SG07
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
Reinkarnácia – prečo si nespomíname?<br />
Ak existuje reinkarnácia - prečo si nespomíname na svoje minulé životy?<br />
A má zmysel si tieto spomienky privolávať pomocou hypnotických sedení?<br />
Človek začína nový pozemský život s prirodzenosťou dieťaťa - nemá poznanie<br />
o pádoch a víťazstvách z minulých životov. Ale prečo je to tak?<br />
SVET GRÁLU č. 8<br />
vychádza 1. júna 2006<br />
Duša, láska, sexualita<br />
rozhovor s MUDr. Černákovou<br />
Dnešná presexualizovanosť je nielen v rozpore<br />
s etikou, ale aj s vedeckými poznatkami o psychosexuálnom<br />
vývoji človeka. MUDr. M. Černáková<br />
hovorí o vplyve sexu na psychiku teenagerov<br />
a o hormonálnej antikoncepcii.<br />
Veľkonočné ostrovy<br />
Nielen gigantické sochy, ale aj trpký predobraz<br />
zániku našej civilizácie. Kedysi bohatý lesnatý<br />
ostrov sa nemúdrym hospodárením zmenil<br />
na pustatinu a hrdí stavitelia sôch na živoriaci<br />
kmeň. A čo my?<br />
Aký drahý je lacný nákup?<br />
titulná téma:<br />
Lacný tovar nízkej kvality nie je stratou iba pre<br />
kupujúceho. Je príspevkom na ochudobnenie<br />
vlastného národa a bohatnutie neľútostných<br />
globálnych firiem. Rozhodujeme pritom my<br />
spotrebitelia – nie politici ani manažéri.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt a francúzsky<br />
Monde du Graal, ktoré<br />
si vo svojich krajinách získali<br />
už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
6/2006 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
Grál – legenda<br />
nebo skutečnost?<br />
SVěT GRÁLU<br />
prosinec 2005 – únor 2006 · číslo 6<br />
<br />
7/2006 SVET GRÁLU<br />
strana 5<br />
Filipínské operace bez skalpelu<br />
strana 8<br />
Co je to duchovní léčení?<br />
strana 13<br />
Respektovat a být respektován<br />
SVET GRÁLU<br />
<br />
Ledový déšť<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 27<br />
Pomoci z onoho světa<br />
strana 30<br />
strana 36<br />
Putování do země jitřní II.<br />
marec – máj 2006 · číslo 7<br />
Výskum geopatogénnych zón,<br />
agrolasera a harmonizovanej vody<br />
strana 5<br />
cena 78 Kč<br />
Krv a jej tajomstvá<br />
strana 8<br />
Podzemný svet<br />
strana 17<br />
Katari, kacíri<br />
a zánik hradu Montségur<br />
strana 25<br />
Výuka podľa Montessori<br />
strana 30<br />
cena 87 Sk<br />
Nevítaný hosť<br />
Duchovný rozmer interrupcie<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
SVET GRÁLU · 7/2006<br />
R O Z H O V O R<br />
Výskum geopatogénnych zón,<br />
agrolasera a harmonizovanej vody<br />
Môže kryštál ovplyvniť kvalitu pitnej vody?<br />
Aký význam má ožarovanie rastlín laserom? 5<br />
Ž I V O T<br />
Krv 8<br />
Ž I V O T<br />
Tajomstvo krvi 11<br />
T É M A<br />
Nevítaný hosť<br />
Je pre dieťa niekedy lepšie, ak vôbec<br />
nepríde na svet? Aké sú následky zásahu<br />
ľudskej ruky proti narodeniu dieťaťa? 14<br />
F O T O G R A F I E<br />
Podzemný svet<br />
Tam dole vládne po desaťtisíce rokov<br />
ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne<br />
kvapka vody, trpezlivo stavajúca svoj<br />
kvapeľ. 17<br />
T É M A<br />
Antikoncepcia na miske váh 20<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 24<br />
H I S T Ó R I A<br />
Katari, kacíri a zánik hradu Montségur 25<br />
R E P O R T Á Ž<br />
Výuka podľa Montessori<br />
Škola Montessori vychádza<br />
z prirodzených vývojových stupňov<br />
a záujmov dieťaťa. 30<br />
V Ý C H O V A<br />
Montessori – Pomôž mi, aby som to zvládol sám! 34<br />
H I S T Ó R I A<br />
Gréci – Pytagoras a hermetické náuky 37<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitateľov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Duchovná láska 42<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
v tomto čísle Sveta Grálu by sme<br />
radi venovali pozornosť deťom. Deťom<br />
chceným i nechceným, narodeným<br />
i nenarodeným, vychovávaným<br />
vedome i nevedome, v pohode i v návale<br />
povinností. Vmestia sa dnes vôbec<br />
ešte deti do spoločnosti, do myslenia<br />
a cítenia dnešného človeka?<br />
Do života mladých manželov, veľa<br />
a náročne zamestnaných? Do života<br />
predavačky, ktorá sa vracia unavená<br />
z práce a ktorá zakaždým stuhne, keď<br />
sa hovorí o prepúšťaní vo firme? Do<br />
života pracovníka v kancelárii, s plnou<br />
hlavou úloh, vyťažovaného zamestnávateľom<br />
až do krajnosti? Alebo<br />
do sveta podnikateľa, ktorý by si mohol<br />
vziať voľno kedykoľvek, ale nemá<br />
ho nikdy; či mladého začínajúceho<br />
adepta, vťahovaného do zaujímavej<br />
a kreatívnej práce, nemajúceho čas<br />
ani na svoj osobný život? Do ktorej<br />
medzery sa ešte môže vojsť dieťa?<br />
Navyše vychovávať dnes dieťa nie je<br />
ľahké – v ovzduší agresívnej súťaživosti,<br />
sebectva, hrubosti, nebezpečenstva<br />
drog a alkoholu, hlavne vo<br />
veľkých mestách… Pritom demografi<br />
varujú pred starnutím populácie,<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
N A Ú V O D…<br />
pribúdajúcim podielom dôchodcov<br />
a úbytkom činných pracovníkov…<br />
Obráťme tie presýpacie hodiny<br />
hodnôt a názorov hore nohami,<br />
odhliadnime od starostí a strastí<br />
všedného dňa (aj keď to tak celkom<br />
nejde) a pozrime sa na človeka, teda<br />
na seba, ako na bytosť s duchovným<br />
jadrom, ktorá prišla na Zem, aby odčinila<br />
svoje pochybenia a aby sa stala<br />
lepšou.<br />
Začnime najprv antikoncepciou.<br />
V SR ubúda počet potratov, teda nechcených<br />
detí, a to je dobré. Ubúda<br />
však pôrodov, a to je zlé. Oboje iste<br />
súvisí s rozvinutou antikoncepciou<br />
a s dobrou informovanosťou mládeže.<br />
Je dobré, že antikoncepcia existuje;<br />
dnešný človek má v sebe veľmi vystupňovaný<br />
sexuálny pud a volanie<br />
po celibáte alebo úplnej zdržanlivosti<br />
nie je pre prevažnú väčšinu ľudí prijateľné.<br />
To, samozrejme, neznamená<br />
podliehať sexu ako otrok svojmu pánovi,<br />
rovnako ako jesť neznamená<br />
bezuzdne sa prejedať. Pritom je jednou<br />
z najvyužívanejších foriem antikoncepcie<br />
hormonálna tabletka; a tu<br />
sme pri prvom háčiku.<br />
Človek je duchovná bytosť; nie je<br />
tvorený len telom, ale naopak, svoje<br />
telo si prispôsobuje ako nástroj pre<br />
pozemský život. Naše telo je pretkané<br />
jemným pradivom žiarení a pochodov,<br />
ktoré sme „ohmatali“, ale nepochopili.<br />
Vďačíme im za hojenie rán,<br />
uzdravovanie z chorôb, reguláciu teploty<br />
i pochodov v tele, za prílivy a odlivy<br />
síl a za mnoho iného. Jemnejšie<br />
ženské telo má svoje deje a rytmy, do<br />
ktorých hormonálna tabletka zasahuje<br />
násilným spôsobom. Dôsledkom<br />
môžu byť najprv zvláštne pocity ženy,<br />
pochádzajúce z neprirodzenej zmeny<br />
vyžarovania krvi, spôsobené dávkami<br />
syntetických hormónov, a neskôr aj<br />
väčšie riziko výskytu niektorých rakovinových<br />
ochorení. Téme antikoncepčnej<br />
tabletky sa venujeme v článku<br />
„Antikoncepcia na miske váh“, súvisia<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
s ňou však aj otázky spojené s vyžarovaním<br />
krvi v ďalších dvoch článkoch<br />
na tému „Tajomstvo krvi“.<br />
Umelý potrat je ďalšou kontroverznou<br />
témou, predmetom vášnivých<br />
sporov a protichodných názorov.<br />
Ak sa však v nej chceme vyznať,<br />
musíme mať najprv jasno v dejoch<br />
pred narodením. Musíme vedieť, že<br />
v prvých mesiacoch tehotenstva sa v<br />
tele matky pripravuje krok po kroku<br />
schránka, ešte neoživená duchom,<br />
a súčasne sa nadväzujú nitky medzi<br />
matkou a čakajúcou ľudskou dušou.<br />
Až v polovici tehotenstva dôjde<br />
k spojeniu – k inkarnácii (vteleniu)<br />
duše do detského telíčka. Interrupcia<br />
znamená ukončenie vývoja budúceho<br />
detského telíčka. Je ničivým zásahom<br />
do nežného spojenia prichádzajúcej<br />
ľudskej bytosti s budúcou mamičkou,<br />
s človekom, ku ktorému chce<br />
mať dieťa tú najvyššiu dôveru. Trpí<br />
ním jednak dieťa, ale aj matka. Zdesené<br />
dieťa si potom bude hľadať novú<br />
príležitosť k narodeniu a matka –je<br />
vari naveky zatratená? Nie. Chyby<br />
možno odčiniť. Keby neexistovalo<br />
odpustenie malých chýb a veľkých<br />
previnení, prepadli by sme všetci<br />
dávno zničeniu. Odpustenie však<br />
nedosiahneme usilovnými prosbami,<br />
ale činmi a zmenou. Žena, ktorá sa<br />
s láskou a starostlivosťou venuje iným<br />
deťom – či už vlastným, o to skôr cudzím<br />
– si tak nielen odpyká a zahladí<br />
previnenie, ale hlbokým prežitím sa<br />
nakoniec môže stať lepšou, ušľachtilejšou.<br />
O tejto téme píšeme v titulnom<br />
článku „Nevítaný hosť – Duchovný<br />
rozmer interrupcie“.<br />
Tak teda – mať deti alebo nie?<br />
Povedzme si priamo – zmyslom<br />
nášho žitia na Zemi nie je mať deti,<br />
aby tie potom mohli mať zase ďalšie<br />
deti. Stať sa cituplným, milujúcim,<br />
prežívajúcim človekom, ale aj<br />
skúseným, spoľahlivým, znalým<br />
a zrelým – to je náš cieľ, k nemu nás<br />
nepokojne poháňa tlejúca iskra ducha,<br />
ktorú sme dostali od Stvoriteľa.<br />
K tomu nám poskytujú deti krásnu<br />
príležitosť tisícorakým spôsobom.<br />
„Miluj svojho blížneho ako seba samého“<br />
znamená praktickú lásku, všímajúcu<br />
si osobnosť blížneho, jeho povahu<br />
a potreby; hlboko do duše sa<br />
nám vrývajú jeho radosti i starosti.<br />
Žijeme tak trochu i jeho život a sami<br />
sa tým obohacujeme, dávame sami<br />
seba svojim blízkym.<br />
Áno, vychovávať deti dnes nie je<br />
ľahké, no stále je to krásne. Viesť nového<br />
hosťa za ruku do života, vciťovať<br />
sa do jeho chápania, mať porozumenie<br />
pre jeho prežitia, ktoré sú pre neho<br />
nepredstaviteľne veľké, zložité a dôležité<br />
– je krásne. Od prvých týždňov<br />
dieťa samozrejme a prirodzene nasáva<br />
do duše atmosféru rodiny. Napodobňuje<br />
reč i správanie rodičov a ukladá<br />
si to hlboko do duše ako výbavu do<br />
ďalších rokov a ako súčasť svojej povahy.<br />
Nedostatky a zlozvyky, ktoré neskôr<br />
treba prácne vykoreňovať, dieťa<br />
v rannom veku do seba naberá ako<br />
samozrejmosť alebo sa im aj rovnako<br />
samozrejme vyhne, keď ich okolo<br />
seba nenájde. Povahové črty, ktoré si<br />
z predchádzajúcich životov so sebou<br />
prinieslo – a dieťa je od začiatku osobnosťou<br />
s vlastnou povahou – môžu rodičia<br />
svojou múdrosťou a dôslednosťou<br />
pomerne ľahko opravovať.<br />
Rodina je nenahraditeľný prístav,<br />
do ktorého sa detský tvor narodí<br />
a z ktorého vypláva do života. Poznamená<br />
ho vnútorne na celý život –<br />
v dobrom i v zlom. Tak nech je hoci aj<br />
nečakaný hosť hosťom vítaným!<br />
Artur Zatloukal
R OZ H O V O R<br />
VÝSKUM<br />
. GEOPATOGÉNNYCH ZÓN<br />
tojíme na pôde Výskumného<br />
S ústavu živočíšnej výroby v Nitre.<br />
Pred pavilónom nás víta Ing. Andrej<br />
Sándor. Pán Sándor je vzdelaním elektrotechnik<br />
a je to jeden z mála štátnych<br />
zamestnancov na svete, ktorého pracovnou<br />
náplňou je, okrem iného, zisťovanie<br />
účinkov doteraz málo prebádaných<br />
energetických žiarení na živé<br />
organizmy. Má viac ako tridsaťročné<br />
skúsenosti so skúmaním vplyvu geopatogénnych<br />
zón, s použitím takzvaného<br />
agrolasera v poľnohospodárstve,<br />
s rôznymi tvarovými a energetickými<br />
žiaričmi, ktoré majú vplyv na „dištančné<br />
interakcie živých organizmov<br />
s okolitým prostredím“, ako týmto<br />
dejom hovorí. Opatrne sa vyhýba<br />
označeniu psychotronika v súvislosti<br />
s pokusmi, ktoré na tomto pracovisku<br />
prebiehajú. „Viete, do tejto oblasti sa<br />
dostali aj neseriózni ľudia, ktorí za pomoci<br />
senzáciechtivých médií sprofanovali<br />
tento pojem, a výdatne im pomáhajú<br />
aj niektorí skeptici,“ dodáva na<br />
vysvetlenie. Výskum na pôde tunajšieho<br />
ústavu nie je nijakou novinkou;<br />
prebieha prakticky nepretržite už od<br />
roku 1987, teda takmer dvadsať rokov.<br />
Sledovanie stavu zvierat a následné<br />
vyhodnocovanie zaznamenaných skutočností<br />
je v súčasnosti jediný spôsob,<br />
ako vedeckou metodikou dokázať určitý<br />
vplyv technicky nemerateľných<br />
žiarení na živé organizmy, keďže pri<br />
zvieratách neprichádza do úvahy autosugescia.<br />
Pán Sándor sa snaží výsledkami<br />
experimentov demonštrovať,<br />
že aj také fenomény, ako geopatogénne<br />
zóny a voda energeticky harmonizovaná<br />
prírodnými minerálmi, majú na<br />
zvieratá významný vplyv. Po chvíli<br />
v jeho sprievode vstupujeme do rozľahlej<br />
haly s králikmi.<br />
V<br />
VODA<br />
HARMONIZOVANÁ<br />
PRÍRODNÝMI<br />
KRYŠTÁLMI<br />
. AGROLASERA<br />
. HARMONIZOVANEJ VODY<br />
hale s osemsto králikmi prebieha<br />
nový experiment. Polovica<br />
z nich – pokusná skupina má<br />
podľa tvrdenia pána Sándora isté<br />
privilégium – je napájaná energeticky<br />
harmonizovanou vodou.<br />
Ostatné podmienky chovu sú<br />
rovnaké. Každý králik má<br />
svoje číslo a jeho životné<br />
parametre sú štatisticky<br />
vyhodnocované. Sleduje<br />
sa počet živo narodených<br />
i mŕtvych mláďat,<br />
dospievanie, prírastky<br />
na hmotnosti<br />
aj úmrtnosť zvierat.<br />
Do tohto procesu vedúci<br />
pokusu nemôže<br />
zasahovať, aby neovplyvnil<br />
výsledky<br />
test u ; stará sa<br />
len o technickú<br />
časť experiment<br />
u.<br />
Jeho z á-<br />
k l a d o m<br />
je nenáp<br />
a d n ý<br />
predmet –<br />
malý červený<br />
hranol, ktorý je pripevnený<br />
k hadici, rozvádzajúcej králikom<br />
vodu na pitie. Pán Sándor hovorí:<br />
„Tu je aktivátor, z ktorého prejdú<br />
určité vibrácie na vodu, a zostanú<br />
v ,pamäti‘ vody. Voda má schopnosť<br />
zapamätať si ovplyvnenie určitými<br />
kryštálmi alebo svetlom, ale tento<br />
efekt je krátkodobý. Podarilo sa mi<br />
nájsť spôsob, ako túto informáciu vo<br />
vode určitým spôsobom zakonzervovať,<br />
takže si ju udrží aj niekoľko<br />
mesiacov. Napadlo mi to práve<br />
v čase, keď som sa kvôli tomu<br />
chystal cestovať do Japonska.“<br />
Čo je v tom „aktivátore“?<br />
„Sú to prírodné<br />
kryštály, ako napríklad<br />
kryštalický<br />
čistý kremeň, korá<br />
l, t u r ma l í n,<br />
achát alebo ďalšie,<br />
spolu s jedn<br />
ý m b l i ž š i e<br />
nešpecifikovaným<br />
prvkom,<br />
slúžiacim na<br />
zakonzervov<br />
a n i e<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
R OZ H O V O R<br />
týchto vibrácií vo vode. Všetko je to<br />
zaliate do umelej živice. Každý nerast<br />
má určité vibrácie. Čím je čistejší,<br />
tým sú výraznejšie. Preto sa polodrahokamy<br />
využívajú v liečiteľstve,<br />
ale aj v elektronike – napríklad kremenný<br />
výbrus ako oscilátor. Vibrácie<br />
týchto kryštálov môžem zhodnotiť<br />
subjektívnou metódou – tzv.<br />
bioindikáciou, pri ktorej dva prúty<br />
z vodivého materiálu (virguľa, pozn.<br />
redakcie) v mojich rukách reagujú<br />
na prítomnosť týchto vibrácií. Tento<br />
pohyb nazývam prútikárskou reakciou,<br />
čo je vlastne neurofyziologická<br />
reakcia organizmu na zmenu vonkajšieho<br />
prostredia.<br />
Testy s takto<br />
h a r m o n i z o -<br />
vanou vodou<br />
prebiehali napríklad<br />
aj s klíčením<br />
semien<br />
fazule v Petriho<br />
miskách. Výsledky<br />
pokusu<br />
Pri kontrole napájania ukázali, že u fazule<br />
s harmonizovanou<br />
vodou došlo k vyššej klíčivosti<br />
ako u semien, pri ktorých bola<br />
použitá obyčajná voda. To svedčí<br />
o tom, že v tej vode niečo je.“<br />
Sú z testu s králikmi už nejaké<br />
výsledky ?<br />
„Áno. Samice, ktoré dostávali harmonizovanú<br />
vodu, mali viac mlieka<br />
a viac mláďat. Hmotnosť mláďat bola<br />
síce po narodení nižšia ako u kontrolnej<br />
skupiny s bežnou vodou, ale<br />
od 35. dňa veku bola ich priemerná<br />
hmotnosť už naopak vyššia.“<br />
„AGROLASER“<br />
V POĽNOHOSPODÁRSTVE<br />
Aké experimenty ste tu robili<br />
predtým?<br />
„Sledovali sme vplyv geopatogénnych<br />
zón a aktivovali poľnohos-<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
podárske plodiny hélio-neónovým<br />
laserom.“<br />
Kto prišiel na myšlienku využívať<br />
laser v poľnohospodárstve?<br />
„Boli to odborníci v Kazachstane,<br />
ktorí ho začali využívať ako prví<br />
na svete. Naše pracovisko nadviazalo<br />
spoluprácu v tejto oblasti<br />
s Katedrou biofyziky a biochémie<br />
Kazašskej štátnej univerzity S. M.<br />
Kirova v Alma-Ate.“<br />
Ako pôsobí laserové svetlo na<br />
rastliny?<br />
„Osivo ožiarené laserovým lúčom<br />
rýchlejšie klíči, rastliny sú odolnejšie,<br />
s lepšie vyvinutým koreňovým<br />
systémom. Krátkodobé ožarovanie<br />
rastlín počas rastu urýchľuje ich vývoj<br />
a dozrievanie plodov o niekoľko<br />
dní. Ak sa ožaruje počas kvitnutia,<br />
zväčšuje sa opeľovacia schopnosť<br />
peľu a tým aj plodnosť. Laserom sa<br />
môže ožarovať aj voda na zálievku.<br />
Podľa doterajších skúseností takáto<br />
voda napomáha syntéze organických<br />
látok a zlepšuje výživu koreňov,<br />
aj keď mechanizmus tohto pôsobenia<br />
nie je ešte celkom známy.“<br />
Ako sa dá laserom ožarovať porast<br />
na poli?<br />
„Väčšie porasty pozdĺž ciest sme<br />
ožarovali z auta s dosahom približne<br />
500 metrov. Laserový lúč bol<br />
rozmetávaný rotačným zrkadielkom,<br />
aby sme dosiahli maximálne<br />
pokrytie porastu. Rastline stačí, ak<br />
dostane tento impulz na zlomok sekundy.<br />
V rokoch 1983 až 1987 sme<br />
mali porasty husto siatych obilnín<br />
ožarované laserom na Štátnom<br />
majetku Senec a v Agrokomplexe<br />
Nitra, pričom sa dosiahol prírastok<br />
hektárových výnosov v rozmedzí<br />
4,2 % až 10 %. 1 V Poľnohospodárskom<br />
družstve Hontianske Moravce<br />
sa v roku 1989 použil laser<br />
na bioaktiváciu porastu hrachu, tabaku,<br />
kukurice a obilnín. Podrobné<br />
hodnotenie preukázalo u hrachu<br />
nárast úrody v priemere o 7 %<br />
oproti kontrolnému porastu, ktorý<br />
ožarovaný nebol. 2 Na Štátnom majetku<br />
Liptovský<br />
Mikuláš v Pribete<br />
bola aktivácia<br />
laserom<br />
aplikovaná na<br />
porastoch hrachu<br />
a slnečnice.<br />
Tu boli napriek<br />
nepriaznivému<br />
r o č n í k u d o -<br />
siahnuté dobré<br />
úrody (2,50 t/<br />
ha u h rachu Ing. Andrej Sándor<br />
a 2,65 t/ha u slnečnice<br />
3 ). Pri našich vlastných<br />
pokusoch sa preukázal pozitívny<br />
vplyv lasera na klíčivosť rôznych<br />
druhov semien, na zvýšenie úrody<br />
a aj výživnej hodnoty strukovín.<br />
Podieľam sa aj na jednom projekte<br />
v USA, kde sa z vrtuľníka ožarujú<br />
pomarančové plantáže. Zároveň sú<br />
nainštalované veľkoplošné tieniče<br />
GPZ. Tým sa zvýšila odolnosť stromov<br />
voči mrazu a tiež výnos približne<br />
o 12 %.“<br />
Ako pomáha laser zvieratám?<br />
„Pri našich pokusoch sme sledovali<br />
liahnivosť kurčiat z vajec, živú<br />
hmotnosť vo výkrme a úhyn. Vo<br />
všetkých týchto prípadoch sa použitie<br />
lasera prejavilo pozitívne.“<br />
GEOPATOGÉNNE ZÓNY<br />
MOŽNO ELIMINOVAŤ<br />
Ako zisťujete prítomnosť geopatogénnej<br />
zóny?<br />
„Subjektívnou metódou pomocou<br />
prútikov z vodivého materiálu.<br />
Predvediem vám to.“<br />
Vzápätí sa vzďaľuje a ukazuje na<br />
značky, precízne namaľované na podlahe<br />
haly. „Pozrite sa, pri prechode<br />
do zóny sa tzv. virguľa vychyľuje. Po<br />
opustení jej dosahu je opäť v pokoji,“<br />
prechádza sa s prútikom v ruke po
R OZ H O V O R<br />
hale. Vždy nad značkou sa prútik<br />
prudko vychýli nahor.<br />
Čo je to vlastne geopatogénna<br />
zóna?<br />
„Okolo Zeme je elektromagnetické<br />
pole, ktoré má priečne vlnenie<br />
s veľkou vlnovou dĺžkou a to<br />
môžeme merať. V mieste, kde je<br />
nejaká geologická anomália (podzemný<br />
prameň, zlom, rudná žila<br />
a pod.), vzniká pri prízemnej vlne<br />
zmena štruktúry elektromagnetického<br />
poľa, ktorá spôsobuje<br />
takzvaný prútikársky efekt. Nevieme<br />
ju zatiaľ merať prístrojmi.<br />
Negatívnosť vplyvu geopatogénnej<br />
zóny je zvyšovaná elektromagnetickým<br />
smogom, ako je napríklad<br />
žiarenie z mobilných telefónov.“<br />
Je možné vplyv takejto zóny objektívne<br />
dokázať?<br />
„V oblasti zóny je možné napríklad<br />
pozorovať deformácie rastu<br />
stromov a koreňov rastlín. Ak je<br />
geoaktivita spôsobená podzemným<br />
prameňom, na týchto miestach<br />
možno zistiť až trojnásobne nižšie<br />
množstvo základných živín a stopových<br />
prvkov v pôde. Pokiaľ ide<br />
o využitie týchto poznatkov v poľnohospodárstve,<br />
tak vo viacerých<br />
družstvách a štátnych majetkoch<br />
sme lokalizovali geoaktívne zóny<br />
v halách pre zvieratá a následne<br />
sme inštalovali takzvané tieniče<br />
alebo rezonátory vonkajšieho elektromagnetického<br />
prostredia. Sú to<br />
zariadenia, ktoré dokážu vyrovnávať<br />
výkyvy a harmonizovať vlnenie<br />
v geoaktívnych zónach. Následne<br />
sme vyhodnocovali, ako sa tienenie<br />
geopatogénnej zóny prejavilo<br />
na zdravotnom stave zvierat a ich<br />
úžitkovosti. Zaznamenali sme nižší<br />
výskyt zápalového ochorenia – mastitídy<br />
u kráv a zriedkavejší úhyn<br />
výkrmových kurčiat. 4 Exaktný pokus<br />
sa realizoval priamo tu v tejto<br />
hale, na našom pracovisku, kde sme<br />
jednu časť haly odtienili a porovnávali<br />
sme výsledky u oboch skupín<br />
králikov. Máme aj dvestohektárový<br />
pokus s pestovaním marhúľ<br />
na družstve Zlaté klasy - Čenkovce<br />
blízko Senca. Marhule na miestach<br />
zón trpia apoplexiou, mŕtvicou<br />
marhúľ, ktorá strom zabíja. Tienenie<br />
má vplyv nielen na výskyt apoplexie,<br />
ale celkovo pomáha zlepšiť<br />
kondíciu rastliny a tým aj odolnosť<br />
proti mrazu a chorobám. V oblasti<br />
skúmania geoaktívnych zón sme<br />
nadviazali spoluprácu aj s Ústavom<br />
klinickej a experimentálnej<br />
medicíny sibírskej pobočky Akadémie<br />
lekárskych vied v Novosibirsku.<br />
Jeden pokus sme uskutočnili<br />
priamo v tomto ústave, kde sme odtienili<br />
jedno oddelenie nemocnice.<br />
Po tomto zásahu sa zaznamenalo<br />
o 40% menej pooperačných zápalov<br />
než na referenčnom oddelení, ktoré<br />
odtienené nebolo.“<br />
Takže by to mohli využívať aj<br />
naše zdravotnícke zariadenia?<br />
„Áno, a niektoré to už využívajú.“<br />
Na akom princípe funguje váš<br />
tienič?<br />
„Tento princíp popisujem ako rezonátor<br />
vonkajšieho elektromagnetického<br />
prostredia, ktorý využíva<br />
zákonitosti usmernenia elektromagnetického<br />
poľa. Tienič obsahuje diferenciálne<br />
cievky. Cievka je budená<br />
vonkajším elektromagnetickým poľom,<br />
toto pole usmerňuje, resp. harmonizuje,<br />
a virguľa sa v mojich rukách<br />
na tomto mieste už nevychýli.<br />
Je to spôsobené tým, že sa vyrovnajú<br />
gradienty, teda výkyvy vonkajšieho<br />
magnetického prostredia. V takto<br />
harmonizovanom prostredí sa človek<br />
aj lepšie cíti. Menšie tieniče možno<br />
