Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
■<br />
■<br />
■<br />
strana 5<br />
strana 8<br />
strana 14<br />
strana 26<br />
strana 32<br />
cena 87 Sk / 2,89 €<br />
T. G. MASARYK<br />
www.svetgralu.sk<br />
V ďalšom čísle časopisu:<br />
Rodina a jej budúcnosť<br />
titulná téma:<br />
Príchod do rodiny je pre dieťa vstupom do ďalšej inkarnačnej životnej<br />
príležitosti. Dieťa je pritom dospelá duša, ktorá od počiatku citom vníma<br />
nové prostredie a osvojuje si výbavu pre život. Čo prirodzene a ľahko nenadobudne<br />
v rodine, neskôr sa prácne doháňa zložitou pedagogikou.<br />
Svet Grálu č. 20<br />
vychádza v júni 2009<br />
Svet Grálu<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
17/2008 Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
september – november 2008 · číslo 17<br />
<br />
Ma<br />
…alebo je to p<br />
Ako posilňo<br />
18/2008 Svet Grálu<br />
<br />
december 2008 – február 2009 · číslo 18<br />
Nikola Tesla –<br />
muž, ktorý rozsvietil svet<br />
Liečiť?<br />
To je ako spievať alebo maľovať<br />
Pôsobenie farieb na vyžarovanie krvi<br />
Čo vlastne chcel Ježiš v skutočnosti?<br />
Homeopatia. Pachové látky ako liečivá<br />
strana 5<br />
strana 10<br />
strana 14<br />
strana 28<br />
Voda – 2. časť seriálu<br />
strana 30<br />
cena a87Sk/ 2,89 €<br />
f a r i b<br />
Krása nie je IN…<br />
Svet Grálu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
MODERNÝ NÁZOR NA ŽENU<br />
www.svetgralu.sk<br />
myšlienok<br />
Jana Amosa Komenského<br />
NOVINKA<br />
Osem relácií autorsky pripravených Milanom Friedlom, ktoré zoznamujú<br />
čitateľov v texte (a poslucháčov na priloženom CD vo formáte mp3)<br />
s myšlienkami Jana Amosa Komenského: Labyrint sveta a raj srdca, Hlbočina<br />
bezpečnosti, Cesta svetla, Závet umierajúcej matky Jednoty bratskej,<br />
Pečať večnosti (Pansofia), Jedno nevyhnutné, Posolstvo Jana Amosa Komenského<br />
súčasnej Európe a Jan Amos Komenský o sebe.<br />
Nákladom Pavla Šebka, Lucie Šebkovej, Miloša Palatka a Aleny Palatkovej<br />
v roku 2008 vydalo vydavateľstvo Integrál Brno.<br />
16,5 x 22,5 cm, šitá väzba, prebal, 152 strán, ISBN 978-80-87176-01-6<br />
Cena 11,95 € (360 Sk)<br />
Objednávky:<br />
Knihu môžete objednávať prostredníctvom kupónu v časopise, alebo<br />
v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
Súčasťou knihy je audio CD vo formáte mp3 s nahovorenými textami, ktorým prepožičali hlasy Gabriela<br />
Filippi, Otakar Brousek, Milan Friedl, Rudolf Pellar, Alfred Strejček a Jiří Zapletal. Nahovorené texty sprevádza<br />
organová variácia Petra Tvrdka. Celková dĺžka nahrávok presahuje sedem hodín hovoreného textu.
OBSAH<br />
NA ÚVOD…<br />
ZDRAVIE<br />
Gemmoterapia v praxi 5<br />
ROZHOVOR<br />
Ešte neprišiel čas – vráť sa!<br />
Rozhovor s Blankou Scheibnerovou,<br />
ktorej zážitok blízky smrti zmenil<br />
jej život. 8<br />
ZDRAVIE<br />
Pôsobenie stravy na človeka<br />
Strava má veľký vplyv na naše telo i dušu;<br />
spôsob pestovania plodín a distribúcia<br />
potravín zase významne vplýva na sociálnu<br />
rovnováhu a ekológiu. 10<br />
TÉMA<br />
Život – ani zázrak, ani náhoda 14<br />
NA ZAMYSLENIE<br />
Démonické sily a posadnutosť 20<br />
HYPNÓZA<br />
Čo sa deje počas hypnózy? 24<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Z venezuelského pralesa 27<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Hriech a pokánie, obeť a zmierenie 30<br />
ROZHOVOR<br />
Ľudia by mali umierať doma<br />
Riaditeľka mobilného hospicu Cesta domov<br />
Martina Špinková hovorí o umieraní, eutanázii<br />
a posledných dňoch života<br />
svojich pacientov.. 32<br />
HISTÓRIA<br />
Čína a Západ 38<br />
OSOBNOSŤ<br />
Abd-ru-shin – život a dielo (5. diel) 42<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 46<br />
NA ZÁVER…<br />
Hodnota slov a presvedčenia 48<br />
ak si predstavte,“ povedal ošetro-<br />
pán Pejšek, „že u nás v zoo-<br />
„Tvateľ<br />
logickej záhrade utiekli v piatok z pavilónu<br />
opice, po kábli sa vyšplhali<br />
do kancelárie a vyčíňali tam až do<br />
pondelka do rána!“<br />
„Tam to ale muselo vyzerať,“povedala<br />
znalecky pani Bartonková,<br />
mamička malého Mareka, Jarka<br />
a Silvinky.<br />
„To si ani neprajte vidieť, viete? Nezožrali<br />
akurát diefenbachie v kvetináčoch,<br />
pretože sú jedovaté, a čo nezožrali,<br />
rozhádzali. Lenže – predstavte<br />
si, stalo sa tam čosi zvláštne…“<br />
„Ako mohli utiecť,“ povedal poriadkumilovný<br />
inžinier Krajza, „a ako sa<br />
mohli len tak mirniks-dyrniks dostať<br />
do služobných miestností? A vôbec –<br />
to sa na to celý víkend neprišlo?“<br />
„O to nejde,“ zahováral to chytro<br />
pán Pejšek, „ale, stalo sa tam niečo<br />
zvláštne,“opakoval. „Jedna z tých opíc<br />
si sadla k počítaču a do pondelka vám<br />
napísala knihu!“<br />
„Čože??“zakuckal sa pán inžinier<br />
Krajza a prestal hovoriť spisovne,<br />
„šak to neni možné!“<br />
„Je,“odtušil s nadhľadom pán Pejšek,<br />
„ona totiž pani účtovníčka Krivánková<br />
zabudla vypnúť počítač,<br />
tak s tým tá opica ani nemala veľa<br />
práce.“<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
NA ÚVOD…<br />
„Prosím vás, veď vy neviete, čo hovoríte,“<br />
zmrazila ho paní Bartonková<br />
s prevahou praktika, „opica mohla<br />
nanajvýš rozmlátiť klávesnicu, alebo<br />
napísať pár náhodných skomolenín.“<br />
„No,“ povedal premýšľavo Ing.<br />
Krajza s rozvahou vysokoškolského<br />
vzdelanca, „Teoreticky to možné je.“<br />
Siahol do vrecka pre kalkulačku.<br />
Zdenka Krajzu si vlastná manželka<br />
nevážila, pretože bez kalkulačky nešiel<br />
ani na nákup, zatiaľ čo ho ostatní<br />
v dome úctivo zdravili. „Koľko ste<br />
hovorili, že tá knižka mala stránok?“<br />
„Nehovoril som nič,“ ohradil sa<br />
pán Pejšek, „ale šéf to spočítal na päť<br />
tisíc!“<br />
Zdenkovi Krajzovi padla sánka, ale<br />
potom sa spamätal. „Tak to máme<br />
päť tisíc stránok krát takých šesť tisíc<br />
písmen na stránku – rovných tridsať<br />
miliónov písmen. A koľko bolo v tej<br />
knihe chýb a preklepov?“<br />
„Žiadny!“ vypálil pán Pejšek a energicky<br />
položil kávu na stôl, „najprv si<br />
mysleli, že sa tá opica zmýlila v opise<br />
nejakého neznámeho rastlinného endemitu<br />
v južnej Amerike, ale potom<br />
pán riaditeľ zistil, že taký druh skutočne<br />
existuje, ibaže ho objavili len<br />
celkom nedávno!“<br />
Pán Krajza striedavo vrtel hlavou<br />
a ťukal do kalkulačky. „Snažím sa<br />
vypočítať,“ objasňoval, „s akou pravdepodobnosťou<br />
mohla tá opica takú<br />
knihu napísať, ale toto mi tá mašina<br />
ani nechce vziať, ona vie len čísla<br />
s deväťdesiatimi deviatimi nulami!“<br />
„Asi by ste si mali kúpiť nejakú<br />
lepšiu,“ podpichla pani Bartonková<br />
s proletárskym ostňom v hlase.<br />
Pán Krajza ju pohľadom spoza okuliarov<br />
pribil ku stene. „Vesmír, pani<br />
Bartonková, je štrnásť miliárd rokov<br />
starý. Prepočítané na sekundy je to<br />
číslo so sedemnástimi nulami. A keď<br />
objem celého vesmíru prepočítate na<br />
kubické milimetre, dostanete číslo<br />
s 87 nulami. Takéto veľké čísla už<br />
strácajú rozumné dimenzie!“<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
„Tomuto ja veľmi nerozumiem,“<br />
zavrtela hlavou mamička Mareka,<br />
Jarka a Silvinky. „Čo to vaše počítanie<br />
znamená?“<br />
„To znamená, že čisto teoreticky je<br />
možné, že tá opica dokázala napísať<br />
len tak zhodou náhod knihu bez jediného<br />
preklepu. Ale prakticky je to<br />
nezmysel!“<br />
„Tak to zase pŕŕ!“ vzbúril sa ošetrovateľ<br />
Pejšek, „pokiaľ viem, vyvinul sa<br />
život na zemeguli náhodnými kombináciami<br />
pokus–omyl s prežitím<br />
najschopnejšieho, kým sa to všetko<br />
neposkladalo a nepodarilo. A ako vidíte,<br />
všetko sa to v prírode poskladalo<br />
a podarilo. Tak prečo by opica<br />
náhodnými kombináciami nemohla<br />
napísať knižku? Teraz sa u nás na<br />
riaditeľstve dohadujú, kto bude mať<br />
na tú knihu autorské práva, keď tá<br />
opica nemá rodné číslo a jej dedičia<br />
žijú v zooparku v Hannoveri!“<br />
* * *<br />
Táto scéna sa, milé čitateľky a milí<br />
čitatelia, síce v našom činžiaku neodohrala,<br />
ale zato sa odohrávajú na<br />
celom svete urputné boje medzi stúpencami<br />
rôznych názorov na vznik<br />
sveta a vznik života – medzi darwinistami,<br />
kreacionistami a možno ešte<br />
aj ďalšími -istami. V hre nie sú vedecké<br />
úvahy, ale niečo oveľa citlivejšie,<br />
a tým je svetonázor. To je podnet,<br />
pre ktorý sa odjakživa vedú vojny križiacke<br />
i nekrižiacke, odpaľujú sa výbušniny<br />
na telách samovražedných<br />
atentátnikov a tí obyčajnejší, menej<br />
mocní ľudia sa aspoň medzi sebou<br />
hádajú až do krvi, pretože niet väčšej<br />
deštruktívnej sily, než je náboženský<br />
fanatizmus. Náboženstvo sa dotýka<br />
samého jadra človeka, jeho duše, a fanatizmus<br />
je názor, že MÔJ názor je<br />
o niečo pravdivejší, než ten druhý –<br />
rozumej JA som lepší, než ten druhý.<br />
A to je ohromná sila, hýbajúca mnohými<br />
ľuďmi.<br />
V našom časopise sa dnes chceme<br />
tejto téme trochu venovať. Súdiac<br />
podľa tých búrlivých celosvetových<br />
diskusií je to téma asi dosť ťažká, ale<br />
s nejednou ťažkou témou sa veci javia<br />
rovnako, ako keď rozsvietime v tmavej<br />
miestnosti: hmatáme, ohmatávame<br />
a šmátrame, snažíme sa zorientovať<br />
v tme – a zrazu je svetlo a my<br />
jediným pohľadom uvidíme celok,<br />
máme v ňom jasno a dohliadneme<br />
bez námahy aj na tie miesta, na ktoré<br />
by sme rukami nikdy nedosiahli.<br />
Tento prístup sa možno zdá niekomu<br />
príliš lacný a pripomína lákavé<br />
„ľahko a rýchlo dedom Vševedom“.<br />
Bez premýšľania a bez námahy. „Existujú<br />
dva spôsoby, ako hladko preplávať<br />
životom: veriť všetkému, alebo<br />
o všetkom pochybovať. Obidva nás<br />
dokonale chránia pred premýšľaním“,<br />
povedal filozof a vedec Alfred Korzybski.<br />
Lenže svet a život nemusí byť<br />
ani draho zaplatený, ani ťažký. Často,<br />
veľmi často si ho zamotávame sami.<br />
Lacný názor je ten, ktorý je slepý,<br />
a byť slepým znamená zatvárať oči<br />
pred skutočnosťami, nechcieť vidieť<br />
skutočnosť. To je vlastne opak toho<br />
rozhliadnutia sa a precitnutia.<br />
My sme sa dnes snažili posvietiť<br />
si na otázku vzniku sveta a vzniku<br />
života svetlom Posolstva Grálu. Už<br />
mnohokrát sme sa presvedčili, že toto<br />
dielo dokáže vysvetliť mnohé hlavolamy<br />
prostým a prirodzeným spôsobom,<br />
pretože do celku sveta zahŕňa<br />
aj dva podstatné prvky: tým prvým<br />
je svet neviditeľný ako samozrejmá<br />
časť Božieho diela. A tým druhým sú<br />
zákony, zákonitosti ako prejavy Božej<br />
vôle – aj zákony aj vôľa sú nemenné,<br />
neobíditeľné… a poznateľné.<br />
Otázka vzniku sveta je len jednou<br />
z mnohých otázok, ktoré si kladú cítiaci<br />
a mysliaci ľudia. Sú aj iné, nie<br />
menej dôležité: ... kto som, prečo som<br />
tu a čo odo mňa chce Stvoriteľ… to<br />
rozsvietenie v tmavej miestnosti sa<br />
ponúka každému z nás.<br />
Artur Zatloukal
ZDRAVIE<br />
Gemmoterapia<br />
Josef A.Zentrich<br />
v praxi<br />
V 16. čísle nášho časopisu sme pod titulom „Hľadala som cestu, ako pomáhať ľuďom”<br />
uverejnili rozhovor s Jarmilou Podhornou, ktorá se zaoberá výrobou gemmoterapeutík.<br />
Do povedomia širšej verejnosti sa gemmoterapia čiže liečenie špeciálnymi výťažkami<br />
z pupencov alebo z iných zárodočných tkanív rastlín dostala koncom minulého<br />
storočia, keď o nej u nás po prvý raz napísali predstavitelia alternatívnej medicíny Jiří<br />
Janča a Josef Zentrich. Redakcia Sveta Grálu požiadala Josefa Zentricha, aby priblížil<br />
tento spôsob liečby našim čitateľom.<br />
V<br />
súčasnej fytoterapii sa stále viac<br />
presadzuje zaujímavá metóda –<br />
gemmoterapia, teda liečenie špeciálnymi<br />
etanolicko-glycerínovými<br />
výťažkami z púčikov alebo iných<br />
zárodočných tkanív rastlín. Má to<br />
svoju logiku, pretože v pukoch zhromažďuje<br />
rastlina pre svoj úspešný<br />
vývoj tie najcennejšie látky, ktoré by<br />
sme v inej dobe alebo v inej časti tejto<br />
rastliny márne hľadali. Odborníkom,<br />
používajúcim fytoterapiu, potom<br />
tieto prípravky prinášajú významné<br />
rozšírenie ich liečebného arzenálu,<br />
keď napr. gemmo-výťažok z púčikov<br />
javora poľného (Acer campestre) zlepšuje<br />
vedenie vzruchu nervom, takže<br />
môže byť s výhodou využívaný napr.<br />
v počiatočných štádiách syndrómu<br />
karpálneho tunelu, keď likviduje nepríjemné<br />
brnenie prstov.<br />
ZÁKLADY<br />
GEMMOTERAPIE V PRAXI<br />
M<br />
etódu vyvinul v polovici 20. storočia<br />
belgický, po francúzsky<br />
hovoriaci lekár - dr. Paul Henry a pôvodne<br />
ju nazval blastoterapiou = liečenie<br />
zárodočnými látkami. Do Česka<br />
„zavliekol“ metódu koncom 60. rokov<br />
bylinkár Franěc a praktickú použiteľnosť<br />
dosiahli začiatkom 20. storočia<br />
Janča a Zentrich. Podľa francúzskeho<br />
vzoru sú výťažky homeopatizované,<br />
ale iba na hodnotu D 1,<br />
čo sa javí pre<br />
prácu s týmito roztokmi ako optimálna<br />
koncentrácia, obsahujúca ešte<br />
dostatok účinných látok, ale zároveň<br />
už aj základnú homeopatickú informáciu.<br />
Liečebný blok sa vždy začína<br />
tzv. drenážou teda prostriedkom<br />
prečisťujúcim. Tak sa používa predovšetkým<br />
gemmo-breza a menej často<br />
aj iné prostriedky, napr. buk alebo<br />
dub. Až potom sa pristupuje k nasadeniu<br />
špecifickej liečby. Z praxe<br />
vyplynulo, že optimálne pôsobí podávanie<br />
monoprípravkov. Pokiaľ je<br />
potrebná aplikácia viacerých bylinných<br />
druhov, javí sa vhodné podávať<br />
ich postupne – napr. na doliečovanie<br />
boreliózy sa obvykle používa trojkombinácia<br />
breza + topoľ + vínna réva, keď<br />
najprv sa spotrebuje celé odporučené<br />
množstvo brezy, potom sa rovnakým<br />
spôsobom prechádza na topoľ a vínna<br />
réva tvorí potom liečebný záver. Niektorí<br />
autori odporúčajú i súčasné podávanie<br />
viacerých druhov, ale potom<br />
obyčajne takým spôsobom, že ráno sa<br />
podá jeden druh, na obed druhý a večer<br />
tretí. U nás sa uplatňujú obidva<br />
spôsoby. Drenážujeme vždy dávkou<br />
1 kvapka na 1 kg telesnej hmotnosti<br />
a deň, rozdeliť na tri dávky.<br />
Pri špecifickej liečbe túto dávku<br />
podávame u niektorých silnejšie<br />
pôsobiacich prostriedkov, napr.<br />
u topoľa, borovice alebo jalovca.<br />
Pri bežných druhoch používame<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
ZDRAVIE<br />
Aesculus hippocastanum<br />
dávkovanie 1,5 – 2 kvapky na 1 kg<br />
telesnej hmotnosti a deň.<br />
Pozrime sa teraz na niekoľko<br />
gemmoterapeutík a možnosti ich<br />
využitia:<br />
BREZA PREVISNUTÁ – Betula pendula<br />
Základný drenážny teda prečisťovací<br />
prostriedok užíva ný ako nešpecifický<br />
liek na úvod každej špecificky<br />
vedenej terapie.<br />
Breza sa však môže využívať i špecificky:<br />
stimuluje pečeňové funkcie<br />
a prináša dobré výsledky i v oblasti respiračného<br />
ústrojenstva, najmä v kombinácii<br />
s hrabom. Lieči kost né zápaly<br />
a dekalcifikácie kostí, predovšetkým<br />
v spojení s jedľou. Pôsobí na albuminúriu<br />
(výskyt bielkovín v moči), napr.<br />
pri zápale obličiek. Dobré výsledky<br />
prinášajú i v liečbe niektorých typov<br />
žltačky, pri zápaloch<br />
pankreasu, pri<br />
niektorých chorobách<br />
sleziny. Brezová<br />
miazga sa zbiera obvykle<br />
v apríli do sklenených nádob;<br />
nemala by prísť do styku<br />
s neušľachtilým ko vom, napr.<br />
hliníkom. Je výborným drenážnym<br />
pro striedkom pri chronickom<br />
reumatizme a pri obličkovej insuficiencii.<br />
Dávkovanie brezovej miazgy:<br />
4 krát denne 1 mocca lyžičku až 1 čajovú<br />
lyžičku, zapiť destilovanou vodou.<br />
JASEŇ ŠTÍHLY – Fraxinus excelsior<br />
Výborný liek proti dne, pretože výrazne<br />
znižuje urikémiu, teda hladinu<br />
kyseliny močovej v krvi. Jaseň je tiež<br />
liekom voľby pri chrípkach a iných<br />
virózach. Zistilo sa aj jeho protireumatické<br />
pôsobenie.<br />
PAGAŠTAN KONSKÝ – Aesculus hippocastanum<br />
Výťažok z pukov výrazne zlepšuje<br />
cirkuláciu krvi v pľúcach, čo môže<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
zohrať dôležitú úlohu pri rôznych<br />
pľúcnych chorobách. Má účinok proti<br />
opuchom rôzneho pôvodu, zlepšuje<br />
kvalitu cievnych stien, čo sa dá využiť<br />
pri liečbe hemoroidov, kŕčových<br />
žíl, vredov predkolenia a pod. Priaznivo<br />
ovplyvňuje periférne prekrvovanie<br />
– čo napomáha liečbe studených<br />
končatín.<br />
GEMMOTERAPIA<br />
V ZÁKLADNÝCH<br />
OTÁZKACH<br />
A ODPOVEDIACH<br />
V ktorých krajinách sveta sa dnes<br />
používa liečba púčikmi?<br />
Puky sa liečebne používajú zatiaľ<br />
iba v Nemecku, Francúzsku, Taliansku,<br />
Švajčiarsku, na Slovensku<br />
a v Čechách a v Kanade.<br />
Užívajú sa gemmoterapeutiká<br />
pred jedlom alebo po ňom?<br />
Tieto liečivá užíváme buď 15–30<br />
minút pred jedlom, alebo 30 a viac<br />
minút po ňom.<br />
Koľko druhov gemmoterapeutík<br />
môžem v priebehu jedného dňa<br />
užiť?<br />
Po ukončení základnej detoxikácie<br />
(drenáže), ktorá je absolútne nutná, je<br />
možné používať jeden druh gemmoterapeutík<br />
3 krát denne podľa odporúčaného<br />
dávkovania. Po využívaní<br />
sa prechádza na ďalší druh. Takto sa<br />
pokračuje až do zlepšenia alebo vymiznutia<br />
príznakov.<br />
Druhou možnosťou je kombinácia<br />
viacerých druhov za deň. V tom<br />
prípade sa postupuje napr. takto:<br />
ráno čierne ríbezle 1/3 kvapky na<br />
1 kg hmotnosti, na poludnie borovica<br />
1/3 kapky a večer réva vínna 1/3<br />
kvapky/kg. Pravidlo je také, že pri<br />
akútnych stavoch je dávka skôr vyššia<br />
a pri doliečovaní a pri chronic-<br />
kých problémoch<br />
sa môže znížiť až<br />
na polovicu odporúčaného<br />
dávkovania.<br />
Môžem súčasne s gemmoterapiou<br />
užívať aj iné liečivá vrátane<br />
homeopatík alebo bylinkové čaje?<br />
V tomto prípade je vhodné ponechať<br />
medzi rôznymi druhmi liečby<br />
časový odstup 10–15 minút, alebo<br />
časť užiť pred jedlom a časť po ňom.<br />
Každý z vybraných spôsobov potrebuje<br />
čas, aby mohol »zabrať«. Bylinkové<br />
čaje môžu dokonca umocniť<br />
účinok užívania pukov; tento efekt<br />
často využívame. Odporúčame popíjať<br />
2–3 krát denne šálku daného<br />
čaju, ktorým zvýšime okrem iného aj<br />
svoju obvyklú dávku tekutín (v prípadoch,<br />
pri ktorých nie je zvýšený<br />
príjem tekutín kontraindikovaný).<br />
Prečo sa vyrába toľko druhov výťažkov<br />
z pukov, keď niektoré majú<br />
podobné účinky?<br />
Ako má každý z nás »svoju chorobu«,<br />
aj každá bylina má okrem<br />
svojho hlavného i ďalší účinok.<br />
V prípade dlhotrvajúcej choroby<br />
je navyše potrebné byliny striedať,<br />
aby sa nestali pre chorého menej<br />
účinnými.<br />
Nie je zbytočné užívať detoxikačno-drenážne<br />
gemmoterapeutické<br />
prostriedky?<br />
Organizmus zanesený látkami,<br />
ktoré sa nevylúčili prirozenou cestou,<br />
sa potrebuje prečistiť. Vo veku nad<br />
40 rokov sa látková výmena začína<br />
spomaľovať. Čím je člověk starší, tým<br />
väčšia je potreba pred užívaním špecifických<br />
gemmoterapeutík prečistiť<br />
organizmus. Ide o rovnaký efekt ako<br />
s kachľami a komínom: zanesený komín<br />
alebo upchané rúrky vodovodného<br />
potrubia zle »ťahajú«. Odporúčaný<br />
čas detoxikácie je najmenej 3–4<br />
dni, lepšie jeden týždeň.
Fraximus excelsior<br />
ZDRAVIE<br />
Môže detoxikáciu brezou absolvovať<br />
aj človek alergický na peľ<br />
z brezy?<br />
V pukoch brezy sa ešte nevyskytuje<br />
veľa alergénov, ktoré sú známe<br />
z peľu. Kto má napriek tomuto uisteniu<br />
z brezy obavy, môže na detoxikáciu<br />
použiť buk, dub alebo imelo.<br />
Ako užívať gemmopreparáty v prípade<br />
akútneho ochorenia, napr. virózy?<br />
Odporúčame skrátiť dobu detoxikácie<br />
na jeden deň a od druhého dňa<br />
užívať súčasne s brezou aj špecifický<br />
prostriedok, v prípade virózy napr.<br />
vŕbu alebo bazu červenú či aróniu.<br />
Mám pri akútnom ochorení prestať<br />
užívať gemmoterapeutiká na<br />
iné ťažkosti?<br />
Záleží na okolnostiach. Ak ide<br />
o virózu a podobné ochorenie, prestávať<br />
nie je potrebné. V prípade závažnejších<br />
ťažkostí, napr. infarktu<br />
myokardu, je potrebné riešiť hlavný<br />
problém. V tomto prípade, samozrejme,<br />
boľavé kĺby alebo problémy<br />
s prostatou počkajú, kým sa vyrieši<br />
závažnejší zdravotný problém.<br />
Môžu užívať gemmoterapeutiká<br />
aj malé deti a tehotné či dojčiace<br />
ženy?<br />
V zásade môžu pri dodržaní doporučeného<br />
dávkovania a obmedzenia,<br />
ktoré je vždy vyznačené na štítku<br />
každého prípravku. Alkohol sa dá<br />
sčasti z prípravku odstrániť ta k,<br />
že gemmoterapeutikum<br />
nakvapkáme do vody<br />
teplej 40 °C.<br />
Ak sa rozhodnú<br />
pre<br />
prírodné postupy<br />
tehotné<br />
ženy, budú užívať<br />
nižšie dávky<br />
a v prípade akýchkoľvek<br />
ťažkostí nebudú bez odporúčania<br />
lekára pre istotu puky užívať<br />
vôbec. Dojčiace matky môžu<br />
v niektorých prípadoch užívaním<br />
gemmoterapeutík priaznivo ovplyvniť<br />
zdravotný stav detí. Všetko záleží<br />
na dohode s ošetrujúcim lekárom.<br />
Vo veľkej väčšine prípadov však<br />
nie je potrebné sa gemmoterapeutík<br />
obávať. Úprimne povedané, ľudia sa<br />
v týchto prípadoch často boja jemne<br />
pôsobiacich prírodných liečiv, ale<br />
pokojne používajú rôzne „ťažkokalibrové“<br />
lieky.<br />
Môžem gemmoterapeutikami liečiť<br />
aj svojho psíka?<br />
Gemmoterapeutiká nachádzajú<br />
uplatnenie i vo veterinárnej praxi<br />
nielen u psov a mačiek; sú známe aj<br />
prípady liečenia papagája, morčaťa<br />
a väčších zvierat. Postup a princípy sú<br />
rovnaké ako u detí: tinktúru nakvapkať<br />
do vlažnej vody a nechať odpariť<br />
lieh a potom lyžičkou vliať priamo do<br />
papuľky domácich miláčikov. Druhá<br />
možnosť je nakvapkať si tinktúru do<br />
dlane, pridať lyžičku medu a pes aj<br />
mačka s radosťou sladkú medicínu<br />
vylížu. Našu sučku Betynečku sme<br />
liečili obyčajným vstrekovaním<br />
spreja do papuľky. Rôzne sa vzpierala,<br />
ale hrdinsky vydržala a napriek<br />
lekárskym prognózam sme jej predĺžili<br />
život o poldruha roka; odišla<br />
veľmi statočne a ešte v deň svojej<br />
smrti bola s nami v práci, kde chcela<br />
roztrhať klienta.<br />
Acer campestre<br />
Môže nastať pri užívaní gemmoterapeutík<br />
nejaká reakcia?<br />
Mierne zhoršenie zdravotného<br />
stavu a zvlášť aktuálnych ťažkostí<br />
sa dá predpokladať. Zvlášť<br />
v priebehu fázy detoxikácie, pri<br />
čistení tela pri ekzémoch, lupienke,<br />
akné a v mnohých<br />
prípadoch i pri doliečovaní<br />
boreliózy sa ťažkosti môžu<br />
dočasne zhoršiť. Ide o prirodzený<br />
jav, ktorý však nenastane<br />
u všetkých<br />
užívateľov gemmoterapeutík.<br />
Platí tu<br />
pravidlo, že čo je vnútri,<br />
ide von, a aký problém sa<br />
objavil posledný, ten sa<br />
bude hlásiť ako prvý. V priebehu<br />
užívania antibakteriálnej<br />
kapucínky sa môže dokonca<br />
stať, že sa ozvú aj staré úrazy<br />
z detstva. Zhoršenie zvyčajne<br />
zmizne v priebehu niekoľkých<br />
dní až dvoch týždňov.<br />
V prípade, že sa po užití detoxikačnej<br />
brezy objaví hnačka,<br />
tak znížte na niekoľko dní odporučené<br />
dávky. Na problémy, ktoré sa<br />
môžu objaviť, sa pozerajme radostne<br />
z hľadiska účinnosti metódy.<br />
Rovnaké je to aj s homeopatikami<br />
a reakciou na ich používanie. Aspoň<br />
vieme, že to funguje.<br />
Podľa čoho mám vybrať gemmoterapeutiká<br />
na užívanie?<br />
Máme na to niekoľko možností.<br />
Existuje mnoho rád a pokynov, ktoré<br />
môžeme s úspechom použiť. Druhou<br />
možnosťou je spoľahnúť sa na intuíciu<br />
a sám si vybrať tinktúry.<br />
Nie je však potrebné vybrať v priebehu<br />
týždňa celý sortiment, nemuselo<br />
by to byť to najvhodnejšie riešenie.<br />
Lepšie je rozvrhnúť si terapiu do<br />
časového úseku niekoľkých týždňov<br />
a statočne vytrvať. Ideálne je, pochopiteľne,<br />
navštíviť odborníka.<br />
Josef A. Zentrich<br />
7Betula pendula<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
8<br />
Svět Grálu<br />
19 | 2009<br />
Ešte<br />
neprišiel<br />
as vrá sa! –<br />
Blanka Scheibnerová v rozhovore s redaktorom<br />
Sveta Grálu Wernerom Huemerom<br />
hovorí o skúsenosti blízkej smrti (klinickej<br />
smrti) z detstva, ktorá ovplyvnila celý<br />
jej život.<br />
Vo svojich 13-tich rokoch ste prežili zážitok<br />
blízky smrti. Čo sa vtedy udialo?<br />
Svoje trináste narodeniny som preležala<br />
so zápalom pľúc doma v posteli.<br />
Pri každom nádychu a výdychu som<br />
mala silné bolesti, pocit bublania v pľúcach<br />
a úplne som stratila pojem o čase.<br />
Nevedela som, či je deň alebo noc, no<br />
už ma to ani nezaujímalo. V niektorom<br />
momente som sa ocitla mimo svojho<br />
tela, i keď to spočiatku trvalo vždy len<br />
krátko. Toto mimotelové jestvovanie<br />
sa pre mňa po čase stalo celkom samozrejmým.<br />
Niekedy som sa vznášala<br />
dlhšiu dobu nad svojím telom – vo<br />
svojom obľúbenom oblečení, to ešte<br />
dnes viem celkom presne. Mala som na<br />
sebe úplne iné šaty ako boli tie, v ktorých<br />
som ležala chorá v posteli. Predovšetkým<br />
som však postrehla: Ó, nemám<br />
už žiadne bolesti, som zdravá!<br />
A tak som sa na seba nejaký čas pozerala<br />
bez toho, aby som vedela, ako<br />
dlho to bolo.<br />
To znamená, že ste v tomto stave<br />
mimo tela vnímali samú seba tiež ako<br />
telo – s oblečením?<br />
Presne tak! Pozerala som sa na telo<br />
na lôžku a niekedy sa potom moje myšlienky<br />
zatúlali k ľuďom, ktorých som<br />
mala veľmi rada. Spomenula som si na<br />
jednu priateľku z USA, s ktorou som<br />
si dopisovala a v okamihu som bola<br />
pri jej rodine. Videla som, ako si ľudia<br />
pripravovali raňajky a aj miestnosti,<br />
v ktorých žijú. Potom som si pomyslela<br />
na svoju sesternicu a bratanca – a opäť<br />
som sa ihneď ocitla v ich rodine. Muselo<br />
to byť neskoro večer, práve ležali<br />
v posteli. Presne tak to bolo aj u mojej<br />
babičky, tiež ležala v posteli. A potom<br />
niekedy po týchto cestách k ľuďom,<br />
ktorých som mala skutočne veľmi rada,<br />
som prežila rekapituláciu svojho života.
