstatnejšieho.<br />

Nevyváženosť v akomkoľvek<br />

smere prináša zmätok a to sa<br />

potom musí odraziť aj vo vzťahoch<br />

medzi ľuďmi, v rodine, a nakoniec<br />

úplne všade.<br />

Kde potom načerpať silu na to,<br />

aby sa ideály celkom neutopili<br />

v mene niečoho „reálneho“? Jedine<br />

vo vlastnej duši, kde má prístup len<br />

každý sám. …<br />

SVET GRÁLU<br />

jún – august 2005 · číslo 4<br />

strana 5<br />

Slovenský agrorebel a jeho vynález<br />

Výskum smrti<br />

rozhovor s Dr. Raymondom Moodym<br />

strana 27<br />

Ohnivý svet sopiek<br />

strana 30<br />

Homeopatia<br />

liečba v súzvuku s dušou pacienta<br />

Mýtus o diablovi<br />

strana 33<br />

3/2005 SVET GRÁLU<br />

strana 37<br />

cena 87 Sk<br />

Je darca orgánov skutočne mŕtvy?<br />

SVET GRÁLU<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

9 7 7 1 6 14 5 1 2 0 0 5 0 3<br />

marec –máj 2005 · číslo 3<br />

Kde sa stratil šiesty zmysel?<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

strana 5<br />

strana 11<br />

Findhorn – záhrada zázrakov<br />

Energia z ničoho<br />

strana 15<br />

V laboratóriách firmy Ciba-Geigy<br />

ožil pravek<br />

strana 21<br />

Diagnostika chorôb z krvi<br />

Príroda a jej sily<br />

Exkluzívny rozhovor<br />

s Dr. Raymondom Moodym<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

strana 30<br />

cena 87 Sk<br />

2/2005 Svet Grálu<br />

9 7 1 6 14 5 1 2 0 5 0 2<br />

A tak sa bráňme. Nie kritizovaním<br />

iných, ale kultúrou vlastnej<br />

osobnosti. Veríme, že časopis Svet<br />

Grálu prinesie svojím výberom<br />

článkov podnety na povzbudenie<br />

a hlbší pohľad na veci všedné.<br />

Hlavnou snahou nám pritom<br />

bude smerovanie k dobrému. Dobrým<br />

človekom nemienime dobromyseľného<br />

prostáčika, ktorý medzi<br />

vlkmi nemá šancu, ale zrelého, dospelého<br />

ľudského ducha, ktorému<br />

to nedá, aby stále neskúšal, neuplatňoval<br />

svoje človečenstvo vo svete<br />

okolo seba. Má pritom i spojencov –<br />

múdro usporiadaný vesmír, viditeľný<br />

i neviditeľný, o ktorom je dobré vedieť,<br />

cítiť sa jeho súčasťou, a ktorému<br />

chceme venovať svoju pozornosť.<br />

Iba púhe potľapkanie po pleci<br />

a povzbudenie je však málo, keď za<br />

ním nestojí jasné a pevné východisko.<br />

Dnes je skôr zvykom tolerancia<br />

k iným názorom, tolerancia<br />

bezbrehá a nezáväzná, s prímesou<br />

i ľahostajnosti, a k tomu sú v nej aj<br />

pochybnosti o správnosti a pravdivosti.<br />

Asi niečo ako „predstáv je veľa,<br />

nech má každý tú svoju – a pravdu<br />

beztak nezistíš.“<br />

SVET GRÁLU<br />

január – marec 2005 · číslo 2<br />

Sú rozvody nezmyselné?<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

strana 5<br />

Kráľovná zo Sáby<br />

strana 24<br />

Najväčší dar Vianoc<br />

strana 10<br />

Päť sĺpov Ježišovho učenia<br />

strana 35<br />

Živá voda<br />

Viktora Schaubergera<br />

strana 29<br />

cena 87 Sk<br />

9 771614 5 12005<br />

Tri dimenzie lásky<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

1/2004 Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

október – december 2004 · číslo 1<br />

Ako to, že žijeme po smrti?<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

strana 10<br />

Objav aury<br />

strana 15<br />

Reč ľadových kryštálov<br />

strana 31<br />

Ježiš z Nazareta:<br />

„Ja vám však hovorím...“<br />

strana 34<br />

Stretnutie s deťmi z minulosti<br />

príbeh Jenny Cockellovej<br />

strana 38<br />

cena 87 Sk<br />

„Život je len náhoda...“ ?<br />

Neviditeľná sieť osudu<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

Názory sú mnohé, čiastočné, niektoré<br />

i vyslovene mylné, ale nad hlavami<br />

tých nesčíselných názorov sa<br />

vznáša pravdivá skutočnosť, zodpovedajúca<br />

pravde o usporiadaní sveta,<br />

tomu, ako to skutočne je. A príznakom<br />

pravdivosti je, prosím, zmysel<br />

diania. Áno, zmysel! Pretože tvorcom<br />

sveta je väčšia múdrosť a poznanie,<br />

než to naše čiastočné. A k pravdivosti<br />

sa dá priblížiť. Pravda je<br />

poznateľná. Netreba sa triasť pred<br />

jej nepoznateľnosťou.<br />

A tak chceme pripomenúť niečo,<br />

čo už aj tak viete: Pre nás redaktorov<br />

Sveta Grálu je vodidlom, poukazujúcim<br />

na Pravdu, dielo Vo svetle<br />

Pravdy – Posolstvo Grálu, od nemeckého<br />

autora Abd-ru-shina. Na<br />

tú Pravdu sme sa snažili poukázať,<br />

upozorniť, pretože naliehavo cítime,<br />

že bez Pravdy svet trpí na nevyliečiteľné<br />

choroby a nakoniec bez nej<br />

zahynie. Síce sa snaží pred touto záhubou<br />

kľučkovať a manévrovať, ale<br />

nakoniec to aj tak neudribluje. Pretože<br />

proti prúdu Toho, kto zostavil<br />

svet, nemožno trvalo plávať a čas<br />

na možnú nápravu sa kráti.<br />

Do akej miery sa nám v tej desaťročnej<br />

inkubačnej dobe podarilo<br />

poukázať na Pravdu obsiahnutú<br />

v Posolstve Grálu, to dnes nedokážeme<br />

posúdiť. Podľa občasných<br />

reakcií a prejavov sympatií vás, čitateľov<br />

časopisu, sa to určite čiastočne<br />

darilo. V nasledujúcom období<br />

by s me chceli ponúkať priestor<br />

na osobné stretnutia, besedy i semináre<br />

pre tých, ktorých podstata<br />

a princípy Života opísané v diele<br />

„Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“<br />

dotkli natoľko, že túžia svoje poznanie<br />

zdieľať a prehlbovať pri spoločných<br />

stretnutiach s ľuďmi podobného<br />

zmýšľania.<br />

Tak teda – do videnia!<br />

Redakcia Sveta Grálu<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

OBSAH<br />

FEJTÓN<br />

Posledný hieroglyf<br />

TÉMA<br />

Bdej a modli sa<br />

v prednáškach Posolstva Grálu<br />

ROZHOVOR<br />

Zážitky blízke smrti<br />

ZDRAVIE<br />

Fantómové bolesti<br />

TÉMA<br />

Bdejte a modlite sa<br />

PRÍBEH<br />

Tak už to chodí<br />

CIVILIZÁCIA<br />

Potopa sveta a zánik Atlantídy<br />

TÉMA<br />

Z vďačnosti aj žiaľu...<br />

VESMÍR<br />

Vnímanie okolia počas<br />

hlbokého bezvedomia –<br />

sú to iba výplody mozgu?<br />

Kríže a kaplnky popri<br />

cestách majú svoj príbeh<br />

Hviezdne nebo nad hlavou<br />

5<br />

7<br />

8<br />

12<br />

14<br />

18<br />

20<br />

24<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Budha, Tibet<br />

a posvätná hora Kailas<br />

VIANOCE<br />

„Sláva Bohu na výsostiach!“<br />

VEDA<br />

Čo je vedomie?<br />

Myšlienková činnosť – alebo čosi viac?<br />

ZDRAVIE<br />

Rakovina a láska k sebe samému<br />

očami homeopatie<br />

Na stope príčin a poznávanie súvislostí<br />

ZDRAVIE<br />

Malé a veľké strachy detí<br />

Pomôžme im ich prekonávať<br />

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />

Podobenstvo o figovníku<br />

Zamyslenie k Lukášovi 13, 6–9<br />

TÉMA<br />

Tajomstvo Otčenáša<br />

V jedinej modlitbe sa ukrýva podstata Ježišovho učenia<br />

POZNANIE<br />

Čo je to Posolstvo Grálu?<br />

Z knihy 100 odpovedí na životné otázky<br />

NÁZORY<br />

Ohlasy čitateľov<br />

Na ceste<br />

k osvieteniu a blaženosti<br />

32<br />

37<br />

38<br />

40<br />

44<br />

47<br />

48<br />

52<br />

54<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Čierne diery,<br />

zánik hmoty, žiarenie<br />

26<br />

Na záver<br />

Prečo končí časopis Svet Grálu?<br />

56

FEJTÓN<br />

Posledný hieroglyf<br />

dej a modli sa. Modli sa a pracuj.<br />

B Bdejte a modlite sa, aby ste nepadli<br />

v pokušení.<br />

Na hlučnom trhovisku každodenného<br />

života tieto tiché hlasy často ani<br />

nevnímame. Sú prehlušované haravarou<br />

ostatných trhovníkov – susedov.<br />

Aj my sa k nim pripájame, aby<br />

sa to naše vlastné volanie nestratilo.<br />

Ozývame sa s vlastnou snahou nedať<br />

sa, zvládnuť všetky úlohy, starosti<br />

a požiadavky, ktoré sa na nás<br />

hrnú zo všetkých strán. Až večer,<br />

keď všetko utíchne, zatlejú v kozube<br />

nášho vnútra žeravé uhlíky, ktoré<br />

nebolo cez deň vidieť. Ozvú sa vnútorné<br />

hlasy, ktoré pripomínajú, spomínajú,<br />

nabádajú a napomínajú. Sála<br />

z nich teplo, pretože sú živé.<br />

Vnútorné hlasy – ozývajú sa v našom<br />

vnútri, ale nie sú iba naše. Prichádzajú<br />

nielen zo sveta nášho vlastného<br />

svedomia, ale i zo susedného,<br />

blízkeho, nám neviditeľného sveta.<br />

Je to ozvena hlasov ľudí už dávno<br />

zomretých. Zostali po nich stopy<br />

v napísaných knihách, spomienky…<br />

Artur Zatloukal<br />

a ešte niečo: nejeden z tých zomretých<br />

múdrych ľudí pokračuje na svojej<br />

ďalšej púti ďalej, nahor a vysiela<br />

pritom svoje city sem dolu k nám,<br />

na túto trápiacu sa Zem a k ľuďom,<br />

ochotným im načúvať. Stáva<br />

sa z neho Boží služobník, duchovný<br />

pomocník a náš priateľ.<br />

Vyzerá to, akoby to boli dva samostatné<br />

svety: jeden viditeľný, hlučný<br />

a hmatateľný, a druhý tichý ako<br />

mierne svetlo Mesiaca. Až keď sa zastavíme<br />

vo svojom chvate a únave,<br />

zložíme svoje bremeno a posadíme<br />

sa na okraj cesty, až vtedy si ten<br />

druhý pripomenieme. Ale medzi<br />

týmto a oným svetom niet deliacej<br />

prepážky. Je iba polopriehľadná sklenená<br />

stena, a všetko čo robíme, myslíme<br />

a cítime, trvalo a bez prerušenia<br />

presahuje ďalej do sveta, ktorý nás<br />

vidí, ale ktorý my už veky nevidíme.<br />

Pretože sme pred ním zatvorili oči.<br />

Celé stáročia zápasia ľudia veriaci<br />

v Boha s pokušením venovať sa svojej<br />

viere iba v nedeľu dopoludnia<br />

a v hodinách pokoja. Väčšinu času<br />

sa rukami, hlavou i srdcom zamestnávajú<br />

tým hlučným trhoviskom<br />

denného života a podvedome odkladajú<br />

svoje vnútorné presvedčenie do<br />

skrine na vešiak ako sviatočný kabát,<br />

aby sa vystrel a bol opäť pekný,<br />

pripravený pre slávnostné chvíle. –<br />

Milé naše čitateľky a čitatelia, vedzte<br />

prosím, že je jedno také veľké šťastie<br />

v živote. Áno, práve v tom našom<br />

žitom živote, v ktorom zápolíme<br />

s odriekaním, nedostatkom radosti,<br />

s neúspechmi, starosťami, pocitom<br />

opustenosti a čím všetkým ešte: Vedieť,<br />

že žijeme správne, v súlade s vôľou<br />

Božou. To je ohromná vec, dokonca<br />

azda to najväčšie, na čo sme<br />

schopní dosiahnuť, to jest napĺňanie<br />

zmyslu nášho bytia – a úľava, že sa<br />

to darí. Všetko ostatné dostaneme<br />

pridané. To však neznamená, že sme<br />

azda tak nejak akoby hotoví, dokonalí,<br />

báječní a krásni ľudia: i sama<br />

úprimná snaha po tomto ideáli už<br />

platí za cennú zlatú mincu a dáva pocítiť<br />

šťastie.<br />

Čo je to vlastne „správne, v súlade<br />

s vôľou Božou?“ Tieto slová znejú<br />

dosť bezmocne v porovnaní s prekypujúcim<br />

obsahom, ktorý v sebe<br />

nesú. – Odpoveď: viera, ak má mať<br />

cenu, musí byť pravdivá a musí byť<br />

živá.<br />

Pravdivá – to znamená, naše predstavy<br />

majú zodpovedať Pravde, skutočnosti.<br />

Ak chceme žiť v súlade s vôľou<br />

Božou, musíme ju najprv poznať.<br />

My čitatelia a redaktori Sveta Grálu<br />

vieme, že žiadny človek nemá schopnosť<br />

skutočne poznať Boha v jeho<br />

veľkosti a dokonalosti. Nemôže sa<br />

mu ani priblížiť, zhorel by, keby to<br />

vôbec bolo možné. Zato však môže<br />

a aj má poznávať jeho vôľu vo svete<br />

okolo seba, a táto vôľa sa stala skutočnosťou<br />

v zákonoch sveta, zákonoch<br />

stvorenia. Čo im odporuje,<br />

čo sa proti nim stavia, utrpí škodu<br />

a nakoniec zhynie. Ak je napríklad<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

FEJTÓN<br />

súčasťou mojej náboženskej viery<br />

neúcta k žene, utrpí tým škodu najprv<br />

moja rodina a postupne i národ.<br />

Prečo? Pretože žena je bránou, ktorou<br />

prechádzajú vteľujúce sa duše<br />

a svojou jemnosťou alebo naopak<br />

svojou menejcennosťou výrazne<br />

ovplyvňuje výber inkarnovaných<br />

detí. Alebo naopak: ak mám dôveru<br />

v zákonitosti Božej vôle, potom som<br />

i vo veľkých životných ťažkostiach<br />

pevne presvedčený, že začať musím<br />

od seba, od čistoty a poctivosti citového<br />

krbu svojich myšlienok. Tak<br />

začnem postupne meniť svoje neviditeľné<br />

okolie jemnohmotného sveta<br />

a časom sa to svetlejšie okolie prejaví<br />

i odumretím mojich životných ťažkostí.<br />

Pretože som si niečo potrebné<br />

odpykal a pretože to pre svoj život<br />

už nebudem potrebovať. Život mi<br />

to prestane posielať. Len to nebude<br />

hneď; podľa miery prehreškov a nedokonalostí<br />

to môže trvať i dlho.<br />

A živá viera? To je viera skutočne<br />

vyznávaná, nielen v ojedinelých či<br />

sviatočných hodinách, ale v každodenných<br />

činoch a slovách, v spoločnosti<br />

ľudí, s ktorými ma život zviedol<br />

dohromady, alebo ktorých som si<br />

sám vybral. Živá je preto, že vo mne<br />

žije a že ani nechcem inak.<br />

V jednej staršej ezoterickej knihe<br />

sa dá dočítať, že staré egyptské hieroglyfy<br />

mali trojaký význam: prvým<br />

bola obyčajná slovná hodnota pre<br />

prostý ľud, druhým bol symbolický<br />

význam pre vzdelancov a nakoniec<br />

tretí, ktorý mal ezoterický význam,<br />

tajný a známy jedine zasväteným<br />

kňazom. Či je to pravda, alebo<br />

predstavy mystika, obyčajný človek<br />

ťažko rozhodne. Vedci – egyptológovia<br />

nám pri tom nepomôžu, tí medzi<br />

zasvätených kňazov určite nepatria.<br />

Ale práve tak má trojitý význam<br />

slovo „bdenie“, súčasť témy dnešného<br />

čísla. Ten prvý, hodnota pre prostý<br />

ľud, znamená proste nezaspať. To<br />

už samo osebe nemusí byť tak málo,<br />

ako vie trebárs každý vodič kamiónu,<br />

vlastne každý z nás obyčajných ľudí.<br />

V deväťdesiatych rokoch, v dobe<br />

dychtivých zájazdov česko-slovenského<br />

ľudu do zahraničia, sme niekoľkí<br />

priatelia nastúpili na poznávací<br />

autobusový zájazd do Nórska. Hneď<br />

nasledujúce ráno, na svitaní, náš vodič<br />

za volantom zaspal a autobus sa<br />

začal pomaly sunúť ku kraju diaľnice.<br />

Asi som bol doslova jediný, kto<br />

práve nespal, a tak som spustil krik.<br />

Zobudili sa všetci okrem vodiča.<br />

Autobus zišiel do priekopy, obrátil<br />

sa na bok a zabrzdil na trávnatom<br />

svahu. Mohlo to dopadnúť i horšie:<br />

len o kúsok ďalej začínala betónová<br />

konštrukcia. Nikomu sa nič<br />

nestalo, po prvom zdesení a kriku<br />

náhle prebudených ľudí sme vyliezli<br />

stropnými východmi, nasledovala<br />

perfektná súhra švédskych záchranárov<br />

a zakrátko sme boli odvezení<br />

do najbližšej nemocnice, dostali sme<br />

teplé raňajky a vôbec, všetci boli na<br />

nás dobrí. Táto príhoda zmenila trochu<br />

ľahostajné spoločenstvo zájazdu<br />

na úprimnú a srdečnú partiu, ktorá<br />

si navzájom pomáhala a prekypovala<br />

človečinou a cituplnosťou.<br />

Nebyť bdelý sa dá i v stave bdelosti –<br />

to je ten druhý význam pojmu. Ako<br />

často sa vlečieme dňami v akomsi<br />

druhu denného spánku, mechanicky<br />

reagujeme na podnety zvonku, bezmyšlienkovite<br />

a automaticky si odkrajujeme<br />

svoj chlieb každodenný.<br />

Skôr než bezmyšlienkovito sa dá skôr<br />

povedať „preplnení myšlienkami“,<br />

ako nejaká smetná nádoba preplnená<br />

črepinami všetkého druhu. Fotodokumentáciu<br />

k tomuto stavu nemáme,<br />

stačí sa posadiť v meste na lavičku<br />

a pozerať na trošku neprítomné tváre<br />

svojich spoluobčanov.<br />

A do tretice je tu jadro a podstata<br />

bdenia, hieroglyf, ktorý starí Egypťania<br />

starostlivo tajili pred pospolitým<br />

ľudom, ktorý by sme však my,<br />

naopak, rozhlásili na všetky strany:<br />

Bdieť znamená byť neustále prítomný<br />

svojím živým duchom, svojím<br />

cítením. Ten hieroglyf je krátky,<br />

ale je v ňom obsiahnuté všetko.<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Ráno vo Švédsku<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.sk

ROZHOVOR<br />

TÉMA<br />

BDEJ A MODLI SA<br />

Bdejte a modlite sa, aby ste nepadli<br />

v pokušení!<br />

Toto varovanie zo Svetla považovali<br />

ľudia doteraz len za dobrotivú<br />

radu Syna Božieho, Ježiša, ktorému<br />

následkom svojej výraznej domýšľavosti<br />

pribásnili zmäkčilosť.<br />

Musím vám ho dnes opakovať!<br />

Lenže to je viac ako iba rada. Je to<br />

požiadavka Boha na vás, ľudia, ak sa<br />

chcete zachrániť z jedovatých plodov<br />

svojich nesprávnych názorov a pojmov.<br />

Nemyslite si, že vás Boh len tak bez<br />

všetkého pozdvihne z odporného<br />

bahna, ktoré vás obklopuje s veľkou<br />

húževnatosťou. S rovnakou húževnatosťou,<br />

akú ste vy použili predtým<br />

na vytvorenie tohto bahna vo svojej<br />

vzdorovitej tvrdohlavosti proti vôli<br />

Božej.<br />

Boh vás odtiaľ nepozdvihne z vďačnosti<br />

za to, že to snáď už vy konečne<br />

chcete. Ó, nie, vy sami vlastnou námahou<br />

sa musíte z neho dostať, tak<br />

ako ste sa sami dali doň vlákať!<br />

Vy sa musíte namáhať, a to namáhať<br />

poctivo a s veľkým úsilím, aby ste<br />

sa mohli opäť dostať hore na zdravú<br />

pôdu. Keď toto učiníte, až potom vám<br />

bude daná sila k tomu, ale len do tej<br />

miery, aké bude vaše chcenie. Tak<br />

to vyžaduje spravodlivosť, ktorá je<br />

v Bohu. — A v tom spočíva pomoc,<br />

ktorá je vám zasľúbená a dostanete<br />

ju v tej chvíli, keď chcenie vo vás sa<br />

konečne premení v čin, nikdy skôr.<br />

(…)<br />

To bdejte sa týka vášho pozemského<br />

života, v ktorom musíte byť<br />

v každom okamihu sami pripravení<br />

jasne vyciťovať a skúmavo zvažovať<br />

všetky na vás doliehajúce dojmy<br />

a takisto starostlivo vopred preosievať<br />

všetko z vás vychádzajúce.<br />

To modlite sa, prináša vám udržiavanie<br />

spojenia so svetlými výšinami<br />

a otvorenie sa prúdom posvätných síl<br />

pre pozemské zužitkovanie.<br />

Na to je modlitba, aby nútila vašu<br />

myseľ povznášať sa od tejto zeme nahor.<br />

Preto tá požiadavka, ktorej splnenie<br />

vám prináša len nevýslovný<br />

úžitok formou veľkých pomocí, ktorých<br />

prílivu sa inak uzatvárate nedbaním<br />

zákonov vo stvorení.<br />

Ak splníte oboje, potom nikdy nemôžete<br />

padnúť v pokušení!<br />

(…)<br />

(Úryvok z prednášky: Nepadnite<br />

v pokušení)<br />

Doteraz nebolo človeka, ktorý by mohol<br />

stvorenie tak popísať, ako je to potrebné<br />

poznať pre vzostup. (…) Posolstvo<br />

Syna Božieho už raz ukázalo túto<br />

cestu. Pretože ľudia chceli byť múdrejší,<br />

väčšinou ho nesprávne vysvetľovali,<br />

a tým ukazovatele cesty postavili<br />

do nesprávneho smeru a zvádzajúc na<br />

scestie, nedovoľovali nijakému ľudskému<br />

duchu dostať sa nahor.<br />

Teraz je tu hodina, kedy sa každý<br />

ľudský duch musí sám rozhodnúť, či<br />

má byť pre neho áno, alebo nie, či deň<br />

alebo noc, či vzostup k svetlým výšinám<br />

alebo klesnutie nadol, a to definitívne<br />

a neodvolateľne, bez neskoršej<br />

možnosti opätovnej zmeny. Preto<br />

prichádza teraz znovu posolstvo zo<br />

svetlého hradu. Nesprávne postavené<br />

ukazovatele cesty Posolstvo opäť<br />

uvádza teraz do správneho smeru,<br />

aby vážne hľadajúci mohli rozoznať<br />

pravú cestu.<br />

Nech sú blažení všetci tí, ktorí sa<br />

riadia podľa Posolstva s vnímavými<br />

zmyslami a otvoreným srdcom! Budú<br />

v ňom poznávať teraz to vo stvorení,<br />

vidieť tie stupienky, ktoré ich duch<br />

musí použiť k vzostupu, aby vošiel do<br />

ríše ducha, do raja. Každý jednotlivec<br />

nájde v ňom to, čo on potrebuje, aby<br />

so schopnosťami, ktoré on má, stúpal<br />

nahor k Svetlu.<br />

(…)<br />

To nie je svätuškárske obracanie<br />

očí nahor, ani kajúcne zvíjanie sa,<br />

kľakanie, či odriekavanie modlitieb,<br />

ale je to modlitba, ktorá sa stala činom,<br />

živo uskutočnená sviežim, radostným<br />

a čistým konaním. Nie je to<br />

ani skuhravé doprosovanie sa cesty,<br />

ale znamená to vďačným pohľadom,<br />

upreným nahor, túto cestu vidieť a po<br />

nej radostne kráčať.<br />

Celkom inak, než sa dosiaľ myslelo,<br />

vyzerá teda všetok život, ktorý<br />

možno nazvať bohumilým. Je<br />

omnoho krajší, slobodnejší! Znamená<br />

správne stáť vo stvorení, tak<br />

ako to chce vôľa vášho Stvoriteľa vo<br />

stvorení! Obrazne povedané, človek<br />

sa tu chytá ruky Božej, ktorú tým<br />

Boh ponúka ľudstvu. (…)<br />

V tom spočíva cesta nahor k Svetlu!<br />

(Úryvok z prednášky: Čo má človek<br />

robiť, aby mohol vojsť do kráľovstva<br />

Božieho?)<br />

Abd-ru-shin<br />

Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

ROZHOVOR<br />

Zážitky blízke smrti<br />

Sú to iba výplody mozgu?<br />

Werner Huemer<br />

Švajčiarsky lekár Dr. Reto Eberhard Rast<br />

sa zaoberá zážitkami blízkymi smrti a na<br />

túto tému aj prednáša. V rozhovore pre<br />

Svet Grálu prináša svoje poznatky a skúsenosti.<br />

Svet Grálu: Ako lekár sa často stretávate s umierajúcimi.<br />

Ako v takých situáciách reagujete?<br />

Čo hovoríte vašim pacientom?<br />

Dr. Rast: V tomto ohľade som asi<br />

ešte na úplnom začiatku toho, čo<br />

sa človek môže v tejto oblasti naučiť.<br />

Často som pacientovi ublížil<br />

tým, že som ho upozornil na nezvratnosť<br />

blízkej smrti. Inokedy som<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

premeškal príležitosť na hlbší rozhovor,<br />

možno zo strachu, aby som sa<br />

k niekomu príliš nepriblížil. V ďalších<br />

prípadoch som mohol človeku<br />

krátko pred jeho smrťou pomôcť<br />

znalosťami, ktoré dnes máme o zážitkoch<br />

blízkych smrti. V každom<br />

prípade, neexistuje všeobecne platné<br />

pravidlo na prístup k nevyliečiteľne<br />

chorým alebo umierajúcim ľuďom.<br />

Svet Grálu: Čo zo správ o zážitkoch blízkych<br />

smrti vieme – čo sa deje v okamihu smrti? Ako<br />

táto fáza začína?<br />

Dr. Rast: Na začiatku je často mimotelový<br />

zážitok. Prvýkrát som sa<br />

o zážitku blízkom smrti dozvedel<br />

ako dieťa. Bolo to pri nehode, keď<br />

zranený videl zhora, ktorý policajt<br />

dorazil na miesto nehody ako prvý.<br />

Poznal ešte ďalšie prítomné osoby<br />

a po nadobudnutí vedomia o tom<br />

prehovoril.<br />

Svet Grálu: Jestvuje názor, že zážitky blízke<br />

smrti sú iba sny. Vieme vysvetliť, že je to inak?<br />

Dr. Rast: Racionalisti sa skutočne<br />

snažia vysvetliť zážitky blízke smrti<br />

ako iba vedľajšie produkty nášho<br />

mozgu. Ibaže prehliadajú zásadné<br />

javy, ktoré sa v snoch nevyskytujú.<br />

Postihnuté osoby napríklad môžu<br />

stále ešte vnímať reálny život. To<br />

je istotne jeden z najdôležitejších

ROZHOVOR<br />

rozdielov. Vlastne už iba to by malo<br />

stačiť, aby človek pochopil, že pri zážitkoch<br />

blízkych smrti nejde o sny.<br />

Treba prihliadnuť i na to, že rôzne<br />

fázy spánku sa dajú v mozgu preukázať<br />

pomocou elektroencefalogramu<br />

(EEG). Môžeme pri tom dokonca<br />

rozlišovať fázy intenzívneho snenia<br />

od fáz s minimálnym obsahom<br />

snov. Ale pri skúsenostiach blízkych<br />

smrti, ku ktorým dochádza počas<br />

oživovania, už mozog nie je schopný<br />

snov. Po zastavení srdca trvá tri až<br />

sedem sekúnd, kým mozgová kôra<br />

úplne ukončí svoju činnosť a doslova<br />

prejde do pohotovostného stavu, aby<br />

ušetrila maximum energie a zabránila<br />

okamžitému uduseniu mozgu.<br />

V tejto fáze sú elektrické mozgové<br />

krivky ploché. Snová aktivita preto<br />

už nie je možná. Aj tak – alebo práve<br />

preto – zažívajú ľudia v tejto fáze najpôsobivejšie<br />

zážitky.<br />

Existuje ešte aj ďalší aspekt zážitkov<br />

blízkej smrti, ktorý nemôže<br />

mať základ ani v zdravej, tým menej<br />

v obmedzenej funkcii mozgu. Mám<br />

na mysli panorámu života, v ktorej<br />

je človek postavený pred celý svoj<br />

doterajší život. U dospelého je táto<br />

prehliadka často rozšírená o intenzívne<br />

vnímanie toho, či jeho činy boli<br />

dobré alebo zlé. Tento fenomén sa<br />

častejšie objavuje v situáciách ohrozenia<br />

života, napríklad v zlomkoch<br />

sekundy, v ktorých dôjde k dopravnej<br />

nehode, teda pri plnom vedomí.<br />

K takému zážitku však môže dôjsť aj<br />

v kóme. Náš mozog, ktorý je viazaný<br />

na priestor a čas, jednoducho nie je<br />

schopný oprostiť sa od známeho časopriestoru.<br />

A nakoniec – rozhodujúce<br />

je to, že samotní postihnutí<br />

môžu zážitok blízky smrti ľahko od<br />

sna rozlíšiť. Zážitok blízky smrti je<br />

omnoho reálnejší. Dokonca sa im<br />

zdá reálnejší ako život sám, čo je pre<br />

nás nepredstaviteľné! Preto je dojem,<br />

ktorý zanecháva, veľmi hlboký a trvalý.<br />

Svet Grálu: Ako hodnotíte transcendentálne<br />

zážitky, o ktorých ľudia tiež referujú?<br />

Dr. Rast: Určité javy sa dajú vysvetliť<br />

jednoducho, pokiaľ pripustíme, že<br />

život je možný aj mimo súčasného<br />

tela. Iné fenomény sa dajú vysvetliť<br />

ťažko a môžu sa nám zdať nelogické,<br />

niekedy fantastické, a niekedy dokonca<br />

smiešne. Napríklad, časté<br />

stretnutia so zosnulými sa vraj dajú<br />

vysvetliť veľmi jednoducho. Skeptici<br />

poukazujú na to, že zážitky blízke<br />

smrti môžu nanajvýš dokazovať existenciu<br />

vedomia mimo tela, nie však<br />

prežitie smrti, pretože o definitívnom<br />

úmrtí nemôže referovať nikto.<br />

To je, samozrejme, správna úvaha.<br />

Ibaže časté stretávanie sa s s ľuďmi<br />

na prahu smrti hovoria jednoznačne<br />

pre život po smrti. Námietka, že pri<br />

týchto stretnutiach ide iba o náboženské<br />

predstavy, o želania ľudí, aby<br />

boli skutočnosťou, je málo presvedčivá.<br />

Jednak o tejto skúsenosti hovoria<br />

aj ľudia, ktorí pred takýmto<br />

svojím zážitkom myšlienku na pokračovanie<br />

života po smrti odmietali.<br />

Na druhej strane napr. opisujú<br />

stretnutia so zosnulými, o ktorých<br />

sa pred svojím zážitkom domnievali,<br />

že ešte žijú. Dochádza i k tomu, že sa<br />

ľudia počas svojho zážitku stretávajú<br />

s vlastnými súrodencami, o ktorých<br />

existencii nemali ani tušenia, pretože<br />

napríklad vyrastali ako adoptované<br />

deti a svoju biologickú rodinu

ROZHOVOR<br />

vôbec nepoznali. Jedno päťročné<br />

dieťa uviedlo po zážitku blízkej smrti<br />

svojich rodičov do rozpakov, pretože<br />

náhle vedelo o rodinnom tajomstve,<br />

že má „v nebi“ sestru menom Rietje,<br />

ktorá zomrela krátko po pôrode.<br />

Svet Grálu: Odkiaľ prichádzajú, podľa vášho<br />

názoru, títo zosnulí?<br />

Dr. Rast: To je dobrá otázka. Na<br />

základe mnohých zážitkov blízkych<br />

smrti môžeme vysloviť určité domnienky.<br />

Zdá sa, že zosnulí sa môžu<br />

zdržiavať v našom najbližšom okolí.<br />

No neznamená to, že obývajú tento<br />

svet.<br />

V tejto súvislosti by som chcel použiť<br />

dva pojmy, ktoré sú pre ďalšie porozumenie<br />

dôležité: hrubohmotnosť<br />

a jemnohmotnosť. Akonáhle opustíme<br />

svoje telo, vstúpime zo známeho<br />

hrubohmotného sveta do sveta<br />

jemnohmotného. Preto môže človek,<br />

ktorý sa vrátil do reálneho života, opisovať<br />

udalosti, ktoré sa odohrali jednak<br />

na zemi, ale aj také zážitky, ktoré<br />

normálne vnímať nemôžeme. Napríklad,<br />

že vnímal myšlienky iných ľudí,<br />

alebo videl mimoriadne svetlé, ale neoslňujúce<br />

svetlo pri prechode tunelom,<br />

mohol vidieť iné bytosti, alebo<br />

dokonca iné krajiny. A pretože naše<br />

hmotné telo zostáva pri tom na zemi,<br />

je naše „nové“ telo jemnohmotnej<br />

povahy. Preto sú mnohí ľudia s mimotelovými<br />

zážitkami prekvapení,<br />

že môžu prejsť pozemským múrom.<br />

Alebo hovoria o svojich zúfalých, ale<br />

márnych pokusoch upozorniť na seba,<br />

niekedy aj o snahe zabrániť záchranárom,<br />

aby sa pokúšali o znovuoživenie,<br />

pretože si myslia, že to nie je nutné,<br />

že predsa žijú. Existuje aj veľa zážitkov,<br />

pri ktorých je človek v kontakte<br />

iba s jemnohmotným svetom a nám<br />

známe okolie už nevníma.<br />

Vrátim sa však k vašej otázke, kde<br />

tí zosnulí sú: väčšinou to pravdepodobne<br />

nie je najbližšie jemnohmotné<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