inštalovať v rodinných domoch či<br />
bytoch. Týmto spôsobom je tienený<br />
napríklad aj Slovnaft, Aupark a sídlisko<br />
Rozadol v Bratislave.“<br />
Spolupracovali ste so Slovnaftom?<br />
„Áno, od roku 1994. Najprv som<br />
bol poverený prednáškou a následne<br />
sme rozbehli veľký projekt,<br />
zameraný na toto tienenie. Im išlo<br />
o zníženie pracovnej úrazovosti a ja<br />
som sa vtedy venoval problematike<br />
vplyvu geopatogénnych zón na pracovnú<br />
činnosť a výkonnosť človeka,<br />
preto ma tam zavolali.“<br />
Takže geopatogénne zóny môžu<br />
spôsobiť nesústredenosť?<br />
„Áno, preto je dôležité prostredie<br />
harmonizovať najmä tam, kde sa vyžaduje<br />
rýchle rozhodovanie, napríklad<br />
vo velínoch<br />
dôležitých zariadení.<br />
Ale vyvinul<br />
som aj osobný tienič,<br />
ktorý meria<br />
len pár centimetrov<br />
a možno ho<br />
nosiť vo vrecku.<br />
Tieto tieniče sme<br />
testovali aj v spolupráci<br />
s pilotmi Tienič geopatogénnych zón<br />
košickej akrobatickej<br />
letky Biele albatrosy. Ja ho nosím<br />
tiež a pocítil som to na rýchlejšej<br />
aklimatizácii pri dlhých letoch<br />
do Denveru, kde je osemhodinový<br />
časový posun.“<br />
Roman Levický a Rastislav Podivinský<br />
(dokončenie v nasledujúcom čísle)<br />
1: Technické noviny č. 49/1988<br />
2: Oponentský posudok na záverečnú<br />
správu rezortného výskumného<br />
projektu „Reštrukturalizácia živočíšnej<br />
výroby so zameraním na efektívnejšie<br />
využitie prírodných zdrojov a zmenu<br />
štruktúry poľnohospodárstva<br />
v jednotlivých regiónoch SR<br />
a aplikácia bioenergetických metód<br />
v živočíšnej výrobe“ – Ing. Anton<br />
Poliak, PD Hontianske Moravce, 26. 11.<br />
1993<br />
3, 4: Stanovisko k záverečnej správe<br />
„Aplikácia bioenergofikčných metód<br />
v agropotravinárskom komplexe“ –<br />
Ing. Anton Priščák, ŠM Liptovský<br />
Mikuláš, 24.11. 1993<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
Ž I V O T<br />
KRV<br />
NEZNÁME SÚVISLOSTI MEDZI VÝŽIVOU A DUCHOVNÝM VÝVOJOM<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
„Krv je život“, píše sa v Starom Zákone.<br />
„Krv je celkom zvláštna šťava“, hovorí<br />
Goethe. A vskutku: Krv má mimoriadny<br />
význam nielen pre naše telo, ale ako sa<br />
ukazuje, má trvalý vplyv aj na našu psychiku.<br />
Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci<br />
vo Švajčiarsku a autor mnohých odborných<br />
publikácií, pátra po „tajomstve<br />
krvi“ – a objavuje pozoruhodné súvislosti<br />
medzi výživou, zložením krvi a ľudskou<br />
psychikou.<br />
V<br />
amerických väzniciach sa uskutočnili<br />
zaujímavé pokusy, ktoré<br />
mali za cieľ sledovať vplyv prirodzenej<br />
a vyváženej stravy na psychiku<br />
odsúdených. Obvyklá strava<br />
sa skladá z mäsa, chleba a cestovín<br />
z bielej múky, rafinovaných olejov,<br />
nadmerne varenej zeleniny, priemyslových<br />
limonád a múčnikov sladených<br />
bielym cukrom. Väzni, ktorí<br />
boli ochotní zúčastniť sa pokusov,<br />
dostávali však jedlá s obsahom celozrnných<br />
obilnín, čerstvú zeleninu<br />
a ovocie, mliečne výrobky a tmavý<br />
chlieb. Okrem toho bola táto strava<br />
obohatená o vitamíny a minerály.<br />
Už po niekoľkých týždňoch došlo<br />
u tejto skupiny väzňov k výrazným<br />
zmenám v ich správaní. Sledovaní<br />
väzni mali menší sklon k násiliu,<br />
boli menej hádaví a vznetliví. Navyše<br />
pôsobili aj uvoľnenejším, radostnejším<br />
a vyrovnanejším dojmom.<br />
I sami sa cítili oveľa lepšie;<br />
žiadali dokonca, aby mohli mať túto<br />
novú stravu i naďalej .<br />
Pri ďalších pokusoch boli naproti<br />
tomu skúmané účinky dlhodobého<br />
nedostatku jedného jediného vitamínu<br />
– a to vitamínu B1. Strava,<br />
podávaná pokusným osobám, bola<br />
plne vyvážená a zdravá. Obsahovala<br />
všetky výživné látky nevyhnutné<br />
pre telo – s výnimkou vitamínu B1,<br />
ktorý bol špeciálnym procesom systematicky<br />
ničený. Výsledkom tohto<br />
druhého experimentu bolo, že po<br />
troch mesiacoch sa u všetkých pokusných<br />
osôb objavili známky podráždenia,<br />
depresií a strachu z toho,<br />
že by sa mohlo stať „nejaké nešťastie“.<br />
Po šiestich mesiacoch boli<br />
tieto prejavy už také výrazné, že sa<br />
vedúci pokusu rozhodol experiment<br />
prerušiť a vitamín B1 opätovne zaradil<br />
do stravy. Testované osoby o tom<br />
neboli informované, aby sa vylúčil<br />
placebo efekt. Výsledok sa dostavil<br />
už o niekoľko dní. Pokusným oso-<br />
bám sa vrátila dobrá nálada a ich<br />
strach, že by sa im mohlo „niečo<br />
prihodiť“, zmizol.<br />
Tieto pokusy ukazujú, že výživa,<br />
napriek všeobecne rozšírenému názoru,<br />
je dôležitá nielen pre zdravie<br />
tela, ale má vplyv aj na našu psychickú<br />
rovnováhu.<br />
DUŠA A VÝŽIVA<br />
riaznivý vplyv zdravej výživy na<br />
P ľudskú psychiku sa z medicínskeho<br />
hľadiska vysvetľuje tým, že<br />
kvalitná strava hojne zásobuje mozog<br />
vitamínmi, minerálmi a stopovými<br />
prvkami – teda látkami, ktoré<br />
mozog pre svoje funkcie potrebuje.<br />
Tu je potrebné brať do úvahy<br />
i niektoré často opomínané skutočnosti<br />
– napríklad fakt, že náš mozog<br />
nie je to isté, čo náš duch. Tento<br />
pohľad dáva tušiť i ďalšie súvislosti.<br />
Mozog je len nástrojom, ktorý duch<br />
potrebuje pre svoje pôsobenie vo fyzickom<br />
tele. Pokiaľ má mozog napríklad<br />
nedostatok určitých výživových<br />
látok, nemusí to mať automaticky<br />
vplyv aj na nášho ducha. Uvažujme<br />
ďalej: keby totiž výživa zásadným<br />
spôsobom ovplyvňovala nášho ducha,<br />
znamenalo by to, že náš duchovný<br />
vývoj by nezávisel od úsilia konať<br />
dobro, ale od zdravej výživy. Určitý
Ž I V O T<br />
vplyv výživy na ľudského ducha je<br />
však zrejmý. V čom teda spočíva? Pri<br />
odpovedi na túto otázku sa zamerajme<br />
predovšetkým na krv, ktorá tu<br />
zohráva rozhodujúcu úlohu.<br />
Krvi sa vo všeobecnosti voči ostatným<br />
orgánom tela pripisuje podriadené<br />
postavenie, pretože jej úlohu<br />
vidíme hlavne v privádzaní výživných<br />
látok bunkám a tkanivám.<br />
Avšak fyziologické poznatky vedú<br />
k celkom opačnému záveru: v „hierarchii“<br />
tela totiž krv zaujíma prvé<br />
miesto. A organizmus – teda orgány<br />
a bunky – sa nepretržite usilujú o to,<br />
aby prispievali k jej ideálnemu zloženiu.<br />
Telo sa napr. zbaví minerálov<br />
do tej miery, že tým ohrozuje<br />
svoje dôležité životné funkcie len<br />
preto, aby udržalo potrebný podiel<br />
obsahu vápnika v krvi; aj tukové<br />
tkanivá sa úplne spália, len<br />
aby zachovali hladinu cukru v krvi.<br />
Podľa toho vidíme, že organizmus<br />
sa vlastne v núdzi obmedzuje, aby<br />
udržal v krvi vyvážený podiel minerálnych<br />
látok, aminokyselín a ostatných<br />
dôležitých látok<br />
Ak sa teda telo pre krv „obetuje“,<br />
musí mať krv ešte nejakú ďalšiu, dôležitejšiu<br />
funkciu, než tú, ktorú plní<br />
na telesnej úrovni! Táto vyššia úloha<br />
spočíva v tom, že krv tvorí most medzi<br />
fyzickou časťou človeka – jeho telom<br />
– a nehmotnou časťou – jeho duchom.<br />
Je spojovacím článkom medzi<br />
žijúcim duchom a fyzickým telom.<br />
Aj na rôznych miestach Starého zákona<br />
stojí, že „Krv je život“.<br />
Kvalita krvi je však do značnej miery<br />
závislá od výživy, pretože krv sa tvorí<br />
z látok, ktoré prijímame v potrave.<br />
Ľudová slovesnosť túto skutočnosť<br />
verne odráža, keď hovorí: „Jedlo<br />
a pitie držia telo a dušu pohromade.“<br />
Ak majú teda potraviny, ktoré jeme,<br />
vplyv na našu psychiku, je to preto,<br />
že ovplyvňujú krv, ktorá je mostom<br />
medzi telom a duchom.<br />
KRV SPÁJA TELO<br />
A DUCHA<br />
ákony fyziky a chémie nám ukazujú<br />
princíp, ktorý zjednodu-<br />
Z<br />
šene vyjadríme takto: dve látky sa<br />
nemôžu navzájom spojiť, ak sú rôzneho<br />
druhu. Aby sa napriek tomu<br />
Potraviny, ktoré konzumujeme, majú vplyv na<br />
našu psychiku, pretože ovplyvňujú krv, ktorá je<br />
mostom medzi telom a duchom<br />
docielilo zlúčenie, je na to potrebný<br />
„spojovací článok“. Vlastnosti tohto<br />
medzičlánku tvoria prechod medzi<br />
oboma spájanými časťami a vytvárajú<br />
tak medzi nimi most.<br />
Zákony fyziky a chémie, sa týkajú<br />
samozrejme aj človeka. Ak majú telo<br />
a duša zostať počas pozemského<br />
vtelenia spojené, musí medzi nimi<br />
existovať spojovací článok. Tým je<br />
už spomínaná krv, presnejšie povedané<br />
vyžarovanie krvi.<br />
Krv, podobne ako každé teleso<br />
alebo predmet, vysiela okom neviditeľné<br />
žiarenie, ktoré sa šíri vo<br />
forme vĺn. Žiarenia, ktoré sú éterickejšej<br />
podstaty než krv, sú svojím<br />
stupňom hutnosti veľmi blízke povahe<br />
nehmotného „duševného tela“.<br />
Duch človeka je tak prostredníctvom<br />
mostu žiarenia spojený s telom.<br />
Tento most je tvorený vyžarovaním<br />
krvi na jednej strane a vyžarovaním<br />
duševného tela na druhej strane.<br />
Most žiarenia nie je len spojovacím<br />
článkom, ale aj „komunikačným<br />
kanálom“. Všetko, čo zmysly<br />
fyzického tela prijmú, je sprostredkované<br />
mozgu, v mozgu určitým<br />
spôsobom „zjemnené“ a potom<br />
prostredníctvom mostu žiarenia<br />
odovzdané duchu. Duch používa<br />
ten istý most žiarenia, aby pomocou<br />
nervového systému a mozgu uvádzal<br />
do pohybu fyzické telo.<br />
Aby mohlo dôjsť k bezchybnému<br />
prenosu informácií, musí sa žiarenie<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
Ž I V O T<br />
LIEČBA SCHIZOFRÉNIE<br />
V diele Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu od Abd-ru-shina sa<br />
„nedostatočné alebo nesprávne<br />
vyžarovanie krvi“ označuje<br />
za prekážku v činnosti ducha<br />
v hmotnom tele (prednáška Tajomstvo<br />
krvi).<br />
Za povšimnutie v tejto súvislosti<br />
stojí správa z časopisu<br />
„Obraz vedy“, ktorá informuje<br />
o tom, že i duševná nemoc schizofrénia<br />
bola uznaná za chorobu<br />
látkovej výmeny. Schizofrenici<br />
majú v krvi cudzorodú bielkovinu<br />
a v jej tkanivách sa v dôsledku<br />
toho tvorí látka podobná<br />
droge – meskalin. V správe se<br />
ďalej uvádza, že transfúzia podávaná<br />
pacientom má len dočasný<br />
účinok. Ruskému lekárovi,<br />
prof. J. Nikolajevovi, sa<br />
však po dlhoročných pokusoch<br />
predsa len podarilo zmenou<br />
stravy dosiahnuť definitívne<br />
vyliečenie pacientov. Presne to<br />
bolo už dávno opísané v prednáške<br />
Tajomstvo krvi.<br />
Dr. Richard Steinpach – úryvok z prednášky<br />
„Drogy – svojvoľná pomätenosť“<br />
krvi prispôsobiť vyžarovaniam, ktoré<br />
vysiela duch. V opačnom prípade je<br />
spojenie nedostatočné a prejaví sa poruchami<br />
– podobne, ako keď vlnová<br />
dĺžka rádioprijímača nie je presne naladená<br />
na vlnovú dĺžku vysielača.<br />
Preto sa vyžarovanie krvi neustále<br />
mení a prispôsobuje sa vyžarovaniu<br />
ducha. Keď napríklad pociťujeme<br />
strach, mení sa vyžarovanie krvi<br />
vplyvom adrenalínu, ktorý je vylučovaný<br />
nadobličkami. Telo a duch<br />
sa tak nachádzajú na rovnakej „vlnovej<br />
dĺžke“.<br />
Tento vplyv ducha na telo odrážajú<br />
aj niektoré slovné zvraty: keď<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
vyvolávame nesváry, robíme „zlú<br />
krv“. Pri nejakom ohrození nám<br />
„tuhne alebo chladne krv v žilách“.<br />
Keď zúrime, „vrie nám krv“. Pokiaľ<br />
si niečo dobre osvojíme, „prejde<br />
nám to do krvi“. Rovnako tak<br />
sa „do krvi hanbíme“ alebo môžeme<br />
niekoho „do krvi uraziť“.<br />
Schopnosť nášho ducha privádzať<br />
vlastné chcenie k plnému fyzickému<br />
prejavu závisí teda vo veľkej miere od<br />
kvality vyžarovania krvi. Tá sa môže<br />
meniť aj vonkajšími vplyvmi, ako<br />
sú napríklad potraviny, ktoré majú<br />
priamy účinok na zloženie krvi.<br />
VYŽAROVANIE<br />
KRVI A VNÍMANIE<br />
SKUTOČNOSTI<br />
tia, ktoré sa aplikujú kvôli trvalej<br />
stabilizácii zloženia krvi za účelom<br />
dosiahnutia vhodného psychického<br />
stavu. Zámena podskupín jednej<br />
krvnej skupiny pri transfúzii krvi<br />
môže zasa spôsobiť stratu vedomia<br />
a zámena dvoch rozličných krvných<br />
skupín dokonca smrť. Jednoducho<br />
duch, ktorého telo dostalo cudziu<br />
krv (so zložením značne odlišným<br />
od jeho individuálnych vlastností),<br />
nemôže – aspoň prechodne – plne<br />
uskutočňovať svoju vôľu, pretože mu<br />
na to chýba vhodný most žiarenia.<br />
Naša činorodosť a vnímanie sú<br />
tak na jednej strane určované činnosťou<br />
ducha, na druhej strane sú<br />
ovplyvňované aj naším spôsobom<br />
života a našou výživou. Oboje, jedno<br />
„zvnútra“, druhé „zvonku“, rozhodujúcim<br />
spôsobom ovplyvňuje vyžarovanie<br />
krvi.<br />
KAŽDÝ MÁ „SVOJU“ KRV<br />
dhliadnuc od prechodných<br />
O zmien vo vyžarovaní krvi,<br />
ktoré sú podmienené výživou alebo<br />
vplyvom ducha, musia existovať<br />
základné a nemenné vlastnosti,<br />
ktoré odlišujú krv jednotlivca od<br />
krvi ostatných ľudí. Človek sa líši<br />
od ostatných svojou osobnou svojbytnosťou,<br />
musí mať teda aj svoje<br />
vlastné vyžarovanie krvi; také, ktoré<br />
je v absolútnom súzvuku s jeho individuálnymi<br />
vlastnosťami. A vlastné,<br />
Každý človek má „svoju“ krv, ktorá presne<br />
zodpovedá jeho duševným vlastnostiam<br />
aždá zmena zloženia k r vi<br />
K ovplyvňuje jej vyžarovanie.<br />
Zmeny vyžarovania so sebou zároveň<br />
prinášajú zmenu spôsobu, akým<br />
vnímame skutočnosť. Tieto zmeny<br />
môžu byť prechodné, krátkodobé,<br />
alebo môžu pretrvávať dlhšiu dobu –<br />
keď je príčina zmeny zloženia krvi<br />
komplexnejšej povahy. Vezmime si<br />
napríklad zreteľné rozdiely v správaní<br />
osoby, ktorá má alebo naopak<br />
nemá v krvi alkohol. Alebo môžeme<br />
porovnať veľkých „jedákov<br />
mäsa“ s vegetariánmi: tí prví majú<br />
často podnikavé, niekedy až útočné<br />
správanie, zatiaľ čo tí druhí sú skôr<br />
pasívni. Celkom jednoduchý nedostatok<br />
cukru, napríklad pri hypoglykemickej<br />
kríze, môže človeka pripraviť<br />
o radosť zo života. Život sa mu<br />
naraz javí ako ťažký, komplikovaný<br />
a nad jeho sily. Ďalším príkladom sú<br />
antidepresívne terapie pomocou lí-<br />
osobité vyžarovanie krvi musí byť<br />
podmienené aj vlastným, individuálne<br />
prispôsobeným zložením krvi.<br />
Obstojí však toto tvrdenie, vychádzajúce<br />
z duchovných poznatkov,<br />
tvárou v tvár skutočnosti?
Ž I V O T<br />
Viedenský lekár Kurt Landsteiner<br />
v roku 1900 objavil štyri krvné<br />
skupiny A, B, AB a 0, a tým okrem<br />
iného preukázal, že ľudská krv sa<br />
svojím zložením u jednotlivých ľudí<br />
podstatným spôsobom líši. Toto poznanie<br />
sa ďalej prehlbovalo objavom<br />
ďalších rozdielov v zložení krvi:<br />
menujme tu napríklad tzv. Kellyho,<br />
Duffyho a Kiddov systém. Rozhodujúci<br />
krok vpred urobil v roku 1952<br />
Francúz Jean Dausset, keď objavil<br />
existenciu viac než 30 tzv. antigénov 1<br />
v ľudskej krvi. (Antigény sa nachádzajú<br />
na bielych krvných telieskach,<br />
doštičkách, v krvnom sére atď.)<br />
Vďaka neustále sa prehlbujúcemu<br />
vedeckému poznaniu máme dnes<br />
k dispozícii čoraz rozmanitejšie<br />
prostriedky a možnosti na zisťovanie<br />
odlišností individuálneho zloženia<br />
krvi. Z týchto vedeckých poznatkov<br />
okrem iného vyplýva, že pravdepodobnosť<br />
existencie celkom totožného<br />
zloženia krvi u dvoch ľudí je v najlepšom<br />
prípade jedna k miliarde!<br />
Krv každého človeka je teda jedinečná.<br />
Každý má „svoju“ krv, ktorá<br />
presne zodpovedá jeho duševným<br />
vlastnostiam. Tvorí pre ducha potrebný<br />
most k činnosti v pozemskom<br />
živote.<br />
Vidíme, že tieto medicínske poznatky<br />
o individualite krvi sú plne<br />
v súlade s duchovnými poznatkami<br />
o význame vyžarovania krvi pre<br />
človeka. Spájanie duchovných poznatkov<br />
s vedeckými a spolupráca<br />
odborníkov v oboch oblastiach by<br />
mohla priniesť mnoho blaha pre<br />
ľudstvo vo všetkých oblastiach.<br />
Christopher Vasey<br />
1) Tzv. histokompatibilitné antigény (HLA).<br />
HLA systém je jedným z nejpolymorfnejších<br />
genetických systémov u človeka.<br />
Jean Dausset za tento objav neskôr získal<br />
Nobelovu cenu. Rozsiahla typizácia<br />
tohto systému sa používa hlavne pre<br />
potreby orgánových transplantácií.<br />
TAJOMSTVO<br />
KRVI<br />
Abd-ru-shin<br />
Z diela „Vo svetle Pravdy“ – Posolstvo Grálu<br />
rv! Čo všetko prýšti z tohto<br />
K slova. Aké obsažné a silné sú<br />
všetky dojmy, ktoré je ono schopné<br />
vyvolať, a aký nikdy nevysychajúci<br />
prameň vzniku dohadov obklopuje<br />
toto jedno tak veľavravné slovo.<br />
A z týchto dohadov sformovalo<br />
sa tak už nejedno vedenie, ktoré sa<br />
ukázalo bohatým požehnaním pre<br />
ľudské pozemské telá. Namáhavým<br />
hľadaním a obetavou činnosťou<br />
našli omilostení vo svojom čistom<br />
chcení nezištne pomáhať ostrým<br />
pozorovaním nejednu cestu, vedúcu<br />
k vlastnému účelu krvi. Avšak sama<br />
týmto účelom ešte nie je.<br />
Tu majú byť dané ešte ďalšie upozornenia,<br />
aby z nich tí, ktorí sú povolaní,<br />
boli schopní stavať v poznaní<br />
zachvievajúcich sa Božích zákonov.<br />
Stanú sa z nich potom tí najopravdivejší<br />
pomocníci ľudí tu na zemi. Pomocníci,<br />
ktorým ich cesty ožiaria<br />
ďakovné modlitby ako najcennejšia<br />
odmena všetkých tých, ktorým svojím<br />
novým vedením o tajomstvách<br />
krvi mohli priniesť pomoc nevídaným<br />
spôsobom, aký doteraz ešte nejestvoval.<br />
Poviem vám hneď hlavný účel<br />
všetkej ľudskej krvi: Má tvoriť most<br />
pre činnosť ducha na zemi, teda<br />
v hrubej hmotnosti!<br />
Znie to tak jednoducho, a jednako<br />
skrýva v sebe kľúč všetkého vedenia<br />
o ľudskej krvi.<br />
Krv má teda tvoriť most pre činnosť<br />
ducha, alebo povedzme v tomto<br />
prípade raz „duše“, aby ma čitatelia<br />
lepšie rozumeli, nakoľko výraz „duša“<br />
je im bežnejší.<br />
Aby činnosť ducha mohla prebiehať<br />
v človeku správnym spôsobom, tvorí<br />
duch ľudskú krv.<br />
Že krv má súvislosť s duchom, dá sa<br />
ľahko zdôvodniť. Stačí si len uvedomiť,<br />
že až pri vstupe ducha do nastávajúceho<br />
tela dieťaťa, teda pri inkarnácii,<br />
Aby činnosť ducha<br />
mohla prebiehať<br />
v človeku správnym<br />
spôsobom, tvorí duch<br />
ľudskú krv<br />
ktorá prebieha pri presne určenom<br />
stupni vývoja v polovici tehotenstva<br />
a vyvoláva prvé pohyby, začína obiehať<br />
aj vlastná krv telíčka. Na druhej<br />
strane, pri pozemskej smrti, keď duch<br />
už opustil telo, krv prestane pulzovať<br />
a vôbec prestane jestvovať.<br />
Samotná krv je teda len v čase medzi<br />
vstupom a výstupom ducha, pokiaľ<br />
sa duch nachádza v tele. Áno, na<br />
základe chýbania krvi možno zistiť, že<br />
duch definitívne rozviazal svoje spojenie<br />
s pozemským telom, teda nastala<br />
smrť.<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
Ž I V O T<br />
V skutočnosti je to takto: len vstupom<br />
ducha do tela môže sa tvoriť<br />
ľudská krv a výstupom ducha nemôže<br />
ďalej existovať v jej skutočnej<br />
podstate.<br />
Ale týmto poznaním sa nechceme<br />
uspokojiť, preto idem ďalej. Duch,<br />
alebo „duša“, prispieva k tvorbe krvi,<br />
ale ani duch ani duša nedokáže krvou<br />
pôsobiť navonok pozemsky. Na<br />
to je rozdiel medzi oboma druhmi<br />
príliš veľký. Duša, ktorej jadrom je<br />
duch, je aj vo svojej najhrubšej vrstve<br />
príliš jemná. Navonok sa dokáže<br />
uplatňovať len vyžarovaním krvi.<br />
Vyžarovanie krvi je teda v skutočnosti<br />
vlastným mostom k činnosti<br />
duše. A to tiež iba vtedy, keď táto krv<br />
má zakaždým celkom určité zloženie,<br />
vhodné pre dotyčnú dušu.<br />
V tomto bude môcť v budúcnosti<br />
zasiahnuť vedome pomáhajúc<br />
každý svedomitý lekár, len čo vedenie<br />
o tom prijal a ho správne pochopil.<br />
Práve toto sa stane jednou<br />
z najväčších a najprenikavejších pomocí<br />
lekárov pre celé ľudstvo. Lebo<br />
činnosti v tom sú tak rozmanité, že<br />
pri správnom zaobchádzaní musia<br />
národy dospieť k rozkvetu svojho<br />
najnádhernejšieho chcenia a umu,<br />
keďže budú schopné rozvinúť celú<br />
svoju silu, usilujúcu nie o ničenie,<br />
ale o mier a o vďakyplné smerovaniu<br />
k Svetlu.<br />
Poukazoval som už často na<br />
význam zloženia krvi. Prirodzene so<br />
zmenou zloženia sa mení zakaždým<br />
tiež vyžarovanie, ktoré potom docieľuje<br />
aj príslušne zmenené účinky na<br />
dotyčného človeka, ako aj na jeho<br />
pozemské okolie.<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Vo svojej prednáške o význame pohlavnej<br />
sily som povedal, že pohlavná<br />
sila začína až pri celkom určitej dobe<br />
zrelosti tela. Tým sa spúšťa padací<br />
most navonok pre dušu, doteraz oddelenú<br />
a chránenú od vonkajšieho<br />
sveta. Tento most samozrejme nielen<br />
duši umožňuje pôsobiť navonok, ale<br />
dovolí aj vonkajším vplyvom dostať<br />
sa tou istou cestou k duši.<br />
Až týmto sa stáva jednotlivec plne<br />
zodpovedným voči Božím zákonom<br />
stvorenia, ako je to približne zavedené<br />
tiež u pozemských zákonov.<br />
Avšak spustenie padacieho mosta<br />
nastáva samočinne, nie inak než dozretím<br />
pozemského tela a pretvorením<br />
zloženia krvi, vyvolaného dušou. Táto<br />
Čo všetko závisí pre pozemského človeka od<br />
terajšieho správneho zloženia krvi, to pozná<br />
s údivom<br />
zmena zloženia krvi poskytuje potom<br />
duchu možnosť činnosti na zemi.<br />
Pri tomto nemám pochopiteľne na<br />
mysli mechanické konanie a práce pozemského<br />
tela, ale to, čo pri tom „vedie“,<br />
to chcenie, ktoré potom mozog<br />
a telo ako nástroje premieňajú v pozemský<br />
čin.<br />
Aj vo svojej prednáške o temperamentoch<br />
poukazujem na krv, ktorá<br />
svojím rozmanitým vyžarovaním<br />
tvorí základ pre temperamenty, pretože<br />
duša je vo svojom pôsobení viazaná<br />
do určitej miery na druhy vyžarovania<br />
krvi.<br />
Keďže však ku zmene zloženia krvi<br />
prispievajú tiež zrelosť, zdravotný stav<br />
ako aj vek, mohla by v tejto viazanosti<br />
spočívať nespravodlivosť. Toto je vylúčené<br />
skutočnosťou, že duch môže zmeniť<br />
toto zloženie. V tom je skryté tiež<br />
tajomstvo slov, že „duch vytvára telo“.<br />
Ale kde je však duch na to už príliš<br />
slabý, alebo mu v tom prekáža niečo<br />
zvonka, ako napríklad úraz alebo<br />
choroba tela, tam môže zavčasu pomocne<br />
zasiahnuť lekár svojím vedením!<br />
A čo všetko závisí pre pozemského<br />
človeka od terajšieho správneho zloženia<br />
krvi, to pozná s údivom. Lenže<br />
na to sa nesmie stavať nejaká pevná<br />
schéma, lebo u každého človeka je ten<br />
dej iný. Až doteraz sa v tom našli iba<br />
tie najhrubšie rozdiely. Sú v tom ešte<br />
nespočetné nepoznané jemnosti, ktoré<br />
majú prenikavý význam a účinky.<br />