ROZHOVOR<br />
Videla som obrazy z čias, keď som bola<br />
dojčaťom, môj príchod na svet, obdobie<br />
zo škôlky, svojich priateľov, aj situácie,<br />
ktoré si človek pamätá rád, pretože<br />
sa v nich udialo veľa emocionálne silných<br />
udalostí. Pri tomto spätnom pohľade<br />
prežíva človek skutočne všetko<br />
ešte raz a pokúša sa podržať si krásne<br />
okamihy, avšak nie je to možné, pretože<br />
sú tu už opäť nové obrazy a k tomu<br />
nové pocity.<br />
Povedali by ste, že ste v tom spätnom<br />
pohľade prežívali výlučne udalosti,<br />
ktoré Vás obzvlášť formovali a emocionálne<br />
sa Vás dotkli, alebo v tom boli<br />
aj veci, ktoré by sa dali označiť za banálne<br />
a všedné?<br />
Boli v tom aj banálne veci všedného<br />
života. Ale to, čo ma v živote už vtedy<br />
emocionálne oslovilo, to bolo týmto<br />
spôsobom znovu tu aj v spätnom pohľade<br />
na život. Boli však aj veci, pri<br />
ktorých som sa cítila dosť neutrálne.<br />
Niekedy potom som zažila ešte inú<br />
vec, iné farby, príjemnú atmosféru a vídala<br />
som aj jasné svetlo a videla nejaký<br />
tunel. A tým som bola skutočne<br />
magicky priťahovaná, zmocnil sa ma<br />
pocit bezpodmienečnej lásky a ja som<br />
chcela ísť stoj čo stoj za týmto svetlom,<br />
ale naraz stál niekto pred týmto tunelom<br />
a povedal mi: „Ešte neprišiel čas –<br />
vráť sa!“. S týmito slovami som súčasne<br />
počula volať svoju matku, stála som<br />
pred zaniknutým tunelom, celé okolie<br />
zošedivelo. Bralo mi to pôdu pod nohami<br />
tak silno, až som mala pocit, že<br />
sa zrútim. Potom som sa ocitla opäť vo<br />
svojom tele a cítila bolesti. To, čo som<br />
zažila, som si ako trinásťročné dieťa<br />
nedokázala nijako vysvetliť a ani moji<br />
rodičia mi na moje otázky nedokázali<br />
dať odpoveď.<br />
Hovorili ste potom o týchto zážitkoch?<br />
Pokúšala som sa o tom s niekým<br />
hovoriť, ale v našej rodine to nebolo<br />
možné. To, čo som prežila, som jednoducho<br />
nechala na seba pôsobiť<br />
a stala som sa oveľa, oveľa citlivejšou.<br />
Dokázala som lepšie pracovať na citovej<br />
úrovni, dostala som sa skôr do svojej<br />
rovnováhy, naučila som sa hľadať<br />
odpovede v sebe a mala som aj mnoho<br />
jasnovidných zážitkov.<br />
Aké napríklad?<br />
Vedela som napríklad, aké témy budú<br />
v školskej práci, alebo som prostredníctvom<br />
snov dostávala odpovede na<br />
otázky, ktoré mi inak nikto nedokázal<br />
zodpovedať.<br />
Bola vôbec vo Vašej rodine možná<br />
diskusia na otázku života po smrti?<br />
Mala som veľké šťastie: jediná, ktorá<br />
mi dokázala odpovedať na moje otázky<br />
a ktorá mala aj veľmi dobrý pohľad na<br />
smrť, bola moja babička. Dokázala<br />
dobre spracovať svoje zážitky z vojny<br />
a vedela hovoriť o smrti spôsobom,<br />
ktorým mi umožnila pochopiť, že je<br />
to niečo prirodzené. Veľmi ma tým<br />
ovplyvnila. V 15-tich alebo 16-tich rokoch<br />
som po ukončení školy vlastne<br />
chcela pracovať v domove dôchodcov,<br />
ale ešte ma ovplyvňovali aj moji rodičia<br />
a toto povolanie som si napokon<br />
nezvolila. No ani potom to nebolo zlé,<br />
pracovala som v maloobchode, môj<br />
školiteľ bol veľmi otvorený a duchovne<br />
orientovaný, išla som proste inou cestou.<br />
Koniec - koncov, keď som asi pred<br />
desiatimi rokmi začala pracovať ako<br />
liečiteľka, mala som často klientov chorých<br />
na rakovinu, o ktorých som sa<br />
starala až do ich konca, pričom mi bolo<br />
jasné, že je to moja úloha. Pri tomto<br />
opatrovaní nachádzam opätovne tento<br />
pocit bezpodmienečnej lásky, ktorý<br />
som zažila spolu s jasným svetlom. Je to<br />
krásne, zmocňuje sa ma to zakaždým,<br />
keď spolupracujem s umierajúcimi.<br />
Pri sprevádzaní umierajúcich ľudí<br />
môžete teda využiť svoje vlastné skúsenosti<br />
a zážitky…<br />
Áno, práve píšem knihu o obradoch<br />
pri sprevádzaní umierajúcich. Žiaľ,<br />
ešte stále máme príliš málo takýchto<br />
rituálov pre jednotlivé fázy umierania.<br />
Mala som napríklad klienta, pre ktorého<br />
bolo nemožné, aby si v nemocnici<br />
ochránil svoje súkromie. Otáčal sa,<br />
nechcel sa už s nikým vidieť, chcel byť<br />
iba sám, čo však v tomto období bolo<br />
sotva možné. Pomocou rituálu som ho<br />
zahalila do „ochranného obalu“, kde sa<br />
cítil vyrovnanejší a tento obal som vo<br />
svojej predstave naplnila jasným bielym<br />
svetlom, ako som to sama videla.<br />
A to skutočne pomáha, pôsobí to u pacientov<br />
a pomáha to aj k vytvoreniu<br />
vlastného priestoru.<br />
Pri sprevádzaní umierajúcich tiež<br />
dbám na kontakt umierajúceho s jeho<br />
rodinnými príslušníkmi a pokúšam<br />
sa vycítiť, kde je ešte nutné niečo vyriešiť.<br />
Počas hlbokých rozhovorov vidím<br />
často obrazy alebo zažívam emócie,<br />
ktoré sa pokúšam vtesnať do slov,<br />
takže sa v rozhovore dostaneme ďalej<br />
a vidíme, ako je treba riešiť konflikty.<br />
Čo je z Vášho pohľadu zmyslom života?<br />
Pátrali ste po odpovedi na túto<br />
otázku?<br />
Môžem pri tom vychádzať len sama<br />
zo seba: zo spätného pohľadu na život,<br />
zo sprevádzania umierajúcich.<br />
Z toho všetkého mi je jasné, že my<br />
všetci zrejme musíme k tejto téme pristupovať<br />
so slovom „láska“. Pritom ide<br />
o otázky: ako človek zaobchádza sám<br />
so sebou? A ako sa správa k svojim<br />
blížnym? Láska je to, s čím by mal človek<br />
stále kráčať ďalej a láska znamená<br />
aj najvyššiu kvalitu života.<br />
„Kvalitou života“ mienite aj vyšší<br />
stupeň vedomia?<br />
Áno, a tiež si myslím, že témy, ktoré<br />
podnecujú k vývoju, sú u každého človeka<br />
iné. Každý musí hľadať sám za<br />
seba, aby zistil, čo vyžaduje jeho najhlbšie<br />
vnútro – no oporou mu bude<br />
vždy láska.<br />
rozhovor viedol Werner Huemer<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
ZDRAVIE<br />
Pôsobenie stravy<br />
na človeka<br />
Vít Syrový<br />
S<br />
GLOBÁLNY VÝZNAM<br />
STRAVY<br />
Nikto určite nepochybuje o tom, že strava je pre život človeka nevyhnutná. Dokladá<br />
to aj ľudová múdrosť, ktorá hovorí: „Jedlo a pitie držia telo a dušu pohromade“. Pokiaľ<br />
hladovanie alebo vyradenie niektorej dôležitej zložky stravy prekročí určitý čas,<br />
nastáva najskôr vyradenie určitých funkcií organizmu, potom ochorenie a v krajnom<br />
prípade smrť. Avšak zloženie potravy nevplýva len na naše telo, ale aj na dušu.<br />
účasný obchodný systém sa usiluje<br />
o minimalizáciu cien potravinových<br />
zdrojov. Jedným z dôsledkov<br />
je skutočnosť, že sa niektoré suroviny<br />
dovážajú z krajín s nedostatkom potravín.<br />
Napríklad v Brazílii hladuje<br />
štvrtina obyvateľstva, a napriek tomu<br />
sa z nej potravinové suroviny dovážajú<br />
do Európy, Japonska, Číny a ďalších<br />
krajín. Aby ich v Brazílii bolo<br />
možné vo veľkom pestovať, ničia sa<br />
obrovské plochy dažďového pralesa,<br />
pričom namiesto pôvodných rastlín<br />
sa vysádzajú iné, pre ktoré tam ani<br />
nie je vhodná pôda. Z týchto dôvodov<br />
sa pestované plodiny musia neúmerne<br />
hnojiť a postrekovať, čo má<br />
nepriaznivý vplyv nielen na kvalitu<br />
konečných produktov, ale aj na životné<br />
prostredie.<br />
Okrem toho sa v týchto krajinách<br />
vysádzajú aj geneticky modifikované<br />
1 rastliny. Medzi ne patrí aj sója<br />
(napr. Roundup 2 Ready sója), ktorá<br />
paradoxne patrí k často propagovaným<br />
produktom tzv. „zdravej<br />
výživy“. Takto neprirodzene<br />
vyprodukovaná,<br />
a ešte k tomu zďaleka dovážaná<br />
sója však nášmu zdraviu<br />
určite neprospeje.<br />
Ako sa však vymaniť<br />
z tohto reťazca? Celkom<br />
jednoducho: nakupovaním<br />
potravinových surovín,<br />
ktoré boli vypestované<br />
v súlade s prírodnými zákonmi<br />
a ktoré pochádzajú z nášho zemepis-<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
ného pásma a svetadielu. Je známe, že<br />
najviac nám prospieva to, čo pochádza<br />
z nášho najbližšieho okolia. Takéto<br />
dary prírody nielen nasýtia, ale<br />
pôsobia priaznivo aj na vyžarovanie<br />
krvi.<br />
V snahe o zdravé stravovanie by<br />
sme v prvom rade nemali podľahnúť<br />
prevažujúcim prioritám obchodných<br />
reťazcov. Najlacnejšie totiž väčšinou<br />
nie je to najvhodnejšie, pretože sa<br />
tým často vytvára nerovnováha, aj<br />
keď „len“ vo vzdialených krajinách.<br />
Nákup a príprava stravy takisto podliehajú<br />
zákonu spätného pôsobenia,<br />
teda ovplyvňujú náš budúci život.<br />
PÔSOBENIE<br />
POTRAVINÁRSKEHO<br />
REŤAZCA NA ŽIVOTNÉ<br />
PROSTREDIE<br />
V<br />
äčšina ľudí už určite<br />
počula o nepriaznivých<br />
dopadoch znečisteného životného<br />
prostredia. Napríklad<br />
je známe, že ak sa do<br />
potokov a riek vypúšťajú<br />
nedostatočne vyčistené odpadové<br />
vody a zároveň sa<br />
do nich vypúšťajú aj hnojivá<br />
a ďalšie látky spojené<br />
s intenzifikáciou poľnohospodárstva,<br />
zvyšuje sa hladina zlúčenín dusíka<br />
a fosforu vo vode. Nastane prudký<br />
rozvoj mikroorganizmov, ktoré spotrebúvajú<br />
kyslík. V takto znečistenej<br />
vode s nízkym obsahom rozpusteného<br />
kyslíka hynú ryby a ďalšie živočíchy,<br />
pričom sa potoky a riečne cesty<br />
plnia organickým bahnom.<br />
Toto samovražedné konanie sa<br />
však zákonite vracia späť k človeku,<br />
ktorý je pôvodcom zamorenia.<br />
Okrem toho, že sa ku konečným výrobkom<br />
zámerne pridávajú mnohé<br />
škodlivé potravinárske prídavné<br />
látky 3 (musia byť uvedené v zložení),<br />
dostávajú sa do nášho potravinového<br />
reťazca neželané obdobné zlúčeniny;<br />
a to napr. zvyškové množstvá<br />
poľnohospodárskych umelých<br />
hnojív. V tomto prípade sa však<br />
o ich prítomnosti na obale nič nedočítame.<br />
Pri bežnom komerčnom spôsobe<br />
pestovania poľnohospodárskych<br />
plodín sa používajú aj ďalšie rizikové<br />
prostriedky, ako sú pesticídy<br />
a chemické postreky. Tie sa síce<br />
v konečnom výrobku vyskytujú
ZDRAVIE<br />
sebe, ale aj svojmu okoliu. Nevieme<br />
totiž, ako dlho ešte budeme môcť<br />
škodiť prírode, kým nás jej sily nerozdrvia<br />
živelnými pohromami.<br />
A prírodné sily sú skutočne<br />
mocné, o čom sa mnohí presvedčili<br />
vlastným prežitím. Budeme<br />
musieť spoznať, akí sme bezmocní<br />
proti živelnému dianiu. Potom nám<br />
bude celkom nepochopiteľná a malicherná<br />
naša vypínavosť, prejavujúca<br />
sa aj vo vzťahu voči prírode a v nej<br />
žijúcim bytostiam.<br />
v nižších množstvách než vyššie<br />
uvedené látky, ale pretože ide často<br />
o veľmi toxické zlúčeniny, môžu na<br />
ľudský organizmus pôsobiť výrazne<br />
nepriaznivo.<br />
Tieto látky však škodia aj nášmu<br />
okoliu, napríklad zabíjajú veľké<br />
množstvo živočíchov. Každý rok sa<br />
na svete vyrobí a na poľnohospodárske<br />
rastliny aplikuje približne 2,5<br />
milióna ton pesticídov! Ich zvyšky<br />
nielenže otravujú takto ošetrené<br />
plodiny, ale ničia aj životné prostredie.<br />
Okrem iného sa dostávajú aj do<br />
vodných zdrojov, a teda môžu byť<br />
prítomné v pitnej vode – hlavne<br />
v takej, ktorá bola získaná čistením<br />
riečnej vody.<br />
Nemálo dôvodov nás teda vedie<br />
k tomu, aby sme uprednostňovali<br />
čistejšie potraviny, ktoré neobsahujú<br />
vyššie uvedené škodliviny.<br />
Preto je správne, ak používame suroviny,<br />
ktoré pochádzajú z ekologického<br />
poľnohospodárstva – buď také,<br />
ktoré si vypestujeme sami alebo nakupujeme<br />
výrobky označené ako<br />
„bio-produkty“.<br />
Čas na celkovú reformu životosprávy<br />
je už dávno tu a čoraz viac<br />
ľudí to začína chápať. Je však potrebné<br />
zmeniť náš postoj k prírode<br />
a bytostiam, ktoré v nej žijú. Najdôležitejšie<br />
je pritom napraviť pokrivené<br />
uvažovanie a chcieť výhradne<br />
len dobro. Všetko sa však musí očistiť<br />
od zákalu sebectva a nesprávne<br />
emócie je nutné nahradiť pravou<br />
láskou! Potom ľahko vycítime, čo<br />
robiť máme a čo nie.<br />
Ekológia totiž nie je len o finančne<br />
náročných veciach (napríklad veterné<br />
elektrárne), ale týka sa hlavne<br />
nášho myslenia a každodenného<br />
správania sa. My predsa rozhodujeme<br />
o tom, či si kúpime pivo v plechovke,<br />
kolu v PET fľaši, alebo minerálku<br />
v sklenenej vratnej fľaši. Ak<br />
máme príležitosť, zoberme si batoh<br />
s fľašami a zájdime si po vodu<br />
k studničke.<br />
Je načase, aby sme poznaním prírodných<br />
zákonov prospievali nielen<br />
Č<br />
ČÍM VŠETKÝM<br />
ŠKODÍME PRÍRODE<br />
asto počúvame o ekologických<br />
haváriách a ďalších negatívnych<br />
dopadoch ľudskej činnosti na životné<br />
prostredie. Mnohí ľudia sa pozastavia<br />
nad tým, že niekto môže byť<br />
taký... Často však pritom prehliadnu,<br />
že aj oni prispievajú k ničeniu prírody.<br />
Nejde totiž len o výrub dažďových<br />
pralesov a iné masové pustošenie.<br />
Ani vypúšťanie toxických látok<br />
do nášho okolia nemôže predsa zostať<br />
bez následkov.<br />
Uvedomme si napríklad, že vodné<br />
toky neznečisťujú len odpady z chemických<br />
prevádzok, ale dennodenne<br />
k tomu prispieva aj väčšina z nás.<br />
Kanalizácia totiž tečie do riek, tie<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
ZDRAVIE<br />
zase do morí a oceánov, tvoriacich<br />
viac než dve tretiny povrchu Zeme.<br />
Mnohí sa upokojujú tým, že to inak<br />
nejde a na toaletu predsa musíme.<br />
Skutočne nie je možné predsa len<br />
niečo vylepšiť? Môžeme sa aspoň<br />
usilovať o to, aby sme vodu neznečisťovali<br />
zbytočne: nemusíme používať<br />
umelo zafarbené zubné pasty<br />
s množstvom rôznorodých chemikálií,<br />
ani mnohé len kvôli predajnosti<br />
umelo „vylepšované“ kozmetické,<br />
hygienické a čistiace prostriedky.<br />
Tým, samozrejme, nekončí výpočet<br />
látok znečisťujúcich vodné toky.<br />
Nedá mi to, aby som sa znovu nezmienil<br />
o vplyve toho, čo jeme a pijeme.<br />
Pokiaľ do svojho tela spoločne<br />
so stravou a nápojmi dodávame<br />
škodlivé, umelo vyrobené chemikálie<br />
tak, aby sme sa nimi neotrávili,<br />
teda aby ich množstvo v krvi nepresiahlo<br />
únosnú hranicu, musíme sa<br />
s nimi nejako vysporiadať.<br />
Buď sa ukladajú na určitom<br />
mieste v organizme (napr. do cýst),<br />
čo možno prirovnať k akejsi vnútornej<br />
„skládke odpadkov“, alebo ich<br />
po určitom prepracovaní z tela vylú-<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
čime. Exkrementy diskrétne spláchneme<br />
a je to... V prírode sa však nič<br />
nestráca, pretože všetko podlieha<br />
zákonom neustáleho kolobehu; vylúčené<br />
škodliviny len pošleme ďalej<br />
ako „darček“ vodným tvorom.<br />
Nejde pritom o zanedbateľné<br />
množstvá. Napríklad v Lekárskych<br />
listoch (č. 16/2002) sa uvádza, že<br />
priemerný Američan za rok spotrebuje<br />
4 až 5 kilogramov potravinárskych<br />
prídavných látok, ktoré vyprodukoval<br />
chemický priemysel. Aj<br />
náš konzument, ktorý kupuje lacné<br />
výrobky plné prídavných látok,<br />
môže spoločne so stravou prijímať<br />
obdobné množstvo. Naše telo však<br />
nie je schopné také veľké množstvo<br />
škodlivín spracovať, a preto<br />
prevažnú časť z nich vylučuje von.<br />
Keď si spočítame celkové množstvo<br />
škodlivín, ktoré takto „vyprodukujú“<br />
obyvatelia mnohomiliónového štátu,<br />
pochopíme, nakoľko sa tým zaťaží<br />
životné prostredie.<br />
Ako teda pomôcť k náprave tohto<br />
nezdravého stavu? Je jasné, že ak<br />
sa nezamyslíme včas, tzn. skôr než<br />
daný výrobok kúpime, dostávame<br />
sa do začarovaného<br />
kruhu, keď<br />
stále len riešime<br />
následky predchádzajúcich<br />
zlých rozhodnutí.<br />
Preto je v prvom<br />
rade nutné vopred<br />
dobre zvážiť,<br />
či daný produkt<br />
kúpiť alebo<br />
nie. Nielen u potravín,<br />
ale aj<br />
u všetkých ostatných<br />
výrobkov je<br />
potrebné sa zamerať<br />
radšej na<br />
kvalitu, ako na<br />
kvantitu či televíznu<br />
reklamu.<br />
Ak sa rozhodneme<br />
žiť lepšie, je jasné, že sa často<br />
budeme musieť postaviť proti všeobecným<br />
zvyklostiam a urobiť aj<br />
nemalé zmeny. Prípadne si dokázať<br />
odriecť niektoré zbytočné pochutiny,<br />
ktoré zjavne poškodzujú<br />
naše zdravie, či znečisťujú okolité<br />
prostredie. Veľký lekár starovekého<br />
Grécka Hippokrates však hovoril:<br />
„Ak nie si ochotný zmeniť svoj život,<br />
nie je ti pomoci.“<br />
S<br />
PÔSOBENIE STRAVY<br />
NA ĎALŠIE ÚROVNE<br />
NÁŠHO BYTIA<br />
trava pôsobí nielen na naše telesné<br />
zdravie, ale ovplyvňuje aj<br />
náš duchovný vývoj. Zdravé telo<br />
totiž tvorí pozemskú základňu,<br />
pomocou ktorej sa má ľudský duch<br />
prejavovať na tejto Zemi. Keďže<br />
duchovná energia je celkom iného<br />
druhu než hmotné telo, sú pre ich<br />
spojenie potrebné rôzne medzistupne.<br />
V predchádzajúcich článkoch<br />
sme väčšinou hovorili o vyžarovaní<br />
krvi. Teraz si to rozšírime
ZDRAVIE<br />
o ďalšie medzistupne.<br />
Je<br />
známe, že podstatu<br />
človeka tvorí<br />
duch. Ak je duch<br />
zahalený rôznymi<br />
jemnejšími obalmi,<br />
nazývame ho dušou. Až<br />
prostredníctvom týchto obalov<br />
je možné, aby sa duch spojil<br />
s astrálnym telom a pomocou<br />
vyžarovania krvi nám hmatateľným<br />
pozemským telom.<br />
Duch, duša a telo teda tvoria základnú<br />
trojicu. Okrem toho bol duch<br />
pozemským narodením postavený<br />
doprostred prírody. Napriek tomu,<br />
že duch nie je prírodou ani jej časťou,<br />
naše pozemské telo z prírody vzniklo,<br />
a preto je jej časťou. Z týchto dôvodov<br />
by sme mali prírodu počítať k základným<br />
podmienkam pozemského<br />
života. Okrem iného z toho vyplýva,<br />
že na udržanie celkového zdravia sa<br />
musíme naučiť žiť v súlade s prírodou:<br />
v prvom rade ju neničiť a zbytočne<br />
neubližovať bytostiam v nej<br />
žijúcim.<br />
Je jasné, že na vývoj ľudského<br />
charakteru vplýva mnoho faktorov.<br />
Z hmotných faktorov je to vplyv<br />
žiarenia danej časti zeme a hviezd,<br />
druhu prijímanej stravy, nápojov<br />
a ďalších látok.<br />
Základným predpokladom celkového<br />
zdravia i duchovného vzostupu<br />
je vradenie sa do Božej vôle – inak povedané:<br />
pôsobenie v súlade s prírodnými<br />
zákonmi. Jedine tým docielime<br />
harmóniu medzi telom a duchom.<br />
Pomocou vyžarovania krvi potom<br />
ponúkneme vyvíjajúcej<br />
sa duchovnej iskre<br />
všetky potrebné druhy<br />
žiarení, čím napomôžeme<br />
jej<br />
správne dozrievanie.<br />
Pozemské telo sa trvalo nezaobíde<br />
bez hmotnej potravy a nápojov, duch<br />
zas však vyžaduje ich vyžarovanie.<br />
Aby mohol duch plne ovládať svoj<br />
pozemský nástroj, potrebuje práve<br />
zodpovedajúce vyžarovanie krvi, čo<br />
podmieňuje jej určité zloženie.<br />
Normálne zloženie krvi okrem<br />
toho podporuje smerovanie človeka<br />
k ušľachtilým hodnotám. Ak v krvi<br />
prevládajú svetlé a žiarivé odtiene,<br />
budú tieto druhy vyžarovania nadväzovať<br />
spojenie so svetlými prúdmi.<br />
To spätne povzbudzuje rovnorodé<br />
vnútorné naladenie. Následkom toho<br />
sa krv stáva stále žiarivejšou, čo pomáha<br />
k duchovnému vzostupu.<br />
Preto je také dôležité, aby sme udržiavali<br />
v čistote pozemské telo nielen<br />
zvonku, ale aj zvnútra. Nepostačí<br />
sa len dobre umyť – je potrebné<br />
prečisťovať aj našu krv a snažiť sa,<br />
aby sme v nej znížili podiel temne<br />
vyžarujúcich látok. Keď očistíme<br />
svoju krv a myslenie, zákonite z toho<br />
vyplynie, že k sebe nebudeme priťahovať<br />
temné a ani ono už nebude<br />
priťahovať nás.<br />
Voľný a zrelý duch sa prejavuje tvorivým,<br />
radostným činom. Preto nemožno<br />
posudzovať stupeň duchovného<br />
vývoja podľa počtu prečítaných<br />
kníh, absolvovaných škôl, kurzov<br />
atď., ale rozhodujúce je celkové pôsobenie<br />
človeka. Stále platí známy<br />
Ježišov výrok: „Podľa ich skutkov ich<br />
poznáte!“<br />
Vít Syrový<br />
(Základnú použitú literatúru a podrobnejšie<br />
objasnenie tejto oblasti možno nájsť v knihe<br />
„Tajomstvo krvi“ od Víta Syrového)<br />
1 Genetická modifikácia (GM) spočíva vo<br />
„vložení“ cudzorodých častí DNA (napr.<br />
z baktérií či vírusov) do genetického<br />
kódu pôvodnej suroviny. Tým sa však<br />
zákonite mení jej výsledné pôsobenie.<br />
Keďže sa umelo zasahuje do riadiaceho<br />
centra jadra buniek, dochádza<br />
k zmenám v zložení daných plodín.<br />
Ich konzumácia preto môže spôsobiť<br />
nemalé poškodenie organizmu. Ako<br />
príklad možno uviesť výsledky mnohých<br />
zahraničných výskumných inštitúcií,<br />
ktoré potvrdzujú, že používanie<br />
GM sóje vedie ku vzniku onkologických<br />
a nervových ochorení. Zároveň<br />
spôsobuje aj poškodenie imunitného<br />
systému človeka, pretože neprirodzeným<br />
spôsobom pozmenené suroviny<br />
náš organizmus spracuje len ťažko,<br />
alebo vôbec nie.<br />
2 Roundup je toxický pesticíd, ktorý<br />
ničí všetky zelené rastliny s výnimkou<br />
Roundup Ready sóje.<br />
3 Pozri článok o prídavných látkach<br />
„Viete, čo jete?, Svet Grálu č. 12/2007<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
TÉMA<br />
ŽIVOT<br />
Artur Zatloukal<br />
V posledných rokoch sa vo svete rozzúrila urputná vojna medzi tvrdými<br />
zástancami doslovnej platnosti Biblie a stúpencami Darwinovej<br />
vývojovej teórie. Bojuje sa všetkými prostriedkami, od serióznych diskusií<br />
cez uštipačný posmech až po nevyberané útoky a podvody.<br />
DARWIN MÁ PRAVDU?<br />
K<br />
– ANI ZÁZRAK,<br />
ANI NÁHODA<br />
eď v roku 1859 vyšla v Anglicku<br />
kniha Charlesa Darwina „O pôvode<br />
druhov prostredníctvom prírodného<br />
výberu alebo Záchrana preferovaných<br />
rás v existenčnom boji“,<br />
spôsobila šok vo vedeckých, teologických<br />
a vlastne všetkých intelektuálnych<br />
kruhoch. Dovtedy bol výklad<br />
sveta jasný: Zem bola stvorená pred<br />
asi 7 000 rokmi za šesť dní – a bodka.<br />
Napríklad v roku 1650 napísal írsky<br />
arcibiskup Ussher: »Na počiatku Boh<br />
stvoril nebo a zem,<br />
čo muselo byť podľa<br />
nášho letopočtu počiatkom<br />
noci na 23.<br />
októbra 710 juliánskeho<br />
kalendára,<br />
teda 4004 pred Kristom«<br />
1 . Človek spolu<br />
s ostatnými organizmami<br />
bol priamo<br />
a v súčasnej podobe<br />
stvorený Bohom počas<br />
jedného týždňa<br />
presne a doslova<br />
podľa prvej kapitoly<br />
Genesis. Všetko spolu súhlasilo<br />
a vzájomne do seba zapadalo.<br />
Darwin túto stavebnicu rozbúral<br />
a stal sa tak terčom nepriateľstva konzervatívnych<br />
kruhov. Vyslovil teóriu,<br />
že jednotlivé druhy vznikali prirodzeným<br />
vývojom – v „boji o bytie“ naj-<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
lepšie prispôsobení jedinci prežívajú<br />
a môžu sa rozmnožiť. Z ich potomstva<br />
sú opäť prirodzeným výberom „vybraní“<br />
tí najzdatnejší atď., až dochádza<br />
k zmene druhu na iný druh. Dôkazy,<br />
ktoré Darwin pre myšlienku evolúcie<br />
zozbieral, boli natoľko presvedčivé<br />
a početné, že vedecká komunita bola<br />
o fakte evolúcie presvedčená viac-menej<br />
do pätnástich rokov od vydania<br />
diela. O dvanásť rokov neskôr nasledovalo<br />
ďalšie kontroverzné dielo – „Vzostup<br />
človeka a výber vo vzťahu k sexu“,<br />
zaoberajúce sa, prehnane povedané,<br />
„vznikom človeka<br />
z opice“, presnejšie<br />
tvrdením, že človek<br />
a opica majú spoločných<br />
predkov.<br />
Darwin sám bol<br />
svedomitý a poctivý<br />
vedec, avšak od vtedajších<br />
čias až dodnes<br />
jeho teória rozbúrila<br />
mnoho emócií<br />
všetkého druhu. Na<br />
myšlienke „prežitia<br />