okolie tejto zeme. Jemnohmotný svet<br />

je omnoho väčší ako hrubohmotný,<br />

a mnohí ľudia so skúsenosťami blízkymi<br />

smrti navštevujú svety, ktoré<br />

na zemi neexistujú – a niektoré<br />

z nich sú neuveriteľne krásne!<br />

Svet Grálu: Ak ste teda presvedčený o existencii<br />

tamtoho sveta, čo potom hovoríte vašim kolegom,<br />

ktorí chcú zážitky blízke smrti vysvetliť<br />

fyziologicky alebo psychologicky, napríklad<br />

nedostatkom kyslíka v mozgu, alebo liekmi?<br />

Dr. Rast: Dosiaľ najvýznamnejšia<br />

štúdia zážitkov blízkych smrti, ktorú<br />

uskutočnil kardiológ Pim van Lommel<br />

na základe viac ako 500 skúmaných<br />

prípadov, ukázala, že s ich<br />

formou a výskytom nesúvisí ani nedostatok<br />

kyslíka, ani špeciálne lieky,<br />

ba ani osobné znalosti a postoje<br />

pred touto skúsenosťou. Neexistuje<br />

v tomto ohľade žiadna súvislosť.<br />

Takisto známe štúdie švajčiarskej<br />

vysokej školy technickej v Lausanne,<br />

kde vytvárali elektrickou stimuláciou<br />

spánkového laloku určitý druh mimotelových<br />

zážitkov a interpretovali<br />

ich ako vysvetlenie fenoménu skúseností<br />

blízkych smrti, nezodpovedajú<br />

skutočnosti. Uvedenou stimuláciou<br />

mozgu sa síce podarilo u niektorých<br />

pokusných osôb vytvoriť zmyslové<br />

preludy, ale ide pri nich iba o ilúziu,<br />

a pokusné osoby to aj tak vnímali.<br />

Človek má iba pocit, že sa vznáša nad<br />

svojím telom. Nemôže sledovať, čo sa<br />

deje, napríklad vnímať osoby a ich<br />

správanie. Podľa môjho názoru sa pri<br />

vysvetľovaní všetkých zážitkov blízkych<br />

smrti musíme držať iba princípu,<br />

že my ľudia máme nehmotného<br />

ducha, nehmotnú dušu. Pre mnohé<br />

kultúry bolo kedysi samozrejmosťou<br />

poznanie, že duša je schopná opustiť<br />

telo. Pokiaľ je tento pojem pre nás neprijateľný<br />

alebo staromódny, môžeme<br />

jednoducho hovoriť aj o nehmotnom<br />

vedomí, ktoré nie je limitované telesným<br />

obmedzením. Preto sa stáva, že<br />

umierajúci krátko pred smrťou, v lucidnej<br />

fáze, ktorá sa niekedy objavuje,<br />

odloží svoju demenciu, alebo farboslepí<br />

sú udivení, že náhle môžu vidieť<br />

plné spektrum farieb. Uvoľňovaním<br />

od tela stráca duch svoje obmedzenia<br />

a postihnutia. Existuje dokonca štúdia,<br />

podľa ktorej slepí počas svojich<br />

zážitkov blízkych smrti mohli vidieť.<br />

Svet Grálu: Čo sa zmení v človeku, ktorý prejde<br />

skúsenosťou blízkou smrti? A aký význam má<br />

pre vás osobne, že si tieto opisy vypočujete<br />

a zaznamenávate?<br />

Dr. Rast: Tieto správy jednak pomáhajú<br />

človeku zmierňovať strach<br />

zo smrti, ba dokonca mu umožňujú<br />

sa tohto strachu úplne zbaviť. Môže<br />

nadobudnúť dôveru v samotný život.<br />

Títo ľudia často prežívajú pocit bezpečia<br />

a tým získavajú istotu, že svoju<br />

smrť prežije. Pomáha to napríklad<br />

tým, že človek môže lepšie sprevádzať<br />

iných ľudí pri odchode z tohoto<br />

sveta. Umierajúci, ktorí prestávajú<br />

lipnúť na pozemskom živote, vyžarujú<br />

mier, ktorý môže sprevádzajúcu<br />

osobu hlboko dojať. Taká smrť má<br />

v sebe niečo posvätné, a to dokonca<br />

i v situáciách, keď prichádza za dramatických<br />

okolností. Tento rok som<br />

sa staral o relatívne mladého muža,<br />

ktorý umieral niekoľko dní kvôli<br />

krvácaniu do žalúdka. Vďaka svojej<br />

chorobe dozrel natoľko, že prichádzajúcu<br />

smrť dokázal prijať. Aj keď<br />

zvracal krv, jeho oči boli pokojné.<br />

Človek sa na neho mohol priateľsky<br />

usmiať a sprevádzať ho bez mnohých<br />

slov. Na úzkostné otázky príbuzných,<br />

či zomrie, odpovedal<br />

s hlbokou dôverou:<br />

„To nikto<br />

nevie, iba Boh.“<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk

ABD-RU-SHIN<br />

VO SVETLE PRAVDY<br />

POSOLSTVO GRÁLU<br />

P rednášky tohto diela sa zaoberajú otázkami duchovného rozmeru<br />

života a odpovedajú na ne jasným a dôsledným spôsobom. Pred<br />

čitateľom sa rozvinú zákonitosti sveta ako obraz Stvoriteľovej vôle,<br />

vylíčené tak, aby ich mohol pochopiť a nachádzať vo svete okolo seba.<br />

Poznatky, získané z tejto knihy sú také ohromné, že nezaujatého<br />

čitateľa nútia k zamysleniu, skúmaniu a napredovaniu. Kto sa nebojí<br />

nadvihnúť závoj tam, kde pre neho ešte dnes spočívajú veľké záhady<br />

života, tomu kniha prinesie bohatý úžitok. Stane sa mu živým<br />

posolstvom z Grálu.<br />

6. vydanie<br />

slovenský jazyk,<br />

832 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 14 x 21 cm,<br />

6. vydanie,<br />

tri zväzky v jednom,<br />

hmotnosť: 1000 g<br />

naša cena:<br />

21,00 €<br />

Cena pre<br />

predplatiteľa<br />

Sveta Grálu:<br />

19,90 €<br />

CD<br />

DVD<br />

Vo svetle Pravdy<br />

Posolstvo Grálu<br />

1. zväzok – MP3<br />

naša cena: 8,50 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 8,00 €<br />

Vo svetle Pravdy<br />

Posolstvo Grálu<br />

3 v 1, zväzok 1,2,3 – MP3<br />

naša cena: 26,30 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 24,90 €<br />

Vo svetle Pravdy<br />

Posolstvo Grálu<br />

2. zväzok – MP3<br />

naša cena: 14,80 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 14,00 €<br />

Vo svetle Pravdy<br />

Posolstvo Grálu<br />

3. zväzok – MP3<br />

naša cena: 14,80 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 14,00 €<br />

Knihu, CD a DVD si môžete objednať<br />

prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke<br />

www.svetgralu.sk<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

ZDRAVIE<br />

Fantómové bolesti<br />

Christopher Vasey<br />

Lekári sa už dávno stretávajú s prípadmi<br />

pacientov, ktorí majú amputované končatiny,<br />

no tí aj napriek tomu cítia bolesť<br />

v miestach, kde už žiadnu časť tela nemajú.<br />

Ako je niečo také možné?<br />

dá sa nemožné, aby postihnutý<br />

Z človek s amputovanou končatinou<br />

cítil bolesť tam, kde chýba ruka<br />

alebo noha. A navzdory tomu vo<br />

väčšine prípadov k tomu dochádza.<br />

Nielenže človek cíti, že končatina<br />

existuje, ale v nej cíti aj bolesť. Bolesti<br />

sa objavujú buď občas a intenzívne,<br />

alebo majú trvalý charakter<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

a sú slabšie. V niektorých prípadoch<br />

bolesti časom ustupujú, inokedy trvajú<br />

po celý život.<br />

HISTORICKÉ SPRÁVY<br />

Jeden z najstarších zdrojov o fantómových<br />

bolestiach končatín pochádza<br />

od slávneho francúzskeho vojenského<br />

chirurga Ambroisa Parého<br />

(1510 – 1590). Svoje chirurgické umenie<br />

nadobudol ako samouk na vtedajších<br />

bojiskách, kde meče, kopije<br />

a prvé strelné zbrane spôsobovali poranenia,<br />

pri ktorých bola často nutná<br />

amputácia. O svojich skúsenostiach<br />

píše: „pacienti hovoria, že ešte dlho<br />

po amputácii pociťujú bolesti v amputovanej<br />

časti tela. Neodbytne sa<br />

na to sťažujú, čo je zaujímavé a skoro<br />

neuveriteľné pre niekoho, kto niečo<br />

také nezažil.“<br />

V polovici 19. storočia sa v jednom<br />

americkom časopise objavil krátky<br />

príbeh s názvom „Pád Georgea Dedlowa“.<br />

Hovorí o príbehu mladého<br />

muža, ktorého ťažko zranili v bitke<br />

pri Chickamaugy počas americkej<br />

občianskej vojny. Po prevezení do<br />

poľnej nemocnice ho operovali. Keď<br />

sa prebral, nevedel, že mu amputovali<br />

obidve nohy. Poprosil pomocného<br />

ošetrovateľa, aby mu pomasíroval<br />

ľavé lýtko, lebo v ňom má kŕč.<br />

Keď ošetrovateľ zdvihol prikrývku,

ZDRAVIE<br />

obaja uvideli, že už žiadne nohy<br />

nemá. Neskôr sa zistilo, že tento anonymne<br />

uverejnený krátky príbeh napísal<br />

Silas Weir Mitchell (1829-1914),<br />

americký neurológ, ktorý ako prvý<br />

zachytil nezaujaté klinické, dôkladne<br />

preskúmané prípady pacientov pociťujúcich<br />

fantómové bolesti.<br />

VEDECKÉ<br />

VYSVETLENIE<br />

Veda vysvetľuje fantómové bolesti<br />

tak, že mozog má pre každú časť tela<br />

vzor, ktorý ho predstavuje. Tento<br />

vzor zostáva zachovaný dokonca aj<br />

po amputácii. Pretože mozog neustále<br />

dostáva zmyslové informácie<br />

z celého tela, môže vraj dochádzať<br />

k tomu, že niektoré z nich omylom<br />

pripisuje takej telesnej časti, ktorá<br />

už neexistuje. Postihnutý potom vraj<br />

verí tomu, že cíti bolesti v chýbajúcej<br />

končatine. Ide teda o impulz vyvolaný<br />

na popud vzoru príslušnej končatiny<br />

v mozgu.<br />

Toto vysvetlenie však vyvracia výskum<br />

o deťoch, ktoré sa narodili bez<br />

končatiny. Ak týmto deťom chýba<br />

končatina od začiatku ich života,<br />

mozog ani nemôže mať uložený jej<br />

vzor. Napriek tomu aj tieto deti pociťujú,<br />

že na mieste, kde by mala byť<br />

ich končatina, majú „niečo“.<br />

ČLOVEK JE VIAC<br />

NEŽ LEN TELO<br />

Vo vede prevláda materialistický<br />

uhol pohľadu. Vychádza z toho, že<br />

existuje iba hmota. A človek teda pozostáva<br />

len zo svojho fyzického tela.<br />

Podľa materialistov sa bunky, vďaka<br />

genetickému kódu, samé od seba<br />

spoja tak, aby vytvorili ľudské telo.<br />

Existuje však ešte ďalší, širší pohľad.<br />

Podľa neho je človek viac, než<br />

len telo „z mäsa a krvi“, je duchom,<br />

inkarnovaným do fyzického tela. Až<br />

prítomnosť ducha oživí telo. Duch<br />

je obklopený jemnejšími obalmi, do<br />

ktorých sa „oblieka“ počas svojho zostupovania<br />

na Zem, z jednej úrovne<br />

druhého sveta do ďalšej, a ktorých<br />

stále väčšia hustota zodpovedá príslušnému<br />

okoliu. Duch spolu so svojimi<br />

jemnejšími obalmi vytvára to,<br />

čomu zvyčajne hovoríme duša. Duša<br />

nie je beztvárna hmota, ale má tiež<br />

ľudskú podobu. Ona je to, čo sa inkarnuje<br />

do fyzického tela a o čom pri<br />

smrti hovoríme, že sa z tela uvoľňuje.<br />

Posledným z jemných obalov, ktoré<br />

obklopujú ducha ako spájajúci článok<br />

medzi telom a dušou, je tzv. astrálne<br />

telo, o ktorom rozprávajú mnohí jasnovidní<br />

ľudia.<br />

ÚLOHA<br />

ASTRÁLNEHO TELA<br />

Astrálne telo vytvára trojrozmerný<br />

vzor pre fyzické telo, niečo ako model.<br />

Bunky sa teda – aby vytvorili<br />

telo – nezoskupujú samé od seba, ale<br />

postupujú podľa neviditeľného konštrukčného<br />

plánu. Počas vytvárania<br />

organizmu teda pôsobí už predtým<br />

jestvujúce astrálne telo ako predobraz,<br />

ktorý má taký istý tvar, aký neskôr<br />

prevezme fyzické telo. Astrálne<br />

telo zároveň pôsobí na množiace sa<br />

bunky tak, že sa vyvíjajú do rôznych<br />

druhov svalových, srdcových, pečeňových<br />

a ďalších buniek. Jeho úloha<br />

sa však neobmedzuje len na vytváranie<br />

tela. Pomocou tokov energie<br />

sa podieľa aj na oživovaní orgánov<br />

a na harmonickom zladení rôznych<br />

telesných funkcií.<br />

Po odobratí fyzickej končatiny sa<br />

teda astrálny model nohy nestratí<br />

súčasne s odstránením na fyzickej<br />

úrovni. A zatiaľ čo vo fyzickom tele<br />

sú nervy prerušené, prenos impulzov<br />

prostredníctvom astrálneho tela<br />

aj naďalej funguje. Tak dochádza<br />

k tomu, že ľudia s amputovanou končatinou<br />

môžu cítiť tlak alebo bolesti<br />

aj v miestach, kde predtým bola príslušná<br />

končatina, no zostala zachovaná<br />

už len jej neviditeľná podoba.<br />

Po odobratí fyzickej končatiny sa astrálny model<br />

nohy nestratí súčasne s odstránením<br />

na fyzickej úrovni<br />

Fantómové bolesti jasne poukazujú<br />

na to, že človek to nie sú len<br />

svaly a kosti, ale tvoria ho predovšetkým<br />

ďalšie, jemnejšie časti.<br />

Slávny anglický admirál Lord<br />

Nelson (1758-1805), ktorý v námornej<br />

bitke pri Santa Cruz de Tenerife<br />

prišiel o svoju pravú ruku, by<br />

tento pohľad určite neodmietol.<br />

Na základe pocitov, ktoré vnímal<br />

v prstoch svojej amputovanej ruky,<br />

vyhlásil, že v nich vidí priamy dôkaz<br />

existencie duše…<br />

Christopher Vasey<br />

vasey@svetgralu.sk<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

14<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Bdejte a modlite sa

TÉMA<br />

Jan Palouček<br />

va pokyny, dva pojmy, s ktorými<br />

D si mnoho ľudí nedokáže poradiť.<br />

Základom porozumenia a takisto dorozumenia<br />

je však jasná reč a rovnaké<br />

chápanie pojmov.<br />

Bdenie znamená pre väčšinu ľudí<br />

stav, keď nespia a preto môžu vnímať<br />

pozemskými zmyslami. Pozemské<br />

zmysly nás spájajú s viditeľnou realitou;<br />

tá je však len malým zlomkom<br />

skutočnej reality, ktorá nás obklopuje.<br />

Ľudia, ktorí si hovoria realisti,<br />

teda ľudia obmedzujúci sa vo svojom<br />

vnímaní len na viditeľný svet, si<br />

prisvojili toto označenie neprávom,<br />

pretože veriť len svojim zmyslom je<br />

to isté, ako odmietať realitu v jej celistvosti.<br />

Nie je to teda nič, na čo by<br />

človek mohol byť hrdý. V skutočnosti<br />

je to len ťažké obmedzenie.<br />

Bdelosť v sebe musí zahŕňať aj<br />

schopnosť vnímať realitu skrytú našim<br />

telesným zmyslom. Túto schopnosť<br />

si nemôžeme predstavovať ako<br />

mimoriadny dar, ktorý dostanú len<br />

nemnohí. Touto schopnosťou je nadaný<br />

každý človek. Stačí si spomenúť<br />

na nutkanie niečo urobiť, nejako reagovať,<br />

niečomu sa oddať vo svojich<br />

myšlienkach. Takéto nutkanie, alebo<br />

povedzme pokušenie, pozná každý<br />

človek zo svojho vnútorného života<br />

veľmi dobre. Nikto z nás sa to nemusel<br />

učiť. Je to pre nás úplná samozrejmosť,<br />

o jej pôvode nerozmýšľame.<br />

Máme dojem, že tieto nutkania majú<br />

pôvod v nás samých, že ich zdrojom<br />

je predovšetkým naše uvažovanie.<br />

Naša hlava je však skôr verejným<br />

priestranstvom než hermeticky uzavretou<br />

schránkou. Samozrejme, nemajú<br />

do nej prístup cudzí ľudia, ale<br />

ich myšlienky, nálady a sklony áno.<br />

To je nepríjemné zistenie. Po dôkazy<br />

netreba chodiť ďaleko. Spomeňme<br />

si, ako sa cítime v spoločnosti ľudí,<br />

ktorí nás nemajú radi a ktorých záľuby<br />

sú nám cudzie. Môžu sa k nám<br />

správať zdvorilo, usmievať sa, ale<br />

my napriek tomu jasne vnímame,<br />

že vovnútri je to inak. Vnímame ich<br />

vnútorný svet a vzpierame sa jeho<br />

nátlaku, môžeme sa cítiť ohrození<br />

alebo neistí, hoci nás zjavne nikto<br />

neohrozuje. To je zážitok, ktorý si<br />

väčšina ľudí dokáže ľahko vybaviť,<br />

zážitok dokazujúci nedostatočnosť<br />

zmyslov. Nie nedostatočnosť v tom,<br />

že by sme neboli schopní správne<br />

poznávať vonkajší priebeh udalostí,<br />

ale nedostatočnosť, ktorá nedovoľuje<br />

prenikať k hybnej sile – k myšlienkam<br />

a sklonom druhých ľudí. Touto<br />

schopnosťou sme však napriek tomu<br />

očividne nadaní. Jej nositeľom nie je<br />

však rozum, ale živá duchovná podstata<br />

našej osobnosti.<br />

Vo vlastnom záujme si musíme odvyknúť<br />

od domnienky, že sme sami,<br />

keď sme sami – keď vedľa nás nikto<br />

viditeľný nestojí. Myšlienky a prežívanie<br />

druhých ľudí sú ako vlny, ktoré<br />

sa nepretržite valia svetom a omývajú<br />

každého z nás. Narážajú na brehy našich<br />

citadel, našich osobností, a môžu<br />

ľahko prenikať dovnútra, ak sú steny<br />

slabé, alebo ak sú pre určitý druh vĺn<br />

otvorené. V tomto neúnavnom svete<br />

cudzích myšlienok a neviditeľných<br />

vplyvov chystajúcich sa zmocniť našej<br />

pozornosti žijeme od narodenia<br />

až do smrti, a je prekvapujúce, že táto<br />

skutočnosť väčšine ľudí akoby unikala.<br />

Dostávame rôzne nápady, podliehame<br />

rôznym nutkaniam, otvárame<br />

sa rôznym záľubám. Veľmi<br />

často to však nie sú naše nápady, nie<br />

sú to nutkania a záľuby vyvierajúce<br />

zo skutočných potrieb nás samých,<br />

ale je to cudzia produkcia, výtvory<br />

cudzích ľudí, nemajúcich s naším<br />

životom nič spoločné. Takisto my<br />

dávame svoje myšlienky a celý svoj<br />

vnútorný svet k dispozícii druhým<br />

ľuďom, pretože nič z toho, čo si myslíme<br />

a prežívame, nemôžeme skryť<br />

alebo si uchovať len pre seba. Aj od<br />

nás vychádzajú vlny a stávajú sa súčasťou<br />

neprehľadného oceánu. Všetci<br />

ľudia bez rozdielu zaplavujú svojimi<br />

neviditeľnými výtvormi svet; mnohí<br />

Myšlienky a prežívanie druhých ľudí sú ako vlny,<br />

ktoré sa nepretržite valia svetom a omývajú<br />

každého z nás<br />

z nich si ani neuvedomujú ich ďalšie<br />

účinky a takisto dôsledky, aké to prinesie<br />

im samotným.<br />

Pokiaľ však už človek pochopil,<br />

že jeho vnútorný svet nie je v tomto<br />

zmysle súkromná záležitosť, že i jeho<br />

myšlienky, nálady a sklony môžu zapríčiniť<br />

zmeny v rozhodovaní alebo<br />

konaní druhých ľudí, mal by s týmito<br />

silami začať hospodáriť inak. Rovnako<br />

sa má vedome ohraničiť proti<br />

vplyvom odkláňajúcim jeho pozornosť<br />

a tým i jeho silu na zlé cesty.<br />

Ako som uviedol, schopnosť rozoznávať<br />

tieto vplyvy má každý z nás.<br />

Táto schopnosť je zakotvená v našej<br />

podstate, v nás samých, v našom duchu.<br />

Ako každá schopnosť však podlieha<br />

našej vôli. Ak sa rozhodneme<br />

určitú schopnosť nepoužívať a ďalej<br />

nerozvíjať, musí zakrpatieť. Mnoho<br />

ľudí zvolilo pravdepodobne práve<br />

túto cestu, pretože z ich života sa vytratilo<br />

hľadanie pravdy. Je známe, že<br />

ak hľadá človek pravdu, ak sa pýta,<br />

čo je správne a čo nie, nepomôžu mu<br />

oči ani rozum. Musí sa obrátiť o radu<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

TÉMA<br />

do svojho vnútra, ktoré jediné pozná<br />

správnu odpoveď. Musí sa tam obracať<br />

každodenne mnohokrát, pretože<br />

len používaním môže táto zakrpatená<br />

schopnosť znovu regenerovať.<br />

Je jasné, že bez schopnosti počúvať<br />

svoj vnútorný hlas sme odsúdení<br />

na trvalé blúdenie po zlých cestách.<br />

Potom vo svojom duchu príliš ľahko<br />

podliehame skrytému naliehaniu<br />

a vychádzame v ústrety menejcennému.<br />

Bez tejto schopnosti sa človek<br />

stáva vo svojom vnútornom svete zúfalcom,<br />

ktorý bez povšimnutia často<br />

míňa tých, ktorí mu môžu pomôcť,<br />

a padá do náruče tým, ktorí mu prinášajú<br />

bolesť.<br />

Nikto by nemohol označiť za bdelého<br />

človeka niekoho, kto by nereagoval<br />

na zmyslové podnety. Taký<br />

človek buď spí, alebo je v bezvedomí.<br />

Podobne aj stav, keď človek nereaguje<br />

na neviditeľné podnety, keď nevníma,<br />

ako do jeho mysle prenikajú cudzie<br />

myšlienky a cudzia vôľa, ktoré by<br />

mal schopnosťou svojho ducha spoľahlivo<br />

rozoznávať, je možné nazývať<br />

buď spánkom, alebo bezvedomím.<br />

V dnešnej dobe však človek môže<br />

v tomto druhu bezvedomia veľmi<br />

dobre žiť a dokonca byť aj úspešný,<br />

pretože svet je tomuto druhu polovedomej<br />

existencie prispôsobený. Ľudia<br />

nepožadujú od seba navzájom,<br />

aby mali čisté úmysly, čisté svedomie<br />

alebo čisté myšlienky. Požadujú<br />

len, aby sa udržalo určité vonkajšie<br />

zdanie. Za týchto pomerov, v ktorých<br />

vyrastá a je vychovávaná väčšina ľudí,<br />

je pre nich veľmi ťažké predstaviť si<br />

správne význam pojmu „bdejte“.<br />

Ak chce človek spĺňať požiadavku<br />

„bdejte“, musí prebudiť svoju schopnosť<br />

cítenia na posudzovanie a triedenie<br />

všetkého, čo k nemu dolieha<br />

z neviditeľnej strany, aby sa dokázal<br />

vždy včas primknúť k dobrému a odvrátiť<br />

od zlého. Včas znamená okamžite,<br />

nie snáď až o minútu, o hodinu,<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

alebo až o niekoľko dní. Ak sa oddá<br />

človek myšlienke, ktorá k nemu<br />

zvonku doľahne, trvá len niekoľko<br />

sekúnd, kým sa k tomuto zárodku<br />

začnú reťaziť vlastné myšlienky. Do<br />

pohybu sa dáva lavína, ktorá sa dá<br />

zastaviť len so vzrastajúcimi ťažkosťami,<br />

podľa toho, ako dlho sa človek<br />

nechával unášať daným smerom.<br />

Je potom veľmi ťažké dostať takéto<br />

veci z hlavy zase von, pretože dobrovoľným<br />

príklonom k určitým myšlienkam<br />

sa otvára brána, ktorú nie je<br />

možné tak ľahko opäť zavrieť. Týmto<br />

spôsobom je myseľ mnohých ľudí už<br />

dlho kolonizovaná cudzími myšlienkami<br />

a názormi, ktoré títo ľudia považujú<br />

za svoje vlastné, keďže sa s nimi<br />

stotožnili. Tieto názory však veľmi<br />

často nemajú nič spoločné s tým, čo<br />

si v hĺbke duše prajú. Zvykli si žiť<br />

na povrchu svojej skutočnej existencie<br />

a tam hľadajú svoje šťastie.<br />

Všetky dobré i zlé vlastnosti alebo<br />

sklony, ktoré človek má, sa nakoniec<br />

vyvinuli z nasledovania týchto<br />

tichých vnútorných pohnútok.<br />

Bdieť v duchu teda znamená udávať<br />

správny smer svojim záľubám<br />

a myšlienkam, a nedopustiť, aby<br />

cudzie záľuby a myšlienky určovali<br />

náš vnútorný život. V tomto zmysle<br />

je bdelosť najcennejším nástrojom<br />

na pretváranie a zušľachťovanie<br />

osobnosti.<br />

Ak chce človek poznať sám seba,<br />

svoje skutočné potreby a túžby, ktorých<br />

naplnenie ho urobí šťastným,<br />

musí sa začať brániť všetkému, čo je<br />

už schopný rozoznať ako zlé. Musí<br />

sa brániť, ak chce, aby jeho vnútorný<br />

svet zjasnel a bol stále silnejšie spojený<br />

len s tým, čo ho môže povzniesť.<br />

Silu na odrazenie temných vĺn a prúdov<br />

mu môže dať len zakotvenie<br />

v čistých myšlienkach. Tie by mal<br />

pestovať každý človek vo svoj vlastný<br />

prospech, pretože opakovanie mu<br />

prináša návyk čistého myslenia, ku<br />

ktorému sa potom môže kedykoľvek<br />

silnejšie primknúť, ak je v ohrození.<br />

Odklonenie pozornosti správnym<br />

smerom je potom dielom okamihu.<br />

Tým je temný prúd odrazený a jeho<br />

ďalší náraz bude slabší. Ak sa stane<br />

potom pre človeka tento návyk samozrejmosťou,<br />

bude schopný vnímať<br />

vo svojom vnútri už púhe priblíženie<br />

temného prúdu, a to ešte skôr,<br />

než dorazí a prijme na seba podobu<br />

myšlienky či nutkania. Ochrana<br />

je tým ľahšia, čím silnejšie človek<br />

uprie svoju pozornosť na myšlienky<br />

a vnútorné obrazy, ktoré ho povznášajú.<br />

Len týmto spôsobom si dokáže<br />

uchrániť pôvodnosť svojho vnútorného<br />

sveta a stať sa tým, kto v ňom<br />

rozhoduje a udáva smer.<br />

Modlitba je stav spojenia so Stvoriteľom.<br />

Sú veľké rozdiely, ako si ľudia<br />

toto spojenie predstavujú. Mnohí<br />

sa domnievajú, že sú so Stvoriteľom<br />

spojení bezprostredne. Tí pokornejší,<br />

ktorí si v sebe nesú aspoň určité tušenie<br />

o nesmiernej veľkosti Boha, si<br />

formujú menej márnomyseľný, ale<br />

napriek tomu ešte veľmi nejasný obraz.<br />

Nie je pre človeka ľahké, aby nechal<br />

vo svojom duchu vyvstať aspoň<br />

približný obraz o tejto veľkosti, pre<br />

ktorú sú pozemské pojmy úplne nedostatočné.<br />

A pritom je práve toto<br />

tušenie rozhodujúce na vytvorenie<br />

čistého spojenia smerom nahor.<br />

Snáď každému sa už aspoň raz v živote<br />

prihodilo, že bol pod dojmom<br />

nejakého veľmi silného prežitku<br />

donútený pokorne skloniť hlavu<br />

a bez ohľadu na svoj doterajší svetonázor<br />

si uvedomiť, že Boh je. V takomto<br />

okamihu človek jasne vníma<br />

svoju nepatrnosť, uvedomuje si, že<br />

tejto najvyššej sile vďačí za všetko,<br />

a vrúcne jej ďakuje. Aj keď v takomto<br />

stave nemôže hovoriť, jeho vnútro<br />

sa vymaňuje z pozemského zovretia,<br />

z neistoty a strachu a otvára sa<br />

smerom nahor. Pokiaľ toto už človek

TÉMA<br />

prežil, potom vie, aká je modlitba,<br />

pri ktorej bol spojený so svojím Stvoriteľom.<br />

S tušením vlastnej nepatrnosti<br />

sa prebúdza zároveň tušenie<br />

nepochopiteľnej Božej veľkosti, pre<br />

ktorú musí aj tá najvznešenejšia ľudská<br />

predstava zostať vždy len znižovaním<br />

a urážkou. Čím viac človek<br />

túto nepreklenuteľnú vzdialenosť<br />

pociťuje, tým čistejšie je otvorený<br />

smerom nahor a môže dúfať, že jeho<br />

modlitba je pravá.<br />

Modlitba nie sú teda slová, ale stav<br />

vnútra. Slová môžu pôsobiť pomocne<br />

ako opora, ale samé osebe nemajú<br />

silu prekonať hranicu hmoty, keďže<br />

sú viazané svojím pozemským pôvodom,<br />

ktorý leží v mozgu. Túto hranicu<br />

môže prekonať len duch. Jeho<br />

činnosť spočíva vo vytváraní citových<br />

spojení, ktoré nemajú so slovami<br />

nič spoločné.<br />

Ak má človek niekoho rád, jasne<br />

to predsa cíti. Ak mu je niekto ľahostajný<br />

alebo nepríjemný, aj to cíti<br />

rovnako zreteľne. Mozog nevie mať<br />

rád ani nenávidieť. Mozog je v pravom<br />

slova zmysle bezcitný, a preto<br />

ako každý iný nástroj potrebuje vedenie.<br />

Len za takéhoto predpokladu<br />

sa môžu správne uplatniť jeho veľké<br />

schopnosti. Ak nie je mozog vedený<br />

duchom, musí táto jeho základná<br />

črta vystupovať v charaktere človeka<br />

stále viac do popredia, a takýto človek<br />

sa stáva bezcitným. Mnoho ľudí<br />

má problém s pojmami duch, duchovná<br />

činnosť a tým skôr s predstavou,<br />

že by ním mohli byť i oni sami.<br />

Pritom každodenne prežívajú jeho<br />

existenciu – existenciu seba samého,<br />

keď sa radujú, prejavujú lásku alebo<br />

akýkoľvek iný druh cítenia. Je preto<br />

veľmi čudné, keď ľudia venujú toľko<br />

námahy tomu, aby dokázali, že duch<br />

neexistuje, teda že oni sami neexistujú…<br />

Najvyšším citom je láska. Väčšina<br />

ľudí si snáď môže spomenúť na<br />

chvíle, keď ich láska k druhému človeku<br />

oprostila od pozemskej tiaže,<br />

keď prechádzali pozemskými ťažkosťami<br />

akoby nadľahčení neznámou<br />

silou, ktorá ich udržiavala sviežich<br />

a vzpriamených. Táto vnútorná<br />

ľahkosť je dôkazom povznášajúcej<br />

sily tohto citu, dôkazom, že človek<br />

prekonal hranicu myšlienok a slov<br />

a vstúpil do spojenia s vyšším svetom.<br />

Odtiaľ k nemu prichádzajú sily,<br />

ktoré na zemi inak nie je možné získať.<br />

Nepostačujú na to ani sebaobratnejšie<br />

formulácie alebo najchytrejšie<br />

myšlienky. No cit lásky má človeka<br />

spájať nielen s druhými ľuďmi. Tento<br />

cit má patriť predovšetkým Tomu,<br />

ktorému vďačíme za svoj život. Ak<br />

dokáže láska k druhým ľuďom oslobodiť<br />

vnútro človeka od pozemskej<br />

tiaže a vyniesť ho takmer do výšin<br />

šťastia, dokážeme si vôbec predstaviť,<br />

s akými svetmi budeme spojení, ak<br />

vzplanie v našom srdci láska k Bohu?<br />

Láska podnecuje človeka k činom.<br />

Je vôbec tým najsilnejším podnetom,<br />

ktorý človeka núti zviditeľniť obsah<br />

svojho vnútra, aby ho preniesol do<br />

svojho okolia. Rovnako ako je nemožné,<br />

aby človek svoj hlboký cit trvale<br />

skryl, je nemožné, aby v tomto<br />

stave zostal nečinný. Najviac činorodé<br />

obdobia života sú predsa vždy<br />

tie, keď človek niečo koná z lásky<br />

k veci, k ľuďom, k Bohu. V tomto<br />

stave je vylúčená nuda, záhaľka, lenivosť<br />

alebo aj nedostatok síl. Ak sa<br />

sťažuje človek na únavu, aj keď nie je<br />

chorý a ani sa nepreťažuje, pravdepodobne<br />

mu chýba láska.<br />

Pravá láska nemôže existovať bez<br />

činu. Preto sú naše činy jediným<br />

platným dôkazom našich citov. Ak<br />

prejavuje človek vo vzťahu k druhým<br />

ľuďom sebectvo, nemôže tvrdiť, že<br />

ich má naozaj rád. Ak má niekto<br />

niekoho skutočne rád, prejavuje mu<br />

úctu a ohľad a dokáže sa v prípade<br />

Modlitba je láska k Bohu. Pri modlitbe<br />

by človek nemal hľadať slová, ale má v sebe<br />

prebúdzať lásku k Nemu<br />

potreby zriecť i svojich výhod a pohodlia.<br />

Modlitba je láska k Bohu. Pri modlitbe<br />

by človek nemal hľadať slová, ale<br />

má v sebe prebúdzať lásku k Nemu.<br />

Potom ho to musí neodolateľne<br />

a stále naliehavejšie viesť k takému<br />

konaniu, v ktorom by sa táto láska<br />

jasne zrkadlila. Stane sa človekom,<br />

ktorého činy a celý život sa premenia<br />

na trvalú modlitbu, na neustávajúci<br />

prejav lásky k Nemu. Z jeho vnútra<br />

bude potom vychádzať trvalý mier,<br />

ktorý ako pevná hrádza rozozná, zadrží<br />

a rozloží všetko, čo by ho chcelo<br />

ohroziť. Až potom bude človek bezo<br />

zbytku napĺňať Ježišove slová „Bdejte<br />

a modlite sa“.<br />

Jan Palouček<br />

paloucek@svetgralu.cz<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Tak už to chodí<br />