Zistené krvné skupiny, nájdené doteraz,<br />
ešte nestačia. Môžu potvrdiť len<br />
to, na čo ja poukazujem.<br />
Tieto zistenia ukazujú zaiste cestu<br />
k vlastnej podstate a sú už veľkým<br />
požehnaním pri ich používaní. Ale<br />
predsa zostávajú iba jednou cestou<br />
z mnohých a nie sú samotným cieľom,<br />
ktorý by dokázal povzniesť ľudí v každom<br />
smere, nielen v telesnom ozdravení<br />
a posilnení.<br />
Vo svojej prednáške „Posadnutý“ poukazujem<br />
nato, že aj vyskytovanie sa<br />
strašidelných príhod ako klopanie, rachotenie,<br />
hádzanie predmetmi atď., je<br />
umožňované len zložením krvi nejakého<br />
určitého človeka, ktorý musí byť<br />
vždy v blízkosti takých udalostí, lebo<br />
z jeho vyžarovania sa berie na to sila.<br />
Aj také niečo by sa dalo ihneď zmeniť<br />
rozumným zásahom lekára, znalca,<br />
ktorý by v záujme pomoci zmenil zloženie<br />
krvi, čo by zmenilo i vyžarovanie,<br />
a tým by sa odobrala i možnosť<br />
obťažovania.<br />
Nie inak je tomu aj u takzvaných<br />
posadnutých, ktorých je mnoho i napriek<br />
niektorým pochybnostiam. Dej<br />
sám osebe je celkom jednoduchý, i keď<br />
strašne účinkujúci na takto postihnutého<br />
a na jeho okolie, a bolestivý pre<br />
príbuzných.<br />
U takých ľudí sa vytvorilo zloženie<br />
krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši<br />
poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú<br />
možnosť pôsobiť v plnej sile navonok.<br />
Zato však inej duši, azda už zbavenej
Ž I V O T<br />
tela, s menej dobrými alebo dokonca<br />
so zlomyseľnými vlastnosťami dáva<br />
vyžarovanie krvi možnosť vplývať<br />
zvonka a dokonca ovládnuť mozog<br />
i telo, a to buď občas, alebo trvale.<br />
Aj tu môže lekár potom priniesť pomoc<br />
zmenením zloženia krvi, čím sa<br />
premení tiež vyžarovanie a odreže<br />
tak cudzie vplyvy. Tak sa zaistí vnútri<br />
prebývajúcemu chceniu rozvitie vlastných<br />
síl.<br />
Ako som už povedal, zistením krvných<br />
skupín sú bádatelia na veľmi<br />
dobrej a požehnanej ceste. A práve<br />
pri uplatňovaní tohto vedenia musia<br />
pozorovania potvrdiť moje upozornenia.<br />
Ak by sa pri transfúzii použila iná<br />
krvná skupina, tak by sa duši, prebývajúcej<br />
v takom tele, zabránilo plné<br />
rozvitie jej chcenia a možno by sa<br />
úplne odrezalo. Lebo s krvou iného<br />
zloženia sa mení tiež vyžarovanie,<br />
ktoré tejto duši nie je prispôsobené.<br />
Duša dokáže žiarenie iného druhu použiť<br />
buď čiastočne alebo vôbec nie.<br />
Taký človek by sa potom svojím<br />
myslením a konaním zdal byť navonok<br />
obmedzený, pretože sa jeho duša<br />
nemôže uplatňovať. Môže to ísť dokonca<br />
tak ďaleko, že duša, odrezaná<br />
od svojej činnosti, pomaly sa odlúči<br />
od svojho tela a opustí ho, čo sa rovná<br />
pozemskej smrti.<br />
Lekári s úžasom spoznajú, ako sa<br />
pozemsky široko rozvetvene a rozsiahle<br />
prejavujú účinky správneho<br />
zloženia krvi každého jednotlivého<br />
tela s ohľadom na schopnosť pôsobenia<br />
jeho duše. Poznajú, aké choroby<br />
a ostatné zlá sa dajú odstrániť pravým<br />
vedením, a ako sa tým rozlúšti doterajšie<br />
„tajomstvo krvi“, ako kľúč k radostnému<br />
pôsobeniu v nádhernom<br />
Božom stvorení!<br />
Ale trvalú zmenu nemožno v tomto<br />
vytvoriť injekciami. Iba prirodzenou<br />
cestou pomocou vyhovujúcej stravy<br />
a nápojmi, ktoré budú u každého jednotlivca<br />
na krátky čas rozdielne, avšak<br />
vždy bez jednostranného obmedzovania.<br />
Tieto pozorovania ukazujú, že takto<br />
by sa dalo pomôcť aj veľkému počtu<br />
takzvaných „duševne zaostalých“ detí.<br />
Len dajte ich dušiam ten pravý most<br />
na rozvitie ich síl a uvidíte, ako rozkvitnú<br />
a budú radostne pôsobiť na<br />
zemi! Lebo v skutočnosti nejestvujú<br />
choré duše!<br />
Prekážkou pre dušu, alebo lepšie<br />
povedané, pre ducha bude vždy len<br />
nedostatočné alebo nesprávne vyžarovanie<br />
krvi, ak je to nie vynútené chorobou<br />
mozgu.<br />
V tkanive stvorenia je to všetko<br />
predsa tak obdivuhodne skĺbené, že<br />
ani jeden z mojich čitateľov nebude<br />
zrejme prekvapený, keď mu ešte vysvetlím,<br />
akým rozhodujúcim môže<br />
byť druh vyžarovania krvi dokonca<br />
u nastávajúcej matky pre druh ducha,<br />
ktorý sa pri nej vteľuje a ktorý musí<br />
uposlúchnuť zákony príťažlivosti rovnorodého.<br />
Každý jeden druh rôznych<br />
vyžarovaní krvi bude totiž pripravovať<br />
priblíženie a vstup len jednému<br />
príslušnému vyžarovaniu zodpovedajúcemu<br />
druhu duše. Práve tak je<br />
samozrejmé, že rovnaké druhy duší<br />
sa musia namáhať, aby vytvorili tiež<br />
rovnaké zloženie krvi, pretože duše<br />
sa môžu skutočne úspešne prejavovať<br />
vždy iba celkom určitým druhom vyžarovania,<br />
ktorý sa opäť mení v rôznych<br />
etapách života.<br />
Kto chce toto upozornenie správne<br />
pochopiť i vo vzťahu k narodeniu, musel<br />
by sa však samozrejme oboznámiť<br />
Lebo v skutočnosti nejestvujú choré duše!<br />
Prekážkou pre dušu, alebo lepšie povedané,<br />
pre ducha bude vždy len nedostatočné alebo<br />
nesprávne vyžarovanie krvi, ak je to nie vynútené<br />
chorobou mozgu.<br />
súčasne s mojimi výkladmi v prednáške<br />
„Tajomstvo zrodenia“. V zmysle<br />
zákonov stvorenia v ich samočinnom<br />
pôsobení musím totiž objasniť raz to,<br />
po druhý raz ono, napriek tomu, že<br />
všetko tvorí spolu jeden nerozlučný<br />
celok. Nič z toho nemôže byť opísané<br />
ako osamote stojace, ale vždy ako<br />
k tomu patriace a vnútorne s celkom<br />
nerozlučne spojené, čo sa svojou činnosťou<br />
neustále prejavuje na rôznych<br />
miestach a zákonite pospájané sa vynára<br />
ako farebná niť.<br />
Neskoršie pohovorím ešte veľmi<br />
podrobne o všetkých detailoch, ktoré<br />
sú potrebné, aby sa doplnil obraz,<br />
ktorý som dnes podal len v hrubých<br />
črtách.<br />
Dúfam, že to raz môže byť veľkým<br />
požehnaním pre ľudstvo.<br />
Azda treba pripojiť ešte jedno upozornenie:<br />
Že krv nemôže mať súvis<br />
iba so samotným telom, dá sa ľahko<br />
poznať podľa okamžite zistiteľného<br />
rozdielu medzi ľudskou krvou a krvou<br />
zvieraťa!<br />
Základné zloženie oboch týchto<br />
krvných druhov je také rozdielne, že<br />
to musí byť nápadné. Ak by len samé<br />
telo vytváralo krv, tak by podobnosť<br />
musela byť oveľa väčšia. Takto však<br />
prichádza k slovu niečo iné: u ľudskej<br />
krvi duch! Naproti tomu duša<br />
zvieraťa, prejavujúca sa prostredníctvom<br />
tela, pochádza z iného bytostného<br />
druhu a nie z duchovného,<br />
ktorý robí človeka človekom. Preto<br />
musí byť aj krv celkom iná!<br />
Abd-ru-shin<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
T É M A<br />
NEVÍTANÝHOSŤ<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
DUCHOVNÝ ROZMER INTERRUPCIE<br />
Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých<br />
prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto<br />
zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy<br />
podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje,<br />
k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný<br />
rozmer takéhoto kroku.<br />
o Francúzsku sa v súčasnej dobe<br />
V vykonáva niekoľko stotisíc interrupcií<br />
ročne. Počet oficiálne registrovaných<br />
prerušení tehotenstva kolíše<br />
medzi 160 až 180 tisíc. Všeobecne je<br />
nižší než počet pôrodov; boli však<br />
aj obdobia, keď to bolo naopak. Napríklad<br />
medzi dvomi svetovými<br />
v o j n a m i<br />
u d á v a<br />
š t a -<br />
tistika pre Paríž jeden rok, v ktorom<br />
bolo registrovaných 150 000 interrupcií,<br />
ale len 95 tisíc pôrodov.<br />
Závažné dôsledky pre našu spoločnosť<br />
sú viditeľnejšie, keď porovnáme<br />
počet prerušených tehotenstiev s vojnovými<br />
stratami. Americké štatistiky<br />
napríklad ukazujú, že v priebehu<br />
dvoch storočí padlo v boji 668 000<br />
amerických vojakov; rovnaký počet<br />
ľudských životov sa interrupciou<br />
ukončí za štyri roky (v USA<br />
bolo v rokoch 1969–72 vykonaných<br />
celkom 700 000<br />
interrupcií).<br />
Okrem tejto spoločensko-sociálnej<br />
drámy<br />
spôsobujú interrupcie aj<br />
mnoho individuálneho<br />
utrpenia. O fyzických<br />
zraneniach a funkčných<br />
ťažkostiach, ktoré<br />
môžu vzniknúť po interrupcii,<br />
sa už veľa vie; o následnom<br />
riziku potratov<br />
a predčasných pôrodov pri<br />
neskorších tehotenstvách sa<br />
už taktiež mnoho povedalo.<br />
Popri fyzických dôsledkoch interrupcie<br />
stále viac žien hovorí<br />
aj o ďalekosiahlych emocionálnych,<br />
resp. psychických ťažkostiach:<br />
o pocitoch viny, výčitkách svedomia,<br />
pocitoch ľútosti atď.<br />
„Krátko po zákroku“, ako opisuje<br />
jedna zo žien, „som si v prvej fáze<br />
uľahčene myslela, že všetky moje<br />
problémy boli vyriešené. Aká ilúzia!<br />
Postupne som bolestne poznávala ďalekosiahly<br />
dopad svojho činu: nechala<br />
som usmrtiť svoje dieťa! Pod ťarchou<br />
tejto skutočnosti som sa doslova zrútila…<br />
Dva a pol roka som žila s týmto<br />
smútkom. Vedela som, že som sa voči<br />
svojmu dieťaťu i voči sebe samej dopustila<br />
veľkej nespravodlivosti. Nechala<br />
som vziať život svojmu dieťaťu,<br />
nechala som si ho ukradnúť, to dieťa,<br />
ktoré som už milovala. Stala som sa<br />
matkou mŕtveho dieťaťa, to bolo neznesiteľné.“<br />
(Prameň: Švajčiarska pomoc<br />
pre matku a dieťa, Bazilej.)<br />
O podobných pocitoch hovorí<br />
mnoho žien, ktoré podstúpili interrupciu.<br />
Odkiaľ tieto pocity prichádzajú?<br />
Sú len výplodom fantázie,<br />
klamných preludov, výsledkom sociálnych<br />
a náboženských pomerov?<br />
Alebo je za tým skutočne niečo viac?<br />
KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ?<br />
očetné politické a právne diskusie<br />
na tému interrupcie smerujú<br />
P<br />
k zisteniu, k akému časovému bodu<br />
možno legálne prerušiť tehotenstvo,<br />
čiže kedy budúce dieťa „ešte nie je<br />
skutočne človekom“. Vychádza sa<br />
z predpokladu, že existuje istý časový<br />
bod, v ktorom vzniká skutočná<br />
ľudská bytosť, zatiaľ čo až do tej doby<br />
ide len o nahromadenie buniek. Kedy<br />
teda skutočne začína život?<br />
Od kedy môže matka začať prežívať<br />
pravé pocity súvisiace so vznikajúcim<br />
životom – dieťaťom? Je to
T É M A<br />
šesť dní po oplodnení, keď sa stáva<br />
viditeľným rast mozgu a miechy<br />
u embrya, ktoré v tej chvíli ešte nie<br />
je väčšie než tri milimetre? Alebo<br />
je to približne po desiatich dňoch,<br />
keď vznikajú obrysy srdca a ciev ?<br />
Alebo po troch týždňoch, keď začína<br />
biť srdce? Či po piatich týždňoch,<br />
keď elektroencefalogram<br />
už vykazuje zvlnené krivky? Je to<br />
v polovici tehotenstva, keď sa vznikajúce<br />
telo začína aktívne pohybovať?<br />
Alebo až po deviatich mesiacoch,<br />
keď dieťa prichádza na svet<br />
a začína samo dýchať ?<br />
Posudzovanie výlučne z fyziologického<br />
hľadiska nepostačuje<br />
k nájdeniu odpovede na rozhodujúcu<br />
otázku o začiatku ľudského života.<br />
Podľa toho, či určité orgány<br />
fungujú alebo nie, môžeme v súvislosti<br />
so vznikajúcim životom iba<br />
ťažko robiť konečné závery, podobne<br />
ako pri určovaní presného okamihu<br />
smrti na základe zlyhávania základných<br />
telesných funkcií.<br />
Dlho sa človek považoval za mŕtveho<br />
vtedy, keď už nedýchal. Neskôr<br />
sa zistilo, že na to, aby sa dalo skutočne<br />
hovoriť o smrti, musí prestať<br />
biť ešte aj srdce. Neskôr bolo zavedené<br />
nové kritérium, podľa ktorého<br />
je človek mŕtvy vtedy, keď nie sú<br />
zistiteľné žiadne mozgové funkcie,<br />
čo dokazuje rovný encefalogram.<br />
Všetky tieto meradlá sú však zjavne<br />
nedostatočné, pretože sa stále objavujú<br />
prípady ľudí, ktorí podľa vymenovaných<br />
kritérií boli vlastne už<br />
„mŕtvi“, ale ktorí sa i napriek tomu<br />
„prebrali“ k životu.<br />
Od ktorého okamihu vyvíjajúceho<br />
sa embrya môžeme plod v lone<br />
matky považovať za živý a ľudský?<br />
Živý, čo znamená, že prerušenie tehotenstva<br />
môže tento život zničiť,<br />
a ľudský, čiže matka môže voči budúcemu<br />
dieťaťu pociťovať lásku?<br />
Odpoveď na prvú otázku znie, že<br />
život existuje od samého začiatku.<br />
Len čo sa uskutoční oplodnenie,<br />
nastáva množenie buniek a vývoj<br />
embrya. A vývoj, čiže pohyb, je<br />
život. Tým skôr, že dve pôvodné<br />
bunky v sebe už pred svojím spojením<br />
rovnako niesli život.<br />
Táto fyzická definícia života však<br />
nestačí na to, aby sa nejaký organizmus<br />
mohol označiť za „ľudský“.<br />
Ľudské bytie zahŕňa ešte jeden rozmer,<br />
a to nehmotného ducha, ktorý<br />
v určitom okamihu vstupuje do fyzického<br />
tela a pôsobí ako oživujúce<br />
jadro. Človek ako ľudský duch používa<br />
tento svoj fyzický obal ako<br />
nástroj.<br />
Vráťme sa teraz k pôvodnej<br />
otázke: Možno teda z tohto duchovného<br />
pohľadu ospravedlniť<br />
interrupciu, pretože pri nej nie je<br />
usmrtený „človek ako taký“, ale<br />
„len“ jeho vznikajúci obal, jeho<br />
nástroj? Odpoveď znie: nie, nemožno;<br />
pretože pri prerušení tehotenstva<br />
nie je zničené len vznikajúce<br />
fyzické telo, ale z pohľadu<br />
inkarnácie ide o omnoho viac.<br />
PROCES INKARNÁCIE<br />
a to, aby sa ľudský duch mohol<br />
N inkarnovať do fyzického tela,<br />
sú potrebné dlhé prípravy. Deväť<br />
mesiacov tehotenstva slúži nielen<br />
na vývoj embrya; zároveň dochádza<br />
k nadviazaniu spojenia ducha<br />
s telom. Pri každom akte plodenia<br />
sú magneticky priťahovaní ľudskí<br />
duchovia, ktorí pre svoj vývoj potrebujú<br />
novú inkarnáciu a zdržiavajú<br />
sa predovšetkým v blízkosti budúcich<br />
rodičov. K spojeniu duše budúceho<br />
dieťaťa a rodičov a následnej<br />
inkarnácii nedochádza náhodne.<br />
Dôležitým predpokladom na to, aby<br />
sa prichádzajúca duša spojila s plodom<br />
v lone matky je vzájomná rovnorodosť<br />
duší matky a dieťaťa, ktorá<br />
pôsobí príťažlivo v zmysle príslovia<br />
„vrana k vrane sadá, rovný rovného<br />
si hľadá“. Svoju úlohu v tomto zohrávajú<br />
aj karmické vplyvy. Rovnorodosť<br />
vlastností umožní budúcemu<br />
dieťaťu na jednej strane rozvinúť<br />
jeho silné stránky, na druhej strane<br />
Od ktorého okamihu<br />
vyvíjajúceho sa embrya<br />
môžeme plod v lone<br />
matky považovať<br />
za živý a ľudský?<br />
si bude môcť uvedomiť tiež svoje slabosti<br />
alebo chyby, ktoré má rovnaké<br />
so svojimi rodičmi. Pri príprave vtelenia<br />
zohrávajú svoju úlohu i ďalšie<br />
okolnosti, ktoré budú pre človeka<br />
dôležité a do ktorých dieťa – ľudský<br />
duch – prichádza: rodinné zázemie<br />
(bratia, sestry, starí rodičia…), sociálne<br />
prostredie, krajina, časová<br />
epocha atď.<br />
Po oplodnení – v zmysle už spomínaných<br />
princípov – sa spája<br />
najvhodnejší duch neviditeľnými<br />
vláknami s budúcim telom. Každá<br />
inkarnácia poskytuje pre rodičov aj<br />
pre ich dieťa najlepšie možné podmienky<br />
vývoja. „Pripravujúce sa<br />
telo“ sa musí k duchu skutočne plne<br />
hodiť, a pre utvorenie fyzického tela<br />
nie sú rozhodujúce iba gény.<br />
Tak ako stavebné kamene pri<br />
stavbe domu nie sú schopné samočinne<br />
nájsť svoje miesto vo vznikajúcej<br />
budove, rovnako ťažko by mohli<br />
nájsť bunky svoje miesto v tele bez<br />
vytýčeného plánu. Tento „plán“,<br />
ktorý predchádza genetickému „vykonávajúcemu<br />
kódu“, je vlastne<br />
modelom fyzického tela v jemnejšej<br />
hmotnosti a často sa nazýva „astrálnym<br />
telom“. Je teda základom procesu<br />
fyzického formovania.<br />
S pokračujúcou tvorbou astrálneho<br />
tela a vývojom plodu medzi<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
T É M A<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
oboma silnie citové puto a vzniká<br />
materská resp. detská láska. Potom<br />
približne v polovici tehotenstva duch<br />
celkom ovládne svoju novú fyzickú<br />
schránku, čo vyvoláva prvé aktívne<br />
pohyby dieťaťa a prejaví sa novými<br />
mimoriadnymi pocitmi u matky.<br />
Tento proces približovania, čiže<br />
prípravy na inkarnáciu, je pre ľudského<br />
ducha, zdržujúceho sa dosiaľ<br />
v záhrobí, spojený s hlbokými zážitkami<br />
a vnútornými premenami.<br />
Duch sa vzdáva svojej domoviny<br />
v prospech ďalekosiahlych nových<br />
možností vývoja; túžba a úsilie sa<br />
upínajú k nádeji na príležitosť k inkarnácii.<br />
Tieto duševné procesy sa<br />
uskutočňujú súbežne s utváraním<br />
nového fyzického tela a sú rovnako<br />
významné.<br />
SKRYTÁ STRÁNKA<br />
INTERRUPCIE<br />
nterrupcia teda neznamená len<br />
I zničenie fyzického organizmu.<br />
„Prerušenie“ tehotenstva<br />
činí<br />
nepoužiteľným<br />
a s t r á l n e t e l o<br />
a núti ducha, aby<br />
sa náhle stiahol<br />
späť do záhrobia.<br />
Nejedná sa teda<br />
len o fyzické, ale<br />
aj o duševné násilie,<br />
ku ktorému<br />
pri takom kroku<br />
dochádza – a to<br />
je to, čo matka<br />
pociťuje ako vinu<br />
a výčitky svedomia.<br />
To, čo cíti,<br />
nie je fantázia, je<br />
to dôsledok skutočného<br />
diania.<br />
Napriek tomu<br />
by však nemali<br />
ženy, ktoré interrupciu<br />
podstúpili,<br />
zotrvávať v beznádeji. Ako<br />
u všetkých omylov, ktorých sa človek<br />
dopúšťa, existuje možnosť napraviť<br />
staré chyby. Predovšetkým je<br />
nevyhnutné, aby sme si chybu uvedomili<br />
a chápali toto dianie v jeho<br />
duchovnom rozmere, a tak prirodzene<br />
dospeli k tomu, aby sme už<br />
neurobili tú istú chybu. Skrz túto<br />
vnútornú premenu povedú dotyčnú<br />
ženu zákony stvorenia samočinne<br />
do situácií, ktoré jej dovolia odčiniť<br />
to, čo sa stalo. Umožnia jej, aby tak<br />
svoje dobré chcenie, vyvinuté a posilnené<br />
prežitím, premenila na čin.<br />
V PROSPECH DIEŤAŤA<br />
xistujú také dôvody interrupcie,<br />
E ktoré – ako často počúvame –<br />
sú „v záujme dieťaťa“? Dôvodom,<br />
ktorý pre prerušenie tehotenstva<br />
udávajú rodičia, najčastejšie býva<br />
domnienka, že nemôžu svojmu<br />
dieťaťu poskytnúť žiadnu peknú<br />
budúcnosť, pretože sú v ťažkej finančnej<br />
situácii alebo majú príliš<br />
malý byt. Ďalším dôvodom býva<br />
už aj tak veľká rodina, prepracovanosť<br />
matky, ťažkosti v povolaní<br />
otca, matka odkázaná sama<br />
na seba atď. Niekedy je to aj obava<br />
o zdravie budúceho dieťaťa: rodičia<br />
ho chcú ušetriť utrpenia dedičnej<br />
choroby alebo dokonca možného<br />
postihnutia, ktoré už bolo vyšetreniami<br />
zistené.<br />
V skutočnosti však žiadne dieťa<br />
nebolo svojimi rodičmi vytvorené<br />
alebo snáď donútené k životu. Nehmotný<br />
duch človeka existuje už<br />
pred plodením; rodičia mu iba poskytujú<br />
možnosť inkarnácie. A nech<br />
už vo svojom novom pozemskom<br />
bytí prežije ako dôsledok svojich<br />
predchádzajúcich rozhodnutí čokoľvek,<br />
môže to jemu, ale aj rodičom<br />
byť v konečnom dôsledku prospešné<br />
pre ďalší vývoj.<br />
Christopher Vasey<br />
POTRATY NA SLOVENSKU<br />
Podľa údajov Štatistického<br />
úradu Slovenskej republiky<br />
bolo v roku 2004 v SR zaevidovaných<br />
20 075 potratov, čo je<br />
o 1084 menej ako v roku 2003.<br />
Z toho 76,2 % bolo umelých potratov,<br />
23,8 % z celkového počtu<br />
potratov tvorili samovoľné potraty.<br />
Ako dôvod umelého prerušenia<br />
tehotenstva sa uvádzali<br />
zdravotné dôvody v 18,7 % prípadoch.<br />
Najviac potratov je vo vekových<br />
skupinách 25-29 a 30-34-ročných<br />
žien (na 1000 žien pripadlo<br />
v oboch vekových skupinách<br />
po 22,8 potratov), ďalej<br />
nasleduje veková skupina 20-24<br />
ročných (18,5 potratov na 1000<br />
žien príslušného veku).
F O T O G R A F I E<br />
Podzemný svet<br />
Fotografie pochádzajú z expedície Gouffre Berger 2005. Podnikla ju v júni 2005<br />
sedemčlenná skupina speleológov z Moravského Krasu, zo Základnej organizácie<br />
Plánivy - Českej speleologickej spoločnosti na pozvanie francúzskeho speleoklubu<br />
Ressac Ardéche. Okrem Gouffre Berger navštívila skupina ešte jaskyne<br />
Grotte de Gournier, Ardéche-Orgnac, Aven Gregoir, Cuve Fee a Aven Noel. Svet<br />
tmy a ticha nám na fotografiách priblížil člen expedície Petr Polák.<br />
Keď vyslovíte pred obyčajným smrteľníkom slovo jaskyňa, vynoria sa<br />
mu pred očami pokladne na vstupenky, vybetónované chodníky a skupina<br />
návštevníkov so sprievodcom na predpísanej trase. V jaskyniach<br />
sú aj vysoké dómy a kvaple, obohnané zábradlím, aby ich návštevníci<br />
neolamovali. Pretože jeden milimeter rastie pätnásť rokov.<br />
Keď vyslovíte slovo jaskyňa pred speleológom, vyrastú mu za vaším<br />
chrbtom laná, karabíny, neoprénové obleky, čižmy špinavé od blata<br />
a drina. Tiež spomienky na vyvážanie sutín a blata z polozasypaných<br />
priestorov, zlaňovanie, výstupy po lanovom rebríku, brodenie vodou aj<br />
plazenie úzkymi chodbičkami, lanové traverzy a blatové komíny. A ešte<br />
partia kamarátov, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť.<br />
Dostať sa do jaskyne znamená absolvovať mnohohodinovú expedíciu.<br />
Odmenou za rozsiahle prípravy a expedičnú drinu je vstup do úžasného<br />
podzemného sveta, ktorý si žije sám pre seba, buduje v tme a tichosti<br />
svoju krásu a dovolí človiečikovi, aby sa ňou kochal. Tam dole vládne<br />
po desaťtisíce rokov ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne kvapka vody,<br />
trpezlivo stavajúca svoj kvapeľ.<br />
Δ<br />
Tu to začína, prvé 25-metrové<br />
zlanenie do jaskynného komplexu<br />
Gouffre Berger. Účastníci majú pred<br />
sebou 24-hodinové dobrodružstvo<br />
v jaskynnom bludisku s výškovým<br />
rozdielom 1122 metrov. Ide sa „na<br />
ťažko“ – s expedičnou výbavou<br />
zavesenou pod sebou. Niektoré<br />
vstupy vyzerajú nenápadne, nechce<br />
sa veriť, aké rozľahlé priestory sa<br />
za nimi skrývajú. Tak napríklad<br />
neďaleký jaskynný systém Grotte de<br />
Gournier má celkovú dĺžku 15 km.<br />
Δ<br />
Gouffre Berger sa označuje ako vodná<br />
jaskyňa s mnohými podzemnými<br />
jazerami a vodopádmi. Traverz po<br />
lane nad vodou v mieste zvanom<br />
Les Coufinades s bohatou kvapľovou<br />
výzdobou. „Podľa šikovnosti sa<br />
tu viac alebo menej namočíte“.<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
Δ<br />
Do týchto miest vstúpilo len málo ľudí. Po ich<br />
odchode tu zavládne vždy zase rovnaké ticho, v tme<br />
pokračuje výstavba neviditeľnej kamennej krásy.<br />
Δ<br />
Ďalej to ide len cez vodu.<br />
Δ<br />
Na dne vodnej kaskády Ouragan (–1025 m).<br />
Tu sa účastníci zhromažďujú v „Camp des<br />
Étrangers“, ponechávajú ťažkú výzbroj<br />
na mieste a ďalej pokračujú naľahko.<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Δ<br />
Sála trinástich. Kvaple na strope<br />
sú pomerne mladé, kedysi sa tu<br />
zrútil strop. Zato na zemi stvorila<br />
príroda celé bohatstvo.
