SG18
27.05.2018 • Views
Share Embed Flag

SG18

ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
svetgralu

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

V ďalšom čísle časopisu:<br />

Jak to myslel Darwin<br />

titulná téma:<br />

Svet Gr álu<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Stretávame sa s názorom, že vznik a vývoj života je iba hračkou náhody.<br />

Naše znalosti sa však obmedzujú temer výlučne na hmotu. Existuje<br />

pritom princíp života, idea všetkého živého, ktorou sa vznik aj vývoj<br />

riadi. Významným pionierom na nevďačnej ceste za poznaním bol<br />

Charles Darwin.<br />

Svet Grálu č. 19<br />

vychádza v marci 2009<br />

Mária z Nazaretu<br />

Dramatizácia podľa knižnej predlohy<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

Gr alsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický Gr ailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

www.svetgralu.sk<br />

8.10.2008 19:54:15<br />

Nové Audio CD z edície Svet Grálu<br />

Mária-potla .indd 1 8.10.2008 20:00:27<br />

CD si môžete objednávať prostredníctvom kupónu v časopise,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

16/2008 SVěT GRÁLU<br />

SVěT GRÁLU<br />

<br />

17/2008 SVET GRÁLU<br />

červen – srpen 2008 · číslo 16<br />

strana 5<br />

Gándhí – experimenty a služba<br />

Gemmoterapie<br />

strana 9<br />

strana 12<br />

Jak pročišťovat organismus<br />

Indigové děti: Lidé budoucnosti?<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 22<br />

Maria z Magdaly<br />

Seznamte se:<br />

V o d a !<br />

SVET GRÁLU<br />

<br />

september – november 2008 · číslo 17<br />

Manželstvo a rozvody<br />

…alebo je to predsa len ten pravý?<br />

strana 5<br />

Ako posilňovať vyžarovanie krvi<br />

strana 10<br />

strana 34<br />

cena 78 Kč<br />

R O Z H O V O R<br />

Království růží<br />

Bol Ježiš vševediaci?<br />

strana 14<br />

Apokalypsa<br />

strana 28<br />

Voda – 2. časť seriálu<br />

strana 30<br />

cena 87 Sk / 2,89 €<br />

Nad Tatrou sa blýska<br />

Od Štúra k Štefánikovi<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Pripravujeme pre vás<br />

Kalendár f a r i e b na rok 2009<br />

■ ešte krajšie fotografie<br />

■ ku každému dňu priradená farba<br />

■ v novom veľkom nástennom formáte<br />

Vychádza v októbri 2009<br />

Svět Gr álu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

www.svetgralu.sk

OBSAH<br />

Osobnosť<br />

Nikola Tesla 5<br />

Rozhovor<br />

Liečiť? To je ako mať nadanie<br />

spievať alebo maľovať.<br />

Rozhovor s Helenou Bartošovou, ktorá<br />

pri liečení využíva svoje schopnosti<br />

jasnocítenia a jasnočujnosti. 8<br />

india<br />

Spev nádeje<br />

Hinduistickí mnísi Swami Gurusharanananda<br />

a Swami Mangalananda putovali po Európe<br />

aby spevom a osvetou získali prostriedky na<br />

zriadenie školy v Omkareshware. 12<br />

Zdravie<br />

Ako pôsobia farby na vyžarovanie krvi 14<br />

Téma<br />

Krása slovenčiny 18<br />

Téma<br />

Krása 21<br />

fotoreportáž<br />

„Krása v ľudských dielach“ 24<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Čo vlastne chcel Ježiš v skutočnosti?<br />

Zamyslenie sa nad výrokmi nového<br />

zákona a nad dnešnou interpretáciou<br />

Ježišových slov. 26<br />

NA ZAMYSLENIE<br />

Moderný názor na ženu (T. G. Masaryk) 29<br />

Zdravie<br />

Homeopatia. Pachové látky ako liečivé prostriedky? 32<br />

OSOBNOSŤ<br />

Abd-ru-shin – život a dielo<br />

IV. časť: V službe Posolstva Grálu 36<br />

NÁZORY<br />

Listy čitateľov 40<br />

NA ZÁVER…<br />

Mesiáš 42<br />

Milé čitateľky, milí čitatelia,<br />

blížia sa nám zase ďalšie Vianoce,<br />

a to je taký zvláštny čas. Tak ako<br />

každý týždeň má svoju nedeľu, každý<br />

rok má zase svoje Vianoce. Vianoce<br />

sú vlastne, keď sa to tak vezme, takou<br />

nedeľou roku. Len nám odnedávna<br />

nariadili naši jazykovední otcovia<br />

z Ústavu Akadémie Vied písať slovo<br />

Vianoce veľkým písmenom, kým na<br />

Nedeľu si ešte nikto rovnakým spôsobom<br />

netrúfol. Možno preto, že<br />

nedieľ je do roka päťdesiatdva, kým<br />

Vianoce sú len jedny, a tak sú nám<br />

tie nedele také všednejšie a veľké písmeno<br />

na začiatku si proste nezaslúžia.<br />

Navyše – ateisti trávia nedele na<br />

chate alebo na lyžiarskych vlekoch,<br />

v horších prípadoch aj v obchodných<br />

centrách. Taký deň si však na veľké<br />

písmeno nemôže robiť vôbec žiadny<br />

nárok.<br />

Vianoce – to je však niečo úplne iné.<br />

Na Vianoce sa v kostoloch nehrá len<br />

obyčajná hudba, ale prinajmenšom<br />

Rybova omša alebo Händlov Mesiáš<br />

a lyžiarske vleky zívajú na Štedrý deň<br />

prázdnotou. Skrátka, aj v tej ateistickej<br />

časti národa sa pohne niečo ako<br />

svedomie alebo dokonca pocit viny,<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2009

na úvod…<br />

a ten si určite zaslúži ocenenie, aspoň<br />

tým veľkým písmenom. Vianoce<br />

sú časom obzvlášť hrejivým, časom,<br />

keď „mráz do okien duje, v izbičke<br />

pri kachliach teplo je“, práve v tom<br />

čase zimného slnovratu sa roztápa<br />

ľadová šupka okolo duše ulietaného<br />

moderného človeka a on zisťuje, že<br />

ešte stále žije, že mu v duši ešte stále<br />

nevyhasli ideály, ktoré mu do nej ten<br />

Ktosi kedysi dávno vložil. A aj keby<br />

mal zháňať opravára na chladničku,<br />

lepšie platené miesto, alebo objednať<br />

dcérke zubný strojček – nehovoriac<br />

o darčekoch pod stromček – náhle<br />

má bytostnú potrebu zastaviť sa, sadnúť<br />

si a prinajmenšom dívať sa von<br />

oknom.<br />

Radi by sme sa, milé čitateľky a čitatelia,<br />

spolu s vami v tomto čísle zaoberali<br />

jednou takou témou, ktorá<br />

akoby patrí k Vianociam, alebo<br />

k nim má blízko. Je to pojem „krása“.<br />

Krása je však témou chúlostivou, ako<br />

všetko, čo sa nedá matematicky spočítať<br />

a pri pokladni zaplatiť. Krásu,<br />

rovnako ako napríklad hudbu môžeme<br />

vnímať každý inak. Ale môžeme<br />

sa pritom vzájomne pochopiť,<br />

a hlavne pochopiť, že krása je nám<br />

sprievodcom, každému jemu vlastným,<br />

sprievodcom tým naším kľukatým<br />

svetom.<br />

Krása totiž nie je príťažlivosť. Príťažlivosť<br />

je tovar, s ktorým obchodujú<br />

autori titulných stránok časopisov.<br />

No, ten náš časopis v tom akosi<br />

pokrivkáva. Príťažlivá ženská tvár,<br />

a nielen tvár, je taký poddruh prírodnej<br />

krásy, ktorý prosto a jednoducho<br />

človeka pritiahne, aby si čo<br />

najviac okoloidúcich pri trafike tento<br />

časopis všimlo. Aby si muži povedali:<br />

„No, toto je čertovsky zaujímavá žena,<br />

tá sa mi páči“, čo si budeme hovoriť...<br />

Pritom sú muži takými ľahko<br />

oklamateľnými amatérmi. To ženy<br />

– tie vedia naproti tomu veľmi odborne<br />

oceniť ženskú tvár a postavu,<br />

a majú presne spočítané, čo im sa-<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2009<br />

mým do toho nalešteného titulného<br />

ideálu chýba. Ženy sú pritom žičlivé<br />

a nežičlivé. Tie žičlivé si pomyslia:<br />

„Dofrasa, keby som tak mala o päť<br />

kíl menej a k tomu preč tie faldy pod<br />

bradou a tuto a tamto.“ Tie nežičlivé<br />

si v duchu dajú ruky v bok, nadýchnu<br />

sa a povedia: „Tak, holúbok, teba by<br />

som rada videla vešať bielizeň a chodiť<br />

na nákupy s igelitkami. To sa ti<br />

to pózuje, keď nemusíš po práci vyzdvihnúť<br />

deti zo škôlky a šaty z čistiarne.<br />

Tiež ťa, ako vidím, nehnevá<br />

pečeň a doma nečaká predvianočné<br />

upratovanie.“<br />

Ale to sme sa trochu zarozprávali.<br />

Nedávno sme boli so skupinou turistov<br />

na zámku. Bol plný krásneho<br />

vycibreného vkusu – maľby, obrazy,<br />

nábytok, jedálenské servisy a ďalšie<br />

všelijaké pekné čačky. Pozeráte sa na<br />

to všetko, počúvate sprievodkyňu,<br />

disciplinovane sa držíte v húfe ostatných,<br />

občas niečo znalecky zamrmlete,<br />

ale po celý čas vám zo všetkého<br />

najviac vŕta hlavou otázka: aké to je,<br />

narodiť sa ako šľachtic, vyrastať od<br />

detstva v takom prostredí, nosiť brokátové<br />

šatôčky a nacvičovať s učiteľom<br />

vyberané vystupovanie? Je toto<br />

krása? Čím sa vlastne zamestnáva od<br />

rána do večera aristokrat, ktorý nemusí<br />

chodiť do kancelárie, do firmy,<br />

do továrne? Len sa rozváža po Európe<br />

a navštevuje svojich súkmeňovcov?<br />

Postáva len tak s pohárikom sherry<br />

v ruke na romantických večierkoch?<br />

Jeden taký pán dostal v reštitúcii svoj<br />

majetok naspäť a krátko nato ponuku<br />

na vstup do diplomatických služieb<br />

Českej republiky. To je úžasná a užitočná<br />

služba, v ktorej môžete zhodnotiť<br />

svoj neoficiálny šľachtický titul<br />

aj vyberané správanie. Ale on dlho<br />

nevydržal pozerať sa na plebejské lomozenie<br />

zamestnancov v závodnej<br />

jedálni a celkom neušľachtilé intrigy,<br />

závisť a nízke správanie sa ministerských<br />

úradníkov – a odišiel odtiaľ.<br />

„V tomto prostredí ja žiť nebudem“,<br />

povedal. Myslím, že potom založil<br />

nejakú dobročinnú nadáciu a podporoval<br />

študentov, alebo niečo podobného.<br />

Toto prostredie na zámku nie je<br />

krása, povedal som si, je to len kúsok<br />

krásy, zvyšok je potešenie labužníka<br />

a pocit výnimočnosti. Zrýchlil som<br />

krok, aby som dohonil sprievodkyňu<br />

a ostatných zo skupiny.<br />

Ja som krásu videl. Bola spojená<br />

s láskou ako neroztrhnuteľná dvojhviezda.<br />

Keď láska pohasne, krása<br />

zájde, stratí sa ako sfúknutý plameň<br />

lampy a prestane napĺňať dom<br />

svetlom a vôňou. Stretli sme sa na<br />

ulici, mala na sebe kabát s kapucňou<br />

a džínsy. Už sa stmievalo, ale vychádzala<br />

z nej taká žiara. Dlho sme sa<br />

nevideli. „Ako sa máte?“ spýtal som<br />

sa. Placho sa usmiala: „Rozviedli sme<br />

sa“, povedala, „veľmi to bolelo, ale už<br />

to nešlo – žiť spolu. Nemala som odvahu<br />

to urobiť, až láska mi ju dodala.“<br />

Tu mi až došlo, čo celý ten čas presvecuje<br />

náš rozhovor. Šťastie, to je to, čo<br />

jej žiarilo z očí, úsmevu, z celej tváre.<br />

„Žijem s priateľom v podnájme…“<br />

zase ten plachý, ospravedlňujúci pohľad.<br />

Ja viem, čo znamenal – ľudia<br />

si pomyslia: »našla si iného«. Ale<br />

pozrieš sa jej do očí a vieš: je v tom<br />

čosi odinakiaľ, láska a krása. Naraz<br />

je krása v tvári, v pohyboch, v slovách,<br />

čosi pokropilo život tej ženy<br />

svätenou vodou a zrazu je všetko<br />

celkom nové a krásne. Sadol som si<br />

na lavičku v parku, pozoroval uponáhľaných<br />

ľudí, ženúcich sa za akýmisi<br />

dôležitými cieľmi, zahĺbených<br />

samých do seba, čosi riešiacich kdesi<br />

vnútri... navonok bezmyšlienkovití,<br />

nerozhliadajúci sa okolo seba… „Ľudia,<br />

buďte krásni“, hovoril som im<br />

v duchu. Krásy vôkol je málo a svet<br />

na to hynie. Ale oni nepočuli.<br />

Ľudia, buďte krásni. Krásy vôkol je<br />

málo a svet na to hynie, viete?<br />

Artur Zatloukal

Osobnosť<br />

Už v detstve sa u mladého Nikolu<br />

prejavila mimoriadna schopnosť,<br />

ktorú on sám nazýva zvláštna porucha<br />

1 .Tá spočívala v tom, že sa<br />

mu pred zrakom zjavovali obrazy,<br />

často sprevádzané silnými zábleskami<br />

svetla. Ako<br />

píše vo svojich<br />

memoároch, boli<br />

to obrázky vecí<br />

i scén, ktoré skutočne<br />

videl, neboli<br />

to iba predstav<br />

y. Niekedy<br />

nebol schopný<br />

rozlíšiť, či to, čo<br />

vidí, je skutočne<br />

hmotné alebo nie. Najprv ho táto<br />

schopnosť desila a svoju myseľ sa<br />

neželaných vnemov pokúšal zbaviť.<br />

Časom to zvládol cez mentálne<br />

cvičenia a v sedemnástich rokoch,<br />

keď sa začal zaoberať vynaliezaním,<br />

s potešením zistil, že môže<br />

s najväčšou ľahkosťou vizualizovať<br />

1 . Pri vynaliezaní nepotreboval<br />

modely, ani výkresy či experimenty.<br />

Keď mu napadla myšlienka, začal<br />

s ňou v mysli pracovať: menil konštrukciu,<br />

skúšal rôzne vylepšenia<br />

a v mysli aj svoje zariadenia uvádzal<br />

do chodu. Keď už v duchu urobil<br />

všetky možné vylepšenia a už<br />

nikde nevidel žiadne chyby, začal<br />

konštruovať konečný produkt. Výsledkom<br />

jeho tvorivého postupu bol<br />

fakt, že prístroje pracovali tak, ako<br />

ich vymyslel a experimenty prebiehali<br />

tak, ako si ich naplánoval.<br />

Spôsob, akým sa Teslovi podarilo<br />

ovládnuť svoje mimoriadne schopnosti,<br />

opisuje Tesla vo svojich spomienkach<br />

takto: „Počas svojich<br />

neustálych mentálnych cvičení<br />

som rozvinul svoje pozorovacie<br />

sily. Všimol som si, že objavovaniu<br />

sa obrazov vždy predchádzali vízie<br />

skutočných scén za zvláštnych<br />

a všeobecne veľmi výnimočných<br />

podmienok a ja som bol pri kaž-<br />

Nikola<br />

Tesla<br />

Koncom minulého roka usporiadalo Múzeum kultúry Chorvátov na<br />

Slovensku výstavu „Nikola Tesla - človek, ktorý rozsvietil svet“. Veľkí<br />

i malí návštevníci s úžasom pozorovali, ako sa žiarovka rozsvietila<br />

v ruke lektora po tom, čo spustil nejaký prístroj. Takto efektne priblížil<br />

sprievodca jeden z mnohých fyzikálnych javov, ktoré N. Tesla objavil.<br />

Pútavé demonštrácie a zaujímavé rozprávanie o životných peripetiách<br />

vynálezcu vo mne prebudili hlbší záujem o túto osobnosť. Dovtedy mi<br />

bolo meno Tesla známe ako jednotka magnetickej indukcie či názov<br />

elektrotechnického podniku v Stropkove na východnom Slovensku.<br />

kladalo, že bude posledný,<br />

sa zúfalý otec<br />

prirútil do miestdej<br />

príležitosti hnaný túžbou nájsť<br />

pôvodný impulz. Po krátkej dobe<br />

sa toto úsilie stalo takmer automatickým<br />

a získal som veľkú obratnosť<br />

v prepájaní príčiny a následku.<br />

Na svoje prekvapenie som<br />

si čoskoro uvedomil, že každá myšlienka,<br />

ktorú som pojal, mala príčinu<br />

vo vonkajšom dojme. V priebehu<br />

času mi bolo zrejmé, že som<br />

obyčajným automatom, vybaveným<br />

silou k pohybu, ktorý reaguje na stimuly<br />

zmyslových orgánov a podľa<br />

toho koná a myslí.“<br />

Táto metóda, odborne nazývaná<br />

introspekcia, mu poskytla potrebný<br />

nadhľad a vnútorný pokoj pri riešení<br />

mnohých životných zvratov.<br />

Bankrot, zničenie celého laboratória<br />

s výsledkami niekoľkoročných<br />

výskumov pri požiari, odporné<br />

osočovania konkurenciou boli len<br />

jednými z mnohých. Mimochodom,<br />

Tesla pri introspekcii poznamenal,<br />

že tlak v zamestnaní a nepretržitý<br />

prúd dojmov, ktorý sa vlieva do vedomia<br />

všetkými kanálmi, robí modernú<br />

existenciu (človeka) v mnohých<br />

ohľadoch<br />

riskantnou. Väčšina<br />

ľudí je tak pohltená<br />

pozorovaním<br />

vonkajšieho<br />

sveta, že úplne zabúda<br />

na to, čo sa<br />

deje v ich vnútri<br />

a riskuje vznik rôznych<br />

psychosomatických<br />

ochorení...<br />

OBJAVENIE ROTUJÚCEHO<br />

MAGNETICKÉHO POĽA<br />

Teslov otec bol duchovný v pravoslávnej<br />

cirkvi a nikdy nepochyboval<br />

o tom, že jeho syn bude tiež kňazom.<br />

Táto predstava spôsobovala Nikolovi<br />

veľkú traumu, pretože on sa túžil stať<br />

inžinierom. Chlapec bol fascinovaný<br />

demonštráciami fyzikálnych zákonov,<br />

ktoré predvádzal profesor fyziky. Raz<br />

bol svedkom pokusu, počas ktorého<br />

sa začala otáčať pohyblivá časť jednoduchého<br />

prístroja vplyvom účinku<br />

elektriny. Mladíkova predstavivosť<br />

sa rozpálila. Fascinovaný sa chcel<br />

o tejto podivuhodnej sile dozvedieť<br />

viac. Teslov otec bol však vo svojom<br />

rozhodnutí neoblomný. Až cholera,<br />

na ktorú jeho syn ochorel, zmenila<br />

otcovo rozhodnutie. Deväť mesiacov<br />

bol Nikola upútaný<br />

na lôžko, jeho životná<br />

energia bola<br />

vyčerpaná a ocitol<br />

sa na pokraji smrti.<br />

Po jednom záchvate,<br />

o ktorom sa predpo-<br />

Otec<br />

N. Teslu<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Osobnosť<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

nosti k trpiacemu synovi a pokúšal sa<br />

ho povzbudiť. Nikola spomenul, že by<br />

sa mu snáď uľavilo, keby ho nechali<br />

študovať inžinierstvo. „Pôjdeš študovať<br />

na tú najlepšiu technickú inštitúciu<br />

na svete,“ sľúbil otec. Zo srdca mladíka<br />

spadlo veľké závažie, ale nebyť zázračného<br />

lieku táto úľava by prišla neskoro.<br />

V rámci ročnej rekonvalescencie sa<br />

Tesla často potuloval po horách, čo<br />

malo blahodarný vplyv na jeho telo<br />

i ducha. V tomto období sa začalo aj<br />

jeho vynaliezanie, rozvíjal množstvo<br />

nápadov, ale bez znalosti princípov si<br />

uvedomoval, že boli nerealizovateľné.<br />

Teoretické i praktické vedomosti si<br />

dopĺňal štúdiom na technickej univerzite<br />

v Grazi.<br />

Enormná túžba<br />

po vedomostiach<br />

hnala mladého<br />

Nikolu do dvadsaťhodinového<br />

štúdia denne,<br />

čo trvalo mesiace.<br />

Raz profesor<br />

demonštroval<br />

rôzne účinky<br />

jednosmerného elektrického prúdu na<br />

dyname. Pri predvádzaní stroja zberné<br />

kartáče veľmi iskrili a robili problémy.<br />

Inštinkt Teslovi napovedal, že by<br />

bolo možné zostrojiť motor i bez nich<br />

a spomenul to pred profesorom. Ten<br />

prehlásil, že by to bolo niečo ako perpetuum<br />

mobile, teda nemožné. Tesla<br />

vychádzal z objavu M. Faradaya, ktorý<br />

zistil, že ak nechal otáčať drôtenú špirálu<br />

v magnetickom<br />

poli,<br />

pretekal ňou<br />

striedavý prúd.<br />

Teslovi napadlo,<br />

že ak striedavý<br />

elektrický<br />

prúd vzniká<br />

otáčavým pohybom<br />

v magnetickom<br />

poli,<br />

potom by bolo<br />

možné dosiahnuť otáčavý pohyb silou<br />

magnetického poľa vytvoreného striedavým<br />

prúdom. Po dokončení štúdií<br />

odišiel Tesla do Prahy, aby si rozšíril<br />

poznatky z elektrotechniky. Z Prahy<br />

Tesla prišiel do Budapešti. Práve v Budapešti<br />

Tesla konečne objavil riešenie<br />

„Praktický úspech nejakej myšlienky, bez ohľadu na jej<br />

vlastnú hodnotu, závisí od postoja súčasníkov. Ak prichádza<br />

vo vhodnom čase, prijmú ju; ak nie, môže dopadnúť<br />

podobne ako výhonky, ktoré vyláka zo zeme teplé slnko,<br />

len aby ich poškodil a spomalil ich rast nasledujúci mráz.“<br />

Nikola Tesla<br />

problému - rotujúce magnetické pole<br />

vytvorené dvojicou striedavých prúdov.<br />

Tomu však predchádzalo úplné<br />

nervové i fyzické zrútenie vynálezcu,<br />

kam ho doviedlo jeho nadmerné prepínanie<br />

duševných i telesných síl. Po<br />

tomto objave Tesla v rýchlom slede objavil<br />

a vypracoval podrobnosti celého<br />

systému založeného na striedavom<br />

prúde, a tak dnes, vďaka Teslovi, varíme,<br />

perieme,<br />

vysávame či<br />

umývame riad,<br />

alebo pracujeme<br />

na počítači,<br />

využívame<br />

internet<br />

či cestujeme<br />

r ý c h l i k o m<br />

alebo metrom.<br />

Tesla v Amerike<br />

Tesla sa po predaji budapeštianskej<br />

spoločnosti presťahoval do Paríža,<br />

kde sa zamestnal v Edisonovej<br />

spoločnosti. Spoločnosť sa v čase<br />

Teslovho príchodu nachádzala vo<br />

veľkých problémoch. Dodala kompletný<br />

Edisonov osvetľovací systém<br />

pre nemecké železnice. Pracovníci<br />

pri inštalácii systému urobili niekoľko<br />

závažných chýb, ktoré pri uvedení<br />

spôsobili skrat a zdemolovanie<br />

steny, a to pred očami nemeckého<br />

cisára 2 . Edisonovi hrozilo zničenie<br />

povesti i jeho európskej spoločnosti.<br />

Pri odstraňovaní chýb sa uplatnil<br />

nápadmi sršiaci<br />

mladý<br />

Tesla. Tu si ho<br />

všimol Edisonov<br />

najbližší<br />

spolupracovník<br />

Charles Batchellor<br />

a navrhol<br />

Teslovi, aby<br />

prišiel pracovať<br />

do Ameriky<br />

k Edisonovi. Tesla, ktorý návrh prijal,<br />

mal už v tom čase vyriešenú teóriu<br />

striedavého prúdu a veril, že keď si<br />

Edison uvedomí jeho výhody, predovšetkým<br />

možnosť prenosu elektriny<br />

na veľké vzdialenosti, čo u jednosmerného<br />

prúdu nebolo možné, dá<br />

prednosť striedavému pred jednosmerným<br />

prúdom. Edisonove spoločnosti<br />

však mali všetky patenty<br />

na jednosmerný prúd a investovali<br />

veľké prostriedky do systémov výroby<br />

a rozvodov jednosmerného<br />

prúdu. Edison sa na začiatku rozvoja<br />

využívania elektriny v Amerike<br />

spojil s viacerými investormi, medzi<br />

ktorými bol aj bankár J. P. Morgan,<br />

ktorý neskôr vstúpil zásadným spôsobom<br />

do Teslovho života. Tesla na<br />

rozdiel od Edisona žil vo svete svojich<br />

ideí a vynálezov, málo sa zaujímal<br />

o financie či nejakú návratnosť

Osobnosť<br />

kapitálu. Celkom zákonite sa tí dvaja<br />

museli rozísť a Tesla po odchode od<br />

Edisona zakladá vlastnú spoločnosť.<br />

V tom čase prihlasuje najvýznamnejšie<br />

patenty týkajúce sa viacfázového<br />

prenosu elektrickej energie.<br />

O rok nato, v čase veľkej ekonomickej<br />

krízy spoločnosť zaniká a Tesla<br />

sa musí živiť fyzickou prácou. Avšak<br />

Teslove objavy nezostali nepovšimnuté<br />

a Americká spoločnosť elektroinžinierov<br />

pozýva Teslu, aby prednášal<br />

o prednostiach striedavého<br />

prúdu. Na prednáške bol prítomný aj<br />

George Westinghouse, konkurent T.<br />

A. Edisona a ponúkol Teslovi milión<br />

dolárov za všetky jeho patenty súvisiace<br />

so striedavým prúdom. Ideálmi<br />

žijúci vynálezca jeho ponuku<br />

prijal a neuvedomil si dôsledky tohto<br />

rozhodnutia pre jeho budúcnosť. Zo<br />

ziskov plynúcich z využívania Teslových<br />

patentov sa časom vytvorila<br />

najbohatšia spoločnosť v USA a ich<br />

autor z toho nemal ani cent. Tesla<br />

peniaze od Westinghousa využil na<br />

zriadenie laboratória, v ktorom sa<br />

zaoberal výskumom prúdu pri vysokých<br />

napätiach a frekvenciách a tiež<br />

rezonanciou - javom, ktorý zosilňuje<br />

a zväčšuje malé pohyby. Zistil,<br />

že elektrické obvody s cievkami<br />

a kondenzátormi, ktoré už dávnejšie<br />

objavil, sa správajú rezonančne<br />

a že keď v pravom čase dodá takému<br />

obvodu len malé množstvo elektrickej<br />

energie, získa veľmi vysoké<br />

napätie a veľmi vysokú frekvenciu 2 .<br />

Počas tohto najtvorivejšieho<br />

obdobia prišiel<br />

na spôsob prenosu<br />

energie na akúkoľvek<br />

vzdialenosť bez použitia<br />

drôtov. Tieto objavy<br />

viedli k vývoju rozhlasového<br />

prijímača a televízie,<br />

elektromotora<br />

pre pohon automobilov,<br />

ovládania lodí<br />

bezdrôtovým prenosom<br />

i ďalších vynálezov, z ktorých<br />

sa niektoré začali využívať až sto rokov<br />

po ich objavení. Veľmi podobne,<br />

ako to bolo s využívaním striedavého<br />

elektrického<br />

prúdu, sa začala<br />

odvíjať história<br />

ďalšieho zásadného<br />

Teslovho<br />

objavu - prenosu<br />

energie bezdrôtovým<br />

spôsobom.<br />

Tesla napísal článok<br />

do novín o svojich nových objavoch<br />

súvisiacich s bezdrôtovým prenosom<br />

energie. V článku nazvanom<br />

Problém zvýšenia dodávky energie<br />

ľudstvu navrhol Tesla svetový systém,<br />

ktorý umožní okamžitý a presný bezdrôtový<br />

prenos akýchkoľvek signálov,<br />

správ alebo znakov do všetkých kútov<br />

sveta. Najneobyčajnejším bolo<br />

tvrdenie, že človek bude môcť získavať<br />

zo zeme zadarmo neohraničené<br />

množstvo energie. Článok si prečítal<br />

aj J. P. Morgan, jeden z rozhodujúcich<br />

investorov do spoločnosti<br />

General Electric, ktorá vybudovala<br />

rozvodnú elektrickú sieť a predávala<br />

elektrickú energiu po celej krajine.<br />

Pri čítaní článku si uvedomil,<br />

že úspech jeho spoločnosti spočíva<br />

na Teslových patentoch na striedavý<br />

prúd a Tesla prichádza s novým systémom,<br />

ktorý ich má nahradiť. Ak by<br />

mal Tesla pravdu, celý elektrotechnický<br />

priemysel by začínal odznova.<br />

Ak by pravdu nemal, jeho investície<br />

do General Electric by<br />

boli bezpečné. Morgan<br />

chcel mať istotu<br />

a ponúkol Teslovi<br />

podporu pri vybudovaní<br />

Celosvetového<br />

bezdrôtového systému.<br />

Tesla nemal dostatok<br />

financií na realizáciu<br />

tak ohromného projektu<br />

a tak bol nútený<br />

prijať Morganove podmienky<br />

– 150 000 $ za 51 percentný<br />

podiel na všetkých „bezdrôtových“<br />

patentoch. Projekt CBS sa rozbehol,<br />

vybudovali sa potrebné zariadenia.<br />

Pred uvedením<br />

systému do skúšobnej<br />

prevádzky,<br />

keď bolo potrebné<br />

už iba umiestniť<br />

na vrchol vysielacej<br />

veže medenú<br />

kupolu, odmietol<br />

J. P. Morgan poskytnúť<br />

prostriedky na dokončenie<br />

projektu. Zúfalý Tesla ho požiadal,<br />

aby mu vrátil právo na jeho vynálezy,<br />

dúfajúc, že nájde iných investorov.<br />

Oslovil kanadskú vládu, ktorá<br />

bola ochotná mu pomôcť. Morgan<br />

odpovedal, že zmluva je zmluva a nebude<br />

ju meniť. Teslove vynálezy už<br />

nemohli ohroziť systém striedavého<br />

elektrického prúdu i celý elektrotechnický<br />

priemysel. Zdiskreditovaný<br />

Tesla sa v nasledujúcich rokoch<br />

zaoberal vynálezmi, ktoré súviseli so<br />

strojárstvom. Vynašiel turbínu bez<br />

lopatiek, „letúň s vertikálnym vzletom“<br />

a ďalšie. V posledných rokoch<br />

Teslovho života ho verejnosť začala,<br />

vďaka jeho extravagantným novinovým<br />

stĺpcom, vnímať ako „bláznivého“<br />

starca, ktorý predpovedá zázraky.<br />

Dnes vieme, že väčšina ním<br />

popísaných „zázrakov“ sa stala skutočnosťou.<br />

1. Neobyčejný život Nikoly Tesly<br />

Rudolf Harčarík<br />

2. Robert Lomas: Muž, ktorý vynašiel 20.storočie<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Rozhovor<br />

Liečiť?<br />

To je ako mať nadanie spievať alebo maľovať<br />

„To nie je len očko, pani Šuláková. Ja ten tlak cítim aj v nose a celej tejto časti<br />

hlavy,“ hovorí mi liečiteľka, ktorej som sa spýtala na večne zapálené oko<br />

môjho synčeka. „Tak aspoň vidíte, ako to funguje v praxi,” hovorí po našom<br />

rozhovore pre časopis. Helena Bartošová učila trinásť rokov na strednej škole.<br />