az som sa v taký podvečer vybral<br />

R do mesta, ako to už dôchodcovia<br />

robievajú. Oni vlastne chodievajú<br />

radšej dopoludnia, pretože je tam<br />

menej ľudí o tých ostatných, čo ešte<br />

musia pracovať, ale vtedy to vyšlo až<br />

v podvečer. Zájsť na poštu, na nákup,<br />

do lekárne a tak. V ten deň napadol<br />

prvý sneh a ja som si, neviem prečo,<br />

nevzal tie obyčajné tulácke rukavice,<br />

čo sa len tak-tak vojdú do vrecka, keď<br />

ich človek práve nepotrebuje, ale tie<br />

svoje úžasné kožené sviatočné rukavičky,<br />

ktoré nosievam iba ku kabátu<br />

a klobúku. Len tak som si ich proste<br />

vzal; keby ma pri tom videla mamka,<br />

manželka alebo dcéra, určite by namietali,<br />

alebo by rovno povedali…<br />

teda, napadli by integritu mojej osobnosti.<br />

Tak už to chodí.<br />

Najskôr som si to namieril na<br />

poštu. Práve keď som pozorne tlačeným<br />

písmom vypĺňal číslice do<br />

kolonky, hlasno ma niekto pozdravil.<br />

Á, pozrimeže, sused Jaroslav<br />

z druhého poschodia, tiež sa vybral<br />

na poštu. „Tak čo, športka, športka?“<br />

hovorí s nadhľadom a porozumením<br />

pre slabosti blížneho. Bolo nad slnko<br />

jasnejšie, že si predstavuje dôchodcu<br />

ako chvejúceho sa čakateľa na šťastie,<br />

ktoré ho naraz vytrhne z biedy<br />

a tieňa a pozdvihne do šťastného<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

kráľovstva zdravých a bohatých.<br />

Lenže ja som nikdy športku nepodával,<br />

nemám dôveru v lacné šťastie<br />

a ani mi nikdy nič také nebolo dopriate.<br />

„Ale nie, diaľničná známka,“<br />

opáčil som s gustom, „tiež vás to<br />

čaká!“ Byť starý totiž znamená vedieť,<br />

ako to dopadne. Tak už to chodí.<br />

Susedovi zmizol úsmev z tváre.<br />

„Ach,“ povedal sklamane a vnútro mu<br />

pohaslo. Keď totiž niekomu nabúrate<br />

jeho obraz sveta, tak sa mu vytratí<br />

úsmev z duše, vnútro mu pohasne, on<br />

si musí všetko budovať odznova, a ten<br />

nový obraz je vždy menej žiarivý, menej<br />

krásny a menej samozrejmý. To<br />

nie je nikomu príjemné. Veď si to<br />

skúste a uvidíte. – Minútu nato sused<br />

pri priehradke zistil, že si zabudol peňaženku,<br />

chcel sa ospravedlniť a odísť,<br />

ale ja som sa ozval a, samozrejme, ponúkol<br />

požičať dvestovku. Nie nie, žiaden<br />

dobrý skutok, len to tak príjemne<br />

zahrialo, ako keď sa náhodou stretnú<br />

dvaja pri výčape, priťuknú si fernetom<br />

a zase sa rozídu každý po svojom.<br />

Potom som sa zastavil v lekárni;<br />

do lekárne chodíme často, tak už to<br />

chodí. No a nakoniec som si nechal<br />

nakupovanie. Na nákupy chodím<br />

celkom rád; keď sme sa pred rokmi<br />

sťahovali do nášho domu, nosil som<br />

s vervou vrecká cementu a štôsy<br />

tehál na štvrté poschodie na pôjd,<br />

ako keď horský nosič stúpa pravidelným<br />

krokom kamenistými chodníčkami<br />

a dušou mu vanie vesmírny<br />

pokoj a ticho. Dnes už nechodievam<br />

kamenistými chodníčkami, v dome<br />

máme výťah, pokoj, ticho, a kĺby sa<br />

opotrebovali, ale to vláčenie ťažkých<br />

tašiek a ruksakov mi dodnes zostalo.<br />

Najviac vážili fľaše s minerálkou<br />

Vincentka. Vincentka pramení v kúpeľoch<br />

Luhačovice, majú ju tam zatvorenú<br />

v kúpeľnej hale, tú halu večer<br />

zamykajú a vy si cez deň smiete nabrať<br />

len za pohárik, nie do fľaše, aby<br />

ste kúpeľom nekazili obchod. Medzitým<br />

z druhej strany prichádzajú<br />

cisternové nákladné autá a rozvážajú<br />

Vincentku do obchodov za trojnásobok<br />

ceny piva, pretože skrátka Vincentka<br />

je Vincentka.<br />

Keď sme vlani sedeli so ženou na<br />

lavičkách úhľadne udržiavanej kolonády<br />

v Luhačoviciach, všimli sme si<br />

sto metrov odtiaľ ďalší prameň minerálky,<br />

volal sa prameň dr. Šťastného<br />

a zdalo sa nám, že nechutí o nič horšie<br />

ako pravá Vincentka. Z letáku s chemickým<br />

zložením sme si spočítali, že<br />

má ešte o 40 % vyšší obsah solí, hlavne<br />

chloridu sodného, ako hlavnej odhlieňovacej<br />

zložky, a o 20 % vyšší celkový<br />

obsah rozpustných látok. Vincentka

PRÍBEH<br />

má len výrazne viac bubliniek CO 2<br />

.<br />

Prameň dr. Šťastného je voľne prístupný<br />

a nikoho to nezaujíma.<br />

Tak už to chodí.<br />

No a keď som doma zložil tie dve<br />

ťažké tašky s nákupom tak, ako pes<br />

zloží aport k nohám svojej panej<br />

s pocitom dobre vykonanej práce,<br />

zrazu jedna rukavica nikde. Nebola.<br />

Musel som ju cestou stratiť, práve tú<br />

skvelú koženú rukavicu ku kabátu<br />

a klobúku. Tak už to chodí. Až to zabolelo.<br />

Idem ju hľadať, možno ju nejaká<br />

dobrá duša zodvihla z mokrej<br />

zeme a napichla na plot.<br />

Prešiel som celú trasu, od pošty až<br />

k obchodu, ale rukavice nebolo. Tak<br />

už to chodí, to len v poučných historkách<br />

ľudí, ktorí chcú veriť na dobrý<br />

a múdry svet, sa tá rukavica nájde.<br />

Stál som na priestranstve pred obchodom,<br />

osamelý medzi uponáhľanými<br />

a ľahostajnými ľuďmi a všimol<br />

som si, že každý z nich je ohradený<br />

od tých ostatných vlastnými ustarostenými<br />

myšlienkami a vlastnou<br />

zamietavou tvárou, ktorá vopred<br />

dáva najavo, že si neželá, aby bola zo<br />

svojho zachmúreného sveta vyrušovaná,<br />

vylučuje akúkoľvek možnosť<br />

znesvätenia tohto posvätného stavu,<br />

pretože toto je vyšší mravný princíp<br />

nášho národa.<br />

Zamieril som pomaly domov<br />

a zmieroval som sa so svetom: zase<br />

jedna smola. Tak už to chodí.<br />

Uprostred našej ulice jedno svetlo<br />

nesvietilo. V tej reťazi bronzovožltých<br />

svetiel, nasadzujúcich ľuďom aj<br />

autám falošné farebné masky, zívala<br />

uprostred tmavá diera. A uprostred<br />

tej tmavej diery, chabo osvetlená<br />

omrvinkami z bohatého svetelného<br />

stola, ležala na parapete domu tá rukavica.<br />

Bola to ona, tá moja, chvíľu<br />

sme jeden na druhého hľadeli a oboch<br />

nás zaplavil pocit šťastia. Šťastia, že<br />

sú na svete láskaví ľudia, že je láskavý<br />

svet a že je na svete láskavo. Vrúcne<br />

som v duchu poďakoval tomu neznámemu<br />

človeku, nielen za rukavicu,<br />

ale za to, že urobil svet lepším, nádej<br />

iných silnejšou a dôveru iných oprávnenejšou.<br />

Nech ho na ceste sprevádza<br />

svetlý lúč, a keď mu raz bude najhoršie,<br />

nech sa na neho znesie, tak ako<br />

sa v tej rozprávke o Jiříkovi objavia<br />

usilovní mravci a pomôžu mu.<br />

Kúsok od rukavice stála na chodníku<br />

dievčina, zrejme študentka,<br />

a pozerala nahor do okien, asi čakala,<br />

kým sa jej zhora ozve niekto,<br />

na koho práve zazvonila. „To vy ste<br />

tam tu rukavicu dali?“ spýtal som<br />

sa. „Beg your pardon?“ odpovedala.<br />

V Brne študuje dosť cudzincov, najviac<br />

zo všetkého Slovákov, ale aj<br />

inými jazykmi sa na uliciach občas<br />

prehovorí. „Ou,“ hovorím s newyorským<br />

prízvukom a zopakujem svoje<br />

slová po anglicky. A vtom ona, pretože<br />

videla obe rukavice a videla to<br />

šťastie, sa usmiala a povedala nádhernú<br />

vetu, akú my v češtine vôbec<br />

nemáme: „I am happy with you!“<br />

Čo by sme my k tomu dokázali<br />

povedať z bohatstva svojho jazyka?<br />

„Som šťastná spolu s vami?“ – Toto si<br />

k cudziemu človeku nedovolíte, niečo<br />

také vám výnimočne povie akurát<br />

tak novomanželka, napríklad pred<br />

narodením prvého dieťaťa. Tá ľudská<br />

vzájomnosť, ústretovosť, súdržnosť<br />

namiesto zachmúrenej oddelenosti…<br />

čo by sme k tomu my dokázali povedať<br />

z bohatstva svojich citov?<br />

Až doteraz som bol rád, že som<br />

Čech. Občas totiž niekoho z novinárov<br />

napadne vymyslieť anketu: „Ste<br />

hrdý, že ste Čech?“ – Novinári, to sú<br />

tí, čo žijú pospiatky. Človek by si mal<br />

najskôr poriadne užiť život, dostať<br />

dôkladne zabrať v zamestnaní, občas<br />

schytať i pár faciek, poznať pár<br />

podliakov a pár skvostných ľudí, dôkladne<br />

porozumieť svojmu odboru<br />

a nedobrovoľne sa stať znalcom<br />

vo všetkom ostatnom; a až potom,<br />

s vráskami na tvári a s porozumením<br />

v duši si sadnúť a začať o niečom písať.<br />

Novinári to robia naopak, v detskom<br />

veku si sadajú za pracovný stôl<br />

a vychovávajú národ podráždenými<br />

článkami a škandálnymi správami,<br />

a až keď zmúdrejú a trošku zostarnú,<br />

potom ich vyhodia a nahradia mladšími,<br />

ale to už potom zasa nie sú<br />

národu nič platní. A tak, aby zvýšili<br />

záujem o svoj časopis, vymysleli<br />

novinári aj otázku: „Ste hrdý, že<br />

ste Čech?“ Keď zostarnú, ak ich medzitým<br />

nevyhodia, dospejú možno<br />

k otázke: „Ste rád, že ste Čech?“ – Ja<br />

na to hrdý nie som, ale som rád a nechcel<br />

by som byť inde. Tú povahovú<br />

kombináciu cigánskeho muzikanta<br />

a nemeckého účtovníka považujem<br />

za šťastnú stavebnicu, z ktorej sa dá<br />

postaviť človek, ktorý za niečo stojí<br />

a môže na niečo byť. Môže. – Ale teraz<br />

som s tou rukavicou zneistel, či<br />

sme v tej národnej povahe niečo nezanedbali.<br />

Niečo nám do tej stavebnice chýba<br />

a niečo v nej je navyše. Navyše sú<br />

uponáhľaní, unavení a ľahostajní ľudia;<br />

a chýba – vzhliadnuť k cudziemu<br />

človeku a povedať mu priamo:<br />

„Som šťastný spolu s vami!“<br />

Táto vrátená rukavica na parapete<br />

bola vlastne aj hodenou rukavicou.<br />

V stredoveku znamenala hodená rukavica<br />

výzvu na súboj. Ak sa vyzvaný<br />

zohol a zodvihol ju, znamenalo to<br />

prijatie výzvy. Ja som ju zdvihol,<br />

s vďakou.<br />

Nie nie, žiaden dobrý skutok, len<br />

to tak príjemne zahrialo, ako keď sa<br />

náhodou stretnú<br />

dvaja pri výčapnom<br />

pulte, priťuknú<br />

si fernetom<br />

a zase sa rozídu po<br />

svojom. Tak už to<br />

chodí.<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.sk<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Potopa sveta<br />

a zánik<br />

Peter Fechner<br />

Atlantídy<br />

O dávnych katastrofách jestvujú mnohé<br />

mýty. Postihla svet biblická potopa?<br />

A zmizla pod vodou aj bájna Atlantída?<br />

e známe, že v minulosti na Zemi<br />

J dochádzalo k veľkým premenám,<br />

sprevádzaným katastrofami. Jedna<br />

z nich sa zrejme skutočne môže zhodovať<br />

s biblickou potopou. Dôkazom<br />

toho sú mýty najrôznejších národov,<br />

ktoré uchovávajú správy o veľkej potope,<br />

pri ktorej sa vždy aspoň niektorí<br />

ľudia zachránili.<br />

BÁJNA ATLANTÍDA<br />

V správach Platóna zo štvrtého storočia<br />

pred Kristom (dialógy medzi<br />

Timaiosom a Kritiasom), ktoré spísal<br />

podľa starých egyptských bájí, sa<br />

hovorí o potopení veľkého ostrova<br />

nazvaného Atlantis. Tento ostrov<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

s vysoko vyvinutou kultúrou vraj<br />

ležal v Atlantiku a asi pred 9000<br />

rokmi (z vtedajšieho pohľadu) sa<br />

počas jedného dňa a jednej noci potopil<br />

so všetkými ľuďmi. Podľa povestí<br />

sa z tohto ostrova dalo preplaviť<br />

na iné ostrovy a odtiaľ na priľahlú<br />

pevninu. To by mohlo slúžiť ako dôkaz,<br />

že tým kontinentom bola Amerika,<br />

ktorá bola egyptským kňazom<br />

zrejme známa.<br />

Atlantská ríša s hlavným ostrovom<br />

Atlantída ležala v Atlantiku<br />

(teda nie v Stredozemnom mori ani<br />

niekde inde, ako uvádzajú mnohí<br />

bádatelia) a mala vysoko rozvinutú<br />

kultúru. Obyvatelia poznali technológie<br />

spracovania kovov na výrobu<br />

predmetov pre domácnosť, náradia<br />

a zbraní a podnikali plavby loďou na<br />

všetky svetové strany. Atlantská ríša<br />

prevyšovala ostatné národy takmer<br />

vo všetkom. Vládla tu najvyššia<br />

spoločenská trieda – urastení „Erarier“<br />

– ktorí mali schopnosť prírodné<br />

bytosti vidieť a rozprávať sa s nimi.<br />

Údajne využívali pri ťažkých prácach<br />

obrov alebo chovali zdomácnených<br />

takzvaných lietajúcich drakov.<br />

Správy o živote v Atlantíde pochádzajú<br />

z našich čias, z výpovede človeka,<br />

nadaného schopnosťou vidieť<br />

udalosti z minulých dôb; záznam výpovede<br />

vyšiel v knihe Zaviate doby<br />

sa prebúdzajú. Niektorí vedci odhadujú,<br />

že rytiny človeka s drakom,<br />

ktoré sa našli v hĺbke viac než tisíc<br />

metrov pod povrchom zeme, sú staré<br />

najmenej dvanásťtisíc rokov.<br />

SKAZA ATLANTÍDY<br />

Podľa povesti v tejto vyspelej ríši začalo<br />

postupne narastať povýšenectvo<br />

Erarier. Králi a šľachta sa nechali

uctievať ako „bohovia“ alebo „synovia<br />

boží“ a všetci Erarier sa považovali<br />

za „božských“. Márne ich<br />

veľkňažka varovala pred touto zhubnou<br />

domýšľavosťou. Mierumilovný<br />

život v krajine vystriedala túžba po<br />

moci a zvyšoval sa útlak ľudu, čo<br />

viedlo k rebéliam a odopieraniu poslušnosti.<br />

Úpadok morálky narastal,<br />

až napokon jedného dňa a jednej<br />

noci, súhlasne so správami Platóna,<br />

Atlantída zmizla hlboko v mori.<br />

Potopenie Atlantídy bolo sprevádzané<br />

obrovským Mesiacom, ktorý<br />

sa priblížil tesne k Zemi a potom sa<br />

po celé desaťročia pomaly vzďaľoval.<br />

Pôsobením enormnej gravitačnej sily<br />

a zahrievaním pri vstupe do zemskej<br />

atmosféry dochádzalo k vzniku<br />

úlomkov hornín, ktoré dopadali<br />

na Zem. Koniec Atlantídy popisuje<br />

kniha Zaviate doby sa prebúdzajú<br />

takto: „A potom nastal deň, kedy sa<br />

Mesiac rútil obrovskou rýchlosťou na<br />

našu Zem! Bol ohnivo červený, obrovský.<br />

Bol to vôbec ešte Mesiac, nebolo<br />

to niečo iné, nejaká planúca hviezda?<br />

Všetkých zachvátila hrôza. /…/ Jeden<br />

okamih to vyzeralo, ako keby<br />

sa triasla celá Zem, ako keby sme sa<br />

všetci ocitli v akomsi ohnivom prúde<br />

a potom – potom bolo po všetkom.<br />

Mesiac sa začal veľmi rýchlo vzďaľovať,<br />

bolo zreteľne vidno, ako sa vzdialenosť<br />

medzi ním a nami zväčšuje.<br />

/…/ Všade sa ozýval divý rev a krik<br />

ľudí prehlušovalo besnenie z vnútra<br />

Zeme! Voda sa dvíhala, ako keby sa<br />

chcela vrhnúť na Mesiac a Zem, na<br />

ktorej sme stáli, začala klesať. Nie,<br />

nebol to klam. Pevná zem nezadržateľne<br />

klesala! Tam na mori sa už<br />

vlny pohrávali s celým radom domov!<br />

/…/ Všetci mierili k horám. Ale bolo<br />

to zbytočné. Na naše najvyššie hory<br />

sme nemohli vystúpiť, pretože horeli.<br />

Ale nezachránili by nás ani najvyššie<br />

vrcholy, potopili sa spoločne s celou<br />

zemou. Teraz nastala ešte búrka, obloha<br />

sčernela, blesky sa križovali vo<br />

všetkých smeroch! Potom začali padať<br />

obrovské krúpy a zraňovali ľudí<br />

a zvieratá. Besnenie trvalo deň a noc<br />

a potom Atlantída, tá pyšná, nádherná<br />

Atlantída, zmizla pod vodou.“<br />

ĎALŠIE DÔKAZY<br />

Aj Platón vo svojich správach ako<br />

vinníka skazy Atlantídy uvádza nebeské<br />

teleso, ktoré sa veľmi priblížilo<br />

k Zemi. V týchto správach sa odvoláva<br />

na starogrécke báje o Phaetonovi.<br />

Dôkazy o existencii Atlantídy sú<br />

nielen v egyptských bájach, ale aj<br />

v mýtoch Berberov, Aztékov, Toltékov<br />

a Mayov. Hovorí sa v nich o potopenom<br />

ostrove „Attala“ alebo<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

CIVILIZÁCIA<br />

„Aztlan“ na východe zeme. Môžeme<br />

sa teda domnievať, že bájny ostrov<br />

Atlantída skutočne existoval a Platónove<br />

správy nie sú iba básnické výmysly,<br />

ako sa často uvádza.<br />

POHYB ZEMSKEJ KÔRY<br />

Pokiaľ došlo skutočne k tesnému<br />

priblíženiu nebeského telesa a dopadu<br />

úlomkov hornín, mohlo to<br />

na Zemi uviesť do chodu obrovské<br />

zmeny, ktoré vyvolali mohutné dvíhanie<br />

a pokles morského dna a zemskej<br />

masy, zemetrasenia a sopečné<br />

výbuchy, dokonca aj pohyb zemskej<br />

kôry. Zemská kôra leží na kvapalnej<br />

magme a za extrémnych podmienok<br />

môže „kĺzať“, prípadne sa dvíhať<br />

alebo klesať. K obrovskému vertikálnemu<br />

pohybu zemskej kôry môže<br />

dôjsť už pri bežnom zemetrasení. Napríklad<br />

pri zemetrasení pri Agadire<br />

(1960) na pobreží Maroka pokleslo<br />

územie o 1000 m v dĺžke 14 km. Súčasne<br />

sa iné územie zdvihlo o 350 m.<br />

Podľa názoru rakúskeho výskumníka<br />

na Atlantídu Otta Mucka,<br />

autora knihy „Všetko o Atlantíde“,<br />

pri katastrofe Atlantídy klesol veľký<br />

ostrov v oblasti Azor až do hĺbky<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

3000 m. Rozhodujúci bol pri tom zásah<br />

väčšieho množstva meteoritov,<br />

ktoré dopadli na východné pobrežie<br />

Severnej Ameriky severne od Floridy,<br />

z väčšej časti tiež do mora.<br />

ZMENY KLÍMY<br />

A GEOLOGICKÉ INDÍCIE<br />

V súvislosti s pravdepodobným pohybom<br />

zemskej kôry došlo zrejme<br />

k drastickým zmenám klímy. Severná<br />

Amerika sa pozvoľna zbavovala<br />

ľadu, pretože už neležala tak<br />

blízko pólu, ale podľa názoru vedcov<br />

asi o 3500 km južnejšie. Sibír<br />

sa naopak prudko posunul k severnému<br />

pólu, čo mohlo spôsobiť náhle<br />

vyhynutie mamutov v tejto oblasti.<br />

A Antarktída, doposiaľ bez ľadu, sa<br />

ocitla na Južnom póle a postupne sa<br />

pokryla silnou vrstvou ľadu. Existuje<br />

mapa, na ktorej je možné rozpoznať<br />

presne zakreslené územie Antarktídy<br />

bez stopy ľadu – dôkaz toho,<br />

že už pred mnohými tisícami rokov<br />

boli k dispozícii vedomosti potrebné<br />

na zostavenie takejto mapy!<br />

Otto Muck, rakúsky vedec a spisovateľ,<br />

zastáva názor, že po potopení<br />

Atlantídy Golfský prúd, ktorý<br />

priaznivo ovplyvňoval tunajšie<br />

podnebie, dorazil až do Severnej<br />

Európy, pretože mu už nič nestálo<br />

v ceste. Pod vplyvom teplého prúdu<br />

sa tamojší ľad roztopil a tým sa tu<br />

podstatne zlepšili klimatické podmienky,<br />

čo sa zhoduje i s Platónovým<br />

popisom Atlantídy, kde vďaka bujnej<br />

vegetácii a dostatočnému množstvu<br />

potravín boli lepšie podmienky<br />

na život.<br />

Mnohí geológovia považujú síce<br />

potopenie takého veľkého ostrova<br />

v Atlantiku za nemožné, no známy<br />

rakúsky geológ Alexander Tollmann,<br />

autor knihy „A k potope sveta<br />

predsa došlo“, si to dokáže predstaviť<br />

celkom dobre. Pri tenkej zemskej<br />

kôre a vzájomnom strete zemských<br />

dosák v oblasti Stredoatlantického<br />

hrebeňa môže ľahko dochádzať<br />

k zemetraseniam a sopečným výbuchom.<br />

Ešte dnes je tektonická činnosť<br />

v tejto oblasti veľmi silná. Existujú<br />

predsa ostrovy, ktoré sa odrazu<br />

vynoria a práve tak rýchlo zmiznú!<br />

Pokiaľ si predstavíme, že sa pod morom<br />

položená Azorská plošina vydvihne<br />

asi o 3000 metrov, dostaneme<br />

ostrov s rozmermi zodpovedajúcimi<br />

veľkému ostrovu Atlantída, ako ju<br />

popisuje Platón. Aj zvetrané zvyšky<br />

sladkovodných lastúrnikov a úlomky<br />

lávy z nadzemných vulkánov, uložené<br />

na morskom dne v hĺbke asi<br />

2000 m v oblasti Islandu (ktorý tiež<br />

patril k Atlantíde) nasvedčujú tomu,<br />

že sa v oblasti Atlantiku odohrala<br />

pred 10 000 až 20 000 rokmi obrovská<br />

katastrofa.<br />

BOLO GLOBÁLNYCH<br />

KATASTROF VIAC?<br />

Otázkou ostáva, či katastrofa Atlantídy,<br />

vyskytujúca sa v Platónových<br />

textoch a opísaná v bájach,<br />

sa udiala súčasne s katastrofickou

CIVILIZÁCIA<br />

potopou, opísanou v Biblii, alebo<br />

ide o dva celkom odlišné deje. Niektorí<br />

vedci predpokladajú, že ide<br />

o tú istú katastrofu, iní sa domnievajú,<br />

že išlo i dve nezávislé udalosti:<br />

jedna katastrofa sa udiala skôr, asi<br />

pred 10 000 až 12 000 rokmi (zničenie<br />

Atlantídy), druhá, mladšia, asi<br />

pred 5000 až 6000 rokmi (biblická<br />

potopa sveta).<br />

Mýty rôznych národov už vedci<br />

v súčasnosti nepovažujú iba za rozprávku.<br />

Predpokladá sa, že potopa<br />

sveta sa udiala, no je v Biblii opísaná<br />

nedostatočne. Potopa je iba jeden<br />

aspekt tejto katastrofy. V mnohých<br />

iných legendách sa hovorí oveľa obšírnejšie<br />

o mohutných nárazoch<br />

a explóziách, o ohnivej búrke, o mimoriadnom<br />

zemetrasení, o silných<br />

prílivových vlnách a celkom nezvyčajnom<br />

búrkovom lejaku – presne<br />

tak, ako to vidíme pri dopade komét<br />

alebo meteoritov do oceánu. V bájach<br />

Indiánov je napríklad zmienka<br />

o hadovi, ktorý padal z neba. To by<br />

svedčilo o dopade nejakej kométy,<br />

ktorej chvost Indiáni spozorovali.<br />

Ale plynný chvost, ktorý sa pri vírení<br />

často podobá na hada, je badateľný<br />

aj pri dopade meteoritov do<br />

atmosféry.<br />

V zaznamenaných legendách nie sú<br />

správy o približovaní Mesiaca, ktorý<br />

bol po dlhý čas dobre viditeľný a mal<br />

by byť príčinou katastrofy Atlantídy.<br />

Dá sa preto usudzovať, že sa tieto legendy<br />

vzťahujú k potope, ktorá sa neudiala<br />

v rovnakom čase ako skaza<br />

Atlantídy. K jej zničeniu došlo asi<br />

pred 12 000 rokmi, tzv. potopa sveta<br />

bola približne pred 6000 rokmi.<br />

Aj ďalšia správa v knihe „Zaviate<br />

doby sa prebúdzajú“ o starej ríši<br />

predkov Inkov v Južnej Amerike opisuje<br />

katastrofu Zeme, ku ktorej došlo<br />

asi pred 6000 rokmi. O Mesiaci sa tu<br />

nepíše. Príčinou mohol byť impakt<br />

(zrážka).<br />

Iba táto novšia katastrofa z obdobia<br />

asi spred 6000 rokov sa zachovala<br />

v pamäti ľudstva lepšie, pretrvala<br />

v podobe mnohých legiend.<br />

Katastrofa Atlantídy sa oproti tomu<br />

udiala dávno predtým, takže nit divu,<br />

že sa zachovalo iba minimum záznamov.<br />

Geológovia sú presvedčení o tom,<br />

že v minulosti došlo k mnohým globálnym<br />

katastrofám, ktoré boli často<br />

spojené so zrážkami (nazývanými<br />

„impakty“) meteoritov alebo komét<br />

s našou Zemou. Za najrozsiahlejšiu<br />

sa považuje tzv. „dinosaurí impakt“,<br />

udalosť asi spred 65 miliónov rokov<br />

v Mexickom zálive, ktorá je pravdepodobne<br />

zodpovedná za vyhynutie<br />

dinosaurov.<br />

PRÍRODNÉ BYTOSTI<br />

A VIERA V BOHA<br />

Je pochopiteľné, že primitívne kmene<br />

v iných krajinách, napríklad v Amerike,<br />

vnímali kultúrne vyspelých<br />

Atlanťanov, najmä urastených Erarier,<br />

pri ich výpravách ako „bohov“.<br />

Aj Španielov spočiatku považovali<br />

za týchto bohov, čo sa dobyvateľom<br />

celkom hodilo. Pôvodne totiž viera<br />

v Boha súvisela s bytosťami prírody<br />

a tiež s bytosťami z „onoho sveta“, ktorých<br />

jasnovidní ľudia vtedajšej doby<br />

videli a kvôli ich mimoriadnej veľkosti<br />

a kráse ich uctievali ako „bohov“.<br />

Prírodné bytosti sú pre väčšinu<br />

z nás neviditeľné. Ich zjav i vzrast súvisí<br />

s ich úlohou vo stvorení, podľa<br />

toho môžu byť preto mimoriadne<br />

veľkí alebo i celkom malí. Spolupodieľajú<br />

sa na utváraní Zeme, preto<br />

o nadchádzajúcich katastrofách vedia<br />

vopred. Pokiaľ by sa ľudia vradili<br />

do prírodného diania a viac si všímali<br />

ich znamenia, mohli by sa vyhnúť<br />

mnohým ťažkostiam. Dnes<br />

sa už iba zvieratá riadia varovaním<br />

prírodných bytostí a ohrozené<br />

miesto opustia.<br />

Povesti o Atlantíde a predkoch Inkov<br />

v Južnej Amerike potvrdili predpoklad,<br />

o ktorom vypovedajú mýty:<br />

bohovia, obri, trpaslíci a iné bytosti<br />

z „onoho sveta“ pomáhajú ľuďom<br />

pri získavaní vedomostí a poznatkov<br />

a prispievajú ku kultúrnemu vývoju<br />

ľudstva.<br />

V minuloti mnohí ľudia ešte vídavali<br />

bytosti z onoho sveta, mohli<br />

s nimi komunikovať a prosiť ich<br />

o pomoc. Táto schopnosť ľudí však<br />

postupne zakrpatela a spomienky<br />

na obrov, trpaslíkov, víly, elfov a iné<br />

bytosti zostali iba v bájach a rozprávkach<br />

– často v skreslenej podobe<br />

a prifarbené fantáziou.<br />

Napriek tomu, že sú nášmu zraku<br />

skryté, aj dnes utvárajú našu Zem<br />

rozličné prírodné bytosti. Naša domovská<br />

planéta nie je teda dielom<br />

nejakej náhody; je to živý organizmus,<br />

podriadený – ako všetko vo vesmíre<br />

– dokonalým univerzálnym zákonom.<br />

Literatúra:<br />

1) Balsiger Dave a Sellier Charles E., Archa<br />

Noemova, Econ-Verlag, Wien 1979<br />

2) Hope Murry, Atlantis, Heyne-Verlag,<br />

Műnchen 1993<br />

3) Horn Ronald M., Dedičstvo Atlantídy,<br />

Bohmeier-Verlag, Lűbeck 2001<br />

4) Muck Otto, Všetko o Atlantíde, Econ-Verlag,<br />

Műnchen 1976<br />

5) Navarra Ferdinand, Našiel som Noemovu<br />

archu, Verlag J. Fix, Schondorf 1978<br />

6) Tollmann Alexander a Edith, A potopa<br />

sveta predsa bola, Doermersche Verlaganstalt,<br />

Műnchen<br />

1993<br />

7) Zaviate doby sa<br />

prebúdzajú, Verlag<br />

Stiftung Gralsbotschaft,<br />

Stuttgart<br />

1990<br />

Peter Fechner<br />

fechner@svetgralu.sk<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Z vďačnosti<br />