Δ<br />
V žiadnej inej hornine nevymodeluje<br />
príroda také filigránske a odvážne tvary.<br />
Δ<br />
Jaskyňa Orgnac je<br />
prístupná verejnosti.<br />
Takto vyzdobené<br />
priestory sa však<br />
nachádzajú v jej<br />
zadnej uzavretej<br />
časti Orgnac II a III.<br />
Bohatstvo tejto<br />
výzdoby nemá vo<br />
svete obdobu.<br />
Δ<br />
Ardéche - Orgnac III.<br />
Tieto podivuhodné<br />
tvary nevyrástli<br />
na morskom<br />
koralovom útese,<br />
ale hlboko pod<br />
zemou. Pôvodcom<br />
teplej hnedej<br />
farby je prímes<br />
červenohnedých<br />
hlín, ktorých výskyt<br />
je na planine<br />
Ardéche typický.<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
T É M A<br />
Antikoncepcia<br />
na miske váh<br />
Keď mladí ľudia vstupujú do intímneho partnerstva, okamžite sa vynára otázka, ako<br />
zabrániť počatiu nechceného dieťaťa. Mnohí rodičia, priatelia a v neposlednom rade reklama<br />
väčšinou ponúkajú najjednoduchšiu odpoveď : je tu predsa tabletka. Hormonálna<br />
antikoncepcia sa prezentuje ako spoľahlivá, bezpečná a – najmenej obmedzujúca. Napriek<br />
tomu sa ozývajú hlasy, ktoré v užívaní tabliet vidia príliš radikálny zásah do prirodzeného<br />
reprodukčného cyklu ženy a upozorňujú aj na telesné, duševné a duchovné následky<br />
tohto zásahu. Časť verejnosti preto hormonálnu antikoncepciu odmieta a hľadá<br />
alternatívu v takzvaných prirodzených metódach regulácie počatia. Bol v tomto smere<br />
urobený významnejší objav minulého storočia aj na Slovensku?<br />
PRINCÍP HORMONÁLNEJ<br />
ANTIKONCEPCIE<br />
j keď sa to zdá neuveriteľné, o spôsobe<br />
fungovania hormonálnej an-<br />
A<br />
tikoncepcie nemá presné informácie<br />
ani veľká časť žien, ktoré túto metódu<br />
využívajú. V samotnom jadre účinku<br />
tablety je ženský reprodukčný a hormonálny<br />
cyklus, ktorý ovplyvňuje celý<br />
rad telesných, ale aj duševných prejavov<br />
v živote ženy.<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
ohlo by sa namietať, že ani umiernenosť, prispôsobenie sa rytmu<br />
„M prírody a ani ohľaduplnosť zo strany muža neponúka plnú bezpečnosť.<br />
Dovoľme si však položiť protiotázku: kde je dokonalá bezpečnosť?<br />
Nevytvára množstvo nepostihnuteľných súvislostí, tento zvyšok neistoty,<br />
práve to ‚korenie’ života pozemského človeka? Smieme, dokonca máme<br />
prijímať rozhodnutia, pretože každé rozhodnutie je proces dozrievania<br />
v malom. Môžeme sa síce pokúšať o to, aby sme ich premieňali na činy, no<br />
musíme strpieť, že sa nedeje vždy naša vôľa. Práve v oblasti antikoncepcie<br />
však požadujeme poistky, ktoré siahajú ďalej, než nám je život schopný<br />
poskytovať. Tu chceme vnucovať našu vlastnú vôľu, aj keby to bolo za<br />
cenu potlačenia prírody. Prenechajme jej, plní dôvery, možnosť opravy,<br />
ktorú jej zákony nášho Stvoriteľa obozretne poskytli. Človek len zriedkavo<br />
vie, čo mu v skutočnosti osoží. Často je to práve to nechcené, čo najviac<br />
potrebuje, aj keby to mal spoznať až oveľa neskôr.“<br />
[Richard Steinpach: Nevítaný duch]<br />
Ženský cyklus má dve striedajúce<br />
sa fázy. Prvá fáza je riadená hormónom<br />
dozrievania vajíčka (estrogénom),<br />
druhá hormónom žltého telieska (progesterónom).<br />
Pri hormonálnej antikoncepcii je využívaný<br />
hormón žltého telieska, presnejšie,<br />
jeho syntetické napodobeniny.<br />
Pravidelným dodávaním týchto syntetických<br />
hormónov do organizmu ženy<br />
je docielený stav, ktorý je inak možný<br />
iba v tehotenstve – nedochádza k dozrievaniu<br />
žiadnych ďalších neoplodnených<br />
vajíčok.<br />
Tým je (väčšinou dlhodobo) prerušený<br />
biologický dvojfázový rytmus ženského<br />
reprodukčného cyklu a je nahradený<br />
len jednou fázou, ktorú môžeme,<br />
aj pre jej dlhodobé trvanie, nazvať<br />
akýmsi „umelým tehotenstvom“.<br />
Odporcovia hormonálnej antikoncepcie,<br />
okrem iných aj mnohí lekári,<br />
zaoberajúci sa niektorými smermi naturálnej<br />
medicíny, tvrdia, že takýto<br />
zásah do „biologických hodín“ organizmu<br />
nezostáva bez následkov a má<br />
vplyv na telesné zdravie i duševné prežívanie<br />
pacientiek. Aké sú dôvody pre<br />
podobné tvrdenia?<br />
HORMÓNY<br />
A „POSUN NÁLAD“<br />
r. med. Annemarie Banzhafová,<br />
D praktická lekárka a fyzioterapeutka,<br />
pôsobiaca v Mníchove, vo svojom<br />
článku 1 na túto tému uvádza:<br />
„Od mladých dievčat som počula výpovede<br />
o nejasnom vyciťovaní niečoho cudzieho,<br />
nepríjemného, čo sa s nimi deje<br />
v súvislosti s hormonálnym posunom.
T É M A<br />
,Pilulka je mi nepríjemná, a rovnako aj<br />
skutočnosť, že vyvoláva umelé tehotenstvo.<br />
Ten výraz umelé mi naháňa strach.‘<br />
Napriek tomu táto dievčina, podobne<br />
ako tisíce iných, užíva hormonálnu antikoncepciu,<br />
lebo jej nikto neponúkne<br />
žiadnu lepšiu alternatívu.“ A ďalej pokračuje:<br />
„V začiatkoch éry hormonálnej<br />
antikoncepcie som často registrovala výpovede<br />
žien, ktoré už mali niekoľko detí<br />
a žili v dobrom a šťastnom manželstve.<br />
Ony mohli porovnať svoj vlastný citový<br />
život bez antikoncepčnej pilulky a s pilulkou<br />
a jednohlasne vypovedali, že ich<br />
manželstvo sa s pilulkou nielen nestalo<br />
šťastnejším, ale že dochádzalo častejšie<br />
k disharmónii v partnerskom vzťahu.“<br />
Tu by sa mohlo namietnuť, ako sa to<br />
často stáva, že takéto prejavy sa objavovali<br />
najmä u starších preparátov s vysokým<br />
obsahom hormónov, aké sa už<br />
dnes nepoužívajú. V skutočnosti však<br />
aj dnes výrobcovia hormonálnej antikoncepcie<br />
priznávajú a popisujú ako jej<br />
nežiadúci vedľajší účinok zmeny nálad,<br />
ktoré môžu vyústiť až k depresívnym,<br />
úzkostným stavom. Ďalšou skutočnosťou<br />
je fakt, že 15–20 % užívateliek „pilulky“<br />
udáva znížený záujem o intímne<br />
spojenie s partnerom.<br />
Má teda hormonálna antikoncepcia<br />
vplyv na duševné prežívanie, a ak áno,<br />
prečo?<br />
Odpoveď na uvedenú otázku je<br />
vlastne celkom logická: hormóny patria<br />
medzi látky s najvýraznejším účinkom<br />
na celý organizmus. Už ich veľmi<br />
nízke dávky spôsobujú výrazné telesné<br />
zmeny v dôsledku prepojenia a vzájomného<br />
ovplyvňovania všetkých žliaz<br />
s vnútorným vylučovaním. Keďže sa<br />
hormóny vyplavujú do krvi, zmena jej<br />
zloženia, zodpovedajúca konkrétnemu<br />
hormónu, vyvoláva aj výrazné duševné<br />
prejavy. Stačí si spomenúť na známy<br />
hormón adrenalín, ktorý sa vylučuje do<br />
krvi v stave fyzického vyčerpania alebo<br />
ohrozenia a vyvoláva zvýšený tep, svalové<br />
napätie, spúšťa obranné reakcie,<br />
obmedzuje vnímanie bolesti. Už spomínaný<br />
progesterón je hormón,<br />
ktorý sa dlhodobo vo zvýšenej<br />
koncentrácii vylučuje len v období<br />
tehotenstva. Je teda úplne<br />
prirodzené, že veľká časť žien<br />
má aj pri užívaní hormonálnej<br />
antikoncepcie viac alebo menej<br />
výrazné „tehotenské prejavy“<br />
aj v oblasti psychiky. A veľmi<br />
často sa preto pri užívaní tabliet<br />
necítia vo svojej koži.<br />
To je však len jedna stránka<br />
veci.<br />
DUCHOVNÉ<br />
SÚVISLOSTI<br />
určitého, a nielen filozofického<br />
nadhľadu môžeme<br />
Z<br />
uvažovať aj o duchovných súvislostiach<br />
tohto umelého „iného<br />
stavu“. Môžeme s určitosťou<br />
konštatovať, že v prírode neexistuje<br />
nič, čo by nemalo svoju<br />
príčinu a účel. Nespočetné dôkazy<br />
tohto tvrdenia už priniesla,<br />
okrem iného, aj ekológia. Dosiaľ<br />
sa zakaždým v dejinách ukázalo,<br />
že vždy, keď človek vo svojom zjednodušujúcom<br />
myslení odstráni alebo významne<br />
pozmení nejakú súčasť prírodného<br />
systému, objavia sa poruchy,<br />
nezriedka vedúce až ku katastrofe. Môže<br />
to byť s prirodzeným striedaním fáz<br />
v ženskom reprodukčnom cykle inak?<br />
Zloženie krvi je jedinečné a individuálne<br />
pre každého človeka. Akákoľvek<br />
výraznejšia zmena má svoje dôsledky<br />
na telesnej i duševnej úrovni.<br />
Pre duchovný vývoj človeka – obzvlášť<br />
v období dospievania – má prebiehajúca<br />
prirodzená zmena v zložení krvi<br />
význam z hľadiska prepojenia ducha,<br />
duše a tela. Až touto zmenou mladý človek<br />
dospieva. Mení sa však nielen jeho<br />
fyzický vzhľad, ale aj záujmy, duševné<br />
prejavy, objavujú sa nové ciele. Pre činorodú<br />
aktivitu, ktorá k tomuto veku<br />
patrí, je nepochybne dôležitý aj pocit<br />
pohody, vnútorného pokoja. Hormonálny<br />
zásah do zloženia krvi dievčaťa<br />
alebo ženy (odstránenie jednej fázy hormonálneho<br />
cyklu) sa na nej odzrkadlí –<br />
prináša zmenu v jej prirodzených duševných<br />
prejavoch. Preto sa z pohľadu<br />
duševného stavu aj duchovného vývoja<br />
môže označiť minimálne za rizikový,<br />
presnejšie však ako brzdiaci. Veď všetky<br />
dôsledky tejto zmeny zloženia krvi na<br />
dušu (a jej spojenie s duchom) nedokáže<br />
zodpovedne posúdiť žiadny človek.<br />
Už vyššie uvedené nežiaduce účinky na<br />
psychiku môžu všeličo naznačiť.<br />
JE PILULKA BEZPEČNÁ ?<br />
apriek záplave nadšenia nad jednoduchosťou,<br />
spoľahlivosťou<br />
N<br />
i bezpečnosťou „pilulky“ jej výrob-<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
T É M A<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
covia, vedecké štúdie i ženskí lekári<br />
cez oficiálne zdroje priznávajú, okrem<br />
iných, tieto nežiaduce účinky hormonálnej<br />
antikoncepcie:<br />
• zvyčajne v počiatkoch užívania spôsobuje<br />
veľmi často prejavy, pripomínajúce<br />
tehotenstvo: bolesť hlavy, nutkanie<br />
na dávenie (nauzea), žalúdočná nevoľnosť,<br />
precitlivenosť a tlak v prsníkoch,<br />
zadržiavanie tekutín, sklon k priberaniu<br />
(nadváhe). Časť žien tieto príznaky<br />
pociťuje pri užívaní tabliet trvale;<br />
• „zanedbateľné“ (citované doslova),<br />
ale predsa zvýšené percento rakoviny<br />
pečene;<br />
• u žien, ktoré majú predispozíciu<br />
k rakovine prsníkov, môžu hormóny<br />
urýchliť jej priebeh;<br />
• zvýšené riziko rakoviny krčka maternice;<br />
• kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej<br />
antikoncepcie spôsobuje po<br />
35. roku života 11x vyššie riziko srdcovo-cievnych<br />
komplikácií;<br />
• pripúšťa sa, že táto metóda je nevhodná<br />
pre ženy so zvýšeným výskytom<br />
srdcovo-cievnych chorôb<br />
v príbuzenstve (podávanie hormónov<br />
preukázateľne zvyšuje krvnú<br />
zrážanlivosť) a pre ženy s poruchami<br />
pečene;<br />
• neodporúča sa ženám so srdcovými<br />
a cievnymi chorobami, vysokým krvným<br />
tlakom, so sklonom k žilovým<br />
trombózam a mozgovému krvácaniu.<br />
Krvné tromby (zrazeniny) môžu spôsobiť<br />
mozgovú mŕtvicu či infarkt.<br />
TABLETA VERZUS<br />
PRIRODZENÉ METÓDY<br />
apriek všetkým vyššie uvedeným<br />
N skutočnostiam užíva hormonálnu<br />
antikoncepciu na celom svete<br />
približne 80 miliónov žien. Dôvodov,<br />
prečo je to tak, je viacero.<br />
Predovšetkým, do intímnych vzťahov<br />
vstupujú stále častejšie teenageri<br />
vo veku, keď je počatie dieťaťa vnímané<br />
ako „katastrofa“. Tu sa dostávame<br />
zase k príčinám tohto javu, medzi<br />
ktoré patrí aj fenomén predčasného<br />
dospievania. Urýchlenie telesného dospievania<br />
mladej populácie sa stalo<br />
predmetom skúmania už v 60. rokoch<br />
minulého storočia. Ako faktor, ktorý<br />
k nemu prispieva, sa uvádzala najmä<br />
zvýšená konzumácia živočíšnych bielkovín,<br />
najmä mäsa. V Nemecku vyvolala<br />
svojho času mediálny škandál štúdia,<br />
ktorá dokazovala súvislosť medzi<br />
predčasným nástupom menštruácie<br />
u dievčat a podávaním rastových hormónov<br />
vo výkrme kurčiat. Od tohto<br />
okamihu prijali zákaz skrmovania rastových<br />
hormónov všetky západoeurópske<br />
krajiny. Ďalším významným<br />
vplyvom, ktorý sa podpisuje pod predčasnú<br />
sexualitu mladých, je verejné<br />
šírenie programov s erotickým obsahom<br />
v médiách. Vo veku, kedy je pre<br />
dospievajúcich prirodzené skôr združovanie<br />
do dievčenských či chlapčenských<br />
skupiniek, mnoho mladých ešte<br />
považuje intímne vzťahy s opačným<br />
pohlavím za „trápne“. Aj keď dospievajúci<br />
pociťujú v súvislosti s intímnym<br />
vzťahom úplne prirodzenú hanblivosť,<br />
médiá im vnucujú dojem, že mať už<br />
v tomto veku sexuálneho partnera je<br />
niečo normálne. A nie je bez súvisu, že<br />
na stránkach teenagerských časopisov<br />
dostala priestor reklama na hormonálnu<br />
antikoncepciu.<br />
Žiaľ, je málo pravdepodobné, že by<br />
pozitívny spoločenský tlak v súčasnosti<br />
dokázal obmedziť pochybný mediálny<br />
obchod s erotikou. Jedinou možnosťou<br />
ostáva vytvárať – za spolupôsobenia pedagógov<br />
i rodičov – pre deti ušľachtilejšie<br />
vyplnenie voľného času a bez falošného<br />
zastierania im vysvetľovať riziká<br />
predčasnej sexuality. Obrovský význam<br />
tu má rodina. Ak totiž vládne v rodine<br />
disharmónia, hrozí vyššie riziko, že<br />
dospievajúci budú kompenzovať svoju<br />
citovú prázdnotu v predčasnom partnerskom<br />
vzťahu. Aj povzbudenie k dosahovaniu<br />
zmysluplných cieľov očakáva<br />
dieťa v prvom rade od rodičov. Pokiaľ<br />
v nich nevidí pri svojom snažení oporu,<br />
nastupuje sklamanie a väčšia potreba<br />
„niekoho mať“.<br />
Pokiaľ sa posunieme do kategórie<br />
žien v zrelom plodnom veku, z ktorých<br />
niektoré už majú viacero detí,<br />
potom dostáva aj posudzovanie antikoncepcie<br />
iný rozmer.<br />
Je prirodzené, že zodpovedný človek<br />
sa snaží rozhodovať o svojom rodičovstve<br />
vedome. Aj tým sa totiž líši od<br />
zvierat, ktoré len nasledujú svoj pud.<br />
Rodičovstvo nie je hlavným zmyslom<br />
ľudského bytia a úlohou telesného<br />
spojenia medzi mužom a ženou nie je<br />
len splodenie dieťaťa. Ide tu – pokiaľ<br />
sa nejedná iba o prejav neovládanej<br />
a neukojiteľnej vášne – o občerstvujúcu<br />
výmenu jemných éterických síl
T É M A<br />
medzi mužom a ženou. Preto<br />
nemožno vidieť nič zlé na tom,<br />
ak sa partneri snažia zabrániť<br />
nechcenému počatiu.<br />
Antikoncepčná tableta je posudzovaná<br />
ako najspoľahlivejšia<br />
metóda regulácie počatia.<br />
Ostatné metódy antikoncepcie<br />
– podľa bežne uvádzanej porovnávacej<br />
štatistiky – sa javia<br />
ako pomerne „neisté“. Napríklad<br />
prirodzená metóda regulácie<br />
počatia, založená na stanovení<br />
„plodných a neplodných dní“<br />
pomocou merania teploty, má index<br />
zlyhania 4–12 %.<br />
Avšak, už pred takmer päťdesiatimi<br />
rokmi bola na Slovensku odbornej verejnosti<br />
predstavená prekvapujúca metóda<br />
stanovenia plodných a neplodných<br />
dní, vyznačujúca sa presnosťou<br />
v rozmedzí 97,7–99 %. Známa je pod<br />
menom svojho objaviteľa ako Jonášova<br />
metóda.<br />
METÓDA PRIRODZENEJ<br />
REGULÁCIE POČATIA<br />
MUDr. EUGENA JONÁŠA<br />
odľa jeho vlastných slov dostal,<br />
P MUDr. Jonáš inšpiráciu k svojmu<br />
objavu v deň významného cirkevného<br />
sviatku: 15. augusta 1956. Pre neho<br />
osobne to bolo naplnenie túžby pomôcť<br />
ženám odstrániť hrozbu umelého<br />
potratu, ktorý bol v uvedenom<br />
roku v bývalom Československu legalizovaný.<br />
Jonášova metóda regulácie<br />
počatia je založená na súvislosti<br />
medzi astronomickými cyklami<br />
a reprodukčným cyklom ženy. Na<br />
základe vlastného skúmania dospel<br />
MUDr. Jonáš k záveru, že plodné obdobie<br />
ženy nastáva v rovnakom postavení<br />
Mesiaca (vzhľadom k ďalším astronomickým<br />
charakteristikám), aké<br />
bolo v čase jej narodenia. Nie je možné<br />
však tieto charakteristiky zamieňať za<br />
bežne známe fázy Mesiaca“. Pomocou<br />
elám si len jedno; aby poznatky, ktoré<br />
„Ž som smel získať ako lekár počas šestnásťročnej<br />
intenzívnej a zodpovednej práce<br />
z veľkej knihy prírody, boli akceptované inými<br />
nadšenými, otvorenými a predsudkami nezaťaženými<br />
vedcami a lekármi s rovnakým úmyslom,<br />
ktorý som vtedy mal a stále ešte mám,<br />
keď som dospel k presvedčeniu, že použitie<br />
mojej metódy môže prispieť k šťastiu jednotlivca,<br />
rodiny a celej spoločnosti.“<br />
[MUDr. Eugen Jonáš]<br />
špeciálneho výpočtu je preto možné<br />
takzvané plodné a neplodné dni stanoviť<br />
napríklad až na jeden rok dopredu.<br />
Je možné vyhotoviť viaceré<br />
typy výpočtov v závislosti od toho,<br />
ako presne pozná žena dátum a čas<br />
svojho narodenia. Na prvý pohľad<br />
veľmi prekvapujúci princíp bol ihneď<br />
po objave metódy overený v medicínskej<br />
praxi pomocou klinických<br />
testov. Tie prebiehali na 1. pôrodníckej<br />
klinike v Prahe pod vedením<br />
doc. MUDr. Jiřího Málka, vtedajšieho<br />
predsedu Svetovej biorytmologickej<br />
spoločnosti. Jonášova metóda totiž<br />
neslúži len na účely antikoncepcie –<br />
pomáha aj ženám, ktoré sa neúspešne<br />
pokúšali otehotnieť (ak netrpia orgánovými<br />
poruchami). Okrem pražskej<br />
kliniky sa do overovania tejto metódy<br />
zapojila aj pôrodnícka klinika v Budapešti.<br />
Výsledky pravdepodobne zúčastnených<br />
zaskočili, pretože úspešnosť<br />
dosahovala už v prvopočiatkoch<br />
takmer 98% (dnes autor udáva 99%).<br />
Po overení na klinikách vypukol<br />
„boom“. Prirodzenú metódu regulácie<br />
počatia, ktorá nevyžaduje použitie<br />
umelých prostriedkov, privítali lekári,<br />
ale aj kresťanské kruhy. Morálne<br />
odobrenie pre ňu prišlo počas trvania<br />
druhého vatikánskeho koncilu s výrokom<br />
vtedajšieho pápeža Pavla VI., že<br />
na nej nevidí „žiadny rozpor s evanjeliom“.<br />
Pápež Ján Pavol II. poslal<br />
MUDr. Jonášovi za jeho objav osobný<br />
ďakovný list.<br />
„Jonášove centrá“ vznikli zakrátko<br />
na piatich kontinentoch –<br />
vedú ich lekári, ktorí sa boli školiť<br />
v metóde výpočtu priamo na<br />
Slovensku.<br />
Dnes je Jonášova metóda<br />
chránená patentom ako „lekárska<br />
služba“ vo viacerých krajinách<br />
sveta.<br />
Za zmienku stojí, že v roku<br />
1970 bol MUDr. Jonáš navrhnutý<br />
na udelenie Nobelovej ceny<br />
prof. Dr. R. Fondillerom z USA<br />
a pred piatimi rokmi rovnaký návrh<br />
vzišiel z Argentíny od prof. Carlosa<br />
Velazca.<br />
Z duchovného hľadiska možno metóde<br />
MUDr. Jonáša priznať dve hlavné<br />
prednosti:<br />
• neposúva hormonálny cyklus ženy<br />
a nemení umelo zloženie krvi. Preto<br />
odpadajú neprirodzené psychické<br />
výkyvy, známe pri hormonálnej antikoncepcii;<br />
• nabáda ženy k pozornosti voči vlastnému<br />
telu a mužov k ohľaduplnosti.<br />
Samozrejme, ak sa chce pár vyhnúť<br />
neželanému počatiu, musí pri tejto<br />
metóde v období plodných dní zachovať<br />
primeranú zdržanlivosť. Od muža<br />
sa preto očakáva pochopenie a ohľaduplnosť.<br />
Používanie menej škodlivých<br />
metód antikoncepcie by však<br />
v láskyplnom vzťahu vlastne malo<br />
byť samozrejmosťou.<br />
Roman Levický<br />
[redakcia@svetgralu.sk]<br />
Literatúra:<br />
Banzhaf, A. : Wie schwer wiegt die Pille.<br />
Gralswelt, 5, 1997, s. 33-38.<br />
Jonáš, E. : Zistenie období plodnosti u ženy,<br />
pohlavia a životaschopnosti plodu. Nitra,<br />
1969.<br />
Jonáš, E. : Přirozená regulace početí. Hradec<br />
Králové, 1995.<br />
Schindler, J. A. : Die Heilkraft des seelischen<br />
Gleichgewichts. München, 1956.<br />
Vester, F. : Neuland des Denkens. Stuttgart,<br />
1980.<br />
www.centrum.jonas.com<br />
www.medical-tribune.cz<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
Z A U J A L O N Á S<br />
Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U<br />
Nevratné plastové<br />
fľaše znovu<br />
nepoužívajte!<br />
Kto sa snaží opätovným<br />
používaním nevratných<br />
plastových fliaš prispievať<br />
k ochrane životného<br />
prostredia, môže ohrozovať<br />
svoje zdravie. Výskumy<br />
v Kanade ukázali,<br />
že voda v mnohých plastových<br />
fľašiach, ktoré boli<br />
znovu naplnené, obsahovala<br />
nebezpečné baktérie<br />
a zdraviu škodlivé chemické<br />
zlúčeniny.<br />
Tretina všetkých vzoriek<br />
jedného z prieskumov bola<br />
natoľko znečistená baktériami,<br />
že táto voda bola<br />
vhodná na pitie iba po<br />
prevarení. Štúdia univerzity<br />
v Idaho (USA) dokazuje,<br />
že dôkladné vymývanie<br />
fliaš, ktoré by usmrtilo<br />
baktérie, urýchľuje starnutie<br />
plastu. Tak sa môžu do<br />
vody dostať jedovaté produkty<br />
rozpadu plastu.<br />
More je zásadité<br />
M i n e r á l y r o z p u s t n é<br />
v morskej vode jej dodávajú<br />
slanú chuť, sú ale tiež<br />
príčinou jej slabej alkalickej<br />
reakcie. V priemere<br />
činí hodnota pH morskej<br />
vody 8,1. Vedecké kruhy<br />
ale stále častejšie poukazujú<br />
na to, že obsah kyselín,<br />
spôsobený rozpusteným<br />
oxidom uhličitým<br />
z atmosféry, pozvoľna<br />
stúpa. Dve na sebe nezávislé<br />
skupiny vedcov skúmali,<br />
aký vplyv môže mať<br />
pokračujúce okysľovanie<br />
morí na život v nich.<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Počas uplynulých<br />
250 rokoch<br />
prijali vody svet<br />
o v ý c h m o r í<br />
a oceánov asi<br />
polovicu oxidu<br />
uhličitého, ktorý sa dostal<br />
do ovzdušia používaním<br />
fosílnych palív. Táto hydrolýza<br />
oxidu uhličitého<br />
viedla ku zvýšeniu koncentrácie<br />
vodíkových iontov<br />
vo vode a tým k okysľovaniu.Ak<br />
sa bude množstvo<br />
oxidu uhličitého v ovzduší<br />
naďalej zvyšovať, mohla by<br />
hodnota pH podľa rôznych<br />
modelových výpočtov ešte<br />
v tomto storočí klesnúť<br />
o 0,3 až 0,4; v roku 2300<br />
by mohla dokonca dosiahnuť<br />
hodnotu 7,3.<br />
Okysľovanie môže mať<br />
značne nepriaznivé následky<br />
na morský svet<br />
rastlín a živočíchov. Ohrozené<br />
sú predovšetkým koraly<br />
a planktón, takže<br />
môžu vzniknúť medzery<br />
v potravinovom reťazci.<br />
http://www.faz.net<br />
Katastrofy ako<br />
následky globálnej<br />
zmeny klímy<br />
Po katastrofálnych záplavách<br />
v lete 2005 v Nemecku,<br />
Rakúsku a Švajčiarsku<br />
vyvstala znovu otázka,<br />
či sú povodne priamym<br />
následkom globálneho<br />
otepľovania. Štatistiky istej<br />
mníchovskej poisťovne<br />
potvrdzujú laický dojem,<br />
že extrémne výkyvy počasia<br />
a s nimi spojené katastrofy<br />
neustále pribúdajú.<br />
Ak v rokoch 1950 až 1959<br />
došlo iba k 13 veľkým udalostiam,<br />
bolo ich<br />
v rokoch 1990 až<br />
1999 už celkovo<br />
74. Vedci sú ale<br />
opatrní v tvrdení,<br />
že tieto katastrofy<br />
majú priamu súvislosť<br />
s globálnym otepľovaním.<br />
Isté ale je, že vo vývoji počasia<br />
hrá teplota ústrednú<br />
úlohu. Viedenský klimatológ<br />
Herbert Formayer preto<br />
predpokladá intenzifikáciu<br />
zrážok. Ľudia v Európe<br />
musia počítať s častejšími<br />
výkyvmi počasia. Experti<br />
nie sú ale jednotní v tom, či<br />
globálne otepľovanie nesie<br />
zodpovednosť aj za nárast<br />
výskytu tropických cyklónov.<br />
Väčšina vedcov sa ale<br />
rozhodne stavia za správu,<br />
ktorú výskumníci NOAA<br />
(National Oceanic & Atmospheric<br />
Administration)<br />
zverejnili už pred niekoľkými<br />
rokmi: stále presnejšie<br />
modely klímy predpovedajú<br />
pre tropický Atlantik<br />
vyššie teploty mora, vyššiu<br />
vlhkosť a viac energie v atmosfére.<br />
Všetky tieto faktory<br />
podporujú silu hurikánov,<br />
ako ich už zažili<br />
Spojené štáty americké.<br />
http://www.noaa.gov<br />
Víno zabíja vírusy<br />
Víno je zrejme prirodzený<br />
likvidátor chrípkových vírusov.<br />
Obsahuje totiž špeciálnu<br />
molekulu, ktorá má<br />
schopnosť blokovať chrípkový<br />
vírus. Molekula sa<br />
vyskytuje v 72 rôznych<br />
rastlinách a vo vysokej<br />
koncentrácii je obsiahnutá<br />
predovšetkým v šupke<br />
červeného hrozna. Taliansky<br />
výskumný tím inštitútu<br />
ISS (Istituto Superiore<br />
di Sanità) dokázal, že<br />
účinná látka má antivírusové<br />
účinky a chrípku<br />
zdoláva prirodzeným spôsobom.<br />
Podľa doterajších<br />
výsledkov táto látka tiež<br />
brzdí rast nádorov a pôsobí<br />
proti stresu.<br />
Hypnóza ovplyvňuje<br />
funkcie mozku<br />
Vedci Cornellovej univerzity<br />
v New Yorku zistili,<br />
že hypnóza môže nepriaznivo<br />
ovplyvniť niektoré<br />
funkcie mozgu. Dôkazy<br />