Dnes sa štyridsaťdvaročná matka dvoch detí živí ako liečiteľka – teda oficiálne<br />

ako psychoporadkyňa. Využíva pri tom schopnosti jasnocítenia a jasnočujnosti<br />

– ich prostredníctvom pomáha už štvrtý rok, navštívilo ju zhruba tri tisíc<br />

ľudí… Hovorí, že učiteľstvo bolo dobrou prípravou na povolanie liečiteľky.<br />

Učila telesnú výchovu, kde sa zaoberala fyzickým telom a základy spoločenských<br />

vied, kde učila napríklad filozofiu, sociológiu a psychológiu.<br />

Rozhovor s liečiteľkou Helenou Bartošovou<br />

SG: Učiteľstvo – liečiteľstvo – to sa<br />

pekne rýmuje… Ako ste sa k liečiteľstvu<br />

dostali? Prešli ste aj sama<br />

nejakou skúsenosťou, kedy ste potrebovali<br />

pomoc liečiteľa?<br />

V podstate to tak bolo. Ako malá<br />

som nemávala žiadne mimoriadne<br />

vnemy, ktoré by nasvedčovali tomu,<br />

že z „toho dievčaťa raz bude liečiteľka“.<br />

Zato som vraj oplývala učiteľskými<br />

maniermi ako je riadenie,<br />

vedenie, hodnotenie, známkovanie,<br />

túžba pomáhať druhým a „občas<br />

im vnútiť niečo svoje“, ale aj schopnosť<br />

komunikácie a kreativity. Môj<br />

mladší brat na toto obdobie nerád<br />

spomína, pretože on bol obeťou<br />

uplatňovania mojich vrodených<br />

vlôh. Nakoniec som si ako „barania<br />

žena“ splnila svoj prvý profesijný<br />

sen a skutočne som sa stala učiteľkou.<br />

Z trinástich rokov strávených<br />

učením na strednej škole som desať<br />

rokov snívala o praxi zameranej na<br />

duševnú a fyzickú regeneráciu. Už<br />

vtedy ma liečiteľstvo a alternatívna<br />

medicína priťahovali a mrzelo ma,<br />

že „tie liečiteľské schopnosti proste<br />

nemám“. Veľmi som po nich túžila<br />

a vôbec som netušila, že už vo mne<br />

dávno driemu a striehnu na pravú<br />

chvíľu, aby sa prejavili.<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

SG: Takže – kedy sa vynorili?<br />

V roku 1993, keď som sa po splnení<br />

svojich dovtedajších životných prianí<br />

paradoxne ocitla na fyzickom i psychickom<br />

dne, sa mi „náhodou“ dostala<br />

do ruky kniha lekára a liečiteľa<br />

MUDr. Jana Paloučka „Cesta k životu“.<br />

Šesť rokov nato som sa stala<br />

jeho pacientkou a za ďalších šesť rokov<br />

„žiačkou“. Podelím sa s vami<br />

o zážitky z mojej prvej návštevy, aby<br />

som svojich súčasných i potenciálnych<br />

„pacientov“ povzbudila, že ani<br />

ja som nebola žiadnou výnimkou.<br />

Pán Palouček ma vtedy usadil na stoličku,<br />

uprel zrak do mojej solárnej<br />

čakry a začal vymenovávať moje energeticko-fyzické<br />

oslabenia. A keďže<br />

všetko „trafil“, získal si okamžite<br />

moju dôveru. Potom nasledovali dve<br />

otázky prenesené veľmi prísnym hlasom:<br />

„Akým spôsobom sa chcete v živote<br />

realizovať?“ a „Aký je váš vzťah<br />

k vašim deťom?“ Prekvapil ma, obe<br />

som totiž v tom čase usilovne riešila.<br />

Pán doktor ma proste svojimi schopnosťami<br />

ohromil a tak som si pomyslela:<br />

„To by bolo, takto to vedieť! Len<br />

sa tak pozrieť a hneď všetko vedieť!<br />

A dnes ďakujem, že sa u mňa vtedy<br />

nič takého neotvorilo, pretože človek<br />

plný pýchy, ako som bola ja, by<br />

napáchal omnoho viac zla než dobra.<br />

Vzhľadom na to, že dnes už smiem<br />

pracovať s jasnocítením a jasnočujnosťou,<br />

verím, že som v lekciách pokory<br />

predsa len trochu pokročila.<br />

SG: Aké to bolo, keď sa u vás začali<br />

prejavovať schopnosti jasnočujnosti<br />

a jasnocítenia?<br />

Túžbu po spojení s duchovnými<br />

sprievodcami vo mne vyvolávali<br />

knihy, ktoré som už roky čítala. A pretože<br />

moje chcenie bolo veľké, naskytala<br />

sa možnosť realizácie. Pamätám<br />

sa, že som sa bála „niečo vidieť“, tak<br />

som vysielala do éteru, že chcem len<br />

počuť! A jedného dňa som si náhle<br />

uvedomila, že si na otázky odpovedám<br />

rýchlejšie, než stačím vo svojej<br />

hlave vymyslieť odpovede. Spojenie<br />

bolo nadviazané. Bolo milé, zvláštne,<br />

dobrodružné a neuveriteľné. Najskôr<br />

bolo možné prijímať informácie len<br />

pre seba, neskôr aj pre druhých. S mojím<br />

duchovným rastom sa menia aj<br />

moji duchovní sprievodcovia. Je to<br />

logické, sprievodcovia musia byť vždy<br />

o krôčik pred nami, aby nás mohli<br />

viesť. Vyplýva to z tzv. zákona rovnorodosti,<br />

že rovnaké priťahuje vždy<br />

zase rovnaké. Tak sa naplnil môj<br />

druhý profesijný sen. Po desiatich rokoch<br />

čakania pracujem vo svojej praxi<br />

duševnej a fyzickej regenerácie a ďakujem<br />

životu, že mi to nedovolil skôr.

Rozhovor<br />

SG: Prečo to, podľa vás, muselo trvať<br />

tak dlho?<br />

Spätne sa ukazuje, že išlo o nevyhnutnú<br />

prípravu, vďaka ktorej som dnes<br />

schopná „ustáť“ spoluprežívanie ťažkých<br />

ľudských osudov, pracovať bez<br />

ujmy so silami, s ktorými nie je radno<br />

sa zahrávať, a pritom nezmalomyseľnieť<br />

z ekonomických podmienok pre<br />

malých podnikateľov. Za ten čas som<br />

sa naučila väčšej trpezlivosti, vytrvalosti<br />

– nevzdávať sa svojich snov,<br />

ktoré v sebe často nesieme s určitým<br />

účelom, a tiež dôverovať najvyššej sile,<br />

ktorá to s nami vždy myslí dobre.<br />

SG: Dalo by sa povedať, že teraz už<br />

je liečiteľstvo vaším povolaním. Vy<br />

ste však začínali najprv Dornovou<br />

terapiou a Breussovou masážou. Vysvetlíte<br />

nám ešte, o čo v nich vlastne<br />

ide?<br />

V čase, keď som si chcela otvoriť<br />

prax, hľadala som metódy založené<br />

na celostnom prístupe. Vtedy prišla<br />

ponuka Dornovej terapie a Breussovej<br />

masáže. Veľmi stručne povedané –<br />

Dornova terapia spoločne s Breussovou<br />

masážou pomáhajú pri bolestiach<br />

chrbta, krížov, panvy a kĺbov, a veľmi<br />

dobre sa dopĺňajú. Ide o laickú liečbu,<br />

ktorá spája manuálne techniky, prácu<br />

s energiou, s reflexnými bodmi, a navyše<br />

hľadá aj duševné príčiny ochorení.<br />

Pri Breussovej masáži pôsobíme<br />

manuálne a energeticky. Pokiaľ<br />

máme dobré vyciťovanie (intuíciu),<br />

môžeme pri nej odhaliť aj duševné<br />

príčiny fyzického ochorenia.<br />

SG: Pokiaľ viem, vy ste sa nedržali<br />

striktne nejakého návodu, ako takú<br />

masáž robiť… a vďaka tomu sa u vás<br />

začali prejavovať aj ďalšie schopnosti.<br />

Je to tak?<br />

Áno. Pôsobila som na jednotlivé<br />

miesta, kým som cítila, že to tečie<br />

(smiech) – hovorím o energii. Nepôsobila<br />

som tam minútu alebo dve,<br />

ako hovorí návod. Časom som začala<br />

pociťovať, že tu alebo tam nie je niečo<br />

v poriadku. Pýtala som sa: Čo sa to tu<br />

deje? Tam je hrozný smútok… a začala<br />

som si vyhodnocovať tú informáciu,<br />

ktorú cítim telesne a ktorá mi prišla<br />

akoby z éteru: Problémy s manželom…<br />

a v tom okamihu som si uvedomila,<br />

že liečim rukami a k tomu naraz počujem<br />

aj tú duševnú príčinu, ktorú<br />

nemožno vymyslieť hlavou, pretože<br />

tých ľudí nepoznám, takže o ich problémoch<br />

nemôžem vedieť. Pomocou<br />

týchto metód som si potom riadila<br />

postup práce podľa seba. Vedela som<br />

už, že keď sa na človeka naladím, tak<br />

jeho fyzické problémy cítim vo svojom<br />

tele; podľa intenzity vnímam, či<br />

je to práca pre lekára, alebo či na to<br />

stačí liečiteľ… a hlavne, čo pre to má<br />

urobiť dotyčný sám… Takže sa v tom<br />

krásne spájajú tieto dve schopnosti –<br />

jasnocítenie, ktoré používam pre úroveň<br />

energeticko-fyzickú a jasnočujnosť<br />

na príjem informácií z vyšších<br />

nemateriálnych úrovní.<br />

SG: Predstavujem si, že to musí byť<br />

veľmi zaťažujúce cítiť na svojom vlastnom<br />

tele problémy niekoľkých ľudí za<br />

deň… Ako to zvládate?<br />

V stave, v ktorom som bola pred<br />

tými desiatimi rokmi, by som tie<br />

ťažké stavy ľudí – psychické i fyzické<br />

– nevydržala. No mala som dobrú<br />

prípravu: školstvo i môj osobný život,<br />

ktorý vôbec nebol ľahký – takže<br />

som mala na čom stavať. Vďaka tomu<br />

dnes už zmôžem veci, ktoré by som<br />

v minulosti nezvládla. No a musím<br />

sa o seba duševne aj fyzicky starať,<br />

v čom, priznám sa, niekedy pokrivkávam.<br />

Ale snažím sa.<br />

SG: Mnoho našich čitateľov bude<br />

určite zaujímať, kto sú tí vaši „duchovní<br />

poradcovia“?<br />

Ja ich vnímam ako duše ľudí, ktorí<br />

žili na zemi a na „druhej strane” teraz<br />

pokračujú vo svojom duchovnom vývoji.<br />

Snažia sa byť lepšími, niekam sa<br />

vyvinúť, posunúť – tým, že nám pomáhajú,<br />

rastú aj oni. Takže vlastne ide<br />

o akúsi vzájomnú spoluprácu. Predstavujem<br />

si ich ako svetelné bytosti, bez<br />

hmotného tela, iba s jeho obrysmi. Pokiaľ<br />

som mala nejaký vizuálny vnem,<br />

bola to vždy postava podobná figúrke<br />

z „Človeče nehnevaj sa” – z bielej hmloviny.<br />

Farby nevidím, iba biele svetlo.<br />

Prevažne ich vnímam citom. Asi ako<br />

keď je niekto za dverami. Vy ho nevidíte,<br />

ale viete, že tam je. Stupeň duchovnej<br />

zrelosti liečiteľa alebo mediálneho<br />

človeka pritom podstatným spôsobom<br />

rozhoduje o tom, s akými úrovňami,<br />

alebo s kým je možné nadviazať spojenie.<br />

Každý liečiteľ by mal vedieť, že aj<br />

keď je jeho dar alebo skôr nadanie hocijako<br />

veľké, môže vidieť, počuť a cítiť<br />

v skutočnosti len toľko, koľko mu dovolí<br />

jeho vlastná vnútorná zrelosť! Nemožno<br />

proste vidieť alebo počuť nič iné<br />

než to, čo je s ním rovnorodé. Žiadne<br />

kurzy ani metódy nemôžu zaručiť, že<br />

sa takto pracujúci človek vyvíja aj po<br />

duševnej a duchovnej stránke. Čistota<br />

liečivej sily, ktorá cez vás prúdi pri liečení<br />

vkladaním rúk alebo pri prijímaní<br />

informácií z vyšších úrovní vždy zákonite<br />

zodpovedá čistote vášho vnútra.<br />

Tým sa stávate zodpovedným nielen<br />

za seba, ale aj za toho, kto vám prejavuje<br />

dôveru. Samoľúbosť, nedostatok<br />

pokory a polovičaté vedenie prináša do<br />

tejto profesie len polovičaté výsledky<br />

a nebezpečenstvo omylov. Je osobnou<br />

zodpovednosťou človeka, akú pomoc<br />

prijíma – a osobnou zodpovednosťou<br />

liečiteľa, akú pomoc ponúka.<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Rozhovor<br />

SG: Ako si máme predstaviť sedenie<br />

u vás: prídem a poviem vám, že<br />

ma bolí ruka? Alebo na to prídete<br />

sama?<br />

Keď mi poviete, že vás bolí ruka,<br />

odpoviem vám, že nie som automechanik<br />

a neopravujem súčiastky…<br />

a potom je na vás, či odídete, alebo<br />

zostanete...<br />

SG: …tak ja zostanem. Čo sa bude<br />

diať?<br />

Áno, väčšina klientov tiež zostane…<br />

(smiech) Moje prvé stretnutie s klientom<br />

začína vždy teóriou, nie praxou.<br />

V úvode vysvetlím, že všetky metódy,<br />

ktoré využívam, či už pre telo,<br />

energiu alebo dušu, sú založené na<br />

princípoch celostnej medicíny. Pokiaľ<br />

sa dotyčný stotožňuje s mojím<br />

prístupom k liečeniu, navrhnem mu<br />

„zmapovanie“ zdravotného stavu po<br />

stránke fyzickej i psychickej. A tu<br />

nastupuje ono využitie schopnosti<br />

„vcítenia“ sa do informačného energetického<br />

poľa človeka s poskytnutím<br />

informácií z tzv. vyšších úrovní.<br />

Vysvetlím, že aj keď ste prišli s rukou,<br />

treba sa liečiť na troch úrovniach –<br />

fyzickej, energetickej a duševnej. Poviem<br />

vám, čo bude potrebné urobiť<br />

pre každú z nich. Mnoho ľudí vôbec<br />

nechápe, že by ich choroba alebo úraz<br />

mohli súvisieť s duševným stavom.<br />

Takže im vysvetlím, ako sa choroba<br />

z duše somatizuje do fyzického tela.<br />

Potom sa “naladím” do biopoľa toho<br />

človeka a cítim na sebe, ako silno je<br />

tá ruka zasiahnutá – necítim to síce<br />

ako bolesť, ktorú má ten pacient, ale<br />

cítim tiaž, alebo brnenie… Vnímam<br />

dokonca aj akúsi náladu tých orgánov<br />

– smútok, veselosť, zaujatosť, pocit<br />

beznádeje… a k tomu potom počujem<br />

napríklad informáciu, čoho sa<br />

tá beznádej týka… Klient väčšinou<br />

hneď na začiatku zaregistruje, že si<br />

tieto informácie nemôžem vymyslieť,<br />

jednoducho preto, lebo sme sa nikdy<br />

nevideli. A on je tiež jediný, kto môže<br />

posúdiť ich pravdivosť.<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

SG: To musí byť niekedy veľmi<br />

ťažké – počujete napríklad nejakú nepríjemnú<br />

informáciu a máte ju podať<br />

ďalej…<br />

Ja som sa predtým skôr stavala len<br />

do úlohy sprostredkovateľa, ktorý<br />

„iba“ odovzdáva informácie zhora.<br />

A hovorila som si, že je len vecou<br />

klienta, ako s týmito informáciami<br />

naloží, že je to jeho zodpovednosť.<br />

Rovnako som si myslela, že tá úroveň<br />

nado mnou je tiež zodpovedná za to,<br />

čo mi odovzdáva, aby som to poslala<br />

ďalej. Tak funguje väčšina liečiteľov.<br />

Časom ma však život naučil, že ja tiež<br />

nesiem zodpovednosť za to, čo ľuďom<br />

poviem. A uvedomila som si, že nie<br />

som len tlmočník…, ale nesiem zodpovednosť<br />

za to, ako to tým ľuďom<br />

poviem, s akou intonáciou v hlase;<br />

skrátka, aby odo mňa odchádzali nasmerovaní<br />

k niečomu lepšiemu…<br />

SG: Vráťme sa ešte znovu ku hmote<br />

a energiám. Z toho, čo ste povedali,<br />

vyplýva, že každý človek vyžaruje určitú<br />

energiu vnútri aj zvonku tela…<br />

Sú rôzne možnosti, ako sa dá toto<br />

žiarenie vnímať. Ako som už povedala,<br />

ja osobne nič nevidím, ale energetické<br />

a fyzické oslabenie ľudí cítim<br />

vo svojom tele. Pri tzv. jasnocítení vychádzam<br />

z toho, že cit – intuícia nás<br />

nikdy nesklame, kým rozum sa často<br />

mýli. Rozum je produktom mozgu<br />

a ako taký sa viaže na priestor a čas.<br />

Intuícia náleží k mimozmyslovému<br />

vnímaniu. Je to onen šiesty zmysel,<br />

o ktorom všetci hovoríme, ale už<br />

dávno, dávno sme ho prestali používať.<br />

Informácie týkajúce sa duševných<br />

stavov, zablokovaných emócií,<br />

životných situácií, tráum a pod.<br />

prijímam z vyšších nemateriálnych<br />

úrovní. Počujem ich tzv. vnútorným<br />

hlasom. Kvôli lepšej predstave by sme<br />

to mohli prirovnať k tichému dialógu,<br />

ktorý vediete vo svojej hlave s niekým<br />

iným. Onen vnútorný hlas však<br />

môžeme počuť len vtedy, ak sa vieme<br />

naladiť na správnu frekvenciu. Toho<br />

je schopný každý, pokiaľ len trochu<br />

chce a vyvinie nejaké úsilie. Avšak je<br />

to rovnaké ako v prípade rádia. Ak<br />

nenaladíte správnu frekvenciu, nezačujete<br />

nič. Hlava plná chaotických<br />

myšlienok nemôže počuť jemný tichý<br />

hlas vášho vnútra, nie je to v jej<br />

silách. Posolstvá sú nielen verbálne,<br />

ale často aj v obrazoch, v prísloviach,<br />

v dejoch, vo forme otázok… Niekedy<br />

som vyzvaná, aby som použila svoje<br />

vlastné skúsenosti. Sú podávané ako<br />

nápovede pre toho, kto hľadá, nie ako<br />

výčitka alebo kritika. Človek, ktorý<br />

takto pracuje, nesmie zasahovať do<br />

klientovej slobodnej vôle svojimi želaniami,<br />

ani posudzovať a hodnotiť,<br />

koho má pred sebou. V opačnom prípade<br />

„prestáva počuť“. Na mojich webových<br />

stránkach (adresa je uvedená<br />

nižšie) je niekoľko článkov na tému<br />

hmota, energia a človek ako energetický<br />

systém.<br />

SG: Často sa dnes u liečiteľov dozvedáme<br />

informácie z minulých životov.<br />

Je to dôležité? Nechodia potom<br />

ľudia k liečiteľom napríklad zo zvedavosti<br />

alebo senzáciechtivosti?<br />

Pre niektoré druhy ochorení sú<br />

informácie z niektorých úsekov minulých<br />

životov užitočné, a to v prípade,<br />

keď to človeku pomôže v jeho<br />

duchovnom vývoji. Nikdy nie zo<br />

zvedavosti. Zo skúsenosti vidím, že<br />

toto je väčšinou povolené len tam,<br />

kde už človek vynaložil určité úsilie<br />

k vnútornej zmene a momentálne<br />

stagnuje. Dostane sa mu tak vysvetlenie,<br />

prečo sa v jeho súčasnom živote<br />

opakovane vracia<br />

určitý problém.<br />

Nikdy nikoho<br />

nevediem<br />

do zmeneného<br />

stavu vedomia,<br />

čo osobne považujem<br />

za nebezpečné.<br />

Minulé<br />

životy sú<br />

pre mňa „den-

Rozhovor<br />

Lekár môže byť výborným „mechanikom“,<br />

ale nemusí byť dobrým človekom,<br />

aby bol z dnešného hľadiska<br />

dobrým lekárom. Liečiteľ musí byť<br />

dobrým človekom, aby mohol byť<br />

dobrým liečiteľom. Jemu vzdelanie<br />

a šikovné ruky nestačia. Pravá liečivá<br />

sila kladie svoje požiadavky!<br />

SG: Niekedy sa st retáva me<br />

s rôznymi názormi ľudí, pokiaľ<br />

ide o ohodnotenie práce liečiteľov.<br />

Večná dilema: platiť či neplatiť.<br />

„Veď je to dar od Boha“, hovoria<br />

mnohí…<br />

Ako som už načrtla – liečivý<br />

magnetizmus a ostatné liečiteľské<br />

schopnosti sú nám vlastné prirodzenosťou.<br />

Pokiaľ ide o pravú, účinnú<br />

liečivú silu, potom je skutočne darom<br />

od Boha v tom zmysle, že sa<br />

ju nedá naučiť. Iba rastie tým, ako<br />

rastie duchovná zrelosť človeka. No<br />

nie je to niečo, čo by sme mohli dostať<br />

zadarmo. Iba ak by sme popreli<br />

zákon príčiny a dôsledku alebo zákon<br />

vyrovnania… Rovnako ako je<br />

maliar či spevák platený za prácu,<br />

v ktorej využíva svoj talent, som<br />

presvedčená, že aj liečiteľ si zaslúži<br />

odmenu za dobre vykonanú prácu.<br />

Určiť cenu, nakoľko si svoju prácu<br />

vážime, nie je vždy jednoduché, ale<br />

vždy je to úmerné tomu, nakoľko si<br />

vážime sami seba.<br />

SG: Liečitelia a lekári – to sú dnes<br />

stále akoby dva oddelené svety. Je to<br />

škoda – nemyslíte?<br />

Áno. Je to vlastne môj veľký sen –<br />

ktorý sa zatiaľ javí ako utópia. Spojenie<br />

lekárov a liečiteľov pod jednou<br />

strechou s jediným, spoločným<br />

cieľom sa skutočne zatiaľ javí ako<br />

science-fiction. Osobne považujem<br />

boj medzi lekármi a liečiteľmi<br />

za nedôstojný pre obe strany a na<br />

úkor pacientov. Predpokladám, že<br />

Stvoriteľ dal ľuďom lekárov s určitým<br />

zámerom a poľom pôsobnosti,<br />

a rovnako tak im dal aj liečiteľov.<br />

Vzhľadom na to, že sa na zemi vyným<br />

chlebom“ a reinkarnácia patrí<br />

k môjmu presvedčeniu. Doposiaľ<br />

som nenašla iné vysvetlenie, aby<br />

som mohla logicky pochopiť zmysel<br />

života, osudovú rozdielnosť medzi<br />

ľuďmi alebo spravodlivosť.<br />

SG: Myslíte si, že sa liečiteľom môže<br />

stať každý, kto po tom túži?<br />

Schopnosť jasnozrivosti, jasnočujnosti,<br />

jasnocítenia, liečenia duchovnou<br />

silou, aj telepatia a pod. sú úplnou<br />

prirodzenosťou každého človeka.<br />

Sú iba nadaním, talentom, rovnako<br />

ako spev alebo maľovanie. Každý ich<br />

máme v sebe, len niekto svoj talent<br />

rozvinie viac a rozhodne sa byť ním<br />

užitočný pre druhých. Je smutnou iróniou<br />

osudu, že sme tieto úžasné dary<br />

zamkli na zámok a plačeme nad tým,<br />

aký je život ťažký a nespravodlivý.<br />

K tomuto poznaniu som nedospela<br />

dobrovoľne, ale ťažkými životnými<br />

lekciami. Odmenou sa mi stalo spontánne<br />

otvorenie schopností, ktoré si<br />

veľmi vážim, a preto ich nepredvádzam<br />

nedôverčivým ľuďom ako cirkusový<br />

kúsok, ani sa týmito ľuďmi<br />

nenechávam „preskúšavať“. Jasnozriví<br />

ľudia môžu vidieť do minulosti<br />

aj do budúcnosti. Ale vždy to bude<br />

len pravdepodobnosť, pretože naša<br />

slobodná vôľa stojí nad všetkým. Je<br />

veľmi mocná a sme to my, kto ju riadime.<br />

Minulosť už skončila, budúcnosť<br />

ešte nenastala a jediný čas, v ktorom<br />

môžeme žiť, je prítomnosť – tu<br />

a teraz. Je to jedno z najťažších umení<br />

života. Ale prináša radosť. Liečiteľské<br />

schopnosti nie je možné získať naučením.<br />

Ak ide človek poctivou cestou,<br />

otvoria sa samé, spontánne, bez<br />

akéhokoľvek napomáhania, v pravý<br />

čas. Vyššími a účinnejšími sa stávajú<br />

úmerne duchovnému rastu a vnútornej<br />

čistote liečiteľa. Potom ich nemožno<br />

stratiť ani ich nikomu odobrať.<br />

Stanú sa jeho súčasťou. A tu mi prichádza<br />

na um malé zamyslenie nad<br />

rozdielom medzi lekármi<br />

a liečiteľmi.<br />

skytujú obe formy pomoci, nechápem,<br />

prečo by sa jedni mali usilovať<br />

o „vyhubenie“ druhých. Iba ak<br />

ide o „obyčajnú“ ľudskú samoľúbosť,<br />

kvôli ktorej budú naďalej umierať<br />

ľudia, aj keby im spoločnými silami<br />

bolo možné pomôcť. Keď si predstavím,<br />

že by sa môj sen uskutočnil,<br />

bolo by menej úmrtí, pretože<br />

v pravú chvíľu by pracovali tí praví.<br />

Takže napríklad: úrazy – to je záležitosť<br />

lekárov. U chronických ochorení<br />

je naproti tomu oveľa úspešnejšia<br />

alternatívna medicína, pretože<br />

pre klasickú medicínu výraz chronický<br />

rovná sa nevyliečiteľný. A to<br />

je liečiteľstvo schopné vyvrátiť. Ja sa<br />

však málokedy vzdávam nádeje a tak<br />

by som tu na záver nášho rozhovoru<br />

rada spojila štyri citáty do jedinej<br />

múdrosti, ktorá by mohla potvrdiť,<br />

že „budúcnosť patrí tým, ktorí veria<br />

v krásu a užitočnosť svojich snov“.<br />

„Dobr ý úmysel môže zmeniť<br />

mnohé okolnosti; premeň teda svoje<br />

túžobné želania na mocnú silu vôle,<br />

pretože neexistuje nič, čo by v priebehu<br />

času nemohlo byť dosiahnuté,<br />

pretože nemožné je len to, na čo sme<br />

sa neodvážili!“<br />

Vždy som verila v zázraky…<br />

a stále verím.<br />

A ja vám zase ďakujem za milý<br />

rozhovor.<br />

Marie Šuláková<br />

V prípade záujmu môžete navštíviť webové<br />

stránky Mgr. Heleny Bartošovej:<br />

www.isis-leceni.eu<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Život<br />