aj žiaľu…<br />

Marie Šuláková<br />

ríže a kaplnky nikdy nestoja<br />

K v prírode alebo v blízkosti ľudských<br />

obydlí náhodne. V minulosti,<br />

keď sa tieto pamiatky stavali, boli<br />

ľudia zvyknutí po krajine viac chodiť.<br />

Cesty boli kľukatejšie, pomalšie<br />

a človek pracoval pod šírym nebom.<br />

Bol zvyknutý, že čo si dopestuje, to<br />

bude mať. Vedel, že príroda a počasie<br />

sa neriadia jeho želaniami a jeho<br />

plánmi a termínmi, ale Božou prozreteľnosťou.<br />

A keďže si bol vedomý<br />

tejto vyššej moci, bola preňho samozrejmosťou<br />

modlitba, pomocou ktorej<br />

vyjadroval svoju prosbu aj vďaku.<br />

Ako však dennodenne od rána do<br />

noci drieť a pritom ešte myslieť na<br />

modlenie? Vo všedných dňoch a starostiach<br />

sa ľahko zabudne. Jednoduché<br />

ľudské myslenie tak viedlo človeka<br />

k tomu, že si na roli alebo pri<br />

ceste k nej postavil kaplnku alebo<br />

kríž. Keď potom tadiaľ šiel, nikdy neprešiel<br />

okolo bez modlitby, zloženia<br />

čiapky alebo pokľaknutia. Tak potom<br />

aj ďalší ľudia, ktorí chodili okolo, rešpektovali<br />

tieto miesta, ktoré im pripomenuli<br />

Stvoriteľa.<br />

Nejedna kaplnka potom získala<br />

povesť, že sa tam deje zázračné<br />

uzdravovanie. Dôvodov, prečo sa stavali,<br />

bolo neúrekom. Vždy to však<br />

bolo silné citové rozpoloženie, ktoré<br />

k tomu ľudí viedlo. O niektorých<br />

lesných kaplnkách pri studničkách<br />

sa traduje, že sa pri prameňoch zjavila<br />

smädným pútnikom pôvabná<br />

postava, ktorú zvyčajne považovali<br />

za Pannu Máriu. Pomohla zahnať<br />

smäd, alebo povedala dôležité posolstvo.<br />

Nie sú to však iba verejne<br />

známe miesta s „liečivou vodou“.<br />

V starých kronikách ich nájdete celý<br />

rad. Veriaci k nim potom konali púte<br />

a naberali čistú a chladnú vodu do<br />

džbánov, ktorú potom nosili chorým<br />

domov.<br />

Najstaršie kroniky sú plné zaujímavých<br />

zápisov. Riaditeľujúci učitelia,<br />

ktorí väčšinou robili aj prácu<br />

kronikárov, vypísali v nich veľa čierneho<br />

atramentu a my tak môžeme aj<br />

dnes čítať zaujímavé príbehy. Ako<br />

pri ceste našli ľudia mŕtveho pocestného<br />

a pretože nevedeli, kto to<br />

je, pochovali ho tam, kde ho našli<br />

a na pamiatku postavili kríž. Inde<br />

zase podložil kočiš na zabahnenej<br />

ceste pod koleso chlieb, ktorý viezol.<br />

A pretože zneužil Boží dar, utopil<br />

sa v bahne aj s vozom. Ľudia sa<br />

tam potom báli chodiť, pretože odtiaľ<br />

počuli stonanie, a preto postavili<br />

kríž, ktorý mal miesto očistiť.<br />

V inej dedine je zasa kríž pri dome,<br />

kde stála počas tridsaťročnej vojny<br />

šibenica. Kaplnka pri lesnej ceste<br />

upozorňuje na záchranu syna, ktorý<br />

sedel sám na voze, keď sa mu splašili<br />

kone. A splašený kôň je aj v ďalšom<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

príbehu. Sedliakovi sa splašil na<br />

roli kôň a muža, ktorému sa noha<br />

zaplietla do oprát, ťahal dlho za sebou.<br />

Z vďaky za prežitie potom venoval<br />

gazda peniaze na postavenie<br />

Božích múk. V inej obci majú kríž<br />

pred bývalým mlynom. Postavil<br />

ho nešťastný mlynár, lebo zneuctil<br />

mladú dievčinu, ktorá sa potom utopila.<br />

A potom sú kríže, na ktoré sa<br />

skladala celá obec a ktoré pripomínajú<br />

živelné pohromy ako povodne<br />

či búrky, alebo choroby, na ktoré vymierali<br />

celé rodiny. A tak by mohol<br />

nasledovať celý rad ďalších a ďalších<br />

príbehov, ktoré si už veľa ľudí<br />

nepamätá, alebo si ich nepamätá<br />

nikto a nenájdeme ich ani v kronikách.<br />

Zostali po nich už iba tie kríže<br />

a kaplnky.<br />

Zaujímavou kapitolou sú aj tzv.<br />

sväté obrázky na stromoch. Dočítame<br />

sa napríklad o nešťastných ženách,<br />

ktoré potrebovali pracovať na<br />

poli. A aby sa im nerozutekali malé<br />

deti, povytínali vo vysokej žihľave<br />

miesto, kde sa deti mali hrať. Presne<br />

na to miesto však udrel blesk a všetkých<br />

päť detí zabil. Dodnes tam visí<br />

obrázok, ktorý smutnú udalosť pripomína.<br />

Obrázok na inom mieste<br />

v lese je zase preto, že tam vraj strašilo.<br />

Kedysi sa tam odohrala tragická<br />

udalosť, a pretože stále nedávala pokoj<br />

pripútaným dušiam, zavesili<br />

ľudia na strom obrázok. A „strašenie“<br />

prestalo. „Báli sa tadiaľ chodiť dokonca<br />

aj muži z krčmy domov a radšej<br />

celý les obchádzali dlhšou cestou“,<br />

píše sa v kronike.<br />

Všímajte si kaplnky a kríže po krajine,<br />

sú výstavnou sieňou pod šírym<br />

nebom. A vždy si spomeňte na to, že<br />

nikdy nikde nestoja zbytočne. Že<br />

všetky majú svoj príbeh, ktorý môže<br />

pomôcť aj nám v rozuzlení našich<br />

trápení. Je dobré vedieť, že nikdy nie<br />

sme na nič sami, že nič sa nedeje náhodou,<br />

a že vrúcnou modlitbou sa<br />

nám dostane pomoci.<br />

Ak pôjdete niekedy po ceste z obce<br />

Hutisko-Solanec na Soláň, natrafíte<br />

pred odbočením do dedinky Zákopčí<br />

po ľavej strane na kríž, na ktorom je<br />

napísané, že na tomto mieste náhle<br />

zomrel jeden z obyvateľov. Uvedený<br />

citát však vyjadruje omnoho viac ako<br />

túto udalosť: „Bdejte teda, lebo neviete<br />

dňa ani hodiny“.<br />

Marie Šuláková<br />

sulakova@svetgralu.sk<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

VESMÍR<br />

Artur Zatloukal<br />

Hviezdne nebo<br />

nad hlavou2.diel<br />

„Dvojo vecí mi napĺňa myseľ vždy novým<br />

a rastúcim obdivom a úctou, čím častejšie<br />

sa nimi zaoberám: hviezdne nebo<br />

nado mnou a mravný zákon vo mne.“<br />

Povedal v 18. storočí nemecký filozof<br />

Immanuel Kant.<br />

Aj my si chceme napĺňať myseľ obdivom<br />

a úctou k úžasnému dielu stvorenia nad<br />

svojimi hlavami.<br />

V<br />

minulom čísle časopisu sme obdivovali<br />

Slnko, matku našej slnečnej<br />

sústavy. Hovorili sme aj o jeho<br />

zániku, pretože sa práve nachádzame<br />

za polovicou jeho životnosti.<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

A takisto o neutrónových hviezdach,<br />

úžasne zhutnených objektoch, do<br />

ktorých sa prepadnú hviezdy väčšie<br />

ako naše Slnko.<br />

Dnes by sme radi hovorili o neuveriteľných<br />

útvaroch, nad ktorými sa<br />

naozaj tají dych: o čiernych dierach,<br />

hroboch vesmírnych telies a akýchsi<br />

lievikoch do iného sveta.<br />

ČO SÚ TO<br />

ČIERNE DIERY?<br />

Ak zoberieme do ruky kameň a vyhodíme<br />

ho zvisle nahor, dohodíme<br />

do výšky, povedzme, desať metrov.<br />

Z ruky nám kameň vyletí rýchlosťou<br />

asi 50 km/hod., letí zotrvačnosťou<br />

hore a súčasne ho brzdí príťažlivosť<br />

zemská, čiže gravitácia. Nakoniec sa<br />

vo vzduchu zastaví, obráti smer pohybu<br />

a spadne naspäť na zem.<br />

Keby sme namiesto toho vypálili<br />

z dela, dostrelili by sme do výšky asi<br />

10 kilometrov. Delá vystreľujú svoje<br />

náboje rýchlosťou asi 1 kilometer za<br />

sekundu, po opustení hlavne musí<br />

strela prekonávať odpor vzduchu<br />

a samozrejme aj gravitáciu, až sa nakoniec<br />

takisto vo vzduchu zastaví<br />

a vráti sa naspäť na zem.

VESMÍR<br />

A teraz si predstavme, že by sme<br />

mali také zvláštne rozprávkové delo,<br />

ktoré by dokázalo vystreľovať svoje<br />

náboje ešte väčšou rýchlosťou, a na<br />

tieto náboje by nepôsobil brzdný odpor<br />

vzduchu. Tak by sme dostrelili<br />

postupne do výšky, dajme tomu, 50,<br />

100 alebo 200 kilometrov. Nakoniec<br />

by sa nám podarilo odpáliť náboj takou<br />

vysokou rýchlosťou, že by prekonal<br />

príťažlivosť Zeme a vôbec by<br />

sa nevrátil, uletel by do voľného vesmíru.<br />

To by sme ho museli vystreliť<br />

rýchlosťou o niečo viac než 11 kilometrov<br />

za sekundu. Tejto rýchlosti<br />

sa hovorí úniková rýchlosť Zeme<br />

alebo druhá kozmická rýchlosť.<br />

Keby sme sa so svojím delom presunuli<br />

na iné, hmotnejšie teleso ako<br />

je Zem, s väčšou príťažlivou silou,<br />

napríklad na Slnko, museli by sme<br />

vypáliť náboj aj väčšou rýchlosťou.<br />

Na Slnku by sme potrebovali viac než<br />

600 kilometrov za sekundu, aby náboj<br />

opustil slnečnú sústavu a odletel<br />

do vesmíru.<br />

My by sme však vo vesmíre hľadali<br />

ďalej, až by sme našli ohromne<br />

hutné teleso s takou nesmiernou gravitáciou,<br />

že na jeho opustenie by bola<br />

potrebná rýchlosť väčšia, ako je rýchlosť<br />

svetla.<br />

A taká rýchlosť nie je možná.<br />

Albert Einstein vyvodil vo svojej<br />

geniálnej teórii relativity, že najvyššia<br />

existujúca rýchlosť vo vesmíre je<br />

rýchlosť svetla, to je 300 000 kilometrov<br />

za sekundu. Žiadne hmotné<br />

teleso nie je schopné túto rýchlosť<br />

prekročiť, ani samo svetlo. Aj svetlo<br />

je ešte hmotné, aj keď ide o veľmi<br />

jemný druh hrubohmotnosti. Svetlo<br />

sa správa čiastočne ako vlnenie, niektorými<br />

svojimi vlastnosťami však<br />

pripomína častice, teda malé čiastočky<br />

alebo guľôčky, nazvané fotóny.<br />

Ocitli by sme sa tak na povrchu<br />

prazvláštneho, obrovsky zhutneného<br />

telesa, ktoré nedokáže opustiť nič,<br />

ani svetlo alebo iné hmotné žiarenie,<br />

napríklad rádiové alebo röntgenové.<br />

Toto teleso sa vyznačuje ohromnou<br />

príťažlivou silou, ktorá dokáže pritiahnuť<br />

z okolia všetko, čo sa dostane<br />

do jeho blízkosti, ale nič už nevráti,<br />

do okolia z neho neprúdi nič. Ako<br />

tá rozprávková karbunkulová hora,<br />

ktorá každého moreplavca uchváti<br />

a k sebe pritiahne, ale potom mu nedovolí<br />

ju opustiť. Také teleso nazvali<br />

vedci „čierna diera.“<br />

Keby sme na povrchu čiernej diery<br />

rozsvietili žiarovku, nevychádzali by<br />

z nej lúče na všetky strany, ale svietila<br />

by len dovnútra do čiernej diery.<br />

Z čiernej diery nevychádza žiadna<br />

známka existencie, žiadne záblesky<br />

ani žiarenie, je to len tmavá škvrna<br />

uprostred tmavého poloprázdneho<br />

vesmíru. Prejavuje sa navonok len<br />

ohromnou gravitačnou silou. Pokiaľ<br />

sa do jej blízkosti dostane „neopatrná“<br />

hviezda alebo napríklad len<br />

mrak prachu, diera ich k sebe pritiahne<br />

špirálovitým pohybom a bez<br />

stopy pohltí. Pritom dôjde ešte naposledy<br />

k zaujímavému javu: pred<br />

vtiahnutím do čiernej diery sa hmota<br />

priťahovaného telesa tak stlačí a rozpáli,<br />

že doslova vybuchne a rozsvieti<br />

gigantický ohňostroj žiarenia. Až polovica<br />

hmoty sa tak zachráni pred<br />

pádom do čiernej diery a buď vystrelí<br />

naspäť do okolia ako rozžeravená<br />

hmlovina, alebo sa priamo premení<br />

na žiarenie a vyžiari do okolia. To je<br />

však už posledná labutia pieseň pohlcovanej<br />

hmoty. Vzápätí nato zvyšná<br />

časť zmizne bez stopy, pohltená čiernou<br />

dierou.<br />

Čo je vovnútri čiernej diery, sa vymyká<br />

možnosti poznania alebo popísania.<br />

Akoby na hranici čiernej<br />

diery končil náš známy vesmír a v jej<br />

vnútri začínal iný svet, o ktorom fyzici<br />

dokážu povedať len málo, takmer<br />

nič. Nevieme, ako vyzerá. Už len nesmierna<br />

zhustenosť hmoty vovnútri<br />

čiernej diery presahuje všetky naše<br />

predstavy. Keby sa Zem mala zmrštiť<br />

do čiernej diery, mala by veľkosť<br />

púhy jeden centimeter. Ba i samo<br />

veľké Slnko by sa zmrštilo do maličkých<br />

troch kilometrov.<br />

Čitatelia Posolstva Grálu si iste pripomenú,<br />

čo písal jeho autor v prednáške<br />

Svet: opisuje kolobeh hmoty,<br />

ako sa pre každé vesmírne teleso<br />

naplní hodina jeho rozpadu, až po<br />

vtiahnutie do rozkladu. Všetko<br />

hmotné sa rozloží v prasemeno, aby<br />

sa v pokračovaní kolobehu mohlo<br />

opäť nanovo sformovať, ako nový<br />

stavebný kameň na pokračovanie<br />

v ďalšom kolobehu.<br />

Zdá sa, že sme pri čiernych dierach<br />

na stope konca tohto kolobehu:<br />

čierne diery sú akýmsi lievikom,<br />

ktorý do seba vsáva hmotu, aby<br />

„vypadla“ z nášho vesmíru do stavu<br />

mimo obvyklého vesmírneho sveta.<br />

Tým však ešte nie sme na konci<br />

všetkých ohromujúcich vlastností<br />

čiernych dier: pretože v blízkosti<br />

čiernych dier sa mení aj priestor<br />

a čas!<br />

EXKURZIA II:<br />

PRIESTOR A ČAS<br />

Predstavme si, že zo Zeme pozorujeme<br />

ďalekohľadom dve hviezdy,<br />

ktoré sú práve za sebou v zákryte,<br />

ako je to nakreslené na obrázku.<br />

Očakávali by sme, že sa zadná<br />

hviezda schová za tú prednú a prestane<br />

byť viditeľná. Stane sa však<br />

niečo zvláštne: vo chvíli, keď by<br />

zadná hviezda mala zmiznúť nášmu<br />

zraku, zistíme, že stále viditeľne vykukuje<br />

spoza tej prednej, a že sa dokonca<br />

akoby zväčšila. Tento jav pozorujú<br />

astronómovia celkom bežne<br />

a nazývajú ho „gravitačná šošovka.“<br />

Jeho príčinou je gravitačná príťažlivosť<br />

prednej hviezdy. Svetelný<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Pozorovateľ<br />

Bližšia hviezda<br />

Lúče svetla vzdialenej hviezdy sa v blízkosti bližšej hviezdy ohýbajú<br />

vplyvom jej gravitačnej príťažlivosti. Preto pozorovateľ hviezdu vidí, hoci<br />

je zakrytá bližšou hviezdou. Dokonca ju vidí zväčšenú, akoby pod šošovkou.<br />

lúč zadnej hviezdy sa pri prechode<br />

okolo prednej hviezdy ohýba, zakrivuje,<br />

akoby ho hviezda k sebe gravitáciou<br />

priťahovala, a tak sa stane, že<br />

predsa len dopadne do zorného poľa<br />

nášho ďalekohľadu a my hviezdu<br />

uvidíme.<br />

Vyzerá to teda, že je svetlo na svojej<br />

ceste touto hviezdou priťahované, že<br />

teda podlieha gravitácii. No nie je to<br />

tak celkom pravda. Svetlo a žiarenie<br />

síce podlieha gravitácii ako každá<br />

forma hrubej hmoty. Albert Einstein<br />

však vo svojej naozaj geniálnej teórii<br />

relativity preukázal, že gravitačné<br />

pôsobenie vo svojom okolí zakrivuje<br />

priestor! Že sa teda v gravitačnom<br />

poli celý priestor ohýba a zakrivuje!<br />

Svetlo a žiarenie potom putuje po<br />

najkratšej, „rovnej“ dráhe v tomto<br />

zakrivenom priestore. A nielen to,<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Lúče svetla<br />

vzdialenej hviezdy<br />

Vzdialená hviezda<br />

Zdanlivý obraz hviezdy zväčšený gravitačnou šošovkou<br />

gravitačné pole deformuje i čas! Čas<br />

v gravitačnom poli prebieha inak,<br />

než v okolí.<br />

V blízkosti takého mimoriadne<br />

silného gravitačného poľa, aké majú<br />

čierne diery, je i zakrivenie času<br />

a priestoru nesmierne silné a naozaj<br />

fatálnym spôsobom robí z čiernej<br />

diery akýsi druh lievika.<br />

Predstavme si, že sa usadíme v bezpečnej<br />

vzdialenosti od čiernej diery<br />

a vyšleme do nej v kozmickej stanici<br />

svojho priateľa, dobrovoľného výskumníka.<br />

Čitatelia už iste tušia, že<br />

sa s ním predtým navždy rozlúčime,<br />

pretože sa s ním už nikdy viac nestretneme.<br />

Pred štartom sa dohovoríme,<br />

že na nás pravidelne každú sekundu<br />

svetlom zabliká, a že naopak<br />

i my budeme vysielať k nemu sekundové<br />

signály.<br />

Spočiatku budú od neho svetelné<br />

záblesky chodiť pravidelne každú sekundu.<br />

Ako sa však bude blížiť k povrchu<br />

čiernej diery, začnú sa signály<br />

oneskorovať. Odstup medzi nimi<br />

sa bude predlžovať na niekoľko sekúnd,<br />

potom už to budú minúty, hodiny<br />

a dni. V ďalekohľade budeme<br />

jeho stanicu pozorovať celé dni<br />

a mesiace, akoby sa k čiernej diere<br />

stále pomalšie blížila, ale vlastne<br />

ju vôbec nikdy nedosiahla. Zdá sa,<br />

akoby sa svetlo muselo predierať od<br />

čiernej diery proti smeru gravitácie<br />

a tým sa spomaľovalo. Ale nie<br />

je to tak, svetlo putuje stále svojimi<br />

300 000 kilometrami za sekundu, to<br />

sa len čas a priestor tak zdeformoval.<br />

Akoby hranica čiernej diery bola<br />

i nedosiahnuteľnou hranicou nášho<br />

vesmíru.<br />

Náš priateľ v kozmickej stanici<br />

však zažíva čas inak. Pohybuje sa<br />

síce stále k povrchu čiernej diery<br />

a pravidelne vysiela po sekundách<br />

svoje záblesky, naproti tomu však<br />

vidí, že záblesky od nás „zvonku“ sa<br />

zrýchľujú a intervaly medzi nimi<br />

sa skracujú. Zdá sa mu teda, že na<br />

neho blikáme stále rýchlejšie, jeho<br />

čas sa teda oproti nášmu zrýchľuje.<br />

Ale to netrvá dlho: tie posledné záblesky<br />

už ho ani nestihnú dobehnúť,<br />

on krátko nato hladko preletí<br />

okrajom čiernej diery dovnútra a zanikne.<br />

Toto poznanie nás asi trochu zarazí.<br />

Predstavovali sme si, že niekde vo<br />

vesmíre je pevne umiestnený akýsi<br />

lievik, do ktorého na konci svojho<br />

kolobehu každé hviezdne teleso zapadne,<br />

je ním nasaté, a tak zanikne.<br />

Namiesto toho vidíme, že do takého<br />

lievika môže teleso zapadnúť na ktoromkoľvek<br />

mieste vo vesmíre. Čas<br />

ani priestor tu nehrajú rolu, naviac<br />

sa čas i priestor dokážu tak skrútiť,<br />

zdeformovať, že sa správajú celkom<br />

inak, než sme zvyknutí.

VESMÍR<br />

SÚ VO VESMÍRE<br />

ČIERNE DIERY?<br />

Existenciu čiernych dier predpovedali<br />

fyzici začiatkom 20. storočia.<br />

Potom nasledovalo intenzívne pátranie<br />

skrz ďalekohľady: skutočne<br />

takéto ohromujúce útvary vo vesmíre<br />

existujú? Astronómovia teda<br />

hľadali pomerne maličké telesá,<br />

ktoré sa v chladnom a čiernom vesmíre<br />

ničím neprejavujú, nevydávajú<br />

žiadne žiarenia ani iné známky života,<br />

s výnimkou ohromnej gravitačnej<br />

príťažlivosti. Zamerali sa pritom<br />

na hľadanie medzi dvojhviezdami.<br />

Dvojhviezdy sú dvojice hviezd<br />

blízko seba, ktoré okolo seba obiehajú<br />

po elipsách, ako dvaja boxeri<br />

v ringu, ktorí okolo seba krúžia ale<br />

sa k sebe nepriblížia. Takých dvojhviezd<br />

je vo vesmíre veľmi veľa. Roku<br />

1964 konečne našli, čo hľadali: v súhvezdí<br />

Labute, asi 6000 svetelných<br />

rokov od nás, našli hviezdu, krúžiacu<br />

okolo „neviditeľného ničoho“.<br />

To „neviditeľné nič“ bola práve prvá<br />

objavená čierna diera.<br />

Dnes už je známe veľké množstvo<br />

čiernych dier. Vyzerá to, že dokonca<br />

väčšina hviezdnych galaxií má vo<br />

svojom strede ohromnú čiernu dieru.<br />

Tak aj naša galaxia, teda skupina asi<br />

200 miliárd hviezd, ktorú nazývame<br />

Mliečna dráha, má vo svojom strede<br />

čiernu dieru, o hmote niekoľkých miliónov<br />

Sĺnk, ktorá za vzniku gigantických<br />

ohňostrojov postupne požiera<br />

hviezdy vo svojom okolí. Je od nás<br />

vzdialená 26 000 svetelných rokov,<br />

teda Zem sa jej nikdy nepriblíži.<br />

AKO VZNIKNE<br />

ČIERNA DIERA?<br />

V minulom článku sme si povedali,<br />

že naše Slnko raz skončí svoju<br />

dráhu ako tzv. biely trpaslík: po<br />

spotrebovaní jadrového paliva v ňom<br />

ustanú výbuchy, udržujúce ho v žeravom<br />

a nafúknutom stave, a ono sa<br />

bez odporu zmrští na zlomok pôvodnej<br />

veľkosti. Keby bolo o polovicu<br />

väčšie, skončilo by svoju existenciu<br />

ako neutrónová hviezda – ohromné<br />

tlaky v jeho vnútri by v ňom rozdrvili<br />

atómy na prášok, na maličké<br />

neutróny. No, a keby bolo asi desaťkrát<br />

väčšie, zrútilo by sa práve<br />

v čiernu dieru. Nepredstaviteľne<br />

hustú, celé Slnko by sa zhustilo do<br />

púhych troch kilometrov.<br />

A EXISTUJÚ<br />

„BIELE DIERY?“<br />

V Posolstve Grálu sa v prednáške Svet<br />

píše o kolobehu stvorenia, o obrovskom<br />

lieviku alebo dutine ako pulzujúcom<br />

srdci hmotného sveta. Na<br />

konci svojej životnej dráhy je každé<br />

hmotné teleso nasaté do zadnej<br />

strany lievika, v ktorom prebehne<br />

rozklad, a na jeho druhej strane<br />

je vypudené novovzniknuté „prasemeno“<br />

do ďalšieho kolobehu a života.<br />

Zdá sa, že čierne diery sú naozaj<br />

akýmisi výstupnými bránami z kolobehu<br />

hmoty a plynutia času, že na ich<br />

okraji sa všetko hmotné zrúti, stratí<br />

z nášho vesmíru a prepadne do iného<br />

priestoru a času. Ale kde je pokračovanie<br />

ďalšieho kolobehu?<br />

I fyzikom a astronómom sa od začiatku<br />

páči myšlienka, že by hmotný<br />

kolobeh pokračoval ďalším logickým<br />

dejstvom, že by sa lievik čiernej<br />

diery premenil akýmsi mostíkom<br />

alebo prechodom na opačnú „bielu<br />

dieru“, z ktorej by naopak tryskala<br />

hmota von. Doposiaľ sa im však nič<br />

také nepodarilo nájsť. Anglický fyzik<br />

Stephen Hawking – to je ten geniálny<br />

ochrnutý vedec na vozíku – síce<br />

vypočítal, že sa čierne diery zvláštnym<br />

spôsobom „vyparujú“ únikom<br />

jednotlivých mikroskopických častíc<br />

do okolia, teda sa zmenšujú; tento<br />

proces je však taký nesmierne pomalý,<br />

že je z hľadiska kolobehu úplne<br />

nezaujímavý. Nepochybne nám tu<br />

chýba ešte nejaký článok reťaze,<br />

ktorý by umožnil dovŕšenie celého<br />

deja.<br />

TEÓRIA VŠETKÉHO<br />

Pražský fyzik Ivan Novotný, čitateľ<br />

Posolstva Grálu, napísal krátko<br />

pred svojou smrťou dvojicu kníh<br />

„Nové vědění – teorie všeho“ a „Nové<br />

vědění – základy nové teofilozofie“.<br />

Knihy vyšli v roku 2000. Práve prvá<br />

z nich sa zaoberá fyzikou vesmíru,<br />

vznikom hmoty, gravitáciou, a samozrejme<br />

aj čiernymi dierami a zánikom<br />

vesmíru. I. Novotný okrem<br />

iného vyslovil hypotézu, že rýchlosť<br />

svetla bola v začiatkoch vzniku vesmíru<br />

asi tisíckrát vyššia ako dnes<br />

a od tých čias neustále klesá. Dôsledok?<br />

Čoraz viac hviezd sa bude<br />

postupom času prepadať do čiernych<br />

dier, pretože úniková rýchlosť<br />

svetla sa bude zmenšovať a na kolaps<br />

hviezdy do čiernej diery bude stačiť<br />

stále menšia a menšia gravitačná sila.<br />

Najprv sa zrútia tie najväčšie a postupne<br />

i tie menšie a menšie. Nakoniec<br />

tu zostane vesmír pozostávajúci<br />

zo samých čiernych dier.<br />

Hmota je podľa I. Novotného len<br />

dočasne zviazané kvantované vlnenie,<br />

teda žiarenie, a čierna diera je<br />

miesto, v ktorom sa toto vlnenie opäť<br />

rozväzuje a vracia späť k svojmu pôvodu.<br />

V čiernej diere dôjde stlačením<br />

k ohromnému vzrastu teploty<br />

a hrubá hmota sa prechodom cez<br />

strednú a jemnú hrubohmotnosť<br />

zmení na žiarenie s veľmi vysokými<br />

kmitočtami, omnoho vyššími ako<br />

napríklad rádioaktívne gama žiarenie,<br />

ktoré je fyzikom známe ako<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

VESMÍR<br />

najjemnejší druh žiarenia, s najvyšším<br />

známym kmitočtom. Tak bude<br />

žiarenie, vložené do vesmíru pri<br />

vzniku, prostredníctvom čiernych<br />

dier opäť odobrané späť a vrátené<br />

zdroju.<br />

Na mieste zrútenej čiernej diery tak<br />

zostane len prázdne čierne „priestorové<br />

pole“.<br />

Knihy I. Novotného sú medzi vedeckou<br />

verejnosťou málo známe;<br />

zrejme hlavne preto, že súčasná veda<br />

berie na vedomie len hrubú formu<br />

hmoty, zatiaľ čo autor sa snaží včleniť<br />

do obrazu sveta i chýbajúce<br />

články jemnejších úrovní. Nakoľko<br />

je táto hypotéza pravdepodobná,<br />

nedokážeme povedať; z textov Posolstva<br />

však vzniká skôr dojem, že<br />

zánik v kolobehu sa týka vždy len<br />

jedného vesmírneho telesa, nie celého<br />

vesmíru ako celku. Na zodpovedanie<br />

tejto i mnohých ďalších<br />

otázok si budeme musieť teda ešte<br />

počkať.<br />

„TEMNÁ“ HMOTA?<br />

V posledných rokoch rozvlnila hladinu<br />

pozornosti fyzikov a astronómov<br />

otázka tzv. temnej hmoty a temnej<br />

energie. Pri pozorovaní galaxií<br />

dospeli astronómovia k názoru, že<br />

vo vesmíre musí existovať rozptýlená<br />

neviditeľná hmota, ktorá svojou<br />

príťažlivosťou ovplyvňuje správanie<br />

otáčajúcich sa hviezdnych galaxií,<br />

a že tejto temnej hmoty je vo vesmíre<br />

päťkrát viac než tej viditeľnej. A to<br />

nie je jediná pohroma; ukázalo sa,<br />

že musí ešte existovať i neznáma tzv.<br />

temná energia, ktorá svojím vplyvom<br />

urýchľuje rozpínanie vesmíru. Temnej<br />

energie je vo vesmíre pätnásťnásobok.<br />

Takže suma sumárum: 5 %<br />

viditeľné a nám známe hmoty, 23 %<br />

neviditeľné temné hmoty, a 72 %<br />

temné energie. Toto je hotová rana<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