poskytla magnetická rezonancia.<br />
Pokusy na 16<br />
dobrovoľníkoch ukázali,<br />
že hypnóza neovplyvňuje<br />
iba správanie človeka, ale<br />
môže aj značne zmeniť šírenie<br />
informácií v mozgu.<br />
Elektrosmog:<br />
ochránia nás<br />
prístroje?<br />
Firma ATOX Systemtechnik<br />
uviedla na trh prístroj,<br />
ktorý má chrániť pred<br />
elektrosmogom. Biopočítač<br />
veľkosti 3 x 3 cm, vyvinutý<br />
ruským fyzikom Alexandrom<br />
Tarasovom, sa<br />
jednoducho zavesí na krk.<br />
Nie je to žiadne ezoterické<br />
kúzlo, uvádza Inštitút pre<br />
biosenzoriku a bioenergetický<br />
výskum životného<br />
prostredia (IBBU) v Graze.<br />
Na 75 pokusných osobách<br />
bola pozorovaná „ochrana<br />
proti geopatogénnej, rádioaktívnej<br />
a elektromagnetickej<br />
záťaži“.<br />
http://www.atox.info
H I S T Ó R I A<br />
Katari, kacíri a zánik hradu Montségur<br />
Náboženstvo a osud katarov<br />
Na juhu Francúzska sa v 13. storočí odohrala dráma takzvaných albigénskych vojen,<br />
ktoré boli vlastne križiackymi výpravami. Toto ťaženie pod zástavou cirkvi malo vyhladiť<br />
náboženské spoločenstvo katarov (z gréckeho kataros - čistý). Príslušníci tohto<br />
hnutia sa sami nazývali „Božími priateľmi“, žili asketickým spôsobom života a preslávili<br />
sa aj ako majstri tkáčskeho remesla. Niektorí autori spájali ich pôsobenie s legendami<br />
o Grále. Katari vytvorili vo svojej dobe akúsi opozíciu voči vládnucej cirkvi, a privolali<br />
tak na seba hnev pápežského Ríma. O čo sa títo ľudia snažili a prečo boli vyvraždení?<br />
MYŠLIENKOVÝ PÔVOD<br />
HNUTIA KATAROV<br />
atari boli pravdepodobne výrazne<br />
K ovplyvnení myšlienkami valdénstva,<br />
stredovekého heretického hnutia,<br />
ktoré sa rozšírilo v mestách južného<br />
Francúzska a severného Talianska. Jeho<br />
stúpenci požadovali od veriacich dobrovoľnú<br />
chudobu, volali po demokratizácii<br />
cirkvi, dožadovali sa práva kázania<br />
pre laikov a poukazovali na všeobecnú<br />
záväznosť evanjelia pre všetkých členov<br />
cirkvi. „Valdénski“ boli vylúčení z cirkvi<br />
v roku 1184. Podobné myšlienky ako<br />
u valdénstva nájdeme aj v hnutí bogomilov,<br />
nazvanom podľa bulharského popa<br />
Bogomila, ktorý žil v desiatom storočí.<br />
Myšlienkovou podstatou oboch hnutí<br />
bola, okrem iného, aj viera v takzvaný<br />
dualizmus, teda v existenciu zosobneného<br />
Dobra (Svetla), ako aj Zla (Temnoty).<br />
Ešte starším prameňom viery<br />
v dualizmus bolo učenie proroka Mániho<br />
(manicheizmus), ktorý žil v 3. storočí<br />
po Kr. v Perzii. Podľa manicheizmu<br />
boli sily Dobra a Zla na počiatku vekov<br />
oddelené, v súčasnosti spolu bojujú a na<br />
konci vekov budú od seba opäť oddelené.<br />
Cieľom manicheizmu bolo oslobodenie<br />
duše zo zajatia hmoty pomocou sebapoznania<br />
a askézy. Manicheizmus sa na<br />
istý čas rozšíril až do severnej Afriky<br />
a južnej Európy, a tak mohol byť inšpiráciou<br />
pre neskoršie heretické hnutia.<br />
Na rozdiel od vtedajšej pápežskej cirkvi<br />
videli katari, valdénski i bogomilovia<br />
v oficiálnych inštitúciách cirkvi a štátu<br />
skôr diablovo než Božie dielo. To bolo<br />
spôsobené najmä okázalou zhýralosťou<br />
mnohých vysokých cirkevných predstaviteľov<br />
a nespravodlivým presadzovaním<br />
moci. Naproti tomu tieto heretické<br />
hnutia presadzovali sociálnu rovnosť,<br />
zakazovali cirkevné sviatosti a uctievanie<br />
svätých. To všetko bolo, podľa ich<br />
mienky, v rozpore s učením evanjelia.<br />
Určité podobnosti, najmä v sociálnom<br />
učení, v zamietnutí niektorých cirkevných<br />
úkonov a uctievania svätých, ako<br />
aj v snahe o nezávislosť od Ríma, môžeme<br />
nájsť aj v neskoršom hnutí reformácie,<br />
vedenej v Čechách Janom Husom<br />
a v Nemecku Martinom Lutherom.<br />
KRAJ KATAROV<br />
A LEGENDA O GRÁLE<br />
to prechádza na ceste do juhofrancúzskych<br />
Pyrenejí popri Nerbonne,<br />
K<br />
toho prekvapí pri diaľnici neobvyklé<br />
umelecké dielo: na zelenom pahorku<br />
stoja vysoké, zo silných, oválnych blokov<br />
betónu vytvorené postavy vojakov<br />
s kamenným štítom a prilbou. Hľadia na<br />
cestujúceho a do krajiny zo zachmúrenej<br />
štrbiny panciera. Informačná tabuľa ich<br />
prezentuje ako „Chevaliers Cathares“,<br />
teda katarských rytierov. Predstavujú<br />
tieto pôsobivé postavy naozaj katarov?<br />
Alebo boli katari všetko iné než vojnoví<br />
hrdinovia, teda skôr mierumilovní a napriek<br />
tomu prenasledovaní náboženskí<br />
„čudáci“ stredoveku, ktorí podľa niektorých<br />
autorov opatrovali Grál a rozhodli<br />
sa preto aj umrieť?<br />
Isté je, že obraz katarov ako vojnových<br />
hrdinov je stále živý. Spôsobilo<br />
to dielo nemeckého žurnalistu a spisovateľa<br />
Otto Rahna, ktorý v roku 1933<br />
vydal knihu s názvom „Križiacke ťaženie<br />
proti Grálu“. Je napísaná fascinujúcim<br />
spôsobom a história katarov je<br />
tu pretavená do románu o Grále. Podľa<br />
Rahna sa Grál dostal po strastiplných<br />
cestách do rúk katarov, ktorí ho opatrovali<br />
a chránili ako najvzácnejší poklad.<br />
V noci pred zánikom hradu Montségur,<br />
útočiska „kacírov“, mala hŕstka na<br />
smrť odhodlaných katarov Grál zachrániť<br />
a preniesť ho do bezpečia na miesto,<br />
ktoré je dodnes utajené…<br />
HISTORICKÝ OMYL<br />
A ÚSPECH JEDNEJ KNIHY<br />
tto Rahn cestoval v roku 1930 do<br />
O Ussat-les-Bains v Pyrenejách a tu,<br />
v osudovom kraji katarov okolo Montséguru,<br />
zbieral materiály pre svoj román.<br />
Nadšenie pre túto tému mu vštepil jeho<br />
náboženský učiteľ. On sám spájal pôsobenie<br />
katarov so stredovekými básňami<br />
o Grále a našiel rovnako zmýšľajúcich<br />
ľudí v jednej parížskej teozofickej<br />
skupine. Tiež bol v spojení s bádateľom<br />
Mauriceom Magreom z Toulouse. Aj<br />
ďalší nadšenec katarov, Déodat Roché,<br />
prívrženec Rudolfa Steinera, zastával podobné<br />
myšlienky. Spriatelil sa s Ottom<br />
Rahnom a intenzívne ho podporoval.<br />
Spájanie náboženstva neochvejne verných<br />
katarov s Grálom malo pre Fran-<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
H I S T Ó R I A<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
cúza zmysel – veď francúzske romány<br />
o Grále od Chrétiena de Troyes alebo<br />
Roberta de Boron (po ktorých neskoršie<br />
nasledoval v Nemecku „Parzifal“<br />
Wolframa von Eschenbach) boli na vrchole<br />
obľúbenosti približne v tom istom<br />
období, ako začalo na juhu Francúzska<br />
prenasledovanie katarov. Že by jedno<br />
s druhým nemalo nič spoločné?<br />
Otto Rahn vo svojom diele „Križiacke<br />
ťaženie proti Grálu“ prezentoval katarov<br />
ako strážcov alebo rytierov Grálu a pyrenejskú<br />
pevnosť Montségur ako model<br />
pre hrad Grálu v diele Wolframa von<br />
Eschenbach Parzifal. Avšak – aby sme to<br />
uviedli na správnu mieru – táto teória je<br />
pravdepodobne neudržateľná. Rukopis<br />
Wolframovho Parzifala bol dokončený<br />
už v rokoch 1203 až 1205 (o čom sa dnes<br />
nepochybuje), zatiaľ čo Montségur sa<br />
stal známym až po jeho dobytí v roku<br />
1244, to znamená po vyvraždení jeho<br />
obyvateľov. Pred týmto obdobím bol<br />
hrad Montségur len jednou spomedzi<br />
mnohých iných pyrenejských pevností.<br />
Nemohol byť známy vo vzdialených nemeckých<br />
krajinách, keď Wolfram von<br />
Eschenbach písal svojho Parzifala.<br />
Odhliadnuc od toho však malo „Križiacke<br />
ťaženie“ Otto Rahna vo Francúzsku<br />
aj v Nemecku obrovský úspech.<br />
V Nemecku o to viac, že sa tam dostal<br />
k moci národný socializmus. „Vodca“<br />
a jeho „okultista“ Himmler<br />
chceli vo Wewelsburgu,<br />
v blízkosti Paderbornu, zriadiť<br />
ideologické centrum svojho<br />
hnutia. Pre mnohých to bol<br />
vtedy ďalší „Hrad Grálu“. SS<br />
tu malo svoje ústredie. Sem<br />
prišiel aj Otto Rahn a stal<br />
sa Untersturmführerom SS,<br />
pracoval aj na Wewelsburgu<br />
a jeho kniha o kataroch<br />
a Grále nacistom priam spadla z neba.<br />
Tu sa našlo náhradné náboženstvo pre<br />
národ! Wagnerovou operou „Parsifal“<br />
Grál už beztak získal vo všeobecnom<br />
povedomí Nemcov významné miesto;<br />
tak boli Rahnove tvrdenia v jeho knihe<br />
tým pravým, čo bolo treba na pretvorenie<br />
mýtu na nový náboženský pojem.<br />
Túto ideu preukázateľne podporoval aj<br />
Himmler.<br />
To, že Rahn nakoniec pravdepodobne<br />
zomrel ako obeť nacistického režimu, nemení<br />
nič na účinku jeho knihy 1 . Aj literárna<br />
veda vtedajšej doby prebrala Rahnove<br />
tézy, týkajúce sa Wolframa, hradu<br />
Grálu a „Parzifala“, a tie doznievali ešte<br />
dlho. A ešte tvrdošijnejšie sa držia pri<br />
živote historizujúce romány a legendy,<br />
ktoré opisujú katarov ako „strážcov<br />
Grálu“. Takéto špekulácie podporuje aj<br />
historický fakt, že v noci pred pádom<br />
Montséguru sa naozaj uskutočnila odvážna<br />
akcia a po strmých svahoch hory<br />
bolo niečo prenesené do bezpečia. Čo to<br />
mohlo byť, keď peniaze „kacírskej cirkvi“<br />
boli odtiaľ odnesené už predtým? Grál<br />
určite nie. Boli to hodnotné spisy z predchádzajúcich<br />
kresťanských tradícií?<br />
POVOJNOVÉ BÁDANIE<br />
O KATAROCH<br />
o 2. svetovej vojne mohlo bádanie<br />
P o kataroch priniesť na svetlo sveta<br />
mnohé vyjadrenia a dokumenty „kacírov“<br />
a dnes je známy už vyššie naznačený<br />
obraz o učení katarov.<br />
Katari prišli so svojím náboženstvom<br />
Katari však zastávali aj iné myšlienky;<br />
napríklad verili v reinkarnáciu –<br />
opakované pozemské životy,<br />
podobne ako jeden z niekdajších<br />
cirkevných otcov Origenes<br />
koncom 11. a začiatkom 12. storočia aj<br />
na územie dnešného Languedocu, respektíve<br />
do vtedy politicky samostatného<br />
„Occitanu“, kde sa im spočiatku darilo<br />
veľmi dobre. Viaceré cirkevné koncily,<br />
zamerané na potieranie herézy, nemali<br />
v tejto oblasti veľký účinok. Tu sotva niekomu<br />
prekážalo, ako katari realizovali<br />
svoju vlastnú predstavu o kresťanstve,<br />
alebo ako uskutočňovali svoje náboženské<br />
idey. Naopak, katari poskytovali svojím<br />
asketickým spôsobom života a idealizmom,<br />
zameraným na život po smrti,<br />
prijateľnejší obraz pre verejnosť, než to<br />
robil katolícky klérus. Ten sa neraz vyžíval<br />
v radovánkach pozemského života<br />
a usiloval o peniaze a moc, z čoho vyplývali<br />
mnohé nešváry v cirkvi aj v spoločnosti.<br />
Preto boli katari ostatným<br />
obyvateľstvom tolerovaní, ba dokonca<br />
akceptovaní, dokonca prenikli aj do<br />
šľachtických kruhov. Okrem toho bolo<br />
vysoko cenené ich tkáčske majstrovstvo,<br />
boli žiadanými remeselníkmi.<br />
Rozkoly vo viere tu boli od začiatku<br />
„kresťanských“ dejín a kto sa postavil<br />
na tú „nesprávnu stranu“, bol považovaný<br />
za heretika (z gréckeho slova hairesis<br />
– voľba, výber). V 2. storočí napríklad<br />
cirkevní otcovia Justin a Tertullian<br />
označovali heretikmi ľudí, ktorí popierali<br />
nenarušené odovzdávanie evanjelia, pretože<br />
si zvolili názor odlišný od ortodoxie<br />
(„pravej viery“). V 3. až 4. storočí sa<br />
už heretici stávali odpadlíkmi, ktorí boli<br />
trestne stíhaní a odsudzovaní na smrť.<br />
Katari boli označení za heretikov<br />
a okrem toho boli obvinení zo zastávania<br />
gnosticizmu (z gréckeho slova<br />
gnosis – poznanie). Gnostici<br />
odmietali prijímanie<br />
Pravdy výlučne prostredníctvom<br />
zapísaných evanjelií<br />
a učenia cirkvi. Usilovali sa<br />
ísť po ceste individuálneho<br />
duchovného skúmania, čo<br />
viedlo aj k mnohým zmäteným<br />
mystickým predstavám.<br />
Napríklad v obci Korint<br />
sa rozšírila myšlienka,<br />
že Ježiš nebol na Zemi v hmotnom tele,<br />
ale v akejsi duchovnej schránke. Proti<br />
tejto myšlienke bojoval aj apoštol Pavol.<br />
K rovnakej myšlienke sa prikláňali aj<br />
katari – nedokázali sa zmieriť s tým, že<br />
Ježiš musel žiť na Zemi v hmotnom tele
H I S T Ó R I A<br />
ako každý iný človek. Katari však zastávali<br />
aj iné myšlienky; napríklad verili<br />
v reinkarnáciu – opakované pozemské<br />
životy, podobne ako jeden z niekdajších<br />
cirkevných otcov Origenes (Grécko/Palestína<br />
asi 185–253) či Máni (Babylónia/<br />
Perzia/India asi 215–277).<br />
Zo štúdia zápisov inkvizičných procesov<br />
na juhu Francúzska, ako aj zo spisov<br />
katarov vieme, že katari sa sami nazývali<br />
„dobrí kresťania“, „dobrí ľudia“<br />
a „Boží priatelia“. Ich náboženstvo prišlo,<br />
podľa všetkého, z kresťanských obcí Malej<br />
Ázie, cez Rumunsko a Bulharsko do<br />
západného sveta a tam sa rozšírilo. Jedna<br />
vetva smerovala cez severné Taliansko<br />
až na juh Francúzska a druhá cez Nemecko,<br />
severné a stredné Francúzsko<br />
až do Anglicka. Možno povedať, že bulharskí<br />
bogomilovia boli vlastne tiež katarmi.<br />
Boli v blízkom vzťahu s „Božími<br />
priateľmi“ z Languedocu. A predpokladá<br />
sa, že Niketas z Konštantinopolu, pápež<br />
bogomilov, bol zároveň aj hlavou katarskej<br />
cirkvi vo Francúzsku.<br />
Samotný názov katar však nevymysleli<br />
oni samotní. Boli takto označovaní<br />
koncom 12. storočia francúzskymi a nemeckými<br />
klerikmi v ich pamfletoch. Tie<br />
tvrdili, že „Boží priatelia“ sa svojím nárokom<br />
na titul „čistých ľudí“ dopustili<br />
hriechu, počúvli Satana, a preto sa od<br />
kresťanskej cirkvi oddelili. Slovo katar<br />
a neskôr kacír sa preto stalo označením,<br />
ktoré malo svedčiť o zlých úmysloch<br />
a malo ospravedlniť aj prenasledovanie<br />
mnohých ďalších kresťanov (Jan Hus<br />
podobne ako Martin Luther boli tiež<br />
obvinení z kacírstva).<br />
„Krajina katarov“ je dnes prezentovaná<br />
ako lákavý turistický cieľ a veľa do svojej<br />
histórie aj investuje. Predovšetkým do<br />
impozantných, domnelých katarských<br />
hradov, ktoré sa týčia vysoko na strmých<br />
pyrenejských končiaroch, ako napríklad<br />
hrad „Peyrepertuse“ alebo na ešte<br />
strmšej skale „Quéribus“. Nie sú to však<br />
stavby „Božích priateľov“. K ich viere by<br />
sa to len málo hodilo. Tieto stavby si totiž<br />
vyžiadali mnoho životov nešťastných<br />
poddaných, kým sa tisícky mohutných,<br />
presne otesaných kameňov dopravili na<br />
vrchy a dokiaľ sa nad priepasťami postavili<br />
strmé múry. Nie, tieto grandiózne<br />
hrady boli založené už pred obdobím<br />
katarov ako citadely, orientované na obranu<br />
smerom k Španielsku.<br />
Avšak mnohí „Boží priatelia“ hľadali<br />
počas smrtiacich rokov križiackych ťažení<br />
útočisko na týchto hradoch, aj po<br />
páde Montséguru. Dodnes zachované<br />
zrúcaniny hradov stoja ako pomníky,<br />
ktoré upozorňujú na šialenstvo a na nespútané<br />
nepriateľstvo kresťanov proti<br />
kresťanom.<br />
Prečo bol zákrok cirkvi proti katarom<br />
„nevyhnutný“? Katari neboli obyčajnou<br />
bezvýznamnou „sektou“; vybudovali<br />
niečo ako opozičnú cirkev, ktorá si získavala<br />
čoraz väčší vplyv. Zlikvidovať pôsobenie<br />
takejto cirkvi bolo ťažké. Totiž,<br />
na rozdiel od katarov katolícky klérus na<br />
juhu Francúzska nepôsobil ako príklad<br />
pre veriacich a bol kritizovaný kvôli veľkým<br />
povinným odvodom cirkvi a vysokým<br />
poplatkom (napríklad za krst). Tak<br />
nepomáhali ani kázne (Bernard z Clairvaux),<br />
ani koncilné edikty proti „kacírom“.<br />
Povesť cirkvi nestihli poopraviť ani<br />
asketické katolícke rády, ako napríklad<br />
Menší bratia Ježiša Krista (františkáni).<br />
Rím preto musel na obnovenie svojho<br />
vplyvu zvoliť iné prostriedky. Ponúkol<br />
francúzskemu kráľovi nové územie výmenou<br />
za spojenectvo proti katarom.<br />
Moc a vláda v porazenej krajine bola lákavá<br />
predstava. Toto spojenectvo sa prejavilo<br />
predovšetkým v druhej albigénskej<br />
vojne. Výzvu do boja proti kacírstvu na<br />
juhu Francúzska pod vlajkou kríža nasledovali<br />
aj tisíce šľachtických synov, sfanatizovaných<br />
sedliakov, aj bezohľadných<br />
dobrodruhov z Francúzska, Nemecka<br />
a z polovice Európy. Privilégium odpustenia<br />
trestov a hriechov zo strany cirkvi,<br />
peňažné a majetkové sľuby sa neminuli<br />
účinkom. Tak bol spečatený zánik katarskej<br />
cirkvi. Úplné odstránenie katarov<br />
bolo neskôr prenesené do pôsobnosti inkvizície,<br />
ktorú zastrešoval dominikánsky<br />
rád. V roku 1321 bol upálený posledný<br />
katarský kňaz. A niekdajší „Occitan“ prešiel<br />
do vlastníctva francúzskej koruny.<br />
Lenže krajina bola spustošená, náboženská<br />
sloboda zničená, niekdajší vladári<br />
v Toulouse alebo v Carcassonne, v Albi,<br />
Mirepoixe alebo Béziers upálení, zavraždení,<br />
zajatí alebo nezvestní. Ich nástupcovia<br />
boli vazalmi francúzskeho kráľa.<br />
Napriek tomu písali svoju malú politiku<br />
a ešte viac rozvíjali umenie a kultúru.<br />
Na ich hradoch spievali pri lýrach a harfách<br />
trubadúri pre vznešené dámy o svojej<br />
preduchovnenej láske a v ich piesňach<br />
by sa možno našiel aj odlesk niekdajších<br />
snov „Božích priateľov“.<br />
Mohli sa v týchto piesňach objaviť aj<br />
zmienky o Grále? Pravdepodobne nie.<br />
Nikde v katarských spisoch a ani v zápisoch<br />
inkvizičných procesov sa neobjavuje<br />
slovo Grál, hoci „kacíri“ zvykli<br />
s hrdosťou a pravdivo podávať podrobné<br />
informácie o svojom náboženstve, kulte,<br />
zvykoch, keď sa ich niekto na to opýtal<br />
(či už pri mučení, alebo nie). Nebáli<br />
sa mučenia ani smrti. Podľa ich<br />
chápania sveta bola predsa posmrtná<br />
cesta na druhý breh spásou a nie hrozbou.<br />
Ak by Grál mal pre nich nejaký<br />
význam, hovorili by o ňom bez ostychu<br />
a strachu. A tak fundovaný historik<br />
katarov Michel Roquebert vo svojej<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
H I S T Ó R I A<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
knihe „Les Cathares et le Graal“ konštatuje:<br />
„Na grálsky mýtus sa nenachádza<br />
v teológii, morálnych predstavách<br />
a v liturgii katarov žiadna odozva. Nijaká<br />
väzba, ale ani nijaký odkaz v zmysle<br />
učenia alebo náboženskej praktiky.“<br />
NÁBOŽENSKÉ<br />
PREDSTAVY KATAROV<br />
strede učenia „Božích priateľov“ bolo<br />
V Kristovo posolstvo, tlmočené Novým<br />
zákonom Biblie. Zvláštny dôraz<br />
kládli „dobrí kresťania“ na evanjelium<br />
a Zjavenie Jána. Podľa ich učenia prišiel<br />
Syn Boží na Zem, aby zachránil ľudí svojím<br />
posolstvom, ale nie na to, aby svojou<br />
smrťou na kríži preberal na seba tiaž<br />
ich viny. Na Ježišov príbeh utrpenia sa<br />
dívali síce ako na historickú skutočnosť,<br />
verili však v jeho „nadprirodzené telo“.<br />
On pre nich teda nebol skutočným človekom,<br />
a na kríži preto neumrel. Z toho<br />
dôvodu katari ani neuznávali kríž utrpenia<br />
a používali namiesto neho starý<br />
symbol Pravdy, rovnoramenný kríž. Aj<br />
Ježišove zázraky si vykladali čisto symbolicky<br />
a spirituálne. Sväté prijímanie<br />
a eucharistiu, či vieru v zhmotnenie<br />
Krista v hostii zavrhovali ako modlárstvo,<br />
avšak zachovali zvyk Poslednej<br />
večere, teda lámali chlieb v uctievaní<br />
a spomienke na Ježiša Krista.<br />
„Cirkev dobrých kresťanov“ považovala<br />
Kristovo posolstvo vo forme katolíckych<br />
dogiem a ľuďmi vymyslených<br />
sviatostí za znetvorené. Katari uznávali<br />
za platný len krst dospelých, ako ho vykonával<br />
kedysi Kristus. Vo svojom učení<br />
zvestovali očistené kresťanstvo, ku ktorému<br />
by mal mať bezprostredný prístup<br />
každý veriaci. Ich dualistická viera bola<br />
založená na predstave, že je nemožné,<br />
aby „dobrá ríša ducha“ a „ríša zla“ – pominuteľný<br />
svet hmoty, mohli pochádzať<br />
od jedného a toho istého Stvoriteľa.<br />
Vychádzali teda zo zásady „dvoch<br />
princípov“ a verili popri dobrom Bohu<br />
aj v druhý, od Boha nezávislý princíp<br />
(zosobnený v Luciferovi alebo Satanovi),<br />
ktorý je nasmerovaný proti Bohu. Skrze<br />
tento princíp vznikol, podľa nich, bez<br />
Božieho vedenia materiálny svet len na<br />
pokúšanie ľudí. V rámci katarskej vierouky<br />
prevládal tento absolútny dualizmus<br />
– na rozdiel od tvrdenia zástancov<br />
miernejšieho smeru dualizmu, ktorý<br />
učí, že Satan vytvoril zlý svet s vedomím<br />
Boha. V peklo a v posledný súd katari<br />
neverili, pretože oba tieto pojmy pokladali<br />
za nezlučiteľné s láskou Božou.<br />
Pozemský svet však znamenal pre nich<br />
miesto pokušenia a temna.<br />
Keď Lucifer (Satan, diabol) zaviedol<br />
princíp zla, pokušenie, jedna časť duchov<br />
v ríši dobrého Boha podľahla pokušeniu<br />
a musela z neba padnúť, druhá časť padla<br />
„nepozornosťou“. Všetci títo duchovia<br />
padli dole na „Zem zabudnutia“, teda zabudli<br />
na svoju „nebeskú podstatu“. Táto<br />
predstava zodpovedá čiastočne učeniu<br />
Origena, ktorý videl v ľuďoch padnutých<br />
anjelov. Človek je pre katarov Boží<br />
tvor, ale nie je anjelom. Podľa viery „Božích<br />
priateľov“ má svojou dušou účasť<br />
v dobrej ríši ducha a svojím telom v ríši<br />
zla, v pozemskom svete. Okrem toho má<br />
človek ešte spirituálne ja, ducha. Toho<br />
zanechal pri dobrom Bohu v nebi.<br />
Satan láka na Zemi ľudí, aby držali<br />
svoju dušu v zajatí jeho sveta. Preto sa<br />
má človek od všetkých materiálnych, pozemských<br />
lákadiel odvrátiť a ísť podľa<br />
možnosti cestou spásy, smerovanou na<br />
druhý svet, teda usilovať do ríše ducha.<br />
Smrť znamená oslobodenie zo zajatia tela.<br />
Podľa ich učenia môžu viaceré pozemské<br />
životy ľudskú cestu vývoja ku spáse<br />
predĺžiť. Duša má byť konečne spasená<br />
vtedy, keď dosiahne opätovné zjednotenie<br />
so svojím duchom v nebi. Katari tvrdili,<br />
že toto poznanie spásy im bolo dané<br />
Duchom Svätým a posolstvom Krista.<br />
Cirkev „dobrých kresťanov“ mala biskupov,<br />
diakonov, kazateľov a kňazov, ako<br />
aj jednoduchých veriacich, „credentov“ –<br />
tí však nepodliehali prísnym pravidlám<br />
pôstu a mali rodinu. Vo viacročnom noviciáte<br />
vzdelávala cirkev mužov, ale aj<br />
ženy (!) za kazateľov. Noviciát sa väčšinou<br />
spájal s remeselníckym učením (tkáčstvom).<br />
Totiž, každý katar, či už kňaz,<br />
alebo jednoduchý veriaci, sa musel sám<br />
starať o svoju obživu. Kazatelia a kňazi<br />
viedli asketický život: nejedli mäso, ako<br />
ani žiadnu zvieraciu stravu, ktorá pochádza<br />
z aktu plodenia. Postili sa tri dni<br />
v týždni a povinné boli pre nich tri dlhšie<br />
obdobia pôstu v roku. Z času na čas mohli<br />
jesť ryby, pretože vtedy si ľudia mysleli, že<br />
ryby vznikajú jednoducho z vody, v ktorej<br />
žijú. Chodili so svojimi kázňami vždy vo<br />
dvojiciach. Pretože verili na zmenu pohlaví<br />
pri opätovných narodeniach, považovali<br />
rozdiel medzi mužom a ženou<br />
za relatívny, a tak smeli kázať a udeľovať<br />
„consolamentum“ (požehnanie) aj ženy.<br />
Krst detí odmietali, pretože verili, že len<br />
dospelý dokáže spoznať význam tejto<br />
sviatosti a zodpovedať zaň.<br />
Z dnešného pohľadu by sme nepochybne<br />
mohli katarom vyčítať niektoré<br />
predstavy, priečiace sa zdravému úsudku,<br />
ako napríklad vieru, že Ježiš nežil na<br />
Zemi v tele z mäsa a krvi. Avšak mnohými<br />
ďalšími myšlienkami, a najmä duchovne<br />
orientovaným spôsobom života,<br />
alebo vierou v sociálnu spravodlivosť, sa<br />
skutočne snažili naplniť Kristov odkaz.<br />
Osudnou sa im stala túžba po náboženskej<br />
slobode, nezávislej od mocenského<br />
centra „Svätej cirkvi rímskej“.<br />
Je dobré si pripomenúť, že aj neskoršie<br />
kresťanské asketické hnutia, ako rehoľa<br />
sv. Františka z Asissi, boli spočiatku tŕňom<br />
v oku zbohatlíckeho kléru. Rovnako<br />
tak myšlienky reformácie sa v čase svojho<br />
vzniku považovali za kacírske. Jan Hus<br />
bol upálený na hranici ako kacír, Martina<br />
Luthera pred týmto osudom uchránila<br />
najmä podpora nemeckého národa.<br />
Dejiny potvrdili životaschopnosť reformácie,<br />
čím sa nepriamo dostalo zadosťučinenia<br />
aj mnohým starším myšlienkam,<br />
ku ktorým sa hlásili aj katari.<br />
Monika SCHULZE<br />
1) Rahn spáchal v roku 1939 samovraždu po<br />
tom, ako mu bola dokázaná homosexualita,<br />
čo sa u SS rovnalo trestu smrti.