najschopnejšieho“ sa<br />
vybudovali rasistické<br />
a nehumánne smery („Z Darwinovho<br />
rasizmu vyšli Hitlerove a Stalinove koncentráky“,<br />
rozčuľuje sa jeden z autorov<br />
2 ), inde sa naopak Darwinovi stúpenci<br />
dopúšťali omylov aj podvodov,<br />
aby preukázali platnosť jeho teórie:<br />
veľký Darwinov obdivovateľ E. Haeckel<br />
sfalšoval kresby chrbtice embrya<br />
stavovca tak, aby z nich vyplynulo, že<br />
v ranom štádiu prechádzajú postupne<br />
všetkými štádiami vývoja. Tieto kresby<br />
sa automaticky preberali do učebníc<br />
a až nedávno boli odhalené ako „jeden<br />
z najslávnejších podvodov v biológii“ 3 .<br />
Iným známym prípadom je mora piadivka<br />
brezová, nalepená fotografom<br />
na kôru kmeňa, aby sa demonštrovala<br />
jej prispôsobivosť zafarbeniu okolia –<br />
aj keď, ako sa ukázalo, v skutočnosti<br />
tieto mory na kmeňoch nežijú a farba<br />
ich krídel nesúvisí s „darwinovským<br />
prispôsobením“ farbe kôry 4 .<br />
Ale aj z vecného hľadiska má Darwinova<br />
teória ako taká svoje slabé miesta.<br />
Najzávažnejším z nich je skutočnosť, že<br />
podľa Darwina príroda nerobí skoky,<br />
k zmenám dochádza postupne. Jednoducho,<br />
znamená to, že z jašteričky<br />
sa môže vyvinúť krokodíl len sledom<br />
postupných malých krokov. To však<br />
vôbec nezodpovedá skutočnosti; v paleontologických<br />
nálezoch kostier a skamenelín<br />
nenájdeme žiadne medzitypy<br />
jaštericokrokodílov – naopak, vidíme<br />
iba nemenné druhy a preskoky medzi<br />
nimi.<br />
Nás bude v tejto<br />
súvislosti veľmi<br />
zaujímať obdobie<br />
tzv. kambrijskej<br />
evolučnej<br />
explózie. Po viac<br />
než tri miliardy<br />
rokov, čo predstavuje<br />
šesť sedmín trvania<br />
života na zemi, boli oceány obývané<br />
iba baktériami a primitívnymi<br />
riasami. Potom však náhle, pred 530 –<br />
550 miliónmi rokov, nastal prudký
TÉMA<br />
rozvoj organizmov. V kratučkom období<br />
asi 10 – 20 miliónov rokov, čo na<br />
geologickej škále predstavuje mihnutie<br />
oka, sa „naraz“ objavili najrozmanitejšie<br />
skupiny už členitých a diferencovaných<br />
foriem. Tento evolučný „veľký<br />
tresk“ veda nevie vysvetliť, ale v tej<br />
dobe muselo niečo mimoriadne podnietiť<br />
evolúciu k takému obrovskému<br />
skoku. Kambrijská explózia vytvorila<br />
základy všetkých dnes existujúcich<br />
rastlín a živočíchov. Od oného kambrijského<br />
rozmedzia sa už život prudko<br />
rozvíjal cez bezstavovcov, ryby, jaštery<br />
až k cicavcom 5 .<br />
A<br />
BIBLIA MUSÍ<br />
MAŤ PRAVDU<br />
si 45 percent Američanov je<br />
podľa Gallupovho prieskumu<br />
verejnej mienky dnes celkom vážne<br />
presvedčených, že „ľudia neprešli<br />
evolúciou, ale ich stvoril Boh v podstate<br />
v ich dnešnej forme asi pred<br />
10 000 rokmi.“ V apríli 2005 bolo<br />
v Arkansase otvorené „múzeum<br />
svetovej histórie“, ktoré informuje<br />
návštevníkov, že „dinosaury aj ľudia<br />
existovali v rovnakom čase“ a že raná<br />
verzia dinosaurov, aj keď sa o tom<br />
Biblia nezmieňuje, bola prítomná<br />
v Noemovej arche. Podobné múzeá sa<br />
budujú v Texase a Kentucky 6 . Podľa<br />
iného prieskumu sa 38 percent amerických<br />
stredoškolákov<br />
domnieva, že<br />
človek bol stvorený<br />
Bohom<br />
priamo a v súčasnej<br />
podobe<br />
pred nie viac<br />
než desiatimi<br />
tisíckami<br />
rokov<br />
7 . V USA<br />
prebiehajú úspešné boje za zaradenie<br />
výkladu o stvorení sveta do školských<br />
osnov 8 .<br />
Zástancovia názoru na stvorenie<br />
sveta – kreacionisti – sa delia na niekoľko<br />
skupín rôzneho stupňa umiernenosti…<br />
alebo možno umienenosti.<br />
Ortodoxní kreacionisti<br />
tvrdia,<br />
že Zem je veľmi<br />
mladá, má približne<br />
6 000 rokov,<br />
bola stvorená<br />
počas šiestich dní,<br />
človek bol spolu<br />
s ostatnými organizmami<br />
priamo<br />
a v súčasnej podobe<br />
stvorený Bohom<br />
a prvá kapitola Genesis je viacmenej<br />
opisom udalostí, denníkovým<br />
záznamom o tom, čo sa stalo. V krátkych<br />
dejinách Zeme nastala celoplanetárna<br />
potopa, v ktorej zomreli všetci ľudia<br />
a všetky zvieratá, s výnimkou tých,<br />
ktoré sa dostali k Noemovi do archy.<br />
Nálezy kostí dinosaurov a ďalších vyhynutých<br />
živočíchov vysvetľujú kreacionisti<br />
ako pozostatok tejto celosvetovej<br />
záplavy. Žiadny ďalší vývoj už neexistuje<br />
a vytváranie nových organizmov<br />
sa skončilo šiestym dňom.<br />
Umiernení kreacionisti pripúšťajú<br />
Zem starú 4,6 miliardy rokov, avšak<br />
trvajú na tom, že každý živočíšny či<br />
rastlinný druh bol stvorený priamym<br />
Božím zásahom vo svojej súčasnej podobe.<br />
Niektoré náznaky evolúcie, ako<br />
napríklad rôzne plemená psov alebo<br />
holubov je umiernený kreacionista<br />
ochotný vysvetliť evolúciou, avšak<br />
väčšie zmeny evolúciou vysvetliť nemožno<br />
– tieto veľké skupiny organizmov<br />
boli priamo stvorené Bohom. Aj<br />
umiernený kreacionizmus súdi, že vývoj<br />
ustal, nové druhy už nevznikajú<br />
a stvorenie sa skončilo.<br />
Ortodoxným kreacionizmom obhajujú<br />
silne veriaci ľudia doslovnú platnosť<br />
Biblie a s veľkým úsilím vyhľadávajú<br />
argumenty na jeho podporu:<br />
Vek Zeme je sporný – geológovia a paleontológovia<br />
sa v datovaní veku hornín<br />
a nálezov proste mýlia; magnetické<br />
pole Zeme bolo predtým silnejšie<br />
a pred 10 000 rokmi musela byť Zem<br />
preto ešte neobývateľná; rýchlosť svetla<br />
vo vesmíre klesá,<br />
pred asi 6 000<br />
rokmi sa približovala<br />
nekonečnu,<br />
teda vesmír musel<br />
len vznikať; prístroje<br />
inštalované<br />
na Mesiaci zachytili<br />
vulkanickú aktivitu,<br />
Mesiac ešte<br />
chladne a nemôže<br />
mať 4,5 miliardy<br />
rokov; všetky národy majú v tradícii<br />
spomienku na gigantickú celosvetovú<br />
potopu… atď. 9<br />
Z<br />
INTELIGENTNÝ DIZAJN<br />
vláštnou a veľmi pozoruhodnou<br />
skupinou kreacionistov sú<br />
zástancovia tzv. inteligentného dizajnu<br />
(„inteligentných zásahov do<br />
vývoja“): evolúciu nie je možné vysvetliť<br />
iba fyzikálnymi zákonmi, ale<br />
je k nim nutné pripočítať aj Božie zásahy.<br />
Evolúcia teda síce prebieha, ale<br />
inteligentný dizajnér jej smer starostlivo<br />
riadi občasným „postrčením“,<br />
a to buďto mimo známych zákonov,<br />
alebo – a to je nesmierne sympatická<br />
myšlienka – v rámci zákonov; napríklad<br />
mutáciami, spôsobenými rádioaktívnym<br />
rozpadom.<br />
Prívrženci inteligentného dizajnu<br />
sú veriaci, ale doslovný výklad Biblie<br />
berú ako neudržateľný. Napríklad<br />
ak Boh stvoril „dvoje veľkých svetiel:<br />
väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie,<br />
aby vládlo nad nocou“ (Gn 1,16) až na<br />
štvrtý deň – ako vyzerali prvé tri dni<br />
a čo si máme predstaviť pod slovami<br />
„bol večer, bolo ráno, deň prvý“ (druhý,<br />
tretí)? V Gn 1,27 stvoril Boh človeka<br />
„ako muža a ženu“, ale v ďalšej kapitole,<br />
v Gn 2,18, je Adam naraz v raji sám –<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
TÉMA<br />
a tak Hospodin Boh zoslal na človeka<br />
hlboký spánok, „z rebra, ktoré vybral<br />
Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol<br />
ju k Adamovi“ (Gn 2,22). Biológ<br />
potom musí stráviť stvorenie relatívne<br />
veľkej ženy z Adamovej relatívne malej<br />
rebrovej kosti. A pokiaľ prichádza do<br />
stvorenia smrť až s Adamovým hriechom,<br />
bola by všetka fauna pred vznikom<br />
človeka, trilobity, archaeopteryx<br />
i dinosaury nesmrteľné? Kain po zavraždení<br />
Ábela odchádza do krajiny<br />
Nód (Gn 4,16), kde sa ožení. S kým?<br />
A po vražde Ábela dostáva Kain na<br />
čelo „znak, aby ho nik, kto ho nájde,<br />
nezabil“ (Gn 4,15). Kto by to však len<br />
mohol byť? 7<br />
Prívrženci inteligentného dizajnu sú<br />
vedci, ale nemôžu prijať ani čistý darwinizmus.<br />
Biochemik M. J. Behe predložil<br />
v pozoruhodnej knihe „Darwinova<br />
čierna skrinka“ niekoľko problémov,<br />
ktoré nedokáže vyriešiť postupný vývoj,<br />
riadený len „prežitím najschopnejších<br />
jedincov“ 10 . Jedným z nich je<br />
pojem „nezjednodušiteľne kompletná<br />
sústava“. Predstavme si pascu na myši:<br />
skladá sa z doštičky, pružiny, strmeňa,<br />
pliešku s návnadou. Bude fungovať<br />
len vtedy, keď bude kompletná. Ak ju<br />
chceme vytvoriť postupnou evolúciou<br />
podľa Darwina, niečím ako metódou<br />
pokus-omyl, čím začneme? Prázd-<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
nou doštičkou a budeme dúfať, že sa<br />
nejaká myš chytí? Mohli by sme im<br />
napríklad podrážať nohy. A zlepšíme<br />
jej vlastnosti, keď k nej pridáme pružinu,<br />
pomocou „mnohých po sebe<br />
nasledujúcich malých modifikácií“,<br />
na ktorých trval Darwin? Nie, pasca<br />
bude fungovať až v okamihu dodania<br />
posledného komponentu. Ten, kto ju<br />
zostavuje, musí mať v sebe predstavu,<br />
predobraz hotovej pasce. V biológii<br />
existuje mnoho takých sústav, ktoré<br />
začnú fungovať až v okamihu „dodania<br />
posledného komponentu“. Napríklad<br />
bičík, ktorý baktérii umožní pohybovať<br />
sa, je hotová molekulárna strojovňa,<br />
pozostávajúca z mnohých súčastí (30 –<br />
40 proteínov), ktoré samy o sebe bez<br />
ostatných nie sú na nič; bičík nemá<br />
žiadneho polovičného predchodcu,<br />
z ktorého sa mohol vyvinúť.<br />
Alebo napríklad proces<br />
zrážania krvi v rane, keď sa<br />
porežeme do prsta, je úžasnou<br />
súhrou mnohých biochemických<br />
dejov, z ktorých nesmie chýbať ani<br />
jeden.<br />
M. J. Behe dospel k záveru: Inteligentný<br />
plán dosť jasne ukazuje mimo<br />
prírodu. Výsledkom je niečo, čo nazval<br />
riadenou evolúciou. Má filozofické<br />
a teologické dôsledky, a preto sa mnohým<br />
ľuďom nepozdáva. Autor plánu –<br />
zrejme teda Boh – pritom môže pôsobiť<br />
v rámci prírodných zákonov bez<br />
toho, že by ich musel porušovať, avšak<br />
spôsobmi a cestami, ktoré my ľudia<br />
nepoznáme.<br />
A<br />
ČO O TOM HOVORÍ<br />
POSOLSTVO GRÁLU<br />
utor Posolstva Grálu Abd-rushin<br />
11 zdôrazňuje, že materiálny,<br />
viditeľný svet okolo nás nie je ani jedinou,<br />
ani najdôležitejšou časťou celého<br />
existujúceho stvorenia. Naopak,<br />
je jeho posledným a najvzdialenejším<br />
výbežkom. Pretože sa veda obmedzuje<br />
len na skúmanie hmoty, musí<br />
dospievať k čiastočným, rozporným<br />
a neistým teóriám. Až keď zaradíme<br />
do obrazu sveta aj jemnejšie, „vyššie“<br />
úrovne, môžeme dostať ucelenú<br />
predstavu o svete, živote aj o svojom<br />
mieste v ňom; a to predstavu, ktorá<br />
nám bude užitočná nielen kvôli zvedavosti<br />
a vzdelaniu, ale pre samotný<br />
život nás ako ľudských bytostí.<br />
Kľúčom k všetkým dejom vo stvorení<br />
je žiarenie. Ono je zdrojom života,<br />
existencie, pohybu, vývoja a výstavby,<br />
ako aj udržiavania prirodzeného poriadku<br />
vo svete.<br />
Stvorenie vzniklo v okamihu, keď<br />
Stvoriteľ, Boh prejavil svoju vôľu slovami:<br />
„Buď Svetlo!“ a táto vôľa sa ihneď<br />
stala aj činom. Vtedy vytryskla z Božského<br />
žiara, energia, nabitá žeravým<br />
tlakom, obsahujúcim jeho stvoriteľskú<br />
vôľu, ako život vynesený do ničoty,<br />
kde predtým nebolo nič. Z tohto žiarenia<br />
sa začal zrážať, zhutňovať a formovať<br />
svet, presnejšie vyjadrené úroveň<br />
stvorenia, blízka Bohu, schopná zniesť<br />
vysoký tlak a žeravé teplo. Táto úroveň<br />
vznikla najskôr ako prvá a je omnoho<br />
dokonalejšia, než naša Zem; Abd-rushin<br />
ju nazýva prvotným stvorením<br />
alebo prastvorením. Je prvotným dielom<br />
Božím vo stvorení a predobrazom<br />
pre ďalšie vznikanie stvorenia. Všetko,<br />
čo vzniklo neskôr a „nižšie“, má svoj<br />
predobraz v tejto úrovni prastvorenia;<br />
existujú tam teda aj bytosti a krajiny,<br />
a to omnoho dokonalejšie, než<br />
v hmote; veď povstali ako prvé „z Božej<br />
ruky“. Obyvatelia prastvorenia nemajú<br />
iné želania, než čistý život podľa<br />
vôle Božej a pre celé stvorenie – aj pre<br />
nás ľudí – sú ideálom a posilou.<br />
Tým sa súčasne zo stvoriteľského<br />
žiarenia odlúčila jeho najsilnejšia, najžeravejšia<br />
časť a ono pokračovalo ďalej<br />
už v chladnejšej forme, „znesiteľnejšej“<br />
pre ďalšie úrovne. Vo väčších
TÉMA<br />
vzdialenostiach od zdroja žiarenia sa<br />
tak postupne formovali ďalšie úrovne<br />
stvorenia, každá ako odraz predobrazu<br />
tej vyššej, predchádzajúcej.<br />
Jedna z týchto úrovní je tá, ktorá<br />
sa v Biblii nazýva rajom. Odtiaľ pochádzame<br />
my, ľudskí duchovia; odtiaľ<br />
sme boli láskavou rukou vyprevadení,<br />
keď sme sa prebudili z driemoty<br />
nevedomosti a zatúžili po vedomom<br />
bytí. Museli sme nadol, ďalej do hutnejších<br />
oblastí k dozrievaniu, zbieraniu<br />
skúseností, osvedčeniu sa v škole<br />
života. Sem sa tiež máme vrátiť, ale<br />
už nie ako polovedomé semienka, ale<br />
ako dospelé, zrelé osobnosti, otužené<br />
stykom s dobrým i zlým a zušľachtené<br />
smerovaním k Bohu, darcovi všetkej<br />
múdrosti i dobroty.<br />
Na samom konci tejto nesmiernej<br />
dráhy žiarenia ako posledná vznikla<br />
hmotná úroveň, teda vesmír. Nasledovala<br />
rovnaký vzor ako vznik celého<br />
stvorenia – najprv začínala v žeravom<br />
tvare pod vysokým tlakom pri tzv. „veľkom<br />
tresku“, v postupnom rozpínaní<br />
chladla a zahusťovala sa do hmloviny,<br />
slnka a planét. Pritom hmota ako taká<br />
nemá v sebe samostatný život, je ako<br />
plastelína, čakajúca na utváranie, formovanie,<br />
spracovanie. Aj ona je však<br />
plodom žiarenia, vznikla z neho, ono<br />
ňou prechádza a sama hmota tak vyžaruje<br />
vlastným, pozmeneným a oslabeným<br />
žiarením.<br />
Na konci tohto prípravného deja tu<br />
bola Zem, pustá a nepekná planéta<br />
s moriami, sopkami a skalami, nachystaná<br />
na prijatie života. Podstatné<br />
pre vznik života na Zemi,<br />
správnejšie povedané pre prijatie<br />
života na Zemi, bolo vyžarovanie<br />
vody a kameňov. Až do tej doby<br />
prúdil život neviditeľne okolo v pretekajúcom<br />
vyžarovaní Stvoriteľa, bez<br />
možnosti zakotvenia na zemskom<br />
povrchu. Až so zmenou vyžarovania<br />
povrchu Zeme dostalo živé žiarenie,<br />
obsahujúce v sebe život, možnosť spojiť<br />
sa so žiarením Zeme. To bolo obdobie,<br />
keď sa vo vodách objavili zárodky života,<br />
semená života. Ako a odkiaľ?<br />
A<br />
VIDITEĽNÉ<br />
Z NEVIDITEĽNÉHO<br />
k vnesieme do teplej miestnosti<br />
chladný predmet, napríklad<br />
fľašu z chladničky, začnú sa na jej<br />
povrchu zrážať kvapky vody. Neobjavili<br />
sa náhodou – v ovzduší okolo nás<br />
je prítomná vodná para, teda voda<br />
v zatiaľ neviditeľnej forme. Až ochladením<br />
sa para zrazí na vodu a stane<br />
sa našim očiam viditeľnou. Má iné<br />
vlastnosti než para, je hutnejšia, dá<br />
sa nalievať do nádob, odmeriavať, piť<br />
a inak používať, na rozdiel od neviditeľnej<br />
a neuchopiteľnej pary. Napriek<br />
tomu je oboje stále tá istá voda, len<br />
v inom stave. Podobný zázrak sa potom<br />
opakuje pri zmrznutí vody, náhle<br />
je voda tuhá, tvrdá a nepoddajná.<br />
A pritom – stále voda. Voda teda nasleduje<br />
rovnaký princíp, podľa ktorého<br />
sa správa celé stvorenie.<br />
Aj náš hmotný svet je obklopený<br />
jemnejším neviditeľným prostredím,<br />
z ktorého neustále čerpáme energiu,<br />
inšpiráciu, posilnenie svojho cítenia<br />
a svojich myšlienok dobrých i zlých.<br />
Sily z jemnejšieho „odinakiaľ“ sa nadväzujú<br />
podľa nášho vyžarovania, zosilňujú<br />
naše chcenie, a tak nám pomáhajú<br />
– aj keď kormidelníkmi svojich<br />
korábov sme my sami. A tak nám sila<br />
„z onoho sveta“ môže pomáhať k dobrému<br />
i zlému, podľa toho, ktorým<br />
smerom zatočíme svojím kormidlom.<br />
Život nevznikol – vlastne nebol<br />
prijatý – na jedinom bode Zeme, ale<br />
všade, kde zemské žiarenie umožnilo,<br />
aby sa najprv vo vode a neskôr na súši<br />
zo stvoriteľského Božieho žiarenia vyzrážali<br />
semená či zárodky jednoduchých<br />
organizmov, neskôr lišajníkov<br />
a machov. Zvetrávanie povrchu kameňov<br />
a vznik humusovej vrstvy potom<br />
spôsobovalo ďalšiu zmenu žiarenia,<br />
prenikajúceho na povrch hornín,<br />
a stalo sa tak priateľským pre prijatie<br />
semien ďalších rastlín. Tak sa začala<br />
usilovná práca v dielni prírody, pokračujúca<br />
v ďalšom vývoji k stále dokonalejšiemu<br />
obrazu úrovní, ktoré už<br />
dávno predtým existovali v jemnejšom<br />
stave.<br />
Nakoniec sa vyžarovanie oceánov<br />
a bohatej rastlinnej džungle tak pozmenilo,<br />
že umožnilo výskyt ikier<br />
prvých rýb, neskôr aj vajíčok suchozemských<br />
zvierat. Hmotné vajíčka a zárodky<br />
zvierat spočívali neviditeľne už<br />
v samotnom pretekajúcom žiarení, ale<br />
až v okamihu priaznivého vyžarovania<br />
okolitého prostredia sa ako vodná<br />
para vyzrážali a stali hrubohmotne<br />
existujúcimi; a hľa – naraz je tu<br />
zdanlivo z ničoho vajíčko.<br />
K<br />
A CICAVCE?<br />
eď sme hovorili o jednotlivých<br />
úrovniach stvorenia, preskočili<br />
sme jednu z nich, dôležitú pre vývoj<br />
života: ak vzhliadneme z hmoty<br />
nahor proti prúdu žiarenia smerom<br />
k zdroju života, potom prvá najbližšia<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
TÉMA<br />
úroveň je tá, v ktorej sú<br />
pripravené pravzory,<br />
praobrazy zvierat.<br />
A tiež driemajúce<br />
duše zvierat,<br />
čakajúce<br />
na príležitosť<br />
na vtelenie,<br />
na život. Žiarenie,<br />
pretekajúce<br />
touto úrovňou,<br />
riadi ďalší vývoj života<br />
v hmote takým smerom, aby aj<br />
na Zemi vznikali telá zvierat podľa<br />
praobrazov.<br />
Vývoj cicavcov teda prebiehal podobne,<br />
ako to vypozoroval Darwin –<br />
každý zvierací druh sa v náročných<br />
podmienkach na Zemi vyvíjal, zdokonaľoval<br />
a umožňoval vtelenie príslušných<br />
zvieracích duší do pripravených<br />
tiel. Ale iba v rámci svojho druhu.<br />
V dobe po tom, keď zvierací druh dosiahol<br />
určitý vývojový stupeň, došlo<br />
k preskoku – do jeho embryí sa vtelili<br />
duše iného podobného druhu. Napríklad<br />
mláďatá pôvodného primitívneho<br />
psa dostali ešte pred narodením duše<br />
líšky a ďalej sa potom vyvíjali ako novovzniknuté<br />
zviera líška.<br />
P<br />
A ĽUDIA?<br />
redobrazom človeka sú už<br />
prastvorené bytosti, „obrazy Božie“.<br />
Od počiatku teda bolo dané, ako<br />
má človek vyzerať a kam má smerovať<br />
jeho vývoj. Začal prípravou opičích<br />
tiel, podobných telám ľudským,<br />
a pokračoval až na najvyššiu možnú<br />
hranicu podobnosti s človekom. Vyžarovanie<br />
krvi týchto pokročilých<br />
opíc sa priblížilo žiareniu krvi ľudskej.<br />
V tej chvíli potom došlo zase<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
k preskoku – do embryí ľudoopa sa<br />
vtelili prvé ľudské zárodky, ľudské<br />
duše. Tie už sa rozhliadali<br />
po svete<br />
ľudskými očami, mali potrebu sa narovnať,<br />
používať nástroje, maľovať po<br />
stenách jaskýň, vzdúvali sa v nich<br />
city, ktoré zvieratá nepoznali. Začala<br />
sa éra človeka.<br />
Človek ako jediný tvor mal schopnosť<br />
spojiť duchovný svet, z ktorého<br />
pochádzal, s hmotným svetom, kultivovať<br />
hmotu svojím citom a múdrosťou,<br />
ktorú mal na dosah. Mal vnášať požehnanie<br />
do svojho okolia, pretože v sebe<br />
niesol najvyššie schopnosti a pretože to<br />
bolo jeho prirodzenosťou. To bol Stvoriteľov<br />
plán s človekom ako korunou<br />
hmotného stvorenia a so stvorením<br />
samotným. Dostali sme veľkodušne<br />
do užívania záhradu, aby sme v nej<br />
boli dobrými záhradníkmi, pokračovali<br />
v jej zvelebovaní pre radosť okolia<br />
i pre svoju radosť.<br />
Nie je ťažké vidieť, že sme túto záhradu<br />
spravovali zle a že teraz zbierame<br />
trpké ovocie namiesto chutných<br />
plodov; to dnes vidí skoro každý. Ťažšie<br />
je rozpoznať celú hĺbku nášho zlyhania<br />
v tkanive stvorenia a ešte ťažšie<br />
je odhodlať sa k zmene. A vedieť,<br />
akou cestou ísť. Toto už dnes dokáže<br />
len málo ľudí; a napriek tomu niet inej<br />
cesty ako uniknúť blížiacim sa katastrofám,<br />
než znovu nájsť vôľu Božiu,<br />
ktorú nám ukazujú jeho zákony, a žiť<br />
podľa nej.<br />
Keď vyjdeme večer do prírody a rozhliadneme<br />
sa po hviezdnom nebi, naplní<br />
nás úcta, obdiv nad vesmírom;<br />
ešte väčšiu úctu ku Stvoriteľovi pocítime,<br />
keď vieme o miliardách svetelných<br />
rokov, o galaxiách a hviezdokopách,<br />
o výbuchu supernov, pulzaroch,<br />
veľkom tresku a čiernych dierach. Podobne<br />
nás môže naplniť úcta a vďačnosť<br />
voči Bohu nad múdrym dielom<br />
vzniku stvorenia a nad darom života,<br />
ktorý sme vo veľkej dielni stvorenia<br />
dostali.<br />
Artur Zatloukal<br />
Literatúra a odkazy:<br />
1 Siegfried Hagl: Když to nebyl zázrak,<br />
co tedy? Vývoj života. Stiftung<br />
Gralsbotschaft, 2009<br />
2 P. Kábrt, J. Zrzavý: Je kreacionismus<br />
vědeckou alternativou evolucionismu?<br />
http://literarky.cz/?p=clanek&id=703<br />
3 J. Wells: Survival of the Fakest, The<br />
American Spectator - December 2000<br />
4 J. Wells: Second Thoughts about<br />
Peppered Moths, The Scientist 13, no. 11<br />
(May 24, 1999)<br />
5 J. Svoboda, Toronto: Na prahu třetího<br />
přechodu – reflexe o smyslu evoluce<br />
a budoucnosti lidstva. http://www.elabs.<br />
com/van/vk-svoboda-na-prahu.htm<br />
6 G. Monbiot: Evoluce alebo<br />
kreacionismus? http://www.blisty.cz/<br />
art/24593.html<br />
7 M. Vácha: Darwin a první kapitola<br />
knihy Genesis http://literarky.<br />
cz/?p=clanek&id=1106<br />
8 http://en.wikipedia.org/wiki/Creation_<br />
and_evolution_in_public_education<br />
9 T. Selskij: Učení o stvoření světa,<br />
Pravoslavná Rus 16-17/1996 http://www.<br />
pravoslav.gts.cz/spirit/stvoreni.htm<br />
10 M. J. Behe: Blind Evolution or Intelligent<br />
Design? http://www.discovery.org/<br />
a/1205<br />
11 Abd-ru-shin: Posolstvo Grálu „Vo svetle<br />
Pravdy“, Stiftung Gralsbotschaft Stuttgart
VEDA<br />
KÓD<br />
z praveku<br />
Vo Svete Grálu č.3 sme písali o pozoruhodnom<br />
výskume laboratória<br />
„Ciba-Geigy“. Švajčiarska firma Ciba-<br />
Geigy z Bazileja prihlásila 15. júna<br />
1989 európsky patent s číslom 0 351<br />
357: bez génových manipulácií a iba<br />
za pomoci elektrostatických polí sa<br />
podarilo v laboratóriách farmaceutickej<br />
veľmoci Ciba (Novartis) vypestovať<br />
pôvodné formy rýb, papradia,<br />
obilnín a húb. „Prakukurica“<br />
mala na stonke až dvanásť klasov<br />
a pstruhy dorástli do pradávnych obrích<br />
rozmerov. Vedci vystavili obilie<br />
a rybie vajíčka vplyvu polí vysokého<br />
napätia, ktorými však neprúdila<br />
elektrina. Týmto spôsobom sa im<br />
podarilo nielen vyvinúť „pôvodné<br />
formy“, ale predovšetkým urýchliť<br />
rast a masívne zväčšiť výnosy.<br />
Magazín nemeckej televízie ARD<br />
označil objav za adepta na Nobelovu<br />
cenu. Nie je divu, že vzbudil rad nádejí<br />
a otázok. Je možné, že technológia<br />
elektrických polí prinesie alternatívu<br />
ku sporným, geneticky<br />
modifikovaným osevom a prispeje<br />
k riešeniu globálneho hladovania.<br />
Farmaceutický koncern však paradoxne<br />
ďalší výskum pozastavil. Dôvody<br />
tohto rozhodnutia nie sú celkom<br />
jasné. Bol snáď dôvodom fakt,<br />
že kultúry pestované v elektrickom<br />
poli takmer nepotrebovali pesticídy?<br />
Alebo sa nadmieru priečili zástancom<br />
génových techník?<br />
Po mnohých rokoch mlčania<br />
o tomto senzačnom vedeckom výskume<br />
sa ozýva známy švajčiarsky<br />