päsťou medzi oči. Celá naša obsiahla<br />

astronómia a fyzika zahŕňa len 5 %<br />

existujúceho hmotného sveta, o 95 %<br />

vesmíru nevieme prakticky vôbec nič.<br />

Stojíme ešte len na prahu jeho poznávania.<br />

Čitatelia si azda spomenú, že v minulom<br />

čísle Sveta Grálu sme uverejnili<br />

výňatky z Abd-ru-shinovej odpovede<br />

na otázku „Čo je energia?<br />

Čo je tiaž?“ z knihy „Odpovede na<br />

otázky“. Z textu vyplýva, že v hmotnom<br />

svete existuje voľne sa vznášajúce<br />

nespútané okolie, teda akési<br />

riedke hmotné prostredie. Až keď<br />

do neho zapadnú z vyšších úrovní<br />

čiastočky obsahujúce duchovné<br />

jadro spolu s obalmi jemnejších bytostných<br />

úrovní, dôjde k ich obaleniu<br />

hmotným okolím, čím oťažejú,<br />

a až potom vzniknú častice pozorovateľné<br />

vedeckými prístrojmi ako sú<br />

elektróny, atómy atď. V texte sa tento<br />

dej podrobne preberal na úrovni bytostného,<br />

no úplne rovnako sa odohráva<br />

na všetkých úrovniach, teda aj<br />

v hrubej hmote.<br />

Je veľmi pravdepodobné, že práve<br />

„temná hmota“ je tým riedkym prostredím,<br />

ktoré čaká na svoje zhutnenie<br />

energiou prichádzajúcou z jemnejších<br />

úrovní. Aj na zodpovedanie<br />

tejto otázky si budeme musieť ešte<br />

počkať.<br />

HVIEZDNE NEBO<br />

A ZÁKON<br />

Človek nemá možnosť poznať Boha,<br />

Stvoriteľa v jeho podstate a veľkosti.<br />

Ako nedokáže mravec nikdy pochopiť<br />

matematiku alebo slnečnú a planetárnu<br />

sústavu, tak ani človek nie<br />

je uspôsobený na poznanie Boha.<br />

Na rozdiel od mravca si však o sebe<br />

myslí, že to vie, alebo že je schopný<br />

svet – Božie dielo – vlastným rozumovaním<br />

upravovať a opravovať.<br />

Povzbudzujú ho k tomu okrem<br />

iného aj úspechy vedy a techniky.<br />

Napriek tomu mnohé skutočnosti<br />

o ňom prezrádzajú, že sa mýli, a že<br />

čím viac si myslí, že svetu a Bohu<br />

rozumie, tým ďalej je od pravdy. Ten<br />

žalostne nevedomý obraz Boha viedol<br />

napríklad od detinských predstáv<br />

o neomylnom pápežovi ako<br />

zástupcovi Božom na zemi až k desivým<br />

javom „krížových“ výprav –<br />

rozumej brutálnych vojenských<br />

výprav v znamení svätého kríža –,<br />

inkvizície a čarodejníckych procesov.<br />

No človek má možnosť poznať<br />

Boha, Stvoriteľa v jeho dielach, vo<br />

svete okolo seba. Či pozrieme do<br />

mikrosveta živých buniek, ktoré<br />

po miliardy rokov ctia zákonitosti<br />

prírody svojím životom, alebo do<br />

závratných hĺbok vesmíru, nachádzame<br />

vo všetkom múdru vedúcu<br />

ruku. Len je tá ruka väčšia, všeobsiahlejšia<br />

a múdrejšia, ako náš<br />

mravčí obzor. Skloňme sa pred ňou<br />

v pokore a vďake.<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.sk

VESMÍR<br />

Z prednášok diela<br />

Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />

Večný a bez konca, teda nekonečný,<br />

je len kolobeh stvorenia v neustálom<br />

vzniku, vývoji, zániku a opätovnom<br />

znovuvytváraní.<br />

V tomto kolobehu stvorenia je možné<br />

si predstaviť obrovitý lievik alebo<br />

obrovskú dutinu, z ktorej v nezadržateľnom<br />

prúde neustále tryskajú<br />

prasemená a v krúživom pohybe spejú<br />

k novému spojeniu a vývoju. Presne<br />

tak, ako to veda už pozná a správne<br />

zaznamenala.<br />

Toto obrovské jemnohmotné okolie,<br />

sformované rovnako z prasemena,<br />

koná večný kolobeh spoločne s hrubohmotným<br />

svetom, a nakoniec s ním<br />

bude tiež nasaté do zadnej strany<br />

už zmieneného obrovského lievika, kde<br />

prebieha rozklad, aby bolo na druhej<br />

strane vypudené ako prasemeno opäť<br />

k novému kolobehu.<br />

Tento lievik je akýmsi srdcom hmotného<br />

stvorenia, podobne ako je to<br />

so srdcom a krvným obehom v tele.<br />

Proces rozkladu postihne teda všetko<br />

stvorené, i jeho jemnohmotnú časť,<br />

pretože všetko hmotné sa rozloží opäť<br />

v prasemeno, aby sa zase znovu utvorilo.<br />

Nikde pritom neexistuje ľubovôľa,<br />

ale všetko sa odvíja zo samozrejmej<br />

dôslednosti prazákonov, ktoré iný postup<br />

nepripustia.<br />

V určitom mieste veľkého kolobehu<br />

nadíde preto okamih pre všetko stvorené,<br />

či hrubohmotné alebo jemnohmotné,<br />

keď sa rozkladný proces samovoľne<br />

pripraví, a neskôr začne.<br />

A jemnohmotný svet, takzvaný onen<br />

svet alebo záhrobie, je prechodným<br />

miestom pobytu pozemsky zosnulých.<br />

Je úzko spojený so svetom hrubohmotným,<br />

patrí k nemu, tvorí s ním jeden<br />

celok. Vo chvíli skonu vojde človek vo<br />

svojom jemnohmotnom tele, ktoré<br />

nosí spolu s telom hrubohmotným,<br />

do rovnorodého jemnohmotného<br />

okolia hrubohmotného sveta, zatiaľ čo<br />

hrubohmotné telo zanecháva tu, v pozemskom.<br />

(Prednáška: Svet, skrátený úryvok)<br />

Večný kolobeh stvorenia sa valí a speje<br />

k bodu, na ktorom začína rozklad,<br />

v ktorom všetko hmotné stratí formu<br />

a rozpadne sa v prasemeno, aby potom<br />

v ďalšom kolobehu vznikla nová<br />

zmes, nové formy, so sviežou silou<br />

a na panenskej pôde. Čo sa do tej<br />

doby nedokázalo od jemnohmotného<br />

a hrubohmotného uvoľniť, zanechať<br />

za sebou všetko hmotné, prekročiť<br />

najvyššiu, najjemnejšiu a najľahšiu<br />

hranicu a vojsť do duchovne bytostného,<br />

bude nevyhnutne vtiahnuté<br />

do rozkladu. Tak bude zničená jeho<br />

forma a osobnosť. Až potom je to<br />

večné zavrhnutie, vyhasnutie všetkého<br />

vedome osobného!<br />

(Prednáška: Oblasti temna a zatratenie,<br />

skrátený úryvok)<br />

Ak hovorím o hrubohmotnosti<br />

a o jemnohmotnosti, nedá sa to chápať<br />

tak, že jemnohmotnosť je zjemnením<br />

hrubohmotnosti. Jemnohmotné<br />

je úplne iného druhu, inej podstaty.<br />

Nikdy sa nestane hrubohmotným,<br />

ale tvorí prechodový stupeň smerom<br />

nahor. Jemnohmotnosť rovnako ako<br />

hrubohmotnosť je len obal, ktorý<br />

musí byť najskôr spojený s bytostným,<br />

aby ním mohol byť oživený.<br />

(Prednáška: Hrubohmotnosť, jemnohmotnosť,<br />

žiarenie, priestor a čas, skrátený úryvok)<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

DOPLNIŤ<br />

Budha,<br />

Peter Fechner<br />

a posvätná hora<br />

Kailas<br />

Tibet<br />

Na ceste k osvieteniu a blaženosti<br />

V prvej polovici 20. storočia sa len veľmi málo cudzincov dostalo do ťažko prístupného<br />

Tibetu, ktorého starú kultúru zničila invázia Číňanov. Láma Anagarika Govinda,<br />

rodený Nemec, ktorý sa stal vyznavačom budhizmu, patril medzi tých ojedinelých<br />

Európanov, ktorí ešte zažili starý, nezničený Tibet. Aká je história budhizmu a kto<br />

bol v skutočnosti Budha?<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Lama Anagarika Govinda<br />

NEMEC LÁMOM<br />

Na začiatku 20. storočia sa niektorí<br />

Európania odvracali<br />

od kresťanstva a prechádzali na budhizmus.<br />

Patril medzi nich aj Nemec<br />

Ernst Lothar Hoffmann, ktorý sa<br />

v roku 1928 presťahoval na Cejlón<br />

(Srí Lanku) a neskôr, po rozsiahlych<br />

budhistických štúdiách a zasvätení,<br />

sa nazýval Láma Anagarika Govinda.<br />

V tridsiatych a štyridsiatych rokoch,<br />

po dvoch cestách do ťažko prístupného<br />

Tibetu a ako žiak lámu Tomo<br />

Geše Rinpočheho, veľmi uctievaného<br />

v Tibete a celej himalájskej oblasti,<br />

bol Govinda považovaný za jedného<br />

z mála cudzích odborníkov na tibetský<br />

budhizmus.<br />

V roku 1931 v jednom kláštore<br />

v Sikkime, indickej himalájskej oblasti,<br />

sa Govinda zoznámil so svojím<br />

už spomínaným „guruom“ (duchovným<br />

učiteľom) Tomo Geše Rinpočhem,<br />

ktorý ako najvyšší láma viedol<br />

jeden kláštor na tibetskej strane, ale<br />

spravoval a navštevoval aj iné kláštory.<br />

Govinda zistil, že jeho učiteľ dokázal<br />

čítať myšlienky svojho žiaka.<br />

Opakovane tiež zažil, ako Tomo Geše<br />

Rinpočhe vyliečil mnoho chorých.<br />

Tento láma zomrel v roku 1937, ale<br />

v roku 1948 sa s ním Govinda stretol<br />

znovu. Jeho guru bol teraz deväťročným<br />

chlapcom, ktorý už ako štvorročný<br />

rozpoznal svoj starý kláštor,<br />

a starostlivé vyšetrovanie preukázalo,<br />

že skutočne šlo o slávneho predošlého<br />

lámu Tomo Geše Rinpočheho. Číňania<br />

ho v rokoch 1959 až 1961 väznili<br />

v „prevýchovnom tábore“ a rovnako<br />

ako veľa ďalších tibetských lámov<br />

a mníchov musel strpieť najhoršie<br />

mučenie a ponižovanie. Našťastie<br />

miesto jeho opätovného narodenia ležalo<br />

na indickej strane Himalájí, takže<br />

ako rodený Ind bol po príhovore<br />

významného indického politika Néhrúa<br />

prepustený na slobodu.<br />

Osud ďalších tibetských lámov<br />

a mníchov nebol taký milosrdný.<br />

Avšak mnohým sa tiež podarilo utiecť<br />

do Indie – ako v roku 1959 súčasnému<br />

dalajlámovi. Narodil sa v roku<br />

1935, žije v Indii, je to v poradí 14. dalajláma<br />

a mnohí ho považujú za novú<br />

inkarnáciu predchádzajúceho 13. dalajlámu,<br />

ktorý zomrel v roku 1933.<br />

BUDHISTICKÉ NÁUKY<br />

VTibete a ďalších budhistických<br />

regiónoch sa opakované životy<br />

ľudí považujú za prirodzené. Podľa<br />

zákonov stvorenia je za svoj budúci<br />

život zodpovedný každý sám, a preto<br />

sa odporúča viesť počestný život, aby<br />

sa človek v ďalšom živote dočkal<br />

priaznivého osudu. Tento kolobeh<br />

opakovaných životov možno ukončiť<br />

dosiahnutím osvietenia, vyslobodenia<br />

– ako Budha. Slávnym príkladom<br />

z histórie je Budha Siddhartha Gautama<br />

(cca 500 pred n. l.), ktorý údajne<br />

dosiahol stav najvyššej blaženosti<br />

a dokonalosti po svojej smrti, alebo<br />

dokonca už za svojho života. A tak<br />

aj Anagarika Govinda dúfal, že jedného<br />

dňa dosiahne tento ušľachtilý<br />

stav, pričom pobyt v Tibete považoval<br />

na tento účel za mimoriadne užitočný.<br />

Podľa budhistického chápania<br />

môže každý človek raz sám dosiahnuť<br />

(po mnohých inkarnáciách) stav<br />

osvietenia a blaženosti, pokiaľ dodržiava<br />

„osemnásobnú cestu cnosti“ –<br />

teda odloží zlé životné postoje, naučí<br />

sa správnemu správaniu – a vyrovná<br />

svoju zlú karmu, t.j. svoju osudovú<br />

vinu. V treťom storočí pred naším<br />

letopočtom, v Indii, za kráľa Ašóku,<br />

sa stal budhizmus štátnym náboženstvom.<br />

Budhizmus sa však čoskoro<br />

rozdelil na dva hlavné smery: hínajánu<br />

(„malý voz“) s uctievaním historického<br />

Budhu Siddharthu Gautamu,<br />

ktorý tým bol povýšený na božstvo,<br />

a mahájánu („veľký voz“), v ktorej<br />

sú okrem zbožšteného historického<br />

Budhu uctievané aj početné ďalšie<br />

božstvá. Tak dodnes obývajú myšlienkový<br />

svet mahájány, ktorá sa neskôr<br />

presadila aj v Tibete, tisíce budhov<br />

s rôznymi funkciami.<br />

BUDHA POZNÁVA<br />

SVOJU ÚLOHU<br />

V<br />

budhizme sa dnes už nehovorí<br />

o Bohu Stvoriteľovi, aj keď<br />

Budha Siddhartha Gautama hovorieval<br />

o „Pánovi všetkých svetov“.<br />

Jeho život presvedčivo opisuje príbeh<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

NÁBOŽENSTVO<br />

zaznamenaný jasnovidným autorom.<br />

4 Siddhartha bol spočiatku hrdým<br />

a svetsky orientovaným kniežaťom,<br />

no po životných skúsenostiach<br />

plných utrpenia sa stal pokorným človekom.<br />

Bol omilostený, aby nahliadol<br />

do onoho sveta a ďalších nadpozemských<br />

svetov. Život mu zmenila mimoriadne<br />

nepríjemná udalosť. Nepriateľské,<br />

susedné knieža prepadlo<br />

a zabralo jeho ríšu. Siddhartha si len<br />

so šťastím zachránil holý život a spočiatku,<br />

ťažko zranený a nepoznaný,<br />

musel živoriť ako žobrák. A ako to<br />

často býva, hrozná osudová rana ho<br />

donútila pátrať po zmysle života a začal<br />

hľadať Boha. Keď sa nakoniec<br />

v brahmanskom kláštore dôkladne<br />

oboznámil so systémom viery vtedajšej<br />

doby, jedného dňa pod obrovským<br />

stromom zažil výnimočný stav, v ktorom<br />

mohol nahliadnuť do vyšších svetov<br />

a rozpoznať svoju budúcu úlohu.<br />

Tá spočívala vo zvestovaní poznania<br />

indickému národu o jedinom Bohu,<br />

„vysoko Vznešenom Pánovi všetkých<br />

svetov“. Spoznal, že všetka sila vychádza<br />

z Boha a že pomocou svojho ducha<br />

ju môže prijímať a pre svoje blaho<br />

plne využívať len ten, kto sa pre ňu vo<br />

svojej modlitbe pokorne otvorí.<br />

Podľa autora príbehu bol sedem<br />

rokov po strate svojej kráľovskej ríše<br />

Sidd hartha povolaný do služby pre<br />

svoj národ. Svojej ríše a rodiny sa však<br />

nevzdal dobrovoľne, ako sa traduje,<br />

ale z donútenia. Teraz sám spoznal, že<br />

utrpenie na indických cestách, kde sa<br />

musel vypracovávať nahor všetkými<br />

kastami, bolo dôležité pre jeho duchovný<br />

vývoj. „Putuj krajinou, ktorou<br />

si prešiel v uplynulých siedmich<br />

rokoch,“ povedal mu jeho duchovný<br />

vodca. „Zhromaždi okolo seba žiakov<br />

a uč ich. […] Vytváraj všade v ríši<br />

veľké spoločenstvá tých, ktorí poznali<br />

Večného, Pána všetkých svetov, a chcú<br />

mu slúžiť. Daj im za úlohu, aby učili<br />

ostatných. […]“ 4<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

HLÁSANIE NOVEJ<br />

NÁUKY<br />

Po svojom povolaní za služobníka<br />

„Pána všetkých svetov“ spočívala<br />

prvá veľká úloha Siddharthu v zavedení<br />

skutočnej viery v Boha v kniežatstve<br />

Magadha. V ňom vládlo knieža<br />

Bimbisara, ktorému teraz Siddharthu<br />

ohlásili ako záchrancu a pomocníka.<br />

Každé dva roky musel totiž Bimbisara<br />

kvôli prehratým vojenským konfliktom<br />

odvádzať silnejšiemu a násilníckemu<br />

susednému kniežaťu Wirudovi<br />

tzv. tribút. Tentokrát mu mal vydať<br />

všetky desaťročné dievčatá, vrátane<br />

svojej dcéry. Siddhartha skutočne zvíťazil<br />

nad susedným kniežaťom, ktorý<br />

si s ním chcel zmerať sily v súboji a bol<br />

si svojím víťazstvom istý. No tigre,<br />

ktoré pri tomto súboji ľstivo na Siddharthu<br />

vypustili, sa vrhli na svojho<br />

vlastného pána a zožrali ho. Siddhartha<br />

potom tri roky zotrval v kniežatstve<br />

Magadha a mohol tu úspešne<br />

šíriť svoje učenie.<br />

Siddhartha sa potom vydal so svojím<br />

sprievodom do Wirudovej krajiny.<br />

Nové knieža ho prijalo s veľkou<br />

poníženosťou a ochotne nechalo spáliť<br />

primitívne modly, ktoré sa v jeho<br />

krajine uctievali. Siddhartovo mnohomesačné<br />

putovanie touto krajinou<br />

však neprinášalo uspokojivé<br />

ovocie. Nakoniec prehovoril k svojim<br />

stúpencom ako veštec. Povedal,<br />

že Wirudov národ nerozpoznal milosť,<br />

ktorú mu Večný zvestovaniami<br />

preukázal. Bude preto vyhubený, aby<br />

sa nestal skazou pre všetkých ostatných.<br />

Keď sa so svojimi vernými<br />

zhromaždil na kopci, postihlo Wirudovu<br />

krajinu zemetrasenie a rozsiahle<br />

záplavy.<br />

Siddhartha so svojimi stúpencami<br />

ďalej putoval krajinou a hlásal svoje<br />

učenie. Teraz sa vydal na sever cez<br />

pohorie Vindhja až do oblasti severne<br />

od Thárskej púšte, ktorá leží<br />

medzi riekami Indus a Ganga. Tu založil<br />

nové mesto s kláštorom a školou,<br />

nové centrum a vzdelávacie miesto<br />

pre svoju vierouku. Mestu dal meno<br />

Indraprastha. Časom sa počet stúpencov<br />

Siddharthu zväčšoval a postupne<br />

sa budovali kláštory a školy aj<br />

v ostatných regiónoch Indie.<br />

UŠĽACHTILÁ<br />

OSEMDIELNA CESTA<br />

Siddhartha spoznal, že utrpenie<br />

je vždy dôsledkom zlých činov<br />

človeka. „Ak to vieme, potom tým<br />

máme v ruke aj prostriedok na boj<br />

proti utrpeniu. Musíme sa zmeniť,<br />

potom sa zmení i náš život,“ učil.<br />

Sidd hartha nehovoril o zrieknutí<br />

sa sveta, o stiahnutí sa do úrovní<br />

onoho sveta alebo dokonca o rozpustení<br />

seba samého v „nirváne“, ako sa<br />

mu dnes často podsúva! Cesta k premene<br />

človeka a k prekonaniu utrpenia<br />

sa tradične označuje ako „Ušľachtilá<br />

osemdielna cesta“. Rozdelil ju<br />

do ôsmich úsekov, a každý z nich je<br />

nutné prejsť až do konca, kým vstúpi<br />

do ďalšieho, pretože každý úsek vyrastá<br />

z toho predchádzajúceho:<br />

1. Správna viera, pretože bez viery<br />

je človek bezmocný. Je však zároveň<br />

nutné, aby človek veril v to pravé, obracal<br />

sa k Svetlu a stránil sa temna.<br />

2. Správne rozhodnutie, a to slúžiť<br />

len Pánovi svetov a sám ustúpiť<br />

do úzadia.<br />

3. Správne slovo, to znamená neklamať<br />

a nebyť utáraný.<br />

4. Správny čin, to znamená nenechať<br />

uplynúť ani jediný deň, v ktorom<br />

by človek neurobil aspoň jeden<br />

dobrý skutok.<br />

5. Správny život, to znamená byť<br />

čulý a hýbať sa, či už pri práci, alebo<br />

v myslení.<br />

6. Správne usilovanie, to znamená<br />

nájsť znovu východiskový bod

NÁBOŽENSTVO<br />

Posvätná hora Kailas<br />

na onom svete, čo však nemožno dosiahnuť<br />

za jeden jediný život, ale to<br />

vyžaduje väčší počet životov.<br />

7. Správna vďaka, pretože ten, kto<br />

ďakuje, že smie žiť, zostáva radostný<br />

a šťastný. Človek pomáha druhým<br />

rovnako, ako druhí pomáhajú jemu.<br />

8. Správne zahĺbenie sa, pretože<br />

ten, kto sa vie zahĺbiť, či už v myšlienkach<br />

alebo v modlitbe, začuje<br />

hlasy služobníkov Boha a bude vedieť,<br />

že je už dnes na zemi spojený<br />

s oným svetom.<br />

Siddhartha okrem toho zvestoval<br />

tento všeobecne platný zákon: „Pánom<br />

sveta je Jediný Boh. Nikto sa<br />

nesmie žiadnym spôsobom stavať<br />

na jeho úroveň, ani v myšlienkach.<br />

Všetky tvory Večného sú si rovné.<br />

Rozdiely medzi kastami neexistujú.<br />

Všetkých tvorov si musí človek vážiť<br />

rovnako.“ 4<br />

NASLEDOVAL<br />

DRUHÝ BUDHA<br />

Nástupcom Siddharthu sa neskôr<br />

po jeho smrti stal jeho<br />

rovnomenný vnuk, ktorému sa však<br />

pre rozlíšenie nehovorilo Siddhartha,<br />

ale Gautama. Jedného dňa totiž<br />

do mesta Indraprastha vstúpil Siddharthov<br />

syn Rahula, ktorý sa veľmi<br />

čudoval, že tamojším múdrym hlásateľom<br />

je jeho otec, ktorého považovali<br />

za mŕtveho. Aj Siddhartha si<br />

myslel, že počas dobývania jeho kráľovskej<br />

ríše obaja jeho malí synovia<br />

a manželka Maja prišli o život. Ako<br />

sa však teraz dozvedel, Maji i synom<br />

sa podarilo utiecť do Tibetu, kde ich<br />

prichýlili v jednom kláštore. Siddharthov<br />

druhý syn Suddhodana sa<br />

potom vďaka podpore obyvateľov<br />

stal kniežaťom v Kapilawaste, kde<br />

predtým vládol jeho otec. Suddhodanov<br />

syn Siddhartha, resp. Gautama,<br />

čiže Siddhartov vnuk, sa neskôr<br />

podľa vzoru starého otca a s patričným<br />

duchovným vedením stal jeho<br />

nástupcom. Cestoval po celej krajine<br />

a zvestoval náuku. Dnes sa však<br />

nevie, že „osvietený“ Budha Siddhartha<br />

Gautama predstavuje vlastne<br />

dve osoby.<br />

POSVÄTNÁ HORA<br />

KAILAS<br />

Pre pútnikov v Tibete je vrcholom<br />

púť okolo „posvätnej hory“ Kailas.<br />

Svoju úctu tejto hore preukázali<br />

samozrejme aj Govinda a Li Gotami.<br />

Ale nielen budhisti, aj hinduisti považujú<br />

túto horu za sviatosť vytvorenú<br />

prírodou. Vysoká hora sa podobá<br />

pyramíde, má pozoruhodnú<br />

ľadovú čiapočku a týči sa neprehliadnuteľná<br />

na severe himalájskeho pohoria.<br />

V okolí pramenia „životodarné“<br />

rieky Indus, Brahmaputra,<br />

Sutley a Karnali. Celé okolie Kailasu,<br />

posiate mnohými jazerami, sa vníma<br />

ako „mandala“, čiže posvätný obrazec,<br />

ktorý chráni a posilňuje ducha<br />

človeka.<br />

Budhisti a hinduisti považujú Kailas<br />

za symbolické „sídlo“ budhov,<br />

resp. bohov a za symbol „osi svetov“,<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

NÁBOŽENSTVO<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

ktorá siaha až do najvyšších nebeských<br />

výšok a pretína početné svetlé<br />

úrovne. „Os svetov“ (alebo aj „strom<br />

svetov“ alebo „hora svetov“) hrá<br />

v mnohých starých kultúrach veľkú<br />

rolu. Podobne ako posvätné kamenné<br />

stĺpy alebo posvätné drevené<br />

koly – predstavuje spojenie medzi<br />

nebom a zemou.<br />

MIMORIADNE<br />

NÁROČNÁ<br />

PÚTNICKÁ CESTA<br />

Pútnická cesta okolo Kailasu, ktorá<br />

vedie až do výšky 5600 metrov, je<br />

pravdepodobne najťažšou a najnebezpečnejšou<br />

pútnickou cestou na zemi.<br />

Táto cesta je ešte náročnejšia, pokiaľ<br />

sa na ňu pútnik vydá až z Indie, pretože<br />

najprv musí prekonať himalájske<br />

pohorie. Púť okolo Kailasu začína<br />

v západnom kaňonovitom údolí.<br />

Po zdolaní strmo vyčnievajúcich červenkastých<br />

skál, ktoré pôsobia ako<br />

ochranné hradby, sa pútnik dostane<br />

ďalej do bezútešne pôsobiaceho severného<br />

údolia, ktoré vedie cez 5600<br />

metrov vysoký priesmyk (Dölma-La)<br />

do klesajúceho východného údolia.<br />

Krátko pred priesmykom si pútnik<br />

ľahne medzi dva veľké balvany,<br />

zavrie oči a prežíva tu symbolickú<br />

smrť. Spomína na všetkých, ktorým<br />

v tomto živote alebo v predchádzajúcich<br />

životoch mohol uškodiť a pokorne<br />

prosí o odpustenie. Potom pútnik<br />

opäť vstane a symbolicky sa odlúči<br />

od všetkého starého tým, že odloží<br />

časti odevu. Priesmykom prejde ako<br />

znovuzrodený a teraz už plný radosti<br />

zostupuje do prívetivého údolia. Pri<br />

zostupe míňa ešte jednu samostatnú,<br />

vzpriamene sa týčiacu skalu, ktorá má<br />

podobu sekery – takmer ako symbol<br />

neúprosného „karmického zákona“.<br />

Podľa mienky ľudí sa však už pútnik<br />

nemusí obávať ničoho zlého, pretože<br />

pre duchovne premeneného je<br />

milosrdenstvo, ktoré ide ruka v ruke<br />

so spravodlivosťou, údajne silnejšie<br />

než akákoľvek karma.<br />

ZÁKONITÁ<br />

SPRAVODLIVOSŤ<br />

A MILOSRDENSTVO<br />

Podľa zákonov stvorenia je možné<br />

vnútornou zmenou k lepšiemu<br />

a zodpovedajúcim konaním „zmierniť“<br />

zlé spätné pôsobenie, takže sa<br />

prejaví už len symbolicky. Na to<br />

síce nie je potrebná pútnická cesta,<br />

ani iné rituály. Na druhej strane<br />

však rituálne úkony môžu človeka<br />

duchovne podporiť. Podľa zákona<br />

spätného pôsobenia, podľa myšlienok<br />

a činov každého človeka, sa odvíja<br />

dobrá alebo zlá „karma“, a tým<br />

i jeho osud. Spätné pôsobenie však<br />

môže nastať aj na onom svete, alebo<br />

až v budúcich pozemských životoch.<br />

Zákony stvorenia sú teda spravodlivé,<br />

sú však aj milosrdné: ak u človeka<br />

došlo k duchovnej premene,<br />

spätné pôsobenie sa tým oslabí.<br />

Údery osudu v plnej sile potom už<br />

nie sú nevyhnutné ani ako lekcia<br />

na zmenu vedomia, pretože dotyčný<br />

sa už medzitým zmenil. Mali by sme<br />

mať stále na pamäti, že utrpenie – aj<br />

také, ktoré vzniká napríklad nepozornosťou<br />

a jeho dôvodom nie je<br />

„karma“ – má viesť k zmene duchovného<br />

vedomia, a predstavuje tak užitočný<br />

„budíček“. A za utrpenie, ktoré<br />

niekto na seba vezme dobrovoľne,<br />

napríklad pre spravodlivú vec alebo<br />

zvláštne poslanie, nasleduje skôr či<br />

neskôr opäť spravodlivé vyrovnanie.<br />

ČO ZNAMENÁ<br />

„OSVIETENIE“?<br />

Aby si pútnik zaistil čo najlepšiu<br />

karmu, vzdáva na konci cesty<br />

okolo Kailasu opäť úctu veľkému<br />

bratstvu pútnikov, položí kameň<br />

na kamennú stenu alebo hromadu<br />

kamenia a všetkým prichádzajúcim<br />

praje požehnanie: „Nech sú šťastní.“<br />

A možno k tomu pripojí ešte budhistický<br />

sľub: „Chcem pôsobiť pre blaho<br />

a zdar všetkých žijúcich bytostí, ktorých<br />

počet je rovnako neobmedzený<br />

ako nebesá, aby som mohol dosiahnuť<br />

úplné osvietenie na ceste lásky a súcitu.“<br />

Čo však znamená dosiahnuť úplné<br />

osvietenie a blaženosť? Je to poznanie<br />

existencie Boha a jeho neomylných<br />

zákonov prenikajúcich celým<br />

bytím. Spája sa s poznaním vlastnej<br />

duchovnosti, ktorá vysoko presahuje<br />

rozumové vedomosti. Preto by sa tzv.<br />

„nirvána“ nemala považovať<br />

za miesto alebo stav, kde sa osobné<br />

vedomie rozplynie, alebo kde sa dokonca<br />

človek sám stane božstvom.<br />

Ide predsa o rozvíjanie ducha – vlastného<br />

jadra ľudskej bytosti – v procese<br />

poznávania a sebaočisty počas<br />

mnohých inkarnácií, tak, aby sa stal<br />

zrelým pre život v duchovných oblastiach,<br />

nazývaných tiež „raj“.<br />

Literatúra:<br />

Peter Fechner<br />

fechner@svetgralu.sk<br />

1) Anagarika Govinda, Der Weg der<br />

weißen Wolken (Cesta bielych oblakov),<br />

Scherz-Verlag, München 1973<br />

2) Colin Goldner, Dalai-Lama – Fall eines<br />

Gott-Königs (Pád božieho kráľa), 2.<br />

vydanie, Alibri Verlag, Aschaffenburg<br />

2008<br />

3) Heinz Bechert a Richard Gombrich<br />

(Hrsg.), Die Welt des Budhismus (Svet<br />

budhismu), Verlag C. H. Beck, München<br />

1984<br />

4) Bez autora, Budha, Nakladateľstvo<br />

Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart 1990

„Sláva Bohu<br />

na výsostiach!“<br />

Martin Ernst<br />

Opäť prichádzajú Vianoce.<br />

A s nimi sa už roky v pamäti<br />

vynára vianočný príbeh. Zázrak<br />

Svätej noci! Noc, v ktorej Boh prišiel<br />

do našej blízkosti, aby nám priniesol<br />

opäť svetlo na temnú zem.<br />

Obraz modliacich sa pastierov ma<br />

sprevádza už od detstva. Predstavoval<br />

som si, ako sa nebo uprostred<br />

noci rozžiarilo a anjeli zvestovali<br />

pokorne kľačiacim Božie posolstvo<br />

o narodení Syna Božieho.<br />

„Sláva na výsostiach Bohu!“ znie<br />

chválospev anjelského chóru<br />

na konci zvestovania. Poznám tie<br />

slová – a predsa… Zamýšľal som sa<br />

vlastne nad nimi dostatočne? Prijal<br />

som toto posolstvo svojím srdcom?<br />

Na výsostiach Bohu! Môžem tento<br />

pojem skutočne pochopiť? Boh je<br />

svätý! Nachádza sa v nedosiahnuteľnej,<br />

vznešenej výške, ktorú môj duch<br />

nemôže pochopiť. Viem o Bohu. Ale<br />

každá snaha dosiahnuť ho je márna.<br />

Moja túžba smeruje k nemu, aj moje<br />

želanie, moje chcenie mu ďakovať.<br />

Ako sa mu môžem priblížiť?<br />

Smiem poznať, že Stvoriteľ sa priblížil<br />

k nám! Poslal k nám svojho<br />

Syna, ktorý nás učil modliť sa: „Buď<br />

vôľa Tvoja!“ Môžeme a smieme teda<br />

pochopiť Božiu vôľu, môžeme poznať,<br />

čo On chce! Božia vôľa, ktorá pôsobí<br />

nad stvorením a vo stvorení, je pre<br />

nás pochopiteľná, dokonca ju máme<br />

poznať, máme jej slúžiť, pretože tým<br />

slúžime Bohu.<br />

Ako môžem túto vôľu zažiť?<br />

V Slove Pána! Toto Slovo nám bolo<br />

priblížené a darované, aby sme sa<br />

ním riadili. Nachádzame v ňom Božie<br />

prikázania, poznávame jeho zákony,<br />

či už v prírode, v každom dianí,<br />

alebo pôsobení okolo nás.<br />

Mám v sebe neklamný hlas, svoje<br />

svedomie, ktoré mi tieto zákony jasne<br />

a jednoznačne ukazuje. „Urob toto!<br />

Tamto nechaj tak!“ Tak ma napomína.<br />

Je to stály sprievodca, ktorý mi ukazuje<br />

smer ako jemne vyladená magnetická<br />

strelka. Napomínateľ a pomocník,<br />

ktorý mi – čím jemnejšie<br />

vnímam, tým výraznejšie – ukazuje,<br />

čo je správne a čo nesprávne. S týmto<br />

postojom, s touto bdelou vnímavosťou<br />

môžem lepšie načúvať hlasu Pána,<br />

poznávať jeho vôľu. Pokiaľ sa týmto<br />

láskyplným napomenutím riadim,<br />

spĺňam jeho vôľu. S vďakou prežívam,<br />

že uctievanie Boha, ktoré nám anjeli<br />

zvestovali ako požiadavku, spočíva<br />

v radostnej službe.<br />

„Sláva na výsostiach Bohu!“ znamená,<br />

dávajme Pánovi a Stvoriteľovi,<br />

čo mu náleží! On nám venoval<br />

dar bytia. Prebudil nás k životu.<br />

Smieme sa vyvíjať, aby sme svojím<br />

konaním vďačne v jeho zmysle pôsobili,<br />

aby bolo svetlo na zemi.<br />

V spätnom pôsobení nám chválospevy<br />

anjelov sľubujú nebeský mier,<br />

ktorý naše srdce tak veľmi potrebuje,<br />

aby konečne nastali tie pravé<br />

Vianoce!<br />

Martin Ernst<br />

ernst@svetgralu.sk<br />

„... Ale anjel im povedal:<br />

Nebojte sa, veď zvestujem vám<br />

veľkú radosť, ktorá bude všetkému<br />

ľudu, lebo narodil sa vám dnes<br />

v meste Dávidovom Spasiteľ,<br />

ktorým je Kristus Pán. A toto<br />

vám bude znamením: nájdite<br />

nemluvniatko, ovinuté plienkami,<br />

ležať v jasliach. A hneď s anjelom<br />

sa zjavilo množstvo rytierstva<br />

nebeského, ktorí chválili Boha<br />

a volali: Sláva na výsostiach Bohu<br />

a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“<br />

(Lukáš 2, 10-14)<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Čo je vedomie?<br />