Spev<br />

nádeje<br />

India. Od roku 2000 žije v tejto krajine medzi Himalájami a Indickým oceánom oficiálne viac než jedna<br />

miliarda ľudí. Každý rok sa ich počet zvyšuje asi o 15 miliónov, čo predstavuje najväčší nárast počtu obyvateľstva<br />

na svete. Mnoho obyvateľov Indie je veľmi chudobných. Žijú v krajine, ktorá je už 60 rokov nezávislá<br />

a podľa jej ústavy z roku 1950 aj demokratická. Len každý druhý obyvateľ má k dispozícii viac než<br />

jedno euro denne a štvrtina obyvateľov si nemôže dopriať dostatočné množstvo potravín. Nezamestnanosť<br />

je vysoká, vzdelávací systém nedokonalý. V mnohých prípadoch nie sú na vidieku ani školy, mladým<br />

ľuďom chýba nielen nádej do budúcnosti, ale častokrát aj pocit sebavedomia. Napriek tomu však<br />

existujú aj záblesky nádeje – síce ojedinelé, ale predsa. O jednom takom rozpráva nasledujúci príbeh.<br />

Omkareshwar, tradičné pútnické<br />

mesto v strednej Indii s 2000<br />

obyvateľmi, idylicky situované na<br />

jednom z ostrovov rieky Narmada,<br />

asi 100 km juhovýchodne od Indory.<br />

Nie sú tu takmer žiadne príležitosti<br />

na zárobkovú činnosť, ak nerátame<br />

tých niekoľko pútnikov, ktorí si občas<br />

kúpia arašidové orechy. Je to miesto,<br />

kde všetci obyvatelia patria medzi<br />

tých najchudobnejších, kde donedávna<br />

nebola ani škola, v ktorej by sa<br />

mohli deti niečomu naučiť a získať<br />

tak základ pre lepšie bytie.<br />

Jedného dňa, niekedy v roku 2001,<br />

sa Swami Kedarnath rozhodol, že sa<br />

pokúsi prispieť k tomu, aby sa život<br />

v Omkareshware utváral ľudskejšie.<br />

Oslovenie Swami<br />

pred menom znamená<br />

niečo ako<br />

mních a poukazuje<br />

na náboženské<br />

presvedčenie<br />

a duchovnú zrelosť<br />

človeka. Viac než<br />

80 percent Indov<br />

vyznáva hinduizmus,<br />

v porovnaní<br />

s len asi 13 percentami<br />

moslimov a ani nie 2,5 percentami<br />

kresťanov.<br />

Hinduizmus nemá jednotné vyznanie,<br />

ani zakladateľa cirkvi a ani centrálnu<br />

inštitúciu, na ktorú by sa dalo<br />

odvolávať. Hinduisti sa síce opierajú<br />

o staré tradície a texty, ktoré siahajú<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

do polovice 2. tisícročia pred Kristom<br />

a podľa niektorých indických názorov<br />

dokonca až do doby 4000 rokov pred<br />

Kristom, ale zároveň sú presvedčení,<br />

že Boh sa mnohým osvieteným ľuďom<br />

prejavoval a stále prejavuje svojimi<br />

posolstvami. V Indii je mnoho<br />

svätých, mnoho učiteľov náboženstva,<br />

takzvaných guru a mnoho ašramov,<br />

meditačných centier podobných kláštorom,<br />

ktoré pozývajú k pokoju, stíšeniu<br />

a rozjímaniu. Ašram znamená –<br />

„opustiť námahu“, „vzdať sa námahy“.<br />

V jednom takom ašrame v pútnickom<br />

mieste Omkareshwar založil<br />

Swami Kedarnath v roku 2001 školu,<br />

ktorá mala spočiatku tri ročníky.<br />

Dnes v nej 12 učiteľov vyučuje 350<br />

žiačok a žiakov.<br />

V siedmich miestnostiach<br />

je zriadených<br />

10 tried<br />

a kvôli nedostatku<br />

miesta sa vyučuje<br />

aj vonku.<br />

Tento projekt<br />

školy bol a je neuveriteľne<br />

úspešný:<br />

deti pochádzajúce<br />

zo žalostných rodinných<br />

pomerov, podvyživené, nesebavedomé,<br />

bez najmenšieho tušenia<br />

o základoch hygieny, a čo je najhoršie,<br />

aj bez životného cieľa, sa počas niekoľkých<br />

pár mesiacov premenia na celkom<br />

iných ľudí. „V ich očiach sa rozsvieti<br />

svetlo,“ hovorí Swami Gurusharana-<br />

nanda, hind<br />

u i s t i c k ý<br />

mních a riaditeľ<br />

školy.<br />

Deti majú<br />

zabezpečenú<br />

vhodnú<br />

stravu, odev<br />

a postupne<br />

získavajú sebavedomie<br />

a rozvíjajú<br />

svoje jedinečné<br />

talenty<br />

a nadania.<br />

Výučba sa orientuje na prax a životné<br />

situácie, nezahŕňa len matematiku,<br />

dejiny a rozvíjanie rozumových<br />

schopností, ale napríklad aj spev, hru<br />

na hudobné nástroje a tanec, pretože<br />

chce rozvíjať aj duchovné schopnosti.<br />

Postupuje pritom stupňovito, po krokoch:<br />

najskôr sa v deťoch prebúdza<br />

vedomie o všeobecných hodnotách,<br />

potom sa na už sprostredkovaných<br />

morálnych kvalitách rozvíja vedomie<br />

o sociálnych záležitostiach vrátane<br />

vlastenectva a napokon sú deťom vštepované<br />

základy duchovného rozvoja.<br />

Základom tohto spôsobu výučby je<br />

život a náuka Anandamay Ma (1896 –<br />

1982), vzácnej, ušľachtilej ženy, ktorá<br />

pochádzala zo zbožnej brahmanskej<br />

rodiny. Hovorí sa, že už vo svojom<br />

detstve komunikovala so stromami,<br />

zvieratami a s prírodnými bytosťami,<br />

ako keby to bola samozrejmosť. Počas

Život<br />

svojho života sa poznala aj s Mahátmom<br />

Gándhím. Anandamay Ma považovala<br />

za najvýznamnejšie poslanie<br />

človeka jeho úsilie o sebauplatnenie.<br />

Rovnako, ako náuka o karme a reinkarnácii,<br />

k hinduistickému životu<br />

nerozlučne patrí namáhavá práca<br />

na sebe samom, snaha stať sa obetavým,<br />

nesebeckým a čistým a tým sa<br />

dokázať otvoriť prúdu Božích milostí.<br />

Vznešený pojem milosti nemá v tejto<br />

tradícii nič spoločné s darom, ktorý by<br />

bol Stvoriteľ nezaslúžene daroval ľuďom.<br />

Swami<br />

Gurusharanananda<br />

prekladá<br />

hinduistický<br />

výraz<br />

pre milosť<br />

do angličt<br />

i ny slov a m i :<br />

„do and get“,,<br />

č o možno<br />

preložiť ako<br />

„ u s i l u j s a<br />

a bude ti darovaná“.<br />

Milosť<br />

Božia musí byť získaná aktívne.<br />

Každý človek sa musí sám namáhať –<br />

a napriek tomu má princíp Guru alebo<br />

Majstra v hinduistickej tradícii veľkú<br />

váhu. Pojem guru je v súčasnosti často<br />

chápaný nesprávne. V skutočnosti je<br />

guru niekto, kto dosiahol vysoké duchovné<br />

poznanie<br />

a sebauplatnenie.<br />

Láskyplne sa obklopí<br />

ľuďmi, ktorí<br />

duchovne hľadajú<br />

a s ním harmonizujú,<br />

vyučuje ich<br />

a sprostredkováva<br />

im silu, aby boli<br />

schopní ísť svojou<br />

vlastnou duchovnou cestou. Pritom<br />

guruovia sú vlastne tiež sami vedení,<br />

pretože, ako dodáva Swami Mangalananda,<br />

„v skutočnosti je len jeden<br />

Guru: Boh“. K nemu sa usilovať, vo<br />

všetkom vyciťovať jednotu a súvzťažnosť,<br />

prekonávať nesúlad – to je ten<br />

vysoký duchovný cieľ hinduizmu.<br />

Predstava hinduistického Boha sa<br />

odlišuje od kresťanského<br />

hlavne<br />

tým, že uznáva<br />

božstvo nielen nad<br />

všetkými svetmi,<br />

ale aj vo Stvorení.<br />

To podstatné<br />

v každodennom<br />

náboženskom živote<br />

spočíva v poznaní<br />

podporujúcej<br />

všadeprítomosti Božej lásky. „My<br />

sa dívame na celý vesmír ako na školu,“<br />

hovorí Swami Mangalananda (často<br />

používaná koncovka mena – ananda<br />

znamená blaženosť). „Všetko, čo robíme,<br />

sa k nám vráti, ale my to neberieme<br />

ako trest rozhnevaného Boha,,<br />

ale ako možnosť niečo sa naučiť.“<br />

Toto tradičné poznanie a vyznanie<br />

lásky k Bohu sprostredkovávajú aj duchovné<br />

ľudové piesne z Indie, ktoré sa<br />

nazývajú bhajany. Swami Gurusharanananda<br />

a Swami Mangalananda<br />

cestovali v roku 2007 niekoľko mesiacov<br />

po mnohých krajinách Európy,<br />

aby spevom a prednáškami oboznámili<br />

poslucháčov so svojím veľkým<br />

cieľom: zriadením školy v Omkareshware.<br />

Zámerom bolo otvorenie ďalších<br />

ročníkov so záverečnými skúškami<br />

a 20 km od<br />

pútnického mesta<br />

je plánovaná výstavba<br />

ďalšej školy.<br />

Na to bolo potrebných<br />

veľa peňazí<br />

– veľa na indické<br />

pomery, ale málo<br />

na európske. V Indii<br />

má jedno euro<br />

osem až desaťkrát vyššiu hodnotu ako<br />

u nás. Obaja mnísi chceli vyspievať<br />

peniaze, no zároveň aj prezentovať autentický<br />

obraz hudby a kultúry Indie.<br />

„V piesňach bhajan sa prejavuje esen-<br />

cia indickej kultúry,“ hovorí Swami<br />

Mangalananda. „Deti ich počúvajú<br />

od malička a radi ich spievajú.“<br />

V rámci týchto predstavení sprostredkovali<br />

mnísi zrejme<br />

viac z hinduistickej<br />

tradície než ponúkajú<br />

víkendové meditatívne<br />

semináre<br />

či ezoterické festivaly<br />

.<br />

Swami Mangalananda<br />

je presvedčený,<br />

že mierumilovná<br />

hinduistická<br />

tradícia zanechá u obecenstva dlhodobý<br />

dojem: „V tradičnej viere západnej<br />

kultúry prevláda názor, že človek<br />

má len jeden život, po ktorom nasleduje<br />

buď nebeská blaženosť alebo večné<br />

zatratenie. My vychádzame z toho, že<br />

ľudská duša je sama osebe čistá a že<br />

našou úlohou je iba to nečisté odstrániť.<br />

K tomuto vývoju je nám darovaná<br />

možnosť opakovaných životov. Nemusíme<br />

preto nikoho ovplyvňovať, aby<br />

prestúpil na inú vieru, len aby sme ho<br />

zachránili pred večným zatratením.“<br />

Vylučuje teda hinduizmus náboženský<br />

fanatizmus? „Fanatizmus sa môže<br />

vyvinúť u každého človeka,“ hovorí<br />

Swami Mangalananda, „ale všeobecne<br />

sa dá povedať, že hinduisti sú veľmi tolerantní<br />

voči moslimom a kresťanom,<br />

ktorí prídu do Indie. Aj veľmi odlišné<br />

skupiny obyvateľstva sa navzájom akceptujú.<br />

Je správne, keď všetci nábožensky<br />

orientovaní ľudia spolupracujú.<br />

Preto si ceníme aj ústretovosť vášho časopisu.<br />

“<br />

Werner Huemer<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Ako pôsobia farby<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Farebné zložky našej stravy pôsobia<br />

na vyžarovanie krvi. Zameriame sa<br />

preto na účinky farieb na hmotné<br />

telo a jemnejšie energetické úrovne.<br />

Priaznivý vplyv výrazne zafarbených<br />

surovín bol zistený už dávno<br />

Z ČOHO VYPLÝVA<br />

ZAFARBENIE NAŠEJ KRVI<br />

a súčasná veda ho potvrdila<br />

a uznáva. Medzi prírodnými<br />

farbivami sa totiž nachádzajú<br />

vitamíny, významné antioxidanty<br />

(t. j. látky zabraňujúce epriaznivým<br />

zmenám pôsobením kyslíka),<br />

Keď rozpustíme farebné častice<br />

v kvapaline, či už je to voda alebo<br />

naša krv, zodpovedajúcim spôsobom<br />

ju zafarbíme. Obdobne pôsobia farebné<br />

potravinárske suroviny, ktoré<br />

po strávení prechádzajú do našej<br />

krvi: menia nielen jej zloženie, ale aj<br />

zafarbenie. Aby sme čo najlepšie pochopili<br />

tieto deje, uvedieme si najprv<br />

niektoré vlastnosti krvi.<br />

Krv môže vizuálne nadobúdať<br />

viacero odtieňov – od ružovej,<br />

šarlátovej, hrdzavej,<br />

sýto- červenej až po červenomodrú.<br />

Je známe, že na jej sfarbenie<br />

majú vplyv mnohé faktory. Napríklad<br />

pri otrave niektorými látkami<br />

možno pozorovať zreteľné odchýlky<br />

od normálneho sfarbenia; napríklad<br />

dusitany (sú prítomné najviac v údeninách)<br />

zapríčiňujú hnednutie krvi.<br />

Aby krv mala práve potrebné sfarbenie<br />

a mohla bezchybne plniť všetky<br />

svoje funkcie, musí obsahovať zodpovedajúcu<br />

hladinu všetkých nevyhnutných<br />

krvných súčastí. A naopak,<br />

nemala by obsahovať látky, ktoré jej<br />

vyžarovanie zakaľujú alebo poškodzujú,<br />

čo spôsobujú hlavne umelé<br />

a toxické zlúčeniny.<br />

Prirodzené sfarbenie krvi vyplýva<br />

prevažne z prítomnosti zlúčenín určitých<br />

nevyhnutných látok ako je<br />

železo, kobalt a iné. Okrem toho sa<br />

v krvi vyskytujú ďalšie výrazne sfarbené<br />

zlúčeniny, častokrát aj odpadové<br />

produkty metabolizmu. Ak chceme<br />

antikarcinogény (t. j. látky<br />

s overeným účinkom proti vzniku<br />

rakoviny) a ďalšie priaznivo<br />

pôsobiace látky, ktorých liečebný<br />

účinok je všeobecne uznávaný.<br />

vedome ovplyvňovať zafarbenie krvi,<br />

musíme sa najprv stručne zoznámiť<br />

s jej základnými súčasťami.<br />

Červené sfarbenie krvi závisí hlavne<br />

na dostatočnom množstve normálnych<br />

červených krviniek, ktorých<br />

neoddeliteľnou súčasťou je železo<br />

viazané v hemoglobíne. Vzťah medzi<br />

zafarbením stravy a krvi si najprv<br />

uvedieme u jej vizuálne prevažujúcej<br />

farby. Najvýznamnejšími zdrojmi hemového<br />

železa v strave sú sýtočervené<br />

potraviny živočíšneho pôvodu, napríklad<br />

čerstvá pečeň, červené mäso a<br />

ďalšie. Okrem toho je na tvorbu červených<br />

krviniek potrebný sýtočervený<br />

vitamín B12, ktorý sa rovnako vyskytuje<br />

vo vyššie uvedených surovinách.<br />

Ďalšou dôležitou súčasťou krvi je<br />

plazma, čo je v podstate tekutá zložka<br />

krvi, obsahujúca prevažne vodu,<br />

v ktorej sú ostatné krvné častice rozptýlené<br />

alebo rozpustené. Obrovský<br />

význam krvnej plazmy je zrejmý už z

publikáciách. Napríklad je odporúčané<br />

ožarovať oblasti najdôležitejších<br />

energetických centier (čakier)<br />

farebnými svetlami, ktoré zodpovedajú<br />

ich farbe. Keď si uvedomíme<br />

základné princípy týchto metód,<br />

pochopíme, že sfarbenie potravín<br />

bude tiež významne ovplyvňovať vyžarovanie<br />

jednotlivých energetických<br />

centier.<br />

To potvrdzujú aj klinické pokusy.<br />

Napríklad bolo preukázané, že ľudia,<br />

ktorí majú v krvi vysoké hladiny lykopenu,<br />

ktorý je hlavným farbivom<br />

paradajok, vykazujú oveľa nižšie riziko<br />

rozvoja nádorových ochorení<br />

močového mechúra a ďalších orgánov<br />

tejto oblasti. Preto možno usúdiť,<br />

že toto sýtooranžové prírodné<br />

farbivo posilňuje a harmonizuje už<br />

spomínané orgány, ležiace približne<br />

v úrovni druhej čakry.<br />

Iba stručne si uveďme, že na posilnenie<br />

prvej čakry sú vhodné hlavne<br />

červené suroviny, tak živočíšneho<br />

ako i rastlinného pôvodu. Mnohé<br />

žlto sfarbené suroviny, napr. lúpané<br />

proso, pôsobia priaznivo na<br />

žalúdok a ďalšie orgány prislúchajúce<br />

k tretej čakre. Zelené potraviny<br />

zas pomáhajú pri ochore-<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

na vyžarovanie krvi<br />

toho, že obsahuje životne dôležité minerály,<br />

organické látky najrozmanitejších<br />

úloh a odvádza splodiny látkovej<br />

výmeny. V neposlednom rade rozvádza<br />

živiny a ostatné potrebné látky,<br />

ktoré boli vstrebané tráviacim traktom<br />

zo stravy. Keďže sa tu venujeme prevažne<br />

vplyvu výživy, budeme sa ďalej<br />

zaoberať iba touto jej funkciou.<br />

Pri odbere krvi možno podľa<br />

vzhľadu plazmy určiť, ktorí ľudia sú<br />

po výdatnom jedle a ktorí nalačno. Je<br />

tiež preukázané, že mnohé výrazne<br />

žlté, oranžové či inak sfarbené vitamíny<br />

prechádzajú zo stravy do krvnej<br />

plazmy a môžeme ich v nej zistiť.<br />

Napriek tomu, že ide o nízke množstvá,<br />

ktoré nebudú v krvi okom bežne<br />

viditeľné, ide o látky výrazného vyžarovania<br />

(viď. článok: Ktoré látky pôsobia<br />

priaznivo na vyžarovanie krvi, SG17).<br />

Práve uvedený prípad, tzn. skutočnosť,<br />

že farbivá zo stravy prechádzajú<br />

do našej krvi, čím do nej akoby „zabudovávajú“<br />

určitý druh farebného<br />

žiarenia, je veľmi významný. Tento<br />

spôsob má výraznejšie, trvalejšie<br />

a hlbšie pôsobenie, než ostatné metódy<br />

liečenia farbami, pri ktorých farebné<br />

žiarenie pôsobí zvonka, napr.<br />

cez povrch tela.<br />

Okrem už spomenutých farbív<br />

našej stravy, ktorých typ sfarbenia<br />

zostáva rovnaký aj po ich vstrebaní,<br />

stretávame sa ešte aj s ďalšími možnosťami<br />

ovplyvňovania zafarbenia<br />

krvi. Napríklad stopové prvky, ktoré<br />

sa v strave vyskytujú vo veľmi nízkych<br />

množstvách, nemusia určovať<br />

základné sfarbenie stravy.<br />

V potravinách prítomné zlúčeniny<br />

tiež nemusia zodpovedať farbe, ktorá<br />

vzniká po zabudovaní týchto prvkov<br />

do funkčných častíc krvi. Ako príklad<br />

možno uviesť meď, ktorej významné<br />

zdroje, ako je pečeň, hríby,<br />

kakao a ďalšie suroviny, nie sú tak<br />

sfarbené, ako je modrý ceruloplasmín,<br />

ktorý je najdôležitejšou krvnou bielkovinou<br />

viažucou meď. Týmto reakciám<br />

stopových prvkov sa však teraz<br />

venovať nebudeme, pretože ide o<br />

odbornú problematiku, presahujúcu<br />

rámec tohto článku.<br />

MOŽNOSTI<br />

HARMONIZÁCIE<br />

ORGANIZMU FARBAMI<br />

Liečenie farbami sa využívalo už oddávna,<br />

ale i využitie farebných kameňov<br />

či lúčov je opisované v mnohých

Zdravie<br />

niach srdca a spodnej časti pľúc,<br />

ktoré sú priraďované k štvrtej čakre.<br />

Modré a modrofialové suroviny<br />

pôsobia priaznivo na úrovne piatej<br />

a šiestej čakry.<br />

Pri liečebnom použití je však potrebné<br />

brať do úvahy pôsobenie jednotlivých<br />

farieb na rôzne ochorenia.<br />

Napríklad pri zápaloch nie je vhodná<br />

červená ani blízko nej ležiace farby.<br />

Aby sme farebnou terapiou pôsobili<br />

len priaznivo, musíme sa stručne zoznámiť<br />

so všeobecným rozdelením<br />

farieb svetelného spektra a ich pôsobením.<br />

Všeobecne sa farby rozdeľujú<br />

podľa ich pôsobenia na hrubohmotnej<br />

úrovni do dvoch skupín:<br />

Do prvej patria tzv. teplé, t. j. červená,<br />

oranžová a žltá, ktoré podnecujú<br />

k vyššej aktivite, povzbudzujú<br />

činnosť vegetatívneho nervstva<br />

a ďalších orgánov. Farby tejto skupiny<br />

vykazujú nižšiu frekvenciu pohybu<br />

elementárnych častíc svetla. Preto<br />

ich hrubá hmota viac absorbuje,<br />

z čoho vyplýva aj to, že ju výraznejšie<br />

zahrievajú. Z liečebného hľadiska<br />

je preto vhodné využívať takto<br />

sfarbené suroviny obzvlášť vtedy, ak<br />

potrebujeme prehriať danú časť tela,<br />

zaktivizovať určité orgány či celkovo<br />

daného človeka.<br />

Farby druhej skupiny, označované<br />

ako studené, medzi ktoré<br />

patrí zelená, modrá a fialová zase<br />

upokojujú organizmus a vyvolávajú<br />

útlm telesných funkcií. Keďže smerom<br />

k fialovej sa zvyšuje frekven-<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