H I S T Ó R I A<br />
Obdobie albigénskych vojen<br />
Likvidačné akcie proti katarom nepatria do kategórie križiackych výprav, ku ktorým vyzýval pápež kresťanov<br />
západných krajín, aby bola dobytá Svätá zem. Cirkev však podporovala aj vojny proti neveriacim („pohanom“)<br />
a „kacírom“, k čomu patria aj albigénske vojny. Ak sa ich niekto zúčastnil, mal nárok na „odpustenie hriechov“<br />
prostredníctvom odpustkov rovnako, ako keď sa zúčastnil na križiackej výprave.<br />
dôležité udalosti:<br />
1000 až 1140 Rozmach grófstva Toulouse a obdobie rozkvetu katarského hnutia v Languedocu, resp.<br />
v Okcitánii (Occitan).<br />
okolo roku 1170 V blízkosti Albi stretnutie medzi katarmi a katolíkmi; neskôr koncil katarov v Saint-Felix-<br />
-de-Caraman a zriadenie štyroch katarských biskupstiev: v Albi, Agen, Carcassonne<br />
a v Toulouse. Až koncom prvej polovice storočia začínajú Bernard z Clairvaux, neskôr<br />
najmä Dominique Gúzman (sv. Dominik) kázať v Languedocu intenzívne proti<br />
„Albigéncom“.<br />
1208 Zavraždenie pápežského legáta Pierra de Castelnau.<br />
1209 Vo Francúzsku a v Nemecku začína prvá albigénska vojna na výzvu pápeža Innocenta<br />
III. Veliteľom križiackej výpravy je Simon de Montfort. Vojsko križiakov má asi 200 000<br />
„milites Christiani“ (ozbrojených kresťanov) a približuje sa cez Rhônetal. Pád, masaker<br />
a drancovanie Béziers, dobytie Carcassonne.<br />
1210 až 1215 Padajú ďalšie mestá a opevnenia; Toulouse je obliehaný; Raymond VI., gróf z Toulouse,<br />
ktorý stojí na strane katarov, musí pod tlakom križiackeho vojska a cirkvi odovzdať svoje<br />
panovnícke práva Simonovi de Montfort.<br />
1216 Umiera pápež Innocent III. ; vystrieda ho pápež Honorius III. (do roku 1227).<br />
1217 až 1227 Katari sa úspešne bránia. Po návrate grófa Raymonda VI. obnovené obliehanie mesta.<br />
V boji padol Simon de Montfort v r. 1218.<br />
1222 Umiera aj Raymond VI., ďalej Raymond-Roger Trencavel, vicegróf z Carcassonne a Béziers,<br />
dôležitý spojenec katarov. Tieto straty vytvárajú osudnú situáciu, ktorá sa ešte vyhrotí,<br />
keď v roku 1223 nastúpi na trón v Paríži kráľ Ľudovít VIII., následník Filipa II. Augusta.<br />
Na rozdiel od svojho predchodcu podporuje Ľudovít úplne, vlastnými mocenskopolitickými<br />
cieľmi pápežský boj proti heréze v Languedocu.<br />
Ľudovít VIII. vedie druhú albigénsku vojnu. Ľudovítovo dobytie Languedocu (1226) spúšťa<br />
vlnu kapitulácií a veľké časti južného Francúzska sa podrobujú francúzskej korune.<br />
1227 Umiera pápež Honorius III. Jeho nasledovníkom je pápež Gregor IX.<br />
1229 Po kapitulácii mesta sa v Toulouse koná cirkevný koncil, ktorý kodifikuje potlačenie<br />
kacírstva. V dôsledku toho sa musia katari utiahnuť do ústrania a svoje náboženstvo<br />
vyznávať tajne.<br />
1233 Pápež Gregor IX. poveruje dominikánsky rád systematickým prenasledovaním katarov.<br />
To je začiatok inkvizície. Udavačstvo a súdne procesy, vraždy a pustošenie ruinujú<br />
spoločenský a kultúrny život na celom francúzskom juhu.<br />
1234 Križiacki jazdci plienia jedno útočisko katarov za druhým.<br />
1244 Padá aj pevnosť Montségur, srdce katarského odporu; odtiaľ pochádzali rytieri, ktorí<br />
v Avignonete zmasakrovali pápežských vyslancov. O to zúrivejší bol útok križiackych<br />
jazdcov na hrad.<br />
1271 Grófstvo Toulouse, s ním Languedoc („Occitan“), boli pohltené francúzskym<br />
kráľovstvom. Katarská epocha sa končí, nemilosrdne je prenasledovaný každý heretik,<br />
konajú sa inkvizičné procesy a vraždy.<br />
1321 Upaľujú posledného známeho „Božieho priateľa“.<br />
29<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž<br />
VÝUKA<br />
podľa MONTESSORI<br />
Metóda vzdelávania šitá na mieru každému dieťaťu<br />
vonku vyzerá ako klasická sídlisková<br />
materská škola. Z nápisu<br />
Z<br />
na budove sa však dozvedám, že ide<br />
o vzdelávacie rodinné centrum občianskeho<br />
združenia Montessori Morava.<br />
Chcem vedieť, v čom je výučba<br />
detí podľa princípu Montessori iná<br />
než tá, akú poznáme z klasických základných<br />
a materských škôl či centier.<br />
Som v Brne na Šťouračovej ulici<br />
v časti Bystrc. Pri dverách centra ma<br />
víta pani Hana Mokrá – bývalá zdravotná<br />
sestra, matka troch detí a zároveň<br />
jedna z prvých priekopníčok myšlienky<br />
vyučovať deti aj u nás podľa<br />
metódy Márie Montessori – talianskej<br />
lekárky, ktorá na začiatku dvadsiateho<br />
storočia dospela k prekvapivému zisteniu,<br />
že dieťa sa naučí chodiť, hovoriť,<br />
manipulovať s predmetmi pomocou<br />
svojej vlastnej tvorivosti a nie preto,<br />
že ho to dospelí učia.<br />
HRNČEKY Z PORCELÁNU<br />
etóda Márie Montessori k nám<br />
„M začala prenikať zhruba po novembri<br />
1989. Najdôležitejšia je zmena<br />
prístupu rodičov alebo učiteľov k dieťaťu.“<br />
Hneď v úvode mi pani Mokrá<br />
vysvetľuje, že systém sa vyznačuje<br />
individuálnym prístupom k dieťaťu,<br />
ktoré sa má slobodne rozhodnúť,<br />
akou činnosťou sa chce zaoberať.<br />
„Učiteľ sa tak dostáva z aktívnej<br />
pozície do pasívnej – najdôležitejšie<br />
je pripraviť dieťaťu inšpirujúce a prirodzené<br />
prostredie.“ Veľmi tomu nerozumiem,<br />
ale lektorka Hana Mokrá<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Týždenník Reflex asi pred rokom vydal reportáž, v úvode ktorej sa píše: „Keď<br />
strávite dva-tri dni v škole, v ktorej sa vyučuje podľa systému Montessori, odrazu<br />
vám nekonečné reči o reforme školstva pripadajú ako nezmyselné táranie. Všetko,<br />
o čom sa medzi odbornou verejnosťou hovorí snáď už desaťročia ako o vzdialenom<br />
cieli reformy, tu vidíte ako na dlani v bezproblémovej a hlavne fungujúcej podobe.<br />
Napriek tomu tri Montessori školy u nás prežívajú spolu s waldorfskými školami<br />
na okraji záujmu úradov, v nedôstojnom právnom vákuu…“ Náš štát alternatívnym<br />
spôsobom vzdelávania detí skutočne príliš nepraje. Napriek tomu sa deti učia<br />
nielen v klasických základných školách, sú u nás obecné školy, existuje aj niekoľko<br />
súkromných škôl, domácich škôl (týka sa ČR, pozn. red.) a neznámymi prestávajú<br />
byť spôsoby vzdelávania, ktoré ponúka waldorfská škola či metóda Montessori.<br />
Na fungovanie poslednej z nich sa vo svojej reportáži zamerala Marie Šuláková.<br />
mi to hneď ukazuje v praxi. Vedie ma<br />
do malej kuchynky – všetko je prispôsobené<br />
tak, aby to bolo na dosah malých<br />
detí. „Áno, tu si i dvojročné deti<br />
samy vezmú tanierik, hrnček, lyžičku<br />
a odnášajú si ich k stolíku vo vedľajšej<br />
miestnosti, kde desiatujú.“ Hrnčeky<br />
pre také malé deti z porcelánu? „Je<br />
potrebné, aby si deti od najútlejšieho<br />
veku zvykali na materiály ľahké, ťažké,<br />
krehké, aby si nacvičili šikovnosť, vnímali<br />
ten-ktorý materiál a mali úctu<br />
k veciam,“ hovorí Hana Mokrá.<br />
V brnianskom centre trávia mamičky<br />
s deťmi dve až tri hodiny. „Prvé kroky<br />
detí vedú vždy do kúpeľne – deti si<br />
umyjú ruky, a potom si samy pripravia<br />
miesto na desiatovanie. Potom si chystajú<br />
koberček ako svoju pracovnú plochu.<br />
Z celej triedy si následne vyberú<br />
ľubovoľnú pomôcku, ktorá ich zaujme.<br />
Môžu s ňou pracovať tak dlho, ako sa<br />
im páči, a potom ju zase vrátia na jej<br />
miesto,“ vysvetľuje Hana Mokrá a dodáva:<br />
„Deti sa tu učia správať tak, ako by<br />
sa mali náležite zachovať v spoločnosti.<br />
Samostatnosť a zodpovednosť musia<br />
patriť k prirodzeným vlastnostiam človeka.<br />
Nemožno predsa robiť všetko za<br />
ne, do osemnástich po nich upratovať,<br />
,žehliť‘ ich problémy, a potom ich naraz,<br />
nepripravené postaviť do života.“<br />
HLAVNÉ JE PRIPRAVENÉ<br />
PROSTREDIE<br />
V<br />
Brne funguje okrem rodičovského<br />
centra aj materská škola a od septembra<br />
2005 aj škola Montessori. Do<br />
rodičovského centra dochádzajú každý<br />
pracovný deň rodičia s deťmi vo veku<br />
do troch rokov, poobede potom so<br />
staršími deťmi do šesť rokov. „Od jedného<br />
a pol roka, keď už chodí, dieťa<br />
zvládne premiestňovať veci. Snažíme<br />
sa mať v skupine maximálne osem až<br />
desať detí. Mamičky prídu s dieťaťom<br />
napríklad raz za týždeň a majú možnosť<br />
sledovať ho v prirodzenom pripravenom<br />
prostredí. Zároveň vidia, o čo<br />
má ich dieťa záujem, a čo teda môžu
Priraďovanie farieb, navliekanie <br />
Matematika – červeno-modré tyče <br />
Jazyková výchova <br />
preniesť aj do domáceho prostredia.<br />
Rovnaký princíp – nechať každé dieťa<br />
nájsť si svoje miesto a robiť to, čo ho<br />
najviac zaujíma – funguje aj v škôlke<br />
a v škole Montessori.<br />
V škole si dieťa môže postupne samo<br />
upravovať osnovy, časový rozvrh a spôsob,<br />
akým sa bude učiť. Dieťa spolurozhoduje<br />
o tom, čo sa chce práve učiť. Na<br />
to však musí byť pripravené prostredie,“<br />
vysvetľuje ďalej moja sprievodkyňa brnianskym<br />
centrom Montessori.<br />
Keď počujem, že aj deti v škole spolurozhodujú<br />
o tom, čo sa budú práve<br />
učiť a akým spôsobom, neodpustím si<br />
otázku, či sa stihnú naučiť čítať, písať<br />
a počítať v rovnakom čase ako ich vrstovníci<br />
v bežných základných školách.<br />
„Keď budete mať možnosť učiť sa bez<br />
stresu a navyše to, čo vás práve zaujíma,<br />
budete sa učiť pomaly alebo rýchlo? Iné<br />
školy Montessori majú už tú skúsenosť,<br />
že deti, ktoré sa určitú dobu nevenujú<br />
napríklad matematike, to neskôr jednoducho<br />
doženú. Všetky aktivity by mali<br />
vychádzať z myšlienky. Dieťa si niečo<br />
myslí, a to by sa malo dať uskutočniť.<br />
Talianska lekárka Mária Montessori (1870–1952) sa zaoberala problémami<br />
výchovy a vzdelávania detí. Vypracovala takzvanú metódu<br />
Montessori, ktorá pomocou špeciálnych učebných pomôcok a vytvorením<br />
vhodného prostredia podporuje prirodzený záujem dieťaťa, pomáha<br />
mu zafixovať si správne pracovné návyky i vytvárať svoj vlastný<br />
úsudok. Vzdelávací systém vychádza z potrieb malého dieťaťa, učí ho<br />
rozvíjať jeho prirodzené schopnosti a zmyslové vnímanie. Hlavným<br />
cieľom pedagogiky Montessori je umožniť každému dieťaťu, aby v maximálnej<br />
miere využilo svoje možnosti a svoj potenciál. O tejto metóde<br />
sa hovorí ako o vzdelávaní šitom na mieru každému dieťaťu.<br />
V Českej republike sú štyri základné školy Montessori a viac než štyridsať<br />
materských škôl tohto typu.<br />
Na Slovensku je jedna základná škola (v Bratislave na Zlatohorskej<br />
ulici) a päť materských škôl, kde sa pracuje systémom Montessori. Tri<br />
sú v Bratislave, dve v Košiciach (tu sa pripravuje aj založenie základnej<br />
školy). Škôlky a školy pracujúce s Montessori pedagogikou zastrešuje<br />
Slovenská asociácia Montessori (http://www.montessori.sk/) so sídlom<br />
v Bratislave.<br />
V klasických základných školách dieťa<br />
prvé dve hodiny zamestnáva hlavu, a až<br />
potom sa ide „vyvetrať“. Tu sa deti stále<br />
pohybujú. Vezmú si pomôcku, premiestnia<br />
si ju tam, kde zapoja hlavu, ruky<br />
a zasa ju vrátia na svoje miesto. Stále sú<br />
v pohybe a nikto ich nenúti sedieť. Je dôležité,<br />
aby deti učenie bavilo a bolo pre<br />
ne zmysluplné. Preto musí byť prostredie<br />
príťažlivé a učiteľ tvorivý. Súčasťou<br />
tohto prostredia je práve učiteľ, ktorý<br />
musí byť dobrým pozorovateľom dieťaťa.<br />
Pedagogika Montessori vychádza<br />
z toho, že deti sa učia samy, že si väčšinu<br />
poznatkov samy vyhľadajú, objavia.<br />
Prostredie im to musí umožňovať.“<br />
V<br />
VŠETKO MÁ SYSTÉM<br />
A PORIADOK<br />
brnianskom rodinnom centre má<br />
na prvý pohľad všetko svoj systém<br />
a poriadok. Miestnosti sú rozdelené<br />
na malé oddelenia, kútiky a v každom<br />
z nich sú pomôcky na určitú činnosť.<br />
Rozhliadam sa po miestnosti. V časti,<br />
ktorej sa hovorí „praktická“, sa najmenšie<br />
deti učia – ako inak – praktickým<br />
zručnostiam. V poličkách sú úhľadne<br />
vedľa seba postavené misky a nádoby,<br />
v ktorých sú napríklad sójové bôby, vyfúknuté<br />
prepeličie či slepačie vajíčka…<br />
„Deti majú možnosť ohmatať si akékoľvek<br />
predmety – strúhať mydlo, čistiť<br />
striebro, prelievať vodu, zbierať kamienky,<br />
učia sa zapínať gombíky, bežné<br />
alebo suché zipsy či zaväzovať šnúrky,<br />
klieštikmi premiestňujú orechové škrupinky,<br />
lúpu semienka atď.,“ vysvetľuje<br />
Hana Mokrá a hneď prechádzame do<br />
ďalšej časti miestnosti. „Len čo dieťa<br />
zvláda koordináciu a vie odniesť pomôcku<br />
na svoje miesto, môže prejsť<br />
k zmyslovým pomôckam, ktoré predchádzajú<br />
matematickým: nakoľko sa<br />
v prírode nenachádza presné tvarové<br />
alebo hmotnostné usporiadanie, máme<br />
tu originálne pomôcky Montessori<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž<br />
z Holandska a niektoré vlastné výrobky,“<br />
ukazuje drevené predmety, na ktorých sa<br />
deti učia poznávať postupnú dĺžku tyčí,<br />
výšku „schodov“, ohmatajú si kocky od<br />
najmenšej po najväčšiu, a ďalšie tvary,<br />
ktoré znázorňujú postupnosť.<br />
KOZMICKÁ VÝCHOVA<br />
dalšej miestnosti sa deti učia<br />
„V jazyk…,“ nenechávam pani Mokrú<br />
dohovoriť. Deti v predškolskom veku by<br />
sa mali učiť čítať a písať? „Áno, medzi<br />
tretím a šiestym rokom je to najpríhodnejšie<br />
obdobie, keď dieťa môže „navnímať“<br />
gramatiku. Deti sa zoznamujú<br />
s písmenkami, priraďujú ich k sebe, obťahujú<br />
ich prstom. Máme tu pohyblivú<br />
abecedu – keď dieťa priraďuje písmenká<br />
k veciam podľa začiatočného<br />
písmena ich názvu. Dieťa medzi tretím<br />
a šiestym rokom života sa tieto veci učí<br />
vedome a ľahko, po šiestom roku už<br />
s oveľa väčším úsilím,“ hovorí s úplnou<br />
istotou Hana Mokrá a vedie ma do<br />
ďalšej časti miestnosti, kde deti dostávajú<br />
„kozmickú výchovu“. „Kozmická<br />
výchova je termín Márie Montessori.<br />
Vyjadruje, že všetko vo vesmíre spolu<br />
súvisí a všetko okolo nás existuje vo<br />
vzájomných súvislostiach. Čiastkové<br />
poznatky by mali byť čo najviac prepájané.<br />
Už vo dvoch rokoch sa deti zoznamujú<br />
s tým, že žijeme na zemeguli,<br />
poznávajú jednotlivé kontinenty. Priraďovaním<br />
zvierat či rastlín na látku rovnakej<br />
farby, akou je kontinent zobrazený<br />
na mape, spoznávajú, aké zvieratá<br />
a rastliny sú pre daný svetadiel typické.<br />
Takouto nenásilnou formou sa tu deti<br />
zoznamujú so zemepisom, biológiou či<br />
hudobnou výchovou.“<br />
Už sa nečudujem, keď prichádzame<br />
do časti, ktorú malé deti i dospelí poznajú<br />
pod názvom „matematická“. Na<br />
útvaroch z korálikov si deti overujú, aký<br />
veľký rozdiel je napríklad medzi desiatimi<br />
a stomi, koľko je tri plus tri a koľko<br />
tri krát tri. Štvorročné dieťa síce pracuje<br />
s číslami do tisíc, ale pritom s konkrétnym<br />
materiálom. „Deti idú od konkrétneho<br />
k abstraktnému. Do šiestich rokov<br />
je dobré vyučovať dieťa všestrannosti,“<br />
pokračujeme v rozhovore.<br />
DOSPELÍ SA<br />
PRISPÔSOBUJÚ DEŤOM<br />
ápem teda správne, že ide<br />
CH o nový prístup k výchove,<br />
v ktorom sa dieťa neprispôsobuje dospelým,<br />
ale dospelí sa prispôsobujú<br />
podmienkam vývoja dieťaťa. „To znamená,<br />
že sledujeme dieťa, jeho prirodzené<br />
potreby, a potom pripravíme<br />
prostredie, v ktorom sa môže slobodne<br />
pohybovať. Dieťa si v troch rokoch<br />
utvára základy svojej osobnosti. Je<br />
preto potrebné, aby sa čo najviac pohybovalo<br />
v prírode, mohlo pozorovať<br />
zákonitosti medzi zvieratami, rastlinami<br />
a človekom. Veľmi dôležitý je aj<br />
systém, do ktorého sú pomôcky usporiadané<br />
– dieťa má možnosť veľa sa<br />
pohybovať, prenášať veci, a potom ich<br />
vracať na miesto. Celá metóda Montessori<br />
spočíva v poznávaní zákonitostí<br />
života – musí byť preto čo najviac spojená<br />
so skutočným životom,“ dopĺňa<br />
myšlienku Hana Mokrá.<br />
POCHVALY A TRESTY<br />
PATRIA DO KOŠA<br />
ný spôsob výučby, iný spôsob správania<br />
sa detí, iný spôsob prístupu<br />
I<br />
k deťom – to všetko je typické pre<br />
vzdelávanie podľa metódy Montessori.<br />
„Vzdelávame hlavne rodičov, aby<br />
sa zbavili svojich návykov a toho, ako<br />
boli sami vychovávaní – aby pochopili,<br />
že tresty aj pochvaly môžu hodiť do<br />
koša, pretože trest, pochvala a hod-<br />
Príprava na obed <br />
Rozprávanie o planétach <br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž<br />
notenie sú manipulačné. Dospelý tým<br />
dostáva dieťa tam, kam chce, ale za<br />
cenu stresu dieťaťa. Namiesto pochvaly<br />
používame oceňovanie – toto je trpezlivosť,<br />
toto písmo je čitateľné, máš to zoradené<br />
postupne, je to úhľadné. Nebudeme<br />
hovoriť – je to výborné, krásne, si<br />
senzačný, alebo naopak používať tresty<br />
či odsúdenie – si nešikovná, to ešte nesmieš…<br />
Keď budem dieťa nútiť do niečoho,<br />
čo si nevyberie, budem ho brzdiť<br />
vo vývoji,“ hovorí Hana Mokrá.<br />
PROBLEMATICKÉ DETI<br />
A KINEZIOLÓGIA<br />
ožno by sa mohlo zdať, že vyučovať<br />
a vychovávať deti podľa<br />
M<br />
metódy Márie Montessori je vhodné<br />
hlavne pre samostatné a „neproblematické“<br />
deti. Kto sa už stretol s deťmi<br />
alebo dokonca má deti, ktorým sa pripisujú<br />
diagnózy ako „ľahká mozgová<br />
dysfunkcia“ (dysgrafia, dyslexia atď.),<br />
hyperaktivita, dobre vie, že potrebujú<br />
od dospelých veľa trpezlivosti,<br />
pozornosti a individuálny prístup.<br />
Práve v škole Montessori, kde sa deti<br />
učia samostatnosti a samy spolurozhodujú<br />
o tom, čo sa práve budú učiť,<br />
by sa mohlo zdať, že to pre tieto deti<br />
nie je práve šťastné riešenie. „Opak je<br />
však pravdou. Tento systém je pre ne<br />
vhodný. My totiž navyše využívame<br />
kineziologickú metódu a po dohovore<br />
s rodičmi ponúkame aj poradenstvo.“<br />
Neviem, čo je to kineziológia, a tak<br />
sa mi hneď dostáva vysvetlenie: „Kineziológia<br />
sa k nám dostala prostredníctvom<br />
americkej pedagogičky Carol<br />
Ann Hontzovej, propagátorky výchovnej<br />
metódy Márie Montessori, ktorej<br />
pedagogika však podľa názoru Hontzovej<br />
nedokázala vyriešiť všetky<br />
otázky detského učenia. A tak Hontzová<br />
zasvätila svoj život metóde One<br />
Brain – Jednotný mozog. Táto metóda<br />
pomáha dieťaťu dostať sa k príčine<br />
stresu z učenia,“ vysvetľuje Hana<br />
Mokrá. „Najčastejšie v období do šiestich<br />
rokov zažíva dieťa neporozumenie<br />
zo strany dospelých, alebo mu dospelí<br />
kladú do cesty prekážky – deti<br />
potom majú strach z učenia, vytvárajú<br />
sa v nich rôzne bloky na emocionálnej<br />
báze. Pomocou testovania podľa<br />
kineziologickej metódy sa dostávame<br />
k príčine blokov. Jednoduchou masážou<br />
alebo očnými cvikmi znovu napravíme<br />
tok energie práve tam, kde<br />
bol odpojený,“ dodáva Hana Mokrá,<br />
ktorá sa metódou zaoberá deväť rokov<br />
a sama organizuje kineziologické<br />
kurzy. Podľa nej je metóda veľmi jednoduchá<br />
a pomáha obnoviť v dieťati<br />
schopnosti, ktoré potlačil strach.<br />
ZÁVEROM<br />
náď každý rodič by chcel pre svoje<br />
S deti to najlepšie. Každý vážne uvažujúci<br />
rodič tiež vie, že tou najlepšou<br />
cestou výchovy je spoznávanie duchovných<br />
hodnôt a zdravý spôsob vzdelávania,<br />
ktoré môžu vývoj dieťaťa ovplyvniť<br />
jedine k dobrému. „Ja si myslím, že<br />
v prvom rade by sa mali vzdelávať rodičia.<br />
Mali by sa dozvedieť viac o tom,<br />
ako vznikajú problémy u detí, a potom<br />
aj o možnostiach, ako problémy napraviť.<br />
Metóda Montessori je jednoduchá –<br />
dieťa vo veku od troch do šiestich rokov<br />
má možnosť uzdraviť sa alebo napraviť<br />
určitú poruchu konkrétnou činnosťou,<br />
ak má šancu robiť to, čo ho zaujíma<br />
v pripravenom, prirodzenom a zároveň<br />
chránenom prostredí.“ A čo najviac<br />
dieťa potrebuje? „Znalosť prirodzených<br />
zákonitostí, ktoré ľahko a jednoducho<br />
pochopí už v najútlejšom veku,“ dodáva<br />
pri našom lúčení Hana Mokrá z brnianskeho<br />
materského centra Montessori.<br />
Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />
Jazyková výchova Príprava pracovného miesta Šľahanie mydlovej peny <br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
V Ý C H O VA<br />
Deti nie sú malí dospelí ani prázdne nádoby, ktoré je možné ľubovoľne naplniť výchovou.<br />
Sú to osobnosti, ku ktorým by sa malo pristupovať individuálne. Pred takmer sto<br />
rokmi vypracovala Mária Montessori prelomový systém výchovy pre základné a materské<br />
školy, ktorý sa dodnes stretáva s veľkým úspechom. Životom a dielom veľkej<br />
pedagogičky sa v tomto článku zaoberá Ragna Filler.<br />
„Pomôž mi, aby<br />
som to zvládol<br />
sám!“<br />
Mária Montessori<br />
a jej pedagogika<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
ária Montessori sa narodila<br />
31. augusta 1870<br />
M<br />
v Chiaravalle neďaleko Ancony<br />
v Taliansku. Keď mala<br />
päť rokov, rodina sa presťahovala<br />
do Ríma, kde Mária<br />
neskôr vyštudovala prírodné<br />
vedy a medicínu. V roku<br />
1896 jej bol ako prvej žene<br />
v Taliansku udelený titul<br />
doktorky medicíny. Nestotožňovala<br />
sa s názormi publikovanými v lekárskych<br />
a liečebno-pedagogických<br />
spisoch Itarda a Seguina. Od roku<br />
1900 pôsobila vo vedení inštitútu lekárstva<br />
a liečebnej pedagogiky pre<br />
výchovu učiteliek postihnutých detí.<br />
Pritom vyvinula špeciálnu metódu<br />
výchovy a vyučovania. Od roku 1902<br />
študovala ešte pedagogiku a experimentálnu<br />
psychológiu. V roku 1907<br />
bol v jednej rímskej štvrti otvorený<br />
detský dom, tzv. Casa dei Bambini,<br />
kde sa pani Montessori venovala pozorovaniu<br />
potrieb detí vzhľadom na<br />
ich vývoj. Na základe svojich pozorovaní<br />
vytvorila úplne nový výchovný<br />
systém, pre ktorý zvolila ako hlavné<br />
motto svojej pedagogickej práce vetu:<br />
Dieťaťu nepomôžete, keď mu<br />
vezmete prácu z rúk, aby ste ju<br />
urobili lepšie, alebo keď ho nejakú<br />
činnosť, ktorá sa mu zdá byť ťažká,<br />
necháte mnohokrát opakovať<br />
„Pomôž mi, aby som to zvládol sám!“.<br />
Jej metóda získala od roku 1910 veľa<br />
medzinárodných úspechov a takmer<br />
vo všetkých západných krajinách<br />
vzniklo mnoho tzv. Montessori škôl.<br />
Po tom, čo fašisti získali moc, sa stretávala<br />
v práci so stále väčšími problémami,<br />
preto v roku 1936 odišla do<br />
Indie, kde pôsobila až do roku 1946.<br />
Zomrela roku 1952 v Holandsku.<br />
ZÁSADY PEDAGOGIKY<br />
MONTESSORI<br />
ária Montessori ako prvá spoznala<br />
a verejne vyhlásila, že<br />
M<br />
deti jednoducho nie sú malí dospelí.<br />
Jej pozorovania ju priviedli k záveru,<br />
že vývoj detí prebieha podľa<br />
vlastných zákonov, ktorým<br />
sa musí výchova aj vychovávateľ<br />