Werner Huemer<br />

Odborná i laická verejnosť často považuje<br />

myšlienkovú činnosť za vedomie<br />

človeka. Tento postoj výstižne vystihuje<br />

výrok „Myslím, teda som“. Pri bližšom<br />

pozorovaní sa však ukazuje, že vedomie<br />

je viac než len samotná myšlienková činnosť.<br />

Čím teda je?<br />

Viaceré prípady z oblasti vedy<br />

i mnohé naše vlastné zážitky poukazujú<br />

na to, že schopnosť myslieť<br />

je len čiastočným aspektom nášho<br />

vedomia:<br />

■ Človek okrem bežných myšlienok<br />

nadobúda aj skúsenosti, ktoré<br />

sú spojené hlavne s rôznymi prežitiami<br />

a pocitmi. Preto môžeme pokojne<br />

povedať: „Prežívam a cítim,<br />

teda som.“<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

■ Vedomie nesúvisí iba s myšlienkovými<br />

schopnosťami alebo inteligenciou<br />

– poukazujú na to skúsenosti<br />

s ľuďmi postihnutými demenciou<br />

alebo pacientmi v kóme. Vlastné Ja<br />

človeka, jeho osobnosť schopná vyciťovania,<br />

zostáva zachovaná i pri narušenom<br />

fungovaní mozgu.<br />

■ Ťažko poškodený mozog sa môže<br />

za určitých podmienok opäť regenerovať<br />

vďaka impulzom „zvnútra“,<br />

čiže z vedomia tým, že neporušené<br />

časti mozgu preberajú určité úlohy<br />

narušených častí.<br />

■ Výskumy zážitkov blízkej smrti<br />

preukázali, že vedomie môže existovať<br />

i mimo tela.<br />

Vedomie človeka nie je teda obmedzené<br />

iba na fyzické telo.<br />

Informácie o takýchto zážitkoch<br />

inšpirovali holandského kardiológa<br />

Dr. Pima van Lommela k vlastnému<br />

systematickému skúmaniu<br />

zážitkov blízkej smrti. Dnes sa považuje<br />

za jedného z najvýznamnejších<br />

vedcov zaoberajúcich sa umieraním.<br />

Je autorom prvej rozsiahlej<br />

štúdie s množstvom prípadov, v ktorých<br />

si ľudia v blízkosti smrti dokázali<br />

spomenúť na neobyčajné prežitia.<br />

Vo svojej štúdii súčasne popisuje pacientov,<br />

ktorí prešli klinickou smrťou.<br />

„Tieto zážitky blízkej smrti sa stávajú<br />

v čase, keď srdce pacienta prestane<br />

biť, dýchanie ustáva a mozog<br />

už nefunguje,“ hovorí Dr. van Lommel<br />

o pacientoch, ktorých vyšetroval<br />

v rámci štúdie. „Oživenie ľudí,

Dr. Pim van Lommel<br />

ktorým sa zastavilo srdce, trvá minimálne<br />

jednu až dve minúty. V tom<br />

čase, i keď reflexy vyhasínajú a mozog<br />

už nevykazuje žiadnu elektrickú<br />

aktivitu, nachádzajú sa takíto ľudia<br />

v stave intenzívneho vedomia.“<br />

Označením „intenzívne vedomie“<br />

myslí kardiológ typické zážitky blízkej<br />

smrti: človek sa pozerá na svoje<br />

pozemské telo z výšky, pred očami<br />

mu prebehnú dôležité momenty jeho<br />

života, v diaľke vidí svetlo, alebo sa<br />

zhovára so zomretými príbuznými.<br />

Takýmito skúsenosťami, ktoré dokážu<br />

výrazne zmeniť život daného<br />

človeka, sa Dr. Pim van Lommel<br />

zaoberal dlhé roky. Po svojich výskumoch<br />

a vyšetreniach už nemohol<br />

súhlasiť s rôznymi povrchnými<br />

vysvetleniami, ktoré sa snažili tento<br />

fenomém objasniť hypotézou, že vraj<br />

ide iba o snenie, predstavivosť alebo<br />

blúznenie. Naopak, došiel k jasnému<br />

záveru: „Na univerzite sme sa učili,<br />

že vedomie je jednou z funkcií<br />

mozgu. Je načase pozrieť sa na to<br />

i z inej stránky. Vlastné vedomie sa<br />

neobmedzuje iba na telo, môže dokonca<br />

existovať nezávisle od neho.“<br />

Spolupôsobenie mozgu a vedomia<br />

chápe Dr. van Lommel takto: „Pre<br />

mňa je mozog vysielačom a prijímačom.<br />

Prijíma informácie z vedomia<br />

a posiela ich telu a zmyslovým<br />

orgánom. Ale mozog sám vedomie<br />

nevytvára.“<br />

Dr. Pim van Lommel predpokladá,<br />

že vedomie nemá „miestnu“<br />

kvalitu, to znamená, že nie je viazané<br />

na priestor a čas. Preto hovorí<br />

o „nekonečnom vedomí“ (tak znie<br />

i názov jeho knihy) a podporuje tak<br />

tradičnú predstavu, že existuje i nemateriálna<br />

duša, najvnútornejšie<br />

jadro človeka. Tak sa vedomie pripája<br />

k telu prostredníctvom telových<br />

buniek (Dr. van Lommel predpokladá,<br />

že bunky DNA hrajú pri tom<br />

významnú úlohu), pôsobí cez mozog,<br />

ktorý slúži ako prijímací a vysielací<br />

orgán, a pri umieraní sa od tela opäť<br />

uvoľňuje, nerozkladá sa s ním.<br />

Objavujú sa i ďalší vedci, ktorí sú<br />

odhodlaní otriasť materialistickým<br />

svetonázorom. Tí vidia v charaktere<br />

a pôsobení vedomia jasný dôkaz<br />

toho, že nemá rovnaký pôvod<br />

ako ľudské telo. Označujú ho ako<br />

„jemnohmotné“ (Dr. Klaus Volkamer),<br />

alebo ho vnímajú podľa teórie<br />

o „poliach“ ( Dr. Rupert Sheldrake,<br />

Dr. Ulrich Warnke).<br />

ČO TEDA VEDOMIE JE?<br />

Zdiela Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />

Grálu od Abd-ru-shina sa<br />

dozvedáme, že vedomie je vlastnosťou<br />

ducha. Ako duch sa tu ozačuje<br />

večné, najvnútornejšie jadro človeka,<br />

ktoré pochádza z nemateriálnej, duchovnej<br />

úrovne, ležiacej mimo Zeme.<br />

Mozog je vlastne iba nástrojom ducha.<br />

Mozog samotné vedomie nevytvára,<br />

funguje iba ako jeho sprostredkovateľ.<br />

Formuje duchovné impulzy<br />

vôle do myšlienok, slov a činov a privádza<br />

telesné zmyslové vnemy – rovnako<br />

ako impulzy tela (inštinkt, pocity)<br />

– opäť k duchu.<br />

Duch je teda oživujúcim elementom<br />

ľudského tela. Prejavuje sa vo<br />

vedomom vyciťovaní, svedomí („duchovnom<br />

vedomí“) a prepožičiava<br />

myšlienkam silu. Duch vysiela pocity<br />

a impulzy vôle a dostáva na ne<br />

odpovede: skúsenosti rôzneho druhu,<br />

ktoré slúžia jedinému účelu: vývoju<br />

vedomia.<br />

Ľudské vedomie možno označiť<br />

ako „neviazané k Zemi“ alebo „nehrubohmotné“.<br />

Abd-ru-shin naviac<br />

zdôrazňuje nutnosť vývoja vedomia.<br />

Preto už po desaťtisícročia nosíme<br />

v sebe „vedomé bytie“ najprv ako potenciál,<br />

zárodok, ktorý vďaka príjemným<br />

a nepríjemným zážitkom zreje<br />

a rozvíja sa. V tom tkvie zmysel našej<br />

existencie, prechádzajúcej mnohými<br />

pozemskými životmi.<br />

V každom z nich sa duch inkarnuje<br />

do tela a získava tak „obal“ ako nástroj<br />

na svoje pôsobenie v hrubohmotnom<br />

svete. Mozog je pritom ten<br />

najdôležitejší vykonný orgán tela.<br />

Prijíma impulzy vôle z ducha a premieňa<br />

ich na myšlienky. Teda myšlienky<br />

síce priamo súvisia s činnosťou<br />

mozgu, ale duch človeka vytvára<br />

silu ich vedomého obsahu, ktorý im<br />

dáva život.<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

40<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

Rakovina<br />

a láska k sebe<br />

samému očami<br />

homeopatie<br />

Tomáš Výboch<br />

Je len málo ochorení, ktoré vyvolávajú taký strach, ako rakovina. Toto ochorenie<br />

mnohí považujú za najväčšieho nepriateľa, ktorého treba dokonale poznať,<br />

aby sa mu dalo širokým oblúkom vyhnúť. Hoci sa popísalo mnoho o tom, ako<br />

rakovine predchádzať, vymysleli sa rôzne možné aj nemožné liečebné postupy<br />

a diéty, ktoré ju ničia, predsa však počet ľudí s touto diagnózou narastá.<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

ZDRAVIE<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

RAKOVINA<br />

A HOMEOPATIA<br />

Skutočnou príčinou rakoviny sa<br />

zaoberali aj homeopati. Keďže je<br />

homeopatia holistická liečebná metóda,<br />

ktorej liečebný účinok je zameraný<br />

na celkový psychický a fyzický<br />

stav pacienta, nehľadali homeopati<br />

pôvodcu rakoviny v tele, oslabenej<br />

imunite, alebo génoch, ale sústredili<br />

sa predovšetkým na duševný stav pacientov<br />

s týmto ochorením.<br />

Dlhý čas to bola veľká hádanka,<br />

pretože zo začiatku neboli zjavné<br />

žiadne podobnosti medzi jednotlivými<br />

pacientmi. Až po dlhoročnom<br />

úsilí a skúmaní tisícov pacientov homeopati<br />

prišli na to, že väčšina pacientov<br />

s aktívnou rakovinou má určité<br />

spoločné psychické znaky. Títo<br />

pacienti mali veľmi často slabé ego<br />

a vlastnú identitu, nedostatočné vedomie<br />

vlastného ja, extrémnu citlivosť,<br />

vnímavosť a súcitnosť. Spoločným<br />

menovateľom teda bolo obrovské potlačenie<br />

vlastnej osobnosti a vôle. Títo<br />

pacienti robili mnoho kompromisov<br />

vo svojich životoch a prispôsobovali<br />

sa druhým. Významný homeopat Ian<br />

Watson to opísal vo svojej knihe, kde<br />

sa pýtal pacientky s aktívnou rakovinou:<br />

„Čo budete robiť?“ Pacientka<br />

odpovedala: „Pôjdem na chemoterapiu<br />

a na operáciu. Môj manžel by mal<br />

strach, keby som nešla.“<br />

A presne v tom je problém. Pacientke<br />

ide o život, môže umrieť,<br />

a ona sa opäť rozhoduje na základe<br />

toho, čo chce niekto iný, konkrétne<br />

jej manžel. Výskumy ukázali, že pacienti,<br />

ktorí sú vzdorovití a často odmietajú<br />

robiť to, čo im doktori hovoria,<br />

majú omnoho väčšiu šancu<br />

na prežitie, ako tí, ktorí sa poslušne<br />

všetkému prispôsobia.<br />

V povahových črtách týchto pacientov<br />

máme často prílišnú súcitnosť<br />

voči druhým. Na tento aspekt<br />

upozorňoval doktor Edward Bach,<br />

tvorca známych kvetových esencií<br />

a vytvoril zmes, ktorá je určená<br />

práve ľuďom s týmto sklonom. Hovoril<br />

z vlastnej skúsenosti, pretože<br />

sám prekonal rakovinu sleziny vo<br />

veku 31 rokov.<br />

Na tomto mieste je ešte nutné dodať,<br />

že keď homeopat hovorí o „predispozícii<br />

na rakovinu“, alebo „rakovinových<br />

liekoch“ je tým vyjadrený<br />

len určitý sklon pacienta a vôbec to<br />

neznamená, že ten človek rakovinu<br />

dostane. Rakovina nevzniká za noc,<br />

ani za niekoľko mesiacov. Mnoho<br />

ľudí má zjavnú rakovinovú dispozíciu<br />

ale ani oni, ani ich deti či vnúčatá<br />

rakovinu nedostanú, pretože ich<br />

sklon či dispozícia nepresiahla kritickú<br />

hodnotu.<br />

Niekto by možno mohol namietať,<br />

že takýto názor je klamlivý. Prečo<br />

by mal súcitný, citlivý, dobrý človek,<br />

ktorý sa obetuje pre druhých, dostať<br />

rakovinu? Veď je v tom nespravodlivosť!<br />

Obetavá láska k blížnemu<br />

predsa nemôže spôsobovať rakovinu.<br />

LÁSKA AKO OBRANNÝ<br />

MECHANIZMUS<br />

Atu sme sa dostali k jadru problému.<br />

Žijeme v dobe, ktorá<br />

má veľmi zvláštny pohľad na lásku<br />

k blížnemu. Mnohým je nám od detstva<br />

vštepované, že správny morálny<br />

človek by mal trpezlivo a pasívne<br />

znášať všetko, čo ho stretne, uznať,<br />

že je úbohý hriešnik a tak bude žiť<br />

správne. A pokiaľ sa stará o vlastné<br />

potreby, je sebec. Takýmto postojom<br />

sa vytvorí psychologický blud,<br />

ktorý má nesmiernu deštruktívnu<br />

silu. Akékoľvek uspokojovanie vlastných<br />

potrieb totiž povedie k pocitom<br />

viny, ktoré sú následne kompenzované<br />

tým, že sa začnú klásť požiadavky<br />

a priania druhých nad svoje<br />

vlastné. Tým zo seba človek vytvorí<br />

akúsi „rohožku“ bez dôstojnosti a sebaúcty.<br />

To je z pohľadu homeopatie<br />

a etikoterapie jedna zo základných<br />

príčin predispozície na rakovinu.<br />

Na základe vyššie spomenutého<br />

vidíme, že konanie dobra v tomto<br />

prípade nie je skutočné, nevychádza<br />

primárne zo slobodnej vôle človeka,<br />

ale ako reakcia na pocity viny.<br />

Preto, hoci to znie príliš tvrdo, je takéto<br />

dobro a vzniknutá pokora neprirodzená.<br />

Takýto človek má samozrejme<br />

slabo vyvinutý zmysel pre<br />

vlastnú identitu, keďže sa vždy stará<br />

len o tých druhých.<br />

PRÍBEH PACIENTOV<br />

Pred dvoma rokmi ma pacientka<br />

navštívila kvôli vypadávaniu vlasov.<br />

Povedala: „Ja sa vždy prispôsobím<br />

druhým, akoby som nemala vlastné ja.<br />

Som ako zrkadlo. Keď s niekým som<br />

na káve a rozprávame sa, preberám<br />

jeho názory, no vo chvíli, ako sa stretnem<br />

s iným človekom, preberiem názory<br />

tohto druhého.“ Janku som dobre<br />

poznal. Je to veľmi milá žena a už z jej<br />

zadrhávajúceho tenkého hlasu poznáte,<br />

že jej vôľa je slabá, nepresadzuje<br />

sa. V detstve ju matka psychicky týrala,<br />

Janka pre ňu nikdy nebola dosť<br />

dobrá a neustále ju karhala. Janka jej<br />

však nikdy neprotirečila, vždy sa prispôsobila.<br />

Bolo zjavné, že jej hlavný<br />

problém – vypadávanie vlasov – je<br />

len potlačenie vlastného „ja“ a zvnútornený<br />

hnev na mamu, ktorý sa neodvažuje<br />

prejaviť. Dal som jej liek zo<br />

skupiny „rakovinových liekov“, teda<br />

takých homeopatických liekov, ktoré<br />

majú schopnosť liečiť pacientov s dispozíciou<br />

na rakovinu. Po dvoch mesiacoch<br />

mi Janka s radosťou oznamuje, že<br />

vlasy jej prestali padať. Keď sa jej zvedavo<br />

pýtam na zmeny v správaní, vravela<br />

mi, že sa zmenila a všimol si to aj<br />

jej partner. Niekoľkokrát sa pohádali,<br />

pretože si stála za svojím názorom

ZDRAVIE<br />

a neustupovala, je viac sama sebou<br />

a vzoprela sa aj svojej matke. Liek jej<br />

pomohol stať sa konečne sama sebou.<br />

Hoci nikdy nie je možné zovšeobecňovať<br />

a ku každému pacientovi treba<br />

pristupovať individuálne, predsa však<br />

majú mnohí homeopati v otázke rakovinovej<br />

dispozície značnú istotu.<br />

Keď sa mi môj kamarát zdôveroval<br />

so svojím životom, v ktorom sa neustále<br />

snaží byť vo všetkom najlepší,<br />

byť vynikajúcim kamarátom, partnerom,<br />

synom, pracovníkom i kolegom,<br />

vzniklo vo mne podozrenie na rakovinovú<br />

dispozíciu. Dva týždne pred<br />

naším stretutím skolaboval z pracovného<br />

vyťaženia. Okrem toho sa snaží<br />

riešiť manželské problémy svojich rodičov,<br />

ktorým to vo vzťahu neklape.<br />

Keď som sa ho spýtal, či v jeho rodine<br />

nie je častý výskyt rakoviny, vyvalil<br />

na mňa prekvapene oči s otázkou,<br />

odkiaľ to môžem vedieť. Tu som sa<br />

zmienil o ďalšom častom aspekte rakovinovej<br />

dispozície – o snahe byť<br />

perfektný. Je tu spojenie oboch vyššie<br />

spomenutých aspektov: perfekcionizmus<br />

– a snaha vyhovieť druhým.<br />

To sa prejavuje v ideáli byť perfektný<br />

manžel, syn, pracovník, atď.<br />

Jedna milá dáma po prednáške<br />

o rakovine pristúpila k prednášajúcemu<br />

a so slovami vďaky mu povedala:<br />

„Konečne viem, prečo som mala<br />

rakovinu. Viete, vždy sa snažím byť<br />

druhým na prospech, pomáhať im<br />

ako len viem, a na seba nikdy nemyslím.<br />

Aj moja mamička zomrela na rakovinu.<br />

Krátko po jej smrti som mala<br />

sen, v ktorom mi hovorila: „Mysli už<br />

konečne aj na seba“. Nikdy som tomu<br />

nerozumela, ale teraz už áno“.<br />

MILOVAŤ SEBA<br />

SAMÉHO<br />

Mnohí liečitelia, terapeuti a lekári<br />

majú často spoločnú<br />

črtu. Snažia sa neúnavne pomáhať<br />

druhým, ale na svoju vlastnú dušu<br />

zabúdajú. Nie je možné plnohodnotne<br />

pomáhať druhým a milovať<br />

ich, ak človek nemiluje seba samého.<br />

Som o tom hlboko presvedčený.<br />

Duša terapeuta, ale i každého<br />

človeka musí byť preniknutá šťastím,<br />

svetlom a radosťou, ak chce toto<br />

svetlo ďalej rozdávať. Musí svoju<br />

dušu milovať z celej hĺbky, dopriať<br />

jej oddychu i pokoja, zotavenie, radosť<br />

i právo na chyby a slabosti.<br />

Ak toto zanedbá, bude jeho vlastná<br />

duša trpieť a jeho pomoc bude polovičná.<br />

Nemyslím si, že osud od niekoho<br />

vyžaduje, aby zo seba robil otroka.<br />

Hrdý, dôstojný človek, plný<br />

šťastia a sily pôsobí na svoje okolie<br />

omnoho oblažujúcejšie ako človek,<br />

ktorý sa pred každým skláňa a urobí,<br />

čo sa mu povie bez rozmýšľania. Ak<br />

má človek skutočne vôľu k dobru,<br />

pričom nezanedbá svoju dušu a obdaruje<br />

ju láskou, potom v jeho vnútri<br />

prirodzene vzrastie túžba podeliť sa<br />

o toto šťastie s inými. Táto túžba<br />

bude neutíšiteľná a nájde si cestu<br />

uplatnenia. Takéto dobro bude však<br />

dôsledkom prirodzeného duševného<br />

vývoja a nie dôsledok komplexov.<br />

A na tomto základe rakovina nikdy<br />

nemôže vzniknúť.<br />

DUCHOVNO-FYZICKÉ<br />

SÚVISLOSTI<br />

Vieme, že rakovina vzniká enormným<br />

rastom rakovinových buniek,<br />

ktoré akoby nebrali ohľad<br />

na svoje okolie. Rakovinové bunky<br />

samy osebe ešte nepredstavujú<br />

problém, pretože tie sa denne tvoria<br />

i u zdravého človeka. Rozdiel je však<br />

ten, že u zdravého človeka imunitný<br />

systém tieto bunky zničí, kým u človeka<br />

s rakovinou je imunitný systém<br />

akoby „vlažný“, nerobí nič. Tým<br />

dáva telo zrkadlový obraz psychického<br />

stavu pacienta, ktorý je „vlažný“<br />

a prispôsobuje sa akýmkoľvek okolnostiam<br />

a správaniu ľudí okolo seba,<br />

nech sú akokoľvek deštruktívne.<br />

Vôľa, ktorá predstavuje na fyzickej<br />

úrovni imunitu, je slabá, nevyberá<br />

si, prispôsobuje sa všetkému.<br />

Človek s rakovinou je samozrejme<br />

vo vážnom stave, takom vážnom, že<br />

je možno prvýkrát v živote nútený<br />

nechať druhých, aby sa konečne oni<br />

starali o neho, nie naopak. Jeho úlohou<br />

je presadiť svoje vlastné priania<br />

a záujmy, telo mu to veľmi zreteľne<br />

ukazuje. Má sa naučiť posilňovať<br />

svoju vôľu, rozhodnúť sa, akú liečbu<br />

podstúpi a nenechať za seba rozhodovať<br />

druhých.<br />

Na záver je ešte nutné dodať, že by<br />

bolo nerozvážne u každého pacienta<br />

s rakovinou jednoznačne určiť, že<br />

má nedostatok lásky k sebe samému.<br />

Bolo by to veľmi jednostranné posudzovanie.<br />

Ku každému človeku treba<br />

pristupovať individuálne a s citom.<br />

Učí to človeka byť ostražitým a nerobiť<br />

unáhlené závery. Verím, že slabá<br />

identita a potlačená osobnosť nie sú<br />

jedinou pôdou, na ktorej rakovina<br />

vznikne.<br />

Pri tomto pohľade môžeme v rakovine<br />

vidieť obrovského pomocníka,<br />

ktorého nám osud poslal ako poslednú<br />

výstrahu, aby nás tým naučil,<br />

že láska je najvyšší zákon prírody<br />

a na tento zákon máme pamätať aj vo<br />

vzťahu k sebe samým.<br />

Tomáš Výboch<br />

vyboch@svetgralu.sk<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

DOPLNIT<br />

Marianne Klauserová-Stalderová<br />

Malé a veľké strachy detí<br />

Keď dieťa plače a prejavuje strach<br />

a stres, jeho rodičia často zneistia, hoci<br />

ho všemožne opatrujú a chránia. Už v ranom<br />

veku dieťaťa sa ukazuje, že je v záujme<br />

jeho ďalšieho vývoja, aby sa naučilo<br />

zvládať rôzne situácie. Patrí k nim aj<br />

prekonávanie strachu. Ako s tým môžu<br />

rodičia svojim deťom pomôcť?<br />

Každé dieťa prechádza určitými fázami<br />

vývoja a uzrievania a strach<br />

a obavy k nim jednoducho patria.<br />

Strach môže mať dieťa napr. z cudzích<br />

ľudí, zo samoty, tmy, strašidelných<br />

rozprávok, z „divokých“ zvierat<br />

či „duchov“ pod posteľou. S rastúcim<br />

vekom a postupným vývojom mozgu<br />

sa začínajú prejavovať obavy z budúcnosti<br />

s rozličnými predstavami, čo by<br />

sa mohlo stať, keby...<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Aj strach má isté pozitíva: vďaka<br />

nemu sa človek, a teda aj dieťa, učí<br />

byť bdelý a opatrný. I mláďatá zvierat,<br />

u ktorých sa nevyvinul strach z predátorov,<br />

majú menšiu šancu na prežitie,<br />

než tí ustrašení. A rovnaké je to<br />

aj u detí. Časom sa naučia rozlišovať,<br />

kedy naozaj hrozí nebezpečie a ako<br />

sa so strachom z neho vyrovnať.<br />

UŽ OD KOLÍSKY?<br />

Strach začína už v prvých dňoch<br />

života: hlasné zvuky, lekárske vyšetrenie,<br />

alebo len príliš veľa podnetov<br />

vyvolávajú u väčšiny bábätiek pocit<br />

stresu. U polročných až ročných<br />

detí sa objavuje strach z cudzích ľudí.<br />

Deti plačú alebo sa odvracajú, keď sa<br />

k nim priblíži cudzí človek. Pozoruhodné<br />

je, že toto správanie sa vyskytuje<br />

prakticky vo všetkých kultúrach<br />

na svete. Jedno je isté: dieťa už lepšie<br />

rozlišuje medzi dôverne známym<br />

a cudzím. Vysvetlenie má hlbšie súvislosti.<br />

Svojou reakciou totiž dieťa<br />

docieli to, že ho okamžite zoberú<br />

do náručia dôverne známe ruky a cudzia<br />

osoba poodstúpi. Je to geniálny<br />

ťah ľudskej duše, pretože v určitých<br />

fázach, ktoré súvisia aj s vytváraním<br />

aury, dieťaťu nerobí dobre priamy<br />

kontakt s cudzími ľuďmi. Môže dieťa<br />

oslabiť alebo v ňom vzbudiť strach,<br />

čo sa zreteľne prejaví vo vyžarovaní.<br />

Výnimku tvoria rodičia, pretože medzi<br />

nimi a ich deťmi existuje neviditeľné<br />

puto, v ktorom dieťa zažíva<br />

pocit bezpečia a ochrany.