cia, a teda aj miera energie, budú<br />

tieto farby pôsobiť viac na jemnejšie<br />

úrovne.<br />

Doplňme si ešte všeobecne známu<br />

skutočnosť, že medzi prirodzenými<br />

surovinami nachádzame nielen<br />

vyššieuvedené farby, ale aj bielu podporujúcu<br />

čistotu a hnedú, ktorá posilňuje<br />

obzvlášť „uzemnenie“.<br />

Zopakujme si, že priaznivo pôsobia<br />

iba tie farbivá našej stravy, ktoré<br />

sú skutočne prirodzeného pôvodu.<br />

Veď len prírode môžeme plne dôverovať.<br />

Umelé farbivá, ktoré sú získavané<br />

chemickou syntézou (napr.<br />

z dechtu), pôsobia úplne odlišne, pretože<br />

zakaľujú vyžarovanie krvi. To<br />

vyvoláva nepriaznivé zmeny činnosti<br />

organizmu a vnímania, preto by sme<br />

ich nemali prijímať.<br />

AKO ZJASŇOVAŤ FARBY<br />

Keď vychádzame z toho, že svetlo je<br />

energia a farba vykazuje jej druh, môžeme<br />

pokročiť ešte ďalej a povedať,<br />

že má aj svoju sýtosť a jasnosť. Základné<br />

vyššieuvedené farby majú byť<br />

sýte a ich vyžarovanie sa pozmeňuje<br />

nielen ich vzájomnou kombináciou,<br />

ale aj miešaním s farbami nepestrými,<br />

t. j. s čiernou a bielou. Čierna symbolizuje<br />

ohraničenie či dôstojnosť, biela<br />

zase čistotu, svetlo atď.<br />

Keď primiešame do základných<br />

sýtych farieb čiernu, docielime tým<br />

stmavnutie pôvodného odtieňa.<br />

Čierna farba brzdí energiu, zhusťuje<br />

a sťahuje ju, možno tiež povedať, že<br />

ju „drží pod tlakom“. Naopak, zmiešaním<br />

s bielou farbou získame svetlejšie<br />

odtiene tzv. pastelových farieb.<br />

Biela uvoľňuje energiu, zjemňuje<br />

a prečisťuje, čím pôsobí viac na jemnejšie<br />

úrovne. Nežne pastelové farby<br />

budú preferovať obzvlášť citlivejší<br />

jedinci, ktorým budú v dôsledku ich<br />

jemnejšieho vnímania aj „odlišného<br />

videnia“ vyhovovať viac.<br />

V oblasti polarity medzi čiernou<br />

a bielou môže výrazne spolupôsobiť<br />

náš duch, pretože ak sa usiluje dosiahnuť<br />

čistotu a svetlo, bude celkové<br />

vyžarovanie jeho obalov svetlejšie<br />

a žiarivejšie. Z toho potom vyplýva<br />

aj to, že sa môže živšie prejavovať<br />

a dokáže viac pochopiť. Rovnako<br />

môže rýchlejšie stúpať do svetlých<br />

výšin.<br />

Ak sa ale<br />

nechá duch priťahovať<br />

temným<br />

pôsobením,<br />

bude dochádzať k zakaľovaniu jeho<br />

najbližšieho okolia. Voľný duch sa<br />

potom stáva spútaným a teda menej<br />

pohyblivým, pričom sa zatemňuje aj<br />

schopnosť jeho „videnia“ a výrazne<br />

sa obmedzuje jeho rozhľad. Tým<br />

riskuje, že neuvidí tú správnu cestu,<br />

napriek tomu, že na ňu napríklad<br />

narazí, a nebude sa preto môcť ako<br />

vedomý duch navrátiť do svetlých<br />

úrovní, z ktorých svojou podstatou<br />

pochádza.<br />

VŠEOBECNÉ ZÁSADY<br />

PRI VÝBERE FARIEB<br />

V prvom rade by sa každý sám mal<br />

snažiť vycítiť, aký typ zafarbenia ho<br />

v určitej dobe priťahuje. Nemali by sme<br />

sa ale nechať ovplyvňovať predsudkami,<br />

módnymi trendmi a ďalšími vplyvmi,<br />

ktoré vychádzajú prevažne z činnosti<br />

rozumu. Naopak, je pritom vhodnejšie<br />

svoj rozum akoby „vypnúť“ a snažiť sa<br />

vnímať vnútorné impulzy, ako sú napr.<br />

obrazy.<br />

Vnem, ktorý prichádza z jemnohmotných<br />

alebo ďalších svetlých úrovní,<br />

často vnímaný aj formou „vnútorného<br />

hlasu“, smeruje vždy k nášmu skutočnému<br />

prospechu. Preto nás zjavne<br />

nebude nabádať ku konzumácii často

Zdravie<br />

prijímaných pochutín, ale naopak nás<br />

skôr upozorní na niečo, čo sme dlhšie<br />

nejedli a čo naše telo nevyhnutne<br />

potrebuje. Ako môžu mnohí potvrdiť,<br />

môže byť skutočná inšpirácia natoľko<br />

prekvapivá, že ju niekedy sprevádza až<br />

nadšený úžas.<br />

Tiež nám môže byť ukázaná iba určitá<br />

farba, pričom je ponechávané na<br />

našom rozhodnutí, ktorú konkrétnu<br />

surovinu si vyberieme. Takéto „správy“<br />

by sme mali brať vážne a čo najskôr zaradiť<br />

do svojho jedálného lístka zodpovedajúce<br />

suroviny.<br />

Ak však konzumujeme častejšie určité<br />

potraviny, ktorých druh zafarbenia<br />

a žiarenia nás „priťahuje“, je potrebné<br />

dávať pozor na opačný extrém, tzn. aby<br />

to neviedlo k jednostrannosti. Bežne sa<br />

odporúča, aby sa v dennom stravovacom<br />

režime vyskytoval určitý podiel<br />

potravín všetkých základných farieb. Farebnú<br />

pestrosť zdrojov stravy by mala<br />

doplniť aj rozmanitosť ich spracovania.<br />

Samozrejme, by sme sa mali snažiť užívať<br />

pokiaľ možno čo najširší okruh potravinárskych<br />

surovín, tzn. zbytočne<br />

sa nevyhýbať ničomu, čo nám ponúka<br />

naše zemepisné pásmo a kontinent.<br />

Ak robíme výraznejšie zásahy do<br />

jedálného lístka, mali by sme brať do<br />

úvahy obmedzenia a zákazy niektorých<br />

potravín pri určitých ochoreniach.<br />

Vhodné či nevhodné potraviny,<br />

rovnako ako chýbajúce farby či ďalšie<br />

údaje, možno stanoviť napr. svalovým<br />

testom. 1 Tiež je dôležitý pohovor týkajúci<br />

sa zdravotného stavu, zvyklostí<br />

pacienta a pod. Rozumové informácie<br />

by ale mali slúžiť hlavne na to, aby<br />

sme zmenou stravovacieho režimu niekomu<br />

neuškodili. Nemalo by to však<br />

viesť k „diétnej diktatúre“, pretože potom<br />

sa zo stravovania vytráca toľko potrebná<br />

radosť! Jedlo nás má priťahovať<br />

a okrem toho by malo byť aj „pastvou“<br />

pre oči, pretože pokiaľ sa na nás z taniera<br />

„usmieva“ krásne upravené jedlo<br />

pestrých farieb, podporí to aj dobrú<br />

náladu.<br />

ČO VŠETKO MOŽNO<br />

POUŽÍVAŤ NA<br />

LIEČENIE FARBAMI<br />

Keď chceme ľudskému duchu napomáhať<br />

pri putovaní, aby čo najlepšie<br />

dozrieval a smeroval len k ušľachtilým<br />

cieľom, mali by sme mu prostredníctvom<br />

vyžarovania krvi ponúkať pre<br />

neho vhodné a pokiaľ možno čo najčistejšie<br />

farby. Okrem toho možno pomocou<br />

farieb harmonizovať aj ďalšie<br />

telesné obaly. Najznámejšie je pôsobenie<br />

drahých kameňov a vhodne zafarbeného<br />

oblečenia, avšak možno využiť<br />

aj mnohé ďalšie možnosti.<br />

V tomto článku sa ale venujeme pôsobeniu<br />

stravy a nápojov. Okrem výrazne<br />

zafarbených potravinárskych<br />

surovín možno na ovplyvnenie farby<br />

vyžarovania krvi používať aj bežne<br />

známe liečivé bylinky. Istotne to nie<br />

je náhoda, že rastliny majú tak pestré<br />

farby kvetov! Keď pozorujeme napríklad<br />

nádherne fialový zvonček, vidíme<br />

aj podľa tvaru jeho kvetu, aké úžasné<br />

energie prináša!<br />

Kto si chce urobiť širší prehľad o rozličných<br />

zdrojoch prirodzených farbív,<br />

môže nahliadnuť do knihy „Tajomstvo<br />

krvi“ 2 , v ktorej sú v kap. 4.11. uvedené<br />

súpisy farebných surovín, ktoré<br />

sú užívané ako potraviny, prípadne<br />

ako liečivé bylinky. Nemálo surovín<br />

možno zaradiť súčasne do oboch skupín,<br />

pretože potravina môže byť zároveň<br />

liečivom.<br />

Farby patria k najvýznamnejším<br />

podnetom, ktoré môžeme v prírode<br />

pozorovať. Veď každého, kto sa v nej<br />

rozhliadne, osloví nádherná pestrosť<br />

rozkvitnutej lúky, modrá obloha, upokojujúce<br />

tlmené farby lesa alebo jesenná<br />

nádhera, keď akoby nám chceli<br />

ukázať, koľko odtieňov dokážu vytvoriť.<br />

Aj ponuka farieb plodov a ďalších<br />

produktov prírody, ktoré sú určené<br />

pre naše stravovanie, je nesmierne<br />

pestrá.<br />

Je teda<br />

v našom vlastnom záujme,<br />

aby sme sa snažili poznávať všetky<br />

zákonitosti, ktorými k nám príroda<br />

prehovára – okrem iného aj sfarbením<br />

svojich produktov. Ak využijeme svoje<br />

poznatky a vedomosti vo svoj prospech,<br />

tzn. ak sa budeme podľa daných<br />

zákonitostí riadiť, môžeme posilniť<br />

nielen oslabené orgány, ale ovplyvňovať<br />

aj prejavy temperamentu a ďalšie<br />

úrovne nášho bytia. Keď sa naučíme<br />

vedome rozvíjať a riadiť farby vyžarovania<br />

krvi, nájdeme tak opäť jeden zo<br />

stratených kľúčov k umeniu života aj<br />

k stupňom duchovného vzostupu.<br />

Vít Syrový<br />

1 viď Metóda testovania na http://natur.toe.cz<br />

2 Literatura: Základná použitá literatúra<br />

a podrobnejšie objasnenie tejto oblasti<br />

sú uvedené v knihe „Tajomstvo krvi“<br />

od Víta Syrového<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Je to už niekoľ ko rokov, čo mi<br />

k a m a r á t v y r o z p r áv a l p r í b e h<br />

s úsmevnou pointou, hodnou<br />

zamyslenia. Cestoval pr v ýkrát<br />

s p o l u s o s vo j í m št vo r r oč ný m<br />

s y n č e k o m d o N e m e c k a , n a<br />

návštevu k známym. Priatelia<br />

m a l i t r o j r o č n ú d c é r k u ,<br />

a deti sa nikdy predtým nestretli.<br />

Po zvítaní sa dospelí posadili na<br />

terasu domu, mali z nej dobrý<br />

v ýhľ ad do záhrady na detské<br />

ihrisko. Spočiatku sa každé dieťa<br />

hralo osve, no net r valo d l ho<br />

k ým prekonali ostych a začali<br />

sa spolu hrať. Celé popoludnie<br />

vydržali pospolu a vyzeralo to, že<br />

si výborne rozumejú.<br />

KRÁSA<br />

slovenčiny<br />

Keď matka dievčatka šla odniesť<br />

deťom občerstvenie, chvíľku ich<br />

pozorovala. Odrazu si uvedomila,<br />

že deti medzi sebou komunikujú<br />

vo svojej reči, chlapček po slovensky<br />

a dievčatko po nemecky. Celá<br />

prekvapená sa opýtala dcérky, či<br />

rozumie malému kamarátovi. Ešte<br />

prekvapenejšia zostala po dcérkinej<br />

odpovedi, že rozumie všetko.<br />

Vyzeralo to tak, že si deti v zápale<br />

hry vôbec neuvedomovali, že používajú<br />

odlišné slová na označenie<br />

tých istých pojmov. Predviedli príklad<br />

efektívnej komunikácie, keď<br />

sa celkom prirodzene snažili jeden<br />

druhému porozumieť, na rozdiel<br />

od toho, ako je dnes zaužívané, po-<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

užívať jazyk na získanie výhod pre<br />

seba.<br />

Zastavme sa na chvíľu pri pojmoch<br />

reč a jazyk. Podľa definície lexikónu<br />

slovenského jazyka reč je schopnosť<br />

ľudí vyjadrovať svoje myšlienky, názory<br />

či city. Tieto sa dajú vyjadriť<br />

viacerými spôsobmi, nielen slovami<br />

ale napríklad mimikou, posunkami,<br />

postojom tela a pod. Reč teda nemusí<br />

byť nutne verbálna. Jazykom<br />

sa označuje už nie schopnosť, ale<br />

sústava vyjadrovacích znakových<br />

prostriedkov istého spoločenstva,<br />

ktorá mu slúži ako nástroj myslenia,<br />

dorozumievania a ukladania<br />

poznatkov spoločenstva. 1<br />

Pre obyvateľov Slovenska je dorozumievacím<br />

jazykom slovenčina.<br />

Majster slova, prekladateľ Blahoslav<br />

Hečko, vzdal hold kráse našej<br />

rodnej reči: „Slovenčina, to je jazyk<br />

s ústredným zemepisným i jazykovým<br />

postavením medzi slovanskými<br />

jazykmi. Zachovala si svoju krásu<br />

a ľubozvučnosť, pričom sa napájala<br />

aj potôčikmi susedných slovanských<br />

jazykov.“ V slovenčine sa<br />

zachvieva láska, nadšenie i odhodlanie<br />

mnohých, ktorí ju vypiplali<br />

do jej vrcholnej podoby. Slovenčina<br />

ako všetky slovanské jazyky<br />

má svoj pôvod v spoločnom jazyku<br />

všetkých slovanských kmeňov –<br />

v praslovančine. Čím hlbšie pre-

téma<br />

Pavol Országh – Hviezdoslav<br />

PROLOG NA<br />

STOROČNÚ PAMIATKU SMRTI<br />

ANTONA BERNOLÁKA<br />

(úryvok)<br />

A či jest vyššia v svete povinnosť,<br />

než zachovať reč roditeľky-matky,<br />

ju milovať, ctiť dedičný jak skvost,<br />

nímž ľza sa pýšiť v nedele a v sviatky,<br />

a keď v nej národa tkvie nesmrtnosť<br />

i erb, tá skrýva duchovné mu statky,<br />

vzor priekom-vztekom lže a pomluvy<br />

aj hájiť ju jak truhlu úmluvy…?<br />

nikáme do minulosti archaických<br />

jazykov, tým nachádzame menej<br />

prostriedkov na vyjadrovanie abstraktných<br />

(“nepredmetných”) pojmov.<br />

Schopnosť vyjadrovať a chápať<br />

abstraktné veci je aj v dnešnej<br />

dobe znakom vyššej inteligencie.<br />

A tak môžeme byť právom hrdí<br />

na to, že už staroslovienčina mala<br />

k dispozícii výrazové prostriedky<br />

pre abstraktné pojmy. Vďaka tomu<br />

mohli Konštantín a Metod preložiť<br />

z gréčtiny do staroslovienčiny<br />

náboženské a bohoslužobné knihy.<br />

Obdobie, v ktorom sa mohla živo<br />

rozvíjať staroslovienčina, bolo príliš<br />

krátke. V krátkom čase, pod<br />

vonkajším nátlakom, prestala byť<br />

liturgickým i kultúrnym jazykom.<br />

Z historických prameňov vieme,<br />

že v tom období sa Praslovania<br />

rozdelili na niekoľko vetiev, ktoré<br />

si časom vyvinuli vlastné jazyky<br />

vrátane slovenčiny. Po prvýkrát<br />

sa objavuje pomenovanie Slováci<br />

v roku 1315. Na území dnešného<br />

Slovenska sa síce písalo po latinsky,<br />

ale široké ľudové masy sa medzi<br />

sebou dorozumievali v nárečiach:<br />

západoslovenskom, stredoslovenskom<br />

a východoslovenskom. V atmosfére<br />

vytvorenej osvietenstvom<br />

sa zrodila myšlienka uviesť slovenčinu<br />

ako spisovný jazyk do literatúry.<br />

Prvý pokus urobil Jozef Ignác<br />

Bajza vo svojich Epigramoch<br />

a prvom slovenskom románe René<br />

mládenca príhoďi a skúsenosťi<br />

v roku 1783. Bajzova slovenčina<br />

bola zmesou viacerých jazykov –<br />

českého, moravského, poľského,<br />

chorvátskeho a rusnáckeho. Používal<br />

g namiesto j a w namiesto<br />

v. No skutočne prvým uzákoniteľom<br />

sa stal až Anton Bernolák,<br />

ktorý napísal Jazykovednokritickú<br />

rozpravu o slovenských<br />

písmenách, Slovenskú gramatikú<br />

a Slovár Slowenskí–Česko–Latinsko–Nemecko–Uherskí.<br />

Bernolákovčina<br />

sa síce nestala spisovným<br />

jazykom všetkých Slovákov,<br />

no používala sa až do r. 1843, teda<br />

vyše 50 rokov. Bernolákovské obdobie<br />

bolo obdobím tvorivým po<br />

celý čas svojho trvania. J. I. Bajza<br />

sa venoval tvorbe literárnych diel<br />

s dobovou svetskou i cirkevnou tematikou,<br />

J. Fándly sa venoval písaniu<br />

početných osvetovo-ľudových<br />

spisov a A. Bernolák pracoval na<br />

príprave a koncipovaní svojho Slovára.<br />

Hnutie bernolákovcov, ktoré<br />

trvalo vyše 50 rokov, ich literárne<br />

diela, dennodenná práca medzi<br />

Slovákmi a vzdelancami vytvorili<br />

podmienky pre druhú kodifikáciu<br />

slovenského jazyka, ktorú<br />

uskutočnili v roku 1843 Ľudovít<br />

Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michalom<br />

Miloslav Hodža. Po Ľudovítovi<br />

Štúrovi bol druhým kodifikátorom<br />

štúrovskej spisovnej<br />

slovenčiny Martin Hattala. Ako<br />

prvý profesionálny a vysoko kvalifikovaný<br />

slovenský jazykovedec<br />

(niekoľko desaťročí pôsobil<br />

ako profesor slovanskej filológie<br />

na Karlovej univerzite v Prahe a<br />

bol členom viacerých zahraničných<br />

vedeckých spoločností) získal<br />

veľké zásluhy vo vedeckom<br />

výskume a v opise slovenského<br />

jazyka. Ďalší vývin spisovnej<br />

slovenčiny ani slovenskej jazykovedy<br />

si bez neho vonkoncom<br />

nemožno predstaviť. Ľubozvučnosť<br />

reči sa podľa neho zakladá<br />

na súmernom spojení samohlások<br />

a spoluhlások. Hattalova práca<br />

Zvukosloví jazyka staro- i novočeského<br />

a slovenského, vydaná<br />

v roku 1854 za pomoci Matice českej<br />

bola venovaná P. J. Šafárikovi.<br />

Autor sa v nej zaoberal hláskami:<br />

najprv sa hláskam venoval všeobecne,<br />

potom aj jednotlivo. Spoluhlásky<br />

prirovnal ku kostiam<br />

a svalom tela, samohlásky ku krvi<br />

a duchu. Hattala vo svojej práci<br />

zhrnul všeobecné i konkrétne<br />

poznatky o hláskach aj v širšom<br />

slovanskom resp. indoeurópskom<br />

meradle.³ Slovenčina dostávala<br />

svoju podobu aj v dvadsiatom<br />

storočí. V roku 1902 vydal<br />

Samo Czambel Rukoväť spisovnej<br />

slovenskej reči, Václav Vážny<br />

sa venoval slovenským nárečiam,<br />

Ján Stanislav sa zaoberal výskumom<br />

staroslovienčiny a v neposlednom<br />

rade Jozef Mistrík, ktorý<br />

sa venoval štylistike slovenského<br />

jazyka. Veľa zanietencov má zásluhu<br />

na tom, že slovenčinu, pôvodne<br />

reč prostého ľudu vycibrili<br />

až na úroveň umeleckého jazyka.<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

téma<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Jeden z klasikov povedal, že kultúrna<br />

vyspelosť národa sa začína<br />

vtedy, keď má národ prekladateľsky<br />

zmapované vrcholné diela svetovej<br />

klasiky, čo slovenčina svojou<br />

tvárnosťou umožnila. Dnes<br />

máme vo svojom rodnom jazyku<br />

k dispozícii stovky najhodnotnejších<br />

diel svetovej literatúry. Môžeme<br />

byť hrdí na to, že naša slovenčina,<br />

jazyk až zázračne tvárny,<br />

je schopná oživiť aj najnáročnejšie<br />

inonárodné diela. Ako napísal<br />

prekladateľ Blahoslav Hečko 2 ,<br />

slovenčine patrí popredné miesto<br />

medzi slovanskými jazykmi najmä<br />

preto, že proporcionalita samohlá-<br />

Anton Bernolák<br />

Blahoslav Hečko<br />

sok a spoluhlások ju z fonetického<br />

hľadiska veľmi približuje k taliančine.<br />

Navyše, prednes literárnych diel<br />

v podaní našich dramatických umelcov<br />

dokáže vnímavého poslucháča<br />

presvedčiť o krištáľovej čistote, zvukomalebnosti<br />

a ľubozvučnosti slovenčiny.<br />

K hlbšiemu, duchovnému rozmeru<br />

reči Ľ. Štúr napísal: „…hlbokým<br />

pohnutím predmet zvonku do<br />

hlbiny človeka sa prenesie,<br />

nie síce v svojej hmotovitosti,<br />

ale v obraze svojom,<br />

a tento obraz,<br />

keď v človekovi sa vyjaví,<br />

voláme predstavením,<br />

v ktorom je zavinutá vec vnešná.“<br />

Žiaľ, dnes nie je žiadnym tajomstvom,<br />

že sa z roka na rok znižuje jazyková<br />

spôsobilosť mladej generácie.<br />

V škole, rodine a masovokomunikačných<br />

prostriedkoch sa jazykovej príprave<br />

venuje minimálna pozornosť.<br />

Dôvod je jednoduchý – rozhodujúcim<br />

aspektom používania jazyka v spoločnosti<br />

sa stáva pragmatickosť. Vidíme a<br />

počúvame to u „profesionálov“ slova,<br />

ktorí často neovládajú základné pravidlá<br />

spisovnej výslovnosti a na prvú<br />

priečku sa v ich jazykovom prejave dostáva<br />

snaha zaujať. Pred pár rokmi prebehol<br />

výskum zameraný na vnímanie<br />

spisovnej slovenčiny mladými ľuďmi<br />

v hovorenej podobe a na zistenie,<br />

kto sú ich výslovnostné vzory. Výskum<br />

3 potvrdil, že práca ľudí pôsobiacich<br />

pred mikrofónmi a televíznymi<br />

kamerami má nesmierny<br />

vplyv na jazykové cítenie, ktoré sa následne<br />

premieta do spôsobu komunikácie<br />

poslucháčov. Šokujúco pôsobí<br />

zistenie, že divadelné prostredie<br />

a dramatickí umelci sa nachádzali<br />

na periférii záujmu respondentov.<br />

V nedávnej minulosti bola práve<br />

vycizelovaná javisková reč vzorom<br />

výslovnosti a kultúry jazyka.<br />

A tak nečudo, že v bežnej komunikácii<br />

sa čoraz výraznejšie prejavuje<br />

hovorená podoba jazyka s<br />

nespisovnými variantmi. Z pohľadu<br />

histórie vývoja spisovnej<br />

slovenčiny sa dnešný trend jazykovej<br />

kultúry nedá vnímať inak<br />

ako úpadok v národe, čo nakoniec<br />

len potvrdzuje slová Ľudovíta<br />

Štúra, ktorý už v roku 1846<br />

napísal: „Národ práve tak ako jednotlivec<br />

prejavuje jazykom svoje<br />

najhlbšie vnútro, v jazyku takrečeno<br />

stelesňuje svojho ducha; táto<br />

vonkajšia podoba presne zodpovedá<br />

vnútru národa na všetkých<br />

stupňoch jeho vývinu, v jazyku<br />

a s jazykom sa vyvíja duch národa<br />

ako v najzodpovedajúcejšej mu<br />

forme: oba sú navzájom závislé<br />

a jeden bez druhého nemôžu teda<br />

jestvovať.“<br />

Sotvakomu dnes, pri rozsiahlej<br />

devalvácii slova, príde na myseľ, že<br />

slová majú formujúcu silu s ďalekosiahlymi<br />

účinkami. Majú moc tvoriť<br />

krásu i krásu ničiť, môžu prinášať<br />

radosť i bolesť, spôsobiť rozkvet<br />

i úpadok. Každému človeku boli<br />

dané schopnosti, aby vycítil pravý<br />

spôsob ich používania a tak sa stal<br />

strojcom svojho šťastia či nešťastia.<br />

Deti zmienené v úvode článku nám<br />

to názorne predviedli.<br />

1 Lexikón slovenského jazyka<br />

Rudolf Harčarík<br />

Rudolf Harčarík<br />

2 Blahoslav Hečko „Nehádžte perly sviniam“<br />

3 informácie prevzaté z internetových<br />

stránok

téma<br />

Krása<br />

Dobrodružstvo v kuchyni:<br />

takto vzniká kvapka<br />

Krása prostých vecí – máme<br />

ich okolo seba mnoho<br />

Krása je nepopísateľná, nezachytiteľná,<br />

nevypovedateľná. Podobne<br />

ako napríklad hudba. Čím viac ju<br />

budeme chcieť rozoberať, opisovať,<br />

siahať po nej, čím pozemskejšími<br />

prostriedkami budeme krásu skúmať<br />

a posudzovať ju, tým viac sa nám bude<br />

rozplývať v nejasnostiach. Skončíme<br />

v akejsi odbornej diskusii, k torej<br />

nikto nerozumie a na nič mu nie je.<br />

A vôbec – potrebujeme ešte v dnešnom<br />

praktickom veku takú hmlistú vec, ako<br />

je krása? Slúži nám aj na niečo iné, než<br />

len ako zdroj potešenia, rozptýlenia,<br />

ako nadbytočná ozdoba a luxus,<br />

ako zhovievavo trpená samoúčelná<br />

nadstavba k životu?<br />

KRÁSA A PRIRODZENOSŤ<br />

Čo je neprirodzené, nie je krásne. Na<br />

tom sa spravidla zhodnú posudzovatelia,<br />

kritici aj obyčajní ľudia, zaoberajúci<br />

sa pojmom krásy. Dávajú tak<br />

najavo, že krása je nejakými zadnými<br />

vrátkami spojená s prirodzenosťou:<br />

krása pohybov, tvarov i tónov, krása<br />

prírody, zvierat, ľudí aj ľudských výtvorov.<br />

Aj prirodzenosť je, už z povahy<br />

slova samého, zase nejako spätá<br />

s prírodou.<br />

Vezmime si napríklad praobyčajný<br />

džbán ako dielo ľudských rúk, napoly<br />

umelecký výtvor, napoly praktický<br />

predmet. Džbány mávajú všelijaké<br />

tvary, ale keby sme ich postavili vedľa<br />

seba na takú prehliadku, iste by sme<br />

uvideli, že medzi nimi prevláda jedna<br />

forma už od doby vynájdenia hrnčiarstva:<br />

džbán hruškovitý, s úzkym hrdlom<br />

a širokým bruchom. Zdá sa nám<br />

krásny. U moderných tvorcov džbánov<br />

možno už tie praveké spojitosti vyhasli<br />

a zašli. Viac než na prirodzenosti im<br />

záleží na niečom prazvláštnom, čo tu<br />

ešte nebolo a nad čím sa ich zákazníci<br />

viac začudujú, než zaradujú; a tak sú<br />

moderné džbány už aj hranaté, šišaté<br />

a vôbec všelijaké. Ale stále sú v presile<br />

tie hruškovité džbány. Odkiaľ vzal<br />

hrnčiar takúto predstavu? Od hrušiek?<br />

Aj v krajinách južných morí, kde namiesto<br />

hrušiek rastú figy a olivy?<br />

Snímky zachytené obyčajným mobilom<br />

nemajú kvalitu ani kompozíciu,<br />

napriek tomu majú svoju krásu: ich<br />

autorovi pripomínajú osobný zážitok<br />

Ak sa posadíme do kuchyne<br />

ku kvapkajúcemu vodovodnému<br />

kohútiku, môžeme pozorovať,<br />

ako na konci hubice<br />

pomaly narastá vodná kvapka:<br />

najprv sa vodná hladina odspodu<br />

zaguľatí, prehne sa a oťažie, postupne<br />

sa mení na visiacu hrušku,<br />

až nakoniec neudrží vlastnú váhu,<br />

odtrhne sa a odkvapne. Do poslednej<br />

chvíle sa voda bráni odtrhnutiu<br />

tým, že sa snaží zbaliť do čo najmenšej<br />

guľôčky, a pritom sa preťahuje<br />

vlastnou váhou nadol. Tento<br />

tvar je vlastný vode, hruškám…<br />

a džbánom. Ľudia tú vlastnosť, tvar,<br />

odpozorovali a použili. A považujú<br />

ho za krásny – tá krivka vznikajúcej<br />

kvapky na obrázku má vskutku prekrásny<br />

tvar. Aj v kuchyni, ako vidieť,<br />

možno zažiť malé dobrodružstvo poznávania.<br />

Ten prapôvod krásy teda nájdeme –<br />

a nielen u nášho džbánika – v prírode.<br />

KRÁSA A PRÍRODA<br />

Spali ste niekedy len tak pod šírym nebom?<br />

Nemyslím v autokempingu, stanovom<br />

tábore alebo inom zariadení,<br />

zostavenom ľudskou rukou – myslím<br />

tým uprostred prírody, kde nie sme<br />

pánmi, ale pokornými hosťami.<br />

Asi takto: dôjdete na kraj lesa, pod<br />

vami sa zvažuje ľúbezná lúka, po<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