mikrobiológ Werner Aber, ktorý<br />
svojho času v laboratóriách Ciba<br />
tieto experimenty recenzoval. Spolu<br />
s úspešným novinárom, Švajčiarom<br />
Lucom Bürginom, v súčasnosti vehementne<br />
upozorňujú na nevyužité<br />
možnosti patentu. Teraz má byť<br />
technológia elektrických polí exportovaná<br />
v rámci projektov pomocí<br />
do Afriky a bezplatne poskytnutá<br />
k dispozícii tamojším poľnohospodárom.<br />
Luc Bürgin vydal v nakladateľstve<br />
Herbig-Verlag knihu „Der Urzeit-<br />
Code – Die ökologische Alternative<br />
zur umstrittenen Gen-Technologie“<br />
(Kód praveku – ekologická alternatíva<br />
k spornému génovému inžinierstvu).<br />
Kniha sa opiera o rozsiahle<br />
rešerše a text dopĺňa rad obrázkov.<br />
Vypovedá o všetkom, čo stojí za pozornosť<br />
ohľadne Ciba-Geigy od jeho<br />
vzniku až po dnešok. Zobrazuje originály<br />
textov patentu a zhodnocuje<br />
potenciál objavu pre krajiny tretieho<br />
sveta.<br />
Literatúra:<br />
Luc Bürgin, Der Urzeit-Code, Herbig,<br />
München 2007, ISBN 978-3-7766-2534-9<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
20<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
TRAGICKÉ ČINY<br />
CHOROMYSEĽNÝCH<br />
novembri 2003 sa v dánskom<br />
V meste Hundstede neďaleko Kodane<br />
prihodila tragická udalosť:<br />
14-ročné dievča v modrom pracovnom<br />
obleku a s halloweenskou<br />
maskou na hlave sa vrhlo na svojho<br />
18-ročného brata a usmrtilo ho. Podľa<br />
správ toto dievča rado sledovalo krvavé<br />
horory. Vo Švajčiarsku zase pred<br />
niekoľkými rokmi 15-ročný chlapec<br />
sekerou smrteľne zranil svojho<br />
10-ročného kamaráta. Aj tento chlapec<br />
býval často sám a trávil celé<br />
hodiny sledovaním hororov. Spomeňme<br />
udalosti z apríla 2002 v nemeckom<br />
Erfurte: 19-ročný študent<br />
nebol pustený k maturite. Keď sa<br />
o tom dozvedel, usmrtil 16 ľudí a následne<br />
spáchal samovraždu. Tohto<br />
mladíka poznali jeho vrstovníci ako<br />
samotára a fanúšika brutálnych počítačových<br />
hier.<br />
Ako je možné, že stále znovu dochádza<br />
k takým šialeným udalostiam?<br />
Obviňovať z nich výlučne filmy,<br />
televíziu, počítače a internet by bolo<br />
príliš jednoduché. Podobné činy sa<br />
totiž dejú od nepamäti, keď tieto<br />
vplyvy ešte nejestvovali; bude to teda<br />
zrejme aj z iných dôvodov. Pripomínajú<br />
ich mnohé príhody, ako napríklad<br />
prípad „Svätej Markéty“, mladej<br />
švajčiarskej sedliačky. Markéta viedla<br />
skupinku pietistov a raz sa stretla so<br />
samozvanou veštkyňou Julianou von<br />
Krüdenenr. Niekoľko dní po návrate<br />
z tohto stretnutia do rodnej dediny<br />
sa stále výstrednejšie vystupujúca<br />
Markéta vrhla na svojho brata. Bila<br />
ho kusom železa so slovami „diabol<br />
usiluje o tvoju dušu“. Zavraždila aj<br />
svoju sestru a potom požadovala, aby<br />
bola zabitá dlátom. Čo sa aj okamžite<br />
stalo. „Zbožní“ vrahovia boli odsúdení<br />
v roku 1823…<br />
Násilné činy, ktorých pôvod spočíva<br />
v rozsiahlej a sotva pozorovateľnej<br />
zmene osobnosti, boli voľakedy<br />
častejšie než dnes spájané s posadnutosťou<br />
a démonickými silami. Tieto<br />
pojmy evokujú u mnohých ľudí myšlienky<br />
na neblahé prenasledovanie<br />
čarodejníc alebo na dlho praktizovaný<br />
cirkevný exorcizmus, na vyháňanie<br />
démonov. V súvislosti s takými<br />
prípadmi dnes hovoríme o schizofrénii<br />
alebo „rozštiepenej osobnosti“.<br />
Súčasné teórie hľadajú pôvod porúch<br />
osobnosti v traumách z raného detstva<br />
a pokúšajú sa ich odstrániť pomocou<br />
psychiatrických metód. Tieto<br />
metódy však stavajú na poznatkoch,<br />
že človek je len hrubohmotné telo,<br />
že duševná podstata je produktom<br />
mozgových funkcií a opomínajú<br />
jemnohmotné skutočnosti onoho<br />
sveta. Za týchto okolností sa musíme<br />
zamyslieť nad tým, nakoľko môžu<br />
byť tieto metódy vôbec účinné. Hrozí<br />
tak totiž nebezpečenstvo, že niektoré<br />
podstatné okolnosti prehliadneme<br />
a dôjdeme k nesprávnym záverom.<br />
Opodstatnenosť tejto otázky dokazuje<br />
aj prípad, ktorý sa udial<br />
pred niekoľkými rokmi: 5. novembra<br />
roku 2000 ubodala Daniela K.<br />
z Düsseldorfu svoju matku aj nevlastného<br />
otca. Bola odsúdená na doživotný<br />
trest odňatia slobody. Predpokladaným<br />
motívom bola chamtivosť –<br />
jej nevlastný otec bol miliardár. Obe<br />
obhajkyne páchateľky však začali<br />
pochybovať o skutočnej vine svojej<br />
mandantky: Daniela K. totiž náhle<br />
menila svoje správanie; prejavovalo<br />
sa to v listoch aj priamo pred súdom.<br />
Objavovala sa akási „Sabrina“, osoba,
NA ZAMYSLENIE<br />
ktorá hovorila a písala najvulgárnejším<br />
žargónom a podobne aj konala.<br />
Daniela K. uviedla, že „Sabrina“ je<br />
Násilné činy, ktorých pôvod spočíva<br />
v sotva pozorovateľnej zmene osobnosti,<br />
boli voľakedy častejšie než dnes spájané<br />
s posadnutosťou a démonickými silami.<br />
niekto, koho si prvýkrát všimla, keď<br />
mala 17 či 18 rokov. „Sabrina“ mala<br />
byť osoba s tvrdými črtami v tvári,<br />
ktorá si hneď vie so všetkým rady:<br />
„čo chceš, neštvi ma, lebo ti vrazím“.<br />
Táto „Sabrina“ sa tiež pamätala na<br />
oné vraždy, kým Daniela K. uviedla,<br />
že nebola pri vedomí. Stav svojej<br />
osobnosti v inkriminovanom okamihu<br />
opísala takto: „...akoby som<br />
vnútorne ustúpila, ako keby som bola<br />
umŕtvená“ 1 .<br />
Sudcovia mladej žene neverili, považovali<br />
ju za inteligentnú, vypočítavú<br />
a chamtivú. Symptómy „rozštiepenia<br />
osobnosti“ vtedy nemecké<br />
súdnictvo neuznávalo (v USA v podobných<br />
záležitostiach údajne došlo<br />
k podvodom) a niečo ako „posadnutosť“<br />
nemohlo byť dôvodom na<br />
zníženie viny.<br />
KEĎ MÁ MOZOG<br />
„OBSADENÉ“<br />
dnešnej dobe sa spoliehame len<br />
V na to, čo je racionálne preukázateľné<br />
a máme dokonca tendenciu<br />
považovať duševné a duchovné<br />
za materiálne skutočnosti. Napriek<br />
tomu existuje aj iný uhol pohľadu:<br />
ak považujeme ľudskú dušu za samostatné<br />
jemnohmotné telo, ktoré<br />
sa iba naviazalo na fyzické telo, nie<br />
je však jeho súčasťou, potom nesídli<br />
ľudská osobnosť v mozgu, ale mozog<br />
je len nástrojom duše. Preto sa za určitých<br />
podmienok môže stať, že tento<br />
nástroj môže používať nielen jeho<br />
vlastný majiteľ, ale aj iná zlomyseľná<br />
ľudská duša zo záhrobného sveta,<br />
ktorá v tom čase nie je viazaná na<br />
žiadne fyzické telo. „Zabratie“ ľudského<br />
mozgu je možné označiť ako<br />
„posadnutosť“: mozog je obsadený<br />
a používaný cudzou dušou, ktorá sa<br />
môže prejaviť písaním, rečou i konaním.<br />
Realita takého diania však<br />
nemôže byť priamo dokázaná psychiatrickým<br />
výskumom. V týchto<br />
prípadoch by bolo príhodnejšie poradiť<br />
sa s parapsychológom. Hans<br />
Bender založil jediný nemecký Inštitút<br />
parapsychológie vo Freiburgu. H.<br />
Bender opísal vo svojich publikáciách<br />
osudy ľudí, u ktorých prepukla schizofrénia<br />
po praktizovaní okultizmu.<br />
Niektorých z nich dohnalo rozštiepenie<br />
osobnosti až k samovražde.<br />
Zaoberanie sa automatickým písaním,<br />
kyvadlami, hýbaním stolom<br />
pri špiritistických seansách, používaním<br />
dosky ouija (vysl. vídža) či<br />
„Démoni trýznia sv. Antónia“, medirytina<br />
Martin Schongauer<br />
(1430–1491)<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
NA ZAMYSLENIE<br />
podobnými praktikami nie je jedinou<br />
cestou, ktorá otvára bránu pôsobeniu<br />
záhrobných duší. K tomu<br />
môže okrem iného viesť aj prežitie<br />
šoku alebo jednoducho prílišná lenivosť<br />
ducha. Kto nežije vedome<br />
a slobodne, kto silu svojej osobnosti<br />
dostatočne neprejavuje, alebo kto<br />
rozvoju svojej osobnosti akokoľvek<br />
bráni, ocitá sa vždy v nebezpečenstve<br />
ovládnutia cudzími vplyvmi.<br />
Určitému nebezpečenstvu ovplyvnenia<br />
sa vydáva každý, kto nemá<br />
jasné vlastné názory a myšlienky.<br />
Našťastie prípady, kedy cudzia duša<br />
dočasne prevezme vládu nad niečím<br />
mozgom, sú pomerne vzácne.<br />
V prípade Daniely K. mohol byť jej<br />
duch oslabený a tým odcudzený<br />
nášmu reálnemu svetu napr. vzdialeným<br />
dievčenským snením. Táto<br />
žena podľa správ časopisu Spiegel<br />
vypovedala, že bola pri opísaných<br />
činoch telesne prítomná, v skutočnosti<br />
sa však necítila duchom prítomná<br />
na tom mieste. Je to smutný<br />
osud: Daniela K. vyrastala v blahobyte,<br />
ale zrejme bez náklonnosti rodičov.<br />
Ako dieťa a mladistvá bola<br />
znásilnená. Outsider s komplexom<br />
menejcennosti. Plnoštíhla a nenápadná<br />
mladá žena, ktorá pred realitou<br />
každodenného života utekala do<br />
sveta snov. Dievča, nad ktorým časom<br />
nadobudla vládu oná „Sabrina“,<br />
dočasne silnejšia duša, ktorá ju dohnala<br />
až k osudnému činu.<br />
Vplyv síl onoho sveta nie je možné<br />
celkom vylúčiť ani u iných mediálne<br />
známych násilných činov. Bolo by<br />
celkom možné, že vrah švédskej ministerky<br />
zahraničných vecí, ktorý<br />
mal byť pri svojom čine navádzaný<br />
„vnútornými hlasmi“, nespáchal tento<br />
čin zo svojej slobodnej vôle, ale bol<br />
k nemu určitým – nám neznámym –<br />
spôsobom donútený. Za predpokladu,<br />
že sú tieto úvahy správne,<br />
mala by sa prehodnotiť otázka viny.<br />
Žiadnemu človeku predsa nemôže<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
„Zabratie“ ľudského<br />
mozgu je možné<br />
označiť ako<br />
„posadnutosť“:<br />
mozog je obsadený<br />
a používaný cudzou<br />
dušou, ktorá sa môže<br />
prejaviť písaním,<br />
rečou i konaním..<br />
byť prisudzovaná plná zodpovednosť<br />
za činy, pri ktorých jeho „ja“<br />
stálo mimo diania.<br />
U mnohých ľudí, ktorí trpia „rozštiepením<br />
osobnosti“, sa za touto poruchou<br />
môžu skrývať vplyvy zo záhrobného<br />
sveta.<br />
MOC DÉMONOV<br />
skutočnosti je sotva možné, aby<br />
V bol niekto posadnutý démonom.<br />
Démoni nie sú ľudské duše zo záhrobia,<br />
ale celkom iné sily. Pýtate sa aké?<br />
Či nepatria démoni a strach z nich<br />
k dávno prekonaným poverám?<br />
O démonoch sa píše v mnohých náboženských<br />
spisoch. Stvárňuje ich aj<br />
veľa obrazov a iných umeleckých diel.<br />
Sú mnohorako odpudzujúce a číhajú<br />
z druhého sveta. Keďže od Boha nemôže<br />
vzísť nič temné, kto ich teda<br />
stvoril? Zamyslime sa nad ľudskými<br />
myšlienkami. Tak napr. Dr. Masaru<br />
Emoto objavil, že myšlienky<br />
a vyrieknuté slová sformujú molekuly<br />
vody do tej miery, že sa po ich<br />
zmrazení objavia kryštály rôznych<br />
tvarov (článok s fotografiami kryštálov<br />
sme uverejnili vo Svete Grálu<br />
č. 1). Ich podoba závisela od obsahu<br />
myšlienok a vyrieknutých slov. My<br />
totiž svojím myslením skutočne vytvárame<br />
neviditeľné formy z jemnej<br />
hmoty. Primerane sile prežívania,<br />
ktoré v nás myšlienky vyvolávajú,<br />
získavajú tieto formy silu a do určitej<br />
miery žijú svojím vlastným životom.<br />
Podľa druhu nášho chcenia získavajú<br />
jemnohmotné formy buď príjemné,<br />
mierne, alebo desivé a odstrašujúce<br />
podoby 2 .<br />
Uveďme príklad: keď niekto pociťuje<br />
silnú nenávisť, môže sa z tohto<br />
citu vyvinúť myšlienkový útvar – démon.<br />
„Oživuje a živí“ ho konkrétne<br />
ľudské chcenie v závislosti od svojej<br />
intenzity. Démon nenávisti zostáva<br />
spojený so svojím pôvodcom a ďalej<br />
pôsobí na všetkých, ktorí prežívajú<br />
city podobné tým, ktoré ho prebudili<br />
k životu: zároveň platí, že všetky<br />
jemnohmotné myšlienkové formy<br />
rovnakého druhu sa vzájomne priťahujú.<br />
Vznikajú tak obrovské silové<br />
centrály myšlienkových foriem. Keby<br />
sa ľudstvo vedome a cielene odvrátilo<br />
od všetkých nenávistných myšlienok<br />
a citov, museli by všetky spájajúce<br />
vlákna a s nimi aj démoni nenávisti<br />
živoriť a zakrpatieť. Žiaľ, sú ešte aj<br />
dnes milióny ľudí, ktorí pestujú negatívne<br />
city a myšlienky, takže môžu<br />
vznikať a naberať na sile najrôznejší<br />
jemnohmotní démoni, ktorí potom<br />
neblaho ovplyvňujú náš život. Sami<br />
sme si tieto „strašidlá“ privolali…<br />
Niekedy sa naozaj môže stať, že<br />
je človek démonmi ovplyvňovaný<br />
a môže dokonca pod ich nátlakom<br />
určitým spôsobom aj konať. V takejto<br />
situácii nemôžu byť ľudia celkom<br />
zbavení zodpovednosti za svoje<br />
činy, pretože pôvodné chcenie, ktoré<br />
mohli démoni len posilniť, vyšlo od<br />
nich samých.<br />
V dávnoveku sa myseľ prírodných<br />
národov zaoberala démonmi pomerne<br />
často. Pred bojom na príklad<br />
zaklínali bojovníci démonov vojny<br />
a začiernili si tváre. Boli pevne<br />
presvedčení o tom, že im vzývané<br />
jemnohmotné bytosti vojny môžu<br />
významne dopomôcť k víťazstvu. Je<br />
veľmi pravdepodobné, že rovnako
aj ľudia v stredoveku poznali učenie<br />
o démonoch, strašidlách a čarodejníkoch,<br />
aj keď ich asi len nemnohí<br />
mohli vidieť. Práve z tohto dôvodu<br />
boli historky o „štekajúcich pudloch“,<br />
„harpiách s dlhými zobákmi“ a „ručiacich<br />
fúriách“ považované za fantáziu<br />
detskej mysle. Tieto bytosti boli<br />
Démon nenávisti<br />
zostáva spojený so<br />
svojím pôvodcom<br />
a ďalej pôsobí na<br />
všetkých, ktorí<br />
prežívajú city<br />
podobné tým, ktoré<br />
ho prebudili k životu.<br />
často zamieňané s prírodnými bytosťami,<br />
a aj dnes sa nájdu ľudia, čo<br />
veria, že sa v močiaroch a temných<br />
lesoch v noci preháňajú démoni.<br />
Démoni sú však – ako sme uviedli –<br />
útvary, ktoré vznikajú výlučne ľudským<br />
zlým chcením. Sú to temné<br />
myšlienkové formy, ktoré nás zaťažujú<br />
a niekedy dokonca aj oslabujú.<br />
Veľmi trefné sú niektoré<br />
ľudové označenia takýchto prežívaní<br />
– niekoho „zožiera závisť“, iný<br />
je „ochromený strachom“ alebo „horí<br />
nenávisťou“.<br />
Vplyv démonov nevedie automaticky<br />
k činom, ako je vražda. Častejšie<br />
sa prejavuje lakomosťou, závisťou,<br />
hnevom, posadnutosťou sexom<br />
či žiadostivosťou, a to v najrôznejších<br />
podobách. Tieto pohnútky prežívajú<br />
mnohí z nás aj dnes. Kto by<br />
nepoznal pocit, keď človeku takmer<br />
„kypí krv“ hnevom, až sa kvôli tomu<br />
prestane ovládať? Stačí prežitie určitej<br />
pohnútky, aby sa na ňu v okamihu<br />
napojili celé „vlny“ rovnorodej<br />
energie a posilnili ju. A tým môže<br />
každý v sekunde stratiť spojenie so<br />
všetkými „dobrými duchmi“.<br />
Noviny, časopisy, televízia a počítačové<br />
hry dnes prispievajú v nezanedbateľnej<br />
miere k dráždeniu fantázie<br />
a pudov. Prirodzeným následkom<br />
toho všetkého sú určití démoni posilňovaní,<br />
narastajú do neskutočných<br />
rozmerov a silne zaťažujú predovšetkým<br />
duševne labilných ľudí.<br />
„BDEJTE A MODLITE SA“<br />
ozpoznať, akým vplyvom určitý<br />
R človek podlieha, či sú to myšlienkové<br />
formy alebo cudzie duše zo<br />
záhrobia, môže len osobnosť so skutočne<br />
hlbokým poznaním o stvorení.<br />
Je dôležité, aby sme „démonické sily“<br />
a „stavy posadnutosti“ brali vážne<br />
a nezľahčovali ich. Rovnako ako<br />
správy biblických evanjelistov, keď<br />
Ježiš – a neskôr aj jeho učeníci – pomáhali<br />
ľuďom vymaniť sa z vplyvu<br />
záhrobných duchov. Nenechajme sa<br />
zmiasť, že sa v Biblii píše o „démonoch<br />
a diabloch“, sú to pojmy vtedajšieho<br />
jazyka. V súčasnosti máme toto<br />
poznanie využiť na vlastnú ochranu<br />
pred takými vplyvmi. Najlepšími<br />
prostriedkami sú naša vnútorná sloboda<br />
a rozvoj, bdelosť a láska k Bohu.<br />
Práve z toho dôvodu sme dostali radu<br />
„Bdejte a modlite sa!“.<br />
Veľkú ochranu pred nevítanými<br />
vplyvmi myšlienkového sveta tvorí<br />
aj naše fyzické telo. To platí iba vtedy,<br />
pokiaľ my sami túto ochranu neničíme<br />
zaháľaním ducha, alebo okultnými<br />
zábavkami. Tým by sme sami<br />
„podali ruku“ dušiam a vplyvom zo<br />
záhrobia. Zoberme do úvahy to, že<br />
naše najbližšie jemnohmotné okolie<br />
obývajú k zemi pripútaní ľudskí<br />
duchovia. Tí si zo všetkého najviac<br />
želajú znovu sa inkarnovať alebo aspoň<br />
používať na zemi žijúceho človeka<br />
na vyžitie vlastných prianí. –<br />
Ako teda viesť duchovne slobodný,<br />
cudzími vplyvmi nezaťažený život?<br />
„Udržujte krb svojich myšlienok čistý.<br />
Tak založíte mier a budete šťastní.“ 2<br />
Corinna Hübener<br />
Literatúra:<br />
1. Spiegel č. 33/12. August 2002<br />
2. Abd-ru-shin, Vo Svetle Pravdy –<br />
Posolstvo Grálu<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
24<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Grécky výraz Hypnos označuje boha<br />
spánku. So spánkom má hypnóza<br />
spoločné niekoré znaky, v mnohom sa<br />
však aj líšia. Býva využívaná v lekárskej<br />
oblasti napríklad na potlačenie bolesti<br />
a tiež v oblasti výskumu, najmä na<br />
štúdium jej podstaty. Rovnako, ako<br />
aj v minulosti, hypnóza sa predvádza<br />
i pri verejných predstaveniach.<br />
Profesor Dieter Malchow popisuje, čo<br />
je o pôsobení hypnózy známe, ako<br />
ovplyvňuje činnosť mozgu a aké môžu<br />
byť jej vedľajšie účinky.<br />
AKO REAGUJE<br />
V HYPNOTICKOM<br />
STAVE MOZOG<br />
očas hypnotickej indukcie je<br />
P možné meracími prístrojmi zaznamenať<br />
určitý blok mozgovej aktivity<br />
v prednej časti hlavy, predovšetkým<br />
na jej ľavej strane. Tu sa<br />
nachádza centrum realizácie nášho<br />
plánovitého myslenia, kritické hodnotenie<br />
zážitkov a kontrola nášho<br />
rozhodovania. Zabrzdenie aktivity<br />
tejto časti mozgu u hypnotizovanej<br />
osoby spôsobí, že svoju vôľu podriadi<br />
hypnotizérovi a nezaujíma sa, či je to<br />
pre ňu dobré alebo nie. A aj keby áno,<br />
už nie je schopná to posúdiť.<br />
Mozog reaguje mnohými spôsobmi<br />
v závislosti od konkrétneho<br />
hypnotického pokynu. Keď je osobe<br />
skúmanej bez hypnózy ukázaná na<br />
obrazovke napríklad lopta, je pri meraní<br />
elektroencefalografom zachytený<br />
určitý signál nervových<br />
buniek (tzv. elektroencefalogram,<br />
presnejšie „mozgová<br />
vlna P 300”). Tento signál zostáva<br />
stále rovnaký, až kým<br />
sa pokusnej osobe nepovie<br />
napríklad: „Predstav si, že ti<br />
výhľad na loptu zakrýva papierová<br />
škatuľa!” alebo „Teraz<br />
nič nevidíš, vôbec nič!”<br />
Takáto sugescia zostáva<br />
v oboch prípadoch neúčinná,<br />
nezhypnotizovaná osoba vidí<br />
loptu rovnako ako aj predtým,<br />
realita je omnoho silnejšia<br />
než predstavivosť. Úplne iné<br />
je to však pri hypnóze. Keď sa človeku<br />
vsugeruje, že výhľad na loptu<br />
zakrýva škatuľa, je signál slabý a odpoveď<br />
nervových buniek je blokovaná.<br />
Na sugesciu: „Vôbec nič nevidíš!”<br />
reagujú nervové bunky silno,<br />
oveľa silnejšie než bez hypnózy 2 .<br />
Tento pokus dokazuje, že hypnotizovaná<br />
osoba môže skutočne ovplyvniť<br />
aktivitu svojich nervových buniek<br />
podľa povelov hypnotizéra. A potom<br />
už nevníma skutočnú realitu.<br />
POUŽITIE HYPNÓZY<br />
ypnóza je väčšinou považovaná<br />
H za užitočnú a pomerne neškodnú<br />
alternatívnu metódu v boji proti bolestiam,<br />
pretože je všeobecne známe,<br />
že používanie liekov je spojené aj s istými<br />
rizikami a rôznymi vedľajšími<br />
účinkami. V hypnóze sa bolesti znášajú<br />
preukázateľne lepšie.<br />
Pozrime sa však, čo vtedy prebieha<br />
v mozgu. Závisí to od použitej metódy<br />
hypnózy, nakoľko sú známe dva<br />
či tri účinné spôsoby postupu. Zisťovalo<br />
sa, čo robia fakíri, ktorí sa sami<br />
hypnotizujú a upadajú do určitého<br />
druhu tranzu 3 . Psychológ W. Larbig<br />
meral u fakíra, ktorý si prepichol jazyk<br />
dýkou, elektrické prúdy v mozgu<br />
a zistil, že tieto prúdy utlmili svoju<br />
frekvenciu. Mozgové vlny zoslabli<br />
a spomalili sa. Podobný dej prebieha<br />
aj počas spánku, kedy tiež dochádza<br />
k prechodu na pomalé théta a delta<br />
vlny. Na rozdiel od spánku zostávajú<br />
však hypnotizované osoby bdelé. Pomalšie<br />
mozgové vlny zrejme spôsobia<br />
synchronizáciu nervových buniek<br />
mozgu vo väčších oblastiach. V dôsledku<br />
toho majú vonkajšie podnety<br />
menší vplyv na činnosť mozgových<br />
buniek.<br />
Pri druhej hypnotickej metóde je<br />
priebeh dejov v mozgu iný. Je známe,
HYPNÓZA<br />
že pri hypnotickej indukcii pribúdajú<br />
vlny théta. Hypnotizér vsugeruje pokusnej<br />
osobe, aby si predstavila, že<br />
je chránená tá časť tela, na ktorej je<br />
jej počas experimentu spôsobovaná<br />
skutočná bolesť. Napríklad predstava<br />
navlečenej rukavice eliminuje bolesť<br />
spôsobovanú na ruke. Sugesciou<br />
vznikne cielená pozornosť u hypnotizovanej<br />
osoby, ktorá je zameraná iba<br />
na toto miesto. Nič ostatné nevníma.<br />
V hypnóze sa človeku podarí to, čo by<br />
v bdelom stave pri bežnom vedomí<br />
nedokázal – potlačí signál bolesti<br />
v príslušnej časti mozgu. Aj týmto<br />
postupom je možné znížiť vnímanie<br />
bolesti.<br />
Pri použití tretej metódy si má hypnotizovaná<br />
osoba predstaviť, že sa<br />
vzniesla z tela do vzduchu a miesto<br />
pod sebou pozoruje z výšky. Tento<br />
postup sa nazýva disociatívna imaginácia<br />
a tiež vedie k potlačeniu bolesti,<br />
aj keď nie takej výraznej ako pri<br />
druhej metóde.<br />
V tejto súvislosti je zaujímavé, že<br />
aj pri zenovej meditácii pribúda podiel<br />
vĺn théta. Vzniká stav, v ktorom<br />
sú myšlienky, pocity a zmyslové impulzy<br />
vnímané nezúčastnene a zároveň<br />
je dosiahnutý vysoký stupeň bdelosti.<br />
Vnímanie fyzického tela ako aj<br />
pocit plynutia času zmiznú, zatiaľ<br />
čo vedomie seba samého človeku zostáva<br />
4 . Bolo teda preukázané, že rozdielne<br />
meditačné formy spôsobujú<br />
rozdielne zmeny v mozgu.<br />
VEDĽAJŠIE ÚČINKY<br />
HYPNÓZY<br />
ostupne bol zdokumentovaný<br />
P celý rad nežiaducich následkov<br />
hypnózy. Výskumom sa preukázali<br />
zmeny vedomia vo forme ospalosti<br />
a malátnosti, objavili sa tiež poruchy<br />
pamäti či pomätenosť. Niektorí<br />
postihnutí sa sťažovali na nevoľnosť,<br />
bolesti hlavy, búšenie srdca a strnulosť,<br />
na oživenie nepríjemných zážitkov<br />
v hypnóze. Pri jednom z výskumov<br />
malo zo skupiny 200 študentov<br />
17 nepríjemné dodatočné následky<br />
ako bolesti hlavy a regresívne sny,<br />
spojené s hypnotickými zážitkami.<br />
V inej štúdii zažilo následné reakcie<br />
37 zo 120 osôb. Medzi následkami<br />
krátkodobých efektov išlo o nespavosť,<br />
autonómne javy kognitívnej<br />
pomätenosti, skreslené predstavy,<br />
strach a traumatizujúce sny. Počas<br />
hypnotických sedení trvajúcich dlhšie<br />
než tri hodiny sa objavili bolesti<br />
hlavy, závraty, nevoľnosť a strnulosť.<br />
Klinické štúdie opisujú chronické<br />
bolesti hlavy, depresie, chorobne<br />
úzkostné reakcie, záchvaty, nepohyblivosť<br />
a nemotu. Obnovujú sa<br />
tiež spomienky na dávnejšie traumy,<br />
vracajú sa disociatívne epizódy, objavujú<br />
sa psychiatrické ochorenia<br />
a úzkostné reakcie až psychóza. –<br />
Z hľadiska nežiaducich vedľajších<br />
účinkov sa najnebezpečnejšou zdá<br />
byť metóda hypnotickej regresnej<br />
terapie.<br />
Professor Jean-Martin Charcot (1825 – 1893) je považovaný<br />
za zakladateľa modernej neurológie. Maľba André Brouilleta zachytáva<br />
jeho prednášku v nemocnici Salpêtrière v Paríži. Professor Charcot<br />
predstavuje svojim študentom “hysterickú” ženu, ktorú podopiera<br />
jeden z jeho študentov Joseph Babinski. Charcot sa domnieval,<br />