prispôsobiť. Mária<br />
Montessori a následne reformné<br />
pedagogické hnutie<br />
usilovali nielen o zmenu vo<br />
vtedajšom spôsobe výchovy,<br />
ale kládli si omnoho vyššie<br />
ciele: dopomôcť človeku<br />
k inému, slobodnejšiemu bytiu a tým<br />
zmeniť i postoj spoločnosti v duchu<br />
hesla jej výchovných snažení: „Pomôž<br />
mi, aby som to zvládol sám!“<br />
Dieťaťu nepomôžete, keď mu<br />
vezmete prácu z rúk, aby ste ju urobili<br />
lepšie, alebo keď ho nejakú činnosť,<br />
ktorá sa mu zdá byť ťažká, necháte<br />
mnohokrát opakovať. Každá<br />
matka veľmi dobre vie, čo bude skôr<br />
či neskôr nasledovať: dieťa o túto<br />
činnosť stratí záujem. Pozorovania<br />
pani Montessori priniesli rovnaké<br />
zistenia a podnietili ju k tomu, aby<br />
vyvinula pedagogický systém, tzv.<br />
materiál Montessori.<br />
Namiesto toho, aby dieťa až do<br />
úmoru opakovane precvičovalo<br />
krasopis unavenou rúčkou, má
V Ý C H O VA<br />
tzv. „Montessori dieťa“<br />
možnosť cvičiť si svoju<br />
jemnú motoriku tým,<br />
že najskôr tvaruje písmenká<br />
z plastelíny. Potom<br />
hladí špeciálne<br />
kartičky, na ktorých<br />
sú písmená, vytvorené<br />
z brúsneho papiera. Písmenká<br />
môžu deti znázorňovať<br />
aj pomocou cvikov alebo<br />
ich hľadajú v rôznych bežných formách<br />
(ako napr. písmeno m, pripomínajúce<br />
tvar škridiel a pod.), čím<br />
ich skutočne pochopia a „zažijú“.<br />
Toto je jednoduchá ukážka špeciálnych<br />
učebných pomôcok, ktoré<br />
M. Montessori používala a ktoré ju<br />
tak preslávili. Delia sa na materiály,<br />
ktorými sa dieťa pripravuje na<br />
každodenný život (až po umývanie<br />
rúk), materiály na rozvíjanie zmyslov,<br />
výuku matematiky a jazykov, ako<br />
aj pomôcky na náuku o vesmíre.<br />
Jedinečná je pri tom zmyslová skúsenosť,<br />
ktorá je v závislosti od typu<br />
osobnosti dieťaťa buď viac, alebo menej<br />
intenzívna súčasne s vylúčením<br />
vplyvu časového nátlaku. Keď teda<br />
dieťa rýchlejšie chápe, môže aj postupovať<br />
rýchlejšie a naopak, pomalšiemu<br />
dieťaťu sa ponechá viac času.<br />
Dôležité je naozajstné pochopenie<br />
učiva. Je vonkoncom nežiaduce, aby sa<br />
dieťa čokoľvek bifľovalo bez pochopenia<br />
skutočných súvislostí len preto, že<br />
jeho výkon bude neskôr ohodnotený<br />
známkou. Preto v Montessori škole<br />
žiadne známky neexistujú. Deti sa tu<br />
Je vonkoncom nežiaduce, aby<br />
sa dieťa čokoľvek bifľovalo<br />
bez pochopenia skutočných<br />
súvislostí len preto, že<br />
jeho výkon bude neskôr<br />
ohodnotený známkou<br />
„Problémové“ deti, ktoré prestúpili na<br />
školu Montessori z bežnej školy, sa<br />
v krátkom čase naučili pravopis bez<br />
toho, aby ich učiteľ alebo rodičia do<br />
toho neustále nútili alebo „drezúrovali“<br />
navzájom neporovnávajú na základe<br />
toho, akú známku im dal učiteľ, ale<br />
naopak, majú možnosť si samy uvedomiť<br />
svoje slabé i silné stránky a zhodnotiť,<br />
či sú skôr pomalé alebo rýchle,<br />
či potrebujú niečo dobehnúť a podobne.<br />
Na to slúžia takzvané knihy<br />
úloh, v ktorých sa veľmi presne zaznamenáva,<br />
čím sa dieťa v príslušnom<br />
školskom roku zaoberalo, či je v danej<br />
oblasti začiatočník alebo pokročilý<br />
a do akej miery je dieťa kreatívne a samostatné.<br />
Predovšetkým dokiaľ dieťa<br />
navštevuje materskú a základnú školu,<br />
malo by mať učenie viac abstraktný<br />
ako rozumový charakter, pretože<br />
v tomto veku ešte nie je jeho vedomie<br />
o pravidlách úplne prebudené.<br />
VNÚTORNÝ<br />
STAVEBNÝ PLÁN<br />
ária Montessori hovorí o tzv. citlivých<br />
fázach vývoja a popisuje,<br />
M<br />
ako sa dieťa vyvíja podľa vnútorného<br />
stavebného plánu za predpokladu, že<br />
sa nachádza v pripravenom a milujúcom<br />
prostredí. Na začiatku ešte<br />
veľmi potrebuje ochranu<br />
a oporu. Telesný rast prebieha<br />
sám od seba, avšak<br />
pokiaľ telu chýba správna<br />
strava a výživa, dochádza<br />
k poruchám. Presne tak je<br />
to i s duchovne-duševným<br />
rastom – pri nedostačujúcej<br />
alebo nesprávnej „výžive“<br />
dochádza aj tu k prekážkam<br />
a poruchám.<br />
Pani Montessori popiera<br />
názor, že dieťa je<br />
prázdna nádoba, ktorú<br />
môže vychovávateľ alebo<br />
učiteľ ľubovoľne napĺňať.<br />
Musí sa dbať na vnútorný<br />
stavebný plán dieťaťa.<br />
Okrem individuálnych<br />
predpokladov existujú<br />
určité zákonitosti, podľa<br />
ktorých prebieha vývoj dieťaťa a ktoré<br />
je potrebné rešpektovať.<br />
Pozrime sa napríklad, ako si dieťa<br />
osvojuje materinskú reč: naučí sa ju<br />
takpovediac samo – dieťa v Číne preberá<br />
reč od svojich rodičov presne tak<br />
ako dieťa na Slovensku. Oproti tomu<br />
v neskoršom veku je osvojenie si jazyka<br />
podstatne namáhavejšie. Staršie<br />
dieťa sa učí rozumom, mladšie to ešte<br />
tak nevie, predsa sa však tiež zjavne<br />
učí, len k tomu používa inú schopnosť.<br />
Mária Montessori ju nazýva vstrebávanie<br />
duchom. Dieťa okamžite nasaje<br />
zo svojho okolia presne to, čo potrebuje<br />
pre svoj vývoj. To sa deje v senzitívnych<br />
fázach jeho vývoja, t. j. tiež<br />
v období, v ktorom je prístupné pre<br />
určité danosti. Tak je to napríklad aj<br />
s výukou pravopisu. Dieťa sa začne<br />
samo pýtať na určité pravidlá pravopisu<br />
približne v ôsmom až deviatom<br />
roku života. Až potom si k jeho nácviku<br />
vytvára vnútorný vzťah, zatiaľ<br />
čo dovtedy ide výhradne o činnosť<br />
rozumu. Tzv. „problémové“ deti, ktoré<br />
prestúpili do školy Montessori z bežnej<br />
školy, sa v krátkom čase naučili<br />
pravopis bez toho, aby ich učiteľ alebo<br />
rodičia do toho neustále nútili či ich<br />
„drezúrovali“. Osvojili si len to skutočne<br />
pochopené a ich napredovanie<br />
vlastným spôsobom chápania prebiehalo<br />
s omnoho väčšou istotou. Učiteľ<br />
v Montessori škole rovnako nerád vidí<br />
bezchybné domáce úlohy, samozrejme,<br />
s výnimkou tých, ktoré dieťa napísalo<br />
úplne samo. Často však stoja v pozadí<br />
rodičia, ktorí pomáhajú a opravujú,<br />
aby dieťa robilo všetko správne. To<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
V Ý C H O VA<br />
je však v rozpore so zámerom školy<br />
Montessori, kde prípadné chyby, ktoré<br />
dieťa robí, povedia učiteľovi omnoho<br />
viac a umožnia mu správne rozoznať<br />
prípadné nedostatky.<br />
POLARIZÁCIA<br />
POZORNOSTI<br />
ôležitým pojmom v Montessori<br />
pedagogike je tzv. polari-<br />
D<br />
zácia pozornosti. Spočíva v tom, že<br />
sa čo najväčšia pozornosť dieťaťa<br />
upriami na nejaký predmet v okolí.<br />
Samotný predmet nie je až taký dôležitý,<br />
omnoho podstatnejšie je, že<br />
duša dieťaťa reaguje na podnet a zaoberá<br />
sa ním. To sa však stáva iba<br />
vtedy, keď sa dieťa môže slobodne<br />
rozhodnúť pre svoju činnosť. Potom<br />
sa týmto predmetom intenzívne zamestnáva,<br />
vnútorne ho spracováva<br />
a vytvára si tak vlastnú osobnosť. Aj<br />
ono samotné sa pri tom cíti posilnené<br />
a spokojné. Z radosti a uspokojenia<br />
tak vzniká potreba opakovania<br />
a precvičovania, ktoré však nie<br />
je zamerané na nejaký vonkajší cieľ,<br />
ale slúži k výstavbe osobnosti. Polarizácia<br />
pozornosti prináša dieťaťu<br />
vnútorný pokoj a harmóniu, čo je základným<br />
predpokladom jeho individuálneho<br />
a sociálneho učenia.<br />
VOĽNÁ ČINNOSŤ<br />
alším pojmom v Montessori<br />
Ď škole je voľná činnosť. Mária<br />
Montessori píše:<br />
„Voľný výber je najvyššou činnosťou.<br />
Iba dieťa, ktoré vie, čo potrebuje<br />
na to, aby sa učilo a pritom si<br />
rozvíjalo svoj vnútorný duchovný<br />
život, si dokáže skutočne slobodne<br />
vyberať.“<br />
Slobodná činnosť je náročná práca<br />
a nie každé dieťa je na ňu automaticky<br />
zrelé. Učitelia musia veľmi<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
pozorne sledovať a zvažovať, kedy<br />
majú vyčkávať, kedy zasiahnuť a čo<br />
majú nechať na voľný priebeh. Deti,<br />
ktoré sa mohli v predškolskom veku<br />
vyvíjať podľa svojho vnútorného stavebného<br />
plánu, nájdu vo voľnej práci<br />
rýchlo činnosť, na ktorú sa sústredia,<br />
iné deti potrebujú určitý čas a pomoc<br />
vychovávateľov a mnohé deti<br />
môžu byť dokonca preťažené množstvom<br />
ponúk a možností.<br />
Pre spoločenstvo ľudí v každom<br />
prípade platí, že sloboda jedného<br />
končí tam, kde začína právo iného<br />
jedinca.<br />
Samozrejme, deti v Montessori<br />
škole musia zvládnuť v priebehu<br />
školského roka podobný učebný plán<br />
ako deti v bežnej škole, preto existuje<br />
aj spoločné vyučovanie, v ktorom sa<br />
deti venujú napr. nácviku divadelného<br />
predstavenia. Okrem toho prebieha<br />
ešte aj tzv. projektové vyučovanie,<br />
v ktorom sa deti z niekoľkých<br />
tried spoločne jeden deň v týždni po<br />
dobu niekoľkých týždňov venujú jednej<br />
konkrétnej téme (napr. vareniu,<br />
školskej záhrade alebo iným praktickým<br />
činnostiam; ďalšími témami<br />
sú napr. jeseň, drevo alebo sociálne<br />
témy, ako je domov dôchodcov, nemocnica,<br />
prípadne iné vhodné vecné<br />
alebo národopisné témy).<br />
Počet žiakov v triede sa pohybuje<br />
medzi 17 až 24. Venuje sa im učiteľ<br />
z bežnej školy a súčasne Montessori<br />
vychovávateľka.<br />
V Montessori školách je bežná úzka<br />
spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi.<br />
Rodičia sami prichádzajú s návrhmi,<br />
diskutujú a radia sa. To je dôležité<br />
aj kvôli zabezpečeniu pripraveného<br />
prostredia v rodinách v zmysle Montessori,<br />
aby mohlo dieťa podľa záujmu<br />
pokračovať v práci aj doma. Tu<br />
by malo nachádzať a používať také<br />
prostriedky, ktoré mu umožnia prehĺbiť<br />
to, čo sa naučilo v škole.<br />
Deti Montessori škôl nemajú v školských<br />
pravidlách povinné domáce<br />
úlohy, čo mnohokrát vyvoláva údiv.<br />
Keďže sa však dieťa doma stretáva<br />
s vopred pripraveným prostredím,<br />
stále objavuje, skúma, učí sa a cvičí,<br />
môže týmto spôsobom jednoducho<br />
vo svojej činnosti pokračovať. Smie<br />
si domácu úlohu vziať domov a tam<br />
ju úplne samostatne vypracovať, ak<br />
sa tak samo rozhodlo. Žiadna hromadná<br />
domáca úloha neexistuje – tá<br />
musí byť primerane individuálna.<br />
DETI SÚ INÉ<br />
asledujúci citát zo známej knihy<br />
N Marie Montessori „Deti sú iné“<br />
presne vystihuje nazeranie tejto ženy<br />
na dieťa, ako aj na úlohu a zodpovednosť<br />
dospelého voči dieťaťu:<br />
„U dieťaťa je láska ešte bez akýchkoľvek<br />
nárokov. Dieťa miluje, pretože<br />
do seba prijíma svet tak, ako mu<br />
to príroda poskytla. A ono vstrebáva<br />
všetko, čo je schopné prijať, aby to<br />
potom vložilo do svojho vlastného<br />
života, do svojej vlastnej osobnosti.<br />
V detskom svete je dospelý najdôležitejším<br />
objektom lásky, od neho dieťa<br />
dostáva potrebnú materiálnu pomoc,<br />
od neho prijíma s intenzívnou láskou<br />
to, čo je nutné pre jeho ďalší vývoj.<br />
Pre dieťa predstavuje dospelý úctyhodnú<br />
bytosť, z pier ktorej prúdia ako<br />
z nevyčerpateľného prameňa slová,<br />
ktoré dieťa potrebuje, aby sa naučilo<br />
samo hovoriť, a tieto slová ho môžu<br />
viesť pri jeho ďalších skutkoch. Slová<br />
dospelého pôsobia na dieťa ako výzvy<br />
z vyššieho sveta. (…)<br />
Slová a činy dospelého okúzľujú<br />
a fascinujú dieťa do tej miery, že<br />
majú sugestívnu moc nad jeho dušou.<br />
(…)<br />
Preto by mal dospelý veľmi starostlivo<br />
zvažovať každé slovo, ktoré<br />
pred dieťaťom vysloví, lebo dieťa<br />
prahne po tom, aby sa učilo, a tým<br />
v sebe zhromažďovalo lásku.“<br />
Ragna Filler
H I S T Ó R I A<br />
PYTAGORAS<br />
(III.)<br />
PUTOVANIE<br />
DO KRAJINY ÚSVITU<br />
A HERMETICKÉ<br />
NÁUKY<br />
krem väčších či menších skupín<br />
O „pútnikov do krajiny úsvitu“ sa stále<br />
znovu na tejto symbolickej ceste vynárajú<br />
aj jednotlivé výrazné postavy, ktoré tieto<br />
skupiny ovplyvňovali, vtláčali im svoj ráz,<br />
dávali nové impulzy, smer a cieľ cesty.<br />
Jednou z najvýraznejších postáv staroveku<br />
je Pytagoras, Zoroastrov súčasník.<br />
Narodený na ostrove Samos, žil v 6. stor.<br />
pr. Kr. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší<br />
mudrci tej doby. Od neho<br />
samotného sa nezachovala ani jedna písomná<br />
správa, zato však nespočetné iné<br />
pramene o ňom podávajú dostatok informácií.<br />
Vymenujme aspoň tie najznámejšie:<br />
Platón a Aristoteles v 4. stor. pr.<br />
Kr., Cicero v l. stor. pr. Kr., Plutarchos<br />
v l. stor. po Kr. Mnohí z autorov týchto<br />
správ boli historici, niektorí boli priamo<br />
pytagorejci.<br />
Pytagoras strávil dlhé roky svojho života<br />
putovaním za poznaním a múdrosťou.<br />
Milétos, Kréta, Délos, Sparta,<br />
Fenícia, Judea – to boli zastávky jeho putovania.<br />
Jeden historický prameň prináša<br />
aj správu o jeho návšteve u Zoroastra.<br />
Svoje putovanie dokončil v Egypte, kde<br />
pobudol viac než dvadsať rokov a kde bol<br />
zasvätený do veľkých mystérií. Potom<br />
sa vrátil na svoj rodný ostrov, ale krátko<br />
nato sa po invázii Peržanov odobral do<br />
južného Talianska, ktoré vtedy spadalo<br />
pod vládu veľkého Grécka. Tam v meste<br />
Krotón založil rád. Toto spoločenstvo<br />
alebo bratstvo bolo eticko-politickým<br />
a filozoficko-náboženským spolkom.<br />
Podľa mienky Pytagora mali v čele<br />
štátu stáť len tí najlepší a najušľachtilejší.<br />
Sám však ponúknuté vedenie štátu odmietol<br />
a venoval sa činnosti pre blaho<br />
spoločnosti.<br />
Politické víťazstvo demokratov<br />
v Grécku prinieslo Pytagorovi ako obhajcovi<br />
aristokracie (tzn. vláda najlepších)<br />
a jeho stúpencom mnohé prenasledovania.<br />
Pri jednom povstaní ľudových<br />
más bol ich rádový dom v Krotóne vypálený,<br />
pri čom väčšina prítomných členov<br />
bratstva zahynula. Pytagoras ušiel<br />
do Metapontu, kde napokon vo vysokom<br />
veku aj zomrel. Jeho náuka žila<br />
ďalej, udržovaná po celom Taliansku<br />
a Grécku rádom, ktorý založil a ktorého<br />
fragmenty sa udržali až dodnes.<br />
PYTAGOREJSKÝ RÁD<br />
ké boli duchovné pramene, z ktorých<br />
A rád čerpal, v čom spočívala príťažlivá<br />
sila pre stále nových adeptov rádu,<br />
ktorí preukázali takú obdivuhodnú živosť?<br />
Prijatie do pytagorejského rádu<br />
podliehalo prísnym podmienkam a starostlivému<br />
skúmaniu prijímanej osoby.<br />
Prvá úloha po prijatí spočívala v mlčaní<br />
po určitú dobu. Až keď sa neofyt naučil<br />
mlčať a načúvať druhým, bolo mu dovolené,<br />
aby sám hovoril, pýtal sa a vyjadroval<br />
svoju mienku. Pytagoras totiž poznal<br />
silu mlčania. Každý novoprijatý musel<br />
odovzdať všetko svoje imanie a náležať<br />
potom k nerozlučiteľnému bratstvu, ktorého<br />
členovia boli spojení veľmi úzkym<br />
priateľstvom. Priateľstvo, ako aj úcta<br />
pred vekom a úcta k životu, boli obzvlášť<br />
pestovanými cnosťami. Všetci členovia<br />
rádu boli podriadení bezpodmienečnej<br />
disciplíne. Luxus a pôžitkárstvo neboli<br />
prípustné. Poriadok a harmónia, pestovanie<br />
krásy, náboženstva a vedy boli<br />
hlavným poľom pytagorejskej náuky.<br />
Rád mal tri stupne zasvätenia, okrem<br />
toho ešte existoval štvrtý stupeň tajných<br />
vied. Rád viedol majster, ktorého identita<br />
bola utajená.<br />
Všetky náuky a múdrosť sa odovzdávali<br />
len ústne, nikdy nie písomne. Neexistovali<br />
ani žiadne záznamy o rituáloch.<br />
Na rokovaniach rádu sa nezasvätení nesmeli<br />
zúčastniť.<br />
Mystérium čísla a z neho vyplývajúce<br />
pojmy harmónie a polarity boli<br />
najvyššími pojmami pytagorejského<br />
myslenia. Harmónia vesmíru sa podľa<br />
pytagorejcov odráža v číslach, čo sa<br />
preukázalo v astronómii, hudbe a matematike.<br />
Zákonitosti čísel sú obzvlášť<br />
zreteľné v hudbe, kde z pomeru prvých<br />
štyroch čísel vyplývajú základné intervaly:<br />
oktáva, kvinta, kvarta. Číslo štyri<br />
bolo pre pytagorejcov posvätné, ako aj<br />
číslo desať, ktoré je súčtom prvých štyroch<br />
čísel. Mystérium čísla ich viedlo<br />
k pojmu polarity, ktorá je preklenutá<br />
harmóniou: ohraničené a neohraničené,<br />
nerovné a rovné, jedno a mnohé, mužské<br />
a ženské, pravé a ľavé atď. Číslo je<br />
pre nich tvorivým princípom v kozme,<br />
ono tvorí telesá, tzn. ohraničuje jednotlivé<br />
telesá a dáva im mieru. Bez čísel by<br />
sme o nich nemali predstavu. Ešte i moderný<br />
teoretický fyzik poznáva v pytagorejcoch<br />
svojich duchovných príbuz-<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
H I S T Ó R I A<br />
ných. Aj on sa usiluje o to, aby všetko<br />
vyjadril vo forme nejakej rovnice, tzn.<br />
pomocou čísla, a svetovú harmóniu vidí<br />
vo vnútri atómu.<br />
Matematika a hudba teda boli hlavnými<br />
témami pytagorejského rádu.<br />
Hudba má úzku súvislosť s umením liečiť,<br />
ktorým sa pytagorejci tiež zaoberali.<br />
Očista duše prostredníctvom harmonizovanie<br />
osobnosti pomocou hudby je – ako<br />
všetko v živote tohto spoločenstva – výrazom<br />
jedného a toho istého základného<br />
presvedčenia, totiž presvedčenia o posvätnom<br />
poriadku vecí. Harmónia je pre<br />
nich predpokladom a podstatou zdravia,<br />
polarita musí byť v harmónii.<br />
HERMES TRISMEGISTOS<br />
íslo, miera a úmernosť, hudba a liečiteľstvo<br />
boli od tej doby vždy hlavnými<br />
Č<br />
oblasťami ezoterickej a magickej výchovy<br />
v ráde, presne tak ako mlčanie, ktoré mobilizuje<br />
mohutné prúdy síl, a denné skúmanie<br />
vnútorného pokroku. A nakoniec –<br />
pevnou súčasťou pytagorejskej filozofie<br />
bola myšlienka reinkarnácie, náuky o znovuzrodení,<br />
ktorej najdokonalejším plodom<br />
je vyslobodenie z kruhu zrodenia.<br />
Vari najväčší hold zložil Pytagorovi<br />
slávny grécky filozof Platón, ktorý o ňom<br />
hovorí: „Pytagoras sám prežíval svoj spôsob<br />
života najvyššej úcty“. A tiež jeho<br />
nasledovníci, ktorí hovoria teraz o pytagorejskom<br />
spôsobe života, pôsobia zvláštnym<br />
dojmom medzi ostatnými ľuďmi.<br />
Piate storočie pr. Kr. je dobou najväčšieho<br />
rozkvetu Atén, ako v živote verejnom,<br />
tak i kultúrnom.<br />
Najväčšiu zásluhu na tomto vzostupe<br />
si získal Perikles, štátnik, vodcovský<br />
duch politického diania, ale aj sám vysoko<br />
vzdelaný, ušľachtilý a kultivovaný<br />
duch, neúnavný organizátor politického,<br />
kultúrneho a umeleckého života. Fragmenty<br />
veľkolepých stavieb, ktoré sa až<br />
do dnešných dní uchovali na pahorku<br />
Akropolis v Aténach, pochádzajú prevažne<br />
z Periklovej doby.<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Jeden z Periklových priateľov, filozof<br />
Anaxagoras, bol typom čistého vedca,<br />
ktorý napriek svojej vedeckosti, alebo<br />
snáď práve preto, ako prvý proti hmote<br />
postavil ducha. Oddelil jasne od seba poháňanú<br />
hmotu od poháňajúceho ducha,<br />
ktorý je všade jeden a ten istý, tak vo veľkom<br />
ako svetový duch, ako aj v malom<br />
v živých tvoroch. Duch sa Anaxagorovi<br />
javí ako tvorca a staviteľ vesmíru, ako<br />
princíp nadradený hmote, ktorý dáva<br />
hmote tvar, pohyb a život. Tým je Anaxagoras<br />
výraznou postavou v zástupe<br />
„pútnikov do krajiny úsvitu“. Týmito<br />
myšlienkami vytvoril základný predpoklad<br />
pre platónsku, aristotelovskú, ba<br />
možno povedať celú európsku filozofiu.<br />
Slovo „hermeticky“ je všeobecne<br />
známe a znamená „pevne, tesne uzavretý“.<br />
Toto slovo pochádza z mena Hermes<br />
Trismegistos, ktoré je pre kultúrne<br />
a náboženské dejiny ľudstva práve také<br />
tajuplné, ako plné významu. Pripisuje<br />
sa mu vynález alchýmie, ako premeniť<br />
„obyčajné kovy na zlato“. Kto vlastne bol<br />
tento Hermes Trismegistos? Meno je<br />
grécke a znamená trikrát najväčší, tzn.<br />
trikrát najväčší Hermes. Nie je to však<br />
„boh“ Hermes – Merkúr z grécko-rímskej<br />
mytológie. Skôr sa jedná o staroegyptské<br />
Božstvo Techutiho alebo Thota,<br />
ktorého Gréci, keď s ním prišli do styku,<br />
identifikovali so svojim Hermom a dali<br />
mu prívlastok „trikrát najväčší“.<br />
„AKO HORE, TAK DOLE,<br />
AKO DOLE, TAK HORE“<br />
ultovým miestom Techuti-Thota bol<br />
K Schmun, čo znamená „mesto ôsmich<br />
bohov“. V prapôvodnej mytológii Egypta<br />
vystupujú štyri „božské páry“. To malo<br />
znamenať, že kozmologická praštruktúra<br />
predpokladá štvoricu a že sa všetko<br />
vyskytuje v páre. V základe tohto učenia<br />
nachádzame hlbokú múdrosť. Celý<br />
vesmír sa vyvíja od svojich prapočiatkov<br />
tak, že zo základu polarity vychádza pokračujúce<br />
zjemňovanie. Neskorší Techuti-<br />
-Thot potom zjednocuje v sebe tieto štyri<br />
božské páry a jeho symbolom sa stáva<br />
rovnoramenný kríž, v ktorého štyroch<br />
poliach sú dve naznačené čiary.<br />
Tak je teda Techuti – Hermes prostredníctvom<br />
týchto symbolov cestou, ktorá<br />
vedie k poznaniu veľkosti štvornásobnej<br />
polarity, k poznaniu kríža.<br />
Kríž je vo všetkých variantoch zobrazenia<br />
od prapočiatkov ľudstva symbolom<br />
slnka, svetla, tvorivého princípu<br />
života, polarity, symbolom veľkého staviteľa<br />
vesmíru, symbolom Boha, Božskej<br />
Pravdy.<br />
U pytagorejského bratstva sme poznali,<br />
že jedným z najdôležitejších rádových<br />
cvičení bolo umenie mlčať. K tejto hermetickej<br />
zásade, ktorej účelnosť sa stále<br />
znovu potvrdzuje ako vo veľkom, tak<br />
v malom, je nutné pridať tajuplnú zdržanlivosť<br />
a mlčanlivosť zasvätencov, s ktorou<br />
udržovali v tajnosti teoretické a technické<br />
vedomosti. Základom toho bol práve hlboký<br />
etický nadhľad, ktorého nedostatok<br />
vo vedeckých kruhoch včerajška a dneška<br />
musel nakoniec viesť k hrozivej situácii,<br />
v ktorej sa ľudstvo nachádza.<br />
Za všetkou staroegyptskou a starogréckou<br />
hermetickou symbolikou bohov<br />
a štyroch božských párov môžeme<br />
bezpochyby hľadať nejakého staroegyptského<br />
mudrca, nejakého kňaza alebo<br />
zasvätenca, ktorý učil toto poznanie<br />
a neskôr bol Egypťanmi uctievaný ako<br />
„boh“. Tento mudrc mohol žiť v rokoch<br />
3000 - 2000 pr. Kr. a bol to určite jeden<br />
z najvplyvnejších a najvznešenejších<br />
učiteľov múdrosti predhistorickej doby.<br />
V jeho palici s hadom sa spájajú symboly<br />
bystrosti (had) a panstva (palica), a vytvárajú<br />
tak symbol „moci múdrosti“.<br />
Túto Hermovu palicu mal v ruke herold,<br />
ktorý viedol zasvätencov do chrámu<br />
v Eleuzíne. S palicou sa stretávame aj na<br />
obrazoch v katakombách, kde Kristus<br />
drží v ruke „palicu prebudenia“. „Palicu<br />
premeny“ mal v ruke Mojžiš, keď rozdelil<br />
vody a nechal prýštiť vodu zo skaly. Tento<br />
prastarý symbol „pútnikov do krajiny<br />
úsvitu“ sa uchoval až do našich čias.