ZDRAVIE<br />

„BUBÁCI“ V DETSTVE<br />

V<br />

druhom roku života začína<br />

u dieťaťa často strach z odlúčenia.<br />

Krátko na to, vo fáze rozvoja predstavivosti,<br />

sa vynárajú a naháňajú<br />

strach mnohé fantastické postavy:<br />

čarodejnice, strašidlá, „zlé“ zvieratá,<br />

rozprávkové postavy atď.<br />

V piatom a šiestom roku života<br />

môže byť v popredí strach zo zranenia<br />

a telesného ohrozenia. Niektoré<br />

deti prežívajú dlhé roky i strach<br />

z tmy. Keď sa už dieťa začína stretávať<br />

s vrstovníkmi, môžu vzniknúť<br />

sociálne ohniská strachu, často pretrvávajúce<br />

roky. Ide veľakrát o to, ako<br />

sa človek dokáže presadiť, aby nebol<br />

prevalcovaný inými.<br />

V škole získava dieťa prvé znalosti<br />

o svete. Tie môžu prebúdzať prvé reálne<br />

strachy – strach pred nehodami<br />

a katastrofami, ku ktorým sa pridáva<br />

aj strach zo skúšania. Škola tak môže<br />

na niekoľko rokov ovplyvniť myšlienkový<br />

svet dieťaťa. V tomto čase je<br />

dieťa po prvý raz nejakým spôsobom<br />

konfrontované aj so smrťou a kladie<br />

otázky, čo nasleduje potom.<br />

V puberte, ktorá začína v priemere<br />

o päť rokov skôr než pred 150 rokmi,<br />

sa mladý človek, dnes vlastne ešte<br />

dieťa, sústredí prevažne na svoje telo<br />

a pred zrkadlom či v porovnávaní<br />

s inými sa objavuje strach, že nie je<br />

dokonalý, že je príliš veľký či malý,<br />

tlstý či tenký, nepekný atď.<br />

Tieto obavy, pre každý vek špecifické,<br />

sa s podporou rodičov dajú<br />

úspešne prekonať rovnako ako detské<br />

choroby a prispievajú k vývoju<br />

a posilneniu dieťaťa. Rodičia majú<br />

dieťaťu načúvať a detské obavy<br />

a strachy brať vážne, no príliš ich<br />

nerozvádzať. Keď je napríklad dieťa<br />

momentálne vo fáze strachu zo strašidiel,<br />

nepomôže racionálne vysvetlenie<br />

o neexistovaní strašidiel. Naopak,<br />

pomôcť môže určitá dávka<br />

humoru – rodičia dieťa vyzbroja lakom<br />

na vlasy a pošlú ho do pivnice<br />

naháňať strašidlá...<br />

OCHRANA VERSUS<br />

PODPORA<br />

Spribúdajúcim vekom musia rodičia<br />

dať dieťaťu možnosť zbierať<br />

vlastné skúsenosti s prekonávaním<br />

strachu. Prehnaná starostlivosť,<br />

ktorá dieťaťu odstráni z cesty všetky<br />

prekážky, aby ho chránila pred nepríjemnými<br />

pocitmi, nie je skutočnou<br />

pomocou. Dieťa sa môže stať<br />

ustráchané, závislé od pomoci, je<br />

nespokojné a časom vyžaduje stále<br />

viac, pretože sa nenaučilo mobilizovať<br />

vlastné sily. Aj v tomto prípade sú<br />

to rodičia, ktorí majú tlmiť svoj prehnaný<br />

ochranársky inštinkt v prospech<br />

voľnosti dieťaťa.<br />

„VYRÁSŤ“ Z DETSKÝCH<br />

OBÁV<br />

Rovnako ako dospelí, aj deti môžu<br />

trpieť rôznymi fóbiami, záchvatmi<br />

paniky, posttraumatickými<br />

poruchami a úzkostnosťou. S takým<br />

veľkým strachom sa dieťa cíti stratené,<br />

pretože nedokáže svoje pocity a obavy<br />

pomenovať. Strach a fóbie sa prejavujú<br />

v správaní dieťaťa, ale jeho okolie<br />

to často nedokáže dešifrovať. Pri dlhšom<br />

trvaní sa stav stáva chronickým<br />

alebo sa začne prejavovať v telesnej rovine,<br />

napr. ako nevysvetliteľné bolesti.<br />

Štúdie dokazujú, že viac ako polovica<br />

obsedantných ochorení u dospelých<br />

má svoj pôvod v detskej chronickej<br />

bojazlivosti. Z nej sa môžu neskôr<br />

vyvinúť závislosti, ktoré zaťažujú<br />

celú rodinu, ako napríklad ustavičné,<br />

nutkavé umývanie rúk. Každá závislosť<br />

vedie k drastickým obmedzovaniam,<br />

prostredníctvom ktorých sa<br />

deti a mladiství nevedome pokúšajú<br />

udržať svoje nepomenované obavy<br />

v šachu. Najalarmujúcejším správaním<br />

tohto druhu je odmietanie<br />

potravy – anorexia.<br />

Iné detské obavy a strachy majú<br />

jednoznačne traumatické pozadia.<br />

Nie iba násilie, ale i ustavičná kritika,<br />

boj o moc v rodine, hádky rodičov,<br />

šikana a iné konflikty v škole<br />

vytvárajú typické traumatické<br />

ohniská strachu, ktoré dospelí často<br />

podceňujú.<br />

Jednostranné a často príliš vysoké<br />

požiadavky súčasnej spoločnosti,<br />

ktorá je dnes orientovaná na výkony,<br />

sú tiež častým, pretrvávajúcim prameňom<br />

skľúčenosti detí a mládeže.<br />

Strach, že nebudú stačiť, že sklamú<br />

Prehnaná „láska“, ktorá dieťaťu odstraňuje z cesty<br />

všetky prekážky, aby ho ochránila pred nepríjemnými<br />

pocitmi, strach skôr posilní.<br />

rodičov a vychovávateľov a nenájdu<br />

priateľov, môže v dospelosti vyústiť<br />

do ťažkých foriem obáv zo zlyhania,<br />

spôsobovať blokády a skleslosť. Tieto<br />

deti a s nimi aj ich rodičia potrebujú<br />

odbornú pomoc zameranú na prekonanie<br />

jednostrannosti v prežívaní<br />

a myslení, aby ich nepriaznivý stav<br />

nepretrvával po celý život.<br />

HĽADAJME SKRYTÉ<br />

POKLADY DUŠE<br />

Deti počas svojho vývoja prechádzajú<br />

typickými etapami, avšak<br />

individuálnym spôsobom a rôznym<br />

tempom. Každé dieťa má za sebou<br />

veľa pozemských životov v rôznych<br />

kultúrach, regiónoch a v rôznych<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

ZDRAVIE<br />

obdobiach. Zážitky z týchto životov<br />

spočívajú v dieťati ako nevedomé<br />

skúsenosti a čakajú na oslovenie<br />

a prebudenie konkrétnym činom.<br />

Aj detské obavy a strachy mávajú<br />

často svoj pôvod v dávnych zážitkoch,<br />

prežitiach i okolnostiach úmrtia.<br />

Na druhej strane, každé dieťa si<br />

do súčasného života so sebou prináša<br />

veľa cenných skúseností, ktoré<br />

Sangvinickému temperamentu dieťaťa treba dať<br />

možnosť prejaviť spontánnu radosť zo života a pocit<br />

šťastia – ako protipól detského strachu.<br />

46<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

môžu rodičia či vychovávatelia využiť<br />

ako prostriedok na prekonanie<br />

strachu: sú to napríklad zážitky<br />

z prírody, hudba, rytmický pohyb,<br />

kreslenie, či vzájomné meranie síl.<br />

Možnosť nadviazať na skúsenosti<br />

a schopnosti z minulých čias dieťa<br />

veľmi posilní. Aj terapie u detí by<br />

mali nadväzovať na individuálnu<br />

bytosť dieťaťa a už od začiatku pousilovať<br />

sa vypátrať zdroje z minulosti.<br />

Stačí si napr. všimnúť jemné<br />

ruky dieťaťa a skúsiť nejaký strunový<br />

nástroj...<br />

RADOSŤ JE<br />

PROTIPÓLOM STRACHU<br />

Sangvinický temperament je privilégiom<br />

detstva! Možnosť žiť<br />

okamihom, radostne a bezstarostne<br />

behať po lúke svojho detstva a radovať<br />

sa z prírody, tanca, básní, rozprávok<br />

či divadla – z toho všetkého<br />

môže dieťa čerpať silu, oslovujúcu<br />

a posilňujúcu jeho ducha, ktorý sa<br />

ešte len začne prebúdzať. Stavať v lese<br />

domček, zbierať lipový kvet, jahody<br />

a zeleninu, piecť chlieb... to všetko<br />

uvádza dieťa do súladu s univerzálnym<br />

prírodným zákonom pohybu<br />

a súčasne prebúdza radosť a nadšenie.<br />

Sangvinickému temperamentu dieťaťa<br />

je preto potrebné dať možnosť,<br />

aby sa mohla prejaviť spontánna radosť<br />

zo života a pocit šťastia ako rozhodujúci<br />

protipól detského strachu.<br />

BEZPEČIE<br />

A POVZBUDENIE<br />

Deti potrebujú teplo domova, bezpečný<br />

prístav, kde sa môžu skryť<br />

a načerpať nové sily, miesto, kde ho<br />

rodičia v prípade potreby povzbudia,<br />

utešia alebo ochránia. Dnes však prevládajú<br />

rôzne vonkajšie podnety z televízie<br />

a internetu, počítačových hier –<br />

oberajú dieťa o jeho sangvinickú<br />

bezstarostnosť. Predčasne ho nútia<br />

do predstáv, telesných pocitov a jednostranných<br />

myšlienok, ktorým sa<br />

dieťa vlastnými silami nedokáže ubrániť.<br />

Ani rozhovory dospelých – partnerské<br />

konflikty, starosti v zamestnaní,<br />

zlosť na druhých ľudí, politika alebo<br />

problémy životného prostredia nie sú<br />

určené detským ušiam!<br />

Každé dieťa potrebuje inú dávku<br />

ochrany a povzbudenia. U jedného<br />

sa zdá, že si prinieslo do tohto života<br />

dostatočnú dávku opatrnosti<br />

a potrebuje skôr povzbudiť, iné dieťa<br />

potrebuje ochranu dlhšie, kým sa<br />

v ňom vyvinie zmysel pre mieru<br />

a spozná hranice, ktoré sa nemajú<br />

prekračovať.<br />

POSILŇOVAŤ<br />

SEBAVEDOMIE<br />

Takmer každé dieťa má radosť, keď<br />

môže pomáhať, pretože deti chcú<br />

niečo robiť, byť užitočné. A práve v pomáhaní<br />

prežíva každé dieťa prirodzeným<br />

spôsobom svoju schopnosť byť<br />

druhým nápomocné. Čím je dieťa staršie,<br />

tým viac si má uvedomovať nutnosť<br />

pomoci – aj keď sa mu možno práve<br />

nechce. Potrebuje na to úlohy primerané<br />

svojmu veku a typu. Vynášanie<br />

odpadkov, prestieranie stola na spoločné<br />

jedlo, starostlivosť o psíka – čím<br />

pravidelnejšie úlohy, tým lepšie.<br />

Čo však majú tieto činnosti spoločné<br />

s detským strachom? Činnosťou<br />

dieťa niečo dáva; ako protihodnotu<br />

dostáva uvedomenie si vlastnej<br />

sily i mimoškolských kompetencií.<br />

Prežitie vlastnej prospešnosti vytvára<br />

najlepšiu ochranu proti bezbrehým<br />

strachom, pretože vlastnou činnosťou<br />

si deti budujú presvedčenie, že<br />

v mnohých životných situáciách<br />

môžu sami niečo urobiť.<br />

Tým nazbierajú sily a vytvoria si<br />

pevný základ, z ktorého sa neskôr<br />

môže vyvíjať radosť zo života a schopnosť<br />

milovať, odolnosť, samostatnosť<br />

a schopnosť pracovného nasadenia.<br />

Popri takýchto hodnotách nemôže<br />

žiaden strach prerásť únosné hranice.<br />

<br />

Marianne Klauserová-Stalderová<br />

stalder@svetgralu.sk

Podobenstvo o figovníku<br />

Zamyslenie k Lukášovi 13,6–9<br />

Martin Ernst<br />

Je nápadné, ako často Ježiš vyzýva<br />

k pokániu. Pokánie je slovo, ktoré<br />

dnes upadá do zabudnutia. Znamená<br />

„zmenu zmýšľania“, „ľútosť“, „obrátenie“.<br />

Ježiš vyzýva svojich poslucháčov<br />

k náprave, k návratu k Bohu a jeho<br />

zákonom. Pritom vysvetľuje, prečo<br />

prišiel na túto Zem. Chce hriešnikov<br />

priviesť na pravú cestu. V láske dáva<br />

Stvoriteľ každému príležitosť, aby sa<br />

obrátil a zachránil sa tak pred pádom<br />

do temnoty večného zavrhnutia. Vymedzil<br />

ľuďom čas, v ktorom sa musia<br />

vyvinúť natoľko, aby v jeho stvorení<br />

smeli naďalej pôsobiť. Koniec tejto<br />

lehoty je pred nami.<br />

Preto Ježiš porozprával svojim poslucháčom<br />

toto podobenstvo: Muž<br />

mal na svojej záhrade figovník. Rok<br />

čo rok prichádzal po jeho plody, ale<br />

žiadne nenachádzal. Povedal záhradníkovi:<br />

„Vytni ho! Načo ešte aj<br />

zem vyčerpáva?“ On mu odpovedal:<br />

„Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem<br />

ho a pohnojím. Možno nabudúce<br />

prinesie ovocie. Ak nie, potom<br />

ho vytneš.“<br />

V tomto podobenstve figovník<br />

predstavuje nás ľudí. Majiteľ záhrady,<br />

Stvoriteľ, vidí, že strom, ktorý neprináša<br />

žiadne plody, treba odstrániť.<br />

Záhradník – Kristus, žijúca láska<br />

Božia – žiada pre nás o poslednú príležitosť<br />

na záchranu.<br />

Dnes sme sa ocitli práve v tejto dobe.<br />

Je najvyšší čas prinášať plody, teda<br />

preukázať, že sme slovu Pána porozumeli<br />

a podľa neho konáme!<br />

Martin Ernst<br />

ernst@svetgralu.sk<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

48<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

TÉMA<br />

Tajomstvo Otčenáša<br />

V jedinej modlitbe sa ukrýva podstata<br />

Ježišovho učenia<br />

Werner Huemer<br />

Už 2000 rokov je neodmysliteľnou<br />

súčasťou kresťanskej viery.<br />

Každý dobrý kresťan pozná slová<br />

modlitby „Otčenáš“ naspamäť. Odriekavajú<br />

sa pri pokání i pri prosbách<br />

všetkého druhu – tak často, ako asi<br />

žiadna iná modlitba. Čo teda v nej<br />

ešte môžeme odhaliť? Mohol mať Ježiš<br />

touto modlitbou na mysli niečo,<br />

na čo dnes už skoro nikto nemyslí?<br />

Otčenáš sa považuje za jeden z najdôležitejších<br />

základov kresťanskej<br />

viery. V Novom zákone sa spomína<br />

na dvoch miestach. Evanjelista Lukáš<br />

použil časť modlitby ako odpoveď<br />

Ježiša učeníkovi, ktorý prosil, aby<br />

ich naučil správne sa modliť (Luk.<br />

11). Okrem toho sa Otčenáš spomína<br />

v Matúšovom evanjeliu (Mat.<br />

6) v rámci slávnej Kázne na hore,<br />

ktorú možno chápať ako zhrnutie<br />

Ježišovho učenia.<br />

Evanjelista Lukáš okolo roku 40 –<br />

ako jeden z prvých neveriacich – prijal<br />

kresťanskú vieru a začal sprevádzať<br />

Pavla na jeho cestách. Historici<br />

predpokladajú, že Lukáš spísal svoje<br />

evanjelium, ako aj Skutky apoštolov,<br />

v prvom storočí nášho letopočtu.<br />

O Matúšovi nie je podľa historikov<br />

nič spoľahlivo overené. Vraj ako prvý<br />

spísal evanjelium v hebrejčine. To<br />

sa však nezachovalo. Napriek tomu<br />

nejestvujú o datovaní textu Otčenáša<br />

skoro žiadne pochybnosti. Iba<br />

záverečná časť modlitby, veta „Lebo<br />

Tvoje je kráľovstvo a moc i sláva naveky!“,<br />

sa nepripisuje Ježišovi, pretože<br />

ju neobsahuje žiaden z najstarších rukopisov.<br />

Abd-ru-shin (Oskar Ernst<br />

Bernhardt, 1875–1941) uvádza vo svojom<br />

diele „Vo svetle Pravdy“, že tento<br />

text pridal do Otčenáša Luther (Vo<br />

svetle Pravdy, prednáška Otčenáš).<br />

Historické nepresnosti však nie sú<br />

až také dôležité. Podstatný je obsah<br />

tejto kresťanskej modlitby a jej vnútorná<br />

sila.<br />

JEŽIŠOVO UČENIE<br />

O SPRÁVNOM<br />

MODLENÍ<br />

Učenie Syna Božieho o modlení,<br />

ako sa píše v Matúšovom evanjeliu,<br />

dáva tušiť, čo mal Ježiš na mysli,<br />

keď dával učeníkom Otčenáš. Modlitba<br />

má byť predovšetkým vnútorným<br />

rozhovorom človeka so svojím<br />

Stvoriteľom, ktorý pramení z pokorného<br />

duševného postoja. Nie je<br />

vhodné, aby sa vystavovala na obdiv,<br />

alebo vyslovovala povrchne:<br />

„A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci:<br />

tí sa radi modlia v synagógach<br />

a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli;<br />

amen, hovorím vám, svoju odmenu<br />

už majú,“ vyjadril sa Ježiš a žiadal:<br />

„Keď sa modlíš, vojdi do svojej<br />

izbičky, zavri za sebou dvere a modli<br />

sa k svojmu Otcovi, ktorý zostáva<br />

skrytý; a tvoj Otec, ktorý vidí, čo<br />

je skryté, ti dá odplatu.“ Pôsobenie<br />

modlitby nespočíva ani v množstve<br />

slov: „Pri modlitbe potom nerozprávajte<br />

zbytočne ako neverci; oni<br />

si myslia, že budú vypočutí kvôli<br />

množstvu svojich slov.“ Ježiš učil, že<br />

slová nie sú vôbec rozhodujúce: „Veď<br />

váš Otec vie, čo potrebujete ešte skôr,<br />

než ho prosíte.“<br />

V tejto vete z Matúšovho evanjelia<br />

spočíva kľúč k hlbšiemu pochopeniu<br />

Otčenáša, k podstate Ježišovho<br />

učenia v ňom ukrytej. Čo totiž znamená<br />

výrok, že Boh vie o našich želaniach<br />

ešte skôr, než ich vypovieme?<br />

Poukazuje na to, že pre „spojenie“ so<br />

Stvoriteľom je dôležité len to, čo cítime.<br />

Naše vnútorné nasmerovanie.<br />

Slová len nasledujú cit. Vždy sú to<br />

však city – radosť a vďačnosť, alebo,<br />

azda ešte častejšie, prosba v núdzi –<br />

ktoré nás nútia vyhľadávať Boha.<br />

Ak k modlitbe nevedie človeka cit,<br />

vtedy aj najkrajšie slová zostanú<br />

prázdne a chladné.<br />

Ježiš istotne chcel, aby sa Otčenáš<br />

vyslovoval s úctou a uvedomením.<br />

Dnes je však celkom bežné, že veriaci<br />

svoje modlitby iba odriekavajú<br />

a veria, že si tak vyprosia milosť. „Už<br />

majú svoju odmenu,“ povedal Ježiš<br />

a vyjadril tým, že takéto správanie<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

TÉMA<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

prináša v spätnom pôsobení primeranú<br />

„odmenu“– a to neschopnosť<br />

duševne sa otvoriť svetlým, pomáhajúcim<br />

prúdom.<br />

OTČE NÁŠ, KTORÝ SI<br />

NA NEBESIACH...<br />

Podľa citu, ktorý predchádza slovám<br />

modlitby a s ktorým človek<br />

predstupuje pred svojho Stvoriteľa, je<br />

už zrejmé, čo potrebuje. Iba vnútorné<br />

nasmerovanie je základom každého<br />

obracania sa na Stvoriteľa. „Preto,“<br />

učil Ježiš, „modlite sa takto: Otče náš,<br />

ktorý si na nebesiach!“<br />

Boha v jeho bezbytostnosti nie je<br />

možné opísať bežnými pojmami. Treba<br />

dať pojmu Otec hlbší význam na základe<br />

citu. Ten totiž vyjadruje vzťah<br />

medzi človekom a Bohom – bez neho<br />

spojenie nie je možné: človek sa musí<br />

priblížiť k svojmu Stvoriteľovi v detskej<br />

čistote. Abd-ru-shin pôsobivo vyjadril,<br />

čo znamenajú prvé slová Otčenáša,<br />

a to úprimným uistením: „Dávam Ti,<br />

ó Bože, všetky otcovské práva nad sebou<br />

a chcem sa im s detskou pokorou<br />

podrobiť! Tým uznávam, Bože,<br />

aj Tvoju všemúdrosť vo všetkom, čo<br />

Tvoje chcenie prináša a prosím, aby si<br />

so mnou zaobchádzal tak, ako zaobchádza<br />

otec so svojimi deťmi! Tu som,<br />

Pane, aby som Ťa počul a aby som Ti<br />

bol poslušný ako dieťa!“ (Vo svetle<br />

Pravdy, prednáška Otčenáš)<br />

Je možné, že takáto reč je pre niekoho<br />

spočiatku možno „ťažko stráviteľná“,<br />

pretože odporuje dnešnému<br />

rozšírenému postoju mať všetko vo<br />

svojich rukách, bez ohľadu na vyššiu<br />

moc. Človek je však závislý od síl,<br />

ktoré ho obklopujú a od vláken, ktoré<br />

vedú jeho osud, závisí od daru smieť<br />

vôbec žiť a stať sa vedomým, je závislý<br />

od... Boha. Presne tak ako dieťa,<br />

ktoré potrebuje ochranu a pomoc<br />

rodičov.<br />

POSVÄŤ SA<br />

MENO TVOJE!<br />

Okrem toho je človeku ako duchovnej<br />

bytosti darovaná slobodná<br />

vôľa, aby si zariadil svoj život<br />

a bol plne zodpovedný sám za seba.<br />

Neexistuje Stvoriteľ, ktorý ostrým<br />

zrakom sleduje všetky naše myšlienky<br />

a činy a občas svojvoľne zasahuje<br />

do svetového diania. Takéto predstavy<br />

o Bohu sú nesprávne. Jestvuje však<br />

Boh nad celým vesmírom a cestou<br />

k Nemu je vnútorná čistota, rýdzosť<br />

cítenia. Kto sa v tomto zmysle nedokáže<br />

detsky prihlásiť k svojmu nebeskému<br />

Otcovi, ten sa Otčenáš modliť<br />

nemusí. Požehnanie z tohto Ježišovho<br />

daru by mu aj tak zostalo nedostupné.<br />

Žiaľ, dnešný spôsob života ponúka<br />

pramálo podnetov na prebudenie<br />

detského cítenia. Už len samotný<br />

bežný spôsob komunikácie to sťažuje:<br />

pojem „Boh“ sa používa ako<br />

všedný pozdrav, alebo vo všedných,<br />

bezmyšlienkovitých slovných spojeniach.<br />

Ako môže pri takom neúctivom<br />

používaní Stvoriteľovho mena<br />

ísť cítenie do hĺbky?<br />

„Posväť sa meno tvoje!“ – tento slávnostný<br />

sľub má dobrý dôvod, prečo<br />

stojí na začiatku modlitby. Bez posvätenia<br />

pojmu „Boh“ je ťažké zastaviť<br />

sa v mori každodenných myšlienok.<br />

Chýba nám kotva. Veď kto z miliónov<br />

ľudí, ktorí sa každý deň modlia,<br />

pri používaní týchto slov myslí na ich<br />

zmysel? Čo znamená „posvätenie“, ak<br />

nie vedomé vyslovovanie mena Boh,<br />

očistené od všetkej všednosti?<br />

PRÍĎ KRÁĽOVSTVO<br />

TVOJE! BUĎ<br />

VÔĽA TVOJA!<br />

Na začiatku Otčenáša teda nie je<br />

len oslovenie, ale aj slávnostný<br />

sľub – usilovať o taký vnútorný<br />

postoj, s ktorým sme spôsobilí obracať<br />

sa na Stvoriteľa.<br />

Skúmali ste niekedy do hĺbky vetu:<br />

„Príď kráľovstvo Tvoje“? Obyčajne je<br />

prednesená len ako prosba – akoby<br />

človek mohol Boha žiadať o to, aby<br />

okamžite nastolil svoju ríšu a svoju<br />

vôľu na Zemi. Akoby človek nemal<br />

vlastnú zodpovednosť, ako keby sme<br />

nedostali slobodu rozhodovania sa.<br />

V tejto vete je však aj ďalší sľub.<br />

Abd-ru-shin vysvetľuje význam tejto<br />

časti modlitby takto: „Znamená to:<br />

My ľudia tu na zemi to chceme priviesť<br />

tiež tak ďaleko, aby Tvoje dokonalé<br />

kráľovstvo siahalo až sem<br />

k nám! (...) Je to teda uistenie, že sa<br />

chceme stať takými, aby sa aj zem<br />

s prispením ľudskej duše stala kráľovstvom,<br />

v ktorom sa plní vôľa Božia!<br />

Toto uistenie ešte stupňuje ďalšia<br />

veta: „Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak<br />

i na zemi!“ Nie je to len vyjadrenie<br />

ochoty vložiť sa úplne do vôle Božej,<br />

ale aj sľub o túto vôľu dbať a so všetkou<br />

horlivosťou sa usilovať o jej pochopenie.“<br />

(Vo svetle Pravdy, prednáška<br />

Otčenáš)<br />

Božia vôľa pôsobí vždy povznášajúco,<br />

podporujúco a oživujúco.<br />

Zviditeľňuje sa v pôsobení prírodných<br />

zákonov, ktoré sú prejavom<br />

vôle Stvoriteľa. Pre každého človeka<br />

je dôležité, aby rovnako povznášajúco<br />

a podporujúco pôsobil voči<br />

okolitému svetu a voči svojim blížnym.<br />

Tak sa so svojou slobodnou<br />

vôľou vraďuje do vôle Božej– a Zem<br />

sa môže stať „krajinou Božou“, teda<br />

krajinou, v ktorej sa budujúca vôľa<br />

Stvoriteľa vedome rozpoznáva a napĺňa.<br />

Aj tieto slová Otčenáša teda<br />

vyzývajú veriaceho človeka na sľub<br />

a predovšetkým na aktívnu činnosť.<br />

Rozhodne nie sú prosbou o „rýchly<br />

Boží zásah“.<br />

Celá prvá časť Otčenáša sa<br />

teda týka hlavne vnútorného postoja<br />

modliaceho sa človeka, jeho

TÉMA<br />

vnútorného rozpoloženia, jeho pripravenosti<br />

žiť v súlade s Bohom.<br />

Až na základe týchto prepokladov<br />

môže byť účinná nasledujúca<br />

prosba o „denný chlieb“. Pojem<br />

„chlieb“ je potrebné chápať obrazne<br />

– ako symbol všetkého, čo je<br />

nevyhnutné k životu. Všetky tieto<br />

slová veriaceho vedú k vytvoreniu<br />

určitého postoja: „ Rozhodujúce nie<br />

je to, čo chcem ja, ale to, čo chce<br />

Tvoja vôľa, teda to, čo ma posilní, aj<br />

keby to nebolo príjemné. Tejto vôli<br />

sa podrobujem!“<br />

A ODPUSŤ NÁM<br />

NAŠE VINY...<br />

Ježišovo učenie žiada, aj upozorňuje<br />

veriacich na ich povinnosti.<br />

Zo všetkých biblických podobenstiev<br />

jasne vidieť, že je na hony vzdialené<br />

od všeodpúšťajúcej zhovievavosti,<br />

aká sa mu niekedy pripisuje.<br />

Preto na prosbu „A odpusť nám naše<br />

viny...“ nadväzuje prísľub: „...ako aj<br />

my odpúšťame svojim vinníkom!“ Už<br />

Matúš vo svojom evanjeliu (6,14) vyvracia<br />

akékoľvek pochybnosti o tom,<br />

že by mohli byť viny vykúpené. Naopak,<br />

tento dej je podmienený konkrétnym<br />

postojom: aby mohol veriaci<br />

dosiahnuť odpustenie, musí aj<br />

on blížnemu odpustiť.<br />

Súvislosti, ktoré Otčenáš vyjadruje<br />

v týchto slovách, Abd-ru-shin vysvetľuje<br />

ešte dôkladnejšie: „Táto veta obsahuje<br />

poznanie o nepodplatiteľnom,<br />

spravodlivom spätnom pôsobení duchovných<br />

zákonov, vykonávajúcich<br />

Božiu vôľu. Je tiež prejavom bezhraničnej<br />

dôvery v tieto zákony. Veď<br />

prosba za odpustenie, a teda za prepáčenie<br />

viny, je založená na splnení<br />

podmienky, že ľudská duša predtým<br />

sama odpustila všetku nespravodlivosť<br />

a krivdy, ktoré na nej jej blížni<br />

spáchali. Kto toto však dokáže, kto<br />

svojim blížnym už predtým všetko<br />

odpustil, ten je aj vo vnútri natoľko<br />

očistený, že sám úmyselne nespravodlivosť<br />

nevykonáva. Tak je aj pred<br />

Bohom zbavený všetkej viny, pretože<br />

pred ním sa považuje za bezprávie<br />

len to, čo sa pácha úmyselne v zlej<br />

vôli.“ (Vo svetle Pravdy, prednáška<br />

Otčenáš)<br />

Odpustenie viny prebieha vždy<br />

v rámci spätného pôsobenia. Nedá sa<br />

„vykúpiť“. Preto by sa ani táto časť Otčenáša<br />

nemala chápať ako prosebná<br />

fráza, ale naopak ako uistenie o spravodlivom<br />

Božom pôsobení s prosbou<br />

o silu na správne rozhodnutia.<br />

To platí aj pre záverečnú časť modlitby:<br />

„A neuveď nás do pokušenia,<br />

ale zbav nás zlého!“ Tieto slová vyjadrujú<br />

takisto prosbu o správnu<br />

cestu životom, ktorá vedie ku spáse,<br />

teda ku skutočnému oprosteniu sa<br />

od všetkého obmedzujúceho, ťaživého<br />

(v tomto zmysle teda „zlého“) –<br />

zatiaľ čo cesta „pokušenia“ oslobodzuje<br />

len zdanlivo, pretože láka<br />

na opustenie budujúcej, pomáhajúcej<br />

cesty Božej vôle.<br />

Stvoriteľ však do žiadneho pokušenia<br />

neprivádza. Abd-ru-shin o tom<br />

píše: „Boh nikoho nepokúša! Tu ide<br />

o nepresné vysvetlenie, ktoré volilo<br />

slovo ,pokušenie‘. Jeho správny význam<br />

má bližšie k pojmom poblúdenie,<br />

zídenie zo správnej cesty, chybné<br />

hľadanie na ceste k Svetlu. Znamená<br />

to to isté ako: Nenechaj nás ísť blúdivými<br />

cestami, nesprávne hľadať,<br />

nenechaj nás strácať čas, aby sme<br />

ho minuli, premárnili!“ (Vo svetle<br />

Pravdy, prednáška Otčenáš)<br />

ČO JEŽIŠ KRISTUS<br />

CHCEL NAOZAJ<br />

Z<br />

Ježišovho učenia, obsiahnutého<br />

v dochovaných biblických<br />

podobenstvách, je viditeľné aj jeho<br />

poslanie: Syn Boží pred 2000 rokmi<br />

prišiel, aby priniesol ľudstvu duchovné<br />

impulzy. Učil bezvýhradnej<br />

láske k Bohu a k blížnemu, vyzýval<br />

k vnútornému obráteniu sa<br />

a k činom. Obyčajná „nedeľná viera“<br />

alebo prázdne modlitebné frázy<br />

nestačia.<br />

Otčenáš môžeme pokladať za podstatu<br />

Ježišovho učenia. Vedie veriaceho<br />

človeka k určitému postoju. Iba<br />

v tomto prístupe objaví hodnotu tejto<br />

modlitby, ktorá, ako to vysvetľuje<br />

Abd-ru-shin, obsahuje „kľúč k ríši<br />

Božej“. V tom spočíva tajomstvo<br />

Otčenáša.<br />

Každý veriaci má možnosť pristúpiť<br />

k tejto veľkolepej modlitbe,<br />

k jednotlivým vetám novým spôsobom<br />

– jednoducho, svojím vyciťovaním.<br />

Vnútorný prospech na seba<br />

nedá dlho čakať. Ako totiž Abd-ru­<br />

-shin v prednáške „Modlitba“ napísal:<br />

„Otčenáš samotný môže byť pre<br />

hľadajúceho človeka všetkým, ak sa<br />

do neho pohrúži a správne ho pochopí.<br />

Nič viac by nepotreboval, iba<br />

,Otčenáš‘. Ten mu ukazuje v zhustenej<br />

forme celé evanjelium. Je kľúčom<br />

k svetlým výšinám pre toho,<br />

kto ho dokáže správne v sebe prežiť.<br />

Pre každého môže byť posilou a súčasne<br />

svetlom na ceste dopredu a nahor!<br />

Tak nesmierne mnoho v sebe<br />

ukrýva.“<br />

(Vo svetle Pravdy, prednáška Otčenáš)<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

51<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

POZNANIE<br />

Čo je to<br />

Posolstvo Grálu?<br />

Werner Huemer<br />

osolstvo Grálu“ je podtitu­<br />

knižného diela „Vo svetle<br />

„Plom<br />

Pravdy“, trojzväzkovej zbierky prednášok,<br />

ktoré zrozumiteľnou formou<br />

popisujú duchovné aspekty bytia<br />

a usporiadanie stvorenia. Autorom<br />

diela je Abd-ru-shin (Oskar Ernst<br />

Bernhardt, 1875–1941).<br />

Jadrom výkladu je spoznávanie zákonov<br />

stvorenia. Na ich základe dostane<br />

každý vážne hľadajúci odpoveď<br />

na najdôležitejšie otázky ľudského<br />

bytia: Odkiaľ pochádzame? Kam<br />

ideme? Čo je zmyslom nášho života?<br />

Pred čitateľom sa postupne rozvíja<br />

obraz celého stvorenia, spozná súvislosti<br />

vo svetovom dianí, uvedomí si<br />

však aj zodpovednosť za svoj vlastný<br />

život. Posolstvo Grálu vyzýva k duchovnému<br />

rozvoju a pritom stojí<br />

na kresťanských hodnotách. Je však<br />

nadkonfesné a obracia sa na človeka<br />

bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť<br />

alebo národnosť.<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Prednášky Posolstva Grálu vznikali<br />

v rokoch 1923 až 1938, ale<br />

od tých čias nestratili nič zo svojej<br />

všeobsiahlej platnosti. Abd-ru-shinovo<br />

dielo bolo medzitým preložené<br />

do 17 jazykov a dnes je dostupné v 90<br />

krajinách. Svojou ucelenosťou je základným<br />

dielom poznania o stvorení<br />

a tvorí aj základ na zbližovanie prírodných<br />

vied a náboženstva.<br />

Ako už titul napovedá, je „Grál“<br />

dôležitou témou Posolstva Grálu. Čitateľ<br />

sa dozvie, aký vysoký význam<br />

sa skrýva za ságami a legendami<br />

o „životodarnom kalichu“.<br />

Poznanie sprostredkované v 168<br />

prednáškach tohto diela je cennou<br />

pomocou pre samostatné štúdium<br />

pri ceste za poznaním. Práve z poznávania<br />

súvislostí, od moci myšlienok<br />

až k významu prírodných<br />

zákonov pre udržiavanie zdravého<br />

tela, možno odvodiť riešenie nielen<br />

mnohých osobných problémov, ale<br />

aj problémov v oblastiach, ktoré dnes<br />

čelia kríze. Je jedno, či sú to otázky<br />

manželstva a rodiny, duševnej krízy,<br />

osudovej udalosti v okolí alebo ide<br />

o nepriaznivý vývoj v spoločnosti.<br />

Posolstvo Grálu však neponúka<br />

hotové recepty, ani strnulé zásady<br />

správania sa, ale stavia na úsilí duchovne<br />

prebudených, kriticky mysliacich,<br />

skúmajúcich, vnútorne slobodných<br />

ľuďoch. Tým potom<br />

ukazuje cestu k poznávaniu Boha.<br />

Otázka bola vybratá z knihy<br />

100 odpovedí na životné otázky<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk

Knižný rad Herberta Vollmanna<br />

Jedným zo zaujímavých autorov, ktorí pôsobili v najbližšom okolí Abd-ru-shina<br />

a vychádzali z jeho nesmierneho zdroja poznania, je aj Herbert Vollmann.<br />

Vo svojich knihách praktickým spôsobom objasňuje duchovné aspekty bežného života.<br />

Hovorí napríklad o dedičnom hriechu, záhade prázdneho hrobu, svetovom súde, pôvode<br />

človeka, prevteľovaní, osude, astrálnom tele a mnohých ďalších témach.<br />

Zároveň nám dáva možnosť uvidieť rozdiel medzi vedomým životom človeka,<br />

opierajúcim sa o duchovné zákony, ktorými sa riadi celý vesmír, a životom vychádzajúcim<br />

iba z rozumových základov.<br />

Naša cena: 6,50 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 5,80 €<br />