téma<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

horúcom dni ešte sála teplom, kým<br />

z lesa už stúpajú večerné vône. Belasé<br />

nebo pomaly chladne, kdesi vo veľkej<br />

výške po ňom neviditeľná ruka<br />

natiahla dlhú chmáru od obzoru po<br />

obzor. V tráve sa činia cvrčky, veľký<br />

čierny vták sa zatrepoce medzi vetvami<br />

a stratí sa v bezpečí lesa. Vy<br />

zhodíte z pliec ruksak, chvíľu bojujete<br />

s pokušením stratiť sa tiež niekam<br />

do ľudského úkrytu, k teplým<br />

svetlám a medzi rovnakých tvorov,<br />

ako ste vy, ale aj tak už dopredu viete:<br />

toto je to miesto, tu zostanem. Roztiahnete<br />

spací vak, aby bolo na čom<br />

sedieť, žujete večerný krajec a cítite,<br />

že človek vie vnímať nielen očami,<br />

ale úplne všetkým: pórmi kože, srdcom,<br />

ušami… uši, tie dokážu počuť<br />

nielen večerného chrapkáča (Chrapkáč<br />

poľný, lat. Crex crex – druh<br />

vtáka) v tráve, ale akýsi tón, neviditeľne<br />

visiaci v priestore a tiahnuci<br />

sa nad krajinou ako závoj. Potom už<br />

je úplné šero, na svetlom nebi neisto<br />

skúša svietiť prvá hviezda, večerná<br />

zver ožíva, v tráve funí<br />

ježko, preletí sova, nečujná<br />

ako tieň, vy napoly<br />

ležíte s ruksakom<br />

pod hlavou a chce sa<br />

vám spať, ale zároveň<br />

je vám ľúto každej<br />

neprebdenej minúty.<br />

Beztak sa potom<br />

v noci budíte, tu zabečí<br />

vyplašený srnec, tam<br />

pr a s k n e ve t v i č k a<br />

pod ktovie čiou nohou<br />

alebo labkou, to<br />

už nebo naplno žiari<br />

miliardami hviezd na<br />

čiernočiernom zamate, chvíľu hľadáte<br />

Polárku, Plejády a Orión, ale<br />

zase sa vám zavrú oči, ponárate sa<br />

do svojho spánku, no pritom viete:<br />

som tu a nasávam celým telom aj dušou<br />

tie šťavy a žiarenie navôkol.<br />

Zrazu svitá, nohy na spacáku máte<br />

vlhké od rosy, ako ste sa v spánku<br />

vykotúľali spod prístrešku kra, krajina<br />

je najprv sivá a akoby unavená<br />

či neprebudená, nebo začína ako<br />

prvé prechádzať zo sivej do svetlobelasej<br />

a v nesmiernej výške naprieč<br />

ním tiahne vták… Iste nie za potravou<br />

– vtáci majú svoje tajomné túžby,<br />

rituály a hodnoty, o ktorých sa my,<br />

žijúci v meste medzi rinčiacimi električkami,<br />

nikdy nedozvieme. Nad<br />

hlavou vám spieva drozd, zobák má<br />

obrátený presne k východu – kedykoľvek<br />

som šiel pri východe slnka okolo<br />

penice alebo drozda, vždy spievali<br />

k východu a dodnes neviem, či sa to<br />

tak patrí, alebo je to náhoda. Zrazu<br />

je už nebo roztavené do strieborna,<br />

a tu sa špičky najvyššieho smreku dotkne<br />

prvý slnečný lúč a cinkne ako<br />

zlatý vlas deda Vševeda. Svet je krásny<br />

ako čerstvo vylúpnutý gaštan z ruky<br />

Stvoriteľovej.<br />

O čom sme to chceli premýšľať?<br />

Aha, o kráse!<br />

V prírode nemusíme chodiť po krásu<br />

ďaleko, sme ňou hojne obklopení zo<br />

Zviera je prirodzené, pôvabné, krásne<br />

všetkých strán. Lesy, lúky, mokrade<br />

i skalnaté stráne nás oslovujú skromnou<br />

ľúbeznosťou, vo všetkých ročných<br />

obdobiach, v každom počasí. Čím to<br />

je? A zvieratá – srna so zaklonenou<br />

hlavou, vlhkou papuľkou a velikánskymi<br />

pozornými ušami je neskonale<br />

krásna a pôvabná; mača, ktoré máte<br />

odmalička doma, zdatne útočí labkami<br />

i zubami na listy papiera i na zmeták<br />

a srší pritom radosťou a pôvabom.<br />

Čím to je? Príroda o krásu neusiluje,<br />

nemusí sa o ňu uchádzať, je jej vlastná.<br />

Kým my ľudia, vrcholné výtvory vývoja,<br />

sme nepekní a nepôvabní, v najlepšom<br />

prípade sa o pôvab a krásu usilovne<br />

snažíme. Prečo je to tak?<br />

Podľa materialistickej predstavy<br />

povstal svet z chaosu slepou zhodou<br />

náhod. Postupným výberom najschopnejších<br />

jedincov sa nakoniec<br />

vyvinul smerom k väčšej dokonalosti.<br />

Ale skutočnosť, že je na svete krása,<br />

tejto predstave protirečí. Skôr to vyzerá<br />

tak, že my, ľudské pokolenie sa<br />

zosypávame kamsi naspäť do chaosu,<br />

kým to, čo je prírodné, je pekné, usporiadané<br />

a funkčné.<br />

Príroda je – dovolíme si mať<br />

opačný názor – dielom Stvoriteľovým.<br />

A všetko, čo pochádza neporušené<br />

z jeho dielne, možno nazývať krásnym<br />

a skutočne je krásnym. Prírode, svetom<br />

vládnu od samého počiatku zákonitosti,<br />

teda tvorivá vôľa.<br />

Čo podľa nich vzniká, čo<br />

sa nimi riadi, je krásne.<br />

Príroda sa nimi riadi, a<br />

ani to nedokáže inak. A<br />

preto je krásna. Krása je,<br />

ako ju pozorujeme v samotnej<br />

prírode, dôkazom<br />

Božej vôle, Božej múdrosti,<br />

dokonalosti, vysoko<br />

presahujúcimi našu<br />

čiastočnosť a, s prepáčením,<br />

hlúposť. Roky chodíme<br />

po svete s predstavou,<br />

že neexistuje dôkaz<br />

o Božej existencii; iste, nie<br />

je žiadny prístroj, ktorého ručička by<br />

signalizovala súcnosť Boha, a sovietsky<br />

kozmonaut Jurij Gagarin sa preslávil<br />

vetou „Na nebi som bol, ale Boha<br />

som tam nevidel.“ A napriek tomu<br />

taký dôkaz existuje. Nedá sa vyjadriť<br />

matematicky, uchopiť do rúk ako sekera,<br />

je jemný, krehký, poznateľný len

téma<br />

cítením: je to krása, harmónia, pôvab<br />

v prírode.<br />

KRÁSA A ČLOVEK<br />

Ak sú zvieratá, rastliny a prírodné<br />

sily schopné radosti a harmónie, obšťastňujú<br />

svojou krásou, a ak to všetko<br />

vytvárajú samozrejme a samočinne,<br />

bez inžinierskych výpočtov, plánov<br />

a manažérskeho úsilia, proste životom<br />

samým – čo sa asi očakávalo od<br />

nás, ľudského výkvetu celého vývoja,<br />

ktorí v sebe nosíme vyššie schopnosti<br />

ducha?<br />

My, ľudské bytosti sme dostali do<br />

vienka na svoj vývoj a dozrievanie jeden<br />

taký danajský dar: schopnosť slobodne<br />

sa rozhodovať a nutnosť túto<br />

schopnosť používať. Mala nám slúžiť<br />

na poznávanie, rozlišovanie a prežívanie.<br />

Nemusíme sa iste navzájom presviedčať<br />

o skutočnosti, že sme dávno<br />

opustili správnu cestu vývoja k zdokonaľovaniu,<br />

dozrievaniu, zušľachťovaniu<br />

a ku šťastiu, ktorú nám Stvoriteľ<br />

ukázal. Svedčí o tom takmer všetko,<br />

na čo siahneme, čo vezmeme do rúk,<br />

ako aj spúšť, ktorú – sami pritom nešťastní<br />

– za sebou zanechávame. Niektorí<br />

z nás sme si toho bolestne vedomí<br />

a radi by sme sa na túto cestu vrátili.<br />

Ale ako? Čomu alebo komu veriť v tej<br />

húštine protichodných názorov, v tej<br />

záplave najrôznejších kníh?<br />

Práve krása je sprievodcom, ktorý<br />

nám môže pomôcť túto napoly zasypanú<br />

cestu nájsť a vykročiť po nej.<br />

Krása nesporne pochádza zhora. Hovoríme<br />

podvedome o „nebeskej kráse“<br />

hudobného diela, o „božskej kráse“<br />

gréckych sôch, o „inšpirácii zhora“,<br />

talentu, ktorý si umelec na svet „priniesol<br />

so sebou“. Nielen to, už deťom<br />

hovoríme „nie je pekné klamať“ a<br />

vlastne tým vyjadrujeme, že pekné<br />

je to isté ako dobré a správne. Vyzerá<br />

to, že sami podvedome uznávame<br />

cennosť krásy. A navyše sme práve<br />

dospeli k poznaniu, že krása je preukazom<br />

toho, čo neskrivene nasleduje<br />

tvorivú vôľu Boha.<br />

KRÁSA NIE JE „IN“<br />

Krása sa dnes akosi veľmi nenosí.<br />

Mnoho ľudí ju nepokladá za modernú,<br />

dôležitú a ani zaujímavú; kto sa drží<br />

starobylej a prekonanej krásy, je považovaný<br />

za zľahka sentimentálneho a aj<br />

trošičku prihlúpleho. Príznakom doby<br />

je disharmónia všetkého druhu, nevídané<br />

tvary a farby vlasov na hlave, divočina<br />

tónov a netónov v hudbe, honba za<br />

všetkým možným, čo nepoteší ani nepovznesie,<br />

len udiví a zarazí. Najlepšie<br />

je, keď to priamo šokuje, pretože niečo<br />

také tu ešte nebolo, a tak je to nové,<br />

kreatívne, moderné a „in“. Niekoľkokrát<br />

denne chodím okolo plagátov z<br />

výstavy módy a zakaždým ma čerstvo<br />

vydesí nepríčetný pohľad vyziabnutej<br />

dievčiny, sporo priodetej zmesou plaviek<br />

a rímskej tuniky – akože vzorom<br />

krásy pre budúcu sezónu.<br />

Dnes už nikto nespochybňuje znečisťovanie<br />

vzduchu, vody, nezdravý životný<br />

štýl, krízu vzťahov medzi ľuďmi. Je načase<br />

si priznať si aj to, že si my, ľudia, pílime<br />

pod sebou konár aj spochybnením<br />

pojmu krásy a jeho vyradením zo života<br />

kamsi do múzea mosadzných mlynčekov<br />

na kávu a kočiarových automobilov.<br />

Berieme tak pôdu pod nohami tomu,<br />

čo nás drží pri živote a pomáha nám<br />

znášať strasti a ťažkosti. Pretože krása<br />

nám našepkáva: dôveruj, človeče, nevzdávaj<br />

svoju ľudskosť, ja som a svedčím<br />

o svete, z ktorého si vyšiel a kam patríš.<br />

KADIAĽ KU KRÁSE<br />

Krása oslovuje ducha, teda podstatu<br />

našej bytosti; nepožaduje intelekt ani<br />

umelecké vzdelanie a nie je vecou<br />

rozumového bádania. Ak sa chceme<br />

priblížiť ku kráse, pôvabu rozumovým<br />

prístupom, zistíme, že sa dokážeme<br />

zamerať vždy len na jedinú vec, nie<br />

na celok. Povedzme si napríklad: kurník-šopa,<br />

mal by som predsa poriadne<br />

a zhlboka dýchať, tak teraz začnem<br />

dole od bránice a pôjdem postupne<br />

nahor do pľúc… chvíľu to skúšate<br />

a potom na to buď zase zabudnete,<br />

alebo vám ďalej napadne: a čo držanie<br />

tela, mal by som sedieť priamo, aby<br />

ma nebolel chrbát, a pri chôdzi držať<br />

hlavu pekne hore, a neklátiť toľko<br />

rukami… o chvíľu si pripadáte ako v<br />

zle ušitých šatách a o<br />

ďalšiu chvíľu to celé<br />

hodíte cez palubu.<br />

Prečo? Táto snaha<br />

nevyplynula sama<br />

zo seba z prirodzenosti<br />

vašej povahy, je<br />

nanútená a chcená.<br />

Môže byť záchrannou<br />

brzdou, začiatkom<br />

cesty; ale až keď<br />

si skutočne privlastníme<br />

niektoré črty<br />

povahy, stanú sa nám<br />

všetky tie poučky samozrejmosťou,<br />

tak, že ani nebudeme<br />

chcieť inak.<br />

V okamihu citového vzrušenia sa<br />

potrebujeme sami od seba zhlboka<br />

nadýchnuť a ani nemôžeme, ani nechceme<br />

inak. Rovnako sa aj vnútorná<br />

živosť prejaví náhle ohromnou potrebou<br />

ovládať svoje pohyby, obklopiť sa<br />

pekným prostredím, pekne sa obliekať,<br />

byť krásnym človekom.<br />

V každom z nás sú skryté veľké<br />

hodnoty – nechajme ich prebudiť<br />

a rozvinúť, a krása nám v tom bude<br />

cenným sprievodcom.<br />

Artur Zatloukal<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

1 2 3<br />

Krása v ľudských dielach<br />

4<br />

5<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

1) Albrecht Dürer, autoportrét, kresba (1484);<br />

2) Albrecht Dürer, autoportrét, olej (1500); 3) Leonardo<br />

da Vinci, ľalia (detail), kresba (1480); 4) John William<br />

Godward, A Classical Beauty/Klasická krása,<br />

olej (okolo r.1900); 5) Thutmose, hlava Nefertiti,<br />

plastika (1338 pred Kr.); 6) Michelangelo Buonarroti,<br />

Cleopatra, kresba (1533); 7) Donatello, Zvestovanie<br />

(detail), plastika (1435); 8) Michelangelo Buonarroti,<br />

Madona s dieťaťom (detail), plastika (1501); 9) Giotto<br />

di Bondone, interiér kaplnky (1303); 10) Johannes<br />

Coersemans, interiér kostola v Delfte, kresba (1663);<br />

11) Leonardo da Vinci, hlava Krista, tempera (1494)

6<br />

7 8<br />

9<br />

11<br />

10<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Čo vlastne chcel Ježiš v<br />

skutočnosti?<br />

Aké bolo jeho posolstvo a čo z neho zostalo<br />

Medzi výskumom a vierou: O živote a smrti Ježiša Krista sa ešte stále vedú početné diskusie. „Historický Ježiš“<br />

sa oddeľuje od „Ježiša viery“. Mimo diskusií však zostáva Ježišovo učenie, ktoré hýbe svetom.<br />

Každý rok si na Vianoce pripomíname,<br />

že pred zhruba 2000 rokmi došlo k mimoriadnej<br />

udalosti, udalosti, ktorá pohla<br />

svetom. Bolo ňou narodenie Ježiša<br />

Krista. Jeho život a smrť sa stali neoddeliteľnou<br />

súčasťou viery v Boha pre nespočetné<br />

množstvo ľudí. Ježišovo učenie<br />

pretrvalo storočia a jeho jednotlivé výroky<br />

a podobenstvá sú pevne zakotvené<br />

aj v mysliach ateistov. A predsa je obsah<br />

Ježišovho učenia ako celku dôverne<br />

známy len relatívne malému počtu veriacich.<br />

Martin Ernst a Werner Huemer<br />

prešli evanjeliá Nového zákona a zamysleli<br />

sa nad tým, čo Ježiš skutočne chcel.<br />

o vlastne chcel Ježiš? Čo učil? Čo<br />

Č zvestoval? Niekedy má človek dojem,<br />

že tieto otázky stoja v kresťanských<br />

náboženstvách trochu v pozadí.<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

V centre pozornosti sú skôr zázraky,<br />

ktoré činil, jeho smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.<br />

Na tieto udalosti môžu<br />

mať ľudia rôzne názory, no Ježišovo<br />

učenie v podstate nikto nespochybňuje.<br />

A právom, pretože to je klenot, ktorý<br />

pretrval generácie – občerstvoval, obšťastňoval<br />

a nadchýnal. Aj dnes budia<br />

Ježišove slová nádej a do sŕdc mnohých<br />

ľudí zasievajú dôveru v budúcnosť.<br />

Čo teda učil Ježiš? V čom spočívalo<br />

jeho posolstvo?<br />

Posolstvo Syna<br />

Božieho<br />

eď sa jeden z učencov spýtal Ježiša,<br />

K čo má robiť, aby žil správne podľa<br />

jeho učenia, dostal okrem iného túto<br />

odpoveď:<br />

„Milovať budeš Pána, svojho Boha,<br />

z celého svojho srdca, z celej svojej duše,<br />

zo všetkých svojich síl a z celej svojej<br />

mysle a svojho blížneho ako seba samého!“<br />

(Lukáš 10,27)<br />

Tým zhrnul Ježiš jadro svojho učenia.<br />

Ale rovnako ako dnes chýbala mnohým<br />

ľuďom viera aj pred 2000 rokmi –<br />

prípadne bolo ich myslenie v mnohých<br />

smeroch veľmi jednostranné a zúžené.<br />

Z tradovaných slov Ježiša Krista tak<br />

vzniká aj nový, na svoju dobu až revolučný<br />

obraz Boha, ktorý pozýva k živej<br />

viere: Stvoriteľ nie je len nepredstaviteľný,<br />

prísny a vzdialený panovník,<br />

ktorý od svojho ľudu vyžaduje poslušnosť;<br />

On je predovšetkým Láska. Tá<br />

Božia Láska, z ktorej všetko vzniklo<br />

a ktorá sa v osobe Ježiša Krista teraz<br />

nachádza uprostred ľudí; ktorá pomáha<br />

a lieči, dáva istotu a dôveru, ale<br />

tiež ukazuje doposiaľ duchovne „slepým“<br />

ľuďom cestu do nového života:<br />

„Súdiť som prišiel na tento svet: aby<br />

tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby<br />

oslepli.“ (Ján 9,39)<br />

Ľudia už nemajú nazerať na svoj život<br />

len z hľadiska pominuteľnosti fyzického<br />

sveta, ich viera v Boha ich má<br />

zbaviť tejto „tmy“ a pomôcť im nájsť<br />

duchovné spojenie so svetlom, s „ríšou<br />

Boha“.<br />

„otčenáš“ –<br />

majstrovské dielo<br />

ežiš chcel ľuďom sprostredkovať<br />

J priamy vzťah k Bohu, taký, ktorý by<br />

skutočne prežívali. Preto tiež zostavil<br />

slová modlitby, s ktorou sa majú ľudia<br />

s dôverou obracať k Bohu a ktorá<br />

je dnes na celom svete známa ako<br />

„Otčenáš“ (Matúš 6,9–14). Len hĺbka<br />

a rýdzosť citu pri modlitbe môže naše<br />

prosby vyniesť k nohám Božieho<br />

trónu. Preto môžu slová „Otčenáša“<br />

rozvinúť svoje pôsobenie len vedy,

Náboženstvo<br />

Rozhoduje hĺbka citu.<br />

Odriekavané modlitby<br />

nemajú účinok.<br />

keď nie sú bezmyšlienkovite odriekavané.<br />

Ani početnosť takého odriekavania<br />

modlitby nezosilňuje jej<br />

účinok. „Keď sa modlíte, nehovorte<br />

veľa ako pohania. Myslia si, že budú<br />

vypočutí pre svoju mnohovravnosť.<br />

Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie,<br />

čo potrebujete prv, ako by ste ho prosili.“<br />

(Matúš 6,7–8)<br />

Zvestovanie božej ríše<br />

ilovať Boha, blížiť sa Stvoriteľovi<br />

M v pokore – to obsahuje aj ochotu<br />

mu slúžiť, teda dodržiavať Božie prikázania.<br />

Tieto prikázania boli známe už<br />

od dôb Mojžišových a Ježiš chcel stavať<br />

na tom, čo bolo ľudstvu v minulosti<br />

zvestované:<br />

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon<br />

alebo Prorokov; neprišiel som ich<br />

zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5,17)<br />

Toto spĺňanie ale znamenalo,<br />

že Ježiš musel mnohé podania<br />

nanovo vyložiť. Ľuďom napríklad<br />

vysvetľoval, že ich nesprávne<br />

počínanie a s ním spojená zodpovednosť<br />

nie sú viazané len na<br />

dokonaný čin, ale že pôsobia už<br />

pri úmysle, myšlienkach a slovách.<br />

Hlboké pochopenie prikázaní,<br />

zodpovedný život a konanie<br />

podľa Božích zákonov<br />

vedie k vnútornej čistote a tým<br />

k duchovnému vzostupu, ktorý<br />

môže človeka priviesť do blízkosti<br />

Božej.<br />

Ježiš niekoľkokrát zvestoval<br />

Božiu ríšu na zemi. V blízkosti<br />

Syna Božieho mohli ľudia vidieť,<br />

ako harmonicky, mieruplne<br />

a blahodarne by sa mohol<br />

život utvárať, keby pohnútkou<br />

k činom neboli len pozemské,<br />

ale duchovné ciele. Boli by tiež mohli<br />

nazbierať oveľa viac skúseností, keby<br />

Kristus nebol zavraždený, a tým ako<br />

nepríjemný zvestovateľ Pravdy odstránený<br />

z cesty.<br />

Miluj blížneho svojho<br />

V<br />

dobách útlaku a násilností, keď boli<br />

ľudia verejne mučení a pribíjaní na<br />

kríž, vystupoval Ježiš nekompromisne<br />

proti princípu pomsty a žiadal, aby sa<br />

násilie neoplácalo násilím:<br />

„Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za<br />

oko a zub za zub.“ (pôvodne Mojžiš –<br />

Exodus 21, 24) No ja vám hovorím:<br />

Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie<br />

po pravom líci, nadstav mu aj druhé.“<br />

(Matúš 5,38–39)<br />

Násilie a boj má človek celkom prenechať<br />

svojmu protivníkovi. Zároveň<br />

nemá túžiť po odplate v zmysle slov:<br />

„Mne patrí pomsta, ja sa odplatím“ (R<br />

12,19). To je však obzvlášť veľká požiadavka<br />

a dodnes nie je ľudstvo zrejme<br />

dosť zrelé na to, aby ju splnilo. Princíp<br />

odplaty – oko za oko – väzí príliš<br />

hlboko vo všeobecnom povedomí;<br />

je to však princíp, ktorý spôsobí, že<br />

Kristus od V. M. Vasnecova (1848–1926). Model pre fresku hlavnej kupoly<br />

Vladimírskej katedrály v Kyjeve<br />

„nakoniec oslepne celý svet“, ako povedal<br />

takmer 2000 rokov po Kristovi<br />

M. Gándhí.<br />

výzva k činu<br />

ežišovo posolstvo je výzvou k činu,<br />

J k vedomému konaniu a k práci na<br />

sebe samom. Vyžaduje oveľa viac, ako<br />

len vieru. Čin, ktorý Ježiš od ľudí požadoval,<br />

zahŕňa tiež sebapoznanie, teda<br />

schopnosť nehľadať nedostatky a chyby<br />

len u druhých, ale predovšetkým každý<br />

sám v sebe. Pretože presne to, čo nám<br />

najviac vadí na druhých, ukazuje na<br />

naše vlastné slabosti:<br />

„Prečo vidíš smietku v oku svojho<br />

brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?<br />

… Pokrytec, vyhoď najprv brvno<br />

zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš<br />

môcť vybrať smietku z oka svojho<br />

brata.“ (Matúš 7,3.5)<br />

Ježišove slová boli teda naliehavé,<br />

priame a požadujúce. Nemali nič spoločné<br />

so zmäkčilosťou a povoľnosťou,<br />

ktoré sa dnes Synovi Božiemu pripisujú.<br />

Svojim príkladným životom<br />

v láske a spravodlivosti ukazoval ľuďom,<br />

ako by mali v zmysle Božej vôle<br />

žiť a konať. Od tých, ktorí<br />

ho chceli nasledovať očakával<br />

oveľa viac než len<br />

jednoducho vieru v neho<br />

a jeho poslanie. Očakával<br />

čin – to je obzvlášť jasné<br />

z nasledujúceho citátu<br />

z Matúšovho evanjelia:<br />

„Nie každý, kto mi hovorí:<br />

„Pane, Pane,“ vojde do nebeského<br />

kráľovstva, ale iba<br />

ten, kto plní vôľu môjho<br />

Otca, ktorý je na nebesiach.“<br />

(Matúš 7,21)<br />

Cesta činu a práce na<br />

sebe je ťažká, ale Ježiš nabádal<br />

ľudí, aby po nej kráčali,<br />

aj keď to nie je cesta<br />

pre „široké masy“: „Vchádzajte<br />

tesnou bránou, lebo<br />

široká brána a priestranná<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Náboženstvo<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

„Milosrdný Kristus“: obraz z 12. storočia, Carihrad<br />

cesta vedie do zatratenia a mnoho je<br />

tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná<br />

je brána a úzka cesta, čo vedie do života,<br />

a málo je tých, čo ju nachádzajú!“<br />

( Matúš 7,13–14)<br />

Varovanie pred<br />

duchovnou smrťou<br />

ž Ježiš teda varoval pred dodnes<br />

U rozšíreným názorom, že cesta<br />

k Svetlu je „široká a pohodlná“ alebo<br />

že môže byť nejakým spôsobom „vykúpená“.<br />

Nestačí ústami vyznávať<br />

náboženstvo, aby človek dospel do<br />

ríše Božej. Tým, ktorí sa dostatočne<br />

nenamáhajú, aby poznali svoje nesprávne<br />

cesty, včas sa z nich vrátili<br />

a stali sa v sebe novými, hrozí „večné<br />

zavrhnutie“, čiže duchovná smrť.<br />

Podľa Ježišovho učenia teda nenájde<br />

každý človek cestu do duchovnej ríše.<br />

V dobe „súdu“, teda v čase „žatvy“<br />

sa ľudia budú musieť zodpovedať zo<br />

všetkých svojich myšlienok, slov a činov<br />

– „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať<br />

z každého daromného slova,<br />

ktoré vyslovia.“ (Matúš 12,36).<br />

Tento vážny, až hrozivý aspekt<br />

v Kristovom posolstve sa často prehliada<br />

– je nepohodlný a akoby ani nepatril<br />

do našej doby. Pojmy „zatratenie“<br />

a „duchovná smrť“ sa akosi nezlučujú<br />

s obrazom všeodpúšťajúcej Božej lásky,<br />

ktorá sa Ježišovi rada pripisuje. Možno<br />

sa ľudia obávajú, že predstavy o poslednom<br />

súde slúžia skôr náboženskému<br />

fanatizmu a fundamentalizmu. Myšlienka,<br />

že Boh sám zachráni svojich veriacich,<br />

kým neveriaci zaniknú v súde,<br />

už vo svete napáchala mnoho zla. Napriek<br />

tomu nemožno tento významný<br />

odkaz v Ježišovom učení len tak prehliadnuť.<br />

Čo ak predsa len existuje pre<br />

ľudstvo posledný súd? Okamih na ceste<br />

každého jednotlivca, kedy už musí byť<br />

duchovne zrelý, pretože čas určený na<br />

jeho dozrievanie neúprosne vypršal –<br />

podobne ako jesenný zber v prírode<br />

znamená koniec jedného rastového<br />

a vývojového cyklu v rastlinnej ríši.<br />

Mali by sme vychádzať z toho, že<br />

varovné slová Ježiša Krista vo vzťahu<br />

k poslednému súdu boli mienené ako<br />

podnet, pomoc a že sa nevzťahovali<br />

len k vtedajšej dobe. Je totiž celkom<br />

možné, že „čas žatvy“ stojí práve pred<br />

nami. Toho by si mal byť každý človek<br />

neustále vedomý a svojím konaním<br />

a celým životom by sa mal usilovať<br />

o zdokonaľovanie svojej osobnosti.<br />

Čo zostalo<br />

z Ježišovho učenia?<br />

o teda zostalo z Ježišovho učenia<br />

Č po 2000 rokoch? Keď prehliadneme<br />

všetky chyby prekladov, rôzne<br />

výklady, dodatky a škrty, ktoré sa<br />

v priebehu dejín nejakým spôsobom<br />

dotkli biblických textov Nového zákona,<br />

vidíme v ňom stále žiariť cenný<br />

klenot, ktorý nestratil nič zo svojho<br />

lesku. Je duchovným ukazovateľom<br />

cesty“ pre človeka, sám v sebe taký<br />

silný a všeobecne platný, že sa môže<br />

bez všetkého ďalšieho stať základom<br />

viery. Žiadneho kresťana nemusí<br />

preto vyviesť z miery poznanie, že<br />

zmysel Ježišovej misie nespočíval vo<br />

vykupiteľskej smrti na kríži, konaní<br />

zázrakov a zmŕtvychvstaní.<br />

Po 2000 rokoch náboženských tradícií<br />

sa však musíme snažiť poznať<br />

pravé jadro Ježišovho učenia o láske<br />

k Bohu a k blížnemu. Svojím učením<br />

nám Ježiš ponúka vzkriesenie z nášho<br />

Ježiš varoval, že<br />

cesta k Svetlu nie je<br />

„široká a pohodlná“<br />

nevedomého bytia k vedomému životu<br />

vo večnom raji, ak budeme nasledovať<br />

jeho slová. Keď sa teda Jeho pravda<br />

stane základom všetkého nášho konania<br />

a svoje myslenie a činy prispôsobíme<br />

budovaniu mieru a ľudskosti,<br />

spoznáme veľmi rýchlo, aké je učenie<br />

Ježiša Krista nadčasové, veľkolepé, blahodarné<br />

a účinné.<br />

Martin Ernst, Werner Huemer<br />

Stále živé slová Ježiša Krista<br />

Mnohé Ježišove výroky sa v priebehu času stali<br />

natoľko všeobecne známymi, že ľudia často ani<br />

nevedia, že tieto citáty majú svoj pôvod v Novom<br />

zákone. Tu je niekoľko príkladov:<br />

„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi<br />

jeho príbuznými a v jeho dome.“<br />

(Marek 6,4)<br />

„Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď<br />

slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“<br />

(Matúš15,14)<br />

„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie,<br />

Bohu.“<br />

(Matúš 22,21)<br />

„Nezostane tu kameň na kameni!““<br />

(Matúš 24,2)<br />

„Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať,<br />

a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“<br />

(Lukáš 12,48)<br />

„Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“<br />

(Matúš 26,41)<br />

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej<br />

kameň.“<br />

(Ján 8,7)<br />

„Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly<br />

pred svine.“<br />

(Matúš 7,6)<br />

„Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“<br />

(Matúš 8,22)