že hypnotický stav sa podobá stavu človeka v záchvate hystérie.<br />
Svojich pacientov preto hypnotizoval aby skúmal symptómy tejto choroby.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
HYPNÓZA<br />
HYPNÓZA<br />
A ZODPOVEDNOSŤ<br />
o sa deje s pokusnou osobou počas<br />
hypnózy? Č<br />
Ako sme si už povedali, v prednej<br />
časti mozgu je zaznamenaný istý<br />
blok. Týka sa to časti mozgu, ktorá<br />
je potrebná na rozhodovanie a plánovité<br />
myslenie a má prístup k citovej<br />
pamäti spojenej so skúsenosťou.<br />
Ak je táto časť mozgu do istej<br />
miery znefunkčnená, môže mať postihnutý<br />
ťažkosti pri rozhodovaní sa.<br />
Je známe, že pri vývoji fyzického tela<br />
táto oblasť predného mozgu dozrieva<br />
neskôr, až po skončení pubertálneho<br />
obdobia. Aj preto je človek plne zodpovedný<br />
za svoje rozhodovanie až po<br />
dosiahnutí pohlavnej zrelosti.<br />
Vedci skutočne zistili, že procesy<br />
prebiehajúce v mozgu hypnotizovanej<br />
osoby sú ovplyvňované zvonku,<br />
neprichádzajú od nej samej. Zodpovednosť<br />
za rozhodovanie pokusnej<br />
osoby počas hypnózy alebo vplyvom<br />
sugescií, aj po jej ukončení, nesie<br />
preto hypnotizér. Je to v prvom rade<br />
podmienené spútaním ľudského ducha,<br />
ktorý sa nemôže prirodzene prejavovať<br />
a brániť sa vonkajším vplyvom.<br />
Že sa niečo také skutočne deje,<br />
preukazujú opísané následky hypnózy,<br />
napríklad v prípadoch, kedy sa<br />
následne objavili psychózy, duševné<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
a disociatívne poruchy, depresie, sebaodcudzenie<br />
či strach. Sú to následky,<br />
ktoré postihujú ľudskú dušu.<br />
Hypnotizér už v princípe nemôže pokusnú<br />
osobu chrániť a spravidla si<br />
nič negatívne ani nevšimne.<br />
PREČO SÚ<br />
HYPNOTIZOVANÍ<br />
JEDINCI VÝKONNEJŠÍ?<br />
hypnóze možno vykonávať veci,<br />
V ktoré v normálnom stave nemožno<br />
uskutočniť. Za jej pomoci<br />
môžu byť potlačené bolesti, dávno<br />
zabudnuté spomienky je možné<br />
znovu oživiť. Možno tiež vsugerovať<br />
veci, ktoré nie sú reálne. Predstavivosť<br />
hypnotizovaného je obrovská.<br />
Prečo je to tak? Pri hypnóze je viac<br />
aktívna pravá polovica mozgu ako<br />
ľavá. Pravá hemisféra zodpovedá predovšetkým<br />
za tvorivosť a muzikálnosť.<br />
Čisto rozumové posudzovanie<br />
tak stráca svoj vplyv na rozhodovanie<br />
a prevláda duševná aktivita. Dôkazom<br />
toho môže byť aj zistenie, že<br />
v hypnóze si ľudia zapamätajú zobrazené<br />
slovné spojenia lepšie než<br />
abstraktné 5 . Je to v dôsledku toho, že<br />
duševná činnosť podporuje obrazné<br />
myslenie. Vytvárané obrazy transformuje<br />
do slov až činnosť rozumu.<br />
Hypnotizovaní konajú nevedome, čo<br />
tiež svedčí o tom, že ide v prvom rade<br />
o duševnú činnosť. Je možné, že neuveriteľné<br />
výkony v stave hypnózy sú<br />
sčasti dané tým, že duševnej činnosti<br />
nestojí v ceste kontrolujúci rozum.<br />
NEBEZPEČENSTVO<br />
PRE PSYCHIKU<br />
by bolo možné v rámci výskumu<br />
A hypnózy študovať deje opakovane,<br />
musia sa vybrať osoby, ktoré sa<br />
dajú ľahko zhypnotizovať. Vyznačujú<br />
sa tým, že sa ľahko vydajú napospas<br />
niekomu druhému, ľahko sa vzdajú<br />
svojej vôle. Bez rozmýšľania vykonajú,<br />
čo im je vsugerované hypnotizérom.<br />
Tak je možné uskutočniť aj to, čo by<br />
bez hypnózy možné nebolo, napríklad<br />
potlačiť bolesť a utlmiť príslušné<br />
nervové bunky v mozgu. Dokonca<br />
sa dajú ovplyvniť aj špeciálne oblasti<br />
mozgu tak, že človek počuje hlasy,<br />
ktoré neexistujú. Zvýšená duševná<br />
činnosť v hypnóze sa tiež prejavuje<br />
enormným nárastom predstavivosti.<br />
Hypnóza však vyvoláva vedľajšie<br />
účinky a predstavuje obrovské nebezpečenstvo<br />
pre psychiku. To potvrdzujú<br />
správy z výskumu hypnózy,<br />
ako aj z jej využívania v medicíne či<br />
jej javiskového predvádzania. Pretože<br />
sa skúmané osoby vzdajú svojej vôle,<br />
osobnú zodpovednosť za následky<br />
nesie hypnotizér. Záleží na každom,<br />
či hypnotické experimenty podstúpi<br />
alebo nie.<br />
prof. Dieter Malchow<br />
Literatúra:<br />
1 John H. Gruzelier, Neurophysiologische<br />
Erörterung der ungünstigen Effekte<br />
der Hypnose unter Berücksichtigung<br />
der Bühnen-Hypnose, Hypnose und<br />
Kognition, 21, 225–259, 2004<br />
2 Arreed F. Barabasz, Hypnose-Konzepte:<br />
Fragen und Durchbrüche in der<br />
Forschung, str. 139–156, 2004<br />
3 Wolfgang Larbig, Hirnphysiologische<br />
Korrelate der Hypnoanalgesie,<br />
str. 39–59,2004<br />
Ewgeni Coromaldi et al., EEG-Rhythmen<br />
während tiefer Meditation: eine<br />
Einzelfallstudie mit einem Zen Meister,<br />
str. 61–72, 2004<br />
4 Ulrike Halsband, Mechanismen des<br />
Lernens in Trance: funktionelle<br />
Bildgebung und Neuropsychologie,<br />
str. 11–38,2004<br />
5 H. Szechtman et al., Where the imaginal<br />
appears real: a PET study of auditory<br />
hallucinations, Proc. Natl. Acad. Sci. USA<br />
95, 1956–1960, 1998
Pred leňochodom sa navzdory jeho roztomilosti<br />
treba mať na pozore – jeho silné pazúry<br />
môžu spôsobiť hlboké rany<br />
Kvety drevitej liány Passiflora<br />
fuchsiiflora vyrastajú pri<br />
zemi priamo z kmeňa<br />
Proti prúdu<br />
Rio Ventuari<br />
dem už po niekoľkýkrát<br />
chod-<br />
I<br />
níčkom, noria cim sa z dediny do hĺbky<br />
pralesa.<br />
Sotva poznateľnú cestičku, odbočujúcu<br />
vpravo, som si doposiaľ nevšimol.<br />
Vydávam sa po nej. V poraste nachádzam<br />
známe podlhovasté listy, jednu<br />
kvitnúcu rastlinku trhám pre neskoršie<br />
presné botanické určenie a kúsok listu<br />
si dávam na jazyk. Špička jazyka začína<br />
tŕpnuť a po chvíli znecitlivie. Áno, je<br />
to ono. Zatiaľ neurčený druh pieporu,<br />
Obrovské, jeden a pol metra dlhé<br />
osie hniezdo v korune stromu<br />
s ktorým nás zoznámili Yekwanovia.<br />
Používajú ho ako účinné anestetikum<br />
pri bolestiach zubov.<br />
Cestička vyústi po niekoľkých stovkách<br />
metrov pri opustenej chatrči.<br />
Priestor za ňou, husto zarastený tenkou<br />
tyčovinou, bol iste ešte predvlani<br />
poľom alebo snáď záhradkou.<br />
Vraciam sa naspäť, kochám sa pralesom.<br />
Náhle sa zastavujem. Krásny zelený<br />
had, stočený do klbka, leží na vrchole<br />
prerazeného práchnivého kmeňa.<br />
Oko s úzkou, akoby mačacou zreničkou<br />
Pribudlo pasažierov – deti, ktoré sa<br />
s nami zviezli k ďalšej dedine<br />
Vojtěch Zavadil<br />
V dedine Boca de<br />
Nicharé na Rio Caura<br />
Strom Cassia moschata má plody s jedlou<br />
dužinou a zaujímavé kvety<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
FOTOREPORTÁŽ<br />
Milagros, miestna učiteľka a manželka<br />
mladého náčelníka dediny<br />
Babôčkovitý motýľ<br />
Philaethria dido<br />
Dokonale sa dopĺňajúca textúra<br />
listu a chrobáka nosatca<br />
Červené rúrkovité kvety stromu<br />
Brownea coccinea opeľujú kolibríky<br />
nabáda k opatrnosti. Pokúšam sa v prítmí<br />
pralesa urobiť aspoň v medziach<br />
možností pekné fotky. Čo keby si mi<br />
tak lepšie zapózoval? Beriem do ruky<br />
paličku a hada zľahka pobádam. Zdvíha<br />
hlavu a potom aj celú prednú časť tela,<br />
vystrkuje tenký rozoklaný jazyk. Krovinár<br />
bielochvostý.<br />
o, čo sa javí povrchnému pohľadu<br />
T ako džungľa, je nesmierne rozrôznený<br />
a pritom usporiadaný systém,<br />
v ktorom má každý tvor svoje jasné a nezastupiteľné<br />
miesto. Každý druh stromu<br />
má svojich opeľovačov a nezriedka aj<br />
špecialistov na rozširovanie plodov,<br />
každá húsenica vyhľadáva listy celkom<br />
konkrétnej rastliny. Svojou vlastnou<br />
existenciou poskytuje každý možnosť<br />
života nejakým ďalším tvorom.<br />
Tropický dažďový les je plný tajomstiev.<br />
Stále objavujem nové a doposiaľ<br />
Alexy ako zručný lovec využil krátke<br />
medzipristátie na piesčine a vrátil sa s korisťou<br />
ani netušené bizarné formy hmyzu, pavúkov,<br />
rastlín. Spomeniem si na detské<br />
roky, kedy som s rovnakým zaujatím<br />
a podobným spôsobom objavoval našu<br />
prírodu, lovil v rybníku larvy vážok, pozoroval,<br />
ako sa liahnu z kokónu pavúky<br />
a choval v zaváracej fľaške bystrušky.<br />
rales, ponúkajúci celú paletu nevídanej<br />
krásy a bizarnosti, si ale zároveň<br />
P<br />
žiada aj celého človeka. V európskom<br />
lese sa možno zatúlať myšlienkami doďaleka,<br />
ísť niekoľko sto metrov po ceste<br />
Nápadné kvety kríku Ruellia malaca<br />
Bližšie neurčená húsenica s výraznou<br />
kresbou na každom článku<br />
Veľký križiak<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
FOTOREPORTÁŽ<br />
Húsenica mätúca svojich potenciálnych nepriateľov<br />
množstvom dlhých výrastkov na chrbte<br />
Typický hlas tejto neveľkej žaby<br />
z príbuzenstva rosničiek je v pralesoch<br />
počuť na niekoľko stoviek metrov<br />
Neuveriteľným spôsobom<br />
vyzdobená húsenica<br />
Yekwanské dievčatko<br />
s ochrannou kresbou na tvári<br />
a nevnímať priestor okolo seba. V pralese<br />
niečo také možné nie je. Tu si treba<br />
osvojiť bdelosť a zároveň zrásť s prostredím,<br />
otvoriť sa mu. Odložiť nepodložené<br />
strachy a povery, ktorými je beloch pri<br />
vstupe do pralesa vždy vybavený, aj keď<br />
my sami s obľubou práve takú vlastnosť<br />
pripisujeme divochom. Aj senzáciechtivosť,<br />
prebujnenú túžbu niečo zažiť.<br />
o začiatku sa na to musím vedome<br />
Z sústrediť, nútiť sa k tomu. Dávať pozor,<br />
kam šliapem, na čo siaham, o čo sa<br />
opieram… Po troch dňoch sa potom<br />
táto bdelosť stáva priro dzenou súčasťou<br />
mňa samotného. Stáva sa pomocou,<br />
spája ma s okolitým prostredím. Ostré<br />
vyciťovanie, schopnosť predvídať dianie,<br />
vnímanie krásy.<br />
Niečo také som už kedysi zažil. Keď<br />
zase prídem domov, dostaví sa po počiatočnom<br />
uvoľnení podchvíľou pocit,<br />
že niečo chýba.<br />
To sa bude vytrácať oživujúca bdelosť,<br />
pretože ju už nebude pri živote udržiavať<br />
žiadny podstatný vonkajší motív.<br />
Motív napríklad v podobe ticho odpočívajúceho,<br />
nebezpečného krovinára.<br />
Vojtěch Zavadil<br />
V povodí Rio Caura nie sú pirane žiadnym postrachom,<br />
snáď vďaka dostatku prirodzenej potravy<br />
Krásny, ale nebezpečne jedovatý<br />
had krovinár bielochvostý<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
30<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
áš sklon hľadieť na<br />
N božské ľudskými<br />
očami, je zreteľný už z legiend<br />
o antických božstvách.<br />
Božské bytosti na<br />
Olympe či vo Valhale sa hašterili<br />
a hádali, ubližovali si, navzájom sa<br />
podvádzali, kupovali si priazeň ľudí<br />
a svojim „kolegom“ závideli ako majetok,<br />
tak i schopnosti.<br />
To všetko sú vlastnosti, s ktorými<br />
sa u ľudí stretávame každodenne,<br />
ktoré sa však nehodia k poňatiu<br />
božstva.<br />
I v monoteistických náboženstvách<br />
je Stvoriteľ ešte stále vnímaný ako<br />
múdry a dobrosrdečný starý<br />
muž, ktorý je však schopný<br />
poriadne sa rozhnevať, ak sú<br />
jeho deti neposlušné. Obľúbenou<br />
predstavou je aj<br />
obraz všemocného služobníka,<br />
ktorý je ochotný<br />
splniť nám najrôznejšie<br />
prosby, ako kúzelný deduško<br />
alebo džin z fľaše.<br />
(Na druhej strane môžu<br />
podľa ľudských predstáv<br />
aj pozemskí ľudia trochu trpieť,<br />
koniec-koncov i nebeský<br />
raj si predsa každý musí niečím<br />
zaslúžiť.)<br />
A tak je v mnohých mysliach obraz<br />
tak trochu krutého, v podstate<br />
však podplatiteľného despotu, ktorý<br />
je ochotný svoj názor meniť podľa<br />
toho, ako sa mu páči tá či oná prinesená<br />
obeť. Takéto a im podobné<br />
predstavy sa vytvárali v hlavách veriacich<br />
ľudí po stáročia a sú v biblických<br />
príbehoch zachované dodnes<br />
a podávané ďalej. Pritom všetkom<br />
si ani neuvedomujeme, ako ďaleko<br />
tento ľuďmi vytvorený obraz Boha<br />
ovplyvňuje naše chápanie o božom<br />
pôsobení.<br />
Už od biblických dôb je nám známe, že je zakázané vytvárať<br />
obraz Boha podľa ľudských predstáv. Ale aj napriek tomu<br />
si často takýto obraz utvárame a Bohu prisudzujeme vlastnosti,<br />
ktoré sú však iné než božské.<br />
Jedno z tradičných ponímaní viery<br />
hovorí, že prinášaním hmotného<br />
obetného daru je možné obmäkčiť<br />
rozhnevané božstvo. Kde je však<br />
spravodlivosť a dokonalosť, ktoré sú<br />
s Bohom neodlučiteľne späté? Bez pochopenia<br />
vlastných chýb a vnútornej<br />
zmeny by taká obeť bola iba úplatkom.<br />
Inak by to muselo znamenať, že Boh<br />
môže pôsobiť svojvoľne. Viera o účinnosti<br />
obete pochádza pravdepodobne<br />
z démonických náboženstiev, v ktorých<br />
strach z mocných nadprirodzených<br />
síl bol hlavným podnetom viery.<br />
Táto predstava sa postupne rozšírila<br />
a bola podporovaná kňazmi všetkých<br />
náboženstiev, ktorí sa ako vykonávatelia<br />
obetí stali súčasne aj sprostredkovateľmi<br />
božej milosti a to im<br />
prinášalo enormný nárast<br />
moci. Myšlienka obetovania<br />
môže byť pochopiteľná<br />
u starobylých národov na<br />
počiatku ich vývoja, avšak<br />
nanajvýš do zvestovania Desatora<br />
Božích prikázaní. Izraelský národ<br />
mal od obetovaní upustiť, keďže<br />
zvestovaním Desatora bolo ľuďom<br />
povedané všetko, čo je potrebné k životu.<br />
Viera o účinnosti obety sa však<br />
tiahne celými dejinami Izraela, aj keď<br />
v Desatore niet ani zmienky o obetných<br />
daroch. Neskoršie proti tejto<br />
myšlienke bojovali i proroci, pričom<br />
poukazovali na to, že za Mojžišovej<br />
doby sa neobetovalo. Jeremiáš<br />
vravel: „Lebo veď som nehovoril<br />
s vašimi otcami, ani<br />
som im neprikázal v deň,<br />
v ktorý som ich vyviedol<br />
z Egyptskej zeme, o nejakej<br />
zápalnej, alebo<br />
bitnej obeti. Ale iba<br />
toto som im prikázal<br />
a povedal som : Počúvajte<br />
môj hlas a budem<br />
vám Bohom, a vy mi budete<br />
ľudom, a budete chodiť<br />
po každej ceste, ktorú<br />
vám prikážem, aby vám bolo<br />
dobre.“ (Jeremiáš 7,22,23)<br />
A prorok Micheáš hlásal: „Ako<br />
predstúpim pred Hospodina? Čím<br />
si predídem Hospodina, skloním sa<br />
pred Bohom výsosti? Môžem pred<br />
neho predstúpiť s obeťami zápalnými,<br />
s ročnými teľcami? Či azda<br />
bude mať Hospodin záľubu v tisícoch<br />
baranov, v desiatkach tisícov<br />
potokov oleja? Či dám svojho prvorodeného<br />
za svoje prestúpenie, plod<br />
svojho lona za hriech svojej duše?<br />
Oznámili ti človeče to čo je dobré,<br />
a čo požaduje Hospodin od teba: Len<br />
to, aby si zachovával právo, miloval
NÁBOŽENSTVO<br />
milosrdenstvo a chodil<br />
pokorne orne<br />
so Ale čo je vôbec „hriech“? h“? Pod vply-<br />
svojím Bohom.“ (Micheáš 6,6-8) vom náboženských tradícií by sme si<br />
Zavrhnúť myšlienku obetovania pod týmto pojmom mohli prestaviť<br />
sa Izraelu nepodarilo, nedokázalo niečo, čo sa Bohu „nepáči“, čo proste<br />
to však ani kresťanstvo. A tak sa „nemá rád“ a čo ho rozhnevá. Toto<br />
v stredoveku rozmohol rušný obchod<br />
s odpustkami. Vznikla burza ľudí a pozemských autorít. Avšak Bo-<br />
chápanie sa podobá vzťahu dnešných<br />
na odpustenie hriechov, ktorú Egon žia vôľa sa prejavuje v zákonoch stvorenia.<br />
Tak ako zemská príťažlivosť sa<br />
Friedell vo svojej knihe „Kulturgeschichte<br />
der Neuzeit“ – „Dejiny nemôže meniť podľa želania ľudí, tak<br />
kultúry novoveku“, popisuje nasledovne:<br />
„Všetko malo svoju cenu: kony. Ak konáme proti Božej vôli, ko-<br />
sa nemôžu zmeniť ani duchovné zá-<br />
krivá prísaha, hanobenie, zabitie, náme proti zákonom stvorenia, čoho<br />
krivé svedectvo, smilstvo páchané<br />
v kostoloch. Sodomia bola ohodnotená<br />
dvanástimi dukátmi, kostolná<br />
krádež deviatimi, čarodejníctvo<br />
šiestimi, vražda rodičov (obzvlášť<br />
lacno) štyrmi dukátmi.<br />
Niektoré hriechy si bolo<br />
možné predplatiť a pri<br />
zlosovaní bolo možné<br />
vyhrať „znamenité ceny<br />
a odpustky.“ Ešte i dnes<br />
sa stretneme s názorom,<br />
že takzvaným odriekaním<br />
„Otčenáša“ a tromi<br />
„Zdravas Mária“ sa po<br />
spovedi môžu zmazať<br />
hriechy. A nielen to. Vražda<br />
Syna Božieho je označovaná<br />
za „najväčšiu zo všetkých obetí“,<br />
ktorou malo byť docielené uzmierenie<br />
rozhnevaného Boha s nehodným<br />
a hriešnym ľudstvom. Čo však<br />
hlásal prorok Micheáš? „Tebe vravím,<br />
človeče, čo je dobré a čo Pán sveta. Dopad takéhoto konania je<br />
následkom je porucha v súkolesí tohto<br />
od teba žiada, je dodržiavanie slova veľmi výrazný a jeho dôsledky sa prejavujú<br />
v hmotnom svete. Hriech totiž<br />
Božieho!“ A nevravel snáď tiež Ježiš<br />
stále znovu: „Choďte a konajte nie je nič imaginárneho, ale konkrétne<br />
podľa toho“? Tu by sme sa mohli pôsobiaci dej, ako napríklad znečisťovanie<br />
životného prostredia, ktoré<br />
opýtať: „Prečo by sme sa mali o čokoľvek<br />
usilovať, ak by sme boli Ježišovou<br />
obetou spasení a každý hriech tívnou silou. A toto dianie môžeme<br />
pôsobí vo stvorení ničivou deštruk-<br />
by nám mal byť odpustený, ak ho napraviť jedine tým, že príčinu narušenia<br />
harmónie odstránime. oľutujeme?<br />
Obrazne<br />
to môžeme vyjadriť nasledovne: e ak na<br />
frekventovanú cestu privalíme balvan<br />
a zabránime tým plynulej cestnej premávke,<br />
nebude nám nič platné, ak oľutujeme<br />
tento skutok a na znak pokánia<br />
sa rozhodneme zriecť sa na jeden<br />
deň jazdy autom. Tým sa premávka na<br />
upchanej ceste neobnoví. Riešením je<br />
len to, že balvan opäť odvalíme a zabránime<br />
tak ďalším následkom nášho<br />
chybného konania.<br />
Každý náš hriech je balvanom,<br />
ktorý je vrhnutý do súkolesia stvorenia,<br />
ktoré sa tým zadiera. Iba odstránením<br />
balvanov sa chod súkolesia<br />
uvedie opäť do pohybu. Ak stojí dnes<br />
naša zem na pokraji kolapsu, pretože<br />
naše hriechy páchané na<br />
životnom prostredí jej existenciu<br />
ohrozujú, nesmieme<br />
sa oddať ilúzii, že napáchané<br />
škody môžeme<br />
odstrániť obmedzením<br />
cestnej premávky, používaním<br />
ekologických<br />
čistiacich prostriedkov,<br />
či dôsledným triedením<br />
odpadu. Nie! Musíme od<br />
základu zmeniť celý náš<br />
spôsob správania, a začať<br />
znovu rešpektovať prírodné<br />
zákonitosti, ktoré platia od počiatku<br />
vekov. Jedine tým môžeme<br />
opätovne obnoviť stratenú harmóniu<br />
vo stvorení.<br />
Wilhelm Radinger<br />
Literatúra:<br />
Egon Friedell, Kulturgeschichte der<br />
Neuzeit, C. H. Beck München 1996<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
udia by mali umiera doma<br />
amyslite sa nad svojím doterajším ži-<br />
a teraz si predstavte, že vám<br />
„Zvotom…<br />
zostáva už iba jediný mesiac… Čo všetko<br />
by ste ešte chceli stihnúť? Aj takéto silné<br />
slová zazneli pri rozhovore s Martinou<br />
Špinkovou – riaditeľkou mobilného hospicu<br />
Cesta domov, ktorý založila v Prahe<br />
spolu s lekárom a zdravotnou sestrou pred<br />
zhruba šiestimi rokmi. Dnes už hospic<br />
zamestnáva 35 ľudí – lekárov, sestričky,<br />
psychológov i sociálnych pracovníkov. Každoročne<br />
poskytujú pomoc približne stopäťdesiatim<br />
ľuďom, ktorí umierajú vo svojich<br />
domovoch. V prívetivom prostredí kancelárie,<br />
kam prichádzajú ľudia v období<br />
svojho najväčšieho smútku, sme sa rozprávali<br />
o umieraní, eutanázii i nedoriešených<br />
vzťahoch… Vonku bola „dušičková zima“,<br />
a to bola iba polovica septembra…<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Rozhovor s Martinou Špinkovou<br />
riaditekou mobilného hospicu Cesta domov<br />
SG: Hospicov je u nás celý rad. Väčšinou<br />
práve tam chodia ľudia umierať.<br />
Avšak u vás je to inak. Povedzte nám,<br />
v čom sa odlišuje „Cesta domov“ od<br />
bežných hospicov?<br />
Paliatívna starostlivosť, čiže starostlivosť<br />
o ľudí na konci života, všade<br />
vo svete vychádza zo zásady, že najdôležitejšie<br />
je, aby ľudia končili svoj<br />
život dôstojne, medzi blízkymi, teda<br />
vo svojom prirodzenom prostredí.<br />
Pokiaľ to nie je možné – napríklad ak<br />
človek žije sám, prichádzajú na radu<br />
lôžkové zariadenia – lôžkové hospice.<br />
Paliatívna starostlivosť sa snaží vracať<br />
umieranie domov. Myslíme si, že<br />
v domácom prostredí je možné poskytovať<br />
primeranú psychosociálnu<br />
i zdravotnú starostlivosť. A o to sa<br />
snažíme i v praxi – pomáhame rodinám<br />
pripraviť podmienky na to,<br />
aby ich blízki mohli dôstojne umierať<br />
doma.<br />
SG: Ako sa za tých sedem rokov od<br />
svojho založenia hospic vyvíjal?<br />
Akými peripetiami ste v ich priebehu<br />
museli prejsť a ako vyzerá konkrétna<br />
pomoc v rodinách?<br />
Začínali sme traja a dnes je nás 35 –<br />
myslím si, že to hovorí samo za seba…<br />
Za ten čas sme mali asi 500 pacientov<br />
– lepšie povedané celých rodín,<br />
ktorým umierali ich blízki. Naša starostlivosť<br />
obvykle trvá asi 30 dní. Poskytujeme<br />
zdravotnícke služby, keď<br />
rodinu pravidelne navštevuje sestrička<br />
a lekár, čo funguje podobným
ROZHOVOR<br />
spôsobom ako v nemocnici – prebehne<br />
vstupná návšteva, pohovor,<br />
vyšetrenie a pokiaľ má pacient terminálne<br />
ochorenie, prijímame ho do<br />
svojej starostlivosti. Nevenujeme sa<br />
ľuďom dlhodobo chorým, u ktorých<br />
je ešte možnosť nejakej liečby. Okrem<br />
toho máme psychológa a sociálnych<br />
pracovníkov. Tí sa starajú o celú rodinu,<br />
ktorá potrebuje predovšetkým<br />
podporu. Najväčším problémom<br />
často nebýva samotný pacient, ale<br />
vzťahy v rodine. Naša spoločnosť totiž<br />
nie je zvyknutá na umieranie, nie<br />
sme zvyknutí vyrovnávať sa s tým, že<br />
život sa zrazu skutočne končí. Väčšina<br />
ľudí žije takpovediac v behu<br />
a potom sú tak trochu zaskočení.<br />
A do toho vstupujeme my so snahou<br />
pomôcť im, aby mali na konci života<br />
ešte čas usporiadať si vzťahy, poďakovať,<br />
rozlúčiť sa a vyrovnať sa s tým,<br />
čo ich čaká… musím povedať, že rodiny<br />
sú obdivuhodné – pracujeme<br />
v Prahe, ktorá je ateistická, uponáhľaná,<br />
zameraná na výkon, a predsa<br />
je tu stále viac ľudí, ktorí majú o naše<br />
služby záujem. Vlastne všetkých ani<br />
nemôžeme prijať. K tejto konkrétnej<br />
službe v rodinách sme pridali aj<br />
službu prostredníctvom internetu –<br />
máme veľký portál s názvom www.<br />
umirani.cz. Tu sa snažíme poskytovať<br />
rady, pomoc a poradenstvo ľuďom<br />
v celej republike, ktorí nemajú<br />
podobné zariadenie na dosah.<br />
SG: Tie stránky sú veľmi dobre spracované<br />
– už som si ich prezrela – a myslím<br />
si, že môžu byť pre mnohých ľudí<br />
užitočným a praktickým pomocníkom…<br />
Majú dosť strašidelný názov, ale<br />
sú často navštevované, čo nás teší.<br />
Intenzívna starostlivosť o tých 150<br />
pacientov ročne nám poskytuje veľa<br />
skúseností a my sme radi, že sa môžeme<br />
o ne prostredníctvom internetu<br />
podeliť i s ďalšími ľuďmi. Často<br />
nie je potrebné až toľko odbornej<br />
starostlivosti, ale to, aby sa rodina<br />
upokojila, vyrovnala s danou situáciou,<br />
uvedomila si, že ich blízky odchádza<br />
a nemá zmysel mu každý deň<br />
variť sviečkovú, ale radšej mu dávať<br />
trochu napiť a zároveň byť čím viac<br />
pri ňom – to je veľmi dôležité… Ľudia<br />
sa potom dokážu v takejto situácii<br />
lepšie rozhodovať, lepšie konať, a dúfam<br />
– aspoň ohlasy tomu nasvedčujú<br />
– aj vďaka tomu neosobnému<br />
internetu sa mnoho rodín postaralo<br />
o svojich blízkych veľmi kvalitne -<br />
čo znie veľmi paradoxne, ale taká je<br />