H I S T Ó R I A<br />
K N I Ž N É O K I E N K O<br />
Hermetická filozofia je prastará. Jej stopy možno<br />
sledovať od dôb starého Egypta cez stredomorský<br />
kultúrny okruh a západoeurópsky stredovek až do<br />
18. storočia. Dnes je, žiaľ, možné z tejto vysokej<br />
náuky uchopiť len veľmi málo, pretože stále pretrváva<br />
hermetická tradícia odovzdávania poznania<br />
ústnym podaním, z generácie na generáciu.<br />
Pokiaľ sa príležitostne nájdu písomné doklady,<br />
potom je ich význam zašifrovaný do tajuplných<br />
formulácií. Z jedného takého nálezu, tzv. Smaragdovej<br />
dosky („tabula smaragdina“), ktorá sa našla na<br />
území Egypta a ktorej latinský preklad bol vyhotovený<br />
okolo roku 1300 po Kr., sa dozvedáme o základnom<br />
poznaní hermetiky: „Ako hore, tak dole,<br />
ako dole, tak hore, ako vnútri, tak vonku, ako vonku,<br />
tak vnútri“. Tento prastarý výrok hovorí, že existuje<br />
zákonitá podobnosť – analógia medzi rôznymi rovinami<br />
javov, takže kto tento zákon správne chápe<br />
a dokáže ho použiť, môže na základe svojich znalostí<br />
a skúseností zo známej a prebádanej roviny vyvodiť<br />
závery na neznáme a neprebádané danosti iných<br />
rovín. Tento princíp sa ďalej vysvetľuje aj týmto<br />
spôsobom: Podľa toho, čo je sformované v duchovnom<br />
svete, sa sformuje aj svet hmoty. To, čo vidíme<br />
v hmotnom, už existuje v duchovnom. (O smaragdovej<br />
doske sa hovorí aj vo svetoznámej novele plnej<br />
podobenstiev od Paola Coelha „Alchymista“).<br />
Každá hmotná forma bytia je podľa tohto princípu<br />
premenlivým odrazom duchovnosti, ktorá<br />
stojí za zmyslovo viditeľným ako príčina a účel.<br />
Hermetický princíp duchovnosti je najdôležitejším<br />
a najvýznamnejším základom hermetického<br />
myslenia. Hermetická filozofia je náuka o vyšších<br />
duchovných zákonoch, ktorým je pôsobenie všetkého<br />
bytia podriadené.<br />
Pytagoras, Anaxagoras, Hermes Trismegistos –<br />
tri veľké postavy starovekého Grécka, ktoré priniesli<br />
ľuďom vtedajšej doby posolstvo zo Svetla<br />
zodpovedajúce ich chápaniu, dali im pomoc, aby<br />
mohli putovať za svetlami večného východu, k veľkej<br />
premene a duchovnému znovuzrodeniu.<br />
Uč sa múdrosti v mlčaní vnútorného zahĺbenia<br />
sa, ktoré vedie k harmónii s nekonečnom. Poznaj<br />
prazáklady bytia, rovnoramenný kríž Pravdy a v tichu<br />
príď k poznaniu, že veľký Staviteľ sveta vložil do<br />
svojho stvorenia zákonitosť, posvätný a nezničiteľný<br />
poriadok. Ako hore, tak dole – ako dole, tak hore.<br />
(Pokračovanie v ďalšom čísle)<br />
Spracoval Zdeněk Křivka<br />
Skutočná sila vody<br />
Liečenie a poznanie seba samého<br />
Masaru Emoto<br />
Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2005, ISBN 80-85880-43-1<br />
Väčšinu našej planéty pokrývajú<br />
moria a oceány. Voda<br />
tvorí aj približne 70 % ľudského<br />
tela. Vodu pijeme, vodou sa umývame,<br />
s vodou sa stretávame na<br />
každom kroku. Aká je voda –<br />
najcennejšie bohatstvo našej planéty?<br />
Voda, bez ktorej na Zemi<br />
nemôže existovať život?<br />
Masaru Emotovi, medzinárodne<br />
známemu japonskému<br />
vedcovi, sa originálnou fotografickou<br />
metódou podarilo zachytiť<br />
štruk túru zmrazenej vody<br />
a zobraziť vplyv deštruktívnych<br />
alebo naopak láskyplných myšlienok<br />
na utvá ranie vodných<br />
kryštálov. „Vzhľa dom na to, že sa<br />
voda zlepšuje či zhoršuje v závislosti<br />
od informácií, ktoré na ňu<br />
pôsobia, mali by sme aj my ľudia,<br />
ktorých telo je z veľkej časti tvorené<br />
vodou, pri jímať pozitívne<br />
informácie, aby sme urobili naše<br />
telo aj našu myseľ zdravšími. Ak<br />
budeme prijímať informácie negatívne,<br />
môžeme ochorieť,“ píše<br />
Masaru Emoto v knihe Skutočná<br />
sila vody.<br />
Najkrajšie kryštály voda vytvorila,<br />
keď na ňu pôsobili slová<br />
„láska a vďačnosť“. Naopak, pri<br />
slove „vojna“ nedokázala<br />
vytvoriť<br />
žiadne kryštály. Na<br />
informáciu SARS<br />
(syndróm ťažkého<br />
respiračného zlyhania)<br />
reagovala<br />
voda len podiv nými<br />
tvarmi, ktoré boli<br />
krásnym kryštálom<br />
na hony vzdialené.<br />
Po odstránení ne gatívnej informácie<br />
a pôsobení informácie<br />
pozitívnej na tú istú vzorku<br />
voda kryštály vytvorila.<br />
Skutočnosť, že voda preberá<br />
informácie, v yužil Masaru<br />
Emoto aj na liečenie. Špeciálnym<br />
prístro jom sníma „vyžarovanie“<br />
chorého človeka, a potom pripravuje<br />
pre pacienta vodu, ktorej<br />
odovzdal informácie, vyrovnávajúce<br />
„vlnenie“ choroby. Medzi<br />
časté príčiny ochorenia človeka<br />
radí Masaru Emoto prijímanie<br />
negatívnych in formácií, strach,<br />
zbytočné robenie si starostí, podráždenosť,<br />
nepokoj a stres. Vo<br />
svojej knihe ukazuje, ako možno<br />
pozitívnym myslením a precítenou<br />
modlitbou nielen zlepšiť<br />
kvalitu vody, ale aj eli minovať<br />
vplyv elektromagnetic kého žiarenia<br />
prístrojov, ktoré nás obklopujú.<br />
A v dôsledku toho zlepšiť<br />
svoje zdravie a svoj život.<br />
Vo Svete Grálu 1/2004 sme pod<br />
názvom Reč ľadových kryštálov<br />
uverejnili fotografie kryštálov<br />
vody z prác M. Emota.<br />
Anna Štefková<br />
Masaru Emoto je medzinárodne<br />
známy japonský<br />
bá dateľ, ktorý<br />
usporadúva prednášky<br />
a konzultácie po celom<br />
svete. Vyštudoval<br />
medziná rodné vzťahy<br />
na uni verzite v Yokohame<br />
a získal doktorát<br />
z alternatívnej medicíny<br />
na Open Internatio nal<br />
University.<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
N Á ZO R Y<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 7/2006, vyšlo 1. 3. 2006.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba<br />
Dvornická, Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková,<br />
Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana<br />
Pukančíková, Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta<br />
Štefaničková, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />
Ilustrácie:<br />
Centrum Montessori, Brno (3, 31–33); Andrej Sándor (3,<br />
5–7); Petr Polák (3, 17–19); Andrew Taylor, Kingwood,<br />
USA (1, 14); GralsWelt 1/1996 (8); Thomas Ritter,<br />
Possendorf (27); Creativ Collectin Freiburg (20, 22); Corel<br />
Graphic (2, 8); MEV Verlag Augsburg (16); AGK Berlín<br />
(34); www.Fotobanka.cz/Jaris (21); Ostatné obrázky<br />
GralsWelt a redakcia.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Karel Prskavec, Liberec<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,<br />
názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
VÁŽENÁ REDAKCIA!<br />
Chcem reagovať na strednú časť<br />
úvodníka Sveta Grálu č. 5. Táto<br />
vsuvka postrádala všeobsiahlosť a týkala<br />
sa medzi riadkami najmä kritiky<br />
pravicovej vlády na Slovensku a pod.<br />
Konkrétne pripomienky:<br />
1. „Dovoz lacného textilu zo zahraničia“<br />
a „Oklieštenie štátnej pomoci<br />
domácim výrobcom“ sú témy diskutabilné.<br />
Veď dovoz lacného tovaru<br />
zo zahraničia na jednej strane prináša<br />
nezamestnanosť u nás, ale na<br />
strane druhej zvyšuje zamestnanosť<br />
v štáte, kde sa tento tovar vyrába.<br />
I tam chcú byť ľudia zamestnaní.<br />
Okrem toho aj SR vyváža častokrát<br />
na Západ lacnejší tovar, než sa na<br />
Západe bežne predáva.<br />
2. Odsudzovanie „Oklieštenia štátnej<br />
pomoci domácim výrobcom“ spolu<br />
s odporúčaním, aby ľudia využívali<br />
vlastné zdroje v obciach a využívali<br />
vlastné schopnosti je trochu v rozpore<br />
s tým, ak sa pod pomocou myslia<br />
aj dotácie. Štátna pomoc domácim<br />
výrobcom je okrem dobrej legislatívy<br />
závislá najmä od príjmov štátu a tie<br />
sú v podstatnej miere závislé od zahraničných<br />
investorov.<br />
3. „Obmedzenie verejných výdavkov“…<br />
„Rúca sa sociálny štát“ sú taktiež<br />
vyjadrenia, ktoré sú veľmi diskutabilné.<br />
Veď verejné výdavky sa<br />
obmedzujú preto, lebo nie je možné<br />
vyhadzovať na verejné výdavky viac<br />
peňazí, ako je štát schopný od daňových<br />
poplatníkov získať.<br />
Pojem „sociálny“ je vo všeobecnosti<br />
pokrivený, podobne ako pojem „láska“.<br />
Ak chceme tento pojem v článku používať,<br />
malo by sa najprv vysvetliť, čo<br />
znamená.<br />
4. Kritizovanie „Zníženia daní<br />
u multimilionárov“ je tiež pochybné,<br />
lebo zvýšenie daní u multimilionárov,<br />
resp. u podnikateľov zároveň<br />
bez pochýb zvyšuje nezamestnanosť.<br />
Je dôležité poznamenať, že táto daň<br />
bola len spravodlivo znížená na úroveň<br />
ostatných daňových poplatníkov,<br />
lebo pri rovnej dani multimilionár<br />
zaplatí štátu ďaleko viac ako nie multimilionár.<br />
5. „Nedávne odmietnutie Euroústavy…“<br />
je trochu v rozpore s článkom<br />
od pána Zatloukala v tom istom<br />
čísle.<br />
Na záver ešte k úrokom. Zdalo by<br />
sa vám správne, ak by banky poskytovali<br />
svoje služby zadarmo? Úroky<br />
nie sú zlé, len nesmú hraničiť s úžerou.<br />
Veľké zisky sa môžu použiť aj<br />
na šľachetné ciele. Všetko závisí od<br />
ľudí.<br />
Marcel Burkert, Bratislava<br />
ODPOVEĎ:<br />
V tzv. rozvojových krajinách je<br />
možné vyrobiť určitý tovar nepomerne<br />
lacnejšie ako u nás z toho<br />
dôvodu, že sa nerešpektujú práva<br />
pracujúcich, na prácu sa využívajú<br />
deti a ignoruje sa vplyv výroby na<br />
životné prostredie. Väčšina rozvojových<br />
krajín, ale aj ekologické, charitatívne<br />
a náboženské organizácie<br />
už dlhodobo hovoria o tom, že ekonomicky<br />
najvyspelejšie krajiny vnucujú<br />
zvyšku sveta neférové pravidlá
N Á ZO R Y<br />
svetového obchodu. To spôsobuje<br />
množstvo problémov. Napríklad<br />
nadnárodná firma vyrábajúca nealko-nápoje<br />
si kúpi pramene pitnej<br />
vody v oblasti, kde je jej nedostatok<br />
(India). Obyvateľstvo v danej oblasti<br />
trpí nedostatkom vody, vláda však<br />
„nemá právo“ zasiahnuť.<br />
Aj euroústava v navrhovanom<br />
znení mala obmedziť právomoc národných<br />
vlád rozhodovať o záležitostiach<br />
vlastnej krajiny. Preto bola zablokovaná<br />
a jej ďalší osud je neistý.<br />
Slovensko vyváža svoje výrobky<br />
aj do krajín EÚ. Na tomto trhu však<br />
existujú kvóty a limity kvôli ochrane<br />
domácich producentov, a tie musíme<br />
rešpektovať.<br />
Inou dôležitou skutočnosťou je fakt,<br />
že žijeme na planéte s obmedzenými<br />
prírodnými zdrojmi. Svetové trendy<br />
vývoja ekonomiky a stavu životného<br />
prostredia boli pomocou počítačovej<br />
simulácie objasnené na Technologickom<br />
Inštitúte v Massachussetts<br />
(Massachusetts Institute of Technology)<br />
a zverejnené v r. 1972 v správe<br />
tzv. Rímskeho klubu „Medze rastu“.<br />
Dnes žijeme v dobe, ktorú jej autori<br />
označili v názve svojej ďalšej správy<br />
ako „Prekročenie medzí“.<br />
Nedostatok pracovných príležitostí,<br />
a z toho prameniace sociálne<br />
napätie, má hlbšie príčiny, než len<br />
nedostatok zahraničného kapitálu.<br />
Vo veľkej miere ide aj o nesprávne<br />
nastavené ekonomické pravidlá. Napríklad<br />
dnes je lacnejšie pestovať plodiny<br />
za pomoci chemických jedov<br />
a ťažkej mechanizácie, než zamestnať<br />
ľudí, ktorí by škodcov a buriny<br />
ničili mechanickými a biologickými<br />
prostriedkami. Ak by sa však do ceny<br />
chemicky pestovaných plodín zahrnuli<br />
náklady na odstraňovanie znečistenia<br />
životného prostredia, sociálne<br />
dávky a pod., situácia by sa obrátila.<br />
Myšlienka zaviesť do ekonomických<br />
pravidiel započítavanie dopadov ľudskej<br />
činnosti na prírodu a spoločnosť<br />
(tzv. internalizácia externalít) vznikla<br />
práve z týchto dôvodov. Je to len pohodlnosť,<br />
ktorá nám dovoľuje riadiť sa<br />
heslom „po nás potopa“. Celá problematika<br />
je zložitá a záujemcom možno<br />
odporúčať publikácie ako Spor o ekonomický<br />
růst (Ezra J. Mishan; Sociologické<br />
nakladatelství, Praha 1994)<br />
alebo Až na dno blahobytu (Jan Keller,<br />
Earth Save, Praha 2005).<br />
Historické skúsenosti ukázali aj<br />
nutnosť zapojenia všetkých vrstiev<br />
spoločnosti do hospodárskeho života.<br />
Vo viacerých štátoch USA aj Európy<br />
z tohto dôvodu vlády ekonomicky<br />
motivujú firmy, školy a inštitúcie,<br />
aby zamestnávali ľudí z ekonomicky<br />
znevýhodnených skupín obyvateľstva,<br />
resp. prijímali žiakov z národnostnej<br />
menšiny.<br />
V tomto kontexte sa môže zmeniť<br />
aj chápanie progresívneho zdaňovania,<br />
alebo posudzovanie úrokovej<br />
politiky (pozri článok Sen o zdravom<br />
peňažníctve – Svet Grálu č. 5).<br />
R. L.<br />
VÁŽENÁ REDAKCIA,<br />
chcela by som reagovať na Váš článok<br />
Zázračné deti a autizmus, uverejnený<br />
v 5. čísle Sveta Grálu. Článok,<br />
a najmä jeho záverečná časť pôsobí<br />
dojmom, akoby bol autizmus tragédiou,<br />
s ktorou je nutné sa zmieriť.<br />
Možné vyhliadky na zlepšenie<br />
stavu a ani účinnú formu pomoci<br />
autor neuvádza. Myslím, že by bolo<br />
vhodné v tejto súvislosti čitateľov<br />
informovať o tzv. Son-rise metóde,<br />
s úspechom využívanej aj v prípade<br />
ťažko postihnutých autistických detí.<br />
Pred približne tridsiatimi rokmi túto<br />
metódu objavili a využili pre svojho<br />
vlastného syna manželia Samahria<br />
a Barry Kaufmanovci. Ich syn, Raun<br />
Kahlil Kaufman, bol diagnostikovaný<br />
ako ťažký autista, navyše mentálne<br />
retardovaný<br />
s IQ pod<br />
3 0. Vo ve k u<br />
dvadsať mesiacov<br />
žil vo svojom vlastnom<br />
svete autistických<br />
prejavov, pričom<br />
so svojimi rodičmi žiadnym spôsobom<br />
nekomunikoval, ani s nimi nemal<br />
očný kontakt. Namiesto normálneho<br />
vývoja trávil celé dni napr.<br />
točením tanierikov, hojdaním sa,<br />
pozorovaním svietidiel, vlastných<br />
prstov a podobne. Raun mal však to<br />
šťastie, že jeho rodičia sa nezmierili<br />
s prognózami odborníkov a rozhodli<br />
sa pomôcť mu napriek mizivým vyhliadkam<br />
na zlepšenie. Rozhodli sa<br />
akceptovať jeho svet, jeho zdanlivo<br />
nezmyselné rituály a sami sa do jeho<br />
činností aktívne po celé dni a týždne<br />
zapájali. Tým, že sa k nemu pripojili<br />
a vstúpili do jeho sveta, že ho akceptovali<br />
a nesnažili sa ho nasilu zmeniť,<br />
došlo u ich syna k neuveriteľnému<br />
pokroku. Postupne si ich začal všímať,<br />
prestal sa brániť fyzickému<br />
kontaktu, začal komunikovať a nakoniec<br />
sa z ulity autizmu vrátil do<br />
nášho sveta ako zdravé dieťa. Dnes<br />
je Raun Kaufman, niekdajší ťažký<br />
autista, hovorcom nadácie Son-rise,<br />
ktorá organizuje školenia pre rodičov<br />
autistických detí, absolvoval<br />
vysokú školu a po jeho postihnutí<br />
už nie je ani stopy. Metódu Son-rise<br />
už využívajú aj niektorí rodičia na<br />
Slovensku, a to v prípadoch ťažkého<br />
autizmu i Aspergerovho syndrómu.<br />
Povedané slovami pána Kaufmana,<br />
Raunovho otca: „Vždy a znova môžeme<br />
pretvoriť sami seba, ak chceme.<br />
Sme plne schopní, aby sme urobili to,<br />
čo mnohí filozofi, učitelia a terapeuti<br />
označujú za nemožné.“ Okrem<br />
metódy Son-rise sa ako sľubná podporná<br />
terapia pri autizme uvádza aj<br />
podávanie homeopatických liekov<br />
a špeciálne diéty.<br />
J. K.<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
N A Z ÁV E R …<br />
O<br />
láske hovoria všetky náboženstvá<br />
a učenia.<br />
Často si preto myslíme, že pravá<br />
láska je niečo, čo je ľahké dosiahnuť,<br />
pochopiť, že nám spadne do lona, len<br />
čo sa pohrúžime do čítania posvätných<br />
textov, do vysvetlení Božieho<br />
Slova.<br />
Skutočne, jeho nadpozemská múdrosť<br />
v sebe obsahuje zdroj, prameň<br />
univerzálnej lásky.<br />
Lenže to neznamená, že aj v človeku<br />
sa jej plameň rozhorí ihneď, len<br />
čo začne s duchovným hľadaním.<br />
Žiaľ, ani vtedy, mnohokrát, sa<br />
v ľudskom srdci neodohrá žiadny zázrak.<br />
Až príliš často o tom podávajú dôkaz<br />
samotní vyznávači učení.<br />
My ľudia sme totiž veľmi zaťažení<br />
nánosom predstáv, pre ktoré k nám<br />
láska nemôže prísť.<br />
Je to presvedčenie o vlastnej múdrosti,<br />
o nutnosti ukazovať cestu iným<br />
bez ohľadu na ich vývoj, alebo snaha<br />
zmeniť svet presviedčaním, kritizovaním,<br />
ponižovaním tých, čo sa<br />
mýlia, alebo sa odklonili od pravej<br />
cesty.<br />
Ešte smutnejšie je, ak sa k tomuto<br />
boju použijú citácie, myšlienky, vety<br />
vytrhnuté z kontextu pravého poznania.<br />
Litera Slova potom v rukách stúpencov<br />
zabíja ich vlastného ducha.<br />
Dosiahnuť skutočnú lásku je tak<br />
nadlho nemožné.<br />
Ona prichádza až vtedy, keď sa dokážeme<br />
utíšiť, keď o ňu vrúcne prosíme,<br />
keď nám do očí vstúpia slzy<br />
pokory.<br />
Častokrát musí človek kvôli tomu<br />
spadnúť až na samé dno, byť zdrvený<br />
vlastnou malosťou, spoznať<br />
prázdnotu namyslenosti.<br />
Až keď zatúži vyhrabať sa z tohto<br />
bahna, môže k nemu prísť láska.<br />
Čo sa vtedy stane?<br />
Na krátky čas je všade naokolo nezvyčajný<br />
jas.<br />
Vidíme, že skutočne existuje, to<br />
Svetlo, ku ktorému smerujú túžby<br />
tých, čo úprimne hľadajú.<br />
Tým sa však zmení aj naše vnímanie<br />
ľudí. Zrazu chápeme, že každý<br />
musí kráčať k Pravde svojou vlastnou<br />
cestou. Že nemôžeme nikomu<br />
na tejto ceste pomôcť poučovaním,<br />
hľadaním chýb, a najmenej – vnucovaním<br />
vlastného poznania.<br />
Ak sa nás naozaj dotkla láska, príde<br />
s ňou aj trpezlivosť.<br />
Už nemáme potrebu búšiť do sveta,<br />
aby sa pohol tam, kde ešte nemôže<br />
byť, udierať blížnych povýšeneckými<br />
poznámkami.<br />
Chápeme, že pravá láska dáva každému<br />
rovnakú šancu a že jediný spôsob,<br />
ako pomôcť iným a ako bojovať<br />
za víťazstvo Svetla je mať v srdci<br />
vždy lásku. A to skôr, než otvoríme<br />
ústa, než sa rozhodneme kázať, než<br />
hodíme niekomu do tváre svoj výklad<br />
Slova.<br />
Modlime sa, aby sme boli schopní<br />
nechať sa viesť Láskou.<br />
Bez nej nie sme ničím.<br />
Roman Levický<br />
DUCHOVNÁ<br />
LÁSKA<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
7 | 2006
ZOROASTER<br />
Zoroaster<br />
Život a pôsobenie<br />
pripravovateľa cesty v Iráne<br />
230 strán, formát 16 x 23 cm,<br />
tvrdá väzba<br />
ISBN 80-967209-2-9<br />
Cena 210 Sk<br />
„Povedal som vám včera, mužovia iránski, ako nádherne<br />
bol stvorený svet a všetko, čo na ňom žije.<br />
Ahuramazda, múdry Boh videl, že ľudia sa upäli len na<br />
bohov, ktorých videli a ktorí ich ovládali. Pritom zabudli, že<br />
on stál vysoko nad bohmi a že by stačila jedna jediná jeho<br />
myšlienka, aby zmizlo opäť všetko, čo stvoril.<br />
Tak si vymyslel bytosti, ktoré by mohol podľa ľubovôle<br />
posielať k ľuďom, aby ich ovplyvňovali, pomáhali im, alebo<br />
ich odmeňovali.<br />
Tieto bytosti mali slúžiť len jemu, mali sa zdržiavať v jeho<br />
blízkosti a mali stáť medzi ním a bohmi.<br />
Stvoril teda Pravdu, nádhernú ženskú bytosť v modrom<br />
rúchu, s jasnými, modrými očami. Kamkoľvek ju poslal,<br />
tam nemohla vzniknúť žiadna hmla, žiadny tieň.<br />
Dal jej na pomoc sestru, Čistotu, v striebristobielom šate<br />
so svetlým závojom, ktorý zahaľoval jej ľúbeznú tvár. Je<br />
chladná ako bieloskvúci sneh na najvyšších vrcholoch našich<br />
hôr a predsa dosiahnuteľná pre každého, kto sa usiluje<br />
k nej priblížiť. Potom, ako Ahuramazda poslal túto dvojicu<br />
dolu k ľuďom, uvidel, že tí, ktorí sa k nim pridružili, chceli<br />
sa pokladať za lepších než iní.<br />
„To nesmie byť, inak ľudia zničia to, čo im má priniesť<br />
spásu.“<br />
Kým Ahuramazda, múdry dobrotivý Boh takto premýšľal,<br />
stvorila jeho starostlivosť skromnú, nenápadnú postavu<br />
ženy v striebrosivom šate. Sledovala Pravdu a Čistotu, dotýkala<br />
sa nežnou a tíšivou rukou tých, ktorí by sa chceli opiť<br />
sami sebou.<br />
Pokora sa nazýva toto pôvabné dieťa, ktoré hlboko v sebe<br />
nesie poklad vložený samotným Bohom Ahuramazdom.<br />
Kto pozná Pokoru, koho si ona zamiluje, ten je zahrnutý<br />
blaženosťou. (...)“<br />
KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY<br />
Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť<br />
ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.<br />
Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené<br />
jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.<br />
Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft
Modlím sa za kresťana, aby bol lepším kresťanom, za moslima,<br />
aby bol lepším moslimom. Som presvedčený o tom, že Boh sa raz<br />
opýta, a pýta sa už dnes, čo sme, teda čo konáme, a nie ako sa<br />
voláme. U neho je skutok všetkým, viera bez skutku ničím. U neho<br />
je skutok vierou a viera skutkom.<br />
Mahátma Gándhí, Z väzenia Yeravda Mandir
Change language