Z cyklu prednášok<br />

pre Dievčenskú<br />

akadémiu v Brne<br />

usporiadaných<br />

v r. 1904<br />

T. G. Masaryk:<br />

Moderný<br />

názor<br />

na<br />

ženu<br />

oderným je úsilie posilniť a povzniesť<br />

energiu človeka a pocit<br />

M<br />

osobnej zodpovednosti, harmonicky<br />

vypestovať všetky jeho danosti, každého<br />

jednotlivca postaviť v spoločnosti<br />

na roveň. Rovnosť nie je totožnosťou:<br />

každému jednotlivcovi má<br />

byť daná príležitosť normálne sa vyvíjať<br />

a pre celok sa majú využiť všetky<br />

jeho pekné a dobré sily. Moderným je<br />

úsilie zrušiť výsady niektorých tried<br />

a jednotlivcov v tých triedach – silnejší<br />

má pomáhať slabšiemu – to je<br />

prikázanie najlepších a najpokročilejších<br />

duchov novej doby.<br />

Z tohto hľadiska posudzovaný starý<br />

názor o žene hovoril, že žena je pre<br />

muža; Eva bola stvorená pre Adama –<br />

to je vo všetkej stručnosti starý názor,<br />

že žena je tu pre mužovo pohodlie,<br />

Názorov na ženu takzvane „moderných“ je<br />

dnes už veľmi veľa. Ich prehľad a kritika by<br />

boli poučné a zaujímavé, ale tentoraz to nie<br />

je mojou úlohou; chcem pozitívne sformulovať<br />

to, čo sa mi zdá názorom o žene skutočne<br />

moderným, pokrokovým.<br />

v najlepšom prípade pre odchovanie<br />

jeho detí.<br />

Tento starý názor doposiaľ najsilnejšie<br />

držia a posväcujú oficiálne náboženstvá.<br />

Starý i Nový zákon (tu<br />

hlavne Pavol); literatúra, dekadentná<br />

literatúra všetkých smerov (»novoromantizmus«<br />

a pod). Prakticky ho<br />

podporuje a vykonáva politika, vojenstvo<br />

a kapitalizmus. Avšak veda tento<br />

názor ešte stále háji, najmä medicína<br />

a psychológia. Aj umenie.<br />

A predsa tento starý názor je celkom<br />

pochybný, nepekný a nemravný.<br />

Muž a žena sú si rovní. Sú medzi<br />

nimi rozdielnosti, avšak nie také, že<br />

by sa smelo hovoriť o nerovnosti prirodzenej.<br />

Rozdiel medzi obomi je fyziologický.<br />

Hovorí sa, že žena je fyzicky<br />

slabšia – možno; ak však prihliadame<br />

na to, ako sa využívajú práve fyzické<br />

sily slabšej ženy, zdá sa, že sila ženy<br />

je iná, než mužova, ale slabšia nie je.<br />

Myslím, že odchovanie niekoľkých<br />

detí, najmä v menších či dokonca stiesnených<br />

hospodárskych pomeroch, vyžaduje<br />

oveľa viac psychických síl než<br />

mužovo učenie na školách a úradnícka<br />

či akákoľvek iná služba.<br />

Duchovne sú si muž a žena rovní,<br />

a mravne tiež. Muž nie je silnejší rozumom.<br />

Ak nemeriame rozum učenosťou<br />

a storočiami vycvičenou rutinou<br />

rôznych tzv. inteligentných zamestnaní,<br />

musíme uznať, že naše matky<br />

a ženy čo do kapacity, hĺbky a prenikavosti<br />

nemyslia menej a horšie než<br />

my. Slušné zabezpečovanie skromnejšej<br />

domácnosti a všetka s tým spojená<br />

starosť si vyžaduje väčšie rozumové<br />

vypätie než činnosť v nejakom úrade<br />

alebo na katedre či kazateľnici.<br />

Žena a muž sú tiež rovní mravne.<br />

Tým sa vzpieram starému chytráckemu<br />

vychvaľovaniu vraj vyššej ženskej<br />

mravnosti, jej jemnejších a slabších<br />

citov a jej ideálnosti – to sú frázy,<br />

aby muž smel na všetky tie ideály a city<br />

dôsledne šliapať, alebo, aby si vo svojom<br />

zhýraleckom vysilení smel po­<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Na zamyslenie<br />

Láska – koľko povier<br />

sa tají v tomto toľko<br />

zneužívanom slove…<br />

hodlne a lacno obstarať ošetrovateľku.<br />

Nie, žena nie je lepšia, avšak ani horšia<br />

než muž; to záleží od jednotlivca.<br />

Žena a muž sa od počiatku vyvíjajú<br />

spoločne, všade na seba navzájom pôsobili<br />

a stále pôsobia a preto ani nie je<br />

možné, aby mravný a vôbec duchovný<br />

stav jedného alebo druhého bol nižší<br />

alebo vyšší.<br />

Nerovnosť medzi mužom a ženou<br />

nie je prirodzená, nie je od prírody, ale<br />

sa vyvinula historicky; a ako sa v histórii<br />

robilo mnoho chýb a to často osudných,<br />

tak sa rovnako potlačením ženy<br />

stala chyba, a to veľká chyba.<br />

Nerovnosť ženy a muža nie je v spoločnosti<br />

jedinou nerovnosťou; doposiaľ<br />

bola a je pravidlom aristokratická<br />

nerovnosť – moderní ľudia pracujú na<br />

odstránení všetkých neoprávnených<br />

nerovností.<br />

Potlačenie ženy je motivované zástancami<br />

starého spoločenského poriadku<br />

z niekoľkých pohnútok, čerpajúcich<br />

z chybnej psychológie<br />

a sociológie.<br />

Na prvom mieste lepšiemu pochopeniu<br />

prekáža povera domácnosti.<br />

Živo si pamätám, ako som v detstve<br />

počúval, že sa chlieb nesmie kupovať,<br />

že poriadna gazdinka ho musí<br />

piecť doma. Dnes je to otázka peňazí<br />

a deľby práce: keď sa kupujú od pekára<br />

rožky a žemle, od cukrára torty,<br />

prečo by sa rovnako nemohol kúpiť<br />

chlieb, keď sa tým žena uvoľní pre<br />

inú a cennejšiu prácu? Staršie generácie<br />

rovnako žiadali, aby žena doma<br />

priadla, tkala a šila – dnes sa tieto názory<br />

držia len tam, kde spoločnosť žije<br />

hospodársky zaostalo.<br />

V Anglicku som videl rodiny hospodáriace<br />

spoločne, v združení domácností:<br />

prečo by sa aj u nás známi<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

na vidieku alebo aj v meste nespojili,<br />

aby sebe a svojim ženám uľavili? (Dom<br />

obývaný známymi by mohol mať spoločné<br />

kúrenie, osvetlenie atď.)<br />

Domácnosť – áno, buď posvätená<br />

a svätá, ale na to je predovšetkým potrebné,<br />

aby žena v domácnosti nebola<br />

otrokom! V mene domácnosti odďaľujeme<br />

ženy od verejnej práce. Vo<br />

svojich pedagogikách a ekonomikách<br />

síce velebíme konkurenciu (cemuláciu –<br />

povedal Kollár), vplyv napodobňovania,<br />

ceníme si všetky tie silné podnety<br />

k činnosti, plynúce z verejnosti,<br />

ale svoje ženy a dcéry odsudzujeme<br />

do úkrytu domácnosti, zužujeme ich<br />

obzor a umŕtvujeme ich energiu, plytvajúc<br />

ich prirodzeným nadaním.<br />

Túto poveru o domácnosti opierame<br />

o zvláštnu poveru o hospodárstve. Žena<br />

je vraj príliš nežný tvor, aby sme ju<br />

chceli pustiť do všeobecnej konkurencie<br />

– tá by ju vraj zničila. Avšak: žena<br />

sa predsa musí živiť; kto ju živí? Otec,<br />

muž, brat, keď sa nedokáže uživiť sama;<br />

tí kvôli tomu musia tým húževnatejšie<br />

súťažiť, pretože majú väčšie hospodárske<br />

bremeno, než keď im žena, sama si<br />

zarábajúc, pomáha. Prečo by nezarábala,<br />

keď je toho schopná?<br />

Skutočne to smiešne a škaredé poľovanie<br />

na muža, to nemožné vychovanie<br />

k domácnosti, akého sa naším patricijským<br />

dcérkam doposiaľ dostáva – trochu<br />

nemčiny, francúzštiny, brnkania<br />

na klavír, šitia a sústreďovania výbavy –<br />

aké je to nepraktické, hlúpe, ponižujúce!<br />

A k tomu všetkému: ako to tie<br />

nadanejšie, jemnejšie a rozumnejšie<br />

ženy vysiľuje, oveľa viac než tie domnelé<br />

účinky konkurencie.<br />

Tým však nie je povedané, že by<br />

žiadna žena nesmela variť a viesť domácnosť.<br />

Mnohé ženy budú mať v tom<br />

záľubu – varenie a gazdovanie iste nie<br />

je činnosťou nečestnou a ponižujúcou;<br />

ale ide o to, aby zlou ekonómiou žena<br />

netrpela, aby svoje sily, ak ich má, využívala<br />

lepšie, ale aj hospodársky výdatnejšie.<br />

No nielen v zámožnejších a stredných<br />

kruhoch, aj v chudobných, robotníckych<br />

panuje nerozumná ekonómia<br />

síl – Macharova »otrokyňa otroka« hovorí<br />

za všetko.<br />

Žena ako aj muž má sociálnu úlohu. –<br />

Dnes je sociálna otázka taká naliehavá,<br />

že nielen muž, ale rovnako aj žena sa<br />

ňou musí zaoberať, musí o sociálnych<br />

úlohách premýšľať a už na nich s mužom<br />

spolupracovať.<br />

Sociálna otázka však už nie je filantropickým,<br />

humanitným športom, je<br />

prácou na zákonnom zabezpečení sociálnej<br />

spravodlivosti. Žena preto musí<br />

chápať verejné a politické úlohy doby,<br />

rovnako ako muž a venovať sa spolu<br />

s ním verejnosti.<br />

Nepriatelia spoločenského pokroku<br />

sa proti týmto požiadavkám dovolávajú<br />

– lásky. Láska – koľko povier sa<br />

tají v tomto toľko zneužívanom slove...<br />

Zmyselnosť, egoizmus a sentimentálnosť,<br />

slabošská precitlivenosť, neschopná<br />

silných citov, predstierajúca<br />

posvätnosť manželstva a lásky, aby<br />

udržala, stručne povedané, prostitúciu<br />

– verejnú, utajovanú, zákonnú – vo<br />

všetkých formách, aj manželskú.<br />

Dekadentnými frázami o žene spasiteľke,<br />

o jej záhadnosti a tajomnosti,<br />

o ochrankyni manželského krbu a pod.<br />

zastiera sa honba za peniazmi a pohodlím,<br />

honba po kuchárke a milenke,<br />

po ošetrovateľke a gazdinej v jednej<br />

osobe…<br />

Láska a manželstvo je aj spojením<br />

duší, zdravých duší v zdravom tele;

Na zamyslenie<br />

manželstvo je zlúčením samostatných<br />

osobností, duše oproti duši – otrokyňa<br />

je však dnešnému mužovi milšia. Pre<br />

tuctového muža, ktorého lásku ospevujú<br />

stovky básnikov, holdujúcich starým<br />

názorom a zvykom, znamená<br />

manželstvo koniec duchovného baženia<br />

a dychtenia, pre zdravých a silných<br />

je však počiatkom spoločného vývoja,<br />

spoločnej práce na celú dobu života,<br />

na večnosť.<br />

Pravá láska znamená prísne monogamný<br />

vzťah. Tejto láske prekáža medicínsky<br />

predsudok, veda v službách<br />

starého spoločenského poriadku a jeho<br />

zmrzačenej rodiny, prekáža jej aj literatúra,<br />

prekáža náboženstvo.<br />

Pravá láska u nás ešte len vznikne,<br />

keď bude prekonaný asketický katolícky<br />

ideál. Toto prekonanie sa však<br />

nestane bezuzdnou nečistotou, sentimentálne<br />

a romanticky vzdychajúcou<br />

po čistote, nestane sa potácaním<br />

medzi madonou a prostitútkou,<br />

oltárom a nevestincom, ktorý podľa<br />

parížskych vzorov líči naša dekadentná<br />

literatúra, ale mužnou čestnosťou.<br />

Čistota nie je len vo fyzickom<br />

panenstve, čistota je v silnej mužnosti.<br />

Katolicizmus podáva asketický ideál<br />

madony, ale zároveň ho zásadne znehodnocuje<br />

svojím hrubým názorom<br />

o nižšej hodnote ženy, čím sa vypestoval<br />

ten zvláštny zmyselný jezuitizmus.<br />

Katolicizmus pôsobí prakticky<br />

nemravne celibátom svojich kňazov,<br />

dávajúcich vo veľkej väčšine prípadov<br />

zlý príklad.<br />

Žena je vraj od prírody predurčená<br />

byť matkou, tak znie heslo mnohoženstva<br />

a mnohomužstva; to nie je pravda,<br />

nie je to o nič väčšia pravda než že muž<br />

má byť od prírody otcom. Meno matka<br />

nie je o nič svätejšie než meno otca,<br />

obaja majú úlohu bdieť nad dušami<br />

svojich detí.<br />

Muž však zvaľuje svoje rodinné povinnosti<br />

na ženu. Poznám prípad, keď<br />

žena, unavená prebdenými nocami<br />

pri kolíske chorého dieťaťa, po dennej<br />

práci v domácnosti a starostlivosti<br />

o malé deti sa nadýchala otravného<br />

plynu, aby sa občerstvila na uvítanie<br />

muža, keď mal večer prísť z úradu. On<br />

smel byť unavený po svojej práci, ona<br />

nie; ona mala muža potešiť – vedela, že<br />

ak nebude aspoň veselo vyzerať, hrozí –<br />

krčma.<br />

Ó, tie hrozné, české krčmy, olupujúce<br />

muža a otca a ničiace posvätnosť<br />

rodiny. A ako tí českí muži, toľko<br />

túžiaci po domácnosti, trávia svoj<br />

voľný čas v dyme krčmy a alkoholizme!<br />

Moderným pre muža a ženu<br />

je konať dobro a neprekážať žene, aby<br />

kedykoľvek a kdekoľvek mohla konať<br />

dobro.<br />

Moderná žena preto všade a vo všetkom,<br />

súkromne aj verejne, bude pracovať<br />

proti tým predsudkom, ktoré dusia<br />

rovnako ju aj muža. Moderná žena<br />

ako moderný muž pôjde za pravdou!<br />

Moderná žena sa nebude riadiť mužom,<br />

nebude robiť všetko, čo robí muž.<br />

Či robia muži len pekné a dobré? To,<br />

čomu sa hovorí emancipácia, a nie je<br />

ničím iným, než napodobňovaním –<br />

napríklad fajčenie, pitie a tak podobne,<br />

je obyčajným spiatočníctvom.<br />

Nehovoril som a nerád hovorím<br />

o ženskej otázke. Pretože niet ženskej<br />

otázky, ako nie je ani mužská otázka: je<br />

len otázka spoločnosti. Muž a žena od<br />

samého počiatku kultúrneho vývoja<br />

boli spolu a dokázali všetko robiť spoločne,<br />

vždy tu bola vzájomnosť – každá<br />

vnútorná zmena ženy je zmenou muža,<br />

muža aj ženy.<br />

Je nesprávne stavať proti sebe mužov<br />

a ženy – spoločnosť, národ, sú milióny<br />

mužov a žien, milióny jednotlivcov<br />

vzájomne spojených do celku<br />

a preto musí byť základnou starosťou<br />

muža aj ženy, aby bol tento celok organický.<br />

Je dobré, ak sa asociujú do rôznych<br />

spolkov. Asociácia je dnes zbraňou<br />

všetkých slabších, je prostriedkom<br />

na výdatnejšiu spoluprácu. Je preto pokrokom,<br />

keď sa tvoria rozmanité ženské<br />

spolky a kluby, či už spolky žien<br />

samých alebo zároveň s mužmi.<br />

Pokiaľ dokážem vidieť do našich pomerov<br />

– je potešiteľné, že ženy a muži<br />

tak často postupujú spoločne: ako<br />

je poskromne moderných žien, tak<br />

poskromne je aj moderných mužov<br />

a preto sa môžu dobre podporovať vo<br />

svojom úsilí.<br />

Toto moderné úsilie mužov a žien<br />

je nutným pokračovaním v národnej<br />

obrodzovacej práci. Naše obrodenie<br />

nebude skutkom, kým sa duchovne,<br />

mravne a sociálne neobrodí český muž<br />

s českou ženou.<br />

Žena je vraj od<br />

prírody predurčená<br />

byť matkou, tak znie<br />

heslo mnohoženstva<br />

a mnohomužstva<br />

Ak je literatúra prejavom národnej<br />

duše, máme prvú českú ženu v Máchovi.<br />

Pochopiteľne Máchovi doterajšia<br />

literárna história, písaná c. a k. profesormi<br />

pre c. a k. rakúske školy, nerozumie.<br />

Sympatizuje s učenou Kollárovou<br />

poéziou a preto bol pre ňu Mácha »romantik«.<br />

Áno, je romantik, ale tým nie<br />

je o obsahu a zmysle jeho poézie povedané<br />

viac, než keď sa dnes povie, že<br />

Machar je realista. Ale Máchova biografia<br />

hovorí pre cítiacich ľudí veľmi<br />

zrozumiteľnou rečou: odlúpnite tie<br />

romantické obaly a zostane vám zničená<br />

česká rodina – otec, nepoz najúci<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Jaeger – jeho meno je dnes svetovo<br />

známou luxusnou značkou anglického<br />

oblečenia. V Európe sa<br />

Jae gerova kolekcia predáva vo viac<br />

ako 130 obchodoch, ktorých tradícia<br />

už viac než storočie vychádza z kvality<br />

vlnených látok. Dámske a pánske<br />

exkluzívne oblečenie a módne<br />

doplnky od Jaegera je možné kúpiť<br />

v obchodoch od Japonska cez Taiwan<br />

až po Dubai, alebo pohodlne na internete:<br />

(www.jaeger.co.uk).<br />

Menej známy je však pôvod tohto<br />

vlneného impéria. Ten leží v nemeczdravie<br />

svojho syna a nivočiaci jeho dievča.<br />

Ten syn pyká za svoju pomstu a desí sa<br />

v žalári pred tým hrozným – Nič; ale<br />

je to české Nič, ktorému samozrejme<br />

rakúski a vlasteneckí literárni historici<br />

nemôžu a nesmú rozumieť. Nová<br />

česká literatúra začína však od tohto<br />

Nič, od zúfania nad českým rodinným<br />

životom…<br />

A preto nie je náhodou, že po Máchovi<br />

bola prvým pokročilejším básnikom<br />

žena, Božena Němcová. Tej tiež<br />

tí c. a k. rakúski historici nesmú rozumieť;<br />

»Babička« áno – ale poviedky<br />

o českých slúžkach a ich mravnom<br />

utrpení, to do českej, degenerovanou<br />

Viedňou ochraňovanej literatúry nepatrí.<br />

A nepatrí tam ani Nerudova<br />

zdržanlivosť, nepatrí tam Macharov<br />

mužný cit.<br />

V »Magdaléne« zas máme ten istý<br />

problém ako v »Máji«, ibaže plnšie a realistickejšie.<br />

Mácha – Němcová – Neruda – Machar<br />

sú pozitívni a českí ľudia, priekopníci<br />

českej ženy, českého muža, českej<br />

lásky.<br />

Som si vedomý,<br />

že v obrodeneckej<br />

práci modernej<br />

ženy to ono je len<br />

pokusom, to ono<br />

bude i pochybené –<br />

ale, nerobia pokusy<br />

a chyby muži a nemoderní<br />

muži na svojich vyšliapaných<br />

cestách?<br />

Moderná česká žena znamená pre<br />

náš malý národ zdvojenie našich síl.<br />

Zo srdca vítam všetku mužskú<br />

i ženskú prácu, smerujúcu k nášmu<br />

národnému uvedomeniu, povzneseniu<br />

a obrodeniu; vítam aj snahy Brnianskej<br />

dievčenskej akadémie. Mám<br />

príležitosť pozorovať dievčatá na univerzite;<br />

môžem vysloviť len radosť<br />

z toho, že ako celok tak pekne pracujú;<br />

som aj osobne vďačný slečne Krásnohorskej,<br />

že našim dcéram umožnila<br />

vyššie vzdelanie.<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

HomeopatiA<br />

Pachové látky<br />

ako liečivé<br />

prostriedky?<br />

Vynikajúci nemecký lekár a prírodovedec<br />

Prof. Dr. med. Gustav Jaeger (23. 6.<br />

1832–17. 5. 1917) sa stal svetovo známym<br />

predovšetkým vďaka svojmu impériu vlnenej<br />

bielizne. Bol odporcom homeopatie<br />

a svoj postoj chcel aj vedecky dokázať.<br />

Pre doktora Jaegera to však nakoniec<br />

dopadlo inak, než predpokladal. Našiel<br />

totiž účinný prostriedok homeopatie:<br />

vysoko zriedené pachové látky.<br />

Jeho prapravnučka Selma Giengerová po<br />

mnohých rokoch znovu objavuje takmer<br />

zabudnuté poznatky svojho slávneho<br />

predka. Nadväzuje na jeho výskum<br />

a s veľ kým úspechom rozvíja terapiu,<br />

v ktorej sa užívajú „antropíny“– ľudské<br />

pachové látky – ako liečivé prostriedky.<br />

Dielo veľkolepého<br />

bádateľa života<br />

kom Bürgu. Tam 23. júna 1832 uvidela<br />

švábske svetlo sveta pôsobivá<br />

osobnosť Gustava Jaegera, najmladšieho<br />

syna početnej rodiny miestneho<br />

farára.<br />

Nadšenie pre prírodu a túžba poznávať<br />

nabádala bystrého, silného<br />

mladíka už od šiestich rokov k túlaniu<br />

po lesoch a lúkach. „Všetkým<br />

vedel vysvetliť, čo sa kde mihne“, napísal<br />

Dr. H. Göhrum neskôr o detstve<br />

a dospievaní Jaegera; 1 už vtedy<br />

sa zároveň prejavila aj zrejmá schopnosť<br />

viesť: „V seminári v Urachu bol<br />

po zdolaní svojho najväčšieho a najobávanejšieho<br />

spolužiaka ustanovený<br />

telocvikárom. Po úspešne zvládnutej<br />

skúške v evanjelicko-teologickom<br />

ústave v Tübingene sa najskôr stal<br />

domácim učiteľom v jednej spriatelenej<br />

rodine. Neskôr nasledoval svoju<br />

najvnútornejšiu túžbu – venoval sa<br />

štúdiu prírodných vied a medicíny.“<br />

Z toho dôvodu spočiatku preparoval<br />

a skúmal kostry vtákov a malých<br />

cicavcov. V roku 1856 sa dostal do<br />

jednej váženej rodiny viedenského<br />

priemyselníka ako „správca statku“,<br />

dosiahol docentúru a stal sa súkromným<br />

docentom pre zoológiu a porovnávaciu<br />

anatómiu. Napriek tomu<br />

nedostal miesto profesora na katedre,<br />

ako sa pôvodne plánovanlo. Jaegerovi<br />

bolo naznačené, že pre univerzitnú<br />

dráhu je potrebné, aby zmenil<br />

svoje náboženské presvedčenie, čo sa

zdravie<br />

mu však priečilo. Tak vybudoval najprv<br />

morské akvárium a v roku 1864<br />

založil prvú „biologickú zvieraciu<br />

záhradu“ vo viedenskom Prátri.<br />

Po vojne v roku 1866 sa Gustav Jaeger<br />

vrátil späť do Nemecka. Tam sa<br />

mu čoskoro otvorili viaceré možnosti<br />

pôsobenia na akademickej pôde. Získal<br />

pedagogický úväzok v Honenheime<br />

a Stuttgarte, vyučoval zoológiu,<br />

antroposofiu, psychológiu, histológiu<br />

a iné odbory. Venoval sa aj výskumnej<br />

a publikačnej činnosti.<br />

Z jeho „Zoologických listov“ prehovárala<br />

bohatá prírodovedecká skúsenosť.<br />

Gustav Jaeger nadchol svojich<br />

čitateľov aj pre mikroskopiu. Nakoniec<br />

toho bolo na jedného človeka<br />

príliš mnoho, pretože jeho „hygienické<br />

práce“, ktoré sa zaoberali aj<br />

významom pachových látok, vyžadovali<br />

čoraz viac času. V deväťdesiatych<br />

rokoch 19. storočia bádateľa<br />

už plne vyťažovala činnosť týkajúca<br />

sa jeho „vlneného programu“. Pritom<br />

však nestáli v popredí obchodnícke<br />

motívy. Už od šesťdesiatych rokov sa<br />

Gustav Jaeger oveľa viac venoval skúmaniu<br />

účinkov cvičenia na ľudské<br />

telo. Telesný pohyb, ako sa už vtedy<br />

predpokladalo, vhodne podporuje<br />

činnosť nervového systému, zvyšuje<br />

výkonnosť a „telesnú silu ako aj odolnosť<br />

voči nákazlivým chorobám“.<br />

Vzhľadom na zvýšené vylučovanie<br />

potu pri pohybe sa však Jaeger<br />

zamýšľal nad uspôsobením ideálneho<br />

oblečenia, aby optimálne podporovalo<br />

činnosť kože a prospievalo<br />

zdraviu. Pomocou špeciálnej analytickej<br />

metódy dospel k rozhodujúcej<br />

súvislosti, ktorá je dnes takmer neznáma:<br />

škodlivé látky sa pri vylučovaní<br />

z pokožky zhromažďujú skôr<br />

vo vláknach rastlinného pôvodu vo<br />

forme zvýšenej vlhkosti, kým vylučované<br />

látky podporujúce zdravie<br />

sa zachytávajú prevažne vo vláknach<br />

živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú<br />

tuk. Jednoducho povedané:<br />

Prof. Dr. med. Gustav Jaeger<br />

dobrá vlnená bielizeň, na rozdiel od<br />

bavlny alebo dokonca umelých vlákien,<br />

ktoré sa vtedy ešte nepoužívali,<br />

v značnej miere prospieva zdraviu.<br />

Tento poznatok bol pre Jaegera rozhodujúcim<br />

podnetom, aby sa angažoval<br />

v odbore odievania.<br />

Z odporcu zástanca<br />

Khomeopatii sa prírodovedci<br />

najskôr stavali skepticky – ako<br />

ku všetkému, čo sa zdalo bezprostredne<br />

nedokázateľné. „V mojom<br />

období vzdoru som to metafyzické<br />

nielen ignoroval, ale priamo<br />

popieral“, neskôr otvorene priznáva<br />

Jaeger. A predsa sa z odporcu stáva<br />

zástanca. Dôvodom bola skutočnosť,<br />

že výskum, ktorý mal homeopatiu<br />

vlastne vyvrátiť, ho priviedol<br />

k výsledku, že homeopatické lieky<br />

predsa len účinkujú. Gustav Jaeger<br />

dokonca zdokumentoval rozhodujúci<br />

mechanizmus pôsobenia: sú to<br />

vysoko riedené pachové látky, ktoré<br />

majú nečakane silný účinok na nervový<br />

systém organizmu. Počas rozsiahlych,<br />

niekoľko rokov trvajúcich<br />

výskumov mohol Gustav Jaeger<br />

stanoviť a neskôr doplniť základné<br />

princípy homeopatie. Tak napríklad<br />

formuloval „zákon kvantitatívneho<br />

antagonizmu“. Určitým spôsobom<br />

riedená látka rozvíja presne opačné<br />

pôsobenie, než aké vykazuje tá istá<br />

látka v koncentrovanej dávke. Každý<br />

jed sa teda môže stať v homeopatickom<br />

riedení liekom.<br />

Podľa „zákona príťažlivosti“ môže<br />

riedená látka dodaná telu zvonku<br />

uviesť do pohybu látky rovnakého<br />

druhu, alebo im podobné, usadené<br />

v tele. Zriedené látky prenášajú silu<br />

ich vyššieho molekulárneho pohybu<br />

na koncentrované látky s nižším molekulárnym<br />

pohybom. Tým sa môže<br />

uviesť do pohybu vylučovanie, ktoré<br />

je sprevádzané symptómami takzvaného<br />

homeopatického zhoršenia.<br />

Zdôvodnenie, prečo vysoká potencia,<br />

teda vyššie riedenie homeopatických<br />

liečiv pôsobí silnejšie, sa dá<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

zdravie<br />

odvodiť z ďalších základných princípov,<br />

ktoré formuloval Gustav Jaeger:<br />

„Čím menší je v určitom priestore<br />

počet plynných molekúl, alebo čím<br />

menší počet molekúl je v určitom<br />

množstve správneho roztoku, tým<br />

rýchlejší je ich pohyb“. Nepatrné<br />

a ešte menšie množstvo určitej látky<br />

podnecuje neobyčajne silne rýchlosť<br />

nervového vedenia a tým aj životný<br />

pohyb.<br />

V prchavých pachových látkach našiel<br />

profesor Jaeger kľúč k účinnosti<br />

homeopatie, o ktorej bol po všetkých<br />

svojich výskumoch jednoznačne presvedčený.<br />

V spise „70. narodeniny profesora<br />

Jaegera“ 2 sa uvádza: „Zásluhy profesora<br />

Jaegera v homeopatii a isopatii<br />

3 spočívajú v tom, že on ako prvý<br />

objasnil správnosť homeopatických<br />

princípov similia similibus, tak ako<br />

homeopatickej potencie (riedenia)<br />

na prírodovedeckom základe molekulárnej<br />

fyziky.<br />

Gustav Jaeger smelo označil špecifické<br />

pachové látky ako „dušu“,<br />

pretože v nich rozpoznal pre ľudský<br />

život rozhodujúcu jemnohmotnú<br />

silu. Pritom sa odvolával aj na pôvodný<br />

význam slova „duša“ písaného<br />

v sanskrte schuschma, čo znamená<br />

„ja-vôňa“. Na druhej strane uznával aj<br />

nemateriálneho ducha človeka.<br />

Vo svojej čitateľsky hodnotnej<br />

knihe „Objavenie duše“ 4 (znova vydaná<br />

v roku 2007), pôsobivo dokumentoval,<br />

aké účinky majú vdychované<br />

pachové látky. Svojimi<br />

výsledkami výskumu tak napr. dokázal,<br />

že každá aromatická látka –<br />

aj v prípade vysokého homeopatického<br />

riedenia – spôsobuje špecifickú<br />

zmenu pulzu. Ani v partnerskom<br />

spolužití nie je jedno, aké aromatické<br />

látky vdychujeme. Sympatie a antipatie,<br />

láska a sexualita – všetko je vecou<br />

pachu, a keď „nemôžete niekoho ani<br />

cítiť“, potom za tým väzí viac než len<br />

obrazné symbolické úslovie.<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Selma Giengerová<br />