Posledná hodina života<br />
doba…. Okrem toho máme aj knižnicu.<br />
Vydávame rozličné brožúrky,<br />
letáky pre pacientov, rodiny, lekárov,<br />
robíme prednášky a snažíme sa rôznymi<br />
spôsobmi vzbudzovať pozornosť<br />
médií a verejnosti, aby si uvedomili,<br />
že táto téma je dôležitá a hlavne,<br />
že sa týka každého z nás, a to v každom<br />
veku. Pretože všetky hospice<br />
majú, samozrejme, na starosti nielen<br />
starčekov a starenky, ale aj ľudí<br />
v produktívnom veku (to je tretina<br />
našich pacientov). Je totiž mnoho<br />
onkologicky chorých ľudí – máme<br />
Posledná hodina života, hodina smrti! Duša človeka so svojimi jemnohmotnými obalmi sa<br />
oddeľuje od pozemského tela. Táto posledná hodinka umierajúceho človeka sa môže javiť<br />
ako nekonečne dlhá alebo naopak krátka, ťažká či ľahká, podobná zaspaniu.<br />
Často si myslíme, že ten, kto má veľké bolesti, to má ťažšie než človek, ktorý umiera na<br />
starobu. No skutočnosť môže byť iná. Práve človek, ktorý telesne veľmi trpí, môže na druhom<br />
svete vnímať telesnú smrť ako vyslobodenie. Naopak starý človek, ktorý lipne na živote, upína<br />
sa na svojich príbuzných či majetok, sa smrti bojí. Samozrejme to môže byť aj obrátene – ťažko<br />
chorý, možno mladý človek túži po uzdravení a návrate do plného života tu na zemi, a starí<br />
ľudia si želajú odísť. Vždy teda záleží iba od vnútorného postoja človeka, ako rýchlo sa dokáže<br />
uvoľniť od svojho pozemského tela. Vonkajší prejav pritom môže byť klamlivý. Nie je to vždy<br />
tak, že stonajúci človek zvádza ťažký smrteľný zápas, a ten, kto pokojne leží, hľadí zmierene<br />
smrti do očí. Kto vie, čo človek v kóme ešte prežíva?<br />
Kto chce s umierajúcim stráviť jeho posledné chvíľky, musí mu vedieť pomôcť. Útecha nepotrebuje<br />
mnoho slov. Stačí podoprieť, krátko pohladiť, alebo sa len pokojne posadiť vedľa<br />
toho, kto odchádza. Zbytočným dotykom a kontaktu sa však vyhýbajme, môžu odovzdávať<br />
silu, a tým predlžovať smrteľný zápas. Preto nie je činom lásky volanie, ktoré má umierajúceho<br />
znovu priviesť k vedomiu.<br />
Keď nastala pozemská smrť, nachádza sa jemnohmotné telo práve zomretého človeka<br />
mimo hrubohmotného tela, je s ním však ešte stále spojené neviditeľnou šnúrou. Aj keď<br />
pozostalí cítia bolesť, aj tak by mal byť pokoj v blízkosti lôžka zosnulého. Hlasný plač, nárek<br />
a zbytočný hovor môžu prebudiť túžbu vrátiť sa späť a utešiť všetkých, ktorých umierajúci<br />
opúšťa. To by mu odchod iba sťažovalo.<br />
Ak človek nazerá na tento pozemský život ako na krátke obdobie učenia sa v rámci svojho<br />
celého bytia, ktoré existovalo už pred narodením a po pozemskej smrti opäť pokračuje, zorientuje<br />
sa na onom svete rýchlejšie. Čakajú tam na neho pomocníci, ktorí ho odprevadia do<br />
tej úrovne, kam podľa svojej zrelosti patrí. Odtiaľ môže (očisťovaním a zdokonaľovaním sa –<br />
pozn. red.) putovať nahor do svetlejších úrovní, alebo sa musí vrátiť späť, aby prežil ďalší<br />
pozemský život.<br />
Anna Luise Braun •<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
ROZHOVOR<br />
mladé matky rodín, ľudí po svadbe,<br />
dvadsať, tridsať, štyridsaťročných –<br />
i tu je potrebné nejako sa vyrovnať<br />
s končiacim sa životom…<br />
SG: Ako to zvládate vy a váš personál?<br />
Ste tak blízko umieraniu, smrti,<br />
bolesti…<br />
Všetci majú pocit, že naša práca<br />
je veľmi smutná… Ja by som ale povedala,<br />
že robíme niečo veľmi zásadné<br />
a užitočné… a keď to postavím<br />
oboma nohami na zem – ľudia<br />
potrebujú nejakú konkrétnu pomoc.<br />
Nie sú zvyknutí takúto situáciu prežívať<br />
denne. So zubárom si poradia,<br />
aj so zlomenou nohou, ale s týmto<br />
sa v živote veľmi nestretávajú… náhle<br />
to na nich spadne a je to balík<br />
všetkých možných problémov. Ukazuje<br />
sa vám celý váš život, to čo ste<br />
nestihli a tak ďalej. Myslím si, že do<br />
takejto situácie vstupujeme s tým,<br />
že vieme ako pomôcť. A z toho pramení<br />
tá základná ľudská radosť – keď<br />
niekto potrebuje pomoc a vy mu ju<br />
dokážete poskytnúť. Okrem tej hlbokej,<br />
vnútornej radosti si odnášame aj<br />
pokoj, ktorý sa dostaví pri kontakte<br />
s naplnenosťou, zmierením, alebo<br />
so zmyslom života. Denne vidíme<br />
krehkosť nielen ľudí na konci života,<br />
ale aj vlastných životov, a to nás núti<br />
roztriediť si svoje záležitosti na dôležité<br />
a nedôležité – tak ako majú byť,<br />
alebo tak, ako je dobré, aby boli. Ak<br />
to mám povedať menej vzletne – táto<br />
práca vlastne mnohým z nás prináša<br />
do našich životov určitý poriadok,<br />
svetlo a zmierenie a ešte vďačnosť…,<br />
s ktorou sa lepšie žije… Povedala<br />
by som, že v skutočnosti sa mnohým<br />
z nás s hospicom žije lepšie než<br />
predtým, pretože si to uvedomujeme,<br />
takže keď prídeme z práce domov,<br />
možno menej vynadáme deťom za<br />
to, že neumyli riad a namiesto toho<br />
si nájdeme trochu času na rozhovor.<br />
Priority sa preskupia, takže to nie<br />
je len smutná práca. Pracujeme so<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Keď na svet prichádzame<br />
a keď z neho odchádzame,<br />
často nemáme dosť síl.<br />
Sme krehkí. Potrebujeme<br />
mať nablízku tých, ktorí<br />
nám rozumejú. Hospice<br />
na celom svete sa usilujú<br />
odpovedať na toto obyčajné<br />
ľudské volanie po blízkosti,<br />
dôstojnosti a porozumení.<br />
Náš život je cesta.<br />
Má začiatok a má i koniec,<br />
oboje k ceste patrí.<br />
Keď máme veľa síl<br />
a svižne kráčame životom,<br />
vieme byť statoční<br />
a veselí. Budujeme vzťahy,<br />
dokážeme prekonávat<br />
prekážky i rozdávať radosť.<br />
smutnými ľuďmi vo vážnych, ale o to<br />
dôležitejších situáciách.<br />
SG: Keď si predstavím, ako to funguje<br />
v praxi – okrem tej praktickej pomoci<br />
poskytujete ľuďom určite aj nejakú<br />
duchovnú podporu. Iste sa vás niektorí<br />
ľudia pýtajú, čo s nimi bude po<br />
smrti…?<br />
My sme tam hlavne kvôli zaisteniu<br />
technických, praktických záležitostí…<br />
samozrejme, súčasťou toho<br />
je i to sprevádzanie, ktoré je z našej<br />
strany veľmi decentné. Vstupujeme<br />
niekomu do života – na krátku<br />
chvíľu – vstupujeme do jeho bytu<br />
a snažíme sa skôr primäť rodinu, aby<br />
ona sama riešila svoje vzťahy a podobné<br />
otázky… My sme akoby mimo<br />
tohto kruhu, aj keď do neho vidíme.<br />
Ale nie sme tí, ktorí tam prišli umierajúceho<br />
držať za ruku. To musí jeho<br />
rodina. Čo sa týka duchovnej starostlivosti<br />
– hovorím o zdržanlivosti.<br />
Jedným z dôvodov je, že skutočne<br />
pracujeme vo veľmi ateistickom<br />
prostredí – ja ani o svojich zamestnancoch<br />
neviem, kto z nich je veriaci<br />
a kto nie… neskúmam to, naopak<br />
od nich chcem, aby to boli dospelé<br />
a vyrovnané osoby, aby mali zmysel<br />
pre humor, aby boli (pokiaľ sa dá)<br />
vyrovnaní so svojou vlastnou smrteľnosťou,<br />
konečnosťou. Rozhodne<br />
nechodíme do rodín s tým, že by sme<br />
im nosili nejaké duchovné posolstvo,<br />
niečo im vysvetľovali, učili ich, evanjelizovali<br />
a pod. Snažíme sa tam byť<br />
akoby bokom a pokiaľ sa na nás obrátia<br />
s nejakou otázkou, dáme odpoveď<br />
zo svojej vlastnej nádeje…<br />
SG: Dnes sa často v súvislosti so smrťou<br />
a umieraním hovorí o eutanázii…<br />
My sa s týmito žiadosťami nestretávame<br />
– pretože k nám ľudia prichádzajú<br />
preto, že chcú žiť čo najlepšie<br />
a je na nás, aby sme im s tým<br />
pomohli. Takže u tých 500 pacientov<br />
sme sa stretli asi dvakrát so žiadosťou
o eutanáziu a jednoznačne sa potvrdilo,<br />
čo sa všeobecne hovorí – od<br />
chvíle, keď im bola poskytnutá kvalitná<br />
starostlivosť, sa už o tom nezmienili…<br />
My sme skôr svedkami<br />
toho, že keď ľudia umierajú doma,<br />
kde je o nich dobre postarané a sú<br />
pri nich ich najbližší, je každý deň<br />
dobrý… a nik nechce ukončiť svoj<br />
život predčasne… Naopak, je dobré<br />
si uvedomiť, že všade vo svete, kde<br />
bola eutanázia čiže asistovaná samovražda<br />
uzákonená, nedochádza<br />
k tým žiadostiam preto, že by niekto<br />
trpel nevyliečiteľnými bolesťami, ale<br />
väčšinou preto, že stratil zmysel života,<br />
že sa cíti byť na ťarchu. A to je<br />
veľmi alarmujúci problém. Toto si nik<br />
veľmi nevšíma. V médiách sa uvádza,<br />
ako tí ľudia nevýslovne trpeli. Avšak<br />
to nemusí byť vôbec pravda. Súčasná<br />
medicína vám dokáže takmer na sto<br />
percent zmierniť neznesiteľné bolesti<br />
– takže ten argument úplne odpadá.<br />
A pokiaľ tie bolesti nie sú tlmené<br />
– je to chyba lekárov.<br />
SG: Inými slovami – uzákonenie eutanázie<br />
je výsledkom nekvalitných medziľudských<br />
vzťahov…<br />
Myslím si, že volanie po eutanázii je<br />
trochu výsledkom zamerania dnešnej<br />
spoločnosti, ktorá chce byť krásna,<br />
výkonná, pôvabná a hladká a zrazu,<br />
keď na ňu zaklope tá krehkosť, bolesť,<br />
nemá pre ne v živote miesto. Ale<br />
i bolesť a utrpenie majú v živote svoje<br />
miesto – je potrebné o tom premýšľať<br />
a zamýšľať sa i nad tým, ako ľuďom<br />
od nich uľaviť, a nie ako si to<br />
celé skrátiť. A vo chvíli, keď si uzákoníme<br />
eutanáziu, budeme mať inú<br />
starosť – a možno ešte oveľa horšiu.<br />
SG: Zmienili ste sa o liekoch, ktorými<br />
je možné tlmiť bolesť – vy ste schopní<br />
poskytovať i takéto služby?<br />
Áno, máme lekárov, ktorí liečia<br />
bolesť kvalitne – našich pacientov<br />
teda bolesti netrápia. A nechcú ani<br />
eutanáziu. Kvalita starostlivosti závisí<br />
od toho, že budeme ochotní ju<br />
poskytovať, že budeme mať vo všeobecnosti<br />
v etických normách akúsi<br />
vnútornú povinnosť sa o tých krehkých<br />
ľudí starať. Je vonkoncom jasné,<br />
že ich bude stále viac, čo je daň za<br />
to, akým spôsobom žijeme. Žijeme<br />
veľmi ľahko, máme pohodlný, bohatý<br />
život, ktorý sa nedá porovnať so žiadnou<br />
minulou dobou. A daň, ktorú<br />
za to platíme, je pomalé starnutie<br />
a umieranie, pretože všetci potom<br />
umierame s tými umelými kĺbmi, ale<br />
dlhšie a neskôr…<br />
SG: V našom rozhovore sme sa už niekoľkokrát<br />
dotkli toho, že počas života<br />
sa ľudia o tému umierania a smrti príliš<br />
nezaujímajú. Odsúvajú ju niekam<br />
do úzadia, boja sa jej, a potom, keď to<br />
príde, sú zhrození… Čo by ste takýmto<br />
ľuďom odkázali?<br />
Ja si z tejto práce odnášam „učenie<br />
sa vďačnosti“. Keby ste odo mňa<br />
chceli jednoduchý recept, tak ako<br />
tu sedíme my traja za týmto stolom,<br />
skúsme sa každý hneď teraz<br />
zamyslieť nad svojím doterajším životom<br />
a zároveň si predstavme, že<br />
nám už zostáva len toľko, koľko našim<br />
pacientom – povedzme, že iba<br />
mesiac. Položme si potom otázku –<br />
čo by sme ešte chceli dokončiť a čo<br />
by sme už počas toho mesiaca robiť<br />
nechceli, pretože by sa nám to už<br />
zdalo zbytočné… Určite prídeme<br />
na niekoľko vecí, ktoré stojí za to si<br />
Opatrovateľ a dobrovolníčka pri pacientke<br />
pestovať. A jednou z nich je napríklad<br />
vďačnosť. Keby sa človek občas<br />
takto pristavil a poďakoval za to, čo<br />
dostal, a nemal priveľké očakávania<br />
od budúcnosti – to znamená, keby<br />
nežil v predstavách, že dobrý život<br />
je dlhý a pohodlný – tak sa nebude<br />
tak báť.<br />
SG: Stretli ste sa niekedy počas svojej<br />
praxe s tým, že by príčinou bolesti<br />
umierajúcich ľudí, či už fyzických<br />
alebo duševných, boli nevyriešené<br />
vzťahy?<br />
Stretávam sa veľmi často s tým,<br />
že človek, ktorý trpí bolesťami, trpí<br />
práve preto, že má niečo nedoriešené.<br />
Uvediem príklad. Manželská<br />
dvojica si navzájom nevyriešila<br />
oznámenie prognózy… pritom ju<br />
obaja poznali – pán vedel, že zomiera,<br />
vedela to aj jeho manželka,<br />
ale chceli sa navzájom šetriť, tak si<br />
to nepovedali. Pán mal skutočne nesmierne<br />
bolesti – lekárka si s tým už<br />
pomaly nevedela rady a vravela – „je<br />
to skrátka spôsobené tým, že tam<br />
je napätie – on už chce umrieť, ale<br />
nemôže“. Ten pán mal syna v Amerike,<br />
a volať syna z Ameriky kvôli<br />
tomu aby sa s vami rozlúčil vo chvíli,<br />
keď si vravíte, že máte reumatické<br />
bolesti, je trošku trápnosť – „príď,<br />
pretože oteckovi nie je dobre…“. To<br />
je niečo iného než „príď sa rozlúčiť,<br />
otec umiera…“ V tomto prípade<br />
sa museli do toho poriadne vložiť<br />
psychológ i sociálni pracovníci, aby<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
ROZHOVOR<br />
primäli tých ľudí, nech si to povedia.<br />
A oni si to naozaj vo štvrtok povedali;<br />
bolo to, samozrejme, nesmierne<br />
ťažké, ale nakoniec to viedlo k zmiereniu.<br />
Zavolali synovi, ten v piatok<br />
priletel a v sobotu okolo obeda ten<br />
pán zomrel v náručí svojho syna…<br />
To znie ako z rozprávky, však? Bola<br />
to celkom ťažká práca – tí ľudia sa<br />
mali veľmi radi a chceli sa takto navzájom<br />
šetriť. To sa potom prejavilo<br />
aj na fyzickej rovine, čo bolo zaujímavé.<br />
My sme tam vstúpili s tým, že<br />
sa má hovoriť otvorene, že pravda<br />
oslobodzuje.<br />
SG: To by mohla byť čiastočne aj odpoveď<br />
na otázku – na čo by sa mali ľudia,<br />
ktorí sa starajú o umierajúceho, pripraviť.<br />
Doriešiť nevyjasnené vzťahy…<br />
Určite. To je to, čo som vravela<br />
o vďačnosti. Že svojim milovaným<br />
každý deň poďakujeme a povieme<br />
im, že sme s nimi radi a že hovoríme<br />
spolu otvorene, nehráme sa spolu<br />
na niečo, čo nie je. Vždy nás smrť<br />
nakoniec zaskočí a ja netvrdím, že<br />
je to prechádzka ružovým sadom –<br />
bola by som nerada, keby to tak vyznelo.<br />
Je to naozaj ťažké životné obdobie…,<br />
ale sú ťažké obdobia, ktoré<br />
majú zmysel. Keď rodíte dieťa, tiež<br />
to nie je ľahké… a pritom ste radi,<br />
že to robíte. Všetci máme vo svojom<br />
živote obdobie, o ktorom vieme,<br />
že zaveľa nestálo, že to bolo hrozné.<br />
Zároveň však vieme, že sme vďaka<br />
tomu dostali i niečo dobré, niečo dokázali<br />
rozlíšiť, niečo si vážiť… Domnievam<br />
sa, že to je veľmi podobné<br />
umieraniu.<br />
SG: Zaujíma ma, či sa venuje dostatočný<br />
priestor paliatívnej starostlivosti<br />
na školách, fakultách, u nás všeobecne…?<br />
Povedala by som, že je toho málo.<br />
Ale už máme atestáciu, takže je<br />
možné sa prihlásiť a atestovať ako paliatívny<br />
lekár. Myslím si, že základný<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
problém, ktorý riešime a ktorý je<br />
podľa mňa základným problémom<br />
zdravotníctva, je komunikácia.<br />
Dobrí lekári sa sťažujú, že ich<br />
nikto neučí komunikovať s pacientom,<br />
lekári sa boja pacientov, boja sa<br />
umierania – možno oveľa viac než<br />
my – človek má týždeň pred smrťou<br />
a nevie o tom… pretože mu to nikto<br />
nepovie. Namiesto toho sa povie -<br />
pôjdete na ODCH, pôjdete na onkológiu,<br />
tu máte papier… S umieraním<br />
má súčasný svet problém neustále,<br />
nie je to tak iba u nás, nie je to tým,<br />
že sme tu mali komunizmus. Neviem,<br />
komu to klásť za vinu – my sme jednoducho<br />
smrť odstránili z očí. Veľa<br />
chorôb už vieme vyliečiť, pritom ešte<br />
našej babičke umreli deti na bežné<br />
choroby. Smrť bola predtým viac na<br />
očiach, ľudia boli zvyknutí pochovávať,<br />
boli zvyknutí siahnuť si na toho<br />
chladného človeka, vedeli ako mŕtvy<br />
vyzerá a čo s ním majú robiť. My to<br />
nevieme. Vidíme zakrvavených ľudí<br />
v amerických filmoch a správach<br />
a nevadí nám to, ale keď potom zomiera<br />
babička – zaskočí nás to.<br />
SG: Priviedlo ma to na myšlienku, že<br />
ten neutešený stav, ktorý vyplýva zo<br />
vzťahu k smrti a umieraniu, ten strach<br />
a konzumná spoločnosť, ktorá nedovolí<br />
ani pomyslenie na to, že niekedy<br />
zomrieme, ako aj neúcta k starším<br />
ľuďom – to všetko súvisí so zodpovednosťou<br />
za život, za to, že ľudia sa<br />
majú k sebe správať slušne. Veľa ľudí<br />
si myslí, že ak tak nerobia, vlastne sa<br />
nič nestane. A takéto konanie sa v živote<br />
hromadí a kumuluje až tak, že<br />
to trebárs dospeje do nevyriešených<br />
vzťahov s vlastným okolím, keď človek<br />
cíti, že musí niečo vyriešiť a nevie<br />
ako… Tu vidím veľký prínos hospicovej<br />
starostlivosti. Vďaka nej sa všetko<br />
určite uvoľňuje oveľa lepšie.<br />
Áno, spočiatku, po založení Cesty<br />
domov ma tešilo, že som sa stretávala<br />
s mnohými cudzími ľuďmi<br />
a v priebehu desiatich minút sme sa<br />
v rozhovore dostali k veciam, ktoré<br />
majú zmysel a sú dôležité. A to práve<br />
umožňuje paliatívna starostlivosť –<br />
že sa aj s cudzím človekom dostanete<br />
rýchlo k zmysluplnému rozhovoru<br />
o dôležitých veciach a potom<br />
si možno všimnete, že značnú časť<br />
vášho času vyplňujú zbytočnosti.<br />
A možno i to je to, čo do hospicov<br />
priťahuje dobrovoľníkov. Nachádzajú<br />
tu možnosť rýchleho duchovného<br />
súznenia – alebo odpovede na<br />
dôležité otázky života. My tu stále<br />
skloňujeme smrť a umieranie, ale<br />
ono naozaj nejde o smrť, ale o život<br />
a jeho zmysel. A umieranie nie<br />
je umieranie – umieranie je proste<br />
život na konci. A my sa snažíme o to,<br />
aby čas umierania bol životom. Aj<br />
keď sme krehkí, aj keď sa nám horšie<br />
rozpráva, i tak stále musíme žiť<br />
čo najviac naplno. Keď sa narodí bábätko,<br />
tiež nevie rozprávať, tiež nevieme,<br />
prečo plače a čo ho bolí, ale<br />
tiež to s ním vydržíme. A podobné<br />
je to aj s umierajúcim, ktorý je stále<br />
tým človekom …<br />
Rozhovor viedli Marie Šuláková a Jiří Gottweiss •<br />
Poznámky<br />
• Informácie o mobilnom hospici Cesta<br />
domov nájdete na webových stránkach<br />
www.cestadomu.cz<br />
• Ďalšie praktické informácie poskytuje<br />
hospic na stránkach www.umirani.cz
Prechádzame malebnou uličkou Nový Svet,<br />
aby sme sa zakrátko ocitli v areáli Pražského<br />
hradu.<br />
Náhle sa akoby šibnutím čarovného prútika rozostúpili<br />
oblaky a zlatisto žiariace lúče nás odprevádzajú<br />
do miest, kde sa v tmavých priestoroch<br />
a vysvietených vitrínach trbliecu zlaté predmety<br />
andských kultúr ako odraz životodarného slnka.<br />
Slnko, ktoré Inkovia tak milovali. Sami si hovorili<br />
„Synovia slnka“ a vážili si slnko vďačne ako matku,<br />
ale nikdy ho neuctievali. Tento národ uctieval<br />
Boha, Najvyššieho!<br />
Výstava na inštalovaných paneloch dáva nahliadnuť<br />
do života i organizácie vtedajšej spoločnosti<br />
Peru. Opisuje vývoj tejto civilizácie, jej<br />
štruktúru, dotýka sa rozvoja umenia, architektúry<br />
i remesiel, najmä však spracovania zlata, striebra,<br />
medi a ich zliatin. Viac než osemdesiat prezentovaných<br />
originálov nám dokumentuje niekoľko po<br />
sebe nasledujúcich kultúr.<br />
Vystavené sú rôzne typy náušníc, koruny, náhrdelníky,<br />
poháre, posmrtné masky, misky, obradné<br />
nože… aj helma, ktorá je skutočne krásnou ukážkou<br />
kombinácie rýdzeho zlata s rastlinnými vláknami<br />
a bavlnou.<br />
Tu sa stretávame s javom, ktorý bol pre andské<br />
umenie typickým: zlato malo vo vtedajšej kultúre<br />
rituálnu a symbolickú hodnotu rovnocennú<br />
s inými materiálmi, ktoré dnes považujeme za<br />
menej vzácne.<br />
Na záver výstavy si môžeme prezrieť posmrtnú<br />
ozdobu kniežaťa: jeho hlava bola pokrytá čelenkou,<br />
ktorú tvorí šesťdesiatpäť zlatých pier a zlatý kotúč<br />
a jeho posmrtná maska je vytepaná z jediného<br />
kusa strieborného plechu.<br />
Dosiaľ len ojedinele vystavované exponáty z Múzea<br />
zlata v peruánskej Lime sa v Českej republike<br />
vystavujú poprvýkrát. Atraktívne spracovanú výstavu,<br />
predstavujúcu peruánsky národný poklad,<br />
dopĺňa i priestorové premietanie laserovou technológiou<br />
3D, fotografie a pútavé sprievodné texty.<br />
Výstavu dopĺňa aj krásny, kvalitný katalóg, kde<br />
je väčšina exponátov vyfotografovaná. V priestoroch<br />
Najvyššieho purkrabství Pražského hradu si<br />
ju môžete prezrieť do konca<br />
mája 2009.<br />
Jesenný pochmúrny deň<br />
s oceľovošedou oblohou<br />
veľmi kontrastuje s cieľom<br />
našej cesty – výstavou<br />
zlatého pokladu Inkov.<br />
V knihe Zaviate doby sa prebúdzajú II si môžeme prečítať mnoho<br />
podnetného o ríši Inkov. Ich „Veľký“ kráľ Hualkar nám zanechal znenie<br />
zákonov a prikázaní, ktoré sú bezpochyby stále platné aj pre nás.<br />
PRIKÁZÁNIA INKOV<br />
Nech sú tvoje činy, slová a myšlienky pravdivé, čisté ako slnečné svetlo!<br />
*<br />
Nech ti je posvätné, čo si sľúbil, nech už je to komukoľvek.<br />
*<br />
Váž si každého tvora Najvyššieho: človeka, zvieraťa i rastliny.<br />
Má život ako ty.<br />
*<br />
Cti ženu, je kvetom myšlienok Najvyššieho. Ako listy chránia, vyživujú<br />
a poskytujú chládok kvetu, tak ochraňuj ty ženu.<br />
*<br />
Nenechaj žiadny deň uplynúť bez práce, prospešnej všetkým.<br />
*<br />
Nech je tvoje srdce naplnené vďakou! Čím si a čo máš, dal ti Najvyšší.<br />
Nikdy na to nezabudni.<br />
*<br />
Nech tvoje konanie oživuje veselá myseľ! Zlatá Matka sa smeje, smej sa aj ty.<br />
Literatúra:<br />
1. Zaviate doby sa prebúdzajú II.<br />
2. Katalóg k výstave<br />
„Prekliatie zlata – 1 000 rokov zlata Inkov“.<br />
Milada Zubatá •<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
Siegfried Hagl<br />
Na Čínu sa dnes<br />
my Európania<br />
pozeráme<br />
so zmesou<br />
obáv, údivu<br />
i nepochopenia.<br />
A ako sa<br />
pozerá Čína<br />
na nás? Aký<br />
má jej pohľad<br />
historické<br />
korene?<br />
HISTÓRIA<br />
Čína a západ<br />
Stredoveká Európa vôbec nemala<br />
poňatie o existencii obrovskej<br />
čínskej ríše. Prvé spoľahlivé informácie<br />
sa do Európy dostali až<br />
vďaka Marcovi Polovi, ktorý dve desaťročia<br />
cestoval po Číne, dôkladne<br />
ju spoznal a podal správu o svojich<br />
zážitkoch a skúsenostiach.<br />
To, čo Marco opisoval, jeho súčasníkom<br />
pripadalo neuveriteľné a prehnané,<br />
takže ho považujúc za chválenkára<br />
posmešne prezývali „Marco<br />
Milión“. No vtedajšie pochybnosti<br />
o Marcových ťažko stráviteľných<br />
správach boli – ako je nám už dnes<br />
jasné – celkom neoprávnené. Všetko,<br />
čo videl na vlastné oči a vo svojich<br />
správach vylíčil, zodpovedalo skutočnosti;<br />
len výnimočne preberal neoverené<br />
tvrdenia z iných zdrojov, ako<br />
napríklad informácie o územiach,<br />
ktoré sám nenavštívil.<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Za čias Marca Pola bola Čína, ktorej<br />
vtedy vládla mongolská dynastia<br />
Jüan, pravým klenotom svetovej ríše<br />
Mongolov; rozprestierala sa od Žltého<br />
mora až k Indii, od sibírskych<br />
stepí až k Čiernemu moru. Pokiaľ<br />
ide o kultúru a vedu, väčšina prevratných<br />
vynálezov, ktoré neskôr umožnili<br />
vzostup Európy, prichádzali cez<br />
Blízky východ práve z Číny: samostrieľ,<br />
tkáčsky stroj poháňaný vodou,<br />
lodné kormidlo, kanón, kompas, pozemné<br />
míny, využitie ropy a zemného<br />
plynu, papier, papierové peniaze,<br />
porcelán, rakety, strelný prach,<br />
výroba a spracovanie hodvábu, vodotesné<br />
priečky na lodi, podvodné míny,<br />
výroba ocele v konvertoroch…<br />
Vo vymenovávaní vynálezov by sa<br />
dalo ďalej pokračovať. O to ťažšie<br />
sa dá pochopiť skutočnosť, že ešte<br />
v stredoveku tak vysoko vyspelá<br />
čínska kultúra začala s nástupom<br />
novoveku stagnovať a v 19. storočí<br />
úplne podľahla vykorisťovateľskému<br />
úsiliu Európanov a Američanov.<br />
Odpoveď je veľmi trpká, obzvlášť<br />
z čínskeho uhla pohľadu.