Naša cena: 7,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

Naša cena: 9,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 8,50 €<br />

Naša cena: 6,70 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

Kolekciu 4 kníh Herberta Vollmanna ponúkame<br />

aj ako celú edíciu za akciovú cenu:<br />

25,50 €<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

53<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

NÁZORY<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

Impressum:<br />

Svet Gr álu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

Číslo 42/2014, vyšlo 1. 12. 2014<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />

Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske<br />

Teplice), Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Brno),<br />

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Mátej,<br />

Igor Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský,<br />

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,<br />

Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová<br />

Vydavateľ:<br />

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava),<br />

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva)<br />

Tlač:<br />

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />

Ilustrácie:<br />

• DepositPhotos.com: Rudyumans, USA (1); Dmitry Rukhlenko,<br />

Bělorusko (32); M. Pruszaczyk, Polsko (32); Svetik, Ukrajina (32);<br />

Kptan, Jelutong (35); Lihana111 (35); zatletic, Chorvatsko (37);<br />

Fffranzzz, Německo (37); Kittichai, Bangkok (38); Ras-slava,<br />

Ukrajina (40, 41); Altanaka, Ruská federace (44);<br />

Beata Becla, USA (46); Cynoclub, Francie (47);<br />

Studio Flara, Polsko (48);<br />

• Dreamstime.com: Dainis Derics, Litva (1, 56-58);<br />

Neil Harrison, Švýcarsko (5); Knud Nielsen, Dánsko (9);<br />

Ig0rzh (22); Robert Carner, USA (60);<br />

• Istockphoto.com: PhotoGraphyKM, Srbsko (12);<br />

Chris Gramly, USA (14); Laitho, Francie (18); danilovi, Rusko (20)<br />

• wikipedia.org: 1 26, 29, 30 (NASA);<br />

• GralsWelt: 8;<br />

• Svět Grálu: Milan Bouška, ČR (52-53), M. Vaňáč, ČR (24, 25);<br />

Artur Zatloulal st. , ČR (6);<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Otázka:<br />

Som dlhoročný odberateľ Sveta Grálu,<br />

preto ma veľmi prekvapila informácia<br />

o tom, že časopis končí. Informáciu<br />

som získal na októbrovom prednáškovom<br />

fóre v Brne. Môžete mi objasniť,<br />

čo je dôvodom?<br />

P. P., Pardubice<br />

Odpoveď:<br />

Ukončenie vydávania časopisu Svet<br />

Grálu má dva dôvody. Tým prvým<br />

je naša snaha nahradiť písomnú<br />

formu častejším osobným stretávaním<br />

na prednáškach, seminároch,<br />

tematických večeroch a fórach, ako<br />

aj na knižných veľtrhoch. Pri vydávaní<br />

časopisu Svet Grálu sme si<br />

vytýčili za cieľ uverejňovať kvalitné<br />

články, no predovšetkým upozorňovať<br />

na Abd-ru-shinovu knihu<br />

„Posolstvo Grálu“ – to pre Vás ako<br />

dlhoročného odberateľa iste nie je<br />

žiadne tajomstvo. Túto knihu si<br />

vysoko ceníme a z toho vyplynula<br />

i naša snaha poukazovať na ňu, aby<br />

sa o nej ľudia dozvedeli a zamýšľali<br />

sa nad jej obsahom. Ukázalo sa, že<br />

toto úsilie redakcie nevzbudilo až<br />

taký veľký ohlas a záujem o časopis<br />

ani o knihu.<br />

Druhý dôvod vlastne súvisí s tým<br />

prvým: Záujem o časopis nebol dostatočný<br />

a počas tých desiatich rokov<br />

– s malými výnimkami – stále<br />

klesal, napriek neustálym pokusom<br />

ho oživiť rôznymi akciami a ponukami.<br />

Záujem alebo nezáujem čitateľov<br />

je samozrejme celkom ich vecou,<br />

pre nás to však znamenalo ďalší<br />

a dôležitý signál na ukončenie práce.<br />

Tak sme teda nakoniec dospeli<br />

k poslednému číslu.<br />

Srdečne Vám ďakujeme za záujem<br />

a zo všetkého najviac si želáme,<br />

aby ste ako náš doterajší čitateľ vytrvali<br />

v snahe o život podľa Pravdy<br />

a v úsilí ísť po ceste, ktorú vyznačuje<br />

Posolstvo Grálu. A tešíme sa<br />

na osobné stretnutie, ak to bude Vaším<br />

želaním. Nájdete nás na webe<br />

www.svetgralu.sk.<br />

Redakcia<br />

Rôzne vydania<br />

Posolstva Grálu<br />

Otázka:<br />

Zaujala ma Vaša ponuka ohľadne<br />

knihy Posolstvo Grálu – Vo svetle<br />

Pravdy. Ponúkate 3-zväzkové<br />

a 1-zväzkové vydanie. Nerozumiem,<br />

aký je medzi nimi rozdiel. Oboje sú<br />

vydaniami „poslednej ruky“, alebo<br />

ako to je? Na inej stránke, kde sa<br />

píše o tomto diele rozlišujú: Posolstvo<br />

Grálu, Doznievanie z Posolstva<br />

Grálu, potom ešte Nezaradené prednášky,<br />

Odpovede na otázky. A tiež<br />

píšu, že existuje zoradenie prednášok

NÁZORY<br />

z poslednej ruky a pôvodné zoradenie.<br />

Z popisu Vašej ponuky ale neviem,<br />

o ktoré vydanie pri týchto dvoch<br />

Vami ponúkaných knižkách ide a čo<br />

všetko obsahuje, preto by som bol rád<br />

keby ste mi to upresnili.<br />

R. T.<br />

Odpoveď:<br />

Trojzväzkové a jednozväzkové vydanie,<br />

vydávané v licencii nadácie Stiftung<br />

Gralsbotschaft Stuttgart, je rovnaké:<br />

oboje je „vydaním poslednej<br />

ruky“. Líšia sa len väzbou, t.j. máme<br />

v ponuke tri jednotlivé diely, alebo<br />

všetky tri diely v jednom zväzku.<br />

Rozdiel je preto aj v cene. Cena<br />

1-zväzkového vydania je 21 Eur.<br />

„Odpovede na otázky“ sú ďalšou<br />

knihou vydanou v licencii nadácie<br />

Stiftung Gralsbotschaft.<br />

„Vydanie poslednej ruky“ Posolstvo<br />

Grálu je posledným variantom<br />

knihy, ktorú autor zostavil krátko<br />

pred svojou smrťou, a podľa jeho<br />

želania je v tejto podobe určená<br />

na ďalšie vydávanie. Vznik knihy<br />

má svoju históriu. V prvom rade<br />

treba povedať, že autor písal a zverejňoval<br />

svoje prednášky postupne,<br />

a knižne ich vydal najskôr v roku<br />

1926 ako „malé“ vydanie, v roku<br />

1931 ako „veľké“ jednozväzkové vydanie.<br />

Po ňom vyšlo ešte koncom<br />

tridsiatych rokov „Posolstvo Grálu<br />

doznieva“; okrem ďalších samostatne<br />

vydaných prednášok. Vo „vydaní<br />

poslednej ruky“ autor zmenil<br />

poradie prednášok, niektoré prednášky<br />

či ich časti vypustil a ďalšie<br />

dodal, takže záverečné trojdielne<br />

vydanie je takmer dvakrát rozsiahlejšie<br />

než „veľké vydanie“ (168 prednášok<br />

oproti pôvodným 91). Vydanie<br />

poslednej ruky vyšlo až po vojne,<br />

po Abd-ru-shinovej smrti.<br />

Podrobnejšie sa o histórii vzniku<br />

knihy dočítate na našich webových<br />

stránkach.<br />

Medzi nebom a zemou<br />

Svet Grálu 34, recenzia filmu<br />

Videl som film „Nosso Lar“. Vyronil<br />

som pritom od dojatia aj niekoľko<br />

sĺz, pretože pomoc sa nám dostáva<br />

nielen z onoho sveta. Je to tak! Kým<br />

naši blízki odídu na druhý breh,<br />

mnohí chcú ešte urobiť posledný<br />

dobrý čin. Rovnako aj môj umierajúci<br />

otec. Bol som pri jeho smrteľnej<br />

posteli, keď povedal: „Potrebujem<br />

ešte trochu času, než pôjdem.“<br />

Chcel so mnou ešte osláviť svoje 82.<br />

narodeniny. V tom čase bolo moje<br />

manželstvo v troskách, bol som sám.<br />

Kým môj otec zomrel, povedal mi:<br />

„Je tu pro teba jedna žena, spoznáš<br />

ju, svoju druhú manželku!“ Môj otec<br />

potom 23. marca 1997 zomrel. A ja<br />

som 8. mája skutočne náhodou stretol<br />

jednu ženu. Odvtedy uplynulo<br />

už 16 šťastných rokov. Áno, ona je<br />

pre mňa tá pravá. Po niekoľkých týždňoch<br />

sa mi otec raz zjavil vo sne,<br />

smial sa a potom zmizol vo svetle.<br />

Od tých čias som presvedčený o tom,<br />

že sa medzi týmto a oným svetom<br />

deje viac vecí, než tušíme alebo vedome<br />

pociťujeme.<br />

K. B.<br />

Telepatia zvierat<br />

Otázka:<br />

Môžu zvieratá vidieť ľudské<br />

myšlienky?<br />

Názor redakcie:<br />

Existuje mnoho vedeckých štúdií –<br />

napríklad výskumy anglického biológa<br />

Ruperta Sheldrakea –, ktoré sú<br />

dôkazom toho, že domáce zvieratá<br />

reagujú na úmysly ľudí. Vycítia napríklad,<br />

keď sa ich majiteľ rozhodne<br />

odniekiaľ vrátiť domov, alebo ich<br />

nakŕmiť. Medzi zvieratami a ľuďmi<br />

môže vzniknúť istý druh „telepatie“.<br />

Abd-ru­<br />

-shin v prednáške<br />

Inštinkt<br />

zvierat (Posolstvo<br />

Grálu – Vo<br />

svetle Pravdy) poukazuje<br />

na to, že zvie­ ratá v prírode<br />

vnímajú „bytostné“ a vďaka tomu<br />

získavajú napr. varovania pred nadchádzajúcim<br />

nebezpečenstvom.<br />

Podľa môjho názoru si treba uvedomiť,<br />

že pojem „zviera“ zahŕňa<br />

rôzne stupne vedomia. Všetky zvieracie<br />

duše síce pochádzajú z úrovne<br />

tzv. „bytostného“, no v nej existujú<br />

najrôznejšie oblasti. Medzi vonkajšou<br />

formou živočícha a jeho stupňom<br />

vedomia je priama súvislosť, pretože<br />

druh vedomia podmieňuje formu.<br />

Preto sú niektoré druhy zvierat človeku<br />

bližšie než iné. Vnútorná komunikácia,<br />

telepatia medzi ľuďmi a zvieratami<br />

je o to ľahšia, čím vyššia je<br />

úroveň vedomia zvieraťa. Pokiaľ je<br />

medzi človekom a zvieraťom ešte aj<br />

láska, tá dokáže viesť k veľkému porozumeniu.<br />

To pozná každý priateľ<br />

zvierat.<br />

Werner Huemer<br />

WERNER<br />

HUEMER<br />

100 odpovedí<br />

na životné<br />

otázky<br />

280 strán,<br />

mäkká väzba,<br />

český jazyk,<br />

formát 11,5 x 18 cm,<br />

hmotnosť 370 g.<br />

naša cena: 10,80 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 10,30 €<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého<br />

objednávacieho kupónu, alebo v našom on-line obchode<br />

na stránke www.svetgralu.sk<br />

55<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

NA ZÁVER<br />

ľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj<br />

H pravdu, vrav pravdu, drž pravdu, bráň pravdu až do<br />

smrti. Kto by nepoznal tieto slová, ktoré napísal Jan Hus<br />

tri roky pred svojím upálením ...<br />

Čo je to pravda? – „Ja som sa preto narodil a preto som<br />

prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto<br />

je z pravdy, počuje môj hlas,“ vravel Ježiš Pilátovi. A Pilát<br />

mu na to odpovedal: „Čo je pravda?“ (Jn 18/37,38)<br />

Od tejto príhody uplynulo dvetisíc rokov. Aj dnes však<br />

pokrčí plecami mnohý z nás, obyvateľov tohto moderného,<br />

no na počudovanie stále chorého sveta 21. storočia, a hovorí<br />

rovnako ako Pilát: „Čo je vlastne pravda?“ Rozumej:<br />

„Kto vlastne vie, čo je to tá pravda, čo je vlastne správne,<br />

čo sa má a čo nemá? Nuž, asi to, čo každý pre seba pokladáme<br />

za správne a dobré, každý má svoju pravdu. A tak<br />

sa o to veľmi nestarajme, aj tak nič múdre nevymyslíme.“<br />

Tu by sme sa však radi ozvali: Tak to nie je. Najprv<br />

vedzme, že pravda, skutočnosť naozaj existuje. Pravda je,<br />

keď sa povedzme o 2.35 ráno na rohu našej ulice zrazili<br />

dve autá, vodiči sa spolu povadili a potom s oškretými<br />

blatníkmi odišli. Zopár ľudí sa zobudilo, ďalší aj vyzreli<br />

z okna, iní sa o tom vôbec nedozvedeli. Ráno si o tom<br />

budú ľudia z domu rozprávať, každý to vidí inak, jeden<br />

sa domnieva, že to bolo o polnoci, druhý, že sa to vadili<br />

chodci cestou z krčmy, tretí videl autá, ale myslí si, že sa<br />

len tak zastavili na kus reči. Názorov môže byť veľa, ale to<br />

nič nemení na fakte, že sa skutočne presne o 2.35 ráno na<br />

rohu našej ulice zrazili dve autá. To znamená, že pravda –<br />

tá s malým „p“ – je skutočnosť, ako sa veci naozaj majú,<br />

ako sa odohrali, aké sú.<br />

Potom je tu však Pravda, tá s veľkým písmenom P. Tá<br />

v poklade nášho jazyka odlišne označuje múdrosť, siahajúcu<br />

vesmírom ku hviezdam a ešte ďalej. Je to Božia<br />

Pravda, vôľa a dielo Stvoriteľa. Čo je to pravda?<br />

„Pravda“, to je skutočnosť, podľa ktorej je vystavaný svet.<br />

Tá Pravda i ten svet siahajú ďaleko za hranice viditeľné<br />

človeku, zahŕňajú aj svet našich myšlienok a citov, svet<br />

56<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

vracajúcich sa spravodlivých dôsledkov našich činov, svet<br />

ľudských duchov i svet prírodných bytostí; svet, v ktorom<br />

každý tvor s výnimkou človeka vie, čo má robiť, aby žil<br />

správne.<br />

Ako to, že každá zdravá bunka nášho tela vie, čo má robiť<br />

– keď sa porežeme do prsta, hneď sa spustí liečivý mechanizmus<br />

zrážania krvi, obrany proti nákaze, zacelenie<br />

a hojenie buniek. Či to nie je tak, že bunky napodobňujú<br />

jemný neviditeľný vzor nášho astrálneho tela a usilovne<br />

a poctivo budujú jeho hrubý obraz...? Ako to, že každý<br />

motýľ, čerstvo vyslobodený z kukly, každá korytnačka,<br />

práve vyliahnutá z vajca od prvých minút vedia, čo majú<br />

robiť? Či to nie je tak, že pred sebou vidia bytosti prírody<br />

a napodobňujú ich správanie, ich vzory? Že vtáky, za<br />

svitania spievajúc alebo letiac cez hory do teplých krajín,<br />

načúvajú svojim starším bratom z bytostnej ríše a radi sa<br />

podriaďujú ich skúsenému vedeniu?<br />

A tiché vnútorné hlasy v našom vnútri – to sa v nás<br />

predsa hlási k životu duch naliehajúci na prebudenie, a aj<br />

naši priatelia – zomretí ľudia, chcú nám byť nápomocní<br />

a posilniť našu vôľu k dobru.<br />

To všetko je votkané do usporiadania sveta, do jeho<br />

možností a ciest života, a autorom toho všetkého je vôľa<br />

Stvoriteľa, teda Pravda.<br />

O pravde napísal Abd-ru-shin v „Odpovediach na<br />

otázky“: Pravda je to večne-nemeniteľné! To, čo sa nikdy<br />

nemení vo svojej forme, ale je také, aké bolo od večnosti<br />

a navždy ostane, ako je teraz. Pretože to tiež nikdy nemôže<br />

podliehať pokroku, lebo už od začiatku bolo dokonalé.<br />

Pravda je skutočná, je jestvujúca! Jestvujúcim je<br />

jedine pravý život. Celý vesmír „sa opiera“ o túto Pravdu!<br />

Preto je tiež iba to, čo prichádza z Pravdy, skutočne živé,<br />

všetko ostatné podlieha premene smrťou.<br />

Zámerom nášho časopisu bolo povzbudiť nás – tak trocha<br />

ustatých a tak trocha sklamaných tým, že narážame<br />

na nesúlad medzi svojimi ideálmi a trpkou nedokonalosťou<br />

okolitého sveta. Chceli sme a chceme poukázať

na to, že tie ideály, ani pravda a Pravda nezanikli, že sú<br />

okolo nás a nad nami a že ich máme neúnavne hľadať.<br />

Kto hľadá, nájde.<br />

Hľadáte Pravdu. Čo je Pravda? To, čo dnes cítite ako<br />

Pravdu, zajtra už spoznáte ako omyl a neskoršie v tomto<br />

omyle zase objavíte zrnká Pravdy! Lebo i zjavenia menia<br />

svoje formy. Tak to s vami pokračuje v tvrdošijnom hľadaní,<br />

avšak touto premenou stávate sa zrelšími!<br />

Pravda zostáva vždy rovnaká, tá sa nemení, veď je večná!<br />

A pretože je večná, nebude ju možné nikdy čisto a skutočne<br />

pochopiť pozemskými zmyslami, ktoré poznajú iba zmenu<br />

foriem!<br />

Staňte sa preto duchovnými! Osloboďte sa od všetkých<br />

pozemských myšlienok a získate Pravdu, budete v Pravde,<br />

aby ste sa v nej kúpali, trvalo ožiarení jej čistým svetlom,<br />

lebo vás úplne obklopí. Budete v nej plávať, len čo sa stanete<br />

duchovnými.<br />

Potom už nebudete viac potrebovať namáhavo sa učiť vedám,<br />

nebude potrebné obávať sa žiadnych omylov, pretože<br />

na každú otázku budete mať už vopred odpoveď v Pravde<br />

samotnej! Získate ešte viac, pretože si už nebudete klásť<br />

žiadne otázky, budete všetko vedieť, všetko chápať, keďže<br />

váš duch bude žiť v čistom Svetle a Pravde!<br />

Preto sa duchovne osloboďte!<br />

Rozlomte všetky<br />

putá, ktoré vás držia dolu!<br />

Ak sa vám pri tom vyskytnú<br />

prekážky, jasajte im<br />

v ústrety s radosťou, lebo<br />

pre vás znamenajú cestu<br />

k slobode a sile! Považujte<br />

ich za dar, z ktorého vám<br />

vyplynú výhody, a hravo<br />

ich premôžete!<br />

* * *<br />

Tieto slová sú z prednášky Prebuďte sa, z Posolstva<br />

Grálu. Čo sa vlastne mieni slovami „stať sa duchovnými“?<br />

Ako to, že by sme sa vôbec mohli zaobísť bez rozmýšľania<br />

a čím by sme ho mohli nahradiť? Aký je vlastne rozdiel<br />

medzi vedomosťami a poznaním?<br />

Predstavme si, že pán N vstane od svojho domáceho<br />

počítača a ide sa zdôveriť svojej žene: „Tu píšu na internete,<br />

že vedci z istej americkej univerzity vyskúmali,<br />

že sa dieťa cíti v matkinom náručí lepšie než v kočíku.<br />

Urobili rozsiahly štatistický prieskum u veľkej skupiny<br />

obyvateľstva a použili pri tom špeciálny program, ktorý<br />

pomocou kamery zaznamenáva a vyhodnocuje pohyb<br />

svalov v tváričke dieťaťa spolu s hodnotami krvného tlaku<br />

a srdcového tepu.“<br />

A tu pani N položí varechu, zadíva sa na svojho životného<br />

partnera a vraví: „Na to nepotrebujem nijaké výskumy<br />

a nijaké programy. To viem od prvej chvíle, čo<br />

som zobrala do náručia našu Janu, a práve tak dobre to<br />

vie každá mamička.“<br />

Akokoľvek znie tento príklad absurdne a smiešne,<br />

v skutočnosti je obrazom mnohého v našich životoch.<br />

Chýba nám poznanie o stvorení, rozumej pravé poznanie,<br />

porozumenie dejov a vlastností sveta viditeľného aj<br />

neviditeľného.<br />

Hm – a kde ho vziať? Je mnoho rôznych a protikladných<br />

názorov, kníhkupectvá sú preplnené knihami, plnými<br />

ohromujúcich tvrdení a tajomstiev, čitateľ, ktorý<br />

sa usiluje v nich vyznať, tápe v neistotách od jedného názoru<br />

k druhému – a Pravda nikde. Istotne najviac je zastúpená<br />

kresťanská literatúra, teda náboženstvo, zjavené<br />

z najvyšších prameňov samotným Synom Božím Ježišom,<br />

a postupne obhospodarované po dve tisícročia cirkevnými<br />

a ľudskými ustanovizňami. Potom sú tu východné<br />

náboženstvá, hlásané múdrymi ľuďmi Ázie – múdrymi,<br />

ale iba ľuďmi. A ako najmladšia je tu ezoterika, teda necirkevné<br />

náboženské sústavy, zostavené autormi najrôznejších<br />

kvalít, od dobrých pozorovateľov života až po...<br />

57<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014

až po autora, ktorý tvrdí, že sa Lucifer polepšil a že sa za<br />

neho máme modliť.<br />

Nie, prosím, nechceme kritizovať a už vôbec nie nejako<br />

„bojovať“ proti iným vieram a presvedčeniam, s tým boli<br />

na zemeguli vždy veľmi neblahé skúsenosti a sú dodnes.<br />

Veď predsa každý človek aj tak zakotví podľa svojho<br />

stupňa poznávania a dozrievania tam, kam ho to priťahuje,<br />

či už mu tie viery chválite alebo haníte, a to podľa<br />

zákona príťažlivosti rovnorodého, pretože k niečomu<br />

dospel a na viac momentálne nemá. Ak tomu neveríte,<br />

potom sa, prosím, obzrite, kde ste boli vy (alebo my) vo<br />

vlastnom živote so svojím zmýšľaním pred dvoma, desiatimi<br />

či viac rokmi.<br />

Pri všetkom porozumení pre celú tú rôznofarebnú škálu<br />

predstáv o Pravde by sme však radi pripomenuli jednu<br />

skutočnosť, ktorá sa v Posolstve Grálu veľakrát zdôrazňuje:<br />

Usporiadanie sveta a života je dokonalým dielom<br />

dokonalého Stvoriteľa, ktorý nedozerá na každého z nás<br />

osobne, ale vložil do svojho diela svoju vôľu, inými slovami<br />

zákony, zákonitosti, vlastnosti, podľa ktorých sa<br />

pohybuje a žije celý svet. Kto tieto zákony pozná, má<br />

v nich kľúč poznania, na rozpoznanie pravdivosti alebo<br />

nepravdivosti všetkého navôkol. Potom možno vie, že<br />

padnutý Lucifer je duch, ktorý pôvodom pochádza z Božského<br />

a tak sa mu žiadny človek ani nedokáže priblížiť,<br />

ani vylíčiť aký je. Preto môžu byť ezoterické ľudské tvrdenia<br />

iba žalostnými omylmi, ktoré v človeku vyvolávajú<br />

iba zmätok.<br />

Tiež mu napríklad musí byť jasné, že ak Boh existuje<br />

v Trojici, potom tu nemôže byť celá plejáda synov Božích,<br />

avatarov či zasvätencov, alebo že sa dokonca každý<br />

človek môže stať synom Božím. Vylúčená vec – nemôže,<br />

rovnako ako sa mucha nemôže nikdy stať človekom,<br />

pretože pochádza zo zvieracieho druhu a nikdy nedosiahne<br />

ľudské vlastnosti. Existuje iba Boh Otec, Stvoriteľ<br />

sveta, zdroj nesmierneho žiarenia obsahujúceho život,<br />

Boh Syn, teda Ježiš, zostúpivší na Zem na pomoc ľuďom,<br />

58<br />

Svet Grálu<br />

42 | 2014<br />

a potom je tu tretia osobnosť, Duch čiže Vôľa, teda vykonávateľ<br />

chcenia Božieho, vykonávateľ spravodlivosti<br />

a lásky. Nikto ďalší nie je schopný sprostredkovať pravú<br />

múdrosť, Pravdu, poznanie o svete, iba ten, ktorý pochádza<br />

odtiaľ.<br />

Táto skutočnosť sa nedá sprostredkovať, nedokážeme<br />

o nej presvedčiť, na ňu nahovoriť nikoho, ani svoje deti.<br />

Môžeme však Pravdu úprimne hľadať, poctivo sa o jej<br />

získanie usilovať. To stojí za to, veď tým napĺňame zmysel<br />

svojho života na Zemi. Našou výzbrojou, ktorú sme<br />

na cestu bytím dostali, je schopnosť vyciťovať a zvažovať.<br />

Schopnosť, ktorú, obávame sa, už po tisícročia nechávame<br />

zakrpatievať a usínať; ale neostáva iné než ju prebudiť<br />

a osvedčiť tým, že ju usilovne používame.<br />

A ešte s jednou obavou by sme sa vám, čitateľom,<br />

úprimne zverili, kým sa v našom poslednom čísle časopisu<br />

Svet Grálu rozlúčime. Obávame sa nezáujmu<br />

ľudí u nás o tieto témy. Niektorí z nás redaktorov zažili<br />

vrúcnu, dojímavú atmosféru krátko po zamatovej revolúcii,<br />

ktorá nás náhle posunula k vnútornej živosti, a ťažko<br />

nesieme istú vnútornú ľahostajnosť v spojení s vonkajším<br />

zhonom a starosťou o všetko iné, než o to, kvôli čomu<br />

na svete sme. Pretože jeden zo zákonov Pravdy znie, že<br />

život vychováva, núti nás duchovne dozrievať a tam, kde<br />

to nejde dobrovoľne, kde narazí na odpor, vynúti si dozrievanie<br />

človeka násilím. Čím iným, než problémami,<br />

chorobami, konfliktmi, neúspechmi. Urobí nás nešťastnými,<br />

pretože len tak budú niektorí z nás ochotní sa zamýšľať<br />

nad zmenou.<br />

Tak teda – bdejme a modlime sa, priatelia.<br />

Zo srdca<br />

Redakcia Sveta Grálu

06<br />

9<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Časopis Svet Grálu ponúka nadčasové články.<br />

V priebehu svojej desaťročnej existencie<br />

na Slovensku vydal spolu 42 čísel.<br />

10 rokov<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

Svet Grálu<br />

S<br />

september – november 2014<br />

jún – august 2014<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

40<br />

ISSN 1614-5127<br />

771614 512005<br />

Význam<br />

a účinok modlitby<br />

Na čom pri modlitbe skutočne záleží<br />

strana 7<br />

Otroctvo<br />

v kresťanskej Európe<br />

neukončil kresťanský súcit<br />

strana 34<br />

Vesmír nie je<br />

samoobsluha<br />

Naozaj musíme mať všetko?<br />

strana 46<br />

Svätý Grál<br />

východisko sily<br />

41<br />

<br />

Svet Grálu<br />

<br />

Neviete si rady<br />

s problémovými deťmi?<br />

„Venujte sa im, milujte ich a chápte“,<br />

Ako to radí ten Pavel kôň Kalpakcis vie?<br />

Fantastické strana 7<br />

schopnosti zvierat<br />

Pracuj, aby si prežil!<br />

Rešpektuje priemyselná kultúra človeka?<br />

strana 26 strana 11<br />

Keď sa duša<br />

Smieme byť<br />

vyladí<br />

v živote šťastní?<br />

Rozhovor Malé zamyslenie<br />

s Reimarom Banisom<br />

strana 22<br />

strana 38<br />

Cena 2,89 €<br />

Práca<br />

zmyslom života?<br />

www.svetgralu.sk<br />

Svet Grálu<br />

39<br />

marec – máj 2014<br />

Pozor, sprisahanie!<br />

Konšpiračné teórie,<br />

náboženstvo súčasnosti?<br />

strana 14<br />

Môj spoločník Parkinson<br />

Príbeh zo života<br />

strana 29<br />

Zlaté pravidlá<br />

úspešnej výchovy<br />

Dobré je to, čo je dobré<br />

pre všetkých<br />

strana 36<br />

Ako<br />

prekonať<br />

strach<br />

Svet Grálu<br />

<br />

42<br />

<br />

Svet Grálu<br />

december 2014 - február 2015<br />

Zážitky blízke smrti<br />

Sú to iba výplody mozgu?<br />

Cena 2,89 €<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

strana 8<br />

Rakovina a láska<br />

k sebe samému<br />

Očami homeopatie<br />

strana 40<br />

Malé a veľké<br />

strachy detí<br />

Ako im pomôcť?<br />

strana 44<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

V zajatí emócií<br />

Ako sa vyrovnať<br />

s traumou<br />

strana 16<br />

Astrál<br />

„all inclusive“<br />

Nebezpečné výlety<br />

strana 32<br />

Bdejte<br />

a modlite sa<br />

Vyrovnať sa<br />

s utrpením?<br />

„Dá sa to“ –<br />

hovorí Pavel Kalpakcis<br />

strana 8<br />

Homeopatia<br />

v záhrade<br />

môže zachrániť<br />

i zlomený stromček<br />

strana 20<br />

www.svetgralu.sk<br />

Svet<br />

Grálu<br />

Cena 2,89 €<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Hviezdne nebo<br />

nad hlavou<br />

O čiernych dierach,<br />

hroboch vesmírnych telies<br />

a lievikoch do iného sveta<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

Cena 2,89 €<br />

strana 26<br />

Na záver<br />

Prečo končí časopis<br />

Svet Grálu a čo ďalej?<br />

strana 56<br />

Cena balíka: 3,00 €<br />

Svet Grálu ročník 2014<br />

41 • Práca zmyslom života?<br />

40 • Svätý Grál - Východisko sily<br />

39 • Ako prekonať strach<br />

38 • Neprišiel aby zomrel - Posolstvo z Nazaretu<br />

Svet Grálu ročník 2013<br />

37 • Pohľad na onen svet<br />

- Putovanie duší po pozemskej smrti<br />

36 • Homosexualita. Ako jej rozumieť?<br />

35 • Naše minulé životy. Prečo ich nepoznáme?<br />

34 • Prečo horoskop niekedy nevychádza?<br />

Svet Grálu ročník 2012<br />

33 • Jeme lieky, ale zdraví nie sme<br />

32 • Život bez jedla - "Pránická strava"<br />

31 • Halucinácie alebo hlasy neviditeľných?<br />

30 • A koľko anjelov stráži Vás?<br />

Svet Grálu ročník 2011<br />

29 • Karma - Vytvorte si lepší osud<br />

28 • Ekonomika ako hazardná hra<br />

27 • Transplantácia spomienok - Prečo ľudia<br />

po transplantácii preberajú vlastnosti<br />

svojich darcov?<br />

26 • 2012 - posledné Vianoce, alebo zbytočná panika?<br />

Svet Grálu ročník 2010<br />

25 • Dospievanie - kľúč k dospelosti<br />

24 • Tajomná moc myšlienok<br />

23 • Bohovia dávnych čias?<br />

22 • Sloboda - dar alebo prekliatie<br />

Svet Grálu ročník 2009<br />

21 • Nebezpečenstvo v ezoterike<br />

20 • Je rodina prežitok?<br />

19 • Materialisti pochádzajú z opice... a Vy?<br />

18 • Krása nie je IN!<br />

Svet Grálu ročník 2008<br />

17 • Nad Tatrou sa blýska - Od Štúra k Štefánikovi<br />

16 • Zoznámte sa - Voda!<br />

15 • Duchovné príčiny chorôb<br />

14 • Zaviate doby sa prebúdzajú<br />

Svet Grálu ročník 2007<br />

13 • Bol som klinicky mŕtvy<br />

12 • Jete Éčka?<br />

11 • Vzbura živlov<br />

10 • Omyly a zázraky jasnovidectva<br />

Svet Grálu ročník 2006<br />

9 • "Dáš mi svoje srdce?"<br />

8 • Reinkarnácia - prečo si nespomíname?<br />

7 • Nevítaný hosť - duchovný rozmer interrupcie<br />

6 • Grál - legenda alebo skutočnosť?<br />

Svet Grálu ročník 2005<br />

5 • Peniaze alebo život! - sen o zdravom<br />

peňažníctve<br />

4 • Mýtus o diablovi<br />

3 • Príroda a jej sily<br />

2 • Tri dimenzie lásky<br />

1 • "Život je len náhoda..."?<br />

- neviditeľná sieť osudu<br />

Uvedené časopisy si môžete zakúpiť aj jednotlivo za jednotnú cenu 1,00 €/ks.<br />

Môžete si ich objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

Nakoniec človeku zostane iba to,<br />

čo rozdal iným.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!