Tajomstvo<br />

ľudského pachu<br />

Ako zoológ sa profesor Gustav<br />

Jaeger intenzívne zaoberal<br />

významom pachových látok<br />

u zvierat. Objavil v nich rozhodujúcu<br />

„hybnú silu“ prírody a dokumentoval<br />

vo svojich spisoch nespočetné<br />

príklady veľkého významu pachov,<br />

počínajúc skutočnosťou, že spermia<br />

rozpozná vaječnú bunku podľa pachu,<br />

až po individuálne vylučovanie<br />

pachu každého človeka, ktoré môže<br />

vnímať pes ako pachovú stopu.<br />

V oblasti výskumu pachu človeka<br />

vykonal profesor Jaeger v 2. polovici<br />

19. storočia rozsiahlu pioniersku<br />

prácu, ktorej hodnota sa dnes opäť<br />

pomaly spoznáva. Predovšetkým<br />

odhalil, že špecifická pachová látka<br />

človeka, ktorú označil 5 ako antropín<br />

(z gréckeho antropos = človek), má<br />

pri cielenom homeopatickom použití<br />

výrazný liečebný účinok. Podľa ním<br />

objaveného princípu, že látky podporujúce<br />

zdravie sa pri vyparovaní<br />

usadzujú v živočíšnych vláknach obsahujúcich<br />

tuk, vyvinul a patentoval<br />

guľôčky (globule) vlasovej vône, teda<br />

homeopatické prostriedky vyrobené<br />

z ľudského vlasu – ideálneho nositeľa<br />

antropínu.<br />

S týmito antropínovými guľôčkami,<br />

ktorých vôňa sa uvoľní až pri<br />

kontakte s ústnou sliznicou, docielil<br />

profesor Jaeger pozoruhodné výsledky.<br />

Pacienti cítili zreteľný nárast<br />

životnej sily, zlepšili sa samoozdravné<br />

schopnosti organizmu a docielili sa aj<br />

mnohé iné blahodarné účinky.<br />

Pri ošetrovaní používal Dr. Jaeger<br />

buď antropínové guľôčky vyrobené<br />

z vlasov samotného pacienta, alebo<br />

postupoval podľa vlastného sformulovaného<br />

„pravidla prekríženia“: guľôčky<br />

zo ženských vlasov používal<br />

ako liečebný prostriedok pre mužov<br />

a opačne.<br />

Podľa tohto princípu vyrobil Jaeger<br />

23 druhov antropínov. Na kĺbové<br />

a dýchacie ťažkosti u starších žien<br />

používal napríklad antropín číslo 2.<br />

Tieto homeopatické „rýchlobežecké<br />

guľôčky“ boli vyrobené z vlasov<br />

Fritza Käpernicka, vtedajšieho najrýchlejšieho<br />

bežca Európy. Skladateľ<br />

a klavírny virtuóz Franz Liszt zase<br />

poskytol svoje vlasy na výrobu antropínu<br />

č. 16. Tento liek bol s úspechom<br />

podávaný pri problémoch kĺbov ruky<br />

a bol aplikovaný aj klaviristom, ktorí<br />

trpeli poruchou obratnosti.<br />

Antropín číslo 7, takzvaný panenský<br />

antropín, bol liekom pre starších<br />

pánov, ktorého pôsobenie bolo<br />

v roku 1879 charakterizované ako<br />

„rozveseľujúce a oživujúce“. Antropín<br />

číslo 22, vyrobený z vlasov tmavovlasého<br />

muža, sa osvedčil ako prostriedok<br />

pre ženy trpiace migrénou alebo<br />

menštruačnými problémami.<br />

Znovuobjavenie<br />

po 100 rokoch<br />

Profesor Dr. med. Gustav Jaeger<br />

zomrel 17. mája 1917 v Stuttgarte,<br />

vo svojich nedožitých 85<br />

rokoch. Jeho výskumy a praktické<br />

úspechy mu priniesli veľké uznanie,<br />

avšak ocenenia za svoje priekopnícke<br />

vedecké dielo sa nedožil. Jeho myšlienky<br />

boli príliš neobvyklé, ďaleko<br />

predbehli svoju dobu a zostali do<br />

posledných chvíľ sporné. On sám<br />

komentoval osočovanie svojho výskumu<br />

slovami: „Vedec bude pre­

zdravie<br />

Selma Giengerová<br />

rých knihách, ktoré<br />

mala doma v knižnici.<br />

Až niekoľko<br />

takmer neuveriteľných<br />

náhod ju primälo<br />

k tomu, aby<br />

sa podrobne začala<br />

zaoberať životom<br />

a dielom jej prapradedka.<br />

6 Postupne<br />

zistila, aké závažné<br />

dedičstvo má pred<br />

sebou.<br />

D n e s p r a c u j e<br />

Selma Giengerová<br />

neúnavne na tom,<br />

aby upozornila na<br />

význam pachových<br />

látok v pôsobení<br />

homeopatie (okrem<br />

iného), a aby pokračovala<br />

v práci Gustava Jaegera.<br />

V roku 2002 jej vyšla kniha „Prečo<br />

sa ľudia bozkávajú?“ 7 , v ktorej čitateľovi<br />

ukazuje mnoho aspektov nášho<br />

každodenného „hľadania pachových<br />

stôp“. V roku 2007 sama začala s výrobou<br />

antropínových guľôčok. Po<br />

pokusných aplikáciách sa koncepcia<br />

„liečenia človeka ľudským pachom“<br />

znova ukázala ako vysoko úspešná<br />

– nielen pri telesných, ale aj pri duševných<br />

problémoch. „Napríklad<br />

sebavedomie je možné posilniť antropínovými<br />

guľôčkami veľmi zreteľne“,<br />

hovorí Selma Giengerová na<br />

základe poznatkov zo svojej praxe.<br />

„Neviete si predstaviť, koľko ľudí, na<br />

ktorých to nie je vidieť, trpí nízkym<br />

Profesorka farmakológie Karen Nieberová z univerzity v Lipsku svojimi<br />

pokusmi preukázala, že účinnosť homeopatických liečiv rozhodujúcim<br />

spôsobom súvisí práve s procesom pretrepávania, teda tzv. potencovaním.<br />

V sérii svojich pokusov používala paralelne rovnaké riedenie liečiv potencovaných<br />

a takých, ktoré iba riedila v sklenenej skúmavke. Ukázalo sa, že<br />

tieto „iba riedené“ preparáty na rozdiel od potencovaných nevykazovali<br />

žiadne liečebné účinky. Podrobný popis pokusov opisuje vo svojej knihe<br />

„Mit deinen Händen heilen“ (Liečenie vlastnými rukami).<br />

Johanna Arnold, Mníchov<br />

hlasovaný za blázna dovtedy, kým<br />

ho nebudú môcť nasledovať aj tí<br />

ostatní.“<br />

Meno Jaegera zostalo naďalej<br />

známe predovšetkým v súvislosti<br />

s hygienickým výskumom na poli<br />

ľudského odievania a tiež vďaka luxusnej<br />

značke „Jaeger“.<br />

Až na začiatku 21. storočia sa začal<br />

znovu odhaľovať význam jeho<br />

výskumu v oblasti pachových látok<br />

a homeopatie. Kľúčovú úlohu<br />

pritom zohráva Selma Giengerová,<br />

prapravnučka profesora Jaegera.<br />

Táto nemecká homeopatka a liečiteľka<br />

dlhú dobu nemala ani tušenia<br />

o výnimočnej práci svojho známeho<br />

predka. Vedela len o niekoľkých stasebavedomím.“<br />

V mnohých takých<br />

prípadoch pomohla práve terapiou<br />

ľudským pachom. Zmizli aj poruchy<br />

spánku a pocity strachu, kožné<br />

choroby a významne sa zlepšili tiež<br />

alergie.<br />

Hlavná koncepcia Selmy Giengerovej<br />

spočíva v ošetrovaní antropínovými<br />

guľôčkami profesora Jaegera,<br />

ktoré sú vyrobené z vlastných vlasov<br />

pacienta. Ošetrovať nimi možno<br />

podľa jej skúseností ľudí každého<br />

veku. Nie je treba obávať sa žiadnych<br />

nežiaducich účinkov.<br />

Popri jej činnosti vo vlastnej ordinácii<br />

usporadúva Selma Giengerová<br />

aj verejné prednášky o význame<br />

ľudských pachov pre partnerstvo. Jej<br />

cieľom je – plne v súlade s Gustavom<br />

Jaegerom – osloviť čo najviac ľudí,<br />

ktorí nechcú „používať svoj nos iba<br />

ako podperu na okuliare“.<br />

Werner Huemer •<br />

Poznámky<br />

(1) Zdroj: „Dielo bádateľa života – k 25. výročiu<br />

úmrtia Gustava Jaegera“, príloha<br />

k „Stuttgarter Neuen Tagblatt“ zo<br />

16. mája 1942.<br />

(2) Nakladateľstvo Kohlhammer, Stuttgart<br />

1902<br />

(3) Základné pravidlo izopatie: „Aequalia<br />

aequalibus curentur“ (rovnaké môže byť<br />

vyliečené rovnakým) a princíp homeopatie:<br />

„Similia similibus curentur“ (podobné<br />

môže byť vyliečené podobným).<br />

(4) Originálny text v podobe „elektronickej<br />

knihy“ na CD je v ponuke nakladateľstva<br />

Selma-Grönbeck-Verlag (Manfred-Behr-<br />

Straße 43, 75428 Illingen-Schützingen).<br />

(5) Dnes sú tieto aromatické látky známe<br />

pod názvom feromóny.<br />

(6) Selma Giengerová podrobne opisuje<br />

tieto udalosti v rozhovore pre časopis<br />

GralsWelt, Themenheft č. 15/2005, strana<br />

35, „Tajomstvo pachových látok“.<br />

(7) ISBN 3-9808420-0-2, S. Grönbeck-Verlag,<br />

Schützingen 2002.<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

4.diel<br />

Abd-ru-shin<br />

– v službe Posolstva Grálu<br />

V tomto čísle časopisu Svet Grálu prinášame predposlednú časť životopisu nemeckého spisovateľa<br />

Oskara Ernsta Bernhardta, ktorý je známy predovšetkým ako autor svetonázorového diela Vo Svetle<br />

Pravdy – Posolstvo Grálu a s ním súvisiacich spisov. Napísal ich v období rokov 1923 – 1931 pod pseudonymom<br />

Abd-ru-shin (posledné úpravy však pochádzajú z neskoršieho obdobia). Dnes, rovnako ako v období pred druhou svetovou vojnou,<br />

niektorí ľudia nachádzajú v Posolstve Grálu poznanie, ktoré hlboko zasahuje ich vnútro. Abd-ru-shin však čitateľov svojich spisov<br />

vyzýva, aby „nebrali ohľad na rečníka, ale skúmali sami v sebe slová, ktoré prináša“ a tiež aby „toto vecné skúmali vecne“. Týmito<br />

slovami odmietol kult osobnosti, ktorý by mal byť s ním spojený. Náš seriál teda možno chápať len ako skromný doplnok k štúdiu<br />

samotných diel. V tomto pokračovaní nášho seriálu sa zameriame na dovŕšenie životnej úlohy, ktorú prijal Oskar Ernst Bernhardt<br />

za svoju: odhaliť závoj z pôsobenia duchovných zákonov vo stvorení a tým objasniť skryté súvislosti ľudského bytia.<br />

Naše rozprávanie sme prerušili v povojnových<br />

tridsiatych rokoch, keď sa<br />

Nemecko len pomaly spamätávalo z hrôz<br />

prvej svetovej vojny. Jeho hospodárstvo<br />

bolo neúmerne zaťažené odvádzaním<br />

reparácií víťazným mocnostiam a ľudia<br />

prežívali dezilúziu z bezmocnosti<br />

jednotlivca zoči-voči osudovým udalostiam<br />

masového rozsahu. Nič už nebolo<br />

také, ako pred touto „priemyselnou<br />

vojnou“. Dôvera v politiku a cirkvi<br />

sa otriasala v základoch. Prvýkrát príslušníci<br />

kresťanských národov zabíjali<br />

iných kresťanov v takom obludnom rozsahu,<br />

ktorý si dovtedy nikto nedokázal<br />

predstaviť. Tento vojnový vír zasiahol<br />

aj Oskara Ernsta Bernhardta. Štyri roky<br />

bol jedným z tisícov vojnových zajatcov<br />

na ostrove Man, patriacom pod vládu<br />

Veľkej Británie, bez spojenia s rodinou<br />

a takmer bez možnosti slobodne tvoriť.<br />

Práve toto obdobie mu však umožnilo,<br />

aby v jeho vnútri dozrelo duchovné poznanie,<br />

ktoré chcel odovzdať ľudstvu.<br />

Posolstvo Grálu<br />

TToto poznanie, ktoré sa pozvoľna menilo<br />

na vedenie, bolo pre Oskara E.<br />

Bernhardta najneskôr od povojnových<br />

čias pevne spojené s pojmom<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Grál. Grál je najmä v anglosaskej<br />

kultúre známym, v umení často<br />

zobrazovaným symbolom. Básnici,<br />

spisovatelia a duchovní bádatelia si<br />

pod týmto pojmom predstavujú nadpozemský<br />

zdroj sily, prepožičiavajúci<br />

večný život (ako vo Wagnerovej<br />

opere Parsifal), oporu nezištnej lásky,<br />

záruku ochrany vysokých morálnych<br />

hodnôt a cieľ rytierskeho putovania<br />

do blízkosti Božej. Snáď najvýstižnejším<br />

vyjadrením pojmu Grál je slovné<br />

spojenie „prameň vody živej“, ktorý<br />

nájdeme v oveľa staršom texte, ktorým<br />

je Zjavenie Jána – Apokalypsa.<br />

Grál je jedným z najdôležitejších bodov,<br />

o ktoré sa opiera a k čomu smeruje<br />

aj knižné dielo Oskara Ernsta<br />

Bernhardta, vznikajúce v tomto období.<br />

1 Píše už pod pseudonymom<br />

Abd-ru-shin (slovo zložené z perzko-<br />

-arabských jazykových prvkov s významom<br />

„Služobník Svetla“). 2<br />

Prvými podnetmi k písomnému<br />

zaznamenávaniu prednášok O. E.<br />

Bernhardta, ktoré neskôr začal uverejňovať<br />

vo svojich „Listoch Grálu“,<br />

boli diskusie s ľuďmi, ktorých oslovil<br />

jeho priamy a mnohokrát veľmi<br />

prekvapujúci náhľad na život. Pre<br />

niektorých z nich bolo jeho životné<br />

presvedčenie natoľko príťažlivé, že<br />

pravidelne prichádzali na stretnutia,<br />

kde mu mohli klásť otázky a diskutovať<br />

s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.<br />

Postupne sa kruh sympatizantov nového<br />

učenia o duchovných súvislostiach<br />

v živote začal rozrastať a preto<br />

sa Abd-ru-shin rozhodol spoločným<br />

stretávaniam vznikajúceho spoločenstva<br />

dať určitú formu. Založil „Rád<br />

Grálu“, nie ako inštitúciu náboženského<br />

rázu, ale ako voľné zoskupenie<br />

„vážnych duchovných hľadačov“.<br />

Hneď od začiatku pritom odmietol<br />

náboženský fundamentalizmus<br />

a prial si, aby Rád bol nápomocný<br />

v duchovnom napredovaní jednotlivca,<br />

no zároveň od neho vyžadoval<br />

vlastné neúprosné skúmanie a preciťovanie<br />

nových poznatkov. Pozemsky<br />

sa to prejavilo vo verejnom účinkovaní<br />

Abd-ru-shina, kde očividne<br />

nešlo o žiadny nábor stúpencov.<br />

V úvode k svojim prednáškam píše:<br />

„Len v presvedčení je pravá viera<br />

a k presvedčeniu sa prichádza jedine<br />

prísnym uvažovaním a skúmaním!“<br />

3 Určité podmienky a pravidlá<br />

boli však stanovené pre všetkých členov<br />

Rádu; najmä povinnosť rozvíjať<br />

pravé človečenstvo a neúnavné du-

Oskar Ernst Bernhardt a Mária<br />

Bernhardt v Heilbrunne<br />

V Heilbrunne nadobudla myšlienka „útočiska mieru“ po prvýkrát konkrétnu podobu.<br />

Abd-ru-shin tu pracoval na prvých prednáškach svojho diela Posolstvo Grálu.<br />

chovné hľadanie, a v zmysle Grálu aj<br />

vonkajšie – teda všeobecne prospešné,<br />

podporujúce – pôsobenie v spoločnosti.<br />

Dôrazne odmietol okultizmus<br />

a pochybné „mystické teórie“, zároveň<br />

opakovane poukazoval na nebezpečenstvá<br />

v tej dobe módnych experimentov<br />

so záhrobím.<br />

Hľadanie<br />

útočiska mieru<br />

V súlade so svojím názorovým presvedčením<br />

Abd-ru-shin pocítil, že<br />

pre jeho ďalšie pôsobenie nie sú<br />

v Kötzschenbrode-Drážďanoch najvhodnejšie<br />

pomery. Začal preto hľadať<br />

miesto, ktoré by aj vonkajšou<br />

krásou a harmóniou zodpovedalo<br />

jeho predstave, kde by založil útočisko<br />

mieru, ako si predsavzal. Presťahoval<br />

sa z Drážďan do Horného<br />

Bavorska. Na jar roku 1924 kúpil vidiecky<br />

dom a usadlosť, ktorú spolu<br />

s ním obývalo ešte niekoľko blízkych<br />

ľudí. V septembri 1924 sa druhýkrát<br />

oženil – s ovdovelou Máriou Freyer,<br />

ktorá sa so svojimi troma deťmi<br />

prisťahovala do Heilbrunnu. Svoju<br />

myšlienku vytvoriť praktický model<br />

života v zmysle svojho duchovného<br />

presvedčenia sa mu po prvýkrát<br />

podarilo zrealizovať v Heilbrunne.<br />

Súhra vo všetkých oblastiach života<br />

– to bol podľa Abd-ru-shina spôsob,<br />

ako pomôcť vytvoriť mier a harmóniu,<br />

o ktoré sa usiloval. Na usadlosti<br />

sa chovalo niekoľko hospodárskych<br />

zvierat, pestovali sa záhradné plodiny<br />

- pre vlastnú potrebu aj na<br />

predaj, uskutočňovala sa tu školská<br />

výučba detí. Mária Bernhardt<br />

bola štátom uznaná „magnetopatka“<br />

a svoj liečivý magnetizmus využívala<br />

na úžitok mnohých pacientov. Oskar<br />

E. Bernhardt pracoval na prednáškach,<br />

ktoré postupne uverejňoval<br />

v siedmich zväzkoch „Listov Grálu“,<br />

vo vlastnom nakladateľstve rovnakého<br />

mena. Malá skupina ľudí sa na<br />

usadlosti zhromažďovala aj pri spoločných<br />

sviatočných chvíľach uctievania<br />

Boha, pre ktoré Abd-ru-shin<br />

našiel jednoduchú vonkajšiu formu –<br />

bez strnulých cirkevných úkonov<br />

a dogmatických prímesí, ktoré odmietal.<br />

Do tejto malej idyly – ktorá<br />

sa tešila uznaniu a záujmu okolia –<br />

však zakrátko zasiahli prvé nepríjemnosti.<br />

Ako sa to neskôr zopakovalo<br />

ešte mnohokrát, niektorí ľudia<br />

prenášali na osobu Abd-ru-shina<br />

V „Buchenhause“ / Tutzing žil Abd-ru-shin<br />

so svojou rodinou v rokoch 1926 až 1928.<br />

Odtiaľto podnikal svoje prednáškové cesty.<br />

svoje nereálne, až fantastické očakávania,<br />

alebo dúfali, že budú mať<br />

zo spojenia s ním hmatateľný prospech.<br />

Niet divu, že kvôli jeho nekompromisným<br />

postojom, ktoré<br />

vychádzali z iných hodnôt, museli<br />

byť časom sklamaní a nezriedka sa<br />

stávali Abd-ru-shinovými zarytými<br />

protivníkmi. Takto došlo aj k ohováraniu<br />

a hanobeniu myšlienok Posolstva<br />

Grálu z radov jeho pôvodných<br />

stúpencov. Hoci boli tieto skúsenosti<br />

pre manželov Bernhardtových<br />

veľmi bolestné, neboli dôvodom ich<br />

ďalšieho presídlenia, ktoré sa udialo<br />

v marci 1926. Tentoraz do Imstu,<br />

malebného kúta na horskej planine<br />

blízko Innsbrucku. No ich hľadanie<br />

„zvláštneho miesta“ ani tu nedospelo<br />

k cieľu a viedlo ešte začiatkom septembra<br />

1926 späť do Horného Bavorska:<br />

do Tutzingu pri Starnbergerskom<br />

jazere. Tu v „Buchenhause“<br />

sa mohol Abd-ru-shin počas nasledujúcich<br />

dvoch rokov venovať nerušene<br />

svojmu dielu. Nebolo to len<br />

písanie. Cestoval aj na prednáškové<br />

turné (napríklad do Stuttgartu, Mníchova,<br />

Viedne) a získal si tam oduševnené<br />

publikum. V roku 1926 bol<br />

v jeho Nakladateľstve Listov Grálu<br />

vydaný prvý súbor štyridsiatich štyroch<br />

prednášok v knižnej forme s titulom:<br />

„Vo Svetle Pravdy – Nové Posolstvo<br />

Grálu od Abdrushina“. Od<br />

augusta 1927 vydáva dvojmesačník<br />

„pre všetko pokrokové vedenie“ v nakladateľstve<br />

Der Ruf (Hlas). Autormi<br />

príspevkov boli prevažne iní autori<br />

než on sám, i keď v nich badať sú-<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

osobnosť<br />

Pohľady na „Dom Grálu“ na Vomperbergu v Tirolsku, 1928 príp. 1930<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