HISTÓRIA<br />
ROZVOJ EURÓPY<br />
Európa, náš „starý kontinent“ bol<br />
roztrieštený na mnoho malých<br />
štátov, žiarlivo medzi sebou bojujúcich<br />
a zapletajúcich sa do vzájomných<br />
vojen. Všetky snahy o zjednotenie<br />
Európy stroskotávali. Ani<br />
križiacke ťaženia, ani snahy pápežov<br />
vytvoriť „Svätú rímsku ríšu“, zjednocujúcu<br />
celú Európu, nedokázali prekonať<br />
staré spory.<br />
Až v 14. storočí, kedy morové epidémie<br />
vyhladili tretinu obyvateľov Európy,<br />
začali sa rúcať stredoveké spoločenské<br />
systémy. Práve tieto katastrofy<br />
vytvorili podmienky na nástup nových<br />
prúdov: na vzostup miest a tým<br />
aj obchodu, symbolizovaného mest-<br />
skými obchodnými trhoviskami. Aj<br />
pôdy bol dostatok. V poľnohospodár-<br />
stve sa veľkoryso obrábali polia, na<br />
lúkach sa hojne pásol dobytok, a na<br />
nakŕmenie len pomaly sa rozrastajú-<br />
ceho obyvateľstva neboli nutné inten-<br />
zívne pestovateľské<br />
metódy.<br />
Rivalita a vojny sa tak ukázali<br />
ako motor rozvoja. Podporili rozvoj<br />
zbrojárstva a stavbu lodí, a tie potom<br />
umožnili Európanom od 15. storočia<br />
uskutočniť veľké objaviteľské výpravy,<br />
ktoré vyústili do kolonializmu<br />
a „dobývania sveta“.<br />
ROZVOJ ČÍNY<br />
Aj veľká žltá ríša pretrpela občianske<br />
vojny, delenie, nájazdy<br />
zvonku. Bola dobytá Mongolmi<br />
a obsadená Mandžuami, no<br />
nakoniec sa voči dobyvateľom vždy<br />
presadila pôvodná čínska kultúra<br />
a najväčšia centrálna ríša východnej<br />
Ázie zakaždým znovu povstala.<br />
Po páde kozmopolitne mysliacich<br />
Mongolov na čele s výnimočným<br />
Kublaj-chánom (1215–1295) a jeho<br />
dynastiou Jüan sa moci ujala dynastia<br />
Ming (1368–1644). Jej cisári<br />
sústredili svoju pozornosť opäť len<br />
na Čínu samotnú. Usúdili, že Čína<br />
bola doposiaľ vždy ohrozovaná len<br />
zvonku, preto sa prestali zaujímať<br />
o zahraničný obchod a nechali čínske<br />
loďstvo schátrať.<br />
Čína sa uzavrela pred vonkajším<br />
svetom. Kao-cchung, cisár dynastie<br />
Ming, vyhlásil: „Čína vyrába všetok<br />
tovar v nadbytku. Prečo by sme<br />
mali kupovať v cudzine nepotrebné<br />
haraburdie?“<br />
Okrem toho v Číne v 11. storočí<br />
prebehla „poľnohospodárska revolúcia“.<br />
Vylepšená odroda ryže priniesla<br />
také hektárové výnosy, aké<br />
Európa dosiahla až v 20. storočí. Pestovanie<br />
novej, „zavodňovanej“ ryže<br />
vyžadovalo síce rozsiahle zavlažovacie<br />
sústavy a prebudovanie celej<br />
krajiny, práve to však nahrávalo čínskemu<br />
úradníckemu systému správy<br />
krajiny.<br />
Nakoniec bolo možné v delte rieky<br />
Jang-c´ zberať úrodu dvakrát ročne.<br />
Vysoko produktívne poľnohospodárstvo<br />
dokázalo nasýtiť stále viac ľudí.<br />
Sťahovanie obyvateľstva sa stalo – na<br />
rozdiel od Európy – nežiaduce, pretože<br />
pestovanie ryže kládlo veľké nároky<br />
na pracovnú silu.<br />
Usilovanie o harmóniu a vyváženosť<br />
vo všetkých oblastiach, stúpajúci<br />
počet obyvateľstva a rastúca závislosť<br />
od pestovania ryže s jej rozsiahlymi<br />
zavlažovacími systémami posunulo<br />
potreby poľnohospodárstva<br />
do popredia štátnych záujmov. Cisárska<br />
administratíva so svojím prepracovaným<br />
úradníckym aparátom<br />
sa starala o poriadok a šírila vylepšené<br />
poľnohospodárske metódy do<br />
celej ríše. Takto konzervatívne zameraná<br />
vláda však ponechávala len<br />
malý priestor sociálnym reformám<br />
a trvala pevne a prísne na starých<br />
poriadkoch.<br />
ČÍNA A ZÁPAD<br />
Vroku 1517 pristáli na čínskych<br />
brehoch prvé portugalské lode<br />
a zakotvili v prístave Kuangčou.<br />
„Nemravné správanie“ cudzích<br />
barbarov však Číňanov vydesilo.<br />
Keď potom o rok neskôr portugalskí<br />
moreplavci bez dovolenia obsadili<br />
ostrov Tamao a postavili tam opevnenie,<br />
Číňania s nimi nakladali ako<br />
s pirátmi a vyhnali ich.<br />
Napriek tomu o niečo neskôr smeli<br />
Európania založiť v Číne obchodné<br />
pobočky, a aj keď im Čína tieto územia<br />
iba prenajala, v Európe ich považovali<br />
za svoje kolónie.<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
HISTÓRIA<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
V 17. storočí sa podarilo jezuitským<br />
mníchom preniknúť až na cisársky<br />
dvor. Jezuiti si osvojili reč i znalosť<br />
čínskej kultúry a európskymi hodinkami<br />
a matematickými a astrologickými<br />
znalosťami urobili na cisára,<br />
jeho radcov a čínskych učencov<br />
značný dojem. Napriek tomu bola<br />
Čína ešte veľmi vzdialená tomu, aby<br />
civilizáciu „barbarov zo západu“<br />
brala vážne, alebo dokonca celkom<br />
akceptovala.<br />
Stroskotali aj pokusy zaviesť kresťanstvo<br />
ako štátne náboženstvo.<br />
Precitnutie do zlých čias sa dostavilo<br />
až v 19. storočí: obchod s čínskym<br />
tovarom na západ, predovšetkým do<br />
Anglicka sa začal ohromne rozvíjať.<br />
Európa, ale aj USA si žiadali hodváb,<br />
porcelán, strieborný tovar a prirodzene<br />
aj čínsky čaj. Za tento tovar<br />
požadovala Čína väčšinou len zlato<br />
a striebro, pretože sa stále bránila výmennému<br />
obchodu – prísunu európskeho<br />
tovaru. Previnila sa tak proti<br />
vtedy silne propagovanému politickému<br />
programu „voľného obchodu“.<br />
Tak došlo nakoniec k povestnej<br />
„ópiovej vojne“ a pyšná, veľká Čína<br />
sa musela skloniť pred mocnými<br />
zbraňami západu.<br />
ÓPIOVÁ VOJNA<br />
Šikovní obchodníci<br />
zo západu našli už<br />
v 18. storočí lukratívny<br />
produkt s vysokými<br />
ziskami: ópium.<br />
Jeho dovoz Čína síce<br />
zakázala, ale vždy sa<br />
našlo dosť odvážnych<br />
pašerákov a skorumpovaných<br />
úradníkov, aby preniklo<br />
hlavne do pobrežných<br />
provincií. Užívanie ópia sa<br />
lavínovite rozšírilo a viedlo<br />
v čínskej spoločnosti k zničujúcim<br />
následkom; kuliovia, remeselníci,<br />
námorníci, dokonca aj<br />
roľníci strácali záujem o akúkoľvek<br />
činnosť. Keď bolo v provincii Kansu<br />
nutné zalarmovať vojsko, ukázalo<br />
sa, že až štyri pätiny prepadli fajčeniu<br />
ópia a neboli preto schopné<br />
nasadenia.<br />
Cisár nasadil do boja s drogou<br />
svojho najlepšieho muža: iba 37-ročného,<br />
ale schopného úradníka Čchun<br />
Lina, vzdelaného v čínskych klasických<br />
vedách a znalého aj európskych<br />
pomerov. Lin napísal list anglickej<br />
kráľovnej a keď sa nedočkal odpovede,<br />
energicky zasiahol: zahraničný<br />
obchod bol zastavený a 350 západných<br />
obchodníkov internovaných,<br />
pokým nevydali všetky zásoby ópia,<br />
ktoré boli následne spálené.<br />
Taký zásah voči „slobodnému obchodu“<br />
však anglická námorná veľmoc<br />
nenechala len tak: jej vojnové<br />
lode zablokovali čínske prístavy,<br />
v roku 1841 obsadila Hongkong a vyhlásila<br />
ho za svoju kolóniu. O rok neskôr<br />
sa vylodila mohutná, moderne<br />
vyzbrojená anglická armáda o sile<br />
10 000 mužov a 724 diel na pobrežie,<br />
vypálila mesto Guangžou a dobyla<br />
niekoľko ďalších. Neskúsená čínska<br />
armáda so zastaranou výzbrojou sa<br />
potom už nezmohla na odpor.<br />
Nasledovala séria nerovných mierových<br />
zmlúv, a to nielen s Anglickom:<br />
na ochromenú Čínu sa ako<br />
supy s požiadavkami na časti jej<br />
územia zlietli Francúzsko, Japonsko,<br />
Nemecko a Rusko a uchytili si svoj<br />
podiel na výhodnom obchode.<br />
Niet divu, že Číňania vnímali západnú<br />
civilizáciu ako barbarský výplod.<br />
Porážka v „ópiovej vojne“ bola<br />
počiatkom rozvratu, dramatických<br />
nepokojov a ďalších vojen v čínskej<br />
histórii: po sérii povstaní nakoniec<br />
v roku 1912 vznikla republika a po<br />
ďalších nepokojných rokoch sa v roku<br />
1949 dostal k moci Mao-ce-tung so<br />
svojou odrodou komunistických<br />
ideí. Mao-ce-tungova vláda vyvrcholila<br />
známou „kultúrnou revolúciou“:<br />
zhora naordinovaným bezuzdným<br />
vyčíňaním spodiny národa voči<br />
vzdelancom a kultúre vôbec.<br />
HARMÓNIA ALEBO<br />
SLOBODA<br />
Vo svetových dejinách sa kultúry<br />
a civilizácie neustále nachádzajú<br />
v rozkvete alebo páde.<br />
Žiadna vysoko vyvinutá civilizácia<br />
sa neudržala tak dlho ako Čína.<br />
Kedysi bola Čína najpokrokovejšou,<br />
najmodernejšou krajinou na svete.<br />
Dodala západu vynálezy, ktoré hlboko<br />
ovplyvnili Európu i Ameriku.<br />
Potom zaostala, pretože vo svojom<br />
úsilí po harmónii, mieri, poriadku,<br />
pevnom trvaní a zachovávaní tradícií<br />
považovala za nepotrebné podporiť<br />
individuálnu slobodu človeka.<br />
Jediná vyčlenená kasta úradníkov si<br />
privlastnila vládu a nemala záujem<br />
o akékoľvek zmeny.<br />
Nakoniec sa čínsky systém tradícií<br />
pomaly dostával do stavu strnulosti.
HISTÓRIA<br />
Na jednej strane kasta skorumpovaných<br />
úradníkov, viazaných povinnosťou<br />
k tradícii, na druhej<br />
strane nevzdelaný, neinformovaný<br />
a neslobodný národ s poverčivými<br />
predstavami; oboje brzdilo pokrok.<br />
V Európe vládol – hľadiac čínskymi<br />
očami – kreatívny chaos, ktorý sa<br />
v Amerike pretransformoval do<br />
bezbrehej slobody. Konkurenčný<br />
boj poháňal k nevídaným výkonom.<br />
Každý vynález dovezený z Číny sa<br />
vyvíjal ďalej a nakoniec sa Európania<br />
a Američania devätnásteho storočia<br />
stali pre Čínu hrozbou.<br />
Nech sa nám dnes čínske úsilie po<br />
harmónii a vyváženom rozjímavom<br />
živote zdá akokoľvek sympatické,<br />
bolo iba výrazom unavenej kultúry<br />
a podľa všetkého zrejme nebolo v súzvuku<br />
so zákonom stvorenia, zákonom<br />
pohybu. „Stav pokoja je krokom<br />
späť“, to si museli Číňania vo svojich<br />
dejinách okúsiť na vlastnej koži.<br />
Je očividné, že si z tohto vývoja<br />
vzali ponaučenie, pretože sa dnes<br />
fronty obrátili: čulý „kreatívny chaos“<br />
vládne vo východnej Ázii, kým Európa<br />
je na najlepšej ceste zaspať na<br />
vavrínoch doterajších výkonov. Teraz<br />
by sme my na západe chceli nechať<br />
„všetko po starom“, konzervujeme<br />
dosiahnuté výsledky a – podobne<br />
ako Číňania v minulých storočiach –<br />
zdá sa, že upevňujeme systém vlády<br />
úradníkov.<br />
Čas čoskoro ukáže, či sa poučíme<br />
z čínskej histórie – v dobe, keď už<br />
ázijské krajiny prevzali zo západnej<br />
vedy a techniky viac, než je nám<br />
milé.<br />
Siegfried Hagl •<br />
ZJEDNOTENIE RÍŠE<br />
Pred rokom 230 p. n. l. tvorilo Čínu<br />
sedem feudálnych štátov. V priebehu<br />
ďalších deviatich rokov ju<br />
zjednotil do jedného štátu prvý cisár,<br />
zvaný Čchin Š´chuang-ti.<br />
Zjednotenie ríše malo nesmierny<br />
význam a vo vtedajšej dobe bolo veľkým<br />
pokrokom. Po storočiach vojen<br />
prinieslo mier a umožnilo ustanoviť<br />
namiesto feudálnych štátov jedinečnú<br />
formu byrokratického feudálneho režimu.<br />
Vznikla trieda úradníckych administrátorov<br />
a byrokratov, ktorí na<br />
každom mieste Číny pôsobili na príkaz<br />
cisára. To znamenalo, že vynálezy,<br />
ktoré vznikli v jednej časti krajiny,<br />
boli ihneď rozšírené po celej ríši.<br />
Navyše zjednotenie vo veľkej miere<br />
podporovalo technickú špecializáciu,<br />
napríklad výrobu železa a ocele a hromadnú produkciu výrobkov dobrej kvality.<br />
Čchin Š´chuang-ti zaviedol jednotný systém peňazí, váh a mier. Ustálil aj rozchod<br />
kolies na vozoch a povozoch, aby predišiel poškodeniu cisárskych ciest. Zjednotená<br />
bola aj vojenská výroba a zaviedla sa sériová výroba liatinových zbraní vo<br />
veľkom objeme.<br />
Po zjednotení zavládol v krajine mier, no kvôli nájazdom kočovných kmeňov<br />
hrozilo na severozápadných hraniciach ríše stále nebezpečenstvo. Preto bolo nevyhnutné<br />
mať stále vojsko, podporované štátom. Za čias západnej dynastie Chan<br />
sa štátne monopoly starali o dôležitý spotrebný tovar ako bola soľ a železo; spolu<br />
s tradičnými zdrojmi, akým je napr. poľnohospodárstvo, tvorili štátne príjmy, ktoré<br />
umožňovali obživu tejto rozšírenej vojenskej a civilnej správy. Už v roku 119 pred n.<br />
l. existovalo v Číne pod štátnym dohľadom najmenej 46 zlievarní železa. V najväčšej<br />
z nich v provincii Che-nan boli objavené zvyšky taviacej panvy s obsahom 20 až 25<br />
ton železa. Taká kapacita tavenia sa v Európe dosiahla až v 18. storočí. V roku 806<br />
vyrábala Čína ročne 13 500 ton železa, no v roku 1078 za vlády dynastie Sung to bolo<br />
už 125 000 ton. Toto obdobie predstavovalo vrchol priemyselnej výroby.<br />
Štátne monopoly na dôležitý tovar – hlavne soľ a železo – boli ako kľúčové priemyselné<br />
odvetvia „znárodnené“, podobne ako v dnešnej dobe, no v čínskych dejinách to<br />
tak bolo už pred viac než 2 000 rokmi. Háky, pluhy, brány na vláčenie a kosy sa vyrábali<br />
v ohromných množstvách. V dvoch štátnych arzenáloch sa nachádzalo v tom<br />
čase 32 000 hotových výzbrojí v troch štandardných veľkostiach. Železo a oceľ sa používali<br />
pri stavbe mostov, práve tak ako pri stavbe 22 m vysokej železnej pagody.<br />
V severnej Číne boli vo veľkej miere rozšírené železné radlice a brány na vláčenie,<br />
čo značne zvyšovalo výnosy pri zbere úrody. V severných provinciách, kde bola pestovaná<br />
hlavne pšenica a proso, používali roľníci na výsev do rovnomerných riadkov<br />
mechanické stroje, ktoré pochádzali pravdepodobne z Indie. Bola to veľmi významná<br />
technická novinka, ktorá umožňovala nielen pletie buriny medzi riadkami,<br />
ale uľahčila aj zavlažovanie. Dovtedy sa sialo iba ručne. Sejací stroj, prinajmenšom<br />
jeho koncept, bol dovezený z Číny do Európy v 18. storočí.<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
OSOBNOSŤ<br />
Abd-ru-shin<br />
- život a dielo<br />
5. diel<br />
Monika Schulze<br />
V tomto čísle nášho časopisu prinášame poslednú časť životopisu nemeckého spisovateľa Oskara Ernsta<br />
Bernhardta, ktorý je známy predovšetkým ako autor svetonázorového diela Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu a s ním súvisiacich spisov. Napísal ich v období rokov 1923 – 1931 pod pseudonymom Abd-ru-shin (posledné<br />
úpravy však pochádzajú z neskoršieho obdobia). Dnes, rovnako ako v období pred druhou svetovou vojnou, niektorí ľudia<br />
nachádzajú v Posolstve Grálu poznanie, ktoré hlboko zasahuje ich vnútro. Abd-ru-shin však čitateľov svojich spisov vyzýva, aby<br />
„nebrali ohľad na rečníka, ale skúmali sami v sebe slová, ktoré prináša“. Týmito slovami odmietol kult osobnosti, ktorý by mal byť<br />
s ním spojený. Náš seriál teda možno chápať len ako skromný doplnok k štúdiu samotných diel. V jeho záverečnej časti zameriame<br />
našu pozornosť na tragický koniec životnej cesty Oskara Ernsta Bernhardta, keď sa jeho „dielo Grálu“ pokúsili zničiť prisluhovači<br />
nemeckého nacizmu. Už niekoľko rokov predtým však Abd-ru-shin musel urobiť ostrú deliacu čiaru medzi svojou snahou pomáhať<br />
ľuďom v ich duchovnej núdzi a ich požiadavkami, zväčša pozemského charakteru.<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
ÚSTUP ZO VŠETKÝCH<br />
ZDRUŽENÍ<br />
BBoli to zrejme neblahé skúsenosti<br />
z Heilbrunnu, vrcholiace útokmi zo<br />
strany „odpadnutých prívržencov“,<br />
ktoré Oskara Ernsta Bernhardta počas<br />
života na Vomperbergu viedli<br />
k rozhodnutiu, aby „Rád Grálu“ ani<br />
iné združenia naďalej nijako neviedol.<br />
Vedel, že ľudia, ktorých jeho dielo<br />
oslovilo, pociťovali silnú potrebu<br />
stretávať sa. Hrozilo však nebezpečenstvo,<br />
že by svoje konanie a myslenie<br />
príliš upriamovali na jeho osobu.<br />
To ho nakoniec primälo k tomu, aby<br />
sa dištancoval od všetkých združení –<br />
hoci ich úsilie „v spoločnej činnosti<br />
čoraz hlbšie vnikať do právd veľkého<br />
stvorenia“ uznával a vítal. Na túto<br />
tému sa vyjadril: 1<br />
„Keď aj združenia s radosťou vítam,<br />
predsa ich len nemôžem viesť, nemôžem<br />
sa na nich podieľať; pretože<br />
takéto úsilia prinášajú napokon vždy<br />
záväzky pre toho, okolo koho sa ľudia<br />
zoskupujú. Záväzky nejedného<br />
druhu, hoci len morálne (...) Musím<br />
byť a zostať voľný v tom, čo mám povedať!<br />
Vo všetkých mojich slovách<br />
a rozhodnutiach.<br />
Nesmiem byť pritom<br />
nútený brať<br />
ohľad na priania<br />
jednotlivcov alebo<br />
aj celých skupín,<br />
k čomu by došlo,<br />
keby som tým bol<br />
zaviazaný...“<br />
Podobné vyhlásenia<br />
však nijako<br />
nevylučovali ďalšie<br />
stretávanie sa<br />
poslucháčov a čitateľov<br />
jeho diela,<br />
skôr naopak. Postupne sa vytvorili<br />
„čitateľské kruhy“ a skupiny v mnohých<br />
mestách Nemecka, v Rakúsku,<br />
Švajčiarsku, vo Francúzku, v Brazílii,<br />
v bývalom Československu i v ďalších<br />
krajinách. V Nemecku bol v septembri<br />
1932 založený „Prírodno-filozofický<br />
spolok prívržencov Grálu“<br />
so sídlom v Berlíne. V názve spolku<br />
sa zámerne použil pojem „Prírodná<br />
filozofia“, aby prívrženci ihneď nepadli<br />
za obeť ideológii národného<br />
socializmu, ktorá už začala vystupovať<br />
voči všetkým „podozrivým“ zoskupeniam.<br />
Mária Bernhardt v roku 1937 pred „Domom Grálu“.<br />
V RUKÁCH NÁRODNÝCH<br />
SOCIALISTOV<br />
KKeď sa tlak NSDAP po „uchopení<br />
moci“ v roku 1933 neustále vyostroval,<br />
vedenie spolku sa v septembri<br />
1936 rozhodlo pre jeho rozpustenie.<br />
V júli 1937 – v rámci „očisťovacích<br />
akcií“ nacistického režimu – bol spolok<br />
úradne zakázaný, jeho dokumenty<br />
a majetok boli zabavené. Mnohí z tisícsto<br />
členov spolku sa museli podrobiť<br />
vypočúvaniu, pretrpieť hanobenie<br />
a „disciplinárne tresty“. V súvislosti<br />
s tým bolo zakrátko zlikvidované
OSOBNOSŤ<br />
mníchovské nakladateľstvo<br />
„Der Ruf“ a knihy a časopisy<br />
„v záujme ochrany národa<br />
a štátu“ zabavené. 2 Ďalšie šírenie<br />
spisov Abd-ru-shina<br />
bolo týmto na dlhý čas zastavené.<br />
Medzitým aj Oskar<br />
Ernst Bernhardt v Tirolsku<br />
pocítil prebiehajúci<br />
politický obrat. Svoju pozornosť<br />
na neho zamerali aj<br />
zástupcovia miestnej cirkvi:<br />
šírili obavy, že na Vomperbergu<br />
by mohli čoskoro tisícky<br />
„prívržencov Grálu“<br />
propagovať „pohanský svetonázor“.<br />
Cirkevní predstavitelia<br />
sa dokonca obrátili<br />
na štátne úrady, aby toto domnelé<br />
nebezpečenstvo odvrátili.<br />
To všetko podnietilo<br />
Oskara Ernsta Bernhardta<br />
v roku 1936 k nasledujúcej<br />
deklarácii: „Môj cieľ je duchovného<br />
charakteru! Avšak<br />
neprinášam žiadne nové náboženstvo,<br />
nechcem založiť žiadnu<br />
novú cirkev, tým menej nejakú sektu,<br />
lež podávam vo všetkej jednoduchosti<br />
jasný obraz samočinného pôsobenia<br />
stvorenia, ktoré nesie Božiu vôľu,<br />
z čoho môže človek zreteľne poznať,<br />
ktoré cesty sú pre neho dobré. (...) Politické<br />
priania a názory sú mi taktiež<br />
úplne vzdialené, pretože k tomu mi<br />
chýba nutné porozumenie (...) Útočište<br />
mieru! Prameň novej sily! – toto<br />
vytvoriť na Vomperbergu v Tirolsku je<br />
Po zatknutí Abd-ru-shina a po obsadení Osady Grálu v marci<br />
1938 uskutočnila SA v júni 1938 oficiálne zabavenie.<br />
mojím jediným úsilím a to môže každému<br />
človeku a tým aj každej rodine<br />
a každému štátu priniesť len úžitok.“<br />
Avšak vývoj v „Nemeckej ríši“, kde<br />
narastal Hitlerov vplyv, sa nedal zastaviť.<br />
Po anektovaní Rakúska mali<br />
drábi národno-socialistického režimu<br />
voľné ruky, aby siahli aj na Oskara<br />
Ernsta Bernhardta, jeho majetok<br />
a predovšetkým na jeho pôsobenie<br />
ako Abd-ru-shina: 12. marca 1938<br />
obsadila SA osadu na Vomperbergu<br />
a Oskara Ernsta Bernhardta<br />
umiestnilo do vyšetrovacej<br />
väzby v Innsbrucku.<br />
Dodatočne predložený<br />
„príkaz na ochrannú<br />
väzbu“ z Berlína s dátumom<br />
14. 4. 1938 bol odôvodnený<br />
tým, že Abd-ru-shin „sa realizoval<br />
pre zakázaný Prírodno-filozofický<br />
spolok“.<br />
Na dôvažok k tomu sa vykonštruovalo<br />
trestné konanie<br />
proti „nepriateľovi<br />
štátu a národa“. 3 Rodina<br />
Oskara Ernsta Bernhardta<br />
musela ihneď opustiť svoj<br />
dom a osadu. Ďalší obyvatelia<br />
osady museli po tom,<br />
čo SS v júni 1938 prehlásilo<br />
osadu za „Gauschulunsburg“<br />
(oblastné školiace<br />
stredisko), toto miesto v čo<br />
najkratšom čase opustiť.<br />
V septembri 1938 bol Oskar<br />
E. Bernhardt prepustený<br />
z vyšetrovacej väzby. Po<br />
prepustení sa však nestal slobodným<br />
občanom: bol mu predpísaný nútený<br />
pobyt mimo (vtedajších) rakúskych<br />
hraníc. Ešte v deň prepustenia opustil<br />
so svojou rodinou Innsbruck a našiel<br />
prístrešie u vyznavačov Posolstva<br />
Grálu – najprv (do marca 1939)<br />
na statku neďaleko mesta Görlitz na<br />
Neiße (Lužicko), potom v Oberkipsdorfe,<br />
v Saskom rudohorí.<br />
Napriek vplyvu desivého diania<br />
a trvalého sledovania Gestapom<br />
PREDNÁŠKA ABD-RU-SHINA VO VIEDNI <br />
Po prvýkrát hovoril Abd-ru-shin 16. a 18. marca v slávnostnej sále rakúskeho spolku lekárnikov na tému „Tajomstvo<br />
človeka“. Pekná sála bola po obidva razy už pol hodinu pred začiatkom husto nabitá mimoriadne skvelým<br />
publikom. (...) Medzi poslucháčmi bolo možné vidieť veľa vysokých úradníkov, ako aj známe osobnosti umenia<br />
a vedy. Obe prednášky pôsobili ako významná udalosť. Počas jeden a pol hodiny trvajúcich prednášok zotrvávali<br />
poslucháči v napätí a v tichosti, celkom zaujatí strhujúcim rozprávaním. Obidve prednášky skončili návalom<br />
úprimného nadšenia, takže Abd-ru-shin dokázal len s námahou opustiť dom postranným východom.<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
OSOBNOSŤ<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Zatiaľ čo Abd-ru-shin bol vo vyhnanstve v Sasku, viala nad Osadou Grálu<br />
ako „oblastným školiacim strediskom“ vlajka národných socialistov.<br />
(opakovane bol vypočúvaný s cieľom<br />
nájsť dôvody na jeho vykázanie<br />
do koncentračného tábora) našiel<br />
predsa len silu venovať sa svojmu<br />
hlavnému dielu Vo svetle Pravdy,<br />
aby ho upravil do definitívnej podoby<br />
pre povojnovú dobu. Svojím<br />
postojom tak potvrdil vetu zo svojho<br />
prehlásenia z 22. októbra 1939:<br />
„Všetko, aj zlé prežitie patrilo k tomu,<br />
aby sa potom diela z vlastného prežitia<br />
mohli zaodieť do správnych slov,<br />
v ktorých som ja ako navonok najvzdialenejšie<br />