V osade Grálu sa pozvoľna rozvinul<br />

model života ako duchovne podporujúce<br />

spolužitie v mnohých oblastiach<br />

ľudského pôsobenia: vznikol<br />

poľnohospodársky podnik – vrátane<br />

záhradníctva – s chovom hovädzieho<br />

dobytka, salašníctvom a lesným hospodárstvom,<br />

ktorého produkty slúžili<br />

najmä obyvateľom osady. Funhlasné<br />

myšlienky. „Buchenhaus“ pri<br />

Tutzingerskom Höhenbergu sa nakoniec<br />

takisto nestal cieľovou stanicou<br />

v hľadaní miesta pre útočisko mieru.<br />

13. februára 1928 sa Oskar a Mária<br />

Bernhardtovci s už odrastenými<br />

deťmi presťahovali na miesto, ktoré<br />

vo všetkých ohľadoch uspokojovalo<br />

ich predstavy. Odišli do jednoduchého<br />

vidieckeho domu na Vomperbergu<br />

v Tirolsku, ktorý sa nachádza<br />

neďaleko Innsbrucku na náhornej<br />

planine nad údolím rieky Inn.<br />

Výstavba osady<br />

Grálu<br />

TTu sa začalo pre Oskara Ernsta Bernhardta<br />

– Abd-ru-shina desaťročie<br />

plné nádeje, v ktorom dúfal, že bude<br />

môcť naplno rozvinúť duchovnú i pozemskú<br />

výstavbu v zmysle svojho<br />

Posolstva Grálu. Ruka v ruke s jeho<br />

duchovným impulzom sa aj navonok<br />

rozvíjala čulá stavebná činnosť.<br />

V priebehu troch či štyroch rokov<br />

vyrástla na tomto idylickom kúsku<br />

zeme malebná horská osada. Vo svojich<br />

základných črtách zostala dodnes<br />

nezmenená a je v okolí známa ako<br />

„Osada Grálu Vomperberg“. Mnohí<br />

čitatelia jeho diel si želali usídliť sa<br />

v jeho blízkosti, hoci Abd-ru-shin sám<br />

nevyvíjal v tomto smere žiadne úsilie.<br />

V spoločenstve podobne zmýšľajúcich<br />

ľudí hľadali spôsob, ako „žiť inak“<br />

a vo vzájomnej pomoci tu v zmysle<br />

duchovného poznania utvárali svoj<br />

pozemský život. Prirodzene, že rozvoj<br />

osady na Vomperbergu nezostal<br />

bez povšimnutia okolia. Innsbruckské<br />

noviny „Neueste Zeitung“ z 5. novembra<br />

1932 o tom informujú v článku<br />

pod titulom „Návšteva na Vomperbergu:<br />

„Abdrushinova usadlosť na<br />

Vomperbergu sa čoraz viac rozmáha.<br />

V tomto roku boli postavené takzvané<br />

radové domy, do ktorých sa obyvatelia<br />

nasťahovali len prednedávnom. (...)<br />

Osada sa skvelo zveľadila, dokonca<br />

sa zároveň vytvorila požiarna čata.(...)<br />

K domom neskôr pribudla jednoduchá<br />

drevená stavba, kde Abd-ru-shin<br />

prednášal pozvanému kruhu poslucháčov.<br />

V nej napokon noví osadníci<br />

na Vomperbergu aj jedávali a organizovali<br />

nedeľné pobožnosti a slávnosti<br />

Grálu.<br />

govali tu rôzne remeselnícke dielne<br />

(stolárstvo, tesárstvo, kováčstvo, automechanika<br />

atď.) a dokonca vlastný<br />

požiarny útvar. Okrem toho bola so<br />

súhlasom úradov zriadená súkromná<br />

ľudová škola prístupná širokej verejnosti.<br />

Ani umenie nezostalo bokom:<br />

v osade pracoval jeden maliar<br />

s vlastným ateliérom, zišli sa tu skúsení<br />

hudobníci, speváci aj skladatelia,<br />

vznikali a redigovali sa literárne rukopisy.<br />

Toto všetko bolo obohatením<br />

„všedného života“ na Vomperbergu.<br />

Rozvíjala sa aj činnosť na podporu<br />

zdravia, správnej výživy a liečenia:<br />

podľa návodu Márie Bernhardt bol<br />

vyvinutý celistvý koncept zdravia,<br />

Vľavo: prvá hala (z roku 1929) na Vomperbergu bola po zriadení druhej haly<br />

ďalej využívaná záhradníctvom; vpravo: Abd-ru-shin v roku 1927<br />

úradne registrovaný ako „Yaspis“.<br />

Okrem iného zahŕňal využitie liečivej<br />

sily farieb a prírodných kryštálov<br />

ako aj fytoterapiu, ponúkal aj podporný<br />

program výživy. Kvôli nemu<br />

sa tu mala rozbehnúť hromadná výroba<br />

a distribúcia obilných, hrachových,<br />

šošovicových a gaštanových<br />

vločiek (pozn.: niekoľko desaťročí

osobnosť<br />

pred ich všeobecným rozšírením vo<br />

výžive). Rozsah práce samotného Oskara<br />

Ernsta Bernhardta bol obdivuhodný;<br />

každodenný život osady prinášal<br />

nové úlohy, pre ktoré sa vždy<br />

usiloval nájsť tie najlepšie technické<br />

riešenia (inštaloval nákladný výťah<br />

z údolia na Vomperberg, postavil<br />

spojovaciu cestu medzi východnou<br />

a západnou časťou planiny, bola vybudovaná<br />

Bernhardtstrasse – ešte<br />

dnes je táto cesta z dediny Vomp na<br />

Vomperberg používaná. Oveľa viac<br />

Yaspis – podnik výživy bol<br />

súčasťou celostného životného<br />

modelu na Vomperbergu<br />

ho však zamestnávalo dokončenie<br />

jeho hlavného diela. V roku 1931 vydal<br />

v nakladateľstve Der Ruf (Hlas)<br />

tzv. „veľké vydanie“ knihy Vo Svetle<br />

Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdru-shina.<br />

Okrem toho už v rokoch<br />

1932/1933 publikovalo nakladateľstvo<br />

anglický, český a francúzsky preklad<br />

tohto nemeckého vydania. Aj osobný<br />

život bol v prvej polovici desaťročia<br />

pre Oskara Ernsta Bernhardta radostný:<br />

Manželka Mária Bernhardt<br />

bola preňho ideálne doplňujúcou<br />

družkou – chápala ho a jeho úsilie<br />

podporovala. Obe jej dcéry, rovnako<br />

ako syn Alexander celkom samozrejme<br />

vzali na seba úlohy, ktoré<br />

súviseli so spoločným dielom. Navyše,<br />

v roku 1931 navštívila Vomperberg<br />

aj prvá manželka Oskara Ernsta,<br />

Martha Bernhardt s dcérou Edith. Je<br />

zrejmé, že po rokoch aj ona pochopila<br />

to, o čo sa jej bývalý manžel dlhé<br />

obdobie usiloval a stala sa zástankyňou<br />

jeho diela. Zúčastnila sa aj na<br />

Slávnosti Grálu. Žiadna idyla však na<br />

zemi netrvá večne:<br />

o niekoľko rokov do<br />

harmónie na Vomperbergu<br />

začali prenikať<br />

rušivé vplyvy,<br />

ktoré, ako sa zdá,<br />

mali rozvoj osady<br />

ak nie potlačiť, tak<br />

aspoň obmedziť. Už<br />

spomínané noviny<br />

„Neueste Zeitung“<br />

z Innsbrucku zo<br />

dňa 1. apríla 1933<br />

síce opäť prinášajú uznanlivé hodnotenie<br />

„Osady Grálu Abdrushina<br />

na Vomperbergu“, ale z niektorých<br />

pasáží textu zreteľne vidieť, že voči<br />

osade a jej zakladateľovi sa objavovali<br />

aj určité výhrady:<br />

„(...) Tajomstvá na Vomperbergu<br />

nie sú, obec Grálu nie je sekta s tajomstvami,<br />

vôľa prívržencov nie je<br />

nikomu vnucovaná, to, čo učenie Abdrushina<br />

chce, je predložené otvorene<br />

a písomne.“ Ďalej článok cituje<br />

informáciu z časopisu „Der Ruf “,<br />

v ktorej Abd-ru-shin na otázku čitateľa,<br />

či je jasnovidec alebo čerpá<br />

z cudzích prameňov, odpovedá takto:<br />

„(...) Nie som jasnovidec v známom<br />

zmysle, o to menej však čerpám z cudzích<br />

prameňov. Ani jedno ani druhé<br />

nepotrebujem. Tiež nepreberám vedomosti<br />

od žiadnej strany, ako sa poniektorí<br />

domnievajú. ... Sám čerpám<br />

a nezostavujem! Kto sa s tým nechce<br />

Pohľad na hornú časť Osady Grálu Vomperberg, cca 1934<br />

uspokojiť, ten by nerozumel, ani keby<br />

som chcel vysvetliť ešte viac. Chcem,<br />

aby človek skúmal slová a prijal ich<br />

do seba, nakoľko to len dokáže; pretože<br />

bez vlastného presvedčenia to<br />

nemá pre človeka vôbec žiadnu hodnotu.<br />

Presvedčenie však nesmie byť<br />

kvôli tomu, kto slovo prináša, lež<br />

musí vzísť z vnútorného súladu s tým,<br />

čo sa hovorí!“<br />

(Záverečná časť v nasledujúcom<br />

čísle Sveta Grálu.)<br />

Monika Schulze<br />

Vľavo: druhá hala postavená<br />

v roku 1932 so zvonicou,<br />

ktorá k nej bola dobudovaná<br />

v roku 1948. Vpravo: väzba<br />

knihy / výstrižok vydania<br />

Posolstva Grálu z roku 1931<br />

Poznámky a literatúra:<br />

(1) Abd-ru-shin „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />

Grálu“, prednáška „Svätý Grál“<br />

(2) Informácia katedry pre semitistiku / Univerzita<br />

Mníchov (1970) vysvetľuje časť<br />

mena „Abd“ ako arabskú vo význame<br />

„Sluha, služobník“. Pre časť slova „ru-shin“<br />

by sa mohlo uvažovať o perzskom slove<br />

„róšan“, čo znamená „žiarivo, jasne, čisto“.<br />

(3) Abd-ru-shin „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />

Grálu“, „Na úvod“<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

názory<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 18/2008, vyšlo 1. 12. 2008.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Mária Majerová, Košice<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Marie Šuláková, Veselíčko<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Ján Dobrota, Beáta Kseňáková, Maroš<br />

Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský,<br />

Andrea Stúpalová, Mária Pesselová, Dana<br />

Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Distribúcia:<br />

Ľuboš Záhora, Košice<br />

Grafika:<br />

Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />

Mário Comisso, Košice<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Pavel Roškota, Pardubice<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

Scott Griessel, Green Valley, USA/* (titul); J. Hire, Mansfield, USA, stock.<br />

xchng (www.sxc.hu) (5-7); Wikimedia Commons (2, 5-7, 18-20, 24-25);<br />

H. Bartošová, Hořice (3, 8-11); GralsWelt č. 45/2007 (3, 12-13); D. Hooks,<br />

Montgomery, USA/* (14); E. Bochkarev, Folsom, USA/* (14-17); J. Tuchkov,<br />

Timaševsk, Rusko/* (16); I. Dutina, Trebinje, Bosna a Hercegovina/* (14);<br />

P. Roškota, Pardubice (18); A. Zatloukal st., Brno (21, 23); Zhang L., Peking,<br />

Čína/* (22); AKG, Berlín (3, 26-28); anonym/* (1, 29); E. Marzocchi,<br />

Bologna, Itálie/* (30-31); A. Babich, Charkov, Ukrajina/* (32); M. Yesilgöz,<br />

Heilbronn, Německo a GralsWelt č. 48/2008 (32-35); GralsWelt č. 17-20<br />

(36-39). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Karel Prskavec, Liberec<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk / 2,89 €<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk / 10,62 €<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />

súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme<br />

radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Za všetkých alebo za mnohých?<br />

(Kristus nezomrel za všetkých, Svet<br />

Grálu 17)<br />

Slová eucharistickej modlitby katolíckej<br />

cirkvi v našich krajinách sa<br />

podriaďujú zvláštnostiam nášho jazyka<br />

a problémom s prekladom z latinčiny,<br />

kde slová „pro multis“ znamenajú<br />

„za všetkých“, ale tak isto aj „za mnohých“.<br />

Tento význam slov v latinčine<br />

je teológmi veľmi priaznivo hodnotený<br />

a dobre vystihuje pravdu, že Kristus<br />

prelial krv za všetkých ľudí na Zemi,<br />

ale zároveň aj že nie všetci túto obeť<br />

účinne využívajú. To však spôsobuje<br />

v niektorých jazykoch problém s prekladom.<br />

Je to aj u nás, pretože také<br />

viacznačné slovo v češtine ani v slovenčine<br />

nemáme. Česká biskupská konferencia<br />

zatiaľ nevyhlásila takúto formuláciu<br />

ako záväznú. Je však možné, že<br />

snáď nejaký kňaz tieto slová používa.<br />

Je pravda, že v ekumenickom preklade<br />

Biblie sa objavuje spojenie „za mnohých“,<br />

tento preklad však bol vytvorený<br />

dohodou odborníkov rôznych vyznaní.<br />

Ak si to zhrnieme, potom oba varianty<br />

v českom a v slovenskom jazyku môžu<br />

označovať čiastočnú pravdu, pričom<br />

originálne latinské slovo obsahuje obe<br />

pravdy súčasne.<br />

“Zmena nepriateľstva katolíckej<br />

cirkvi k telu, ktoré sa prejavuje v jej<br />

postojoch k sexualite…“<br />

Obe tieto tvrdenia sú nepravdivé. Je<br />

možné, že niekedy pred sto rokmi alebo<br />

niektorí starí a dosluhujúci kňazi ešte<br />

majú „nepriateľské“ postoje k telu<br />

alebo sexualite. To je však len ich<br />

osobný názor. Všeobecný postoj katolíckej<br />

cirkvi je však úplne opačný. Môžeme<br />

uviesť príklad za všetky – predchádzajúci<br />

pápež Ján Pavol II. napísal<br />

rozsiahle teologické dielo Teológia tela,<br />

jasne ukazujúce veľmi kladný vzťah<br />

katolíckej náuky k telu a sexualite ako<br />

jedinečnému Božiemu dielu, ktoré je<br />

integrálnou súčasťou človeka a jeho života<br />

(podobne aj v novom Katechizme<br />

katolíckej cirkvi). Tento trend sa tiež<br />

silne objavuje v 60-tych rokoch po II.<br />

vatikánskom koncile, ktorý znamenal<br />

významnú obrodu katolíckej cirkvi.<br />

V bežnom živote môžeme kladný vzťah<br />

veriacich k tejto oblasti vidieť na samotných<br />

ich rodinách s veľkým počtom<br />

detí. A v politickom dianí aj v pred pár<br />

dňami zverejnených pripomienkach<br />

Českej biskupskej konferencie k návrhu<br />

nového občianskeho zákonníka, kde sa<br />

hovorí o manželstve a rodine. Niektoré<br />

výroky predstaviteľov katolíckej cirkvi<br />

sú tak celkom nesprávne pochopené,<br />

pretože ony nepranierujú telo alebo<br />

sexualitu, ale nemravné správanie sa<br />

v týchto oblastiach.<br />

Prajem Vám všetko dobré.<br />

(meno v redakcii)<br />

Vaše spresňujúce informácie k článku,<br />

uverejnenému v predošlom čísle<br />

časopisu, vychádzajú z teologického<br />

učenia katolíckej cirkvi a týkajú sa<br />

jednak zaužívaného používania slov<br />

pri samotnej omši v tejto cirkvi, a jednak<br />

textov, súvisiacich so sexualitou,<br />

ktorých autorom je predchádzajúci<br />

pápež Ján Pavol II.<br />

Pri takých závažných tvrdeniach,<br />

ako je prvé v spomínanom článku,<br />

že totiž „Kristus prelial svoju krv<br />

za mnohých“, je nevyhnutné najprv<br />

urobiť si jasno v tom, akým spôsobom<br />

sa môže dotýkať samotný fakt

názory<br />

ukrižovania Ježiša Krista jednotlivca.<br />

Pri uvažovaní o tomto probléme<br />

musíme prísť k záveru, že smrť<br />

Ježiša Krista bola pre jeho súčasníkov<br />

dôkazom o jeho vernosti učeniu,<br />

ktoré hlásal, pre dnešných kresťanov<br />

by snáď mohla byť varovnou pripomienkou,<br />

že učenie Ježišovo bolo<br />

skutočne spečatené krvavou obeťou.<br />

Tiež je mementom, že v tých časoch,<br />

rovnako ako dnes môžu byť najväčšími<br />

nepriateľmi slobodného hľadania<br />

(a hlásania) nadčasovej pravdy<br />

aj niektorí predstavitelia oficiálnych<br />

cirkví. Pokiaľ ide o Vami spomínaný<br />

pojem „účinné využívanie obete“,<br />

rád by som na tomto mieste uviedol<br />

stanovisko, s ktorým sa stotožňujem,<br />

že učenie i obeť Ježiša Krista môže<br />

priniesť úžitok jedine tomu, kto toto<br />

učenie dokáže preniesť do vlastného<br />

života a dokáže si ho aj správne vyložiť.<br />

Preto teda správnejší termín „za<br />

mnohých“.<br />

Pokiaľ ide o vzťah katolíckej cirkvi<br />

k sexualite, autor článku sa venuje<br />

najmä problému celibátu, ktorý je<br />

dlho diskutovanou témou a z pohľadu<br />

mnohých ľudí – i veriacich, značne<br />

diskutabilnou. Súhlasím však, že autor<br />

v texte neuvádza iné, umiernené<br />

postoje, ktoré v cirkvi boli prijaté<br />

v posledných desaťročiach. Okrem celibátu<br />

je však ďalšou problémovou oblasťou<br />

učenia katolíckej cirkvi jej kategoricky<br />

zamietavý postoj k umelým<br />

antikoncepčným prostriedkom, ktorý<br />

je najmä v rozvojových krajinách prinajmenšom<br />

ťažko pochopiteľný, a to<br />

vzhľadom na tamojšiu situáciu v sociálnej<br />

a zdravotníckej oblasti.<br />

(RL)<br />

Abrahám a Izák<br />

V 16. čísle Sveta Grálu padol dotaz<br />

týkajúci sa „nabádania“ Abraháma<br />

k vražde svojho syna Izáka, a to<br />

samotným Bohom, ktorý je neskôr<br />

v Novom Zákone líčený ako milujúci<br />

otec všetkého živého. Odpoveďou na<br />

túto otázku bolo odporúčanie nenazerať<br />

na biblické texty ako na opis<br />

historických udalostí, ale považovať<br />

ho skôr za podobenstvo ku znázorneniu<br />

vnútorných hodnôt alebo zákonitostí.<br />

Plne sa stotožňujem s touto<br />

odpoveďou, len by som chcel ešte<br />

trochu hlbšie rozviesť tento fenomén<br />

podobenstva, pretože jeho nepochopenie<br />

býva príčinou mnohých mylných<br />

výkladov.<br />

Podobenstvá sú dvojakého druhu.<br />

Prvý druh sú tie podobenstvá, ktoré<br />

prorok alebo učiteľ dáva preto, aby<br />

priblížil a vysvetlil duchovné zákonitosti<br />

na nejakom príklade z reálneho<br />

každodenného života. Príkladom<br />

môže byť napr. podobenstvo<br />

o zlých vinároch, a mnohé iné. Starý<br />

zákon a evanjeliá sú však plné ešte<br />

iného druhu podobenstiev, a to takých,<br />

ktoré boli prežité jemnohmotne,<br />

alebo boli prijaté vo videní.<br />

Zvlášť kniha Genesis je postavená<br />

na „videní“, možno snáď preto, že bola<br />

prijatá Mojžišom prostredníctvom videní.<br />

Stvorenie sveta je od začiatku do<br />

konca len symbolický odraz diania vysoko<br />

v duchovnom. Ale aj Praotcovia,<br />

aj keď už líčia pozemské diania, nutne<br />

ich popretkávali podobenstvami prežitými<br />

vo videniach. „I nazvala Agar<br />

meno Hospodinovo, ktorý jej hovoril:<br />

Ty si silný Boh videnia. Alebo tiež povedala:<br />

A či teraz tiež nevidím po tom,<br />

ktorý mňa videl.“<br />

V Odpovediach na otázky dáva<br />

Abd-ru-shin vysvetlenie tohto deja<br />

„videnia“, a to v odpovedi na dotaz týkajúci<br />

sa neveriaceho Tomáša; a zároveň<br />

načrtáva, že tieto prežitia sú<br />

natoľko skutočné, že ich prežívajúci<br />

môžu buď považovať za prežitia hrubohmotné,<br />

alebo už pre nich proste<br />

nie je dôležité, či sa stali tu či v iných<br />

úrovniach, pretože sa proste stali.<br />

Všetko, čo sa deje v pozemskom, má<br />

svoj zodpovedajúci vzor v jemnohmotnom<br />

či duševnom alebo duchovnom,<br />

a tento vzor alebo predobraz lepšie<br />

a jasnejšie<br />

vystihuje podstatu<br />

vlastného<br />

deja než samotný<br />

hrubohmotný dej.<br />

Tak si vysvetľujem napríklad<br />

Ježišovo chodenie po rozbúrenom<br />

mori ako duchovný dej, ktorý<br />

mohli vidieť učeníci a pri ktorom im<br />

mal byť ukázaný vlastný význam<br />

a účel Ježišovho pôsobenia na zemi –<br />

teda prinesenie Slova, ktoré ako jediný<br />

pevný a nemenný bod sa vznáša<br />

nad rozbúrenými a zmätenými<br />

prúdmi ľudského chcenia, myšlienok<br />

a činov.<br />

Takto možno vysvetliť aj zdanlivé<br />

pokušenie Abraháma, aby obetoval<br />

svojho vlastného syna.<br />

V dobách Abrahámových, keď celým<br />

majetkom ľudí bol ich dobytok, symbolicky<br />

vyjadrovali a pri obradoch aj<br />

spečaťovali „nelipnutie“ na majetku<br />

obetovaním svojich najlepších kusov<br />

zo stáda Bohu. Uctievanie Boha teda<br />

správne chápali ako nutnosť nemať<br />

nič pred Bohom, a všetko, čo by sa<br />

tam mohlo dostať, sa muselo odstrániť,<br />

teda obetovať Jemu. Ale Abrahám<br />

lipol na svojom synovi Izákovi, miloval<br />

ho nadovšetko a dopustil sa kvôli<br />

nemu aj neprávosti, keď vyhnal egyptskú<br />

dievčinu Agar a jej syna Izmaela,<br />

len aby zaistil Izákovi nárok na dedičstvo.<br />

A tak dal Boh Abrahámovi<br />

videnie, v ktorom mu dal najavo, kde<br />

chybuje. Abrahám to včas pochopil<br />

a svoj postoj zmenil.<br />

Možné je aj to, že Abrahám pozemským<br />

spôsobom, ale napriek tomu<br />

správne, prežil svoj duchovný boj,<br />

a podobenstvo s obetovaním syna<br />

Izáka bolo zjavené iba Mojžišovi,<br />

ktorý ho potom takto zapísal. Ako to<br />

skutočne bolo, to sa asi nedozvieme,<br />

ale myslím si, že v tomto zjavení, či<br />

už ho prežil Abrahám alebo Mojžiš,<br />

išlo o vyjadrenie kontrastu medzi lipnutím<br />

na pozemskom a prvým prikázaním.<br />

<br />

(meno v redakcii)<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008

Mesiáš<br />

Začiatok roku 1741 bol pre hudobného skladateľa<br />

Georga Friedricha Händla čiernym obdobím života.<br />

Dovtedajšia tvorivá radosť, úspechy v Anglicku aj<br />

vo svete a rešpekt v spoločnosti náhle vystriedala jedna<br />

rana za druhou. Odrieknuté predstavenia, nepochopenie<br />

publika, posmech kritikov, neúspech, narastajúce dlhy…<br />

nakoniec prišiel úder zo všetkých najväčší: vyschol prameň<br />

jeho umenia, vyhasol oheň tvorenia a zmenil sa na vlažný<br />

popol. Už mu dušou netiahli prúdy farebnej hudby, nebolo<br />

čo chvatne zachytávať do notových liniek, zatiahlo sa okno<br />

inšpirácie do mocného sveta tónov, zakalilo sa, vyhasol<br />

jas v duši a potemnel do matného pološera. Händel stratil<br />

najväčšiu radosť svojho života. Vystriedala ju prázdnota,<br />

skľúčenosť, únava, ľahostajnosť.<br />

Zabudnúť, spať, rozplynúť sa v ničotu, zomrieť… Skladateľ<br />

postával na moste nad čiernou hladinou Temže a hlavou<br />

mu tiahli temné myšlienky. Aké to je, skočiť dolu a nebyť?<br />

… Muž mohutnej postavy a zanedbaného zovňajšku<br />

váhal, potom potriasol hlavou a odchádzal. Chodieval si<br />

sadnúť do krčmy k poháru vína; spomínal na krv, kypiacu<br />

radosťou a šťastím uprostred búrky tónov, prúdiacich dušou<br />

ako rozvodnený potok… namiesto toho sa mu rozlievalo<br />

telom otupujúce omámenie, ľahostajnosť, ochabnuté<br />

teplo. Skladateľ potriasal hlavou, vstával od stola a odchádzal.<br />

Tak plynul neutešene mesiac za mesiacom.<br />

Jedného horúceho augustového večera sa vracal domov,<br />

ako obvykle, až neskoro. Potme vystúpil po vŕzgajúcich<br />

schodoch, hore v izbe zakresal, zapálil sviečku a zamieril<br />

k posteli. Spať, len spať a zabudnúť na celú mizériu<br />

svojho života. Tu si všimol balíček, ležiaci na stole. Asi<br />

ho priniesla pošta a odovzdala sluhovi. Vzal ho do rúk.<br />

Bol od Charlesa Jennensa, vidieckeho básnika, ktorý pre<br />

neho zložil už niekoľko libriet. V úctivom liste odporúčal<br />

do majstrovej milostivej pozornosti svoje posledné<br />

dielo – libreto k oratóriu… Händla bodlo pri srdci. Čo<br />

ten malý človiečik môže vedieť o pekle bezmocnosti a ničotnosti,<br />

ktoré sa mu rozlieva po duši? A predsa… čosi sa<br />

v ňom pohlo, nepokoj v ňom vzrastal, nedočkavo obrátil<br />

stránku. „Mesiáš“, čítal. „Potešte, potešte môj ľud, vraví<br />

váš Boh… prevolajte k nemu: Čas jeho služby sa naplnil,<br />

odpykal si svoje previnenie – Pripravte na púšti cestu pre<br />

Hospodina!“<br />

Ako hojivý balzam zapôsobili tieto slová na skladateľovu<br />

boľavú dušu. Ako často sa, my ľudia, prenasledujeme<br />

prísnymi a pichľavými slovami, myšlienkami a činmi, ako<br />

bádame o vzdialených múdrostiach, a pritom zabúdame,<br />

akú veľkú moc má obyčajné láskavé slovo, uistenia o dobrote…<br />

Čas mojej služby sa naplnil, vedel náhle Händel; je<br />

tu, práve teraz.<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

18 | 2008<br />

Kdesi hore sa prudko otvorili stavidlá. Ako vodopád vtrhla<br />

do izby búrka tónov. Valili sa a stekali kaskádami z kameňa<br />

na kameň, rozstrekovali sa kvapkami do všetkých strán<br />

a znovu sa zlievali, šumeli a penili, a nad všetkým tým prúdom<br />

sa rozklenula dúha ako sľub spojenia s výšinami. Georg<br />

Friedrich chvatne sadol k stolu a začal písať. Písal nepretržite<br />

celú noc, celý deň a ďalšiu noc, potom zase celý deň. Písal<br />

gigantické hudobné dielo pre štyri ľudské hlasy, zbor a orchester.<br />

Na nesmelé klopanie sluhu s jedlom odpovedal nevrlým<br />

levím zavrčaním; popamäti si bral z tácky sústa a ani<br />

na sekundu neodtŕhal zrak od notových liniek. Návštevy<br />

zvonku odchádzali naprázdno. Občas vstával, prechádzal<br />

miestnosťou ťažkými krokmi a nôtil si melódiu; inokedy<br />

sadal k čembalu, ktoré rozozvučal tónmi v celom rozsahu<br />

klávesnice, od zamatových hĺbok až po sklenené cencúle<br />

tých najvyšších tónov; ale uprostred melódie nástroj náhle<br />

zmĺkol a Händel sa ponáhľal zase k stolu. Občas, keď pre<br />

únavu nemohol ďalej, upadal do krátkeho spánku, z ktorého<br />

sa zakrátko zase budil a nedočkavo sa ponáhľal k dielu.<br />

Spaľovaný tvorivou horúčkou, prežiarený šťastím sa<br />

predieral víchricou radosti z tvorivosti a sotva stačil zachytávať<br />

vlny, prelievajúce sa z farebného sveta hudby do<br />

úzkych notových liniek. „Kde je, smrť, osteň tvoj? Kde je,<br />

hrob, tvoje víťazstvo?“ jasali v ňom biblické slová libreta<br />

a formovali sa do dvojspevu hlasov. Navzájom sa dopĺňali<br />

a posilňovali, podporované hlasmi z orchestra, až napokon<br />

zaburácal celý zbor: „Vďaka buď Bohu, ktorý nám dáva<br />

víťazstvá skrze Pána nášho Ježiša Krista!“<br />

Neuveriteľne krátkych dvadsaťštyri dní potreboval<br />

Händel na najväčšie dielo svojho života. Keď potom dopísal<br />

poslednú časť, záverečné „Amen!“ v jasavej, jasnej tónine<br />

D-dur, doznieval ešte chvíľu posledný akord v jeho<br />

duši ako ozvena v sieňach katedrály. Postupne sa rozbiehala<br />

do najširších kútov, tíchla až zmĺkla celkom. Händel<br />

sa vzpriamil a odložil pero. Katedrála zmizla, ozvena sa<br />

stratila. Náhle sedel v tichu, neschopný slova a prepadnutý<br />

únavou malého smrteľníka po návrate z vesmíru. Bol<br />

vyčerpaný do posledného zvyšku svojich síl, vyčerpaný<br />

únavou šťastného človeka. Po troch týždňoch nesmierneho<br />

vypätia vstal, ale nohy mu vypovedali službu. Vstal,<br />

znovu držiac sa steny, potácal sa do spálne. Tam padol do<br />

postele a spal dlhých sedemnásť hodín spánkom človeka,<br />

ktorý vstal z mŕtvych.<br />

* * *<br />

Händlovo oratórium Mesiáš je jednou z najčastejšie hraných<br />

skladieb počas Vianoc. Sťažka si niekto z jeho poslucháčov<br />

uvedomí, že je plodom krátkych troch týždňov<br />

horúceho leta a zmŕtvychvstania z ničoty a depresie.<br />

Artur Zatloukal •

Knižná ponuka<br />

Všenápr ava<br />

Jan Amos Komenský<br />

Podľa prekladu Josefa Hendricha z roku 1950 nákladom Dipl. Ing. Miroslava Jirků, Eq. M.<br />

vydalo nakladateľstvo Soliton, Brno 2008.<br />

Pevnú väzbu zdobí portrétna medaila, ktorej autorom je akademický sochár André<br />

Vícha z Uherského Hradišťa.<br />

Formát 17,3 x 24,6 cm, 312 strán, pevná väzba s medailou, ISBN 978-80-254-1145-2<br />

Cena 1330 Sk (44,15 €)<br />

Súčasťou prvých 120 kusov kníh je audio CD s projektom pánov Alfreda Strejčka a Štěpána<br />

Raka VIVAT COMENIUS zadarmo.<br />

Knihu môžete objednávať prostredníctvom kupónu v časopise, alebo v našom on-line<br />

obchode na stránke www.svetgralu.sk.<br />

Všenáprava je snáď najzaujímavejšia kniha celej Všeobecnej porady J. A. Komenského.<br />

Rukopis latinského spisu vznikal asi v polovici 17. storočia. Kniha nebola u nás vydaná<br />

samostatne od svojho prvého vydania roku 1950. Jedným z dôvodov môže byť<br />

skutočnosť, že Komenský mnohé vytýka mocným tohto sveta, a to spôsobom veľmi<br />

dôrazným a súčasným.<br />

Náboženské témy – v novom pohľade<br />

Herbert Vollmann<br />

Formát 13 x 20 cm, 168 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-254-1145-2<br />

Cena 170 Sk (5,64 €)<br />

Objednávajte prostredníctvom objednávacieho kupónu na konci časopisu alebo v našom<br />

on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

Mnoho ľudí zanevrie na duchovné aspekty bytia, pretože v náukách cirkví nenachádza<br />

odpovede na svoje otázky. Odpovede, ktoré by mu pomohli objasniť napr. to, čo je to<br />

vlastne duša človeka, ak nejaká vôbec je, čo sa s ňou stane po smrti a pod. Náuky hovoria<br />

o nebi a pekle, no tí, čo sa vrátili z klinickej smrti do života, tvrdia zasa niečo iné.<br />

Ako je to teda vlastne, kde je pravda? Veď je toľko rôznych ezoterických kníh, ktoré si<br />

mnohokrát odporujú. Nie je pravda len vecou názoru a teda relatívna?<br />

I tu platí zlaté pravidlo, že kto hľadá, nájde. Knižka Herberta Vollmanna Náboženské<br />

témy prináša svetlo do vybraných náboženských otázok, akými sú napr. Božie a ľudské<br />

zázraky, záhada prázdneho hrobu, opakované pozemské životy, obdobie konca<br />

a návrat Betlehemskej hviezdy, proroctvo tisícročnej ríše, preľudnenie – príčina a riešenie,<br />

a ďalšie témy.

Svet nebol stvorený na iný účel,<br />

než aby bol človeku predohrou k samotnej večnosti,<br />

to jest nižšou školou, do ktorej sme poslaní skôr<br />

ako nastúpime do nebeskej akadémie.<br />

A. Komenský

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!