pozemské rydlo Božej<br />
vôle pôsobil pre nové zjavenie nevyhnutného<br />
vedenia.“<br />
TRPKÝ<br />
POZEMSKÝ<br />
KONIEC<br />
PPočas dvoch rokov vyhnanstva<br />
v Kipsdorfe<br />
vzniklo čiastočne prepracované,<br />
v základných<br />
črtách však nezmenené Posolstvo<br />
Grálu „Vo svetle Pravdy“, ktoré<br />
sa ako vydanie „z poslednej ruky“<br />
stalo Abd-ru-shinovou poslednou<br />
vôľou. Sotva si vieme predstaviť, ako<br />
veľmi jeho autor v podmienkach<br />
svojho vyhnanstva trpel. Prispel<br />
k tomu okrem iného aj zákaz návštev<br />
pre vyznavačov Posolstva Grálu.<br />
Len ojedinelí našli možnosti, ako zákaz<br />
obísť a v posledných rokoch ho<br />
predsa len navštívili. Pri všetkom<br />
útlaku vyvolanom tragicky pomýleným<br />
vývojom v Nemecku, ktorému<br />
padlo za obeť aj jeho dielo a pôsobenie,<br />
zostal návštevníkom v pamäti<br />
dojem jeho nezlomne dobrotivej bytosti.<br />
Vnútorné napätie a nesmierna<br />
záťaž spôsobená tým, že<br />
mu bolo bránené v jeho<br />
pôsobení, neostali<br />
napokon bez následkov<br />
aj v telesnej<br />
oblasti – v novembri<br />
1941 si vynútili<br />
pobyt v nemocnici<br />
v Drážďanoch. Lekári<br />
nedokázali diagnostikovať<br />
nijaké fyzické<br />
príčiny, a podvolili sa<br />
prianiu pacienta vrátiť sa „domov“,<br />
Abd-ru-shin v lete 1940<br />
ROZHOVOR S ABD-RU-SHINOM: <br />
Abd-ru-shin je muž niečo vyše päťdesiatročný, skromný, vždy starostlivo oblečený, je láskavý a veselý a bystrého ducha.<br />
... Už na začiatku rozhovoru sa prejaví jeho bytosť a charakter. ... Jeho idea (ako pomôcť ľudstvu,- pozn. redakcie) sa<br />
silne odkláňa od bežných ideí. Hovorí, že nestelesňuje nijakú sektu, nijakú slobodomurársku lóžu alebo dokonca antikresťanstvo,<br />
ako s úsmevom dodáva; lež hnutie je niečím, čo stojí celkom samo pre seba a nemá do činenia so žiadnym<br />
iným. Naopak: sektárstvo neprichádza do úvahy, odmieta sa. Učenie stavia na logických zákonoch. Náš svet a prírodné<br />
zákony sú nevyhnutným obrazom vôle, ktorá vychádza z Božského.- „Politika a strany?“ – „To dnes nemá žiaden zmysel,<br />
všetko predsa dopadne ináč, ako si ľudia myslia!“ Toto predpokladá a chce to vo svojom učení dokázať, nie prorokovaním,<br />
lež na základe pôsobenia duchovných zákonov. – „Teda predsa nejaké náboženstvo?“ – „Nie tak, ako si to človek<br />
predstavuje“, vraví a urobí odmlku, „...Každý, kto sa snaží preskúmať zákony života, narazí nevyhnutne na Boha, na silu,<br />
alebo ako to už len chce nazvať a pri tomto poznaní ho to núti na kolená, či chce alebo nie.“ – Nebojuje s cirkvami, ako sa<br />
mu to z istých kruhov zazlieva. Váži si presvedčenie každého človeka, usiluje však o také náboženstvo, ktoré by malo<br />
byť dedičstvom všetkých ľudí v rámci absolútnej prirodzenosti, pričom vylučuje akúkoľvek dogmu. Vznáša sa pred ním<br />
praobraz slobodného človeka (...) Nedávno Abd-ru-shin predniesol kruhu pozvaných hostí zaujímavé prednášky, ktoré<br />
sa uskutočnili v drevenej budove na tento účel postavenej...“
OSOBNOSŤ<br />
LITERÁRNE DIELO <br />
OSKARA ERNSTA BERNHARDTA<br />
(najdôležitejšie tituly v chronologickom slede)<br />
Južný štít „Švajčiarskeho dvora“<br />
v Oberkipsdorfe. Vo verande na<br />
prvom poschodí sa nachádzala<br />
pracovňa Abd-ru-shina.<br />
teda do Kipsdorfu. Tam dňa 6. decembra<br />
1941 v popoludňajších hodinách<br />
Abd-ru-shin opustil túto<br />
zem. – Jeho prianie vrátiť sa domov<br />
znamenalo ísť v ústrety cieľu, ktorý<br />
je nášmu svetu nesmierne vzdialený.<br />
– Koniec seriálu –<br />
Monika Schulze<br />
Hrobka Abd-ru-shina v tvare pyramídy<br />
na Vomperbergu<br />
Poznámky a literatúra:<br />
(1) Časopis „Der Ruf“, číslo 1-2/1927<br />
(2) Akciu uskutočnila „Tajná štátna polícia –<br />
vedenie štátnej polície Mníchov“, správa<br />
číslo 74755/37 II 1 E/Br. (Mníchov 12. august<br />
1937).<br />
(3) „Župným vedúcim“ resp. prokuratúrou<br />
Zemského súdu Innsbruck. Vo februári<br />
1941 bolo predbežné vyšetrovanie zastavené,<br />
dokumenty zhoreli pri leteckom<br />
útoku na Innsbruck.<br />
1906 Z ďalekých krajín – zážitky z ciest a poviedky (zväzok 1 a 2)<br />
1908 Náramok. Annita. Dve novely<br />
Medzi cudzími národmi (román)<br />
Má dať - Dal (dráma)<br />
1909 Bajadéra (dráma)*<br />
Perla z háremu (román)<br />
Knieža háremu alebo tajomstvo obchodníka s dievčatami (román)<br />
Indický fakír (dráma)*<br />
Salónni zbojníci (dráma)*<br />
Človek bez vlasti - divadelná hra v štyroch dejstvách*<br />
Poctený cenou (román)<br />
Rhada (novela)<br />
1911 Dezertér (dráma, v spolupráci s Cl. Schott)<br />
V zajatí fakírov (román)<br />
Vychvaľovaný človek (Farce, Schwank)* - (Pseudonym Kurt Valkenau)<br />
V ťažkom podozrení (román)<br />
1913 Korisť (divadelná hra)*<br />
1917 V putách zeme (veselohra)*<br />
1918 Dobrodruh (divadelná hra)*<br />
Bláznovo zlato (veselohra)*<br />
1919 Indická Vestálka (divadelná hra)*<br />
Prekliaty (divadelná hra)*<br />
1920 Planúca hviezda (divadelná hra)*<br />
Škorpión (divadelná hra)*<br />
Údolie neviditeľného (činohra) (v úprave pre film: „Stratená cesta“)<br />
Séria románov upravovaných pre film v nakladateľstve Blockhaus:<br />
„Lady Hamilton“ (podľa A. Dumasa st.)<br />
- Voľné spracovanie podľa Dostojevského predlôh:<br />
Bratia Karamazovovci, Raskoľnikov – Zločin a trest<br />
1921 Fantázia o démonoch (divadelná hra)*<br />
1922 Diamanty (divadelný rukopis)<br />
V putách zeme (vydané v knižnej forme)<br />
* označuje divadelné hry, ktoré sú uvedené v renomovaných literárnych<br />
encyklopédiách v Nemecku do roku 1968<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
NÁZORY<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 19/2009, vyšlo 1. 3. 2009.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk, mobil: 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno)<br />
Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Ján Dobrota, Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Mária Majerová, Mária Pesselová, Rastislav Podivinský,<br />
Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, n.o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, n.o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Ľuboš Záhora (Košice)<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík (Košice), Mario Comisso (Košice),<br />
Jozef Lehotkai (Ráztočno), Kristýna Franková (Brno),<br />
Alena Nairn (Praha), Pavel Patloch (Karviná)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrace:<br />
• iStockphoto: pederk (titul)<br />
• Wikimedia Commons/Wikipedia.org: Botaurus-Stellaris (6); Rasbak (6);<br />
Charles O‘Rear, California (10); Serg!o (10); J. Cameron (14); Julius Schnorr<br />
von Carolsfeld (15); Christopher Walsh, Harvard Medical School (18); José-<br />
Manuel Benito (18); NASA (19); Amgervinus, Martin Schongauer (21);<br />
Gerard and Stetson (24); Jean-Martin Charcot (25); Hieronymus Bosch,<br />
Sedm smrtelných hříchů, r. 1485 (30–31); Abbe Huc & Gabert (40)<br />
• Dreamstime: Pavel Losevsky, Moskva, Rusko (2); Hallgerd (5); Galina<br />
Korolenko, Moscow, Russian Federation (7); Ed Phillips, Warwick, United<br />
Kingdom (7); Kucsma Gábor, Miskolc, Hungary (8); Niderlander (20);<br />
Marcin Pwainski, Krościenko Wyżne, Poland (22); Stephen Strathdee,<br />
Vancouver, Canada (23);<br />
• www.sxc.hu: Breaza, Romania (11); Ove Tøpfer, Fredrikstad, Østfold,<br />
Norway (11); Robbie Owen-Wahl, United Kingdom, Kazakhstan (12);<br />
Sophie, Montreal, Quebec, Canada (13); Lars Sundström, Lund, Skane,<br />
Sweden (13); Fons Reijsbergen, Leidschendam, zh, Netherlands (14–15);<br />
Sophie, Montreal, Quebec, Canada (16); Rodolfo Clix, Sao Paulo, Sao<br />
Paulo, Brazil (19);<br />
• Kristýna Franková (3); • Vojtěch Zavadil (27–29, 48)<br />
• Hospic archív (32–36); • GralsWelt (38–45)<br />
• S láskavým súhlasom Najvyššieho purkrabství Pražského hradu (37)<br />
• Jar, veľká voda, olej na plátne, 1897, Izák Iljič Levitan, Treťjakovská galéria,<br />
Moskva, Rusko (zadná strana obálky)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svet.gralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />
súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme<br />
radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Transplantácia pečene –<br />
áno, či nie?<br />
Jeden môj priateľ má rakovinu pečene<br />
a podľa lekára má iba jedinú šancu na<br />
prežitie, keď pôjde na transplantáciu.<br />
Sám doposiaľ dúfa, že môže zmenou<br />
svojho spôsobu života, výživy a duševnou<br />
činnosťou prekonať aj svoju chorobu.<br />
Čo môžem urobiť, aby som mu<br />
pomohol pri jeho rozhodnutí?<br />
Ako ukazuje aj naše interview<br />
„Nechcel som umrieť“, rozhoduje sa<br />
mnoho ľudí pre transplantáciu orgánu<br />
bez toho, aby vedeli, čo sa pri<br />
tomto zákroku deje a čo sa potom<br />
pre nich zmení – predovšetkým, že<br />
už nebudú môcť žiť bez liekov, budú<br />
musieť počítať s fyzickými i psychickými<br />
následkami a tiež nebudú mať<br />
žiadne vyhliadky, že dosiahnu úplné<br />
zdravie. Detailná informovanosť<br />
o všetkých podmienkach transplantácie<br />
orgánov je preto snáď najlepšou<br />
pomocou pri rozhodovaní – a zároveň<br />
aj istou ochranou pred „bolestivým<br />
prebudením“, po ktorom už nie<br />
je možné urobiť krok späť. Ale tak<br />
ako vždy, keď sa niekto rozhoduje<br />
v takej ťažkej životnej situácii – najviac<br />
pomáha dobré priateľstvo, ktoré<br />
rešpektuje rozhodnutie so všetkými<br />
jeho následkami.<br />
(red)<br />
Prelomový rok 2012<br />
V poslednej dobe často počúvam<br />
o roku 2012, ktorý by mal na Zemi<br />
znamenať koniec vlády rozumu<br />
a nastolenie „Zlatého veku“. O tomto<br />
letopočte hovorí údajne aj kalendár<br />
Mayov, Indiáni kmeňa Hopi a indické<br />
náboženstvá. Je na týchto proroctvách<br />
niečo pravdy?<br />
(meno v redakcii)<br />
Práve ľudia, ktorí očakávajú zmenu<br />
pomerov, opätovne uvádzali a uvádzajú<br />
letopočty a dátumy, ktoré by<br />
mali priniesť veľké zmeny. V minulosti<br />
sa však datované proroctvá ukázali<br />
viac-menej ako falošné.<br />
Mayovia používali rôzne kalendáre,<br />
ktoré sa pri výpočte dní opierali<br />
o dvadsiatkový systém, a určité<br />
dátumy sa opakujú vždy po 52 rokoch.<br />
Jedna taká perióda mayského<br />
kalendára končí v roku 2012. Avšak<br />
nalinkovať určité očakávania je čistou<br />
špekuláciou. Rovnako pochybné<br />
je odvolávať sa v tejto súvislosti na<br />
Indiánov kmeňa Hopi. Craig Carpenter,<br />
ktorý je známy šírením ich<br />
mierového posolstva, na dotaz odpovedal,<br />
že o význame roku 2012 nevie<br />
nič zvláštneho.<br />
Vyzerá to, že v určitých kruhoch<br />
dochádza opakovane k búrlivým<br />
špekuláciám, ktoré trvajú, pokým<br />
dátum takých proroctiev nevyprší.<br />
Napriek tomu by sme nemali prehliadnuť<br />
skutočnosť, že v mnohých<br />
ohľadoch skutočne smerujeme k výrazným<br />
udalostiam napriek tomu,<br />
že dohľadné zmeny nemožno spájať<br />
s konkrétnym dátumom. V časopise<br />
Svet Grálu opätovne poukazujeme<br />
na veľké, zásadné problémy nášho<br />
sveta, napríklad v oblasti ekológie,<br />
vplyv populačnej explózie, alebo oblasť<br />
hospodárstva, kde náš peňažný<br />
systém môže vyústiť do katastrofy.
NÁZORY<br />
Mali by sme sa teda dobre pripraviť<br />
na to, že sa životné podmienky<br />
v dohľadnej dobe zmenia, no nenechajme<br />
sa zmiasť „termínmi“. Naša<br />
budúcnosť nepodlieha predurčenému<br />
plánu, ale je otvorená – to znamená,<br />
že ju svojimi rozhodnutiami môžeme<br />
ovplyvniť.<br />
(red)<br />
Kto bol Abd-ru-shin?<br />
Kúpil som si tri zväzky knihy „Vo svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu“. Veľmi zaujímavé,<br />
ale kladiem si otázku: Odkiaľ<br />
má autor, Abd-ru-shin, svoje vedenie,<br />
ktoré predsa človeku vôbec nemôže<br />
byť dostupné? Hovorí, ako by on<br />
osobne mohol všetko vidieť z božského<br />
pohľadu. Je snáď prorokom, podobne<br />
ako Hildegarda z Bingenu? Aký bol<br />
priebeh jeho života a prečo tak vysoko<br />
vyniká? Pripadá mi, ako by bol<br />
druhým Ježišom! Čo znamená meno<br />
Abd-ru-shin v preklade? Je to mnoho<br />
otázok, ale prosím o odpoveď!<br />
(meno v redakcii)<br />
Pravdepodobne každý, kto Posolstvo<br />
Grálu nečíta len povrchne, ale<br />
zahĺbi sa do neho, si niekedy kladie<br />
podobné otázky.<br />
Pokiaľ ide o životnú dráhu Abd-ru-<br />
-shina (občianskym menom Oskar<br />
Ernst Bernhardt), od 15. čísla Sveta<br />
Grálu sme uverejnili seriál, končiaci<br />
v tomto čísle, v ktorom sa môžete dočítať<br />
o všetkých podstatných údajoch<br />
o jeho živote: Narodil sa v Bischofswerde<br />
(neďaleko Drážďan), najskôr<br />
bol obchodníkom, neskôr bol činný<br />
ako spisovateľ cestopisov a divadelných<br />
hier. Počas prvej svetovej vojny<br />
bol internovaný v anglickom zajateckom<br />
tábore (na ostrove Man), kde sa<br />
v ňom zrodilo želanie priniesť ľudstvu<br />
duchovné vedenie, ktoré nosil<br />
v sebe. V dvadsiatych rokoch potom<br />
začal pod menom Abd-ru-shin písať<br />
prednášky svojho Posolstva Grálu.<br />
Pre Abd-ru-shina bolo vždy dôležité,<br />
aby do stredu pozornosti nebol<br />
stavaný on, ale jeho učenie. Bol<br />
odporcom akéhokoľvek kultu osobnosti.<br />
Meno Abd-ru-shin si zvolil<br />
ako upomienku na svoj pozemský<br />
život, ktorý prežíval ako arabské<br />
knieža za čias Mojžiša. Tento život<br />
mu slúžil ako príprava pre zvestovanie<br />
jeho „Posolstva Grálu“ v 20. storočí.<br />
Meno Abd-ru-shin znamená<br />
„služobník svetla“.<br />
K otázke pôvodu svojho vedenia<br />
poukazuje Abd-ru-shin na to, že to,<br />
čo prináša, nie je zostavené z cudzích<br />
prameňov, ale že čerpá sám zo<br />
seba. A že tiež nie je ani prorokom<br />
v bežnom slova zmysle: „To, čo hovorím<br />
vo svojich prednáškach, hovorím<br />
v presvedčení sám zo seba. A ak<br />
možno v nich nájsť podobnosti s rôznymi<br />
inými náboženstvami, tak som<br />
z nich v žiadnom<br />
prípade<br />
nečerpal. Ale<br />
teší ma, keď sa<br />
v nich tieto podobnosti<br />
nachádzajú.<br />
Z týchto dôvodov stále vyzývam, že<br />
sa majú skúmať slová, nie však všímať<br />
si rečníka!“<br />
Kto dokáže prijať Posolstvo Grálu<br />
z presvedčenia, pretože pravdu toho,<br />
čo v ňom je uvedené, nachádza aj vo<br />
svojom vlastnom živote, alebo že<br />
to zodpovedá jeho vlastnému cíteniu,<br />
ten môže – sám zo seba – dôjsť<br />
aj k poznaniu, kde má Posolstvo<br />
Grálu svoj pôvod, prípadne aký bol<br />
vnútorný pôvod Abd-ru-shina na<br />
zemi. To však musí byť vlastné poznanie,<br />
ktoré vôbec nemožno nahradiť<br />
počúvaním alebo čítaním<br />
úvah na túto tému.<br />
(red)<br />
UMENIE KOMIKA<br />
Je dačo iné vedieť sa usmievať a dačo iné vysmievať sa. V úsmeve je obsiahnuté<br />
pochopenie i láska, najväčšie predpoklady umenia. A preto je skutočná<br />
komika veľkým umením, pretože nesmie byť zlá. Dokáže vnímať i najbiednejšiu<br />
ľudskú trosku, vidieť v nej človeka, pochopiť i jej dušu. Každý chce byť<br />
v dačom kráľom, i keby v živote bol len panským kočišom. Keď zhasnú svetlá<br />
v hľadisku a zdvihne sa opona, kto z nás vie, na koľko životov sa díva? Prečo<br />
práve toto gesto a prečo nie iné, prečo toto zdôraznenie, prečo? Vidíme len postavu<br />
hry, malého človeka, ktorý pred nami žije svoj život v komickom zlomku,<br />
časť nás všetkých, ktorí sme tak často dokonale komickí a smejeme sa vlastne<br />
svojim chybám, pretože sa na seba nevieme dívať. A ten, ktorý svojím umením<br />
stvoril tú postavičku s takou istotou, lebo vie pochopiť jej dušu, pozná korene<br />
jej konania, ten by azda vedel rozprávať, že niekde žije človek podobný. Azda<br />
sa s ním stretáme, azda ho pozdravujeme a zhovárame sa s ním. A predsa ho<br />
nedokážeme vidieť tak, ako ho vidí on. Prečo je to tak? Pretože v druhých<br />
ľuďoch hľadáme len to, čo v nich chceme nájsť, a vôbec nie to, čo v nich naozaj<br />
je. Lebo to by značilo odosobniť sa, prestať sa dívať len sebeckým pohľadom<br />
svojich inštinktívnych lások a nenávistí a stať sa múdrym. Aké dobré by<br />
bolo poznanie, že každý človek, s ktorým sa stretáme, je v dačom lepší ako<br />
my. A predsa – i keď to uznávame – nemáme nič iné na starosti ako zisťovať,<br />
v čom je ten človek horší ako my. Herectvo komika je vo svojej dokonalej forme<br />
úžasnou objektivizáciou, hľadaním stavu duše, z ktorého vyplýva tomu alebo<br />
onomu z nás to tak často naivné presvedčenie, že žijeme dobrý život a že je veľa<br />
ľudí, ktorí sa nám nemôžu rovnať. Lebo si nevieme priznať, na aké hlúposti<br />
sme to pyšní, aké nezmyselnosti nám dodávajú pocit uspokojenia a aká malá<br />
úbohosť sa skrýva v našom jadre. Nájsť tento stav duše a glosovať ho s úsmevom,<br />
to je veľké umenie.<br />
(meno v redakcii)<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
NA ZÁVER<br />
HODNOTA SLOV<br />
A PRESVEDČENIA<br />
VOJTĚCH ZAVADIL<br />
P<br />
ri dvojmesačnom pobyte medzi<br />
indiánmi kmeňa Yek-wana<br />
voľne žijúcimi v pralesoch Venezuelskej<br />
Guayany som mal možnosť si<br />
uvedomiť jednu podstatnú vec: je to<br />
váha slova. Až na tomto „ozdravnom<br />
pobyte“ som si plne uvedomil fakt,<br />
s akou ľahkovážnosťou v našom svete<br />
zaobchádzame s rečou. Indiáni berú<br />
svojím prirodzeným spôsobom slová<br />
druhých celkom vážne a rovnako<br />
vážne myslia aj to, čo sami hovoria.<br />
Slovo tu má váhu, je podložené vnútorným<br />
hnutím, je podložené odkazom.<br />
Väčšinou im chýba aj zmysel pre<br />
dvojzmysly a skrytú iróniu, rovnako<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009<br />
ako pre vypočítavosť, skrytú pod pretvárkou.<br />
Preto sa tak často stali obeťami<br />
klamstiev a postranných úmyslov<br />
zo strany belochov. Iste nemá<br />
zmysel pokúšať sa ich spôsob života<br />
napodobňovať; napriek tomu je tu<br />
niečo, čo aj nás môže priviesť k zamysleniu,<br />
pretože ich priamočiarosť<br />
pramení z prostoty zmýšľania.<br />
Prírodnými národmi sa môžeme<br />
inšpirovať nielen pokiaľ ide o vážnosť,<br />
akú prikladajú hovorenému slovu, ale<br />
aj v humore. Indiáni, ktorých som mal<br />
možnosť bližšie spoznať, nepoužívajú<br />
humor na výsmech alebo potupenie,<br />
napriek tomu je tento humor na náš<br />
uhladený vkus veľmi, veľmi priamočiary.<br />
Často si robia žarty z najrôznejších<br />
neprirodzeností v niečom<br />
konaní, a triafajú do čierneho. Humor<br />
funguje ako ozdravný prvok ich<br />
spoločenstva. Ako by nám prospel<br />
taký druh priamočiareho humoru!<br />
Vo vzájomnej úprimnosti i tolerancii,<br />
v prijatí chýb druhých i v priateľskom<br />
upozornení na ne.<br />
Ľudia, ktorí určitým spôsobom<br />
holdujú ľahkovážnemu rozprávaniu,<br />
často svoje správanie obhajujú či<br />
ospravedlňujú: „predsa tu nebudeme<br />
sedieť ako zarezaní“, „predsa sa nebu-<br />
deme stále baviť o vážnych veciach“,<br />
prípadne tým, že by si inak nemali<br />
čo povedať s ľuďmi, ktorí nie sú „na<br />
duchovnej ceste“. Tak klamú sami<br />
seba – vôbec nejde o zavádzanie hovoru<br />
na „duchovné témy“ za každú<br />
cenu alebo o mlčanie. Naše snaženie<br />
nevyžaduje, aby sme sa stali mlčanlivými<br />
alebo zamĺknutými, rovnako<br />
ako dnešný svet od nás nežiada, aby<br />
sme plytvali zbytočnými slovami. Tá<br />
polarita je inde. Ľahkovážny rozhovor<br />
nie je opakom rozhovoru na duchovnú<br />
tému; je ním bezduchý rozhovor,<br />
absencia reči podloženej živým<br />
cítením, v ktorej je človek plne prítomný<br />
svojím duchom.<br />
Skúsme brať slová svoje i ľudí okolo<br />
seba skutočne vážne. Poďme všetkému<br />
až na koreň, hľadajme motiváciu<br />
a nebojme sa podľa nej konať.<br />
Potom uvidíme, že po počiatočnom<br />
prekvapení budú – prinajmenšom<br />
niektorí – v našej<br />
prítomnosti ľahkovážnosťou<br />
šetriť.<br />
Vojtěch Zavadil
Z<br />
času na čas sa v živote človeka vyskytnú silné momenty,<br />
ktoré na okamih zatlačia do úzadia všetky<br />
všedné myšlienky a na chvíľočku sa z hlbín vnútra vynorí<br />
myšlienka o zmysle jeho bytia. Sú to mocné okamihy, keď<br />
sa k slovu prihlási dovtedy netušený duch človeka. Tieto posvätné<br />
okamihy sa môžu stať bodmi obratu v jeho živote. Keď<br />
sa spojí vonkajšie vedomie s vnútorným, dovtedy nedôležité<br />
otázky sa stanú otázkami životne dôležitými a človek zatúži<br />
dozvedieť sa všetko o svojom pôvode a účele bytia. Vydáva sa<br />
na cestu. Hľadať odpovede na otázky prýštiace z hlbín jeho<br />
duše. Sťa vyprahnutý začne vpíjať do seba všetko o svete,<br />
ktorému dovtedy nevenoval pozornosť. Ako každý vysmädnutý<br />
aj on bude spočiatku túžiť v prvom rade uhasiť si smäd<br />
a kvalite vody nebude venovať pozornosť. Ale onedlho, pokiaľ<br />
ostane bdelý, si uvedomí rozdiely v jej kvalite. Podobne to je<br />
aj s informáciami o nadpozemskom svete, ktoré sú k dispozícii<br />
v neprebernom množstve. Ich kvalitu nedokáže obsiahnuť<br />
svojimi zmyslami, môže ju jedine vycítiťw. Na ceste, po ktorej<br />
začal kráčať, časom zatúži stretnúť niekoho, kto mu bude<br />
rozumieť. Niekoho, kto sa na cestu hľadania vydal skôr a kto<br />
mu vie poradiť. Radosť zo stretnutia môže občas spôsobiť, že<br />
bez toho, aby si to spočiatku uvedomil, začne kráčať cestou<br />
svojho blížneho. Tá však nemusí byť vždy správna. Uvedomí<br />
si, že sa musí naučiť kráčať sám a nespoliehať sa iba na rady<br />
skúsenejšieho. Keď sa k tomu odhodlá, bude môcť v Posolstve<br />
Grálu nájsť pochodeň, ktorá mu osvetlí jeho cestu, aby na nej<br />
nezablúdil a došiel do cieľa.<br />
Knižná ponuka<br />
Abd-ru-shin<br />
VO SVETLE PRAVDY - POSOLSTVO GRÁLU<br />
5. slovenské vydanie - jednozväzkové, august 2005,<br />
832 strán, tvrdá väzba, prebal,<br />
cena 15,93 € (480 Sk),<br />
vydal EFEZUS s.r.o. Slovenská Ľupča<br />
Audio/MP3<br />
Abd-ru-shin<br />
VO SVETLE PRAVDY - POSOLSTVO GRÁLU<br />
Diely I a II<br />
Zvuková nahrávka vo formáte MP3.<br />
Vydal EFEZUS s.r.o. Slovenská Ľupča.<br />
Diel I, cena 8,30 € (250 Sk)<br />
Diel II, cena 14 € (422 Sk)
Ó, ako človek občas túži uniknúť z toho nechutne nadneseného,<br />
jalového mlátenia prázdnej slamy, ako sa mu chce utiecť<br />
k mlčanlivosti prírody, do trestaneckej mĺkvoty dlhej,<br />
húževnatej práce, do nemoty tvrdého spánku, opravdivej<br />
hudby a tichého dotyku srdca, onemeného z prekypujúcej nehy.<br />
Boris Pasternak, Doktor Živago
Change language